8.3.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 70/1

Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ

Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky

(Text s významom pre EHP)

2012/C 70/01

Dátum prijatia rozhodnutia

14.7.2010

Referenčné číslo štátnej pomoci

N 22/10; N 50/10; N 86/10

Členský štát

Poľsko

Región

—

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Amendments to the Temporary Framework measure ‘Limited amounts of aid’ N 408/09

Právny základ

Rozporządzenie Ministra Rozwoju Regionalnego w sprawie udzielania pomocy dla przedsiębiorców zagrożonych w ramach Priorytetu II Programu Operacyjnego Kapitał Ludzki (projekt z dnia 8 grudnia 2009 r.); rozporządzenie Ministra Rozwoju Regionalnego w sprawie udzielania przedsiębiorcom ograniczonej kwoty pomocy zgodnej ze wspólnym rynkiem w ramach regionalnych programów operacyjnych (projekt z dnia 5 stycznia 2010 r.); rozporządzenie Ministra Rozwoju Regionalnego w sprawie udzielania ograniczonej kwoty pomocy zgodnej ze wspólnym rynkiem w ramach Programu Operacyjnego Kapitał Ludzki (projekt z dnia 15 stycznia 2010 r.)

Druh opatrenia

Schéma pomoci

Účel

Pomoc na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva

Forma pomoci

Priama dotácia

Rozpočet

Celková výška plánovanej pomoci 1 905 mil. PLN

Intenzita

—

Trvanie

do 31.12.2010

Sektory hospodárstva

—

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Ministry of Regional Development

ul. Wspólna 2/4

00-926 Warszawa

POLSKA/POLAND

Ďalšie informácie

—

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Dátum prijatia rozhodnutia

5.10.2011

Referenčné číslo štátnej pomoci

N 414/10

Členský štát

Belgicko

Región

—

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Aide au projet de «Flap Support Structures» de la Société anonyme belge de constructions aéronautique (SABCA)/Steun voor het „Flap Support Structures”-project van SABCA (FSS-project)

Právny základ

Federale steunmaatregel „Luchtvaart 2008-2013”

Mesure d'aide fédérale «Aéronautique 2008-2013»

Druh opatrenia

Individuálna pomoc

Účel

Výskum a vývoj

Forma pomoci

Návratná pomoc

Rozpočet

Celková výška plánovanej pomoci 32,817 mil. EUR

Intenzita

42 %

Trvanie

do 30.12.2017

Sektory hospodárstva

Spracovateľský priemysel

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Service Public Fédéral Economie

Rue du Progrès 50

1210 Bruxelles

BELGIQUE

Federale Overheidsdienst Economie

Vooruitgangstraat 50

1210 Brussel

BELGIË

Ďalšie informácie

—

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Dátum prijatia rozhodnutia	29.6.2011
Referenčné číslo štátnej pomoci	SA.32888 (11/N)
Členský štát	Nemecko
Región	—
Názov (a/alebo názov príjemcu)	Befreiung von der Luftverkehrsteuer hinsichtlich Abflügen von Inselbewohnern und in anderen Fällen
Právny základ	§ 5 Nr. 4 des Artikels 1 des Haushaltsbegleitgesetzes 2011
Druh opatrenia	Schéma pomoci
Účel	Pomoc sociálnej povahy, poskytnutá jednotlivým spotrebiteľom
Forma pomoci	Zníženie daňovej sadzby
Rozpočet	Ročné plánované výdavky 0,120 mil. EUR
Intenzita	100 %
Trvanie	1.1.2011 – 31.12.2015
Sektory hospodárstva	Letecká doprava
Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc	Das jeweils örtlich zuständige Hauptzollamt (http://www.zoll.de)
Ďalšie informácie	—

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Dátum prijatia rozhodnutia

25.1.2012

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.32965 (11/N)

Členský štát

Poľsko

Región

Warmińsko-mazurskie

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Pomoc na restrukturyzację dla ZNMR

Právny základ

Artykuł 56 ust. 1 pkt 2 ustawy z dnia 30 sierpnia 1996 r. o komercjalizacji i prywatyzacji

Druh opatrenia

Individuálna pomoc

Účel

Reštrukturalizácia podnikov v ťažkostiach

Forma pomoci

Priama dotácia

Rozpočet

Ročné plánované výdavky 400 000 mil. PLN

Celková výška plánovanej pomoci 400 000 mil. PLN

Intenzita

33 %

Trvanie

1.2012 – 12.2015

Sektory hospodárstva

Spracovateľský priemysel

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Minister Skarbu Państwa

ul. Krucza 36/Wspólna 6

00-522 Warszawa

POLSKA/POLAND

Ďalšie informácie

—

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Dátum prijatia rozhodnutia

23.11.2011

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.33588 (11/N)

Členský štát

Česká republika

Región

CZ 08 Moravskoslezsko

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Ekologizace území okresů NUTS IV (Greening of NUTS IV districts) – Ostrava-město (Ostrava city) (NUTS CZ 0806), Karviná (NUTS CZ 0803) and Frýdek-Místek (NUTS CZ 0802), I. etapa (first phase)

Právny základ

Zákon č. 86/2002 Sb., o ochraně ovzduší a o změně některých dalších zákonů (zákon o ochraně ovzduší) – nařízení vlády č. 597/2006 Sb., o sledování a vyhodnocování kvality ovzduší – vyhláška č. 553/2002 Sb., kterou se stanoví hodnoty zvláštních imisních limitů znečišťujících látek, ústřední regulační řád a způsob jeho provozování včetně seznamu stacionárních zdrojů podléhajících regulaci, zásady pro vypracování a provozování krajských a místních regulačních řádů a způsob a rozsah zpřístupňování informací o úrovni znečištění ovzduší veřejnosti, ve znění pozdějších předpisů (změna vyhláškou č. 42/2005 Sb. a vyhláškou č. 373/2009 Sb.) – nařízení vlády č. 351/2002 Sb., kterým se stanoví závazné emisní stropy pro některé látky znečišťující ovzduší a způsob přípravy a provádění emisních inventur a emisních projekcí, ve znění pozdějších předpisů (změna nařízením vlády č. 417/2003) – nařízení vlády č. 372/2007 Sb., o národním programu snižování emisí ze stávajících zvláště velkých spalovacích zdrojů – nařízení vlády č. 146/2007 Sb., o emisních limitech a dalších podmínkách provozování spalovacích stacionárních zdrojů znečišťování ovzduší, ve znění pozdějších předpisů (změna nařízením vlády č. 476/2009) – nařízení vlády č. 615/2006 Sb., o stanovení emisních limitů a dalších podmínek provozování ostatních stacionárních zdrojů znečišťování ovzduší, ve znění pozdějších předpisů (změna nařízením vlády č. 475/2009) – vyhláška č. 205/2009 Sb., o zjišťování emisí ze stacionárních zdrojů a o provedení některých dalších ustanovení zákona o ochraně ovzduší, ve znění pozdějších předpisů – zákon č. 76/2002 Sb., o integrované prevenci a omezování znečištění, o integrovaném registru znečišťování a o změně některých zákonů (zákon o integrované prevenci) Operační program Životní Prostředí: Programový dokument Operační program Životní prostředí: Implementační dokument Směrnice MŽP pro předkládání žádostí a o poskytování finančních prostředků pro projekty z Operačního programu

Druh opatrenia

Schéma pomoci

Účel

Ochrana životného prostredia

Forma pomoci

Priama dotácia

Rozpočet

Ročné plánované výdavky 2 000 mil. CZK

Celková výška plánovanej pomoci 6 000 mil. CZK

Intenzita

90 %

Trvanie

do 31.12.2014

Sektory hospodárstva

Spracovateľský priemysel, dodávka elektriny, vody a plynu, oceľ

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Ministerstvo životního prostředí ČR

Vršovická 65

100 10 Praha 10

ČESKÁ REPUBLIKA

Ďalšie informácie

—

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

8.3.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 70/9

Spoločná správa Rady a Komisie na rok 2012 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“)

Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe

2012/C 70/05

1. VZDELÁVANIE A ODBORNÁ PRÍPRAVA V KONTEXTE STRATÉGIE EURÓPA 2020

V roku 2009 Rada vypracovala strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“). Odvtedy sa hospodársky a politický kontext zmenil, čím vznikli nové nejasnosti a prekážky. Európska únia musela prijať ďalšie opatrenia na zastavenie najhoršej finančnej a hospodárskej krízy vo svojej histórii, a preto ako reakciu na ňu schválila stratégiu na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu: Európa 2020 (1).

Vzdelávanie a odborná príprava zohrávajú v tejto stratégii kľúčovú úlohu, najmä v rámci integrovaných usmernení, národných programov reforiem členských štátov a odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré boli vydané s cieľom usmerniť reformy členských štátov. Jeden z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020 sa týka predčasného ukončenia školskej dochádzky a dosiahnutia terciárneho alebo rovnocenného vzdelania.

V ročnom prieskume rastu (RPR) na rok 2012 sa zdôrazňuje, že stratégia Európa 2020 musí byť súčasne zameraná: na reformné opatrenia s krátkodobým efektom rastu a na vytvorenie správneho strednodobého modelu rastu. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy sa musia zmodernizovať s cieľom posilniť ich účinnosť a kvalitu a vybaviť ľudí zručnosťami a kompetenciami potrebnými na to, aby uspeli na trhu práce. To podporí odvahu ľudí a ich schopnosť čeliť súčasným a budúcim výzvam. Zlepší to konkurencieschopnosť Európy a prispeje k rastu a tvorbe pracovných miest. V RPR na rok 2012 sa zároveň požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala mladým ľuďom, ktorí patria do skupín najviac postihnutých krízou.

Strategický rámec ET 2020 ako kľúčový nástroj na modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy môže významne prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020. Aby sa tak stalo, strategický rámec ET 2020 treba upraviť prostredníctvom aktualizácie jeho pracovných priorít, nástrojov a štruktúry riadenia.

Na základe hodnotenia pokroku, ktorý sa v posledných troch rokoch dosiahol v kľúčových oblastiach politiky, v tomto návrhu spoločnej správy sa navrhujú nové pracovné priority na obdobie 2012 – 2014 zamerané na mobilizáciu vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom podporiť stratégiu Európa 2020.

V tomto návrhu spoločnej správy sa takisto stanovuje niekoľko možností na prispôsobenie riadenia strategického rámca ET 2020, aby sa zabezpečilo, že prispieva k stratégii Európa 2020.

K návrhu spoločnej správy sú pripojené dva pracovné dokumenty útvarov Komisie (2). Posudzujú situáciu v jednotlivých štátoch a v kľúčových tematických oblastiach a vychádzajú z vnútroštátnych správ, ktoré poskytli členské štáty, ako aj z ďalších informácií a údajov.

2. POKROK A PROBLÉMY V PRIORITNÝCH OBLASTIACH

2.1. Investície a reformy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy

V súčasnosti sa kontrolujú všetky oblasti verejných rozpočtov vrátane oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Väčšina členských štátov má problémy udržať si súčasnú úroveň výdavkov, a už vôbec nie ju zvyšovať.

Výskum však poukazuje na to, že väčšie úspechy v oblasti vzdelávania môžu byť z dlhodobého hľadiska mimoriadne prospešné a môžu prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest v Európskej únii. Dosiahnutie európskej referenčnej hodnoty menej ako 15 % jednotlivcov dosahujúcich slabé výsledky v základných zručnostiach do roku 2020 by napríklad mohlo pre Európsku úniu vytvoriť obrovský dlhodobý celkový hospodársky prínos (3).

To je v rozpore so skutočnosťou, že – dokonca aj pred krízou – boli výdavky v niektorých členských štátoch pomerne nízke, na úrovni alebo pod úrovňou 4 % HDP, pričom priemer Európskej únie bol takmer 5 % HDP, teda pod úrovňou 5,3 % v Spojených štátoch.

Škrty v rozpočtoch na vzdelávanie predstavujú riziko narušenia potenciálu rastu hospodárstva a konkurencieschopnosti. V ročnom prieskume rastu na rok 2012 Komisia potvrdila svoje presvedčenie, že členské štáty by pri konsolidácii svojich verejných financií mali uprednostňovať výdavky na politiky posilňujúce rast, ako napríklad na politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Spôsob, akým sa členské štáty zaoberajú rozpočtom na vzdelávanie v rámci reakcie na krízu, nemá žiadnu jasnú štruktúru. Členské štáty prijali široký rozsah opatrení na obmedzenie výdavkov: mnohé členské štáty znížili náklady na zamestnancov (BE, nl, BG, EL, ES, FR, HU, IE, LV, PT, RO, SI) alebo na ustanovenia pre infraštruktúru, údržbu a zariadenia (BE nl, BG, IE, RO). Niektoré členské štáty obmedzili poskytovanie predškolského vzdelávania (pre 2-ročné deti vo FR), pozastavili alebo spomalili vykonávanie reforiem (BG) alebo prijali ďalšie opatrenia, ako napríklad zníženie finančnej podpory pre študentov (BE nl, IE, PT).

Tieto trendy si vyžadujú politickú pozornosť. Strategický rámec ET 2020 by sa mal použiť na prediskutovanie toho, ako možno čo najlepšie investovať do vzdelávania a odbornej prípravy spôsobmi, ktoré kombinujú účinnosť a efektívnosť s vplyvom podporujúcim rast. Rozumné investície sú sprevádzané rozumnými politickými reformami, ktoré zlepšujú kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy. Mohla by sa uskutočniť širšia diskusia, ktorá by zahŕňala všetky zúčastnené strany s cieľom určiť účinné spôsoby toho, ako spoločne znášať finančnú záťaž a nachádzať nové zdroje financií.

2.2. Predčasné ukončenie školskej dochádzky

Kríza vážne ovplyvňuje vyhliadky pre mladých ľudí. Miera nezamestnanosti mladých ľudí sa zvýšila z 15,5 % v roku 2008 na 20,9 % v roku 2010, pričom podiel mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov sa nezvýšil o dva percentuálne body ani vo vzdelávaní, ani v zamestnaní či odbornej príprave. Päťdesiattri percent osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou bolo nezamestnaných.

Z tohto dôvodu sa cieľ stratégie Európa 2020 znížiť podiel mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí predčasne ukončia vzdelávanie a odbornú prípravu, na menej ako 10 % stáva mimoriadne dôležitým. Ak súčasné trendy budú pokračovať, tento cieľ sa nedosiahne. Napriek určitému dosiahnutému pokroku bola miera osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou v Európskej únii v roku 2010 priemerne na úrovni 14,1 %, pričom medzi jednotlivými štátmi boli obrovské rozdiely. Z dôkazov vyplýva, že väčšie riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky hrozí chlapcom (16 %) ako dievčatám (12,6 %).

Znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 % je náročná úloha. V odporúčaní Rady (4) z roku 2011 o politikách zameraných na znižovanie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky sa členské štáty vyzývajú, aby začali vykonávať ucelené a komplexné stratégie založené na dôkazoch, a to najmä v tých členských štátoch, ktoré v roku 2011 dostali odporúčania pre jednotlivé krajiny (AT, DK, ES, MT). Krajiny, ktoré sú blízko cieľa (DK, IE, HU, NL, FI), by však takisto mali zvýšiť úsilie, aby dosiahli ďalší pokrok a/alebo prekonali stagnáciu. Všetky členské štáty by mali vykonávať cielené opatrenia zamerané na mladých ľudí vystavených riziku predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Až na niekoľko významných výnimiek politiky členských štátov nie sú dostatočne založené na najnovších údajoch a analýze príčin a počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky. Len niekoľko štátov prijalo systematický prístup k zhromažďovaniu, monitorovaniu a analýze údajov o predčasnom ukončení školskej dochádzky (EE, FR, HU, IT, LU, NL, UK).

Predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a včasná intervencia sú kľúčom k riešeniu problému, členské štáty však predchádzaniu venujú málo pozornosti. Čiastočné kompenzačné opatrenia, ako napríklad druhá šanca na vzdelávanie, sú aj napriek svojmu významu nedostatočné na riešenie hlavných príčin problému. Väčší dôraz by sa mal klásť na opatrenia zamerané na predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a včasnú intervenciu v kontexte vzdelávania učiteľov, nepretržitého profesijného rozvoja a kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve.

Zvyšovanie poskytovania vysokokvalitného počiatočného odborného vzdelávania a prípravy, ktoré je prispôsobené potrebám mladých ľudí, a to aj formou zmiešaného vzdelávania, ktoré spája odborné vzdelávanie a prípravu a všeobecné stredné vzdelávanie, môže prispieť k zníženiu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky. Poskytuje to odlišnú, a pre niektorých účastníkov vzdelávania motivujúcejšiu vzdelávaciu dráhu. Súčasne však existuje závažná potreba znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky v rámci poskytovania odborného vzdelávania a prípravy.

Mnohé štáty využívajú široké spektrum opatrení na riešenie rôznych aspektov predčasného ukončenia školskej dochádzky, tieto opatrenia však nevyhnutne nepredstavujú komplexnú stratégiu. Zúčastnené strany z rôznych odvetví vzdelávania a oblastí politiky, ako napríklad politika mládeže, sociálne služby a služby v oblasti zamestnanosti, by mali užšie spolupracovať. Mala by sa zintenzívniť spolupráca s rodičmi a miestnymi spoločenstvami. Spolupráca medzi školou a podnikaním, činnosti mimo učebných osnov, mimoškolské činnosti a „ochrana mládeže“ sú možné spôsoby na zapojenie rôznych miestnych aktérov.

Keďže Európa zrejme nedosiahne hlavný cieľ, je naliehavo potrebné posilniť politický prístup. V nasledujúcich rokoch musí byť práca týkajúca sa predčasného ukončenia školskej dochádzky podľa odporúčania Rady z júna 2011 jednou z najdôležitejších priorít stanovených v rámci ET 2020.

Miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v roku 2010 (5) a vnútroštátne ciele

— výkon v roku 2010 (%)

— národný cieľ na rok 2020 (%)

9,5

5,5

9,5

9,7

9,5

13,4

9,5

4,5

11,3

2.3. Dosiahnutie terciárneho alebo rovnocenného vzdelania

Aby bola Európa po kríze silnejšia, potrebuje vytvoriť hospodársky rast založený na znalostiach a inováciách. Terciárne alebo rovnocenné vzdelávanie môže byť v tejto súvislosti silným faktorom. Poskytuje vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorú Európa potrebuje na napredovanie v oblasti výskumu a rozvoja, a dáva ľuďom zručnosti a kvalifikácie, ktoré potrebujú v hospodárstve náročnom na znalosti.

Hlavným cieľom stratégie Európa 2020 je zvýšiť do roku 2020 podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s vysokoškolským titulom alebo rovnocenným titulom o 40 %. V roku 2010 bola priemerná miera dosiahnutého terciárneho alebo rovnocenného vzdelania v tomto veku 33,6 %. Miery dosiahnutého terciárneho vzdelania, vnútroštátne ciele a úrovne ambícií sa v jednotlivých štátoch značne líšia.

Ako sa dohodlo v záveroch Rady z 28. novembra 2011 o modernizácii vysokoškolského vzdelávania, členské štáty musia na dosiahnutie cieľa pokračovať vo svojom reformnom úsilí v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v tejto oblasti, ktoré boli predložené piatim krajinám (BG, CZ, MT, PL, SK) (6).

Reformy by mali zabezpečiť, aby sa zvyšoval počet absolventov a aby sa zároveň zachovala a ďalej zlepšovala kvalita a relevantnosť vzdelávania a výskumnej činnosti.

Okrem úsilia optimalizovať financovanie a správu by sa mala vo všetkých členských štátoch zvýšiť účasť nedostatočne zastúpených skupín vrátane ľudí zo znevýhodneného sociálno-hospodárskeho prostredia alebo zemepisných oblastí a z etnických skupín alebo ľudí so zdravotným postihnutím.

Dospelým študujúcim by sa mal uľahčiť prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu. Existuje značný potenciál na pomoc tým, ktorí sú už súčasťou pracovnej sily, aby získali alebo opätovne získali vysokoškolské vzdelanie, na podporu prechodu od odborného vzdelávania a prípravy k vysokoškolskému vzdelávaniu a na zlepšenie uznávania predchádzajúceho vzdelania získaného v neformálnom prostredí.

Vysokoškolské vzdelávanie predčasne ukončuje príliš veľa študentov. Usmernenia a poradenstvo o vzdelávacích a profesijných dráhach, ktoré pomáhajú pri udržiavaní motivácie na dokončenie štúdií, sú mimoriadne dôležité na predchádzanie a znižovanie rizika predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Prilákanie talentovaných zahraničných študentov môže byť ďalším spôsobom na zvýšenie účasti na vzdelávaní a dosiahnutej úrovne vzdelania.

Modernizácia vysokoškolského vzdelávania významne prispeje k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020. Musí sa preto stať ďalšou hlavnou prioritou na výmenu stanovenou v rámci ET 2020 v ďalšom období, a to aj vrátane vykonávania oznámenia o vysokoškolskom vzdelávaní z roku 2011 a záverov Rady o modernizácii európskych systémov vyššieho vzdelávania.

Miery dosiahnutého terciárneho alebo rovnocenného vzdelania v roku 2010 a vnútroštátne ciele (7)

— výkon v roku 2010 (%)

— národný cieľ na rok 2020 (%)

30,3

26,7

2.4. Stratégie celoživotného vzdelávania

Celoživotné vzdelávanie nie je pre väčšinu Európanov realitou. Zatiaľ čo účasť na vzdelávaní a odbornej príprave v ranom veku sa zvýšila, nedávne údaje o účasti dospelých osôb vo veku od 25 do 64 rokov na celoživotnom vzdelávaní poukazujú na mierne klesajúci trend. Súčasná úroveň 9,1 % (2010) je hlboko pod referenčnou hodnotou 15 %, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2020.

Táto slabá výkonnosť je mimoriadne závažná v dôsledku krízy. Nezamestnaní mladí ľudia a nízko kvalifikovaní dospelí musia mať možnosť spoliehať na to, že vzdelávanie a odborná príprava im poskytnú lepšiu šancu uplatniť sa na pracovnom trhu. Neinvestovanie do ich kompetencií znižuje ich šance na návrat do zamestnania a obmedzuje potenciál Európy na podporu rastu a tvorbu pracovných miest. Zároveň by sme sa mali tiež zamerať na to, ako vzdelávanie prispieva k hospodárskemu rozvoju v Európe prostredníctvom zvyšovania zručností pracovnej sily a integorvaním plánov vzdelávania dospelých s cieľom podporiť hospodársky rozvoj a inováciu.

Celoživotné vzdelávanie je nepretržitý proces, ktorý môže trvať celý život človeka, počnúc kvalitným vzdelávaním v ranom detstve až po vzdelávanie v období po produktívnom veku. Okrem toho sa vzdelávanie uskutočňuje aj mimo formálneho vzdelávacieho prostredia, a to najmä na pracovisku.

V súčasnosti sa dosiahol istý pokrok v európskych referenčných hodnotách týkajúcich sa znižovania miery jednotlivcov dosahujúcich slabé výsledky v základných zručnostiach (20 % v roku 2009 v porovnaní s referenčnou hodnotou menej ako 15 % do roku 2020) a zvyšovania účasti na vzdelávaní v ranom detstve (92 % v roku 2009 v porovnaní s referenčnou hodnotou 95 % do roku 2020); úsilie v obidvoch oblastiach však musí pokračovať.

Naďalej pretrvávajú prekážky celoživotného vzdelávania, ako napríklad obmedzené príležitosti na vzdelávanie, ktoré nie sú náležite prispôsobené potrebám rôznych cieľových skupín, nedostatok prístupných informácií a podporných systémov a nedostatočne flexibilné vzdelávacie dráhy (napr. medzi odborným vzdelávaním a prípravou a vysokoškolským vzdelávaním). Problémy často zhoršuje skutočnosť, že potenciálni študenti majú nízky sociálno-hospodársky a predchádzajúci vzdelanostný status.

Prekonávanie týchto prekážok si vyžaduje postupné reformy v konkrétnych odvetviach vzdelávania. Aj keď členské štáty uznali túto potrebu už pred desiatimi rokmi, problém segmentácie pretrváva. Dnes má len niekoľko štátov zavedenú komplexnú stratégiu, ktorá podporuje dobré vzdelávacie kontinuum (AT, CY, DK, SI, UK, SC).

Pozitívne však je, že využívanie nástrojov, ako napríklad európske a vnútroštátne kvalifikačné rámce (BE nl, CZ, DK, EE, FI, FR, IE, LT, LV, LU, MT, NL, PT, UK), mechanizmy na potvrdzovanie neformálnych foriem vzdelávania (DE, DK, ES, FI, FR, LU, NL, PT, RO, SE, UK) a politiky celoživotného poradenstva (AT, DK, DE, EE, ES, FI, FR, HU, IE, LT, LU, LV, NL), poukazuje na to, že prekážky v spolupráci medzi odvetviami vzdelávania možno prekonať.

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali poskytovať príležitosti celoživotného vzdelávania pre všetkých. Členské štáty by mali kontrolovať svoje systémy s cieľom odhaľovať prekážky celoživotného vzdelávania. V spolupráci so sociálnymi partnermi a inými kľúčovými zúčastnenými stranami by mali zaviesť komplexné stratégie a prijať opatrenia na podporu prístupu k celoživotnému vzdelávaniu, ktoré sú v súlade s európskymi záväzkami a vychádzajú z nástrojov transparentnosti a rámcov (európskeho kvalifikačného rámca (8), ECVET/ECTS (9), EQAVET, rámca kľúčových kompetencií (10)). Dôraz by sa mal klásť na zabezpečenie základných zručností pre všetkých a na lepšiu integráciu poskytovania celoživotného vzdelávania a najmä na stimuláciu účasti nízko kvalifikovaných dospelých.

2.5. Vzdelávacia mobilita

Mobilita posilňuje európsky základ pre budúci rast založený na vedomostiach a schopnosti inovovať a byť konkurencieschopný na vnútroštátnej úrovni (11). Posilňuje zamestnateľnosť a osobný rozvoj a zamestnanci si ju cenia. Vzdelávacie inštitúcie, systémy vzdelávania a odbornej prípravy a podniky tiež majú úžitok zo skúseností so vzdelávaním, osobných kontaktov a sietí, ktoré sú výsledkom mobility. Podpora nadnárodnej vzdelávacej mobility je vynikajúcim príkladom európskej pridanej hodnoty.

Súčasná úroveň mobility však neodzrkadľuje jej hodnotu. Približne 10 % – 15 % vysokoškolských absolventov trávi značnú časť svojich štúdií v zahraničí, kde je pridaná hodnota mobility najviac uznávaná, takto však konajú len 3 % absolventov odborného vzdelávania a prípravy. Musí sa viac pracovať na podpore mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Obmedzené finančné zdroje a neadekvátna znalosť jazyka brzdia vzdelávaciu mobilitu. Mobilita sa nie vždy uznáva alebo uplatňuje. Často chýbajú informácie o dostupných príležitostiach. Okrem toho špecifická situácia účastníkov vzdelávania s osobitnými potrebami (napr. so zdravotným postihnutím) nie je dostatočne riešená.

Väčšina štátov v prvom rade podporuje mobilitu študujúcich. Zatiaľ čo niektoré štáty (BG, IE, MT, SE, BE nl, DE, EE, EL, ES, FI, NL, RO, LT, FR) zahŕňajú aj iné skupiny, napríklad učiteľov alebo učňov, je tu priestor na to urobiť oveľa viac na vnútroštátnej i európskej úrovni.

Európske programy financovania musia zohrávať kľúčovú úlohu. Ako súčasť nového viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 Komisia navrhla takmer zdvojnásobenie počtu príjemcov budúceho programu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zo 400 000 na takmer 700 000 ročne.

Finančné programy však musia sprevádzať politické reformy. Pokiaľ ide o vzdelávaciu mobilitu, Rada prijala v novembri 2011 novú referenčnú hodnotu (20 % pre vysokoškolské vzdelávanie a 6 % pre počiatočné odborné vzdelávanie a prípravu do roku 2020). Tento politický záväzok by sa mal uskutočniť prostredníctvom vykonávania odporúčania Rady „Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí“ a prostredníctvom plného využívania európskych nástrojov transparentnosti, ako napríklad európskeho kvalifikačného rámca (EQF), ECTS/ECVET a nástroja Europass (12).

2.6. Nové zručnosti a nové pracovné miesta

Kríza urýchlila zmeny v dopyte po zručnostiach. Dopyt po pracovných miestach, kde sú postačujúce nízke kvalifikácie, sa znižuje a budúce odvetvia založené na znalostiach požadujú zvyšovanie úrovne kvalifikácií. V súčasnej predpovedi (13) sa očakáva, že podiel vysokokvalifikovaných pracovných miest sa zvýši takmer o 16 miliónov z 29 % v roku 2010 na 35 % všetkých pracovných miest v roku 2020. Na druhej strane sa očakáva, že podiel pracovných miest požadujúcich nízku úroveň zručností klesne o približne 12 miliónov z 20 % na menej ako 15 %. Niektoré štáty už čelia faktorom obmedzujúcim vysokokvalifikované pracovné miesta. To sa ešte zhorší vplyvom demografického starnutia, keď pracovná sila začne v roku 2012 starnúť. Odporúčania pre jednotlivé krajiny o zlepšovaní zručností na uplatnenie na trhu práce a o osobitnej podpore pre nízkokvalifikovaných pracovníkov boli predložené niekoľkým členským štátom (BG, CY, CZ, EE, PL, SI, SK, UK).

Členské štáty dosiahli pokrok v zavádzaní metód, nástrojov a prístupov na predvídanie a hodnotenie dopytu po zručnostiach, nesúladu a zamestnateľnosti absolventov. Mnohé štáty sa sústredia na kľúčové odvetvia, ako napríklad IKT alebo zdravotníctvo.

Iba niekoľko štátov (AT, DE, FR, IE, PL, UK) má však zavedený koordinovaný prístup na šírenie výsledkov medzi hlavnými aktérmi. Inštitucionálne mechanizmy sa často vyvíjajú na regionálnej úrovni alebo na úrovni odvetví, majú však tendenciu odrážať a reprodukovať segmentáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Štáty zabezpečujú reakciu usmernení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na vývoj na trhu práce prostredníctvom partnerstiev s hlavnými zúčastnenými stranami (EE, FI, SE), mechanizmov zabezpečovania kvality a iniciatív zameraných na kompetencie požadované na trhu práce, najmä na gramotnosť, matematiku, vedu a technológiu (AT, BE nl, DE, FR, PL, LT, IE), jazyky, digitálne kompetencie a iniciatívnosť a podnikavosť (ES, EE, BG, LT, FR).

Nabádanie chlapcov a dievčat k tomu, aby si vybrali kariéru v odvetviach, v ktorých sú nedostatočne zastúpení, zníži rodovú segregáciu vo vzdelávaní a odbornej príprave a mohlo by pomôcť znížiť nedostatok zručností na trhu práce.

Strategický rámec ET 2020 by mal podporovať vykonávanie hlavnej iniciatívy – „Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“. Komisia prijala oznámenie o iniciatíve „Príležitosti pre mladých“ (14), v ktorom sa zdôrazňuje význam vzdelávania a odbornej prípravy pri predchádzaní nezamestnanosti mladých a neskôr v roku 2012 predloží oznámenie o prehodnotení zručností a navrhne opatrenia na zlepšenie kľúčových kompetencií a podporu užších prepojení medzi vzdelávaním a pracovným trhom. Práca v rámci ET 2020 bude naďalej podporovať kľúčové kompetencie pre všetkých občanov, zlepšovať monitorovanie prostredníctvom vypracovania nového európskeho referenčného hodnotenia pre zamestnateľnosť, podporovať pravidelnú aktualizáciu zručností a rekvalifikácie a predvídať budúci dopyt po zručnostiach na trhu práce, a to najmä prostredníctvom prieskumu európskych zručností.

3. PRÍSPEVOK STRATEGICKÉHO RÁMCA ET 2020 K STRATÉGII EURÓPA 2020

Uvedené hodnotenie cyklu 2009 – 2011 vrátane pomalého pokroku smerom k hlavnému cieľu v oblasti vzdelávania a referenčným hodnotám stanoveným v rámci ET 2020 zdôrazňuje význam efektívneho investovania do reformovaného vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa podporil udržateľný rast a pracovné miesta a tiež aby sa podporilo sociálne začlenenie.

Ročný prieskum rastu na rok 2012 zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty preukázateľne dodržiavali politické usmernenie na úrovni EÚ. Strategický rámec ET 2020 by sa mohol použiť na podporu členských štátov pri reagovaní na problémy identifikované v rôznych odporúčaniach pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa: predčasného ukončenia školskej dochádzky (AT, DK, ES, MT) a terciárneho vzdelávania (BG, CZ, MT, PL, SK), celoživotného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy a zručností pre trh práce (AT, CY, DK, EE, ES, FI, FR, LU, MT, PL, SI, SK, UK) a predškolského a školského vzdelávania alebo otázok spravodlivého výberu (BG, DE, EE).

Na základe hodnotenia Komisie a konzultácie členských štátov a organizácií európskych zúčastnených strán Rada a Komisia potvrdzujú, že štyri strategické ciele ET 2020 stanovené v roku 2009 zostávajú v platnosti. Zoznam strednodobých prioritných oblastí schválených v roku 2009 sa nahrádza novým zoznamom, ktorý je zameraný na mobilizáciu vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest (uvedený v prílohe).

Okrem toho Komisia navrhuje preskúmať pracovné opatrenia stanovené v rámci ET 2020, ktoré boli vypracované ešte pred schválením stratégie Európa 2020 a Európskeho semestra. Strategický rámec ET 2020 by mal byť lepšie prepojený so stratégiou Európa 2020; mal by predstavovať mechanizmus na mobilizáciu zúčastnených strán strategického rámca ET 2020, na zvýšenie ich zodpovednosti a využívanie ich odborných znalostí v rámci podpory stratégie Európa 2020, pričom by mal tiež vychádzať z dôkazov a údajov príslušných európskych agentúr a sietí (15).

V snahe zvýšiť prínos strategického rámca ET 2020 k stratégii Európa 2020 jeho správa a pracovné nástroje by sa mali upraviť takto:

Rada EYCS by sa počas európskeho ako aj národného semestra mohla zaoberať rozmerom stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Rada by mohla preskúmať ročný prieskum rastu a podať správu na marcovom zasadnutí Európskej rady. Mohla by tiež preskúmať spoločné otázky, ktoré vyplývajú z usmernenia predloženého Európskou radou a jeho vykonávania v rámci národných programov reforiem, a zvážiť následné opatrenia k výsledkom európskeho semestra.

Vzhľadom na integrovanú povahu stratégie Európa 2020 existuje priestor na zintenzívnenie spolupráce medzi výborom pre vzdelávanie a Výborom pre hospodársku spoluprácu, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. Spolupráca by zabezpečila, že strategický rámec ET 2020 bude prispievať k procesu stratégie Európa 2020, a to aj pokiaľ ide o využívanie ukazovateľov monitorovania.

Nástroj partnerského učenia by sa mohol lepšie využívať a užšie prepojiť so stratégiou Európa 2020. Po prvé, na prípravu a príspevok k diskusii na úrovni Rady by sa malo každý september/október uskutočňovať partnerské hodnotenie, ktoré by sa organizovalo v úzkej spolupráci s predsedníctvom Rady. Tento mnohostranný prístup by sa mal sústrediť na kľúčové politické otázky, ktoré vznikli počas predchádzajúceho európskeho semestra a vedú k veľkému počtu odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Po druhé, členské štáty, ktoré tak chcú urobiť, by mali partnerov pozvať na rozsiahlu diskusiu o konkrétnych záležitostiach v ich krajine. Komisia by na podporu tejto činnosti použila príslušné finančné nástroje a zároveň by podporovala účasť medzinárodne uznávaných odborníkov.

Na posilnenie prepojenia medzi stratégiou Európa 2020 a strategickým rámcom ET 2020 by Komisia mohla každoročne zorganizovať výmenu názorov medzi zúčastnenými stranami v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Toto nové fórum pre vzdelávanie a odbornú prípravu by mohlo na začiatku októbra prediskutovať pokrok v modernizácii systémov vzdelávania a odbornej prípravy, pričom by vychádzalo z diskusie o otázkach v oblasti vzdelávania v rámci európskeho semestra.

Rada preskúma zoznam ukazovateľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (16), aby sa zabezpečilo, že ukazovatele použité v strategickom rámci ET 2020 sú v súlade s jeho cieľmi. Namiesto existujúcej správy o pokroku Komisia každú jeseň predloží nový monitor vzdelávania a odbornej prípravy, a v stručnom dokumente stanoví pokrok v súvislosti s referenčnými hodnotami a základnými ukazovateľmi strategického rámca ET 2020 vrátane hlavného cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Tento dokument prispeje k informovaniu diskusie na úrovni Rady (17).

Na záver, na dosiahnutie cieľov stanovených v rámci stratégie Európa 2020 a strategického rámca ET 2020 sa musia zmobilizovať všetky nástroje vrátane súčasných a budúcich programov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, štrukturálnych fondov a programu Horizont 2020.

(1) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(2) Dokument 18577/11 ADD 1 [SEK(2011) 1607 v konečnom znení] a dokument 18577/11 ADD 2 [SEK(2011) 1608 v konečnom znení].

(3) Európska sieť expertov na ekonomiku vzdelávania (EENEE), Informačný materiál EENEE 1/2011: Cena nízkej úrovne vzdelania v Európskej únii.

(4) Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1.

(5) Zdroj údajov z roku 2010: Eurostat (LFS).

(6) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 36.

(7) Zdroj údajov v roku 2010: Eurostat (LFS). (úrovne ISCED) 5 – 6. V prípade DE, cieľ zahŕňa aj ISCED 4, a v prípade AT ISCED 4A.

(8) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

(9) Európsky kreditný systém pre odborné vzdelávanie a prípravu, Európsky systém prenosu a započítavania kreditov, cf. http://ec.europa.eu/education/lifelong-learning-policy/doc48_en.htm

(10) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(11) KOM(2009) 329 v konečnom znení.

(12) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.

(13) http://www.cedefop.europa.eu/en/Files/3052_en.pdf

(14) Dokument 5166/12 (KOM(2011) 933 v konečnom znení).

(15) Predovšetkým Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop), Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie a informačnej siete Eurydice.

(16) Ú. v. EÚ C 311, 21.12.2007, s. 13.

(17) Najnovšie vydanie: SEK(2011) 526.

PRÍLOHA (1)

Prioritné oblasti pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v období 2012 – 2014

Aby sa v rámci „ET 2020“ mohli dosiahnuť štyri strategické ciele, indentifikácia prioritných oblastí pre konkrétny pracovný cyklus by mala zvýšiť účinnosť európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; mala by tiež odrážať potreby jednotlivých členských štátov, najmä v situácii, keď sa objavia nové okolnosti a výzvy.

Členské štáty si v súlade so svojimi vnútroštátnymi prioritami vyberú tie oblasti práce a spolupráce, v ktorých sa chcú zúčastňovať na spoločnej nadväzujúcej práci. Ak to členské štáty považujú za potrebné, práca na konkrétnych prioritných oblastiach môže pokračovať v ďalších pracovných cykloch.

1. Urobiť z celoživotného vzdelávania a mobility študujúcich realitu

Stratégie celoživotného vzdelávania

Spolupracovať na dokončení vytvárania komplexných vnútroštátnych stratégií celoživotného vzdelávania, ktoré by sa vzťahovali na všetky jeho úrovne – od vzdelávania v ranom detstve až po vzdelávanie dospelých, a zamerali by sa na partnerstvá so zúčastnenými stranami, rozvoj kompetencií nízkokvalifikovaných dospelých, opatrenia na rozšírenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a integráciu služieb celoživotného vzdelávania (usmernenia, potvrdzovanie atď.). Predovšetkým implementovať uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých (2).

Európske referenčné nástroje

Spolupracovať na prepojení vnútroštátnych kvalifikačných rámcov s európskym kvalifikačným rámcom, vypracovať komplexné vnútroštátne opatrenia na potvrdenie výsledkov vzdelávania, vytvoriť prepojenia medzi kvalifikačnými rámcami, opatreniami na potvrdenie výsledkov vzdelávania, zabezpečením kvality a systémami prenosu a započítavania kreditov (EQAVET, ECVET/ECTS); spolupracovať na vytváraní dopytu po zručnostiach a lepšom zladení tohto dopytu a na poskytovaní príležitostí na vzdelávanie (panoráma zručností, európska klasifikácia zručností/kompetencií, kvalifikácie a povolania – ESCO); zlepšiť viditeľnosť, šírenie a využívanie európskych referenčných nástrojov s cieľom urýchliť ich vykonávanie.

Vzdelávacia mobilita

Podporovať vzdelávaciu mobilitu pre všetkých študujúcich na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy v rámci Európy a na celom svete, sústrediť sa na informácie a usmernenia, kvalitu vzdelávacej mobility, odstraňovanie prekážok v mobilite a podporu učiteľskej mobility. Vykonávať predovšetkým odporúčanie Rady „Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí“ (3).

2. Zlepšovanie kvality a účinnosti vzdelávania a odbornej prípravy

Základné zručnosti (gramotnosť, matematika, veda a technológia), jazyky

Využívať dôkazy o schopnosti čítať vrátane správy skupiny odborníkov na vysokej úrovni o gramotnosti, zvyšovať úrovne gramotnosti medzi žiakmi a dospelými a znižovať podiel 15-ročných žiakov s nízkou výkonnosťou v čítaní. Zaoberať sa problémami gramotnosti týkajúcimi sa využívania rôznych médií vrátane digitálnych médií všetkými ľuďmi. Využívať a stavať na výsledkoch spolupráce v boji proti nízkej výkonnosti v matematike a vede na školách; pracovať na zlepšovaní jazykových kompetencií a najmä podporovať vzdelávaciu mobilitu a zamestnateľnosť.

Profesionálny rozvoj učiteľov, školiteľov a vedenia škôl

Zlepšovať kvalitu učiteľov, pretože ide o rozhodujúci činiteľ kvality výsledkov, sústrediť sa na kvalitu učiteľov, prilákať a vyberať najlepších kandidátov na učiteľskú profesiu, skvalitňovať ďalší profesijný rozvoj, rozvíjať učiteľské kompetencie a posilňovať vedenie škôl.

Modernizácia vysokoškolského vzdelávania a zvyšovanie úrovne terciárneho vzdelávania

Spolupracovať na zvyšovaní počtu absolventov vrátane rozširovania alternatívnych dráh a rozvíjania terciárneho odborného vzdelávania a prípravy; zlepšovať kvalitu a význam vysokoškolského vzdelávania; zvyšovať kvalitu vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom mobility a cezhraničnej spolupráce; posilňovať prepojenia medzi vysokoškolským vzdelávaním, výskumnou činnosťou a inováciami na podporu excelentnosti a regionálneho rozvoja; zlepšovať riadenie a financovanie.

Príťažlivosť a význam odborného vzdelávania a prípravy

Spolupracovať v súlade s Bruggským komuniké o posilnenej európskej spolupráci v odbornom vzdelávaní a príprave na obdobie rokov 2011 – 2020, najmä pokiaľ ide o zatraktívnenie počiatočného odborného vzdelávania a prípravy, podporu excelentnosti a trhového významu odborného vzdelávania a prípravy na trhu práce, vykonávanie mechanizmov zabezpečovania kvality a zlepšovanie kvality učiteľov, školiteľov a ďalších odborníkov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

Účinné financovanie a hodnotenie

Preskúmať mechanizmy financovania a systémy hodnotenia vzhľadom na zlepšovanie kvality vrátane cielenej podpory znevýhodnených občanov a rozvoja účinných a vyvážených nástrojov zameraných na mobilizáciu súkromných investícií do nadstavbového vzdelávania a odbornej prípravy.

3. Podpora spravodlivosti, sociálnej súdržnosti a aktívneho občianstva

Predčasné ukončenie školskej dochádzky

Pomôcť členským štátom vykonávať odporúčania Rady z roku 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (4) a ich vnútroštátnych stratégií o predčasnom ukončení školskej dochádzky v rámci všeobecného vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy.

Predškolské vzdelávanie a starostlivosť (ECEC)

Spolupracovať v súlade so závermi Rady v roku 2011 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve (5), poskytovať rozšírený spravodlivý prístup a zároveň zvyšovať kvalitu poskytovania predškolského vzdelávania a starostlivosti; podporovať integrované prístupy, profesionálny rozvoj zamestnancov a rodičovskú podporu v oblasti predškolského vzdelávania a starostlivosti; rozvíjať primerané učebné plány a programy a modely financovania.

Spravodlivosť a rozmanitosť

Posilňovať vzájomné vzdelávanie o efektívnych spôsoboch na zlepšovanie školských výsledkov v čoraz rozmanitejšej spoločnosti, a to predovšetkým zavádzaním inkluzívnych vzdelávacích prístupov, ktoré umožňujú prístup k vzdelávaniu študentom z rôznym pôvodom a rôznymi vzdelávacími potrebami vrátane migrantov, Rómov a študentov s osobitnými potrebami s cieľom dosiahnuť ich plný potenciál; posilňovať možnosti vzdelávania pre staršie osoby a medzigeneračné vzdelávanie.

4. Posilňovanie oblasti tvorivosti a inovácií vrátane podnikavosti na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy

Partnerstvo s podnikateľským sektorom, oblasťou výskumu a občianskou spoločnosťou

Vyvíjať účinné a inovačné formy tvorby sietí, spolupráce a partnerstva medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy a širokým spektrom zúčastnených strán, podnikateľských organizácií, výskumných inštitúcií a organizácií občianskej spoločnosti. Podporovať školské siete, univerzity a ďalších poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom presadzovať nové metódy organizácie vzdelávania (vrátane otvorených vzdelávacích zdrojov), budovanie kapacít a ich rozvoj na vzdelávacie organizácie.

Prierezové kľúčové kompetencie, podnikateľské vzdelávanie, internetová gramotnosť, mediálna gramotnosť, inovatívne vzdelávacie prostredie

Spolupracovať na podpore získavania kľúčových kompetencií určených v odporúčaní o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie v roku 2006 vrátane digitálnych kompetencií a toho, ako IKT a podnikavosť môžu posilniť inováciu vo vzdelávaní a odbornej príprave, podporovať kreatívne vzdelávacie prostredie a zvýšiť kultúrne povedomie, vyjadrovanie a mediálnu gramotnosť.

(1) Delegácia NL: výhrada k tomu, čo považuje za príliš vysoký počet prioritných oblastí na 3-ročné obdobie. Táto delegácia sa nazdáva, že by sa diskusii o obsahu prílohy malo venovať viac času.

(2) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 199, 7.7.2011, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ C 191, 1.7.2011, s. 1.

(5) Ú. v. EÚ C 175, 15.6.2011, s. 8.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2012.070.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 70

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 55 8. marca 2012

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2012/C 070/01	Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ – Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky ( 1 )	1

2012/C 070/02	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6509 – GE/KGAL/Extresol-2) ( 1 )	6

2012/C 070/03	Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ – Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky ( 1 )	7

2012/C 070/04	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6475 – AXA REIM/CBRE PFCE Management/Warsaw III) ( 1 )	8

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada Európska komisia
2012/C 070/05	Spoločná správa Rady a Komisie na rok 2012 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe	9

	Európska komisia
2012/C 070/06	Výmenný kurz eura	19

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2012/C 070/07	Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1857/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy na štátnu pomoc pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001	20

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2012/C 070/08	Oznámenie ministra hospodárstva, poľnohospodárstva a inovácie Holandského kráľovstva podľa článku 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov	22

2012/C 070/09	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6439 – AGRANA/RWA/JV) ( 1 )	24

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3120
JPY	Japonský jen	105,95
DKK	Dánska koruna	7,4345
GBP	Britská libra	0,83490
SEK	Švédska koruna	8,9240
CHF	Švajčiarsky frank	1,2052
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,4480
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,871
HUF	Maďarský forint	296,28
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6978
PLN	Poľský zlotý	4,1644
RON	Rumunský lei	4,3580
TRY	Turecká líra	2,3459
AUD	Austrálsky dolár	1,2423
CAD	Kanadský dolár	1,3140
HKD	Hongkongský dolár	10,1858
NZD	Novozélandský dolár	1,6043
SGD	Singapurský dolár	1,6554
KRW	Juhokórejský won	1 476,91
ZAR	Juhoafrický rand	10,0432
CNY	Čínsky juan	8,2855
HRK	Chorvátska kuna	7,5588
IDR	Indonézska rupia	12 037,60
MYR	Malajzijský ringgit	3,9714
PHP	Filipínske peso	56,370
RUB	Ruský rubeľ	39,0299
THB	Thajský baht	40,370
BRL	Brazílsky real	2,3209
MXN	Mexické peso	17,0308
INR	Indická rupia	66,1310

Bod	X	Y
A	118790,00	538390,00
B	120800,00	535000,00
C	123450,00	532000,00
D	126950,00	527300,00
E	130100,00	525000,00
F	132150,00	522600,00
G	134660,00	516000,00
H	131559,50	516071,20
I	130528,33	512343,19
J	126275,00	515000,00
K	120000,00	518150,00
L	118750,00	520000,00
M	117585,00	522850,00
N	115000,00	525260,00