A.

keďže demokracia nie je na rovnakej úrovni ako hospodársky rozvoj, keďže krajiny AKT a EÚ majú spoločné všeobecné hodnoty a zásady v oblasti demokracie, dobrej správy a ľudských práv a keďže demokracia je spoločný cieľ ťažiska spolupráce krajín EÚ a AKT,

B.

keďže demokracia je politický systém, v ktorom je zvrchovanosť vecou občanov,

C.

keďže demokracia neznamená iba plnenie teoretických podmienok slobody, ale je to tiež funkčný systém, ktorý poskytuje spravodlivé a dostupné prostriedky pre všetkých občanov na zlepšenie ich každodenného života; keďže Európska únia by si mala uvedomovať častú kritiku, že pri posudzovaní situácie v tretích krajinách sa niekedy príliš zameriava na teoretické aspekty demokracie a zabúda preskúmať mieru dosiahnutia skutočnej demokratickej spoločnosti,

D.

keďže úsilie o dosiahnutie hospodárskej a sociálnej stability nesmie zatieniť demokratické zásady,

E.

keďže slobodné a spravodlivé voľby sú nevyhnutné, ale pre pravú demokraciu nedostatočné, pretože demokracia je stále úsilie vyžadujúce dodržiavanie plurality, väčšinového pravidla a práv menšín, zásad právneho štátu a právneho rámca, v rámci ktorého nemôže ani jedna strana zmeniť ústavu vo svoj vlastný prospech,

F.

keďže ústavné zákony o postúpení právomoci a základných práv musia byť vždy jasné a nesmú byť prípadným predmetom náhodného výkladu,

G.

keďže povolebné zostavenie vlády je pre demokraciu často veľkou výzvou, najmä ak sú vytvorené dohody o rozdelení moci,

H.

keďže veľkým spoločným záujmom krajín EÚ aj AKT je stály rozvoj demokracie a vytvorenie správne fungujúceho konštitucionalizmu,

I.

keďže parlamentná demokracia môže jednoduchšie fungovať na základe ľudského, hospodárskeho a sociálneho rozvoja,

J.

keďže integrita verejných vecí a riadenia verejných prostriedkov je ťažiskom dobrej správy a právneho štátu; keďže politickí vodcovia musia byť politicky a právne zodpovední za súkromné privlastnenie verejných prostriedkov,

K.

keďže všeobecne sa musia uplatňovať rovnaké zásady a nesmú podliehať osobitným vnútroštátnym alebo regionálnym „normám“,

1.

zdôrazňuje, že pevná demokracia sa zakladá na univerzálnosti práv, rovnosti všetkých občanov pred zákonom a slobode jednotlivca; zdôrazňuje, že je nevyhnutné rešpektovať všetky kultúry, náboženstvá a etnické skupiny v krajine;

2.

pripomína, že demokratické systémy sa zakladajú na ústave a súvisiacej jurisdikcii, a zdôrazňuje význam zabezpečenia dodržiavania zásady nezávislosti súdnictva;

3.

zdôrazňuje, že rovnováha medzi právomocami (exekutíva, súdnictvo, zákonodarstvo) je základným predpokladom vykonávania demokracie;

4.

zdôrazňuje význam pravidelných konzultácií s občanmi prostredníctvom slobodných, spravodlivých a nenarušených volieb a referend, ktorým predchádza rozsiahla informačná kampaň a diskusie;

5.

zdôrazňuje význam pluralitného systému politických strán a jasného vymedzenia postavenia opozície;

6.

zdôrazňuje spoločné hodnoty a ciele krajín EÚ a AKT, pokiaľ ide o demokraciu a dobrú správu; zdôrazňuje však, že všetky krajiny majú svoje kultúrne a historické osobitosti a že je nevyhnutné rešpektovať tieto rozdiely;

7.

zdôrazňuje, že spoločnosť nemôže byť skutočne demokratická bez nezávislých, slobodných a pluralitných médií;

8.

vyzýva na ostražitosť v súvislosti s volebnými systémami v členských štátoch EÚ aj AKT; varuje pred postupmi, ako sú napríklad machinácie s hranicami volebných obvodov, manipulácia s volebnými zoznamami, zaujatosť ústavných sudcov alebo sudcov vo volebných sporoch a také formovanie alebo zmeny ústavy, aby zodpovedali cieľom tých, ktorí majú moc;

9.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby voľby a zastupiteľská demokracia neboli problémom, ale riešením, a to znamená, že

10.

zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť každodenné problémy, ako napríklad chudobu, nedostatočný prístup k zdravotníctvu a korupciu, ktoré prispievajú k tomu, že občania sa domnievajú, že demokracia nezlepšila ich bežný život;

11.

zdôrazňuje význam jasnej rovnováhy a rozdelenia moci;

12.

odporúča, aby sa v ústavách jasne vymedzili pravidlá rozdelenia moci a určil príslušný inštitucionálny rámec; vyjadruje výhrady k pružným ústavám, ktoré často podliehajú zmenám a doplneniam;

13.

zdôrazňuje nevyhnutnú úlohu parlamentov pri monitorovaní exekutívy;

14.

dúfa, že Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ bude hrať kľúčovú úlohu pri výmene stanovísk, skúseností a osvedčených postupov v oblasti parlamentnej činnosti;

15.

podporuje zavedenie inštitúcií a mechanizmov, ktoré zabránia vzniku monopolov bohatstva a korupcie;

16.

odporúča jasne vymedziť pravidlá politického nástupníctva a zároveň varuje pred ústavami, ktoré je možné ľahko zmeniť a doplniť;

17.

zastáva názor, že je potrebné navrhnúť ústavné základné práva tak, aby všetky dovolené obmedzenia boli jasne vymedzené a obmedzené a aby prísne podliehali všeobecnému záujmu;

18.

uznáva, že aj keď dohody o rozdelení moci môžu byť užitočné v prípade vážnej krízy, tieto opatrenia by sa mali prijať iba za mimoriadnych okolností a na obmedzenú dobu; zdôrazňuje, že v dôsledku rozdelenia moci môže chýbať skutočná, kritická opozícia, ako je to napríklad v Zimbabwe a Keni; zdôrazňuje, že rozdelenie moci je odlišné od koaličnej vlády;

19.

varuje, že rozdelenie moci v rámci dohody o rozdelení moci sa nikdy jasne nevymedzuje, a preto vzniká ešte viac konfliktov s rizikom, že sa nebude brať do úvahy názor občianskej spoločnosti, keďže uvedené dohody sú často dohodami medzi elitami politických strán;

20.

zdôrazňuje, že pre vykonávanie demokracie je rozhodujúce postavenie opozície, ako aj prísne pravidlá o financovaní politických strán;

21.

pripomína, že počas volebných kampaní je nevyhnutné prísne kontrolovať rozdelenie štátnych zdrojov;

22.

zdôrazňuje, že všetky voľby musia byť slobodné, spravodlivé a nenarušené a že je nevyhnutné dôsledne rešpektovať ich výsledky; zdôrazňuje, že úsilie o využitie volieb ako nástroja ohrozuje demokraciu;

23.

víta vyšší počet demokratických volieb na africkom kontinente a zároveň naliehavo žiada, aby sa pokračovalo v dôslednom monitorovaní volieb, a to nielen počas volieb a pred nimi, ale takisto, a predovšetkým, po voľbách, a opakovane pripomína hlavnú úlohu nezávislých národných volebných komisií vrátane finančnej podpory; zdôrazňuje, že národné volebné komisie majú často nedostatočné zdroje; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby príslušné vnútroštátne a medzinárodné orgány monitorovali voľby;

24.

odporúča, aby sa na podporu demokracie prijali prostredníctvom súboru osobitných pravidiel a kvalitného systému vzdelávania opatrenia, ktoré zabezpečia vznik občianstva vo všetkých jeho politických, hospodárskych a sociálnych rozmeroch;

25.

zdôrazňuje pozitívnu úlohu armády v Guinei a Nigeri pri zabezpečení prechodu k demokracii; dúfa, že ani jeden člen prechodných orgánov nebude kandidovať vo voľbách smerujúcich k návratu demokracie;

26.

odsudzuje nedostatočné záväzky niektorých vedúcich predstaviteľov krajín AKT, ktoré sa týkajú demokratických hodnôt a ktoré sú často vyjadrené v nadvláde posvätnej zvrchovanosti tradície;

27.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným počtom pozorovateľských skupín EÚ v minulých voľbách, napríklad v posledných voľbách v Rwande, a vyzýva na zvýšenie počtu samostatných misií AKT – EÚ v budúcnosti, v ktorých sa spoja rozsiahle a odlišné skúsenosti obidvoch strán; zdôrazňuje významnú pridanú hodnotu spolupráce medzi národnými zástupcami krajín AKT a EÚ počas uvedených misií;

28.

vyjadruje poľutovanie nad ohrozením demokracie korupciou, a to aj v rámci EÚ;

29.

varuje pred ústavnými reformami alebo volebnými zmenami zavedenými na legislatívnej úrovni tesne pred nadchádzajúcimi voľbami a zdôrazňuje, že tieto zmeny môžu mať vplyv na výsledky hlasovania;

30.

na druhej strane oceňuje čoraz pevnejšie postavenie parlamentov v niektorých krajinách, čoho pozoruhodným príkladom je mimoriadny odpor parlamentu Nigérie k úprave ústavy pre tretie prezidentské volebné obdobie v roku 2006; podporuje pravidelné konzultácie a posudzovanie stanovísk národných parlamentov;

31.

víta pokojné prezidentské voľby v Nigérii, ktoré sa konali v marci 2011, a zdôrazňuje, že je to medzník v procese prechodu k demokracii; podobne víta dobre zorganizované a pokojné referendum o nezávislosti južného Sudánu, ktoré sa konalo v januári 2011 a v ktorom obidve strany vyjadrili vôľu riešiť otázku nezávislosti pokojnou cestou;

32.

odsudzuje konanie odchádzajúceho prezidenta Pobrežia Slonoviny Laurenta Gbagba, ktorý neprijal výsledky vyhlásené Nezávislou volebnou komisiou a potvrdené OSN;

33.

podporuje právo občanov na vyjadrenie svojej vôle zmeniť politickú scénu prostredníctvom pokojných demonštrácií a podporuje demokratické hnutia masových demonštrácií ľudí žijúcich v diktatúre; odsudzuje každé neprimerané použitie ozbrojených síl na potlačenie týchto demonštrácií;

34.

víta vstúpenie do platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá rozširuje právomoci Európskeho parlamentu s cieľom zlepšiť demokratický rozmer jeho činností;

35.

vyzýva všetky krajiny, aby ratifikovali Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v niektorých krajinách AKT nie sú dostatočne zaručené sloboda myslenia ani kultúrne práva; vyzýva na spoločné rokovania členských štátov EÚ a krajín AKT o týchto otázkach;

36.

podporuje úsilie a uznáva význam činnosti Africkej únie, Karibského spoločenstva (Caricom), organizácie Comesa, Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) a Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC) a oceňuje iniciatívy, ako napríklad PIANZEA (2); zdôrazňuje, že sú nevyhnutné konkrétne opatrenia, ako napríklad ďalšie školenie volebných pozorovateľov v rámci IGAD a SADC;

37.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné prostredníctvom vzdelávania a rekvalifikácie posilniť vnútornú kapacitu tých, ktorí budú viesť demokratické inštitúcie a orgány (ústavný súd, nezávislé národné volebné komisie), ktoré sa budú podieľať na voľbách, a to s cieľom zjednodušiť, kde je to možné, rôzne činnosti v rámci volebného procesu a zabrániť nedostatkom, ktorých výsledkom sú často veľké povolebné krízy;

38.

vyzýva na zlepšenie vzdelávania o pojme demokracia v krajinách AKT a EÚ; zaväzuje sa preskúmať prípadné opatrenia v rámci Spoločného parlamentného zhromaždenia;

39.

nabáda členské štáty EÚ a AKT, aby sa usilovali o výmenu osvedčených postupov v oblasti ústavného práva, napríklad prostredníctvom vzájomných výmenných misií na úrovni odborníkov;

40.

zaväzuje sa pokračovať v monitorovaní demokratického vývoja a opakovane potvrdzuje, že je nevyhnutné prijať primerané opatrenia podľa článku 96 Dohody z Cotonou, ak niektorý členský štát EÚ alebo AKT nesplní svoje povinnosti, ako nedávno konala Rada EÚ v súvislosti s Madagaskarom a Fidži;

41.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade AKT – EÚ, Európskej komisii, Komisii Africkej únie a Panafrickému parlamentu.

A.

keďže spolupráca AKT a EÚ na financovaní rozvoja je partnerstvo založené na rozvojových stratégiách štátov AKT a na vzájomných pávach a povinnostiach v záujme zabezpečenia účinnosti a koordinácie pomoci,

B.

keďže darcovia a rovnako aj partnerské krajiny chcú reagovať na vynárajúce sa otázky účinnosti pomoci, aby tak oficiálna rozvojová pomoc (ODA) v plnej miere vyústila do pozitívnych vplyvov na životy ľudí, a to odstránením chudoby a podporovaním mieru a prosperity,

C.

keďže rozpočtová podpora sa stáva čoraz dôležitejšou formou poskytovania pomoci a keďže cieľom Európskej komisie je zvýšiť jej objem z 25 % plánovateľných finančných prostriedkov v rámci 9. ERF na takmer 50 % plánovateľných finančných prostriedkov v rámci 10. ERF,

D.

keďže rozpočtová podpora prispieva k zvyšovaniu úrovne viazanosti a vyplateniu zdrojov ERF v mnohých krajinách AKT,

E.

keďže v roku 2009 predstavovala rozpočtová podpora 28 % (2,32 miliardy EUR) všetkých záväzkov z rozpočtu EÚ a ERF a keďže všeobecná rozpočtová podpora dosiahla výšku 860 miliónov EUR, čo predstavuje 35 % všetkých nových operácií v oblasti rozpočtovej podpory (všetci príjemcovia sú krajiny AKT), zatiaľ čo odvetvová rozpočtová podpora predstavovala 33 % nových záväzkov v súvislosti s rozpočtovou podporou pre AKT; keďže objem a smerovanie rozpočtovej podpory poskytovanej dvojstranne členskými štátmi EÚ sa značne odlišuje,

F.

keďže jedným z cieľov rozpočtovej podpory je zlepšovať politický dialóg medzi darcami a príjemcami, pretože sa uskutočňuje v rámci darcovsko-prijímateľského partnerstva na úrovni stanovenia priorít a hodnotenia, čo prispieva k zosúladeniu príspevkov darcov s vlastnými potrebami a prioritami krajiny, a to s cieľom podporovať stratégie znižovania chudoby či odvetvové stratégie, ktoré sú výsledkom vnútroštátnych snáh,

G.

keďže rozpočtová podpora v súlade so zásadou vlastnej zodpovednosti využíva systémy krajín (namiesto zdvojovania štruktúr a inštitúcií v partnerskej krajine) s cieľom zvyšovať predvídateľnosť a zamedziť roztrieštenosti pomoci, byrokracii a transakčným nákladom darcovských aj partnerských krajín,

H.

keďže je stále potrebná užšia spolupráca darcov a keďže rozpočtová podpora umožňuje lepšiu harmonizáciu opatrení darcov,

I.

keďže rozpočtová podpora sa vníma ako politicky citlivá otázka, ale je nástrojom pomoci, ktorý by nemal byť preťažený politickými požiadavkami,

J.

keďže rozpočtová podpora by sa nemala poskytovať v prípade preukázanej korupcie,

K.

keďže rozpočtová podpora môže prispieť k budovaniu inštitucionálnej kapacity a zlepšovaniu zodpovednosti a kontroly domácimi zúčastnenými stranami; keďže je však jej úspech podmienený schopnosťou vlád plánovať, vykonávať a zodpovedať sa za svoje verejné výdavky; keďže pre riadenie majú rozhodujúci význam požiadavky na zodpovednosť vychádzajúce z domácich radov,

L.

keďže je nevyhnutné, aby sa občianska spoločnosť dostatočne zapájala do dialógu o rozpočtovej podpore, vykonávania programov, ktoré sa tejto podpory týkajú, a hodnotenia rozpočtových výdavkov, a keďže parlamenty sú predtým, ako aj potom v plnej miere povinné vykonávať svoju úlohu v oblasti kontroly a hodnotenia; keďže audítorské orgány majú dôležitú úlohu pri monitorovaní a audite rozpočtovej podpory,

1.

zdôrazňuje, že rozpočtová podpora by sa ako prostriedok finančnej pomoci pre rozvoj mala zamerať na znižovanie chudoby a dosahovanie rozvojových cieľov tisícročia, a to prostredníctvom verejných výdavkov stúpajúcich udržateľným spôsobom, a môže byť účinná iba vtedy, ak obaja partneri prevezmú svoje záväzky v rámci skutočného partnerstva;

2.

žiada darcovské krajiny, aby zvýšili pomoc poskytovanú cez rozpočtové systémy krajín na sľúbených 50 % a zohľadnili pritom kritériá oprávnenosti; vyzýva Európsku komisiu a zainteresované krajiny AKT, aby sa usilovali o uzatvorenie zmlúv súvisiacich s rozvojovými cieľmi tisícročia;

3.

vyzýva Komisiu, aby využívala rozpočtovú podporu ako svoju hlavnú formu pomoci pod podmienkou, že sú splnené kritériá oprávnenosti stanovené v Dohode z Cotonou, a nabádala ku kolektívnemu cieľu EÚ v oblasti rozpočtovej podpory;

4.

vyzýva Komisiu, aby na úrovni krajín vykonala hodnotenia možných rizík a výhod rozpočtovej podpory a podelila sa o ne s darcami a príjemcami, čím umožní rozhodnúť o rámci, rozsahu, rozvrhnutí a úlohe rozpočtovej podpory v danej partnerskej krajine; v tejto súvislosti si všíma, že značné objemy rozpočtovej podpory môžu byť problematické, ak neexistuje makroekonomická stabilita a základná fiškálna disciplína;

5.

vyzýva EÚ, aby so zlepšovaním kapacity v partnerských krajinách prijala dynamický a prírastkový prístup k rozpočtovej podpore;

6.

vyzýva EÚ, aby vypracovala a riadila rozpočtovú podporu, ktorá sa bude usilovať využiť vzájomné dopĺňanie s ďalšími formami pomoci a bude presadzovať súlad a koordináciu rôznych nástrojov všeobecnej a odvetvovej rozpočtovej podpory; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv decentralizácie časti rozpočtovej podpory;

7.

vyzýva darcov, aby zlepšili koordináciu a predvídateľnosť pomoci a aby zjednodušili postupy; zdôrazňuje, že darcovia rozpočtovej podpory by mali byť pripravení na dlhodobú zaangažovanosť s partnerskými krajinami v duchu súdržnosti politík v záujme rozvoja;

8.

povzbudzuje Komisiu, aby si v otázke kritérií oprávnenosti udržala dynamický prístup; žiada, aby boli s krajinami AKT na základe dôkladného dialógu dohodnuté ukazovatele výkonnosti a aby sa merali v závislosti od výsledkov dosiahnutých pri odstraňovaní chudoby a plnení rozvojových cieľov tisícročia, ako aj v ostatných prioritných oblastiach, na ktorých sa spoločne dohodli darcovské a prijímajúce krajiny;

9.

zdôrazňuje, že rozpočtová podpora by nemala byť politicky podmienená a mal by sa uskutočniť politický dialóg na úrovni celkovej spolupráce a partnerstva, a nie v rámci individuálnych nástrojov pomoci, ako je rozpočtová podpora; zdôrazňuje však význam politického dialógu na vysokej úrovni v záujme efektívneho využívania rozpočtovej podpory;

10.

vyzýva EÚ, aby systematicky predkladala otázku parlamentného dohľadu nad rozpočtovou podporou v rámci politického dialógu; pripomína, že začlenenie pomoci do rozpočtu je kľúčovým krokom k zvýšeniu parlamentnej kontroly pomoci; vyzýva vlády prijímajúcich krajín, aby svojim parlamentom poskytli informácie potrebné na to, aby mohli brať výkonnú moc na zodpovednosť, a vyzýva poslancov, aby využívali svoje existujúce právomoci;

11.

vyzýva partnerské krajiny, aby rozpočtovú podporu zakladali na spoľahlivých a podrobných vnútroštátnych plánoch znižovania chudoby, a prijímajúce krajiny, aby využívali finančné prostriedky na zlepšenie všeobecného prístupu k základným verejným službám a znižovanie miery chudoby;

12.

žiada, aby sa na všetkých ministerstvách budovali kapacity, a tak sa viac posilnilo postavenie najchudobnejších a zvýšila sa účinnosť strategických výdavkov, najmä v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, zamestnanosti, poľnohospodárstva a infraštruktúry;

13.

vyzýva EÚ, aby uplatňovala rodové hľadisko tým, že bude používať rodovo diferencované ukazovatele, a partnerské krajiny, aby do rozpočtového postupu zaradili rodové hľadisko a podporovali dialóg s organizáciami žien;

14.

zdôrazňuje, že rozpočtová podpora by nemala byť zviazaná s plnením hospodárskych podmienok, ktoré môžu brzdiť rozvoj krajín AKT;

15.

pripomína, že systematické posilňovanie verejných financií je dôležitou súčasťou širokej protikorupčnej stratégie, čo si vyžaduje pravidelné kontroly zo strany prijímajúcich krajín;

16.

vyzýva vlády darcovských a prijímajúcich krajín, aby sa sústredili na zabezpečenie úplnej rozpočtovej transparentnosti a zodpovednosti, keďže tieto prvky sú kľúčom k dobrej hospodárskej a politickej správe; zdôrazňuje potrebu neustálej spolupráce s národnými parlamentmi, miestnymi samosprávami a neštátnymi subjektmi a intenzívnejšieho budovania kapacít parlamentných a audítorských orgánov, aby sa posilnila zodpovednosť jednotlivých krajín, systémy hospodárenia s verejnými financiami a monitorovacie mechanizmy;

17.

vyzýva darcovské a prijímajúce krajiny, aby dopĺňali rozpočtovú podporu o opatrenia zamerané na posilnenie systémov hospodárenia s verejnými financiami a kapacity v oblasti auditu, na výraznejšie budovanie parlamentných kapacít a na podporu neštátnych subjektov; vyzýva krajiny AKT a Komisiu, aby v súvislosti so strednodobým preskúmaním medziregionálneho programu AKT a RIP v rámci 10. ERF realizovali medziregionálny program AKT na podporu budovania kapacít v zúčastnených krajinách AKT prostredníctvom partnerského vzdelávania a podporného programu v záujme zlepšenia hospodárenia s verejnými financiami, ktoré je nevyhnutné na udržanie rýchlych a ambicióznych reforiem;

18.

zdôrazňuje, že viac informácií o rozpočtovej podpore v darcovských a partnerských krajinách zvýši transparentnosť a zodpovednosť a prispeje k väčšej účinnosti tohto nástroja; žiada systematické posudzovanie hodnotiacich štúdií, aby tak bolo možné zistiť prípadné nedostatky a zlepšiť ich vykonávanie;

19.

odporúča partnerom, aby v najväčšej možnej miere zjednotili hodnotiace kritériá pre rozpočtovú podporu, aby sa tak dosiahlo lepšie monitorovanie a hodnotenie tejto formy pomoci;

20.

vyzýva Komisiu, Radu EÚ a členské štáty EÚ, aby v súlade so svojím záväzkom poskytnúť do roku 2015 0,7 % svojho HND v prospech oficiálnej rozvojovej pomoci prispeli primeranými zdrojmi do 11. ERF na základe zdrojov 10. ERF a so zreteľom na nevyhnutnosť financovať nové povinnosti uvedené v nedávno dokončenej druhej revízii Dohody z Cotonou;

21.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie Rade ministrov AKT – EÚ, Európskej komisii, Európskemu parlamentu, národným a regionálnym parlamentom krajín AKT a členských štátov EÚ.

A.

keďže Valné zhromaždenie OSN a Rada pre ľudské práva uznali, že prístup k bezpečnej pitnej vode a hygienickým zariadeniam je základné právo,

B.

keďže voda je základný zdroj života, zdravia a verejného blaha a nie iba komodita, a keďže je prístup k vode síce základné právo, spoločnosť a jednotlivci sú však zodpovední za hospodárenie s vodou trvalo udržateľným spôsobom,

C.

keďže siedmy rozvojový cieľ tisícročia obsahuje osobitný cieľ, a to znížiť do roku 2015 o polovicu počet ľudí bez trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode a základným hygienickým zariadeniam; keďže v súčasnej situácii krajiny subsaharskej Afriky napriek dosiahnutému pokroku nesplnia rozvojový cieľ tisícročia; keďže dodávky pitnej vody a hygienické zariadenia sú naďalej problémom najmä mimo miest;

D.

keďže podľa najnovších údajov OSN takmer 900 miliónov ľudí v súčasnosti vo svete nemá prístup k bezpečnej pitnej vode, 2,6 miliardy ľudí nemá prístup k základným hygienickým zariadeniam a znečistená voda je druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti detí vo svete;

E.

keďže dosiahnutie siedmeho rozvojového cieľa tisícročia by prinieslo ďalších 322 miliónov pracovných dní a v oblasti zdravotníctva by sa mohlo ročne usporiť 7 miliárd USD ročne; keďže okrem toho, pokiaľ ide o hospodársky rozvoj, výnos z každého dolára investovaného do hygienických zariadení a bezpečnej pitnej vody je 3 až 34 USD,

F.

keďže ženy a dievčatá, ktoré prinášajú vodu a starajú sa o chorých, ako prvé trpia nedostatkom bezpečnej pitnej vody, a keďže prístup k bezpečnej pitnej vode je nevyhnutný pre zdravie matiek; keďže okrem toho vzdialenosti, ktoré je nevyhnutné prekonať na získanie prístupu k čistej vode, a chýbajúce hygienické zariadenia v školách majú negatívny vplyv na prístup k vzdelávaniu, a to najmä dievčat,

G.

keďže členské štáty patria k hlavným darcom v oblasti vody a môžu využiť rozsiahle skúsenosti v oblasti medzinárodnej rozvojovej spolupráce a vodného hospodárstva,

H.

keďže zámerom iniciatívy EÚ v oblasti vodného hospodárstva, predstavenej na Svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji (Johannesburg, september 2002), bolo dosiahnuť integrovaný prístup k hospodáreniu s vodnými zdrojmi s cieľom splniť rozvojové ciele tisícročia a ciele zamerané na trvalo udržateľný rozvoj v oblasti pitnej vody a hygienických zariadení,

I.

keďže 70 % nespracovaného priemyselného odpadu v rozvojových krajinách sa likviduje vypúšťaním do vody, pričom sa znečisťujú jej zásoby,

J.

keďže vzhľadom na dĺžku riek a súvisiace vodné systémy je problém znečistenia vody cezhraničnou otázkou, na riešenie ktorej je nevyhnutné spoločné opatrenie,

K.

keďže v roku 2002 EÚ prijala rámcovú smernicu o vode s cieľom racionalizovať svoj prístup k otázkam týkajúcim sa vodného hospodárstva a zaviesť všeobecnú povinnosť chrániť životné prostredie a minimálne normy pre všetky povrchové vody,

L.

keďže zmena klímy má vplyv na prístup k bezpečnej vode a hygienickým zariadeniam a v správe Medzivládneho panela o zmene klímy z roku 2007 sa konštatuje, že zmena klímy nadobudne do roku 2050 dramatické rozmery,

1.

zastáva názor, že vzhľadom na význam vody ako životne dôležitého zdroja, je prístup k čistej vode základné ľudské právo a musí byť zaručený najmä na prípravu potravín a hygienu; dodáva, že prístup k vode je takisto nevyhnutný pre výrobu; domnieva sa, že je nevyhnutné použiť prístup k vode ako ukazovateľ ľudského rozvoja;

2.

zdôrazňuje, že prevencia znečisťovania vôd má väčší hospodársky význam ako akákoľvek forma úpravy a čistenia vôd po použití v domácnosti alebo inom použití;

3.

zdôrazňuje, že problém vôd a ich znečisťovania je prierezová otázka a mala by sa riešiť prostredníctvom multidisciplinárneho a viacstranného prístupu, ktorý spája hospodársku realizovateľnosť, sociálnu solidaritu, ochranu zamestnanosti, ekologickú zodpovednosť, zásadu prevencie a racionálne využívanie s cieľom neohroziť potreby budúcich generácií;

4.

považuje každú investíciu do vodnej infraštruktúry a služieb za katalyzátor rozvoja, keďže lepšie vodohospodárske služby poskytnú pracovné miesta pre miestne spoločenstvá, poskytnú čas na iné výrobné činnosti a posilnia sociálny rozmer na miestnej úrovni;

5.

zdôrazňuje význam dialógu medzi inštitúciami a miestnym obyvateľstvom počas celého rozhodovacieho procesu týkajúceho sa vodných zdrojov s cieľom umožniť účasť všetkých zainteresovaných strán, splniť skutočné potreby používateľov a vybrať riešenia, ktoré zohľadnia klímu, životné prostredie a schopnosti, ktoré sú k dispozícii na montáž a údržbu systémov na zásobovanie pitnou vodou; zdôrazňuje, že je nevyhnutná riadna komunikačná stratégia, vzdelávanie a opatrenia na obhajobu významu čistej vody;

6.

zdôrazňuje význam financovania mikroprojektov a malých projektov s cieľom podporiť trvalo udržateľné zlepšenie miestnych podmienok a zdôrazňuje, že sú potrebné lepšie informácie o prípadných zdrojoch podpory;

7.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné mať primeraný právny rámec, ktorý zaručí prístup k vode vrátane pitnej vody, jej kvality a jej zodpovedného využívania; odporúča zavedenie zásady „znečisťovateľ platí“; pripomína, že je nevyhnutné, aby prijatie právnych predpisov na ochranu pitnej vody bolo prioritou vlád;

8.

zdôrazňuje, že bezpečný prístup k čistej vode, správna likvidácia odpadových vôd a hygiena vody sú dôležitým predpokladom verejného zdravia, pretože prispievajú k zníženiu miery úmrtnosti, a to najmä medzi deťmi, spôsobenej chorobami súvisiacimi s kvalitou vody; poznamenáva, že Organizácia Spojených národov uznala právo na prístup k hygienickým zariadeniam za ľudské právo na rovnakej úrovni ako právo na bezpečnú čistú vodu;

9.

zdôrazňuje však, že poskytnutie všeobecného bezpečného prístupu k pitnej vode prostredníctvom sietí zásobovania pitnou vodou a likvidácie odpadových vôd je finančne náročné a zaťaží obmedzené finančné kapacity viacerých krajín AKT; pripomína však, že to by malo byť jednou z priorít vlád; odporúča, aby sa v obciach a chudobných štvrtiach s veľmi rýchlo narastajúcim počtom obyvateľstva viac využívali vrty a inovačné riešenia, napríklad dezinfekcia chlórom na boj proti chorobám ako cholera, ktoré vznikajú po čoraz častejších povodniach;

10.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné bojovať proti plytvaniu všade tam, kde existuje riziko nedostatku vody, optimalizovať využitie vody najmä prostredníctvom jej opakovaného použitia a zároveň mať na pamäti rôzne účely využitia vody a zvýšiť pocit zodpovednosti medzi používateľmi;

11.

domnieva sa, že je nevyhnutné podporiť inovačné prístupy k vyváženiu obehu vody, ako napríklad alternatívne technológie prispôsobené miestnym podmienkam a využitie organickej hmoty ako hnojív;

12.

zdôrazňuje, že primerané a bezpečné zásobovanie vodou je možné zabezpečiť iba prostredníctvom dlhodobých stratégií a že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné podporiť najlacnejšie a najinovačnejšie, najúčinnejšie a trvalo udržateľné technológie čistenia odpadových vôd, a, ak je to nevyhnutné, prostredníctvom prenosu technológií, so zreteľom na environmentálny rozmer a miestnu situáciu a po konzultácii s miestnym obyvateľstvom;

13.

zdôrazňuje význam druhého programu AKT – EÚ pre vodohospodárske zariadenia a podporuje jeho projekty, ktorým sa z 10. Európskeho rozvojového fondu pridelilo 200 miliónov EUR, pri zabezpečení dodávok vody a základných hygienických zariadení pre najviac znevýhodnené obyvateľstvo, prispievajúci k zlepšeniu vodného hospodárstva a hospodárenia s vodnými zdrojmi a k trvalo udržateľnému rozvoju a zachovaniu vodnej infraštruktúry; pripomína však, že pri prijímaní každého rozhodnutia na tento účel je nevyhnutné sa čo najviac priblížiť ľuďom v príslušnej oblasti;

14.

berie do úvahy čoraz intenzívnejšiu poľnohospodársku výrobu, ťažobný priemysel, priemyselnú výrobu, výrobu energie, lesné hospodárstvo a ostatné hospodárske činnosti v krajinách AKT, ktoré spôsobujú také zmeny chemických, biologických a fyzikálnych vlastností vody, ktoré môžu ohroziť ľudské zdravie, ekosystémy a biodiverzitu;

15.

vyzýva krajiny AKT a členské štáty EÚ, aby sa zaoberali znečistením riek, spôsobeným toxickými chemickými látkami a ťažkými kovmi, ktoré sú hlavným zdrojom znečistenia vody v krajinách EÚ a v niektorých krajinách AKT; žiada, aby sa v súlade so zásadou prevencie prijali všetky možné opatrenia na zamedzenie ovplyvnenia kvality a čistoty vody priemyslom, odlesňovaním, ťažobným a chemickým priemyslom a nadmerným používaním pesticídov v poľnohospodárstve a záhradníctve; žiada, aby sa v rizikových oblastiach zaviedli normy, vykonali analýzy a stanovili pokuty pre znečisťovateľov s cieľom bojovať proti znečisťovaniu povrchových vôd (rieky, jazerá, odtoková voda) a spodnej vody hnojivami, pesticídmi, toxickými chemickými látkami a ťažkými kovmi;

16.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné ďalej skúmať súvislosti medzi zvyšovaním svetovej populácie a zmenou klímy a najmä ich prípadný vplyv na prístup k základným prírodným zdrojom, ako napríklad k bezpečnej pitnej vode, a na pobrežné vody;

17.

berie do úvahy intenzívnejšiu urbanizáciu v krajinách AKT, ktorá sa spája s nevyhnutnosťou veľkých investícií do infraštruktúry na zásobovanie vodou a spracovanie odpadových vôd; preto podporuje investície do obnovy a opakovaného použitia vody v záujme úspory vody a na základe toho aj energie;

18.

naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby uznalo význam ochrany tropického lesa a začalo riešiť túto otázku ako prioritu, pričom vyzýva všetky zúčastnené strany vrátane rozvíjajúcich sa krajín, aby splnili záväzky uvedené v kodanskej dohode na zmiernenie následkov a prenos čistých technológií s cieľom zachovať vodné zdroje planéty a zaoberať sa zmenou klímy a obmedzeniami zdrojov pitnej vody, ktoré by mohla spôsobiť;

19.

vyzýva Európsku komisiu, aby do krajín AKT preniesla osvedčené legislatívne a technologické postupy na ochranu vôd a vytvorila online platformu na získavanie príkladov osvedčených postupov v oblasti ochrany vôd;

20.

poveruje svojich spolupredsedov, aby toto uznesenie postúpili Rade ministrov AKT – EÚ, Európskemu parlamentu, Európskej komisii, predsedníctvu Rady EÚ a Africkej únii.

A.

keďže jediný zdroj legitímnosti je všeobecné volebné právo, čo znamená získať nesporné výsledky volieb,

B.

so zreteľom na vážnosť politickej krízy, ktorá vznikla po spochybnení výsledkov druhého kola prezidentských volieb na Pobreží Slonoviny, ktoré sa konalo 28. novembra 2010,

C.

keďže cieľom volieb bolo ukončiť politickú krízu, ktorá rozdeľovala krajinu desať rokov,

D.

keďže prostredníctvom svojich dvoch uznesení a na základe súhlasu prezidenta Laurenta Gbagba bola OSN v Afrike po prvýkrát poverená overením výsledkov prezidentských volieb a keďže na základe týchto overených výsledkov bol pán Alassane Ouattara zvolený za prezidenta Pobrežia Slonoviny,

E.

keďže podľa zákona 2001-303 a článku 64 vyhlášky z roku 2008 nemá Ústavná rada Pobrežia Slonoviny právomoc vyhlásiť výsledky iné ako tie, ktoré vyhlási Nezávislá volebná komisia,

F.

keďže povinnosťou odchádzajúceho prezidenta Laurenta Gbagba bolo zabezpečiť pokojné odovzdanie úradu svojmu nástupcovi s cieľom zachovať občiansky mier,

G.

keďže 7. decembra 2010 spoločenstvo ECOWAS vyzvalo odchádzajúceho prezidenta, aby „bezodkladne odovzdal úrad“,

H.

keďže 8. decembra 2010 Africká únia vyzvala odchádzajúceho prezidenta, aby „rešpektoval vôľu občanov vyjadrenú prostredníctvom volieb a pokojne odovzdal úrad s cieľom zabrániť násiliu“; so zreteľom na svoje rozsiahle sprostredkovateľské úsilie,

I.

keďže zlyhalo každé sprostredkovateľské úsilie o presvedčenie prezidenta Gbagba, aby odovzdal úrad demokraticky zvolenému prezidentovi,

J.

keďže rozhodnutie prezidenta Gbagba neodovzdať úrad demokraticky zvolenému prezidentovi priviedlo Pobrežie Slonoviny na okraj občianskej vojny,

K.

keďže výsledkom násilia proti civilistom bolo niekoľko tisíc mŕtvych, viac ako jeden milión ľudí vysídlených v rámci vlastnej krajiny a vyše 100 000 utečencov do susedných krajín,

L.

keďže na Pobreží Slonoviny sa páchajú brutálne činy vrátane sexuálneho násilia, násilného zmiznutia, popráv bez súdu a nadmerného a nevyberaného použitia sily proti civilistom, ktoré sa považujú za zločin proti ľudskosti,

M.

keďže uvedené prípady zlého zaobchádzania, ktoré skúmali traja medzinárodní vyšetrovatelia vymenovaní OSN, páchali pravdepodobne rôzne strany konfliktu iba na základe podozrenia, že obete nepatrili k rovnakej etnickej skupine ako páchatelia,

N.

keďže cielené útoky proti mierovým misiám a inštitúciám OSN sú takisto vojnovým zločinom,

O.

so zreteľom na žiadosť v mene prezidenta Ouattaru podanú 9. marca 2011 Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu,

P.

keďže toto násilie bude mať mimoriadne veľký vplyv na životy obyvateľov,

Q.

keďže prezident Ouattara vyzval na ukončenie násilia, zmierenie a vytvorenie výboru pre vyšetrenie pravdy, zmierenie a dialóg,

R.

keďže toto obdobie krízy má mimoriadne negatívny hospodársky, sociálny a humanitárny vplyv na mladých ľudí, ktorí musia riešiť problém nedostatku pracovných miest,

S.

so zreteľom na priaznivejšie perspektívy na Pobreží Slonoviny po uväznení bývalého prezidenta Gbagba,

1.

víta skutočnosť, že zvolený prezident Pobrežia Slonoviny pán Ouattara prevzal úrad,

2.

odsudzuje úsilie bývalého prezidenta Gbagba a jeho priaznivcov o násilné prevzatie moci proti vôli občanov Pobrežia Slonoviny;

3.

konštatuje, že úplne dôveruje personálu OSN zodpovednému za overenie volebných výsledkov;

4.

oceňuje úsilie spoločenstva ECOWAS, Africkej únie a OSN o nájdenie diplomatického riešenia, ktoré by mohlo zamedziť všeobecnému utrpeniu spôsobenému použitím ozbrojených síl, a vyjadruje poľutovanie nad neúspechom tohto úsilia;

5.

vyjadruje poľutovanie nad vysokou cenou, ktorú musia obyvatelia Pobrežia Slonoviny zaplatiť v záujme zabezpečenia rešpektovania ich demokraticky vyjadrenej vôle;

6.

bezvýhradne odsudzuje každú formu brutality, opakované kampane na podnietenie nenávisti, odvetné útoky, rabovanie, vyrovnávanie účtov a vážne porušovanie ľudských práv; odsudzuje najmä vzniknuté násilie, predovšetkým použitie ťažkých zbraní proti civilistom, útoky na personál OSN, sexuálne násilie a masakry, ktoré potvrdili OSN a humanitárne organizácie;

7.

víta rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN oprávniť misiu OSN na Pobreží Slonoviny (ONUCI) na použitie sily v záujme ochrany civilného obyvateľstva okrem iného zamedzením ďalšieho použitia ťažkých zbraní; vyzýva ONUCI, aby s pomocou francúzskej jednotky Licorne naďalej účinne chránili civilistov na Pobreží Slonoviny, pokiaľ ich o to požiadajú orgány Pobrežia Slonoviny;

8.

odsudzuje nedodržanie zbrojného embarga; víta rozhodnutie OSN z 28. apríla 2011 pokračovať v tomto embargu ďalší rok a naliehavo žiada členské štáty Európskej únie a Africkej únie, aby vyvinuli čo najväčšie úsilie na zabezpečenie jeho účinnosti;

9.

vyzýva susedné štáty Pobrežia Slonoviny, aby prostredníctvom všetkých možných opatrení zabránili tomu, aby sa stali útočiskom síl usilujúcich sa o destabilizáciu krajiny, čím pomôžu vláde Pobrežia Slonoviny zlepšiť bezpečnosť hraníc tejto krajiny;

10.

vyjadruje poľutovanie nad veľkými stratami na ľudských životoch a cielenými činnosťami zameranými na zničenie majetku; vyjadruje sústrasť zraneným a rodinám obetí a zmiznutých osôb; vyjadruje úprimnú sústrasť občanom a vláde Pobrežia Slonoviny a nalieha na strany na mieste, aby vyvinuli čo najväčšie úsilie na zamedzenie ďalšieho porušovania ľudských práv a zaistili bezpečnosť obyvateľstva;

11.

víta záväzok prezidenta Ouattaru obnoviť právny štát; vyzýva orgány Pobrežia Slonoviny, aby zabezpečili, že všetky ich opatrenia budú dodržiavať zásady právneho štátu, čo znamená, že je potrebné použiť primerané právne prostriedky proti všetkým, ktorí používali alebo naďalej používajú násilie, a proti všetkým, ktorí previedli štátne zdroje do súkromného vlastníctva, zdôrazňuje však, že obvinení by mali mať plné právo na obranu v nestrannom a neselektívnom právnom rámci; víta rozhodnutie EÚ poskytnúť okamžitú pomoc vo výške 18 miliónov EUR na účely modernizácie súdneho systému Pobrežia Slonoviny;

12.

dúfa, že vyjde najavo pravda o všetkých masakrách a zločinoch; víta rozhodnutie OSN vytvoriť nezávislý medzinárodný vyšetrovací výbor na vyšetrovanie údajných porušení ľudských práv, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby v plnom rozsahu spolupracovali;

13.

víta rozhodnutie prokurátora Medzinárodného trestného súdu požiadať komoru pre prípravné konanie o oprávnenie začať vyšetrovanie „rozšíreného a systematického zabíjania“ pod podmienkou, že Medzinárodný trestný súd môže určiť svoju právomoc na základe článku 12 ods. 3 Rímskeho štatútu;

14.

pripomína, že v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti neexistuje premlčacia doba a že na tých, ktorí sú za to zodpovední, by sa nemala uplatňovať časová, geografická ani politická beztrestnosť;

15.

víta výzvy prezidenta Ouattaru na ukončenie násilia a na zmierenie a dúfa, že týmito výzvami sa bude riadiť celá krajina, najmä verejná správa a ozbrojené sily; víta vytvorenie výboru pre vyšetrenie pravdy, zmierenie a dialóg a zdôrazňuje význam sociálnej súdržnosti v krajine;

16.

znovu pripomína svoju podporu prezidentovi Ouattarovi, jeho vláde a ľudu Pobrežia Slonoviny a ich úlohe zmierenia, obnovy a trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva na začatie rozhovorov v záujme nastolenia poriadku a mieru, a dosiahnutia stability a bezpečnosti v krajine v duchu podpory národnej jednoty;

17.

pripomína návrh prezidenta Ouattaru vytvoriť vládu národnej jednoty s cieľom podporiť demokratický a mierový prechod a umožniť zastúpenie všetkých politických stanovísk v krajine a každom regióne;

18.

dúfa, že obnova občianskeho mieru umožní čo najskôr zvoliť parlament;

19.

blahoželá Európskej únii k jej účinnej humanitárnej pomoci, ktorá dosiahla viac ako 54 miliónov EUR, a nabáda ju, aby pokračovala vo svojom úsilí, až kým sa nevrátia utečenci a vysídlené osoby; pripomína, že z Pobrežia Slonoviny utieklo viac ako 100 000 utečencov, a to najmä do Libérie, a že viac ako jeden milión osôb bolo vysídlených v rámci vlastnej krajiny; vyzýva medzinárodných darcov, aby podporovali opatrenia Európskej únie, ktorá s účinnosťou od apríla 2011 poskytla na pomoc 180 miliónov EUR;

20.

víta, že orgány Pobrežia Slonoviny zrušili zákaz vývozu kakaa a že sa zrušili sankcie EÚ uložené hospodárskym subjektom, čo umožnilo obnoviť vývoz kakaa;

21.

dúfa, že Pobrežie Slonoviny môže mať prospech z odpustenia zahraničných dlhov vo výške celkom 3 miliardy USD, ktoré mu boli poskytnuté v rámci iniciatívy pre veľmi zadlžené chudobné krajiny z projektov ERF, pomoci zo Svetovej banky a MMF, prípadne ako dodatočné finančné prostriedky z Európskej únie s cieľom čo najskôr obnoviť hospodárstvo v krajine;

22.

očakáva vyslanie svojej vyšetrovacej misie na Pobrežie Slonoviny;

23.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie prezidentovi Pobrežia Slonoviny Alassaneovi Ouattarovi, inštitúciám Európskej únie, Africkej únii, spoločenstvu ECOWAS, generálnemu tajomníkovi OSN a prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu.

A.

keďže víťazstvo tuniského a egyptského národa predstavuje novú nádej, vidinu slobody, solidarity, demokracie a skutočnej zmeny, ktorú si želajú občania obidvoch krajín a všetky utláčané národy,

B.

keďže občania krajín južného Stredomoria a viacerých krajín Blízkeho východu prostredníctvom pokojných demonštrácií jasne vyjadrili svoju oprávnenú túžbu po demokratických reformách,

C.

keďže výsledkom prevratov boli straty na ľudských životoch a tisíce vysídlených ľudí a utečencov v rámci príslušných krajín aj mimo nich,

D.

keďže tieto demokratické povstania sú vo veľkej miere podnietené nerovnomerným rozdelením bohatstva, chýbajúcimi slobodami, korupciou a rodinkárstvom; keďže vyjadrujú všeobecnú nespokojnosť obyvateľstva s režimami moci a želanie spojiť hospodársky rast, dodržiavanie demokratických hodnôt a sociálne zabezpečenie,

E.

keďže väčšinu režimov, ktoré boli v regiónoch zvrhnuté alebo odmietnuté, podporovala Európska únia a jej členské štáty najmä z geostrategických, vojenských, obchodných a hospodárskych dôvodov,

F.

keďže je dôležité brať do úvahy riziko šírenia vojnových zbraní a následných hrozieb pre bezpečnosť ľudstva,

G.

so zreteľom na vzájomnú závislosť medzi regiónmi sveta a na nevyhnutné pozitívne aj negatívne následky, ktoré môžu mať tieto hnutia na susedné regióny v Afrike a Európskej únii,

H.

keďže pri vývoji európskej susedskej politiky od roku 2004 sa zistili mnohé nedostatky v oblasti ochrany ľudských práv a demokratických zásad a nedosiahli sa nevyhnutné politické, sociálne a inštitucionálne reformy najmä pre nedostatočný dialóg s občianskou spoločnosťou a demokratickými silami,

I.

keďže vzhľadom na demokratické povstania občanov Tuniska, Egypta, Líbye, Sýrie, Alžírska, Maroka, Jordánska a iných krajín Blízkeho východu je nevyhnutné, aby Európska únia prispôsobila európsku susedskú politiku s cieľom poskytnúť účinnú podporu procesu politickej, hospodárskej a sociálnej reformy, a zároveň kategoricky odmietnuť použitie sily na potlačenie pokojných demonštrácií,

J.

keďže podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) ušlo viac ako 450 000 ľudí z Líbye do susedného Tuniska, Egypta, Nigeru, Mali a Čadu a do Európy a keďže ďalšie státisíce utečencov a zahraničných pracovníkov sa zúfalo usiluje uniknúť konfliktu alebo opustiť Líbyu; keďže výsledkom je humanitárna kríza, ktorá vyžaduje rýchlu reakciu EÚ a solidaritu medzi členskými štátmi a susednými krajinami,

K.

keďže v pondelok 16. mája 2011 Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu obvinil Muammara Kaddáfího, jeho syna Saifa al-Islama Kaddáfího a šéfa jeho vojenskej tajnej služby zo zločinov proti ľudskosti a požiadal o vydanie zatykača,

1.

oceňuje odvahu a odhodlanosť občanov krajín Blízkeho východu a severnej Afriky a pevne podporuje ich oprávnenú túžbu po demokracii, ktorá by mohla podnietiť demokratické zmeny v krajinách v Afrike, Karibiku, Tichomorí, Európe a vo zvyšku sveta; opätovne vyjadruje svoju podporu ľuďom, ktorí sa zúčastňujú na pokojných demonštráciách proti autoritárskym utláčajúcim režimom, najmä mladým ľuďom a ženám, ktorí sú hlavnými činiteľmi a katalyzátorom demokratických reforiem v arabskom svete;

2.

konštatuje, že súčasný vývoj v severnej Afrike a na Blízkom východe má politické, hospodárske a sociálne následky, predovšetkým vo všetkých týchto krajinách, ale aj v krajinách AKT a v Európe;

3.

vyzýva Európsku úniu, aby pevne podporila politické a hospodárske reformy v regióne; zdôrazňuje, že je nevyhnutné mobilizovať všetky existujúce nástroje v rámci európskej susedskej a rozvojovej politiky s cieľom maximálne podporiť prechod k demokracii; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť dodržiavaniu základných slobôd, dobrej správe, nezávislému súdnictvu a boju proti korupcii s cieľom reagovať na potreby a očakávania ľudí;

4.

vyzýva Európsku úniu, aby brala do úvahy dočasné pozastavenie splatenia dlhov príslušných krajín a zdôrazňuje, že je nevyhnutné vykonať audit uvedených dlhov; žiada zmrazenie majetku skorumpovaných vodcov a jeho vrátenie do štátnych pokladníc príslušných krajín;

5.

žiada, aby sa venovalo viac pozornosti spolupráci s občianskymi spoločnosťami, pretože sú hlavným katalyzátorom ľudových povstaní v celom regióne; žiada takisto, aby sa vyvinulo viac úsilia s cieľom zabezpečiť, že pomoc z Európskej únie a medzinárodného spoločenstva sa k nim skutočne dostane;

6.

vyjadruje poľutovanie nad selektívnym rozhorčením medzinárodného spoločenstva nad násilím v Jemene, Sýrii a najmä v Bahrajne, kam zo Saudskej Arábie prišli jednotky spoločného útvaru Rady pre spoluprácu krajín v Perzskom zálive (GCC), aby potlačili protesty;

7.

vyzýva orgány, aby nepoužili násilie proti demonštrantom, rešpektovali ich slobodu zhromažďovania a vyjadrovania a zaručili ich bezpečnosť; žiada vykonať nezávislé vyšetrovanie udalostí, ktorých výsledkom bola smrť, zranenie a uväznenie osôb zúčastnených na pokojnej demonštrácii v týchto krajinách, a aby súd rozhodol o ľuďoch, ktorí sú za to zodpovední; vyzýva na okamžité a nepodmienečné prepustenie všetkých osôb uväznených počas demonštrácií, ako aj všetkých politických väzňov, ochrancov ľudských práv a novinárov;

8.

domnieva sa, že výsledkom užšej subregionálnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, Africkou úniou (AÚ) a krajinami zahrnutými do európskej susedskej politiky, ktoré majú spoločné záujmy, hodnoty a problémy, by mohla byť dynamika pre celý stredozemský región;

9.

odsudzuje predaj zbraní a veľkorysosť v prospech hospodársko-strategických záujmov a priateľské vzťahy s diktátormi, ktoré niektoré krajiny EÚ a AKT udržiavali mnoho rokov; oceňuje sebaurčenie týchto národov a odsudzuje násilie, ktorému musia čeliť;

10.

vyzýva Európsku úniu, aby vykonala dôkladné hodnotenie a reformu svojej diplomatickej politiky aj charakteru svojich vzťahov v oblasti politiky, obchodu a spolupráce s krajinami severnej Afriky a Blízkeho východu;

11.

vyzýva spolu s Panafrickým parlamentom všetky členské štáty Africkej únie, aby ratifikovali africkú chartu demokracie, volieb a správy vecí verejných;

12.

pripomína, že každá ozbrojená intervencia sa musí vykonať s jediným cieľom, a to chrániť civilistov, a musí byť nestranná a že jej iniciátori nesmú za nijakých okolností určiť, kto môže vládnuť a kto musí byť vylúčený;

13.

povzbudzuje Africkú úniu, Arabskú ligu a Európsku úniu, aby poskytli všetky nevyhnutné finančné a ľudské zdroje na podporu rozsiahlej medzinárodnej humanitárnej operácie v príslušných krajinách s cieľom pomôcť UNHCR a ostatným príslušným humanitárnym agentúram pri poskytovaní ochrany a krízovej pomoci všetkým ľuďom v núdzi;

14.

opakovane pripomína význam rešpektovania a prijatia vôle ľudí a výsledkov volieb bez ohľadu na to, kto je víťazom, za predpokladu, že voľby sú demokratické, slobodné, spravodlivé a transparentné;

15.

víta pokrok, ktorý dosiahla Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie a tuniské a egyptské orgány, a podporuje stále úsilie o začatie procesu demokratickej stabilizácie a zaručenie slobody, základných a ľudských práv, mieru a spravodlivosti;

16.

vyzýva Európsku komisiu a príslušné krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí a zabezpečili, aby sa zaviedla spoločná stratégia vrátane primeraných finančných, ľudských a technických zdrojov s cieľom zaručiť v súlade s článkom 80 ZFEÚ pre EÚ možnosť primerane reagovať v prípade akejkoľvek masovej migrácie;

17.

žiada prísne dodržiavanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1973(2011), zameranej na ochranu civilného obyvateľstva;

18.

nalieha na predstaviteľov príslušných krajín, aby nepoužili silu a zúčastnili sa na rozhovoroch zameraných na dosiahnutie pozitívneho výsledku krízy, a vyjadruje poľutovanie nad každou nepriamou stratou ľudského života;

19.

trvá na tom, aby sa Africká únia zúčastnila na hľadaní riešení prijateľných pre všetky strany;

20.

vyzýva Spojené národy, Africkú úniu, Európsku úniu, Arabskú ligu a koalíciu, aby uskutočnili rokovania za okrúhlym stolom s cieľom nájsť východisko z krízy, ktoré prinesie trvalý mier a nastolí demokraciu v Líbyi;

21.

poveruje svojich spolupredsedov, aby postúpili toto uznesenie Rade ministrov AKT – EÚ, Európskej komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, inštitúciám Africkej únie, generálnemu tajomníkovi OSN, Valnému zhromaždeniu OSN, predsedovi Panafrického parlamentu, vládam a parlamentom krajín Blízkeho východu a krajín zahrnutých v európskej susedskej politike a generálnemu tajomníkovi Únie pre Stredozemie.

A.

keďže cieľom účinnosti pomoci je zlepšenie života, zníženie chudoby a dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia,

B.

keďže štvrté fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa bude konať 29. novembra až 1. decembra 2011 v Pusane, Južná Kórea, ukončí proces účinnosti pomoci vedený Výborom pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC), ktorý sa začal Parížskou deklaráciou v roku 2005 a pokračoval Akčným plánom z Akkry z roku 2008,

C.

keďže 4. fórum na vysokej úrovni sa bude takisto podrobne zaoberať budúcim smerovaním v záujme účinnejšej rozvojovej pomoci a prispeje k novej medzinárodnej štruktúre pomoci do uplynutia lehoty na splnenie rozvojového cieľa tisícročia v roku 2015 a po tejto lehote,

D.

keďže EÚ a jej členské štáty poskytujú viac ako polovicu svetovej oficiálnej rozvojovej pomoci, a preto sú významnými aktérmi v programe účinnosti pomoci,

E.

keďže v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa EÚ stanovuje povinnosť usilovať sa o súdržnosť politík v záujme rozvoja,

F.

keďže druhá revízia Dohody z Cotonou, podpísaná 23. júna 2010 v Ouagadougou, Burkina Faso, schvaľuje program účinnosti pomoci (preambula, odsek 12a a časť 1 článok 2), ako stanovuje Parížska deklarácia o účinnosti pomoci a Akčný plán z Akkry; keďže hlavný cieľ Dohody z Cotonou je znížiť prípadne odstrániť chudobu,

G.

keďže v súvislosti s účinnosťou pomoci sa dosiahlo významné zlepšenie, keďže je však stále potrebné prekonať dlhú cestu; keďže pokračovanie programu účinnosti pomoci je nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania súčasných záväzkov najmä vzhľadom na finančnú krízu, a na posúdenie rôznych a nových rozmerov účinnosti pomoci a rozvoja,

1.

zdôrazňuje, že 4. fórum na vysokej úrovni by malo okrem vykonania hodnotenia prejsť od sľubov k hmatateľným výsledkom v oblasti vykonávania programu účinnosti pomoci, a očakáva, že krajiny EÚ a AKT budú zohrávať vedúcu úlohu pri plnení tohto cieľa;

2.

pripomína význam súdržnosti politík v záujme rozvoja a aktívnej podpory spoločných hodnôt v rámci programu účinnosti pomoci, ako sú napríklad ľudské práva, sociálna spravodlivosť, boj proti korupcii, zodpovednosť a rodová rovnosť;

3.

vyzýva darcov, aby prijali okamžité opatrenia týkajúce sa záväzkov Parížskej deklarácie a Akčného plánu z Akkry, ktorým bráni iba politická vôľa a byrokracia, napríklad prostredníctvom uvoľnenia pomoci, predvídateľnosti pomoci, podmienenosti a transparentnosti;

4.

vyzýva darcovské krajiny, aby potvrdili svoj záväzok poskytnúť 0,7 % HDP/HND na rozvojovú pomoc a sprísnili definíciu oficiálnej rozvojovej pomoci;

5.

vyzýva darcov, aby zvýšili predvídateľnosť pomoci prostredníctvom spoľahlivých viacročných plánov svojich finančných tokov a dlhodobých dohôd o rozvoji s partnerskými krajinami na základe vzájomnej zodpovednosti za rozvoj;

6.

pripomína, že na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia je nevyhnutné použiť inovačné spôsoby financovania, ako napríklad daň z finančných transakcií,

7.

vyzýva darcov, aby lepšie koordinovali a zosúladili svoje činnosti a zjednodušili svoje postupy;

8.

uznáva význam zosúladenia pomoci a využitia systémov krajín na rozdelenie rozvojovej pomoci a pri budovaní kapacít partnerskej krajiny, podpore zodpovednosti, zvýšení transparentnosti a vzájomnej zodpovednosti, a zjednodušenia parlamentného dohľadu partnerskej krajiny;

9.

vyzýva partnerské krajiny, aby vykonávali právny rámec na začlenenie pomoci do štátneho rozpočtu s cieľom umožniť parlamentnú kontrolu výdavkov na pomoc a zvýšenú zodpovednosť;

10.

vyzýva darcov, aby zvýšili podiel plánovateľnej pomoci krajiny s cieľom vytvoriť kapacitu krajiny a zodpovednosť;

11.

zdôrazňuje, že rozpočtová podpora je jedným z najlepších spôsobov zvýšenia účinnosti pomoci, mala by sa však zakladať na plánoch vnútroštátneho financovania rozvoja a zníženia chudoby; povzbudzuje Komisiu, aby si v otázke kritérií oprávnenosti udržala dynamický prístup a podporila kolektívny cieľ EÚ týkajúci sa rozpočtovej podpory;

12.

vyzýva darcov a partnerské krajiny, aby rýchlo vykonali opatrenia na zabezpečenie transparentnosti týkajúce sa pomoci na úrovni krajiny, keďže zodpovednosť nie je možná bez poznatkov;

13.

zastáva názor, že zdaňovanie zabezpečuje nezávislý finančný zdroj pre trvalo udržateľný rozvoj a je dôležitým spojením medzi vládami a občanmi rozvojových krajín; žiada zavedenie realizovateľnej formy finančnej správy založenej na schopnosti daňovníkov platiť; odporúča, aby sa zintenzívnil boj proti daňovým rajom, keďže sa odlišujú od jurisdikcií s nízkymi sadzbami daní, proti daňovým únikom a nezákonným presunom kapitálu a aby sa transparentne riadili prírodné zdroje;

14.

zdôrazňuje vedúcu úlohu, ktorú by mali zohrávať národné parlamenty pod podmienkou, že majú najlepšiu možnosť určiť prioritné oblasti, kontrolovať strategické dokumenty krajiny a vykonať audit rozpočtových prostriedkov; vyzýva národné parlamenty, aby pred politickým dialógom s darcovskými krajinami prijali strategické dokumenty jednotlivých krajín a ročný rozpočet na základe konzultácie s občianskou spoločnosťou s cieľom úplne umožniť demokratickú kontrolu;

15.

naliehavo žiada parlamenty, aby zabezpečili kontrolu a rovnováhu prostredníctvom kontroly rozpočtu, politík a ich výsledkov a zapojením občanov do postupu rozhodovania prostredníctvom demokratického procesu;

16.

pripomína, že parlamenty rozvojových krajín nemajú dostatočné základné kapacity na úplné vykonávanie svojej úlohy; vyzýva preto darcov, aby poskytli pomoc na budovanie a rozvoj kapacít na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

17.

navrhuje, aby sa prijala parlamentná kapacita ako ukazovateľ účinnosti pomoci a rozvoja a aby sa časom merala, keďže je známe, že prispieva k správnemu finančnému hospodáreniu, trvalo udržateľnej politickej stabilite a hospodárskemu úspechu;

18.

pripomína, že je potrebné, aby partnerské krajiny mali na základe zodpovednosti možnosť určiť svoje vlastné politické priority;

19.

vyzýva EÚ a partnerské krajiny, aby prehĺbili a rozšírili proces štruktúrovaného dialógu v rámci zapojenia organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov s cieľom zabezpečiť ich úplnú a zmysluplnú účasť na plánovaní, plnení, kontrole a hodnotení rozpočtu a programov;

20.

zdôrazňuje, že územný prístup a viacúrovňové riadenie sú kľúčovými prvkami účinnejších stratégií rozvoja; vyzýva preto EÚ a partnerské krajiny, aby lepšie zohľadňovali územie ako oblasť verejnej činnosti;

21.

vyzýva darcov a partnerské krajiny, aby plne vyhodnotili a prehĺbili záväzky prijaté v Paríži a Akkre prostredníctvom reforiem založených na demokratickej zodpovednosti a podpore organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov;

22.

takisto zdôrazňuje úlohu nezávislých právnych systémov a slobodných médií pri podpore dobrej správy a zodpovednosti;

23.

uznáva, že 72 % najchudobnejších ľudí na svete žije v krajinách so stredným príjmom (13); uznáva, že pre krajiny so stredným príjmom je potrebná iná forma rozvojového partnerstva, ktorá sa viac zameriava na inkluzívny rast, hospodársku diverzifikáciu, prerozdelenie bohatstva a podporu účinnosti rozvoja prostredníctvom spolupráce juh – juh a partnerského vzdelávania a výmeny skúseností v oblasti rozvoja;

24.

pripomína, že je nevyhnutná pomoc prispôsobená osobitným podmienkam a potrebám nestabilných štátov, krajín po skončení konfliktu, ktoré majú nižší príjem, a malých ostrovných rozvojových krajín a že je nevyhnutné intenzívnejšie úsilie o spoluprácu s najchudobnejšími krajinami;

25.

žiada, aby sa pomoc zamerala na najchudobnejších ľudí a nielen na najchudobnejšie krajiny;

26.

zdôrazňuje, že je potrebné považovať pomoc za katalyzátor a nie za prostriedok rozvoja; uznáva, že konečný účel pomoci je dosiahnuť, aby štát už nepotreboval pomoc;

27.

vyzýva EÚ, aby prijala vedúcu úlohu pri rozdelení práce v súvislosti so 4. fórom na vysokej úrovni a zintenzívnila svoje úsilie o zvýšenie koordinácie poskytovateľov pomoci a rozdelenia práce spolu s opatreniami v prospech demokratického osvojenia, prevzatia zodpovednosti a lepšej kvality pomoci;

28.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné riešiť problémy uprednostňovaných a zanedbávaných krajín a zanedbávania rozhodujúcich odvetví ako zdravotníctvo, vzdelávanie, sociálna súdržnosť a rodová rovnosť;

29.

víta, že Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy prijala 15. mája 2007 Kódex správania EÚ týkajúci sa rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky a zdôrazňuje, že keďže EÚ úplne nevykonala zásady uvedené v tomto kódexe správania, stráca možnosť dosiahnuť úspory vo výške 6 miliárd EUR (14);

30.

vyzýva EÚ, aby revidovala svoje politiky rozdelenia práce s cieľom zabezpečiť, aby sa nezanedbávali sektorovo nešpecifické, prierezové otázky ako ľudské práva a rodová rovnosť;

31.

uznáva čoraz väčšiu účasť zainteresovaných strán zo súkromného sektora na rozvojovom partnerstve; uznáva výhody začlenenia rozvojovej pomoci zo súkromného sektora do dohôd o účinnosti pomoci, takisto však nevyhnutnosť objasniť, ktoré úlohy by mohol a mal zohrávať súkromný sektor, a spojiť ich s plnením rozvojových cieľov tisícročia a s trvalo udržateľným rozvojom, ako aj s hlavnou zodpovednosťou verejného sektora; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité nevrátiť sa späť k viazanej pomoci;

32.

zdôrazňuje význam transparentnosti a hodnotenia vplyvu rozvojových subjektov zo súkromného sektora na výsledky rozvoja;

33.

vyzýva darcov, aby použili pomoc na katalýzu domáceho súkromného sektora, zlepšenie domácich regulačných inštitúcií pre súkromný sektor a podporu rozvoja súkromného sektora, ktorý zahŕňa najchudobnejšie obyvateľstvo a prispieva k rozvojovým cieľom;

34.

zdôrazňuje význam zachovania dynamiky účinnosti pomoci a rozvoja po fóre v Pusane;

35.

odporúča pokračovať v monitorovaní a hodnotení vykonávania záväzkov v rámci Parížskej deklarácie a Akčného plánu z Akkry a v úsilí o ich dosiahnutie; odporúča, aby sa nasledujúci prieskum vykonal v tej istej lehote ako rozvojové ciele tisícročia s cieľom dokončiť globálne posúdenie pokroku v oblasti rozvoja v tom čase;

36.

zdôrazňuje význam začlenenia účinnosti pomoci do rámca pre účinnosť rozvoja, ktorý uprednostňuje celkové výsledky v oblasti rozvoja a zahŕňa súdržnosť politík v záujme rozvoja a zapojenie regionálnych hospodárskych spoločenstiev s cieľom lepšie zohľadniť regionálne rozmery účinnosti pomoci a rozvoja;

37.

žiada, aby sa na 4. fóre na vysokej úrovni vytvorila inkluzívna „Pusanská dohoda“, v ktorej sa uvedú osobitné časovo obmedzené záväzky a na základe ktorej sa začnú základné reformy globálneho riadenia rozvojovej spolupráce;

38.

berie do úvahy vznik nových rozvojových subjektov vrátane jednotlivých krajín, ktorých prístup sa neriadi európskymi normami v oblasti spolupráce, a žiada politický inkluzívny prístup k týmto krajinám v záujme dosiahnutia transparentnej celkovej dynamiky rozvojovej spolupráce.

1.

pripomína, že cieľ zameraný na rozšírenie a zachovanie univerzálneho prístupu k prevencii HIV/AIDS, liečbe, starostlivosti a podpore je ako kľúčová rozvojová priorita uvedená v článku 31a revidovanej Dohody z Cotonou;

2.

zdôrazňuje, že po tridsiatich rokoch epidémie AIDS sa ukazuje hodnota reakcie na problém AIDS ako investícia s veľkým vplyvom, prostredníctvom ktorej sa dosiahli dobré výsledky v súvislosti s HIV, ako aj s väčšími cieľmi v oblasti zdravotníctva, rozvoja a ľudských práv, a za posledných 10 rokov sa v mnohých krajinách znížila miera nových prípadov nákazy HIV, zvýšil sa počet ľudí, ktorí podstúpili antiretrovírusovú liečbu, a takisto sa zvýšilo poskytovanie služieb v oblasti prevencie prenosu z matky na dieťa; dosiahnuté výsledky sú však stále nedostatočné a nestabilné;

3.

vyzýva preto vlády krajín AKT a EÚ, aby v rámci svojej spolupráce intenzívnejšie podporovali krajiny AKT pri rozširovaní a zachovaní univerzálneho prístupu k prevencii HIV, liečbe, starostlivosti a podpore, čo je kľúčová podmienka splnenia rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015;

4.

vyzýva strany AKT a EÚ – vlády krajín AKT a členských štátov EÚ, ako aj Európsku komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť –, aby sa ich najvyšší predstavitelia zúčastnili na zasadnutí na vysokej úrovni týkajúcom sa AIDS, ktoré sa bude konať v roku 2011, aby podporili odporúčania uvedené v správe generálneho tajomníka OSN a aby prijali jeho návrh týkajúci sa šiestich globálnych cieľov na rok 2015;

5.

vyzýva EÚ, aby potvrdila svoju vedúcu úlohu v reakcii na problém AIDS, konkrétne začatím všeobecného a konzultačného procesu so všetkými zainteresovanými stranami vrátane členských štátov EÚ, poslancov, občianskej spoločnosti v rámci prípravy geograficky úplného európskeho programu na boj proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze prostredníctvom vonkajších opatrení na rok 2012 a na obdobie po tomto roku;

6.

vyzýva vlády krajín AKT a EÚ, aby podporovali začlenenie stratégií proti stigmatizovaniu do vnútroštátnych programov boja proti AIDS aj prostredníctvom posilnenia systémov spoločenstva; odstránili sankčné právne predpisy, politiky, postupy, stigmatizovanie a diskrimináciu, ktoré oslabujú ľudské práva a zvyšujú zraniteľnosť v dôsledku HIV/AIDS; zaviazali sa poskytovať komplexné služby v oblasti starostlivosti a podpory pre dospelých a deti, nakazených a ovplyvnených HIV vrátane ošetrovateľov;

7.

vyzýva vlády krajín EÚ a AKT, aby zdvojnásobili prostriedky na prevenciu HIV a aby investície do prevencie zamerali na integrované programy a programy prevencie na základe dôkazov, ktoré budú ako jeden z najúčinnejších zásahov určené pre najviac ohrozené a najzraniteľnejšie osoby, a aby tiež zvýšili investície do výskumu;

8.

zdôrazňuje, že liečba je investícia s veľkým vplyvom, ktorá znižuje prenos HIV, tuberkulózy a úmrtnosť matiek a detí; vyzýva preto vlády krajín AKT a EÚ, aby podporovali inovácie v oblasti prístupu k liečbe, odstránili právne prekážky a zabezpečili univerzálny a spoľahlivý prístup k bezpečným, kvalitným a dostupnejším liekom, vybudovali kapacity zdravotníckych systémov a systémov spoločenstva s cieľom podporiť integrovanú liečbu a premyslene riešili koinfekciu HIV a tuberkulózou;

9.

vyzýva vlády krajín EÚ a AKT, aby podporovali integráciu otázky HIV a služieb v oblasti reprodukčného zdravia, zdravia matiek a novorodencov ako kľúčové opatrenie na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015, konkrétne prostredníctvom iniciatívy EÚ v rámci rozvojových cieľov tisícročia; v tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť posilneniu zdravotníckych systémov a systémov spoločenstva s cieľom zabezpečiť účinnú integráciu programov boja proti HIV a programov sexuálneho a reprodukčného zdravia a súvisiacich programov na podporu pevnejších, vzájomne súvisiacich výsledkov v rámci všetkých rozvojových cieľov tisícročia týkajúcich sa zdravia;

10.

vyzýva vlády krajín AKT a EÚ, aby splnili primerané záväzky zamerané vo všeobecnosti na dosiahnutie investičných potrieb v oblasti zdravotníctva a konkrétne na riešenie problému AIDS, čím členské štáty EÚ uskutočnia svoje dlhodobé predvídateľné záväzky týkajúce sa financovania, aj keď investície do rozvojových krajín sa podstatne zvýšili s cieľom umožniť realizáciu výzvy uvedenej vo Vyhlásení z Abudže, a to poskytnúť 15 % zo štátneho rozpočtu na zdravotníctvo, nové veľmoci sú vyzvané, aby prevzali svoj podiel a aby sa rozvíjali inovačné mechanizmy financovania.

i)

správy predložené stálymi výbormi, ich počet je obmedzený na tri na jednom zasadaní. Dĺžka návrhov uznesenia, ktoré tvoria súčasť správ, je stanovená v prílohe II tohto rokovacieho poriadku;

ii)

naliehavé témy navrhnuté jedným zo stálych výborov alebo predložené samotným predsedníctvom. Zaradenie naliehavých tém je výnimkou a nemôže presiahnuť viac ako dve témy na jednom zasadaní. Ostatné témy sa postúpia príslušnému stálemu výboru ;

iii)

hlavnú tému diskusie na vysokej úrovni.

—

podpora demokratických procesov prostredníctvom dialógu a konzultácií;

—

otázky týkajúce sa hospodárstva, financií, obchodu a uplatňovania Európskeho rozvojového fondu;

—

sociálne záležitosti a záležitosti týkajúce sa životného prostredia.

I.

VÝBOR PRE POLITICKÉ VECI

Výbor s pôsobnosťou pre:

Výbor koordinuje, v súlade s článkom 28 rokovacieho poriadku zhromaždenia, prácu informačných a študijných misií, vrátane misií vyslaných za účelom pozorovania volieb.

II.

VÝBOR PRE HOSPODÁRSKY ROZVOJ, FINANČNÉ ZÁLEŽITOSTI A OBCHOD

Výbor s pôsobnosťou pre:

III.

VÝBOR PRE SOCIÁLNE VECI A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Výbor s pôsobnosťou pre:

—

dôvodové správy, prípravné pracovné dokumenty a zhrnutia informačných a študijných misií: 6 strán

—

návrhy uznesenia, ktoré tvoria súčasť správ a naliehavé témy: 4 strany vrátane odôvodnení, avšak bez odkazov na právny základ