15.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 209/1

ODPORÚČANIE RADY

z 12. júla 2011,

ktoré sa týka národného programu reforiem Belgicka na rok 2011 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Belgicka na roky 2011 – 2014

2011/C 209/01

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 3,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa Usmernení politík zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)	Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

Európska rada 25. marca 2011 schválila priority fiškálnej konsolidácie a štrukturálnej reformy (v súlade so závermi Rady z 15. februára a 7. marca 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu). Zdôraznila potrebu dať prioritu obnoveniu stabilných rozpočtov a fiškálnej udržateľnosti, zníženiu nezamestnanosti prostredníctvom reforiem pracovného trhu a vynaloženiu nového úsilia na posilnenie rastu. Európska rada požiadala členské štáty, aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(5)	Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6)	Belgicko 15. apríla 2011 predložilo aktualizáciu svojho programu stability na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2011 – 2014, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(7)

Za desaťročie pred rokom 2008 HDP Belgicka výrazným spôsobom rástol v priemere o 2,3 % ročne. Krajina naplno pocítila vplyv celosvetovej hospodárskej krízy v roku 2009 a jej HDP sa znížil o 2,8 %. Vplyv recesie na zamestnanosť bol relatívne obmedzený. Dočasné zníženie počtu odpracovaných hodín a pokles produktivity práce na hodinu splnili tlmiacu funkciu. Po znížení o 0,4 % v roku 2009 zamestnanosť v roku 2010 opäť narástla. Nezamestnanosť však vzrástla zo 7 % pred recesiou na 8,3 % v roku 2010. Vďaka konjunktúre celosvetového obchodu bolo oživenie v roku 2010 silnejšie, ako sa očakávalo, pričom HDP narástol o 2,2 %. V dôsledku fungovania automatických stabilizátorov a diskrečných opatrení prijatých v reakcii na krízu deficit verejných financií vzrástol z 1,3 % v roku 2008 na 5,9 % HDP v roku 2009.

(8)

Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 zastáva Rada názor, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz v programe stability, je realistický. Hoci tento scenár vychádza z trochu menej optimistických predpokladov rastu na rok 2011, je vo všeobecnosti v súlade s predpoveďou útvarov Komisie z jari 2011. Po 4,1 % deficite z roku 2010, ktorý bol lepší, ako sa očakávalo, je cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v programe stability ďalej znížiť deficit v roku 2011 na 3,6 % a pod referenčnú hodnotu 3 % do roku 2012, ktorý Rada stanovila ako lehotu na nápravu nadmerného deficitu. Zníženie deficitu plánované na rok 2011 sa zdá realizovateľné vzhľadom na dosť opatrné ekonomické prognózy. Fiškálne úsilie je pravdepodobne nižšie ako priemerné ročné úsilie vo výške 0,75 % HDP, ktoré odporučila Rada najmä na roky 2011 a 2012, a dosiahlo by len 0,4 %, resp. 0,3 % HDP v štrukturálnom vyjadrení. Navyše sa na cieľové deficity na rok 2012 a ďalšie roky nevzťahujú žiadne osobitné nápravné opatrenia. Nakoniec, v období programu stability 2011 – 2014 sa neočakáva dosiahnutie strednodobého cieľa, ktorým je štrukturálny prebytok vo výške 0,5 % HDP.

(9)

Vzhľadom na to, že sa v roku 2010 zaznamenal lepší výsledok, ako sa očakávalo, bolo by pre rok 2011 vhodné ambicióznejšie zníženie deficitu, ako aj rýchlejší pokrok smerom k prahovej hodnote 3 % HDP než podľa prognózy. Okrem toho nebude možné odstrániť nadmerný deficit do roku 2012 a napredovať pri plnení strednodobého cieľa bez toho, aby sa zaviedli ďalšie konsolidačné opatrenia. Keďže je daňové zaťaženie v Belgicku už beztak veľmi vysoké, a to predovšetkým pokiaľ ide o zdaňovanie pracovných príjmov, mali by byť tieto konsolidačné opatrenia založené hlavne na výdavkoch.

(10)

Hospodárska a finančná kríza zvrátila predchádzajúci dlhodobý trend znižovania štátneho dlhu. Pomer dlhu, ktorý mal od roku 1993 klesajúcu tendenciu (keď dosiahol 134 % HDP a následne nepretržite klesal až na 84 % HDP v roku 2007), sa od roku 2008 zase zvýšil a koncom roka 2010 dosiahol 96,8 %. Vysoká úroveň verejného dlhu naďalej predstavuje hlavnú výzvu, a to najmä preto, že dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je vyšší ako priemer v EÚ, predovšetkým z dôvodu relatívne veľkého nárastu výdavkov na dôchodky, ktorými sa ešte viac zaťažia verejné financie. V programe stability belgické orgány podčiarkli tri hlavné body stratégie, aby sa obmedzil predpovedaný podstatný nárast výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva (zníženie úrovne verejného dlhu, zvýšenie zamestnanosti a úrovne zúčastňovania sa a poskytovanie silného a na základe solidarity založeného systému sociálneho zabezpečenia). Zabezpečením dostatočných primárnych prebytkov v strednodobom horizonte spolu s ďalšími reformami belgického systému sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkového systému by sa mala zlepšiť dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Podľa posledného posúdenia Komisie riziká týkajúce sa dlhodobej udržateľnosti verejných financií sa zdajú byť vysoké.

(11)

Pre Belgicko je dôležitou výzvou zaistiť stabilný a dobre fungujúci finančný sektor, ktorý by bol schopný napĺňať potreby finančného sprostredkovania reálnej ekonomiky. Belgický finančný sektor za posledné dva roky tvrdo postihla finančná kríza, ktorá mala za následok zredukované súvahy, výdatnú štátnu pomoc a zmenu bankového dozoru. Finančná situácia bankového sektora je naďalej oslabená. Bankový sektor v Belgicku je navyše vysoko koncentrovaný a relatívne rozsiahly v porovnaní s veľkosťou ekonomiky.

(12)

Zákonom o „podporovaní zamestnanosti a preventívnej ochrane konkurencieschopnosti“ z roku 1996 sa ustanovuje, že vývoj miezd v Belgicku by mal byť v súlade s vývojom miezd v troch susedných krajinách (Francúzsko, Nemecko, Holandsko), čím by sa mala udržať kontrola nad pracovnými nákladmi. Tento zákon však nedokázal zabrániť situácii, keď sa v období 2005 – 2010 mzdy zvýšili v Belgicku rýchlejšie ako v troch susedných krajinách, zatiaľ čo rast produktivity bol pomalší. V dôsledku toho jednotkové náklady práce rástli v Belgicku rýchlejšie v porovnaní s jeho susednými krajinami a s priemerom v eurozóne. Je to obzvlášť problematické z toho dôvodu, že Belgicko sa špecializuje na tovar s relatívne nízkym technologickým obsahom a čelí neľútostnej konkurencii krajín, ktoré majú nižšie náklady. Hoci stanoveniu mantinelov pri rokovaní o mzdách pomáhajú pravidlá týkajúce sa miezd, mohlo by sa to zlepšiť, ak by sa zohľadnili rozdiely týkajúce sa rastu produktivity a ak by sa ustanovil efektívnejší systém zavádzania opráv ex post v prípade nesplnenia cieľov.

(13)

Trh práce charakterizuje vo viacerých oblastiach nepružnosť, ktorá značnou mierou odrádza od zapojenia sa do práce, konkrétne: neobmedzené trvanie podpory v nezamestnanosti, vysoké efektívne hraničné daňové sadzby a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie (najmä u nízko platených pracovníkov), a kombinácia stiahnutia dávok sociálnej pomoci a vysokého zdanenia pri zapojení sa do práce. Okrem toho existuje viacero spôsobov, ktoré motivujú starších pracovníkov k odchodu z trhu práce pred dosiahnutím zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku 65 rokov. Ďalšou reformou aktívnej politiky trhu práce a rozšírením tejto politiky na osoby nad 50 rokov by sa prispelo k zvýšeniu celkovej miery zamestnanosti a k zlepšeniu podnetov na hľadanie pracovného miesta. Navyše ďalšie zníženie úrovne a trvania nezamestnaneckých dávok postupom času by mladých pracovníkov viac stimulovalo k vstupu na trh práce. Sprísnením kritérií na predčasný dôchodok by sa povzbudili starší pracovníci, aby zostali aktívnou pracovnou silou, a starší pracovníci, ktorí boli mimo práce dlhší čas, aby sa vrátili na trh práce. Napokon, miera zamestnanosti štátnych príslušníkov z krajín mimo EÚ je (40,9 %), čo je oveľa nižšie ako priemer v EÚ.

(14)

Celkové daňové zaťaženie práce v Belgicku je jedným z najvyšších v EÚ; jeho znížením by sa preto mohlo prispieť k zatraktívneniu práce. Vzhľadom na značné konsolidačné úsilie v budúcnosti však treba tieto potreby kompenzovať ekvivalentnými zvýšeniami menej deformujúcich daní, napríklad spotrebných, alebo prostredníctvom prechodu na dane priaznivé pre životné prostredie. Belgicko má oveľa nižšie implicitné daňové sadzby na energiu ako susedné krajiny. V kombinácii s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením pracovnej sily má Belgicko najnižší pomer environmentálnych daní v porovnaní so zdanením práce v celej EÚ. Prispieva to k situácii, kde vysokú nezamestnanosť sprevádza relatívne vysoká spotreba energie, čo sťažuje plnenie cieľov týkajúcich sa zamestnanosti a energetickej efektívnosti.

(15)

Ceny mnohých druhov tovaru a služieb sú vo všeobecnosti vyššie ako v iných členských štátoch, čo je odzrkadlením slabého konkurenčného tlaku, predovšetkým v maloobchodnom sektore a sieťových odvetviach, ako aj slabého rámca dozoru. V maloobchodnom sektore sú prekážky pre vstup a prevádzkové obmedzenia vysoké. Právnymi predpismi obmedzujúcimi konkurenciu sa hlavne stále obmedzujú otváracie hodiny, chránia sa etablované subjekty už pôsobiace na trhu pred novými subjektmi a znemožňuje sa šírenie nových obchodných modelov a technológií. Spoločným problémom hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach v Belgicku je silné postavenie etablovaných subjektov a vysoké vstupné prekážky v porovnaní s ostatnými členskými štátmi, čo znamená, že bývalí monopolisti v týchto sektoroch môžu na základe vyšších účtovaných cien stále žať vyššie zisky, ako by to bolo možné na súťažne orientovanom trhu.

(16)

Belgické orgány prijali niekoľko záväzkov v súvislosti s Paktom Euro Plus. Záväzky sa týkajú štyroch oblastí paktu. Sú zamerané na opatrenia na zníženie deficitu, udržanie cien energie pod kontrolou a podporovanie hospodárskej súťaže, kontrolu zvyšovania reálnych miezd, zavedenie rámca dozoru na monitorovanie finančného sektora a zavedenie opatrení na zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku. Neexistujú však informácie o opatreniach, ktoré treba prijať na dosiahnutie požadovaného cieľa z fiškálneho hľadiska, ani informácie o tom, ako by sa dal kontrolovať rast reálnych miezd alebo ceny energie. Pokiaľ ide o schémy predčasného odchodu do dôchodku, nie je jasné, či a kedy sa uskutoční revízia „generačného paktu“ a aký bude mať táto revízia vplyv z hľadiska konkrétnych opatrení. Tieto záväzky boli posúdené a zohľadnené v odporúčaniach.

(17)

Komisia posúdila program stability a národný program reforiem vrátane Paktu Euro Plus. Zohľadnila ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Belgicku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Vzhľadom na to Komisia usudzuje, že by malo byť v roku 2011 možné ambicióznejšie zníženie deficitu a že by sa pre rok 2012 a ďalšie roky mali spresniť ďalšie konsolidačné opatrenia. S cieľom zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií sú potrebné ďalšie reformy dôchodkového systému. Mali by sa prijať ďalšie kroky na posilnenie konkurencieschopnosti, na pomáhanie ľuďom zamestnať sa a na prevedenie daňového zaťaženia z pracovnej sily na spotrebu a energiu, ako aj na otvorenie väčšieho množstva možností na investície a rast v sektore služieb a sieťových odvetviach.

(18)	Vzhľadom na toto posúdenie a po zohľadnení odporúčania Rady z 2. decembra 2009 podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada preskúmala aktualizáciu programu stability Belgicka na rok 2011 a jej stanovisko (3) sa odráža najmä v jej nižšie uvedených odporúčaniach 1. a 2.,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Belgicko prijalo v období rokov 2011 – 2012 opatrenia s cieľom:

Využiť prebiehajúce ozdravenie hospodárstva a urýchliť nápravu nadmerného deficitu. Prijať do roku 2012 na tento účel potrebné osobitné opatrenia, predovšetkým na strane výdavkov, s cieľom zaistiť priemerné ročné fiškálne úsilie v súlade s odporúčaniami podľa postupu pri nadmernom deficite, čím sa začne znižovať vysoký podiel verejného dlhu. Deficit verejných financií by sa tak mal výrazne znížiť pod referenčnú hodnotu 3 % HDP najneskôr do roku 2012. Zaistiť napredovanie pri plnení strednodobého cieľa najmenej o 0,5 % HDP ročne.

Podniknúť kroky na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. V súlade s rámcom troch hlavných bodov stratégie EÚ by pozornosť mala venovať obmedzeniu výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva, najmä tak, že sa bude predchádzať predčasnému odchodu z trhu práce s cieľom výrazne zvýšiť skutočný vek odchodu do dôchodku. Mohli by sa zvážiť opatrenia akými sú prepojenie zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku s priemernou dĺžkou života.

3.	Zaoberať sa štrukturálnymi nedostatkami vo finančnom sektore, najmä dokončením reštrukturalizácie bánk, ktoré potrebujú primerane financovaný a životaschopný obchodný model.

4.	Po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi podniknúť kroky na reformu systému vyjednávania miezd a indexácie miezd s cieľom zaistiť, aby rast miezd lepšie odzrkadľoval vývoj produktivity práce a konkurencieschopnosti.

Zlepšiť účasť na trhu práce tak, že sa rozpočtovo neutrálnym spôsobom zníži vysoké daňové zaťaženie a odvody na sociálne zabezpečenie pre osoby s nízkymi mzdami a že sa zavedie systém, v ktorom sa úroveň nezamestnaneckých dávok v závislosti od trvania nezamestnanosti postupne znižuje. Podniknúť kroky na prevedenie daňového zaťaženia z práce na spotrebu a zaistiť, aby bol daňový systém priaznivejší pre životné prostredie. Zlepšiť účinnosť aktívnych politík práce zameraním sa na starších pracovníkov a zraniteľné skupiny.

Zaviesť opatrenia na povzbudenie konkurencieschopnosti v maloobchodnom sektore tým, že sa zmenšia prekážky pri vstupe a znížia sa prevádzkové obmedzenia, a zaviesť opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti na trhoch s elektrinou a plynom prostredníctvom ďalšieho zlepšenia efektívnosti sektorového regulačného orgánu a orgánov pre hospodársku súťaž.

V Bruseli 12. júla 2011

Za Radu

predseda

J. VINCENT-ROSTOWSKI

(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(2) Rozhodnutím Rady 2011/308/EÚ z 19. mája 2011 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 138, 26.5.2011, s. 56) sa stanovuje, že sú naďalej platné aj v roku 2011.

(3) Ustanovené v článku 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97.

15.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 209/5

ODPORÚČANIE RADY

z 12. júla 2011,

ktoré sa týka národného programu reforiem Bulharska na rok 2011 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému konvergenčnému programu Bulharska na roky 2011 – 2014

2011/C 209/02

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

(2)

(3)	Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

(5)	Európska rada 25. marca 2011 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zaradené do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(6)	Bulharsko 15. apríla 2011 predložilo aktualizáciu svojho konvergenčného programu na rok 2011, ktorý sa vzťahuje na roky 2011 – 2014, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(7)

Hospodárska kríza prerušila obdobie silného rastu poháňaného podstatným prílevom priamych zahraničných investícií a rastom úverov. Rast HDP sa v druhom štvrťroku 2010 po kumulatívnom poklese o 7,1 % vrátil zo svojho maxima na minimum, čoho výsledkom je vo všeobecnosti vyrovnaný reálny HDP v roku 2010 ako celok. Silný rast vývozu, obnovenie stavu zásob boli najdôležitejšími hnacími silami rastu. Saldo verejných sa zmenilo z prebytku pred krízou na deficit vo výške 4,7 % HDP v roku 2009 a 3,3 % HDP v roku 2010. Zatiaľ čo produkcia a zamestnanosť sa v odvetviach zameraných na vývoz zvýšila, utlmená aktivita v oblasti stavebníctva, nehnuteľností a maloobchodu v predchádzajúcom roku obmedzila celkové ozdravenie. Zamestnanosť niesla hlavné bremeno korekcie produkcie so stratou cca 358 000 pracovných miest od maxima v roku 2008. V dôsledku toho sa v roku 2010 zvýšila nezamestnanosť až o niekoľko percentuálnych bodov na 10,2 % a v strednodobom horizonte sa neočakáva, že by sa zamestnanosť vrátila na svoju predkrízovú úroveň.

(8)

Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 zastáva Rada názor, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ fiškálnych prognóz, je založený na priaznivejších odhadoch rastu ako prognózy útvarov Komisie. V aktualizovanom konvergenčnom programe na rok 2011 sa v súlade s odporúčaním Rady z 13. júla 2010 predpokladá korekcia nadmerného deficitu verejných financií, pričom ďalšie zníženie bude nasledovať. Po významnej rozpočtovej úprave vo výške viac ako 2 percentuálne body v štrukturálnom vyjadrení v roku 2010, sústredenej na začiatok obdobia, je fiškálne úsilie v roku 2011 výrazne pod úrovňou odporúčanej úpravy o minimálne 0,75 % HDP, ale v priemere pre celé obdobie postupu pri nadmernom deficite fiškálne úsilie zostáva nad 1 % HDP. Na obdobie 2012 – 2014 aktualizácia neposkytuje dostatočne podrobné informácie o plánovaných rozpočtových opatreniach na dosiahnutie fiškálnych cieľov v týchto rokoch. Revidovanie strednodobého cieľa štrukturálneho deficitu vo výške 0,6 % HDP smerom nadol, ktoré je naplánované na rok 2014, je stále ambicióznejšie ako jeho minimálna požadovaná úroveň. Odzrkadľujú sa v ňom ciele Paktu o stabilite a raste a predpokladá sa, že sa dosiahnu do konca obdobia konvergenčného programu (2014). Predpokladané priemerné ročné štrukturálne fiškálne úsilie v období 2012 – 2014 je však po plánovanej korekcii nadmerného deficitu v roku 2011 značne pod odporúčanou minimálnou úrovňou ročného štrukturálneho zlepšenia 0,5 % HDP. Vzhľadom na postupné zlepšovanie hospodárskeho výhľadu by cieľom konvergenčného programu mala byť snaha o rýchlejší pokrok smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa. Pri posúdení na základe obozretného odhadu strednodobého rastu potenciálnej produkcie sa zdá, že plánovaný rast výdavkov na obdobie rokov 2012 – 2013 je optimistický, čo predstavuje hrozbu pre štrukturálnu fiškálnu pozíciu v strednodobom horizonte.

(9)

Ako sa predpokladá, korekciou nadmerného deficitu do konca roku 2011 sa opäť získa dôvera vo vládne politiky a posilní sa ich dôveryhodnosť. V strednodobom horizonte je pre dosiahnutie cieľa nízkeho štrukturálneho deficitu na úrovni 0,6 % HDP dôležité zabezpečiť, aby fiškálna politika podporovala existujúci menový režim. Fiškálnej konsolidácii však bráni neefektívnosť verejného sektora, čo môže viesť k značným tlakom na výdavky, zatiaľ čo rozpočtové príjmy budú pravdepodobne štrukturálne nižšie ako v rokoch rozmachu pred krízou. Na uskutočnenie nutných fiškálnych úprav a na pomoc pri zabezpečovaní financovania vykonávania potrebných štrukturálnych reforiem vrátane nevyhnutného spolufinancovania projektov financovaných z prostriedkov EÚ sú preto potrebné ambiciózne reformy verejných financií.

(10)

Bulharsko plnilo rozpočet počas priaznivého hospodárskeho prostredia pred krízou pomerne dobre. Fiškálne ciele vždy dôsledne splnilo, a získalo tak značné fiškálne rezervy. V roku 2009 sa pod vplyvom hospodárskej krízy prvýkrát po mnohých rokoch dostal rozpočet do deficitu a porušilo sa pravidlo vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu a úrovne verejných výdavkov pod 40 % HDP. Čiastočne to súviselo s nedostatkami v plánovaní a kontrole výdavkov. Takisto to odzrkadľovalo skutočnosť, že neočakávané príjmy vyplývajúce z rastúcej hospodárskej činnosti v období pred krízou sa použili na financovanie pomerne vysokého zvýšenia ad-hoc výdavkov a zníženia sadzieb sociálneho zabezpečenia. Na riešenie týchto problémov podnikli zodpovedné orgány viaceré iniciatívy s cieľom zlepšiť kontrolu a monitorovanie výdavkov a systémov vykazovania vrátane prijatia komplexného legislatívneho balíka, posilnenia fiškálnych pravidiel a strednodobého rozpočtového rámca. Očakáva sa, že sa tým posilní fiškálna disciplína a predvídateľnosť politík, zníži sa makroekonomická volatilita a zabezpečí sa menej procyklická fiškálna politika. Podľa posledného posúdenia Komisie riziká týkajúce sa dlhodobej udržateľnosti verejných financií sa zdajú byť stredné.

(11)

Počas predkrízových rokov rozmachu sa zaznamenalo značné sprísnenie trhu práce a vysoký rast miezd, ktorý predbehol zvyšovanie produktivity. Viedlo to k nárastu úrovne priemernej mzdy, ktorá sa takto priblížila k priemeru EÚ. Rast miezd dosiahol svoje maximum s ročnou mierou približne 20 % v štvrtom štvrťroku 2007. Po nasledujúcom zhoršení situácie sa rast miezd začal spomaľovať, hoci stále zostal na relatívne vysokej úrovni takmer 10 % v roku 2010 pre zamestnancov s pracovnými zmluvami (predstavujú približne 65 % pracovnej sily).

(12)

Prekážky účasti na trhu práce sčasti odzrkadľujú súčasné zhoršenie situácie na trhu práce počas krízy a nedostatočné poskytovanie aktívnych politík trhu práce, ako aj nedostatočne financovaných verejných služieb zamestnanosti. Kvalita aktivačných verejných služieb, pomoci pri hľadaní zamestnania a rekvalifikácie je nedostatočná. Neschopnosť monitorovať a hodnotiť výsleky programov vyžaduje ďalšie posilnenie s cieľom zlepšiť proces tvroby politiky. Ako bolo uvedené v nedávnej správe, ktorú dalo vypracovať ministerstvo práce a sociálnych vecí („Hlavné výsledky z hodnotenia čistého vplyvu verejných služieb zamestnanosti“), viac personalizované služby a ich vyššia kvalita, ako aj lepšia infraštruktúra úradov práce by účinnejšie podporili nezamestnaných pri hľadaní práce.

(13)

Hospodárska kríza má aj naďalej vplyv na trh práce. Miera nezamestnanosti sa zvýšila z 5,4 % v roku 2008 na 10,2 % HDP v roku 2010 a v segmente mladých ľudí (vo veku 15 – 24 rokov) dosiahla v roku 2010 úroveň 23,2 %. Kríza zasiahla najmä pracovníkov s nízkou kvalifikáciou (vrátane veľkej časti rómskej menšiny), ktorí predstavujú takmer 70 % nezamestnaných. Podiel dlhodobej nezamestnanosti (46 % v roku 2010) je vyšší než priemer EÚ (2010: 40 %) a existuje riziko, že sa stane štrukturálnou. Miera aktivity mládeže sa stále udržiava na menej ako dvoch tretinách priemeru EÚ (2009: 29,5 %; EÚ: 43,8 %). Miera zamestnanosti mládeže bola 24,8 % v roku 2009 (EÚ: 35,2 %). Bulharsko má takisto najvyšší podiel mladých ľudí, ktorí nie sú v procese vzdelávania ani v zamestnaní (19,5 % osôb vo veku 15 – 24 rokov). Jednou z hlavných prekážok účasti mládeže na trhu práce je nedostatok možností kombinovania vzdelávania a práce, najmä prostredníctvom stáží a učňovskej praxe v danom študijnom odbore, ktoré by uľahčili prechod na trh práce.

(14)

Napriek tomu, že úroveň vzdelanosti je vyššia než priemer, má Bulharsko vyše 40 % osôb dosahujúcich slabé výsledky v gramotnosti a počítaní. Z toho vyplýva, že existuje priestor na zlepšenie vzdelávacieho systému, aby lepšie zodpovedal potrebám trhu práce. V nadväznosti na pozitívne výsledky nedávnej reformy týkajúcej sa decentralizácie škôl sa od nadchádzajúcich právnych predpisov o predškolskom a školskom procese vzdelávania očakáva, že poskytnú niektoré riešenia, t. j. pokiaľ ide o finančnú nezávislosť, miery účasti v predškolských zariadeniach, vonkajšie hodnotenie, ako aj zabezpečenie zodpovednosti, ktoré bude možné ďalej posilňovať. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky (14,7 % v roku 2009) sa približuje priemeru EÚ, ale je obzvlášť vysoká medzi Rómami (kde sa odhaduje na 43 % v roku 2008). Miera vysokoškolského vzdelania (27,9 % v roku 2009) je stále pod priemerom EÚ (32,2 %). Bulharsko sa výrazne omeškalo pri reforme svojho vyššieho vzdelávania. Nový zákon týkajúci sa vyššieho vzdelávania, ktorý bol predložený už v roku 2010 a neskôr stiahnutý, by bol užitočným krokom smerom k riešeniu potrieb reformy.

(15)

Dôchodková reforma, o ktorej sa rozhodlo v roku 2010, nemá prepojenie na očakávanú dĺžku života alebo na zdravotnú situáciu a systém dlhodobej starostlivosti. Doba realizácie je 2011 až 2026, pričom väčšina opatrení dosiahne účinnosť v druhej polovici obdobia, čo by mohlo ohroziť vykonávanie i udržateľnosť prvého piliera dôchodkového systému.

(16)

Bulharskí občania zažívajú väčší stupeň chudoby v porovnaní s priemerom EÚ (41,9 % obyvateľstva zažíva vážnu materiálnu depriváciu v porovnaní s 8,1 % pre EÚ). Približne 66 % starších ľudí je ohrozených chudobou, čo je výrazne vyššia miera ako priemer EÚ. Existujú náznaky, že v posledných rokoch došlo k zhoršeniu životných podmienok. Vzhľadom na demografickú situáciu dosiahnutie cieľov národného programu reforiem v oblasti znižovania chudoby vo veľkej miere závisí od náležitej tvorby politík pre starších pracovníkov a znevýhodnených ľudí, ako aj od primeranosti sociálnych transferov. V národnom programe reforiem sa uvádza vytvorenie operatívnej stratégie na integráciu Rómov (odhadovaných 10 % populácie (3)), riešenie viacerých prekážok, ktorým čelia v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravia a bývania v jednom komplexnom pláne.

(17)

Nízka účinnosť verejných služieb je aj naďalej prekážkou rastu. Napriek nedávnemu zefektívneniu sa reforma verejnej správy nezaoberá modernizáciou kvality zamestnancov alebo kľúčových funkcií. Bulharsko má veľmi nízku mieru rozšírenia pevného širokopásmového pripojenia na internet – so 14,9 % je to druhý najnižší údaj v rámci EÚ, čo takisto obmedzuje zavádzanie všetkých elektronicky poskytovaných služieb.

(18)

Miera nezrovnalostí v oblasti verejného obstarávania dosiahla 60 % všetkých overených postupov a je dokonca vyššia aj v prípade veľkých verejných projektov v oblasti infraštruktúry, pri ktorých sú orgány povinné vykonať kontroly ex ante. Kapacita Verejného úradu pre finančnú kontrolu sa značne znížila v roku 2006, v dôsledku čoho mohol úrad vykonať ex post kontroly iba pri 12 % všetkých postupov verejného obstarávania v rokoch 2007 – 2009. Nedávne zmeny a doplnenia zákona o verejnom obstarávaní a zákona o verejnej finančnej inšpekcii boli schválené radou ministrov a predložené do parlamentného postupu.

(19)

Energetická spotreba bulharského hospodárstva je jednou z najvyšších v EÚ. Hlavný príklad je vykurovanie domácností, kde málo udržiavané viacbytové budovy predstavujú podstatnú časť tohto problému. Vďaka najnovším zmenám v pravidlách oprávnenosti sa vytvorila možnosť využívania štrukturálnych fondov EÚ na podporu investícií do energetickej účinnosti. Investovalo sa málo, zatiaľ čo príjmy z výroby energie a daní z dopravy klesli v pomere k HDP a takisto v pomere k daniam z práce, ktoré sú značne nad priemerom EÚ. Prístup na energetický trh brzdí obmedzená hospodárska súťaž a nepriehľadné mechanizmy stanovovania cien.

(20)

Bulharsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus celý rad záväzkov. Vo fiškálnej oblasti zo záväzkov vyplýva, že udržateľnosť verejných financií bude podporovaná opatreniami dôchodkovej reformy, opatreniami na zabezpečenie platu podľa výkonnosti vo verejnom sektore zmrazením dôchodkov a miezd do roku 2013 a posilnením domáceho fiškálneho rámca prijatím Paktu o finančnej stabilite, ktorý zahŕňa záväzné numerické fiškálne pravidlá. Na podporu zamestnanosti sa prijmú opatrenia na zníženie podielu neevidovanej práce a zvýšenie účasti na trhu práce. Opatrenia na podporu konkurencieschopnosti sú zamerané na zníženie administratívneho zaťaženia a zvýšenie miery využívania elektronickej verejnej správy; zlepšenie prístupu k vzdelávaniu a zvýšenie úrovne vzdelávacieho systému. Vyššie uvedené záväzky sa týkajú troch zo štyroch oblastí paktu, netýkajú sa teda finančného sektora. Znamenajú pokračovanie v širšej reformnej agende načrtnutej v konvergenčných programoch a národných programoch reforiem a posilňujú sa nimi prebiehajúce projekty reforiem v oblasti správy verejných financií, verejnej správy a vzdelávania. Záväzky vyplývajúce z Paktu Euro Plus sa v odporúčaniach posúdili a zohľadnili.

(21)

Komisia posúdila konvergenčný program a národný program reforiem vrátane záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Bulharsku, ale aj to, ako sa dodržiavajú pravidlá usmernenia EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie EÚ tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Komisia sa domnieva, že po významných rozpočtových úpravách v roku 2010, ktoré boli sústredené na začiatok obdobia, by sa mali plány fiškálnej konsolidácie na rok 2011 realizovať, ako sa plánovalo, a deficit je potrebné znížiť pod referenčnú hodnotu 3 % HDP v súlade s odporúčaním Rady z 13. júla 2010. V aktualizácii sa neposkytuje dostatok podrobností týkajúcich sa plánovaných rozpočtových opatrení na dosiahnutie fiškálnych cieľov v rokoch 2012 – 2014 a zabezpečenia rýchlejšieho postupu smerom k vybranému strednodobému cieľu. Posilnením domáceho fiškálneho rámca sa ukotví fiškálna disciplína a zabezpečí sa predvídateľnosť a dôveryhodnosť vládnej politiky v strednodobom horizonte. Ďalšie opatrenia by sa tiež mali prijať, aby sa posilnila konkurencieschopnosť s cieľom pomôcť ľuďom zamestnať sa a chrániť najzraniteľnejšie skupiny, ktoré čelia viacnásobným prekážkam, zlepšiť kapacity verejnej správy a regulačných orgánov, zefektívniť využívanie zdrojov, ako aj zabezpečiť viac príležitostí pre investície a rast.

(22)

Vzhľadom na toto posúdenie a s prihliadnutím na odporúčanie Rady podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie z 13. júla 2010 Rada preskúmala aktualizáciu konvergenčného programu Bulharska na rok 2011 a jej stanovisko (4) sa odráža najmä v nižšie uvedených odporúčaniach 1) a 2). Po zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Bulharska.

TÝMTO ODPORÚČA, aby Bulharsko prijalo v období rokov 2011 – 2012 opatrenia s cieľom:

Pokračovať v účinnom plnení rozpočtu tak, aby v roku 2011 v súlade s odporúčaním Rady z 13. júla 2010 podľa postupu pri nadmernom deficite došlo k náprave nadmerného deficitu. Spresniť opatrenia, z ktorých vychádza rozpočtová stratégia na roky 2012 – 2014. Využívať oživenie hospodárstva na zabezpečenie zodpovedajúceho pokroku smerom k strednodobému cieľu, predovšetkým udržaním prísnej kontroly rastu výdavkov a zároveň uprednostňovaním verejných výdavkov podporujúcich rast.

Podniknúť ďalšie kroky na zlepšenie predvídateľnosti rozpočtového plánovania a vykonávania kontroly, aj na základe účtovania s časovým rozlíšením, najmä posilnením fiškálneho riadenia. Na tento účel navrhnúť a zaviesť záväzné fiškálne pravidlá a jasne vymedzený strednodobý rozpočtový rámec, ktorými sa zaručí transparentnosť na všetkých úrovniach verejnej správy.

Vykonávať dohodnuté kroky so sociálnymi partnermi podľa súčasnej dôchodkovej reformy, pokročiť v niektorých kľúčových opatreniach, ktoré by pomohli zvýšeniu efektívneho dôchodkového veku a znižiť predčasný odchod, ako napríklad prostredníctvom postupného zvyšovania nevyhnutnej dĺžky sociálneho poistenia, a posilniť politiky, ktoré pomôžu starším pracovníkom zostať dlhšie v zamestnaní.

4.	V spolupráci so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou podporiť politiky s cieľom zabezpečiť, aby rast miezd lepšie odzrkadľoval vývoj produktivity, a zaistiť konkurencieschopnosť, pričom sa sústredí pozornosť na prebiehajúcu konvergenciu.

Podniknúť kroky na riešenie problému boja s chudobou a na podporu sociálneho začlenenia, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ktoré čelia viacerým prekážkam. Prijať opatrenia na modernizáciu verejných služieb zamestnanosti zvýšením ich kapacity, aby sa zosúladili kvalifikačné profily s dopytom na trhu práce a sústredením sa na podporu mladých ľudí s nízkou kvalifikáciou. Dosiahnuť pokrok v školskej reforme pomocou prijatia právnych predpisov týkajúcich sa predškolského a školského vzdelávania a nového zákona o vysokých školách do polovice roka 2012.

Zvýšiť úsilie na posilnenie administratívnych kapacít v kľúčových vládnych funkciách a regulačných orgánoch, aby verejné služby účinnejšie reagovali na potreby obyvateľov a podnikov, Zaviesť a účinne vykonávať opatrenia na kontrolu verejného obstarávania na základe posúdenia rizík, posilniť kapacitu orgánov, aby mohli zabrániť a sankcionovať nedostatky s cieľom zvýšiť kvalitu a pomer medzi kvalitou a cenou pri využívaní verejných zdrojov.

7.	Zrušiť prekážky vstupu, dohody o zaručených ziskoch a reguláciu cien a zabezpečiť úplnú nezávislosť bulharských energetických regulačných orgánov, aby mohli otvoriť trhy s elektrickou energiou a plynom väčšej hospodárskej súťaži. Zaviesť stimuly na zvýšenie energetickej účinnosti budov.

V Bruseli 12. júla 2011

Za Radu

predseda

J. VINCENT-ROSTOWSKI

(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(3) Podľa odhadov Rady Európy.

(4) Predpokladá sa v článku 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97.

15.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 209/10

ODPORÚČANIE RADY

z 12. júla 2011,

ktoré sa týka národného programu reforiem Maďarska na rok 2011, a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému konvergenčnému programu Maďarska na roky 2011 – 2015

2011/C 209/03

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení politík zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)	Komisia 12. januára 2011 prijala prvý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok nového cyklu hospodárskeho riadenia v EÚ a prvý európsky semester ex-ante a integrovanej koordinácie politiky, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(4)

(5)	Maďarsko 15. apríla 2011 predložilo aktualizáciu svojho konvergenčného programu na rok 2011, ktorá sa vzťahuje na obdobie rokov 2011 – 2015, a svoj národný program reforiem na rok 2011. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(6)

Maďarsko bolo vážne zasiahnuté krízou na jeseň 2008, pričom stratilo prístup k trhovému financovaniu. S cieľom prekonať tieto ťažkosti uskutočnilo Maďarsko program úprav, ktorý bol zameraný na fiškálnu konsolidáciu a dohľad nad finančným sektorom a získal podporu prostredníctvom finančnej pomoci EÚ a MMF. V tomto kontexte sa krajine podarilo znovu získať prístup na trh na jar 2009 a hospodárstvo prekonalo recesiu: po poklese o 6,7 % v roku 2009 vzrástol HDP s podporou narastajúceho vývozu v roku 2010 o 1,2 %. Zároveň došlo k ďalšiemu nárastu nezamestnanosti na vyše 11 % z úrovne, ktorá pred krízou dosahovala menej ako 8 %. V druhej polovici roku 2010 vláda oznámila, že v rokoch 2010 – 2013 dôjde k značnému zníženiu daní. V záujme obmedzenia zhoršovania fiškálnej situácie súčasne zaviedla mimoriadne odvody a prijala ďalšie zníženia výdavkov trvalého charakteru. Výsledkom rozhodnutia o zrušení povinného súkromného dôchodkového piliera boli trvalé príjmy ako aj jednorázové príjmy. Hoci týmito opatreniami bolo možné zaistiť, aby sklz v roku 2010 neprekročil o viac ako 0,4 % HDP cieľ týkajúci sa deficitu vo výške 3,8 % HDP a v roku 2011 bude mať za následok prebytok, základná pozícia sa značne zhoršila. V tomto kontexte a s cieľom posilniť potenciál hospodárskeho rastu vláda v marci 2011 oznámila program štrukturálnych reforiem a prijala ďalšie konsolidačné opatrenia.

(7)

Vychádzajúc z posúdenia aktualizovaného konvergenčného programu podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že na základe prognóz útvarov Komisie z jari 2011 je makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, mierne optimistický, najmä pokiaľ ide o vývoj domáceho dopytu. Aktualizácia sa zameriava na korekciu nadmerného deficitu do roku 2011, teda do lehoty, ktorú stanovila Rada, pričom jej výsledkom má byť vďaka značným jednorazovým príjmom z dôchodkových aktív prebytok vo výške 2 % HDP. Rozpočet by v roku 2012 dosiahol deficit vo výške 2,5 % HDP a potom by sa v roku 2015 postupne znížil na 1,5 %, a to najmä v dôsledku obmedzenia výdavkov. V aktualizácii sa potvrdzuje strednodobý cieľ krajiny pre rozpočtovú pozíciu v štrukturálnom vyjadrení, ktorým je deficit na úrovni 1,5 % HDP. Očakáva sa, že vďaka konsolidačnej stratégii sa podarí znížiť rozpočtový deficit štrukturálnym spôsobom a zabezpečiť postupné znižovanie dlhu, ktorý by mal do roku 2015 klesnúť na 64 % HDP. Zdá sa však, že táto stratégia sa sústreďuje až na koniec programového obdobia, keďže k štrukturálnemu zlepšovaniu začne dochádzať až od roku 2012, zatiaľ čo kumulatívne štrukturálne zhoršenie o vyše 3 % HDP v rokoch 2010 a 2011 nie je v súlade s odporúčaním Rady z júla 2009, v ktorom od Maďarska požaduje, aby dosiahlo štrukturálnu úpravu vo výške najmenej 0,5 % HDP. Jarná prognóza poukazuje na deficit vo výške 3,3 % HDP v roku 2012, ktorý so sebou prináša určité riziká pre implementáciu vo výške 0,5 % HDP. Na tomto základe nemožno vylúčiť, že v uvedenom roku sa možno znovu nedodrží prahová hodnota, pokiaľ sa neprijmú ďalšie opatrenia. Predpokladaný vývoj štrukturálneho deficitu prepočítaný Komisiou navyše nestanovuje potrebné úpravy, ktoré by zabezpečili dosiahnutie strednodobého cieľa do konca obdobia konvergenčného programu – s ďalšou štrukturálnou úpravou sa nepočíta najmä po roku 2013, pretože je malá rezerva strednodobého cieľa.

Napokon zrušenie povinného súkromného dôchodkového piliera vedie k dodatočným jednorázovým a trvalým príjmom, ale zvyšuje aj dlhodobé záväzky. Pravdepodobné zhoršenie dlhodobej fiškálnej udržateľnosti s ohľadom na to, že časť dôchodkových aktív sa použila na financovanie súčasných výdavkov, sa čiastočne vyrovná s niektorými oznámenými krokmi, ktoré sa týkajú dôchodkového systému v kontexte programu štrukturálnych reforiem (napr. už čiastočne implementované parametrické zmeny vo verejnom pilieri). Podľa posledných posúdení Komisie, riziká pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií sa javia ako stredné.

(8)

Hlavnou výzvou ostáva fiškálna konsolidácia. Bez dôkladnej implementácie oznámených opatrení a v prípade potreby dodatočných opatrení štrukturálneho charakteru nemožno zabezpečiť korekciu nadmerného deficitu na udržateľnom základe ani primeraný pokrok pri dosahovaní strednodobého cieľa. Fiškálna konsolidácia navyše pomôže zabezpečiť aj primerané postupné znižovanie dlhu a zlepšiť dlhodobú udržateľnosť, ktorá sa zdá byť vystavená strednému riziku. Fiškálna konsolidácia by sa mohla urýchliť použitím neočakávaných príjmov v plnom rozsahu. V tomto kontexte budú ako užitočný nástroj na dôkladné monitorovanie pokroku v procese fiškálnej konsolidácie slúžiť dvojročné správy o pokroku dosiahnutom v rámci postupu pri nadmernom deficite.

(9)

V nedávno prijatej ústave sa stanovuje najvyššia povolená hranica dlhu vo výške 50 % HDP a fiškálnej rade sa zaručuje právo vetovať ročný rozpočet, čo by mohlo byť prvým krokom v úsilí zlepšiť rozpočtový rámec. Dôležité podrobné údaje (napríklad aké budú dočasné numerické pravidlá dovtedy, kým pomer dlhu neklesne na 50 %, presný výklad únikovej doložky) sa však uvedú až v nasledujúcich základných zákonoch. Uloženie nominálneho dlhového stropu by v prípade, ak sa použije ako univerzálny nástroj, mohlo za ostatných rovnakých okolností viesť k procyklickej fiškálnej pozícii. Pôsobnosť pretvoreného fiškálneho orgánu je navyše pomerne úzka (obmedzená na vypracovanie stanoviska k návrhu rozpočtu hoci so silným právom veta) a nevzťahuje sa na celý rozpočtový cyklus (napríklad prostredníctvom hodnotenia nových politík s významným vplyvom na rozpočet v reálnom čase). Napokon ešte stále treba objasniť ďalšie aspekty fiškálneho riadenia, ako napríklad strednodobá orientácia fiškálnej politiky či otázka transparentnosti.

(10)

Miera zamestnanosti je jednou z najnižších v EÚ (60,4 %). Miera zamestnanosti žien je takisto nízka (55 %), pričom rozdiel medzi mierou zamestnanosti žien s deťmi vo veku do 6 rokov a bez nich je druhým najväčším v EÚ (33,6 v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 12,1 percentuálneho bodu). Nedostatky existujú aj v súvislosti s kapacitou služieb dennej starostlivosti o deti v Maďarsku, pričom obzvlášť obmedzené sú mimo väčších miest a v regiónoch s veľmi vysokou nezamestnanosťou. Zlepšenie poskytovania dennej starostlivosti by bolo dôležitým opatrením na uľahčenie účasti na pracovnej sile v prípade oboch rodičov.

(11)

Maďarsko má pomerne vysoké daňové zaťaženie práce. Nový systém daní z príjmu fyzických osôb čiastočne odstraňuje niektoré jeho negatívne účinky na zamestnanosť, najmä pre osoby s vyššími než strednými príjimami a/alebo s deťmi, a tým sa zamerať na riešenie najurgentnejších problémov konkurencieschopnosti a demografickými problémami. Hoci sa znížila daňová sadzba, daňové zaťaženie bezdetných pracovníkov s nízkymi mzdami sa v skutočnosti zvýšilo, vzhľadom na postupné ukončenie poskytovania zamestnaneckých daňových bonusov.

(12)

Verejné služby zamestnanosti (PES) sú poznačené nedostatkom administratívnej kapacity a efektívnosť služieb pri integrácii nezamestnaných do trhu práce sa výrazne nezlepšila ani vďaka predošlým injekciám finančných prostriedkov. Financovanie programov zamestnanosti nie je dostatočne prepojené s výsledkami, najmä v prípade opatrení financovaných na vnútroštatnej úrovni. Dĺžka vyplácania dávok v nezamestnanosti sa nedávno skrátila a je jednou z najkratších v EÚ. Vplyv tohto opatrenia na trh práce treba posúdiť, najmä v záujme zistenia jeho účinnosti pri zvyšovaní účasti na zamestnanosti.

(13)

Chudoba a súvisiace faktory, ako napríklad nezamestnanosť alebo nízka úroveň vzdelania, aj naďalej neúmerne postihujú niektoré znevýhodnené skupiny, najmä Rómov. V prípade nízkokvalifikovaných pracovníkov je miera zamestnanosti obzvlášť nízka (36,8 % v porovnaní s európskym priemerom vo výške 53,4 %), a to najmä medzi mužmi. Podľa odhadov žije pod hranicou chudoby 70 % rómskeho obyvateľstva. Prevažná väčšina z nich žije v zaostalých regiónoch s obmedzeným prístupom k pracovným príležitostiam a verejným službám.

(14)

MSP obmedzuje komplexnosť regulačného rámca, vysoká administratívna záťaž a obmedzená zodpovednosť a transparentnosť vo verejnej správe. Prístup MSP k financovaniu počiatočného rozvoja bol obmedzenejší ako priemer EÚ. Národný program reforiem zahŕňa niekoľko opatrení na zníženie administratívnej záťaže a zlepšenie podnikateľského prostredia vo všeobecnosti. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami zohrávajú mechanizmy nebankového financovania menej významnú úlohu. Účinnosť predchádzajúcich programov na podporu sektora sa systematicky nehodnotila.

(15)

Komisia posúdila konvergenčný program a národný program reforiem Maďarska a zohľadnila aj zámer vlády nasledovať Pakt Euro Plus. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Maďarsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí Európskej únie tým, že sa v rámci prijímania budúcich vnútroštátnych rozhodnutí poskytnú vstupy na úrovni EÚ. Zastáva názor, že stratégia fiškálnych úprav je založená hlavne na strane výdavkov a teda lehota, do ktorej podľa Rady treba dosiahnuť zníženie deficitu pod prahovú hodnotu 3 % HDP, sa preto dodržiava len vďaka značným jednorazovým príjmom, predovšetkým z dôchodkových aktív a štrukturálne zlepšovanie sa začne až v roku 2012 a vzhľadom na riziká pre implementáciu nemožno vylúčiť, že v uvedenom roku sa možno znovu nedodrží prahová hodnota, pokiaľ sa neprijmú ďalšie opatrenia. Konvergenčný program, ako ho prepočítala Komisia, navyše z dlhodobého hľadiska nezabezpečuje ďalší pokrok pri plnení strednodobých cieľov, pretože je malá rezerva. Zvýšiť pracovné príležitosti by pomohli ďalšie opatrenia na posilnenie účasti na trhu práce a modernizáciu služieb zamestnanosti. Zlepšeniu podnikateľského prostredia a zvýšeniu rastu MSP by pomohli ďalšie zníženia administratívnej záťaže.

(16)

Vzhľadom na toto posúdenie a takisto pri zohľadnení odporúčania Rady podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zo 7. júla 2009 Rada preskúmala aktualizáciu konvergenčného programu Maďarska na rok 2011 a jej stanovisko (3) sa odzrkadľuje najmä v odporúčaniach v bodoch 1) a 2) ďalej. Pri zohľadnení záverov Európskej rady z 25. marca 2011 Rada preskúmala národný program reforiem Maďarska,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Maďarska prijalo v období rokov 2011 – 2012 opatrenia s cieľom:

Posilniť fiškálne úsilie, aby splnilo odporúčanie Rady o korekcii nadmerného deficitu udržateľným spôsobom, okrem iného tým, že zabráni štrukturálnemu zhoršeniu v roku 2011, ktoré naznačuje plánovaný prebytok rozpočtu vo výške 2 % HDP, a zabezpečiť, aby sa v roku 2012 a nasledujúcich rokoch rozpočtový deficit udržal pod prahovou hodnotou 3 % HDP prispievajúc k zníženiu vysokej miery verejného dlhu. Plne implementovať oznámené fiškálne opatrenia a v prípade potreby prijať dodatočné opatrenia trvalého charakteru najneskôr v rámci rozpočtu na rok 2012 s cieľom zabezpečiť rozpočtový cieľ na uvedený rok. Rozpočet na rok 2012 by mal tiež identifikovať dodatočné opatrenia, aby sa dosiahol cieľ roku 2013 v konvergenčnom programe. Zabezpečiť vývoj smerom k plneniu strednodobého cieľa aspoň o 0,5 % HDP ročne až do dosiahnutia strednodobého cieľa a použiť neočakávané príjmy na zrýchlenie fiškálnej konsolidácie.

Prijať a implementovať právne predpisy stanovujúce prevádzkové aspekty nového ústavného rámca fiškálneho riadenia, okrem iného vrátane numerických pravidiel, ktoré sa budú realizovať na ústrednej a miestnej úrovni dovtedy, kým pomer dlhu neklesne pod 50 % HDP. Vo vzťahu k fiškálnemu rámcu implementovať a posilniť viacročné fiškálne plánovanie, zlepšiť transparentnosť verejných financií a rozšíriť pôsobnosť fiškálnej rady.

3.	Zvýšiť účasť na trhu práce zmiernením dosahu daňovej reformy na pracovníkov s nízkymi mzdami spôsobom, ktorý nebude mať vplyv na rozpočet. Posilniť opatrenia na podporu účasti žien na trhu práce rozšírením dostupnosti zariadení starostlivosti o deti a predškolských zariadení.

Prijať opatrenia na posilnenie kapacity verejnej služby zamestnanosti a iných poskytovateľov s cieľom zvýšiť kvalitu a účinnosť odbornej prípravy, pomoci pri hľadaní zamestnania a individualizovaných služieb. Posilniť aktívne opatrenia trhu práce, ktoré prinášajú preukázateľné výsledky. V konzultácii so zainteresovanými stranami zaviesť programy prispôsobené konkrétnym potrebám nízkokvalifikovaných pracovníkov a iných obzvlášť znevýhodnených skupín.

Zlepšiť podnikateľské prostredie implementáciou všetkých opatrení plánovaných v rámci regulačnej reformy a znižovaním administratívnej záťaže v rámci národného programu reforiem. Posúdiť účinnosť súčasných politík podpory MSP a upraviť verejné programy s cieľom zlepšiť prístup k nebankovému financovaniu.

V Bruseli 12. júla 2011

Za Radu

predseda

J. VINCENT-ROSTOWSKI

(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(3) Podľa článku 9 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97.

15.7.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 209/21

Komentovaná prezentácia regulovaných trhov a vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonávajú relevantné požiadavky smernice o trhoch finančných nástrojov (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES)

2011/C 209/13

V článku 47 smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (smernica 2004/39/ES, Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004) sa povoľuje, aby každý členský štát udelil štatút „regulovaného trhu“ tým trhom, ktoré sú zriadené na jeho území a sú v súlade s jeho predpismi.

V článku 4 ods. 1 bode 14 smernice 2004/39/ES sa pojem „regulovaný trh“ definuje ako multilaterálny systém prevádzkovaný a/alebo riadený organizátorom trhu, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje – v systéme a v súlade s nediskrečnými pravidlami – spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva týkajúca sa finančných nástrojov prijatých na obchodovanie podľa jeho pravidiel a/alebo systémov a ktorý je povolený a funguje pravidelne a v súlade s ustanoveniami hlavy III smernice 2004/39/ES.

V článku 47 smernice 2004/39/ES sa vyžaduje, aby každý členský štát viedol aktualizovaný zoznam regulovaných trhov, ktorým udelil povolenie na činnosť. Tieto informácie treba oznamovať ostatným členským štátom a Európskej komisii. V tom istom článku (článok 47 smernice 2004/39/ES) sa od Komisie vyžaduje, aby v Úradnom vestníku Európskej únie každoročne uverejnila zoznam regulovaných trhov, ktoré sa jej oznámia. Tento zoznam je zostavený na základe uvedenej požiadavky.

Priložený zoznam obsahuje názvy jednotlivých trhov, ktoré príslušné vnútroštátne orgány uznávajú ako trhy, ktoré sú v súlade s definíciou „regulovaného trhu“. Okrem toho sa uvádzajú subjekty zodpovedné za riadenie týchto trhov a príslušné orgány zodpovedné za vydávanie alebo schvaľovanie pravidiel trhu.

Zníženie počtu prekážok vstupu a špecializácia obchodných segmentov spôsobili, že zoznam „regulovaných trhov“ sa mení rýchlejšie než podľa smernice o investičných službách 93/22/EHS. V článku 47 smernice o trhoch s finančnými nástrojmi sa takisto vyžaduje, aby Európska komisia uverejnila zoznam regulovaných trhov na svojej webovej lokalite a pravidelne ho aktualizovala. Európska komisia preto bude okrem ročného uverejňovania zoznamu v Úradnom vestníku EÚ udržiavať aktualizovanú verziu tohto zoznamu na svojej oficiálnej webovej lokalite (http://ec.europa.eu/internal_market/securities/isd/mifid_en.htm). Tento zoznam sa bude pravidelne aktualizovať na základe informácií oznámených vnútroštátnymi orgánmi. Od týchto orgánov sa žiada, aby priebežne informovali Komisiu o všetkých pridaných alebo odstránených položkách v zozname regulovaných trhov v ich domovskom členskom štáte.

Krajina

Názov regulovaného trhu

Prevádzkujúci subjekt

Príslušný orgán pre ustanovenie trhu a dohľad nad trhom

Rakúsko

1.	Amtlicher Handel (oficiálny trh)

2.	Geregelter Freiverkehr (sekundárny regulovaný trh)

1. – 2.

Wiener Börse AG

1. – 2.

Finanzmarktaufsichtsbehörde (FMA – Úrad pre finančný trh)

Belgicko

a)	Le marché «Euronext Brussels»/De „Euronext Brussels” markt,

b)	Le marché des instruments dérivés d'Euronext Brussels/De markt voor afgeleide producten van Euronext Brussels.

1.	Euronext Brussels SA/NV.

a)	Reconnaissance: Ministre des Finances sur avis de l’Autorité des services et marchés financiers (FSMA — Financial Services and Markets Authority). Erkenning: Minister van Financiën op advies van de Autoriteit voor Financiële Diensten en Markten (FSMA — Financial Services and Markets Authority).

b)	Surveillance: FSMA Toezicht: FSMA

2.	Le marché réglementé hors bourse des obligations linéaires, des titres scindés et des certificats de trésorerie/De gereglementeerde buitenbeursmarkt van de lineaire obligaties, de gesplitste effecten en de schatkistcertificaten.

2.	Fonds des rentes/Rentenfonds

a)	Reconnaissance: Législateur (art. 144, §2 de la loi du 2.8.2002). Erkenning: Regelgever (art. 144, §2 van de wet van 2.8.2002).

b)	Surveillance: Comité du Fonds des rentes, pour compte de la FSMA. Toezicht: Comité van het Rentenfonds, voor rekening van de FSMA.

Bulharsko

1.	Официален пазар (oficiálny trh)

2.	Неофициален пазар (neoficiálny trh)

Българска Фондова Борса — София АД (Bulharská burza cenných papierov – Sofia JSCo)

Комисия за финансов надзор (Komisia pre dohľad nad finančným trhom)

Cyprus

Cyprus Stock Exchange (Cyperská burza cenných papierov)

1.	Main market (Hlavný trh)

2.	Parallel market (Paralelný trh)

3.	Alternative market (Alternatívny trh)

4.	Bond market (Trh s dlhopismi)

5.	Investment Companies markets (Trh investičných spoločností)

6.	Large Project Market (Trh s veľkými projektmi)

7.	Ocean-going shipping market (Trh pre námorný obchod)

1. – 7.

Cyprus Stock Exchange (Cyperská burza cenných papierov)

1. – 7.

Cyprus Securities and Exchange Commission (Cyperská komisia pre reguláciu predaja cenných papierov)

Česká republika

1.	Main Market (Hlavný trh)

1. – 2.

Prague Stock Exchange (Burza cenných papierov Praha, a.s.)

1. – 5.

Czech National Bank (Česká národná banka)

2.	Free Market (Voľný trh)

3.	Official Market (Oficiálny trh)

3.	RM-SYSTEM, Czech stock exchange (RM-SYSTÉM, česká burza cenných papierov a.s.)

4.	Futures Market (Trh s termínovanými obchodmi)

4. – 5.

Prague Energy Exchange (Energetická burza Praha)

5.	Spot Market (Spotový trh)

Dánsko

NASDAQ OMX Copenhagen A/S

—	trh s akciami,

—	trh s dlhopismi,

—	trh s derivátmi.

1.	Copenhagen Stock Exchange AS (Burza cenných papierov v Kodani)

Finanstilsynet (Dánsky úrad pre dohľad nad finančným trhom)

2.	Dansk Autoriseret Markedsplads A/S (Danish Authorised Market Place Ltd. (DAMP)) (schválený trh = pravidelné obchodovanie s cennými papiermi, ktoré spĺňajú podmienky na obchodovanie, ale nekótujú sa na burze cenných papierov

2.	Danish Authorised Market Place AS (DAMP) (schválený dánsky trh)

Estónsko

Väärtpaberibörs (Burza cenných papierov)

—	Põhinimekiri (Hlavný zoznam)

—	Võlakirjade nimekiri (Zoznam dlhopisov)

—	Fondiosakute nimekri (Zoznam fondov)

Reguleeritud turg (Regulovaný trh)

—	Lisanimekiri (Sekundárny zoznam)

NASDAQ OMX Tallinn AS (NASDAQ OMX Tallinn Ltd.)

Finantsinspektsioon (Estónsky úrad pre dohľad nad finančným trhom)

Fínsko

Arvopaperipörssi (Burza cenných papierov);

—	Pörssilista (Oficiálny zoznam);

—	Pre-lista (Predbežný zoznam);

—	Muut arvopaperit -lista (Zoznam pre ostatné cenné papiere)

NASDAQ OMX Helsinki Oy (NASDAQ OMX Helsinki Ltd.)

Názov: Ministerstvo financií.

Dohľad:

—	Schvaľovanie pravidiel: Ministerstvo financií;

—	Dohľad nad dodržiavaním pravidiel: Finanssivalvonta, Fínsky úrad finančného dozoru

Francúzsko

1.	Euronext Paris

MATIF

MONEP

BlueNext

Euronext Paris (1-4)

Návrh orgánu Autorité des marchés financiers (AMF).

Uznanie ministrom príslušným pre hospodárstvo (porovnaj článok L.421-1 menového a finančného zákonníka).

Nemecko

Börsenaufsichtsbehörden der Länder (úrady spolkových krajín pre dohľad nad burzami cenných papierov) a Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsauf-sicht (BaFin).

Krajinské úrady:

1.	Börse Berlin (Regulierter Markt, Berlin Second Regulated Market)

1.	Börse Berlin AG.

1.	Senatsverwaltung für Wirtschaft, Technologie und Frauen, Berlin

2.	Düsseldorfer Börse (Regulierter Markt)

2.	Börse Düsseldorf AG.

2.	Finanzministerium des Landes Nordrhein-Westfalen, Düsseldorf

3.	Frankfurter Wertpapierbörse (Regulierter Markt);

3.	Deutsche Börse AG.

3&4.	Hessisches Ministerium für Wirtschaft, Verkehr und Landesentwicklung, Wiesbaden

4.	Eurex Deutschland

4.	Eurex Frankfurt AG

5.	Hanseatische Wertpapierbörse Hamburg (Regulierter Markt, Startup market)

5.	BÖAG Börsen AG

5.	Freie und Hansestadt Hamburg, Behörde für Wirtschaft und Arbeit

6.	Niedersächsische Börse zu Hannover (Regulierter Markt)

6.	BÖAG Börsen AG

6.	Niedersächsisches Ministerium für Wirtschaft, Arbeit und Verkehr, Hannover

7.	Börse München (Regulierter Markt)

7.	Bayerische Börse AG

7.	Bayerisches Staatsministerium für Wirtschaft, Infrastruktur, Verkehr und Technologie, München

8.	Baden-Württembergische Wertpapierbörse (Regulierter Markt)

8.	Börse-Stuttgart AG

8.	Wirtschaftsministerium Baden-Württemberg, Stuttgart

9.	Európska energetická burza

9.	Európska energetická burza AG, Leipzig

9.	Sächsisches Staatsministerium für Wirtschaft und Arbeit, Dresden

10.	Tradegate Exchange

10.	Tradegate Exchange GmbH, Berlin

10.	Senatsverwaltung für Wirtschaft, Technologie und Frauen, Berlin

Grécko

Burza cenných papierov v Aténach

—	Trh s cennými papiermi

—	Trh s derivátmi

1.	Burza cenných papierov v Aténach

1.	Helénska komisia pre kapitálové trhy (HCMC)

2.	Elektronický vedľajší trh s cennými papiermi (HDAT – trh s dlhovými nástrojmi)

2.	Bank of Greece (Grécka národná banka)

2.	Helénska komisia pre kapitálové trhy (HCMC)

Maďarsko

Budapesti Értéktőzsde Zrt. (Burza cenných papierov v Budapešti)

—	Részvényszekció (Sekcia podielových cenných papierov)

—	Hitelpapír szekció (Sekcia dlhových cenných papierov)

—	Származékos szekció (Sekcia derivátov)

—	Áru szekció (Sekcia komodít)

Budapesti Értéktőzsde Zrt. (Burza cenných papierov v Budapešti)

Pénzügyi Szervezetek Állami Felügyelete (Maďarský úrad pre dohľad nad finančným trhom)

Írsko

Main Securities Market of the Irish Stock Exchange (Hlavný trh Írskej burzy cenných papierov)

Irish Stock Exchange Ltd. (Írska burza cenných papierov)

The Central Bank of Ireland (Centrálna banka Írska) schvaľuje „regulované trhy“ a (okrem podmienok kótovania) dohliada na spĺňanie požiadaviek smernice o trhoch finančných nástrojov prevádzkovateľom trhu.

Taliansko

1.	Elektronický trh s akciami (MTA)

2.	Elektronický trh s dlhopismi (MOT)

3.	Elektronický trh s otvorenými fondmi a ETC (ETF-Plus)

4.	Elektronický trh pre deriváty cenných papierov (SeDeX)

5.	Elektronický trh s investičnými nástrojmi (MIV)

6.	Trh s talianskymi derivátmi na obchodovanie s finančnými nástrojmi podľa článku 1 ods. 2 písm. f) a i) konsolidovaného finančného zákona (IDEM)

1. – 6.

Borsa Italiana SpA.

CONSOB schvaľuje spoločnosti, ktoré riadia trhy a schvaľuje ich právne predpisy a nariadenia.

V prípade veľkoobchodných trhov pre štátne dlhopisy získava prevádzkujúca spoločnosť povolenie od Ministerstva financií s ohľadom na stanovisko CONSOB a Banca d’Italia.

7.	Veľkoobchodný trh s talianskymi a zahraničnými štátnymi dlhopismi (MTS)

8.	Veľkoobchodné obchodovanie s neštátnymi dlhopismi a cennými papiermi vydanými medzinárodnými organizáciami s účasťou štátu (MTS Corporate)

9.	Veľkoobchodné obchodovanie so štátnymi dlhopismi cez internet (BondVision)

7. – 9.

Società per il Mercato dei Titoli di Stato — MTS SpA

Lotyšsko

NASDAQ OMX Riga:

—	Hlavný zoznam,

—	Zoznam dlhopisov,

—	Sekundárny zoznam,

—	Zoznam fondov.

JSC NASDAQ OMX Riga

Finanšu un kapitāla tirgus komisija (Komisia pre finančné a kapitálové trhy)

Litva

Nasdaq OMX Vilnius:

—	Hlavný zoznam Nasdaq OMX Vilnius

—	Sekundárny zoznam Nasdaq OMX Vilnius

—	Zoznam dlhopisov Nasdaq OMX Vilnius

—	Zoznam fondov Nasdaq OMX Vilnius

Nasdaq OMX Vilnius

Lithuanian Securities Commission (Litovská komisia pre cenné papiere)

Luxembursko

Bourse de Luxembourg

Société de la Bourse de Luxembourg SA

Commission de surveillance du Secteur Financier

Malta

Malta Stock Exchange (Burza cenných papierov Malty)

Malta Financial Services Authority (Maltský úrad pre finančné služby)

Holandsko

Euronext Amsterdam Cash Market (hotovostný trh):

—	NYSE Euronext Amsterdam

Euronext Amsterdam Derivatives Market (trh s derivátmi)

—	NYSE Liffe Amsterdam

1.	NYSE Euronext (International) BV, NYSE Euronext (Holding) BV, Euronext NV, Euronext (Holdings) NV en Euronext Amsterdam NV

1. – 2.

Licencia Ministerstva financií po odporúčaní holandského úradu pre finančné trhy

Dohľad vykonáva holandský úrad pre finančné trhy

Endex

2.	APX ENDEX Derivatives B.V.

Poľsko

1.	Rynek podstawowy (Hlavný trh)

1.&2.

Giełda Papierów Wartościowych w Warszawie SA (Burza cenných papierov vo Varšave)

1. – 3.

Komisja Nadzoru Finansowego (Poľský orgán pre dohľad nad finančným trhom)

2.	Rynek równołegly (Paralelný trh)

3.	Regulowany Rynek Pozagiełdowy (Regulovaný mimoburzový trh)

3.	BondSpot SA

Portugalsko

1.	Eurolist by Euronext Lisbon (Hlavný kótovaný trh)

1. – 2.

Euronext Lisbon — Sociedade Gestora de Mercados Regulamentados, SA

Ministerstvo financií povoľuje trhy na základe návrhu od Comissão do Mercado de Valores Mobiliários, úradu zodpovedného za reguláciu trhu a dohľad nad ním.

2.	Mercado de Futuros e Opções (Trh s termínovanými obchodmi a opciami)

3.	MEDIP — Mercado Especial de Dívida Pública (Osobitný trh pre štátny dlh)

3.	MTS Portugal — Sociedade Gestora do Mercado Especial de Dívida Pública, SGMR, SA

4.	MIBEL- Mercado Regulamentado de Derivados do MIBEL. (energetický trh)

4.	OMIP — Operador do Mercado Ibérico de Energia (Pólo Português), Sociedade Gestora de Mercado Regulamentado, SA (OMIP).

Rumunsko

1.	Piața reglementată (Spotový regulovaný trh – BVB)

1. and 2. S.C.

S.C. Bursa de Valori București S.A. (Bucharest Stock Exchange SA)

1. – 4.

Comisia Națională a Valorilor Mobiliare (Rumunská národná komisia pre cenné papiere)

2.	Piața reglementată la termen (Regulovaný trh s derivátmi – BVB)

3.	Piața reglementată - (Regulovaný trh s derivátmi – SIBEX)

3 and 4.

S.C. SIBEX-Sibiu Stock Exchange SA

4.	Piața reglementată la vedere (Spot Regulated Market — SIBEX)

Slovenská republika

Trh kótovaných cenných papierov

—	Kótovaný hlavný trh

—	Kótovaný paralelný trh

2.	Regulovaný voľný trh

Burza cenných papierov v Bratislave

Slovenská národná banka

Slovinsko

Oficiálny trh burzy cenných papierov v Ľubľane (Borzni trg)

Burza cenných papierov v Ľubľane (Ljubljanska borza)

Agentúra pre trhy s cennými papiermi (Agencija za trg vrednostnih papirjev)

Španielsko

A.	Bolsas de Valores (všetky zahŕňajú segmenty prvého a druhého trhu)

CNMV (Comisión Nacional del Mercado de Valores) Banco de España zodpovedá za trh pre štátny dlh.

1.	Bolsa de Valores de Barcelona;

A1.	Sociedad Rectora de la Bolsa de Valores de Barcelona SA

2.	Bolsa de Valores de Bilbao;

A2.	Soc. Rectora de la Bolsa de Valores de Bilbao SA

3.	Bolsa de Valores de Madrid;

A3.	Soc. Rectora de la Bolsa de Valores de Madrid SA

4.	Bolsa de valores de Valencia.

A4.	Soc. Rectora de la Bolsa de Valores de Valencia. SA

B.	Mercados oficiales de Productos Financieros Derivados

1.	MEFF Renta Fija;

B1.	Soc. Rectora de Productos Financieros Derivados de RENTA Fija SA

MEFF

B2.	Soc. Rectora de Productos Derivados S.A.U

C.	Mercado MFAO de Futuros del Aceite de Oliva

C.	(MFAO) Sociedad rectora del Mercado de Futuros del Aceite de Oliva, SA

D.	AIAF Mercado de Renta Fija

D.	AIAF Mercado de Renta Fija

E.	Mercados de Deuda Pública en Anotaciones

E.	Banco de España

Švédsko

Nasdaq OMX Stockholm AB

—	Regulovaný trh s akciami a finančnými nástrojmi, ktoré sú ekvivalentné akciám

—	Regulovaný trh s derivátmi

—	Regulovaný trh s dlhopismi a finančnými nástrojmi, ktoré sú ekvivalentné dlhopisom

1.	NASDAQ OMX Stockholm AB

Finansinspektionen (Úrad pre dohľad nad finančným trhom)

Nordic Growth Market NGM AB

—	Regulovaný trh s akciami a finančnými nástrojmi ekvivalentnými akciám

—	Regulovaný trh s inými druhmi finančných nástrojov než akcie alebo finančné nástroje ekvivalentné akciám

2.	Nordic Growth Market NGM AB

Burgundy

—	Regulovaný trh s opčnými listami, osvedčeniami, štruktúrovanými produktmi a podielmi fondu

3.	Burgundy AB

Spojené kráľovstvo

EDX

1.	EDX London Limited

1. – 7.

Financial Services Authority (Úrad pre finančné služby)

2.	PLUS Stock Exchange

2.	PLUS Markets Group plc

3.	The London International Financial Futures and Options Exchanges (LIFFE) (Londýnska medzinárodná burza s termínovanými obchodmi a opciami)

3.&4.

LIFFE Administration and Managemen

4.	NYSE Euronext London

5.	The London Metal Exchange (Londýnska burza s kovmi)

5.	The London Metal Exchange Limited

6.	Intercontinental Exchange — ICE Futures Europe

6.	ICE Futures Europe

7.	London Stock Exchange — Regulated Market (regulovaný trh)

7.	London Stock Exchange plc

Island

Nasdaq OMX Iceland hf.

—	Regulovaný trh s akciami a obligáciami.

Nasdaq OMX Iceland hf.

Fjármálaeftirlitið (Úrad pre dohľad nad finančným trhom)

Lichtenštajnsko

Neuplatňuje sa

Nórsko

Oslo Stock Exchange – Burza cenných papierov v Osle (oficiálny zoznam)

—	Trh s akciami

—	Trh s derivátmi (finančnými)

—	Trh s dlhopismi

1.	Oslo Børs ASA

Finanstilsynet (Nórsky úrad pre dohľad nad finančným trhom)

Oslo Axess

—	Trh s akciami

2.	Oslo Børs ASA

Nasdaq OMX Commodities Europe (bývalý Nord Pool) (oficiálny zoznam)

—	Trh s derivátmi (komoditnými)

3.	Nasdaq OMX Oslo ASA (bývalý Nord Pool ASA)

Fish Pool

—	Trh s derivátmi (komoditnými)

4.	Fish Pool ASA

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2011.209.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 209

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 54 15. júla 2011

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	ODPORÚČANIA
	Rada
2011/C 209/01	Odporúčanie Rady z 12. júla 2011, ktoré sa týka národného programu reforiem Belgicka na rok 2011 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému programu stability Belgicka na roky 2011 – 2014	1

2011/C 209/02	Odporúčanie Rady z 12. júla 2011, ktoré sa týka národného programu reforiem Bulharska na rok 2011 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému konvergenčnému programu Bulharska na roky 2011 – 2014	5

2011/C 209/03	Odporúčanie Rady z 12. júla 2011, ktoré sa týka národného programu reforiem Maďarska na rok 2011, a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k aktualizovanému konvergenčnému programu Maďarska na roky 2011 – 2015	10

	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2011/C 209/04	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6229 – PAG/Mitsui/AMT JV) ( 1 )	14

2011/C 209/05	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6242 – Lactalis/Parmalat) ( 1 )	14

2011/C 209/06	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6282 – ERG/Lukoil/JV) ( 1 )	15

2011/C 209/07	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6283 – Valero/Chevron) ( 1 )	15

2011/C 209/08	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6253 – Talis International Holding/Raphael Valves Industries) ( 1 )	16

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2011/C 209/09	Rozhodnutie Rady z 12. júla 2011, ktorým sa vymenúva náhradníčka predsedu odvolacieho výboru Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín	17

2011/C 209/10	Rozhodnutie Rady z 12. júla 2011, ktorým sa vymenúva riaditeľ Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín	18

	Európska komisia
2011/C 209/11	Výmenný kurz eura	19

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2011/C 209/12	Oznámenie Komisie podľa článku 14 ods. 1 a článku 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001	20

2011/C 209/13	Komentovaná prezentácia regulovaných trhov a vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonávajú relevantné požiadavky smernice o trhoch finančných nástrojov (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES)	21

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2011/C 209/14	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6324 – Bain Capital/Hellman & Friedman/Securitas Direct) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	29

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,4202
JPY	Japonský jen	112,24
DKK	Dánska koruna	7,4571
GBP	Britská libra	0,88095
SEK	Švédska koruna	9,1975
CHF	Švajčiarsky frank	1,1575
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,8380
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,435
HUF	Maďarský forint	269,60
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7092
PLN	Poľský zlotý	4,0310
RON	Rumunský lei	4,2743
TRY	Turecká líra	2,3376
AUD	Austrálsky dolár	1,3202
CAD	Kanadský dolár	1,3600
HKD	Hongkongský dolár	11,0612
NZD	Novozélandský dolár	1,6830
SGD	Singapurský dolár	1,7281
KRW	Juhokórejský won	1 503,89
ZAR	Juhoafrický rand	9,7473
CNY	Čínsky juan	9,1788
HRK	Chorvátska kuna	7,4380
IDR	Indonézska rupia	12 124,96
MYR	Malajzijský ringgit	4,2663
PHP	Filipínske peso	60,961
RUB	Ruský rubeľ	39,8605
THB	Thajský baht	42,734
BRL	Brazílsky real	2,2339
MXN	Mexické peso	16,5824
INR	Indická rupia	63,2130


	(1) Text s významom pre EHP