12.5.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 137/1

Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie […] o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, a ktorý prekladá Komisia

2012/C 137/01

EURÓPSKY DOZORNÝ ÚRADNÍK PRE OCHRANU ÚDAJOV,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 7 a 8,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (2),

so zreteľom na požiadavku na vypracovanie stanoviska v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001,

PRIJAL TOTO STANOVISKO:

1. ÚVOD

1.1. Konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

Komisia prijala 19. decembra 2011 návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie […] o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (3). Návrh bol v ten istý deň odoslaný európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na konzultáciu.

2.	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov mal ešte pred prijatím návrhu možnosť poskytnúť neformálne pripomienky. Mnohé z týchto pripomienok boli v návrhu zohľadnené. V dôsledku toho boli v návrhu do veľkej miery posilnené záruky na ochranu údajov.

3.	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že s ním Komisia uskutočnila formálne konzultácie a že sa do preambuly aktu, ktorý sa má prijať, uvedie aj odkaz na toto stanovisko.

1.2. Ciele a rozsah návrhu

Cieľom návrhu je modernizovať, zmeniť a doplniť existujúce znenie smernice 2005/36/ES (ďalej len „smernica o odborných kvalifikáciách“). Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia navrhuje aj zmenu a doplnenie odkazov na ustanovenia revidovanej smernice o odborných kvalifikáciách v príslušných častiach nariadenia […] o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „nariadenie o systéme IMI“) (4).

1.3. Dôležitosť vo vzťahu k ochrane údajov

Z pohľadu ochrany údajov tvoria dva kľúčové aspekty návrhu i) zavedenie systému varovaní (článok 56a) a ii) zavedenie dobrovoľnosti európskeho profesijného preukazu (články 4a, 4b, 4c, 4d a 4e) (5). Spracovanie osobných údajov sa v oboch prípadoch predpokladá prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI).

Varovania sa v zásade vydávajú po prijatí rozhodnutia príslušného orgánu alebo súdu v členskom štáte, ktorým sa jednotlivcovi zakazuje vykonávať odborné činnosti na jeho území (6). Varovania sa môžu vydávať pre každý odborný subjekt patriaci do rozsahu pôsobnosti smernice o odborných kvalifikáciách, a to aj pre odborníkov, ktorí nepožiadali o európsky profesijný preukaz. Po vydaní sa varovania uložia do systému IMI a majú k nim prístup všetky členské štáty a Komisia.

Zavedenie európskeho profesijného preukazu znamená aj vytvorenie a uloženie súboru s informáciami v systéme IMI o odborníkoch, ktorí si preukaz nechali vystaviť dobrovoľne (ďalej len „súbor IMI“). K informáciám v súbore IMI majú prístup odborníci, ako aj hostiteľské a domovské členské štáty. Odborník môže kedykoľvek požiadať o vymazanie, zablokovanie alebo opravu informácií v súbore IMI.

Údaje o varovaniach a niektoré údaje v súbore IMI obsahujú informácie o trestných činoch alebo administratívnych sankciách a ako také vyžadujú zvýšenú ochranu podľa článku 8 ods. 5 smernice 95/46/ES a článku 10 ods. 5 nariadenia (ES) č. 45/2001. Systém varovaní môže ovplyvniť právo na ochranu údajov veľkého množstva jednotlivcov rôznych profesijných skupín vo všetkých členských štátoch vrátane zdravotníckych pracovníkov bez ohľadu na to, či vykonávajú alebo plánujú vykonávať svoje činnosti mimo svojich domovských krajín.

9.	V návrhu sa tiež uvádzajú dôležité otázky týkajúce sa spôsobu vývoja systému varovaní a funkcie databázy v systéme IMI v budúcnosti. Táto horizontálna problematika je dôležitá aj pre administratívnu spoluprácu v iných oblastiach politík.

2. ANALÝZA NÁVRHU

2.1. Všeobecné poznámky

10.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta úsilie o riešenie obáv týkajúcich sa ochrany údajov, ktoré sú uvedené v návrhu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta aj skutočnosť, že v rámci administratívnej spolupráce, ktorá už prakticky ponúka množstvo záruk v oblasti ochrany údajov, sa navrhuje aj používanie existujúceho informačného systému IMI. Stále však nie sú vyriešené zásadné obavy, ktoré sa týkajú najmä systému varovaní.

11.

Na riešenie týchto obáv európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v návrhu jednoznačne uvádzali konkrétne prípady, v ktorých možno odosielať varovania, aby sa jednoznačnejšie definovali typy osobných údajov, ktoré môžu byť uvedené vo varovaniach a aby sa ich spracovanie pri zohľadnení primeranosti a rovnováhy práv a záujmov obmedzilo na nevyhnutné minimum. Konkrétne by sa malo v návrhu:

—	jednoznačne určovať, že varovania možno odosielať až po prijatí rozhodnutia príslušného orgánu alebo súdu v členskom štáte, ktorým sa jednotlivcovi zakazuje vykonávať odborné činnosti na jeho území,

—	určovať, že obsah varovania nesmie obsahovať podrobné informácie o okolnostiach a dôvodoch zákazu,

—	objasniť obdobie zachovávania varovaní a obmedziť ho na nevyhnutné minimum,

—	zabezpečiť, aby sa varovania odosielali iba príslušným orgánom v členských štátoch a aby tieto orgány zachovávali dôvernosť prijatých informácií obsiahnutých vo varovaniach, neposielali ich ďalej, ani ich nezverejňovali.

2.2. Varovania

Systémy varovaní navrhnuté Komisiou

12.

V článku 56a sa zavádzajú dva, do istej miery odlišné systémy varovaní pre dve rôzne kategórie odborníkov.

—

V článku 56a ods. 1 sa zavádza systém varovaní pre všeobecných a špecializovaných lekárov, zdravotné sestry, zubných lekárov, veterinárov, pôrodné asistentky, farmaceutov a niektoré ďalšie profesie. Varovania majú obsahovať „totožnosť odborníka“, ktorému vnútroštátne orgány alebo súdy „zakázali“, aj keď len dočasne, vykonávať na území daného členského štátu odborné činnosti. Varovania odosiela príslušný orgán členského štátu a sú určené príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, ako aj Komisii.

—

V článku 56a ods. 2 sa stanovuje ďalší systém varovaní pre profesie, ktoré nie sú uvedené v systéme varovaní v článku 56a ods. 1 (alebo v systéme varovaní, ktorý už funguje podľa smernice 2006/123/ES) (7). V tomto prípade sa varovania odosielajú hneď, ako sa získajú „aktuálne poznatky o akomkoľvek konaní, osobitných aktoch alebo okolnostiach, ktoré sa týkajú takejto činnosti a ktoré by mohli spôsobiť vážne poškodenie zdravia alebo bezpečnosti osôb alebo životného prostredia v inom členskom štáte“. Varovania sa odosielajú „ostatným členským štátom a Komisii“. V návrhu sa ďalej stanovuje, že „informácie nesmú presahovať informácie nevyhnutne potrebné na identifikáciu príslušného odborníka a musia obsahovať odkaz na rozhodnutie príslušného orgánu zakazujúce tomuto odborníkovi výkon odborných činností“.

Všeobecné poznámky

13.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov berie na vedomie zavedenie obmedzeného systému varovaní na európskej úrovni, ktorý slúži na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi o odborníkoch, ktorým bol zakázaný výkon odborných činností v členskom štáte z dôvodu dôležitého verejného záujmu, napríklad v profesiách, ktoré sa týkajú predovšetkým života, zdravia a bezpečnosti ľudí (ako aj zvierat), alebo v iných profesiách, ak je to v danej situácii odôvodnené prevenciou závažného poškodenia zdravia a bezpečnosti alebo životného prostredia.

14.	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa však domnieva, že systémy varovaní musia zostať primerané.

15.

V tejto súvislosti európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta zlepšenia v znení návrhu uskutočnené podľa jeho neformálnych pripomienok. Zdá sa, že cieľom týchto zlepšení, aj keď si stále vyžadujú podrobnejšie objasnenie, je obmedziť varovania len na odborníkov, ktorým bol zakázaný výkon profesií na základe rozhodnutia príslušného orgánu, a zrejme vylučujú možnosť odosielania varovaní na základe podozrení alebo sťažností na odborníka bez jednoznačných dôkazov, ktoré nemali za následok formálne rozhodnutie príslušného orgánu alebo súdu, v ktorom sa odborníkovi zakazuje výkon odborných činností. Tým sa zabezpečí právna istota a dodržanie prezumpcie neviny.

16.

Okrem odporúčania podrobnejšieho objasnenia podmienok, za ktorých možno varovania odosielať, a obsahu varovaní, hlavné ostávajúce obavy európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov súvisia s obdobím uchovávania. Zlepšiť by sa mohli aj ustanovenia o presnosti a aktualizácii, ako aj o príjemcoch varovaní. V smernici je tiež potrebné výslovne stanoviť povinnosť zachovania dôvernosti.

Obdobia uchovávania údajov

17.

Jedna z hlavných ostávajúcich obáv, na ktoré poukazuje európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v systéme varovaní, sa týka samotnej podstaty systému varovaní. Otázkou je, či sa budú varovania podľa návrhu:

—	uchovávať v systéme IMI iba obmedzený čas ako upozornenia a budú poukazovať na mimoriadnu situáciu vyžadujúcu okamžitý zásah alebo

—	či bude systém varovaní prepojený s databázou, v ktorej sa budú ukladať údaje o varovaniach dlhší čas, čím sa pre všetky zámery a na všetky účely vytvorí celoeurópsky čierny zoznam odborníkov vrátane zdravotníckych pracovníkov, ktorý budú môcť príslušné orgány pravidelne používať.

18.	Ako sme poznamenali v stanovisku k návrhu systému IMI (8), „jedna vec je používať varovanie ako nástroj oznamovania konkrétnych priestupkov alebo podozrení príslušným orgánom a druhá ukladať takéto varovania do databázy na dlhšie alebo dokonca neobmedzené časové obdobie“.

19.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa obáva, že v navrhovanom článku 56a ods. 5 sa toto rozhodnutie ponecháva na Komisiu, ktorá prostredníctvom delegovaných aktov rozhodne o dĺžke uchovávania varovaní v systéme IMI. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa tieto kľúčové ustanovenia, ktoré definujú samotnú podstatu navrhovaného systému varovaní, a tým tvoria jeho základné prvky, stanovovali v znení samotnej navrhovanej smernice.

20.

Z pohľadu ochrany údajov by bolo lepšie, keby sa všetky varovania zadané do systému po uplynutí vopred určeného, primerane krátkeho obdobia od odoslania varovania vymazali. Toto obdobie by malo byť dostatočne dlhé (napr. šesť mesiacov), aby mohli príslušné orgány dostať varovanie, položiť cez systém IMI dodatočné otázky a rozhodnúť, či v rámci svojich právomocí na základe získaných informácií prijmú nejaké osobitné opatrenia. Toto obdobie by však nemalo byť dlhšie, než je nevyhnutne potrebné na tento účel.

21.

Ak je však dlhodobé uchovávanie jednoznačne odôvodnené, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v návrhu aspoň požadovalo okamžité vymazanie varovania vydávajúcim orgánom, keď prestane platiť zákaz, na základe ktorého sa varovanie vydalo (napríklad v dôsledku odvolania alebo ak bol zákaz vydaný len na určitý čas). Je tiež potrebné zabrániť tomu, aby sa varovanie uchovávalo neobmedzený čas, napríklad až do odchodu do dôchodku alebo úmrtia príslušného odborníka.

Obsah varovaní podľa článku 56a ods. 1

22.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta objasnenia v návrhu, ktoré sa týkajú obsahu varovaní. Stále je však potrebné podrobnejšie objasnenie, aby sa jednoznačne zabezpečilo, že obsah varovaní podľa článku 56a ods. 1 sa výhradne obmedzuje na i) osobné údaje nevyhnutné na identifikáciu príslušného odborníka, ii) skutočnosť, že odborníkovi bol zakázaný výkon odborných činností, iii) informáciu, či je zákaz dočasný (kým sa neuskutoční odvolacie konanie) alebo trvalý, iv) informáciu, na aké obdobie sa zákaz vzťahuje a v) identitu príslušného orgánu, ktorý vydal rozhodnutie (s uvedením krajiny, v ktorej sa rozhodnutie vydalo).

23.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov ďalej odporúča, aby sa v návrhu výslovne stanovovalo, že varovania nemôžu obsahovať podrobnejšie informácie o okolnostiach a dôvodoch zákazu. V tejto súvislosti európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že ak je potrebné získať ďalšie informácie, otázky možno položiť cez zvyčajný dvojstranný systém na výmenu informácií. Systém IMI možno využiť aj na poskytnutie ďalších všeobecných informácií o vnútroštátnych postupoch, ako aj na pomoc pri chápaní informácií vychádzajúcich z rôznych vnútroštátnych postupov jednotlivých krajín.

Podmienky odosielania varovaní a obsah takýchto varovaní podľa článku 56a ods. 2

24.

Na zabezpečenie právnej istoty je dôležité jednoznačne objasniť podmienky odosielania varovaní podľa článku 56a ods. 2. Podľa aktuálneho znenia ide o získanie „aktuálnych poznatkov o akomkoľvek konaní, osobitných aktoch alebo okolnostiach, ktoré sa týkajú takejto činnosti a ktoré by mohli spôsobiť vážne poškodenie zdravia alebo bezpečnosti osôb alebo životného prostredia v inom členskom štáte“. Tieto ustanovenia však nie sú dostatočne jednoznačné a pri rozhodovaní, či odoslať varovanie, ponechávajú spracovateľom prípadov obrovský priestor na rozhodovanie.

25.	Zo znenia „aktuálne poznatky“ tiež nie je úplne jasné, či na odoslanie varovania stačí odôvodnené podozrenie na priestupok alebo iné udalosti, alebo či je potrebné vyšetrovanie a stanovenie faktov na základe určitého administratívneho postupu.

26.

V revidovanej verzii návrhu sa uvádza odkaz na rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým sa odborníkovi zakazuje výkon odborných činností. V porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi ide o významné zlepšenie a podľa nášho názoru sa môže zdať, že ide o návrh, aby sa varovania odosielali len vtedy, ak je už zákaz činnosti pre odborníka vydaný na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

27.

Znenie je však možné ešte vylepšiť, a to tak, že sa jednoznačne objasní požiadavka, aby varovanie vychádzalo z predchádzajúceho rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu, ktorým sa odborníkovi zakazuje výkon odbornej činnosti. Tým sa zabezpečí právna istota a predíde akémukoľvek nesprávnemu výkladu.

28.

Tiež je potrebné vzhľadom na článok 56a ods. 1 objasniť, že obsah varovaní by sa mal výhradne obmedzovať na i) osobné údaje nevyhnutné na identifikáciu príslušného odborníka, ii) skutočnosť, že odborníkovi bol zakázaný výkon odborných činností, iii) informáciu, či je zákaz dočasný (kým sa neuskutoční odvolacie konanie) alebo trvalý, iv) informáciu, na aké obdobie sa zákaz vzťahuje a v) identitu príslušného orgánu, ktorý vydal rozhodnutie (s uvedením krajiny, v ktorej sa rozhodnutie vydalo).

Príjemcovia varovaní podľa článku 56a ods. 2

29.

V článku 56a ods. 2 sa vyžaduje, aby sa varovania odosielali „ostatným členským štátom a Komisii“. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa znenie upravilo tak, že varovania sa majú odosielať „príslušným orgánom v iných príslušných členských štátoch a Komisii“. Znenie so spojením s „príslušnými orgánmi“ sa už používa v článku 56a ods. 1 v súvislosti s varovaniami podľa tohto odseku (9).

Presnosť a aktualizácie

30.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež odporúča, aby sa v návrhu jednoznačne stanovovalo, že príslušný orgán, ktorý uskutočňuje zadanie do systému, má pravidelne preskúmať, či sú varovania aktuálne, ako aj okamžite opravovať a sťahovať varovania, ak už nie sú informácie v nich obsiahnuté presné alebo ak potrebujú aktualizáciu. Užitočné bude aj zabezpečiť, aby sa do informácií varovania (napríklad odoslaním aktualizácie varovania) začlenila aj skutočnosť, že sa odborník voči varovaniu podľa článku 56a ods. 4 odvolal, požadoval opravu, zablokovanie varovania (10).

Dôvernosť, ďalšie šírenie a zverejňovanie varovaní

31.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov si uvedomuje, že zákony a postupy členských štátov v oblasti výmeny informácií o disciplinárnych konaniach alebo trestnoprávnych sankciách proti zdravotníckym alebo iným odborníkom medzi príslušnými orgánmi, inými príslušnými organizáciami (napríklad nemocnicami) a širšou verejnosťou sa líšia. V niektorých krajinách sú čierne zoznamy určitých profesií verejne dostupné na internete a každý ich môže prezerať. V iných krajinách funguje iný prístup a verejnosť môže prezerať iba biele zoznamy, čiže zoznamy odborníkov, ktorí majú povolenie na vykonávanie odbornej praxe.

32.

Kým existujú takého rôznorodé postupy a vnútroštátne zákony, európsky dozorný úradník odporúča, aby sa v smernici všetkým príslušným orgánom stanovovala povinnosť zachovávania dôvernosti údajov z varovaní, ktoré príslušné orgány získajú z iného členského štátu, ak sa tieto údaje nemôžu zverejniť podľa vnútroštátnych zákonov odosielajúceho členského štátu.

2.3. Európsky profesijný preukaz

33.	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že po poskytnutí neformálnych pripomienok Komisia výrazne zlepšila jednoznačnosť, právnu istotu a záruky v oblasti ochrany údajov stanovené v článku 4a návrhu.

34.

Ostávajúce obavy európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa však týkajú článku 4e ods. 1. návrhu, v ktorom sa vyžaduje: „príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu aktualizujú včas zodpovedajúci súbor s informáciami o disciplinárnom konaní alebo uložených trestnoprávnych sankciách alebo akýchkoľvek iných vážnych osobitných okolnostiach, ktoré by mohli mať dôsledky na výkon činností držiteľa európskeho profesijného preukazu na základe tejto smernice“.

35.

Článok 4e ods.1 dopĺňa existujúce ustanovenia v článku 56 ods. 2, ktoré už umožňujú dvojstrannú výmenu údajov za rovnakých podmienok. V existujúcom článku 56 ods. 2 sa konkrétne vyžaduje: „príslušné orgány hostiteľského a domovského členského štátu si vymieňajú informácie o disciplinárnom konaní alebo uložených trestnoprávnych sankciách alebo akýchkoľvek iných vážnych osobitných okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na výkon činností podľa tejto smernice“.

36.	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadril v súvislosti s týmito ustanoveniami tri zásadné obavy:

Podmienky aktualizácie súboru IMI podľa článku 4e ods. 1 a obsah týchto aktualizácií

37.

Po prvé, obe tieto ustanovenia poskytujú spracovateľom prípadov pri rozhodovaní o tom, či aktualizovať súbor IMI, obrovský manévrovací priestor. Z dôvodov uvedených pri pripomienkovaní nedostatočnej jednoznačnosti podmienok, za ktorých možno podľa článku 56a ods. 2 odosielať varovania, by bolo vhodné poskytnúť lepšie objasnenie aj tu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by uvítal aspoň požiadavku, aby sa tieto aktualizácie realizovali „bez ohrozenia prezumpcie neviny“ (11). Uspokojivejším riešením by však bolo, keby sa v smernici vyžadovalo (vzhľadom na pripomienkované varovania podľa článku 56a ods. 2), aby sa všetky aktualizácie realizovali na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu, ktorým sa zakazuje odborníkovi výkon jeho odborných činností. Tým sa zabezpečí právna istota a predíde nesprávnemu výkladu.

38.

Tiež by bolo potrebné vzhľadom na varovania podľa článku 56a objasniť, že obsah aktualizácií sa obmedzuje na i) skutočnosť, že odborníkovi bol zakázaný výkon odbornej činnosti, ii) informáciu, či je zákaz dočasný (kým sa neuskutoční odvolacie konanie) alebo trvalý, iii) informáciu, na aké obdobie sa zákaz vzťahuje a iv) identitu príslušného orgánu, ktorý vydal rozhodnutie (s uvedením krajiny, v ktorej sa rozhodnutie vydalo). Je potrebné zabrániť poskytovaniu podrobnejších informácií, napríklad, či je zákaz dôsledkom usvedčenia z trestného činu alebo disciplinárneho opatrenia a aké trestné činy boli spáchané. Ak príslušný orgán tieto informácie v konkrétnom prípade požaduje, môže si ich vyžiadať prostredníctvom dvojstranného systému výmeny informácií (cez systém IMI, nie však v súbore IMI).

Obdobia uchovávania údajov

39.

Po druhé, na rozdiel od dvojstranného systému výmeny informácií podľa existujúcich ustanovení článku 56 ods. 2, v ktorom sa informácie v systéme IMI uchovávajú len šesť mesiacov po uzavretí prípadu, je súbor IMI určený na dlhodobé uchovávanie v systéme IMI. Preto je potrebné zaviesť príslušné ustanovenia, aby sa zabezpečilo, že všetky odkazy na disciplinárne konania alebo uložené trestnoprávne sankcie, ako aj iné závažné osobitné okolnosti, sa zo súboru IMI včas vymažú, keď už nebude potrebný prístup k týmto informáciám.

40.

Navrhovaný odkaz na vymazanie keď sa informácie „už nevyžadujú“ je užitočný, ale podľa nášho názoru nedostatočný na zabezpečenie jednotnosti a právnej istoty. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby sa v návrhu stanovovalo primerane krátke obdobie na uchovávanie výmieňaných informácií. Z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené, by pri pripomienkovaní období uchovávania varovaní bolo lepšie, keby sa tieto informácie uchovávali v systéme IMI iba nevyhnutný čas, ktorý potrebuje prijímajúci orgán na prijatie potrebných krokov (napríklad šesť mesiacov na vykonanie vyšetrovania alebo presadenia práva).

41.

Ak však zákonodarcovia zvolia „dlhodobé“ uchovávanie zákazu v súbore IMI, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v návrhu jednoznačne požadovalo zo strany vydávajúceho orgánu aspoň vymazanie odkazu na zákaz, ak už zákaz neplatí (napríklad v dôsledku odvolania alebo ak bol zákaz vydaný len na určitý čas).

2.4. Z dlhodobého hľadiska

42.

Z dlhodobého hľadiska a keď sa rozšíri používanie profesijných preukazov a systému IMI (to sa môže stať v prípade všetkých alebo niektorých regulovaných profesií, na ktoré sa vzťahuje systém varovaní), európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby Komisia preskúmala potrebnosť systémov varovania podľa článku 56a a ich nahradenie obmedzenejšími, čiže z hľadiska ochrany údajov, menej rušivými, systémami. Potom bude, povedzme, možné zvážiť, či sa namiesto varovaní, ktoré sa majú odoslať všetkým členským štátom, neobmedzí výmena informácií na príslušné orgány v domovských a hosťovských členských štátoch, ktoré majú prístup k profesijnému preukazu a k súboru IMI príslušného odborníka.

2.5. Konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu údajov týkajúce sa delegovaných aktov

43.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nakoniec odporúča, aby sa pred prijatím delegovaných aktov uvedených v článku 56a ods. 5 a ostatných delegovaných aktov prijímaných podľa článku 58, ktoré môžu ovplyvniť ochranu údajov, uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a pracovnou skupinou podľa článku 29, v ktorej sú zastúpené aj vnútroštátne orgány pre ochranu údajov. Pred týmito konzultáciami je potrebné vykonať hodnotenie vplyvu. (12)

3. ZÁVERY

44.	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov berie na vedomie zavedenie obmedzeného systému varovaní na európskej úrovni, ktorý slúži na výmenu informácií o odborníkoch so zákazom vykonávania odborných činností v členskom štáte, ak je to odôvodnené dôležitým verejným záujmom.

45.	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa však domnieva, že systémy varovaní musia zostať primerané.

46.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča najmä:

—

aby sa v návrhu jednoznačne uvádzali konkrétne prípady, v ktorých možno odosielať varovania, aby sa jednoznačnejšie definovali typy osobných údajov, ktoré môžu byť uvedené vo varovaniach a aby sa ich spracovanie pri zohľadnení proporcionality a rovnováhy práv a záujmov obmedzilo na nevyhnutné minimum,

—	aby sa v tomto zmysle v návrhu jednoznačne stanovovalo, že varovania možno odosielať až po prijatí rozhodnutia príslušného orgánu alebo súdu v členskom štáte, ktorým sa jednotlivcovi zakazuje vykonávať odborné činnosti na jeho území,

—	aby sa určilo, že obsah varovania nesmie obsahovať podrobné informácie o okolnostiach a dôvodoch zákazu,

—	aby sa objasnilo obdobie trvania varovaní a obmedzilo na nevyhnutné minimum,

—	aby sa zabezpečilo, že varovania sa budú odosielať iba príslušným orgánom v členských štátoch a že tieto orgány zachovajú dôvernosť prijatých informácií, nebudú ich posielať ďalej, ani ich zverejňovať, ak sa nezverejnia podľa zákonov odosielajúceho členského štátu.

47.

Vzhľadom na európsky profesijný preukaz a súvisiaci súbor IMI európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa podrobnejšie objasnili podmienky, za ktorých sa musia do súboru začleniť informácie o príslušných disciplinárnych konaniach alebo trestnoprávnych sankciách alebo obsah informácií, ktoré sa majú začleniť, a odporúča tiež jednoznačné obmedzenie období uchovávania.

48.

Z dlhodobého hľadiska, pokiaľ sa rozšíri používanie profesijných preukazov a systému IMI a keď to nastane, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež odporúča, aby Komisia preskúmala potrebnosť systémov varovania podľa článku 56a a ich nahradenie viac obmedzenými, čiže z hľadiska ochrany údajov, menej rušivými systémami.

49.

V Bruseli 8. marca 2012

Giovanni BUTTARELLI

Asistent európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov

(1) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(2) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(3) COM(2011) 883 v konečnom znení.

(4) Nariadenie o systéme IMI ešte nebolo prijaté. V novembri 2011 vydal európsky dozorný úradník pre ochranu údajov stanovisko k návrhu Komisie. Pozri http://www.edps.europa.eu/EDPSWEB/webdav/site/mySite/shared/Documents/Consultation/Opinions/2011/11-11-22_IMI_Opinion_SK.pdf

(5) Ak nie je stanovené inak, odkazy na články v tomto návrhu sú odkazmi na ustanovenia smernice o odborných kvalifikáciách v znení návrhu Komisie.

(6) Článok 56a ods. 2 je potrebné bližšie objasniť, aby bolo jednoznačné, že sa to netýka iba varovaní podľa článku 56a ods. 1, ktorý sa vzťahuje na zdravotníckych odborníkov, ale aj na varovania podľa článku 56a ods. 2, ktorý sa vzťahuje na iných ako zdravotníckych odborníkov. Pozri odseky 24 až 27 tohto stanoviska.

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(8) Pozri odseky 57 až 59.

(9) Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že na rozdiel od varovaní v článku 56a ods. 1 sa odkazuje na „príslušné členské štáty“ a nie na „všetky členské štáty“.

(10) Poznamenávame, že obmedzením obsahu varovania na minimálne nevyhnutné informácie a čo najfaktickejšie a najobjektívnejšie údaje, ako napríklad, či konkrétny typ rozhodnutia (napr. dočasný zákaz činností) prijal príslušný orgán alebo súd, sa zníži počet žiadostí o opravy, zablokovanie alebo vymazanie varovania, keďže by bolo ťažšie napadnúť presnosť týchto údajov.

(11) Podobné odkazy na prezumpciu neviny sa už nachádzajú v článku 10 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).

(12) Pozri tiež stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu nariadenia o systéme IMI, odseky 29 až 32.

12.5.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 137/7

STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 2. marca 2012

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program „Pericles 2020“)

(CON/2012/17)

2012/C 137/02

Úvod a právny základ

Európska centrálna banka (ECB) prijala 26. januára 2012 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program „Pericles 2020“) (1) (ďalej len „navrhované nariadenie“). Dňa 6. februára 2012 ECB prijala druhú žiadosť Európskeho parlamentu o stanovisko k tomu istému navrhovanému nariadeniu.

Právomoc ECB vydať stanovisko je založená na článku 133 a článkoch 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.

1. Všeobecné pripomienky

1.1.

Program Pericles je výmenným, pomocným a školiacim programom na ochranu eura proti falšovaniu a súvisiacim podvodom. Navrhované nariadenie nahradí právny základ programu Pericles, ktorého platnosť uplynie koncom roka 2013 (2), a tým sa predĺži uplatňovanie programu do konca roku 2020. ECB zdôrazňuje svoj názor, že program Pericles je užitočný nástroj prispievajúci k činnostiam uskutočňovaným ECB, Europolom a vnútroštátnymi orgánmi v rámci boja proti falšovaniu eura (3). ECB verí, že program Pericles 2020 bude naďalej prispievať k zachovaniu integrity eurobankoviek vrátane druhej série eurobankoviek.

1.2.

ECB zdôrazňuje svoju aktívnu účasť v boji proti falšovaniu eurobankoviek. ECB predovšetkým vyvíja dizajn a pokročilé technické prvky eurobankoviek, čím sa umožňuje širokej verejnosti, ako aj odborníkom odlíšiť pravé bankovky od falzifikátov. Vylepšovanie bankoviek, ktoré boli v obehu niekoľko rokov, je bežnou praxou na udržiavanie náskoku pred falšovateľmi. Aj Eurosystém prijíma toto preventívne opatrenie a čoskoro začne vyrábať druhú sériu eurobankoviek. ECB okrem toho analyzuje nové druhy falzifikátov vo svojom Centre analýzy falzifikátov (Counterfeit Analysis Centre — CAC) a využíva získané znalosti na poskytovanie lepšieho poradenstva orgánom činným v trestnom konaní. CAC koordinuje šírenie všetkých známych technických a štatistických údajov o falzifikátoch eurobankoviek všetkým príslušným stranám.

2. Konkrétne pripomienky

2.1.

V článku 4 odseku 2 navrhovaného nariadenia sa vymedzuje spôsob hodnotenia miery dosiahnutia konkrétneho cieľa programu Pericles 2020. V tejto súvislosti nezávisia výsledky len od účinného konania na základe programu Pericles 2020, ale aj od niekoľkých vonkajších faktorov vrátane počtu falzifikátov v obehu, dostatočných ľudských, finančných a technických zdrojov, ktoré majú k dispozícii finančné a technické orgány, orgány činné v trestnom konaní a súdne orgány, a od vykonávania ďalších školiacich programov organizovaných pre tieto orgány. V súlade s tým by mal byť program hodnotený na základe porovnania so všetkými aspektami, ktoré majú vplyv na falšovanie eura a podvod. ECB preto odporúča v plnom rozsahu zapojiť ECB a Europol do hodnotenia programu Pericles 2020, ako sa ustanovuje v článku 12 ods. 3 a ods. 4 navrhovaného nariadenia.

2.2.

Návrhy predložené zúčastnenými členskými štátmi v rámci programu Pericles 2020 môžu zahŕňať účastníkov z tretích krajín, ak je ich prítomnosť dôležitá pre ochranu eura. Hoci ECB uznáva, že výhodou účasti tretích krajín na programe Pericles 2020 by mohlo byť odradenie od falšovania bankoviek a podvodov v celosvetovom meradle, účasť tretích krajín by mala byť uvážlivá a proporcionálna.

2.3.

ECB si všíma, že v článku 8 ods. 2 písm. a) a c) a článku 10 ods. 3 navrhovaného nariadenia sa upravuje používanie detekčných nástrojov a poskytovanie grantov na nákup zariadení. ECB súhlasí s návrhom udeľovať granty na nákup všeobecného vybavenia laboratórií, napr. mikroskopov, infračervených čítačiek, posuvných meradiel, denzitometrov, mikrometrov, zariadení na meranie vodivosti a magnetizmu, ktoré sú nápomocné pri vyšetrovaní a nie sú osobitne vytvorené alebo predávané ako zariadenia na detekciu falzifikátov. ECB je toho názoru, že spoľahlivé sú jedine tie stroje a prístroje na odhaľovanie falzifikátov, ktoré sú uvedené v zozname uverejnenom na internetovej stránke ECB, a pri ktorých sa uvádza, že uspeli v testoch zahŕňajúcich dávku najnovších druhov falzifikátov a pravých bankoviek s rôznym stupňom opotrebovania. Takéto stroje a prístroje sú však určené profesionálnym spracovateľom peňazí a vo všeobecnosti ich nepoužívajú orgány špecializované na boj proti falšovaniu, ktoré sa v článku 8 ods. 2 písm. c) vymedzujú ako cieľová skupina (4). ECB je preto toho názoru, že nie je vhodné uvažovať o využití prostriedkov programu Pericles 2020 na nákup detektorov falzifikátov alebo o používaní detektorov falzifikátov zo strany orgánov špecializovaných na boj proti falšovaniu.

2.4.

Pre Komisiu, ECB a Europol by bolo výhodné spoločne preskúmať iniciatívy, ktoré sa majú financovať na základe programu Pericles 2020 (5), čím by sa predišlo duplicite a prelínaniu programu Pericles 2020 s ostatnými relevantnými programami a činnosťami a zabezpečil rozvoj spoločnej stratégie proti falšovaniu eura a podvodom. Preto by sa mali bod odôvodnenia 7 a článok 11 navrhovaného nariadenia doplniť a zmeniť tak, aby obsahovali zmienku o: a) o včasných konzultáciách Komisie s hlavnými zainteresovanými stranami ohľadom ročného pracovného programu a b) získaní súhlasu ECB a Europolu s ročným pracovným programom na účel jeho prijatia (6). V tejto súvislosti by ECB a Europol mali mať dostatok času na preskúmanie návrhu ročného pracovného programu a vyjadrenie svojich názorov ešte pred zahájením rozpravy o programe v príslušnom poradnom výbore.

2.5.

ECB víta článok 12 ods. 1 navrhovaného nariadenia, v ktorom sa od Komisie vyžaduje, aby vykonávala program Pericles 2020 v spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom konzultácií v rôznych fázach jeho realizácie, so zreteľom na príslušné opatrenia, ktoré prijali iné príslušné orgány, najmä ECB a Europol. Hoci článok 12 ods. 1 navrhovaného nariadenia zabezpečuje dostatočnú úroveň spolupráce na úrovni Únie, ako aj súlad medzi programom Pericles 2020 a inými príslušnými programami, ECB odporúča Komisii, aby pre konzultáciou s ECB a Europolom v príslušnom poradnom výbore poskytla dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s dokumentáciou týkajúcou sa ročného pracovného programu.

2.6.	ECB odporúča zmeniť a doplniť navrhovaný článok 12 ods. 3 a ods. 4 tak, aby mali ECB a Europol možnosť zúčastňovať sa na hodnotení účinnosti a výkonnosti programu Pericles 2020 a jeho možnom obnovení, zmene alebo pozastavení.

Vo Frankfurte nad Mohanom 2. marca 2012

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) KOM(2011) 913 v konečnom znení.

(2) Program Pericles sa pôvodne vytvoril rozhodnutím Rady 2001/923/ES zo 17. decembra 2001 o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) (Ú. v. ES 339, 21.12.2001, s. 50). Účinnosť rozhodnutia 2001/923/ES sa rozšírila na členské štáty mimo eurozóny rozhodnutím Rady 2001/924/ES zo 17. decembra 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť Rozhodnutia o ustanovení programu výmeny, pomoci a výcviku na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) na členské štáty, ktoré neprijali euro ako jednotnú menu (Ú. v. ES L 339, 21.12.2001, s. 55). Ďalšie zmeny a doplnenia rozhodnutia Rady 2001/923/ES rozšírili pôsobnosť programu Pericles a predĺžili ho do 31. decembra 2013.

(3) Pozri odsek 1 stanoviska ECB CON/2006/35 z 5. júla 2006 na žiadosť Rady Európskej únie k dvom navrhovaným rozhodnutiam Rady o výmennom, pomocnom a školiacom programe na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) (Ú. v. EÚ C 163, 14.7.2006, s. 7). Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na internetovej stránke ECB http://www.ecb.europa.eu

(4) Podľa posúdenia vplyvov [SEC(2011) 1615 v konečnom znení] je okrem toho jednoznačné, že možnosť financovať nákup zariadení sa vzťahuje na príslušné vnútroštátnej agentúry (tretích krajín) v oblasti ochrany eura proti falšovaniu, s osobitným zameraním sa na špecializované agentúry, ktoré pôsobia v citlivých tretích krajinách, a ktoré majú iné priority než boj proti falšovaniu eura.

(5) Pozri odsek 8 stanoviska ECB CON/2005/22 z 21. júna 2005 na žiadosť Rady Európskej únie k dvom navrhovaným rozhodnutiam Rady o výmennom, pomocnom a školiacom programe na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles) (Ú. v. EÚ C 161, 1.7.2005, s. 11) a odsek 2.2 stanoviska ECB CON/2006/35 z 5. júla 2006 na žiadosť Rady Európskej únie k dvom navrhovaným rozhodnutiam Rady o výmennom, pomocnom a školiacom programe na ochranu eura proti falšovaniu (program „Pericles“) (Ú. v. EÚ C 163, 14.7.2006, s. 7).

(6) Pozri odsek 8 stanoviska CON/2005/22.

PRÍLOHA

Pozmeňujúce návrhy

Znenie, ktoré navrhla Komisia

Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (1)

Zmena a doplnenie 1

Bod odôvodnenia 7 navrhovaného nariadenia

„(7)

Malo by sa zabezpečiť, aby tento akčný program Únie bol v súlade s inými programami a činnosťami a dopĺňal ich. Komisia by mala vykonať všetky potrebné konzultácie vzhľadom na hodnotiace potreby v oblasti ochrany eura s hlavnými zainteresovanými stranami (najmä s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi určenými členskými štátmi, ECB a Europolom) v príslušnom poradnom výbore zriadenom na základe nariadenia (ES) č. 1338/2001, najmä pokiaľ ide o výmeny, pomoc a odbornú prípravu na účely realizácie tohto programu.“

„(7)

Malo by sa zabezpečiť, aby tento akčný program Únie bol v súlade s inými programami a činnosťami a dopĺňal ich. Vo vhodnom časovom predstihu pred prijatím ročného pracovného programu by mala Komisia vykonať všetky potrebné konzultácie vzhľadom na hodnotiace potreby v oblasti ochrany eura s hlavnými zainteresovanými stranami. Komisia by mala (najmä uskutočniť konzultácie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi určenými členskými štátmi, a usilovať sa o získanie súhlasu ECB a Europolu s ročným pracovným programom v príslušnom poradnom výbore zriadenom na základe nariadenia (ES) č. 1338/2001, najmä pokiaľ ide o výmeny, pomoc a odbornú prípravu na účely realizácie tohto programu.“

Odôvodnenie

Ak Komisia, ECB a Europol spoločne preskúmajú iniciatívy, ktoré sa majú financovať na základe programu Pericles 2020 v kontexte ročného pracovného programu, prinesie im to výhody. Takéto spoločné preskúmanie by pomohlo vyhnúť sa duplicite a prelínaniu sa programu Pericles 2020 a ostatných príslušných programov a činností podporovaných zo strany ECB, Europolu a príslušných vnútroštátnych orgánov. Tento prístup by navyše zabezpečil rozvoj spoločnej stratégie proti falšovaniu eura a podvodom. ECB preto navrhuje zmeniť a doplniť bod odôvodnenia 7 navrhovaného nariadenia tak, aby obsahoval zmienku o: a) o včasných konzultáciách Komisie s hlavnými zainteresovanými stranami ohľadom ročného pracovného programu a b) získaní súhlasu ECB a Europolu s ročným pracovným programom na účel jeho prijatia.

Zmena a doplnenie 2

Článok 11 navrhovaného nariadenia

„Článok 11

Ročný pracovný program

Komisia prijme s cieľom vykonávania programu ročné pracovné programy. Uvedú sa v nich sledované ciele, očakávané výsledky, spôsob realizácie a ich celková výška. Obsahujú aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, informácie o sumách pridelených na každé opatrenie a orientačný harmonogram realizácie. […]“

„Článok 11

Ročný pracovný program

Komisia prijme ročné pracovné programy po včasnej konzultácii s hlavnými zainteresovanými stranami ohľadom návrhov ročných pracovných programov a po získaní súhlasu ECB a Europolu. V ročných pracovných programoch sa uvedú sledované ciele, očakávané výsledky, spôsob realizácie a ich celková výška. Obsahujú aj opis opatrení, ktoré sa majú financovať, informácie o sumách pridelených na každé opatrenie a orientačný harmonogram realizácie. […]“

Odôvodnenie

Ak Komisia, ECB a Europol spoločne preskúmajú iniciatívy, ktoré sa majú financovať na základe programu Pericles 2020, priniesie im to výhody. Takéto spoločné preskúmanie by pomohlo vyhnúť sa duplicite a prelínaniu sa programu Pericles 2020 a ostatných príslušných programov a činností podporovaných zo strany ECB, Europolu a príslušných vnútroštátnych orgánov. Tento prístup by navyše zabezpečil rozvoj spoločnej stratégie proti falšovaniu eura a podvodom. ECB preto navrhuje zmeniť a doplniť článok 11 navrhovaného nariadenia tak, aby obsahoval zmienku o: a) včasných konzultáciách Komisie s hlavnými zainteresovanými stranami ohľadom ročného pracovného programu a b) získaní súhlasu ECB a Europolu s ročným pracovným programom na účel jeho prijatia.

Zmena a doplnenie 3

Článok 12 ods. 3 navrhovaného nariadenia

„(3) Hodnotenie programu vykonáva Komisia. […] najneskôr do 31. decembra 2017.“

„(3) Hodnotenie programu vykonáva Komisia. Komisia rozpošle návrh hodnotiacej správy príslušným vnútroštátnym orgánom určeným členskými štátmi a usiluje sa o získanie súhlasu ECB a Europolu s jej obsahom v príslušnom poradnom výbore zriadenom na základe nariadenia (ES) č. 1338/2001. […] najneskôr do 31. decembra 2017.“

Odôvodnenie

Aby sa dosiahli všeobecné a osobitné ciele programu Pericles 2020, jeho výkonnosť by mala byť prioritou. ECB je toho názoru, že riadna koordinácia programu Pericles 2020 s existujúcimi programami Únie a členských štátov, ako aj s projektmi ECB a Europolu, je rozhodujúca. V tejto súvislosti je ECB toho názoru, že hodnotiaca správa by mala byť predložená na konzultáciu všetkým hlavným stranám a mala by byť nimi schválená v príslušnom poradnom výbore zriadenom na základe nariadenia (ES) č. 1338/2001. ECB navrhuje na tento účel uvedené zmeny a doplnenia, ktorými sa tiež posilňuje úloha ECB a Europolu pri hodnotení účinnosti a výkonnosti programu Pericles 2020 a jeho možného obnovenia, zmeny alebo pozastavenia.

Zmena a doplnenie 4

Článok 12 ods. 4 navrhovaného nariadenia

„(4) Komisia okrem toho predloží do 31. decembra 2021 Európskemu parlamentu a Rade správu o dosiahnutých výsledkoch programu.“

„(4) Komisia okrem toho rozpošle návrh správy o dosiahnutých výsledkoch programu príslušným vnútroštátnym orgánom určeným členskými štátmi a usiluje sa o získanie súhlasu ECB a Europolu s hodnotiacou správou v príslušnom poradnom výbore zriadenom na základe nariadenia (ES) č. 1338/2001. Do 31. decembra 2021Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o dosiahnutých výsledkoch programu.“

Odôvodnenie

Úspešné použitie hodnotiacej metódy vo vzťahu k dosiahnutiu osobitných cieľov programu Pericles 2020 si vyžaduje širokú škálu odbornosti, vedomostí a informácií. Tento záver je podložený článkom 4, ktorý obsahuje zoznam veľmi rozličných výsledkov požívaný pri hodnotení miery dosiahnutia týchto cieľov. V tejto súvislosti nezávisia výsledky len od účinného konania na základe programu Pericles 2020, ale aj od niekoľkých vonkajších faktorov vrátane počtu falzifikátov v obehu, dostatočných ľudských, finančných a technických zdrojov, ktoré majú k dispozícii finančné a technické orgány, orgány činné v trestnom konaní a súdne orgány, a od vykonávania ďalších školiacich programov organizovaných pre tieto orgány. V súlade s tým by mal byť program Pericles 2020 hodnotený na základe porovnania so všetkými aspektami, ktoré majú vplyv na falšovanie eura a podvody. Vďaka podstatnej a relevantnej odbornosti a informáciám, ktoré získali, by sa mali ECB, Europol a príslušné vnútroštátne orgány v plnom rozsahu zúčastňovať na hodnotení dosahovania cieľov programu Pericles 2020. Navyše je potrebné usilovať sa o získanie súhlasu ECB a Europolu so záverečnou hodnotiacou správou.

(1) Tučným písmom sa označuje nový text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Preškrtnutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.

12.5.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 137/19

ŠTÁTNA POMOC – LUXEMBURSKO

Štátna pomoc SA.34440 (12/C) – predaj spoločnosti Dexia BIL

Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ

(Text s významom pre EHP)

2012/C 137/09

Listom z 3. apríla 2012, ktorý je uvedený v autentickom jazyku za týmto zhrnutím, Komisia oznámila Luxembursku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o uvedené opatrenie.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k opatreniu, vo veci ktorého Komisia začína konanie, v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu. Kontaktné údaje:

European Commission

Directorate-General for Competition

State aid Registry

Office: J70 03/225

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Fax + 32 22961242

Tieto pripomienky sa oznámia Luxembursku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s údajmi o ich totožnosti.

ZHRNUTIE

I. POSTUP

1.	Rozhodnutím z 19. novembra 2008 rozhodla Komisia nevzniesť námietky voči podpore pri zvyšovaní likvidity a záruke na dlhopisy skupiny Dexia. Pomoc bola schválená ako pomoc na záchranu zlučiteľná so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES.

Plán na reštrukturalizáciu skupiny Dexia oznámilo Komisii Francúzsko 16. februára 2009, Luxembursko 17. februára 2009 a Belgicko 18. februára 2009. Rozhodnutím z 13. marca 2009 rozhodla Komisia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania za podmienok stanovených v článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti so všetkými opatreniami poskytnutými skupine Dexia.

3.	Rozhodnutím z 26. februára 2010 schválila Komisia plán reštrukturalizácie skupiny Dexia.

Dňa 12. októbra 2011 oznámili belgické orgány Komisii dodatočné opatrenie, ktoré spočívalo v kúpe 100 % akcií spoločnosti Dexia Bank Belgium (ďalej len „DBB“) od spoločnosti Dexia SA. Komisia vo svojom rozhodnutí zo 17. októbra 2011 rozhodla o dočasnom schválení kúpy (na obdobie šiestich mesiacov) spoločnosti DBB belgickým štátom od spoločnosti Dexia SA a takisto o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa tohto opatrenia.

Francúzske, belgické a luxemburské orgány oznámili Komisii 14. decembra 2011 dodatočné opatrenie v prospech skupiny Dexia vo forme dočasnej záruky na refinancovanie. Komisia vo svojom rozhodnutí z 21. decembra 2011 rozhodla o dočasnom schválení záruky na refinancovanie (na obdobie šiestich mesiacov) a takisto o začatí konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa tohto opatrenia.

6.	Luxemburské orgány 23. marca 2012 oznámili Komisii predaj spoločnosti Dexia BIL skupinou Dexia. Rozhodnutie začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ sa týka predaja spoločnosti Dexia BIL.

II. SKUTOČNOSTI

Spoločnosť Dexia BIL je súčasťou skupiny Dexia. Dexia vznikla v roku 1996 fúziou francúzskej banky Crédit Local a belgickej banky Crédit Communal. Skupina Dexia je organizovaná ako materská holdingová spoločnosť (Dexia SA) s tromi prevádzkovými dcérskymi spoločnosťami nachádzajúcimi sa vo Francúzsku (DCL), v Belgicku (DBB) a Luxembursku (Dexia BIL). Dexia BIL je treťou najväčšou bankou v Luxembursku, pokiaľ ide o vklady obyvateľov a úvery im poskytované, a koncom júna 2011 jej súvaha dosahovala 41 mld. EUR. Dexia BIL pôsobí najmä v oblasti retailového bankovníctva, úverov pre súkromných a obchodných klientov a súkromného bankovníctva.

V súvislosti s finančnou krízou poskytlo Francúzsko, Belgicko a Luxembursko spoločnosti Dexia od septembra 2008 štátnu pomoc v podobe niekoľkých opatrení. V rozhodnutí z 26. februára 2010 týkajúcom sa plánu na reštrukturalizáciu spoločnosti Dexia SA schválila Komisia poskytnutie pomoci v prospech spoločnosti Dexia SA s podmienkou, že dotknuté členské štáty a Dexia splnia všetky záväzky a podmienky obsiahnuté v uvedenom rozhodnutí.

Aj keď vykonanie schválenej reštrukturalizácie umožnilo spoločnosti Dexia zvýšiť stabilitu jej financovania a zmenšiť jej veľkosť, objem jej nestrategických aktív a pákový efekt, od leta 2011 dochádza pri vykonávaní plánu k prieťahom a nerovnováha v stave likvidity spoločnosti Dexia rastie. Aj keď Dexia BIL nikdy nebola zdrojom ťažkostí skupiny Dexia, externé vplyvy na ňu mali nepriaznivý dosah a medzi septembrom a októbrom 2011 zaznamenala významný odlev vkladov. Situácia spoločnosti Dexia BIL sa stabilizovala od 6. októbra 2011, kedy bol oznámený jej predaj.

10.

Podľa luxemburských orgánov sa predaj spoločnosti Dexia BIL plánoval už od roku 2009, pričom v období od roku 2009 do leta 2011 sa uskutočnilo niekoľko bilaterálnych rokovaní medzi spoločnosťou Dexia a súkromnými subjektmi. Tieto rokovania však neviedli k žiadnym konkrétnym ponukám akvizície. Spoločnosť Dexia nakoniec 6. októbra 2011 oznámila, že vstúpila do výlučných rokovaní so súkromným investorom „Precision Capital“ a Luxemburskom, ktoré by si ponechalo menšinový podiel. Dňa 20. decembra 2011 bolo podpísané memorandum o porozumení týkajúce sa predaja spoločnosti Dexia BIL za cenu 730 mil. EUR, pričom 90 % nadobudla spoločnosť Precision Capital a zvyšných 10 % luxemburský štát. Účasť luxemburského štátu podlieha rovnakým podmienkam ako účasť spoločnosti Precision Capital.

11.

Určité aktivity a účasti boli z transakcie vyňaté, čím sa odpredaj spoločnosti obmedzil najmä na obchodnú činnosť spoločnosti Dexia BIL v oblasti retailového a súkromného bankovníctva. Vyňatie konkrétne zahŕňalo tieto časti: RBC Dexia, Dexia Asset Management, „legacy portfolio“, Parfipar, Dexia LDG, Popular Banca Privada, pričom ich peňažné príjmy zostávajú majetkom spoločnosti Dexia BIL. Nestranné stanovisko („fairness opinion“) o primeranosti predajnej ceny spoločnosti Dexia BIL bolo vypracované treťou stranou 10. decembra 2011 pred podpísaním memoranda o porozumení. Predpokladá sa aj ukončenie financovania poskytovaného spoločnosťou Dexia BIL skupine Dexia.

12.

V tomto štádiu zahŕňa memorandum o porozumení klauzulu (ďalej len „klauzula 3.3.5.“), v ktorej sa stanovuje, že ak do 1. januára 2017 Dexia alebo akákoľvek spoločnosť zo skupiny Dexia získa na budúce odpredaje, odkúpenia ďalších dcérskych spoločností alebo fúzie s nimi štátnu záruku týkajúcu sa plnenia ich záväzkov odškodnenia voči kupujúcim v týchto transakciách a ak sú títo kupujúci súkromnými subjektmi, Dexia zabezpečí, aby záruka za podobných podmienok (mutatis mutandis) bola poskytnutá rovnakým ručiteľom (alebo ručiteľom s podobným ratingom) aj nadobúdateľovi spoločnosti Dexia BIL, t. j. spoločnosti Precision Capital. Luxemburské orgány však informovali, že plánujú túto klauzulu zrušiť.

III. POSÚDENIE

13.	Vzhľadom na to, že sa transakcia neuskutočnila na základe otvorenej, transparentnej a nediskriminačnej výzvy na predloženie ponúk, Komisia musí dôkladne zvážiť, či cena odpredanej spoločnosti predstavuje primeranú trhovú cenu.

14.

Komisia poznamenáva, že 10 % účasť luxemburského štátu podlieha rovnakým podmienkam ako 90 % podiel patriaci spoločnosti Precision Capital. Vzhľadom na túto skutočnosť Komisia zastáva názor, že luxemburský štát konal ako trhový investor a možno preto vylúčiť existenciu dodatočnej pomoci, pokiaľ ide o jeho 10 % účasť v odpredanej spoločnosti Dexia BIL.

15.

Podľa nestranného stanoviska tretej strany ku kúpe spoločnosti Dexia BIL sa predajná cena tejto spoločnosti nachádza v cenovom rozpätí, ktoré bolo v tomto stanovisku uvedené ako primerané. V čase vypracovania nestranného stanoviska však ešte prebiehali rokovania a nebolo podpísané memorandum o porozumení. Komisia preto v tomto štádiu nemôže dospieť k záveru, či toto nestranné stanovisko náležite zohľadňuje všetky podmienky transakcie, najmä pokiaľ ide o ocenenie vyňatých aktivít a s nimi súvisiace peňažné výnosy, ako aj dosah klauzuly 3.3.5 v prípade, že by sa táto klauzula nezrušila.

16.	Ak by nedošlo k zrušeniu klauzuly 3.3.5, Komisia by mala pochybnosti, či táto klauzula nepredstavuje štátnu pomoc a či ju stanovená cena transakcie náležite zohľadňuje.

V dôsledku uvedených skutočností Komisia v tomto štádiu nemôže posúdiť, či odpredaj spoločnosti Dexia BIL a podmienky s ním spojené neobsahujú žiaden prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ v prospech odpredanej spoločnosti Dexia BIL a spoločnosti Precision Capital, ktorá Dexiu BIL nadobudla, ak by sa ukázalo, že cena stanovená pri transakcii bola v porovnaní s trhovou cenou príliš nízka.

TEXT LISTU

„J'ai l'honneur de vous informer que, au vu des informations qui lui ont été communiquées sur le cas cité en objet, la Commission européenne a décidé d'ouvrir une procédure, conformément à l'article 108, paragraphe 2, du Traité sur le fonctionnement de l'Union européenne ("TFUE") sur la mesure notifiée.

1. PROCÉDURE

(1)

Par décision du 19 novembre 2008 (1), la Commission a décidé de ne pas soulever d'objections aux mesures d'urgence concernant une opération de soutien de liquidité ("liquidity assistance" ci-après "l'opération LA") et une garantie sur certains éléments de passif de Dexia (2). La Commission a considéré que ces mesures étaient compatibles avec le marché intérieur sur la base de l'article 107, paragraphe 3, alinéa b), TFUE en tant qu’aide au sauvetage d'une entreprise en difficulté et a autorisé ces mesures pour une période de six mois à compter du 3 octobre 2008, en précisant qu’au-delà de cette période, la Commission devrait réévaluer l’aide en tant que mesure structurelle.

(2)	La Belgique, la France et le Luxembourg (ci-après "les États membres concernés") ont notifié à la Commission un premier plan de restructuration de Dexia respectivement les 16, 17 et 18 février 2009.

(3)	Par décision du 13 mars 2009, la Commission a décidé d'ouvrir la procédure prévue à l’article 108, paragraphe 2, TFUE pour l’ensemble des aides accordées à Dexia (3).

(4)

Par décision du 30 octobre 2009 (4), la Commission a autorisé la prolongation de la garantie jusqu'au 28 février 2010 ou jusqu'à la date de la décision de la Commission statuant sur la compatibilité des mesures d'aides et le plan de restructuration de Dexia, si la restructuration intervient avant le 28 février 2010. La Commission a précisé dans sa décision du 30 octobre 2009 que les mesures proposées dans le plan de restructuration initial ne permettaient pas, à ce stade, de statuer sur la compatibilité des aides.

(5)	Le 9 février 2010, les États membres concernés ont transmis à la Commission des informations sur des mesures additionnelles envisagées afin de compléter le plan de restructuration initial notifié en février 2009.

(6)	Par décision du 26 février 2010 (5), la Commission a autorisé le plan de restructuration de Dexia et la conversion des aides d'urgence en aides à la restructuration, sous condition du respect de tous les engagements et conditions de ladite décision.

La procédure postérieure à la décision du 26 février 2010

(7)	Depuis l'été 2011, Dexia a rencontré des difficultés supplémentaires et les États membres concernés ont envisagé des mesures d'aide additionnelles.

(8)

Par décision du 17 octobre 2011 (6), la Commission a décidé d'ouvrir une procédure formelle d'investigation sur la mesure de vente par Dexia et de rachat par l'État belge de Dexia Banque Belgique (ci-après "DBB"). Cette mesure concerne le rachat par l'État belge de DBB et ses filiales, à l'exception de Dexia Asset Management. Toutefois, dans un souci de préservation de la stabilité financière, la Commission a décidé d'autoriser temporairement la mesure. Celle-ci est donc autorisée pour six mois à compter de la date de la décision ou, si la Belgique soumet un plan de restructuration dans les six mois à compter de la date de la décision, jusqu'à ce que la Commission adopte une décision finale sur la mesure.

(9)

Le 18 octobre 2011, les États membres concernés ont informé la Commission d'un ensemble de nouvelles mesures potentielles en vue d'un nouveau plan de restructuration ou de démantèlement de Dexia. Dans le cadre de cet ensemble de nouvelles mesures, la Belgique a notifié à la Commission, le 21 octobre 2011, une mesure de recours pour DBB à l'"Emergency Liquidity Assistance" (ci-après "ELA") pourvue d'une garantie de l'État belge. Cette mesure permet à DBB d'octroyer des financements à Dexia Crédit Local SA (ci-après "DCL").

(10)

Le 14 décembre 2011, la France, la Belgique et le Luxembourg ont également notifié à la Commission, dans le cadre de cet ensemble de nouvelles mesures, un projet de garantie temporaire des États membres concernés sur le refinancement de Dexia SA, de DCL et/ou de leurs filiales. Par décision du 21 décembre 2011 (ci-après "la décision d'ouverture sur les aides supplémentaires à la restructuration de Dexia") (7), dans un souci de préservation de la stabilité financière, la Commission a décidé d'autoriser temporairement jusqu'au 31 mai 2012 la garantie temporaire de refinancement.

(11)

Toutefois, dans cette décision, la Commission a ouvert une procédure formelle sur l'ensemble des mesures supplémentaires à la restructuration de Dexia depuis l'adoption de la décision conditionnelle (dont la garantie temporaire de refinancement) et a demandé aux États membres concernés que lui soit notifié, dans un délai de trois mois, un plan de restructuration de Dexia, ou à défaut de viabilité de Dexia, un plan de liquidation de Dexia.

Procédure relative à la vente de Dexia Banque Internationale à Luxembourg

(12)

Le 6 octobre 2011, Dexia SA a annoncé, dans un communiqué de presse (8), être entré en négociation exclusive avec un groupement d’investisseurs internationaux auquel participera l’État du Luxembourg, en vue d'une cession de Dexia Banque Internationale à Luxembourg (ci-après "Dexia BIL"). Le Conseil d’Administration du groupe Dexia se prononcerait sur le contenu d’une offre éventuelle à l’issue de la période d’exclusivité.

(13)

Le 18 décembre 2011, la Commission a été informée qu'un protocole d'accord contraignant, portant sur la vente de la participation de 99,906 % dans Dexia BIL détenue par Dexia, était sur le point d'être conclu. À travers ce protocole d'accord, Precision Capital SA, un groupe d'investisseurs du Qatar, acquerra 90 % de la participation, les 10 % restants étant acquis par le Luxembourg. Certains actifs de Dexia BIL sont exclus du périmètre de cette vente.

(14)

La vente de Dexia BIL ne faisait pas partie des mesures approuvées par la Commission dans le cadre du plan de restructuration de Dexia approuvé le 26 février 2010. Elle n'a pas non plus été inclue dans la portée de la procédure d'investigation ouverte par la décision de la Commission du 21 décembre 2011, concernant les mesures de restructuration notifiées à la Commission postérieurement à cette date.

(15)

Cette mesure avait déjà été portée à la connaissance de la Commission avant le 21 décembre 2011. La vente de Dexia BIL sera donc analysée par la Commission séparément de la restructuration de Dexia SA non seulement en raison de la nécessité d'apporter de la sécurité juridique dans les plus brefs délais, mais aussi et surtout en raison de l'indépendance de cette cession de la restructuration du groupe au vu des mesures d'aide approuvées temporairement en 2011, vu que cette mesure avait déjà été projetée depuis 2009 selon les informations reçues par la Commission et que Dexia BIL sera séparé juridiquement et économiquement de Dexia SA.

(16)	Le Luxembourg a notifié à la Commission le 23 mars 2012 la vente de Dexia BIL comme mesure additionnelle au plan de restructuration. Cette mesure fait l'objet de la présente décision.

2. DESCRIPTION

2.1. Description de Dexia BIL et du groupe Dexia

(17)

Dexia BIL fait partie du groupe Dexia. Née de la fusion en 1996 du Crédit Local de France et du Crédit communal de Belgique, Dexia est spécialisée dans les prêts aux collectivités locales mais compte également quelques 5,5 millions de clients privés, principalement en Belgique, au Luxembourg et en Turquie. Dexia était organisée autour d'une maison mère holding (Dexia SA) et de trois filiales opérationnelles situées en France (DCL), en Belgique (DBB) et au Luxembourg (Dexia BIL). Par une décision en date du 17 octobre 2011, la Commission a autorisé le rachat de DBB par l'État belge. Le bilan consolidé du groupe s'élevait, avant le rachat de DBB, à 518 milliards d'euros au 30 juin 2011.

Figure 1

Structure de Dexia SA au 31 décembre 2010

(18)

Les parts des principaux actionnaires de Dexia SA sont les suivantes:

Nom du souscripteur	% détenu au 31 décembre 2010
Caisse des Dépôts et consignations	17,61 %
Holding Communal	14,14 %
Arco Group	13,81 %
Gouvernement fédéral belge	5,73 %
Gouvernement français	5,73 %
Ethias	5,04 %
CNP Assurances	2,96 %
Région flamande	2,87 %
Région wallonne	2,01 %
Salariés	1,07 %
Région Bruxelles-Capitale	0,86 %
Autres	28,17 %

Dexia BIL

(19)

Dexia BIL est une des plus grandes banques commerciales du Luxembourg présentant une taille bilantaire de 41 milliards d'euros au 30 juin 2011. Dexia BIL opère non seulement au Luxembourg, mais également dans d'autres pays comme la Suisse, le Royaume-Uni, certains pays d'Asie et du Moyen Orient, et ce, soit directement, soit à travers certaines de ses filiales. Dexia BIL détient également un important portefeuille de titres "legacy" d'une valeur de marché estimée au 30 septembre 2011 à environ [5 – 10] (9) milliards d'euros.

(20)	Dexia BIL est une des grandes banques à réseau de guichets au Luxembourg et est un acteur essentiel de l'économie locale aussi bien comme banque dépositaire des résidents personnes physiques et des entreprises que comme fournisseur de crédits de consommation, immobiliers et aux entreprises.

(21)

Selon les tableaux fournis par la Commission de surveillance du secteur financier ("CSSF"), autorité de surveillance du secteur financier luxembourgeois, Dexia BIL représente pour [10 – 15] % des résidents personnes physiques et pour [15 – 20] % des PMEs résidentes la banque de référence, la plaçant à chaque fois en troisième position sur le marché luxembourgeois. Les parts de marché de Dexia BIL dans le système bancaire luxembourgeois est d'environ [10 – 15] % en volume des dépôts, [10 – 15] % en volume des prêts et [5 – 10] % des actifs sous gestion dans le domaine de la banque privée.

2.2. Les difficultés de Dexia

(22)	Les difficultés rencontrées par Dexia pendant la crise financière de l'automne 2008 ont été décrites dans la décision du 26 février 2010. Les difficultés plus récentes auxquelles Dexia a été confrontée peuvent être résumées comme suit.

(23)

Tout d'abord, l'aggravation de la crise des dettes souveraines, à laquelle sont confrontées de nombreuses banques européennes, a conduit à une méfiance de plus en plus grande de la part des investisseurs envers des contreparties bancaires, ne permettant plus à ces dernières de lever du financement dans des volumes et des conditions satisfaisantes.

(24)

En outre, étant particulièrement surexposée au risque souverain et para-souverain, Dexia a fait l'objet d'une méfiance accrue des investisseurs. En effet, Dexia présente à ses actifs de nombreux prêts et/ou obligations de pays et/ou de collectivités locales et régionales dans des pays perçus à risque par le marché.

(25)

De plus, la crise actuelle est intervenue alors même que Dexia n'a pas eu le temps de finaliser la mise en œuvre de son plan de restructuration, qui aurait affiché un profil de risque de liquidité nettement plus renforcé. Dexia présentant un profil de liquidité encore particulièrement vulnérable et le marché connaissant particulièrement la vulnérabilité de Dexia, Dexia a peut-être davantage que d'autres banques fait l'objet d'une méfiance accrue.

(26)

Les besoins de financement de Dexia ont particulièrement augmenté du fait des éléments suivants:

i)	la forte baisse des taux d'intérêt durant l'été 2011 a augmenté d'au moins [5 – 20] milliards d'euros le besoin d'apport de "collateral" pour faire face aux appels de marge liés à la variation de la valeur de marché du portefeuille d'instruments dérivés de taux utilisés en couverture du bilan;

ii)	de nombreuses émissions obligataires (en particulier les émissions garanties par les États précédemment émises par Dexia) sont arrivées à échéance à un moment où les conditions de marché pour refinancer ces obligations n'étaient pas optimales;

iii)	la forte baisse de valeur de marché et pour certains, la baisse de qualité crédit, des actifs que Dexia utilise à titre de sûretés pour obtenir du financement

iv)	la perte de confiance d'une grande partie des investisseurs, suite, entre autres, à l'annonce de pertes importances du deuxième trimestre 2011 (de près de 4 milliards d'euros) et de dégradations de certaines agences de notation;

v)	les difficultés de Dexia ont également conduit à des retraits massifs de dépôts de clients en Belgique et au Luxembourg en octobre 2011.

(27)

Vu l'incapacité pour Dexia de se refinancer sur les marchés et […], Dexia a dû dans un premier temps recourir à une nouvelle mesure d'ELA de la part de la Banque nationale de Belgique et de la Banque de France respectivement. C'est dans ces circonstances que les États membres concernés ont octroyé la garantie temporaire de refinancement en faveur de Dexia.

Dexia BIL

(28)

Malgré que Dexia BIL n'a pas été à l'origine des problèmes du groupe Dexia, […] elle a fait face à une forte réduction de ses dépôts, et ce, en particulier entre le 30 septembre 2011 et le 10 octobre 2011, période durant laquelle les dépôts ont baissé de [1 – 5] milliards d'euros (passant de [5 – 15] milliards d'euros à [5 – 15] milliards d'euros). Les pertes de dépôts se sont ensuite stabilisées suite à l'annonce d'une série de mesures visant à démanteler le groupe Dexia et à sécuriser certaines filiales du groupe (dont Dexia BIL). En particulier, Dexia avait annoncé le 6 octobre 2011 être entré en discussion avec un groupe d'investisseurs et le Luxembourg en vue de leur vendre Dexia BIL. Après avoir connu un plancher de [5 – 15] milliards d'euros le 22 novembre 2011, Dexia BIL a depuis lors pu afficher une légère progression de ses dépôts à [5 – 15] milliards d'euros le 14 décembre 2011.

2.3. La nouvelle mesure notifiée: la cession de Dexia BIL

(29)	Le Luxembourg a notifié, le 23 mars 2012, la cession de Dexia BIL. La clôture de la vente est soumise à l'accord préalable de la Commission.

(30)

La mesure de cession de Dexia BIL notifiée à la Commission n'a pas fait objet de procédure d'appel d'offres formelle. Selon les autorités luxembourgeoises, la cession de Dexia BIL était apparemment envisagée depuis longtemps par Dexia qui a contacté à cet effet une série d'opérateurs entre 2009 et 2011, notamment […]. Les discussions menées ont été plus ou moins avancées, mais aucun de ces opérateurs n'a soumis un projet d'acquisition concret pour Dexia BIL.

(31)

Finalement les contacts avec Precision Capital ont abouti à l'entrée en négociation exclusive annoncé le 6 octobre 2011. Un protocole d'accord contraignant, portant sur la vente de la participation de 99,906 % dans Dexia BIL détenue par Dexia, a été conclu à travers un Mémorandum of Understanding le 20 décembre 2011 (ci-après "MoU"). À travers ce protocole d'accord, Precision Capital acquerra 90 % de la participation de la cession, les 10 % restants étant acquis par le Luxembourg aux mêmes termes et conditions que Precision Capital. La mesure notifiée se base sur ce MoU.

(32)

Certains actifs de Dexia BIL sont exclus du périmètre de cette vente et de fait, la cession ne se porte que sur une partie de Dexia BIL, à savoir les activités retail et banque privée (ci-après "les parties cédées"). Plus précisément sont exclus du périmètre de la vente: la participation de 51 % détenue par Dexia BIL dans Dexia Asset Management, la participation de 50 % détenue par Dexia BIL dans RBC Dexia Investor Services Limited (ci-après "RBCD"), la participation de 40 % dans Popular Banca Privada, le portefeuille de titres "legacy" de Dexia BIL (ainsi que certains produits dérivés y associés), les participations de Dexia BIL dans Dexia LDG Banque et Parfipar. Les activités susmentionnées seront transférées à Dexia avant la clôture de la transaction avec une clause de récupération du produit net des cessions par Dexia BIL. De plus, le MoU prévoit comme condition préalable à la vente l'élimination de tous les prêts et emprunts non sécurisés auprès d'entités du groupe Dexia et l'élimination de nombreux prêts et emprunts sécurisés auprès d'entités du groupe Dexia. Au 10 février 2012 ce financement octroyé aux autres entités du groupe était d'environ [0 – 5] milliards d'euros dont moins de [500 – 800] millions de financements sécurisés. L'exclusion de tous ces actifs permettra de réduire les actifs totaux de Dexia BIL d'environ 16,9 milliards d'euros par rapport à ces actifs totaux de 41 milliards d'euros au 30 juin 2011 (soit une réduction des actifs totaux de 40 % et des actifs pondérés par les risques de 50 %). À ce stade, la Commisison ne dispose pas d'évaluations précises des activités exclues de la cession.

(33)	La mesure notifiée stipule qu'au moment de la clôture de la vente, Dexia BIL sera pourvue d'un ratio Common Equity Tier 1 de 9 %.

(34)

Le prix de vente est fixé à 730 millions d'euros basé sur un ratio de Common Equity Tier 1 de 9 % au moment de la clôture. En cas d'excès de capital au moment de la clôture par rapport aux 9 % de Common Equity Tier 1, le prix de vente sera ajusté euro pour euro en fonction de l'excès de capital disponible à la clôture.

(35)

À ce stade, la mesure notifiée comprend une clause qui prévoit que si Dexia ou une entité du groupe Dexia obtient une garantie en faveur d'un acquéreur de la part d'un État pour ses obligations d'indemnisation sous des garanties contractuelles spécifiques à cette cession envers cet acquéreur, et dans la mesure où l'acquéreur en question est une entité privée (non contrôlée directement ou indirectement par des entités publiques), Dexia s'engage à faire en sorte qu'une garantie similaire soit octroyée par le même garant (ou un garant alternatif ayant le même rating) à des conditions similaires et pour des obligations contractuelles similaires envers les acquéreurs sous les contrats de cession. Cette obligation s'applique jusqu'au 1er janvier 2017 (ci-après "clause 3.3.5"). Or, les autorités luxembourgeoises ont informé la Commission que Precision Capital et l'État luxembourgeois envisagent de supprimer cette clause 3.3.5.

(36)

La mesure notifiée comprend également une clause de garantie par Dexia sur les litiges concernant les conséquences dommageables pour Dexia BIL (et ses filiales) de litiges actuels ou futurs en relation avec […], dans la mesure où celles-ci dépasseraient le montant de la provision enregistrée dans les comptes de Dexia BIL pour ces litiges, à savoir un montant de [50 – 150] millions d'euros (ci-après "clause […]").

(37)

Au préalable de la finalisation du MoU, des scénarios d'avant-projet de cession de Dexia BIL ont été soumis à une évaluation d'équité de prix par un Tiers (10). Cette évaluation du 10 décembre 2011 s'est faite selon trois méthodes différentes (11) et conclut à une valeur de prix comprise dans une fourchette entre [600 – 700] et [800 – 900] millions d'euros. Les scénarios analysés ont été établis au courant des négociations et avant la fixation des conditions exactes du MoU du 20 décembre 2011 faisant objet de la présente notification. En particulier, cette évaluation du 10 décembre 2011 ne fournit pas d'informations sur l'évaluation des activités exclues de la cession et si celles-ci sont adéquatement prises en compte dans le prix de la cession.

3. OBSERVATIONS DU LUXEMBOURG

(38)	Le Luxembourg considère que ce projet représente une solution privée de marché. Les mesures projetées dans le cadre de ce projet ne constituent donc pas une aide d'État selon le Luxembourg.

(39)	Le Luxembourg observe que le projet de cession de Dexia BIL a été annoncé officiellement le 6 octobre 2011, soit avant la date de l'annonce des garanties octroyées par les trois États membres (Belgique, Luxembourg, France) à Dexia SA et DCL pour un montant de 45 milliards d'euros.

(40)

Le Luxembourg souligne que Dexia BIL est une des grandes banques à réseau de guichets au Luxembourg et est un acteur essentiel de l'économie locale aussi bien comme banque dépositaire des résidents personnes physiques et des entreprises que comme fournisseur de crédits de consommation, immobiliers et aux entreprises. Dexia BIL joue un rôle systémique pour l'économie luxembourgeoise (12) et une défaillance de cette banque (voire même seulement des incertitudes sur son sort) aurait des effets extrêmement graves sur la stabilité du système financier du Luxembourg et de l'économie luxembourgeoise en général. Vu la taille du pays, ces effets seraient d'ailleurs également ressentis dans les pays limitrophes.

(41)

C'est en raison du caractère systémique de Dexia BIL que l'État luxembourgeois, qui a mis en contact Dexia avec l'acquéreur privé potentiel Precision Capital, prendra une participation minoritaire dans Dexia BIL qui lui donnera la possibilité d'être représenté au conseil d'administration de Dexia BIL. Selon les autorités luxembourgeoises, il n'y a aucun avantage découlant de la reprise par l'État luxembourgeois d'une part de 10 % de Dexia BIL, car elle a lieu dans des conditions de marché, le prix payé et les conditions étant les mêmes que pour Precision Capital.

(42)

Le Luxembourg observe aussi que la cession de Dexia BIL était envisagée depuis longtemps par Dexia qui a contacté à cet effet une série d'opérateurs entre 2009 et 2011, notamment […]. Les discussions menées ont été plus ou moins avancées, mais aucun de ces opérateurs n'a manifesté d'intérêt pour Dexia BIL. Si les autorités luxembourgeoises reconnaissent que le processus n'a pas constitué un appel d'offres formel, elles observent qu'il est peu probable qu'un appel d'offres formel aurait abouti à un résultat différent. Un tel appel d'offres n'a pas pu être organisé dans un délai raccourci dicté par l'érosion accélérée de dépôts de Dexia BIL fin septembre 2011 en raison des rumeurs sur les difficultés du groupe Dexia et de la dégradation de la note de Dexia par Moody's le 3 octobre 2011, qui se sont ajoutées aux rumeurs entourant le système bancaire européen et à la crise de la dette souveraine et aux difficultés de la zone euro. Cette urgence a mené à l'annonce de la cession projetée de Dexia BIL et de l'entrée en négociations avec Precision Capital le 6 octobre 2011. Entre cette date et l'ouverture de négociations exclusives (13), aucune autre manifestation d'intérêts ou offre sérieuse n'a été reçue, malgré […] manifestations d'autres investisseurs potentiels (14).

(43)

Selon les autorités luxembourgeoises, un processus d'appel d'offres informel, organisé dans un délai raccourci et selon des procédures particulières imposées par les circonstances, pourrait être considéré comme un processus ouvert, transparent et non discriminatoire qui garantit la formation d'un prix de marché. Les autorités luxembourgeoises observent aussi qu'une évaluation d'équité du prix en date du 10 décembre 2011 conclut que le prix paraît équitable dans le contexte actuel des marchés et que la Commission aurait déjà accepté que la valorisation d'une entreprise puisse être conforme à un prix de marché sur la base d'une évaluation d'équité du prix réalisée par un expert indépendant.

(44)	Les autorités luxembourgeoises estiment également que Dexia BIL n'est pas une entité garantie et ne bénéficie pas de la garantie temporaire autorisée à titre provisoire par la Commission le 21 décembre 2011.

(45)

Enfin, les autorités luxembourgeoises argumentent que la sortie de Dexia BIL du groupe devrait se faire sans autres contraintes, le groupe Dexia — comprenant Dexia et ses filiales — étant seul identifié comme bénéficiaire des décisions de la Commission du 26 février 2010 et du 21 décembre 2011. Dexia BIL ne rentre pas dans le plan de restructuration ou de liquidation du groupe Dexia et sa cession ne contient aucun élément d'aide selon les autorités luxembourgeoises.

(46)

Par ailleurs, les autorités luxembourgeoises observent que Dexia BIL aura une position de liquidité forte après cession, elle se concentrera sur une activité de banque de détail et de banque privée et aura en grande partie coupé les liens avec le groupe Dexia résiduel à travers l'extraction du portefeuille "legacy" et de Dexia LDG et de la cession des participations dans RBCD et Dexia Asset Management. De même il est prévu de mettre fin au financement intragroupe fourni par Dexia BIL au groupe Dexia.

(47)	Quant à la garantie Madoff en relation avec certains litiges, les autorités luxembourgeoises considèrent qu'il s'agit d'une pratique du marché et qu'elle ne contient aucun élément d'aide.

(48)	Concernant la clause 3.3.5, le Luxembourg informe qu'il est envisagé de supprimer cette clause.

(49)	Le Luxembourg demande également que Dexia BIL ne soit plus assujettie aux conditions et engagements de la décision du 26 février 2010, ni au nouveau plan de restructuration ou de liquidation de Dexia à élaborer dans le cadre de la décision du 21 décembre 2011.

4. APPRÉCIATION

4.1. Existence de l'aide

(50)

L'article 107, paragraphe 1, TFUE prévoit que, sauf dérogations prévues par les traités, sont incompatibles avec le marché intérieur, dans la mesure où elles affectent les échanges entre États membres, les aides accordées par les États ou au moyen de ressources d'État sous quelque forme que ce soit qui faussent ou qui menacent de fausser la concurrence en favorisant certaines entreprises ou certaines productions.

(51)	La Commission note que le processus de cession de Dexia BIL ne s'est pas déroulé de façon ouverte, transparente et non discriminatoire. Le processus de cession a été limité à des négociations bilatérales avec un certain nombre d'acquéreurs potentiels sans procédure d'appel d'offre.

(52)

La Commission note que le Luxembourg a transmis une évaluation d'équité de prix de la transaction par un Tiers du 10 décembre 2011. Cette évaluation s'est faite selon trois méthodes différentes et conclut à une valeur de prix comprise dans une fourchette entre 674 et 864 millions d'euros. Le prix de cession prévu de 730 millions d'euros se situe donc dans cette fourchette. Or l'évaluation d'équité a été établie sur base des négociations en cours au 10 décembre 2011 et donc avant la signature du MoU. La Commission ne peut donc pas exclure que l'évaluation d'équité ne corresponde pas exactement aux conditions de la mesure notifiée y compris la clause de récupération du produit net des cessions par Dexia BIL. En outre, la Commission ne dispose pas de toutes les informations nécessaires sur les évaluations des activités exclues de la cession, en particulier le portefeuille "legacy", afin de s'assurer que le prix de la cession les reflète adéquatement.

(53)

La Commission ne peut donc pas conclure à ce stade que les conditions de la cession de Dexia BIL, dans le cadre des effets combinés de l'absence de procédure d'appel d'offre ouverte et du manque d'informations précises sur la évaluation adéquate de la transaction eu égard en particulier aux activités exclues de la cession et la clause potentielle 3.3.5, aient mené à la cession au prix de marché.

Transmission potentielle des anciennes aides reçues par Dexia groupe y compris ses filiales

(54)

Dans sa décision du 26 février 2010, la Commission a déjà établi que les aides reçues par Dexia SA sous forme de capital, de garanties de financement, d'ELA assortie d'une garantie d'État et de soutien aux actifs dépréciés (mesure FSA) étaient constitutives d'aides d'État (Belgique, Luxembourg, France). L'ensemble de ces mesures a également bénéficié à toutes les entités du groupe Dexia, y compris Dexia BIL. Ainsi Dexia BIL, en tant que partie du groupe Dexia, a déjà bénéficié de l'aide reçue dans le passé par le groupe Dexia et continue à en bénéficier.

(55)

Ainsi il est possible qu'une partie des aides dont Dexia a bénéficié soit transmise à l'acquéreur des parties cédées de Dexia BIL, dans le cas où le prix payé pour les activités acquises serait trop bas et ne refléterait pas adéquatement leur valeur de marché, i.e. le prix de marché. Une acquisition au prix de marché permettrait d'assurer que l'acquéreur paye adéquatement pour les aides dont cette partie de Dexia BIL a bénéficié en tant qu'entité du groupe Dexia et que le prix de la transaction de cession de Dexia BIL ne contient donc pas d'éléments d'aide.

Autres aides potentielles

(56)

La Commission note que l'État luxembourgeois participe dans la cession de Dexia BIL en tant qu'acquéreur d'une participation de 10 %, sous les mêmes conditions que Precision Capital. Malgré le fait que cette participation se fait aux mêmes conditions que celle de Precision Capital, il est évident que la participation du Luxembourg implique des ressources d'État. Or, vu que le Luxembourg participe aux mêmes conditions que Precision Capital, la Commission estime qu'a priori le Luxembourg agit comme un investisseur privé, ce qui exclut une aide en relation avec la participation de 10 % du Luxembourg.

(57)

La Commission note que Precision Capital et l'État luxembourgeois envisagent de supprimer la clause 3.3.5. Dans le cas où cette clause ne serait finalement pas supprimée, la Commission devra prendre en compte l'aide potentielle inclue dans cette clause. La Commission a par ailleurs des doutes que la valeur de cette clause ait été adéquatement prise en compte lors de l'évaluation d'équité de prix. La Commission note que par cette clause Dexia s'engagerait à obtenir à posteriori des garanties d'État en faveur de l'acquéreur de Dexia BIL. Ainsi, une activation de cette clause ferait potentiellement appel à des ressources d'État sous forme de garanties. De plus, la présence même de cette clause serait de nature à octroyer des bénéfices à l'acquéreur de Dexia BIL.

(58)

À ce stade, la Commission ne peut donc pas exclure que le prix de la transaction de cession de Dexia BIL ne contienne des éléments d'aide. La cession pourrait mener à un transfert d'aides reçues dans le passé par Dexia et pourrait en inclure de nouvelles. Les aides potentielles seraient sélectives car elles bénéficieraient uniquement Dexia BIL et à l'acquéreur Precision Capital.

(59)	Dexia BIL est active au niveau européen et donc clairement en concurrence avec d'autres acteurs de marché étrangers. La Commission considère donc que l'aide potentielle de la mesure puisse affecter les échanges entre États membres et fausser ou menacer de fausser la concurrence.

(60)	Pour les raisons ci-dessus, la Commission n'est à ce stade pas en mesure d'exclure que la mesure notifiée ne contienne potentiellement des éléments d'aide. La Commission invite donc les autorités luxembourgeoises et les parties intéressées à commenter ce point.

4.2. Bénéficiaires de l'aide

(61)	La Commission considère que, dans le cas où la mesure notifiée contiendrait des éléments d'aide, Dexia BIL ainsi que l'acquéreur Precision Capital pourraient potentiellement en bénéficier.

(62)	Il ne peut être exclu que l'acquéreur bénéficie directement d'aide, dans le cas où le prix payé serait plus bas qu'un prix de marché.

(63)	En outre, la mesure permet la sortie de Dexia BIL du groupe Dexia et contribue donc à enrayer Dexia BIL des effets de contagion des problèmes dont le groupe Dexia est l'objet.

(64)	En conclusion, les bénéficiaires potentiels de l'aide sont les parties cédées de Dexia BIL ainsi que l'acquéreur Precision Capital. La Commission invite donc les autorités luxembourgeoises et les parties intéressées à commenter ce point.

4.3. Base légale

Aide potentielle à Dexia BIL et à l'acquéreur

(65)

L'article 107, paragraphe 3, alinéa (b), TFUE donne pouvoir à la Commission de déterminer qu'une aide est compatible avec le marché intérieur lorsqu'elle a pour but de remédier à une perturbation grave de l'économie d'un État membre. À cet égard, la Commission note que les mesures liées à la cession de Dexia BIL permettent de remédier à une perturbation grave de l'économie luxembourgeoise, ce qui est confirmé par le courrier de la CSSF du 28 octobre 2011.

(66)

En effet, eu égard: i) à l'importance systémique que représente Dexia BIL pour le marché luxembourgeois du financement des ménages et des entreprises; et ii) aux difficultés rencontrées par Dexia BIL en raison d'une fuite substantielle de dépôts de la clientèle, les mesures apparaissent de nature à remédier à une perturbation grave de l'économie luxembourgeoise.

(67)	Par conséquent, dans l'hypothèse où elle serait constitutive d'aide d'État, la mesure devait être appréciée au regard de l'article 107, paragraphe 3, sous b), TFUE.

4.4. Compatibilité avec l'article 107, paragraphe 3, alinéa b), TFEU de l'aide potentielle à Dexia BIL

(68)

Dans le cas où la mesure notifiée contiendrait des éléments d'aides d'État en faveur des parties cédées de Dexia BIL, sa compatibilité avec les conditions posées par la Commission dans sa Communication sur le retour à la viabilité et l'appréciation des mesures de restructuration prises dans le secteur financier dans le contexte de la crise actuelle, conformément aux règles relatives aux aides d'État (15) (la Communication sur les Restructurations) devrait être analysée:

—	restauration de la viabilité à long terme;

—	contribution propre du bénéficiaire;

—	limites aux distorsions de concurrence.

4.4.1. Restauration de la viabilité à long terme des entités continuant l'activité

(69)

Il apparaît que la mesure de cession de Dexia BIL contribue à restaurer la viabilité à long terme de Dexia BIL. Dans l'immédiat, la sortie hors du groupe Dexia permet d'enrayer Dexia BIL de la contagion des problèmes de défiance dont le groupe Dexia est l'objet. La cession permet de préserver la franchise de Dexia BIL et contribue à arrêter les retraits de dépôts ce qui a un effet positif sur la liquidité de Dexia SA. À cet égard, la Commission note que l'annonce en date du 6 octobre 2011 du projet de vente de Dexia BIL a permis d'enrayer la fuite de dépôts. La Commission note également l'absence de financement par Dexia BIL au groupe Dexia après cession. Au 10 février 2012 ce financement octroyé aux autres entités du groupe était d'environ [0 – 5] milliards d'euros dont moins de [500 – 800] millions de financements sécurisés.

(70)

De par le périmètre de la cession excluant certaines activités dont notamment le portefeuille "legacy", Dexia BIL se concentrera à l'avenir sur une activité de banque de détail et de banque privée ainsi que les services aux entreprises, sur le marché luxembourgeois et international, en construisant sur son expertise et sa franchise existante et confirmée dans ces domaines.

(71)

De plus, le périmètre d'exclusion permet de réduire les actifs pondérés de Dexia BIL de 50 %. Suite au périmètre d'exclusion, Dexia BIL aura coupé en grande partie les liens existants avec le groupe Dexia. En particulier, l'extraction du portefeuille legacy permet d'immuniser Dexia BIL de pertes potentiellement importantes susceptibles d'être occasionnées par ce portefeuille.

(72)

Dexia BIL sera dès le départ adéquatement capitalisée avec un ratio Common Equity Tier 1 de 9 % à la clôture de la vente et selon les projections transmises par Dexia le 16 décembre 2011, ce ratio atteindrait un niveau de [15 – 25] % en 2016. En termes de produit bancaire net, les évaluations réalisées dans le cadre de l'équité du prix prévoient une augmentation annuelle moyenne de [0 – 10] % pour les années pour les 5 prochaines années.

(73)	La Commission peut donc conclure que la mesure permet la viabilité des parties cédées de Dexia BIL.

4.4.2. Contribution propre

(74)

La Commission ne peut à ce stade pas conclure que le prix de vente au regard des effets combinés de l'absence de procédure d'appel d'offre ouverte et du manque d'informations précises sur la évaluation adéquate de la transaction en particulier des activités exclues de la cession et la récupération par Dexia BIL de leur produit net de cession ne contienne aucun élément d'aide d'État.

(75)

Dans le cas où la clause 3.3.5 ne serait finalement pas supprimée, la Commission ne peut, à ce stade, pas non plus conclure à une contribution propre adéquate. Selon cette clause, Dexia s'engagerait à obtenir à posteriori des garanties d'État en faveur de l'acquéreur de Dexia BIL. En effet, si l'octroi des garanties prévues à la clause 3.3.5 se ferait au moyen de ressources de l'État, tout en ne pas répondant a priori aux conditions de nécessité de l'aide potentielle et d'une limitation au minimum nécessaire. Sous cette clause Dexia BIL n'est pas tenue de démontrer la nécessité d'une telle aide potentielle dont la mise en œuvre serait déclenchée par le seul octroi d'une telle aide à un concurrent potentiel. La Commission a par conséquent des doutes sur la prise en compte dans le prix de vente de la difficulté de mettre en œuvre la clause 3.3.5 au regard de la compatibilité de l'aide potentielle prévue à la clause 3.3.5 avec le marché intérieur.

(76)	La Commission n'est donc pas en mesure de déterminer à ce stade si, dans le cas où la transaction contiendrait des éléments d'aide, le prix de cession ainsi que les conditions assorties (notamment la garantie à posteriori) permettrait d'assurer une contribution propre satisfaisante.

4.4.3. Mesures visant à corriger les distorsions de concurrence

(77)

Selon la Communication sur les Restructurations (point 30) (16), la nature et la forme des mesures limitant les distorsions de concurrence dépendent du montant des aides, des conditions et circonstances dans lesquelles elles ont été octroyées, ainsi que des caractéristiques du marché ou des marchés sur lesquels le bénéficiaire est actif.

(78)	Dans le cas où la mesure notifiée contiendrait des aides additionnelles, il faudrait des mesures additionnelles pour limiter les distorsions de concurrence.

5. CONCLUSION

(79)	Comme indiqué précédemment, la Commission n'est pas en mesure d'exclure qu'il y ait de l'aide ou s'il y a aide d'accepter, lors d'un premier examen, la compatibilité de la cession des parties cédées de Dexia BIL avec le marché intérieur.

(80)	En regard de ces éléments, la Commission doit donc poursuivre ses investigations sur la mesure de cession de Dexia BIL et ouvre une procédure formelle d'investigation, conformément à l'article 108, paragraphe 2, TFUE.

(81)

La Commission invite donc les parties intéressées à lui communiquer leurs observations quant à l'existence et la compatibilité de l'aide éventuellement contenus dans la cession de Dexia BIL, en particulier sur les éléments relatifs:

—	au prix de vente au regard des effets combinés de l'absence de procédure d'appel d'offre ouverte et du manque d'informations précises sur la évaluation adéquate de la transaction en particulier des activités exclues de la cession et la récupération par Dexia BIL de leur produit net de cession;

—	à la clause 3.3.5 du MoU, si cette clause est maintenue.

(82)

Compte tenu des considérations qui précèdent, la Commission invite le Luxembourg, dans le cadre de la procédure de l'article 108, paragraphe 2, TFUE, à présenter leurs observations et à fournir toute information utile pour l’évaluation de cette mesure et de ces aides dans un délai d’un mois à compter de la date de réception de la présente. Elle invite vos autorités à transmettre immédiatement une copie de cette lettre aux bénéficiaires potentiels de l’aide.

DÉCISION

En conformité avec l'article 108, paragraphe 2, TFUE, la Commission a décidé d'ouvrir une procédure formelle d'investigation sur la mesure de cession de Dexia BIL. La Commission a des doutes sur l'absence d'élément d'aide dans la cession envisagée et sur la compatibilité de ces éléments d'aide potentiels avec le marché intérieur. La Commission a décidé d'ouvrir une procédure formelle d'investigation en particulier sur les éléments relatifs:

—	au prix de vente au regard des effets combinés de l'absence de procédure d'appel d'offre ouverte et du manque d'informations précises sur la évaluation adéquate de la transaction en particulier des activités exclues de la cession et la récupération par Dexia BIL de leur produit net de cession;

—	à la clause 3.3.5 du MoU, si cette clause est maintenue.

Le Luxembourg est invité à présenter ses observations et à transmettre à la Commission toutes les informations nécessaires pour l'analyse de la mesure et sa compatibilité éventuelle.

Par la présente, la Commission avise le Luxembourg qu’elle informera les intéressés par la publication de la présente lettre et d'un résumé de celle-ci au Journal officiel de l’Union européenne. Elle informera également les intéressés dans les pays de l’AELE signataires de l’accord EEE par la publication d’une communication dans le supplément EEE du Journal officiel, ainsi que l’autorité de surveillance de l’AELE en leur envoyant une copie de la présente. Tous les intéressés susmentionnés seront invités à présenter leurs observations dans un délai d’un mois à compter de la date de cette publication.“

(1) JO C(2008) 7388 final.

(2) Dans la présente décision, "Dexia" désigne Dexia SA et l'ensemble de ses filiales. En est donc exclue, depuis le rachat de Dexia Banque Belgique par l'État belge, Dexia Banque Belgique et ses filiales.

(3) JO C 181 du 4.8.2009, p. 42.

(4) JO C 305 du 16.12.2009, p. 3.

(5) JO C 274 du 19.10.2010 p. 54.

(6) JO C 38 du 11.2.2012, p. 12.

(7) Décision non encore publiée au Journal Officiel.

Décision publiée sur le site internet de la DG Concurrence à l'adresse suivante: http://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/243124/243124_1306879_116_2.pdf

(8) Voir ce communiqué sur le site internet du groupe Dexia à l'adresse suivante: http://www.dexia.com/FR/Journaliste/communiques_de_presse/Pages/Entree-en-negociation-exclusive-pour-la-cession-de-Dexia-Banque-Internationale-a-Luxembourg.aspx

(9) Information confidentielle […].

(10) "Équité du prix de cession de BIL à Precision Capital/Eléments préliminaires en l'état actuel des négociations" du 10 décembre 2011

(11) (i) La méthode d'actualisation des "cash flows to equity" sur la base des flux distribuables aux actionnaires sous réserve de la satisfaction des ratios réglementaires core tier 1. (ii) La méthode du "price to book ratio", sur base de l'excès de rentabilité par rapport au coût du capital. (iii) La méthode des comparables boursiers.

(12) La BIL, avec ses près de 40 agences dans le Grand-Duché, est en troisième position sur le marché luxembourgeois, détenant environ [5 – 15] % des dépôts, [5 – 15] % des prêts et environ [5 – 15] % des actifs sous gestion dans le domaine de la banque privée.

(13) Si le conseil d'administration a entériné des négociations exclusives avec Precision le 9 et 10 octobre 2011, la période d'exclusivité formelle n'a commencé que le 23 octobre 2011 avec la signature d'une Letter of intent.

(14) […]

(15) JO C 195 du 19.8.2009, p. 9.

(16) JO C 195 du 19.8.2009, p. 9.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2012.137.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 137

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 55 12. mája 2012

	III Prípravné akty
	EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA
	Európska centrálna banka
2012/C 137/02	Stanovisko Európskej centrálnej banky z 2. marca 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles 2020) (CON/2012/17)	7

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2012/C 137/03	Nasledujúce informácie sú určené týmto osobám a skupinám: Abdelkarim Hussein Mohamed AL NASSER, Ibrahim Salih Mohammed AL YACOUB, Hasan IZZ-AL-DIN (alias GARBAYA, Ahmed; alias SA-ID; alias SALWWAN, Samir), Khalid Shaikh MOHAMMED (alias ALI, Salem; alias BIN KHALID, Fahd Bin Adballah; alias HENIN, Ashraf Refaat Nabith; alias WADOOD, Khalid Adbul), Džamája al-Islamíja (alias Al-Džamája al-Islamíja) (Islamská skupina – IG), Nadácia Svätej zeme pre ochranu a rozvoj, Národná oslobodzovacia armáda (Ejército de Liberación Nacional), Ľudový front za oslobodenie Palestíny (PFLP), Ľudový front za oslobodenie Palestíny – hlavné veliteľstvo (alias PFLP– hlavné veliteľstvo), Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC), Svetlý chodník (SL) (Sendero Luminoso), ktoré sa uvádzajú vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 1375/2011	12

	Európska komisia
2012/C 137/04	Výmenný kurz eura	14

	Dvor audítorov
2012/C 137/05	Osobitná správa č. 5/2012 Spoločný informačný systém pre vonkajšie vzťahy	15

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2012/C 137/06	Informácie oznámené členskými štátmi o ukončení rybolovu	16

2012/C 137/07	Informácie oznámené členskými štátmi o ukončení rybolovu	17

2012/C 137/08	Informácie oznámené členskými štátmi o ukončení rybolovu	18

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2012/C 137/09	Štátna pomoc – Luxembursko – Štátna pomoc SA.34440 (12/C) – predaj spoločnosti Dexia BIL – Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ ( 1 )	19

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2944
JPY	Japonský jen	103,48
DKK	Dánska koruna	7,4334
GBP	Britská libra	0,80330
SEK	Švédska koruna	8,9840
CHF	Švajčiarsky frank	1,2012
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,5815
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,253
HUF	Maďarský forint	289,90
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6978
PLN	Poľský zlotý	4,2434
RON	Rumunský lei	4,4378
TRY	Turecká líra	2,3135
AUD	Austrálsky dolár	1,2877
CAD	Kanadský dolár	1,2997
HKD	Hongkongský dolár	10,0506
NZD	Novozélandský dolár	1,6476
SGD	Singapurský dolár	1,6194
KRW	Juhokórejský won	1 485,25
ZAR	Juhoafrický rand	10,4786
CNY	Čínsky juan	8,1681
HRK	Chorvátska kuna	7,5027
IDR	Indonézska rupia	11 893,41
MYR	Malajzijský ringgit	3,9750
PHP	Filipínske peso	55,043
RUB	Ruský rubeľ	39,0134
THB	Thajský baht	40,346
BRL	Brazílsky real	2,5305
MXN	Mexické peso	17,5015
INR	Indická rupia	69,4250

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
2012/C 137/01	Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie […] o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, a ktorý prekladá Komisia	1

Dátum a čas ukončenia	23.3.2012
Trvanie	23.3.2012 – 31.12.2012
Členský štát	Portugalsko
Zásoba alebo skupina zásob	MAC/8C3411
Druh	makrela atlantická (Scomber scombrus)
Zóna	VIIIc, IX a X; vody EÚ CECAF 34.1.1
Druh(-y) rybárskych plavidiel	—
Referenčné číslo	—

Dátum a čas ukončenia	18.1.2012
Trvanie	18.1.2012 – 31.12.2012
Členský štát	Francúzsko
Zásoba alebo skupina zásob	ANF/8C3411
Druh	čertovité (Lophiidae)
Zóna	VIIIc, IX a X; vody EÚ CECAF 34.1.1
Druh(-y) rybárskych plavidiel	—
Referenčné číslo	—

Dátum a čas ukončenia	9.3.2012
Trvanie	9.3.2012 – 31.12.2012
Členský štát	Švédsko
Zásoba alebo skupina zásob	PRA/04-N.
Druh	kreveta boreálna (Pandalus borealis)
Zóna	vody Nórska južne od 62° s. z. š.
Druh(-y) rybárskych plavidiel	—
Referenčné číslo	—