15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/1

—

so zreteľom na smernicu 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) (1),

—

so zreteľom na smernicu 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (2),

—

so zreteľom na vyhlásenia skupiny G20 z 2. apríla 2009 v Londýne, z 25. septembra 2009 v Pittsburghu a z 26. a 27. júna 2010 v Toronte,

—

so zreteľom na technické odporúčanie Výboru európskych regulačných orgánov pre cenné papiere (CESR) Európskej komisii v súvislosti s revíziou smernice MiFID – Akciové trhy (ref.: CESR/10-394),

—

so zreteľom na technické odporúčanie výboru CESR Európskej komisii v súvislosti s revíziou MiFID – Oznamovanie transakcií (ref.: CESR/10-292),

—

so zreteľom na technické odporúčanie výboru CESR Európskej komisii v súvislosti s revíziou MiFID – Ochrana investorov a sprostredkovatelia (ref.: CESR/10-417),

—

so zreteľom na žiadosť výboru CESR o údaje o mikroštrukturálnych otázkach európskych akciových trhov (ref.: CESR/10-142),

—

so zreteľom na správu francúzskeho ministra hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti o revízii smernice MiFID z februára 2010,

—

so zreteľom na konzultačnú správu Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO) o politikách priameho elektronického prístupu z februára 2009,

—

so zreteľom na odporúčania Výboru pre platobné a zúčtovacie systémy (CPSS) a organizácie IOSCO týkajúce sa centrálnych protistrán z novembra 2004,

—

so zreteľom na oznámenie americkej Komisie pre cenné papiere a burzy (Securities and Exchanges Commission) o štruktúre akciového trhu (č. 34-61358; spis č. S7-02-10),

—

so zreteľom na technické odporúčanie výboru CESR Európskej komisii v súvislosti s revíziou smernice MiFID a odpoveďami na žiadosť Komisie o dodatočné informácie (ref.: CESR/10-802, ref: CESR/10-799, ref: CESR/10-808, ref: CESR/10-859, ref: CESR/10-860),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0326/2010),

A.

keďže skupina G20 stanovila, že žiadna finančná inštitúcia, žiadny finančný produkt ani územie by nemali zostať mimo rozsahu pôsobnosti inteligentnej regulácie a účinného dohľadu, a odsúhlasila, že so všetkými štandardizovanými mimoburzovými (OTC) derivátovými zmluvami by sa malo obchodovať na burze alebo, ak je to vhodné, prostredníctvom platforiem elektronického obchodovania,

B.

keďže nedostatočná transparentnosť a s tým súvisiaca neprehľadnosť rizikových štruktúr v rámci finančného systému boli priťažujúcimi faktormi finančnej krízy, ktoré napomohli rozšírenie všeobecnej nedôvery, a prispeli tak k dramaticky zníženým tokom likvidity,

C.

keďže ochrana spotrebiteľa, transparentnosť, najmä čo sa týka tvorby cien, efektívne a likvidné trhy a hospodárska súťaž na základe rovnakých podmienok boli kľúčovými cieľmi smernice MiFID pri jej nadobudnutí účinnosti, neboli však ešte dosiahnuté, a musia teda zostať prioritou; keďže po finančnej kríze musí byť v rámci revízie smernice MiFID prioritou obmedzenie systémového rizika,

D.

keďže pri zmenách smernice MiFID by sa mal vždy brať do úvahy jej význam pre riadenie kapitálových tokov plynúcich do reálnej ekonomiky, a tým aj potenciálny vplyv na pracovné miesta, investície a dôchodky,

E.

keďže až 40 % objemu obchodov sa stále uskutočňuje mimo búrz; keďže účastníkov trhu treba nabádať k tomu, aby vo väčšej miere uskutočňovali transakcie na organizovaných obchodných miestach,

F.

keďže cieľom zahrnutia výnimky v súvislosti s požiadavkami na transparentnosť pred uzatvorením obchodu a zriaďovaním MTF a dark pools do smernice MiFID bolo uľahčiť prechod na regulovanejšie a transparentnejšie miesta obchodovania,

G.

keďže v smernici MiFID sa mimoburzové obchodovanie (OTC) definuje ako obchodovanie charakteristické pre ad hoc a nepravidelné obchodovanie vykonávané s veľkoobchodnými protistranami a ako súčasť obchodných vzťahov, ktoré sú samé osebe charakterizované obchodmi nad štandardnú veľkosť trhu a pri ktorých sa obchody uskutočňujú mimo systémov, ktoré zvyčajne firma využíva pre svoje podnikanie ako systematický internalizátor,

H.

keďže napriek ustanoveniam smernice MiFID o výnimkách, ktoré povoľujú tzv. dark obchodovanie na organizovaných trhoch, vytváranie MTF a systematických internalizátorov (SI) a vymedzenie mimoburzových (OTC) obchodov ako nepravidelných a ad hoc, tvoria mimoburzové obchody nevykonané na základe SI naďalej vysoký podiel obchodovania s akciami vo výške 38 % všetkých oznámených obchodov podľa CESR/10-394 a keďže tento podiel sa od začiatku vykonávania smernice MiFID neznížil; keďže by sa preto malo zaistiť prísnejšie a účinnejšie presadzovanie pravidiel smernice MiFID a výnimiek z nej,

I.

keďže fragmentácia trhu v oblasti obchodovania s akciami má nežiaduci vplyv na likviditu a efektívnosť trhu z dôvodu zníženia transparentnosti na základe zvýšenia počtu dark pools a crossing networks, vplyvu vyššieho počtu miest obchodovania na burze aj mimo nej a obchodovania čoraz väčšmi orientovaného na využívanie technológií a viedla k zníženiu priemernej výšky transakcií z 22 266 EUR v roku 2006 na 9 923 EUR v roku 2009, čím sa zvýšili celkové náklady na transakciu pre niektorých používateľov,

J.

keďže zníženie výšky transakcií viedlo k poklesu schopnosti účastníkov trhu okamžite vykonávať veľký objem príkazov na konkrétnom trhu a úsilie zabrániť vplyvu veľkého objemu príkazov na trh podporilo rozvoj obchodovania prostredníctvom tzv. dark-pools; keďže výnimky z požiadaviek na transparentnosť pred uzatvorením obchodu uvedených v smernici MiFID sa využívajú v menej ako 10 % všetkého obchodovania s akciami na organizovaných trhoch v EHP (CESR/10-394), keďže tieto výnimky uvedené v smernici MiFID povoľujú obchodovanie prostredníctvom dark pools mimo burzy ako transparentnejšiu a lepšie regulovanú alternatívu k nepriehľadnému obchodovaniu mimo burzy (OTC), ale keďže nedostatočná regulácia mimoburzových transakcií vrátane broker crossing networks poskytuje mimoburzovému (OTC) priestoru konkurenčnú výhodu a podporuje nárast obchodovania v tzv. dark priestore, čo ohrozuje transparentnosť trhu vo všeobecnosti; keďže celkovo sa požiadavky na transparentnosť pred uzatvorením obchodu v súčasnosti nevzťahujú na približne polovicu všetkých obchodov, no polovica mimoburzových (OTC) transakcií je pod veľkosťou trhu, a preto si nevyžaduje ochranu pred vplyvom trhu,

K.

keďže v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok by broker crossing networks (BCN) mali podliehať dôkladnému preskúmaniu ich obchodných modelov s cieľom zaistiť, že v prípade, keď poskytujú služby, ktoré znamenajú, že fungujú v podstate ako regulované trhy (RT), mnohostranné obchodné systémy (MTF) alebo systematickí internalizátori, budú takto regulované,

L.

keďže výhody hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o konkurencieschopnejšiu a inovatívnejšiu infraštruktúru obchodovania, neboli dokázané, pretože celkové náklady na obchodovanie sa neznížili a nepriehľadnosť sa zvýšila, a zároveň je jasné, že kvalita a integrita pre všetkých účastníkov na rozdrobenejšom trhu nie je primerane zaručená,

M.

keďže o vysokofrekvenčnom obchodovaní (high frequency trading, HFT) sa tvrdí, že poskytuje finančným trhom likviditu, bolo by užitočné zistiť, či existujú riziká spojené s elektronickými systémami zadávania príkazov a významným podielom obchodovaných objemov, ktoré možno pripísať stratégiám HFT, odhadovaným v USA na 70 %, najmä vzhľadom na závery Komisie pre cenné papiere a burzy v súvislosti s bleskovým prepadom akcií (flash crash) v USA dňa 6. mája 2010, keď sa poskytovatelia likvidity HFT stiahli z trhu,

N.

keďže stratégie HFT sú v Európe relatívne novým fenoménom a podľa odhadov v súčasnosti tvoria 35 % objemu trhu,

O.

keďže prostredníctvom oznamovania obchodných činností pred uzatvorením obchodu a po jeho skončení vo všetkých triedach aktív by sa mala zabezpečiť väčšia transparentnosť s cieľom zabezpečiť skoré varovanie pred narastajúcimi problémami a ich rozsahom, ako aj zvýšiť efektívnosť cenotvorby a podporiť dôveru medzi účastníkmi trhu,

P.

keďže v rozhodnutiach skupiny G20 z 24. a 25. septembra 2009 v Pittsburghu sa uvádza, že „so všetkými štandardizovanými mimoburzovými (OTC) derivátovými kontraktmi by sa malo obchodovať na burze alebo prostredníctvom platforiem elektronického obchodovania“,

Q.

keďže rozdielne vykonávanie v členských štátoch viedlo k nekompletnému uplatňovaniu rámca smernice MiFID,

1.

uznáva, že trhové infraštruktúry boli počas celej krízy odolné, a vyzýva Komisiu, aby napriek tomu posilnila trhové infraštruktúry na všetkých miestach obchodovania a v zúčtovacích systémoch, aby mohli zvládať budúce riziko prostredníctvom zvýšenej transparentnosti, vyššej odolnosti a regulačného dohľadu nad všetkými agregovanými obchodmi;

2.

víta návrh nariadenia pripravený Komisiou, ktorý sa týka mimoburzových (OTC) derivátov, centrálnych protistrán a obchodných registrov, ako nevyhnutný predpoklad na zvýšenie transparentnosti a bezpečnosti na trhoch s finančnými nástrojmi a považuje ho za prvý krok k presunutiu významného podielu mimoburzových (OTC) obchodov na obchodné miesta podliehajúce regulácii smernice MiFID;

3.

navrhuje, aby v záujme rovnakého zaobchádzania podliehali MTF rovnakej úrovni dohľadu, a aby boli preto regulované porovnateľným spôsobom, pričom hospodárska súťaž medzi MTF a RT by sa mala uskutočňovať za rovnakých podmienok, a mala by sa zároveň zohľadniť dôležitá úloha MTF pri vstupe na trh;

4.

žiada, aby orgán ESMA prešetril fungovanie a účel režimu systematických internalizátorov a aby boli predložené návrhy na zlepšenie regulácie tejto kategórie s cieľom zabezpečiť, aby sa tento režim využíval na vykonávanie príkazov na bilaterálnom základe s finančnou protistranou;

5.

žiada, aby investičným spoločnostiam, ktoré poskytujú službu správy portfólia a konajú v postavení správcu portfólia, poskytli tie investičné firmy, u ktorých zadávajú príkazy, najlepší spôsob vykonania príkazu, bez ohľadu na to, že správca portfólia sa v smernici MiFID považuje za oprávnenú protistranu;

6.

žiada, aby orgán ESMA preskúmal, či je potrebná lepšia regulácia vykonávania jednotlivých príkazov za najvýhodnejších podmienok pre klienta vo vzťahu k dostupnosti údajov po uskutočnení obchodu aj pokiaľ ide o kvalitu vykonávania príkazov a vo vzťahu k technológii trhu, napr. pokiaľ ide o systémy posielania príkazov (order routers) a prepojenia medzi miestami obchodovania;

7.

žiada riadne presadzovanie ustanovení smernice MiFID s cieľom zabezpečiť, aby BCN, ktoré vykonávajú činnosti ekvivalentné RT, MTF alebo SI, boli regulované ako tieto systémy, a s cieľom uľahčiť toto presadzovanie trvá na tom, že všetky BCN by mali byť povinné prekladať príslušným orgánom všetky potrebné informácie vrátane:

8.

žiada preskúmať mimoburzové (OTC) obchodovanie akcií a požaduje zlepšenie regulácie mimoburzového obchodovania s cieľom zaistiť zvýšenie využívania RT a MTF pri vykonávaní príkazov na multilaterálnom základe a SI pri vykonávaní príkazov na bilaterálnom základe, ako aj výrazné zníženie podielu obchodovania s akciami mimo burzy;

9.

žiada, aby Komisia preskúmala účinky stanovenia minimálnej výšky príkazu pre transakcie prostredníctvom dark-pools a aby sa zistilo, či by to bolo možné striktne presadzovať s cieľom zachovať primeraný tok obchodovania prostredníctvom transparentných miest obchodovania v záujme stanovovania cien;

10.

žiada Komisiu, aby preskúmala súčasné výnimky z požiadavky na transparentnosť pred uzatvorením obchodu uvedené v smernici MiFID s cieľom:

11.

žiada jednotné uplatňovanie výnimiek z požiadavky na transparentnosť pred uzatvorením obchodu vo všetkých členských štátoch s cieľom obmedziť rozdiely pri ich implementácii, ktoré môžu viesť k neistote, regulačnej arbitráži a nerovnakým podmienkam; navrhuje, že vhodným spôsobom, ako dosiahnuť tento cieľ, by mohli byť technické normy stanovené orgánom ESMA v súlade s koncepciou jednotnej knihy pravidiel pre finančné služby;

12.

víta nedávne oznámenie účastníkov trhu, že roztriedia údaje pred uzatvorením obchodu a po jeho uskutočnení, a vyzýva na ďalšie úsilie smerom k spoločným normám údajov a lepšej dostupnosti týchto údajov;

13.

vyzýva Komisiu, aby zriadila pracovnú skupinu na prekonanie prekážok, ktoré bránia v konsolidácii trhových údajov v Európe, a najmä nízkej kvality oznamovaných údajov o všetkých transakciách;

14.

vyzýva orgán ESMA, aby na pomoc konsolidácii údajov vypracoval spoločné normy a formáty oznamovania všetkých údajov po uskutočnení obchodu na organizovaných predajných miestach aj mimo burzy;

15.

žiada, aby všetky miesta oznamovania uskutočnených obchodov mali povinnosť oddeľovať údaje po uskutočnení obchodu od údajov pred jeho uzatvorením tak, aby všetci účastníci trhu mohli mať prístup k informáciám za komerčne primerané a porovnateľné ceny, ďalej žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie pravidiel schvaľovania zverejňovania (Approved Publication Arrangements, APA) s cieľom stanoviť normy kvality pre zverejňovanie obchodov a znížiť počet miest, ktorým môžu byť oznamované obchody, ako aj využívanie internetových stránok, ktoré sú prekážkou konsolidácie;

16.

žiada skrátenie lehoty na odklad zverejnenia údajov o transakciách, aby sa transakcie oznamovali regulačným orgánom do dvadsiatich štyroch hodín po ich uskutočnení, pokiaľ ide o zverejňovanie transakcií, zastáva názor, že za bežných okolností by sa oneskorenia presahujúce jednu minútu mali považovať za neprijateľné;

17.

domnieva sa, že je zásadne dôležité analyzovať štruktúru a obchodné modely mimoburzového (OTC) obchodovania, a požaduje preto zavedenie osobitných označení transparentnosti pred uzatvorením mimoburzového (OTC) obchodu a po jeho uskutočnení s cieľom lepšie pochopiť charakteristiky takýchto mimoburzových obchodov a zhodnotiť, ktoré druhy transakcií možno legitímne vykonať na mimoburzovom trhu z dôvodu ich osobitných charakteristík;

18.

trvá na tom, aby po bleskovom prepade akcií museli byť všetky obchodné platformy schopné preukázať národným orgánom dohľadu, že ich technológie a systémy dohľadu sú schopné odolať obrovskému návalu príkazov, k akému došlo 6. mája 2010, aby sa zabezpečilo, že dokážu úspešne zvládnuť činnosti spojené s HFT a algoritmickým obchodovaním v mimoriadnych podmienkach, a tiež preukázať, že sú na konci dňa schopné obnoviť svoje knihy príkazov, aby sa dali určiť príčiny neobvyklej aktivity na trhu a aby sa dalo identifikovať akékoľvek podozrenie zo zneužitia trhu;

19.

žiada orgán ESMA, aby preskúmal náklady a prínosy algoritmického a vysokofrekvenčného obchodovania (HFT) pre trhy a jeho vplyv na ostatných účastníkov trhu, najmä pokiaľ ide o inštitucionálnych investorov, s cieľom zistiť, či významný trhový tok, ktorý je produkovaný automaticky, poskytuje trhu skutočnú likviditu a aký má vplyv na celkové stanovovanie cien, ako aj potenciál pre zneužívanie prostredníctvom manipulácie trhu, ktoré vedie k nerovným podmienkam pre účastníkov trhu, a jeho vplyv na celkovú stabilitu trhu;

20.

požaduje, aby sa praktiky vrstvenia (layering) alebo prepĺňania cenovými ponukami (quote stuffing) výslovne vymedzili ako zneužívanie trhu;

21.

žiada o preskúmanie otázky, či regulovať spoločnosti, ktoré využívajú stratégie HFT s cieľom zabezpečiť, aby mali spoľahlivé systémy a kontrolu so sústavnými regulačnými prieskumami algoritmov, ktoré používajú, kapacity na sledovanie diania počas dňa a zisťovanie zostávajúcich pozícií a pákového efektu v reálnom čase a schopnosť dokázať, že majú pripravené účinné postupy riadenia pre prípady mimoriadnych situácií;

22.

vyzýva na preskúmanie otázok súvisiacich s HFT, pokiaľ ide o monitorovanie trhu; uznáva, že regulačné orgány musia mať primerané prostriedky na zisťovanie a monitorovanie prípadného zneužívania; v tejto súvislosti žiada, aby sa príslušným orgánom oznamovali všetky príkazy prijaté na regulovaných trhoch a v rámci MTF, ako aj obchody uskutočnené na týchto platformách;

23.

žiada, aby všetky miesta obchodovania, ktoré umožňujú spoločné umiestnenie serverov priamo alebo prostredníctvom tretích strán poskytujúcich údaje zabezpečili rovnaký prístup pre všetkých klientov, ktorí takéto spoločné umiestnenie serverov využívajú, a to podľa možností na základe rovnakých podmienok latencie infraštruktúry, aby sa zaistil súlad s nediskriminačným postupom stanoveným v smernici MiFID;

24.

vyzýva regulačné orgány, aby sledovali a regulovali poskytovanie sponzorovaného prístupu, a Komisiu, aby zvážila ďalšie opatrenia vrátane:

25.

bez ohľadu na nevyhnutné uplatňovanie ochranných opatrení požaduje, aby orgán ESMA aj ďalej skúmal, či sponzorovaný prístup neprekračuje prah nediskriminačného prístupu;

26.

vyzýva Komisiu, aby prijala zásady, ktoré vyvinul technický výbor organizácie IOSCO, týkajúce sa priameho elektronického prístupu vrátane sponzorovaného prístupu, ktoré budú zahŕňať kritériá výberu klientov, ktorí môžu získať sponzorovaný prístup, a zmluvný vzťah medzi platformou, členom a klientom, a v ktorých sa stanovia ich príslušné povinnosti vo vzťahu k spôsobom využívania s vhodnými kontrolami a filtrami;

27.

zastáva názor, že na základe zásady rovnakého prístupu ku všetkým investorom by sa malo výslovne zakázať používanie bleskových príkazov (flash orders);

28.

žiada, aby orgán ESMA preskúmal štruktúry poplatkov s cieľom zabezpečiť, že vykonávacie poplatky, vedľajšie poplatky, sprostredkovateľské poplatky investičných firiem a všetky ďalšie súvisiace stimuly sú transparentné, nediskriminačné a v súlade so spoľahlivou tvorbou cien a že sú vytvorené a implementované tak, aby nepodporovali obchodovanie na nevhodné účely, a tiež ho žiada, aby posúdil, či by používatelia zadávajúci príkazy mali platiť minimálny poplatok bez ohľadu na to, či sa tieto príkazy vykonajú alebo nie, keďže trhová infraštruktúra musí tieto príkazy spracovať;

29.

navrhuje, aby orgán ESMA uskutočnil štúdiu modelu poplatkov „maker/taker“ (poskytovateľ likvidity/investor) s cieľom určiť, či by mal každý používateľ výhodnejšej štruktúry poplatkov „maker“ podliehať aj formálnym povinnostiam tvorcov trhu a dohľadu;

30.

požaduje dohľad orgánu ESMA a vymedzenie odolných mechanizmov umožňujúcich prerušenie kotácie v závislosti od volatility a iných prerušovačov vo vykonávacích aktoch, ktoré by fungovali súčasne na všetkých miestach obchodovania v celej EÚ, aby sa zabránilo bleskovému prepadu akcií, ku ktorému prišlo v Spojených štátoch;

31.

žiada, aby žiadny účastník neregulovaného trhu nemohol získať priamy ani nefiltrovaný sponzorovaný prístup na oficiálne miesta obchodovania a aby sa významní účastníci trhu obchodujúci na vlastný účet museli zaregistrovať u regulačného orgánu a umožniť, aby ich obchodné činnosti podliehali vhodnej úrovni dohľadu a kontroly na účely stability;

32.

žiada, aby sa obchodné činnosti na vlastný účet uskutočňované neregulovanými subjektmi prostredníctvom algoritmických obchodných stratégií vykonávali iba prostredníctvom regulovanej finančnej protistrany;

33.

žiada rozšírenie rozsahu pôsobnosti režimu transparentnosti stanoveného v smernici MiFID na všetky nástroje podobné akciám vrátane depozitných certifikátov (depository receipts, DR), fondov obchodovaných na burze (exchange traded funds, ETF), komodít obchodovaných na burze (exchange traded commodities, ETC) a certifikátov;

34.

žiada Komisiu a orgán ESMA, aby zvážili zavedenie požiadavky na transparentnosť pred uzatvorením obchodu a po jeho skončení pre všetky nekapitálové finančné nástroje vrátane trhov so štátnymi a podnikovými dlhopismi a oprávnenými derivátmi centrálnych protistrán, ktorá by sa uplatňovala spôsobom, ktorý by podľa potreby rozlišoval medzi triedami príslušných aktív a ktorý by bol zároveň spojený s opatreniami zabezpečujúcimi väčšiu štandardizáciu mimoburzových (OTC) derivátových produktov s cieľom dosiahnuť vyššiu transparentnosť;

35.

zastáva názor, že vzhľadom na problémy, ktoré boli zistené v súvislosti s kvalitou a konsolidáciou údajov po uskutočnení obchodu v prípade európskych akcií, by Komisia mala zabezpečiť, aby sa údaje po uskutočnení obchodu týkajúce sa nekapitálových produktov poskytovali vo forme, ktorá sa ľahko konsoliduje;

36.

podporuje úmysel Komisie uplatniť na derivátové nástroje širšiu škálu ustanovení smernice MiFID, keďže obchodovanie s týmito produktmi sa v rastúcej miere presúva na organizované miesta obchodovania a tieto produkty sú predmetom zvyšujúcej sa štandardizácie a požiadaviek centrálneho zúčtovania;

37.

žiada Komisiu, aby predložila návrh s cieľom zabezpečiť, aby sa so všetkými mimoburzovými (OTC) derivátovými kontraktmi, ktoré je možné štandardizovať, obchodovalo na burzách alebo platformách elektronického obchodovania, čo by malo zaistiť, aby sa cena takýchto kontraktov tvorila transparentným, spravodlivým a efektívnym spôsobom bez konfliktu záujmov;

38.

žiada preskúmať normy organizácie IOSCO týkajúce sa zúčtovacích centier, zúčtovacích systémov cenných papierov a systémovo významných platobných systémov s cieľom ďalej zvyšovať transparentnosť trhu;

39.

domnieva sa, že je potrebné, aby mali regulačné orgány na trhoch s rôznymi fyzickými a finančnými komoditami prístup k rovnakým údajom a mohli tak identifikovať trendy a vzájomné prepojenia, a vyzýva Komisiu, aby koordinovala toto úsilie tak v rámci EÚ, ako aj celosvetovo;

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/8

—

so zreteľom na článok 3 ZEÚ a články 2 ods. 5, 67, 74, 196 a 222 ZFEÚ,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na program Rady a Komisie z 20. decembra 2002 na zlepšenie spolupráce v Európskej únii s ohľadom na predchádzanie a obmedzenie dôsledkov chemických, biologických, rádiologických a jadrových teroristických hrozieb (program CBRN z roku 2002) (1),

—

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (2), zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím Rady 2008/919/SVV (3),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov z roku 2003,

—

so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu – Bezpečná Európa v lepšom svete z roku 2003, ktorú prijala Európska rada na zasadnutí v Bruseli 12. decembra 2003, ako aj stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ (4) a oznámenie Komisie k tejto stratégii (KOM(2010)0673),

—

so zreteľom na program solidarity EÚ pre následky teroristických hrozieb a útokov z roku 2004 (5),

—

so zreteľom na stratégiu EÚ na boj proti terorizmu z roku 2005, ktorú prijala Európska rada na zasadnutí v Bruseli 1. decembra 2005 (6) a vykonávací akčný plán (7),

—

so zreteľom na akčný rámec z Hjóga na roky 2005 – 2015 (8), prijatý na svetovej konferencii o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala od 18. do 22. januára 2005 v Japonsku,

—

so zreteľom na siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja (9), najmä na jeho projekt CBRN Emap (10),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany (11),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (prepracované znenie) (12),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (13),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (14), najmä v prípade opatrení s cezhraničným vplyvom, v ktorej sú okrem iného navrhnuté usmernenia pre integrovaný prístup k zvýšeniu kapacít na ochranu kritickej infraštruktúry na úrovni EÚ vrátane potreby výstražnej informačnej siete kritickej infraštruktúry (CIWIN) a ktorá Komisii zveruje úlohu vypracúvať návrhy a poskytovať koordináciu v súvislosti so zlepšovaním ochrany takýchto kritických infraštruktúr,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v Európskej únii – akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti (KOM(2009)0273),

—

so zreteľom na závery Rady z 30. novembra 2009 o posilnení chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej (CBRN) bezpečnosti v Európskej únii a na schválenie akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti (15),

—

so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (16),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (KOM(2010)0386),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov – Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (KOM(2010)0171),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k témam v oblasti CBRN, predchádzaniu katastrofám a reakcii na ne a v tejto súvislosti aj na svoje nedávne uznesenie z 10. februára 2010 o zemetrasení na Haiti (17), v ktorom vyzýva na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ,

—

so zreteľom na svoju správu z 21. septembra 2010 o oznámení Komisie: Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom (18),

—

so zreteľom na revidovaný návrh predsedníctva Rady z 25. októbra 2010 týkajúci sa záverov Rady o pripravenosti a reakcii v prípade chemického, biologického, rádiologického alebo jadrového útoku, vypracovaný na základe cieľov stanovených v rámci Akcie H.29, ktorým sa skvalitňuje núdzové plánovanie v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN (19), ktorý prijala Rada 8. novembra 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade nazvané Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (KOM(2010)0600),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0349/2010),

A.

keďže EÚ sa môže preukázať dlhodobou angažovanosťou v programoch v oblasti CBRN, počnúc závermi zo zasadania Európskej rady v Gente 19. októbra 2001 a v Laekene 13. – 14. decembra 2001; keďže program v oblasti CBRN bol prijatý v roku 2002 a neskôr ho v roku 2004 nahradil program solidárnosti EÚ a keďže Rada prijala nový akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti 12. novembra 2009,

B.

keďže katastrofy v oblasti CBRN, či už sú výsledkom náhody alebo teroristického útoku, predstavujú závažné ohrozenie bezpečnosti a zdravia ľudí žijúcich v EÚ, ovplyvňujú ich životy, životné prostredie a majetok, ako aj kultúrne dedičstvo a fungovanie spoločnosti v jednom či viacerých členských štátoch EÚ, a to narušovaním kritických infraštruktúr a riadiacich spôsobilostí,

C.

keďže Rada i Komisia sa zhodujú v tom, že počet nehôd súvisiacich s materiálmi v oblasti CBRN vrátane teroristických činov bol dosiaľ relatívne nízky, a keďže väčšina katastrof súvisiacich s týmito materiálmi vznikla v dôsledku priemyselných nehôd alebo v dôsledku nárastu a celosvetového šírenia nebezpečných patogénnych látok,

D.

keďže súčasné a pretrvávajúce riziko katastrof v oblasti CBRN na území Európskej únie, či už náhodných alebo zámerných, závažne ohrozuje plné uplatňovanie všetkých základných práv a slobôd a je v rozpore s prísľubom vytvárania a rozvíjania európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

E.

keďže jedno z najväčších rizík v oblasti CBRN vyplýva zo šírenia materiálov v oblasti CBRN teroristickými organizáciami a keďže sa preto jedno z dôležitých opatrení týka posilnenia režimu nešírenia prostredníctvom všeobecného a úplného vykonávania všetkých príslušných zmlúv a medzinárodných dohôd (konkrétne Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, Dohovoru o zákaze chemických zbraní a Dohovoru o zákaze biologických zbraní) a dosiahnutia zmluvy o zákaze výroby štiepnych materiálov na zbrojárske účely (Zmluva o zákaze výroby štiepnych materiálov pre jadrové zbrane a iné jadrové výbušné zariadenia),

F.

keďže výroba, vlastnenie, nadobúdanie, preprava, dodávka alebo použitie zbraní a výbušnín alebo jadrových, biologických alebo chemických zbraní, ako aj výskum a vývoj biologických a chemických zbraní a návod na výrobu alebo použitie výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní na nelegálne účely sú súčasťou pojmu, ktorým EÚ vymedzuje terorizmus a teroristický výcvik, ako sa uvádza v rámcových rozhodnutiach Rady 2002/475/SVV a 2008/919/SVV,

G.

keďže opatrenia týkajúce sa materiálov v oblasti CBRN sú jedným z oporných bodov stratégie EÚ na boj proti terorizmu a keďže vzhľadom na túto skutočnosť Rada schválila 30. novembra 2009 akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti,

H.

keďže problém zneužitia určitých chemických látok, ktoré sú voľne dostupné širokej verejnosti na trhu ako prekurzory na domácu výrobu výbušnín, môže v EÚ viesť k sérii teroristických a iných trestných činov; keďže táto situácia si vyžaduje dôkladné monitorovanie a kontrolu vykonávania návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní (KOM(2010)0473),

I.

keďže po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy vzniká nová rovnováha zodpovednosti medzi rôznymi inštitúciami EÚ na jednej strane a EÚ a jej členskými štátmi vrátane odborných znalostí v oblasti obrany na druhej strane; keďže budovanie tohto nového rámca je neustávajúcim procesom, ktorý si vyžaduje chápanie spoločných hodnôt a spoločný cieľ,

J.

keďže za politiku v oblasti CBRN sú v zásade zodpovedné členské štáty, keďže je však aj tak nevyhnutná úzka spolupráca a koordinácia na úrovni EÚ,

K.

keďže zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť poskytuje možnosti na zlepšenie celkovej reakcie EÚ v prípade krízy prostredníctvom opatrení v rámci nástroja stability,

L.

keďže akčným plánom EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa mala zabezpečiť efektívna interakcia vnútroštátnych iniciatív a iniciatív EÚ pri riešení rizík vyplývajúcich z CBRN a pri príprave potrebných reakcií, pričom by sa posilnila tzv. horizontálna koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi a tzv. vertikálna koordinácia medzi nástrojmi na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom zvýšiť účinnosť a rýchlosť spoločného využívania informácií, výmeny najlepších postupov, analytického podávania správ vo všetkých fázach, spoločného plánovania, vypracúvania operačných postupov, operačných cvičení a hospodárneho spoločného využívania existujúcich zdrojov,

M.

keďže opatreniami v oblasti CBRN sa zaoberá niekoľko agentúr EÚ činných v trestnom konaní, napríklad Europol, prostredníctvom zriadenia európskej databázy pre bomby a systému včasného varovania v oblasti výbušnín a materiálov v oblasti CBRN; keďže takýto postup si vyžaduje zavedenie riadnych postupov na výkon kontroly Európskym parlamentom a národnými parlamentmi, ako sa to uvádza napríklad v článku 88 ZFEÚ,

N.

keďže zdravotné riziká a s nimi súvisiace rozšírenie nebezpečných patogénnych látok sa vyskytujú v stále väčšej miere v EÚ i na celom svete, čo preukázalo aj nedávne prepuknutie nákazy A/H1N1,

O.

keďže nehody v oblasti CBRN môžu vyvolať problémy znečistenia a zamorenia životného prostredia, a to aj cezhraničného charakteru, z čoho vyplýva nevyhnutnosť začlenenia stratégií regenerácie a dekontaminácie do politiky EÚ v oblasti CBRN,

P.

keďže celkovým cieľom novej politiky EÚ v oblasti CBRN je „znížiť hrozby a prípadné následky vyplývajúce pre občanov Európskej únie z nehôd v oblasti CBRN“ a keďže by sa to malo dosiahnuť „znižovaním pravdepodobnosti výskytu nehôd v oblasti CBRN a obmedzením ich následkov, ak by k nim došlo“,

Q.

keďže Komisia vo svojom oznámení o úlohe EÚ v oblasti celosvetového zdravia (20) uznáva potrebu koordinovať opatrenia na úrovni EÚ i na celosvetovej úrovni, aby bolo možné rýchlo reagovať na zdravotné hrozby, a zaväzuje sa zlepšiť mechanizmy pripravenosti a reakcie na výskyt epidémií vrátane úmyselných činov ako bioterorizmus,

R.

keďže biologické látky ako antrax sú v porovnaní s jadrovými technológiami a ich prekurzormi lacnejšie a dajú sa oveľa jednoduchšie získať a šíriť, čo poskytuje príležitosti na nekonvenčné teroristické útoky, ktoré by mohli znamenať katastrofálne, dlhodobé ohrozenie zdravia a životného prostredia vrátane poľnohospodárstva a zásobovania potravinami,

S.

keďže kým sa prvým zasahujúcim vrátane polície, hasičských a sanitných služieb neposkytne ochrana pred expozíciou formou zdravotných protiopatrení a zodpovedajúceho výcviku, nemôžu pomáhať obetiam nehôd v oblasti CBRN priamo na mieste bez toho, aby sa sami nevystavovali riziku,

T.

keďže regionálne rezervy materiálu na zdravotnícke protiopatrenia zabezpečujú dostatočnú ochranu občanov zaisťovaním rovnováhy medzi ochranou verejného zdravia a ekonomickými otázkami, pričom zaručujú zodpovednosť a solidaritu členských štátov,

U.

keďže Svetová zdravotnícka organizácia sa svojim programom včasného celosvetového varovania a reakcie (21) usiluje o zlepšenie biologickej bezpečnosti a ochrany a pripravenosti na výskyty nákazy nebezpečnými a novými patogénnymi látkami,

V.

keďže EÚ sa prostredníctvom svojich členských štátov a Komisie aktívne zúčastňuje diskusií v rámci celosvetovej iniciatívy pre zdravotnú bezpečnosť, ktorej cieľom je dosiahnuť spoločné celosvetové kroky na posilnenie pripravenosti v oblasti verejného zdravia a poskytnúť odpoveď na hrozbu, ktorú predstavuje medzinárodný biologický, chemický a rádiologický a jadrový terorizmus,

W.

keďže ohrozenie chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti vyplýva nielen z teroristických útokov alebo z nedbanlivosti, ale aj zo súčasných oblastí znečistených chemickými zbraňami počas 2. svetovej vojny a uloženými na morskom dne alebo zo skládok jadrového odpadu v EÚ,

X.

keďže primeraná úroveň chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti v EÚ závisí aj od úrovne bezpečnosti uplatňovanej v tretích krajinách,

Y.

keďže nové hrozby bezpečnosti by mohli vyplynúť z používania nových technológií pri plánovaní nových teroristických útokov, zatiaľ čo bezpečnostné normy nie sú dostatočne rýchlo prispôsobované technickému pokroku,

Z.

keďže na stanovenie nevyhnutných a dostatočných bezpečnostných požiadaviek je potrebná dôkladná revízia rôznych noriem, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú,

AA.

keďže nový akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti má tri hlavné časti – prevencia, odhaľovanie a pripravenosť a reakcia – a obsahuje aj štvrtú kapitolu o opatreniach vzťahujúcich sa na prevenciu, odhaľovanie a reakciu v oblasti CBRN a keďže pochopenie významu každej fázy ma kľúčový význam pre zabezpečenie riadneho vykonávania štúdií hodnotenia rizika, reakcií a protiopatrení, pričom treba prijať celoplošný a cezhraničný prístup k zaobchádzaniu s materiálmi CBRN, t. j prostredníctvom riadneho určenia merateľných cieľov a akcií v každej fáze,

AB.

keďže zmeny, ktoré Rada urobila v súčasnom akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti navrhnutom Komisiou, tento akčný plán oslabujú, čím záväzok členských štátov stráca svoj záväzný charakter a zmierňujú sa stanovené opatrenia, pričom mnoho z nich sa dodržiava na národnej úrovni namiesto toho, aby nadobudli celoeurópsky rozmer, a zároveň sa oslabuje monitorovanie a kontrola ich plnenia zo strany Komisie, pričom Komisia sa niekedy dokonca ani neuvádza ako jeden z aktérov popri členských štátoch,

1.

všíma si, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti je nejednoznačný, pokiaľ ide o nové rozdelenie kompetencií medzi členskými štátmi a EÚ po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ako sa uvádza v článku 5 ZEÚ v spojitosti so zásadou prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality; poukazuje na to, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti sa venuje oblasti spoločných vnútorných právomocí (článok 4 ZFEÚ) z hľadiska priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločných bezpečnostných otázok a dopravy, opatreniam civilnej ochrany (článok 196 ZFEÚ), ako aj vonkajším činnostiam Únie (články 21 a 22 ZEÚ);

2.

poukazuje však na to, že zavedením spoločného bezpečnostného systému v oblasti CBRN by sa nemala obmedziť právomoc členských štátov v tejto oblasti politiky;

3.

považuje akčný plán za hlavný nástroj, ktorým sa zaručí riadne zosúladenie medzi vnútroštátnymi a európskymi iniciatívami riešenia rizík v oblasti CBRN;

4.

uznáva, že je mimoriadne dôležité posilniť príslušnú odbornosť a vyhnúť sa zdvojovaniu, roztrieštenosti a nedôslednosti úsilia inštitúcií EÚ a/alebo členských štátov v oblasti bezpečnosti a obrany v prípade, že je ohrozené základné právo a dôsledky ľahkovážnosti a nedbalosti presahujú hranice;

5.

zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť spoločný prístup k prevencii, odhaľovaniu a reakcii v oblasti CBRN vytvorením osobitných mechanizmov (regulačných, legislatívnych alebo nelegislatívnych nástrojov), na základe ktorých sú v prípade katastrofy v oblasti CBRN, ktorá je výsledkom náhody alebo teroristického útoku, spolupráca a poskytovanie prostriedkov pomoci povinné; pripomína, že hlavným cieľom inštitúcií EÚ by malo byť zabezpečenie efektívnosti národnej alebo nadnárodnej reakcie na nehodu alebo teroristický útok v oblasti CBRN na základe solidárnosti EÚ, a to koordinovaným spôsobom pod záštitou Komisie a s celoeurópskym dosahom;

6.

pripomína, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti ponúka príležitosť, ako umožniť EÚ a jej členským štátom nájsť legislatívne prostriedky na účinné vykonávanie doložky o solidarite, ktorá je súčasťou článku 222 ZFEÚ, a že členské štáty musia byť navzájom informované o svojich plánoch riešenia a osvedčených postupoch v oblasti katastrof v oblasti CBRN a boja proti nim, či už sú spôsobené náhodne alebo úmyselne, aby si mohli prísť vzájomne na pomoc koordinovaným a účinným spôsobom;

7.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité posilniť rozsah normatívneho a regulačného zásahu Komisie, ktorá má v súčasnom znení akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti trochu nejasnú úlohu vzhľadom na množstvo stanovených cieľov a opatrení; nalieha preto, aby Komisia vypracovala legislatívne návrhy, pokiaľ možno pre všetky oblasti, na ktoré sa vzťahuje akčný plán; a zdôrazňuje, že rozdiely v úsilí vyvíjanom jednotlivými členskými štátmi možno odstrániť iba vtedy, ak sa Komisii zverí silná regulačná úloha;

8.

nalieha, že záväzok členských štátov kontrolovať CBRN musí presiahnuť obyčajnú výmenu najlepších postupov a informácií a že spoločne využívať by sa mali aj technológie a infraštruktúry, aby sa predišlo duplikácii zdrojom a mrhaniu nimi s cieľom vytvoriť hodnotné a nákladovo efektívne synergie na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na metódach odhaľovania a prevencie katastrof spôsobených CBRN, prevozu materiálov CBRN v rámci EÚ a reakcie vrátane vzájomnej výmeny informácií z oblasti CBRN a cezhraničnej pomoci;

9.

nabáda preto členské štáty s najvyššou úrovňou rozvoja v oblasti vnútornej bezpečnosti, aby si vymieňali informácie a spoločne využívali technológie a infraštruktúry napriek ich citlivému a výsostne vnútroštátnemu charakteru a aby spustili spoločné strategické projekty, ako je uvedené vyššie; vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili a pravidelne aktualizovali databázu lekárskych protiopatrení dostupných v členských štátoch v prípadoch mimoriadnych udalostí týkajúcich sa chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti, aby podporovali spoločné využívanie existujúcich kapacít a aby koordinovali nákladovo výhodnú politiku nadobúdania uvedených protiopatrení;

10.

žiada, aby sa vypracovali kvalitatívne a bezpečnostné normy EÚ, ako aj systém a sieť laboratórií EÚ na certifikáciu bezpečnostného zariadenia a technológií v oblasti CBRN; zdôrazňuje, že prísne bezpečnostné normy a postupy prijímania sa musia uplatňovať aj v súvislosti s personálom zamestnaným v zariadeniach s prístupom ku škodlivým látkam; žiada vzájomnú výmenu a využívanie najlepších poznatkov a odborných skúseností z civilnej i vojenskej oblasti; zdôrazňuje, že by sa malo zabezpečiť, opäť pod vedením Komisie, potrebné financovanie výskumu a vývoja, aby sa zaistilo vykonávanie aplikovaného výskumu a veľkých demonštračných projektov s rozmerom EÚ, že vzhľadom na rozdrobenie tohto trhu je potrebná priemyselná politika EÚ v oblasti civilnej bezpečnosti, ktorá by intenzívnejšie stimulovala spoluprácu podnikov v EÚ a osobitnú podporu by poskytovala malým a stredným (priemyselným) podnikom, ktoré sa významne podieľajú na inovácii v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj/bezpečnosť, a že treba vyvinúť úsilie na podnecovanie spolupráce (najmä cezhraničnej spolupráce) európskych podnikov; želá si, aby vznikol komplexný projektový manažment, ktorý by dokázal riadiť všetky aspekty bezpečnostných projektov v oblasti CBRN a zahŕňal by všetky štádiá nebezpečenstva, ktoré predstavujú CBRN látky (predchádzanie, odhaľovanie a reakcia); vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégiu rozvoja odvetvia biologickej ochrany v Európe;

11.

víta skutočnosť, že téma CBRN ochrany sa rieši v rámci etablovanej európskej rámcovej spolupráce pre bezpečnostný a obranný výskum medzi Komisiou, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Európskou obrannou agentúrou (EDA); zdôrazňuje, že vzájomné dopĺňanie sa, koordinácia a súčinnosť investícií do výskumu a technológií v oblasti obrany a investícií do výskumu v oblasti civilnej bezpečnosti, ktoré poskytuje Komisia v rámci 7. rámcového programu, by si vyžadovalo skutočné zlepšenie príslušných právnych podmienok upravujúcich výmenu informácií v medziach európskej rámcovej spolupráce a medzi činnosťami na úrovni štátov a EÚ, ako sa uvádza v rozhodnutí Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe „Spolupráca“, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013 (22)); vyzýva na rozvoj aplikovaného výskumu európskeho rozmeru v oblasti bezpečnosti zariadení s cieľom chrániť miestnych obyvateľov a životné prostredie a vyzýva na spustenie významných demonštračných programov; podporuje vytváranie stredísk odborných znalostí špecializovaných na hrozby, ktoré predstavujú látky CBRN, ako aj mobilitu výskumných pracovníkov;

12.

naliehavo žiada, aby sa pri spracovávaní spoločných databáz členských štátov a citlivých údajov získaných z výskumu uplatňovali vhodné ochranné a bezpečnostné opatrenia, pretože takýto prístup zameraný na bezpečnosť údajov podporí posilnenie spolupráce a spoločné využívanie informácií úradmi a subjektmi členských štátov;

13.

zdôrazňuje význam posilnenej pripravenosti a požaduje pravidelné mapovanie vnútroštátnych kapacít a aktív, ako aj spoločné cvičenia členských štátov;

14.

žiada naliehavo vytvoriť európsky mechanizmus reakcií na krízy opierajúci sa o útvary Komisie, ktorý by mal koordinovať civilné a vojenské prostriedky s cieľom zabezpečiť, aby bola EÚ schopná rýchlo reagovať a riešiť katastrofy v oblasti CBRN, a pripomína svoju žiadosť o zriadenie európskych jednotiek civilnej ochrany založených na existujúcom mechanizme civilnej ochrany EÚ, čo Únii umožní zlúčiť zdroje potrebné na poskytnutie núdzovej pomoci vrátane humanitárnej pomoci do 24 hodín od katastrofy v oblasti CBRN, ku ktorej by došlo na území EÚ alebo mimo neho; zdôrazňuje, že aj medzi orgánmi ako Europol, Interpol a orgánmi činnými v trestnom konaní v členských štátoch by sa mali vytvoriť primerané premostenia a partnerstvá, aby sa tak vybudovala vhodná a účinná sieť aktívneho predvídania núdzových situácií/ich monitorovania v reálnom čase a operatívneho zapojenia/koordinácie na riešenie katastrof v oblasti CBRN a zdôrazňuje potrebu podávať správy aj Komisii; pripomína Barnierovu správu z roku 2006 nazvanú Európska jednotka civilnej ochrany: Europe aid (23), ktorú parlament jednoznačne podporil, a v tejto súvislosti víta novú snahu Komisie vytvoriť európsku kapacitu na núdzové reakcie, ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Smerovanie k účinnejšej európskej reakcii na katastrofy: úloha civilnej ochrany a humanitárnej pomoci (KOM(2010)0600);

15.

vyzýva, aby sa kládol dôraz na dvojaké – civilno-vojenské – využitie technológií ako zdroja súčinnosti; v rámci riadne vymedzených smerov strategickej spolupráce podporuje spoluprácu s EDA, krajinami organizácie NATO – napríklad s USA a Kanadou – a tretími krajinami, ktoré sú priekopníkmi v oblasti CBRN bezpečnosti, prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, štruktúrovaného dialógu medzi odborníkmi a spoločného rozvoja kapacít; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty Európskej únie uskutočňovali spoločné cvičenia zamerané na prevenciu a zvládanie mimoriadnych udalostí súvisiacich s bezpečnosťou CBRN, do ktorých sa zapoja ozbrojené sily, zložky civilnej ochrany členských štátov a mechanizmus civilnej obrany EÚ;

16.

konštatuje, že existujúci mechanizmus civilnej ochrany EÚ, vymedzený v rozhodnutí Rady 2007/779/ES, predstavuje v súčasnosti vhodný nástroj na riešenie katastrof v oblasti CBRN, a zdôrazňuje, že táto štruktúra by mala byť fórom, na ktorom by sa mali prijímať núdzové rozhodnutia týkajúce sa pripravenosti a reakcie na katastrofy v oblasti CBRN; konštatuje však, že v záujme dosiahnutia tohto cieľa a zabezpečenia riadnej prevencie a odhaľovania treba nadviazať spoluprácu s orgánmi civilnej ochrany, spravodajskými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj so strediskami bezpečnostných služieb, vojenských informácií a reakcií v každom členskom štáte a na úrovni EÚ, napríklad s útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) Politického a bezpečnostného výboru (PSC) a spoločným situačným centrom (SitCen); pripomína ďalej úlohu Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI), ktorou je uľahčenie, podpora a posilňovanie operačnej spolupráce príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov v oblasti vnútornej bezpečnosti;

17.

pripomína, že spoločné situačné centrum (SitCen) bolo začlenené do nového Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť a že jeho pracovníci pochádzajú najmä zo spravodajských a politických útvarov členských štátov; zdôrazňuje, že jeho činnosť má mimoriadny význam pre podporu vnútroštátnych centier krízového riadenia;

18.

vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie pod dohľadom Komisie s cieľom zlepšiť súčinnosť zariadení, kapacít a technológií v oblasti civilnej ochrany, aby tak v prípade CBRN katastrofy v praxi účinne uplatňovali novú doložku o solidarite;

19.

zdôrazňuje, že posilnenie kapacít civilnej ochrany EÚ musí zahŕňať okrem iného aj využívanie technológií, infraštruktúr a spôsobilostí dvojakého použitia, ako aj strategickú spoluprácu s Európskou obrannou agentúrou (EDA), Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a inými medzinárodnými centrami CBRN alebo programami excelentnosti;

20.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby určili alebo vytvorili vnútroštátny orgán, ktorý by bol v prípade CBRN útoku alebo katastrofy poverený úlohou hlavného koordinátora všetkých národných a miestnych zapojených orgánov a zodpovedný za prijímanie opatrení v reakcii na takúto udalosť;

21.

súhlasí s hodnotením, že CBRN útoky sú vážnou hrozbou pre bezpečnosť obyvateľov EÚ; podporuje preto všetky opatrenia, ktoré poskytujú širšiu ochranu pred CBRN útokmi;

22.

zdôrazňuje, že boj proti terorizmu sa musí vykonávať v plnom súlade s medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ľudských práv a európskymi právnymi predpismi, zásadami a hodnotami v oblasti základných práv vrátane zásady právneho štátu; pripomína potrebu dodržiavania zásad Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia;

23.

pripomína, že zabrániť teroristom v prístupe k materiálom v oblasti CBRN je kľúčovou prioritou tak v rámci súčasnej stratégie EÚ na boj proti terorizmu z roku 2005 a jej budúcej aktualizovanej verzie, ako aj v rámci stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov z roku 2003; žiada preto, aby koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu prostredníctvom vhodných a relevantných agentúr a odborníkov EÚ pravidelne podával Parlamentu správy o stupni akýchkoľvek možných rizík alebo hrozieb v oblasti CBRN v rámci Únie alebo voči občanom či záujmom EÚ v iných oblastiach; trvá na tom, že je potrebné ďalšie objasnenie príslušných úloh rôznych orgánov EÚ a členských štátov zapojených do boja proti terorizmu; v tejto súvislosti uznáva koordinačnú úlohu COSI a SitCen; žiada Parlament, aby ako jediný priamo demokraticky volený orgán v EÚ zabezpečil v rámci svojich právomocí demokratickú kontrolu nad obidvomi týmito orgánmi, a preto žiada, aby bol pohotovo a v plnej miere informovaný o ich činnostiach tak, aby sa zachovalo ich bezpečné fungovanie;

24.

žiada inštitúcie EÚ, aby pokračovali v demokratickej kontrole a transparentnosti, pokiaľ ide o prípravu a plnenie všetkých častí akčného plánu EÚ v oblasti CBRN, a aby zároveň rešpektovali právo verejnosti na prístup k všetkým informáciám a príslušnej dokumentácii, ktorá sa týka verejnej bezpečnosti a každodenných rizík spojených s CBRN katastrofami;

25.

žiada, aby sa opatrenia uvedené v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti začlenili do všetkých nástrojov EÚ pre vonkajšie vzťahy v oblasti hospodárskej spolupráce a politického dialógu s tretími krajinami (vrátane doložiek EÚ o nešírení zbraní); naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci politického a hospodárskeho dialógu s tretími krajinami využívali všetky dostupné prostriedky (vrátane nástrojov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a vonkajších vzťahov) na podporu noriem v oblasti odhaľovania a prevencie nehôd v oblasti CBRN, vrátane vzájomnej výmeny informácií, a reakcií na takéto nehody v tretích krajinách, ako je to načrtnuté v akčnom pláne;

26.

zdôrazňuje, že medzi bezpečnosťou vo vnútri Európskej únie a mimo nej existuje úzke prepojenie a zrkadlový efekt; v tejto súvislosti víta kroky regionálnych CBRN centier excelentnosti uskutočnené v oblastiach mimo Európskej únie, v ktorých vládne napätie, so zameraním na podporu siete odbornej spolupráce, zlepšovanie schopnosti kontroly vývozu a predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s látkami CBRN a posilňovanie súboru regulačných právnych predpisov týchto štátov a regionálnej spolupráce v tejto oblasti; podporuje myšlienku, aby sa v Európe vzdelávali medzinárodní odborníci z rizikových krajín, a to v súlade s náležitými pravidlami bezpečnosti a dôvernosti;

27.

nalieha na inštitúcie EÚ a členské štáty, aby odolali tlaku, ktorý možno očakávať, zo strany priemyslu a iných zúčastnených strán, ktoré sa usilujú vyhnúť záťaži vyššej regulácie (a ako to jasne vyplýva z porovnania verzií akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti v podaní Komisie a Rady); domnieva sa, že by sa mali zohľadniť obavy priemyslu týkajúce sa kvality a dosahu navrhovaných regulačných opatrení bez toho, aby sa zo zreteľa stratila podstata veci – právo na život, slobodu a bezpečnosť všetkých ľudí v Európe a ich spoločností; zdôrazňuje, že prioritou je zabezpečiť dohľad nad materiálmi v oblasti CBRN a ich ochranu v celej EÚ, efektívnosť reakcie EÚ v prípade katastrofy, či už spôsobnej náhodne alebo úmyselne, a že je dôležité snažiť sa o odstránenie takýchto hrozieb;

28.

vyzýva členské štáty, aby sa v plnej miere zapojili do vykonávacej fázy akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti a aby v tejto súvislosti spolupracovali s orgánmi EÚ, ktoré pretavujú ciele a opatrenia akčného plánu do konkrétnych krokov, aby tak bezpečnosť v oblasti CBRN bola zaručená v každom z členských štátov EÚ;

29.

vyzýva Komisiu, aby vystupovala ako hlavný sprostredkovateľ a vykonávala monitorovanie v súvislosti s vytvorením a pravidelnou aktualizáciou zoznamov EÚ o látkach v oblasti CBRN, pričom o primeranom časovom rámci by mala rozhodovať práve Komisia; trvá na tom, aby súčasťou týchto zoznamov boli aj možné preventívne opatrenia a opatrenia reakcie pre každú látku v oblasti CBRN v súlade s mierou jej nebezpečnosti a potenciálom zneužitia a zraniteľnosti;

30.

zastáva názor, že v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti sa musia stanoviť vyššie normy na základe rizík, pokiaľ ide o kritériá posudzovania bezpečnosti vysokorizikových zariadení v oblasti CBRN, a zdôrazňuje úlohu a zodpovednosť vnútroštátnych orgánov pri vykonávaní pravidelných kontrol týchto zariadení, keďže vypracovanie „kritérií“, ako sa uvádza v súčasnom akčnom pláne zmenenom, doplnenom a prijatom Radou samo osebe nepostačuje a zavádza prekvapivo nízky štandard v spojení s nízkou úrovňou zodpovednosti organizácií pracujúcich s materiálmi CBRN, príslušných orgánov členských štátov a orgánov EÚ; poznamenáva tiež, že všetky prijaté opatrenia by mali byť úmerné pravdepodobným rizikám;

31.

zdôrazňuje, že bezpečnostné ustanovenia a požiadavky na vysokorizikové zariadenia v oblasti CBRN v celej EÚ musia byť predmetom právnych úprav EÚ, a nie iba „dokumentov o najlepších postupoch“, a to prostredníctvom dôsledného konzultačného procesu združujúceho orgány EÚ, orgány členských štátov a organizácie venujúce sa vysokorizikovým látkam v oblasti CBRN; dôrazne vyzýva, aby sa až do prijatia a zavedenia takýchto právnych úprav zverila Komisii významnejšia monitorovacia a inšpekčná úloha;

32.

víta iniciatívy, ktoré uskutočňuje Spoločné výskumné centrum (SVC) formou podporovania programov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a jadrových inšpekcií; odporúča postupovať tak, aby sa vzájomne prepojili jej databázy a výsledky výskumu s databázami a výsledkami členských štátov;

33.

podporuje vytváranie stratégií, ktorých cieľom je zvýšiť informovanosť podnikov, vedeckej a akademickej obce a finančných inštitúcií o rizikách spojených so šírením CBRN materiálov a s obchodovaním s nimi v súvislosti s ich prácou a činnosťami; domnieva sa, že dôvernosť obyčajne tvorí významnú zložku účinnosti bezpečnostných opatrení v akčnom pláne a že je potrebné zabrániť riziku prezradenia, ktoré by účinnosť týchto opatrení narušilo;

34.

domnieva sa, že Komisia a orgány členských štátov by mali dohliadať na činnosti vykonávané organizáciami, ktoré sa venujú vysokorizikovým materiálom v oblasti CBRN, a mali by zabezpečiť, aby tieto organizácie dodržiavali normy bezpečnosti a ochrany verejnosti, stanovené na základe rizík, z čoho vyplýva, že sa musia pravidelne vykonávať riadne inšpekcie vo vysokorizikových lokalitách;

35.

domnieva sa, že časť „Prevencia“ akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa mala zmeniť a doplniť tak, aby sa zabezpečilo, že chemický priemysel nahradí používanie vysokorizikových chemikálií vhodnými alternatívami s nižším rizikom, ak je takáto náhrada vedecky, technologicky a environmentálne možná a dôjde k jednoznačnému zvýšeniu bezpečnosti; je si vedomý hospodárskych nákladov, ktoré môže táto náhrada vyvolať, a ich vplyvu na príslušné priemyselné odvetvia, ale naliehavo vyzýva EÚ, členské štáty a súkromný sektor, aby bezpečnosti občanov venovali najvyššiu pozornosť; v tejto súvislosti odporúča, aby sa vytvorila osobitná väzba na existujúce nariadenie REACH (24), o čo sa správne usilovala Komisia vo svojej verzii navrhovaného akčného plánu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila štúdiu o vykonávaní nariadenia REACH;

36.

zdôrazňuje, že najväčšie CBRN riziká vyplývajú zo šírenia CBRN materiálov teroristami; zdôrazňuje preto význam zabezpečenia väčšej účinnosti medzinárodných kontrolných systémov a zlepšenia kontroly na hraniciach a pri vývoze;

37.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vyzvali všetky štáty na podpis a splnenie záväzkov podľa Dohovoru o chemických zbraniach (CWC) a Dohovoru o biologických zbraniach (BWC) a aby vyvíjali maximálne úsilie na podporu dodatočného overovacieho protokolu k dohovoru o biologických zbraniach, ktorý obsahuje zoznamy nebezpečných biologických látok a patogénov a ustanovenia o zverejňovaní a monitorovacích inšpekciách; ďalej vyzýva členské štáty, Radu, Komisiu a medzinárodné spoločenstvo, aby ako súčasť overovacej prílohy k dohovoru o chemických zbraniach (CWC) vypracovali zoznam všetkých potenciálne škodlivých chemických látok vrátane bieleho fosforu;

38.

ďalej vyzýva Komisiu a Radu, aby ďalej zintenzívnili aktivity na podporu systému zmlúv, najmä dohovorov o chemických a biologických zbraniach, a preto žiada, aby všetky členské štáty EÚ zaviedli prísny zákaz výroby a používania biologických a chemických zbraní a zneškodnili svoje zbrane;

39.

uvedomuje si, že šírenie zvyšuje hrozbu zneužitia týchto látok teroristickými skupinami, a podporuje EÚ v pokračovaní úsilia o zovšeobecnenie právneho rámca boja proti jadrovému terorizmu a zabezpečenie dodržiavania platných predpisov; podporuje projekty spolupráce s tretími krajinami, napríklad krajinami Stredozemného mora zamerané na boj proti obchodovaniu s jadrovým a rádiologickým materiálom; vyzýva EÚ, aby vzhľadom na hodnotiacu konferenciu k Dohovoru o zákaze biologických a toxínových zbraní (BTWC), ktorá sa bude konať v roku 2011, zovšeobecnila platnosť Dohovoru o zákaze chemických zbraní (CWC) a Dohovoru o zákaze biologických zbraní (BWC);

40.

vyzýva Komisiu, aby predložila porovnávacie údaje a celkové hodnotenie súčasného stavu európskeho priemyslu z hľadiska zabezpečenia kontrol vysokorizikových materiálov v oblasti CBRN a ich sprísnenia, a to aj vrátane prehľadu všetkých príslušných vnútroštátnych zákonov týkajúcich sa vykonávania CWC, BWC a iných medzinárodných nástrojov týkajúcich sa materiálov v oblasti CBRN; tento prehľad by mal zahŕňať podávanie správ o tom, v akej miere si členské štáty a priemyselné odvetvia plnia medzinárodné povinnosti; uznáva však, že vykonávacie opatrenia, akými sú BWC a CWC, nemusia byť dostatočné na riešenie rizík, ktoré vyplývajú z používania CBRN neštátnymi aktérmi, predovšetkým teroristickými sieťami;

41.

vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili súčasný návrh dohovoru o zákaze vývoja, výroby, zhromažďovania, prenosu a používania uránových zbraní a o ich zničení a aby tento dohovor predložili členským krajinám OSN na podpis a ratifikáciu; vyzýva všetky členské štáty EÚ a členské krajiny OSN, aby vyhlásili moratórium na používanie zbraní s ochudobneným uránom dovtedy, kým bude schválený celosvetový zákaz týchto zbraní;

42.

podporuje zavádzanie opatrení zameraných na boj proti financovaniu šírenia jadrových zbraní podľa vzoru mechanizmov uplatňovaných v boji proti financovaniu terorizmu;

43.

víta opatrenia Komisie v rámci nástroja stability, ktoré sa týkajú činností v oblasti CBRN; túto činnosť považuje za doplnkovú k akčnému plánu a vyzýva Komisiu, aby tieto projekty rozšírila aj na regióny mimo bývalého Sovietskeho zväzu (SEDE); v nadväznosti na skúsenosti z nástroja stability vyzýva Komisiu, aby vyzvala na predkladanie návrhov zameraných na posilnenie bezpečnosti a ochrany civilných laboratórií s cieľom zamedziť šíreniu jadrových zbraní v budúcnosti;

44.

domnieva sa, že v akčnom pláne EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa mal jednoznačne požadovať rozvoj usmernení EÚ pre bezpečnostnú odbornú prípravu a normatívne požiadavky, ktoré sa majú vykonávať vo všetkých 27 členských štátoch, a malo by sa zabezpečiť poskytnutie osobitných školiacich programov personálu bezpečnostnej ochrany, ktorý prichádza do styku s vysokorizikovými materiálmi v oblasti CBRN, vrátane personálu v priemyselných odvetviach a výskumných strediskách, v ktorých sa nachádzajú vysokorizikové materiály v oblasti CBRN, a stanovenie požiadaviek pre pracovníkov v oblasti CBRN (úloha, kompetencie a odborná príprava); zdôrazňuje, že odbornú prípravu treba poskytovať aj zásahovým jednotkám;

45.

zdôrazňuje, že budúcou krátkodobou revíziou akčného plánu EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by sa nemala jednoducho presadzovať samoregulácia v príslušných priemyselných odvetviach a nemalo by sa im iba odporúčať, aby prijali kódexy správania, ale od Komisie by sa malo žiadať, aby vypracovala celoeurópske usmernenia a právne úpravy uplatniteľné na všetky odvetvia, v ktorých sa používajú vysokorizikové látky CBRN;

46.

domnieva sa, že je otázkou prvoradej dôležitosti dôkladne sledovať všetky transakcie s vysokorizikovými materiálmi v oblasti CBRN v EÚ a že namiesto obyčajného „naliehania“ na priemyselné odvetvia, aby podávali správy o transakciách, by Komisia a členské štáty mali pracovať na riadnom právnom rámci na reguláciu a monitorovanie transakcií, čím sa zvýši úroveň bezpečnosti a zabezpečí riadne a rýchle podávanie správ o všetkých podozrivých transakciách, ako aj o strate či krádeži materiálov v oblasti CBRN; zdôrazňuje, že tieto právne úpravy by mali vytvoriť riadny základ pre úplnú transparentnosť vo všetkých odvetviach, v ktorých sa používajú látky CBRN, čím by sa zabezpečila zodpovednosť priemyselných odvetví za tieto transakcie; domnieva sa, že by sa mala zohľadniť spôsobilosť súkromného sektora vykonávať príslušné zákony a pravidlá v súvislosti s monitorovaním jeho povinností podávať správy s cieľom zabezpečiť náležitý dohľad;

47.

zdôrazňuje, že zaistenie bezpečnosti prepravy a skladovania materiálov v oblasti CBRN je nepopierateľnou a nevyhnutnou súčasťou postupu zameraného na čo najväčšie sťaženie dostupnosti týchto materiálov, a tým aj na riešenie bezpečnostných problémov súvisiacich s CBRN;

48.

zdôrazňuje, že riziká spojené s obchodovaním s chemickými látkami prostredníctvom internetu si vyžadujú ďalšie preskúmania a osobitné opatrenia;

49.

žiada o objasnenie v súvislosti s posilnením dovozného/vývozného režimu vzhľadom na úlohy členských štátov a Komisie; vyzýva členské štáty, aby vykonávali existujúce medzinárodné právne úpravy a zabezpečili ich uplatňovanie, a Komisiu, aby prevzala monitorovaciu úlohu, hodnotila dodržiavanie predpisov a podávala o ňom správy; pripomína, že vzhľadom na vývoj technológií je dôležité preskúmať a zrevidovať príslušné právne predpisy a nariadenia, ktoré sa týkajú získavania, dovozu, predaja, bezpečného skladovania a prepravy materiálov v oblasti CBRN;

50.

zdôrazňuje, že vzhľadom na teroristické činy spáchané v európskych krajinách umiestnením výbušných látok do balíkov odoslaných poštou treba v mieste všetkých poštových služieb, kde sa rozdeľuje korešpondencia, posilniť inšpekciu a bezpečnostné mechanizmy, ak existujú, a vytvoriť ich tam, kde neexistujú;

51.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s orgánmi členských štátov začala štúdiu, v ktorej posúdi situáciu na mieste z hľadiska odhaľovania CBRN a bezpečnosti jadrových elektrární v EÚ a v jej susedstve so zreteľom na možnosť nehody alebo medzinárodného teroristického útoku; vyzýva členské štáty, aby nadviazali na výsledky takéhoto posúdenia a pracovali na spoločných usmerneniach EÚ k spôsobu riešenia nehôd alebo úmyselných útokov vrátane stanovenia prostriedkov, ktorými sa zabezpečí, aby členské štáty vyčlenili na toto úsilie dostatočné ľudské a materiálne zdroje;

52.

žiada, aby sa posilnila úloha Monitorovacieho a informačného centra, ktoré bolo už vytvorené v rámci mechanizmu civilnej ochrany EÚ, aby zabezpečilo riadne výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi a viedlo k stanoveniu celoeurópskych noriem pre odhaľovanie činností v oblasti CBRN;

53.

žiada Komisiu, aby monitorovala, vyhodnocovala, a každoročne predkladala správy Parlamentu o dodržiavajú predpisov členskými štátmi, a žiada vnútroštátne orgány, aby zabezpečili, že príslušné priemyselné odvetvia a organizácie zaoberajúce sa vysokorizikovými materiálmi v oblasti CBRN uplatňujú a dodržiavajú právne úpravy a usmernenia;

54.

považuje za zásadné, aby sa vykonali riadne štúdie s cieľom povinne zaangažovať všetky príslušné orgány a zúčastnené strany na úrovni členských štátov a EÚ vrátane posúdenia možností urýchlenia a zjednodušenia výmen a spolupráce, čím sa viac zefektívni reakcia na ohrozenie verejnej bezpečnosti;

55.

vyzýva Radu, aby v súvislosti s núdzovým plánovaním zverila Komisii úlohu koordinátora, aby mohla vystupovať ako monitorovací subjekt, čím sa zabezpečí existencia miestnych a vnútroštátnych núdzových plánov; zdôrazňuje, že Komisia by mala prevziať úlohu správcu takýchto plánov, čím by mala najlepšie možnosti na zistenie prípadných nedostatkov, a teda by mohla zareagovať rýchlejšie ako príslušné orgány;

56.

víta zámer posilniť kapacitu civilnej ochrany EÚ; konštatuje však, že schopnosti vojenských obranných útvarov v mnohých členských štátoch EÚ sa zvyšujú na základe praktických skúseností pri riešení katastrof v oblasti CBRN; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu, aby si vymieňali osvedčené postupy a viac investovali do komplexnej koordinácie medzi civilnými a vojenskými odborníkmi;

57.

naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v identifikovaní potrieb, ktoré treba splniť na zvýšenie kapacít civilnej ochrany so zreteľom na spoločné projekty obstarávania; žiada v tejto súvislosti, aby sa osobitný dôraz kládol na určenie potrieb EÚ, pokiaľ ide o pripravenosť a schopnosť reakcie v oblasti CBRN vrátane zdravotníckych protiopatrení, aby sa ich dostupnosť v prípade CBRN nehody posudzovala na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov;

58.

vyzýva na organizovanie spoločných cvičení medzi členskými štátmi EÚ a medzi členskými štátmi a tretími krajinami s cieľom predchádzať nebezpečným situáciám vznikajúcim v súvislosti s chemickou, biologickou, rádiologickou a jadrovou bezpečnosťou;

59.

víta plánované cvičenia EÚ na simuláciu nehôd alebo útokov v oblasti CBRN a zdôrazňuje, že akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by mal zabezpečiť, aby výsledky a posúdenia týchto cvičení prispeli k plánovanej trvalej diskusii o vypracúvaní celoeurópskych noriem;

60.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že Komisia by mala zaujať vedúce postavenie pri vytyčovaní noriem vychádzajúcich z potrieb kapacít na protiopatrenia; zdôrazňuje, že je to jediný spôsob, ako dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti v rámci EÚ, pretože by to bol jediný spôsob, ktorým sa zabezpečí, aby sa všetky členské štáty riadili rovnakými usmerneniami a uplatňovali rovnaké zásady pri budovaní kapacít a príprave vhodných ľudských a materiálnych zdrojov na reakciu na katastrofu, či už náhodnú alebo úmyselnú;

61.

zdôrazňuje potrebu vytvárať na úrovni regiónov/EÚ rezervy zdrojov na reakciu na katastrofu, ktorých rozsah by mal byť podľa možnosti úmerný aktuálnemu stupňu ohrozenia, či už pôjde o medicínske vybavenie alebo iné druhy príslušného vybavenia, za koordinácie prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ financovaného prostredníctvom EÚ a v súlade so spoločne schválenými usmerneniami EÚ; zdôrazňuje dôležitosť udržiavania dobre spravovaných rezerv v záujme zabezpečenia plnej funkčnosti, modernosti a aktuálnosti zdrojov na reakciu na katastrofu a medicínskeho alebo iného príslušného vybavenia; naliehavo zdôrazňuje, že pokiaľ dôjde k takémuto zhromažďovaniu zdrojov na úrovni EÚ/regiónov, akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti by mal ukázať možný spôsob, ako by členské štáty spoločne realizovali protiopatrenia a využívali zdroje v prípade nehody alebo teroristického útoku v oblasti CBRN, aby sa tak v praxi použila doložka o solidarite; zdôrazňuje, že akýkoľvek akt pomoci konkrétnemu členskému štátu EÚ musí vychádzať zo žiadosti zo strany príslušných politických orgánov v postihnutých krajinách a nesmie kolidovať s kapacitou členského štátu chrániť svojich vlastných občanov;

62.

žiada, aby sa pravidlá, ktorými sa riadi Fond solidarity Európskej únie, preskúmali tak, aby bol prístupnejší v prípade prírodných katastrof a dostupný v prípade priemyselných katastrof a katastrof zapríčinených ľudským faktorom, a vyzýva členské štáty, aby využívali dostupné zdroje zo štrukturálneho fondu na zvýšenie prevencie a pripravenosti;

63.

s cieľom pripraviť sa na nešťastnú možnosť nehody, prepuknutia alebo úmyselného šírenia CBRN vyzýva Komisiu, aby zriadila oznamovací mechanizmus, ktorý by prepojil činnosť mechanizmu civilnej ochrany EÚ a ďalších systémov včasného varovania EÚ v príslušných oblastiach zdravia, životného prostredia, výroby potravín a dobrých životných podmienok zvierat; vyzýva tiež Komisiu, aby zriadila mechanizmus výmen informácií a analýz s medzinárodnými orgánmi ako Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová meteorologická organizácia a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo;

64.

žiada, aby sa vytvorili špecializované zásahové skupiny na úrovni EÚ/regiónov, ktoré by zahŕňali lekársky personál, pracovníkov činných v trestnom konaní a vojenský personál, a konštatuje, že po prípadnom vytvorení týchto tímov by sa mali pravidelne plánovať osobitné školenia a operatívne cvičenia;

65.

vyzýva Komisiu, aby poskytla dostatočné finančné prostriedky na vývoj lepších zariadení na zisťovanie a identifikáciu biologických látok v prípade útoku alebo nehody; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že súčasné detekčné zariadenia majú obmedzenia v kapacite a rýchlosti, výsledkom čoho je strata cenného času v stave ohrozenia; zdôrazňuje, že záchranný personál musí byť náležite vybavený a vopred zdravotne chránený, aby v oblasti katastrofy s možným výskytom škodlivých patogénov pracoval s maximálnou osobnou bezpečnosťou; zdôrazňuje, že lepšie zariadenia na identifikáciu látok a diagnostiku sú potrebné aj v nemocniciach a iných zariadeniach, ktoré prijímajú obete nehôd;

66.

vyzýva jednotlivé orgány EÚ a vnútroštátne orgány zapojené do zhromažďovania informácií, aby preskúmali svoje organizačné štruktúry a v prípade, že sú tieto štruktúry nedostatočné, vymenovali vhodných zamestnancov so skúsenosťami a poznatkami v oblasti identifikácie a vyhodnocovania CBRN hrozieb a rizík;

67.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu o hodnotení hrozieb a rizík CBRN útokov;

68.

vyzýva, aby sa na európskej úrovni začali uskutočňovať programy v oblasti vzdelávania a zvyšovania informovanosti verejnosti a aby sa pritom zvážili možnosti, ktoré poskytuje internet ako kľúčový zdroj informovania občanov o otázkach súvisiacich s CBRN; zdôrazňuje, že je dôležité koordinovať mechanizmy včasného varovania a rýchleho informovania občanov EÚ, pokiaľ ide o mimoriadne udalosti súvisiace s látkami CBRN; so záujmom berie na vedomie štúdiu uskutočniteľnosti týkajúcu sa európskeho vzdelávacieho strediska pre jadrovú bezpečnosť v rámci SVC;

69.

berie na vedomie nekoordinované nadmerné investovanie do očkovacích látok počas pandémie chrípky A/H1N1; víta návrh záverov Rady o ponaučeniach, ktoré je potrebné vyvodiť z pandémie A/H1N1: zdravotná bezpečnosť v Európskej únii (12665/2010), ktorý sa zaoberá rozvojom mechanizmu na spoločné zákazky očkovacích látok a antivirotík, ktorý by sa mal v členských štátoch uplatňovať dobrovoľne, a vyzýva členské štáty, aby spoločne rozvíjali regionálne riešenia pripravenosti vrátane spoločného využívania existujúcich kapacít a koordinácie výhodného obstarávania materiálu na zdravotnícke protiopatrenia, pričom zabezpečia vysoký stupeň pripravenosti v oblasti CBRN v celej EÚ;

70.

konštatuje, že právne predpisy EÚ (rozhodnutie Rady 90/424/EHS zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2006/965/ES) stanovujú prístup Spoločenstva k odstraňovaniu, kontrole a sledovaniu nákaz zvierat a zoonóz vrátane nákupu a vytvárania rezervy materiálu na veterinárne zdravotné protiopatrenia na ochranu zvierat pred infekciou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takýto prístup Spoločenstva neexistuje pri koordinácii nákupu a vytvárania rezerv materiálu na zdravotné protiopatrenia na ochranu obyvateľstva EÚ pred infekciami spôsobenými nebezpečnými biologickými patogénnymi látkami;

71.

upozorňuje, že pri nehode alebo útoku, pri ktorých by boli použité biologické patogénne látky, napríklad antrax, ale nielen ten, sa postihnutá oblasť zamorí na desiatky rokov, vážne sa poškodia rastliny a život a zdravie zvierat a ľudí a spôsobí to dlhodobé hospodárske náklady; vyzýva Komisiu, aby do politiky v oblasti CBRN začlenila stratégie regenerácie a dekontaminácie;

72.

zdôrazňuje, že nehoda implikujúca materiály v oblasti CBRN a ktorá postihuje pôdu a/alebo dodávku pitnej vody môže mať devastačné a ďalekosiahle účinky na zdravie a blaho všetkých ľudí v postihnutej oblasti; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri navrhovaní akčného plánu EÚ v oblasti CBRN;

73.

zdôrazňuje význam zaistenia účinného riadenia nehôd, pri ktorých dôjde ku kontaminácii vody a súčasne k znečisteniu životného prostredia, kontaminácii pôdy, vypusteniu odpadu a/alebo uvoľneniu rádioaktívnych látok;

74.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie a v záveroch Rady o akčnom pláne v oblasti CBRN, ktoré sa intenzívne zameriavajú na odhaľovanie a prevenciu, sa nevenuje dostatočná pozornosť pripravenosti a reakcii; vyzýva Komisiu a Radu, aby prikladali väčší význam rozvoju mechanizmov pripravenosti a reakcie, ktoré sú potrebné na ochranu verejného zdravia a životného prostredia, ak by skutočne na území EÚ prišlo k CBRN nehode;

75.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že akčný plán v oblasti CBRN neobsahuje dostatočné opatrenia zamerané na zaistenie bezpečnosti rádiologických a jadrových zariadení a materiálov a na zlepšenie plánov reakcie, pokiaľ ide o rôzne typy rádiologických núdzových situácií a ich vplyv na obyvateľstvo a životné prostredie;

76.

je znepokojený prípadmi, keď jednotlivci a aktivisti boli schopní získať jadrový odpad z rôznych spracovateľských zariadení v Európe, a vyzýva na prijatie naliehavých koordinovaných opatrení na zvýšenie bezpečnosti rádioaktívnych a jadrových materiálov a zariadení;

77.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie a v záveroch Rady o akčnom pláne v oblasti CBRN sa nevenuje dostatočná pozornosť primeranej ochrane sietí verejnej dopravy a zdravia jej používateľov, keďže v posledných rokoch došlo k viacerým teroristickým útokom v doprave a keďže vo všeobecnosti existuje zvýšené riziko nehôd v oblasti CBRN počas prepravy materiálov v oblasti CBRN; vyzýva členské štáty, aby zaručili ochranu prvých zasahujúcich v nehodách v oblasti CBRN pred expozíciou, najmä expozíciou biologickým patogénnym látkam, a ošetrenie obetí po nehode;

78.

poukazuje na to, že nehody v oblasti CBRN by mohli mať dlhodobé účinky na rast plodín, a teda prípadne nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť potravín a potravinovú bezpečnosť EÚ; vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri navrhovaní akčného plánu EÚ v oblasti CBRN;

79.

nabáda na spoluprácu a vzájomné odovzdávanie si najlepších postupov s krajinami, ktoré nadobudli odborné znalosti týkajúce sa hodnotenia rizika, prevencie, odhaľovania, komunikácie a reakcie v oblasti CBRN, ako sú Spojené štáty americké, Austrália a India;

80.

vyzýva na prijímanie spoločných politík týkajúcich sa dekontaminácie pôd zasiahnutých chemickými, biologickými, rádiologickými alebo jadrovými látkami, vďaka čomu by bolo možné pôdu a danú oblasť v čo najkratšom čase opäť využívať, čím sa zníži riziko pre zdravie osôb a pre kvalitu životného prostredia;

81.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili vypracovanie vzorových reakcií, ktoré poskytnú ideálne riešenia v prípade nehôd v oblasti CBRN a ktoré sa budú osobitne zameriavať na školské zariadenia, zdravotnícke zariadenia a ústavy geriatrickej starostlivosti;

82.

vyzýva členské štáty, aby pri navrhovaní evakuačných plánov pre prípad nehôd v oblasti CBRN venovali osobitnú pozornosť potrebám starších osôb, detí, osôb v lekárskej starostlivosti, osôb so zdravotným postihnutím a iných takýchto zraniteľných skupín;

83.

vyzýva členské štáty, aby kládli osobitný dôraz na výstavbu krytov civilnej ochrany v priestoroch inštitúcií (verejných aj administratívnych), ako aj na miestnej a regionálnej úrovni, do ktorých by sa mohli občania Únie ukryť v prípade katastrofy;

84.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa snažila dosiahnuť dohodu o spoločných minimálnych bezpečnostných normách s tretími susednými krajinami, na ktorých území sa nachádzajú objekty, ktoré by mohli v prípade nehody predstavovať veľké ohrozenie bezpečnosti životného prostredia a obyvateľov v EÚ;

85.

vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho akčného plánu zabezpečila flexibilnejšie prispôsobenie bezpečnostných opatrení technickému rozvoju;

86.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne zhodnotila existujúce bezpečnostné opatrenia z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie a zdravie a zabezpečila, aby sa nové opatrenia zaviedli len na základe výsledkov takéhoto hodnotenia, ktoré by sa malo pravidelne vykonávať;

87.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala plán EÚ v oblasti CBRN na obdobie od súčasnosti až do roku 2013, keď sa bude revidovať akčný plán EÚ v oblasti CBRN, v ktorom sa stanovia úlohy a riešenia a o ktorom bude Komisia pravidelne informovať Parlament v súvislosti s aktuálnym vývojom a pokrokom;

88.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rýchlo preskúmali a uplatňovali akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti v súlade s jeho odporúčaniami, a očakáva, že ho pohotovo zrealizujú; vyzýva ďalej Komisiu a Radu, aby nasledujúci akčný plán EÚ v oblasti CBRN bezpečnosti predložili Parlamentu aspoň rok predtým, ako sa dostane do fázy vykonávania, aby Parlament stihol včas poskytnúť svoje stanovisko;

89.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/23

—

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 174 až 178,

—

so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie z 28 mája 2010 (KOM(2010)0260),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o transparentnosti v regionálnej politike a jej financovaní (3),

—

so zreteľom na bielu knihu Výboru regiónov zo 17. – 18. júna 2009 o viacúrovňovom riadení a na správu o konzultácii,

—

so zreteľom na závery z neformálneho stretnutia ministrov, ktoré sa konalo 16. – 17. marca 2010 v Malage,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. septembra 2004 s názvom Zodpovednosti, ktoré prináležia členským štátom a Komisii v zdieľanom hospodárení štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu – Súčasná situácia a perspektívy nového programového obdobia po roku 2006 (KOM(2004)0580),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. mája 2008 o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0301),

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtové roky 2006 a 2008,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2008 s názvom Akčný plán na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (KOM(2008)0097),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2009 s názvom Správa o vykonávaní akčného plánu na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (KOM(2009)0042),

—

so zreteľom na oznámenie komisárov Sameckého a Špidlu z 28. októbra 2009 adresované Komisii, v ktorom sa uvádza predbežná správa o opatreniach nadväzujúcich na akčný plán na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (SEK(2009)1463),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. februára 2010 o vplyve akčného plánu na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci zdieľaného hospodárenia pri štrukturálnych opatreniach (KOM(2010)0052),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0280/2010),

A.

keďže uplatňovanie politiky súdržnosti je výrazne decentralizované a zakladá sa na posilňovaní zodpovednosti orgánov na regionálnej a miestnej úrovni,

B.

keďže politika súdržnosti zohráva vedúcu úlohu pri uplatňovaní viacúrovňového riadenia ako nástroj na zlepšenie kvality rozhodovacích procesov prostredníctvom aktívneho zapojenia orgánov na nižšej ako štátnej úrovni už od predlegislatívnej fázy diskusií,

C.

keďže viacúrovňové riadenie znamená koordinovaný postup Únie, členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov, ako aj sociálno-ekonomických partnerov a MVO, založený na zásadách partnerstva a spolufinancovania a zacielený na vypracúvanie a vykonávanie politík Európskej únie, pričom z tejto definície vyplýva spoločné rozdelenie zodpovednosti medzi rôzne úrovne správy,

D.

keďže správa Európskeho dvora audítorov z roku 2006 poukázala na nedostatočnú účinnosť súčasných systémov kontroly politiky súdržnosti a mieru chybovosti 12 % pri uhradených výdavkoch a výročná správa za rok 2008 potvrdila tieto údaje, pričom 11 % prostriedkov bolo neoprávnene uhradených,

E.

keďže Komisia musí posilniť svoju úlohu dohľadu s cieľom znížiť mieru chybovosti, zlepšiť systém kontroly a zvýšiť pomoc pre orgány na nižšej ako štátnej úrovni a pre príjemcov, čo z dlhodobého hľadiska povedie k zrozumiteľnejšej politike viac orientovanej na výsledky,

F.

keďže príliš zložité postupy žiadosti o financovanie a nadbytočné kontroly prinášajú riziko, že potenciálnych prijímateľov odradia od politiky súdržnosti,

G.

keďže sa konkrétne riešenia, ktoré naši spoluobčania očakávajú v oblasti verejných služieb (ako je verejná doprava, pitná voda, verejné zdravie, sociálne byty a verejné vzdelávanie), dajú zabezpečiť iba vďaka dobrej správe vecí verejných zahrňujúcej dva doplnkové systémy: po prvé, inštitucionálny systém, ktorý stanovuje rozdelenie právomocí a rozpočtu medzi štát a regionálne a miestne orgány, a po druhé, systém partnerstva, ktorý spája všetky verejné a súkromné subjekty, ktorých sa týka rovnaký problém na vymedzenom území,

H.

keďže partnerstvo by malo zohľadňovať všetky príslušné komunity a skupiny, mohlo by priniesť výhody a pridanú hodnotu vykonávaniu politiky súdržnosti prostredníctvom posilnenej legitímnosti, garantovanej transparentnosti a lepšieho čerpania fondov, a malo by sa zhodnotiť aj z hľadiska sociálnej a občianskej hodnoty, ktorú predstavuje,

I.

keďže integrovaný prístup by mal zohľadniť konkrétne charakteristiky území (geografické alebo prírodné znevýhodnenie, vyľudňovanie, odľahlosť atď.), aby mohol prinášať riešenie miestnych a regionálnych problémov,

1.

víta bielu knihu Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení a uznanie regionálnej subsidiarity v Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že viacúrovňový prístup by sa mal uplatňovať nielen vo vertikálnej, ale aj v horizontálnej rovine, a to medzi subjektmi na rovnakej úrovni, vo všetkých politikách Únie so zdieľanou právomocou vrátane politiky súdržnosti;

2.

víta závery z neformálneho stretnutia ministrov, ktoré sa konalo v marci 2010 v Malage, a domnieva sa, že viacúrovňové riadenie je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia územnej súdržnosti v Európe; žiada, aby boli členské štáty povinné dodržiavať túto zásadu v oblastiach politiky so silným územným vplyvom, s cieľom zabezpečiť vyvážený územný rozvoj v súlade so zásadou subsidiarity; zdôrazňuje, že takéto ustanovenie by nemalo v žiadnom prípade viesť ku skomplikovaniu postupov;

3.

domnieva sa, že uspokojivé viacúrovňové riadenie by malo byť založené na vzostupnom prístupe a malo by zohľadňovať administratívnu rozmanitosť v každom členskom štáte; vyzýva členské štáty, aby stanovili najúčinnejšie metódy na zavedenie viacúrovňového riadenia a zlepšili spoluprácu s regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj so správnymi orgánmi Spoločenstva, napríklad prizvaním úradníkov zo všetkých úrovní riadenia na pravidelné stretnutia organizované spolu s Komisiou alebo vytvorením európskych územných dohôd, ktoré dobrovoľne spájajú rôzne príslušné úrovne riadenia;

4.

odporúča, aby sa analýza územného vplyvu stala štandardným postupom prostredníctvom zapojenia rôznych zainteresovaných strán do prijímania politických rozhodnutí už od začiatku s cieľom pochopiť hospodárske, sociálne a environmentálne následky legislatívnych a nelegislatívnych návrhov Spoločenstva na jednotlivé regióny;

5.

zdôrazňuje, že viacúrovňové riadenie umožňuje lepšie využívať potenciál územnej spolupráce vďaka vzťahom vybudovaným medzi súkromnými a verejnými subjektmi na cezhraničnej úrovni; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré ešte tak neurobili, aby prijali čo najskôr potrebné ustanovenia umožňujúce zriadenie Európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS); odporúča, aby v rámci existujúcich programov Komisia podporovala výmenu informácií medzi už fungujúcimi EZÚS a EZÚS, ktoré sa nachádzajú vo fáze zriaďovania; blahoželá Výboru regiónov ku kvalite jeho práce na EZÚS a žiada, aby sa nástroje, ktoré má k dispozícii, najmä platforma na monitorovanie Lisabonskej stratégie a sieť monitorovania subsidiarity, použili na podporu výmeny osvedčených postupov medzi regiónmi a členskými štátmi s cieľom spoločne vymedziť a stanoviť ciele a následné činnosti plánovania a vypracovať porovnávacie hodnotenie výsledkov politiky súdržnosti;

6.

vyzýva ústredné, regionálne a miestne orgány, aby v súčasnom programovom období intenzívnejšie využívali integrovaný prístup; navrhuje, aby sa tento postup stal so zreteľom na budúcu politiku súdržnosti povinným; domnieva sa, že integrovaný a pružný prístup by mal zohľadňovať nielen hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty územného rozvoja, ale musí tiež umožniť koordináciu záujmov jednotlivých partnerov z hľadiska územných osobitostí s cieľom čeliť miestnym a regionálnym výzvam;

7.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia určené verejným a súkromným subjektom týkajúce sa spôsobu uplatňovania zásad viacúrovňového riadenia a integrovaného prístupu v praxi; navrhuje, aby sa činnosti zamerané na podporu týchto dvoch prístupov financovali z prostriedkov na technickú pomoc v rámci EFRR;

8.

odporúča, aby Výbor regiónov využil podujatie Open Days 2011, a tiež, ak to je v súčasnosti ešte možné, podujatie Open Days 2010 ako príležitosť na podporu a prehĺbenie diskusie o stanovení najvhodnejších prostriedkov na podporu viacúrovňového riadenia; navrhuje, aby sa už od roku 2011 začalo používať európske označenie viacúrovňového riadenia a aby sa toto označenie zaviedlo vo všetkých regiónoch EÚ;

9.

poznamenáva, že decentralizované mechanizmy sú kľúčovým prvkom viacúrovňového riadenia; vyzýva členské štáty a regióny, aby v záujme potreby zjednodušenia vo vhodných prípadoch delegovali vykonávanie časti operačných programov, a najmä aby lepšie využívali globálne subvencie; vyzýva ich, aby prijali nevyhnutné legislatívne a rozpočtové opatrenia v oblasti decentralizácie, čím sa umožní dobré fungovanie systému viacúrovňového riadenia, pričom sa budú dodržiavať zásady partnerstva a subsidiarity; zdôrazňuje, že regionálne a miestne orgány, najmä ak majú legislatívnu právomoc, by mali byť viac zaangažované, pretože najlepšie poznajú potenciál a potreby svojich regiónov, a teda by mohli prispieť k lepšiemu vykonávaniu politiky súdržnosti;

10.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účasť príslušných regionálnych a miestnych orgánov a subjektov občianskej spoločnosti už v prvých fázach rokovaní o právnych predpisoch Únie a programoch financovaných zo štrukturálnych fondov, aby sa mohol včas uskutočniť dialóg medzi rôznymi úrovňami verejnej správy; žiada tieto orgány, aby sa zapájali do činnosti príslušných rozhodovacích orgánov za rovnakých podmienok ako národní zástupcovia;

11.

zdôrazňuje, že na dosiahnutie účinného čerpania fondov a na zabezpečenie ich maximálneho účinku je potrebné, aby sa dalo spoliehať na dostatočnú administratívnu kapacitu na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni; žiada teda Komisiu, aby zlepšila svoju administratívnu kapacitu v záujme zvýšenia prínosu politiky súdržnosti a zabezpečila udržateľnosť uskutočňovaných akcií, a členské štáty, aby zabezpečili vhodné administratívne štruktúry a primeraný ľudský kapitál v oblastiach náboru, odmeňovania, odbornej prípravy, zdrojov, postupov, transparentnosti a prístupnosti;

12.

vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby tiež posilnili úlohu regionálnych a miestnych orgánov pri príprave, riadení a vykonávaní programov a zvýšili im pridelené prostriedky; odporúča prijať v rámci politiky súdržnosti metodiku miestneho rozvoja založenú na miestnych partnerstvách, najmä pokiaľ ide o projekty vzťahujúce sa na mestské, vidiecke a cezhraničné otázky; vyzýva Komisiu, aby nabádala k partnerstvám medzi regiónmi, ktoré majú podobný potenciál hospodárskeho rozvoja, a aby na úrovni EÚ zabezpečila fungovanie vhodného rámca na koordináciu makroregionálnej spolupráce;

13.

domnieva sa že zásady partnerstva a spolufinancovania zvyšujú zodpovednosť orgánov na regionálnej a miestnej úrovni pri vykonávaní politiky súdržnosti; pripomína význam, ktorý pripisuje týmto zásadám dobrého riadenia, a žiada, aby boli dodržiavané napriek obmedzovaniu verejných výdavkov v dôsledku hospodárskej krízy;

14.

odporúča, aby sa posilňovalo nadväzovanie partnerstiev, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predstavila spoločné vymedzenie pojmu partnerstvo ako podmienku vybudovania skutočných partnerstiev s regionálnymi a miestnymi orgánmi a aktérmi občianskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby spoľahlivo overila uplatňovanie tejto zásady vytvorením osobitných nástrojov hodnotenia a aby šírila najlepšie postupy v tejto oblasti prostredníctvom nástrojov IKT; zdôrazňuje, že partnerstvo môže prispievať k účinnosti, efektívnosti, zákonnosti a transparentnosti vo všetkých štádiách programovania a využívania štrukturálnych fondov, a môže posilniť angažovanosť a vlastnú zodpovednosť s ohľadom na výsledky programov; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú dobrovoľníctvo zohráva v procese partnerstva;

15.

pripomína povinnosť verejnej konzultácie s občanmi prostredníctvom organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť a MVO s cieľom zohľadniť ich návrhy a zdôrazňuje, že účasť občianskej spoločnosti podporuje zákonnosť rozhodovacieho postupu; konštatuje, že úsilie zamerané na zabezpečenie účasti verejnosti na prípravnej fáze operačných programov na obdobie rokov 2007 – 2013 nebolo vyvinuté v takej miere, ako sa očakávalo; vyzýva Komisiu, aby vymedzila osvedčené postupy a uľahčila ich uplatňovanie s cieľom zlepšiť účasť občanov v nasledovnom programovom období;

16.

žiada, aby sa zásada viacúrovňového riadenia zahrnula do všetkých fáz vývoja a vykonávania stratégie EÚ 2020 s cieľom zabezpečiť, aby skutočnú zodpovednosť za výsledky prebrali regionálne a miestne orgány, ktoré majú túto stratégiu vykonávať; v tejto súvislosti pripomína návrh územného paktu miestnych a regionálnych orgánov, ktorý sa týka stratégie Európa 2020 a ktorý nabáda regióny a samosprávy, aby prispeli k úspechu realizácie cieľov stratégie 2020;

17.

odporúča, aby Komisia opätovne zanalyzovala možnosti vykonávania pilotného projektu s názvom ERASMUS miestnych a regionálnych poslancov, ktorý iniciuje Európsky parlament, a s cieľom zvýšiť kvalitu predkladaných projektov a splniť cieľ účinnosti vyzýva Komisiu, aby rozpočtového riadku týkajúceho sa operačnej technickej pomoci v rámci ERFF zrealizovala systém odbornej prípravy a mobility pre miestne a regionálne subjekty zapojené do vykonávania programov v rámci politiky súdržnosti, ako aj pre partnerov špecializovaných na uplatňovanie konceptov integrovaného prístupu a viacúrovňového riadenia; žiada preto Komisiu, aby na tieto iniciatívy účinne vyčlenila finančné prostriedky a posilnila sieťové spojenie s regionálnymi a miestnymi orgánmi, a to aj prostredníctvom Výboru regiónov;

18.

zastáva názor, že európske siete regiónov by mali rozšíriť svoju činnosť, pokiaľ ide o osvedčené postupy v oblasti riadenia a partnerstva, mali by klásť väčší dôraz na politické a strategické skúsenosti z predchádzajúcich programových cyklov a mali by zabezpečiť prístup verejnosti ku kľúčovým informáciám o najlepších postupoch vo všetkých jazykoch Európskej únie, a tým pomôcť zabezpečiť skutočné vykonávanie osvedčených postupov;

19.

domnieva sa, že výraznejšia úloha regionálnej a miestnej úrovne správy musí zodpovedať posilneniu úlohy dohľadu Komisie, pričom sa treba zamerať skôr na overenie systémov auditu než na jednotlivé projekty; v tejto súvislosti vyžaduje systém certifikácie EÚ pre vnútroštátne audítorské orgány; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila schvaľovanie správ o posúdení súladu, aby sa zabránilo oneskoreniu platieb a strate financií v dôsledku zrušenia viazanosti prostriedkov, a aby do roku 2012 predložila návrh týkajúci sa prípustného rizika výskytu chýb;

20.

víta zistenia uvedené v správe Komisie z februára 2010 o akčnom pláne, ako aj nápravné a preventívne opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti prijali; vyzýva GR REGIO, aby túto činnosť vykonávalo počas celého obdobia realizácie s cieľom zachovať dynamický prístup uplatňovaný v súvislosti s akčným plánom;

21.

zdôrazňuje, že európske iniciatívy v oblasti politiky súdržnosti a štrukturálnej politiky sa musia lepšie koordinovať, aby sa neohrozila súdržnosť regionálnej politiky; preto vyžaduje posilnenú koordináciu v rámci Komisie medzi GR REGIO, zodpovedným za politiku súdržnosti a štrukturálnu politiku, a generálnymi riaditeľstvami, ktoré sa zaoberajú príslušnými sektorovými iniciatívami; v záujme posilnenia práv regionálnych a miestnych samospráv, ktoré stanovuje Lisabonská zmluva, žiada, aby tieto samosprávy boli užšie zapojené do vypracovania politiky v rámci Komisie s cieľom zvýšiť zodpovednosť na úrovni vedúcich pracovníkov projektov; okrem toho vyžaduje, aby Komisia zvýšila kontrolu výsledkov na mieste s cieľom lepšie vyhodnotiť efektívnosť štruktúr projektu a účinnosť opatrení v porovnaní so stanovenými cieľmi;

22.

vyzýva Komisiu, aby posilnila iniciatívu zameranú na školenie školiteľov, určenú riadiacim a certifikačným orgánom; zdôrazňuje, že by sa mala vykonávať neustála kontrola s cieľom zabezpečiť, aby bol obsah školení skutočne odovzdaný na nižšie úrovne vyváženým spôsobom, nezabúdajúc pritom na miestne subjekty;

23.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene uviedla do činnosti nový portál s databázou SFC 2007, ktorý poskytne všetkým subjektom zaoberajúcim sa štrukturálnymi fondmi priamy prístup k potrebným informáciám; odporúča, aby členské štáty propagovali a šírili informácie o tomto nástroji medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj konečnými príjemcami;

24.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla dodatočné mechanizmy technickej pomoci na podporu poznatkov o otázkach súvisiacich s vykonávaním na regionálnej a miestnej úrovni, najmä v členských štátoch, v ktorých po vyhodnotení programov politiky súdržnosti Komisiou po uplynutí obdobia 2000 – 2006 pretrvávajú výrazné problémy v oblasti administratívnej kapacity, pokiaľ ide o vykonávanie týchto programov;

25.

žiada štandardizované uplatňovanie modelu jednotných informácií a modelu jednotného auditu (SISA) na všetkých úrovniach auditu s cieľom vyhnúť sa dvojnásobnému auditu a nadmernej kontrole; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala príručku jednotného auditu zahrňujúcu všetky doterajšie usmerňujúce pokyny;

26.

vyzýva členské štáty, aby naďalej využívali nástroje finančného inžinierstva ako prostriedok na zvýšenie kvality projektov a účasti súkromných subjektov, najmä MSP, na európskych projektoch; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila pravidlá fungovania týchto nástrojov, ktorých používanie je pre ich zložitosť obmedzené;

27.

je presvedčený, že dosiahnutie súladu s postupmi nemôže byť na úkor kvality intervencií; žiada Komisiu, aby v budúcnosti uplatňovala politiku, ktorá sa viac orientuje na výsledky a zameriava sa skôr na kvalitu výkonu a rozvoj strategických projektov než na kontroly; na tento účel naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala objektívne a merateľné ukazovatele porovnateľné v celej Únii v záujme lepšieho monitorovania a hodnotenia systémov a aby pokračovala v úvahách o potrebe pružnosti pravidiel v prípade hospodárskych kríz;

28.

zdôrazňuje, že transparentné a jasné postupy predstavujú faktory dobrej správy vecí verejných; víta teda prebiehajúce zjednodušovanie nariadenia o rozpočtových pravidlách a pravidiel pre štrukturálne fondy a vyzýva členské štáty, aby dôsledne dodržiavali ustanovenia revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách a aby zverejnili informácie o konečných príjemcoch štrukturálnych fondov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla zrozumiteľné pravidlá, ktoré si nebudú vyžadovať časté úpravy; žiada jednoduchšiu štruktúru fondov po roku 2013, a to nie ako dôsledok hospodárskej krízy, ale ako všeobecnú zásadu budúcej politiky súdržnosti, s cieľom uľahčiť čerpanie fondov a odporúča zvýšenie transparentnosti a flexibility využívania fondov EÚ, aby sa predišlo ďalšiemu zvýšeniu administratívnej záťaže, čo by mohlo odrádzať potenciálnych partnerov od účasti na projektoch;

29.

víta strategickú správu Komisie o vykonávaní programov politiky súdržnosti 2010, ktorá je dôležitým zdrojom informácií, ktoré sa spätne využijú v procese vypracovania politiky; domnieva sa, že počas vypracovania návrhov na zlepšenie vykonávania programov politiky súdržnosti by sa mali riadne zohľadniť aj zistenia uvedené v tejto správe;

30.

pripomína význam, ktorý pripisuje silnej a dobre financovanej politike súdržnosti, ktorá harmonickým spôsobom zabezpečuje rozvoj všetkých regiónov Európskej únie; žiada, aby finančné prostriedky v rámci tejto politiky boli zachované po roku 2013 a aby akákoľvek snaha o návrat na vnútroštátnu úroveň bola odmietnutá;

31.

vyzýva Komisiu, aby v budúcich nariadeniach uplatnila zásadu diferenciácie a proporcionality a aby prispôsobila požiadavky rozsahu programov a profilu partnerov, najmä ak sú do programov zapojené malé verejné orgány; žiada častejšie využívanie jednorazových platieb a paušálneho financovania v prípade všetkých fondov, najmä pokiaľ ide o režijné náklady a technickú pomoc; navrhuje, aby sa prijalo ustanovenie o pružnejších kritériách hodnotenia pre inovačné projekty s cieľom propagovať ich a o miernejších požiadavkách na kontrolu úvodných projektov; odporúča Komisii, aby rozvíjala zásadu „zmluvy o vzájomnej dôvere“ s členskými štátmi, ktoré sa zaviažu a dokážu zabezpečiť riadne využívanie fondov;

32.

vzhľadom na vytvorenie zrozumiteľnejšej politiky v budúcnosti vyzýva na dôslednejšiu harmonizáciu a integráciu pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov, čím sa zabráni rozdeleniu projektu na viaceré časti, na ktoré by sa vzťahovali rôzne fondy; odporúča, aby sa pozornosť zamerala nielen na správnosť výdavkov, ale aj na kvalitu intervencií, a aby sa prostriedky sústreďovali pri zintenzívnenej pomoci zo strany riadenia;

33.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy ustanovení, ktorými sa bude riadiť nasledovné obdobie programovania, prijala vykonávacie pravidlá, vypracovala potrebné usmernenia, aby včas zabezpečila príslušnú odbornú prípravu a aby uľahčila rokovanie o operačných programoch a ich schvaľovanie s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek omeškaniu pri uplatňovaní politiky súdržnosti a čerpaní fondov po roku 2013;

34.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/29

—

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej hlavu I a hlavu XVII,

—

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 25. a 26. marca 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa – Svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

—

so zreteľom na výročnú správu OECD z roku 2009,

—

so zreteľom na príručku Úspešné partnerstvá fóra OECD LEED pre partnerstvo a riadenie na miestnej úrovni, 2006,

—

so zreteľom na správu o globálnej konkurencieschopnosti v rokoch 2009 – 2010, Svetové ekonomické fórum, Ženeva, Švajčiarsko, 2009,

—

so zreteľom na Program reformovanej politiky súdržnosti – územný prístup k plneniu výziev a očakávaní Európskej únie, nezávislú správu, ktorú na žiadosť komisárky pre regionálnu politiku Danuty Hübnerovej vypracoval Fabrizio Barca, apríl 2009,

—

so zreteľom na politický dokument Rady európskych miest a regiónov o budúcnosti kohéznej politiky EÚ, Brusel, december 2009,

—

so zreteľom na uznesenie Zhromaždenia európskych regiónov (AER) o regionálnej politike po roku 2013, ktorú prijalo valné zhromaždenie AER 8. novembra 2007 v Udine, Taliansko,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013 (KOM(2008)0301),

—

so zreteľom na rozhodnutie z 24. marca 2009 o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa štrukturálnych fondov na obdobie 2007 – 2013: výsledky rokovaní o národných stratégiách súdržnosti a operačných programoch (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o osvedčených postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov (2),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti z 24. marca 2009 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 16. júna 2010 o EÚ 2020 (5),

—

so zreteľom na štvrtú správu o hospodárskej a sociálnej súdržnosti (KOM(2007)0273),

—

so zreteľom na 20. výročnú správu Komisie o implementácii štrukturálnych fondov (2008) (KOM(2009)0617),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Parlamentu, Rade Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Mobilizovanie súkromných a verejných investícií na zotavenie a dlhodobú štrukturálnu zmenu: rozvíjanie verejno-súkromných partnerstiev (KOM(2009)0615),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o reforme štátnej pomoci na roky 2005 – 2009 (6),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0309/2010),

A.

keďže podporovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi je podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii jedným z cieľov Európskej únie,

B.

keďže Únia môže byť globálne konkurencieschopná len vtedy, ak vnútorné politiky zlepšia jej schopnosť reagovať na globálne zmeny, a to pomocou trvalo udržateľného a nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré chráni biodiverzitu, a keďže obdobia recesie jasne preukázali, že menej rozvinuté regióny majú slabšiu schopnosť zotavenia,

C.

keďže konkurencieschopnosť a súdržnosť si navzájom neodporujú, ani nie sú nezlučiteľné, ale ich prvky sa doplňujú,

D.

keďže napriek významnému pokroku, ktorý sa dosiahol pri zbližovaní v Únii, je možné pozorovať tendenciu prehlbovania územných rozdielov medzi regiónmi EÚ, napríklad pokiaľ ide o dostupnosť, a to predovšetkým v štrukturálne znevýhodnených regiónoch, ale i na vnútroregionálnej úrovni a v rámci území EÚ, čo by mohlo viesť k územnej segregácii, prehĺbiť rozdiely v úrovniach prosperity medzi regiónmi EÚ a oslabiť konkurencieschopnosť EÚ na celosvetovej úrovni,

E.

keďže OECD vo svojej výročnej správe za rok 2009 uviedla odporúčania na dlhodobý rast, v ktorých zdôraznila význam daní, investícií do infraštruktúry, vzdelávania a pracovnej sily a na reguláciu výrobných trhov a ich príspevok k rastu,

F.

keďže Svetové ekonomické fórum vo svojej správe o globálnej konkurencieschopnosti v roku 2009, tak ako v iných správach, upozornilo na rozhodujúcu úlohu infraštruktúry ako druhého z 12 pilierov, na základe ktorých sa posudzuje globálna konkurencieschopnosť, a uviedlo, že kvalita infraštruktúry je kľúčom na zmiernenie vplyvu vzdialenosti, prilákanie zahraničných investícií a zabezpečenie realizovateľnosti hospodárskeho rozvoja,

G.

keďže konkurencieschopnosť je možné dosiahnuť jedine za podmienky, že hospodársky rast je skutočne udržateľný v celej EÚ,

H.

keďže v správe skupiny nezávislých odborníkov pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií, ktorá bola vymenovaná po summite v Hampton Courte a ktorej predsedal Esko Aho, s názvom Vytváranie novátorskej Európy sú určené kľúčové oblasti – elektronické zdravie, farmaceutické výrobky, doprava a logistika, životné prostredie, digitálny obsah, energetika a bezpečnosť – v ktorých môže fungovať trh pre inovácie a v ktorých verejná politika môže zohrávať významnú úlohu,

I.

keďže na splnenie cieľov stratégie EÚ 2020 je potrebné, aby sa uznala začiatočná pozícia nerovnosti v úrovniach rozvoja a v obmedzeniach, a aby sa stanovili také ciele, ktoré budú zodpovedať skutočnej situácii a potrebám zisteným po konzultáciách so všetkými zúčastnenými aktérmi na rôznych úrovniach správy,

J.

keďže Európska rada v marci 2010 uznala význam podporovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti okrem iného prostredníctvom rozvoja infraštruktúry pri zabezpečovaní úspechu stratégie EÚ 2020, ak sa táto nová stratégia bude zaoberať odbúravaním prekážok hospodárskeho rozvoja,

K.

keďže sa politika súdržnosti osvedčila ako účinný nástroj pri pružnom reagovaní na sociálno-ekonomické výzvy, ktoré priniesla finančná kríza,

L.

keďže okrem dobrej infraštruktúry sú hlavnými predpokladmi pre konkurencieschopnosť podpora výskumu, inovácií a technologického rozvoja, ako i poskytovanie zodpovedajúco vysokokvalitnej odbornej prípravy pre obyvateľov v regiónoch,

M.

keďže regióny budú zohrávať kľúčovú úlohu pri obmedzovaní dôsledkov krízy na verejnosť, a mali by preto zahŕňať zásadu partnerstva a rozvíjať vhodné nástroje na hodnotenie ex ante územného dosahu rôznych druhov politiky s cieľom čeliť zásadným výzvam, akými sú prispôsobenie globalizácii, demografické zmeny a neustále vyľudňovanie regiónov, zmeny klímy, energetické otázky a ochrana biodiverzity, ako aj nové výzvy, ktoré vznikli v dôsledku krízy,

N.

keďže výsledok diskusií o stratégiách a programoch politiky súdržnosti na programové obdobie 2007 – 2013 dokazuje, že kvalita programov a účasť zainteresovaných strán sa zlepšila na všetkých úrovniach vlády, a predstavuje tak krok vpred smerom k dosiahnutiu lisabonských cieľov hospodárskej konkurencieschopnosti a zamestnanosti,

O.

keďže reforma politiky súdržnosti musí túto politiku posilniť lepšou koreláciou, koordináciou a synergiou európskych politík bez toho, aby niektorú z politík podraďovala inej, a na základe potrieb Únie a jej cieľov týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja,

P.

keďže zapojenie miestnych a regionálnych aktérov do politiky súdržnosti sa odráža v ich regionálnych a miestnych stratégiách urýchlenia hospodárskeho rozvoja a sociálneho začleňovania,

Q.

keďže hospodársku konkurencieschopnosť zaostávajúcich regiónov zlepšuje rozvoj ich kapacít vrátane rozvoja všetkých typov infraštruktúry, ktorá umožňuje aj prístup k vzdelávaniu, výskumu a inováciám,

R.

keďže zatiaľ čo niektoré prvky architektúry týchto nástrojov, ako sú spoločný časový rámec a súlad s lisabonským programom, umožňujú súčinnosť, stále existujú rozdiely, ako sú rôzne právne základy, tematické alebo územné zameranie či spoločné alebo centralizované riadenie,

1.

poukazuje na výsledky politiky súdržnosti EÚ a na skutočnosť, že jej vykonávanie je nevyhnutné pre úspech stratégie EÚ 2020, ako nástroja na odstránenie nerovností medzi regiónmi, čím sa zvýši ich konkurencieschopnosť, uľahčí spustenie štrukturálnych reforiem a zlepší schopnosť regiónov prispôsobiť sa globálnemu hospodárskemu prostrediu;

2.

oceňuje, že na obdobie 2007 – 2013 všetky členské štáty venovali podstatný objem svojich celkových pridelených finančných prostriedkov na výskum a vývoj, inováciu a rozvoj vedomostného hospodárstva, čo vyústilo do 246 vnútroštátnych alebo regionálnych operačných programov s približne 86 miliardami EUR vyčlenenými na výskum a inováciu, z ktorých je už 50 miliárd EUR venovaných na základný výskum a vývoj a inovačné činnosti; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že výskum a inovácie sú kľúčové pre zlepšovanie konkurencieschopnosti EÚ na pozadí globálnych problémov, investície do týchto oblastí musia pokračovať a je nutné vykonávať pravidelné hodnotenia pokroku na základe výsledkov; odporúča preto, aby vzhľadom na nasledujúce programové obdobie členské štáty a Komisia vyčlenili dostatočné finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov na výskum a inovácie, predovšetkým udržateľné inovácie, a aby posilnili výskumné kapacity; zdôrazňuje potrebu podporovať a uplatňovať úspešné modely vo vedomostnom trojuholníku, aby sa zabezpečil udržateľný rozvoj regionálnych výskumných a strategických rámcov zameraných na inovácie v spolupráci s podnikmi, výskumnými strediskami, univerzitami a verejnými orgánmi; zdôrazňuje potenciál znalostných regionálnych inovačných zoskupení v mobilizovaní regionálnej konkurencieschopnosti a vyzýva na lepšiu koordináciu štrukturálnych fondov a 7. rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj;

3.

zdôrazňuje, že väčšia koncentrácia zdrojov politiky súdržnosti môže zaistiť, aby táto politika významne prispela k posilneniu konkurencieschopnosti, inovácií a zamestnanosti v EÚ;

4.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu verejného sektora na všetkých úrovniach vlády a súkromného sektora, ktorú zohrávajú pri vykonávaní politiky súdržnosti pri obnovovaní dôvery a solidarity v čase recesie a po nej tým, že zabezpečuje rovnaké príležitosti pokiaľ ide o verejné investície, a to najmä do infraštruktúry, nových technológií a ľudského kapitálu, a pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja;

5.

zdôrazňuje skutočnosť, že hospodárska konkurencieschopnosť regiónov EÚ je úzko spojená s primeranou úrovňou zamestnanosti, vzdelanými a kvalifikovanými pracovnými silami, sociálnym zabezpečením a prístupom k verejným službám; v tejto súvislosti konštatuje, že podpora sociálnej súdržnosti poskytnutá politikou súdržnosti zvyšuje význam tejto politiky pre celkovú regionálnu konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle;

6.

domnieva sa, že v súlade s duchom zmlúv sa politika súdržnosti, ktorá je zameraná na znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja a pripravuje regióny na splnenie dlhodobých a krátkodobých úloh (globalizácia, demografická zmena, odliv obyvateľstva z vidieckych oblastí, zmena klímy a ochrana biodiverzity) zohľadňujúc ich špecifické silné a slabé stránky, osvedčila ako kľúčový prvok európskej integrácie;

7.

poukazuje na to, že zvyšovaním súčinnosti medzi politikami výskumu, vývoja, inovácií a súdržnosti, sa môžu lepšie dosiahnuť výzvy stratégie EÚ 2020; zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí zohrávať významnú úlohu pri vykonávaní stratégie EÚ 2020, pretože táto politika podnecuje štrukturálne zmeny v celej Európe a podporuje kľúčové investičné priority na všetkých úrovniach – miestnej, regionálnej, vnútroštátnej i cezhraničnej – zabezpečením sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; poukazuje však na to, že hoci by priority politiky súdržnosti mali byť v súlade s cieľmi EÚ 2020, musí ostať nezávislou politikou schopnou zohľadňovať regionálne osobitosti a podporovať slabšie regióny a regióny, ktoré to najviac potrebujú, aby mohli prekonať svoje sociálno-ekonomické problémy a prirodzené znevýhodnenia a zmenšiť nerovnosti; nazdáva sa, že zabezpečením nadväznosti usmernení politiky súdržnosti, ktoré sú už v platnosti, sa zaručí regionálny rozmer výskumu, vývoja a inovácií a vytvoria sa pracovné miesta v inovatívnych odvetviach;

8.

podporuje názory uvedené v zelenej knihe o územnej súdržnosti, čo sa týka konkurencieschopnosti založenej na „vytváraní prepojení s ostatnými oblasťami, aby sa zabezpečilo, že sa budú koordinovane a udržateľne využívať spoločné aktíva“, s cieľom uvoľniť potenciál, ktorý je spätý s územnou rôznorodosťou EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že hladké a koordinované fungovanie dopravných služieb, dostatočný prístup k telekomunikáciám a v prípade potreby spoločné využívanie energetiky, zdravotníctva, výskumu, ochrany životného prostredia a infraštruktúry sú základnými podmienkami ďalšieho posilňovania konkurencieschopnosti; žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy vymedzenia a dôsledného vykonávania cieľa územnej súdržnosti;

9.

domnieva sa, že členské štáty musia podporovať územný prístup k stanovovaniu a vykonávaniu politiky súdržnosti; uznáva, že úloha regiónov sa v jednotlivých členských štátoch odlišuje v závislosti od ich politickej a administratívnej štruktúry; žiada, aby sa zásada subsidiarity vo svojej posilnenej a rozšírenej podobe tak, ako sa vymedzuje v ZFEÚ, riadne uplatňovala a aby sa počas súčasného programového obdobia hľadalo zlepšenie, a to podporou zásady decentralizácie na úroveň miestnych úradov s cieľom zlepšovať čerpanie prostriedkov; nazdáva sa, že v tejto súvislosti je kontraproduktívne, aby regióny spravovali v priemere iba 30,5 % celkového rozpočtu vyčleneného na politiku súdržnosti, pričom zvyšná časť je spravovaná ústrednými vládami; nazdáva sa, že v budúcnosti sa musí zásada partnerstva výrazne posilniť;

10.

domnieva sa, že najmä pohraničné oblasti zvýrazňujú problémy, ktorým čelí EÚ v súvislosti s problémami otvárania hraníc, ukončovania vnútorného trhu a globalizáciou; zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť týchto území môže byť narušená potrebou vyrovnať sa s konkurenčnými daňovými a sociálnymi systémami, komplexnými administratívnymi dohodami a migračnými tokmi medzi regiónmi a štátmi; zdôrazňuje význam rozvoja nástrojov potrebných na cezhraničnú spoluprácu a viacúrovňové riadenie a vyzýva Komisiu, aby podporila výmenu informácií a najlepších postupov;

11.

poukazuje na to, že územná súdržnosť má horizontálny mnohoodvetvový charakter, a preto politiky Únie musia prispievať k jej dosiahnutiu; opakuje, že táto koncepcia nie je obmedzená na účinky regionálnej politiky, ale zameriava sa aj na koordináciu s ďalšími politikami Únie, ktoré sú zacielené na udržateľný rozvoj a poskytujú hmatateľné výsledky na regionálnej úrovni, s cieľom rozvíjať a plne využívať osobitné formy regionálneho potenciálu a zvyšovať ich dosah na konkrétne územie, čo podporí konkurencieschopnosť a atraktívnosť regiónov a povedie k územnej súdržnosti; zastáva názor, že koncentrácia, spolupráca a prepojenie sú kľúčovými prvkami územnej súdržnosti v záujme dosiahnutia vyváženejšieho územného rozvoja v EÚ;

12.

zdôrazňuje, že viacúrovňové riadenie zahŕňa prenos zodpovedností za programy, čím sa umožní lepšie využitie potenciálu územnej spolupráce, a že preto, aby Európska únia bola schopná sledovať spoločné ciele s využitím súdržných opatrení orientovaných na výsledky a zároveň určovať osobitné regionálne a miestne priority, by sa mali realizovať zásady viacúrovňového riadenia;

13.

víta výsledky iniciatív URBAN a LEADER a zdôrazňuje potrebu využívať tieto skúsenosti z minulosti a súvisiace príklady osvedčených postupov pri vytváraní rámca integrovaného a vyváženého rozvoja vidieka a miest v súlade s potrebami každého regiónu; vyzýva Komisiu, aby posúdila a navrhla pracovné metodiky, ktoré budú podporovať vidiecko-mestské partnerstvá, bojovať proti odlivu obyvateľstva z vidieckych oblastí a súčasne podnecovať udržateľný rozvoj miest, pretože takmer 80 % populácie EÚ žije v mestských oblastiach; poukazuje na to, že mestské i vidiecke oblasti zohrávajú dynamickú úlohu pri regionálnom hospodárskom vývoji a vzhľadom na nadchádzajúce programové obdobie zdôrazňuje potrebu investovať do mestských i prímestských projektov a lepšie koordinovať programy vidieckeho rozvoja;

14.

považuje partnerstvo za kľúčovú zásadu pri vymedzovaní obsahu politiky súdržnosti, s prístupom zdola nahor zlepšujúcim administratívne kapacity a kvalitu procesu plánovania; domnieva sa, že všetky úrovne vlády musia pôsobiť súdržne, navzájom sa dopĺňať a byť produktívne pri zlepšovaní hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ; vyzýva Komisiu, aby jasnejšie vymedzila zásadu partnerstva, s cieľom zabezpečiť vytvorenie skutočných partnerstiev s regionálnymi a miestnymi orgánmi a uľahčovať výmenu najlepších postupov medzi regiónmi;

15.

poukazuje na to, že spolufinancovanie je kľúčovou zásadou dobrého riadenia politiky súdržnosti; vyzýva na to, aby sa táto zásada naďalej uplatňovala napriek obmedzeniam verejných výdavkov, ktoré spôsobila hospodárska kríza;

16.

zdôrazňuje potrebu podpory podnikania a malých a stredných podnikov (MSP) uznávajúc kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú pri posilňovaní hospodárskej konkurencieschopnosti a vytváraní pracovných miest; zdôrazňuje potrebu revízie a konsolidácie úlohy nástrojov EÚ podporujúcich európsku konkurencieschopnosť s cieľom racionalizácie administratívnych postupov, uľahčenia prístup k financiám najmä pre MSP a zavedenia inovačných mechanizmov podpory na základe dosiahnutých cieľov spojených s inteligentným, udržateľným a integračným rastom, ako aj podpory užšej spolupráce s Európskou investičnou bankou a ostatnými finančnými inštitúciami; v tejto súvislosti oceňuje pridanú hodnotu, ktorú ponúkajú nástroje finančného inžinierstva, a podnecuje ich čo najširšie využívane, ako aj využívanie revolvingových fondov a globálnych grantov s cieľom dosiahnutia priaznivých synergií a maximalizácie výsledkov; vyzýva aj na zjednodušenie prístupu k rizikovému kapitálu a mikrofinancovaniu;

17.

ďalej pripomína, že efektívne vykonávanie politiky súdržnosti do veľkej miery závisí od toho, ako je navrhnutá, a preto je kľúčovým prvkom zapojenie miestnych a regionálnych orgánov už v začiatočnej fáze pri tvorbe a vykonávaní budúcej politiky súdržnosti; zdôrazňuje rovnako nevyhnutnosť vytvárať horizontálne a vertikálne partnerstvá medzi verejnými orgánmi na všetkých úrovniach, s cieľom dosiahnuť čo najúčinnejšie riadenie na viacerých úrovniach; pripomína, že viacúrovňové riadenie je jednou z kľúčových zásad politiky súdržnosti a že je základným predpokladom na zaručenie kvality procesu rozhodovania; v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje význam partnerstva regionálnych orgánov s Výborom regiónov;

18.

víta zmenu nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorou sa zjednodušujú postupy na využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zjednodušovaní týchto postupov, s cieľom zabezpečiť ich flexibilnosť a znížiť administratívne zaťaženie príjemcov finančných prostriedkov, aby orgány mohli riešiť kľúčové otázky včas a s primeranými zdrojmi; domnieva sa, že verejno-súkromné partnerstvá môžu poskytnúť skutočnú podporu dopĺňaním úsilia na miestnej a regionálnej úrovni, a žiada Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na konsolidáciu verejno-súkromných partnerstiev v rámci politiky súdržnosti;

19.

v záujme odstránenia nerovností zdôrazňuje význam pokračovania v poskytovaní podpory v prvom rade projektom zameraným na zaostávajúce regióny, aby sa zachoval očakávaný prínos počas tohto programového obdobia v súlade s prvými odhadmi; konštatuje, že zlepšovanie prístupnosti a vybavenia infraštruktúry prispeje k väčšej konkurencieschopnosti zaostávajúcich regiónov na vnútornom trhu, a tým i k vonkajšej konkurencieschopnosti EÚ ako celku; domnieva sa, že stiahnutie tejto podpory by znížilo prínos prvých kladných výsledkov;

20.

zdôrazňuje, že hoci sa politika súdržnosti tradične sústreďuje na najmenej prosperujúce regióny, týka sa všetkých regiónov Európskej únie bez ohľadu na úroveň ich rozvoja; preto zdôrazňuje potrebu podporovať cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti; opakovane konštatuje, že silná a dobre financovaná politika súdržnosti s rozpočtom aspoň na súčasnej úrovni v absolútnom i relatívnom zmysle je predpokladom na dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020 s cieľom zabezpečiť inteligentné, udržateľné a integračné hospodárstvo, urobiť EÚ konkurencieschopnou na celosvetovej úrovni a zabezpečiť, aby sa všetky regióny rozvíjali harmonicky a dosiahol sa cieľ sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti;

21.

domnieva sa, že HDP musí ostať hlavným kritériom na určovanie oprávnenosti regiónov na čerpanie pomoci v rámci z politiky súdržnosti, pričom ostatné merateľné ukazovatele by sa mohli pridať v prípade, že sa dokáže ich dôležitosť, pričom sa vnútroštátnym orgánom poskytne priestor, aby na príslušnej úrovni rozhodovania použili ostatné ukazovatele, ktoré zohľadňujú osobitné vlastnosti regiónov a miest;

22.

zdôrazňuje význam toho, aby sa pri prideľovaní prostriedkov zohľadnili osobitné vlastnosti napríklad pobrežných regiónov, hornatých najodľahlejších oblastí, regiónov trpiacich odlivom obyvateľstva alebo vzdialených hraničných región a miest; podnecuje regióny, aby predložili iniciatívy na využívanie svojich regionálnych špecifík; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila jednotlivé finančné nástroje tak, aby vytvárali pridanú hodnotu v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte, pričom by zohľadnila aj dôsledky hospodárskej a finančnej krízy;

23.

žiada Komisiu, aby sa zaoberala spôsobmi, akými môžu nové techniky finančného inžinierstva zlepšiť účinok a vplyv politiky súdržnosti s cieľom získať čo najlepšie výsledky vo vybraných projektoch;

24.

zdôrazňuje pozitívny vplyv rodovej rovnosti na hospodársky rast EÚ, sociálny rast a sociálnu súdržnosť, a teda aj na jej konkurencieschopnosť;

25.

zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu regionálneho rozvoja a územnej súdržnosti v celej Európe, vyplývajúcu z ich európskej pridanej hodnoty, pri zvyšovaní hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ a plnení cieľov stratégie EÚ 2020, pričom územný prístup je jedným z mnohých spôsobov dosahovania ekonomickej rovnováhy;

26.

zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu k využívaniu štrukturálnych fondov ako k dôležitému nástroju pomoci regiónom pri dosahovaní udržateľného rastu, zamestnanosti a prosperity;

27.

zdôrazňuje potrebu zachovania prechodných opatrení na konsolidovanie a zlepšenie súčasnej úrovne rozvoja, ktorá by mohla klesnúť v prípade podstatného zníženia financovania po splnení daného cieľa; zdôrazňuje, že týmto by sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie s regiónmi v podobnej situácii, čo by viedlo k efektívnej organizácii programov;

28.

pripomína Komisii a členským štátom, že očakávania obyvateľov Európy vychádzajú z potrieb ľudí a predovšetkým z túžby po prístupe k primeranej infraštruktúre a ku kvalitným verejným službám, ktoré musia byť poskytované spravodlivo a za ceny, ktoré sú pre európskych občanov dostupné bez ohľadu na miesto kde žijú a pracujú; trvá na tom, že právo na rovnaké príležitosti je potrebné dodržiavať, a zdôrazňuje potrebu bezbariérového prístupu ku všetkým infraštruktúram a projektom financovaným zo štrukturálnych fondov;

29.

zdôrazňuje, že na upevnenie vedomostí a inovácie ako hnacích síl budúceho hospodárskeho rastu a európskej konkurencieschopnosti treba zlepšovať kvalitu vzdelávania, využívať výsledky výskumu, podporovať inováciu a prenos vedomostí v celej Únii, plne využívať informačné a komunikačné technológie, zabezpečiť, aby sa inovačné myšlienky využili v nových produktoch a službách, ktoré vytvárajú rast a kvalitné pracovné miesta a pomáhajú čeliť výzvam vyplývajúcim zo spoločenských zmien v Európe a vo svete, podporovať podnikanie, venovať prioritnú pozornosť potrebám používateľov a príležitostiam trhu a zabezpečiť dostupné a dostatočné financovanie, v rámci ktorého budú kľúčovú úlohu zohrávať štrukturálne fondy;

30.

zdôrazňuje, že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť poskytuje možnosť využiť celý potenciál výskumu, vývoja a inovácií a zabezpečiť vyššiu životnú úroveň obyvateľov Európy a väčšiu dôveru voči EÚ; selektívne a kombinované investície do výskumu, vývoja a inovácií musia zohľadniť kapacity a potenciály regiónov a miest a pomôcť rozvinúť kľúčové oblasti, ako elektronické zdravie, farmaceutický priemysel, doprava a logistika, životné prostredie, digitálny obsah, energetika a bezpečnosť, prostredníctvom programov rozvoja inštitúcií a budovania kapacít;

31.

domnieva sa, že určitá časť prostriedkov vyčlenených na výskum, vývoj a inovácie v rámci politiky súdržnosti by sa mala využiť na dosiahnutie a udržanie úlohy svetového lídra v sektoroch, v ktorých už Európa má konkurenčnú výhodu, a v sektoroch, kde má nové príležitosti stať sa svetovým lídrom;

32.

domnieva sa, že na konsolidáciu vnútorného trhu sú potrebné špecifické opatrenia na podnecovanie hospodárskej súťaže na úrovni EÚ, avšak bez vytvorenia nerovnováhy medzi členskými štátmi; domnieva sa, že takto je na úrovni EÚ možné dosiahnuť uspokojivú úroveň stability a hospodárskej prosperity;

33.

odporúča členským štátom a Komisii, aby venovali väčšiu pozornosť podpore veľkých projektov presahujúcich dva alebo viaceré operačné programy s významným vplyvom na európskej úrovni, čo vytvorí pridanú hodnotu, vysokokvalitné pracovné príležitosti a zaručí udržateľný rozvoj regiónov;

34.

domnieva sa, že politika súdržnosti by mala pokračovať podporou opatrení, ktoré vytvoria čo najväčší počet pracovných miest, čo umožní využiť miestne ľudské zdroje a zabezpečiť ich trvalý rozvoj, aby sa zaručila vysoká produktivita;

35.

zastáva názor, že dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je nevyhnutnou podmienkou, ale že nestačí na zaručenie hospodárskej konkurencieschopnosti na svetovej úrovni, ktorá si vyžaduje podstatné investície do kľúčových oblastí ako energetika, životné prostredie, infraštruktúra, vzdelávanie, výskum a vývoj, tvorivý priemysel a služby, logistika a doprava;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/37

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o pracovnom programe Komisie na rok 2011 (KOM(2010)0623),

—

so zreteľom na najnovšiu rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, predovšetkým jej prílohu 4,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže je nevyhnutne dôležité, aby sa dialóg medzi Európskym parlamentom a Komisiou uskutočnil včas, aby bolo možné zamerať sa na stanovenie kľúčových strategických cieľov EÚ na nasledujúci rok a na ďalšie roky,

B.

keďže politické priority by mali byť zladené s dostupnými finančnými prostriedkami,

C.

keďže európska politika a činnosti vykonávané v súlade so zásadou subsidiarity ruka v ruke s politikou a činnosťami členských štátov môžu a musia mať skutočný vplyv, pokiaľ ide o pomoc občanom predvídať vývoj rýchlo sa meniacej spoločnosti a reagovať naň,

D.

keďže rok 2011 bude mať zásadný význam pre úspešnosť Únie v budúcnosti a prinesie dôležité výzvy pre Európsku komisiu a Úniu ako celok,

E.

keďže finančná kríza sa ešte stále citeľne prejavuje na hospodárstvach členských štátov a keďže tak na úrovni jednotlivých štátov, ako aj celej EÚ sa musia uskutočniť zásadné úpravy; keďže úplná obnova si vyžaduje spoločnú európsku stratégiu pre udržateľný rast a tvorbu pracovných miest, ktorá sa opiera o potrebné právomoci a zdroje,

1.

konštatuje, že tento pracovný program je prvým, ktorý sa má prijať podľa nového programového cyklu, a zdôrazňuje, že dialóg nadviazaný s Komisiou treba prehĺbiť, aby sa zlepšilo jasné prepojenie medzi politickými prioritami a rozpočtom na ich financovanie na európskej úrovni;

2.

naliehavo žiada Komisiu, aby sa zaviazala k vykonaniu realistického a funkčného programového plánovania, ktoré musí byť účinné, prenesené do reality a uskutočňované lepšie ako v minulosti; žiada tiež jasnejší harmonogram týkajúci sa najdôležitejších návrhov, ktoré majú byť predložené;

3.

naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr prispôsobila acquis ustanoveniam článkov 290 a 291 ZFEÚ, a to podľa jasne stanoveného harmonogramu;

4.

vyzýva Komisiu konať tak, aby plne využívala svoje zákonné právomoci a politickú autoritu; konštatuje, že Európska únia nemôže efektívne fungovať, pokiaľ Komisia nenájde, nevyjadrí a nepodporí všeobecné záujmy Únie a občanov a nebude si účinne plniť povinnosť dohľadu nad uplatňovaním zmlúv a práva EÚ;

5.

konštatuje, že doterajšie úsilie vyvinuté na riešenie finančnej krízy a udržanie hospodárskej obnovy Európy zďaleka nedosiahlo potrebnú úroveň; a vyjadruje poľutovanie nad tým, že pracovný program nezahŕňa dodatočné opatrenia na vytvorenie väčšieho počtu pracovných miest; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla svoju podrobnú odpoveď na to, ako budú jej iniciatívy a návrhy reagovať na výzvy;

6.

je presvedčený, že EÚ sa musí bezodkladne zaoberať štrukturálnou reformou, aby zvýšila svoju konkurencieschopnosť a opäť naštartovala rast; domnieva sa tiež, že modernizácia infraštruktúry (vrátane širokopásmového pripojenia), zvýšené úsilie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, politika zabezpečujúca dostatočnú, hospodárnu a ekologickú energiu, inovácie a vývoj nových technológií a kvalita vzdelávania a odbornej prípravy predstavujú základné prvky tejto stratégie;

7.

víta skutočnosť, že reforma európskeho hospodárskeho riadenia sa považuje za prioritu; varuje, že kým EÚ nebude schopná vyvinúť najmä v eurozóne dôveryhodné hospodárske riadenie spôsobilé zabezpečiť riadnu fiškálnu politiku a obnoviť rast, budúcnosť eura bude ohrozená; trvá na tom, že takáto reforma musí plne zohľadňovať pozíciu Parlamentu stanovenú v jeho uznesení z 20. októbra 2010 a jej účelom musí byť podpora hospodárskych a sociálnych cieľov Únie, ktoré sú uvedené v článku 3 Lisabonskej zmluvy;

8.

pripomína, že Parlament a Rada, dve zložky rozpočtového orgánu, by mali byť rovnakou mierou zapojené do každej mobilizácie európskeho finančného stabilizačného mechanizmu; požaduje rýchle predloženie návrhov na to, aby sa mechanizmus na riešenie kríz stal trvalým (napr. Európsky menový fond), ďalej aby sa stratégia Európa 2020 plne začlenila do dlhodobého makroekonomického rámca, aby sa podnikli prvé kroky smerujúce k vzájomnej emisii časti štátneho dlhu a zavedeniu dlhopisov na tento účel, ako sa popisuje v predchádzajúcich správach Parlamentu, a aby sa zabezpečilo jediné vonkajšie zastúpenie eurozóny; uprednostňuje miernu zmenu zmluvy, ktorou sa stanoví právny základ pre tento mechanizmus, pred rozsiahlou zmenou zmluvy;

9.

trvá na tom, že Komisia musí rýchlo predložiť návrhy na revíziu súčasného finančného rámca; uvádza, že viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie po roku 2013 musí tiež odrážať rozšírenie rozsahu týchto povinností; vyzýva Komisiu, aby predložila ambiciózny investičný návrh s cieľom splniť ciele stratégie Európa 2020 a vytvoriť pracovné miesta, podporiť rast a zaručiť bezpečnosť európskych občanov; domnieva sa, že flexibilita tohto rámca bude veľmi dôležitá a rozpočet EÚ by mal umožniť mobilizovanie alternatívnych zdrojov financovania (vyčleňovanie, dlhopisy na projekty atď.);

10.

pripomína, že na prijatie nariadenia o VFR je potrebný súhlas Parlamentu; vyzýva Komisiu, aby uľahčila rýchle prijatie medziinštitucionálnej dohody o úlohe Parlamentu pri príprave nasledujúceho VFR a rokovaniach o ňom;

11.

dôrazne nabáda Komisiu, aby v júni 2011, v nadväznosti na prijatie pozície Parlamentu k novému VFR, predložila odvážne a inovatívne návrhy na zásadnú revíziu systému vlastných zdrojov s cieľom vytvoriť systém, ktorý bude spravodlivý, jasný, transparentný a neutrálny, pokiaľ ide o daňové zaťaženie občanov EÚ; je pevne presvedčený, že VFR a otázka vlastných zdrojov sú prepojené, malo by sa o nich rozhodovať súčasne, a to prostredníctvom otvorenej medziinštitucionálnej debaty s intenzívnym zapojením národných parlamentov, a nemožno ich ďalej odkladať;

12.

zdôrazňuje, že kohézna politika predstavuje jeden z najvýznamnejších nástrojov EÚ, ktorými je možné reagovať na hospodársku krízu podporou investícií do reálneho hospodárstva; v tejto súvislosti víta prvé hodnotenie Komisie týkajúce sa vykonávania opatrení súvisiacich s kohéznou politikou v rámci plánu hospodárskej obnovy Európy, čím sa len zdôrazňuje kľúčová úloha, ktorú táto politika zohráva v procese vyrovnávania sa s dôsledkami krízy; zdôrazňuje nespochybniteľné prepojenie kohéznej politiky so všetkými tromi najdôležitejšími prioritami stratégie Európa 2020, a to prostredníctvom zabezpečenia vyššieho inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a zároveň podpory harmonického rozvoja vo všetkých 271 regiónoch Únie;

13.

berie na vedomie zavedenie tzv. európskeho semestra; domnieva sa, že výbory Parlamentu musia zohrávať dôležitejšiu úlohu, aby preukázali svoju odbornosť tým, že budú predkladať „koncoročné správy“ o pokroku v plnení dôležitých cieľov, na ktoré by nadväzovali (spoločné) uznesenia politických skupín;

14.

ľutuje, že návrhy týkajúce sa európskeho semestra a balík v oblasti riadenia poskytujú málo priestoru pre európsku demokratickú kontrolu, a trvá na intenzívnej účasti Parlamentu v oboch otázkach;

15.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predostrela návrhy na prepracovanie smernice o zneužívaní trhu a smernice o trhu s finančnými nástrojmi; poznamenáva, že Komisia musí mať na pamäti možný kumulatívny účinok návrhov, ktoré predkladá, aby zabezpečila, že sa prostredníctvom nich zvýši stabilita, transparentnosť a zodpovednosť finančného sektora a jeho schopnosť slúžiť reálnej ekonomike, pokiaľ ide o rast a pracovné miesta;

16.

požaduje, aby sa legislatívna iniciatíva týkajúca sa riešenia krízy v bankovom sektore koordinovala s pravidlami politiky hospodárskej súťaže s cieľom vytvoriť komplexný rámec krízového manažmentu, ktorý by sa vzťahoval tak na súkromné, ako aj verejné subjekty a chránil by daňovníkov; je presvedčený, že revízia nariadenia o úverových ratingových agentúrach by sa mala zaoberať aj nedostatkom hospodárskej súťaže v sektore a žiada Komisiu, aby konala, pokiaľ ide o nedávnu žiadosť Parlamentu o preskúmanie možností zriadiť nezávislú európsku úverovú ratingovú agentúru a dosiahnuť intenzívnejšie zapojenie nezávislých verejných subjektov do vydávania ratingov;

17.

vyzýva Komisiu, aby predložila komplexný akčný plán s časovým plánom a cieľmi, pokiaľ ide o vytvorenie jednotného trhu s elektronickým obsahom a službami, a to v záujme otvorenej a prosperujúcej digitálnej spoločnosti a prekonania digitálnych rozdielov;

18.

zdôrazňuje, že digitálny program a investície do IKT majú zásadný význam pre dlhodobú konkurencieschopnosť Európy, a naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby naďalej uvádzali na trh siete ďalšej generácie a zabezpečovali prístup k nim prostredníctvom pokračujúcej liberalizácie vnútorného trhu komunikačných služieb s cieľom podporiť inovácie v EÚ;

19.

dôrazne nabáda Komisiu, aby v rámci 8. rámcového programu po preskúmaní v polovici obdobia podporila znalosti a inovácie, a pripomína, že je veľmi dôležité, aby Parlament mal možnosť vyjadriť svoje vlastné priority pred prijatím 8. rámcového programu v roku 2012;

20.

víta zámer Komisie v súvislosti s iniciatívou Inovácia v Únii, ktorý bude zahŕňať preskúmanie štátnej pomoci pre rámcové programy v oblasti výskumu a vývoja a inovácií pri súčasnom posilnení úlohy EIB a rizikového kapitálu; uznáva tiež úlohu, ktorú môže verejné obstarávanie zohrávať v stimulovaní inovácií;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby znížila byrokraciu vo svojich programoch v oblasti výskumu a vývoja a zvýšila účasť inovatívnych firiem na projektoch; domnieva sa, že Komisia by mala ďalej presadzovať verejno-súkromné partnerstvá na podporu európskeho výskumu, vývoja a inovácií;

22.

zdôrazňuje, že novým viacročným programom po roku 2013 v oblasti vzdelávania, kultúry, audiovízie, mládeže a občianstva, ktoré by sa mali predložiť v roku 2011, je potrebné prisúdiť dôležité miesto; domnieva sa, že akcie a opatrenia prijaté v rámci týchto programov by mali zodpovedať potrebám európskych občanov a mali by vychádzať z primeraného a účinného rozpočtového rámca; domnieva sa, že iniciatíva Mládež v pohybe podčiarkuje dôležitosť týchto programov;

23.

zdôrazňuje strategický význam hlavnej iniciatívy týkajúcej sa efektívneho využívania zdrojov a naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlene vypracovala ambiciózny návrh zameraný na dosiahnutie záväzných cieľov a konkrétnych ukazovateľov v rámci stratégie Európa 2020 – európskeho semestra politickej koordinácie; a vyzýva Komisiu, aby predložila právne predpisy týkajúce sa ďalšieho znižovania emisií EÚ;

24.

domnieva sa, že je potrebné prioritne sa zamerať na riadne a funkčné vykonávanie súčasných legislatívnych nástrojov, ako napríklad tretieho energetického balíka, a plne podporuje iniciatívy v oblasti stratégie 2050, inteligentných sietí a bezpečnosti dodávok;

25.

zdôrazňuje, že na to, aby bol hospodársky rast udržateľný, má bezpečnosť dodávok energie kľúčový význam pre zaistenie neprerušených dodávok, dodržiavania zmluvných dojednaní, zachovania spravodlivých trhových cien a predchádzania závislosti od veľmi malého počtu výrobcov;

26.

je presvedčený, že po oznámení o novej priemyselnej politike pre Európu by mali nasledovať účinné opatrenia, najmä na dosiahnutie žiaduceho prechodu k nízkouhlíkovému a udržateľnému hospodárstvu a na zabezpečenie toho, aby sa dosiahol cieľ 20 % energetickej účinnosti v EÚ;

27.

zdôrazňuje, že zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa jej je vysokou prioritou, čo prospeje aj konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a MSP;

28.

víta kľúčové priority, pokiaľ ide o uverejnenie bielej knihy, a naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila prípravu revízie usmernení TEN-T a ich modernizovaných mechanizmov financovania v súlade so stratégiou Európa 2020 a revíziou rozpočtu EÚ;

29.

od začiatku trvá na tom, že výsledkom reformného procesu SPP musí byť silná, spravodlivá, skutočne spoločná a multifunkčná politika, ktorá bude plniť očakávania spotrebiteľov a producentov a účinným spôsobom zabezpečovať verejné statky, predovšetkým potravinovú bezpečnosť, a zaručovať sebestačnosť EÚ v oblasti potravín;

30.

pripomína, že v uznesení z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 naliehavo požadoval, aby sa prostriedky pridelené SPP v rozpočtovom roku 2013 prinajmenšom zachovali v rovnakej výške aj v ďalšom finančnom programovom období;

31.

žiada, aby bol dovoz poľnohospodárskych produktov z tretích krajín do EÚ povolený len vtedy, ak boli vyrobené v súlade s európskymi normami v oblasti ochrany spotrebiteľov, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia a minimálnymi sociálnymi normami; naliehavo žiada, aby uzatváranie dvojstranných alebo viacstranných obchodných dohôd nebolo na úkor poľnohospodárskych producentov z EÚ;

32.

v súvislosti s nálezom uvedeným v správe Dvora audítorov, ktorý sa týka reformy trhu s cukrom, nalieha na Komisiu, aby prehodnotila svoje postupy posudzovania vplyvu a tým zaručila, aby sa pri príprave všetkých hodnotení používali najlepšie a najaktuálnejšie informácie, čo bude mať zásadný význam pri posudzovaní vplyvu budúcich dvojstranných obchodných dohôd na kľúčové oblasti hospodárstva EÚ;

33.

víta očakávané návrhy Komisie zamerané na vykonávanie integrovanej námornej politiky (INP), napríklad návrh rámca námorného priestorového plánovania a oznámenie o trvalo udržateľnom raste v pobrežných regiónoch a námorných odvetviach, ako aj oznámenie o integrácii námorného dozoru; zdôrazňuje však, že financovanie realizácie INP sa musí zaručiť z rozpočtu Spoločenstva, a to tak, že naň budú pomerným dielom prispievať všetky sektory, ktorých sa táto politika týka;

34.

domnieva sa, že inkluzívny rast možno budovať len na základe rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi na pracovisku a rovnakých podmienok pre všetky podniky; je presvedčený, že pracovný program Komisie by mal zahŕňať návrhy na zaručenie týchto zásad, a trvá na tom, že v legislatívnom návrhu týkajúcom sa realizácie vysielania pracovníkov, ako sa predpokladá v oznámení o akte o jednotnom trhu, sa musí objasniť výkon základných sociálnych práv;

35.

žiada Komisiu, aby predložila návrh o finančnej účasti zamestnancov na zisku spoločnosti;

36.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich správach k iniciatívam nazvaným Nové zručnosti a nové pracovné miesta a Platforma na boj proti chudobe zohľadnila osobitné ťažkosti, s ktorými sa stretávajú ženy, a konkrétne aby presadzovala rovnosť na pracovisku ako prostriedok boja proti chudobe a povzbudzovala ženy k podnikaniu prostredníctvom uplatňovania opatrení zameraných na výmenu najlepších postupov;

37.

je pevne presvedčený, že, že prekonanie rodových rozdielov v odmeňovaní zostáva naďalej reálnou výzvou, ktorú treba prekonať, a opakuje požiadavky pre Komisiu uvedené v uznesení Parlamentu z roku 2008, aby Parlamentu predložila legislatívny návrh revízie platných právnych predpisov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien pri zohľadnení odporúčaní uvedených v prílohe k jeho uzneseniu z roku 2008;

38.

vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť názorom sociálnych partnerov v oblasti dôchodkov a zaručila, že v bielej knihe sa odrazia očakávania oboch zložiek tohto odvetvia vrátane posilnenia prvého piliera;

39.

víta reformu portálu EURES pre pracovnú mobilitu, vďaka ktorému majú mladí pracovníci lepší prístup k informáciám a poradenstvu v oblasti práce, ľutuje však, že tento návrh bol odložený na rok 2012, hoci mladí ľudia ho potrebujú už dnes;

40.

požaduje vyššiu účinnosť a lepšie výsledky, pokiaľ ide o dve hlavné agentúry EÚ pôsobiace v oblasti vzdelávania – Cedefop (Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania) a ETF (Európska nadácia pre odborné vzdelávanie);

41.

dôrazne podporuje väčšiu integráciu trhu zameranú na významné a pretrvávajúce medzery, ktoré identifikoval profesor Monti, a posilnenie dôvery európskych občanov, pracovníkov, malých podnikov a spotrebiteľov; hoci víta uverejnenie zákona o jednotnom trhu, zároveň si myslí, že návrhy by mali byť ambicióznejšie a konkrétnejšie; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila jasné priority a legislatívne návrhy;

42.

požaduje modernizáciu legislatívneho rámca EÚ pre verejné obstarávanie prostredníctvom harmonizácie smerníc a dohody o verejnom obstarávaní a vyzýva na zavedenie jednoznačnejšieho časového plánu na budúci rok;

43.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila konzistentný prístup medzi právnym nástrojom v oblasti európskeho zmluvného práva a smernicou o právach spotrebiteľa; považuje za nevyhnutné, aby sa jasná stratégia Komisie v oblasti spotrebiteľskej politiky naliehavo riešila integrovaným spôsobom už v roku 2011, a nie až v roku 2014, ako sa v súčasnosti navrhuje;

44.

podporuje revíziu smernice o balíku cestovných služieb a preskúmanie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov s osobitným zreteľom na dohľad nad trhom;

45.

zdôrazňuje potrebu efektívneho právneho rámca pre bezpečnosť výrobkov v EÚ; podporuje preskúmanie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré si vyžaduje stanovenie jasnejšieho časového plánu, v súlade s preskúmaním nového legislatívneho rámca (NLF); vyzýva Komisiu, aby preskúmala systém označovania CE s cieľom zabezpečiť, že označenie CE môžu spotrebitelia považovať za značku bezpečnosti;

46.

zdôrazňuje, že pre revitalizáciu jednotného trhu sú nevyhnutné iniciatívy v oblasti občianskeho práva; podporuje akcie Komisie, pokiaľ ide o občiansku spravodlivosť, a vyzýva na lepšie začlenenie zásad elektronickej justície do nástrojov občianskeho práva;

47.

žiada, aby sa definitívne vyriešili problémy okolo vytvorenia európskeho patentu a aby Komisia v prípade potreby predložila návrh na posilnenú spoluprácu;

48.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočnou legislatívnou iniciatívou v oblasti kabotáže a nad odložením prístupu na železničný trh vrátane otvorenia trhu pre domácich cestujúcich na rok 2012; pripomína pevné presvedčenie Parlamentu, že sa musí zachovať a rozvíjať komplexná politika v oblasti práv cestujúcich v Európe;

49.

je veľmi znepokojený skutočnosťou, že neexistujú žiadne konkrétne návrhy o základných právach ani návrhy horizontálnej smernice o nediskriminácii a že otázka nediskriminácie sa v programe ani neuvádza; vyzýva Komisiu, aby pružne zareagovala a odblokovala smernicu o nediskriminácii;

50.

žiada návrh oznámenia o posilnenej solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu, ľutuje však, že neexistujú návrhy právnych predpisov o azyle, pričom má na zreteli, že Únia by mala spoločnú azylovú politiku zaviesť do roku 2012;

51.

žiada návrhy v oblasti migrácie; pripomína, že správne fungovanie navrhovaného systému vstup/výstup bude závisieť od úspechu systémov VIS a SIS II, aj keď systém SIS II ešte nefunguje naplno;

52.

zdôrazňuje potrebu ambicióznej politiky v oblasti základných práv po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a potrebu čo najväčšej účinnosti základných práv uvedených v charte; žiada Komisiu, aby zabezpečila súlad každej právnej iniciatívy so základnými právami a aby zaručila, že každý členský štát bude pri vykonávaní právnych predpisov EÚ chartu dodržiavať; žiada posilnenie schopností sledovať porušenia Charty základných práv a uplatňovať proti nim zmluvné mechanizmy;

53.

zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu by sa mali plne rešpektovať práva a slobody občanov EÚ a že pre rozvíjanie dôveryhodnej a účinnej bezpečnostnej politiky majú zásadný význam ochrana údajov a právo na právnu nápravu; domnieva sa, že zvyšujúce sa množstvo trestných činov si vyžaduje viac plánov Spoločenstva v oblasti organizovaného zločinu a počítačovej bezpečnosti;

54.

víta návrh týkajúci sa práv obetí zločinu a predovšetkým práva na právnu pomoc a právne poradenstvo, ale ľutuje, že to je jediné navrhované opatrenie; žiada jasný časový plán pre zostávajúce opatrenia v rámci plánu procesných práv;

55.

víta nový komplexný právny rámec pre ochranu osobných údajov v EÚ, ktorý sa začne uplatňovať od roku 2011; zdôrazňuje, že dôkladne preskúma všetky návrhy vrátane systému PNR v EÚ a programu EÚ na sledovanie financovania terorizmu, aby zaistil ich súlad so základnými právami;

56.

víta návrhy v oblasti občianskeho práva, ale žiada Komisiu, aby s cieľom dosiahnuť rovnaké normy pre občanov EÚ vo všetkých členských štátoch zvážila urýchlenie revízie acquis v oblasti občianskeho a trestného práva a aby o tom informovala Parlament;

57.

podporuje iniciatívy zamerané na zosúladenie pracovného a rodinného života okrem iného prostredníctvom opatrení týkajúcich sa minimálnej rodičovskej dovolenky a presadzovania pružnej organizácie práce pre ženy a mužov, ako aj podpory opatrujúcich osôb, aby mohli spojiť zamestnanie s opatrovaním;

58.

vyjadruje poľutovanie nad oneskorením Komisie pri predkladaní legislatívnych návrhov v oblasti prispôsobenia súčasného acquis v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach Lisabonskej zmluve, ktoré je prioritou v oblasti slobôd, spravodlivosti a vnútorných vecí;

59.

domnieva sa, že po prijatí Lisabonskej zmluvy je nevyhnutná revízia právneho rámca, a s poľutovaním vníma skutočnosť, že táto revízia sa plánuje až na obdobie rokov 2012 – 2013; trvá na tom, že všetky agentúry v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV) musia byť efektívne, a predovšetkým musia niesť zodpovednosť;

60.

zdôrazňuje, že presadzovanie ľudských práv na celom svete je kľúčovým cieľom Európskej únie na svetovej scéne a že lepšie obchodné vzťahy a väčšia rozvojová pomoc môžu podporiť pokrok v tejto oblasti;

61.

žiada Komisiu, aby udržiavala proces rozšírenia v pohybe;

62.

zdôrazňuje, že v nasledujúcich oblastiach by boli vítané tieto nové iniciatívy:

63.

zastáva názor, že na to, aby mohla EÚ účinne šíriť svoje hodnoty a zásady a prispievať k politickej stabilite a hospodárskemu rozvoju vo svojom susedstve, musí podporovať mladé demokracie v celej Európe a posilňovať vzťahy so svojimi partnermi; vyzýva Komisiu, aby dokončila revíziu európskej susedskej politiky s cieľom zabezpečiť lepší súlad cieľov politiky a finančných nástrojov; domnieva sa, že podmienky súvisiace s ľudskými právami a demokraciou by sa mali vo vzťahu k susedným krajinám posilniť;

64.

vyzýva Komisiu, aby zvýšila prioritu otázky potravinovej bezpečnosti v celej Afrike; zdôrazňuje potrebu posilniť odvetvie poľnohospodárstva v Afrike udržateľným spôsobom; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepší prístup chudobných obyvateľov Afriky k úverovým a finančným službám; naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala opatrenia na zvýšenie objemu vnútrokontinentálneho afrického obchodu vrátane lepších podporných balíkov pre regionálne hospodárske spoločenstvá a na zlepšenie infraštruktúry na celom africkom kontinente;

65.

vyzýva Komisiu, aby každoročne poskytla správu o pokroku EÚ v dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015 a aby zaviedla opatrenia, ktorými zaistí, že členské štáty splnia svoje záväzky poskytovať 0,7 % HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc, a aby takéto záväzky monitorovala;

66.

zdôrazňuje, že v kontexte prebiehajúcich rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve by sa malo opäť zameriavať na rozvojový rozmer;

67.

vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zasadzovala o hmatateľný pokrok v prebiehajúcich rokovaniach WTO s cieľom čo najskôr uzavrieť kolo rokovaní z Dauhy; trvá na tom, že posilnenie existujúcich a uzatváranie nových bilaterálnych a regionálnych dohôd o voľnom obchode má význam, no malo by sa posudzovať ako doplnková stratégia, a nie ako alternatíva multilaterálneho rámca;

68.

pripomína, že viacstrannosť musí zostať prvotnou prioritou EÚ, a žiada, aby sa v prebiehajúcich a nových rokovaniach o obchode dodržiavala zásada osobitného a diferencovaného zaobchádzania s rozvojovými krajinami; pevne verí, že účinný a reformovaný viacstranný obchodný rámec je potrebný na vybudovanie vyváženejšieho a spravodlivejšieho hospodárskeho systému ako súčasti novej svetovej správy v službách rozvoja a odstraňovania chudoby;

69.

zdôrazňuje, že tovar dovážaný z tretích krajín by sa mal dostať na trh EÚ len v tom prípade, ak je v súlade s európskymi zásadami ochrany spotrebiteľa; domnieva sa, že v rámci medzinárodných rokovaní by Komisia mala trvať na tom, že naši obchodní partneri musia dodržiavať európske environmentálne, sociálne a pracovné normy;

70.

vyzýva, aby do medzinárodných dohôd o obchode, ktoré podpisuje EÚ, bola začlenená doložka o sociálnej zodpovednosti podnikov; domnieva sa, že to musí zahŕňať podávanie správy a zabezpečenie transparentnosti podnikov a náležitú starostlivosť podnikov a skupín podnikov, prešetrovanie v prípade porušenia záväzkov týkajúcich sa tejto zodpovednosti a lepší prístup k súdom pre obete konania podnikov;

71.

žiada Komisiu, aby predložila legislatívnu iniciatívu podobnú novému zákonu USA o tzv. nerastoch z konfliktných oblastí s cieľom posilniť transparentnosť a dobrú správu v ťažobnom priemyselnom odvetví v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby posilnila boj proti korupcii v krajinách, ktoré porušujú ľudské práva a nedodržiavajú zásady dobrej správy vecí verejných;

72.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy na zmenu a doplnenie nariadenie o úrade OLAF;

73.

zdôrazňuje, že Komisia by mala otvorenejšie prispievať k pozitívnemu postoju voči národným vyhláseniam o hospodárení (NMD), ktoré podpisujú ministri financií; zdôrazňuje, že Komisia by mala naliehať na členské štáty, aby vydali národné vyhlásenia o hospodárení; žiada zavedenie komplexných a užívateľsky vyhovujúcich internetových databáz;

74.

požaduje preto systematické, pravidelné a nezávislé hodnotenia programov EÚ, čo sa týka tak vnútorných politík, ako aj rozvojovej pomoci, aby sa zabezpečilo, že dosahujú požadované výsledky nákladovo efektívnym spôsobom, a to s cieľom:

75.

je pevne presvedčený o tom, že správna a včasná transpozícia a vykonávanie európskych smerníc je mimoriadne dôležité z hľadiska odbúrania nedôvery občanov k aktivitám EÚ; domnieva sa, že si to vyžaduje účinnú spoluprácu medzi Komisiou a členskými štátmi;

76.

naliehavo žiada zjednodušenie právnych predpisov EÚ a zdôrazňuje, že posudzovanie vplyvu, ktoré prebieha pred prijatím právneho predpisu, sa musí využívať nestranne a efektívne, pričom sa zohľadní vykonávanie; rozhodne podporuje neustávajúce úsilie Komisie týkajúce sa projektu inteligentnej regulácie;

77.

víta skutočnosť, že Komisia bude vo svojich posudzovaniach vplyvu venovať viac pozornosti aspektom konkurencieschopnosti, a zdôrazňuje význam hodnotenia kumulatívnych vplyvov viacerých právnych predpisov na konkurencieschopnosť (tzv. kontroly účelnosti);

78.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/45

—

so zreteľom na vyhlásenie z Tripolisu, ktoré vydali hlavy štátov a vlád 30. novembra 2010,

—

so zreteľom na vyhlásenie pred samitom Európskeho a panafrického parlamentu z 27. novembra 2010,

—

so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže partnerstvo medzi Afrikou a EÚ sa zakladá na vzájomnom záujme na využívaní ich spoločného potenciálu,

B.

keďže vyhlásenie z Tripolisu vyjadruje vôľu jednotlivých vedúcich predstaviteľov upevniť strategické partnerstvo, ktoré bolo vytvorené pred tromi rokmi, medzi oboma kontinentmi v snahe riešiť spoločné výzvy a podporiť udržateľný hospodársky rast v prospech všetkých v Afrike,

C.

keďže EÚ poskytuje viac než polovicu rozvojovej pomoci a naďalej je najdôležitejším obchodným partnerom Afriky,

D.

keďže Afrika diverzifikuje svoje partnerstvá, najmä s najväčšími krajinami v Ázii a Latinskej Amerike,

1.

víta prijatie strategického akčného plánu na roky 2010 – 2013 a jeho partnerstvo a dúfa, že prispeje k pridanej hodnote vo vzťahu k dohode z Cotonou a Stredozemskej únii a že je vyjadrením ambiciózneho prístupu ku vzťahom medzi kontinentmi;

2.

zdôrazňuje, že základné zásady spoločnej stratégie Afriky a EÚ by sa mali vytvoriť tak, aby podporovali trvalé potreby rozvojových krajín s cieľom bojovať proti chudobe, zaručovať slušný príjem a živobytie, ako aj dodržiavanie základných ľudských práv vrátane sociálnych, ekonomických a environmentálnych práv;

3.

dúfa, že ťažkosti, ktoré vznikli pri vykonávaní prvého akčného plánu na roky 2008 – 2010 budú poučné a dúfa, že zámery vyjadrené v zásade v záverečnom vyhlásení hláv štátov a vlád budú zrealizované;

4.

so záujmom poznamenáva, že africký súkromný sektor a africká občianska spoločnosť by mohli prispievať k stratégii oveľa účinnejšie ako doteraz;

5.

uznáva význam rozmeru regionálnej integrácie pre rast a rozvoj a osobitne zdôrazňuje záväzok, ktorý bol prijatý vo vyhlásení z Tripolisu v súvislosti s tým, aby sa v plnej miere sfunkčnila africká mierová a bezpečnostná štruktúra (ASPA) v úzkej spolupráci s regionálnymi organizáciami;

6.

víta pokrok dosiahnutý v realizácii africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry s cieľom riešiť otázky súvisiace s mierom a bezpečnosťou na africkom kontinente; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam poskytnutia predvídateľného a udržateľného financovania afrických operácií podporujúcich mier, potrebu budovania miestnych reaktívnych kapacít a odhodlanie chrániť civilistov v ozbrojených konfliktoch;

7.

zastáva názor, že politika v oblasti predchádzania konfliktom je základným predpokladom trvalého mieru a štrukturálne príčiny konfliktov by sa mali riešiť vytvorením politiky trvalo udržateľného rozvoja s cieľom plniť základné potreby afrického obyvateľstva a bojovať proti nezamestnanosti a sociálnej a hospodárskej nespravodlivosti;

8.

domnieva sa, že prijatie nového amerického zákona o nerastoch z konfliktných oblastí je veľkým krokom vpred v boji proti nezákonnej ťažbe nerastných surovín v Afrike, ktorá podnecuje občianske vojny a konflikty; zastáva názor, že Komisia a Rada by mali predložiť podobné návrhy na zabezpečenie vysledovateľnosti nerastných surovín dovážaných na trh EÚ, pričom zohľadnia Iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);

9.

vyzýva EÚ a Africkú úniu, aby spoločne riešili kľúčové otázky spoločného záujmu, akými sú reakcie na politickú krízu a podporu hospodárskej správy s cieľom formulovať spoločné riadiace programy prostredníctvom novozaloženej platformy pre dialóg o správe a ľudských právach;

10.

víta spoločný záväzok EÚ a Afriky podporovať zásady, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv, demokratické zásady, právny štát a odsúdenie všetkých foriem terorizmu;

11.

poznamenáva, že hlavy štátov a vlád vo svojom vyhlásení uvádzajú, že „sú zjednotení (…) v ochrane ľudských práv na obidvoch kontinentoch“; zdôrazňuje zásadu univerzálnosti týchto práv, ktoré musia byť osobitne dodržiavané v činnostiach plánovaných v rámci partnerstva pre demokratickú správu a ľudské práva;

12.

vyjadruje veľké poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek našim opakovaným záväzkom k demokratickej správe a ľudským právam bol Robert Mugabe pozvaný a aktívne sa zúčastnil na treťom samite Afrika – EÚ; vyzýva všetkých účastníkov, aby v budúcnosti zaujali pevnejší politický postoj, s cieľom vyslať jasný signál o našej pevnej viere v zásady právneho štátu a demokracie;

13.

naliehavo žiada, aby sa všetky činnosti viedli v rámci podmienok rôznych partnerstiev bez diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie alebo na základe ochorenia HIV/AIDS;

14.

schvaľuje výzvu panafrického parlamentu adresovanú všetkým krajinám Africkej únie, aby ratifikovali Chartu Africkej únie o demokracii, voľbách a správe;

15.

zdôrazňuje výzvu predsedu Európskej Rady Hermana Van Rompuya adresovanú vedúcim africkým predstaviteľom, aby podporili Medzinárodný trestný súd a aby v plnej miere dodržiavali zásady boja proti beztrestnosti;

16.

naliehavo žiada EÚ a AÚ, aby sa zaviazali k spolupráci s cieľom zabezpečiť lepšiu africkú a európsku spoluprácu v rámci príslušných medzinárodných orgánov vrátane OSN;

17.

víta dohodu medzi EÚ a AÚ na zapojení sa do politického dialógu s cieľom nájsť riešenia spoločných problémov v oblasti dohôd o hospodárskom partnerstve; uznáva, že regionálna integrácia, obchod a investície sú kľúčovými pre hospodársku stabilitu a udržateľný rozvoj;

18.

naliehavo žiada EÚ a AÚ, aby spolupracovali na trvalo udržateľnej ťažbe surovín, najmä prostredníctvom zamerania sa na budovanie kapacít, správu, rozvoj infraštruktúry, investície, geologické znalosti a zručnosti a transparentnosť zmlúv o ťažbe; v tejto súvislosti vyzýva na zavedenie environmentálne založených a sociálne udržateľných politík v oblasti surovín, ktoré slúžia aj k dobru miestneho obyvateľstva;

19.

naliehavo žiada všetky členské štáty Africkej únie, aby uľahčili zavedenie právneho a daňového rámca, ktorý vedie k stimulácii hospodárskeho rastu a prilákaniu priamych zahraničných investícií na jednej strane a k potlačeniu korupcie a zníženiu byrokratickej záťaže a zlej správy na strane druhej;

20.

naliehavo žiada afrických predstaviteľov a predstaviteľov EÚ, aby plnili záväzky z Tripolisu a stratégiu použili ako nástroj, ktorým sa posilní vnútrokontinentálny obchod Afriky, vrátane lepších podporných balíkov pre regionálne hospodárske spoločenstvá a na zlepšenie infraštruktúry v rámci afrického kontinentu;

21.

konštatuje, že záväzok krajín Európskej únie poskytovať 0,7 % svojho HDP do roku 2015 bol obnovený a že je dôležitý, ak chceme dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia do roku 2015;

22.

bude sa snažiť zabezpečiť, najmä na to, aby bolo dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia ústredným vo vykonávaní všetkých partnerstiev;

23.

pripomína, že osobitné činnosti v oblasti materského, novorodeneckého a detského zdravia, pohlaví, vzdelávania, územnej politike a udržateľného rozvoja, prístupu k vode a hygienickým zariadeniam a zdravotne postihnutých ľudí sú pre dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia kľúčové; podporuje pokračovanie v programov v oblasti vzdelávania a zdravia;

24.

zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť potravinovú bezpečnosť v celej Afrike a trvalo udržateľným spôsobom posilniť poľnohospodársky sektor a sektor rybolovu v Afrike, najmä pokiaľ ide o malé farmy a rybárov;

25.

pripomína dominantnú úlohu, ktorú v afrických národných hospodárstvach zohráva poľnohospodárstvo; preto zdôrazňuje ústrednú úlohu harmonizácie zdravotných a rastlinolekárskych noriem, ako aj budovanie kapacít v africkom poľnohospodárskom odvetví;

26.

ľutuje, že na samite sa nenastolila otázka aktuálneho získavania poľnohospodárskej pôdy v Afrike niektorými zahraničnými investormi podporovanými vládou, ktorá by mohla ohroziť miestnu potravinovú bezpečnosť a mať vážne a ďalekosiahle následky, ak sa nebude náležite riešiť;

27.

je presvedčený, že vedúci predstavitelia Afriky a EÚ by mali preukázať skutočné odhodlanie zaviesť mechanizmus, ktorý by zastavil nezákonný únik kapitálu a daňové úniky, podporil úplnú transparentnosť a podávanie správ o jednotlivých krajinách a zvýšil medzinárodný tlak na všetky jurisdikcie, ktoré by mohli umožňovať vyhýbanie sa daniam a daňové úniky v Afrike;

28.

domnieva sa, že energia z obnoviteľných zdrojov je životne dôležitá pre hospodársky a sociálny rozvoj Afriky a poukazuje na výzvu predsedu Barrosa na uskutočnenie energetickej zelenej revolúcie v Afrike;

29.

víta program Afrika – EÚ pre obnoviteľné energie a politické ciele dohodnuté na stretnutí na vysokej úrovni o energiách vo Viedni v septembri 2010, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2020 vrátane prístupu k moderným a udržateľným energetickým službám pre ďalších 100 miliónov Afričanov, zdvojnásobenia kapacity cezhraničných prepojení elektrického vedenia v Afrike a zdvojnásobenia využívania zemného plynu v Afrike a zvýšenia miery využívania obnoviteľnej energie v Afrike a zlepšovania energetickej účinnosti v Afrike vo všetkých odvetviach;

30.

vyzýva EÚ a AÚ, aby spojili svoje úsilie o zníženie objemu emisií z odlesňovania a klčovania lesov;

31.

pripomína EÚ záväzok vo výške 7,2 miliardy EUR v rokoch 2010 – 2012na urýchlené projekty a iniciatívy v oblasti zmeny klímy, z ktorého značná časť bude prístupná Afrike;

32.

zdôrazňuje, že najchudobnejší ľudia na svete sú zmenou klímy postihnutí najviac a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby podporovali rozvojové krajiny v ich snahe prispôsobiť sa vplyvu zmeny klímy a úsilí o rast prostredníctvom nízkouhlíkových technológií s cieľom odstrániť chudobu;

33.

konštatuje, že dosiahnutie pokroku v celosvetovej dohode o klíme je kľúčové pre boj s chudobou a v tejto súvislosti zdôrazňuje veľký potenciál prírodných zdrojov energie – slnka, vetra, riek, prílivu, ktorými africké krajiny často oplývajú;

34.

konštatuje, že migrácia má skutočne pozitívny vplyv a nalieha na potrebe spoločnej stratégie doplnenej časovým plánom a zacielenými projektmi zameranými na obmedzenie negatívnych vplyvov nelegálnej migrácie;

35.

pripomína záväzok všetkých partnerov vytvoriť viac a kvalitnejších pracovných miest prostredníctvom podpory udržateľného a inkluzívneho rastu;

36.

víta posilnenie existujúcich programov, pokiaľ ide o mobilitu študentov a akademických pracovníkov spoločne s iniciatívami, akou je panafrická univerzita a špecializačné vzdelávacie štruktúry a programy;

37.

domnieva sa, že únik mozgov je veľký problém Afriky a odborníkom, ktorí opustili svoju krajinu, by sa mali poskytnúť silné stimuly na ich návrat a využitie ich vzdelania v krajine ich pôvodu;

38.

víta otvorenie dialógu na úrovni vyšších úradníkov a ministrov o politike vedy a techniky na vysokej úrovni s cieľom posilniť rámec spolupráce v oblasti vedy a techniky s cieľom umožniť rýchlejší inkluzívny hospodársky rast a sociálny rozvoj v Afrike;

39.

poznamenáva, že Sudán nie je zastúpený, keďže orgány tejto krajiny sa nepovažujú viazané vyhlásením hláv štátov a vlád z Tripolisu a praje si, aby boli všetky prvky mierovej dohody z roku 2005 zrealizované, ako sa stanovuje v uvedenom vyhlásení vrátane referenda naplánovaného na január 2011, ktorým sa ľuďom v Južnom Sudáne musí dovoliť rozhodnúť o vlastnom osude;

40.

s poľutovaním konštatuje, že isté hlavy štátov a vlád z väčších členských štátov EÚ sa na samite EÚ – Afrika nemohli zúčastniť;

41.

ľutuje, že neexistuje žiaden plán financovania, ktorý by dopĺňal spoločnú stratégiu Afrika EÚ a ešte raz vyzýva, aby bol EDF začlenený do rozpočtu EÚ, aby mal Parlament možnosť kontroly realizácie rôznych finančných nástrojov EÚ využívaných pri vytváraní rôznych partnerstiev;

42.

dúfa, že do realizácie stratégie sa vo väčšej miere zapoja ministerské orgány;

43.

vyzýva, aby panafrický a európsky parlament boli schopní vykonávať svoju kontrolnú úlohu v realizácii strategického akčného plánu;

44.

vyzýva národné parlamenty všetkých afrických krajín a krajín EÚ, aby preskúmali strategický plán a diskutovali o ňom;

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Radám a Komisiám EÚ a AÚ, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu (PAP).

15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/49

—

so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii, a najmä jej druhú a štvrtú až siedmu zarážku,

—

so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 3 druhá zarážka, článok 6 a článok 7 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000, vyhlásenú 12. decembra 2007 v Štrasburgu,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (KOM(2010)0573),

—

so zreteľom na všetky súvisiace dohovory a odporúčania Rady Európy a OSN vrátane špecializovaných monitorovacích orgánov v oblasti základných práv,

—

so zreteľom na rozhodnutia a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva,

—

so zreteľom na memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou (1),

—

so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich,

—

so zreteľom na správy o činnosti a výročné správy Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA),

—

so zreteľom na správy mimovládnych organizácií (MVO) o ľudských právach,

—

so zreteľom na verejné vypočutie, ktoré zorganizoval Európsky parlament 21. a 22. júna 2010, o vplyve Charty základných práv na rozvoj európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009 o situácii základných práv v Európskej únii (2004-2008) (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0344/2010),

A.

keďže článkom 2 Zmluvy o Európskej únii sa zakladá Únia ako spoločenstvo nedeliteľných a univerzálnych hodnôt úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, solidarity, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv, a to voči všetkým osobám žijúcim na území Európskej únie vrátane osôb patriacich k menšinám; keďže účinné zabezpečovanie a presadzovanie práv musí byť celkovým cieľom všetkých európskych politík vrátane ich vonkajšieho rozmeru a základnou podmienkou upevnenia Európskej únie, ktorá prispieva k presadzovaniu mieru, hodnôt a zásad v oblasti ľudských práv a základných slobôd a blaha ľudí,

B.

keďže nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy vytvorilo v EÚ novú situáciu v oblasti ľudských práv, keďže Charta základných práv (ďalej len „charta“) sa stala právne záväznou a zmenila základné hodnoty na konkrétne práva; keďže po svojom prijatí sa charta stala zdrojom inšpirácie pre judikatúru európskych súdov; keďže Komisia uverejnila výročnú správu o plnení charty a keďže podpora a plnenie základných práv podľa charty musia byť zahrnuté do výročných správ Agentúry Európskej únie pre základné práva,

C.

keďže je nutné vytvoriť, podporovať a posilňovať skutočnú kultúru ľudských práv v rámci inštitúcií Únie, ale aj v členských štátoch, najmä ak uplatňujú a vykonávajú právo Únie tak v rámci daného štátu, ako aj vo vzťahoch s tretími krajinami,

D.

keďže v súlade s rokovacím poriadkom sa Európsky parlament môže každoročne venovať situácii ľudských práv, preskúmať ju, zhodnotiť a prijať príslušné odporúčania,

1.

zdôrazňuje, že účinné presadzovanie a ochrana ľudských práv a základných slobôd predstavuje základ demokracie a zásad právneho štátu v EÚ a rozhodujúcu podmienku upevnenia európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a vyžaduje si opatrenia na rôznych úrovniach (medzinárodnej, európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej); navyše zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu regionálne a miestne orgány zohrať pri konkrétnom vykonávaní a presadzovaní týchto práv; vyzýva preto všetky inštitúcie EÚ a vlády a parlamenty členských štátov, aby vychádzali z nového inštitucionálneho a právneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou a vybudovali tak pre Úniu ambicióznu a komplexnú vnútornú politiku v oblasti ľudských práv, ktorá zabezpečí účinné mechanizmy zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, ktoré sa budú zaoberať prípadmi porušovania ľudských práv;

2.

upriamuje pozornosť na svoje uznesenia, ako aj otázky na ústne zodpovedanie s rozpravami a zistenia z vyšetrovacích misií z roku 2009 o konkrétnych prípadoch základných práv, napríklad o ochrane súkromia, o zákaze mučenia, o slobode myslenia, svedomia a vierovyznania, o slobode prejavu a informácií, o slobode tlače a médií, o nediskriminácii a používaní jazykov menšín, o situácii Rómov a slobode pohybu. o rómskych ženách, o diskriminácii párov rovnakého pohlavia a dvojíc žijúcich v civilnom partnerstve, o maloletých, o retenčných zariadeniach pre migrantov a o údajnom nezákonnom zadržiavaní väzňov v rámci programu CIA pre vydávanie osôb; vyzdvihuje skutočnosť, že všetky tieto uznesenia odrážajú hodnoty zakotvené v charte, poukazujú na jej jednoznačné odhodlanie každodenne presadzovať ochranu základných práv a odovzdávať politické odkazy všetkým jednotlivcom v EÚ, členským štátom a inštitúciám EÚ, ako aj medzinárodným partnerom;

3.

ľutuje, že Rada ani Komisia neprijali žiadne kroky v nadväznosti na ktorékoľvek z odporúčaní, ktoré obsahuje správa Európskeho parlamentu z roku 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (3), ani Európsky parlament neinformovali o diskusiách medzi EÚ a USA o tejto téme;

4.

považuje za potrebné uvažovať o rozvoji v súvislosti s ochranou základných práv v období po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy a v tejto súvislosti si želá, aby toto uznesenie objasnilo úlohy, ktoré bude každá inštitúcia a každý mechanizmus zohrávať v novej európskej štruktúre základných práv;

5.

opakovane uvádza, že nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa zásadne zmenila právna podoba EÚ, ktorá by mala vnímať samu seba čoraz viac ako spoločenstvo zdieľaných hodnôt a zásad; preto víta nový viacúrovňový systém ochrany základných práv v EÚ, ktorý plynie z viacerých zdrojov a ktorý je presadzovaný prostredníctvom celej škály mechanizmov vrátane právne záväznej charty; práv zaručených Dohovorom pre ochranu ľudských práv a základných slobôd, ktorých uznanie Únii vyplýva z povinnosti pristúpiť k nemu, a práv vychádzajúcich z ústavných tradícií členských štátov a ich výkladu podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora;

6.

potvrdzuje, že charta má rovnakú právnu silu ako zmluvy a predstavuje najmodernejšiu kodifikáciu základných práv, ponúka správnu rovnováhu medzi právami a solidaritou a zahŕňa občianske, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ako aj takzvané práva tretej generácie (t. j. právo na dobrú administratívu, slobodu informácií, zdravé životné prostredie a ochranu spotrebiteľa); domnieva sa, že EÚ by mala vytvoriť regulačný rámec na ochranu pred porušovaním základných práv zo strany podnikateľov;

7.

zdôrazňuje, že zahrnutie charty do primárneho práva EÚ pri súčasnom zachovaní právomocí Únie a dodržiavaní zásady subsidiarity vymedzenej v jej článku 51 bude spojené s novými zodpovednosťami pre rozhodovací proces a vykonávacie orgány, ako aj pre členské štáty pri vykonávaní európskych zákonov na vnútroštátnej úrovni, a že ustanovenia charty sa tým stanú priamo vynútiteľné európskymi aj vnútroštátnymi súdmi; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v záujme účinného uplatňovania existujúceho komplexného rámca a na posilnenie mechanizmov dohľadu v celej EÚ, ako aj systému včasného varovania, napríklad tzv. všeobecného pravidelného preskúmania, zvýšili súlad medzi svojimi rôznymi orgánmi zodpovednými za dohľad a implementáciu;

8.

pripomína, že dodržiavanie hlavných hodnôt EÚ a ochrana a presadzovanie ľudských práv a základných slobôd predstavujú spoločnú pôdu pre vzťahy Únie s tretími krajinami, a podčiarkuje, že charta zaväzuje EÚ aj v tomto smere; v tejto súvislosti pripomína, že presadzovanie demokracie a zásad právneho štátu ide ruka v ruke s dodržiavaním, ochranou a presadzovaním ľudských práv a základných slobôd; zdôrazňuje, že v rámci novej inštitucionálnej štruktúry EÚ môže Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť (EEAS) ponúkať príležitosť rozšíriť súlad a účinnosť v oblasti úsilia vonkajšej politiky o presadzovanie ľudských práv a demokracie len vtedy, ak sa bude v štruktúre, zdrojoch a činnosti útvaru podporovať prístup založený na ľudských právach; zdôrazňuje, že Únia má vedúcu úlohu pri presadzovaní ľudských práv vo svete; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby zabezpečila účinnosť doložiek o ľudských právach v medzinárodných dohodách, zohľadnila zásady charty pri uzatváraní zmlúv s tretími krajinami a zachovala súlad medzi svojou vnútornou a vonkajšou politikou v oblasti ľudských práv;

9.

opätovne potvrdzuje, že pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bude znamenať minimálnu úroveň ochrany ľudských práv a základných slobôd v Európe a poskytne dodatočný mechanizmus na presadzovanie ľudských práv, najmä možnosť podať na Európskom súde pre ľudské práva sťažnosť na porušenie ľudských práv vyplývajúce z konania inštitúcie EÚ alebo vykonávania práva EÚ v členskom štáte, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; potvrdzuje tiež, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva takto zabezpečí ďalšie vstupné informácie súčasným i budúcim opatreniam EÚ zameraným na dodržiavanie a podporu základných slobôd v oblasti občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných vecí, ktoré doplnia judikatúru Súdneho dvora v tejto oblasti;

10.

vyzýva všetky členské štáty EÚ a Rady Európy, aby jasne vyjadrili svoje politické odhodlanie a ochotu podporovať prístupový proces a dohodu samotnú, aby zabezpečili transparentnosť procesu pristúpenia, a zároveň zdôrazňuje potrebu plnohodnotnej konzultácie s príslušnými zainteresovanými subjektmi; vyzýva Komisiu, aby doviedla do konečného štádia svoje interné konzultácie, ako aj rokovania s Radou Európy a našla adekvátne riešenia pre najhlavnejšie technické otázky s cieľom ukončiť prístupový proces v rozumnej lehote a zabezpečiť čo najvyššiu úroveň ochrany ľudských práv v Európe;

11.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali povedomie o výhodách pristúpenia k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a o všetkých požiadavkách, ktoré musia uchádzači splniť, a to tak, že vypracuje usmernenia o náležitom uplatňovaní a účinkoch tohto dodatočného mechanizmu, aby zaistila, že ho občania EÚ budú môcť efektívne a účinne využívať, a zaradí ho do odbornej prípravy všetkých príslušných odborníkov;

12.

ďalej víta nové, horizontálne povinnosti vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy, zaväzujúce na boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, rovnoprávnosť žien a mužov, rešpektovanie súkromného a rodinného života, medzigeneračnú solidaritu a ochranu práv dieťaťa, a na rozvoj spoločnej politiky v oblasti azylu a prisťahovalectva a boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj výslovné spomenutie príslušníkov menšín, čo odráža ďalšiu základnú hodnotu Únie; víta tiež skutočnosť, že Únia nadobudla právnu subjektivitu, ktorá jej umožňuje pristupovať k medzinárodným zmluvám, ďalej zlepšenie súdnej ochrany rozšírením právomoci Súdneho dvora na oblasti, ktoré jednoznačne spadajú pod ochranu základných práv, ako sú polícia a súdna spolupráca v trestnoprávnej oblasti, posilnenú úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov v celoeurópskom rozhodovacom procese, najmä pri hodnotení plnenia politiky EÚ v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a takisto významnejšiu úlohu európskych občanov v podobe právomoci iniciovať právne predpisy EÚ prostredníctvom Iniciatívy európskych občanov a povinnosť udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupiteľskými združeniami a občianskou spoločnosťou (článok 11 ods. 2 ZEÚ);

13.

žiada úplnú a dôslednú implementáciu, v súlade s medzinárodným a európskym právom v oblasti ľudských práv, Štokholmského programu, ktorý do praxe uvádza povinnosti a zásady vyplývajúce zo zmluvy tým, že stanovuje usmernenia pre európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

14.

domnieva sa, že v oblasti ochrany základných práv konajú európske inštitúcie často paralelne, vyzýva preto na zamyslenie sa nad prijatými opatreniami a možnosťami rozšírenia medziinštitucionálnej spolupráce v záujme každoročného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv v EÚ, aby každá inštitúcia mohla nadviazať na správy iných inštitúcií;

15.

berie na vedomie vytvorenie nového rezortu Komisie pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo ako prejav odhodlania zintenzívniť úsilie v oblasti základných práv a slobôd a ako pozitívnu reakciu na opakované žiadosti Európskeho parlamentu v tejto oblasti; domnieva sa, že takéto rozdelenie spravodlivosti a bezpečnosti by nemalo podporovať nesprávnu dichotómiu medzi potrebou chrániť ľudské práva všetkých ľudí a potrebou zaručiť ich bezpečnosť; domnieva sa, že nový komisár by mal venovať osobitnú pozornosť politikám EÚ na boj proti nelegálnej migrácii a terorizmu, a že plnohodnotná podpora zo strany všetkých členov Komisie je kľúčová nato, aby nový komisár mohol udržať vysoký kredit;

16.

vyzýva Komisiu, aby rok 2013 vyhlásila za Európsky rok občianstva, a to s cieľom podnietiť diskusiu o európskom občianstve a informovať občanov EÚ o ich právach, najmä nových právach, ktoré vyplývajú z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy;

17.

od nového zodpovedného komisára očakáva konkrétne roky v súlade s vyhlásenými zámermi, konkrétne konkrétne a predovšetkým víta záväzok zaviesť hodnotenie vplyvu všetkých nových legislatívnych návrhov na základné práva; dozerať na legislatívny proces a zabezpečiť tým, že nové konečné znenia zákonov budú v súlade s chartou; uplatňovať politiku nulovej tolerancie na každé porušenie charty vykonávaním podrobných vyšetrovaní a začatím konania o porušení vždy, keď členské štáty pri uplatňovaní práva EÚ porušia svoje povinnosti v oblasti ľudských práv; a zabezpečiť, aby občania EÚ boli náležitým spôsobom informovaní o novej architektúre základných práv; žiada opatrenia nadväzujúce na oznámenie z roku 2003 o článku 7 Zmluvy o Európskej únii (KOM(2003)0606) s cieľom transparentne a súvislo vymedziť spôsob, ako riešiť možné prípady porušenia ľudských práv, a náležite využiť článok 7 ZEÚ na základe novej architektúry základných práv;

18.

pripomína Komisii, aby dohliadala na všetky nové legislatívne návrhy z hľadiska ich súladu s chartou a kontrolovala v tejto súvislosti existujúce nástroje; navrhuje, aby hodnotenia vplyvu, ktoré sprevádzajú návrhy Komisie, jednoznačne uvádzali, či sú tieto návrhy v súlade s chartou, a aby sa stali neoddeliteľnou súčasťou predkladania legislatívnych návrhov; pripomína Komisii jej výslovnú úlohu zapájať dotknuté strany do rozsiahlych konzultácií s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie (článok 11 ods. 3 ZEÚ); v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť platformy Agentúry pre základné práva ako výrazného prostriedku na splnenie tejto úlohy;

19.

pripomína Komisii, aby vykonávala objektívne vyšetrovanie a začínala konanie vo veci porušení predpisov vždy, keď niektorý členský štát pri vykonávaní právnych predpisov EÚ poruší práva ustanovené v charte; ďalej pripomína Komisii, aby požiadala dotknutý členský štát o poskytnutie spoľahlivých údajov a faktov a zhromažďovala informácie aj od mimovládnych zdrojov a aby o informácie požiadala aj Agentúru pre ľudské práva a iné orgány pôsobiace v oblasti ľudských práv;

20.

upozorňuje na nedávne oživenie nacionalizmu, xenofóbie a diskriminácie v niektorých členských štátoch a zdôrazňuje, že Komisia by mala pri predchádzaní týmto možným porušeniam základných práv a pri boji proti nim hrať ústrednú úlohu;

21.

zdôrazňuje význam každoročného monitorovania dodržiavania charty, ktoré vykonáva Komisia, a konštatuje, že monitorovacie správy by mali obsahovať hodnotenie vykonávania zaručených práv, posúdenie najspornejších otázok a situácie najzraniteľnejších skupín v Únii, jestvujúcich medzier v ochrane, kľúčových trendov a štrukturálnych problémov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, a to s cieľom navrhnúť konkrétne iniciatívy a opatrenia, odporúča šírenie najlepších postupov členským štátom;

22.

víta oznámenie Komisie o stratégii účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou; okrem iného poukazuje na jeho preventívny prístup pri účinnom uplatňovaní, význam vnútorných školení pre základné práva, systematickú kontrolu rozmeru základných práv v rámci hodnotení vplyvu realizovaných Komisiou zo strany výboru pre posudzovanie vplyvu, ako aj cielené komunikačné opatrenia prispôsobené rôznym situáciám, ktoré sú v tomto smere potrebné; okrem toho víta dôraz vyššie uvedeného oznámenia Komisie kladený na dôležitosť politických kritérií pristúpenia prijatých v roku 1993 na kodanskej Európskej rade, ktoré vyžadujú, aby kandidátske krajiny mali stabilné inštitúcie zaručujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín; domnieva sa, že zachovanie tohto kritéria podporuje ochranu základných práv v budúcich členských štátoch;

23.

vyzýva Komisiu, aby hodnoty a zásady ustanovené v zmluve a charte a stratégiu vytýčenú v štokholmskom programe presadzovala v praxi prostredníctvom konkrétnych legislatívnych návrhov a pri vykonávaní týchto činností zohľadňovala judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva; ďalej žiada „lisabonizáciu“ súčasného acquis v oblasti policajnej a súdnej spolupráce a posilnenie demokratickej kontroly priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

24.

navrhuje vytvorenie fungujúceho vzťahu medzi komisármi zodpovednými za spravodlivosť, základné práva a občianstvo a vnútorné veci a Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci tým, že komisári budú pravidelne pozývaní na výmeny názorov na aktuálne otázky a vývoj v oblasti základných práv;

25.

zdôrazňuje, že aj Európsky parlament by mal posilniť svoje autonómne hodnotenie vplyvu v oblasti základných práv vo vzťahu k legislatívnym návrhom a pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predloženým v rámci legislatívneho procesu, a to tak, aby bolo systematickejšie, a to predovšetkým rozšírením možností v súčasnosti uvedených v článku 36 rokovacieho poriadku Parlamentu o dodržiavaní charty, a mal by sa tiež pýtať na stanoviská právnej služby k právnym otázkam v oblasti problematiky základných práv v EÚ;

26.

žiada Radu, aby sa prispôsobila zmenám, ktoré požaduje zmluva a aby pri tvorbe právnych predpisov dodržiavala chartu; víta preto zriadenie stálej pracovnej skupiny Rady pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb a zdôrazňuje, že je dôležité, aby tento nový orgán disponoval rozsiahlym mandátom, ktorý by sa vzťahoval aj na otázky týkajúce sa základných práv s významom pre EÚ a členské štáty a bol fórom na výmenu názorov Rady o vnútorných záležitostiach v oblasti ľudských práv, a aby činnosť tohto nového orgánu bola transparentná a efektívna, a to aj vo vzťahu k Európskemu parlamentu;

27.

opätovne potvrdzuje medziinštitucionálnu dohodu s názvom Medziinštitucionálny spoločný prístup k posudzovaniu vplyvu (4), na ktorú odkazuje oznámenie Komisie o stratégii účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou a podľa ktorej Parlament a Rada zodpovedajú za posúdenie vplyvu ich vlastných zmien a doplnení;

28.

vyzýva Radu, aby zabezpečila, že pracovná skupina Rady pre základné práva, občianske práva a voľný pohyb osôb (FREMP) bude mať široký mandát zahŕňajúci napríklad diskusiu o správach Agentúry pre základne práva (a odporúčaniach zmluvných orgánov, osobitných postupov a mechanizmov OSN) a podávanie oficiálnych odpovedí na ne, vyhodnocovanie vonkajšieho vplyvu nástrojov a politík EÚ v oblasti ľudských práv, a to v koordinácii s pracovnou skupinou Rady pre ľudské práva (COHOM), zabezpečenie koordinácie s agentúrami, ktoré nemajú mandát v oblasti ľudských práv, ale majú na túto oblasť vplyv (napr. EIB či FRONTEX), preskúmanie podpísania, ratifikácie a dodržiavania medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv zo strany EÚ a členských štátov, a poskytovanie fóra na diskusiu na zasadnutiach Rady o vnútorných záležitostiach v oblasti ľudských práv;

29.

vyzýva na rešpektovanie práva na demokratickú kontrolu na základe zmlúv; trvá na nevyhnutnosti zvyšovať transparentnosť a uľahčovať prístup k dokumentom medzi inštitúciami EÚ, aby sa dosiahla účinnejšia medziinštitucionálna spolupráca vrátane zodpovednosti vo veciach týkajúcich sa základných práv; zdôrazňuje svoju úlohu pri prijímaní krokov nadväzujúcich na uznesenia o základných právach v EÚ a hodnotení práce iných inštitúcií EÚ z hľadiska ich činnosti či nečinnosti pri posudzovaní vývoja v oblasti (napr. prostredníctvom výročných správ) kombinujúc politické odkazy a prístup založený na faktoch; zdôrazňuje svoje právo zakotvené v článku 218 ods. 10 ZFEÚ byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania vo veci uzatvárania medzinárodných zmlúv medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami;

30.

pripomína skutočnosť, že je posilnená úloha Súdneho dvora pri zabezpečovaní toho, aby všetky inštitúcie, agentúry EÚ a členské štáty vykonávajúce právne predpisy EÚ uplatňovali chartu príslušným spôsobom, a konštatuje, že toto umožní Súdnemu dvoru posilniť a ďalej rozvinúť vlastnú judikatúru v oblasti základných práv; zdôrazňuje potrebu zaviesť spoluprácu vnútroštátnych súdov, Súdneho dvora a ESĽP pri ďalšom vývoji koherentného systému judikatúry v tejto oblasti;

31.

zdôrazňuje úlohu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) v rámci nepretržitého sledovania situácie v oblasti základných práv v Únii a dôsledky Lisabonskej zmluvy v tejto oblasti poskytovaním analýz, pomoci a odborných poznatkov, čo je úloha, ktorá si vyžaduje kvalitu, objektívnosť, skutočnú nestrannosť a transparentnosť; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala a posilnila mandát FRA s cieľom zosúladiť jej prácu s novými požiadavkami vychádzajúcimi z Lisabonskej zmluvy a charty; zdôrazňuje, že jej monitorovacia úloha by sa v rámci zrevidovaného mandátu mala rozšíriť na pristupujúce krajiny; preto je potrebný dostatok zdrojov na rozšírené úlohy v nadväznosti na vykonávanie charty; pripomína svoju žiadosť o plnú účasť na revízii viacročného programu FRA; víta skutočnosť, že do výročnej správy FRA bola začlenená príloha, ktorá uvádza ratifikáciu medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv členskými štátmi;

32.

zdôrazňuje, že hlavnou úlohou FRA je poskytovať inštitúciám zapojeným do rozhodovacieho procesu fakty a údaje týkajúce sa základných práv, a že na tento účel zbiera a analyzuje informácie a údaje a zvyšuje informovanosť vykonávaním vedeckých výskumov a prieskumov podľa podrobných metodík, vydávaním tematických a výročných správ a vytváraním sietí a podporou dialógu s občianskou spoločnosťou; víta jej výročnú správu za rok 2009 a jej prístup, t. j. poskytovať porovnávací prehľad a zdôrazňovať osvedčené postupy v 27 členských štátoch;

33.

vyzýva inštitúcie EÚ zapojené do rozhodovacieho procesu, aby využívali údaje a fakty poskytované FRA počas prípravného štádia legislatívnej činnosti, pri rozhodovacích a/alebo monitorovacích procesoch a aby neustále a úzko spolupracovali s FRA, a to aj so zapojením jej platformy MVO;

34.

žiada všetky európske agentúry, aby dodržali svoje odhodlanie chrániť základné práva a začleňovať prístup založený na základných právach do všetkých svojich činností; navyše vyzýva EÚ, aby zabezpečila plnohodnotnú právnu zodpovednosť svojich agentúr v tomto smere;

35.

zastáva názor, že agentúra FRONTEX by mala vytvoriť štruktúrovanú spoluprácu s agentúrami, ktoré sa zaoberajú základnými právami alebo migrantmi či azylom, a s úradom vysokého komisára OSN pre utečencov, a to s cieľom uľahčiť operácie, ktoré majú vplyv na ochranu ľudských práv; víta dohodu o spolupráci podpísanú medzi agentúrami Frontex a FRA v roku 2010;

36.

zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ a členské štáty zdieľajú záväzky v oblasti vykonávania a/alebo presadzovania ľudských a základných práv v ich príslušných sférach zodpovednosti v súlade so zásadou subsidiarity, a že táto zdieľaná zodpovednosť a právomoc je zároveň príležitosťou a záväzkom členských štátov a inštitúcií EÚ; zdôrazňuje posilnenú úlohu vnútroštátnych parlamentov, ktorú ustanovuje Lisabonská zmluva, a podporuje zriadenie formálneho prebiehajúceho dialógu medzi európskym parlamentom a národnými parlamentmi;

37.

pripomína členským štátom ich povinnosť poskytovať na požiadanie Komisii ako strážkyni zmlúv spoľahlivé údaje a fakty;

38.

zdôrazňuje význam justičných orgánov v členských štátoch, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania a presadzovaní základných práv, a preto naliehavo žiada o podporu ľahkého prístupu k súdom a súdnym konaniam v rozumnom trvaní ako prostriedku na posilnenie ochrany základných a ľudských práv; naliehavo vyzýva členské štáty, aby venovali úsilie prebiehajúcemu vzdelávaniu vnútroštátnych sudcov v oblasti základných práv a slobôd vrátane nových aspektov v tejto oblasti po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy;

39.

domnieva sa, že činnosť EÚ by sa prípadov porušenia základných práv nemala týkať až po tom, čo nastali, ale mala by sa tiež snažiť im predchádzať; preto vyzýva na zamyslenie sa nad mechanizmami na včasné odhalenie potenciálneho porušenia základných práv v EÚ a v jej členských štátoch, na dočasné zmrazenie opatrení, ktoré takéto porušenie prinášajú, na zrýchlené právne postupy na zistenie, či dané opatrenie je v rozpore so základnými právami EÚ, a na ukladanie sankcií v prípade, ak tieto opatrenia budú napriek tomu v rozpore s právom EÚ uplatňované;

40.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zdvojnásobili úsilie zamerané na správnu informovanosť a zvyšovanie informovanosti verejnosti, keďže základné práva môžu byť účinnejšie chránené vtedy, ak samotní občania poznajú svoje práva a mechanizmy, ktoré môžu použiť na svoju ochranu; vyzýva na aktívne využívanie skúseností občianskych orgánov a príslušných MVO a na udržiavanie trvalých pracovných vzťahov so všetkými takýmito orgánmi pri uplatňovaní novej architektúry základných práv a pri konaní v konkrétnych prípadoch;

41.

opätovne potvrdzuje svoje právo vydávať každoročne správu o situácii v oblasti základných práv v EÚ a venovať sa otázkam základných práv v inštitúciách, agentúrach alebo členských štáoch EÚ, ak to bude potrebné;

42.

navrhuje, aby sa našli spôsoby na lepšiu spoluprácu inštitúcií a agentúr EÚ s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti ochrany základných práv a slobôd a aby sa lepšie využívali a efektívnejšie rozširovali výsledky skúseností v tejto oblasti;

43.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby v plnom rozsahu využili potenciál memoranda o porozumení medzi radu Európy a EÚ v záujme lepšej synergie a konzistentnosti na európskej úrovni, a navrhuje, aby sa lepšie využívali odborné znalosti z mechanizmov na monitorovanie ľudských práv, noriem a nálezov Rady Európy, čím by sa zabránilo zdvojeniu práce; pripomína potrebu lepšej účasti Únie na práci komisára Rady Európy pre ľudské práva a toho, aby ju EÚ viac zohľadňovala pri realizácii politík v oblasti slobôd, spravodlivosti a bezpečnosti;

44.

vyzýva členské štáty EÚ, aby podpísali a ratifikovali základné dohovory o ľudských právach Rady Európy a OSN a dodatočné opčné protokoly, okrem iného Európsku sociálnu chartu (v zrevidovanom znení), Dohovor o opatreniach zameraných proti nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy, ako aj Dohovor OSN na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, Dohovor OSN o právnom postavení utečencov, Dohovor OSN o právach migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, Dohovoru OSN proti organizovanému zločinu a jeho dva protokoly proti obchodovaniu s ľuďmi a pašeráctvu, Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Dohovor OSN o právach dieťaťa a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; ďalej navrhuje, aby sa v európskom legislatívnom procese viac zohľadňovali medzinárodné dokumenty a aby sa na ne častejšie odkazovalo;

45.

zdôrazňuje potrebu venovať náležitú pozornosť rozličným monitorovacím mechanizmom OSN a nálezom orgánov OSN pre ľudské práva a navrhuje, aby sa pozorne sledovali ich odporúčania relevantné pre členské štáty; zdôrazňuje význam všeobecného periodického preskúmania Rady OSN pre ľudské práva; odporúča spoluprácu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov; víta otvorenie prvej európskej regionálnej kancelárie vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

46.

zdôrazňuje dôležitú úlohu a prácu Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), osobitných zástupcov OBSE pre slobodu médií a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a vysokého komisára pre národnostné menšiny;

47.

vyzýva členské štáty, ktoré zasadajú v Bezpečnostnej rade OSN, aby zabezpečili záruky v oblasti procesných práv pri zaraďovaní údajných teroristov a teroristických skupín na príslušný zoznam a pri ich vyraďovaní z neho, ako si to vyžaduje príslušná judikatúra Súdneho dvora;

48.

zdôrazňuje, že nová štruktúra sa bude posudzovať podľa toho, ako efektívne dokážu príslušné inštitúcie riešiť aktuálne najdôležitejšie otázky základných práv a najvýraznejšie prípady ich porušenia, tak na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni EÚ, a to aj v rámci jej vonkajších vzťahov;

49.

pripomína preto všetky svoje uznesenia, rozpravy a zistenia zo služobných ciest vykonaných v roku 2009 o otázkach základných práv, ktoré ukázali, že existuje mnoho nedoriešených problémov a konkrétnych prípadov porušovania základných práv, ktoré si vyžadujú konkrétne naliehavé kroky, strednodobé stratégie a dlhodobé riešenia, ako aj nadväzujúce kroky inštitúcií EÚ, napríklad:

50.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej Rade, Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

15.6.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 169/58

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (2) („smernica o klamlivej a porovnávacej reklame“),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (3),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (4),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 7 (rešpektovanie súkromného a rodinného života) a článok 8 (ochrana osobných údajov),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a smernice 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o hodnotiacej tabuľke spotrebiteľských trhov (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2008 o vplyve marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2009 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu – Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (KOM(2009)0025) a na priložený pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Druhé vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (SEK(2009)0076),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 29. marca 2010 s názvom Consumer Markets Scoreboard – Consumers at Home in the Internal Market -Monitoring the integration of the retail Internal Market and Benchmarking the Consumer Environment in Member States (SEC(2010)0385),

—

so zreteľom na správu o ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu, ktorú vydala Komisia v októbri 2008 v osobitnom prieskume Eurobarometra č. 298,

—

so zreteľom na analytickú správu o postoji k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa, ktorú vydala Komisia v marci 2010 v bleskovom Eurobarometri č. 282,

—

so zreteľom na európsky prístup k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí (KOM(2007)0833),

—

so zreteľom na usmernenia Komisie o uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách (SEK(2009)1666),

—

so zreteľom na stanovisko 2/2010 k behaviorálnej reklame na internete, ktoré prijala 22. júna 2010 pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29,

—

so zreteľom na stanovisko 5/2009 k sociálnym sieťam na internete, ktoré prijala 12. júna 2009 pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29,

—

so zreteľom na oznámenie francúzskej Národnej komisie pre informačné technológie a slobody (CNIL) z 5. februára 2009 s názvom La publicité ciblée en ligne (Cielená reklama na internete),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0338/2010),

A.

keďže reklama podporuje hospodársku súťaž a konkurencieschopnosť, môže obmedziť prípady zneužívania dominantného postavenia a podporuje inovácie na vnútornom trhu, a preto prináša spotrebiteľom výhody, najmä pokiaľ ide o rôznorodosť výberu, znižovanie cien a poskytovanie informácií o nových výrobkoch,

B.

keďže reklama je významným a často kľúčovým zdrojom financovania pre dynamické a konkurencieschopné mediálne prostredie a aktívne prispieva k rôznorodosti a nezávislosti tlače v Európe,

C.

keďže niektoré reklamné praktiky však môžu mať negatívny vplyv na vnútorný trh a na spotrebiteľov (nekalé praktiky, zneužitie verejného a súkromného priestoru, cielené zameranie na jednotlivcov, prekážky vstupu na trh a narúšanie vnútorného trhu),

D.

keďže je aj naďalej nevyhnutné bojovať proti nekalým obchodným praktikám v oblasti reklamy, ktoré sú stále bežné, ako dosvedčuje osobitný prieskum Eurobarometra č. 298,

E.

keďže vplyv vývoja komunikačných prostriedkov v oblasti reklamy, najmä prostredníctvom rozvoja internetu, sociálnych sietí, fór a blogov, rastúcej mobility užívateľov a rýchleho rastu digitálnych produktov, je významný,

F.

keďže vzhľadom na určitú otrávenosť spotrebiteľov spôsobenú množstvom reklamných správ sa v súčasnosti existujú snahy používať nové komunikačné techniky na šírenie komerčných informácií, pričom tieto informácie nie sú jasne označené ako komerčné, a preto môžu spotrebiteľa zavádzať,

G.

keďže vývoj nových reklamných praktík na internete a prostredníctvom mobilných zariadení vytvára celý rad problémov, ktoré treba riešiť, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany užívateľov,

H.

keďže internetová reklama zohráva významnú hospodársku úlohu, a to najmä prostredníctvom financovania bezplatných služieb, a keďže exponenciálne vzrástla,