30.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 190/2

ROZHODNUTIE PREDSEDNÍCTVA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

zo 6. júna 2011

o pravidlách zaobchádzania s dôvernými informáciami zo strany Európskeho parlamentu

2011/C 190/02

PREDSEDNÍCTVO EURÓPSKEHO PARLAMENTU,

so zreteľom na článok 23 ods. 12 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)	Vzhľadom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (1) podpísanú 20. októbra 2010 (ďalej len „rámcová dohoda“) je potrebná revízia rozhodnutia Predsedníctva z 13. novembra 2006 o predpisoch o zaobchádzaní s dôvernými dokumentmi.

(2)

Lisabonská zmluva ukladá Európskemu parlamentu nové úlohy a aby mohol Európsky parlament vykonávať činnosti v tých oblastiach, ktoré si vyžadujú určitý stupeň utajenia, je potrebné stanoviť základné zásady, minimálne bezpečnostné normy a vhodné postupy pre zaobchádzanie s dôvernými informáciami zo strany Európskeho parlamentu, a to vrátane utajovaných skutočností.

(3)

S cieľom uľahčiť hladké fungovanie rozhodovacieho procesu v Európskej únii majú pravidlá uvedené v tomto rozhodnutí zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany ako zabezpečujú pravidlá prijaté ostatnými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami zriadenými zmluvami alebo na základe zmlúv alebo členskými štátmi, ako aj ich zlučiteľnosť s týmito pravidlami.

(4)	Ustanoveniami tohto rozhodnutia nie je dotknutý článok 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (2).

(5)	Ustanoveniami tohto rozhodnutia nie je dotknutý článok 16 ZFEÚ ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (3),

PRIJALO TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Cieľ

Toto rozhodnutie upravuje vznik, prijímanie, zasielanie a ukladanie dôverných informácií v Európskom parlamente s cieľom zabezpečiť zodpovedajúcu ochranu dôvernej povahy týchto informácií. Najmä sa ním vykonáva príloha 2 rámcovej dohody.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia:

a)	„informácie“ znamenajú akékoľvek písomné alebo ústne informácie, bez ohľadu na nosič informácií a autora;

b)	„dôverné informácie“ znamenajú „utajované skutočnosti EÚ“ (USEÚ) a neutajované „ostatné dôverné informácie“;

„utajované skutočnosti EÚ“ (USEÚ) znamenajú akékoľvek informácie a materiály s označením „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“, „SECRET UE/EU SECRET“, „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“ alebo „RESTREINT UE/EU RESTRICTED“ alebo s ekvivalentným vnútroštátnym alebo medzinárodným označením utajenia, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť rôzny stupeň poškodenia záujmov EÚ alebo jedného alebo viacerých členských štátov bez ohľadu na to, či takéto informácie pochádzajú z inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr zriadených zmluvami alebo na základe zmlúv alebo sú získané z členských štátov, tretích krajín alebo medzinárodných organizácií. V tomto ohľade:

—	„TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“ je utajenie informácií a materiálov, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť mimoriadne vážne poškodenie hlavných záujmov Únie alebo jedného či viacerých členských štátov;

—	„SECRET UE/EU SECRET“ je utajenie informácií a materiálov, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť vážne poškodenie hlavných záujmov Únie alebo jedného či viacerých členských štátov;

—	„CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“ je utajenie informácií a materiálov, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo spôsobiť poškodenie hlavných záujmov Únie alebo jedného či viacerých členských štátov;

—	„RESTREINT UE/EU RESTRICTED“ je utajenie informácií a materiálov, ktorých neoprávnené zverejnenie by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Únie alebo jedného či viacerých členských štátov;

„Ostatné dôverné informácie“ znamenajú akékoľvek iné dôverné informácie nepodliehajúce utajeniu vrátane informácií, na ktoré sa vzťahuje ochrana údajov alebo povinnosť služobného tajomstva, ktoré vzniknú v Európskom parlamente alebo ich Európskemu parlamentu poskytnú iné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry zriadené zmluvami alebo na základe zmlúv alebo členské štáty;

e)	„dokument“ znamená akékoľvek zaznamenané informácie bez ohľadu na ich fyzickú podobu alebo vlastnosti;

f)	„materiál“ znamená akýkoľvek dokument alebo časť zariadenia alebo vybavenia, či už vyrobeného alebo v procese výroby;

g)	„potreba vedieť“ znamená potrebu určitej osoby mať prístup k dôverným informáciám, aby mohla vykonávať úradnú funkciu alebo splniť úlohu;

„povolenie“ znamená rozhodnutie (rozhodnutie o splnení podmienok), ktoré prijíma v prípade poslancov Európskeho parlamentu jeho predseda a v prípade úradníkov Európskeho parlamentu a ostatných zamestnancov pracujúcich pre politické skupiny generálny tajomník, a na základe ktorého sa jednotlivcom povoľuje prístup k utajovaným skutočnostiam EÚ do určitého stupňa utajenia, a to na základe kladného výsledku bezpečnostnej previerky vykonanej vnútroštátnym orgánom podľa vnútroštátneho práva a v súlade s ustanoveniami prílohy I časti 2;

i)	„zaradenie do nižšieho stupňa“ znamená zníženie stupňa utajenia;

j)	„odtajnenie“ znamená zrušenie akéhokoľvek utajenia;

k)	„pôvodca“ znamená riadne splnomocneného autora utajovaných skutočností EÚ alebo iných dôverných informácií;

l)	„bezpečnostné upozornenia“ znamenajú vykonávacie technické opatrenia stanovené v prílohe II (4).

Článok 3

Základné zásady a minimálne normy

1. Zaobchádzanie s dôvernými informáciami zo strany Európskeho parlamentu sa riadi základnými zásadami a minimálnymi normami stanovenými v prílohe I časti 1.

2. Európsky parlament vytvorí v súlade s týmito základnými zásadami a minimálnymi normami systém pre riadenie bezpečnosti informácií (ISMS), ktorého cieľom bude uľahčovať parlamentnú a administratívnu prácu a pritom zabezpečovať ochranu všetkých dôverných informácií, s ktorými Európsky parlament pracuje, pričom budú v plnom rozsahu dodržiavané pravidlá, ktoré pôvodca týchto informácií stanoví v bezpečnostnom upozornení.

Spracovanie dôverných informácií automatizovanými informačnými systémami (IS) Európskeho parlamentu sa uskutočňuje v súlade s koncepciou zabezpečenia informácií (IA) a je stanovené v bezpečnostnom upozornení.

3. Poslanci Európskeho parlamentu sa môžu oboznamovať s utajovanými informáciami až do a vrátane stupňa utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“ bez toho, aby prešli bezpečnostnou previerkou. Ak ide o informácie so stupňom utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“, musia podpísať čestné vyhlásenie, že obsah týchto informácií neposkytnú žiadnej tretej osobe. Prístup k informáciám s vyšším stupňom utajenia ako je stupeň „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“, majú len poslanci, ktorí prešli bezpečnostnou previerkou na zodpovedajúcej úrovni.

4. Úradníci Európskeho parlamentu a ostatní zamestnanci Európskeho parlamentu pracujúci pre politické skupiny sa môžu oboznamovať s dôvernými informáciami, ak majú preukázateľnú „potrebu vedieť“, pričom s informáciami s vyšším stupňom utajenia než „RESTREINT UE/EU RESTRICTED“ sa môžu oboznamovať iba ak prešli bezpečnostnou previerkou na zodpovedajúcej úrovni.

Článok 4

Vznik dôverných informácií a ich administratívne spracovanie Európskym parlamentom

1. Predseda Európskeho parlamentu, predsedovia príslušných parlamentných výborov a generálny tajomník a/alebo akákoľvek iná osoba, ktorej bolo vydané riadne písomné povolenie, môže byť pôvodcom dôverných informácií a/alebo utajovaných informácií, ako sa stanovuje v bezpečnostných upozorneniach.

2. Pôvodca utajovaných informácií pri ich vzniku uplatní vhodný stupeň utajenia v súlade s medzinárodnými normami a vymedzeniami uvedenými v prílohe I. Pôvodca zároveň spravidla určí, kto je oprávnený oboznamovať sa s informáciami vzhľadom na daný stupeň utajenia. Tieto informácie sa oznámia oddeleniu pre dôverné informácie (CIS) vo chvíli, keď sa dokument na tomto oddelení uschová.

3. S dôvernými informáciami, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, sa nakladá v súlade s pokynmi uvedenými v bezpečnostných upozorneniach.

Článok 5

Prijímanie dôverných informácií zo strany Európskeho parlamentu

1. Dôverné informácie, ktoré Európsky parlament dostane, sa oznamujú takto:

—	utajované skutočnosti EÚ so stupňom utajenia „RESTREINT UE/EU RESTRICTED“ a iné dôverné informácie sekretariátu parlamentného orgánu/funkcionára, ktorí podali žiadosť,

—	utajované skutočnosti EÚ so stupňom utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“ a vyšším oddeleniu CIS.

2. Registráciu, ukladanie a vysledovateľnosť dôverných informácií zabezpečuje buď sekretariát parlamentného orgánu/funkcionára, ktorí tieto informácie dostali, alebo oddelenie CIS.

3. V prípade dôverných informácií, ktoré poskytuje Komisia podľa rámcovej dohody, sú dohodnuté opatrenia v zmysle bodu 3.2 prílohy II rámcovej dohody určené na zachovanie dôvernosti informácií (opatrenia ustanovené spoločnou dohodou týkajúce sa adresátov, nahliadania do dokumentov, napríklad preskúmanie v zabezpečenej čitárni, schôdze za zatvorenými dverami a iné) uložené spoločne s dôvernými informáciami na sekretariáte parlamentného orgánu/funkcionára alebo na oddelení CIS, pokiaľ ide o informácie so stupňom utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“ alebo vyšším.

4. Opatrenia uvedené v odseku 3 sa môžu obdobne uplatniť aj na poskytovanie dôverných informácií zo strany iných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr zriadených zmluvami alebo na základe zmlúv alebo členskými štátmi.

5. Utajované skutočnosti EÚ so stupňom utajenia „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“ sa Európskemu parlamentu poskytujú v súlade s ďalšími opatreniami dohodnutými medzi parlamentným orgánom/funkcionárom, ktorí podali žiadosť o informáciu a inštitúciou EÚ alebo členským štátom, ktorý informáciu poskytol. Konferencia predsedov zriadi výbor dohľadu. Jeho cieľom bude zabezpečiť úroveň ochrany zodpovedajúcu danému stupňu utajenia.

Článok 6

Poskytovanie USEÚ Európskym parlamentom tretím stranám

Európsky parlament môže so súhlasom pôvodcu USEÚ poskytnúť USEÚ inej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre zriadeným zmluvami alebo na základe zmlúv alebo členského štátu pod podmienkou, že pri nakladaní s USEÚ v rámci ich oddelení a priestorov zabezpečia dodržiavanie pravidiel rovnocenných pravidlám stanoveným v tomto rozhodnutí.

Článok 7

Ukladanie a sprístupňovanie dôverných informácií v zabezpečených priestoroch (zabezpečené čitárne)

1. Zabezpečené čitárne umožňujú bezpečné ukladanie dokumentov a nie sú v nich kopírovacie stroje, telefóny, faxové zariadenia, skenery alebo iné technické zariadenie na reprodukciu alebo prenos dokumentov.

2. Na prístup do zabezpečenej čitárne sa uplatňujú tieto podmienky:

Prístup majú iba tieto osoby:

—	poslanci Európskeho parlamentu, úradníci Európskeho parlamentu a iní zamestnanci Európskeho parlamentu pracujúci pre politické skupiny, ktorí sú riadne určení v súlade s opatreniami uvedenými v článku 4 ods. 2 alebo článku 5 ods. 3 a ods. 4;

—	úradníci Európskeho parlamentu zodpovední za riadenie oddelenia CIS;

—	v prípade potreby úradníci Európskeho parlamentu zodpovední za všeobecnú a požiarnu bezpečnosť.

Upratovanie v zabezpečených priestoroch sa vykonáva len za prítomnosti a pod dohľadom úradníka pracujúceho na oddelení CIS.

Každá osoba, ktorá má záujem o prístup k dôverným informáciám, poskytne svoje meno vopred oddeleniu CIS. Oddelenie CIS skontroluje totožnosť každej osoby, ktorá podá žiadosť o prístup k takýmto informáciám a v prípade potreby overí, či má daná osoba bezpečnostnú previerku na zodpovedajúcej úrovni a či je na základe opatrení uvedených v článku 4 ods. 2 alebo článku 5 ods. 3 a ods. 4 oprávnená na prístup k týmto informáciám.

c)	Oddelenie CIS môže odmietnuť prístup do čitárne osobe, ktorá nie je oprávnená do nej vstúpiť podľa písmen a) a b). Akékoľvek námietky voči rozhodnutiu oddelenia CIS sa v prípade poslancov Európskeho parlamentu predložia predsedovi Európskeho parlamentu a v iných prípadoch generálnemu tajomníkovi.

3. Na sprístupňovanie dôverných informácií v zabezpečenej čitárni sa uplatňujú tieto podmienky:

Osoby, ktoré sú oprávnené oboznámiť sa s informáciami a ktoré predložili žiadosť podľa odseku 2 písm. b), sa dostavia na oddelenie CIS.

S výnimkou mimoriadnych okolností (napríklad v prípade početných žiadostí o sprístupnenie informácií podaných v krátkom čase) sa môžu dôverné informácie sprístupniť v zabezpečenej čitárni v jednom čase vždy len jednej osobe za prítomnosti úradníka oddelenia CIS.

Uvedený úradník informuje oprávnenú osobu o jej povinnostiach a najmä ju požiada, aby podpísala čestné vyhlásenie, ktorým sa zaviaže, že obsah informácie neoznámi žiadnej tretej osobe.

b)	Počas oboznamovania sa s informáciami je zakázaná komunikácia s vonkajším prostredím (vrátane používania telefónov alebo iných technológií), robenie si poznámok a kopírovanie či fotografovanie sprístupnených dôverných informácií.

c)	Predtým ako osoba dostane povolenie opustiť zabezpečenú čitáreň, zodpovedný úradník oddelenia CIS uvedený v písmene a) sa uistí o tom, či sú dôverné informácie, s ktorými sa osoba oboznamovala, na mieste, neporušené a úplné.

4. V prípade porušenia vyššie uvedených pravidiel zodpovedný pracovník oddelenia CIS informuje generálneho tajomníka, ktorý podá správu predsedovi, ak tieto pravidlá porušil poslanec Európskeho parlamentu.

Článok 8

Minimálne požiadavky pre iné formy sprístupnenia dôverných informácií

1. Pokiaľ ide o administratívne spracovanie dôverných informácií počas schôdzí za zatvorenými dverami, sekretariát parlamentného orgánu/funkcionára zodpovedného za schôdzu zabezpečí, aby:

—	do miestnosti konania schôdze mohli vstúpiť len osoby, ktoré sa majú schôdze zúčastniť a ktoré majú bezpečnostnú previerku na potrebnej úrovni;

—	boli všetky dokumenty očíslované, rozdané na začiatku schôdze a zozbierané na jej konci a aby sa z týchto dokumentov nerobili poznámky, aby sa nekopírovali ani nefotografovali;

—	zápisnica zo schôdze neobsahovala zmienku o obsahu diskusie k informácii, ktorá sa prejednávala dôverným spôsobom;

—	dôverné informácie poskytované ústne príjemcom v Európskom parlamente podliehali rovnakej úrovni ochrany ako písomné dôverné informácie. Súčasťou tejto ochrany môže byť čestné vyhlásenie zo strany príjemcov týchto informácií, že ich obsah nesprostredkujú žiadnej tretej osobe.

2. Na administratívne spracovanie dôverných informácií sekretariátom parlamentného orgánu/funkcionára mimo schôdzí za zatvorenými dverami sa uplatňujú tieto podmienky:

—	vytlačené dokumenty sa osobne odovzdajú vedúcemu sekretariátu, ktorý ich zaregistruje a vydá potvrdenie o prijatí;

—	tieto dokumenty v čase, keď sa práve nepoužívajú, uschová sekretariát na svoju zodpovednosť na uzamknutom mieste;

—	bez toho, aby bolo dotknuté administratívne spracovanie dôverných informácií počas schôdzí za zatvorenými dverami ustanovené v odseku 1, sa tieto dokumenty v žiadnom prípade nemôžu kopírovať, uchovávať na inom nosiči alebo komukoľvek postupovať;

—	prístup k takým dokumentom sa obmedzí na ich adresátov a v súlade s opatreniami uvedenými v článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3 alebo ods. 4 prebieha pod dohľadom sekretariátu;

—	sekretariát vedie záznamy o osobách, ktoré nahliadali do dokumentov, ako aj o dátumoch a časoch nahliadnutia. Tieto záznamy sa postúpia oddeleniu CIS so zreteľom na zostavenie výročnej správy uvedenej v článku 12.

Článok 9

Archivovanie dôverných informácií

1. V priestoroch Európskeho parlamentu je zaistený bezpečný systém archivovania.

Dôverné informácie definitívne uložené na oddelení CIS alebo na sekretariáte parlamentného orgánu/funkcionára sa presúvajú do bezpečného archívu na oddelení CIS po šiestich mesiacoch odo dňa, keď boli naposledy sprístupnené, a najneskôr rok odo dňa, keď boli uložené.

2. Oddelenie CIS je zodpovedné za spravovanie bezpečného archívu v súlade so štandardnými archivačnými kritériami.

3. Sprístupnenie dôverných informácií archivovaných v bezpečných archívoch sa uskutočňuje za týchto podmienok:

—	prístup k dôverným informáciám majú len osoby, ktorých meno alebo funkcia boli overené na základe sprievodného dokladu vyplneného pri uložení týchto informácií;

—	žiadosť o sprístupnenie dôverných informácií treba predložiť oddeleniu CIS, ktoré zabezpečí presun príslušného dokumentu do zabezpečenej čitárne;

—	uplatňujú sa postupy a podmienky pre sprístupňovanie dôverných informácií uvedené v článku 7.

Článok 10

Zaradenie do nižšieho stupňa a odtajnenie USEÚ

1. Zníženie stupňa utajenia a odtajnenie USEÚ je možné len s povolením ich pôvodcu a, ak je to potrebné, po prediskutovaní s ostatnými zainteresovanými stranami. Zníženie stupňa utajenia alebo odtajnenie sa potvrdzuje písomne. Pôvodca je zodpovedný za informovanie adresátov o tejto zmene a títo adresáti sú zase povinní informovať o tejto zmene akýchkoľvek iných následných adresátov, ktorým dokument alebo jeho kópiu zaslali. Ak je to možné, pôvodcovia vyznačujú na utajovaných dokumentoch dátum, obdobie alebo udalosť, keď sa stupeň utajenia obsahu môže znížiť alebo sa obsah môže odtajniť. Inak dokumenty revidujú aspoň každých päť rokov, aby sa presvedčili, či je pôvodné utajenie potrebné.

2. Odtajnenie dokumentov uložených v bezpečných archívoch sa uskutoční najneskôr po uplynutí 30 rokov v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 354/83 z 1. februára 1983 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu pre verejnosť (5). Odtajnenie uskutoční pôvodca dôverných informácií alebo útvar, ktorý je práve za ne zodpovedný, v súlade s prílohou I časťou 1 oddielom 10.

Článok 11

Porušenie dôvernosti

1. Porušenie dôvernosti vo všeobecnosti a najmä porušenie tohto rozhodnutia v prípade poslancov Európskeho parlamentu znamená uplatnenie príslušných ustanovení týkajúcich sa trestov vymedzených v Rokovacom poriadku Európskeho parlamentu.

2. Porušenia zo strany zamestnancov vedú k uplatneniu postupov a trestov stanovených v Služobnom poriadku úradníkov Európskej únie alebo v Podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie ustanovených nariadením (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (6) (ďalej len „služobný poriadok“).

3. Predseda a generálny tajomník v prípade potreby nariadia vyšetrovanie.

Článok 12

Úpravy tohto rozhodnutia a jeho vykonávacích predpisov a výročné správy o uplatňovaní tohto rozhodnutia

1. Generálny tajomník navrhuje každú potrebnú úpravu tohto rozhodnutia a jeho vykonávacích príloh a príslušné návrhy postúpi Predsedníctvu, ktoré o nich rozhodne.

2. Generálny tajomník každoročne predkladá Predsedníctvu správu o vykonávaní tohto rozhodnutia.

Článok 13

Prechodné a záverečné ustanovenia

1. Dôverné informácie, ktoré existovali na oddelení CIS alebo v archívoch pred prijatím tohto rozhodnutia, sa automaticky utajujú na úrovni „RESTREINT UE/EU RESTRICTED“, pokiaľ sa ich pôvodca nerozhodne neutajiť ich alebo utajiť ich s vyšším stupňom utajenia alebo s označením do jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

2. Ak sa pôvodca týchto dôverných informácií rozhodne použiť pre takéto dôverné informácie vyšší stupeň utajenia, pôvodca alebo ním poverení zástupcovia označia dokumenty najnižším možným stupňom utajenia a postupujú v súčinnosti s oddelením CIS a v súlade s kritériami stanovenými v prílohe I.

3. Rozhodnutie predsedníctva z 13. novembra 2006 o predpisoch o zaobchádzaní s dôvernými dokumentmi sa zrušuje.

4. Rozhodnutie predsedníctva z 24. októbra 2005 poverujúce generálneho tajomníka vytvorením výboru pre odtajňovanie a prijatím rozhodnutí o otázke odtajňovania sa zrušuje.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

1. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

2. Uplatňuje sa od 1. júla 2011.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

(2) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(3) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(4) Príloha bude prijatá neskôr.

(5) Ú. v. ES L 43, 15.2.1983, s. 1.

(6) Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.

PRÍLOHA I

ČASŤ 1

ZÁKLADNÉ ZÁSADY A MINIMÁLNE NORMY BEZPEČNOSTI PRE OCHRANU DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ

1. Úvod

Tieto ustanovenia určujú základné zásady a minimálne bezpečnostné normy, ktoré musí dodržiavať Európsky parlament na všetkých miestach zamestnávania, rovnako ako všetci príjemcovia USEÚ a iných dôverných informácií, aby sa zaručila bezpečnosť a všetci zainteresovaní si mohli byť istí, že je zabezpečená spoločná úroveň ochrany. Dopĺňajú ich pravidlá týkajúce sa zaobchádzania s dôvernými informáciami zo strany parlamentných výborov a iných parlamentných orgánov/funkcionárov.

2. Všeobecné zasady

Bezpečnostná politika Európskeho parlamentu tvorí neoddeliteľnú súčasť jeho všeobecnej politiky vnútorného riadenia a vychádza teda zo zásad upravujúcich jeho všeobecnú politiku. Medzi tieto zásady patrí zákonnosť, transparentnosť, zodpovednosť a subsidiarita a proporcionalita.

Princíp zákonnosti predstavuje potrebu ostať pri vykonávaní bezpečnostných funkcií prísne v právnom rámci a dodržať uplatniteľné právne náležitosti. Znamená to tiež, že povinnosti v oblasti bezpečnosti musia vychádzať z príslušných ustanovení právnych predpisov. V plnej miere sa uplatňujú ustanovenia služobného poriadku, najmä jeho článok 17 o povinnosti zamestnancov zdržať sa nepovoleného zverejnenia informácií získaných pri vykonávaní služby a jeho hlava IV o disciplinárnych opatreniach. Napokon to znamená, že porušenie bezpečnosti v rámci zodpovednosti Európskeho parlamentu sa musí riešiť spôsobom, ktorý je v súlade s politikou Európskeho parlamentu o disciplinárnych opatreniach.

Princíp transparentnosti znamená, že v súvislosti so všetkými pravidlami a ustanoveniami týkajúcimi sa bezpečnosti je potrebná jednoznačnosť, rovnováha medzi rôznymi útvarmi a rôznymi oblasťami (fyzická bezpečnosť v porovnaní s ochranou informácií atď.) a je nevyhnutná konzistentná a štruktúrovaná politika informovanosti o bezpečnosti. Tiež to znamená potrebu jasných písomných usmernení o vykonávaní bezpečnostných opatrení.

Princíp zodpovednosti znamená, že povinnosti v oblasti bezpečnosti musia byť jednoznačne vymedzené. Okrem toho poukazuje na potrebu pravidelne monitorovať, či sa tieto povinnosti riadne plnia.

Princíp subsidiarity znamená, že bezpečnosť sa organizuje na čo najnižšej úrovni a čo najbližšie ku generálnym riaditeľstvám a útvarom Európskeho parlamentu. Princíp proporcionality znamená, že bezpečnostné činnosti sa musia prísne obmedziť iba na to, čo je absolútne nevyhnutné, a že bezpečnostné opatrenia musia byť úmerné k záujmom, ktoré sa majú chrániť, a k skutočnej alebo potenciálnej hrozbe voči týmto záujmom, aby tieto záujmy boli chránené spôsobom, ktorý spôsobuje čo najmenšie narušenie.

3. Základy bezpečnosti informácií

Základmi dobrej bezpečnosti informácií sú:

a)	v rámci Európskeho parlamentu útvar zaisťovania informačnej bezpečnosti INFOSEC zodpovedný za spoluprácu s príslušným bezpečnostným orgánom s cieľom poskytovať informácie a poradenstvo v oblasti technických bezpečnostných hrozieb a prostriedkov ochrany proti nim;

b)	úzka spolupráca medzi zodpovednými útvarmi Európskeho parlamentu a bezpečnostnými službami ostatných inštitúcií EÚ.

4. Zásady informačnej bezpečnosti

4.1. Ciele

Hlavné ciele informačnej bezpečnosti sú:

a)	chrániť utajované skutočnosti EÚ (USEÚ) a iné dôverné skutočnosti pred špionážou, ohrozením alebo neoprávneným prezradením;

b)	chrániť USEÚ, s ktorými sa narába v komunikačných a informačných systémoch a sieťach, pred ohrozením ich dôvernosti, celistvosti a dostupnosti;

c)	chrániť priestory Európskeho parlamentu, v ktorých sa uchovávajú USEÚ, pred sabotážou a úmyselným poškodením;

d)	v prípade zlyhania bezpečnosti posúdiť spôsobenú škodu, obmedziť jej dôsledky, uskutočniť bezpečnostné vyšetrovanie a prijať potrebné nápravné opatrenia.

4.2. Utajovanie

4.2.1. Ak ide o dôvernosť, potrebná je starostlivosť a skúsenosti s výberom informácií a materiálu, ktoré sa majú chrániť, a posúdenie stupňa ochrany, ktorú si vyžadujú. Podstatné je, aby stupeň ochrany zodpovedal bezpečnostnej citlivosti jednotlivej informácie alebo materiálu, ktoré treba zabezpečiť. Aby sa zabezpečil hladký tok informácií, treba predchádzať nadmernému alebo nedostatočnému utajovaniu.

4.2.2. Systém utajenia je nástroj na realizovanie zásad ustanovených v tomto oddiele; podobný systém utajovania sa dodržiava pri plánovaní a organizovaní spôsobov čelenia špionáži, sabotáži, terorizmu a iným hrozbám tak, aby sa zabezpečila maximálna ochrana najdôležitejších priestorov, v ktorých sa uchovávajú USEÚ, a najdôležitejších bodov v rámci takýchto priestorov.

4.2.3. Zodpovednosť za utajovanie informácií spočíva výlučne na pôvodcovi danej informácie.

4.2.4. Stupeň utajenia môže závisieť výlučne na obsahu danej informácie.

4.2.5. Ak je viacero informácií zoskupených spolu, stupeň utajenia, ktorý sa vzťahuje na celok, musí byť aspoň taký, ako je najvyšší stupeň utajenia uplatňovaný na jednotlivé takto zoskupené položky. Súbor informácií však môže mať pridelený vyšší stupeň utajenia ako jeho jednotlivé časti.

4.2.6. Utajenie sa stanoví iba vtedy, ak je potrebné, a na dobu, na akú je potrebné.

4.3. Ciele bezpečnostných opatrení

Bezpečnostné opatrenia:

a)	sa vzťahujú na všetky osoby, ktoré majú prístup k USEÚ, nosiče informácií uchovávajúce USEÚ a iné dôverné informácie, ako aj na všetky priestory, v ktorých sa nachádzajú takéto informácie, a na dôležité zariadenia;

b)	sú navrhnuté tak, aby sa zistili osoby, ktorých postavenie môže ohroziť bezpečnosť takýchto informácií a dôležitých zariadení, ktoré uchovávajú takéto informácie, a aby umožnili vylúčenie alebo odvolanie takýchto osôb;

c)	zabraňujú akejkoľvek nepovolanej osobe v prístupe k takýmto informáciám alebo k zariadeniam, ktoré ich obsahujú;

d)	zabezpečujú, aby sa takéto informácie rozširovali výlučne na základe zásady „potreba vedieť“, ktorá je zásadná pre všetky aspekty bezpečnosti;

zabezpečujú celistvosť (t. j. prevenciu pred poškodením, neoprávnenou zmenou alebo neoprávneným vymazaním) a dostupnosť (tým, ktorí potrebujú a majú povolený prístup) všetkých dôverných informácií, utajovaných alebo neutajovaných, a najmä takých informácií, ktoré sa uchovávajú, spracúvajú alebo prenášajú v elektromagnetickej podobe.

5. Spoločné minimálne normy

Európsky parlament zabezpečuje, aby spoločné minimálne bezpečnostné normy dodržiavali všetci príjemcovia USEÚ v rámci inštitúcie a pod jej právomocou, najmä všetky servisy a všetci dodávatelia tak, aby tieto informácie bolo možné odovzdať s dôverou, že sa s nimi bude zaobchádzať s rovnakou starostlivosťou. Takéto minimálne normy obsahujú kritériá pre bezpečnostnú previerku úradníkov Európskeho parlamentu a iných zamestnancov Európskeho parlamentu pracujúcich pre politické skupiny a postupy na ochranu dôverných informácií.

Európsky parlament umožní prístup k týmto informáciám vonkajším orgánom iba za podmienky, že zabezpečia, aby sa s nimi nakladalo v súlade s ustanoveniami, ktoré sú aspoň na striktne rovnocennej úrovni, ako sú tieto spoločné minimálne normy.

Takéto spoločné minimálne normy sa tiež uplatnia, keď Európsky parlament zmluvou alebo dohodou o grante zverí úlohy zahŕňajúce dôverné informácie priemyselným alebo iným subjektom.

6. Bezpečnosť úradníkov Európskeho parlamentu a iných zamestnancov Európskeho parlamentu pracujúcich pre politické skupiny

6.1. Bezpečnostné poučenie úradníkov Európskeho parlamentu a iných zamestnancov Európskeho parlamentu pracujúcich pre politické skupiny

Všetci úradníci Európskeho parlamentu a iní zamestnanci Európskeho parlamentu pracujúci pre politické skupiny vo funkciách, kde by mohli mať prístup k USEÚ, sú pri prevzatí úlohy a potom v pravidelných intervaloch dôkladne poučení o potrebe bezpečnosti a o postupoch na jej dosiahnutie. Takéto osoby musia písomne potvrdiť, že si uplatniteľné bezpečnostné opatrenia prečítali a plne im porozumeli.

6.2. Zodpovednosť vedúcich pracovníkov

Vedúci pracovníci majú povinnosť poznať tých členov svojho personálu, ktorí pri práci prichádzajú do styku s utajovanými skutočnosťami, alebo ktorí majú prístup k zabezpečeným komunikačným alebo informačným systémom, a zaznamenávať a hlásiť akékoľvek udalosti alebo zjavné citlivé miesta, u ktorých je pravdepodobné, že by mohli mať vplyv na bezpečnosť.

6.3. Bezpečnostné postavenie úradníkov Európskeho parlamentu a iných zamestnancov Európskeho parlamentu pracujúcich pre politické skupiny

Vypracujú sa postupy, ktoré zabezpečia, že v prípade zistenia nepriaznivej informácie o úradníkovi Európskeho parlamentu alebo inom zamestnancovi Európskeho parlamentu pracujúcom pre politickú skupinu sa podniknú kroky na určenie, či daný jednotlivec pracuje s utajovanými skutočnosťami alebo má prístup k zabezpečeným komunikačným alebo informačným systémom, a informuje sa o tom zodpovedný útvar Európskeho parlamentu. Ak sa preukáže, že takýto jednotlivec predstavuje bezpečnostné riziko, je vylúčený alebo odvolaný z plnenia úloh, pri ktorých by mohol ohrozovať bezpečnosť.

7. Fyzická bezpečnosť

Fyzická bezpečnosť znamená uplatňovanie fyzických a technických ochranných opatrení na zamedzenie neoprávneného prístupu k USEÚ.

7.1. Potreba ochrany

Stupeň opatrení fyzickej bezpečnosti, ktoré sa majú uplatňovať na zaistenie ochrany USEÚ, je úmerný utajeniu, rozsahu a ohrozeniu uchovávaných informácií a materiálu. Všetky osoby, ktoré majú k dispozícii USEÚ, dodržiavajú jednotné postupy týkajúce sa utajovania týchto informácií a musia spĺňať spoločné normy ochrany týkajúce sa uchovávania, prenosu a likvidácie informácií a materiálu vyžadujúceho ochranu.

7.2. Kontrola

Pred zanechaním priestorov obsahujúcich USEÚ bez dozoru osoby, ktoré ich spravujú, zabezpečia, aby takéto utajované skutočnosti boli bezpečne uschované a aby sa aktivovali všetky bezpečnostné zariadenia (zámky, poplašné zariadenia atď.). Po pracovnom čase sa vykonávajú ďalšie nezávislé kontroly.

7.3. Bezpečnosť budov

Budovy, v ktorých sa uchovávajú USEÚ alebo zabezpečené komunikačné a informačné systémy, sa chránia proti neoprávnenému prístupu.

Povaha ochrany, ktorá sa poskytuje USEÚ, napríklad zamrežovanie okien, zámky na dverách, stráž pri vstupoch, automatizované systémy kontroly vstupu, bezpečnostné kontroly a hliadky, poplašné systémy, systémy na zisťovanie narušenia a strážne psy, závisí od:

a)	utajenia, množstva a umiestnenia informácií a materiálov, ktoré sa majú chrániť, v rámci budovy;

b)	kvality bezpečnostných schránok pre dotknuté informácie a materiály a

c)	fyzickej povahy a umiestnenia budovy.

Povaha ochrany poskytovaná komunikačným a informačným systémom podobne závisí od stanovenia hodnoty príslušného majetku a možnej škody, ak by bola ohrozená bezpečnosť, od fyzickej povahy a umiestnenia budovy, v ktorej sa nachádza systém, a od umiestnenia tohto systému v budove.

7.4. Pohotovostné plány

Vopred sa vypracujú podrobné plány na ochranu utajovaných skutočností počas núdzovej situácie.

8. Vymedzenie zabezpečenia, označenia, uvedenie a riadenie utajovania

8.1. Vymedzenie zabezpečenia

Nie sú povolené žiadne iné stupne utajenia ako stupne vymedzené v článku 2 tohto rozhodnutia.

Na určenie limitov platnosti utajenia (znamenajúce pre utajované skutočnosti automatické zníženie stupňa utajenia alebo odtajnenie) sa môže použiť dohodnuté vymedzenie zabezpečenia. Toto vymedzenie je buď „AŽ DO … (čas/dátum)“ alebo „AŽ DO … (udalosť)“.

Dodatočné vymedzenie zabezpečenia ako CRYPTO alebo ľubovoľné iné vymedzenie zabezpečenia uznané v EÚ sa uplatňuje, ak existuje potreba obmedzenej distribúcie a osobitného nakladania s utajovanou skutočnosťou v porovnaní s tým, čo určuje stupeň utajenia.

Vymedzenia zabezpečenia sa používajú iba v kombinácii s utajením.

8.2. Označenia

Označenie sa môže používať na špecifikovanie oblasti, na ktorú sa vzťahuje daný dokument, alebo konkrétnej distribúcie na základe potreby vedieť, alebo (pre neutajované skutočnosti) na označenie konca zákazu.

Označenie nie je utajenie a nesmie sa použiť namiesto utajenia.

8.3. Uvedenie utajení a vymedzení zabezpečenia

Utajenia sa uvádzajú takto:

a)	na dokumenty stupňa utajenia „RESTREINT UE/EU RESTRICTED“ mechanickými alebo elektronickými prostriedkami;

b)	na dokumenty stupňa utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“ mechanickými prostriedkami alebo ručne alebo tlačou na vopred opečiatkovaný zaevidovaný papier;

c)	na dokumenty „SECRET UE/EU SECRET“ a „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“ mechanickými prostriedkami alebo ručne.

Vymedzenia zabezpečenia sa uvádzajú priamo pod stupňom utajenia rovnakými prostriedkami ako uvedenie utajenia.

8.4. Riadenie utajovania

8.4.1. Všeobecne

Informácie sa utajujú iba vtedy, ak je to potrebné. Utajenie sa uvedie jasne a správne a zachováva sa iba dovtedy, pokiaľ si informácie vyžadujú ochranu.

Zodpovednosť za utajovanie informácií a za prípadné následné zníženie stupňa utajenia alebo odtajnenie spočíva výlučne na pôvodcovi.

Úradníci Európskeho parlamentu utajujú informácie, znižujú ich stupeň utajenia alebo ich odtajňujú na základe pokynov generálneho tajomníka alebo na základe jeho poverenia.

Podrobné postupy na zaobchádzanie s utajovanými dokumentmi sa koncipujú tak, aby sa zaistila ochrana primeraná informáciám, ktoré obsahujú.

Počet osôb oprávnených byť pôvodcom dokumentov „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“ je čo najmenší a ich mená sú uvedené na zozname vypracovanom oddelením CIS.

8.4.2. Uplatňovanie utajenia

Utajovanie dokumentov je určené úrovňou citlivosti ich obsahu v súlade s vymedzeniami uvedenými v článku 2 písm. c). Dôležité je, aby sa utajenie používalo správne a striedmo, najmä pokiaľ ide o utajenie stupňa „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“.

Stupeň utajenia listu alebo dokumentu obsahujúceho prílohy je rovnaký, ako najvyšší stupeň utajenia jeho príloh. Pôvodca dokumentu jasne uvedie úroveň utajenia listu alebo nóty v prípade oddelenia od príloh.

Pôvodca dokumentu, ktorý sa má utajovať, musí mať na pamäti pravidlá uvedené vyššie a obmedziť tendenciu nadmerného alebo nedostatočného utajovania.

Jednotlivé strany, odseky, oddiely, prílohy, dodatky, doplnky a vložky daného dokumentu môžu vyžadovať rozličné stupne utajenia a musia sa podľa toho utajiť. Stupeň utajenia dokumentu ako celku je rovnaký, ako má jeho časť s najvyšším stupňom utajenia.

9. Kontroly

Riaditeľstvo Európskeho parlamentu zodpovedné za bezpečnosť vykonáva pravidelné kontroly bezpečnostných mechanizmov na ochranu USEÚ, pri čom mu môže pomáhať oddelenie CIS.

Riaditeľstvo Európskeho parlamentu zodpovedné za bezpečnosť a útvary pre bezpečnosť iných inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr zriadených zmluvami alebo na základe zmlúv, ktoré disponujú USEÚ, sa tiež môžu dohodnúť, že budú vykonávať partnerské hodnotenie bezpečnostných mechanizmov na ochranu USEÚ.

10. Postup pri odtajňovaní

10.1. Oddelenie CIS preskúma USEÚ a predloží pôvodcovi dokumentu návrhy na odtajnenie v každom prípade najneskôr v 25. roku od dátumu vytvorenia dokumentu. Dokumenty, ktoré sa neodtajnia pri prvom preskúmaní, sa opätovne pravidelne preskúmajú najmenej každých päť rokov.

10.2. Okrem dokumentov, ktoré sa v skutočnosti nachádzajú v zabezpečených archívoch a sú riadne utajené, sa postup odtajnenia môže týkať aj iných dôverných informácií, ktoré sa nachádzajú buď v zabezpečených archívoch alebo v Archívnom a dokumentačnom stredisku Európskeho parlamentu (CARDOC).

10.3. Oddelenie CIS bude v mene pôvodcu zodpovedné za informovanie adresátov dokumentu o tejto zmene utajenia a adresáti sú zase zodpovední za informovanie akýchkoľvek následných adresátov, ktorým dokument alebo jeho kópiu zaslali, o tejto zmene.

10.4. Odtajnenie nemá vplyv na žiadne označenia, ktoré sa na dokumente môžu vyskytovať.

10.5. Pôvodný stupeň utajenia v hornej a dolnej časti každej strany sa škrtne. Prvá (titulná) strana dokumentu sa opečiatkuje a doplní referenčným číslom CIS.

10.6. Text odtajneného dokumentu sa pripojí k elektronickej zložke alebo rovnocennému systému, v ktorom bol zaregistrovaný.

10.7. V prípade dokumentov spadajúcich pod výnimku súvisiacu so súkromím a integritou jednotlivca alebo obchodnými záujmami a v prípade citlivých dokumentov sa uplatní článok 2 nariadenia (EHS, Euratom) č. 354/83.

10.8. Okrem ustanovení v bodoch 10.1 až 10.7 sa uplatňujú tieto pravidlá:

a)	pokiaľ ide o dokumenty tretích strán, oddelenie CIS pred odtajnením konzultuje s dotknutou treťou stranou. Tretia strana má osem týždňov na predloženie pripomienok;

b)	pokiaľ ide o výnimku súvisiacu so súkromím a integritou jednotlivca, pri odtajnení sa zohľadní najmä súhlas danej osoby, nemožnosť identifikácie danej osoby a/alebo skutočnosť, že táto osoba už nie je nažive;

c)	pokiaľ ide o výnimku súvisiacu s obchodnými záujmami fyzickej alebo právnickej osoby, dotknutá osoba môže byť informovaná prostredníctvom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie a môže sa jej dať lehota štyroch týždňov od dňa zverejnenia na prípadné pripomienky.

ČASŤ 2

POSTUP BEZPEČNOSTNEJ PREVIERKY

11. Postup bezpečnostnej previerky poslancov Európskeho parlamentu

11.1. Vzhľadom na výsady a právomoci Európskeho parlamentu sa jeho poslanci bez bezpečnostnej previerky môžu oboznamovať s USEÚ až do stupňa utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“ vrátane. Ak ide o informácie so stupňom utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“, musia podpísať čestné vyhlásenie, že obsah týchto informácií neposkytnú žiadnej tretej osobe.

11.2. Na prístup k informáciám so stupňom utajenia „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“ alebo „SECRET UE/EU SECRET“ musia poslanci Európskeho parlamentu získať povolenie v súlade s postupom uvedeným v bodoch 11.3 a 11.4.

11.3. Povolenie sa udelí iba poslancom Európskeho parlamentu, ktorí prešli bezpečnostnou previerkou príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov v súlade s postupom uvedeným v bodoch 11.9 až 11.14. Za udelenie povolenia poslancom zodpovedá predseda.

11.4. Predseda môže udeliť povolenie po získaní stanoviska príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov na základe bezpečnostnej previerky, ktorá sa vykonala v súlade s bodmi 11.8 až 11.13.

11.5. Riaditeľstvo Európskeho parlamentu zodpovedné za bezpečnosť vedie aktualizovaný zoznam všetkých poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa udelilo povolenie, vrátane dočasného povolenia v zmysle bodu 11.15.

11.6. Povolenie je platné počas obdobia piatich rokov alebo počas doby trvania úloh, v súvislosti s ktorými bolo udelené, podľa toho, ktoré z týchto období je kratšie. Môže sa obnoviť v súlade s postupom uvedeným v bode 11.4.

11.7. Predseda odoberie povolenie, ak sa domnieva, že na to existujú opodstatnené dôvody. Rozhodnutie odobrať povolenie sa oznámi danému poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý môže požiadať, aby ho vypočul predseda pred tým, ako odobratie nadobudne účinnosť, a príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

11.8. Bezpečnostná previerka sa vykonáva za pomoci dotknutého poslanca Európskeho parlamentu a na žiadosť predsedu. Príslušným vnútroštátnym orgánom na vykonanie previerky je orgán členského štátu, ktorého je dotknutý poslanec štátnym príslušníkom.

11.9. Ako súčasť postupu previerky musí daný poslanec Európskeho parlamentu vyplniť formulár s osobnými informáciami.

11.10. Predseda vo svojej žiadosti príslušným vnútroštátnym orgánom spresní stupeň utajovaných skutočností, s ktorými príde daný poslanec Európskeho parlamentu do styku, aby tieto orgány mohli vykonať previerku.

11.11. Celý proces bezpečnostného preverovania vykonávaný príslušnými vnútroštátnymi orgánmi spolu so získanými výsledkami musí byť v súlade s príslušnými pravidlami a predpismi platnými v danom členskom štáte, a to vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú odvolaní.

11.12. Ak príslušné vnútroštátne orgány členského štátu vydajú kladné stanovisko, predseda môže príslušnému poslancovi Európskeho parlamentu udeliť povolenie.

11.13. Negatívne stanovisko oznámia príslušné vnútroštátne orgány danému poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý môže požiadať, aby ho vypočul predseda. Ak to predseda považuje za potrebné, môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o doplňujúce vysvetlenia. Ak sa potvrdí negatívne stanovisko, povolenie sa neudelí.

11.14. Všetci poslanci Európskeho parlamentu, ktorým je udelené povolenie v zmysle bodu 11.3, dostávajú pri udelení povolenia a v pravidelných intervaloch potrebné usmernenia týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností a prostriedkov na zabezpečenie tejto ochrany. Takíto poslanci podpíšu vyhlásenie potvrdzujúce prijatie týchto usmernení.

11.15. Za výnimočných okolností môže predseda po zaslaní oznámenia príslušným vnútroštátnym orgánom a za predpokladu, že do jedného mesiaca nereagujú, udeliť poslancovi Európskeho parlamentu dočasné povolenie na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov pred obdržaním výsledku previerky uvedenej v bode 11.11. Takto udelené dočasné povolenia neoprávňujú na prístup k informáciám stupňa utajenia „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“.

12. Postup bezpečnostnej previerky pre úradníkov Európskeho parlamentu a iných zamestnancov Európskeho parlamentu pracujúcich pre politické skupiny

12.1. Iba úradníci Európskeho parlamentu a ostatní zamestnanci Európskeho parlamentu pracujúci pre politické skupiny, ktorí z dôvodu svojich povinností a požiadaviek služby musia mať vedomosť o utajovaných skutočnostiach alebo s nimi musia pracovať, môžu mať prístup k takýmto informáciám.

12.2. Na prístup k informáciám so stupňom utajenia „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“, „SECRET UE/EU SECRET“ a „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“ musia osoby uvedené v bode 12.1 získať povolenie v súlade s postupom uvedeným v bodoch 12.3 a 12.4.

12.3. Povolenie sa udelí iba osobám uvedeným v bode 12.1, ktoré prešli bezpečnostnou previerkou príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov v súlade s postupom uvedeným v bodoch 12.9 až 12.14. Za udelenie povolenia úradníkom Európskeho parlamentu a ostatným zamestnancom Európskeho parlamentu pracujúcim pre politické skupiny zodpovedá generálny tajomník.

12.4. Generálny tajomník môže udeliť povolenie po získaní stanoviska príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov na základe bezpečnostnej previerky, ktorá sa vykonala v súlade s bodmi 12.8 až 12.13.

12.5. Riaditeľstvo Európskeho parlamentu zodpovedné za bezpečnosť vedie aktualizovaný zoznam všetkých pracovných miest, ktoré si vyžadujú bezpečnostnú previerku a ktoré poskytujú príslušné servisy Európskeho parlamentu, a všetkých osôb, ktorým sa udelilo povolenie vrátane dočasného povolenia podľa bodu 12.15.

12.6. Povolenie je platné počas obdobia piatich rokov alebo počas doby trvania úloh, v súvislosti s ktorými bolo udelené, podľa toho, ktoré z týchto období je kratšie. Môže sa obnoviť v súlade s postupom uvedeným v bode 12.4.

12.7. Generálny tajomník odoberie povolenie, ak sa domnieva, že na to existujú opodstatnené dôvody. Rozhodnutie odobrať povolenie sa oznámi danému úradníkovi Európskeho parlamentu alebo inému zamestnancovi Európskeho parlamentu pracujúcemu pre politickú skupinu, ktorý môže požiadať, aby ho vypočul generálny tajomník pred tým, ako odobratie nadobudne účinnosť, a príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

12.8. Bezpečnostná previerka sa vykonáva za pomoci dotknutej osoby a na žiadosť generálneho tajomníka. Príslušným vnútroštátnym orgánom na vykonanie previerky je orgán členského štátu, ktorého je dotknutá osoba štátnym príslušníkom. Ak to umožňujú vnútroštátne predpisy a pravidlá, príslušné vnútroštátne orgány môžu vykonať prešetrenie týkajúce sa iných štátnych príslušníkov, ktorí žiadajú o prístup k informáciám so stupňom utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“ alebo vyšším.

12.9. Ako súčasť postupu previerky musí daný úradník Európskeho parlamentu alebo iný zamestnanec Európskeho parlamentu pracujúci pre politickú skupinu vyplniť formulár s osobnými informáciami.

12.10. Generálny tajomník vo svojej žiadosti príslušným vnútroštátnym orgánom spresní stupeň utajovaných skutočností, ktoré majú byť sprístupnené danej osobe, aby tieto orgány mohli vykonať previerku a poskytnúť svoje stanovisko, pokiaľ ide o úroveň povolenia, ktorú by bolo vhodné udeliť tejto osobe.

12.11. Celý proces bezpečnostného preverovania vykonávaný príslušnými vnútroštátnymi orgánmi spolu so získanými výsledkami podlieha príslušným pravidlám a predpisom platným v danom členskom štáte, vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú odvolaní.

12.12. Ak príslušné vnútroštátne orgány členského štátu vydajú kladné stanovisko, generálny tajomník môže danej osobe udeliť povolenie.

12.13. Negatívne stanovisko príslušných vnútroštátnych orgánov sa oznámi dotknutému úradníkovi Európskeho parlamentu alebo inému zamestnancovi Európskeho parlamentu pracujúcemu pre politickú skupinu, ktorý môže požiadať, aby ho vypočul generálny tajomník. Ak to generálny tajomník považuje za potrebné, môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány o doplňujúce vysvetlenia. Ak sa potvrdí negatívne stanovisko, povolenie sa neudelí.

12.14. Všetci úradníci Európskeho parlamentu a ostatní zamestnanci Európskeho parlamentu pracujúci pre politické skupiny, ktorým sa udelilo povolenie v zmysle bodov 12.4 a 12.5, dostávajú pri udelení povolenia a v pravidelných intervaloch potom potrebné pokyny týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností a prostriedkov na zabezpečenie tejto ochrany. Takíto úradníci a zamestnanci podpíšu vyhlásenie, ktorým potvrdia prijatie pokynov a ktorým sa zaviažu ich dodržiavať.

12.15. Za výnimočných okolností môže generálny tajomník po zaslaní oznámenia príslušným vnútroštátnym orgánom a za predpokladu, že do jedného mesiaca nereagujú, udeliť úradníkovi Európskeho parlamentu alebo inému zamestnancovi Európskeho parlamentu pracujúcemu pre politickú skupinu dočasné povolenie na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov pred obdržaním výsledku previerky uvedenej v bode 12.11. Takto udelené dočasné povolenia neoprávňujú na prístup k informáciám stupňa utajenia „TRÈS SECRET UE/EU TOP SECRET“.

30.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 190/18

ZHRNUTIE ROZHODNUTIA DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 322/10/COL

zo 14. júla 2010

týkajúce sa konania podľa článku 54 Dohody o EHP proti Posten Norge AS

(Vec č. 34250 Posten Norge/Privpak)

(Iba anglické a nórske znenie je autentické)

2011/C 190/05

Dňa 14. júla 2010 Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) prijal rozhodnutie týkajúce sa konania podľa článku 54 Dohody o EHP. V súlade s ustanoveniami článku 30 kapitoly II protokolu č. 4 Dohody o dozore a súde týmto uverejňuje názvy strán a hlavnú časť rozhodnutia, pričom zohľadňuje právny nárok podnikov na ochranu ich obchodného tajomstva. Verziu úplného znenia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, možno nájsť v autentických jazykoch veci na internetovej stránke dozorného úradu:

http://www.eftasurv.int/competition/competition-cases/

ZHRNUTIE PORUŠOVANIA PRÁVNYCH PREDPISOV

1. Úvod

(1)

Rozhodnutie bolo určené spoločnosti Posten Norge AS. Posten Norge prevádzkuje vnútroštátnu poštovú službu v Nórsku. V roku 2006 dosiahla spoločnosť skupinový obrat 23 668 miliónov nórskych korún („MNOK“). Zahraničný obrat predstavoval 17,5 % celkového skupinového obratu v roku 2006. Nórske kráľovstvo je výlučným vlastníkom Posten Norge.

(2)

Sťažovateľom bola spoločnosť Schenker Privpak AB („Privpak“), ktorá vstúpila na švédsky trh v roku 1992. Privpak prepravuje zásielky od spoločností, ktoré prevádzkujú predaj na diaľku, zákazníkom v Nórsku, Švédsku a Fínsku. Schenker Privpak AB je súčasťou skupiny DB Schenker. DB Schenker spája všetky druhy dopravy a logistických činností spoločnosti Deutsche Bahn AG, ktorej 100 % vlastníkom je v konečnom dôsledku nemecký štát. V Nórsku pracuje Privpak pod akciovou spoločnosťou Schenker Privpak AS, ktorá podlieha nórskym zákonom.

2. Postup

(3)

Dozornému úradu bola 24. júna 2002 doručená sťažnosť od spoločnosti Privpak. V listoch z 9. decembra 2002, 14. januára 2003, 15. augusta 2003 a 5. marca 2004, Privpak poskytla dodatočné informácie. Spoločnosť Posten Norge na žiadosť o poskytnutie informácií odpovedala 16. a 23. júna 2003. Od 21. júna do 24. júna 2004 prebiehalo v priestoroch Posten Norge v Osle vyšetrovanie. Po predložení viacerých žiadostí o poskytnutie informácií, ktoré boli adresované spoločnostiam Privpak, Posten Norge a príslušným tretím stranám, prijal dozorný úrad 17. decembra 2008 oznámenie námietok proti spoločnosti Posten Norge. Posten Norge reagovala na oznámenie námietok 3. apríla 2009. Ústne vypočutie sa konalo 16. júna 2009.

3. Správanie spoločnosti Posten Norge

(4)

V roku 1999 spoločnosť Posten Norge dospela k záveru, že jestvujúca distribučná sieť nestačí pokrývať trhový dopyt po službách a zabezpečiť tak ich dostupnosť. Navyše sa zisky zo siete v predchádzajúcich rokoch znížili a náklady na prevádzku boli príliš vysoké. Spoločnosť Posten Norge sa preto rozhodla prebudovať distribučnú sieť, znížiť počet poštových úradov na 300 až 450 a vybudovať sieť aspoň 1 100 poštových pobočiek v obchodoch. Pri znížených prevádzkových nákladoch by sa tak celkový počet expedičných miest zvýšil aspoň o 200, stúpla by ziskovosť spoločnosti aj dostupnosť poštových a finančných služieb na trhu.

(5)

Spoločnosť Posten Norge, vlastník siete poštových pobočiek v obchodoch („Post in shop“), vyvinula tento systém, aby poskytla rôzne poštové a finančné služby v maloobchodných predajniach, napr. obchodných domoch, obchodoch s potravinami, stánkoch a čerpacích staniciach. Každá poštová pobočka v obchode má poskytovať aspoň základné poštové a bankové služby, ktoré sú pre spoločnosť Posten Norge záväzné na základe prevádzkovej licencie. Základnú ponuku služieb je možné rozšíriť o dodatočné výrobky a služby podľa charakteru odberateľskej základne každej poštovej pobočky v obchode. Posten Norge nesie hlavnú zodpovednosť za každodenný dohľad nad sieťou poštových pobočiek v obchodoch a má právo dozerať na všetky aspekty spojené s jej prevádzkou. Každá poštová pobočka je súčasťou maloobchodnej predajne a má rovnaké otváracie hodiny ako daná predajňa. Poštové pobočky v obchodoch majú jednotný vzhľad a sú označené v súlade so všeobecnou stratégiou Posten Norge.

(6)

Hlavným záujmom spoločnosti Posten Norge na začiatku projektu poštových pobočiek v obchodoch v rokoch 1999 a 2000 bolo uzatvoriť strategické dohody s vedúcimi reťazcami/skupinami obchodov s potravinami, stánkov a čerpacích staníc, kde by bolo možné poskytovať poštové služby. Začiatkom roku 2000 Posten Norge prejednávala v tomto smere dohody o zámere s vedúcimi obchodnými skupinami a reťazcami. Následne na to uzavrela tieto dohody týkajúce sa konceptu poštových pobočiek v obchodoch:

—	obchodná dohoda uzavretá v septembri 2000 so skupinou NorgesGruppen/Shell, ktorou NorgenGruppen/Shell získala postavenie prednostného partnera Posten Norge. Spoločnosť Posten Norge získala za to výhradný prístup do všetkých maloobchodov v sieti skupiny (výradné postavenie v rámci skupiny).

—	rámcová dohoda uzavretá v januári 2001 so spoločnosťou COOP, ktorou získala postavenie druhého partnera v poradí, a

—	protokol uzavretý v januári 2001 so skupinou ICA.

(7)

Dohodami s COOP a ICA získala Posten Norge výhradný prístup do maloobchodných predajní, kde bola zriadená poštová pobočka. So všetkými skupinami sa prerokovávali aj štandardné dohody o prevádzkovaní, ktoré sa mali uzatvoriť s jednotlivými maloobchodnými predajňami, kde bola zriadená poštová pobočka.

(8)

Od začiatku roku 2004 viedla spoločnosť Posten Norge z vlastnej iniciatívy rokovania súbežne s NorgesGruppen, COOP a ICA s cieľom uzatvoriť nové rámcové dohody týkajúce sa poštových pobočiek v obchodoch. Nové dohody mali od 1. januára 2006 nahradiť jestvujúce dohody. V rámci Posten Norge sa navrhlo, aby boli všetky skupiny informované o tom, že Posten Norge zamýšľa i) uzatvoriť nové rámcové dohody týkajúce sa poštových pobočiek v obchodoch a ii) upraviť ustanovenia týkajúce sa preferencií, ale zároveň až do ukončenia rokovaní neinformovať skupiny, či vôbec bude niekto uprednostnený, a ak áno, komu bude prednostné postavenie udelené. Posten Norge sa držala navrhovanej stratégie a otázka prednostného partnerského postavenia ostala počas rokovaní otvorená.

(9)	V priebehu roku 2006 sa zo zmlúv s Posten Norge odstránili všetky ustanovenia o výhradnom postavení a prednostnom partnerskom postavení.

4. Článok 54 Dohody o EHP

4.1. Relevantný trh

(10)	V príslušnom období spoločnosť Posten Norge poskytovala balíkové služby medzi podnikom a klientom s doručením na poštovú prepážku a domov. Poskytovala tiež prepravu balíkov medzi podnikmi a klientmi v zahraničí.

(11)

Sieť balíkových služieb medzi podnikmi a klientmi poskytovaných spoločnosťou Posten Norge pozostávala z poštových úradov a poštových pobočiek v obchodoch. V prípade potreby sa v odľahlých vidieckych oblastiach do tejto siete zaradili aj poštári. Posten Norge bola jediná spoločnosť, ktorá poskytovala balíkové služby medzi podnikmi a klientmi na celom území Nórska.

4.1.1. Relevantné tovarové trhy

(12)

Táto vec sa týka poskytovania balíkových služieb medzi podnikmi a klientmi s doručením na poštovú prepážku. Balíky medzi podnikmi a klientmi sa v Nórsku doručovali prevažne na poštovú prepážku a zákazníci boli na tento spôsob doručovania balíkov zvyknutí. Spoločnosť Posten Norge bola hlavným poskytovateľom balíkových služieb medzi podnikmi a klientmi, dodávka do domu tvorila len malú časť celkového objemu takto prepravovaných balíkov. Nič nepoukazuje na to, že by podniky obchodujúce na diaľku považovali dodávku do domu za náhradu doručovania balíkov medzi podnikmi a klientmi na prepážku. Dodávka balíkov do domu vyžaduje dopravnú infraštruktúru, ktorá by umožnila doručenie balíkov od podniku až k dverám adresáta. Dodávka do domu a dodávka na prepážku by sa mohli považovať za nahraditeľné alebo zameniteľné len v prípade, že by bolo možné presunúť v krátkom čase značné množstvo balíkov zo systému dodávky na prepážku na dodávku do domu. Dostupné údaje ukázali, že tento variant sa v danom období nedal uskutočniť. Balíkové služby s dodávkou do domu medzi podnikmi a klientmi neboli preto zahrnuté do relevantného tovarového trhu.

(13)

Balíkové zásielkové služby medzi dvoma podnikmi využívajú podnikoví zákazníci, ktorí potrebujú využiť dodávku zásielky do domu priamo na adresu iného podniku počas niekoľkých pracovných hodín. Takíto zákazníci majú vysoké časové nároky a sú ochotní zaplatiť za urýchlené služby vyššiu cenu. Z hľadiska cenového rozdielu, ktorý by mal odrážať rozdiely v nákladoch na poskytovanie oboch služieb, sa podnikom s predajom na diaľku nevyplatí prejsť z balíkovej zásielkovej služby medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku na balíkové služby medzi dvoma podnikmi. Balíkové služby medzi dvoma podnikmi preto nevytvorili konkurenčný tlak na poskytovanie balíkových služieb medzi podnikom a klientom. Navyše podniky s predajom na diaľku prakticky nemohli využiť tieto služby, lebo ich poskytovatelia často vyžadovali, aby adresátom zásielky bola právnická, a nie fyzická osoba.

(14)

Dozorný úrad nevedel o žiadnom poskytovateľovi balíkových služieb medzi podnikom a klientom, ktorý by v skúmanom období vo väčšej miere doručoval zásielky zákazníkom na pracovisko. Rozdielna povaha, cena a využitie balíkovej zásielkovej služby medzi dvoma klientmi bránila v tom, aby podniky s predajom na diaľku využívali túto službu ako náhradu za balíkové služby medzi podnikom a zákazníkom s doručením na prepážku.

(15)	Dozorný úrad usúdil, že v danom období sa trh balíkových zásielkových služieb medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku líšil od trhu balíkových služieb medzi podnikom a klientom s dodávkou do domu alebo na pracovisko aj od balíkových služieb medzi dvoma podnikmi alebo dvoma klientmi.

4.1.2. Relevantné geografické trhy

(16)	Územie trhu balíkových služieb medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku bolo geograficky ohraničené územím Nórskeho kráľovstva.

4.2. Dominantné postavenie

(17)

Spoločnosť Posten Norge sa od svojho založenia v roku 1997 stala vedúcim poskytovateľom balíkových služieb medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku v Nórsku, pričom na trhu nemala takmer žiadnych konkurentov. Až kým na trh nevstúpila spoločnosť Tollpost bola jediným jej konkurentom spoločnosť Privpak. Ani jeden z podnikov s predajom na diaľku neuviedol iných účastníkov trhu, ktorí by pred rokom 2006 poskytovali doručovanie balíkov na prepážku medzi podnikom a klientom. Spoločnosť Tollpost sa rozhodla vstúpiť na trh v jeseni 2005, ale začala byť činná až od jesene 2006, aj to len v malom meradle.

(18)

Počas skúmaného obdobia si spoločnosť Posten Norge udržiavala trhový podiel nad alebo tesne pod hranicou 98 %. V tomto období boli na trhu vytvorené značné prekážky pre vstup a rozpínanie nových trhových účastníkov. Možnosť vstupu nových účastníkov na trh významne neobmedzilo trhové správanie Posten Norge. Vzhľadom na nedostatok iných poskytovateľov daných služieb s podstatným a stabilným trhovým podielom bolo veľmi nepravdepodobné, že by sa významní zákazníci Posten Norge rozhodli presunúť všetky alebo väčšinu požiadaviek na služby niekam inam. Spoločnosť Posten Norge preto ostala nevyhnutným obchodným partnerom aj v tomto období.

(19)	Dozorný úrad usúdil, že Posten Norge mala v skúmanom období na danom trhu dominantné postavenie podľa článku 54 Dohody o EHP. Geografické územie trhu, na ktorom mala Posten Norge dominantné postavenie, predstavuje „podstatnú časť“ územia EHP.

4.3. Zneužívanie

4.3.1. Posúdenie správania spoločnosti Posten Norge

(20)	Podľa článku 54 Dohody o EHP sa ako nezlučiteľné s fungovaním tejto dohody zakazuje akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia v rámci územia, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda či jeho podstatnej časti, jedným alebo viacerými podnikmi, pokiaľ to ovplyvní obchod medzi zmluvnými stranami.

(21)

Podľa ustálenej judikatúry pojem zneužívania objektívne označuje:

„správanie sa dominantného podniku, ktorý je schopný svojou prítomnosťou na trhu ovplyvňovať trhovú štruktúru a využívaním metód, ktoré sú odlišné od metód podmieňujúcich bežnú súťaž na trhu výrobkov a služieb prostredníctvom transakcií s obchodnými subjektmi, oslabuje hospodársku súťaž tak, že nie je možné udržať jej súčasnú úroveň, alebo podnietiť jej rast“

(1).

(22)

Účinky popísané vo uvedenej ustálenej judikatúre sa nemusia vzťahovať na konkrétne alebo súčasné prípady zneužívania, ktoré sú predmetom sťažnosti. Na to, aby sa prijalo rozhodnutie o porušení článku 54 Dohody o EHP stačí dokázať, že zneužívanie postavenia zo strany dominantného podniku má za následok obmedzenie hospodárskej súťaže alebo inými slovami, že podobné trhové správanie môže spôsobiť alebo pravdepodobne spôsobí danú situáciu. Takéto správanie podniku môže viesť k neúmyselnému obmedzeniu hospodárskej súťaže za predpokladu, že sa na náležitej právnej úrovni dokáže, že je to v jeho povahe.

(23)

Podľa rozhodnutia zneužila spoločnosť Posten Norge svoje dominantné postavenie na trhu stanovením podmienky výhradného postavenia v skupinách a predajniach vo svojich zmluvných dojednaniach s maloobchodnými skupinami a stratégiou, akú sledovala pri opätovnom prejednávaní zmluvných podmienok od roku 2004.

(24)

Výhradné postavenie v skupinách zabránilo úplnému prístupu konkurentov spoločnosti Posten Norge do skupiny NorgesGruppen/Shell, ktorá zahŕňala najväčší maloobchodný reťazec s bežným spotrebným tovarom, najväčší reťazec stánkov a vedúci reťazec čerpacích staníc v Nórsku. Týmto prednostným postavením v skupinách a predajniach boli mnohé významné obchody s potravinami, stánky a čerpacie stanice naviazané na Posten Norge.

(25)

Zmluvami, ktoré COOP a ICA uzatvorili so spoločnosťou Posten Norge v rokoch 2001 a 2002, kedy sa do obchodov zaviedlo mnoho poštových pobočiek, mali obidva reťazce záujem zriadiť vo svojich predajniach čo najviac poštových pobočiek. Požiadavka výhradného postavenia spoločnosti Posten Norge v predajniach vylučovala, aby v predajniach COOP a ICA, do ktorých získal prístup konkurenčný poskytovateľ balíkových služieb medzi podnikom a klientom, bola zriadená poštová pobočka Posten Norge. Inými slovami, každá predajňa, kde pôsobil konkurent spoločnosti Posten Norge, bola vylúčená z jej koncepcie poštových pobočiek v obchodoch. Keby bola spoločnosť Posten Norge uvoľnila trh pre konkurenčných poskytovateľov zásielkových služieb, vznikla by sieť „konkurenčných“ predajní COOP a ICA, čím by sa výrazne obmedzil vznik nových poštových pobočiek spoločnosti Posten Norge v predajniach príslušných reťazcov.

(26)

Počas opätovných rokovaní ponechal Posten Norge otázku prednostného partnera otvorenú, a tým vyvolal dojem, že by COOP a ICA mohli dané postavenie získať, alebo si svoje súčasné postavenie od roku 2006 aspoň vylepšiť. Ochota oboch reťazcov umožniť prístup konkurenčným poskytovateľom balíkových služieb medzi podnikom a klientom do svojich predajní bola preto jasne obmedzená. Táto situácia trvala, kým rokovania nepokročili a nestanovili sa zmluvné vzťahy s COOP a ICA.

(27)

Na základe dostupných dôkazov dozorný úrad usúdil, že štvrtý reťazec maloobchodných predajní, Reitangruppen, a ostatné vedúce reťazce čerpacích staníc neboli ochotné zaradiť do svojich reťazcov balíkové zásielkové služby medzi podnikom a klientom. Domnievali sa, že predajne neboli priestorovo vybavené na poskytovanie balíkových služieb, že samotné balíkové služby by nepriniesli dostatočné obchodné príležitosti alebo vyjadrili svoj nesúhlas s projektom, ktorý by potenciálne zvýšil náklady a/alebo odvrátil pozornosť od hlavnej obchodnej stratégie reťazca. Ostatné vedúce reťazce obchodov s potravinami, stánkov a čerpacích staníc boli v danom období pre konkurentov Posten Norge do veľkej miery neprístupné.

(28)

Na základe uvedeného dospel dozorný orgán k názoru, že správanie spoločnosti Posten Norge výrazne obmedzilo prístup nových účastníkov do najžiadanejších distribučných sietí v Nórsku. Spoločnosť Posten Norge tak vytvorila strategické obmedzenia pre vstup nových účastníkov na trh s balíkovými službami medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku. Obmedzený prístup do vedúcich reťazcov obchodov s potravinami, stánkov a čerpacích staníc, spôsobený správaním spoločnosti Posten Norge, znížil schopnosť a/alebo motiváciu jej konkurentov súťažiť na trhu balíkových služieb medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku.

(29)

Dozorný úrad sa navyše domnieva, že spoločnosť Posten Norge svojím správaním obmedzila hospodársku súťaž na úkor spotrebiteľov. Dostupné dôkazy ukazujú, že nebyť správania spoločnosti Posten Norge mali by konkurenční účastníci trhu s veľkou pravdepodobnosťou prístup do vedúcich reťazcov obchodov s potravinami a stánkov. Tým by sa uľahčil vstup a rozmach konkurentov na príslušnom trhu, vyvinul by sa väčší konkurenčný tlak na spoločnosť Posten Norge, čím by sa obmedzila jej trhová sila v prospech podnikov s predajom na diaľku a napokon aj spotrebiteľov.

4.3.2. Objektívne odôvodnenie

(30)

Snaha o vylúčenie konkurentov z trhu nemusí byť v rozpore s článkom 54 Dohody o EHP, ak dominantný podnik dokáže, že táto snaha je objektívne potrebná alebo zvyšuje efektívnosť trhu natoľko, že prevyšuje negatívne účinky na hospodársku súťaž (2). Dominantný subjekt nesie dôkazné bremeno objektívnej potreby alebo zvýšenia efektivity trhu (3).

(31)

Spoločnosť Posten Norge argumentovala, že výhradné postavenie v skupinách bolo nevyhnutné na zvýšenie efektivity tým, že urýchlilo zavedenie poštových pobočiek do obchodov, zabránilo, aby konkurenčné subjekty získali prístup do obchodov, kde mali byť poštové pobočky zavedené a tomu, aby skupina NorgesGruppen/Shell neprejavila konceptu poštových pobočiek v obchodoch nedostatok podpory a zároveň zaistila, aby mali poštové pobočky v obchodoch dostatok priestoru pre svoju činnosť. Po podrobnom preskúmaní dozorný úrad dospel k názoru, že spoločnosť Posten Norge nedokázala ani v jednom z uvedených dôvodov nevyhnutnosť výhradného postavenia v skupine v prípade poskytovania balíkových zásielkových služieb. Hoci by sa preukázalo, že výhradné postavenie v skupine zvýšilo efektivitu daného trhu, jeho rozsah a trvanie bolo neúmerné, a preto neprimerané.

(32)

Ďalším argumentom spoločnosti Posten Norge bolo, že ročne vyplácala skupine NorgesGruppen/Shell veľké sumy peňazí ako náhradu za náklady, ktoré skupine vznikli v súvislosti so zavádzaním poštových pobočiek do obchodov. Tvrdila, že bez výhradného postavenia v skupine by sa nemohlo zaistiť, aby boli tieto sumy použité na dané účely, a aby konkurenti nezneužili investície vo vlastný prospech. Dozorný úrad však nezistil, že by hrozilo zneužitie peňažných prostriedkov vyplácaných spoločnosťou Posten Norge skupine NorgesGruppen/Shell v prospech konkurenčných poskytovateľov balíkových služieb medzi podnikom a klientom, ani nedostatočné využitie poskytnutých investícií.

(33)

Spoločnosť Posten Norge tvrdila, že výhradné postavenie v skupinách bolo nevyhnutné na ochranu svojej propagačnej činnosti a investícií do školení, práv duševného vlastníctva, identity a povesti systému poštových pobočiek v obchodoch, na dodržiavanie konceptu a potrieb Posten Norge pri chode každej predajne, v ktorej sa zaviedla poštová pobočka, a na ochranu investícií do pultov a hmotného zariadenia. Po podrobnom preskúmaní dôkazov a informácií, ktoré v tomto ohľade predložila Posten Norge, dozorný úrad zistil, že obavy spoločnosti Posten Norge zo zneužitia jej propagačnej činnosti alebo investícií do školení zo strany konkurenčných poskytovateľov balíkových služieb boli neopodstatnené. Výhradné postavenie v predajniach sa nedá odôvodniť ani ochranou práv duševného vlastníctva spoločnosti Posten Norge alebo jednotnej identity a povesti siete poštových pobočiek v obchodoch. Aj odôvodnenie výhradného postavenia v predajniach ako spôsobu na zabezpečenie dodržiavania konceptu a potrieb Posten Norge pri chode predajní, v ktorých sa poštové pobočky zaviedli, dozorný úrad zhodnotil ako nedostatočné. Výhradné postavenie v predajniach určite nebolo nevyhnutné počas celého trvania zmlúv, ktoré spoločnosť PostenNorge uzavrela s predajňami.

(34)

V súvislosti s opätovným uzatváraním zmlúv spoločnosť Posten Norge tvrdila, že jednania s viacerými poskytovateľmi zvýšili hospodársku súťaž, lebo to bol najúčinnejší postup uzatvárania nových zmlúv. Spoločnosť Posten Norge sa bránila, že jej úmyslom nebolo vylúčiť konkurentov z trhu. Dozorný úrad však zistil, že Posten Norge nepreukázala, že by systém prejednávania zmlúv zvýšil efektivitu trhu, bol potrebný alebo primeraný na zvýšenie efektivity, ani že by údajné zvýšenie efektivity prevyšovalo nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž vyplývajúce z prejednávania zmlúv.

(35)	Dozorný úrad sa preto domnieva, že Posten Norge nedokázala objektívne odôvodniť svoje správanie.

4.3.3. Záver o zneužití

(36)

Dozorný úrad dospel k záveru, že správanie spoločnosti Posten Norge, t. j. stanovenie podmienky výhradného postavenia v skupinách a predajniach v zmluvách s NorgesGruppen/Shell, stanovenie podmienky výhradného postavenia v predajniach v zmluvách so spoločnosťou COOP a skupinou ICA a stratégia, ktorú spoločnosť sledovala pri opätovnom prejednávaní zmlúv s NorgesGruppen, COOP a ICA od roku 2004, predstavuje zneužitie v zmysle článku 54 Dohody o EHP.

4.4. Vplyv na obchod

(37)	Správanie Posten Norge výrazne ovplyvnilo vzájomný obchod medzi zmluvnými stranami, tak ako je definovaný v článku 54 Dohody o EHP.

4.5. Trvanie porušovania

(38)	Zneužitie predstavuje jediný a nepretržitý prípad porušenia predpisov, ktorý trval prinajmenšom tak dlho ako bola skupina NorgesGruppen viazaná podmienkou výhradného postavenia v skupine, kým bola prednostným partnerom spoločnosti Posten Norge od 20. septembra 2000 do 31. marca 2006.

5. Pokuta

5.1. Základná výška pokuty

(39)

Základná výška pokuty zvyčajne predstavuje 30 % hodnoty predaja produktov, na ktoré sa porušenie pravidiel priamo alebo nepriamo vzťahuje v rámci daného geografického územia EHP. Obvykle dozorný úrad na výpočet používa hodnotu predaja podniku počas posledného roku, v ktorom sa podnik podieľal na porušení. V roku 2005 bol obrat spoločnosti Posten Norge zo zásielkovej balíkovej služby medzi podnikmi a klientmi s dodávkou na prepážku 674,16 mil. NOK. V prepočte sa táto suma rovná 84,17 mil. EUR (4).

(40)	Základná výška pokuty súvisí s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia, vynásobená počtom rokov, v ktorých porušovanie trvalo.

(41)

Dozorný úrad vykoná analýzu jednotlivých prípadov s prihliadnutím na všetky súvisiace okolnosti a podľa toho stanoví, či sa daná časť hodnoty predaja bude nachádzať na spodnej alebo hornej hranici výšky pokuty. Dozorný úrad vezme do úvahy viaceré činitele, napr. druh porušenia, trhový podiel daného podniku a geografický dosah porušenia.

(42)

Druh porušenia súvisí so snahou o vylúčenie konkurentov z trhu, ktorá ovplyvnila trhovú štruktúru. Spoločnosť Posten Norge mala na danom trhu veľmi vysoký trhový podiel počas celého trvania porušovania. Zneužitie postavenia sa týkalo celého územia Nórska a v rozpore s cieľmi Dohody o EHP ohrozovalo správne fungovanie vnútorného trhu vytváraním prekážok pre vstup na príslušný trh zásielkových balíkových služieb v Nórsku, a tým bránilo vo vytvorení nadnárodných trhov.

(43)	So zreteľom na skutočnosti tejto veci bola základná výška pokuty stanovená na 2 525 100 EUR. Táto suma sa vynásobila 5,5, čo predstavuje dĺžku trvania porušovania (päť a pol roka). Základná výška pokuty sa teda ustanovuje na úrovni 13,89 mil. EUR.

5.2. Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti

(44)	V prípade neboli zaznamenané žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.

5.3. Iné okolnosti

(45)	Orgán uznal, že dĺžka správnych konaní bola v tomto prípade značná, a že s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu bolo zníženie základnej výšky pokuty o 1 mil. EUR oprávnené.

5.4. Výška pokuty

(46)	Výsledná výška pokuty sa teda ustanovuje na úrovni 12,89 mil. EUR.

6. Rozhodnutie

(47)

Snahou o vylúčenie konkurentov z trhu prostredníctvom stratégie výhradného postavenia a prednostným zaobchádzaním počas zakladania a chodu siete poštových pobočiek v obchodoch sa Posten Norge dopustil jediného a nepretržitého porušovania článku 54 Dohody o EHP v období od 20. septembra 2000 do 31. marca 2006 na trhu s balíkovými zásielkovými službami medzi podnikmi a klientmi s doručením na prepážku v Nórsku. Porušenie pozostávalo z týchto častí:

—	uzatváranie a udržiavanie zmlúv so skupinou NorgesGruppen/Shell a s jednotlivými predajňami v rámci tejto skupiny, a ktoré poskytovali spoločnosti Posten Norge výhradné postavenie v skupinách a predajniach,

—	uzatváranie a udržiavanie zmlúv so spoločnosťou COOP a s jednotlivými predajňami v rámci spoločnosti, ktoré poskytovali spoločnosti Posten Norge výhradné postavenie v predajniach reťazca COOP,

—	uzatváranie a udržiavanie zmlúv so skupinou ICA a s jednotlivými predajňami v rámci skupiny, ktoré poskytovali spoločnosti Posten Norge výhradné postavenie v predajniach skupiny ICA, a

—	opätovné prejednávanie zmlúv, ktoré obmedzilo ochotu reťazcov COOP a ICA vyjednávať a uzatvárať zmluvy s konkurenčnými poskytovateľmi balíkových zásielkových služieb medzi podnikmi a klientmi s doručením na prepážku.

(48)	Kvôli uvedenému porušovaniu bola spoločnosti Posten Norge AS vymeraná pokuta vo výške 12,89 mil. EUR.

(49)	Aj keď sa tak ešte nestalo, spoločnosti Posten Norge bolo nariadené ukončiť toto porušovanie a nepodnikať žiadne iné činnosti s rovnakým alebo podobným cieľom alebo účinkom, kým bude mať na relevantnom trhu dominantné postavenie.

(1) Vec 85/76 Hoffmann-La Roche/Komisia, Zb. 1979, s. 461, bod 91; vec 322/81, Michelin/Komisia, Zb. 1983, s. -3461, bod 70 vec C-62/86 AKZO/Komisia, Zb. 1991, s. I-3359, bod 69; vec T-228/97 Irish Sugar/Komisia, Zb. 1999, s. II-2969, bod 111; vec T-219/99 Olympic Airways/Komisia, Zb. 2003, s. II 5917, bod 241; vec T-271/03 France Télécom/Komisia, Zb. 2008, s. II-477, bod 233.

(2) Vec 27/76 United Brands/Komisia, Zb. 1978, s. 207, bod 184; vec T-83/91 Tetra Pak/Komisia (Tetra Pak II), Zb. 1994, s. II755, bod 136; vec C-95/04 P British Airways/Komisia, Zb. 2007, s. I-2331, body 69 a 86.

(3) Článok 2 kapitoly II protokolu 4 k Dohode o dozore a súde.

(4) Priemerný výmenný kurz v roku 2005 bol 8,0092 podľa referenčných výmenných kurzov eura uverejnených Európskou centrálnou bankou.

30.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 190/26

Výzva na predloženie návrhov IX-2012/01 – „Príspevky európskym politickým stranám“

2011/C 190/06

Podľa článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie. Okrem toho sa v článku 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje, že Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení stanovia pravidlá, ktorými sa spravujú politické strany na európskej úrovni uvedené v článku 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii, najmä pravidlá ich financovania.

V tejto súvislosti Parlament predkladá výzvu na predloženie návrhov na príspevky európskym politickým stranám.

1. ZÁKLADNÝ AKT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 (ďalej len „nariadenie (ES) č. 2004/2003“) o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni (1).

Rozhodnutie Predsedníctva Európskeho parlamentu z 29. marca 2004 upravujúce pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 2004/2003 (ďalej len „rozhodnutie predsedníctva“) (2).

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) (3).

Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (ďalej len „vykonávacie pravidlá nariadenia o rozpočtových pravidlách“) (4).

2. CIEĽ

V súlade s článkom 2 rozhodnutia predsedníctva „Európsky parlament zverejní každoročne pred skončením prvého kalendárneho polroka výzvu na predkladanie návrhov na udelenie grantov na financovanie strán a nadácií. Vo výzve sa uvedú kritériá výberu, pravidlá financovania Spoločenstva a predpokladaný časový rozvrh udeľovania grantov.“

Táto výzva na predloženie návrhov sa vzťahuje na žiadosti o granty na rozpočtový rok 2012 pokrývajúci obdobie činnosti od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. Cieľom poskytnutia grantu je podporiť ročný pracovný program príjemcu.

3. PRÍPUSTNOSŤ

Posudzujú sa iba písomné žiadosti vypracované v súlade s formulárom žiadosti o grant, ktorý je v prílohe 1 uvedeného rozhodnutia predsedníctva, postúpené predsedovi Európskeho parlamentu v časovej lehote na predloženie žiadostí.

4. KRITÉRIÁ A SPRIEVODNÉ DOKUMENTY

4.1. Kritériá oprávnenosti

O grant sa môže uchádzať politická strana na európskej úrovni, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2004/2003, t. j.:

a)	musí mať právnu subjektivitu v členskom štáte, v ktorom sa nachádza jej sídlo;

musí byť zastúpená aspoň v jednej štvrtine členských štátov, prostredníctvom poslancov Európskeho parlamentu alebo zástupcov v národných parlamentoch a regionálnych parlamentoch alebo regionálnych zhromaždeniach, alebo musí dosiahnuť v posledných voľbách do Európskeho parlamentu aspoň v jednej štvrtine členských štátov minimálne tri percentá odovzdaných hlasov v každom z týchto členských štátov;

c)	musí rešpektovať najmä svojou činnosťou a vo svojom programe zásady, na ktorých je založená Európska únia, najmä zásadu slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu;

d)	v minulosti sa musela zúčastniť, alebo prejaviť úmysel zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu.

4.2. Vylučovacie kritériá

Uchádzači musia navyše potvrdiť, že sa nenachádzajú ani v jednej zo situácií uvedených v článku 93 ods. 1 a článku 94 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.3. Kritériá výberu

Uchádzači musia preukázať, že sú po právnej a finančnej stránke schopní realizovať program činností, ktorý je predmetom žiadosti o financovanie, a že majú potrebné technické a riadiace schopnosti na úspešnú realizáciu programu činnosti, ktorý má byť financovaný.

4.4. Kritériá udelenia

V súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 2004/2003 sa disponibilné finančné prostriedky na rok 2012 rozdelia medzi európske politické strany, ktorých žiadosti o financovanie boli prijaté po preskúmaní kritérií prípustnosti, oprávnenosti, vylučovacích kritérií a kritérií výberu, takto:

a)	15 % finančných prostriedkov sa rozdelí rovnomerne;

b)	85 % finančných prostriedkov sa rozdelí medzi strany, ktoré sú zastúpené v Európskom parlamente, podľa počtu zvolených poslancov.

4.5. Potrebné doklady

Na vyhodnotenie vyššie uvedených kritérií je nevyhnutné, aby uchádzači predložili tieto doklady:

a)	originál sprievodného listu s uvedením požadovanej výšky grantu;

b)	riadne vyplnený a podpísaný formulár žiadosti, ktorý je v prílohe 1 rozhodnutia predsedníctva (vrátane písomného čestného vyhlásenia);

c)	stanovy politickej strany;

d)	úradné osvedčenie o registrácii;

e)	aktuálny doklad o existencii politickej strany;

f)	zoznam riaditeľov/členov predstavenstva (meno a priezvisko, titul alebo funkcia v rámci politickej strany, ktorá sa uchádza o grant);

g)	doklady potvrdzujúce, že uchádzač spĺňa podmienky uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 2004/2003 (5);

h)	doklady potvrdzujúce, že uchádzač spĺňa podmienky uvedené v článku 3 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 2004/2003;

i)	program politickej strany;

j)	finančné výkazy za rok 2010 potvrdené externým kontrolným orgánom (6);

k)	predbežný prevádzkový rozpočet na príslušné obdobie (od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012), v ktorom sú uvedené výdavky, oprávnené na financovanie z rozpočtu Spoločenstva.

Pokiaľ ide o písmená c), d), f), h), i), uchádzač môže predložiť čestné vyhlásenie, že informácie, ktoré poskytol v predchádzajúcej fáze, sú stále platné.

5. FINANCOVANIE Z ROZPOČTU EÚ

Celková výška rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok 2012 k článku 402 rozpočtu EÚ „Príspevky európskym politickým stranám“ sa odhaduje na 18 900 000 EUR. Podliehajú schváleniu rozpočtovým orgánom.

Maximálna suma, ktorú Európsky parlament poskytne prijímateľovi, nesmie presiahnuť 85 % oprávnených prevádzkových nákladov politických strán na európskej úrovni a je na príslušnej politickej strane, aby to preukázala.

Financovanie sa uskutočňuje vo forme prevádzkového grantu, ako sa uvádza v nariadení o rozpočtových pravidlách a vykonávacích pravidlách nariadenia o rozpočtových pravidlách. Podmienky poskytnutia grantu a povinnosti týkajúce sa jeho použitia budú stanovené v rozhodnutí o udelení grantu, vzorové rozhodnutie je v prílohe 2 rozhodnutia predsedníctva.

6. POSTUP A LEHOTA NA PREDLOŽENIE NÁVRHOV

6.1. Lehota a predloženie žiadostí

Lehota na predloženie žiadostí sa končí 30. septembra 2011. Žiadosti predložené po tomto dátume sa nebudú posudzovať.

Žiadosti musia byť:

a)	vypracované na formulári žiadosti o udelenie grantu (príloha 1 rozhodnutia predsedníctva);

b)	bezpodmienečne podpísané uchádzačom alebo ním poverenou osobou;

odoslané v dvojitej obálke. Obidve obálky musia byť zalepené. Na vnútornú obálku je potrebné uviesť okrem názvu oddelenia, ktorý je uvedená vo výzve na predloženie návrhov, toto označenie:

„CALL FOR PROPOSALS — 2012 GRANTS TO POLITICAL PARTIES AT EUROPEAN LEVEL

NOT TO BE OPENED BY THE MAIL SERVICE OR BY ANY OTHER UNAUTHORISED PERSON“

Ak sa použijú samolepiace obálky, musia byť zapečatené lepiacou páskou, cez ktorú sa odosielateľ podpíše. Za podpis sa považuje nielen vlastnoručný podpis odosielateľa, ale aj pečiatka organizácie.

Na vonkajšej obálke musí byť uvedená adresa odosielateľa a táto adresa:

European Parliament

Mail Service

KAD 00D008

2929 Luxembourg

LUXEMBOURG

Na vnútornej obálke musí byť uvedená táto adresa:

President of the European Parliament

via Mr Vanhaeren, Director-General of Finance

SCH 05B031

2929 Luxembourg

LUXEMBOURG

d)	odoslané najneskôr do dátumu stanoveného vo výzve na predloženie návrhov, a to buď doporučene, pričom je rozhodujúci dátum na poštovej pečiatke, alebo kuriérskou službou, pričom je rozhodujúci dátum na podacom lístku.

6.2. Orientačný postup a harmonogram

Na udeľovanie grantov európskym politickým stranám sa vzťahujú tieto postupy a lehoty:

a)	odoslanie žiadosti Európskemu parlamentu (najneskôr do 30. septembra 2011);

b)	posúdenie a výber oddeleniami Európskeho parlamentu; posudzujú sa iba prípustné žiadosti, a to na základe kritérií oprávnenosti, vylučovacích kritérií a kritérií výberu, ktoré sú uvedené vo výzve na predloženie návrhov;

c)	prijatie konečného rozhodnutia Predsedníctvom Európskeho parlamentu (v zásade najneskôr do 1. januára 2012, ako sa stanovuje v článku 4 rozhodnutia predsedníctva) a oznámenie výsledkov uchádzačom;

d)	výplata zálohy vo výške 80 % (do 15 dní od rozhodnutia o udelení grantu).

6.3. Ďalšie informácie

Nasledujúce dokumenty sú k dispozícii na internetovej stránke Európskeho parlamentu na tejto adrese: http://www.europarl.europa.eu/tenders/invitations.htm

a)	nariadenie (ES) č. 2004/2003;

b)	rozhodnutie predsedníctva;

c)	formulár žiadosti o udelenie grantu (príloha 1 rozhodnutia predsedníctva).

Všetky otázky, ktoré sa týkajú tejto výzvy na predloženie návrhov s cieľom získať grant, sa musia odoslať elektronickou poštou s uvedením referenčného čísla publikácie na túto adresu: fin.part.fond.pol@europarl.europa.eu

6.4. Spracovanie osobných údajov

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (7) sa na účely zabezpečenia finančných záujmov Spoločenstva môžu osobné údaje prípadných príjemcov poskytovať len interným audítorským službám, Európskemu dvoru audítorov, komisii pre finančné nezrovnalosti alebo Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

(1) Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 155, 12.6.2004, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(4) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

(5) Vrátane zoznamu volených osôb, ako sa uvádza v článku 3 písm. b) prvom pododseku a v článku 10 ods. 1 písm. b).

(6) Okrem prípadu, keď európska politická strana vznikla počas príslušného roka.

(7) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

30.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 190/31

Výzva na predloženie návrhov IX-2012/02 – Granty politickým nadáciám na európskej úrovni

2011/C 190/07

Podľa článku 10 ods. 4 Zmluvy o EÚ politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu politickej vôle občanov Únie. Okrem toho v článku 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení stanovia pravidlá, ktorými sa spravujú politické strany na európskej úrovni uvedené v článku 10 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii, a najmä pravidlá ich financovania.

Revíziou nariadenia sa uznala úloha politických nadácií na európskej úrovni, ktoré ako organizácie pridružené k politickým stranám na európskej úrovni „môžu prostredníctvom svojej činnosti podporovať a posilňovať ciele politických strán na európskej úrovni najmä z hľadiska obohacovania diskusie o otázkach európskej verejnej politiky a o európskej integrácii a zároveň môžu pôsobiť ako katalyzátor nových myšlienok, analýz a možností politiky“. Toto nariadenie stanovuje najmä ročný operačný grant Európskeho parlamentu politickým nadáciám, ktoré o grant požiadajú a ktoré splnia podmienky stanovené týmto nariadením.

V tomto kontexte Parlament zverejňuje výzvu na predloženie návrhov politických nadácií na európskej úrovni.

1. ZÁKLADNÉ AKTY

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 [ďalej len nariadenie (ES) č. 2004/2003] o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni (1).

Rozhodnutie Predsedníctva Európskeho parlamentu z 29. marca 2004 upravujúce pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 2004/2003 (ďalej len rozhodnutie Predsedníctva) (2).

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (ďalej len nariadenie o rozpočtových pravidlách) (3).

Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (ďalej len „vykonávacie pravidlá k nariadeniu o rozpočtových pravidlách“) (4).

2. CIEĽ

Podľa článku 2 rozhodnutia Predsedníctva „Európsky parlament zverejní každoročne pred skončením prvého kalendárneho polroka výzvu na predkladanie návrhov na udelenie grantov na financovanie strán a nadácií. Vo výzve sa uvedú kritériá výberu, pravidlá financovania Spoločenstva a predpokladaný časový rozvrh udeľovania grantov.“

Táto výzva na predloženie návrhov sa týka žiadostí o granty na rozpočtový rok 2012 pokrývajúce obdobie činnosti od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. Cieľom grantu je podporiť ročný program činnosti príjemcu.

3. PRÍPUSTNOSŤ

Posudzujú sa iba písomné žiadosti vypracované v súlade s formulárom žiadosti o grant, ktorý je v prílohe 1 uvedeného rozhodnutia Predsedníctva, postúpené predsedovi Európskeho parlamentu v časovej lehote na predloženie žiadostí.

4. KRITÉRIÁ A PODKLADOVÉ DOKUMENTY

4.1. Kritériá oprávnenosti

O grant sa môže uchádzať politická nadácia na európskej úrovni, ktorá spĺňa podmienky podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2004/2003, t. j.:

a)	musí byť pridružená k jednej z politických strán na európskej úrovni uznanej v súlade s týmto nariadením, čo musí uvedená politická strana potvrdiť;

b)	musí mať právnu subjektivitu v členskom štáte, v ktorom má svoje sídlo; táto právna subjektivita je oddelená od právnej subjektivity politickej strany na európskej úrovni, ku ktorej je nadácia pridružená;

c)	musí dodržiavať, najmä vo svojom programe a činnostiach, zásady, na ktorých je založená Európska únia, najmä zásadu slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a zásady právneho štátu;

d)	nesmie podporovať ciele spojené so ziskom;

e)	jej riadiaci orgán musí mať z geografického hľadiska vyvážené zloženie.

Okrem toho musí spĺňať aj podmienky stanovené v článku 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2004/2003: V rámci tohto nariadenia je na každej politickej strane a nadácii na európskej úrovni, aby si stanovili špecifické podmienky svojho vzťahu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, vrátane primeraného stupňa oddelenia každodenného riadenia a riadiacich štruktúr politickej nadácie na európskej úrovni na jednej strane a politickej strany na európskej úrovni, ku ktorej je nadácia pridružená, na druhej strane.

4.2. Kritériá vylúčenia

Uchádzači musia navyše potvrdiť, že sa nenachádzajú ani v jednej zo situácií uvedených v článkoch 93 ods. 1 a 94 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

4.3. Kritériá výberu

Uchádzači musia preukázať, že sú po právnej a finančnej stránke schopní realizovať program činností, ktorý je predmetom žiadosti o financovanie, a že majú potrebné technické a riadiace schopnosti potrebné na úspešnú realizáciu programu činností, ktorý má byť financovaný z grantu, o ktorý sa uchádzajú.

4.4. Kritériá udeľovania

V súlade s článkom 4 ods. 5 nariadenia (ES) č. 2004/2003 sa disponibilné finančné prostriedky na rozpočtový rok 2012 rozdelia medzi politické nadácie na európskej úrovni, ktorých žiadosti o financovanie boli odsúhlasené po preskúmaní kritérií prípustnosti, oprávnenosti, vylučovacích kritérií a kritérií výberu, takto:

a)	15 % finančných prostriedkov sa rozdelí rovnomerne;

b)	85 % finančných prostriedkov sa rozdelí medzi nadácie pridružené k stranám na európskej úrovni zastúpeným v Európskom parlamente úmerne podľa počtu zvolených poslancov.

4.5. Podkladové dokumenty

Na vyhodnotenie vyššie uvedených kritérií je nevyhnutné, aby uchádzači predložili tieto podkladové dokumenty:

a)	originál sprievodného listu s uvedením požadovanej výšky grantu;

b)	riadne vyplnený a podpísaný formulár žiadosti, ktorý je v prílohe 1 rozhodnutia Predsedníctva Európskeho parlamentu z 29. marca 2004 (vrátane písomného čestného vyhlásenia);

c)	stanovy uchádzača;

d)	úradné osvedčenie o registrácii;

e)	aktuálny dokument dokazujúci existenciu uchádzača;

f)	zoznam riaditeľov/členov správnej rady (priezvisko, meno, občianstvo, titul alebo funkcia u uchádzača);

g)	program uchádzača;

h)	úplný finančný výkaz za rok 2010 overený externým audítorským orgánom (5);

i)	predbežný prevádzkový rozpočet na príslušné obdobie (od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012), v ktorom sú uvedené výdavky oprávnené na financovanie z rozpočtu Spoločenstva;

j)	dokumenty potvrdzujúce, že uchádzač spĺňa podmienky stanovené v článku 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2004/2003.

Čo sa týka písmen c), d), f), g), uchádzač môže predložiť čestné vyhlásenie o tom, že informácie, ktoré poskytol v predchádzajúcom konaní, sú platné.

5. FINANCOVANIE Z ROZPOČTU EÚ

Rozpočtové prostriedky na rozpočtový rok 2012 v článku 403 rozpočtu EÚ „Príspevky európskym politickým nadáciám“ predstavujú podľa odhadu celkom 12 150 000 EUR. Schvaľuje ich rozpočtový orgán.

Maximálna suma, ktorú Európsky parlament poskytne prijímateľovi, nesmie presiahnuť 85 % oprávnených prevádzkových nákladov politických nadácií na európskej úrovni. Túto skutočnosť musí dokázať príslušná politická nadácia.

6. POSTUP A LEHOTA NA PREDLOŽENIE NÁVRHOV

6.1. Lehota a predloženie žiadostí

Lehota na predloženie žiadostí sa končí 30. septembra 2011. Žiadosti predložené po tomto dátume sa nebudú posudzovať.

Žiadosti musia byť:

a)	vypracované na formulári žiadosti o grant (príloha 1 rozhodnutia Predsedníctva);

b)	bezpodmienečne podpísané uchádzačom alebo ním riadne povereným zástupcom;

odoslané v dvojitej obálke. Obidve obálky musia byť zalepené; na vnútornú obálku je potrebné uviesť okrem názvu oddelenia, ktorý je uvedená vo výzve na predloženie návrhov, toto označenie:

„CALL FOR PROPOSALS — 2012 GRANTS TO POLITICAL FOUNDATIONS AT EUROPEAN LEVEL

NOT TO BE OPENED BY THE MAIL SERVICE OR BY ANY OTHER UNAUTHORISED PERSON”

Ak sa používajú samolepiace obálky, musia byť zapečatené lepiacou páskou a odosielateľ sa musí podpísať cez túto pásku. Za podpis sa považuje nielen vlastnoručný podpis odosielateľa, ale aj pečiatka organizácie.

Na vonkajšej obálke musí byť uvedená adresa odosielateľa a táto adresa:

European Parliament

Mail Service

KAD 00D008

2929 Luxembourg

LUXEMBOURG

Na vnútornej obálke musí byť uvedená táto adresa:

President of the European Parliament

via Mr Vanhaeren, Director-General of Finance

SCH 05B031

2929 Luxembourg

LUXEMBOURG

d)	odoslané najneskôr do dátumu stanoveného vo výzve na predloženie návrhov, a to buď doporučene, pričom je rozhodujúci dátum na poštovej pečiatke, alebo kuriérskou službou, pričom je rozhodujúci dátum na podacom lístku.

6.2. Ďalší postup a harmonogram

Na udeľovanie grantov európskym politickým nadáciám sa vzťahuje tento postup a harmonogram:

a)	Odoslanie žiadosti Európskemu parlamentu (najneskôr do 30. septembra 2011).

b)	Posúdenie a výber oddeleniami Európskeho parlamentu. Posudzujú sa iba prípustné žiadosti, a to na základe kritérií oprávnenosti, vylučovacích kritérií a kritérií výberu, ktoré sú uvedené vo výzve na predloženie návrhov.

c)	Prijatie konečného rozhodnutia Predsedníctvom Európskeho parlamentu (v zásade najneskôr do 1. januára 2012, ako sa stanovuje v článku 4 rozhodnutia Predsedníctva) a oznámenie výsledkov uchádzačom.

d)	Vyplatenie zálohy vo výške 80 % (do 15 dní od rozhodnutia o udelení grantu).

6.3. Doplňujúce informácie

Tieto texty sú k dispozícii na internetovej stránke Európskeho parlamentu na tejto adrese: http://www.europarl.europa.eu/tenders/invitations.htm,

a)	nariadenie (ES) č. 2004/2003;

b)	rozhodnutie Predsedníctva;

c)	formulár žiadosti o grant (príloha 1 k rozhodnutiu Predsedníctva).

6.4. Spracovanie osobných údajov

V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (6) sa na účely zabezpečenia finančných záujmov Spoločenstva môžu osobné údaje prípadných príjemcov poskytovať len interným audítorským službám, Európskemu dvoru audítorov, komisii pre finančné nezrovnalosti alebo Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

(1) Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 155, 12.6.2004, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(4) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1.

(5) Pokiaľ uchádzajúci sa subjekt nebol zriadený v priebehu aktuálneho roka.

(6) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2011.190.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 190

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 54 30. júna 2011

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2011/C 190/01	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.6126 – Thermo Fisher/Dionex Corporation) ( 1 )	1

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európsky parlament
2011/C 190/02	Rozhodnutie predsedníctva Európskeho parlamentu zo 6. júna 2011 o pravidlách zaobchádzania s dôvernými informáciami zo strany Európskeho parlamentu	2

	Európska komisia
2011/C 190/03	Výmenný kurz eura	16

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2011/C 190/04	Aktualizácia zoznamu hraničných priechodov podľa článku 2 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ C 316, 28.12.2007, s. 1; Ú. v. EÚ C 134, 31.5.2008, s. 16; Ú. v. EÚ C 177, 12.7.2008, s. 9; Ú. v. EÚ C 200, 6.8.2008, s. 10; Ú. v. EÚ C 331, 31.12.2008, s. 13; Ú. v. EÚ C 3, 8.1.2009, s. 10; Ú. v. EÚ C 37, 14.2.2009, s. 10; Ú. v. EÚ C 64, 19.3.2009, s. 20; Ú. v. EÚ C 99, 30.4.2009, s. 7; Ú. v. EÚ C 229, 23.9.2009, s. 28; Ú. v. EÚ C 263, 5.11.2009, s. 22; Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2009, s. 17; Ú. v. EÚ C 74, 24.3.2010, s. 13; Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 17; Ú. v. EÚ C 355, 29.12.2010, s. 34; Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2011, s. 22; Ú. v. EÚ C 37, 5.2.2011, s. 12; Ú. v. EÚ C 149, 20.5.2011, s. 8)	17

	INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO PRIESTORU
	Dozorný úrad EZVO
2011/C 190/05	Zhrnutie rozhodnutia Dozorného úradu EZVO č. 322/10/COL zo 14. júla 2010 týkajúce sa konania podľa článku 54 Dohody o EHP proti Posten Norge AS (Vec č. 34250 Posten Norge/Privpak)	18

	V Oznamy
	ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
	Európsky parlament
2011/C 190/06	Výzva na predloženie návrhov IX-2012/01 – Príspevky európskym politickým stranám	26

2011/C 190/07	Výzva na predloženie návrhov IX-2012/02 – Granty politickým nadáciám na európskej úrovni	31

	Európska komisia
2011/C 190/08	Výzva na predloženie návrhov – program ESPON 2013	36

	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2011/C 190/09	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6259 – Covéa/Bipiemme Vita) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	37

2011/C 190/10	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.6231 – KKR/Capsugel) ( 1 )	38

	Korigendá
2011/C 190/11	Korigendum k schváleniu poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – prípadom, v ktorých Komisia nemá námietky (Ú. v. EÚ C 187, 28.6.2011)	39

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,4425
JPY	Japonský jen	116,93
DKK	Dánska koruna	7,4592
GBP	Britská libra	0,89980
SEK	Švédska koruna	9,2047
CHF	Švajčiarsky frank	1,2036
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,8055
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	24,342
HUF	Maďarský forint	267,05
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7093
PLN	Poľský zlotý	3,9987
RON	Rumunský lei	4,2105
TRY	Turecká líra	2,3604
AUD	Austrálsky dolár	1,3585
CAD	Kanadský dolár	1,4037
HKD	Hongkongský dolár	11,2265
NZD	Novozélandský dolár	1,7559
SGD	Singapurský dolár	1,7799
KRW	Juhokórejský won	1 553,32
ZAR	Juhoafrický rand	9,8846
CNY	Čínsky juan	9,3235
HRK	Chorvátska kuna	7,3833
IDR	Indonézska rupia	12 412,97
MYR	Malajzijský ringgit	4,3727
PHP	Filipínske peso	62,770
RUB	Ruský rubeľ	40,3780
THB	Thajský baht	44,429
BRL	Brazílsky real	2,2687
MXN	Mexické peso	16,9954
INR	Indická rupia	64,7210