26.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 220/1

1.

Dňa 24. februára 2011 prijala Európska komisia návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 89/666/EHS, 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (3) (ďalej len „návrh“) a následne konzultovala s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

2.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje potešenie, že Komisia s ním viedla konzultácie podľa článku 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a že sa do preambuly tohto návrhu zaradil odkaz na toto stanovisko.

3.

Cieľom návrhu je uľahčiť a urýchliť cezhraničnú spoluprácu a výmenu informácií medzi obchodnými registrami v Európskom hospodárskom priestore a zvýšiť tým transparentnosť a spoľahlivosť informácií dostupných cez hranice. Účinné postupy administratívnej spolupráce v súvislosti s obchodnými registrami sú nevyhnutné pre zvýšenie dôvery na jednotnom európskom trhu prostredníctvom zaistenia bezpečnejšieho obchodného prostredia pre spotrebiteľov, veriteľov a ďalších obchodných partnerov, zníženia administratívnej záťaže a zvýšenia právnej istoty. Urýchlenie postupov administratívnej spolupráce v súvislosti s obchodnými registrami v Európe je osobitne dôležité pri postupoch cezhraničných fúzií, presunov sídla a aktualizácie registrácie zahraničných obchodných zastúpení, pri ktorých v súčasnosti mechanizmy spolupráce chýbajú alebo sú obmedzené.

4.

Cieľom návrhu je na tento účel zmeniť a doplniť tri existujúce smernice takto:

5.

Obchodné registre existujú v každom členskom štáte a sú organizované na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. V roku 1968 boli prijaté spoločné pravidlá s cieľom zaviesť minimálne normy pre sprístupnenie (registráciu a zverejňovanie) obchodných informácií (7). Od 1. januára 2007 musia členské štáty viesť elektronické obchodné registre (8) a umožniť tretím stranám k obsahu registra prístup online.

6.

Spolupráca týkajúca sa obchodných registrov z rôznych členských štátov sa výslovne vyžaduje v niektorých európskych právnych nástrojoch s cieľom uľahčiť cezhraničné zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností (9) a cezhraničný presun sídla európskej spoločnosti (SE) (10) a európskeho družstva (SCE) (11).

7.

V roku 1992 sa vytvoril mechanizmus dobrovoľnej spolupráce v súvislosti s obchodnými registrami v Európe. V súčasnosti tzv. Európsky obchodný register (ďalej len „EBR“) (12) zahŕňa oficiálne obchodné registre z 19 členských štátov a šiestich ďalších európskych jurisdikcií. V rokoch 2006 až 2009 sa EBR podieľal na výskumnom projekte s názvom BRITE (13), ktorého cieľom bolo vytvoriť technologickú platformu pre interoperabilitu obchodných registrov v celej Európe. V posúdení vplyvu, ktoré tvorí sprievodný dokument návrhu, sa však vysvetľuje, že EBR čelí zásadným problémom v súvislosti s jeho rozširovaním, financovaním a riadením: podľa posúdenia vplyvu nie je súčasný mechanizmus spolupráce v aktuálnej forme pre potenciálnych používateľov úplne uspokojujúci.

8.

V dôvodovej správe k návrhu sa poznamenáva, že európsky portál elektronickej justície (14) bude kľúčovým bodom prístupu k právnym informáciám, právnym a administratívnym inštitúciám, registrom, databázam a ostatným službám v EÚ. Ďalej sa v nej potvrdzuje, že ide o doplňujúci návrh k projektu elektronickej justície a prostredníctvom portálu by mal prispieť k ľahšiemu prístupu tretích strán k obchodným informáciám.

9.

Podľa posúdenia vplyvu je ďalším relevantným projektom s potenciálnou súčinnosťou informačný systém vnútorného trhu (IMI) (15). IMI je elektronický nástroj navrhnutý na podporu každodennej administratívnej spolupráce medzi verejnými správami v kontexte smernice o službách (2006/123/ES) a smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (2005/36/ES). V súčasnosti je IMI v procese rozširovania a podľa posúdenia vplyvu by mohol podporovať aj presadzovanie iných smerníc vrátane tých v oblasti práva obchodných spoločností.

10.

Článkom 3 návrhu sa smernica 2009/101/ES mení a dopĺňa vo viacerých aspektoch. Dve z týchto zmien a doplnení majú veľký význam pre ochranu údajov.

11.

V článku 2 smernice 2009/101/ES, tak ako sa v súčasnosti uplatňuje, sa už vyžaduje sprístupňovanie určitých minimálnych informácií v obchodnom registri v každom členskom štáte, aby si tretie strany mohli overovať informácie o spoločnostiach. Ako sa vysvetľuje v oddiele 1.2, členské štáty musia viesť aj elektronické obchodné registre a umožniť tretím stranám k obsahu týchto registrov prístup online.

12.

Článok 2 obsahuje zoznam jedenástich položiek základných informácií o obchodných spoločnostiach, ktoré sa majú sprístupniť verejnosti, vrátane týchto:

13.

Z hľadiska ochrany údajov je dôležité, že sa v článku 2 vyžaduje aj sprístupňovanie „vymenovania, skončenia funkcie a údajov“ (pridaný dôraz) o osobách, ktoré sú i) oprávnené zastupovať spoločnosť a/alebo ii) sú inak zapojené do „správy, dohľadu alebo kontroly“ spoločnosti.

14.

Návrhom sa nemení zoznam položiek, ktorých sprístupnenie sa vyžaduje podľa článku 2. Novou nie je ani požiadavka, aby každý členský štát zabezpečil, že tieto informácie budú verejne dostupné elektronicky. Novinka, ktorú tento návrh prináša, spočíva v tom, že informácie, ktoré boli doteraz dostupné neúplne, často iba v miestnom jazyku a prostredníctvom miestnych webových lokalít, budú teraz ľahko prístupné prostredníctvom spoločnej európskej platformy/prístupového bodu, v mnohojazyčnom prostredí.

15.

Na tento účel by sa na základe návrhu do smernice vložil nový článok 3a, v ktorom sa stanoví, že „členské štáty zaisťujú, aby dokumenty a údaje uvedené v článku 2, ktoré boli uložené do ich registra, mohol na požiadanie získať každý žiadateľ, a to elektronickými prostriedkami prostredníctvom jednotnej európskej elektronickej platformy prístupnej z každého členského štátu.“ Návrh ponecháva všetky ďalšie podrobnosti na delegované akty.

16.

Na základe návrhu by sa do tej istej smernice 2001/101/ES vložil aj nový článok 4a, v ktorom sa stanoví, že „členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zaistiť, aby [obchodné registre] boli interoperabilné a vytvorili elektronickú sieť“. Ďalšie podrobnosti návrh opäť ponecháva na delegované akty.

17.

S cieľom vyriešiť pochybnosti v súvislosti s ochranou údajov by sa na základe návrhu do textu všetkých troch smerníc, ktoré sa majú zmeniť a doplniť, vložil osobitný článok o ochrane údajov, v ktorom sa bude vyžadovať, aby „spracovanie osobných údajov uskutočňované v kontexte [tejto] smernice je predmetom smernice 95/46/ES“.

18.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zastáva podobne ako Komisia názor, že i) využitie informačných a komunikačných technológií môže pomôcť zvýšiť účinnosť spolupráce v súvislosti s obchodnými registrami a ii) ľahšia dostupnosť informácií uvedených v obchodných registroch môže viesť k zvýšeniu transparentnosti. Z tohto dôvodu podporuje ciele návrhu. Jeho pripomienky by sa mali hodnotiť v kontexte tohto konštruktívneho prístupu.

19.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov však zároveň zdôrazňuje, že zvýšená dostupnosť osobných údajov vedie aj k zvýšeným rizikám týkajúcim sa osobných údajov. Napríklad správna identifikácia zástupcu spoločnosti sa môže uľahčiť, ak sa sprístupní jeho súkromná adresa, takéto sprístupnenie by však mohlo mať aj negatívny vplyv na právo tejto fyzickej osoby na ochranu osobných údajov. Platí to obzvlášť pre osobné údaje široko dostupné na internete v digitálnej forme, vo viacerých jazykoch a prostredníctvom ľahko dostupnej európskej platformy/prístupového bodu.

20.

Ešte nedávno sa osobné údaje z obchodných registrov (napríklad meno, adresa a podpisový vzor riaditeľa) sprístupňovali verejnosti v papierovej podobe a v miestnom jazyku, často až po osobnej návšteve žiadateľa na miestnom registračnom úrade. Je dôležité uznať, že táto situácia je kvalitatívne odlišná od verejného sprístupnenia údajov v digitálnej forme prostredníctvom celoštátneho elektronického prístupového bodu. Verejné sprístupnenie osobných údajov prostredníctvom ľahko dostupnej celoeurópskej platformy/prístupových bodov ešte výraznejšie prehlbuje tento rozdiel a zvyšuje dostupnosť informácií, ako aj riziká pre ochranu osobných údajov príslušných fyzických osôb.

21.

K hroziacim rizikám pre súkromie (v dôsledku ľahkej dostupnosti údajov v digitálnej forme cez spoločný elektronický prístupový bod) patrí krádež totožnosti a iné kriminálne činnosti, ako aj riziko, že spoločnosti sprístupnené informácie nezákonným spôsobom zhromaždia a použijú na komerčné účely, ktoré sa po vytvorení profilov príslušných fyzických osôb pôvodne nepredpokladali. Bez primeraných záruk sa informácie môžu aj predávať iným alebo kombinovať s inými informáciami a spätne predávať vládam, aby sa následne použili na nesúvisiace a nezverejnené účely (napríklad na presadzovanie daňových zákonov alebo na iné kriminálne vyšetrovanie či správne konanie) bez primeraného právneho základu (16).

22.

Z týchto dôvodov sa musí dôkladne posúdiť, aké osobné informácie by sa mali sprístupniť prostredníctvom spoločnej európskej platformy/prístupového bodu a aké dodatočné záruky ochrany údajov – vrátane technických opatrení na obmedzenie funkcií vyhľadávania, možností preberania a hĺbkovej analýzy údajov – by sa mali uplatňovať.

23.

Ako sa poznamenáva v oddieloch 2.1 a 2.2, navrhovaný článok 3a a článok 4a smernice 2009/101/ES sú veľmi všeobecné a množstvo kľúčových otázok prenechávajú delegovaným aktom.

24.

Aj keď európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva potrebu pružnosti, a teda aj potrebu delegovaných aktov, zdôrazňuje, že nevyhnutné záruky ochrany údajov sú podstatné prvky, ktoré by sa mali jasne a osobitne stanoviť priamo v texte samotnej navrhovanej smernice. V tejto súvislosti ich nemožno považovať za „nepodstatné prvky“, ktoré je možné začleniť do následných delegovaných aktov prijatých podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

25.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby ustanovenia návrhu týkajúce sa ochrany údajov boli konkrétnejšie a širšie ako len v podobe odkazu na smernicu 95/46/ES (pozri oddiely 3.4 až 3.13). Do delegovaných aktov možno potom začleniť dodatočné ustanovenia týkajúce sa uplatňovania konkrétnych záruk na základe konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a ak je to vhodné, s vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu údajov (pozri oddiely 3.5, 3.6, 3.8, 3.9, 3.10, 3.12 a 3.13).

26.

V návrhu sa nielenže nehovorí o kľúčových zárukách ochrany údajov, ale je značne otvorený aj z iných hľadísk. Konkrétne ponecháva na delegované akty aj určenie podstatných prvkov v súvislosti s dosiahnutím navrhovaného i) vzájomného prepojenia obchodných registrov a ii) verejného sprístupnenia údajov.

27.

Jasnosť pri týchto ďalších podstatných prvkoch návrhu je nevyhnutnou podmienkou prijatia primeraných záruk ochrany údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby sa tieto podstatné prvky stanovili v samotnej navrhovanej smernici (pozri oddiely 3.4 a 3.5).

28.

Návrh zatiaľ ponecháva na delegované akty určenie pravidiel týkajúcich sa správy, riadenia, prevádzky a zastupovania elektronickej siete (17).

29.

V posúdení vplyvu a dôvodovej správe sa síce identifikovala určitá súčinnosť s IMI a portálom elektronickej justície, v texte navrhovanej smernice však zostávajú otvorené rôzne možnosti realizácie akýchkoľvek alebo všetkých súčinností vrátane reštrukturalizácie EBR, využitia IMI pri výmenách určitých údajov a/alebo využitia portálu elektronickej justície ako platformy/prístupového bodu na poskytovanie informácií z obchodných registrov verejnosti.

30.

Nevylučujú sa ani iné možnosti, napríklad vypísanie verejnej súťaže o zisk práva navrhnúť a prevádzkovať elektronickú sieť alebo priama účasť Komisie na návrhu a prevádzke systému. Do štruktúry správy elektronickej siete sa môžu zapojiť aj zástupcovia členských štátov.

31.

Okrem toho, v súčasnej podobe sa v návrhu síce predpokladá „jednotná európska elektronická platforma“ (pridaný dôraz), nevylučuje sa však ďalšia úprava textu v rámci legislatívneho postupu tak, aby sa zabezpečila decentralizovanejšia štruktúra.

32.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov takisto poznamenáva, že aj keď súčasný návrh nerieši konkrétne otázku vzájomného prepojenia obchodných registrov s inými databázami (napríklad s katastrami nehnuteľností alebo registrami obyvateľov), ide s určitosťou o technickú možnosť, ktorá sa už v niektorých členských štátoch realizuje (18).

33.

Výber jednej alebo druhej možnosti môže viesť k úplne odlišnej štruktúre správy elektronickej siete a elektronického nástroja, ktorý sa má používať na sprístupnenie údajov verejnosti. Následne to vedie k odlišným úlohám a zodpovednostiam zúčastnených strán, z čoho vyplývajú aj odlišné úlohy a zodpovednosti z pohľadu ochrany údajov.

34.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v akejkoľvek situácii, v ktorej sa spracúvajú osobné údaje, je nevyhnutné správne identifikovať, kto je „kontrolór“. Túto skutočnosť zdôraznila aj pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29 vo svojom stanovisku 1/2010 k pojmom „kontrolór“ a „spracovateľ“ (19). Hlavný dôvod, prečo je jasná a jednoznačná identifikácia kontrolóra rozhodujúca, je ten, že táto identifikácia rozhoduje, ktorý subjekt je zodpovedný za dodržiavanie pravidiel ochrany údajov, a zároveň je významná z hľadiska identifikácie uplatniteľných právnych predpisov (20).

35.

Ako sa poznamenáva v stanovisku pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29, „ak nie je dostatočne jasné, čo sa od ktorého subjektu vyžaduje – napr. neexistuje zodpovedný subjekt alebo existuje hneď niekoľko možných kontrolórov – vzniká zrejmé riziko, že sa neuskutočnia dostatočné opatrenia, ak sa vôbec nejaké uskutočnia, a že právne ustanovenia zostanú neúčinné“.

36.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že jasnosť je osobitne potrebná v situáciách, v ktorých sú do vzťahu spolupráce zapojení viacerí aktéri. Často je to tak v rámci informačných systémov EÚ používaných na verejné účely, keď je účel spracovania definovaný právnymi predpismi EÚ.

37.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov z týchto dôvodov odporúča stanoviť v texte samotnej navrhovanej smernice konkrétne, jasne a jednoznačne:

38.

Z hľadiska ochrany údajov by aj tieto vysvetlenia mali byť konkrétne a jednoznačné s cieľom stanoviť na základe samotnej navrhovanej smernice, či by sa mal konkrétny aktér považovať za „kontrolóra“ alebo „spracovateľa“.

39.

Návrh by mal v zásade výslovne prispieť k tomu, aby sa stanovilo, ako vyplýva zo súčasného návrhu ako celku, že prevádzkovatelia obchodných registrov, ako aj prevádzkovateľ alebo prevádzkovatelia systému by sa vzhľadom na ich činnosti mali považovať za kontrolórov údajov. Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na to, že v návrhu sa v súčasnosti neopisuje štruktúra správy a nedefinuje sa, ktorý subjekt bude predstavovať prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľov elektronického systému, nemožno vylúčiť, že niektoré subjekty, ktoré budú napokon systém prevádzkovať na praktickej úrovni, budú vystupovať ako spracovatelia, a nie ako kontrolóri. Takýto prípad môže nastať najmä vtedy, ak sa vykonávanie tejto činnosti zadá tretej strane, ktorá bude konať výlučne podľa pokynov. V každom prípade sa zdá, že existuje viacero kontrolórov údajov, a to minimálne jeden v každom členskom štáte: subjekty, ktoré vedú obchodné registre. Tento aspekt sa nemení ani na základe skutočnosti, že môžu existovať ďalšie (súkromné) subjekty zapojené ako prevádzkovatelia, „distribútori“ a podobne. V navrhovanej smernici by sa mal tento problém určite špecifikovať, aby sa zabezpečila jasnosť a právna istota.

40.

V neposlednom rade by sa v návrhu mali konkrétnejšie a komplexnejšie opísať aj zodpovednosti, ktoré z týchto úloh vyplývajú. Do návrhu by sa mala začleniť napríklad úloha prevádzkovateľa alebo prevádzkovateľov pri zabezpečení návrhu systému, ktorý bude prijateľný z hľadiska ochrany súkromia, ako aj jeho koordinačná úloha vo vzťahu k otázkam ochrany údajov.

41.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že všetky tieto objasnenia budú dôležité aj pre určenie, ktoré dozorné orgány na ochranu údajov budú kompetentné, a častí spracovania osobných údajov, ktoré budú podliehať ich kontrole.

42.

Súčasná podoba návrhu, zdá sa, nepredpokladá, že v rámci elektronickej siete sa všetky informácie vedené v jednotlivých obchodných registroch automaticky sprístupnia všetkým obchodným registrom vo všetkých členských štátoch: v návrhu sa vyžaduje iba vzájomné prepojenie a interoperabilita obchodných registrov, čím sa stanovujú podmienky pre budúce umožnenie výmen informácií a prístupu. S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v návrhu malo vysvetliť, či je tento výklad správny.

43.

V návrhu sa okrem toho nešpecifikuje, aké toky údajov/postupy administratívnej spolupráce sa môžu uskutočňovať prostredníctvom vzájomne prepojených obchodných registrov (21). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že je potrebná určitá pružnosť, aby sa zabezpečila možnosť vyriešiť potreby, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť. Na základe uvedených skutočností európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považuje za podstatné, aby sa v návrhu špecifikoval rámec pre toky údajov a postupy administratívnej spolupráce, ktoré sa môžu uskutočňovať v budúcnosti pomocou elektronickej siete. Je to obzvlášť dôležité preto, aby sa zabezpečilo, že i) akákoľvek výmena údajov sa uskutoční na pevnom právnom základe a že ii) budú poskytnuté primerané záruky ochrany údajov.

44.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zastáva názor, že akákoľvek výmena údajov alebo iná činnosť spracovania údajov pomocou elektronickej siete (napr. zverejnenie osobných údajov prostredníctvom spoločnej platformy/prístupového bodu) by mala byť založená na záväznom akte EÚ, prijatom podľa pevného právneho základu. Táto skutočnosť by sa mala jasne stanoviť v navrhovanej smernici (22).

45.

V návrhu sa navyše stanovuje, že delegovanými aktmi sa určia tieto záležitosti (23):

46.

So zreteľom na prvú a druhú zarážku európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyslovuje názor, že určité podstatné záruky by sa mali stanoviť v samotnej navrhovanej smernici (pozri oddiely 3.12 a 3.13). Ďalšie podrobnosti sa potom môžu stanoviť v delegovaných aktoch.

47.

Pokiaľ ide o automatizovanú výmenu údajov európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje potešenie, že návrh vyžaduje, aby sa v delegovaných aktoch stanovilo „vymedzenie noriem týkajúcich sa formátu a obsahu dokumentov a údajov, ako aj noriem týkajúcich sa obmedzení pri ukladaní a vyhľadávaní dokumentov a údajov umožňujúcich automatizovanú výmenu údajov“.

48.

S cieľom zabezpečiť v tomto ohľade väčšiu jasnosť európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v samotnej navrhovanej smernici jasne špecifikovalo, že elektronická sieť umožňuje i) konkrétne manuálne výmeny údajov v jednotlivých prípadoch medzi obchodnými registrami (ako sa stanovuje v akte EÚ, napríklad v prípade fúzie alebo presunu sídla); a ii) automatizované prenosy údajov (ako sa stanovuje v akte EÚ, napríklad v prípade aktualizácie informácií o zahraničných obchodných zastúpeniach v registri).

49.

S cieľom ďalšieho zlepšenia jasnosti európsky dozorný úradník pre ochranu údajov takisto odporúča, aby sa navrhovaný text príslušného článku 4a) ods. 3 písm. i) smernice 2009/101/ES upravil tak, aby sa zabezpečilo, že i) delegované akty budú komplexne zahŕňať manuálne aj automatizované výmeny údajov a ii) všetky operácie spracovania, ktoré sa môžu týkať osobných údajov (nielen ukladanie a vyhľadávanie); a že iii) sa osobitnými ustanoveniami o ochrane údajov v delegovaných aktoch zabezpečí aj praktické uplatňovanie príslušných záruk ochrany údajov.

50.

Návrh článku 4a ods. 3 písm. i) by mohol znieť takto:

51.

V rámci predbežnej poznámky európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že kým mená (a pravdepodobne aj ďalšie údaje, napríklad súkromné adresy) zástupcov spoločností (a ďalších fyzických osôb zapojených do správy spoločností) nepochybne predstavujú najtypickejšie osobné údaje, ktoré sa môžu spracúvať v rámci elektronickej siete a/alebo verejne sprístupňovať prostredníctvom spoločnej elektronickej platformy/prístupového bodu, v nijakom prípade nejde o jediné osobné údaje, ktoré obsahujú obchodné registre.

52.

V prvom rade môžu niektoré z dokumentov uvedených v článku 2 smernice 2009/101/ES (napr. akt o založení spoločnosti, stanovy a účtovné doklady) obsahovať aj osobné údaje iných fyzických osôb. Medzi týmito údajmi sa môžu okrem iného nachádzať napríklad mená, adresy, prípadne identifikačné čísla a dátumy narodenia, dokonca naskenované vlastnoručné podpisy rôznych fyzických osôb vrátane fyzických osôb, ktoré spoločnosť založili, akcionárov spoločností, právnikov, účtovníkov, zamestnancov alebo notárov.

53.

Po druhé, keď sú údaje spoločnosti spojené s menom fyzickej osoby (napríklad riaditeľa), mohli by sa tiež považovať za osobné údaje, ktoré sa vzťahujú na túto fyzickú osobu. Napríklad ak údaje z obchodného registra ukazujú, že konkrétna fyzická osoba je členom predstavenstva spoločnosti, ktorá sa nachádza v likvidácii, sú tieto informácie so zreteľom na túto fyzickú osobu významné.

54.

S cieľom zabezpečiť jasnosť, pokiaľ ide o to, aké osobné údaje sa spracúvajú, a s cieľom zabezpečiť, aby bol rozsah spracúvaných údajov primeraný cieľom návrhu, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča objasnenia, ktoré sa bližšie stanovujú v tomto oddiele 3.7.

55.

V článku 2 smernice 2009/101/ES sa nevymedzuje, aké „údaje“ príslušných fyzických osôb (zástupcov spoločností a iných subjektov zapojených do správy firmy) sa majú sprístupňovať.

56.

V rôznych jazykových verziách návrhu sa skutočne objavujú významné rozdiely dokonca aj v rámci prekladu výrazu „údaje osôb“. Tento výraz sa napríklad do francúzštiny prekladá ako „l’identité des personnes“ (t. j. identita osôb), do taliančiny ako „le generalità delle persone“ (t. j. osobné údaje ako meno a priezvisko), do maďarčiny ako „személyek adatai“ (t. j. údaje fyzických osôb), do holandčiny ako „de identiteit van de personen“ (t. j. identita osôb) a do rumunčiny ako „identitatea persoanelor“ (t. j. identita osôb).

57.

V niektorých členských štátoch sa navyše súkromné adresy riaditeľov spoločností a/alebo iných fyzických osôb ako akcionárov bežne zverejňujú na internete. V iných členských štátoch sa tieto informácie v obchodnom registri, v ktorom sa informácie nachádzajú, utajujú z obáv v súvislosti so zachovaním dôvernosti vrátane obavy z krádeže totožnosti.

58.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča upraviť článok 2 smernice 2009/101/ES s cieľom ujasniť, aké, osobné údaje popri menách príslušných fyzických osôb (zástupcov spoločností a iných osôb zapojených do správy firmy) sa musia sprístupňovať a či je to vôbec možné. Mala by sa pritom dôkladne zvážiť potreba transparentnosti a presnej identifikácie týchto fyzických osôb, zároveň však treba brať do úvahy iné súvisiace obavy, ako je potreba chrániť súkromie príslušných fyzických osôb (24).

59.

Ak by sa pre rozdiely v praxi jednotlivých členských štátov nedosiahla dohoda, článok 2 by sa mal upraviť aspoň tak, aby sa v ňom vyžadovalo sprístupnenie „celého mena príslušných fyzických osôb a ak to osobitne vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, aj ďalších údajov potrebných na ich identifikáciu“. Na základe toho bude jasné, že každému členskému štátu sa ponecháva možnosť v rámci vnútroštátnych právnych predpisov rozhodnúť, aké „údaje“ popri menách sa musia sprístupniť a či je to vôbec možné, a že sprístupnenie doplňujúcich osobných údajov sa bude vyžadovať iba vtedy, ak to bude nevyhnutné pre identifikáciu príslušných fyzických osôb.

60.

V rámci druhej možnosti a vzhľadom na to, že v článku 2 sa uvádza zoznam „minimálnych informácií“ a neharmonizuje sa v plnej miere obsah obchodných registrov v celej Európe, by sa výraz „údaje osôb“ mohol jednoducho nahradiť spojením „celé mená osôb“. Záviselo by teda od rozhodnutia každého členského štátu, aké doplňujúce informácie by sa mali sprístupňovať a či je sprístupnenie vôbec možné.

61.

V článku 2 smernice 2009/101/ES sa vyžaduje aj sprístupnenie informácií o osobách zúčastnených na „správe spoločnosti, dohľade alebo kontrole nad ňou“. Na základe tejto širokej formulácie nie je celkom jasné, či sa vyžaduje sprístupnenie informácií o akcionároch: najmä informácií o akcionároch, ktorí majú i) významný, vplyvný alebo rozhodujúci podiel nad určitým limitom, alebo ii) majú na základe privilegovaných akcií, osobitných zmluvných vzťahov alebo inak účinnú kontrolu nad spoločnosťou alebo vplyv na ňu.

62.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že je potrebná všeobecná formulácia, aby bolo možné zahrnúť širokú škálu štruktúr správy spoločností s ručením obmedzeným, ktoré v súčasnosti existujú v jednotlivých členských štátoch. Na základe uvedených skutočností je z hľadiska ochrany údajov podstatná právna istota v súvislosti s kategóriami fyzických osôb, ktorých údaje je možné sprístupňovať. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča upraviť článok 2 smernice 2009/101/ES tak, aby sa ujasnilo, aké osobné údaje akcionárov sa musia sprístupňovať a či je to vôbec možné. Musí sa pritom vykonať aj analýza proporcionality podľa veci Schecke (ako sa poznamenáva vyššie).

63.

Hoci sa v návrhu nevyžaduje výmena alebo zverejnenie osobných údajov nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v článku 2 smernice 2009/101/ES, nevylučuje sa, že členské štáty môžu podľa vlastného uváženia požadovať, aby ich obchodné registre spracúvali alebo sprístupňovali ďalšie osobné údaje a sprístupňovali takéto údaje aj prostredníctvom spoločnej európskej platformy/prístupového bodu a/alebo si takéto údaje vymieňali s obchodnými registrami v iných členských štátoch.

64.

Ide o obzvlášť citlivý problém v súvislosti s „čiernymi listinami“. V niektorých krajinách elektronický register funguje de facto aj ako určitý druh „čiernej listiny“ a prostredníctvom elektronického portálu v ňom môže akákoľvek tretia strana vyhľadávať informácie o zástupcoch spoločnosti, ktorí majú zákaz vykonávať činnosť.

65.

Na vyriešenie tohto problému európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v návrhu objasnilo, či a v akom rozsahu môžu členské štáty prípadne zverejniť viac informácií prostredníctvom spoločného portálu a/alebo si viac informácií vzájomne vymieňať na základe vlastných vnútroštátnych právnych predpisov, ak sa rozhodnú pre takúto možnosť. V takomto prípade by prísne posúdenie proporcionality (pozri uvedenú vec Schecke) malo vychádzať z vnútroštátnych právnych predpisov a zároveň v rámci úvah zohľadniť ciele vnútorného trhu.

66.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov okrem toho navrhuje, aby sa využitie týchto právomocí viazalo na úlohu, ktorú by mali plniť vnútroštátne orgány pre ochranu údajov, napríklad na základe konzultácií.

67.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov napokon zdôrazňuje, že ak by sa v európskom systéme mali výslovne vyžadovať takéto „čierne listiny“, malo by sa to osobitne stanoviť v navrhovanej smernici (25).

68.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v navrhovanej smernici osobitne stanovilo, že vo všetkých prípadoch, keď sa osobné údaje zverejňujú alebo keď majú na nich obchodné registre spoločnú účasť iného druhu, mali by sa stanoviť primerané záruky, najmä proti nezákonnému zberu údajov, hĺbkovej analýze údajov, kombinácii údajov a nedovolenému vyhľadávaniu, s cieľom zabezpečiť, aby sa osobné údaje sprístupnené na účely transparentnosti nezneužili na ďalšie, nesúvisiace účely. (26)

69.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov osobitne zdôrazňuje potrebu zvážiť technologické a organizačné opatrenia podľa zásady ochrany súkromia už v štádiu návrhu (pozri oddiel 3.14). Praktické uplatňovanie týchto záruk sa môže ponechať na delegované akty. Zásady by sa však mali stanoviť v samotnej navrhovanej smernici.

70.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby navrhovaná smernica obsahovala osobitné ustanovenia vyžadujúce, aby sa informácie podľa článku 10 a článku 11 smernice 95/46/ES (a ak je vhodné, súvisiacich ustanovení nariadenia (ES) č. 45/2001) poskytovali dotknutým osobám účinným a komplexným spôsobom. Ďalej v závislosti od dohodnutej štruktúry správy a úloh a zodpovedností jednotlivých zúčastnených strán sa v navrhovanej smernici môže osobitne vyžadovať, aby prevádzkovateľ systému zaujal iniciatívnu úlohu pri poskytovaní oznámení a iných informácií dotknutým osobám na svojej webovej lokalite aj „v mene“ obchodných registrov. Ďalšie podrobnosti sa môžu začleniť do delegovaných aktov, ak to bude potrebné, alebo sa stanovia v politike ochrany údajov.

71.

Návrh by mal obsahovať minimálne odkaz na požiadavku vytvoriť spôsob stanovenia úpravy (v delegovaných aktoch), ktorá umožní dotknutým osobám využiť ich práva. Mal by sa tiež uviesť odkaz na možnosť vytvorenia modulu ochrany údajov a možnosť riešení ochrany súkromia už v štádiu návrhu pre spoluprácu medzi orgánmi v súvislosti s prístupovými právami, ako aj „posilnenie postavenia dotknutých osôb“, ak je to vhodné.

72.

Vzhľadom na to, že je možné, aby Komisia alebo iná inštitúcia/orgán EÚ spracúvali osobné údaje v elektronickej sieti (napríklad v úlohe prevádzkovateľa siete alebo pri získavaní osobných údajov z tejto siete), mal by sa uviesť aj odkaz na nariadenie (ES) č. 45/2001.

73.

Takisto by sa malo ujasniť, že smernica 95/46/ES sa vzťahuje na obchodné registre, ako aj na iné strany, ktoré konajú v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi v členských štátoch, kým nariadenie č. 45/2001 sa vzťahuje na Komisiu a iné inštitúcie a orgány EÚ.

74.

Pokiaľ ide o prenosy osobných údajov prevádzkovateľom obchodného registra v EÚ prevádzkovateľovi obchodného registra v tretej krajine, ktorá neposkytuje primeranú úroveň ochrany osobných údajov, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v prvom rade zdôrazňuje, že je dôležité rozlíšiť tieto dve situácie:

75.

V prvom prípade článok 26 ods. 1 písm. f) smernice 95/46/ES umožňuje výnimku, keď „prenos sa robí z [verejného] registra“, na základe určitých podmienok. Napríklad, ak prevádzkovateľ obchodného registra v európskej krajine chce uskutočniť prenos konkrétneho súboru osobných údajov (napríklad v súvislosti s registráciou zahraničných obchodných zastúpení) prevádzkovateľovi obchodného registra v tretej krajine a tie isté údaje by už boli verejne dostupné, prenos by mal byť v každom prípade možný, aj keď daná tretia krajina neposkytuje primeranú úroveň ochrany.

76.

V druhom prípade európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa v návrhu ujasnilo, že prenosy údajov, ktoré nie sú verejne dostupné, sa v prípade, ak sú adresátmi subjekty alebo fyzické osoby v tretej krajine, ktorá neposkytuje primeranú ochranu, môžu uskutočniť, iba ak kontrolór uvedie primerané záruky vzhľadom na ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov a pokiaľ ide o výkon zodpovedajúcich práv. Takéto záruky môžu vyplývať najmä z platných príslušných zmluvných ustanovení podľa článku 26 ods. 2 smernice 95/46/ES (27). V prípadoch, keď takéto prenosy údajov do tretích krajín systematicky zahŕňajú údaje, na ktorých majú spoločný podiel obchodné registre v dvoch alebo viacerých krajinách EÚ, alebo ak sa na základe iných dôvodov vyžaduje opatrenie na úrovni EÚ, rokovanie o zmluvných ustanoveniach by sa tiež mohlo uskutočniť na úrovni EÚ (článok 26 ods. 4).

77.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že iné odchýlky okrem tej [článok 26 písm. d)], ktorá stanovuje, že „prenos je nevyhnutný alebo právne požadovaný z dôvodu dôležitého verejného záujmu, alebo pre zriadenie, výkon a obranu právnych nárokov,“ by sa nemali uplatňovať na opodstatnenie systematických prenosov údajov prostredníctvom elektronickej siete do tretích krajín.

78.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby návrh obsahoval osobitný odkaz na zásadu zodpovednosti a usiloval sa túto zásadu uplatňovať (28) a aby sa tak vytvoril jasný rámec pre primerané vnútorné mechanizmy a kontrolné systémy s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel ochrany údajov a poskytnúť dôkazy o ich dodržiavaní, napríklad:

79.

Pokiaľ ide o ochranu súkromia už v štádiu návrhu (29), mal by návrh osobitne odkazovať na túto zásadu a tento záväzok by sa mal realizovať aj v konkrétnych opatreniach. V návrhu by sa malo predovšetkým stanoviť, že elektronická sieť musí byť vytvorená bezpečne a riadne tak, aby bola jej štandardnou súčasťou široká škála záruk ochrany súkromia. Niekoľko možných príkladov záruk ochrany súkromia už v štádiu návrhu:

80.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov podporuje ciele návrhu. Jeho pripomienky by sa mali hodnotiť v kontexte tohto konštruktívneho prístupu.

81.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že nevyhnutné záruky ochrany údajov by sa mali jasne a osobitne stanoviť priamo v texte samotnej smernice, pretože ich považuje za podstatné prvky. Doplňujúce ustanovenia týkajúce sa vykonávania konkrétnych záruk sa potom môžu stanoviť v delegovaných aktoch.

82.

Otázky správy, úloh, kompetencií a zodpovednosti sa musia riešiť v navrhovanej smernici. Na tento účel by sa v navrhovanej smernici malo stanoviť:

83.

Akákoľvek činnosť spracovania údajov pomocou elektronickej siete by mala byť založená na záväznom právnom nástroji, napríklad na akte Únie, prijatom podľa pevného právneho základu. Malo by sa to jasne stanoviť v navrhovanej smernici.

84.

Ustanovenia o uplatniteľných právnych predpisoch by sa mali objasniť a mali by obsahovať odkaz na nariadenie (ES) č. 45/2001.

85.

Pokiaľ ide o prenosy osobných údajov do tretích krajín, v návrhu by sa malo objasniť, že v zásade a s výnimkou prípadov podľa článku 26 ods. 1 písm. f) smernice 95/46/ES, ak sú adresátom subjekty alebo fyzické osoby v tretej krajine, ktorá neposkytuje primeranú ochranu, sa prenosy môžu uskutočniť, iba ak kontrolór uvedie primerané záruky vzhľadom na ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov a pokiaľ ide o výkon zodpovedajúcich práv. Takéto záruky môžu vyplývať predovšetkým z vhodných zmluvných ustanovení podľa článku 26 smernice 95/46/ES.

86.

Komisia by ďalej mala dôkladne posúdiť, aké technické a organizačné opatrenia treba vykonať, aby sa zabezpečilo, že ochrana súkromia a údajov bude súčasťou „návrhu“ architektúry elektronickej siete („ochrana súkromia už v štádiu návrhu“) a že sa zavedú primerané kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ochrany údajov a dôkazy o tomto dodržiavaní („zodpovednosť“).

87.

Ďalšie odporúčania európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov:

26.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 220/12

26.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 220/16

26.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 220/17