ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2012.100.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 100

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 55
3. apríla 2012


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

OLAF

2012/C 100/01

Správa o činnosti Dozorného výboru úradu OLAF (január 2011 – november 2011)

1

SK

 


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

OLAF

3.4.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/1


Správa o činnosti Dozorného výboru úradu OLAF

január 2011 – november 2011

2012/C 100/01

Členovia dozorného výboru úradu OLAF

 

Diemut R. THEATO

predsedníčka

bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu

bývalá predsedníčka výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, Nemecko

 

Peter STRÖMBERG

predseda Dozornej rady verejných účtovníkov, Švédsko

 

Kálmán GYÖRGYI

bývalý generálny prokurátor Maďarskej republiky, Maďarsko

 

Luis LÓPEZ SANZ-ARANGUEZ

verejný prokurátor na Najvyššom súde, Španielsko

 

Rosalind WRIGHT

predsedníčka poradnej skupiny pre boj proti podvodom, Spojené kráľovstvo

OBSAH

PREDSLOV PREDSEDNÍČKY DOZORNÉHO VÝBORU K SPRÁVE O ČINNOSTI

1.

ÚVOD

2.

PRÁVNE ZÁRUKY ZA NEZÁVISLOSŤ ÚRADU OLAF PRI VYŠETROVANÍ

2.1.

Nezávislosť generálneho riaditeľa úradu OLAF

2.1.1.

Prijatie generálneho riaditeľa úradu OLAF

2.1.2.

Spôsoby zabezpečenia nezávislosti GR úradu OLAF

2.1.3.

Zástupca GR

2.2.

Úloha dozorného výboru

2.2.1.

Prístup DV k spisom prípadov úradu OLAF

2.2.2.

Sekretariát DV

3.

MONITOROVANIE VYKONÁVANIA VYŠETROVACEJ FUNKCIE ÚRADU OLAF

3.1.

Príslušnosť a právomoci úradu OLAF na vykonávanie vyšetrovaní

3.2.

Trvanie vyšetrovaní

3.3.

Dodržiavanie procesných záruk v rámci vyšetrovaní

3.4.

Spolupráca a výmena informácií s členskými štátmi

3.5.

Spolupráca a výmena informácií s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami v súvislosti s vyšetrovacou funkciou úradu OLAF

3.5.1.

Prístup úradu OLAF k informáciám uchovávaným inštitúciami

3.5.2.

Vzťahy s úradom IDOC a ďalšími útvarmi inštitúcií EÚ

3.5.3.

Následné opatrenia inštitúcií vychádzajúce z odporúčaní úradu OLAF

3.5.4.

Súhlas generálneho tajomníka/predsedu inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry s odložením povinnosti poskytnúť dotknutej osobe možnosť vyjadriť svoj názor

3.5.5.

Zasielanie správ o prípadoch a poskytovanie informácií úradom OLAF inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram

3.5.6.

Výmena názorov s inštitúciami

4.

MONITOROVANIE VPLYVU RIADENIA NA VYŠETROVACIU FUNKCIU ÚRADU OLAF

4.1.

Riadenie vyšetrovaní

4.1.1.

Plánovanie a strategické riadenie vyšetrovaní

4.1.2.

Vnútorná kontrola vyšetrovaní

4.2.

Rozpočet, administratívna organizácia a personálna politika v súvislosti s vyšetrovacou funkciou úradu OLAF

4.3.

Procesné pravidlá úradu OLAF pri vyšetrovaní (príručka)

ZÁVERY

PRÍLOHA I

Kalendár zasadnutí dozorného výboru

PRÍLOHA II

Zoznam stanovísk prijatých v období od 1. decembra 2005 do 30. novembra 2011

PRÍLOHA III

Stanovisko č. 1: Prístup úradu OLAF k osobným údajom, ktoré má Komisia

PRÍLOHA IV

Stanovisko č. 2: Právomoci Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) nezávisle vykonávať interné vyšetrovania v inštitúciách EÚ

PRÍLOHA V

Stanovisko č. 3: Predbežný návrh rozpočtu úradu OLAF na rok 2012

PRÍLOHA VI

Stanovisko č. 4/2011k zmenenému a doplnenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999

PRÍLOHA VII

Stanovisko č. 5/2011: Postupovanie záverečných správ vypracovaných po internom vyšetrovaní bez následných opatrení inštitúciám prostredníctvom Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF)

PREDSLOV PREDSEDNÍČKY DOZORNÉHO VÝBORU K SPRÁVE O ČINNOSTI

Teší ma, že môžem predniesť poslednú správu o činnosti dozorného výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom (úradu OLAF). Je to posledná správa o činnosti nášho výboru, ktorého funkčné obdobie sa začalo v decembri 2005.

Posledný rok nášho mandátu bol pre náš výbor obzvlášť náročný vzhľadom na príchod nového generálneho riaditeľa, zrýchlenie reformy nariadenia (ES) č. 1073/1999 vedúcej k diskusii, do ktorej sa dozorný výbor aktívne zapojil, a následný audit úradu OLAF uskutočneným Európskym dvorom audítorov.

Teraz nastal čas na celkové zhodnotenie našej práce. Forma tejto poslednej výročnej správy dozorného výboru je preto odlišná, aby lepšie odrážala naše činnosti počas celého nášho šesťročného mandátu. Táto správa, ako aj zhrnutie našich činností v roku 2011 má poskytnúť prehľad hlavných problémov, na ktoré dozorný výbor zameral svoju kontrolnú činnosť.

Dozorný výbor bude aj naďalej v plnej miere pomáhať úradu OLAF v jeho boji proti podvodom, korupcii a akejkoľvek nezákonnej činnosti ovplyvňujúcej finančné záujmy Európskej únie a posilňovať nezávislosť úradu OLAF prostredníctvom pravidelného monitorovania jeho vyšetrovaní.

Dozorný výbor niekoľko rokov úzko spolupracoval s prvým generálnym riaditeľom úradu OLAF, zosnulým pánom Franzom-Hermannom Brünerom, a od januára 2010 s pánom Nicholasom Ilettom vo funkcii úradujúceho generálneho riaditeľa. V roku 2010 sa dozorný výbor aktívne zapojil do výberového konania na miesto nového generálneho riaditeľa a po jeho vymenovaní vo februári 2011 mal niekoľko stretnutí s pánom Giovannim Kesslerom.

Dozorný výbor takisto považoval za prioritu udržiavať pravidelný kontakt s inštitúciami EÚ a partnermi a zainteresovanými stranami úradu OLAF, najmä preto, že úrad OLAF sa spolieha na tieto orgány pri účinnom presadzovaní svojich odporúčaní po vyšetrovaniach. Dozorný výbor oceňuje dobré vzťahy s Európskou komisiou, Európskym parlamentom, Radou a Európskym dvorom audítorov, s ktorými sa pravidelne stretával, aby rokoval o záležitostiach spoločného záujmu týkajúcich sa úradu OLAF. Dozorný výbor môže iba dúfať, že tieto plodné vzťahy budú pokračovať aj v budúcnosti.

Dozorný výbor ako kritický priateľ úradu OLAF podporoval úrad OLAF, keď to bolo potrebné, pričom mu odporúčal, aby si zachoval svoje osvedčené postupy a súčasne zdôrazňoval tie aspekty týkajúce sa vykonávania jeho vyšetrovacej funkcie, ktoré si vyžadujú zlepšenie.

Dozorný výbor najmä neustále zdôrazňoval, že je potrebné, aby sa úrad OLAF koncentroval na svoju hlavnú vyšetrovaciu činnosť a zameral svoje úsilie na väčšie prípady vypracovaním dôslednej a silnej politiky „de minimis“. Dozorný výbor takisto odporučil, aby sa úrad OLAF snažil urýchliť proces vyšetrovania prostredníctvom lepšieho riadenia, zlepšeného plánovania všetkých vyšetrovacích činností a účinnejšieho stanovenia priorít v práci na prípadoch. Dozorný výbor okrem toho pravidelne zdôrazňoval potrebu primeraných a jasných procesných pravidiel v oblasti vyšetrovania a odporúčal zlepšenie pravidiel obsiahnutých v príručke úradu OLAF aj zlepšenie ich vykonávania v každej fáze vyšetrovaní.

Našu práca v priebehu roka 2011 možno považovať za ďalší príklad našej podpornej, ale kritickej úlohy. Dozorný výbor vydal celkove päť stanovísk týkajúcich sa vyšetrovacej funkcie úradu OLAF. Prvé stanovisko bolo vydané na základe žiadosti úradujúceho generálneho riaditeľa; dozorný výbor podporil potrebu prístupu úradu OLAF k databázam zamestnancov Európskej komisie vo fáze hodnotenia vyšetrovania. Druhé stanovisko bolo vypracované na žiadosť nového generálneho riaditeľa a bola v ňom potvrdená právomoc úradu OLAF vyšetrovať údajnú korupciu poslancov Európskeho parlamentu. Tretie stanovisko sa týkalo návrhu rozpočtu úradu OLAF na rok 2012; dozorný výbor podporil želanie vedenia úradu OLAF, aby mohlo voľne určiť, ako by sa mali krátenia výdavkov na nadchádzajúci rok, ktoré mu uložila Európska komisia, rozdeliť v rámci úradu OLAF. Vo svojom štvrtom stanovisku dozorný výbor preskúmal návrh Európskej komisie reformovať nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných úradom OLAF. V poslednom stanovisku dozorného výboru sa skúma postup úradu OLAF týkajúci sa zasielania správ o prípadoch, ktoré boli vypracované po vnútorných vyšetrovaniach ukončených bez ďalšieho konania príslušným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram; dozorný výbor upozornil na dôsledky tejto praxe v oblasti účinnosti a nezávislosti vyšetrovaní úradu OLAF.

Dozorný výbor je povzbudený tým, že úrad OLAF v priebehu rokov prijal opatrenia na uskutočnenie mnohých z jeho odporúčaní. Dozorný výbor si však uvedomuje, že niekoľko problémov si ešte vyžaduje zlepšenie. Úrad OLAF musí najmä prijať opatrenia na to, aby svoju pozornosť znovu zameral na svoju vyšetrovaciu funkciu a aby sa zlepšila jeho celková účinnosť prostredníctvom lepšieho riadenia vyšetrovaní, najmä pokiaľ ide o ich dĺžku, a na kontrolu ich riadenia a dozoru nad nimi. Dozorný výbor dúfa, že reorganizácia úradu OLAF, ku ktorej dôjde od 1. februára 2012, prispeje k náprave týchto problémov. Nasledujúci dozorný výbor bude ďalej monitorovať pokrok, ktorý dosiahol úrad OLAF, najmä v už uvedených osobitných oblastiach.

Počas celého nášho mandátu sme s úradom OLAF rozvíjali konštruktívne vzťahy. Početné stretnutia s riadiacim tímom a pracovníkmi úradu OLAF boli príležitosťou na cennú výmenu názorov a informácií. Dozorný výbor by chcel poďakovať pracovníkom úradu OLAF a jeho generálnemu riaditeľovi za ich ochotu spolupracovať s dozorným výborom počas celého jeho mandátu a za to, že nám uľahčil a spríjemnil našu úlohu, ktorú by sme bez ich pomoci nemohli splniť.

Chcem osobitne vyjadriť svoju vďačnosť a vďačnosť členov výboru pracovníkom nášho sekretariátu, bez ktorých pracovitosti a lojálnej podpory by naša práca nebola možná. Bolo potešením s nimi pracovať.

Diemut Theato

predsedníčka

Dozorného výboru úradu OLAF

1.   ÚVOD

1.

Dozorný výbor (ďalej len „DV“) Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) bol zriadený na účely posilnenia nezávislosti úradu OLAF prostredníctvom pravidelného monitorovania jeho vyšetrovacej funkcie, bez zasahovania do vykonávania už prebiehajúcich vyšetrovaní. DV pomáha aj generálnemu riaditeľovi úradu OLAF (ďalej len „GR úradu OLAF“) pri plnení jeho povinností s cieľom podporiť prácu úradu OLAF a zabezpečiť, aby sa jeho vyšetrovania vykonávali v súlade s najvyššími normami.

2.

DV plní túto úlohu tým, že poskytuje stanoviská GR úradu OLAF, v ktorých uvádza odporúčania na zlepšenie určené úradu OLAF, keď sa domnieva, že je to vhodné a potrebné. DV takisto predkladá výročné správy inštitúciám EÚ o svojich činnostiach.

3.

Táto správa o činnosti sa týka šesťročného mandátu DV, ktorého členovia začali plniť svoju funkciu v decembri 2005.

4.

Hlavnou povinnosťou DV počas jeho mandátu bolo zabezpečiť, aby nezávislosť úradu OLAF nebola v žiadnom prípade ohrozená. DV sa domnieva, že riziká neprípustného vplyvu na začatie, vykonávanie a vedenie vyšetrovania môžu pochádzať z akéhokoľvek zdroja a osobitnú pozornosť venoval miernejším tlakom, ktoré by mohli potenciálne ovplyvniť nezávislosť úradu OLAF, napríklad snahy inštitúcií, orgánov, úradov, agentúr, členských štátov alebo iných tretích strán brániť úradu OLAF v činnosti v počiatočnej fáze alebo v priebehu vyšetrovania: neodoslaním dôkazov alebo dokumentácie úradu OLAF alebo odložením ich zaslanie, bránením v jeho vyšetrovacích činnostiach alebo neprimeraným obmedzovaním zdrojov úradu OLAF, či už prevádzkových, finančných alebo ľudských. Monitorovanie vyšetrovaní úradu OLAF dozorným úradom sa preto týkalo širokého spektra problémov.

5.

DV venoval osobitnú pozornosť vykonávaniu právnych ustanovení uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 (1), ktoré zaručujú nezávislosť úradu OLAF: záruky spojené s postom GR úradu OLAF a existencia a právomoci DV. DV sa aktívne zúčastnil na výberovom konaní na miesto nového GR úradu OLAF a vyjadril svoje názory na zmeny a doplnenia reformy nariadenia (ES) č. 1073/1999 (2) týkajúce sa tohto konania, ako aj na zmeny a doplnenia týkajúce sa mandátu, postavenia, úlohy a nezávislosti GR úradu OLAF.

6.

DV dôkladne monitoroval vykonávanie vyšetrovacej funkcie úradu OLAF, aby mohol rozpoznať akýkoľvek neprimeraný tlak na úrad OLAF, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu jeho nezávislosti. Na základe dôkladného preskúmania reprezentatívnej vzorky rôznorodého spektra spisov prípadov a mnohých diskusií s vyšetrovateľmi, manažérmi a riaditeľmi úradu OLAF dozorný výbor posúdil aspekty, ktoré považoval za rozhodujúce pre účinnosť, efektívnosť a nezávislosť vyšetrovacej práce úradu OLAF: príslušnosť a právomoci úradu OLAF pri vyšetrovaní, trvanie vyšetrovaní, dodržiavanie procesných pravidiel úradom OLAF počas vyšetrovaní, spolupráca a výmena informácií s členskými štátmi a s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami v súvislosti s vyšetrovacou funkciou úradu OLAF.

7.

DV posúdil vplyv riadenia úradu OLAF na vyšetrovania. DV venoval osobitnú pozornosť najmä záležitostiam, medzi ktoré patrí riadenie vyšetrovaní, rozpočet, ako aj administratívna organizácia a personálna politika v súvislosti s vyšetrovacou funkciou úradu OLAF a procesnými pravidlami úradu OLAF v oblasti vyšetrovania.

2.   PRÁVNE ZÁRUKY ZA NEZÁVISLOSŤ ÚRADU OLAF PRI VYŠETROVANÍ

8.

Hoci je úrad OLAF z administratívneho hľadiska formálne súčasťou Európskej komisie (EK), je nezávislý od nej, pokiaľ ide o jeho vyšetrovacie činnosti. V právnom rámci, ktorým sa riadia vyšetrovania úradu OLAF, sú stanovené dva súbory záruk zamerané na zabezpečenie operačnej nezávislosti úradu OLAF a „riadne vykonávanie vyšetrovaní“ (3): nezávislosť GR úradu OLAF a úloha DV.

2.1.    Nezávislosť generálneho riaditeľa úradu OLAF

9.

Začatie, vedenie a ukončenie prípadov úradu OLAF je vecou výlučne GR úradu OLAF. Jeho nezávislosť je preto nevyhnutnou podmienkou toho, aby úrad OLAF vykonával svoje administratívne vyšetrovania bez vonkajšieho vplyvu alebo tlaku. DV v niekoľkých svojich stanoviskách vyjadril svoj názor na jeho prijatie, spôsoby zabezpečenia jeho nezávislosti a otázku zastupovania zástupcom.

2.1.1.   Prijatie generálneho riaditeľa úradu OLAF

10.

V roku 2010 sa DV aktívne zapojil do procesu vymenovania na miesto GR a vydal svoje stanovisko č. 2/2010 k vymenovaniu GR úradu OLAF. DV uviedol, že úspešné fungovanie úradu OLAF si vyžaduje, aby jeho GR bol silný vodca, mal dobré riadiace schopnosti a preukázanú schopnosť riadiť veľké tímy. Konkrétnejšie, DV zdôraznil, že GR úradu OLAF by mal byť schopný a odhodlaný viesť komplexnú organizáciu so širokým spektrom úloh v nadnárodnom prostredí s cieľom dosahovať konkrétne výsledky v boji proti podvodom a korupcii v Európe. Mal by mať v tejto oblasti dostatočné skúsenosti, aby si získal lojalitu a rešpekt vysokošpecializovaného tímu a aby zabezpečil dôveryhodnosť tak v rámci úradu OLAF, ako aj mimo neho.

11.

DV okrem toho vo svojom stanovisku č. 3/2010 uvítal nové výberové konanie uvedené v článku 12 ods. 2 zmeneného a doplneného nariadenia (ES) č. 1073/1999. Toto konanie plne zodpovedá požiadavke nezávislosti a spoločná dohoda troch inštitúcií – Európskeho parlamentu (EP), Rady a Európskej komisie – slúži na posilnenie postavenia GR úradu OLAF.

2.1.2.   Spôsoby zabezpečenia nezávislosti GR úradu OLAF

12.

GR úradu OLAF musí plniť svoje povinnosti úplne nezávisle. Okrem toho nesie celú zodpovednosť za zabezpečenie nezávislosti úradu OLAF ako celku v jeho operačných činnostiach, čo je povinnosť, v ktorej ho DV vždy podporoval. V právnom rámci, ktorým sa riadia vyšetrovania úradu OLAF, sa stanovuje niekoľko spôsobov umožňujúcich GR úradu OLAF, aby konal nezávisle. DV vyjadril svoje názory na niektoré z nich vo svojich stanoviskách a predchádzajúcich výročných správach.

13.

V právomoci GR úradu OLAF je okrem iného právomoc rozhodnúť o začatí a vedení vyšetrovaní a o predkladaní správ o vyšetrovaniach bez potreby žiadať alebo prijať pokyny zvonku (4). Okrem toho GR úradu OLAF môže podať žalobu proti EK, ak sa domnieva, že opatrenie prijaté EK ohrozuje jeho nezávislosť. Vzhľadom na nedávne nedorozumenia medzi Európskym parlamentom a úradom OLAF dozorný výbor vo svojom stanovisku č. 4/2011 uviedol, že v zmenenom a doplnenom návrhu nariadenia (ES) č. 1073/1999 by sa táto možnosť mala rozšíriť na všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry (5). V takom prípade by mal okamžite informovať DV a požiadať o jeho plnú podporu.

14.

Okrem toho na rozdiel od iných generálnych riaditeľov v rámci EK generálny riaditeľ úradu OLAF má právomoc konať ako vymenúvací orgán alebo ako orgán poverený uzatvárať pracovné zmluvy (6). Vzhľadom na to, že by mal riadiť ľudské zdroje spôsobom, ktorý najlepšie zodpovedá operačným potrebám úradu OLAF, DV sa domnieva, že táto úloha by sa mala posilniť, čím by GR získal voľnosť pri prijímaní vyšetrovateľov s potrebnými schopnosťami a kvalifikáciou vykonávať všetky operačné činnosti úradu OLAF. Za túto činnosť by mal byť výlučne zodpovedný GR a táto činnosť by nemala súvisieť s výberovými konaniami v ostatných útvaroch EK. Táto zodpovednosť by sa nemala previesť na EK. DV znovu zdôrazňuje potrebu lepšie rozvinutej politiky ľudských zdrojov zavedením stratégie, ktorá odráža operačné priority stanovené vedením (7).

15.

Nakoniec DV vo svojom stanovisku č. 4/2011 zdôraznil, že nepretržité nezávislé vykonávanie vyšetrovaní úradu OLAF je nevyhnutné a žiadne prenesenie povinností GR v oblasti vyšetrovania na jedného alebo viacerých pracovníkov úradu OLAF by nemalo ubrať zo zodpovednosti vymenovanej osoby voči inštitúciám ani ohroziť jej nezávislosť (8).

2.1.3.   Zástupca GR

16.

V januári 2010 sa inštitúcie stretli so situáciou, keď na miesto GR úradu OLAF, ako sa vyžaduje v článku 12 nariadenia (ES) č. 1073/1999, nebola vymenovaná žiadna osoba; vtedy EK vymenovala úradujúceho GR bez predchádzajúcej porady alebo dohody s ostatnými dvoma inštitúciami (Európsky parlament a Rada). DV vyjadril názor, že osoba vykonávajúca úlohu úradujúceho GR úradu OLAF počas prechodného obdobia by to mala robiť so súhlasom týchto troch inštitúcií (9).

17.

Vzhľadom na tieto udalosti sa preto DV domnieval, že je dôležité zabezpečiť kontinuitu nezávislého vykonávania vyšetrovaní úradu OLAF tým, že sa v nariadení (ES) č. 1073/1999 vytvorí funkcia stáleho zástupcu generálneho riaditeľa, ktorý nahrádza GR v prípade, že sa GR vzdá funkcie, odíde do dôchodku, je na nemocenskej dovolenke alebo nemôže inak plniť svoje povinnosti (10); takýto zástupca sa má vybrať spomedzi riaditeľov úradu OLAF na základe konsenzu všetkých troch inštitúcií.

2.2.    Úloha dozorného výboru

18.

DV bol zriadený s cieľom posilniť nezávislosť úradu OLAF prostredníctvom pravidelného monitorovania vykonávania vyšetrovacej funkcie úradu OLAF. Nezávislosť DV je kľúčovým faktorom pre operačnú nezávislosť samotného úradu OLAF. Preto by zdroje DV (prístup DV k spisom prípadov úradu OLAF a podpora zo strany sekretariátu DV) mali byť vhodné a primerané, aby mohol plniť svoju úlohu a vykonávať svoje funkcie úplne nezávisle. DV pravidelne vyjadroval svoje názory na túto záležitosť vo svojich výročných správach aj vo svojich stanoviskách.

2.2.1.   Prístup DV k spisom prípadov úradu OLAF

19.

Ako DV zdôraznil vo svojom stanovisku č. 4/2011, monitorovacia činnosť DV ako nezávislého orgánu by nemala byť založená výlučne na informáciách, ktoré dostáva od úradu OLAF. DV musí byť schopný vykonať svoju vlastnú analýzu nielen pomocou dokumentov a informácií získaných od úradu OLAF podľa nariadenia (ES) č. 1073/1999, ale aj všetkej dokumentácie, ktorú DV považuje za potrebnú na vykonanie tejto úlohy. V tejto súvislosti prístup DV a jeho sekretariátu k spisom prípadov úradu OLAF je nevyhnutný na získanie informácií týkajúcich sa poslania DV posilňovať nezávislosť úradu OLAF prostredníctvom pravidelného monitorovania jeho vyšetrovacej funkcie.

2.2.2.   Sekretariát DV

20.

Členom DV pomáha pri plnení jeho povinností sekretariát, ktorého služby zabezpečuje úrad OLAF (11). DV vždy zdôrazňoval potrebu, aby sekretariát DV pracoval nezávisle pod dohľadom a riadením predsedu DV a jeho členov. Podľa názoru DV nezávislé fungovanie sekretariátu si vyžaduje, aby do samotného znenia nariadenia (ES) č. 1073/1999 boli zaradené ďalšie záruky, ktoré navrhol dozorný výbor vo svojom stanovisku č. 4/2011 (12), pokiaľ ide o počet členov sekretariátu, ako aj ich vymenovanie a hodnotenie.

21.

Počas celého svojho mandátu DV nepretržite vyjadroval svoju požiadavku na primeraný počet a úroveň pracovníkov sekretariátu: jeden vedúci oddelenia, štyria administrátori a traja asistenti. DV je preto veľmi sklamaný tým, že úrad OLAF nielen úplne nezohľadnil jeho opakované odporúčania, ale navyše v novej štruktúre úradu OLAF je stanovené zníženie z ôsmich na šesť pracovných miest. DV takisto s obavou poznamenáva, že nového vedúceho sekretariátu DV vymenoval GR úradu OLAF; obe tieto rozhodnutia boli prijaté bez predchádzajúcej porady s DV.

22.

DV sa domnieva, že členovia jeho sekretariátu by v budúcnosti mali byť v súlade s článkom 11 jeho rokovacieho poriadku (13) vymenúvaní na základe návrhu DV iným orgánom ako GR úradu OLAF, aby vykonávali svoju prácu zodpovedne a v úplnom súlade s pokynmi získanými výlučne od DV, ktorý ich pravidelne hodnotení (14). Vzhľadom na skúsenosti získané počas šesťročného funkčného obdobia sa DV domnieva, že jeho nezávislosť, spolu s nezávislosťou jeho sekretariátu, bude iluzórna, ak pracovníci sekretariátu DV budú naďalej vymenúvaní, riadení a hodnotení úradom, za ktorého monitorovanie zodpovedajú.

3.   MONITOROVANIE VYKONÁVANIA VYŠETROVACEJ FUNKCIE ÚRADU OLAF

23.

DV počas celého svojho mandátu v plnej miere využíval právne mechanizmy, ktoré mu poskytol zákonodarca, pokiaľ ide o pravidelné monitorovanie vyšetrovacej funkcie úradu OLAF, na zabezpečenie toho, aby jeho nezávislosť nebola ohrozená. Na základe informácií, ktoré mu zaslal GR úradu OLAF (15), alebo konajúc z vlastnej iniciatívy (16) DV skontroloval aspekty vyšetrovacej funkcie úradu OLAF, ktoré považoval za nevyhnutné na zabezpečenie svojej operačnej nezávislosti: príslušnosť a právomoci úradu OLAF na vykonávanie vyšetrovaní, trvanie vyšetrovaní, dodržiavanie procesných práv, spoluprácu a výmenu informácií s členskými štátmi a s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami.

3.1.    Príslušnosť a právomoci úradu OLAF na vykonávanie vyšetrovaní

24.

DV vo svojom stanovisku č. 3/2010 vyjadril želanie, aby v zmenenom a doplnenom nariadení (ES) č. 1073/1999 bola jasne vymedzená príslušnosť a právomoci úradu OLAF na vykonávanie vyšetrovaní v každej fáze, najmä pokiaľ ide o právomoci úradu OLAF vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste, ako je stanovené v nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96 (17). Nedávne problémy ukázali, že je potrebné posilniť aj právomoc úradu OLAF získať okamžitý a neohlásený prístup k akýmkoľvek informáciám uchovávaným inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami (18).

25.

Úradu OLAF bolo bránené v okamžitom a automatickom prístupe k databázam EK obsahujúcim osobné údaje keď uvažoval, či začne vyšetrovanie. DV vo svojom stanovisku DV č. 1/2011 vydanom na žiadosť GR úradu OLAF podporil úrad OLAF v dialógu s EK o tejto veci (podrobnejšie informácie sú uvedené v bode 3.5.1).

26.

Spochybnená bola aj príslušnosť úradu OLAF začať a vykonávať vnútorné vyšetrovanie týkajúce sa poslancov Európskeho parlamentu, ako aj jeho právomoc mať okamžitý a neohlásený prístup k akýmkoľvek informáciám uchovávaným touto inštitúciou a do jej priestorov. DV opäť podporil úrad OLAF a na základe žiadosti GR úradu OLAF vydal svoje stanovisko č. 2/2011, v ktorom uviedol, že bránenie tomu, aby úrad OLAF vykonával túto kľúčovú vyšetrovaciu činnosť podľa výkladu mandátu úradu OLAF zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, je obmedzením nezávislého vykonávania vyšetrovaní úradu OLAF.

27.

DV vo svojom stanovisku č. 4/2011 vyjadril poľutovanie nad tým, že príslušnosť úradu OLAF vykonávať vyšetrovania a jeho právomoci v oblasti vyšetrovania neboli doteraz jasne vymedzené, najmä pokiaľ ide o vyšetrovania v rámci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr (19).

3.2.    Trvanie vyšetrovaní

28.

DV venoval veľkú pozornosť trvaniu vyšetrovaní úradu OLAF, s osobitným zreteľom na uplatňovanie lehôt a nevysvetlené oneskorenia v priebehu vyšetrovaní. Okrem toho bola monitorovaná dĺžka vyšetrovaní s cieľom overiť, či prípadné neprimerané oneskorenia nesúviseli so žiadnym dôvodom, ktorý by narušil ich nezávislé vykonávanie alebo ohrozil ich výsledky. DV preskúmal celkovo 425 prípadov, ktoré trvali viac ako deväť mesiacov, ako aj niekoľko prípadov, ktoré zostávajú otvorené po viac ako štyroch rokoch vyšetrovania. Zistenia boli predložené v dvoch stanoviskách (20) a uvedené v každej výročnej správe DV.

29.

Keďže DV vo svojom stanovisku č. 1/2007 odporučil, aby v správach predkladaných úradom OLAF dozornému výboru, ktoré sa týkajú vyšetrovaní trvajúcich viac ako deväť mesiacov, boli jasnejšie uvedené dôvody mimoriadnych oneskorení vyšetrovaní (21), DV mohol lepšie určiť dôvody takýchto oneskorení a v dôsledku toho úrad OLAF v značnej miere odstránil nevysvetlené dôvody, pričom zmenil formu „deväťmesačných správ“.

30.

To neznamená, že DV je spokojný s tým, že vyšetrovania sú ukončené v rámci prijateľného časového rámca. Naopak, DV zistil, že vyšetrovania, niekedy pomerne jednoduchých záležitostí, často trvajú príliš dlho. Je pozoruhodné, že v súčasnosti je 36 prípadov, ktorých vyšetrovanie trvá viac ako 4 roky (22). To môže byť v dôsledku nedostatočného počtu skúsených pracovníkov pridelených na konkrétne vyšetrovania alebo by to mohlo byť zapríčinené tým, že vyšetrovatelia nedokončia jedno vyšetrovanie predtým, než začnú ďalšie. To je záležitosť, ktorá vyvoláva značné obavy DV, ktorý sa zaoberal týmto problémom okrem iného tým, že navrhol lepšie spôsoby kontroly a plánovania vyšetrovaní, aby vedúci pracovníci mohli lepšie rozmiestniť svojich vyšetrovateľov a účinnejšie riadiť priebeh vyšetrovaní (23).

3.3.    Dodržiavanie procesných záruk v rámci vyšetrovaní

31.

Nezávislosť úradu OLAF v značnej miere závisí od jeho schopnosti a ochoty dodržiavať základné práva a procesné záruky pri vykonávaní svojich vyšetrovaní. Ak by to úrad OLAF nerobil, vystavil by sa kritike, odporu dotknutých strán a politickým zásahom. Z tohto dôvodu mal DV vždy veľký záujem, aby úrad OLAF dodržiaval tieto práva a záruky, a vyvinul značné úsilie na posúdenie spôsobu, akým úrad OLAF zabezpečuje dodržiavanie základných práv a procesných záruk, aj na aktívnej podpore rozvíjania príslušných noriem v tejto oblasti vzťahujúcich sa na úrad OLAF.

32.

Pri preskúmaní prípadov zasielaných vnútroštátnym súdnym orgánom DV venoval osobitnú pozornosť vecným a procesným aspektom vyšetrovaní. Na základe týchto prípadov DV posúdil spôsob, akým úrad OLAF zabezpečuje dodržiavanie základných práv a procesných záruk v rámci svojich vyšetrovaní. Zistenia a odporúčania DV sú zhrnuté v stanovisku č. 5/2010. V tomto stanovisku DV uviedol, že úrad OLAF celkovo dodržiava základné práva a procesné záruky. DV však zistil osobitné problémy, medzi ktoré patria procesné nedostatky, administratívne chyby a odlišné postupy v rámci vyšetrovacích jednotiek.

33.

DV vydal odporúčania zamerané na zlepšenie súčasného postupu vykonávania vyšetrovaní. DV najmä navrhol osobitné opatrenia, ktoré by mal prijať úrad OLAF na posilnenie dodržiavania základných práv a procesných záruk v každej fáze vyšetrovania. Okrem toho odporučil, aby úrad OLAF vykonal osobitné zlepšenia v príručke úradu OLAF (24) a zabezpečil, aby jej pravidlá boli dodržiavané. Okrem toho DV odporučil posilniť mechanizmy kontroly nestrannosti a dôvernosti vyšetrovaní aj ich trvania. Nakoniec úradu OLAF poskytol analytický prehľad dodržiavania základných práv a procesných záruk, ktorý sa má používať ako usmernenie pre vyšetrovateľov počas vyšetrovaní a pre riadiaci tím pri kontrole zákonnosti vyšetrovaní.

34.

DV s uspokojením poznamenáva, že v reakcii na jeho stanovisko č. 5/2010 sa GR úradu OLAF rozhodol vykonať väčšinu z jeho odporúčaní v rámci úradu OLAF.

35.

DV prispel aj k diskusii o reforme nariadenia (ES) č. 1073/1999, pričom naliehal na EK a zákonodarcu, aby využili túto reformu na posilnenie ochrany základných práv a procesných záruk osôb zapojených do vyšetrovaní úradu OLAF. DV vydal k tejto záležitosti tri stanoviská (25).

36.

DV najmä zdôraznil, že pri stanovovaní noriem procesných záruk je vždy potrebné myslieť na rovnováhu medzi záujmami príslušných strán a účinnosťou vedenia vyšetrovaní. Táto rovnováha je osobitne krehká pri regulovaní administratívneho postupu, ktorý neobsahuje žiadne donucovacie opatrenia a má pomerne obmedzený vplyv na právne postavenie príslušnej osoby. Existuje riziko, že prisudzovanie prílišného významu procesným aspektom prípadu zmenšuje účinnosť vykonávania vyšetrovania. Jedným z príkladov je zložitá otázka odkladania povinnosti úradu OLAF poskytnúť príslušnej osobe možnosť vyjadriť svoje stanovisko a potreba, aby úrad OLAF získal predchádzajúci súhlas generálneho tajomníka/predsedu príslušnej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry (pozri bod 3.5.4).

3.4.    Spolupráca a výmena informácií s členskými štátmi

37.

Účinnosť operačnej činnosti úradu OLAF výrazne závisí od jeho spolupráce s členskými štátmi a od ich prínosu počas vyšetrovania aj v následných fázach. V tejto súvislosti bolo monitorovanie vyšetrovacej funkcie úradu OLAF dozorným výborom dvojaké.

38.

DV si osobitne uvedomoval význam zlepšovania toku informácií medzi orgánmi členských štátov a úradom OLAF. DV sa najmä snažil zabezpečiť, aby členské štáty nekonali spôsobom, ktorý by mohol aktívne brániť úradu OLAF v jeho vyšetrovacej činnosti; napríklad nezaslaním alebo odložením zaslania dôkazov alebo dokumentácie úradu OLAF. Pri skúmaní prípadov, ktorých vyšetrovanie trvalo viac ako deväť mesiacov, DV zistil niekoľko prípadov, v ktorých úrad OLAF informoval o nedostatočnej spolupráci zo strany členských štátov ako o dôvode neukončenia vyšetrovaní v rámci tejto lehoty (26). Hoci tento dôvod bol v niektorých z prípadov použitý nepresne, v iných prípadoch bol stanovený správne. DV takisto zistil, že úrad OLAF mal problémy s určením vhodných príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré mu môžu poskytnúť potrebnú pomoc, keď vykonáva napríklad kontroly na mieste v priestoroch hospodárskych subjektov. Z tohto dôvodu DV vo svojom stanovisku č. 4/2011 podporil zmenu a doplnenie nariadenia (ES) č. 1073/1999, ktorých cieľom je zaviazať každý členský štát, aby rýchlo určil príslušný vnútroštátny orgán, ktorý má pomôcť úradu OLAF v jeho vyšetrovaniach, najmä v oblasti priamych výdavkov.

39.

Stále je potrebná dôkladná analýza prípadov, keď úrad OLAF čelil problému nedostatočnej spolupráce zo strany členských štátov.

40.

Po druhé, majúc na pamäti, že úrad OLAF nemá žiadnu právomoc trestne stíhať, DV je toho názoru, že úzka spolupráca medzi úradom OLAF a vnútroštátnymi súdnymi orgánmi, ako aj riadne následné plnenie odporúčaní úradu OLAF sú naďalej rozhodujúce pre úspešný výsledok vyšetrovaní úradu OLAF. Z hľadiska týchto úvah DV preskúmal prípady, ktoré si vyžadujú, aby informácie boli zasielané týmto orgánom. Zámerom DV pri tejto činnosti bolo posúdiť kvalitu aj užitočnosť správ úradu OLAF z vyšetrovaní pre tieto orgány a určiť dôvody, prečo sa nezaoberali niektorými prípadmi (27). DV chcel takisto zabezpečiť, aby závery vyšetrovaní boli založené výlučne na prvkoch s dôkaznou hodnotou v súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukázalo ako nevyhnutné (28).

41.

DV zistil, že v niektorých prípadoch sa vnútroštátne súdne orgány neriadili odporúčaniami úradu OLAF z rôznych dôvodov: premlčanie (premlčacia lehota), chýbajúce stanovenie priorít alebo zrejmý nedostatok dôkazov. DV však zistil, že prípady, keď týmto orgánom bolo zabránené podať žalobu v dôsledku premlčania, sa postupne znižovali, keďže sa zlepšila kvalita informácií poskytnutých v správach, najmä analýza trestných činov údajne spáchaných v členskom štáte a analýza platných predpisov v členskom štáte, do ktorého bola správa zaslaná.

42.

DV verí, že väčšine z týchto problémov sa bolo možné vyhnúť, ak by sa do príslušných vnútroštátnych právnych systémov včas zapojili odborníci, či už súdni úradníci Jednotky súdneho a právneho poradenstva alebo podobná funkcia zabudovaná vo vyšetrovacej organizácii úradu OLAF.

3.5.    Spolupráca a výmena informácií s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami v súvislosti s vyšetrovacou funkciou úradu OLAF

43.

Aby úrad OLAF splnil svoje poslanie, je nevyhnutné, aby svoju úlohu vykonával s plnou podporou a dôverou inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. Úrad OLAF nemôže bez ich dôvery vykonávať úplné a účinné vyšetrovania s absolútnou nezávislosťou vzhľadom na to, že mnohé prípady v sebe nutne zahŕňajú spoluprácu zo strany ich zamestnancov.

44.

DV vždy zdôrazňoval, že úzka spolupráca medzi úradom OLAF a inštitúciami a príslušnými orgánmi, ako aj riadne následné plnenie odporúčaní úradu OLAF sú nevyhnutné pre úspešný výsledok vyšetrovaní úradu OLAF. DV sa však snaží zabezpečiť, aby všetky strany spolupracujúce s úradom OLAF nekonali spôsobom, ktorý by mohol aktívne brániť úradu OLAF v jeho práci. DV preto venoval osobitnú pozornosť aspektom tejto spolupráce týkajúcim sa operačnej nezávislosti úradu OLAF a monitoroval ich: prístup úradu OLAF k informáciám uchovávaným inštitúciami, vzťahy s Vyšetrovacím a disciplinárnym úradom (Investigation and Disciplinary Office, IDOC) a ďalšími útvarmi inštitúcií EÚ, následné plnenie odporúčaní úradu OLAF inštitúciami, prípady, keď úrad OLAF odkladá povinnosť umožniť príslušnej osobe, aby vyjadrila svoj názor, zasielanie správ o prípadoch, poskytovanie informácií úradom OLAF inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram a výmena názorov s inštitúciami.

3.5.1.   Prístup úradu OLAF k informáciám uchovávaným inštitúciami

45.

Jednou z oblastí, ktorá vyvolala pozornosť DV a v prípade ktorej sa zdá, že v nej bola narušená dôvera, je prístup úradu OLAF k databázam uchovávaným EK. V článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia (ES) č. 1073/1999 sa jasne uznáva právo úradu OLAF na okamžitý a neohlásený prístup ku všetkým informáciám, ktoré majú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry. DV však zistil, že úrad OLAF od svojho vytvorenia sa stretáva s ťažkosťami s prístupom k informáciám uchovávaným určitými inštitúciami. Takéto inštitúcie sú obzvlášť neochotné poskytnúť úradu OLAF rýchly a diskrétny prístup k určitým kategóriám osobných údajov v dôsledku veľmi obmedzujúceho výkladu nariadenia (ES) č. 45/2001 (29). DV vyjadril názor, že takáto pozícia je znakom nedôvery voči úradu OLAF a mohla by tiež narušiť jeho nezávislosť pri vyšetrovaní.

46.

V máji 2011 DV predložil stanovisko (30), v ktorom uviedol svoj názor, že predtým ako úrad OLAF založí spis, je potrebné mu poskytnúť rýchly a diskrétny prístup, najmä v počiatočnej fáze vyšetrovania, aby úrad OLAF mohol posúdiť, či materiál nutne spĺňa jeho kritériá pre vyšetrovanie. To osobitne platí v prípadoch, keď by mohol vzniknúť potenciálny konflikt záujmov.

47.

Úrad OLAF musí mať prístup k informáciám obsiahnutým v databázach ľudských zdrojov, ktoré uchováva EK. Úrad OLAF vyžaduje najmä prístup k údajom týkajúcim sa jednotlivých zamestnancov a ich rodinných príslušníkov (uvádzaným ako „genealogické údaje“).

48.

Ide o problém z minulosti a doteraz nebola dosiahnutá žiadna dohoda o ďalšom postupe. Je potrebné dúfať, že po odporúčaniach DV a dialógu, ktorý sa začal medzi úradom OLAF a EK, by sa mohlo dosiahnuť riešenie tohto dlhodobého problému.

49.

DV verí, že reforma nariadenia (ES) č. 1073/1999 by mala byť aj príležitosťou na vyriešenie tohto problému. DV vo svojom stanovisku č. 4/2011 uviedol, že nové nariadenie by malo obsahovať ustanovenia umožňujúce primeranú rovnováhu medzi potrebou úradu OLAF mať pred začatím prípadu a v akejkoľvek fáze vyšetrovania prístup k informáciám uchovávaným inštitúciami, a príslušnými pravidlami o ochrane údajov.

50.

DV takisto odporúča, aby mu úrad OLAF systematicky zasielal akékoľvek informácie týkajúce sa oneskorenia oznámenia prípadov podvodov alebo ich neoznámenia, ako aj prípadov, keď inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra neposkytli prístup k informáciám, ktoré uchovávajú.

3.5.2.   Vzťahy s úradom IDOC a ďalšími útvarmi inštitúcií EÚ

51.

Spôsob rozloženia obmedzených zdrojov určených na vyšetrovania v úrade OLAF trvale vyvoláva obavy DV. DV verí, že úrad OLAF musí sústrediť svoje úsilie na prípady, v ktorých je pravdepodobné, že budú úspešne vyriešené a poskytnú najvýhodnejší pomer medzi hodnotou a vynaloženými prostriedkami. Úrad OLAF bude môcť vyšetriť závažnejšie prípady podvodov alebo nezrovnalostí, ktoré majú vplyv na finančné záujmy EÚ, iba vtedy, ak bude svoje zdroje používať účinným a efektívnym spôsobom a ak riešenie iných prípadov ponechá na príslušnejšie orgány, napríklad úrad IDOC, bezpečnostný úrad Európskej komisie alebo príslušné útvary ostatných inštitúcií.

52.

Na základe týchto úvah DV odporučil, aby úrad OLAF vypracoval vnútornú politiku „de minimis“ v súlade s politikou a prioritami úradu OLAF v oblasti vyšetrovania, aby vždy, keď je to možné, pridelil svoje zdroje na vyšetrovanie závažnejších prípadov. DV preskúmal túto politiku a zhrnul svoje zistenia vo svojom stanovisku č. 5/2008. DV navrhol súbor odporúčaní zohľadňujúcich okrem iného nutnosť spolupráce s IDOC a ďalšími útvarmi inštitúcií EÚ. Spoločná práca s nimi je založená na navrhnutí vymedzenia povinností týkajúcich sa vyšetrovania. V dôsledku toho DV vyzval úrad OLAF, aby zlepšil proces výmeny informácií a spoluprácu s týmito útvarmi, ale zdôraznil, že žiadna dohoda o spolupráci by nemala obmedziť kľúčové právomoci úradu OLAF, ani jeho nezávislosť pri vyšetrovaní.

53.

DV ďalej sledoval vykonávanie svojho stanoviska (31) a s potešením konštatoval, že pravidlá „de minimis“ úradu OLAF boli pridané do príručky úradu OLAF (32). DV uvítal aj iniciatívu objasniť vykonávanie politiky „de minimis“ prostredníctvom operačných usmernení, ako aj vytvorenia prílohy „de minimis“, v ktorej sú uvedené rôzne kritériá pri posudzovaní, či začať externé vyšetrovanie.

3.5.3.   Následné opatrenia inštitúcií vychádzajúce z odporúčaní úradu OLAF

54.

GR úradu OLAF má povinnosť informovať DV o prípadoch, keď príslušná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra nekonala v súlade s odporúčaniami úradu OLAF (33). DV sa venoval tejto otázke v každej výročnej správe a zistil, že počas svojho šesťročného mandátu mu boli oznámené iba dva takéto prípady. V dôsledku toho tento malý počet oznámených prípadov neumožnil, aby DV dospel k akémukoľvek všeobecnému záveru alebo aby predložil akékoľvek odporúčania. DV vyjadril obavy, že neexistencia správ môže naznačovať, že chýba riadny mechanizmus následných opatrení, a odporučil, aby úrad OLAF vytvoril čo najskôr systém systematického podávania správ v takýchto prípadoch. DV sa domnieva, že ak úrad OLAF nebude reagovať na prípady, keď jeho náprotivky nezohľadnia jeho odporúčania, mohlo by to vážne ohroziť nezávislosť úradu OLAF.

3.5.4.   Súhlas generálneho tajomníka/predsedu inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry s odložením povinnosti poskytnúť dotknutej osobe možnosť vyjadriť svoj názor

55.

Pri vykonávaní vnútorných vyšetrovaní musí úrad OLAF získať predchádzajúci súhlas generálneho tajomníka alebo predsedu príslušnej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry, pokiaľ sa rozhodne odložiť povinnosť poskytnúť dotknutej osobe možnosť vyjadriť svoj názor. Cieľom tejto požiadavky je zabezpečiť, aby práva príslušnej osoby na obhajobu boli dodržané (34). DV však vyjadril názor, že ak inštitúcia odmietne dať svoj súhlas alebo ho odloží, môže dôjsť k ohrozeniu nezávislosti úradu OLAF pri vyšetrovaní (35). DV zistil, že pri niekoľkých príležitostiach zaslaniu spisov o prípadoch úradu OLAF vnútroštátnym súdnym orgánom zabránilo to, že príslušná inštitúcia alebo orgán udelil súhlas oneskorene. DV vo svojom stanovisku č. 4/2011 uviedol, že nové nariadenie by preto malo obsahovať ustanovenia umožňujúce predísť takýmto prípadom v budúcnosti, a spôsob, akým sa tento problém rieši v tomto návrhu reformy nariadenia (ES) č. 1073/1999, považoval za neprimeraný.

56.

DV ako strážca nezávislosti úradu OLAF by mal byť systematicky informovaný o všetkých prípadoch, v ktorých inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry odmietli poskytnúť alebo zbytočne odkladali svoj súhlas, aby oddialili povinnosť požiadať príslušnú osobu, aby vyjadrila svoj názor.

3.5.5.   Zasielanie správ o prípadoch a poskytovanie informácií úradom OLAF inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram

Poskytovanie informácií úradom OLAF inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram

57.

Podľa súčasných právnych predpisov má úrad OLAF zákonnú povinnosť informovať inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru v prípadoch, keď vnútorné vyšetrovanie ukáže, že vyšetrovaný prípad sa môže týkať člena alebo zamestnanca, s výnimkou prípadov, v ktorých sa vyžaduje absolútne utajenie na účely vyšetrovania alebo keď vyšetrovanie spadá do právomoci vnútroštátneho súdneho orgánu. DV vo svojom stanovisku č. 4/2011 vyjadril obavy v súvislosti s legislatívnym návrhom, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 a upravujú tieto pravidlá (36), pretože by mohol zbaviť úrad OLAF možnosti, aby v prípade potreby svoje vyšetrovanie udržal ako dôverné.

Zasielanie správ o prípadoch úradom OLAF inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram

58.

DV vzal na vedomie rozhodnutie úradu OLAF zasielať EK na jej žiadosť všetky záverečné správy o prípadoch, ktoré boli vypracované po ukončení vnútorných vyšetrovaní bez ďalšieho konania. Úrad OLAF sa okrem toho rozhodol uplatniť podobnú politiku v prípade ostatných inštitúcií a orgánov, pokiaľ nebude požadované inak. DV sa rozhodol posúdiť tento postup, a to výslovne s cieľom určiť, či by mohol ohroziť nezávislosť úradu OLAF pri vyšetrovaní. V stanovisku DV č. 5/2011 je uvedený prehľad o zisteniach DV po preskúmaní 17 prípadov, ako aj stanovisko DV, pokiaľ ide o právny základ pre takéto odosielanie a súlad tohto postupu s právom EÚ.

59.

Konkrétnejšie, DV vyjadril obavu, že toto zasielanie by mohlo mať vplyv na práva osôb, ktorých sa vyšetrovanie týka, a viesť k tomu, že podajú žalobu o náhradu škody na Európskom súdnom dvore, čo by poškodilo dôveryhodnosť a dobré meno úradu OLAF. Zasielanie záverečných správ o prípadoch, ktoré obsahujú citlivé informácie o svedkoch, informátoroch a udavačoch, by mohlo ohroziť úspech vyšetrovaní aj tým, že by ich to odradilo od toho, aby sa prihlásili a pomáhali úradu OLAF, a zverejnením informácií, ktoré nie sú nevyhnutné a týkajú sa iných prebiehajúcich vyšetrovaní úradu OLAF. Tento postup môže prinajmenšom poskytnúť iným inštitúciám neprimerané prostriedky na ovplyvnenie vyšetrovacej činnosti úradu OLAF, čo by poškodilo dôveru verejnosti v nezávislosť úradu OLAF.

60.

DV odporučil, aby úrad OLAF znovu zvážil svoje rozhodnutie o zasielaní týchto správ o prípadoch príslušným inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram bez prijatia všetkých nevyhnutných opatrení na zabezpečenie toho, aby tento postup bol v súlade s právom EÚ a neohrozil účinnosť a nezávislosť jeho vyšetrovaní.

3.5.6.   Výmena názorov s inštitúciami

61.

Jedným z cieľom reformy nariadenia (ES) č. 1073/1999 je zlepšiť riadenie úradu OLAF a posilniť jeho spoluprácu s inštitúciami pri súčasnom rešpektovaní jeho operačnej nezávislosti. Pôvodne navrhnutý pravidelný dialóg medzi inštitúciami bol nahradený menej formálnou výmenou názorov medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou za účasti úradu OLAF a DV. DV vyjadril svoje názory týkajúce sa oboch návrhov vo svojich stanoviskách č. 3/2010 a 4/2011.

62.

DV uviedol, že činnosti úradu OLAF by mohol podporiť buď formálny dialóg alebo výmena názorov s inštitúciami, tie by však za žiadnych okolností nemali oslabiť operačnú nezávislosť úradu OLAF (37). DV najmä poznamenal, že návrh, aby úrad OLAF prijal primerané opatrenia pri súčasnom zohľadnení stanovísk vyjadrených pri výmene názorov môže mať za následok narušenie nezávislosti GR. GR by sa mohol dostať pod tlak inštitúcií, najmä pokiaľ ide o stanovenie strategických priorít v politikách úradu OLAF v oblasti vyšetrovania.

4.   MONITOROVANIE VPLYVU RIADENIA NA VYŠETROVACIU FUNKCIU ÚRADU OLAF

63.

DV od úplného začiatku a počas celého svojho mandátu neustále zdôrazňoval, že je potrebné, aby úrad OLAF vykonával silnú a účinnú politiku vodcovstva, stanovil jasné pravidlá vyšetrovania a zabezpečil, aby sa vyšetrovania riadili primerane. Okrem toho DV prikladá veľký význam zavedeniu mechanizmov vnútornej kontroly v súvislosti s trvaním vyšetrovaní a dodržiavaním procesných záruk v rámci vyšetrovaní a prípadmi možného konfliktu záujmov. Všetky tieto záležitosti majú priamy vplyv na nezávislé vykonávanie vyšetrovaní, a preto boli dôkladne monitorované DV.

4.1.    Riadenie vyšetrovaní

4.1.1.   Plánovanie a strategické riadenie vyšetrovaní

64.

V analýze deväťmesačných správ vypracovanej DV (38) bolo uvedené, že chýba vyšetrovacia metodika a že mnohým oneskoreniam v spracovaní spisov o prípadoch sa mohlo predísť lepším riadením a plánovaním vyšetrovaní. DV mal obavy z týchto zistení a domnieval sa, že ak vyšetrovaniam chýbalo riadne plánovanie v každej fáze prípadu, existuje neustále nebezpečenstvo, že činnosti vyšetrovateľov by sa mohli odchýliť od cieľov stanovených úplne na začiatku vyšetrovania. To môže viesť k nedostatočnej zodpovednosti, a tým spochybneniu nezávislosti samotného vyšetrovania. Vzhľadom na to, že dobré plánovanie vyšetrovaní je kľúčom k úspešným a cieleným vyšetrovaniam, DV preskúmal niekoľko prípadov úradu OLAF s cieľom zistiť, či plánovanie vyšetrovaní pomáha úradu OLAF pri vykonávaní jeho vyšetrovaní a do akej miery.

65.

V stanovisku DV č. 4/2010 bol uvedený opakujúci sa nedostatok riadneho plánovania vyšetrovaní. To má negatívny vplyv na účinnosť práce úradu OLAF a dĺžku jeho vyšetrovaní. DV takisto zistil, že v príručke úradu OLAF boli poskytnuté usmernenia k vypracovaniu počiatočného plánu práce vo fáze posudzovania, neobsahovala však úplný plán vyšetrovania po začatí vyšetrovania.

66.

DV zdôraznil, že je nutné, aby úrad OLAF obmedzil nadmernú dĺžku niektorých vyšetrovaní stanovením jasných postupov a lehôt vyšetrovania. DV odporučil, aby úrad OLAF vykonával politiku riadneho plánovania všetkých fáz vyšetrovaní s pravidelnými kontrolami, reálnymi harmonogramami a pravidelnými aktualizáciami s cieľom zabezpečiť dodržiavanie plánu. Odporučil najmä to, aby sa pre každé vyšetrovanie od samého začiatku vypracoval podrobný plán vyšetrovania, v ktorom by boli uvedené ciele vyšetrovania, pravdepodobné zdroje potrebné na jeho dokončenie a plánované náklady. DV okrem toho navrhol, aby plány vyšetrovania boli pravidelne preskúmané vedením na úrovni oddelenia s cieľom sledovať a v prípade potreby usmerniť vývoj prípadov.

67.

V dôsledku práce DV v tejto oblasti si úrad OLAF uvedomil potrebu prijať spoločný prístup k strategickému plánovaniu vyšetrovaní a začal vypracúvať podrobné plány práce hneď po otvorení prípadu. Okrem toho DV s potešením poznamenáva, že od úplného začiatku svojho mandátu nový GR úradu OLAF požadoval, aby v príručke boli vykonané zmeny s cieľom vykonať odporúčania DV.

68.

Účinnosť opatrení prijatých úradom OLAF sa musí ďalej posúdiť.

4.1.2.   Vnútorná kontrola vyšetrovaní

69.

DV kládol osobitný dôraz na význam primeraných vnútorných mechanizmov kontroly kvality a predchádzanie oneskoreniam, ako aj úplne fungujúci systém spätnej väzby a hodnotenia vyšetrovaní pre zabezpečenie nezávislosti a účinnosti vyšetrovaní úradu OLAF. Existencia spoľahlivého kontrolného systému a referenčných hodnôt by nielen uľahčila sledovanie výkonnosti vedením úradu OLAF určenie problémových oblastí, ale aj umožnila prijať nápravné opatrenia na základe získaných poznatkov po vykonaní odporúčaní.

70.

Z hľadiska týchto úvah DV venoval osobitnú pozornosť primeranosti a účinnosti týchto mechanizmov, najmä v rámci svojho monitorovania trvania vyšetrovaní a dodržiavania základných práv a procesných záruk úradom OLAF.

Kontrola trvania vyšetrovaní

71.

V dvoch zo stanovísk DV (39) bolo zdôraznených niekoľko nedostatkov vo vykonávaní vyšetrovaní, pričom niektoré z nich sa týkajú operačných faktorov a ďalšie sú výsledkom nedostatkov v plánovaní alebo vnútornej organizácii. DV najmä zistil, že predĺženie vyšetrovaní bolo často zapríčinené nedostatkami v riadení niektorých vyšetrovaní alebo nedostatočným dohľadom vedenia, pokiaľ ide o skutočné dôvody ich dĺžky, odhady lehôt na ich dokončenie a plánovanie vyšetrovacích opatrení, ktoré sa majú vykonať. Tieto rôzne zistenia naznačili dozornému úradu, že dohľad a kontrola nad každodenným riadením prípadov nie sú dostatočné.

72.

DV ľutuje, že napriek jeho opakovaným odporúčaniam opatrenia vykonané na dosiahnutie pravidelného overovania dĺžky vyšetrovaní neboli uplatnené dostatočne systematickým spôsobom. DV preto znovu zdôrazňuje potrebu účinnej a efektívnej kontroly trvania vyšetrovaní.

Kontrola nestrannosti vo vyšetrovaniach

73.

Podľa názoru DV nestrannosť vo vykonávaní vyšetrovaní ide ruka v ruke s operačnou nezávislosťou úradu OLAF. Preto DV opakovane odporúčal, aby úrad OLAF zaviedol prísne mechanizmy vnútornej kontroly, ktoré sú nevyhnutné, aby sa zabránilo akýmkoľvek konfliktom záujmov, ktoré by mohli poškodiť nezávislosť a dobré meno úradu OLAF (40). DV vo svojom stanovisku č. 5/2010 uviedol osobitné odporúčania, aby úrad OLAF posilnil súčasné mechanizmy kontroly týkajúce sa nestrannosti pri vyšetrovaniach. Pri hodnotení dodržiavania základných práv a procesných záruk úradom OLAF v rámci jeho vyšetrovaní DV venoval osobitnú pozornosť tejto otázke a vyjadruje ľútosť nad tým, že opatrenia doposiaľ prijaté úradom OLAF sú naďalej nedostatočné.

Kontrola zákonnosti vyšetrovaní

74.

DV so znepokojením zistil, že zákonná kontrola vyšetrovacej práce úradu OLAF nebola vykonávaná systematicky v každej fáze. Tento nedostatok nepretržitého zákonného preskúmania počas vyšetrovaní viedol k nedodržaniu procesných požiadaviek. DV pravidelne vyjadroval názor, že na zabezpečenie účinného dodržiavania základných práv a procesných záruk je nevyhnutné zaviesť kontroly zákonnosti vyšetrovaní na základe väčšieho a nepretržitého zapájania členov Jednotky súdneho a právneho poradenstva (41).

75.

DV sa otázkou dodatočnej úlohy, ktorú zohrávajú títo súdni úradníci, zaoberal v každej zo svojich prechádzajúcich správ o činnosti. Títo úradníci sú nielen hlavným kontaktnými osobami pre vnútroštátne súdne orgány, ale dôležitú úlohu zohrávajú aj v zabezpečení, aby dôkazy obsiahnuté v spisoch, ktoré sa zasielajú vnútroštátnym súdnym orgánom, zodpovedali právnym požiadavkám príslušného členského štátu. Vzhľadom na túto dôležitú úlohu DV opakovane vyzýval na užšie zapojenie súdnych úradníkov do vyšetrovaní. DV poznamenáva, že pracovníci úradu OLAF s právnickými a súdnymi skúsenosťami vstúpia do novovytvorenej jednotky pre výber a preskúmanie vyšetrovaní. DV je toho názoru, že bez ohľadu na ich miesto v novej organizácii úradu OLAF by si mali zachovať svoju predchádzajúcu úlohu. Aby si úrad OLAF splnil svoju zákonnú povinnosť (42) zasielať členským štátom správy a informácie získané počas svojich vyšetrovaní, musí mať odborníkov v oblasti právnych a vyšetrovacích postupov z väčšej časti členských štátov.

76.

V budúcnosti je potrebné zaoberať sa otázkou účinnosti zasielania správ a informácií o prípadoch úradom OLAF vnútroštátnym súdnym orgánom po jeho vnútornej reorganizácii.

Poradca pre revíziu

77.

Úlohou DV je v podstate vykonávať systematickú analýzu vyšetrovaní úradu OLAF a nie zaoberať sa jednotlivými prípadmi. DV sa vo svojom stanovisku č. 4/2011 domnieval, že je jednoznačne potrebné, aby úlohy týkajúce sa postupov preskúmania alebo spracovania podnetov boli prideľované nezávislej osobe. Táto osoba by mala mať jasný mandát, ktorý sa neprekrýva s mandátom DV, a mala by byť zaručená jej nezávislosť. DV najmä uviedol, že táto osoba by mala byť schopná nielen analyzovať podnety proti úradu OLAF, ale aj konať z vlastnej iniciatívy prostredníctvom pravidelného zabezpečovania dodržiavania procesných práv počas celého procesu vyšetrovania.

4.2.    Rozpočet, administratívna organizácia a personálna politika v súvislosti s vyšetrovacou funkciou úradu OLAF

78.

DV je zo zákona povinný poskytovať stanovisko k návrhu ročného rozpočtu úradu OLAF (43). V stanoviskách DV č. 1/2006, 2/2007, 3/2008, 3/2009, 1/2010 a 3/2011 sa riešili otázky týkajúce sa technických rozpočtových záležitostí, ako aj zásadné otázky.

79.

Konkrétnejšie DV zdôraznil, že najhlavnejším opatrením, ktoré sa má prijať na zaručenie nezávislosti úradu OLAF vo vyšetrovaniach, je pridelenie dostatočných zdrojov úradu OLAF. Časom musí byť zaručené primerané financovanie. V čase hospodárskej recesie sú krátenia rozpočtu nevyhnutné v celej EÚ. Úrad OLAF nemožno žiadnym spôsobom chrániť pred takýmito obmedzeniami, ale ako nezávislý vyšetrovací orgán musí mať čo najväčšiu nezávislosť od rozpočtu. V súlade s odporúčaním DV uvedenom v jeho stanovisku č. 3/2011 by GR úradu OLAF mal sám voľne rozhodovať o rozdelení škrtov v rozpočte, ktoré majú vplyv na úrad OLAF.

80.

DV zdôraznil význam, ktorý má pre úrad OLAF zabezpečenie riadneho personálneho obsadenia a rozpočtových prostriedkov pre jeho hlavné vyšetrovacie funkcie. Úrad OLAF je pri vyšetrovaniach závislý od osôb so skúsenosťami vo vysoko špecializovaných oblastiach, ktoré nie sú ľahko dostupné prostredníctvom bežných postupov prijímania zamestnancov zabezpečovaných EK. DV opakovane zdôraznil nevyhnutnosť, aby úrad OLAF mal a zachoval si svoju vlastnú personálnu politiku. To by mu umožnilo prilákať dočasných pracovníkov z vyšetrovacích a súdnych orgánov členských štátov a poskytnúť im atraktívny kariérny rozvoj prostredníctvom mzdy a povýšenia alebo možnosti stať sa zamestnancami s trvalým pracovným pomerom.

81.

DV vo svojich rôznych stanoviskách k rozpočtu úradu OLAF vyzval aj tomu, aby dočasní pracovníci úradu OLAF boli povyšovaní tak, ako je uvedené v rozhodnutí GR úradu OLAF z 30. júna 2005. DV je veľmi sklamaný, že napriek sľubom v tomto zmysle nebolo doteraz prijaté žiadne takéto opatrenie.

4.3.    Procesné pravidlá úradu OLAF pri vyšetrovaní (príručka)

82.

DV počas celého svojho mandátu vyjadroval obavy z toho, že vyšetrovania úradu OLAF sa vykonávajú na základe rôznych pokynov a postupov a chýbajú jasné pravidlá. DV pravidelne zdôrazňoval, že prijatie jasnej, praktickej a užitočnej príručky pre vyšetrovania vrátane lehôt, v rámci ktorých musia byť dokončené jednotlivé fázy vyšetrovania, by poskytlo konzistentný rámec pre vyšetrovania úradu OLAF a posilnilo by jeho operačnú nezávislosť. Potreba primeraných a jasných procesných pravidiel vyšetrovania, ktorými by sa zvýšila zákonnosť, účinnosť a transparentnosť vyšetrovaní, ako aj zodpovednosť úradu OLAF, bola stálym predmetom diskusií medzi DV, GR úradu OLAF a vyšetrovateľmi úradu OLAF. Okrem toho pri skúmaní rôznych aspektov vykonávania vyšetrovacej funkcie úradu OLAF dozorný výbor posúdil užitočnosť príručky úradu OLAF.

83.

DV s veľkým záujmom sledoval pokrok pri aktualizácii príručky. DV preskúmal niekoľko verzií a vo svojich predchádzajúcich výročných správach poskytol úradu OLAF značný počet písomných pripomienok. DV neustále vyjadroval svoje sklamanie, že žiadna z verzií nesplnila jeho očakávania. Napriek postupným zlepšeniam v každej fáze návrhu formy a obsahu príručka stále nepredstavuje súbor dôsledných a rýchlo použiteľných pravidiel, ktoré by mohli poskytnúť vyšetrovateľom usmernenie v každej fáze vyšetrovania. DV preto opakovane odporúčal jej vylepšovanie. DV najmä naliehal na úrad OLAF, aby vykonal odporúčania uvedené v jeho predchádzajúcich správach o činnosti a rôznych stanoviskách, najmä pokiaľ ide o politiku de minimis, plánovanie vyšetrovaní a ochranu základných práv a procesných záruk (44). DV takisto odporučil, aby príručka obsahovala príklady osvedčených postupov rozvinutých pri vyšetrovaniach, ako aj to, aby sa pravidelne zabezpečovala dôkladná odborná príprava zameraná na príručku.

84.

Príručka sa teraz po navrhnutých zmenách štruktúry úradu OLAF a novom spôsobe fungovania reviduje. Aktualizovaná verzia si vyžiada dôkladné hodnotenie a počas vypracúvania príručky bude potrebné konzultovať s DV.

ZÁVERY

V predchádzajúcich výročných správach DV dospel k záveru, že nedošlo ku skutočnému ohrozeniu nezávislosti úradu OLAF, dozornému výboru neboli oznámené takéto prípady a DV ich ani nezistil.

V tejto správe DV informuje okrem iného o:

a)

možnosti úradu OLAF mať prístup do priestorov poslancov Európskeho parlamentu;

b)

prístupe úradu OLAF k určitým osobným údajom v spisoch uchovávaných Európskou komisiou;

c)

zasielaní záverečných správ o prípadoch, ktoré boli vypracované po ukončení vnútorných vyšetrovaní bez ďalšieho konania, úradom OLAF príslušným inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram;

d)

povinnosti úradu OLAF získať predchádzajúci súhlas generálneho tajomníka alebo predsedu inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry pred odložením povinnosti umožniť osobám, ktorých sa týka vnútorné vyšetrovanie, vyjadriť svoj názor.

DV ľutuje, že uvedené záležitosti spochybňujú nezávislosť úradu OLAF od inštitúcií pri vykonávaní svojich vyšetrovaní:

a)

právomoc úradu OLAF vstúpiť do priestorov Európskeho parlamentu bola nielen spochybnená, ale aj obmedzená Európskym parlamentom, v rozpore s tým, čo DV považuje za jasné právne ustanovenia;

b)

DV zaznamenal neochotu Európskej komisie umožniť úradu OLAF priamy a okamžitý prístup k určitým osobným údajom, ktorá bola odôvodnená veľmi úzkym výkladom pravidiel o ochrane osobných údajov;

c)

DV s obavami zistil, že úrad OLAF splnil žiadosť Európskej komisie, aby jej pravidelne zasielal svoje záverečné správy o vnútorných prípadoch ukončených bez ďalšieho konania napriek tomu, že tieto správy môžu obsahovať veľmi citlivé informácie;

d)

DV upozorňuje na to, že inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry môžu zablokovať napredovanie akéhokoľvek prebiehajúceho vnútorného vyšetrovania tým, že odmietnu poskytnúť súhlas alebo oddialia poskytnutie súhlasu s odložením povinnosti poskytnúť osobe, ktorej sa týka vyšetrovanie, možnosť vyjadriť svoj názor.

DV sa zdráha zájsť tak ďaleko a povedať, že tieto príklady sú náznakmi úmyselného zámeru daných inštitúcií obmedzovať nezávislosť úradu OLAF pri vyšetrovaní, celkovo však v praxi čiastočne narušujú nezávislosť úradu OLAF.

DV zdôrazňuje, že nezávislé fungovanie úradu OLAF sa môže zabezpečiť iba vtedy, ak je zaručená nezávislosť DV. Narušenie riadneho fungovania sekretariátu DV zo strany úradu OLAF môže jedine ohroziť nezávislosť DV, a teda aj nezávislosť samotného úradu OLAF.

Podľa názoru DV je to nepochybne vývoj nesprávnym smerom. Novému DV sa odporúča, aby naďalej dôkladne sledoval akýkoľvek ďalší vývoj, ktorý by mohol nepriaznivo ovplyvniť nezávislosť úradu OLAF.


(1)  Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

(2)  Pozri diskusný dokument Európskej komisie o reforme úradu OLAF zo 6. júla 2010, SEK(2010) 859 a stanovisko DV č. 3/2010; pozri aj zmenený a doplnený návrh Európskej komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EURATOM) č. 1074/1999 zo 17. marca 2011, KOM(2011) 135 v konečnom znení a stanovisko DV č. 4/2011.

(3)  Odôvodnenie 5 rozhodnutia Európskej komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20).

(4)  Článok 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(5)  Stanovisko č. 4/2011, bod 6.

(6)  Už uvedený článok 6 ods. 1 rozhodnutia 1999/352/ES, ESUO, Euratom,.

(7)  Stanovisko č. 3/2011.

(8)  Stanovisko č. 4/2011, bod 4.2.1.

(9)  Správa o činnosti DV za roky 2009 – 2010, bod 3.1.1.

(10)  Stanoviská č. 3/2010 a 4/2011.

(11)  Článok 11 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(12)  Stanovisko č. 4/2011, bod 41.

(13)  Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2011, s. 114.

(14)  Pozri bod 44 stanoviska Európskeho dvora audítorov č. 6/2011 k zmenenému a doplnenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ C 254, 30.8.2011, s. 1).

(15)  Článok 11 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(16)  Článok 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(17)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi, Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(18)  Článok 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(19)  Stanovisko č. 4/2011, bod 5.

(20)  Stanoviská č. 1/2007 a 2/2009.

(21)  DV odporučil zahrnúť informácie o tom, kedy sa vyšetrované skutočnosti stali; premlčacie lehoty (premlčanie) pre vyšetrované činy; právny opis vyšetrovanej nezrovnalosti; možné sankcie alebo právne dôsledky vyšetrovaných činov a očakávaný čas na dokončenie spolu s odôvodneným vysvetlením.

(22)  Október 2011.

(23)  Stanovisko č. 4/2010.

(24)  Príručka úradu OLAF – Operačné postupy.

(25)  Stanoviská č. 2/2006, 3/2010 a 4/2011.

(26)  Stanovisko č. 2/2009.

(27)  Pokiaľ ide o ďalší vývoj týkajúci sa zistení DV k tejto veci, pozri jeho predchádzajúce správy o činnosti.

(28)  Odôvodnenie 10 a článok 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v, ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(30)  Stanovisko č. 1/2011.

(31)  Pozri správu o činnosti DV za roky 2009 – 2010, bod 3.2.

(32)  Pozri prílohu 9 príručky.

(33)  Článok 11 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(34)  Rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, vec T-48/05, Franchet a Byk/Komisia (č. 2), bod 151.

(35)  Pozri stanovisko č. 5/2010, body 36 – 37.

(36)  Článok 4 ods. 6 zmeneného a doplneného návrhu: „Vo výnimočných prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dôvernosť vyšetrovania, Úrad používa zodpovedajúce alternatívne informačné kanály“.

(37)  Stanovisko č. 3/2010, bod 2.1, a stanovisko č. 4/2011, bod 4.3.

(38)  Stanoviská č. 1/2007 a 2/2009.

(39)  Stanoviská č. 2/2009 a 5/2010.

(40)  Pozri správy o činnosti DV za roky 2005 – 2007 a 2008 – 2009.

(41)  Pozri predchádzajúce správy o činnosti DV a stanovisko DV č. 4/2011.

(42)  Články 9 a 10 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(43)  Už uvedený článok 6 ods. 2 rozhodnutia EK z 28. apríla 1999.

(44)  Pozri stanoviská DV č. 5/2008, 4/2010 a 5/2010.


PRÍLOHA I

KALENDÁR ZASADNUTÍ DOZORNÉHO VÝBORU

Rok 2011

Mesiac

Dátum zasadnutia

JANUÁR

pondelok 17. – utorok 18.

FEBRUÁR

utorok 15. – streda 16.

MAREC

utorok 15. – streda 16.

APRÍL

streda 6. – štvrtok 7.

MÁJ

utorok 10. – streda 11.

JÚN

utorok 28. – streda 29.

SEPTEMBER

utorok 6. – streda 7.

OKTÓBER

streda 5. (celý deň)

NOVEMBER

streda 8. – štvrtok 9.

NOVEMBER

utorok 29. – streda 30.


PRÍLOHA II

Zoznam stanovísk prijatých DV v období od 1. decembra 2005 do 30. novembra 2011

2005 – 2007

Stanovisko č. 2/2006 k reforme nariadenia (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)

Stanovisko č. 3/2006 Ukazovatele výkonnosti pre úrad OLAF

Stanovisko č. 1/2007 Správy úradu OLAF o vyšetrovaniach, ktoré prebiehajú dlhšie ako deväť mesiacov

Stanovisko č. 1/2006 Predbežný návrh rozpočtu úradu OLAF na rok 2007

Stanovisko č. 2/2007 Predbežný návrh rozpočtu úradu OLAF na rok 2008

2007 – 2008

Stanovisko č. 1/2008Prima facie non-cases“ (Prípady zjavne neodôvodnených obvinení)

Stanovisko č. 2/2008 Ročný plán riadenia úradu OLAF na rok 2008

Stanovisko č. 3/2008 Predbežný návrh rozpočtu úradu OLAF na rok 2009

2008 – 2009

Stanovisko č. 5/2008 Politika úradu OLAF v prípadoch de minimis

Stanovisko č. 1/2009 Ročný plán riadenia úradu OLAF na rok 2009

Stanovisko č. 2/2009 Správy úradu OLAF o vyšetrovaniach, ktoré prebiehajú dlhšie ako deväť mesiacov

Stanovisko č. 3/2009 Predbežný návrh rozpočtu úradu OLAF na rok 2010

2009 – 2010

Stanovisko č. 1/2010 Predbežný návrh rozpočtu úradu OLAF na rok 2011

Stanovisko č. 2/2010 k vymenovaniu generálneho riaditeľa úradu OLAF

Stanovisko č. 3/2010 k diskusnému dokumentu o reforme úradu OLAF

Stanovisko č. 4/2010 Plánovanie vyšetrovaní

Stanovisko č. 5/2010 Dodržiavanie základných práv a procesných záruk vo vyšetrovaniach úradu OLAF

2011

Stanovisko č. 1/2011 Prístup úradu OLAF k údajom zamestnancov uchovávaným Komisiou

Stanovisko č. 2/2011 Právomoci Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) na nezávislé vykonávanie vnútorných vyšetrovaní v rámci inštitúcií EÚ

Stanovisko č. 3/2011 Predbežný návrh rozpočtu úradu OLAF na rok 2012

Stanovisko č. 4/2011 k zmenenému a doplneného návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (EURATOM) č. 1074/1999

Stanovisko č. 5/2011 Zasielanie záverečných správ o prípadoch vypracovaných po vnútorných vyšetrovaniach ukončených bez ďalšieho konania Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) inštitúciám


PRÍLOHA III

STANOVISKO č. 1/2011

Prístup úradu OLAF k osobným údajom, ktoré má Komisia

V Bruseli 30. mája 2011

1.   Kontext

1.1.

Pokiaľ ide o posúdenie pôvodných informácií získaných úradom OLAF, oddelenie C4, „Operačné spravodajstvo“, poskytujúce podporu obom riaditeľstvám zodpovedným za vedenie vyšetrovania a operácií, musí byť schopné pohotovo, presne a diskrétne identifikovať podozrivú osobu, a to najmä v prípadoch možného konfliktu záujmov. Na tento účel úrad OLAF potrebuje prístup k informáciám nachádzajúcim sa v databázach ľudských zdrojov, ktoré spravuje Komisia. Úrad OLAF potrebuje predovšetkým prístup k údajom o jednotlivých zamestnancoch a ich rodinnom stave a rodinných príslušníkoch, prístup k ich domácim adresám a číslam telefónov, ako aj k dátumu narodenia zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Tieto posledné údaje sa označujú ako „genealogické údaje“.

1.2.

Úrad OLAF usiluje o to, aby prístup k informáciám nemal za následok poškodenie dobrého mena nevinných osôb, ktoré pracujú v Komisii alebo v iných orgánoch EÚ, a aby tam, kde sa obvinenia ukážu byť neopodstatnené, sa táto skutočnosť overila bez toho, aby sa obvinenia – ktoré sa niekedy zakladajú na nie dostatočne presvedčivých dôvodoch – dostali do širšieho obehu. Rovnako aj v prípade, keď sa potvrdí odôvodnenosť obvinenia, úrad OLAF usiluje o to, aby v tomto predbežnom štádiu bolo o tejto skutočnosti informovaných čo najmenej osôb a predišlo sa tak tomu, že sa o nej predčasne dozvie osoba, proti ktorej by sa potenciálne mohlo viesť vyšetrovanie.

1.3.

Úrad OLAF z tohto dôvodu navrhuje, aby istý obmedzený počet pracovníkov oddelenia C4 mal priamy a dôverný prístup umožňujúci len čítanie údajov (tzv. „pull“ prístup) ku genealogickým údajom, ktorý im umožní prezerať obmedzený súbor údajov s cieľom overiť si pravdivosť obvinení predtým, ako sa začne vyšetrovanie.

2.   Súčasná pozícia

2.1.

V článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1073/1999 sa ustanovuje, že:

úrad má právo na okamžitý a neohlásený prístup ku všetkým informáciám, ktoré majú orgány, inštitúcie, úrady a agentúry, a tiež na ich pracoviská. Úrad je splnomocnený kontrolovať účty orgánov, inštitúcií, úradov a agentúr. Úrad môže vyhotoviť kópie a urobiť si výpisy z každého dokumentu alebo z obsahu každého nosiča údajov nachádzajúcich sa v držbe orgánov, inštitúcií, úradov a agentúr a v prípade potreby zaistiť tieto dokumenty a údaje, aby sa vylúčilo akékoľvek riziko ich zmiznutia.

2.2.

Toto ustanovenie poskytuje úradu OLAF neobmedzený prístup (za predpokladu, že sú splnené požiadavky článku 4 ods. 1 (1) k údajom, ktoré má Komisia, vrátane údajov týkajúcich sa zamestnancov Komisie. Toto ustanovenie sa vzťahuje na interné vyšetrovania, ktoré už úrad OLAF začal.

2.3.

Generálny sekretariát je pripravený udeliť úradu OLAF tzv. „push“ prístup ku genealogickým údajom, ale nie „pull“ prístup, ktorý úrad požaduje. Ako dôvod odmietnutia poskytnutia „pull“ prístupu sa udáva ochrana údajov. Komisia tvrdí, že ako prevádzkovateľ osobných údajov musí žiadosti prefiltrovať a môže poskytnúť len tie osobné údaje, ktoré sú podľa jej názoru oprávnené, nevyhnutné a primerané. Zdá sa, že tento „proces filtrácie“ sa uplatňuje len na žiadosti, ktoré podáva úrad OLAF, keďže ostatné útvary Komisie majú priamy „pull“ prístup bez zasahovania prevádzkovateľa.

2.4.

Dozorný výbor sa obáva, že toto obmedzenie priameho a dôverného prístupu úradu OLAF ku genealogickým údajom, ktorý umožňuje len čítanie údajov, by mohlo ohroziť nezávislosť úradu vo vzťahu k jeho vyšetrovacej funkcii.

3.   Stretnutia s generálnym sekretariátom a s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov

3.1.

Dozorný výbor a členovia sekretariátu sa s cieľom prerokovať túto záležitosť stretli dvakrát – 25. novembra 2010 a 8. decembra 2010 – s pracovníkmi generálneho sekretariátu a 15. decembra 2010 sa stretli aj s generálnou tajomníčkou. Generálny sekretariát uznáva, že úrad OLAF „má skutočne právo na prístup k akejkoľvek databáze, ktorú považuje za relevantnú na účely začatia a realizácie vyšetrovania, a to ešte pred formálnym rozhodnutím o začatí vyšetrovania, ak sa žiadosť viaže na konkrétne číslo v systéme riadenia prípadov (Case Management System, CMS)“, ale tvrdí, že úrad OLAF nemôže mať priamy „pull“ prístup.

3.2.

Keďže na žiadosť úradu OLAF o prístup k údajom sa vzťahuje ustanovenie článku 7 ods. 2 druhej zarážky nariadenia (ES) č. 45/2001, úrad OLAF a dozorný výbor požiadali o stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov; v tejto súvislosti sa stretli dvakrát – 15. decembra 2010 a 25. marca 2011 – s pánom Hustinxom, európskym dozorným úradníkom pre ochranu osobných údajov.

4.   Stanovisko k ochrane údajov

4.1.

Podľa článku 7 ods. 2 druhej zarážky nariadenia (ES) č. 45/2001 (2) musí byť prenos údajov od Komisie úradu OLAF nevyhnutný.

4.2.

Nevyhnutnosť prenosu je potrebné overiť. Ak sú typ a rozsah požadovaných údajov vždy odlišné, nevyhnutnosť by sa mala overiť ex ante pri každom jednotlivom prístupe. Ak existujú kategórie podobných obmedzených prístupov majúcich rovnaký účel, ktorý by obidve strany mohli overiť ex post, je možné vykonávať overovanie nevyhnutnosti týchto jednotlivých kategórií. Toto je časť štruktúry, ktorú by mali spoločne vytvoriť prevádzkovateľ a príjemca údajov. V prijatom riešení sa musí rešpektovať požiadavka nevyhnutnosti a musí byť overiteľné. Musí zahŕňať aj prísne obmedzenie účelu.

4.3.

V opísanej situácii je úrad OLAF schopný vopred vymedziť nevyhnutnosť prenosu údajov, ktorá je vždy rovnaká: identifikovať osobu(-y) údajne zapojenú(-é) do veci, ktorá je predmetom posudzovania alebo vyšetrovania. Podľa vysvetlenia poskytnutého oddelením C.4, úrad OLAF potrebuje prístup k obmedzenému počtu dátových polí v databázach Komisie umožňujúci zabezpečenie náležitej identifikácie zamestnanca Komisie, ktorý je údajne zapojený do podvodu alebo nezrovnalosti. Dátové polia, ku ktorým úrad OLAF potrebuje mať na tento účel prístup, sú:

dátum narodenia,

adresa,

adresa pre prípad nehody a

telefónne číslo.

(K ďalším relevantným dátovým poliam, ako je meno, status, identifikačné číslo, pracovisko a trvanie pôsobenia na tomto pracovisku, majú prístup všetci zamestnanci Komisie v systéme Sysper 2).

4.4.

V prípadoch, kedy existuje podozrenie, že došlo ku konfliktu záujmov, ktoré sa týka rodinného príslušníka, bude úrad OLAF potrebovať aj prístup ku „genealogickým údajom“, aby si mohol overiť totožnosť príbuzných, ktorých by sa to mohlo týkať, vrátane partnera a príbuzných vo vzostupnej a/alebo zostupnej línii. V týchto prípadoch by išlo o tieto dátové polia:

meno,

dátum narodenia.

Samotný prístup by realizovala malá skupina (troch alebo štyroch) vyškolených spravodajských pracovníkov. Úrad OLAF okrem toho vedie veľmi podrobný protokol o každom prípade prístupu do týchto databáz. Zaznamenáva v ňom tieto informácie:

databáza, do ktorej sa uskutočnil prístup,

dátum,

pracovník, ktorý uskutočnil prístup k údajom,

číslo žiadosti v module spravodajských informácií CMS, na základe ktorej vznikla potreba prístupu a

číslo prípadu OF.

4.5.

Úrad OLAF očakáva, že neskôr v tomto roku budú tieto údaje zaznamenávané v systéme CMS už automaticky. Uvedené prístupové protokoly sú kedykoľvek k dispozícii na kontrolu prevádzkovateľovi, úradníkom pre ochranu údajov a európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

4.6.

Za týchto okolností, keď sa účel prenosu údajov obmedzuje na totožnosť osôb, a vedú sa presné protokoly o prístupe k údajom, sú podľa názoru dozorného výboru splnené požiadavky článku 7 ods. 2 a nie je potrebné žiadať súhlas prevádzkovateľa pred každým jednotlivým prístupom.

5.   Výklad článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001

5.1.

Zdá sa, že článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 umožňuje niekoľko rozdielnych scenárov. Mohol by sa vykladať tak, že zakladá štruktúrovaný dialóg medzi prevádzkovateľom údajov a príjemcom údajov, pretože obaja musia overiť nevyhnutnosť prenosu.

5.2.

Zdá sa, že „pull“ prístup sa nepriznáva automaticky, ale udeľuje sa na požiadanie v rámci Komisie v iných kontextoch. V nasledujúcich prípadoch bolo udelenie „pull“ prístupu problematické, avšak v poslednom z nich bol udelený:

komunikácia medzi systémami Sysper 1 a Sysper 2 – systém Sysper 1 bol problematický, pretože umožňoval „pull“ prístup bez dostatočných záruk alebo možnosti zistiť, ktoré osoby mali do systému prístup;

PNR (osobné záznamy o cestujúcich) – tu išlo o „pull“ prístup tretej krajiny, čo je neprijateľné;

ABAC a platobné transakcie – nemohli by fungovať bez „pull“ prístupu.

Neprijateľný však môže byť aj „push“ prístup, ak by sa osobné údaje poskytovali bez overenia nevyhnutnosti.

5.3.

Nezdá sa teda, že by z hľadiska ochrany údajov existovala akákoľvek zásadná prekážka, pre ktorú by sa úradu OLAF nemohol umožniť prístup k požadovaným údajom.

6.   Ďalší postup

6.1.

Podľa názoru dozorného výboru je „pull“ prístup úradu OLAF k osobným údajom, ktoré má Komisia, s cieľom zistiť ešte pred začatím vyšetrovania, či osobu možno identifikovať alebo v jej prípade vylúčiť podozrenie, základným predpokladom pre jeho prácu. Keby sa úradu OLAF odoprel tento prístup, mohlo by to ohroziť jeho nezávislosť vo vzťahu k jeho vyšetrovacej funkcii.

6.2.

Dozorný výbor odporúča upraviť „Memorandum o porozumení týkajúce sa kódexu správania s cieľom zabezpečiť včasnú výmenu informácií medzi úradom OLAF a Komisiou v súvislosti s interným vyšetrovaním vedeným úradom OLAF v Komisii.“ (3) Mohol by sa tu stanoviť protokol pre prístup k údajom Komisie v etape výberu, a to taký prístup, aký je stanovený v článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1073/1999 pre vyšetrovania, ktoré sa už začali.

6.3.

Výbor preto navrhuje, aby sa ako ďalší praktický krok začali rokovania medzi úradom OLAF a Komisiou s cieľom nájsť riešenie. Jedným z praktických návrhov je vymenovanie externého mediátora, ktorý má dôveru úradu OLAF aj Komisie. Vhodným mediátorom by mohol byť napr. bývalý vysokopostavený úradník alebo člen Komisie. Dozorný výbor preto odporúča, aby sa čo najskôr s Komisiou dohodlo vymenovanie vhodného mediátora s cieľom riešiť tento problém.

6.4.

Dozorný výbor vyslovuje nádej a očakávanie, že v tejto veci bude možné dosiahnuť dohodu. Dozorný výbor zastáva názor, že revízia nariadenia (ES) č. 1073/1999 je ideálnou a vhodnou príležitosťou na zmenu a doplnenie článku 4 s cieľom umožniť úradu OLAF pred otvorením prípadu a tiež v ktoromkoľvek štádiu vyšetrovania prístup k informáciám, ktoré majú inštitúcie.


(1)  Článok 4 ods. 1:

„Úrad vykonáva administratívne vyšetrovania v orgánoch, inštitúciách, úradoch a agentúrach (ďalej len ‚interné vyšetrovania‘).

Tieto interné vyšetrovania sa vykonávajú v súlade s ustanoveniami zmluvy, najmä Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, a s prihliadnutím na služobný poriadok za podmienok a v súlade s postupmi uvedenými v uvedených nariadeniach a v rozhodnutiach prijatých jednotlivými orgánmi, inštitúciami, úradmi a agentúrami. Orgány sa navzájom poradia o pravidlách, ktoré majú byť stanovené v týchto rozhodnutiach.“

(2)  

„Článok 7

Prenos osobných údajov v rámci alebo medzi inštitúciami alebo orgánmi Spoločenstva

Bez toho, aby boli dotknuté články 4, 5, 6 a 10:

1.

Osobné údaje sa prenášajú v rámci inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva alebo iným inštitúciám a orgánom iba vtedy, ak sú údaje nevyhnutné na legitímne plnenie úloh patriacich do právomoci príjemcu.

2.

Ak sú údaje prenášané následne po žiadosti príjemcu, znášajú tak prevádzkovateľ, ako aj príjemca zodpovednosť za legitímnosť tohto prenosu.

Od prevádzkovateľa sa požaduje overiť právomoc príjemcu a vypracovať predbežné zhodnotenie nevyhnutnosti prenosu údajov. Ak vzniknú pochybnosti, pokiaľ ide o túto nevyhnutnosť, prevádzkovateľ požiada príjemcu o ďalšie informácie

Príjemca zabezpečí, aby bolo možné následne overiť nevyhnutnosť prenosu údajov.

3.

Príjemca spracuje osobné údaje iba na účely, na ktoré boli prenášané.“

(3)  SEK 871, 14.8.2003 (konsolidované znenie).


PRÍLOHA IV

STANOVISKO č. 2/2011

Právomoci Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) nezávisle vykonávať interné vyšetrovania v inštitúciách EÚ

V Bruseli 13. júna 2011

Kontext

1.

Dňa 20. marca 2011 noviny Sunday Times uverejnili článok s titulkom Europoslanec tvrdí, že zarába viac ako 450 000 EUR ročne na „službičkách“ pre klientov. Je jedným z troch poslancov, ktorí boli ochotní prijať hotovosť za to, že pomôžu zmeniť právne predpisy EÚ. V novinovom článku sa vysvetľovalo, ako reportéri „vydávajúci sa za lobistickú firmu“ ponúkli trom poslancom Európskeho parlamentu hotovosť (v dvoch prípadoch do výšky 100 000 EUR ročne) za podanie pozmeňujúcich návrhov k právnym predpisom, čo „títo aj urobili“ a pozmeňujúce návrhy predložili. Novinári informovali o svojich stretnutiach v priestoroch Európskeho parlamentu aj mimo neho, o telefonických rozhovoroch, e-mailoch, korešpondencii a o zasielaní faktúr medzi nimi a niektorými poslancami. Keď Sunday Times zverejnili toto utajené vyšetrovanie, dvaja z týchto poslancov sa hneď na druhý deň vzdali poslaneckého mandátu a tretí bol vylúčený z jeho politickej skupiny (1).

2.

Dňa 22. marca začal Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) interné vyšetrovanie založené na tomto právnom základe – „článok 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999 v spojení s rozhodnutím Európskeho parlamentu o podmienkach a spôsoboch vnútorného vyšetrovania v boji proti podvodom, korupcii a ďalšej protiprávnej činnosti poškodzujúcej záujmy spoločenstiev (príloha XII rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu)“.

3.

Dňa 15. apríla 2011 generálny riaditeľ úradu OLAF požiadal dozorný výbor o stanovisko k právomociam úradu OLAF začať a viesť interné vyšetrovanie vo vnútri inštitúcií a k obmedzeniam, ktoré vyplývajú z výsad a imunít ich členov, najmä poslancov EP a ktoré sa týkajú práva na okamžitý a neoznámený prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré majú inštitúcie, ako aj do ich objektov.

Právomoci úradu OLAF nezávisle viesť interné vyšetrovania

4.

V článku 12 nariadenia (ES) č. 1073/1999 sa ustanovuje, že generálny riaditeľ úradu OLAF nesmie prijímať pokyny od žiadnej inštitúcie pri výkone svojej funkcie s ohľadom na začatie a vykonávanie interných vyšetrovaní.

Interné vyšetrovania v súvislosti s protiprávnym správaním

5.

OLAF je zodpovedný za začatie a vykonávanie administratívnych vyšetrovaní v inštitúciách na účely boja proti podvodom, korupcii a ostatným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie.

V tejto súvislosti má právomoc vyšetrovať závažné veci spojené s výkonom povolania predstavujúce zanedbávanie povinností úradníkov, ktoré môže viesť k disciplinárnemu, prípadne k trestnému konaniu, a vyšetrovať rovnako závažné neplnenie povinností zo strany členov inštitúcií. (2)

6.

Dozorný výbor konštatuje, že pokiaľ ide o zodpovednosť úradu OLAF za interné vyšetrovania vo vnútri inštitúcií, tá sa vzťahuje na všetky činnosti spojené s ochranou záujmov Spoločenstva pred protiprávnym správaním, ktoré by mohlo viesť k administratívnemu alebo trestnému konaniu.

7.

Tieto činnosti sa podrobne uvádzajú v rozhodnutí Európskeho parlamentu (EP) o podmienkach a spôsoboch vnútorného vyšetrovania v boji proti podvodom, korupcii a ďalšej protiprávnej činnosti poškodzujúcej záujmy spoločenstiev, na základe odôvodnenia 5 a článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

Do rozsahu vyšetrovaní úradu OLAF patria situácie, ako je konflikt záujmov, povinnosť správať sa čestne vo vzťahu k prijímaniu výhod, zdržanie sa konania alebo správania, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť postavenie člena, alebo závažné previnenie  (3).

8.

Dozorný výbor zastáva názor, že všetky uvedené veci patria medzi skutkové okolnosti, ktoré údajne nastali, a ako také sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti vyšetrovacích právomocí úradu OLAF, ako sa uvádza v článku 10 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu: „Vnútorné vyšetrovania vedené Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).“

Interné vyšetrovania činností poškodzujúcich finančné záujmy EÚ

9.

Dozorný výbor zastáva názor, že medzi podvody, korupciu a ďalšie nezákonné činnosti poškodzujúce „finančné záujmy Európskej únie“ patria aj činnosti, ktoré síce priamo nesúvisia s rozpočtom Spoločenstva, ale mohli by poškodiť finančné záujmy Spoločenstva v širšom zmysle slova v dôsledku ich nepriaznivého vplyvu na jeho aktíva. (4)

10.

Dozorný výbor súhlasí so stanoviskom generálneho advokáta v uvedenom prípade, podľa ktorého „zdroj dotknutých aktív nie je rozhodujúci (...); zabezpečenie riadneho využívania všetkých finančných prostriedkov, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Spoločenstva, sa musí považovať (…) za súčasť finančných záujmov Spoločenstva, a preto sa naň môžu uplatňovať opatrenia prijímané na základe článku 280 ods. 4 Zmluvy o ES“ (5).

11.

Dozorný výbor pripomína rozhodnutia Súdneho dvora v tejto otázke, podľa ktorých pojem „finančné záujmy Spoločenstva“ je zrejme širší ako pojem „príjmy a výdavky Spoločenstva“: „skutočnosť, že orgán, úrad alebo agentúra vďačí za svoju existenciu Zmluve o ES, znamená, že bol(-a) vytvorený(-á) s cieľom prispieť k dosahovaniu cieľov Európskeho spoločenstva, a že je súčasťou rámca Spoločenstva, takže prostriedky, ktorými disponuje na základe zmluvy, sú svojou podstatou vecou konkrétneho a priameho finančného záujmu Spoločenstva (6).

12.

Dozorný výbor zdôrazňuje, že riadne využívanie finančných prostriedkov, ktorými disponuje EP na zabezpečenie výkonu parlamentného mandátu: platy poslancov, náhrada výdavkov (cestovných výdavkov, výdavkov na telefón...), vyplácanie príspevkov atď., je založené na dodržiavaní nariadenia o rozpočtových pravidlách a na zásade, že tieto finančné prostriedky sú vyhradené výlučne na financovanie činností spojených s výkonom poslaneckého mandátu  (7), a nie na činnosti motivované osobným prospechom.

Povinnosť informovať a spolupracovať s úradom OLAF

13.

V článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1073/1999 sa ustanovuje, že orgány, inštitúcie, úrady a agentúry bezodkladne postúpia úradu všetky informácie týkajúce sa možných prípadov podvodu alebo korupcie alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti.

14.

Dozorný výbor zdôrazňuje zásadnú povinnosť všetkých inštitúcií a ich členov plne spolupracovať s úradom OLAF a poskytovať mu informácie a pomoc pri praktickej realizácii vyšetrovaní. Jednoznačným plnením týchto povinností umožnia úradu OLAF viesť vyšetrovania za rovnakých podmienok vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Spoločenstva. (8) Nedostatočná spolupráca spochybňuje vierohodnosť nástrojov, ktoré inštitúcie prijali na boj proti všetkým typom podvodov, korupcie, nezákonných činností alebo protiprávneho správania.

15.

Dozorný výbor sa domnieva, že pravidlá ustanovené v rokovacom poriadku EP, ktoré zahŕňajú opatrenia potrebné na hladký priebeh vyšetrovaní vedených úradom OLAF, sa majú dôsledne dodržiavať (9).

Úvodné štádium vyšetrovania

16.

Dozorný výbor sa domnieva, že je predčasné kategoricky uprieť úradu OLAF právomoc vyšetrovať údajné skutkové okolnosti v úvodnom štádiu vyšetrovania, a to najmä v prípadoch údajnej korupcie a protiprávneho správania, ktorých zložitosť neumožňuje overiť všetky nezákonné činnosti hneď na začiatku vyšetrovania.

Prístup úradu OLAF do objektov inštitúcií: výsady a imunity poslancov Európskeho parlamentu

17.

Dozorný výbor poukazuje na to, že tieto interné vyšetrovania možno viesť len za predpokladu, že úradu OLAF sa zaručí prístup do všetkých objektov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, a k všetkým informáciám a dokumentom, ktoré majú. Túto kľúčovú právomoc musí vykonávať generálny riaditeľ úradu OLAF úplne nezávisle, pričom pri jej praktickom výkone úradu OLAF pomáhajú bezpečnostné úrady inštitúcií (10).

18.

OLAF vykonáva administratívne vyšetrovania v rámci inštitúcií v súlade s pravidlami obsiahnutými v zmluvách, najmä v protokole o výsadách a imunitách. OLAF má právo na okamžitý a neoznámený prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré majú orgány, inštitúcie, úrady a agentúry, a do ich objektov. Je oprávnený preskúmať účty inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. OLAF môže robiť kópie alebo výpisy z akéhokoľvek dokumentu alebo obsahu nosiča údajov, ktoré majú orgány, inštitúcie, úrady a agentúry a v prípade potreby zaistiť takéto dokumenty alebo informácie, aby sa vylúčilo akékoľvek riziko ich zmiznutia (11).

19.

Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie obsahuje viacero pravidiel týkajúcich sa výsad a imunít poslancov Európskeho parlamentu (články 7 až 9). Voči členom Európskeho parlamentu sa nesmie v žiadnej forme viesť vyšetrovanie, nesmú byť zadržaní alebo stíhaní pre vyjadrené názory alebo pre hlasovanie pri výkone svojich úloh. Imunity sa nemožno domáhať, ak je člen EP pristihnutý pri páchaní trestného činu.

20.

Dozorný výbor poukazuje na to, že Súd prvého stupňa v tejto súvislosti rozhodol, že „protokol odkazuje na členov Parlamentu len všeobecným spôsobom a neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sa výslovne týkalo interných vyšetrovaní v Európskom parlamente (...). Ako poznamenal predseda Súdu prvého stupňa v odseku 107 uznesenia vo veci Rothley a i. proti Európskemu parlamentu, nemožno vopred vylúčiť riziko, že vedením vyšetrovania by sa úrad [OLAF] mohol dopustiť konania, ktoré poškodzuje imunitu požívanú všetkými členmi Európskeho parlamentu. Keby však k tomu došlo, každý člen Európskeho parlamentu vystavený takémuto konaniu by v prípade, že by ho považoval za poškodzujúce, mohol využiť súdnu ochranu a právne prostriedky nápravy ustanovené zmluvou (12).

21.

Dozorný výbor to považuje za citlivú oblasť, v súvislosti s ktorou stojí za pozornosť stanovisko generálneho advokáta vo veci 167/02: „Pokiaľ ide o opatrenia prijímané úradom OLAF v priebehu interného vyšetrovania, považujem za pravdepodobné – aj keď sa len ťažko možno abstraktne vyjadrovať k prijateľnosti budúcich konaní – že v súlade s rozhodnutím Súdu prvého stupňa a s názorom ostatných strán by členovia Európskeho parlamentu, ktorí sa domnievajú, že boli poškodené ich práva, mali viacero možností dať podnet na súdne konanie. Komisia poukazuje na rad právnych úkonov, voči ktorým by bolo možné takto namietať: rozhodnutie riaditeľa úradu OLAF o začatí interného vyšetrovania v súlade s druhým odsekom článku 5 nariadenia, rôzne opatrenia prijímané úradom OLAF v priebehu vyšetrovania, vrátane rozhodnutia o prístupe do kancelárií, o zaistení dokumentov alebo o vyžiadaní ústnych informácií, ako aj explicitný alebo implicitný súhlas dotknutej inštitúcie.

Zdá sa mi však, že vzhľadom na nutnosť diskrétneho a rýchleho konania pri odhaľovaní podvodov nie je možné vyhnúť sa istému riziku tohto druhu. Je však potrebné uviesť, že namietané opatrenie zahŕňa prvky zamerané na minimalizáciu tohto rizika. Napríklad podľa článku 5 vzorového rozhodnutia musia byť členovia urýchlene informovaní o tom, že boli zahrnutí do vyšetrovania, pokiaľ to nie je na ujmu vyšetrovania. Podľa tohto článku sa v záveroch úradu OLAF nesmú uviesť mená členov bez toho, aby boli najprv vypočutí, pokiaľ nie je podľa vnútroštátnych vyšetrovacích postupov potrebné zachovať absolútne utajenie“ (13).

22.

Dozorný výbor sa domnieva, že OLAF by mal postupovať v prísnom súlade s týmito pravidlami a po dôkladnom vyhodnotení rizika existujúceho v každom jednotlivom prípade a primeranosti uvažovaných opatrení.

23.

Dozorný výbor pripomína, že Súdny dvor dospel vo veci T-17/00 k záveru, že zmyslom ustanovení „týkajúcich sa spolupráce s úradom OLAF alebo poskytovania informácií úradu OLAF – bez ohľadu na ich presný rozsah – je ukladať povinnosti členom Európskeho parlamentu, pri ktorých sa členovia v každom danom prípade v prvom rade rozhodnú, či budú postupovať v súlade s týmito povinnosťami, alebo či podľa nich nebudú postupovať, ak sú presvedčení, že tak môžu konať bez toho, aby porušili právo Spoločenstva. Ak sa v konkrétnom prípade člen Parlamentu rozhodne uplatniť takýto prístup, všetky následné opatrenia prijaté Európskym parlamentom vo vzťahu k tomuto členovi a v jeho neprospech budú v zásade podliehať súdnemu preskúmaniu (14).

Pokiaľ ide o rozličné opatrenia, ktoré by OLAF mohol prijať pri výkone svojich vyšetrovacích právomocí, Súdny dvor prihliadal na riziko, že OLAF by mohol urobiť krok, ktorý by bol zásahom do imunity požívanej všetkými členmi EP, a pripomenul, že kontrola zákonnosti úkonov inštitúcií bola zverená súdu Spoločenstva (15).

24.

Dozorný výbor sa domnieva, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry (ktoré nie sú „osobou dotknutou“ vyšetrovaním úradu OLAF) majú plne spolupracovať s úradom OLAF a zdržať sa prijímania opatrení, ktoré by úradu bránili vykonávať jeho vyšetrovacie právomoci.

Dozorný výbor zastáva názor, že bránenie úradu OLAF vo vykonávaní tejto kľúčovej vyšetrovacej právomoci na základe výkladu jeho mandátu niektorou inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou, predstavuje obmedzenie pre nezávislé vedenie vyšetrovaní úradom OLAF.

25.

Dozorný výbor odporúča, aby OLAF prísne dodržiaval procesné pravidlá a existujúcu judikatúru v tejto oblasti.


(1)  Článok v novinách Sunday Times z 20. marca 2011.

(2)  Článok 1 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(3)  Pozri článok 10 rokovacieho poriadku EP, odôvodnenia 2, 3 a 4 Medziinštitucionálnej dohody z 25. mája 1999 a rozhodnutie EP o podmienkach a spôsoboch vnútorného vyšetrovania v boji proti podvodom, korupcii a ďalšej protiprávnej činnosti poškodzujúcej záujmy spoločenstiev z 18. novembra 1999, ako aj články 11, 12, 13, 14, 16, 17 a 22 Služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev.

(4)  Stanovisko generálneho advokáta Jacobsa, vec C-11/00 Komisia/ECB, bod 118.

(5)  V súčasnosti článok 325 Zmluvy o EÚ. Pozri vec C-11/00, stanovisko generálneho advokáta Jacobsa, bod 118.

(6)  Pozri veci C-11/00 Komisia/ECB a C-15/00 Komisia/EIB.

(7)  Pozri Štatút poslancov Európskeho parlamentu – rozhodnutie EP z 28. septembra 2005 (články 9 a 10), rozhodnutia týkajúce sa vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov EP z 19. mája a 9. júla 2008 a následné rozhodnutia ktorými sa menia a dopĺňajú tieto vykonávacie pravidlá (články 10, 25, 28, 32, 61, 62, 66, 67, 68…) a rokovací poriadok Európskeho parlamentu, marec 2011 (články 9 a 10).

(8)  Pozri článok 3 Pomoc bezpečnostného úradu„Bezpečnostný úrad Európskeho parlamentu je na žiadosť riaditeľa úradu povinný pomáhať úradu v praktickom vykonávaní vyšetrovania“ a odôvodnenie bod 6 rozhodnutia EP z 18. novembra 1999.

(9)  Pozri článok 10 rokovacieho poriadku EP a rozhodnutie EP o podmienkach a spôsoboch vnútorného vyšetrovania v boji proti podvodom, korupcii a ďalšej protiprávnej činnosti poškodzujúcej záujmy spoločenstiev prijatým 18. novembra 1999.

(10)  Pozri odôvodnenie 11 nariadenia (ES) č. 1073/1999 a článok 3 Medziinštitucionálnej dohody a relevantné rozhodnutia každej inštitúcie.

(11)  Článok 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(12)  Pozri vec T-17/00, Willi Rothley a i./Európsky parlament, rozsudok z 26. februára 2002, body 72 a 73.

(13)  Pozri stanovisko generálneho advokáta Jacobsa vo veci C-167/02 P, Willi Rothley a i./Európsky parlament, body 56 až 61.

(14)  Pozri vec C-167/02 P, bod 49.

(15)  Pozri vec C-167/02 P body 46, 50 a 51.


PRÍLOHA V

STANOVISKO č. 3/2011

Predbežný návrh rozpočtu úradu OLAF na rok 2012

V Bruseli 14. júla 2011

Dozorný výbor úradu OLAF preskúmal 16. 3. 2011 a 10. 5. 2011„Predbežný návrh rozpočtu Európskeho úradu pre boj proti podvodom OLAF na rok 2012“ a prijal nasledujúce stanovisko:

a)   Administratívna nezávislosť úradu OLAF od Komisie

Návrh rozpočtu úradu OLAF na rok 2012 bol v plnom súlade s požiadavkami Komisie, že v roku 2012 nedôjde k zvýšeniu zdrojov pre žiadne útvary Komisie. Dozorný výbor bol však informovaný, že Komisia nedávno predložila požiadavku na dodatočné zníženie rozpočtu s cieľom reagovať na očakávané ťažkosti počas rokovaní o rozpočte na rok 2012. V porovnaní s pôvodným návrhom rozpočtu úradu OLAF by išlo o zníženie na úrovni 1,47 % (857 000 EUR), ktoré by sa týkalo týchto troch oblastí:

75 000 EUR (2,8 %) – externí zamestnanci,

159 000 EUR (4,8 %) – ostatné výdavky na riadenie (konkrétne výdavky na služobné cesty),

587 000 EUR (4,9 %) – budovy a súvisiace náklady,

36 000 EUR (2,25 %) – financovanie opatrení na boj proti podvodom.

Hoci si dozorný výbor uvedomuje politické skutočnosti, ktorým EÚ v súčasnej neľahkej hospodárskej situácii čelí, ako aj z toho vyplývajúcu potrebu inštitúcií EÚ zintenzívniť úsilie pri dosahovaní úspor vo všetkých oblastiach administratívnych výdavkov, chcel by vyjadriť svoje obavy týkajúce sa navrhovaného dodatočného zníženia rozpočtu – a to najmä v súvislosti s rozpočtovými riadkami týkajúcimi sa riadenia ľudských zdrojov (A3 01 02), ktoré by mali priamy vplyv na vykonávanie vyšetrovacej činnosti úradu OLAF. Dozorný výbor vyslovuje určité pochybnosti, pokiaľ ide o navrhované zníženie rozpočtových riadkov týkajúcich sa operačných činností úradu OLAF. Úrad OLAF je vyšetrovací útvar, ktorý by mal práve v čase finančnej krízy zintenzívniť kontrolu výdavkov a príjmov. Dodatočné obmedzenie výdavkov navrhované Komisiou by podľa úradu OLAF viedlo v jeho operačných oddeleniach k:

prerušeniu zmluvy s minimálne piatimi zmluvnými zamestnancami,

ukončeniu zmluvy s dvoma dočasnými zamestnancami,

oneskorenému začatiu procesu prijímania zamestnancov s cieľom nahradiť riaditeľov riaditeľstiev B a C,

ďalšiemu oneskoreniu pri reklasifikácii spravidla dočasných zamestnancov, ktorá sa väčšinou týka vyšetrovateľov v operačných útvaroch vo vysokých platových triedach.

Dozorný výbor by chcel predovšetkým poukázať na skutočnosť, že v záujme posilnenia nezávislosti úradu OLAF ako vyšetrovacieho orgánu má generálny riaditeľ úradu OLAF, ako povoľujúci úradník, explicitne na základe nariadenia 1073/99 výlučnú právomoc pri príprave návrhu rozpočtu, a to po porade s dozorným výborom. Zásadu rozpočtovej autonómie úradu OLAF Komisia okrem toho upevnila v roku 1999 (1), keď pre tento úrad vytvorila osobitný rozpočtový riadok.

Je prirodzené, že úrad OLAF, ktorý je administratívne pričlenený ku Komisii, by mal svoje operačné činnosti vykonávať úplne nezávisle a na túto vyšetrovaciu funkciu by mali byť preto vyčlenené dostatočné zdroje. Z tohto dôvodu by mal disponovať takými finančnými a ľudskými zdrojmi, aké sú nevyhnutné na vykonávanie jeho úloh, a to minimálne na úrovni, ktorá bola v súvislosti s personálnymi kapacitami odsúhlasená počas predchádzajúcich rokovaní o rozpočte. Dozorný výbor sa domnieva, že Komisia by mala dodržiavať zásadu rozpočtovej autonómie, najmä vzhľadom na to, že úrad OLAF nenavrhol žiadne zvýšenie rozpočtu v porovnaní s rozpočtom prijatým na rok 2011. Ak však napriek uvedeným skutočnostiam dôjde k zníženiu rozpočtu až do výšky navrhovanej Komisiou, úrad OLAF by mal mať možnosť pristúpiť k zníženiu prostriedkov v tých častiach rozpočtu, kde to považuje za vhodné.

Záverom možno konštatovať, že dozorný výbor zásadne nesúhlasí s pozíciou Komisie počas diskusií o rozpočte.

Odporúčania:

Dozorný výbor podporuje návrh rozpočtu úradu OLAF na rok 2012, ktorý nepredpokladá žiadne zvýšenie administratívnych výdavkov.

Dozorný výbor zásadne nesúhlasí s dodatočnými úsporami pri výdavkoch na zamestnancov. Komisia by mala tento krok opätovne zvážiť, aby neohrozila úrad OLAF pri vyšetrovaní jednotlivých prípadov.

Ak však k dodatočnému zníženiu rozpočtu skutočne dôjde, dozorný výbor odporúča, aby mal generálny riaditeľ úradu OLAF možnosť slobodne rozhodnúť, ktorých rozpočtových riadkov sa toto zníženie bude týkať.

b)   Operačná nezávislosť úradu OLAF a riadenie ľudských zdrojov

Rozpočtové riadky týkajúce sa zamestnancov predstavujú v návrhu rozpočtu úradu OLAF takmer 70 % celkových administratívnych výdavkov. Z tohto dôvodu by chcel dozorný výbor opätovne zdôrazniť potrebu kvalitnejšej politiky v oblasti ľudských zdrojov, ku ktorej by mohlo prispieť aj vypracovanie stratégie odzrkadľujúcej operačné priority stanovené vedením úradu.

Dozorný výbor už v predchádzajúcich stanoviskách k rozpočtu pripomenul, že riadenie ľudských zdrojov je kľúčovým faktorom pri podpore vyšetrovania a malo by prispieť k zvýšeniu výkonnosti a účinnosti vyšetrovacej činnosti. Vzhľadom na absenciu jasnej stratégie v tejto oblasti je pre dozorný výbor náročné zaujať stanovisko k účinnému a efektívnemu využívaniu administratívnych rozpočtových zdrojov.

Dozorný výbor nerozumie, prečo Európska komisia ani po šiestich rokoch neprijala žiadne opatrenia, pokiaľ ide o preradenie dočasných zamestnancov úradu OLAF do inej platovej triedy. O tejto možnosti sa uvažuje už od júna 2005, pričom dozorný výbor ju vedúcim riadiacim pracovníkom úradu OLAF preložil niekoľkokrát. Dozorný výbor vyjadruje v tejto súvislosti vážne obavy.

Dozorný výbor podporuje jasnejšie formulovanú politiku v oblasti ľudských zdrojov, pretože vďaka účinnejšiemu a efektívnejšiemu riadeniu vyšetrovania by sa posilnila vyšetrovacia funkcia úradu OLAF, a tým aj jeho operačná nezávislosť.

Odporúčania:

Úrad OLAF by mal vypracovať stratégiu v oblasti ľudských zdrojov, ktorá by vychádzala z jasných politických priorít odsúhlasených vedením úradu.

Všetci dočasní zamestnanci úradu OLAF by mali byť preradení do príslušnej platovej triedy.

c)   Rozpočet dozorného výboru a jeho sekretariát

Dozorný výbor potvrdzuje svoje stanovisko, pokiaľ ide o osem zamestnancov sekretariátu (päť úradníkov kategórie AD a traja úradníci kategórie AST) vyčlenených v návrhu rozpočtu na rok 2012. Toto opatrenie by dozornému výboru umožnilo, aby svoj právny mandát plnil úplne nezávisle. Celkový počet ôsmich pracovných miest požadovaných pre sekretariát je v súlade s predchádzajúcou požiadavkou dozorného výboru. Okrem toho je dôležité, aby bol dozorný výbor schopný vykonávať svoju monitorovaciu a kontrolnú funkciu, ktorú naň preniesli tri inštitúcie. Z tohto dôvodu by mali Parlament, Rada a Komisia zabezpečiť, aby sa zachoval súčasný počet zamestnancov sekretariátu dozorného výboru.

Odporúčania:

V návrhu rozpočtu na rok 2012 by malo byť osem zamestnancov vyčlenených pre sekretariát dozorného výboru.

d)   Záver

Dozorný výbor vyjadruje návrhu rozpočtu úradu OLAF na rok 2012 podporu. Zásadne však nesúhlasí so znížením rozpočtových prostriedkov a s návrhmi Európskej komisie. Dozorný výbor vydáva preto negatívne stanovisko k predbežnému návrhu rozpočtu úradu OLAF na rok 2012 vypracovanému Európskou komisiou.


(1)  Rozhodnutie 1999/352/ES, ESUO a Euratom, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).


PRÍLOHA VI

STANOVISKO č. 4/2011

k zmenenému a doplnenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999

V Bruseli 20. septembra 2011

OBSAH

1.

ÚVOD

2.

POSILNENIE ÚČINNOSTI A EFEKTÍVNOSTI VYŠETROVANÍ

2.1.

Spresnenie úlohy OLAF-u

2.2.

Skrátenie trvania vyšetrovaní

2.2.1.

Skrátenie trvania vyšetrovaní zo strany OLAF-u

2.2.2.

Monitorovanie trvania vyšetrovaní

2.3.

Zlepšenie spolupráce s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami a výmeny informácií s nimi

2.3.1.

Poskytovanie informácií inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram zo strany OLAF-u

2.3.2.

Nadväzné opatrenia prijaté inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami na základe odporúčaní OLAF-u

2.3.3.

Prístup OLAF-u k informáciám uchovávaným inštitúciami, úradmi, orgánmi a agentúrami

2.4.

Zlepšenie spolupráce s členskými štátmi a výmeny informácií s nimi

2.4.1.

Operačná pomoc od členských štátov

2.4.2.

Zasielanie informácií členským štátom zo strany OLAF-u

2.4.3.

Nadväzné opatrenia členských štátov prijaté na základe odporúčaní OLAF-u

2.5.

Podpora spolupráce medzi OLAF-om a Europolom, Eurojustom, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

3.

POSILNENIE ZODPOVEDNOSTI OLAF-u

3.1.

Posilnenie procesných práv

3.2.

Ustanovenie revízneho postupu

3.2.1.

Potreba pravidelnej kontroly zákonnosti vyšetrovaní

3.2.2.

Potreba mechanizmu pre sťažnosti

3.3.

Prijatie procesných pravidiel

4.

POSILNENIE NEZÁVISLOSTI OLAF-u

4.1.

Spresnenie úlohy dozorného výboru

4.1.1.

Úloha dozorného výboru

4.1.2.

Podpora dozorného výboru

4.2.

Spresnenie úlohy generálneho riaditeľa

4.2.1.

Delegovanie právomocí a zastupovanie

4.2.2.

Interný orgán, s ktorým sa má generálny riaditeľ radiť

4.3.

Ustanovenie výmeny názorov

1.   ÚVOD

1.

Dozorný výbor (ďalej len „DV“) víta zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999. Výbor oceňuje úsilie vynaložené Európskou komisiou s cieľom začať reformu nariadenia (ES) č. 1073/1999 a jej zámery posilniť efektívnosť, účinnosť a zodpovednosť OLAF-u, a zároveň zachovať jeho nezávislosť v oblasti vyšetrovaní. DV však zastáva názor, že niektoré aspekty reformy by bolo dobré ďalej spresniť a zmeniť a doplniť.

2.

DV analyzoval návrhy upraveného znenia pripravené Komisiou (1) a zmenené a doplnené Radou (2), ako aj uznesenie Európskeho parlamentu (3). Okrem toho DV zohľadnil predchádzajúce vlastné stanoviská k reforme nariadenia (ES) č. 1073/1999 (4), ako aj stanoviská Európskeho dvora audítorov (5) a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (6). Toto stanovisko nadväzuje na ciele, ktoré Komisia stanovila vo svojom zmenenom a doplnenom návrhu zo 17. marca 2011.

2.   POSILNENIE ÚČINNOSTI A EFEKTÍVNOSTI VYŠETROVANÍ

2.1.   Spresnenie úlohy OLAF-u

3.

DV poznamenáva, že pojem „administratívne vyšetrovanie“ uvedený v súčasnom nariadení (7), sa týka vyšetrovaní v rámci inštitúcií ako aj externých vyšetrovaní týkajúcich sa hospodárskych subjektov. Skúsenosti preukázali, že táto dichotómia je často neprirodzená a mätúca. Ak hospodársky subjekt využil neoprávnenú výhodu, mohlo to byť dôsledkom konania osoby, na ktorú sa vzťahuje Služobný poriadok. Preto je potrebné spresniť článok 1 nového nariadenia a uviesť, že OLAF bol zriadený, aby vykonával administratívne vyšetrovania, ktoré majú buď interný, externý alebo obojaký charakter. Je potrebné poznamenať, že úlohy OLAF-u zahŕňajú aj koordináciu operácií medzi príslušnými orgánmi a členskými štátmi.

4.

DV víta snahu definovať v článku 2 niektoré pojmy ako sú „administratívne vyšetrovania“, „dotknuté osoby“ a „Služobný poriadok“. Hoci je zavedenie týchto zmien a doplnení hodnotné, zostáva naďalej obmedzené, pretože sa malo týkať aj definícií mnohých ďalších pojmov z oblasti boja proti podvodom, akými sú napr. „finančné záujmy EÚ“ alebo „korupcia“, ktoré sa nachádzajú v nariadení (ES) č. 1073/1999. Tento proces bude úplný, ak zákonodarca skonsoliduje znenia všetkých právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti podvodom.

5.

DV so sklamaním poznamenáva, že právomoc OLAF-u vykonávať vyšetrovania nie je jasne definovaná, najmä pokiaľ ide o vyšetrovania v rámci inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. Znením článku 1 zmeneného a doplneného návrhu sa vynímajú z právomoci OLAF-u prípady, ktoré nemajú vplyv na finančné záujmy EÚ (8). DV však konštatuje, že iné platné právne nástroje oprávňujú OLAF viesť interné vyšetrovania v prípadoch, ktoré sú nad rámec ochrany finančných záujmov EÚ (9). Nedávne skúsenosti okrem toho poukazujú na potrebu jasnejších pravidiel týkajúcich sa vyšetrovaní v rámci inštitúcií tých obvinení zo závažných pochybení osôb, na ktoré sa nevzťahuje Služobný poriadok, ktoré nemajú vplyv na finančné záujmy EÚ, ale môžu viesť k disciplinárnemu alebo trestnému konaniu. Konsolidácia právnych predpisov v oblasti boja proti podvodom by mohla zabrániť takýmto nekonzistentnostiam alebo vyplniť medzery v platných právnych predpisoch. DV zastáva názor, že v prípade chýbajúcej konsolidácie, čo považuje za poľutovaniahodné, si definícia právomocí OLAF-u v zmenenom a doplnenom návrhu vyžaduje ďalšie spresnenie.

6.

DV je preto toho názoru, že generálny riaditeľ OLAF-u (GR) by mal byť oprávnený podať návrh na Súdny dvor, ak dospeje k názoru, že opatrenie prijaté akoukoľvek inštitúciou (nielen Komisiou, ako sa navrhuje) spochybňuje jeho nezávislosť alebo nezávisle vykonávanie jeho vyšetrovaní. Podobne by mal byť generálny riaditeľ alebo ním poverený zamestnanec OLAF-u oprávnený konať vo veciach týkajúcich sa vykonávania vyšetrovaní zo strany OLAF-u, ktoré sa predkladajú vnútroštátnym súdnym orgánom, ako sa navrhuje v článku 12a) uznesenia EP.

2.2.   Skrátenie trvania vyšetrovaní

2.2.1.   Skrátenie trvania vyšetrovaní zo strany OLAF-u

7.

DV vždy nabádal OLAF, aby uskutočňoval vyšetrovania v čo najkratšom možnom čase. DV konštatuje, že OLAF má k dispozícii obmedzené zdroje, a bude to tak naďalej počas úsporných opatrení v rámci rozpočtu. Inštitúcie však musia jasne preukázať, že napriek úsporným opatreniam zostáva boj proti podvodom naďalej prioritou. OLAF si musí určiť reálne priority v rámci politiky vyšetrovaní, zamerať svoje sily na vyšetrovaciu činnosť a boj proti podvodom a pomáhať členským štátom v prijímaní nadväzných súdnych opatrení. Skrátenie trvania vyšetrovaní je možné dosiahnuť len prostredníctvom väčšieho zapojenia manažmentu do kontroly vyšetrovaní vrátane dôkladného plánovania týchto vyšetrovaní (10). Prísne obmedzený musí byť aj čas na začatie vyšetrovaní bez ohľadu na zdroj informácií (11).

8.

DV je toho názoru, že zmenený a doplnený návrh v dostatočnej miere nezohľadňuje prípady, v ktorých vnútroštátne vyšetrovanie prebieha zároveň s vyšetrovaním zo strany OLAF-u. OLAF nemôže uzavrieť svoje vyšetrovanie, pokiaľ stále trvá vyšetrovanie na vnútroštátnej úrovni v prípadoch, keď sa rozhodne o odložení splnenia povinnosti OLAF-u vyzvať osobu, ktorá je na prípade osobne zúčastnená, aby podala pripomienky, s cieľom neovplyvniť vyšetrovanie vnútroštátnych orgánov. V zmenenom a doplnenom návrhu by sa mal tento aspekt zohľadniť, aby OLAF mohol vykonávať svoje vyšetrovanie „nepretržite“, ako sa stanovuje v článku 6.

2.2.2.   Monitorovanie trvania vyšetrovaní

9.

DV by mal byť informovaný o dôvodoch, pre ktoré OLAF nemôže uzavrieť vyšetrovanie do 12 mesiacov. Takéto oznámenie sa musí potom predkladať každých šesť mesiacov (12). Monitorovanie zo strany DV bude účinné len vtedy, ak sa v zmenenom a doplnenom návrhu ustanoví, že DV bude pravidelne informovaný aj o opatreniach prijatých na urýchlenie vyšetrovania (13) a o odhadovanom čase potrebnom na jeho uzavretie (14).

10.

DV berie na vedomie, že osoba alebo osoby poverené revíznym postupom môžu na žiadosť dotknutej osoby vydať stanovisko týkajúce sa trvania vyšetrovania (15). Toto stanovisko by malo byť zaslané aj DV, aby DV mohol monitorovať vývoj trvania vyšetrovaní vzhľadom na stanoviská a analytické správy, ktoré pravidelne vypracúvajú osoby poverené revíznym postupom (16). DV podotýka, že text zmeneného a doplneného návrhu je v tomto ohľade potrebné upraviť (17).

2.3.   Zlepšenie spolupráce s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami a výmeny informácií s nimi

2.3.1.   Poskytovanie informácií inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram zo strany OLAF-u

11.

V súčasnom nariadení sa ustanovuje, že ak vyšetrovania odhalia pravdepodobnú osobnú účasť člena, vedúceho alebo iného zamestnanca, bude o tom informovaná inštitúcia EÚ, orgán, úrad alebo agentúra, ku ktorej patrí (18). Toto informovanie môže byť pozastavené v prípadoch, v ktorých sa vyžaduje zachovanie absolútnej mlčanlivosti pre potreby vyšetrovania, alebo ak vyšetrovanie patrí do právomoci vnútroštátneho súdneho orgánu. DV považuje ponechanie týchto výnimiek v novom nariadení za dôležité. Nie je vždy možné, aby OLAF určil všetky dotknuté osoby na začiatku vyšetrovania a nekontrolované poskytovanie informácií by mohlo mať negatívny účinok na vyšetrovanie a na dotknutú inštitúciu. DV preto zásadne nesúhlasí so znením článku 4 ods. 6 druhého pododseku (19). Toto ustanovenie je nejasné a zbavuje OLAF diskrétnosti a možnosti udržať vyšetrovanie v tajnosti aspoň na nejaký čas. Takáto bezpodmienečná povinnosť môže oslabiť nezávislosť OLAF-u. DV navrhuje, aby sa rozhodnutie o odklade poskytnutia informácií prijímalo každé tri mesiace prostredníctvom odôvodneného, písomného rozhodnutia, ktoré by sa pripojilo k spisu prípadu. Informovať by sa mali DV a osoba poverená revíznym postupom. To by osobe poverenej revíznym postupom umožnilo konať z vlastnej iniciatívy v prípade závažných problémov, napr. možného porušenia procesných práv v prípadoch, keď dotknutá osoba nebola informovaná o prebiehajúcom vyšetrovaní.

12.

V zmenenom a doplnenom návrhu sa ustanovuje, že OLAF bezodkladne informuje dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru o pokračujúcom vyšetrovaní, pokiaľ sa v priebehu vyšetrovania ukáže, že by bolo vhodné prijať ochranné administratívne opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ (20). DV by s takouto povinnosťou súhlasil v prípadoch, v ktorých je možné odložiť poskytnutie týchto informácií počas interných aj externých vyšetrovaní. DV preto uprednostňuje text prijatý Európskym parlamentom.

2.3.2.   Nadväzné opatrenia prijaté inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami na základe odporúčaní OLAF-u

13.

Inštitúcie, orgány, úrady a agentúry informujú OLAF o opatreniach prijatých na základe odporúčaní, a to v správach vypracovaných po internom vyšetrovaní (21). Okrem toho generálny riaditeľ OLAF-u musí pravidelne informovať DV o prípadoch, keď uvedené orgány nepostupovali na základe odporúčaní uvedených v správe OLAF-u (22). DV so sklamaním konštatuje, že OLAF v minulosti túto možnosť pravidelne nevyužíval. V budúcnosti bude toto ustanovenie dôležité v rámci výmeny názorov medzi inštitúciami, ako prostriedok na prekonanie akýchkoľvek ťažkostí.

2.3.3.   Prístup OLAF-u k informáciám uchovávaným inštitúciami, úradmi, orgánmi a agentúrami

14.

Dozorný výbor má naďalej obavy, pokiaľ ide o chýbajúci neobmedzený prístup OLAF-u k databázam zamestnancov spravovaným inštitúciami. Napriek skutočnosti, že v článku 4 ods. 2 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 1073/1999 (ktorý zostáva v zmenenom a doplnenom návrhu nezmenený) sa jasne uznáva právo OLAF-u na okamžitý a neohlásený prístup ku všetkým relevantným informáciám súvisiacim s predmetom vyšetrovania, ktoré majú inštitúcie, úrady, orgány a agentúry, v skutočnosti však nie sú inštitúcie ochotné poskytnúť OLAF-u rýchly a utajený prístup k niektorým kategóriám osobných údajov, a to z dôvodu veľmi reštriktívnej interpretácie nariadenia (ES) č. 45/2001 (23). Podľa názoru DV je takéto stanovisko vyjadrením nedôvery voči OLAF-u a takisto môže oslabiť jeho nezávislosť, pokiaľ ide o vyšetrovania.

15.

DV je presvedčený, že ak by sa OLAF-u umožnilo rýchlo a diskrétne overiť skutočnosti bez rozširovania nepodložených tvrdení zabránilo by to akýmkoľvek vnímaným rizikám. Nové nariadenie by preto malo obsahovať ustanovenia, ktoré by spravodlivo vyvážili potrebu OLAF-u mať prístup k informáciám inštitúcií pred otvorením prípadu a v ktorejkoľvek fáze vyšetrovania, a príslušné pravidlá týkajúce sa ochrany údajov.

2.4.   Zlepšenie spolupráce s členskými štátmi a výmeny informácií s nimi

2.4.1.   Operačná pomoc od členských štátov

16.

Zvýšená efektívnosť operačnej činnosti OLAF-u si vyžaduje lepšiu spoluprácu s členskými štátmi. Počas monitorovania vyšetrovacej funkcie OLAF-u DV konštatoval, že OLAF mal často ťažkosti určiť príslušné vnútroštátne orgány, ktoré by mu boli schopné poskytnúť potrebnú pomoc, napr. pri uskutočňovaní kontrol na mieste v priestoroch hospodárskych subjektov. Táto ťažkosť je oveľa významnejšia v prípadoch súvisiacich s priamymi výdavkami, keď finančné prostriedky EÚ spravujú inštitúcie alebo agentúry, ale nie členské štáty. Podľa zmenených a doplnených návrhov sa majú zriadiť útvary pre koordináciu v boji proti podvodom, ktoré majú zabezpečiť riadnu koordináciu medzi všetkými príslušnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni a zabezpečia účinnú spoluprácu a výmenu informácií s OLAF-om (24) alebo uľahčia účinnú spoluprácu a výmenu informácií s OLAF-om (25). V novom nariadení by sa mala ustanoviť povinnosť členských štátov určiť príslušné orgány na vnútroštátnej úrovni zodpovedné za pomoc OLAF-u pri vyšetrovaniach, najmä tých, ktoré sa týkajú priamych výdavkov.

2.4.2.   Zasielanie informácií členským štátom zo strany OLAF-u

17.

V súlade s rozsudkom Súdu prvého stupňa Európskej únie (Vec T-48/05 Franchet a Byk) DV vždy overoval kvalitu informácií, ktoré zasielal OLAF súdnym orgánom členských štátov. DV zaznamenal neustále zlepšovania kvality týchto údajov, a to bez toho, aby to zasahovalo do prebiehajúcich vyšetrovaní. DV takisto vyjadril obavy, pokiaľ ide o pomoc poskytovanú zo strany OLAF-u vnútroštátnym súdnym orgánom počas trestných konaní súvisiacich s ochranou finančných záujmov EÚ, ktoré predtým začali s vlastnej iniciatívy, a ich relatívne slabými výsledkami. DV je presvedčený o tom, že monitorovanie nadväzných súdnych opatrení zo strany DV musí zostať naďalej prioritou. Je dôležité, aby DV naďalej dostával kópie informácií zasielaných súdnym orgánom členských štátov.

18.

OLAF môže príslušným orgánom dotknutých členských štátov kedykoľvek poskytnúť informácie získané počas externých vyšetrovaní (26) alebo má povinnosť zaslať v priebehu interných vyšetrovaní súdnym orgánom dotknutého členského štátu informácie, ktoré získal o skutočnostiach oprávňujúcich k použitiu vyšetrovacích postupov patriacich do právomoci vnútroštátneho súdneho orgánu (27). V druhom prípade OLAF musí najprv informovať dotknutú inštitúciu. V súlade s článkom 7a ods. 4 pred zaslaním informácií musí byť dotknutej osobe umožnené vyjadriť pripomienky k skutočnostiam, ktoré sa jej týkajú. Splnenie tejto požiadavky je však možné so súhlasom príslušnej inštitúcie odložiť. Ak inštitúcia neodpovie v lehote jedného mesiaca, považuje sa to za súhlas. DV považuje toto ustanovenie za veľmi zložité a zabezpečujúce nízku ochranu dotknutej osoby. Je pravdepodobné, že bude mať takisto negatívny vplyv na akékoľvek trestné konanie na úrovni členského štátu. DV navrhuje, aby bol tento postup zverený osobe poverenej revíznym postupom, ktorá má ako jediná neobmedzený prístup k spisu prípadu a môže zhodnotiť záujmy všetkých dotknutých strán. Návrh takisto nezahŕňa situáciu, v ktorej inštitúcia odmietne súhlasiť s odložením práva dotknutej osoby vyjadriť svoje pripomienky.

19.

Pokiaľ sa v správe (28) vypracovanej po ukončení interného vyšetrovania ukáže, že existujú skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na začatie trestného konania, OLAF má povinnosť tieto informácie postúpiť súdnym orgánom príslušným členského štátu, pokiaľ nie sú k dispozícii interné nadväzné opatrenia umožňujúce vhodnejšiu reakciu podľa povahy skutočností a rozsahu finančného vplyvu. DV poznamenáva, že napriek skutočnosti, že OLAF má vlastných odborníkov na trestné právo, nemá právomoc konať v oblasti trestného práva. Hlavnou úlohou OLAF-u je viesť „administratívne vyšetrovania“, ktoré by nemali mať vplyv na trestné konanie v členskom štáte (29). DV ďalej konštatuje, že zámerom Komisie bolo spresniť politiku de minimis a dovoliť OLAF-u postúpiť prípad Vyšetrovaciemu a disciplinárnemu úradu Komisie (IDOC) alebo dotknutej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre, a nie poslať príslušnému súdnemu orgánu členského štátu. IDOC alebo dotknuté inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry však môžu takisto rozhodnúť o tom, že uvedeným orgánom nepostúpia informácie, ktoré dostali od OLAF-u. Ak by takýto prípad nastal, členským štátom by bola odopretá právomoc začať trestné stíhanie. DV preto zásadne nesúhlasí s tým, aby existovala výnimka, ktorá by umožnila OLAF-u neoznámiť členským štátom skutočnosti, na základe ktorých by mohli začať trestné konanie.

20.

DV takisto so sklamaním konštatuje, že povinnosť informovať súdne orgány príslušných členských štátov, pokiaľ správa odhalí skutočnosti, ktoré môžu naplniť znaky trestného činu, sa neuplatňuje na externé vyšetrovania. Nie je jasné, či takáto možnosť je ustanovená v článku 9 ods. 3. Vyžaduje sa preto ďalšie spresnenie textu.

2.4.3.   Nadväzné opatrenia členských štátov prijaté na základe odporúčaní OLAF-u

21.

Na požiadanie OLAF-u mu musia príslušné orgány členského štátu postúpiť informácie o prijatých opatreniach od doručenia správ z vyšetrovania zo strany OLAF-u (30). DV je toho názoru, že pre OLAF je dôležitá pravidelná výmena informácií o prípadoch postúpených členským štátom, nielen preto, že má povinnosť podávať správy o prípadoch, v ktorých príslušné orgány členských štátov neprijali opatrenia na základe odporúčaní OLAF-u (31), ale aj preto, že výmena názorov ustanovená v článku 11a sa môže týkať vzťahov medzi OLAF-om a príslušnými orgánmi členských štátov. DV preto podporuje stanovisko EP, aby mali členské štáty povinnosť pravidelne predkladať správy. Takáto povinnosť by zlepšila spoluprácu medzi OLAF-om a členskými štátmi bez zavedenia ťažkopádnych a formálnych postupov.

2.5.   Podpora spolupráce medzi OLAF-om a Europolom, Eurojustom, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami

22.

S cieľom uľahčiť vzájomnú spoluprácu sa v článku 10a zmeneného a doplneného návrhu (32) ustanovuje pre OLAF možnosť uzatvárať administratívne dojednania s Eurojustom, Europolom, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. DV považuje možnosť pre OLAF uzatvárať takéto dojednania za dôležitú, aby bolo možné lepšie chrániť finančné záujmy EÚ. Tieto dojednania by posilnili spoluprácu, čo by bolo prínosom pre všetky zainteresované strany.

3.   POSILNENIE ZODPOVEDNOSTI OLAF-u

3.1.   Posilnenie procesných práv

23.

DV zdôrazňuje, že zmenený a doplnený návrh by mal udržať rovnováhu medzi ochranou práv osôb a nezávislosťou vedenia vyšetrovaní. DV už vyjadril svoje obavy, pokiaľ ide o požiadavku, aby OLAF dostal súhlas od generálneho riaditeľa alebo predsedu inštitúcie, ku ktorej dotknutá osoba patrí, k rozhodnutiu o odložení plnenia povinnosti, ktorá spočíva v požiadaní dotknutej osoby o vyjadrenie názoru (33). DV si myslí, že táto požiadavka môže oslabiť operačnú nezávislosť OLAF-u v prípade odmietnutia alebo odkladu, ako sa už niekoľkokrát stalo v minulosti, napriek tomu, že sa zdá byť zárukou práv na obhajobu. DV je toho názoru, že nové nariadenie by malo obsahovať ustanovenia, ktoré by zabránili vzniku takýchto situácií v budúcnosti (pozri bod 29 stanoviska). Ustanovenie v zmenenom a doplnenom návrhu, že ak inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra neodpovie v lehote jedného mesiaca, považuje sa to za súhlas (34), nepredstavuje žiaden pokrok v tejto oblasti. Nepostačuje za predpokladu, že neexistuje iná možnosť v prípade odmietnutia. DV opakuje svoju požiadavku, aby bol systematicky informovaný o všetkých prípadoch, v ktorých inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry nesúhlasili s odložením plnenia povinnosti, ktorá spočíva v požiadaní dotknutej osoby o vyjadrenie názoru.

3.2.   Ustanovenie revízneho postupu

24.

DV konštatuje, že revízny postup, ktorý ustanoví generálny riaditeľ v rámci OLAF-u, nahradil poradcu pre revíziu navrhovaného Komisiou v roku 2006. DV nie je presvedčený o tom, že nový postup v plnej miere zodpovedá cieľom zmeneného a doplneného návrhu, a to posilneniu procesných práv osôb dotknutých vyšetrovaniami zo strany OLAF-u. Revízny postup v skutočnosti neumožňuje pravidelnú kontrolu zákonnosti vyšetrovaní, ani nepredstavuje dostatočné záruky, že bude zabezpečená nezávislosť osoby alebo osôb poverených revíznym postupom. DV preto navrhuje, aby nové nariadenie umožnilo aj pravidelnú vnútornú kontrolu zákonnosti vyšetrovaní v určených fázach vyšetrovania ako aj mechanizmus pre sťažnosti alebo revízny postup, ktorý uskutoční nezávislá osoba podávajúca správy DV.

3.2.1.   Potreba pravidelnej kontroly zákonnosti vyšetrovaní

25.

DV sa už vyjadril (35), že zabezpečenie dodržiavania základných práv a procesných záruk osôb počas vyšetrovaní je najdôležitejšou zodpovednosťou generálneho riaditeľa OLAF-u a jeho riadiaceho tímu. Preto je v právomoci generálneho riaditeľa OLAF-u zaviesť zodpovedajúce vnútorné kontroly a mechanizmy monitorovania.

26.

DV je toho názoru, že zmenený a doplnený návrh neumožňuje zaviesť takéto pravidelné kontroly, a to z dvoch dôvodov. Po prvé revízny postup by sa začal len na požiadanie osoby, ktorej sa vyšetrovanie týka. Prípady, v ktorých je nevyhnutné zachovať dôvernosť vyšetrovania (a keď dotknutá osoba nevie o existencii vyšetrovania) by boli systematicky vylúčené z takejto formy kontroly. Po druhé mechanizmus navrhovaný Komisiou (s ktorým Rada nesúhlasí), teda existencia interného orgánu, s ktorým sa bude radiť generálny riaditeľ v rôznych fázach vyšetrovania (pri začatí vyšetrovania, pred jeho uzavretím a vždy, keď to uzná za vhodné) (36), nepredstavuje náležité fórum pre nápravu porušenia práv dotknutej osoby, keďže zloženie, právomoc a úloha tohto orgánu nie sú jasne definované.

27.

DV preto podporuje myšlienku pravidelného preskúmania zákonnosti vyšetrovaní OLAF-u, ktoré by vykonávali odborníci v rámci OLAF-u v oblasti práva a postupu vyšetrovania, ktorí sú kvalifikovaní na vykonávanie funkcie v súdnictve v niektorom členskom štáte. Toto preskúmanie by sa vykonávalo pred začatím a pred ukončením vyšetrovania a pred každým postúpením informácií príslušným orgánom členských štátov (37).

3.2.2.   Potreba mechanizmu pre sťažnosti

28.

DV si uvedomuje, že zriadenie nezávislého kontrolného systému na posúdenie zákonnosti jednotlivých fáz postupu vyšetrovania zo strany OLAF-u je ťažké. DV berie na vedomie názory Dvora audítorov a súhlasí s nimi, pokiaľ ide o nedostatočné záruky nezávislosti poradcu pre revíziu podľa návrhu Komisie z roku 2006 (38) a osôb poverených revíznym postupom podľa návrhu z roku 2011 (39). DV opakuje svoj názor, že v rámci všeobecnej štruktúry OLAF-u je DV jediným orgánom, ktorý spĺňa túto požiadavku. Avšak ani v súčasnom nariadení, ani v zmenenom a doplnenom návrhu sa právomocou analyzovať jednotlivé sťažnosti nepoveruje DV. Úlohou DV je skôr poskytovať systematickú analýzu. DV sa preto domnieva, že existuje jasná potreba poveriť touto úlohou nezávislú osobu.

29.

Dozorný výbor v minulosti už vyjadril svoje obavy týkajúce sa funkcie poradcu pre revíziu podľa návrhu Komisie z roku 2006. DV by však súhlasil so zavedením revízneho postupu alebo mechanizmu pre sťažnosti, ktoré by vykonávala nezávislá osoba, a to v prípadoch: i) ak by právomoci a úloha tejto osoby boli jasnejšie definované, aby sa neprekrývali s právomocami a zodpovednosťou DV a ii) ak by existovali dostatočné záruky nezávislosti tejto osoby. DV je najmä toho názoru, že táto osoba by mala byť schopná nielen analyzovať sťažnosti voči OLAF-u, ale takisto konať z vlastnej iniciatívy pravidelným zabezpečovaním dodržiavania procesných pravidiel, pred informovaním dotknutej osoby v prípadoch, keď sa rozhodlo o odložení splnenia povinnosti vyzvať osobu, ktorá je na prípade osobne zúčastnená, aby podala pripomienky, a v prípadoch postúpených vnútroštátnym súdnym orgánom, keď dotknutá osoba nebola informovaná o vyšetrovaní. DV sa takisto domnieva, že osoba alebo osoby poverené revíznym postupom by mali byť informované o všetkých rozhodnutiach o odložení povinnosti informovať dotknutú osobu a/alebo inštitúciu, ku ktorej dotknutá osoba patrí, tak, aby mohli konať z vlastnej iniciatívy. Práve za takýchto okolností môže byť ich zásah dôležitý. Vtedy by zásah generálneho riaditeľa alebo predsedu príslušnej inštitúcie už nebol potrebný.

30.

Osoba alebo osoby poverené revíznym postupom by mali mať neohlásený, automatický a stály prístup ku spisom prípadov OLAF-u. Do nariadenia by sa mohli doplniť nové ustanovenia s cieľom zabezpečiť rešpektovanie dôvernosti vyšetrovaní a súladu s pravidlami o ochrane údajov zo strany týchto osôb. Ich stanoviská sa majú posielať generálnemu riaditeľovi. K týmto stanoviskám, ak nebudú záväzné, by mala byť predložená odôvodnená odpoveď generálneho riaditeľa v prípade, ak rozhodne, že nebude konať v súlade s odporúčaniami. DV by mal systematicky dostávať kópie sťažností a stanovísk osoby poverenej analýzou sťažností. Okrem toho, s cieľom zabezpečiť úplnú nezávislosť tejto osoby, nemal by ju generálny riaditeľ vymenúvať, ani by mu nemala byť podriadená. Ak by jej hodnotenie a postup záviseli od generálneho riaditeľa, bola by nezávislosť tejto osoby iba iluzórna.

3.3.   Prijatie procesných pravidiel

31.

DV v plnej miere podporuje myšlienku ustanovenia jasných procesných pravidiel zameraných na posilnenie transparentnosti a právnej istoty. DV uprednostňuje zahrnúť tieto pravidlá radšej do procesnej príručky než kódex postupu vyšetrovania (40). Kódex postupu vyšetrovania by si vyžiadal komplexný postup pri jeho prijatí ako aj pri akýchkoľvek budúcich zmenách a doplneniach a takisto by bol potrebný čas na prijatie a zapojenie všetkých troch inštitúcií.

4.   POSILNENIE NEZÁVISLOSTI OLAF-u

4.1.   Spresnenie úlohy dozorného výboru

4.1.1.   Úloha dozorného výboru

32.

Prvotnou úlohou DV je posilňovať nezávislosť OLAF-u pravidelným monitorovaním vykonávania vyšetrovacej funkcie. Táto úloha implikuje (ale sa neobmedzuje na (41)) monitorovanie fungovania výmeny informácií medzi OLAF-om a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami a príslušnými orgánmi členských štátov na jednej strane, a monitorovanie vývoja týkajúceho sa uplatňovania procesných záruk a trvania vyšetrovaní na strane druhej. Predpokladá sa aj monitorovanie účinnosti práce OLAF-u a výsledkov vyšetrovaní.

33.

DV víta novú úlohu monitorovať fungovanie výmeny informácií medzi OLAF-om a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami a uprednostňuje návrh Komisie, ktorým sa táto úloha rozširuje aj na výmenu informácií medzi OLAF-om a príslušnými orgánmi členských štátov (42).

34.

DV takisto monitoruje vývoj uplatňovania procesných záruk a trvanie vyšetrovaní. DV preto zásadne nesúhlasí s novým znením článku 11 ods. 7 písm. b) (43). Táto úprava ignoruje pravidlo ustanovené vo veci Franchet a Byk, ktoré uznáva úlohu DV, pokiaľ ide o ochranu práv osôb dotknutých vyšetrovaniami zo strany OLAF-u. Úloha DV v tejto oblasti by sa oslabila, keďže generálny riaditeľ by už nemal povinnosť systematicky informovať DV pred postúpením informácií vnútroštátnym súdnym orgánom, ale len „pravidelne“ informoval o prípadoch, v ktorých informácie už boli postúpené uvedeným orgánom (44).

35.

V súlade so súčasným nariadením bude DV naďalej monitorovať výsledky vyšetrovaní na základe informácií od generálneho riaditeľa týkajúcich sa prípadov, v ktorých dotknutá inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra nekonali podľa odporúčaní OLAF-u. DV so sklamaním konštatuje, že v návrhu Rady táto informácia nezahŕňa prípady, v ktorých tak nekonali príslušné orgány členských štátov (45). DV považuje za dôležité posúdiť dôvody tohto nekonania (napr. premlčanie), odhaliť tak potenciálne narušovanie nezávislosti OLAF-u a poskytnúť náležité odporúčania. DV je presvedčený, že existuje jasná potreba monitorovať výsledky vyšetrovaní OLAF-u a má ideálnu pozíciu, aby prevzal túto úlohu. DV vážne pochybuje o tom, či by navrhovaná výmena názorov s inštitúciami mala byť jediným fórom na diskusie týkajúce sa účinnosti práce OLAF-u, pokiaľ ide o vyšetrovania (46).

4.1.2.   Podpora dozorného výboru

36.

DV so sklamaním konštatuje, že posilnenie jeho zodpovedností a spresnenie jeho úlohy nie sú vyvážené náležitou podporou pre DV a jeho sekretariát. DV opätovne vyjadruje svoje obavy a pripomienky uvedené v stanovisku č. 3/2010, pokiaľ ide o zdroje DV (informácie poskytované OLAF-om, prístup DV k údajom, sekretariát DV), ktoré by mali byť primerané, aby DV mohol vykonávať svoju úlohu a plniť svoje funkcie v úplnej nezávislosti.

37.

DV vykonáva svoju monitorovaciu úlohu na základe informácií a dokumentov, ktoré mu zasiela generálny riaditeľ, a zohľadňuje stanoviská a analytické správy, ktoré vypracúvajú osoba alebo osoby poverené revíznym postupom (47).

38.

DV upozorňuje, že ustanovenia článku 7b ods. 5 nie sú konzistentné s ustanoveniami článku 11 ods. 1 písm. b): hoci sa v článku 11 ods. 1 písm. b) ustanovuje, že DV „monitoruje vývoj uplatňovania procesných záruk a trvanie vyšetrovaní vzhľadom na (...) stanoviská a analytické správy, ktoré pravidelne vypracúvajú osoby poverené revíznym postupom“, v článku 7b ods. 5 sa hovorí, že tieto osoby predkladajú DV „pravidelné štatistické a analytické správy“, a nie stanoviská vydané na základe žiadosti dotknutej osoby (48). Povinnosť tejto osoby predkladať pravidelné správy nie je rovnaká ako povinnosť zasielať každé stanovisko DV, ako by správne malo byť.

39.

DV okrem toho nesúhlasí s návrhom, podľa ktorého by DV už z uvedených dôvodov nedostával pravidelné informácie týkajúce sa prípadov postúpených vnútroštátnym súdnym orgánom.

40.

DV zdôrazňuje, že jeho činnosť ako nezávislého orgánu nemôže a nemala by byť založená iba na informáciách poskytnutých OLAF-om. DV vykonáva vlastné analýzy nielen na základe dokumentov a informácií od OLAF-u, ale aj na základe každej dokumentácie, ktorú DV považuje na tieto účely za potrebnú. Posledná veta v článku 11 ods. 1 zmeneného a doplneného návrhu len sčasti zohľadňuje potrebu DV mať prístup k údajom a informáciám, ktoré má OLAF, ako sa požadovalo v stanovisku DV č. 3/2010 (49). DV považuje toto ustanovenie za nedostatočné, pokiaľ ide o umožnenie riadneho a primeraného monitorovania zo strany DV a tým odhalenie možného narušenia nezávislosti OLAF-u, keďže o prístupe DV k informáciám by rozhodoval generálny riaditeľ (50). DV preto potrebuje stály a neohlásený prístup k spisom všetkých uzavretých prípadov OLAF-u. S cieľom nezasahovať do prebiehajúcich vyšetrovaní by mal mať DV na písomnú žiadosť prístup k spisom otvorených prípadov.

41.

Členom DV pomáha pri výkone povinností sekretariát. Sekretariát by mal pracovať úplne nezávisle pod vedením DV a jej členov, napriek tomu, že ho zabezpečuje OLAF. Podľa názoru DV nezávislé fungovanie jeho sekretariátu (51) si vyžaduje ďalšie záruky ustanovené v texte samotného nariadenia: sekretariát by mal mať zodpovedajúci počet zamestnancov; členov sekretariátu menuje podľa nariadenia na návrh DV menovací orgán, iný ako generálny riaditeľ OLAF-u; členov sekretariátu pravidelne hodnotí iba DV (52); konajú lojálne a plne rešpektujú pokyny poskytnuté výlučne DV. Rovnako ako v prípade osoby poverenej revíznym postupom, DV považuje požiadavku nezávislosti svojho sekretariátu, a tým aj DV, za iluzórnu, ak zamestnancov sekretariátu vymenúva, spravuje a o ich postupe rozhoduje útvar, ktorý je zodpovedný za monitorovanie.

4.2.   Spresnenie úlohy generálneho riaditeľa

42.

Zatiaľ čo DV súhlasí s postupom prijímania na pozíciu generálneho riaditeľa po smrti predchádzajúceho držiteľa úradu, DV konštatuje, že tento postup trval nezvyčajne dlho, a preto odporúča zahrnúť do nariadenia relatívne krátky časový rámec pre budúce menovania na túto pozíciu.

4.2.1.   Delegovanie právomocí a zastupovanie

43.

DV nie je presvedčený o tom, že právomoc generálneho riaditeľa delegovať výkon funkcií na jedného alebo viacerých členov OLAF-u neohrozuje nezávislosť vyšetrovaní. DV konštatuje, že niektoré funkcie, ktoré sa môžu delegovať, priamo súvisia s vyšetrovaniami (53). Preto osoby poverené týmito funkciami by mali konať úplne nezávisle, rovnako ako generálny riaditeľ.

44.

Je dôležité zabezpečiť kontinuitu nezávislého vykonávania vyšetrovaní zo strany OLAF-u vytvorením funkcie zastupujúceho riaditeľa, ktorý by nahradil generálneho riaditeľa v prípade vzdania sa funkcie, odchodu do dôchodku, práceneschopnosti alebo iných dôvodov neschopnosti plniť povinnosti. Zastupujúci riaditeľ by mal byť vybraný z riaditeľov so súhlasom všetkých troch inštitúcií.

4.2.2.   Interný orgán, s ktorým sa má generálny riaditeľ radiť

45.

DV podporuje článok 12 ods. 6 zmeneného a doplneného návrhu, podľa ktorého sa generálny riaditeľ radí s interným orgánom pri začatí vyšetrovania, pred jeho uzavretím a vždy, keď to uzná za vhodné, svoju podporu však podmieňuje tým, že sa do textu vložia primerané záruky, ktoré zamedzia možným odkladom v naliehavých prípadoch.

4.3.   Ustanovenie výmeny názorov

46.

DV podporuje koncepciu výmeny názorov na politickej úrovni (54), aby bolo možné prediskutovať politiku OLAF-u v oblasti vyšetrovaní, za predpokladu, že to podporí činnosť OLAF-u a nenaruší jeho operačnú nezávislosť. DV zastáva názor, že povinnosť OLAF-u zohľadniť názory vyjadrené v rámci výmeny názorov a prijať náležité opatrenia by mohla narušiť nezávislosť generálneho riaditeľa. Generálny riaditeľ by mohol byť vystavený nátlaku zo strany inštitúcií, najmä, pokiaľ ide o strategické priority politík OLAF-u v oblasti vyšetrovaní (55). Okrem toho DV zásadne nesúhlasí so zmenami a doplneniami Rady, ktoré by podľa jeho názoru vážne ohrozili nezávislosť OLAF-u, keďže značne menia význam článku 11a ods. 1, pokiaľ ide o účasť DV na výmene názorov, ktorá by nebola vždy povinná (56).


(1)  Zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999 (KOM/2011/135 v konečnom znení – COD 2006/0084).

(2)  Pozri zmenené a doplnené znenie Rady z 28.6.2011.

(3)  Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)[KOM(2006)244 – C6-0228/2006 – 2006/0084(COD)] (Ú v. EÚ C 16E, 22.1.2010, s. 201).

(4)  Stanovisko č. 2/2006; stanovisko č. 3/2010 k diskusnému dokumentu Komisie.

(5)  Stanovisko č. 6/2011 (podľa článku 325 ZFEÚ) k zmenenému a doplnenému návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ C 254, 30.8.2011, s. 1).

(6)  Stanovisko prijaté 1.6.2011.

(7)  Článok 1.

(8)  V článku 1 sa stanovuje, že OLAF: „ ...vedie administratívne vyšetrovania s cieľom bojovať proti podvodom, korupcii a akejkoľvek nezákonnej činnosti, ktorá má vplyv na finančné záujmy Únie. Na tento účel vyšetruje závažné záležitosti týkajúce sa výkonu povolania súvisiacich so zisťovaním zanedbávania povinností úradníkov a iných zamestnancov Únie, ktoré môže viesť k disciplinárnemu prípadne trestnému konaniu, alebo rovnocenného neplnenia povinností zo strany členov orgánov a inštitúcií, riaditeľov úradov a agentúr alebo členov personálu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr, na ktoré sa nevzťahuje Služobný poriadok pre úradníkov a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie.“

(9)  Napríklad v rozhodnutí ES z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) (1999/352/ES, ESUO, Euratom), sa OLAF oprávňuje „na vyšetrovanie závažných skutočností spojených s vykonávaním profesionálnych činností, ktoré môžu predstavovať porušenie povinností úradníkov a zamestnancov Spoločenstiev, ktoré by pravdepodobne viedli k disciplinárnemu a v náležitých prípadoch k trestnému konaniu, alebo obdobného porušenia povinností zo strany členov orgánov a inštitúcií, vedúcich inštitúcií alebo členov personálu orgánov a inštitúcií, ktorí nepodliehajú Služobnému poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov Spoločenstiev“ (článok 2). Tento prístup sa potvrdzuje v šiestom odôvodnení preambuly, v ktorom sa zdôrazňuje, že „povinnosti úradu by mali naviac, okrem ochrany finančných záujmov, obsahovať všetky činnosti spojené s ochranou záujmov Spoločenstva pred protiprávnym konaním, ktoré by pravdepodobne viedli k správnemu alebo trestnému konaniu“. Okrem toho sa v článku 86 Služobného poriadku OLAF oprávňuje začať administratívne vyšetrovanie, aby overil, či došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z tohto Služobného poriadku úradníkom alebo bývalým úradníkom.

(10)  Pozri stanovisko Dozorného výboru č. 4/2010.

(11)  Pozri článok 5 ods. 4 návrhu Komisie.

(12)  Článok 6 ods. 6 návrhu Komisie.

(13)  Ako sa uvádza v návrhu Rady.

(14)  Ako sa uvádza v článku 11 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(15)  Článok 7b ods. 3 a článok 6 ods. 4 zmeneného a doplneného návrhu.

(16)  Článok 11 ods. 1 písm. b) a ods. 8 zmeneného a doplneného návrhu.

(17)  V článku 7b sa ustanovuje, že osoba poverená revíznym postupom oznámi svoje stanovisko iba generálnemu riaditeľovi a odošle odôvodnené stanovisko dotknutej osobe.

(18)  Článok 4 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(19)  Návrh Komisie znie takto: „Vo výnimočných prípadoch, keď nie je možné zabezpečiť dôvernosť vyšetrovania, Úrad používa zodpovedajúce alternatívne informačné kanály.“

(20)  Článok 6 ods. 5 zmeneného a doplneného návrhu.

(21)  Článok 9 ods. 4 zmeneného a doplneného návrhu.

(22)  Článok 11 ods. 7 písm. a) zmeneného a doplneného návrhu.

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(24)  Článok 3 ods. 4 návrhu Komisie.

(25)  Článok 3 ods. 4 návrhu Rady.

(26)  Článok 10 ods. 1 zmeneného a doplneného návrhu.

(27)  Článok 10 ods. 2 zmeneného a doplneného návrhu.

(28)  Článok 9 ods. 5 návrhu Komisie. Návrh Rady obsahuje vnútorné administratívne opatrenia, najmä disciplinárne a finančné sankcie.

(29)  Článok 2 zmeneného a doplneného návrhu.

(30)  Pozri článok 9 ods. 3 návrhu Komisie a článok 9 ods. 4 písm. a) návrhu Rady.

(31)  Pozri článok 11 ods. 7 návrhu Komisie. Rada ponechala túto povinnosť len, pokiaľ ide o inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry a vynechala odkaz na orgány členských štátov.

(32)  Rada tento článok podstatne upravila.

(33)  Stanovisko dozorného výboru č. 5/2010.

(34)  Článok 7a ods. 4.

(35)  Stanovisko dozorného výboru č. 3/2010.

(36)  Pozri článok 12 ods. 6 návrhu Komisie.

(37)  Článok 14 uznesenia Európskeho parlamentu z roku 2008.

(38)  Pozri stanovisko č. 2/2006.

(39)  Pozri stanovisko Dvora audítorov č. 6/2001, bod 15 a body 37.

(40)  Ako sa navrhuje v článku 15 v stanovisku Európskeho parlamentu.

(41)  V článku 11 ods. 1 sa v druhej vete v zmenenom a doplnenom návrhu uvádza, že DV „najmä“ monitoruje fungovanie výmeny informácií...

(42)  Rada vypustila odkaz na monitorovanie fungovania výmeny informácií medzi OLAF-om a príslušnými orgánmi členských štátov.

(43)  „Generálny riaditeľ pravidelne informuje dozorný výbor o: (...) b) prípadoch, v ktorých boli informácie postúpené súdnym orgánom členských štátov, a prípadoch, v ktorých sa v súlade s článkom 9 ods. 5 rozhodol nezaslať informácie o interných vyšetrovaniach príslušným vnútroštátnym súdnym orgánom.“

(44)  Pozri bod 45 stanoviska č. 6/2011 Dvora audítorov.

(45)  Článok 11 ods. 7 písm. a) návrhu Rady.

(46)  Článok 11a ods. 2 písm. f) zmeneného a doplneného návrhu.

(47)  Článok 11 ods. 1 písm. b) a ods. 7 zmeneného a doplneného návrhu.

(48)  Podľa článku 7b ods. 3 osoba alebo osoby poverené revíznym postupom oznámia svoje stanovisko generálnemu riaditeľovi a odošlú odôvodnenú odpoveď dotknutej osobe (pozn.: nie stanovisko).

(49)  Bod 2.2.3 stanoviska dozorného výboru č. 3/2010. V poslednej vete v článku 11 ods. 1 sa skutočne uvádza, že DV môže v riadne odôvodnených situáciách požiadať OLAF o dodatočné informácie o vyšetrovaniach, ale bez zasahovania do priebehu vyšetrovania.

(50)  Rovnaký názor má Dvor audítorov (pozri bod 43 stanoviska č. 6/2011).

(51)  Ako sa ustanovuje v odôvodnení 17 zmeneného a doplneného návrhu.

(52)  Podľa stanoviska Dvora audítorov č. 6/2011, by členovia sekretariátu nemali byť menovaní GR alebo byť jeho podriadenými (bod 44).

(53)  Funkciami, ktoré sa môžu delegovať, sú rozhodnutie začať alebo nezačať vyšetrovanie (článok 5) alebo riadenie vyšetrovaní (článok 6 ods. 1).

(54)  Táto výmena názorov nahrádza dialóg s inštitúciami navrhovaný v predchádzajúcich textoch reformy.

(55)  Článok 11a ods. 2 písm. a) zmeneného a doplneného návrhu.

(56)  V návrhu Komisie znie článok 11a ods. 1 takto: „Európsky parlament, Rada a Komisia sa pravidelne alebo na žiadosť jednej z týchto inštitúcií stretávajú s Úradom alebo dozorným výborom za účelom výmeny názorov na politickej úrovni, aby mohli prediskutovať politiku Úradu v oblasti vyšetrovaní.“ Rada zmenila a doplnila tento text takto: „Európsky parlament, Rada a Komisia sa pravidelne stretávajú s Úradom alebo dozorným výborom za účelom výmeny názorov na politickej úrovni, aby mohli prediskutovať politiku Úradu v oblasti vyšetrovaní.“ Toto znenie je možné interpretovať tak, že inštitúcie majú možnosť stretnúť sa s Úradom bez účasti DV.


PRÍLOHA VII

STANOVISKO č. 5/2011

Postupovanie záverečných správ vypracovaných po internom vyšetrovaní bez následných opatrení inštitúciám prostredníctvom Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF)

V Bruseli 17. novembra 2011

OBSAH

Kontext

A —

Analýza spisov

B —

Právny základ postupovania záverečných správ vypracovaných po internom vyšetrovaní uzatvorenom bez následných opatrení

a)

Článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999

b)

Článok 7 memoranda o porozumení medzi OLAF-om a Komisiou

C —

Súlad s právnymi predpismi EÚ

a)

Súlad s požiadavkou utajenosti vyšetrovaní

b)

Súlad s pravidlami pre ochranu údajov

Závery a odporúčania

KONTEXT

1.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonáva interné administratívne vyšetrovania s cieľom zistiť, či došlo k podvodu, korupcii alebo inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Európskej únie. OLAF takisto vyšetruje obvinenia zo zanedbávania povinností úradníkov a iných zamestnancov EÚ, ktoré môže viesť k disciplinárnemu alebo trestnému konaniu (1). Ak odhalené dôkazy nasvedčujú tomu, že k takému zanedbaniu došlo, OLAF pošle výsledky vyšetrovania príslušným orgánom, aby tieto prijali následné disciplinárne, administratívne, finančné, alebo ak je to nevyhnutné, súdne opatrenia. Správy vypracované po internom vyšetrovaní a všetky použiteľné súvisiace dokumenty sa posielajú dotknutým inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram (2).

2.

Až donedávna bolo zaužívané, že úrad OLAF posielal iba správy o interných vyšetrovaniach uzavretých s následnými opatreniami. Keď bolo interné vyšetrovanie uzavreté bez ďalšieho prijatého opatrenia, OLAF informoval dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru iba zaslaním oznámenia (3) s uvedením, že prípad bol uzatvorený bez toho, aby bolo prijaté následné opatrenie (4).

3.

Dozorný výbor vzal na vedomie, že OLAF sa rozhodol zohľadniť „žiadosť (Európskej komisie) o postupovanie záverečných správ aj v tých prípadoch, keď bolo vyšetrovanie uzavreté bez prijatých následných opatrení“. OLAF sa navyše rozhodol informovať „ostatné inštitúcie o skutočnosti, že podobný postup bude uplatňovať aj pre ne, pokiaľ si nevyžiadajú inak“ (5).

4.

Dozorný výbor berie na vedomie, že odteraz sa budú záverečné správy vypracované po internom vyšetrovaní uzatvorenom bez následných opatrení postupovať automaticky a systematicky po skončení každého vyšetrovania. Z tohto dôvodu rozhodol dozorný výbor o zhodnotení tejto praxe s výslovným zámerom stanoviť, či by takýto postup mohol ohroziť nezávislosť úradu OLAF pri vyšetrovaní. Dozorný úrad preskúmal 17 interných prípadov uzavretých bez následných opatrení, ktorých záverečné správy boli postúpené dotknutým inštitúciám alebo orgánom, a zhodnotil jednak právny základ pre postúpenie týchto správ, jednak to, či je takýto postup v súlade s právnymi predpismi EÚ.

A —   ANALÝZA SPISOV

5.

Pri preskúmavaní spisov našiel dozorný výbor dva listy, ktoré úradu OLAF zaslal Generálny sekretariát EK. Prvé oznámenie Komisie znie takto: „Comme vous le savez et comme discuté lors de la dernière réunion du Clearing House, la Commission ne peut accepter que, depuis mai 2010, l'OLAF ne communique plus les rapports finaux d'enquêtes internes clôturées sans suite concernant ses services“ (6). Generálny sekretariát v tomto liste poukazuje na to, že postúpenie správ je stanovené v článku 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999. Druhý list (7) sa odvoláva na prvý „par laquelle je rappelais l'obligation faite à l'OLAF par le Règlement 1073/1999 de transmettre tous les rapports finaux des enquêtes internes, y compris celles clôturées sans suite“ (8).

6.

Po analýze uvedených prípadov dozorný výbor stanovil, že:

OLAF uzavrel tieto vyšetrovania bez prijatia ďalšieho opatrenia, lebo údajné protiprávne činnosti alebo podvody, ktoré boli predmetom vyšetrovania, boli neopodstatnené,

OLAF postúpil Komisii na jej žiadosť záverečné správy vypracované po týchto vyšetrovaniach,

z vlastnej iniciatívy postúpil OLAF tieto správy aj ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom, a to Rade, Európskemu parlamentu a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť,

ako právny základ pre postúpenie týchto správ OLAF uvádzal článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999 (9),

tieto správy obsahujú informácie, ktoré boli úradu OLAF postúpené alebo ktoré úrad získal v priebehu interného vyšetrovania, vrátane mien dotyčných zamestnancov a názvu inštitúcií EÚ, ktoré ich zamestnávajú, ďalej pôvodný zdroj informácií, opis údajnej podvodnej alebo protiprávnej činnosti, podniknuté kroky a fakty zhromaždené počas vyšetrovania, výpovede osôb zaangažovaných do veci, ktorá bola predmetom vyšetrovania (prípadne aj samotnej dotknutej osoby, interného informátora, čiže osoby, ktorá na údajný podvod alebo nelegálnu činnosť upozornila, alebo svedka), zistenia úradu OLAF a hlavné výsledky vyšetrovania,

v niektorých prípadoch budú tieto informácie použité v rámci iných prebiehajúcich interných a externých vyšetrovaní úradu OLAF,

tieto správy takisto obsahujú osobné údaje týkajúce sa, v niektorých prípadoch, zamestnancov inštitúcií alebo orgánov EÚ, ktorí sú predmetom vyšetrovania alebo sa ich vec, ktorá je predmetom vyšetrovania, dotýka iným spôsobom, či už sú to interní informátori alebo svedkovia, a v iných prípadoch osobné údaje týkajúce sa osôb mimo inštitúcií alebo orgánov EÚ, ktorých sa vyšetrovaná vec môže dotýkať či už ako informátorov alebo svedkov,

spracovávané sú tieto kategórie údajov (10): meno, osobné číslo (pri zamestnancoch EÚ), dátum narodenia, národnosť, rodinný stav, adresa, telefónne číslo, pracovná funkcia, zamestnávateľ, číslo bankového účtu, výpovede týkajúce sa vyšetrovaných skutočností, tak samotnej dotknutej osoby, ako aj iných osôb, o dotknutej osobe, dôkazy, v ktorých sa spomína dotknutá osoba, a poznámky o tom, v akom vzťahu je dotknutá osoba k skutočnostiam, ktoré sú predmetom vyšetrovania,

niektoré z týchto osôb boli informované iba o postúpení výsledkov vyšetrovania Európskej komisii, ale nie o postúpení záverečných správ,

pri žiadnom z preskúmaných vyšetrovaní neboli osobné údaje zredigované.

B —   PRÁVNY ZÁKLAD POSTUPOVANIA ZÁVEREČNÝCH SPRÁV VYPRACOVANÝCH PO INTERNOM VYŠETROVANÍ UZATVORENOM BEZ NÁSLEDNÝCH OPATRENÍ

7.

V malom počte preskúmaných vyšetrovaní OLAF uvádzal ako právny základ postupovania správ článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999. Dozorný výbor ďalej berie na vedomie existenciu navrhovaného a nepodpísaného memoranda o porozumení týkajúceho sa kódexu správania určeného na zabezpečenie včasnej výmeny informácií medzi OLAF-om a Komisiou pri interných vyšetrovaniach OLAF-u v Komisii (11). Dozorný výbor vyjadril pochybnosti o tom, či článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999 alebo článok 7 memoranda o porozumení predstavujú dostatočný právny základ pre postupovanie správ z týchto dôvodov:

a)   Článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999

8.

OLAF má zákonnú povinnosť poslať správy vypracované po internom vyšetrovaní a všetky použiteľné súvisiace dokumenty dotknutým inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram (12). Dozorný výbor však pri čítaní prvej vety článku 9 ods. 4 v spojení s jeho druhou vetou, ktorá stanovuje, že „orgány, inštitúcie, úrady alebo agentúry podniknú v súvislosti s interným vyšetrovaním opatrenia, najmä disciplinárne alebo súdne, ku ktorým ich oprávňujú výsledky tohto vyšetrovania“ chápe toto ustanovenie tak, že sa vzťahuje iba na vyšetrovania uzavreté následnými opatreniami. Podľa dozorného výboru sa pôsobnosť tohto odseku jasne vzťahuje na zabezpečenie primeraných opatrení, ktoré by mali nasledovať po vyšetreniach OLAF-u.

9.

Tento záver podporuje aj článok 1 ods. 3 prílohy IX služobného poriadku, ktorý stanovuje, že v prípade, ak sa vyšetrovanie uzavrie bez prijatia ďalších opatrení, generálny riaditeľ OLAF-u o tom písomne informuje zamestnanca a jeho inštitúciu (13). Článok 5 rozhodnutia Komisie z 2. júna 1999 (14) takisto stanovuje, že po uzavretí vyšetrovania bez prijatia následných opatrení generálny riaditeľ o tom písomne informuje dotknutú osobu. Podľa dozorného výboru sa tieto údaje jasne vzťahujú na výsledky vyšetrovania a nie na postupovanie správ.

b)   Článok 7 memoranda o porozumení medzi OLAF-om a Komisiou

10.

Napriek tomu, že memorandum o porozumení rešpektuje tak OLAF, ako aj EK, dozorný výbor podotýka, že ide stále len o návrh, a pokiaľ dozorný výbor vie, memorandum nebolo ešte podpísané.

11.

Dozorný výbor podotýka, že i keď návrh memoranda stanovuje vo svojom článku 7 ods. 1, že GR OLAF „včas postúpi všetky záverečné správy o interných vyšetrovaniach a všetky použiteľné súvisiace dokumenty Komisii“, počíta sa v ňom aj s odlišným postupom v prípadoch, keď bolo vyšetrovanie uzavreté bez následných opatrení. Článok 7 ods. 2 jednoznačné stanovuje, že „vždy, keď sa vec uzavrie bez prijatie následných opatrení, OLAF informuje Komisiu“. Dozorný výbor opäť chápe toto ustanovenie tak, že od OLAF-u sa vyžaduje, aby informoval EK o výsledkoch vyšetrovania, ale nie, aby jej postúpil záverečné správy.

C —   Súlad s právnymi predpismi EÚ

12.

Dozorný výbor sa domnieva, že rozhodnutie OLAF-u posielať inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram všetky záverečné správy vypracované po vyšetrovaní uzatvorenom bez následných opatrení systematicky po skončení každého vyšetrovania môže byť v rozpore s požiadavkou utajenosti vyšetrovaní ako aj v rozpore s pravidlami pre ochranu údajov. Keďže ich ochrana je povinnosťou, ktorú GR OLAF zdieľa s dozorným výborom (15), dozorný výbor je rozhorčený, že Generálne riaditeľstvo OLAF prijalo takéto rozhodnutie bez toho, aby sa vopred poradilo s dozorným výborom s cieľom zistiť jeho stanovisko. Okrem toho dozorný výbor prekvapilo, že ani úradník pre ochranu údajov OLAF-u, ani európsky dozorný úradník pre ochranu údajov neboli o tomto rozhodnutí informovaní.

a)   Súlad s požiadavkou utajenosti vyšetrovaní

13.

Podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1073/1999 sa na OLAF vzťahuje služobné tajomstvo pri prenose informácií, ktoré boli úradu postúpené alebo ktoré úrad získal v priebehu interných vyšetrovaní. Pri prenose informácií vyplývajúcich z vyšetrovaní OLAF-u sa musia súbežne dodržať dve podmienky: i) zásada „potreba poznať“ v súvislosti s príjemcom a ii) presný účel poskytovaných informácií (napr. na zaistenie sledovania vyšetrovania) (16).

14.

Dozorný výbor chápe toto ustanovenie nasledovne (17): na jednej strane má OLAF ako zasielateľ informácií, ktoré boli úradu postúpené alebo ktoré úrad získal v priebehu interných vyšetrovaní, povinnosť posúdiť potrebu príjemcu poznať správy. Podľa dozorného výboru sa teda postupovanie záverečných správ nemôže uskutočňovať automaticky a systematicky po skončení každého jedného vyšetrovania uzavretého bez následných opatrení. Naopak, takéto postupovanie sa musí uskutočniť v závislosti od daného prípadu a na riadne odôvodnenú žiadosť Komisie alebo inej inštitúcie či orgánu. V žiadnom prípade však OLAF príjemcovi nemôže poskytnúť informácie, ktoré sa majú použiť v iných prebiehajúcich interných alebo externých vyšetrovaniach, lebo inak by sa ohrozil ich úspešný výsledok (k čomu už v minulosti došlo). Na druhej strane, EK (alebo iná inštitúcia alebo orgán) ako príjemca týchto informácií, nesmie použiť predmetné informácie na iné účely ako na prevenciu podvodov, korupcie alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti. Ak neexistuje žiaden zvláštny účel súvisiaci s prevenciou podvodov, korupcie alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti, čo je aj prípad záverečných správ pri vyšetrovaniach uzavretých bez následných opatrení, postupovanie všetkých záverečných správ pri vyšetrovaniach uzavretých bez následných opatrení sa nezdá byť nutné.

b)   Súlad s pravidlami pre ochranu údajov

15.

OLAF musí dodržiavať právo na ochranu osobných údajov, ktoré je zakotvené v článku 8 Charty základných práv EÚ a ktoré je úzko prepojené s právom na rešpektovanie súkromného života, vyjadrenom v článku 7 Charty. Článok 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1073/1999 okrem toho ukladá GR OLAF povinnosť zabezpečiť dodržiavanie ustanovení EÚ na ochranu osobných údajov (18). Zasielaním správ vypracovaných po internom vyšetrovaní a všetkých použiteľných súvisiacich dokumentov (19) dotknutej inštitúcii, orgánu alebo agentúre postupuje OLAF osobné údaje dotknutých osôb, interných informátorov, ostatných informátorov, svedkov a zamestnancov OLAF-u. V dôsledku toho je OLAF právne viazaný ustanoveniami Charty ako aj ustanoveniami nariadenia (ES) č. 45/2001. Podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 45/2001 sa od OLAF-u ako prevádzkovateľa osobných údajov požaduje prenos týchto správ a/alebo súvisiacich dokumentov obsahujúcich osobné údaje iba vtedy, keď sú tieto údaje nevyhnutné pre legitímny výkon úloh patriacich do právomocí príjemcu (20). Pritom musí OLAF overiť, či i) príjemca má náležité právomoci a ii) či je postúpenie nevyhnutné (21).

16.

Dozorný výbor zastáva stanovisko, že automatické a systematické postupovanie záverečných správ pri vyšetrovaniach uzatvorených bez následných opatrení nespĺňa uvedené požiadavky. Dozorný výbor upozorňuje na vyhlásenie európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, že „aj keď je prenos informácií ustanovený v príslušných právnych predpisoch, takýto prenos je zákonný iba ak sú pri ňom splnené tieto dve ďalšie požiadavky. To, či daný prenos spĺňa tieto požiadavky, sa musí určiť zvlášť v každom prípade. V súlade s tým by teda pracovníci OLAF-u zaoberajúci sa následnými opatreniami mali uplatňovať toto pravidlo pre každý jeden prenos údajov. To zabráni prenosom informácií, ktoré nie sú nevyhnutné, ako aj prenosom informácií tým stranám, ktoré nemajú náležité právomoci. S cieľom zabezpečiť súlad s týmto pravidlom, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov navrhuje, aby OLAF zaviedol písanie poznámky k spisu o potrebe prenosu údajov, ktorý sa už uskutočnil alebo ktorý sa uskutoční v rámci daného prípadu“ (22).

17.

Dozorný výbor sa domnieva, že toto vyhlásenie sa vzťahuje aj na vyšetrovania uzatvorené bez následných opatrení. Preto musí OLAF v každom jednom prípade zvlášť vyhodnotiť, či daný prenos osobných údajov inštitúciám a orgánom EÚ v prípadoch uzatvorených bez následných opatrení spĺňa tieto požiadavky. Vyhodnotenie potreby prenosu sa môže spraviť aj pre konkrétne typy spisov. Napríklad sa dá predpokladať, že v niektorých prípadoch by EK (alebo iná inštitúcia alebo orgán) potrebovala vedieť, aké opatrenia vykonal OLAF po tom, čom získala počiatočné informácie od jedného z jej útvarov. Dozorný výbor ale podotýka, že v praxi OLAF posielal záverečné správy EK nielen bez ohľadu na zdroj informácií, ale posielal ich aj iným inštitúciám, a to bez toho, aby si ich tieto osobitne vyžiadali, a teda bez vyhodnotenia ich potreby poznať dané údaje.

18.

Aj za predpokladu, že vyššie uvedené požiadavky boli splnené, záverečné správy môžu obsahovať osobné údaje, ktoré nie sú nevyhnutné pre výkon úloh patriacich do právomocí príjemcu. Týka sa to najmä osobných údajov informátorov. V tejto súvislosti dozorný výbor upozorňuje na vyhlásenie Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, že EK nepotrebuje vedieť osobné údaje informátorov na to, aby mohla prijať potrebné opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ (23). OLAF teda nemôže postupovať tieto správy, ak nechráni informátorov tým spôsobom, že vymaže ich osobné údaje.

19.

Dozorný výbor ďalej poznamenáva, že článok 27 ods. 1 nariadenia (ES) č. 45/2001 operácie spracovania, ktoré by z dôvodov svojej povahy, rozsahu alebo svojich účelov, pravdepodobne predstavovali špecifické riziká pre práva a slobody dotknutej osoby, podliehajú predbežnej kontrole európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Operácie spracovania, ktoré pravdepodobne predstavujú takéto riziká, zahŕňajú „spracovanie údajov týkajúcich sa […] podozrení z trestných činov, trestných činov, odsúdení za trestné činy alebo bezpečnostných opatrení“ a „operácie spracovania určené na zhodnotenie osobných aspektov týkajúcich sa dotknutej osoby, vrátane jej schopnosti, efektívnosti a správania“ (24). Dozorný výbor konštatuje, že Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zastáva názor, že správanie sa úradníkov EÚ skúma OLAF v rámci interných vyšetrovaní; spracovanie osobných údajov v rámci interných administratívnych vyšetrovaní OLAF-u by navyše mohlo byť považované za operácie spracovania týkajúce sa „[…] podozrení z trestných činov, trestných činov, odsúdení za trestné činy alebo bezpečnostných opatrení“ (25). Keďže sa v predbežnej kontrole Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov týkajúcej sa osobných údajov v rámci interných vyšetrovaní alebo operácií spracovania údajov o následných opatreniach osobitne neskúmala otázka postupovania záverečných správ o interných vyšetrovaniach uzatvorených bez následných opatrení, dozorný výbor sa domnieva, že OLAF mal Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o tomto informovať na účely predbežnej kontroly a vyžiadať si jeho stanovisko.

20.

Dozorný výbor sa obáva, že takéto postupovanie správ mohlo porušiť práva osôb, ktorých sa vyšetrovania dotýkali, čo by následne mohlo viesť k tomu, že tieto osoby podajú na Súdny dvor žalobu o náhradu škody. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001 a článku 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1073/1999, ako aj povinnosť zachovať utajenosť, ktorú OLAF-u ukladá článok 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1073/1999, priznávajú jednotlivcom, ktorých sa týka vyšetrovanie OLAF-u, určité práva (26). V prípade porušenia týchto pravidiel by EK vznikla mimozmluvná zodpovednosť za nezákonné konanie OLAF-u, k čomu v minulosti už v niekoľkých prípadoch aj došlo. Takýto záver by mal negatívny vplyv nielen na EK, ale predovšetkým na OLAF, keďže by sa spochybnila jeho dôveryhodnosť a dobré meno.

21.

Dozorný výbor sa navyše obáva, že takáto prax by mohla ohroziť úspešnosť vyšetrovaní. Funkcia vyšetrovacieho orgánu pre interné prípady úradu OLAF závisí do veľkej miery od rešpektu a dôvery, ktoré sú potrebné na to, aby sa svedkovia a informátori nebáli prihlásiť a oznámiť podozrivé podvodné alebo korupčné správanie. Prax postupovania správ priamo ohrozuje nevyhnutnú dôveru potenciálnych svedkov a informátorov a môže ich odradiť od toho, aby sa prihlásili a pomohli OLAF-u. Na druhej strane je veľmi dôležité upozorniť aj na to, že v prípade, ak vyšetrovanie bolo uzavreté bez následných opatrení, mohlo sa tak stať, lebo vyšetrovanie záviselo od faktorov, ktoré sa však v budúcnosti môžu zmeniť. Ak sa však záverečná správa v takomto prípade rozšíri mimo úradu OLAF, prípadné nové vyšetrovanie tej istej veci by mohlo byť zbytočne sťažené.

ZÁVERY A ODPORÚČANIA

22.

Postupovanie záverečných správ vypracovaných po internom vyšetrovaní uzatvorenom bez následných opatrení sa dá spochybniť z početných dôvodov čisto právneho charakteru týkajúcich sa, ako bolo vyššie uvedené, profesionálneho tajomstva a otázok ochrany údajov. Táto prax navyše nevyhnutne vedie k negatívnemu vplyvu na efektívnosť vyšetrovacej funkcie OLAF-u a prinajmenšom môže ostatným inštitúciám poskytnúť neprimerané nástroje na ovplyvňovanie vyšetrovacej činnosti OLAF-u, čo by poškodilo dôveru verejnosti v nezávislosť OLAF-u.

23.

Dozorný výbor dôrazne odporúča, aby OLAF prehodnotil svoje rozhodnutie postupovať záverečné správy opísané v tomto stanovisku dotknutým inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram bez toho, aby sa uistil, že takáto prax je v súlade s právnymi predpismi EÚ a že neohrozuje efektívnosť a nezávislosť vyšetrovaní.


(1)  Článok 1 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(2)  Článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(3)  List s oznámením o uzavretí prípadu bez zavedenia následných opatrení.

(4)  Toto sa zaviedlo v bode 3.4.3.6.2. príručky úradu OLAF – Operačné postupy. Tento bod bol vypustený z novej verzie príručky, ktorá bola aktualizovaná v júli 2011.

(5)  Pozri zápisnicu zo stretnutia riaditeľov z dňa 23. júna 2011.

(6)  Dokument Ares(2011) 687782 z 27. júna 2011: „Ako je vám známe a ako sa o tom rokovalo na ostatnom zasadnutí skupiny Clearing House, Komisia nemôže akceptovať skutočnosť, že od mája 2010 úrad OLAF už nepostupuje záverečné správy o interných vyšetrovaniach uzavretých bez následných opatrení, ktoré sa týkajú jej útvarov“ (neoficiálny preklad).

(7)  Dokument ARES (2011) 725801 z 5. júla 2011.

(8)  List „v ktorom som [generálny tajomník EK] pripomenul povinnosť úradu OLAF podľa nariadenia č. 1073/1999 postúpiť všetky záverečné správy o interných vyšetrovaniach vrátane tých, ktoré boli uzavreté bez následných opatrení“ (neoficiálny preklad).

(9)  Avšak iba v dvoch prípadoch vyšetrovania bol v sprievodných listoch k záverečným správam výslovne uvedený tento článok ako právny základ pre postúpenie správ.

(10)  Pozri stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k oznámeniu predbežnej kontroly od úradníka pre ochranu údajov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) týkajúcej sa interných vyšetrovaní úradu OLAF, 23. jún 2006, vec 2005-418.

(11)  SEK(2003) 871 v úplnom znení, 14.8.2003.

(12)  Článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(13)  Článok 1 ods. 3 prílohy IX k služobnému poriadku: „Ak sa po vyšetrovaní inštitúciou OLAF nemôže byť podaná žaloba proti zamestnancovi, ktorý bol obvinený, príslušné vyšetrovanie sa uzavrie bez prijatia ďalších opatrení, na základe rozhodnutia riaditeľa OLAF, ktorý o tom písomne informuje zamestnanca a jeho inštitúciu.“

(14)  Rozhodnutie Komisie 1999/396/ES, ESUO, Euratom z 2. júna 1999 o podmienkach vnútorných vyšetrovaní pri boji proti podvodu, korupcii a ostatným protiprávnym konaniam poškodzujúcim záujmy spoločenstva, oznámené pod číslom dokumentu SEK(1999) 802, (Ú. v. ES L 149, 16.6.1999, s. 57). Pokiaľ ide o ostatné inštitúcie, pozri ich vnútorné rozhodnutia vykonávajúce vzorové rozhodnutie v interinštitucionálnej dohode.

(15)  Podľa článku 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999 generálny riaditeľ OLAF-u členovia dozorného výboru zabezpečia uplatňovanie tohto článku [článku 8] a pôvodných článkov 286 a 287 Zmluvy.

(16)  Článok 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1073/1999: „Informácie postúpené alebo získané v priebehu interných vyšetrovaní v akejkoľvek forme sú predmetom služobného tajomstva a užívajú ochranu poskytovanú predpismi vzťahujúcimi sa na orgány Európskych spoločenstiev. Tieto informácie nesmú byť oznamované iným osobám ako pracovníkom orgánov Európskych spoločenstiev alebo členských štátov, ktorých funkcie vyžadujú, aby boli s nimi oboznámení, a taktiež nesmú byť použité na iné účely, ako na predchádzanie podvodom, korupcii alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti.“

(17)  Pozri stanovisko dozorného výboru č. 5/2010, bod 19.

(18)  Pozri aj rozsudok Súdu prvého stupňa, Nikolaou/Komisia, 12. september 2007, vec T-259/03, bod 191.

(19)  Článok 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1073/1999.

(20)  Článok 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 45/2001. Pozri aj vyššie uvedené stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k interným vyšetrovaniam, bod 2.2.6.

(21)  Článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001.

(22)  Pozri stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k oznámeniu predbežnej kontroly od úradníka pre ochranu údajov Európskeho úradu pre boj proti podvodom týkajúcej sa operácií spracovávania údajov o následných opatreniach (disciplinárnych, administratívnych, súdnych, finančných), vec 2006-544, vec 2006-545, vec 2006-546, vec 2006-547, 27. marec 2007, bod 2.2.6.

(23)  Pozri stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k memorandu o porozumení, vec 2009-011, bod 3.4. (Stanovisko k oznámeniu predbežnej kontroly od dozorného úradníka pre ochranu údajov Európskej komisie týkajúcej sa spravovania informácií postupovaných OLAF-om v rámci memoranda o porozumení). Dozorný výbor by chcel upozorniť aj na vyhlásenie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa uvádza, že v prípade, ak štátny zamestnanec alebo zamestnanec vo verejnom sektore oznámi protiprávne konanie alebo priestupky na pracovisku, mala by sa mu za určitých okolností zabezpečiť ochrana, najmä ak tento zamestnanec patrí k malej skupine osôb, ktorí vedia, k akým činom na pracovisku dochádza, a preto má najlepšie predpoklady, aby konal vo verejnom záujme (pozri rozsudky: Guja/Moldavsko [GC], č. 14277/04, 12. február 2008, bod 72; Marchenko/Ukrajina, č. 4063/04, 19. február 2009, bod 46; Heinisch/Nemecko, č. 28274/08, 21. júl 2011, bod 63).

(24)  Článok 27 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 45/2001.

(25)  Pozri stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k vyššie uvedeným interným vyšetrovaniam, bod 2.2.1.

(26)  Súd prvého stupňa, Franchet a Byk/Komisia (č. 2), 8. júl 2008, vec T-48/05, bod 218 a Nikolaou/Komisia, 12. september 2007, vec T-259/03, bod 210.