18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/1

1.

Pripomína záväzok, ktorý si stanovil vo svojom uznesení k summitu o zmene klímy v Kodani, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí VR v júni 2009.

2.

Opätovne potvrdzuje, že v plnej miere podporuje medzinárodnú dohodu o zmene klímy s cieľom obmedziť do roku 2012 nárast celkovej teploty na maximálne 2 °C.

3.

Vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek celosvetovej pozornosti, ktorá sa pri príprave kodanského summitu venovala klimatickým zmenám a environmentálnym otázkam, konečná dohoda nenaplnila vysoké očakávania širokého spektra hlavných zainteresovaných strán v EÚ v oblasti politiky zameranej na klimatické zmeny, vrátane miestnych a regionálnych orgánov.

4.

Podporuje úsilie Európskej komisie dosiahnuť medzinárodne záväznú dohodu o znížení emisií skleníkových plynov a vyzýva EÚ, aby na konferencii UNFCCC COP 16 v Cancúne zastávala jednotnú a rozhodnú pozíciu v súlade s duchom a obsahom Lisabonskej zmluvy a v medzinárodných rokovaniach o klimatických zmenách zaujala vedúcu úlohu.

5.

Uznáva, že ciele EÚ v oblasti klimatických zmien sa podarí dosiahnuť len vtedy, keď sa budú v celosvetovom spoločenstve emisie v budúcnosti znižovať rovnomerne, tak, aby boli primerane zohľadnené odlišné možnosti a východiskové pozície jednotlivých krajín a regiónov, a ak sa zároveň podarí dosiahnuť celosvetový konsenzus o prijatí rozhodných krokov založených na základných spoločných normách pravidelného monitorovania, podávania správ a overovania.

6.

Uznáva, že je potrebné dosiahnuť v EÚ výraznejší pokrok v oblasti boja proti klimatickým zmenám, naďalej si stanovovať ambiciózne ciele a zdôrazňovať a propagovať úspechy dosiahnuté pri ich plnení, najmä na miestnej a regionálnej úrovni. Zároveň vyzýva Radu a Komisiu, aby prispôsobili a posilnili svoje stratégie v rámci politiky EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám pre prípad, že by sa v tejto súvislosti nepodarilo dospieť k medzinárodnej dohode.

7.

Dúfa, že sa podarí dosiahnuť dohodu, najmä pokiaľ ide potrebné štruktúry týkajúce sa otázok, ako sú prispôsobenie sa klimatickým zmenám, zmierňovanie ich dosahu, finančné prostriedky, znižovanie emisií z odlesňovania v rozvojových krajinách, zníženie objemu medzinárodnej leteckej a námornej dopravy, vytvorenie nového mechanizmu obchodovania s emisiami CO2, ako aj podpora najviac postihnutých a najmenej rozvinutých krajín.

8.

Pripomína svoju nezlomnú podporu cieľom EÚ 20-20-20 a vyzýva všetky úrovne verejnej správy na celom svete na nižšej ako celoštátnej úrovni, aby investovali do boja proti klimatickým zmenám, zvyšovali povedomie verejnosti, mobilizovali verejnú politickú podporu, podnikové investície a finančné zdroje, a motivovali výrobcov a spotrebiteľov, aby zmenili svoje správanie, a dosiahli tak lepšiu účinnosť zdrojov a vybudovali hospodárstvo, ktoré bude šetrnejšie k podnebiu.

9.

Zdôrazňuje, že „územná dohoda miestnych a regionálnych orgánov pre stratégiu Európa 2020“, ako ju navrhuje VR, by mohla byť veľmi dôležitým nástrojom v boji proti klimatickým zmenám, pretože len prostredníctvom úzkeho partnerstva medzi európskymi, celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi úrovňami verejnej správy sa podarí účinným spôsobom dosiahnuť ciele „Európy efektívne využívajúcej zdroje“.

10.

Je pripravený zvýšiť cieľ na 30 percent, ak sa splnia určité podmienky.

11.

Poukazuje na to, že Komisia preskúmala možnosti znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako 20 %. Výbor vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia na základe tejto analýzy dospela k názoru, že súčasné podmienky neumožňujú EÚ jednostranne zvýšiť cieľ v oblasti zníženia emisií na 30 %, a že v súčasnosti ani nepracuje na ďalších politických iniciatívach v tejto oblasti.

12.

Vyzdvihuje úsilie miest a regiónov v celej Európe, ktoré prijali miestne a regionálne stratégie v oblasti boja proti klimatickým zmenám a stratégie v oblasti energetiky, stanovili si špecifické ciele z hľadiska zmierňovania klimatických zmien a podpísali Dohovor primátorov a starostov, ktorého cieľom je dosiahnuť do roku 2020 zníženie emisií CO2 aspoň o 20 %.

13.

naliehavo žiada Radu a Európsku komisiu, aby zapojili VR do procesu príprav summitu UNFCCC COP 16 v Cancúne, aby sa tak zaistilo, že pri zavádzaní opatrení v oblasti zmierňovania klimatických zmien a prispôsobovania sa im bude plne uznaná úloha miestnych a regionálnych orgánov.

14.

domnieva sa, že snaha prispôsobiť sa zmenám klímy a zmierniť ich následky sa musí stať hlavnou prioritou všetkých existujúcich rámcových politík EÚ, vrátane poľnohospodárskej politiky a politiky rozvoja vidieka, opatrení s cieľom zabrániť odlesňovaniu, politiky v oblasti dopravy, biodiverzity, vodného hospodárstva a nakladania s odpadom, ako aj programov finančnej podpory v oblastiach, ako je napríklad kohézna, priemyselná či poľnohospodárska politika a politika EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce.

15.

Žiada Európsku komisiu, aby vypracovala rozsiahly balík pre oblasť dopravy a klimatických zmien, a pripomína, že začlenenie leteckej a námornej dopravy do celosvetového systému obchodovania s emisiami bude významným krokom k znižovaniu emisií CO2. Domnieva sa, že tento balík by mal prihliadať na osobitnú situáciu ostrovov a najodľahlejších regiónov, ktoré sú veľmi závislé od leteckej a námornej dopravy, pričom sa treba usilovať dosiahnuť rovnováhu medzi znižovaním emisií CO2 a obrovskými nákladmi, ktoré sa spájajú s prijímaním opatrení v oblasti boja proti klimatickým zmenám v týchto regiónoch.

16.

Domnieva sa, že EÚ musí odštartovať špecifické projekty, ktoré podporia prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 , a to na základe stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj Európa 2020 (nový ekologický dohovor „Green New Deal“) a s cieľom stať sa regiónom, ktorý je v celosvetovom meradle najšetrnejší k životnému prostrediu.

17.

Domnieva sa, že energetická politika EÚ musí poskytnúť rozhodujúci podnet pre inovácie zamerané na znižovanie emisií CO2 a zvyšovanie energetickej účinnosti, zabezpečiť, že inovácie, energetická účinnosť a rýchle rozšírenie nových technológií upevnia vedúcu úlohu európskych podnikov v hlavných sektoroch ekologického hospodárstva.

18.

Pripomína, že na dosiahnutie úspor energie v súlade s cieľmi 20-20-20 budú potrebné ďalšie rozsiahle investície do odvetví ako je priemysel, doprava a bytová výstavba, ako aj do verejných budov a budov na podnikateľské účely.

19.

Domnieva sa, že daň z CO2 alebo priame zdaňovanie emisií môže byť užitočným nástrojom, ktorý podporí znižovanie spotreby energie a využívanie energie z čistejších zdrojov a zároveň pomôže vytvoriť finančné zdroje potrebné na realizáciu zmien, ktoré sú na boj proti klimatickým zmenám nevyhnutné.

20.

Preto navrhuje, aby bol vytvorený nový nástroj, ako napríklad prioritné položky v štrukturálnych fondoch alebo osobitný fond pre investície v oblasti energetiky.

21.

Je presvedčený, že prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 musí prebehnúť spôsobom, ktorý bude zo sociálneho hľadiska zodpovedný a hospodársky životaschopný, pričom doterajšie pracovné miesta sa musia zachovať a v prípade potreby prispôsobiť tak, aby mohli existovať bok po boku s novými ekologickými pracovnými miestami, ktoré by mali vzniknúť.

22.

Odporúča vytvárať strategické verejno-súkromné partnerstvá, ako napríklad spojenia medzi malými a strednými podnikmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, s cieľom ďalej rozvíjať a zavádzať do praxe technológie s nízkymi emisiami CO2, a vyzýva regióny a mestá, aby uzatvárali miestne dohody o aktivitách v oblasti ochrany klímy medzi verejnými a súkromnými partnermi, ktoré by stanovovali konkrétne opatrenia v tejto oblasti zamerané na dosiahnutie cieľa 20-20-20.

23.

Zdôrazňuje, že efektívna činnosť EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám si vyžaduje koordináciu úsilia, ktoré vyvíja miestna, regionálna, celoštátna, európska a celosvetová úroveň riadenia.

24.

Zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány verejnej správy v oblasti boja proti klimatickým zmenám. V tejto súvislosti a v súlade s uplatňovaním zásady subsidiarity zdôrazňujeme, že je potrebné zohľadniť tieto úrovne verejnej správy, keďže medzi ich právomoci patrí aj vytváranie plánov na zmierňovanie následkov klimatických zmien, prispôsobovanie sa im a iné aktivity na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré majú obrovský význam v boji proti klimatickým zmenám.

25.

Konštatuje, že mestské oblasti produkujú 75 % emisií CO2, a preto mestá stoja v prvej línii nášho boja proti klimatickým zmenám. Zdôrazňuje tiež, že skutočnosť, že sa v Kodani nepodarilo dospieť k dohode o záväzných cieľoch z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov, stavia miestne a regionálne orgány pred veľmi vážnu úlohu: podniknúť rozhodné a urýchlené kroky v snahe prispôsobiť sa zmenám klímy a zmierniť ich dosah. Dohovor primátorov a starostov je významným krokom správnym smerom.

26.

Zdôrazňuje, že vízia EÚ, pokiaľ ide o súčinnosť ekologického hospodárstva a politiky v oblasti klimatických zmien by mohla byť inšpiráciou pre celý svet, ak by sa uznal a v plnej miere využil potenciál miestnych a regionálnych orgánov.

27.

Zdôrazňuje, že takáto vízia by mala zahŕňať aj integrovaný, inovatívny rad opatrení v oblasti dopravy, stavebníctva a výroby energie, predstavujúcich novú priemyselnú revolúciu, vďaka ktorej by do výroby energie boli zapojené aj jednotlivé domácnosti.

28.

Vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby aj naďalej vytrvalo a dôveryhodne viedli EÚ v procesoch týkajúcich sa celosvetovej politiky v oblasti klimatických zmien, a to tak, že budú rozvíjať a posilňovať schopnosti, kapacity a inštitúcie na miestnej, nižšej ako celoštátnej, celoštátnej a regionálnej úrovni, a naliehavo žiada Európsku komisiu, aby tento prístup propagovala vo vzťahoch s partnermi na celom svete.

29.

Je pevne presvedčený, že európske miestne a regionálne orgány majú potenciál prispieť k vedúcemu postaveniu EÚ v celosvetovom meradle a môžu byť pre ostatných príkladom hodným nasledovania. Preto sa už teší, ako bude svoje snahy rozvíjať v duchu nového Memoranda o porozumení s Konferenciou starostov Spojených štátov, aby tak zabezpečil, že európske samosprávy a samosprávy Spojených štátov dosiahnu v úsilí zmierniť klimatické zmeny a prispôsobiť sa im konkrétne výsledky.

30.

Naliehavo odporúča, aby boli pre miestne a regionálne orgány zorganizované školenia o tom, ako v praxi bojovať proti klimatickým zmenám, a pre občanov osvetové kampane.

31.

Naliehavo odporúča, aby sa mimoriadna pozornosť venovala zohľadneniu otázky klimatických zmien v rozpočte na všetkých úrovniach verejnej správy, a preto:

32.

Vyzýva členské štáty, aby propagovali a rozvíjali partnerské aktivity s miestnymi a regionálnymi orgánmi rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, a nabáda v tejto súvislosti európske miestne a regionálne orgány, aby využili dostupné právne predpisy v oblasti decentralizovanej spolupráce a rozšírili ich tak, aby mohli spolupracovať s orgánmi verejnej správy na nižšej než celoštátnej úrovni v rozvojových krajinách, s cieľom šíriť osvetu, vymieňať si osvedčené postupy, zaistiť prenos technológie a zabezpečiť, aby boli finančné záväzky, na ktorých sa krajiny dohodli v Kodani, efektívne zúročené.

33.

Domnieva sa, že medzinárodná a národná úroveň by mali dosiahnuť väčšiu súčinnosť v úsilí reagovať na klimatické zmeny a stratu biodiverzity, a pritom sa vzájomne posilňovať, aby sa mohli lepšie využiť príležitosti, ktoré ponúkajú súčasné celosvetové procesy v rámci medzinárodných dohovorov.

34.

Vyzýva EÚ, aby v rámci financovania UNFCCC podporovala čoraz väčší rozmach iniciatív s dôrazom na ekosystém, vrátane programov OSN na znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie, s cieľom ďalej tento program rozšíriť tak, aby zahŕňal nielen lesy, ale aj iné ekosystémy ako napríklad mokrade.

35.

Opätovne zdôrazňuje, že v plnej miere podporuje úsilie dosiahnuť medzinárodne záväznú dohodu, a trvá na tom, že národné vlády budú schopné dosiahnuť ciele, ktoré si stanovili, len ak budú aktívne zapojené aj miestne a regionálne orgány.

36.

Poveruje svoju predsedníčku, aby toto uznesenie predložila predsedovi Európskej rady, belgickému predsedníctvu Rady EÚ, Európskej komisii, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru ako aj UNFCCC.

18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/4

—

zastáva názor, že miestne a regionálne samosprávy by mali zohrávať väčšiu úlohu pri formulovaní politiky EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, pretože ich zapojenie zaručí jej lepšie uplatňovanie a stotožnenie sa s ňou. Inovatívne metódy viacúrovňového riadenia, vrátane využitia existujúcich sietí a platforiem, podporia proaktívny prístup zo strany miestnych a regionálnych samospráv. V tomto zmysle možno ako dobrý príklad uviesť Dohovor primátorov a starostov a jeho koncepciu by bolo možné rozšíriť na ostatné kľúčové oblasti environmentálnej politiky EÚ,

—

vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť usporiadať spoločne s Výborom regiónov každoročné fórum, témou ktorého by boli regionálne a miestne problémy a riešenia pri uplatňovaní práva EÚ v oblasti životného prostredia a vyzýva Európsky parlament, aby zapojil Výbor regiónov do svojich diskusií s Európskou komisiou o uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia,

—

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa bude rešpektovať vnútroštátne rozdelenie právomocí a že na konzultácie sa zavedú osvedčené postupy, vrátane vytvorenia skupín k jednotlivým spisom, tzv. transpozičných tímov, ktoré by sa skladali z odborníkov zo štátnych orgánov správy, regiónov a združení miestnych orgánov a spolupracovali by počas celého politického cyklu,

—

podporuje všeobecný a záväzný rámec pre environmentálne inšpekcie. Podrobnosti týkajúce sa formy a obsahu inšpekcií by sa však mali stanovovať na vnútroštátnej úrovni a ďalej rozpracovať na miestnej a regionálnej úrovni na základe všeobecných zásad, ktoré boli vytýčené na úrovni EÚ a nižších úrovniach verejnej správy,

—

zdôrazňuje, že 7. environmentálny akčný program by predstavoval kľúčový pilier stratégie Európa 2020 a je potrebný na to, aby formuloval jej dosah na environmentálnu politiku. Mal by stanoviť jasné ciele a harmonogramy a zachovať spoločnú tematickú stratégiu ochrany pôdy, vrátane cieľa prijať rámcovú smernicu o pôde.

Spravodajkyňa

:

Paula Baker (UK/ALDE), členka rady samosprávnej oblasti Basingstoke a Deane

Referenčný dokument

:

žiadosť španielskeho predsedníctva

1.

Víta skutočnosť, že je zapojený do iniciatívy „Lepšie nástroje pre environmentálnu politiku“ a do prípravy 7. environmentálneho akčného programu (7. EAP), pretože miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní politiky ochrany životného prostredia a dosahovaní konkrétnych výsledkov.

2.

Vyjadruje uznanie mnohým miestnym a regionálnym samosprávam za ich vynikajúcu prácu, ktorú už vykonali v oblasti ochrany životného prostredia a chcel by ich ďalej podporovať.

3.

Uznáva, že účinné uplatňovanie je obťažné. V roku 2008 sa 23,5 % (481) všetkých porušení právnych predpisov EÚ týkalo životného prostredia (1), čo svedčí o pretrvávajúcom poškodzovaní životného prostredia a narušovaní hospodárskej súťaže.

4.

Chcel by v tomto stanovisku poukázať na možnosti zvyšovania účinnosti ochrany životného prostredia na všetkých úrovniach riadenia a vo všetkých fázach vypracovávania politiky.

5.

Zastáva názor, že miestne a regionálne samosprávy by mali zohrávať väčšiu úlohu pri formulovaní politiky EÚ v oblasti ochrany životného prostredia. Ich zapojenie zaručí jej lepšie uplatňovanie a stotožnenie sa s ňou. Koncepcia viacúrovňového riadenia Výboru regiónov by mala byť uplatňovaná na politiku EÚ v oblasti životného prostredia a mala by sa rozšíriť pilotná práca na trojstranných dohodách medzi EÚ, národnou a regionálnou alebo miestnou úrovňou (2). To by umožnilo skutočné rozdelenie zodpovednosti medzi rôzne úrovne riadenia s cieľom dosiahnuť dohodnuté výsledky.

6.

Je presvedčený, že inovatívne metódy viacúrovňového riadenia, vrátane využitia existujúcich sietí a platforiem, podporia proaktívny prístup zo strany miestnych a regionálnych samospráv namiesto toho, aby sa jednoducho spoliehalo na presadzovanie právnych predpisov EÚ prostredníctvom členských štátov. V európskych regiónoch a mestách existuje mnoho príkladov miestnej úrovne, ktorá začala ambiciózne konať v čase, keď členské štáty nepodnikali žiadne kroky, ako je Miestna agenda 21, proces vychádzajúci zo Summitu Zeme v roku 1992. V tomto zmysle možno ako dobrý príklad uviesť Dohovor primátorov a starostov.

7.

Vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa táto koncepcia nedala rozšíriť na ostatné kľúčové oblasti environmentálnej politiky EÚ, napr. biodiverzitu, odpady a vodu, hluk a znečisťovanie ovzdušia, ako aj využívanie pôdy, a pomocou integrovaného prístupu s využitím koordinácie medzi jednotlivými odvetviami.

8.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že miestne a regionálne orgány majú jasné úlohy pri ochrane životného prostredia, právne predpisy EÚ týkajúce sa tejto oblasti sú určené členským štátom a žiada sa v nich vymenovanie iba „príslušného orgánu“ (zriedka „orgánov“) a spolupráca sa v nich uvádza iba výnimočne (3).

9.

Vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v plánoch Európskej komisie na zlepšenie uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia chýba zdôraznenie krokov podporujúcich dobré riadenie na miestnej a regionálnej úrovni (4).

10.

Pripomína, že článok 11 Lisabonskej zmluvy stanovuje európskym inštitúciám udržiavať intenzívnejší dialóg a konzultácie. Miestne a regionálne orgány sú presvedčené, že toto nové ustanovenie ponúka možnosti na rozvíjanie ich úlohy v procese tvorby politiky EÚ. Zásada subsidiarity sa navyše rozširuje na regionálnu a miestnu úroveň a v článku 5 protokolu o subsidiarite sa uvádza, že návrhy právnych predpisov by mali obsahovať odhad finančného dosahu návrhu a jeho dôsledky týkajúce sa právnych predpisov, ktoré majú prijať členské štáty, a to vrátane regionálnych právnych predpisov.

11.

Domnieva sa, že hodnotenie vplyvu, ktoré vypracúva Európska komisia, by sa malo rozšíriť na miestnu a regionálnu úroveň a že analýzy územného dosahu by sa mali stať bežnou praxou.

12.

Vyzýva Európsky parlament a Radu, aby uskutočnili zmeny a úpravy legislatívnych návrhov, ktoré majú na miestne a regionálne orgány ďalekosiahly dosah. Bude sa na ne vzťahovať hodnotenie vplyvu podobne, ako to bolo v prípade pôvodného návrhu.

13.

Zdôrazňuje, že uplatňovanie právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia často vyžaduje značné administratívne a finančné záväzky a spôsobilosť po obsahovej a odbornej stránke, ako aj politickú vôľu. Identifikácia dosahu na miestne a regionálne inštitucionálne štruktúry môže prispieť k opodstatneniu väčších finančných stimulov a potrebnej podpory na európskej a národnej úrovni.

14.

Považuje za nevyhnutné, aby mala Európska komisia k dispozícii spoločné nástroje, pomocou ktorých by miestnym a regionálnym orgánom poskytla potrebné prostriedky určené na plnenie stanovených cieľov.

15.

Zdôrazňuje, že vo všetkých fázach tvorby politiky je na všetkých úrovniach riadenia potrebná lepšia komunikácia. To zahŕňa aj investovanie do informačných systémov a internetových nástrojov, ktoré verejnosti a verejným inštitúciám sprístupňujú informácie o životnom prostredí. Tlak na vykazovaciu činnosť miestnych a regionálnych orgánov je možné znížiť pomocou informačných a komunikačných technológií bez vplyvu na legislatívu.

16.

Odporúča, aby ministerstvá životného prostredia jednotlivých krajín vytvorili vertikálne skupiny k jednotlivým spisom, ktoré by sa skladali z odborníkov zo štátnych orgánov správy, regiónov a združení miestnych orgánov a spolupracovali by počas celého politického cyklu.

17.

Privítal by výraznú podporu programu EÚ LIFE+ vo všetkých regiónoch Európy s cieľom podnietiť inovačné opatrenia na miestnej úrovni a zvýšiť vplyv a zviditeľnenie jeho zložky „Politika a riadenie v oblasti životného prostredia“.

18.

Víta návrh Európskej komisie vytvoriť stále implementačné siete, ktorých súčasťou budú zamestnanci Európskej komisie a kontaktné miesta v členských štátoch (5). Kontaktným miestam v jednotlivých členských štátoch by mali pomáhať národné realizačné tímy so zapojením pracovníkov miestnej a regionálnej správy.

19.

Žiada Radu, aby sa bezodkladne znova začala zaoberať návrhom smernice týkajúcej sa prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorý schválil Európsky parlament v roku 2004. To by umožnilo plnú implementáciu Aarhuského dohovoru a prispelo k lepšiemu a dôslednejšiemu presadzovaniu právnych predpisov v oblasti životného prostredia.

20.

Žiada výmenu poznatkov medzi súdnymi systémami, ktoré sa zaoberajú porušovaním predpisov a nesúladom s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia.

21.

Podporuje požiadavku Európskeho parlamentu na všeobecný a záväzný rámec pre systémy environmentálnych inšpekcií, zriadenie jednotky EÚ pre environmentálne inšpekcie a posilnenie siete Európskej únie pre implementáciu a presadzovanie práva v oblasti životného prostredia (IMPEL) (6). Záväzné predpisy týkajúce sa inšpekcií môžu obmedziť nekalú hospodársku súťaž medzi regiónmi a mestami EÚ vyplývajúcu z rozdielov v spôsobe vykonávania environmentálnych inšpekcií, a tiež zabezpečiť štandardizované uskutočňovanie právnych krokov. Podrobnosti týkajúce sa formy a obsahu inšpekcií by sa však mali stanovovať na štátnej úrovni a ďalej rozpracovať na miestnej a regionálnej úrovni na základe všeobecných zásad, ktoré boli vytýčené na úrovni EÚ a nižších úrovniach verejnej správy.

22.

Znova opakuje svoje odporúčanie rozšíriť sieť IMPEL na miestnu a regionálnu úroveň vo všetkých členských štátoch, čo by sa mohlo týkať aj rozvíjania vplyvných sietí IMPEL v jednotlivých krajinách s cieľom vo veľkej miere zverejňovať výsledky siete IMPEL (7).

23.

Víta nedávnu prácu generálnych riaditeľstiev REGIO a ENV, ktorá má zabezpečiť, aby opatrenia generálneho riaditeľstva REGIO boli plne v súlade s environmentálnymi požiadavkami a domnieva sa, že toto zosúladenie je potrebné vo všetkých oddeleniach. Tento komplexný program signalizovaný v stratégii Európa 2020 je vítaný, je potrebné mu však dodať výrazný územný rozmer.

24.

Trvá na tom, že v revízii rozpočtu EÚ na obdobie po roku 2013 a prostriedkov EÚ na podporu súdržnosti a poľnohospodárstva je potrebné zohľadniť koherenciu politiky a vplyv na životné prostredie.

25.

Zdôrazňuje, že medzi rôznymi prvkami právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia existujú nezámerné rozpory. Zabraňovanie vzniku odpadov by preto malo byť upravené v smernici o odpadoch aj v smernici o výrobkoch. Výsledkom zjednodušenia v prospech jasných a jednoznačných právnych predpisov zameraných na výsledok budú cielenejšie nariadenia, ktoré bude možné lepšie akceptovať a uplatňovať.

26.

Zdôrazňuje, že pri vypracúvaní alebo revidovaní právnych predpisov EÚ by ich Európska komisia mala konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi. Ich cenné skúsenosti môžu pomôcť včas odhaliť rozpor s ostatnými politikami alebo negatívny dosah a zvýšiť účinnosť právnych predpisov.

27.

Požaduje zmiernenie pravidiel o narušení trhu tam, kde sú prekážkou ekologického verejného obstarávania.

28.

Zdôrazňuje, že právne predpisy, ktoré sa zaoberajú príčinami dosahu na životné prostredie, majú rozhodujúci význam pre dosiahnutie environmentálnych cieľov a zabezpečenie súladu s povinnosťami miestnych a regionálnych orgánov. Napríklad miestne a regionálne orgány nemôžu ovplyvniť emisné normy pre vozidlá, ale musia plniť ciele EÚ týkajúce sa kvality ovzdušia.

29.

Vyslovuje sa za využívanie trhovo orientovaných nástrojov, ktoré odrážajú celkové náklady na tovar alebo služby, zviditeľňujú spotrebiteľovi pri nákupe vplyv na životné prostredie počas ich životnosti a poukazujú na zodpovednosť výrobcu.

30.

Vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa bude rešpektovať vnútroštátne rozdelenie právomocí a že na konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi sa zavedú osvedčené postupy. Dobrá spolupráca, najmä medzi „transpozičnými tímami“ pracovníkov štátnej, regionálnej a miestnej správy, podporuje vzájomné porozumenie a úspešné uplatňovanie právnych predpisov (8).

31.

Vyzdvihuje zásadnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zhromažďovaní údajov o životnom prostredí. Na to, aby sa zabezpečilo, že správy a ukazovatele týkajúce sa stavu životného prostredia v EÚ budú konzistentné, účinné a spoľahlivé, je potrebné správne rozdelenie úloh, pridelenie zdrojov a tok informácií medzi členskými štátmi.

32.

Podporuje transparentnosť funkcií, predovšetkým medzi útvarmi, ktoré presadzujú predpisy EÚ týkajúce sa životného prostredia a tými, ktoré sú zodpovedné za poskytovanie environmentálnych služieb alebo za infraštruktúru a územné plánovanie.

33.

Vyzýva národné a regionálne ministerstvá a agentúry životného prostredia, aby za účasti zástupcov miestnych a regionálnych orgánov vypracovali usmerňujúce dokumenty, vrátane návrhov nástrojov, štandardov a vzorov postupov, ktoré budú miestne a regionálne orgány používať. Zároveň by sa mali prostredníctvom vhodných opatrení usilovať o spoluprácu s tými miestnymi a regionálnymi orgánmi v EÚ, ktoré čelia podobným ekologickým problémom.

34.

Potvrdzuje význam výmeny osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi vrátane spôsobov riešenia problémov v súvislosti s prístupom k informáciám a zviditeľnením alebo jazykovými rozdielmi.

35.

Blahoželá tým orgánom, ktoré zapájajú občanov a inšpirujú ich k tomu, aby rozvíjali spoločné dlhodobé vízie kvality života vo svojich regiónoch tým, že spájajú environmentálne, sociálne a hospodárske otázky.

36.

Žiada podporu vzdelávaniu a výskumu, aby sa upevnili väzby medzi občanmi a ich životným prostredím. Občania si plne neuvedomujú, akú úlohu hrá životné prostredie v ich živote (9). Keďže sú miestne a regionálne orgány najbližšie k občanom, môžu zvýšiť povedomie občanov každého veku.

37.

Domnieva sa, že orgány by mali zaviesť postupy na šírenie informácií, pokiaľ možno prostredníctvom internetu, a uplatňovať Aarhuský dohovor (10) s cieľom umožniť dovolať sa spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, zapojiť verejnosť do sledovania miestneho uplatňovania environmentálnej politiky EÚ a vytvoriť vhodné nástroje participatívnej demokracie a miestnej zodpovednosti.

38.

Domnieva sa, že smernice EIA a SEA sú kľúčovými nástrojmi miestnej a regionálnej environmentálnej politiky a účasti verejnosti (11), ktoré zabezpečia, že miestne znalosti sa zohľadnia a súčasne upozorňuje na dôsledky na náklady a zručnosti.

39.

Nalieha na miestne a regionálne orgány, aby využívali zjednodušené a koordinované verejné mechanizmy kontroly životného prostredia, ktoré by umožnili plnenie povinností vyplývajúcich z právnych noriem a podporovali vzťah medzi orgánmi verejnej správy a ich cieľovými skupinami na základe zásad efektívnosti, transparentnosti a spoločnej zodpovednosti.

40.

Vyzýva miestne a regionálne orgány, aby začlenili problematiku životného prostredia do všetkých oblastí činnosti, napr. prostredníctvom podpory ekologicky fungujúcich miestnych podnikov pomocou rizikového kapitálu, neformálnych investorov („business angels“) a mikroúverov, vrátane poradenstva k verejnému obstarávaniu zohľadňujúcemu environmentálne hľadisko.

41.

Nabáda miestne a regionálne orgány, aby boli „ekologickými obstarávateľmi“. Verejné obstarávanie predstavuje 16 % HDP EÚ a malo by zabezpečiť najlepšiu ekologickú hodnotu, preto je vítaná nová internetová stránka venovaná ekologickému verejnému obstarávaniu (http://ec.europa.eu/environment/gpp).

42.

Podporuje plné využívanie možností pokrytia nákladov v súlade s článkom 9 rámcovej smernice o vode s cieľom podnietiť úspornosť a efektívnosť a článkom 14 rámcovej smernice o odpadoch s cieľom zviditeľniť používateľom environmentálne náklady a navrhuje, aby sa podobné ekonomické nástroje zapracovali do budúcich návrhov.

43.

Podporuje úzke zlaďovanie plánovania (vrátane udržateľného územného plánovania) s výrobou a distribúciou s cieľom podporovať rozvoj s nízkymi emisiami CO2, udržateľnú výrobu, efektívne využívanie zdrojov a obnoviteľné zdroje energie, aby sa tak vytvorili ekologické pracovné miesta a podporoval udržateľný rast a zároveň sa obmedzil negatívny dosah na životné prostredie a zdravie občanov, a to všetko pri zachovaní jestvujúcich národných sústav plánovania.

44.

Žiada, aby sa pri formulovaní budúcej politiky environmentálneho riadenia v pohraničných regiónoch a susediacich oblastiach so spoločnými riekami resp. inými hraničnými vodstvami účinnejšie využívali partnerské programy na miestnej úrovni, ako sú euroregióny, s cieľom pozitívne ovplyvniť susednú krajinu a vypracovať a realizovať spoločné programy na ochranu životného prostredia.

45.

Vyzýva Európsku komisiu, aby zvolila proaktívnejší prístup tým, že ho včas zapojí do vypracúvania politiky prostredníctvom žiadostí o výhľadové stanoviská.

46.

Zaväzuje sa, že bude pokračovať v existujúcej spolupráci s Európskou komisiou na posudzovaní dosahu niektorých návrhov na miestne a regionálne orgány (hodnotenie územného dosahu) prostredníctvom špecifických sietí Výboru regiónov, siete na monitorovanie subsidiarity a platformy na monitorovanie stratégie Európa 2020.

47.

Zaväzuje sa, že bude vnášať skúsenosti aktérov miestnej a regionálnej správy z ich každodennej praxe do vypracúvania svojich stanovísk. Sem patria cielené konzultácie špecifických sietí Výboru regiónov, siete na monitorovanie subsidiarity a platformy na monitorovanie stratégie Európa 2020, ako aj organizovanie diskusií s miestnymi a regionálnymi združeniami a kľúčovými subjektmi.

48.

Zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva posilnila jeho úlohu v rozhodovaní o politike EÚ v oblasti klimatických zmien zavedením výslovne povinných konzultácií s Výborom regiónov a ďalej víta ustanovenie Lisabonskej zmluvy o práve požiadať, aby bol znovu konzultovaný, ak pôvodný legislatívny návrh prešiel v priebehu legislatívneho procesu podstatnými zmenami, čo Výboru regiónov umožňuje vypracovať revidované stanoviská.

49.

Želá si upevnenie spolupráce s legislatívnymi orgánmi Európskeho parlamentu a Rady zaoberajúcimi sa environmentálnymi otázkami. Výbor ENVI Európskeho parlamentu by mohol preskúmať možnosti spoločných verejných diskusií a pozvať spravodajcov Výboru regiónov, aby predstavili hlavné stanoviská Výboru regiónov. Členské štáty by mohli pozvať Výbor regiónov, aby sa pravidelne zúčastňoval na neformálnych zasadnutiach ministrov životného prostredia (12).

50.

Vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť usporiadať spoločne s Výborom regiónov každoročné fórum, témou ktorého by boli regionálne a miestne problémy a riešenia pri uplatňovaní práva EÚ v oblasti životného prostredia v špecifických odvetviach, ako je voda alebo biodiverzita, hluk, ovzdušie alebo odpad.

51.

Vyzýva Európsky parlament, aby zapojil komisiu ENVE Výboru regiónov do špecifických diskusií výboru ENVI s Európskou komisiou o uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

52.

Navrhuje rozvíjať cenu Európske zelené hlavné mesto a zdôrazňuje svoje želanie stať sa členom poroty pre túto cenu. Na tento účel navrhuje:

53.

Zastáva názor, že 6. environmentálny akčný program (6. EAP) doteraz prispieval k dosiahnutiu environmentálneho acquis EÚ a že teraz je potrebný 7. EAP.

54.

Zdôrazňuje, že 7. EAP by posilnil stratégiu trvalo udržateľného rozvoja a predstavoval by kľúčový pilier budúcej stratégie Európa 2020, ktorá často odkazuje na „ekologický rast“ a prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2 a hospodárstvo, ktoré bude efektívnejšie využívať zdroje. Siedmy environmentálny akčný program je potrebný na to, aby formuloval, čo sa pod týmito pojmami rozumie a ich dosah zapracoval do environmentálnej politiky.

55.

Tvrdí, že 7. EAP bude na prospech tak podnikom, ako aj miestnym a regionálnym orgánom, pretože poskytne štruktúrovaný a dlhodobý plánovací rámec, okrem iného aj pre značné investície do infraštruktúry.

56.

Pripomína, že politika v oblasti životného prostredia musí byť integrovaná vo všetkých oblastiach politiky, čo sa nedá dosiahnuť iba špecificky zameranými právnymi predpismi.

57.

Obáva sa, že keď sa po ukončení 6. EAP, ktorý bol prvým EAP tvoriacim právny nástroj so záväznými rozhodnutiami, nepodarí prijať ďalší EAP, bude to považované za nedostatok politickej vôle zaoberať sa oblasťou, ktorá je jedným z hlavných predmetov záujmu občanov.

58.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že 6. EAP sa výslovne nezmieňuje o Výbore regiónov a žiada, aby sa zásada viacúrovňového riadenia so zameraním na životné prostredie stala dôležitou zložkou 7. EAP.

59.

Zastáva názor, že 7. EAP je dlhodobý strategický plánovací dokument, ktorý by mal stanoviť jasné ciele a harmonogram, prejsť od relatívnych k absolútnym cieľom (napr. emisie CO2 na obyvateľa) s cieľom znížiť osobitný tlak na životné prostredie a sformulovať jasné výsledky v oblasti životného prostredia na základe správy SOER za rok 2010 (13).

60.

Pripomína, že pri uplatňovaní 7. EAP sa bude prihliadať na právomoci miestnych a regionálnych orgánov, ako aj politický a administratívny priestor.

61.

Myslí si, že tento program by mal zahŕňať zásadné prehodnotenie zberu a spracovania údajov, aby sa zabezpečilo presné porovnávanie výsledkov a hlbšie pochopenie osvedčených postupov.

62.

Zastáva názor, že 7. EAP by mal podporovať ďalšie využívanie trhových nástrojov spolu s predpismi. Šiesty environmentálny akčný program podporoval využívanie ekonomických nástrojov na zlepšenie efektívnejšieho využívania zdrojov a minimalizáciu dosahu na životné prostredie. Využívanie tohto prístupu znižuje finančné zaťaženie miestnych a regionálnych orgánov a zlepšuje uplatňovanie predpisov.

63.

Žiada, aby 7. EAP podporil ustanovenie, že od roku 2013 budú regióny a mestá môcť priamo využívať finančné zdroje vytvorené systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, aby mohli financovať miestne programy boja proti klimatickým zmenám.

64.

Navrhuje, aby bol program dlhodobejší a platil najmenej do roku 2020, pretože teraz musíme plánovať do roku 2050, spolu so strednodobým hodnotením a monitorovaním a jasným pracovným plánom s priebežnými cieľmi.

65.

Navrhuje systematicky pristupovať k efektívnosti využívania zdrojov vrátane osobitných cieľov a harmonogramu na absolútne kvantitatívne zníženie využívania prírodných zdrojov a prijatie novej definície HDP, ktorá by zohľadnila dosah na životné prostredie.

66.

Dôrazne žiada, aby sa zachovali väzby medzi rôznymi oblasťami politiky a aby environmentálne ciele a požiadavky boli začlenené do všetkých odvetví, ako napr. využívanie pôdy a urbanistické plánovanie, mestská mobilita, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, hluk, znečistenie ovzdušia a zdravie.

67.

Vyzýva na zaradenie environmentálnych cieľov do hlavných oblastí rozpočtu, ako je rozvoj vidieka a poľnohospodárstvo.

68.

Konštatuje, že 75 % obyvateľstva EÚ žije v mestách a produkuje 75 % emisií skleníkových plynov, mestá sú však tiež centrami vzdelávania, výskumu a inovácií. V 7. EAP musí byť obsiahnutý jasný mestský rozmer a mechanizmus na zapojenie a posilnenie postavenia miest.

69.

Uznáva, že spoločné ciele EÚ v oblasti klímy, potravinovej bezpečnosti a biologickej rozmanitosti sú ohrozované procesmi znehodnocovania pôdy. Spoločná tematická stratégia ochrany pôdy by preto mala byť aj naďalej súčasťou 7. EAP, vrátane cieľa prijať rámcovú smernicu o pôde.

18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/10

—

Výbor regiónov sa musí štruktúrovaným spôsobom – aj na základe využitia poznatkov platformy na monitorovanie stratégie Európa 2020 – zapájať do ďalšieho priebehu stratégie Európa 2020. Do výročnej správy Európskej komisie určenej na jarný samit by sa preto mala začleniť stála kapitola o účasti miestnych a regionálnych orgánov na vykonávaní tejto stratégie,

—

politika súdržnosti sa aj v budúcnosti musí zameriavať na ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v Zmluve o EÚ, najmä na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov. Za tohto predpokladu bude aktívne prispievať k realizácii cieľov stratégie Európa 2020,

—

len prostredníctvom horizontálneho prístupu v rámci politiky súdržnosti možno zabezpečiť, že všetky regióny v Európskej únii budú mať možnosť aktívne sa podieľať na zavádzaní stratégie Európa 2020 do praxe,

—

mohlo by sa to podariť na základe územnej dohody s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktorá by na úrovni európskych inštitúcií stanovovala zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do realizácie stratégie Európa 2020, ako aj prostredníctvom odporúčania týkajúceho sa územných dohôd, ktoré by umožnilo štruktúrované zapojenie územných samospráv na celoštátnej úrovni podľa ich právomocí.

Hlavný spravodajca

:

Dr. Michael Schneider (DE/EĽS), štátny tajomník pre spolkové a európske záležitosti,

splnomocnenec spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko v spolkových orgánoch

Referenčný dokument

:

Žiadosť belgického predsedníctva

1.

konštatuje, že predloženie oznámenia Európskej komisie a záverov Európskej rady o stratégii Európa 2020 bolo dôležitým krokom týkajúcim sa budúceho smerovania politík EÚ zameraných na podporu trvalo udržateľného rastu, inovácie a zamestnanosti;

2.

zdôrazňuje, že v priebehu rokovaní sa európske inštitúcie dohodli na hlavných cieľoch a prioritných činnostiach, ktoré by sa mali v najbližších mesiacoch zrealizovať prostredníctvom kľúčových iniciatív a legislatívnych návrhov;

3.

poukazuje na to, že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do ďalšieho rozvoja stratégie a ich aktívna účasť na ňom, ako aj posilnenie ich úlohy pri uplatňovaní stratégie, majú mimoriadny význam;

4.

v tejto súvislosti konštatuje, že kľúčom k úspechu stratégie Európa 2020 je cielené využívanie potenciálu a zdrojov miestnych a regionálnych orgánov;

5.

zdôrazňuje významný prínos, ktorým môže politika súdržnosti EÚ prispieť k realizácii stratégie Európa 2020;

6.

z tohto dôvodu víta skutočnosť, že belgické predsedníctvo Rady EÚ požiadalo Výbor regiónov o stanovisko k budúcej úlohe politiky súdržnosti pri vykonávaní stratégie Európa 2020;

7.

pripomína, že sa Výbor regiónov v posledných rokoch intenzívne zaoberal zameraním Lisabonskej stratégie a zapojením miestnych a regionálnych orgánov do jej vykonávania, ako aj otázkou budúceho smerovania stratégie Európa 2020;

8.

v tejto súvislosti poukazuje najmä na tieto dokumenty:

9.

zdôrazňuje, že východiskovým bodom hodnotenia budúcej úlohy politiky súdržnosti pri realizácii stratégie Európa 2020 musia byť zmluvný základ a ciele rôznych politík EÚ;

10.

v tejto súvislosti konštatuje, že politika súdržnosti musí prispieť k vykonávaniu stratégie Európa 2020 v rámci cieľov stanovených v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s transverzálnym cieľom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorý bol zavedený Lisabonskou zmluvou a ustanovený v článku 3 Zmluvy o Európskej únii;

11.

poukazuje na to, že politika súdržnosti je zameraná na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s cieľom podporiť harmonický rozvoj Únie ako celku a znižovať rozdiely v regiónoch, ktoré zaostávajú v rozvoji, ako aj znížiť zaostávanie najviac znevýhodnených regiónov. V tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť vidieckym oblastiam, oblastiam s hospodárskym znevýhodnením, oblastiam postihnutým priemyselnými zmenami a oblastiam, ktoré musia prekonať vážne a trvalé prírodné alebo demografické nevýhody, ako sú napríklad najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, alebo ostrovné, pohraničné či horské regióny. Okrem toho Výbor regiónov pripomína výzvy uvedené v štúdii „Európa 2020“, ktorým musia čeliť regióny EÚ, vrátane regiónov ležiacich na vonkajšej hranici EÚ alebo mestských oblastí, ktorých okrajové zóny často postupne upadajú a postihuje ich sociálna a hospodárska chudoba. Domnieva sa tiež, že pri vykonávaní stratégie Európa 2020 sa musia zohľadniť aj najvzdialenejšie regióny v súlade s článkom 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

12.

konštatuje, že štrukturálne fondy EÚ do veľkej miery pomohli realizovať doterajšiu Lisabonskú stratégiu, ľutuje však, že do tejto realizácie neboli dostatočne zapojené územné samosprávy;

13.

z tohto dôvodu podporuje závery Európskej rady zo 17. júna 2010, v ktorých Európska rada zdôrazňuje, že s cieľom prispieť k úspechu stratégie Európa 2020 je dôležité podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a vybudovať infraštruktúru; ľutuje však, že sa v týchto záveroch veľmi málo prihliada na územné samosprávy;

14.

poukazuje na závery správy skupiny pod vedením pána Koka o nedostatočnom zohľadnení miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní Lisabonskej stratégie, z čoho vyvodzuje, že prostredníctvom aktívnej účasti miestnych orgánov je nevyhnutné vytvoriť dôležitý predpoklad na úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020;

15.

z tohto dôvodu vníma nasledujúce aspekty ako osobitné predpoklady na úspech v súvislosti s vykonávaním stratégie Európa 2020:

16.

varuje však pred zvýšením administratívnej záťaže v politike súdržnosti, ak budú zavedené ďalšie povinnosti podávať správy, ktoré zachádzajú nad rámec existujúcich postupov;

17.

zdôrazňuje, že stredobodom politiky súdržnosti musia byť aj v budúcnosti pružné stratégie prispôsobené miestnemu a regionálnemu kontextu, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 tým, že poskytnú odpovede na najrôznejšie potreby rozvoja v rámci miestnych a regionálnych orgánov v danej oblasti;

18.

opakovane sa vyslovuje proti návrhu, ktorý Európska komisia predostrela 12. mája 2010 vo svojom oznámení o posilnenom hospodárskom riadení, aby sa členským štátom, proti ktorým prebieha postup pri nadmernom deficite, pozastavilo financovanie z prostriedkov štrukturálnych fondov, a odkazuje na svoje uznesenie z 10. júna 2010 (4);

19.

pripomína, že politika súdržnosti je takisto úzko spätá so službami všeobecného záujmu, pretože obe tieto politiky sa transverzálne podieľajú na posilňovaní vnútorného trhu a súdržnosti v Európe. Preto sa nazdáva, že služby všeobecného záujmu, ktoré sú rozhodujúcim faktorom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, by mali byť v stratégii Európa 2020 zreteľne vyzdvihnuté. Ako to odporúča Montiho správa o novej stratégii pre vnútorný trh (máj 2010), medzi politické ciele budúcej stratégie rastu Európskej únie by mali patriť predovšetkým financovanie infraštruktúry služieb všeobecného záujmu a služby na podporu sociálneho začlenenia;

20.

za hlavnú úlohu a podstatný prínos stratégie Európa 2020 považuje vykonávanie potrebných štrukturálnych reforiem, ktoré Európa aj európske inštitúcie potrebujú na posilnenie trvalo udržateľného rastu, inovácie a zamestnanosti. Tieto štrukturálne reformy majú veľký význam aj pre úspešné vykonávanie politiky súdržnosti;

21.

odmieta opatrenia zamerané na obmedzenie ťažiskovej oblasti využitia štrukturálnych fondov na štrukturálne nedostatky vymenované v rámci stratégie Európa 2020, ak zároveň nezodpovedajú politickým cieľom súdržnosti (obsahovej podmienenosti);

22.

vidí však aj možnosti stanoviť v rámci partnerského dialógu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktorý sa musí začať včas pred nasledujúcim programovaním štrukturálnych fondov, a, ak to bude potrebné, na zmluvnom základe, ako je to v prípade územných dohôd, ktoré navrhuje VR, spoločné ciele a rámcové podmienky pre budúce využívanie štrukturálnych fondov, ktoré by boli do veľkej miery záväzné pre všetky zúčastnené strany a ktoré by týmto spôsobom mohli prispieť k makroekonomickej podmienenosti;

23.

víta aj zásadné zameranie stratégie Európa 2020 na trvalo udržateľný rast, inováciu a zamestnanosť a podporuje intenzívnejšie začlenenie sociálneho a ekologického rozmeru;

24.

považuje to za prejav všeobecného pochopenia skutočnosti, že konkurencieschopnosť musí vychádzať z trvalej udržateľnosti a posilnenej sociálnej a územnej súdržnosti;

25.

konštatuje, že politika súdržnosti už v minulosti vo veľkej miere prispela k posilneniu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Európskej únii, ktorý teraz zohráva dôležitú úlohu v rámci stratégie Európa 2020;

26.

zdôrazňuje, že nástroje politiky súdržnosti – v rámci zmluvných cieľov politiky súdržnosti – by mohli byť dôležitým prínosom pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Pritom je však absolútne nevyhnutné zachovať rovnováhu medzi tradičnými (a stále ešte aktuálnymi) úlohami tejto politiky a novými strategickými výzvami, pred ktorými stojí celá EÚ. Túto rovnováhu možno dosiahnuť okrem iného aj tým, že sa zachová špecifické postavenie regiónov spadajúcich pod cieľ konvergencie;

27.

poukazuje na to, že ciele budúcej stratégie Európa 2020 nie sú v prvom rade zamerané na kvantitatívne využívanie rozpočtových prostriedkov, a to najmä z dôvodu čoraz menšieho množstva finančných prostriedkov, a nazdáva sa, že úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020 bude do veľkej miery závisieť od typu a kvality použitých nástrojov a ich využiteľnosti v praxi (user-friendliness). V tejto súvislosti zastáva názor, že sa treba usilovať čo najviac integrovať všetky dostupné finančné nástroje EÚ. Predovšetkým sa to týka nástrojov, ktoré slúžia na financovanie projektov podobného charakteru (napr. EFRR a EPFRV z hľadiska rozvoja vidieckych oblastí);

28.

vidí potrebu ďalšieho rozvoja inovačných finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti, ako napríklad obežných fondov s cieľom zlepšovať zároveň pákový efekt politiky súdržnosti na realizáciu cieľov stratégie Európa 2020;

29.

so zreteľom na cieľ zamestnanosti (zvýšenie miery zamestnanosti 20 až 64-ročných v Európskej únii na 75 %) poukazuje na skutočnosť, že v rámci prebiehajúcich programov štrukturálnych fondov bolo na zlepšenie schopnosti spoločností a pracovníkov vyčlenených 14 miliárd EUR s cieľom predvídať a zvládať zmeny. Z tejto sumy je približne 9,4 miliárd EUR určených na pomoc spoločnostiam pri zavádzaní účinných opatrení na rozvoj spolupracovníkov;

30.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť prepojenie medzi fondmi s územným rozmerom, najmä medzi Európskym sociálnym fondom a Európskym fondom regionálneho rozvoja, s cieľom vytvárať nové pracovné príležitosti, resp. zvyšovať zamestnateľnosť prostredníctvom opatrení zameraných na vzdelávanie a odbornú prípravu;

31.

podporuje preto návrh vytvoriť spoločný európsky strategický rámec, do ktorého by spadali Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Finančný nástroj na usmerňovanie rybného hospodárstva (FNURH). Vyzýva preto Európsku komisiu, aby súčinnosť Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu zabezpečila aj v nasledujúcom programovom období prostredníctvom spoločného rámcového nariadenia pre politiku súdržnosti;

32.

so zreteľom na cieľ v oblasti výskumu (zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj v Únii na 3 % HDP) zdôrazňuje skutočnosť, že v prebiehajúcom programovom období sa podľa údajov Komisie v rámci politiky súdržnosti vynaloží na výskum, vývoj a inovácie 86 miliárd EUR, čo je 25 % prostriedkov z Kohézneho fondu, ktoré sa použijú na vybudovanie a rozvoj výskumných sietí v európskych regiónoch;

33.

poukazuje na skutočnosť, že grantová politika zameraná na regionálne a komunálne orgány, ktorá vychádza z politiky súdržnosti, môže spolu s európskou podporou excelentnosti zabezpečiť, aby európska politika v oblasti výskumu a inovácie rozvinula potrebný širší dosah s cieľom úspešne zaviesť stratégiu Európa 2020;

34.

domnieva sa, že pokiaľ ide o klimatické a energetické ciele (zníženie emisií skleníkových plynov, zvýšenie podielu obnoviteľných energií a zlepšenie energetickej účinnosti, a to vo všetkých prípadoch o 20 %), zlepšenie kvality životného prostredia musí aj naďalej zostať prioritou v programoch štrukturálnych fondov vo všetkých členských štátoch, a konštatuje, že v prebiehajúcom programovom období bola na tento účel vyčlenená jedna tretina celkových prostriedkov z Kohézneho fondu (105 miliárd EUR). Okrem toho pripomína, že vytvorenie nového finančného nástroja v oblasti politiky boja proti klimatickým zmenám na medzinárodnej úrovni nesmie viesť k obmedzeniu finančných prostriedkov pre politiku súdržnosti, a opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby investičné hodnotenie nespôsobovalo žiadne ďalšie emisie skleníkových plynov;

35.

konštatuje, že z týchto prostriedkov je približne 48 miliárd EUR vyčlenených na opatrenia v rôznych oblastiach, ktorých cieľom je riešiť výzvy v oblasti zmeny klímy vrátane opatrení na ich zmiernenie a prispôsobenie sa tejto zmene. Týka sa to aj investícií, ako je podpora energeticky účinnejších a obnoviteľných zdrojov energie (9 miliárd EUR), ako aj nepriamych opatrení, ako sú projekty trvalo udržateľnej mestskej dopravy (6,2 miliárd EUR);

36.

so zreteľom na cieľ vzdelávania (zníženie výskytu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky a zvýšenie podielu obyvateľstva od 30 do 34 rokov s vysokoškolským vzdelaním, resp. so zodpovedajúcou kvalifikačnou úrovňou na 40 %) poukazuje na skutočnosť, že politika súdržnosti je v prebiehajúcom programovom období v mnohých operačných programoch dôležitým prínosom v oblasti zníženia počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky. Pritom však treba zohľadniť výzvy z hľadiska dostupnosti a udržania vzdelávacích ustanovizní v oblastiach s nízkou hustotou osídlenia;

37.

takisto zdôrazňuje, že právomoci Únie v tejto oblasti sú obmedzené a že členské štáty musia zaistiť miestnym a regionálnym orgánom dostatočné finančné prostriedky a rozhodovacie právomoci a musia svoje vnútroštátne ciele stanoviť na základe vlastnej východiskovej situácie a svojich národných daností so zreteľom na hlavné ciele;

38.

so zreteľom na cieľ odstránenia chudoby (zníženie počtu chudobných, resp. chudobou ohrozených ľudí v Európskej únii o 20 miliónov) sa domnieva, že politika súdržnosti môže svojím zameraním na rast a zamestnanosť, a to najmä prostredníctvom podpory miestnych a regionálnych projektov začleňovania a zamestnanosti, prispieť k boju proti chudobe v Európskej únii. Na nové programy je vyčlenených približne 19 miliárd EUR, ktoré sú určené na odstránenie prekážok, ktoré bránia zamestnanosti, najmä žien, mladých ľudí, starších osôb alebo pracovníkov s nízkou kvalifikáciou;

39.

poukazuje na to, že podľa údajov Európskej komisie boli prebiehajúce programy ESF na roky 2007 a 2008 prínosom pre takmer 6 miliónov ľudí, z toho 52 % žien. Približne jedna tretina opatrení bola zameraná na podporu pracovníkov. Ďalšie opatrenia boli zamerané na nezamestnaných (33 % príjemcov, z toho 7 % dlhodobo nezamestnaných), ako aj na osobitne ohrozené skupiny, ako sú migranti a menšiny (13 %);

40.

konštatuje v tejto súvislosti, že Európska únia podľa článku 153 ZFEÚ činnosť členských štátov v tejto oblasti len podporuje a dopĺňa;

41.

zdôrazňuje, že je potrebné umožniť, aby sa štrukturálne fondy využívali na riešenie nerovností v oblasti zdravia;

42.

konštatuje, že kľúčové iniciatívy naplánované v rámci stratégie Európa 2020 sa v podstate zameriavajú na tematické, resp. odvetvové ciele, ktoré pokrývajú aj veľkú časť politiky súdržnosti;

43.

berie na vedomie, že Komisia poukázala na to, že pri vykonávanie väčšiny kľúčových iniciatív budú štrukturálne fondy prínosom a že politiku súdržnosti a štrukturálne fondy považuje za dôležité katalyzátory inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v členských štátoch a regiónoch EÚ;

44.

upozorňuje na potrebu zosúladiť opatrenia uvedené v kľúčových iniciatívach stratégie Európa 2020 s prebiehajúcimi procesmi a opatreniami s cieľom zachovať prehľadnosť a zabrániť zdvojeniu procesov ako aj viacnásobnému predkladaniu správ;

45.

vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci ďalšieho rozvoja kľúčových iniciatív sledovala integrovaný prístup s využitím rôznych európskych nástrojov podpory a aby zabezpečila, že sa pritom zohľadní a v prípade potreby vybuduje decentralizovaný prístup politiky súdržnosti;

46.

potvrdzuje svoju výzvu uvedenú v stanovisku o budúcnosti politiky súdržnosti, na základe ktorej by navrhované kľúčové iniciatívy nemali viesť k užšiemu zameraniu európskej politiky súdržnosti. Štrukturálne fondy musia byť schopné riešiť problémy na regionálnej úrovni integrovaným spôsobom a nesmú byť obmedzené na plnenie odvetvových cieľov;

47.

so zreteľom na kľúčovú iniciatívu týkajúcu sa Digitálneho programu konštatuje, že najmä pokiaľ ide o celoplošný prístup k širokopásmovým sieťam vo vidieckych oblastiach alebo v prípade rozvoja nových služieb, ktorých úlohou je čeliť demografickým zmenám, existujú medzi digitálnou agendou a využívaním politiky súdržnosti úzke vzájomné súvislosti;

48.

so zreteľom na kľúčovú iniciatívu Inovácia v Únii vidí možnosti dosiahnuť zlepšenie rozdelenia práce a úloh medzi podporou na špičkovosť zameraného základného a aplikovaného výskumu na európskej úrovni a podporou inovácie na decentralizovanej úrovni s cieľom dosiahnuť potrebný širší dosah;

49.

v tejto súvislosti poukazuje na opatrenia politiky súdržnosti zamerané na vybudovanie regionálnych inovačných systémov, nástroje územnej spolupráce, poskytnutie rizikového kapitálu a opatrenia zamerané na rýchlejšie zavedenie inovačných produktov a prepojenie príslušných subjektov v oblasti hospodárstva, vedy a verejnej správy;

50.

žiada o posilnenie komplementárnej úlohy medzi nástrojmi EÚ v rámci decentralizovaných opatrení na podporu inovácie, pretože podpora inovácie je už v súčasnosti základným prvkom programov štrukturálnych fondov EÚ;

51.

so zreteľom na kľúčovú iniciatívu Efektívne využívanie zdrojov víta cieľ, ktorým je oddeliť v budúcnosti spotrebu zdrojov od rastu, a poukazuje na skutočnosť, že najmä na energetickú sanáciu, alternatívne zdroje energie, podporu obehového hospodárstva a rozvoj trvalo udržateľných konceptov dopravy by sa v rámci politík s najväčším zapojením štrukturálnych fondov mal zaujať decentralizovaný prístup, čo by viedlo k väčšej účinnosti tejto iniciatívy;

52.

zdôrazňuje, že v prípade rôznych individuálnych opatrení v tejto oblasti je nevyhnutné dôkladne vymedziť právomoci medzi Európskou úniou a členskými štátmi, ako aj dodržiavať zásadu subsidiarity. Okrem toho je potrebné väčšmi dbať na účinnosť rôznorodých použitých opatrení;

53.

so zreteľom na kľúčovú iniciatívu Priemyselná politika vo veku globalizácie zdôrazňuje, že politika súdržnosti je dôležitým prínosom na posilnenie konkurencieschopnosti prostredníctvom využívania potenciálu priemyselného rozvoja, predovšetkým slabších regiónov, podpory iniciatív pre zoskupenia, opatrení na podporu MSP, budovania infraštruktúry súvisiacej s hospodárstvom alebo podpory pri diverzifikácii priemyselných zón;

54.

so zreteľom na Kľúčovú iniciatívu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta víta snahu Komisie zameranú na podporu mladšej generácie v rámci vzdelávania a zamestnania a zasadzuje sa za podporu mobility študentov a učňov, ako aj za opatrenia na podporu začlenenia mladých ľudí do trhu práce;

55.

poukazuje na to, že tieto oblasti sa do veľkej miery prekrývajú s oblasťami činnosti Európskeho sociálneho fondu, a podporuje úsilie lepšie prepojiť tieto ciele s príslušnými európskymi nástrojmi financovania;

56.

konštatuje, že viacúrovňový systém štrukturálnej politiky, ktorý bol v posledných rokoch úspešne rozvinutý, môže byť dôležitým prínosom k realizácii stratégie Európa 2020 za predpokladu, že v rozhodujúcej miere zapojí miestne a regionálne subjekty a zohľadní miestne danosti;

57.

zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné zachovať resp. vytvoriť nasledujúce prvky politiky súdržnosti:

58.

utvrdzuje sa v domnienke, že doterajšie zameranie politiky súdržnosti na rast a zamestnanosť viedlo správnym smerom a z tohto dôvodu nevidí dôvod na ďalšie sprísnenie súčasného účelového viazania finančných prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov. Základ politiky súdržnosti však musia aj naďalej tvoriť stratégie prispôsobené miestnym a regionálnym podmienkam, ktoré berú do úvahy rozličné potreby rozvoja;

59.

vyzýva európske inštitúcie, aby v rámci urýchleného zavádzania stratégie Európa 2020 do praxe a jej vzťahu k politike súdržnosti zabezpečili možnosť demokratickej a primeranej účasti príslušných miest napríklad tým, že poskytnú dostatočné množstvo času na konzultácie a vytvorenie názoru na všetkých úrovniach a zabezpečia prehľadnosť a transparentnosť rozhodovacích procesov;

60.

poukazuje na to, že územná súdržnosť, tak ako je stanovená v zmluve, musí byť zásadným usmernením pri implementácii stratégie Európa 2020, podobne ako pri iných politických stratégiách EÚ. Zásada viacúrovňového riadenia sa musí dodržiavať vo všetkých fázach implementácie stratégie;

61.

považuje však za potrebné posilniť v prípade potreby aj administratívne kapacity v miestnych a regionálnych orgánoch, aby mohli zohrávať túto dôležitú úlohu v rámci stratégie Európa 2020;

62.

preto vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby sa v rámci územnej dohody s miestnymi a regionálnymi orgánmi dohodli na ich zapojení do realizácie stratégie Európa 2020 a zároveň opísali úlohu hlavných iniciatív. Odporúčanie týkajúce sa územných dohôd má na úrovni členských štátov umožniť štruktúrované zapojenie územných samospráv podľa ich právomocí a v súlade so zásadou subsidiarity;

63.

navrhuje, aby sa európska politika súdržnosti využívala ako hlavný nástroj na zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do uplatňovania stratégie Európa 2020 v zmysle tejto územnej dohody. Vo všetkých regiónoch, ktoré majú nárok na regionálnu pomoc v rámci politiky súdržnosti, by sa malo umožniť mobilizovať rozhodujúce miestne subjekty prostredníctvom „územných dohôd“, s cieľom naplniť priority a ciele stratégie Európa 2020;

64.

vyslovuje sa za to, aby sa v rámci cieľov politiky súdržnosti stanovili doplňujúce usmernenia, prostredníctvom ktorých by sa regionálnym a miestnym orgánom umožnilo aktívne zapojenie do dosahovania priorít v oblasti rastu a hlavných cieľov stratégie Európa 2020 v rámci ich operačných programov;

65.

navrhuje, aby sa v rámci cieľa „Európska územná spolupráca“ zorganizovala výmena skúseností a budovali sa siete regionálnych a miestnych orgánov na dosiahnutie priorít a hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a aby sa pritom v prípade potreby využil aj nástroj európskeho zoskupenia územnej spolupráce. Pri cezhraničnej spolupráci by oblasť činnosti mohla zahŕňať dodatočné priority pre činnosť miestnych a regionálnych orgánov pri uplatňovaní hlavných iniciatív Európskej komisie;

66.

navrhuje, aby sa Európskej komisii podávali správy o realizácii krokov financovaných z európskych fondov, aby mohla zaznamenávať výsledky úsilia miestnych a regionálnych orgánov pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020. Tým by sa zabránilo vzniku nových byrokratických štruktúr a ďalších povinností podávať správy. Neboli by potrebné nové inštitúcie, ani dodatočné prostriedky;

67.

vyzýva Európsku komisiu, aby na základe uvedených správ pravidelne informovala Európsky parlament a Výbor regiónov o uplatňovaní územných dohôd pre stratégiu Európa 2020 v rámci politiky súdržnosti EÚ a aby s nimi diskutovala o strategických zmenách;

68.

vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci 5. správy o hospodárskej a sociálnej súdržnosti uviedla svoju predstavu o budúcom prepojení politiky súdržnosti a vykonávania stratégie Európa 2020;

69.

domnieva sa, že piata správa o súdržnosti, ktorá bude uverejnená začiatkom novembra 2010, by mala odštartovať v celej EÚ diskusiu o nadchádzajúcich usmerneniach politiky súdržnosti so zreteľom na stratégiu Európa 2020 pri zapojení miestnej a regionálnej úrovne, ktoré bude môcť schváliť po skončení fázy konzultácie a spolupráce pred začatím nového programového obdobia;

70.

okrem toho považuje za potrebné, aby bol Výbor regiónov štruktúrovanou formou zapojený do ďalšej realizácie stratégie Európa 2020 a v tejto súvislosti navrhuje, aby sa do výročnej správy Európskej komisie určenej na jarný summit začlenila stála kapitola o účasti miestnych a regionálnych orgánov na tejto stratégii;

71.

vyzdvihuje odborné poznatky na úrovni územných celkov, ktorými platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020 prispieva k analýze realizácie stratégie Európa 2020 a k práci Výboru regiónov;

72.

politika súdržnosti sa aj v budúcnosti musí zameriavať na ciele hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanovené v Zmluve o EÚ, najmä na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov;

73.

za tohto predpokladu bude aktívne prispievať k realizácii cieľov stratégie Európa 2020;

74.

môže sa tak stať len vtedy, keď sa politika súdržnosti bude aj v budúcnosti zameriavať na všetky regióny v Európskej únii;

75.

len prostredníctvom horizontálneho prístupu v rámci politiky súdržnosti možno zabezpečiť, že všetky regióny v Európskej únii budú mať možnosť aktívne sa podieľať na zavádzaní stratégie Európa 2020 do praxe;

76.

mohlo by sa to podariť na základe územnej dohody s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktorá by na úrovni európskych inštitúcií stanovovala zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do realizácie stratégie Európa 2020, ako aj prostredníctvom odporúčania týkajúceho sa územných dohôd, ktoré by umožnilo štruktúrované zapojenie územných samospráv na celoštátnej úrovni podľa ich právomocí;

77.

v rámci podpory politiky súdržnosti sa musí aj naďalej klásť dôraz na najslabšie a najproblematickejšie regióny a pre regióny, ktoré budú po roku 2013 vyňaté z maximálnej prípustnej podpory (vrátane tých, ktoré sú postihnuté tzv. štatistickým efektom), sa musia vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky nájsť primerané a spravodlivé prechodné opatrenia s cieľom zachovať dosiahnuté úspechy v prípade regiónov, ktoré boli vyradené z poskytovania podpory na zabezpečenie trvalej udržateľnosti;

78.

zároveň je aj naďalej potrebné podporovať regióny, ktoré už v súčasnosti do veľkej miery prispievajú ku konkurencieschopnosti EÚ. V hospodársky silnejších regiónoch existujú aj štrukturálne slabšie oblasti, ktoré takisto potrebujú podporu;

79.

územná spolupráca môže byť v rámci cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce dôležitým prínosom pre realizáciu stratégie Európa 2020;

80.

Európsky sociálny fond musí aj v budúcnosti zostať súčasťou politiky súdržnosti, čo sa musí zabezpečiť prostredníctvom spoločného rámcového nariadenia;

81.

Výbor regiónov sa musí štruktúrovaným spôsobom – aj na základe využitia poznatkov platformy na monitorovanie stratégie Európa 2020 – zapájať do ďalšieho priebehu stratégie Európa 2020. Na tento účel by sa do výročnej správy Európskej komisie určenej na jarný samit mala začleniť stála kapitola o účasti miestnych a regionálnych orgánov na vykonávaní tejto stratégie;

82.

miestne a regionálne orgány v Európskej únii sú v rámci vykonávania budúcej politiky súdržnosti v Európe pripravené prispieť k úspechu stratégie Európa 2020.

18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/17

—

Konštatuje, že HDP nie je presným meradlom schopnosti spoločnosti zaoberať sa otázkami, akými sú klimatické zmeny, účinné využívanie zdrojov, kvalita života, či sociálne vylúčenie. Navrhuje preto, aby zvolené ukazovatele, ktoré majú riadiť vypracovanie a návrh verejných politík a stratégií, boli v súlade s prioritami stratégie Európa 2020.

—

Konštatuje, že päť opatrení na hodnotenie ekonomických výsledkov a sociálneho pokroku, o ktorých sa v oznámení uvažuje: a) doplnenie HDP o environmentálne a sociálne ukazovatele, b) takmer okamžité získavanie informácií na účely prijímania rozhodnutí, c) presnejšie podávanie správ o rozdelení a nerovnostiach, d) vývoj európskej hodnotiacej tabuľky udržateľného rozvoja a e) začlenenie environmentálnych a sociálnych otázok do národných účtov, je vhodných a slúži ako základ pre návrhy stanovené v stratégii EÚ 2020. Tieto činnosti nemajú byť len nástrojmi na neskoršie hodnotenie, ale majú sa tiež používať pri prijímaní rozhodnutí.

—

Konštatuje, že je potrebné zlepšiť metodológiu s cieľom získať včas kompletnejšie informácie prispôsobené realite, čo umožní disponovať ukazovateľmi, ktoré uľahčia proces prijímania rozhodnutí. Zdôrazňuje, že ukazovatele, ktoré môžu použiť miestne, regionálne, národné a európske orgány, musia byť homogénne a musia umožniť vytváranie a šírenie spoločenských inovácií, ako aj konzistentnosť pri prijímaní rozhodnutí.

—

Domnieva sa, že Eurostat musí zohľadniť návrhy obsiahnuté v tomto oznámení, no mal by zahrnúť regionálne štatistiky v širších aspektoch v oblasti životnej úrovne, udržateľnosti, rozdelenia príjmov a majetku.

—

Zdôrazňuje, že činnosť štrukturálnych fondov, vrátane Kohézneho fondu, sa po roku 2013 nemôže a nemala by sa opierať len o HDP na obyvateľa.

—

Súhlasí s obsahom oznámenia a s rozhodnutím Komisie i v budúcnosti považovať HDP za dôležitý ukazovateľ pre meranie hospodárskeho rastu a blahobytu Európy a jej regiónov. Na vypracovanie a dlhodobé hodnotenie politík Spoločenstva by však bolo žiaduce vypracovať doplňujúce ukazovatele, ktoré by umožnili presnejšie merať pokrok pri dosahovaní spoločenských, hospodárskych a environmentálnych cieľov udržateľným spôsobom.

Spravodajca

:

Vicente Álvarez Areces (ES/SES), predseda vlády autonómnej oblasti Astúria

Referenčný dokument

:

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Viac ako HDP: Meradlo pokroku v meniacom sa svete

KOM(2009) 433 v konečnom znení

1.

Víta toto oznámenie, ktoré mu ponúka príležitosť pokračovať v diskusii o budúcnosti Únie v meniacom sa svete. Určenie ukazovateľov presne zobrazujúcich realitu, ktorú môžeme účinne ovplyvňovať, je nevyhnutnosťou, ktorá nás núti k vytvoreniu nového modelu rastu.

2.

Pripomína, že sa pri viacerých príležitostiach zaoberal otázkami súvisiacimi s témou nastolenou v oznámení. V rámci diskusie o Lisabonskej stratégii po roku 2010 nedávno žiadal (CdR 25/2009), aby všeobecným cieľom budúcej stratégie bola výslovne „vysoká kvalita života a blahobytu všetkých občanov EÚ“, a zdôraznil, že boj proti chudobe a nerovnosti príjmov si vyžaduje územný prístup v širokom spektre politických oblastí. Výbor regiónov takisto konštatoval, že existuje „rastúca miera nespokojnosti s používaním HDP ako primárneho ukazovateľa pre meranie hospodárskeho výkonu a žiada, aby boli vytvorené nové ukazovatele, ktoré umožnia užitočnejší spôsob merania prosperity, blahobytu a kvality života v Európe“.

3.

Poukazuje na to, že sa vo svojom stanovisku na tému „Budúcnosť kohéznej politiky“ (CdR 210/2009 fin) „zasadzuje sa za diferencovaný koncept využívania starostlivo vybraných ukazovateľov, ktoré by mali určitú výpovednú hodnotu v hodnotení kohéznej politiky, čo by malo umožniť dosiahnuť cielené využitie prostriedkov a odhaliť vplyv štrukturálnej politiky v plnom rozsahu“.

4.

Domnieva sa, že diskusia o ukazovateľoch nad rámec HDP je politickou diskusiou, ktorá má viesť k tomu, aby sa vysvetlilo, čo je blahobyt pre terajšie a budúce generácie a aké sú najvhodnejšie politiky pre jeho dosiahnutie.

5.

Poukazuje na to, že Európska komisia v spolupráci s Eurostatom, Komisiou pre hospodársky výkon a sociálny pokrok (tzv. komisia Stiglitz-Sen-Fitoussi) a OECD vyvíjajú aktivity v rovnakom smere.

6.

Konštatuje, že päť opatrení na hodnotenie ekonomických výsledkov a sociálneho pokroku, o ktorých sa v oznámení uvažuje: a) doplnenie HDP o environmentálne a sociálne ukazovatele, b) takmer okamžité získavanie informácií na účely prijímania rozhodnutí, c) presnejšie podávanie správ o rozdelení a nerovnostiach, d) vývoj európskej hodnotiacej tabuľky udržateľného rozvoja a e) začlenenie environmentálnych a sociálnych otázok do národných účtov, je vhodných a slúži ako základ pre návrhy stanovené v stratégii EÚ 2020. Tieto činnosti nemajú byť len nástrojmi na neskoršie hodnotenie, ale majú sa tiež používať pri prijímaní rozhodnutí.

7.

Pripomína, že toto oznámenie prichádza súbežne so spustením stratégie EÚ 2020 a s politickou diskusiou, ktorá ovplyvní rozvoj Únie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, ako aj v čase diskusie o finančnom výhľade po roku 2013 a určite bude mať vplyv na zameranie politiky súdržnosti a tým aj na jej financovanie. Vhodné ukazovatele uľahčujú identifikáciu rozdielov, ktoré sú na regionálnej a miestnej úrovni v EÚ v príjmoch, úrovni vzdelania (vrátane formálneho i neformálneho), dostupnosti verejných služieb, kvalite zdravotnej starostlivosti a v poskytovaní kultúrnych zdrojov.

8.

V tejto súvislosti by sa mala zohľadniť štúdia GR pre regionálnu politiku „Regióny 2000“, ktorá využíva regionálne ukazovatele na to, aby zistila situáciu v jednotlivých regiónoch vzhľadom na rôzne výzvy, ako aj ich pozíciu vo vzťahu s inými okolitými regiónmi.

9.

Upozorňuje, že hoci sa v oznámení komisie nevyzdvihuje úloha miestnych a regionálnych orgánov, projekty úspešných osvedčených postupov naznačujú, že miestne a regionálne orgány by mohli byť kľúčové pri prijímaní a propagovaní globálnejšieho merania pokroku spoločnosti (hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho), za predpokladu, že budú disponovať vhodnými kapacitami a prostriedkami, vrátane finančnej podpory zo strany EÚ alebo z národných zdrojov. Podmienkou uplatňovania ukazovateľov, ktorými sa má merať blahobyt v širšom zmysle slova, je to, aby ich bolo možné členiť na regionálnu a miestnu úroveň, k čomu je potrebná súčinnosť regionálnych a miestnych orgánov.

10.

Zdôrazňuje, že princíp rovnosti príležitostí musí obzvlášť zohľadňovať obyvateľstvo vidieckych a odľahlých oblastí, oblastí zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónov závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, najodľahlejšie, cezhraničné a horské regióny. V rámci cieľa, ktorým je zníženie rozdielov medzi územnými celkami EÚ, treba venovať osobitnú pozornosť týmto oblastiam. Zraniteľnosť týchto oblastí je spôsobená hospodárskymi, sociálnymi, demografickými, historickými, zemepisnými, územnými a environmentálnymi tlakmi. Musí sa im venovať osobitná pozornosť pri zostavovaní tabuľky ukazovateľov, ktorá by ozrejmila vybavenie a prístup týchto obyvateľov k infraštruktúre a službám všeobecného záujmu. Musia sa zohľadniť záväzky v rámci územnej agendy a Charty z Lipska s cieľom stimulovať polycentrizmus a nový štrukturálny vzťah medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Charakter tohto vzťahu bude nepochybne podmieňovať environmentálny rámec a pomôže tiež skvalitniť miestne a regionálne politiky.

11.

Domnieva sa, že Eurostat musí zohľadniť návrhy obsiahnuté v tomto oznámení, no mal by zahrnúť regionálne štatistiky v širších aspektoch v oblasti životnej úrovne, udržateľnosti, rozdelenia príjmov a majetku. Regionálna štatistická ročenka Eurostatu by mala byť dokumentom pre každoročnú politickú diskusiu a slúžila by na plánovanie nových politík Spoločenstva.

12.

Konštatuje, že v oznámení Viac ako HDP: Meradlo pokroku v meniacom sa svete Komisia výslovne uznáva nedostatky ukazovateľa HDP a zároveň navrhuje, aby sa diskutovalo o spôsoboch, ako ho skombinovať s ďalšími ukazovateľmi. V záveroch oznámenia však uvádza, že napriek všetkým nedostatkom ide stále o najlepšie samostatné meradlo výkonnosti trhového hospodárstva. Toto je však diskutabilné. Oznámenie sa totiž zaoberá sociálnym pokrokom a blahobytom. A v tejto oblasti nemá HDP najväčšiu výpovednú hodnotu.

13.

Konštatuje, že pokračujú medzinárodné rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu OSN o riadení celosvetových opatrení na potlačenie klimatických zmien po roku 2012, keď sa skončí prvé obdobie záväzkov podľa Kjótskeho protokolu, a že EÚ sa jednostranne zaviazala k zníženiu svojich emisií do roku 2020 najmenej o 20 % pod úroveň v roku 1990 a ponúka prehĺbiť toto zníženie na 30 %, ak ostatní hlavní producenti emisií z radov rozvinutých a rozvojových krajín prevezmú svoj spravodlivý podiel na úsilí o zmiernenie v rámci celosvetovej dohody. Je vedecky dokázané, že do roku 2050 bude potrebné ďalšie znižovanie najmenej o 50 % úrovne v roku 1990. Sú to ambiciózne ciele, ktoré si budú vyžadovať prechod k hospodárstvu s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, v ktorom sú výrobné metódy a štruktúra spotreby menej energeticky náročné a účinnejšie vo využívaní zdrojov. Je nevyhnutné, aby hlavné hospodárske ukazovatele odrážali toto nové smerovanie.

14.

V súlade s tvrdením OECD pripomína, že HDP je ukazovateľom produkcie a nie blahobytu, ktorý získa obyvateľstvo prostredníctvom tejto produkcie. Mnohé aktivity zahrnuté do HDP v skutočnosti znamenajú pokles blahobytu občanov (napríklad vysoké náklady na dopravu zapríčinené preťažením z dôvodu dlhých vzdialeností medzi bydliskom a pracoviskom alebo opatrenia zamerané na vyváženie negatívneho vplyvu určitých aktivít na životné prostredie). Blahobyt občanov okrem toho závisí od ich príjmov alebo od dostupnosti a nákladov na verejné statky. V rovnakom duchu sa vyjadruje aj komisia Stiglitz-Sen-Fitoussi v správe, podľa ktorej „je už dávno známe, že HDP nemusí byť optimálnym nástrojom na meranie blahobytu, či aktivít na trhu“ (1).

15.

Upozorňuje tiež, že HDP nezahŕňa dôsledky faktorov, ktoré ovplyvňujú životné prostredie, ako napríklad problémy s nedostatočnými zdrojmi, emisie CO2, vplyv znečisťujúcich produktov, kvalita vody, biodiverzita, vplyv koncentrácie obyvateľstva, či vyľudňovanie vidieka. Takisto nezohľadňuje mimoriadne dôležité sociálne aspekty, akými sú nerovnosti v rozdelení príjmov na osobnej a regionálnej úrovni, chudoba, či zdravotný stav. Nehodnotí ani aktivity, ktoré nie sú viditeľné na trhu, ako nelegálna práca, práca v domácnosti, dobrovoľná činnosť, či voľný čas.

16.

Takisto má dojem, že chýbajú zásadné údaje. HDP krajiny sa môže zvýšiť intenzívnym využívaním prírodných zdrojov, no kapitál krajiny sa zníži a budúcim generáciám sa ho nechá k dispozícii menej. Výbor zároveň varuje pred tým, aby sa hospodársky pokrok chápal ako protiklad k iným aspektom blahobytu. Skúsenosti ukazujú, že pozitívny hospodársky vývoj je väčšinou predpokladom na to, aby sa v politike zohľadňovali aj iné aspekty blahobytu.

17.

Upozorňuje inštitúcie Únie na to, že je potrebné zjednotiť a vysvetliť informácie, ktoré sa majú dostať občanom prostredníctvom použitia ukazovateľov súvisiacich s HDP a s HDP na obyvateľa. Je potrebná transparentnejšia komunikačná politika.

18.

Konštatuje, že v oficiálnych dokumentoch Únie, vrátane zmlúv a niektorých nariadení, sa spolu s HDP používajú iné ukazovatele, ktoré sú s ním prepojené. Napríklad pre definovanie a klasifikáciu regiónov v rámci cieľa „Konvergencia“ (obdobie 2007 - 2013) sa používa HDP na obyvateľa. Na to, aby sa určilo, ktoré krajiny budú môcť využívať spolufinancovanie z Kohézneho fondu, sa používa hrubý národný dôchodok (HND ) na obyvateľa. HND sa tiež uplatňuje pre finančný výhľad na stanovenie hranice rozpočtových výdavkov. Okrem toho sa v protokole č. 28 o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti ako referencia pri rozhodovaní o tom, v ktorých členských krajinách sa môžu využiť prostriedky z Kohézneho fondu, nepoužíva HDP, ani HND, ale hrubý národný produkt na obyvateľa.

19.

Zdôrazňuje, že činnosť štrukturálnych fondov, vrátane Kohézneho fondu, sa po roku 2013 nemôže a nemala by sa opierať len o HDP na obyvateľa.

20.

Súhlasí s názorom vyjadreným v oznámení, podľa ktorého má Komisia v úmysle vypracovať komplexný environmentálny ukazovateľ a tiež zlepšiť ukazovatele kvality života. Rozhodne preto podporuje prípravu pilotného projektu na vypracovanie Komplexného environmentálneho indexu , ktorý by pokrýval aspekty ako emisie skleníkových plynov, strata prírodného prostredia, znečisťovanie ovzdušia, používanie vody a produkcia odpadov. Vzhľadom na to, že už existujú metodológie na stanovenie tohto zloženého ukazovateľa, vyzýva Komisiu, aby vypracúvanie bolo verejné, a aby ho urýchlene predložila na diskusiu v priebehu tohto roka, tak ako sa predpokladá v oznámení. Ako Komisia vo svojom oznámení zdôraznila, ukazovatele by nemali zachytávať len negatívne alebo pozitívne zmeny životného prostredia, ale mali by zahrnúť aj stav kvality životného prostredia. V každom prípade je dôležité, aby akékoľvek environmentálne ukazovatele nenabádali na neudržateľné využívanie zdrojov.

21.

Pripomína, že HDP nie je komplexným ukazovateľom preto, lebo sociálne a ekologické náklady sa v súčasnosti nezarátavajú v celom rozsahu do cien produktov a služieb. Žiada preto Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v úsilí o zohľadnenie skutočných hospodárskych nákladov na produkt v budúcich právnych predpisoch.

22.

Tento ukazovateľ, ktorý zhodnotí výsledky snáh o ochranu území v Únii, a ktorý svojou kvantitatívnou hodnotou ukáže pokroky alebo kroky späť v oblasti životného prostredia, musí tiež zahŕňať nielen krajiny, ale aj regióny Únie. Komisia musí do svojej metodológie začleniť prvky potrebné na rozšírenie rozsahu definície ukazovateľa. Na druhej strane sa musia vypracovať európske stimulačné nástroje pre tie územné celky, ktoré dosiahnu stanovené ciele alebo ich zlepšia.

23.

Pripomína, že počas konferencie EÚ o otázke ukazovateľov nad rámec HDP portugalské predsedníctvo požiadalo, aby sa pokrok mohol merať v rozličných územných oblastiach úplne porovnateľným spôsobom a upozornilo, že ukazovatele, ktoré vylučujú možnosť porovnania regiónov, majú obmedzenú hodnotu. Rada na zasadnutí v Lisabone preto odporučila jasnejšie prepojiť makroekonomické ukazovatele a regionálny rozmer.

24.

Domnieva sa, že je dôležité vytvoriť ukazovateľ kvality životného prostredia, (ktorý by nezostal len možnosťou spomenutou v oznámení), ktorý by obsahoval nielen údaj o počte občanov EÚ žijúcich v zdravom životnom prostredí, ale tiež údaj o územných celkoch, v ktorých sa táto kvalita vyskytuje, aby sa tak mohli identifikovať politiky, ktoré ju umožnili. Navrhujeme preto, aby sa analýza kvality životného prostredia realizovala na základe rozličných územných celkov EÚ s cieľom uľahčiť ich porovnanie.

Pre toto je dôležité, aby mapy a prioritné ukazovatele vypracované Európskou environmentálnou agentúrou zohrávali dôležitú úlohu pri definovaní charakteristiky každého z európskych regiónov, čím by sa umožnilo vypracovať presnejšiu politiku na každom území a stratégiu solidarity s tými regiónmi, ktoré majú z historických dôvodov veľké problémy so zlepšovaním kvality životného prostredia. Podpora zriaďovania regionálnych stredísk pre monitorovanie životného prostredia by bola neoceniteľnou stratégiou pre monitorovanie a vypracovanie politík od najnižšej úrovne smerom k najvyššej, v rámci ktorej by každý región ukázal svoje špecifické črty a svoje spoločné prvky s ostatnými európskymi regiónmi. Uľahčilo by to existenciu flexibilných a asymetrických politík na európskej úrovni a tiež by to stimulovalo prepojenia na podporu medziregionálnej spolupráce.

25.

Čo sa týka kvality života a blahobytu, je potrebné mať k dispozícii ukazovatele ako súverejné služby, zdravie, voľný čas, bohatstvo, mobilita a čisté životné prostredie sú dôkazom a príčinou dobrého alebo zlého životného prostredia. V stručnosti teda možno povedať, že spoločnosť alebo región je zdravý z hľadiska udržateľného rozvoja, ak sú jeho hospodárske rozmery (výroba, distribúcia a spotreba) kompatibilné s environmentálnymi a sociálnymi faktormi. Pre ich využitie sú dôležité štúdie OECD o vnímaní blahobytu občanmi.

26.

Súhlasí s myšlienkou takmer okamžitého získavania informácií na účely prijímania rozhodnutí a to v oblasti, ktorá ovplyvňuje tak environmentálne, ako aj sociálne ukazovatele a považuje za veľký pokrok minuloročnú prezentáciu Spoločného systému environmentálnych informácií (SEIS). Treba prekonať dvoj- až trojročný časový sklz environmentálnych údajov voči hospodárskym údajom.

V súvislosti s aktuálnymi sociálnymi ukazovateľmi pripomíname, že Eurostat uskutočňuje harmonizovaný prieskum, ktorý sa nezverejňuje, pre roky 2006, 2007, 2008 a 2009 s výsledkami o životných podmienkach rodín vo všetkých krajinách Únie. Existuje už teda základná štruktúra, ktorú možno prispôsobiť pre regionálnu úroveň.

Navrhujeme teda, aby sa urobili kroky smerom k uskutočneniu harmonizovaného sociálneho prieskumu na európskej a regionalizovanej úrovni, ktorý by bol jednou z referencií pre politiky súdržnosti a pre prijímanie rozhodnutí na miestnej a regionálnej úrovni.

27.

Pripisuje veľký význam informáciám o rozdelení príjmov a nerovnostiach, a súhlasí s hodnotením oznámenia, v ktorom sa uvádza: „Sociálna a ekonomická kohézia patria k všeobecným cieľom Spoločenstva. Cieľom je znížiť rozdiely medzi regiónmi a sociálnymi skupinami.“

Chýba nám však jasný odkaz na územnú súdržnosť ako perspektívu, ktorá poukazuje predovšetkým na environmentálne aspekty a prírodné nevýhody, ktorým čelia niektoré územné celky, a ktoré predstavujú prekážky pre ich rozvoj. Tieto aspekty treba zohľadniť pri vypracúvaní analýz, ktoré by slúžili ako základ pre prijímanie rozhodnutí. Z tohto dôvodu je vhodné ich vyčísliť a urobiť následnú porovnávaniu analýzu.

Rozdelenie bohatstva je dôvodom pre rastúce znepokojenie, pretože aj napriek nárastu HDP na obyvateľa sa môže takisto zvýšiť počet osôb ohrozených chudobou. Sú preto potrebné presnejšie informácie o rozdelení a nerovnostiach, čo umožní lepšie definovať politiky sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti.

Kľúčovým ukazovateľom je okrem toho preskúmanie úrovne vzdelania pracovnej sily regiónu, a to zamestnaných i nezamestnaných osôb, pretože pochopenie rozdielov v úrovni vzdelania medzi sociálnymi skupinami môže pomôcť formulovať vhodné politické odpovede.

Okrem toho by sa mal osobitne preskúmať priamy a nepriamy vplyv nedávnej krízy a jej dôsledky na blahobyt jednotlivých regiónov a sociálnych skupín, s cieľom získať príslušné poznatky, predložiť návrhy a prijať preventívne opatrenia na zvládnutie takýchto situácií v budúcnosti.

28.

Čo sa týka sociálnych ukazovateľov sa však domnieva, že nie je potrebné ísť do štádia chudoby na to, aby sa prepojili problémy regionálnych alebo individuálnych nerovností s vplyvom na životné prostredie. Treba len mať na mysli, že nárast nerovnosti, predovšetkým, ak táto nerovnosť znamená nižšie daňové príjmy, oslabí možnosť uskutočnenia zmien potrebných pre nový udržateľný rozvoj. Nižšie úrovne príjmov tiež obmedzujú schopnosť domácich ekonomík čeliť zmenám v modeli spotreby, ktoré si vyžaduje tento udržateľný rast. Na druhej strane je jasné, že model udržateľného správania vytvára zo strednodobého a dlhodobého hľadiska úspory, ktoré kompenzujú počiatočné investície.

Ukazovatele nerovnosti príjmov a regionálne rozdiely musia preto byť v centre pozornosti pre strategické rozhodnutia v budúcnosti.

29.

Podporuje projekt vypracovania hodnotiacej tabuľky udržateľného rozvoja spomenutého v oznámení. V každom prípade musí byť tabuľka maximálne užitočná a musí sa odlišovať od schémy hodnotenia ex post akademického charakteru. Tabuľka, ktorá musí zahŕňať všetky krajiny a regióny tak, aby sa zosúladili štatistické systémy na každej úrovni, musí byť nástrojom pre akcieschopnosť, vypracúvanie usmernení, ktoré by slúžili na prípravu sektorových a regionálnych politík Európskej únie a musí tak umožniť začlenenie spoločenskej inovatívnosti a tým predovšetkým aj faktoru udržateľnosti do akejkoľvek strategickej koncepcie. Zároveň musí zabezpečiť rozšírenie porovnávacieho hodnotenia osvedčených praktík a urýchlenie dosahovania rozvojových cieľov. Vyzýva Komisiu, aby predložila pilotnú verziu, tak ako sa zaviazala v oznámení.

30.

Nové ukazovatele musia byť komplexné, dôveryhodné a všeobecne uznávané, aby mohli merať pokrok smerom k ekologicky účinnému hospodárstvu, a musia vytvoriť základ pre vypracovanie rámca ukazovateľov udržateľného rozvoja, a to v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti. Súčasťou týchto nových ukazovateľov musí byť aj biodiverzita.

31.

V súvislosti s integrovaným environmentálno-ekonomickým účtovníctvom podporuje snahy, ktoré sa robia s cieľom vytvoriť ekologické účtovníctvo. V niektorých aspektoch sa dosiahol značný pokrok vďaka koordinácii snáh Eurostatu, štatistických úradov členských krajín a OECD, no je potrebné, aby to platilo všeobecne pre všetky krajiny EÚ tak, aby sme už v roku 2013 mali prostredníctvom spoločného právneho rámca environmentálne účty pre spotrebu energie a spracovania odpadu, ako aj peňažné účty pre dotácie súvisiace so životným prostredím.

Je takisto potrebné, aby Európsky systém účtov doplnil do svojej tabuľky sociálne ukazovatele, ako napríklad disponibilný dôchodok domácností a disponibilný upravený dôchodok a predložil ho všetkým členským krajinám a regiónom EÚ, aby sa tak podporilo jeho využívanie, keďže meria spotrebu a úspory presnejšie než aktuálny ukazovateľ HDP na obyvateľa.

32.

Domnieva sa, že otázky predostreté v oznámení spadajú pod tretiu časť Zmluvy o fungovaní EÚ, hlavy XVIII a XX, ktoré sa zaoberajú hospodárskou a sociálnou súdržnosťou a tiež životným prostredím.

33.

Nazdáva sa, že politické oblasti obsiahnuté v oznámení nespadajú do výlučnej právomoci Európskej únie a preto treba uplatniť princíp subsidiarity. Treba však pripomenúť, že existujú nadnárodné aspekty, ktoré nemožno adekvátne regulovať nezávislou činnosťou členských krajín alebo na miestnej či regionálnej úrovni. Ciele sa preto dosiahnu účinnejšie prostredníctvom spoločných politík alebo koordinovanou činnosťou.

34.

Domnieva sa, že aktivity, ktoré sa predpokladajú v oznámení, sa zdajú byť v súlade s princípom proporcionality, keďže sa obmedzujú len na to, čo je nutné pre dosiahnutie stanovených cieľov. Komisia predovšetkým plánuje vypracovať ukazovatele a iné monitorovacie nástroje, ako napríklad európsku hodnotiacu tabuľku udržateľného rozvoja.

35.

Vyzýva Európsku komisiu na zlepšenie legislatívy, väčšie uznanie úlohy miestnych a regionálnych orgánov, predovšetkým čo sa týka nutnosti podporiť ich zapojenie do rozvoja nového prístupu pre meranie sociálneho a ekologického pokroku. Komisia by mala poskytnúť pomoc a prostriedky na vytvorenie štatistických databáz na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré by pokrývali celú Európsku úniu. Tieto databázy by uľahčili rozvoj ukazovateľov na úrovni EÚ.

36.

Pripomína, že členské krajiny a miestne a regionálne orgány už definovali širokú škálu individuálnych a diferencovaných environmentálnych, hospodárskych, sociálnych a technologických ukazovateľov, ktoré môžu pomôcť rozvinúť ukazovatele pre EÚ odrážajúce situáciu členských krajín tiež z miestneho a regionálneho hľadiska, aby sa tak umožnilo porovnanie medzi regiónmi a obcami v celej EÚ.

Okrem ukazovateľov na úrovni EÚ by bolo vhodné mať k dispozícii informácie z iných krajín, ako aj informácie vypracované medzinárodnými organizáciami.

37.

Je jednoznačne potrebné doplniť HDP o štatistiky, ktoré zohľadňujú iné hospodárske, sociálne a environmentálne otázky, od ktorých v rozhodujúcej miere závisí blahobyt ľudí.

HDP je koncipovaný ako presné meradlo dlhodobého hospodárskeho a spoločenského pokroku, a najmä schopnosti spoločnosti vyrovnať sa s otázkami, ku ktorým patrí napríklad zmena klímy, účinné využívanie zdrojov, kvalita života, či sociálne vylúčenie. Navrhuje preto, aby zvolené ukazovatele, ktoré majú riadiť vypracovanie a návrh verejných politík a stratégií, boli v súlade s prioritami stratégie Európa 2020.

38.

Domnieva sa, že tradičný ukazovateľ HDP sa musí vylepšiť a doplniť o faktory súvisiace so životným prostredím a blahobytom spoločnosti. V tejto súvislosti považuje za vhodné vytvorenie komplexného environmentálneho indexu, ako aj uskutočnenie harmonizovaného prieskumu na európskej, národnej a regionálnej úrovni.

39.

Konštatuje, že je potrebné zlepšiť metodológiu s cieľom získať včas kompletnejšie informácie prispôsobené realite, čo umožní disponovať ukazovateľmi, ktoré uľahčia proces prijímania rozhodnutí. Zdôrazňuje, že ukazovatele, ktoré môžu použiť miestne, regionálne, národné a európske orgány, musia byť homogénne a musia umožniť vytváranie a šírenie spoločenských inovácií, ako aj konzistentnosť pri prijímaní rozhodnutí. Musí sa zlepšiť chápanie spojitosti medzi rôznymi ukazovateľmi blahobytu, a to práve preto, že ukazovatele, ktoré by mali dopĺňať HDP ako veličinu, sa často menia s dlhším oneskorením.

40.

Požaduje, aby výber a obsah ukazovateľov boli výsledkom rozsiahleho zapojenia miestnych spoločenstiev, regiónov, štátov a Únie od najnižšej úrovne po najvyššiu do procesu diskusie, čo by vďaka účasti všetkých umožnilo účinnosť cieľov a oprávnenosť politickej činnosti Spoločenstva prostredníctvom väčšieho stotožnenia občanov s úsilím o nájdenie východiska z krízy a zachovanie životného prostredia a kvality života.

41.

Konštatuje, že ukazovateľ hustoty zaľudnenia bol zavedený pri rozšírení Únie v roku 1995. Tento ukazovateľ ukázal prekážky, ktoré bránia rozvoju riedko zaľudnených oblastí na severe Európy. Medzi ne patria aj dlhé vzdialenosti, vysoké náklady spojené s poskytovaním služieb a zabezpečovaním infraštruktúry, ako aj nevhodný hospodársky základ pre začínajúce podniky. Rovnako jednoduché ukazovatele ako tento by sa mohli používať aj v budúcnosti, napríklad pri riadení politiky súdržnosti.

42.

Žiada, aby Európska únia aj naďalej koordinovane spolupracovala s ostatnými inštitúciami, akými sú OECD, Svetová banka, Medzinárodná organizácia práce, štatistické úrady, aby tak úsilie, ktoré je potrebné vyvinúť, bolo v súlade so snahami ostatných medzinárodných organizácií vyvíjanými na celosvetovej úrovni.

43.

Upozorňuje na nutnosť zosúladiť ukazovatele s hlavnými cieľmi novej stratégie a finančného výhľadu po roku 2013. Stratégie Spoločenstva sa odrážajú v rozpočtoch a musia vychádzať z cieľov do budúcnosti zameraných na zlepšenie reality, ktorá sa môže zakladať len na dvoch zdrojoch informácií: štatistikách a názoroch občanov a tiež na vedúcej pozícii našich demokratických inštitúcií v Európe.

44.

Súhlasí s obsahom oznámenia a s rozhodnutím Komisie i v budúcnosti považovať HDP za dôležitý ukazovateľ pre meranie hospodárskeho rastu a blahobytu Európy a jej regiónov. Na vypracovanie a dlhodobé hodnotenie politík Spoločenstva by však bolo žiaduce vypracovanie doplňujúcich ukazovateľov, ktoré by umožnili presnejšie merať pokrok pri dosahovaní sociálnych hospodárskych a environmentálnych cieľov udržateľným spôsobom.

18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/23

—

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá by nemali byť pokladané v prvom rade za krátkodobé možnosti financovania, ale že na ne treba nazerať z perspektívy životného cyklu, ktorá siaha od plánovania, koncipovania, financovania a stavby až po prevádzku a v rámci ktorej sa zohľadňujú celkové náklady vzhľadom na celkovú dĺžku trvania projektu, keďže zmluvy sa uzatvárajú na obdobia, ktoré príležitostne trvajú až 30 rokov.

—

Zastáva názor, že verejno-súkromné partnerstvá sa nehodia na všetky situácie, ale že treba pri každom projekte, verejnej službe a inovácii náležite preskúmať, či je uzavretie partnerstva so súkromným sektorom prínosom.

—

Nazdáva sa, že je priskoro na to, aby Komisia stanovila pravidlá o koncesiách na poskytovanie služieb. Ak by sa Komisia predsa len rozhodla, že koncesie na poskytovanie služieb majú spadať pod smernicu o verejnom obstarávaní, musia byť tieto pravidlá bezpodmienečne čo najjednoduchšie a čo najflexibilnejšie. V takom prípade by pravidlá mali vychádzať z úpravy obsiahnutej v smernici o bankových koncesiách a v žiadnom prípade nie z pravidiel o zadávaní zákaziek na dodávky služieb.

Spravodajkyňa

:

Catarina SEGERSTEN LARSSON (SE/EĽS), členka rady provinčného zhromaždenia Värmland

Referenčný dokument

:

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Mobilizovanie súkromných a verejných investícií na zotavenie a dlhodobú štrukturálnu zmenu: rozvíjanie verejno-súkromných partnerstiev

KOM(2009) 615 v konečnom znení

1.

víta, že EÚ a jej členské štáty realizujú ambiciózne plány obnovy s cieľom stabilizovať finančný sektor a obmedziť dôsledky finančnej a hospodárskej krízy na občanov a reálnu ekonomiku. Zároveň by rád vyzdvihol význam spolupráce miestnych a regionálnych orgánov.

2.

Tiež sa nazdáva, že verejno-súkromné partnerstvá (ďalej len „PPP“ – Public Private Partnerships) môžu poskytovať efektívne možnosti realizácie infraštruktúrnych projektov, poskytovania verejných služieb a rozsiahlejšej inovácie v rámci týchto snáh o obnovu.

3.

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že PPP by nemali byť pokladané v prvom rade za krátkodobé možnosti financovania, ale že na ne treba nazerať z perspektívy životného cyklu, ktorá siaha od plánovania, koncipovania, financovania a stavby až po prevádzku a v rámci ktorej sa zohľadňujú celkové náklady vzhľadom na celkovú dĺžku trvania projektu, keďže zmluvy sa uzatvárajú na obdobia, ktoré príležitostne trvajú až 30 rokov.

4.

Zastáva názor, že sa PPP nehodia na všetky situácie, ale že treba pri každom projekte, verejnej službe a inovácii náležite preskúmať, či je uzavretie partnerstva so súkromným sektorom prínosom.

5.

Vyzýva miestne a regionálne orgány, aby starostlivo preskúmali všetky cezhraničné leasingové systémy financovania verejnej infraštruktúry resp. iných projektov PPP, do ktorých sa už zapojili alebo o ktorých uvažujú do budúcnosti, a to s cieľom predísť nepríjemným prekvapeniam a vážnym následkom na ich rozpočty.

6.

Konštatuje, že možnosti financovania sú v členských štátoch veľmi rozdielne. V niektorých členských krajinách môžu napríklad územné samosprávy samy brať úver a investovať veľké sumy. Domnieva sa, že vzhľadom na veľmi rozdielne východiskové podmienky by sa PPP mali využívať len v určitých prípadoch, aby sa dosiahla účinnejšia správa verejných prostriedkov a umožnila operatívnejšia realizácia rozsiahlych projektov.

7.

Nazdáva sa, že PPP môžu byť úspešnou formou zvládania verejných investícií, ale musí byť právomocou miestnych a regionálnych orgánov posúdiť, ktorá metóda financovania je pre jednotlivé projekty, verejné služby či inovácie najvhodnejšia. Pred vytvorením PPP je nevyhnutné posúdiť, ktorý konkrétny aktér alebo skupina partnerov je najskôr v stave znášať rôzne riziká.

8.

Je presvedčený, že štrukturálne fondy alebo Európska investičná banka môžu za určitých podmienok poskytnúť prostriedky, ktoré sa môžu využiť na podporu projektov verejno-súkromných partnerstiev.

9.

Súhlasí s názorom, že PPP môžu by prostriedkom na vyriešenie problémov súvisiacich so zmenou klímy a môžu prispieť aj k zlepšeniu situácie európskeho priemyslu a verejného sektora z hľadiska rastu a zamestnanosti.

10.

Pokladá za dôležité vytvoriť lepšie podmienky pre účasť malých a stredných podnikov na PPP, keďže sú často zaznávanou silou hospodárskeho rastu a zdrojom vytvárania trvalých pracovných miest.

11.

Poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány dokážu najlepšie posúdiť, ako treba financovať poskytovanie verejných služieb. Poukazuje na rôzne úlohy obcí a regiónov, lebo okrem organizácie, riadenia a kontroly hospodárskej činnosti sú zodpovedné aj za prevádzku vo vlastnej réžii. Miestne a regionálne orgány musia vytýčiť ciele jasne v súlade s verejným záujmom, stanoviť kvalitu a tvorbu cien ponúkaných služieb a dohliadať na dodržiavanie cieľov.

12.

Konštatuje, že sa pojem partnerstvo medzičasom chápe v oveľa širšom zmysle ako sa pôvodne zamýšľalo, a preto navrhuje, aby sa v budúcnosti jednoznačnejšie vymedzil výklad pojmu „verejno-súkromné partnerstvo“ a zahŕňal aspekty ako dlhodobý vzťah, spoločné znášanie rizika a široké hospodárske zameranie. Z tohto dôvodu pokladá za obzvlášť dôležité konkrétnejšie definovať pojem „verejno-súkromné partnerstvo“, aby sa podnietila účelná diskusia o prípadných budúcich krokoch EÚ.

13.

Pokladá vzhľadom na narastajúci počet PPP za dôležité vytvoriť systém pre medzinárodnú podporu a výmenu skúsenosti na medzinárodnej úrovni. Zároveň dôrazne pripomína, že v členských štátoch existujú rozdielne podmienky a že predpokladom úspešného partnerstva je zohľadnenie miestnych a regionálnych pomerov pri jeho koncipovaní. Preto pokladá za zmysluplné zabezpečiť poskytovanie podpory a know-how v jednotlivých členských štátoch.

14.

Zastáva názor, že ak sa na úrovni EÚ zriadi príslušné grémium alebo skupina, musí v nich byť bezpodmienečne zastúpená aj miestna a regionálna úroveň a VR musí mať možnosť nominovať miestnych a regionálnych zástupcov.

15.

Nazdáva sa, že pri realizácii veľkých investícii treba stále dávať pozor na to, aby sa miestne a regionálne orgány a súkromné podniky neocitli pri splácaní náhle v neúnosnej situácii, keďže s partnerstvom sa spájajú dlhodobé hospodárske záväzky. Považuje prostriedky zo štrukturálnych fondov za dôležitú kladnú položku pre PPP. Nazdáva sa, že EIB by mala čoraz významnejšie prispievať k vytváraniu predpokladov pre vznik úspešných a inovatívnych partnerstiev.

16.

Oceňuje snahu Komisie zaručiť na úrovni EÚ dodržiavanie zásad zakotvených v zmluve, ako napr. zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, proporcionality a vzájomného uznávania.

17.

Európska komisia by mohla vyvinúť ešte väčšie úsilie a umožniť vytváranie PPP v rámci právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania.

18.

Nazdáva sa, že by sa mala najprv podrobnejšie preskúmať a vyjasniť otázka účasti EÚ na súkromnoprávnych subjektoch alebo priamych investíciách do konkrétnych projektov overiť dodržanie zásady subsidiarity predtým, než k nej bude môcť zodpovedne zaujať stanovisko.

19.

Nazdáva sa, že je priskoro na to, aby Komisia stanovila pravidlá o koncesiách na poskytovanie služieb. Ak by sa Komisia predsa len rozhodla, že koncesie na poskytovanie služieb majú spadať pod smernicu o verejnom obstarávaní, musia byť tieto pravidlá bezpodmienečne čo najjednoduchšie a čo najflexibilnejšie. V takom prípade by pravidlá mali vychádzať z úpravy obsiahnutej v smernici o bankových koncesiách a v žiadnom prípade nie z pravidiel o zadávaní zákaziek na dodávky služieb.

20.

Poukazuje na to, že budúci vývoj v oblasti verejno-súkromných partnerstiev nesmie obmedzovať možnosti zamestnávania ľudí so špeciálnymi potrebami, čo tiež zodpovedá doterajšej jurisdikcii Súdneho dvora EÚ.

18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/26

—

je presvedčený, že makroregióny môžu byť inovatívnou formou medziregionálnej a nadnárodnej európskej spolupráce, ktorá vytvorí vhodný priestor pre územne, vecne a časovo definovanú spoluprácu medzi regionálnymi a miestnymi samosprávami, členskými štátmi a orgánmi Európskej únie;

—

zdôrazňuje, že makroregionálne stratégie nemusia zahŕňať všetky oblasti politiky, ale mali by sa najprv zameriavať na výzvy, ktoré sú spoločné pre makroregión ako celok; upresňuje, že makroregión nie je ďalšou inštitucionálnou úrovňou Európskej únie;

—

zdôrazňuje, že kľúčové oblasti činnosti v Severnom mori a Lamanšskom prielive sa sústreďujú predovšetkým na oblasť námornej politiky, životného prostredia, energetiky, dopravy/prepravy, priemyslu a vedy, ako aj ich vplyvov na sociálnu súdržnosť;

—

žiada členské štáty EÚ, aby vzhľadom na naliehavú potrebu riešiť výzvy v oblasti dopravy, životného prostredia, rybolovu a výskumu podporili ďalšie kroky pri vytváraní makroregionálnej stratégie pre túto oblasť;

—

žiada Európsku komisiu, aby ešte do roku 2013 poskytla zdroje na vypracovanie makroregionálnych stratégií a aby podporila vypracovanie makroregionálnej stratégie pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu do roku 2013;

—

vyslovuje sa za to, aby kohézna politika po roku 2013 v čo najväčšej miere integrovala makroregionálne stratégie do svojich oblastí územnej spolupráce, a považuje za nevyhnutné vymedziť ich úlohu a funkciu v zelenej knihe presnejšie.

Spravodajca

:

Hermann Kuhn, poslanec krajinského snemu Slobodného hanzového mesta Brémy (DE/SES)

1.

víta skutočnosť, že Komisia 10. júna 2009 predložila „Stratégiu EÚ pre región Baltského mora“, ktorá sa vzťahuje na makroregión Baltského mora. Už pri jej zverejnení Komisia poukázala na to, že stratégia pre Pobaltie by mohla byť vzorom pre podobné koncepcie v iných európskych makroregiónoch;

2.

poukazuje na to, že stratégia pre Pobaltie je založená na integrovanom prístupe, dobrovoľnosti a aktívnej spolupráci medzi regionálnymi aktérmi i konzultácii s nimi, ako aj na finančnej neutralite, a zameriava sa na lepšie koordinované využívanie dostupných zdrojov. Tento postup poskytuje dobré usmernenie pre prácu na makroregionálnych stratégiách, pričom východiskovým bodom musia byť vždy špecifiká a výzvy makroregiónu;

3.

s potešením konštatuje, že Európska rada počas zasadnutia 18. a 19. júna 2009 požiadala Komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ pre podunajský región;

4.

pripomína, že Výbor regiónov pristupuje k tejto iniciatíve od samého počiatku pozitívne, keďže je vhodným nástrojom na zlepšenie politického zapojenia miestnych a regionálnych samospráv, pričom boli od nich vyžiadané k tejto téme príspevky;

5.

konštatuje, že otázkou stratégií pre makroregióny sa zaoberá množstvo európskych regiónov. Vyplynulo to z konferencie Výboru regiónov na tému „Európske makroregióny: Integrácia prostredníctvom územnej spolupráce“, ktorá sa uskutočnila 13. apríla 2010;

6.

je presvedčený, že makroregióny môžu byť inovatívnou formou medziregionálnej a nadnárodnej európskej spolupráce, ktorá vytvorí vhodný priestor pre územne, vecne a časovo definovanú spoluprácu medzi regionálnymi a miestnymi samosprávami, členskými krajinami a orgánmi Európskej únie. Pri vypracúvaní tejto novej stratégie by sa zároveň mali zohľadniť dlhoročné skúsenosti z cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce;

7.

zdôrazňuje, že európska stratégia pre makroregióny môže pomôcť lepšie zosúladiť a skoordinovať politické kroky v rôznych sektoroch a na rôznych úrovniach, a jej výsledkom môže byť aj spoločná činnosť pri riešení niektorých problémov. Môže tiež pomôcť koordinovať využitie finančných prostriedkov, či lepšie zohľadniť postavenie miestnych a regionálnych orgánov v súlade so zásadami viacúrovňového riadenia a pružnejšie zapájať spoločenské organizácie;

8.

vychádza z predpokladu, že makroregionálne stratégie sú nástrojom postupnej európskej integrácie a prehlbujúcej sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

9.

považuje za potrebné preskúmať, ako by sa dali prepojiť makroregionálne stratégie a oblasti činnosti s inými strategickými opatreniami Európskej únie, predovšetkým so stratégiou „Európa 2020“, kohéznou politikou a integrovanou námornou politikou;

10.

poukazuje na to, že podpora a rozvoj cezhraničnej, medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce boli vždy jednou z priorít práce Výboru regiónov, a to tak pri rozvoji euroregiónov, ktoré sa zameriavajú na spoluprácu pohraničných regiónov, ako aj pri vytváraní európskej štruktúry pre cezhraničné a medziregionálne projekty, ktoré majú právnu formu európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS);

11.

pripomína, že podpora medziregionálnej a nadnárodnej spolupráce je aj dôležitým cieľom kohéznej politiky a jej obsahom. Programy INTERREG IV B sa pritom už teraz priamo vzťahujú na väčšie regionálne štruktúry, ako napríklad Severné more či „Atlantický oblúk“;

12.

podporuje skutočnosť, že sa priestor vďaka začleneniu cieľa „územnej súdržnosti“ do európskych zmlúv stal ešte dôležitejším vzťažným bodom pre európske politické opatrenia;

13.

s potešením konštatuje, že integrovaná námorná politika Európskej únie, ktorá má politické opatrenia jednotlivých odvetví zosúladiť v jednom integrovanom rámci, už regionalizáciu stratégie považuje za jeden z hlavných predpokladov pre jej úspešné zavedenie do praxe, pretože takto sa priority a nástroje budú dať lepšie prispôsobiť špecifickej geografickej, hospodárskej a politickej situácii námorného priestoru;

14.

je presvedčený, že koncepcia makroregiónov a na ne zameranej stratégie môže byť novou a novátorskou formou medziregionálnej a nadnárodnej politiky Európskej únie. Môže podstatnou mierou prispieť k zosúladeniu a schopnosti konať v presne vymedzenom priestore, a tak spojiť za príslušných špecifických podmienok hospodársku účinnosť, sociálnu súdržnosť a ekologickú rovnováhu;

15.

konštatuje, že makroregión je „dobrovoľne zvolené“ a nie „nariadené“ územie, ktorého hranice sa nemusia zhodovať s administratívnymi a politickými hranicami. Je to úroveň, na ktorej sa rozliční aktéri rozhodnú spolupracovať pri riešení spoločných problémov, ktoré by sa na iných úrovniach územného členenia dali vyriešiť len veľmi ťažko alebo nedali vyriešiť vôbec. Ide pritom vždy o osobitné výzvy a príležitosti, na ktorých riešenie samotný región alebo iba jeden členský štát nepostačuje, avšak Únia a jej pravidlá sú zase príliš veľké alebo príliš všeobecné;

16.

vyvodzuje preto, že makroregionálne stratégie nemusia zahŕňať všetky oblasti politiky, ale mali by sa najprv zameriavať na výzvy, ktoré sú spoločné pre makroregión ako celok a ktoré boli stanovené v duchu partnerstva. V prípadoch, kde to má význam a je to potrebné, sa takto zlúčia princípy spolupráce so zásadou subsidiarity;

17.

zdôrazňuje, že makroregión ako „funkčná oblasť“ nemá žiadne striktne vymedzené hranice, naopak, jeho hranice sa v závislosti od problému a jeho riešenia môžu meniť. Avšak musí existovať minimálna miera zhody, pokiaľ ide o otázku, čo tvorí centrum oblasti (aj vo vnútrozemí). Každý makroregión je vo svojej podstate definovaný prirodzenými základmi, na ktorých sa rozvíjali jeho hospodárske, politické a kultúrne dejiny;

18.

upresňuje, že makroregión nie je ďalšou inštitucionálnou alebo administratívnou úrovňou Európskej únie. Makroregión by mal byť organizovaný ako akčná forma, platforma či sieť, v ktorých sa miestni, regionálni, vnútroštátni či európski partneri môžu s pomocou aktérov zo spoločnosti usilovať na vymedzenom území spolupracovať na dosiahnutí spoločných cieľov. Pri tom by sa mali využívať existujúce siete a platformy;

19.

je presvedčený, že makroregionálne stratégie ponúkajú obrovské príležitosti a možnosti pre ďalší rozvoj a konkretizáciu metódy viacúrovňového riadenia, ktorá je ťažiskom práce Výboru regiónov. To platí aj pre otvorené a pružné zapájanie spoločenských organizácií;

20.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy sú najlepšie informované o konkrétnych podmienkach a problémoch v regióne, a aj preto musia byť pri vypracúvaní a realizácii makroregionálnych stratégií považované za rovnocenných partnerov. Sú zároveň aktérmi, ktorí sú najbližšie občanom;

21.

zastáva však názor, že spolupráca v makroregióne nemôže byť len bilaterálne alebo multilaterálne zameraná, ale že musí prebiehať s významnou podporou orgánov Európskej únie. Práve ony sa totiž zasadzujú za spoločné ciele, spoločné pravidlá a spoločné využívanie zdrojov Únie;

22.

je presvedčený, že každý makroregión potrebuje stratégiu prispôsobenú presne jemu. Až vytvorenie celého radu rôznych makroregionálnych stratégií poskytne dostatočné množstvo skúseností o možnostiach tohto nástroja, ako aj o tom, kde sú jeho hranice;

23.

konštatuje, že oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu je oblasť, ktorá je ohraničená prechodom do Baltského mora (Skagerrak a Kattegat), do Atlantiku (Lamanšský prieliv), do Severného mora a zahŕňa aj pobrežné oblasti, ktoré sa nachádzajú na brehoch tohto územia, ak sú priamo alebo nepriamo spojené s morom, ak ich more ovplyvňuje, alebo naopak, ak ony ovplyvňujú more. Morské územie zodpovedá geografickému vymedzeniu morského regiónu Severného mora, ktoré sa používa v dokumentoch komisie OSPAR a v smernici o morskej stratégii EÚ;

24.

poukazuje na to, že členské krajiny EÚ Švédsko, Dánsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo, ako aj ich miestne a regionálne samosprávy, sú politicky prepojené s makroregiónom Severného mora a Lamanšského prielivu, rovnako ako Nórsko a v širšom zmysle slova aj Island, pričom tieto krajiny majú vďaka svojmu členstvu v EHP vzťah k EÚ. Island už požiadal o členstvo v Európskej únii;

25.

berie na vedomie, že Severné more sa nachádza na pobrežnom šelfe, a preto nie je hlboké. Jeho ekosystém, ktorý tvorí 230 druhov rýb 10 miliónov morských vtákov, je bohatý a komplexný, ale aj veľmi citlivý a ohrozený. Pobrežie je rôznorodé: fjordy, ústia riek, pláže, zátoky, oblasti plytkého mora medzi pevninou a blízkymi ostrovmi (tzv. Wattenmeer), ovplyvnené značným prílivom a odlivom a silnými prúdmi. Rieky, ktoré sa vlievajú do Severného mora a Lamanšského prielivu odvádzajú vodu z veľkej časti Európy a zaťažujú tieto moria dodatočne tým, čo so sebou prinášajú;

26.

uvedomuje si, že morská oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu je oblasťou s najhustejšou námornou premávkou na svete a aj celkovo je táto oblasť mimoriadne intenzívne využívaná: na námornú dopravu (najviac sa sústreďuje v Lamanšskom prielive), rybolov, získavanie nerastných surovín z morského dna (ropa, zemný plyn, piesok a štrk), získavanie energie na mori (offshore), cestovný ruch. Rôzne druhy využitia si navzájom, a aj s ochranou životného prostredia, konkurujú a vznikajú medzi nimi početné konflikty;

27.

vie, že pobrežie Severného mora a Lamanšského prielivu patrí k dobre rozvinutým regiónom EÚ. Nachádzajú sa tu dva z najväčších námorných prístavov na svete, cez ktoré prechádza medzikontinentálna námorná doprava, ako aj ďalšie veľké mestské centrá s tradičným a moderným priemyslom; aj cestovný ruch a poľnohospodárstvo sú na veľkom území dobre rozvinuté. Tradičné odvetvia ako rybolov či stavba lodí však súčasne prechádzajú zložitým procesom štrukturálnych zmien, ktorý súčasná finančná a hospodárska kríza ešte vyhrotila;

28.

zastáva názor, že oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu je región, ktorý rastie. Takýto región môže a mal by prispieť k stratégii „Európa 2020“ a k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu v Európe. Prostredníctvom makroregionálneho prístupu sa to dá podporiť;

29.

obáva sa, že oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu sa z ekologického hľadiska príliš zaťažuje a je ohrozená – negatívne ju ovplyvňuje najmä mnohoraké znečistenie a to, čo do mora prinášajú rieky, ohrozená je rizikami, ktoré vyplývajú z lodnej dopravy a získavania energie na ňom. Klimatické zmeny prinášajú so sebou nové nebezpečenstvá pre bezprostredné pobrežné oblasti – vzostup morskej hladiny a častejší výskyt extrémov počasia;

30.

poukazuje na to, že pobrežné oblasti okolo Severného mora a Lamanšského prielivu sú z politického a kultúrneho hľadiska už dve tisícročia úzko vzájomne prepojené, a to prostredníctvom sťahovania obyvateľstva, vďaka úzkym obchodným vzťahom napríklad počas existencie hanzy, či vďaka spoločným námorným tradíciám. Tu počas mnohých storočí začínali plavby okolo sveta, ktoré výrazne ovplyvnili sebaobraz ľudí žijúcich v tomto regióne;

31.

zdôrazňuje, že pobrežné krajiny ležiace okolo Severného mora a Lamanšského prielivu čelia spoločným problémom a výzvam, ktoré jednotlivé regióny a štáty nedokážu samé prekonať a vyriešiť. Vyplývajú najmä z prírodných a územných daností Severného mora, Lamanšského prielivu a ich pobrežia, ktoré sú dodnes základom podobného historického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho vývoja. Ide predovšetkým o:

32.

zdôrazňuje, že opatrenia, ktoré sú potrebné na zachovanie ekosystému Severného mora a jeho prepojení s priľahlými morami, na ochranu zdrojov, zníženie znečistenia a zabránenie ďalšiemu znečisťovaniu, na zaistenie bezpečnosti na mori i pevnine, na prispôsobenie sa klimatickým zmenám sú už vo svojej podstate cezhraničného charakteru, a preto sa do ich realizácie nemôžu regióny alebo jednotlivé členské krajiny púšťať oddelene. To isté platí aj pre vytváranie cezhraničnej infraštruktúry a územné usporiadanie: koridory pre námornú dopravu, dopravné siete, trasy káblov a potrubia, prepojenie chránených morských území;

33.

zdôrazňuje, že spoločné kľúčové oblasti činnosti v Severnom mori a Lamanšskom prielive sa sústreďujú predovšetkým na oblasť námornej politiky, životného prostredia, energetiky, dopravy/prepravy, priemyslu a vedy, ako aj ich vplyvov na sociálnu súdržnosť. Uznáva sa, že v týchto oblastiach politiky bude úspešná spolupráca zjavným prínosom. Bude však pozitívne vplývať aj na tie oblasti politiky, ktoré nie sú priamo závislé od územných daností a tradičného vývoja;

34.

zdôrazňuje, že lodná doprava je jedným z pilierov európskeho hospodárstva, významným faktorom zamestnanosti, a, aj napriek svojim nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, druhom dopravy, ktorý je najšetrnejší k životnému prostrediu. Cieľom je preto presunúť predovšetkým nákladnú dopravu na vodu a zabezpečiť lepšie prepojenie vodných a železničných ciest smerom do vnútrozemia. Postup pri vytváraní trás lodnej dopravy na krátke vzdialenosti, námorných diaľnic a prepojenia s vnútrozemskými vodnými cestami v makroregióne Severného mora a Lamanšského prielivu by mal byť koordinovaný;

35.

domnieva sa, že by sa aj naďalej mala zvýšená pozornosť venovať zlepšovaniu a kontrole námornej bezpečnosti, predovšetkým vo veľmi rizikových oblastiach mora ako je napríklad Lamanšský prieliv. Nové nebezpečenstvo predstavuje aj rozmach zariadení na získavanie veternej elektrickej energie na mori (offshore veterné parky), čo si vyžaduje stanovenie nových postupov pre prípad katastrofy;

36.

vyjadruje obavy, že vyostrený konkurenčný boj v lodnej doprave a prístavnom hospodárstve, ktorý spôsobila finančná a hospodárska kríza, by mohol odsunúť do úzadia požiadavky vyplývajúce z úsilia zabrániť znečisťovaniu morí. Ak sa majú ďalej rozvíjať stratégie ako „Clean Shipping“, „loď bez emisií CO2“ a „Green Harbour“, bude potrebná osobitná podpora, opatrenia a podnety. Dobrými príkladmi v tejto oblasti sú „Rotterdam Climate Iniciative“ a „Clean Shipping Index“;

37.

je presvedčený, že otázky námornej bezpečnosti a opatrení proti znečisťovaniu životného prostredia síce musia byť súčasťou medzinárodných dohôd, avšak prípravou a podnetom na vytvorenie takýchto dohôd môžu byť úspešné činnosti a príklady dobre zorganizovaných makroregiónov;

38.

zastáva názor, že s opätovne rastúcim významom lodnej dopravy a činnosti na mori bude rásť aj dopyt po pracovných silách a požiadavky na ich kvalifikáciu; medzinárodný konkurenčný boj o kvalifikované pracovné sily porastie. Námorné centrá v oblasti Severného mora a Lamanšského prielivu preto čelia spoločnej výzve zabezpečiť odbornú prípravu a kvalifikáciu odborných pracovných síl v najrôznorodejších námorných činnostiach;

39.

vyslovuje sa za to, aby bola preskúmaná možnosť vytvoriť „námornú akadémiu“ ako spoločné virtuálne vzdelávacie centrum pre tradičné a nové námorné povolania, v ktorej by boli vytvorené spoločné učebné osnovy a normy, a teda by sa všetko vzájomne uznávalo;

40.

zdôrazňuje, že pobrežné regióny Severného mora a Lamanšského prielivu sú silne zasiahnuté veľkými zmenami v medzinárodnej deľbe práce v oblasti priemyslu, najmä v lodiarstve. Treba podporovať technologicky špičkovú stavbu špeciálnych lodí a lodí bez emisií CO2 alebo s nízkymi emisiami CO2, čo pomôže lodeniciam v hospodárskej súťaži a súčasne zvýši bezpečnosť a udržateľnosť námornej dopravy;

41.

poukazuje na to, že more a tiež pobrežné oblasti sú centrom nových technológií a priemyselných odvetví alebo sa môžu stať ich zdrojom. Ide o offshore technológie, tzv. „modré“ biotechnológie, vodné technológie a technológie delta, morské kultúry, či o možné získavanie ďalších nerastných surovín z morského dna. Na využívanie týchto technológií a priemyselných odvetví budúcnosti by mali byť v oblasti Severného mora a Lamanšského prielivu vytvorené regionálne zoskupenia, keďže práve tu sú na to k dispozícii dobré vedecké a priemyselné kapacity;

42.

je potešený, že Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2010 uviedla, že pripravuje oznámenie o „modrom raste“ – nová vízia trvalo udržateľného rastu v pobrežných regiónoch a morských oblastiach;

43.

zdôrazňuje, že integrovaná námorná politika EÚ zdôrazňuje, že sú potrebné prispôsobené riešenia, ktoré by v plnej miere zodpovedali (geografickým, hospodárskym a politickým) zvláštnostiam regionálnych morí, a priestor Severného mora a Lamanšského prielivu je práve takýmto regionálnym morom. Vytvorenie integrovanej námornej politiky pre toto územie, jej zavedenie do praxe a jej kontrola sú dôležitou súčasťou európskej stratégie pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu;

44.

vychádza z predpokladu, že Komisia vo svojom pripravovanom oznámení o integrovanej námornej politike v oblasti Severného mora vyzdvihne, že je potrebné posilniť spoluprácu pobrežných krajín a navrhne ciele a nástroje tejto spolupráce;

45.

poukazuje na to, že regionálne a miestne samosprávy a zástupcovia tamojších záujmových skupín sú dôležitými partnermi v tejto diskusii, keďže vedia najlepšie posúdiť, aké opatrenia sú vhodné;

46.

ľutuje, že politika rybného hospodárstva Európskej únie doteraz nedokázala dostatočne plniť svoje ciele a stojí pred veľkými výzvami: nadmerný lov mnohých druhov rýb a v mnohých regiónoch, zlý stav mnohých zásob – niektoré dokonca pod hranicou biologickej únosnosti –, ešte stále neúnosne vysoké kvóty na lov, ilegálny a neregulovaný rybolov, ktorému sa dosiaľ nepodarilo účinne zabrániť;

47.

odporúča, aby sa pre každú oblasť rybolovu osobitne posúdilo, aká forma obhospodarovania sa najlepšie hodí k danému morskému územiu, lovenému druhu rýb a druhu flotily. Okrem toho by bolo potrebné posilniť úlohu regionálnych poradných rád a podporovať zapojenie regionálnych a miestnych samospráv;

48.

konštatuje, že rozvoj hospodárstva a čoraz častejšie zásahy človeka negatívne ovplyvňujú ekosystém Severného mora a Lamanšského prielivu a spôsobujú obrovské problémy, pokiaľ ide o životné prostredie: znečisťovanie mora a pláží odpadkami (o. i. plastom); negatívny vplyv chemikálií a ťažkých kovov na povrchové vody, znečistenie spôsobené lodnou dopravou a ťažba ropy a zemného plynu na mori;

49.

je presvedčený, že trvalo udržateľné zlepšenie morského prostredia (napr. kvality vody, udržanie biodiverzity) – aj v estuároch – sa dá dosiahnuť len vtedy, ak si všetky krajiny ležiace na pobreží Severného mora a Lamanšského prielivu stanovia spoločné ciele a zaviažu sa uplatňovať ich koherentne a ich plnenie kontrolovať;

50.

s veľkými obavami berie na vedomie, že na dne Severného mora a Lamanšského prielivu ešte dnes leží množstvo munície (podľa odhadu až milión ton) z čias druhej svetovej vojny, čo predstavuje významné nebezpečenstvo pre lodnú dopravu, životné prostredie a ľudí. Na to, aby sa toto nebezpečenstvo podarilo zmenšiť a odstrániť, je potrebná výmena informácií, spoľahlivá spolupráca a spoločný akčný program;

51.

trvá na tom, že pred plánovaním ukladania CO2 pod morským dnom sú potrebné dôkladné štúdie, ktoré by umožnili odhadnúť riziko spojené s týmto postupom a následky na životné prostredie;

52.

poukazuje na to, že stúpanie morskej hladiny a väčšie ohrozenie pobrežných regiónov povodňami pri extrémoch počasia v dôsledku klimatických zmien sa krajín na pobreží Severného mora a Lamanšského prielivu zvlášť dotýkajú. Týmto výzvam musia pobrežné oblasti okolo Severného mora a Lamanšského prielivu čeliť spoločnými výskumnými projektmi, výmenou dôležitých informácií a zosúladením konkrétnych opatrení na ochranu pobrežia;

53.

konštatuje, že štáty ležiace na pobreží Severného mora majú jedinečné skúsenosti s tým, ako zaobchádzať so zmenami morskej hladiny, ktoré môže vyvolať zmena podnebia. Súčinnosť medzi výskumom a aktualizáciou vedomostí v tejto oblasti preto môže prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a ochrane životného prostredia obyvateľstva;

54.

súčasne upozorňuje na to, že regióny v oblasti Severného mora a Lamanšského prielivu pripisujú veľký význam ochrane podnebia a skúmaniu životného prostredia a využívajú svoje regionálne možnosti spoločne konať s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov, a to prostredníctvom regionálnych programov na ochranu klímy, zvyšovania energetickej účinnosti a podpory získavania energie z obnoviteľných zdrojov – na pobreží aj na mori – ktoré majú nahradiť fosílne zdroje energie;

55.

zdôrazňuje, že pobrežné oblasti a predovšetkým veľké estuárové oblasti musia byť formované tak, aby lepšie odolávali zmenám podnebia, a to zároveň spôsobom, ktorý by podľa možnosti zvyšoval prírodnú kvalitu a kvalitu života v pobrežných regiónoch i ďalej vo vnútrozemí;

56.

konštatuje, že klimatické zmeny – otepľovanie, zvyšovanie kyslosti vody, príchod nových druhov – môžu ďalej negatívne vplývať aj na morský ekosystém. Zmenia sa aj možnosti cestovného ruchu v tejto oblasti. Na to, aby sa dalo realisticky politicky reagovať, sú potrebné spoločne vypracované, vedecky položené plány;

57.

zdôrazňuje, že cezhraničné vplyvy, najmä v tak intenzívne využívanej oblasti, akou Severné more a Lamanšský prieliv nepochybne sú, si vyžaduje komplexnejšie zosúladenie v otázkach územného plánovania na pobreží aj na mori. Nároky na využívanie obmedzeného a veľmi citlivo reagujúceho priestoru, ktoré v súčasnosti ešte stále pribúdajú, sa musia posudzovať a zvažovať s ohľadom na udržateľný rozvoj a zachovanie prírodného prostredia;

58.

dáva na zváženie, či by sa pre celú oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu nemalo vytvoriť spoločné „banské právo“, ktoré by stanovovalo pravidlá spoločného využívania morského dna a normy pre udeľovanie povolení a bezpečnostné predpisy. Treba stanoviť aj predpisy týkajúce sa kladenia a využívania káblov a potrubí na morskom dne;

59.

upozorňuje na to, že pobrežné oblasti plnia dôležitú úlohu pri ochrane vnútrozemia pred morom. Zároveň sú cennými prírodnými a rekreačnými oblasťami, a prispievajú tak k zlepšeniu kvality života ľudí, ktorí bývajú na brehoch Severného mora a Lamanšského prielivu. Vzhľadom na množstvo rôznych spôsobov využitia (príroda, rekreácia, hospodárstvo, bezpečnosť, bývanie) je nevyhnutné primerané a účinné využitie pobrežného priestoru a integrované plánovanie a rozvoj;

60.

vychádza z predpokladu, že v Severnom mori sa bude aj naďalej ťažiť ropa a zemný plyn. Na obmedzenie rizika a na to, aby sa v prípade potreby mohlo rýchlo a účinne reagovať, sú potrebné spoločné vysoké normy bezpečnosti systémy na predchádzanie rizikám a ich minimalizáciu;

61.

zdôrazňuje, že vďaka geografickým podmienkam sú v Severnom mori a Lamanšskom prielive výborné možnosti využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorých rozvoj je rozhodujúcim predpokladom pre úspešnú politiku ochrany podnebia. Veterná energia, energia získavaná z morských vĺn, prílivu a odlivu či morských prúdov tu má výborné podmienky a ďalší výskum možností jej získavania a jej podpora je v záujme všetkých v regióne. Vzhľadom na rýchly rozmach zariadení na získavanie veternej elektrickej energie na mori je potrebné stanoviť normy pre ich budovanie, ako aj normy bezpečnosti, hlučnosti či normy týkajúce sa znečistenia, ktoré tieto zariadenia spôsobujú;

62.

víta skutočnosť, že sa začalo plánovanie siete Severného mora, ktorá bude rozsiahlou sieťou na prepravu energie a má umožniť v plnej miere využiť potenciál obnoviteľných zdrojov energie. Tento projekt si nutne vyžaduje spoluprácu členských krajín, regiónov i súkromných partnerov. Dosiahnutím potrebného vývojového štádia inteligentnej siete (tzv. smart grid) by sila získavania energie z obnoviteľných zdrojov mohla spraviť z tejto oblasti pilotný región pre „e-mobilitu“;

63.

žiada, aby bol morský a námorný výskum v 8. rámcovom programe výraznejšie dotovaný a aby sa podporovalo vzájomné prepojenie jednotlivých projektov v tejto oblasti. Základom všetkých uvedených spoločných oblastí činnosti sú vedecké poznatky o ekosystéme Severného mora a jeho stave, o vplyvoch klimatických zmien, o vzájomnom vplyve protichodného využívania atď.;

64.

navrhuje preto, aby bola začatá výskumná iniciatíva pre tento región, ktorá by spájala rôzne tematické oblasti a zamerala sa na integrovanie poznatkov o oblasti Severného mora a Lamanšského prielivu zo všetkých disciplín. Mali by sa pritom zhodnotiť skúsenosti programu BONUS 169, ktorý bol zameraný na oblasť Baltského mora;

65.

poukazuje na to, že život a práca pri mori a na mori má dlhú kultúrnu tradíciu a vzišlo z nej mnoho spomienok a rozprávaní. Získavanie ornej pôdy, lodiarstvo a námorná plavba sa významnou mierou podpísali na sebavedomí a sebaobraze ľudí, ktorí žijú okolo Severného mora a Lamanšského prielivu. Oživenie a rozvoj týchto tradícií, ktoré sú základom spoločnej identity, sú tiež jedným z pozitívnych znakov, ktorý umožní v hospodárskej súťaži zvýšiť pozornosť, ktorá sa venuje tomuto regiónu;

66.

navrhuje preto podporovať spoluprácu múzeí a kultúrnych ustanovizní (napr. „North Sea Maritime Museum Network“), ktoré sa zaoberajú touto tematickou oblasťou. Na lepšie pochopenie spoločných (aj rozdielnych) dejín tejto oblasti by mohla poslúžiť spoločná učebnica dejepisu;

67.

vyzdvihuje význam, ktorý v mnohých regiónoch oblasti Severného mora a Lamanšského prielivu zohráva tvorivé a kultúrne hospodárstvo a je presvedčený, že tento hospodársky sektor bude mať čoraz väčší význam pre rast a zamestnanosť v tejto oblasti, najmä prostredníctvom programov kultúrnej a akademickej výmeny a prepojenia medzi kultúrou a trvalo udržateľným cestovným ruchom na celom území;

68.

poukazuje na to, že ťažiská a témy stratégie pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu sa vo veľkej miere zhodujú s cieľmi a usmerneniami stratégie „Európa 2020“ a vníma to ako vynikajúcu príležitosť na to, aby sa strategické smerovania na úrovni celej Európskej únie a na úrovni intenzívnej cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce v jednom definovanom makroregióne pobrežných krajín Severného mora a Lamanšského prielivu navzájom obohacovali;

69.

domnieva sa, že úlohami do budúcnosti EÚ, pre ktoré môže byť makroregionálna stratégia krajín okolo Severného mora a Lamanšského prielivu konkrétnym a trvalým prínosom, sú najmä kľúčové iniciatívy „Únia inovácií“, „Európa, ktorá využíva zdroje efektívne“, „Priemyselná politika vo veku globalizácie“, ako aj „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“;

70.

opätovne potvrdzuje svoj postoj, že spolupráca partnerov na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni môže byť v jasne vymedzených tematických oblastiach v kontexte makroregionálnej stratégie významným prínosom pri uplatňovaní nadradených stratégií na úrovni EÚ tým, že sa na makroregionálnej úrovni určia aktéri a cielene zmobilizujú a zamerajú zdroje;

71.

zdôrazňuje, že spolupráca aktérov v makroregióne má osobitný význam pre účinnú a úspešnú realizáciu stratégie „Európa 2020“ na miestnej úrovni a to, ako ju konkrétne prežívajú občania vo svojom regionálnom a miestnom ponímaní;

72.

poukazuje na to, že medzi Severným a Baltským morom existujú rôzne hospodárske a politické prepojenia. Obidve prímorské oblasti čelia podobným výzvam hlavne v oblasti morského hospodárstva, ochrany morí, zmeny klímy a v oblasti energetiky. Preto je tu snaha o úzku spoluprácu medzi prímorskou oblasťou Baltského a Severného mora. Okrem toho by bolo potrebné preskúmať, ako by sa osvedčené postupy uplatňované v rámci stratégie pre oblasť Baltského mora mohli preniesť do stratégie pre oblasť Severného mora;

73.

navrhuje preskúmať, či a ako by sa dali ciele a oblasti činnosti kohéznej politiky v budúcnosti prepojiť s ťažiskami dohodnutými v rámci makroregionálnych stratégií napríklad tým, že sa určité finančné prostriedky v rámci štrukturálnych fondov vyčlenia na tieto stratégie;

74.

konštatuje, že v priestore Severného mora a Lamanšského prielivu už existujú programy EÚ pre cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu, ktoré podporujú kooperáciu a prispievajú k užšej súdržnosti regiónu, predovšetkým programy INTERREG IV B pre Severné more a pre „Atlantický oblúk“. Tieto programy, ktoré sú vzájomne užšie a pružnejšie prepojené alebo dlhodobo spojené, by mohli byť rozvinuté tak, aby sa stali dôležitým nástrojom rozvoja a realizácie stratégie pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu;

75.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy v oblasti Severného mora a Lamanšského prielivu, aby už teraz tieto nástroje na podporu medziregionálnej spolupráce vo väčšej miere využívali na stanovenie a vypracovanie makroregionálnej stratégie;

76.

opätovne sa vyslovuje za to, aby sa pri stanovovaní politiky súdržnosti po roku 2014 ďalej posilnila medziregionálna spolupráca a zvýšili finančné prostriedky bez toho, aby to bolo na úkor cieľa 1 a 2 kohéznej politiky;

77.

berie na vedomie postoj Európskej komisie, že podľa súčasnej situácie platia pre vypracovanie makroregionálnych stratégií tri „nie“, a to: žiadne nové pravidlá, žiadne nové inštitúcie, žiadne ďalšie prostriedky;

78.

domnieva sa však, že by súčasne mali platiť aj tri „áno“:

79.

považuje za potrebné vytvoriť a na realizáciu makroregionálnej stratégie využívať nové formy riadenia (siete, platformy), ktoré sa zameriavajú na spoločnú činnosť a konkrétne ciele. Tieto formy riadenia môžu dať impulz pre nové politické procesy a ďalej ich rozvíjať bez toho, aby bolo spochybnené rozdelenie právomocí či suverenita. Vhodná je viacúrovňová štruktúra spolupráce, ktorá by spájala rôzne úrovne riadenia, moci, zdrojov a schopností;

80.

pripomína, že medzinárodná konferencia na ochranu Severného mora vykonala v tejto oblasti v rokoch 1984 až 2006 priekopnícku prácu s cieľom dosiahnuť dohodu o lepšej ochrane Severného mora. V roku 1998 vstúpil do platnosti Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR), ktorého súčasťou je aj Severné more. Vďaka tomuto dohovoru existuje záväzný rámec pre medzinárodné rokovania v tejto oblasti;

81.

zdôrazňuje, že komisia pre Severné more, ktorá je jednou z geografických komisií v rámci Konferencie okrajových prímorských regiónov, je dôležitým partnerom, zasadzuje sa za posilnenie spolupráce v oblasti Severného mora a už si sama aj vypracovala predstavu o stratégii pre územie Severného mora a Lamanšského prielivu. Medzi medziregionálnou skupinou „Severné more – Lamanšský prieliv“ vo VR a komisiou pre Severné more v tejto oblasti už dlhší čas prebieha úzka výmena názorov. Príležitosť prispieť k tejto práci by mali dostať aj ďalšie siete miestnych a regionálnych organizácií z tejto oblasti;

82.

zdôrazňuje, že pre oblasť Lamanšského prielivu zohráva dôležitú úlohu zhromaždenie „Arc Manche Assembly“, ktoré sa výslovne zasadzuje za integráciu Lamanšského prielivu do spoločnej makroregionálnej stratégie so Severným morom;

83.

je presvedčený, že spolupráca s týmito a inými aktívnymi zhromaždeniami (ako napríklad fórum pre plytčinové more Wattenmeer) a mimovládnymi organizáciami je základným kameňom pre vytvorenie a úspech makroregionálnej stratégie;

84.

očakáva, že sa bude dať zlepšiť synergia medzi prostriedkami, ktoré sú k dispozícii na úrovni Spoločenstva, kým nie sú k dispozícii žiadne osobitné prostriedky na makroregionálne stratégie. V prípade makroregionálnych stratégií musí byť – kvôli množstvu tém, ktorými sa zaoberá – možné využívať rôzne prostriedky na úrovni Spoločenstva, nielen štrukturálne fondy, ale napríklad aj rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP), programy TEN-T a program „Marco Polo“ v oblasti dopravy, rámcový program pre výskum a vývoj a pod.;

85.

domnieva sa, že politika v oblasti makroregiónov vedie k spoločnému konaniu v priestorových, vecných a časových medziach. Preto by mala byť zhrnutá v akčnom pláne „Severné more – Lamanšský prieliv 2020“;

86.

žiada členské štáty EÚ, aby na európskej úrovni podporili ďalšie kroky pri vytváraní makroregionálnej stratégie pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu;

87.

domnieva sa, že vzhľadom na naliehavé problémy a výzvy treba začať pripravovať európsku stratégiu pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu. Vyzýva Európsku radu, aby Komisiu poverila jej vypracovaním a žiada Európsky parlament o úzku spoluprácu;

88.

vyslovuje sa za to, aby kohézna politika po roku 2013 v čo najväčšej miere integrovala makroregionálne stratégie do oblasti územnej spolupráce (cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej) a zasadzuje sa za to, aby boli makroregionálne stratégie prijaté pred rokom 2013, aby mohli regionálne a operačné programy v budúcom programovacom období v rámci svojich možností prispieť ku konkrétnej realizácii týchto stratégií;

89.

zdôrazňuje, že stratégia pre geografickú oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu je založená na uplatňovaní princípu subsidiarity. Musí sa zaoberať témami a problematickými oblasťami, ktoré nemožno vyriešiť výlučne na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni;

90.

zdôrazňuje, že pri vypracúvaní tejto stratégie musí prebehnúť široká verejná konzultácia. Táto konzultácia by mala prebehnúť v úzkej spolupráci s Výborom regiónov, ktorý je zástupcom regionálnych a miestnych samospráv, a najmä s komisiou pre Severné more, zhromaždením „Arc Manche Assembly“ a ďalšími dôležitými aktérmi. Bolo by potrebné zapojiť aj Nórsko a Island, keďže sú členmi EHP;

91.

žiada Európsku komisiu, aby ešte do roku 2013 poskytla technickú pomoc na vypracovanie makroregionálnych stratégií, aby sa dali zohľadniť vo finančnom výhľade Európskej únie;

92.

navrhuje Európskej komisii, aby aj v rámci programov na podporu územnej spolupráce, predovšetkým v rámci programu INTERREG IV B a ďalších sieťových programov ako napríklad ESPON, podporovala do roku 2013 vytváranie makroregionálnej stratégie pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu. Tak by sa vyjasnilo, ktoré európske smernice a dohovory sa už v tejto oblasti uplatňujú;

93.

s potešením konštatuje, že v pracovnom programe Európskej komisie sa uvádza, že bude predložené oznámenie o uplatňovaní integrovanej námornej politiky v Severnom mori;

94.

považuje za nevyhnutné v rámci zelenej knihy lepšie preskúmať a stanoviť úlohy a funkcie makroregiónov. Výbor regiónov už Komisiu vo svojom uznesení k legislatívnemu a pracovnému programu Európskej komisie na rok 2010 k tomuto kroku vyzval;

95.

poveruje svojho predsedu, aby toto stanovisko z vlastnej iniciatívy predložil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, súčasnému predsedníctvu Rady EÚ a jeho partnerom v trojici predsedníctiev.

18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/34

—

víta Digitálnu agendu pre Európu, ktorá je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Celkovým cieľom digitálnej agendy je zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny prínos prostredníctvom jednotného digitálneho trhu založeného na rýchlom a super rýchlom internetovom pripojení a interoperabilných aplikáciách. Realizácia digitálnej agendy závisí od zodpovedajúcej úrovne ambícií a nasadenia, ktoré dajú Európe silu vybudovať nový hospodársky model založený na poznatkoch, nízkouhlíkovom hospodárstve a vysokej zamestnanosti,

—

podotýka, že medzi hlavnými adresátmi odporúčaní uvedených v agende sú aj miestne a regionálne orgány, ktoré môžu byť pri jej realizácii kľúčovou hnacou silou. Priority digitálnej agendy pre Európu na miestnej a regionálnej úrovni sú nevyhnutné pre kvalitu života a sociálne a hospodárske aktivity občanov a zároveň stimulujú efektívnejšie a personalizované verejné služby i miestne podniky,

—

zdôrazňuje, že digitálny jednotný trh je základným kameňom digitálnej agendy pre Európu, ktorý umožní vytvoriť rozvíjajúci sa, úspešný a živý celoeurópsky trh, na ktorom bude vznikať a šíriť sa legálny digitálny obsah a online služby a ktorý zároveň poskytne spotrebiteľom ľahký, bezpečný a flexibilný prístup k digitálnemu obsahu a trhu so službami,

—

víta iniciatívu Komisie zameranú na zjednodušenie určovania, spravovania a cezhraničného udeľovania autorských práv, a to prostredníctvom lepšieho riadenia kontroly, transparentnosti a celoeurópskeho udeľovania online práv a vytvorením právneho rámca na uľahčenie digitalizácie a šírenia kultúrnych diel v Európe,

—

poukazuje na skutočnosť, že pri vytváraní internetovej infraštruktúry a služieb, ktoré ju využívajú, bude potrebné venovať maximálnu pozornosť splneniu všetkých bezpečnostných požiadaviek na všetkých úrovniach, aby sa zabezpečil zodpovedajúci štandard v oblasti ochrany súkromia užívateľov a ich osobných údajov. V tejto súvislosti je takisto dôležité, aby sa zabránilo nepovolenému sledovaniu rôznych osobných údajov a profilovaniu.

Spravodajca

:

Markku Markkula (FI/EĽS), člen mestského zastupiteľstva Espoo

Referenčný dokument

:

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre Európu

KOM(2010) 245 v konečnom znení

1.

Víta Digitálnu agendu pre Európu, ktorá je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020. Celkovým cieľom digitálnej agendy je zabezpečiť udržateľný hospodársky a sociálny prínos prostredníctvom jednotného digitálneho trhu založeného na rýchlom a super rýchlom internetovom pripojení a interoperabilných aplikáciách. Realizácia digitálnej agendy závisí od zodpovedajúcej úrovne ambícií a nasadenia, ktoré dajú Európe silu vybudovať nový hospodársky model založený na poznatkoch, nízkouhlíkovom hospodárstve a vysokej zamestnanosti.

2.

Podotýka, že medzi hlavnými adresátmi odporúčaní uvedených v agende sú aj miestne a regionálne orgány, ktoré môžu byť pri jej realizácii kľúčovou hnacou silou. Priority digitálnej agendy pre Európu na miestnej a regionálnej úrovni sú nevyhnutné pre kvalitu života a sociálne a hospodárske aktivity občanov a zároveň stimulujú efektívnejšie a personalizované verejné služby i miestne podniky.

3.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány sú verejnými inštitúciami, ktoré sú najbližšie k bežným občanom a nesú zodpovednosť za najdôležitejšie služby, ktoré ovplyvňujú prosperitu občanov. Miestne a regionálne orgány musia mať možnosť využívať nový technologický potenciál, najmä v súvislosti s hospodárskou krízou a meniacimi sa demografickými podmienkami a potrebami ľudí. Miestne a regionálne orgány spoločne so súvisiacimi podnikateľskými aktivitami a tretím sektorom môžu získať najlepšie možnosti na využívanie inovácií. Veľmi dôležitá je efektívnosť vyvíjania poznatkov na univerzitách a vo výskumných centrách, ktorá sa uplatňuje na miestnej a regionálnej úrovni.

4.

Pripomína, že VR sa vždy zasadzoval za investovanie do výskumu v oblasti IKT, aby sa zabezpečil rast a vytváranie nových podnikov a zastáva názor, že len efektívne využívanie IKT môže pomôcť pri inovatívnejšom riešení hlavných spoločensko-hospodárskych problémov Európy.

5.

Uznáva, že verejné orgány sa pri online poskytovaných službách doteraz príliš zameriavali na prenesenie „papierovej byrokracie“ na internet. EÚ a členské štáty by mali pôsobiť ako predvoj, mali by sa na európskej a na celoštátnej úrovni v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi usilovať presadiť dôslednejšie zmeny v administratívnych postupoch a štruktúre orgánov verejnej správy a využívať pritom IKT hlavne na zlepšenie zmysluplnosti, kvality a produktivity práce a efektívnosti verejných orgánov a na zníženie byrokracie v kontakte so širokou verejnosťou a podnikmi.

6.

Nazdáva sa, že aktivity, ktoré v oznámení navrhuje Komisia, v navrhovanej forme nespôsobujú problémy, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady subsidiarity alebo zásady proporcionality. Zdôrazňuje však, že miestne a regionálne orgány by mali byť systematicky zapájané do navrhovania, implementácie a riadenia opatrení, ktorými sa bude v praxi uplatňovať digitálna agenda pre Európu (najmä pokiaľ ide o tieto oblasti činnosti: interoperabilita a normy; rýchly a ultrarýchly prístup k internetu; zvyšovanie digitálnej gramotnosti, zlepšovanie digitálnych zručností a začleňovania osôb; výhody pre spoločnosť EÚ vyplývajúce z IKT, napríklad v súvislosti so službami elektronickej verejnej správy, klimatickými zmenami a navrhovaním inteligentných dopravných systémov).

7.

Víta cieľ digitálnej agendy pre Európu, ktorým je urobiť z Európy hnaciu silu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu na globálnej scéne.

8.

Pripomína závery Rady týkajúce sa digitálnej agendy pre Európu (schôdza Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku z 31. mája 2010) (1), v ktorých sa okrem iného uvádza:

9.

Pripomína uznesenie Európskeho parlamentu z 5. mája 2010 o digitálnej agende pre Európu, v ktorom sa uvádza, že Európa bude môcť využiť prínos tejto digitálnej revolúcie len vtedy, ak sa zmobilizujú všetci občania EÚ a budú mať možnosť plne sa zapojiť do novej digitálnej spoločnosti a ak bude človek stredobodom všetkých opatrení. Túto digitálnu revolúciu už však nemožno považovať za pokračovanie priemyselnej minulosti, treba ju vnímať ako proces radikálnej transformácie (2).

10.

Uznáva, že informačná spoločnosť je mimoriadne účinnou hybnou pákou hospodárskeho a sociálneho pokroku. Nevyhnutnú premenu informačnej spoločnosti na ekologickú znalostnú spoločnosť možno dokonca chápať ako radikálnu zmenu prístupu. Význam digitálnej agendy pre Európu možno ilustrovať skutočnosťou, že úspešné uplatňovanie tejto iniciatívy je dôležitým predpokladom úspechu ostatných hlavných iniciatív stratégie Európa 2020.

11.

Uznáva, že kvalita spoločnosti je do značnej miery podmienená jej schopnosťou stimulovať skutočné vzdelávanie a spoluprácu a vytvárať nové priekopnícke poznatky. Naša spoločnosť si preto vyžaduje úplne nové kritériá pracovných postupov, pracovnej kultúry, spoľahlivosti informácií, mediálnej gramotnosti atď.

12.

Podotýka, že v dôsledku digitalizácie a globalizácie podniky rýchlo začali obchodovať inak. Štúdie OECD poukazujú na to, že IKT majú veľký vplyv na hospodársku výkonnosť a úspech jednotlivých spoločností, a to najmä vtedy, keď spoločnosti zároveň investujú do zručností, organizačných zmien, inovácie a zakladania nových podnikov (3).

13.

Zdôrazňuje, že uplatňovanie digitálnej agendy pre Európu nemožno oddeľovať od rozvoja celoživotného vzdelávania a ľudského kapitálu a musia ho sprevádzať opatrenia potrebné na ich podporu. Kľúč k úspechu spočíva v tom, ako a v akej miere dokážeme povzbudiť pracovné spoločenstvá a širokú verejnosť (t. j. jednotlivcov a jednotlivé spoločenstvá), aby sa aktívne podieľali na vytváraní podstatne inovatívnejšej a produktívnejšej Európy. Inovačné aktivity na miestnej úrovni, podnikanie, rastúce spoločnosti a najmä inovačné partnerské iniciatívy medzi verejným, obchodným a tretím sektorom potrebujú pre svoj úspech silný politický signál na všetkých úrovniach (EÚ, členské štáty, miestne a regionálne orgány).

14.

Zdôrazňuje, že v spoločnosti, ktorá je navzájom poprepájaná prostredníctvom sietí, sú kritickými faktormi úspechu možnosti urýchlenia inovácií a promptná implementácia. Preto je nevyhnutné častejšie porovnávanie štandardov a užšia spolupráca medzi regiónmi a mestami, ktoré musia byť schopné nachádzať inovatívne riešenia problémov a uplatňovať osvedčené postupy v miestnom prostredí a kultúre.

15.

Zdôrazňuje, že hlavnými zásadami pri rozvoji verejných služieb by mali byť otvorenosť, opätovná využiteľnosť a technologická neutralita.

16.

Zdôrazňuje, že by sa mal plne využiť európsky potenciál na rozvoj služieb v oblasti IKT vo verejnej i súkromnej sfére. IKT treba využívať ako prostriedok na zlepšenie služieb, ktoré miestne a regionálne orgány poskytujú v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, verejného poriadku, bezpečnosti a sociálnych služieb. Európskou úniou podporované verejno-súkromné partnerstvá medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a MSP zamerané na rozvoj IKT v oblasti verejných služieb využívajúcich IKT môžu byť základom procesu budovania právomocí a znalostí na miestnej úrovni v celej EÚ (4).

17.

Pripomína, že jednotný digitálny trh poskytuje európskym občanom množstvo príležitostí nielen ako zákazníkom, ale aj ako podnikateľom a odborníkom v oblasti tvorivých odvetví a v ďalších sektoroch.

18.

Upozorňuje na skutočnosť, že uplatňovanie digitálnej agendy pre Európu si vyžaduje, aby sa v celej Európe rázne zmenil prístup. Ľudia musia byť ochotní pracovať horizontálne a multidisciplinárne, prekonať tradičné hranice a zaškatuľkovávanie a musia sa naučiť spolupracovať. Zamýšľané účinky nie je možné dosiahnuť bežnými rozvojovými projektmi. Požadované zmeny je možné dosiahnuť aj prostredníctvom rozsiahlych priekopníckych projektov, ktoré využívajú najlepšie európske poznatky a zapojením všetkých zainteresovaných strán. Osobitnú pozornosť treba venovať šíreniu a uplatňovaniu výsledkov projektov na miestnej úrovni.

19.

Poukazuje na skutočnosť, že Európa potrebuje rozsiahlejší výskum a viac inovácií, vychádzajúcich z reálneho života a zameraných na užívateľov. Živé laboratóriá ako platforma spolupráce medzi univerzitami a priemyslom predstavujú celoeurópsku koncepciu, ktorá by sa mala ďalej rozvíjať a do ktorej by mali byť zapojení koncoví užívatelia. Fungujúce postupy umožňujú užívateľom aktívne sa zapájať do výskumu a inovácií a podnecujú všetkých aktérov, aby získavali nové poznatky. Tento model môže mať výrazne pozitívny vplyv na obnovenie procesov uplatňovaných v službách na miestnej úrovni a môže viesť k zintenzívneniu regionálnej spolupráce. V rámci realizácie digitálnej agendy by mali existovať stimuly na spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a univerzitami na vytvorenie potrebných koncepcií „živých laboratórií“.

20.

Opakuje, že prístup ku kvalitnému širokopásmovému pripojeniu za rozumnú cenu môže zvýšiť kvalitu života občanov a kvalitu služieb, ktoré poskytujú miestne a regionálne orgány a zároveň uľahčiť mikropodnikom a MSP predaj ich výrobkov. Očakáva sa, že okrajové regióny a obce, hlavne tie najvzdialenejšie, budú mať veľký úžitok z väčšieho a rýchlejšieho prístupu k širokopásmovým službám (5).

21.

Vyzýva mestá a regióny, aby spoločne budovali kritickú masu potrebnú na nové inovatívne riešenia. EÚ a členské štáty by mali vytvoriť priaznivé podmienky pre nové typy obstarávania vo fáze pred komerčným využitím. Týmto krokom by sa navyše zvýšila schopnosť verejného sektora prijímať postupné ako aj radikálne inovácie. Príkladmi oblastí, kde potrebujeme nové radikálne zmeny na pomoc miestnym aplikáciám, sú energetická účinnosť a inteligentná doprava.

22.

Poukazuje na skutočnosť, že správa zastavaných území a plánovanie miest sú odvetviami, ktoré významne ovplyvňujú miestne hospodárstvo aj kvalitu životného prostredia. Nový vývoj v riadení informácií môže zohrať kľúčovú úlohu pri vytváraní nového ambiciózneho klimatického režimu. Technológia BIM (Building Information Modelling – informačný model budovy) sa aktívne využíva pri správe budov a zariadení, pretože poskytuje digitálne zobrazenie fyzických a funkčných čŕt týchto objektov. Princípy technológie BIM by sa mali uplatňovať aj pri regionálnom a mestskom plánovaní. Mohli by slúžiť ako zdroj informácií o príslušných oblastiach, ktorý bude môcť využívať viacero užívateľov a mohli by predstavovať spoľahlivý základ pre analýzu životného cyklu daných budov a zariadení a na prínosné rozhodovanie o nich, ako aj na rozvoj obchodných procesov zameraných na užívateľa.

23.

Zdôrazňuje, že digitálny jednotný trh je základným kameňom digitálnej agendy pre Európu, ktorý umožní vytvoriť rozvíjajúci sa, úspešný a živý celoeurópsky trh, na ktorom bude vznikať a šíriť sa legálny digitálny obsah a online služby a ktorý zároveň poskytne spotrebiteľom ľahký, bezpečný a flexibilný prístup k digitálnemu obsahu a trhu so službami.

24.

Poukazuje na skutočnosť, že poskytnutie prístupu k informáciám verejného sektora prospieva spoločnosti ako celku. Rozvoj nových postupov, pri ktorých sa využívajú prepojené otvorené údaje je krokom smerom k postupom pri službách zameraných na užívateľa. Ďalší prínos môže vyplynúť vo forme inovatívnych služieb, nových obchodných modelov a vyššej efektivity verejného sektora. Víta preto preskúmanie smernice o opakovanom použití informácií verejného sektora.

25.

Víta vznik Europeany, t. j. európskej online knižnice, múzea a archívu, prostredníctvom ktorej by sa na internete malo sprístupniť európske kultúrne a vedecké dedičstvo všetkým občanom (6). Prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu je kľúčovým nástrojom pri podporovaní chápania kultúrnej rozmanitosti, posilňovaní a zjednocovaní ľudí vo viacjazyčnej, multikultúrnej Európe a pri zvyšovaní hospodárskeho potenciálu oblastí ako cestovný ruch a vzdelávanie.

26.

Upriamuje pozornosť na to, že neexistencia spoločných európskych noriem v oblasti elektronických správ v elektronickom obchode (najmä v oblasti fakturácie) je jednou z najväčších technických prekážok voči vytvoreniu fungujúceho digitálneho jednotného trhu.

27.

Podporuje návrh revidovanej smernice o elektronickom podpise, ktorá by mohla vytvoriť právny rámec cezhraničného uznávania a interoperability bezpečných systémov elektronického overovania totožnosti.

28.

Víta iniciatívu Komisie zameranú na zjednodušenie určovania, spravovania a cezhraničného udeľovania autorských práv, ktorým sa zlepší riadenie kontroly, transparentnosti a celoeurópskeho udeľovania online práv a vytvorí sa právny rámec na uľahčenie digitalizácie a šírenia kultúrnych diel v Európe.

29.

Zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi právami užívateľov a právami vlastníkov práv duševného vlastníctva. Opatrenia na ochranu práv duševného vlastníctva by nemali poškodzovať práva užívateľov voľne využívať digitálny obsah rovnakým spôsobom, ako môžu využívať obsah v analógovom formáte. Práva občanov na prístup k online obsahu alebo na vyjadrovanie vlastného názoru by takisto nemali byť obmedzované prostredníctvom filtrov alebo odopieraním prístupu k sieti v záujme ochrany práv duševného vlastníctva.

30.

Víta návrh na zreformovanie pravidiel, podľa ktorých sa v Európe uplatňujú normy IKT, vďaka ktorému by malo byť možné používať normy niektorých IKT fór a konzorcií a dúfa, že Komisia vypracuje pracovnú definíciu týchto noriem, bez ohľadu na to, či sa budú nazývať otvorené normy alebo otvorené špecifikácie.

31.

Súhlasí s tým, že členské štáty by mali realizovať záväzky v oblasti interoperability a noriem, ktoré vyplývajú z vyhlásení ministrov z Malmö a Granady, najmä pokiaľ ide o otvorené normy a špecifikácie.

32.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány by mali byť zapojené do širokej spolupráce zameranej na zlepšenie interoperability vo verejnej správe a na zefektívnenie poskytovania služieb verejnej správy (7) a mali by sa na tejto spolupráci aktívne podieľať.

33.

Zdôrazňuje, že nové platformy a interaktívne kreatívne služby (WEB 2.0 a nasledujúce), v rámci ktorých sa užívatelia sami stali aktívnymi aktérmi, producentmi a zároveň spotrebiteľmi, ponúkajú občanom EÚ nebývalé možnosti prejaviť svoju tvorivosť. Je nevyhnutné vytvoriť podmienky a kultúru otvorenosti a dôvery, ktoré budú podporovať tento vývoj.

34.

Poukazuje na skutočnosť, že pri vytváraní internetovej infraštruktúry a služieb, ktoré ju využívajú, bude potrebné venovať maximálnu pozornosť splneniu všetkých bezpečnostných požiadaviek na všetkých úrovniach, aby sa zabezpečil zodpovedajúci štandard v oblasti ochrany súkromia užívateľov a ich osobných údajov. V tejto súvislosti je takisto dôležité, aby sa zabránilo nepovolenému sledovaniu rôznych osobných údajov a profilovaniu. (8).

35.

Žiada rozsiahle vzdelávacie opatrenia o otázkach súvisiacich s dôverou a bezpečnosťou pre všetkých zamestnancov, hlavne však pre odborný technický personál (napríklad v oblasti sietí, systémov, bezpečnosti, ochrany osobných údajov), pre personál priamo zapojený do bezpečnostných procesov, pri ktorých sa využívajú rôzne metódy, ako aj pre personál všeobecne alebo nepriamo zapojený do inovačných a modernizačných procesov (napríklad základné školenia o výpočtovej technike pre spotrebiteľov).

36.

Dôrazne poukazuje na zodpovednosť tvorcov obsahu a na to, že proti nezákonnému a škodlivému obsahu treba bojovať bez toho, aby sa obmedzoval voľný pohyb informácií (filtrovanie obsahu, ktoré používajú niektoré členské štáty, vedie aj k blokovaniu obsahu, ktorý mal zostať prístupný a väčšinou prebieha netransparentne a nekontrolovateľne). Treba navrhnúť spôsoby, ako chrániť predovšetkým zraniteľných užívateľov. Rovnako treba nájsť spôsoby, ako kontrolovať škodlivý obsah a ako ho odstrániť z internetu priamo pri zdroji.

37.

Pripomína, že miestne a regionálne orgány majú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní širokopásmového prístupu za primeranú cenu napríklad v oblastiach, kde trhové mechanizmy zlyhali, pri riadení pilotných projektov na odstránenie veľkých rozdielov v dostupnosti IKT a pri vytváraní nového prístupu k elektronickým verejným službám zameraným na občanov (9).

38.

Navrhuje, aby sa prostredníctvom financovania a ďalších podporných opatrení podnecovalo používanie širokopásmových sietí s otvoreným prístupom, ktoré vychádzajú z horizontálnej sieťovej architektúry a z obchodného modelu, v ktorom je oddelený fyzický prístup k sieti od poskytovania služieb. Existujúce optické siete by sa mali otvoriť voči konkurencii.

39.

Pripomína, že všetkým občanom bez ohľadu na to, kde žijú, treba zaručiť účinnú infraštruktúru informačnej spoločnosti. Rýchle a prevádzkovo spoľahlivé komunikačné spojenia doplnené účinnými mobilnými bezdrôtovými službami zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore regionálnej konkurencieschopnosti, dostupnosti a rovnosti medzi ľuďmi.

40.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v odľahlých a riedko zaľudnených oblastiach zabezpečil prístup k širokopásmovým službám prostredníctvom rádiového frekvenčného spektra. Víta, že sa Komisia zaviazala koordinovať technické a regulačné podmienky využívania spektra a harmonizovať pásma spektra, v snahe dosiahnuť úspory z rozsahu na trhoch so zariadeniami a docieliť, aby spotrebitelia v celej EÚ mohli využívať rovnaké zariadenia a rovnaké služby.

41.

Uznáva prebiehajúcu transformáciu vzdelávacieho systému, v ktorom sú potrebné zmeny, a to dokonca radikálne. Úlohou vzdelávania už nie je poskytovať obrovské množstvo informácií. Podstatou vzdelávania je skôr naučiť ľudí učiť sa, t. j. pomôcť im zlepšiť ich schopnosť učiť sa a umožniť im tým, aby samostatne získavali a spracúvali informácie. Digitálna gramotnosť je v tomto kontexte nesmierne dôležitá.

42.

Podčiarkuje, že jedným z hlavných cieľov digitálnej agendy pre Európu je podporovať rovnaký prístup k verejným informáciám a elektronickým službám, ako aj ich využiteľnosť. Digitálna agenda pre Európu by mala byť hnacou silou na dosiahnutie plného začlenenia IKT do vzdelávania a odbornej prípravy. Dosiahnutie digitálnej gramotnosti, vypestovanie elektronických zručností a elektronických spôsobilostí si vyžaduje, aby sa všetkým poskytli osobitné vzdelávacie možnosti a primerané podmienky na osvojenie si týchto znalostí.

43.

Nazdáva sa, že ak by v Európe vznikli mechanizmy na výmenu elektronických zručností, mnohé skupiny ktoré momentálne veľmi neoslovujú existujúce komerčné alebo akademické vzdelávacie ustanovizne, by mohli prejaviť záujem o vzdelávanie a získať nové poznatky. Možnosti pružnej organizácie práce a práce na diaľku, ktoré prinášajú IKT, ponúkajú rozsiahle príležitosti v oblasti nových spôsobov zamestnania pre uvedené skupiny občanov. Na realizáciu takýchto iniciatív bude potrebné vytvoriť verejno-súkromné partnerstvá, najmä preto, že komerčné služby a ponuku vzdelávacích možností treba osobitne prispôsobiť potrebám jednotlivých skupín.

44.

Zdôrazňuje, že potrebujeme európskych regionálnych a miestnych priekopníkov, ktorí budú s využitím IKT hľadať nové systematické riešenia problémov súvisiacich so starnutím populácie a požaduje inovačné koncepcie podporované IKT, aby tak mohla Európa prevziať vedúcu úlohu v aktívnom starnutí v digitalizovanom svete.

45.

Poukazuje na skutočnosť, že knižnice užitočne a efektívne poskytujú komplexné informačné služby širokej verejnosti bez ohľadu na spoločenské postavenie. Nasledovaniahodnými príkladmi v Európe sú knižnice, z ktorých sa stali digitálne kultúrne a informačné centrá a ktoré sa nachádzajú na miestach, kam denne chodia ľudia, napr. v nákupných centrách. V tomto ohľade by obsah nových služieb a digitálnych médií nemal podliehať len ekonomickým kritériám, ale tieto by sa mali vyvíjať v súlade so sociálnymi a kultúrnymi potrebami.

46.

Zdôrazňuje, že pri efektívnej implementácii sa musí zohľadniť skutočnosť, že kultúrne a kreatívne odvetvia poskytujú pre IKT obsah, a tak prispievajú k ich ďalšiemu rozvoju. Digitálna agenda má kľúčový význam pre využitie potenciálu týchto odvetví a pre vytvorenie jednotného a bezpečného trhu s online obsahom a službami kultúrnej a kreatívnej povahy. Pre lepšie využitie kultúrneho dedičstva Európy treba podporovať jeho digitalizáciu.

47.

Odporúča, aby pri šírení výsledkov výskumu a vývoja a ich aplikácii na procesy v reálnom živote získal vysokú prioritu vývoj koncepcií a metód podporovaných IKT. Dobrým príkladom v tejto oblasti je program pre konkurencieschopnosť a inovácie (Competitiveness and Innovation Programme, CIP), ktorý je vynikajúcou platformou na podporu vzniku internetových aplikácií v budúcnosti. CIP by sa mal pozdvihnúť prostredníctvom značného zvýšenia objemu financií na šírenie a uplatňovanie výsledkov úspešných projektov na miestnej a regionálnej úrovni.

48.

Domnieva sa, že je dôležité využívať postupy digitálnych technológií ako prostriedky na podporu zapojenia občanov. Napríklad by malo byť na miestnej a regionálnej úrovni vytvorené digitálne diskusné a pracovné prostredie, kde by sa občania mohli zapájať do rozvoja každodenných služieb v ich blízkosti.

49.

Podčiarkuje skutočnosť, že digitálna agenda pre Európu má obrovský potenciál podnietiť regióny a mestá, aby v rámci európskej spolupráce zreformovali svoje procesy v oblasti služieb a produkcie. Regióny a mestá z celej Európy by mali na základe vzájomného porovnávania a spolupráce, ako aj spolupráce s univerzitami a podnikmi, zmeniť svoju pracovnú štruktúru, metódy a procesy. Spolupráca a financovanie na úrovni EÚ by umožnili aj podstupovať väčšie riziko. EÚ musí zaujať nový cielený prístup založený na myšlienke, že medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi sú priekopníci, aktívni výskumníci, experimentátori a rozhodujúci činitelia vytvárajúci nové riešenia, ktoré budú v budúcnosti na prospech všetkým.

50.

Dôrazne poukazuje na to, že je veľmi dôležité zmodernizovať postupy poskytovania služieb vo verejnom aj súkromnom sektore a využiť prínos revízie postupov s pomocou IKT. Rýchlejšie zavádzanie elektronickej fakturácie a identifikácie si vyžaduje priekopníkov, spoluprácu a normy.

51.

Podčiarkuje význam Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) a uznáva, že jeho tematické priority, t. j. informačná a komunikačná spoločnosť budúcnosti, klimatické zmeny a trvalo udržateľná výroba energie majú kľúčový význam pre stratégiu Európa 2020. EIT môže priamo ovplyvniť miestnu a regionálnu úroveň pri vývoji a propagácii nových koncepcií a postupov súvisiacich s regionálnymi a miestnymi inováciami. Na to je potrebné, aby niektoré miestne a regionálne orgány boli ochotné dostatočne investovať do rozvoja vlastných regiónov, ktoré by mohli slúžiť ako testovacie prostredie pre EIT a aktivity živých laboratórií, do ktorých budú aktívne a s ohľadom na potreby užívateľov prispievať rozličné skupiny občanov a spoločenstvá.

52.

Zdôrazňuje, že aj malé inštitúcie na regionálnej a miestnej úrovni môžu vyprodukovať poznatky, ktoré budú v určitom špecializovanom odbore relevantné pre celý svet, najmä ak pracujú v rámci globálnych sietí a spolupracujú s podnikmi založenými na vedomostiach (10).

53.

Vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala koncepty vedomostného trojuholníka a živých laboratórií, ktoré pomáhajú dosiahnuť vyššie synergie medzi jednotlivými aktivitami, majú význam pre riešenie problémov v reálnom živote a regionálny rozmer je ich prirodzenou súčasťou.

54.

Potvrdzuje, že miestne a regionálne orgány sú ochotné čoraz aktívnejšie propagovať aplikáciu vedecko-technologických poznatkov a zohrať intenzívnejšiu úlohu v inovačnej politike, pod podmienkou, že sa vo všetkých programoch a projektoch EÚ bude uplatňovať prístup, v ktorom sa za kľúčové kritériá financovania bude považovať mapovanie existujúcich najkvalitnejších globálnych poznatkov v oblasti príslušného projektu a jeho reálneho využitia.

55.

Navrhuje, aby sa najnovšie výsledky v oblasti inovácie dosiahnuté na univerzitách a v digitálnom priemysle uplatňovali reálne v praxi, čím by sa posilnila požadovaná všeobecná vedomostná báza odborníkov v celej Európe.

56.

Súhlasí s tým, že je potrebné podporovať internacionalizáciu riadenia internetu a globálnu spoluprácu, v snahe zachovať stabilitu internetu. Tento postup by mal vychádzať z modelu pluralitných aktérov. Výbor ďalej spolu s Komisiou vyjadruje podporu tomu, aby Fórum o riadení internetu pokračovalo aj po roku 2010.

57.

Nazdáva sa, že Výbor regiónov, ako zástupca miestnych a regionálnych orgánov a ako inštitúcia, ktorá pozorne sleduje najnovší vývoj a osvedčené postupy digitalizácie v Európe, by mal v Cykle správy európskej digitálnej agendy získať spolu s miestnymi a regionálnymi orgánmi a združeniami, ktoré ich zastupujú, iniciatívnejšiu úlohu (napríklad v skupinách odborníkov a na výročnej schôdzi zhromaždenia pre digitálnu agendu) Aktéri z radov miestnych a regionálnych orgánov a združení, ktoré ich zastupujú, by mali mať silné a výsadné postavenie.

58.

Konštatuje, že digitálna agenda je kľúčová aj pre úspech ďalších hlavných iniciatív. Z tohto dôvodu treba výrazne posilniť spoluprácu medzi rozličnými generálnymi riaditeľstvami a programami a financie na vykonávanie digitálnej agendy sa musia prideľovať najmä prostredníctvom už existujúcich programov.

18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/41

—

Bezdomovstvo je extrémna forma chudoby a sociálneho vylúčenia, a preto sa mu musí v stratégii EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálneho začlenenia venovať väčšia pozornosť. Vysoká miera bezdomovstva nie je pre Európsku úniu dobrou vizitkou. Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010 je vhodnou príležitosťou na zvýšenie povedomia o tomto pretrvávajúcom probléme, ktorý sa môže v kontexte hospodárskej krízy ešte prehĺbiť. Všetky iniciatívy na riešenie tohto problému treba samozrejme chápať z dlhodobého hľadiska, t. j. neobmedzovať ich na rok 2010 a súčasnú krízu.

—

Výbor zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri praktickom a účinnom postupovaní proti bezdomovstvu. Tieto orgány nesú skutočnú zodpovednosť a navyše majú veľké skúsenosti a často dobre fungujúce metódy a programy, ktoré sú zamerané na včasnú a krátkodobú, ale aj dlhodobú pomoc. To si vyžaduje jasnejšie rozdelenie kompetencií medzi rôznymi orgánmi a rôznymi úrovňami. V tejto súvislosti je tiež potrebné povedať, že problém bezdomovstva môže byť v určitých regiónoch krajiny alebo v určitých krajinách obzvlášť závažný. Preto musia existovať vnútroštátne a európske mechanizmy hospodárskej pomoci regiónom s vysokou mierou bezdomovstva, najmä v záujme územnej a sociálnej súdržnosti.

Spravodajca

:

Tore Hult (SE/SES), zástupca starostu mesta Alingsås, Švédsko

1.

Výbor pripomína, že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť – jeden zo základných pilierov EÚ – sa nedá dosiahnuť, pokiaľ bude časť obyvateľstva EÚ bez prístrešia, a tým aj bez výhľadu na osobný a profesionálny rozvoj. Výbor považuje bezdomovstvo detí a mladých ľudí za obzvlášť znepokojujúce.

2.

Bezdomovstvo je extrémna forma chudoby a sociálneho vylúčenia, a preto sa mu musí v stratégii EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálneho začlenenia venovať väčšia pozornosť. Vysoká miera bezdomovstva nie je pre Európsku úniu dobrou vizitkou. Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010 je vhodnou príležitosťou na zvýšenie povedomia o tomto pretrvávajúcom probléme, ktorý sa môže v kontexte hospodárskej krízy ešte prehĺbiť. Všetky iniciatívy na riešenie tohto problému treba samozrejme chápať z dlhodobého hľadiska, t. j. neobmedzovať ich na rok 2010 a súčasnú krízu.

3.

Musí sa vychádzať z toho, že členské štáty EÚ stoja pred spoločným problémom. Bezdomovstvo existuje bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie, kultúrnu príslušnosť alebo predchádzajúcu ekonomickú situáciu týchto osôb a vyskytuje sa vo všetkých členských štátoch EÚ. Z toho dôvodu je potrebné prijať spoločné opatrenia na predchádzanie bezdomovstvu alebo zníženie jeho výskytu.

4.

Bezdomovstvo sa spája s veľkými osobnými tragédiami a predstavuje pre spoločnosť značné náklady. Keby sa znížil počet bezdomovcov, spoločnosti by sa znížili náklady a viac ľudí by sa zapojilo do spoločnosti, čo by zase prispelo k rozvoju Európy.

5.

Výbor zdôrazňuje, že bezdomovstvo vzniká kombináciou rôznych okolností, a nie je preto zapríčinené výlučne individuálnymi aspektmi.

6.

Výbor vidí príčinu bezdomovstva v pôsobení rôznych faktorov, ako je nedostatok bytov za dostupné ceny, nízke mzdy, závislosť od alkoholu a drog a nedostatočná pozornosť, akú spoločnosť venuje tomuto problému, psychické ochorenia, choroby, domáce násilie, nezamestnanosť, zložité medziľudské vzťahy, prepustenie z väzenia a návrat do spoločnosti, ako aj zmeny a škrty vo verejnej pomoci. Obzvlášť dôležitý je postoj majiteľov bytov k bezdomovcom a otázka, do akej miery môžu prispieť k poskytnutiu bývania bezdomovcom. Aby bolo úsilie úspešné, je potrebná koordinácia a celý rad rozličných opatrení.

7.

Podľa názoru výboru je potrebné podstatne lepšie pochopiť, ako bezdomovstvo vzniká a aké mechanizmy prispievajú k jeho pretrvávaniu. Takéto pochopenie je základom pre to, aby sa mohli prijať účinné opatrenia v rôznych oblastiach politiky.

8.

Výbor sleduje bezdomovstvo so znepokojením a zastáva názor, že na viacerých úrovniach je potrebné vyvíjať úsilie, ktoré sa zameria sčasti na prevenciu a sčasti na zvyšovanie informovanosti verejnosti. V neposlednom rade musia existovať aj podnety na výstavbu bytov.

9.

Výbor zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri praktickom a účinnom postupovaní proti bezdomovstvu. Tieto orgány nesú skutočnú zodpovednosť a navyše majú veľké skúsenosti a často dobre fungujúce metódy a programy, ktoré sú zamerané na včasnú a krátkodobú, ale aj dlhodobú pomoc. To si vyžaduje jasnejšie rozdelenie kompetencií medzi rôznymi orgánmi a rôznymi úrovňami. V tejto súvislosti je tiež potrebné povedať, že problém bezdomovstva môže byť v určitých regiónoch krajiny alebo v určitých krajinách obzvlášť závažný. Preto musia existovať vnútroštátne a európske mechanizmy hospodárskej pomoci regiónom s vysokou mierou bezdomovstva, najmä v záujme územnej a sociálnej súdržnosti.

10.

Aby bola celková stratégia boja proti bezdomovstvu úspešná, musia podľa názoru výboru inštitúcie EÚ účinnejšie podporovať rozvoj a monitorovať prijaté opatrenia. Nie je to v rozpore s dodržiavaním zásady subsidiarity a uznávaním rozhodujúcej úlohy miestnych a regionálnych orgánov.

11.

Výbor konštatuje, že medzinárodné prehlásenia a vnútroštátne zákony sú výrazom stále väčšej snahy vytvoriť povedomie o bezdomovstve ako o významnom spoločenskom probléme. V niektorých krajinách je právo na bývanie zakotvené v ústave.

12.

Niekoľko tu uvedených návrhov a opatrení spočíva na týchto dôležitých spoločných základoch a existujúcom rámci. To zároveň znamená, že najdôležitejšie otázky týkajúce sa bezdomovstva je možné riešiť bez vytvorenia nových právnych nástrojov.

13.

Chýba spoločná európska definícia bezdomovstva, a preto výbor vyzýva členské štáty, aby čo možno najviac používali typológiu ETHOS (European Typology of Homelessness and Housing Exclusion). To by umožnilo porovnávať situáciu v členských štátoch a výsledky príslušných iniciatív. Bezdomovcom je človek, ktorý

—

nemá strechu nad hlavou (osoby bez akéhokoľvek prístrešia, ktoré spia na ulici),

—

nemá trvalé bydlisko (zariadenia na dočasné ubytovanie bezdomovcov, útulky pre bezdomovcov, iné hromadné ubytovne pre určité skupiny, chránené bývanie a zodpovedajúce zariadenia),

—

žije v neistých bytových podmienkach (byt bez pevnej zmluvy o nájme alebo podnájme alebo bývanie u rodinných príslušníkov alebo priateľov kvôli tomu, že nemá vlastný byt),

—

žije v nevyhovujúcich podmienkach (ubytovanie barakového typu, bývanie bez sanitárneho zariadenia, ubytovne, ktoré sú podľa vnútroštátnych zákonov neobývateľné, bývanie v prívesoch alebo kempingových chatkách, ktoré nie sú určené na celoročné bývanie, ako aj bývanie v stiesnených bytových podmienkach).

14.

Podľa názoru výboru musí mať boj proti bezdomovstvu prioritu medzi opatreniami EÚ v oblasti sociálneho začlenenia. V neposlednom rade aj preto, lebo Výbor pre sociálnu ochranu určil bezdomovstvo a vylúčenie v oblasti bývania za tému na rok 2009. Zvlášť rok 2010 je ako tematický rok EÚ venovaný boju proti chudobe výbornou príležitosťou na zintenzívnenie boja proti najkrajnejšej forme marginalizácie – bezdomovstvu.

15.

Dobré bývanie za dostupné ceny je primárnym individuálnym výdobytkom a právom osôb. Preto musia členské štáty vyvinúť všemožné úsilie a prijať opatrenia na pomoc pri zabezpečovaní bývania všetkým osobám, ktoré na to majú podľa vnútroštátnych právnych predpisov nárok.

16.

Okrem očividných sociálnych dôsledkov bezdomovstva pre postihnutých je potrebné zdôrazniť aj spoločenský a hospodársky prospech z toho, keď má človek prácu a bývanie.

17.

Výbor poukazuje na priame a nepriame náklady, ktoré miestnym a regionálnym samosprávam v členských štátoch vznikajú z dôvodu bezdomovstva. Najvýznamnejšie sú samozrejme priame náklady vo forme zvláštnych alebo všeobecných zdrojov, ktoré sa musia z dôvodu bezdomovstva použiť. Ďalším aspektom je strata daňových príjmov, ktoré by sa získali zo zárobkovej činnosti. Súhrnne sa dá povedať, že bezdomovstvo brzdí hospodársky rozvoj mnohých krajín a sabotuje dlhodobo udržateľnú spoločnosť, ktorú chceme vytvoriť a na ktorú sa zameriavajú okrem iného ciele stratégie Európa 2020.

18.

Vzhľadom na dostupné údaje o hospodárskom dosahu je rozumné uplatňovať preventívne programy, pretože náklady na nich sú v porovnaní s celkovými nákladmi spôsobenými bezdomovstvom veľmi nízke.

19.

Podľa názoru výboru by členské štáty mali uznať závažnosť tohto spoločenského problému a nutnosť ďalších krokov a zintenzívnenia vykonávanej práce. Základným predpokladom pokroku v boji proti bezdomovstvu je koordinovaný postup všetkých príslušných úrovní (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a medzištátnej).

20.

Najväčším problémom boja proti bezdomovstvu je rôznorodosť politík, ktoré je potrebné zapojiť a rozdelenie zodpovednosti medzi rozličné verejné orgány. Boj proti bezdomovstvu musí zahŕňať okrem iného politiku územného rozvoja miest, bytovú výstavbu, sociálnu politiku, politiku zamestnanosti a zdravotnú starostlivosť, vrátane starostlivosti o duševné zdravie, len tak môže byť účinný. Ide teda o podporu zmluvných a územných opatrení medzi orgánmi zodpovednými za financovanie bývania, orgánmi vydávajúcimi stavebné povolenia a orgánmi zaoberajúcimi sa ustanoveniami v oblasti sociálnej podpory.

21.

Výbor zdôrazňuje, že na zlepšenie situácie je potrebné zvážiť tak preventívne, ako aj krátkodobé a dlhodobé opatrenia.

22.

Podľa názoru výboru tieto poznatky o bezdomovstve neumožňujú vypracovať politické opatrenia, ktoré by plne zohľadňovali veľkú rôznorodosť ľudí bez domova a osudov, ktoré ich môžu doviesť až na ulicu. Okrem toho starostlivosť o týchto ľudí často vedie k rozdeľovaniu do umelých kategórií podľa toho, či spĺňajú tú či onú charakteristiku. Nedostatok týchto znalostí zhoršuje možnosti bezdomovcov aktívne sa zúčastňovať na spoločenskom živote.

23.

Výbor regiónov sa domnieva, že je potrebné vymeniť tento postoj za ľudský a osobný prístup k jednotlivým prípadom s cieľom nájsť primerané riešenia. Tento prístup zahŕňa vykonávanie opatrení boja proti bezdomovstvu čo najbližšie k dotknutým osobám. Územné samosprávy zohrávajú preto v tejto otázke kľúčovú úlohu.

24.

Výbor regiónov sa preto domnieva, že je potrebné optimalizovať a rozvinúť štatistické nástroje. Harmonizácia údajov na európskej úrovni musí byť podporovaná prostredníctvom typológie ETHOS a všeobecnejšie prostredníctvom podpory komparatívnych prístupov medzi rôznymi členskými štátmi. Ide tiež o podporu reformy súčasných nástrojov a úsilie pochopiť životné osudy s cieľom zohľadniť dôvody, ktoré doviedli ľudí na ulicu, ktoré spôsobujú krátkodobé vyriešenie situácie a vedú k definitívnemu vyriešeniu.

25.

Výbor vyzýva miestne a regionálne orgány na rozsiahlejšiu spoluprácu a medziinštitucionálnu koordináciu rôznych oblastí s cieľom zlepšiť celkové opatrenia a ďalšiu činnosť týkajúcu sa bezdomovstva. Je potrebná dlhodobá spolupráca medzi rôznymi miestnymi a regionálnymi orgánmi a dlhodobé stratégie, ktoré môžu odstrániť tento problém a jeho príčiny, pretože krátkodobé alebo jednorazové opatrenia nepostačujú.

26.

V mnohých členských štátoch chýbajú spoľahlivé oficiálne údaje o rozsahu bezdomovstva, ako aj údaje o úspešných opatreniach na boj proti nemu. Výbor regiónov vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom európskej spolupráce prispeli k vytvoreniu celkovej, jednotnej stratégie boja proti bezdomovstvu a následne dbať o to, aby takáto stratégia našla svoje uplatnenie na národnej úrovni, čo je nevyhnutné pre jej úspech.

27.

Vlastné bývanie je primárnym individuálnym výdobytkom osôb a základným predpokladom toho, aby sa človek mohol uchytiť v spoločnosti a na trhu práce. Výbor regiónov preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala zásadu práva na primerané bývanie a jeho možnú podobu.

28.

Výbor zastáva názor, že je potrebné vynaložiť energické úsilie na boj proti bezdomovstvu. Je nevyhnutné zaujať spoločný politický postoj k bezdomovstvu, aby sa tak vytvoril základ pre budúcu činnosť. Inak hrozí, že úsilie bude roztrieštené a uskutočňované bez potrebnej koordinácie. Práca, ktorá prebieha v mnohých miestnych a regionálnych samosprávach, sa musí rozvíjať a rozšíriť. Na predchádzanie bezdomovstvu sú potrebné vnútroštátne a medzinárodné modely a metódy. Veľký význam pre dosiahnutie spoločnej angažovanosti má aj všeobecné úsilie o vyburcovanie verejnosti a zvýšenie povedomia spoločnosti.

29.

Výbor zdôrazňuje, že je dôležité vyvrátiť názor spoločnosti, že bezdomovstvo je vecou jednotlivca. Musí sa zabezpečiť, aby sa na príčiny bezdomovstva nazeralo diferencovanejšie a aby sa preskúmali jeho dôsledky pre spoločnosť. To je teda dôvod pre Komisiu, aby prijala opatrenia na sprostredkovanie takéhoto diferencovanejšieho obrazu.

30.

Výbor žiada miestne a regionálne orgány, aby považovali právo na vlastné bývanie za primárny individuálny výdobytok osôb a aby sa podieľali na skúmaní príčin a následkov bezdomovstva a nákladov na neho. Základom úsilia a preventívnych opatrení majú byť hlbšie vedomosti o bezdomovstve, ktoré potom umožnia posúdiť účinnosť opatrení.

31.

Výbor sa domnieva, že doteraz nadobudnuté poznatky nie sú veľmi rozšírené. Navyše ich úrady nedostatočne využívajú. Je nevyhnutné vypracovať strategickejší plán, ako je možné nasmerovať informácie na správnu úroveň.

32.

Ekonomické argumenty pre boj proti bezdomovstvu musia byť ešte pregnantnejšie sformulované. V najbližších rokoch by malo byť možné vypracovať o tom celý rad nových správ. Zvýšené množstvo poznatkov potom môže tvoriť základ pre ďalšiu prácu.

33.

Výbor navrhuje vytvoriť na úrovni EÚ trvalý systém určovania osvedčených postupov. Výbor dôrazne vyzdvihuje skutočnosť, že je dôležité, aby si miestne a regionálne samosprávy vymieňali osvedčené postupy. Týka sa to opatrení na zvyšovanie povedomia verejnosti, preventívne opatrenia, vzdelávania pracovníkov a diferencovanej podpory rôznych skupín bezdomovcov.

34.

Výbor veľmi kladne hodnotí iniciatívy a projekty, ktoré uskutočňujú miestne a regionálne orgány v oblasti boja proti bezdomovstvu. Konštatuje však, že sa musí zintenzívniť výmena osvedčených postupov. To je možné dosiahnuť prostredníctvom kvalitného programu výmeny pracovníkov, ktorí sa v členských štátoch priamo zaoberajú otázkami bezdomovstva. Takýto výmenný program musí byť dotovaný dostatočným objemom finančných prostriedkov a mohol by sa rozvinúť do novej formy výmennej služby v EÚ.

35.

Výbor zdôrazňuje potrebu lepšie pochopiť rozsah a štruktúru bezdomovstva v EÚ. Cenné by boli napríklad informácie o tom, ako vyzerá rozdelenie bezdomovcov podľa veku, pohlavia, štátnej príslušnosti, sociálnych pomerov a ďalších dôležitých ukazovateľov. Bez týchto informácií bude ťažké dospieť k hospodárskej a sociálnej stratégii, ktorá je potrebná na zvládnutie bezdomovstva. Výbor sa prihovára za to, aby sa štatistika opierala o definíciu bezdomovstva, ktorú sformulovala Európska federácia národných združení pracujúca s bezdomovcami (FEANTSA). Výbor dúfa, že to Komisia čoskoro dostane za úlohu.

36.

Podľa názoru výboru bezdomovstvo tým, že ovplyvňuje primárny individuálny výdobytok osôb, porušuje základné práva a ľudskú dôstojnosť, ako aj právo jednotlivca rozhodovať o svojom živote. Najťažšie postihuje bezdomovstvo deti, pretože často nemajú možnosť ovplyvniť svoju vlastnú situáciu. Preto by mala Komisia preskúmať, aké sú predpoklady členských štátov na to, aby mohli na vnútroštátnej úrovni zaručiť, že deti do 18 rokov nebudú postihnuté bezdomovstvom. Bolo by však treba preskúmať, či by sa medzi tieto osoby nemali zahrnúť aj osoby s funkčným obmedzením.

37.

Treba neustále zdôrazňovať, že chýbajúce bývanie je problém sám osebe. Dobrým výsledkom pokusu „Housing First“ by sa mala venovať väčšia pozornosť za predpokladu, že bezdomovcom by sa popri poskytnutí bývania ponúkla podpora pri riešení ostatných problémov spojených s bezdomovstvom.

38.

Na adresu majiteľov bytov by malo smerovať osobitné úsilie a informačné kampane. V boji proti bezdomovstvu musí byť stredobodom ľudská dôstojnosť. Okrem toho sa musí vychádzať z predpokladu, že každý človek chce svoju životnú situáciu zlepšiť a prispieť k rozvoju spoločnosti. V úsilí o predchádzanie nedostatku bytov hrajú osobitnú úlohu majitelia bytov. Mali by sa vytvoriť osobitné stimuly na poskytovanie bývania bezdomovcom.

39.

Výbor poukazuje na to, že je potrebné viac dbať na vzdelávanie a odbornú prípravu ľudí, ktorí sa zaoberajú bezdomovstvom. V krajinách, v ktorých pracovníci v školstve, justícii, zdravotníctve, psychologických a sociálnych službách a polícii prešli špeciálnym školením, je možné konštatovať značný pokrok v úsilí vo včasnej fáze vykonať viac proti bezdomovstvu. V ďalšom období čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov sa na to musia vyčleniť väčšie zdroje.

40.

Výbor zdôrazňuje dôležitosť preventívnej práce miestnych a regionálnych orgánov, ale musia byť ponúkané aj krátkodobé riešenia. Musí byť možné dať dočasne k dispozícii priestor na bývanie. Je však neprijateľné, aby bezdomovci uviazli v systéme útulkov. Niektoré krajiny uplatňujú stratégiu zatvorenia verejných útulkov pre bezdomovcov. Namiesto toho sa majú bezdomovcom ponúknuť na mieru šité riešenia zodpovedajúce ich potrebám. V tejto súvislosti je veľmi dôležité predchádzať nútenému vysťahovaniu.

41.

Miestne a regionálne orgány sa musia zlepšiť v podpore dobrovoľníckej práce v spoločnosti. Bezdomovstvo je štrukturálnym a politickým problémom, ktorý si vyžaduje zapojenie všetkých orgánov – ale aj dobrovoľnícka práca zohráva dôležitú úlohu. Malo by sa uvažovať nad tým, ako môže EÚ prispieť k tomu, aby dobrovoľníci zohrávali väčšiu úlohu. Európsky rok dobrovoľníckej práce 2011 by mal byť príležitosťou na zvyšovanie informovanosti a skúmanie nových foriem spolupráce s dobrovoľníckymi organizáciami v tejto dôležitej otázke.

42.

Výbor navrhuje vytvoriť na úrovni EÚ špeciálny finančný program na podporu štátnych orgánov, miestnych a regionálnych samospráv v ich úsilí v oblasti boja proti bezdomovstvu a na vypracovanie kritérií kvality. Musí sa podporovať výmena skúseností, aby sa optimalizovali účinky a použitie zdrojov. Výbor preto odporúča, aby sa budúce európske fondy vo väčšej miere zamerali na túto problematiku.

43.

Výbor navrhuje vytvoriť na miestnej a regionálnej úrovni možnosti na vypracovanie programov, ktorých cieľom bude začleniť bezdomovcov do spoločenského a pracovného života tým, že sa pre zamestnávateľov zavedú stimuly na ich zamestnávanie. Takýmto spôsobom môže miestna a regionálna úroveň podporovať integráciu prostredníctvom opatrení v oblasti vzdelávania s cieľom pomôcť bezdomovcom začleniť sa do spoločnosti. Je potrebné viac propagovať dobré skúsenosti, ktoré sa získali v tejto oblasti.

44.

Je potrebné prijať štruktúrovanejšie opatrenia na získavanie a šírenie informácií o bezdomovstve.

45.

Výbor navrhuje vytvoriť európske centrum pre otázky bezdomovstva. Toto centrum by sa malo stať koordinačným orgánom, ktorý v súčasnosti chýba. Jeho najdôležitejšia úloha spočíva v koordinovaní, má však prispievať aj k intenzívnejšej výmene poznatkov a k spoločným stratégiám. Výbor žiada Európsku komisiu, aby preskúmala možnosti na vytvorenie takéhoto orgánu, ktorého ďalšou úlohou by bolo mapovať situáciu bezdomovcov v členských štátoch. Úlohou centra by tiež malo byť prostredníctvom výmeny osvedčených postupov koordinovať a podporovať reformy v členských štátoch. Úsilie na úrovni Spoločenstva môže byť ďalším významným prínosom, keď sa v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia zvolí otvorená metóda koordinácie.

46.

Domnieva sa, že sa neustále zvyšuje počet žien bez strechy nad hlavou a že treba zohľadniť osobitnú situáciu týchto žien, ktoré sú zraniteľnejšie zo sociálno-ekonomického a pracovného hľadiska a tiež v súvislosti s pretrvávajúcimi ťažkosťami pri prístupe k službám, čo si vyžaduje osobitnú pozornosť zo strany členských štátov.

18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/46

—

víta program ambicióznych reforiem zameraných na konsolidáciu demokracie, trhového hospodárstva a zásad právneho štátu, začiatok nových rokovaní o dohode o pridružení a otvorenie dialógu o liberalizácii vízového režimu,

—

konštatuje, že by bolo vhodné rozšíriť účasť VR o dve ďalšie platformy, keďže sa týkajú aktivít zapájajúcich priamo miestne a regionálne orgány (najmä platforma 2 – ekonomická integrácia a konvergencia s politikami EÚ),

—

odporúča vykonávať konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zapojiť ich do rokovaní o novej dohode o pridružení, rozvoja pilotných programov v oblasti regionálneho rozvoja a do monitorovania a hodnotenia uplatňovania politiky regionálnej rozvoja. VR chce preto zohrávať konštruktívnu úlohu pri rokovaniach a podpísaní memoranda o porozumení medzi GR REGIO a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja,

—

konštatuje, že finančná nezávislosť bude kľúčová pre budúce spravovanie európskych fondov a rozvoj regionálnej a cezhraničnej spolupráce,

—

zdôrazňuje význam neustálej výmeny skúseností prostredníctvom družieb medzi inštitúciami alebo spoločenstvami, odborných školení, exkurzií a zastúpenia moldavských miestnych a regionálnych orgánov v regionálnych orgánoch EÚ (či už ako členov alebo pozorovateľov).

Spravodajca

:

Pán Alin-Adrian Nica (RO/ALDE), starosta Dudeștii Noi

1.

Pozoruje, že po predčasných parlamentných voľbách v júli 2009 a nástupe novej vlády spustila Moldavská republika program ambicióznych reforiem zameraných na konsolidáciu demokracie, trhového hospodárstva a zásad právneho štátu a implicitne na začatie postupného približovania sa EÚ. Nová politická situácia a vízia vlády Moldavskej republiky v súvislosti s reformným procesom pri približovaní sa európskym normám otvárajú nové príležitosti na spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi EÚ a Moldavska.

2.

Víta otvorenie rokovaní o novej dohode o pridružení v januári 2010, ktorá poukáže na význam spolupráce medzi EÚ a Moldavskom a zblíži obidve strany. Nová dohoda bude ambicióznejšia a prekročí hranice tradičnej spolupráce medzi EÚ a Moldavskom. Prispeje k napredovaniu politického dialógu, hospodárskemu rozvoju a k väčšej prosperite a zlepšeniu životných podmienok občanov Moldavska. Dohoda o pridružení bude zahŕňať vytvorenie zóny úplnej a skutočnej voľnej výmeny, ktorá povedie k ekonomickej integrácii Moldavska na trhu EÚ prostredníctvom intenzívnejších obchodných vzťahov a vyšších investícií, čo posilní spoluprácu medzi ekonomickými aktérmi na miestnej a regionálnej úrovni.

3.

Schvaľuje začatie dialógu o liberalizácii vízového režimu, ktorý z dlhodobého hľadiska umožní moldavským občanom cestovať bez víz do Schengenského priestoru. Rovnako považuje za mimoriadne užitočný podpis dohody o malom pohraničnom styku medzi Rumunskom a Moldavskou republikou, ktorá nadobudla platnosť v marci 2010 a umožňuje moldavským občanom žijúcim v okolí 50 km od moldavsko-rumunskej hranice cestovať do rovnakej vzdialenosti na území Rumunska. Domnieva sa, že to prispeje k zintenzívneniu medziľudských kontaktov, ako aj vzťahov medzi miestnymi administratívami na vonkajšej hranici EÚ s Moldavskom. Ide o dôležitý posun z hľadiska prekonávania administratívnych prekážok pri rozvoji cezhraničných partnerstiev.

4.

Víta spustenie programu „Rethink Moldova“24. marca 2010 v Bruseli, ktorý predstavuje strategickú víziu ako reformovať kľúčové oblasti Moldavskej republiky a stanovuje strednodobé rozvojové priority (2011 – 2013), pričom sa opiera o tri piliere: zodpovedné riadenie, oživenie hospodárstva a jeho rozvoj a investovanie do ľudského kapitálu.

5.

Podotýka že, Európska komisia vyzvala Výbor regiónov, aby sa zúčastnil na aktivitách organizovaných v rámci platformy 1 (demokracia, dobré riadenie a stabilita) a platformy 4 (medziľudské kontakty). Bolo by však vhodné rozšíriť konzultácie o ďalšie dve platformy, keďže zahŕňajú aktivity, ktoré si vyžadujú priamu účasť miestnych a regionálnych orgánov. Ako dobrý príklad môžeme uviesť spoluprácu s Moldavskom v oblasti regionálnej politiky založenú na osvedčených postupoch politiky súdržnosti EÚ (platforma 2: ekonomická integrácia a konvergencia so sektorovými politikami EÚ).

6.

Vyjadruje želanie, aby toto stanovisko z vlastnej iniciatívy prispelo k podpore demokracie na miestnej a regionálnej úrovni v Moldavskej republike a oživilo konkrétne úsilie vynaložené v rámci iniciatív európskej susedskej politiky, najmä v rámci východného partnerstva. Toto stanovisko sa venuje najmä možnostiam nájsť riešenia spoločných problémov prostredníctvom intenzívnejšej regionálnej a cezhraničnej spolupráce medzi územnými samosprávami EÚ a Moldavska.

7.

Podotýka, že oproti partnerom z iných členských krajín východného partnerstva majú územné samosprávy konkurenčnú výhodu vo vzťahoch s EÚ vďaka bezprostrednému susedstvu ich krajiny s EÚ, veľkosti územia štátu a vďaka otvorenému postoju centrálnej vlády k európskej územnej spolupráci. V súlade so zvyklosťami pri vykonávaní rozličných nástrojov európskej susedskej politiky (napr. programu cezhraničnej spolupráce Moldavsko–Rumunsko–Ukrajina 2007 – 2013) a vzhľadom na malé územie je Moldavská republika ako celok, ako aj jej miestne a regionálne orgány, oprávnená využívať projekty financované v rámci cezhraničných partnerstiev. Tieto zvyklosti sa prirodzene zachovávajú, vrátane iniciatív zameraných na územnú súdržnosť, pozdĺž celej vonkajšej hranice EÚ v rámci východného partnerstva.

8.

S uspokojením konštatuje, že v programovom vyhlásením vlády Moldavskej republiky na obdobie 2009 – 2013, ktoré má názov „Európska integrácia: sloboda, demokracia, blahobyt“, predstavuje decentralizácia správy a miestna samospráva jednu z piatich strategických priorít. Vyslovuje nádej, že decentralizácia predstavuje nezvratnú politickú cesu v programe vnútorných reforiem Moldavskej republiky.

9.

Pokladá za kľúčové, že všeobecné komunálne voľby naplánované na leto 2011 sa musia uskutočniť podľa európskych zásad miestnej demokracie, tak aby sa postupne a merateľne zlepšila činnosť vlády a volebných orgánov v porovnaní s komunálnymi voľbami v roku 2007, ktoré medzinárodne spoločenstvo hodnotilo ako slobodné, ale s určitými narušeniami.

10.

Berie na vedomie, že vláda Moldavskej republiky sa mimoriadne pozorne venuje určovaniu potrieb v oblasti modernizácie a reformy miestnej a regionálnej samosprávy. Cieľom je dosiahnuť skutočnú administratívnu a daňovú decentralizáciu, zlepšiť politiku v oblasti finančnej rovnováhy a rozdeľovania finančných prostriedkov na miestnej a regionálnej úrovni, rozšíriť daňovú základňu miestnych samospráv, podporovať verejno-súkromné partnerstvá na rozvoj verejných služieb a konsolidovať administratívne kapacity štátnej správy na nižšej vnútroštátnej úrovni.

11.

Vzhľadom na nedávny vývoj v súvislosti s EÚ odporúča, aby sa miestne a územné orgány zapojili do rokovaní o novej dohode o pridružení medzi Moldavskom a EÚ a mali prinajmenšom poradnú úlohu, prípadne aby ich účasť nadobudla inštitucionálnu povahu. Táto konzultácia by mohla mať formu stáleho štruktúrovaného dialógu bez hierarchie, zameraných na jednotlivé kapitoly dohody o pridružení, ktoré predpokladajú priame vykonávanie opatrení na so zduženiami miestnych a regionálnych orgánov počas rokovaní miestnej úrovni verejnej správy (kapitoly: reforma vnútorných záležitostí, cestovný ruch, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, vzdelávanie a mládež, cezhraničná a regionálna spolupráca, konsolidácia inštitucionálnych kapacít atď.). V súčasnosti miestne a regionálne orgány ani ich zastupiteľské združenia nefigurujú v organizačnej štruktúre, ktorú spoločne vypracovali zúčastnené strany, na zozname inštitúcií zúčastňujúcich sa na rokovaniach.

12.

S potešením si všíma, že 20. mája 2010 bola vytvorená špeciálna parlamentná komisia poverená zmenou a doplnením právnych predpisov týkajúcich sa procesu decentralizácie a konsolidácie miestnej samosprávy. Má osobitný mandát zabezpečiť kontinuitu opatrení, ktoré majú zaručiť efektívne uplatňovanie ústavných zásad miestnej samosprávy a decentralizácie verejných služieb pri prísnom dodržovaní Európskej charty miestnej samosprávy. Výbor víta zámer uvedenej komisie kompletne zhodnotiť právny rámec a zamerať sa na všetky aspekty činnosti územných samospráv. Umožní to skutočné uplatňovanie decentralizovaného riadenia, a to aj na sektorovej úrovni v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, sociálnej ochrany, životného prostredia, verejného poriadku atď. Vyjadruje nádej, že reformné opatrenia na posilnenie miestnej samosprávy budú čoskoro uplatňované tak, aby všetky mechanizmy fungovali pred všeobecnými komunálnymi voľbami v lete 2011.

13.

Považuje za nevyhnutné, aby sa v blízkej budúcnosti viedol otvorený a systematický dialóg s národnými združeniami miestnych a regionálnych orgánov s cieľom dospieť ku konsenzu všetkých zúčastnených strán pri určovaní správnej cesty. Oceňuje nedávno vynaložené úsilie na spojenie miestnych a regionálnych orgánov do jedného národného združenia bez politickej nálepky, ktoré bude zastupovať miestne spoločenstvá vo vzťahoch s ústrednými orgánmi. Výbor vyzýva moldavské orgány, aby preskúmali možnosť udeliť územným samosprávami právo legislatívnej iniciatívy. Je žiaduce, aby ústredná štátna správa a miestne a regionálne samosprávy zosúladili svoje reformné úsilie, čo je vhodnou príležitosťou rozhodnúť o tom, ktoré kompetencie si ponechá centrálna vláda, a ktoré môžu byť spoločne s potrebnými finančnými prostriedkami delegované alebo v prípade, že existujú administratívne kapacity, prenesené na územné samosprávy.

14.

Konštatuje, že chýbajúce systematické a dobre vykonávané spravovanie vlastných financií zo strany územných samospráv má nevyhnutne za následok nižšiu schopnosť plne zodpovedať za spravovanie financií z európskych fondov, ktoré si vyžaduje primerané administratívne kapacity, strategické plánovanie, ako aj dostatočné prostriedky na pokrytie príspevku miestnej úrovne. Výbor konštatuje, že vzhľadom na stále významnejšiu úlohu programov určených pre miestne a regionálne samosprávy na hraniciach s EÚ, predstavuje posilnenie finančnej nezávislosti verejných miestnych orgánov kľúčový prvok hľadania možných riešení spoločných problémov prostredníctvom regionálnej a cezhraničnej spolupráce medzi územnými samosprávami Európskej únie a Moldavskej republiky.

15.

So záujmom očakáva vytvorenie transparentného, rovnocenného a dôveryhodného systému riadenia verejných miestnych financií, pre ktorý je charakteristické: odstránenie rigidných postupov a klientelizmu, ktoré vytvárajú nevyrovnaný systém svojvoľného prerozdeľovania rozpočtových zdrojov medzi miestne komunity; odstránenie možnosti ovplyvňovať štruktúru príjmov naakumulovaných na ostatných administratívnych úrovniach; posilnenie nezávislosti rozpočtového postupu na miestnej úrovni, pričom táto úroveň správy by mala mať zabezpečené zodpovedajúce príjmy a mala by mať možnosť vyberať vlastné – tieto opatrenia umožnia miestnym orgánom nezávisle riadiť vlastné zdroje a tým aj vykonávať politiku miestneho ekonomického rozvoja; zabezpečenie vykonávania právomocí, ktoré štát preniesol na miestne samosprávy, spolu so zodpovedajúcimi finančnými prostriedkami; transformácia postupov finančnej rovnováhy na skutočné nástroje na podporu znevýhodnených komunít; transparentné prideľovanie zdrojov, ktoré umožní predvídateľné finančné riadenie všetkým miestnym samosprávam; ochrana finančnej nezávislosti miestnych orgánov pred zásahmi verejnej moci z iných úrovní riadenia.

16.

Konštatuje, že chýbajúce jasné určenie kompetencií miestnych a ústredných verejných orgánov bráni pokrokom v procese decentralizácie, a že prekrývanie kompetencií rozličných úrovní verejnej správy je spojené s negatívnym vplyvom na kvalitu verejných služieb. Výbor dúfa, že reformami sa dosiahne, že spoločne s pridelenými kompetenciami budú pridelené aj zodpovedajúce finančné prostriedky. Zdôrazňuje, že prenesenie kompetencií na miestne verejné orgány sa môže udiať len ak budú všetky strany v rovnocennom postavení, ak budú plne pokryté príslušné náklady a zabezpečená právna ochrana miestnej samosprávy. VR sa domnieva, že administratívna kontrola vykonávania kompetencií prenesených zo štátu na miestne orgány nemôže mať formu monitorovania miestnych samospráv centrálnou vládou.

17.

Zhoduje sa s názorom, že Moldavská republika by mala pozorne sledovať prebiehajúce diskusie o európskej politike územného rozvoja vyplývajúce z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá sa explicitne zmieňuje o novom koncepte územnej súdržnosti. Je pravdepodobné, že táto politika, ktorá predstavuje symbiózu medzi územnou politikou a politikou súdržnosti EÚ, bude mať po roku 2013 priamy vplyv na partnerské krajiny v rámci európskej susedskej politiky a prispeje k intenzívnejšej spolupráci medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami v krajinách EÚ a mimo nej v rámci európskej susedskej politiky.

18.

S uspokojením konštatuje, že Moldavská republika nedávno zavŕšila proces vytvárania právneho a inštitucionálneho rámca pre regionálny rozvoj, ktorý je podobný existujúcemu rámcu v členských štátoch EÚ. Výbor vyjadruje potešenie nad vytvorením regiónov rozvoja, ktoré predstavujú rámec pre plánovanie, hodnotenie a vykonávanie politiky regionálneho rozvoja podľa nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely EÚ (NUTS). Víta vytvorenie národnej rady pre koordináciu regionálneho rozvoja a národného fondu pre regionálny rozvoj, ktoré každoročne dostávajú 1 % zo štátneho rozpočtu (v roku 2010 táto suma predstavuje približne 8 miliónov eur). Zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby sa finančné prostriedky z fondu sa rozdeľovali podľa transparentného a udržateľného mechanizmu financovania regionálneho rozvoja.

19.

Očakáva so záujmom, akú úlohu budú zohrávať agentúry regionálneho rozvoja, ktoré boli nedávno vytvorené v rozvojových regiónoch, a ktoré majú dôležitú úlohu koordinovať rozvojové aktivity v regiónoch a vykonávať projekty regionálneho rozvoja na dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu na regionálnej úrovni. VR odporúča posilniť operačné kapacity regionálnych rád pre rozvoj, ktoré boli vytvorené podľa zásady rovnosti medzi zástupcami miestnych a regionálnych orgánov na jednej strane a zástupcami súkromného sektora a občianskej spoločnosti na strane druhej. Zdôrazňuje, že je dôležité plne zapojiť územné samosprávy do monitorovania a hodnotenia vykonávania politiky regionálneho rozvoja.

20.

Vzhľadom na to, že Moldavsko už má potrebný mechanizmus a inštitucionálny rámec pre regionálny rozvoj, ktorý je v súlade s európskymi normami, odporúča rozvíjať pilotné programy regionálneho rozvoja zamerané prednostne na prepojenie energetických a dopravných sietí vrátane železničnej siete so sieťami EÚ, na miestne potreby v oblasti infraštruktúry, ľudského kapitálu a MSP, definovaných podľa politiky súdržnosti EÚ. VR zdôrazňuje, že by bolo užitočné, ak by sa tieto projekty venovali prioritne znevýhodneným oblastiam a regiónom, ktoré najviac trpia nedostatočným rozvojom a nedostatočným hospodárskym rastom.

21.

Keďže sú inštitúcie regionálneho rozvoja plne funkčné, odporúča, aby sa rozpočtová pomoc, ktorú EÚ poskytne Moldavsku v roku 2010 na rozvoj vidieka, podmienila pridelením časti tejto sumy národnému fondu pre regionálny rozvoj.

22.

Domnieva sa, že iniciatívy cezhraničnej spolupráce predstavujú dôležitý zdroj financovania projektov regionálneho rozvoja či už v rámci nástrojov európskej susedskej politiky (program cezhraničnej spolupráce Moldavsko–Rumunsko–Ukrajina 2007 – 2013, spoločný operatívny program čiernomorskej oblasti 2007 – 2013) alebo v rámci spolupráce euroregiónov, na ktorej sa zúčastňuje Moldavsko: dolný Dunaj (Rumunsko–Moldavsko–Ukrajina), Siret–Prut–Dnester (Rumunsko–Moldavsko), horný Prut (Rumunsko–Moldavsko–Ukrajina). S cieľom posilniť dôveru sa nedávno začala iniciatíva na vytvorenie euroregiónu Dnester (Moldavsko–Ukrajina), ktorý by mohol zahŕňať aj oblasti na ľavom brehu rieky Dnester, čiže územie, ktoré nekontroluje Kišiňov. Až na malé výnimky zodpovedajú hranice stredomoldavského, severného a južného rozvojového regiónu hraniciam územných administratívnych jednotiek Moldavskej republiky, ktoré sú súčasťou troch euroregiónov. Osobitnú pozornosť z pohľadu cezhraničných partnerov je potrebné venovať problémom súvisiacim s administratívnymi prekážkami (dane, vízový režim) a obmedzenými kapacitami na miestnej a regionálnej úrovni vybrať a rozvíjať kvalitné projekty.

23.

Zastáva názor, že krátkodobý harmonogram reformy miestnej a regionálnej administratívnej úrovne musí byť neustále dopĺňaný o nové skúsenosti, aby sa mohli uplatňovať osvedčené postupy územných samospráv členských štátov EÚ. Bolo by vhodné podporovať intenzívnejšie kontakty, a tak podnietiť odovzdávanie poznatkov prostredníctvom konkrétnych foriem spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi: družba medzi inštitúciami alebo spoločenstvami, odborné školenia, exkurzie, členský alebo pozorovateľský štatút národných združení miestnych a regionálnych samospráv Moldavska v združeniach zástupcov územných samospráv EÚ. Hoci tieto aktivity už nejaký čas prebiehajú ad hoc, je potrebné ich systematizovať prostredníctvom rozsiahleho konsolidačného programu inštitucionálnych kapacít a uplatňovania osvedčených postupov zo strany miestnych a regionálnych orgánov. Zároveň je potrebné oceniť snahu o vytvorenie rámcovej dohody o spolupráci medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami Moldavska a EÚ, ktorá vychádza z ustanovení novej dohody o pridružení.

24.

Podporuje rokovania a podpísanie memoranda o porozumení medzi Generálnym riaditeľstvom pre regionálnu politiku (Európska komisia) a orgánom zodpovedným za regionálny rozvoj v Moldavskej republike (Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja) s cieľom podporiť dialóg o regionálnej politike a regionálnej spolupráci (v rámci východného partnerstva) a posilniť administratívne kapacity v oblasti regionálneho rozvoja na národnej a regionálnej úrovni.

25.

Podporuje konsolidáciu inštitucionálnych kapacít, ako aj rozvoj inštitucionálnych družobných programov medzi agentúrami regionálneho rozvoja nedávno vytvorenými v Moldavskej republike a podobnými agentúrami v EÚ, ale tiež mimovládnymi štruktúrami (Európske združenie agentúr regionálneho rozvoja – EURADA) a združeniami miestnych a regionálnych orgánov ako CALM (Kongres miestnych samospráv Moldavska), ktorý vznikol nedávno. VR navrhuje preskúmať možnosť udeliť územným samosprávam z Moldavskej republiky štatút pozorovateľa v európskych inštitúciách, ktoré sa zaoberajú regionálnou politikou (Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor).

18.1.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 15/51

—

zastáva názor, že politická stabilita, hospodársky rozvoj a vysoká životná úroveň obyvateľov Gruzínska majú pre EÚ nesmierny význam. V súvislosti s programom Čiernomorskej synergie však potreba posilniť vzájomné vzťahy ešte vzrástla,

—

víta podpísanie dohody o zjednodušení vízového styku s Gruzínskom ako prejav otvorenosti EÚ voči gruzínskym občanom,

—

nabáda gruzínsku vládu, aby uskutočnila zmeny v právnych predpisoch v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy a prepracovala systém verejnej správy na regionálnej úrovni tak, aby sa stal hybnou silou rozvoja. Mimoriadne dôležité je právne vymedziť fungovanie regiónu ako územnej jednotky štátu a tiež stanoviť právomoci regionálnych orgánov,

—

žiada, aby sa predstavitelia gruzínskych samosprávnych orgánov mohli spolu s predstaviteľmi centrálnej vlády už v raných fázach podieľať na príprave dohôd, správ a akčných plánov vypracovaných na základe bilaterálnych vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom,

—

zasadzuje sa za to, aby Východné partnerstvo nadobudlo skutočný „územný“ rozmer, a v súvislosti s tým povzbudzuje členské krajiny EÚ a partnerské štáty, vrátane Gruzínska, aby podpísali multilaterálnu dohodu, ktorá umožní európskym zoskupeniam územnej spolupráce vyvíjať svoju činnosť aj v oblasti Východného partnerstva, a teda aj v Gruzínsku. Tieto zoskupenia môžu pomôcť pri posilňovaní spolupráce a rozvoji cezhraničných vzťahov, výmene skúseností a nadväzovaní osobných kontaktov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v Gruzínsku a v členských štátoch.

Spravodajca

:

pán Jacek Protas (PL/EĽS), maršálek Varmsko-Mazurského vojvodstva

1.

Potvrdzuje, že hlavným cieľom EÚ v Gruzínsku je podporovať pokojné, bezpečné a stabilné riadenie, ktoré môže prispieť k rozvoju dobrých susedských vzťahov a nastoleniu stability v tomto regióne a pomôže prijať európske hodnoty a zabezpečiť inštitucionálnu a právnu interoperabilitu v regióne južného Kaukazu a vo vzťahoch s EÚ.

2.

Potvrdzuje, že vo vzťahoch medzi EÚ a Gruzínskom je prvoradé podporovať demokratické reformy, právny štát a dobrú správu vecí verejných (good governance), a to na národnej i na miestnej úrovni.

3.

Zastáva názor, že politická stabilita, hospodársky rozvoj a vysoká životná úroveň obyvateľov Gruzínska majú pre EÚ nesmierny význam. Potreba posilniť vzájomné vzťahy však ešte vzrástla po poslednom rozšírení EÚ o Rumunsko a Bulharsko, ktoré majú s Gruzínskom spoločné more, a najmä vzhľadom na program Čiernomorskej synergie, ktorý bol vtedy spustený.

4.

Víta podpísanie dohody o zjednodušení vízového styku s Gruzínskom ako prejav otvorenosti EÚ voči gruzínskym občanom.

5.

S uspokojením vníma začlenenie Gruzínska do Európskej susedskej politiky (European Neighborhood Policy – ENP), do nástroja európskeho susedstva a partnerstva (European Neighbourhood and Partnership Instrument – ENPI), ako aj jeho zapojenie do Východného partnerstva (Eastern Partnership – EaP), a podotýka, že táto iniciatíva poskytuje možnosť prehĺbiť vzťahy medzi EÚ a Gruzínskom.

6.

Vyzdvihuje význam iniciatívy Východné partnerstvo v rámci ENP. Podporuje ciele, ako sú vernosť zásadám právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, rešpektovanie a ochrana menšín, ako aj prijatie zásad trhového hospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja.

7.

Víta skutočnosť, že Európska komisia vyzvala Výbor regiónov, aby sa zapojil do Východného partnerstva, najmä do práce v rámci tematických platforiem Demokracia, dobrá správa vecí verejných a stabilita a Kontakty medzi ľuďmi.

8.

Zdôrazňuje, že zámerom ENP bolo prostredníctvom postupného rozširovania oblasti demokracie, prosperity a bezpečnosti prekročiť deliace čiary v Európe.

9.

Vyzýva EÚ a Gruzínsko, aby prostredníctvom programov družobných partnerstiev, vysielania pracovníkov a iných dostupných podporných programov využívali bohaté poznatky a skúsenosti, ktoré získali nové členské štáty pri realizácii sociálnych a hospodárskych reforiem.

10.

Zdôrazňuje, že je nevyhnutné skoordinovať rôzne iniciatívy a programy a prepojiť rozbehnuté projekty a existujúce nástroje, aby EÚ nevyvíjala dvakrát ten istý typ činnosti.

11.

V súvislosti s komunálnymi voľbami v máji 2010 víta pokrok na ceste k splneniu medzinárodných noriem, je však potrebné ešte vyriešiť isté nedostatky. Ide najmä o to, že hoci boli voľby vo všeobecnosti usporiadané transparentne, inkluzívne a profesionálne a bolo badať výrazné zlepšenie, čím sa preukázala snaha verejných orgánov riešiť predchádzajúce nedostatky, naďalej pretrvávajú obavy pokiaľ ide o mobilizáciu voličov, nerovnaké podmienky pre niektorých kandidátov a niekedy nejasné hranice medzi štátom financovanými vládnymi aktivitami a politickými aktivitami strán.

12.

Zdôrazňuje, že územné samosprávy majú veľmi dôležitú úlohu pri realizácii cieľov ENP v Gruzínsku. Ich hlavnou úlohou je podporovať miestny rozvoj, zlepšovať miestne hospodárske vzťahy, zabezpečovať rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, uľahčovať mobilitu a pomáhať pri nadväzovaní vzájomných kontaktov.

13.

Odporúča, aby v záujme výmeny skúseností a v snahe pomôcť pri regionálnom a miestnom rozvoji miestne a regionálne orgány členských krajín uzatvárali dohody s gruzínskymi samosprávami, rozvíjali s nimi priamu spoluprácu, vymieňali si skúsenosti a podporovali mobilitu.

14.

Zdôrazňuje, že posilnenie orgánov miestnej samosprávy v Gruzínsku patrí medzi priority. Nazdáva sa, že by sa malo vyčleniť viac prostriedkov na zlepšenie administratívnych kapacít miestnej úrovne. V rámci EaP by sa to dalo dosiahnuť pomocou programov Comprehensive Institution-Building Programmes (CIB), ktorých súčasťou by boli: twinning, konzultácie na vysokej úrovni, školenia a výmenné pobyty pracovníkov, stáže a štipendiá na odbornú prípravu. Okrem toho je nevyhnutné podporovať Gruzínsko pri budovaní akademickej základne v oblasti výskumu zameraného na územnú samosprávu a regionálny rozvoj.

15.

Odporúča, aby Gruzínsko s konkrétnou pomocou EÚ zmodernizovalo administratívne normy svojich miestnych orgánov verejnej správy a zvýšilo ich inštitucionálne kapacity. Mohlo by sa to dosiahnuť posilnením a prehĺbením politického dialógu, kontaktov medzi ľuďmi a nástrojov partnerstva, ako aj prostredníctvom výmeny osvedčených postupov medzi partnermi z EÚ a Gruzínska, ktorí sa podieľajú na realizácii politických a sociálnych reforiem.

16.

Nabáda gruzínsku vládu, aby uskutočnila zmeny v právnych predpisoch v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy a prepracovala systém verejnej správy na regionálnej úrovni tak, aby sa stal hybnou silou rozvoja. Mimoriadne dôležité je právne vymedziť fungovanie regiónu ako územnej jednotky štátu a tiež stanoviť právomoci regionálnych orgánov.

17.

S uspokojením konštatuje, že v priebehu 4 rokov fungovania miestnej samosprávy v novej podobe dosiahli gruzínske orgány verejnej správy veľký úspech. Podarilo sa vytvoriť efektívnejší a transparentnejší spôsob financovania samosprávnych jednotiek, pokračovalo sa v budovaní miestnej infraštruktúry a zvýšila sa aktivita miestnych spoločenstiev. Napriek týmto úspechom však treba ešte vykonať veľa práce.

18.

Nabáda gruzínske orgány verejnej správy, aby v snahe posilniť samosprávu v Gruzínsku zvážili v budúcnosti možnosť vytvoriť nižšiu úroveň samosprávy alebo zvýšiť súčasný počet samosprávnych jednotiek. Výbor sa nazdáva, že činnosť samospráv na najnižšom stupni je zárukou efektívnejšieho a rýchlejšieho riešenia problémov danej lokality, väčšieho zapojenia miestnych obyvateľov a väčšieho pocitu zodpovednosti za spoločné projekty. Takisto nabáda, aby sa uvažovalo o myšlienke vytvoriť regionálnu úroveň samosprávy.

19.

S uspokojením vníma skutočnosť, že v novom legislatívnom rámci, ktorý sa začal uplatňovať po miestnych voľbách v roku 2010, nadobúdajú väčší význam rady ako zastupiteľské orgány volené v miestnych voľbách, na úkor úradu starostu.

20.

Nabáda gruzínske orgány verejnej správy, aby zlepšili mechanizmus transferu finančných prostriedkov samosprávam a na realizáciu regionálneho rozvoja v krajine. Ďalej nabáda, aby sa na tomto mechanizme vo väčšej miere podieľalo ministerstvo regionálneho rozvoja, a nielen výlučne ministerstvo financií, ktoré nie je schopné vyjadrovať sa k potrebám regiónov tak dobre ako ministerstvo zamerané špeciálne na túto oblasť.

21.

Poukazuje na nevyhnutnosť decentralizácie financií v Gruzínsku. Viac než 90 % príjmov väčšiny miestnych samospráv závisí od dotácií z rozpočtu.

22.

Nabáda gruzínske orgány verejnej správy, aby vykonali zmeny vo volebnom zákone, ktoré umožnia nezávislým kandidátom kandidovať v miestnych voľbách v krajine. Samospráva v Gruzínsku tak bude menej spolitizovaná a dostanú sa do nej aj miestni lídri.

23.

Odporúča, aby orgány verejnej správy v Gruzínsku vytvorili mechanizmy, ktoré umožnia väčšie zapojenie predstaviteľov miestnych samospráv do navrhovania a uplatňovania stratégií regionálneho rozvoja, ako aj ďalších štátnych dokumentov, ktoré sa týkajú rozvoja jednotlivých samosprávnych jednotiek.

24.

Žiada, aby sa predstavitelia gruzínskych samosprávnych orgánov mohli spolu s predstaviteľmi centrálnej vlády už v raných fázach podieľať na príprave dohôd, správ a akčných plánov vypracovaných na základe bilaterálnych vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom, a to najmä v rámci ENP, ako aj na príprave a uplatňovaní národného indikatívneho programu (National Indicative Programme – NIP).

25.

Vyzýva gruzínsku vládu, aby vytvorila mechanizmy pre dialóg a konzultácie s orgánmi na miestnej úrovni, so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou, a to prostredníctvom ich zapojenia do spolupráce s EÚ.

26.

Odporúča zapojiť samosprávy do realizácie projektov v štyroch kľúčových oblastiach uvedených v strategickom dokumente o cezhraničnej spolupráci na obdobie 2007 – 2013 (Cross-border Cooperation Strategy Paper 2007 – 2013):

Nabáda, aby sa pracovalo formou menších projektov, pričom prioritu budú mať projekty zamerané na zlepšenie životnej úrovne obyvateľov.

27.

Zdôrazňuje úlohu miestnych mimovládnych organizácií a miestnych médií, ktoré ako strážcovia a kontrolóri dozerajú na dobré fungovanie miestnych orgánov, transparentnosť ich činnosti ako aj na konkrétne výsledky ich práce. Médiá a MVO sú veľmi dôležité aj pri analyzovaní konkrétnych problémov miestnych spoločenstiev a orgánov, ako aj pri diskusiách o možných riešeniach a pri ich realizácii v praxi.

28.

Odporúča európskym inštitúciám, aby viac podporovali miestne mimovládne organizácie a miestne médiá v Gruzínsku.

29.

S radosťou konštatuje, že Európska komisia uznala regionálny rozvoj a podporu poľnohospodárskeho sektora za dôležité oblasti, pokiaľ ide o ďalšie poskytovanie či dokonca zvýšenie pomoci pre Gruzínsko v rámci NIP na roky 2011 – 2013.

30.

S uspokojením vníma skutočnosť, že v roku 2009 bolo v Gruzínsku zriadené ministerstvo pre regionálny rozvoj a infraštruktúru, ktoré sa stalo dôležitým partnerom EÚ.

31.

S uspokojením konštatuje, že gruzínske orgány verejnej správy povýšili regionálny rozvoj na jednu z politických priorít, ktorej cieľom je posilniť gruzínske hospodárstvo. Výbor oceňuje úsilie a úspechy Gruzínska v tejto oblasti. Zároveň však upozorňuje na to, že ešte stále treba urobiť veľký kus práce, najmä pokiaľ ide o rozvinutie postupu zdola nahor.

32.

Nabáda gruzínske orgány, aby pokračovali v programe „Gruzínsko bez biedy“, ktorý sa začal ešte pred vojnou v roku 2008, ako aj v budovaní systému zdravotného poistenia pre najchudobnejších. Chudoba v Gruzínsku zostáva i naďalej vážnym problémom, ktorý bude treba s pomocou EÚ vyriešiť.

33.

Odporúča gruzínskym orgánom verejnej správy, aby s pomocou EÚ začali aktívne a razantne bojovať s nezamestnanosťou, ktorá je i naďalej veľmi vážnym problémom, a to najmä vo vidieckych oblastiach. Takisto odporúča, aby boli vytvorené inštitúcie, ktorých úlohou by bolo skúmať nezamestnanosť a usilovať sa jej zamedziť. Bolo by tiež treba vyriešiť problém spočívajúci v tom, že zručnosti a vzdelanie obyvateľstva nie sú v súlade so skutočnými potrebami trhu práce.

34.

Upozorňuje na to, že je potrebné pokračovať v reformách a ďalšom rozvoji gruzínskeho poľnohospodárstva. Nabáda gruzínske orgány verejnej správy, aby sa dohodli na konečnej podobe stratégie rozvoja poľnohospodárstva v Gruzínsku a aby ju schválili, a tiež aby zvýšili verejné investície a zároveň podporovali súkromné investície do poľnohospodárskeho sektora. Je to nevyhnutné, pretože najväčšia časť gruzínskych občanov, ktorí žijú pod hranicou chudoby, býva práve vo vidieckych oblastiach.

35.

Oceňuje úsilie Gruzínska zvýšiť kvalitu svojich štatistických prieskumov, a konkrétne schválenie nového zákona o štatistike, ktorý ustanovuje zriadenie štatistického úradu. Odporúča európskym inštitúciám a členským štátom, aby poskytli pomoc na uplatňovanie tejto legislatívy.

36.

Vyzýva európske inštitúcie a členské štáty EÚ, aby poskytli Gruzínsku pomoc pri príprave a realizácii štatistických prieskumov, ako aj pri spracúvaní ich výsledkov. Bez presných a relevantných údajov o jednotlivých regiónoch nie je možné vyvíjať účinnú regionálnu politiku a zabezpečiť regionálny rozvoj.

37.

Odporúča, aby EÚ podporovala vypracovanie územného plánu v Gruzínsku.

38.

Veľký dôraz kladie na problém ochrany životného prostredia v Gruzínsku. Prírodné zdroje – voda, lesy, morské pobrežie, hory, vzduch atď. – majú pre hospodárstvo krajiny obrovský význam. Odporúča Gruzínsku ďalej pracovať na stratégii v oblasti prírodného prostredia ako aj na predpisoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Nabáda, aby bola s aktívnou pomocou EÚ vytvorená politika v oblasti ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja v Gruzínsku.

39.

Poukazuje na to, že je potrebné podporovať inováciu vo vzdelávaní a v hospodárstve. Nabáda európske inštitúcie, aby tejto problematike venovali pozornosť.

40.

Podnecuje gruzínske orgány verejnej správy, aby uskutočňovali dôslednú politiku rozvoja miestneho hospodárstva a podporovali malé a stredné podniky na úrovni regiónov. V tomto smere môžu pomôcť investície do miestnej infraštruktúry a úvery s nízkou úrokovou sadzbou.

41.

Pripomína, že regionálna a cezhraničná spolupráca má veľký význam pri riešení spoločných problémov, napríklad v oblasti vodného hospodárstva, boja s organizovaným zločinom, dopravy, zahraničných investícií, energetiky, ochrany životného prostredia a klimatických zmien.

42.

Nabáda miestne orgány v Gruzínsku, aby sa usilovali podnecovať spoluprácu medzi gruzínskymi regiónmi a podporovali ich účasť na medzinárodných sieťach spolupráce. V tejto súvislosti odporúča centrálnym orgánom, aby vyriešili otázky týkajúce sa územného rozdelenia krajiny, definície regiónu ako aj vymedzenia právomocí jeho správnych orgánov.

43.

S uspokojením konštatuje, že sa začala uplatňovať integrovaná správa hraníc v oblasti južného Kaukazu a že vznikol nový úrad regionálneho centra pre životné prostredie na Kaukaze. Nabáda, aby sa pokračovalo v programe zameranom na boj proti drogám na južnom Kaukaze. Všetky tieto iniciatívy sú veľmi dôležitými nástrojmi v záujme podpory regionálnej spolupráce a nastolenia stability na južnom Kaukaze.

44.

Zasadzuje sa za to, aby Východné partnerstvo nadobudlo skutočný „územný“ rozmer, a v súvislosti s tým povzbudzuje členské krajiny EÚ a partnerské štáty, vrátane Gruzínska, aby podpísali multilaterálnu dohodu, ktorá umožní európskym zoskupeniam územnej spolupráce (European Grouping of Territorial Cooperation – EGTC) vyvíjať svoju činnosť aj v oblasti Východného partnerstva, a teda aj v Gruzínsku. Tieto zoskupenia môžu pomôcť pri posilňovaní spolupráce a rozvoji cezhraničných vzťahov, výmene skúseností a nadväzovaní osobných kontaktov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v Gruzínsku a v členských štátoch.

45.

V súlade s odporúčaniami Európskej komisie vyvinie potrebné úsilie na vytvorenie podmienok, ktoré by umožnili miestnym a regionálnym orgánom členských štátov rozvíjať pravidelný dialóg a užšie spolupracovať s krajinami Východného partnerstva, najmä prostredníctvom usporadúvania každoročnej konferencie regionálnych a miestnych orgánov EÚ a krajín Východného partnerstva.

46.

Pripája sa k výzve Európskej komisie, ktorá sa zasadzuje za utužovanie mnohostrannej spolupráce dopĺňajúcej Severnú dimenziu a Čiernomorskú synergiu. V záujme rozvoja bilaterálnych vzťahov medzi EÚ a Gruzínskom nabáda spojiť multilaterálne iniciatívy v rámci ENP, ako je Čiernomorská synergia a Východné partnerstvo.

47.

S uspokojením vníma skutočnosť, že gruzínske orgány verejnej správy prijali národnú integračnú stratégiu, ktorej úlohou má byť okrem iného zlepšenie infraštruktúry v regiónoch, v ktorých žijú národnostné menšiny. Napriek tomuto úsiliu však treba konštatovať, že integrácia a práva národnostných menšín v Gruzínsku i naďalej vyvolávajú obavy.

48.

Pozitívne hodnotí doterajšie úsilie gruzínskych orgánov s cieľom dosiahnuť, aby menšiny lepšie ovládali úradný jazyk krajiny, ako aj snahu preložiť školské učebnice, ktoré sú v učebných osnovách Gruzínska, do jazykov menšín. Je to dôležitý krok v záujme štandardizácie vzdelávania na území celej krajiny. V opatreniach v tomto smere treba rozhodne pokračovať a mali by sa ďalej rozvinúť, keďže nedostatočná znalosť gruzínskeho jazyka medzi predstaviteľmi menšín zostáva i naďalej veľkým problémom.

49.

Odporúča, aby inštitúcie EÚ venovali osobitnú pozornosť prípadom diskriminácie na základe etnickej príslušnosti alebo vierovyznania na území Gruzínska a poskytli akúkoľvek pomoc (vrátane technickej, odbornej a finančnej), aby mohol v Gruzínsku vzniknúť právny a inštitucionálny rámec, ktorý by podporoval dodržiavanie práv menšín a napomáhal by ich sociálnemu a občianskemu začleneniu.

50.

Odporúča inštitúciám EÚ ako aj ďalším medzinárodným inštitúciám, ktoré sa zaoberajú gruzínskymi otázkami, aby podporovali informovanosť v záujme zvýšenia právneho, politického a občianskeho povedomia predstaviteľov národnostných a náboženských menšín v Gruzínsku.

51.

Vyzýva centrálne orgány Gruzínska, aby vytvorili primerané mechanizmy, ktoré zabezpečia, že predstavitelia menšín nebudú vylúčení zo spoločenského, politického a občianskeho života v krajine.

52.

Nabáda gruzínske orgány, aby vyvíjali politiku, ktorá by umožnila zistiť, aké sú skutočné problémy menšín, a tiež rýchlo a účinne tieto problémy vyriešiť s aktívnou pomocou všetkých zainteresovaných strán: predovšetkým predstaviteľov centrálnych orgánov, samospráv, ako aj predstaviteľov menšín a tiež organizácií občianskej spoločnosti, súkromného sektora, miestnych komunít a medzinárodných organizácií.

53.

Zdôrazňuje, že spoločná zodpovednosť a koordinácia opatrení orgánov verejnej správy, samospráv a mimovládnych organizácií v prospech národnostných a náboženských menšín v Gruzínsku majú kľúčový význam.

54.

S uspokojením vníma angažovanosť, s akou sa EÚ zasadzovala za ukončenie rusko-gruzínskej vojny, ktorá vypukla v auguste 2008, a za odstránenie jej následkov. Víta tiež vytvorenie pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku (EUMM) ako aj povojnovú pomoc pre Gruzínsko.

55.

Oceňuje aktívnu účasť EÚ, spolu s OSN a OBSE, na ženevských rozhovoroch (Geneva talks), ktoré sa začali viesť v roku 2008 ako fórum pre dialóg a platforma na podporu snáh o urovnanie konfliktu.

56.

Víta nepretržitú spoluprácu medzi NATO a Gruzínskom pri realizácii demokratických a inštitucionálnych reforiem a reformy obrany s cieľom pripraviť Gruzínsko na prípadné členstvo v Severoatlantickej aliancii a posilniť stabilitu v regióne.

57.

Zdôrazňuje, že EÚ vždy uznávala územnú celistvosť Gruzínska a nedotknuteľnosť jeho hraníc, a rozhodne sa zasadzuje za mierové urovnanie konfliktov.

58.

Odporúča, aby pozorovateľská misia EÚ a osobitný splnomocnenec EÚ na južnom Kaukaze ďalej dôkladne sledovali vývoj udalostí v regiónoch, ktoré zasiahol tento vojenský konflikt.

59.

Vyzýva Rusko, aby rešpektovalo ustanovenia dohôd o ukončení konfliktu, ktoré podpísalo v auguste 2008, a stiahlo svoje vojská na pozície, ktoré zaujímali pred začiatkom vojenského konfliktu, a tiež aby prestalo brániť pozorovateľskej misii EÚ vstúpiť na územie Abcházska a Južného Osetska.

60.

S uspokojením konštatuje, že gruzínske orgány prijali a uplatňujú národnú stratégiu na roky 2009 – 2012 týkajúcu sa osôb presídlených v rámci krajiny, ktorá sa vzťahuje na všetky osoby presídlené v rámci krajiny (Internally Displaced People – IDP).

61.

Oceňuje pozitívny krok, akým bola skutočnosť, že gruzínska vláda prijala v januári 2010 „Národnú stratégiu týkajúcu sa okupovaných území: angažovanosť prostredníctvom spolupráce“, ako aj jej úmysel urobiť zmeny v dokumente „Právo na okupovaných územiach“, ku ktorému mala vážne výhrady Rada Európy.

62.

Rozhodne sa zasadzuje za to, aby sa ďalej poskytovala pomoc regiónom, ktoré zasiahol tento vojenský konflikt. Nazdáva sa, že by mali byť vyčlenené dodatočné prostriedky, najmä na pomoc utečencom a osobám presídleným v rámci krajiny, ale aj na rekonštrukciu domov a obnovu infraštruktúry, na podporu dialógu v rámci miestneho spoločenstva a na opatrenia v záujme vytvorenia dôvery.

63.

Zdôrazňuje, že od „ružovej revolúcie“, ktorou sa v Gruzínsku začalo obdobie zmien a reforiem, uplynulo sotva 6 rokov, počas ktorých Gruzínsko zasiahla vojna a tiež dôsledky svetovej hospodárskej krízy. Napriek takému krátkemu časovému úseku a množstvu problémov, ktoré sa vyskytli, sa Gruzínsku podarilo dosiahnuť veľký pokrok na ceste k demokracii, trhovému hospodárstvu a rozvoju.

64.

Zdôrazňuje, že podpora EÚ má pre miestnu samosprávu a regionálny rozvoj v Gruzínsku obrovský význam, keďže krajina sa nachádza v politicky nestabilnom regióne, náchylnom na časté zmeny orgánov politickej moci, kde sa po rozpade Sovietskeho zväzu odohralo už niekoľko ozbrojených konfliktov a niekoľko ďalších stále tlie. Gruzínsko leží v oblasti, ktorá je neobyčajne rozmanitá z národnostného, jazykového, náboženského aj historického hľadiska, a nevytvorili sa tu zatiaľ demokratické tradície európskeho typu. Investície do rozvoja a posilňovania miestnych orgánov a samosprávy a tiež do regionálneho rozvoja v Gruzínsku majú preto rozhodujúci význam tak pre zlepšenie kvality života obyvateľov tejto krajiny, ako aj pre jej demokratizáciu. Okrem toho pomáhajú propagovať európske hodnoty a posilňujú dôveru občanov Gruzínska k EÚ.

65.

Pripomína, že politický a hospodársky rozvoj Gruzínska, ktoré sa nachádza v bezprostrednom susedstve s EÚ a zároveň v strategickom regióne, pokiaľ ide o trasu dodávok energie a blízkosť politicky nestabilných regiónov, má pre EÚ rozhodujúci význam. Podporovať Gruzínsko v úsilí zblížiť sa s EÚ by malo byť jednou z priorít EÚ.