4.1.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 1/3

Oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice 94/25/ES Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel

(Text s významom pre EHP)

(Uverejnenie názvov a odkazov harmonizovaných noriem podľa smernice)

2012/C 1/03

ESO (1)	Odkaz na harmonizovanú normu a jej názov (a referenčný dokument)	Prvá publikáciav Ú. v. ES/Ú. v. EÚ	Odkaz na starú normu	Dátum ukončenia predpokladu zhody starej normy Poznámka 1
(1)	(2)	(3)	(4)	(5)
CEN	EN ISO 6185-1:2001 Nafukovacie člny. Časť 1: Člny s maximálnym výkonom motora 4,5 kW (ISO 6185-1:2001)	17.4.2002
CEN	EN ISO 6185-2:2001 Nafukovacie člny. Časť 2: Člny s maximálnym výkonom motora od 4,5 kW do 15 kW vrátane (ISO 6185-2:2001)	17.4.2002
CEN	EN ISO 6185-3:2001 Nafukovacie člny. Časť 3: Člny s maximálnym výkonom motora 15 kW a viac (ISO 6185-3:2001)	17.4.2002
CEN	EN ISO 6185-4:2011 Nafukovacie člny. Časť 4: Člny s dĺžkou trupu od 8 m do 24 m s výkonom motora 15 kW a viac (ISO 6185-4:2011).	Toto je prvá publikácia
CEN	EN ISO 7840:2004 Malé plavidlá. Hadice s požiarnou odolnosťou (ISO 7840:2004)	8.1.2005	EN ISO 7840:1995 Poznámka 2.1	Dátum uplynul (31.8.2004)
CEN	EN ISO 8099:2000 Malé plavidlá. Sanitárne zberné odpadové sústavy (ISO 8099:2000)	11.5.2001
CEN	EN ISO 8469:2006 Malé plavidlá. Palivové hadice bez požiarnej odolnosti (ISO 8469:2006)	12.12.2006	EN ISO 8469:1995 Poznámka 2.1	Dátum uplynul (31.1.2007)
CEN	EN ISO 8665:2006 Malé plavidlá. Lodné propulzné piestové spaľovacie motory. Meranie výkonu a jeho deklarovanie (ISO 8665:2006)	16.9.2006	EN ISO 8665:1995 Poznámka 2.1	Dátum uplynul (31.12.2006)
CEN	EN ISO 8666:2002 Malé plavidlá. Hlavné údaje (ISO 8666:2002)	20.5.2003
CEN	EN ISO 8847:2004 Malé plavidlá. Kormidlové zariadenie. Lanové ovládanie a lanové vodiace kladky (ISO 8847:2004)	8.1.2005	EN 28847:1989 Poznámka 2.1	Dátum uplynul (30.11.2004)
CEN	EN ISO 8847:2004/AC:2005	14.3.2006
CEN	EN ISO 8849:2003 Malé plavidlá. Elektricky poháňané drenážne čerpadlá na jednosmerný prúd (ISO 8849:2003)	8.1.2005	EN 28849:1993 Poznámka 2.1	Dátum uplynul (30.4.2004)
CEN	EN ISO 9093-1:1997 Malé plavidlá. Kingstonove ventily a trupové priechodky. Časť 1: Kovové zhotovenie (ISO 9093-1:1994)	11.5.2001
CEN	EN ISO 9093-2:2002 Malé plavidlá. Kohúty a trupové priechodky. Časť 2: Nekovové (ISO 9093-2:2002)	3.4.2003
CEN	EN ISO 9094-1:2003 Malé plavidlá. Protipožiarna ochrana. Časť 1: Lode s dĺžkou trupu do 15 m vrátane (ISO 9094-1:2003)	12.7.2003
CEN	EN ISO 9094-2:2002 Malé plavidlá. Protipožiarna ochrana. Časť 2: Lode s dĺžkou trupu nad 15 m (ISO 9094-2:2002)	20.5.2003
CEN	EN ISO 9097:1994 Malé plavidlá. Elektrické ventilátory (ISO 9097:1991)	25.2.1998
CEN	EN ISO 9097:1994/A1:2000	11.5.2001	Poznámka 3	Dátum uplynul (31.3.2001)
CEN	EN ISO 10087:2006 Malé plavidlá. Identifikácia plavidiel. Kódovací systém (ISO 10087:2006)	13.5.2006	EN ISO 10087:1996 Poznámka 2.1	Dátum uplynul (30.9.2006)
CEN	EN ISO 10088:2009 Malé plavidlá. Trvalo zabudované palivové sústavy (ISO 10088:2009)	17.4.2010	EN ISO 10088:2001 Poznámka 2.3	31.12.2012
CEN	EN ISO 10133:2000 Malé plavidlá. Elektrická sústava. Jednosmerné rozvodné sústavy (ISO 10133:2000)	6.3.2002
CEN	EN ISO 10239:2008 Malé plavidlá. Zariadenia na skvapalnené ropné plyny (LPG) (ISO 10239:2008)	30.4.2008	EN ISO 10239:2000 Poznámka 2.1	Dátum uplynul (31.8.2008)
CEN	EN ISO 10240:2004 Malé plavidlá. Príručka používateľa (ISO 10240:2004)	3.5.2005	EN ISO 10240:1996 Poznámka 2.1	Dátum uplynul (30.4.2005)
CEN	EN ISO 10592:1995 Malé plavidlá. Hydraulické kormidlové sústavy (ISO 10592:1994)	25.2.1998
CEN	EN ISO 10592:1995/A1:2000	11.5.2001	Poznámka 3	Dátum uplynul (31.3.2001)
CEN	EN ISO 11105:1997 Malé plavidlá. Vetranie priestorov s benzínovým motorom a/alebo benzínovou nádržou (ISO 11105:1997)	18.12.1997
CEN	EN ISO 11192:2005 Malé plavidlá. Grafické symboly (ISO 11192:2005)	14.3.2006
CEN	EN ISO 11547:1995 Malé plavidlá. Ochrana proti naštartovaniu pri zaradenej rýchlosti (ISO 11547:1994)	18.12.1997
CEN	EN ISO 11547:1995/A1:2000	11.5.2001	Poznámka 3	Dátum uplynul (31.3.2001)
CEN	EN ISO 11591:2011 Malé plavidlá s motorovým pohonom. Zorné pole z miesta kormidla (ISO 11591:2011)	Toto je prvá publikácia	EN ISO 11591:2000 Poznámka 2.1	31.3.2012
CEN	EN ISO 11592:2001 Malé plavidlá s dĺžkou trupu menej ako 8 m. Určenie maximálneho pomeru propulzného výkonu (ISO 11592:2001)	6.3.2002
CEN	EN ISO 11812:2001 Malé plavidlá. Vodotesné kokpity a rýchloodvodňované kokpity (ISO 11812:2001)	17.4.2002
CEN	EN ISO 12215-1:2000 Malé plavidlá. Konštrukcia trupu a dimenzovanie. Časť 1: Materiály: Termosetické živice, sklovláknová výstuž, referenčný laminát (ISO 12215-1:2000)	11.5.2001
CEN	EN ISO 12215-2:2002 Malé plavidlá. Konštrukcia trupu a dimenzovanie. Časť 2: Materiály jadier na sendvičové konštrukcie, vložené materiály (ISO 12215-2:2002)	1.10.2002
CEN	EN ISO 12215-3:2002 Malé plavidlá. Konštrukcia trupu a dimenzovanie. Časť 3: Materiály: Oceľ, hliníkové zliatiny, drevo a iné materiály (ISO 12215-3:2002)	1.10.2002
CEN	EN ISO 12215-4:2002 Malé plavidlá. Konštrukcia trupu a dimenzovanie. Časť 4: Dielne a výroba (ISO 12215-4:2002)	1.10.2002
CEN	EN ISO 12215-5:2008 Malé plavidlá. Konštrukcia trupu a dimenzovania. Časť 5: Navrhovanie tlakov pre monotrupy, navrhovanie napätí, určovanie rozmerov stavebných prvkov (ISO 12215-5:2008)	3.12.2008
CEN	EN ISO 12215-6:2008 Malé plavidlá. Konštrukcia trupu a dimenzovania. Časť 6: Stavebné zostavy a detaily (ISO 12215-6:2008)	3.12.2008
CEN	EN ISO 12215-8:2009 Malé plavidlá. Konštrukcia trupu a dimenzovanie. Časť 8: Kormidlá (ISO 12215-8:2009)	17.4.2010
CEN	EN ISO 12215-8:2009/AC:2010	11.11.2010
CEN	EN ISO 12216:2002 Malé plavidlá. Okná, lodné kruhové okná, prielezy, búrkové poklopy a dvere. Požiadavky na pevnosť a vodotesnosť (ISO 12216:2002)	19.12.2002
CEN	EN ISO 12217-1:2002 Malé plavidlá. Stanovenie stability a plávateľnosti a kategorizácia. Časť 1: Neplachtové člny s dĺžkou trupu 6 m alebo väčšou (ISO 12217-1:2002)	1.10.2002
CEN	EN ISO 12217-1:2002/A1:2009	17.4.2010	Poznámka 3	Dátum uplynul (30.4.2010)
CEN	EN ISO 12217-2:2002 Malé plavidlá. Stanovenie stability a plávateľnosti a kategorizácia. Časť 2: Plachtové člny s dĺžkou trupu 6 m alebo väčšou (ISO 12217-2:2002)	1.10.2002
CEN	EN ISO 12217-3:2002 Malé plavidlá. Stanovenie stability a plávateľnosti a kategorizácia. Časť 3: Člny s dĺžkou trupu menšou ako 6 m (ISO 12217-3:2002)	1.10.2002
CEN	EN ISO 12217-3:2002/A1:2009	17.4.2010	Poznámka 3	Dátum uplynul (30.4.2010)
CEN	EN ISO 13297:2000 Malé plavidlá. Elektrická sústava. Striedavé rozvodné sústavy (ISO 13297:2000)	6.3.2002
CEN	EN ISO 13590:2003 Malé plavidlá. Osobné plavidlá. Požiadavky na konštrukciu a technické vybavenie (ISO 13590:2003)	8.1.2005
CEN	EN ISO 13590:2003/AC:2004	3.5.2005
CEN	EN ISO 13929:2001 Malé plavidlá. Kormidlové zariadenie. Zariadenie s ozubeným a kĺbovým prevodom (ISO 13929:2001)	6.3.2002
CEN	EN ISO 14509-1:2008 Malé plavidlá. Hluk na palube motorových rekreačných plavidiel. Časť 1: Merací postup pri prejazde (ISO 14509-1:2008)	4.3.2009	EN ISO 14509:2000 Poznámka 2.1	Dátum uplynul (30.4.2009)
CEN	EN ISO 14509-2:2006 Malé plavidlá. Hluk na palube motorových rekreačných plavidiel. Posudzovanie hluku s použitím referenčného plavidla (ISO 14509-2:2006)	19.7.2007
CEN	EN ISO 14509-3:2009 Malé plavidlá. Hluk pohonu rekreačného plavidla šírený do okolia. Časť 3: Posudzovanie hluku s použitím výpočtu a meracích postupov (ISO 14509-3:2009)	17.4.2010
CEN	EN ISO 14895:2003 Malé plavidlá. Lodné kuchynské sporáky na tekuté palivo (ISO 14895:2000)	30.10.2003
CEN	EN ISO 14945:2004 Malé plavidlá. Štítok výrobcu (ISO 14945:2004)	8.1.2005
CEN	EN ISO 14945:2004/AC:2005	14.3.2006
CEN	EN ISO 14946:2001 Malé plavidlá. Maximálna nosnosť (ISO 14946:2001)	6.3.2002
CEN	EN ISO 14946:2001/AC:2005	14.3.2006
CEN	EN ISO 15083:2003 Malé plavidlá. Drenážne čerpadlové sústavy (ISO 15083:2003)	30.10.2003
CEN	EN ISO 15084:2003 Malé plavidlá. Kotvenie, vyväzovanie a vlečenie. Upevňovacie body (ISO 15084:2003)	12.7.2003
CEN	EN ISO 15085:2003 Malé plavidlá. Ochrana osôb pred pádom cez palubu a ich záchrana (ISO 15085:2003)	30.10.2003
CEN	EN ISO 15085:2003/A1:2009	17.4.2010	Poznámka 3	Dátum uplynul (30.11.2009)
CEN	EN ISO 15584:2001 Malé plavidlá. Zabudované benzínové motory. Motor preplňovaný benzínom. Elektrické komponenty (ISO 15584:2001)	6.3.2002
CEN	EN 15609:2008 Zariadenia a príslušenstvo na LPG. Hnacie systémy LPG pre lode, jachty a iné plavidlá. Požiadavky na inštaláciu	4.3.2009
CEN	EN ISO 15652:2005 Malé plavidlá. Diaľkový ovládací systém kormidla pri zabudovaných člnových miniprúdových pohonoch (ISO 15652:2003)	7.9.2005
CEN	EN ISO 16147:2002 Malé plavidlá. Zabudované vznetové motory. Palivové a elektrické súčasti namontované na motore (ISO 16147:2002)	3.4.2003
CEN	EN ISO 21487:2006 Malé plavidlá. Trvalo zabudované benzínové a naftové palivové nádrže (ISO 21487:2006)	19.7.2007
CEN	EN ISO 21487:2006/AC:2009	17.4.2010
CEN	EN 28846:1993 Malé plavidlá. Elektrické prístroje. Ochrana pred vznietením okolitých horľavých plynov (ISO 8846:1990)	30.9.1995
CEN	EN 28846:1993/A1:2000	11.5.2001	Poznámka 3	Dátum uplynul (31.3.2001)
CEN	EN 28848:1993 Malé plavidlá. Kormidlový prevod (ISO 8848:1990)	30.9.1995
CEN	EN 28848:1993/A1:2000	11.5.2001	Poznámka 3	Dátum uplynul (31.3.2001)
CEN	EN 29775:1993 Malé plavidlá. Kormidlový prevod prívesného motora s výkonom od 15 kW do 40 kW (ISO 9775:1990)	30.9.1995
CEN	EN 29775:1993/A1:2000	11.5.2001	Poznámka 3	Dátum uplynul (31.3.2001)
Cenelec	EN 60092-507:2000 Elektrické inštalácie na lodiach. Časť 507: Plavidlá určené na rekreačné účely (podľa nariadenia vlády) IEC 60092-507:2000	12.6.2003

Poznámka 1:

Dátum ukončenia predpokladu zhody je vo všeobecnosti dátumom stiahnutia starej normy stanovený Európskou organizáciou pre normalizáciu. Používatelia týchto noriem sa však upozorňujú na to, že v niektorých výnimočných prípadoch tomu môže byť inak.

Poznámka 2.1:

Nová (alebo zmenená a doplnená) norma má ten istý rozsah ako stará norma. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice.

Poznámka 2.2:

Nová norma má širší rozsah ako stará norma. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice.

Poznámka 2.3:

Nová norma má užší rozsah ako stará norma. V stanovenom dátume, prestáva (čiastočne) stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice pre tie výrobky, ktoré spadajú do rozsahu novej normy. Predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice pre výrobky, ktoré spadajú do rozsahu (čiastočne) starej normy, ale nespadajú do rozsahu novej normy zostáva bez zmeny.

Poznámka 3:

V prípade zmien a doplnení, je referenčnou normou norma EN CCCCC:YYYY, jej predchádzajúce zmeny a doplnenia, ak nejaké existujú, a nová uvedená zmena a doplnenie. Stará norma (stĺpec 3) preto pozostáva z normy EN CCCCC:YYYY a z jej predchádzajúcich zmien a doplnení, ak nejaké existujú, ale bez novej uvedenej zmeny a doplnenia. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice.

POZNÁMKA:

—	Akékoľvek informácie týkajúce sa dostupnosti noriem je možné získať buď od európskych organizácií pre normalizáciu alebo od národných orgánov pre normalizáciu. Ich zoznam je uvedený v prílohe smernice 98/34/ES Európskeho parlamentu a Rady (2), ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 98/48/EC (3).

—

Európske organizácie pre normalizáciu prijímajú harmonizované normy v angličtine (CEN a Cenelec uverejňujú aj vo francúzštine a v nemčine). Národné úrady pre normalizáciu potom názvy harmonizovaných noriem prekladajú do všetkých ostatných vyžadovaných úradných jazykov Európskej únie. Európska komisia nezodpovedá za správnosť názvov, ktoré boli predložené na uverejnenie v úradnom vestníku.

—	Uverejnenie odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie neznamená, že normy sú k dispozícii vo všetkých jazykoch Spoločenstva.

—	Tento zoznam nahrádza všetky predchádzajúce zoznamy uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia zabezpečuje aktualizáciu tohto zoznamu.

—	Viac informácií o harmonizovaných normách nájdete na internetovej adrese: http://ec.europa.eu/enterprise/policies/european-standards/harmonised-standards/index_en.htm

(1) ESO: Európske organizácie pre normalizáciu:

—	CEN: Avenue Marnix 17, 1000 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË, Tel. +32 25500811; Fax +32 25500819 (http://www.cen.eu)

—	Cenelec: Avenue Marnix 17, 1000 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË, Tel. +32 25196871; Fax +32 25196919 (http://www.cenelec.eu)

—	ETSI: 650 route des Lucioles, 06921 Sophia Antipolis, FRANCE, Tel. +33 492944200; Fax +33 493654716, (http://www.etsi.eu)

(2) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

(3) Ú. v. ES L 217, 5.8.1998, s. 18.

4.1.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 1/12

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2012/C 1/05

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„PHÚ QUỐC“

ES č.: VN-PDO-0005-0788-26.08.2009

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Názov:

„Phú Quốc“

2. Členský štát alebo tretia krajina:

Vietnam

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1. Druh výrobku:

Trieda 1.7.

Čerstvé ryby, mäkkýše a kôrovce a výrobky z nich

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Rybí extrakt „Phú Quốc“ je výsledkom lýzy, hydrolýzy a samofermentácie rybieho mäsa pôsobením enzýmov, ktorých väčšina je obsiahnutá vo vlastných vnútorných orgánoch, a dlhodobej fermentácie prostredníctvom Clostridium bacterium v kontrolovaných podmienkach pri vysokej teplote.

Hlavné vlastnosti rybieho extraktu „Phú Quốc“ sú tieto:

— Farba: Rybí extrakt „Phú Quốc“ je tmavej červenohnedej farby.

— Vôňa: výnimočná osobitná vôňa bez rybieho a amoniakového zápachu, pretože sa vyrába z čerstvých rýb, ktoré sú prírodne fermentované. Predĺžený proces prírodnej fermentácie v drevenom sude počas dlhšieho obdobia zaručí, že nevznikne neprirodzená vôňa ani chuť.

— Chuť: slaná, výrazne sladká, prírodne mastná. Chuť doznieva pocitom sladkej a mastnej prírodnej bielkoviny a rybieho tuku.

— Hodnoty dusíka:

+ minimálne: 20 g N/liter (v hotovom rybom extrakte – v druhom alebo v následnom extrakte).

+ maximálne: 43 g N/liter (v prvom rybom extrakte).

Chemické vlastnosti:

— dusík (100 %) (g/l):

+ špeciálny: 40

+ výnimočný: 35

+ štandard 1: 30

+ štandard 2: 25

+ štandard 3: 20

— Podiel dusíka v aminokyselinách k celkovému dusíku (%):

+ špeciálny a výnimočný: 14

+ štandard 1, 2, 3: 15

— kyselina octová (%): ≥ 12

— soľ (NaCl) (g/l): 250 ≤ × ≤ 295

— histamín (mg/l): ≤ 200

— nadbytok olova (mg/l): ≤ 0,5

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

Pri výrobe rybieho extraktu „Phú Quốc“ sa ako suroviny používajú iba ryby (sardely). Sardely používané pri výroby rybieho extraktu „Phú Quốc“ sa lovia v teritoriálnych vodách provincie Kien Giang a provincie Ca Mau, ktoré patria k thajskému zálivu (ak je na mape orientačný bod Ca Mau, rybolovná zóna sa nachádza západne od Vietnamu).

Tradičný postup sa začína nastražením sietí rybármi. Rybári úlovok na palube ručne triedia, oddeľujú sardely od ostatných druhov rýb, ktoré ulovili. Tradičným rybárskym postupom sa preto zaručí celistvosť rýb a súčasne sa tým zaistí, aby celkový úlovok ostatných druhov nepresiahol 15 %. K sardelám sa pridá soľ (NaCl).

Aby sa vyhovelo dopytu niektorých trhov, prísady rybieho extraktu „Phú Quốc“ sa dopĺňajú 0,5 % – 1,5 % cukru, čo neovplyvňuje vlastnosti rybieho extraktu.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

—

3.5. Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Výroba rybieho extraktu „Phú Quốc“ sa musí uskutočňovať v príslušnej zemepisnej oblasti, spracovateľský postup zahŕňa:

— rybolov a prípravu surovín: lov sardel, pri ktorom rybári používajú tradičné siete s malými okami na tuniaky. Hneď po ulovení sa sardely čistia morskou vodou, aby sa zbavili nečistoty, a ručne sa odstránia ostatné ryby a plody mora. Potom sa na palube k čerstvým sardelám pridáva soľ, sardely sa následne uložia do skladovacieho priestoru, obozretne sa zakryjú a ručne sa odstráni voda stečená na podlahu.

— Prirodzená fermentácia rýb: ryby sa premiestnia do výrobných priestorov po vykládke, kde sa namáčajú a uskladnia v sudoch. Po uložení rýb do sudov sa z nich počas 3 – 4 dní extrahuje voda. Po 3 až 4 dňoch sa začína postup spracúvania tlakom, pri ktorom výrobca používa tyče na priťahovanie. Potom sa extrahovanou vodou poleje povrch tak, aby sa ňou úplne zalial. Postup fermentácie v sudoch trvá prirodzene 12 až 15 mesiacov.

— Získavanie rybieho extraktu: po skončení postupu fermentácie sa rybí extrakt odoberie zo sudov ako hotový výrobok. Rybí extrakt možno získať v rozličných stupňoch koncentrácie: odobratím prvého rybieho extraktu a tzv. dlho lúhovaného extraktu. Keď extrakt v sude získa žltohnedú farbu a správnu vôňu, fermentácia sa skončila a extrakt možno odobrať. Na tento účel sa v sude spraví otvor, aby mohol extrakt vytiecť, kým sa sud nevyprázdni. Potom sa drevený kryt uvoľní a dôsledne sa umyje predtým, ako sa znovu zakryje a vypustený extrakt sa opäť naleje do suda. Extrakt sa vypúšťa zo suda a nalieva späť do suda, pokým nenadobudne červenožltú farbu, stane sa jasným, hustým a neskaleným. Keď extrakt získa miernu arómu a silnú typickú proteínovú chuť, možno vypustiť prvý extrakt do fliaš ako konečný výrobok. Pri príprave tzv. dlho lúhovaného extraktu sa soľ rozpúšťa v pitnej vode, kým nevznikne nasýtený roztok. Slaný nálev sa naleje do použitých sudov (z ktorých sa prvý extrakt vypustil) postupne od najslabšej po najsilnejšiu koncentráciu. Získaný konečný výrobok sa nazýva prvý dlho lúhovaný extrakt. Postup vypustenia prvého dlho lúhovaného extraktu cez systém 7 použitých sudov sa nazýva „que long“. Každý „que long“ trvá 7 až 9 dní. Tento postup sa opakuje so zámerom získať druhý a tretí dlho lúhovaný extrakt. Následne, tento extrakt sa uskladňuje v zásobných nádobách.

3.6. Osobitné pravidlá pri krájaní, strúhaní, balení atď.:

Konečný výrobok rybí extrakt „Phú Quốc“ je v súlade s normou TCN 230:2006, ktorá ustanovuje normu kvality a bezpečnosti a hygieny potravín pre výrobok s názvom chráneného označenia pôvodu „Phú Quốc“. Tento výrobok sa napokon plní do uzatvárateľných fliaš, ktoré môžu byť zo skla alebo plastu v rozličných formách a ktoré možno priamo dodávať spotrebiteľom. Rybí extrakt vo fľašiach by sa mal uskladňovať v zastrešených skladiskách v prirodzených klimatických podmienkach.

Plnenie rybieho extraktu „Phú Quốc“ do fliaš sa povoľuje iba na ostrove Phú Quốc, aby sa zaručila stabilná a identická kvalita. Dôvodom je skutočnosť, že práve klimatické podmienky ostrova Phú Quốc a skúsenosti výrobcov v spojení so sardelami ulovenými v tejto oblasti prispievajú k vytvoreniu takéhoto vynikajúceho rybieho extraktu.

Do fliaš sa plní ihneď potom, ako sa vyrobí prvý extrakt a dlho lúhovaný extrakt, začínajúc od miešania prvého extraktu s prvým, druhým a tretím dlho lúhovaným extraktom, aby sa získal rybí extrakt s požadovaným obsahom proteínov. Aby sa takto vyrobilo 20 litrov rybieho extraktu 350 N z prvého extraktu 400 N a dlho lúhovaného extraktu 200 N, zmieša sa 15 litrov prvého extraktu 400 N s 5 litrami dlho lúhovaného extraktu 200 N.

3.7. Osobitné pravidlá pri označovaní:

Na označení by sa mali uviesť minimálne tieto informácie:

—	Názov: „Phú Quốc“

—	Druh výrobku: „Nước mắm“, pri vyvážaných výrobkoch sa k tomu doplní: „rybí extrakt“.

—	Označenie: „Tên gọi xuất xứ“, pri vyvážaných výrobkoch sa doplní: „CHOP“.

—	Názov a adresa baliarenského podniku, názov a adresa spracovateľského podniku, Pôvod výrobku na vývoz.

—

Prísady.

—	Značka kvality (celkový obsah proteínov g N/l).

—	Množstvo rybieho extraktu (jednotka: liter alebo mililiter).

—	Dátum naplnenia do fľaše, dátum spotreby.

—	Usmernenia o uchovávaní a používaní výrobku.

—	Číselný kód obalu.

—	Upozornenie z hľadiska hygienickej bezpečnosti.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Zemepisná oblasť je ostrov Phú Quốc, najväčší vietnamský ostrov, ktorý sa nachádza v thajskom zálive a ktorého súradnice sú 103°29′ – 104°09′ západnej dĺžky a 9°48′ – 10°26′ severnej šírky, a teritoriálne vody vietnamských provincií Kien Giang a Ca Mau.

5. Spojenie so zemepisnou oblasťou

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:

— Klimatické podmienky

Teplota je vysoká a stabilná po celý rok s priemernou teplotou 27,5 °C. Medzi obdobiami preto nie sú takmer žiadne teplotné rozdiely, priemerný rozdiel v teplote medzi najteplejším a najchladnejším mesiacom je 2 °C. Počet slnečných hodín je 1 445 ročne, čo je približne 6 – 7 slnečných hodín denne. Okrem toho jestvuje úzka súvislosť medzi teplotou regiónu a monzúnovým režimom, t. j. obdobie dažďov s nízkymi teplotami a silným vetrom (3,0 – 5,1 m/s) a obdobie sucha s vysokými teplotami a miernym vetrom (2,8 – 4,0 m/s). Tieto osobitné vlastnosti podnebia regiónu majú rozhodujúci vplyv na kvalitu rybieho extraktu „Phú Quốc“, keďže počet slnečných hodín je pomerne vysoký a stabilný, čím sa vytvárajú vhodné podmienky pre fermentáciu čerstvých rýb. Výroba rybieho extraktu tým získava špecifické vlastnosti.

— Morské podmienky

Ostrov obklopuje more v zálive Rach Gia-Ha Tien (Thajský záliv), ktorý vzniká, ako je už uvedené, sútokom mnohých riek vytvárajúcich deltu Mekongu a vytekajúcich z Veľkého jazera (Tonle Sap) v Kambodžskom kráľovstve, ktoré priplavujú naplaveniny a organické zlúčeniny. Bahno morskej vody v tejto oblasti tvorí ideálny biotop pre stavridy a sardely a vďaka nemu sú tieto druhy kvalitnejšie (sú väčšie a tučnejšie) ako tie, ktoré sa nachádzajú v iných rybolovných oblastiach.

— Ľudské faktory

Každý krok k výrobe konečného produktu – od rybolovu až k fermentácii – sa uskutočňuje manuálne. Aby ostrovania vyrobili svoj tradičný rybí extrakt, fermentujú sardely asi rok v masívnych drevených sudoch v tmavých skladiskách. Ide o techniku, ktorej výsledkom je hodnotná, zlatistá tekutina s výraznou arómou a chuťovými variantmi, čo vo výraznej miere prekonáva porovnateľné výrobky z iných ázijských regiónov, kde sú obdobia fermentácie zvyčajne kratšie.

5.2. Špecifickosť výrobku:

Rybí extrakt „Phú Quốc“ má svojrázne vlastnosti, ktorými sa líši od ostatných rybích extraktov z Vietnamu, napr. od rybích extraktov „Phan Thiet“, „Cat Hai“ alebo od ďalších vietnamských rybích extraktov svojou tmavočervenohnedou farbou, jemnou osobitnou vôňou bez zápachu po rybách a amoniaku, slanou, výrazne sladkou a prirodzene mastnou chuťou, ktorá vďaka prírodným proteínom a rybiemu tuku doznieva ako sladko-mastná chuť.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO):

Sardely používané pri výrobe rybieho extraktu „Phú Quốc“ sa lovia v teritoriálnych vodách provincie Kien Giang a provincie Ca Mau, ktoré patria k thajskému zálivu (ak je na mape orientačný bod Ca Mau, rybolovná zóna sa nachádza západne od Vietnamu). Vďaka osobitným vlastnostiam tejto rybolovnej oblasti sú sardely väčšie a tlstejšie ako sardely ulovené v iných rybolovných oblastiach ako Ba Ria – Vung Tau, Nha Trang a záliv Tokin. Použitím sardel ulovených v uvedenej rybolovnej oblasti pri výrobe rybieho extraktu dosiahnu výrobcovia rybí extrakt, ktorého hodnota dusíka je vyššia a stabilná a ktorého farbu, typickú vôňu a chuť nemôžu mať iné rybie extrakty. Táto morská rybolovná oblasť je pomerne tichá, neleží príliš hlboko v Thajskom zálive a jej vody nie sú až také slané ako vody iných morských oblastí. Zároveň je to vhodné prostredie pre ryby, pretože ide o záliv riek z Vietnamu a Kambodže. Je to ideálne miesto poskytujúce sardelám úkryt aj potravu. Rybolovné obdobie je v období dažďov. Vtedy už sardely vyrástli a veľké húfy sardel sa zhromažďujú v tejto rybárskej oblasti, aby tu našli úkryt a potravu. Rybári tak môžu uloviť značné množstvo veľkých sardel.

Výrobný postup sa začína rybolovom sardel, pri ktorom rybári používajú tradičnú sieť s malými okami na tuniaky. Hneď po ulovení do rybárskych sietí alebo do rybolovných debien sa sardely čistia morskou vodou, aby sa odstránili nečistoty a ručne oddelili iné ryby a morské plody. Potom sa k čerstvým sardelám na palube pridáva soľ a mieša sa s rybami prostredníctvom nástrojov z dreva, aby sa ryby nepoškodili.

Ryby sa uskladňujú v pevných sudoch počas celého procesu fermentácie a výroby konečného rybieho extraktu. Sudy majú valcovitý tvar, vyrobené sú z dreva typických stromov ostrova „Phú Quốc“, ktoré sa nazývajú „ho phat“, „chay“, „boi loi“, „den den“, a ktoré sú stovky rokov staré a nie sú napadnuté hmyzom, termitmi ani červotočou. Drevo je odolné voči dlhotrvajúcemu vystaveniu slanej vode, má izolačné vlastnosti a nemá nepriaznivý vplyv na rybí extrakt.

Miestna tradičná metóda výroby je jedným z faktorov, ktoré prispievajú k osobitosti rybieho extraktu „Phú Quốc“.

Tento vynikajúci rybí extrakt vzniká spolupôsobením klimatických podmienok ostrova „Phú Quốc“ a skúseností výrobcov v spojení so sardelami ulovenými v danej oblasti.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

		ISSN 1977-1037 doi:10.3000/19771037.C_2012.001.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 1

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 55 4. januára 2012

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2012/C 001/01	Výmenný kurz eura	1

2012/C 001/02	Výmenný kurz eura	2

2012/C 001/03	Oznámenie Komisie v rámci implementácie smernice 94/25/ES Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa rekreačných plavidiel(Uverejnenie názvov a odkazov harmonizovaných noriem podľa smernice) ( 1 )	3

2012/C 001/04	Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskej Únie	10

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2935
JPY	Japonský jen	99,52
DKK	Dánska koruna	7,4335
GBP	Britská libra	0,83514
SEK	Švédska koruna	8,9275
CHF	Švajčiarsky frank	1,2155
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,754
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,505
HUF	Maďarský forint	314,38
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6998
PLN	Poľský zlotý	4,4733
RON	Rumunský lei	4,3325
TRY	Turecká líra	2,4376
AUD	Austrálsky dolár	1,2662
CAD	Kanadský dolár	1,3195
HKD	Hongkongský dolár	10,0473
NZD	Novozélandský dolár	1,6623
SGD	Singapurský dolár	1,6781
KRW	Juhokórejský won	1 494,27
ZAR	Juhoafrický rand	10,4599
CNY	Čínsky juan	8,1529
HRK	Chorvátska kuna	7,5343
IDR	Indonézska rupia	1 174,
MYR	Malajzijský ringgit	4,1033
PHP	Filipínske peso	56,703
RUB	Ruský rubeľ	41,6448
THB	Thajský baht	40,758
BRL	Brazílsky real	2,4178
MXN	Mexické peso	18,021
INR	Indická rupia	68,95

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3014
JPY	Japonský jen	99,86
DKK	Dánska koruna	7,4360
GBP	Britská libra	0,83510
SEK	Švédska koruna	8,9283
CHF	Švajčiarsky frank	1,2183
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,7350
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,688
HUF	Maďarský forint	315,55
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6993
PLN	Poľský zlotý	4,4744
RON	Rumunský lei	4,3185
TRY	Turecká líra	2,4505
AUD	Austrálsky dolár	1,2595
CAD	Kanadský dolár	1,3170
HKD	Hongkongský dolár	10,1102
NZD	Novozélandský dolár	1,6541
SGD	Singapurský dolár	1,6737
KRW	Juhokórejský won	1 496,00
ZAR	Juhoafrický rand	10,4925
CNY	Čínsky juan	8,1941
HRK	Chorvátska kuna	7,5360
IDR	Indonézska rupia	12 017,70
MYR	Malajzijský ringgit	4,0857
PHP	Filipínske peso	56,914
RUB	Ruský rubeľ	41,3199
THB	Thajský baht	40,916
BRL	Brazílsky real	2,4069
MXN	Mexické peso	17,9613
INR	Indická rupia	69,1300

	V Oznamy
	INÉ AKTY
	Európska komisia
2012/C 001/05	Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín	12