20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/1

A.

keďže obchodné registre preverujú, evidujú a uchovávajú informácie o spoločnostiach, napríklad informácie o právnej forme spoločnosti, jej sídle a základnom imaní, ukončení podnikania, právomociach a totožnosti právnych zástupcov, doklady o účtovníctve za každý finančný rok a prípadne informácie o likvidácii spoločnosti a tieto informácie sprístupňujú verejnosti,

B.

keďže obchodné registre v EÚ fungujú na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a uchovávajú informácie iba o spoločnostiach, ktoré sú evidované v oblastiach podliehajúcim týmto registrom,

C.

keďže sa zvyšuje dopyt po prístupe k informáciám o obchodných spoločnostiach v cezhraničnom kontexte, a to na komerčné účely alebo na uľahčenie prístupu k spravodlivosti; keďže pre veriteľov a exekučné orgány je podstatné, aby mali k dispozícii spoľahlivé a aktuálne informácie o dlžníkoch a ich aktívach; keďže je potrebné zverejniť konkrétne podrobnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa rešpektovali práva zamestnancov stanovené v európskom obchodnom práve,

D.

keďže skutočnosť, že obchodné registre zatiaľ nie sú prepojené, spôsobuje hospodárske straty a problémy všetkým zúčastneným stranám, nielen spoločnostiam, ale aj ich zamestnancom, spotrebiteľom a verejnosti, najmä z hľadiska transparentnosti, efektívnosti a právnej istoty; keďže uľahčeným prístupom k spoľahlivým a aktualizovaným informáciám zo všetkých členských štátov o spoločnostiach pôsobiacich za hranicami štátu sa zvyšuje transparentnosť a právna istota na vnútornom trhu a môže sa obnoviť dôvera k trhom po finančnej a hospodárskej kríze,

E.

keďže od 1. januára 2007 sú informácie obsiahnuté v obchodných registroch uchovávané elektronicky a sú k dispozícii na internete vo všetkých členských štátoch; keďže napriek skutočnosti, že dôležité obchodné informácie sú k dispozícii na internete, štandardy registrov sa od seba líšia a záujemcovia musia riešiť problémy s rôznymi jazykmi, vyhľadávacími kritériami a štruktúrami,

F.

keďže sa obsah, význam a právna závažnosť jednotlivých registrov líšia a keďže by to mohlo mať právne následky, ktoré by mohli byť v jednotlivých členských štátoch rôzne,

G.

keďže jednotné prístupové miesto k obchodným informáciám o všetkých európskych spoločnostiach by šetrilo čas a náklady; keďže v záujme dosiahnutia tohto cieľa by sa mala zvážiť povinná účasť všetkých členských štátov v tomto prístupovom mieste,

H.

keďže toto jednotné prístupové miesto by malo poskytovať kvalitné informácie zo všetkých členských štátov; keďže tieto informácie by mali byť spoľahlivé, aktualizované a poskytované v štandardnom formáte a vo všetkých jazykoch EÚ; keďže toto jednotné prístupové miesto by mala aktívne sledovať Komisia,

I.

keďže vo svojej kľúčovej iniciatíve „Priemyselná politika vo veku globalizácie“, ktorá je súčasťou oznámenia Komisie s názvom „Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, sa Komisia zaväzuje „zlepšiť podnikateľské prostredie, najmä pre malé a stredné podniky, okrem iného znižovaním transakčných nákladov pri podnikateľskej činnosti v rámci Európy“,

J.

keďže Rada v dňoch 25. a 26. mája 2010 prijala závery, ktoré správne podčiarkujú dôležitosť kvality údajov a potrebu zjednodušiť prístup k informáciám, s cieľom zvýšiť dôveru zainteresovaných strán a zabezpečiť úspech činností v rámci vnútorného trhu, ako aj potrebu zapojiť všetky členské štáty do procesu zabezpečenia centralizovaného prístupu k informáciám,

K.

keďže spolupráca medzi obchodnými registrami je nevyhnutná v prípade cezhraničných fúzií, presunov sídel spoločností alebo cezhraničných konkurzných konaní; keďže spolupráca sa výslovne vyžaduje niekoľkými nástrojmi práva obchodných spoločností, ako napríklad smernicou 2005/56/ES, nariadením Rady (ES) č. 2157/2001 a nariadením Rady (ES) č. 1435/2003,

L.

keďže požiadavky na zverejňovanie pre zahraničné pobočky, ktoré stanovuje jedenásta smernica o práve obchodných spoločností (89/666/EHS), v praxi znamenajú, že spolupráca medzi registrami je nevyhnutná; keďže táto spolupráca by sa nemala vzťahovať len na dobu, keď sa pobočka otvára, ale mala by byť i zárukou, že tieto informácie sú správne a aktuálne, aby nevznikali nezrovnalosti medzi obsahom registra, v ktorom sú uvedené informácie o pobočke a obsahom toho, v ktorom sú zapísané údaje o materskej spoločnosti,

M.

keďže sa po prijatí stanov európskej súkromnej spoločnosti (SPE) (KOM(2008)0396) môže významne zvýšiť počet prípadov, v ktorých sa bude požadovať cezhraničná spolupráca,

N.

keďže už bolo zavedených niekoľko mechanizmov spolupráce medzi obchodnými registrami, ako napr. Európsky obchodný register (EBR), projekt interoperability obchodných registrov v rámci Európy (BRITE) a informačný systém vnútorného trhu (IMI); keďže EBR a BRITE fungujú na dobrovoľnej báze a preto sa v nich nezúčastňujú všetky členské štáty; keďže je okrem toho BRITE iba výskumným projektom,

O.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 18. decembra 2008 privítal myšlienku vytvorenia portálu elektronickej justície; keďže európsky akčný plán v oblasti elektronickej justície na roky 2009 2013 stanovuje, že Európsky obchodný register bude začlenený do Európskeho portálu elektronickej justície,

1.

domnieva sa, že projekt môže byť využitý pre ďalšiu integráciu európskeho hospodárskeho priestoru len vtedy, keď sa na ňom budú podieľať všetky členské štáty a zastáva názor, že by sa na tento účel mala zvážiť povinná účasť všetkých členských štátov;

2.

domnieva sa, že najskôr by mala byť urýchlená realizácia iniciatív EBR a projektu BRITE a že účasť v nich by mala byť povinná; trvá na tom, že informačný systém o vnútornom trhu (IMI) je dôležitý pre lepšie vykonávanie právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu, keďže sa už ukázalo, že je úspešným nástrojom, pokiaľ ide o vykonávanie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (10) a smernice o službách (11); pripomína, že všetky členské štáty už využívajú informačný systém o vnútornom trhu (IMI), ktorý by sa mohol rozšíriť na ďalšie postupy bez toho, aby si to vyžadovalo veľké investície členských štátov;

3.

upozorňuje na to, že údaje v registroch nie je možné porovnávať s informáciami, ktoré majú čisto hospodársky charakter; z tohto dôvodu sa domnieva, že prístup verejnosti k spoľahlivým a aktualizovaným informáciám by malo poskytovať oficiálne jednotné prístupové miesto; upozorňuje, že sa tým zlepší transparentnosť, efektívnosť a právna istota v prospech spoločností a ich pracovníkov, spotrebiteľov a systému ako celku;

4.

vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o integráciu všetkých členských štátov do tohto budúceho jednotného prístupového miesta k informáciám a aby v prípade potreby poskytla odbornú pomoc a ďalšie zdroje; žiada Komisiu, aby preskúmala výhody a nevýhody, ktoré budú vyplývať všetkým členským štátom EÚ z povinného členstva v tomto budúcom jednotnom prístupovom mieste k informáciám;

5.

upozorňuje na to, že údaje uchovávané v obchodných registroch môžu mať rôzny význam a že z toho môžu vyplývať právne dôsledky – nielen pre spoločnosti, ale aj pre ich pracovníkov a spotrebiteľov –, ktoré sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť;

6.

domnieva sa, že informácie o registrácii spoločností majú význam aj pre zamestnancov, a to najmä v spoločnostiach, v ktorých sa uplatňuje európske obchodné právo, t. j. nariadenie (ES) č. 2157/2001, nariadenie (ES) č. 1435/2003 a smernica 2005/56/ES; domnieva sa, že tieto informácie majú význam aj z hľadiska ustanovení smernice 2003/72/ES (12) a smernice 2001/86/ES (13), ktorými sa stanovuje zachovanie už existujúcich práv účasti zamestnancov vo výsledných spoločnostiach;

7.

zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby pri vyhľadávaní v registri boli užívatelia upozornení na to, že právny význam a záväznosť týchto údajov sa v jednotlivých členských štátoch môžu líšiť;

8.

upozorňuje na to, že pokiaľ ide o vzťahy medzi hlavnými sídlami a pobočkami, výmenu záznamov by uľahčilo automatizovanejšie prepojenie;

9.

berie na vedomie skutočnosť, že obsahy záznamov nie sú vždy dostatočne konzistentné;

10.

domnieva sa, že v záujme riadneho fungovania vnútorného trhu je nevyhnutné sprístupniť verejnosti oficiálne a spoľahlivé informácie o spoločnostiach, ktoré obchodujú v EÚ; v tomto kontexte víta zelenú knihu Komisie o prepojení obchodných registrov;

11.

konštatuje, že vyššia transparentnosť na vnútornom trhu by mohla viesť k zvýšeniu cezhraničných investícií;

12.

je presvedčený, že na pomoc malým a stredným podnikom je nevyhnutný zlepšený a jednoduchší prístup k informáciám, čo predstavuje kľúčový prvok v základnej štruktúre európskeho hospodárstva a hlavnú hnaciu silu pre vytváranie pracovných miest, hospodársky rast a sociálnu súdržnosť v Európe, keďže pomáha znížiť administratívnu záťaž týchto podnikov;

13.

zdôrazňuje, že jednoduchý prístup k spoľahlivým údajom týkajúcim sa fúzií, presunov sídel spoločností alebo ďalších cezhraničných konaní je pre európske spoločnosti nevyhnutný a ďalej zvýši konkurencieschopnosť a hladké fungovanie vnútorného trhu tým, že posilní jeho hlavné slobody, napr. voľný pohyb finančných prostriedkov, služieb a jednotlivcov;

14.

domnieva sa, že všetky stratégie na prekonanie krízy a na zlepšenie fungovania jednotného trhu musia zahŕňať väčšiu transparentnosť a spoluprácu v cezhraničných mechanizmoch, čo zvýši dôveru 500 miliónov európskych spotrebiteľov;

15.

berie na vedomie úsilie, ktoré bolo vynaložené v rámci rôznych mechanizmov a iniciatív pre spoluprácu;

16.

zdôrazňuje však, že treba prijať ďalšie opatrenia a že v záujme transparentnosti trhu je nevyhnutné, aby údaje obsiahnuté v obchodných registroch 27 členských štátov boli jednoducho dostupné cez aktívne sledované jednotné prístupové miesto a zároveň aby boli spoľahlivé, pravidelne aktualizované, mali štandardný formát a boli k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ; domnieva sa, že by sa najprv malo posúdiť, do akej miery by to znamenalo dodatočné náklady na preklad a že by sa na tento účel mala zvážiť povinná účasť všetkých členských štátov;

17.

žiada, aby sa zabezpečili účinné formy propagácie jednotného prístupového miesta s cieľom zaručiť, aby ho všetky zainteresované strany mohli využívať na získavanie jasných a spoľahlivých informácií o európskych spoločnostiach;

18.

poukazuje na to, že skupina nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívneho zaťaženia (Stoiberova skupina) objasnila, že uľahčenie cezhraničného elektronického prístupu k informáciám o podnikoch by mohlo viesť k úspore viac než 160 miliónov EUR ročne;

19.

zdôrazňuje význam prístupu k informáciám o európskych spoločnostiach, najmä v zmysle smernice o službách a očakávaného štatútu európskej súkromnej spoločnosti;

20.

poukazuje však na to, že prijaté opatrenia by nemali predstavovať ďalšiu administratívnu záťaž pre spoločnosti, najmä malé a stredné podniky;

21.

očakáva spustenie portálu elektronickej justície, ktorý musí byť prístupný jednotlivcom, podnikom, právnikom a sudcom, a musí byť užívateľsky ústretový; podporuje myšlienku začlenenia EBR do tohto portálu;

22.

zdôrazňuje význam ďalšieho zlúčenia údajov a systémov BRITE, IMI a EBR s cieľom zaviesť jednotné prístupové miesto k informáciám pre zainteresované strany vnútorného trhu a spotrebiteľov, znížiť náklady na transakcie pre výrobcov a spotrebiteľov prostredníctvom koncentrácie informácií na jednom mieste, a posilniť tým cezhraničný obchod, najmä cezhraničný elektronický obchod, a hospodársky rast v Únii;

23.

podporuje zavedenie dočasných povinných mechanizmov spolupráce medzi registrami týkajúcich sa najmä pravidelného aktualizovania údajov, ktoré je potrebné zverejniť v súvislosti so zahraničnými pobočkami; pripomína, že by bolo potrebné prostredníctvom administratívnej dohody medzi členskými štátmi a/alebo ich obchodnými registrami ozrejmiť praktické otázky týkajúce sa spolupráce;

24.

domnieva sa, že prepojenie siete obchodných registrov s elektronickou sieťou vytvorenou na základe smernice o transparentnosti poskytne jednoduchý prístup k právnym a finančným údajom o kótovaných spoločnostiach a že bude prínosné aj pre investorov;

25.

trvá na tom, že európske riešenie musí občanom a podnikom zabezpečiť dostatočnú ochranu osobných a obchodných údajov, aby sa zabránilo ich zneužitiu, a zabezpečiť právnu istotu citlivých údajov;

26.

zdôrazňuje, že v integrovanom európskom riešení sa musí zohľadniť najmä to, do akej miery by bolo možné vyradiť, upraviť alebo zlúčiť vnútroštátne registre alebo už existujúce európske registre vzťahujúce sa na určité sektory hospodárstva tak, aby sa zabránilo duplicite činností v súlade s cieľom znižovania byrokratickej záťaže a zabezpečenia jasnosti a jednoduchosti;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/6

A.

keďže Európska rada v roku 2009 potvrdila, že trvalo udržateľný rozvoj je hlavným cieľom Lisabonskej stratégie; keďže medzi hlavné zásady stratégie trvalej udržateľnosti EÚ patrí integrované posúdenie hospodárskych, sociálnych a ekologických záujmov, zintenzívnenie sociálneho dialógu, posilnenie sociálnej zodpovednosti podnikov, zásada predbežnej opatrnosti a zásada „znečisťovateľ platí“,

B.

keďže ťažiskom stratégie Európa 2020 je podpora sociálneho, ekologického a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré využíva zdroje efektívnym spôsobom,

C.

keďže vyspelé krajiny by podľa dohody z Kodane mali do roku 2050 znížiť svoje emisie CO2 o 80 – 90 % v porovnaní s rokom 1990,

D.

keďže vplyv zmeny klímy je v jednotlivých regiónoch Európy odlišný; keďže podľa štúdie Komisie (7) sú zmenou klímy obzvlášť zaťažené regióny južnej a východnej Európy, v ktorých žije viac ako tretina obyvateľstva EÚ, že najviac zasiahnuté sú najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a že v dôsledku toho sa môžu regionálne a sociálne rozdiely ešte prehĺbiť,

E.

keďže prechod na udržateľnejšie hospodárstvo má rôzny vplyv na rôzne sektory, t. j. pracovné miesta sa vytvárajú, nahrádzajú alebo čiastočne zanikajú; keďže všetky pracovné miesta by sa mali prispôsobiť udržateľnému spôsobu výroby a práce, ktorý efektívne využíva zdroje, na základe čoho bude najviac potrebné upraviť pretrvávajúce pracovné vzťahy, pričom budú potrebné flexibilné pracovné vzťahy,

F.

keďže z číselných údajov Zelenej knihy o demografických zmenách (KOM(2005)0094) vyplýva, že v období medzi rokmi 2005 a 2030 klesne počet obyvateľov v produktívnom veku o 20,8 milióna (6,8 %), a keďže počet obyvateľov nad 60 rokov v súčasnosti rastie dvojnásobne rýchlejšie ako pred rokom 2007, t. j. každý rok približne o dva milióny v porovnaní s jedným miliónom v predošlom období,

G.

keďže tento prechod môže viesť k stabilizácii zamestnanosti a v niektorých odvetviach k značnému nárastu pracovných miest s významnými vedľajšími účinkami; keďže tam, kde sa vytvorili spoľahlivé rámcové podmienky, je možné zaznamenať postupné zvyšovanie istoty zamestnania, ktorá sa stabilizuje prostredníctvom nárastu objemu vývozu,

H.

keďže potrebný hospodársky rast a výsledné zisky v oblasti zamestnanosti v hospodárstve založenom na inováciách nie je možné dosiahnuť, ak európske výskumné a podnikateľské subjekty nebudú schopné premeniť výsledky svojho výskumu na obchodné produkty; keďže prehľad výsledkov inovácie (Innovation Scoreboard) publikovaný Komisiou, ukazuje zaostávanie v oblasti inovácií za USA o 30 % a za Japonskom o 40 %,

I.

keďže v niektorých nových odvetviach zatiaľ neexistujú štruktúry sociálneho dialógu; keďže existujú prípady nových sektorov, kde neexistujú, a pokiaľ existujú, tak sa neuplatňujú, kolektívne zmluvy a nejestvujú ani odvetvové kódexy; keďže všetky odvetvia sú vystavené veľkému tlaku zvyšovať svoju konkurencieschopnosť; keďže v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti je veľký tlak na akceptovanie nevyhovujúcich pracovných podmienok,

J.

keďže na trhu práce EÚ sa vyvinula za posledné dve desaťročia dlhodobá neistota pracovných miest, keď najmä mladí ľudia v čoraz väčšej miere pracujú na krátkodobé zmluvy za horších pracovných podmienok; keďže nové pracovné príležitosti vytvorené za týchto okolností nie je možné považovať za udržateľné, keďže tieto štrukturálne nedostatky je nutné riešiť v kontexte úsilia o rozvoj možností zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve,

K.

keďže prechod na nové udržateľné hospodárstvo by nemal byť zámienkou na vylúčenie najzraniteľnejších a najmenej kvalifikovaných pracovníkov z trhu práce; keďže je preto potrebné zabrániť efektu tzv. zbierania smotany, ktorého prvými obeťami by boli najmenej kvalifikovaní pracovníci,

L.

keďže rovnosť pohlaví je jedným z cieľov Lisabonskej zmluvy a jedným z rozvojových cieľov tisícročia; keďže ženy sú v rôznych odvetviach nedostatočne zastúpené, a preto nemôžu rovnako profitovať z nárastu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve,

M.

keďže nové hospodárstvo sa bude formovať v starnúcej spoločnosti s ubúdajúcimi pracovnými silami, bude potrebné pritiahnuť viac žien k vykonávaniu platenej práce prispôsobením organizácie práce rozmanitejším pracovným silám a prípravou zamestnávateľov vo všetkých odvetviach na takéto pracovné sily,

N.

keďže podľa najnovších štúdií prítomnosť žien na všetkých úrovniach zodpovednosti prináša spoločnostiam pridanú hodnotu, najmä pokiaľ ide o ich hospodársku výkonnosť,

O.

keďže väčšinu univerzitných diplomov v EÚ získavajú ženy a keďže ženy prevládajú v študijných odboroch, ako sú obchod, manažment a právo, ale naďalej tvoria menšinu na zodpovedných pozíciách v podnikoch a vo verejnej správe,

P.

keďže hlavne pre sexistické stereotypy vo vzdelávaní a v spoločnosti ženy nie sú dostatočne zastúpené v oblastiach, ktoré sa nesprávne považujú za mužské oblasti, ako informačné technológie, inžinierstvo, fyzika a technické povolania, ako je mechanik a stavbár,

Q.

keďže nezamestnanosť sa zvyšuje u starších pracovníkov, ktorí sú po dosiahnutí veku 55 rokov vystavení mimoriadne naliehavému problému sociálneho vylúčenia a napriek tomu, že počas uplynulých desiatich rokov sa podarilo dosiahnuť pokrok, len niečo vyše tretiny žien vo veku 55 až 64 rokov bolo v roku 2008 zamestnaných, kým podiel zamestnaných mužov patriacich do tej istej vekovej skupiny dosiahol 55 %,

1.

domnieva sa, že trvalo udržateľný rozvoj je založený na dlhodobej vízii, v ktorej sa spájajú a navzájom podporujú hospodársky rast, sociálna súdržnosť a ochrana životného prostredia; upriamuje pozornosť na potenciál, ktorý predstavuje vytváranie ekologických pracovných miest v udržateľnom hospodárstve;

2.

domnieva sa, že pokrízové hospodárstvo je veľkou príležitosťou pre udržateľný rast založený na sociálnej spravodlivosti a ekologickej účinnosti; poznamenáva, že premena európskych hospodárstiev znečisťujúcich životné prostredie na ekologicky účinné hospodárstva povedie k podstatným zmenám vo výrobe, distribúcii a spotrebe, ktoré by sa mali využiť ako príležitosť na posun smerom k skutočnej udržateľnosti bez ohrozenia prosperity alebo pracovných miest; je presvedčený, že prechod na hospodárstvo založené na neznečisťujúcich zdrojoch energie treba vnímať ako príležitosť na investovanie do trvalo udržateľného rozvoja, a nie len ako záťaž pre verejné a súkromné rozpočty;

3.

zdôrazňuje význam opatrení na podporu rastu a zamestnanosti na vidieku, s cieľom zamedziť vyľudňovaniu vidieckych oblastí;

4.

konštatuje že je nutné, aby sa výroba tovarov a služby stali udržateľnejšími; konštatuje, že investície do prechodu na ekologické hospodárstvo predstavujú veľký potenciál rastu pre trh práce rovnako ako nové možnosti príjmov; že napriek pozitívnej bilancii boli v niektorých odvetviach zaznamenané straty, a preto sa musí podporovať odborná príprava a rekvalifikácia;

5.

je toho názoru, že súčasná celosvetová hospodárska a sociálna kríza, ktorá spomalila zmeny vo využívaní energie a znižovaní emisií CO2, by členským štátom nemala brániť v prechode na konkurencieschopné, udržateľnejšie nízkouhlíkové a z hľadiska zdrojov efektívne hospodárstvo, pretože týmto krokom sa zvýši ich odolnosť a konkurencieschopnosť a zníži sa ich závislosť od stále drahšieho dovozu;

6.

je presvedčený, že by sa malo vyvinúť viac úsilia o internalizáciu externých nákladov; vyzýva Komisiu, aby využívala existujúce nástroje politiky alebo v prípade potreby vypracovala nové nástroje s cieľom správne prisúdiť náklady a premietnuť zistenia do budúcich návrhov politík;

7.

domnieva sa, že nové udržateľné hospodárstvo EÚ musí zabezpečiť vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj; žiada vypracovanie ambicióznej udržateľnej priemyselnej politiky s dôrazom na efektívnosť využívania zdrojov; zdôrazňuje, že ekologické hospodárstvo musí ponúkať vyhliadky na dôstojné a dobre platené pracovné miesta so zameraním na ochranu životného prostredia;

8.

je pevne presvedčený, že politika zameraná na ochranu životného prostredia založená na zásadách trhového hospodárstva môže byť hnacou silou rastu a zamestnanosti vo všetkých odvetviach hospodárstva a zdôrazňuje, že predvídateľné rámcové podmienky, ktoré podporujú investície, sú základom toho, aby inovatívne podniky dokázali optimálne využiť tieto príležitosti v prospech životného prostredia a zamestnancov;

9.

vyzýva na zapojenie priemyslu do ekologických inovácií, keďže podnikatelia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v ďalšom šírení ekologických inovácií; v tomto ohľade poznamenáva, že informovanie podnikateľov a poukázanie na nové podnikateľské príležitosti bude mať kľúčový význam pre rozvoj hospodárstiev s efektívnym využívaním zdrojov a udržateľných priemyselných odvetví;

10.

podporuje prioritnú iniciatívu Komisie v rámci stratégie Európa 2020, ktorou je okamžité uskutočnenie prechodu na udržateľné hospodárstvo, zníženie závislosti hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov a energie, zníženie emisií poškodzujúcich klímu v záujme zabránenia globálnemu otepľovaniu; víta zámer Komisie prispôsobiť tomuto cieľu zákonné rámcové podmienky, stimuly trhového hospodárstva, dotácie a verejné obstarávanie; ľutuje však, že stratégiou EÚ 2020 Komisia premárnila príležitosť na riešenie pracovno-trhového potenciálu udržateľného hospodárstva;

11.

konštatuje, že v záujme dosiahnutia cieľov zamestnanosti stratégie EÚ 2020 a využitia pracovného potenciálu nového udržateľného hospodárstva a na zlepšenie udržateľnosti výroby tovarov a poskytovania služieb je potrebné zvýšiť energetickú účinnosť bývania, podiel obnoviteľných energií, technológie ohľaduplné k životnému prostrediu, udržateľnosť dopravy a mobility, udržateľnosť poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybolovu a poradenské služby v oblasti životného prostredia, ako aj recykláciu, výrobné procesy s nízkymi zdrojmi a uzavreté materiálové cykly, konštatuje, že aj odvetvie služieb a odvetvie sociálnej ekonomiky predstavujú veľký ekologický potenciál zamestnanosti;

12.

zdôrazňuje význam toho, aby verejný sektor v záujme tvorby pracovných miest s náležitými právami zamestnancov išiel príkladom, prijímal progresívne normy v oblasti verejného obstarávania, poskytoval stimuly a informácie, najmä v oblasti energetiky, výstavby infraštruktúry a vybavenia, dopravy a komunikácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby najmä v oblasti obstarávania vo fáze pred komerčným využitím podporovali zahrnutie environmentálnych a sociálnych noriem, ako aj doložiek o miestnom prvku a podnikov pracujúcich v udržateľnom a inkluzívnom hospodárstve, najmä MSP;

13.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby si vymieňali skúsenosti a osvedčené postupy v oblasti pracovných príležitostí pri riešení problémov súvisiacich s ekonomickým, sociálnym a environmentálnym dosahom zmeny klímy;

14.

je presvedčený, že ekologické udržateľné pracovné miesta nesmú byť iba doplnkom, ale že hospodárstvo a spoločnosť ako celok musia byť organizované so zameraním na trvalú udržateľnosť; uvedomuje si, že ochrana životného prostredia je naviazaná na mnohé klasické odvetvia, ako sú výrobný priemysel, stavebníctvo alebo služby, a preto neexistuje samostatne odvetvie „ochrana životného prostredia“ alebo „ekologický priemysel“; vyzýva preto na prevzatie definície ILO ako pracovnej definície, na základe ktorej sú všetky pracovné miesta, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj, ekologické pracovné miesta; uvádza, že táto definícia na jednej strane zahŕňa pracovné miesta, ktoré priamo znižujú spotrebu energie a surovín, chránia ekosystémy a biodiverzitu a minimalizujú produkciu odpadu a znečisťovanie ovzdušia, a na strane druhej všetky pracovné miesta, ktoré znižujú ekologickú stopu; uznáva, že vzhľadom na relatívne aspekty tejto definície nemožno potenciál zamestnanosti definovať s konečnou platnosťou;

15.

domnieva sa, že vyhodnocovanie dosahu politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy na čistú tvorbu pracovných miest si vyžaduje oveľa viac výskumu; vyzýva Komisiu, aby stanovila túto oblasť ako prioritnú pre 8. rámcový program;

16.

zdôrazňuje, že cieľom všetkých pracovných miest je podporiť trvalo udržateľný rozvoj a v rámci spôsobu výroby a práce čo najúčinnejšie využívať zdroje, suroviny a energie; zdôrazňuje, že tento prístup by mal platiť pre celý dodávateľský reťazec, a že nemá zmysel rozdeľovať odvetvia na dobré a zlé, lebo väčšia udržateľnosť sa dá zabezpečiť vo všetkých odvetviach;

17.

domnieva sa, že je veľmi dôležité zabezpečiť novému rámcu Spoločenstva dostatočný rozpočet na podporu verejného výskumu a sprístupnenie jeho výsledkov jednoduchým a nebyrokratickým spôsobom, aby sa všetkým podnikom vrátane mikropodnikov a malých a stredných podnikov umožnilo vykonať zmeny, pokiaľ ide o energetickú účinnosť, využívanie nových zdrojov energie, nové výrobné procesy, ako aj recykláciu a lepšie využívanie zdrojov, a vytvoriť pracovné miesta s náležitými právami;

18.

vyzýva na rozvoj Európskej stratégie zamestnanosti pre udržateľné hospodárstvo v rámci stratégie EÚ 2020 so zameraním na optimalizáciu potenciálu zamestnanosti s osobitným dôrazom na dôstojnú prácu, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov, potrebu zručností a sociálne spravodlivého prechodu; zdôrazňuje, že udržateľné hospodárstvo musí prepájať sociálnu, technologickú, hospodársku a ekologickú udržateľnosť; zdôrazňuje, že takáto udržateľná stratégia zamestnanosti by mala byť hlavným bodom usmernení pre oblasť zamestnanosti;

19.

odporúča, aby regionálne úrady prijali stratégie rozvoja v súlade s cieľmi stratégie EÚ 2020, v záujme vytvorenia nových pracovných miest v udržateľnom hospodárstve;

20.

vyzýva Komisiu, aby do roku 2011 navrhla stratégiu zahŕňajúcu legislatívne i nelegislatívne opatrenia na podporu „ekologických“ pracovných miest, ktoré sú zdrojom rastu a prosperity pre všetkých;

21.

zdôrazňuje, že európske podniky sa vďaka svojej inovačnej kapacite stali priekopníkmi v oblasti ochrany životného prostredia; vyjadruje však obavy, že výroba sa naďalej vo veľkej miere presúva z EÚ do tretích krajín, ktoré majú výrazne miernejšie normy v oblasti ochrany životného prostredia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby proti tomuto fenoménu bojovali rýchlo a rázne tak, že sa tento problém bude riešiť multilaterálne, na celosvetovej úrovni, aby sa vo svetovej hospodárskej súťaži zaistili porovnateľné záväzky;

22.

zdôrazňuje, že stabilný dlhodobý ambiciózny regulačný rámec je predpokladom pre dosiahnutie plného potenciálu ekologickej zamestnanosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili environmentálne normy a finančné stimuly, ktoré vytvoria spoľahlivé rámcové podmienky aspoň na 10 rokov, čím zároveň vytvoria právnu istotu, ako aj istotu v oblasti plánovania; žiada, aby sa existujúce finančné nástroje použili na podporu udržateľnosti, a aby bola rastúca udržateľnosť hospodárskej činnosti začlenená do finančných výhľadov rôznych fondov vrátane štrukturálnych fondov a kohézneho fondu ako jeden z podporovaných cieľov;

23.

v tejto súvislosti zdôrazňuje význam koncepcie integrovaného rozvoja miest a skutočnosť, že udržateľná rekonštrukcia znevýhodnených mestských oblastí by mohla byť zdrojom inšpirácie; domnieva sa, že predpokladom na to je jasný politický rámec, ktorý zahŕňa zachovanie podpory mestského rozmeru v štrukturálnych fondoch;

24.

konštatuje, že na realizáciu cielených štúdií v najviac znevýhodnených regiónoch EU je potrebné financovanie v rámci existujúcich programov, aby sa stanovili a špecifikovali strategické ciele a druhy opatrení vyžadované na nastolenie pozitívnych podmienok pre rozvoj životaschopných miestnych hospodárstiev, pričom osobitnými cieľmi je vytváranie nových ekologických pracovných miest a komplexných aktivít zameraných na pritiahnutie nových ekologických spoločností, ako aj na podporu tých, ktoré už existujú;

25.

zdôrazňuje, že cielené investície do ekologickej transformácie znevýhodnených regiónov EÚ patria k najužitočnejším nástrojom plnenia strategických cieľov regionálnej konvergencie a územnej súdržnosti;

26.

zdôrazňuje význam, ktorý zohráva Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) pri vytváraní regionálnych zoskupení tým, že sa na miestnej úrovni v rámci nových technológií, napríklad obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti, spojí výskum, inovácie a infraštruktúra; okrem toho zdôrazňuje, že najmä v mestských oblastiach, majú regionálne a miestne úrady najlepšie predpoklady a schopnosti vytvárať podmienky nevyhnutné na rast zoskupení inovačných podnikov; poukazuje na to, že takéto zoskupovanie môže byť rozhodujúcim podnetom pre miestny hospodársky rozvoj a môže vytvoriť nové pracovné miesta v regiónoch;

27.

je si vedomý, že európske, vnútroštátne a regionálne schémy financovania sú stále príliš nekoordinované, a preto zdôrazňuje potrebu lepšej viacúrovňovej koordinácie programov a podpory väčšej súčinnosti rôznych spoločných politík, v ktorých sa využívajú štrukturálne a poľnohospodárske fondy a fondy pre rozvoj vidieka, potrebu rámcového programu výskumu a rámca konkurencieschopnosti a inovácií (CIP) so zreteľom na dosiahnutie cieľov udržateľného a nákladovo efektívneho hospodárstva; domnieva sa, že pokiaľ ide o financovanie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, mal by sa ďalej zvážiť prechod z mechanizmov priamej podpory k rozvoju vidieka a environmentálne udržateľného poľnohospodárstva;

28.

opäť vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili úspech fondu na obnovu a pripravili novú iniciatívu Spoločenstva s cieľom obnovy zameranej na nové udržateľné hospodárstvo, a to vrátane pilotných projektov;

29.

poznamenáva, že Rada v odseku 8 svojich záverov z 21. októbra 2009 vyzvala Komisiu, aby uskutočnila naliehavú revíziu dotácií v jednotlivých odvetviach, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie a nie sú v súlade s trvalo udržateľným rozvojom; vyzýva Komisiu, aby okamžite konala podľa týchto záverov, pričom preskúma možnosti presunutia uvedených dotácií v rámci rozpočtu na podporu nových aktivít týkajúcich sa udržateľného hospodárstva;

30.

žiada efektívne systémy financovania a daňové stimuly, ktoré by MSP pomohli zamerať sa na politiku tvorby ekologických pracovných miest a zaručiť ekologické inovácie a výrobu;

31.

domnieva sa, že platné a navrhované právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia majú značný potenciál vytvárať nové pracovné miesta v oblastiach, ako je vzduch, pôda, voda, energetika, verejné služby, poľnohospodárstvo, doprava, lesné hospodárstvo a environmentálne riadenie; vyzýva členské štáty, aby vykonávali právne predpisy EÚ, ktoré by mohli viesť k novým investíciám do ekologických technológií a pracovných miest;

32.

pripomína, že verejné obstarávanie tvorí veľký podiel trhu a mohlo by poskytnúť dôležité podnety na ekologizáciu hospodárstva; žiada preto, aby sa vo všetkých prípadoch verejného obstarávania vyžadovali vysoké environmentálne normy;

33.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby predvídali zmeny, t. j. odstránili nedostatky v poskytovaní informácií a neistotu a podporovali informovanosť, procesy sociálneho vzdelávania a zmeny v spotrebných návykoch; zdôrazňuje, že sú potrebné stimuly, aby podniky investovali viac do čistých technológií, a že pracovníci ochotnejšie prijímajú zmeny, ak zmeny vedú k väčšiemu počtu pracovných príležitostí a ak je k dispozícii bezpečnostná sieť pre zamestnancov;

34.

zdôrazňuje, že potreba rozvíjať potenciál pre kvalitné pracovné miesta, ktorý sa ponúka v rámci nového udržateľného hospodárstva, znamená, že inovácie sa musia zamerať na nájdenie riešení hlavných problémov, ktorým spoločnosť čelí, vrátane nezamestnanosti a chudoby, zmeny klímy, starnutia obyvateľstva a nedostatku zdrojov; upriamuje pozornosť na význam priemyselnej a výskumnej politiky založenej na otvorených inováciách a zoskupeniach s cieľom podporovať výmenu poznatkov medzi rozličnými verejnými a súkromnými hospodárskymi subjektmi a stimulovať inovácie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku technologickú platformu pre odvetvia nenáročné na zdroje;

35.

odporúča, že ak sa členský štát rozhodne finančne podporovať napríklad zvýšenie výroby veternej, ekologickej alebo slnečnej energie, úroveň dotácií by mala byť založená na vedeckom hodnotení empirických údajov a dotácie by mali poskytovať primerané investičné perspektívy a istotu prípadným investorom, a vyzýva na starostlivé zváženie faktorov, akými sú zvyšovanie počtu čistých pracovných miest vytvorených prostredníctvom dotácií, ceny energie, čistý vplyv na emisie skleníkových plynov a iné znečisťujúce látky s cieľom optimalizovať zvyšovanie udržateľnosti;

36.

konštatuje, že neexistuje jednotný názor na to, ktoré technologické možnosti sú v rámci celosvetovej konkurencie najviac environmentálne, ekonomicky alebo sociálne udržateľné; a že je potrebné zvážiť veľa premenných, napríklad pri porovnaní udržateľnosti výroby energie pomocou veterných elektrární, slnečných panelov, spaľovania uhlia so zachytávaním a uskladňovaním uhlíka, jadrových reaktorov alebo niektorých iných technológií; preto vyzýva na vypracovanie ďalších vedeckých štúdií na porovnanie celého životného cyklu výroby a vyzýva, aby sa účinnejšie využívali zdroje vo všetkých výrobných procesoch;

37.

zdôrazňuje, že len zvýšením účasti žien na európskom trhu práce môžeme v novom hospodárstve naplno využiť potenciál rastu a potenciál zamestnanosti, pretože zníženie rozdielu medzi mierou zamestnanosti mužov a žien zodpovedá za polovicu zvýšenia celkovej miery zamestnanosti a za štvrtinu ročného hospodárskeho rastu v Európe od roku 1995, čo je predpokladom pre zabezpečenie trvalo udržateľného rastu a pre splnenie požiadaviek ekologickej transformácie v starnúcej spoločnosti;

38.

žiada o prijatie iniciatívy EÚ s cieľom zvýšiť informovanosť zamestnávateľov, najmä v odvetviach, v ktorých tradične prevládajú muži, o potrebe a prínose rozmanitejších pracovných síl v starnúcej spoločnosti a poskytnúť týmto zamestnávateľom nástroje, ktoré by im umožnili pripraviť sa na väčšiu rozmanitosť;

39.

vyzýva EÚ, členské štáty a sociálnych partnerov, aby bojovali proti diskriminácii a podporovali rodovú rovnosť v udržateľnom hospodárstve, vytvorili pracovné prostredie, ktoré pritiahne a udrží ženy v týchto odvetviach, podporovali zladenie rodinného a pracovného života pomocou dostatočného množstva kvalitných služieb starostlivosti o deti a vytvárania pracovísk priaznivejších pre rodiny, vytvorili príležitosti a podmienky, aby sa muži a ženy mohli zúčastňovať na pracovnom trhu za rovnakých podmienok, podporovali zastúpenie žien v zastupiteľských štruktúrach, v ktorých dominujú prevažne muži, znížili segmentáciu pracovných miest podľa pohlavia a platové rozdiely;

40.

poukazuje na to, že investície do sociálnej infraštruktúry predstavujú príležitosť na modernizáciu Európy a podporu rovnosti žien a mužov a možno ich považovať za stratégiu, ktorá je paralelná s modernizáciou fyzickej infraštruktúry prostredníctvom investícií do ekologických technológií; domnieva sa, že rodová rovnosť by preto mala byť politickou prioritou a hlavným nástrojom;

41.

zdôrazňuje, že cielené úsilie zabezpečiť prístup žien k vzdelávaniu na všetkých úrovniach bojom proti sexistickým stereotypom a poskytnúť im celoživotné vzdelávanie je veľmi dôležité v záujme toho, aby sa obmedzila rodová segregácia na trhu práce; žiada, aby sa zabezpečila náležitá odborná príprava s cieľom zabrániť nedostatočnému zastúpeniu pracovníčok na ekologických pracovných miestach, so zreteľom na to, že masívna neúčasť žien v oblasti vedy a techniky by brzdila rast a udržateľnosť v Európe a v jej dôsledku by sa mnoho talentovaných a kvalifikovaných mladých žien ocitlo na okraji zamestnanosti a hospodárskej istoty;

42.

žiada, aby bola prijatá osobitná iniciatívu EÚ s cieľom získať dievčatá pre povolania v oblasti matematiky, informatiky, prírodných vied a technológií a bojovať proti stereotypom, ktoré v týchto profesiách ešte stále prevládajú; zdôrazňuje kľúčovú úlohu médií a vzdelávania v boji proti týmto stereotypom;

43.

zdôrazňuje potrebu orientovať mladé ženy v období prechodu medzi školou a zamestnaním na učňovské vzdelávanie, v ktorom nie sú dostatočne zastúpené, čo by sa malo presadzovať spoločným plánovaním škôl, univerzít, agentúr a/alebo firiem zabezpečujúcich odbornú prípravu, aby mohli tieto ženy prostredníctvom pracovných skúseností a vykonávaním skôr pravidelnej ako príležitostnej práce a s vyhliadkou na vnútorné uspokojenie získať špecifické zručnosti a spôsobilosti aj na vysokej a odbornej úrovni;

44.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rámci programov Európskeho sociálneho fondu (ESF) vo väčšej miere uprednostňovali ekologické pracovné miesta pre ženy a aby pritom zohľadnili skutočnosť, že z ESF sa financujú projekty odbornej prípravy v oblastiach, ako sú obnoviteľné energie a ekologický cestovný ruch; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zvýšenie miery účasti žien na projektoch financovaných z ESF, ktorá je v súčasnosti nižšia ako 10 %; žiada zavedenie rodového rozpočtovania do ESF, ako aj do plánov na oživenie hospodárstva a programov štrukturálnych zmien s cieľom zaručiť, aby takéto programy priťahovali a začleňovali v rovnakej miere aj ženy;

45.

zdôrazňuje, že prechod na nové hospodárstvo nemožno používať ako zámienku na obmedzenie rôznych opatrení v oblasti rodovej rovnosti, ale treba ho chápať ako jedinečnú možnosť, ako zvýšiť účasť žien na pracovnom trhu EÚ, pretože tá je predpokladom pre zabezpečenie trvalo udržateľného rastu, optimálneho využívania potenciálu zamestnanosti a posilnenej konkurencieschopnosti;

46.

vyzýva Komisiu, aby okrem potenciálu zamestnanosti v prípade vysokokvalifikovaných pracovníkov venovala pozornosť aj pracovným miestam so strednou a nízkou kvalifikáciou, ako aj nekvalifikovaným ale špecializovaným pracovníkom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto skutočnosť obzvlášť zohľadnili v usmerneniach pre oblasť zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby posilnili význam pracovných miest so strednou a nízkou kvalifikáciou a v tejto oblasti zabezpečili dôstojnú prácu;

47.

zdôrazňuje, že je nutné venovať osobitnú pozornosť dôstojnej práci, potrebám zručnosti a sociálne spravodlivému prechodu; vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby zabezpečili, aby všetci v rámci EÚ mohli ťažiť zo stratégie zamestnanosti pre udržateľné hospodárstvo; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť túto stratégiu do všetkých druhov pracovných miest, či už ide o miesta s vysokou, strednou, alebo nízkou kvalifikáciou; žiada o zlepšenie možností vzdelania, výskumu a vývoja; ďalej žiada, aby sa v usmerneniach pre oblasť zamestnanosti a v programe Komisie s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta pozornosť zamerala na ľudí, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, najzraniteľnejšie osoby, najmä zdravotne postihnuté osoby a pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ako aj na ich ochranu;

48.

zastáva názor, že politika zamestnanosti zohráva centrálnu úlohu v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a v zmysle programu ILO s názvom Decent Work (Dôstojná práca) preto požaduje zabezpečenie odmeny, ktorá zaisťuje živobytie, ako aj primeraný podiel na HDP;

49.

konštatuje, že z dôvodu častého nízkeho stupňa organizácie môžu byť zamestnanci a zamestnávatelia v nových odvetviach vystavení vysokému riziku neistého zamestnania a horších pracovných podmienok; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v nových odvetviach vytvorili rámcové podmienky na zavedenie zastupiteľských orgánov; vyzýva sociálnych partnerov, aby sa zorganizovali, a žiada Komisiu, aby podporovala celoúniové výmeny osvedčených postupov najmä tých, ktoré sa týkajú informovania zamestnancov a konzultácií s nimi a zriaďovania európskych zamestnaneckých rád;

50.

poznamenáva, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na zabezpečenie účinnej harmonizácie minimálnych požiadaviek na organizáciu pracovného času v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia zamestnancov pri práci v rámci EÚ;

51.

vyzýva členské štáty na spoluprácu so sociálnymi partnermi, s cieľom zostaviť komplexné projekty na hodnotenie úsilia zameraného na prechod na ekologické hospodárstvo na miestnej i vnútroštátnej úrovni; vyzýva sociálnych partnerov, aby monitorovali zapojenie pracujúcich do stratégie trvalo udržateľného rozvoja a navrhovania a následne prijímania politík na podporu účinného zapojenia so zreteľom na udržateľnú mobilitu pracujúcich, ako aj ekologický rozvoj;

52.

vyzýva sociálnych partnerov, aby sa otvorili novým odvetviam a vyvinuli stratégie na začlenenie profesijných združení do sociálneho partnerstva;

53.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby spájali verejné dotácie a verejné obstarávanie užšie s minimálnymi sociálnymi normami a podporovali vytváranie zastupiteľských orgánov sociálnych partnerov;

54.

poukazuje na to, že nové pracovné príležitosti sa vytvárajú aj v súvislosti s odbornou prípravou a celoživotným vzdelávaním pre pracovníkov zasiahnutých zmenami vo výrobných procesoch v podnikoch alebo odvetviach; vyzýva EÚ, aby vytvorila rámec pre predvídanie zmien a reštrukturalizáciu najmä výroby a všetkým príslušným pracovníkom zabezpečila právo na účasť na programoch odborného a celoživotného vzdelávania; vyzýva členské štáty, zamestnávateľov a zamestnancov, aby uznali riadenie v oblasti zručností, odborného a celoživotného vzdelávania ako spoločnú zodpovednosť, ako sa to stanovuje v rámcovej dohode sociálnych partnerov z roku 2002 o celoživotnom vzdelávaní; vyzýva Komisiu, aby zahrnula do rámca pre celoživotné vzdelávanie deviatu kľúčovú schopnosť týkajúcu sa životného prostredia, zmeny klímy a trvalo udržateľného rozvoja, ktorá je v znalostnej spoločnosti nevyhnutná; vyzýva členské štáty, aby do základného vzdelávania, výchovy a celoživotného vzdelávania začlenili pojem udržateľnosť;

55.

vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby zintenzívnili svoje úsilie, aby bolo možné účinne čeliť negatívnym dôsledkom reštrukturalizácie v miestnom hospodárstve, ako aj v zamestnávaní; zdôrazňuje potrebu šírenia usmernení k riadeniu zmeny a jej sociálnych dôsledkov;

56.

konštatuje, že členské štáty musia upraviť systémy odbornej prípravy a vzdelávania a navrhnúť a uviesť do praxe cielené plány činnosti na rekvalifikáciu pracujúcich v odboroch, ktoré budú zasiahnuté transformáciou miestnych hospodárstiev na nové udržateľné hospodárstvo, aby sa im tak zabezpečila možnosť prístupu k novým ekologickým pracovným miest s cieľom zabezpečiť, aby mohli pracovníci prispôsobiť svoje zručnosti potrebám trhu práce v trvalo udržateľnom hospodárstve založenom na koncepciách odborného vzdelávania, ktoré sa opierajú o zručnosti; v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta, a uznáva, že spolupráca s členskými štátmi EÚ je prvý krok správnym smerom; poukazuje však na to, že táto iniciatíva musí byť užšie prepojená s cieľmi stanovenými v rozhodnutí Rady o trvalo udržateľnom rozvoji a musia po nej nasledovať konkrétne opatrenia na úrovni EÚ, ako aj v jej členských štátoch;

57.

zdôrazňuje potrebu posilniť otvorenú metódu koordinácie a výmeny najlepších postupov súvisiacich s trvalo udržateľným rozvojom, ekologickými pracovnými miestami a celoživotným vzdelávaním tak, aby bolo možné úspešne a efektívne riešiť transformáciu hospodárstva a nové potreby vzdelávania, ale aj negatívne spoločenské dôsledky, ktoré takáto zmena so sebou prináša;

58.

vyzýva členské štáty, aby bojovali proti diskriminácii na základe veku a prispôsobili ponuky v oblasti odborného vzdelávania a stratégie v oblasti celoživotného vzdelávania potrebám starších pracovníkov s cieľom zaistiť vysoký podiel účastníkov aj v prípade pracovníkov starších ako 55 rokov vrátane žien starších než 55 rokov;

59.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby ako základ ekologického hospodárstva, konkurencieschopnosti a prosperity prijali podrobné politiky v oblasti inovácií a tvorivosti, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane odborného vzdelávania a prípravy;

60.

domnieva sa, že v čase krízy je nutné zatraktívnenie nového typu ekologických pracovných miest pre mladých ľudí, aby mohli mladí ľudia využiť zamestnanostný potenciál, na boj proti vysokej nezamestnanosti občanov mladších ako 25 rokov a na zhodnotenie zručností mladej generácie v oblasti používania nových technológií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pilotná iniciatíva EÚ do roku 2020 s názvom Mládež v pohybe opomína mladých ľudí, ktorí sa nezapájajú do vyššieho vzdelávania; zdôrazňuje, že na to, aby sa dosiahla skutočná zmena, je potrebné zamerať sa na mladých ľudí, ktorí majú teraz najmenej príležitostí a sú vystavení riziku chudoby;

61.

vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby spoločne vytvorili a uviedli do praxe programy poradenstva pre voľbu povolania vo vedeckých a technických odboroch pre mladých ľudí s cieľom podporiť rozvoj životaschopného a trvalo udržateľného hospodárstva, ako aj opatrenia v oblasti aktívneho informovania a zvyšovania vnímavosti v otázkach ekológie a životného prostredia, a to prostredníctvom klasických štruktúr vzdelávacieho systému, ako aj v rámci aktivít miestnej a regionálnej samosprávy;

62.

vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s členskými štátmi na vypracúvaní strednodobých a dlhodobých prognóz týkajúcich sa zručností potrebných na trhu práce a na podpore partnerstiev medzi univerzitami a podnikateľským odvetvím s cieľom podporiť začleňovanie mladých ľudí na trh práce a zároveň pomáhať pri vytváraní znalostnej spoločnosti, rozvíjať aplikovaný výskum a zlepšovať možnosti zamestnania na trhu práce pre absolventov;

63.

vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby zaviedli ciele rovnakej účasti žien a mužov, poskytli rovnaké príležitosti vo vzdelaní, odbornej príprave, cielené režimy náboru a špecializované iniciatívy zamerané na učňovské vzdelávanie a odbornú prípravu pre ženy, migrantov, dlhodobo nezamestnaných a ďalšie skupiny diskriminované na pracovnom trhu;

64.

podnecuje členské štáty k tomu, aby využívali na vykonávanie európskych cieľov, na podporu nových zručností vrátane nových, udržateľných, zelených a vysokokvalitných pracovných miest;

65.

vyzýva zodpovedné strany, aby monitorovali zamestnanosť s cieľom zvýšiť význam základného odborného a celoživotného vzdelávania; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby posúdili realizovateľnosť vytvorenia prechodných fondov na riadenie potrieb zručností;

66.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby stanovili podporu adaptácie na udržateľné hospodárstvo za jeden z cieľov Európskeho sociálneho fondu, aby prispeli k zvyšovaniu udržateľnosti hospodárskych činností a rozvoja infraštruktúry;

67.

pripomína, že rozmer udržateľnosti by sa nemal obmedzovať na odborné vzdelávanie v rámci pracovných miest v oblasti životného prostredia, ale musí sa začleniť do všetkých programov odborného vzdelávania s cieľom podporovať kultúru udržateľného rozvoja a ekologickej informovanosti;

68.

zdôrazňuje pridanú hodnotu celoživotného vzdelávania a vyzýva členské štáty, aby vykonali podrobné zmapovanie miestneho potenciálu, s cieľom organizovať odbornú prípravu na základe dopytu, ktorá podriadi dostupné zdroje aktuálnym potrebám a opätovne zabezpečí vážnosť odborného stredoškolského vzdelávania poskytovaním vzdelávania na vysokej úrovni, najmä v regiónoch, kde si miestny potenciál a tradičné pracovné oblasti vyžadujú plné rozvinutie osobitných schopností a vedomostí; vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom dostatočnú technickú podporu pri zmapovaní miestnych potrieb, a poznamenáva, že odborné stredné školy na vysokej úrovni by mohli prispievať k znižovaniu nezamestnanosti absolventov a viesť k udržateľnej zamestnanosti;

69.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty využívali Európsky sociálny fond na investovanie do činností súvisiacich so zručnosťami, zamestnanosťou, odbornou prípravou a rekvalifikáciou, s cieľom zvýšiť počet a kvalitu pracovných miest prostredníctvom vnútroštátnych, regionálnych a miestnych projektov; domnieva sa, že k takýmto iniciatívam môžu prispieť aj starší ľudia svojimi odbornými skúsenosťami, keďže ich podiel v rámci obyvateľstva EÚ narastá; odporúča, aby regionálne a miestne orgány mali náležité a trvalé kontakty s podnikateľským prostredím, združeniami zamestnávateľov, odborovými zväzmi a mimovládnymi organizáciami, s cieľom predpovedať strednodobé a dlhodobé potreby trhu práce;

70.

uznáva dôležitú úlohu miestnych a regionálnych úradov pri vzdelávaní, ktoré je základom pre získavanie ďalších zručností zameraných na potreby budúcnosti, a to aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania, učenia a rekvalifikácie; poukazuje na to, že v mnohých štátoch patria rámcové podmienky pre vzdelávanie a odbornú prípravu mladých ľudí vrátane absolventov škôl bez kvalifikácie do právomoci regiónov a miestnych úradov; vyzýva preto regióny, aby využívali štrukturálne fondy na vzdelávacie infraštruktúry, najmä v znevýhodnených mestských oblastiach a regiónoch, a aby prostredníctvom tejto podpory umožnili komplexné školské vzdelávanie prístupné pre všetkých; poukazuje na významný potenciál (v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy) vytvorený na základe spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a podnikmi a združeniami, pokiaľ ide o vytváranie udržateľných pracovných miest v oblastiach mestskej dopravy, mestskej mobility, vzdelávania a výskumu a vývoja a zdôrazňovania rovnakých príležitostí;

71.

konštatuje, že je potrebná súčinnosť medzi členskými štátmi, sociálnymi partnermi a poskytovateľmi vysokoškolského vzdelania s cieľom zostaviť programy vysokoškolského a postgraduálneho štúdia a vytvoriť skupiny predmetov orientovaných na prechod na ekologické hospodárstvo;

72.

domnieva sa, že demografické výzvy si vyžadujú širšiu stratégiu, ktorá zahŕňa tvorbu pracovných miest a napĺňa nové a vznikajúce potreby na európskom trhu práce; domnieva sa v tejto súvislosti, že sa musí dosiahnuť ďalší pokrok pri zlepšovaní mobility pracovníkov EÚ vrátane vedeckovýskumných pracovníkov a iných odborníkov s cieľom dosiahnuť Európu bez bariér v rámci vnútorného trhu EÚ;

73.

konštatuje, že zvyšovanie udržateľnosti hospodárskej činnosti môže zahŕňať zmeny v celých priemyselných odvetviach; vyzýva EÚ a členské štáty, aby pri posune smerom k udržateľnému hospodárstvu predišli sociálnym obetiam a vytvorili rámcové podmienky pre sociálne spravodlivú zmenu, ktoré minimalizujú riziká súvisiace s transformáciou pre všetkých pracovníkov a optimalizujú zisky; zdôrazňuje, že sociálne spravodlivá zmena je základom trvalo udržateľného rozvoja a predpokladom pre to, aby európski občania zmenu podporili;

74.

zdôrazňuje, že následné náklady súvisiace s nedostatočným riadením tejto zmeny môžu byť niekoľkonásobne vyššie ako predpokladané investície; vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby spoločne prevzali zodpovednosť za predbežné riadenie transformácie;

75.

zdôrazňuje, že je potrebné začleniť trvalo udržateľné hospodárstvo do rámca firemnej a spoločenskej environmentálnej zodpovednosti, ako aj možnosť podpory kultúry trvalo udržateľného hospodárstva a rozvoja prostredníctvom vzdelávacích programov v rámci spoločenskej zodpovednosti podnikov;

76.

pripomína, že medzi kľúčové preventívne opatrenia patrí vytvorenie potrebných podmienok na to, aby sa zamestnanci mohli zúčastniť školení a zvyknúť si na nové technológie s cieľom predísť nezamestnanosti, ako aj podnecovanie a podpora kolektívnych dohôd s cieľom predvídať zmeny a zabrániť nezamestnanosti a prepúšťaniu spolu s posilnením sociálneho zabezpečenia, systémami zabezpečenia príjmu a aktívnymi sektorovými iniciatívami v oblasti odborného vzdelávania;

77.

vyzýva Komisiu, aby na európskej úrovni podporovala výskum v oblasti budúcich povolaní s cieľom predchádzať prepúšťaniu z hospodárskych dôvodov a zachovať pracovné miesta v rámci EÚ;

78.

zdôrazňuje potrebu blízkej, účinnej spolupráce a komplementárnosti medzi medzinárodnými organizáciami a vyzýva WTO, aby vyvinula činnosť v súvislosti so sociálnym a environmentálnym rozmerom investícií a obchodu;

79.

uznáva, že mimovládne organizácie a odbory musia hrať dôležitú úlohu pri rozvoji potenciálu „ekologických“ pracovných miest, pokiaľ ide o prispievanie k procesu rozhodovania v úlohe zamestnávateľa a zvyšovanie verejného povedomia;

80.

zdôrazňuje, že organizácie, ktoré investujú do ekologicky účinných postupov, pomôžu vytvoriť lepšie pracovné prostredie pre zamestnancov a môžu byť následne oveľa produktívnejšie; vyzýva členské štáty, aby podporovali európsku schému pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) a nabádali všetky hospodárske odvetvia k úsiliu dosiahnuť registráciu v EMAS; vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby zahrnuli zásadné environmentálne otázky do rámca spoločného dialógu, na každej úrovni rozhovorov, s dôrazom na sektorové rokovania; zdôrazňuje, že na dosiahnutie sociálne spravodlivej zmeny by pracovníci mali zohrávať v tomto procese úlohu participatívneho partnerstva; žiada o zapojenie zástupcov zamestnancov v spoločnostiach do ekologizácie svojho pracovného prostredia v zmysle ILO, v súlade s vnútroštátnymi postupmi, aby sa pracovné miesta, spoločnosti a odvetvia stali udržateľnejšie; vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby pri riadení tohto prechodu spolupracovali s environmentálnymi subjektmi a odborníkmi štruktúrovaným spôsobom;

81.

vyzýva EÚ, aby s prispením sociálnych partnerov otvorila systematický dialóg v rámci jej vonkajších vzťahov, so zreteľom na podobný prístup k udržateľnému rozvoju v ostatných častiach sveta, aby sa zabezpečili rovnocenné podmienky rozvoja a aby sa nenarušila konkurencieschopnosť priemyslu, domnieva sa, že zabezpečenie spravodlivej konkurencie v udržateľných odvetviach výrobnej činnosti bude prospešné pre zvýšenie ochrany a zlepšenie pracovných podmienok pracujúcich;

82.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili informačné kampane a kampane na zvýšenie povedomia verejnosti zamerané na rozvoj „ekologických“ pracovných miest v udržateľnom hospodárstve;

83.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/18

A.

keďže štyri členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) sú pre Európsku úniu (EÚ) dôležitými obchodnými partnermi, pričom z hľadiska objemu obchodu je Švajčiarsko štvrtým a Nórsko piatym najdôležitejším obchodným partnerom EÚ,

B.

keďže vzťahy medzi EÚ a troma členskými štátmi EZVO (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko) sú založené na Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorý zabezpečuje plnú účasť na vnútornom trhu, pričom dohoda o EHP je riadená a monitorovaná vo vysoko inštitucionalizovanom rámci,

C.

keďže účasť Švajčiarska na dohode poprelo všeľudové hlasovanie, ktoré sa uskutočnilo v roku 1992, a preto sa vzťahy medzi Švajčiarskom a EÚ v súčasnosti opierajú o vyše 120 dvojstranných a odvetvových dohôd, ktoré stanovujú rozsiahly stupeň integrácie, ale nie plnú účasť vo vnútornom trhu,

1.

považuje dohodu o EHP za hlavný stimul hospodárskeho rastu; víta celkové dobré výsledky štátov EHP/EZVO vo vykonávaní právnych predpisov o vnútornom trhu, ako to dokazuje tabuľka výsledkov vnútorného trhu štátov EHP/EZVO; poznamenáva, že vzťahy medzi EÚ a Švajčiarskom kladú oveľa viac výziev, pokiaľ ide o vykonávanie dohody o voľnom pohybe osôb;

2.

poznamenáva, že dvojstranné dohody nestanovujú žiaden automatický mechanizmus na prispôsobenie ich obsahu neskoršiemu vývoju príslušného acquis; uznáva, že nezávislé prispôsobenie vnútroštátnych právnych predpisov právnym predpisom EÚ v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú dvojstranné dohody, vyplýva zo zvrchovaného rozhodnutia švajčiarskeho národa nevstúpiť do EHP, čo treba v plnej miere rešpektovať;

3.

víta začlenenie lepších údajov o krajinách EHP/EZVO do výročnej tabuľky výsledkov spotrebiteľských trhov; vyzýva dozorný orgán EZVO, aby s pomocou Komisie a v spolupráci s ňou ďalej rozvíjal systematické monitorovanie vykonávania právnych predpisov o vnútornom trhu;

4.

poznamenáva, že nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy existuje neistota v súvislosti s tým, pre ktoré právne predpisy EÚ je EHP relevantný; nazdáva sa, že toto by mohlo viesť k pomalšiemu vykonávaniu právnych predpisov o vnútornom trhu v štátoch EHP/EZVO; naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla hodnotenie situácie;

5.

poznamenáva, že Lisabonská zmluva posilňuje úlohu národných parlamentov v rozhodovacom procese EÚ; nazdáva sa, že analogicky by parlamenty štátov EHP/EZVO mali byť užšie spojené s legislatívnym procesom EÚ, pokiaľ ide o návrhy súvisiace s EHP; vyzýva Komisiu, aby národným parlamentom štátov EHP/EZVO poskytla legislatívne návrhy, ktoré sú zasielané na konzultáciu národným parlamentom EÚ;

6.

vyzýva Komisiu, aby sformalizovala proces oznamovania nových pravidiel a právnych predpisov EÚ, ktoré spadajú do pôsobnosti dohody o EHP, s cieľom zmenšiť priepasť medzi prijímaním nových právnych predpisov a ich možným prebratím štátmi EHP/EZVO;

7.

vyzýva štáty EHP/EZVO, aby vyčlenili primerané zdroje na vykonávanie právnych predpisov o vnútornom trhu; vykonávanie smernice o službách, najmä určenie jednotných kontaktných miest, je v tejto súvislosti mimoriadne dôležité;

8.

uznáva, že vykonávanie právnych predpisov o vnútornom trhu v krajinách EHP/EZVO prebieha z inštitucionálnych dôvodov nevyhnutne pomalšie ako v EÚ; pripomína, že napriek týmto odlišným podmienkam a celkovo dobrej bilancii ešte existuje aj v štátoch EHP/EZVO potenciál na zníženie deficitu vo vykonávaní;

9.

poznamenáva, že momentálne prebieha diskusia o ďalších dôležitých návrhoch právnych predpisov o vnútornom trhu vrátane návrhu Komisie týkajúceho sa smernice o právach spotrebiteľa; vyzýva Komisiu, aby do týchto diskusií užšie zapojila členské štáty EHP/ EZVO;

10.

víta pokrok smerom k liberalizácii cezhraničného poskytovania služieb medzi EÚ a Švajčiarskom, a najmä pozitívne účinky dohody o voľnom pohybe osôb, o čom svedčí neustály nárast vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných poskytovateľov služieb z EÚ pôsobiacich vo Švajčiarsku v rokoch 2005 – 2009; poznamenáva, že táto tendencia bola prospešná pre obe strany;

11.

konštatuje, že Švajčiarsko prijalo množstvo podporných opatrení sprevádzajúcich dohodu o voľnom pohybe osôb, ktoré sú zamerané na ochranu pracovníkov pred mzdovým a sociálnym dumpingom a zabezpečujú rovnocenné zaobchádzanie s poskytovateľmi služieb zo Švajčiarska a EÚ a podporu dohody zo strany verejnosti; pozoruje, že tieto opatrenia môžu byť prekážkou pre poskytovanie služieb podnikmi z EÚ, predovšetkým malými a strednými podnikmi vo Švajčiarsku; konštatuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora by bolo množstvo podporných opatrení prijateľných iba vtedy, ak by proporčne chránili všeobecný záujem, ktorý nie je chránený už v krajine pôvodu poskytovateľov služieb;

12.

poukazuje na to, že najmä nasledujúce podporné opatrenia sú z hľadiska dohody o voľnom pohybe osôb neprimerané a sťažujú malým a stredným podnikom poskytovanie služieb vo Švajčiarsku: vo Švajčiarsku existujúca povinnosť predbežného oznamovania s osemdňovou čakacou lehotou, povinnosť prispievať na náklady trojstranných komisií na presadzovanie práva, ako aj príliš prísne vynucovanie práva; v tejto súvislosti tiež naliehavo žiada švajčiarske organy, aby odvolali právne predpisy, ktoré ukladajú zahraničným podnikom poskytujúcim cezhraničné služby povinnosť predložiť záruku finančnej bezúhonnosti;

13.

vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi udalosťami na letisku Zürich-Kloten, kde švajčiarske orgány odmietli povoliť nemeckým a rakúskym taxikárom vziať cestujúcich, a vyslovuje vážne pochybnosti o tom, či je toto opatrenie v súlade s dohodou o voľnom pohybe osôb; naliehavo žiada Komisiu, aby túto záležitosť dôkladne preskúmala;

14.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala opatrenia brániace fungovaniu vnútorného trhu v rámci EÚ, ktoré predstavujú problém aj pre švajčiarskych poskytovateľov služieb, a aby v prípade potreby prijala opatrenia;

15.

vyzýva švajčiarsku vládu a kantóny, aby využili skúsenosti EÚ a EHP s liberalizáciou odvetvia služieb prostredníctvom vykonávania smernice o službách; zdôrazňuje, že z hospodárskeho hľadiska sa ukazuje, že smernica o službách má liberalizačný účinok nielen vo vzťahu medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj v rámci členských štátov, a to prostredníctvom procesu skríningu vnútroštátnych právnych predpisov zameraného na odstránenie zbytočných prekážok pre usadenie sa, ako aj prostredníctvom partnerského preskúmania, na základe ktorého členské štáty odôvodňujú akékoľvek ďalšie obmedzenia vo verejnom záujme; domnieva sa preto, že podobné opatrenia by mohli byť nápomocné pri príprave podmienok pre intenzívnejšie cezhraničné poskytovanie služieb medzi EÚ a Švajčiarskom;

16.

víta úsilie švajčiarskej vlády zamerané na zlepšenie dostupnosti informácií pre podniky z EÚ;

17.

víta rozhodnutie švajčiarskeho parlamentu transponovať smernicu 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a žiada Švajčiarsko a Komisiu, aby čo najskôr dosiahli dohodu o vykonávaní smernice;

18.

poznamenáva, že dohoda o voľnom pohybe osôb vo všeobecnosti neobsahuje komplexnú dohodu o voľnom pohybe služieb, ktorý len veľmi selektívne upravujú osobitné dvojstranné dohody; zdôrazňuje, že komplexná dohoda o voľnom pohybe služieb by obom stranám priniesla značné hospodárske výhody; vyzýva preto Komisiu a Švajčiarsko, aby preskúmali možnosť otvorenia rokovaní s cieľom uzavrieť komplexnú dohodu o voľnom pohybe služieb;

19.

hoci plne rešpektuje príčiny osobitnej povahy vzťahov medzi Švajčiarskom a EÚ, nazdáva sa, že treba vyvinúť všemožné úsilie na to, aby sa totožné alebo paralelné pravidlá vnútorného trhu, okrem iného aj v oblasti voľného pohybu služieb, interpretovali a uplatňovali rovnako v EÚ aj vo Švajčiarsku s cieľom zabezpečiť rovnakú účasť Švajčiarska na vnútornom trhu;

20.

zdôrazňuje vzájomný záujem EÚ a Švajčiarska na posilnení jednotného uplatňovania dohody o voľnom pohybe osôb a na včasnejšej konvergencii právnych predpisov EÚ a Švajčiarska o vnútornom trhu, čo by poskytlo transparentnejšie a predvídateľnejšie prostredie pre hospodárske subjekty z oboch strán;

21.

víta nezávislú tendenciu švajčiarskych orgánov zohľadňovať judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorá bola vydaná po podpise dohody o voľnom pohybe osôb; víta nedávne prijatie švajčiarskych právnych predpisov, ktoré zohľadňujú zásadu Cassis de Dijon;

22.

vyzýva Komisiu a Švajčiarsko, aby v blízkej dobe dospeli k zhode v prebiehajúcich rokovaniach o dvojstranných dohodách vrátane dohody o bezpečnosti výrobkov; vyzýva Komisiu a Švajčiarsko, aby tieto a budúce dohody formulovali čo najjednoznačnejšie a najprezieravejšie s cieľom čo najviac obmedziť možnosť nejednotného uplatňovania už od začiatku;

23.

vyzýva Komisiu a Švajčiarsko, aby sa snažili vyvinúť mechanizmus na rýchlejšie prispôsobovanie dohody o voľnom pohybe osôb vývoju príslušného acquis v oblastiach spadajúcich do jej pôsobnosti;

24.

vyzýva Komisiu a Švajčiarsko, aby preskúmali možnosti nájdenia horizontálnych riešení určitých inštitucionálnych otázok, zmenšili roztrieštenosť systému rozhodovania, posilnili komunikáciu medzi spoločnými výbormi a zvážili zavedenie účinného mechanizmu riešenia sporov;

25.

vyzýva na posilnenie komunikácie medzi Európskym parlamentom a Švajčiarskom a žiada, aby sa predstavitelia Švajčiarska viac zapájali do práce Európskeho parlamentu a jeho príslušných orgánov;

26.

konštatuje, že so zreteľom na nové výzvy v rámci súčasných a plánovaných rokovaní o viacerých oblastiach politiky, okrem iného o ochrane spotrebiteľa, je potrebné diskutovať o možnosti prekročenia existujúceho inštitucionálneho rámca a prípadného uzavretia komplexnej dvojstrannej dohody, ktorá by Švajčiarsku a EÚ priniesla vzájomný prospech;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/22

A.

keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien potravín a komodít vyvolalo veľké znepokojenie v súvislosti s fungovaním európskych a svetových potravinových reťazcov,

B.

keďže od roku 1996 sa zaznamenalo priemerné zvýšenie potravinových výrobkov o 3,3 % za rok, o 3,6 % sa zvýšili prevádzkové náklady a len o 2,1 % za rok sa zvýšili výkupné ceny poľnohospodárskych produktov, čo poukazuje na neprimerané fungovanie potravinového reťazca,

C.

keďže v oznámení Komisie sa potvrdzuje skutočnosť, že „tieto zmeny spôsobili poľnohospodárskym výrobcom vážne škody a znemožňujú spravodlivé zaobchádzanie so spotrebiteľmi“ (5),

D.

keďže konečné spotrebiteľské ceny zostávajú napriek prudkému poklesu cien poľnohospodárskych komodít v roku 2008 v priemere rovnaké alebo sa dokonca zvýšili,

E.

keďže vyvážené obchodné vzťahy by nielen zlepšili fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, ale prospeli by aj poľnohospodárom,

F.

keďže šírenie sa neserióznych obchodných praktík v súčasnosti podlamuje schopnosť poľnohospodárov investovať a inovovať (najmä v oblastiach tzv. ekologických technológií, zmierňovania vplyvu klímy a obnoviteľných zdrojov energie, pričom poľnohospodári sú povinní spĺňať vysoké environmentálne normy a tieto požiadavky budú v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 ešte sprísnené),

G.

keďže podiel poľnohospodárskej pridanej hodnoty v potravinovom reťazci klesol z 31 % v roku 1995 na 24 % v roku 2005 v rámci EÚ-25 a keďže predbežné údaje na nasledujúce roky poukazujú na ďalší pokles podielu pripadajúceho na poľnohospodárov, čo je v rozpore s konštantným nárastom ziskových marží spracovateľov, veľkoobchodníkov a maloobchodníkov rovnako ako hospodárskych subjektov mimo potravinového reťazca,

H.

keďže priemerný príjem poľnohospodárov sa v roku 2009 v rámci EÚ-27 znížil o viac než 12 %, čo znamená, že poľnohospodári už nie sú schopní získavať primerané príjmy zo svojej práce, a keďže napriek tomu poľnohospodári a poľnohospodársky sektor naďalej produkujú v súlade s vysokými štandardmi kvality a s cenami dostupnými pre spotrebiteľa, a to podľa cieľov určených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky,

I.

keďže potravinový reťazec zahŕňa poľnohospodárov, poľnohospodárske družstvá a organizácie výrobcov, potravinársky priemysel, veľkoobchodníkov, maloobchodníkov, obchodné reťazce, stravovacie služby, reštaurácie, priame dodávky zo samozásobiteľskej a súkromnej výroby a spotrebiteľov, ale aj hospodárske subjekty mimo potravinového reťazca, ako sú komunikačné a propagačné firmy, poskytovatelia dopravných a logistických služieb, energetických a verejných služieb, služieb súvisiacich s balením, technickými zdrojmi, aditívami, technológiami a poskytovatelia poradenských služieb; keďže na zvýšenie udržateľnosti celého reťazca je potrebné zohľadniť túto zložitosť a veľkú rôznorodosť,

J.

keďže oznámenie Komisie poukazuje na závažné problémy, ako je zneužívanie dominantného postavenia nákupcov, nekalé zmluvné praktiky vrátane oneskorených platieb, jednostranné zmeny zmlúv, predbežné platby za prístup k rokovaniam, obmedzený prístup na trh, nedostatok informácií o tvorbe cien a rozložení ziskových rozpätí v potravinovom reťazci, ktoré sú úzko spojené so zvýšenou koncentráciou v odvetviach zabezpečujúcich vstupy, veľkoobchode a maloobchode,

K.

keďže v oznámení Komisie z 28. októbra 2009 sa odporúča podporiť a umožniť reštrukturalizáciu a konsolidáciu poľnohospodárskeho sektora pomocou vytvárania dobrovoľných organizácií poľnohospodárskych výrobcov,

L.

keďže globalizácia a proces koncentrácie, najmä na úrovni maloobchodu, viedli k nevyváženej situácii medzi rôznymi účastníkmi potravinového reťazca a dnešnou realitou je malý počet všemocných maloobchodníkov, ktorí priamo alebo nepriamo obchodujú s 13,4 milióna poľnohospodárov a 310 000 poľnohospodárskych podnikov v celej EÚ,

M.

keďže nadmerná koncentrácia vedie k stratám, pokiaľ ide o rozmanitosť výrobkov, kultúrne dedičstvo, maloobchodné predajne, pracovné miesta a živobytie,

N.

keďže Komisia uvádza, že zmluvná nerovnováha spolu s nerovnocennou vyjednávacou silou majú negatívny vplyv na konkurencieschopnosť potravinového reťazca, pretože menších, ale efektívnych účastníkov možno donútiť k tomu, aby pracovali so zníženým ziskom, čím sa obmedzia ich možnosti a podnety na investovanie do zlepšovania kvality výrobkov a do inovovania výrobných postupov,

O.

keďže s potravinárskymi výrobkami sa na vnútornom trhu obchoduje voľne a výsledok rokovaní o cenách medzi výrobcami (organizáciami), spracovateľmi, veľkoobchodníkmi a maloobchodnými predajcami je často určovaný vývojom cien na svetovom trhu,

P.

keďže enormný rozdiel medzi poľnohospodármi a maloobchodnými predajcami v ich počte a hospodárskej sile je jasným dôkazom nevyváženosti potravinového reťazca a keďže na vyrovnanie týchto počtov je potrebné podporovať rozvoj hospodárskych organizácií poľnohospodárov; keďže družstvá zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní ich vplyvu a vyjednávacej sily,

Q.

keďže EÚ je prepojená so svetovým obchodom a zaväzuje ju voči nemu zmluva,

R.

keďže EÚ je celosvetovo najväčším dovozcom a vývozcom poľnohospodárskych komodít a keďže dovoz poľnohospodárskych komodít do EÚ narástol v roku 2008 o približne 10 % na 986 miliardy EUR a vývoz narástol o takmer 11 % na 752 miliardy EUR,

S.

keďže EÚ poskytuje vo svojej politike rozvojovej pomoci veľké množstvo výhod už teraz a keďže bilaterálne dohody sa nesmú uzatvárať jednostranne a znevýhodňovať európske poľnohospodárstvo,

1.

víta oznámenie Komisie z 28. októbra 2009 nazvané Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (KOM(2009)0591), lebo si je vedomý, že medzi jednotlivými účastníkmi existujú veľké rozdiely v sile, ale je presvedčený, že opatrenia na riešenie tohto problému navrhnuté v tomto oznámení sú nedostatočné;

2.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne riešili problém nespravodlivého rozdeľovania ziskov v potravinovom reťazci, najmä čo sa týka primeraných príjmov pre poľnohospodárov; je si vedomý, že na stimulovanie udržateľných a etických systémov výroby je potrebné poskytovať poľnohospodárom kompenzácie za ich investície a zodpovednosť, ktorú prijali v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že boj o moc musí ustúpiť vzťahom na základe spolupráce;

3.

konštatuje, že boli dosiahnuté všetky ciele v oblasti poľnohospodárstva stanovené v Rímskych zmluvách (nárast produktivity, dostatočné zásobovanie potravinami, primerané spotrebiteľské ceny, stabilizácia trhov) okrem zaistenia primeraných príjmov v poľnohospodárstve; vyzýva preto Komisiu, aby túto skutočnosť primerane zohľadnila vo všetkých rozpočtových návrhoch;

4.

je si vedomý, že pre potravinový reťazec je rozhodujúce stabilné, bezpečné a ziskové výrobné odvetvie; poznamenáva však, že potravinový reťazec pozostáva z viacerých aktérov – poľnohospodárov, spracovateľov, výrobcov, dodávateľov a maloobchodníkov – ktorí prinášajú pridanú hodnotu a potrebujú aj určitú mieru istoty;

5.

vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala európsky nástroj na monitorovanie cien potravín s cieľom zlepšiť ho z hľadiska užívateľských vlastností zakomponovaním viacjazyčného rozhrania pre väčší počet potravinárskych výrobkov a dosiahnutím lepšej porovnateľnosti cien na každom stupni potravinového reťazca v členských štátoch a medzi nimi, a tým naplnila potrebu spotrebiteľov a poľnohospodárov týkajúcu sa väčšej transparentnosti pri tvorbe cien potravín;

6.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad malou ochotou Komisie vypracovať štúdiu o rozložení ziskových marží v jednotlivých častiach reťazca tak, ako to bolo dohodnuté v rozpočtovom postupe na rok 2009;

7.

poukazuje na to, že nevyrovnanosť, pokiaľ ide o transparentnosť podnikania poľnohospodárskych podnikov a aktérov po prúde a proti prúdu potravinového reťazca, môže mať negatívne následky na vyjednávaciu silu poľnohospodárov a združení výrobcov;

8.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene uskutočnila pilotný projekt zriadenia Európskeho orgánu dohľadu nad výstupnými cenami a maržami poľnohospodárov (doplnený údajmi o cenách, maržiach a objemoch), na ktorý Európsky parlament a Rada vyčlenili 1,5 milióna EUR z rozpočtu na rok 2010;

9.

vyzýva Komisiu, aby zachovala skupinu na vysokej úrovni pre potravinový distribučný reťazec ako stále diskusné fórum, ktorá sa osvedčila ako dôležitý nástroj pri odhaľovaní problémov, vypracúvaní odporúčaní a prijímaní stratégií na nápravu súčasnej nevyváženej situácie;

10.

vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus podávania ročných správ, v ktorých by hlavní európski obchodníci, spracovatelia, veľkoobchodníci a maloobchodníci informovali o svojich podieloch na trhu (s údajmi o súkromných značkách) pre hlavné potravinárske výrobky a o mesačných objemoch predaja, čo by umožňovalo partnerom na trhu odhadovať trendy vo vývoji dopytu, ponuky a cien v potravinovom reťazci;

11.

konštatuje, a Komisia to potvrdila, že v niektorých krajinách sa dosahujú najvyššie marže v potravinovom reťazci v potravinárskom priemysle; žiada, aby sa preto monitoroval a kontroloval predovšetkým potravinársky priemysel a zaručila sa tým cenová transparentnosť;

12.

považuje za nevyhnutné zvýšiť transparentnosť na trhu a poskytovanie informácií spotrebiteľom, čo umožní upozorniť na identitu výrobkov a zabezpečiť rôznorodosť potravinárskych a poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú prejavom histórie a kultúry mnohých krajín a regiónov a ktoré odzrkadľujú charakteristickú povahu poľnohospodárstva jednotlivých členských štátov;

13.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu týkajúce sa prínosov lepšieho právneho rámca so zreteľom na súkromné značky kvality a maloobchodné značky s cieľom zabrániť ich rozširovaniu, poskytnúť spotrebiteľovi väčšiu transparentnosť a výrobcom lepší prístup na trh;

14.

zdôrazňuje, že treba podporovať zvyšovanie pridanej hodnoty európskej poľnohospodárskej produkcie a začať informačné kampane pre spotrebiteľov o úsilí, ktoré vyvíjajú poľnohospodári a odvetvie v súvislosti so životným prostredím, bezpečnosťou potravín a dobrými životnými podmienkami zvierat;

15.

vyzýva vnútroštátne a európske orgány na ochranu hospodárskej súťaže a ďalšie regulačné orgány v oblasti výroby a obchodu, aby sa intenzívne zaoberali dominantným postavením a významným podielom na trhu agropodnikateľských veľkoobchodníkov, podnikov zabezpečujúcich vstupy, spracovateľov a maloobchodných predajcov pôsobiacich v potravinovom reťazci; vyzýva tieto orgány, aby prijali opatrenia proti nekalým nákupným praktikám všetkých subjektov, ktorí stavajú poľnohospodárov do veľmi nerovnej vyjednávacej pozície;

16.

žiada Komisiu, aby vytvorila nový vzťah medzi pravidlami hospodárskej súťaže a spoločnou poľnohospodárskou politikou s cieľom poskytnúť poľnohospodárom a ich medziodborovým organizáciám nástroje na zlepšovanie vyjednávacej pozície;

17.

naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala dôsledky výrazného preniknutia jedného maloobchodného predajcu alebo malého počtu maloobchodných predajcov na trh v určitom členskom štáte; naliehavo žiada Komisiu, aby zvážila možnosť zavedenia nápravných opatrení v prospech výrobcov a spotrebiteľov tam, kde sa zistí, že maloobchodné praktiky alebo podiel na trhu narúšajú hospodársku súťaž;

18.

vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2010 predložila Parlamentu správu, ktorá bude obsahovať informácie o zneužívaní nákupnej sily v EÚ, protikonkurenčnom správaní a nekalých zmluvných praktikách v celom potravinovom reťazci od odvetvia vstupov až po spotrebiteľov a v ktorej navrhne vhodné riešenia;

19.

vyzýva členské štáty, aby v prípade potreby poskytli svojim vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže väčší priestor na to, aby mohli konať, a aby zaviedli jednoduché mechanizmy na zaistenie dôkazov o narušení hospodárskej súťaže z dôvodu nekalých zmluvných postupov;

20.

domnieva sa, že na úrovni EÚ je potrebné zakázať predaj poľnohospodárskych výrobkov za ceny nižšie než nákupné ceny;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby iniciovala prieskum v celej oblasti potravinového reťazca s cieľom zistiť mieru zneužívania kúpnej sily v tomto odvetví; poukazuje na úspech prieskumu v oblasti hospodárskej súťaže vo farmaceutickom odvetví v roku 2009;

22.

naliehavo žiada Komisiu, aby revidovala kritériá používané v súčasnosti na posúdenie správania narúšajúceho hospodársku súťaž (Herfindahlov index); tento index, užitočný pri posudzovaní rizika monopolu, nie je schopný poskytnúť skutočný obraz o rozsahu praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, akými sú koluzívne a oligopolné správanie, ku ktorému zjavne dochádza aspoň sčasti v maloobchodných činnostiach veľkého rozsahu;

23.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila cielenejšie uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže v potravinovom reťazci a zvážila vypracovanie príslušných legislatívnych návrhov pre Európsky parlament a Radu s cieľom účinne obmedziť rozvoj dominantného postavenia na trhu v odvetví vstupov, potravinárskom priemysle a maloobchode a posilniť vyjednávaciu silu poľnohospodárov, čo by im umožnilo prijať koordinované opatrenia voči dominantným aktérom prostredníctvom vytvárania účinných organizácií výrobcov a odvetvových organizácií a malých a stredných výrobcov;

24.

zastáva názor, že na posilnenie takýchto organizácií je potrebné naliehavo revidovať nariadenie (ES) č. 1234/2007 o spoločnej organizácii trhu a rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti tak, aby udržateľné výrobné postupy patrili medzi podmienky pre udelenie výnimky z článku 101 ZFEÚ;

25.

domnieva sa, že na úrovni EÚ bude potrebný určitý stupeň koordinácie a harmonizácie vnútroštátnych opatrení zameraných proti nekalým obchodným postupom;

26.

naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila diverzifikáciu právnych predpisov pre výrobky so silným územným základom, ktoré sa na rozdiel od štandardných výrobkov vyznačujú osobitnou, typickou, miestnou alebo regionálnou povahou;

27.

vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktorými by zabezpečila zachovanie rôznych nutričných, environmentálnych a zdravotných charakteristík, a aby zaručila, že tejto rôznorodosti budú zodpovedať primerané ceny; hospodárska súťaž by sa mala vyvíjať aj na základe rôznych kvalitatívnych charakteristík, ktoré by mali byť riadne merateľné;

28.

vyzýva Komisiu, aby zaručila, že zneužívaním nákupnej sily sa v potravinovom reťazci sa nebudú obchádzať právne predpisy EÚ o hospodárskej súťaži (nebude dochádzať k ich porušovaniu), k čomu často dochádza v podobe oneskorených platieb poľnohospodárom alebo malým výrobcom, následných zmien zmluvných podmienok, nútených zliav, opätovného predaja so stratou, premrštených veľkoobjemových požiadaviek a neoprávnených poplatkov za zaradenie do zoznamu výrobkov, a ak je potrebné, vypracovala vhodné legislatívne návrhy;

29.

osobitne žiada, aby sa platobná lehota v potravinovom reťazci skrátila na najviac 30 dní pre všetky potraviny a na kratšiu dobu pre poľnohospodárske produkty, ktoré rýchlo podliehajú skaze, a to v rámci uskutočňovanej revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (mali by sa zvážiť výnimky pre organizácie výrobcov a družstvá);

30.

naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla rozšírenie pôsobnosti európskeho práva hospodárskej súťaže a jeho súčasné úzke zameranie aj na dobré podmienky pre spotrebiteľov a otázky nízkych cien potravín;

31.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či podmienky, ktoré vyžadujú jednotlivé distribučné reťazce nad rámec zákonom stanovených pravidiel, týkajúce sa poľnohospodárskej produkcie ovocia a zeleniny a rezíduí pesticídov, nemôžu obmedzovať voľný trh a neoprávnene posilňovať pozíciu obchodu v rámci potravinového reťazca;

32.

požaduje dokumentáciu o nekalých trhových praktikách, ako sú úmyselný predaj so stratou alebo provízie z predaja, ako aj ich výslovný zákaz zo strany Európskej únie; žiada vytvorenie verejného zoznamu spoločností, ktoré neplnia svoje povinnosti, ako aj vytvorenie sankčného systému;

33.

žiada Komisiu, aby preverila, či zneužívanie súkromných značiek (výrobkov s vlastnou značkou) a prax vytvárania nákupných aliancií obchodnými reťazcami vedie k nekalej hospodárskej súťaži, tlaku na poľnohospodárov a systematickému znižovaniu cien výrobcov, a do akej miery k tomu dochádza; zdôrazňuje, že zneužívanie súkromných značiek má negatívny vplyv na inovačnú schopnosť výrobcov (najmä malých výrobcov); nalieha na Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala opatrenia na to, aby sa v procese tvorby cien zaobchádzalo s poľnohospodármi a skupinami výrobcov spravodlivo;

34.

domnieva sa, že odporúčania Komisie týkajúce sa posilnenia vertikálnej integrácie potravinárskeho priemyslu nie vždy odrážajú potrebu znovuvytvorenia rovnováhy vo vyjednávacej sile poľnohospodárov, obchodníkov a potravinárskeho priemyslu; preto by tieto stratégie mali dopĺňať prostriedky, ktoré by zabránili nekalým praktikám;

35.

varuje, že zmluvná poľnohospodárska výroba vynútená nákupcami, vertikálna integrácia a termínované obchody, ktoré hrajú stále väčšiu úlohu, by mohli oslabiť hospodársku súťaž a vyjednávaciu pozíciu poľnohospodárov; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala následky takýchto zmluvných vzťahov a v prípade potreby prijala vhodné opatrenia;

36.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali seriózne uzatváranie zmlúv medzi všetkými aktérmi potravinového reťazca, ktoré vychádzajú z podmienok dohodnutých s poľnohospodármi a organizáciami výrobcov vrátane odvetvových a medziodvetvových organizácií, aby sa tým posilnili udržateľné postupy poľnohospodárskej výroby a zaručila čo najlepšia kvalita výrobkov, znížili nákupné ceny vstupov a zaručili spravodlivé ceny, a aby zabezpečili vytvorenie ľahko dostupného systému na ochranu pred porušovaním zmlúv nákupcami; domnieva sa, že štandardné zmluvy by mohli byť užitočné nástroje a ich využívanie by sa malo stať v niektorých odvetviach povinnosťou; podporuje výmenu osvedčených postupov pri oznamovaní zmluvných praktík medzi členskými štátmi vrátane poskytovania informácií Komisii;

37.

víta zriadenie úradu ombudsmana pre potravinársky maloobchod a iné mechanizmy arbitráže, ktorých cieľom je zaručenie plnenia zmluvných podmienok, a nabáda k nim; vyzýva Komisiu, aby preskúmala skúsenosti s cieľom zriadiť úrad európskeho ombudsmana pre potravinársky maloobchod, ktorý by bol zodpovedný za dohľad nad dodržiavaním kódexov správania a osvedčených postupov pri transakciách medzi prevádzkovateľmi z rôznych členských štátov;

38.

vyzýva Komisiu, aby odhaľovala nečestné praktiky súvisiace s poplatkami za zaradenie do zoznamu výrobkov a inými poplatkami za uvedenie výrobkov na trh a preskúmala ich s ohľadom na právo hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby navrhla jednotné pravidlá pre poplatky za zaradenie do zoznamu výrobkov a iné poplatky za uvedenie výrobkov na trh a predovšetkým zakročila proti nadmerným poplatkom, ktoré vyžaduje obchod;

39.

domnieva sa, že Komisia by mala podporiť rozsiahlu informačnú kampaň na európskej úrovni, ktorá by zvyšovala informovanosť poľnohospodárov o ich právach, nekalých praktikách, ktorých cieľom sa môžu stať, a o prostriedkoch, ktoré majú na odhalenie týchto praktík;

40.

vyzýva EÚ, aby trvala na vytvorení nezávislej svetovej regulačnej agentúry, ktorá by stanovovala pravidlá v oblasti termínovaných obchodov s komoditami a opčných búrz a uplatňovala prísne regulačné opatrenia proti špekulácii s potravinárskymi komoditami na svetovej úrovni;

41.

vzhľadom na rastúcu trhovú orientáciu požaduje prijať opatrenia zamedzujúce extrémnej volatilite cien, pretože niektorí z účastníkov potravinového reťazca využívajú tento jav a iných jasne poškodzuje; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla právne predpisy pre nástroje zamedzujúce volatilite cien s cieľom znižovať zraniteľnosť výrobcov;

42.

vyzýva Komisiu, aby posilnila právomoci európskych orgánov zodpovedných za komoditné burzy s cieľom zabrániť špekuláciám s potravinárskymi komoditami a usilovala sa o zavedenie vhodných opatrení EÚ na zabránenie špekuláciám s nepoľnohospodárskymi komoditami, ktoré majú ovplyvniť termínované obchody s poľnohospodárskymi produktmi;

43.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila dohľad a celkovú transparentnosť trhov s derivátmi poľnohospodárskych komodít a tiež aby zvýšila transparentnosť mimoburzových činností v súvislosti s nadchádzajúcou revíziou smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) a iných relevantných právnych predpisov;

44.

naliehavo vyzýva Radu, aby naďalej podporovala iniciatívy v oblasti samoregulácie a možnosť vytvorenia vzájomných podporných fondov, ktoré by pomáhali čeliť hospodárskym rizikám, s cieľom posilniť vyjednávacie pozície poľnohospodárov, najmä prostredníctvom podpory hospodárskych organizácií, združení výrobcov, odvetvových združení a poľnohospodárskych družstiev;

45.

pobáda členské štáty, aby vypracovali kódexy osvedčených obchodných postupov v potravinovom reťazci vrátane mechanizmov vybavovania sťažností a ukladania sankcií za nekalé praktiky; vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločný kódex, uplatniteľný v celej EÚ, s cieľom obnoviť rovnováhu vo vzťahoch v potravinovom reťazci; nalieha na Komisiu, aby taktiež vypracovala návrh na uplatňovanie mechanizmu EÚ na monitorovanie vzťahov medzi dominantnými zástupcami maloobchodu a ich dodávateľmi prostredníctvom špecializovaných orgánov v členských štátoch;

46.

považuje za potrebné ďalej podporovať integráciu rôznych častí reťazca v kontexte medziodvetvových organizácií a vypracovať nepovinné štandardné zmluvy, pričom by sa členským štátom umožnilo žiadať v niektorých prípadoch, najmä pri výrobkoch podliehajúcich skaze, ich povinné používanie;

47.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia vo svojich správach nekladie väčší dôraz na veľký význam poľnohospodárstva v potravinovom reťazci a v hodnotovom reťazci potravinárskeho priemyslu; zdôrazňuje súvislosť medzi nízkymi výkupnými cenami poľnohospodárskych produktov a štrukturálnou nadprodukciou a ich dôsledkami na udržateľnosť, kvalitu potravín, dobré životné podmienky zvierat, inovácie v poľnohospodárstve a zamestnanosť v znevýhodnených regiónoch;

48.

vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie nástrojov na podporu potravinových reťazcov riadených poľnohospodármi, krátkych dodávateľských reťazcov a poľnohospodárskych trhov s cieľom vytvoriť priamy vzťah so spotrebiteľmi a zabezpečiť, aby poľnohospodári dostali spravodlivejší podiel z konečnej predajnej ceny znížením počtu sprostredkovateľov a stupňov v procese;

49.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojej činnosti venovala zvláštnu pozornosť situácii v rozvojových krajinách a neohrozovala samozásobovanie potravinami v tretích krajinách;

50.

vyzýva Komisiu, aby zrevidovala hygienické normy EÚ v súvislosti s miestnym predajom alebo predajom na diaľku a trvanlivosťou výrobkov, aby decentralizovala a zjednodušila systémy certifikácie a kontroly a aby presadzovala priame vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi a krátke potravinové dodávateľské reťazce;

51.

konštatuje dôležitosť a potrebu robustnej regulácie kvality poľnohospodárskych výrobkov; v tejto súvislosti pripomína uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2010 o európskej politike kvality poľnohospodárskych výrobkov a konštatuje, že je nevyhnutné, aby všetky dovážané výrobky spĺňali všetky normy kvality a výroby a aby sa tým bránilo nečestnej konkurencii európskym výrobkom;

52.

zdôrazňuje, že stabilita príjmu poľnohospodárov predurčuje ich schopnosť investovať do ekologických technológií, zmierňovania dôsledkov zmeny klímy, obnoviteľných zdrojov energie a do opatrení na ochranu životného prostredia v rámci udržateľného poľnohospodárstva a že okrem toho sa od poľnohospodárov vyžaduje, aby spĺňali náročné environmentálne normy;

53.

považuje za nevyhnutné zlepšiť organizáciu a ďalšiu optimalizáciu potravinového reťazca s cieľom znížiť environmentálny dosah dopravy potravín (potravinové míle) a podporiť predaj miestnych potravín;

54.

zdôrazňuje, že investície do zariadení na skladovanie a balenie poľnohospodárskych produktov môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivých cien pre tieto produkty;

55.

zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj vidieckeho hospodárstva podporou spracúvania poľnohospodárskej produkcie v poľnohospodárskych podnikoch, ale aj podporou nepoľnohospodárskych činností, s cieľom zvýšiť pracovné príležitosti a dodatočné príjmy;

56.

vyzýva Komisiu, aby podporovala miestne a regionálne iniciatívy na podporu predaja potravín a nezaťažovala ich nadmerne právnymi predpismi a byrokraciou, keďže sú dôležitým prínosom pre pridanú hodnotu vytváranú poľnohospodárskymi podnikmi;

57.

žiada Komisiu, aby pri revízii noriem EÚ venovala primeranú pozornosť miestnym výrobcom potravín, akými sú napríklad subjekty v oblasti samozásobiteľskej výroby;

58.

vyzýva Komisiu, aby zvážila prípadné úpravy pravidiel verejného obstarávania v oblasti stravovacích služieb s cieľom posilniť udržateľné poľnohospodárske postupy a dobré životné podmienky zvierat a rozvíjať konzumáciu sezónnych a miestnych potravín;

59.

domnieva sa, že verejné obstarávanie, napríklad v rámci osobitných programov týkajúcich sa mliečnych výrobkov a ovocia a zeleniny, ktoré sa realizujú na školách, by malo zaručovať prístup pre malých miestnych výrobcov a miestne skupiny výrobcov;

60.

domnieva sa, že by bolo potrebné prijať opatrenia na podporu poľnohospodárskych trhov priamo riadených poľnohospodármi, vytvárania predajných miest, na ktorých by výrobcovia mohli priamo ponúkať svoje výrobky spotrebiteľom, a zavádzania programov na podporu predaja na miestnych trhoch;

61.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby v správe Európskemu parlamentu a Rade analyzovala obrovské plytvanie potravín v potravinovom reťazci, ktoré vo väčšine členských štátov predstavuje až 30 % vyrobených potravín, a prostredníctvom osvetovej kampane informovala o dôležitej hodnote potravín;

62.

konštatuje, že je dôležité vytvoriť potravinové programy pre európskych občanov, ktorí to potrebujú, napríklad pre najviac znevýhodnených občanov, starých ľudí a mládež;

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/30

A.

keďže s cieľom zmierniť negatívne dôsledky globalizácie pre pracovníkov, ktorí sa stali obeťami hromadného prepúšťania, a vyjadriť solidaritu s týmito pracovníkmi Európska únia okrem zvyšovania miery ich opätovného zamestnávania vytvorila Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len EGF), aby poskytla finančnú podporu personalizovaným programom opätovného začlenenia pracovníkov do trhu práce; keďže EGF má k dispozícii prostriedky, ktorých výška nesmie presiahnuť sumu 500 miliónov EUR ročne, ktorá sa čerpá buď z akejkoľvek rezervy existujúcej v rámci stropu celkových výdavkov predchádzajúceho roka, alebo zo zrušených viazaných rozpočtových prostriedkov z predchádzajúcich dvoch rokov s výnimkou tých, ktoré súvisia s okruhom 1b finančného rámca, keďže EGF bol vytvorený ako pružný jednorazový nástroj podpory, ktorý mal rýchlejšie a účinnejšie reagovať na opätovné začleňovanie pracovníkov, ktorí sa stali obeťami prepúšťania následkom zmien v oblasti svetového obchodu,

B.

keďže s cieľom reagovať na zvýšenie nezamestnanosti v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy a zobrať si ponaučenie zo skúseností získaných v rokoch 2007 a 2008 EÚ zmenila v júni 2009 pravidlá využívania prostriedkov z EGF; keďže táto zmena sa týkala všetkých žiadostí, ktoré mali byť predložené pred 31. decembrom 2011, a spočívala v dočasnom rozšírení rozsahu pôsobnosti EGF, v zmiernení a spresnení intervenčných kritérií, v dočasnom zvýšení miery spolufinancovania a v predĺžení obdobia, počas ktorého môžu členské štáty využívať finančné príspevky z tohto fondu,

C.

keďže vyhodnotenie rozpočtových prostriedkov uvoľnených z EGF medzi rokom 2007 a koncom prvého polroku 2009 poukazuje na nízke využitie pridelených zdrojov, pričom pre 18 žiadateľov sa z 1,5 miliardy EUR čerpalo iba 80 miliónov EUR v prospech 24 431 pracovníkov vo veľmi obmedzenom počte odvetví (najmä v textilnom a automobilovom priemysle) z 8 členských štátov; keďže tieto nedostatky sa zároveň prejavili v rozdieloch zistených medzi úrovňou pôvodne vyčlenených a skutočne použitých prostriedkov, pričom v prvých 11 prípadoch bolo dodatočne vrátených 24,8 milióna EUR, t. j. 39,4 % uvoľnených prostriedkov,

D.

keďže napriek tomu, že doposiaľ nie je možné vyhodnotiť fungovanie EGF s ohľadom na revidované nariadenie, pretože o žiadostiach predložených od mája 2009 sa má ešte rozhodnúť alebo sa realizujú, sa už teraz konštatovalo zvýšenie počtu žiadostí o čerpanie prostriedkov z EGF, čo potvrdzuje vhodnosť zavedených zmien; keďže sa tak medzi májom 2009 a aprílom 2010 zvýšil počet predložených žiadostí z 18 na 46, výška požadovaných príspevkov z 80 na 197 miliónov EUR, počet žiadajúcich členských štátov z 8 na 18, pričom počet pracovníkov, ktorým sa má poskytnúť pomoc, sa takmer zdvojnásobil (ďalších 36 712 pracovníkov) a žiadosti sa týkali širšej škály hospodárskych odvetví,

E.

keďže však 9 členských štátov doteraz nevyužilo prostriedky z EGF; keďže sumy uvoľnených prostriedkov sú naďalej oveľa nižšie než je maximálna ročná suma 500 miliónov EUR, ktorá je k dispozícii, a keďže väčšina žiadostí sa týka regiónov, ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako priemer EÚ a ktorých miera nezamestnanosti je relatívne nízka; a keďže z toho možno vyvodiť záver, že napriek dôležitým zmenám pôvodného nariadenia majú tieto zmeny malý význam vzhľadom na zvyšovanie počtu hromadných prepúšťaní, ktoré bolo zaznamenané v posledných rokoch,

F.

keďže zvýšenie prahu spolufinancovania z 50 % na 65 % pri príležitosti revízie z júna 2009 je jedným z faktorov, ktorým by sa dalo vysvetliť zvýšenie počtu žiadostí,

G.

keďže nízka miera čerpania prostriedkov z EGF v najchudobnejších regiónoch EÚ je spojená s rozdielnymi národnými stratégiami a s ťažkosťami pri určovaní presného statusu potenciálnych príjemcov pred prijatím rozhodnutia na európskej úrovni,

H.

keďže napriek spoločnému vyhláseniu Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 17. júla 2008, v ktorom vyzývajú na čo najrýchlejšiu a najúčinnejšiu finančnú podporu z EGF, predstavuje trvanie postupu od okamihu hromadného prepúšťania do dňa, keď sa poskytne pomoc z EGF v prospech žiadajúceho členského štátu, naďalej približne 12 až 17 mesiacov; keďže toto trvanie sčasti vysvetľuje rozdiel medzi počtom pracovníkov, pre ktorých bola pomoc z EGF požadovaná, a počtom pracovníkov, ktorým bola pomoc poskytnutá,

I.

keďže návrh medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu (5) mení postup mobilizácie EGF iba okrajovo tým, že stanovuje v súlade s obvyklou praxou nezáväzný charakter trojstranného postupu; keďže táto zmena nie je vhodná na to, aby vyriešila ťažkopádnosť a zdĺhavosť postupu,

J.

keďže podľa predbežnej správy Komisie o fungovaní MID (6) je nutnosť prijímania osobitného rozhodnutia dvoch zložiek rozpočtového orgánu týkajúceho sa mobilizácie EGF jedným z faktorov, ktoré tento postup spomaľujú; keďže by to nemalo brániť v urýchlení a zjednodušení rozhodnutí o mobilizácii EGF,

K.

keďže ešte nie sú k dispozícii spoľahlivé a konzistentné údaje o implementácii EGF od jeho úpravy po roku 2009 a rozhodne sa domnievajúc, že je nutné dosiahnuť transparentnosť a zaviesť povinnosť pravidelne podávať správy,

L.

keďže 27 rozhodnutí prijatých medzi rokom 2007 a aprílom 2010 bolo vo všetkých prípadoch pozitívnych a vo svojom rozsahu v súlade s návrhmi Komisie,

M.

keďže fenomén globalizácie a účinky hospodárskej krízy na zamestnanosť budú pretrvávať aj po roku 2013, v dôsledku čoho je pravdepodobné, že počet žiadostí bude mať v nasledujúcich rokoch stúpajúcu tendenciu; keďže však účelom fondu nie je nahrádzať nedostatok inovácií,

1.

domnieva sa, že pridaná hodnota EGF ako nástroja sociálnej politiky Európskej únie spočíva vo viditeľnej, osobitnej, presne cielenej a dočasnej finančnej podpore personalizovaných programov rekvalifikácie a opätovného profesijného začlenenia pracovníkov, ktorí sa stali obeťami hromadného prepúšťania v odvetviach alebo regiónoch postihnutých vážnymi hospodárskymi a sociálnymi otrasmi;

2.

zastáva názor, že rastúci počet žiadostí o poskytnutie prostriedkov z EGF a ťažkosti spojené s uplatňovaním postupu mobilizácie fondu a čerpania prostriedkov si vyžadujú rýchle zmeny príslušných procesných a rozpočtových ustanovení; zdôrazňuje, že Komisia by mala zlepšiť informovanosť o EGF a zviditeľniť ho v členských štátoch a u prípadných príjemcov pomoci z fondu; žiada preto Komisiu, aby predložila svoje hodnotenie v polovici obdobia ešte pred 30. júnom 2011 a aby k nemu pripojila návrh na revíziu nariadenia o EGF s cieľom zmierniť najvypuklejšie nedostatky fondu pred skončením platnosti súčasného viacročného finančného výhľadu;

3.

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila poskytnuté príspevky najmä na základe týchto kvalitatívnych hľadísk:

4.

vyzýva Komisiu, aby vo svojej predbežnej revízii zhodnotila poskytnuté príspevky z rozpočtového hľadiska a zvážila svoje zistenia najmä so zreteľom na:

5.

zastáva názor, v rámci revízie nariadenia by sa mali riadne zohľadniť výsledky hodnotenia týkajúceho sa fungovania EGF, ako aj získané skúsenosti, a zahrnúť opatrenia, ktoré by umožnili výrazne skrátiť trvanie postupu mobilizácie fondu;

6.

vyzýva Komisiu, aby navrhla doplniť nariadenie o EGF o povinnosť členských štátov podporovať účasť zamestnaneckých združení počas vykonávania nariadenia o EGF; vyzýva Komisiu, aby zorganizovala výmenu skúseností a osvedčených postupov v súvislosti s účasťou pracovníkov na využívaní EGF, aby tak pracovníci mohli v súčasných a budúcich prípadoch využiť odborné znalosti získané v predchádzajúcich prípadoch;

7.

podčiarkuje, že by sa čas potrebný na mobilizáciu EGF by sa mohol skrátiť na polovicu, ak by sa sformulovali a prijali tieto opatrenia:

8.

vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla súbor usmernení zameraných na vypracovanie a realizáciu žiadostí o finančné prostriedky EGF v snahe zabezpečiť rýchly postup vybavovania žiadostí a čo najširší konsenzus zúčastnených strán, pokiaľ ide o uplatňovanú stratégiu a opatrenia, ktoré sa majú zaviesť v záujme účinného opätovného začlenenia pracovníkov do trhu práce; vyzýva členské štáty, aby urýchlili postup predbežného financovania opatrení, ktorý by sa mal začať dňom podania žiadosti, aby sa tak vykonávacia lehota EGR maximálne využila v prospech príslušných pracovníkov;

9.

pripomína členským štátom, že musia do prípravy žiadostí od začiatku zapájať sociálnych partnerov v súlade s článkom 5 nariadenia o EGF a dodržiavať článok 9 tohto nariadenia, v ktorom sa od členských štátov vyžaduje, aby informovali o financovaných činnostiach, zverejňovali ich a adresovali informácie aj príslušným pracovníkom, miestnym a regionálnym orgánom, sociálnym partnerom, a musia zabezpečiť štandardný priebeh postupov; vyzýva členské štáty, aby pred začatím akéhokoľvek programu zabezpečili účasť zamestnaneckých rád, a tak zaručili, že sociálni partneri skutočne pomôžu pri tvorbe plánov prestavby, ktoré spĺňajú potreby zamestnancov, a nie podnikov;

10.

žiada členské štáty, aby zriadili komunikačnú a administratívnu štruktúru EGF na vnútroštátnej úrovni v spojení so všetkými zúčastnenými stranami, najmä sociálnymi partnermi, a aby si na európskej úrovni vymieňali najlepšie postupy, čo umožní rýchle a účinné uplatnenie EGF v prípade hromadného prepúšťania;

11.

pripomína, že nariadenie (ES) č. 1927/2006 umožňuje členským štátom predkladať spoločné žiadosti o pomoc z EGF, ak príslušní pracovníci v jednej zemepisnej oblasti alebo danom odvetví nie sú sústredení v jednom členskom štáte;

12.

domnieva sa, že v záujme urýchlenia a zjednodušenia postupov sa musí zabezpečiť účinnejšia koordinácia medzi Komisiou a Európskym parlamentom, aby sa mohla skrátiť lehota pre rozhodovacie postupy bez toho, aby to poškodilo hodnotenie žiadostí zo strany príslušných výborov EP, a preto:

13.

domnieva sa, že tieto okamžité opatrenia na zjednodušenie a zmiernenie postupu mobilizácie EGF by sa do nariadenia mohli začleniť pri jeho revízii, ak to bude možné odôvodniť dovtedy získanými skúsenosťami; zastáva názor, že žiadne z týchto opatrení by nijakým spôsobom nemalo obmedziť ani oslabiť právomoc Európskeho parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu pri rozhodovaní o mobilizácii fondu;

14.

zastáva názor, že okrem zdokonalenia postupu je potrebné predĺžiť až do konca súčasného viacročného finančného rámca platnosť odchýlky zavedenej v júni 2009 s cieľom pomôcť pracovníkom, ktorí prišli o prácu v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy, a zachovať preto mieru spolufinancovania na 65 %, keďže príčiny, ktoré odôvodňovali ich schválenie, ešte zďaleka nezanikli;

15.

berie na vedomie, že v návrhu rozpočtu Komisie na rok 2011 sa po prvýkrát vyčlenili výdavkové rozpočtové prostriedky na EGF, a považuje to za dôležitý prvok v celkových úvahách o riadení a viditeľnosti tohto fondu; domnieva sa však, že tieto výdavkové rozpočtové prostriedky by nemuseli stačiť na pokrytie súm potrebných na vybavenie žiadostí o prostriedky z EGF v roku 2011; preto opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku nefinancovať využívanie EGF výlučne prevodmi z položiek ESF a žiada Komisiu, aby na tento účel určila a bez ďalšieho odkladu využívala rôzne rozpočtové riadky;

16.

zdôrazňuje, že o budúcnosti EGF sa rozhodne pri rokovaniach o budúcom viacročnom finančnom rámci; domnieva sa, že na tento účel by sa mohlo preskúmať niekoľko možností; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mal venovať preskúmaniu možnosti vytvoriť nezávislý fond, ktorý by mal k dispozícii viazané aj výdavkové rozpočtové prostriedky, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy financovania takéhoto fondu; domnieva sa, že pri každej budúcej reforme EGF by sa mala zachovať jeho flexibilita, ktorá v súčasnosti predstavuje komparatívnu výhodu vo vzťahu k štrukturálnym fondom EÚ;

17.

zdôrazňuje, že transformácia opatrení súčasného EGF na trvalý nástroj podpory aktívnych opatrení pri hľadaní zamestnania by bola prejavom politickej vôle vybudovať európsky sociálny pilier, ktorý by dopĺňal sociálne politiky členských štátov a umožnil obnoviť európsky prístup v oblasti odbornej prípravy; v tejto súvislosti poukazuje na to, že ciele EGF by sa mali naďalej líšiť od cieľov ESF a európskych programov celoživotného vzdelávania, keďže EGF sa zameriava na využitie schopností každého pracovníka, ktorému bola poskytnutá pomoc, a nie na riešenie starostí podnikov alebo na poskytovanie horizontálnych služieb vzdelávacím zariadeniam;

18.

vyzýva členské štáty, ktoré využívajú EGF, aby vytvárali synergie medzi EGF, ESF a mikrofinancovaním s cieľom určiť opatrenia, ktoré najviac vyhovujú jednotlivým prípadom;

19.

vyzýva členské štáty, aby využívali EGF na realizáciu európskych cieľov, na presadzovanie nových kompetencií pre nové, trvácne, ekologické a vysokokvalitné zamestnania v danej oblasti a na podporu celoživotného vzdelávania tak, aby pracovníci mohli rozvíjať svoju kariéru a prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti Únie v kontexte globalizácie;

20.

žiada Komisiu, aby zlepšila podávanie správ o čerpaní prostriedkov z EGF tým, že podstatne rozšíri obsah svojich každoročných oznámení a že bude Európskemu parlamentu pravidelne poskytovať informácie o tom, ako členské štáty tieto finančné príspevky využívajú;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/36

A.

keďže nariadenie (ES) č. 44/2001, ktorého predchodcom je Bruselský dohovor, je jedným z najúspešnejších právnych predpisov EÚ; keďže toto nariadenie položilo základy európskeho justičného priestoru, je výrazným prínosom pre občanov a podniky, pretože podporuje právnu istotu a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí prostredníctvom jednotných európskych pravidiel doplnených podstatným súborom judikatúry a zamedzuje súbežným konaniam, a keďže sa pri iných nástrojoch sa používa na referenčné a iné účely,

B.

keďže napriek tomu bolo po viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora terčom kritiky a je potrebné ho zmodernizovať,

C.

keďže zrušenie doložky vykonateľnosti, čo je hlavným cieľom Komisie, by urýchlilo voľný pohyb súdnych rozhodnutí a stalo by sa kľúčovým míľnikom pri budovaní európskeho súdneho priestoru,

D.

keďže doložka o vykonateľnosti sa zamieta len zriedka: odvolania sa podávajú iba pri 1 až 5 % žiadostí a sú málokedy úspešné; keďže však na jednotnom trhu je ťažké odôvodniť čas a finančné prostriedky vynaložené pri snahe o dosiahnutie uznania zahraničného rozsudku, čo môže byť zvlášť nepríjemné, ak chce žiadateľ požiadať o výkon rozsudku v súvislosti s aktívami dlžníka uznaného súdom v niekoľkých súdnych právomociach,

E.

keďže vo viacerých nástrojoch EÚ sa nepožaduje doložka vykonateľnosti: európsky exekučný titul, európske konanie o platobnom rozkaze, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a nariadenie o vyživovacej povinnosti (20),

F.

keďže zrušenie doložky vykonateľnosti by sa malo uskutočniť stanovením toho, že súdne rozhodnutie, ktoré spĺňa podmienky pre uznanie a výkon podľa tohto nariadenia a ktoré je vykonateľné v členskom štáte, v ktorom bolo vynesené, je vykonateľné v celej EÚ; keďže toto stanovenie by sa malo spojiť s mimoriadnym postupom dostupným strane, proti ktorej sa žiada o výkon tohto rozhodnutia, aby sa zaručilo primerané právo obrátiť sa na súdy v štáte, v ktorom je rozsudok vykonateľný, v prípade, že táto strana má v úmysle napadnúť vykonateľnosť súdneho rozsudku z dôvodov uvedených v tomto nariadení; keďže bude potrebné zabezpečiť, aby kroky prijaté v súvislosti s vykonateľnosťou pred uplynutím lehoty na predloženie žiadosti o preskúmanie neboli nezvratné,

G.

keďže sa musia zachovať minimálne ochranné opatrenia, ktoré zaručuje nariadenie (ES) č. 44/2001,

H.

keďže úradníci a súdni zriadenci v prijímajúcom členskom štáte musia mať možnosť rozoznať, že dokument, ktorý sa má vykonať, je autentickým, konečným rozsudkom vnútroštátneho súdu,

I.

keďže rozhodcovské konanie uspokojivo rieši Newyorský dohovor z roku 1958 a Ženevský dohovor z roku 1961 o medzinárodnej obchodnej arbitráži, ktorých zmluvnými stranami sú všetky členské štáty, a keďže sa musí zachovať vylúčenie rozhodcovského konania z rozsahu pôsobnosti nariadenia,

J.

keďže Newyorský dohovor stanovuje minimálne pravidlá a právne predpisy zmluvných štátov môžu byť výhodnejšie, pokiaľ ide o rozhodcovské právomoci a nálezy,

K.

keďže pravidlo stanovujúce pre súdy členského štátu, v ktorom sa vedie rozhodcovské konanie, výlučnú právomoc, by navyše mohlo spôsobiť značné narušenie,

L.

keďže z intenzívnej diskusie, ktorú vyvolal návrh na ustanovenie výlučnej právomoci pre súdne konania na podporu rozhodcovského konania na občianskoprávnych súdoch v členských štátoch, vyplýva, že členské štáty zjavne nedosiahli v tejto veci spoločné stanovisko a že vzhľadom na svetovú konkurenciu v tejto oblasti by boli snahy o vyvíjanie nátlaku na ne kontraproduktívne,

M.

keďže rôzne vnútroštátne procedurálne nástroje vyvinuté na ochranu právomoci pre rozhodcovské konania (súdne zákazy viesť konanie v tej istej veci na inom súde, pokiaľ sa neporušuje zásada voľného pohybu osôb a dodržiavajú sa základné práva, vyhlásenie o platnosti rozhodcovskej doložky, uznanie odškodného za porušenie rozhodcovskej doložky, negatívny dosah tzv. zásady Kompetenz-Kompetenz atď.) musia byť aj naďalej k dispozícii a keďže dosah týchto postupov a z nich vyplývajúce rozhodnutia súdov v ostatných členských štátoch musia byť ponechané na právne predpisy týchto členských štátov, ako to bolo pred vynesením rozsudku vo veci West Tankers,

N.

keďže autonómia strán má kľúčový význam a uplatňovanie pravidla litispendencie tak, ako ho podporuje Súdny dvor (napríklad vo veci Gasser), umožňuje oslabovanie doložiek o voľbe súdu škodlivým „torpédovaním“,

O.

keďže tretie strany môžu byť viazané dohodou o voľbe súdu (napríklad v nákladnom liste), s ktorým nevyslovili konkrétny súhlas, čo môže nepriaznivo ovplyvniť ich prístup k spravodlivosti a byť zjavne nespravodlivé, a keďže je preto potrebné riešiť otázku vplyvu dohody o voľbe súdu na tretie strany prostredníctvom osobitného ustanovenia v nariadení,

P.

keďže v zelenej knihe sa navrhuje, že mnohé problémy s nariadením by sa mohli zjednodušiť zlepšením komunikácie medzi súdmi; keďže by bolo prakticky nemožné prijímať zákony o lepšej komunikácii medzi sudcami v rámci súkromného nástroja medzinárodného práva, ale tento prvok by sa mohol podporiť ako súčasť vytvorenia európskej súdnej kultúry prostredníctvom odbornej prípravy a využitím sietí (Európska sieť odbornej justičnej prípravy, Európska sieť rád pre súdnictvo, Sieť predsedov najvyšších súdov EÚ a Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci),

Q.

keďže čo sa týka práv osobnosti, je potrebné obmedziť možnosť vyhľadávania čo najvýhodnejšieho právneho postavenia (tzv. forum shopping) tým, že sa v zásade zdôrazní, že súdy by mali prijať súdnu právomoc iba vtedy, ak existuje dostatočné, značné alebo výrazné prepojenie s krajinou, v ktorej bola podaná žaloba, pretože by to prispelo k dosiahnutiu lepšej rovnováhy medzi príslušnými záujmami, a to medzi slobodou prejavu a právom na dobrú povesť a súkromný život; keďže problém uplatniteľných právnych predpisov sa osobitne preskúma v rámci legislatívnej iniciatívy k nariadeniu Rím II; keďže by sa však vnútroštátnym súdom mali poskytnúť usmernenia v zmenenom a doplnenom nariadení,

R.

keďže pokiaľ ide o predbežné opatrenia, malo by byť objasnené precedentné právo založené na veci Denilauer, aby bolo zrejmé, že opatrenia ex parte môžu byť na základe tohto nariadenia uznané a vykonané, a to za predpokladu, že odporca mal možnosť ich napadnúť,

S.

keďže nie je jasné, do akej miery sú ochranné opatrenia zamerané na získanie informácií a dôkazov vylúčené z rozsahu pôsobnosti článku 31 nariadenia,

1.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzájomné vzťahy medzi jednotlivými nariadeniami zaoberajúcimi sa súdnou právomocou, vykonávaním súdnych rozhodnutí a platnými právnymi predpismi; domnieva sa, že všeobecným cieľom by mal byť právny rámec, ktorý má ucelenú štruktúru a je ľahko prístupný; domnieva sa, že na tento účel by sa mala zjednotiť a zosúladiť terminológia vo všetkých príslušných oblastiach, ako aj všetky koncepcie a požiadavky súvisiace s podobnými pravidlami (napr. prekážka začatej veci, doložky o súdnej právomoci atď.), pričom konečným cieľom by mohla byť kodifikácia medzinárodného práva súkromného;

2.

vyzýva na zrušenie požiadavky doložky vykonateľnosti, ale zastáva názor, že to musí byť vyvážené náležitými opatreniami na zabezpečenie ochrany práv strany, proti ktorej sa žiada o výkon rozhodnutia; zastáva preto názor, že sa musí vytvoriť ustanovenie o mimoriadnom postupe dostupnom v členskom štáte, v ktorom sa má rozsudok vykonať; domnieva sa, že tento postup by mal byť dostupný na žiadosť strany, proti ktorej sa žiada o výkon rozhodnutia súdu uvedeného v zozname v prílohe III nariadenia; zastáva názor, že dôvody žiadosti v rámci mimoriadneho postupu by mali byť takéto: a) uznanie je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada; b) rozsudok bol vydaný bez účasti žalovaného v konaní, nedoručila sa mu písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť; c) rozsudok je nezlučiteľný s rozsudkom vydaným v spore medzi rovnakými účastníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie, a d) rozsudok je nezlučiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom štáte alebo v treťom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účastníkmi za predpokladu, že tento skorší rozsudok spĺňa podmienky nevyhnutné na uznanie v príslušnom členskom štáte, v ktorom sa žiada o jeho uznanie, ďalej sa domnieva, že žiadosť by sa mala dať sudcovi predložiť dokonca pred prijatím akýchkoľvek krokov v rámci výkonu a že ak príslušný sudca usúdi, že žiadosť je založená na vážnych dôvodoch, mal by postúpiť vec súdu uvedenému v zozname v prílohe III na preskúmanie na základe uvedených kritérií; zasadzuje sa o to, aby sa do preambuly zahrnulo odôvodnenie, na základe ktorého by vnútroštátny súd mohol sankcionovať kverulantské alebo neodôvodnené žiadosti, okrem iného z dôvodu nákladov konania;

3.

nabáda Komisiu, aby otvorila verejnú diskusiu o otázke verejného poriadku v súvislosti s nástrojmi medzinárodného práva súkromného;

4.

domnieva sa, že pre takýto mimoriadny postup musí existovať harmonizovaný procedurálny harmonogram uvedený v odseku 2, aby sa docielilo jeho čo najrýchlejšie uskutočnenie, a že sa musí zabezpečiť, aby kroky, ktoré sa môžu prijať v rámci výkonu do uplynutia lehoty na požiadanie o mimoriadny postup alebo do ukončenia mimoriadneho postupu, neboli nezvratné; osobitný význam prikladá tomu, aby zahraničný rozsudok nebol vykonaný, ak nebol súdom uznanému dlžníkovi riadne doručený;

5.

tvrdí, že sa musí nielen existovať požiadavka osvedčenia o pravosti ako procedurálna pomoc s cieľom zaručiť uznanie, ale že pre toto osvedčenie by mal existovať aj štandardný formulár; domnieva sa na tento účel, že osvedčenie stanovené v prílohe V by sa malo skvalitniť, pričom by sa malo v čo najvyššej miere predísť potrebe prekladu;

6.

nazdáva sa, že v záujme šetrenia nákladov by sa preklad rozhodnutí, ktoré treba vykonať, mohol obmedziť na konečný text (normatívna časť a zhrnutie dôvodov), ale že úplný preklad by sa mal požadovať v prípade, že je predložená žiadosť o mimoriadny postup;

7.

domnieva sa, že verejné listiny by nemali byť priamo vykonateľné bez akejkoľvek možnosti vznesenia námietky proti nim pred súdnymi orgánmi v štáte, v ktorom sa má rozhodnutie vykonať; zastáva názor, že mimoriadny postup, ktorý sa má zaviesť, by sa nemal obmedziť na veci, pri ktorých je výkon listiny v zjavnom rozpore s verejným poriadkom v danom členskom štáte, pretože môžu nastať okolnosti, za ktorých by verejná listina mohla byť nezlučiteľná s predošlým rozsudkom a platnosť verejnej listiny (na rozdiel od pravosti) môže byť na súde v členskom štáte pôvodu napadnutá z dôvodu chyby, nesprávneho vykreslenia atď., dokonca aj počas jej výkonu;

8.

domnieva sa, že vyživovacie povinnosti patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 4/2009 by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti nariadenia, ale pripomína, že konečným cieľom by mal byť súbor právnych noriem zahŕňajúci všetky príslušné oblasti;

9.

dôrazne nesúhlasí so zrušením vylúčenia rozhodcovského konania z rozsahu pôsobnosti nariadenia, a to ani s čiastočným;

10.

domnieva sa, že v článku 1 ods. 2 písm. d) nariadenia by sa malo jasne stanoviť, že nielen rozhodcovské konania, ale aj súdne konania o platnosti alebo rozsahu rozhodcovskej právomoci ako hlavnej, vedľajšej alebo predbežnej otázke sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia; ďalej sa domnieva, že do článku 31 by sa mal vložiť odsek, v ktorom sa stanoví, že rozsudok nie je uznaný, ak súd členského štátu pôvodu svojím rozhodnutím o otázkach týkajúcich sa platnosti alebo rozsahu rozhodcovskej doložky nezohľadnil pravidlo uplatňovania rozhodcovského práva členského štátu, v ktorom sa má rozsudok vykonať, pokiaľ sa pri výkone rozsudku vydaného v tomto členskom štáte nedosiahne rovnaký výsledok ako pri uplatňovaní rozhodcovského práva členského štátu, v ktorom sa má rozsudok vykonať;

11.

domnieva sa, že táto otázka by sa mala objasniť v odôvodnení;

12.

zasadzuje sa v rámci riešenia problému „torpédovania“ o zbavenie súdu určeného na základe dohody o voľbe súdu jeho povinnosti pozastaviť konanie podľa pravidla litispendencie; domnieva sa, že by sa to malo spájať s požiadavkou, aby o všetkých sporoch týkajúcich sa súdnej právomoci rozhodol vybraný súd promptne ako o predbežnej otázke a aby sa to podporilo odôvodnením, v ktorom sa zdôrazní, že prvoradá je autonómia strán;

13.

domnieva sa, že nariadenie by malo obsahovať nové ustanovenie o napadnuteľnosti dohôd o voľbe súdu zameraných proti tretím stranám; zastáva názor, že takéto ustanovenie by mohlo zabezpečiť, že osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou, bude viazaná dohodou o výlučnej voľbe súdu uzavretej v súlade s nariadením, iba ak: a) je táto dohoda zaznamenaná písomne alebo elektronicky; b) súd tejto osobe včas a primeraným spôsobom oznámi, kde sa má začať konanie; c) v prípade zmlúv o preprave tovaru sa zvolený súd nachádza i) v mieste sídla dopravcu; ii) v mieste príjmu tovaru dohodnutom v zmluve; iii) v mieste dodania dohodnutom v zmluve o preprave tovaru alebo iv) v prvom prístave, v ktorom je tovar naložený na loď, alebo v poslednom prístave, v ktorom je tovar vyložený z lode; domnieva sa, že by sa ďalej by malo stanoviť, že vo všetkých ostatných prípadoch môže tretia strana podať žalobu na iný súd príslušný podľa nariadenia, ak sa zdá, že by bolo očividne nespravodlivé trvať na tom, aby sa táto strana obrátila na zvolený súd;

14.

navrhuje, s cieľom vyhnúť sa druhu problémov, ktoré vyvstali vo veci Owusu/Jackson, riešenie v zmysle článku 15 nariadenia (ES) č. 2201/2003, aby sa umožnilo súdom členského štátu, ktoré majú súdnu právomoc vo veci samej prerušiť konanie, ak sa domnievajú, že súd iného členského štátu alebo tretej krajiny má vhodnejšie predpoklady na konanie vo veci alebo v jej konkrétnej časti, s cieľom umožniť stranám predložiť žiadosť tomuto súdu alebo umožniť príslušnému súdu postúpiť vec tomuto súdu so súhlasom strán; víta zodpovedajúci návrh v návrhu nariadenia o súdnej právomoci, uplatniteľnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a verejných listín vo veciach dedičstva (21);

15.

domnieva sa na jednej strane, že otázka, či by pravidlá nariadenia mali nadobudnúť zvratný účinok, nebola dostatočne zvážená a že by bolo predčasné učiniť tento krok bez dôkladnej analýzy, rozsiahlych konzultácií a politickej diskusie, pri ktorej by mal Parlament zohrávať vedúcu úlohu, a nabáda Komisiu, aby takýto proces iniciovala; na druhej strane sa domnieva, že vzhľadom na existenciu veľkého počtu dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami a vzhľadom na otázky reciprocity a medzinárodnej uznávania má problém globálny rozmer a že by sa jeho riešenie malo hľadať aj v rámci Haagskej konferencie obnovením rokovaní o dohovore o medzinárodných rozsudkoch; poveruje Komisiu, aby vyvinula čo najintenzívnejšiu snahu o obnovenie tohto projektu, ktorý je Svätým grálom medzinárodného práva súkromného; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala mieru, do akej by Luganský dohovor (22) z roku 2007 mohol slúžiť ako model a inšpirácia pre takýto dohovor o medzinárodných rozsudkoch;

16.

domnieva sa zatiaľ, že pravidlá Spoločenstva o výlučnej právomoci, pokiaľ ide o vecné právo na nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, by sa mohli rozšíriť na konania pred súdom v treťom štáte;

17.

je zástancom zmeny a doplnenia nariadenia, aby sa umožnil zvratný účinok doložiek o výlučnej voľbe súdu v prospech súdov tretích štátov;

18.

nazdáva sa, že otázka pravidla o anulácii veci Owens Bank/Bracco by mala byť predmetom osobitného preskúmania;

19.

zastáva názor, že by bolo vhodné zaviesť európske vymedzenie (ktoré by sa v zásade vzťahovalo na všetky európske právne nástroje) bydliska fyzických osôb, najmä s cieľom vyhnúť sa situáciám, v ktorých by osoby mohli mať viac než jedno bydlisko;

20.

odmieta jednotné vymedzenie sídla právnických osôb v nariadení Brusel I, keďže o vymedzení s takýmito ďalekosiahlymi dôsledkami by sa malo diskutovať a rozhodnúť v rámci oblasti pôsobnosti rozvíjajúceho sa európskeho práva obchodných spoločností;

21.

domnieva sa, že v nariadení by sa malo ustanoviť pravidlo, ktoré by súdu vykonávajúcemu rozhodnutie zabránilo odmietnuť uplatniť automatické pravidlá o úrokových sadzbách súdu v štáte pôvodu a uplatniť namiesto toho vnútroštátnu úrokovú sadzbu iba odo dňa príkazu nariaďujúceho vykonateľnosť podľa mimoriadneho postupu;

22.

domnieva sa, že s cieľom vyriešenia problému „torpédovania“ by mal byť súd, ktorý začal konanie ako druhý, zbavený povinnosti pozastaviť konanie podľa pravidla litispendencie, ak súd, ktorý začal konanie ako prvý, zjavne nemá súdnu právomoc; odmieta však myšlienku, že žiadosti o negatívne deklaratívne rozhodnutie by sa mali celkom vylúčiť z pravidla prvého rozhodnutia na základe toho, že takéto žiadosti môžu mať legitímny obchodný účel; domnieva sa však, že otázky týkajúce sa súdnej právomoci by sa najlepšie vyriešili prostredníctvom návrhov na vytvorenie jednotného systému pre spory týkajúce sa patentov;

23.

domnieva sa, že terminologické nezrovnalosti medzi nariadením (ES) č. 593/2008 (Rím I) (23) a nariadením (ES) č. 44/2001 by sa mali odstrániť prostredníctvom začlenenia definície pojmu „podnikateľ“, ktorá je súčasťou článku 6 ods. 1 nariadenia Rím I do článku 15 ods. 1 nariadenia Brusel I a prostredníctvom nahradenia výrazu „prepravné zmluvy, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu“ uvedeného v článku 15 ods. 3 nariadenia Brusel I odkazom na smernicu 90/314/EHS (24) o balíku cestovných služieb ako v článku 6 ods. 4 písm. b) nariadenia Rím I;

24.

vyzýva Komisiu, aby zvážila, podľa judikatúry Súdneho dvora, či by sa nemohlo nájsť riešenie, ktoré umožňuje väčšiu právnu istotu a vhodnú ochranu pre zraniteľnejšiu stranu v prípade zamestnancov, ktorí svoju prácu nevykonávajú len v jednom členskom štáte (napr. vodiči kamiónov, letušky);

25.

domnieva sa, že pravidlo stanovené vo veci Shevill musí byť podmienené; domnieva sa preto, že s cieľom zmierniť údajný sklon súdov v niektorých súdnych právomociach akceptovať územnú právomoc, ak existuje iba slabé prepojenie s krajinou, v ktorej bola podaná žaloba, by sa malo pridať odôvodnenie, ktoré objasní, že v zásade by mali súdy tejto krajiny prijať súdnu právomoc iba vtedy, ak existuje dostatočné, značné alebo výrazné prepojenie s touto krajinou; domnieva sa, že by to napomohlo dosiahnutie väčšej rovnováhy medzi záujmami zúčastnených strán;

26.

domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť lepší prístup k spravodlivosti by sa na príkazy vydávané na účel získania informácií a dôkazov alebo zachovania dôkazov mali vzťahovať predbežné a ochranné opatrenia;

27.

domnieva sa, že v nariadení by sa malo stanoviť, že v prípade takýchto opatrení majú okrem súdov, ktoré rozhodujú vo veci samej, právomoc aj súdy členského štátu, v ktorom sa nachádzajú požadované informácie alebo dôkazy;

28.

zastáva názor, že „predbežné a ochranné opatrenia“ by sa mali vymedziť v odôvodnení v rovnakom duchu ako vo veci St Paul Dairy;

29.

domnieva sa, že rozlišovanie medzi prípadmi, v ktorých má súd, ktorý stanovil dané opatrenie, právomoc vo veci, a prípadmi, keď túto právomoc nemá, ku ktorému došlo vo veci Van Uden, by malo byť nahradené testom založenom na otázke, či je zavedenie opatrení požadované na podporu konania, ktoré sa začalo alebo sa má začať v danom členskom štáte alebo nečlenskom štáte, alebo na podporu konania v inom členskom štáte (v tom prípade by sa mali uplatniť obmedzenia stanovené v článku 31);

30.

naliehavo žiada, aby bolo vložené odôvodnenie, ktorého cieľom by bolo prekonať ťažkosti spôsobené požiadavkou, ktorá bola uznaná vo veci Van Uden a podľa ktorej musí existovať „skutočná súvislosť“ s územnou právomocou súdu členského štátu, ktorý toto opatrenie stanovil, a objasniť, že pri rozhodovaní o tom, či by malo byť predbežné opatrenie na podporu konania v inom členskom štáte stanovené, obnovené, zmenené alebo zrušené, by súdy členských štátov mali zohľadniť všetky okolnosti vrátane i) akýchkoľvek vyhlásení súdu členského štátu, na ktorom sa hlavný spor rieši, týkajúce sa daného opatrenia alebo podobných opatrení, ii) otázky, či existuje skutočná súvislosť medzi požadovaným opatrením a územím členského štátu, v ktorom sa požaduje, a iii) pravdepodobného dosahu tohto opatrenia na konania, ktoré prebiehajú alebo sa majú začať v inom členskom štáte;

31.

zamieta návrh Komisie, aby súd, na ktorom prebieha hlavné konanie, mohol zrušiť, pozmeniť alebo upraviť predbežné opatrenia stanovené súdom v inom členskom štáte, keďže takéto konanie by nebolo v súlade so zásadou vzájomnej dôvery stanovenou v nariadení; okrem toho sa domnieva, že nie je jasné, na akom základe by súd mohol preskúmať rozhodnutie, ktoré vydal súd inej jurisdikcie, a ktoré právne predpisy by sa mali za týchto okolností uplatniť, a že táto situácia by mohla viesť k skutočným praktickým problémom, napríklad v súvislosti s nákladmi;

32.

zdôrazňuje, že Komisia by sa vo svojej budúcej práci na nástrojoch kolektívnej nápravy mohla zamerať na osobitné pravidlá jurisdikcie pre kolektívne činnosti;

33.

domnieva sa, že vzhľadom na osobitné ťažkosti s medzinárodným právom súkromným, význam právnym predpisov EÚ v oblasti konfliktov právnym noriem týkajúcich sa podnikov, občanov a medzinárodných právnych poradcov a vzhľadom na potrebu súdržného súboru judikatúry je čas zriadiť zvláštnu komoru Súdneho dvora, ktorá by sa zaoberala odkazmi na predbežné rozhodnutia týkajúce sa medzinárodného práva súkromného;

34.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/44

A.

keďže Zmluva o Európskej únii a Charta základných práv Európskej únie stanovujú hodnoty, na ktorých je EÚ založená, ale keďže v skutočnosti nie všetci ľudia žijúci v EÚ majú z charty v plnej miere úžitok, najmä nie ženy patriace k etnickým menšinám vrátane tých, ktoré sú obeťami násilia, obchodovania s ľuďmi a chudoby; keďže tieto hodnoty sú okrem toho spoločné pre spoločnosti všetkých členských štátov, v ktorých prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi,

B.

keďže článok 21 Charty základných práv Európskej únie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu založenú na príslušnosti k národnostnej menšine; keďže však napriek tomu sú mnohé etnické menšiny žijúce v EÚ stále vystavené diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a segregácii,

C.

keďže rovnaké zaobchádzanie je základným právom všetkých občanov, nie privilégiom, a keďže tolerancia by mala byť všeobecným životným postojom, nie výhodou poskytovanou niektorým ľuďom; keďže proti všetkým formám diskriminácie treba bojovať s rovnakou intenzitou,

D.

keďže ženy patriace k etnickým menšinám sú znevýhodnené nielen v porovnaní so ženami patriacimi k väčšinovej spoločnosti, ale aj v porovnaní s mužmi patriacimi k etnickým menšinám,

E.

keďže integrovaný prístup EÚ je kľúčový pre jednotnú politiku v oblasti sociálneho začlenenia žien patriacich k etnickým menšinám, ktorá zahŕňa opatrenia zamerané na boj proti diskriminácii a pomoc pri poskytovaní prístupu v oblasti bývania, zamestnanosti, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb a na podporu dodržiavania základných práv,

F.

keďže neexistuje všeobecne prijatá právna definícia etnických menšín; keďže zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania založené na vzájomnom rešpektovaní, porozumení a prijatí by mali byť základným kameňom politík EÚ, pokiaľ ide o všetkých jej obyvateľov bez ohľadu na ich pôvod,

G.

keďže rovnaký prístup všetkých ku kvalitnému vzdelaniu podporuje začlenenie na trhu práce a celkovo lepšiu kvalitu života; keďže však v niektorých členských štátoch sú etnické menšiny vylúčené z plnohodnotného a rovnocenného zapojenia do hlavných vzdelávacích systémov; keďže na zabezpečenie rozvoja demokratickej a otvorenej spoločnosti v rámci EÚ musia vzdelávacie systémy šíriť hodnoty tolerancie a rovnosti,

H.

keďže integračné politiky pre štátnych príslušníkov tretích krajín majú prospech z výraznejšej rodovej perspektívy, čo je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa zohľadnili osobitné potreby žien patriacich k etnickým menšinám,

I.

keďže prisťahovalecká a azylová politika a príslušné právne predpisy by mali podporovať začleňovanie žien patriacich k etnickým menšinám,

J.

keďže na odstránenie viacnásobnej diskriminácie, stereotypov, stigmatizácie a etnickej segregácie je potrebný cielený prístup k sociálnemu začleneniu žien patriacich k etnickým menšinám,

K.

keďže rozdiely v kultúre, tradíciách a/alebo náboženskom vyznaní by nemali byť prekážkou začleňovania žien patriacich k etnickým menšinám,

L.

keďže zber rodovo a etnicky rozlíšených údajov je nevyhnutnou podmienkou pre ochranu a presadzovanie ľudských práv žien a etnických menšín a keďže z dôvodu chýbajúcich štatistických údajov naďalej nie je možné identifikovať mnohé problémy, čo znamená, že sa neprijala žiadna cielená politika,

M.

keďže k dispozícii je veľké množstvo nástrojov a politík vhodných na zabezpečenie začlenenia žien patriacich k etnickým menšinám, ale keďže na národnej úrovni existujú medzery v ich vykonávaní a na úrovni EÚ chýba koordinácia,

N.

keďže vo väčšine prípadov sú ženy patriace k etnickým menšinám vystavené viacnásobnej diskriminácii a v porovnaní so ženami patriacimi k väčšinovej spoločnosti a s mužmi patriacimi k etnickým menšinám sú zraniteľnejšie, pokiaľ ide o sociálne vylúčenie, chudobu a extrémne porušovanie ľudských práv, ako je obchodovanie s ľuďmi a nútená sterilizácia,

O.

keďže nižšie sociálno-ekonomické postavenie mnohých žien patriacich k etnickým menšinám sa v praxi prejavuje obmedzovaním výkonu ich základných práv a nedostatkom prístupu k zdrojom vrátane prostriedkov v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia a sťažuje proces začleňovania,

P.

keďže zdravotný stav žien ovplyvňuje nielen ich vlastné zdravie, ale aj zdravie ich detí,

Q.

keďže aktívne zapojenie žien do spoločnosti a ich úspešné začlenenie bude mať pozitívny vplyv na ich deti a na budúce generácie,

R.

keďže sociálne vylúčenie žien patriacich k etnickým menšinám môže viesť k ťažkostiam, pokiaľ ide o ekonomickú nezávislosť, čo môže spôsobiť priame i nepriame náklady pre spoločenstvo a pre verejné rozpočty,

S.

keďže ženy patriace k etnickým menšinám sú zraniteľnejšie voči rôznym formám násilia a zneužívania zo strany mužov, ak sú menej integrované než ženy patriace k väčšinovej spoločnosti,

T.

keďže sociálnemu začleňovaniu by prospeli intenzívnejšie a pravidelné konzultácie so ženami, ktoré patria k etnickým menšinám, a to na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ,

1.

zdôrazňuje, že neexistuje všeobecne prijatá právna definícia etnických menšín a že tento pojem pokrýva široké spektrum situácií, ktorým čelia rozličné etnické skupiny v rámci členských štátov EÚ;

2.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a skupinami občianskej spoločnosti v súlade s pravidlami ochrany osobných údajov členských štátov pravidelne zbierali a analyzovali rodovo a etnicky rozlíšené údaje týkajúce sa otázok spojených so sociálnou integráciou, ako je prístup k vzdelaniu, na trh práce, k sociálnemu zabezpečeniu, systému zdravotnej starostlivosti a bývaniu;

3.

zastáva názor, že je mimoriadne dôležité včas vykonávať existujúce právne predpisy, a transponovať tak smernice v členských štátoch; domnieva sa, že na dosiahnutie trvalého vplyvu a lepších politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni je potrebná štruktúrovanejšia koordinácia politík EÚ a vnútroštátnych, regionálnych a miestnych politík týkajúcich sa etnických menšín, a vyzýva tvorcov politík na všetkých úrovniach, aby sa o politikách a opatreniach určených na zlepšenie sociálnej integrácie žien patriacich k etnickým menšinám radili so ženami, o ktorých práva ide, spolu s ich komunitami a organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti;

4.

zdôrazňuje význam vzdelávania v oblasti akceptácie odlišných kultúr a vplyvu diskriminácie a predsudkov; poznamenáva, že zodpovednosť za účinnú integráciu nesú tak etnické menšiny, ako aj väčšinová spoločnosť, pričom obe skupiny sa v záujme dosiahnutia sociálnej jednoty musia snažiť o vzájomnú integráciu;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na predchádzanie strate kvalifikácie žien patriacich k etnickým menšinám tým, že im poskytnú lepší prístup na trh práce vrátane prístupu k finančne dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti a zabezpečia tiež prístup ku vzdelávaniu, školeniam a k odbornej príprave; požaduje účinné vykonávanie politík zameraných na ženy patriace k etnickým menšinám a zavádzajúcich jasné a rýchle postupy uznávania zručností a kvalifikácií;

6.

berie na vedomie význam vzorov v oblasti začleňovania a podporuje výmenu najlepších postupov členských štátov, ktoré majú viac skúseností s predchádzaním sociálnemu vylúčeniu; vyzýva tvorcov politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa o politikách a opatreniach zameraných na sociálnu integráciu žien patriacich k etnickým menšinám radili s organizáciami žien patriacich k etnickým menšinám; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli opatrenia určené na podporu existencie medzikultúrnych a sociálno-kultúrnych sprostredkovateľov v rámci EÚ;

7.

zastáva názor, že proces začleňovania sa musí začať v ranom období života, aby účinne poskytol alternatívy k chudobe a sociálnemu vylúčeniu; preto trvá na tom, že je potrebné vytvoriť inštitucionálny rámec pre komunitné sociálne a vzdelávacie služby pre deti a rodiny, ktoré budú spĺňať regionálne a osobné potreby a zaručia rovnaký prístup k vysokokvalitným službám; vyzýva preto Komisiu, aby osobitne podporila programy zamerané na včasné začlenenie;

8.

vyzýva, aby Komisia prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a členské štáty prostredníctvom vnútroštátnych sociálnych fondov podporovali podnikateľské príležitosti konkrétne zamerané na ženy patriace k etnickým menšinám, a to tak, že budú napomáhať podnikateľské semináre a školenia a zverejňovať rozvojové projekty;

9.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s mimovládnymi organizáciami viedli kampane na zvýšenie povedomia zamerané na príslušníčky etnických menšín, ako aj na širokú verejnosť, aby zabezpečili úplné uplatňovanie príslušných ustanovení s cieľom bojovať proti diskriminačným kultúrnym zvykom a patriarchálnym vzorom, predchádzať polarizácii a potlačovať prevládajúce rodové stereotypy a spoločenskú stigmatizáciu, ktoré podporujú páchanie násilia na ženách, a zabezpečili, aby nebolo možné ospravedlňovať násilie zvykmi, tradíciami alebo náboženskými dôvodmi;

10.

zdôrazňuje, že na usmernenie cielených integračných politik je potrebné zintenzívniť medziodborový výskum a získať viac ukazovateľov, pokiaľ ide o vplyv diskriminácie a sociálneho vylúčenia na ženy patriace k etnickým menšinám v rámci EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, najmä jej generálne riaditeľstvo pre výskum, aby takéto výskumné projekty financovala;

11.

podporuje aktívnu politickú a sociálnu účasť žien patriacich k etnickým menšinám vo všetkých oblastiach spoločnosti vrátane politického vedenia, vzdelávania a kultúry s cieľom bojovať proti súčasnému nedostatočnému zastúpeniu;

12.

zdôrazňuje, že ekonomická nezávislosť žien a posilnenie ich postavenia v hospodárskej oblasti sú kľúčovými faktormi zabezpečenia ich plnohodnotnej účasti vo väčšinovej spoločnosti;

13.

vyzýva členské štáty, aby dodržiavali základné práva všetkých žien vrátane žien patriacich k etnickým menšinám, a to najmä pokiaľ ide o ich prístup k zdravotnej starostlivosti, spravodlivosti, právnej pomoci, právnym informáciám a bývaniu;

14.

nabáda Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby sa aktívne usilovali o zlepšenie a uľahčenie prístupu žien a dievčat patriacich k etnickým menšinám k vzdelaniu s osobitným dôrazom na výučbu jazykov (najmä úradných jazykov príslušnej krajiny) a ich prístupu k celoživotnému vzdelávaniu a vyššiemu vzdelávaniu predovšetkým s cieľom predísť vzniku rodových rozdielov vo vzdelaní, ktoré môžu viesť k vylúčeniu z trhu práce a chudobe;

15.

zdôrazňuje, že ženy patriace k etnickým menšinám potrebujú mať prístup k informáciám o zdravotnej starostlivosti v rôznych jazykoch; zdôrazňuje dôležitosť medzikultúrnej odbornej prípravy pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v spolupráci so skupinami žien patriacich k etnickým menšinám;

16.

naliehavo žiada Komisiu, aby zohľadnila rodové hľadisko pri rozhodovaní o politikách a opatreniach zameraných na sociálne začleňovanie;

17.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie prístupu k podporným službám, ktorých cieľom je predchádzať rodovo motivovanému násiliu a chrániť ženy pred týmto násilím bez ohľadu na ich právne postavenie, rasu, vek, sexuálnu orientáciu, etnický pôvod alebo náboženské vyznanie;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie existujúcich právnych predpisov v oblasti rodovej rovnosti a antidiskriminačných právnych predpisov poskytnutím prostriedkov na cielené školenia a opatrenia určené na zvyšovanie povedomia o právach, ktoré už ženy patriace k etnickým menšinám majú, a o spôsoboch, ako môžu porušenie svojich práv napraviť;

19.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu obetí viacnásobnej diskriminácie, z ktorých veľkú skupinu tvoria ženy patriace k etnickým menšinám, a to pridaním výslovných doložiek a záväzných nariadení o viacnásobnej diskriminácii do právneho systému;

20.

trvá na aktívnej účasti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť na zbere údajov a realizácii výskumu v súvislosti s integračnými otázkami týkajúcimi sa žien patriacich k etnickým menšinám, pričom tento inštitút by dôsledne uplatňoval hľadisko rodovej rovnosti a presadzoval priority v oblasti sociálneho začleňovania;

21.

vyzýva Agentúru pre základné práva, aby začlenila hľadisko transversálnej rodovej rovnosti a práv žien do všetkých aspektov viacročného rámca a následných aktivít vrátane činností v oblasti etnickej diskriminácie a základných práv Rómov;

22.

vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby systematicky zhromažďoval rodovo a etnicky rozlíšené údaje, ako aj údaje rozlíšené na inom základe, a aby predkladal rodovo a etnicky rozlíšené výsledky; zdôrazňuje potrebu vhodného zberu údajov a vhodných mechanizmov na ochranu údajov, aby sa zabránilo zneužitiu údajov napríklad na účely vytvárania rasových profilov;

23.

poukazuje na kľúčovú úlohu vnútroštátnych orgánov zodpovedných za rovnosť pri poskytovaní podpory a pomoci obetiam diskriminácie a ich informovaní o ich právach a povinnostiach; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnosť a nezávislosť vnútroštátnych orgánov zodpovedných za rovnosť a aby im poskytli dostatok finančných a ľudských zdrojov pre každý diskriminačný dôvod, ako aj pre viacnásobnú diskrimináciu; vyzýva vnútroštátne orgány zodpovedné za rovnosť, aby vypracovali nástroje a školenia, pokiaľ ide o viacnásobnú diskrimináciu, vrátane osobitnej situácie žien patriacich k etnickým menšinám;

24.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/49

A.

keďže na starnutie spoločnosti sa často pozerá negatívne, t. j. v zmysle problémov vekovej štruktúry pracovnej sily a udržateľnosti sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti, hoci aj starší ľudia predstavujú hospodársky zdroj, majú skúsenosti a poskytujú dôležitú spoločenskú a rodinnú podporu ako opatrovatelia závislých osôb a ako pracovní poradcovia vzhľadom na svoju rozsiahlu profesionálnu skúsenosť a takisto pomáhajú zachovať vidiecke spoločenstvá,

B.

keďže v pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 – 2010 sa poukázalo na nedostatky pri dosahovaní úplnej rodovej rovnosti a v niektorých prípadoch to viedlo k pokroku v tejto oblasti, avšak celkový pokrok je slabý,

C.

keďže dôsledky súčasnej hospodárskej a sociálnej krízy sú obzvlášť tvrdé pre ženy, najmä staršie ženy, ako aj na služby, ktoré sa im poskytujú, čo zvyšuje nerovnosť a diskrimináciu nielen na základe pohlavia, ale aj veku a zdravotného stavu,

D.

keďže starší ľudia čelia väčšiemu riziku chudoby ako ostatní obyvatelia vo všeobecnosti, pričom táto miera dosiahla v roku 2008 v 27 členských štátoch EÚ približne 19 %, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 19 % a v roku 200017 % u ľudí vo veku 65 rokov a starších, pričom ženy staršie ako 65 rokov sú vo veľkej miere ohrozené chudobou (miera rizika chudoby je 22 % t. j. o 5 bodov vyššia ako u mužov),

E.

keďže podľa prognóz bude obyvateľstvo EÚ-27 starnúť, pričom podiel obyvateľstva vo veku 65 rokov a viac sa zvýši zo 17,1 % (2008) na 30 % (2060) a podiel obyvateľstva vo veku 80 rokov a viac sa za to isté obdobie zvýši zo 4,4 % na 12,1 %,

F.

keďže sa predpokladá, že počet pracujúceho obyvateľstva sa bude relatívne znižovať, a začlenenie skupín, ktoré v súčasnosti nie sú aktívne, na trh práce má narastajúci význam,

G.

keďže pohlavie je významným faktorom starnutia, pretože predpokladaná dĺžka života žien je o šesť rokov vyššia než v prípade mužov, pričom štatistiky EÚ-27 za rok 2007 ukazujú, že muži žijú priemerne 76 rokov a ženy 82 rokov, a naopak, podľa čísiel Eurostatu je rozdiel medzi priemernou dĺžkou života mužov a žien je oveľa menší: muži sa dožívajú 61,6 rokov a ženy 62,3,

H.

keďže ženy tradične viac ohrozujú chudoba a nižšie dôchodky, najmä ženy staršie ako 65 rokov, ktoré často dostávajú dôchodok, ktorý je len nepatrne nad úrovňou existenčného minima, a to z rôznych dôvodov, ako sú napr. rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ktoré sa priamo týkajú dôchodkových práv, ďalej skutočnosť, že museli prerušiť prácu alebo prestať pracovať, aby si mohli plniť rodinné povinnosti, alebo skutočnosť, že pracovali v manželovom podniku, väčšinou v obchodnom alebo poľnohospodárskom sektore, bez mzdy a sociálneho zabezpečenia, a keďže v časoch hospodárskej obnovy je riziko chudoby v prípade týchto žien dokonca ešte väčšie,

1.

víta oznámenie Komisie s názvom Riešenie otázky vplyvu starnutia obyvateľstva, ľutuje však, že definície, štatistiky a uvedené situácie sú nedostatočne založené na znalostiach o rodovej nerovnosti vo vyššom veku, ktorá je predovšetkým dôsledkom nevýhod vyplývajúcich z rodovej príslušnosti nahromadených v priebehu celého života;

2.

súhlasí s tým, že Komisia sa zamerala na stratégiu, o ktorej sa rozhodlo na zasadnutí Európskej rady v Štokholme v roku 2001 (5) ako o dlhodobom usmernení na riešenie otázok a možností, ktoré prináša starnutie spoločnosti; súhlasí aj s návrhom Komisie, že k otázke starnutia a vytváraniu možností by sa mal prijať komplexný a multidisciplinárny prístup, a to najmä v oblasti marketingu výrobkov a služieb zameraných na potreby starších ľudí a potreby neformálnych opatrovateľov závislých osôb; žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť ochrane práv spotrebiteľov vo vyššom veku, pretože sú príliš často obeťami zavádzania a zneužívania;

3.

vyzýva inštitúcie, aby vytvorili pozitívnejší prístup k otázke starnutia a zvýšili informovanosť občanov EÚ o tejto problematike a jej reálnych dôsledkoch; naliehavo žiada Komisiu, aby sa zaoberala postojom k starším ľuďom, podľa ktorého sú vnímaní ako záťaž, napríklad vypracovaním štúdie o účinkoch a potenciáli tzv. strieborného hospodárstva, v ktorom sú staršie ženy aktívnymi subjektmi; s potešením víta iniciatívu Komisie vyhlásiť rok 2012 za rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity;

4.

považuje postoj k životu, v ktorom sa zohľadňujú súvislosti starnutia a príslušnosti k pohlaviu, za krok vpred v politike v oblasti starnutia; takisto považuje prijatie vekového a rodového hľadiska, v rámci ktorého sa vekové a rodové hľadisko stávajú nevyhnutnou metódou a nástrojom pri vytváraní politiky vo všetkých príslušných oblastiach (hospodárstvo, sociálna oblasť, zamestnanosť, verejné zdravie, bezpečnosť potravín, práva spotrebiteľov, digitálny program, rozvoj vidieka a miest, atď.), za spôsob ako napredovať pri vytváraní väčšieho sociálneho začlenenia a sociálnej súdržnosti;

5.

požaduje čo najrýchlejšie prijatie antidiskriminačnej smernice;

6.

uznáva, že vekovú diskrimináciu treba riešiť pomocou účinnejších právnych opatrení a prístupnejších postupov, najmä v prípadoch diskriminácie v pracovnom živote, kde sa uplatňuje osobitná legislatíva a kde má podpora jednotlivca a vyšetrenie okolností zásadný význam; preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú transpozíciu potrebných právnych predpisov na riešenie vekovej diskriminácie a iných foriem diskriminácie;

7.

žiada taký prístup k otázke starnutia, ktorý by sa viac zakladal na právach, aby starší ľudia mohli konať ako subjekty disponujúce určitými právami, a nie ako objekty;

8.

žiada zvýšenie objemu zdrojov a výskumu, ako aj rozvoj súčasných monitorovacích mechanizmov, pretože veková diskriminácia sa zriedkakedy zistí a rieši; uznáva, že je potrebná lepšia informovanosť v členských štátoch, a pri riešení otázky možného pokroku v tejto oblasti by uvítal zapojenie Agentúry pre základné práva a nového Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť;

9.

zdôrazňuje, že je potrebné riešiť viacnásobnú diskrimináciu, ktorej sú často vystavené staršie ženy v spoločnosti, keď sú diskriminované na základe svojho veku, pohlavia, zdravotného stavu a zdravotného postihnutia;

10.

je vážne znepokojený rozsahom viacnásobnej diskriminácie najzraniteľnejších skupín žien, ktorými sú prisťahovalkyne, ženy so zdravotným postihnutím, homosexuálne ženy, ženy patriace k menšinám, ženy s nízkou kvalifikáciou a staršie ženy, pretože sú diskriminované na základe veku, pohlavia, etnickej príslušnosti, sexuálnej alebo náboženskej orientácie atď., a požaduje opatrenia pozitívnej diskriminácie;

11.

žiada členské štáty, aby viedli plnohodnotné kampane na podporu informovanosti o základnej úlohe, ktorú majú starší ľudia v spoločnosti, a o potrebe umožniť starším ženám zohrávať aktívnu úlohu, okrem iného aj podporovaním maloobchodných a remeselných činností;

12.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili osobitnú situáciu starších lesbických, bisexuálnych a transsexuálnych žien (LBT);

13.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli nové typy dovolenky, ktoré umožnia vziať si okrem rodičovskej dovolenky aj inú platenú dovolenku na opatrovanie, a aby podporovali spravodlivejšie rozdelenie neplatenej opatery medzi ženy a mužov, pretože neformálna domáca opatera obmedzuje možnosti opatrovateľa pracovať mimo domu; v tejto súvislosti sa domnieva, že jedným zo spôsobov zníženia chudoby starších žien je podporovať opatrenia, ako sú práca na čiastočný úväzok a delenie sa o pracovné miesto, ktoré poskytujú možnosť flexibilnej práce; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zamestnanecké práva flexibilných pracovníkov musia byť rovnaké ako práva pracovníkov pracujúcich na plný úväzok; poukazuje na to, že v záujme splnenia cieľov stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti je potrebné riešiť nezamestnanosť starších žien;

14.

žiada členské štáty, aby vytvorili mechanizmy, ktoré zabezpečia, že akumulácia nárokov na dôchodok bude postačujúca aj v čase, keď je príjem opatrovateľa v dôsledku opatrovateľských povinností dočasne nižší, najmä čo sa týka žien; žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o rozdielnych dôsledkoch dôchodkových systémov pre ženy a mužov v jednotlivých členských štátoch;

15.

vyzýva členské štáty, aby pri reforme dôchodkových systémov a úprave veku odchodu do dôchodku zohľadnili rodové hľadisko, vzhľadom na rozdiely medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o formy práce, a na vyššie riziko diskriminácie starších žien na trhu práce;

16.

vyzýva členské štáty, aby podporili formy vzájomnej pomoci, ktoré pomôžu preklenúť priepasť medzi mladými a staršími ľuďmi využitím entuziazmu mladých a skúseností starších ľudí;

17.

žiada prijatie prístupu založeného na právach, aby mali starší ľudia možnosť aktívne sa zúčastňovať na prijímaní rozhodnutí o výbere a návrhu opatrovateľských a sociálnych služieb a liečby, ktoré im budú poskytované vždy, keď to bude možné; takisto žiada, aby sa uplatňoval prístup založený na dopyte v súvislosti s poskytovaním akéhokoľvek typu opatrovateľských služieb, aby starší ľudia mohli žiť nezávisle dovtedy, kým si to budú želať;

18.

žiada, aby sa podporili politiky na poskytovanie pomoci v najužšom kruhu rodiny, ktoré ľuďom umožnia rozhodnúť sa, či sa o opateru starších členov rodiny postarajú sami alebo využijú doplnkové sociálne služby; takáto pomoc by mala byť v oboch prípadoch odmeňovaná rovnako;

19.

zdôrazňuje, že verejné a súkromné služby by mali byť pre starších ľudí ľahko dostupné, vysokokvalitné a cenovo dostupné a že štruktúra verejných a súkromných služieb by mala podporovať možnosť čo najdlhšej domácej opatery;

20.

domnieva sa, že v prípade neformálnych opatrovateľov, ktorých väčšinu tvoria ženy, je potrebná súhrnná politika zahŕňajúca ich spoločenské postavenie, výhody a právo na sociálne zabezpečenie, poskytovanie sociálnych služieb, podporných služieb, dostupnosť profesionálnych opatrovateľských služieb, atď.;

21.

zdôrazňuje, že dobrovoľníckou činnosťou alebo neformálnou opaterou, ktoré často spočívajú na pleciach žien, by sa nemali kompenzovať nedostatky v oblasti sociálnej starostlivosti, a žiada prijať vhodné opatrenia v sociálnej oblasti, ktoré ženám umožnia vykonávať činnosti, za ktoré budú odmeňované a ktoré si samy zvolia;

22.

žiada, aby sa na úrovni členských štátov vypracovali súbory opatrení, ktoré budú zahŕňať opatrenia na podporu zamestnateľnosti, zmierňovanie účinkov nezamestnanosti a zvyšovanie úrovne zamestnanosti medzi osobami staršími ako 50 rokov;

23.

poukazuje na to, že by sa mala zabezpečiť kvalitná opatera, aby sa zlepšila kvalita života v starobe a aby sa taktiež zabránilo zlému fyzickému, sexuálnemu, psychickému a ekonomickému zaobchádzaniu, ktorému sú starí ľudia často vystavovaní; zdôrazňuje, že ľudia, ktorí žijú vo verejných alebo súkromných zariadeniach starostlivosti o starších ľudí, majú právo zúčastňovať sa na rozhodovaní týchto zariadení prostredníctvom systémov riadenia a administratívnych systémov; domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť nepretržitú odbornú prípravu osôb, ktoré sú zamestnané ako opatrovatelia starších ľudí vo verejnom i súkromnom sektore, ako aj pravidelné hodnotenie ich výkonov a že práca týchto ľudí by mala mať väčšiu ekonomickú hodnotu vrátane mzdy, poistenia a pracovných podmienok;

24.

žiada členské štáty, aby ponúkli stimuly na zabezpečenie odbornej prípravy v oblasti poskytovania psychologickej a fyzickej pomoci starším ľuďom a na poskytovanie vhodného ubytovania pre starších ľudí;

25.

podporuje transformáciu opatrovateľských ústavov, ktoré väčšinou fungujú ako nemocnice, na zariadenia s príjemným prostredím, v ktorých sa uplatňuje rodinný model, aby sa zabránilo inštitucionalizácii;

26.

navrhuje, aby sa pri začatí realizácie európskeho akčného plánu na boj proti Alzheimerovej chorobe náležite uznala úloha starších žien v oblasti opatery ľudí s demenciou a aby sa táto úloha urýchlene zapracovala; okrem toho sa domnieva, že sú potrebné vnútroštátne plány na mapovanie opatrení, ktoré by sa mohli prijať v záujme zlepšenia kvality života starších žien; navrhuje, aby sa viedli konzultácie so združeniami, ktoré sa venujú Alzheimerovej chorobe, s cieľom naplánovať a realizovať tieto opatrenia;

27.

žiada, aby sa pri lekárskych diagnózach zohľadňovalo rodové hľadisko s cieľom zabezpečiť, že tieto diagnózy budú presné a ľuďom sa poskytne vhodná liečba a starostlivosť; žiada, aby sa nástroje diagnostikovania, zdravotníckych služieb a starostlivosti neobmedzovali iba na základe veku a pohlavia pacienta, takže starším ženám by mal byť k dispozícii napríklad skríning rakoviny prsníka, maternicového kŕčka, pľúc a hrubého čreva a konečníka, ako aj skríning kardiovaskulárnych ochorení; okrem toho žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť prevencii a liečbe chorôb, ktoré postihujú osobitne staršie ženy, ako sú osteoporóza a reumatoidná artritída;

28.

žiada, aby sa v odporúčaniach o výžive uplatňovalo rodové a vekové hľadisko; takisto žiada, aby sa pri odporúčaniach týkajúcich sa oblastí potravinovej bezpečnosti, ako sú označovanie potravín, vyhlásenia o zdravotnej hodnote, ustanovenia nariadenia REACH a nové prídavné látky, uplatňovalo rodové a vekové hľadisko;

29.

poukazuje na to, že technologické aj technické zlepšenia môžu byť dôležité pri adaptácii spoločnosti na potreby starnúceho obyvateľstva; požaduje, aby sa rozšírilo používanie inovácií vyvinutých v úzkej spolupráci so staršími ľuďmi, akými sú napríklad zjednodušené mobilné telefóny a internetové pripojenia, inteligentné snímače v špecifických výrobkoch, ktoré majú znížiť počet nehôd, cvičené psy na pomoc ľuďom s chorobami, ktoré postihujú pamäť atď., a žiada, aby štát podporoval programy, ktoré boli osobitne vypracované na základe celoživotného vzdelávania pre starších ľudí;

30.

žiada skúšanie liekov, na ktorých vývoji sa práve pracuje, s cieľom preskúmať ich účinky na organizmus nielen v prípade mužov, ale aj žien;

31.

navrhuje, aby sa uskutočnili štatistické prieskumy o náraste násilia páchanom na starších ľuďoch s cieľom zamerať sa na tento závažný problém, o ktorom starší ľudia väčšinou nemôžu informovať, pretože znášajú zlé zaobchádzanie ako súčasť toho, že sú starí a závislí, a s cieľom účinnejšie bojovať proti zlému zaobchádzaniu so starými ľuďmi a v tejto súvislosti viac angažovať celú spoločnosť;

32.

v snahe predchádzať vylúčeniu starších žien zo spoločnosti žiada, aby sa vypracovali cielené kultúrne a vzdelávacie programy a aby staršie ženy boli zapájané do iniciatív miestneho spoločenstva;

33.

žiada Komisiu, aby do konca roku 2011 predložila akčný plán, ktorý bude obsahovať:

34.

žiada Komisiu, aby do konca roka 2012 aktualizovala a posilnila mechanizmy monitorovania, ktoré súvisia s plnením úloh spojených so základnými právami; žiada tiež zvýšenie informovanosti o týchto často málo využívaných mechanizmoch, keďže starší ľudia vo všeobecnosti, a najmä staršie ženy, sú obzvlášť nedostatočne informovaní o svojich právach;

35.

potvrdzuje, že všetci muži a všetky ženy v EÚ musia mať právo na primerané, cenovo dostupné a kvalitné sociálne a zdravotné služby všeobecného záujmu podľa svojich osobitných potrieb a výberu; vyzýva Komisiu, aby predložila smernicu o základných službách, ktorá by zohľadnila vnútroštátne podmienky v jednotlivých štátoch; zdôrazňuje, že staršie ženy sú zvlášť zraniteľné, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala otázkou systému, v ktorom by všetci muži a všetky ženy v EÚ mali zaručené právo na základný príjem v závislosti od životnej úrovne konkrétneho členského štátu;

36.

vyzýva Komisiu, aby sa snažila zabezpečiť, že z rozpočtových prostriedkov Spoločenstva sa vyčlenia prostriedky na projekty zahŕňajúce, okrem iného, sociálne znevýhodnené osamelé a staršie ženy;

37.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/55

A.

keďže prístup občanov k informáciám a komunikácia politikov s voličmi sú ústrednými prvkami našich demokratických spoločností založených na systéme zastupiteľskej demokracie a sú základným predpokladom na vykonávanie práv verejnosti na plnú a informovanú demokratickú účasť na vnútroštátnom a európskom verejnom živote,

B.

keďže verejnosť má právo byť informovaná o EÚ a jej konkrétnych projektoch, vyjadriť svoje názory na EÚ a byť vypočutá; keďže úloha komunikácie spočíva najmä v uľahčovaní tohto dialógu,

C.

keďže posledné európske voľby nezvrátili trend poklesu účasti voličov a poukázali na potrebu pokračovať v úsilí zameranom na preklenutie odstupu medzi EÚ a jej občanmi,

D.

keďže existujú jasné dôkazy o tom, že občania nie sú dostatočne informovaní o politikách EÚ a európskych otázkach, pričom vyjadrujú svoju vôľu byť lepšie informovaní, čo dosvedčujú výsledky rôznych prieskumov verejnej mienky uskutočnených prostredníctvom Eurobarometra; keďže podľa rovnakých prieskumov je nedostatok informácií jednou z hlavných príčin, prečo sa ľudia rozhodujú, že nepôjdu voliť, a prečo nemajú dostatočnú dôveru v inštitúcie EÚ,

E.

keďže Lisabonská zmluva udelila Parlamentu väčšiu právomoc v rámci rozhodovacieho procesu v EÚ, čím ešte stúpla dôležitosť informovania občanov EÚ o práci ich zvolených zástupcov,

F.

keďže Lisabonská zmluva zaviedla iniciatívu európskych občanov ako novú formu účasti občanov na vypracúvaní politík Európskej únie; keďže prístup k informáciám a ich kritické chápanie sú kľúčovými prvkami úspechu iniciatívy európskych občanov,

G.

keďže verejnú sféru možno chápať ako miesto, kde možno lepšie porozumieť verejným politikám a podeliť sa s nimi so všetkými občanmi EÚ a všetkými rozdielnymi skupinami obyvateľov, s cieľom účinnejšie napĺňať ich očakávania a keďže musí byť nielen miestom na získanie informácií ale aj miestom širokej konzultácie, ktorá prekračuje hranice štátu a podieľa sa na vytvorení spoločných záujmov na európskej úrovni,

H.

keďže výraz „nové médiá“ sa používa na popis digitálnych informačných a komunikačných technológií, ktoré vytvárajú siete; keďže tieto nové technológie podporujú šírenie informácií a mnohorakosť prejavu a umožňujú vytváranie poradnej demokracie, keďže elektronické sociálne médiá vytvárajú nové formy verejnosti, ktorá je fyzicky rozptýlená, ale je viazaná prostredníctvom spoločného záujmu o rovnakú tému, a majú potenciál vytvárať nové nadnárodné verejné sféry,

I.

keďže Parlament využitím platforiem sociálnych médií v európskej predvolebnej kampani v roku 2009 úspešne zvýšil počet aktívnych používateľov, najmä mladých ľudí,

J.

keďže spôsob, akým mladí ľudia vnímajú a využívajú médiá, sa zmenil; keďže mladí ľudia v širokej miere využívajú nové technológie ako prostriedok komunikovania,

K.

keďže vytvorenie európskej verejnej sféry úzko súvisí s existenciou celoeurópskych alebo nadnárodných mediálnych štruktúr, keďže v súčasnosti neexistuje dominantná európska verejná sféra, ale keďže existujú veľmi živé vnútroštátne verejné sféry, a teda treba rozvíjať súčinnosť medzi nimi najmä podľa modelu francúzsko-nemeckej televíznej stanice Arte,

L.

keďže podľa protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch (5), ktorý je súčasťou Amsterdamskej zmluvy, členské štáty definujú a formulujú právomoci organizácií verejnoprávneho vysielania,

M.

keďže právne predpisy, ktorými sa riadi mediálny trh, sú v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišné, a treba ich rešpektovať,

N.

keďže vnútroštátne médiá a najmä prevádzkovatelia verejnoprávneho vysielania nesú osobitnú zodpovednosť za obsiahle informovanie občanov o politickom rozhodovaní a správe vecí verejných, ktorá by sa mala rozšíriť o európske záležitosti,

O.

keďže na zlepšenie poznatkov ľudí o EÚ treba štúdium o EÚ začleniť do učebných osnov,

P.

keďže žurnalistika je dôležitým prvkom na meranie demokracie a mala by zaručovať voľný prístup k pluralistickému prejavu; keďže novinári a médiá zohrávajú v európskom integračnom procese zásadnú úlohu,

Q.

keďže EÚ, ktorá sa snaží získať legitimitu od občanov členských štátov, by mala podporovať vytváranie nadnárodných médií schopných dať Európe nový demokratický a nezávislý rozmer, pričom sa posilnia pravidlá zamerané na ochranu pluralizmu a boj proti koncentrácii vlastníctva médií,

R.

keďže príchod nových komunikačných nástrojov zmenil všetky profesie v sektore žurnalistiky a mediálneho priemyslu a prinútil ich, aby prehodnotili svoje tradičné profesijné prístupy, čím sa každému umožnilo vytvoriť si obsah blogu a sprístupniť ho iným; keďže sociálne siete sa stali neoddeliteľnou súčasťou centrálnej siete Web 2.0, zmenili zvyky a priniesli iný pohľad na informácie, pretože je stále viac novinárov, ktorí využívajú tieto siete ako zdroj informácií alebo ako prostriedok na šírenie informácií; keďže sociálne médiá majú určitý význam pri prieskume a vypracúvaní rôznych typov článkov a keďže novinári ich používajú na zverejňovanie, šírenie a propagáciu svojich článkov,

1.

za východiskový bod považuje skutočnosť, že cieľom inštitúcií EÚ musí byť spoločné vytvorenie európskej verejnej sféry charakterizovanej tým, že všetkým obyvateľom EÚ poskytuje možnosť účasti a že jej základ tvorí slobodný a bezplatný prístup ku všetkým verejným informáciám týkajúcich sa Komisie, Rady a Európskeho parlamentu, a to vo všetkých jazykoch EÚ;

2.

víta spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie s názvom Komunikovanie o Európe v partnerstve a vyzýva inštitúcie EÚ, aby toto vyhlásenie rešpektovali a presadzovali;

3.

domnieva sa, že spravodajstvo o EÚ sa musí poskytovať vo všetkých druhoch médií, najmä v masmédiách, a musí byť nestranné, vecné a nezávislé, čo je ústredný predpoklad na rozvinutie celoeurópskej diskusie a vytvorenie európskej verejnej sféry;

4.

konštatuje, že nedostatok on-line správ a informácií o EÚ a jej inštitúciách nie je problém, ktorý v skutočnosti spočíva v dostupnosti množstva informácií bez skutočného poradia dôležitosti, čo vedie k situácii, keď príliš veľa informácií ničí informácie; konštatuje, že všetky inštitúcie spustili svoje vlastné spravodajské platformy, ktoré však neupútali širokú verejnosť, pretože často nie sú dostatočne jasné, príťažlivé alebo zrozumiteľné a v mnohých prípadoch používajú nadmerne veľa technických výrazov, ktoré sú značne neprístupné verejnosti, ktorá nie je oboznámená s európskymi otázkami, domnieva sa, že by ich mal zastrešovať úvodný portál, ktorý bude zrozumiteľnejšie vysvetľovať fungovanie všetkých európskych inštitúcií;

5.

trvá na tom, že komunikácia by mala byť založená na skutočnom dialógu medzi širokou verejnosťou a politikmi a rozvážnej politickej diskusii vo verejnosti; vyjadruje želanie, aby bol nadviazaný interaktívnejší dialóg menej založený na inštitucionálnej komunikácii, ktorá je často neosobná a príliš vzdialená od každodenného života ľudí;

6.

domnieva sa, že v záujme účinnosti musí komunikácia jasne ukázať, že politické rozhodnutia prijímané na úrovni EÚ sú priamo spojené s každodenným životom občanov EÚ, ktorí stále považujú Európu za príliš vzdialenú a nazdávajú sa, že má príliš malý vplyv na riešenie ich skutočných problémov;

7.

vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju komunikačnú politiku a aby jej pred opätovným prerokovaním viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2013 pridelila vysokú prioritu;

8.

pripomína, že podľa nového článku 12 ZEÚ sa národné parlamenty zúčastňujú na tvorbe politík EÚ v skoršom štádiu ako predtým, a podporuje túto účasť s cieľom prehĺbiť politickú diskusiu o EÚ na národnej úrovni; zdôrazňuje význam zapájania poslancov národných parlamentov do tvorby politiky EÚ a víta iniciatívy, ako je účasť poslancov národných parlamentov na schôdzach výborov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetového vysielania naživo;

9.

zdôrazňuje, že politické strany zohrávajú významnú úlohu pri formovaní verejnej mienky o európskych otázkach; poukazuje na skutočnosť, že zohrávajú vedúcu úlohu pri podporovaní diskusie a prispievaní k rozvoju európskej verejnej sféry; zastáva názor, že by vo svojich programoch mali venovať veľkú pozornosť európskym otázkam;

10.

domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu v európskej diskusii; zastáva názor, že táto úloha by sa mala posilniť pomocou projektov cielenej spolupráce vo verejnej komunikačnej sfére;

11.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby každý členský štát mal úrad špecializovaný na záležitosti EÚ, na ktorého čele bude osoba zodpovedná za vysvetľovanie účinkov politík EÚ na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a ktorý bude slúžiť ako kontaktné miesto, na ktoré by sa ľudia obracali s otázkami týkajúcimi sa EÚ;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby tlačoví zástupcovia na zastúpeniach Komisie a v informačných kanceláriách Európskeho parlamentu v členských štátoch boli odborníci na oblasť médií, ktorých úlohou je zohrávať aktívnu a viditeľnú úlohu v rámci vnútroštátnych diskusií o európskych otázkach;

13.

poukazuje na to, že európsky integračný proces treba priblížiť mladým ľuďom, a preto vyzýva členské štáty a regióny, aby s cieľom oboznámiť žiakov s inštitúciami EÚ zvážili výraznejšie zahrnutie EÚ do všetkých učebných osnov so zameraním na historické súvislosti, zmysel a činnosti EÚ, a nabáda ich, aby si na úrovni EÚ vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti; domnieva sa, že plné začlenenie škôl má zásadný význam pre európsku komunikačnú politiku s cieľom osloviť a zapojiť mladých ľudí;

14.

víta vzdelávacie programy Komisie a Európskeho parlamentu o záležitostiach EÚ určené pre novinárov a vyzýva na ich rozšírenie, aby uspokojili rastúci dopyt; vyjadruje obavy zo zníženia rozpočtových položiek Komisie venovaných komunikácii, najmä rozpočtu určeného na informácie pre médiá;

15.

uznáva význam rozšírenia škály jazykov, v ktorých vysiela stanica Euronews, na všetky členské štáty EÚ (a ďalšie), a ďalšiu prácu na formovaní stanice ako modelu nezávislej televíznej žurnalistiky, ktorá bude presadzovať objektívnosť informácií, kvalitu politík a transparentnosť reklamy;

16.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa rešpektovala sloboda médií a redaktorská nezávislosť na národnej i európskej úrovni, a najmä nezávislosť tvorby programového vysielania verejných rozhlasových a televíznych služieb, keďže programová nezávislosť je základnou hodnotou EÚ a jej mediálnej scény a má mimoriadne veľký význam pre rozvoj slobodnej, otvorenej a demokratickej spoločnosti;

17.

zdôrazňuje, že sociálne médiá majú nesmierny potenciál na oslovenie mladých ľudí, a preto podnecuje Komisiu a Európsky parlament, aby posilňovali redakčnú nezávislosť spravodajstva vykonávaného bez zásahov štátu;

18.

zdôrazňuje, že vzhľadom na osobitnú úlohu médií ako sprostredkovateľa v procese formovania demokratického postoja sú potrebné spoľahlivé politické informácie, a to aj v oblasti nových médií; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa posilnili partnerstvá medzi verejnoprávnymi a súkromnými médiami, s cieľom osloviť širšie spektrum publika;

19.

nabáda Komisiu a Parlament, aby ďalej posilňovali svoj záväzok vzdelávať a odborne pripravovať pracovníkov v oblasti komunikačných zručností a umožniť im komunikovať s médiami a verejnosťou, s cieľom zlepšiť poskytovanie informácií a komunikáciu zo strany inštitúcií EÚ; domnieva sa, že na splnenie týchto požiadaviek je kľúčové, aby sa zvýšil počet mediálnych odborníkov prijímaných do zamestnania;

20.

vyzýva Komisiu, aby bola prístupná všetkým spôsobom komunikácie, aby znásobila svoje kontakty s novinármi a médiami a aby podporovala všetky projekty a iniciatívy zamerané na informovanie verejnosti o záležitostiach EÚ;

21.

navrhuje, aby Komisia podporovala a financovala výmenu osvedčených postupov v rámci EÚ medzi prevádzkovateľmi vysielaní a ostatnými odborníkmi v oblasti médií z jednotlivých členských štátov vrátane odbornej prípravy pracovníkov pôsobiacich v odvetviach verejných služieb a súkromných médií;

22.

považuje za veľmi znepokojujúce nedávne zníženie počtu akreditovaných novinárov v Bruseli a domnieva sa, že tento vývoj nie je v záujme inštitúcií EÚ ani v záujme tlače akreditovanej v Bruseli; preto žiada inštitúcie EÚ, aby užšie spolupracovali so zástupcami tlače v Bruseli a aby voči nim preukázali väčšiu otvorenosť, s cieľom podporovať tých, ktorí sú v súčasnosti v Bruseli; navrhuje, aby sa v tejto súvislosti prijali opatrenia na uľahčenie postupu akreditácie novinárov;

23.

víta skutočnosť, že veľa prevádzkovateľov médií, najmä v oblasti verejnoprávneho vysielania, vo veľkej miere investovalo do nových interaktívnych, nelineárnych mediálnych služieb na poskytovanie spravodajstva a informácií o aktuálnych udalostiach, predovšetkým na internete, ktoré zahŕňajú európsku problematiku a ktoré oslovili najmä mladšie publikum;

24.

uznáva, že prevádzkovatelia verejnoprávneho vysielania nie sú jediným nástrojom, ktorý sa dá využiť na sprostredkovanie správ, ktoré chce EÚ doručiť svojim občanom, a na základe empirických dôkazov sa domnieva, že prevádzkovatelia súkromného vysielania sú tiež významným zdrojom spravodajstva o EÚ a môžu pomáhať pri rozvoji a podpore európskej verejnej sféry;

25.

víta pilotný projekt o výskumných grantoch pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku; domnieva sa, že nezávislosť členov výberovej komisie je kľúčová, pokiaľ ide o zabezpečenie redakčnej nezávislosti;

26.

navrhuje, aby sa v rámci iniciatívy EÚ vytvorili programy odbornej prípravy o záležitostiach EÚ, najmä pre mladých novinárov; trvá na tom, že by sa mali prijať opatrenia, ktoré budú podnecovať novinárov, aby pravidelne poskytovali nové správy o práci inštitúcií EÚ; nabáda členské štáty, aby do svojich školských osnov zaradili prednášky o žurnalistike využívajúcej nové médiá;

27.

zdôrazňuje, že podľa amsterdamského protokolu je definovanie, organizovanie a financovanie verejnoprávneho vysielania v právomoci členských štátov; podnecuje preto členské štáty, aby v prípade potreby zaradili spravodajstvo o EÚ v súlade s redakčnou nezávislosťou a novinárskou etikou;

28.

zdôrazňuje, že národní a regionálni prevádzkovatelia verejnoprávneho vysielania majú osobitnú zodpovednosť za informovanie občanov o politike a tvorbe politiky na úrovni EÚ; v tejto súvislosti upozorňuje, že prevádzkovatelia verejnoprávneho vysielania musia kriticky a s úplnou redaktorskou nezávislosťou zhodnotiť svoje vlastné spravodajstvo o EÚ a stanoviť si ambiciózne ciele;

29.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť nezávislosť prevádzkovateľov služieb verejnoprávneho vysielania, a zároveň zdôrazňuje, že títo prevádzkovatelia sú zodpovední za spravodajstvo o EÚ v rámci svojej verejnej úlohy informovať a podporovať občanov a občiansku spoločnosť;

30.

zdôrazňuje, že verejné médiá musia využívať techniky komunikácie, ktoré sa zakladajú na nových médiách, s cieľom posilniť svoju dôveryhodnosť prostredníctvom otvorenej účasti verejnosti; nabáda prevádzkovateľov verejnoprávneho vysielania, aby napríklad vytvorili on-line fóra využívajúce webové vysielanie, na ktorých by občania mohli sledovať a vymieňať si názory na rozpravy v národných parlamentoch a v Európskom parlamente;

31.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ spoločne pracovali na zlepšení komunikačných činností; zastáva názor, že inštitúcie EÚ by mali pomáhať decentralizovať komunikačnú politiku EÚ s cieľom dať jej miestny a regionálny rozmer, aby sa zblížili rôzne úrovne komunikácie, a mali by nabádať členské štáty, aby verejnosti poskytovali viac informácií o záležitostiach týkajúcich sa EÚ;

32.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v programe orientovania sa na miestnu úroveň, s cieľom lepšie zviditeľniť EÚ na miestnej úrovni;

33.

berie na vedomie spoluprácu Komisie s miestnymi rozhlasovými a televíznymi sieťami a to, že ich financuje; pripomína, že prevádzkovatelia vysielania musia mať úplnú redakčnú nezávislosť;

34.

navrhuje, aby sa v Európskom parlamente vytvorila dočasná pracovná skupina, ktorá preskúma súčasné riešenia využívajúce nové médiá a ktorá vypracuje návrhy na vytvorenie medziparlamentných vzťahov medzi národnými alebo regionálnymi parlamentmi a Európskym parlamentom;

35.

uznáva posilnenú úlohu národných parlamentov a tým aj význam informačných kancelárií Európskeho parlamentu v členských štátoch; poukazuje však na to, že v záujme zvýšenia svojej viditeľnosti musia prispôsobiť svoj hlavný cieľ tak, aby zahŕňal posilňovanie prepojenia s národnými parlamentmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a zástupcami občianskej spoločnosti;

36.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa informačné kancelárie Európskeho parlamentu zamerali na miestnu úroveň a poskytovali širokej verejnosti cielené informácie o rozhodnutiach a činnostiach Európskeho parlamentu; navrhuje, aby sa zvážilo poskytnutie väčšej nezávislosti informačným kanceláriám pri rozhodovaní o tom, akým spôsobom budú komunikovať so širokou verejnosťou;

37.

zastáva názor, že informačné kancelárie Európskeho parlamentu v členských štátoch by mali zohrávať výraznejšiu úlohu pri zapájaní národných, regionálnych a miestnych médií; navrhuje zvýšenie rozpočtových riadkov pre informačné kancelárie Európskeho parlamentu s konkrétnym cieľom zabezpečiť lepšiu komunikáciu;

38.

domnieva sa, že by sa mal vyhodnotiť pomer náklady/zisk, pokiaľ ide o činnosti EuroparlTV, na základe porovnávacej analýzy hodnotení a dosahovaného počtu divákov; domnieva sa, že EuroparlTV by mala byť účinnejšia, pokiaľ ide o väčšie začlenenie do internetovej stratégie Parlamentu, pričom by sa mali vykonať náležité úpravy jej štatútu s cieľom zaručiť jej redaktorskú nezávislosť, a čo najširšie sprístupňovanie jej obsahu televíznym kanálom a on-line médiám, ktoré prejavia záujem o jej využívanie;

39.

víta skutočnosť, že cena Európskeho parlamentu za žurnalistiku zahŕňa aj kategóriu nových médií;

40.

vyzýva novinárov a odborníkov na médiá, aby spoločne diskutovali a uvažovali o európskej žurnalistike zajtrajška;

41.

zdôrazňuje, že členské štáty musia vytvoriť životaschopné koncepty médií EÚ, ktoré pôjdu nad rámec jednoduchého poskytovania informácií, aby tieto médiá mohli v plnej miere prispievať ku kultúrnej a jazykovej rozmanitosti EÚ;

42.

zdôrazňuje, že hoci sociálne siete sú pomerne účinné na rýchle šírenie informácií, neposkytujú vždy dostatočnú záruku spoľahlivosti a nemožno ich považovať za profesionálne médiá; zdôrazňuje, že spracovanie informácií na platforme sociálnych sietí veľmi často predstavuje nebezpečenstvo a môže viesť k závažným porušeniam novinárskej etiky, a preto tieto nové nástroje treba používať obozretne; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vypracoval etický kódex platný pre nové médiá;

43.

zdôrazňuje, že zmena novinárskeho povolania otvára cestu otvorenejším médiám, viac zameraným na informovanejšie spoločenstvá, ale že je potrebné prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že takéto médiá bude možné vytvoriť iba vo všeobecnom záujme žurnalistiky ako celku a že nebude narušené postavenie novinárov;

44.

zdôrazňuje, že novinárske a mediálne povolania musia neustále venovať pozornosť svojmu vývoju, využívať výhody, ktoré poskytujú sociálne siete, ktoré im zjavne umožňujú rozširovať si vedomostné siete a ktoré uľahčujú určitý druh „dozoru nad sieťou“; so záujmom konštatuje, že napriek nezvrátiteľnému vývoju sociálnych sietí si žurnalistika zachováva svoje kľúčové postavenie pri šírení správ, pretože novinári využívajú tieto výrazne rôznorodé siete na hĺbkovú investigatívnu prácu a preverovanie faktov a tvoria tak nový model participatívnej žurnalistiky a podporujú šírenie informácií;

45.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu novinárov v modernej spoločnosti čeliacej záplave informácií, keďže novinári môžu vďaka svojej profesionalite, etike, svojim zručnostiam a svojej dôveryhodnosti priniesť zásadný prínos pre informácie a dať správam zmysel; zdôrazňuje, že kvalita a nezávislosť médií sa dá zaručiť iba pomocou prísnych profesionálnych a sociálnych noriem;

46.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/62

A.

keďže Irán naďalej drží smutný rekord v tom, že je krajinou, ktorá v celosvetovom meradle popravuje najviac mladistvých páchateľov, a keďže iba v roku 2010 bolo vykonaných okolo 2 000 rozsudkov smrti,

B.

keďže podľa správ vo väzení Vakíl Abad v meste Mashad bolo len počas posledných týždňov popravených viac ako 100 väzňov kvôli obvineniam z drogových deliktov a keďže stovky ďalších čaká na popravu v najbližších dňoch; keďže kolektívny charakter týchto popráv, o ktorých sa navyše rozhoduje v najväčšej tajnosti, je zjavným porušením medzinárodného práva,

C.

keďže v rozpore s tvrdeniami najvyšších členov iránskeho súdnictva Irán naďalej ukladá trest ukameňovania za zločin „cudzoložstva“, ako tomu bolo v prípade Sakíny Muhammadí Áštíáníovej, čo bolo zdôraznené v jej „priznaní“ vysielanom televíziou 11. augusta 2010,

D.

keďže Sakíne Muhammadí Áštíánová, ktorá bola v roku 2006 obvinená z toho, že mala dva intímne vzťahy mimo manželstva po smrti svojho manžela, bola v Iráne odsúdená na trest 99 rán bičom, ktorý bol vykonaný v tom istom roku,

E.

keďže predtým, ako bola obvinená z cudzoložstva spáchaného počas manželstva a odsúdená na smrť ukameňovaním, bola takisto obvinená zo spolupáchateľstva pri zavraždení svojho manžela, následne však bola zbavená tohto obvinenia,

F.

keďže popravu ukameňovaním, ktorá sa mala uskutočniť 9. júla 2010, iránske orgány po nátlaku medzinárodnej verejnosti „z humanitárnych dôvodov“ odložili,

G.

keďže trest ukameňovaním je jasným porušením iránskych záväzkov podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; keďže Irán len nedávno, počas všeobecného pravidelného preskúmania v Rade OSN pre ľudské práva, súhlasil s dodržiavaním aspoň „minimálnych noriem“ a ustanovení Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach týkajúcich sa trestu smrti, pokým sa trest smrti bude vykonávať,

H.

keďže 18-ročný Ibráhím Hamídí bol odsúdený na trest smrti v auguste 2010 za sodomiu, údajne spáchanú, keď mal len 16 rokov, a na základe priznania, ktoré bolo podľa jeho tvrdenia vynútené mučením,

I.

keďže obhajca v oboch prípadoch Muhammad Mustafáí, ktorý sa pokúsil upozorniť verejnosť na situáciu obvinených, musel utiecť z krajiny zo strachu pred zatknutím, a keďže stále viac právnikov v oblasti ľudských práv vrátane Muhammada Alího Dádcháha, Muhammada Olíáího Farda, Muhammada Seifa Zádeho a dokonca takých známych osobností ako nositeľka Nobelovej ceny za mier Šírín Ebádíová čelí štátnemu prenasledovaniu vo forme „mimoriadnych daňových nárokov“ a ohrozenia ich života a životov ich rodín,

J.

keďže Nasrín Sutúde, právnička v oblasti ľudských práv široko rešpektovaná za svoje snahy v záujme mladistvých, ktorým hrozí trest smrti, a za obranu väzňov svedomia, bola 4. septembra 2010 uväznená na základe obvinení z „propagandy proti štátu“ a „konšpirácie a zhromažďovania s cieľom konať proti štátnej bezpečnosti“,

K.

keďže rok po zmanipulovaných prezidentských voľbách a následných masových protestoch stovky protestujúcich, novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv a dokonca obyčajných občanov, ako napríklad holandská občianka Zahrá Bahrámíová, ktorí odmietajú akýkoľvek vzťah k demonštráciám, zostávajú vo väzení,

L.

keďže Zahrá Bahrámíová, ktorá cestovala do Iránu s cieľom navštíviť svoju rodinu, bola zatknutá v súvislosti s protestmi počas sviatku Ášúra 27. decembra 2009 a bola prinútená urobiť priznanie v televíznom prenose s cieľom priznať pravdivosť obvinení, ktoré boli proti nej vznesené,

M.

keďže medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv ani holandským úradom nebolo umožnené stretnúť sa s pani Bahrámíovou,

N.

keďže nútené priznania, mučenie a zlé zaobchádzanie s väzňami, bránenie v spánku, samoväzba, tajné väznenie, kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie, fyzické zneužívanie vrátane sexuálneho násilia a beztrestnosť štátnych úradníkov je aj naďalej v Iráne veľmi rozšírené, z čoho vyplývajú silné pochybnosti o spravodlivosti a transparentnosti súdneho konania v tejto krajine,

O.

keďže vzrastá počet prípadov, keď sú pokojní obhajcovia ľudských práv obviňovaní zo zločinu zvaného muháraba (vedenie vojny proti Bohu), ktorý môže vyústiť do trestu smrti, ako je v prípade Šívú Nazara Áharího, člena výboru reportérov pre ľudské práva (CHRR), ktorý je zadržiavaný od 20. decembra 2009 a ktorému hrozí súdny proces,

P.

keďže prenasledovanie náboženských a národnostných menší v Iráne stále neochabuje; keďže sedem vedúcich predstaviteľov bahájskej viery Faríbá Kamál Ábádí, Džamáluddín Chandžání, Afíf Naímí, Saíd Rezáí, Mahvaš Sábet, Behrúz Tavakkolí a Vahíd Tizfahm, ktorí sú väznení od roku 2008 výhradne kvôli ich náboženskému presvedčeniu, bolo v auguste 2010 odsúdených na 20 rokov odňatia slobody na základe obvinení z propagandy voči štátu a zo špionáže,

Q.

keďže zastrašovanie opozičných politikov Mir-Hosseina Mousavího a Mehdího Karrubího a ďalších vyšších funkcionárov politických strán pokračuje; keďže na začiatku septembra 2010 na sídlo bývalého prezidentského kandidáta Mehdího Karrúbího zaútočilo niekoľko desiatok ozbrojených policajtov v civile, pričom útoky vyústili do vandalizmu a streľby vo vnútri Karrúbího domu a zanechali za sebou graffiti a rozbité okná; keďže k týmto útokom došlo po vyhláseniach veliteľa Revolučných gárd Muhammada Alí Dža'afarího, v ktorých na adresu opozičných lídrov povedal, že iránsky ľud bude sudcom „vodcov protištátnej činnosti“; keďže polícia sa nesnažila tieto útoky zastaviť,

R.

keďže iránske súdnictvo spája osoby obvinené z trestných činov s politickou opozíciou v Iráne a osoby patriace k politickej opozícii naopak spája s vykonávaním trestných činov s cieľom postaviť politickú opozíciu na rovnakú úroveň so zločinnosťou,

1.

vyjadruje obdiv odvahe všetkých tých iránskych mužov a žien, ktorí bojujú za ochranu svojich základných slobôd, za dodržiavanie svojich ľudských práv a demokratických zásad, ktorí aktívne protestujú proti kameňovaniu a iným formám krutého trestania, a ktorí si želajú žiť v spoločnosti bez útlaku a zastrašovania;

2.

dôrazne odsudzuje rozsudok trestu smrti ukameňovaním, ktorý bol vynesený nad Sakíne Muhammadí Áštíániovou a nezávisle od skutočností sa domnieva, že odsúdenie na smrť ukameňovaním nemôže byť odôvodnené ani akceptované;

3.

naliehavo žiada iránske orgány, aby prehodnotili rozsudky, ktoré boli vynesené nad Sakíne Muhammadí Áštíániovou, a aby začali komplexné prehodnotenie jej prípadu;

4.

jednoznačne trvá na tom, aby iránska vláda prehodnotila prípad Zahráy Bahrámíovej, okamžite jej umožnila prístup k právnej a ku konzulárnej pomoci, prepustila ju alebo jej umožnila riadny súdny proces; žiada barónku Ashtonovú, podpredsedníčku Komisie a vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby riešila otázku zadržania Zahráy Bahrámíovej s iránskymi úradmi;

5.

vyzýva iránsku vládu, aby zastavila popravu Ibráhíma Hamídího, 18-ročného obžalovaného zo sodómie a vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby konečne zakázala trest smrti za trestné činy spáchané pred osemnástym rokom života a zmenila a doplnila svoje právne predpisy s cieľom zosúladiť ich s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktoré Irán ratifikoval, vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

6.

vyjadruje hlboké zdesenie nad skutočnosťou, že Irán je naďalej jednou z veľmi málo krajín spoločne s Afganistanom, so Somálskom, Saudskou Arábiou, Sudánom a s Nigériou, ktoré stále uplatňujú ukameňovanie; vyzýva iránsky parlament, aby schválil právne predpisy o nezákonnosti krutej a neľudskej praxe ukameňovania;

7.

opätovne potvrdzuje, že je proti trestu smrti a žiada iránske orgány, aby v súlade s rezolúciami OSN 62/149 a 63/168 vyhlásili moratórium na vykonávanie popráv, kým nebude zrušený trest smrti;

8.

žiada, aby bola na nasledujúcom Valnom zhromaždení OSN predložená rezolúcia požadujúca, aby všetky krajiny, ktoré ešte zachovávajú trest smrti, poskytli generálnemu tajomníkovi OSN a na posúdenie verejnosti všetky informácie o treste smrti a popravách a tým prelomili štátne tajomstvo týkajúce sa trestu smrti, ktoré je jedným z činiteľov vysokého počtu popráv;

9.

vyjadruje odpor voči akejkoľvek kriminalizácii konsenzuálnych sexuálnych vzťahov medzi dospelými a naliehavo žiada úrady Iránu, aby dekriminalizovali cudzoložstvo a homosexualitu;

10.

naliehavo vyzýva iránske orgány, aby odstránili tak zo zákonov, ako aj v praxi všetky formy mučenia a iného krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania či trestania a aby dodržiavali riadny zákonný proces a skončili s beztrestnosťou v prípadoch porušovania ľudských práv;

11.

vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby podpísala a ratifikovala Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

12.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatkom spravodlivosti a transparentnosti súdnych procesov v Iráne a vyzýva iránske orgány, aby zaručili spravodlivé a verejné odvolacie konania;

13.

naliehavo žiada iránske orgány, aby organizácii Červeného polmesiaca umožnili prístup ku všetkým väzňom a aby organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv umožnili sledovať situáciu v krajine;

14.

vyzýva iránske orgány, aby okamžite prepustili všetky osoby, ktoré sú zadržiavané výlučne na základe toho, že pokojne protestovali a chceli si uplatniť svoje základné ľudské právo na slobodu prejavu, a hlavne opakovane potvrdzuje svoju žiadosť o oslobodenie siedmych vedúcich predstaviteľovej bahájskej viery;

15.

pripomína, že sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania je základným právom, ktoré sa musí zaručiť za každých okolností v súlade s článkom 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý Iránska islamská republika podpísala a ratifikovala;

16.

žiada okamžité prepustenie všetkých právnikov v oblasti ľudských práv, ktorí boli zatknutí;

17.

vyjadruje vážne znepokojenie nad zneužívaním súdnej právomoci zo strany iránskych úradov s cieľom útočiť na obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, akými sú, medzi inými, členovia organizácie One Million Signatures Campaign a členovia ústrednej rady študentskej organizácie ADVAR;

18.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali dodatočné opatrenia v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva s cieľom aktívne podporovať bezpečnosť iránskych obhajcov ľudských práv, a povzbudzuje členské štáty k podpore programu European Shelter City;

19.

vyzýva na opätovné vytvorenie mandátu OSN pre mimoriadneho spravodajcu, ktorý prešetrí porušovanie ľudských práv a bude nabádať k tomu, aby sa porušovatelia ľudských práv v Iráne zodpovedali za svoje činy;

20.

žiada, aby sa súčasný zoznam súkromných osôb a organizácií, ktoré podliehajú zákazu cestovania do EÚ a zmrazeniu majetku rozšíril o tých, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv, represie a obmedzovanie slobody v Iráne;

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Bezpečnostnej rade OSN, Rade OSN pre ľudské práva, predsedovi Najvyššieho štátneho súdu v Iráne a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.

20.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 308/66

A.

keďže správne uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality je nevyhnutné na riadne fungovanie EÚ a na náležité prispôsobenie opatrení európskych inštitúcii očakávaniam jej občanov, podnikateľov pôsobiacich na vnútornom trhu, ako aj vnútroštátnych a miestnych orgánov a na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanovi,

B.

keďže lepšia tvorba právnych predpisov sa stala podmienkou účinného fungovania EÚ, ktorá môže podstatným spôsobom prispieť k ukončeniu hospodárskej krízy a dosiahnutiu hospodárskeho rastu,

C.

keďže problematiku lepšej tvorby právnych predpisov je potrebné posudzovať nielen v súvislosti s programom Komisie, ktorý sa týka zlepšenia regulačného prostredia, ale tiež v širšom kontexte súvisiacim s nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy,

D.

keďže Lisabonská zmluva stavia Európsky parlament v procese tvorby právnych predpisov podľa riadneho legislatívneho postupu na rovnakú úroveň s Radou,

E.

keďže v Lisabonskej zmluve sa stanovuje formálne zapojenie národných parlamentov do kontroly uplatňovania zásady subsidiarity,

F.

keďže lepšia tvorba právnych predpisov bola prioritou predchádzajúcej Komisie a mala by byť takisto prvoradou úlohou novej Komisie,

G.

keďže zlepšenie regulačného prostredia v EÚ zahŕňa celý rad opatrení, ako napríklad vykonávanie posúdení vplyvu, zníženie administratívneho zaťaženia a zjednodušenie a zjednotenie súčasných právnych predpisov,

H.

keďže konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, a najmä so sociálnymi partnermi majú zásadný význam pri príprave návrhov právnych predpisov (vrátane posúdenia ich vplyvu),

I.

keďže článok 225 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) umožňuje Európskemu parlamentu požiadať Komisiu o predloženie vhodného návrhu vo veciach, o ktorých sa domnieva, že na plnenie zmlúv je potrebné vydať akt EÚ,

J.

keďže cieľom programu zameraného na znižovanie administratívneho zaťaženia vyplývajúceho z právnych predpisov EÚ, ktorý sa začal realizovať v roku 2005, je znížiť toto zaťaženie o 25 % do roku 2012,

K.

keďže jedným z kľúčových prvkov tohto programu je referenčné meranie administratívnych nákladov založené na štandardnom nákladovom modeli,

L.

keďže postupy prepracovania a kodifikácie slúžiace na zjednodušenie a zjednotenie existujúcich právnych predpisov zabezpečujú väčšiu zrozumiteľnosť vykonaných zmien a ich konzistentnosť,

M.

keďže je nesmierne dôležité, aby členské štáty vykonávali smernice EÚ správne a včas, a keďže neustále dochádza k tzv. pozlacovaniu (gold-plating) právnych predpisov, t. j. k začleňovaniu povinností, ktoré presahujú požiadavky európskych právnych predpisov,

N.

keďže Lisabonská zmluva nahradila komitologický postup novým rozdelením na delegované a vykonávacie akty,

O.

keďže Lisabonskou zmluvou sa zaviedla európska občianska iniciatíva, ktorá je novým nástrojom umožňujúcim občanom ovplyvňovať právne predpisy v EÚ,

P.

keďže občianske práva stanovené v Charte základných práv Európskej únie zahŕňajú právo na dobrú správu verejných vecí, ktorú nemožno dosiahnuť bez jasných a širokej verejnosti zrozumiteľných zákonov,

1.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vypracovať jednoduché a jasné právne predpisy, ktorým budú občania EÚ rozumieť;

2.

zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia pri príprave návrhov dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality a dodržiavať kritériá stanovené v Protokole o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojenom k ZFEÚ;

3.

zdôrazňuje, že všetky návrhy právnych predpisov musia obsahovať dôvody vedúce k záveru, že cieľ možno lepšie dosiahnuť opatrením EÚ, pričom tieto dôvody sa podložia kvalitatívnymi a podľa možností kvantitatívnymi ukazovateľmi v súlade s uvedeným protokolom;

4.

rozhodne podporuje proces zdokonaľovania regulačného prostredia, ktorého cieľom je väčšia transparentnosť, účinnosť a jednotnosť právnych predpisov EÚ; zdôrazňuje kľúčovú úlohu Komisie ako inštitúcie, ktorá má právo legislatívnej iniciatívy, pri príprave vysokokvalitných legislatívnych návrhov; zaväzuje sa vynakladať všetko úsilie o rýchle preskúmanie týchto návrhov v súlade s príslušným legislatívnym postupom; zdôrazňuje tiež význam spolupráce s členskými štátmi, aby sa zabezpečilo správne vykonávanie týchto právnych predpisov;

5.

berie na vedomie zaangažovanosť Komisie v uvedenom procese, ktorá sa prejavuje v celom rade dokumentov, najmä v Treťom strategickom hodnotení programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii, ako aj v súvisiacich činnostiach; zároveň konštatuje, že program zostáva širšiemu okruhu príjemcov neznámy, a vyzýva Komisiu, aby ho účinnejšie propagovala;

6.

súhlasí s vyjadreniami v bodoch 3 a 15 záverov Rady zo 4. decembra 2009, ktoré sa týkajú spoločnej zodpovednosti za zlepšenie regulačného prostredia a posilnenia zodpovednosti všetkých zainteresovaných orgánov a osôb v tomto procese;

7.

berie na vedomie účasť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov v diskusii o zlepšení regulačného prostredia a znížení administratívneho zaťaženia a počíta s plodnou spoluprácou v tejto oblasti;

8.

domnieva sa, že zlepšenie medziinštitucionálnej spolupráce v takejto rozsiahlej oblasti si vyžaduje revíziu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003; v tejto súvislosti upozorňuje na príslušné odseky uznesenia z 9. februára 2010 o rámcovej dohode, ktorá sa týka vzťahov medzi Európskym parlamentom a Komisiou, najmä na spoločný záväzok oboch inštitúcií dohodnúť sa na kľúčových zmenách v príprave budúcich rokovaní s Radou ministrov týkajúcich sa úpravy Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva podľa nových ustanovení Lisabonskej zmluvy;

9.

naliehavo žiada Komisiu, aby na základe politickej dohody obsiahnutej v uznesení z 9. februára 2010 o revidovanej rámcovej dohode medzi Európskym parlamentom a Komisiou vyvinula maximálne úsilie o zabezpečenie toho, aby sa Európsky parlament a Rada stali v procese tvorby právnych predpisov rovnocennými partnermi, a uplatnila tak zásadu rovnakého zaobchádzania voči Európskemu parlamentu a Rade zakotvenú v Lisabonskej zmluve, najmä tým, že obe inštitúcie bude súčasne a podrobne informovať o všetkých udalostiach a vývoji, ktoré majú vplyv na tento proces, a že im zabezpečí rovnaký prístup na schôdze, k návrhom alebo iným informáciám;

10.

zdôrazňuje, že proces zjednodušovania právnych predpisov nesmie viesť k znižovaniu štandardov stanovených v súčasnej legislatíve, a preto jeho neoddeliteľnou súčasťou musia byť konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov;

11.

víta užšie zapojenie národných parlamentov do európskeho legislatívneho procesu, a najmä do procesu kontroly súladu legislatívnych návrhov so zásadou subsidiarity; zdôrazňuje, že je nutné, aby národné parlamenty dodržiavali osemtýždňovú lehotu na doručenie svojich stanovísk;

12.

víta opatrenia Komisie, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnú výmenu informácií s národnými parlamentmi a informovať o nej Európsky parlament a Radu; nabáda národné parlamenty, aby jasne rozlišovali medzi stanoviskami týkajúcimi sa zásady subsidiarity a stanoviskami k obsahu návrhov Komisie;

13.

zdôrazňuje hlavnú zodpovednosť Komisie za vykonávanie posúdení vplyvu; požaduje, aby sa vytvorili mechanizmy, ktoré zaručia nezávislosť a hodnovernosť vykonávaných analýz; súčasne sa zaväzuje pokračovať v posudzovaní vplyvu všetkých zásadných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predkladá k návrhom Komisie;

14.

v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby systematicky poskytovala zhrnutie posúdenia vplyvu (v rozsahu 2 až 4 strán) Európskemu parlamentu a Rade spolu s úplným posúdením vplyvu pri predkladaní legislatívneho návrhu;

15.

nabáda všetky parlamentné výbory, aby akejkoľvek diskusii o legislatívnom návrhu Komisie predchádzala výmena názorov s Komisiou o posúdení vplyvu;

16.

na základe doterajších skúseností uznáva potrebu zrevidovať spoločný medziinštitucionálny prístup k posúdeniu vplyvu a povzbudzuje všetky inštitúcie, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa posúdení vplyvu; upozorňuje na závery pracovného dokumentu Konferencie predsedov výborov v tejto oblasti; podporuje iniciatívy parlamentných výborov vyzvať Komisiu na predkladanie všetkých posúdení vplyvu, aby ich mohli príslušné výbory v plnom rozsahu preskúmať už na začiatku a pred prvou výmenou názorov;

17.

zároveň pripomína Komisii, že všetky nové návrhy by sa mali posúdiť s ohľadom na celkový rozsah ich vplyvu v súlade so zásadou integrovaného postupu, podľa ktorej je nutné vykonať analýzu ich hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov;

18.

osobitne zdôrazňuje nevyhnutnosť preskúmať sociálne vplyvy legislatívnych návrhov vrátane ich vplyvu na európsky pracovný trh a životnú úroveň; opätovne kladie dôraz na nutnosť dôkladne preskúmať vplyv právnych predpisov na podniky;

19.

nabáda Komisiu, aby vykonávala posúdenie vplyvu všetkých návrhov na zníženie administratívneho zaťaženia, čo umožní preskúmanie akýchkoľvek vedľajších účinkov týchto návrhov;

20.

pripomína, že v záujme toho, aby bolo posúdenie vplyvu objektívne, musí Komisia systematicky konzultovať so všetkými zainteresovanými stranami vrátane malých a stredných podnikov; uznáva nevyhnutnosť zabezpečiť, aby zainteresované strany boli lepšie informované o možnosti účasti na konzultáciách a požaduje predĺženie osemtýždňovej lehoty na konzultácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a zverejnila jasný zoznam posúdení vplyvu plánovaných na nasledujúci rok, a tak umožnila zainteresovaným stranám náležite sa na ne pripraviť;

21.

je presvedčený, že objektívne posúdenia vplyvu sú nanajvýš dôležitým nástrojom na posudzovanie návrhov Komisie, a požaduje preto kontrolu vykonávania posúdení vplyvu nezávislým orgánom, ktorý by sa však mal zodpovedať Parlamentu;

22.

zdôrazňuje, že kvalita posúdení vplyvu by mala podliehať neustálej kontrole; víta stanovisko výboru na posudzovanie vplyvu k celkovému zlepšeniu kvality posudzovania; berie na vedomie, že výbor uplatňuje prísnejšie kritériá posudzovania; súčasne pripomína, že vysoké percento posúdení vplyvu (viac ako 30 %), ktoré výbor spočiatku zamietol, svedčí o tom, že príslušné útvary Komisie musia ďalej zlepšovať ich kvalitu; vyzýva na zvýšenie počtu pracovníkov, ktorými tento výbor disponuje;

23.

víta nové usmernenia Komisie, pokiaľ ide o vykonávanie posúdení vplyvu, a najmä to, že do nich bol začlenený súbor otázok týkajúcich sa zásady subsidiarity a proporcionality; dúfa, že nové usmernenia prispejú k výraznému zlepšeniu vykonávania posúdení vplyvu a následnému zvýšeniu kvality legislatívnych návrhov;

24.

víta predovšetkým skutočnosť, že nové usmernenia Komisie na posúdenie vplyvu požadujú analýzu vplyvu budúcich právnych predpisov a administratívnych iniciatív týkajúcich sa MSP (test MSP) a tiež to, aby sa výsledky tejto analýzy zohľadnili pri vypracovávaní návrhov; zdôrazňuje, že systematické využívanie testu MSP pri posúdeniach vplyvu Komisie je dôležitým prvkom vykonávania iniciatívy „Small Business Act“, ktorý významne prispieva k regulačnému prostrediu priaznivému pre MSP; vyzýva členské štáty, aby test MSP uplatňovali na vnútroštátnej úrovni;

25.

vyzýva Komisiu, aby objasnila agendu „inteligentná regulácia“ načrtnutú v politických usmerneniach predsedu Barrosa, najmä s ohľadom na zvýšenie úsilia týkajúceho sa posúdení ex-post, a aby zároveň do tejto agendy začlenila kvantitatívne ukazovatele, predovšetkým tie, ktoré súvisia so zámerom znížiť administratívne zaťaženie;

26.

vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala posúdenia ex-post prijatých právnych predpisov, okrem iného s cieľom overiť v rámci možností správnosť príslušných posúdení vplyvu;

27.

berie na vedomie hodnotenie systému posudzovania vplyvu zo strany Dvora audítorov a so záujmom očakáva jeho výsledky;

28.

zdôrazňuje význam znižovania nákladov pre podniky pôsobiace v EÚ s cieľom umožniť im účinne podnikať v ťažkých hospodárskych podmienkach a konkurovať na celosvetovej úrovni, zdôrazňuje nutnosť zjednodušiť verejné administratívne postupy; zdôrazňuje, že zníženie administratívneho zaťaženia sa musí zamerať na zbytočné požiadavky na informácie, a teda plne podporovať zásadu „len raz“ stanovenú v iniciatíve „Small Business Act“; zdôrazňuje, že zníženie administratívneho zaťaženia pre podniky nesmie mať žiadne negatívne sociálne ani environmentálne dôsledky;

29.

víta výsledky doterajšej práce Komisie vo forme prípravy návrhov, ktoré po ich schválení umožnia znížiť administratívne zaťaženie do roku 2012 až o 33 %, čo predstavuje zlepšenie predchádzajúceho záväzku znížiť zaťaženie o 25 %; pripomína, že takto dosiahnuté úspory by sa mohli vyšplhať na viac ako 40 miliárd EUR (5);

30.

zvlášť upriamuje pozornosť na pokrok dosiahnutý pri práci na tých návrhoch Komisie, ktoré majú najväčší potenciál na úspory (napr. vyňatie mikropodnikov z požiadaviek Únie týkajúcich sa účtovníctva a zmena smernice o DPH, ktorej úlohou je uľahčiť elektronickú fakturáciu); vyzýva členské štáty, aby konštruktívne spolupracovali v Rade a zabezpečili účinnú transpozíciu prijatých právnych predpisov do vnútroštátneho práva;

31.

pripomína, že referenčný program na meranie administratívneho zaťaženia sa ukázal byť prospešnou, ale nákladnou metódou; vyzýva Komisiu, aby zvážila alternatívne metódy merania administratívneho zaťaženia, ako sú konzultácie so zainteresovanými stranami, čo by umožnilo rýchle odstraňovanie zaťaženia v konkrétnych prípadoch;

32.

zdôrazňuje, že model normovaných nákladov na meranie administratívneho zaťaženia nebol nezávisle vyhodnotený;

33.

súčasne pripomína pomerne malý počet návrhov (148 v roku 2008) predložených elektronicky prostredníctvom na to určenej internetovej stránky; domnieva sa, že Komisia by mala zverejniť skutočnosť, že rôzne subjekty môžu poukazovať na nadmerné administratívne náklady, ktoré vyplývajú z európskych alebo vnútroštátnych právnych predpisov;

34.

súhlasí so stanoviskom Komisie, že elektronická komunikácia predstavuje výborný nástroj na zníženie administratívneho zaťaženia, a vyzýva ju, aby realizovala myšlienky uvedené v oznámení o e-Komisii 2006 – 2010 a o stratégii i2010, ktorej cieľom je modernizácia administratívy v Európe;

35.

naliehavo žiada Komisiu o to, aby pokračovala v realizovaní opatrení v rámci odvetvových plánov na znižovanie administratívneho zaťaženia; zaväzuje sa k urýchlenému posúdeniu príslušných legislatívnych návrhov;

36.

berie na vedomie pozitívny prínos Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže k programu na znižovanie zaťaženia, ktorý realizuje Komisia; zdôrazňuje však, že zloženie skupiny by malo byť vyváženejšie, pričom by malo zahŕňať viac odborníkov zastupujúcich občiansku spoločnosť a odborníkov z ďalších členských štátov; požaduje, aby sa mandát skupiny, ktorý sa tým pádom rozšíri, predĺžil do roku 2013;

37.

upozorňuje, že občania nevidia rozdiel medzi administratívnym zaťažením, ktoré vyplýva z európskych právnych predpisov, a zaťažením, ktoré je dôsledkom vnútroštátnych právnych predpisov, a že administratívne zaťaženie v dôsledku vnútroštátnych predpisov prispieva k vytváraniu negatívneho obrazu o EÚ;

38.

upozorňuje, že pre úspešnosť programu na zníženie zaťaženia je nevyhnutná aktívna spolupráca Komisie s členskými štátmi, aby sa tak zabránilo rozličným interpretáciám a tzv. pozlacovaniu právnych predpisov;

39.

vyzýva členské štáty, aby sa dôsledne usilovali plniť svoje vlastné vnútroštátne ciele v oblasti znižovania administratívneho zaťaženia, a dúfa v plodnú spoluprácu s národnými parlamentmi v tejto oblasti;

40.

nabáda Komisiu, aby Akčný program na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ rozšírila na nové prioritné oblasti a ďalšie legislatívne akty na základe konzultácií so všetkými dotknutými zainteresovanými stranami, vrátane sociálnych partnerov, a dodatočného posúdenia jestvujúcich právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tomto akčnom programe aj po roku 2012;

41.

víta doterajšie úsilie Komisie o stanovenie a vypracovanie návrhov na zjednodušenie a zjednotenie európskych právnych predpisov; zdôrazňuje nevyhnutnosť zachovať dobrú medziinštitucionálnu spoluprácu v tejto oblasti, najmä v prípadoch, že Komisia stiahne legislatívne návrhy, ktoré sa nepovažujú za podstatné;

42.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v kodifikácii legislatívnych aktov a predložila správu ohlásenú na rok 2009, v ktorej budú podrobne opísané výsledky celého programu harmonizácie práva (6);

43.

zdôrazňuje, že zmena právnych predpisov by sa vždy mala vykonávať prostredníctvom prepracovania; súčasne uznáva a rešpektuje práva Komisie v oblasti legislatívneho procesu;

44.

pripomína, že ostatné iniciatívy týkajúce sa zjednodušenia právnych predpisov podliehajú riadnemu legislatívnemu postupu a zodpovedajúcim lehotám; ubezpečuje, že vynakladá všetko úsilie o to, aby návrhy Komisie preskúmal v čo najkratšej lehote;

45.

upozorňuje na to, že v ZFEÚ (7) sa jednoznačne zakazuje, aby Európsky parlament a Rada prijímali legislatívne akty, s ktorými sa v ustanoveniach zmluvy týkajúcich sa danej oblasti nepočíta;