28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/1

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na články 9, 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (1),

—

so zreteľom na informačnú poznámku Komisie z 18. mája 2010 určenú na zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť o stave vykonávania smernice o službách,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu (KOM(2010)0608),

—

so zreteľom na správu predsedu Komisie s názvom Nová stratégia pre jednotný trh,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (2),

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0012/2011),

A.

keďže cieľom smernice o službách je dokončenie vnútorného trhu so službami, pričom by sa mala zaručiť vysoká úroveň kvality a sociálnej súdržnosti,

B.

keďže smernica o službách je nástrojom rastu v EÚ a keďže jej vykonávanie by malo byť súčasťou rámca, ktorý tvorí stratégia Európa 2020 a Akt o jednotnom trhu,

C.

keďže sloboda poskytovania služieb je zakotvená v zmluvách,

D.

keďže transpozícia smernice o službách je pre členské štáty, orgány verejnej správy a miestne orgány veľkou výzvou, pretože obsahuje ustanovenia o práve usadiť sa a slobode poskytovať služby a o zriadení jednotných kontaktných miest, ktoré majú pomáhať poskytovateľom služieb, predovšetkým MSP,

E.

keďže vplyv smernice na hospodárstvo, podniky a občanov bude možné vyhodnotiť až vtedy, keď bude smernica riadne a v plnom rozsahu transponovaná vo všetkých členských štátoch EÚ,

F.

keďže kvalita vykonávania smernice členskými štátmi je rovnako rozhodujúca ako dodržiavanie lehôt stanovených pre jej vykonávanie,

G.

keďže smernica o službách vo veľkej miere uľahčuje samostatne zárobkovo činným osobám a malým a stredným podnikom najmä vykonávať činnosť v iných členských štátoch, rozvíjať v nich nové oblasti obchodu a zamestnávať nových pracovníkov,

H.

keďže činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica o službách, tvoria 40 % HDP a pracovných miest EÚ, a teda sú kľúčovým odvetvím z hľadiska hospodárskeho rastu a v rámci boja proti nezamestnanosti; keďže cieľom smernice o službách je uvoľniť obrovský potenciál európskeho vnútorného trhu so službami v oblasti hospodárstva a vytvárania pracovných miest, ktorý sa odhaduje na 0,6 – 1,5 % HDP EÚ; keďže účelom smernice o službách je aj dosiahnutie cieľov uvedených v článku 3 ZFEÚ,

I.

keďže dynamickejšie odvetvie služieb s vysokým podielom ľudskej práce by mohlo pomôcť udržať rast,

1.

pripomína bezprecedentnú verejnú a politickú diskusiu týkajúcu sa smernice o službách a kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu v týchto rokovaniach; domnieva sa preto, že Európsky parlament by mal zabezpečiť účinné monitorovanie postupu vykonávania smernice členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o stave transpozície;

2.

zdôrazňuje, že smernica o službách je kľúčovým krokom smerom k skutočnému jednotnému trhu so službami, ktorý by mal umožniť podnikom, najmä MSP, aby občanom v rámci celého vnútorného trhu poskytovali lepšie služby za konkurenčné ceny; domnieva sa však, že po úplnej transpozícii je nevyhnutné, aby sa vykonalo rozsiahle hodnotenie vplyvu smernice o službách;

3.

víta skutočnosť, že vykonávanie smernice o službách vytvára neobvyklú dynamiku modernizácie vo všetkých členských štátoch, ktorá vedie k vzniku nových metód práce a hodnotenia; zdôrazňuje kľúčovú úlohu sociálnych partnerov a profesijných organizácií v procese transpozície; vyzýva Komisiu, aby do fázy vzájomného hodnotenia plne zapojila týchto partnerov a organizácie;

4.

konštatuje, že väčšina členských štátov uprednostnila transpozíciu prostredníctvom horizontálnych právnych predpisov; poznamenáva však, že spôsob transpozície závisí od špecifickosti vnútornej organizácie členských štátov; vyzýva preto dotknuté členské štáty, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť, najmä prostredníctvom lepšieho zapojenia národných parlamentov do vypracovania tabuliek zhody;

5.

pripomína, že väčšina členských štátov by nemala pristupovať k vykonávaniu smernice o službách ako k jednoduchému vykonávaciemu postupu spočívajúcemu v mechanickom a horizontálnom rušení nariadení a osobitných ustanovení, ale naopak ako k príležitosti aktualizovať a zjednodušiť právne predpisy a zásadne reštrukturalizovať ekonomiku služieb, pričom zohľadnia ciele ochrany verejného záujmu, ako sa to napokon uvádza v samotnej smernici;

6.

domnieva sa, že ak majú poskytovatelia služieb riadne využívať výhody smernice o službách, vo všetkých členských štátoch by sa malo zabezpečiť jej úplné a včasné vykonávanie, a to z právneho aj prevádzkového hľadiska;

7.

vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala uplatňovanie smernice vo všetkých členských štátoch a predkladala pravidelné správy o jej vykonávaní; domnieva sa, že tieto správy by mali zohľadňovať reálne strednodobé a dlhodobé dôsledky smernice na zamestnanosť v EÚ;

8.

dúfa, že smernica o službách bude mať skutočne pozitívny vplyv tým, že umožní vytvárať dôstojné, udržateľné a kvalitné pracovné príležitosti a zlepšovať kvalitu a bezpečnosť ponúkaných služieb;

9.

uznáva potenciál smernice o službách, pokiaľ ide o ďalšiu integráciu hospodárstva EÚ a opätovné naštartovanie jednotného trhu prostredníctvom podpory hospodárskej prosperity a konkurencieschopnosti a podpory zamestnanosti a vytvárania pracovných miest, keďže služby sa vo významnej miere podieľajú na tvorbe HDP a na zamestnanosti v EÚ; zastáva názor, že správne a urýchlené vykonávanie smernice vo všetkých členských štátoch je dôležitou podmienkou na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti a regionálnej politiky a že môže posilniť vzájomný vzťah medzi vnútorným trhom a politikou súdržnosti a prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie EÚ 2020, zatiaľ čo poslúži k odstráneniu existujúcej únavy jednotného trhu v odvetví služieb;

10.

vyjadruje nádej, že ciele smernice bude možné plniť v blízkej budúcnosti, že z toho bude môcť profitovať celá EÚ a jej regióny a že sa tým prispeje ku skutočnej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

11.

vyzýva Komisiu, aby účinne monitorovala a od začiatku hodnotila účinok smernice na regióny a aby zabezpečila účinnú koordináciu všetkých politík v súvislosti s uplatňovaním smernice; vyzýva Komisiu, aby podporovala informačnú kampaň pre miestne a regionálne orgány týkajúce sa vykonávania smernice, a to s cieľom uľahčiť dosiahnutie jej cieľov;

12.

očakáva, že smernica môže v skutočnosti viesť k zníženiu administratívneho zaťaženia a počtu prípadov právnej neistoty, najmä v prípade MSP, ktoré prevažujú v oblasti služieb; domnieva sa, že zníženie administratívneho zaťaženia takisto uľahčí rozvoj ďalších služieb vo vidieckych, v odľahlých a najvzdialenejších oblastiach;

13.

podporuje vykonávanie vnútroštátnych stratégií na podporu inovatívnych MSP, ktoré sú najviac postihnuté dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy;

14.

domnieva sa, že postup preverovania vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby je jedným z pilierov smernice; konštatuje, že tento postup musí v záujme uľahčenia cezhraničného poskytovania služieb umožniť modernizáciu systémov udeľovania povolení a požiadaviek týkajúcich sa slobody usadiť sa a poskytovať služby;

15.

je presvedčený, že vzájomné hodnotenie podstatne prispieva ku kvalite a účinnosti pravidiel vnútorného trhu, keďže systematické hodnotenie spolu s monitorovaním vykonávania vedie vnútroštátne orgány k tomu, aby venovali pozornosť požiadavkám EÚ a ich uskutočňovaniu na vnútroštátnej úrovni;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe postupu vzájomného hodnotenia, ktorý sa uvádza v smernici o službách a v súčasnosti ho členské štáty transponujú, spolupracovali s cieľom ďalej podporovať rozvoj jednotného trhu so službami;

17.

pripomína, že členské štáty si môžu zachovať svoje systémy udeľovania povolení a niektoré požiadavky len vtedy, keď sú jasne nevyhnutné, primerané a nediskriminačné; zdôrazňuje, že členské štáty si v tejto súvislosti zachovali viacero systémov udeľovania povolení tým, že zvýšili ich dostupnosť a transparentnosť pre poskytovateľov služieb; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty neboli ambicióznejšie a nevyužili v plnej miere potenciál smernice o službách, pokiaľ ide o administratívne a regulačné zjednodušenie;

18.

zdôrazňuje ťažkosti, ku ktorým dochádza v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, predovšetkým v prípade lekárskych povolaní; pripomína, že smernica o službách sa nemôže vzťahovať na ustanovenia, ktoré sú už obsiahnuté v odvetvových smerniciach; vyzýva Komisiu, aby túto situáciu objasnila v rámci revízie smernice o odborných kvalifikáciách;

19.

poukazuje na špecifickosť ustanovení o práve usadiť sa a ustanovení týkajúcich sa dočasného poskytovania služieb v inom členskom štáte; žiada Komisiu, aby túto špecifickosť plne zohľadnila vo svojom hodnotení;

20.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukončili neoprávnenú diskrimináciu spotrebiteľov na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska tým, že zaručia efektívne uplatňovanie článku 20 ods. 2 smernice o službách, ako aj náležité presadzovanie vnútroštátnych ustanovení zavádzajúcich toto pravidlo o zákaze diskriminácie do právnych systémov členských štátov zo strany vnútroštátnych orgánov a súdov; pripomína, že cieľom článku 20 ods. 2 nie je zabrániť rozdielnym prístupom vo všeobecných podmienkach na základe objektívnych dôvodov, ako je vzdialenosť alebo vyššie náklady na poskytnutie danej služby prijímateľom v iných členských štátoch;

21.

zdôrazňuje, že postup preverovania vykonávaný v rámci smernice vyžaduje od vnútroštátnych správnych orgánov značné množstvo práce a že túto záťaž treba zohľadniť pri hodnotení transpozície;

22.

berie na vedomie úsilie členských štátov o realizáciu postupu vzájomného hodnotenia; domnieva sa, že postup hodnotenia predstavuje dôležitý nástroj na posudzovanie pokroku vo vykonávaní smernice v členských štátoch; domnieva sa, že miera pokroku tohto postupu zatiaľ neumožňuje hodnotiť jeho účinnosť; zdôrazňuje, že uvedený postup musí pomôcť pri skúmaní, či predpisy platné v členských štátoch zodpovedajú požiadavkám vnútorného trhu a nevytvárajú nové prekážky; želá si, aby Komisia dôkladne preskúmala potenciál tejto novej metódy v rámci Aktu o jednotnom trhu;

23.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európsky parlament a národné parlamenty nie sú viac zapojené do postupu vzájomného hodnotenia;

24.

vyzýva Komisiu, aby určila niektoré problematické profesie a odvetvia v oblasti cezhraničného poskytovania služieb a aby dôkladne vyhodnotila príslušné právne predpisy a príčiny nedostatkov vo fungovaní;

25.

domnieva sa, že zriadenie jednotných kontaktných miest je základnou súčasťou účinného vykonávania smernice; uznáva, že smernica vyžaduje výrazné úsilie členských štátov, pokiaľ ide o finančné, technické a organizačné aspekty; poukazuje na to, že je nevyhnutné zapojiť doň sociálnych partnerov a obchodné združenia;

26.

vyzýva členské štáty, aby z jednotných kontaktných miest vytvorili komplexné portály elektronickej verejnej správy pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú začať podnikať alebo poskytovať cezhraničné služby; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo zvyšovaní dostupnosti jednotných kontaktných miest, a to aj tým, že umožnia vykonávanie postupov a formálnych náležitostí prostredníctvom týchto jednotných kontaktných miest na diaľku alebo elektronickými prostriedkami, ako aj v zlepšovaní kvality a relevantnosti informácií a postupov, ktoré sú k dispozícii pre ich užívateľov, najmä MSP, vrátane informácií a vykonávania postupov podľa pracovného a daňového práva platného v členskom štáte a vzťahujúceho sa na poskytovateľov služieb, ako napríklad postupov súvisiacich s DPH a s registráciou do systému sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky informácie poskytované jednotnými kontaktnými miestami budú takisto k dispozícii v iných jazykoch ako v národnom jazyku, pričom sa osobitne zohľadnia jazyky susediacich krajín;

27.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili dostupnosť elektronických postupov vrátane prekladu všetkých príslušných formulárov; vyzýva členské štáty, aby používateľom jednotných kontaktných miest poskytovali sledovacie zariadenia, ktoré im umožnia kontrolovať vývoj prebiehajúcich postupov;

28.

je si vedomý problémov súvisiacich s fungovaním jednotných kontaktných miest a týkajúcich sa preukazovania totožnosti, používania elektronického podpisu a predkladania originálnych dokumentov alebo osvedčených kópií, najmä na cezhraničnej úrovni; žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na riešenie týchto otázok s cieľom umožniť MSP využívať výhody jednotného trhu a zabrániť právnym a technickým neistotám;

29.

zdôrazňuje, že je osobitne dôležité z hľadiska užívateľskej ústretovosti objasniť, ktoré požiadavky na vzťahujú na zriadenie trvalého podniku na rozdiel od dočasného cezhraničného poskytovania služieb;

30.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že poradenstvo poskytované jednotnými kontaktnými miestami sa zatiaľ nedostalo k potenciálnym poskytovateľom služieb a že informácie o tom, ako kontaktovať jednotné kontaktné miesta, nie sú všeobecne rozšírené; vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2012 vyčlenila primerané finančné prostriedky na spustenie veľkej celoeurópskej informačnej kampane o jednotných kontaktných miestach s cieľom zvýšiť povedomie o tom, čo môžu jednotné kontaktné miesta ponúknuť poskytovateľom služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami čo najskôr spustili dobre cielené propagačné, informačné a vzdelávacie kampane; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili viditeľnosť a identifikovateľnosť domény eu-go a predstavili prípadové štúdie podnikov používajúcich jednotné kontaktné mesta a výhody, ktoré tým získali;

31.

domnieva sa, že dialóg a výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi majú veľký význam pri zlepšovaní a rozvíjaní jednotných kontaktných miest; stresses the need for urgent action in those countries in which PSCs either do not yet exist or are not operating properly; urges most Member States to redouble their efforts to allow the completion of all procedures and formalities through the PSCs;

32.

žiada členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne internetové stránky jednotných kontaktných miest zverejnia nové povinnosti informovať, ktoré sa požadujú od poskytovateľov služieb v záujme spotrebiteľa;

33.

vyzýva členské štáty, aby Komisii pravidelne poskytovali porovnateľné štatistické údaje potrebné na hodnotenie fungovania jednotných kontaktných miest a ich vplyvu na vnútroštátnej a európskej úrovni, najmä pokiaľ ide o poskytovanie cezhraničných služieb; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné kritériá pre hodnotenie jednotných kontaktných miest; domnieva sa, že tieto kritériá by mali byť založené na kvantitatívnych, ako aj kvalitatívnych ukazovateľoch;

34.

poznamenáva, že niektoré členské štáty musia riešiť množstvo právnych a technických problémov, aby umožnili cezhraničné používanie jednotných kontaktných miest; vyzýva tieto členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia s osobitným dôrazom na uznávanie elektronických podpisov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vynakladanom úsilí posilniť interoperabilitu a vzájomné uznávanie elektronických postupov a aby prijala požadované podporné opatrenia na uľahčenie cezhraničného používania jednotných kontaktných miest; odporúča, aby Komisia ponúkla poskytovateľom služieb priame elektronické prepojenie na jednotné kontaktné miesta v členských štátoch vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

35.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili úsilie o zabezpečenie plnej elektronickej interoperability jednotných kontaktných miest; zdôrazňuje spojitosť s návrhom č. 22 Aktu o jednotnom trhu o elektronických podpisoch, elektronickej autentifikácii a elektronickej identifikácii;

36.

pripomína, že členské štáty majú povinnosť vykonávať hodnotenie rizík s cieľom zabezpečiť, aby podniky neboli vystavené nadmernej záťaži, ak budú chcieť vykonať príslušné postupy elektronicky; vyzýva Komisiu, aby posúdila, aké sú možnosti pre podniky, pokiaľ ide o využívanie ich vlastných vnútroštátnych nástrojov elektronickej identifikácie/autentifikácie, ak využívajú jednotné kontaktné miesta v iných členských štátoch;

37.

domnieva sa, že každý občan musí mať z dôvodu komplexnosti právnych predpisov možnosť poradiť sa s príslušnými orgánmi, aby získal presnú odpoveď na svoje otázky; domnieva sa, že v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia je preto potrebné rozvinúť koncepciu predbežných správnych rozhodnutí, aby sa odstránila právna neistota; ďalej sa domnieva, že v záujme zabezpečenia transparentnosti by sa rozhodnutia mali zverejňovať;

38.

pripomína význam ustanovení týkajúcich sa administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci; domnieva sa, že vykonávanie týchto ustanovení je podmienkou pre zabezpečenie účinnej kontroly poskytovateľov služieb a vysokej úrovne kvality a bezpečnosti služieb v EÚ;

39.

víta rastúci počet vnútroštátnych orgánov zodpovedných za kontrolu služieb zaregistrovaných v informačnom systéme o vnútornom trhu (IMI), ktorý tak umožňuje priamu, rýchlu a účinnú výmenu informácií; domnieva sa, že systém IMI možno využívať v prípade ďalších príslušných smerníc;

40.

domnieva sa, že informačný systém o vnútornom trhu a jednotné kontaktné miesta – keďže si vyžadujú intenzívne úsilie v oblasti administratívnej spolupráce medzi všetkými zúčastnenými orgánmi – môžu vytvoriť podmienky na ďalšiu interoperabilitu a budovanie sietí na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v celej EÚ; domnieva sa, že stanovenie pravidiel a postupov, pokiaľ ide o ich fungovanie, musí umožňovať istú mieru pružnosti v súlade s regionálnou rozmanitosťou na úrovni EÚ a že všetky opatrenia by sa preto sa mali prijať v rámci partnerstva a po skutočnej diskusii na miestnej a regionálnej úrovni;

41.

domnieva sa, že v záujme odstránenia ďalších kontrol uplatňovaných na cezhraničné aktivity je užitočné nadviazať spoluprácu v rámci európskej siete, ktorú tvoria verejné orgány členských štátov, a zaviesť vzájomnú výmenu informácií o spoľahlivosti poskytovateľov služieb;

42.

zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť systémy odbornej prípravy úradníkov národných a regionálnych správnych orgánov, ktorí sú zodpovední za kontrolu služieb; je si vedomý úsilia, ktoré už členské štáty vynaložili na tento účel, a vyzýva členské štáty, aby naďalej konsolidovali vnútroštátne siete IMI prostredníctvom sústavného monitorovania ich praktického fungovania a zabezpečovaním primeraného odbornej prípravy; pripomína, že udržateľný úspech systému IMI závisí od primeraných investícií na úrovni Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby na tento účel zaviedla viacročný program a aby zmobilizovala všetky prostriedky potrebné na jeho riadny priebeh;

43.

zastáva názor, že administratívne postupy musia byť efektívnejšie; domnieva sa, že v tejto súvislosti by bolo užitočné nadviazať úzku spoluprácu medzi jednotnými kontaktnými miestami, aby si mohli vymieňať skúsenosti v oblasti cezhraničných služieb v rôznych regiónoch Európy;

44.

pripomína, že z rozsahu pôsobnosti smernice je vyňatých viacero oblastí vrátane služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, služieb zdravotnej starostlivosti a väčšiny sociálnych služieb; poznamenáva, že smernica sa nevzťahuje na pracovné právo a nevplýva ani na právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia;

45.

berie na vedomie diskusie v niektorých členských štátoch o službách, ktoré boli vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice; konštatuje, že väčšina členských štátov sa počas vykonávania smernice o službách nestretla so zásadnými problémami, pokiaľ ide o jej rozsah pôsobnosti; poukazuje na to, že tieto služby boli vylúčené z dôvodu ich špecifickosti a že si v niektorých prípadoch môžu vyžadovať odvetvový legislatívny rámec Spoločenstva; poznamenáva, že Komisia sa vo svojom oznámení s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu zaväzuje, že v roku 2011 navrhne súbor opatrení v oblasti služieb všeobecného záujmu;

46.

žiada, aby sa vykonával riadny a dôkladný monitoring uplatňovania obmedzení stanovených v smernici v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu a aby sa dodržiavala deľba právomocí s členskými štátmi; upozorňuje, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda členských štátov vymedziť v súlade s právom EÚ, čo považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako by sa mali tieto služby organizovať a financovať podľa pravidiel o štátnej pomoci a akým konkrétnym povinnostiam by mali podliehať;

47.

žiada, aby sa pri vykonávaní smernice do väčšej miery zohľadňovala základná zásada miestnej samosprávy a aby sa čo najviac predchádzalo byrokratickej administratívnemu zaťaženiu a obmedzeniam právomocí rozhodovania na miestnej úrovni, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

48.

domnieva sa, že dodatočné opatrenia potrebné na dokončenie vnútorného trhu so službami treba plne zahrnúť do diskusií prebiehajúcich v súvislosti s Aktom o jednotnom trhu;

49.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/7

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže malé a stredné podniky (MSP), ktorých je v EÚ 23 miliónov a ktoré predstavujú približne 99 % všetkých podnikov a zabezpečujú viac ako 100 miliónov pracovných miest, významným spôsobom prispievajú k hospodárskemu rastu, sociálnej súdržnosti a vytváraniu pracovných miest, sú významným zdrojom inovácií a zohrávajú zásadnú úlohu v udržiavaní a zvyšovaní zamestnanosti,

B.

keďže obmedzený prístup MSP k dostupnému financovaniu je jednou z najväčších prekážok ich zakladania a rastu a keďže súčasná finančná a hospodárska kríza tento problém ešte zhoršila,

C.

keďže európske finančné trhy v mnohých oblastiach momentálne nie sú z rôznych dôvodov schopné zabezpečiť pre MSP dostatočný objem financovania, a to aj napriek tomu, že tradičné formy poskytovania pôžičiek MSP zostali počas súčasnej krízy vcelku stabilné; keďže je potrebné vyvinúť úsilie o to, aby sa v budúcnosti predišlo znižujúcej sa ochote bánk poskytovať MSP financie v dôsledku prebiehajúcich reforiem medzinárodných bankových predpisov a ich uplatňovania v Európe,

D.

keďže európsky sektor MSP je veľmi rôznorodý a jeho významnú časť tvoria mikropodniky, rodinné podniky úspešne pôsobiace v tradičných odvetviach, ako aj rastúci počet začínajúcich podnikov a rýchlo sa rozvíjajúcich vysoko inovatívnych podnikov v oblasti moderných technológií; keďže všetky tieto rôzne modely podnikania majú rôzne problémy, a tým pádom aj odlišné potreby, čo sa týka prístupu k financovaniu; keďže MSP s vysokým pákovým efektom (vysokou mierou dlhového financovania) sú oveľa zraniteľnejšie v prípade výskytu krízy či v prípade, keď sa ich rizikovejšie projekty ocitnú v ťažkostiach,

E.

keďže bankový sektor, ktorý je v súvislosti s kapitálom a rizikami čoraz obozretnejší, stanovuje prísnejšie podmienky poskytovania pôžičiek vrátane prísnejších požiadaviek na vyššiu zábezpeku a vyšších rizikových prirážok a keďže banky sú čoraz neochotnejšie financovať prostredníctvom tradičných úverov rizikovejšie podnikateľské projekty, ku ktorým patria začínajúce podniky, inovačné produkty a dokonca aj prevody podnikov,

F.

keďže vysoko inovatívne a rýchlo rastúce podniky majú zásadný význam pre budúcu konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a pre tvorbu pracovných miest, najmä na trhoch, ktoré prechádzajú na hospodárstvo efektívne z hľadiska využívania zdrojov,

G.

keďže zo štatistík vyplýva, že v prípade európskych MSP je menšia pravdepodobnosť, že budú uvažovať o kapitálovom financovaní, než napríklad u ich amerických náprotivkov,

H.

keďže na mnohých finančných sprostredkovateľov na európskej aj národnej úrovni pôsobia odrádzajúco administratívna záťaž, ktorá vyplýva zo zložitých európskych finančných predpisov, a politické a operačné usmernenia pre európske programy financovania,

I.

keďže európske inštitúcie budú teraz musieť zhodnotiť a preskúmať existujúce nástroje na podporu financovania MSP so zreteľom na ďalšie programové obdobie v kontexte nasledujúceho viacročného finančného rámca,

1.

konštatuje, že pokiaľ ide o externé financovanie, veľký počet MSP bude aj naďalej závisieť hlavne od úverov a pôžičiek; vyjadruje znepokojenie nad tým, že bankový sektor, ktorý je v súvislosti s kapitálom a rizikami čoraz obozretnejší, požaduje väčšie zábezpeky a vyššie rizikové prirážky, pričom obe tieto požiadavky vedú k nedostatku financovania a nevyužívaniu podnikateľských a pracovných príležitostí v tomto veľmi rozsiahlom sektore hospodárstva; preto sa domnieva, že dostupnosť systémov záruk za úvery a pôžičky má zásadný význam pre využitie potenciálu, ktorý ponúkajú MSP z hľadiska rastu a tvorby pracovných miest; považuje za potrebné posilniť existujúce programy na úrovni jednotlivých štátov aj EÚ a uznáva významnú úlohu pôžičiek, ktoré malým a stredným podnikom poskytuje EIB;

2.

poukazuje na to, že pri stanovení prísnejších požiadaviek na vlastné zdroje bánk, ktoré navrhol Bazilejský výbor, by sa mali brať do úvahy záujmy MSP;

3.

víta vytvorenie nového európskeho nástroja mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti (nástroj mikrofinancovania Progress), ktorým sa rozširujú príležitosti pre osoby, ktoré chcú začať podnikať kdekoľvek v EÚ; berie na vedomie, že v EÚ existuje potenciálna trhová medzera, pokiaľ ide o ponuku mikroúverov a dopyt po nich; uznáva potrebu financovania poskytovateľov mikroúverov, pretože finančná podpora pomôže, aby sa táto činnosť stala udržateľnou, a umožní, aby tento nástroj reagoval na rastúci dopyt klientov; zdôrazňuje, že EÚ musí podporovať investície v malom rozsahu, dať mikropodnikom možnosť na rast a najmä podporovať tieto skupiny, napríklad mladých podnikateľov, pre ktorých je obtiažne dostať sa k možnostiam financovať svoje podnikateľské nápady pomocou úveru;

4.

vyslovuje rozhodnú podporu ďalšiemu uplatňovaniu záručných nástrojov v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP), finančného nástroja s rozdelením rizika v rámci 7. RP a štrukturálnych fondov (JEREMIE) s cieľom posilniť poskytovanie pôžičiek malým a stredným podnikom a v rámci iniciatívy JASMINE s cieľom podporiť inštitúcie mikrofinancovania; poukazuje na to, že ich riadne vykonávanie v súčasnosti brzdia príliš zložité administratívne postupy; žiada Komisiu, aby zjednodušila využívanie štrukturálnych fondov v súvislosti s nástrojmi financovania MSP, najmä v záujme financovania revolvingových fondov pre záručné systémy, avšak tak, aby pri tom nevznikali štruktúry, ktoré by duplikovali už existujúce systémy napr. na národnej úrovni;

5.

zastáva názor, že financovanie je nedostatočné najmä v prípade programu pre konkurencieschopnosť a inovácie a že program treba z hľadiska jeho finančného zabezpečenia prehodnotiť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinnejšie financovanie inovačných finančných nástrojov v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci;

6.

požaduje, aby sa v rozpočte EÚ značne zvýšili financie určené na inovačné finančné nástroje s cieľom zabezpečiť finančné potreby MSP, a so zreteľom na stratégiu Európa 2020 a hlavné medziodvetvové iniciatívy nabáda na uplatňovanie spoločných nástrojov so skupinou EIB, najmä prostredníctvom systémov na rozdelenie rizika; žiada, aby sa budúce programy vyznačovali potrebnou pružnosťou s cieľom predísť využívaniu neprimeraných univerzálnych riešení;

7.

zdôrazňuje potrebu, aby mali začínajúce a inovatívne podniky lepší prístup k nástrojom kapitálového alebo kvázi-kapitálového financovania, ktoré trh ešte neposkytuje v dostatočnej miere; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že v programoch ďalšej generácie sa bude klásť väčší dôraz na nástroje mezanínového financovania a že tieto programy budú podporované prostredníctvom fondov a nástrojov na rozdelenie rizika;

8.

konštatuje, že vysoko inovatívne a rýchlo rastúce spoločnosti potrebujú prístup na väčšie európske trhy s rizikovým kapitálom a dlhopismi, a naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla kroky na odstránenie prekážok rozvoja európskych trhov s rizikovým kapitálom a dlhopismi, aby rozšírila nástroje na rozdelenie rizika aj na investície do vlastného kapitálu, aby podporovala emisie spoločných podnikových dlhopisov a nabádala členské štáty k podpore činnosti tzv. podnikateľských anjelov poskytovaním daňových stimulov investorom;

9.

konštatuje, že súčasná štruktúra financovania MSP v mnohých európskych krajinách je na strane dopytu aj ponuky silne ovplyvnená systémami zdanenia a finančnej podpory, ktoré poskytujú významné stimuly pre dlhové financovanie a odrádzajú od kapitálového financovania; vyzýva Komisiu, aby podnikla iniciatívy na zvýšenie povedomia o problémoch spôsobených nesprávnymi stimulmi, ktoré vytvára regulačný rámec, a aby nabádala členské štáty k uskutočňovaniu potrebných reforiem;

10.

vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou finančných predpisov EÚ a usmernení k európskym nástrojom financovania, najmä v prípade, keď sú európske fondy a programy využívané na podporu jednotlivých podnikov prostredníctvom poskytovania relatívne malých súm; domnieva sa, že čas a náklady vynaložené na splnenie týchto predpisov sú absolútne neúmerné výhodám, ktoré koncový príjemca získa; požaduje, aby sa v prípade inovačných finančných nástrojov zefektívnilo riadenie a zabezpečila efektívnosť z hľadiska administratívy, vykazovania a nákladov; trvá na tom, že banky, sprostredkovateľov ani príjemcov nesmie od využívania programov a fondov odrádzať administratívna záťaž s nimi spojená; žiada Komisiu, aby navrhla zjednodušené a menej nákladné predpisy a usmernenia, najmä pre programy určené na podporu financovania MSP v malom objeme vo forme záruk a nástrojov mezanínového alebo kapitálového financovania;

11.

víta skutočnosť, že v roku 2010 vzniklo finančné fórum MSP, a nalieha na Komisiu, aby pokračovala v zlepšovaní spolupráce s národnými rozvojovým bankami a komerčnými bankami s cieľom vymieňať si skúsenosti a najlepšie postupy, vytvárať synergie a určiť spôsoby, akými je možné zjednodušiť a zefektívniť programy EÚ v oblasti financovania MSP;

12.

poukazuje na to, že existujúce opatrenia finančnej podpory MSP sú súčasťou mnohých rôznych programov EÚ, ako napr. programu CIP, štrukturálnych fondov (JEREMIE), 7. RP a iných, a poukazuje na nedostatočnú spojitosť medzi týmito programami; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšie prepojenie medzi rôznymi programami na poskytovanie záruk, ako aj náležitú rovnováhu medzi systémami na podporu financovania inovácií či na poskytovanie rizikového kapitálu MSP na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila jednotné kontaktné miesto pre rôzne finančné nástroje EÚ zamerané na MSP;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/9

—

so zreteľom na horizontálnu sociálnu doložku v článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zelená kniha – snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy zo 7. júla 2010 (KOM(2010)0365),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (1),

—

so zreteľom na správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o oznámení Komisie s názvom Zelená kniha – snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy zo 7. júla 2010 (2),

—

so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov: časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0193) a so zreteľom na svoju s tým súvisiacu pozíciu z 8. septembra 2010 (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. apríla 2009 s názvom Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva v EÚ (Správa o starnutí obyvateľstva 2009) (KOM(2009)0180) a na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2009 o obnovenej sociálnej agende (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 o budúcnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov: ich financovanie a smerovanie k individualizácii (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (8),

—

so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2005)0507 a na pozíciu Európskeho parlamentu z 20. júna 2007 (9),

—

so zreteľom na štokholmskú stratégiu Európskej rady z roku 2001 o reforme dôchodkových systémov v Európe,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady z Laekenu z roku 2001 o spoločných cieľoch v oblasti dôchodkov, ktoré zdôrazňuje potrebu ich primeranosti, trvalej udržateľnosti a prispôsobivosti,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 23,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0025/2011),

A.

keďže z dôvodu miery nezamestnanosti, ktorá je vysoká najmä u mladých ľudí s nízkou úrovňou vzdelania, alebo z dôvodu dlhšieho a u niektorých vyššieho vzdelávania ľudia v súčasnosti vstupujú na trh práce vo vyššom veku a priemerne ho opúšťajú pred dosiahnutím zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku, keďže ich produktívny život je prerušovaný obdobiami nečinnosti a keďže priemerná dĺžka života sa zvyšuje,

B.

keďže finančná a hospodárska kríza výrazne zhoršila závažné demografické problémy v EÚ,

C.

keďže podľa aktuálnych údajov počet ľudí vstupujúcich na trh práce klesá (obyvateľstvo EÚ v produktívnom veku sa začne od roku 2012 zmenšovať) a počet dôchodcov stúpa (v roku 2008 pripadali na každého človeka vo veku 65 rokov a viac štyria občania EÚ v produktívnom veku, do roku 2020 bude tento pomer 5: 1 a do roku 2060 2: 1); keďže tento vývoj je odlišný v závislosti od demografických rozdielov medzi členskými štátmi,

D.

keďže poskytovanie primeraných, udržateľných a bezpečných dôchodkov je neoddeliteľne spojené s vyššou mierou zamestnanosti, vyššou produktivitou a hospodárskym rastom,

E.

keďže hospodárske riadenie v Európskej únii by malo zohľadňovať holistický prístup obsiahnutý v zelenej knihe,

F.

keďže finančná kríza viedla k rastu nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, zvýšeniu rozpočtového deficitu v mnohých členských štátoch a problémom vo financovaní dôchodkov (či už z daní alebo inak) a keďže odhalila slabosť niektorých systémov dôchodkových fondov,

G.

keďže cieľ dosiahnuť 75 % mieru zamestnanosti, stanovený v stratégii EÚ 2020, musí prispieť k trvalej udržateľnosti dôchodkových systémov,

H.

keďže v dôsledku zvyšujúceho sa počtu dočasných alebo neistých typov zamestnania sa znižujú príspevky do dôchodkových systémov a narúša sa stabilita týchto systémov, ako aj primeranosť budúcich dôchodkov,

I.

keďže pri vytváraní dôchodkových fondov treba zohľadniť zmierňovanie rizík a odolnosť voči otrasom,

J.

keďže ľuďom, ktorí venujú svoj čas a schopnosti výchove detí alebo starostlivosti o starších, by sa malo dostať uznania spoločnosti, a keďže tento cieľ by sa mohol dosiahnuť udelením individuálnych práv takýmto osobám, najmä pokiaľ ide o práva na dôchodok,

K.

keďže rovnosť žien a mužov je v Únii hodnotou, cieľom a základným právom a inštitúcie EÚ sú povinné začleniť otázku rodovej rovnosti do každej svojej činnosti,

L.

keďže ženy v Európskej únii čelia priamej i nepriamej forme diskriminácie v rôznych aspektoch súvisiacich s dôchodkami,

M.

keďže predpokladaný vplyv dôchodkových reforiem sa obyčajne zakladá na mužovi, ktorý pracuje na plný úväzok, nemá prerušenú kariéru a má profil osoby s priemerným zárobkom, a keďže poistno-matematické tabuľky očakávanej dĺžky života podľa pohlavia majú negatívny vplyv na výpočet dôchodkov žien a poskytujú ženám nižšiu mieru náhrady,

N.

keďže staršie ženy sú v mimoriadne neistej situácii, keď sa ich právo na dôchodok odvodzuje od ich rodinného stavu (dávky v manželstve alebo pozostalostné) a keď v dôsledku prerušenia pracovnej kariéry nemajú náležitý nárok na vlastný dôchodok,

1.

víta holistický prístup zo zelenej knihy, ktorý má napomôcť nový rozmach na úrovni jednotlivých štátov aj EÚ s cieľom stanoviť spoľahlivé, dlhodobo primerané, udržateľné a bezpečné dôchodkové systémy zaručujúce zásadu subsidiarity; poukazuje na to, že tradície, hospodárska a demografická situácia a osobitné črty pracovného trhu sa v jednotlivých členských štátoch líšia a že je nutné rešpektovať zásadu subsidiarity a zásadu solidarity, v rámci ktorých si členské štáty zachovávajú úplnú zodpovednosť za organizáciu svojich dôchodkových systémov;

2.

zdôrazňuje, že členské štáty stoja pred náročnými úlohami pri zabezpečovaní toho, aby dôchodky vyhovovali očakávaniam občanov a boli primerané a udržateľné, a to v čase, keď sociálna a hospodárska situácia je vo všeobecnosti zložitá a dokonca sa líši v jednotlivých členských štátoch a právnych systémoch;

3.

zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (MSP) sú jedným z hlavných zdrojov zamestnanosti a rastu v EÚ a môžu významne prispievať k trvalej udržateľnosti a primeranosti dôchodkových systémov v členských štátoch; preto si želá, aby boli vytvorené odvetvové, medziodvetvové a/alebo teritoriálne fondy, ktoré by zvýšili zapojenie pracovníkov MSP do dôchodkových systémov, čo by mohlo byť príkladom osvedčených postupov;

4.

konštatuje, že v záujme dokončenia vnútorného trhu zdravé hospodárske a sociálne politiky zohľadňujúce výzvy medzigeneračnej solidarity podstatne prispievajú k udržateľným politikám zamestnanosti, rastu a stabilite najmä zachovaním sociálnej súdržnosti; pripomína, že sociálni partneri zohrávajú v tejto súvislosti dôležitú úlohu;

5.

domnieva sa, že dlhodobé investície a úspory sú pre trvalú udržateľnosť dôchodkových systémov v budúcnosti veľmi dôležité a mali by byť zohľadnené v rámci makroekonomického dohľadu;

6.

konštatuje, že hlavné smery hospodárskych politík a Pakt o stabilite a raste sa týkajú aj verejných výdavkov súvisiacich s vekom obyvateľstva; domnieva sa, že presné začlenenie priamych záväzkov súvisiacich s dôchodkami vo verejnom sektore do výpočtov verejného deficitu sú jednou z mnohých podmienok trvalej udržateľnosti; žiada, aby reforma správy ekonomických záležitostí tento rozmer náležite zohľadnila zabezpečením toho, aby sa s jednotlivými piliermi dôchodkových systémov zaobchádzalo náležite a so zameraním na ich udržateľnosť;

7.

vzhľadom na to, že udržateľný a riadne fungujúci dôchodkový systém je mimoriadne dôležitý pre občanov a pre stabilitu verejných financií, vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby náklady na dôchodkovú reformu boli aj naďalej zohľadňované pri vyhodnocovaní toho, či by sa mal na členský štát uplatniť postup pri nadmernom deficite, a namiesto podporovania určitého typu dôchodkovej reformy odporúča zamerať sa na udržateľnosť systému financovania;

8.

zdôrazňuje, že pri hodnotení udržateľných verejných financií treba započítať aj celkový verejný a súkromný dlh; poukazuje na to, že dôchodkové úspory predstavujú niečo viac než len úsporu vyčlenenú ako dôchodok; v záujme dlhodobej udržateľnosti verejných financií žiada, aby sa nekryté priame záväzky súvisiace s dôchodkami vo verejnom sektore stali transparentnými a aby sa výslovne uvádzali v plnom rozsahu;

9.

zdôrazňuje, že za dôchodky a dôchodkové systémy sú zodpovedné členské štáty; uznáva, že hospodárstva členských štátov sú vzájomne prepojené, a preto vyzýva EÚ a členské štáty, aby náležite koordinovali svoje rozdielne dôchodkové politiky a pomocou otvorenej metódy koordinácie zaručili primeranosť, bezpečnosť a trvalú udržateľnosť dôchodkových systémov;

10.

konštatuje, že prvý, druhý a tretí pilier dôchodkových systémov v jednotlivých členských štátoch sa navzájom výrazne odlišujú a že v EÚ chýba súbor spoločných kritérií, vymedzenia pojmov a hĺbkové analýzy, ktoré by dôkladne ozrejmili rôzne dôchodkové systémy a ich schopnosť uspokojiť potreby občanov, a že preto chýba transparentná kontrola, ktorá by sa dala uplatňovať vo všetkých systémoch; zdôrazňuje, že EÚ by mala v prvom rade zlepšiť porovnateľnosť dôchodkových systémov a podporovať výmenu osvedčených postupov; zastáva názor, že Komisia musí vyvinúť potrebné úsilie na to, aby navrhla typológiu dôchodkových systémov v členských štátoch a spoločný súbor vymedzení pojmov, aby bolo možné tieto systémy porovnávať;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že zelená kniha nevenuje dostatočnú pozornosť rodovým otázkam; domnieva sa, že súčasné nerovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o primeranosť dôchodkov, vyplývajú z pretrvávajúcich nerovností na trhu práce, ako sú obdobia nezamestnanosti, choroby, opatrovateľské povinnosti, rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, nepomerne vysoké zastúpenie žien na nestabilných pracovných miestach a na pracovných miestach s čiastočným pracovným úväzkom, a prekážky pri zlaďovaní pracovného a súkromného života; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o odstránenie týchto nerovností a zabezpečenie toho, aby sa s mužmi a ženami dlhodobo zaobchádzalo rovnako, pokiaľ ide o dôchodky, napríklad prostredníctvom zahrnutia materskej dovolenky a starostlivosti o starších členov rodiny ako skutočnej práce, na základe ktorej mužom i ženám vzniká nárok na dôchodok;

12.

vyzdvihuje význam individualizácie dôchodkových nárokov a žiada, aby sa kritériá uplatňovali pri výpočte dôchodkov žien takým spôsobom, aby sa zaručila ekonomická nezávislosť mužov aj žien; naliehavo žiada členské štáty, aby zvážili aj celoživotný postoj k dôchodkom, aby poskytli odpovede na výzvy moderného cyklu produktívneho života;

13.

konštatuje, že medzigeneračná spravodlivosť a záujmy mladšej generácie musia byť hlavnými aspektmi posilnenej metódy koordinácie ďalšieho rozvoja vnútroštátnych politík v oblasti dôchodkového zabezpečenia medzi členskými štátmi;

14.

nalieha na Komisiu a členské štáty, aby uložili poskytovateľom zamestnaneckého dôchodku a iných doplnkových dôchodkov povinnosť používať pri výpočte dôchodku rodovo neutrálne tabuľky úmrtnosti, a zabránili tak potrestaniu žien za dlhšiu očakávanú dĺžku života;

15.

nepovažuje za reálne, aby EÚ stanovila primerané dôchodkové úrovne, pretože požadované sumy v značnej miere závisia od konkrétnych okolností v členských štátoch; vyzýva však Komisiu, aby by vypracovala usmernenia, ktoré každému členskému štátu umožnia stanoviť súbor kritérií na minimálnu úroveň dôchodkov; domnieva sa, že členské štáty by mali definovať primeranosť ako potrebný predpoklad toho, aby starší ľudia žili dôstojný život v starobe;

16.

domnieva sa, že členské štáty sú v rámci vlastnej sociálnej a hospodárskej politiky sami zodpovedné za stanovenie primeraného dôchodkového zabezpečenia pre svojich občanov; nabáda ich, aby zaviedli systém, ktorý bude najvhodnejší na zaručenie dôstojnej životnej úrovne pre všetkých, s osobitným zreteľom na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti;

17.

zdôrazňuje, že v rámci škály dôchodkových systémov diverzifikácia dôchodkového príjmu kombináciou prostriedkov z verejných systémov (prvý pilier) a systémov súvisiacich s prácou (vo väčšine prípadov druhý pilier) môže poskytnúť záruku poskytovania primeraného dôchodkového zabezpečenia;

18.

konštatuje, že vo väčšine členských štátov je prvý pilier najdôležitejší a je založený na zásade solidarity a že financovanie prvého piliera bude pod menším tlakom, ak viac ľudí bude pracovať a ak sa bude riešiť problém nelegálnej práce a práce načierno, zatiaľ čo členské štáty by v rámci otvorenej metódy koordinácie mohli prediskutovať aj ostatné alternatívne formy financovania prvého piliera; zdôrazňuje, že štátne dôchodkové systémy priebežného financovania sa počas finančnej a hospodárskej krízy osvedčili ako stabilné a spoľahlivé; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby výška dôchodkov v rámci prvého piliera bola nad hranicou chudoby;

19.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o trvalú udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov, v niektorých členských štátoch zohráva úlohu tretí pilier dôchodkového zabezpečenia súvisiaci s úsporami; zdôrazňuje však, že táto možnosť je dostupná len osobám, ktoré majú primeraný príjem, ktorý by im umožnil prispievať do takýchto systémov, a preto môžu hrať len obmedzenú úlohu pri zabezpečovaní slušného príjmu;

20.

domnieva sa, že kvalitnejšie sprostredkovanie informácií o nákladoch a efektivite foriem daňových úľav na súkromné dôchodky medzi členskými štátmi by bolo veľmi užitočné;

21.

domnieva sa, že vzhľadom na rozpočtový tlak má efektivita sociálnych výdavkov rozhodujúci význam; domnieva sa, že vzhľadom na súčasný rozpočtový tlak zohrávali sociálne výdavky počas krízy dôležitú úlohu v hospodárskej a sociálnej oblasti tým, že zmierňovali dosah krízy; preto sa domnieva, že systémy priebežného financovania preukázali svoju zásadnú úlohu pri vytváraní medzigeneračnej solidarity; domnieva sa tiež, že druhý a tretí pilier zohrávajú pri znižovaní tlaku doplnkovú úlohu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili čo najlepšiu kombináciu foriem dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti; vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup občanov k systémom súkromného sporenia; poukazuje na to, že z dôvodu finančnej krízy plánuje viacero členských štátov zaviesť do svojich dôchodkových systémov zmeny; naliehavo ich však žiada, aby zabezpečili, aby dôchodkové systémy zostali stabilné, spoľahlivé a udržateľné, a aby sa všetky zmeny vykonali v nadväznosti na primeraný sociálny dialóg a na základe postačujúcich informácií; zastáva názor, že zamestnancom by sa malo poskytnúť dostatok času v prípade, že sa môžu sami rozhodnúť, aby urobili informované a premyslené rozhodnutie;

22.

zdôrazňuje, že hospodársky rast a vysoká miera zamestnanosti zvyšujú trvalú udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov;

23.

domnieva sa, že daňové úniky sú znepokojivý fenomén a musí sa proti nim čo najúčinnejšie bojovať, pretože oslabujú budúcu primeranosť a stabilitu dôchodkových systémov;

24.

domnieva sa, že vzhľadom na demografické tendencie a potrebu zabezpečiť financovanie dôchodkov je nutné, aby sa do trhu práce zapájalo viac ľudí a aby na ňom zotrvali dlhšie, no konštatuje, že priemerná dĺžka života sa zvyšuje a že lepšia ochrana zdravia pri práci je predpokladom dlhšieho produktívneho života; vyzýva členské štáty, aby ľudia mohli naďalej pracovať, ak chcú; vyzýva členské štáty, ktoré zvýšili zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku alebo ktoré tak urobia, aby podporovali prácu starších ľudí pomocou opatrení v oblasti oslobodenia od daní a sociálnych odvodov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali primerané a pružné pracovné zmluvy pre starších ľudí s cieľom podporiť a uľahčiť kombinovanie práce a dôchodku a aby prijali odradzujúce opatrenia, ktoré podnikom sťažia možnosť prepúšťať starších ľudí; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu analyzujúcu spôsob, ako rozdelenie bohatstva ovplyvňuje priemernú dĺžku života v členských štátoch;

25.

poznamenáva, že existujú značné nerovnosti medzi zákonom stanoveným vekom odchodu do dôchodku a skutočným vekom, v ktorom starší ľudia prestávajú byť zamestnaní, a odporúča, aby sa uprednostňovala potreba zabezpečiť, aby zamestnanci mohli pracovať do zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku; konštatuje, že tieto rozdiely sú osobitne markantné v prípade zamestnancov pracujúcich v najnáročnejších kategóriách povolaní; vyzýva preto členské štáty a sociálnych partnerov, aby si vymieňali informácie o osvedčených postupoch; takisto ich vyzýva, aby uzatvárali dohody, ktoré majú pozitívny dosah na udržateľné dôchodky a pružným spôsobom vedú k predĺženiu produktívneho života do zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku, napríklad vypracovaním komplexných stratégií riadenia zohľadňujúcich vek na vnútroštátnej a podnikovej úrovni, rozvojom nových foriem opatrení na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom prispôsobených špecifickým potrebám starších pracovníkov a odmeňovaním ľudí, ktorí pracujú dlhšie;

26.

zdôrazňuje, že staršia pracovná sila a dlhší produktívny život môžu prispieť k obnove a budúcemu rastu; domnieva sa, že čo sa týka (starších) zamestnancov vykonávajúcich fyzicky a/alebo duševne náročnú prácu, musí dynamický trh práce ponúkať kreatívne riešenia, ako sú väčšia flexibilita zákonom staveného veku odchodu do dôchodku, dôchodky z práce na čiastočný úväzok, úprava pracovných podmienok, podpora celoživotného vzdelávania, zlepšenie služieb zameraných na hľadanie zamestnania alebo jeho zmenu, s cieľom dosiahnuť trvalú rovnováhu medzi požiadavkami zamestnania a schopnosťami pracovníkov; domnieva sa, že je potrebná aktívna politika predchádzania diskriminácii na základe veku prostredníctvom monitorovania správneho vykonávania smerníc 2000/78/ES a 2006/54/ES a podporou európskej kultúry aktívneho starnutia, ktorá zabezpečuje, aby starší ľudia žili vitálny a dôstojný život; vyzýva členské štáty, aby spojili pokuty za diskrimináciu na pracovnom trhu so stimulmi pre zamestnancov s cieľom vytvoriť inkluzívny trh práce; vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s reformami a predĺžením pracovného života a za pomoci Komisie účinnejšie vykonávali smernice o zdraví a bezpečnosti pri práci;

27.

víta odkaz v stratégii EÚ 2020 na začlenenie starších pracovníkov na trhu práce; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégia EÚ 2020 nevenuje výslovnú pozornosť dôstojným, udržateľným a primeraným dôchodkovým systémom, a to aj napriek skutočnosti, že od nich závisí dosiahnutie niektorých cieľov uvedených v stratégii EÚ 2020; navrhuje preto, aby ciele zelenej knihy boli zahrnuté do stratégie EÚ 2020;

28.

domnieva sa, že úspech stratégie EÚ 2020 bude znamenať, že bude vytvorených viac bezpečných kvalitných pracovných miest a že viac ľudí bude pracovať za primeranú odmenu a v primeraných pracovných podmienkach, čo bude zahŕňať zvýšenie príspevkov na sociálne zabezpečenie a bude v prospech hospodárskeho rastu, v dôsledku čoho sa zvýši aj trvalá udržateľnosť a primeranosť dôchodkových systémov;

29.

v súlade so stratégiou EÚ 2020 podporuje cielenú a aktívnu politiku trhu práce, ktorá povedie k zvýšenej účasti na zamestnanosti ľudí, ktorí sú v súčasnosti na trhu práce málo zastúpení, najmä z radov najzraniteľnejších sociálnych skupín; domnieva sa, že EÚ by mala vypracovať nové ukazovatele na monitorovanie dosahu reforiem dôchodkových systémov na zraniteľné skupiny; zdôrazňuje, že nelegálna práca v rámci Európskej únie je stále veľmi rozšírená, a že to oslabuje možnosti sociálnej politiky; vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby podporovali sociálne začleňovanie a bojovali proti nedeklarovanej práci s cieľom zlepšiť rovnováhu dôchodkových systémov;

30.

konštatuje, že vykonávanie smernice IORP (o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia) bolo v členských štátoch vo všeobecnosti odložené; žiada Komisiu, aby v prípade potreby prijala opatrenia voči členským štátom, aby tak zabezpečila správne a včasné vykonanie smernice IORP;

31.

súhlasí s tým, že cieľom by mal byť vysoký stupeň bezpečnosti budúcich dôchodcov za rozumnú cenu pre sponzorujúce podniky a v kontexte udržateľných dôchodkových systémov;

32.

konštatuje, že v článku 15 ods. 6 smernice IORP sa v súvislosti s výpočtom poistných rezerv uvádza, že „Komisia navrhne potrebné opatrenia na zabránenie možných deformácií spôsobených rôznymi úrovňami úrokových mier a na ochranu záujmov poberateľov a poistencov každého systému“; žiada Komisiu, aby pred revíziou smernice IORP uskutočnila posúdenie vplyvu a zohľadnila trend prechodu od systémov s definovanými dávkami k systémom s definovanými príspevkami;

33.

pripomína, že v smernici IORP sa uvádza, že „skutočný vnútorný trh pre finančné služby je kľúčom pre zvyšovanie hospodárskeho rastu a tvorbu pracovných príležitostí v Spoločenstve“ a „táto smernica preto predstavuje prvý krok na ceste k vnútornému trhu pre zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie, organizovanom v európskom rozsahu“;

34.

zdôrazňuje, že novovytvorený európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) musí v plnej miere využívať svoje právomoci a hrať dôležitú úlohu v rámci prípravy revízie smernice IORP a pri vytváraní právnych ustanovení, ako sú technické normy, usmernenia a odporúčania pre režim platobnej schopnosti; pripomína, že smernica IORP by sa nemala vzťahovať na žiadne záväzky súvisiace s dôchodkami vo verejnom sektore alebo dôchodkové systémy spojené s prácou v prvom pilieri;

35.

domnieva sa, že kvalitatívne prvky smernice Solventnosť II sú cennými východiskovými bodmi na zlepšenie dohľadu nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia; poznamenáva, že sa to vzťahuje najmä na požiadavky v súvislosti s dobrým riadením rizík;

36.

zdôrazňuje, že mobilita na pracovnom trhu v EÚ bude mať v najbližších rokoch zásadný význam pre tvorbu pracovných miest a hospodársky rast; domnieva sa preto, že dôvera občanov sa posilní, keď budú odstránené prekážky vnútornej a cezhraničnej mobility; konštatuje, že otázky, ako sú nedostatočné možnosti prevodu dôchodkových práv, príliš dlhé obdobie na nadobudnutie dôchodkového nároku, zachovanie nevyužívaných práv, zachovanie úrovne ochrany, rozdiely v daňovej oblasti a poistno-matematické zásady, je nutné riešiť na úrovni EÚ; zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý by dynamickejší trh práce mohol mať na dôchodkový systém;

37.

konštatuje, že v prvom pilieri sa dôchodkové nároky spravujú príslušným koordinujúcim nariadením, ale že pre ostatné piliere je potrebné prijať zjednodušené opatrenia;

38.

uvedomuje si trend prechodu od systémov s definovanými dávkami k systémom s definovanými príspevkami; konštatuje, že poskytovatelia dôchodkov v dôsledku toho presúvajú riziká súvisiace s investíciami na sporiteľov na dôchodok; domnieva sa, že z dôvodu rôznorodosti a komplexnosti rôznych kapitálových zamestnaneckých dôchodkových systémov je potrebné určiť podmienky prevoditeľnosti nadobudnutých dôchodkových nárokov v tom zmysle, že prevoditeľnosť sa začína už pri podpise nových zmlúv, pričom žiadosť o prevod bude schválená len vtedy, ak prevedená poistnomatematická suma má byť vložená do fondu, ktorého účelom je výplata starobných dôchodkov; požaduje hĺbkové štúdie o daňových otázkach týkajúcich sa kapitálových zamestnaneckých dôchodkových systémov a systémov kapitálového životného poistenia; domnieva sa, že v súvislosti s cezhraničnými otázkami by sa činnosť EÚ mala jasne sústrediť na vytvorenie minimálnych noriem na získanie a zachovanie dôchodkových práv a na uľahčenie zavedenia vnútroštátnych systémov záznamov pre tieto práva;

39.

víta založenie vnútroštátnych systémov záznamov o dôchodkových právach z rôznych zdrojov v členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na európsky systém záznamov;

40.

konštatuje, že mnohé členské štáty už uznali význam zamestnaneckých dôchodkových systémov a že prínosom zo strany EÚ môže byť koordinácia rôznych systémov a nabádania členských štátov k tomu, aby zabezpečili, aby bol zavedený rámec – opodstatnený zo sociálneho, právneho a hospodárskeho hľadiska –, ktorým sa primerane chránia členovia dôchodkového plánu a ktorý zabezpečuje prístup k zrozumiteľným informáciám o dôchodku; zdôrazňuje, že v prípadoch, keď majú členské štáty povinné dôchodkové fondy, ktoré spravujú súkromné inštitúcie, by mali byť takéto systémy preskúmané aj z hľadiska súladu s európskymi podmienkami a kritériami, pokiaľ ide o bezpečnosť, investície a klasifikáciu aktív; zdôrazňuje zásadu, že v rámci všetkých návrhov na zamestnanecké dôchodkové systémy sa musí plne posúdiť vplyv, najmä s cieľom kvantifikovať dodatočné náklady a administratívnu záťaž;

41.

domnieva sa, že v tých členských štátoch, v ktorých sú povinné zamestnanecké dôchodkové systémy vytvorené, a nie iba zahrnuté do prvého piliera, zabezpečenie z druhého piliera by malo byť právom dostupné všetkým zamestnancom bez akejkoľvek diskriminácie na základe veku, pohlavia a/alebo pracovnej zmluvy;

42.

vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k tomu, aby preskúmali, ako možno zjednodušiť právo zamestnancov na účasť v druhom pilieri prostredníctvom posilneného sociálneho dialógu, a aby v štátoch, kde takýto pilier neexistuje, pripravila návrhy na jeho presadenie; takisto ich vyzýva, aby vypracovali spôsob správy s cieľom zabezpečiť, aby tento fond bol spravovaný spoločne, najmä v oblasti stratégie investovania a sporenia;

43.

vyzýva členské štáty, aby podporovali rozvoj sociálneho a občianskeho dialógu týkajúceho sa poskytovania starobných dôchodkov a aby v plnej miere zohľadňovali výsledky tohto dialógu;

44.

domnieva sa, že pravidlá EÚ o treťom pilieri a jeho hladkom cezhraničnom fungovaní sa musia opätovne preskúmať v súvislosti s riadnym fungovaním vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o finančné produkty, a že by sa mali vytvoriť rovnocenné podmienky; zdôrazňuje, že pri tomto opätovnom preskúmaní predpisov by sa mali zohľadňovať záujmy poistencov;

45.

domnieva sa, že na dosiahnutie vzájomného súladu režimov obozretnosti medzi rôznymi poskytovateľmi finančných služieb je nutné uplatňovať zásadu „rovnaké riziká – rovnaké pravidlá – rovnaký kapitál“ a zohľadňovať vlastnosti každého dôchodkového produktu alebo systému;

46.

berie na vedomie, že pretrvávajú prekážky spojené s individuálnym dôchodkovým poistením (tretí pilier) ponúkaným v zahraničí, ako je životné poistenie; žiada, aby Komisia navrhla spôsob, ako by sa dalo tieto prekážky prekonať, a rámec na reguláciu týchto činností;

47.

konštatuje, že európske právo je veľmi rozdrobené, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dôchodkov, za ktoré je zodpovedná Európska únia; žiada Komisiu, aby preskúmala, či by v rámci lepšej právnej regulácie nebolo vhodné racionalizovať tento regulačný rámec;

48.

pripomína vytvorenie Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), o ktorom sa už rozhodlo; zdôrazňuje potrebu vybaviť ho tak, aby mohol účinne plniť zverené úlohy a aby pritom tiež náležite zohľadňoval zvláštnosti a špecifiká zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia;

49.

konštatuje, že dôchodkové fondy vrátane inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú stále regulované a kontrolované ako samostatné finančné subjekty, hoci v praxi tieto činnosti vykonávajú konglomeráty;

50.

domnieva sa, že návrhy na režim platobnej schopnosti pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia musia uznávať špecifiká dôchodkov, pričom treba mať na zreteli skutočnosť, že riziká v sektore poisťovníctva sa líšia od rizík, ktorým čelia inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, predovšetkým pokiaľ ide o podmienenosť dôchodkových práv, trvanie dôchodkových portfólií a skutočnosť, že inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sú špecializovaným účelovým nástrojom, ktorý spravuje homogénne portfólio produktov; zdôrazňuje, že kľúčovým cieľom takéhoto režimu by bolo poskytnúť súčasným a budúcim dôchodcom lepšiu ochranu; domnieva sa, že treba plne vyhodnotiť dosah takýchto návrhov, najmä s cieľom kvantifikovať dodatočné náklady a administratívnu záťaž; domnieva sa, že akákoľvek revízia pravidiel v oblasti platobnej schopnosti pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by sa mala realizovať v rámci jestvujúcej smernice IORP; zdôrazňuje, že otázky, ktoré sa týkajú režimu kapitálových požiadaviek pre dôchodkové fondy, sú úzko spojené s adekvátnym riešením otázok súvisiacich s článkom 8 smernice o platobnej neschopnosti;

51.

v súlade s vyhlásením Komisie uvedeným v zelenej knihe zdôrazňuje, že smernica IORP je založená na minimálnej harmonizácii podľa smernice Solventnosť I, pričom v blízkej budúcnosti budú poisťovacie spoločnosti uplatňovať rizikový prístup podľa smernice Solventnosť II, a to aj na svoje činnosti v oblasti dôchodkového poistenia zamestnancov;

52.

zdôrazňuje, že finančné trhy môžu fungovať efektívne len vtedy, ak existuje dôvera, a domnieva sa, že dôvera si vyžaduje pevné pravidlá obozretnosti pre finančné inštitúcie a inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia by v tomto smere nemali byť výnimkou;

53.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na rozhodovanie v oblasti režimu platobnej schopnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a najmä – v súlade so zámerom deklarovaným v zelenej knihe – aby čo najskôr začala realizovať štúdiu o vplyve, ktorá sa bude týkať uplatňovania režimu platobnej schopnosti podobného smernici Solventnosť II;

54.

je si vedomý, že smernica o platobnej neschopnosti sa vykonáva a uplatňuje širokou škálou spôsobov; konštatuje, že hoci príslušné ustanovenia právnych predpisov sú možno pomerne primerané, výsledky môžu byť nedostatočné, a teda v rozpore s cieľom smernice; pripomína záver Komisie, že v určitých prípadoch pri vykonávaní povinností stanovených v smernici v článku 8 môžu vzniknúť otázky o tom, do akej miery sú niektoré opatrenia dostatočné na to, aby chránili záujmy zamestnancov a dôchodcov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, a že treba riešiť množstvo otázok;

55.

vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie tejto smernice, aby v odôvodnených prípadoch prijala opatrenia voči členským štátom a aby pri prípadnom preskúmaní tejto smernice brala do úvahy osobitnú situáciu, keď ide o finančné záväzky zamestnávateľa voči zamestnancom alebo jeho dôchodkovému fondu;

56.

domnieva sa, že je potrebné posilniť právne predpisy EÚ týkajúce sa platobnej neschopnosti zamestnávateľov s cieľom ponúknuť všetkým pracovníkom rovnakú ochranu úspor, bez ohľadu na povahu systému dôchodkového zabezpečenia jeho zamestnávateľa;

57.

žiada, aby sa preskúmalo, či penzijné poisťovacie združenia, ako tie, ktoré existujú v Luxembursku a v Nemecku na ochranu druhého piliera pre prípad bankrotu, možno odporučiť aj ďalším členským štátom na ochranu zaisťovacieho mechanismu;

58.

je znepokojený nedostatkom informácií, ktoré verejnoprávne orgány a úrady dôchodkovej správy poskytujú verejnosti, čo sa týka požiadaviek, alternatív, možností, naakumulovaných nárokov, pravdepodobnej návratnosti a skutočného stavu starobných dôchodkov; zdôrazňuje, že občanom treba poskytovať informácie o konkrétnych nákladoch a poplatkoch pri uzatváraní doplnkových dôchodkových zmlúv a optimálne informácie o stave ich dôchodkov; zdôrazňuje význam kvalitného vzdelávania v oblasti financií od raného štádia;

59.

konštatuje, že je potrebná vyššia miera transparentnosti a zverejnenie poplatkov, ktoré si za správu aktív a najmä všetky úrovne investícií účtujú súkromní poskytovatelia dôchodkového poistenia; domnieva sa, že informácie o naakumulovaných nárokoch, ktoré občanom poskytujú členské štáty a dôchodkové fondy, by mali byť začlenené do funkčného, transparentného a prístupného systému na celoeurópskej úrovni;

60.

domnieva sa, že občania musia byť urýchlene a v plnej miere informovaní o dlhodobých dôsledkoch reformy dôchodkového systému, najmä o výške ich vlastného dôchodku a celkovom počte rokov, počas ktorých musia prispievať do dôchodkového fondu; konštatuje, že reformy musia zabezpečiť efektívny a bezproblémový prechodný režim; vyzýva členské štáty, aby uskutočnili kampane, ktoré občanom umožnia a podnietia ich k tomu, aby sa informovali o dosahu svojich rozhodnutí týkajúcich sa dôchodku a a aby sa sami postarali o primerané dôchodkové zabezpečenie;

61.

nazdáva sa, že v ďalšej diskusii o primeranom, bezpečnom a udržateľnom dôchodkovom systéme by bolo užitočné vytvoriť európsku dôchodkovú platformu so zastúpením predstaviteľov inštitúcií EÚ, sociálnych partnerov a príslušných zúčastnených strán, ktoré by si vymieňali informácie o osvedčených postupoch a pomáhali by pripravovať politické iniciatívy, všetko v súlade so zásadou subsidiarity; domnieva sa, že aby sa v tejto súvislosti zamedzilo prekrývaniu činností, mal by sa zohľadňovať existujúci poradný výbor v oblasti doplnkových dôchodkov (fórum pre dôchodky);

62.

vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie osobitnej pracovnej skupiny zameranej na problematiku dôchodkov, do ktorej by boli zapojené všetky príslušné generálne riaditeľstvá, do ktorých právomocí patria otázky dôchodkových systémov;

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/19

—

so zreteľom na rozhodnutie začať prístupové rokovania s Chorvátskom, ktoré Rada prijala 3. októbra 2005,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o správe o pokroku Chorvátska za rok 2009 (1),

—

so zreteľom na správu o pokroku Chorvátska za rok 2010, ktorú Komisia zverejnila 9. novembra 2010 (SEK(2010)1326),

—

so zreteľom na odporúčania Spoločného parlamentného výboru EÚ – Chorvátsko prijaté na jeho 11. zasadnutí konanom 29. marca 2010 v Záhrebe a 12. zasadnutí konanom 30. novembra 2010 v Bruseli,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európsky parlament sa naďalej v plnej miere usiluje o podporu členstva Chorvátska v Európskej únii a je odhodlaný prispieť k rýchlemu a úspešnému uzavretiu tohto prístupového procesu,

B.

keďže prístupové rokovania s Chorvátskom významne pokročili a vstúpili do konečnej fázy; keďže značný celkový pokrok bol zaznamenaný najmä pri plnení kritérií stanovených v rokovacích kapitolách,

C.

keďže prístupové rokovania s Chorvátskom by mohli byť dokončené v prvom polroku 2011 pod podmienkou, že sa bude cieľavedome pokračovať v potrebných reformách, a to najmä posilnením verejnej správy a súdnictva, pokračujúcim bojom proti korupcii, zabezpečením udržateľnosti návratu utečencov a plnohodnotnou spoluprácou s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ako aj pokračovaním privatizačného procesu a prijatím plánov obnovy pre problematické lodenice,

D.

keďže na to, aby krajina a jej občania mohli v plnej miere využívať výhody členstva v EÚ, je nutné, aby reformné úsilie pokračovalo aj po uzavretí prístupových rokovaní,

E.

keďže vyhliadky na členstvo v EÚ predstavujú silnú motiváciu aj pre ostatné krajiny západného Balkánu nachádzajúce sa v procese európskej integrácie, aby uskutočňovali nevyhnutné politické, hospodárske a legislatívne reformy a posilňovali mier, stabilitu a atmosféru zmierenia v regióne založenú na dobrých susedských vzťahoch, keďže EÚ by mala posilniť vyhliadky krajín susediacich s Chorvátskom, ktoré sú súčasťou solúnskej agendy, na členstvo v EÚ,

1.

vyjadruje uznanie Chorvátsku za významný pokrok dosiahnutý pri plnení kritérií potrebných na ukončenie prístupových rokovaní; žiada Chorvátsko, aby i naďalej rázne pristupovalo k nutným reformám s cieľom splniť posledné kritériá a uzavrieť rokovania; vyzýva Komisiu, aby využila všetky kapacity na podporu úsilia Chorvátska pri plnení uvedených kritérií;

2.

víta zámer maďarského predsedníctva dokončiť rokovania v prvej polovici roku 2011 v prípade, že budú splnené všetky kritériá a referenčné hodnoty;

3.

je pevne presvedčený, že rýchle pristúpenie Chorvátska k EÚ má tak európsky, ako aj regionálny rozmer a povzbudilo by ostatné krajiny západného Balkánu, aby sa rázne pustili do zavádzania a plnenia reforiem súvisiacich s pristúpením;

4.

naďalej vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa posledného prieskumu Eurobarometra si väčšina chorvátskych občanov myslí, že členstvo v EÚ by Chorvátsku neprinieslo výhody; povzbudzuje chorvátske orgány a občiansku spoločnosť, aby sa s pomocou Komisie usilovali zabezpečiť, aby Chorváti považovali európsky projekt za svoj; vyzýva chorvátsku vládu, aby poskytovala oveľa väčšiu politickú podporu organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa snažia propagovať členstvo krajiny v EÚ, a aby týchto mimovládnych činiteľov vo väčšej miere zapájala do prístupového procesu; domnieva sa, že je veľmi dôležité poskytnúť občanom jasné informácie vychádzajúce z faktov o dôsledkoch pristúpenia Chorvátska k EÚ;

5.

víta skutočnosť, že v júni 2010 prijal chorvátsky parlament prevažnou väčšinou podstatné zmeny a doplnenia ústavy, ktoré si vyžaduje vstup do EÚ; domnieva sa, že prijaté ústavné zmeny pripravia cestu pre schválenie zostávajúcich právnych predpisov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že parlament a vláda nevyužili príležitosť na to, aby v ústave zakotvili dôraznejšiu ochranu menšinových skupín, napríklad lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LHBT), a zásadu ekologickej udržateľnosti;

6.

zdôrazňuje skutočnosť, že hoci boli prijaté ďalšie kroky na posilnenie verejnej správy, v administratívnych postupoch pretrvávajú značné problémy a administratívne kapacity sú aj naďalej nedostatočné najmä vzhľadom na zložitosť reformy verejnej správy; vyzýva chorvátsku vládu, aby sa zaoberala značnými odkladmi decentralizačného procesu, okrem iného vypracovaním a plnením decentralizačnej stratégie a prijatím ďalších krokov na odpolitizovanie verejnej správy a ďalšie posilnenie jej profesionality a morálky; domnieva sa, že dokončenie jasnej stratégie kariérneho postupu založeného na zásluhách a prehodnotenie politiky odmeňovania sú v z tohto hľadiska kľúčové;

7.

poznamenáva, že korupcia v Chorvátsku sa zdá byť značne rozšírená a zostáva vážnym všeobecným problémom; víta úsilie chorvátskej vlády zaujať pevný postoj ku všetkým formám korupcie; zdôrazňuje, že vláda venovala osobitnú pozornosť právnemu a inštitucionálnemu rámcu boja proti korupcii vrátane vyšetrovania, stíhania, spolupráce medzi orgánmi a medzinárodnej spolupráce; berie na vedomie prebiehajúce prešetrovanie korupčných káuz týkajúcich sa úradníkov na vysokých pozíciách vrátane bývalého premiéra, dvoch bývalých ministrov, vysokých štátnych úradníkov a mnohých riaditeľov štátnych podnikov; očakáva transparentné a spravodlivé súdne konania a pripomína chorvátskym orgánom význam ochrany postupu vyšetrovania korupcie pred politickými zásahmi; víta vytvorenie osobitných oddelení na boj proti korupcii a organizovanému zločinu na štyroch najväčších súdoch v krajine, ktorých sudcovia musia absolvovať zvláštnu previerku a špeciálne školenie; žiada OLAF, aby úzko spolupracoval s chorvátskymi orgánmi s cieľom objasniť možnú sekundárnu korupciu v rámci inštitúcií EÚ;

8.

konštatuje, že hoci boj proti korupcii zostáva jednou z priorít vlády, na súd sa dostalo len zopár prípadov korupcie, pričom väčšina z nich skončí vo fáze trestného stíhania alebo vyšetrovania; vyzýva chorvátske orgány, aby ďalej posilňovali administratívne kapacity orgánov boja proti korupcii, najmä Úradu boja proti korupcii a organizovanému zločinu (USKOK), a upevňovali kultúru politickej zodpovednosti; berie na vedomie úsilie chorvátskych orgánov predchádzať korupcii prostredníctvom poskytovania pokynov pre sudcov a ostatných verejných úradníkov a prostredníctvom informovania celej spoločnosti; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti treba vyvinúť väčšie úsilie, najmä prostredníctvom zvýšenia transparentnosti verejných výdavkov; víta úsilie vlády odstrániť nedostatky v oblasti financovania politických činností a volebných kampaní;

9.

s cieľom prispieť k vytvoreniu podmienok pre nezávislú a nestrannú justíciu vyjadruje potešenie nad značným úsilím pokračovať v reforme súdnictva, najmä prijatím revidovaného akčného plánu reformy; víta pokrok v ďalšom znižovaní počtu nevyriešených prípadov, najmä tých, kde konanie trvá viac než tri roky, a v racionalizácii súdnictva vytváraním väčších súdov, okresných a obchodných súdov a špecializáciou sudcov; berie na vedomie pozitívne kroky, najmä čo sa týka štátnej súdnej rady, nezávislosti súdnej akadémie a vybudovania školy pre sudcov v záujme posilnenia nezávislosti pri menovaní sudcov, rozvoja kariéry a disciplinárnej zodpovednosti najvyšších sudcov, a tiež prijatia všeobecných záruk širšej nezávislosti súdnictva;

10.

poukazuje na skutočnosť, že hoci súdy už zredukovali počet nevyriešených prípadov čakajúcich na súdne konanie, právny štát a dôvera občanov v súdnictvo naďalej trpia z dôvodu veľkého počtu nevyriešených prípadov a prieťahov v súdnych konaniach; s poľutovaním konštatuje, že hoci počet sudcov je vysoký, na súdoch chýba ostatný personál zabezpečujúci podporné činnosti, a preto vyzýva chorvátske orgány, aby sa týmto nedostatkom zaoberali; zdôrazňuje, že vykonávanie súdnych rozhodnutí zostáva problémom;

11.

konštatuje, že Komisia dosiaľ nezaznamenala dostatočný pokrok v súvislosti s infraštruktúrou a vybavením súdov, najmä z dôvodu nedostačujúceho financovania; očakáva, že sa tento systém sfunkční čo najskôr s cieľom riešiť nevybavené prípady v Chorvátsku a zabezpečiť, aby v justícii nedochádzalo k prieťahom a aby boli rozsudky vydávané efektívne a promptne; povzbudzuje chorvátske orgány, aby naďalej zvyšovali nezávislosť, efektívnosť a zdroje justície; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úspešné zavedenie reforiem v oblasti verejnej správy a súdnictva pred vstupom Chorvátska do Únie; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu a výsledkov dosiahnutých prostredníctvom pridelenia finančných prostriedkov EÚ na reformu justície a boj proti korupcii;

12.

berie na vedomie vyhlásenie žalobcu Medzinárodného trestného tribunálu pred Bezpečnostnou radou OSN zo 6. decembra 2010; víta skutočnosť, že chorvátske orgány sú vo všeobecnosti ústretové k žiadostiam o pomoc zo strany žalobcu a že na žiadosti odpovedajú náležite a poskytujú prístup k svedkom a dôkazom; vyzýva však chorvátsku vládu, aby zintenzívnila administratívne vyšetrovanie týkajúce sa požadovaných vojenských dokumentov a objasnila nezrovnalosti vo svojich správach pre úrad žalobcu, ktorých boli uvedené v poslednom vyhlásení žalobcu pred Bezpečnostnou radou OSN a dosiaľ nie sú vyriešené;

13.

víta snahy chorvátskej medziinštitucionálnej pracovnej skupiny podávať úplné informácie o tom, kde sa požadované dokumenty nachádzajú; na druhej strane vyzýva Radu, aby posúdila stanovisko procesnej komory ICTY, z ktorého vyplýva, že nemožno s dostatočnou istotou tvrdiť, či požadované delostrelecké záznamy ešte existujú;

14.

vyjadruje potešenie nad tým, že Chorvátsko z vlastnej iniciatívy zostáva aktívne v stíhaní vojnových zločinov a že žalobcovia naďalej preverujú prípady nevyriešených vojnových zločinov a obvinení in absentia, a taktiež, že uplatňujú štandardné opatrenia na zabezpečenie jednotných postupov bez ohľadu na národnosť žalovaného; konštatuje však, že je potrebné ďalej zlepšovať vedenie súdnych konaní súvisiacich s vojnovými zločinmi, a tým zabezpečiť ich úplnú nezávislosť a nestrannosť, riešiť beztrestnosť a zlepšiť ochranu svedkov; nabáda chorvátske orgány, aby ďalej rozširovali dialóg a spoluprácu v tejto oblasti so susednými krajinami; vyjadruje uznanie chorvátskej vláde za jej program odstraňovania protipechotných mín, ktoré boli zanechané po násilnostiach v 90. rokoch minulého storočia, a naliehavo vyzýva orgány, aby pokračovali v tomto programe a venovali osobitnú pozornosť najzasiahnutejším územiam krajiny ležiacim najďalej na východe;

15.

s cieľom vyriešiť zostávajúce nedostatky týkajúce sa vnútroštátneho stíhania vojnových zločinov zdôrazňuje potrebu urýchleného stíhania takých zločinov; žiada o aktualizáciu trestného zákonníka v súlade s najvyššími normami medzinárodného práva, najmä pokiaľ ide o definíciu zločinov proti ľudskosti, ustanovenia o zodpovednosti velenia a zákony definujúce zločiny sexuálneho násilia; okrem toho žiada o ďalšie zlepšenie opatrení na ochranu svedkov;

16.

víta celkový pokrok v oblasti návratu utečencov a vyjadruje potešenie nad tým, že nevraživosť verejnosti voči navrátivším Srbom v prevažnej časti krajiny poklesla; konštatuje však, že problémy utečencov a navrátilcov zostávajú nevyriešené, a vyzýva preto chorvátske orgány, aby uľahčovali opätovné začleňovanie navrátilcov prostredníctvom ďalšieho odstraňovania prekážok brániacich nadobudnutiu štatútu trvalého pobytu, primeraného financovania a urýchľovania programy obnovy domov a iniciovania projektov spoločenskej a hospodárskej obnovy; vyzýva chorvátske orgány, aby rázne pristúpili k vybavovaniu nevyriešených žiadostí, prioritne sa venovali prehodnoteniu odvolaní a snažili sa o obnovu hospodárstva v znevýhodnených oblastiach postihnutých vojnou, ďalej zvyšovali udržateľnosť návratov a pokračovali v upevňovaní zmierenia medzi etnikami v atmosfére etnickej tolerancie a podporovali etnickú a kultúrnu rôznorodosť;

17.

konštatuje, že sloboda prejavu vrátane slobody a plurality médií je zakotvená v chorvátskom práve a v krajine sa vo všeobecnosti dodržiava; vyzýva však chorvátske orgány, aby prijali ďalšie kroky na zabezpečenie nezávislosti médií, vytvárali podmienky na ich profesionálne fungovanie a naďalej preukazovali, že sú odhodlané zabezpečiť, aby odvetvie médií fungovalo bez politických vplyvov a bola zaručená nezávislosť regulačných orgánov; ďalej povzbudzuje chorvátske orgány, aby dôkladne vyšetrili prípady zastrašovania a politického nátlaku na novinárov, ako aj prípady komerčného vplyvu a aby zintenzívnili vyšetrovanie hrozieb voči novinárom, ktorí pracujú na prípadoch korupcie, organizovaného zločinu a iných nezákonných činností; v tejto súvislosti víta rozsudok obvodného súdu v Záhrebe v prípade vraždy vydavateľa týždenníka;

18.

ďalej konštatuje, že verejnoprávny prevádzkovateľ vysielania chorvátskeho rozhlasu a televízie (HRT) naďalej čelí vážnym ťažkostiam v oblasti manažmentu, ktoré ovplyvňujú fungovanie HRT, v nadväznosti na niekoľko neúspešných pokusov programovej rady HRT o zvolenie nového riaditeľa HRT; víta, že účinnosť nadobudol nový zákon o rozhlase a televízii, a očakáva odpolitizovanie riadiacej štruktúry HRT a zabezpečenie redakčnej nezávislosti;

19.

víta relatívny pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti práv žien a rodovej rovnosti; konštatuje, že približne 25 % poslaneckých kresiel, ako aj takmer polovicu administratívnych pozícií vo verejnom sektore zastávajú ženy, čo je prejavom pokroku smerom k rodovej rovnosti; poukazuje na to, že zatiaľ čo pomer v zamestnávaní mužov a žien je pozitívnym aspektom chorvátskeho hospodárstva, percentuálny podiel žien zastavajúcich vedúce pracovné pozície v podnikoch zostáva nízky a platové rozdiely medzi mužmi a ženami pretrvávajú; žiada preto, aby sa ďalej aktívne podporovalo zastúpenie žien v ekonomických a politických rozhodovacích orgánoch a bezodkladne sa vykonával akčný plán v oblasti rodovej rovnosti vrátane zásady rovnakého odmeňovania; domnieva sa, že sociálna ochrana žien v krajine je v súčasnosti v predstihu v porovnaní s chorvátskymi susedmi; vyzýva chorvátske orgány, aby venovali väčšiu pozornosť boju proti domácemu násiliu;

20.

víta skutočnosť, že Chorvátsko bolo medzi prvými krajinami, ktoré sa zaviazali dodržiavať Medzinárodný dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím; povzbudzuje chorvátske orgány, aby vykonávali existujúce opatrenia a prijali dodatočné konkrétne a transparentné plány na reformu inštitucionalizácie a právnej spôsobilosti a aby sa v záujme plnohodnotného zaručenia zákonných a ľudských práv osôb s postihnutím venovali tiež problému rastúceho počtu osôb s mentálnym postihnutím, ktoré namiesto toho, aby žili v spoločenstvách, žijú v preplnených zariadeniach; keďže dohovor výslovne uznáva základné právo osôb s mentálnym postihnutím žiť v spoločenstve, odporúča chorvátskym orgánom, aby uskutočnili reformy v súlade s týmito ustanoveniami prostredníctvom poskytovania alternatívnych možností starostlivosti; povzbudzuje Chorvátsko, aby pokračovalo v presadzovaní príslušných právnych predpisov týkajúcich sa prístupu osôb so zdravotným postihnutím do verejných budov;

21.

konštatuje dosiahnutie pozitívneho pokroku, pokiaľ ide o rešpektovanie a ochranu menšín a väčšie zameriavanie sa na otázky menšín v súvislosti so zlepšenými vzťahmi v regióne; víta posilnenie ústavných ustanovení o menšinách a skutočnosť, že napriek úsporným finančným opatreniam bola výška finančných prostriedkov dostupných pre organizácie menšín znížená iba mierne; zdôrazňuje však potrebu prijať vhodné opatrenia na ochranu rómskej menšiny;

22.

zdôrazňuje význam dialógu s občianskou spoločnosťou a významnú úlohu, ktorú organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú pri vymedzovaní politických priorít; uznáva úsilie chorvátskej vlády o konzultácie s občianskou spoločnosťou; vyzýva orgány, aby podnikli ďalšie kroky na formalizovanie a zvýšenie účasti subjektov občianskej spoločnosti na procese tvorby politiky a na monitorovaní činností orgánov; zdôrazňuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti v podpore posilnenia regionálnej spolupráce týkajúcej sa sociálnych a politických aspektov;

23.

víta pokrok dosiahnutý v súvislosti s väzenským systémom, najmä začiatok výstavby nových väzenských zariadení, ako aj uplatňovanie nového systému podmienečných trestov; konštatuje však, že z dôvodu preplnenia zariadení neboli dosiaľ v plnej miere uspokojené potreby väzňov v oblasti zdravotnej starostlivosti, hygieny, priestoru, čerstvého vzduchu a prístupu k pracovným príležitostiam;

24.

víta zlepšenia, ktoré uskutočnili príslušné orgány v súvislosti s trestným stíhaním za tzv. zločiny páchané z nenávisti; naliehavo vyzýva orgány, aby pokročili ďalej a zaviedli primeranú klasifikáciu a vymedzenie zločinov páchaných z nenávisti, najmä v súvislosti so zločinmi motivovanými sexuálnou orientáciou, kultúrnymi špecifikami alebo etnickou príslušnosťou obete;

25.

víta pokrok pri uplatňovaní právnych predpisov v oblasti zločinov páchaných z nenávisti; konštatuje však, že orgány by sa mali dôraznejšie zaoberať prípadmi rasovo motivovaného vyhrážania sa a intolerancie voči osobám patriacim k skupinám s menšinovou sexuálnou orientáciou;

26.

konštatuje, že hoci sa hospodársky pokles spomalil, chorvátske hospodárstvo naďalej upadá a jeho reálny HDP klesá; víta síce plány hospodárskej obnovy, zároveň však vyzýva vládu, aby zo svojich odporúčaní urobila rozhodné politické opatrenia;

27.

vyzýva chorvátsku vládu, aby riešila štrukturálne problémy hospodárstva a znížila jeho prerozdeľovaciu úlohu štrukturálnou reformou na podporu konkurencieschopnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že je nutná racionalizácia verejného sektora a ďalšie fiškálne konsolidačné reformy a reformy zamerané na obmedzenie verejných výdavkov; ďalej pripomína, že je potrebné vyvinúť seriózne úsilie na reformu chorvátskeho zdravotníctva, systémov sociálneho zabezpečenia a politiky štátnej pomoci v záujme dosiahnutia efektívnosti nákladov a stabilnej úrovne verejných výdavkov v rámci zdravej fiškálnej politiky;

28.

vyzýva chorvátsku vládu, aby sa zaoberala problémom veľmi nízkej zamestnanosti a vyvíjala ďalšie snahy o jej zvýšenie tým, že sa bude zaoberať nepružnými pracovnoprávnymi predpismi a prekážkami v účasti pracovníkov na trhu práce a bude podporovať odborné vzdelávanie a prípravu a celoživotné vzdelávanie;

29.

vyjadruje potešenie nad tým, že Chorvátsko stále zlepšuje svoju schopnosť plniť povinnosti vyplývajúce z členstva v EÚ, pričom vo väčšine oblastí dosahuje dobrý stupeň zosúladenia s acquis communautaire; nabáda však chorvátske orgány, aby venovali osobitnú pozornosť administratívnym kapacitám v záujme zabezpečenia náležitého plnenia tak, aby krajina mohla po vstupe v čo najvyššej miere využívať výhody vyplývajúce z členstva v EÚ;

30.

berie na vedomie postup verejného obstarávania týkajúci sa problémových lodeníc v máji 2010; vyzýva chorvátsku vládu, aby v tejto súvislosti čo najskôr dokončila proces reštrukturalizácie v záujme splnenia dôležitých kritérií z prístupových rokovaní, a aby tak mohla predbežne uzavrieť kapitolu hospodárska súťaž;

31.

víta významné úsilie na posilnenie administratívnej a inštitucionálnej kapacity, ako aj posilnenie celkového systému riadenia predvstupovej pomoci s cieľom primerane sa pripraviť na zavádzanie politiky súdržnosti a politiky rozvoja vidieka počas procesu pristupovania Chorvátska k EÚ;

32.

naliehavo vyzýva chorvátsku vládu, aby zlepšila koordináciu ústredných vládnych orgánov zodpovedných za environmentálne riadenie, najmä v oblasti územného plánovania, odpadového, vodného a vzdušného hospodárstva, s cieľom dostatočne zachovať jedinečné prostredie a udržať vysokú úroveň biodiverzity; vyzýva chorvátsku vládu, aby ako prvý krok a prioritu uskutočnila dôkladné hodnotenie svojej administratívnej štruktúry v oblastiach tvorby environmentálnych politík a environmentálneho riadenia;

33.

s uspokojením konštatuje, že poloha Chorvátska a tri európske dopravné koridory, ktoré touto krajinou prechádzajú, ponúkajú úsporný prístup na stredoeurópske trhy pre náklad z východu a Ďalekého východu a náklad smerujúci do týchto oblastí, a zdôrazňuje potrebu integrovaného rozvoja prístavných, železničných a cestných spojení s európskymi koridormi potrebnými na udržanie atraktivity polohy pre dopravné služby;

34.

konštatuje, že Chorvátsko dosiahlo významný pokrok pri zosúlaďovaní svojich politík, právnych predpisov a nariadení s acquis v oblasti elektronických komunikácií a informačných technológií, a povzbudzuje chorvátske orgány, aby v čo najširšom rozsahu podporovali prístup k internetu; víta skutočnosť, že sa úspešne uskutočnil prechod na digitálne televízne vysielanie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek zavedeným právnym predpisom je hospodárska súťaž v oblasti trhu s pevným širokopásmovým prístupom naďalej obmedzená;

35.

pripomína, že v poľnohospodárstve aj naďalej existujú štrukturálne problémy a že súkromné poľnohospodárske podniky naďalej rozvíjajú svoju činnosť na malých, roztrieštených plochách s obmedzenou kapacitou na dosiahnutie úspor z rozsahu;

36.

víta zapojenie Chorvátska do operácií a misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), najmä do vojenskej operácie EU NAVFOR Atalanta a civilných misií EÚ EUPOL Afganistan a EULEX Kosovo, ako aj príspevky Chorvátska do bojových skupín EÚ prostredníctvom aktívnej účasti v severskej bojovej skupine a vo vojenskej skupine pod vedením Nemecka; ďalej s uspokojením konštatuje systematické a pravidelné pripájanie sa Chorvátska k vyhláseniam spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), spoločným pozíciám a vyhláseniam vždy, keď je o ich podporu požiadané, či už v Bruseli, alebo na úrovni medzinárodných organizácií;

37.

nabáda Chorvátsko, aby pokračovalo vo svojom úsilí o udržanie a ďalší rozvoj dobrých susedských vzťahov a o to, aby zostalo dôležitým a aktívnym zástancom regionálnej spolupráce na všetkých úrovniach; vyjadruje uznanie chorvátskemu prezidentovi za prejav hlbokej úcty bosnianskym obetiam vojnových zločinov počas jeho oficiálnej návštevy v Sarajeve v apríli 2010; túto iniciatívu a gesto pokladá za záväzok Chorvátska vyriešiť historické otázky so svojimi susedmi spravodlivým, úprimným a dôstojným spôsobom; zároveň víta spoločné vyhlásenie prezidenta a premiéra Chorvátska o podpore územnej celistvosti a zvrchovanosti Bosny a Hercegoviny a vstupe tejto krajiny do EÚ a NATO; konštatuje, že v oblasti regionálnej spolupráce sa dosiahol nerovnomerný pokrok, a preto naliehavo vyzýva chorvátsku vládu a vlády susedných štátov, aby zintenzívnili dialóg zameraný na vzájomné zmierenie občanov regiónu a dosiahnutie konečných a všestranne prijateľných riešení vo všetkých otvorených bilaterálnych otázkach, najmä čo sa týka konečných dohôd o štátnych hraniciach, nezvestných osôb, reštitúcie majetku a návratu utečencov, ako aj vydania osôb v prípadoch vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti;

38.

víta, že 29. novembra 2010 nadobudla platnosť arbitrážna dohoda medzi Chorvátskom a Slovinskom o otázke hraníc; domnieva sa, že vyriešenie dlhotrvajúceho sporu o hranice medzi týmito susediacimi krajinami je dôležitým signálom pre celý región v záujme posilnenia kultúry dialógu a dosahovania kompromisov; pripomína ustanovenia článku 10 arbitrážnej dohody, podľa ktorého sa obe strany zdržia akéhokoľvek konania alebo vyhlásenia, ktoré by mohlo vyhrotiť spor alebo ohroziť prácu arbitrážneho súdu;

39.

žiada, aby sa dosiahol pokrok v riešení bilaterálnych sporov so susediacimi krajinami, napríklad v otázkach hraníc so Srbskom, Čiernou horou a Bosnou a Hercegovinou, s cieľom predísť tomu, aby sa tieto spory po vstupe Chorvátska stali prekážkou ďalšieho rozširovania EÚ;

40.

vyjadruje uznanie Chorvátsku aj Srbsku za ich ambície a úsilie pri upevňovaní zmierenia medzi občanmi v atmosfére vzájomnej dôvery; víta spoločnú návštevu srbského prezidenta Tadića a chorvátskeho prezidenta vo Vukovare, kde srbský prezident preukázal úctu a ospravedlnil sa za zločiny spáchané v Ovčare pri Vukovare, a víta aj spoločný záväzok vyšetriť osud nezvestných osôb a nájsť riešenia v utečeneckých otázkach a otázkach návratu ako dôležitý krok k zmiereniu; víta skutočnosť, že chorvátsky prezident Josipović vzdal úctu srbským obetiam vojny v Chorvátsku; víta, že 29. júna 2010 bola podpísaná dohoda o vydaní osôb podozrivých alebo uznaných vinnými zo zločinov súvisiacich s organizovaným zločinom a korupciou medzi Chorvátskom a Srbskom a že 1. októbra 2010 bola uzavretá dohoda o vydaní medzi Chorvátskou republikou a Čiernou horou, a pokladá ich za významný krok k posilneniu účinnosti boja proti korupcii a organizovanému zločinu a znižovaniu beztrestnosti v tomto regióne;

41.

víta regionálnu iniciatívu, tzv. brdský proces, iniciovanú Chorvátskom a Slovinskom v marci 2010, a najmä dohodu medzi Chorvátskom, Slovinskom a Srbskom o vytvorení spoločného podniku pre nákladnú železničnú dopravu s cieľom skvalitniť nákladnú dopravu smerujúcu do a prichádzajúcu zo západnej Európy, Turecka a Grécka v rámci vyššie uvedených troch krajín; domnieva sa, že prostredníctvom zjednodušených hraničných a colných kontrol to prispeje nielen k značnému zníženiu dopravných nákladov a skráteniu času vynaloženého na cestovanie, ale že sa tým úsilie o zmierenie prejaví v konkrétnych krokoch, z ktorých budú mať hospodársky prospech všetky strany;

42.

zastáva názor, že hospodársky rozvoj regiónu by bolo možné urýchliť prostredníctvom úzkej spolupráce Chorvátska a Srbska v rámci podunajskej stratégie, čo by znamenalo príležitosť bližšie ďalej prepojiť tieto krajiny s EÚ prostredníctvom rôznych foriem spolupráce v oblasti dopravy, životného prostredia a hospodárskeho rozvoja v rámci podunajského makroregiónu;

43.

zdôrazňuje, že výstavbu elektrární a regulačné opatrenia pozdĺž Dunaja je potrebné vykonávať čo najstarostlivejšie a v súlade s najnovším stavom ekologických technológií; žiada pritom zohľadnenie pre Európu jedinečného rázu krajiny a uplatnenie pravidiel platných pre povoľovanie stavieb v EÚ už od začiatku; domnieva sa, že tieto zásady musia platiť aj pre príslušné stavebné úpravy tokov iných riek;

44.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Chorvátska.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/26

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte,

—

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, ktorý Egypt ratifikoval v roku 1982,

—

so zreteľom na vyhlásenie Európskej rady zo 4. februára 2011 o Egypte,

—

so zreteľom na závery Rady z 31. januára 2011 o Egypte,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedu Európskej Rady Hermana Van Rompuya, predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 11. februára 2011 o nedávnom vývoji v Egypte,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka z 11. februára 2011 o odstúpení prezidenta Husního Mubaraka,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya z 29. januára 2011 o situácii v Egypte,

—

so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej zo 4. februára, 3. februára, 28. januára a 27. januára 2011 o Egypte a vyhlásenie zo 6. decembra 2010 o voľbách do Ľudového zhromaždenia Egypta,

—

so zreteľom na piate vyhlásenie Najvyššej rady egyptských ozbrojených síl z 13. februára 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vykonávanie európskej susedskej politiky v roku 2009: správa o pokroku Egypta (KOM(2010)0207 – SEK(2010)0517),

—

so zreteľom na spoločné rozhodnutie EÚ a Egypta z apríla 2009 o práci na posilnení vzájomných vzťahov, ktoré navrhol Egypt v roku 2008,

—

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2004 a akčný plán z roku 2007,

—

so zreteľom na vývoj európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004, a najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv z roku 2004, aktualizované v roku 2008,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže nedávne demonštrácie vo viacerých arabských krajinách v Severnej Afrike a na Blízkom Východe s požiadavkou na politické, hospodárske a sociálne zmeny preukázali silnú túžbu ľudu po slobode, pravej demokracii a lepších sociálnych podmienkach pre občanov,

B.

keďže egyptský prezident Husní Mubarak odstúpil 11. februára 2011; keďže jeho právomoci boli odovzdané Najvyššej rade ozbrojených síl; keďže Najvyššia rada požiadala vládu, ktorú nedávno vymenoval prezident Mubarak, aby pokračovala v činnosti až do vytvorenia novej vlády, zaviazala sa odovzdať moc zvolenej občianskej vláde a prijala dôležité rozhodnutia, ktoré zverejnila vo svojom piatom vyhlásení z 13. februára 2011,

C.

keďže odpoveď na požiadavku ľudu, ktorou je sloboda, pravá demokracia a sociálna spravodlivosť v Egypte, si vyžaduje okamžitý, vážny a otvorený dialóg za účasti všetkých politických a spoločenských síl, ktoré dodržiavajú zásady demokracie, právneho štátu a ľudských práv a základných slobôd, pričom tento dialóg by mal vyústiť do skutočných a podstatných reforiem,

D.

keďže pokojné protesty proti egyptskému režimu násilne potlačila polícia s použitím slzotvorného plynu, vodných diel, gumových, ako aj ostrých nábojov, pričom na demonštrantov zaútočili aj ozbrojení jednotlivci a provládne milície, v dôsledku čoho zahynuli stovky ľudí; keďže boli zatknuté a uväznené stovky ľudí vrátane ochrancov ľudských práv, novinárov a právnikov,

E.

keďže egyptská vláda prijala bezprecedentný krok a zrušila internetové spojenie, aby tak umlčala demonštrantov a obmedzila slobodu prejavu ľudu; keďže vojenská polícia zatvorila mediálne strediská a advokátske poradne, ako sú Al Jazeera a advokátska poradňa Hišáma Mubaraka,

F.

keďže podpora úcty k demokracii, ľudským právam a občianskym slobodám je základnou zásadou a cieľom EÚ a predstavuje spoločný základ pre rozvoj euro-stredozemskej oblasti; keďže euro-stredozemské partnerstvo sa sústredilo najmä na hospodárske reformy a nedokázalo uskutočniť potrebné politické a inštitucionálne reformy; keďže Únia pre Stredozemie, ktorá mala posilniť politiku EÚ v regióne, sa ukázala ako neúčinná na prekonanie rastúcej nedôvery a na splnenie základných potrieb dotknutých ľudí,

G.

keďže vo vzťahoch EÚ a jej členských štátov s južnými susedmi snaha o stabilitu v minulých rokoch často zatlačila do úzadia demokratické hodnoty, sociálnu spravodlivosť a ľudské práva; keďže doložky o ľudských právach v dohodách o pridružení by mal systematicky podporovať mechanizmus určený na ich vykonávanie; a v tejto súvislosti aj so zreteľom na prebiehajúce a potrebné preskúmanie európskej susedskej politiky,

H.

keďže Európsky parlament opakovanie žiadal zrušenie výnimočného stavu, ktorý trvá od roku 1981, posilnenie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v Egypte,

I.

keďže Egypt je kľúčovým partnerom EÚ na Blízkom východe; keďže EÚ by mala prispievať k vytvoreniu demokratického, prosperujúceho a stabilného Egypta tým, že ho bude povzbudzovať a podporovať pri obnove krajiny,

J.

keďže Egypt zohráva aktívnu a kľúčovú úlohu pri podpore blízkovýchodného mierového procesu a procesu palestínskeho zmierenia; keďže Najvyššia rada ozbrojených síl potvrdila záväzok Egypta vykonávať všetky medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorých je zmluvnou stranou,

1.

vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Egypta, blahoželá im k odvahe a odhodlaniu, najmä čo sa týka mladej generácie, a rozhodne podporuje ich oprávnené demokratické ambície;

2.

ostro odsudzuje násilné a neprimerané prostriedky použité proti demonštrantom a hlboko ľutuje obrovské obete na životoch a mnohé zranenia, ku ktorým došlo v dôsledku využitia týchto prostriedkov; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; žiada o nezávislé prešetrenie udalostí, ktoré viedli k obetiam na životoch, zraneniam a uväzneniam, a žiada, aby zodpovední boli súdení;

3.

žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých pokojných demonštrantov, väzňov svedomia, egyptských a zahraničných ochrancov ľudských práv, novinárov a právnikov; v tejto súvislosti nalieha na egyptské orgány, aby okamžite poskytli informácie o mieste zadržiavania týchto osôb a zabezpečili im ochranu pred všetkými druhmi mučenia alebo iného zlého zaobchádzania;

4.

domnieva sa, že odchod prezidenta Husního Mubaraka otvoril novú etapu politickej transformácie Egypta; žiada, aby sa bezodkladne začal skutočný a otvorený vnútroštátny politický dialóg za účasti všetkých kľúčových aktérov politického a občianskeho života s cieľom pripraviť pôdu na zrušenie výnimočného stavu, revíziu ústavy a volebného práva, slobodné a spravodlivé voľby, demokraticky zvolenú občiansku vládu a skutočnú demokraciu v Egypte;

5.

vyzýva egyptské ozbrojené sily, aby zohrali konštruktívnu úlohu pri predchádzaní ďalšiemu násiliu a uľahčili politický proces; berie na vedomie rozhodnutia Najvyššej rady ozbrojených síl o pozastavení uplatňovania ústavy, rozpustení parlamentu, vytvorení výboru, ktorý musí mať nezávislých členov, zmene a doplnení článkov ústavy, konaní ľudového referenda o týchto zmenách a doplneniach a uskutočnení parlamentných a prezidentských volieb; opätovne žiada demokratický proces, do ktorého by mali byť zapojení všetci aktéri politického a občianskeho života, aby sa tak dosiahol vnútroštátny konsenzus;

6.

zdôrazňuje význam bezodkladnej obnovy všetkých komunikačných sietí vrátane internetu, pričom sa v Egypte bude v plnej miere dodržiavať sloboda informácií, prejavu a združovania;

7.

vyjadruje v plnej miere podporu reformám vedúcim k demokracii, právnemu štátu a sociálnej spravodlivosti v Egypte; opakuje svoju požiadavku na zrušenie výnimočného stavu; opätovne zdôrazňuje význam dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v Egypte, najmä pokiaľ ide o slobodu svedomia, náboženského vyznania a myslenia, slobodu prejavu, slobodu tlače a médií, slobodu združovania, práva žien a rodovú rovnosť, ochranu menšín a boj proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii;

8.

zdôrazňuje, že je dôležité podstatne urýchliť hospodárske a sociálne reformy v Egypte, keďže sloboda, hospodársky rozvoj a vyšší životný štandard sú základom politickej a sociálnej stability v krajine;

9.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne podporovali rýchly prechod k mierovému, pluralistickému a spravodlivému Egyptu; v širších súvislostiach podporuje názor Európskej rady, že EÚ by mala poskytnúť svoju plnú podporu procesu zmeny v regióne, ktorého cieľom je ustanoviť demokratickú správu vecí verejných, zaviesť pluralizmus a vytvoriť lepšie príležitosti na hospodársku prosperitu a sociálne začleňovanie, ako aj posilniť stabilitu v regióne;

10.

vyzýva EÚ, členské štáty, politické strany a nadácie, aby pomohli demokratickým politickým silám a organizáciám občianskej spoločnosti v Egypte lepšie sa skoordinovať, aby sa boli schopné v plnej miere zúčastniť na prechode k demokracii; vyzýva egyptské orgány, aby zabezpečili, že komunity koptských kresťanov sa nestanú obeťami súčasných udalostí a že všetky náboženské komunity budú môcť žiť v mieri a slobodne prejavovať svoje vierovyznanie v celej krajine;

11.

vyzýva vysokú predstaviteľku Únie, aby sa zasadila o vytvorenie pracovnej skupiny zahrňujúcej Európsky parlament, ktorá dokáže naplniť potrebu podporovať proces prechodu k demokracii, ktorú vyjadrili aktéri snažiaci sa o demokratickú zmenu, najmä pokiaľ ide o slobodné a demokratické voľby a budovanie inštitúcií vrátane rozvoja nezávislého súdnictva; vyzýva vysokú predstaviteľku Únie, aby demokratickú premenu podporila aj prostredníctvom vyslania pozorovateľskej volebnej misie na pozorovanie nadchádzajúcich volieb;

12.

víta vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/79/SZBP a nariadenie Rady (EÚ) č. 101/2011 zo 4. februára 2011 (1), ktoré stanovuje zmrazenie aktív, ktoré vlastnia alebo ovládajú osoby, ktoré sa považujú za zodpovedné za spreneveru tuniských štátnych finančných prostriedkov, ako aj osôb s nimi spojenými, a žiada Radu, aby rovnaké opatrenie prijala aj v prípade všetkých zodpovedných osôb v Egypte;

13.

zdôrazňuje, že udalosti v Egypte a v ďalších krajinách regiónu opäť zvýraznili naliehavú potrebu vypracovať ambicióznejšie a účinnejšie politiky a nástroje, ako aj posilniť ich rozpočtové zdroje s cieľom povzbudzovať a podporovať politické, hospodárske a sociálne reformy v južnom susedstve EÚ; zdôrazňuje, že prebiehajúca strategická revízia európskej susedskej politiky musí odrážať súčasné dianie v regióne a musí prísť s novými zlepšenými spôsobmi spĺňania potrieb a ambícií týchto ľudí; žiada lepšiu koordináciu s inými politikami EÚ zameranými na tieto krajiny;

14.

opakuje svoju požiadavku, aby EÚ zrevidovala svoju politiku zameranú na podporu demokracie a ľudských práv s cieľom vytvoriť mechanizmus na vykonávanie doložky o ľudských právach vo všetkých dohodách s tretími krajinami; trvá na tom, že v rámci preskúmania európskej susedskej politiky treba uprednostniť kritériá, ktoré sa týkajú nezávislosti súdnictva, dodržiavania základných slobôd, pluralizmu a slobody tlače, ako aj boja proti korupcii; v tejto súvislosti poukazuje na to, že súčasné akčné plány treba zásadne zrevidovať a začleniť do nich jednoznačné priority doplnené stimulmi k politickým reformám; vyzýva Radu, aby vymedzila politické kritériá, ktoré musia krajiny ESP spĺňať, aby im bol priznaný „posilnený štatút“;

15.

berie na vedomie kľúčovú úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti plniť finančné nástroje EÚ pre vonkajšiu činnosť v tomto regióne, predovšetkým nástroj európskeho susedstva a partnerstva, európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva a nástroj stability, a žiada ich posilnenie, aby sa mohli v týchto mimoriadnych podmienkach účinne a náležite využiť; žiada vysokú predstaviteľku Únie, aby v plnej miere využila všetky príslušné vonkajšie finančné nástroje EÚ vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí zabezpečiť demokratickú kontrolu týchto finančných nástrojov; zdôrazňuje aj význam rýchleho riešenia otázky rastu cien potravín a celkovo potravinovej bezpečnosti a rozvoja vidieka;

16.

vyzýva Úniu pre Stredozemie, aby urýchlene zvážila nedávne udalosti a začal konať s cieľom predložiť návrhy spôsobov, ako najlepším spôsobom podporiť demokraciu a ľudské práva vo svojich členských štátoch a v regióne, ako aj návrhy na možné reformy vedúce k jej silnejšiemu a efektívnejšiemu postaveniu; vyzýva Euro-stredozemskú nadáciu Anny Lindhovej, aby plnila naliehavú a aktívnu úlohu v mobilizácii občianskej spoločnosti euro-stredozemského regiónu pri podpore občianstva a spoluúčasti;

17.

uznáva kľúčovú úlohu Egypta v arabskom svete a v rámci blízkovýchodného mierového procesu a význam mierovej dohody s Izraelom; vyzýva Egypt, aby zotrval v odhodlaní zohrávať aktívnu a konštruktívnu úlohu v úsilí zameranom na dosiahnutie trvalého mieru na Blízkom východe, najmä pokiaľ ide o izraelsko-palestínsky konflikt a proces palestínskeho zmierenia, a vyzýva na zachovanie egyptsko–izraelskej mierovej zmluvy; víta vyhlásenie Najvyššej rady ozbrojených síl, že Egypt je odhodlaný vykonávať všetky medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorých je zmluvnou stranou;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, parlamentom a vládam členských štátov a egyptským orgánom.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/30

—

so zreteľom na článok 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie Komisii týkajúce sa plnenia stratégie EÚ pre podunajskú oblasť (O-00014/2011 - B7-0011/2011 a O-00029/2011 - B7-0013/2011),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2010 o európskej stratégii pre podunajskú oblasť (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. decembra 2010 týkajúce sa stratégie Európskej únie pre podunajskú oblasť (KOM(2010)0715) a akčný plán (SEK(2010)1489), ktorý ho dopĺňa,

—

so zreteľom na stratégiu EÚ pre oblasť Baltského mora (KOM(2009)0248),

—

so zreteľom na zasadnutie Európskej rady z 18. – 19. júna 2009, na ktorom bola Komisia vyzvaná, aby do roku 2010 vypracovala európsku stratégiu pre podunajskú oblasť,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy: NAIADES, integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu (3),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť z októbra 2009,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Biela kniha Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení (CdR 89/2009),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k dokumentu s názvom Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe (ECO/251),

—

so zreteľom na pracovný program Rady, ktorý pripravilo španielske, belgické a maďarské predsedníctvo,

—

so zreteľom na Dohovor z Espoo, Aarhuský dohovor a Bernský dohovor o ochrane životného prostredia,

—

so zreteľom na rámcovú smernicu o vode a Helsinský dohovor,

—

so zreteľom na Belehradský dohovor o režime plavby na Dunaji,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v Lisabonskej zmluve sa územná súdržnosť uznáva ako cieľ Európskej únie (článok 3 ZEÚ),

B.

keďže makroregionálne stratégie sú zamerané na lepšie využívanie jestvujúcich zdrojov s cieľom riešiť otázky územného rozvoja a nájsť spoločné odpovede na spoločné výzvy,

C.

keďže v záujme zvýšenia účinnosti regionálnej politiky by sa mala podporovať a rozvíjať idea integrovaného prístupu vrátane vypracovania takých stratégií pre makroregióny, ktoré by boli stratégiami na úrovni EÚ,

D.

keďže v stratégii pre región Baltského mora už bol navrhnutý model koordinácie politík a financovania EÚ v geopolitických územných celkoch – makroregiónoch – definovaných na základe osobitných kritérií,

E.

keďže podunajská oblasť zahŕňa 14 európskych krajín a 115 miliónov obyvateľov vnútri aj mimo EÚ – Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Českú republiku, Slovinsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Moldavsko a Ukrajinu – a predstavuje územie, na ktorom možno posilniť synergie medzi rozličnými politikami EÚ – politikou súdržnosti a dopravnou, hospodárskou, energetickou, environmentálnou, kultúrnou, vzdelávacou a poľnohospodárskou politikou, politikou rybného hospodárstva ako aj politikou rozšírenia a susedskou politikou,

F.

keďže stratégia EÚ pre podunajskú oblasť by preto mala spájať a koordinovať ekonomické, ekologické, sociálne a kultúrne prvky,

G.

keďže táto stratégia by mala významne prispieť k zlepšeniu viacúrovňového riadenia a zapojeniu partnerov a občianskej spoločnosti pôsobiacich v podunajskom regióne a mala by zabezpečiť v tejto oblasti prosperitu, trvalo udržateľný rozvoj, vytváranie pracovných miest a bezpečnosť,

H.

keďže podunajská oblasť je významnou historickou bránou spájajúcou západ a východ Európy,

I.

keďže po postupnom rozširovaní Európskej únie sa Dunaj takmer stal jej vnútorným vodným tokom a keďže podunajská oblasť môže podstatne prispieť k odzrkadleniu zmien, ku ktorým došlo v dôsledku týchto rozšírení,

J.

keďže podunajská oblasť predstavuje vzájomne prepojený makroregión s heterogénnymi hospodárskymi kapacitami,

K.

keďže hospodársky rozvoj podunajskej oblasti významne zvýši ekonomické bohatstvo tohto makroregiónu a podporí zamestnanosť,

L.

keďže v prípade, že by sa podunajská oblasť považovala za jednotný makroregión, mohli by sa vyrovnať regionálne rozdiely v hospodárskej výkonnosti a podporil by sa integrovaný rozvoj,

M.

keďže Dunajská delta a Budapešť vrátane brehov Dunaja sú od roku 1991 svetovým dedičstvom UNESCO a keďže súčasťou podunajskej oblasti sú viaceré osobitné chránené územia a osobitné územia ochrany v rámci sústavy Natura 2000; keďže Dunaj a delta Dunaja majú jedinečný a krehký ekosystém, ktorý je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín ohrozených v dôsledku znečistenia životného prostredia,

1.

víta skutočnosť, že Komisia schválila stratégiu pre podunajskú oblasť a podporuje akčný plán, ktorý ju dopĺňa a ktorý sa zameriava na štyri piliere (prepojenie podunajskej oblasti, ochrana životného prostredia, rozvíjanie prosperity a posilnenie podunajskej oblasti), pričom napĺňa potrebu zlepšiť mobilitu, energetickú bezpečnosť, ochranu životného prostredia, sociálny a hospodársky rozvoj, kultúrnu výmenu, bezpečnosť a civilnú ochranu podunajskej oblasti;

2.

pripomína, že Európsky parlament žiadal o takúto stratégiu už od roku 2008 a vyzýva maďarské predsedníctvo Rady Európskej únie a Európsku radu, aby stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť schválili na júnovom zasadnutí Európskej rady a začali čo najskôr s jej plnením;

3.

víta predovšetkým skutočnosť, že stratégia je výsledkom široko koncipovaných konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane orgánov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj akademickej a podnikateľskej obce a mimovládnych organizácií, a zdôrazňuje, že táto skutočnosť je dôležitým činiteľom rozhodujúcim o jej úspechu; v tomto ohľade požaduje vytvorenie fóra občianskej spoločnosti v regióne, ktoré bude spájať verejné a súkromné subjekty a umožní im zapojiť sa do vytvárania makroregionálnych stratégií;

4.

je presvedčený, že územný charakter stratégie sa pričiní o konkrétny rozvoj myšlienky územnej súdržnosti, ktorú Lisabonská zmluva stavia na úroveň hospodárskej a spoločenskej súdržnosti, a so zreteľom na tento fakt vyzýva Komisiu, aby vstúpila do aktívneho dialógu o úlohe a vplyve makroregionálnych politík EÚ po roku 2013;

5.

zdôrazňuje, že za hlavnú pridanú hodnotu makroregionálnych politík EÚ sa považuje viacúrovňová spolupráca, koordinácia a lepšie strategické investície s využitím dostupných finančných prostriedkov, a nie dodatočne pridelených zdrojov; vyzdvihuje závery švédskeho predsedníctva týkajúce sa toho, že sa neplánujú žiadne nové inštitúcie, nové právne predpisy či nové rozpočty;

6.

vyzýva členské štáty a regióny, aby využívali štrukturálne fondy dostupné pre roky 2007 – 2013 s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu podporu stratégie, a najmä podporovať tvorbu pracovných miest a hospodársky rast v oblastiach najviac postihnutých hospodárskou krízou, a súčasne odporúča, aby sa v odôvodnených prípadoch prijali ustanovenia týkajúce sa zmien v operačných programoch počas súčasného programového obdobia; zdôrazňuje, že využívanie osobitných vlastností regiónov by mohlo viesť k oveľa efektívnejšiemu využívaniu štrukturálnych fondov a k vytváraniu pridanej hodnoty na regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že nevyčerpané finančné prostriedky by tiež mohli byť zdrojom financovania makroregionálnych projektov;

7.

domnieva sa, že proces rozširovania Európskej únie ako aj hlavné problémy nadnárodného charakteru, akými sú hospodárska kríza, hrozby v oblasti životného prostredia, udržateľná doprava, prepojiteľnosť energií, udržateľnosť zdrojov a ekologické využitie vodných zdrojov, ukazujú, že vzájomná závislosť jednotlivých štátov rastie, že sektorový prístup už nie je vhodný a v tejto súvislosti vytvorenie makroregiónov otvára nové, efektívnejšie možnosti viacúrovňovej spolupráce tým, že uplatňuje integrovaný, koordinovaný prístup k udržateľnému rozvoju na širšej regionálnej úrovni, a tým, že efektívnejšie využíva obrovský rozvojový potenciál podunajskej oblasti, ako aj jej potenciál na predchádzanie prírodným katastrofám;

8.

zdôrazňuje preto, že táto stratégia by mala byť vnímaná v kontexte cieľov politiky súdržnosti, najmä cieľa týkajúceho sa územnej spolupráce (cieľ 3) a opierať sa o zjednotený, medziodborový a územný prístup zameraný na lepšie koordinovanie politík medzi rôznymi úrovňami správy na danom území, a to s dôrazom na dôležité otázky;

9.

zdôrazňuje, že súlad stratégie pre podunajskú oblasť s cieľmi stratégie EÚ 2020 zaručuje, že stratégia zodpovedá európskym trendom rozvoja a záväzku EÚ v prospech inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

10.

zdôrazňuje integračný a zjednocujúci charakter stratégie, vyjadruje presvedčenie, že stratégia pre podunajskú oblasť, ak ju podporí silná politická angažovanosť členských štátov, ako aj regionálnych a miestnych orgánov, by mohla významne prispieť k prekonaniu minulého rozdelenia Európy, a tak splniť víziu integrácie EÚ a k celkovému úspechu a účinnosti stratégie oživenia Európy po nedávnych rokoch hospodárskej a finančnej krízy a súčasne poskytnúť nové stimuly pre udržateľný rast na regionálnej, vnútroštátnej, cezhraničnej a európskej úrovni, a to nielen v rámci strednej a juhovýchodnej Európy, ale aj v oveľa širšom geografickom kontexte;

11.

konštatuje rozsiahly vplyv, ktorý mala celosvetová finančná a hospodárska kríza na všetky krajiny v regióne a najmä na podunajské štáty; žiada všetky zainteresované strany, aby pre krízu nepoľavili vo svojich záväzkoch voči stratégii EÚ pre podunajskú oblasť;

12.

zdôrazňuje, že podunajská oblasť je bránou Európy k Západnému Balkánu, a preto európska stratégia pre podunajskú oblasť nielenže prospieva zlepšeniu susedských vzťahov v strednej a juhovýchodnej Európe, ale poskytuje v rámci východoeurópskej politiky EÚ aj významnú pridanú hodnotu, a tak predstavuje pre celú Úniu vynikajúcu príležitosť ako posilniť politickú a hospodársku spoluprácu s Balkánom a v dôsledku toho prispieť k rozšíreniu a upevneniu procesu európskej integrácie v regióne;

13.

zdôrazňuje, že stratégia pre podunajskú oblasť by sa spolu s rôznymi formami cezhraničnej spolupráce, ktoré navrhuje, mohla ľahko stať kľúčovým faktorom hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja, prostredníctvom tvorby blahobytu, zvyšovania kvality života a hospodárskeho a environmentálneho rozvoja, aktivovania miestneho a regionálneho úsilia a potrieb v oblasti rozvoja, podpory vytvárania pevných cezhraničných vzťahov vrátane malých projektov (programov typu „od človeka k človeku“) v rôznych oblastiach – napríklad v kultúre, vzdelávaní, zamestnávaní, ochrane životného prostredia, priemyselných zásobovacích sieťach, v rámci projektov komunálnej spolupráce ako aj v rámci nadnárodných iniciatív pre modernizáciu dopravy;

14.

je presvedčený, že rozvoj stratégií vo veľkom meradle, ako sú makroregióny, by mal prispievať k všeobecnejšiemu posilneniu úlohy miestnej a regionálnej úrovne pri vykonávaní politík EÚ;

15.

zdôrazňuje skutočnosť, že nový tzv. makroregionálny rámec spolupráce musí zabezpečiť, aby sa znevýhodnené prírodné podmienky okrajových regiónov zmenili na výhody a príležitosti a aby sa podporoval rozvoj týchto regiónov;

16.

zdôrazňuje potrebu zapojiť do všetkých fáz rozhodovacieho procesu (príprava, uplatňovanie, monitorovanie, hodnotenie) príslušné regionálne a miestne zainteresované strany, akou je Rada podunajských miest a regiónov, a občiansku spoločnosť podunajskej oblasti s cieľom nájsť riešenia spoločných problémov, vybrať a efektívne realizovať konkrétne projekty a vyvinúť mechanizmus dobrej správy vecí verejných; naliehavo žiada vlády, aby podporovali a uľahčovali prijímanie opatrení, ktoré umožnia MVO, obchodným združeniam a občianskej spoločnosti aktívne zapojenie, pričom sa náležite zohľadnia aj ženské siete a minoritné skupiny;

17.

odporúča v tejto súvislosti, aby sa zvýšila angažovanosť miestnych spoločenstiev vytvorením širších a cielenejších komunikačných a konzultačných nástrojov vrátane použitia miestnych médií (miestnej televízie, rozhlasu a tlačených a on-line novín); navrhuje, aby sa vytvoril osobitný internetový portál venovaný stratégii EÚ pre podunajskú oblasť, ktorý by fungoval ako fórum na výmenu skúseností týkajúcich sa súčasných a budúcich projektov realizovaných vládami, samosprávami, MVO a inými subjektmi aktívne pôsobiacimi v podunajskej oblasti;

18.

pripomína výsledky skúsenosti zo stratégie pre región Baltického mora vo forme transparentnosti rozhodovacieho procesu vrátane vyčlenenia prostriedkov z EÚ;

19.

nabáda na politickú angažovanosť s cieľom posilniť dôveru občanov a zainteresovaných strán voči politickým a miestnym orgánom;

20.

konštatuje, že úspešná realizácia stratégie EÚ pre podunajskú oblasť závisí od schopnosti, kapacity a pripravenosti komunálnych aktérov zasiahnuť do regionálnych trhov práce s projektovými iniciatívami, ktoré naštartujú miestny dopyt po pracovnej sile, vytvoria základ pre inteligentný rast priaznivý pre životné prostredie, zlepšia spoluprácu medzi hraničnými oblasťami rôznych členských štátov; upozorňuje na rozdiely z hľadiska hospodárskeho rozvoja a inovácií, ktoré existujú v podunajskej oblasti, a na potrebu zvyšovania potenciálu všetkých oblastí vrátane vysoko rozvinutých oblastí, pretože tieto môžu napomôcť napredovanie najviac znevýhodnených regiónov; poukazuje na to, že treba podporovať nové oblasti s rozvojovým a inovačným potenciálom a chopiť sa príležitosti a využiť pridanú hodnotu stratégie pre región Baltického mora a stratégie EÚ pre podunajskú oblasť;

21.

žiada o rozvoj energetickej infraštruktúry, energetickej efektívnosti a obnoviteľných energií s cieľom vytvoriť integrovaný a dobre fungujúci trh s energiami;

22.

berie na vedomie strednodobé a dlhodobé predpovede, ktoré naznačujú, že regióny na juhu Európy – vrátane členských štátov ležiacich v juhovýchodnej časti Európy – obzvlášť postihnú dôsledky zmeny klímy; je presvedčený, že v tomto ohľade musí stratégia pre podunajskú oblasť zohrávať dôležitú úlohu a mala by sa plánovať s cieľom zmierniť negatívne vplyvy súvisiace so zmenou klímy v podunajských regiónoch, a to s prihliadnutím na zložitú funkciu a povahu siete riek (dodávky vody, ekologické hľadiská, dopravná infraštruktúra, zavlažovanie a poľnohospodársky rozmer, chránené živočíšne a rastlinné druhy atď.);

23.

upozorňuje, že stredná a juhovýchodná Európa je z ekologického hľadiska jednou z najbohatších, ale zároveň najzraniteľnejších oblastí v Európe, ktorá sa vyznačuje veľmi rôznorodým ekosystémom a veľkou hodnotou, a preto si vyžaduje vysoký stupeň ochrany; víta, že cieľom európskej stratégie pre podunajskú oblasť je vytvoriť životaschopnú, udržateľnú a súčasne rozvinutú a prosperujúcu podunajskú oblasť riadením environmentálnych rizík, ako sú záplavy a priemyselné znečistenie, ako aj dohliadaním na kvalitu a kvantitu vodných zásob a zabezpečením ich udržateľného využívania, zachovaním biodiverzity, krajiny a kvality ovzdušia a pôdy; zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia v povodí Dunaja je dôležitým aspektom, ktorý bude mať významný vplyv na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v tomto regióne; žiada, aby sa zlepšila ekologická situácia Dunaja, a aby sa prijali opatrenia na zníženie znečistenia a na zabránenie ďalšiemu vypúšťaniu ropy a iných toxických a škodlivých látok; zdôrazňuje, že dobrý ekologický stav Dunaja je nevyhnutnou podmienkou každej ľudskej činnosti vykonávanej v podunajskej oblasti a odporúča, aby sa prioritou stali požiadavky životného prostredia;

24.

je presvedčený, že opatrenia zamerané na zachovanie prirodzenej kapacity povodia Dunaja zadržiavať záplavy a zamedzenie výskytu povodní sú najvhodnejšie so zreteľom na jedinečnú citlivosť a zraniteľnosť tejto oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že prostriedky z EÚ budú vynaložené na projekty, ktoré sú v súlade s vykonávaním právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia;

25.

zdôrazňuje hospodársku previazanosť štátov v podunajskej oblasti a zdôrazňuje význam investícií do IKT a rozvoja MSP a ich oddelení pre výskum a podpory inovácií, podnikov a rastu znalostnej ekonomiky s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný a efektívny rozvoj;

26.

zdôrazňuje, že inteligentný hospodársky vývoj a investície sú veľmi sľubnými oblasťami hospodárskeho rastu a že ekologické technológie a modernizácia prihliadajúca na životné prostredie, ako napríklad zvýšená energetická účinnosť, energia z obnoviteľných zdrojov a lepšie hospodárenie s odpadom, môžu prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju regiónu a pomôcť znížiť negatívne vplyvy hospodárskej činnosti na životné prostredie;

27.

uznáva dôležitú úlohu, ktorú stratégia pre podunajskú oblasť zohráva pri podpore ekologického hospodárstva a ekologických inovácií a v širšom zmysle pri podpore výskumu a inovácií zameraných na vznik nového konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva a ekologickejších prístupov pri navrhovaní projektov cezhraničnej priemyselnej spolupráce; naliehavo vyzýva štáty, ktorými Dunaj preteká, aby sa prioritne zamerali na vytvorenie spoločných hydrologických zariadení a zariadení na meranie kvality vody, bez ktorých nie je možné uspieť v mnohých oblastiach rozvoja podnikania;

28.

zdôrazňuje, aké je dôležité, aby sa so zreteľom na hospodársky potenciál cyklistického chodníka vedúceho takmer popri celom toku Dunaja v tejto oblasti podporoval udržateľný cestovný ruch, aby sa táto oblasť etablovala ako európska turistická destinácia a aby sa pre ňu vytvorila európska značka;

29.

podporuje zriadenie sietí na rozvoj podnikania a mimovládnych organizácií na podporu obchodu, ktoré môžu koordinovať a podporovať budúce možnosti rozvoja a spolupráce medzi spoločnosťami (najmä MSP), výskumnými organizáciami, univerzitami a verejnými orgánmi s cieľom rozšíriť potenciál regionálnych klastrov zameraných na znalosti a podporiť regionálnu konkurencieschopnosť;

30.

zdôrazňuje, že všetky spôsoby dopravy by sa mali modernizovať podľa noriem EÚ a že spôsoby dopravy priaznivé pre životné prostredie, ako sú železničná či vnútrozemská vodná doprava, by sa vo vhodných prípadoch mali stať prioritou pri plánovaní transportných systémov regiónu, pričom by sa mali plne rešpektovať všetky príslušné ustanovenia uplatniteľného acquis EÚ;

31.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili infraštruktúru a hospodársku výkonnosť podunajskej oblasti a aby urýchlene a ekologicky udržateľným spôsobom dokončili realizáciu projektov programu TEN-T vzťahujúcich sa na podunajskú oblasť; berie na vedomie revíziu usmernení pre TEN-T a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili potrebu rozvoja dopravných systémov v podunajskej oblasti;

32.

poukazuje na tri významné úrovne rozvoja infraštruktúry, na ktorých by koordinovaný prístup podunajskej stratégie mohol priniesť synergický efekt: (i) multimodálny koridor popri Dunaji (prioritný projekt TEN-T 18), (ii) spojenia medzi dunajským multimodálnym koridorom a susednými členskými štátmi (prioritné projekty TEN-T týkajúce sa podunajskej oblasti) a (iii) miesta na hraniciach s nižšou dopravnou priepustnosťou v rámci TEN-T, vnútroštátnych a regionálnych sietí;

33.

zdôrazňuje, že tzv. spoločné vyhlásenie o rozvoji vnútrozemskej vodnej dopravy a ochrane životného prostredia v povodí rieky Dunaj vypracovala Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja, Dunajská komisia a Medzinárodná komisia pre rieku Sáva a že toto vyhlásenie ponúka všeobecné rady pre projekty infraštruktúry vodných ciest s cieľom osloviť inžinierov, ako aj ďalšie zainteresované strany, ktoré majú záujem zúčastniť sa na plánovaní rozvoja vodných ciest, a že v týchto usmerneniach sa požaduje vznik integrovaného plánovacieho tímu, aby sa posúdili potreby a v čo najväčšej miere zahrnuli opatrenia, ktoré budú prospešné nielen pre vodnú dopravu, ale zlepšia aj ekologický stav. odporúča, aby sa Komisia riadila záväzkami vyplývajúcimi zo spoločného vyhlásenia;

34.

domnieva sa, že v súlade so zásadou účinnej komodality a inovácie poskytuje kombinácia skvalitnených riečnych prístavov a logistiky, riečnej plavby a železničnej dopravy významný potenciál pre hospodársky rozvoj aj pre krajiny susediace s EÚ v podunajskej oblasti a mohli by sa tak pomôcť odstrániť miesta s nižšou dopravnou priepustnosťou;

35.

poukazuje na potrebu podnietiť vývoj ekologických a efektívnych plavidiel v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja s osobitným zameraním na informačné a komunikačné technológie a dizajn, ekologickú efektívnosť a vybavenie plavidiel;

36.

zdôrazňuje, že rieky Rýn a Dunaj, spojené prostredníctvom kanála Mohan – Dunaj, priamo spájajú jedenásť krajín od Severného mora až po Čierne more v dĺžke viac ako 3 500 km a pripomína, že je potrebné rozšíriť stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť smerom k oblasti Čierneho mora; poukazuje na to, že udržateľný rozvoj podunajskej oblasti ešte viac prehĺbi geostrategický význam čiernomorskej oblasti;

37.

nabáda na obohatenie kultúrneho prostredia v podunajskej oblasti presadzovaním kultúrneho dialógu, podporovaním výmenných programov univerzít a projektov pre mládež na základe nadnárodnej spolupráce, napomáhaním udržateľného cestovného ruchu a ochranou historického a architektonického dedičstva;

38.

zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu spolupráce v kultúrnych projektoch s cieľom podporovať medzikultúrny dialóg a porozumenie medzi krajinami podunajskej oblasti; zdôrazňuje v tejto súvislosti aktívne zapojenie mladých ľudí prostredníctvom kultúrnych a vzdelávacích projektov, aby sa vytvorili mnohonárodné siete;

39.

podporuje zvýšenie objemu pridelených prostriedkov do projektov a sietí projektov pre ohrozené skupiny, predovšetkým Rómov;

40.

zdôrazňuje nutnosť koordinovaného prístupu s cieľom zefektívniť využívanie všetkých dostupných zdrojov EÚ v krajinách podunajskej oblasti, aby bolo možné čo najlepšie splniť ciele stratégie; zdôrazňuje tiež, že je potrebná dostatočná flexibilita, aby sa umožnil rozvoj projektov súvisiacich so stratégiou pre podunajskú oblasť v rámci jestvujúcich prevádzkových programov;

41.

podporuje vytvorenie takých osobitných ustanovení v rámci pripravovaného všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch na základe ustanovení o územnej spolupráci, ktoré budú jasné a zohľadnia rozdiely v administratívnej kultúre a nebudú klásť dodatočnú administratívnu záťaž na príjemcov s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi štátmi a regiónmi a prípravu ďalších spoločných akčných stratégií, ktoré môžu posilniť atraktivitu regiónu na európskej a medzinárodnej úrovni a následne môžu byť modelom pre nadnárodnú spoluprácu;

42.

upozorňuje na existujúce prípravné opatrenie s názvom Vymedzenie modelu verejnej správy pre podunajskú oblasť EÚ – lepšia a efektívnejšia koordinácia a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne využívali jeho rozpočet s cieľom financovať činnosti súvisiace s vymedzením modelu verejnej správy, ktoré si vyžaduje vypracovanie a realizácia stratégie EÚ pre podunajskú oblasť; zdôrazňuje význam zabezpečenia nevyhnutnej technickej pomoci na realizáciu činností a projektov uskutočňovaných v rámci stratégie EÚ pre podunajskú oblasť. domnieva sa, že pri plánovaní finančného rámca stratégie by sa mali lepšie uznať a posúdiť náklady na technickú pomoc, a že finančné prostriedky poskytované na pomoc by mali byť partnerom dostupné, ak sa používajú na účely a opatrenia koordinované na makroregionálnej úrovni;

43.

víta oznámenie Komisie z 3. februára 2011 o koordinátoroch stratégie EÚ pre podunajskú oblasť pre prioritné oblasti; domnieva sa, že odteraz by krajiny a regióny, ktoré majú vedúcu úlohu v prioritných oblastiach práce mali byť hnacím motorom realizácie stratégie, a to preto, že sa v daných konkrétnych oblastiach schvália pracovné programy, určia finančné zdroje, posilní spolupráca medzi krajinami a regiónmi a začne sa okamžite s činnosťami, ktoré podunajskej oblasti pomôžu v plnej miere využiť vlastný hospodársky potenciál a predovšetkým dodržať lehoty na realizáciu hlavných projektov;

44.

vyzýva Komisiu, aby v kontexte potreby uskutočniť predbežnú analýzu vykonávania stratégie EÚ pre podunajskú oblasť pripravila konkrétne nástroje a kritériá hodnotenia projektov vychádzajúce z ukazovateľov, ktoré umožnia porovnanie;

45.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzy prvých výsledkov a skúseností spojených s realizáciou stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, ktoré spolu so stratégiou EÚ pre región Baltského mora pomôžu zmapovať možné zdroje a spôsoby financovania makroregionálnych stratégií v rámci existujúcej štruktúry;

46.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o stave plnenia a aktualizácii stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, ako aj o projektoch financovaných EÚ a týkajúcich sa podunajskej oblasti, a aby sa s ním pravidelne o týchto témach konzultovala;

47.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a ďalším príslušným inštitúciám.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/37

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a o vzťahoch EÚ a Ruska, najmä uznesenie zo 17. septembra 2009 o vraždách aktivistov za dodržiavanie ľudských práv Rusku (1), uznesenie zo 17. júna 2010 o záveroch zo samitu EÚ – Rusko (31. mája – 1. júna 2010) (2) a uznesenie z 21. októbra 2010 o situácii v oblasti ľudských práv v Predkaukazsku (Ruská federácia) a o trestnom stíhaní Olega Orlova (3),

—

so zreteľom na platnú dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorou sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na druhej strane, a na prebiehajúce rokovania o novej dohode medzi EÚ a Ruskom,

—

so zreteľom na svoju výročnú správu o ľudských právach vo svete v roku 2009, ktorú prijal v decembri 2010, predovšetkým so zreteľom na prípad Magnický,

—

so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv a Deklaráciu OSN o práve a povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody,

—

so zreteľom na partnerstvo pre modernizáciu, ktoré vzniklo v máji 2010 na samite EÚ – Rusko v Rostove na Done, a na záväzok vedúcich predstaviteľov Ruska presadzovať právny štát ako nevyhnutný základ pre modernizáciu Ruska,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia je naďalej odhodlaná k ďalšiemu prehlbovaniu a rozvíjaniu vzťahov medzi EÚ a Ruskom v súlade s princípmi zakotvenými v partnerstve pre modernizáciu a na základe úplnej oddanosti demokratickým zásadám, dodržiavania základných a ľudských práv a zásad právneho štátu,

B.

keďže Rusko, ktoré je členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ako aj signatárskym štátom deklarácií OSN, sa zaviazalo chrániť a presadzovať ľudské práva, základné slobody a právny štát,

C.

keďže viaceré súdne procesy a konania, ktoré prebehli v posledných rokoch, spochybnili nezávislosť a nestrannosť súdnych inštitúcií Ruskej federácie,

D.

keďže medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ spochybnilo druhé odsúdenie Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva v druhom súdnom konaní týkajúcom sa aktív Jukosu z 30. decembra 2010,

E.

keďže 31. decembra 2010 bol v Moskve po opozičnej demonštrácii zatknutý Boris Nemcov spolu s ďalšími približne 70 osobami,

F.

keďže nezávislí novinári, aktivisti občianskej spoločnosti, právnici a ochrancovia ľudských práv sú často obeťami hrozieb a násilných činov; keďže právne predpisy zamerané proti extrémizmu a nové ustanovenia zákona o federálnej bezpečnostnej službe sú nejasné a v dôsledku toho sa často používajú ako prostriedok na prenasledovanie mimovládnych organizácií, náboženských menšín a médií,

G.

keďže ruské orgány dosiaľ nevyriešili prípady novinárok Anny Politkovskej, Natálie Estemirovej a Anastázie Baburovej ani smrť právnika Sergeja Magnického,

H.

keďže ruský prezident Medvedev pri mnohých príležitostiach prisľúbil posilnenie právneho štátu, keď uviedol, že jeho úlohou je vytvoriť absolútne nezávislé moderné súdy, ktoré zodpovedajú úrovni hospodárskeho rozvoja Ruska,

1.

opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko zostáva jedným z dôležitých partnerov Európskej únie pri budovaní trvalej spolupráce vychádzajúc zo zásad demokracie a právneho štátu;

2.

dôrazne odsudzuje teroristický útok na moskovskom letisku Domodedovo a vyjadruje sústrasť rodinám obetí a solidaritu s tými, ktorí boli počas útoku zranení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ruské orgány odpovedali na tento útok zákonným a primeraným spôsobom a aby ruskému súdnictvu umožnili konať slobodne a nezávisle s cieľom stíhať a odsúdiť tých, ktorí sú za útok zodpovední;

3.

vyjadruje znepokojenie nad správami o politicky motivovaných súdnych procesoch, nespravodlivých konaniach a zlyhaniach, pokiaľ ide o vyšetrovanie závažných zločinov, ako sú vraždy, prenasledovanie a iné formy násilia; naliehavo vyzýva ruské súdne orgány a orgány presadzovania práva, aby účinne, objektívne a nezávisle vykonávali svoje povinnosti s cieľom postaviť páchateľov pred spravodlivosť;

4.

vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym verdiktom vyneseným v rámci druhého súdneho konania a nad odsúdením Michaila Chodorkovského a Platona Lebedeva; zdôrazňuje, že toto súdne konanie, ako aj predchádzajúce konania proti obom obvineným, vyvolali závažné právne otázky, a žiada, aby sa v súvislosti s prebiehajúcim odvolacím konaním proti tomuto rozsudku uskutočnilo nezávislé súdne preskúmanie; žiada ruské orgány, aby urobili všetko, čo je v ich moci, na zlepšenie súdnictva v súlade s prísľubom prezidenta Dmitrija Medvedeva týkajúcim sa väčšej spravodlivosti a transparentnosti;

5.

naliehavo vyzýva ombudsmana Ruskej federácie, aby požiadal o vypracovanie preskúmania obvinení a prebiehajúcich konaní proti držiteľovi Sacharovovej ceny Európskeho parlamentu za slobodu myslenia za rok 2009 Olegovi Orlovovi; pripomína, že zavraždenie poprednej členky organizácie Memorial v Čečensku Natálie Estemirovej nebolo vôbec vyšetrené;

6.

odsudzuje rozháňanie pokojných zhromaždení organizovaných v posledný deň každého druhého mesiaca v súvislosti s článkom 31 ruskej ústavy, ako aj opakované zatýkanie opozičných predstaviteľov, napríklad Borisa Nemcova;

7.

povzbudzuje predsedu Rady a predsedu Komisie, ako aj vysokú predstaviteľku, aby tieto prípady aj naďalej dôkladne sledovali a nastoľovali tieto problémy v rôznych kontextoch a na rôznych stretnutiach s Ruskom, najmä počas blížiaceho sa samitu EÚ – Rusko;

8.

pripomína Rade a vysokej predstaviteľke celý rad vhodných opatrení, ktoré majú k dispozícii pri riešení prípadov systematického porušovania ľudských práv a nedodržiavania zásad právneho štátu;

9.

vyzýva EÚ a Rusko, aby zintenzívnili rokovania o novej záväznej a komplexnej dohode o partnerstve a spolupráci, a opakovane vyjadruje rozhodnú podporu širokej dohode zahŕňajúcej otázky demokracie, právneho štátu a ľudských a základných práv; zdôrazňuje význam zabezpečenia účinného fungovania súdnictva a posilnenia boja proti korupcii;

10.

vyjadruje znepokojenie nad značným počtom oznámených prípadov porušenia ľudských práv v Rusku vrátane práva na pokojné zhromažďovanie a zdôrazňuje význam neustáleho dialógu o ľudských právach v rámci konzultácií EÚ a Ruska o ľudských právach s osobitným zameraním na kroky prijaté ruskými orgánmi na zaistenie bezpečnosti ochrancov ľudských práv;

11.

zdôrazňuje, že riadne dodržiavanie ľudských práv a právneho štátu zlepší obraz a dôveryhodnosť Ruska vo svete a najmä jeho vzťahy s Európskou úniou, ktoré sú dôležité a mali by sa rozvinúť do strategického partnerstva vzhľadom na vzájomnú previazanosť oboch strán a rôzne spoločné záujmy, najmä pokiaľ ide o politickú, bezpečnostnú, hospodársku a energetickú spoluprácu, ale aj o dodržiavanie demokratických zásad a postupov v súvislosti s právnym štátom a základnými ľudskými právami;

12.

vyzýva Komisiu, aby Parlamentu urýchlene predložila hodnotenie súladu súdnych opatrení prijatých proti Jukosu a jeho riadiacim pracovníkom s požiadavkami kladenými na Rusko, pokiaľ ide o jeho snahu o plnoprávne členstvo vo WTO;

13.

poukazuje na to, že Rusko sa ako člen Rady Európy zaviazalo v plnej miere dodržiavať európske normy, pokiaľ ide o demokraciu, základné a ľudské práva a právny štát; v tejto súvislosti vyzýva ruské orgány, aby rešpektovali všetky rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a aby vykonali opatrenia na nápravu jednotlivých prípadov porušenia, a to aj tým, že zabezpečia účinné vyšetrovanie a vzatie páchateľov na zodpovednosť, a ďalej ich vyzýva, aby prijali všeobecné opatrenia na vykonávanie uvedených rozhodnutí vrátane politických a právnych zmien s cieľom zamedziť tomu, aby sa podobné prípady porušovania opakovali v budúcnosti;

14.

opakovane vyzýva na zintenzívnenie konzultácií o ľudských právach, aby boli účinnejšie a viac sa zameriavali na výsledky, a to za účasti ruských ministerstiev spravodlivosti, vnútorných vecí a zahraničných vecí na stretnutiach v Bruseli a Moskve a za plnej účasti Európskeho parlamentu na všetkých úrovniach; pripomína vysokej predstaviteľke, že Európsky parlament v rámci rozhodovania o rozpočte rozhodol vytvoriť fórum občianskej spoločnosti;

15.

vyzýva Radu a Komisiu, aby Rusku ponúkli konkrétnu pomoc a odborné znalosti s cieľom posilniť nezávislosť súdov a orgánov presadzovania práva a zlepšiť schopnosť súdnictva odolávať politickým a ekonomickým tlakom; zdôrazňuje ochotu Európskej únie prispieť k vypracovaniu takéhoto programu na podporu súdnictva a k vzdelávaniu a odbornej príprave pracovníkov v oblasti presadzovania práva, prokurátorov a sudcov, a to najmä v otázkach ľudských práv;

16.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/40

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o súdržnosti politík EÚ v záujme rozvoja a o koncepcii Oficiálna rozvojová pomoc plus (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o Fonde globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (2),

—

so zreteľom na klimaticko-energetický balík, ktorý prijal 17. decembra 2008,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. apríla 2004 o dokumente vypracovanom na požiadanie Svetovej banky s názvom Prehľad ťažobného priemyslu (3),

—

so zreteľom na správu o vývoji vo svete za rok 2010: Vývoj a zmena klímy,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže prístup k moderným energetickým službám je predpokladom odstránenia chudoby a hospodárskeho rozvoja a keďže právo na energiu znamená, že energetické služby musia byť spoľahlivé, cenovo dostupné – najmä pre chudobných ľudí – a rovnomerne poskytované, aby sa odstránili rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami,

B.

keďže približne 1,5 miliardy osôb nemá v súčasnosti prístup k elektrine, pričom štyri z piatich týchto osôb žijú najmä v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a keďže takmer 2,4 miliardy ľudí stále využíva na varenie a kúrenie tradičné palivá z biomasy, čo spôsobuje vážne zdravotné problémy a smrť 1,9 milióna ľudí ročne v dôsledku znečistenia ovzdušia v domácnostiach, ako aj environmentálne škody následkom neudržateľného využívania prírodných zdrojov (4),

C.

keďže tradičné programy elektrifikácie vidieckych oblastí financované Svetovou bankou nemali vo všeobecnosti dosah na chudobné vidiecke obyvateľstvo a keďže udržateľné mimosieťové technológie môžu byť vzhľadom na svoju decentralizovanú povahu obzvlášť vhodné na zabezpečovanie dodávok elektriny vo vidieckych oblastiach,

D.

keďže podľa referenčného scenára z dokumentu Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) World Energy Outlook 2008 celosvetový dopyt po primárnej energii vzrastie o 45 % do roku 2030 a krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, sa budú v dôsledku rýchleho hospodárskeho rozvoja podieľať na tomto vzraste 87 percentami; keďže podľa tohto scenára sa očakáva, že rýchly nárast dopytu po energii v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, prinesie 97 % dodatočných emisií CO2,

E.

keďže Svetová banka v súčasnosti pripravuje novú energetickú stratégiu, ktorá by mala byť dokončená v polovici roku 2011, v rámci ktorej prebieha úsilie o diverzifikáciu zdrojov a ktorej hlavným prvkom je zabezpečenie efektívneho, cenovo prístupného a ekologického zásobovania energiou v záujme znižovania chudoby a podpory hospodárskeho rastu,

F.

keďže v roku 2008 sa Svetová banka zaviazala k tomu, že do roku 2011 bude mať polovica jej investícií do energetiky nízkouhlíkový charakter (5),

G.

keďže objem finančných prostriedkov, ktoré súkromnému sektoru poskytujú multilaterálne rozvojové banky (MDB), sa od roku 1990 zvýšil 10-násobne; keďže tento nárast je najbadateľnejší u inštitúcie Svetovej banky zameranej na súkromný sektor – Medzinárodnej finančnej korporácie (IFR), ktorej celkový objem prostriedkov určených na pôžičky a investície sa v období rokov 2003 až 2008 viac ako zdvojnásobil,

1.

víta energetickú stratégiu a pripomína, že by mala byť osobitne zameraná na to, ako môže prístup k energetickým službám pomôcť ľudom vymaniť sa z chudoby a zároveň uľahčiť prechod k výrobe energie, ktorá bude udržateľná z hľadiska životného prostredia; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby pri rozvoji súkromného sektora uplatňovala prístup, ktorý prinesie čo najviac prospechu chudobným a zároveň bude riešiť otázku zmeny klímy; zdôrazňuje, že environmentálne a sociálne faktory na vnútroštátnej i miestnej úrovni sa musia zohľadňovať v rámci komplexnej analýzy nákladov a prínosov rôznych energetických možností;

2.

konštatuje, že pôžičky poskytované na projekty v oblasti fosílnych palív prevládajú v celkovom portfóliu energetiky Svetovej banky aj napriek tomu, že v poslednom čase vzrástol objem pôžičiek na iniciatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti; poukazuje na to, že investície v oblasti fosílnych palív sa uskutočňujú aj prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a že túto skutočnosť banka nezahŕňa do svojich výročných štatistík z oblasti odvetvia energetiky; so znepokojením tiež konštatuje, že banka aj naďalej výrazne investuje do uhoľných elektrární, čím predurčuje rozvojové krajiny k uhoľnej energetike aj v nadchádzajúcich desaťročiach;

3.

v súlade so záväzkami vedúcich predstaviteľov skupiny G20 prijatými v Pittsburghu v septembri 2009, ktoré boli obnovené v júni 2010 v Toronte, víta strategický cieľ Svetovej banky postupne do roku 2015 zrušiť pôžičky na programy v oblasti fosílnych palív;

4.

nabáda Svetovú banku, aby predovšetkým v najmenej rozvinutých krajinách Afriky a Ázie uprednostňovala malé projekty podporujúce prístup k energii na miestnej úrovni;

5.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že Svetová banka považuje energiu z veľkých hydrocentrál a z biopalív za čistú energiu; zdôrazňuje predovšetkým varovania Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo pred hrozbou, ktorú pre dodávky potravín predstavujú biopalivá;

6.

vyzýva Svetovú banku, aby riadila vývoj a uplatňovanie inovatívnych predpisov a noriem s cieľom chrániť práva spoločenstiev a zabezpečiť, aby mali prístup k výdobytkom rozvoja energetického odvetvia v oblasti energetickej efektívnosti a zdrojov obnoviteľnej energie a aby z toho mali úžitok;

7.

so znepokojením konštatuje, že značný objem finančných prostriedkov poskytovaných finančným sprostredkovateľom z viacerých strán je nedostatočne monitorovaný; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť jasné požiadavky, ktoré musia finanční sprostredkovatelia spĺňať, aby boli oprávnení získať mnohostranné financovanie; domnieva sa, že by medzi ne mali patriť jasné rozvojové ciele (nad rámec finančných výsledkov), ako aj dôsledné ochranné opatrenia v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia, ako je stanovené v medzinárodných protokoloch a zmluvách;

8.

zdôrazňuje, že je dôležitá internalizácia nákladov spojených so zmenou klímy; požaduje, aby sa v účtovníctve využíval prístup kalkulácie nákladov počas životného cyklu z hľadiska životného prostredia (Environmental Life Cycle Costing) s cieľom účinne vyhodnocovať dostupné energetické alternatívy;

9.

zdôrazňuje, že je potrebné diverzifikovať energetické portfólio vzhľadom na problémy, ktoré vyplývajú z nadmerného spoliehania sa pri výrobe energie na jeden zdroj, napríklad na dovážané fosílne palivá alebo vodnú energiu, v prípade ktorej pretrvávajúce obdobia sucha znamenajú prázdne vodné nádrže, čo výrazne znižuje výrobnú kapacitu; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby zvýšila objem investícií do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a aby neinvestovala do rozsiahlych projektov vodných elektrární, ktorých negatívny sociálny a environmentálny vplyv, vyplývajúci okrem iného z emisií skleníkových plynov z vodných nádrží, je nutné riadne vyhodnotiť ešte pred ich financovaním; zdôrazňuje, že malé priehrady na výrobu vodnej energie sú udržateľnejšie a ekonomicky realizovateľnejšie než veľké vodné elektrárne;

10.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Svetová banka podporuje najmä veľkoplošný energetický model orientovaný na vývoz namiesto toho, aby podporovala malé decentralizované energetické projekty, ktoré sú často vhodnejšie a účinnejšie pri zabezpečovaní základných potrieb vo vidieckych oblastiach; naliehavo vyzýva Svetovú banku, aby podporovala malé decentralizované energetické projekty, ktoré zohľadňujú potreby miestnych komunít a odlišné hospodárske podmienky jednotlivých krajín, a aby stanovila konkrétne ciele a usmernenia na monitorovanie a zabezpečila tým, aby poskytovanie úverov na projekty v oblasti energetiky bolo prospešné pre chudobných;

11.

domnieva sa, že najlepším spôsobom, ako vyriešiť potenciálne kompromisy, je posúdiť bezpečnosť dodávok, zdravotné, environmentálne a hospodárske vplyvy na miestnych obyvateľov a vývoj a transfer technológií potrebných na vnútroštátnej i miestnej úrovni na zaručenie prístupu k udržateľným technológiám a zdrojom obnoviteľnej energie;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať pravidlá podávania správ a zverejňovania informácií, ktoré umožnia čo najväčšiu transparentnosť; trvá na tom, aby Svetová banka predtým, ako sa zaviaže k poskytnutiu finančných prostriedkov, jasne identifikovala a zverejnila konkrétne prínosy príslušnej operácie pre rozvoj; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zásada slobodného, vopred vyjadreného a informovaného súhlasu zakotvená v Deklarácii OSN o právach domorodého obyvateľstva nie je uznávaná v rámci výkonnostných noriem IFC;

13.

nabáda Svetovú banku, aby svoju energetickú stratégiu sústredila na komercializáciu a zvyšovanie konkurencieschopnosti projektov zameraných na udržateľné technológie prostredníctvom inovatívneho financovania a programov inštitucionálneho rozvoja a podporila tým prepojenie energetickej efektívnosti a obnoviteľnej energie ako reálnu a atraktívnu alternatívu;

14.

poukazuje na to, že rozvoj čistých technológií v chudobných krajinách súvisí s transferom technológií, čo si vyžaduje zistenie hlavných prekážok šírenia zelených technológií v rozvojových krajinách, s cieľom riešiť problém zmeny klímy a zvážiť nové možnosti z hľadiska práv duševného vlastníctva;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Svetovej banke, Rade a Komisii.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/42

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ročný prieskum rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu,

—

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 17. a 18. júna 2010,

—

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konali v marci 2000, 2001, 2005, 2006 a 2007 a v decembri 2009,

—

so zreteľom na svoje uznesenie o hospodárskom riadení zo 16. júna 2010 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (priebežná správa) (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o vytvorení stáleho krízového mechanizmu na zabezpečenie finančnej stability eurozóny (3),

—

so zreteľom na článok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie, prijaté 7. júla 2010,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže stratégia Európa 2020 by mala Európe pomôcť zotaviť sa z krízy a posilniť ju tým, že sa vytvoria pracovné miesta a zabezpečí inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast založený na piatich hlavných cieľoch EÚ, čo sa týka podpory zamestnanosti, zlepšovania podmienok pre inovácie, výskum a rozvoj, plnenia našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zvyšovania úrovne vzdelania a podpory sociálneho začleňovania, predovšetkým prostredníctvom znižovania chudoby,

1.

zdôrazňuje, že opatrenia stratégie Európa 2020 majú mimoriadny význam pre budúce vyhliadky všetkých európskych občanov tým, že zabezpečujú udržateľné pracovné miesta, dlhodobý hospodársky rast a spoločenský pokrok; obáva sa, že stratégia EÚ 2020 nedokáže splniť svoje sľuby v dôsledku slabej štruktúry riadenia, a dôrazne preto žiada Radu, aby posilnila metódu Spoločenstva; potvrdzuje význam začlenenia cieľov stratégie EÚ 2020 do rámca hospodárskeho riadenia a požaduje, aby sa európsky semester stal súčasťou legislatívneho balíka v oblasti správy ekonomických záležitostí a aby boli národné parlamenty a sociálni partneri už v ranom štádiu zapájaní do tohto procesu v záujme posilnenia demokratickej zodpovednosti, pocitu stotožnenia sa a legitímnosti; zdôrazňuje, že naplnenie stratégie Európa 2020 je nevyhnutné, a nie dobrovoľné;

2.

považuje ročný prieskum rastu a rámec európskeho semestra za kľúčové nástroje lepšej koordinácie hospodárskych politík; zdôrazňuje však, že by nemali nahrádzať ani oslabovať význam súčasných nástrojov, ktoré umožňuje zmluva, najmä hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, do ktorých je Európsky parlament intenzívne zapojený a o ktorých sa s ním musí konzultovať; poukazuje na to, že pri dosahovaní piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ktoré schválila Európska rada a Komisia v záujme zaručenia jej úspešnosti, je potrebná dôslednosť;

3.

zdôrazňuje, že stratégia EÚ 2020 musí odstrániť priepasť medzi svojím ambicióznym obsahom, dostupnými zdrojmi a uplatňovanými metódami; požaduje, aby nasledujúci viacročný finančný rámec odrážal ambície stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby objasnila rozpočtový rozmer hlavných iniciatív, keďže tieto prioritné akčné plány sa týkajú všetkých politík financovaných z rozpočtu EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na vytvorenie nových vlastných zdrojov tak, aby sa Únii poskytli skutočné a autonómne finančné zdroje;

4.

poukazuje na to, že stratégia Európa 2020 si bude vyžadovať reformy a masívne a včasné verejné aj súkromné investície do celej škály projektov; konštatuje, že tieto investície si budú vyžadovať mobilizáciu existujúcich aj nových inovatívnych nástrojov a príjmov;

5.

žiada, aby Komisia a členské štáty vytvorili dôveryhodný rámec financovania a aby Európska rada považovala finančné potreby za súčasť svojho hodnotenia hospodárskeho riadenia; domnieva sa, že financovanie stratégie Európa 2020 si vyžaduje zosúladený súbor politických iniciatív, do ktorého sú zapojené európske inštitúcie ako EIB a ERBD; navyše zdôrazňuje, že bude nevyhnutné financovanie zo súkromného sektora a požaduje právny rámec, ktorý obsiahne aj dlhodobé riziká s tým spojené;

6.

je presvedčený, že so správnym politickým rámcom a primeranými rozpočtovými zdrojmi môžu poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zohrávať významnú úlohu v celkovej stratégii EÚ určenej na zabezpečenie hospodárskej obnovy, pričom súčasne môžu prispievať k potravinovej bezpečnosti EÚ a sveta, zachovaniu vidieckej krajiny, ktorá predstavuje 90 % územia EÚ, zabezpečeniu environmentálneho prínosu a významne prispieť k hľadaniu alternatívnych zdrojov energie;

7.

domnieva sa, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti, ktorá zahŕňa všetky európske regióny, musí tvoriť kľúčový doplňujúci prvok stratégie Európa 2020; domnieva sa, že táto politika je so svojím horizontálnym prístupom predpokladom úspešného splnenia cieľov stratégie Európa 2020, ako aj dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti;

8.

domnieva sa, že členské štáty by mali byť podnecované k tomu, aby vo svojich národných reformných programoch kládli mimoriadny dôraz na riešenie problému nezamestnanosti a predchádzanie dlhodobému vylúčeniu z trhu práce; verí, že tieto záväzky by sa mali kombinovať s opatreniami na zabezpečenie intenzívnejšej tvorby pracovných príležitostí, kvalitnejších pracovných miest a vysokej miery kvalitnej zamestnanosti v strednodobom a dlhodobom horizonte;

9.

zdôrazňuje dôležitú úlohu holistického prístupu pri obnove jednotného trhu v záujme zabezpečenia lepších hospodárskych výsledkov a posilneného sociálneho rozmeru pri súčasnom oživení dôvery tým, že do centra pozornosti jednotného trhu sa dostane občan; domnieva sa, že komplexné usmerňovanie z najvyššej politickej úrovne a spolupôsobenie Európskej rady majú pre úspešné oživenie jednotného trhu zásadný význam;

10.

upriamuje pozornosť na úlohu, ktorú môže inteligentná regulácia zohrávať pri skvalitňovaní regulačného rámca, v ktorom podniky fungujú; verí, že návrhy, ktoré sú v ňom zahrnuté, môžu pomôcť vytvoriť silné podnikateľské prostredie napomáhajúce rast a inovácie, no upozorňuje, že všetci partneri v legislatívnom procese musia prevziať zodpovednosť za tvorbu účinnejších a menej byrokratických nariadení;

11.

vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že dva roky po prijatí zákona o malých podnikoch Komisia stále nepredložila konkrétne opatrenia a iniciatívy; dôrazne žiada Komisiu a Radu, aby sa zasadzovali o vhodnejšie prostredie pre MSP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali transparentné uplatňovanie verejného obstarávania pre inovatívne a ekologické technológie vo fáze pred komerčným využitím;

12.

víta návrh Komisie na posilnenú spoluprácu týkajúcu sa vytvorenia európskeho patentu a žiada, aby ho Parlament a Rada urýchlene prijali;

13.

trvá na tom, že rovnosť pohlaví je kľúčovou úlohou pre dosiahnutie želaných cieľov stratégie EÚ 2020; preto vyzýva na úplnú účasť žien na trhu práce a na plné začlenenie pracovníčok do odborného vzdelávania; vyzýva tiež na vytvorenie programu na odstránenie existujúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

14.

zdôrazňuje, že súčasný obsah stratégie Európa 2020, napríklad hlavné ciele, kľúčové návrhy, nedostatky a ukazovatele, majú naďalej veľmi všeobecný charakter; zdôrazňuje, že tento súbor iniciatív možno dosiahnuť len tým, že členské štáty sa vo svojich národných reformných programoch konkrétne zaviažu k ich plneniu, a tiež prostredníctvom konkrétnych a súvisiacich legislatívnych návrhov;

15.

víta hlavnú iniciatívu „Inovácia v Únii“ ako hlavný motor dosahovania cieľov stratégie Európa 2020, ktorá sa zameriava na riešenie hlavných spoločenských výziev, akými sú energia a potravinová bezpečnosť, zmena klímy, zdravie a starnutie obyvateľstva; pripomína, že cieľ vo výške 3 % sa skladá z 2 % (súkromný sektor) a 1 % (verejné výdavky); konštatuje, že v oblasti výdavkov súkromného sektora na výskum naďalej existujú špecifické nedostatky, ktoré možno prekonať len prispôsobením regulačného prostredia podnikom vrátane MSP; víta preto zámer Komisie zlepšiť v oblasti inovácií rámcové podmienky pre podniky, najmä pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva;

16.

zdôrazňuje potrebu posilniť, stimulovať a zabezpečiť financovanie výskumu, inovácií a rozvoja v EÚ prostredníctvom významného zvýšenia súvisiacich výdavkov v období po roku 2013; poukazuje na dôležitosť prístupu MSP k rámcovým programom a Programu pre konkurencieschopnosť a inováciu; žiada, aby sa prepracovalo finančné nariadenie s cieľom uľahčiť žiadosti malých a stredných podnikov; poukazuje na nedostatok finančných prostriedkov pre už prijaté najdôležitejšie nástroje výskumu, inovácií a využitia, ku ktorým patrí Európsky strategický plán pre energetické technológie (SET); zdôrazňuje významný prínos rámcového programu v oblasti výskumu v boji proti zmene klímy; poukazuje na to, že štrukturálne fondy významnou mierou prispievajú k stimulovaniu výskumu, rozvoju a inováciám na vnútroštátnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné vytvárať synergie medzi financovaním zo štrukturálnych fondov a financovaním z rámcového programu;

17.

domnieva sa, že inovatívne európske spoločnosti nepotrebujú dotácie, ale väčšiu slobodu a ľahší prístup k rizikovému kapitálu; domnieva sa, že Európska únia by mala vyhovieť tejto potrebe rozšírením stálych produktov pre rozdelenie rizika, ktoré ponúka Európska investičná banka prostredníctvom finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk Sharing Finance Facility – RSFF); myslí si, že existuje značný nevyužitý potenciál na podporu inovácií prostredníctvom verejného obstarávania;

18.

víta hlavnú iniciatívu „Mládež v pohybe“; trvá na tom, že kvalita príslušného vzdelávania a prístup k nemu sú trvalou podmienkou udržateľného sociálneho trhového hospodárstva; preto zdôrazňuje, že v prípade, ak členské štáty plánujú dosiahnuť spoločné ciele hospodárskeho rozvoja a ciele stanovené v oblasti vzdelávania, bude nevyhnutné náležite investovať do ich systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane odborného vzdelávania a prípravy; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že hlavná iniciatíva sa nezaoberá kľúčovými témami, ako je zapojenie do spoločnosti alebo chudoba mládeže; požaduje rozhodnejšie návrhy týkajúce sa sociálneho začlenenia;

19.

vyzýva Komisiu, aby naďalej primerane financovala existujúce programy pre mobilitu a mládež, akými sú Celoživotné vzdelávanie (Erazmus, Leonardo, Comenius, Grundtwig), Mládež v akcii a Marie Curie; je presvedčený, že by to významne prispelo k boju proti nezamestnanosti mladých ľudí a k dosiahnutiu cieľa 75 % miery zamestnanosti;

20.

zdôrazňuje, že samotná iniciatíva Mládež v pohybe nevyrieši alarmujúcu nezamestnanosť mládeže v celej Európe; žiada všetky členské štáty, aby ako súčasť svojich národných reformných programov vytvorili národnú stratégiu boja proti nezamestnanosti mládeže a zabezpečili mladým ľudom prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave; zdôrazňuje, že politiky týkajúce sa mládeže treba vnímať v spojitosti s politikami vzdelávania, zamestnanosti a sociálneho začlenenia; dôrazne podporuje návrh odporúčania Rady o záruke pre európsku mládež a naliehavo vyzýva Radu, aby ho čo najrýchlejšie prijala;

21.

víta ambiciózne návrhy digitálnej agendy, no žiada Komisiu, aby urýchlila prijatie návrhov súvisiacich s jednotným digitálnym trhom, ako sú elektronický obchod, duševné vlastníctvo, dôvera a bezpečnosť na internete, roaming a elektronické overovanie; vyzýva všetky strany, aby zrealizovali prvý program politiky rádiového frekvenčného spektra; vyzdvihuje potrebu rozvíjať voľný obeh obsahu a znalostí, takzvanú piatu slobodu;

22.

zdôrazňuje, že pluralitné a nezávislé médiá sú piliermi európskej demokracie; žiada Komisiu, aby zachovala pluralitu médií; je presvedčený, že ochrana súkromia je základnou hodnotou a požaduje prispôsobenie smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu tak, aby mohli mať všetci používatelia kontrolu nad svojimi osobnými údajmi;

23.

víta hlavnú iniciatívu stratégie Európa 2020 o Európe efektívne využívajúcej zdroje a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v príprave konkrétnych politík zameraných na zabezpečenie prechodu na zdrojovo účinnejšie hospodárstvo založené na obnoviteľných energetických zdrojoch; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétne kritériá a zabezpečila splnenie dohodnutých cieľov, ktoré je možné sledovať v rámci európskeho semestra pre koordináciu politík, prislúchajúceho k stratégii Európa 2020; zdôrazňuje naliehavú potrebu modernizovať európsku energetickú infraštruktúru, rozvíjať inteligentné siete a budovať prepojenia, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu vnútorného energetického trhu pri zvyšovaní bezpečnosti dodávok, splniť naše ciele v oblasti energie a klímy a urýchliť schvaľovacie postupy;

24.

opätovne pripomína, že energetická účinnosť je najefektívnejším spôsobom znižovania emisií, zvyšovania energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti a znižovania energetických nákladov spotrebiteľov, ako aj príležitosťou vytvárať pracovné miesta; poukazuje na skutočnosť, že členské štáty neprejavujú dostatočné úsilie na dosiahnutie cieľa 20 % energetickej účinnosti; vyzýva preto členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia a aby konali tak, aby dosiahli tento dôležitý cieľ, ku ktorému sa zaviazali v roku 2007; žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala opatrenia, pomocou ktorých sa zabezpečí splnenie tohto cieľa tak, ako to vyjadril Európsky parlament vo svojich uzneseniach o Revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť (Bendtsenova správa) a v uznesení Na ceste k novej energetickej stratégii pre Európu na roky 2011 – 2020 (správa Kolarskej Bobinskej);

25.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie týkajúce sa tejto hlavnej iniciatívy nepripisuje dostatočný význam efektívnosti pri využívaní zdrojov ako zastrešujúcej politickej priorite EÚ; trvá na tom, že je nutné, aby sa EÚ začala presúvať k hospodárstvu založenému na recyklovaní a zároveň zabezpečila zníženú tvorbu odpadov a hodnote opätovného využitia zdrojov; zdôrazňuje, že environmentálna udržateľnosť závisí od redukcie využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby predložila súbor ukazovateľov, ktoré by bolo možné sledovať v rámci národných reformných programov;

26.

požaduje holistický, vyrovnaný a prezieravý prístup k hospodárskej politike EÚ, ktorá sa zameriava na tvorbu silnej, konkurencieschopnej, súvislej, účinnej a diverzifikovanej priemyselnej základne a v ktorej sú opatrenia v oblasti inovácií, výskumu, hospodárskej súťaže, jednotného trhu, obchodu a životného prostredia koordinované; domnieva sa, že prvoradými cieľmi by mala byť podpora tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti európskych podnikov v medzinárodnom meradle, inteligentná reštrukturalizácia a dialóg so zamestnancami, udržateľné hospodárstvo, slobodná voľba technologických možností a mobilita výskumných pracovníkov; žiada okamžité uplatňovanie zásad inteligentnej regulácie pri nezávislom hodnotení dopadov vrátane testovania konkurencieschopnosti novej legislatívy, testu MSP na zabezpečenie vhodnejšieho regulačného prostredia pre malé podniky a zníženého administratívneho zaťaženia, skúšky udržateľnosti v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy, energie, efektívnosti zdrojov a recyklácie, ako aj následných „skúšok spôsobilosti“ platnej legislatívy;

27.

zdôrazňuje, že dopravná politika a energetická politika EÚ s infraštruktúrou a službami majú rozhodujúci význam pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že odvetvie dopravy zaistí, aby si trh EÚ udržal svoju pozíciu vysoko kvalifikovanej výrobnej oblasti, a to prostredníctvom eliminácie emisií uhlíka vo všetkých druhoch dopravy, realizácie jednotného európskeho železničného priestoru a dobudovania Jednotného európskeho neba; požaduje účinnú európsku stratégiu v oblasti surovín s cieľom zlepšiť prístupnosť a efektívne využívanie energie a zdrojov a zároveň zaistiť prostredníctvom dohôd o voľnom obchode a strategických partnerstiev kľúčové suroviny; požaduje, aby sa podstatne zlepšil prístup k financovaniu inovácií a infraštruktúry, najmä čo sa týka inteligentnej siete, ekologických technológií, transeurópskej dopravnej siete (TEN) a projektov s preukázanou pridanou hodnotou, ktoré nedokáže financovať trh; v tejto súvislosti žiada, aby sa podnikli kroky na preskúmanie možností, ktoré ponúkajú dlhopisy na projekty;

28.

zdôrazňuje, že silné systémy sociálnej ochrany zabezpečujú predchádzanie dlhodobému vylúčeniu; je presvedčený, že investície do aktívnych politík trhu práce a možností vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých s cieľom nadobudnúť nové schopnosti a zručnosti majú kľúčový význam pre znižovanie nezamestnanosti; v tejto súvislosti vyzdvihuje význam MSP a oživenie jednotného trhu; podporuje najmä plnenie európskeho kvalifikačného rámca a plánovanej legislatívnej iniciatívy zameranej na reformu odborných kvalifikácií, ktorej cieľom je zabezpečiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií;

29.

víta agendu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta; konštatuje, že flexiistota sa úspešne uplatňuje v niektorých krajinách, no varuje, že pojem flexiistoty nemôže naplno rozvinúť svoj potenciál v členských štátoch s malými možnosťami posilňovania systémov sociálnej ochrany z dôvodu rozpočtových obmedzení a makroekonomických nerovnováh, a nazdáva sa, že obmedzenie segmentácie trhu práce sa musí dosiahnuť tým, že sa pracovníkom s akýmikoľvek druhmi pracovných zmlúv, a najmä zraniteľným skupinám, poskytne primerané zabezpečenie; upozorňuje Komisiu, aby nezanedbávala nutnosť zabezpečiť sociálne spravodlivý prechod na udržateľnejší trh práce a obrovský potenciál udržateľných pracovných miest; zdôrazňuje, že akékoľvek reformy trhu práce sa môžu zavádzať len tak, že sa dosiahne vysoký stupeň sociálneho konsenzu prostredníctvom dohôd so sociálnymi partnermi;

30.

pripomína, že stratégia Európa 2020 obsahuje cieľ pozdvihnúť minimálne 20 miliónov ľudí, ktorí sa nachádzajú v stave chudoby alebo sociálneho vylúčenia, respektíve sú ním ohrození; dôrazne žiada Komisiu a Radu, aby zabezpečili plný súlad s Chartou základných práv a horizontálnou sociálnou doložkou (článok 9 ZFEÚ), čím by sa zaručilo, aby všetky politiky prispievali k dosahovaniu cieľa znižovania chudoby, a nie ho marili;

31.

vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k riešeniu chudoby detí prostredníctvom primeraných opatrení zameraných na to, aby deti neboli obmedzované v ich osobnom rozvoji a znevýhodnené pri vstupe do pracovného života;

32.

víta návrhy na vytvorenie Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ale vyzýva na konkrétnejšie kroky na dosiahnutie sociálneho začlenenia, najmä posilnením otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti ako integrovanej stratégie zapájajúcej zúčastnené strany na vnútroštátnej a miestnej úrovni, a to vrátane ľudí, ktorí čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu; opakuje svoju výzvu, aby sa vypracoval širší program s cieľom podporiť dôstojnú prácu, zabezpečiť práva pracujúcich v celej Európe a zlepšiť pracovné podmienky, ako aj bojovať proti nerovnosti, diskriminácii a chudobe pracujúcich;

33.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej Rade a Komisii.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/47

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov, časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12 januára 2011 o ročnom prieskume rastu: ďalší pokrok v rámci komplexnej reakcie EÚ na krízu (KOM(2011)0011), a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti priloženej k tomuto oznámeniu,

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov predložený Komisiou 12. januára 2011 (KOM(2011)0006),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (2),

—

so zreteľom na článok 148 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže po prijatí ročného prieskumu rastu Komisia navrhla, aby boli usmernenia o politike zamestnanosti prijaté v roku 2010 odložené na rok 2011,

B.

keďže súčasná hospodárska kríza naďalej predstavuje výzvy v podobe zvyšujúcej sa nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia,

C.

keďže medzi hospodárskou obnovou a rastom, zamestnanosťou, bojom proti chudobe a sociálnym začlenením existuje silný vzájomný vzťah,

D.

keďže európska stratégia zamestnanosti a usmernenia pre politiky zamestnanosti v členských štátoch patria medzi nástroje určené na podporu politík EÚ a členských štátov pri úsilí o dosiahnutie cieľov a stanovených kritérií stratégie Európa 2020,

E.

keďže existuje naliehavá potreba zvýšiť úsilie na všetkých úrovniach s účasťou sociálnych partnerov a iných zúčastnených strán s cieľom zabezpečiť, že usmernenia o zamestnanosti sa riadne vykonávajú na účely zvýšenia účasti na trhu práce, rozvoja zručnej pracovnej sily a zlepšenia kvality a výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy,

1.

domnieva sa, že vzhľadom na návrh Komisie presunúť usmernenia politiky zamestnanosti prijaté v roku 2010 na rok 2011, sa z odporúčaní pre národné programy reforiem stal hlavný nástroj makroekonomického dohľadu a usmernenia; odsudzuje neschopnosť Parlamentu zapojiť sa do tohto procesu a nedostatočné diskusie týkajúce sa tejto problematiky;

2.

domnieva sa, že hlavné výzvy, ktorým čelia EÚ a členské štáty, pokiaľ ide o zamestnanosť a nezamestnanosť, by sa mali riadne odzrkadliť v budúcom procese týkajúcom sa makroekonomických nerovností v politickom rámci európskych usmernení pre zamestnanosť;

3.

domnieva sa, že ročný prieskum rastu a rámec, ktorý poskytol európsky semester sú kľúčovými nástrojmi posilnenej koordinácie hospodárskych politík, a preto sú dôležitou súčasťou reakcie Únie na krízu; poznamenáva však, že tieto nástroje by sa mali využívať spôsobom, ktorý je v súlade s potrebou demokratických procesov a podpory a nemajú nahradiť alebo oslabiť význam existujúcich nástrojov ustanovených v Zmluve, najmä všeobecných hospodárskych usmernení a usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov, do ktorých sa Parlament musí zapájať a v prípade druhých musí byť aj konzultovaný; žiada, aby boli tieto nástroje začlenené do rámca európskeho semestra a žiada, aby sa zabezpečeniu, že ich význam nebude oslabený, venovala osobitná pozornosť s cieľom splniť ciele zvýšenej zodpovednosti a demokratickej zodpovednosti, ktoré stanovila Komisia a Rada;

4.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pri poskytovaní politického poradenstva členským štátom dodržiavali zásady subsidiarity a sociálneho dialógu v oblasti miezd a dôchodkov v súlade s článkom 153 ods. 5 ZFEÚ a aby rešpektovali právomoci členských štátov a sociálnych partnerov v súlade s vnútroštátnymi postupmi v týchto oblastiach;

5.

naliehavo žiada Európsku radu, Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že stratégia Európa 2020 a posilnený európsky systém hospodárskej správy budú účinné a demokraticky legitímne; zdôrazňuje, že táto skutočnosť robí účasť Parlamentu na postupoch dohľadu a koordinácie politiky kľúčovou; odsudzuje skutočnosť, že v ročnom prieskume rastu sa v časovom harmonograme na úlohu Parlamentu v tomto procese neodkazuje;

6.

vyzýva členské štáty, aby vo väčšej miere a pravidelne konzultovali s národnými parlamentmi, sociálnymi partnermi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou; domnieva sa, že by sa mal riešiť súčasný nedostatok informácií o postupoch konzultácií v rámci národných programov reforiem;

7.

berie na vedomie predbežné návrhy národných cieľov v oblasti zamestnanosti členských štátov; vyjadruje v tejto súvislosti veľké obavy z nedostatku ambícií, a najmä zo skutočnosti, že v prípade najlepšieho priebehu udalostí odhadovaný spoločný výsledok bude o viac ako 2 percentuálne body nižší ako hlavný cieľ EÚ, čím sa nesplní záväzok dosiahnuť 75 % mieru zamestnanosti do roku 2020;

8.

vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje národné ciele v oblasti zamestnanosti, aby mohol byť cieľ EÚ splnený a aby tieto ciele zobrali ako ciele daňovej konsolidácie;

9.

ďalej žiada členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali špecifickým podskupinám, akými sú mladí ľudia, ženy, zdravotne postihnutí a starší pracovníci a aby si pre tieto skupiny stanovili ciele;

10.

vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby stanovili svoje národné ciele v oblasti sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a riešili rastúci problém chudobných pracujúcich; žiada členské štáty, aby pri tom zabezpečili splnenie ambicióznych cieľov stanovených Európskou radou a náležité zohľadnenie interakcie medzi cieľmi, najmä tými v oblasti zamestnanosti a vzdelávania a odbornej prípravy a tými v oblasti sociálneho začlenenia a chudoby;

11.

konštatuje, že perspektíva slabého hospodárskeho rastu obmedzuje možnosti tvorby pracovných miest a zamestnanosti;

12.

vyzýva Európsku radu, aby problematiku zamestnanosti nekládla na druhé miesto pri zvažovaní odporúčania Komisie na to, aby bola na obdobie 2011/2012 prioritou v rámci ročného prieskumu rastu prísna daňová konsolidácia;

13.

zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby sa členské štáty viac usilovali plniť ciele vo všetkých prioritných oblastiach vrátane zvyšovania úrovne zamestnanosti a znižovania nezamestnanosti, využívania potenciálu pracovných miest v nízkouhlíkovom hospodárstve, rozvíjania zručnej pracovnej sily, podpory kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania a uľahčenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom; domnieva sa, že toto úsilie by sa malo odzrkadliť v konečných národných programoch reforiem;

14.

zdôrazňuje, že v tomto kontexte zohrávajú v rámci pôsobenia proti dôsledkom krízy na zamestnanosť mimoriadnu úlohu štrukturálne fondy, predovšetkým Európsky sociálny fond. domnieva sa, že využitie týchto fondov by malo byť vypracované na podporu skupín stretávajúcich sa s najvážnejšími ťažkosťami pri vstupe na trh práce a zotrvaní na ňom;

15.

domnieva sa tiež, že okrem vykonávania efektívnejších opatrení pre pracovný trh, je pre splnenie cieľov stratégie Európa 2020 kľúčový užší vzťah medzi politikou zamestnanosti, sociálnou politikou a politikami v iných oblastiach, najmä makroekonomickou politikou, výskumom a vývojom a inováciami, politikou vzdelávania a odbornej prípravy;

16.

vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem výrazne uprednostnili zvyšovanie účasti na trhu práce, riešenie problému nezamestnanosti a prevenciu dlhodobého vylúčenia z trhu práce;

17.

domnieva sa, že by sa mal klásť oveľa väčší dôraz na kvalitu pracovných miest a dôstojnú prácu a na hospodárske politiky zamerané na ponuku v snahe zvýšiť dopyt na trhu práce;

18.

domnieva sa, že v tejto súvislosti je potrebné úsilie na lepšie využitie potenciálu mladších ľudí vrátane absolventov, žien, starších ľudí, znevýhodnených a zdravotne postihnutých ľudí, migrantov a príslušníkov etnických menšín vrátane Rómov; vyzýva členské štáty, aby svoj trh práce prispôsobili potrebám a zručnostiam týchto skupín v každej fáze ich života;

19.

zdôrazňuje význam politík uľahčujúcich prechod mladých ľudí zo školy do práce; zdôrazňuje, že riziko, ktoré pre mladých ľudí predstavuje skorý odchod zo školy, po ktorom následne čelia chudobe, je vysoké; zdôrazňuje, že akékoľvek formy pružných alebo dočasných pracovných zmlúv v tomto kontexte by mali zahŕňať právo na odbornú prípravu a prístup k sociálnemu zabezpečeniu a mali by pomôcť malým ľuďom pri prechode k istejšiemu zamestnaniu;

20.

vyzýva členské štáty, aby naďalej rozvíjali politiky potrebné na prilákanie väčšieho počtu žien na pracovný trh a na to, aby na tomto trhu zotrvali, napríklad prostredníctvom zlepšenia poskytovania finančne dostupných a vysoko kvalitných zariadení starostlivosti a flexibilných pracovných zmlúv zameraných a splnenie potrieb ľudí starajúcich sa o rodinných príslušníkov;

21.

zdôrazňuje význam cielenej aktivácie a politík zameraných na zručnosti pri podpore ľudí s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou, ktorí boli najviac zasiahnutí krízou a čelia najväčšiemu riziku dlhodobej nezamestnanosti;

22.

naliehavo žiada členské štáty, aby pripísali skutočný význam poskytovaniu vysoko kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ako aj uznávaniu kvalifikácií;

23.

vyzýva členské štáty, aby investovali viac do uľahčenia pracovnej a geografickej mobility, posilnenia nástrojov potrebných na analýzu potrieb trhu práce a do reformy systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré môžu pomôcť pri prekonávaní danému miestu nezodpovedajúcich zručností;

24.

zdôrazňuje význam politík zamestnanosti, ktoré prispievajú k tvorbe pracovných miest, napríklad prostredníctvom podpory MSP a samostatnej zárobkovej činnosti a k podpore podnikania;

25.

považuje za kľúčové, aby členské štáty začali už teraz vyvíjať činnosť, aby splnili záväzky zvýšenia miery zamestnanosti, zlepšenia zručností ľudí, vytvárania pracovných príležitostí, zníženia chudoby a posilnenia sociálneho začlenenia;

26.

zdôrazňuje, že systémy sociálneho zabezpečenia zohrávajú evidentnú úlohu v stabilizácii hospodárstva a tlmení dôsledkov krízy; vyzýva preto členské štáty, najmä v prípadoch, keď je nutná daňová konsolidácia, aby zabezpečili, že systémy sociálneho zabezpečenia budú naďalej poskytovať primeranú podporu a zohrávať svoju úlohu pri ochrane a zlepšovaní zručností a zamestnateľnosti, aby sa zachoval a posilnil ľudský kapitál, ktorý môže naplno využiť výhody hospodárskej obnovy;

27.

zdôrazňuje. že účinnejšie výmeny osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu a zníženia chudoby sú kľúčové a pomôžu uľahčiť dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti znižovania chudoby;

28.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/51

—

so zreteľom na článok 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o cenách potravín v Európe (5),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (KOM(2008)0450),

—

so zreteľom na osem odporúčaní pre G20, ktoré predložil osobitný spravodajca OSN pre právo na potraviny 29. januára 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o riešení problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami z 2. februára 2011 (KOM(2011)0025),

—

so zreteľom na vyhlásenie z Maputa o poľnohospodárstve a potravinovej bezpečnosti podpísané v roku 2003, v ktorom sa africké vlády zaviazali vyčleniť minimálne 10 % zo svojich národných rozpočtov na poľnohospodárstvo,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže ceny potravín sa v rokoch 2010 a 2011 zvyšovali sedem mesiacov po sebe, pričom dosiahli najvyššie úrovne odvtedy, čo v roku 1990 začala FAO zaznamenávať ceny potravín, keďže prípady náhleho zvýšenia cien komodít pôsobia ako destabilizačný faktor v svetovom hospodárstve a spôsobili nepokoje a protesty vo viacerých rozvojových krajinách a nedávno v Alžírsku, Tunisku a Egypte,

B.

keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že v roku 2010 dosiahol počet podvyživených ľudí na svete 925 miliónov, a zvyšovanie cien potravín spolu s nepredvídateľnými nedostatkami môžu tento počet zvýšiť; keďže 29 krajín na celom svete má ťažkosti so zásobovaním potravinami a potrebujú vonkajšiu potravinovú pomoc,

C.

keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien potravín a komodít vyvolalo veľké znepokojenie v súvislosti s fungovaním dodávok potravín v Európe a vo svete; keďže zvýšenie cien potravín a komodít najviac zasiahlo najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva a krajiny v rozvinutých a rozvojových krajinách; keďže vysoké ceny potravín vedú milióny ľudí k potravinovej neistote a ohrozujú globálnu potravinovú bezpečnosť z dlhodobého hľadiska; keďže podľa FAO zahŕňa potravinová bezpečnosť aj právo na potraviny a dostupnosť zdravej výživy pre všetkých,

D.

keďže v Európskej únii stále existuje problém chudoby a hladu; keďže 79 miliónov ľudí v EÚ stále žije pod hranicou chudoby (60 % priemerného príjmu v krajine, kde daná osoba žije); a keďže 16 miliónov občanov EÚ dostalo minulú zimu potravinovú pomoc prostredníctvom charitatívnych organizácií, keďže potravinová bezpečnosť je pre Európu hlavnou témou a vyžaduje koordináciu medzi jednotlivými oblasťami sektorových politík na úrovni EÚ a mimo nej, ako sú SPP, energetická politika, výskum rozvoj a obchod,

E.

keďže globálny hospodársky pokles a rastúce ceny potravín a palív prispeli k zhoršeniu potravinovej situácie v mnohých rozvojových krajinách, predovšetkým najmenej rozvinutých krajinách, čo čiastočne viedlo k zhoršeniu výsledkov v oblasti znižovania chudoby, dosiahnutých za posledné desaťročie,

F.

keďže dostatočnú výrobu potravín na svete môžu pravidelne narúšať mnohé faktory vrátane extrémnych prejavov počasia, ako sú záplavy a suchá, ktorých stále častejšou príčinou je zmena klímy, ďalej obmedzená dostupnosť prírodných zdrojov a rastúci dopyt po potravinách od rastúceho počtu obyvateľov, úzke prepojenia medzi energetickou a potravinovou bezpečnosťou na pozadí veľmi nízkej úrovne globálnych zásob potravín, rastúca výroba biopalív, zvýšené skrmovanie obilia hospodárskymi zvieratami, nárast špekulácií s potravinovými komoditami a rastúca závislosť od dovezených potravín v mnohých rozvojových krajinách z dôvodu konfliktov alebo neúspešných politík potravinovej bezpečnosti,

G.

keďže vplyv zmeny klímy na poľnohospodárstvo, najmä znižovanie úrody v dôsledku opakovaného nedostatku vody, súch alebo naopak záplav a zosuvov pôdy, majú vážny nepriaznivý vplyv na poľnohospodársku činnosť v krajinách EÚ a rozvojových krajinách, ktoré zďaleka nie sú sebestačné v zásobovaní mnohými základnými poľnohospodárskymi výrobkami,

H.

keďže výzvou je vyrábať viac z menšieho objemu zdrojov s dôrazom na udržateľnú produkciu z dôvodu tlaku na prírodné zdroje; keďže posilňovanie poľnohospodárskej výroby v rozvojových krajinách zvýši odolnosť a prispôsobivosť voči cenovým výkyvom,

I.

keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien vyvolalo znepokojenie v súvislosti s fungovaním európskych a svetových potravinových reťazcov; keďže oznámenie Komisie s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (KOM(2009)0591) vymedzuje závažné problémy v dodávateľskom reťazci, ako je zneužívanie dominantného postavenia nákupcov, nekalé zmluvné praktiky vrátane oneskorených platieb, jednostranné zmeny zmlúv, predbežné platby za prístup k rokovaniam, obmedzený prístup na trh, nedostatok informácií o tvorbe cien a rozložení ziskových rozpätí v potravinovom reťazci, ktoré sú úzko spojené so zvýšenou koncentráciou v odvetviach zabezpečujúcich vstupy, vo veľkoobchode a maloobchode; keďže pri analýze cien potravín a ich vývoja sa musí zohľadniť celý dodávateľský reťazec; keďže potravinárske odvetvie je rozdrobené a dodávateľský reťazec je dlhý a veľmi komplexný, pričom zahŕňa mnoho sprostredkovateľov,

J.

keďže fluktuácie cien komodít na svetovom trhu sa môžu stať výraznejšie a pravidelnejšie; keďže vyššie ceny potravín sa nemusia automaticky premietať do vyšších príjmov poľnohospodárskych podnikov, predovšetkým pre rýchlosť, akou sa zvyšujú vstupné náklady týchto podnikov, ale tiež pre stále väčší rozdiel medzi výrobnými nákladmi a cenou pre spotrebiteľa; keďže podiel príjmov poľnohospodárov v potravinovom reťazci dramaticky klesol, pričom zisk spracovateľov a maloobchodníkov sa neustále zvyšoval; keďže spotrebiteľské ceny narástli; a keďže najmenej 30 % všetkých vyrobených potravín sa v rôznych štádiách potravinového reťazca premrhá,

K.

keďže podiel pomoci rozvojovému svetu, ktorá smeruje do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, počas minulých troch desaťročí dramaticky poklesol; keďže investície do udržateľných potravinových systémov v rozvojových krajinách poklesli pre posun priorít na výrobu orientovanú na vývoz, čo ešte viacej oslabilo miestne kapacity na výrobu a distribúciu dostatočného množstva potravín za férové ceny; keďže mnohé rozvojové krajiny nevyužívajú svoj potenciál na výroby potravín; keďže jednou z vážnych prekážok zvýšenia poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách je skutočnosť, že malí poľnohospodári často nemajú prístup k mikroúverom na investovanie, v niektorých prípadoch preto, že nevlastnia pôdu,

L.

keďže veľké plochy pôdy, predovšetkým v rozvojovom svete, skúpili medzinárodné spoločnosti, a to často bez súhlasu majiteľov pozemkov; keďže táto pôda sa nie vždy využíva na výrobu potravín, ale napríklad na výrobu vývozných tovarov ako drevo; keďže takéto trendy ohrozujú potenciál na výrobu potravín v rozvojových krajinách,

1.

potvrdzuje, že globálna potravinová bezpečnosť je pre EÚ a pre rozvojový svet nanajvýš naliehavou otázkou, a požaduje okamžité a stále opatrenia na zaistenie potravinovej bezpečnosti pre občanov EÚ a na svetovej úrovni; zdôrazňuje, že potraviny by mali byť pre spotrebiteľov dostupné za primerané ceny, pričom by sa mala zároveň zabezpečiť zodpovedajúca životná úroveň poľnohospodárov;

2.

zdôrazňuje, že právo na potravinovú bezpečnosť je základným a dôležitým ľudským právom a že sa zabezpečí vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustále fyzický a ekonomicky dostupný prístup k vhodnej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, aby sa tak uspokojili ich výživové potreby a potravinové preferencie v prospech aktívneho a zdravého života;

3.

zdôrazňuje, že silné a udržateľné poľnohospodárstvo v celej EÚ a prosperujúce a udržateľné vidiecke prostredie zabezpečené silnou SPP majú kľúčový význam pri riešení problému potravinovej bezpečnosti; zdôrazňuje význam SPP ako prostriedku na zabezpečenie produkcie potravín v EÚ;

4.

potvrdzuje, že je povinnosťou EÚ zaistiť potravinovú bezpečnosť pre svojich občanov a že v tejto súvislosti má zachovanie poľnohospodárskej činnosti v EÚ zásadný význam; upozorňuje na klesanie príjmov v poľnohospodárstve v EÚ z dôvodu zvýšenia výrobných nákladov a kolísania cien, ktoré má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu; poukazuje na náklady, ktoré musia európski poľnohospodári znášať pri dodržiavaní najvyšších noriem v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a pracovných noriem vo svete; zdôrazňuje, že poľnohospodárom treba za tieto dodatočné náklady a za poskytovanie verejných statkov spoločnosti poskytnúť odmenu;

5.

uvedomuje si obrovskú výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, najmä z dôvodu zvyšovania frekvencie a rozsahu klimatických javov, ako sú suchá, záplavy, požiare a búrky, ktoré znížia prírodné zdroje a výnosy v poľnohospodárskej výrobe; je znepokojený jednostrannými akciami podniknutými krajinami alebo regiónmi postihnutými klimatickými udalosťami a následnými účinkami týchto opatrení na svetových trhoch; vyzýva Komisiu, aby starostlivo monitorovala dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa zmeny klímy v členských štátoch; zdôrazňuje naliehavú potrebu opatrení na zmiernenie vplyvu zmeny klímy a adaptačných opatrení zameraných na zvýšenie ekologickej a hospodárskej udržateľnosti; nalieha na členské štáty, aby prijali zodpovedajúce opatrenia na predchádzanie riziku a jeho riadenie s cieľom obmedziť negatívne dôsledky prírodných katastrof na poľnohospodársku výrobu;

6.

vyzýva na koordinovanú činnosť a lepšiu spoluprácu medzi EÚ a rozvojovými krajinami v oblasti zmeny klímy, najmä pokiaľ ide o transfer technológií a budovanie kapacít; zdôrazňuje, že boj proti zmene klímy musí byť začlenený do všetkých príslušných politík EÚ vrátane rozvojovej spolupráce, a navrhuje, aby sa vzdelávanie sústredilo na prispôsobenie sa zmene klímy a na postupy dobrého hospodárenia s pôdou, ako napríklad na správu pôdy a vody, aby sa zabránilo strate poľnohospodárskej pôdy v dôsledku erózie a zasolenia;

7.

zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je kľúčovým odvetvím vo väčšine rozvojových krajín, ktoré je výrazne závislé od primárnych komodít, ktoré sú obzvlášť vystavené cenovým výkyvom;

8.

vyzýva EÚ, aby podporila opatrenia zamerané na rozvoj vidieka, zvýšila investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti s osobitným zreteľom na naliehavé potreby v súvislosti s hladom, drobným poľnohospodárstvom a programami sociálnej ochrany; zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu zahraničnej rozvojovej pomoci EÚ v odvetví poľnohospodárstva; ľutuje, že od 80. rokov došlo k dramatickému zníženiu úrovne rozvojovej pomoci vyčlenenej na poľnohospodárstvo, a víta uznanie potreby zvrátenia tohto trendu;

9.

vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvu priznala popredné miesto v rámci cielenej, zodpovednej, efektívnej a transparentne riadenej rozvojovej pomoci, a to vrátane pomoci poľnohospodárom v oblasti prístupu na trhy; vyzýva na podstatné zvýšenie rozvojovej pomoci určenej pre poľnohospodárstvo a na investovanie do odbornej prípravy, zlepšeného poradenstva a decentralizovaného výskumu poľnohospodárstva pre rozvojové krajiny, aby mali farmári k dispozícii udržateľné techniky na efektívnejšiu výrobu a zároveň ochranu životného prostredia, ktoré zabezpečia dlhodobú potravinovú bezpečnosť s pomocou verejnej podpory, ako je prístup k úverom a osivám;

10.

vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby podporovali vlastníctvo pôdy ako nástroj znižovania chudoby a zaručenia potravinovej bezpečnosti, a to posilňovaním práv vlastníctva a uľahčovaním prístupu poľnohospodárov, malých podnikov a miestnych spoločenstiev k neziskovým mikroúverom; zdôrazňuje význam nových investícií do zlepšenia kapacít malých poľnohospodárov, zavedenia účinnejších vodohospodárskych technológií a obnovy živín v pôde;

11.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaviesť lepšie postupy poľnohospodárskej výroby v rozvojových krajinách vrátane nízkonákladových technológií, vykonávať výskum v oblasti poľnohospodárstva a zvýšiť produktivitu s cieľom zlepšiť udržateľnosť a zmierniť negatívne účinky potravinovej neistoty;

12.

zdôrazňuje, že humanitárna potravinová pomoc by mala zodpovedať potrebám a výzvam a prekonávať štrukturálne obmedzenia v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam toho, aby potravinová pomoc zohľadňovala miestnu produkciu, distribučnú, dopravnú a trhovú kapacitu týchto krajín, a tak prispela k vytváraniu základov ich dlhodobej potravinovej bezpečnosti;

13.

poznamenáva, že medzi faktory, ktoré najviac ovplyvňujú mechanizmus prenosu cien a rozdiely medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami, patrí: rastúca koncentrácia v potravinovom reťazci, miera spracovania výrobku, nárast cien spojený s ostatnými externými nákladovými faktormi a špekulácie s poľnohospodárskymi komoditami;

14.

berie na vedomie zvyšujúce sa náklady na poľnohospodárske vstupy, ktoré rastú rýchlejšie než ceny poľnohospodárskych komodít; je znepokojený nad skutočnosťou, že toto by mohlo viesť k nižšej produkcii poľnohospodárskych podnikov, čím sa iba zhorší potravinová kríza v EÚ a vo svete; zdôrazňuje, že koncentrácia v odvetví vstupov má zničujúci vplyv na trvalú udržateľnosť malých poľnohospodárskych podnikov, keďže posilňuje závislosť od obmedzeného počtu podnikov pri nákupe osiva a špecializovaných hnojív; žiada Komisiu, aby v súvislosti so zvýšenou konsolidáciou zabezpečila, že v odvetví vstupov vrátane odvetvia hnojív bude existovať slobodne fungujúci trh, ktorý prispeje k dodávkam potravín;

15.

vyjadruje obavu nad nízkymi poľnohospodárskymi príjmami v EÚ; potvrdzuje, že zníženie príjmov z dôvodu zvýšenia produkcie a kolísania cien má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu, a poľnohospodári preto nemajú prínos zo zvýšenia cien potravín; je pevne presvedčený, že ak sa tieto problémy nebudú primerane riešiť, potravinová bezpečnosť bude ohrozená;

16.

pripomína, že energetická a potravinová bezpečnosť spolu veľmi úzko súvisia; uznáva, že energetické náklady sú kľúčovým faktorom pri určovaní úrovne ziskovosti poľnohospodárstva, ktoré je odvetvím vo veľkej miere závislým od ropy; podporuje opatrenia, ktoré podnecujú poľnohospodárov k väčšej energetickej efektívnosti a rozvoju alternatívnych zdrojov dodávok energie; vyzýva EÚ a národné vlády, aby začali kampane a zaviedli štrukturálne zmeny na minimalizovanie plytvania potravinami;

17.

domnieva sa však, že pri zvýšenom úsilí o rozvíjanie obnoviteľných zdrojov energie a splnenie cieľov na rok 2020 sa musí zohľadňovať vplyv na výrobu a dodávku potravín; zdôrazňuje krehkú rovnováhu spojenú s riešením problematiky potravín/palív;

18.

zdôrazňuje význam výskumu financovaného z verejných prostriedkov, ktorý pomáha podporovať potravinovú bezpečnosť; žiada investície nielen do výskumu nových technológií, ale aj komplexných a udržateľných poľnohospodárskych systémov, ktoré budú slúžiť na dosiahnutie dlhodobého cieľa potravinovej bezpečnosti; v tejto súvislosti vyzdvihuje priekopnícku úlohu, ktorú by v tejto oblasti mohla zohrávať napríklad technologická platforma EÚ pre výskum ekologických výrobných postupov;

19.

víta súčasné úsilie o zvýšenie povedomia o mechanizmoch tvorby cien potravinových komodít na medzinárodnej úrovni (najmä iniciatívu francúzskeho predsedníctva G20 a 3. samit ministrov poľnohospodárstva v Berlíne; žiada Komisiu, aby sa usilovala o lepšie objasnenie všetkých faktorov, ktoré ovplyvňujú krátkodobé a dlhodobé fluktuácie trhov, a snažila sa o dôkladnejšie objasnenie interakcie medzi špekuláciami a poľnohospodárskymi trhmi, ako aj energetickými trhmi a cenami potravinárskych komodít; domnieva sa, že takáto podrobná hospodárska analýza reálnych mechanizmov tvorby cien potravín umožní rozhodujúcim orgánom EÚ, aby prijali informované a primerané opatrenia na zmiernenie účinkov fluktuácie cien potravín;

20.

berie na vedomie oznámenie Komisie o problémoch na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami a oceňuje pozornosť, ktorú tomu Komisia doteraz venovala; žiada Komisiu, aby vytvorila lepšie informačné toky poskytujúce včasné a kvalitné údaje o vývoji na trhu pri zohľadnení otázky presunu zásob; zdôrazňuje však, že samotné zlepšené informačné toky nie sú riešením otázky kolísavosti trhov; je presvedčený, že by mohol byť potrebný serióznejší prístup k riešeniu tejto otázky, najmä s ohľadom na vyššiu transparentnosť na komoditných trhoch; zdôrazňuje problémy, ktorým čelia poľnohospodári v čase extrémneho kolísania trhov a cien; upozorňuje na problémy, ktorým čelia poľnohospodári v snahe o plánovanie budúcnosti v čase extrémnej kolísavosti cien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zaviedla účinné a dôrazné opatrenia zamerané na riešenie kolísania cien na poľnohospodárskych trhoch; domnieva sa, že to bude kľúčovým prvkom na zabezpečenie zachovania výroby v Európskej únii;

21.

zdôrazňuje, že značným cenovým výkyvom nemožno čeliť bez dostatočných intervenčných, respektíve strategických zásob; domnieva sa preto, že je nevyhnutné v budúcnosti v rámci SPP posilniť úlohu trhových intervenčných nástrojov;

22.

požaduje väčšiu transparentnosť, lepšiu kvalitu a včasnosť informácií o rezervách a zásobách potravinárskych komodít a o tvorbe cien na medzinárodnej úrovni, ako sa požaduje v nedávnom oznámení Komisie o riešení problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na boj proti nadmerným špekuláciám na komoditných trhoch; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by sa mali prijať v rámci úsilia o reguláciu finančných trhov na svetovej úrovni a na úrovni EÚ;

23.

vyzýva krajiny G20, aby koordinovali vytvorenie preventívnych mechanizmov proti nadmernému kolísaniu cien a aby spolupracovali na regulácii osobitne navrhnutej na boj proti potravinovej a poľnohospodárskej kríze; vyzýva krajiny G20, aby zabezpečili konvergenciu regulácie potravinárskych a poľnohospodárskych komodít a aby spolupracovali s krajinami, ktoré nie sú členmi G20; požaduje, aby sa na medzinárodnej úrovni koordinovali riešenia reagujúce na extrémne kolísanie cien; požaduje, aby sa proti zneužívaniu a manipulovaniu poľnohospodárskych cien bojovalo na medzinárodnej scéne, pretože takéto praktiky môžu ohroziť celosvetovú potravinovú bezpečnosť; dôrazne odsudzuje nezákonné operácie špekulantov s globálnymi komoditami, poľnohospodárskymi surovinami a energiou, ktoré prispievajú k zvýrazneniu nestálosti cien potravín a prehlbujú celosvetovú potravinovú krízu;

24.

vyzýva Komisiu, aby sa pri nadchádzajúcich revíziách smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) a smernice o zneužívaní trhov (MAD) zaoberala obavami, ktoré vznikajú v súvislosti s trhmi s potravinárskymi a poľnohospodárskymi komoditami;

25.

v tejto súvislosti podporuje revíziu existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch, ktorá by mala zabezpečiť transparentnejšie obchodovanie; pripomína, že finančné nástroje by mali slúžiť hospodárstvu a pomôcť poľnohospodárskej výrobe, aby prekonala krízu a klimatické javy, a zároveň by sa malo zabrániť tomu, aby špekulácie ohrozovali inak efektívne poľnohospodárske podniky;

26.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú by podľa očakávania mal zohrávať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), pokiaľ ide o dohľad nad komoditnými trhmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť udeliť orgánu ESMA väčšie právomoci s cieľom predchádzať manipulácii a zneužívaniu na komoditných trhoch;

27.

je zástancom odvážnejších európskych opatrení na riešenie problému manipulácie cien, a to aj prostredníctvom mandátu pre regulačné orgány a orgány dohľadu, ktorý ich oprávni obmedzovať špekulácie; je presvedčený, že komoditné deriváty sa odlišujú od iných finančných derivátov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že obchodovanie s potravinovými komoditnými derivátmi sa čo najviac obmedzí na investorov priamo napojených na poľnohospodárske trhy;

28.

domnieva sa, že by bolo užitočné vytvoriť cielený svetový systém decentralizovaných regionálnych a miestnych zásob potravín (núdzové zásoby na odstránenie hladu a regionálne zásoby na reguláciu cien komodít a zmiernenie hladu v časoch prudkého zvýšenia cien), vďaka ktorému by sa uľahčil svetový obchod v prípade prudkého nárastu cien, odvrátili by sa opakujúce sa prípady protekcionizmu a zvoľnil by sa tlak na svetové potravinové trhy; domnieva sa, že tieto zásoby by sa mali spravovať na najvhodnejších úrovniach vrátane miestnych, regionálnych a národných orgánov a koordinačného orgánu pod záštitou Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ktorý by mal v plnej miere využívať skúsenosti FAO a Svetového potravinového programu OSN;

29.

žiada, aby vyjednávači EÚ začlenili neobchodné otázky do rokovaní v rámci WTO tak, aby sa pri dovozoch z tretích krajín pre európskych spotrebiteľov zabezpečili rovnaké záruky v oblasti ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, bezpečnosti a kvality potravín ako v prípade poľnohospodárov z EÚ; opätovne potvrdzuje svoju podporu dosiahnutiu skorej a vyváženej dohody na úrovni WTO, pretože je nevyhnutným prvkom na dosiahnutie celosvetovej potravinovej bezpečnosti; pripomína v tejto súvislosti, že neprimerané jednostranné prekážky obchodu prispievajú k neefektívnosti celosvetového zásobovania potravinami; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že medzinárodné a bilaterálne obchodné dohody zabezpečia európskym poľnohospodárom udržateľnú budúcnosť a ochránia pred rizikom výrobu potravín v EÚ, malé poľnohospodárske podniky a globálnu dostupnosť potravín;

30.

žiada národné vlády, aby v súlade s odporúčaniami FAO neprijímali opatrenia na obmedzenie vývozu, pretože vyvolávajú väčšiu neistotu na trhoch a narúšajú svetový trh, a preto by mohli ešte zvýšiť ceny na celosvetovej úrovni;

31.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/57

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 13. januára 2005 (1), 10. marca 2005 (2), 19. januára 2006 (3), 15. marca 2007 (4) a 21. októbra 2010 (5) o Kambodži a na svoje uznesenia z 20. mája 2010 o Thajsku (6) a z 1. decembra 2005 o situácii v oblasti ľudských práv v Kambodži, Laose a vo Vietname (7),

—

so zreteľom na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z 15. júna 1962 vo veci chrámu Preah Vihear (Kambodža/Thajsko),

—

so zreteľom na Haagsky dohovor o ochrane kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu z roku 1954, ktorí podpísali aj Thajsko, aj Kambodža,

—

so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka združenia ASEAN z 5. februára 2011,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej zo 7. februára 2011,

—

so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna zo 7. februára 2011,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže od začiatku februára 2011 dochádza na kambodžsko-thajskej hranici, a to aj v blízkosti chrámu Preah Vihear, k bojom medzi ozbrojenými jednotkami Thajska a Kambodže,

B.

keďže zrážky na hranici vypukli krátko po tom, ako kambodžský súd odsúdil dvoch štátnych príslušníkov Thajska na trest odňatia slobody na osem rokov, pretože ich uznal vinnými zo špionáže a nelegálneho vstupu po prekročení spornej hranice v decembri 2010, a keďže rozsudok bol vydaný bezprostredne po úspešnom ukončení siedmeho zasadnutia spoločného výboru pre bilaterálnu spoluprácu medzi Thajskom a Kambodžou, ktoré sa konalo 3. až 4. februára 2011 a na ktorom sa tieto dve krajiny dohodli na rozšírení spolupráce vo všetkých oblastiach a na tom, že v blízkej budúcnosti v Thajsku zorganizujú zasadnutie spoločného výboru pre vymedzenie pozemných hraníc,

C.

keďže v priebehu minulého storočia bol chrám Preah Vihear hlavným predmetom opakujúcich sa hraničných sporov medzi Thajskom a Kambodžou,

D.

keďže Medzinárodný súdny dvor vydal 15. júna 1962 rozsudok, podľa ktorého sa chrám Preah Vihear nachádza na zvrchovanom území Kambodže,

E.

keďže chrám Preah Vihear, ktorý bol 7. júla 2008 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO, bol údajne poškodený pri ostreľovaní počas nedávnych zrážok na hraniciach,

F.

keďže medzinárodné spoločenstvo je osobitne zodpovedné za ochranu pamiatok, ktoré sú na zozname svetového dedičstva UNESCO,

G.

keďže v správach sa hovorí o obetiach a zranených vojakoch aj civilných obyvateľoch na obidvoch stranách a o tom, že tisícky civilných obyvateľov v okolitých oblastiach museli byť evakuované,

H.

keďže podľa niekoľkých najnovších správ bola zrejme použitá kazetová munícia a keďže ani Thajsko, ani Kambodža neratifikovali Dohovor o kazetovej munícii,

I.

keďže zhoršovanie situácie na hraniciach medzi Thajskom a Kambodžou ohrozuje mier a stabilitu v regióne,

J.

keďže Indonézia, ktorá v súčasnosti predsedá združeniu ASEAN, zvýšila diplomatické úsilie s cieľom pomôcť obidvom stranám nájsť prechodné riešenie, aby sa obnovili bilaterálne mechanizmy na uskutočnenie cieľov týkajúcich sa vymedzenia hraníc a všeobecného mieru v tejto oblasti; keďže predseda združenia ASEAN nabáda obidve krajiny, aby uskutočnili dialóg v rámci súčasného thajsko-kambodžského spoločného výboru pre vymedzenie pozemných hraníc,

K.

keďže v charte združenia ASEAN je ustanovené zriadenie mechanizmu na urovnanie sporu, ktorým by sa zvýšil rozsah pomoci pri riešení bilaterálnych sporov,

L.

keďže generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokova oznámila zámer vyslať misiu, ktorá by posúdila stav chrámu Preah Vihear,

1.

odsudzuje zrážky na hraniciach medzi ozbrojenými jednotkami Kambodžského kráľovstva a Thajského kráľovstva a vyzýva všetky strany, aby prejavili čo najväčšiu zdržanlivosť a prijali potrebné opatrenia s cieľom zmierniť napätie, obnovili dialóg v záujme mierového vyriešenia svojich sporov a prijali pomoc združenia ASEAN a OSN;

2.

vyjadruje poľutovanie nad stratami ľudských životov počas nedávnych zrážok na hranici a vyjadruje hlbokú sústrasť rodinám obetí;

3.

naliehavo vyzýva vlády oboch krajín, aby zaručili, že civilnému obyvateľstvu, ktoré bolo presunuté v dôsledku ozbrojených zrážok, bude poskytnutá potrebná pomoc;

4.

vyzýva obidve krajiny, aby rešpektovali rozsudok Medzinárodného súdneho dvora z roku 1962 a zabezpečili mierové urovnanie sporu týkajúceho sa hraničnej oblasti v blízkosti chrámu Preah Vihear;

5.

vyzýva obidve krajiny, aby zaručili, že svojimi opatreniami neporušia článok 4 ods. 1 Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu, ktorým sa zakazuje akékoľvek použitie kultúrnych statkov nachádzajúcich sa na ich vlastnom území alebo na území ostatných vysokých zmluvných strán, v dôsledku ktorého by tieto statky mohli byť počas ozbrojeného konfliktu zničené alebo poškodené, a aby sa zdržali akýchkoľvek prejavov nepriateľstva namierených proti takýmto statkom;

6.

vyzýva thajské a kambodžské orgány, aby rešpektovali zmluvu o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii, a najmä jej základné zásady týkajúce sa riešenia problémov alebo sporov mierovým spôsobom, nepoužívania hrozieb alebo používania násilia, ako aj účinnej spolupráce medzi vysokými zmluvnými stranami;

7.

víta úsilie indonézskeho ministra zahraničných vecí Martyho Natalegawu, ako predsedu združenia ASEAN, zamerané na podporovanie dialógu medzi obidvomi krajinami s cieľom umožniť vyriešenie sporu mierovou cestou;

8.

víta skutočnosť, že Thajsko a Kambodža súhlasili s účasťou na naliehavom stretnutí národov juhovýchodnej Ázie s cieľom diskutovať o hraničných konfliktoch;

9.

víta rozhodnutie generálnej riaditeľky UNESCO vyslať osobitného vyslanca na misiu priateľských služieb do Bangkoku a Phnom Penha; naliehavo vyzýva obidve strany, aby spolupracovali s každou misiou UNESCO, ktorej cieľom je posúdiť škody spôsobené chrámu Preah Vihear;

10.

vyzýva obidve krajiny, aby našli riešenie, ktoré umožní priamy prístup ku chrámu Preah Vihear z ich príslušných území, a aby nebránili občanom iného štátu vo vstupe do chrámu alebo na hraničné územie;

11.

vyjadruje obavy v súvislosti s údajným použitím kazetovej munície a vyzýva obidve krajiny, aby za žiadnych okolností nepoužívali takúto muníciu;

12.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, vláde Kambodžského kráľovstva, vláde Thajského kráľovstva, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnej riaditeľke UNESCO a vládam členských štátov združenia ASEAN.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/59

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o situácii v Jemene (1),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorých je Jemen zmluvnou stranou,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä na uznesenie zo 7. októbra 2010 o Svetovom dni proti trestu smrti (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti (3),

—

so zreteľom na strategický dokument Európskeho spoločenstva pre Jemen na obdobie 2007 až 2013,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 65/206 z 21. decembra 2010, v ktorej sa vyzýva na moratórium na trest smrti, rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/149 z 18. decembra 2007 o moratóriu na trest smrti a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 63/168 z 18. decembra 2008, v ktorej sa vyzýva na uplatňovanie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 62/149,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Alexandrie z roku 2008, v ktorom sa štáty Stredného východu a Severnej Afriky vyzývajú na prijatie moratória na popravy ako prvého kroku k zrušeniu trestu smrti,

—

so zreteľom na revidované a aktualizované znenie usmernení EÚ o treste smrti, prijaté Radou 16. júna 2008,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v Jemene tak, ako v iných arabských krajinách, najmä v Tunisku a Egypte, demonštranti v uplynulých týždňoch vyšli do ulíc a žiadali väčšiu demokraciu a štátne reformy; keďže mnohých protestujúcich bezpečnostné sily napadli alebo vzali do väzby,

B.

keďže Muhammad Táhir Sábit Samúma bol v septembri 2001 odsúdený trestným súdom v Ibbe na smrť po tom, čo bol obvinený za vraždu, ktorú údajne spáchal v júni 1999, kedy bol podľa predpokladov mladší než 18 rokov; keďže aj pri absencii rodného listu bol trest smrti potvrdený najskôr odvolacím súdom v máji 2005 a potom najvyšším súdom v apríli 2010 a ratifikovaný jemenským prezidentom; keďže poprava Muhammada Táhira Sábita Samúma bola pôvodne plánovaná na 12. januára 2011, no jemenský prokurátor mu udelil dočasný odklad,

C.

keďže Fu'ád Ahmad Alí Abdulláh bol odsúdený na smrť po tom, čo bol obvinený za vraždu, ktorú údajne spáchal v čase, keď bol mladší ako 18 rokov, hoci tento predpoklad súd zamietol; keďže jeho poprava plánovaná na 19. decembra 2010 bola pozastavená po intervencii medzinárodného spoločenstva, najmä EÚ, a právneho zástupcu páchateľa,

D.

keďže trest smrti je krajnou formou krutého, neľudského a ponižujúceho trestu, ktorý porušuje právo na život zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv,

E.

keďže Jemen je štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré výslovne zakazujú popravy páchateľov obvinených z trestného činu, ktorý spáchali vo veku mladšom ako 18 rokov a keďže uloženie trestu smrti mladistvým páchateľom je výslovne zakázané aj v článku 31 jemenského trestného zákonníka,

F.

keďže v roku 2010 boli v Jemene popravené desiatky ľudí; keďže podľa informácií organizácií pre ľudské práva čakajú v Jemene na smrť stovky väzňov,

G.

keďže Jemen nemá k dispozícii primerané prostriedky na určenie veku žalovaných bez rodného listu a ani potrebné súdne priestory a súdnych pracovníkov,

H.

keďže existujú vážne obavy v súvislosti s vývojom v Jemene, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a nezávislosť súdnictva; keďže sa vyskytujú prípady prenasledovania novinárov a obhajcov ľudských práv; keďže obzvlášť komplikovaná je situácia žien, ktoré majú ešte zložitejší prístup k vzdelaniu a nemôžu sa aktívne zúčastňovať na politickom živote,

I.

keďže Európska únia je pevne odhodlaná zasadzovať sa o celkové zrušenie trestu smrti a snaží sa dosiahnuť všeobecný súhlas s touto zásadou,

J.

keďže v roku 2010 podľa údajov len jedna krajina popravila mladistvého páchateľa, pričom v roku 2009 to boli ešte tri krajiny; keďže Jemen dosiahol značný pokrok na ceste k zákazu využívania trestu smrti u mladistvých páchateľov, keďže táto skutočnosť vzbudzuje veľkú nádej, že popravy detských páchateľov sa čoskoro stanú na celom svete protizákonné na papieri i v praxi,

1.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad dlhodobými politickými a sociálno-ekonomickými problémami v Jemene a žiada medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo značné úsilie s cieľom zabrániť vystupňovaniu súčasnej krízy;

2.

vyjadruje solidaritu s demonštrantami, ktorí žiadajú demokratické reformy a zlepšenie životných podmienok; v tejto súvislosti víta vyhlásenie prezidenta Saleha, že v roku 2013 odstúpi z funkcie, a vyzýva orgány, aby zastavili všetko násilie použité proti účastníkom pokojnej demonštrácie a prepustili všetkých demonštrantov, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas pokojne;

3.

odsudzuje všetky popravy, kdekoľvek sa konajú a znovu zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispeje k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv;

4.

vyzýva jemenského prezidenta a jemenské orgány, aby zastavili popravu Muhammada Táhira Sábita Samúma a žiada jemenské orgány, aby zmenili rozsudky o treste smrti pre Muhammada Táhira Sábita Samúma a Fu'áda Ahmada Alího Abdulláhu;

5.

vyzýva jemenskú vládu, aby zastavila popravy jednotlivcov za zločiny, ktoré údajne spáchali vo veku mladšom ako 18 rokov, ako aj tresty, ktoré sú v rozpore s jemenskými zákonmi a povinnosťami Jemenu vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd o ľudských právach;

6.

vyzýva jemenské orgány, aby konali v súlade s článkom 31 jemenského trestného zákonníka, ktorý určuje, že za zločiny, ktoré spáchajú osoby mladšie ako 18 rokov, sa nesmie uložiť trest smrti;

7.

dôrazne žiada jemenské orgány, aby dodržiavali medzinárodne uznané právne záruky týkajúce sa maloletých, ako sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Dohovor OSN o právach dieťaťa;

8.

vyzýva jemenské orgány, aby zaviedli všeobecnú registráciu narodených detí a aby zlepšili postupy určovania veku žalovaných, ktorí nemôžu predložiť rodný list;

9.

zdôrazňujú potrebu reforiem v Jemene vyjadrenú mnohými demonštrantami v uliciach, ktoré by dokázali zlepšiť životné podmienky obyvateľstva a zaručiť slobodné a spravodlivé voľby, dodržiavanie ľudských práv, najmä slobodu médií a právo na spravodlivý súdny proces, ako aj rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami;

10.

vyzýva Radu a Komisiu, aby predovšetkým po zriadení Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť urýchlene presadzovali koordinovaný a komplexný prístup voči Jemenu;

11.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN, vládam členských štátov OSN a vláde a prezidentovi Jemenskej republiky.

28.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 188/62

—

so zreteľom na medzinárodné záväzky a nástroje v oblasti ľudských práv vrátane záväzkov a nástrojov obsiahnutých v dohovoroch OSN o ľudských právach a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zaručujú ľudské práva a základné slobody a zakazujú diskrimináciu,

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou) a revidovanú v Ouagadougou 23. júna 2010, a jej ustanovenia o ľudských právach, najmä článok 8,

—

so zreteľom na články 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktoré zaväzujú EÚ, ako aj členské štáty na presadzovanie ľudských práv a základných slobôd a ktoré poskytujú prostriedky na boj proti diskriminácii a porušovaniu ľudských práv na úrovni ÉÚ,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 21, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie,

—

so zreteľom na všetky opatrenia EÚ zamerané na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie,

—

so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o homofóbii, ochrane menšín a antidiskriminačných politikách,

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. decembra 2009 o Ugande: návrh zákona zameraný proti homosexualite (1) a uznesenie zo 16. decembra 2010 o Ugande: tzv. Bahatiho zákon a diskriminácia obyvateľov, ktorí sú lesbičky, gejovia, transrodové osoby a bisexuáli (LGTB) (2),

—

so zreteľom na vyhlásenia vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej a predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka k medzinárodnému dňu boja proti homofóbii 17. mája 2010,

—

so zreteľom na vyhlásenie parlamentného zhromaždenia AKT z 28. septembra 2010 o mierovom spolunažívaní náboženstiev a význame, ktorý je pripísaný javu homosexuality v partnerstve AKT – EÚ,

—

so zreteľom na vyhlásenie zo 6. decembra 2010, ktoré ako odpoveď na vyhlásenie AKT vydali členovia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ za EÚ patriaci do skupín Európskeho parlamentu PPE, S&D, ALDE, Verts/ALE a GUE/NGL,

—

so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 3. decembra 2009 o sociálnej a kultúrnej integrácii a zapojení mladých ľudí,

—

so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 26. januára 2011 bol v Ugande brutálne zavraždený David Kato Kisule, ochranca ľudských práv a vedúci predstaviteľ skupiny Sexuálne menšiny Uganda (Sexual Minorities Uganda) bojujúcej za práva lesbičiek a gejov a v širšej miere ugandskej komunity lesbičiek, gejov, transrodových osôb a bisexuálov (LGTB),

B.

keďže David Kato vyhral súdny spor po tom, čo podal žalobu na miestne bulvárne noviny Rolling Stone, ktoré 9. októbra a 15. novembra 2010 uviedli mená, osobné údaje a fotografie viac ako sto údajne homosexuálnych ľudí, vrátane Davida Kata, a nabádali čitateľov, aby im ublížili alebo ich obesili,

C.

keďže 3. januára 2011 najvyšší ugandský súd rozhodol, že Rolling Stone porušil základné ústavné práva všetkých občanov na dôstojnosť a súkromie, pričom výslovne uviedol, že dokonca ani súčasné ugandské právne predpisy proti homosexualite sa nemôžu vykladať tak, aby ospravedlnili násilie páchané na homosexuáloch alebo ich zabíjanie; keďže David Kato po svojom víťazstve na súde odsúdil zosilnené vyhrážky a zvýšené prenasledovanie,

D.

keďže spolupredseda Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, predseda Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva, predseda Európskeho parlamentu, vedúci misie EÚ v Kampale, prezident a ministerka zahraničných vecí Spojených štátov, Vysoký komisár OSN pre ľudské práva a ďalší vedúci predstavitelia medzinárodného spoločenstva vzdali úctu Davidovi Katovi ako ochrancovi ľudských práv a vyzvali ugandské orgány, aby páchateľa/páchateľov postavili pred súd,

E.

keďže Európsky parlament, medzinárodné mimovládne organizácie a vládni predstavitelia USA a EÚ opakovane vyjadrili svoje obavy týkajúce sa situácie LGBT osôb v Ugande, pokračujúcej diskriminácie a prenasledovania, ako i vyvolávania nenávisti proti osobám, ktoré sú LGBT zo strany verejných a súkromných subjektov a organizácií v Ugande,

F.

keďže skupina, ku ktorej patril David Kato, verejne vystúpila proti návrhu zákona namiereného proti homosexualite, ktorý predložil poslanec David Bahati v ugandskom parlamente 25. septembra 2009, podľa ktorého by sa homosexuálne činy trestali uväznením na obdobie od siedmich rokov po doživotie alebo trestom smrti; keďže v tomto návrhu sa stanovuje, že neodhalenie homosexuality dieťaťa alebo pacienta sa trestá väzením až do troch rokov; keďže o návrhu zákona sa stále rokuje,

G.

keďže osoby, ktoré sú LGBT v Ugande, ako i osoby, ktorých fotografie a údaje sa objavili v periodiku Rolling Stone a podrobnosti ktorých boli odvysielané v rozhlase a televízii, sa nachádzajú v skutočnom nebezpečenstve prenasledovania, sú vo väčšine prípadov bez domova, nezamestnaní a nútení vyhýbať sa verejným miestam a musia sa ukrývať pred verejnosťou,

H.

keďže v Afrike je homosexualita legálna iba v 13 krajinách a v 38 ďalších krajinách sa považuje za trestný čin; keďže v Mauritánii, Somálsku, Sudáne a severnej Nigérii sa homosexualita trestá smrťou; keďže politickí a extrémistickí náboženskí vodcovia, a nielen oni, nabádajú k násiliu voči osobám, ktoré sú LGBT, pričom orgány tolerujú a nechávajú zločiny spáchané na základe sexuálnej orientácie nepotrestané, a keďže diskriminácia, svojvoľné zatýkania a zlé zaobchádzanie na základe sexuálnej orientácie sú stále na vzostupe,

1.

dôrazne odsudzuje násilnú vraždu ugandského ochrancu ľudských práv Davida Kata Kisule;

2.

vyzýva ugandské orgány, aby dôkladne a nezávislým spôsobom vyšetrili túto vraždu, a aby páchateľov postavili pred spravodlivosť, a aby takto konali v súvislosti s akýmkoľvek aktom prenasledovania, diskriminácie a násilia proti osobám, ktoré sú LGBT a všetkým ostatným menšinovým skupinám; vyzýva ugandské orgány, aby podrobili vyšetreniu jednotlivcov, ktorí verejne vyzvali na zabitie Davida Kata, ako aj ich organizácie, úlohu a financovanie;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa ugandské orgány nevyjadrujú k diskriminačným názorom o homosexuálnych osobách a poukazuje na ich povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva a Dohody z Cotonou, najmä na povinnosť chrániť všetky osoby bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo pohlavie pred hrozbami alebo násilím, ktorým sú vystavené;

4.

opakuje, že vzhľadom na všeobecné a prezidentské voľby naplánované na 18. februára 2011 je potrebné vystupovať proti akýmkoľvek zásahom proti homosexualite a prijať vhodné opatrenia na ukončenie homofóbnych kampaní v médiách, ako i akejkoľvek komunikácie nabádajúcej k nenávisti voči menšinovému spoločenstvu alebo ospravedlneniu takýchto činov založených na pohlaví alebo sexuálnej orientácii;

5.

vyzýva ugandskú vládu, aby zabezpečila, že osoby, ktoré sú LGBT a ďalšie menšinové skupiny v Ugande sú primerane chránené proti násiliu a aby prijala bezodkladné opatrenia proti všetkým hrozbám alebo prejavom nenávisti, ktoré môžu nabádať k násiliu, diskriminácii alebo nepriateľstvu voči nim;

6.

v súlade s tým a opätovne odsudzuje Bahatiho návrh zákona namiereného proti homosexualite a vyzýva ugandský parlament, aby zrušil trestnosť homosexuality a zamietol uplatňovanie trestu smrti za akýchkoľvek okolností; pripája sa k výzve generálneho tajomníka OSN Ban Ki-Muna z 10. decembra 2010 za všeobecné zrušenie trestnosti homosexuality;

7.

odsudzuje akýkoľvek pokus o vyvolávanie nenávisti a podporovanie násilia voči ktorejkoľvek menšinovej skupine, a to aj na základe pohlavia alebo sexuálnej orientácie; pripája sa k výzve organizácie Davida Kata (SMUG) a ďalších organizácií, aby orgány, politickí a náboženskí vodcovia a médiá prestali démonizovať sexuálne menšiny a vytvárať atmosféru násilia voči osobám, ktoré sú LGBT;

8.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli aktivistov za práva LGBT do svojich programov na podporu ochrancov ľudských práv; vyzýva všetky mimovládne organizácie v Ugande, aby spolupracovali s Ugandskou koalíciou pre ľudské práva vrátane organizácií na podporu LGBT;

9.