15.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/1

—

prijatie stratégie pre zamestnanosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast „Európa 2020“ Európskou radou 17. júna 2010 (1),

—

politické súvislosti, ktoré sa uvádzajú v prílohe k týmto záverom;

—

odporúčanie Rady z 13. júla 2010 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2), v ktorého usmernení 4 sa zdôrazňuje veľký hospodársky potenciál kultúrnych a tvorivých odvetví a ich úloha v podpore inovácie,

—

závery Rady o reciprocite medzi hlavnými iniciatívami stratégie Európa 2020: Digitálnou agendou pre Európu a Úniou inovácií (3), v ktorých sa zdôrazňuje dôležitosť kultúrneho a tvorivého obsahu online a potreba posilnenia digitalizácie a šírenia európskeho kultúrneho dedičstva, a to aj prostredníctvom projektu digitálnej knižnice „Europeana“,

—

závery Rady o hlavnej iniciatíve stratégie Európa 2020 – Únia inovácií: urýchlenie transformácie Európy prostredníctvom inovácie v rýchlo sa meniacom svete (4), v ktorých sa uznáva, že kultúrny sektor a tvorivý sektor predstavujú dôležitý zdroj inovácií technickej a netechnickej povahy a že tento potenciál sa musí plne uvoľniť,

—

pracovný dokument útvarov Komisie Analýza konzultácií začatých na základe zelenej knihy – Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (5), v ktorom sa zdôrazňuje, že prevažná väčšina respondentov žiadala, aby kultúrne a tvorivé odvetvia zohrávali vo vykonávaní stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív dôležitú úlohu;

—

integrované usmernenia na vykonávanie stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív,

—

kultúra môže predstavovať významný a mnohorozmerný príspevok k opatreniam navrhovaným v integrovaných usmerneniach a hlavných iniciatívach stratégie Európa 2020, ktoré majú premeniť EÚ na inteligentnú, udržateľnú a inkluzívnu ekonomiku,

—

na to, aby sa tento príspevok zrealizoval, sa v pracovnom pláne Rady pre kultúru na roky 2011 – 2014 (6) vymedzilo šesť prioritných oblastí, v ktorých je potrebná posilnená spolupráca,

—

naliehavá je spolupráca medzi všetkými relevantnými sektormi a cielený prístup na všetkých úrovniach politiky a táto spolupráca má kľúčový význam na využitie tohto príspevku,

—

je dôležité, aby sa v štruktúrach riadenia stratégie Európa 2020 dokázal zohľadniť prínos sektora kultúry a tvorivej činnosti;

—

zohľadnili prierezový charakter kultúry pri formulovaní príslušných politík a národných programov reforiem v súvislosti s dosahovaním cieľov stratégie Európa 2020 a vymieňali si osvedčené postupy, pokiaľ ide o nástroje a metodiku merania príspevku kultúry k týmto cieľom,

—

posilňovali súčinnosť a podporovali partnerstvá medzi vzdelávaním, kultúrou, výskumnými inštitúciami a podnikateľským sektorom na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s osobitným prihliadnutím na rozvíjanie talentu, zručností a kompetencií potrebných na tvorivé činnosti,

—

využívali finančné nástroje EÚ – najmä štrukturálne fondy, aby sa dosiahlo uznanie potenciálu kultúry a kultúrnych a tvorivých odvetví ako hybnej sily rozvoja regiónov a miest a aby sa kultúra a tieto odvetvia prípadne začlenili do stratégií inteligentnej špecializácie (8),

—

podporovali udržateľné a ekologické technológie pri procese výroby a distribúcie tovarov a služieb v oblasti kultúry s cieľom podporovať trvalo udržateľný rozvoj a umelcom a kultúrnemu sektoru pomáhali pri zvyšovaní informovanosti o otázkach trvalo udržateľného rozvoja, a to okrem iného aj prostredníctvom neformálnych a informálnych vzdelávacích činností,

—

preskúmali úlohu hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva v rozvoji komunít a pri podpore aktívneho občianstva a zohľadnili ju pri vypracúvaní príslušných rozvojových stratégií na miestnej a regionálnej úrovni,

—

reagovali na potreby v oblasti odbornej prípravy a priority špecializovaných inštitúcií a pracovníkov vykonávajúcich skutočnú sociálno-kultúrnu prácu, pokiaľ ide o budovane kapacít,

—

zvážili potreby v oblasti rozvoja kapacít vo verejných kultúrnych organizáciách s cieľom umožniť im poskytovať primerané služby s osobitným dôrazom na ich sociálno-kultúrne funkcie;

—

bez toho, aby boli dotknuté nadchádzajúce rokovania o novom viacročnom finančnom rámci, zvážila, ako sa v jej návrhoch budúcej politiky EÚ a finančných nástrojov môže plne zohľadniť príspevok kultúry k cieľom stratégie Európa 2020,

—

usilovala sa o spoluprácu medzi všetkými príslušnými útvarmi Komisie s cieľom zdôrazniť úlohu kultúry vo vykonávaní stratégie Európa 2020 a zabezpečiť, aby sa táto spolupráca premietla do príslušných politík, usmernení a mechanizmov riadenia;

—

využívali štatistický rámec, ktorý pripravuje sieť ESSnet-kultúra na účely poskytovania spoľahlivých, porovnateľných a aktuálnych informácií o sociálnom a hospodárskom vplyve kultúry, a zaoberali sa budúcimi prioritami na základe odporúčaní siete ESSnet-kultúra,

—

vychádzali z výsledkov, ktoré obsahuje uvedený pracovný dokument útvarov Komisie, a využili možnosť Európskej aliancie kultúrneho priemyslu s cieľom posilniť kultúrne a tvorivé odvetvia, najmä MSP a mikropodniky, a preskúmať nové spôsoby ďalšieho zvyšovania ich vlastnej inovačnej kapacity, ako aj ich kapacity podporovať inováciu v iných odvetviach,

—

podporovali digitalizáciu kultúrneho dedičstva a súčasného kultúrneho obsahu vrátane audiovizuálnych diel, ako aj prístup k nim, najmä prostredníctvom digitálnej knižnice Europeana, a tým podporovali a zachovávali aj kultúrnu rozmanitosť a viacjazyčnosť, a to v plnom súlade s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami,

—

presadzovali udržateľný kultúrny cestovný ruch ako hnaciu silu súdržnosti a hospodárskeho rozvoja,

—

preskúmali možnosti, ako upevniť silnú zložku kultúry v celoživotnom vzdelávaní a tak prispieť k rozvoju kľúčových kompetencií (9) s cieľom zohľadniť ich pri tvorbe politík v tejto oblasti.

15.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/5

—

program Kultúra 2007 – 2013 (1) a jeho špecifický cieľ týkajúci sa cezhraničnej mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry,

—

uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (2), podľa ktorého mobilita umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry významne prispieva k dosiahnutiu jeho strategických cieľov,

—

závery Rady z 21. mája 2008 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2008 – 2010 (3), a najmä prioritu č. 1: Zlepšenie podmienok mobility umelcov a iných pracovníkov v oblasti kultúry,

—

závery Rady z 18. novembra 2010 o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2011 – 2014 (4), a najmä prioritu C: Zručnosti a mobilita,

—

Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005 (5), ktorého zmluvnou stranou je EÚ a mnohé jej členské štáty; preto sú odhodlané zabezpečiť, aby mohli umelci, pracovníci v oblasti kultúry a občania na celom svete vytvárať, vyrábať, šíriť a užívať široký rozsah kultúrnych činností, tovarov a služieb vrátane svojich vlastných;

—

pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Analýza konzultácií, ktoré sa začali zelenou knihou s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho odvetvia, a najmä na kapitolu o mobilite a pohybe (6), a zdôrazňujúc, že mnohí prispievatelia mali pripomienky k regulačným, právnym a iným otázkam, ktoré majú vplyv na mobilitu, a žiadali poskytovanie informácií o týchto otázkach,

—

pilotný projekt Európskeho parlamentu pre mobilitu umelcov venovaný podpore podmienok pre mobilitu umelcov vrátane štúdie o informačných systémoch (7),

—

správu pracovnej skupiny v rámci otvorenej metódy koordinácie o mobilite umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry z júna 2010, a najmä na jej odporúčania o poskytovaní informácií o mobilite umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry vrátane usmernení týkajúcich sa informačných služieb zameraných na mobilitu (8),

—

mobilita umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry v Európe je pre posilnenie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu kľúčová. Zaslúži si, aby ju Európska únia a jej členské štáty aktívne podporovali,

—

mobilita umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry podporuje tvorivé stretnutia, ako aj výrobu a výmenu tovarov a služieb v oblasti kultúry,

—

mobilitou sa posilňuje pocit príslušnosti k Európskej únii a prehlbuje poznanie našich spoločných kultúr,

—

mobilita je dôležitá pre úplné fungovanie európskeho trhu práce v súlade so zmluvami. Aktívnejším a účinnejším využívaním možností vyplývajúcich z jednotného trhu sa môžu vytvoriť nové pracovné miesta a pracovné príležitosti pre umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, a tak podporiť zamestnanosť v sektore kultúry a širšom hospodárstve,

—

kultúrna a umelecká práca čoraz častejšie prebieha v medzinárodnom kontexte, v ktorom sa pracovné príležitosti, možnosti účasti na turné a pobytoch, možnosti spolupráce, koprodukcie, kariérneho rozvoja, odbornej prípravy a partnerského učenia často naskytujú v zahraničí,

—

väčšia a lepšia mobilita môže prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, konkrétne inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (9),

—

riešenie administratívnych a regulačných problémov, ktoré môžu vytvárať prekážky mobilite umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, zvyčajne nepatrí do právomocí orgánov v oblasti kultúry; preto je dôležité vytváranie sietí a budovanie spolupráce medzi viacerými útvarmi na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni,

—

jedným z hlavných problémov, ktoré uvádzajú umelci a pracovníci v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu v rámci EÚ, je ťažký prístup k presným a komplexným informáciám a poradenstvu o otázkach týkajúcich sa mobility;

—

prostredníctvom informačných služieb zameraných na mobilitu uľahčili poskytovanie komplexných a presných informácií umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu v rámci EÚ; na tento účel čo najlepšie využívali odborné znalosti v rámci verejnej správy a organizácií kultúrneho sektora. Tam, kde je to vhodné, použili na šírenie príslušných informácií existujúce služby a uznali, že v niektorých prípadoch sú primárnym zdrojom presných informácií.

—

partnerské učenie a príležitosti na odbornú prípravu pre poskytovateľov informácií by sa mali posilniť, aby sa náležite zoznámili s pracovnými a životnými podmienkami umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, ako aj príslušnými právnymi predpismi a postupmi na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Pomôže sa tým zabezpečiť, aby mohli poskytovatelia informácií používateľov v plnej miere oboznamovať s tým, ako získať informácie o pravidlách a právnych predpisoch, postupoch, právach a povinnostiach na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ,

—

vytváranie sietí medzi poskytovateľmi informácií je kľúčové na zabezpečenie toho, aby mohli poskytovatelia v rôznych členských štátoch nadviazať kontakt a pomôcť svojim „domácim“ umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry získať informácie o právnych predpisoch a podmienkach v „cieľových“ členských štátoch, o ktoré majú záujem. Vytváraním sietí sa poskytujú aj príležitosti na budovanie kapacít a partnerské učenie. Na to, aby systém fungoval dobre, je kľúčové, aby doň boli zapojení poskytovatelia informácií vo všetkých členských štátoch,

—

základné údaje o používaní informačných služieb zameraných na mobilitu by sa mali zhromažďovať, aby sa zlepšila kvalita a dostupnosť týchto služieb. Opakujúce sa problémy a štrukturálne problémy, ktoré sa týkajú právnych predpisov a ich uplatňovania, by sa mali nahlasovať príslušným vnútroštátnym orgánom a príslušným útvarom Komisie, aby sa tak zlepšili podmienky mobility z dlhodobého hľadiska.

—

zriadila pracovnú skupinu odborníkov, ako sa uvádza v pracovnom pláne pre kultúru na roky 2011 – 2014, ktorá by navrhla spoločné normy týkajúce sa obsahu a kvality pre informačné a poradenské služby poskytované umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu v rámci EÚ. Skupina vypracuje podrobné usmernenia pre informačné služby zamerané na mobilitu, pokiaľ ide o témy a obsah, vrátane informácií pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Skupina odborníkov bude pri svojej práci vychádzať najmä zo správy pracovnej skupiny pre otvorenú metódu koordinácie z júna 2010 týkajúcej sa mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry vrátane usmernení pre informačné služby zamerané na mobilitu,

—

bez toho, aby boli dotknuté rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci, pri vypracúvaní návrhov svojich budúcich programov preskúmala možnosti finančnej podpory pre informačné služby zamerané na umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu,

—

šírila informácie o mobilite prostredníctvom platforiem EÚ (11) a žiadosti smerovala na špecializované útvary členských štátov alebo útvary kultúrneho sektora, ktoré budú schopné poskytnúť umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry komplexné a presné informácie o mobilite a pomoc.

—

pri vytváraní alebo ďalšom rozvíjaní informačných služieb zameraných na mobilitu a určených umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry prijali, okrem iného na základe návrhu uvedenej pracovnej skupiny odborníkov, spoločné minimálne normy týkajúce sa obsahu a kvality a aby prípadne odstránili nedostatky v existujúcich vnútroštátnych informačných systémoch,

—

nadväzujúc na vnútroštátne štruktúry a tradície zabezpečili, aby boli informačné služby zamerané na mobilitu neutrálne a čo najviac nákladovo efektívne, pružné a zamerané na používateľov,

—

určili nástroje na verejné šírenie informácií o mobilite pre umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry a prípadne pritom využili existujúce útvary,

—

podľa možností poskytovali svoje vnútroštátne informácie týkajúce sa mobility umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry na viacjazyčnej internetovej stránke. V záujme podpory viacjazyčnosti, jednoduchej dostupnosti informácií a uľahčovania projektov v oblasti mobility je potrebné nabádať na preklady vrátane automatických prekladov.

—

úzko spolupracovali s cieľom podnecovať vytváranie sietí medzi informačnými službami zameranými na mobilitu na európskej úrovni a tak zlepšiť poskytovanie informácií umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry, ktorí sa usilujú o mobilitu v rámci EÚ, a pritom vychádzali z existujúcich partnerstiev v oblasti informácií a poradenstva vrátane partnerstiev s kultúrnym sektorom a aby tieto partnerstvá podľa potreby ďalej rozvíjali.

—

sledovali poskytovanie informačných služieb zameraných na mobilitu s cieľom zlepšiť kvalitu a dostupnosť týchto služieb.

15.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/8

—

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 14. novembra 2006 o účinnosti a spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave (1),

—

závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 21. novembra 2008 o príprave mladých ľudí na 21. storočie: agenda pre európsku spoluprácu v školstve (2),

—

závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (3),

—

závery Rady z 26. novembra 2009 o vzdelávaní detí z migračného prostredia (4),

—

závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy (5);

1.

Kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (VSRD) (9) prináša širokú škálu krátkodobých a dlhodobých výhod tak pre jednotlivcov, ako aj pre celú spoločnosť. Tým, že VSRD dopĺňa ústrednú úlohu rodiny, kladie podstatné základy osvojenia jazyka, úspešného celoživotného vzdelávania, sociálnej integrácie, osobného rozvoja a zamestnateľnosti. Ak sa dajú dieťaťu počas jeho formačných rokov solídne základy, učenie sa stane efektívnejším a zvýši sa pravdepodobnosť, že potrvá celý život, čím sa dosiahnu spravodlivejšie výsledky vzdelávania a znížia náklady spoločnosti, pokiaľ ide o nevyužité talenty a verejné výdavky na sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo a dokonca aj na spravodlivosť.

2.

Kvalitné VSRD je prínosom pre všetky deti, no osobitne pre tie, ktoré pochádzajú zo sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia, z rodín migrantov alebo z rómskeho prostredia alebo majú špeciálne vzdelávacie potreby, vrátane detí so zdravotným postihnutím. Tým, že pomáha odstraňovať rozdiely v dosahovaných výsledkoch a podporuje kognitívny, jazykový, sociálny a emocionálny rozvoj, môže napomôcť prelomiť cyklus znevýhodnenia a nezáujmu, ktoré často vedú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a prenosu chudoby z generácie na generáciu.

3.

Zabezpečenie všeobecného spravodlivého prístupu ku kvalitnému VSRD môže v tomto ohľade výrazne prispieť k úspechu stratégie Európa 2020, a najmä k dosiahnutiu dvoch z hlavných cieľov EÚ: zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky pod hranicu 10 % a zabezpečenie, aby sa aspoň 20 miliónov ľudí vymanilo z rizika chudoby a sociálneho vylúčenia.

4.

Okrem toho, keďže VSRD je príležitosťou na včasné zistenie porúch učenia a včasný zásah, môže pomôcť identifikovať malé deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, a pokiaľ je to možné, uľahčiť ich integráciu do bežných škôl.

5.

Aj keď členské štáty dosiahli za posledné roky celkovo dobrý pokrok pri zvyšovaní dostupnosti VSRD, treba pokračovať v práci, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je 95 % miera účasti do roku 2020, dohodnutý v strategickom rámci ET 2020 (10), a najmä aby sa zabezpečil väčší prístup detí zo znevýhodneného prostredia.

6.

Poskytovanie kvalitného VSRD je rovnako dôležité ako zabezpečenie jeho dostupnosti a cenovej prístupnosti a pozornosť sa musí venovať otázkam, ako je prostredie a infraštruktúra, zabezpečenie personálu, učebné osnovy, riadenie a zabezpečenie kvality.

7.

Potrebný je systematický a integrovanejší prístup k službám VSRD na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, do ktorého budú zapojené všetky príslušné zainteresované subjekty – vrátane rodín – spolu s úzkou medzisektorovou spoluprácou medzi rôznymi oblasťami politiky, akou je napríklad oblasť vzdelávania, kultúry. sociálnych vecí, zamestnanosti, zdravia a spravodlivosti.

8.

Dôležité je zvýšiť podiel mužov vo VSRD, aby sa zmenili postoje a aby sa poukázalo na to, že nielen ženy dokážu poskytnúť vzdelávanie a starostlivosť. Prítomnosť mužských aj ženských vzorov je pre deti priaznivá a môže pomôcť prelomiť stereotypné vnímanie úlohy muža a ženy. Pracovisko, na ktorom pracujú muži aj ženy, prispieva k rozšíreniu skúseností dieťaťa a môže tiež pomôcť pri znižovaní rodovej segregácie na trhu práce.

9.

VSRD sa dostáva menej pozornosti než akejkoľvek inej úrovni vzdelávania a odbornej prípravy aj napriek dôkazom o tom, že efektívne investovanie do kvalitného vzdelávania už v ranom detstve je oveľa účinnejšie ako neskoršie intervencie a že najmä v prípade znevýhodnených skupín má počas celého životného cyklu značný prínos.

10.

Výskum, ktorý sa o vzdelávaní malých detí uskutočnil alebo zhromaždil na úrovni EÚ a ktorý by mohol byť podkladom na prípravu a plnenie politík VSRD v členských štátoch, je pomerne zriedkavý. Potrebné je viac sprístupniť výsledky existujúcich výskumov a doplniť ich rozsiahlejším výskumom o zabezpečení VSRD a jeho účinkov v členských štátoch, pričom sa zohľadní rozmanitosť kultúr a zaznamenajú sa príklady osvedčených postupov a skúseností.

1.

poskytovanie spravodlivého prístupu ku kvalitnému, inkluzívnemu VSRD najmä pre deti pochádzajúce zo sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia, z rodín migrantov alebo z rómskeho prostredia alebo pre deti, ktoré majú špeciálne vzdelávacie potreby, vrátane detí so zdravotným postihnutím;

2.

navrhovanie účinných modelov financovania vrátane cieleného financovania, ktoré dosiahnu správnu rovnováhu medzi verejnými a súkromnými investíciami v súlade s vnútroštátnymi a miestnymi podmienkami;

3.

podporu medzisektorových a integrovaných prístupov k službám starostlivosti a vzdelávania, aby sa uceleným spôsobom naplnili kognitívne, sociálne, emocionálne, psychologické a fyzické potreby detí a zabezpečila sa aj úzka spolupráca medzi domácim prostredím a VSRD a bezproblémový prechod medzi rôznymi úrovňami vzdelávania;

4.

podporovanie odbornosti personálu VSRD s dôrazom na rozvoj jeho kompetencií, kvalifikácií a pracovných podmienok a zvyšovanie prestíže tohto povolania. Okrem toho prípravu politík zameraných na zatraktívnenie, odbornú prípravu a zachovanie vhodne kvalifikovaného personálu vo VSRD a zvyšovanie vyváženého zastúpenia mužov a žien;

5.

podporu programov a učebných osnov, ktoré zodpovedajú vývojovým stupňom detí a ktoré uľahčujú nadobúdanie kognitívnych aj ostatných zručností, pričom zároveň uznávajú dôležitosť hry, ktorá je počas prvých rokov života tiež významným spôsobom učenia sa;

6.

podporu rodičov v ich úlohe hlavných učiteľov svojich detí v ranom detstve a nabádanie služieb VSRD, aby pracovali v úzkom partnerstve s rodičmi, rodinami a komunitami s cieľom zvýšiť informovanosť o príležitostiach, ktoré poskytuje VSRD, a o význame učenia sa od útleho veku;

7.

podporu zabezpečovania kvality za účasti všetkých hlavných zainteresovaných strán vrátane rodín;

8.

podporu výskumu a zberu údajov o VSRD na európskej úrovni, pokiaľ možno v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, aby sa posilnila dôkazová základňa pre tvorbu politiky a vykonávanie programov v oblasti VSRD.

1.

analyzovali a zhodnotili existujúce služby VSRD na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni z hľadiska ich dostupnosti, cenovej prístupnosti a kvality, ako je uvedené v týchto záveroch;

2.

zabezpečili zavedenie opatrení zameraných na poskytovanie všeobecného spravodlivého prístupu k VSRD a na zvýšenie jeho kvality;

3.

účinne investovali do VSRD ako do dlhodobého opatrenia, ktorým sa podporuje rast.

1.

podporila členské štáty pri identifikácii a vzájomnej výmene osvedčených politík a postupov prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie;

2.

rozšírila dôkazovú základňu v oblasti VSRD využívaním a dopĺňaním medzinárodného výskumu výskumom na úrovni EÚ a ľahšou dostupnosťou výsledkov tohto výskumu;

3.

v rámci strategického rámca „ET 2020“ monitorovala a oznamovala pokrok pri dosahovaní cieľa „ET 2020“ pre účasť na vzdelávaní v ranom detstve a pri dosahovaní cieľov stanovených v týchto záveroch, ktorými sú širší prístup a lepšia kvalita.

1.

sa angažovali v politickej spolupráci prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie s príslušnými sektormi (ako je vzdelávanie, kultúra, sociálne veci, zamestnanosť, zdravie a spravodlivosť) za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán so zámerom pripraviť referenčné nástroje na európskej úrovni, ktoré podporia rozvoj politiky v oblasti VSRD na primeranej miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni;

2.

bez toho, aby boli dotknuté rokovania o budúcom finančnom rámci, efektívne a v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 využívali na podporu uvedených cieľov všetky príslušné nástroje EÚ v oblasti celoživotného vzdelávania a výskumu aj európske štrukturálne fondy.