ISSN 1977-1037

doi:10.3000/19771037.C_2011.361.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 361

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 54
10. decembra 2011


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európska komisia

2011/C 361/01

Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ – Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky ( 1 )

1

2011/C 361/02

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6409 – Gazprom Schweiz/Promgas) ( 1 )

6

 

IV   Informácie

 

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Rada

2011/C 361/03

Závery Rady z 27. októbra 2011 o európskej odbornej justičnej príprave

7

2011/C 361/04

Závery Rady z 2. decembra 2011 o včasnom zistení a liečbe narušenej komunikačnej schopnosti detí vrátane použitia nástrojov elektronického zdravotníctva a inovačných riešení

9

2011/C 361/05

Závery Rady z 2. decembra 2011 o prevencii, včasnej diagnostike a liečení chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí

11

 

Európska komisia

2011/C 361/06

Výmenný kurz eura

14

 

INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

2011/C 361/07

Informácie oznámené členskými štátmi o ukončení rybolovu

15

2011/C 361/08

Informácie oznámené členskými štátmi o ukončení rybolovu

16

 

V   Oznamy

 

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

 

Európska komisia

2011/C 361/09

Štátna pomoc – Nemecko – Štátna pomoc SA.32169 (11/C) (ex 10/N) – LIP – Pomoc koncernu Volkswagen Sachsen GmbH – Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ ( 1 )

17

2011/C 361/10

Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6414 – Itochu/Tessenderlo Chemie/Siemens Project Ventures/T-Power JV) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )

29

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

 


II Oznámenia

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európska komisia

10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/1


Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ

Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky

(Text s významom pre EHP)

2011/C 361/01

Dátum prijatia rozhodnutia

13.7.2011

Referenčné číslo štátnej pomoci

NN 18/09

Členský štát

Holandsko

Región

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Vrijstelling van vliegbelasting

Právny základ

Wet belastingen op milieugrondslag (Art 36r-36 rg)

Druh opatrenia

Účel

Forma pomoci

Rozpočet

Intenzita

Opatrenie, ktoré nepredstavuje pomoc

Trvanie

1.7.2008 – 1.7.2009

Sektory hospodárstva

Doprava

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Ministerie van Financiën

PO Box 20201

2500 EE Den Haag

NEDERLAND

Ďalšie informácie

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Dátum prijatia rozhodnutia

18.10.2011

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.31861 (11/N)

Členský štát

Írsko

Región

All regions

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Biomass electricity generation

Právny základ

Electricity Regulation Act 1999

Druh opatrenia

Schéma pomoci

Účel

Ochrana životného prostredia

Forma pomoci

Transakcie neprebiehajúce za trhových podmienok

Rozpočet

 

Ročné plánované výdavky 70 mil. EUR

 

Celková výška plánovanej pomoci 1 050 mil. EUR

Intenzita

100 %

Trvanie

do 31.12.2015

Sektory hospodárstva

Dodávka elektriny, vody a plynu

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Department of Communications, Energy and Natural Resources

29-31 Adelaide Road

Dublin 2

IRELAND

Ďalšie informácie

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Dátum prijatia rozhodnutia

5.10.2011

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.31953 (11/N)

Členský štát

Poľsko

Región

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Budowa terminalu regazyfikacyjnego skroplonego gazu ziemnego w Świnoujściu – instalacja rozładunkowa i regazyfikacyjna

Právny základ

1)

Ustawa z dnia 6 grudnia 2006 r. o zasadach prowadzenia polityki rozwoju;

2)

Ustawa z dnia 24 kwietnia 2009 r. o inwestycjach w zakresie terminalu regazyfikacyjnego skroplonego gazu ziemnego w Świnoujściu;

3)

Polityka energetyczna Polski do 2030 r. – dokument przyjęty przez Radę Ministrów w dniu 10 listopada 2009 r.;

4)

Polityka dla przemysłu gazu ziemnego z dnia 20 marca 2007 r.;

5)

Program Operacyjny Infrastruktura i Środowisko, Narodowe Strategiczne Ramy Odniesienia 2007–2013;

6)

Program Operacyjny Infrastruktura i Środowisko, Narodowe Strategiczne Ramy Odniesienia 2007–2013, Szczegółowy opis priorytetów, Działanie 10.1;

7)

Lista indywidualnych projektów kluczowych dla Programu Operacyjnego Infrastruktura i Środowisko;

8)

Kryteria wyboru projektów w POIiŚ – Działanie X

Druh opatrenia

Individuálna pomoc

Účel

Rozvoj odvetvia

Forma pomoci

Priama dotácia

Rozpočet

Celková výška plánovanej pomoci 926 mil. PLN

Intenzita

57 %

Trvanie

2011 – 2015

Sektory hospodárstva

Dodávka elektriny, vody a plynu

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Instytut Nafty i Gazu

ul. Lubicz 25a

31-503 Kraków

POLSKA/POLAND

Ďalšie informácie

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Dátum prijatia rozhodnutia

5.10.2011

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.31981 (11/N)

Členský štát

Holandsko

Región

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Aanloopsteun voor nieuwe gecombineerdvervoerdiensten op basis van het Twin hub spoorwegnet

Právny základ

Het aanstaande besluit van het monitoring comité van het INTERREG IVB-Noordwest Europa programma

Druh opatrenia

Individuálna pomoc

Účel

Rozvoj odvetvia

Forma pomoci

Priama dotácia

Rozpočet

 

Ročné plánované výdavky 0,45 mil. EUR

 

Celková výška plánovanej pomoci 1,8 mil. EUR

Intenzita

30 %

Trvanie

1.12.2011 – 30.9.2015

Sektory hospodárstva

Železnice

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Caisse des dépôts et consignations

15 Quai Anatole

75356 Paris 07 SP

FRANCE

(L’unique organisme de paiement pour l’ensemble du programme INTERREG)

Ďalšie informácie

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Dátum prijatia rozhodnutia

3.10.2011

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.32029 (10/N)

Členský štát

Nemecko

Región

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Regelung zur vorübergehenden Gewährung von niedrigverzinslichen Darlehen zur Herstellung „grüner Produkte“ im Geltungsbereich der Bundesrepublik Deutschland während der Finanz- und Wirtschaftskrise

Právny základ

Ziffer 2.5 der Mitteilung der Europäischen Kommission Änderung des Vorübergehenden Gemeinschaftsrahmens für staatliche Beihilfen zur Erleichterung des Zugangs zu Finanzierungsmitteln in der gegenwärtigen Finanz- und Wirtschaftskrise

Druh opatrenia

Schéma pomoci

Účel

Ochrana životného prostredia

Forma pomoci

Úver za zvýhodnených podmienok

Rozpočet

 

Ročné plánované výdavky 200 mil. EUR

 

Celková výška plánovanej pomoci 200 mil. EUR

Intenzita

Trvanie

1.1.2011 – 31.12.2011

Sektory hospodárstva

Všetky odvetvia

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Behörden von Bund, Ländern und Gemeinden

Ďalšie informácie

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Dátum prijatia rozhodnutia

30.9.2011

Referenčné číslo štátnej pomoci

SA.33210 (11/N)

Členský štát

Spojené kráľovstvo

Región

Názov (a/alebo názov príjemcu)

Feed-in Tariffs to support the generation of renewable electricity from low carbon sources

Právny základ

Energy Act 2008 SS 41-43

Druh opatrenia

Schéma pomoci

Účel

Ochrana životného prostredia, Úspory energie

Forma pomoci

Priama dotácia

Rozpočet

Celková výška plánovanej pomoci 3 100 mil. GBP

Intenzita

100 %

Trvanie

do 1.4.2037

Sektory hospodárstva

Energia

Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc

Department of Energy and Climate Change

3 Whitehall Place

London

SW1A 2HH

UNITED KINGDOM

Ďalšie informácie

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm


10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/6


Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec COMP/M.6409 – Gazprom Schweiz/Promgas)

(Text s významom pre EHP)

2011/C 361/02

Dňa 2. decembra 2011 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v angličtine jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32011M6409. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.


IV Informácie

INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Rada

10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/7


Závery Rady z 27. októbra 2011 o európskej odbornej justičnej príprave

2011/C 361/03

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE:

a)

pripomínajúc článok 81 ods. 2 písm. h) a článok 82 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa po prvýkrát ustanovuje osobitná právomoc v oblasti „podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov“ v občianskych aj trestných veciach;

b)

pripomínajúc Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, v ktorom sa zdôrazňuje, že „v záujme podpory skutočnej európskej justičnej kultúry a kultúry presadzovania práva je nevyhnutné skvalitniť odbornú prípravu v otázkach týkajúcich sa Únie a zabezpečiť, aby bola systematicky dostupná pre všetky profesie zapojené do vytvárania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“;

c)

pripomínajúc uznesenie Rady (2008/C 299/01) o odbornej príprave sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov v Európskej únii;

d)

pripomínajúc uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2008 o úlohe vnútroštátnych sudcov v európskom súdnom systéme (2009/C 294 E/06),

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE:

1.

Víta oznámenie Európskej komisie s názvom Budovanie dôvery v spravodlivosť v celej EÚ: Nový rozmer európskej odbornej justičnej prípravy (1), v ktorom sa zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinného vykonávania práva EÚ a rýchlej cezhraničnej súdnej spolupráce vo všetkých členských štátoch je dôležité zlepšiť vedomosti o práve Únie a vzájomnú dôveru medzi odborníkmi z právnej praxe.

2.

Podčiarkuje prínos, ktorý by európska odborná justičná príprava mohla mať pre rozvoj skutočnej európskej justičnej kultúry, ktorej základom by bolo rešpektovanie rôznych právnych systémov a tradícií členských štátov.

3.

Dôrazne podporuje ďalšie úsilie v oblasti odbornej prípravy sudcov, prokurátorov a iných justičných pracovníkov vo sfére európskeho práva a jeho uplatňovania.

4.

Víta opatrenia na uľahčenie odbornej prípravy iných odborníkov z právnej praxe ako súdnych exekútorov, notárov a advokátov.

5.

Podčiarkuje, že odborná príprava by nemala ohrozovať nezávislosť právnickej a sudcovskej profesie.

6.

Kvalitu odbornej prípravy považuje za hlavné kritérium jej hodnotenia a víta úmysel Komisie zamerať sa na prioritné oblasti, a to s ohľadom na politické priority EÚ a komplexný charakter špecifických nástrojov. Zohľadniť by sa mali aj aspekty nákladovej efektívnosti.

7.

Súhlasí s potrebou využiť súčasné štruktúry, inštitúcie a siete, najmä Európsku sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN).

8.

Víta uznanie kľúčovej úlohy, ktorú zohrávajú štruktúry odbornej prípravy na vnútroštátnej úrovni pre sudcov, prokurátorov a iné osoby vykonávajúce právnické povolania a tiež víta skutočnosť, že v oznámení sa spomína úloha regionálnej spolupráce pri vytváraní najlepších postupov a nových metód vzdelávania.

9.

Rada vyzýva členské krajiny, aby:

dôrazne podporovali systematické sprístupňovanie odbornej prípravy v oblasti acquis Únie odborníkom z právnej praxe prostredníctvom počiatočnej a priebežnej odbornej prípravy, ktorá by mala odrážať spôsob akým vnútroštátne právne predpisy a právo Únie navzájom na seba pôsobia a ako ovplyvňujú ich každodennú prax,

dôrazne podporovali možnosť odborníkov z právnej praxe, najmä sudcov a prokurátorov, využiť počas svojej kariéry aspoň týždennú odbornú prípravu v oblasti acquis Únie a jej právnych nástrojov,

nabádali vnútroštátne organizácie odborníkov z právnej praxe, aby medzi svojimi členmi podporovali účasť na činnostiach priebežnej odbornej prípravy,

podporovali svoje vnútroštátne orgány zodpovedné za odbornú prípravu sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov pri rozširovaní odbornej prípravy v oblasti práva Európskej únie a právnych systémov jednotlivých štátov a aby poskytovali odbornú prípravu na miestnej, regionálnej a národnej úrovni,

nabádali vnútroštátne štruktúry poskytujúce odbornú justičnú prípravu, aby si, pokiaľ možno prostredníctvom EJTN, raz ročne vymieňali s Komisiou informácie o dostupných možnostiach odbornej prípravy v oblasti práva EÚ a o počte vyškolených odborníkov z právnej praxe,

nabádali vnútroštátne organizácie odborníkov z právnej praxe, aby prostredníctvom svojich organizácií na európskej úrovni informovali Komisiu o dostupných možnostiach odbornej prípravy v oblasti práva EÚ a o počte vyškolených odborníkov z právnej praxe.

10.

Rada vyzýva Komisiu, aby:

nadviazala na článok 81 ods. 2 písm. h) a článok 82 ods. 1 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a konkrétne aby identifikovala a posúdila riešenia na európskej úrovni vrátane európskych systémov odbornej prípravy pre všetkých dotknutých odborníkov,

stavala na silných stránkach existujúcich štruktúr, aktérov a sietí na vnútroštátnej aj európskej úrovni, akými sú napríklad inštitúcie odbornej prípravy a EJTN, a vyzýva Komisiu, aby ich naďalej podporovala, pričom bude zohľadňovať osobitné regionálne potreby a pridanú hodnotu regionálnej spolupráce,

zaviedla nový výmenný program pre novovymenovaných sudcov a prokurátorov, aby sa zabezpečilo, že títo sa od začiatku budú v plnej miere venovať európskemu rozmeru svojho úradu a aby sa im poskytla možnosť získavať priame skúsenosti s fungovaním právneho systému iných členských štátov v praxi; tento nový výmenný program by doplnil už existujúce výmenné programy pre skúsených sudcov a prokurátorov,

ďalej pracovala na časti európskeho portálu elektronickej justície, ktorá sa venuje odbornej justičnej príprave, ako nástroji na rozvíjanie európskej odbornej justičnej prípravy,

pokračovala v zjednodušovaní administratívnych postupov pre prístup k európskym finančným programom a v rámci nich sprístupňovala dodatočné finančné prostriedky na európsku odbornú justičnú prípravu,

prostredníctvom justičného fóra sledovala vykonávanie svojho oznámenia a podporovala výmenu najlepších postupov,

zvážila možnosť predkladať raz ročne správu o európskej odbornej justičnej príprave, ktorá by vychádzala zo všetkých príspevkov od EJTN a jej členov a od organizácií odborníkov z právnej praxe na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

11.

Rada nabáda kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, aby podpísali memorandá o porozumení týkajúce sa účasti na finančných programoch Európskej únie v oblasti spravodlivosti podľa podmienok stanovených v týchto programoch, s cieľom zaručiť ich efektívnu spoluprácu na projektoch európskej odbornej justičnej prípravy.


(1)  KOM(2011) 551 v konečnom znení.


10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/9


Závery Rady z 2. decembra 2011 o včasnom zistení a liečbe narušenej komunikačnej schopnosti detí vrátane použitia nástrojov elektronického zdravotníctva a inovačných riešení

2011/C 361/04

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE:

1.

PRIPOMÍNA, že podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa pri stanovovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Činnosti Únie, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie. Únia a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými zdravotníckymi organizáciami v oblasti verejného zdravia;

2.

PRIPOMÍNA, že každý občan EÚ, a najmä deti, by mali mať rovnaké možnosti rozvoja. To by sa malo dosiahnuť sprístupnením vhodných nástrojov a postupov v oblasti prevencie, zisťovania, liečby a monitorovania zdravotných problémov;

3.

PRIPOMÍNA, že jedným z cieľov stratégie EÚ v oblasti zdravia (2008 – 2013) (1) je podporovať dynamické systémy zdravotníctva a nové technológie, pričom uznáva, že nové technológie môžu zlepšiť prevenciu, diagnostikovanie a liečbu chorôb, prispieť k bezpečnosti pacientov a zlepšiť koordináciu, využívanie zdrojov a udržateľnosť systémov zdravotníctva;

4.

PRIPOMÍNA závery Rady o rovnosti a zdraví vo všetkých politikách: solidarita v oblasti zdravia z 8. júna 2010 (2) a závery Rady z 1. decembra 2009 o bezpečnej a účinnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom elektronického zdravotníctva (3);

5.

VÍTA závery 10. kongresu Európskej federácie audiologických spoločností (EFAS) (4), ktorý sa konal 22. – 25. júna 2011 v poľskej Varšave a upozornil na problém narušenej komunikačnej schopnosti detí a na úlohu včasného zistenia a liečby, ako aj závery ministerskej konferencie o elektronickom zdravotníctve, ktorá sa konala 10. – 12. mája 2011 v Budapešti v Maďarsku a venovala sa lepšiemu a širšiemu využívaniu elektronického zdravotníctva a telemedicíny;

6.

BERIE NA VEDOMIE, že zdravotný stav sa medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, ako aj v rámci nich líši a že závisí od rôznych faktorov, napríklad úrovne vzdelania, sociálno-ekonomickej situácie, životných a pracovných podmienok, zdravotných návykov a zdravotnej starostlivosti;

7.

BERIE NA VEDOMIE, že prevencia, včasné zistenie, monitorovanie a aktívne sledovanie sú významnými faktormi, ktoré bránia rozvoju chorôb a porúch. Je to zásadné najmä u detí, pre ktoré je dobrý zdravotný stav základom ich správneho vývinu a ovplyvňuje ich kvalitu života a spoločenské a ekonomické postavenie v budúcnosti;

8.

BERIE NA VEDOMIE, že komunikácia je komplexnou ľudskou zručnosťou, ktorá obsahuje fyzické aj mentálne prvky. Narušenú komunikačnú schopnosť možno definovať ako poruchu sluchu, zraku a reči, ktorá ovplyvňuje schopnosť prijímať, chápať, vytvárať a vyjadrovať verbálne, neverbálne a grafické informácie;

9.

ZDÔRAZŇUJE, že narušená komunikačná schopnosť je významnou príčinou dlhodobých postihnutí a zásadne ovplyvňuje detstvo. Sluchové, zrakové a jazykové poruchy môžu v rámci Európskej únie postihnúť jedno z piatich detí, môžu sa objaviť už v najrannejšom štádiu života a negatívne ovplyvňovať správny rozvoj postihnutých osôb. Nediagnostikovaný a neliečený spomalený rozvoj kongitívnych schopností a kongitívne poruchy deti zbytočne vystavujú riziku, že budú celý život zaostávať vo vzdelávaní ako aj sociálnej a ekonomickej oblasti;

10.

BERIE NA VEDOMIE, že narušená komunikačná schopnosť detí by sa mala odhaliť čo najskôr prostredníctvom skríningu. Začiatok školskej dochádzky je poslednou príležitosťou odhaliť problém, aby sa predišlo negatívnemu vplyvu na jazykový a kongitívny rozvoj detí, alebo aby sa takýto vplyv obmedzil. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že poruchy sluchu, zraku a reči patria medzi významné príčiny zaostávania v učení a ťažkostí pri nadobúdaní jazykových zručností, ktoré sú kľúčové pre efektívnu komunikáciu detí;

11.

PRIPOMÍNA, že existuje množstvo dôkazov o tom, že v oblasti narušenej komunikačnej schopnosti by prevencia, včasné zistenie, sledovanie a vhodný zásah mohli veľmi účinne zabrániť vzniku takéhoto problému, alebo minimalizovať jeho následky. Podľa WHO je možné vyhnúť sa pomocou prevencie, včasnej diagnostiky a zásahov polovici prípadov hluchoty a porúch sluchu. Dôležitým faktorom je informovanosť o problematike, integrované a koordinované multidisciplinárne prístupy, ktoré je potrebné skombinovať s aktívnou účasťou rodičov počas celého vývoja dieťaťa a vo všetkých zdravotných a vzdelávacích systémoch;

12.

BERIE NA VEDOMIE, že nadmerný hluk zapríčiňuje nárast straty sluchu u detí. Sem patrí aj nesprávne používanie audiovizuálnych zariadení, čo potvrdil Vedecký výbor pre vznikajúce a novo identifikované zdravotné riziká (5);

13.

ZDÔRAZŇUJE, že súčasné opatrenia s cieľom zistiť, diagnostikovať, liečiť a monitorovať narušené komunikačné schopnosti detí a predchádzať im je potrebné neustále prispôsobovať nákladovo efektívnejším metódam;

14.

ZASTÁVA NÁZOR, že by sa do celoštátnych a/alebo regionálnych a/alebo miestnych zdravotných programov a opatrení mal čo najskôr zaviesť univerzálny skríning sluchu, zraku a reči prostredníctvom odborne podložených metód s cieľom prispieť k vytvoreniu rovnakých vzdelávacích, sociálnych a ekonomických príležitostí pre deti;

15.

POVAŽUJE elektronické zdravotníctvo za dôležitý nástroj zlepšovania kvality zdravotnej starostlivosti. Elektronické zdravotníctvo môže zvýšiť účinnosť a prístupnosť skríningu, diagnostiky a liečby v oblasti narušenej komunikačnej schopnosti. Inovačné diagnostické riešenia a systémy využívania údajov možno využiť vo všetkých štádiách zisťovania a monitorovania narušenej komunikačnej schopnosti. Zavedenie služieb elektronického zdravotníctva môže zjednodušiť analýzu a výmenu údajov medzi členskými štátmi na vedecké, epidemiologické a organizačné ciele. Telemedicína môže byť účinným nástrojom prevencie, vzdelávania a odbornej prípravy;

16.

DOMIEVA SA, že integrované a koordinované opatrenia môžu členským štátom pomôcť odstrániť nedostatky v oblasti narušenej komunikačnej schopnosti detí;

17.

VYZÝVA členské štáty, aby:

naďalej považovali za prioritu svojich celoštátnych a/alebo regionálnych a/alebo miestnych zdravotných politík a programov včasné zistenie porúch sluchu, zraku a reči detí prostredníctvom skríningu a následných opatrení a zvážili pritom multidisciplinárny prístup,

zvážili podporu prevencie zameranej na stratu sluchu detí zapríčinenú hlukom,

posilnili svoje úsilie o zvýšenie informovanosti verejnosti o narušenej komunikačnej schopnosti detí,

posilnili svoju spoluprácu v oblasti narušených komunikačných schopností prostredníctvom výmeny informácií, znalostí, skúseností a najlepších postupov vrátane využívania nástrojov elektronického zdravotníctva a inovačných technológií s cieľom nájsť nákladovo najefektívnejšie riešenia, zabezpečiť rovnaké príležitosti pre deti a vyhovieť individuálnym potrebám pacientov;

18.

VYZÝVA členské štáty a Komisiu, aby:

zvážili zahrnutie podmienok, ktoré si vyžadujú osobitnú koncentráciu odborných znalostí alebo zdrojov v oblasti narušenej komunikačnej schopnosti u detí, do procesu práce, ktorá sa má vykonať v súvislosti s európskymi referenčnými sieťami v súlade s ustanoveniami smernice 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (6),

podporovali spoluprácu a spoločné využívanie výsledkov výskumu, poznatkov a dôkazov súvisiacich s narušenými komunikačnými schopnosťami a náležite zvážili túto tému v rámci súčasných iniciatív Európskej únie v oblasti elektronického zdravotníctva vrátanie siete elektronického zdravotníctva ustanovenej v článku 14 smernice 2001/21/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;

19.

VYZÝVA Komisiu, aby:

zdôraznila význam narušenej komunikačnej schopnosti ako faktoru, ktorý zabraňuje rozvoju osobnosti, a náležite zohľadnila túto problematiku vo svojej budúcej činnosti;

do konca roka 2013 v súlade s ustanoveniami smernice 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti prijala kritéria a podmienky pre európske referenčné siete zohľadňujúc pri tom okrem iného skúsenosti zo spolupráce špecializovaných centier pre liečbu narušenej komunikačnej schopnosti.


(1)  Dokument 14689/07 [KOM(2007) 630 v konečnom znení].

(2)  9947/10.

(3)  Ú. v. EÚ C 302, 12.12.2009, s. 12.

(4)  „Vyhlásenie o európskom konsenze v oblasti skríningu sluchu, zraku a reči u detí predškolského a školského veku“.

(5)  EÚ (SCENIHR): Možné zdravotné riziká vystavenia hluku z osobných hudobných prehrávačov a mobilných telefónov s funkciou prehrávania hudby. 26. plenárne zasadnutie z 23. septembra 2008.

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45).


10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/11


Závery Rady z 2. decembra 2011 o prevencii, včasnej diagnostike a liečení chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí

2011/C 361/05

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

1.

PRIPOMÍNA, že podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa pri stanovovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. Činnosti Únie, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení, a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie;

2.

PRIPOMÍNA závery Rady zo 7. decembra 2010„Inovačné prístupy ku chronickým ochoreniam v oblasti verejného zdravia a systémov zdravotnej starostlivosti“ (1);

3.

PRIPOMÍNA závery Rady z 2. júna 2004 o astme u detí (2);

4.

PRIPOMÍNA politické vyhlásenie o prevencii a kontrole neprenosných ochorení zo zasadnutia na najvyššej úrovni Valného zhromaždenia, ktoré Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo 19. septembra 2011 (3);

5.

PRIPOMÍNA Rámcový dohovor WHO o kontrole tabaku;

6.

PRIPOMÍNA odporúčanie Rady 2009/C 296/02 z 30. novembra 2009 o prostredí bez dymu (4);

7.

VÍTA existujúce siete a spojenectvá, akými sú napríklad Globálna európska sieť pre alergiu a astmu (GA2LEN) a Globálna aliancia proti ochoreniam dýchacieho ústrojenstva (GARD), ktoré sa vytvorili v roku 2004 a 2006 s cieľom skúmať a znižovať zaťaženie a zlepšiť včasné odhaľovanie a náležité liečenie chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva v EÚ;

8.

VÍTA výsledky týchto konferencií:

paneurópskeho procesu WHO v oblasti životného prostredia a zdravia, ktorého úlohou je zabezpečiť bezpečnejšie prostredie pre deti, a piatej konferencie ministrov o životnom prostredí a zdraví, ktorá sa konala 10. – 12. marca 2010 v Parme (Taliansko),

konferencie expertov s názvom „prevencia a kontrola astmy a alergie u detí v EÚ z hľadiska verejného zdravia: naliehavá potreba riešenia nedostatkov“, ktorá sa konala 21. a 22. septembra 2011 v hoteli Ossa v poľskej Varšave, na ktorej sa zdôraznila naliehavá potreba zlepšiť prevenciu, včasné zistenie a liečenie chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí prostredníctvom riešenia problému týchto ochorení v rámci politiky v oblasti zdravia na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. V tejto súvislosti by sa mala rozvíjať spolupráca medzi členskými štátmi a príslušnými zainteresovanými stranami týkajúca sa zlepšenia a podpory siete národných centier;

9.

ZDÔRAZŇUJE, že chronické ochorenia dýchacieho ústrojenstva sú najčastejšími neprenosnými ochoreniami detí;

10.

ZDÔRAZŇUJE, že astma a alergická rinitída sú najčastejšími chronickými ochoreniami dýchacieho ústrojenstva detí a že astma je najčastejšou príčinou, v dôsledku ktorej musia byť deti ošetrované na úrazovej ambulancii a hospitalizované;

11.

ZDÔRAZŇUJE, že výskyt ochorení dýchacieho ústrojenstva detí sa v Európskej únii v posledných desaťročiach zvýšil a že monitorovanie, ktoré sa vykonáva v celej EÚ, týkajúce sa výskytu, závažnosti, druhu ochorení, zmien alergénov a vystavenia dráždivým látkam je nedostatočné;

12.

ZDÔRAZŇUJE, že nestanovenie diagnózy chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí a nevykonanie liečenia týchto ochorení má za následok hospodárske a sociálne zaťaženie, ktoré je možné znížiť prevenciou, včasnou diagnostikou a liečením;

13.

BERIE NA VEDOMIE existenciu nerovností, pokiaľ ide o prístup k prevencii, včasnej diagnostike a liečeniu chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí medzi členskými štátmi EÚ, ako aj v rámci nich;

14.

ZDÔRAZŇUJE, že najväčším rizikovým faktorom šírenia chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva je kombinácia genetickej náchylnosti s vystavovaním sa vplyvu životného prostredia, akým je vdychovanie látok a častíc, napríklad tabakového dymu v prostredí, vzduchu nízkej kvality vo vnútorných priestoroch a znečisteného vonkajšieho ovzdušia;

15.

ZDÔRAZŇUJE, že podmienky pred narodením a v ranom detstve majú vplyv na zdravie v dospelosti; preto je dôležité chrániť tehotné ženy a deti pred negatívnymi vplyvmi faktorov životného prostredia vrátane vystavenia tabakovému dymu;

16.

UZNÁVA, že nepretržité zdravotné vzdelávanie detí, rodičov a učiteľov a odborná príprava zdravotníckeho personálu zohrávajú kľúčovú úlohu pri prevencii a liečení chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí. Zvyšuje sa nimi informovanosť jednotlivcov a zlepšuje sa ich postoj zameraný na zdravie, pričom sa uľahčuje monitorovanie chronických ochorení zo strany zdravotníckeho personálu;

17.

UZNÁVA, že dôležitým prvkom prevencie a liečenia chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí je riadenie seba samého a účasť detí na rozhodnutiach v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktoré sa ich týkajú, a to pri zohľadňovaní ich veku a vyspelosti, ako aj aktívne zapájanie rodičov a rodiny;

18.

UZNÁVA, že prevencia, včasná diagnostika a liečenie chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva má pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa, kvalitu života a že prispieva k aktívnemu a zdravému detstvu a zdravému starnutiu. Preto je dôležité, aby sa vytvorili nové nástroje na zlepšenie prevencie, včasnej diagnostiky a liečenia chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí používaním postupov „zdravotnej starostlivosti vhodnej pre deti“ a „zdravia vo všetkých politikách“, a to najmä v rámci politík v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, životného prostredia, výskumu, zamestnanosti a sociálnych politík;

19.

VYZÝVA členské štáty, aby:

náležite zohľadnili prevenciu, včasnú diagnostiku a liečenie chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí vo vnútroštátnych a/alebo regionálnych a/alebo miestnych programoch v oblasti zdravia,

zvýšili informovanosť verejnosti o chronických ochoreniach dýchacieho ústrojenstva detí a zlepšili znalosti a vzdelávanie detí, rodín, učiteľov, ako aj odbornú prípravu zdravotníckeho personálu, pokiaľ ide o ich úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti prevencie, včasnej diagnostiky, liečenia a monitorovania chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí,

pokračovali vo vykonávaní programov prevencie a ukončenia fajčenia pre tehotné ženy a rodičov, ako aj opatrení na zabránenie vystaveniu tehotných žien a detí tabakovému dymu, a to najmä doma a v uzavretých priestoroch, a v prípade potreby aby uvedené programy a opatrenia posilňovali,

dodržiavali odporúčanie Rady o prostredí bez dymu (5),

posilňovali spoluprácu s príslušnými zainteresovanými stranami, najmä s organizáciami pacientov a zdravotníckeho personálu na všetkých úrovniach starostlivosti vrátane primárnej prevencie a sekundárnej prevencie a zdravotnej starostlivosti,

vymieňali si najlepšie postupy v súvislosti s prevenciou, včasnou diagnostikou a liečením chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva, ako aj údaje o ich rozšírení, výskyte a následkoch,

posilňovali spoluprácu vnútroštátnych centier a podporovali existujúce medzinárodné výskumné siete v oblasti chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva;

20.

VYZÝVA členské štáty a Komisiu, aby:

posilňovali úsilie vynakladané na znižovanie postihnutia a predčasných úmrtí v súvislosti s astmou prostredníctvom podpory najlepších postupov na medzinárodnej úrovni,

podporovali vnútroštátne centrá a existujúce medzinárodné výskumné siete s cieľom nájsť nákladovo efektívne postupy použitím posúdenia zdravotníckej technológie na účely zlepšenia noriem systému zdravotnej starostlivosti týkajúcich sa chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva,

vykonali prácu zameranú na lepšie pochopenie dôvodov zvýšenia výskytu chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí,

v úzkej spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami zlepšili informovanosť a znalosti o rozdieloch medzi regiónmi v Európe týkajúcich sa chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva detí,

zlepšili znalosti a informovanosť príslušných zainteresovaných strán o účinkoch znečistenia ovzdušia a iných faktorov životného prostredia na ochorenia dýchacieho ústrojenstva a ich komorbidity,

pokračovali v posilňovaní programov a politík na zlepšenie kvality vnútorného a vonkajšieho ovzdušia,

podporovali účinnú kontrolu tabaku na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ a Rámcovým dohovorom WHO o kontrole tabaku a jeho usmerneniami, a zvážili jej posilnenie,

zlepšili kvalitu vnútorného a vonkajšieho prostredia, v ktorom deti žijú a nabádali ich k fyzickej aktivite,

zvážili používanie nástrojov elektronického zdravotníctva a inovačných technológií na účely prevencie, včasnej diagnostiky a liečenia chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva,

nabádali k výskumu príčinných genetických a environmentálnych faktorov chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva a podporovali ho s cieľom prispievať k rozvoju prístupov odborne podloženej politiky a zabezpečiť rovnováhu financovania výskumu, pokiaľ ide o výskyt týchto ochorení a zaťaženie, ktoré spôsobujú,

podporovali multisektorový prístup v sektoroch, akými sú sociálny sektor, sektor životného prostredia, výskumu, vzdelávania a zamestnanosti, na zlepšenie vplyvu politiky na zdravie v súvislosti s dýchacím ústrojenstvom,

zaviazali organizácie zdravotníckeho personálu a pacientov k tomu, aby pracovali na posilnení postavenia pacientov v procese prevencie, včasnej diagnostiky a liečenia chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva;

21.

VYZÝVA Európsku komisiu, aby:

naďalej začleňovala otázky chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva do výskumu, programov a činností týkajúcich sa zdravia,

podporovala členské štáty v:

rozvoji a vykonávaní účinných politík týkajúcich sa prevencie ochorení dýchacieho ústrojenstva detí prostredníctvom podpory vytvárania, hodnotenia a výmeny osvedčených postupov,

zlepšovaní vytvárania kontaktov medzi inštitúciami zodpovednými za vykonávanie vnútroštátnych a/alebo regionálnych a/alebo miestnych programov a výmenu skúseností a osvedčených postupov,

posilňovaní spolupráce vnútroštátnych centier a podpore existujúcich medzinárodných výskumných sietí v oblasti chronických ochorení dýchacieho ústrojenstva.


(1)  Ú. v. EÚ C 74, 8.3.2011, s. 4.

(2)  9507/04 (Presse 163).

(3)  Organizácia Spojených národov A/RES/66/2 (A/66/L.1).

(4)  Ú. v. EÚ C 296, 5.12.2009, s. 4.

(5)  Porovnaj poznámku pod čiarou 4.


Európska komisia

10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/14


Výmenný kurz eura (1)

9. decembra 2011

2011/C 361/06

1 euro =


 

Mena

Výmenný kurz

USD

Americký dolár

1,3384

JPY

Japonský jen

103,95

DKK

Dánska koruna

7,4349

GBP

Britská libra

0,85315

SEK

Švédska koruna

9,0185

CHF

Švajčiarsky frank

1,2332

ISK

Islandská koruna

 

NOK

Nórska koruna

7,6770

BGN

Bulharský lev

1,9558

CZK

Česká koruna

25,475

HUF

Maďarský forint

305,08

LTL

Litovský litas

3,4528

LVL

Lotyšský lats

0,6981

PLN

Poľský zlotý

4,5149

RON

Rumunský lei

4,3428

TRY

Turecká líra

2,4700

AUD

Austrálsky dolár

1,3179

CAD

Kanadský dolár

1,3674

HKD

Hongkongský dolár

10,4118

NZD

Novozélandský dolár

1,7357

SGD

Singapurský dolár

1,7356

KRW

Juhokórejský won

1 533,70

ZAR

Juhoafrický rand

10,9853

CNY

Čínsky juan

8,4820

HRK

Chorvátska kuna

7,5000

IDR

Indonézska rupia

12 105,19

MYR

Malajzijský ringgit

4,2140

PHP

Filipínske peso

58,318

RUB

Ruský rubeľ

42,2020

THB

Thajský baht

41,423

BRL

Brazílsky real

2,4243

MXN

Mexické peso

18,3191

INR

Indická rupia

69,6970


(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.


INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/15


Informácie oznámené členskými štátmi o ukončení rybolovu

2011/C 361/07

V súlade s článkom 35 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1), sa prijalo rozhodnutie ukončiť rybolov, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

Dátum a čas ukončenia

21.11.2011

Trvanie

21.11.2011 – 31.12.2011

Členský štát

Holandsko

Zásoba alebo skupina zásob

SRX/07D.

Druh

rajotvaré (Rajidae)

Zóna

vody EÚ v divízii VIId

Druh(-y) rybárskych plavidiel

Referenčné číslo

Webový odkaz na rozhodnutie členského štátu:

http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/fishing_rules/tacs/index_en.htm


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.


10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/16


Informácie oznámené členskými štátmi o ukončení rybolovu

2011/C 361/08

V súlade s článkom 35 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1), sa prijalo rozhodnutie ukončiť rybolov, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

Dátum a čas ukončenia

21.11.2011

Trvanie

21.11.2011 – 31.12.2011

Členský štát

Holandsko

Zásoba alebo skupina zásob

OTH/04-N.

Druh

Iné druhy

Zóna

Nórske vody podoblasti IV

Druh(-y) rybárskych plavidiel

Referenčné číslo

Webový odkaz na rozhodnutie členského štátu:

http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/fishing_rules/tacs/index_en.htm


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.


V Oznamy

KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE

Európska komisia

10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/17


ŠTÁTNA POMOC – NEMECKO

Štátna pomoc SA.32169 (11/C) (ex 10/N) – LIP – Pomoc koncernu Volkswagen Sachsen GmbH

Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ

(Text s významom pre EHP)

2011/C 361/09

Listom zo dňa 13. júla 2011, ktorý je uvedený v autentickom jazyku za týmto zhrnutím, Komisia oznámila Nemecku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o uvedenú pomoc.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k pomoci, vo veci ktorej Komisia začína konanie, v lehote jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto zhrnutia a nasledujúceho listu. Kontaktné údaje:

European Commission

Directorate-General for Competition

State aid Greffe

Office: J-70 3/225

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Fax +32 22961242

Tieto pripomienky sa oznámia Nemecku. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s údajmi o ich totožnosti.

TEXT ZHRNUTIA

OPIS OPATRENIA A INVESTIČNÉHO PROJEKTU

Nemecké orgány oznámili 27. decembra 2010 svoj zámer poskytnúť regionálnu pomoc na základe usmernení pre národnú regionálnu pomoc (ďalej len „UNRP“) (1) spoločnostiam Volkswagen Sachsen GmbH a Volkswagen Sachsen Immobilienvewaltungs GmbH na ich investíciu v Zwickau, situovanom v chemnitzskom regióne spolkovej krajiny Sasko v Nemecku. V súlade s článkom 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ so štandardným stropom regionálnej pomoci pre veľké podniky vo výške 30 % ekvivalentu hrubého grantu je toto podporovaná oblasť.

Cieľom projektu je zásadná zmena v procese výroby modelov malých a stredných vozidiel (v segmentoch A0, A a B podľa klasifikácie POLK) v existujúcom závode Volkswagen Sachsen GmbH v Zwickau. Nová výrobná technológia založená na moduloch nahradí súčasnú platformu založenú na výrobnom procese a umožní príjemcovi pomoci vyrábať modely rôznych segmentov na tej istej výrobnej linke. Bude to mať za následok zvýšenie flexibility, ktorá umožní príjemcovi pomoci pružnejšie reagovať na požiadavky trhu.

Investícia sa začala v roku 2009 a plánovaný dátum ukončenia je v máji 2014.

Oprávnené investičné náklady tohto projektu dosahujú v čistej súčasnej hodnote výšku 697 686 281 EUR. Navrhovaná výška pomoci 83 470 000 EUR v čistej súčasnej hodnote predstavuje intenzitu pomoci 11,96 %, čím je uplatniteľný strop intenzity pomoci 11,96 % dodržaný.

Pomoc pozostáva z investičnej dotácie a priameho grantu na základe existujúcich oslobodených schém X 167/08, XR 6/07 a XR 31/07 pre regionálnu pomoc.

POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI OPATRENIA POMOCI

A.   Jeden investičný projekt

Cieľom UNRP je zabezpečiť, aby členský štát umelo nerozdelil jeden veľký investičný projekt do podprojektov, v snahe vyhnúť sa uplatneniu pravidiel týkajúcich sa investičnej pomoci pre veľké investičné projekty. Podľa odseku 60 UNRP predstavujú takéto podprojekty jeden investičný projekt, ak sa uplatnia v období do troch rokov a týkajú sa stálych aktív kombinovaných ekonomicky nedeliteľným spôsobom.

Komisia má pochybnosti, či posudzovaný investičný projekt a súbežne prebiehajúca investícia, na ktorú sa pomoc poskytuje v tom istom výrobnom závode na výrobu lisovaných komponentov určených do tých istých modelov áut nepredstavujú jeden investičný projekt.

B.   Relevantný trh s výrobkami a relevantný geografický trh (odsek 68 písm. a) UNRP)

V UNRP musia členské štáty preukázať, že príjemca opatrenia pomoci poskytnutej pre veľký investičný projekt nemá vyšší ako 25 % podiel na relevantnom trhu s výrobkami a relevantnom geografickom trhu, či už pred investíciou alebo po nej.

Príjemcov podiel na trhu s jednotlivými automobilovými segmentmi A a B (podľa klasifikácie POLK) v EHP presahuje 25 % prah či už rok pred investíciou alebo rok po nej. Nemecko však namieta a argumentuje, že za relevantný trh s výrobkami by sa mal považovať kombinovaný segment zahŕňajúci automobilové segmenty A0 a B, na ktorom príjemcov podiel na trhu zostal pod týmto prahom v oboch relevantných rokoch.

Podľa názoru Nemecka by relevantný geografický trh pre automobilový sektor nemal byť definovaný ako EHP (čo je geografické vymedzenie, ktoré sa v UNRP používa ako definícia pre geografické trhy), ale mal by byť definovaný ako svetový trh alebo aspoň ako trh siahajúci od EHP po Severnú Ameriku pre segment B a ako trh medzi EHP a krajinami Európy mimo EHP pre segment A.

Komisia má pochybnosti, či definícia relevantného trhu s výrobkami a relevantného geografického trhu, tak, ako ju navrhlo Nemecko, môže byť akceptovaná. Na základe tvrdení Nemecka Komisia nie je presvedčená, že relevantný trh s výrobkami môže byť označený ako kombinovaný segment týkajúci sa rôznych automobilových segmentov. Komisia nie je presvedčená ani o tom, že by osobné motorové vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá boli súčasťou toho istého trhu s výrobkami.

Nakoniec nie je Komisia presvedčená ani o tom, že by bol relevantný geografický trh pre automobilový sektor väčší ako trh EHP.

C.   Zvýšenie kapacity (odsek 68 písm. b) UNRP)

V prípade veľkých investičných projektov musia členské štáty preukázať aj to, že rok pred investíciou nepresiahne ňou vytvorená kapacita 5 % trhu podľa údajov o zjavnej spotrebe v EHP, ak je príslušný trh neziskový, t. j. je v absolútnom alebo relatívnom poklese. Trh je neziskový, pokiaľ bola priemerná ročná miera jeho rastu počas 5 rokov pred začiatkom investície nižšia ako priemerná ročná miera rastu HDP EHP.

Keďže bol trh s automobilmi v každom z príslušných segmentov počas 5 rokov pred začiatkom investície neziskový a technická hrubá kapacita vytvorená projektom presahuje 5 % trhu, Komisia nie je presvedčená, že kritérium nárastu kapacity v odseku 68 písm. b) bolo dodržané.

ĎALŠÍ KROK

Ak informácie získané počas konania vo veci formálneho zisťovania neumožnia potvrdiť, že sú prahy stanovené v odseku 68 UNRP dodržané, Komisia musí vyšetriť aj to, či je táto pomoc nevyhnutná a primeraná na poskytnutie stimulujúceho účinku danej investícii a či jej prínos preváži výsledné narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Toto dôkladné posúdenie sa vykoná na základe Oznámenia Komisie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty (2).

Zainteresované strany sa vyzývajú, aby v záujme tohto dôkladného posúdenia predovšetkým poskytli všetky informácie potrebné na určenie hospodárskeho stimulujúceho účinku pomoci, t. j. či 1) pomoc má stimulujúci efekt na kladné rozhodnutie o investícii, pretože investícia, ktorá by bez štátnej pomoci nebola pre spoločnosť výhodná na žiadnom mieste, sa v podporovanom regióne môže uskutočniť, alebo či 2) pomoc má stimulujúci efekt pre rozhodnutie o umiestnení plánovanej investície v danom regióne a nie na inom mieste, pretože sa ňou vyvážia čisté znevýhodnenia a náklady spojené s umiestnením v podporovanom regióne.

TEXT LISTU

„Die Kommission teilt Deutschland mit, dass sie nach Prüfung der Angaben der deutschen Behörden zu der vorgenannten Beihilfemaßnahme entschieden hat, das Verfahren nach Artikel 108 Absatz 2 des Vertrags über die Arbeitsweise der Europäischen Union (nachstehend ‚AEUV‘) zu eröffnen.

1.   VERFAHREN

1.

Mit elektronischer Anmeldung, die am 27. Dezember 2010 bei der Kommission registriert wurde (SANI 5334), meldete Deutschland eine geplante Regionalbeihilfe im Sinne der Regionalbeihilfeleitlinien (3) zugunsten der Volkswagen Sachsen GmbH und der Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH für ein Investitionsvorhaben in Zwickau (Region Chemnitz, Sachsen) bei der Kommission an.

2.

Mit den Schreiben vom 4. Februar (2011/011336) und 5. Mai 2011 (2011/044311) forderte die Kommission zusätzliche Informationen zu der angemeldeten Beihilfe an, die Deutschland in zwei Schreiben übermittelte, die am 11. April (2011/037541) bzw. 9. Juni 2011 (2011/060186) bei der Kommission registriert wurden.

2.   BESCHREIBUNG DES VORHABENS UND DER BEIHILFEMASSNAHME

3.

Deutschland beabsichtigt, der Volkswagen Sachsen GmbH und der Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH zur Förderung der regionalen Entwicklung eine Regionalbeihilfe in Form eines Direktzuschusses und einer Investitionszulage für eine grundlegende Änderung des Produktionsprozesses für Klein- und Mittelklassefahrzeuge zu gewähren. Die Investition soll am Standort Zwickau erfolgen, der im NUTS-II-Gebiet Chemnitz in Sachsen und somit in einem Fördergebiet nach Artikel 107 Absatz 3 Buchstabe a AEUV liegt, für das ein Höchstsatz für Regionalbeihilfen an Großunternehmen von 30 % des Bruttosubventionsäquivalents (im Folgenden ‚BSÄ‘) gilt (4).

2.1   Beihilfeempfänger

4.

Bei den Empfängern der Beihilfe handelt es sich um die Volkswagen Sachsen GmbH und die Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH (5), zwei Tochtergesellschaften des Volkswagen-Konzerns (im Folgenden ‚VW-Konzern‘), der seinen Sitz in Wolfsburg hat.

5.

Der VW-Konzern produziert Fahrzeuge, die von Kleinwagen bis zu Luxuswagen und Nutzfahrzeugen reichen, und betreibt über 40 Werke in rund 20 Ländern in Europa, Amerika, Asien und Afrika. 2010 stellten die rund 400 000 Konzern-Beschäftigten über 7 Millionen Fahrzeuge her.

6.

Der VW-Konzern hat etwa […] (6) Vereinbarungen über Produktions- oder Vertriebs-Jointventures geschlossen. Über mehr als 40 Marketing-/Geschäftsvereinbarungen wurde ein Teil des Verkaufs Dritten übertragen (Outsourcing). Die Aufsichtsräte des VW-Konzerns und der Porsche SE haben schließlich die Gründung eines integrierten Automobilkonzerns beschlossen (im Folgenden ‚VW-PO-Konzern‘). Deutschland bestätigt, dass die vorgelegten Angaben zum Marktanteil alle im Rahmen von Jointventures und Outsourcing hergestellten oder verkauften Fahrzeuge sowie alle ab 2009 von Porsche verkauften Fahrzeuge umfassen.

7.

Die Volkswagen Sachsen GmbH in Zwickau produziert Fahrzeuge der Mittelklasse, die nach der POLK-Segmentierung (7) den Segmenten A und B angehören (Golf […] und Passat […] Limousine), sowie Karosserien für die Fahrzeugtypen Bentley und Phaeton (beide Segment D nach POLK). Ferner unterhält sie in Zwickau ein Presswerk, das den Konzernverbund mit Pressteilen versorgt. 2010 beschäftigte die Volkswagen Sachsen GmbH in Zwickau 6 426 Mitarbeiter.

2.2   Investitionsvorhaben

8.

Zweck des Investitionsvorhabens ist die Umstellung des Produktionsprozesses im Werk Zwickau für die Herstellung von Klein- und Mittelklassefahrzeugen (d. h. Fahrzeuge der Segmente A0, A und B nach POLK) im Werk Zwickau. Die derzeit im Zwickauer Werk produzierten Fahrzeuge der Segmente A und B werden bisher auf Basis der sogenannten Plattformstrategie gefertigt. Im Rahmen der Plattformstrategie ist es möglich, verschiedene Modelle desselben Fahrzeugsegmentes auf ein- und derselben Fertigungslinie zu produzieren, doch zu anderen Segmenten gehörende Fahrzeuge können nur auf anderen Fertigungslinien hergestellt werden.

9.

Der Beihilfeempfänger wird seine Produktion von der Plattformstrategie auf das Baukastensystem umstellen. Im Rahmen des Baukastensystems kann ein Hersteller Fahrzeugtypen verschiedener Segmente, z. B. der Segmente A0 und B, auf derselben Fertigungslinie produzieren. Das Baukastensystem beruht auf stärkerer Standardisierung als die Plattformstrategie, da der Hersteller Komponenten und Baukästen für Modelle unterschiedlicher Form und Größe einsetzen kann. Dadurch erhöht sich gegenüber der Plattform-Bauweise die Flexibilität im Produktionsprozess, was zu deutlichen Größenvorteilen bei der Produktentwicklung, in der Beschaffung sowie im Produktionsprozess führt. Im Baukastensystem können bei geringen Einrüstungen und daher niedrigen Kosten Fahrzeuge unterschiedlicher Segmente innerhalb ein- und derselben Segmentgruppe produziert werden, so dass der Hersteller flexibler auf Marktentwicklungen reagieren kann. Bei den Mittelklassemodellen, die nach der Investition nach dem Baukastensystem gebaut werden sollen, handelt es sich um den Golf […], den Golf […] Variant (Segment A nach POLK) und den Passat […] Variant (Segment B nach POLK). Kurzfristig plant der VW-Konzern nicht, Fahrzeuge des Segments A0 zu produzieren; er behält sich jedoch ausdrücklich das Recht vor, eine solche Produktion innerhalb von fünf Jahren nach Abschluss des Investitionsvorhabens aufzunehmen.

10.

Die Investition umfasst erstens Änderungen in den Bereichen Karosseriebau, Lackiererei und Montage sowie zweitens die Errichtung einer neuen Fertigungshalle am derzeitigen Standort.

11.

Der Beihilfeempfänger wird die bestehenden plattformbasierten Fertigungslinien schrittweise in neue Fertigungslinien nach dem Baukastensystem umwandeln. Die Produktion der neuen Fahrzeugtypen wird schrittweise die derzeitige Produktion ablösen.

12.

Im Rahmen des Vorhabens erfolgen Investitionen in Grundstücke, Gebäude, Maschinen und Anlagen sowie immaterielle Aktiva.

13.

Die derzeitige Produktionskapazität des zum VW-Konzern gehörenden Werks in Zwickau beträgt […] Fahrzeuge des Segments A pro Tag und maximal […] Fahrzeuge des Segments B pro Tag. Insgesamt begrenzt wird die Kapazität durch die Maximalkapazität der Lackiererei von […] Fahrzeugen pro Tag. Derzeit werden in dem Werk keine Fahrzeuge des Segments A0 produziert.

14.

Nach der Investition würde sich die technische Maximalkapazität des Werks auf […] Fahrzeuge pro Tag, d. h. […] Fahrzeuge pro Tag auf jeder der beiden Fertigungslinien, belaufen. Technisch könnten alle […] hergestellten Fahrzeuge demselben Segment angehören (A0, A oder B).

15.

Der Beihilfeempfänger hat jedoch zugesagt, in den fünf Jahren nach Abschluss des Investitionsvorhabens pro Tag maximal […] Fahrzeuge des Segments A0, […] Fahrzeuge des Segments A bzw. […] Fahrzeuge des Segments B zu produzieren. (Diese Verpflichtungszusagen sind in nachstehender Tabelle I in runden Klammern angegeben.)

16.

Auf der Grundlage der in Erwägungsgrund (14) dargestellten Höchstkapazitäten beläuft sich die Nettokapazitätserhöhung pro Tag und Segment — mit Blick auf die technisch mögliche Maximalkapazität — auf […] Fahrzeuge des Segments A0 (d. h. von bisher 0 auf zukünftig […]), […] Fahrzeuge des Segments A (d. h. von bisher […] auf zukünftig […]) bzw. […] Fahrzeuge des Segments B (d. h. von bisher […] auf zukünftig […]).

Tabelle I

Kapazitätserhöhungen

Kapazität vor der Investition

Kapazität 2015

Erhöhung

A0

[…]

[…]/Tag — […]/Jahr (8)

([…]/Tag — […]/Jahr)

[…]/Tag — […]/Jahr

([…]/Tag — […]/Jahr)

A

[…] ([…]/Jahr)

[…] — […]/Jahr

[…] — […]/Jahr

B

[…] ([…]/Jahr)

[…] ([…]/Jahr) ([…]/Tag — […]/Jahr)

[…] ([…]) ([…]/Tag — […]/Jahr)

17.

Mit dem Gesamtinvestitionsvorhaben wurde im Dezember 2009 begonnen und es soll im Mai 2014 abgeschlossen werden. Die volle Produktionskapazität im Rahmen des Vorhabens soll Ende 2014 erreicht sein.

18.

Der Beihilfeempfänger hat am 14. Dezember 2009 einen Direktzuschuss beantragt. Die Sächsische Aufbaubank bestätigte mit Schreiben vom 18. Dezember 2009, dass der Begünstigte grundsätzlich berechtigt sein werde, einen Direktzuschuss als Anreiz für die Umsetzung des Investitionsvorhabens zu erhalten. Die Investitionszulage wird — im vorliegenden Fall vorbehaltlich der Genehmigung durch die Kommission — im Rahmen einer steuerlichen Maßnahme gewährt, der zufolge ein gesetzlicher Anspruch auf Förderung nach objektiven Kriterien und ohne weiteren Ermessensspielraum des Mitgliedstaats besteht. Der Beihilfeempfänger musste die Investitionszulage daher nicht vor Beginn der Arbeiten beantragen.

2.3   Kosten des Investitionsvorhabens

19.

Die förderfähigen Gesamtkosten des Vorhabens belaufen sich nominal auf 734,96 Mio. EUR. Der Gegenwartswert (9) beträgt 697 686 281 EUR. Tabelle II zeigt, wie sich die förderfähigen Gesamtkosten auf die einzelnen Jahre und Kategorien verteilen.

Tabelle II

Förderfähige Investitionskosten (nominal in Mio. EUR)

 

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Total

Gebäude

 

[…]

[…]

[…]

[…]

 

[…]

Außen-anlagen

 

[…]

[…]

[…]

[…]

 

[…]

Maschinen/Anlagen

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

 

[…]

Immaterielle Aktiva

 

[…]

[…]

[…]

[…]

 

[…]

Insgesamt

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

 

734,96

20.

Deutschland bestätigt, dass für gebrauchte oder vorhandene Ausrüstung keine Beihilfen beantragt werden und solche Ausrüstung nicht in den förderfähigen Kosten des Vorhabens enthalten ist. Deutschland hat bestätigt, dass immaterielle Aktiva von Dritten zu Marktpreisen erworben werden.

21.

Außerdem werden der Direktzuschuss und die Steuervergünstigung unter der Voraussetzung gewährt, dass der Beihilfeempfänger die Investition in dem Fördergebiet nach Abschluss des Investitionsvorhabens mindestens fünf Jahre lang aufrechterhält.

2.4   Finanzierung des Investitionsvorhabens

22.

Deutschland bestätigt, dass der Eigenbeitrag des Beihilfeempfängers 25 % der förderfähigen Kosten übersteigt und frei von öffentlicher Förderung jeder Art ist.

2.5   Obergrenze für Regionalbeihilfen

23.

Zwickau liegt in der Region Chemnitz im Freistaat Sachsen und damit in einem Fördergebiet nach Artikel 107 Absatz 3 Buchstabe a AEUV, für das bei Regionalbeihilfen für Großunternehmen ein Höchstsatz von 30 % des BSÄ gilt (10).

2.6   Rechtsgrundlage

24.

Rechtsgrundlagen für die Regelung in Deutschland sind

a)

für die Investitionszulage das Investitionszulagengesetz 2007 sowie das Investitionszulagengesetz 2010 (11) und

b)

für den Direktzuschuss der 36. Rahmenplan der Gemeinschaftsaufgabe ‚Verbesserung der regionalen Wirtschaftsstruktur‘ (GA) für den Zeitraum 2007-2013 (12).

2.7   Beihilfebetrag

25.

Die Beihilfe in nominaler Höhe von 94 730 000 EUR (Nettogegenwartswert 83 470 000 EUR) wird dem VW-Konzern zwischen 2011 und 2016 ausgezahlt. Wie sich der Betrag auf den Direktzuschuss und die Investitionszulage verteilt, ist jedoch nicht bekannt.

26.

Deutschland bestätigt, dass weder der Gegenwartswert des genehmigten Beihilfehöchstbetrags noch die genehmigte Beihilfeintensität (Gegenwartswert) überschritten würden, falls die förderfähigen Kosten vom geschätzten Betrag abweichen sollten.

27.

Ferner bestätigt Deutschland, dass die Beihilfe für das Vorhaben nicht mit Beihilfen aus anderen lokalen, regionalen, nationalen oder EU-Quellen zur Deckung derselben förderfähigen Kosten kumuliert wird.

2.8   Beitrag zur regionalen Entwicklung

28.

Nach Angaben Deutschlands sichert das Investitionsvorhaben die Arbeitsplätze von etwa 5 300 Beschäftigten in der Produktion von Fahrzeugen der Segmente A und B.

2.9   Allgemeine Bestimmungen

29.

Deutschland hat gegenüber der Kommission zugesagt,

innerhalb von zwei Monaten nach Gewährung der Beihilfe eine Kopie der einschlägigen Rechtstexte für die in Rede stehende Maßnahme vorzulegen,

nach Genehmigung der Beihilfe durch die Kommission alle fünf Jahre einen Zwischenbericht (mit Angaben zu den ausgezahlten Beihilfebeträgen, zur Durchführung des Zuwendungsbescheids und zu anderen Investitionsprojekten am gleichen Standort/im gleichen Werk) zu übermitteln sowie

innerhalb von sechs Monaten nach Zahlung der letzten Beihilfetranche nach dem angemeldeten Finanzierungsplan einen ausführlichen Abschlussbericht vorzulegen.

3.   BEIHILFERECHTLICHE WÜRDIGUNG UND VEREINBARKEIT MIT DEM BINNENMARKT

3.1   Vorliegen einer Beihilfe

30.

Die finanzielle Unterstützung für die Volkswagen Sachsen GmbH und die Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH wird in Form eines Direktzuschusses des Freistaats Sachsen und einer Investitionszulage der Bundesrepublik gewährt und erfolgt somit aus staatlichen Mitteln. Daher handelt es sich um eine staatliche oder aus staatlichen Mitteln gewährte Förderung im Sinne von Artikel 107 Absatz 1 AEUV.

31.

Die Beihilfe wird zwei Tochtergesellschaften des VW-Konzerns gewährt und ist folglich selektiv.

32.

Die finanzielle Unterstützung in Form eines Direktzuschusses und einer Investitionszulage für die Volkswagen Sachsen GmbH und die Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH befreit diese Gesellschaften von Kosten, die sie normalerweise selbst zu tragen gehabt hätten. Daher entsteht den Gesellschaften ein wirtschaftlicher Vorteil gegenüber ihren Wettbewerbern.

33.

Die finanzielle Unterstützung in Form eines Direktzuschusses und einer Investitionszulage wird für eine Investition gewährt, die zur Herstellung von Fahrzeugen führt. Da Fahrzeuge in großem Umfang zwischen den Mitgliedstaaten gehandelt werden, dürfte die Förderung den Handel zwischen Mitgliedstaaten beeinträchtigen.

34.

Die Begünstigung der Volkswagen Sachsen GmbH und der Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH sowie der Produktion der Volkswagen Sachsen GmbH durch die Beihilfe bedeutet, dass der Wettbewerb verfälscht wird oder eine Wettbewerbsverfälschung droht.

35.

Daher stellt die Beihilfe in Form eines Direktzuschusses und einer Investitionszulage für die Volkswagen Sachsen GmbH und die Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH nach Auffassung der Kommission eine staatliche Beihilfe im Sinne von Artikel 107 Absatz 1 AEUV dar.

3.2   Rechtmäßigkeit der Beihilfe

36.

Deutschland hat die Beihilfemaßnahme vor ihrer Durchführung angemeldet und ist damit seiner Verpflichtung nach Artikel 108 Absatz 3 AEUV sowie der Verpflichtung zur Einzelanmeldung nach Artikel 7 Buchstabe e der Gruppenfreistellungsverordnung für Regionalbeihilfen und nach Artikel 6 Absatz 2 der Allgemeinen Gruppenfreistellungsverordnung (im Folgenden ‚AGVO‘) nachgekommen.

3.3   Vereinbarkeit der Beihilfe mit dem Binnenmarkt

37.

Bei der Maßnahme handelt es sich um eine regionale Investitionsbeihilfe, so dass sie von der Kommission auf der Grundlage der Regionalbeihilfeleitlinien geprüft wurde. Die Maßnahme wurde als Beihilfe, die die in den Punkten 64 und 67 der Regionalbeihilfeleitlinien festgelegten Schwellenwerte übersteigt, angemeldet. Daher berücksichtigte die Kommission die Bestimmungen der Regionalbeihilfeleitlinien, insbesondere in Abschnitt 4.3 (große Investitionsvorhaben).

3.3.1   Einhaltung der allgemeinen Bestimmungen der Regionalbeihilfeleitlinien

38.

Es gibt keine Hinweise darauf, dass der VW-Konzern insgesamt oder die Volkswagen Sachsen GmbH oder die Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH im Besonderen sich in finanziellen Schwierigkeiten befinden würden, da die in den Leitlinien der Gemeinschaft für staatliche Beihilfen zur Rettung und Umstrukturierung von Unternehmen in Schwierigkeiten (13) festgelegten Voraussetzungen nicht erfüllt sind. Folglich kommen die Beihilfeempfänger für eine Regionalbeihilfe in Betracht.

39.

Die Beihilfe wird in Anwendung von Beihilferegelungen gewährt, die unter die Gruppenfreistellungsverordnung fallen und die Standardkriterien der Regionalbeihilfeleitlinien für die Vereinbarkeit mit dem Binnenmarkt erfüllen.

40.

So stellt das Vorhaben eine grundlegende Umstellung des Gesamtproduktionsverfahrens einer bestehenden Betriebsstätte und damit eine Erstinvestition im Sinne von Punkt 34 der Regionalbeihilfeleitlinien dar. Durch stärkere Standardisierung erlaubt es das Baukastensystem dem Beihilfeempfänger, auf ein- und derselben Fertigungslinie Fahrzeuge unterschiedlicher Segmente herzustellen, was die Flexibilität gegenüber der Plattformstrategie deutlich erhöht.

41.

Die beihilfefähigen Investitionskosten (siehe Tabelle II) wurden im Einklang mit den Regionalbeihilfeleitlinien bestimmt, und die Kumulierungsregeln sind eingehalten worden.

42.

Die Volkswagen Sachsen GmbH und die Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH sind ferner verpflichtet, die Investition in der Region mindestens fünf Jahre nach Abschluss des Vorhabens aufrechtzuerhalten. Der Beihilfeempfänger leistet außerdem einen von öffentlicher Förderung freien Eigenbeitrag in Höhe von mindestens 25 %.

43.

Da die Beihilfe im Rahmen von Regionalbeihilferegelungen gewährt wird, kommt Punkt 10 der Regionalbeihilfeleitlinien, nach dem bei der beihilferechtlichen Würdigung weitere Elemente zu berücksichtigen sind, nach dem derzeitigen Verfahrensstand nicht zur Anwendung.

44.

Die Kommission ist beim derzeitigen Verfahrensstand daher der Auffassung, dass die Standardkriterien für die Vereinbarkeit mit dem Binnenmarkt erfüllt sind.

3.3.2   Vereinbarkeit mit den Bestimmungen über Beihilfen für große Investitionsvorhaben

3.3.2.1   Einzelinvestition (Punkt 60 der Regionalbeihilfeleitlinien)

45.

Die Regionalbeihilfeleitlinien sollen verhindern, dass ein Mitgliedstaat eine große Einzelinvestition künstlich in kleinere Teilinvestitionen untergliedert, um die Vorschriften für Investitionsbeihilfen für große Investitionsvorhaben zu umgehen. Nach Punkt 60 der Regionalbeihilfeleitlinien stellen solche Teilvorhaben eine Einzelinvestition dar, wenn sie in einem Zeitraum von drei Jahren durchgeführt werden und festes Vermögen betreffen, das eine wirtschaftlich unteilbare Einheit bildet. Bei der Beurteilung der wirtschaftlichen Unteilbarkeit berücksichtigt die Kommission technische, funktionelle und strategische Verbindungen zwischen den Teilvorhaben sowie ihre räumliche Nähe zueinander.

46.

Innerhalb des Zeitraums von drei Jahren erhielt der VW-Konzern bereits eine regionale Investitionsbeihilfe für eine Investition in Höhe von […] Mio. EUR in das Presswerk am Standort Zwickau, die 2010 begonnen wurde und deren Abschluss für 2013 erwartet wird (14). Da die erste und die in Rede stehende Investition parallel und in großer räumlicher Nähe erfolgen, ist zu prüfen, ob sie als Einzelinvestition anzusehen sind.

47.

Deutschland hat der Kommission mitgeteilt, dass 2015 insgesamt […] % der im Zwickauer Werk produzierten Pressteile für den Golf […] Variant, […] % für den Golf […] und […] % für den Passat […] Variant bestimmt sein werden. Deutschland bestätigt, dass sich kein Teil der förderfähigen Kosten im Rahmen des in Rede stehenden Vorhabens auf das Presswerk bezieht, weist jedoch darauf hin, dass […] Mio. EUR der förderfähigen Gesamtkosten von […] Mio. EUR in das Presswerk für Investitionen in Maschinen zur Herstellung von Pressteilen für die drei genannten Fahrzeugtypen fließen werden.

48.

Auf Grundlage dieser Informationen kann die Kommission beim derzeitigen Sachstand nicht zweifelsfrei ausschließen, dass technische, funktionelle und/oder strategische Verbindungen zwischen der Investition in das Presswerk und dem in Rede stehenden Investitionsvorhaben bestehen. Sie wird sich daher im Rahmen eines förmlichen Prüfverfahrens näher mit dieser Frage beschäftigen.

3.3.2.2   Beihilfeintensität (Punkt 67 der Regionalbeihilfeleitlinien)

49.

Die vorgesehenen förderfähigen Gesamtkosten (Gegenwartswert) für das Vorhaben belaufen sich nominal auf insgesamt 734 960 000 EUR und abgezinst auf den Zeitpunkt der Anmeldung auf 697 749 981 EUR. Nach dem in Punkt 67 der Regionalbeihilfeleitlinien beschriebenen Herabsetzungsverfahren ergibt sich daraus für das Vorhaben eine zulässige Beihilfehöchstintensität von 11,96 % (BSÄ) (d. h. 83 470 498 EUR).

50.

Da die Intensität der geplanten Beihilfe (83 470 000 EUR, d. h. ein BSÄ von etwa 11,96 %) die zulässige Beihilfehöchstintensität nicht übersteigt, steht die für das Vorhaben geplante Beihilfeintensität mit den Regionalbeihilfeleitlinien in Einklang. (Diese Berechnung müsste allerdings angepasst werden, wenn das förmliche Prüfverfahren ergibt, dass dieses Vorhaben zusammen mit der Investition in das Presswerk eine Einzelinvestition bildet (siehe Erwägungsgründe 45 bis 48)).

3.3.2.3   Anwendung der Filter für die eingehende Prüfung nach Punkt 68 Buchstaben a und b der Regionalbeihilfeleitlinien

51.

Die Genehmigung einer Regionalbeihilfe für große Investitionsvorhaben, die nach vorläufiger Prüfung unter Punkt 68 der Regionalbeihilfeleitlinien fallen, richtet sich nach dem Marktanteil des Beihilfeempfängers vor und nach der Investition, nach der durch das Investitionsvorhaben geschaffenen Kapazität und danach, ob es sich um einen Markt mit unterdurchschnittlicher Entwicklung handelt. Um die entsprechenden Überprüfungen nach Punkt 68 Buchstaben a und b der Regionalbeihilfeleitlinien vornehmen zu können, muss die Kommission zunächst den sachlich und den räumlich relevanten Markt abgrenzen.

Betroffenes Produkt

52.

Im Zuge der Investition wird die Volkswagen Sachsen GmbH als von der Beihilfe betroffene Produkte Pkw der Segmente A und B (und möglicherweise später auch des Segments A0) nach POLK produzieren. Fahrzeuge anderer Segmente bzw. andere Produkte können auf den durch die Beihilfe geförderten Fertigungslinien nicht hergestellt werden.

Sachlich relevanter Markt

53.

Nach Punkt 69 der Regionalbeihilfeleitlinien umfasst der sachlich relevante Markt das betreffende Produkt und jene Produkte, die vom Verbraucher (wegen der Merkmale des Produkts, seines Preises und seines Verwendungszwecks) oder vom Hersteller (durch die Flexibilität der Produktionsanlagen) als seine Substitute angesehen werden.

54.

Die Kommission hat in ihren Kartellbeschlüssen anerkannt, dass der Automobilmarkt zwar herkömmlicherweise anhand einer Reihe objektiver Kriterien wie Hubraum oder Fahrzeuglänge segmentiert worden ist, die Grenzen zwischen den einzelnen Segmenten aufgrund anderer Faktoren allerdings verschwimmen. Deshalb wurde bisher in Kartellbeschlüssen die Frage offengelassen, ob für die Zwecke der wettbewerbsrechtlichen Prüfung das Pkw-Segment als ein Produktmarkt betrachtet oder dieser weiter unterteilt werden sollte.

55.

Die Kommission hält außerdem fest, dass PRODCOM-Codes (15) für eine weitere Segmentierung nicht von Bedeutung sind, da es zu viele Überschneidungen gibt und diese Klassifizierung in der Branche in der Regel nicht für die Markbewertungen herangezogen wird. Zudem könnten im Prinzip auch noch andere Klassifizierungen, die anderen Zwecken dienen, in Betracht gezogen werden, z. B. jene, die die Vereinigung europäischer Autohersteller ACEA (Association des Constructeurs Européens d’Automobiles) verwendet.

56.

Es gibt verschiedene Dienstleister, die den Automobilmarkt analysieren. Führend in diesem Bereich sind u. a. die Beratungsunternehmen ISH Global Insight und POLK. Mitgliedstaaten und Beihilfeempfänger übermitteln in der Regel ihre Angaben entsprechend einer von diesen Beratungsunternehmen vorgenommenen Segmentierung. ISH schlägt eine kleinteilige Segmentierung des Pkw-Markts vor (27 Segmente), während POLK den Automobilmarkt anhand von 8 Segmenten (A000, A00, A0, A, B, C, D und E) differenziert, wobei das Segment A000 für Kleinwagen für den Stadtverkehr und das Segment E für Luxuswagen der obersten Preisklasse steht. Von Segment A000 bis Segment E steigen Durchschnittspreis, Größe und durchschnittliche Motorisierung der Pkw kontinuierlich an.

57.

Deutschland hat in der Anmeldung die POLK-Segmentierung verwendet, da der VW-Konzern seine gesamte langfristige Geschäftsplanung sowie seine Analysen darauf stützt. Beim derzeitigen Sachstandist die Kommission der Auffassung, dass die Marktsegmentierung von POLK geeignet und ausreichend detailliert ist, so dass sie diese für die Würdigung des in Rede stehenden Vorhabens anwendet.

58.

Da Hersteller Modellvarianten mit bestimmten Ausrüstungsfunktionen anbieten, so dass die Kunden die Wahl zwischen der Pkw-Variante (passenger car vehicles — PCV) und dem leichten Nutzfahrzeug (light commercial vehicle — LCV) haben, und beide Ausführungen auf den Fertigungslinien der Hersteller produziert werden können, sind die Pkw-Modelle und die LCV-Modelle möglicherweise substituierbar. Deutschland hat bestätigt, dass auf den neuen Fertigungslinien auch LCV-Modelle der in Rede stehenden Segmentgruppen hergestellt werden können. Deshalb seien LCV den entsprechenden POLK-Segmenten A0, A und B zugeordnet worden. Da für die Kommission jedoch noch offen ist, ob es sich bei leichten Nutzfahrzeugen (LCV) um einen getrennten sachlich relevanten Markt handelt, ersucht sie die Mitgliedstaaten sowie Beteiligte auch zu dieser Frage um Stellungnahme.

Sachlich relevanter Markt als zusammengefasstes Segment aus den Segmenten A0 bis B

59.

Nach Auffassung Deutschlands sollte die Kommission aus den nachstehend aufgeführten Gründen ein zusammengefasstes Segment aus den POLK-Segmenten A0 bis B als sachlich relevanten Markt zugrunde legen.

60.

Deutschland macht geltend, dass zwischen benachbarten Segmenten ein gewisser Grad an Nachfragesubstitution bestehe. Da in dieser Logik nach Auffassung Deutschlands zwischen den Segmenten A0 und A und den Segmenten A und B eine Nachfragesubstitution besteht, sollte ein zusammengefasstes Segment, das die Segmente A0 bis B umfasst, den sachlich relevanten Markten bilden. Deutschland äußerte Zweifel daran, dass über diese Segmente hinaus noch eine Nachfragesubstitution besteht.

61.

Des Weiteren macht Deutschland geltend, dass es angebotsseitig starke Substitutionsverhältnisse zwischen den Segmenten A0, A und B gebe, da der Zweck des neuen Investitionsvorhabens darin bestehe, bei der Fertigung von Fahrzeugen flexibler zwischen den Segmenten A0, A und B wechseln zu können. Aus diesem Grund sind Deutschland und der Beihilfeempfänger nicht bereit, den einzelnen Segmenten A0, A und B jeweils einen bestimmten Teil der Produktionskapazität zuzuordnen.

62.

Bezugnehmend auf diese Argumente hält die Kommission fest, dass am Rande eines jeden Segments durchaus eine begrenzte Nachfragesubstitution bestehen kann. Dennoch dürfte es sich als schwierig erweisen, für Fahrzeuge, die am äußeren Ende der vorgeschlagenen Segmentbandbreite liegen, d. h. zwischen VW Polo (Segment A0) und AUDI A4 (Segment B), nachfragseitig Substitutionsverhältnisse geltend zu machen.

63.

In ihrer Beschlusspraxis zur Abgrenzung des sachlich relevanten Marktes für Fahrzeuge hat die Kommission bislang nicht ausschließlich zusammengefasste Marktsegmente als sachlich relevanten Markt akzeptiert, sondern sich auch auf andere plausible alternative Marktabgrenzungen gestützt, bei denen zusätzlich zu den zusammengefassten Segmenten auch einzelne Pkw-Segmente (einschließlich der engsten Segmentierung, für die Daten verfügbar sind) als plausible sachlich relevante Märkte berücksichtigt werden (16). Die Frage, ob ein zusammengefasstes Segment, das mehrere Segmente in sich vereint, als sachlich relevanter Markt betrachtet werden kann, ist unter anderem Gegenstand des förmlichen Prüfverfahrens in der Beihilfesache C31/2009 (17), bei der es um eine ungarische Regionalbeihilfe für ein Investitionsvorhaben der VW-Tochtergesellschaft AUDI Hungaria Motor Kft geht, und auch Gegenstand des förmlichen Prüfverfahrens zu einer polnischen Investitionsbeihilfe zugunsten von Fiat Powertrain Technologies (18).

64.

Aus diesen Gründen lässt die Kommission in der vorliegenden Sache die genaue Abgrenzung des sachlich relevanten Marktes offen und berücksichtigt alle plausiblen Marktabgrenzungen (einschließlich der engsten Segmentierung, für die Daten vorliegen).

65.

Da der VW-Konzern Fahrzeuge der Segmente A und B (und möglicherweise A0) fertigen wird, sollten nach Auffassung der Kommission beim derzeitigen Sachstand all diese einzelnen Segmente sowie auch das zusammengefasste Segment (A0 bis B) alle als plausible sachlich relevante Märkte betrachtet werden.

Räumlich relevanter Markt

66.

Nach Punkt 70 der Regionalbeihilfeleitlinien sind die Märkte zwecks Anwendung von Punkt 68 der Regionalbeihilfeleitlinien normalerweise auf Ebene des EWR abzugrenzen.

67.

Nach Auffassung Deutschlands ist der räumlich relevante Markt für Fahrzeuge ein globaler Markt, da die großen, international tätigen Automobilhersteller in globalem Wettbewerb zueinander stehen.

68.

Zudem seien die zehn größten OEM mit ihren globalen Distributionssystemen und Vertriebsstandorten weltweit vertreten. Der VW-Konzern verfügt über Produktionsstandorte und Absatzgebiete, die sich auf Europa, Nord- und Südamerika, Afrika und Asien verteilen. Die großen OEM konkurrieren auch konzernintern bei Standortentscheidungen, denn hinsichtlich ihrer Standortauswahl sind sie nicht regional beschränkt.

69.

Des Weiteren macht Deutschland geltend, dass bei sinkenden Transportkosten die Import- und Exportquoten kontinuierlich steigen. Jedes dritte in der EU produzierte Fahrzeug werde exportiert und jedes fünfte Fahrzeug sei importiert. Ferner nehme die Marktintegration auf globaler Ebene aufgrund von Zusammenschlüssen sowie der Gründung von Joint Ventures und anderer Formen der Kooperation weiter zu.

70.

Zur Untermauerung des Arguments, dass es sich beim Automobilmarkt um einen globalen Markt handelt, übermittelte Deutschland Daten, aus denen hervorgeht, dass a) die durchschnittliche Exportquote für im EWR gefertigte Fahrzeuge der Segmente A und B zwischen 2004 und 2009 bei [10-20] % bzw. [20-30] % lag, b) die Exportquote für Fahrzeuge der Segmente A und B, die der VW-Konzern im EWR produziert hat und die für den Verkauf außerhalb des EWR bestimmt sind, im Zeitraum 2008-2015 zwischen [10-20] % und [20-30] % für das A-Segment und zwischen [10-20] % und [30-50] % für das B-Segment liegt, und c) für den Zeitraum 2013-2018 für die Modelle, die im Zwickauer Werk gefertigt werden sollen, eine Exportquote zwischen [10-20] % und [20-30] % (Segment A) bzw. zwischen [3-10] % und [4-10] % (Segment B) zu erwarten ist.

71.

Ferner macht Deutschland geltend, dass in dieser Sache für Segment B, der EWR-Markt und der nordamerikanische Markt zu einem räumlich relevanten Markt zusammengefasst werden sollte, in dem der Marktanteil des VW-Konzerns in jedem relevanten Jahr weniger als 25 % beträgt. Des Weiteren solle der Markt EWR/Nicht-EWR Europa als räumlich relevanter Markt für Segment A zugrunde gelegt werden, denn der Anteil des VW-Konzerns an diesem Markt liege jedes Jahr — wenn auch knapp — unter 25 %.

72.

Nach Auffassung der Kommission ist bei Beschlüssen über staatliche Beihilfen für Produktionsanlagen, in denen die Auswirkungen der Beihilfen im Hinblick auf eine etwaige Verzerrungen des Wettbewerbs zwischen den Herstellern und eine etwaige Beeinträchtigung des Handels zwischen Mitgliedstaaten geprüft werden, die Marktlage auf Herstellungsebene ausschlaggebend.

73.

Im Einklang mit jüngsten Beschlüssen über staatliche Beihilfen zugunsten der Automobilindustrie vertritt die Kommission die Auffassung, dass die Produktion in der Automobilbranche angebotsseitig zumindest EWR-weit erfolgt.

74.

Nachfrageseitig, d. h. vor allem auf Einzelhandelsebene, haben sich die Wettbewerbsbedingungen in der EU erheblich verbessert (insbesondere hinsichtlich der technischen Handelshemmnisse und Vertriebssysteme), auch wenn Preisunterschiede und unterschiedliche Besteuerungssysteme weiterhin hemmend wirken; auch die Marktdurchdringung der größten Wettbewerber schwankt noch je nach Mitgliedstaat und insbesondere je nach Kontinent.

75.

Aus den vorstehenden Gründen und für die Zwecke der wettbewerbsrechtlichen Prüfung der vorliegenden Beihilfesache ist nach Auffassung der Kommission für die betreffenden Produkte mindestens der EWR als räumlich relevanter Markt zugrunde zu legen. Die Kommission kann allerdings auf der Grundlage der von Deutschland vorgebrachten Argumente nicht zweifelsfrei ausschließen, dass sich der räumlich relevante Markt in der Automobilbranche für die Segmente, für die die Investition bestimmt ist, auf den EWR-Markt beschränkt. Sie stellt insbesondere in Frage, dass der räumlich relevante Markt für die drei betreffenden Segmente ein globaler Markt ist, dass für Segment A der EWR-Markt und der Nicht-EWR-Markt Europa zusammen den räumlich relevanten Markt bilden und dass für Segment B der EWR und Nordamerika zusammen als räumlich relevanter Markt zugrunde gelegt werden kann.

76.

Die Kommission weist darauf hin, dass derzeit in zwei anhängigen förmlichen Prüfverfahren (siehe Erwägungsgrund 63) die Frage behandelt wird, ob in Beihilfesachen, die die Automobilbranche betreffen, der räumlich relevante Markt über den EWR-Markt hinausgeht.

77.

Für die Zwecke dieser vorläufigen Prüfung wird noch keine Abgrenzung des räumlich relevanten Marktes vorgenommen; die nach Punkt 68 Buchstabe a erforderliche Berechnung der Marktanteile in den betreffenden Kfz-Segmenten erfolgt auf globaler Ebene und auf Ebene des EWR sowie für Segment B auch auf Ebene des zusammengefassten EWR/Nordamerika-Markts bzw. für Segment A auf Ebene des EWR-Markts und des Nicht-EWR-Markts Europa insgesamt.

Marktanteile

78.

Um ein Investitionsvorhaben nach Punkt 68 Buchstabe a der Regionalbeihilfeleitlinien zu prüfen, muss die Kommission prüfen, ob der Marktanteil des Beihilfeempfängers vor oder nach Abschluss der Investition 25 % übersteigt.

79.

Der Marktanteil des Beihilfeempfängers wird auf Konzernebene und bezogen auf den sachlich und den räumlich relevanten Markt ermittelt. Da mit dem Investitionsvorhaben 2009 begonnen wurde und die volle Produktionskapazität 2014 erreicht sein soll, prüft die Kommission den Marktanteil des VW-Konzerns/VW-PO-Konzerns (einschließlich aller Marken des jeweiligen Konzerns) auf den relevanten Märkten zwischen 2008 und 2015.

80.

Da die Produktionskosten und Preise je nach Pkw erheblich schwanken und verlässliche Preisschätzungen kaum verfügbar sind, werden zur Abgrenzung von Märkten und Marktentwicklungen in diesem Sektor gemeinhin Umsatzdaten herangezogen. Deutschland hat folgende Angaben zu den Marktanteilen vorgelegt:

Tabelle III

Marktanteile des VW-Konzerns/VW-PO-Konzerns in den einzelnen Pkw-Segmenten

1.

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

Segment A0

EWR

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

Weltmarkt

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

Segment A

EWR

[< 25] %

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

Weltmarkt

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

EWR/Nicht-EWR Europa

[< 25] %

[> 25]%

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

Segment B

EWR

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

[> 25]%

Weltmarkt

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

EWR- Nordamerika

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

Segment A0 bis B

EWR

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

Weltmarkt

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

[< 25] %

Quelle: POLK 05/2011; Weltmarkt-Daten: 9/2010

81.

Aus diesen Angaben geht hervor, dass die Marktanteile in den Segmenten A und B im EWR 2015 den Schwellenwert von 25 % übersteigen werden. Im Segment B wird der Schwellenwert von 25 % bereits 2008 überschritten. Da der Beihilfeempfänger für mehr als 25 % des Verkaufs des betreffenden Produkts auf zwei plausiblen Märkten verantwortlich zu sein scheint, ist der Schwellenwert nach Punkt 68 Buchstabe a der Regionalbeihilfeleitlinien beim derzeitigen Sachstand überschritten.

Produktionskapazität

82.

Die Kommission muss ferner prüfen, ob das Investitionsvorhaben mit Punkt 68 Buchstabe b der Regionalbeihilfeleitlinien vereinbar ist. So ist zu prüfen, ob die durch das Investitionsvorhaben geschaffene Kapazität, die anhand von Daten über den sichtbaren Verbrauch des betroffenen Produkts berechnet wurde, mehr als 5 % des Marktvolumens beträgt und ob in diesem Fall die in den fünf Jahren vor der Investition verzeichneten mittleren Jahreszuwachsraten des sichtbaren Verbrauchs im selben Zeitraum über der mittleren jährlichen Wachstumsrate des Bruttoinlandsprodukts im EWR lagen.

83.

Deutschland macht geltend, dass zur Bestimmung der sich aus dem geförderten Vorhaben ergebenden Kapazitätserhöhung ausschließlich die Nettokapazitätserhöhung zu berücksichtigen sei.

84.

Wie aus Tabelle I hervorgeht, beträgt die Nettokapazitätserhöhung (technische Maximalkapazität) für das Segment A0 […] Fahrzeuge pro Tag, für das Segment A […] Fahrzeuge pro Tag und für das Segment B […] Fahrzeuge pro Tag. Nachstehende Tabelle stellt diese Nettoerhöhung im Verhältnis zum sichtbaren Verbrauch im EWR im Jahr vor der Investition (2008) dar. Der nach Punkt 68 Buchstabe b der Regionalbeihilfeleitlinien geltende Schwellenwert von 5 % bezüglich der Nettokapazitätserhöhung ist für das Segment A0 mit […] % erkennbar überschritten. Deutschland hat eine Zusage des Beihilfeempfängers vorgelegt, der zufolge die Produktion des Beihilfeempfängers auf ein die technischen Möglichkeiten unterschreitendes Volumen beschränkt und […] Fahrzeuge pro Tag nicht übersteigen wird. Das entspricht […] % des sichtbaren Verbrauchs im EWR für Fahrzeuge des Segments A0. (Eine vergleichbare Zusage wurde auch für die maximale Produktionsmenge in den Segmenten A und B vorgelegt; nähere Angaben dazu in runden Klammern.)

Tabelle IV

Zusätzliche lokale Nettokapazität in % der auf dem Pkw-Markt produzierten Gesamtmenge in den relevanten Segmenten im Jahr 2008

Segment

Kapazität pro Tag vor der Investition

Technische Maximalkapazität pro Tag

(Zusage bezügl. Höchstmenge)

Kapazitätserhöhung pro Tag

(Zusage bezügl. Höchstmenge)

Anzahl Arbeitstage

Technische Höchstkapazität pro Jahr

(Zusage bezügl. Höchstmenge)

Sichtbarer Verbrauch im EWR (2008)

Kapazitätserhöhung

(Zusage bezügl. Höchstmenge)

A0

[…]

[…] ([…])

[…] ([…])

230

[…] ([…])

4 588 499

[> 5]% ([< 5]%)

A

[…]

[…] ([…])

[…] ([…])

230

[…] ([…])

6 026 726

[< 5] % ([< 5] %)

B

[…]

[…] ([…])

[…] ([…])

230

[…] ([…])

2 841 047

[< 5] % ([< 5] %)

85.

Beim derzeitigen Sachstand ist die Kommission jedoch nicht überzeugt, dass zur Anwendung des Kriteriums nach Punkt 68 Buchstabe b der Regionalbeihilfeleitlinien die Nettokapazitätserhöhung statt der Bruttokapazitätserhöhung heranzuziehen ist. Zweck des Kriteriums ist die Bestimmung der Fälle, in denen eine eingehende Prüfung erforderlich ist, nicht jedoch die Vorwegnahme eines Ergebnisses zur Vereinbarkeit einer Beihilfe. Der Beihilfegesamtbetrag wird auf der Grundlage der Gesamtinvestitionskosten und nicht des für eine Kapazitätserhöhung erforderlichen Anteils der förderfähigen Kosten berechnet.

86.

Tabelle V stellt die Nettokapazitätserhöhung in der in Rede stehenden Sache im Verhältnis zum sichtbaren Verbrauch im EWR im Jahr vor der Investition (2008) dar. Der nach Punkt 68 Buchstabe b der Regionalbeihilfeleitlinien geltende Schwellenwert von 5 % wird auch in den Segmenten A und B erkennbar überschritten.

Tabelle V

Geschaffene Bruttokapazität in % der auf dem Pkw-Markt produzierten Gesamtmenge in den relevanten Segmenten im Jahr 2008

Segment

Kapazität pro Tag vor der Investition

Technische Maximalkapazität pro Tag

(Zusage bezügl. Höchstmenge)

Kapazitätserhöhung pro Tag

(Zusage bezügl. Höchstmenge)

Anzahl Arbeitstage

Technische Höchstkapazität pro Jahr

(Zusage bezügl. Höchstmenge)

Sichtbarer Verbrauch im EWR (2008)

Kapazitätserhöhung

(Zusage bezügl. Höchstmenge)

A0

[…]

[…] ([…])

[…] ([…])

230

[…] ([…])

4 588 499

[> 5]% ([< 5] %)

A

[…]

[…] ([…])

[…] ([…])

230

[…] ([…])

6 026 726

[> 5]% ([> 5] %)

B

[…]

[…] ([…])

[…] ([…])

230

[…] ([…])

2 841 047

[> 5]% ([> 5] %)

87.

Ohne ihrem Ergebnis zur Verwendung der Netto- oder der Bruttokapazitätserhöhung im Rahmen des förmlichen Prüfverfahrens vorzugreifen, kann die Kommission beim derzeitigen Verfahrensstand nicht ausschließen, dass der Schwellenwert nach Punkt 68 Buchstabe b der Regionalbeihilfeleitlinien überschritten ist.

88.

Daher muss die Kommission anhand der mittleren Jahreszuwachsraten (Compound Annual Growth Rate — CAGR) des sichtbaren Verbrauchs des betreffenden Produkts feststellen, ob sich der Markt im EWR unterdurchschnittlich entwickelt. Deutschland hat hierzu folgende Angaben gemacht:

EWR

2008

2003

CAGR

A0

4 588 499

4 912 580

–1,36 %

A

6 026 726

5 841 504

0,63 %

B

2 841 047

3 459 067

–3,86 %

A0 bis B

13 456 272

14 213 151

–1,09 %

Quelle: POLK 05/2011

89.

Wie zu erkennen ist, lag die mittlere Jahreszuwachsrate in jedem Segment unter der mittleren Jahreszuwachsrate des BIP im EWR im selben Zeitraum (d. h. unter 2,23 %).

90.

Folglich kann die Kommission beim derzeitigen Sachstand nicht ausschließen, dass das Investitionsvorhaben in einem Markt mit unterdurchschnittlicher Entwicklung zu einer über 5 % des sichtbaren Verbrauchs des betreffenden Produkts hinausgehenden Kapazitätserhöhung führen wird.

4.   WETTBEWERBSRECHTLICHE BEDENKEN UND GRÜNDE FÜR DIE ERÖFFNUNG DES VERFAHRENS

91.

Aus vorstehend dargelegten Gründen zweifelt die Kommission nach einer vorläufigen Prüfung daran, dass die angemeldete Beihilfe die in Punkt 68 der Regionalbeihilfeleitlinien genannten Schwellenwerte einhält.

92.

Die Kommission stimmt in folgenden Punkten nicht mit Deutschland überein:

a)

Abgrenzung des sachlich relevanten Markts für die in Rede stehenden Pkw-Modelle: Beim derzeitigen Sachstand zweifelt die Kommission daran, dass anstelle der einzelnen Pkw-Segmente A0, A und B (POLK-Segmentierung) die vorgeschlagene Segmentgruppe als sachlich relevanter Markt angesehen werden kann.

b)

Abgrenzung des räumlich relevanten Marktes: Beim derzeitigen Sachstand zweifelt die Kommission daran, dass der räumliche Markt im Fahrzeugsegment allgemein und in den in Rede stehenden Segmenten größer als der EWR-Markt ist.

93.

Ferner bleibt für die Kommission offen, ob leichte Nutzfahrzeuge (LCV) demselben sachlichen Markt/Produktmarkt angehören wie Pkw (PCV) (19).

94.

Angesichts der Tatsache, dass die betreffenden Märkte sich unterdurchschnittlich entwickeln und in relativen bzw. absoluten Zahlen schrumpfen, erinnert die Kommission an dieser Stelle nochmals an die bereits zum Ausdruck gebrachten Zweifel, dass die durch das Investitionsvorhaben geschaffene und durch Daten über den sichtbaren Verbrauch belegte Kapazitätserhöhung nicht 5 % des Marktvolumens vor der Investition übersteigt. Nach Punkt 70 der Regionalbeihilfeleitlinien obliegt die Beweislast dafür, dass die unter Punkt 68 Buchstaben a und b genannten Schwellenwerte nicht überschritten sind, dem Mitgliedstaat.

95.

Des Weitern fragt sich die Kommission, ob ein am selben Produktionsstandort parallel laufendes gefördertes Investitionsvorhaben, in dessen Rahmen Pressteile hergestellt werden, die auch in den in Rede stehenden Fahrzeugen zum Einsatz kommen sollen, nicht zusammen mit dem in Rede stehenden Investitionsvorhaben eine Einzelinvestition bildet.

96.

Folglich ist die Kommission verpflichtet, alle erforderlichen Konsultationen durchzuführen und daher das Verfahren nach Artikel 108 Absatz 2 AEUV zu eröffnen. Beteiligte, auf die sich die Gewährung der Beihilfe auswirken kann, erhalten auf diese Weise Gelegenheit zur Stellungnahme. Die Kommission wird in ihrem abschließenden Beschluss sowohl die Angaben des betreffenden Mitgliedstaats als auch die von Beteiligten übermittelten Informationen berücksichtigen.

97.

Sollte es der Kommission anhand der Stellungnahmen, die zur Eröffnung des förmlichen Prüfverfahrens eingehen, nicht möglich sein, zweifelsfrei festzustellen, dass die in Punkt 68 Buchstaben a und b genannten Schwellenwerte nicht überschritten werden, wird sie eine eingehende Prüfung des Investitionsvorhabens auf der Grundlage der Mitteilung der Kommission betreffend die Kriterien für die eingehende Prüfung staatlicher Beihilfen mit regionaler Zielsetzung zur Förderung großer Investitionsvorhaben durchführen (20).

98.

Der Mitgliedstaat und die Beteiligten werden aufgefordert, in ihren Stellungnahmen zum Eröffnungsbeschluss alle Angaben zu übermitteln, die für eine eingehende Prüfung erforderlich sind, und, wie in der Mitteilung beschrieben, alle geeigneten Informationen und Unterlagen vorzulegen.

99.

Auf der Grundlage der zu den genannten Aspekten übermittelten Informationen wird die Kommission die positiven und negativen Auswirkungen der Beihilfe abwägen, indem sie die Auswirkungen insgesamt in einer Weise prüft, die den Abschluss des förmlichen Prüfverfahrens erlaubt.

5.   BESCHLUSS

100.

Aus vorstehenden Gründen fordert die Kommission Deutschland im Rahmen des Verfahrens nach Artikel 108 Absatz 2 AEUV auf, innerhalb eines Monats nach Eingang dieses Schreibens Stellung zu nehmen und alle für die Würdigung der Beihilfemaßnahme sachdienlichen Informationen zu übermitteln. Deutschland wird aufgefordert, unverzüglich eine Kopie dieses Schreibens an den potenziellen Beihilfeempfänger weiterzuleiten.

101.

Die Kommission erinnert Deutschland an die aufschiebende Wirkung von Artikel 108 Absatz 3 AEUV und verweist auf Artikel 14 der Verordnung (EG) Nr. 659/1999 des Rates, wonach alle rechtswidrigen Beihilfen unter Umständen vom Empfänger zurückzufordern sind.

102.

Die Kommission weist Deutschland darauf hin, dass sie die Beteiligten durch Veröffentlichung des vorliegenden Schreibens und einer aussagekräftigen Zusammenfassung dieses Schreibens im Amtsblatt der Europäischen Union von dem Vorgang in Kenntnis setzen wird. Außerdem wird sie die Beteiligten in den EFTA-Staaten, die das EWR-Abkommen unterzeichnet haben, durch die Veröffentlichung einer Bekanntmachung in der EWR-Beilage zum Amtsblatt der Europäischen Union und die EFTA-Überwachungsbehörde durch die Übermittlung einer Kopie dieses Schreibens in Kenntnis setzen. Alle Beteiligten werden aufgefordert, innerhalb eines Monats ab dem Datum dieser Veröffentlichung Stellung zu nehmen.“


(1)  Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13.

(2)  Oznámenie Komisie o kritériách pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty, Ú. v. EÚ C 223, 16.9.2009, s. 3.

(3)  Leitlinien für staatliche Beihilfen mit regionaler Zielsetzung (ABl. C 54 vom 4.3.2006, S. 13).

(4)  Siehe Entscheidung der Kommission vom 8. November 2006 in der Beihilfesache N 459/06 — Nationale Fördergebietskarte für Deutschland 2007-2013 (ABl. C 295 vom 5.12.2006, S. 6).

(5)  Die Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH ist Eigentümerin von Immobilien, die im Rahmen von Leasing-Verträgen von der Volkswagen Sachsen GmbH genutzt werden. Begünstigte der Investition in unbewegliches Vermögen (Grundstücke, Immobilien) ist die Volkswagen Sachsen Immobilienverwaltungs GmbH.

(6)  Geschäftsgeheimnis.

(7)  POLK gehört, wie Global Insight, zu den wichtigsten Informationsdiensten für Analysen des Fahrzeugmarktes.

(8)  Bei 230 Arbeitstagen/Jahr liegt die Jahreskapazität bei […] x 230.

(9)  In diesem Beschluss beruht die Berechnung der Gegenwartswerte auf einem Basissatz von 1,45 % (anwendbar am Datum der Anmeldung), dem 100 Basispunkte hinzuzurechnen sind (Mitteilung der Kommission über die Änderung der Methode zur Festsetzung der Referenz- und Abzinsungssätze, ABl. C 14 vom 19.1.2008, S. 6).

(10)  Vgl. Fußnote 4.

(11)  Kurzbeschreibungen des Investitionszulagengesetzes 2007 und des Investitionszulagengesetzes 2010 wurden unter Aktenzeichen XR 6/07 (ABl. C 41 vom 24.2.2007, S. 9) bzw. X 167/08 (ABl. C 280 vom 20.11.2009, S. 5) bei der Kommission registriert.

(12)  Die Kurzbeschreibung des 36. Rahmenplans der Gemeinschaftsaufgabe ‚Verbesserung der regionalen Wirtschaftsstruktur‘ wurde unter Aktenzeichen XR 31/07 (ABl. C 102 vom 5.5.2007, S. 11) bei der Kommission registriert.

(13)  ABl. C 244 vom 1.10.2004, S. 2.

(14)  Das Werk Zwickau konkurriert mit anderen VW-Werken um eine weitere Investition in Höhe von […] Mio. EUR für das […], die gesondert angemeldet werden wird, sofern der Schwellenwert, ab dem eine Anmeldung erforderlich ist, erreicht wird.

(15)  34.10.12.00, 34.10.13.00, 34.30.11.00 und 34.30.12.00.

(16)  Entscheidung vom 29.4.2009 in der Beihilfesache N 635/08 — Italien — Großes Investitionsvorhaben — Fiat Sizilien (ABl. C 219 vom 12.9.2009, S. 3); dort heißt es in Erwägungsgrund 76, dass zusätzlich zu zusammengefassten Segmenten auch das einzelne Segment, dem das in Rede stehende Modell zugeordnet wird, als möglicher sachlich relevanter Markt berücksichtigt werden sollte. Siehe auch C 31/09 (ex N 113/09) — Ungarn — Großes Investitionsvorhaben — Beihilfe für Audi Hungaria Motor Kft; dort wird in Erwäghungsgrund 84 ebenfalls darauf hingewiesen, dass jedes der Segmente von A00 bis E einen plausiblen sachlich relevanten Markt bildet; in diesem Beschluss werden die Marktanteile für jedes einzelne Segment untersucht. Siehe auch die Entscheidung der Kommission vom 17.6.2009 in der Beihilfesache N 473/08 Ford España (ABl. C 19 vom 26.1.2010, S. 5) und in der Beihilfesache N 767/07 Ford Craoiva (ABl. C 238 vom 17.9.2008, S. 4).

(17)  SA.27913 — Staatliche Beihilfe C 31/09 — Ungarn — Großes Investitionsvorhaben — Beihilfe für Audi Hungaria Motor Kft.; Entscheidung vom 28.10.2009 (K(2009) 8131) in der Beihilfesache C 31/09 (ABl. C 64 vom 16.3.2010, S. 15); Beschluss zur Ausweitung des Verfahrens vom 6. Juli 2010 (K(2010) 4474 in der Beihilfesache C 31/09 (ABl. C 243 vom 10.9.2010, S. 4).

(18)  SA30340 — C/11 (ex. N 38/10) — Großes Investitionsvorhaben — Fiat Powertrain Technologies Poland, Beschluss vom 9.2.2011 (ABl. C 151 vom 21.5.2011, S. 5).

(19)  Siehe Erwägungsgrund (58).

(20)  Mitteilung der Kommission betreffend die Kriterien für die eingehende Prüfung staatlicher Beihilfen mit regionaler Zielsetzung zur Förderung großer Investitionsvorhaben (ABl. C 223 vom 16.9.2009, S. 3).


10.12.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 361/29


Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.6414 – Itochu/Tessenderlo Chemie/Siemens Project Ventures/T-Power JV)

Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní

(Text s významom pre EHP)

2011/C 361/10

1.

Komisii bolo 5. decembra 2011 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Power Kerstel Limited („Kerstel“, Anglicko/Wales), ktorý je dcérskou spoločnosťou vo výhradnom vlastníctve podnikov Itochu Corporation („Itochu“, Japonsko), Tessenderlo Chemie N.V. („TC“, Belgicko) a podniku Siemens Project Ventures Gmbh („SPV“, Nemecko), ktorý je dcérskou spoločnosťou podniku Siemens AG („Siemens“, Nemecko), získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách prostredníctvom kúpy akcií spoločnú kontrolu nad podnikom T-Power N.V. („T-Power“, Belgicko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

Itochu/Kerstel: holdingová spoločnosť podnikov pôsobiacich v mnohých priemyselných odvetviach vrátane projektov v oblasti energetiky,

TC: výroba špeciálnych produktov,

Siemens/SPV: investície do významných projektov v oblasti infraštruktúry a ich rozvoj vrátane výroby zariadení pre odvetvie elektrickej energie,

T-Power: výroba a veľkoobchodný predaj elektrickej energie v Belgicku.

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6414 – Itochu/Tessenderlo Chemie/Siemens Project Ventures/T-Power JV na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition

Merger Registry

J-70

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË


(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie ES o fúziách“).

(2)  Ú. v. EÚ C 56, 5.3.2005, s. 32 („Oznámenie o zjednodušenom postupe“).