29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/1

1.

V posledných rokoch sa zvýšila snaha o zlepšenie justičnej spolupráce v trestných veciach. Pre túto problematiku, ktorá je v súčasnosti kľúčovým bodom Štokholmského programu (4), je charakteristická mimoriadna citlivosť osobných údajov a vplyv, ktorý môže mať súvisiace spracovanie údajov na dotknuté osoby.

2.

Z týchto dôvodov venuje Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tejto problematike (5) osobitnú pozornosť a prostredníctvom tohto stanoviska znovu zdôrazňuje, že ochrana základných práv tvorí v Štokholmskom programe základný prvok priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

3.

V tomto stanovisku reaguje na dve iniciatívy niekoľkých členských štátov na účely prijatia smernice, ako sa určuje v článku 76 Zmluvy o fungovaní EÚ, a to:

4.

Poradenstvo v rámci týchto iniciatív patrí do kompetencií zverených Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na základe článku 41 nariadenia (ES) č. 45/2001, ktorý sa týka poradenstva pre inštitúcie a orgány EÚ vo všetkých veciach týkajúcich sa spracovania osobných údajov. V tomto stanovisku sa preto pripomienkujú iniciatívy v miere, v akej sa týkajú spracovania osobných údajov. Keďže Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nedostal žiadnu žiadosť o poradenstvo, toto stanovisko vydáva z vlastnej iniciatívy (8).

5.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov pripomína, že na základe článku 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 je Komisia povinná pri prijímaní legislatívneho návrhu týkajúceho sa ochrany práv a slobôd jednotlivcov v oblasti spracovania osobných údajov viesť konzultácie s Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov. V prípade iniciatívy členských štátov sa táto povinnosť neuplatňuje strictu sensu. Od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy sa riadny legislatívny postup týka aj oblasti policajnej a justičnej spolupráce, s jednou výnimkou uvedenou v článku 76 Zmluvy o fungovaní EÚ, a to konkrétne, že iniciatívu na opatrenia EÚ môže podávať štvrtina členských štátov. Podľa Lisabonskej zmluvy musia byť tieto iniciatívy čo najviac v súlade s návrhmi Komisie a v čo najväčšej miere sa musia použiť procedurálne záruky. Práve z tohto dôvodu súčasné iniciatívy dopĺňa hodnotenie vplyvu.

6.

Za týchto okolností vyjadruje Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nielen poľutovanie, že pri prekladaní iniciatív sa s ním neuskutočnili konzultácie, ale aj odporúča Rade, aby sa zaviedol postup, v ktorom budú mať pri predkladaní iniciatív členských štátov týkajúcich sa spracovania osobných údajov svoje miesto aj konzultácie s Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

7.

Hoci majú tieto dve iniciatívy rôzne ciele, t. j. zlepšenie ochrany obetí a cezhraničnú spoluprácu v trestných veciach prostredníctvom cezhraničného zbierania dôkazov, majú dôležité styčné body:

Z týchto dôvodov považuje Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov za potrebné skúmať ich spoločne.

8.

V tomto rámci je potrebné uviesť, že aj Európska komisia sa v súčasnosti zaoberá problematikou získavania dôkazov s cieľom predložiť ich príslušným orgánom v iných členských štátoch (čo je predmetom iniciatívy EVP). Na konci roka 2009 bola vydaná Zelená kniha (11), ktorej konzultačná fáza je už uzavretá (12). Cieľom Komisie (odvodeným z Akčného plánu na implementáciu Štokholmského programu (13)) bolo predložiť do roku 2011 legislatívny návrh na zavedenie komplexného režimu získavania dôkazov v trestných veciach na základe zásady vzájomného uznávania, ktorý sa bude týkať všetkých typov dôkazov (14).

9.

Spomínané iniciatívy patria do trendu opatrení EÚ v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v posledných rokoch. Od septembra 2001 sa zaznamenal v oblasti zbierania a vzájomnej výmeny informácií v rámci Európskej únie (a tretích krajín) značný pokrok, a to aj vďaka vývoju v oblasti IKT a pomoci v podobe množstva právnych nástrojov EÚ. Aj iniciatívy EOP a EVP sú zamerané na zlepšovanie výmeny informácií súvisiacich s fyzickými osobami v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

10.

Iniciatíva EOP vychádzajúca z článku 82 ods. 1 písm. d) Zmluvy o fungovaní EÚ sa zameriava na ochranu obetí trestných činov, a to najmä žien, a na zabezpečenie ich účinnej ochrany v rámci Európskej únie. S cieľom dosiahnuť tento zámer sa v rámci iniciatívy EOP umožňuje rozšírenie ochranných opatrení uvedených v článku 2 ods. 2 iniciatívy a prijatých podľa práva členského štátu (štátu pôvodu) na iný členský štát, do ktorého sa chránená osoba presťahuje (vykonávajúci štát), bez toho, aby musela obeť začínať nové konanie alebo znovu predložiť dôkazy vo vykonávajúcom štáte.

11.

Ochranné opatrenia uložené (na žiadosť obete) na osobu predstavujúcu nebezpečenstvo sú preto zamerané na ochranu života, telesnej aj duševnej integrity, slobody alebo sexuálnej integrity obete v rámci EÚ bez ohľadu na vnútroštátne hranice a majú za cieľ predchádzať novým trestným činom proti tej istej obeti.

12.

Európsky ochranný príkaz vydáva na žiadosť obete v (členskom) štáte pôvodu každý justičný (alebo rovnocenný) orgán. Tento proces má niekoľko krokov:

13.

Na splnenie tohto cieľa je potrebné zaviesť administratívne opatrenia. Tie sa budú týkať výmeny osobných informácií medzi členským štátom pôvodu a vykonávajúcim členským štátom týkajúcich sa danej osoby (obete) a osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo. Výmena osobných informácií sa upravuje v týchto ustanoveniach:

14.

Informácie uvedené v predchádzajúcom odseku jednoznačne patria do rozsahu osobných údajov, všeobecne vymedzených v právnych predpisoch na ochranu údajov ako „akékoľvek informácie, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“ (15) a ďalej vysvetlených pracovnou skupinou zriadenou podľa článku 29. Iniciatíva EOP sa týka informácií o jednotlivcoch (o obeti alebo o osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo) alebo informácií, ktoré sa používajú alebo sa pravdepodobne budú používať na hodnotenie stavu jednotlivca (najmä osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo), na určité zaobchádzanie s týmto stavom alebo na jeho ovplyvnenie (16).

15.

V iniciatíve EVP vychádzajúcej z článku 82 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní EÚ sa vyžaduje, aby členské štáty zbierali, uchovávali a prenášali dôkazy aj vtedy, ak to vnútroštátna jurisdikcia ešte neumožňuje. Iniciatíva preto prekračuje zásadu dostupnosti predstavenú v Haagskom programe z roku 2004 ako inovačný prístup k cezhraničnej výmene informácií o presadzovaní práva (17). Prekračuje aj ustanovenia rámcového rozhodnutia Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov, ktoré sa uplatňuje iba na už existujúce (dané) dôkazy (18).

16.

Príkaz EVP sa vydáva na účely vykonávania jedného alebo viacerých konkrétnych vyšetrovacích opatrení vo vykonávajúcom štáte s cieľom zhromaždiť dôkazy (potenciálne neexistujúce v čase vydania príkazu) a preniesť ich (článok 12). Uplatňuje sa na takmer všetky vyšetrovacie opatrenia (pozri odôvodnenia 6 a 7 iniciatívy).

17.

Cieľom iniciatívy EVP je vytvorenie jediného, účinného a flexibilného nástroja na získavanie dôkazov z iného členského štátu v rámci trestného konania, ktorým sa má nahradiť zložitý právny nástroj v súčasnosti používaný justičnými orgánmi (na základe poskytovania vzájomnej právnej pomoci na jednej strane a vzájomného uznávania na strane druhej) (19).

18.

Dôkazy získané na základe príkazu EVP (pozri aj prílohu A k iniciatíve) môžu jednoznačne obsahovať osobné údaje, napríklad informácie o bankových účtoch (článok 23), informácie o bankových transakciách (článok 24) a sledovaní bankových transakcií (článok 25) alebo by sa mohli týkať oznamovania osobných údajov (ako v prípade videokonferencie alebo telefonickej konferencie stanovených v článkoch 21 a 22).

19.

Z týchto dôvodov má iniciatíva EVP významný vplyv na právo na ochranu osobných údajov. Vzhľadom na to, že dátum pre vykonanie rámcového rozhodnutia 2008/978/SVV ešte neuplynul (a preto je ťažké posúdiť účinnosť nástroja a potrebu ďalších právnych opatrení) (20), Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež pripomína potrebu pravidelne overovať účinnosť a primeranosť právnych opatrení prijatých v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti so zreteľom na zásady ochrany údajov. (21) Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby sa do iniciatívy EVP pridalo ustanovenie o hodnotení, na základe ktorého by členské štáty museli pravidelne podávať správy o uplatňovaní nástroja a Komisia by tieto správy spracúvala a v prípade potreby vydávala vhodné návrhy na ich zmenu a doplnenie.

20.

Ako sa vysvetľuje v bodoch 13, 14 a 18, z navrhovaných smerníc jednoznačne vyplýva, že osobné údaje budú spracúvať a navzájom si vymieňať príslušné orgány rôznych členských štátov. Za týchto okolností je dotknutá osoba chránená základnými právami na ochranu údajov, ako sa uznáva v článku 16 Zmluvy o fungovaní EÚ a v článku 8 Charty základných práv EÚ.

21.

Okrem toho sa v Podrobnom vyhlásení k iniciatíve EOP určuje odhadované riziko zasahovania do základných práv na hodnotu 0 (nula) (22) a v analýze vplyvu uvedenej v Podrobnom vyhlásení iniciatívy EVP sa nezohľadňujú otázky súvisiace s ochranou údajov (23).

22.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje nad týmito závermi poľutovanie a zdôrazňuje dôležitosť ochrany údajov v konkrétnom kontexte, v ktorom sa osobné údaje spracúvajú, a to:

23.

V tomto kontexte majú činnosti spracovania údajov veľký vplyv a môžu významne ovplyvniť základné práva dotknutej osoby vrátane práva na ochranu osobných údajov.

24.

Na základe uvedených skutočností kladie Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov otázku, prečo sa iniciatívy netýkajú ani ochrany osobných údajov (okrem odkazu na povinnosť zachovávať dôverný charakter údajov, ktorá sa vzťahuje na subjekty zapojené do vyšetrovania, v článku 18 iniciatívy EVP), ani jednoznačne neodkazujú na rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV. Toto rámcové rozhodnutie by sa dalo uplatniť priamo na činnosti spracovania zakotvené v týchto dvoch iniciatívach [pozri článok 1 ods. 2 písm. a)].

25.

Z tohto dôvodu víta Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov skutočnosť, že počas prípravných prác na iniciatíve EOP v Rade sa pridal odkaz na rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV (25), a je presvedčený, že Európsky parlament túto zmenu pôvodných iniciatív potvrdí (26).

26.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov s poľutovaním konštatuje, že podobné odôvodnenie ešte nebolo zavedené do iniciatívy EVP, ktorá obsahuje intenzívnejšiu výmenu osobných údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti víta, že Európska komisia pri pripomienkovaní iniciatívy EVP navrhuje zaviesť odkaz (v odôvodnení aj v texte návrhu) na uplatňovanie rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV (27).

27.

Preto bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nasledujúcej časti III, by mali obe iniciatívy obsahovať osobitné ustanovenie objasňujúce, že rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV sa vzťahuje na spracovanie údajov uvedené v iniciatívach.

28.

Obe iniciatívy opäť upozorňujú na základný problém neúplného a nejednotného uplatňovania zásad ochrany údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach (28).

29.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov si uvedomuje dôležitosť zlepšovania justičnej spolupráce medzi členskými štátmi aj v oblastiach, ktorých sa týkajú iniciatívy EOP a EVP (29). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov popritom vníma výhody a potrebu vzájomnej výmeny informácií, ale chce zdôrazniť, že spracovanie týchto údajov musí byť v súlade – okrem iného (30) – s pravidlami EÚ o ochrane údajov. Je to ešte evidentnejšie v súvislosti s Lisabonskou zmluvou, v ktorej sa zavádza článok 16 Zmluvy o fungovaní EÚ a pridáva záväzná účinnosť článku 8 Charty základných práv Európskej únie.

30.

Situácie, v ktorých dochádza k cezhraničnej výmene informácií v rámci EÚ, si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože spracovaním osobných údajov v rámci viacerých jurisdikcií sa zvyšujú riziká pre ochranu práv a záujmov daných fyzických osôb. Osobné údaje sa budú spracúvať vo viacerých jurisdikciách, v ktorých nemusia byť právne požiadavky ani technický rámec rovnaké.

31.

To povedie k právnej neistote pre dotknuté osoby: zapojené môžu byť strany z iných členských štátov, uplatňovať sa môžu vnútroštátne zákony rôznych členských štátov, ktoré sa môžu líšiť od zákonov, na ktoré je dotknutá osoba zvyknutá, alebo sa môžu uplatňovať v právnom systéme, s ktorým nie je dotknutá osoba oboznámená. Zabezpečenie súladu s požiadavkami vyplývajúcimi z právnych predpisov EÚ o ochrane údajov vyžadujú väčšie úsilie (31).

32.

Podľa názoru Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov je objasnenie uplatniteľnosti rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV, ako sa navrhuje v bode 27, len prvým krokom.

33.

Osobitné úlohy účinnej ochrany v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, ako aj nie plne uspokojivé rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV (pozri body 52 až 56), môžu vyžadovať osobitné ustanovenia o ochrane údajov, ak osobitné právne nástroje EÚ vyžadujú výmenu osobných údajov.

34.

Účinná ochrana osobných údajov (zdôraznená v bode 29) nie je dôležitá len pre dotknuté osoby, ale prispieva aj k úspechu justičnej spolupráce ako takej. Ochota vymieňať tieto údaje s orgánmi iných členských štátov sa zvýši, ak sa orgánu poskytne záruka určitej úrovne ochrany ochrany, presnosti a spoľahlivosti osobných údajov v inom členskom štáte (32). Jednoducho povedané, nastavením (vysokého) spoločného štandardu ochrany údajov v tejto citlivej oblasti sa podporí vzájomná istota a dôvera medzi členskými štátmi a posilní justičná spolupráca vyplývajúca zo vzájomného uznávania a zlepšovania kvality údajov pri výmene informácií.

35.

V tomto osobitnom kontexte Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa okrem odkazu na rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV do iniciatív EOP a EVP začlenili aj osobitné záruky na ochranu údajov (ako sa navrhuje v odseku 27).

36.

Niektoré z týchto záruk sú všeobecné a majú sa začleniť do oboch iniciatív, a to najmä záruky zamerané na zlepšenie presnosti údajov, ako aj na ich bezpečnosť a dôvernosť. Iné záruky sa týkajú osobitných ustanovení v iniciatívach EOP a EVP.

37.

V situáciách predpokladaných v iniciatívach, v ktorých sa údaje vymieňajú medzi členskými štátmi, by sa mal osobitný dôraz klásť na zabezpečenie presnosti informácií. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta v tomto zmysle, že iniciatíva EOP v článku 14 obsahuje jasne stanovené povinnosti príslušného orgánu štátu pôvodu týkajúce sa informovania príslušného orgánu vykonávajúceho štátu o všetkých úpravách, uplynutí platnosti alebo o zrušení ochranného príkazu.

38.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež poznamenáva, že presnosť informácií môže ovplyvniť aj nevyhnutný preklad, a to najmä, ak sa iniciatívy týkajú osobitných právnych nástrojov, ktoré môžu mať v rôznych jazykoch a právnych systémoch rôzny význam. V tejto súvislosti Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že v iniciatíve EOP sa rieši aj otázka prekladov (článok 16), navrhuje však aj začlenenie podobného ustanovenia do iniciatívy EVP.

39.

Zvýšenie cezhraničnej spolupráce, ktorá môže vyplývať z prijatia oboch iniciatív, si vyžaduje dôkladné zváženie bezpečnostných aspektov cezhraničného prenosu osobných údajov súvisiacich s vykonávaním iniciatív EOP a EVP (33). Je to potrebné nielen na splnenie bezpečnostných noriem pri spracovaní osobných údajov, ktoré sa vyžadujú na základe článku 22 rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV, ale aj na zabezpečenie dodržiavania služobného tajomstva pri vyšetrovaní a dôvernosti o príslušných trestných veciach, ktoré upravuje článok 18 iniciatívy EOP, a podľa článku 21 rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV ako všeobecného pravidla pre osobné údaje získané na základe cezhraničnej výmeny.

40.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje potrebu bezpečných telekomunikačných systémov pri prenose informácií. Preto víta ustanovenie o používaní Európskej justičnej siete (34) ako nástroja na zabezpečenie správneho zacielenia iniciatív EOP a EVP na príslušné vnútroštátne orgány, čím sa predíde riziku (alebo sa toto riziko minimalizuje), že do výmeny osobných údajov budú zapojené nesprávne orgány (pozri článok 7 ods. 2 a 3 iniciatívy EOP a článok 6 ods. 3 a 4 iniciatívy EVP).

41.

Do iniciatív je preto potrebné začleniť ustanovenia, na základe ktorých musia členské štáty zabezpečiť, aby:

42.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov ďalej odporúča zavedenie ustanovení, ktorými sa zabezpečí dodržanie podstatných zásad ochrany údajov pri spracovaní osobných údajov, ako aj zavedenie potrebných interných mechanizmov na dodržanie súladu pre externé zúčastnené strany. Tieto ustanovenia by sa stali nástrojmi, ktorými sa zabezpečí zodpovednosť kontrolórov údajov (podľa zásady zodpovednosti, o ktorej sa diskutuje v súvislosti so súčasným preskúmaním rámca na ochranu údajov) (35). Vyžaduje sa od nich, aby vykonávali potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu. K týmto opatreniam by mali patriť:

43.

Vzhľadom na prirodzené vlastnosti určitých vyšetrovacích opatrení vyzýva Európsky úradník pre ochranu údajov na podrobné preskúmanie prípustnosti dôkazov zhromaždených na iné účely než na predchádzanie trestným činom, na ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo na uplatňovanie trestných sankcií a na výkon práva na obhajobu. Je potrebné podrobne zvážiť najmä používanie dôkazov získaných podľa ustanovení článku 11 ods. 1 písm. d) rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV (36).

44.

Do iniciatívy EVP by sa preto mala začleniť výnimka z uplatňovania ustanovenia článku 11 ods. 1 písm. d), v ktorej by sa uvádzalo, že dôkazy získané na základe iniciatívy EVP sa nemôžu používať na iné účely než na predchádzanie trestným činom, na ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo na uplatňovanie trestných sankcií a na výkon práva na obhajobu.

45.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v súvislosti s iniciatívou EOP uznáva, že osobné údaje vymenené medzi príslušnými orgánmi a uvedené v prílohe I iniciatívy (týkajúce sa obete aj osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo) sú primerané, relevantné a používajú sa iba na účely, na ktoré sa zbierali a spracúvali.

46.

Z iniciatívy však nie je dostatočne jasné (najmä z článku 8 ods. 1 písm. b)), ktoré osobné údaje týkajúce sa obete bude príslušný orgán vykonávajúceho štátu oznamovať osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo.

47.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že je vhodné zvážiť okolnosti a obsah ochranných opatrení vydaných justičným orgánom v členskom štáte pôvodu pred informovaním osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo. Tejto osobe sa preto oznámia len tie osobné údaje obete (ku ktorým môžu v niektorých prípadoch patriť kontaktné údaje), ktoré sú dôležité výhradne na úplný výkon ochranného opatrenia.

48.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov si uvedomuje, že poskytovanie kontaktných informácií (napr. telefónneho čísla, adresy obete, ako aj iných často navštevovaných miest, napríklad pracoviska alebo školy, do ktorej chodia deti obete) môže ohroziť telesnú aj duševnú pohodu obete a ovplyvniť jej právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Na druhej strane však v niektorých prípadoch môže byť uvedenie platnej adresy potrebné s cieľom upozorniť osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, aby sa vyhýbala miestam, ktoré má zakázané navštevovať. Tieto informácie sa poskytujú preto, aby sa dosiahol súlad s príkazom a predišlo sa všetkým potenciálnym trestom za jeho porušenie. Okrem toho sa v závislosti od okolností môže určenie miesta (miest), ktoré má osoba predstavujúca nebezpečenstvo zakázané navštevovať, vyžadovať aj s cieľom zabrániť nepotrebnému obmedzovaniu slobody pohybu tejto osoby.

49.

Vzhľadom na tieto úvahy Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje dôležitosť tejto témy a odporúča, aby sa v iniciatíve EOP jasne uvádzalo, že v závislosti od okolností prípadu, sa môžu osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo poskytnúť len tie osobné údaje obete (ku ktorým môžu v niektorých prípadoch patriť aj kontaktné údaje), ktoré sa prísne vzťahujú len na úplný výkon ochranného opatrenia (37).

50.

Nakoniec žiada Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov o objasnenie výrazu elektronické prostriedky v odôvodnení 10 iniciatívy EOP. Konkrétne je potrebné objasniť, či sa osobné údaje spracúvajú pomocou elektronických prostriedkov a ak áno, aké záruky sa poskytujú.

51.

Rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV sa vzťahuje na každú výmenu osobných informácií podľa iniciatívy EOP a EVP.

52.

Napriek tomu, že Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV (keď ho vykonajú členské štáty) je dôležitým krokom na ochranu údajov pri policajnej a justičnej spolupráci (38), rámcové rozhodnutie ako také nie je plne uspokojivé (39). Hlavné nedoriešené obavy sa týkajú jeho obmedzeného rozsahu. Rámcové rozhodnutie sa obmedzuje na výmenu osobných údajov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce medzi orgánmi a systémami v rôznych členských štátoch a na úrovni EÚ (40).

53.

Aj keby nebolo možné tieto obavy v rámci iniciatív EOP a EVP vyriešiť, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov trvá na zdôraznení toho, že neprítomnosť (vysokého) spoločného štandardu ochrany údajov pri justičnej spolupráci by znamenal, že justičný orgán na vnútroštátnej úrovni alebo úrovni EÚ bude musieť pri spracúvaní trestného prípadu obsahujúceho informácie pochádzajúce z iných členských štátov (napríklad vrátane dôkazov zozbieraných na základe iniciatívy EVP) uplatňovať rôzne pravidlá na spracovanie údajov: autonómne vnútroštátne pravidlá (ktoré musia byť v súlade s Dohovorom Rady Európy č. 108) pre údaje pochádzajúce z členského štátu a pravidlá vykonávania rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV pre údaje pochádzajúce z iných členských štátov. Rôzne informácie by preto patrili do rôznych právnych systémov.

54.

Dôsledky uplatňovania štandardu „dvojitej“ ochrany údajov na každý trestný prípad s cezhraničnými vlastnosťami sa vyskytujú každodenne (napríklad uchovávanie informácií stanovených platnými právnymi predpismi každého orgánu prenášajúceho informácie; ďalšie obmedzenia spracovania požadované každým orgánom prenášajúcim informácie; v prípade žiadosti z tretej krajiny dá každý orgán prenášajúci informácie súhlas na základe vlastného hodnotenia primeranosti alebo medzinárodných záväzkov; a rozdiely v nariadeniach o práve na prístup pre dotknuté osoby). Okrem toho, ochrana a práva občanov sa môžu líšiť a v závislosti od členského štátu, v ktorom sa spracovanie uskutočňuje, sa môžu na ne vzťahovať rôzne odchýlky (41).

55.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto využíva príležitosť, aby znovu zdôraznil svoje stanoviská k potrebe komplexného právneho rámca na ochranu údajov, ktorý by sa týkal všetkých oblastí kompetencií EÚ vrátane polície a justície, a mal by sa uplatňovať na prenesené osobné údaje alebo by ho mali príslušné orgány iných členských štátov sprístupňovať, a na domáce postupy v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (42).

56.

Nakoniec Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že pravidlá ochrany údajov by sa mali uplatňovať na všetky sektory a na používanie údajov na všetky účely (43). Samozrejme, dostatočne odôvodnené a jednoznačne navrhnuté výnimky sú možné, a to najmä ak sa týkajú spracovania osobných údajov na účely presadzovania práva (44). Nedostatky v oblasti ochrany osobných údajov sú v rozpore so súčasným (revidovaným) právnym rámcom Európskej únie. Článok 3 ods. 2 smernice 95/46/EHS (s výnimkou rozsahu uplatňovania smernice v oblasti polície a justície) nespĺňa filozofiu článku 16 Zmluvy o fungovaní EÚ. Tieto nedostatky sa okrem toho dostatočne neriešia ani v Dohovore Rady Európy č. 108 (45), ktorý je pre všetky členské štáty záväzný.

57.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v súvislosti s iniciatívami EOP a EVP odporúča:

58.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v súvislosti s iniciatívou EOP odporúča:

59.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v súvislosti s iniciatívou EVP odporúča:

60.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov okrem toho vo všeobecnosti odporúča:

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/10

1.

Komisia 15. júna 2010 prijala návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu (TFTP) (ďalej len „návrh“). Tento návrh (vrátane znenia návrhu dohody so Spojenými štátmi) bol zaslaný na konzultáciu európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta túto konzultáciu a odporúča, aby sa do preambuly návrhu zahrnul aj odkaz na toto stanovisko.

2.

Návrh Komisie je výsledkom zmien v štruktúre spoločnosti SWIFT (3), na základe ktorých od 1. januára 2010 zostanú správy spoločnosti SWIFT o finančných transakciách, ktoré sú vnútornou záležitosťou Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska, v rámci eurozóny – na rozdiel od transatlantickej zóny – a už sa viac nebudú zasielať do operačného strediska v Spojených štátoch.

3.

Komisia v rámci tohto návrhu predpokladá uzavretie medzinárodnej dohody medzi EÚ a USA, ktorá bude na základe článkov 216 (medzinárodné dohody), 82 (justičná spolupráca) a 87 (policajná spolupráca) Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyžadovať zasielanie relevantných údajov obsiahnutých vo finančných správach Ministerstvu financií Spojených štátov, ktoré sú potrebné na účely Programu Ministerstva financií Spojených štátov na sledovanie financovania terorizmu.

4.

Najmä v nadväznosti na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. februára 2010 odoprieť svoj súhlas v súvislosti s dočasnou dohodou podpísanou 30. novembra 2009 sa nový návrh zameriava predovšetkým na zmiernenie obáv v súvislosti s ochranou osobných údajov, čo je základné právo, ktoré po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy získalo v právnom rámci Európskej únie ešte väčší význam.

5.

Tento návrh poukazuje na význam ochrany údajov tým, že výslovne odkazuje na príslušné články zmlúv a ostatné medzinárodné nástroje a uznáva ich povahu základného práva. Nemá však v úmysle použiť článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako právny základ napriek tomu, že v článku 1 ods. 1 navrhovanej dohody sa ako jeden z jej hlavných cieľov zdôrazňuje vysoká úroveň ochrany údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti pripomína, že táto dohoda sa nevzťahuje len na výmenu osobných údajov, ale aj na ochranu týchto údajov. Článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie preto nie je ako právny základ menej relevantný ako články 82 a 87 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú spolupráce v rámci presadzovania práva, ktoré boli vybrané ako právny základ.

6.

Tento návrh podlieha postupu podľa článku 218 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa tohto postupu môže Rada prijať rozhodnutie o schválení uzatvorenia dohody až po získaní súhlasu Európskeho parlamentu. Tento návrh tak pri uplatňovaní nových lisabonských postupov na medzinárodnú dohodu o ochrane osobných údajov predstavuje zásadný tzv. skúšobný prípad. Zabezpečenie dostatočného stanovenia zásad v oblasti ochrany údajov a bezpečnostných opatrení v tejto dohode pripraví cestu k úspechu ďalších rokovaní.

7.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rokovaní o dohode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o ochrane osobných údajov pri ich zasielaní a spracúvaní na účely prevencie trestnej činnosti vrátane terorizmu, jej vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Komisia prijala návrh mandátu na začatie týchto rokovaní 26. mája 2010. V prezentácii tohto návrhu mandátu Komisia zdôraznila potrebu solídnej dohody o ochrane osobných údajov (4).

8.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti odporúča doplniť do súčasného návrhu pevnú väzbu s rokovaniami so Spojenými štátmi o tomto všeobecnom transatlantickom rámci na ochranu údajov. Malo by sa zabezpečiť, aby sa tieto normy vzťahovali aj na dohodu o programe TFTP II. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa táto požiadavka stala súčasťou súčasnej dohody, alebo aby sa s vládou Spojených štátov aspoň uzavrela dohoda, že prípadné budúce dohody o ochrane údajov sa budú týkať výmen uvedených v rámci tohto návrhu.

9.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov napokon aktívne prispieva k stanoviskám pracovnej skupiny podľa článku 29 o ochrane údajov a pracovnej skupiny pre políciu a justíciu. Okrem argumentov, ktoré boli alebo majú byť uvedené v uvedených stanoviskách, toto stanovisko analyzuje súčasný návrh v nadväznosti na predchádzajúce pripomienky Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov týkajúce sa dočasnej dohody a prebiehajúcich rokovaní so Spojenými štátmi.

10.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že v tomto návrhu sa predkladajú niektoré podstatné zlepšenia v súvislosti s dočasnou dohodou o programe TFTP I, ako napríklad:

11.

Okrem toho, návrh v nadväznosti na požiadavky Európskeho parlamentu a európskych orgánov na ochranu údajov stanovuje sériu ustanovení (články 14 – 18), ktoré sa týkajú práv dotknutých osôb, ako je právo byť informovaný, právo prístupu, právo na opravu, vymazanie alebo zablokovanie údajov, ako aj právo na získanie odškodnenia. Konkrétna vymáhateľnosť týchto ustanovení a postupy, ktorými sa majú riadiť občania alebo obyvatelia z krajín mimo USA, však ešte stále nie sú jasné (pozri ďalej odsek II.2.3).

12.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov plne súhlasí s potrebou zabezpečiť, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 návrhu, plné rešpektovanie súkromia a ochrany osobných údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti poukazuje na to, že ešte stále existujú niektoré otvorené otázky, ktoré je potrebné zodpovedať, a kľúčové prvky, ktoré je potrebné zlepšiť s cieľom splniť podmienky právneho rámca EÚ o ochrane osobných údajov.

13.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov si v plnej miere uvedomuje, že v rámci boja proti terorizmu a financovaniu terorizmu môže byť potrebné obmedziť právo na ochranu osobných údajov, ako aj ustanovenia o bankovom tajomstve. Konkrétne sa to týka série nástrojov EÚ (6) , ktoré zahŕňajú množstvo opatrení zameraných na boj proti zneužívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Tieto nástroje obsahujú aj osobitné ustanovenia umožňujúce výmenu informácií s orgánmi tretích krajín, ako aj opatrenia na ochranu osobných údajov v súlade so smernicou 95/46/EHS.

14.

Okrem toho dohoda o vzájomnej právnej pomoci medzi EÚ a USA výslovne umožňuje výmenu informácií medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sa týkajú bankových účtov a finančných transakcií, a stanovuje podmienky a obmedzenia, pokiaľ ide o túto výmenu. Aj na medzinárodnej úrovni stanovujú tzv. zásady Egmontskej skupiny (7) základ pre medzinárodnú výmenu informácií o finančných transakciách medzi finančnými spravodajskými jednotkami a stanovujú obmedzenia a ochranné opatrenia so zreteľom na používanie vymieňaných údajov. Okrem toho už boli zavedené nástroje na výmenu údajov medzi USA, Europolom a Eurojustom, ktoré zároveň zabezpečujú výmenu informácií a ochranu osobných údajov.

15.

V návrhu Komisie sa v tejto súvislosti poukazuje na užitočnosť programu TFTP, ako to navrhujú Ministerstvo financií USA a správy významných osobností. Podmienka stanovená v článku 8 ECHR na odôvodnenie zásahu do súkromia je však skôr „nevyhnutnosť“ než „užitočnosť“.

16.

Podľa Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov je potrebné zabezpečiť dostatok dôkazov o skutočnej pridanej hodnote tejto dohody so zreteľom na existujúce nástroje alebo, inými slovami, určiť, do akej miery je táto dohoda skutočne potrebná na dosiahnutie výsledkov, ktoré nebolo možné získať pomocou nástrojov menej narúšajúcimi súkromie, ako sú nástroje uvedené v existujúcom európskom a medzinárodnom rámci. Podľa Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov by táto pridaná hodnota mala byť jednoznačne stanovená ako podmienka pre akúkoľvek dohodu s USA o výmene finančných údajov, ako aj so zreteľom na rušivý charakter tejto dohody (pozri tiež odseky 18 – 22 o proporcionalite).

17.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nie je v pozícii, aby mohol posúdiť potrebu takejto dohody. Aj keď sa preukáže potreba takejto dohody, je nevyhnutné, aby partneri pri rokovaní venovali pozornosť aj ostatným bodom.

18.

Proporcionalita je takisto hlavným kritériom pri posudzovaní množstva zasielaných osobných údajov a obdobia ich uchovávania. V článku 4 návrhu sa vymedzuje rozsah žiadostí USA. V návrhu sa však stále predpokladá, že osobné údaje sa budú zasielať orgánom USA hromadne a v zásade sa budú uchovávať po dobu 5 rokov bez ohľadu na to, či boli použité alebo či bola preukázaná súvislosť s konkrétnym vyšetrovaním alebo trestným stíhaním.

19.

Návrh však aj napriek žiadostiam Európskeho parlamentu a európskych orgánov na ochranu údajov naďalej vychádza z myšlienky, že osobné údaje budú na Ministerstvo financií USA zasielané hromadne. So zreteľom na tento bod je dôležité objasniť, že skutočnosť, že súčasný systém SWIFT neumožňuje cielené vyhľadávanie, nie je možné považovať za dostatočný dôvod na uzákonenie hromadného zasielania údajov podľa práva EÚ o ochrane údajov.

20.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa preto domnieva, že by sa mali nájsť riešenia s cieľom zabezpečiť nahradenie hromadného zasielania mechanizmami, ktoré umožňujú filtrovať údaje o finančných transakciách v EÚ a zabezpečiť, aby sa orgánom USA zasielali len relevantné a potrebné údaje. Ak by tieto riešenia nebolo možné nájsť okamžite, potom by sa v tejto dohode malo v každom prípade striktne definovať krátke prechodné obdobie, po uplynutí ktorého už nebude povolené realizovať hromadné zasielanie.

21.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov so zreteľom na dobu uchovávania uznáva, že v návrhu sa správne stanovuje maximálne obdobie uchovávania a mechanizmy, ktoré zabezpečia, že osobné údaje sa v prípade, že už nebudú potrebné, vymažú. Zdá sa však, že ustanovenia článku 6 návrhu o neextrahovaných údajoch potvrdzujú opak. V prvom rade nie je koncepcia „neextrahovaných údajov“ evidentná a preto je potrebné ju vysvetliť. Po druhé, neboli predložené dôvody, pre ktoré je potrebné uchovávať neextrahované údaje po dobu 5 rokov.

22.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov plne uznáva, že je potrebné zabezpečiť, aby osobné údaje potrebné na špecifické protiteroristické vyšetrovanie alebo trestné stíhanie boli prístupné, spracované a uchovávané tak dlho, ako to bude potrebné, v niektorých prípadoch aj viac ako 5 rokov, keďže môže nastať prípad, keď osobné údaje budú potrebné pre dlhodobé vyšetrovanie alebo súdne konanie. No za predpokladu, že neextrahované údaje sú údaje, ktoré boli zaslané hromadne a ku ktorým nebol poskytnutý prístup alebo ktoré neboli použité na konkrétne stíhanie alebo vyšetrovanie, čas uchovania pre tieto údaje by mal byť kratší. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že nemecký Spolkový ústavný súd stanovil, že v prípade uchovávania telekomunikačných údajov je obdobie uchovávania v dĺžke 6 mesiacov veľmi dlhé, a preto si vyžaduje dostatočné odôvodnenie (8). Ústavný súd zrejme považuje obdobie 6 mesiacov za maximálne obdobie pre údaje, ktoré nesúvisia so žiadnym konkrétnym vyšetrovaním.

23.

V súlade s rokovacím mandátom by mal byť verejný súdny orgán zodpovedný za prijímanie žiadostí Ministerstva financií USA, posudzovať ich súlad s dohodou a v prípade potreby požiadať poskytovateľa o prenos údajov prostredníctvom systému zasielania údajov. Európsky parlament aj Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov privítali tento prístup, ktorý predstavuje hlavnú záruku – v súlade s národnými ústavami a právnymi systémami členských štátov – v oblasti zabezpečenia zákonného a vyváženého zasielania údajov, ako aj nezávislého dohľadu.

24.

Tento návrh však túto úlohu prideľuje Europolu, ktorý je agentúrou EÚ pre predchádzanie a boj proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným závažným formám trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov (9). Je zrejmé, že Europol nie je súdnym orgánom.

25.

Okrem toho má Europol osobitný záujem o výmenu osobných údajov na základe navrhovanej dohody. Článok 10 návrhu poskytuje Europolu právomoc požiadať o poskytnutie príslušných informácií získaných prostredníctvom dohody o programe TFTP, ak má dôvod domnievať sa, že daná osoba alebo subjekt majú spojitosť s terorizmom. Je zložité zosúladiť úlohu Europolu zabezpečiť nezávislý dohľad s touto právomocou Europolu, ktorá môže byť dôležitá pre splnenie úloh Europolu a ktorá si vyžaduje dobré vzťahy s Ministerstvom financií USA.

26.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa ďalej zamýšľa nad tým, do akej miery súčasný právny rámec poveruje Europol – najmä bez zmeny svojho právneho základu podľa bežného postupu stanoveného v Lisabonskej zmluve – úlohami a právomocami, na základe ktorých sa administratívna žiadosť pochádzajúca od tretej krajiny stáva „záväznou“ (článok 4 ods. 5) pre súkromnú spoločnosť, ktorá sa tým stáva osobou „oprávnenou a povinnou“ poskytovať údaje tejto tretej krajine. V tomto kontexte je potrebné poznamenať, že na základe súčasného stavu práva EÚ nie je zrejmé, či rozhodnutie Europolu týkajúce sa súkromnej spoločnosti bude podliehať súdnej kontrole Európskeho súdneho dvora.

27.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti opakuje svoje stanovisko, že aj s ohľadom na rešpektovanie rokovacieho mandátu a súčasný právny rámec EÚ by úlohou posudzovať žiadosti Ministerstva financií USA mal byť poverený verejný súdny orgán.

28.

V úvodnej časti tohto stanoviska sa uviedlo, že návrh stanovuje sériu práv dotknutých osôb, ako je právo byť informovaný, právo prístupu, právo na opravu, vymazanie alebo zablokovanie údajov, ako aj právo na získanie odškodnenia. Na jednej strane je dôležité vylepšiť niektoré prvky týchto ustanovení, na strane druhej je však potrebné zabezpečiť ich účinné vykonávanie.

29.

Pokiaľ ide o právo na získanie prístupu k osobným údajom, v dohode je stanovená séria obmedzení. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že najmä v kontexte boja proti terorizmu možno zaviesť obmedzenia pre práva dotknutých osôb do tej miery, do akej je to potrebné. Návrh by však mal objasniť, že kým sprístupnenie osobných údajov danej osoby jej samotnej môže byť za okolností uvedených v článku 15 ods. 2 obmedzené, sprístupnenie týchto informácií európskym národným orgánom na ochranu údajov by sa malo v každom prípade povoliť s cieľom umožniť týmto orgánom účinne vykonávať svoju úlohu v oblasti dohľadu. Orgány na ochranu údajov budú, samozrejme, viazané povinnosťou mlčanlivosti pri plnení svojich úloh a nebudú zverejňovať údaje o dotknutej osobe, kým budú existovať podmienky pre udelenie výnimky.

30.

Pokiaľ ide o právo na opravu, v článku 17 ods. 2 sa uvádza, že „každá zmluvná strana oznámi druhej strane, ak sa dozvie, že závažné informácie, ktoré zaslala druhej zmluvnej strane alebo ktoré od nej prijala podľa tejto dohody, sú nepresné alebo nespoľahlivé“. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že povinnosť opraviť nepresné alebo nespoľahlivé údaje je základnou zárukou nielen pre dotknutú osobu, ale aj pre efektívnosť činnosti orgánov činných v trestnom konaní. V tejto súvislosti by orgány, ktorý si vymieňajú údaje, mali zaviesť mechanizmy, ktoré zabezpečia, aby bolo možné takúto opravu vždy vykonať, a z tohto dôvodu sa z návrhu musia odstrániť slová „ak sa dozvie“.

31.

Hlavné obavy Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa však týkajú konkrétneho presadzovania týchto práv. Na jednej strane by sa v návrhu z dôvodu právnej istoty a transparentnosti mali podrobnejšie špecifikovať konkrétne postupy, ktoré môžu dotknuté osoby používať pri presadzovaní práv stanovených v dohode, a to v EÚ aj v USA.

32.

Na druhej strane sa v článku 20 ods. 1 výslovne a jasne uvádza, že touto dohodou „sa nezakladá ani nepriznáva žiadne právo ani výhoda žiadnej osobe alebo subjektu, súkromnému ani verejnému“. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že toto ustanovenie pravdepodobne ruší alebo minimálne spochybňuje záväznosť tých ustanovení dohody, ktoré dotknutým osobám poskytujú práva, ktoré v súčasnosti nie sú podľa právnych predpisov USA ani uznané, ani vymožiteľné, najmä v prípade, ak dotknuté osoby nie sú občanmi alebo trvalými rezidentmi USA. Napríklad americký zákon o ochrane súkromia poskytuje kvalifikované právo na prístup k osobným informáciám, ktoré má väčšiu právnu váhu ako všeobecné právo na prístup zaručené širokej verejnosti americkým zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. V americkom zákone o ochrane súkromia sa jasne uvádza, že žiadosti o prístup k vlastným záznamom je možné vyhovieť len v prípade „občanov Spojených štátov alebo cudzincov so zákonným trvalým pobytom“ (10).

33.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča prepracovať súčasné znenie článku 20 ods. 1 s cieľom zabezpečiť, aby boli práva vyplývajúce z návrhu jasne definované a účinne uplatniteľné aj na území USA.

34.

V článku 12 návrhu sú uvedené rôzne úrovne monitorovania podmienok a opatrení stanovené dohodou. „Nezávislí kontrolóri“ bude v skutočnom čase a spätne monitorovať vyhľadávanie Ministerstva financií USA. Popri tom bude „nezávislá osoba vymenovaná Európskou komisiou“ vykonávať priebežné monitorovanie prvej úrovne dohľadu vrátane jeho nezávislosti. Mali by sa definovať povinnosti tejto nezávislej osoby, to, ako sa zabezpečí, že táto osoba bude skutočne plniť svoje povinnosti a komu bude podávať správy.

35.

Článok 13 stanovuje aj mechanizmus pre spoločnú revíziu, ktorá sa má vykonať po 6 mesiacoch a potom v pravidelných intervaloch. Túto spoločnú revíziu bude vykonávať spoločná delegácia EÚ a USA vrátane zástupcov delegácie EÚ pre dva orgány na ochranu údajov, ktorej výsledkom bude správa, ktorú Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade.

36.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že nezávislý dohľad je kľúčovým prvkom ochrany osobných údajov, ako to potvrdzuje článok 16 ZFEÚ a článok 8 Charty základných práv Únie. Európsky súdny dvor nedávno vo svojom rozsudku z 9. marca 2010 vo veci Komisia/Nemecko určil prísne kritériá nezávislosti (11). Je zrejmé, že rovnaké prísne kritériá nie je možné zaviesť pre tretie krajiny, je však takisto jasné, že v takomto prípade môže existovať len primeraná ochrana osobných údajov (12), keďže existujú dostatočné záruky pre nezávislý dohľad. Je to zároveň podmienka pre medzinárodné dohody s krajinami, ktorých právny systém nestanovuje potrebu kontroly nezávislým orgánom.

37.

V tejto súvislosti je nevyhnutné v tejto dohode jasne definovať minimálne spôsoby dohľadu a spoločnej revízie, ako aj právomoci a záruky nezávislosti osôb zapojených do dohľadu, než by ich mali neskôr strany „spoločne koordinovať“ alebo určovať. Predovšetkým je dôležité zabezpečiť, aby obe osoby vymenované Európskou komisiou a zástupcovia európskych orgánov na ochranu údajov mohli konať nezávisle a účinne vykonávať svoje povinnosti v oblasti dohľadu.

38.

Okrem toho by v návrhu nemal byť stanovený len dátum prvej spoločnej revízie, ktorá sa má vykonať po 6 mesiacoch, ale aj časový rámec nasledujúcej revízie, ktorá sa môže následne vykonávať napríklad každý rok. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov takisto odporúča prepojiť výsledok týchto spoločných revízií s trvaním dohody.

39.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť aj doložku o ukončení platnosti, a to aj vzhľadom na možnú dostupnosť cielenejších riešení z dlhodobého hľadiska. Doložka o ukončení platnosti by mala byť zároveň dobrým stimulom na zabezpečenie toho, aby sa na rozvoj takýchto riešení vynaložilo potrebné úsilie, čo by znamenalo, že už nebude existovať dôvod na zasielanie hromadných údajov Ministerstvu financií USA.

40.

Na zvýšenie efektívnosti dohľadu a spoločnej revízie by mali byť k dispozícii informácie a príslušné údaje o počte prístupu a žiadostiach o odškodnenie, prípadné ďalšie postupy (vymazanie, oprava atď.), ako aj o počte rozhodnutí o obmedzení práv dotknutých osôb. V tej istej súvislosti, pokiaľ ide o revíziu, by mali byť k dispozícii informácie, ktoré by mali podávať správy nielen o množstve správ „sprístupnených“ Ministerstvu financií USA, ale aj o správach „predložených“ Ministerstvu USA. Táto skutočnosť by sa mala v dohode špecifikovať.

41.

Okrem toho, právomoci a kompetencie európskych orgánov na ochranu údajov by nemali byť týmto návrhom nijako obmedzené. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ ide o dočasnú dohodu o programe TFTP, tento návrh predstavuje krok späť. Keďže v preambule predchádzajúcej dohody sa uvádza, že „táto dohoda sa neodchyľuje od existujúcich právomocí orgánov na ochranu údajov v členských štátoch zameraných na ochranu jednotlivcov pri spracúvaní ich osobných údajov“, návrhu v súčasnosti hovorí o „dohľade príslušných orgánov na ochranu údajov spôsobom, ktorý je v súlade s osobitnými ustanoveniami tejto dohody“. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby sa v návrhu jasne stanovilo, že sa táto dohoda neodchyľuje od právomocí európskych orgánov na ochranu údajov, ani ich nijakým spôsobom neobmedzuje.

42.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uznáva, že tento návrh obsahuje niekoľko podstatných zlepšení týkajúcich sa dočasnej dohody o programe TFTP I, ako je odstránenie údajov SEPA, užšie vymedzenie terorizmu a podrobnejšie ustanovenia o právach dotknutých osôb.

43.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov však poznamenáva, že by sa mali splniť základné predpoklady pre hodnotenie oprávnenosti novej dohody o programe TFTP. Potreba takéhoto návrhu musí byť stanovená v súlade s existujúcimi európskymi a medzinárodnými nástrojmi.

44.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v takomto prípade poukazuje na to, že ešte stále existujú niektoré otvorené otázky, ktoré je potrebné vyriešiť, a kľúčové prvky, ktoré je potrebné zlepšiť s cieľom splniť podmienky právneho rámca EÚ o ochrane osobných údajov, napríklad:

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/16

1.

Komisia 20. júla 2010 prijala oznámenie s názvom Prehľad o riadení informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „oznámenie“) (3). Oznámenie bolo odoslané Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov na konzultáciu.

2.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že ho Komisia požiadala o konzultáciu. Už pred prijatím oznámenia mal Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov možnosť poskytnúť svoje neformálne pripomienky. Mnohé z nich boli pri príprave záverečnej verzie dokumentu zohľadnené.

3.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta cieľ oznámenia, ktorým je poskytnúť „úplný prehľad o platných, zavádzaných, alebo uvažovaných opatreniach na úrovni EÚ, ktoré upravujú zber, ukladanie a cezhraničnú výmenu osobných informácií na účely presadzovania práva a riadenia migrácie“ (4). Cieľom dokumentu je tiež poskytnúť občanom prehľad o tom, aké informácie o nich (a na aký účel) sa zbierajú, ukladajú a vymieňajú, ako aj o tom, kto ich takto spracúva. Podľa Komisie má okrem toho oznámenie slúžiť aj ako transparentný referenčný nástroj pre všetky zainteresované strany, ktoré sa chcú zúčastniť diskusie o budúcom smerovaní politiky EÚ v tejto oblasti. Preto má prispieť k informovanému dialógu o politikách so všetkými zainteresovanými stranami.

4.

Konkrétne sa v oznámení hovorí o tom, že jeho cieľom je objasniť hlavný účel nástrojov, ich štruktúru, typy osobných údajov, ktorých sa tieto nástroje týkajú, uvádza sa „zoznam orgánov s prístupom k takýmto údajom“ (5) a ustanovenia o ochrane a uchovávaní údajov. Príloha I okrem toho obsahuje obmedzený počet príkladov použitia týchto nástrojov v praxi.

5.

Okrem toho sa v dokumente stanovujú všeobecné zásady (hlavné princípy a princípy orientované na proces), ktoré bude Komisia dodržiavať pri budúcom vývoji nástrojov na zber, ukladanie a výmenu údajov. Oznámenie v časti Hlavné princípy obsahuje také princípy, akými sú zabezpečenie základných práv, najmä práva na súkromie a ochranu údajov, nevyhnutnosť, subsidiarita a presné riadenie rizika. K princípom orientovaným na proces patria nákladová efektívnosť, vytváranie politík zdola nahor, jasné rozdelenie zodpovednosti a ustanovenia o preskúmaní a ukončení platnosti.

6.

Tieto princípy sa budú podľa oznámenia používať pri hodnotení existujúcich nástrojov. Používaním tohto prístupu na základe princípov pri príprave politík a ich hodnotení sa, podľa názoru Komisie, zvýši súdržnosť a účinnosť súčasných a budúcich nástrojov tak, aby sa plne dodržiavali základné práva občanov.

7.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že oznámenie je dôležitým dokumentom, ktorý poskytuje úplný prehľad súčasných a (možných) budúcich nástrojov na výmenu informácií v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Rozvíja kapitoly 4.2.2 (Riadenie toku informácií) a 5.1 (Integrované riadenie vonkajších hraníc) Štokholmského programu (6). Bude zohrávať dôležitú úlohu pri ďalšom vývoji v tejto oblasti. Práve z tohto dôvodu považuje Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov za užitočné pripomienkovať rôzne prvky oznámenia, napriek skutočnosti, že znenie oznámenia sa nebude meniť.

8.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chce poskytnúť niekoľko poznámok, ktoré je podľa jeho názoru potrebné zohľadniť pri ďalšom vývoji v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V tomto stanovisku sa uvádza množstvo poznámok, ktoré už Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poskytol v stanovisku z 10. júla 2009 k oznámeniu o priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov (7), ako aj v mnohých ďalších stanoviskách a pripomienkach. Obsahuje aj stanoviská predložené v minulosti. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť aj odkaz na správu o budúcnosti ochrany súkromia, ktorú 1. decembra 2009 prijala pracovná skupina zriadená podľa článku 29 a pracovná skupina pre políciu a justíciu. Táto správa, ktorá predstavuje spoločný príspevok ku konzultáciám Európskej komisie o právnom rámci základných práv na ochranu osobných údajov a ktorú podporil Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, obsahuje dôležité usmernenia týkajúce sa budúcnosti ochrany údajov, ktoré sa môžu uplatniť aj v rámci výmeny informácií v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestnoprávnej oblasti.

9.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta oznámenie ako odpoveď na výzvu Európskej rady (8) týkajúcu sa vypracovania nástrojov na riadenie informácií na úrovni EÚ podľa stratégie EÚ v oblasti riadenia informácií a na základe európskeho modelu výmeny informácií.

10.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov popri tom poznamenáva, že oznámenie treba považovať aj za reakciu na spomínaný Štokholmský program v ktorom ide o zabezpečenie súdržnosti a konsolidácie pri príprave výmeny informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ. Presnejšie, v kapitole 4.2.2 Štokholmského programu sa Európska komisia vyzýva na vyhodnotenie potreby vypracovania európskeho modelu výmeny informácií na základe hodnotenia súčasných nástrojov vrátane prümského rámca a tzv. švédskeho rámcového rozhodnutia. Na základe tohto hodnotenia je možné určiť, či uvedené nástroje fungujú podľa pôvodného zámeru a plnia ciele stratégie v oblasti riadenia informácií.

11.

V tejto súvislosti je užitočné zdôrazniť, že Štokholmský program sa týka silného režimu ochrany údajov, ktorý je hlavným predpokladom stratégie EÚ v oblasti riadenia informácií. Tento silný dôraz na ochranu údajov je plne v súlade s Lisabonskou zmluvou, ktorá, ako už bolo uvedené, obsahuje všeobecné ustanovenia o ochrane údajov, ktoré poskytujú všetkým, vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín, súdne vymáhateľné právo na ochranu údajov a zaväzuje Radu a Európsky parlament k zavedeniu komplexného rámca ochrany údajov.

12.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež podporuje požiadavku stratégie v oblasti riadenia informácií, ktorá spočíva v tom, že všetky nové legislatívne opatrenia, ktorými sa zjednoduší ukladanie a výmena osobných údajov, sa môžu navrhovať len vtedy, ak vychádzajú z konkrétnych potrieb. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tento prístup obhajoval v mnohých stanoviskách k legislatívnym návrhom, ktoré sa týkajú oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, napr. v stanoviskách k systému SIS druhej generácie (9), k prístupu orgánov na presadzovanie práva k údajom v systéme Eurodac (10), k revízii nariadenia o systéme Eurodac a Dublinského nariadenia (11), k oznámeniu Komisie o Štokholmskom programe (12) a k osobným záznamom o cestujúcich (13).

13.

Hodnotenie všetkých existujúcich nástrojov na výmenu informácií pred navrhnutím nových nástrojov je preto mimoriadne dôležité. Táto skutočnosť je o to dôležitejšia, že súčasný rámec je kombináciou rôznych nástrojov a systémov, z ktorých niektoré boli zavedené len nedávno, takže ich účinnosť sa ešte nedá posúdiť, niektoré sa nachádzajú v štádiu zavádzania a niektoré nové nástroje sa ešte stále len legislatívne pripravujú.

14.

Preto Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov s uspokojením konštatuje, že v oznámení sa vytvára jednoznačné prepojenie na opatrenia zavádzané Komisiou s cieľom vyhodnotiť túto oblasť v rámci Štokholmského programu.

15.

V tejto súvislosti Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta najmä „mapovanie informácií“, ktoré spustila Komisia v januári 2010 a vykonáva ho v úzkej spolupráci s pracovnou skupinou projektu mapovania informácií, ktorú tvoria zástupcovia členských štátov EÚ, EZVO, Europolu, Eurojustu, Frontexu a kancelárie Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (14). Ako sa uvádza v oznámení, Komisia chce Rade a Európskemu parlamentu predstaviť výsledky opatrenia mapovania informácií ešte v roku 2010. Ďalším krokom bude predloženie oznámenia o európskom modeli výmeny informácií.

16.

Podľa názoru Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov je veľmi dobré, že sa vytvára prepojenie medzi oznámením a opatrením mapovania údajov, pretože obe oblasti sú jednoznačne prepojené. Je samozrejme ešte predčasné hodnotiť výsledky týchto opatrení a vo všeobecnosti aj diskusií o európskom modeli výmeny informácií (zatiaľ bolo opatrenie mapovania informácií predstavené Komisiou iba ako opatrenie inventarizácie). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bude v tejto práci pokračovať. Okrem toho, už v tejto fáze upozorňuje na potrebu zabezpečiť synergie a vyhnúť sa rôznym záverom vyplývajúcim zo všetkých opatrení prijatých Komisiou v súvislosti s diskusiami o európskom modeli výmeny informácií.

17.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chce okrem toho poukázať na prebiehajúcu revíziu rámca na ochranu údajov, a konkrétnejšie na zámer Komisie pripraviť komplexný rámec ochrany údajov vrátane policajnej a súdnej spolupráce v trestnoprávnych veciach.

18.

Vzhľadom na to Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že oznámenie v časti Zabezpečenie základných práv, najmä práva na súkromie a ochranu údajov poukazuje na článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa poskytuje právny základ pre prácu na tejto komplexnej schéme ochrany údajov. Tiež v tejto súvislosti poznamenáva, že v oznámení sa neanalyzujú konkrétne ustanovenia o ochrane údajov v rámci diskutovaných nástrojov za predpokladu, že na základe uvedeného článku 16 Komisia pracuje na novom komplexnom rámci ochrany osobných údajov v EÚ. Dúfa, že v tejto súvislosti sa poskytne kvalitný prehľad existujúcich a pravdepodobne odlišných schém na ochranu údajov a že Komisia bude vo svojich budúcich rozhodnutiach postupovať podľa tohto prehľadu.

19.

V neposlednom rade, napriek tomu, že Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta ciele a hlavný obsah oznámenia, chce upozorniť na skutočnosť, že tento dokument sa má považovať iba za prvý krok v procese hodnotenia a že po ňom by mali nasledovať ďalšie konkrétne opatrenia, výsledkom ktorých je komplexná, integrovaná a dobre štruktúrovaná politika EÚ o výmene a riadení informácií.

20.

V texte tohto oznámenia Komisia odkazuje na princíp obmedzenia účelu ako na „kľúčový aspekt v prípade väčšiny nástrojov, ktorých sa toto oznámenie týka“.

21.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta dôraz kladený v oznámení na princíp obmedzenia účelu, podľa ktorého sa účely, pre ktoré sa zbierajú osobné údaje, majú jednoznačne uvádzať najneskôr v čase zberu a údaje sa nesmú spracúvať na účely nekompatibilné s pôvodným účelom. Každá odchýlka od princípu obmedzenia účelu musí predstavovať výnimku a môže sa vykonať až po splnení prísnych podmienok a bezpečnostných opatrení, a to právnych, odborných a iných.

22.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení sa tento základný princíp ochrany údajov uvádza ako kľúčový iba „v prípade väčšiny nástrojov, ktorých sa toto oznámenie týka“. Okrem toho sa na strane 23 oznámenia v súvislosti so systémami SIS, SIS II a VIS uvádza, že „s výnimkou týchto centralizovaných informačných systémov sa obmedzenie účelu zdá byť kľúčovým faktorom v štruktúre opatrení na riadenie informácií na úrovni EÚ“.

23.

Toto znenie môže znamenať návrh, aby tento princíp nefungoval ako kľúčový faktor vo všetkých prípadoch a pre všetky systémy a nástroje týkajúce sa výmeny informácií v EÚ. Vzhľadom na to Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že výnimky a obmedzenia v rámci tohto princípu sú možné a môžu byť potrebné, ako sa uznáva v článku 13 smernice 95/46/ES a článku 3 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV (15). Je však povinnosťou zabezpečiť, aby sa každý nový nástroj týkajúci sa výmeny informácií v EÚ navrhol a prijal iba vtedy, ak sa dôkladne zvážil princíp obmedzenia účelu a ak sa všetky prípadné výnimky a obmedzenia v rámci tohto princípu prijmú na základe preskúmania jednotlivých prípadov a po dôkladnom zvážení. Tieto úvahy sú relevantné aj pre systémy SIS, SIS II a VIS.

24.

Akýkoľvek iný postup bude v rozpore s článkom 8 Charty základných práv Únie a s právom EÚ o ochrane údajov (napr. smernicou 95/46/ES, nariadením (ES) č. 45/2001 alebo rámcovým rozhodnutím 2008/977/SVV), ako aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Nedodržanie princípu obmedzenia účelu môže viesť aj k tzv. neplánovanému využívaniu funkčnosti (function creep) týchto systémov (16).

25.

V oznámení (na strane 26) sa odkazuje na požiadavky stanovené v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa testu primeranosti a uvádza sa, že „vo všetkých budúcich návrhoch politík Komisia posúdi očakávaný vplyv iniciatívy na práva jednotlivca na súkromie a ochranu osobných údajov a vysvetlí, prečo je takýto vplyv nevyhnutný a prečo je navrhované riešenie primerané legitímnemu cieľu zachovania vnútornej bezpečnosti v rámci Európskej únie, prevencii trestnej činnosti a riadenia migrácie“.

26.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta uvedené vyhlásenia, pretože tiež trvá na skutočnosti, že dodržiavanie princípov primeranosti a nevyhnutnosti musí byť pri prijímaní rozhodnutí o existujúcich a nových systémoch zberu a výmeny osobných údajov prvoradé. Vzhľadom na budúcnosť je to dôležité aj z hľadiska súčasnej predstavy, ako by mala vyzerať stratégia EÚ v oblasti riadenia informácií a európsky model výmeny informácií.

27.

V tejto súvislosti Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta skutočnosť, že odchylne od znenia použitého Komisiou pri odkazovaní na princíp obmedzenia účelu (pozri odseky 20 až 22 tohto stanoviska), vzhľadom na nevyhnutnosť, sa Komisia zaviazala sprístupniť všetky budúce návrhy politík do tej miery, do ktorej sa týkajú vplyvu na práva jednotlivcov na súkromie a ochranu ich osobných údajov.

28.

Vzhľadom na to Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov upozorňuje na skutočnosť, že všetky požiadavky týkajúce sa primeranosti a nevyhnutnosti vychádzajú z existujúceho práva EÚ (najmä z Charty základných práv, ktorá je už súčasťou primárneho práva EÚ) a z dobre zavedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Inými slovami, v oznámení sa v tomto smere neponúkajú žiadne nové prvky. Podľa názoru Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov by sa namiesto toho nemali v oznámení iba opakovať tieto požiadavky, ale aj uvádzať konkrétne opatrenia a mechanizmy, ktorými by sa zabezpečilo dodržiavanie a praktické vykonávanie oboch princípov, nevyhnutnosti aj primeranosti, vo všetkých návrhoch, ktoré ovplyvňujú práva jednotlivcov. Hodnotenie vplyvu na súkromie, o ktorom sa hovorí v odsekoch 38 až 41, môže byť vhodným nástrojom na splnenie tohto cieľa. Popri tom by sa toto hodnotenie nemalo týkať iba nových návrhov, ale aj existujúcich systémov a mechanizmov.

29.

Okrem toho chce Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež využiť túto príležitosť na zdôraznenie skutočnosti, že pri zvažovaní princípov primeranosti a nevyhnutnosti v stratégii EÚ v oblasti riadenia informácií je potrebné trvať na správnom vyvážení ochrany údajov na jednej strane a na presadzovaní práva na strane druhej. Toto vyváženie neznamená, že ochrana údajov má brániť v používaní informácií potrebných na vyšetrovanie trestných činov. Všetky informácie potrebné na tento účel sa môžu využívať v súlade s pravidlami ochrany údajov (17).

30.

V Štokholmskom programe sa vyžaduje objektívne a komplexné hodnotenie všetkých nástrojov a systémov, ktoré sa zaoberajú výmenou informácií v Európskej únii. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tento prístup samozrejme plne podporuje.

31.

Oznámenie však v tomto smere ešte nie je plne vyvážené. Zdá, že prioritne sa venuje, aspoň v prípade údajov a štatistiky, tým nástrojom, ktoré boli v minulosti úspešné a považujú sa za úspech (napr. množstvo úspešných zhôd v rámci systémov SIS a Eurodac). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nespochybňuje celkový úspech týchto systémov. Pripomína však napríklad, že v správach o činnosti Spoločného dozorného orgánu pre systém SIS (18) sa zistilo, že v nemalom množstve prípadov boli upozornenia systému SIS zastarané, nesprávne zapísané alebo nesprávne, čo malo (alebo mohlo mať) negatívne dôsledky pre príslušných jednotlivcov. Podobné informácie v oznámení chýbajú.

32.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov navrhuje Komisii prehodnotiť prijatý prístup v oznámení. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov navrhuje, aby sa v budúcnosti pri riadení informácií nahlasovali aj zlyhania a slabé stránky systému, ako napríklad počet omylom zatknutých alebo obťažovaných osôb v dôsledku nesprávnych zhôd údajov v systéme, s cieľom zabezpečiť spravodlivú vyváženosť.

33.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov napríklad navrhuje, aby sa údaje o zhodách v systéme SIS/Sirene (príloha 1) doplnili o odkaz na prácu Spoločného dozorného orgánu v oblasti spoľahlivosti a presnosti upozornení.

34.

K princípom orientovaným na proces, ktoré sa uvádzajú na stranách 27 až 28, sa v oznámení radí aj zásada Jasné rozdelenie zodpovednosti, a to najmä vtedy, ak ide o problematiku pôvodného návrhu riadiacich štruktúr. V tejto súvislosti sa v oznámení spomínajú problémy s projektom SIS II a budúce rozdelenie zodpovedností agentúry IT.

35.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by chcel využiť túto príležitosť na zdôraznenie dôležitosti princípu zodpovednosti, ktorý by sa mal vykonávať aj v oblasti súdnej a policajnej spolupráce v trestnoprávnych veciach a zohrávať dôležitú úlohu pri tvorbe nových a prepracovanejších politík EÚ o výmene údajov a riadení informácií. O tomto princípe sa v súčasnosti diskutuje v súvislosti s budúcim európskym rámcom pre ochranu údajov ako o nástroji na ďalšie povzbudzovanie kontrolórov údajov k znižovaniu rizika nesúladu, a to zavádzaním príslušných mechanizmov na účinnú ochranu údajov. Zodpovednosť vyžaduje, aby kontrolóri zavádzali interné mechanizmy a kontrolné systémy, ktorými sa zabezpečí súlad a poskytne dôkaz (napríklad správy o audite) o súlade externým zainteresovaným stranám vrátane dozorných orgánov. (19) Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňoval v roku 2005 vo svojich stanoviskách aj potrebu takýchto opatrení pre systémy VIS a SIS II.

36.

V oznámení sa o koncepcii ochrany súkromia už v štádiu návrhu hovorí na strane 26 (v časti Zabezpečenie základných práv, najmä práva na súkromie a ochranu údajov kapitoly Hlavné princípy), pričom sa uvádza: „Pri vypracovávaní nových nástrojov, ktoré sa opierajú o využitie informačných technológií, bude Komisia dodržiavať prístup ochrany súkromia už v štádiu návrhu (tzv. ‚privacy by design‘)“.

37.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta odkaz na túto koncepciu (20), ktorá sa v súčasnosti pripravuje pre verejný aj súkromný sektor a musí zohrávať dôležitú úlohu v oblasti polície a súdnictva (21).

38.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je presvedčený o tom, že v tomto oznámení sa poskytuje dobrá príležitosť podrobnejšie opísať význam skutočného hodnotenia vplyvu na ochranu súkromia a údajov.

39.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že tento aspekt sa neuvádza a nemení na požiadavku politiky ani vo všeobecných usmerneniach uvedených v tomto oznámení, ani v usmerneniach Komisie k hodnoteniu vplyvu (22).

40.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto odporúča, aby sa pre budúce nástroje vykonávalo konkrétnejšie a prísnejšie hodnotenie vplyvu na ochranu súkromia a údajov, a to buď ako samostatné hodnotenie, alebo ako súčasť hodnotenia vplyvu na všeobecné základné práva. Je potrebné pripraviť konkrétne ukazovatele a funkcie, aby sa zabezpečilo podrobné zváženie každého návrhu s vplyvom na ochranu súkromia a údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež navrhuje, aby sa táto problematika stala súčasťou prebiehajúcich prác na komplexnom rámci ochrany údajov.

41.

Okrem toho by v tejto súvislosti mohlo byť užitočné odkazovať na článok 4 odporúčania o RFID (23), v ktorom Komisia vyzýva členské štáty, aby zabezpečili spoluprácu priemyselného odvetvia s príslušnými subjektmi občianskej spoločnosti pri vypracúvaní rámca na posudzovanie vplyvu na ochranu súkromia a údajov. Vykonávanie hodnotenia vplyvu na súkromie pred zavedením nových informačných systémov a technológií na spracovanie osobných údajov alebo hlavných úprav existujúcich procesov sa odporúča aj v madridskom uznesení prijatom v novembri 2009 na Medzinárodnej konferencii komisárov pre ochranu súkromia a údajov.

42.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že v oznámení sa konkrétne nerieši dôležitá problematika práv osôb pracujúcich s údajmi, čo predstavuje najdôležitejší prvok ochrany údajov. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby mali občania podobné práva v oblasti spracovania svojich osobných údajov vo všetkých systémoch a nástrojoch na výmenu údajov. V množstve systémov, ktoré sa v oznámení spomínajú, naozaj existujú konkrétne pravidlá týkajúce sa práv osôb pracujúcich s údajmi, medzi jednotlivými systémami a nástrojmi však bez dostatočného odôvodnenia existujú rôzne odlišnosti.

43.

Preto Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyzýva Komisiu, aby v blízkej budúcnosti dôkladnejšie preskúmala problematiku zjednotenia práv osôb pracujúcich s údajmi v EÚ.

44.

Napriek tomu, že Komisia spomína používanie biometrických údajov (24), nerieši konkrétne súčasný fenomén zvýšeného používania biometrických údajov v oblasti výmeny informácií v EÚ vrátane veľkých IT systémov v EÚ a iných nástrojoch riadenia hraníc. Komisia tiež v oznámení nijako nenaznačuje, ako chce v budúcnosti túto problematiku riešiť, ani či v súvislosti s touto intenzívnou tendenciou pracuje na komplexnej politike. Vzhľadom na to, že táto problematika je mimoriadne dôležitá a z pohľadu ochrany údajov citlivá, je to poľutovaniahodné.

45.

V tejto súvislosti chce Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov spomenúť, že pri rôznych príležitostiach, na rôznych fórach a v množstve stanovísk (25) zdôrazňoval možné riziká súvisiace s veľkým vplyvom používania biometrických metód na práva jednotlivcov. Pri týchto príležitostiach navrhoval aj začleniť najprísnejšie bezpečnostné opatrenia týkajúce sa používania biometrických metód do konkrétnych nástrojov a systémov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež upozorňuje na problém súvisiaci s prirodzenými nepresnosťami pri zbere a porovnávaní biometrických údajov.

46.

Z týchto dôvodov využíva Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov túto príležitosť na to, aby požiadal Komisiu o vypracovanie jasnej a prísnej politiky pre používanie biometrických metód v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na základe dôkladného hodnotenia a posudzovania potreby využitia biometrických metód v jednotlivých prípadoch, pri úplnom dodržiavaní základných princípov ochrany týchto údajov, akými sú primeranosť, nevyhnutnosť a obmedzenie účelu.

47.

Už v minulosti (26) vzniesol Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov množstvo námietok týkajúcich sa koncepcie interoperability. Jedným z dôsledkov interoperability systémov je to, že môže fungovať ako podnet na navrhovanie nových cieľov pre veľké IT systémy, ktorých využívanie presahuje ich pôvodný účel, alebo pre prednostné používanie biometrických metód v tejto oblasti. Rôzne druhy interoperability vyžadujú rôzne bezpečnostné opatrenia a podmienky. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež v tejto súvislosti zdôraznil, že inter-operabilita systémov sa musí vykonávať s ohľadom na princípy ochrany údajov, a najmä na princíp obmedzenia účelu.

48.

V tejto súvislosti Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poznamenáva, že v oznámení sa konkrétne neodkazuje na problematiku interoperability systémov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiku týkajúcu sa tohto dôležitého aspektu výmeny informácií v EÚ, ktorá by mala byť súčasťou opatrenia hodnotenia.

49.

Oznámenie obsahuje kapitolu o legislatívnych návrhoch, ktoré Komisia v budúcnosti predloží. Okrem iného sa v dokumente spomína návrh programu o registrovaných cestujúcich a návrh týkajúci sa systémov vstupu a výstupu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chce predložiť niekoľko pripomienok k obom uvedeným návrhom, o ktorých už, ako sa naznačuje v oznámení, Komisia rozhodla.

50.

Ako už bolo uvedené v odseku 4 tohto stanoviska, cieľom oznámenia je predstaviť „úplný prehľad o (...) opatreniach na úrovni EÚ, ktoré upravujú zber, ukladanie a cezhraničnú výmenu osobných informácií na účely presadzovania práva a riadenia migrácie“.

51.

V tejto súvislosti Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov celkom nerozumie tomu, aký je konečný cieľ programu registrovaných cestujúcich a ako sa tento návrh, ktorý momentálne Komisia posudzuje, bude týkať účelov presadzovania práva a riadenia migrácie. V oznámení sa na strane 21 uvádza, že „tento program by niektorým skupinám často cestujúcich osôb z tretích krajín umožnil vstup do EÚ (…), pričom by sa použili zjednodušené hraničné kontroly prostredníctvom automatizovaných brán“. Účelom nástrojov je teda podľa všetkého zjednodušenie cestovania pre často cestujúce osoby. Tieto nástroje preto nebudú mať žiadnu (priamu či jednoznačnú) súvislosť s účelmi presadzovania práva a riadenia migrácie.

52.

Pri zmienke o budúcom systéme vstupu a výstupu v rámci EÚ sa v oznámení (na strane 21) spomína problém „osôb, ktoré prekračujú povolenú dĺžku pobytu“ a uvádza sa, že táto kategória osôb „predstavovala najväčšiu skupinu ilegálnych migrantov v EÚ“. Posledný argument sa predkladá ako odôvodnenie rozhodnutia Komisie navrhnúť zavedenie systému vstupu a výstupu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú na územie EÚ na krátkodobé pobyty v dĺžke do troch mesiacov.

53.

Okrem toho sa v oznámení uvádza, že „tento systém by zaznamenal čas a miesto vstupu a dĺžku povoleného pobytu a prenášal automatizované zápisy príslušným orgánom, ktoré by identifikovali osoby prekračujúce povolenú dĺžku pobytu. Systém by bol založený na overovaní biometrických údajov a používal rovnaký systém biometrickej identifikácie a prevádzkové vybavenie ako SIS II a VIS.“

54.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že je mimoriadne dôležité špecifikovať cieľovú skupinu osôb prekračujúcich povolenú dĺžku pobytu na základe existujúcej zákonnej definície alebo podporiť túto špecifikáciu spoľahlivými údajmi či štatistikou. Je to o to dôležitejšie, že všetky výpočty týkajúce sa množstva osôb prekračujúcich povolenú dĺžku pobytu v EÚ v súčasnosti vychádzajú len z odhadov. Tiež je potrebné objasniť, aké opatrenia sa prijmú voči osobám prekračujúcim povolenú dĺžku pobytu, keď budú tieto osoby systémom identifikované, vzhľadom na to, že EÚ chýba jasná a komplexná politika týkajúca sa osôb prekračujúcich povolenú dĺžku pobytu na území EÚ.

55.

Okrem toho sa v znení oznámenia naznačuje, že rozhodnutie zaviesť tento systém už Komisia prijala, pričom v oznámení sa zároveň uvádza, že Komisia v súčasnosti vykonáva hodnotenie vplyvu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zdôrazňuje, že rozhodnutie zaviesť takýto zložitý systém zasahujúci do súkromia by sa malo prijať iba na základe konkrétneho hodnotenia jeho vplyvu, v ktorom sa poskytnú konkrétne dôkazy a informácie o tom, prečo je tento systém potrebný a prečo nie je možné využiť alternatívne riešenia vychádzajúce z existujúcich systémov.

56.

A nakoniec, Komisia sa zrejme chystá prepojiť tento budúci systém so systémom biometrickej identifikácie a prevádzkovými zariadeniami systémov SIS II a VIS. To sa však deje bez ohľadu na to, že ani systém SIS II, ani systém VIS ešte nie sú zavedené a presný dátum ich uvedenia do prevádzky je v tejto fáze neznámy. Inými slovami, systém vstupu a výstupu bude do veľkej miery závisieť od biometrických a prevádzkových systémov, ktoré ešte nie sú v prevádzke, v dôsledku čoho ešte nie je možné primerane vyhodnotiť ich výkon a funkčnosť.

57.

V súvislosti s iniciatívami, ktoré má Komisia preskúmať (iniciatívy, v prípade ktorých ešte Komisia neprijala konečné rozhodnutie), sa v oznámení na základe požiadaviek Štokholmského programu spomínajú tri iniciatívy: program na sledovanie financovania terorizmu v EÚ (rovnocenný so systémom TFTP v USA), elektronický systém cestovných povolení (ESTA) a európsky systém policajných záznamov (EPRIS).

58.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bude pozorne sledovať vývoj súvisiaci s týmito iniciatívami a v prípade potreby ho bude pripomienkovať a predkladať potrebné návrhy.

59.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov plne podporuje oznámenie, ktoré poskytuje úplný prehľad zavedených aj plánovaných systémov na výmenu informácií v EÚ. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov obhajoval potrebu hodnotenia všetkých existujúcich nástrojov na výmenu informácií pred predložením návrhov nových nástrojov v mnohých stanoviskách a pripomienkach.

60.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež víta, že v oznámení sa spomínajú prebiehajúce činnosti v oblasti komplexného rámca ochrany údajov na základe článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý je potrebné zohľadniť aj v súvislosti s prácou na prehľade riadenia informácií v EÚ.

61.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považuje toto oznámenie za prvý krok v rámci procesu hodnotenia. Po ňom by malo nasledovať skutočné hodnotenie, výsledkom ktorého by mala byť komplexná, integrovaná a dobre štruktúrovaná politika EÚ týkajúca sa výmeny a riadenia informácií. V tejto súvislosti vyjadruje Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov spokojnosť s tým, že sa vytvára prepojenie na ostatné opatrenia Komisie na základe Štokholmského programu, a to najmä v súvislosti s mapovaním informácií, ktoré vykonáva Komisia v úzkej spolupráci s tímom projektu mapovania informácií.

62.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov navrhuje, aby sa v budúcnosti pri riadení informácií nahlasovali a zohľadňovali aj nedostatky a slabé stránky systému, ako napríklad počet omylom zatknutých alebo obťažovaných osôb v dôsledku nesprávnych zhôd údajov v systéme.

63.

Princíp obmedzenia účelu by sa mal považovať za kľúčový princíp pri všetkých nástrojoch na výmenu informácií v EÚ a nové nástroje by sa mohli navrhovať len po dôkladnom zvážení princípu obmedzenia účelu a jeho dodržaní v procese ich návrhu. To isté platí aj pre ich vykonávanie.

64.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež nabáda Komisiu, aby prípravou konkrétnych opatrení a mechanizmov zabezpečila dodržiavanie a praktické vykonávanie princípov nevyhnutnosti a primeranosti pri všetkých nových návrhoch, ktoré ovplyvňujú práva jednotlivcov. Tiež je potrebné s ohľadom na tieto princípy vyhodnotiť už existujúce systémy.

65.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je tiež presvedčený o tom, že toto oznámenie poskytuje vynikajúcu príležitosť na začatie diskusie o význame skutočného hodnotenia vplyvu na ochranu súkromia a údajov a na podrobnejší opis tohto hodnotenia.

66.

Komisiu tiež vyzýva na vypracovanie súdržnejšej a konzistentnejšej politiky týkajúcej sa predpokladov používania biometrických údajov, politiky týkajúcej sa operability systémov a ich zjednotenia na úrovni EÚ v oblasti práv dotknutých osôb.

67.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta aj odkaz na koncepciu ochrany súkromia už v štádiu návrhu, ktorá sa v súčasnosti pripravuje pre verejný aj súkromný sektor, a preto musí zohrávať dôležitú úlohu v oblasti polície a súdnictva.

68.

V neposlednom rade Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov upozorňuje na svoje pripomienky a obavy týkajúce sa kapitoly „Legislatívne návrhy, ktoré má predložiť Komisia“, v ktorej sa hovorí o systéme vstupu/výstupu a o programe registrovaných cestujúcich.

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/24

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M5952. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/24

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M6040. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/25

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M6072. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/26

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/27

Občina Benedikt

Čolnikov trg 5

SI-2234 Benedikt

SLOVENIJA

1.

Investície do poľnohospodárskych podnikov s prvovýrobou:

2.

Pomoc na investície na zachovanie tradičnej krajiny a budov:

3.

Pomoc na preparcelovanie pozemkov:

4.

Pomoc na podporu výroby kvalitných poľnohospodárskych výrobkov:

5.

Pomoc na udelenie technickej pomoci v poľnohospodárskom sektore:

Občina Piran

Tartinijev trg 2

SI-6330 Piran

SLOVENIJA

Regione del Veneto

Palazzo Balbi

Dorsoduro 3901

30123 Venezia VE

ITALIA

Tel. +39 412795030

Fax +39 412795085

e-mail: dir.formazione@regione.veneto.it

Provincie Utrecht

Postbus 80300

3508 TH Utrecht

NEDERLAND

1.

Úhrada do 100 % nákladov na odstránenie a likvidáciu uhynutého dobytka, ak existuje povinnosť uskutočniť u príslušného uhynutého dobytka testy TSE;

2.

Úhrada do 100 % nákladov na odstránenie a do 75 % nákladov na likvidáciu uhynutého dobytka:

3.

Úhrada do 61 % nákladov na odstránenie a do 59 % nákladov na likvidáciu uhynutého dobytka:

Lietuvos Respublikos žemės ūkio ministerija

Gedimino pr. 19

LT-01103 Vilnius

LIETUVA/LITHUANIA

Department of Agriculture, Fisheries and Food

Agriculture House

Kildare Street

Dublin 2

IRELAND

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/34

1.

Malta Freeport

2.

Mġarr Yacht Marina

3.

Msida Yacht Marina

4.

Valletta Seaport

1.

Malta International Airport, Luqa

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/35

1.

Vypisuje sa výberové konanie na poskytnutie zníženia dovozného cla na dovoz ciroku patriaceho pod číselný znak KN 1007 00 90 z tretích krajín.

2.

Výberové konanie sa riadi ustanoveniami nariadenia Komisie (EÚ) č. 1262/2010 (1).

1.

Lehota na predloženie ponúk do prvého čiastkového výberového konania uplynie 13. januára 2011 o 10. hodine bruselského času.

Lehota na predloženie ponúk do ďalších čiastkových výberových konaní uplynie tieto dni o 10. hodine bruselského času:

2.

Toto oznámenie sa uverejňuje len na otvorenie tohto výberového konania. Bez toho, aby bola dotknutá možnosť jeho zmeny a doplnenia alebo jeho nahradenia, toto oznámenie je platné pre všetky čiastkové výberové konania uskutočnené počas trvania tohto výberového konania.

1.

Ponuky predkladané v písomnej podobe musia byť doručené najneskôr v deň a hodinu, ktoré sú uvedené v bode II, buď osobným doručením, pri ktorom sa vydá potvrdenie o prijatí, alebo prostredníctvom elektronickej pošty na niektorú z týchto adries:

Adresa pri osobnom doručení:

Ponuky, ktoré nebudú predložené elektronickou cestou, musia byť doručené na príslušnú adresu v dvojitej zalepenej obálke. Vnútorná obálka, ktorá je taktiež zalepená, musí byť označená nápisom „Ponuka do výberového konania na zníženie dovozného cla na dovoz ciroku – nariadenie (EÚ) č. 1262/2010“.

Predložené ponuky zostávajú záväzné, až kým príslušný členský štát neoznámi uchádzačovi výsledok výberového konania.

2.

Ponuka, ako aj doklad a vyhlásenie v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1296/2008 (2) sú vyhotovené v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sídli príslušný subjekt, ktorému bola ponuka doručená.

a)

nárok na vydanie dovozného povolenia v členskom štáte, v ktorom bola ponuka predložená, pričom na dovoznom povolení sa uvedie zníženie dovozného cla, ktoré bolo uvedené v ponuke, na ponúkané množstvo;

b)

povinnosť požiadať v členskom štáte uvedenom v písmene a) o dovozné povolenie na toto množstvo.

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/37

1.

Otvára sa výberové konanie na zníženie dovozného cla na dovoz kukurice patriacej pod kód KN 1005 90 00 z tretích krajín.

2.

Výberové konanie sa riadi ustanoveniami nariadenia Komisie (EÚ) č. 1262/2010 (1).

1.

Lehota na predloženie ponúk do prvého čiastkového výberového konania uplynie 13. januára 2011 o 10. hodine bruselského času.

Lehota na predloženie ponúk do ďalších čiastkových výberových konaní uplynie tieto dni o 10. hodine bruselského času:

2.

Toto oznámenie sa uverejňuje len na otvorenie tohto výberového konania. Bez toho, aby bola dotknutá možnosť jeho zmeny a doplnenia alebo jeho nahradenia, toto oznámenie je platné pre všetky čiastkové výberové konania uskutočnené počas trvania tohto výberového konania.

1.

Ponuky predkladané v písomnej podobe musia byť doručené najneskôr v deň a hodinu, ktoré sú uvedené v bode II, buď osobným doručením, pri ktorom sa vydá potvrdenie o prijatí, alebo prostredníctvom elektronickej pošty na niektorú z týchto adries:

Adresa pri osobnom doručení:

Ponuky, ktoré nebudú predložené elektronickou cestou, musia byť doručené na príslušnú adresu v dvojitej zalepenej obálke. Vnútorná obálka, ktorá je taktiež zalepená, musí byť označená nápisom „Ponuka do výberového konania na zníženie dovozného cla na dovoz kukurice – nariadenie (EÚ) č. 1262/2010“.

Predložené ponuky zostávajú záväzné, až kým príslušný členský štát neoznámi uchádzačovi výsledok výberového konania.

2.

Ponuka, ako aj doklad a vyhlásenie v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1296/2008 (2) sú vyhotovené v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sídli príslušný subjekt, ktorému bola ponuka doručená.

a)

nárok na vydanie dovozného povolenia v členskom štáte, v ktorom bola ponuka predložená, pričom na dovoznom povolení sa uvedie zníženie dovozného cla, ktoré bolo uvedené v ponuke, na ponúkané množstvo;

b)

povinnosť požiadať v členskom štáte uvedenom v písmene a) o dovozné povolenie na toto množstvo.

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/39

1.

Otvára sa výberové konanie na zníženie dovozného cla na dovoz kukurice patriacej pod číselný znak KN 1005 90 00 z tretích krajín.

2.

Výberové konanie sa riadi ustanoveniami nariadenia Komisie (EÚ) č. 1262/2010 (1).

1.

Lehota na predloženie ponúk do prvého čiastkového výberového konania uplynie 13. januára 2011 o 10. hodine bruselského času.

Lehota na predloženie ponúk do ďalších čiastkových výberových konaní uplynie tieto dni o 10. hodine bruselského času:

2.

Toto oznámenie sa uverejňuje len na otvorenie tohto výberového konania. Bez toho, aby bola dotknutá možnosť jeho zmeny a doplnenia alebo jeho nahradenia, toto oznámenie je platné pre všetky čiastkové výberové konania uskutočnené počas trvania tohto výberového konania.

1.

Ponuky predkladané v písomnej podobe musia byť doručené najneskôr v deň a hodinu, ktoré sú uvedené v bode II, buď osobným doručením, pri ktorom sa vydá potvrdenie o prijatí, alebo prostredníctvom elektronickej pošty na niektorú z týchto adries:

Adresa pri osobnom doručení:

Ponuky, ktoré nebudú predložené elektronickou cestou, musia byť doručené na príslušnú adresu v dvojitej zalepenej obálke. Vnútorná obálka, ktorá je taktiež zalepená, musí byť označená nápisom „Ponuka do výberového konania na zníženie dovozného cla na dovoz kukurice – nariadenie (EÚ) č. 1262/2010“.

Predložené ponuky zostávajú záväzné, až kým príslušný členský štát neoznámi uchádzačovi výsledok výberového konania.

2.

Ponuka, ako aj doklad a vyhlásenie v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1296/2008 (2) sú vyhotovené v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sídli príslušný subjekt, ktorému bola ponuka doručená.

a)

nárok na vydanie dovozného povolenia v členskom štáte, v ktorom bola ponuka predložená, pričom na dovoznom povolení sa uvedie zníženie dovozného cla, ktoré bolo uvedené v ponuke, na ponúkané množstvo;

b)

povinnosť požiadať v členskom štáte uvedenom v písmene a) o dovozné povolenie na toto množstvo.

29.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 355/41

1.

Komisia bolo 17. decembra 2010 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Veolia Eau – Compagnie Génerale des Eaux SCA („Veolia Eau“, Francúzsko) patriaci do skupiny Veolia Environnement a podnik Electricité de France International SA („EDFI“, Francúzsko) patriaci do skupiny Electricité de France („EDF“) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia ES o fúziách spoločnú kontrolu nad podnikom Société d’Energie et d’Eau du Gabon („SEEG“, Gabon) prostredníctvom kúpy akcií holdignovej spoločnosti podniku SEEG, Veolia Water India Africa SA („VWIA“, Francúzsko), ktorá je v súčasnosti výlučne kontrolovaná podnikom Veolia Eau.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6105 – Veolia/EDF/Société d'Energie et d'Eau du Gabon na túto adresu: