11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/1

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/4

1.

Služby všeobecného hospodárskeho záujmu nie sú len súčasťou spoločných hodnôt Únie, ale zohrávajú aj ústrednú úlohu pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti. Únia a členské štáty, každý z nich v rámci ich príslušných právomocí, musí dbať o to, aby takéto služby boli poskytované v súlade so zásadami a podmienkami, ktoré im umožňujú plniť ich úlohy.

2.

Určité služby všeobecného hospodárskeho záujmu môžu poskytovať verejné alebo súkromné podniky (1) bez osobitnej finančnej podpory od orgánov členských štátov. Iné služby sa môžu poskytovať iba ak príslušný orgán ponúkne poskytovateľovi finančnú náhradu. Pri neexistencii osobitných pravidiel Únie môžu členské štáty samostatne rozhodovať, ako by mali byť realizované a financované ich služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

3.

Účelom tohto oznámenia je ozrejmiť kľúčové koncepty uplatňovania pravidiel štátnej pomoci na náhrady za služby vo verejnom záujme (2). Toto oznámenie sa preto zameria na tie požiadavky týkajúce sa štátnej pomoci, ktoré sú pre náhrady za službu vo verejnom záujme najrelevantnejšie.

4.

Súbežne s oznámením zamýšľa Komisia prijať nariadenie týkajúce sa pomoci de minimis v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, v ktorom ozrejmí, že niektoré náhrady nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 zmluvy (3), a vydáva rozhodnutie (4), v ktorom označuje určité typy náhrad za služby všeobecného hospodárskeho záujmu za štátnu pomoc zlučiteľnú so zmluvou podľa článku 106 ods. 2 zmluvy a vyníma ich z notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, ako aj rámec (5), v ktorom stanovuje podmienky, za ktorých možno štátnu pomoc na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, na ktorú sa nevzťahuje rozhodnutie, označiť sa zlučiteľnú s článkom 106 ods. 2 zmluvy.

5.

Toto oznámenie sa nedotýka uplatňovania iných právnych predpisov Únie, najmä tých, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, a požiadaviek vyplývajúcich zo zmluvy a právnych predpisov Únie týkajúcich sa príslušných sektorov. Ak sa verejný orgán rozhodne poveriť tretiu stranu poskytovaním služby, musí pri tom dodržiavať právne predpisy Únie v oblasti verejného obstarávania, ktoré sa opierajú o články 49 až 56 zmluvy, smernice Únie o verejnom obstarávaní [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (6) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (7)] a pravidlá týkajúce sa jednotlivých sektorov (8). Takisto aj v prípadoch, v ktorých nemožno plne alebo čiastočne uplatniť smernice o verejnom obstarávaní (napr. pri koncesiách na služby a zákazkách na služby uvedených v prílohe IIB k smernici 2004/18/ES vrátane rôznych typov sociálnych služieb), musí zadanie zákazky spĺňať požiadavky transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, proporcionality a vzájomného uznávania uvedené v zmluve (9).

6.

Okrem otázok, ktorým sa venuje toto oznámenie, rozhodnutie 2012/21/EÚ a oznámenie Komisie o rámci EÚ pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) Komisia odpovie aj na samostatné otázky, ktoré sa vyskytnú v súvislosti s uplatňovaním pravidiel štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Urobí tak, okrem iného, prostredníctvom interaktívnej informačnej služby o službách všeobecného záujmu, ktorá je dostupná z webovej lokality Komisie (10).

7.

Toto oznámenie sa nedotýka príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

8.

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy sa pravidlá štátnej pomoci vo všeobecnosti uplatňujú len vtedy, ak je príjemcom podnik. Z hľadiska uplatňovania pravidiel štátnej pomoci je zásadnou otázkou teda to, či poskytovateľa služby všeobecného záujmu treba pokladať za podnik.

9.

Súdny dvor konzistentne definoval podniky ako subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bez ohľadu na ich právny status a spôsob ich financovania (11). Označenie konkrétneho subjektu za podnik teda závisí plne od povahy jeho činnosti. Táto všeobecná zásada má tri podstatné dôsledky:

Po prvé, status subjektu podľa vnútroštátneho práva nerozhoduje. Napríklad subjekt, ktorý je podľa vnútroštátneho práva združením alebo športovým klubom, môže byť v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy pokladaný za podnik. Jediným relevantným kritériom v tejto súvislosti je to, či subjekt vykonáva hospodársku činnosť.

Po druhé, samotné uplatnenie pravidiel štátnej pomoci nezávisí od toho, či bol subjekt založený s cieľom dosahovať zisk. Na základe judikatúry Súdneho dvora a Všeobecného súdu môžu aj neziskové subjekty ponúkať tovar a služby na trhu (12). Ak však neziskový subjekt neponúka tovar ani služby, nepodlieha kontrole štátnej pomoci.

Po tretie, označenie subjektu za podnik sa vždy odvíja od jeho príslušnej činnosti. Subjekt vykonávajúci hospodárske aj nehospodárske činnosti sa pokladá za podnik iba, pokiaľ ide o vykonávanie hospodárskej činnosti.

10.

Dva oddelené právne subjekty možno na účely uplatnenia pravidiel štátnej pomoci pokladať za jednu hospodársku jednotku. Táto hospodárska jednotka sa potom pokladá za relevantný podnik. V tejto súvislosti Súdny dvor skúma kontrolný podiel alebo funkčné, hospodárske a organizačné prepojenia (13). Na druhej strane subjekt, ktorý sám neposkytuje tovar alebo služby na trhu nemožno na základe toho, že je akcionárom, aj keď väčšinovým akcionárom, označiť za podnik, ak držba akcií umožňuje len výkon práv spojených so statusom akcionára alebo člena, prípadne aj prijímanie dividend, ktoré sú len prínosom z vlastníctva majetku (14).

11.

Pri objasňovaní rozdielu medzi hospodárskymi a nehospodárskymi činnosťami Súdny dvor vždy uvádzal, že každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a služieb na trhu, je hospodárskou činnosťou (15).

12.

Otázka existencie trhu pre určité služby môže závisieť od spôsobu organizácie týchto služieb v dotknutom členskom štáte (16). Pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú len tam, kde sa vykonáva určitá činnosť v trhovom prostredí. Hospodárska povaha určitých služieb sa preto môže v závislosti od členského štátu líšiť. Vzhľadom na politickú vôľu alebo hospodársky vývoj sa okrem toho môže zaradenie danej služby časom zmeniť. Činnosť, ktorá dnes nepredstavuje trhovú činnosť, sa ňou v budúcnosti môže stať a naopak.

13.

Rozhodnutie orgánu nedovoliť tretím stranám poskytovať určitú službu (napr. pretože si želá poskytovať túto službu interne) nevylučuje existenciu hospodárskej činnosti. Napriek takémuto uzavretiu trhu môže hospodárska činnosť existovať, ak by boli iní operátori ochotní a schopní poskytovať službu na danom trhu. Vo všeobecnosti nie je skutočnosť, že konkrétna služba je poskytovaná interne (17), pre hospodársku povahu činnosti relevantná (18).

14.

Keďže sa rozdiel medzi hospodárskymi a nehospodárskymi službami odvíja od politických a hospodárskych daností v príslušnom členskom štáte, nie je možné vypracovať úplný zoznam činností, ktoré by sa a priori nemohli nikdy pokladať za hospodárske. Takýto zoznam by neposkytoval skutočnú právnu istotu, a preto by nebol veľmi užitočný. V nasledujúcich bodoch sa teda pozornosť upriamuje skôr na objasnenie tohto rozdielu v súvislosti s niekoľkými dôležitými oblasťami.

15.

V zmluvách sa nenachádza žiadna definícia hospodárskej činnosti a v rámci judikatúry sa používajú rôzne kritériá pre uplatnenie pravidiel vnútorného trhu a pre uplatnenie právnych predpisov z oblasti hospodárskej súťaže (19).

16.

Z judikatúry Súdneho dvoja vyplýva, že článok 107 zmluvy sa neuplatňuje v prípade, že štát „vykonáva verejnú právomoc“ (20) alebo štátne orgány konajú „ako verejné orgány“ (21). Subjekt možno pokladať za subjekt vykonávajúci verejnú právomoc, ak predmetná činnosť je úlohou, ktorá je súčasťou základných funkcií štátu alebo je spojená s týmito funkciami svojou povahou, cieľom a pravidlami, ktorým podlieha (22). Vo všeobecnosti možno povedať, že pokiaľ sa členský štát nerozhodne zaviesť trhové mechanizmy, činnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou prerogatív úradnej moci a ktoré vykonáva štát, nie sú hospodárskymi činnosťami. Sú to napríklad činnosti týkajúce sa:

17.

Zaradenie systémov sociálneho zabezpečenia medzi systémy zahŕňajúce hospodárske činnosti závisí od ich štruktúry. Súdny dvor a Všeobecný súd rozlišujú medzi systémami opierajúcimi sa o zásadu solidarity a hospodárskymi systémami.

18.

Súdny dvor a Všeobecný súd používajú rad kritérií na určenie toho, či sú systémy sociálneho zabezpečenia založené na solidarite, a preto nezahŕňajú hospodársku činnosť. Súbor faktorov, ktoré môžu byť v tejto súvislosti relevantné:

19.

Je potrebné rozlišovať medzi týmito systémami založenými na solidarite a ekonomickými systémami (33). Na rozdiel od systémov založených na solidarite sa ekonomické systémy zväčša vyznačujú:

20.

Niektoré systémy kombinujú prvky obidvoch kategórií. V takýchto prípadoch závisí klasifikácia systémov na analýze rozličných prvkov a ich príslušnej dôležitosti (38).

21.

Systémy zdravotnej starostlivosti v členských štátoch Únie sa od seba do značnej miery líšia. Miera, do akej rozliční poskytovatelia zdravotnej starostlivosti spolu navzájom súťažia v trhovom prostredí, závisí najmä od týchto vnútroštátnych daností.

22.

V niektorých členských štátoch sú verejné nemocnice neoddeliteľnou súčasťou národných systémov zdravotnej starostlivosti a takmer plne založené na zásade solidarity (39). Takéto nemocnice sú financované priamo z príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia a iných verejných zdrojov a svoje služby poskytujú bezplatne všetkým poistencom na základe univerzálneho pokrytia (40). Súdny dvor a Všeobecný súd potvrdili, že tam, kde existuje takáto štruktúra, príslušné organizácie nekonajú ako podniky (41).

23.

Tam, kde existuje uvedená štruktúra, aj činnosti, ktoré samé osebe môžu byť hospodárskej povahy, ale vykonávajú sa len na účely poskytovania inej nehospodárskej služby, sú činnosti nehospodárskej povahy. Organizáciu, ktorá nakupuje tovar – aj keď ide o veľké množstvá – na účely ponuky nehospodárskej služby, nemožno označiť za podnik len preto, že je kupujúcim na danom trhu (42).

24.

V mnohých iných členských štátoch ponúkajú nemocnice a iní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti svoje služby za odplatu, ktorú inkasujú priamo od pacientov alebo od ich poisťovne (43). V takýchto systémoch existuje určitý stupeň hospodárskej súťaže medzi nemocnicami, pokiaľ ide o poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti. V tomto prípade skutočnosť, že služby zdravotnej starostlivosti poskytuje verejná nemocnica, nestačí na to, aby sa činnosť označila za nehospodársku.

25.

Súdny dvor a Všeobecný súd takisto ozrejmili, že služby zdravotnej starostlivosti poskytované nezávislými a inými súkromnými lekármi za odplatu na ich vlastné riziko sa pokladajú za hospodársku činnosť (44). Rovnaké zásady platia aj v prípade nezávislých lekární.

26.

Vzdelávanie organizované vo verejných zariadeniach v rámci vnútroštátneho systému vzdelávania, ktoré je financované štátom a štát nad ním vykonáva dohľad, možno podľa judikatúry Únie pokladať za nehospodársku činnosť. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že štát

„zriadením a udržaním takéhoto systému verejného vzdelávania financovaného vo všeobecnosti z verejných zdrojov a nie žiakmi alebo ich rodičmi … sa nezúčastňuje na odplatných činnostiach, ale plní svoju úlohu voči obyvateľom v sociálnej, kultúrnej a vzdelávacej oblasti.“ (45)

27.

Podľa tej istej judikatúry nemá na nehospodársku povahu vzdelávania vo verejných zariadeniach v zásade vplyv ani skutočnosť, že žiaci alebo ich rodičia niekedy musia zaplatiť poplatok za výučbu alebo zápis do školy, ktorý predstavuje príspevok na prevádzkové náklady systému. Takéto finančné príspevky často kryjú iba zlomok skutočných nákladov na službu, a preto ich nemožno pokladať za poplatok za poskytovanú službu. Preto nemenia nehospodársku povahu služby poskytovania všeobecného vzdelávania, ktorá sa prevažne financuje z verejných zdrojov (46). Tieto zásady sa môžu vzťahovať na služby vzdelávania poskytované vo verejných zariadeniach, konkrétne na odborné vzdelávanie (47), súkromné a verejné základné školy (48) a materské školy (49), pedagogickú činnosť vykonávanú vo vedľajšom pracovnom pomere na univerzitách (50) a na poskytovanie vzdelávania na univerzitách (51).

28.

Je potrebné odlíšiť tieto verejne poskytované služby vzdelávania od služieb financovaných prevažne rodičmi alebo žiakmi alebo z komerčných príjmov. Napríklad komerčné podniky, ktoré ponúkajú vyššie vzdelávanie hradené v plnej výške študentmi, patria jasne do tejto druhej kategórie. V určitých členských štátoch môžu verejné inštitúcie ponúkať aj služby vzdelávania, ktoré je vzhľadom na ich povahu, štruktúru financovania a existenciu konkurenčných súkromných organizácií potrebné pokladať za hospodársku činnosť.

29.

Komisia v rámci spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (52) objasnila, že na určité činnosti univerzít a výskumných organizácií sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci. Týka sa to najmä činností výskumných organizácií, konkrétne:

30.

Komisia okrem toho objasnila, že činnosti v oblasti prenosu technológie (licencie, tvorba vedľajších produktov alebo iné formy spravovania poznatkov, ktoré vytvorila výskumná organizácia) sú nehospodárske, ak majú internú povahu (53) a všetky príjmy z týchto činností sa opätovne investujú do prvotných činností dotknutých výskumných organizácií (54).

31.

Iba výhody poskytované priamo alebo nepriamo zo štátnych zdrojov môžu predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 zmluvy (55). Výhody financované zo súkromných zdrojov môžu mať za následok posilnenie pozície určitých podnikov, avšak nepatria do rozsahu pôsobnosti článku 107 zmluvy.

32.

Tento presun štátnych zdrojov môže mať mnoho foriem, ako sú priame granty, daňové dobropisy a iné vecné dávky. Najmä skutočnosť, že štát nepožaduje za určité služby trhové ceny predstavuje vzdanie sa štátnych zdrojov. Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-482/99 Francúzsko/Komisia  (56) potvrdil, že zdroje verejného podniku predstavujú štátne zdroje v zmysle článku 107 zmluvy, pretože verejné orgány môžu tieto zdroje kontrolovať. V prípadoch, v ktorých je podnik poverený vykonávaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu financovaný zo zdrojov poskytnutých verejným podnikom a toto financovanie je pripísateľné štátu, takéto financovanie môže predstavovať štátnu pomoc.

33.

Udelenie licencií na využívanie verejného priestoru alebo iných osobitných alebo výhradných práv s hospodárskou hodnotou bez uskutočnenia postupu verejného obstarávania môže predstavovať vzdanie sa štátnych zdrojov a poskytnúť príjemcom výhodu (57).

34.

Členské štáty v niektorých prípadoch môžu financovať vykonávanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu z poplatkov a príspevkov odvádzaných určitými podnikmi alebo používateľmi tak, že tieto príjmy presunie na podniky poverené poskytovaním tejto služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Tento typ financovania skúmal Súdny dvor najmä vo svojom rozsudku vo veci 173/73 Taliansko/Komisia  (58), kde uviedol, že:

„keďže predmetné prostriedky sú financované z povinných príspevkov vyplývajúcich z právnych predpisov štátu a pretože, ako sa v tomto prípade ukazuje, sú spravované a prideľované v súlade s ustanoveniami týchto právnych predpisov, je potrebné ich pokladať za štátne zdroje v zmysle článku (107 zmluvy), hoci ich spravujú inštitúcie, ktoré nie sú verejnými orgánmi.“

35.

Podobne vo svojom rozsudku v spojených veciach C-78/90 až C-83/90 Compagnie Commerciale de l’Ouest  (59) Súdny dvor potvrdil, že opatrenia financované z parafiškálnych poplatkov predstavujú opatrenia financované zo štátnych zdrojov.

36.

Podobne aj kompenzačné platby za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú financované z parafiškálnych poplatkov alebo povinných príspevkov uvalených štátom, spravované a rozdeľované v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, sú povinnými platbami zo štátnych zdrojov.

37.

Aby sa na náhradu za službu vo verejnom záujme vzťahoval článok 107 zmluvy, musí ovplyvňovať alebo hroziť ovplyvnením obchodu medzi členskými štátmi. Takýto vplyv vo všeobecnosti počíta s existenciou trhu otvoreného hospodárskej súťaži. Preto tam, kde sa trhy otvorili hospodárskej súťaži, buď na základe právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, alebo na základe hospodárskeho vývoja, sa uplatňujú pravidlá štátnej pomoci. V takýchto situáciách si členské štáty ponechávajú na vlastné uváženie, ako budú definovať, organizovať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu, na ktoré sa vzťahuje kontrola v oblasti štátnej pomoci, ak poskytovateľ tejto služby – či už súkromný alebo verejný (vrátane interného) – dostáva náhradu. Ak je trh vyhradený iba jedinému podniku (vrátane interného poskytovateľa), jemu udeľovaná náhrada takisto podlieha kontrole v oblasti štátnej pomoci. Tam, kde bola hospodárska činnosť otvorená hospodárskej súťaži, môžu rozhodnutia o poskytovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu s použitím iných metód ako je verejné obstarávanie, ktoré zaručuje najnižšie náklady pre verejnosť, mať za následok narušenie hospodárskej súťaže vo forme zabránenia konkurentom v ich vstupe na trh, prípadne môže uľahčiť rozširovanie sa príjemcu na iných trhoch. K narušeniu môže dôjsť aj na trhoch so vstupmi. Pomoc poskytnutá podniku pôsobiacemu na neliberalizovanom trhu môže však ovplyvniť obchod, ak prijímajúci podnik pôsobí aj na liberalizovaných trhoch (60).

38.

Opatrenia pomoci môžu ovplyvniť obchod aj v tom prípade, že prijímajúci podnik sám nevykonáva cezhraničnú činnosť. V takýchto prípadoch sa domáca ponuka môže zachovať alebo zvýšiť, v dôsledku čoho budú mať podniky so sídlom v iných členských štátoch menej príležitostí ponúkať svoje služby v danom členskom štáte (61).

39.

Podľa judikatúry Súdneho dvora neexistuje limit ani percento, pod úrovňou ktorého možno tvrdiť, že obchod medzi členskými štátmi nebol ovplyvnený (62). Relatívne malá suma pomoci alebo relatívne malá veľkosť prijímajúceho podniku neznamená a priori, že obchod medzi členskými štátmi nemôže byť ovplyvnený.

40.

Na druhej strane dospela Komisia vo viacerých prípadoch k záveru, že činnosti mali iba miestny charakter a neovplyvnili obchod medzi členskými štátmi. Príklady:

41.

Komisia nemusí skúmať celú finančnú podporu poskytnutú členským štátom. V nariadení (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis  (67) sa uvádza, že na pomoc, ktorej výška neprekračuje 200 000 EUR na jeden podnik za ktorékoľvek obdobie troch rokov, sa článok 107 ods. 1 zmluvy nevzťahuje. Osobitné prahy pomoci de minimis sa uplatňujú v doprave, rybolove a poľnohospodárstve (68) a Komisia zamýšľa prijať nariadenie, kde bude stanovený osobitný prah pomoci de minimis v prípade miestnych služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

42.

Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Altmark (69) poskytol ďalšie objasnenie v súvislosti s podmienkami, za ktorých náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc, ak sa ňou neposkytuje žiadna výhoda.

43.

Podľa Súdneho dvora:

„Keďže štátna intervencia musí byť považovaná za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu za služby poskytnuté podnikmi, ktorým bola pomoc poskytnutá na realizáciu služieb vo verejnom záujme, pričom tieto podniky v skutočnosti nemajú finančnú výhodu a uvedená intervencia nemá teda za účinok privodenie výhodnejšieho súťažného postavenia vo vzťahu ku konkurenčným podnikom, takáto intervencia nespadá do pôsobnosti článku (107 ods. 1 zmluvy). Napriek tomu, ak takáto kompenzácia nemá byť v konkrétnom prípade kvalifikovaná ako štátna pomoc, je treba splniť určité podmienky.

44.

Oddiely 3.2 až 3.6 sú venované rozličným požiadavkám zavedeným judikatúrou vo veci Altmark, konkrétne pojmu služba všeobecného hospodárskeho záujmu na účely článku 106 zmluvy (71), potrebe poverovacieho aktu (72), záväzku definovať parametre náhrady (73), zásadám týkajúcim sa predchádzania poskytovaniu nadmernej náhrady (74) a zásadám týkajúcim sa výberu poskytovateľa (75).

45.

Pojem služba všeobecného hospodárskeho záujmu sa neustále vyvíja a závisí okrem iného od potrieb občanov, vývoju technológií a trhu a spoločenským a politickým preferenciám v dotknutých členských štátoch. Súdny dvor stanovil, že služby všeobecného hospodárskeho záujmu sú služby, ktoré vykazujú osobitné črty v porovnaní s ostatnými hospodárskymi činnosťami (76).

46.

Pri neexistencii osobitných pravidiel Únie, ktoré by definovali rozsah existencie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, majú členské štáty široké pole vlastného uváženia pri definovaní ktorejkoľvek služby ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu a pri poskytovaní náhrady poskytovateľovi takejto služby. Právomoci Komisie v tejto oblasti sú obmedzené na kontrolu, či sa konkrétny členský štát pri označení služby za službu všeobecného hospodárskeho záujmu nedopustil zjavnej chyby (77), a na posúdenie, či náhrada neobsahovala štátnu pomoc. Ak existujú osobitné pravidlá Únie, podlieha voľné uváženie členských štátov týmto pravidlám bez toho, aby bola dotknutá povinnosť Komisie posúdiť, či služby všeobecného hospodárskeho záujmu boli správne definované na účely kontroly štátnej pomoci.

47.

Prvé kritérium rozsudku vo veci Altmark vyžaduje definíciu úlohy poskytovať službu všeobecného hospodárskeho záujmu. Táto podmienka sa zhoduje s podmienkou uvedenou v článku 106 ods. 2 zmluvy (78). Z článku 106 ods. 2 zmluvy vyplýva, že podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu sú podnikmi poverenými „zvláštnou úlohou“ (79). Vo všeobecnosti poverenie „zvláštnou úlohou – službou vo verejnom záujme“ zahŕňa poskytovanie služieb, ktoré by na seba podnik, ak by myslel na svoje vlastné obchodné záujmy, neprevzal alebo by ich neprevzal v tom istom rozsahu alebo za tých istých podmienok (80). Členské štáty alebo Únia môžu použitím kritéria všeobecného záujmu spojiť poskytovanie týchto služieb s určitými záväzkami.

48.

Komisia sa teda domnieva, že by nebolo vhodné spájať plnenie konkrétnych záväzkov služieb všeobecného hospodárskeho záujmu s činnosťou, ktorá už je alebo môže byť v uspokojivej miere a za podmienok – napr. pokiaľ ide o cenu, objektívne znaky kvality, kontinuitu a prístup k službe – zlučiteľných s verejným záujmom, ako ho definuje štát, vykonávaná podnikmi pôsobiacimi za bežných trhových podmienok (81). Pokiaľ ide o otázku, či môže službu poskytnúť trh, posúdenie Komisie je obmedzené na kontrolu, či členský štát neurobil zjavnú chybu.

49.

Dôležitým príkladom tejto zásady je sektor širokopásmových sietí, pre ktorý už Komisia vydala jasné usmernenia, pokiaľ ide o typ činností, ktoré možno pokladať za služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Komisia sa najmä domnieva, že v oblastiach, v ktorých už súkromní investori investovali do infraštruktúry širokopásmových sietí (alebo, v ktorých práve ďalej rozširujú svoju sieťovú infraštruktúru) a už tu poskytujú konkurencieschopné služby širokopásmového pripojenia s primeraným pokrytím, by sa zavádzanie paralelnej širokopásmovej infraštruktúry nemalo pokladať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu. Naproti tomu v oblastiach, v ktorých investori nie sú schopní poskytovať primerané širokopásmové pokrytie, možno za určitých podmienok poskytnúť náhradu za službu všeobecného hospodárskeho záujmu (82).

50.

Komisia sa takisto domnieva, že služby, ktoré sa majú označiť za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, musia byť určené pre občanov alebo byť v záujme spoločnosti ako celku.

51.

Aby bolo možné uplatniť článok 106 ods. 2 zmluvy, poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu musí byť poverený jeden podnik alebo viacero podnikov. Predmetné podniky teda museli byť štátom poverené vykonávaním osobitnej úlohy (83). Aj podľa prvého kritéria rozsudku vo veci Altmark musí mať podnik záväzok poskytovať službu vo verejnom záujme. Aby sa teda zabezpečil súlad s judikatúrou vo veci Altmark, je potrebné poverenie službou vo verejnom záujme, v ktorom sa definujú záväzky predmetných podnikov a orgánu.

52.

Služba vo verejnom záujme musí byť pridelená prostredníctvom aktu, ktorý môže mať v závislosti od právnych predpisov členských štátov formu legislatívneho alebo regulačného nástroja alebo zmluvy. Môže sa stanoviť aj vo viacerých aktoch. V takýchto prípadoch Komisia zvyčajne vyžaduje, aby boli v akte alebo súboroch stanovené aspoň tieto elementy:

53.

Zapojenie poskytovateľa do procesu, v rámci ktorého je poverený poskytovaním služby vo verejnom záujme, neznamená, že toto poslanie nie je výsledkom aktu verejného orgánu, aj keď poverenie bolo vydané na žiadosť poskytovateľa služby (84). V niektorých členských štátoch nie je pre orgány nezvyčajné financovať služby, ktoré vyvinul a navrhol sám poskytovateľ. Orgán však musí rozhodnúť, či schváli návrh poskytovateľa, ešte pred poskytnutím náhrady. Nie je podstatné, či potrebné prvky poverovacieho aktu sú zahrnuté priamo do rozhodnutia o akceptovaní návrhu poskytovateľa, alebo či dôjde k uzavretiu osobitného právneho aktu, napr. zmluvy s poskytovateľom.

54.

Parametre, ktoré slúžia ako základ pre výpočet výšky náhrady musia byť stanovené objektívne a transparentne vopred, aby sa zabezpečilo, že neposkytujú hospodársku výhodu prijímajúcemu podniku oproti jeho konkurentom.

55.

Potreba stanovenia parametrov pre výpočet náhrady vopred neznamená, že náhrada sa musí vypočítať na základe špecifického vzorca (napr. určitá cena za deň, za jedlo, za cestujúceho alebo za počet používateľov). Podstatné je len to, aby bolo od začiatku jasné, ako sa bude výška náhrady stanovovať.

56.

Ak sa orgán rozhodne poskytnúť náhradu pre všetky nákladové položky poskytovateľa, musí stanoviť už na začiatku, ako sa tieto náklady určia a vypočítajú. V tejto súvislosti možno zohľadniť iba náklady priamo spojené s poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Všetky príjmy, ktoré podnik dosiahne z poskytovania služby všeobecného hospodárskeho záujmu, je potrebné odčítať.

57.

Ak bol podniku v rámci jeho náhrady ponúknutý primeraný zisk, poverovací akt musí obsahovať aj kritériá na výpočet tohto zisku.

58.

Ak bolo stanovené, že počas trvania poverenia bude vykonaná revízia výšky náhrady, v poverovacom akte musí byť takáto revízia uvedená spolu s akýmkoľvek jej dosahom, ktorý môže mať na celkovú výšku náhrady.

59.

Ak sa vykonávanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu pridelí na základe výberového konania, metóda výpočtu náhrady musí byť zahrnutá medzi informáciami poskytnutými všetkým podnikom, ktoré sa chcú zúčastniť konania.

60.

Podľa tretieho kritériá rozsudku vo veci Altmark náhrada nesmie prekročiť sumu, ktorá je potrebná na pokrytie všetkých nákladov alebo ich časti, vzniknutých pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme, pri zohľadnení príslušných príjmov a primeraného zisku. Preto musí byť o akomkoľvek mechanizme týkajúcom sa výberu poskytovateľa služby rozhodnuté tak, aby bola úroveň náhrady stanovená na základe týchto prvkov.

61.

Primeraný zisk by sa mal chápať ako miera rentability kapitálu (85), ktorú by vyžadoval bežný podnik zvažujúci – pri zohľadnení úrovne rizika – či bude, alebo nebude poskytovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu počas celého trvania obdobia poverenia. Úroveň rizika závisí od dotknutého sektora, druhu služby a povahy mechanizmu náhrad. Miera by sa podľa možnosti mala stanoviť na základe miery rentability kapitálu, ktorá sa dosahuje pri podobných typoch zákaziek na poskytovanie služieb vo verejnom záujme v konkurenčných podmienkach (napr. zákaziek zadaných v rámci postupu verejného obstarávania). V sektoroch, v ktorých nie je žiadny podnik porovnateľný s podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, možno odkázať na porovnateľné podniky nachádzajúce sa v iných členských štátoch alebo prípadne v iných sektoroch za predpokladu, že sa zohľadní osobitný charakter každého sektoru. Pri určovaní toho, čo predstavuje primeraný zisk, môžu členské štáty zaviesť stimulujúce kritériá týkajúce sa najmä kvality poskytovanej služby a zvýšenia efektívnosti produkcie. Zvýšenie efektívnosti nemožno dosahovať na úkor kvality poskytovanej služby.

62.

Podľa štvrtého kritériá rozsudku vo veci Altmark musí byť ponúknutá náhrada buď výsledkom verejného výberového konania, ktoré umožňuje výber uchádzača schopného poskytovať tieto služby verejnosti za najnižšiu cenu, alebo výsledkom porovnania s bežným podnikom, dobre riadeným a primerane vybaveným potrebnými prostriedkami.

63.

Najjednoduchším spôsobom, ako môžu verejné orgány dodržať štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark, je vykonanie otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu verejného obstarávania v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (86) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (87), ako je to vysvetlené ďalej v texte (88). Ako už bolo uvedené v bode 5, realizácia takéhoto postupu verejného obstarávania je často povinnou požiadavkou vyplývajúcou z existujúcich pravidiel Únie.

64.

Aj v prípadoch, v ktorých sa otvorený, transparentný a nediskriminačný postup verejného obstarávania nevyžaduje na základe právnych predpisov, je často vhodnou metódou na porovnanie rozličných potenciálnych ponúk a stanovenie náhrady tak, aby sa vylúčila prítomnosť pomoci.

65.

Na základe judikatúry Súdneho dvora postup verejného obstarávania vylučuje existenciu štátnej pomoci iba tam, kde umožňuje vybrať uchádzača schopného poskytovať tieto služby „verejnosti za najnižšiu cenu“.

66.

Pokiaľ ide o charakteristiku súťaže, verejná (89) súťaž v súlade s požiadavkou pravidiel verejného obstarávania je určite akceptovateľná, ale takisto aj užšia (90) súťaž môže spĺňať štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark, pokiaľ subjektom, ktoré majú záujem sa súťaže zúčastniť, nie je v účasti zabránené bez oprávnených dôvodov. Na druhej strane, súťažný dialóg (91), rokovacie konanie so zverejnením (92) poskytujú rozhodujúcemu orgánu široký priestor pre voľné uváženie a môžu obmedziť účasť subjektov, ktoré majú záujem o účasť. Preto ich možno pokladať za vyhovujúce štvrtému kritériu rozsudku vo veci Altmark len vo výnimočných prípadoch. Rokovacie konanie bez zverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania (93) nemôže zabezpečiť, aby sa konanie skončilo výberom uchádzača schopného poskytovať predmetné služby za najnižšiu cenu pre verejnosť.

67.

Pokiaľ ide o kritériá zadania zákazky, požiadavka „najnižšej ceny“ (94) zjavne vyhovuje štvrtému kritériu rozsudku vo veci Altmark. Takisto vyhovujúcou je „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ (95). Za predpokladu, že kritériá pre zadanie zákazky vrátane environmentálnych (96) alebo sociálnych kritérií v dostatočnej miere súvisia s predmetom poskytovanej služby a ekonomicky najvýhodnejšej ponuke umožňujú zodpovedať trhovej hodnote (97). Ak nastanú takéto okolnosti, môže byť vhodný mechanizmus vrátenia (claw-back) na minimalizovanie rizika nadmernej náhrady ex ante. Obstarávateľ môže vo svojom rozhodnutí o zadaní zákazky stanoviť kvalitatívne normy, ktoré musia spĺňať všetky hospodárske subjekty, alebo môže zohľadniť kvalitatívne aspekty opierajúce sa o rozličné návrhy.

68.

Môžu sa vyskytnúť okolnosti, za ktorých verejné obstarávanie nemôže umožniť najnižšiu cenu pre verejnosť, pretože neprináša dostatočne otvorenú a riadnu súťaž. Môže to byť spôsobené napríklad danosťami predmetnej služby, existujúcimi právami duševného vlastníctva alebo skutočnosťou, že potrebnú infraštruktúru vlastní konkrétny poskytovateľ služby. Podobne konania, v rámci ktorých je predložená len jedna ponuka, nemožno pokladať za dostatočné na zabezpečenie toho, že toto konanie povedie k získaniu najnižšej ceny pre verejnosť.

69.

Tam, kde existuje všeobecne akceptovaná trhová odmena za konkrétnu službu, táto trhová odmena je najlepším vodidlom pre výšku náhrady v prípade, že sa neuskutočnilo výberové konanie (98).

70.

Ak takáto trhová odmena neexistuje, suma náhrady musí byť určená na základe analýzy nákladov, ktoré by bežnému podniku, dobre riadenému a primerane vybavenému potrebnými prostriedkami umožňujúcimi spĺňať podmienky poskytovania služby vo verejnom záujme, vznikli pri plnení týchto záväzkov, a to pri zohľadnení príslušných príjmov a primeraného zisku z plnenia týchto záväzkov. Cieľom je zabezpečiť, že sa ako referenčná hodnota nepoužijú vysoké náklady neefektívne fungujúcemu podniku.

71.

Keďže pojem „dobre riadený podnik“ nie je oficiálne definovaný, členské štáty by mali uplatniť objektívne kritériá, ktoré sú hospodársky uznávané ako reprezentatívne kritériá uspokojivého riadenia. Komisia sa domnieva, že iba dosahovanie zisku nie je dostatočným kritériom pre označenie podniku ako „dobre riadeného“. Mala by sa zohľadniť skutočnosť, že finančné výsledky podnikov, najmä v sektoroch, v ktorých sa služby všeobecného hospodárskeho záujmu najčastejšie vyskytujú, môžu byť do značnej miery ovplyvnené ich trhovou silou alebo sektorálnymi pravidlami.

72.

Komisia zastáva názor, že pojem „dobre riadeného podniku“ zahŕňa dodržiavanie platných vnútroštátnych, medzinárodných účtovných štandardov a účtovných štandardov Únie. Členské štáty môžu svoje analýzy založiť okrem iného na analytických kvocientoch, ktoré sú reprezentatívne pre produktivitu (ako je obrat v pomere k investovanému kapitálu, celkové náklady v pomere k obratu, obrat na jedného zamestnanca, pridaná hodnota na jedného zamestnanca alebo náklady na zamestnancov v pomere k pridanej hodnote). Členské štáty môžu použiť aj analytický kvocient týkajúci sa kvality dodávok v porovnaní s očakávaniami používateľov. Podnik poverený poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý nespĺňa kvalitatívne kritériá stanovené príslušným členským štátom, nepredstavuje dobre riadený podnik, aj keď sú náklady nízke.

73.

Podniky s takýmito analytickými kvocientmi reprezentujúcimi efektívne riadenie možno pokladať za reprezentatívne bežné podniky. Pri analýze a porovnaní štruktúr nákladov sa však musí zohľadniť veľkosť predmetného podniku a skutočnosť, že v určitých sektoroch môžu vedľa seba existovať podniky s veľmi odlišnými štruktúrami nákladov.

74.

Odkaz na náklady „bežného“ podniku v danom sektore znamená, že existuje dostatočný počet podnikov, ktorých náklady možno zohľadniť. Tieto podniky sa môžu nachádzať v tom istom alebo v iných členských štátoch. Komisia však zastáva názor, že nemožno odkazovať na náklady nejakého podniku, ktorý má monopolné postavenie alebo dostáva náhradu za službu vo verejnom záujme poskytovanú za podmienok, ktoré sú v rozpore s právom Únie, pretože v obidvoch prípadoch môže byť úroveň nákladov vyššia než obyčajne. Náklady, ktoré sa majú zohľadniť, sú všetky náklady týkajúce sa služby všeobecného hospodárskeho záujmu, t. j. priame náklady potrebné na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu a primeraný príspevok k nepriamym nákladom spoločným pre službu všeobecného hospodárskeho záujmu a iné činnosti.

75.

Ak môže členský štát preukázať, že štruktúra nákladov podniku povereného poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu zodpovedá priemernej štruktúre nákladov efektívneho a porovnateľného podniku v danom sektore, výška náhrady, ktorá umožní tomuto podniku pokryť jeho náklady a dosahovať primeraný zisk sa pokladá za náhradu, ktorá spĺňa štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark.

76.

Pojem „podnik primerane vybavený potrebnými prostriedkami“ znamená podnik so zdrojmi potrebnými na okamžité plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme, ktoré má plniť podnik poverený službou všeobecného hospodárskeho záujmu.

77.

„Primeraný zisk“ by sa mal chápať ako miera rentability kapitálu (99), ktorú by vyžadoval bežný, podnik zvažujúci – pri zohľadnení úrovne rizika – či bude alebo nebude poskytovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu počas celého trvania obdobia poverenia, ako je to stanovené v oddiele 3.5.

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/15

1.

Je možné, že na to, aby určité služby všeobecného hospodárskeho záujmu mohli fungovať na základe zásad a podmienok, ktoré im umožnia splniť svoj účel, je potrebné poskytnúť finančnú pomoc zo strany verejných orgánov, a to tam, kde príjmy pochádzajúce z ich poskytovania neumožňujú pokryť náklady vyplývajúce zo záväzku služieb vo verejnom záujme.

2.

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (1) vyplýva, že náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak spĺňa určité podmienky (2). Ak sú tieto podmienky splnené, článok 108 zmluvy sa neuplatňuje.

3.

Ak náhrada za služby vo verejnom záujme tieto podmienky nespĺňa, a pokiaľ sú splnené všeobecné kritériá pre uplatnenie článku 107 ods. 1 zmluvy, prestavuje takáto náhrada štátnu pomoc a vzťahujú sa na ňu články 106, 107 a 108 zmluvy.

4.

Komisia vo svojom oznámení o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (3) objasňuje podmienky, za ktorých sa náhrada za služby vo verejnom záujme pokladá za štátnu pomoc. V nariadení Komisie o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu (4) stanoví Komisia okrem toho podmienky, za ktorých by sa malé sumy náhrady za poskytovanie služieb vo verejnom záujme mali pokladať za náhrady, ktoré neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi a/alebo nenarušujú ani nehrozia narušením hospodárskej súťaže. Za týchto okolností sa na náhradu nevzťahuje článok 107 ods. 1 zmluvy, a teda sa na ňu nevzťahuje notifikačný postup stanovený v článku 108 ods. 3 zmluvy.

5.

V článku 106 ods. 2 zmluvy je stanovený právny základ na posúdenie zlučiteľnosti štátnej pomoci poskytovanej v prípade služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Uvádza sa v ňom, že podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám obsiahnutým v zmluve, najmä pravidlám hospodárskej súťaže. V článku 106 ods. 2 zmluvy je však stanovená výnimka z uplatňovania týchto pravidiel uvedených v zmluve pre prípad, že by uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže znemožnilo právne alebo v skutočnosti plniť zverené úlohy. Táto výnimka sa uplatňuje len v prípadoch, v ktorých nie je ovplyvnený rozvoj obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.

6.

V rozhodnutí Komisie 2012/21/EÚ (5) o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (6) sú stanovené podmienky, za ktorých sa určité typy náhrady za služby vo verejnom záujme pokladajú za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 zmluvy a nevzťahuje sa nich požiadavka predchádzajúcej notifikácie podľa článku 108 ods. 3 zmluvy.

7.

Zásady stanovené v tomto oznámení sa uplatňujú na náhradu za služby vo verejnom záujme len vtedy, ak predstavuje štátnu pomoc, na ktorú sa nevzťahuje rozhodnutie 2012/21/EÚ. Na takúto náhradu sa vzťahuje požiadavka predchádzajúcej notifikácie podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. V tomto oznámení sa stanovujú podmienky, za ktorých možno štátnu pomoc označiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 zmluvy. Nahrádza rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (7).

8.

Zásady stanovené v tomto oznámení sa uplatňujú na náhradu za služby vo verejnom záujme v oblasti leteckej a námornej dopravy bez toho, aby boli dotknuté prísnejšie osobitné ustanovenia uvedené v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa príslušných sektorov. Nevzťahujú sa na sektor pozemnej dopravy, ani na sektor verejnoprávneho vysielania, na ktorý sa vzťahuje oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (8).

9.

Pomoc pre poskytovateľov služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach, sa bude posudzovať podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (9).

10.

Zásady stanovené v tomto oznámení sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté:

11.

V súčasnom štádiu vývoja vnútorného trhu možno štátnu pomoc, ktorá nepatrí do pôsobnosti rozhodnutia 2012/21/EÚ, vyhlásiť za zlučiteľnú s článkom 106 ods. 2 zmluvy, ak je nevyhnutná na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a neovplyvňuje rozvoj obchodu v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie. Podmienky stanovené v oddieloch 2.2 až 2.10 musia byť splnené, aby bola takáto rovnováha dosiahnutá.

12.

Pomoc sa musí poskytnúť na skutočné a riadne definované služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy.

13.

Vo svojom oznámení o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhradu za služby všeobecného hospodárskeho záujmu Komisia uviedla usmernenie o požiadavkách týkajúcich sa definície služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Členské štáty nemôžu spájať osobitné záväzky služieb vo verejnom záujme so službami, ktoré už sú alebo môžu byť poskytované v uspokojivej miere a za podmienok – napr. napr. pokiaľ ide o cenu, objektívne znaky kvality, kontinuitu a prístup k službe – zlučiteľných s verejným záujmom, ako ho definuje štát, podnikmi pôsobiacimi za bežných trhových podmienok. Pokiaľ ide o otázku, či môže službu poskytnúť trh, posúdenie Komisie je obmedzené na kontrolu, či členský štát neurobil pri definícii zjavnú chybu, ak sa v právnych predpisov Únie nenachádzajú prísnejšie ustanovenia.

14.

Pokiaľ ide o rozsah uplatňovania zásad stanovených v tomto oznámení, členské štáty by mali preukázať, že riadne zvážili potrebu služieb vo verejnom záujme podporovaných prostredníctvom verejnej konzultácie alebo iných vhodných nástrojov, aby tak zohľadnili záujmy používateľov a poskytovateľov. Táto požiadavka sa neuplatňuje, ak je zjavné, že nová konzultácia neposkytne žiadny významný prínos nad rámec súčasnej konzultácie.

15.

Zodpovednosťou za poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu musí byť poverený príslušný podnik jedným alebo viacerými aktmi, ktorých formu môže upraviť každý členský štát. Pojem „členský štát“ sa vzťahuje na ústredné, regionálne a miestne orgány.

16.

Akt alebo akty musia zahŕňať najmä:

17.

Trvanie obdobia poverenia by malo byť odôvodnené odkazom na objektívne kritériá, ako je potreba amortizovať neprevoditeľné fixné aktíva. V zásade by trvanie obdobia poverenia nemalo byť dlhšie ako obdobie potrebné na odpísanie najviac podstatného aktíva potrebného na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

18.

Pomoc sa bude pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 106 ods. 2 zmluvy iba vtedy, ak podnik dodrží ustanovenia smernice 2006/111/ES (11) tam, kde sa táto smernica uplatňuje. Pomoc, ktorá nedodržiava ustanovenia tejto smernice, sa pokladá za pomoc, ktorá ovplyvňuje rozvoj obchodu v takom rozsahu, že by to bolo v rozpore so záujmami Únie v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy.

19.

Pomoc sa bude pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 106 ods. 2 zmluvy iba vtedy, ak zodpovedný orgán pri poverovaní daného podniku poskytovaním služby dodrží alebo sa zaviaže dodržiavať uplatniteľné pravidlá Únie v oblasti verejného obstarávania. Zahŕňa to všetky požiadavky týkajúce sa transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vyplývajúce priamo zo zmluvy alebo prípadne zo sekundárnych právnych predpisov Únie. Pomoc, ktorá nedodržiava tieto pravidlá a požiadavky, sa pokladá za pomoc, ktorá ovplyvňuje rozvoj obchodu v takom rozsahu, že by to bolo v rozpore so záujmami Únie v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy.

20.

Ak orgán poverí poskytovaním tej istej služby všeobecného hospodárskeho záujmu viacero podnikov, náhrada by sa v prípade každého podniku mala vypočítať na základe tej istej metódy.

21.

Výška náhrady nesmie presahovať sumu potrebnú na pokrytie čistých nákladov (12) na plnenie záväzkov služieb vo verejnom záujme a primeraný zisk.

22.

Výšku náhrady možno stanoviť buď na základe očakávaných nákladov a príjmov, alebo na základe skutočne vzniknutých nákladov a skutočne dosiahnutých príjmov, alebo kombináciou uvedených dvoch možností, v závislosti od stimulov na zvyšovanie efektívnosti, ktoré členský štát chce od začiatku poskytnúť v súlade bodmi 40 a 41.

23.

Ak je náhrada stanovená – celá alebo čiastočne – na základe očakávaných nákladov a príjmov, očakávané príjmy a náklady musia byť uvedené v poverovacom akte. Musia sa opierať o hodnoverné a overiteľné parametre týkajúce sa hospodárskeho prostredia, v ktorom sa služba všeobecného hospodárskeho záujmu poskytuje. Musia sa opierať prípadne o odborné znalosti sektorových regulátorov alebo iných subjektov nezávislých od podniku. Členské štáty musia uviesť zdroje, z ktorých sa pri odhadoch vychádzalo (13). Odhad nákladov musí odrážať očakávané zvýšenie efektívnosti poskytovateľa služby všeobecného hospodárskeho záujmu počas trvania poverenia.

24.

Čisté náklady, ktoré sú alebo podľa očakávania budú potrebné na plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme, by sa mali vypočítať podľa možnosti s použitím metodiky výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, a to tam, kde to vyžadujú právne predpisy Únie alebo vnútroštátne právne predpisy a v iných prípadoch, kde je možné to urobiť.

25.

V prípade metodiky výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, sa náklady, ktoré sú alebo podľa očakávania budú potrebné na plnenie záväzkov služieb vo verejnom záujme, vypočítajú ako rozdiel medzi čistými nákladmi poskytovateľa so záväzkom poskytovať služby vo verejnom záujme a čistými nákladmi alebo ziskom toho istého poskytovateľa bez takéhoto záväzku. Osobitná pozornosť sa musí venovať správnemu posúdeniu nákladov, pri ktorých sa v prípade absencie záväzku poskytovať služby vo verejnom záujme očakáva, že sa im poskytovateľ vyhne, a príjmov, pri ktorých sa očakáva, že ich nedosiahne. Vo výpočte čistých nákladov by sa mali zohľadniť výhody, pokiaľ je to možné aj nehmotné výhody, ktoré plynú poskytovateľovi služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

26.

V prílohe IV k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (14) a v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (15) je uvedené podrobnejšie usmernenie o tom, ako používať metodiku výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť.

27.

Hoci Komisia pokladá metodiku výpočtu čistých nákladov, ktorým sa možno vyhnúť, za najvhodnejšiu metódu stanovenia nákladov na plnenie záväzku poskytovania služieb vo verejnom záujme, môžu sa vyskytnúť prípady, v ktorých použitie tejto metódy nie je možné alebo vhodné. V tých prípadoch, v ktorých je to opodstatnené, môže Komisia akceptovať použitie alternatívnych metód výpočtu čistých nákladov potrebných na plnenie záväzkov služieb vo verejnom záujme, ako je metodika založená na alokácii nákladov.

28.

V prípade metodiky založenej na alokácii nákladov sa čisté náklady potrebné na plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme vypočítajú ako rozdiel medzi nákladmi a príjmami daného poskytovateľa povereného plniť záväzky služby vo verejnom záujme, ako boli uvedené a odhadnuté v poverovacom akte.

29.

Náklady, ktoré sa majú zohľadniť, zahŕňajú všetky náklady potrebné na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

30.

Ak sú činnosti príslušného podniku obmedzené na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, možno zohľadniť všetky jeho náklady.

31.

Ak podnik vykonáva aj činnosti, ktoré nepatria do rámca služby všeobecného hospodárskeho záujmu, náklady ktoré možno zohľadniť môžu zahŕňať všetky priame náklady potrebné na plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme a primeraný príspevok na pokrytie nepriamych nákladov, ktoré sú spoločnými nákladmi na službu všeobecného hospodárskeho záujmu a iné činnosti. Náklady spojené s akýmikoľvek činnosťami mimo rámca služby všeobecného hospodárskeho záujmu musia zahŕňať všetky priame náklady a primeraný príspevok na pokrytie spoločných nákladov. Na určenie výšky primeraného príspevku na spoločné náklady možno ako referenčný element podľa potreby použiť trhové ceny za využívanie zdrojov (16). Ak nie sú k dispozícii takéto trhové ceny, primeraný príspevok na spoločné náklady možno stanoviť odkazom na úroveň primeraného zisku (17), ktorého dosiahnutie sa v prípade podniku očakáva pri výkone činností, ktoré nepatria do rámca služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, alebo na základe iných vhodnejších metodík.

32.

Príjmy, ktoré sa majú zohľadniť, musia zahŕňať aspoň kompletné príjmy zo služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako boli uvedené v poverovacom akte, a nadmerný zisk pochádzajúci z osobitných alebo výhradných práv, aj keď sú tieto práva spojené s inými činnosťami, ako je stanovené v bode 45, a to bez ohľadu na to, či sa tento nadmerný zisk pokladá za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

33.

Primeraný zisk znamená mieru rentability kapitálu (18), ktorú by vyžadoval bežný podnik zvažujúci – pri zohľadnení úrovne rizika – či bude alebo nebude poskytovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu počas celého trvania obdobia poverovacieho aktu. Úroveň rizika závisí od dotknutého sektora, typu služby a povahy mechanizmu náhrady.

34.

V odôvodnených prípadoch sa na stanovenie výšky primeraného zisku môžu použiť aj iné ukazovatele úrovne zisku, než je miera rentability kapitálu, a to priemerná rentabilita vlastného imania (19) počas trvania obdobia poverenia, rentabilita investovaného kapitálu, rentabilita aktív alebo rentabilita tržieb.

35.

Nech sa zvolí ktorýkoľvek ukazovateľ, členský štát musí poskytnúť Komisii dôkaz, že predpokladaný zisk nepresahuje zisk, ktorý by vyžadoval bežný podnik zvažujúci či bude alebo nebude poskytovať túto službu, napríklad vo forme odkazu na návratnosť dosahovanú v prípade podobných typov zákaziek zadaných za súťažných podmienok.

36.

Miera rentability kapitálu, ktorá nepresahuje relevantnú swapovú úrokovú mieru (20) plus prémiu vo výške 100 bázických bodov (21), sa za každej okolnosti pokladá za primeranú. Relevantná swapová úroková miera je swapová úroková miera, ktorej splatnosť a mena zodpovedajú trvaniu a mene poverovacieho aktu.

37.

Ak je poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu spojené so značným komerčným a zmluvným rizikom napríklad preto, že náhrada má podobu fixnej jednorazovej platby, ktorá pokrýva očakávané čisté náklady a primeraný zisk a podnik pôsobí v konkurenčnom prostredí, primeraný zisk nesmie presiahnuť úroveň, ktorá zodpovedá miere rentability kapitálu, ktorá je úmerná úrovni rizika. Táto miera by sa podľa možnosti mala stanoviť na základe miery rentability kapitálu, ktorá sa dosahuje pri podobných typoch zákaziek na poskytovanie služieb vo verejnom záujme zadaných v konkurenčných podmienkach (napr. zákaziek zadaných v rámci postupu verejného obstarávania). Ak túto metódu nemožno uplatniť, je možné po odôvodnení použiť aj iné metódy stanovenia rentability kapitálu (22).

38.

Ak poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu nie je spojené so značným komerčným a zmluvným rizikom, napríklad preto, že čisté náklady vzniknuté pri poskytovaní služby všeobecného hospodárskeho záujmu sú v podstate v plnej miere nahradené ex post, primeraný zisk nesmie presiahnuť úroveň, ktorá zodpovedá úrovni uvedenej v bode 36. Takýto mechanizmus náhrad nedáva poskytovateľovi služby vo verejnom záujme žiadne stimuly na zvyšovanie efektívnosti. Preto je jeho použitie prísne obmedzené na prípady, v ktorých je členský štát schopný odôvodniť, prečo nie je možné alebo vhodné zohľadniť otázku efektívnosti produkcie a uplatniť taký mechanizmus náhrady, ktorý by poskytoval stimuly na zvyšovanie efektívnosti.

39.

Pri stanovovaní metodiky náhrady členské štáty musia zaviesť stimuly pre efektívne poskytovanie vysokokvalitných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, pokiaľ neposkytnú odôvodnenie, že tieto stimuly nie je možné alebo vhodné zavádzať.

40.

Stimuly na zvyšovanie efektívnosti môžu mať rôznu podobu, a to takú, aby čo najlepšie korešpondovali s osobitosťami daného prípadu či sektora. Členský štát môže napríklad vopred definovať fixnú úroveň náhrady, ktorá predpokladá a zohľadňuje zvýšenie efektívnosti, ktoré môže podnik dosiahnuť počas trvania poverovacieho aktu.

41.

V iných prípadoch môžu členské štáty definovať v poverovacom akte ciele v oblasti efektívnosti produkcie, pričom úroveň náhrady by závisela od rozsahu, v akom boli ciele splnené. Ak podnik ciele nesplní, náhrada by sa mala znížiť na základe metodiky výpočtu uvedenej v poverovacom akte. Naproti tomu, ak podnik ciele presiahne, mala by sa náhrada zvýšiť pri uplatnení metodiky výpočtu uvedenej v poverovacom akte. Odmeny spojené so zvýšením efektívnosti produkcie sa stanovia na takej úrovni, aby umožňovali vyvážené zdieľanie týchto prínosov medzi podnikom a členským štátom a/alebo používateľmi.

42.

Každý takýto mechanizmus stimulov na zvýšenie efektívnosti sa musí opierať o objektívne a merateľné kritériá stanovené v poverovacom akte a musí podliehať transparentnému ex post hodnoteniu vykonávanému subjektom nezávislým od poskytovateľa služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

43.

Zvýšeniu efektívnosti by sa malo dosiahnuť bez toho, aby bola dotknutá kvalita poskytovaných služieb, pričom by sa zároveň mali dodržať normy stanovené v právnych predpisoch Únie.

44.

Ak podnik vykonáva činnosti patriace do i mimo rámca služby všeobecného hospodárskeho záujmu, interné účty musia vykazovať samostatne náklady a príjmy spojené so službou všeobecného hospodárskeho záujmu a tie, ktoré súvisia s ostatnými službami v súlade so zásadami stanovenými v bode 31. Ak je podnik poverený poskytovaním viacerých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, buď preto, lebo orgány prideľujúce službu všeobecného hospodárskeho záujmu sú rôzne, alebo povaha služby všeobecného hospodárskeho záujmu je rozdielna, interné účty podniku musia na úrovni každej služby všeobecného hospodárskeho záujmu umožňovať overiť, či nebola poskytnutá nadmerná náhrada.

45.

Ak je príslušný podnik držiteľom osobitných alebo výhradných práv spojených s inými činnosťami, než sú služby všeobecného hospodárskeho záujmu, na ktoré sa poskytuje pomoc, a z týchto iných činností plynie zisk vyšší než je primeraný zisk, alebo sa na tento podnik vzťahujú iné výhody poskytované štátom, tieto skutočnosti sa musia zohľadniť, a to bez ohľadu na ich klasifikáciu na účely článku 107 ods. 1 zmluvy, a musia sa pripočítať k príjmom podniku. Primeraný zisk z činností, pre ktoré je príslušný podnik držiteľom osobitných alebo výhradných práv, sa musí posudzovať z pohľadu ex ante, vzhľadom na riziko alebo neprítomnosť rizika na strane podniku. Toto posúdenie musí zohľadňovať stimuly na zvyšovanie efektívnosti, ktoré členský štát zaviedol v súvislosti s poskytovaním predmetnej služby.

46.

Členský štát môže rozhodnúť, že zisk pochádzajúci z iných činností, ktoré nepatria do rámca služby všeobecného hospodárskeho záujmu, najmä tých činností, ktoré závisia na infraštruktúre potrebnej na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, musí byť úplne alebo čiastočne pripísaný k financovaniu služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

47.

Nadmerná náhrada znamená náhradu, ktorú podnik dostane nad sumu pomoci definovanú v bode 21 za celé trvanie zmluvy. Ako je uvedené v bodoch 39 až 42, prebytok, ktorý je dôsledkom väčšieho zvýšenia efektívnosti, než sa očakávalo, si môže podnik ponechať ako dodatočný primeraný zisk, ako je to stanovené v poverovacom akte (23).

48.

Keďže nadmerná náhrada nie je potrebná na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc.

49.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby náhrada poskytnutá za poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu bola v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto oznámení a najmä to, aby podniky nedostávali náhrady presahujúcu sumu stanovenú v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto oddiele. Na požiadanie Komisii musia poskytnúť dôkazy. Musia vykonávať pravidelné kontroly alebo zaistiť ich vykonávanie na konci poverenia a za všetkých okolností v maximálne trojročných intervaloch. V prípade pomoci poskytnutej iným spôsobom ako na základe postupu verejného obstarávania so zverejnením (24) by sa kontroly mali vykonávať aspoň každé dva roky.

50.

Ak členský štát na základe správnej alokácie nákladov a príjmov a na základe primeraných očakávaní už uvedených v tomto oddiele dopredu pevne stanovil úroveň náhrady, ktorá primerane predpokladá a zahŕňa zvýšenie efektívnosti, ktoré možno od poskytovateľa služby vo verejnom záujme očakávať počas obdobia poverenia, kontrola nadmernej náhrady sa v zásade obmedzí len na kontrolu toho, aby úroveň zisku, ktorú je tento poskytovateľ oprávnený dosiahnuť podľa poverovacieho aktu, bola skutočne primeraná z pohľadu ex ante.

51.

Požiadavky stanovené v oddieloch 2.1 a 2.8 zvyčajne postačujú na zabezpečenie toho, že pomoc nenaruší hospodársku súťaž spôsobom, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie.

52.

Je možné, že za určitých výnimočných okolností, môže zostať vážnejšie narušenie vnútorného trhu nevyriešené a pomoc by mohla ovplyvniť obchod v takom rozsahu, ktorý by mohol byť v rozpore so záujmami Únie.

53.

V takom prípade Komisia preskúma, či takéto narušenie nemožno odstrániť vyžiadaním si od členských štátov splnenie podmienok alebo záväzkov.

54.

Výskyt závažných narušení hospodárskej súťaže, ktoré sú v rozpore so záujmami Únie, sa očakáva iba za výnimočných okolností. Komisia obmedzí svoju pozornosť na také narušenia, pri ktorých má pomoc značný negatívny dosah na iné členské štáty a fungovanie vnútorného trhu, napr. preto, že podnikom v dôležitých sektoroch hospodárstva neumožňujú dosahovať taký objem operácií, ktorý je potrebný na ich efektívne fungovanie.

55.

Takéto narušenia môžu byť zapríčinené napríklad tým, že poverenie má buď trvanie, ktoré nemožno opodstatniť objektívnymi kritériami (ako je potreba amortizácie neprevoditeľných fixných aktív), alebo spája súbory úloh (zvyčajne podliehajúcich samostatným povereniam bez straty prínosnosti pre spoločnosť a bez dodatočných nákladov, pokiaľ ide o účinnosť a efektívnosť poskytovania služieb). V takom prípade by Komisia skúmala, či tá istá služba vo verejnom záujme môže byť rovnako dobre poskytovaná spôsobom, ktorý v menšej miere narúša hospodársku súťaž, napríklad prostredníctvom obmedzenejšieho poverenia, pokiaľ ide o trvanie alebo rozsah, alebo prostredníctvom samostatných poverení.

56.

Ďalšou situáciou, v ktorej môže byť potrebné vykonať podrobnejšie posúdenie, je situácia, keď členský štát poverí bez uskutočnenia výberového konania, poskytovateľa služby vo verejnom záujme poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu na nevyhradenom trhu, kde sa už poskytujú podobné služby alebo možno očakávať, že sa budú poskytovať v blízkej budúcnosti v prípade absencie služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Tieto negatívne dosahy na rozvoj obchodu môžu byť sinejšie, ak sa má služba všeobecného hospodárskeho záujmu ponúkať za sadzbu, ktorá je nižšia než náklady ktoréhokoľvek aktuálneho alebo potenciálneho poskytovateľa, takže by mohlo dôjsť k uzavretiu trhu. Komisia pri plnom rešpektovaní širokého priestoru pre voľné uváženie členských štátov, pokiaľ ide o definíciu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, môže preto požadovať zmeny, napríklad pokiaľ ide o prideľovanie pomoci, kde môže primerane preukázať, že by bolo možné poskytovať tú istú službu všeobecného hospodárskeho záujmu za rovnakých podmienok pre používateľov, a to spôsobom menej narúšajúcim hospodársku súťaž a pri menších nákladoch pre štát.

57.

Podrobnejšie preskúmanie je opodstatnené aj vtedy, ak poverenie záväzkom služby je spojené s osobitnými alebo výhradnými právami, ktoré závažným spôsobom obmedzujú hospodársku súťaž na vnútornom trhu v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmami Únie. Hoci sa na takýto prípad v prvom rade uplatňuje článok 106 ods. 1 zmluvy, štátnu pomoc nemožno označiť za zlučiteľnú, ak výhradné právo poskytuje výhody, ktoré nemohli byť riadne posúdené, vyčíslené alebo ocenené v súlade s metodikami výpočtu čistých nákladov na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu opísanými v oddiele 2.8.

58.

Komisia bude venovať pozornosť aj situáciám, v ktorých pomoc umožňuje podniku financovať vytvorenie alebo používanie infraštruktúry, ktorá nie je reprodukovateľná, a umožňuje mu uzavrieť trh, na ktorom sa poskytuje služba všeobecného hospodárskeho záujmu, alebo súvisiace príslušné trhy. V takomto prípade môže byť vhodné požadovať, aby konkurenti dostali spravodlivý a nediskriminačný prístup k infraštruktúre za primeraných podmienok.

59.

Ak je narušenie hospodárskej súťaže následkom poverenia, ktoré bráni v efektívnej implementácii alebo presadzovaní právnych predpisov Únie, ktorých cieľom je zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu, Komisia preskúma, či by služba vo verejnom záujme mohla byť poskytovaná rovnako dobre spôsobom menej narúšajúcim hospodársku súťaž, napríklad prostredníctvom úplnej implementácie právnych predpisov Únie pre jednotlivé sektory.

60.

V prípade každej náhrady za službu všeobecného hospodárskeho záujmu patriacej do rozsahu pôsobnosti tohto oznámenia musí dotknutý členský štát uverejniť na internete alebo iným vhodným spôsobom tieto informácie:

61.

Zásady stanovené v bodoch 14, 19, 20, 24, 39, 51 až 59 a 60 písm. a) sa neuplatňujú v prípade pomoci, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 2 ods. 1 rozhodnutia 2012/21/EÚ.

62.

Členské štáty predkladajú Komisii správu o dosahovaní súladu s týmto oznámením každé dva roky. Správy musia poskytovať prehľad o uplatňovaní tohto oznámenia v rôznych sektoroch poskytovateľov služieb vrátane:

Prvú správu je potrebné predložiť do 30. júna 2014.

63.

Okrem toho, v súlade s požiadavkami nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (25) (teraz článok 108 zmluvy) a nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (26), členské štáty musia Komisii predložiť výročné správy o pomoci poskytnutej podľa rozhodnutia Komisie prijatého na základe tohto oznámenia.

64.

Správy sa uverejnia na internetovej stránke Komisie.

65.

Komisia má v úmysle vykonať revíziu rámca k 31. januáru 2017.

66.

Podľa článku 7 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 môže Komisia ku kladnému rozhodnutiu pripojiť podmienky, podľa ktorých možno pomoc pokladať za zlučiteľnú so spoločným trhom, a stanoviť záväzky, ktoré umožňujú monitorovať dodržiavanie rozhodnutia. Pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu, podmienky a záväzky môžu byť potrebné najmä na to, aby sa zabezpečilo, že pomoc poskytnutá dotknutým podnikom nebude viesť k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu na vnútornom trhu. V tejto súvislosti môže byť vzhľadom na osobitný charakter jednotlivých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu potrebné predkladať pravidelné správy alebo prijať iné záväzky.

67.

Komisia bude uplatňovať ustanovenia tohto oznámenia od 31. januára 2012.

68.

Komisia bude uplatňovať zásady stanovené v tomto oznámení na všetky projekty pomoci, ktoré jej budú notifikované, a prijme rozhodnutie o týchto projektoch v súlade s týmito zásadami, a to aj vtedy, ak projekty boli notifikované pred 31. januárom 2012.

69.

Komisia bude uplatňovať zásady stanovené v tomto oznámení na neoprávnenú pomoc, o ktorej prijme rozhodnutie po 31. januári 2012, a to aj vtedy, ak bola pomoc poskytnutá pred týmto dňom. Ak však bola pomoc poskytnutá pred 31. januárom 2012, zásady stanovené v bodoch 14, 19, 20, 24, 39 a 60 sa neuplatňujú.

70.

Ako vhodné opatrenia na účely článku 108 ods. 1 zmluvy Komisia navrhuje, aby členské štáty do 31. januára 2013 uverejnili zoznam existujúcich schém pomoci týkajúcich sa náhrad za služby vo verejnom záujme, ktoré je potrebné uviesť do súladu s týmto oznámením, a aby tieto schémy pomoci uviedli do súladu s týmto oznámením do 31. januára 2014.

71.

Členské štáty by mali do 29. februára 2012 Komisii potvrdiť, že súhlasia s navrhovanými vhodnými opatreniami. Ak Komisia nedostane žiadnu odpoveď, bude to považovať za vyjadrenie nesúhlasu dotknutého členského štátu.

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/23

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/28

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/29

Názov: Pokyny pre správnu výrobnú prax „tekutých, koncentrovaných, zmrazených a sušených vaječných výrobkov“ používaných ako zložky potravín (vaječné výrobky, ktoré nie sú určené na priamu spotrebu)

Autor: Európske združenie spracovateľov vajec (EEPA)

Odkaz: http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/hygienelegislation/good_practice_en.htm

Názov: Pokyny Spoločenstva pre správnu hygienickú prax chovu kurčiat a kŕdľov nosníc

Autor: Výbor profesionálnych poľnohospodárskych organizácií a Všeobecná konfederácia poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (COPA-COGECA), Európska únia veľkoobchodníkov s vajcami, vaječnými výrobkami, hydinou a zverinou (EUWEP)

Odkaz: http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/salmonella/impl_reg_en.htm

Názov: Pokyny pre správnu hygienickú prax prevencie a kontroly patogénnych mikroorganizmov s osobitným odkazom na Salmonella v Gallus gallus (brojlery)

Autor: Výbor profesionálnych poľnohospodárskych organizácií a Všeobecná konfederácia poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (COPA-COGECA), Združenie spracovateľov hydiny a obchodu s hydinou v EÚ (AVEC)

Odkaz: http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/salmonella/impl_reg_en.htm

Názov: Pokyny Spoločenstva pre správnu hygienickú prax a uplatňovanie zásad HACCP vo výrobe prírodných obalov na párky, salámy a klobásy

Autor: Európske združenie výrobcov prírodných obalov na párky, salámy a klobásy (ENSCA)

Odkaz: http://ec.europa.eu/food/food/biosafety/hygienelegislation/good_practice_en.htm

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/30

—

Article 75 de la loi no 1312/2003 du 30 décembre 2003 de finances rectificatives pour 2003,

—

článok 17 nariadenia Komisie (ES) č. 736/2008 z 22. júla 2008 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a uvádzaní produktov rybného hospodárstva na trh,

—

článok 37 písm. n) nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo.

—

2 milióny EUR v roku 2012

—

1,3 milióna EUR v roku 2013

—

0,7 milióna EUR v roku 2014

FranceAgriMer, établissement national des produits de l’agriculture et de la mer

12 rue Henri Rol-Tanguy

TSA 20002

93555 Montreuil-sous-Bois Cedex

FRANCE

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/31

De minister van Economische Zaken, Landbouw en Innovatie

ter attentie van de heer P. Jongerius, directie Energiemarkt

ALP/562

Bezuidenhoutseweg 30

Postbus 20101

2500 EC Den Haag

NEDERLAND

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/32

De minister van Economische Zaken, Landbouw en Innovatie

ter attentie van de heer P. Jongerius, directie Energiemarkt

ALP/562

Bezuidenhoutseweg 30

Postbus 20101

2500 EC Den Haag

NEDERLAND

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/33

De minister van Economische Zaken, Landbouw en Innovatie

ter attentie van de heer P. Jongerius, directie Energiemarkt

ALP/562

Bezuidenhoutseweg 30

Postbus 20101

2500 EC Den Haag

NEDERLAND

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/34

De minister van Economische Zaken, Landbouw en Innovatie

ter attentie van de heer P. Jongerius, directie Energiemarkt

ALP/562

Bezuidenhoutseweg 30

Postbus 20101

2500 EC Den Haag

NEDERLAND

11.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 8/35

Conselleria de Agricultura Pesca y Alimentación

C/ Amadeo de Saboya, 2

46410 Valencia

ESPAÑA