Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 ZFEÚ

Prípady, ku ktorým nemá Komisia námietky

(Text s významom pre EHP)

2011/C 271/01

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Rozhodnutie v autentickom jazykovom znení, z ktorého boli odstránené všetky informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je uverejnené na stránke:

http://ec.europa.eu/community_law/state_aids/state_aids_texts_sk.htm

Návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 4 na rozpočtový rok 2011 – pozícia Rady

2011/C 271/02

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 314, v spojení so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä jej článkom 106a,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1), naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady a Európskeho parlamentu (EÚ, Euratom) č. 1081/2010 z 24. novembra 2010 (2), a najmä na jeho článok 37,

keďže:

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

Pozícia Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 4 na rozpočtový rok 2011 bola prijatá 12. septembra 2011.

Úplné znenie je k dispozícii na nahliadnutie alebo stiahnutie na webovej stránke Rady: http://www.consilium.europa.eu/

(1)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1, s korigendami v Ú. v. ES L 25, 30.1.2003, s. 43 a Ú. v. EÚ L 99, 14.4.2007, s. 18.

(2)  Ú. v. EÚ L 311, 26.11.2010, s. 9.

(3)  Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2011.

Návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 5 na rozpočtový rok 2011 – pozícia Rady

2011/C 271/03

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 314, v spojení so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä jej článkom 106a,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1), naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady a Európskeho parlamentu (EÚ, Euratom) č. 1081/2010 z 24. novembra 2010 (2), a najmä na jeho článok 37,

keďže:

ROZHODLA TAKTO:

Jediný článok

Pozícia Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 5 na rozpočtový rok 2011 bola prijatá 12. septembra 2011.

Úplné znenie je k dispozícii na nahliadnutie alebo stiahnutie na webovej stránke Rady: http://www.consilium.europa.eu/

(1)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1, s korigendami v Ú. v. ES L 25, 30.1.2003, s. 43 a Ú. v. EÚ L 99, 14.4.2007, s. 18.

(2)  Ú. v. EÚ L 311, 26.11.2010, s. 9.

(3)  Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2011.

Výmenný kurz eura (1)

13. septembra 2011

2011/C 271/04

1 euro =

(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 12. septembra 2011

o financovaní niektorých opatrení potrebných na zabezpečenie uplatňovania nariadenia (ES) č. 882/2004 na rok 2011

2011/C 271/05

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), a najmä na jeho článok 75,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (2) (ďalej len „vykonávacie predpisy“), a najmä na jeho článok 90,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (3), a najmä na jeho článok 66 ods. 1 písm. c),

keďže:

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Týmto sa prijíma ročný pracovný program na vykonávanie článku 66 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 882/2004 uvedený v prílohe.

Tento pracovný program predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 75 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 2

Maximálna výška príspevku schváleného týmto rozhodnutím na vykonávanie programu sa stanovuje na 1 095 000 EUR, ktoré sa financujú z nasledujúcich rozpočtových riadkov všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2011:

Z týchto rozpočtových prostriedkov sa môžu hradiť aj úroky z omeškania.

Článok 3

Nakumulované zmeny pridelených rozpočtových prostriedkov na špecifické opatrenia, na ktoré sa vzťahuje príslušný pracovný program, neprekračujúce 10 % maximálnej výšky príspevku povoleného v článku 2 tohto rozhodnutia sa nepovažujú za podstatné v zmysle článku 90 ods. 4 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 pod podmienkou, že významne neovplyvňujú povahu a cieľ pracovného programu.

Povoľujúci úradník môže prijať takéto zmeny v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a zásadou proporcionality.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené povoľujúcim úradníkom vymenovaným delegovaním.

(1)  Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 1.

(5)  Vestník EFSA (EFSA Journal) 2010; 8(1): 437.

(6)  Vestník EFSA (EFSA Journal) 2010; 8(4): 547.

(7)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55.

(8)  Ú. v. EÚ L 314, 1.12.2009, s. 10.

(9)  Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1.

(10)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.

(11)  http://www.codexalimentarius.net

(12)  Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206.

(13)  Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(15)  KOM(2011) 214.

(16)  Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16.

(17)  Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 34.

Aktualizácia zoznamu hraničných priechodov podľa článku 2 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ C 316, 28.12.2007, s. 1; Ú. v. EÚ C 134, 31.5.2008, s. 16; Ú. v. EÚ C 177, 12.7.2008, s. 9; Ú. v. EÚ C 200, 6.8.2008, s. 10; Ú. v. EÚ C 331, 31.12.2008, s. 13; Ú. v. EÚ C 3, 8.1.2009, s. 10; Ú. v. EÚ C 37, 14.2.2009, s. 10; Ú. v. EÚ C 64, 19.3.2009, s. 20; Ú. v. EÚ C 99, 30.4.2009, s. 7; Ú. v. EÚ C 229, 23.9.2009, s. 28; Ú. v. EÚ C 263, 5.11.2009, s. 22; Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2009, s. 17; Ú. v. EÚ C 74, 24.3.2010, s. 13; Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 17; Ú. v. EÚ C 355, 29.12.2010, s. 34; Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2011, s. 22; Ú. v. EÚ C 37, 5.2.2011, s. 12; Ú. v. EÚ C 149, 20.5.2011, s. 8; Ú. v. EÚ C 190, 30.6.2011, s. 17; Ú. v. EÚ C 203, 9.7.2011, s. 14; Ú. v. EÚ C 210, 16.7.2011, s. 30)

2011/C 271/06

Zoznam hraničných priechodov podľa článku 2 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), sa uverejňuje na základe informácií poskytnutých Komisii členskými štátmi v súlade s článkom 34 Kódexu schengenských hraníc.

Pravidelná aktualizácia je uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie a zároveň je k dispozícii aj na webovej stránke Generálneho riaditeľstva pre vnútorné záležitosti.

ESTÓNSKO

Zmena a doplnenie informácií uverejnených v Ú. v. EÚ C 316, 28.12.2007

Oddiel „Pozemné hranice“ sa nahrádza takto:

Pozemné hranice

(1)  Hraničné priechody, ktoré sú otvorené len pre štátnych príslušníkov Estónskej republiky a Ruskej federácie; práve prebiehajú rokovania s Ruskou federáciou týkajúce sa týchto dvoch hraničných priechodov s cieľom zmeniť ich štatút (t.j. buď ich aj naďalej využívať na malý pohraničný styk alebo ich premeniť na medzinárodné hraničné priechody).

OZNÁMENIE O VEREJNÝCH VÝBEROVÝCH KONANIACH

2011/C 271/07

Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) organizuje verejné výberové konania:

Oznámenie o výberových konaniach je uverejnené v 23 jazykoch v Úradnom vestníku Európskej únie, sérii C 271 A zo 14. septembra 2011.

Úplné informácie sú k dispozícii na webovej stránke úradu EPSO http://eu-careers.eu

ŠTÁTNA POMOC – NEMECKO

Štátna pomoc MC 12/10 – Odpredaj podielov banky Sparkasse KölnBonn mestu Kolín

(Články 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)

(Text s významom pre EHP)

2011/C 271/08

Listom z 30. marca 2011 Komisia oznámila Nemecku svoje rozhodnutie sui generis týkajúce sa pomoci MC 12/10.

TEXT LISTU

(1)  Rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci C 32/09 (ex NN 50/09), ktorá bola poskytnutá Nemecku na reštrukturalizáciu banky Sparkasse KölnBonn, ešte nebolo uverejnené.

(2)  Pozri prílohu I k rozhodnutiu vo veci SpKB.

(3)  Dôverné informácie.

(4)  K 30. júnu 2010 bola celková trhová hodnota príslušných podielov odhadnutá približne na […] mil. EUR.

(5)  Pozri rozhodnutie z 21. decembra 2010 vo veci MC 8/09, WestImmo.

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2011/C 271/09

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„CHELČICKO-LHENICKÉ OVOCE“

ES č.: CZ-PGI-0005-0436-23.11.2004

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

3.   Druh výrobku:

4.   Špecifikácia:

[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1.   Názov:

„Chelčicko-Lhenické ovoce“

4.2.   Opis:

Ovocie mierneho pásma určené na priamu konzumáciu a ďalšie konzervárenské spracovanie. Spracované ovocie sa neoznačuje ako Chelčicko-Lhenické ovoce. Ide o jadroviny, kôstkovice, drobné ovocie. Chuť miestneho ovocia je plná, iskrivá, s bohatou škálou ovocných prvkov, ktoré majú doznievajúci výraz. Špecifické vlastnosti tohto ovocia (ako sviežosť, živosť, kompaktnosť), a to vo vôni ako aj chuti, sú výsledkom predovšetkým miestnych prírodných podmienok (napr. rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami v čase dozrievania, ranné hmly v oblasti pestovania). Ovocie z Chelčicko-Lhenickej oblasti oproti ostatným oblastiam vyniká špecifikom, a to prirodzene vyváženým pomerom medzi cukrami a kyselinami. Tento ideálny pomer vytvára takzvané čisté tóny ovocia. Celkový dojem je sviežosť, jemná chuť, lahodný dozvuk, ktorý zanecháva výrazný, dlhotrvajúci vnem. „Táto vlastnosť platí pre všetky druhy ovocia, ktoré sa prezentujú pod názvom Chelčicko-Lhenické ovoce, a je špecifická práve pre túto oblasť.“

Ide predovšetkým o tieto poľnohospodárske produkty: jablká, čerešne, višne, slivky, ríbezle. V súčasnosti pestované odrody: jabloň – Julia, Angold, Šampion, Rubín – Bohemia, Rubinola, Topaz, Janagold – Jonagored, Jonaprince, Golden Delicious, Idared, Merlose, Spartan; čerešňa – Burlat, Karešova, Vanda, Sam, Těchlovan, Kordia, Napoleonova; višňa – Morellenfeuer, Érdi Bötermö, Fanal, Morela neskorá; sliva – Čačanska rana, Čačanska lepotica, Čačanska najbolja, Stanley, Domácí velkoplodá; ríbezľa červená – Holandská červená, Heinemannova neskorá, Losan, Rubigo, Rondon; ríbezľa čierna – Otelo, Öjebyn.

4.3.   Zemepisná oblasť:

Sady sa rozprestierajú v Bavorovskej kotline – Chelčicko a v podhorí Blanského lesa – Lhenicko. Chelčicko-Lhenické ovoce sa pestuje iba v tejto oblasti (Česká republika, Juhočeský kraj, okresy Strakonice a Prachatice). V regiónoch sa nachádzajú tieto obce: Chelčicko: Chelčice, Truskovice, Libějovice, Vodňany, Krtely, Malovice, Bavorov, Tourov; Lhenicko: Lhenice, Vadkov, Mičovice, Jáma, Hoříkovice, Třebanice, Hrbov, Vodice, Třešňový Újezdec, Horní Chrášťany, Dolní Chrášťany, Ratiborova Lhota.

4.4.   Dôkaz o pôvode:

Sú vyznačené pestovacie plochy, sklady a skladovacie boxy, šarže a dátumy balenia. Vedie sa evidencia odberateľov. Pri každej dodávke je teda jednoznačne možná vysledovateľnosť, dodávky sú vzájomne nezameniteľné. Ovocie sa triedi, skladuje a balí na vymedzenom území, nemôže teda dôjsť k miešaniu s ovocím pestovaným inde.

Výroba sa riadi najmä Smernicami pre integrované systémy pestovania ovocia (SISPO). Kontrola dodržiavania špecifikácie sa realizuje vnútropodnikovo, v externých laboratóriách, vykonávaj ju nadriadený kontrolný orgán (Státní zemědělská a potravinářská inspekce – SZPI) a kontrolná komisia systému integrovanej produkcie SISPO (kontroly na mieste).

Dôsledné označovanie všetkého ovocia zozberaného v oblasti už v sade a presne vedená evidencia o zbere je zárukou nezameniteľnosti ovocia s ovocím z inej oblasti.

V sklade s pracuje s označeným ovocím a akákoľvek manipulácia sa eviduje v prevádzkovom denníku, v ktorom sa vedú údaje o pohybe ovocia a jeho trhovej úprave. Výstupom môže byť iba ovocie totožného pôvodu, ako pri vstupe, a ako také sa aj označuje.

Kvalitu produktov sledujú vnútropodnikové laboratóriá. Je vypracovaný systém chemickej a mikrobiologickej kontroly a hodnotenia výrobkov. Je zavedený systém HACCP. Kontroly vykonáva takisto nadriadený kontrolný orgán (pozri bod 4.7), a to podľa kontrolného plánu.

Kontrola dodržiavania zásad pre integrované systémy pestovania ovocia:

Kontroluje sa stav sadov a prírodného prostredia. V sadoch sa umiestňujú signalizačné prístroje. Kontrolu vykonáva kontrolná komisia SISPO u pestovateľov na mieste, spravidla jedenkrát do roka. Kontroluje sa predovšetkým kontaminácia pôdy, hnojív, závlahovej vody a ovocia ťažkými kovmi, monitorujú sa biotické a abiotické faktory, používanie hnojív, pesticídov a závlah, výsadba. Kontroly sú určené v Smerniciach pre integrované spôsoby pestovania ovocia, ktoré schválilo Ministerstvo zemědělství ČR.

4.5.   Spôsob výroby:

Všetko ovocie sa pestuje podľa zásad Smerníc pre integrované systémy pestovania ovocia (SISPO), pričom na ich koncipovaní sa podieľali aj miestni ovocinári. Prvky a postupy integrovanej produkcie SISPO:

Všetky ovocné druhy sa dvakrát do roka prerezávajú a ďalej sa počas vegetácie chemicky ošetrujú podľa výskytu chorôb a škodcov v danom roku a v danom sade. Všetky chemické zásahy sú podložené meraním a sledovaním výskytu škodlivých činiteľov. Zasahuje sa až po prekročení prahu ekonomickej škodlivosti. Všetky sady sú zatrávnené a trávniky sa pravidelne kosia. Príkmenné pásy sa udržujú bez porastu pomocou herbicídov. Iba niektoré výsadby čerešní sú zatrávnené celoplošne.

Osobitným znakom Chelčicko-Lhenickej oblasti je aj skutočnosť, že všeobecné postupy SISPO sa aplikujú konkrétne na danú oblasť a vyvíjajú sa výrobky (napr. na hubenie škodcov) pre konkrétne oblasti.

Pestovateľské postupy jednotlivých ovocných druhov:

Jablone

Jablone sa pestujú na voľnej ploche na nezamokrených stanoviskách a na stanoviskách, kde sa nevytvárajú mrazové kotliny. Podpníky pre jablone sa volia trochu bujnejšie rastúce, pretože v nadmorskej výške oblasti pestovania nie je dostatok voľných živín v pôde a stromy ich čiastočne musia získavať sami. Kedysi to boli podpníky typu M1, M4, A2, v súčasnosti väčšinou M9 a ku každému stromčeku sa dáva opora vo forme samostatného kola alebo drôtenej steny, ku ktorej sa jednotlivé stromčeky priväzujú. Spon pestovaných stromčekov jabloní ovplyvňuje veľa faktorov, preto je možné v oblasti nájsť celú škálu variantov. Spon je ovplyvnený predovšetkým technickým vybavením pestovateľa, stanovišťom, typom podpníka a pestovateľským tvarom. Kedysi sa uplatňovali najmä pásové výsadby voľne rastúcich zákrpkov, ktoré dnes prechádzajú do zahustených vretenovitých výsadieb. Vzhľadom na veľkú vlhkosť vzduchu, ale aj celkovú vlhkosť v oblasti, je zavlažovanie sadov iba ojedinelou záležitosťou niektorých pestovateľov. Zber sa uskutočňuje kampaňovito – do veľkoobjemných debien, ktoré sa po naplnení zozberanými jablkami na mieste v sade označia a čo najrýchlejšie odvezú do klimatizovaného skladu.

Čerešne

Čerešne sa pestujú väčšinou na slnečných suchších stanovištiach s nízkou hladinou podzemnej vody. Kedysi sa pestovali na podpníkoch čerešne vtáčej v tvare voľne rastúcich vysokokmenných alebo polokmenných stromov dostatočne od seba vzdialených, aby sa strom dal oberať z rebríka zo všetkých strán. V súčasnosti sa nové výsadby vysádzajú na zahustenom spone na podpníkoch PHL alebo Gizela a koruny stromov sa udržujú prostredníctvom rezu v sploštenom a nižšom tvare. Zber sa uskutočňuje kampaňovito do prepravných alebo predajných obalov a po označení v sade sa čo najrýchlejšie prevážajú do skladu na schladenie, trhovú úpravu a odoslanie zákazníkom.

Višne

Višne sa pestujú na prirodzene suchších stanovištiach s nižšou úrovňou prirodzených živín. Pestujú sa v pásových výsadbách v sponoch, ktoré umožňujú mechanizovaný zber. Podpník pre višne je väčšinou mahalebka a tvar stromov je prispôsobený mechanizačnému prostriedku na zber. Zber sa uskutočňuje do prepravných obalov a po označení v sade sa čo najrýchlejšie prevážajú do skladu na schladenie alebo do konzervárne na ďalšie spracovanie. Zo skladu sa po skompletizovaní dodávky takisto expedujú na ďalšie spracovanie. Iba časť višní sa zberá ručne a konzumuje v čerstvom stave. V tomto prípade sa postupuje ako pri čerešniach.

Slivky

Slivky sa pestujú väčšinou ako polokmenné pásové výsadby na stanovištiach dostatočne zásobených vodou, na hlbokých hlinito-ílovitých pôdach. Podpníky pre slivky sa používajú rozličné, najčastejšie myrobalán. Tvar stromov je väčšinou voľne rastúca koruna, ktorá umožňuje prípadný mechanizovaný zber. Približne polovica ovocia je určená na konzumáciu v čerstvom stave, polovica na ďalšie konzervárenské spracovanie. Z tohto dôvodu je aj celý pestovací postup prispôsobený mechanizovanému zberu. Zber sa uskutočňuje väčšinou do prepravných obalov, ktoré sa po označení v sade prevážajú do skladu na schladenie a ďalšiu trhovú úpravu. Ovocie určené na priemyselné spracovanie sa zo sadu odváža do skladu na schladenie a skompletizovanie dodávok alebo priamo do konzervárne na ďalšie spracovanie.

Ríbezľa červená a čierna

Pestuje sa na pôdach dobre zásobených vodou, úrodných, hlbokých, skôr v nižších polohách, ale nie priamo v mrazových kotlinách, aj keď z pestovaného ovocia najlepšie odoláva mrazu. Veľké plochy s ríbezľami sa zakladajú ako pásové výsadby pravokorenných sadeníc zo zakorenených odrezkov. Spon výsadby je určený technikou a technológiou obrábania a zberu. Samostatné kry ríbezle vhodné výlučne na ručný zber sa vyskytujú už iba ojedinele. Zber sa uskutočňuje takmer výhradne mechanizovane a ovocie sa ďalej spracúva v konzervárni. Iba časť sa zberá ručne na priamu konzumáciu v čerstvom stave alebo pre malospotrebiteľov na využitie v kuchyni. Mechanizovaný zber sa uskutočňuje pomocou samochodného zberacieho stroja do prepravných obalov, ktoré sa po naplnení ovocím a označení v sade čo najrýchlejšie prepravujú do skladu na schladenie a skompletizovanie dodávky odberateľovi.

Skladovanie a balenie

Skladovanie a balenie sa uskutočňuje vo vymedzenej oblasti. Zabraňuje sa tým možnému poškodeniu zozberaného ovocia, ktoré ide priamo z pestovateľských plôch do skladu. Týmto postupom sa takisto zaručuje, že nedochádza k zmiešaniu s ovocím pestovaným inde. Pri takto zladenom procese pestovania, skladovania a balenia na jednom mieste sa ovocie nekazí.

4.6.   Spojenie:

Chelčicko-Lhenická oblasť a ovocie, ktoré sa v nej pestuje sú špecifické nielen v Českej republike, ale v celej Európe. Dôkazom sú hlavne tieto skutočnosti: povesť, faktory ovplyvňujúce jedinečné vlastnosti Chelčicko-Lhenického ovocia a ďalšie osobitosti a súvislosť vlastností Chelčicko-Lhenického ovocia s podmienkami oblasti podľa druhov ovocia.

4.6.1.   Povesť

Pestovanie ovocia v Chelčicko-Lhenickej oblasti má 700 ročnú tradíciu. Vďaka tejto dlhej tradícii a kvalite tunajšieho ovocia si oblasť vyslúžila označenie „záhrada južných Čiech“. Ovocie je zobrazené ako v znaku obce Chelčice, tak aj v znaku obce Lhenice. Dôkazy histórie a povesti ovocinárstva v oblasti sa uvádzajú v knihe autorov Václav Starý a kol.: „Lhenice, zahrada Jižních Čech“.

O renomé Chelčicko-Lhenického ovocia svedčia i každoročné Slávnosti kvetov a Slávnosti plodov organizované v spolupráce s Úniou ovocinárov južných a západných Čiech. Slávnosti kvetov sú turistická a cykloturistická akcia pri príležitosti otvorenia ovocinárskej sezóny v čase prebúdzania ovocných stromov, vyháňania pukov a kvitnutia. Slávnosti plodov sú prestížna niekoľkodňová akcia, jedna z najvýznamnejších ovocinárskych akcií v Českej republike. Pozostáva z výstavy ovocia spojenej s hodnotením, ovocného jarmoku, kultúrneho a športového programu.

Dôkazom výnimočnej kvality Chelčicko-Lhenického ovocia je celý rad ocenení z celoštátnych výstav napr. Zahrada Čech – Litoměřice. Pestovatelia sa úspešne zúčastňujú nielen tejto výstavy, ale aj ďalších celoštátnych výstav: Hortikomplex – Olomouc, Země živitelka – České Budějovice, Zemědělec – Lysá nad Labem.

Pestovateľov Chelčicko – Lhenického ovocia združuje Unie ovocnářů jižních a západních Čech, ktorá sa zaoberá okrem iného vzdelávaním a osvetovou činnosťou, propagáciou ovocia, výstavníctvom, vydávaním tlačovín, kvalitou ovocia a ekológiou. Okrem toho v oblasti vyvíja činnosť aj Místní akční skupina Rozkvět zahrady jižních Čech.

Pestovatelia z Chelčicko – Lhenickej oblasti spolupracujú s mnohými významnými výskumnými ústavmi a vzdelávacími zariadeniami, napríklad: Jihočeskou univerzitou v Českých Budejoviciach – Zemědělskou fakultou, Mendelovou zemědělskou a lesnickou Univerzitou v Brně – Zahradnickou fakultou v Lednici, Výzkumným a šlechtitelským ústavem ovocnářským Holovousy s.r.o., SEMPRA, Výzkumným ústavem zemědělské techniky – Praha, Výzkumným ústavem zemědělské ekonomiky – Praha, Výzkumným ústavem rostlinné výroby, Výzkumným ústavem potravinářským Praha, Ústavem organické chemie a biochemie AV ČR, biologickou laboratoří Biola. Úspešnosť spolupráce sa prejavuje jednak vo vývoji pestovateľských postupov, jednak v realizácii týchto postupov pri pestovaní ovocia v Chelčicko-Lhenickej oblasti, a teda tiež prispieva k celoštátnej povesti Chelčicko-Lhenického ovocia.

Výroba

Ročné objemy výroby v tonách (podľa roku 2008): jablká – 7 409, čerešne – 115, višne – 338, slivky a slivy – 416, ríbezle – 399.

Obchod:

Chelčicko-Lhenické ovocie sa úspešne distribuuje do Českej republiky i zahraničia.

Česká republika

Počet obchodných subjektov, kam sa Chelčicko-Lhenické ovocie dodáva: cca 500.

Významné obchodné subjekty, kam sa Chelčicko-Lhenické ovocie dodáva: Terno, Ahold, Coops, Nova Fruit, CZ Fruit, Čeroz.

Vývoz

Vyvážajú sa tieto percentá úrody: čerešne – 38 %, višne – 40 %, slivky – 50 %, ríbezle – 70 %.

Krajiny, kam sa Chelčicko-Lhenické ovocie dodáva: Nemecko, Holandsko, Belgicko, Rakúsko, Fínsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Počet zahraničných obchodných subjektov, kam sa Chelčicko-Lhenické ovocie dodáva: cca 10.

Významné obchodné subjekty, kam sa Chelčicko-Lhenické ovocie dodáva: Dinter, Phanner.

4.6.2.   Faktory ovplyvňujúce jedinečné vlastnosti Chelčicko-Lhenického ovocia a ďalšie osobitosti

Ovocie pestované v Chelčicko-Lhenickej oblasti (pozri 4.2) podstatne ovplyvňujú práve prírodné klimatické podmienky podšumavskej oblasti medzi Bavorovskou kotlinou a podhorím Blanského lesa.

V Chelčicko-Lhenickej oblasti je sústava rybníkov, riek a potokov. Presne taký typ krajiny vytvára priaznivé klimatické podmienky pre pestovanie ovocia, patrí k nim napríklad množstvo zrážok, vlhkosť v pôde, striedane nočných a denných teplôt a časté ranné hmly.

Chelčicko-Lhenickú oblasť charakterizujú:

Hlavná špecifická vlastnosť Chelčicko-Lhenického ovocia, teda vyvážený pomer medzi cukrami a kyselinami, je daná predovšetkým podnebím, t. j. striedanie teplôt, neskorší začiatok jari, neskoršie dozrievanie, a pôdou, t. j. vyrovnanosť pH, jednotlivých minerálnych látok aj vzájomného pomeru minerálnych látok. Podľa vykonaných laboratórnych rozborov dosahuje priemerná kyslosť ovocia optimálne hodnoty. Takisto pri pôdnych rozboroch sa potvrdili pozitívne výsledky, ktoré nie sú samozrejmosťou vo všetkých ovocinárskych oblastiach.

Ďalšie špecifické vlastnosti Chelčicko-Lhenického ovocia, ako je vôňa, chuť, sviežosť, dlhotrvajúca čerstvosť, jedinečnosť farebných odtieňov, sú podmienené najmä osobitnou mikroklímou, ktorá je určená uvedenými podmienkami (lesy, rybníky, vyššia nadmorská výška, vlhkosť, hmly atď.).

Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje kvalitu Chelčicko-Lhenického ovocia, je nízka kontaminácia prostredia ťažkými kovmi, a teda miera kontaminácie plodov, ktorá je hlboko pod stanovenými limitmi. Prispieva k tomu i biologická ochrana ovocných stromov. V Chelčicko-Lhenickej oblasti sa na ochranu ovocných stromov používajú hlavne biologické prostriedky. Tieto prostriedky sú ekologické a majú nesporné výhody oproti chemickým prostriedkom. Táto oblasť je jedným z centier v Českej republike, kde sa vyvíjajú biologické prostriedky na ochranu rastlín a stromov.

Osobitným rysom Chelčicko-Lhenickej ovocinárskej oblasti je aj rôznorodosť výroby v porovnaní s inými ovocinárskymi oblasťami.

Výrazným znakom je aj pestovanie ovocia v Chelčicko-Lhenickej oblasti integrovaným spôsobom SISPO, pozri bod 4.5 Spôsob výroby, na ktorom sa autorsky podieľali aj ovocinári z Chelčicko-Lhenickej oblasti. Tento systém prispieva podstatnou mierou k vysokej vnútornej kvalite plodov, a teda k uspokojeniu náročných spotrebiteľov. Systém poskytuje návody na to, ako ovocie v oblasti optimálne pestovať, a tieto návody sa následne aplikujú.

Počas stáročia trvajúcej tradície pestovania ovocia vo vymedzenej oblasti sa neustále zlepšovali a prehlbovali vedomosti a skúsenosti pestovateľov o tom, ktoré druhy, kde a ako najlepšie pestovať. Tento proces stále pokračuje.

Označenie pôvodu Chelčicko-Lhenické ovoce je v ČR chránené pod číslom 194 od 20. novembra 2002.

4.6.3.   Súvislosť vlastností Chelčicko-Lhenického ovocia s podmienkami oblasti v členení podľa druhov ovocia

Jablká

Jablká vynikajú jedinečnou zvláštnou korenistou chuťou s dlhotrvajúcim dozvukom, ktorá je spôsobená vplyvom vyššej vlhkosti vzduchu, absenciou vysokých teplôt v letnom období a naopak značným kolísaním nočných a denných teplôt daných pôsobením značného množstva vodných plôch, lesov a reliéfov krajiny vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Táto zvláštna mikroklíma napomáha tomu, že sa v období pred zberom vytvára v plodoch presne ten pomer cukrov, kyselín a aromatických látok, ktorý zapríčiňuje ich mimoriadnu korenistú chuť. Jablká vynikajú v celom sortimente pestovaných odrôd, od letných až po tie odrody, ktoré sa do jarných mesiacov skladujú v regulovanej atmosfére, aj dlhou dobou optimálnej konzumnej zrelosti bez degenerácie chuťových vlastností a arómy. Rovnako vynikajú aj vytváraním kvalitnej stopky, čoho príčinou je predovšetkým nadmorská výška vo vymedzenej zemepisnej oblasti, bez letných horúčav v dôsledku pôsobenia častej hmly a výdatného orosenia v kombinácii so slnečným svitom. Ďalším rysom tejto skutočnosti je aj nezameniteľné sfarbenie plodov jednotlivých odrôd pestovaných v Chelčicko-Lhenickej oblasti.

Čerešne

Čerešne vynikajú sýtou a výrazne korenistou chuťou a chrumkavou dužinou s vysokým obsahom cukrov a kyselín a ich optimálnym pomerom. Pri niektorých odrodách (Napoleonova, Kordia, Van) je rozdiel v kvalite a chuti plodov oproti iným oblastiam taký markantný, že sa vyskytli tendencie registrovať krajové mutácie týchto odrôd. Tieto vlastnosti sú spôsobené mimoriadnymi pôdnymi podmienkami vymedzenej zemepisnej oblasti súvisiacimi s členitosťou reliéfu krajiny. Iné typy pôd sú v údoliach a na rovinách a úplne odlišné na návršiach. Pôdy na svahoch sú suchšie, menej výživné, ale s dostatkom obsiahnutých minerálnych živín, ktoré sa tu vyskytujú v dobrom a jedinečnom pomere. Významnú úlohu tu zohráva ich priepustnosť. Práve tieto svahy sa oddávna využívajú na výsadbu čerešňových sadov a stromoradí. Stromy tu rastú veľmi vitálne bez ohľadu na použité podpníky vďaka zdravému koreňovému systému, ktorému miestne pôdy dokonale vyhovujú. Nie sú tu podmáčané plochy ani mrazové kotliny, ktoré poškodzujú korene a kmene stromov a spôsobujú stres, následkom ktorého sú plody s nedostatočnou kvalitou chuti.

Višne

Višne vynikajú nízkou červivosťou plodov a vysokou trvanlivosťou spočívajúcou vo vnútornej kvalite plodov. Tieto vlastnosti sú dané predovšetkým tým, že vďaka vyššej nadmorskej výške a pestovanému sortimentu nastáva vo vymedzenej zemepisnej oblasti zberová zrelosť neskoršie v porovnaní s inými oblasťami. Toto miestne špecifikum je výhodné v tom, že višne netreba pred zberom ošetrovať proti červivosti plodov, a teda vnútornú kvalitu plodov nijak neovplyvnia pesticídy. Ďalšími špecifickými vlastnosťami višní sú výrazná chuť a aróma, ktoré sa následne prejavujú v kvalite výrobkov a nápojov z tohto ovocia. Výrazná chuť a aróma sú spôsobené tým, že v pôde Chelčicko-Lhenickej oblasti sú veľmi nízke koncentrácie ťažkých kovov a je len málo zaťažená emisiami z priemyslu a dopravy, čo priaznivo vplýva na kvalitu ovocia.

Slivky

Slivky vynikajú vysokou cukornatosťou a sýtou arómou, čo je spôsobené kolísaním teplôt, častými hmlami a miernymi mrazíkmi v neskoršom období. Tieto vlastnosti sa cenia pri následnom spracúvaní na konzervárenské výrobky a alkohol, obsah aromatických látok sa vysoko cení a toto ovocie je žiadané medzi miestnymi i zahraničnými spracovateľmi. Vzhľadom na miestnu chladnejšiu klímu tu sú len veľmi málo rozšírené vírusové ochorenia, ktoré mimoriadne negatívne ovplyvňujú kvalitu plodov. Tento fakt umožňuje aj pestovanie pôvodných odrôd, ktoré nie sú šľachtené na rezistentnosť proti vírusovým ochoreniam (slivka domáca). Predovšetkým majú však špecifické prírodné podmienky pozitívny vplyv na kvalitu plodov. Vyššia vlhkosť vzduchu a množstvo zrážok umožňujú zatrávnenie sadov, ktoré bráni prehrievaniu plodov a narúšaniu asimilácie. Mulčovaním trávnatého porastu sa zvyšuje obsah CO2 v prízemnej vrstve, čo má v čase dozrievania priaznivý vplyv na pomer cukrov a kyselín v plodoch. Ďalej skutočnosť, že sa v tejto oblasti nevyskytujú vápenaté pôdy, znamená, že stromy nikdy netrpia nedostatkom železa, ktorý veľmi zhoršuje kvalitu plodov.

Ríbezľa červená a čierna

Ríbezľa vyniká svojou arómou a ideálnym pomerom obsahu cukrov a kyselín, čo je spôsobené predovšetkým pôdnymi a klimatickými podmienkami, ktoré sú rozhodujúce pre túto špecifickú kvalitu plodov.

Vzhľadom na to, že sa v Chelčicko-Lhenickej oblasti vyskytujú pôdy s mierne kyslou pôdnou reakciou, sú tu ideálne podmienky na pestovanie ríbezle. Kvalita ríbezlí takisto spočíva vo veľkej veľkosti plodov a trvanlivosti, čo ovplyvňuje prirodzený vyšší obsah draslíka v pôdnom profile. Ide o veľmi zásadný faktor, pretože u ríbezle sa jeho nedostatok veľmi rýchlo prejaví – okrem iného menšou veľkosťou a kratšou trvanlivosťou plodov. Ríbezľa je ovocný druh, ktorý je veľmi náročný na obsah humusu v pôde. V Chelčicko-Lhenickej oblasti možno vďaka vyššej vlhkosti vzduchu a zrážkam v priebehu vegetácie v ríbezľových plantážach aplikovať trvalé zatrávnenie. Stálym mulčovaním trávy a drvením zvyškov po rezoch sa veľmi skoro vytvára vrstva humusu, ktorá rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje rast krov, vitalitu a kvalitu výroby. V kombinácii so striedaním vyšších denných a nízkych nočných teplôt v období pred zberom, ktoré je pre túto oblasť charakteristické, tu dozrievajú veľmi aromatické plody s ideálnym pomerom obsahu cukrov a kyselín. Táto skutočnosť sa následne prejavuje v kvalite výrobkov vyrábaných z miestnych surovín.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Označovanie:

Ovocie Chelčicko-Lhenickej oblasti sú balené v rôznych obaloch s nápisom Chelčicko-Lhenické ovoce, väčšinou vo farebnej kombinácii zelenej, žltej a červenej, so znakom a názvom obce, kde sa vypestovalo. Dodržiavanie grafiky na obaloch sa striktne nevyžaduje.

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.