20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/1

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení k politikám zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu uprednostniť obnovenie stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženie nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženie nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(5)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6)

Dánsko 9. mája 2011 predložilo aktualizáciu svojho konvergenčného programu na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na obdobie 2011 – 2015, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(7)

Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ konvergenčného programu, je realistický. Hoci vychádza z mierne priaznivejších prognóz rastu na rok 2012 a v nasledujúcom období, je viac-menej v súlade s predpoveďou útvarov Komisie z jari 2011. Cieľom rozpočtovej stratégie stanovenej v konvergenčnom programe je do roku 2013 znížiť deficit pod 3 %-nú referenčnú úroveň v súlade s odporúčaním Rady z 13. júla 2010 a dosiahnuť zrevidovaný strednodobý cieľ najskôr pre štrukturálne rozpočtové saldo nie menej ako – 0,5 % HDP do roku 2015 a potom do roku 2020 dosiahnuť rozpočtovú rovnováhu. Cesta úprav smerujúca k dosiahnutiu tohto cieľu je primeraná. Opatrenia konvergenčného programu, ktoré parlament prijal na jar 2010, sa považujú za primerané na podporenie rozpočtových cieľov a predstavovali by ročné fiškálne úsilie vo výške približne 1 % HDP v období 2011 – 2013. Dánsko dosiahne svoj zrevidovaný strednodobý cieľ v rámci horizontu konvergenčného programu. Riziká ohrozujúce rozpočtové ciele sú viac-menej vyvážené.

(8)

Rast dánskeho hospodárstva sa začal spomaľovať v roku 2007 v kontexte korekcie na trhu s nehnuteľnosťami, čo prispelo k problémom domáceho bankového sektora, a toto spomalenie ešte posilnila rastúca platobná neschopnosť a nezamestnanosť. Recesia bola ťažká, produkcia sa v období jeseň 2007 až jar 2009 znížila o 8 % a miera nezamestnanosti sa v roku 2010 zvýšila na 7,4 %. Miera zamestnanosti poklesla zo 79,8 % v roku 2008 na 76,1 % v roku 2010, pričom tento pokles sa dotkol najmä mladých ľudí. Produkcia sa začala v roku 2009 zotavovať a rast reálneho HDP dosiahol v roku 2010 hodnotu 2,1 %. Oživenie bolo poháňané neprerušeným domácim dopytom (aj v dôsledku fiškálnej expanzie), silným zotavením zásob a výrazným oživením hospodárstiev hlavných obchodných partnerov Dánska.

(9)

Automatické stabilizátory a krízové opatrenia spôsobili, že celkové saldo verejných financií sa zmenilo z prebytku vo výške 3,2 % HDP v roku 2008 na deficit vo výške 2,7 % HDP v roku 2009. Na základe oznámenia Dánska z jari 2010 a predpovede útvarov Komisie z jari 2010, že deficit rozpočtu presiahne v roku 2010 úroveň 5 % HDP, sa v júli 2010 začal vzhľadom na Dánsko postup pri nadmernom deficite. Hoci nepredvídané a dočasné neočakávané zisky spojené so zdanením dôchodkových výnosov viedli v minulom roku k stabilizácii rozpočtového deficitu na úrovni 2,7 % HDP, v predpovedi útvarov Komisie z jari 2011 sa očakáva, že deficit sa v roku 2011 znovu zvýši na približne 4 % HDP, čo zdôrazňuje potrebu nepretržitých a ambicióznych konsolidačných snáh v rokoch 2012 a 2013 podľa plánu. V tomto kontexte je dôležité prísne vykonávanie opatrení prijatých v konsolidačnej dohode z roku 2010 a kontrola výdavkov v súlade s konvergenčným programom, aby sa zaistila korekcia nadmerného deficitu do roku 2013. Ak sa posudzujú vzhľadom k predpokladanej úrovni strednodobého potenciálu rastu výroby a berúc do úvahy diskrečné opatrenia se zdá, že projekcia výdajov zaručuje vhodnú úpravu smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa. Podľa posledného posúdenia Komisie sa riziká s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií zdajú byť na nízkej úrovni.

(10)

Na dosiahnutie rozpočtových cieľov je potrebná prísna kontrola zameraná na zabránenie opakovanému prekračovaniu výdavkov na úrovniach miestnych a regionálnych samospráv. Počas uplynulých 20 rokov verejné výdavky neustále presahovali rozpočtové ciele. Vláda už prijala isté opatrenia na riešenie tohto problému a plánuje zaviesť nový systém kontroly výdavkov podliehajúci nezávislemu dohľadu Dánskej hospodárskej rady a opísaný v konvergenčnom programe.

(11)

V dôsledku demografických faktorov sa počet obyvateľov v produktívnom veku (15 – 64 rokov) v rokoch 2010 až 2025 zníži približne o 1,5 % a o takmer 5 % do roku 2040. Oživenie hospodárstva by v strednodobom horizonte mohlo viesť k zúženiu trhu práce, ako sa to stalo počas rokov rozmachu. Napriek vysokej miere účasti pracovnej sily na trhu práce existuje priestor na ďalšie zvýšenie ponuky pracovných síl. Dobrovoľný predčasný odchod do dôchodku je rozšírený medzi ľuďmi vo veku 60 až 64 rokov, čo vedie k tomu, že miera zamestnanosti v vekovom segmente 60 až 64 rokov je len 40 %. Okrem toho 10 % obyvateľov v produktívnom veku mladších ako 40 rokov poberá buď invalidné dávky alebo je zamestnaná formou dotovaných pracovných miest (flex-job).

(12)

Rast produktivity vykazuje od roku 1995 klesajúcu tendenciu, pričom jedným z možných dôvodov sú slabé výsledky v oblasti vzdelávania. Hoci Dánsko aj naďalej veľkoryso vynakladá finančné prostriedky na svoj vzdelávací systém, výsledky, ktoré sa vo vzdelávaní dosahujú, sú v niekoľkých kľúčových oblastiach len priemerné a Dánsko má štvrtú najnižšiu úroveň dosiahnutého vzdelania mladých ľudí v EÚ. V roku 2009 iba 70,1 % obyvateľov vo veku 20 až 24 rokov ukončilo aspoň vyššie stredoškolské vzdelanie (pre porovnanie: v EÚ je to v priemere 78,6 %) (3) a výsledky v štúdii PISA sú priemerné. Miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v rámci inštitúcií vzdelávania mladých ľudí a inštitúcií odborného vzdelávania sú pomerne vysoké, keď takmer 50 % študentov systému odborného vzdelávania mladých ľudí predčasne ukončuje školskú dochádzku. Okrem toho približne 20 % mladých ľudí nedosiahlo ani 10 rokov po ukončení základnej školy vzdelanie presahujúce nižšie stredoškolské vzdelanie. Zlepšením kvality vzdelávacieho systému by sa takisto pomohlo predchádzať budúcemu nerovnomernému zastúpeniu zručností na trhu práce, na ktorom sa v súčasnosti naznačuje možný prebytok nekvalifikovaných pracovných síl a nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Rast produktivity je slabý najmä v sektore stavebníctva a sektore služieb. Platí to najmä v rámci miestnych služieb, maloobchodného sektora, veľkoobchodu a osobných služieb, kde nízky stupeň hospodárskej súťaže v určitých sektoroch, napr. výrazné prekážky vstupu na trh, môžu viesť k nie práve najpriaznivejšiemu prerozdeľovaniu zdrojov. Právne predpisy upravujúce vymedzenie pásiem sú prísne a v maloobchodnom sektore obmedzujú možnosti úspor z rozsahu, ktoré by posilnili produktivitu. S cieľom reagovať na skutočnosť, že otvorené verejné obstarávanie sa vzťahuje len na približne 25 % verejného obstarávania, vláda zaviedla stratégiu zameranú na zvýšenie hospodárskej súťaže v rámci verejných služieb, a to postupným zvýšením verejného obstarávania v obciach a regiónoch, a stanovila pre obce nový cieľ, podľa ktorého by do roku 2015 malo 31,5 % všetkých obstarávaní mať formu verejného obstarávania.

(13)

Zadlženosť domácností v pomere k HDP je najvyššia v EÚ. Nárast úrovní zadlženosti, ktorý podporil rozmach v sektore bývania z rokov 2004 až 2007, vytvára možné riziká pre hospodárstvo a finančnú stabilitu. Hoci tieto riziká zmierňujú charakteristiky dômyselného dánskeho trhu s dlhopismi zaistenými hypotékami a celosvetovo silná finančná situácia väčšiny domácnosti (aktíva zďaleka presahujú pasíva), na stlmenie procyklických výkyvov cien nehnuteľností sa po korekcii cien nehnuteľností zaviedli len obmedzené opatrenia.

(14)

Dánsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus celý rad záväzkov. S cieľom zlepšiť fiškálnu udržateľnosť sa prijala dohoda zameraná na posilnenie právnych predpisov upravujúcich sankcie, pokiaľ ide o kontrolu výdavkov na miestnej úrovni a vláda zamýšľa predložiť návrh zákona o stropoch výdajov. Opatrenia v oblasti zamestnanosti sa zameriavajú na podporu zamestnanosti predĺžením produktívneho veku prostredníctvom dôchodkovej reformy. Na posilnenie konkurencieschopnosti sa prijal balík v oblasti hospodárskej súťaže, ktorý obsahuje konkrétne iniciatívy zamerané najmä na sektor stavebníctva a sektor služieb. Okrem týchto záväzkov sa zavádza systém kompenzácií s cieľom uľahčiť súkromné riešenie pomoci bankám v ťažkej situácii a podporiť finančnú stabilitu. Tieto opatrenia a záväzky spolu sa vťahujú na štyri oblasti paktu. Celkovo možno povedať, že opatrenia sú zhodné s opatreniami prijatými v následnosti na ročný prieskum rastu s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k cieľom stratégie Európa 2020, najmä v oblasti zamestnanosti. Hoci niekoľko oznámených záväzkov sa už zaviedlo, dôležité opatrenia na zlepšenie a posilnenie rozpočtovej disciplíny (na miestnej úrovni) a na podporu zamestnanosti by sa mali realizovať v blízkej budúcnosti. Tieto záväzky sa posúdili a zohľadnili v odporúčaniach.

(15)

Komisia posúdila konvergenčný program a národný program reforiem vrátane záväzkov Paktu Euro Plus. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-hospodársku politiku v Dánsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ, a to vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ tým, že sa na úrovni EÚ poskytnú podnety pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Komisia vzhľadom na tieto skutočnosti zastáva názor, že v roku 2011 a ďalších rokoch by sa malo realizovať nepretržité a ambiciózne fiškálne konsolidačné úsilie. Ďalšie opatrenia by sa takisto mali prijať s cieľom zvýšiť ponuku pracovných síl prostredníctvom obmedzenia predčasného odchodu do dôchodku a zamerania sa na konkrétne skupiny, s cieľom zlepšiť kvalitu vzdelávania, posilniť hospodársku súťaž v kľúčových sektoroch a ďalej stabilizovať trh s nehnuteľnosťami.

(16)

Vzhľadom na toto posúdenie a po zohľadnení odporúčania Rady podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zo 16. júla 2010 Rada preskúmala aktualizáciu konvergenčného programu Dánska na rok 2011 a jej stanovisko (4) sa odráža najmä v odporúčaní uvedenom nižšie v bode 1. Pri zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Dánska,

1.

Vykonať opatrenia fiškálnej konsolidácie v rokoch 2011, 2012 a 2013 a zaistiť priemerné ročné fiškálne úsilie ve výške 0,5 % HDP v období 2011 – 2013 podľa plánu a opraviť nadmerný deficit do roku 2013 v súlade s odporúčaním Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Potom zabezpečiť plánované vhodné úpravy, ktoré smerujú k dosiahnutiu strednodobého cieľa. Urýchliť znižovanie celkového deficitu verejných financií, ak sa ukáže, že hospodárske podmienky sú lepšie, ako sa v súčasnosti očakáva. Posilniť kontrolu výdavkov prijatím záväzných viacročných výdavkových stropov pre miestne, regionálne a ústredné orgány verejnej správy, ktoré sú v súlade s celkovými strednodobými cieľmi pre všeobecný rozpočet.

2.

Za účelom posilnenia zamestnanosti a udržateľnosti verejných financií prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie dlhodobej ponuky práce, a to formou zavedenia nedávno prijatej reformy systému dobrovoľného predčasného odchodu do dôchodku, zreformovania invalidného dôchodku a lepšieho zamerania systémov dotovaných pracovných miest (tzv. systém flex-job) na najzraniteľnejšie skupiny.

3.

Urýchliť vykonávanie reforiem na zlepšenie kvality vzdelávacieho systému. Znížiť miery predčasného ukončenia školskej dochádzky, najmä v sektore odborného vzdelávania, a zvýšiť počet dostupných učňovských miest.

4.

Prijať opatrenia na odstránenie prekážok hospodárskej súťaže, najmä v sektore miestnych služieb a maloobchodu, a to prostredníctvom revízie právnych predpisov o využívaní pôdy a prostredníctvom otvorenia verejného obstarávania v obciach a regiónoch.

5.

Za podpory prebiehajúcej stabilizácie trhu s nehnuteľnosťami po nedávnej korekcii cien zvážiť preventívne opatrenia na posilnenie strednodobej stability trhu s nehnuteľnosťami a finančného systému vrátane prieskumu fungovania hypotekárnych systémov a systémov dane z nehnuteľnosti.

20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/5

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení politík zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu dať prioritu obnoveniu stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženiu nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženiu nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(5)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6)

Estónsko 29. apríla 2011 predložilo svoj program stability na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2011 – 2015, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(7)

Estónsko zasiahla celosvetová finančná kríza veľmi hlboko, čím sa zintenzívnilo zvrátenie rozmachu v sektore domácich nehnuteľností a spotreby. Kumulatívna strata HDP dosiahla v rokoch 2008 – 2009 19 % a miera nezamestnanosti sa do roku 2010 zvýšila takmer štvornásobne na 16,8 %. Ekonomika sa však rýchlo vrátila do pôvodného stavu a očakáva sa, že rast reálneho HDP sa v budúcich rokoch zrýchli. K obnove došlo najmä vďaka vývozu, ale domáci dopyt sa zvyšuje najmä z dôvodu veľkých investícií. Lepšie vyhliadky na rast predstavovali pozitívny stimul pre trh práce. Miera zamestnanosti sa v poslednom čase výrazne zvýšila, hoci dlhodobá nezamestnanosť je stále vysoká. Zatiaľ čo inflácia sa v porovnaní s minulým rokom zrýchlila, očakáva sa, že sa zmierni podľa toho, ako sa budú vyvíjať celosvetové ceny komodít.

(8)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je realistický. Strednodobou rozpočtovou stratégiou programu stability je do roku 2013 dosiahnuť strednodobý cieľ definovaný ako štrukturálna rovnováha a udržať si ho do konca obdobia programu stability a usilovať sa o štrukturálny prebytok v roku 2013 a neskôr. Celková pozícia rozpočtu verejnej správy dosiahne podľa prognózy do roku 2013 prebytok, zatiaľ čo v krátkodobom horizonte sa očakáva, že celkový deficit sa o niečo zhorší z dôvodu jednorazového vplyvu investičných záväzkov v oblasti životného prostredia týkajúcich sa uhlíkových kvót. Rozpočtová úprava programu stability predpokladá ďalšie nezvyšovanie výdavkov verejnej správy na spotrebu. V programe stability sa poskytujú určité informácie týkajúce sa opatrení na dosiahnutie cieľovej pozície a predchádzajúce výsledky pri dosahovaní fiškálnych cieľov zmierňujú riziko ich nenaplnenia v budúcich rokoch. Cieľom plánovaných reforiem je najmä dosiahnutie vyššej efektívnosti vo viacerých oblastiach, ako napr. vzdelávanie a aktívne politiky trhu práce. Zdá sa teda, že riziká rozpočtových cieľov sú vo veľkej miere vyvážené. Pre budúce rozpočty však bude dôležité poskytnúť základné podrobnosti o opatreniach, aby sa ďalej zvýšila efektívnosť verejných výdavkov, a tým podporiť vykonávanie programu stability.

(9)

Dlhodobá nezamestnanosť je naďalej vysoká a miery nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch boli dosť rozdielne a nemenné. Napriek výraznému zvýšeniu od roku 2009 patrí financovanie aktívnych politík trhu práce medzi najnižšie v EÚ, z čoho vyplýva nízky podiel nezamestnaných prijímajúcich aktívnu podporu. Trh práce v Estónsku je relatívne flexibilný, čo ešte viac posilňuje rozhodnutie odložiť zväčšenie rozsahu poskytovania poistných dávok v nezamestnanosti v balíku pracovného práva do roku 2013. Napriek tejto flexibilite má Estónsko relatívne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré by mohlo mať negatívne dôsledky pre ponuku a dopyt v oblasti pracovnej sily. Tento problém je mimoriadne naliehavý vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti mladých a nízkokvalifikovaných ľudí, ktorým hrozí riziko chudoby. Reformy plánované na zníženie príspevkov sociálneho poistenia riešia správne otázky, ale musia sa uskutočniť súčasne s posilnením rozpočtovej pozície. Efektívnosť by bolo možné zvýšiť prísnejším overovaním núdze, aby sa presnejšie určili iné dávky.

(10)

Spotreba zdrojov v Estónsku patrí medzi najvyššie v EÚ. Čiastočne je to výsledkom štruktúry výroby sústredenej do energeticky náročných sektorov a priemyselných odvetví. Medzi ďalšie faktory patrí nízka energetická efektívnosť na sektorovej úrovni. V národnom programe reforiem Estónsko uvádza celoštátny cieľ, pokiaľ ide o úsporu energie, 9 % na rok 2016 v porovnaní s prognózami (16 % do roku 2020 v národnom programe reforiem). Okrem toho existuje málo informácií o tom, ako a kedy sa opatrenia zavedú, a o ich očakávaných výsledkoch. Zlepšovanie energetickej efektívnosti má teda ďalší potenciál. Je pravdepodobné, že zvyšovanie energetickej účinnosti bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie a na bezpečnosť dodávky energie, ale že takisto zníži inflačný tlak a zlepší konkurencieschopnosť v oblasti nákladov.

(11)

Bez ohľadu na celkový vysoký podiel osôb s terciárnym vzdelaním by ďalšia reforma vzdelávacieho systému na všetkých úrovniach mohla pomôcť riešiť kvalifikačný nesúlad, veľké množstvo škôl a zariadení terciárneho vzdelávania a nedostatočné zameranie v odbornom vzdelávaní, čo vedie k vysokému podielu osôb bez odbornej kvalifikácie. Vzhľadom na súčasný demografický vývoj je zlepšovanie kvality ľudského kapitálu dôležité na to, aby sa zvýšil potenciálny rast v strednodobom horizonte. Podporiť odstraňovanie nerovnováhy smerom k obchodovateľnému sektoru by mohlo najmä zabezpečenie toho, že terciárne vzdelávanie sa zameria na oblasti s kľúčovým významom pre ekonomiku (napr. inžinierstvo). Realizácia reformy vzdelávania by okrem toho prispela k zlepšeniu efektívnosti verejného sektora, keďže súčasný systém riadenia vzdelávania je príliš roztrieštený na miestnej úrovni, výsledkom čoho sú neefektívne subvencie a nekvalitné služby.

(12)

Estónsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus rôzne záväzky. Zahŕňajú opatrenia na riešenie udržateľnosti verejných financií, zamestnanosti a konkurencieschopnosti. Z fiškálneho hľadiska sa v pakte prijíma záväzok dosiahnuť do roku 2013 rovnováhu rozpočtu a v roku 2014 prebytok; zahrnúť požiadavku na rovnováhu rozpočtu verejného sektora v základnom zákone na zostavovanie štátneho rozpočtu; ako aj prvé kroky na reformovanie osobitných penzijných schém. Na podporu zamestnanosti sa plánujú niektoré daňové stimuly. V oblasti konkurencieschopnosti sa opatrenia zameriavajú na inovácie, vysokoškolské vzdelávanie a reformu verejných služieb. Záväzky v pakte zodpovedajú agende uvedenej v národnom programe reforiem. Ciele stanovené v pakte by si vyžadovali ďalšie opatrenia na posilnenie politík trhu práce, ako aj riešenie efektívnosti zdrojov a trhu s energiou. Záväzky Paktu Euro Plus sa posúdili a zohľadnili v odporúčaniach.

(13)

Komisia posúdila program stability a národný program reforiem a záväzky Paktu Euro Plus. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Estónsku, ale aj ich dodržiavanie pravidiel a usmernení EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Je toho názoru, že zatiaľ čo opatrenia na dosiahnutie cieľovej rozpočtovej pozície by sa v budúcich rozpočtoch museli špecifikovať, výsledky estónskych orgánov zmierňujú riziko nenaplnenia fiškálnych cieľov. Mali by sa podniknúť ďalšie kroky na posilnenie politík trhu práce a poskytnúť lepšie stimuly pre prácu, na zvýšenie ľudského kapitálu prostredníctvom rozsiahlej reformy vzdelávania, ako aj riešenie efektívnosti zdrojov a trhu s energiou.

(14)

Vzhľadom na toho posúdenie Rada preskúmala program stability Estónska na rok 2011 a jej stanovisko je vyjadrené najmä v odporúčaniach v bode 1) ďalej v texte. Po zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Estónska,

1.

Najneskôr do roku 2013 dosiahnuť štrukturálny prebytok a zároveň obmedziť deficit na maximálne 2,1 % HDP, prísne kontrolovať výdavky a zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov.

2.

Podniknúť kroky na podporu dopytu po pracovnej sile a znížiť riziko chudoby znížením daňového zaťaženia a zaťaženia v oblasti sociálneho zabezpečenia rozpočtovo neutrálnym spôsobom ako aj zlepšením účinnosti aktívnych politík trhu práce tým, že opatrenia sa zamerajú na mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných, najmä v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou.

3.

Zabezpečiť realizáciu plánovaných stimulov na zníženie spotreby energie a zlepšenie energetickej efektívnosti ekonomiky, zamerané na sektor budov a sektor dopravy, okrem iného zabezpečením lepšieho fungovania trhu.

4.

Pri uskutočňovaní reformy vzdelávacieho systému dať prednosť opatreniam na zlepšenie dostupnosti predškolského a zvýšiť kvalitu a dostupnosť odborného vzdelávania. Výsledky vzdelávania zameriavať viac na potreby trhu práce a poskytovať možnosti nízkokvalifikovaným pracovníkom zúčastniť sa na celoživotnom vzdelávaní.

20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/8

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení politík zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Dňa 25. marca 2011 Európska rada schválila priority pre fiškálnu konsolidáciu a štrukturálnu reformu (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a ďalej v súlade s ročným prieskumom rastu, ktorý vykonala Komisia). Zdôraznila, že prednostne sa treba zamerať na obnovenie zdravých rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, znižovanie nezamestnanosti prostredníctvom reforiem trhu práce a na nové úsilie s cieľom posilniť rast. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(5)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6)

Dňa 3. mája 2011 Francúzsko predložilo aktualizáciu svojho programu stability spracovanú na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2011 – 2014, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť vzájomné väzby boli tieto dva programy posúdené súčasne.

(7)

Francúzsko bolo hospodárskou krízou postihnuté relatívne menej než iné členské štáty, s poklesom HDP v roku 2009 o 2,7 %, čiastočne vďaka vplyvu významných hospodárskych stabilizátorov a pružnosti spotreby domácností. Aj bankový sektor sa ukázal ako odolný. V roku 2010 sa hospodárstvo zotavilo a celkový rast HDP bol na úrovni 1,5 %. Hospodárska kríza však výrazne zasiahla verejné financie Francúzska. Pod vplyvom automatických stabilizátorov a diskrečného fiškálneho podnetu dlh verejnej správy vzrástol z 3,3 % HDP v roku 2008 na 7,5 % v roku 2009. Kríza takisto zvýraznila už aj tak nedostatočné využívanie pracovnej sily a štrukturálne nedostatky francúzskeho trhu práce, ktorý sa v roku 2010 vyznačoval pomerne vysokou mierou nezamestnanosti vo výške 9,7 %. Okrem toho sa počas posledného desaťročia postupne zhoršovala tovarová obchodná bilancia, pričom sa zvýraznili problémy francúzskych spoločností z hľadiska konkurencieschopnosti nákladov a necenovej konkurencieschopnosti.

(8)

Na základe posúdenia aktualizovaného programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, o ktorý sa opierajú rozpočtové prognózy, je priaznivý, predovšetkým očakávané tempá rastu zostávajú výrazne nad úrovňou potenciálneho rastu v posledných rokoch. Potom, čo bol deficit v roku 2010 vo výške 7 % HDP oproti očakávaniam nižší, v programe stability sa plánuje jeho zníženie na 3 % HDP v roku 2013, čo je termín stanovený Radou na nápravu situácie spôsobenej nadmerným deficitom, a takisto sa plánuje, že konsolidácia bude pokračovať aj potom. Z východiskového zadlženia vo výške 82 % HDP v roku 2010 sa miera zadlženia má do roku 2012 naďalej zvyšovať (na 86 %) a potom mierne klesne. Postup úprav deficitu a zadlženia je ohrozený rizikami, medzi ktoré patrí možnosť, že makroekonomický scenár by sa ukázal ako menej priaznivý, ako aj to, opatrenia nie sú dostatočne špecifikované, aby dosiahli ciele od roku 2012, a skutočnosť, že ciele neboli v minulosti často splnené, bez ohľadu na lepší výsledok než bol očakávaný v roku 2010. Preto bez ďalších potrebných opatrení nie je možné zaistiť, že do roku 2013 sa nadmerný deficit odstráni. Je nepravdepodobné, že strednodobý cieľ vyrovnaného rozpočtu v štrukturálnom vyjadrení sa dosiahne v období programu stability. Priemerné ročné fiškálne úsilie počas rokov 2010 – 2013 prepočítané útvarmi Komisie podľa podľa spoločne dohodnutej metodiky je mierne nižšie, než sa vyžaduje v odporúčaní Rady z 2. decembra 2009 (nad 1 % HDP).

(9)

Vykonávanie fiškálnej konsolidácie je aj naďalej veľkým problémom. Na obnovenie udržateľnej fiškálnej pozície je potrebné vyhnúť sa prevýšeniu plánovaných výdavkov prostredníctvom posilneného fiškálneho úsilia založeného na plne špecifikovaných opatreniach, a to aj preto, že v cieli na rok 2013 sa pod prahom 3 % HDP neustanovuje bezpečnostná rezerva. Okrem toho, ako je uvedené v zákone o viacročnom plánovaní verejných financií schválenom v decembri 2010 by bolo vhodné použiť všetky neočakávané príjmy na zrýchlenie zníženia deficitu a zadlženia. Podľa posledných posúdení Komisie, riziká pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa javia ako stredné. Na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií Francúzsko prijalo v roku 2010 novú dôchodkovú reformu. Plánované opatrenia vrátane postupného zvýšenia minimálneho veku odchodu do dôchodku zo 60 na 62 rokov a a zákonného veku odchodu do dôchodku zo 65 na 67 rokov ako aj postupného skončenia programov predčasného odchodu do dôchodku by mali mať vplyv na nízku mieru zamestnanosti starších pracovníkov. Dôchodkový systém by sa mal okrem toho do roku 2018 dostať do rovnováhy. Keď sa neprijmú ďalšie opatrenia, je pravdepodobné, že následne sa objaví deficit. V súvislosti s najnovšou dôchodkovou reformou sa takisto vytvoril nový verejný orgán („Comité de pilotage des régimes de retraite“), ktorý je poverený prekladať každoročné hodnotenia rozpočtovej situácie dôchodkových účtov a v prípade, keď sa predpokladá jej zhoršenie, navrhovať nápravné opatrenia.

(10)

Súčasné právne predpisy na ochranu zamestnanosti sú aj naďalej príliš prísne: podmienky na prepúšťanie z hospodárskych dôvodov vyvolávajú právnu neistotu. Výsledkom tejto skutočnosti na trhu práce situácia, že pracovníci s pracovnou zmluvou na čas neurčitý (väčšina pracovnej populácie) využívajú relatívny stupeň istoty, zatiaľ čo pracovníci so zmluvami na čas určitý (väčšina z prílevu pracovných síl na trh práce) sú vystavení neistote. Z toho vyplýva, že podiel pracovných zmlúv na čas určitý je podstatne vyšší v prípade mladých pracovníkov, ale prechod na pracovné zmluvy uzatvorené na čas neurčitý nie je častý. Toto rozčlenenie platí aj v prípade prístupnosti odborného vzdelávania. Preto v prípade týchto pracovníkov je vysoká fluktuácia a obmedzená akumulácia ľudského kapitálu. Mladí pracovníci a osoby s nízkou kvalifikáciou sú teda na trhu práce vystavení neúmerným rizikám. Cieľ zákona o obnovení sociálneho dialógu a zákonu z roku 2008 o modernizácii trhu práce bol modernizovať sociálny dialóg a riešiť problém duality trhu práce. Zákon o modernizácii trhu práce predovšetkým zaviedol nový postup pre ukončenie zmlúv na dobu neurčitú vzájomnou dohodou („rupture conventionnelle“), ktorý sa v súčasnosti používa vo zvýšenej miere.

(11)

Miera nezamestnanosti vo Francúzsku bola v roku 2010 mierne nad priemerom EÚ a dlhodobá nezamestnanosť je na vzostupe (3,9 % v roku 2010 v porovnaní s 2,9 % v roku 2008). V tomto kontexte by verejné služby zamestnanosti mali zohrávať dôležitú úlohu v podpore nezamestnaných pri hľadaní pracovného miesta. Vo Francúzsku malo nové jednotné kontaktné miesto verejnej služby zamestnanosti Pôle emploi doteraz zmiešané výsledky. V rokoch 2009 až 2010 v kontexte krízy a podstatného zvýšenia počtu uchádzačov o zamestnanie sa jeho hlavný cieľ sústreďoval hlavne na zlúčenie dvoch predtým existujúcich správnych subjektov. Externé zaistenie služieb sprostredkovania práce bolo z hľadiska cieľov stanovených orgánom Pôle Emploi, spočívajúcich v umožnení návratu do pracovného procesu, doteraz len čiastočne úspešné. Zároveň zdroje Pôle emploi účelovo vyhradené na individualizovanú podporu uchádzačov o zamestnanie sú aj naďalej nedostatočné (v prepočte 71 zamestnancov na plný pracovný úväzok na 10 000 nezamestnaných, čo je značne pod úrovňou zaznamenanou v niektorých porovnateľných krajinách).

(12)

Francúzsky deficit bežného účtu sa počas uplynulého desaťročia postupne prehlboval, pričom sa doň premietol pokles obchodného salda tovarov, čiastočne v dôsledku zníženia konkurencieschopnosti z hľadiska nákladov práce potom, čo sa v období rokov 2003 – 2005 znovu zaviedla jednotná minimálna mzda (výsledkom predchádzajúcej reformy 35-hodinového pracovného týždňa bolo 5 rôznych minimálnych úrovní). V postupe indexácie sa zaviedli niektoré zlepšenia (vytvorenie poradnej komisie nezávislých odborníkov, odstránenie diskrečných zvýšení), ktoré viedli k zdržanlivosti pri zvyšovaní minimálnej mzdy. V dôsledku toho sa podiel zamestnancov vyplácaných minimálnou mzdou výrazne znížil, čím sa umožnila lepšia mzdová diferenciácia. Francúzska minimálna mzda v porovnaní s platový mediánom stále patrí medzi najvyššie v EÚ, aj keď daňovo-odvodové zaťaženie je tu oveľa nižšie než v prípade priemernej mzdy z dôvodu obmedzenia príspevkov na sociálne zabezpečenie platených zamestnávateľmi.

(13)

Francúzsko má jedno z najvyšších zaťažení práce v EÚ v prípade daní a odvodov na sociálne zabezpečenie a súčasne má aj naďalej pomerne nízke zaťaženie spotreby. Okrem toho environmentálne daňové príjmy ako podiel na HDP sú takisto výrazne pod priemerom EÚ. Vyváženie daňového systému, a to napríklad prostredníctvom presunu dôrazu od zdaňovania práce na zdanenie spotreby a environmentálnym daniam môže mať priaznivý účinok na pracovné miesta a na plnenie cieľov týkajúcich sa životného prostredia.

(14)

Daňové výnimky v oblasti sociálneho zabezpečenia (vrátane „niches fiscales“) sú vo Francúzsku veľmi rozsiahle. Okrem toho pochopenie a využívanie výhod systému vyžaduje od firiem a domácností, aby investovali do rozsiahlych odborných konzultácií. V prípade daňových výdavkov, ktoré sa používajú na vykonávanie danej hospodárskej politiky, zatiaľ neexistuje systematické posúdenie, či sa im podarilo splniť sledované ciele, hoci v roku 2011 sa plánuje preskúmanie podľa zákona o viacročnom plánovaní verejných financií na roky 2009 – 2012. V minulosti ich nahraditeľnosť verejnými výdavkami umožnila francúzskym orgánom formálne plniť existujúce výdavkové pravidlá, aj keď ďalšie zmeny už nie sú možné ako stanovuje článok 9 zákona o viacročnom plánovaní verejných financií na roky 2011 – 2014. Francúzske orgány predpokladajú zvýšenie daňových príjmov (najmä prostredníctvom zníženia daňových výdavkov) o približne 0,75 % HDP. Presné daňové výdavky, ktoré sa majú počínajú rokom 2012 zrušiť, zatiaľ boli určené iba čiastočne.

(15)

Hospodársku súťaž najmä v odvetví maloobchodu stále brzdia administratívne obmedzenia, ktoré sú prekážkou pri otváraní veľkoplošných maloobchodov, a zákaz ďalšieho predaja pod úroveň nákladov. V odvetví služieb stále existujú prekážky, ktoré stoja v ceste hospodárskej súťaži v prípade viacerých regulovaných povolaní, ktoré by sa mohli riešiť buď preskúmaním podmienky vstupu na trh, alebo postupným zrušením určitých kvót (numerus clausus) a výlučných práv, ktorých sú tieto profesie nositeľmi.

(16)

Francúzsko prijalo niekoľko záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Vo fiškálnej oblasti sa Francúzsko zaviazalo rýchlo vykonať dôchodkovú reformu z roku 2010. S cieľom posilniť fiškálnu udržateľnosť Francúzsko bude takisto zmení svoju ústavu a zavedie záväzné viacročné rozpočtové plánovanie. Na zvýšenie účasti na trhu práce sa uvažuje o rôznych opatreniach na posilnenie aktívnych politík na trhu práce (napr. učňovská príprava na uľahčenie prechodu mladých pracovníkov zo školy do pracovného procesu, zvýšiť do roku 2012 počet zariadení pre starostlivosť o deti s cieľom zlepšiť vyhliadky na zamestnanosť žien, posilnenie verejných služieb zamestnanosti pre uchádzačov o zamestnanie). Opatrenia týkajúce sa väčšej konkurencieschopnosti sa sústreďujú na zlepšenie systému vysokoškolského vzdelávania, podporu výskumu a vývoja a inovácií („investissements d’avenir“) a na znižovanie administratívnej záťaže prostredníctvom uskutočňovania komplexného programu na zjednodušenie administratívy. Tieto záväzky sa týkajú troch zo štyroch oblastí paktu a nechávajú bokom finančný sektor. Hoci tieto záväzky sú prijaté v tých oblastiach, v ktorých má Francúzsko najviac ťažkostí, mnoho z nich (najmä tieto, ktoré sa týkajú fiškálnej správy alebo podpory vysokoškolského vzdelávania či výskumu a vývoja) sú potvrdením existujúcich verejných politík/reforiem. Nezdá sa, že program reformy je celkom konzistentný s rozsahom makroekonomických problémov, ktorým treba čeliť na trhu práce alebo v podnikateľskom prostredí. Okrem toho plánovaná reforma ústavy je vystavená politickej neistote. Záväzky vyplývajúce z Paktu Euro Plus sa posúdili a zohľadnili v odporúčaniach.

(17)

Komisia posúdila program stability a národný program reforiem vrátane záväzkov Francúzska v rámci Paktu Euro Plus. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Francúzsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí EÚ tak, že sa v rámci prijímania budúcich vnútroštátnych rozhodnutí poskytnú vstupy na úrovni EÚ. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že stratégia fiškálnej konsolidácie sa musí ďalej na rok 2012 spresniť a na obdobie po ňom, aby sa zaistilo, že nadmerný deficit sa odstráni do roku 2013 a zadlženosť, ako je upresnené v článku 11 zákona o viacročnom plánovaní verejných financií na roky 2011 – 2014 sa začne znižovať. Akékoľvek neočakávané príjmy by sa mali použiť na zrýchlenie zníženia deficitu a dlhu. Prechod od zdanenia práce k environmentálnej a spotrebnej dani a racionalizácia daňových výdavkov by priaznivo ovplyvnili plnenie fiškálnych a environmentálnych cieľov a celkovo by zlepšili podnikateľské prostredie. Ďalšie kroky v rokoch 2011 – 2012 by sa mali sústrediť na prispôsobenie predpisov týkajúcich sa ochrany zamestnanosti, aby sa znížila dualita trhu práce, ako aj na posilnenie verejných služieb zamestnanosti tak, aby uchádzačom o zamestnanie poskytovali komplexnú podporu. Malo by sa pokračovať v existujúcej politike zdržanlivosti vo vzťahu k minimálnej mzde. Mala by sa podporovať hospodárska súťaž v regulovaných povolaniach a maloobchode.

(18)

Vzhľadom na toto posúdenie a takisto s prihliadnutím na odporúčania Rady podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z 2. decembra 2009 Rada preskúmala aktualizáciu programu stabilizácie Francúzska na rok 2011 a jej stanovisko (3) sa zohľadňuje najmä v odporúčaní v ďalej uvedenom bode 1. S prihliadnutím na závery Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala francúzsky národný program reforiem,

1.

Zaistiť odporúčané priemerné ročné fiškálne úsilie vo výške nad 1 % HDP v období rokov 2010 – 2013 a do roku 2013 vykonať korekciu nadmerného deficitu v súlade s odporúčaniami Rady o postupe pri nadmernom deficite a tým znížiť vysokú mieru verejného dlhu a zabezpečiť adekvátny pokrok k strednodobému cieľu v nasledujúcich rokoch; špecifikovať nevyhnutné zodpovedajúce opatrenia na rok 2012 a ďalšie roky, v prípade potreby prijať dodatočné opatrenia a využiť všetky neočakávané príjmy na zrýchlenie zníženia deficitu a dlhu; pokračovať v revízii udržateľnosti dôchodkového systému a v prípade potreby prijať dodatočné opatrenia.

2.

Vyvinúť obnovené úsilie v súlade s vnútroštátnymi postupmi konzultácie so sociálnymi partnermi s cieľom riešiť problém segmentácie trhu práce prostredníctvom revízie vybratých aspektov právnych predpisov na ochranu zamestnanosti a súčasne posilniť ľudský kapitál a možnosti postupu v zamestnaní; zaistiť podporný vplyv úprav v minimálnej mzde na vytváranie pracovných miest.

3.

Podporiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu s cieľom pomôcť udržať starších pracovníkov v zamestnaní a zlepšiť opatrenia na podporu návratu do zamestnania. Zintenzívniť aktívnu politiku trhu práce a zaviesť opatrenia na zlepšenie organizácie, rozhodovania a postupov vo verejnej službe zamestnanosti, aby sa posilnili služby osobám vystaveným riziku dlhodobej nezamestnanosti a individualizovaná podpora, ktorá sa im poskytuje.

4.

Zvýšiť efektívnosť daňového systému, a to aj napríklad pomocou presunu dôrazu od zdanenia práce k environmentálnym a spotrebným daniam, a vykonať plánované zníženie počtu daňových výnimiek a výnimiek v sociálnom zabezpečení a nákladov na tieto výnimky (vrátane „niches fiscales“).

5.

Podniknúť ďalšie kroky na odstránenie neopodstatnených obmedzení týkajúcich sa regulovaných živností a povolaní, predovšetkým v službách a odvetví maloobchodu.

20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/12

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení k politikám zamestnanosti členských štátov (1), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)

Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu uprednostniť obnovenie stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženie nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženie nového úsilia na posilnenie rastu.

(5)

Grécko 3. mája 2010 predložilo komplexný program úprav podporovaný finančnou pomocou vo výške 110 mld. EUR, ktorú poskytli členské štáty eurozóny a MMF. V sprievodnom memorande o porozumení a jeho následných doplnkoch sa stanovujú podmienky hospodárskej politiky, na základe ktorých sa finančná pomoc vypláca.

(6)

Kľúčové prvky politickej podmienenosti sa nachádzajú v rozhodnutí Rady 2010/320/EÚ z 10. mája 2010 (2) a jeho následných zmenách a doplneniach (3), ktoré sú adresované Grécku s cieľom posilniť a prehĺbiť fiškálny dohľad a oznámiť Grécku, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu, ktoré sa považujú za potrebné na napravenie situácie nadmerného deficitu podľa ustanovení článku 136 a článku 126 ods. 9 zmluvy.

(7)

Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem. Od Grécka sa očakáva, že predloží aktualizovaný program stability a konkrétne záväzky a opatrenia v rámci Paktu Euro Plus na rok 2011, ktoré budú vychádzať z aktualizovaného programu hospodárskych úprav.

(8)

Výsledky Grécka v oblasti rastu vychádzali v poslednom desaťročí z neudržateľných hnacích síl: rozmach spotreby a rezidenčných investícií bol sprevádzaný výraznými zvýšeniami reálnej mzdy a rýchlym rastom úverov; tento rozmach bol podporovaný nízkymi reálnymi úrokovými sadzbami spojenými s prijatím eura a liberalizáciou finančného trhu. Svetová kríza (2008 – 2009) odhalila slabé miesta vrátane neudržateľných fiškálnych politík, ktoré čiastočne skryli nespoľahlivé štatistiky a dočasne vysoké príjmy, strnulých trhov práce a výrobkov a straty konkurencieschopnosti a zvyšujúceho sa vonkajšieho dlhu. Hospodárska kríza spojená so stratou dôvery sa dotkla najmä bankového sektora, hoci nie od začiatku. Neskoré odhalenie rozsahu úpadku fiškálnej pozície Grécka bolo spôsobené závažnými nedostatkami v jeho účtovných a štatistických systémoch. Nápravné opatrenia sa preto začali vykonávať s oneskorením. S rastúcimi obavami o finančnú udržateľnosť Grécka a zvyšovaním celosvetovej nechuti riskovať zaznamenali nálady na trhu vo vzťahu k Grécku začiatkom roka 2010 výrazné zhoršenie. Grécko v apríli 2010 požiadalo o medzinárodnú finančnú pomoc, keďže stálo pred rozsiahlymi potrebami financovania a nebolo schopné prístupu na medzinárodné kapitálové trhy.

(9)

Grécko sa zaviazalo uskutočniť program hospodárskych a finančných úprav s cieľom korigovať fiškálne a vonkajšie nerovnováhy a obnoviť dôveru v krátkodobom horizonte. V strednodobom horizonte by malo položiť základy pre model rastu, ktorý sa viac spolieha na investovanie a vývoz podporujúce rast a zamestnanosť. V programe úprav sú naplánované komplexné opatrenia v troch oblastiach: (i) stratégia fiškálnej konsolidácie sústredená na začiatok obdobia a podporovaná štrukturálnymi fiškálnymi opatreniami a lepšou finančnou kontrolou, (ii) štrukturálne reformy na trhu práce a trhu výrobkov s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a rast, a (iii) úsilie zamerané na ochranu stability bankového systému.

(10)

Komisia posúdila návrh národného programu reforiem. Zohľadnila nielen jeho význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-hospodársku politiku v Grécku, ale aj jeho súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ, a to vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ tým, že sa na úrovni EÚ poskytnú podnety pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje nutnosť vykonať plánované opatrenia na dosiahnutie súladu s rozhodnutím 2010/320/EÚ,

20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/14

20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/16

1.

Hoci konečnú zodpovednosť za rozhodnutia o uzavretí menových dohôd s tretími krajinami má Rada EÚ, ECB neodporúča, aby zámorské krajiny a územia (ZKÚ) pridružené k členským štátom eurozóny prijali euro za svoju úradnú menu. V prípade Svätého Bartolomeja nemá ECB žiadne námietky voči navrhovanému rozhodnutiu, keďže Svätý Bartolomej, ktorý je súčasťou Francúzska, používa euro od roku 1999. S cieľom zohľadniť zámer Francúzska zachovať na ostrove Svätého Bartolomeja euro po 1. januári 2012, keď tento samosprávny celok prestane byť súčasťou územia EÚ (2), je podľa práva EÚ potrebné nájsť riešenie ako reakciu na zmenené okolnosti. V tejto súvislosti je uzavretie menovej dohody s Francúzskou republikou, konajúcou v prospech Svätého Bartolomeja uspokojivým riešením, pretože by to Francúzsku umožnilo pokračovať v uplatňovaní potrebných ustanovení práva EÚ na území Svätého Bartolomeja, ktoré sú potrebné na používanie jednotnej meny v týchto oblastiach: právne predpisy týkajúce sa meny, bankovníctva a financií, opatrenia potrebné na používanie eura, predchádzanie praniu špinavých peňazí, predchádzanie podvodom a falšovaniu hotovostných a bezhotovostných platobných prostriedkov, pravidlá týkajúce sa medailí a žetónov, ako aj požiadaviek na štatistické vykazovanie.

2.

Z hľadiska rozsahu poverenia na rokovania ustanoveného v návrhu rozhodnutia ECB vychádza z toho, že na rozdiel od dohôd uzavretých s tretími krajinami, akými sú Monacké kniežatstvo, Andorrské kniežatstvo, Sanmarínska republika a Mestský štát Vatikán, táto menová dohoda nepovoľuje ostrovu Svätý Bartolomej vydávať svoje vlastné euromince. Hoci ECB víta tento prístup, malo by sa to z dôvodov právnej istoty a transparentnosti výslovne uviesť aspoň v odôvodnení návrhu rozhodnutia.

3.

ECB zdôrazňuje, že akékoľvek prevody vrátane osobitnej finančnej pomoci pre banky a iné finančné inštitúcie, ktoré sú potrebné na udržanie alebo obnovenie finančnej stability na ostrove Svätého Bartolomeja, znáša štátna pokladnica Francúzskej republiky.

4.

ECB vychádza z toho, že všetky úlohy, ktoré patria do právomoci Eurosystému, vrátane operácií menovej politiky a zberu štatistických údajov, bude vykonávať Banque de France prostredníctvom Institut d’Émission des Départements D’Outre-mer (IEDOM).

5.

ECB má takisto za to, že cieľom menovej dohody nie je, aby finančné inštitúcie nachádzajúce sa na ostrove Svätého Bartolomeja, mali priamy prístup k platobným systémom a systémom vyrovnania v rámci eurozóny a akékoľvek spojenie medzi nimi a týmito systémami sa bude naďalej uskutočňovať prostredníctvom príslušných francúzskych orgánov.

6.

ECB je pevne presvedčená, že jej úloha pri rokovaní o menových dohodách so ZKÚ by mala byť presne taká istá ako je jej úloha pri rokovaní o menových dohodách s tretími krajinami. V tejto súvislosti by v texte navrhovaného rozhodnutia malo byť jasne a jednoznačne uvedené, že súhlas ECB sa vyžaduje v otázkach, ktoré patria do oblasti jej pôsobnosti.

7.

ECB poznamenáva, že návrh rozhodnutia neupravuje viaceré dôležité otázky, ktoré by mali byť upravené takto:

V prípadoch, kde ECB odporúča zmenu a doplnenie navrhovaného rozhodnutia, sú v prílohe uvedené konkrétne pozmeňujúce návrhy spolu s vysvetlením.

20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/21

20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/23

20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/24

20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/27

1.

Komisii bolo 13. júla 2011 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Bain Capital Investors, LLC („Bain Capital Investors“, USA) a podnik OCM IMC Holdings, L.P. kontrolovaný predovšetkým skupinou Oaktree Capital Group, LLC („Oaktree“, USA) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách spoločnú kontrolu nad podnikom International Market Centers, LP („IMC“, USA).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6287 – Bain Capital/Oaktree/International Market Centers JV na túto adresu:

20.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 213/28

1.

Komisii bolo 12. júla 2011 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Thermo Fisher Scientific, Inc. („Thermo Fisher“, USA) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách prostredníctvom kúpy akcií kontrolu nad podnikom CB Diagnostics Holding AB, holdingovou spoločnosťou a jediným vlastníkom podniku Phadia Holding AB („Phadia“, Švédsko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6293 – Thermo Fisher/Phadia na túto adresu: