14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/1

459. PLENÁRNE ZASADNUTIE 20 A 21. JANUÁRA 2010

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Starostlivosť a výchova v ranom detstve“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 339/01)

Spravodajkyňa: pani Mária HERCZOG

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 14. júla 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Starostlivosť a výchova v ranom detstve“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. decembra 2009. Spravodajkyňou bola pani Herczog.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) prijal 194 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

Preambula

Členské štáty sú zodpovedné za starostlivosť o všetky deti vo svojej krajine a za ich výchovu. Existujú rôzne formy výchovy a starostlivosti, ktorých pomenovania, obsah a ciele sa v ostatných 15 rokoch zmenili. Zmenili sa aj definície a formulácie používané v rámci starostlivosti v ranom detstve. Starostlivosť o deti a ich výchova nie je iba vytváranie bezpečného prostredia pre dieťa, ale aj poskytovanie výchovy a starostlivosti, ktoré dieťa potrebuje na to, aby vďaka emocionálnej, telesnej, sociálnej a výchovnej podpore rozvíjalo svoj vlastný potenciál Starostlivosť o deti a ich výchova je širokou škálou služieb poskytovaných deťom od narodenia až po predškolský vek. Mimoškolská starostlivosť sú služby poskytované deťom školského veku mimo vyučovacích hodín, popoludní, cez víkendy a počas školských prázdnin.

1. Závery a odporúčania

1.1 Výbor oceňuje a podporuje úsilie, ktoré Európska komisia a členské štáty vynaložili na rozvoj a posilnenie kvalitnej, dostupnej a cenovo primeranej starostlivosti o deti, vrátane zariadení pre starostlivosť a výchovu v ranom veku. Zároveň je však potrebné podniknúť mnoho ďalších krokov, kým budú môcť všetky deti tieto služby využívať.

1.2 Výbor uznáva význam celistvého a komplexného prístupu k otázke starostlivosti o deti, ktorého cieľom je lepšie pochopiť vzájomne súvisiace postupy a zaistiť ľudský, sociálny a hospodársky rozvoj. Členské štáty majú jednotlivcom a rodinám poskytovať príležitosť samostatne sa rozhodnúť, či a ako dlho budú využívať služby starostlivosti o deti a vybrať si ich podľa vlastných požiadaviek. Politickí činitelia by preto mali vziať do úvahy odlišné potreby, protikladné hodnoty a záujmy v týchto oblastiach:

—	záujmy dieťaťa (1);

—	podpora a vzdelávanie rodičov, posilnenie ich postavenia;

—	demografické otázky (vrátane nízkej pôrodnosti a rýchlo narastajúceho počtu starobných dôchodcov);

—	potreby trhu práce;

—	vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie;

—	rovnaké príležitosti pre mužov a ženy;

—	rozdiely v geografickom rozložení (mestá, vidiek, odľahlé oblasti);

—	zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života;

—	dostupná, cenovo primeraná a kvalitná výchova a starostlivosť o deti;

—	aktívne občianstvo;

—	solidarita medzi generáciami;

—	boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

1.3 Výbor uznáva, že medzi jednotlivými členskými štátmi existujú rozdiely v rodinnej politike a následne aj v politike týkajúcej sa starostlivosti o deti. Barcelonské zasadnutie Rady a rôzne relevantné dokumenty EÚ však stanovili pomerne univerzálne ciele (2).

1.4 Výbor zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na zvláštne skupiny detí, v prvom rade na najzraniteľnejšie skupiny detí s osobitnými potrebami, ako sú postihnuté alebo migrujúce deti, deti pochádzajúce z etnických menšín, sociálne vylúčené a deti žijúce bez rodičov, pre ktoré má starostlivosť dôležitú úlohu a umožňuje im pripraviť sa na školskú dochádzku a dosiahnuť dobré študijné výsledky. Výbor ďalej žiada, aby rodičom detí z uvedených skupín bola poskytnutá mimoriadna podpora.

1.5 V súlade so sociálnou agendou a ďalšími príslušnými politickými dokumentmi výbor vníma kvalitnú starostlivosť o deti ako príležitosť na zvýšenie kvality života a zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života pre všetkých členov rodiny, a zároveň ako podporu účasti žien na trhu práce, čo pomôže zvýšiť príjmy rodín.

1.6 Výbor víta skutočnosť, že pre rôzne vekové skupiny sú dostupné rôzne formy služieb a starostlivosti o deti, a to nielen pre deti, ktoré ešte nedosiahli školský vek, ale aj v rámci mimoškolskej činnosti, voľného času a neformálneho vzdelávania. Všetkým deťom by sa mali ponúknuť dostupné, cenovo primerané a kvalitné služby.

1.7 Odvetvie starostlivosti o deti rýchlo rastie. Je však potrebné ďalej zlepšovať a podporovať rovnovážne zastúpenie pohlaví a zvyšovať kvalifikáciu a jej uznanie, prestíž a odmeňovanie pracovných síl pôsobiacich vo formálnych, a ešte viac v neformálnych službách starostlivosti o deti, aby bolo možné ponúknuť širokú škálu služieb zodpovedajúcu rôznorodým požiadavkám. Cieľom je poskytnúť vzdelávanie a starostlivosť všetkým deťom, je však nutné pripomenúť, že na zabezpečenie širokej škály služieb v súlade s právami a potrebami rôznych skupín detí, je potrebné zvoliť flexibilný, udržateľný a citlivý prístup.

1.8 Treba lepšie a ucelenejšie riešiť potreby rodín a detí žijúcich v znevýhodnených či odľahlých oblastiach a regiónoch, vrátane zapojenia miestneho spoločenstva a verejnej podpory. Rôzne formy poskytovaných služieb – integrované, poskytované doma, podpora rodičov atď. – by mohli reagovať na rozdielne potreby detí a ich rodín.

1.9 Výbor jednoznačne podporuje uznanie zodpovednosti členských štátov a rastúce odhodlanie sociálnych partnerov, ktorého cieľom je prispieť k zlepšeniu všeobecných, flexibilných možností vzdelávania a starostlivosti o všetky deti a využiť všetky možné spôsoby na zabezpečenie ich dostupnosti a úspechu. Zamestnávatelia môžu svojim zamestnancom zaistiť starostlivosť o deti alebo ju podporovať finančne, pričom odborové združenia a organizácie občianskej spoločnosti môžu pomôcť zvyšovať povedomie o jej význame a podporovať jej priebežné monitorovanie a hodnotenie. Členské štáty môžu ponúknuť daňové stimuly zamestnávateľom, ktorí zrealizujú opatrenia v oblasti poskytovania starostlivosti o deti a ich vzdelávania.

1.10 V súlade so spoločnými zásadami a celoživotným prístupom v rámci flexiistoty sa výbor domnieva, že návrh treba vnímať v kontexte ťažkostí spojených s výchovou a starostlivosťou o deti vo veku do troch rokov a po začatí školskej dochádzky. Ako užitočné sa v tomto kontexte ukázalo umožniť rodičom na základe dohody so všetkými partnermi využívať pružný pracovný čas.

1.11 Sociálni partneri zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore uplatňovania politiky v oblasti starostlivosti o deti a ich vzdelávania v jednotlivých členských štátoch, ako aj pri podpore uceleného prístupu.

2. Súvislosti

2.1 Odporúčanie Rady o starostlivosti o deti (92/241/EHS), ktorým sa stanovujú kritériá na určenie kvality služieb starostlivosti o deti už v roku 1992 ukázalo, aká dôležitá je úloha starostlivosti o deti. Odvtedy sa však značne zmenil jej rozsah a zameranie. Sieť Európskej komisie pre starostlivosť o deti sa v roku 1996 namiesto počtu alebo pomeru detí navštevujúcich detské výchovno-vzdelávacie zariadenia, zamerala na ciele v oblasti kvality služieb poskytovaných malých deťom.

2.2 V EÚ s 25 členskými krajinami sa počet detí v predškolskom veku odhadoval na približne 30 miliónov (3). Z tohto počtu menej ako 25 % detí mladších ako tri roky navštevovalo formálne detské zariadenie, pričom v kategórií detí od troch rokov do začatia školskej dochádzky to bolo viac ako 80 %. Medzi jednotlivými členskými štátmi sa prejavovali značné rozdiely v závislosti od ich národnej politiky, systému materskej a rodičovskej dovolenky, tradícií a hodnôt. Rovnako existujú výrazné rozdiely vo forme a kvalite poskytovanej starostlivosti, ako aj v čase a dňoch strávených v zariadení.

2.3 Služby starostlivosti o deti v ranom veku a ich výchova sú v jednotlivých členských štátoch EÚ na rôznych stupňoch vývoja a toto odvetvie je jedno z najrýchlejšie rastúcich trhov poskytovania starostlivosti v Európe. Do určitej miery je to vďaka barcelonským cieľom, je však potrebné vyvinúť viac úsilia na zabezpečenie toho, aby všetky deti mali prístup k rôznym formám starostlivosti, ktoré zohľadnia rôzny pôvod a potreby detí a rodín.

2.4 Európska Rada a Komisia zdôraznili, že poskytovanie kvalitnej starostlivosti o deti je základným prvkom dosiahnutia rovnosti medzi mužmi a ženami a zvýšenia účasti žien na trhu práce a v roku 2002 začlenili túto myšlienku do barcelonských cieľov. Táto téma sa odrazila aj v Lisabonskej stratégii z roku 2000 a 2008. Správa Komisie o realizácii barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku zanalyzovala úspechy dosiahnuté v tejto oblasti, ako aj ďalšie povinnosti. Členské štáty by mali odstrániť prekážky v účasti žien na trhu práce a s prihliadnutím na dopyt a v súlade so svojimi vnútroštátnymi systémami v danej oblasti zriadiť do roku 2010 zariadenia starostlivosti pre najmenej 90 % detí vo veku od troch rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov (4). V niektorých krajinách je na vytvorenie nevyhnutných realizačných opatrení potrebné vyvinúť viac úsilia.

2.5 Oznámenie Európskej komisie o demografických zmenách načrtáva faktory, ktoré prispievajú k starnutiu obyvateľstva v Európe: nízka miera pôrodnosti spôsobujúca úbytok pracovnej sily a zvyšovanie tlaku na verejné výdavky (5). Európska rada v marci 2006 zdôraznila potrebu lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v záujme dosiahnutia hospodárskeho rastu, prosperity a konkurencieschopnosti a schválila Európsky pakt pre rodovú rovnosť (6). Vo svojom druhom oznámení o podpore solidarity medzi generáciami sa Komisia venuje otázke demografických a sociálnych zmien, vrátane potenciálnych ťažkostí pri financovaní a dodávkach tovarov a služieb vrátane starostlivosti o deti (7).

2.6 Občania a zástupcovia občianskej spoločnosti, ktorých Komisia konzultovala, vyjadrili znepokojenie nad skutočnosťou, že rodičovstvo má oveľa väčší dosah na pracovné vyhliadky žien ako na vyhliadky mužov. Miera zamestnanosti je u žien s nezaopatrenými deťmi iba 65 % v porovnaní s 91,7 % u mužov. Ženy musia čeliť dôsledkom stereotypných predpokladov o ich zodpovednosti za domácnosť a pracovných schopnostiach (8). Môže to spôsobiť, že iba menší počet žien sa po skončení materskej dovolenky vráti na trh práce.

2.7 Chudoba detí v Európe (9) a cieľ zabezpečiť uplatňovanie Dohovoru o právach dieťaťa (10) sú veľmi dôležitými faktormi, nakoľko Komisia vo svojom oznámení uvádza, že chudoba rodičov a sociálne vylúčenie vážne obmedzujú možnosti a životné príležitosti detí. Je preto životne dôležité prerušiť kolobeh chudoby (11).

2.8 Komisia vytvorila v rokoch 1986 až 1996 medzinárodnú skupinu Sieť starostlivosti o deti, ktorá sa zameriavala na tri špecifické oblasti: služby deťom, rodičovská dovolenka a muži, ako poskytovatelia starostlivosti. Sieť stanovila 40 cieľov v oblasti kvality, ktoré tvoria rámec budúcich politík. Ide o politický záväzok EÚ zaoberať sa otázkou služieb starostlivosti o deti a jej cieľmi.

2.9 Vypracovali sa mnohé štúdie, politické dokumenty a analýzy s cieľom dozvedieť sa viac o potrebách detí a rodín a zistiť, aké sú dostupné a perspektívne opatrenia (12). Problematika výchovy a starostlivosti v ranom veku sa už skúmala z rôznych hľadísk a mnoho sa o nej diskutovalo, ako ukazujú aj dokumenty, ktoré v ostatných rokoch vydala Európska komisia a jej agentúry. Skúmala sa napríklad z hľadiska práv detí (13), vzdelávania (14), súčasnej situácie a budúcnosti starostlivosti o deti v EÚ (15), z hľadiska sociálnej politiky zameranej na potláčanie chudoby a sociálneho vylúčenia u najzraniteľnejších skupín detí, ako aj na základe výskumu a hodnotení projektov (16). V tejto súvislosti sa tiež konalo sympózium o potrebe zlepšiť výchovu a starostlivosť v ranom detstve (17).

3. Všeobecné pripomienky

3.1 Komisia sa vo svojom oznámení (18) z roku 2006 vyjadrila, že práva detí sú pre EÚ prioritou a že členské štáty sú povinné dodržiavať Dohovor Organizácie spojených národov o právach dieťaťa (UNCRC) a jeho nezáväzné protokoly, ako aj rozvojové ciele tisícročia. Európska rada v marci 2006 požiadala členské štáty, „aby prijali nevyhnutné opatrenia na rýchle a výrazné zníženie chudoby detí, pričom by sa všetkým deťom nezávisle od ich sociálneho pôvodu poskytli rovnaké príležitosti“ (19). V kontexte tejto témy to znamená dať všetkým deťom príležitosť získať riadne predškolské a mimoškolské vzdelávanie a starostlivosť v súlade s potrebami ich rozvoja a rodinnými podmienkami a ponúknuť im flexibilné, kvalitné, dostupné a cenovo primerané vzdelávanie a starostlivosť prinajmenšom do veku 14 rokov.

3.2 Rozvoj zariadení starostlivosti o deti rozširuje možnosti rodičov na zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života. Týka sa to predovšetkým žien, pretože ak chýbajú vhodné možnosti starostlivosti o deti, je pravdepodobné, že práve ony sa vzdajú práce, nebudú si môcť prácu nájsť alebo dohodnúť vhodné pracovné podmienky. To im zabráni plne využiť svoj potenciál a ochrániť svoju rodinu pred chudobou. Úzko to súvisí aj s demografickými zmenami, lebo ťažkosti pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného života vedú k nižšej miere pôrodnosti.

3.3 Európa má právny rámec, ktorý množstvom legislatívnych opatrení zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia. Avšak ženy často obmedzia dĺžku svojho pracovného času alebo sa na dlhšie obdobie uvoľnia z práce, aby sa starali o svoje deti, čo znamená nižšie mzdy a nižšie dôchodky resp. chudobu aj napriek tomu, že sú zamestnané, a to najmä v rodinách s jedným rodičom alebo mnohodetných rodinách. Rozhodnutie obmedziť pracovný čas je osobnou voľbou, môže však súvisieť okrem iného s nedostatkom vhodných služieb pre deti.

3.4 Rodičia by mali mať možnosť rozhodnúť sa, kedy pôjdu na rodičovskú dovolenku a kombinovať ju podľa možností s vhodnými formami starostlivosti o deti. V tejto súvislosti je však potrebné zohľadniť aj národné politiky, potreby podnikov, sociálny tlak a potreby detí a zmeny musia byť dostatočne citlivé, aby zabezpečili konkrétne opatrenia.

3.5 Viac ako 6 miliónov žien vo veku 25 až 49 rokov z celej EÚ hovorí, že kvôli zodpovednosti za starostlivosť o rodinu sú nútené nepracovať, alebo môžu pracovať iba na čiastočný úväzok a viac ako štvrtina z nich ako dôvod označila nedostatok zariadení starostlivosti o deti alebo ich cenu (20).

3.6 Ponuka kvalitnej, dostupnej a cenovo primeranej výchovy a starostlivosti v ranom detstve a mimoškolských aktivít je kľúčom k tomu, aby deti strávili svoj čas v dobrom prostredí vyhovujúcom potrebám ich rozvoja, a zároveň umožňuje rodičom (predovšetkým ženám) pracovať. Kvalitná starostlivosť o deti má vplyv na kvalitu života a na budúcnosť detí, rodičov, rodín a spoločenstiev.

3.7 Opatrenia v oblasti starostlivosti o deti môžu prispieť k dosiahnutiu mnohých cieľov európskych stratégií na realizáciu Lisabonskej stratégie, barcelonských cieľov a ďalších, ale aj stratégií zameraných na otázky demografickej situácie, solidarity medzi generáciami, rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Je potrebné vynaložiť viac úsilia na zabezpečenie týchto príležitostí v záujme detí.

3.8 Odvetvie služieb starostlivosti o deti sa rýchlo rozrastá a poskytuje čoraz viac pracovných miest nielen ženám, ale i mužom (21). S rastúcimi požiadavkami na vzdelanie a odbornú prípravu, sa zvyšuje prestíž týchto povolaní a zlepšuje odmeňovanie pracovníkov.

3.9 Viaceré členské štáty zaviedli rad opatrení na podporu lepšieho zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života, ktoré odrážajú rozličné potreby jednotlivých vnútroštátnych trhov práce a rôznorodosť tradícií a kultúr, ktoré existujú v Európe. Široká ponuka starostlivosti o deti a jej flexibilné formy sú spolu so súborom iných nástrojov v tejto oblasti súčasťou širšej koncepcie. Medzi spomenuté nástroje patria programy sociálneho začlenenia, pružné usporiadanie pracovného procesu, rodičovská dovolenka a ďalšie formy dovolenky, ktoré majú napomôcť zosúladeniu rodinného, súkromného a pracovného života a prostredníctvom nich aj hospodárskemu a sociálnemu rozvoju krajín EÚ.

4. Konkrétne pripomienky

4.1 Starostlivosť o deti je v EÚ prudko rastúcim a rýchlo sa rozvíjajúcim odvetvím so stanoveným súborom noriem. Potreby detí, pokiaľ ide o prvé roky života, investícia do poskytovania služieb starostlivosti, ktoré majú pripraviť deti na školskú dochádzku a umožniť im dosahovať dobré študijné výsledky a neskôr úspech v dospelom živote, ako aj zabezpečenie bezstarostných rokov, je pomerne novou koncepciou slúžiacou v prvom rade záujmom dieťaťa, ale aj miestnemu spoločenstvu a spoločnosti ako celku (22).

4.2 Donedávna sa verejné financovanie v oblasti starostlivosti o deti často zameriavalo na deti od 3 rokov do začatia školskej dochádzky s cieľom pripraviť ich na nástup do školy. Avšak investície do starostlivosti o deti sa musia zamerať na mladšie deti a na školopovinné deti do 14 rokov. Znamená to nielen poskytovať lepšie zariadenia starostlivosti o deti v čase, kým rodičia pracujú, ale aj zabezpečiť aktivity, mimoškolskú starostlivosť, vzdelávanie a účelné trávenie voľného času pre všetkých. Ide nielen o poskytnutie bezpečného prostredia a príjemne strávených chvíľ, ale je dokázané, že takéto služby sú veľmi účinnou prípravou na dospelý život.

4.3 Začleňovanie do spoločnosti a formovanie hodnotového systému je veľmi dôležitou súčasťou výchovy a starostlivosti poskytovanej v ranom detstve doma, ktoré dopĺňa výchovu a starostlivosť prostredníctvom formálnych zariadení. Existujú aj iní poskytovatelia neformálneho vzdelávania, ako mimovládne detské a mládežnícke organizácie a detské a mládežnícke centrá, ktoré prispievajú k získavaniu zručností do praktického života a zohrávajú úlohu v procese celoživotného vzdelávania. Prostredníctvom neformálneho vzdelávania získavame 70 % svojich vedomostí a zručností. Uznanie a podporu si preto zasluhujú všetky možné formy vzdelávania.

4.4 V osobitných prípadoch (deti s postihnutím, deti migrantov, deti rodičov s psychickými problémami atď.) môže starostlivosť o deti zabezpečiť, že tieto deti budú môcť ostať so svojimi rodinami a nebudú musieť byť umiestnené inde. Dostupnosť rôznych foriem starostlivosti o deti je významným prvkom sociálneho a hospodárskeho rozvoja a zohráva osobitne dôležitú úlohu v znevýhodnených oblastiach a pre znevýhodnené skupiny a domácnosti, v ktorých sú inak dobré životné podmienky. Poskytovanie starostlivosti o deti môže pomôcť riešiť sociálne, hospodárske a zdravotné otázky, ktorým takéto znevýhodnené domácnosti čelia, a podporí začlenenie vylúčených skupín do spoločnosti.

4.5 V súvislosti s Dohovorom OSN o právach dieťaťa (23) by Komisia mala vypracovať paralelnú štúdiu, ktorá by posúdila vplyv navrhovaných opatrení na deti. Deti musia mať zabezpečenú dobrú starostlivosť a dobrú kvalitu života. Blaho detí a hodnota detstva počas tohto nesmierne dôležitého obdobia života sú rozhodujúce. Deti okrem toho tvoria budúcu pracovnú silu a nedostatok starostlivosti a podpory v tomto ranom období života by mohol viesť k zlyhaniam v škole a neskôr k problémom s integráciou do spoločnosti.

4.6 Pracovné príležitosti v odvetví starostlivosti o deti využívajú tradične väčšinou ženy, avšak je žiaduca lepšia rovnováha v zastúpení obidvoch pohlaví, ktorá sa dosiahne tým, že sa zvýši podiel mužských pracovníkov. Kvalitné vzdelávanie a odborná príprava, dohľad a zvyšovanie prestíže prostredníctvom vyšších platov zaručia lepšie poskytovanie služieb a rovnovážnejšie zastúpenie pohlaví na pracovisku.

4.7 Zámerom barcelonských cieľov je, aby do roku 2010 aspoň 33 % detí vo veku do 3 rokov a 90 % detí od 3 rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky mohlo byť umiestnených v predškolských zariadeniach, pre iné formy starostlivosti o deti však neexistujú osobitné ustanovenia. Je potrebné bezodkladne vytvoriť európsku platformu, ktorá by ich zatriedila a zlepšila na základe zásad kvality, flexibility, dostupnosti a cenovej primeranosti. Otázkou zostáva, čo sa stane s tými deťmi, ktoré nemôžu byť umiestnené napriek tomu, že starostlivosť potrebujú? Na diskusiu o týchto otázkach a hľadanie možných odpovedí je potrebný výskum a vhodnejšie údaje.

4.8 Čo sa týka starostlivosti o deti, sú dostupné iba obmedzené informácie o neformálnej starostlivosti o deti poskytovanej doma. Mnohí poskytovatelia takýchto služieb sú nekvalifikovaní, nie sú formálne registrovaní a ostávajú tak mimo monitorovacích systémov. Títo pracovníci nie sú súčasťou formálnych zamestnaneckých štruktúr, a preto im chýba náležitá ochrana na pracovisku. Členské štáty a miestne samosprávy by sa mali snažiť o zabezpečenie kvalitnej starostlivosti vo všetkých jej formách. Takéto formy neformálnej starostlivosti o deti ohrozujú aj samotné deti. Sociálni partneri by mali žiadať pravidlá a transparentnosť nielen pri profesionálnych poskytovateľoch starostlivosti o deti, ale tiež pri všetkých formách domácej neformálnej starostlivosti, a to prostredníctvom podpory a vyžadovania odborných školení a dohľadu. Daňové stimuly by mohli prispieť k vytvoreniu kvalitnejších zariadení starostlivosti o deti. Keďže v oblasti starostlivosti o deti pracuje veľké množstvo žien, zlepšenie pracovných podmienok a kvalifikácie v tomto odvetví by tiež prispelo k celkovej stratégii EÚ v tejto oblasti (24).

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) V kontexte dokumentu Európskej komisie „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ zo 4. 7. 2006 (http://europa.eu/scadplus/leg/en/lvb/r12555.htm).

(2) Európska rada na svojom zasadaní v marci 2002 v Barcelone uznala význam starostlivosti o deti z hľadiska rastu a rovnakých príležitostí a vyzvala členské štáty, aby odstránili zábrany pre účasť žien na pracovnom trhu a berúc do úvahy dopyt po zariadeniach starostlivosti o deti a v súlade so štátnymi systémami ich zabezpečovania sa usilovali, aby do roku 2010 zabezpečili starostlivosť pre najmenej 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky a pre najmenej 33 % detí vo veku do troch rokov.

(3) Starostlivosť o deti v EÚ v roku 2006, Eurostat/08/172. Bulharsko a Rumunsko pristúpili k EÚ 1. januára 2007 a neboli povinné zbierať údaje pred týmto dátumom.

(4) Správa Európskej komisie: Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku, KOM(2008) 638, Brusel.

(5) Oznámenie Komisie: Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť, KOM(2006) 571 v konečnom znení.

(6) Pozri Prílohu II k Záverom predsedníctva z bruselského zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. marca 2006 na stránke: http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/06/st07/st07775-re01.sk06.pdf.

(7) Oznámenie Komisie: Podporovať solidaritu medzi generáciami, KOM(2007) 244 v konečnom znení.

(8) Oznámenie Komisie: Citizen's Summary – Better maternity leave provisions designed to promote reconciliation of family and working life (http://www.ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=611&langId=en); Spoločná pozícia sociálnej platformy k revízii smernice Rady 96/34/EC z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke, január 2009.

(9) Európska komisia: Child Poverty and Well-Being in the EU – Current status and way forward, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg 2008.

(10) Dohovor Organizácie spojených národov o právach dieťaťa.

(11) Európska komisia: K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, KOM(2006) 367 v konečnom znení, Brusel 2006.

(12) OECD: „Starting Strong“, 2001; Eurofound: „Childcare services in Europe – Foundation Findings:“, 2009 a „Families and childcare services“, 2009; NESSE: „Early Childhood Education and Care key lessons from research and policy makers“, 2009; Európska komisia: „The Provision of childcare services“, Comparative review of 30 European countries, 2009; Európska komisia: „Child Poverty and well being in the EU“, 2008; Európsky sociálny fond: „Changing Childhood in a Changing Europe“, 2009; OECD: „Babies and Bosses“, 2007 a „Education Today, the OECD perspective“, 2009, Eurydice: „Tackling Social and Cultural Inequalities through Early Childhood Education and Care in Europe“, 2009; Eurofound: „Out of school care services for school aged children“, 2007; Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok: „Employment developments in childcare services for school-aged children“, 2006; Správa UNICEF Karta č. 8: „The Childcare Transition“, Florencia, 2008 a sympózium „Early Matters“, Brusel, 2008.

(13) K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, 2006.

(14) Oznámenie Komisie: Efektívnosť a rovnosť v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, KOM(2006) 481 v konečnom znení.

(15) Eurofound: „Childcare services in the EU- what future?“.

(16) Eurydice: „Tackling social and cultural inequalities through early childhood education and care in Europe“, 2009; NESSE: „Early Childhood education and care – key lessons for policy makers“, 2009.

(17) Sympózium o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve „Early matters“, október 2008, Brusel.

(18) K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, KOM(2006) 367 v konečnom znení.

(19) Pozri bod 72 Záverov predsedníctva z 23. a 24. marca 2006 (odkaz v poznámke pod čiarou č. 8).

(20) Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok: Childcare services in Europe – Foundation Findings, Dublin, 2009, s. 9, www.eurofound.europa.eu.

(21) Konkrétne prostredníctvom spomenutej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

(22) P. Reid, D. White: Eurofound: Out of school care services for children living in disadvantaged areas, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2007.

(23) Dohovor o právach dieťaťa prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 44/25 z 20. novembra 1989, ktorý nadobudol účinnosť 2. septembra 1990 v súlade s článkom 49, dostupný na internetovej stránke: http://www2.ohchr.org/english/law/crc.htm.

(24) Stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 102.

14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/7

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Trvalo udržateľný rozvoj pobrežných regiónov“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 339/02)

Spravodajca: pán BUFFETAUT

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Trvalo udržateľný rozvoj pobrežných regiónov“

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska v danej veci prijala svoje stanovisko 13. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20.– 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) prijal 138 hlasmi za, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV zdôrazňuje, že 136 000 kilometrov dlhé pobrežie EÚ predstavuje značné bohatstvo, no v týchto zónach existuje silný tlak kvôli demografickému rozvoju, záujmu o pozemky, poľnohospodárstvu, hospodárstvu a cestovnému ruchu, ktorý môže ohroziť ich atraktívnosť a dokonca ich budúcnosť. Bezpečnú budúcnosť môžu pobrežným regiónom zabezpečiť len opatrenia vychádzajúce zo zásady trvalo udržateľného rozvoja, a to nielen v hospodárskej, ale aj sociálnej a environmentálnej oblasti.

EHSV v tomto smere predkladá nasledujúce odporúčania:

1.2.1 Ochrana životného prostredia

—	zriadenie siete správcov chránených morských oblastí a vytvorenie európskeho označenia pre tieto zóny,

—	vytvorenie európskej databázy členských štátov, ktorá by obsahovala informácie o osvedčených legislatívnych a regulačných postupoch v oblasti ochrany pobrežného dedičstva,

—	dôsledné zameranie na zanedbávanú otázku zástavby pobrežia (okrem diel, ktoré chránia prírodné, historické a kultúrne pamiatky a samotné obyvateľstvo) a vytvorenie európskej siete pre pozorovanie vplyvu zástavby na vysušenej pevnine na morské prostredie, s využitím laboratórií pre morský výskum,

—	vytvorenie vedecko-technického výboru pre prímorské regióny, ktorý by predvídal situáciu a navrhoval riešenia dôsledkov vzostupu morskej hladiny a dôsledkov topenia ľadovcov pre polárne oblasti,

—	šírenie informácií a osveta v oblasti morského prostredia.

1.2.2 Doprava

EHSV opätovne vyjadruje podporu programu budovania transeurópskej dopravnej siete, ktorého realizácia by podporila európske hospodárstvo. Zdôrazňuje, že pre trvalo udržateľný rozvoj pobrežných oblastí sú významné predovšetkým tieto projekty: námorné diaľnice (Baltské more, „Atlantický oblúk“, juhovýchodná Európa a západná časť Stredomoria), železničná os „Rail Baltica“, železničná trasa intermodálneho koridoru Iónske more/Jadranské more). S týmto užitočným rozšírením námornej a železničnej dopravy by sa malo spájať aj dôkladné odstraňovanie sprievodného znečistenia.

1.2.3 Problémy v oblasti hospodárskych aktivít na pobreží

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné správne nasmerovať príspevky z Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu pre regionálny rozvoj a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo do pobrežných oblastí, ktoré majú obzvlášť veľké problémy, aby sa tým urýchlil prechod týchto oblastí na nové hospodárske aktivity.

Upozorňuje na náklady, ktoré budú musieť členské štáty a Európska únia znášať v súvislosti s investíciami a stavebnými prácami zameranými na ochranu pred očakávaným stúpaním morskej hladiny. Tieto náklady sa odrazia na výraznom zvýšení rozpočtového zaťaženia.

Podotýka, že v dôsledku vplyvu klimatických zmien na pobrežné oblasti pravdepodobne dôjde k presunom obyvateľstva, ktorých sociálny dosah a vplyv na zamestnanosť by sa mal predvídať.

1.2.4 Cestovný ruch

EHSV odporúča, aby sa pravidelne organizovala európska konferencia zameraná na tému zodpovedného kúpeľného cestovného ruchu, ktorú by mohol spoločne iniciovať napríklad Výbor regiónov a EHSV a ktorá by bola príležitosťou vymeniť si osvedčené postupy z rozličných častí EÚ.

Takisto zastáva názor, že by sa mali definovať kritériá environmentálnej kvality pre kúpele, prístavy a športové prístavy v celej EÚ.

1.2.5 Klimatické zmeny

EHSV navrhuje, aby sa inicioval program európskej spolupráce v oblasti výskumu zameraného na spôsoby, akými sa pobrežné zóny prispôsobujú vzostupu morskej hladiny. Takisto by sa mala vytvoriť sieť vzájomného odovzdávania informácií medzi výskumnými centrami a európsky vedecko-technický výbor, ktorý by predvídal situáciu a navrhoval konkrétne odpovede na problém zvyšovania vodnej hladiny.

1.2.6 Osveta v oblasti morského prostredia

Výbor odporúča, aby sa rozvíjali osvetové aktivity o morskom prostredí a hodnotách, ktoré predstavuje pre súčasnú generáciu aj nasledujúce generácie. Tieto aktivity by sa mali predovšetkým zamerať na školy a širokú verejnosť. Mohli by sa organizovať v pobrežných oblastiach počas školských prázdnin.

2. Úvod

2.1 Ľudstvo sa v 21. storočí tlačí k moru. Tento pohyb je všeobecný a niektoré obrovské metropoly ako Šanghaj, Tokio, Osaka a Hongkong sa rozvíjajú na brehoch oceánu, najmä na plytčinách. Podľa prognostikov bude tento pohyb pokračovať na všetkých kontinentoch.

2.2 Tento jav sa týka aj EÚ, ktorá ho nemôže ignorovať, keďže má 136 000 kilometrov pobrežia, prímorské regióny EÚ vytvárajú 40 % hrubého domáceho produktu a býva v nich 40 % obyvateľstva.

2.3 Pobrežné oblasti sa teda javia ako zdroje hospodárskej prosperity, ale aj ako miesta s vysokou kvalitou života a sociálneho blahobytu. Pobrežia sú atraktívne a na ich obmedzenom priestore sa sústreďuje množstvo aktivít: cestovný ruch, rybárstvo, poľnohospodárstvo, prístavné a letecké aktivity, rozrastajúce sa mestá, hospodárske aktivity, dopravná infraštruktúra, atď. Všetky uvedené činnosti môžu niekedy do veľkej miery zaťažovať ekosystémy. Pobrežné oblasti sú miestom, kde sa stretávajú rozličné spôsoby využitia priestoru a ľudských aktivít. Morské ekosystémy, ktoré sa nachádzajú na pobrežných plytčinách, sú okrem toho zďaleka najbohatšie na biodiverzitu.

2.4 Ľudské aktivity sa sústreďujú v pobrežných zónach, ktoré sú už na základe ich povahy obmedzené a navyše ich ohrozuje stúpanie morskej hladiny a erózia. S touto situáciou sa spájajú rôzne ohrozenia kvality života, prírodných zón a suchozemských aj morských ekosystémov.

EÚ sa nemôže voči týmto situáciám ani hospodárskym, sociálnym a environmentálnym problémom stavať ľahostajne.

2.5 Komisia v roku 2000 vydala oznámenie o Integrovanej správe pobrežných zón (ISPZ), po ktorom nasledovalo odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2002 o realizácii stratégie v oblasti ISPZ v Európe. V júni 2007 Komisia predstavila hodnotenie ISPZ a z jeho záverov vyplynulo, že odporúčanie EÚ prinieslo pozitívne výsledky, no táto stratégia by potrebovala nový impulz.

2.6 Činnosť EÚ sa však neobmedzila len na túto stránku veci a Komisia v októbri 2007 vydala oznámenie na tému „Integrovaná námorná politika Európskej únie“.

2.7 V júni 2008 bola napokon prijatá smernica o námornej stratégii. Tento text zaväzuje každý členský štát, aby v spolupráci s ostatnými členskými krajinami a pobrežnými štátmi mimo EÚ rozvíjal stratégie pre svoje námorné vody. Jeho cieľom je „zabezpečenie neustálej ochrany a zachovávania“ morského prostredia a „prevencia zhoršovania jeho stavu“„na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia najneskôr do roku 2021“.

2.8 Európsky parlament v podobnom duchu prijal v novembri 2008 osobitné uznesenie o aspektoch regionálneho rozvoja a vplyve cestovného ruchu na pobrežné oblasti.

2.9 Ako vidíme, na množstvo otázok, ktoré vyvstávajú v pobrežných oblastiach, hľadalo odpoveď množstvo dokumentov a európskych iniciatív, ktorých realizácia je v rukách členských štátov a príslušných miestnych orgánov.

2.10 V tejto súvislosti treba uviesť aj vplyv spoločnej rybárskej politiky na hospodársky a sociálny život pobrežných zón.

2.11 Akákoľvek politika trvalo udržateľného rozvoja pobrežných zón teda musí zahŕňať koordinované a navzájom zosúladené politiky a opatrenia (ako napr. spoločná poľnohospodárska politika) a sektorové prístupy. Nie je to ľahká úloha, keďže medzi záujmami a problémami jednotlivých prvkov, či už na súši alebo na mori, môžu vznikať rôzne konflikty.

2.12 Politika EÚ v oblasti pobrežných zón sa teda skladá z piatich hlavných nástrojov:

1)	Integrovaná správa pobrežných zón je nástrojom Spoločenstva, ktorý vznikol na základe odporúčania Rady a Parlamentu (2002). Vyzýva k trvalo udržateľnému rozvoju a nabáda členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne stratégie. Zastrešuje a podporuje výmenu osvedčených postupov a projektov.

Európska námorná politika pre EÚ je podrobnejšia a definuje oblasti aktivít považované za obzvlášť dôležité:

—	európsky priestor námornej dopravy bez prekážok,

—	európska stratégia pre morský a námorný výskum,

—	integrované námorné politiky členských štátov,

—	európska sieť námorného dohľadu,

—	návod na námorné priestorové plánovanie,

—	stratégia zameraná na zmiernenie dopadu klimatických zmien v pobrežných oblastiach,

—	znižovanie znečistenia spôsobeného námornou dopravou,

—	boj proti nelegálnemu rybolovu a likvidácii zásob rýb,

—	európska sieť námorných zoskupení,

—	európske pracovno-právne predpisy v oblasti námorného rybolovu a dopravy.

3)	Európska rybárska politika, ktorá má očividný vplyv na hospodársky a sociálny život niektorých pobrežných zón.

4)	Smernica o biotopoch (Natura 2000), ktorá sa uplatňuje na morské oblasti.

5)	Rámcová smernica o námornej stratégii.

2.13 V každom prípade nesmieme zabúdať, že každé pobrežie je osobitným prípadom a že geografické a prírodné charakteristiky si vyžadujú rozličné opatrenia: existujú hlboké a plytké moria; moria, kde sa vyskytuje príliv a odliv moria, kde sa tieto javy nevyskytujú; pobrežia v miernom či polárnom pásme; pobrežia nízke, strmé, kamenité alebo piesčité, atď. Z uvedeného vyplýva, že je síce možné stanoviť spoločné ciele, no nedá sa stanoviť jednotná politika pre všetky pobrežia, ktorá by sa rovnako uplatňovala na všetky oblasti.

3. Ochrana prírodných oblastí na súši aj na mori

3.1 Otázky trvalo udržateľného rozvoja týchto zón sa zameriavajú na niekoľko obzvlášť citlivých tém.

3.2 Pod tlakom rozmáhajúcej sa výstavby niektoré štáty podporili alebo začali iniciatívy na ochranu pobrežného územia (napr. „National Trust“ vo Veľkej Británii alebo „Conservatoire du littoral“ vo Francúzsku), či vytvorili národné parky, ktorých súčasťou sú aj pobrežné zóny. Mali by sme uvažovať o rozšírení týchto iniciatív, ktoré majú za cieľ chrániť najzraniteľnejšie, najohrozenejšie či najvýnimočnejšie prírodné oblasti a umožniť, aby v prípadoch, keď ide o spoločný záujem, verejný orgán nahradil súkromného vlastníka. Určitým spôsobom tu ide o vytvorenie kategórie majetku, ktorý je súčasťou národného dedičstva, ako sú historické pamiatky alebo umelecké diela umiestnené v múzeách.

3.3 Smernica Rady 92/43 EHS, častejšie nazývaná smernica o biotopoch, živočíchoch a rastlinách (či jednoducho o biotopoch) sa zaoberá ochranou prírodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Táto smernica viedla niektoré štáty k rozšíreniu zón „Natura 2000“ aj na more. Je potrebné sa zamyslieť nad tým, či sa tento nástroj na ochranu prostredia využíva správne (najmä nad tým, či je odôvodnené zaraďovať medzi uvedené oblasti aj rozsiahle morské územia vrátane hlbokých morí, pri ktorých väčšinou neexistujú dostatočné poznatky o biodiverzite ani možných rizikách).

3.4 Ochrana biodiverzity v pobrežných morských oblastiach a snaha o zachovanie zásob rýb primäli niektoré štáty rozvíjať siete chránených morských oblastí (MPA: Marine Protected Aeras). Tieto iniciatívy nadobudnú ešte väčší význam, ak budú takto postupovať všetky pobrežné štáty. Preto by bolo vhodné zhromaždiť, zosúladiť a propagovať uvedené chránené morské oblasti. Užitočné by v tomto smere bolo, ak by sa vytvorila európska sieť správcov týchto ochranných zón, ako aj jednotné európske označenie.

3.5 Kvôli napredujúcej urbanizácii pobrežných oblastí, nadmernému využívaniu poľnohospodárskej pôdy na pobreží a rozširovaniu slaných oblastí v pobrežných podzemných vodách je potrebné venovať osobitnú pozornosť uvedeným otázkam, aby sme dokázali zabezpečiť obyvateľom pobrežných zón trvalo prístup k sladkej a kvalitnej vode.

4. Prevencia znečisťovania a jeho odstraňovanie

4.1 Ide tu samozrejme o tradičnú otázku spracovania odpadu vyhadzovaného priamo do mora a znečistenia vôd, riek a vodných tokov, ako aj o osobitnú otázku znečisťovania vôd prístavoch a znečisťovania spôsobeného námornou dopravou.

4.2 Európska legislatíva sa časťou týchto otázok zaoberá v rámcovej smernici o vode a s ňou súvisiacich smerniciach. Komisia vyjadrila v roku 2007 poľutovanie nad nekvalitnou transpozíciou a nedostatočnou medzinárodnou spoluprácou. Pri uplatňovaní smernice došlo k mnohým omeškaniam. Členské štáty by v roku 2010 mali vypracovať plány správy vodných nádrží, ktoré by mali zahŕňať aj opatrenia na ochranu a prípadne aj obnovu kvality vodných útvarov. V tomto smere je potrebné koordinovať kroky v prípade vodných útvarov, ktorých časť patrí mimoeurópskym krajinám. Mala by sa vyjasniť hierarchia nepriaznivých vplyvov znečisťovania vôd, pričom treba rozlišovať na jednej strane jeho obete (človek a zdravie, hospodárstvo, blahobyt; alebo morské živočíchy a rastliny) a na druhej strane čas, za ktorý je možné (ak vôbec) napraviť škody na biotopoch a druhoch.

4.3 Rámcová smernica o námornej stratégii prináša odpoveď na potrebu zachovať a skvalitniť morské vody, pričom definuje prímorské regióny a podregióny a žiada členské štáty, aby spoločne vytvorili námorné stratégie a stanovili environmentálne ciele.

4.4 Otázkou znečisťovania morí loďami sa zaoberali rozličné programy v rámci balíka opatrení Erika.

4.5 Jednou z často opomínaných foriem poškodzovania životného prostredia je nezvrátiteľné ničenie morských plytčín (biotopov a ekosystémov) vyvolané nadmernou zástavbou na pobreží, a to z dôvodov, ktoré nesúvisia s bezpečnosťou obyvateľstva ani s ochranou ľudského dedičstva. Európska únia by sa mala zaoberať týmto javom, konkrétne rozrastajúcimi sa stavbami na európskom pobreží, ako sú napr. rekreačné prístavy, prístavy a rozličné iné diela a v strednodobom horizonte aj rozličnými stavbami, ktoré sú potrebné na ochranu pobrežia proti stúpaniu morskej hladiny (ako príklad možno uviesť pozorovacie stredisko MEDAM, ktoré pokrýva všetku výstavbu na francúzskom pobreží Stredozemného mora (1)). Kvôli svojmu rozsahu je táto ľudská činnosť na pobreží v rozpore s trvalo udržateľným rozvojom a ochrana prírodného vzhľadu pobrežia a plytčín by sa mala stať ústrednou otázkou. V EÚ sa o tejto otázke už do určitej miery hovorí. Vo francúzskej oblasti Camargue sa pri prispôsobovaní sa vzostupu hladiny vôd, pokiaľ je to možné, postupuje tak, že sa more necháva zaplaviť oblasti, ktoré boli v minulosti vysušené. V Taliansku, v oblasti Maremma (toskánske pobrežie) sa uvažuje o obmedzení rozsahu rekreačných prístavov prostredníctvom rozširovania miest na zimovanie lodí na brehu a dôsledným riadením využívania miest v prístave.

5. Doprava v pobrežných oblastiach

5.1 Cestné siete na pobreží sú často preťažené. Táto situácia ohrozuje bezpečnosť na cestách a je zdrojom emisií CO2, znečisťovania a hospodárskych strát. EÚ si už dlho želá, aby sa časť tejto pozemnej dopravy presunula na železnicu alebo na tzv. námorné diaľnice, no zatiaľ sa nedosiahli konkrétne výsledky. Je potrebné uviesť niekoľko poznámok:

—

ochranárske hnutia nie sú často zosúladené a príliš často sú proti budovaniu infraštruktúry, ktorá by umožnila obmedziť cestnú dopravu a rozvinúť alternatívne spôsoby dopravy (príklad blokovania železničnej trate pre kombinovanú prepravu Lyon – Turín, tradičné protesty proti akémukoľvek rozširovaniu prístavov, napríklad Le Havre 2000 alebo Rotterdam, protesty proti stavbe kanálu Rýn – Rhôna),

—

politika rozvoja železničnej nákladnej dopravy v EÚ sa napriek nedávnym iniciatívam Komisie (oznámenie „Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravy“ z roku 2007, nariadenie o „Európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu“ z roku 2009) realizuje ťažko, či už z „kultúrnych“ dôvodov (tradične sa uprednostňujú osobné vlaky) a nepochybne aj kvôli nedostatku obchodného myslenia.

5.2 Napriek uvedeným ťažkostiam môže pobrežné cestné siete odľahčiť len presmerovanie časti dopravy na železnicu alebo na more. Hlavnou otázkou je, ako zladiť hospodársky a sociálny rast a ochranu životného prostredia.

6. Smerom k trvalo udržateľnému cestovnému ruchu na morskom pobreží

6.1 Cestovný ruch sa príliš často prezentuje ako riešenie pre pobrežné zóny zápasiace s problémami. Avšak turistická sezóna je často prikrátka na to, aby sa stala skutočnou alternatívou voči upadajúcej hospodárskej činnosti. „Zázračné riešenia“ vďaka cestovnému ruchu môžu viesť k nadmernému využívaniu pobrežných zón a spôsobiť nenapraviteľné škody na životnom prostredí bez toho, aby priniesli trvalé riešenie hospodárskych problémov. Príliš intenzívny cestovný ruch navyše môže takpovediac „zabiť sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia“ a celkovo poškodiť prímorské strediská. Vhodnejšou možnosťou je nepochybne rozvíjať udržateľnejší cestovný ruch – verejné orgány ako aj mimovládne organizácie už prišli s niekoľkými iniciatívami.

6.2 Vo Francúzsku bol v roku 1986 prijatý zákon o územnom plánovaní, ochrane a zhodnocovaní pobrežia, ktorý bol reakciou na tzv. zabetónovanie pobreží. Má za cieľ chrániť biologickú a ekologickú rovnováhu, jednotlivé strediská a krajinu, ako aj chrániť a podporovať hospodárske činnosti rozvíjajúce sa v blízkosti vodných plôch (rybárstvo, morská akvakultúra, prístavné aktivity, atď.). Tento text je zameraný na mestá a obce na pobreží a v rámci hlavných ustanovení ukladá povinnosť subjektom v oblasti urbanizmu ochraňovať pozoruhodné prírodné plochy a mimo urbanizovaných zón zakazuje akúkoľvek stavebnú činnosť vo vzdialenosti kratšej ako 100 m od brehu. Po vyše dvadsiatich rokoch jeho uplatňovania sú výsledky pomerne pozitívne. EÚ nemá právomoci v oblasti urbanizmu a územného plánovania pobrežných zón, no mohla by aspoň podporiť výmenu osvedčených legislatívnych a regulačných postupov medzi členskými štátmi.

6.3 Združenie pre vzdelávanie v oblasti životného prostredia vytvorilo v roku 1985 označenie „modrá vlajka“ (pavillon bleu). V Európe sa od uvedeného roku toto ekologické označenie udeľuje pobrežným mestám a obciam a prístavom. Jeho získanie je podmienené splnením podmienok súvisiacich so vzdelávaním v oblasti životného prostredia, bezpečnosťou, čistotou a službami na plážach, nakladaním s odpadom, vodným hospodárstvom, kvalitou vôd na kúpanie a odstraňovaním znečistenia. Pre rekreačné prístavy existujú osobitné kritériá. Táto iniciatíva má samozrejme za cieľ rozvoj cestovného ruchu, no prináša aj neodškriepiteľné výhody.

6.4 Ekologický cestovný ruch alebo zodpovedný cestovný ruch sa rozvíja všade v Európe a miestne samosprávy ho často podporujú. Dodatočné príjmy poľnohospodárom v pobrežných oblastiach prináša aj agroturistika.

7. Európska politika v oblasti rybolovu

7.1 Riadenie rybolovu je v právomoci Komisie. Európska politika trvalo udržateľného rybolovu spochybňuje niektoré hospodárske modely zaužívané v tomto odvetví, čo znamená závažné dôsledky v hospodárskej a sociálnej oblasti. Na riešenie otázky trvalo udržateľného rybolovu potrebujeme lepšie vedecké poznatky, pretože len na základe nich je možné dosiahnuť dlhodobú správu zásob. V tomto smere treba rozlišovať medzi medzinárodnými rybárskymi oblasťami a teritoriálnymi vodami v jednotlivých námorných regiónoch a zamerať sa na správne využívanie dotácií, pri ktorom treba predovšetkým dodržiavať zásadu lepšej správy zásob.

7.2 Takisto treba rozlišovať medzi drobným a veľkokapacitným rybolovom. V prípade drobného rybolovu by zriadenie európskej siete chránených morských oblastí (MPA) bolo cestou k lepšej správe druhov rýb žijúcich pri pobreží a v sektoroch týchto zón, kde sa neloví, by zabezpečilo prirodzenú vysokú hustotu a bežný pomer pohlaví potrebný pre rozmnožovanie rybieho poteru a mláďat. Takisto by bolo užitočné podporovať vytváranie „rybárskych spoločností“ (v niektorých krajinách už existujú formou družstiev, združení, „cechov“, poradných regionálnych rád, atď.) medzi podnikateľmi v oblasti rybolovu, s aktívnou účasťou vedeckých poradcov. Tieto opatrenia by mali viesť k lepšej správe pobrežných rybárskych oblastí stanovených odlišne od súčasných zón (obce rozprestierajúce sa okolo prístavov či pobrežia alebo na základe iného rozdelenia, administratívneho či historického pôvodu) tak, aby sa vytvorili ekologicky jednoliate územia. Na výmenu skúseností a osvedčených postupov by sa mohlo uvažovať o vytváraní sietí medzi takýmito „rybárskymi spoločnosťami“.

7.3 Venovať sa treba aj otázke záujmového, amatérskeho rybolovu. Keďže táto aktivita nie je presne regulovaná (vo väčšine krajín sú pravidlá amatérskeho rybolovu málo záväzné) a neexistujú v nej ani ekonomické obmedzenia (vybavenie niektorých amatérskych rybárov nezodpovedá hodnote úlovkov), jej rozsah pôsobí negatívne na niektoré druhy.

8. Hospodárske aktivity na pobreží

8.1 V celej Európe sa po stáročia na pobrežiach rozvíjali hospodárske aktivity ako prístavy, lodenice a rybolov. V EÚ sa nachádzajú niektoré z najdôležitejších prístavov na svete, no lodenice a rybolov zápasia s veľkými štrukturálnymi ťažkosťami.

8.2 Od konca druhej svetovej vojny konkurujú európskym lodeniciam ázijské podniky. Kvôli tejto konkurencii sa európske lodenice museli reštrukturalizovať a špecializovať. Napriek tomu majú niektoré lodenice vážne problémy – ako príklad možno uviesť poľské podniky v mestách Gdansk, Gdynia a Štetín. Táto situácia si vyžaduje značné úsilie v oblasti rekvalifikácie a vzdelávania pracovníkov, a to nielen v Poľsku.

8.3 Európa je takisto jedným z najdôležitejších výrobcov rekreačných plavidiel. Pred krízou zahŕňal tento sektor viac než 37 000 podnikov a zamestnával vyše 270 000 zamestnancov. Táto činnosť bola veľmi nepriaznivo zasiahnutá. Aj tu treba riešiť ťažkú situáciu zamestnancov. Rekvalifikácia a vzdelávanie zamestnancov sú v tomto odvetví nevyhnutné, no zároveň je potrebné zachovať túto pýchu európskeho priemyslu.

8.4 Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vyčerpávanie zásob rýb, zákaz niektorých metód rybolovu v EÚ (no nie nutne vo všetkých mimoeurópskych krajinách) a nadmerný rybolov viedli k vytvoreniu európskej politiky rybolovu, ktorá závažne ovplyvňuje tento sektor, v ktorom je naliehavo potrebná politika rekvalifikácie a ďalšieho vzdelávania.

8.5 Akvakultúra je jednou z nových činností, ktorá by mala reagovať na rastúcu spotrebu rýb a morských živočíchov a dopyt po nich. Nesmieme však zakrývať, že je to úplne iný typ činnosti než rybolov, bližší skôr k poľnohospodárskemu chovu. Okrem toho sa s touto činnosťou spájajú zdravotné a ekologické požiadavky.

8.6 Trvalo udržateľný rozvoj pobrežných zón si vyžaduje, aby sa zachovali aktivity spojené s touto geografickou oblasťou. Podporiť ich môže aj zachovanie poľnohospodárstva šetrného k životnému prostrediu. Naproti tomu cestovný ruch nedokáže dať odpoveď na všetky problémy spojené s rekvalifikáciou a navyše niektoré projekty v oblasti infraštruktúry cestovného ruchu môžu byť hrozbou pre zvyšné zelené plochy situované na pobreží. EÚ musí obzvlášť pozorne sledovať hospodárske a sociálne dôsledky opatrení, ktoré uplatňuje v tomto osobitnom a krehkom prostredí.

9. Osveta v oblasti morského prostredia

9.1 Na 136 000 km európskeho pobrežia, ktoré priťahuje aj najviac turistov, je sústredených 40 % obyvateľov Európy. Mali by sme lepšie spoznať morské prostredie, ktoré je bohaté, no takáto vysoká hustota obyvateľstva ho ohrozuje. Osvetový program o morskom prostredí, prispôsobený konkrétnym podmienkam, napríklad podľa vzoru regiónov alebo podregiónov definovaných v rámci námornej stratégie a aspoň zameraný na oblasť piatich morí či oceánov omývajúcich EÚ (Baltské, Severné, Stredozemné a Čierne more a Atlantický oceán) by umožnil lepšie spoznať a zdôvodniť opatrenia na ochranu morského prostredia s cieľom bojovať proti znečisťovaniu, nadmernému rybolovu alebo ničeniu pobrežia prostredníctvom zástavby. Preto je veľmi dôležité podporovať lepšiu informovanosť na školách a v rámci samospráv poverených správou pobrežia.

10. Celosvetové klimatické zmeny a stúpanie hladiny vôd

10.1 Klimatické zmeny prinesú na jednej strane zvýšenie hladiny morí a na druhej strane častejší výskyt výnimočných a silných klimatických javov (búrky, uragány, tornáda…). To bude mať za následok (ktorý sa v niektorých krajinách prejavuje už teraz) eróziu pobrežia, ústup pláží a posilňovanie ochranných stavieb na pobrežiach. Tento problém sa v rozličnej miere dotkne európskych krajín či regiónov a vo všeobecnosti všetkých urbanizovaných zón na pobreží, pričom v prvom rade sa bude týkať všetkých prístavných a kúpeľných infraštruktúr. Niektoré členské štáty už začali rozsiahle operácie. Možno uviesť napríklad plán Delta v Holandsku po katastrofálnych povodniach v roku 1953 alebo operáciu Mojžiš v Taliansku zameranú na záchranu Benátok. Mali by sa vypracovať usmernenia, podľa ktorých by Spoločenstvo čo najlepšie reagovalo na tieto predvídané a nezvratné zmeny, no mali by sa v nich zohľadniť hospodárske aj environmentálne záujmy.

10.2 EÚ by sa pri vyrovnávaní s klimatickými zmenami a ich dôsledkami nemala obmedziť len na preventívne opatrenia, ale mala by začať rozsiahly výskumno-rozvojový program v spolupráci s členskými štátmi, ktorý by sa niesol v duchu zásady spolupráce medzi výskumnými centrami a spoločného využívania výsledkov. Takáto iniciatíva by preukázala, že európska spolupráca v tejto oblasti je užitočná či dokonca nevyhnutná.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) http://www.medam.org

14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/14

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom programe pozorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)“

KOM(2009) 223 v konečnom znení – 2009/0070 (COD)

(2010/C 339/04)

Spravodajca: pán VAN IERSEL

Rada sa 30. júna 2009 rozhodla podľa článku 157 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom programe pozorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)“

KOM(2009) 223 v konečnom znení – 2009/0070 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. januára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára) prijal 184 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV víta nariadenie o pozorovaní Zeme a jeho počiatočnej prevádzke ako strategický krok vpred v novom rámci pre rozvoj vyspelej európskej vesmírnej politiky.

1.2 EHSV verí, že uplatňovaním existujúcich politík EÚ, vytváraním nových opatrení, intenzívnejším poskytovaním inteligentných a špecifických služieb pre Európu a ostatné krajiny a posilnením pozície EÚ v medzinárodných rokovaniach možno v tejto oblasti dosiahnuť významný prínos.

1.3 Prínos pre spoločnosť a občanov bude ešte väčší, keď vesmírne služby ovplyvnia veľkú škálu dôležitých oblastí ako napríklad oblasť klimatických zmien, riešenie núdzových situácií, environmentálne a zdravotné otázky ako kvalita vody a ovzdušia (znečistenie), poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, vyčerpanie prírodných zdrojov, otázky územného plánovania a témy verejnej bezpečnosti a obrany.

1.4 Vysoká kvalita je nevyhnutná pre vesmírnu a mimovesmírnu zložku, ako aj pre ich interaktívne možnosti a synergie. Vesmírne služby zásadne doplnia pozemné, vzdušné a námorné služby (1).

1.5 Hlavným cieľom vesmírnych služieb sú európske agentúry a verejné služby v členských štátoch. Osoh z nich budú mať aj súkromné subjekty. Rozsah služieb užitočných pre verejný a súkromný sektor sa zvýši s rozvojom trhu. Nadväzujúce odvetvia, obzvlášť malé a stredné podniky, si vyžadujú osobitnú pozornosť a finančnú podporu.

1.6 Kľúčový význam má riadenie. Medzi rozhodujúce prvky možno zaradiť:

—	koordináciu a súdržnosť, ktoré vychádzajú z uznania vesmíru ako integrovanej témy EÚ a stavajú na plnom záväzku všetkých generálnych riaditeľstiev Európskej komisie a európskych agentúr zapojených do politík a aktivít súvisiacich s vesmírnym programom,

—	koordináciu medzi Komisiou a rôznymi subjektmi verejného sektora členských štátov,

—	operačné znalosti Komisie v oblasti spolupráce s nadväzujúcimi odvetviami,

—	uspokojivé rámcové podmienky na podnietenie súkromných investícií.

1.7 Účinné prepojenie vesmírnej a pozemnej infraštruktúry prinesie kompletné, spoľahlivé a nepretržité údaje. Úplný a verejný prístup k údajom má rozhodujúci význam pre predchádzanie narúšaniu a podporu nadväzujúcich odvetví. Jasne definované citlivé údaje z členských štátov a Európskej únie musia byť chránené.

1.8 EHSV berie na vedomie finančné krytie vo výške 150 miliónov EUR ako prvý krok na podporu aplikácií. Aby bolo celkové hodnotenie pozitívne, je potrebné vyriešiť ešte niekoľko otázok. Prípadný nedostatok finančných zdrojov, spustenie sentinelov B na doplnenie sentinelov A a pridelenie rozpočtových prostriedkov Spoločenstva zainteresovaným stranám vyžaduje ďalšie rokovania a objasnenia, aby bolo možné zabezpečiť, že systém úspešne naplní ciele politiky.

1.9 Budúce vesmírne služby ovplyvnia širokú škálu oblastí, ktoré priamo reagujú na potreby spoločnosti a občanov. EHSV preto dôrazne odporúča vypracovať komunikačnú stratégiu EÚ, ktorá by zvýšila informovanosť verejnosti o budúcom prínose pozorovania Zeme a zároveň by venovala osobitnú pozornosť vzdelávaniu a odbornej príprave technických expertov v tomto odbore.

1.10 Pozorovanie Zeme by sa malo stať jednou z tém Lisabonskej stratégie na obdobie po roku 2010.

2. Pokrok v rámci európskej vesmírnej politiky

2.1 Politické a ekonomické strategické dôvody sú hlavnou hnacou silou výraznejšieho záujmu o vesmír. Klimatické zmeny, environmentálne a vesmírne ciele, bezpečnosť občanov, ako aj doplnková bezpečnostná infraštruktúra robia rozšírené prevádzkové služby vo vesmíre veľmi žiaducimi.

2.2 Autonómna európska vesmírna politika a autonómne služby sú nevyhnutnou odpoveďou na zintenzívnenie celosvetových aktivít narastajúceho počtu partnerov a konkurentov v oblasti vesmírnej politiky (2).

2.3 Na základe zelenej a bielej knihy Komisie, ktoré boli uverejnené v ostatných desiatich rokoch, a rámcovej dohody medzi Európskou vesmírnou agentúrou a Komisiou z roku 2003 (všetky veľmi vítané výborom), EHSV plne podporoval opatrenia načrtnuté v dokumentoch Spoločnej vesmírnej rady, Komisie a Európskej vesmírnej agentúry z apríla a mája 2007 (3). V októbri 2009 predseda Barroso zdôraznil význam vesmírneho programu pre širokú škálu politík EÚ (4).

2.4 Európska vesmírna agentúra odviedla za dlhé obdobie veľký kus práce. Vesmírne programy s pomocou súkromných spoločností umožnili okrem výskumu realizovať aj rozvoj prevádzkových služieb. EHSV v minulom roku uviedol, že Európska vesmírna agentúra uskutočnila úspešnú „priemyselnú politiku“. Na základe novej deľby práce medzi Európskou vesmírnou agentúrou a Komisiou sa Komisia stáva v plnej miere zodpovednou za operačnú fázu projektov.

2.5 EHSV už uviedol, že od zapojenia Komisie do tvorby politík a financovania očakáva rozšírenie aktivít verejného aj súkromného sektora v oblasti vesmíru.

2.6 Komisia v tejto súvislosti navrhuje nariadenie o Európskom programe pozorovania Zeme a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) ako ďalší krok nevyhnutný pre splnenie požiadaviek na vyspelú európsku vesmírnu politiku.

2.7 Európsky program pozorovania Zeme priniesol zvýšený záujem a intenzívnejšie plánovanie európskych agentúr a verejného a súkromného sektora v celej Európe.

2.8 S ohľadom na zabezpečenie účinného spracovania potenciálne širokej škály výhod tohto programu EHSV minulý rok uvítal vytvorenie úradu pre GMES v rámci generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel, ktorý prevzal zodpovednosť za koordináciu. Keďže sa na programe podieľa viacero generálnych riaditeľstiev a prepojený je aj so siedmym rámcovým programom, táto koordinácia je veľmi žiaduca.

2.9 Intenzívnejšia koordinácia na európskej úrovni a medzi Komisiou a členskými štátmi bude prínosom aj pre integrované prístupy v členských štátoch, v ktorých často chýbajú. Môže tiež priniesť väčšiu informovanosť a zlepšiť vnímanie vesmírnej politiky jej prepojením so špecifickými službami pre občanov.

3. Nariadenie

3.1 Okrem výskumu a vývoja programu GMES, teda oblastí, v ktorých Komisia, Európska vesmírna agentúra a členské štáty figurujú ako partneri, sa Komisia zameria na oblasti, v ktorých opatrenia Spoločenstva prinesú hmatateľné výsledky.

3.2 Nariadenie predpokladá prevádzkové služby programu GMES v širšom meradle. Keďže ide o nový krok v novom rámci, zriadenie programu vrátane voľby priorít a riadenia sa stalo predmetom rozsiahlych diskusií medzi všetkými aktérmi, koordinátormi programu GMES v členských štátoch, (potenciálnymi) používateľmi a odvetviami.

3.3 Nariadenie o pozorovaní Zeme poskytuje právny základ pre program GMES a pokým sa nedosiahne dohoda o viacročnom rozpočte EÚ na roky 2013 – 2020 stanovuje financovanie jeho počiatočnej prevádzky v rokoch 2011 – 2013 Európskou úniou (t. j. z rozpočtu Komisie) vo výške 107 miliónov EUR, pričom ďalších 43 miliónov EUR je vyčlenených zo 7. rámcového programu, čo spolu predstavuje 150 miliónov EUR (5).

3.4 Predpokladá sa päť oblastí činnosti. V období rokov 2011 – 2013 sa bude klásť dôraz na služby zásahov v núdzových situáciách a služby monitorovania krajiny (6).

3.5 Počiatočnú prevádzku bude riadiť Komisia ako súčasť všeobecnej činnosti EÚ v oblasti GMES, kam patrí aj výskumná činnosť EÚ a činnosť partnerov programu GMES. Tento rámec je potrebné odlíšiť od technickej realizácie vesmírnej zložky programu GMES, ktorá bude zverená Európskej vesmírnej agentúre.

Okrem všeobecného súhlasu zainteresovaných strán konzultácie odhalili jednoznačnú potrebu spoľahlivých a presných údajov.

3.6.1 Rôzni používatelia, ako napríklad výskumné spoločenstvá, štátne a regionálne verejné orgány a bezpečnostné služby nevyhnutne potrebujú spoľahlivé údaje, niekedy dokonca krajne naliehavo.

3.6.2 Spoľahlivé a nepretržité údaje predstavujú nevyhnutnú podmienku ďalšieho vývoja trhov v oblasti pozorovania Zeme v Európe prostredníctvom nadväzujúcich odvetví, ktoré umožňujú rast a tvorbu pracovných miest (7).

3.7 V súvislosti so subsidiaritou je potrebné poznamenať, že celkové hodnotenie jasne uvádza, že na poskytovanie služieb stanovených týmto nariadením je potrebné zhromaždiť údaje z členských štátov na úrovni EÚ, čo prinesie veľké úspory, ako aj účinnú implementáciu legislatívy EÚ v oblasti životného prostredia (8).

4. Všeobecné pripomienky

4.1 Okrem existujúcich výskumných programov, služieb a niekoľkých prevádzok EHSV s nadšením víta počiatočnú prevádzku navrhnutú nariadením o pozorovaní Zeme ako strategický krok vpred.

4.2 Spustením programu GMES odštartovala Komisia a Európska vesmírna agentúra program pre civilné operatívne využitie satelitných údajov, ktorý je, spolu so svojimi meteorologickými aplikáciami, vďaka svojmu rozsahu a hĺbke, jedinečný na svete. Trvalý rozvoj a implementácia programu GMES umožní európskemu priemyslu získať pozíciu vedúceho svetového hráča.

4.3 Rozsiahle konzultácie medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ako aj hodnotenie vplyvu dokazujú všeobecný súhlas s cieľmi programu a budúcimi príležitosťami. Niekoľko špecifických štúdií, ktoré boli vypracované na základe žiadosti, ukazuje podobný prínos programu GMES a rozšírenie príležitostí pre verejné a súkromné subjekty (9).

4.4 Výhody, ktoré od novej prevádzky očakáva široká škála verejných a súkromných aktérov a EHSV, možno zhrnúť takto:

—	zo strategického hľadiska odráža európske pozorovanie Zeme narastajúcu zodpovednosť EÚ na európskej a medzinárodnej úrovni a jej dlhodobý vplyv na európske a svetové dianie,

—	špecifické a včasné informácie o vesmíre pomôžu Komisii, členským štátom a regiónom presnejšie implementovať existujúce programy,

—	(nové) postupy bude možné navrhovať s väčšou presnosťou,

—	informácie o vesmíre zásadným spôsobom prispejú k mimovesmírnej prevádzke prostredníctvom zdokonalenia vedomostí a rozšíreného zhromažďovania údajov (10),

—	nové informácie posilnia postavenie európskych agentúr, ako napríklad Európskej environmentálnej agentúry a Európskej obrannej agentúry,

—	vzniknú rozsiahle príležitosti pre nadväzujúce činnosti súkromného sektora,

—	nové služby požadované štátnymi verejnými orgánmi a agentúrami prinesú občanom výhody v oblasti životného prostredia a bezpečnosti, úspory nákladov založené na inteligentných riešeniach a budú tiež faktorom rastu,

—	pri medzinárodných rokovaniach o problémoch ako napríklad klimatické zmeny a dohodách zameraných na lepšie monitorovanie zaujme EÚ pozíciu založenú na väčšom množstve poznatkov,

—	špecifické služby vychádzajúce zo špecifických informácií podporia opatrenia EÚ pre rozvojové krajiny.

4.5 Predpokladá sa, že pomer nákladov a výnosov bude pozitívny: pomerne malý obrat prinesie rozsiahle výhody.

4.6 Obdobie implementácie programov Európskej vesmírnej agentúry je obmedzené na tri roky. Rada by mala pre EÚ prijať dlhodobé záväzky na obdobie po roku 2013. Nadväznosť operačných programov je veľmi dôležitá. Aby mohli verejné služby profitovať z pozorovania Zeme a aby sa dosiahli verejné ciele, je nutné zabezpečiť dlhodobé plánovanie. Dlhodobé plánovanie predstavuje základný predpoklad aj na povzbudenie nadväzujúcich odvetví rozvíjať služby.

4.7 V tejto súvislosti je dôležité zabezpečiť nadväznosť, spoľahlivosť a úplný a verejný prístup k údajom pre všetky zainteresované strany.

4.8 Informovanosť európskej verejnosti je nevyhnutná pre udržateľnosť vesmírnej politiky. Obzvlášť potrebná je komunikačná stratégia EÚ zameraná na získanie podpory verejnosti, ktorá by jasne vysvetlila budúci prínos vesmírnych služieb pre spoločnosť a občanov.

4.9 EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť vzdelávaniu a odbornej príprave technických expertov z tohto odboru.

5. Riadenie

Keďže počiatočná prevádzka stanoví rámec pre rozšírené služby neskoršej etapy, už na začiatku by sa mala zabezpečiť primeraná správa a riadenie. Riadenie sa týka najmä nasledujúcich bodov.

5.1.1 Z pochopiteľných príčin bol vesmírny program dlho do istej miery izolovanou oblasťou politiky EÚ, v súčasnosti by však mal byť plne uznaný za súčasť širokej škály politík Spoločenstva. Vesmírny program dokonale zapadne do Lisabonskej stratégie na obdobie po roku 2010 (11).

5.2 Všetky generálne riaditeľstvá Komisie, ktoré spolupracujú na vesmírnej politike, by mali účinne koordinovať svoju činnosť, aby sa predišlo prekrývaniu. Ak je do pozorovania Zeme zapojených viac riaditeľstiev, predpokladá sa, že vyvinú cielenú činnosť.

5.3 Európske agentúry a generálne riaditeľstvá, menovite GR pre výskum, životné prostredie, poľnohospodárstvo, spravodlivosť a vnútorné záležitosti, zdravie a ochranu spotrebiteľov, rozvoj, obchod a vonkajšie vzťahy, je potrebné zapojiť z dvoch ďalších dôvodov:

—	kvôli získaniu presných informácií potrebných na zriadenie podporných satelitných služieb,

—	na úspešné využitie výhod poskytovaných služieb.

5.4 Dobre koordinované prístupy riadené Komisiou ako aj uplatňované v rámci nej tiež zabezpečia súdržnosť a interoperabilitu medzi programom GMES a ostatnými vesmírnymi programami ako napríklad telekomunikáciami a dopravou.

5.5 Pre vysoký počet prevádzkovateľov sústredených v jednotlivých štátoch, ktorí sa zúčastňujú aj na zhromažďovaní informácií, je potrebné vyvinúť účinnú koordináciu.

5.6 Vďaka satelitom, automatickým meracím staniciam a internetu je čoraz jednoduchšie monitorovať ekologický vývoj v reálnom čase. Program GMES môže priniesť „takmer okamžité získavanie informácií na účely prijímania rozhodnutí“ pri meraní kvality životného prostredia v rámci myšlienky „viac ako HDP“ (12).

5.7 Narastajúci počet satelitov vyžaduje starostlivé riadenie všetkých možností vesmíru, aby sa zabránilo zrážkam vo vesmíre, ktoré by vyústili do veľmi nežiaducej kontaminácie a znečistenia vesmíru.

6. Špecifické otázky

6.1 Pozorovanie Zeme je ešte stále relatívne malým trhom v porovnaní s trhmi zaoberajúcimi sa vesmírnou politikou ako celkom. V roku 2005 predstavovali celkové príjmy 1,3 miliardy EUR, vrátane 0,4 miliardy EUR z Európy, polovicu z čoho tvorili meteorologické aplikácie.

6.2 Dodávateľské odvetvia v sektore pozorovania Zeme sú prevažne inštitucionálne a sú závislé od verejných financií. Vznikajúce pozorovacie satelity komerčného charakteru sú vyvíjané v rámci verejno-súkromných partnerstiev a sú stále závislé na verejnom financovaní.

6.3 Kľúčové sú údaje

6.3.1 EHSV zdôrazňuje potrebu úplného a verejného prístupu k údajom ako predpoklad vytvorenia rovnakých podmienok pre verejné a súkromné subjekty a na povzbudenie ešte stále slabého vývoja v rámci súkromného sektora.

6.3.2 Nepretržité získavanie údajov je nesmierne dôležité pre rozvíjanie životaschopných nadväzujúcich odvetví. Neistota by v tomto ohľade bola pre trh obrovskou prekážkou, pretože by viedla k domnienke, že požadovaná infraštruktúra nenaplní očakávania.

6.3.3 Odozva priemyslu na prvú sériu operatívnych satelitov programu GMES (sentinelov A) je výlučne pozitívna (13). Súčasný systém získavania údajov o vesmíre si však vyžaduje osobitnú pozornosť, aby bolo možné zabezpečiť optimálne podmienky.

6.3.4 Rovnako dôležité pre udržateľnosť sú aj plánované sentinely B, ktoré majú nahradiť sentinely A (ktorých funkčnosť sa končí) a zabezpečiť nadväznosť služieb v prípade poruchy satelitu. Financovanie sentinelov B je ešte stále neisté. To sa musí zmeniť.

6.3.5 Aby bolo možné zabezpečiť kontinuitu služieb alebo rozvoj nových služieb, musí sa nadväzujúcim odvetviam (po konzultáciách) čo najskôr objasniť budúci mechanizmus spoplatňovania údajov.

6.4 Finančné podmienky

6.4.1 Finančné zdroje vyčlenené na počiatočnú prevádzku v rokoch 2011 – 2013 predstavujú 150 miliónov EUR, t. j. 43 miliónov EUR z rozpočtu 7. rámcového projektu a 107 miliónov EUR z rozpočtu Komisie. EHSV žiada objasnenie niekoľkých nevyriešených otázok.

6.4.2 Zainteresované strany musia mať istotu, že finančné krytie vo výške 107 miliónov EUR bude poskytnuté formou dotácie alebo pôžičky. Musia sa objasniť pravidlá účasti. Majú byť zúčastnené krajiny chápané ako potenciálni príjemcovia grantov alebo zmlúv?

6.4.3 Vzhľadom na očakávané výsledky bude suma 150 miliónov EUR len sotva postačovať. Po prvé, prevláda názor (napríklad v ESA a EADS), že na dosiahnutie stanovených požiadaviek je v rámci 7. rámcového projektu nevyhnutné vyčleniť ďalších 30 miliónov EUR na pozemné inštalácie. Po druhé, nie je jasné, ako bude pokrytá prevádzka v roku 2013, hoci finančné zdroje z rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2013 – 2020 budú pravdepodobne zaistené.

6.4.4 Treťou problematickou oblasťou je plánované spustenie sentinelov B, ktoré je stále neisté, pretože naň ešte neboli vyčlenené prostriedky (14).

6.4.5 Ďalšou výzvou je financovanie súvisiacich námorných, vzdušných a bezpečnostných služieb, o ktorých by sa malo rozhodovať v rovnakom čase ako o financovaní služieb monitorovania krajiny a služieb poskytovaných v núdzových situáciách EHSV by uvítal informácie o financovaní týchto služieb a o rozsahu zapojenia 7. a 8. rámcového projektu a generálnych riaditeľstiev Európskej Komisie, obzvlášť GR pre životné prostredie. Takéto objasnenie je veľmi dôležité pre nadväzujúce odvetvia.

6.4.6 Dodatočné potrebné výdavky nemusia byť vyčlenené iba z rozpočtu EÚ. Možné sú aj iné zdroje, napríklad Európska vesmírna agentúra alebo príspevky jednotlivých štátov.

6.5 Nadväzujúce odvetvia

6.5.1 Nadväzujúce odvetvia pozorovania Zeme (rozvíjajúce sa odvetvia) v súčasnosti predstavujú malú nejednotnú skupinu asi 150 spoločností, ktoré v roku 2006 zamestnávali približne 3 000 osôb. Celkové európske príjmy za rok 2006 predstavovali 250 až 300 miliónov EUR. Príjmy z verejného sektora dosiahli približne 150 miliónov EUR. Medzi zákazníkov patria vo veľkej miere verejné orgány a agentúry. Zisky sú nestále. Priemysel Spojených štátov je dva až trikrát väčší ako európsky priemysel. Má tiež vyššiu mieru rastu (15).

6.5.2 Žiaduce zoskupenie nadväzujúcich činností práve prebieha.

6.5.3 Dlhoročná spolupráca Európskej vesmírnej agentúry s priemyselnými odvetviami, hoci v obmedzenom rozsahu uskutočnených činností, umožnila Európskej vesmírnej agentúre získať potrebné znalosti na podporu služieb. Toto viedlo k úspešnej priemyselnej politike.

6.5.4 Keďže zodpovednosť za aplikácie sa z Európskej vesmírnej agentúry prenesie na Komisiu, EHSV žiada, aby podobné odborné poznatky o odvetviach boli zabezpečené aj v rámci oddelení Komisie.

Hlavné body budúceho programu sú jasné. Silný dôraz sa kladie na zapojenie malých a stredných podnikov, ktorých kreativita má podľa názoru EHSV zásadný význam. V tejto súvislosti by EHSV rád zdôraznil dve veci:

6.5.5.1 Rozpočty projektov vo výške 25 miliónov EUR vyžadujú zapojenie väčších spoločností. Európska vesmírna agentúra sa aktívne snažila zapojiť malé a stredné podniky. Rovnaký postoj musí zaujať Komisia.

6.5.5.2 Malým a stredným podnikom musí byť na základe princípu rovnoprávnosti ponúknuté stať sa hlavnými dodávateľmi v menších projektoch.

6.5.6 Pri zadávaní projektov týkajúcich sa finančného krytia vo výške 150 miliónov EUR na roky 2011 – 2013 musí Komisia preskúmať možné narušenie hospodárskej súťaže verejným sektorom, ktoré by mohlo byť ešte zosilnené hodnoteniami konzultantov. Úloha verejného sektora ako hlavného zákazníka služieb je v súčasnosti často nie celkom jasná.

6.5.7 Keďže cieľom programu GMES je vytvoriť inovačnú oblasť geoinformačných služieb, do programu musia byť zapojené všetky priemyselné subjekty. Existuje snaha zapojiť hlavne tie odvetvia, ktoré už spolupracujú na vesmírnej politike. EHSV však zdôrazňuje, že ak má mať program GMES udržateľnú budúcnosť, je potrebné zapojiť všetkých účastníkov odvetvia vesmírnych aj mimovesmírnych geoinformačných služieb.

6.5.8 EHSV schvaľuje finančnú podporu pre projekty súkromných spoločností zameranú na kompenzáciu zlyhania trhu v tomto strategickom a vysoko potenciálnom odvetví.

6.5.9 V súčasnosti je vesmírna činnosť koncentrovaná v jednej časti EÚ. Vzhľadom na dnešné možnosti sa v nových členských štátoch môže a aj musí podporovať ďalší vývoj nadväzujúcich odvetví.

6.5.10 EHSV považuje znižujúci sa počet expertov v tomto odbore za dôvod na značné obavy. Súčasný trend je potrebné zvrátiť. Je potrebné zintenzívniť sústavy vzdelávania a odbornej prípravy pre potenciálnych zákazníkov z verejného sektora, ako aj v technologicky špičkových nadväzujúcich odvetviach, aby mohol priemysel naplno ťažiť z príležitostí.

6.6 Bezpečnosť

6.6.1 Vzhľadom na to, že Európska vesmírna agentúra sa zaoberala vesmírnym programom z hľadiska národnej bezpečnosti, dohoda medzi Európskou komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou podpísaná v roku 2004 a uznesenie Rady z mája 2007 predstavujú zásadný posun. EHSV víta pozornosť, ktorá sa venuje využívaniu údajov a informácií získaných programom GMES pre bezpečnosť občanov, a politiku na ochranu údajov, ktorej cieľom je zaistiť bezpečné využívanie potenciálne citlivých údajov Komisiou, európskymi agentúrami a členskými štátmi.

6.6.2 EHSV tiež víta zvýšenú koordináciu medzi programom GMES a Európskou obrannou agentúrou, ktorá zabezpečí prepojenie politiky ochrany údajov získaných programom GMES a aplikácií budúceho plánovania bezpečnostných schopností Európy a súvisiacich budúcich požiadaviek.

6.6.3 EHSV v plnej miere podporuje plánovaný prístup dvojakého (civilného a vojenského) využitia, ktorý kombinuje vedecké využitie s využitím zameraným na obranu ako strategický plán pre program GMES. Takýto prístup je mimoriadne dôležitý pre riešenie okamžitých, strednodobých a dlhodobých problémov zlepšením schopností Európy v oblastiach ako námorný dozor, monitorovanie krajiny a hraníc, vrátane monitorovania (16) organizácie ilegálnej migrácie, kontroly pašovania a obchodu s drogami a ochrany kritických infraštruktúr, ako aj boja proti šíreniu zbraní.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Prínos vesmírnych služieb bude spočívať napríklad v zabezpečení rýchlejšieho prístupu k dôležitým informáciám, čím bude viac času na rozhodovanie a na prípravu protiopatrení. Okrem toho tieto služby uľahčia globálnu a regionálnu interpretáciu udalostí a náhlych nezrovnalostí.

(2) V tejto súvislosti je vhodné poukázať na Globálny systém sledovania systémov Zeme (GEOSS). Prostredníctvom európskeho programu pozorovania Zeme (GMES) Európa plánuje zohrávať veľmi dôležitú úlohu v Globálnom systéme sledovania systémov Zeme.

(3) Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 24.

(4) Úvodný prejav predsedu Komisie na konferencii „Ambície Európy v oblasti vesmíru, nové príležitosti pre európske podniky a občiansku spoločnosť“, Brusel 15. a 16. októbra 2009.

(5) Táto suma dopĺňa 1,4 miliardy EUR vyčlenených na vesmírne projekty zo 7. rámcového programu.

(6) Pozri článok 3 nariadenia.

(7) Pozri článok 8 nariadenia.

(8) Pozri tiež článok 4 ods. 3 nariadenia.

(9) Pozri tiež analýzu sociálno-ekonomického prínosu programu GMES, PriceWaterhouseCooper, október 2006, štúdiu Vesmírna politika EÚ a jej využitie pre konkurencieschopnosť odvetvia priemyslu EÚ, vypracovanú pre EP v roku 2007 a štúdiu o konkurencieschopnosti odvetví súvisiacich s programom GMES, Ecorys a kolektív, november 2008.

(10) Príkladmi sú Terrafirma, informačná služba o rizikách zemských pohybov, napríklad v pobrežných a seizmicky aktívnych oblastiach, služba Promote zameraná na sledovanie kvality ovzdušia, služba My ocean na monitorovanie oceánov a predpovede, Safer, služba zásahov v núdzových situáciách.

(11) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(12) Pozri oznámenie Európskej komisie „Viac ako HDP. Meradlo pokroku v meniacom sa svete“, KOM(2009) 433 v konečnom znení.

(13) Pozri priemyslový informačný deň „Politika v oblasti nakladania s údajmi získanými prostredníctvom sentinelov programu GMES“, Brusel 11. septembra 2009.

(14) Sentinely B vyvíja Európska vesmírna agentúra, ale náklady na prevádzku, ktoré by podľa výpočtov EADS mali predstavovať 165 miliónov EUR, by mala pokryť Komisia.

(15) Pre kompletnú a hĺbkovú analýzu pozri štúdie uvedené v poznámke pod čiarou č. 9.

(16) V úzkej spolupráci s agentúrou EÚ pre pozemný hraničný dozor Frontex.

14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/20

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov“

KOM(2009) 346 v konečnom znení

(2010/C 339/05)

Spravodajca: pán MULEWICZ

Európska komisia sa 7. júla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov“

KOM(2009) 346 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 5. januára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára) prijal 197 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Výbor víta a podporuje návrh Komisie.

1.2 Zo začiatku a počas niekoľko nasledujúcich rokov musí byť navrhovaný systém dobrovoľný.

1.3 Náklady organizácií na ohlasovanie by mali byť v čo najväčšej miere minimalizované a systém by mal byť nákladovo účinný.

1.4 EHSV podporuje návrh, aby Komisia sprístupnila nezávislým organizáciám nástroj na nakladanie s údajmi. Takýmto organizáciám, ktoré nemajú k dispozícii sofistikované systémy, to uľahčí prijímanie navrhovaného harmonizovaného prístupu.

1.5 Komisia by na odvetvovej úrovni mohla podnecovať všetky orgány zaoberajúce sa sťažnosťami k tomu, aby v rámci svojich príslušných odvetví prijali jej harmonizovanú metodiku klasifikácie a ohlasovania sťažností spotrebiteľov.

2. Úvod

2.1 Komisia používa pri vytváraní hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov päť kľúčových ukazovateľov. Tabuľka sa zverejňuje každý rok, pričom aktuálne vydanie je v poradí druhým a jeho cieľom je identifikovať tie časti vnútorného trhu, ktoré nefungujú dobre z hľadiska spotrebiteľov. Jedným z piatich kľúčových ukazovateľov sú sťažnosti spotrebiteľov, čiže štatistiky o sťažnostiach spotrebiteľov. Ďalšími sú ceny, spokojnosť, častosť zmien a bezpečnosť. Sťažnosti spotrebiteľov by sa preto mali vnímať nielen ako analýza spotrebiteľských sťažností ako taká, ale aj ako makroekonomický nástroj.

2.2 Komisia v podstate navrhuje, aby sa sťažnosti a otázky spotrebiteľov zaznamenávali v rámci celej EÚ na spoločnom harmonizovanom základe s použitím rovnakých opisných označení, vďaka čomu by bolo možné ľahko vytvoriť celoeurópsku databázu, ktorú by vlastnilo GR Komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľov. Komisia bude financovať a udržiavať túto databázu a počítačové vybavenie nevyhnutné na ukladanie a spracovanie údajov. Komisia ďalej predstavuje podrobný plán, spoločnú tabuľku na klasifikáciu a hlásenie sťažností spotrebiteľov.

2.3 Podrobné údaje o sťažnostiach spotrebiteľov a ich otázkach nebudú zahŕňať sťažnosti a otázky adresované priamo obchodníkom, ale iba údaje, ktoré od spotrebiteľov zozbierali nezávislé organizácie, ako vládne alebo regulačné orgány, spotrebiteľské organizácie, a ďalšie organizácie, ako ombudsman a samoregulačné orgány. Prijatie spoločného harmonizovaného základu na zaznamenávanie sťažností bude pre všetky zapojené organizácie dobrovoľné, hoci by sa dalo očakávať, že orgány financované vládami jednotlivých členských krajín sa ho budú usilovať zaviesť čo najskôr, ak budú mať dostatok finančných prostriedkov. Komisia poskytne pomoc vo forme softvéru a odborných znalostí malým spotrebiteľským organizáciám, pre ktoré by prijatie harmonizovanej metodológie bolo inak nemožné.

2.4 Komisia pri príprave tohto návrhu uskutočnila široké konzultácie, okrem iných aj so skupinou expertov.

2.5 Databáza sa v budúcnosti využije pri zostavovaní hodnotiacej tabuľky. Plánuje sa, že bude sprístupnená verejnosti, aby ju organizácie a jednotlivci mohli konzultovať.

2.6 Jediným hlavným cieľom návrhu je umožniť, aby sa údaje o sťažnostiach spotrebiteľov a ich otázkach mohli využiť ako kľúčový ukazovateľ fungovania vnútorného trhu, a urýchliť tak politickú reakciu na zlyhávajúce trhy. Medzi takéto reakcie na národnej alebo európskej úrovni by mohlo patriť nasmerovanie presadzovania práva na problematické oblasti, alebo v prípade potreby legislatívna reakcia.

2.7 Cieľom nie je umožniť skúmanie, či sú sťažnosti:

i.	účinne vybavované a riešené alebo

ii.	odôvodnené.

2.8 Plán zabezpečiť anonymnosť databázy je rozumný. Údaje o jednotlivých spotrebiteľoch, ktorí podajú sťažnosť, teda nebudú hlásené. Rovnako sa nebudú hlásiť podrobné údaje o obchodníkoch, na ktorých bola podaná sťažnosť.

2.9 Navrhovaný spoločný harmonizovaný systém má tri časti, do ktorých sa zaznamenávajú:

a)	všeobecné informácie,

b)	informácie o odvetví, a

c)	informácie o druhu sťažnosti.

2.10 V rámci druhej a tretej časti sú vytvorené podkategórie, ktoré sa nazývajú „oblasti“ a „úrovne“. Niektoré informácie o sťažnosti sú považované za „odporúčané“, ostatné sú „dobrovoľné“. Pokiaľ ide o otázky, všetky údaje sú „dobrovoľné“. Zámerom rozlišovania medzi „odporúčanými“ a „dobrovoľnými“ údajmi je:

a)	umožniť organizáciám vkladať údaje, ktoré sú na základnej úrovni harmonizované (prijatie všetkých „odporúčaných“ oblastí),

b)	čo najviac podnietiť ostatných k prijatiu čo najväčšieho počtu „dobrovoľných“ oblastí a úrovní.

2.11 Návrh je rozpracovaný v dvoch dokumentoch zo 7. júla 2009:

(i)	oznámenie Komisie, KOM(2009) 346 v konečnom znení,

(ii)	návrh dokumentu, ktorý popisuje návrh s odporúčanými oblasťami a úrovňami na klasifikáciu sťažností, SEC (2009) 949.

Návrh odporúčania Komisie nie je konečný a jeho znenie môže byť zmenené v priebehu prvého polroka 2010. Hlavné myšlienky a filozofia dokumentu ostanú nezmenené.

3. Všeobecné pripomienky

Nasledujúce poznámky obsahujú ďalšie návrhy.

3.1.1 Náklady na dosiahnutie zhody sa budú odlišovať, avšak v mnohých organizáciách pôjde o značnú čiastku. Pokiaľ ide o zdroje dostupné na tento účel, budú medzi jednotlivými členskými štátmi, i v rámci nich, jestvovať rozdiely. Národné organizácie v jednotlivých členských štátoch v súčasnosti používajú rôznorodé metódy zaznamenávania sťažností (úplne odlišné od iných organizácií). Niektoré z nich nemajú tak sofistikované systémy, ako je navrhovaný. Iné majú prepracovanejšie systémy, ktorých sa pochopiteľne nebudú chcieť vzdať. Vo všeobecnosti však bude zosúladenie s harmonizovaným systémom nákladnejšie pre organizácie s prepracovanejšími systémami. Komisia by pri poskytovaní akejkoľvek technickej alebo finančnej pomoci nemala uprednostňovať miestne organizácie zhromažďujúce sťažnosti.

3.1.2 Každá ďalšia zaznamenaná oblasť predstavuje určitý náklad, a to z dvoch dôvodov. Po prvé je na prijatie sťažnosti, zozbieranie všetkých údajov a ich zaznamenanie potrebný čas (a teda peniaze). Po druhé, čím viac údajov sa od spotrebiteľa žiada, tým je menej pravdepodobné, že sťažnosť podá.

3.1.3 Harmonizovaný systém, ktorý sa bude používať, musí byť čo najkompatibilnejší s čo najväčším počtom systémov v súčasnosti používaných v národných organizáciách. Všetkým organizáciám, ktoré zavedú tento systém, treba poskytnúť jasné pokyny a usmernenia, aby sa zabezpečilo, že sa sťažnosti a otázky budú zaznamenávať jednotným spôsobom bez ohľadu na to, aká metodika sa napokon zvolí.

3.1.4 Počet oblastí označených ako „odporúčané“ by mal ostať čo najnižší. Na začiatku by to organizáciám malo uľahčiť pripojenie sa na základnej úrovni.

3.1.5 Zdá sa, že návrh spĺňa uvedené ciele. Oblasti označené ako „odporúčané“ dokáže väčšina nezávislých organizácií vyplniť bez väčších ťažkostí. Tieto „odporúčané“ oblasti by mohli poskytnúť užitočný súbor údajov z celej Európy. Kvalita a užitočnosť databázy sa zlepšia, keď a ak budú môcť nezávislé organizácie uvádzať informácie o ďalších „dobrovoľných“ oblastiach a úrovniach.

3.1.6 Komisia by na odvetvovej úrovni mohla podnecovať všetky orgány zaoberajúce sa sťažnosťami k tomu, aby v rámci svojich príslušných odvetví prijali jej harmonizovanú metodiku klasifikácie a ohlasovania sťažností spotrebiteľov. Napríklad sieť FIN-NET by mohla urýchliť tento proces v odvetví finančných služieb, vrátane poisťovní. Harmonizovaný systém nakladania so sťažnosťami spotrebiteľov by bol pre ňu prínosom. Cieľom spolupráce v rámce siete FIN-NET je poskytnúť spotrebiteľom jednoduchý prístup k postupom na mimosúdne riešenie sťažností v cezhraničných prípadoch. Ak sa spotrebiteľ z jednej krajiny dostane do sporu s poskytovateľom finančnej služby z inej krajiny, členovia siete FIN-NET mu sprostredkujú prístup k príslušnému systému mimosúdneho riešenia sťažností a poskytnú mu o ňom nevyhnutné informácie. Spoločná metodika klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov je dôležitým krokom k zvyšovaniu účinnosti tohto systému.

3.2 Rozdiely v kvalite a rozsahu údajov poskytnutých jednotlivými členskými štátmi budú existovať aj naďalej. Táto skutočnosť sa zohľadní pri analýze údajov v každoročnej hodnotiacej tabuľke. Určité rozdiely nebudú pravdepodobne nikdy úplne odstránené. Avšak harmonizovaný systém hlásenia sťažností sa môže prejaviť v tom, že sa v priebehu rokov tieto rozdiely zmenšia.

3.3 Návrh podnecuje orgány, ktoré hlásia sťažnosti, aby v prípade každej jednotlivej sťažnosti hlásili všetky mikroúdaje. V odseku 33 oznámenia Komisie sa navrhuje, že jednou z dobrovoľných oblastí by mal byť „názov obchodníka“. Súčasťou tohto návrhu by nemalo byť hlásenie mena alebo identity žiadneho obchodníka, a to ani dobrovoľné. Výbor preto víta a jednoznačne podporuje odsek 39 oznámenia, v ktorom sa uvádza, že Komisia si neželá prijímať alebo zverejňovať údaje o názvoch obchodníkov alebo údaje umožňujúce ich identifikáciu. Preto by „názov obchodníka“ mal byť úplne odstránený zo zoznamu oblastí, ktoré je potrebné hlásiť.

3.4 Jednou z oblastí v časti s názvom Všeobecné informácie (číslo 67) je „podomový predaj“. V súlade s navrhovanou smernicou o právach spotrebiteľov by sa tento výraz mal nahradiť výrazom „predaj mimo obchodných priestorov“.

3.5 V navrhovanej časti „Informácie o odvetví“ (časť B) sú zahrnuté tieto oblasti: múzeá, školy, nemocnice, knižnice, poštové služby. Mnohé z uvedených služieb zabezpečujú vlády jednotlivých krajín. Napr. školy síce môžu byť súkromné, ale veľká väčšina z nich je štátnych. Cieľom návrhu je poskytnúť informácie o fungovaní vnútorného trhu a tým urýchliť politickú reakciu na zlyhávajúce trhy. Jeho zámerom nie je informovať o výkonnosti vlády. Je teda vhodné či relevantné hlásiť sťažnosti spotrebiteľov v prípadoch, kde dodávateľom je štát? Jedným z možných výsledkov by mohlo byť, že počet sťažností na určitú službu (napr. železnicu) by bol vyšší v krajinách, kde túto službu zabezpečuje štát, ako v krajinách, kde ju poskytuje súkromný podnik.

3.6 Dôležitým aspektom návrhu je, že databáza bude poskytovať obsiahle štatistické informácie, ktoré sa použijú pri analýze zverejňovanej každoročne v hodnotiacej tabuľke. Použité informácie musia byť aktuálne. Všetky informácie použité v určitom vydaní by sa mali týkať toho istého alebo aspoň približne rovnakého časového obdobia. Pre čitateľa by malo byť jednoduché zistiť, ktorého obdobia sa týka štatistika zverejnená v každom vydaní hodnotiacej tabuľky.

Preto by:

a)	tretie strany mali každoročne ohlasovať údaje,

b)	malo byť stanovené každoročné obdobie ohlasovania údajov (pravdepodobne nie dlhšie ako 6 týždňov) s jasne určeným konečným termínom. Ak sa takéto obdobie nestanoví, mal by sa aspoň určiť jasný konečný termín podávania každoročných hlásení,

c)	každoročné obdobie ohlasovania alebo termín podávania hlásení mali byť stanovené s ohľadom na vypracovanie hodnotiacej tabuľky,

d)	každé ročné vydanie hodnotiacej tabuľky malo dostať názov, v ktorom by namiesto čísla vydania, napr. 2. vydanie, bol zahrnutý rok (napr. hodnotiaca tabuľka 2011),

e)	v každom vydaní hodnotiacej tabuľky malo byť uvedené obdobie, počas ktorého boli údaje zozbierané.

3.7 EHSV má vážne obavy v súvislosti so zberom údajov. Údaje, ktoré budú hlásiť rôzne poverené organizácie a členské štáty, sa budú nevyhnutne líšiť, pokiaľ ide o ich úplnosť a presnosť. Aj systémy postúpenia iným organizáciám sa medzi jednotlivými členskými štátmi líšia. Organizácia, ktorá zaregistruje sťažnosť a následne ju postúpi príslušnej organizácii, môže, ale nemusí vymazať túto sťažnosť z vlastnej databázy. Ak sťažnosť nevymaže a obe organizácie ju potom ohlásia Komisii, môže sa ľahko stať, že táto sťažnosť bude ohlásená dvakrát. Pri zverejnení údajov vrátane hodnotiacej tabuľky by Komisia mala vysvetliť známe obmedzenia, pokiaľ ide o úplnosť a presnosť údajov, vrátane rizika dvojnásobného zarátania a chýbajúceho overenia. Z dlhodobého hľadiska by údaje mala zhromažďovať a overovať jedna organizácia na národnej úrovni.

3.8 Tento návrh umožní zdokonaliť ohlasovanie a lepšie pochopiť, ako vnútorný trh funguje a kde z hľadiska spotrebiteľov zlyháva. Je rovnako dôležité pochopiť, ako trhy zlyhávajú z hľadiska podnikov, napríklad v súvislosti s falšovaným výrobkami a priemyselnou špionážou. Takéto informácie pravdepodobne nezískame zo sťažností spotrebiteľov, avšak je rovnako potrebné sa nimi zaoberať. V rámci Komisie by mali byť vytvorené účinné mechanizmy na preskúmanie rozsahu, v akom vnútorný trh zlyháva z hľadiska podnikov.

3.9 EHSV si je vedomý toho, že sťažnosti môžu účinne poukázať na miesta, kde sa z hľadiska spotrebiteľov môžu nachádzať problémy. Avšak spokojnosť spotrebiteľov sa nedá posúdiť iba na základe údajov o ich sťažnostiach. Na to, či sa spotrebiteľ napokon bude sťažovať pôsobí množstvo faktorov: osobné pohnútky sťažujúceho sa a proaktívny prístup podnikov, analýza nákladov a výnosov, najmä v prípade malých finančných strát, spoločenský tlak, dostupnosť orgánov zaoberajúcich sa sťažnosťami, pozornosť médií atď. Hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov okrem toho používa päť ukazovateľov: sťažnosti spotrebiteľov, ceny, spokojnosť spotrebiteľov, častosť zmien a bezpečnosť. Všetky tieto ukazovatele by sa mali podrobnejšie zanalyzovať s cieľom identifikovať nefunkčné spotrebiteľské trhy.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu“

KOM(2009) 362 v konečnom znení – 2009/0099 (COD)

(2010/C 339/06)

Hlavný spravodajca: pán MORGAN

Rada sa 10. septembra 2009 rozhodla podľa článku 47 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu“

KOM(2009) 362 v konečnom znení – 2009/0099 (COD).

Grémium výboru poverilo 29. septembra 2009 odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu vypracovaním tohto stanoviska.

Vzhľadom na naliehavosť témy bol pán Morgan rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, v súlade s článkom 57 vnútorného poriadku, na 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 162 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 18 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Podkladom k navrhovanej smernici (ďalej len „smernica“) boli závery a odporúčania správy Larosièrovej skupiny. EHSV už vyjadril svoje stanovisko k tejto správe a v značnej miere ju podporuje (1). Smernica bola vypracovaná v kontexte medzinárodného rámca dohovoru Bazilej II pre kapitálovú primeranosť bánk. Text bol zmenený a doplnený Radou ECOFIN po zasadnutí G 20 v Pittsburgu. EHSV podporuje zámer smernice, ktorá zmení a doplní smernicu 2006/48/ES o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a smernicu 2006/49/ES o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií.

1.2 Toto stanovisko ozrejmuje úlohu, ktorú zohrali banky vo finančnej kríze a to, ako zlyhala regulácia a dohľad. Podľa názoru EHSV smernica vyrieši mnohé chyby regulácie a pomôže napraviť najväčšie pochybenia pri prevádzke a riadení bánk. Tieto regulačné opatrenia samy o sebe nenapravia sebecké správanie bankárov, ktoré bolo hlavným faktorom vzniku krízy. Stále treba prihliadať na záujmy zainteresovaných strán v bankovníctve a sociálna zodpovednosť veľkých bankových inštitúcií sa musí stať hlavným a nie okrajovým cieľom.

1.3 Medzi hlavné faktory vzniku krízy patria:

—	poskytovanie úverov úverovými inštitúciami takým klientom, ktorí neboli dostatočne solventní,

—	v mnohých prípadoch nevhodné systémy odmeňovania a motivácie pre retailových pracovníkov úverových inštitúcií,

—	vydávanie cenných papierov bankami bez požadovanej náležitej starostlivosti,

—	získavanie týchto cenných papierov bankami bez uplatnenia požadovanej náležitej starostlivosti,

—	neprimerané kapitálové rezervy, najmä v obchodných knihách bánk,

—	vytváranie podsúvahových nástrojov bez primeranej kapitalizácie,

—	nevhodné stimuly a neprimerané štruktúry odmeňovania, ktoré viedli ku krátkodobosti a nadmernému riskovaniu,

—	procyklickosť regulácie,

—	systematické chyby riadenia rizík pokiaľ ide o kvalitu držaných cenných papierov, primeranosť kapitálových rezerv a dosah variabilných systémov odmeňovania na inštitucionálne združovanie rizika,

—	nedostatočná transparentnosť bankových operácií, čo zabránilo poskytovateľom úverov, príjemcom pôžičky, partnerom, investorom, analistom a dokonca aj nezávislým riaditeľom, aby konali v súlade s očakávaniami na finančných trhoch,

—	nedostatočný dohľad nad obozretnosťou podnikania a chýbajúca medzinárodná koordinácia.

1.4 EHSV vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že Komisia pracuje v súlade s Radou pre finančnú stabilitu a bazilejským výborom s cieľom upraviť návrhy týkajúce sa odmeňovania a kapitálových požiadaviek. Bankovníctvo je významným ekonomickým sektorom EÚ, ale zároveň je potenciálne mobilným odvetvím. Aby sa zabránilo narušeniu finančného sektora EÚ prostredníctvom regulačnej arbitráže, treba nájsť globálne riešenia a EÚ by sa mala pri ich navrhovaní postaviť do vedúcej pozície. A tak to má byť. EÚ si nemôže dovoliť zaviesť regulačné opatrenia, ktoré by sa v značnej miere odlišovali od zaužívanej praxe v iných krajinách.

1.5 EHSV podporuje kľúčové zásady navrhnuté pre formuláciu a implementáciu politík odmeňovania. Ak by sa niektoré z týchto zásad uplatňovali už pred krízou, mohlo sa zabrániť mnohým škandalóznym a nepríjemným vyplácaniam.

1.6 Vo väčšine priemyselných odvetví je celková výška prémií riadiacich pracovníkov stanovená ako maximálny percentuálny podiel z platu. EHSV sa nazdáva, že bankový sektor by mal na svoje variabilné systémy odmeňovania uplatňovať podobné zásady vzhľadom na to, že žiadna z pracovných povinností bankárov ich neoprávňuje na uplatnenie neobmedzených systémov odmeňovania. V tejto súvislosti EHSV víta požiadavku, aby významné úverové inštitúcie a investičné spoločnosti vytvorili výbory pre odmeňovanie.

1.7 EHSV oceňuje, že predkladaná smernica sa viac zaoberá štruktúrou odmeňovania ako jeho výškou. EHSV však napriek tomu musí vyjadriť pripomienku k výške odmeňovania. EHSV očakáva, že účinok nových kapitálových požiadaviek, ako aj analýza obozretnosti politík a plánov odmeňovania spoločne obmedzia nadmerné variabilné odmeňovanie z minulosti. EHSV uznáva, že EÚ nemá právomoci pokiaľ ide o úroveň platov ako takých.

1.8 EHSV s potešením konštatuje, že ustanovenia o odmeňovaní nie sú v rozpore s ustanoveniami článku 137 ods. 5 zmluvy, ani so všeobecnými zásadami vnútroštátneho zmluvného a pracovného práva, a v náležitých prípadoch ani s právami sociálnych partnerov pri kolektívnom vyjednávaní.

1.9 EHSV plne podporuje zvýšené kapitálové požiadavky, ktoré sú podrobne rozpracované v smernici. Tieto zahŕňajú najmä:

—	ustanovenia na posilnenie kapitálových požiadaviek na aktíva, ktoré banky držia v obchodnej knihe na krátkodobý opätovný predaj,

—	aktualizáciu kapitálových požiadaviek na zložité sekuritizácie v bankovej knihe, ako aj v obchodnej knihe.

1.10 Výbor konštatuje, že návrh už nezahŕňa sprísnený dohľad nad resekuritizáciami, ktoré sú mimoriadne zložité. EHSV však očakáva, že orgány dohľadu budú v tejto súvislosti dôsledné a pripomína, že tieto orgány majú k dispozícii celý rad nápravných opatrení.

1.11 Postoj EHSV ovplyvňujú skutočnosti, ktoré sa objavili (2) po vyšetrovaní Úradu pre reguláciu akciových trhov (SEC) vo veci pádu hodnoty cenných papierov krytých hypotekárnymi úvermi, kolateralizovaných dlhopisov a iných takýchto aktív. Ratingové agentúry tiež majú svoj podiel na nezodpovednom vytváraní týchto toxických aktív, ktoré stáli rozvinuté krajiny stovky miliárd dolárov. Vina investičných bánk spočíva v tom, že ratingovým agentúram pomáhali a povzbudzovali ich, pričom väčšina bánk nepochopila riziko držania takýchto cenných papierov. Larosièrova skupina uviedla, že je dôležité, aby boli tieto regulačné zmeny (pokiaľ ide o ratingové agentúry) sprevádzané zvýšenou náležitou starostlivosťou a prísnejším posudzovaním zo strany investorov, ako aj lepším dohľadom. EHSV potvrdil toto odporúčanie vo svojom stanovisku o ratingových agentúrach a teraz súhlasí s navrhovanou smernicou, pretože bude požadovať, aby banky a orgány dohľadu konali v súlade s ním.

1.12 Bod 4 prílohy I smernice uvádza nový a rozsiahly súbor požiadaviek na zverejňovanie informácií. EHSV ich podporuje. Ak by sa uplatňovali už pred krízou, mohlo sa v značnej miere predísť zarmucujúcim následkom. Víta tiež skutočnosť, že príloha II sa zameriava na likviditu a riziko udalosti. Výbor síce nemá odbornú analýzu ustanovení, Komisia ho však ubezpečila, že prostredníctvom týchto opatrení sa zabráni kríze likvidity trhu v rámci bankovej krízy.

1.13 EHSV chápe, že zámerom je zaoberať sa otázkami likvidity na úrovni spoločností v nasledujúcej smernici o kapitálových požiadavkách (SKP 4). V dôsledku krízy ide o zásadnú požiadavku.

1.14 EHSV konštatuje, že zatiaľ čo návrh smernice sa v žiadnom bode nezaoberá otázkou účelovo zriadených spoločností ako podsúvahových nástrojov, tejto problematike sa v skutočnosti venuje smernica Komisie 2009/83/ES uverejnená v júli 2009. Článok 95 smernice o kapitálových požiadavkách už stanovuje, že banka musí vypočítať kapitálové požiadavky na aktíva, ktoré produkuje pokiaľ nedosiahne „prenos významného rizika“. Júlová smernica zužuje interpretáciu tohto ustanovenia dvoma významnými spôsobmi. Ak by bolo takéto objasnenie poskytnuté už pred krízou, do značnej miery by sa znížil podiel účelovo zriadených spoločností na vzniku krízy.

1.15 EHSV vyjadruje podozrenie, že zavádzajúci predaj úverov spotrebiteľom zohrával významnú úlohu pri vzniku krízy. Zdá sa, že oznámenie o balíkoch retailových investičných produktov (3) sa zaoberá týmto problémom tým, že sa snaží regulovať podmienky predaja a najmä kontrolu konfliktu záujmov, ktoré v tomto procese vznikajú. Stavia pritom na podmienkach stanovených smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi 2004/39/ES.

1.16 Zverejňovanie informácií je pre obnovu finančných trhov veľmi dôležité. EHSV vyjadruje spokojnosť s tým, že navrhnutý rozsah poskytovania informácií a prístup umožnený zainteresovaným stranám je pre nich dostatočný na to, aby získali potrebné informácie na obchodovanie s inštitúciami. Poskytovanie informácií navrhnuté v smernici treba chápať v kontexte článku 147 smernice o kapitálových požiadavkách 2006/48/ES, ktorá úverovým inštitúciám ukladá povinnosť uverejňovať požadované informácie.

1.17 V novembri 2009 vyjadrili vedúci predstavitelia bánk HSBC a Standard Chartered Bank obavy v súvislosti s tým, že kapitálové požiadavky, ktoré navrhujú regulačné orgány sú nadmerné a likvidačné a spomalia obnovu aj rozvoj. Od bankárov by sa takýto postoj dal očakávať, ale toto nie sú obyčajné banky. Ani jedna s týchto bánk nedostáva podporu od vlády. Vedúci predstavitelia Standard Chartered Bank v skutočnosti pomohli navrhnúť režim podpory bánk vo Veľkej Británii. EHSV nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že ak budú vyvážené požadovanou náležitou starostlivosťou a primeranou kontrolou rizík, navrhované kapitálové požiadavky budú úmerné riziku.

1.18 EHSV sa nazdáva, že Komisia by mala vykonať analýzu s cieľom pochopiť dosah predloženého návrhu smernice nielen na bankový kapitál, ale aj na hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a obnovu vo všeobecnosti.

2. Úvod

2.1 Krátke objasnenie krízy v bankovom systéme zasadí smernicu do kontextu. Ďalšie pohľady na krízu sú uvedené v správe lorda Turnera, predsedu Úradu pre finančné služby Veľkej Británie (Financial Services Authority) (4).

2.2 Do činnosti retailových bánk patrí poskytovanie dlhodobých pôžičiek na základe krátkodobých vkladov. Ide o transformáciu splatnosti, ktorá je riziková. Ak by sa všetci sporitelia rozhodli vybrať svoje peniaze, banka by nemala dostatok likvidných aktív. Podobne, ak by si príjemcovia pôžičiek neplnili svoje záväzky, bankový kapitál by sa znížil, pričom by vzniklo riziko nesolventnosti. Aby sa tomu zabránilo, retailové banky vytvárajú v súvahe rezervy likvidných aktív a uzatvárajú dohody o vzájomnej pomoci s inými bankami, pričom v najhoršom prípade môže pôžičku poskytnúť centrálna banka. Banková regulácia stanovuje výšku kapitálu, ktorý má byť vyčlenený za obligácie banky s cieľom poistiť sa proti možnosti nesplácania pôžičky.

2.3 Banky tiež obchodujú na svoj vlastný účet. Aj na túto činnosť majú vyčlenený kapitál. Tieto kapitálové rezervy boli tradične nízke, pretože sa očakávalo, že prípadné straty v účtovnej knihe budú nízke vzhľadom na to, že obchodované aktíva mali byť jednoducho obchodovateľné. Kapitál na podporu obchodnej knihy bol vypočítaný podľa metódy výpočtu hodnoty v riziku. Banky tiež zriadili účelové spoločnosti ako podsúvahové nástroje. Tieto boli vysoko špekulatívne a potenciálne rizikové, ale vzhľadom na to, že boli považované za podsúvahové, regulačné orgány ich brali ako nezávislé celky. Keď však vypukla kríza, mnohé účelovo zriadené spoločnosti sa z dôvodu reputácie znovu presunuli do účtovnej súvahy bánk, hoci na tento prípad nebol vyčlenený žiaden kapitál.

2.4 Úrady tiež zohrali úlohu pri šírení krízy bankového sektora. Regulačné orgány schvaľovali kapitál, ktorý banky vlastnili. Menové orgány, s výnimkou Európskej centrálnej banky, držali úrokové sadzby na príliš nízkej úrovni príliš dlho. Dokonca aj v eurozóne boli sadzby pre ekonomiky niektorých štátov príliš nízke. Pokiaľ ide o oblasť politiky, vláda Spojených štátov nútila banky, aby poskytovali rizikové hypotéky klientom s nízkou bonitou. Miera úspor sa v západnom svete znížila, pričom rast pôžičiek bol financovaný Áziou. Tieto faktory podporovali rizikové bankové operácie.

2.5 Banky poskytovali hypotéky s nízkou bonitou, potom ich spojili do balíkov a tie ďalej predávali. Táto činnosť sa rozšírila aj mimo USA. S pomocou ratingových agentúr boli tieto balíky rozdelené do tranží s rozdielnym ratingovým hodnotením, pričom mnohé z nich platili omnoho vyššie úroky ako bola miera návratnosti bez rizika. Resekuritizácia opäť vytvorila balíky z existujúcich dlžných tranží tak, že podkladové cenné papiere nebolo možno sledovať. Neprehľadná zmes úverových cenných papierov skončila ako hlavný prvok vlastnej obchodnej knihy a obchodovania účelovo zriadených spoločností. Obrovské riziko týchto koncentrácií sa nebralo do úvahy.

2.6 Vytváranie a distribúcia úverových cenných papierov nabralo silu prílivovej vlny. Ako poukázal lord Turner, záber a rozsah transakcií v špekulatívnej ekonomike zmenšil rozsah ekonomickej aktivity v reálnej ekonomike. V snahe ísť ešte rýchlejšie sa banky prestali spoliehať na vklady a financovali poskytovanie pôžičiek veľmi krátkodobými pôžičkami na veľkoobchodných peňažných trhoch. Takáto transformácia splatnosti nadobudla nevídané rozmery. Potom Federal Reserve, centrálna banka Spojených štátov, začala zvyšovať úrokové sadzby a špekulácia skončila.

2.7 Hypotekárni klienti s nízkou bonitou prestali plniť svoje záväzky. Ratingové agentúry masívne znižovali ratingové hodnotenie úverových cenných papierov. Všetky banky sa snažili predávať tieto aktíva a to viedlo k systémovej chybe. Ceny sa prepadli. Likvidita prostredníctvom obchodovateľnosti prestala existovať. Banky nepoznali situáciu ostatných bánk v dôsledku čoho sa vytratila dôvera a medzibankové obchodovanie na veľkoobchodných trhoch sa zastavilo. Z dôvodu nedostatku likvidity sa všetky typy bánk dostali do problémov. Banke Lehman Brothers bol umožnený bankrot, zatiaľ čo iné banky v USA a v iných krajinách potrebovali na prežitie obrovskú pomoc zo strany vlády.

2.8 Systémy odmeňovania mali tendenciu podporovať rizikové operácie v úverových inštitúciách. Na všetkých úrovniach viedli stimuly k zameraniu sa na krátkodobý zisk bez ohľadu na dlhodobejšie riziká. Špirála medzibankového obchodovania vytvorila umelú ekonomiku oddelenú od reálnej ekonomiky, v ktorej bolo odmeňovanie úplne oddelené od noriem reálneho sveta. Kvalita portfólia pôžičiek sa drasticky znížila. Obchodníci a ostatné subjekty boli pod podobným krátkodobým tlakom. V niektorých prípadoch boli dokonca retailoví zamestnanci prvého kontaktu vysoko stimulovaní, aby zvyšovali limity úverových kariet a hypotekárnych produktov klientom s neistou bonitou.

2.9 Regulačné reformy musia byť založené na získaných skúsenostiach. Kvantita a kvalita súvahových rezerv sa musí značne zlepšiť. Kapitál obchodných kníh by sa mal podstatne zvýšiť a metóda výpočtu hodnoty v riziku by sa mala prehodnotiť. Výpočty kapitálu musia byť anticyklické. Posudzovanie rizika musí byť opatrnejšie. Riziká likvidity súvisiace s transformáciou splatnosti treba prehodnotiť, pretože počas krízy zlyhala aj likvidita prostredníctvom obchodovateľnosti aj veľkoobchodné trhy.

2.10 Regulačné reformy nebudú postačovať. Potrebné sú trhové mechanizmy a väčšie zapojenie akcionárov strán. Hlavným problémom je nedostatok transparentnosti. Skutočný charakter bankových pôžičiek, aktív, rezerv a rizikových profilov bánk musí byť verejný. Takáto transparentnosť umožní poskytovateľom pôžičiek, ich príjemcom, riaditeľom a analistom správne pôsobiť na trhu.

2.11 Pochybenie vlády – politické, menové a regulačné – treba napraviť, aby boli bankári nútení vrátiť sa k opatrnému bankovníctvu a požadovali obozretnosť od svojich klientov. Retailoví zákazníci potrebujú ochranu pred nekontrolovaným poskytovaním pôžičiek úverovými inštitúciami.

2.12 Riadenie podnikov sa musí zlepšiť. Riadenie rizík a široký dohľad by mali nadobudnúť úplne novú perspektívu. Odmeňovanie musí zodpovedať dlhodobému vývoju. Musí zlepšovať a nie zhoršovať riadenie rizík a malo by byť v súlade s dlhodobými záujmami akcionárov a zainteresovaných strán. Odmeňovanie všetkých zamestnancov, ktorých profesionálna činnosť môže mať materiálny dosah na rizikový profil banky by malo byť stanovené v kontexte tohto profilu.

2.13 Banková kríza upozornila na problém kombinovania retailovej a investičnej banky – úžitkových a špekulatívnych služieb – do jednej inštitúcie, ktorú možno považovať za príliš veľkú na to, aby zbankrotovala. V mnohých prípadoch má toto kombinovanie zmysel, pretože veľa činností investičných bánk poskytuje potrebné prostriedky retailovým aj podnikovým zákazníkom. Hlavným problémom je nepriama a často priama potrebná záruka, ktorú štát poskytuje retailovým vkladateľom. Pre investičné bankovníctvo to predstavuje morálne nebezpečenstvo, ktoré môže podnietiť nadmerné riskovanie. Po úpadku v roku 1929 bol v Spojených štátoch prijatý bankový zákon (známy ako Glass-Steagall Act), ktorý presadil inštitucionálne oddelenie retailových a investičných bánk. V roku 1999 bol zrušený z dôvodu značného prekrývania, ktoré sa postupne vytvorilo. Ak tieto dve činnosti nemajú byť oddelené, napríklad novým bankovým zákonom, potom je potrebné, aby bol režim kapitálových požiadaviek dostatočne prísny na to, aby zabránil pádu retailovej banky spôsobenému investičnou bankou.

3. Zhrnutie smernice Komisie

Zmeny v texte smernice, ktoré boli doplnené po zasadnutí v Pittsburghu a zodpovedajú postoju EHSV, sú doplnené kurzívou.

3.1 Nadmerné a neobozretné riskovanie v bankovom sektore viedlo k zlyhaniu jednotlivých finančných inštitúcií a k systémovým problémom v členských štátoch, ako aj vo svete. Orgány dohľadu a regulačné orgány vrátane skupiny G20 a Výboru európskych orgánov bankového dohľadu sa zhodli na tom, že k nemu prispeli aj nevhodné štruktúry odmeňovania. V tejto súvislosti sú obzvlášť dôležité zásady a normy stanovené Radou pre finančnú stabilitu, ktoré boli dohodnuté a schválené na medzinárodnej úrovni.

3.2 S cieľom zabrániť prípadnému škodlivému vplyvu zle navrhnutých štruktúr odmeňovania by mala existovať výslovná povinnosť úverových inštitúcií a investičných spoločností zaviesť a udržiavať také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným riadením rizík.

3.3 Je dôležité, aby sa nová povinnosť v oblasti politík a postupov odmeňovania uplatňovala konzistentným spôsobom. Z uvedeného dôvodu je vhodné vymedziť hlavné zásady s cieľom zabezpečiť, aby štruktúra odmeňovania nenabádala k nadmernému riskovaniu a aby bola v súlade s ochotou inštitúcie podstupovať riziká, jej hodnotami a dlhodobými záujmami.

3.4 Niektoré z hlavných zásad:

—	politika odmeňovania je súlade so správnym a účinným riadením rizík, podporuje tento spôsob riadenia a nepodnecuje k riskovaniu, ktoré presahuje úroveň rizika tolerovaného úverovou inštitúciou;

—	politika odmeňovania je v súlade s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a dlhodobými záujmami úverovej inštitúcie;

—	posudzovanie výkonnosti sa opiera o viacročný rámec, aby sa zaistilo, že posudzovanie sa bude zakladať na dlhodobejšom výkone a že skutočné vyplácanie odmien podľa výkonnosti sa rozloží na obdobie, ktoré zohľadňuje celý hospodársky cyklus spoločnosti a jej obchodné riziká;

—	platby spojené s predčasným ukončením zmluvy odrážajú dosiahnutú výkonnosť za dlhšie obdobie a sú navrhnuté tak, aby sa neodmeňovalo zlyhanie;

—	garantovaná pohyblivá zložka odmeňovania sa uplatňuje vo výnimočných prípadoch v súvislosti s prijímaním nových pracovníkov a obmedzuje sa na prvý rok zamestnania;

—	najmenej 50 % pohyblivej zložky odmeňovania by sa malo vyplácať v akciách alebo vo vhodných nepeňažných nástrojoch, ktoré by mali podliehať primeranej zádržnej politike;

—	vyplatenie väčšej časti vysokej prémie sa odloží na primeraný čas a je viazané na budúcu výkonnosť spoločnosti. Najmenej 40 %, a v prípade vedúcich pracovníkov najmenej 60 %, sa pomerným spôsobom odloží na čas najmenej troch rokov;

—	pohyblivá zložka odmeňovania, vrátane odloženého podielu, sa vypláca alebo prizná iba v tom prípade, ak je to udržateľné vzhľadom na finančnú situáciu inštitúcie.

3.5 Od „významných“ úverových inštitúcií a investičných spoločností sa požaduje vytvorenie výboru pre odmeňovanie. „Významné“ úverové inštitúcie a investičné spoločnosti sú vymedzené z hľadiska veľkosti a vnútornej organizácie, ako aj povahy, rozsahu a zložitosti ich činností.

3.6 Príslušné orgány by mali mať aj právomoc ukladať opatrenia alebo sankcie finančného alebo nefinančného charakteru za nesplnenie požiadavky zaviesť také politiky odmeňovania, ktoré sú v súlade so správnym a účinným riadením rizík. Tieto opatrenia a sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

3.7 S cieľom podporiť zbližovanie postupov dohľadu pri posudzovaní politík a postupov odmeňovania by mal Výbor európskych orgánov bankového dohľadu zabezpečiť usmernenia pre správnu politiku odmeňovania v bankovom sektore.

3.8 Keďže zle navrhnuté politiky odmeňovania a motivačné systémy môžu do neprijateľnej miery zvýšiť riziká, ktorým sú úverové inštitúcie a investičné spoločnosti vystavené, je vhodné, aby príslušné orgány ukladali príslušným subjektom požadované kvalitatívne alebo kvantitatívne opatrenia. Kvalitatívne opatrenia zahŕňajú aj požiadavku, aby úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti obmedzili riziko spojené so svojou činnosťou vrátane štruktúr odmeňovania. Kvantitatívne opatrenia zahŕňajú aj požiadavku na držbu dodatkových vlastných zdrojov.

3.9 S cieľom zabezpečiť, aby štruktúry odmeňovania a súvisiace riziká boli pre trh dostatočne transparentné, by úverové inštitúcie a investičné spoločnosti mali zverejňovať informácie o svojich politikách a postupoch odmeňovania v súvislosti s pracovníkmi, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie.

3.10 V prípade sekuritizácií, ktoré transformujú iné sekuritizácie a sú vystavené vyššiemu úverovému riziku ako bežné sekuritizácie, by mali existovať osobitné kapitálové požiadavky, ktoré budú jasne odrádzať úverové inštitúcie a investičné spoločnosti od investícií do vysoko zložitých a rizikových sekuritizácií.

3.11 Resekuritizácie slúžia na preskupenie stredne rizikových sekuritizačných expozícií do nových cenných papierov. Ratingové agentúry a účastníci trhu ich zvyčajne považovali za produkty s nízkym úverovým rizikom. Takéto resekuritizácie však vzhľadom na svoju zložitosť a citlivosť na korelované straty predstavujú vyššie riziko ako konvenčné sekuritizácie. Tento návrh preto obsahuje súbor kapitálových požiadaviek, ktoré sú prísnejšie ako pri priamych sekuritizačných pozíciách s tým istým ratingom.

3.12 Vzhľadom na slabú výkonnosť pozorovanú v nedávnej minulosti by sa mali sprísniť kritériá interných modelov na výpočet kapitálových požiadaviek na trhové riziko. Predovšetkým by sa mali doplniť o zachytávanie rizík v súvislosti s kreditnými rizikami v obchodných knihách. Kapitálové požiadavky by okrem toho mali zahŕňať prvok prispôsobený stresovým podmienkam, aby sa sprísnili kapitálové požiadavky vzhľadom na zhoršujúce sa trhové podmienky a aby sa obmedzila potenciálna procyklickosť.

3.13 Bez toho, aby bolo dotknuté zverejňovanie informácií, ktoré sa výslovne požaduje v tejto smernici, by cieľom požiadaviek na zverejnenie malo byť poskytnutie presných a úplných informácií účastníkom trhu o rizikovom profile jednotlivých inštitúcií. Od inštitúcií by sa preto malo požadovať, aby zverejnili doplnkové informácie, ktoré nie sú výslovne uvedené v smernici, pokiaľ je to nutné na dosiahnutie spomínaného cieľa.

3.14 V oblasti sekuritizácií by sa mali výrazne sprísniť požiadavky kladené na inštitúcie v súvislosti so zverejňovaním informácií. Tieto požiadavky by mali zohľadňovať aj riziká sekuritizačných pozícií v obchodných knihách.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 57.

(2) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 117.

(3) KOM(2009) 204 v konečnom znení.

(4) The Turner Review, UK Financial Services Authority, marec 2009.

14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/29

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora“

KOM(2009) 248 v konečnom znení

(2010/C 339/07)

Spravodajca: pán SMYTH

Európska komisia sa 10. júna 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora“

KOM(2009) 248 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. januára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) prijal 198 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1 EHSV podporuje ciele obsiahnuté v štyroch pilieroch stratégie pre Pobaltie, ktoré sú zamerané na dosiahnutie hospodárskej prosperity, bezpečnosti, ekologickej udržateľnosti, ako aj príťažlivosti a prístupnosti tohto regiónu.

1.2 EHSV oceňuje rozsiahly konzultačný proces, ktorý predchádzal vypracovaniu stratégie, a úlohu, ktorú v tomto procese zohrali sociálni partneri a zainteresované strany. EHSV opakovane vyzýva, aby sa vytvorilo fórum pobaltskej občianskej spoločnosti, ktoré by pomohlo začleniť občiansku spoločnosť do rozvoja stratégie.

1.3 Stratégia obsahuje chvályhodné zámery a ciele pre riešenie celého súboru komplexných štrukturálnych otázok v Pobaltí, ale napriek tomu sa bude musieť popasovať s mnohými problémami, ak má byť účinná. Otázky, ktoré bude musieť vyriešiť, sa týkajú jej potenciálneho prínosu, riadiacich mechanizmov, súdržnosti EÚ a vonkajšej účinnosti stratégie.

1.4 Riadiace mechanizmy stratégie pre Pobaltie sú tiež predmetom určitej kritiky. Stratégia sa týka oblastí pôsobnosti 21 generálnych riaditeľstiev a podieľa sa na nej 8 členských štátov a Rusko. Keď to skombinujeme so 4 piliermi, 15 prioritnými aktivitami a množstvom horizontálnych opatrení, jadrom stratégie sa stanú zložité riadiace štruktúry, čo môže znemožniť jej realizáciu. EHSV je presvedčený, že treba vynaložiť väčšie úsilie na zjednodušenie riadiacich a administratívnych mechanizmov stratégie.

1.5 Toto stanovisko znovu zdôrazňuje návrh vytvoriť v rámci EHSV ad hoc monitorovacie stredisko alebo študijnú skupinu pre región Baltského mora, aby sa tak EHSV ako celok mohol účinne zapojiť do nevyhnutnej prípravy a rozvoja stratégie.

1.6 Jednou z hlavných výziev stratégie je jej vonkajšia dimenzia, a to najmä pre to, že kľúčovú úlohu v regióne Baltského mora zohráva Rusko. Úlohu Ruska pri implementácii stratégie je potrebné regulovať v rámci mechanizmov Severnej dimenzie. Vládne neistota, či sú tieto mechanizmy dostatočné na to, aby zabezpečili efektívnu účasť Ruska na strategických aktivitách.

1.7 EHSV zastáva názor, že stratégia nie je len dokument: je to predovšetkým proces. To znamená, že sa implementuje v určitom časovom období. Vďaka stratégii už všetky členské štáty a zainteresované strany, ako aj inštitúcie EÚ odsúhlasili krátky zoznam prioritných aktivít a projektov a uznali nevyhnutnosť ich realizácie. EHSV verí, že nadšenie, ktoré vzbudila príprava stratégie, pretrvá a prispeje k efektívnej a včasnej implementácii, ktorú bude možné v jej priebehu kontrolovať.

2. Východiská stratégie

2.1 Počiatky vzniku stratégie pre Pobaltie sú dobre známe. Už dlho sa uznáva, že región Baltského mora je postihnutý radom závažných nedostatkov týkajúcich sa životného prostredia, hospodárskeho vývoja a infraštruktúry, ktoré sú prepojené a vzájomne závislé. Európsky parlament prijal v novembri 2006 uznesenie k vypracovaniu stratégie pre Pobaltie. Komisia prijala túto stratégiu pre vymedzený makroregión Pobaltia 10. júna 2009. Európskej rade bola predložená 19. júna 2009. Pre švédske predsedníctvo predstavovala významnú prioritu a bola prijatá Radou pre všeobecné záležitosti 26. októbra 2009 v Luxemburgu.

2.2 Komplexná stratégia je novým začiatkom v politike územnej spolupráce Európskej únie. Podľa Komisie predstavuje daná stratégia prvý skutočne integrovaný prístup, ktorý by sa mal prijať pre členské štáty čeliace rovnakým výzvam. V súčasnosti je stanovených trinásť oblastí nadnárodnej spolupráce, ktoré spolu pokrývajú všetky oblasti činnosti EÚ (okrem toho existuje približne päťdesiat projektov cezhraničnej spolupráce). Stratégia pre Pobaltie stelesňuje relatívne nový koncept makroregionálnej spolupráce, t. j. efektívnejšiu koordináciu a využívanie finančných prostriedkov a hlavné iniciatívy spolupráce v Pobaltí. Z geografického hľadiska stratégia zahŕňa členské štáty EÚ (Švédsko, Dánsko, Nemecko, Fínsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko a Litvu), ako aj Nórsko a Rusko.

2.3 Cieľom tohto stanoviska je posúdiť navrhovanú stratégiu pre Pobaltie a príslušný akčný plán z hľadiska organizovanej občianskej spoločnosti. Stanovisko vychádza z analýzy, ktorá bola predložená v nedávno prijatých stanoviskách EHSV na témy „Pobaltie: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti pri zlepšovaní regionálnej spolupráce a hľadaní regionálnej stratégie“ (1) a „Spolupráca makroregiónov: Rozšírenie stratégie pre Pobaltie na ďalšie makroregióny v Európe (2)“. Proces, ktorý viedol k vypracovaniu tejto stratégie, je bezprecedentný. Komisia zastáva názor, že ak sa v Pobaltí ukáže stratégia pre Pobaltie ako opodstatnená a realizovateľná, bude možné uplatniť podobný prístup aj v iných makroregiónoch, napríklad v Podunajsku, Alpách či Stredozemí.

3. Zhrnutie stratégie

3.1 Komisia uskutočnila v priebehu roka 2008 rozsiahle konzultácie. Tieto poradné konferencie sa konali na rôznych miestach makroregiónu a vyvrcholili vo februári 2009 v Rostocku. Tematicky boli venované štyrom pilierom stratégie pre Pobaltie, ktoré sú zamerané na dosiahnutie:

—	ekologickej udržateľnosti,

—	hospodárskej prosperity,

—	prístupnosti a príťažlivosti regiónu,

—	bezpečnosti tohto regiónu.

3.2 Súčasťou stratégie je akčný plán pozostávajúci z 15 prioritných oblastí, ktoré sa týkajú všetkých štyroch pilierov. Každú prioritnú oblasť bude koordinovať najmenej jeden z pobaltských členských štátov a očakáva sa, že pri ich realizácii budú tieto štáty spolupracovať so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami.

3.3 Stratégia pre Pobaltie a príslušné navrhované aktivity majú byť financované z existujúcich zdrojov, v prvom rade zo štrukturálnych fondov (55 miliárd EUR v rokoch 2007 – 2013), z prostriedkov jednotlivých pobaltských štátov, súkromných zdrojov, ako aj zo strany finančných inštitúcií, ako je EIB (Európska investičná banka), NIB (Nordická investičná banka) a EBOR (Európska banka pre obnovu a rozvoj).

3.4 Medzi uznesením Európskeho parlamentu a oznámením Komisie sa dajú nájsť významné rozdiely (3) (4). Komisia prevzala od Rady internú perspektívu EÚ, zatiaľ čo uznesenie Európskeho parlamentu sa týka „stratégie pre oblasť Baltického mora v rámci Severnej dimenzie“. Uznesenie Európskeho parlamentu vyzýva Komisiu, aby predložila návrh stratégie „a tým posilnila vnútorný pilier Severnej dimenzie“ (5). Parlament jednoznačne spája stratégiu pre Pobaltie s rámcom Severnej dimenzie, kým Rada a Komisia rozlišujú medzi stratégiou a vonkajšími aspektmi spolupráce.

3.5 Značné rozdiely existujú v názoroch na vhodnú riadiacu štruktúru. Stratégia Komisie sa zameriava na koordináciu súčasných iniciatív, neustále hodnotenie pokroku a udržanie dynamiky akčného plánu. Snahou Komisie je zachovať minimálne inštitucionálne mechanizmy bez použitia dodatočných finančných prostriedkov na stratégiu pre Pobaltie. Európsky parlament navrhuje, aby sa každoročne pred letným zasadnutím Európskej rady konal summit pobaltských štátov a aby sa rozšírili organizačné štruktúry v rámci systému EÚ aj mimo neho, a to čiastočne vyčlenením samostatnej rozpočtovej položky na túto stratégiu. EHSV už vyjadril svoju podporu myšlienke samostatného rozpočtu na stratégiu. Zdá sa, že Európsky parlament sleduje ambicióznejšie politické ciele ako Komisia. Akoby na zdôraznenie rozvíjajúcej sa povahy stratégie prijal Európsky parlament 22. októbra 2009 pozmeňovací návrh k rozpočtu na rok 2010, ktorým odsúhlasil sumu 20 miliónov EUR na koordináciu a niektoré pilotné projekty stratégie.

3.6 Bez ohľadu na uvedené rozdiely v prístupe je stratégia výsledkom rozsiahlych konzultácií zainteresovaných strán v makroregióne. Stratégia je inovatívna, pretože bude fungovať na základe nadnárodnej riadiacej štruktúry, čím presahuje rámec tradičných regionálnych politík EÚ. Táto nová riadiaca štruktúra sa nachádza na polceste medzi národným štátom a nadnárodným spoločenstvom.

3.7 Komisia považuje koncepciu stratégie pre Pobaltie za „prebiehajúcu prácu“. Definovanie jednotlivých aspektov Pobaltia je samozrejme nepresné, pretože geografické hľadisko sa mení podľa otázky, ktorá sa práve rieši. Prístup, ktorý bol použitý pri vypracúvaní stratégie pre Pobaltie, spočíva v počiatočnom definovaní problémov a otázok a ich následnom využití pri definovaní geografie makroregiónu. Objektívne vzaté, štyri piliere stratégie a príslušný akčný plán predstavujú seriózny pokus o vytvorenie lepšie koordinovaného rozvojového rámca pre takú rôznorodú oblasť, akou je región Baltského mora, a teda ide o snahu podporiť územnú súdržnosť. V tabuľke č. 1, uvedenej ďalej v dokumente, sú stanovené prioritné oblasti akčného plánu podľa jednotlivých pilierov stratégie.

3.8 Zo spôsobu, akým Komisia uvažuje, vyplýva, že na zabezpečenie udržateľného rozvoja v regióne je nevyhnutný integrovaný prístup. Otázky, ktoré stratégia rieši, majú komplexný charakter a sú vzájomne prepojené, zatiaľ čo súčasné formy spolupráce nie sú účinne koordinované.

4. Výzvy a kľúčové otázky

4.1 Pokiaľ ide o úspešnú implementáciu stratégie pre Pobaltie, v hre je veľmi veľa. Komisia pri viacerých príležitostiach uviedla, že stratégia by sa mohla stať vzorom pre iné makroregióny v EÚ. Stratégia obsahuje chvályhodné zámery a ciele pre riešenie celého súboru veľmi komplexných štrukturálnych otázok v Pobaltí, ale napriek tomu sa bude musieť popasovať s mnohými problémami, ak má byť účinná. Otázky, ktoré bude musieť vyriešiť, sa týkajú jej potenciálneho prínosu, riadiacich mechanizmov, súdržnosti EÚ a vonkajšej účinnosti stratégie.

4.2 Z hľadiska prínosu existuje riziko, že stratégia obsahuje veľmi ambiciózny súbor aktivít na uspokojenie väčšiny zainteresovaných strán v Pobaltí, preto sa môže ukázať ako nerealizovateľná. Existujú dôvody na to, aby bola stratégia jednoduchšia a aby sa úsilie sústreďovalo na menší, ale strategicky významný súbor cieľov. V rámci svojho akčného plánu pre Baltské more dosiahla Helsinská komisia (HELCOM) pokrok, pokiaľ ide o populáciu rýb a celkové životné prostredie. Napriek týmto zlepšeniam by mala stratégia pre Pobaltie naďalej viesť k pozitívnym zmenám v rybnom hospodárstve a celkovom prostredí.

4.3 Riadiace mechanizmy stratégie pre Pobaltie sú tiež predmetom určitej kritiky. Tabuľka č. 1 znázorňuje paradox, t. j. skutočnosť, že tie členské štáty, ktoré najviac stratégiu potrebujú, sú najmenej zapojené do jej implementácie. Komisia sa navyše usilovala udržať rovnováhu medzi súhrnom aktivít a zainteresovanými generálnymi riaditeľstvami a členskými štátmi. Doterajšie skúsenosti s implementáciou Charty z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest sa získavali relatívne pomaly a stratégia pre Pobaltie je pravdepodobne ešte komplexnejšia (6).

4.4 Úspešnosť každej politickej stratégie EÚ, ako je aj stratégia pre Pobaltie, sa bude posudzovať na základe výsledkov, ktoré musia byť pre občanov viditeľné a konkrétne. Stratégia je zároveň výzvou pre samotný pojem súdržnosti Spoločenstva. Ako už bolo uvedené, Komisia zvýšila svoje úsilie v súvislosti s makroregionálnou spoluprácou. Hoci občania pobaltských členských štátov až príliš dobre poznajú vážne problémy týkajúce sa životného prostredia, infraštruktúry či iných oblastí, najväčšou výzvou zostáva, ako zvyšku Únie priblížiť závažnosť situácie v Pobaltí. Z tohto hľadiska je pomoc organizovanej občianskej spoločnosti rozhodujúca. EHSV už predložil návrh na zriadenie „fóra pobaltskej občianskej spoločnosti“ a oznámil, že je pripravený začať pracovať na jeho príprave. Komisia okrem toho navrhla vytvoriť v rámci EHSV ad hoc monitorovacie stredisko alebo študijnú skupinu pre región Baltského mora, aby tak mohol EHSV ako celok účinne participovať na rozvoji stratégie.

4.5 Jednou z hlavných výziev stratégie je vonkajšia dimenzia, a to najmä pre to, že kľúčovú úlohu v regióne Baltského mora zohráva Rusko. Rusko doteraz vyjadrovalo svoj záujem o zapojenie do stratégie, pretože by malo úžitok z jej úspešnej implementácie. V súčasnosti je potrebné riešiť úlohu Ruska v stratégii v rámci mechanizmov Severnej dimenzie a tieto sa podľa všetkého musia prispôsobiť stratégii. Stojí za zmienku, že tri zo štyroch pilierov stratégie – ochrana životného prostredia, dostupnosť a atraktívnosť, ako aj bezpečnosť regiónu – majú v podstate nadnárodný charakter, čo odôvodňuje existenciu mechanizmov na spojenie vnútorných a vonkajších interakcií v rámci stratégie, najmä na operatívnej úrovni. Okrem toho by sa rozsah vonkajšej dimenzie stratégie mohol prípadne zväčšiť, napr. začlenením Bieloruska, ktoré má vplyv na ochranu životného prostredia, ako aj na atraktívnosť a dostupnosť regiónu Baltského mora.

4.6 Existuje názor, že by bolo priamočiarejšie zabezpečiť zaangažovanosť Ruska do implementácie stratégie formou priamej bilaterálnej spolupráce s EÚ na základe „partnerstva rovného s rovným“ (7). Ak je tento názor správny, naskytá sa otázka, či je Severná dimenzia v navrhovanej podobe vhodným mechanizmom na zabezpečenie angažovanosti Ruska v stratégii.

5. Analýza stratégie

5.1 V stratégii je viacero sporných bodov, ktoré sa musia dôkladne monitorovať. Po prvé: akčný plán obsahuje konkrétne návrhy na nápravu nedostatkov týkajúcich sa energetických sietí a pripojenia v regióne Baltského mora. Existujú obavy, že tieto by mohli byť nedostatočné vzhľadom na naliehavú potrebu dosiahnuť väčšie prepojenie sietí. Stratégia by nemala usilovať len o integráciu a prepojenie v súčasnosti oddelených národných trhov s energiou v Pobaltí, ale mala by smerovať k energetickej solidarite na úrovni EÚ. Európska únia potrebuje energiu z Ruska, a preto potrebuje vybudovať infraštruktúru, ktorou privedie plyn, ropu a elektrickú energiu do Európy. To je nevyhnutné na zabezpečenie stability dodávok energie do Európy. Lepšia spolupráca v oblasti energetiky je potrebná tiež zo strany nečlenských štátov. Stratégia sa nezaoberá projektom Nordstream. Hoci ide o zjavné prehliadnutie, Komisia zdôrazňuje, že projekt Nordstream je veľkým zdrojom nezhôd a že prijatie stratégie pre región Baltského mora si vyžaduje jednohlasnosť.

5.2 Akčný plán obsahuje návrhy na zlepšenie morských (vnútorných aj vonkajších), cestných a železničných dopravných spojení. Cestná infraštruktúra si vyžaduje veľkú pozornosť, pretože buď skutočne nepostačuje, alebo chýba úplne. Čo bolo kedysi perifériou Sovietskeho zväzu, sa neskôr stalo oveľa integrovanejšou časťou jadra európskeho územia. Región Baltského mora naliehavo potrebuje primeranú sieť cestnej infraštruktúry. Súčasné koridory TEN sa musia preskúmať a prispôsobiť novej realite súdržnejšej Únie, napr. železničné a cestné koridory z Helsínk do Viedne/do Slovinska.

5.3 Nie je tu žiadna zmienka o strategickom význame veľkých tokov v makroregióne Pobaltia: tento nedostatok by sa mal odstrániť. V tejto súvislosti je zaujímavá informácia, že sa práve pripravuje „stratégia pre Podunajsko“. Konzultácie k stratégii pre Pobaltie boli rozsiahle a intenzívne, ale uskutočňovali sa tak trochu ad hoc. V prípade stratégie pre Podunajsko by sa mal EHSV usilovať o štruktúrovanejšiu formu zapojenia sa. Komisia naznačila, že príležitosť na takúto zaangažovanosť bude od februára do leta 2010. EHSV už v dokumentoch REX/262 a ECO/251 navrhol vytvoriť fórum pobaltskej občianskej spoločnosti a táto myšlienka by sa mala teraz rozpracovať do praktického návrhu. Tento návrh má podporu mnohých členov Európskeho parlamentu, v rámci ktorého sa momentálne pripravuje stanovisko k stratégii pre región Baltského mora.

5.4 Komplexnosť výziev, ktoré stratégia pre región Baltského mora obsahuje, už bola uznaná. Je zrejmé, že oddelenie Komisie zodpovedné za implementáciu a monitorovanie stratégie môže v nadchádzajúcom období trpieť nedostatkom zdrojov. EHSV aj Európsky parlament podporujú posilnenie oddelenia. Existuje nebezpečenstvo, že oddelenie úplne pohltia administratívne úlohy súvisiace s vynaložením sumy 20 miliónov EUR, ktorú EP odhlasoval pre partnerov mimo EÚ (rozpočtová položka 4). EHSV zdôrazňuje, že Európska komisia i členské štáty zodpovedné za aktivity stanovené v pláne musia mať k dispozícii primerané administratívne kapacity, aby mohli plniť svoje záväzky.

5.5 Vo vzťahu k rybolovu a rybnému hospodárstvu boli vyjadrené určité obavy týkajúce sa relatívnej dôležitosti, ktorá bola tejto otázke priznaná. Uznáva sa, že sa robí veľa (najmä prostredníctvom HELCOM) a prvé výsledky sú povzbudivé. Je veľmi dôležité, aby sa takýto vývoj udržal a predovšetkým by sa malo vyvinúť úsilie na oživenie zodpovednej spotreby.

5.6 Boli vyjadrené obavy týkajúce sa dôrazu, ktorý stratégia kladie na vedu, technológiu, výskum a inovácie. EHSV nie je úplne presvedčený, že rozdelenie tzv. vedomostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum a inovácie) do dvoch pilierov stratégie a medzi tri členské štáty zodpovedné za ich koordináciu je ideálnym riešením. EHSV zdôrazňuje, že stratégia by mala zlepšiť interakciu a prepojenie rozličných prvkov vedomostného trojuholníka.

5.7 Pokiaľ ide o prioritnú aktivitu č. 6 – odstránenie prekážok vnútorného trhu v regióne Baltického mora – EHSV plne podporuje túto časť stratégie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať malým a stredným podnikom, ktoré prevládajú v hospodárstvach pobaltských štátov. EHSV zároveň podporuje rozvoj agendy pre dôstojnú prácu. Mal by sa podnietiť lepší sociálny dialóg v Pobaltí, aby sa zachytili niektoré pozitívne vedľajšie účinky vyplývajúce zo spolupráce v rámci stratégie, a to najmä v súvislosti s posilnenou spoluprácou a integráciou v oblasti energetiky.

5.8 Obavy vyvoláva najmä pokračujúci a štrukturálny úpadok lodiarskeho priemyslu a súvisiacich odvetví v regióne, čo má negatívny vplyv na hospodársku a sociálnu súdržnosť. Výbor je presvedčený, že stratégia pre Pobaltie by sa mala rozšíriť tak, aby riešila aj túto špecifickú otázku.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 42.

(2) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 6.

(3) Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii pre oblasť Baltického mora v rámci Severnej dimenzie, Štrasburg, 16. novembra 2006, A6-0367/2006.

(4) Stratégia pre Pobaltie a akčný plán sú dostupné na adrese:

http://ec.europa.eu/regional_policy/cooperation/baltic/documents_en.htm.

(5) Severná dimenzia je zoskupením, v rámci ktorého môžu EÚ, Rusko, Nórsko a Island uplatňovať politické opatrenia v dohodnutých oblastiach spolupráce.

(6) Charta bola podpísaná 24. mája 2007 počas nemeckého predsedníctva Rady EÚ na neformálnom zasadnutí Rady ministrov EÚ zodpovedných za rozvoj miest a územnú súdržnosť. Medzi dve hlavné odporúčania medzivládnej charty patrí lepšie využívať integrovanú politiku rozvoja miest a venovať osobitnú pozornosť znevýhodneným štvrtiam.

(7) Pozri napríklad prezentáciu Una Aldegrena, člena Výboru regiónov, na tému: „Angažovanosť sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti: Akú úlohu môže zohrávať občianska spoločnosť a miestni aktéri?“, ktorú predniesol na konferencii „Pobaltie: najlepšie miesto na prácu a podnikanie“, ktorú zorganizoval EHSV spolu s zastúpením Európskej komisie vo Fínsku v dňoch 22. – 23. októbra 2009 v Helsinkách.

PRÍLOHA

Tabuľka č. 1:

Piliere a prioritné oblasti stratégie EÚ pre Pobaltie

Pilier/prioritné oblasti

Koordinujúce krajiny

Počet aktivít

Pilier č. 1: Dosiahnuť environmentálnu udržateľnosť Baltského mora

1)	redukcia obohacovania mora živinami na prijateľné úrovne;

Poľsko/Fínsko

2)	zachovanie prirodzených zón a biodiverzity vrátane rybolovu;

Nemecko

3)	redukcia používania a vplyvu nebezpečných látok;

Švédsko

4)	stať sa modelovým regiónom pre námornú dopravu;

Dánsko

5)	zmierniť klimatické zmeny a prispôsobiť sa im.

Dánsko

Pilier č. 2: Dosiahnuť prosperitu regiónu Baltského mora

6)	odstránenie prekážok vnútorného trhu v regióne Baltického mora;

Estónsko

7)	využívanie plného potenciálu regiónu v oblasti výskumu a inovácií;

Švédsko/Poľsko

8)	implementácia zákona o malých podnikoch: podpora podnikavosti, posilnenie MSP a zvýšenie efektívneho použitia ľudských zdrojov;

Dánsko

9)	posilnenie udržateľného poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybolovu.

Fínsko

Pilier č. 3: Dosiahnuť prístupnosť a atraktívnosť regiónu Baltského mora

10)	zlepšenie prístupu k trhom s energiou a ich efektívnosti a bezpečnosti;

Lotyšsko/Dánsko

11)	zlepšenie vnútorného a vonkajšieho dopravného spojenia;

Litva/Švédsko

12)	udržiavanie a posilňovanie atraktívnosti regiónu Baltického mora najmä prostredníctvom oblastí vzdelávania, cestovného ruchu a zdravia.

Cestovný ruch: Nemecko

(spolková krajina Mecklenburg -Vorpommern)

Zdravie: severná dimenzia

Partnerstvo v oblasti verejného zdravia

Vzdelávanie: Nemecko

Pilier č. 4: Dosiahnuť bezpečnosť regiónu Baltského mora

13)	stať sa vedúcim regiónom v (oblasti) námornej bezpečnosti;

Fínsko/Dánsko

14)	posilniť ochranu proti väčším nepredvídaným udalostiam na mori a na pevnine;

Dánsko

15)	znížiť škody spôsobené cezhraničnou kriminalitou a jej rozsah.

Fínsko

Horizontálne činnosti

Európska komisia:

Zdroj: R. Bengtsson „Stratégia EÚ pre región Baltského mora“

14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/34

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká“

KOM(2009) 499 v konečnom znení – 2009/0140 (COD)

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov“

KOM(2009) 502 v konečnom znení – 2009/0143 (COD)

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy“

KOM(2009) 503 v konečnom znení – 2009/0144 (COD)

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo“

KOM(2009) 501 v konečnom znení – 2009/0142 (COD)

(2010/C 339/08)

Spravodajca: pán Lars NYBERG

Rada Európskej únie sa 6. októbra 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká“

KOM(2009) 499 v konečnom znení – 2009/0140 (COD)

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo“

KOM(2009) 501 v konečnom znení – 2009/0142 (COD)

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov“

KOM(2009) 502 v konečnom znení – 2009/0143 (COD)

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy“

KOM(2009) 503 v konečnom znení – 2009/0144 (COD).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. januára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 21. januára 2010) prijal 169 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 15 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Európska komisia predstavila 23. septembra návrh nariadenia o Európskom výbore pre systémové riziká (ESRB) a návrhy troch nariadení, ktorými sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy. Všetky štyri návrhy do značnej miery nadväzujú na správu, ktorú začiatkom roka 2009 vypracovala de Larosièrova skupina.

1.2 EHSV v stanovisku ku správe de Larosièrovej skupiny hovorí o príčinách finančnej a hospodárskej krízy, regulácii finančného trhu a mechanizmoch dohľadu. Okrem všeobecného odkazu na toto stanovisko by sme chceli zopakovať jednu z jeho myšlienok: „Aj z pohľadu EHSV má dohľad zásadný význam, aby sa takáto finančná kríza nezopakovala. Dohľad však predpokladá, že budú existovať pravidlá. Za rovnako dôležité je preto potrebné považovať návrhy na zmenené, prísnejšie pravidlá …“ (1).

Skupiny zainteresovaných strán

Výbor sa zasadzoval za širšie zastúpenie v radách týchto troch nových orgánov, Komisia však namiesto toho navrhuje osobitné skupiny zainteresovaných strán.

ESRB„podľa potreby požiada o poradenstvo príslušné zainteresované strany zo súkromného sektora“. Návrh uvádza ako príklad zástupcov finančného sektora, spotrebiteľské zväzy a určité skupiny ustanovené Komisiou. Treba uviesť, že zástupcovia finančného sektora by mali pochádzať tak z radov zamestnávateľov, ako aj z radov zástupcov odborov. Navyše keďže sa systémové riziká netýkajú iba finančných trhov ale celého hospodárstva, mali by byť konzultovaní aj zamestnávatelia a odbory na európskej úrovni.

1.3.1.1 Nehovorí sa o podobe týchto konzultácií, ani ako často by sa mali konať. Je to však potrebné stanoviť, pretože v príslušnom článku sa uvádza, že tieto konzultácie sa budú konať a termín „podľa potreby“ je príliš vágny.

Skupiny zainteresovaných strán pre tieto tri orgány by podľa Komisie mali tvoriť zamestnávatelia a zamestnanci z príslušnej časti finančného trhu, ako aj spotrebitelia a užívatelia služieb príslušného odvetvia. Navrhovaných 30 zástupcov by malo byť rovnomerne rozdelených medzi všetky druhy zástupcov.

1.3.2.1 Skupiny sa zídu prinajmenšom dvakrát ročne, môžu predkladať stanoviská a oznámenia a budú mať administratívnu podporu. Stanoviská a oznámenia a by sa mali zverejňovať. Hrozí však, že ich práca bude sústredená iba na dve schôdze. Musia mať možnosť neustále monitorovať prácu príslušného orgánu.

Makroprudenciálny dohľad

V návrhu o ESRB chýba definícia systémových rizík. Tento pojem teba prediskutovať verejne, a nie iba za zavretými dverami v rámci nového ESRB.

1.4.1 EHSV zastáva názor, že ESRB musí mať jasný mandát konať v prípade ohrozenia finančnej stability a že na zaručenie tohto mandátu v znení nariadenia je potrebné prehodnotiť niektoré jeho časti.

—	Jednotlivé verzie by sa mali zjednotiť a používať pojem „dohľad“.

—	Varovania a odporúčania ESRB by sa mali Rade výhradne podľa ustanovení článku 16 ods. 3, a nie Rady ako sa uvádza v odôvodnení 9, pretože by to mohlo obmedziť nezávislosť ESRB.

—	Použite výrazu „malo by“ v týchto odporúčania znamená, že sú viac menej záväzné. Záväznosť určitého postupu musí závisieť od toho, kto má právomoc určovať pravidlá: členské štáty alebo EÚ.

—	ESRB má podľa článku 3 „prispievať k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu“. Právomoc ESRB sa vzťahuje na riziká na finančnom trhu, avšak tu sa zdá, že dostal oveľa širšiu úlohu.

Medzi členov generálnej rady ESRB bude patriť 29 členov generálnej rady ECB. EHSV presadzuje toto prepojenie medzi ECB a ESRB.

1.4.2.1 Článok 11 týkajúci sa riadiaceho výboru neuvádza žiadne pravidlá týkajúce sa hlasovacích práv. EHSV odporúča, aby v riadiacom výbore pôsobilo 5 členov generálnej rady ECB, čo by mohlo umožniť lepšie geografické rozdelenie medzi malými a veľkými krajinami a medzi krajinami v rámci eurozóny a mimo nej. Navyše vzhľadom na to, že ako sa zdá, všetci členovia riadiaceho výboru by mali mať hlasovacie práva, mal by v ňom byť zastúpený značný počet zástupcov centrálnej banky.

1.4.3 Parlament sa spomína iba v súvislosti so správami, ktoré má ESRB jemu a Rade predkladať minimálne raz ročne. Podľa článku 20 Rada preskúma nariadenie o ESRB tri roky po nadobudnutí jeho účinnosti. Do tohto postupu by mal byť samozrejme zapojený aj Parlament.

Mikroprudenciálny dohľad

Ciele troch nových orgánov dohľadu (článok 1 ods. 4) sú takmer identické vo všetkých troch nariadeniach: fungovanie vnútorného trhu, stabilita finančného systému a posilnená medzinárodná koordinácia dohľadu. Rozdiel je v tom, koho majú ochraňovať: orgán pre cenné papiere a trhy chráni investorov, orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov chráni poistencov a ostatných príjemcov a orgán pre bankovníctvo zasa vkladateľov a investorov.

Hlavná činnosť troch orgánov dohľadu sa bude týkať existujúcich pravidiel a optimalizácie postupov národných orgánov, hlavne prostredníctvom usmernení a odporúčaní. Orgány budú tiež poverené vypracovaním nových technických noriem.

1.5.1.1 Ich návrhy na nové technické normy by podľa článku 7 ods. 2 nemohli mať podobu smernice, ale iba nariadenia a rozhodnutia. Ak sú technické normy definované ako nepolitické, aj nariadenia sú vylúčené. Technické normy by mali byť určené iba národným orgánom dohľadu a finančným inštitúciám, a nie členským štátom, a preto by mali mať podobu rozhodnutia namiesto nariadenia alebo smernice, ktoré sú vyhradené pre politické pravidlá navrhované Komisiou.

Európske orgány vykonávajú dohľad nad národnými orgánmi dohľadu, a nie priamo nad účastníkmi finančného trhu. Výnimkou je situácia, keď sa národný orgán neriadi odporúčaniami (články 9 a 11). Rozhodnutie určené účastníkom finančného trhu potom napokon prijme európsky orgán dohľadu.

1.5.2.1 Návrhy nariadení špecifikujú aj núdzové situácie (článok 10), v ktorých môže európsky orgán prijať takéto rozhodnutie bez zapojenia Komisie. Rozhodnutie o tom, či ide o núdzovú situáciu, by však mala prijímať Rada. EHSV zastáva názor, že dôvody na vyhlásenie núdzovej situácie musia vyplývať z trhu vo všeobecnosti. Riešenie núdzovej situácie v jednej určitej finančnej inštitúcii musí byť úlohou národného orgánu dohľadu.

1.5.2.2 Článok 23 sa týka ochranných opatrení, ktoré majú vlády k dispozícii, ak sa domnievajú, že nové technické normy majú fiškálny efekt. Ochranné opatrenia sa zdajú byť adekvátne, hoci normy majú len veľmi zriedka fiškálny efekt. Keďže sa týkajú výhradne článkov 10 a 11, tento článok by mal byť presunutý hneď za článok 11.

1.5.3 EHSV navrhuje, aby národný orgán dal svoj súhlas pred zavedením nových finančných nástrojov, ako je to v prípade Španielska. Keďže tento postup nie je zavedený v iných členských štátoch, prvým krokom by malo byť preskúmanie nástrojov používaných v iných krajinách než je Španielsko. Komisia by preto mala zmeniť a doplniť nariadenie o Európskom orgáne pre cenné papiere a trhy nariadením, ktoré ho poverí touto úlohou.

1.5.4 Pole pôsobnosti orgánu pre bankovníctvo by podľa názoru EHSV malo byť čo najširšie. Všeobecným cieľom by mali byť rovnaké podmienky pre všetky finančné inštitúcie. Definícia použitá v tomto nariadení sa odvoláva na staršie smernice. EHSV by privítal novú diskusiu o definíciách v týchto smerniciach s cieľom získať skúsenosti zo súčasnej finančnej krízy a tieto definície čo najviac rozšíriť.

1.5.5 Podľa článku 20 ods. 3 môžu orgány dohľadu používať dôverné informácie, ktoré dostanú od finančných inštitúcií iba na účely plnenia povinností, ktoré im boli pridelené nariadením. Tento výrok by bolo potrebné doplniť pravidlom o ochrane dôverných informácií.

Navrhuje sa, aby predstavenstvo týchto európskych orgánov malo štyroch členov z národných orgánov dohľadu. Zdá sa však prirodzenejšie pridržať sa návrhu na ESRB a mať päť členov.

1.5.6.1 Iba vedúci predstavitelia národných orgánov budú mať volebné práva v dozornej rade. Rada, ktorá dohliada sama na seba, je určitým rizikom. Narastá potom význam ďalších aspektov. Je nevyhnutné, aby predseda bol nezávislý a mal volebné právo. Rovnako dôležitá je otvorenosť voči skupine zainteresovaných strán a jej vplyv. Okrem toho je nutné pôsobiť transparentne a zverejňovať rozhodnutia orgánov dohľadu.

1.5.7 Ak európske orgány dohľadu začnú svoju činnosť v roku 2011, potrvá viac ako dva roky, kým budú plne funkčné. Je nevyhnutné zrýchliť túto expanziu, aby sa mohli urýchlene riešiť všetky problémy, ktoré sa odhalili počas krízy.

2. Súvislosti

2.1 Európska komisia predstavila 23. septembra balík legislatívnych opatrení v oblasti finančného trhu, ktorý tvorí návrh nariadenia o Európskom výbore pre systémové riziká (ESRB) spolu s osobitným rozhodnutím, ktoré udeľuje ECB špecifické úlohy v súvislosti s ESRB, a tri návrhy nariadení, ktorými sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trh. Neskôr 28. októbra bola predstavená smernica obsahujúca zmeny a doplnenia existujúcich smerníc, ktoré si vyžaduje zriadenie nových orgánov. Touto témou sa bude zaoberať osobitné stanovisko.

2.2 Všetky tieto návrhy do značnej miery nadväzujú na správu, ktorú začiatkom roka 2009 vypracovala de Larosièrova skupina. EHSV preskúmalo túto správu v rámci stanoviska z vlastnej iniciatívy, ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí v septembri 2009. Uvedené stanovisko sa zaoberá príčinami finančnej a hospodárskej krízy, nutnosťou novej alebo zlepšenej regulácie finančného trhu a nových a zlepšených mechanizmoch dohľadu. Pre všetky tieto témy teda odkazujeme na toto stanovisko, okrem konkrétnych aktuálnych návrhov právnych predpisov.

2.3 Popri všeobecnom odkaze na toto stanovisko by sme chceli zopakovať jednu z jeho myšlienok: „Aj z pohľadu EHSV má dohľad zásadný význam, aby sa takáto finančná kríza nezopakovala. Dohľad však predpokladá, že budú existovať pravidlá. Za rovnako dôležité je preto potrebné považovať návrhy na zmenené, prísnejšie pravidlá uvedené v prvej časti správy.“ Návrhy na zmenu platných pravidiel mikroprudenciálneho dohľadu majú svoje obmedzenia, a preto je dôležité trvať na ich pozmenení a posilnení.

2.4 Aj Komisia navrhla niektoré právne predpisy týkajúce sa pravidiel na finančných trhoch. EHSV zatiaľ prerokoval stanovisko o ratingových agentúrach (2), manažéroch alternatívnych investičných fondov a kapitálových požiadavkách. Ďalším návrhom pre nový právny predpis, s ktorý zatiaľ neprišla Komisia, ale EHSV, je zaviesť systém, ktorý už funguje v Španielsku, kde národný orgán skúma všetky nové nástroje finančného trhu pred ich zavedením.

3. Všeobecné pripomienky

3.1 Je nevyhnutné oddeliť makro- a mikroúroveň dohľadu nad finančným trhom. Zároveň je rovnako nutné zaručiť úzku spoluprácu medzi navrhovanými orgánmi. Všeobecné problémy zistené v rámci dohľadu na mikroúrovni sú dôležité pre finančný trh ako celok a v prípade problémov odhalených v rámci dohľadu makroúrovni sa riešenie často dá nájsť na mikroúrovni. Na túto vzájomnú závislosť sa v nariadeniach odkazuje niekoľkokrát.

3.2 Hlavná činnosť troch orgánov sa bude týkať existujúcich pravidiel a optimalizácie postupov národných orgánov, najmä prostredníctvom usmernení a odporúčaní, avšak tieto orgány budú tiež poverené vypracovaním nových technických noriem pre formálne návrhy, ktoré predkladá Komisia.

Výbor sa vo svojom stanovisku ku správe de Larosièrovej skupiny vyjadril za širšie zastúpenie v radách troch nových orgánov. Komisia to nezohľadnila ani v nariadeniach o týchto orgánoch, a ani v nariadení o ESRB. Namiesto toho navrhla zriadiť v oboch prípadoch osobitné skupiny zainteresovaných strán.

ESRB„podľa potreby požiada o poradenstvo príslušné zainteresované strany zo súkromného sektora“. V úvodnej časti návrhu nariadenia sa uvádzajú príklady zainteresovaných strán: zástupcovia finančného sektora, spotrebiteľské zväzy a určité skupiny ustanovené Komisiou. Tento popis nie je dostatočne informatívny. Treba uviesť, že zástupcovia finančného sektora by mali pochádzať tak z radov zamestnávateľov, ako aj z radov zástupcov odborov.

3.3.1.1 Systémové riziká sa navyše netýkajú iba finančného trhu ale celého hospodárstva, a preto je nevyhnutné širšie zastúpenie. Z tohto dôvodu by mali byť konzultovaní aj zamestnávatelia a odbory na úrovni EÚ.

3.3.1.2 Nehovorí sa ani o podobe týchto konzultácií, ani ako často by sa mali konať. Je však potrebné ich stanoviť, pretože v príslušnom článku sa uvádza, že tieto konzultácie sa „budú“ konať. Termín „podľa potreby“ je takisto príliš vágny. Znenie nariadenia by malo obsahovať presnejšie vymedzenie prípadov, v ktorých sú tieto konzultácie povinné.

Pokiaľ ide o zloženie skupín zainteresovaných strán v troch európskych orgánoch, zdá, sa že Komisia má v podstate rovnaký názor ako EHSV: mali by v nich byť zastúpení zamestnávatelia a zamestnanci z príslušnej časti finančného trhu, ako aj spotrebitelia a užívatelia služieb tohto odvetvia.

3.3.2.1 Problémy sa s najväčšou pravdepodobnosťou objavia pri výbere krajín, z ktorých by zástupcovia mali pochádzať. Predpokladáme, že zámerom návrhu na 30 zástupcov nie je vybrať zástupcov z finančných inštitúcií všetkých členských štátov. V skupine by mali byť rovnomerne zastúpené všetky typy zástupcov, ako ich uvádzajú úvodné časti nariadení.

3.3.2.2 Všetky skupiny sa stretnú najmenej dvakrát ročne. Môžu predkladať stanoviská a oznámenia a budú mať administratívnu podporu. Stanoviská a oznámenia by sa mali zverejňovať. Všetky uvedené návrhy sa zdajú byť primerané, avšak hrozí, že práca skupín bude sústredená iba tieto na dve schôdze. Mali by mať možnosť neustále monitorovať prácu príslušného orgánu, čo je nevyhnutné pre účinné fungovanie orgánov dohľadu, ktoré dohliadajú samé na seba.

4. Konkrétne pripomienky

Európsky výbor pre systémové riziká

4.1 Pokiaľ ide o makroprudenciálny dohľad, jednoznačne chýba diskusia o tom, čo by mohlo byť systémovým rizikom. Zavedenie niektorých nových nástrojov by sa mohlo považovať sa systémové riziko pre súčasnú krízu. Systémovým rizikom by sa dali nazvať aj metódy používané ratingovými agentúrami na výpočet rizika a hodnôt. Môžeme za systémové riziká považovať pravidlá uplatňované manažérmi finančných inštitúcií, ktoré vedú k prijímaniu príliš vysokého rizika? Existuje niekoľko príkladov. Koncepciu systémových rizík teba prediskutovať verejne, a nie iba za zavretými dverami v rámci nového ESRB.

EHSV zastáva názor, že ESRB musí mať jednoznačný mandát konať v prípade ohrozenia finančnej stability a že na zaručenie tohto mandátu v znení nariadenia je potrebné prehodnotiť niektoré jeho časti.

4.2.1 V preambule návrhu nariadenia sa uvádza, že úlohou ESRB je finančný dohľad („supervision“ odôvodnenie 1), pričom pojem „dohľad“ sa používa aj v diskusii o hľadaní riešení súčasnej finančnej krízy. V preambule sa ďalej uvádza, že Spoločenstvo potrebuje orgán pre makroprudenciálny dohľad („oversight“, odôvodnenie 7). Použitie tohto pojmu však obmedzuje skutočné právomoci takéhoto orgánu, dohľad („oversight“) je prvým krokom, po ktorom by mala nasledovať kontrola („supervision“) spojená s reálnou právomocou zakročiť. Nejde o synonymá – v niektorých jazykových verziách sa používa iba jedno slovo zodpovedajúce anglickému „supervision“, čiže dohľad, kontrola. Jednotlivé verzie by sa mali zjednotiť a používať pojem dohľad („supervision“).

4.2.2 Jasne sa uvádza, že ESRB musí byť nezávislým orgánom. Avšak podľa nariadenia by sa jeho varovania a odporúčania mali v záujme zvýšenia ich váhy zasielať prostredníctvom Rady alebo troch orgánov dohľadu (odôvodnenie 9), čo do určitej miery spochybňuje nezávislosť ESRB. Podľa názoru EHSV je správny popis uvedený v článku 16 ods. 3, podľa ktorého sa varovania a odporúčania zasielajú Rade.

4.2.3 Adresáti odporúčaní by na ich základe „mali“ konať, ak neexistuje dôvod, prečo by nemohli. Použitie slova „mali“ naznačuje, že tieto odporúčania sú viac-menej povinné, ale to, či je na ich základe povinné podniknúť nejaké kroky, musí závisieť od toho, kto má právomoc určovať pravidlá: členské štáty alebo EÚ. Znenie tohto odseku sa preto musí sformulovať presnejšie.

4.2.4 Nariadenie zachádza v článku 3 možno trochu priďaleko. ESRB má „prispievať k bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu“. Právomoc ESRB sa týka rizík na finančnom trhu, avšak tu sa zdá, že dostal oveľa širšiu úlohu. Bežnými právnymi predpismi pre finančný trh sa zaoberá Komisia. Aj túto časť treba preformulovať a obmedziť právomoc ESRB na systémové riziká, aby sa predišlo diskusiám o právomociach v budúcnosti.

ESRB bude tvoriť generálna rada, riadiaci výbor a sekretariát. Jeho prepojenie s Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB) je úplne zreteľné, keďže medzi členov generálnej rady ESRB bude patriť 29 členov generálnej rady ECB. EHSV sa zasadzovalo za prepojenie medzi ESCB a ESRB vo svojom stanovisku ku správe de Larosièrovej skupiny. Predseda a podpredseda generálnej rady sa bude voliť spomedzi týchto 29 členov na 5 ročné obdobie. Okrem týchto 29 členov bude mať volebné právo aj člen Európskej komisie a traja predsedovia nových orgánov dohľadu. Na zasadnutiach generálnej rady sa môžu zúčastniť aj 27 zástupcovia národných orgánov dohľadu, avšak bez volebného práva, a to isté platí aj pre predsedu Hospodárskeho a finančného výboru.

Článok 11 týkajúci sa riadiaceho výboru neuvádza žiadne pravidlá v súvislosti s hlasovacími právami. Podľa návrhu Komisie sa riadiaci výbor skladá z predsedu a podpredsedu generálnej rady spolu s ďalšími 5 členmi generálnej rady ECB, troch predsedov nových orgánov dohľadu, zástupcu Komisie a predsedu Hospodárskeho a finančného výboru.

4.3.1.1 Prvé správy z rokovaní Rady o týchto návrhoch sa týkajú počtu členov riadiaceho výboru z generálnej rady ECB. Mali by byť traja alebo piati? EHSV odporúča päť členov, rovnako ako ECB vo svojom stanovisku, pretože by to mohlo umožniť lepšie geografické rozdelenie medzi malými a veľkými krajinami a medzi krajinami v rámci eurozóny a mimo nej. Navyše vzhľadom na to, že, ako sa zdá, všetci členovia riadiaceho výboru by mali mať hlasovacie práva, mal by v ňom byť zastúpený značný počet zástupcov centrálnej banky. Zloženie riadiaceho výboru by malo adekvátne odrážať zloženie generálnej rady ESRB, ktorej členmi je 29 zástupcov centrálnej banky.

4.3.2 V článku 4 ods. 1, ktorý vymenúva všetky orgány ESRB, by mal byť uvedený aj poradný výbor pre technické otázky.

4.4 Otázke zverejňovania varovaní a odporúčaní sa venuje osobitný článok. EHSV si je vedomý všetkých aspektov, ktoré treba zohľadniť pred takýmto zverejnením, avšak nerozumie, prečo je toto jediné rozhodnutie, na ktoré rada potrebuje dvojtretinovú väčšinu. Ak sú členovia generálnej rady dostatočne kompetentní na to, aby rozhodovali o systematických rizikách a formulovali varovania a odporúčania, mali by byť aj dostatočne kompetentní rozhodnúť, či sa rozhodnutia majú zverejniť, alebo nie.

4.5 Zapojenie Európskeho parlamentu sa dá nazvať chabým. O všetkých štyroch návrhoch Komisie má rozhodnúť Rada a Európsky parlament. Okrem tejto skutočnosti sa Parlament sa spomína iba v súvislosti so správami, ktoré má ESRB jemu a Rade predkladať minimálne raz ročne. Podľa článku 20 Rada preskúma nariadenie o ESRB tri roky po nadobudnutí jeho účinnosti. Parlament sa nespomína, hoci v tomto legislatívnom procese má rovnakú právomoc ako Rada. EHSV sa domnieva, že nariadenie by v týchto otázkach malo Európskemu parlamentu prisúdiť väčšiu úlohu.

5. Konkrétne pripomienky

Mikroprudenciálny dohľad

Podľa bodu 6.6 dôvodovej správy, ktorá je súčasťou jednotlivých návrhov, jediný rozdiel medzi nariadeniami spočíva v ich cieľoch, rozsahu pôsobnosti a vymedzení pojmov.

5.1.1 Vo všetkých troch nariadeniach sú ciele (článok 1 ods. 4) takmer identické: fungovanie vnútorného trhu, stabilita finančného systému a posilnená medzinárodná koordinácia dohľadu. Jediný viditeľný rozdiel je iba v tom, koho majú ochraňovať: orgán pre cenné papiere a trhy chráni investorov, orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov chráni poistencov a ostatných príjemcov a orgán pre bankovníctvo zasa vkladateľov a investorov.

EHSV považuje formuláciu daného článku za jasnú, pokiaľ ide o rozdiely medzi týmito orgánmi dohľadu a zákonodarnými právomocami inštitúcií EÚ. Ak sme predpisy správne pochopili, skutočné právomoci orgánov sú obmedzené na dohľad nad existujúcimi pravidlami. Čo sa týka zmien v právnych predpisoch, ich úloha je obmedzená na poskytovanie stanovísk Komisii, Rade a Európskemu parlamentu.

5.1.2.1 Návrhy orgánov dohľadu na nové technické normy by podľa článku 7 ods. 2 nemohli mať podobu smernice, ale iba nariadenia a rozhodnutia. Ak majú mať technické normy nepolitický charakter, je vhodné vylúčiť aj podobu nariadenia. Technické normy by mali byť určené iba národným orgánom dohľadu a finančným inštitúciám, a nie členským štátom, a preto by mali mať podobu rozhodnutia namiesto nariadenia alebo smernice, ktoré sú vyhradené pre politické pravidlá navrhované Komisiou. V tomto článku sa takisto uvádza, že Komisia prijíma návrhy technických noriem, čo sa nemôže týkať nariadení a smerníc, pretože tie musí prijať Rada a Európsky parlament.

Články, v ktorých sú podrobne popísané úlohy orgánov, sa zdajú byť primerané. Európske orgány vykonávajú dohľad nad národnými orgánmi dohľadu, a nie priamo nad subjektmi finančného trhu. Výnimkou je situácia, keď sa národný orgán neriadi odporúčaniami (články 9 a 11). Rozhodnutie určené účastníkom finančného trhu potom napokon prijme európsky orgán dohľadu.

5.1.3.1 EHSV víta zhodu dosiahnutú v tom, že právomoc stanoviť, či ide o núdzovú situáciu, by mala byť zverená Rade, ktorá by toto rozhodnutie prijala po konzultácii s Komisiou, ESRB a v prípade potreby s európskymi orgánmi dohľadu.

5.1.3.2 V návrhu na zriadenie Európskeho výboru pre bankovníctvo chýba jasná definícia núdzovej situácie, ako aj kritériá jej vyhlásenia. Znenie nariadenia by malo byť jasnejšie čo sa týka dôvodov na vyhlásenie núdzovej situácie. EHSV sa domnieva, že dôvody musia vyplývať z trhu vo všeobecnosti. Riešenie núdzovej situácie v jednej určitej finančnej inštitúcii musí byť úlohou národného orgánu dohľadu.

5.1.3.3 Článok 23 sa týka ochranných opatrení, ktoré má vláda k dispozícii, ak sa domnieva, že nové technické normy majú fiškálny efekt. Ochranné opatrenia sa zdajú byť adekvátne, hoci normy majú len veľmi zriedka fiškálny efekt. Okrem toho, keďže sa týkajú výhradne článkov 10 a 11, tento článok by mal byť presunutý hneď za článok 11.

5.1.4 Finančné inštitúcie a účastníci finančného trhu by mali mať v prípade nesúhlasu s národným orgánom dohľadu možnosť odvolať sa na Európsky orgán pre bankovníctvo.

Osobitnou úlohou Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy bude dohľad na ratingovými agentúrami, ktorého súčasťou je právomoc odňať agentúram registráciu a vykonávať vyšetrovania alebo kontroly na mieste. Tieto opatrenia nie sú konkretizované v súčasnom nariadení, avšak budú zahrnuté do nadchádzajúceho nariadenia, ktoré zmení a doplní súčasné. Zdá sa byť vhodné zveriť túto právomoc dohľadu orgánu pre cenné papiere a trhy. Bude to jedna z jeho najdôležitejších úloh.

5.1.5.1 Jedným zo záverov stanoviska EHSV ku správe de Larosièrovej skupiny je, že by sa mali zriadiť orgány na národnej úrovni, podobne ako v Španielsku, ktorých úlohou by bolo dať súhlas pred zavedením nových finančných nástrojov. Vďaka vytvoreniu týchto troch orgánov dohľadu by bolo možné tento návrh zrealizovať. Keďže tento postup nie je okrem Španielska zavedený v iných členských štátoch, prvým krokom by malo byť preskúmanie nástrojov používaných v týchto krajinách. Komisia by preto mala zmeniť a doplniť nariadenie o Európskom orgáne pre cenné papiere a trhy nariadením, ktoré ho poverí touto úlohou.

5.1.6 Najdôležitejšia otázka v súvislosti s vymedzením pojmov v nariadení o Európskom orgáne pre bankovníctvo je, na akú veľkú časť finančného trhu má dohliadať. Skúsenosti zo súčasnej finančnej krízy ukazujú, že by mala byť vymedzená čo najširšie. Ak sa niektoré finančné inštitúcie ocitnú mimo dohľadu európskeho orgánu, môžu získať výhodu pri zabezpečovaní zisku, keďže ich postupy a dohľad nad nimi bude mimo rozsahu pôsobnosti orgánu dohľadu. Všeobecným cieľom by mali byť rovnaké podmienky pre všetky finančné inštitúcie. Definície v tomto nariadení odkazujú na smernice o úverových inštitúciách, investičných spoločnostiach a finančných konglomerátoch. EHSV by privítal novú diskusiu o definíciách v týchto smerniciach s cieľom získať skúsenosti zo súčasnej finančnej krízy a čo najširšie vymedziť pojmy.

5.1.7 Aj nariadenie o Európskom orgáne pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov sa odvoláva na jestvujúce smernice. EHSV by tu chcel upozorniť, že obzvlášť v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sa v členských štátoch uplatňujú rôzne modely. Preto je v tomto prípade osobitne dôležité objasniť, že rozsah pôsobnosti sa týka iba dohľadu. Možnosť navrhovať nové pravidlá zostáva výlučne v rukách Komisie.

5.1.8 V nariadení o Európskom orgáne pre cenné papiere a trhy sa účastník finančného trhu označuje ako „subjekt“. Predpokladáme, že tento pojem zahŕňa právnické aj fyzické osoby, avšak bolo by to potrebné objasniť v článku 2 ods. 1 nariadenia.

5.1.9 Podľa článku 20 ods. 3 môžu orgány dohľadu používať dôverné informácie, ktoré dostanú od finančných inštitúcií iba na účely plnenia povinností, ktoré im boli pridelené nariadením. Tento výrok by bolo potrebné doplniť pravidlom o ochrane dôverných informácií.

Všetky tri nové orgány majú rovnakú štruktúru: dozornú radu, predstavenstvo, predsedu, výkonného riaditeľa a odvolaciu radu. Predsedovia orgánov dohľadu by nemali pochádzať z národných orgánov dohľadu. Podľa nariadenia by orgán dohľadu mal zastupovať nezávislý predseda na plný úväzok.

5.2.1 Navrhuje sa, aby predstavenstvo týchto európskych orgánov tvorili štyria členovia z národných orgánov dohľadu. Návrh na štyroch členov však nie je nijako zdôvodnený, a preto sa zdá byť prirodzené pridržať sa návrhu na ESRB na päť členov.

5.2.2 V dozornej rade budú mať hlasovacie právo iba vedúci predstavitelia národných orgánov. Zástupca Komisie a zástupca ESRB nebudú mať hlasovacie právo, čo znamená, že všetku právomoc v orgáne dohľadu dostanú národné orgány, nad ktorými sa má dohľad vykonávať. Za takýchto okolností existuje riziko nečinnosti aj napriek všetkým ustanoveniam nariadenia o tom, ako má dohľad prebiehať, ako majú byť národné orgány dohľadu kritizované, a to aj v prípade, keď rozhodnutia preberie európsky orgán dohľadu a krajnú možnosť rozhodnutia bude mať Komisia. Samozrejme, národné orgány musia v európskom orgáne kolegiálne spolupracovať, ale toto môže byť až príliš kolegiálne.

5.2.3 Riziko, že členovia dozornej rady budú dohliadať sami na seba, nás vedie k zdôrazneniu významu niektorých iných aspektov pre tieto orgány. Je nevyhnutné, aby predseda bol nezávislý a mal volebné právo. Rovnako dôležitá je otvorenosť voči skupine zainteresovaných strán a jej vplyv. Navyše je nutné pôsobiť transparentne a rozhodnutia orgánov dohľadu zverejňovať. Okrem presadzovania tohto všeobecného pravidla si ESHV samozrejme uvedomuje, že existujú určité rozhodnutia, ktoré nemôžu byť zverejnené okamžite, pretože by na finančných trhoch mohli spôsobiť chaos.

Návrh predpokladá zdvojnásobenie počtu zamestnancov na začiatok pôsobenia týchto orgánov dohľadu v porovnaní so súčasnými troma výbormi. Očakáva sa, že keď ich činnosť dosiahne plnú kapacitu, budú mať približne štvornásobok zamestnancov súčasných výborov. Keďže ich činnosť bude mať značne odlišný rozsah a povahu, EHSV to považuje za primeraný počet zamestnancov.

5.3.1 Máme isté pochybnosti v súvislosti s časovým obdobím navrhnutým na dosiahnutie plnej funkčnosti orgánov: ak začnú svoju činnosti v roku 2011, potrvá to viac ako dva roky. Bolo by možné zrýchliť túto expanziu, čo je naozaj nevyhnutné na urýchlené riešenie všetkých problémov, ktoré boli odhalené počas krízy.

5.4 EHSV považuje Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu, ktorý bude zriadený spolu s troma orgánmi dohľadu, za ich nevyhnutný doplnok. Zdá sa, že vďaka tomuto výboru ako platforme na spoluprácu orgánov dohľadu nebude aspoň zatiaľ nevyhnutné vytvoriť jeden spoločný orgán pre tieto tri oblasti dohľadu.

5.5 V článku 33 je niekoľko menších chýb. V článku 33 ods. 2 by sa výraz „v jeho neprítomnosti“ mal zmeniť na „v jeho/jej neprítomnosti“. V tom istom článku ods. 5 sa slovo „chairperson“ zrazu nahrádza slovom „chairman““ (pozn. prekl.: týka sa anglického znenia, v slovenskom znení sa v oboch prípadoch používa slovo „predseda“).

V Bruseli 21. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Pozri bod 1.4 stanoviska EHSV na tému „Správa de Larosièrovej skupiny“, Ú. v. C 318 z 23. decembra 2009, s. 57.

(2) Pozri stanovisko EHSV na tému Ratingové agentúry, Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 117 – 124

14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/41

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o nezáväzné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávkami určitého tovaru a služieb s vysokým rizikom podvodu“

KOM(2009) 511 v konečnom znení – 2009/0139 (CNS)

(2010/C 339/09)

Hlavný spravodajca: Edgardo IOZIA

Rada sa 6. októbra 2009 rozhodla podľa článku 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o nezáväzné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávkami určitého tovaru a služieb s vysokým rizikom podvodu“

KOM(2009) 511 v konečnom znení – 2009/0139 (CNS).

Grémium poverilo 3. novembra 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán Iozia rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 21. januára 2010) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 91 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1 EHSV súhlasí s návrhom smernice, ktorá umožňuje zavedenie mechanizmu prenášania daňovej povinnosti na niektoré tovary a služby, ale vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že znovu treba hľadať „konvenčné“ riešenia problému daňových podvodov a prekonania „prechodného“ režimu, ktorý stále umožňuje nerušene páchať podvody v rámci Spoločenstva.

1.2 EHSV chápe a podporuje úsilie Komisie vyvíjané bez ohľadu na problémy politickej povahy, ktorým musí čeliť, ale aj naďalej nalieha, aby sa prešlo na nový systém DPH, ktorý by obmedzil možnosti páchania podvodov a znížil administratívnu záťaž pre zdaniteľné osoby.

1.3 EHSV súhlasí s návrhmi obsiahnutými v uznesení Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o koordinovanej stratégii na zefektívnenie boja proti daňovým podvodom, hlavne so zdanením v krajine pôvodu jednotnou 15 % sadzbou pre obchodné transakcie v rámci Spoločenstva. Toto rozhodnutie by bolo v súlade s ustanovením článku 402 smernice 2006/112/ES.

Návrh smernice vnáša do systému DPH ďalšie sporné prvky. EHSV vyjadruje obavy v súvislosti s rozhodnutiami, ktoré odsúvajú harmonizáciu DPH.

1.4.1 Zvolený právny nástroj sa javí ako vhodný, hoci by bolo želateľné prijatie nariadení.

1.5 Členské štáty budú musieť posilniť daňovú správu. Zvýši sa počet žiadostí o vrátenie DPH, pretože už nebude možné kompenzovať prijatú DPH zaplatenou daňou. Veľmi prísny kontrolný systém je nevyhnutný, aby členské štáty boli chránené pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohol so sebou priniesť systém prenesenia daňovej povinnosti.

1.6 EHSV pokladá rozhodnutie začleniť do smernice obchod s emisnými certifikátmi za veľmi významné.

1.7 EHSV nesúhlasí s obmedzením systému prenesenia len na dva produkty zo štyroch stanovených v smernici. Každý členský štát by mal rozhodnúť, či jeho colná správa dokáže vhodným spôsobom zaviesť mechanizmus prenesenia daňovej zodpovednosti pre všetky kategórie produktov. Zdá, že toto obmedzenie je v rozpore s článkom 395 smernice 2006/112/ES.

1.8 EHSV bude aj ďalej podporovať Komisiu v úsilí o posilnenie harmonizácie režimu DPH a bol by rád, keby boli prijaté „ďalekosiahlejšie štrukturálne“ reformy, ktoré by výrazne obmedzili možnosť daňových podvodov.

2. Úvod

2.1 V boji proti daňovým podvodom, hlavne v rámci Spoločenstva, sa v posledných rokoch nedosiahol výrazný pokrok. Celkové straty na daniach spôsobené daňovými podvodmi predstavujú 200 až 250 miliárd EUR, čo sa rovná 2 % HDP EÚ.

2.2 Podvody v oblasti DPH predstavujú približne 40 miliárd EUR, teda 10 % príjmov z tejto dane.

2.3 Postupný nárast obchodnej výmeny viedol k rozšíreniu tzv. „kolotočových“ podvodov. Podľa platných predpisov sa môže tranzitný tovar voľne pohybovať po území EÚ, ale DPH z obchodných operácií s členskými krajinami Spoločenstva sa musí odviesť v krajine určenia.

2.4 Zapojením ďalšieho subjektu – komplica do obchodu v rámci Spoločenstva vznikne nezákonný obchodný trojuholník, ktorým sa predstiera dvojitá nadväzná dodávka toho istého tovaru. Kupujúci má právo na vrátenie DPH, ktorú sprostredkujúci subjekt nikdy nezaplatil, pretože tovar kúpil bez DPH od dodávateľa z iného členského štátu. Sprostredkujúci subjekt tým zmizne.

2.5 Výsledkom mechanizmu prenesenia daňovej zodpovednosti je, že domáci dodávateľ neúčtuje žiadnu DPH zdaniteľným zákazníkom, ktorí sa následne stávajú povinnými platcami DPH. Teoreticky by tento postup mal vylúčiť možnosť „kolotočového“ podvodu.

2.6 Rozpornosť systému založeného na uplatnení princípu krajiny určenia, ktorého správne fungovanie by vyžadovalo konsolidovaný a účinný systém výmeny informácií medzi členskými štátmi, vedie k daňovým podvodom, ktorým je veľmi ťažké zabrániť. Spoločenstvo sa definitívne rozhodlo pre princíp krajiny pôvodu, ktorý predpokladá istú formu vyrovnávania medzi členskými štátmi na základe prerozdelenia DPH. Smernica 2006/112/ES z 28. novembra 2006 v článku 402 stanovuje, že obchodné dodávky v rámci krajín Spoločenstva musia byť zdanené v krajine pôvodu.

2.7 Prerozdelenie je potrebné na neutralizovanie vplyvu vývozu a odpočtu dovoznej dane, ktorá už bola odvedená v krajine pôvodu, na príjmy z daní.

2.8 Zavedenie konečnej úpravy, ktorá by výrazne znížila daňové podvody v rámci Spoločenstva, vyžaduje ucelený systém administratívnej spolupráce, ktorý aj napriek úsiliu Komisie zatiaľ nevznikol (1). Rovnako ťažké je nevyhnutné vytvorenie zúčtovacieho strediska, ktoré Komisia požaduje od roku 1987, z dôvodu pretrvávania hlbokých rozdielov v zisťovaní a zaznamenávaní štatistických údajov medzi členskými štátmi.

2.9 V tomto naozaj skľučujúcom kontexte Komisia prináša návrh smernice Rady začleniť do národných právnych predpisov mechanizmus prenesenia daňovej zodpovednosti pre niektoré tovary a služby (2).

3. Návrh Komisie

3.1 Táto iniciatíva vychádza z návrhov skupiny expertov pre stratégiu boja proti daňovým podvodom (ATFS): Komisia predložila oznámenie (3), v ktorom boli zahrnuté inovatívne návrhy boja proti daňovým podvodom, medzi ktorými bol aj návrh zaviesť všeobecný mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti. Tieto návrhy Rada ECOFIN neschválila.

Na účel boja proti stále častejšie sa vyskytujúcemu javu podvodov v rámci Spoločenstva nazývaných podvody typu „chýbajúceho obchodníka“ (Missing Trader Intra-Community fraud – MTIC), ktoré sú známe skôr ako „kolotočové“ podvody, pretože často pri nich ide o dodávanie toho istého tovaru medzi subjektmi z rôznych členských štátov, niektoré členské krajiny požiadali Komisiu, aby im bola udelená výnimka podľa článku 395 smernice o DPH, ktorá umožňuje dočasné zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej zodpovednosti pre niektoré tovary a služby.

3.2.1 Komisia však považovala za vhodnejšie vykonať zmenu a doplnenie smernice o DPH doplnením článku 199a a zavedením výnimky až do roku 2014.

V zozname tovaru, na ktorý sa vzťahuje fakultatívne zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej zodpovednosti, sú bežné elektronické zariadenia ako mobilné telefóny a zariadenia s integrovanými obvodmi. Túto možnosť už uplatnilo Spojené kráľovstvo, ktoré dostalo od Rady výnimku.

3.3.1 Voňavky a vzácne kovy s výnimkou starožitností a zberateľských predmetov dopĺňajú štyri druhy tovaru spadajúceho pod túto smernicu. V oblasti služieb to je obchodovanie s emisnými certifikátmi.

4. Všeobecné pripomienky

4.1 Komisia vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu (4) zdôrazňovala na jednej strane pozitívne účinky boja proti daňovým podvodom, ktoré by teoreticky mohlo mať zavedenie mechanizmu prenesenia daňovej zodpovednosti, na druhej strane však upozorňovala na všetky možné riziká nových podvodov a na nutnosť posilniť kontrolu a predovšetkým administratívnu spoluprácu.

4.2 Komisia zdôraznila svoje pochybnosti v súvislosti s fakultatívnym zavedením mechanizmu všeobecného prenesenia daňovej zodpovednosti, čo by malo „výrazný vplyv na súlad a harmonizáciu systému DPH v EÚ a na rozsah jeho ďalšieho vývinu“.

4.3 EHSV chápe obavy Komisie a pokladá za potrebné vyvarovať sa každého opatrenia, ktoré by mohlo sťažiť neľahkú cestu k budúcej harmonizácii v oblasti DPH.

4.4 Európsky parlament už v roku 2008, keď žiadal od Rady účinnejšie opatrenia v oblasti boja proti daňovým podvodom (5), poukázal na riziká spojené s možnosťou nových daňových podvodov v súvislosti so zavedením všeobecného mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Hlavne na úrovni maloobchodu a v súvislosti so zneužívaním identifikačného čísla pre DPH. Parlament v tomto uznesení ako najlepšie riešenie navrhoval zrušenie prechodného ustanovenia a zdanenie dodávok v rámci Spoločenstva sadzbou 15 %.

4.5 EHSV vo všetkých svojich najnovších, ale aj starších stanoviskách zdôrazňoval, že je potrebné zrušiť prechodnú úpravu (6), a zastával názor, že návrh Európskeho parlamentu o zavedení jednotného zdanenia dodávok v rámci Spoločenstva možno podporiť. Prechodná úprava okrem toho obsahuje veľa osobitných ustanovení pre poľnohospodárstvo, malé podniky, cestovné kancelárie, nakladateľstvá a iné, udeľujúce rôzne oslobodenia, úľavy a výnimky.

4.6 Rada ECOFIN sa ako zvyčajne na ničom nedohodla a EHSV opäť vyjadruje ľútosť nad jej neschopnosťou prijať rozhodnutie v daňovej oblasti, ktorá opäť zablokovala ďalší pokus o začatie procesu harmonizácie.

4.7 EHSV podporuje návrh Komisie, aj keď upozorňuje na niekoľko rozporov s deklarovanými cieľmi. Ide tu o fakultatívne ustanovenie, ktoré zaväzuje aktérov príslušných sektorov k ďalším administratívnym záväzkom, na základe ktorých by museli viesť dvojité účtovníctvo a zároveň niesť veľkú zodpovednosť za daňové subjekty, ktoré si musia zvoliť správny daňový režim.

4.8 Súdny dvor Európskej únie vo veci prenesenia daňovej zodpovednosti už konal (7). V rozsudku sa skúma prípad žiadosti daňového úradu o platbu v dôsledku nesprávneho výkladu mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. Aby sa predišlo zbytočným a nákladným súdnym sporom, na základe doterajších skúseností bude potrebné vykonať kontrolu vnútroštátnych právnych predpisov, v ktorých sú rozdiely napríklad v lehotách podania žiadosti o vrátenie dane a lehotách odvodu dane.

4.9 Daňové správy členských štátov, ktoré systém uplatnia, budú vyzvané, aby preskúmali zvýšený počet žiadostí o vrátenie preplatku DPH daňových subjektov, ktoré si už nebudú môcť uplatniť odpočet DPH vybranej v inom článku reťazca.

4.10 Bremeno platenia dane sa presúva na stále menšie hospodárske subjekty, ktoré by mohli byť menej spoľahlivé než terajší platcovia DPH: stredné a veľké podniky, ktoré najväčšou časťou vytvárajú príjem z daní. Systém zvyšuje riziko strát príjmu odstránením fragmentárnych platieb.

4.11 Z celkovej analýzy vyplýva, že je nutné zaviesť veľmi prísny kontrolný systém, aby sa členské štáty chránili pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohli vyplynúť zo systému prenesenia daňovej povinnosti. Je nutné, aby s procesom posilňovania kontroly súčasne dochádzalo aj k posilňovaniu administratívnej spolupráce a využívaniu štandardizovaných systémov elektronickej výmeny informácií medzi správami.

5. Konkrétne pripomienky

5.1 EHSV nesúhlasí s rozhodnutím Komisie nevykonať prieskum vplyvu. Keďže pokladá predchádzajúcu verejnú konzultáciu na tému „Možné zavedenie nepovinného mechanizmu prenesenia daňovej zodpovednosti v oblasti DPH – vplyv na podniky“ z 13. augusta 2007, ktorá však nebola zverejnená na internetovej stránke Komisie, za vyčerpávajúcu, neberie do úvahy vplyv navrhovanej smernice na hospodárske subjekty a daňové správy.

5.2 Argumentácia, na základe ktorej je povinnosťou príslušných členských štátov vykonať hodnotenie vplyvu, pretože nejde o povinné opatrenie, je veľmi diskutabilná. EHSV mnohokrát odporúčal venovať maximálnu pozornosť serióznej a dôkladnej analýze dôsledkov Európskych právnych predpisov.

5.3 Právny základ tohto návrhu sa javí vhodný a primeraný. EHSV zastáva názor, že nástroj tejto smernice však obsahuje zjavné nebezpečenstvo zväčšenia rozdielov medzi daňovými režimami. Bolo by bývalo lepšie prijať nariadenie.

5.4 EHSV rozhodne podporuje začlenenie obchodných transakcií s emisnými certifikátmi, ktoré predstavujú (za rok 2008) 73 % hodnoty svetového trhu s certifikátmi. Keďže výmena certifikátov medzi zdaniteľnými subjektmi je považovaná za poskytnutie služby, daň sa musí odviesť v krajine, v ktorej má kupujúci podnik sídlo. EHSV vyjadruje len ľútosť nad tým, že tieto obchodné transakcie nespadajú povinne do systému prenesenia daňovej povinnosti.

5.5 EHSV zastáva názor, že obmedzenie len na dva zo štyroch uvedených produktov nie je dostatočné odôvodnené. Bolo by bývalo oveľa vhodnejšie, keby bola každému členskému štátu ponechaná možnosť prijať v danej veci slobodné rozhodnutie na vlastnú zodpovednosť. Článok 395 smernice 2006/112/ES už túto možnosť členským štátom priznáva, je tu však potrebný súhlas Rady. Článok 199a v navrhovanej podobe by sa mohol dostať do rozporu s týmto článkom.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2009) 427 v konečnom znení – 2009/0118 (CNS). V súčasnosti sa skúma v rámci spisu ECO 265. Spravodajcom je pán Burani.

(2) KOM(2009) 511 v konečnom znení.

(3) KOM(2008) 109 v konečnom znení, z 22.2.2008 a SEK(2008) 249, z 22.2.2008.

(4) Tamže.

(5) Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. septembra 2008 o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (2008/2033(INI)), Ú. v. EÚ C 295 E, 4.12.2009, s. 13.

(6) Stanovisko EHSV na tému „DPH/Ustanovenia o výnimkách“ – Ú. v. EÚ C 32, 5.2.2004, s. 120.

Stanovisko EHSV na tému „Boj proti daňovým podvodom“ – Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 8.

Stanovisko EHSV na tému „Iné ako štandardné sadzby DPH“ – Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 67.

Stanovisko EHSV na tému „Daňové podvody súvisiace s dovozom“ – Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 112.

Stanovisko EHSV na tému „Boj proti podvodom a falšovaniu“ – Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 22.

Stanovisko EHSV na tému „Racionalizácia výnimiek a opatrení proti podvodom týkajúcich sa Šiestej smernice o DPH“ – Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 103.

(7) Spojené veci C-95/07 a C 96/07 z 8. mája 2008

14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/45

KOM(2009) 234 v konečnom znení

(2010/C 339/10)

Spravodajca: pán KAPUVÁRI

Európska komisia sa 28. mája 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov“

KOM(2009) 234 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. decembra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára) prijal 145 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Veľký a rastúci počet systémov certifikácie v rámci európskej politiky kvality nepomáha k dosiahnutiu jej cieľov. Vzhľadom na to by cieľom mala byť nielen harmonizácia a zjednodušenie jestvujúcich systémov, ale aj zmenšenie ich počtu. EHSV navrhuje, aby sa určil systém, ktorý bude uprednostňovaný na úrovni Spoločenstva. Komisia by mala rozhodnúť, ktorý systém je na tento účel najvhodnejší.

1.2 Európska politika kvality je kľúčovou zložkou zastrešujúcou iné zložky tvoriace mimoriadne komplexnú sústavu. Vzhľadom na prepojenosť politiky kvality so všetkými ostatnými zložkami, nástrojmi a cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa tieto aspekty musia brať do úvahy. Avšak tri hlavné oblasti, ktorými sa treba pri rozvoji politiky kvality zaoberať (informovanosť, koherentnosť a zjednodušenie), odrážajú tento prístup iba v úzkom zmysle slova. EHSV odporúča, aby sa Komisia snažila presadiť využívanie potenciálu, ktorý politika kvality ponúka v súlade s koncepciou dlhodobej stratégie a politiky pre poľnohospodársko-potravinárske odvetvie v EÚ. Politika kvality je skutočne nástrojom, ktorý by sa mohol používať ešte účinnejšie na vytváranie nových zdrojov príjmov a hľadanie nových spôsobov, ako sa poľnohospodári môžu stať konkurencieschopnejšími. Zároveň ide o oblasť, v ktorej je značný priestor na rozvoj vnútornej spolupráce v rámci poľnohospodársko-potravinárskeho reťazca. Takáto spolupráca je veľmi potrebná, vzhľadom na to, že strategickí partneri sa kvôli nerovnomernému rozdeľovaniu príjmov v reťazci výroby potravín začínajú navzájom považovať za súperov. Platí to hlavne v tých krajinách a odvetviach, v ktorých spracovanie nie je v rukách výrobcov.

1.3 EHSV prijal 18. septembra 2008 stanovisko na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (1). V tomto stanovisku EHSV okrem iného zdôraznil, že by privítal, keby sa zaviedla povinnosť uvádzať pôvod potravín, prvotne spracovaných výrobkov a na základe osobitného hodnotenia druhotne spracovaných výrobkov aj pôvod hlavných prísad použitých pri ich výrobe.

1.4 Čím viac spotrebiteľov v EÚ sa v dlhodobom výhľade bude vedome rozhodovať pre výrobky z EÚ, tým ľahšie sa bude dať predpovedať budúcnosť európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia. Vzhľadom na proces otvárania trhov súvisiaci s rokovaniami v rámci WTO je pre poľnohospodárstvo EÚ toto hľadisko jedným z najdôležitejších činiteľov, alebo dokonca vôbec najdôležitejším činiteľom. Pri úprave politiky kvality poľnohospodárskych a agropotravinárskych výrobkov by sa toto všetko malo zohľadňovať.

1.5 V tejto súvislosti je veľmi dôležité vysvetliť, čo znamená pre spotrebiteľov dobrá „európska kvalita“. Na tento účel by bolo vhodné uskutočniť prieskum založený na odborne pripravenom dotazníku, ktorý by sa mohol použiť na vypracovanie základných všeobecných zásad.

1.6 EHSV je presvedčený, že „európska kvalita“ je z veľkej časti výsledkom európskeho modelu poľnohospodárstva. Európsky model poľnohospodárstva odráža politiku, ktorá sa zaoberá základnými otázkami dôležitými pre celú spoločnosť. EHSV podporuje politiku, podľa ktorej by sa tento európsky model poľnohospodárstva mal zachovať a udržiavať (2). EHSV žiada primeranú reformu SPP, aby naši poľnohospodári mali rovnaké podmienky činnosti.

2. Všeobecné pripomienky

2.1 Európska politika kvality poľnohospodárskych výrobkov nesmie iba prispievať k dosahovaniu cieľov SPP, ale musí tiež zohrávať kľúčovú úlohu pri zachovávaní udržateľného rozvoja európskeho poľnohospodárstva a agropotravinárskeho priemyslu vytvorením podmienok pre potraviny „európskej kvality.“ Aby sa tak stalo, nestačí iba zlepšovať povedomie o „európskej kvalite“ na vnútornom trhu, ale treba ju takisto propagovať na zahraničných trhoch, ak sa má európske poľnohospodárstvo a potravinárstvo udržiavať a rozvíjať.

2.2 Inak, toto zahŕňa oveľa viac, než len poskytovať spotrebiteľom presné informácie o vlastnostiach výrobkov v súvislosti s výrobnými procesmi. Čím viac spotrebiteľov v EÚ sa v dlhodobom výhľade bude vedome rozhodovať pre výrobky z EÚ, tým ľahšie sa bude dať predpovedať budúcnosť európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia. Vzhľadom na proces otvárania trhov súvisiaci s rokovaniami v rámci WTO je pre poľnohospodárstvo EÚ toto hľadisko jedným z najdôležitejších činiteľov, alebo dokonca najdôležitejším činiteľom. Pri úprave politiky kvality poľnohospodárskych a agropotravinárskych výrobkov by sa toto všetko malo zohľadňovať. Mimo EÚ by sa mala zvýšiť ochrana hodnôt vyplývajúcich z európskeho poľnohospodárskeho modelu.

2.3 V tejto súvislosti je veľmi dôležité vysvetliť, čo znamená pre spotrebiteľov dobrá „európska kvalita“. Na tento účel by bolo vhodné uskutočniť prieskum založený na odborne pripravenom dotazníku, ktorý sa môže použiť na vypracovanie základných všeobecných zásad.

2.4 Ako sme už zdôraznili, je v tejto súvislosti veľmi dôležité vysvetliť, čo znamená pre spotrebiteľov dobrá „európska kvalita“. Charakteristiky, ktoré nie je možné vyjadriť číslami, sa tiež môžu postaviť na roveň s inými vlastnosťami potravín a tvoriť súčasť politiky kvality. EHSV chápe „európsku kvalitu“ v širšom zmysle. Znamená preň ekologicky vhodnú výrobu, vytváranie dobrých životných podmienok zvierat, udržateľné výrobné postupy a udržiavanie vidieka.

2.5 Uprednostňovať kvalitné potraviny vyrobené na území EÚ je základnou zásadou EÚ, ale odnedávna sa táto zásada trochu prehliada. V prípade poľnohospodárskych a agropotravinárskych výrobkov je osobitne dôležitá kladná motivácia v prospech domácich výrobkov, keďže ide o strategické výrobky, ktoré podnecujú dôveru spotrebiteľov a sú ústredným prvkom ich blahobytu, za predpokladu, že zachováme a zlepšíme výrobné podmienky. Vzhľadom na nerovnomerné rozdeľovanie príjmov v reťazci výroby potravín spolu s klesajúcou ziskovosťou a výsledným ohrozením akosti potravín a ich výživnej hodnoty je táto problematika prvoradá. Zaoberajú sa ňou aj mnohé inštitúcie EÚ a úzko súvisí s politikou kvality, presnejšie povedané s komplexným prístupom k takejto politike (3).

3. Konkrétne pripomienky

3.1 Súčasné opatrenia v oblasti kvality poľnohospodárskych výrobkov

3.1.1 Ako je vysvetlené v oznámení, jedným zo základných cieľov politiky kvality poľnohospodárskych výrobkov je informovať spotrebiteľov o vlastnostiach výrobku. Podľa nášho názoru európski spotrebitelia majú pocit, že potraviny vyrobené v členských štátoch EÚ spĺňajú základné požiadavky, nemajú však poznatky o iných hodnotných vlastnostiach týchto potravín. Ako sa upozorňuje v oznámení, táto situácia sa vyvinula preto, lebo politika kvality sa vyvíjala postupne v jednotlivých odvetviach, dlhší čas a v rozličnom rozsahu. O niektorých opatreniach verejnosť nie je dostatočne informovaná, alebo skôr nie je dostatočne transparentne informovaná.

3.1.2 EHSV schvaľuje a podporuje snahy vytvoriť z rozličných nástrojov jediný systém a vypracovať k tejto téme komplexnú politiku. Potrebná je nielen väčšia účinnosť, ale spotrebitelia v EÚ musia takisto akceptovať ceny, za ktoré sa predávajú takto vyrábané výrobky, uznať, že ide o spravodlivú produkciu a uprednostňovať tieto výrobky.

3.2 Rozvoj politiky

3.2.1 EHSV s potešením konštatoval, že konzultácie Komisie týkajúce sa politiky kvality boli rozsiahle a umožnili všetkým záujemcom zúčastniť sa na určovaní strategických usmernení ďalšieho rozvoja.

3.2.2 Výbor súhlasí s tromi hlavnými strategickými prioritami: informovanosťou, koherentnosťou a zjednodušením. Politika sa musí vypracovať tak, aby prispela k zjednodušeniu a transparentnosti. Zároveň je prinajmenšom rovnako dôležité zabezpečiť, aby všetky subjekty v reťazci výroby potravín a predovšetkým spotrebitelia mali nevyhnutné informácie.

3.2.3 Pri vytváraní politického rámca k tejto problematike je dôležité snažiť sa znížiť náklady spojené s politikou kvality a udržať na rozumnej úrovni výsledné náklady pre výrobcov a spracovateľov.

3.2.4 EHSV prijal 18. septembra 2008 stanovisko na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (1). V tomto stanovisku EHSV okrem iného zdôraznil, že by privítal, keby sa zaviedla povinnosť uvádzať pôvod potravín alebo prvotne spracovaných výrobkov a na základe osobitného hodnotenia druhotne spracovaných výrobkov aj pôvod hlavných prísad použitých pri ich výrobe.

Na druhej strane by podľa názoru EHSV označovanie pôvodu nemalo spôsobovať dodatočné náklady v potravinárskom reťazci, malo by poskytovať výrobcom konkurenčnú výhodu a spĺňať požiadavku vykonateľnosti. Môže sa diskutovať o tom, či je pre spotrebiteľov súčasné povinné označovanie pôvodu, ako napríklad pri čerstvom hovädzom mäse, nejakým prínosom navyše.

3.3 Opatrenia EÚ v oblasti poľnohospodárskej kvality

3.3.1 Požiadavky EÚ na poľnohospodársku výrobu

3.3.1.1 Z hľadiska politiky kvality poľnohospodárskych výrobkov je systém výrobných požiadaviek dôležitým nástrojom. Jednou z charakteristík systému je komplexnosť požiadaviek. Vzhľadom na to a kvôli nedostatočnej informovanosti o týchto požiadavkách sa nedá očakávať, že ich spotrebitelia budú podrobne poznať. Okrem toho sú potravinárske produkty vyrábané v súlade s výrobnými požiadavkami zvyčajne surovinami, ktoré sa nedostávajú k spotrebiteľom priamo.

Po tretie, všetci poľnohospodári musia dodržiavať výrobné požiadavky EÚ, čo pri väčšine dovážaných výrobkov neplatí. Všetko, čo má význam z ekologického a spoločenského hľadiska sa kontroluje (ako predpoklad priamych dotácií pri takzvanej krížovej zhode). Ide však o informácie, ktoré majú pre spotrebiteľov menší význam. Systém výrobných požiadaviek je dôležitý a musíme podporovať ich dodržiavanie kvôli zabezpečovaniu akosti potravinárskych výrobkov. Má však obmedzený význam ako prostriedok na informovanie spotrebiteľov.

3.3.1.2 EHSV súhlasí s tým, že výrobky vyrábané na území EÚ za normálnych okolností spĺňajú iba základné požiadavky. Vzhľadom na to nie je potrebné takúto zhodu osobitne uvádzať. Na tento účel boli vytvorené príslušné kontrolné sústavy, ktoré dobre fungujú. Bolo by dobré pripomenúť spotrebiteľom v EÚ, že ide o normálnu situáciu.

3.3.2 Normy uvádzania na trh

3.3.2.1 Pri normách uvádzania na trh ide skôr o technickú problematiku, ku ktorej sa EHSV nemá veľmi čo vyjadrovať, keď sa k nim už nevyjadril v stanovisku, o ktorom sa podrobne hovorí v nasledujúcej časti. Všetci zúčastnení mali príležitosť vyjadriť svoje názory na to počas rozsiahlych konzultácií.

Výbor by však chcel upozorniť na to, že označenie „požiadavky EÚ“ spomínané v predchádzajúcom bode nie je vhodným prostriedkom na informovanie spotrebiteľov, pretože by sa mohlo uviesť takmer na každom výrobku, čo by spotrebiteľom už neumožňovalo informovane sa rozhodovať. Na druhej strane označenie miesta výroby indikujúce pôvod poskytuje špecifickú informáciu o výrobku a môže motivovať kupujúcich. Pri spracovaných výrobkoch ide o informáciu o mieste pestovania alebo chovu, z ktorého pochádza hlavný poľnohospodársky výrobok, a táto informácia má pre spotrebiteľa význam, pretože predstavuje pridanú hodnotu výroby v EÚ. Tieto výrobky si svoje trhové postavenie udržiavajú aj v časoch hospodárskej krízy, pokiaľ ide o objem i ceny.

3.3.2.2 EHSV podporuje zavedenie regulačných plánov vysvetlených v tejto časti oznámenia. Akékoľvek informácie alebo normy musia odrážať realitu a vyvolávať u spotrebiteľov dôveru vo výrobky.

3.3.3 Zemepisné označenia

3.3.3.1 V roku 2008 sa EHSV zaoberal touto problematikou vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému „Zemepisné označenia a označenia pôvodu“ (4). Výbor stále trvá na tom, čo bolo uvedené v spomenutom dokumente a je presvedčený, že dokument by sa mal považovať za prílohu tohto stanoviska.

3.3.3.2 Zavedenie systému zemepisných označení sa ukázalo ako úspešná iniciatíva v záujme tak spotrebiteľov, ako aj výrobcov resp. spracovateľov. Z tohto dôvodu výbor zastáva názor, že používané tri systémy registrácie zemepisných označení (vín, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov a potravín) a dva nástroje (chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie) by sa mali zachovať v takej podobe, akú majú v súčasnosti.

3.3.3.3 Výbor osobitne súhlasí s tým, aby sa spoločnostiam, ktoré majú právo vyrábať výrobky s určitým zemepisným označením takisto dovolilo vykonávať kontroly. Takýmto spôsobom, že sa pôjde nad rámec deklarovaných cieľov, môžeme dosiahnuť vyššiu úroveň spolupráce, a teda prispieť k efektívnosti výroby a marketingu. Výsledkom by mohlo byť, že niektoré spoločnosti, ktoré nedodržiavajú tieto pravidlá, budú vylúčené z produkcie. EHSV je presvedčený, že právne predpisy EÚ by sa mali zmeniť tak, aby členské štáty organizáciám, ktoré určia alebo uznajú vo veci riadenia, ochrany a/alebo podpory zemepisných označení, mohli tiež dovoliť prispôsobiť výrobný potenciál požiadavkám trhu na základe spravodlivých a nediskriminačných zásad. Vďaka tomu sa tiež môže dosiahnuť lepšie rozdelenie pridanej hodnoty v reťazci dodávok potravín.

3.3.3.4 Ochrana našich zemepisných označení na medzinárodnej úrovni zostáva veľmi problematická. Pre európske poľnohospodárstvo je preto veľmi dôležité, aby mohlo ťažiť z podpory Európskej komisie, ktorá je kľúčovým subjektom pri medzinárodných obchodných rokovaniach.

3.3.4 Tradičné špeciality

3.3.4.1 Podľa názoru výboru nebola myšlienka rozvinúť systém tradičných špecialít dostatočne rozpracovaná. Takýto systém by sa mal zachovať, pretože predstavuje nástroj na ochranu európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho dedičstva.

3.3.4.2 V každom prípade výbor zastáva názor, že je dôležité a potrebné presnejšie vymedziť kategóriu tradičných špecialít. V prípade potravín sú tradičné špeciality charakteristické využívaním tradičných surovín spolu s tradičnými technológiami a prísadami vo výrobnom procese. Rozdiel v akosti v porovnaní s bežnými výrobkami súvisí so zvláštnym výrobným postupom (miestne know-how). V prípade výrobkov, ktoré majú miestny charakter, možno tieto činitele ľahko oddeliť od miestneho prostredia. Vzhľadom na to by bolo presnejšie hovoriť pri týchto výrobkoch o „tradičných a miestnych špecialitách“.

3.3.4.3 Tento pojem vyjadruje odovzdávanie výrobného know-how (tradícia) založeného na poznatkoch a praxi miestnych spoločenstiev (miestny charakter) počas dlhého obdobia (z jednej generácie na druhú). Akosť „tradičných a miestnych špecialít“ má preto časový (historický) i priestorový rozmer (spojitosť so zemepisnou lokalitou). Tradícia navyše vyjadruje kultúru, ktorá je spojená so životom miestnych spoločenstiev. Kultúra je preto tretím rozmerom akosti „tradičných a miestnych špecialít“. V spomenutom stanovisku EHSV sa takisto hovorí podrobne o tejto problematike a zdôrazňuje sa, že politika kvality a rozvoj vidieka, druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky, sú úzko prepojené.

3.3.5 Ekologické poľnohospodárstvo

3.3.5.1 Vytvorenie jediného loga pre výrobky ekologického poľnohospodárstva na európskej úrovni by ekologickým poľnohospodárom ušetrilo procedúry potrebné na účasť v rozličných systémoch, ktorých náklady ovplyvňujú ceny týchto špecifických výrobkov. Takisto by to pomohlo spotrebiteľom ľahšie sa nadchnúť pre tieto výrobky.

3.3.5.2 EHSV podporuje snahy, ktoré sa v tomto smere urobili, ako sa to uvádza v oznámení Komisie.

4. Vytvorenie rámca EÚ pre politiku kvality

4.1 Súdržnosť nových systémov EÚ

4.1.1 Výrobné postupy, ktoré ponúkajú väčšiu pridanú hodnotu a priestor na zvýšenie úrovne „európskej kvality“ zaručujú, že bude v EÚ vyvinutý vhodný systém označovania. Preto takéto iniciatívy podporujeme.

4.2 Usmernenia pre súkromné a štátne systémy certifikácie kvality potravín

4.2.1 Jediná činnosť v prípade takýchto systémov používaných v EÚ by mala mať podobu usmernení.

4.2.2 Zavádzanie súkromných systémov certifikácie kvality potravín v žiadnom prípade nesmie spôsobiť zvýšenie výrobných nákladov a/alebo daní. EHSV sa však vyslovuje skôr za certifikáciu vykonávanú verejnými orgánmi podľa európskych pravidiel a zvyklostí, alebo aspoň v spolupráci verejného a súkromného sektora.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 81.

(2) Ú. v. ES C 368, 20.12.1999, s. 76–86.

(3) Odvolávame sa na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe“ z 28.10.2009, KOM(2009) 591 v konečnom znení.

(4) Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 57.

14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/49

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES“

KOM(2009) 363 v konečnom znení – 2009/0108 (COD)

(2010/C 339/11)

Spravodajca: pán Sergio SANTILLÁN CABEZA

Rada sa 4. septembra 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ES“

KOM(2009) 363 v konečnom znení.

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 29. septembra 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán Santillán Cabeza rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 173 hlasmi za, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Nahradenie súčasných právnych predpisov na zabezpečenie dodávok plynu je súčasťou balíka naliehavých opatrení, ktoré sa prijímajú vzhľadom na vážne dôsledky prerušenia dodávok.

1.2 EHSV víta návrh nariadenia na zabezpečenie dodávok zemného plynu v EÚ.

1.3 Tento politický nástroj, ktorý má nahradiť smernicu z roku 2004 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu (1), je primeraný, pretože umožní rýchlejšie a jednotnejšie uplatňovanie. Naliehavosť a závažnosť problému nútia zodpovedné subjekty, aby pri zavádzaní opatrení zameraných na zabránenie prerušenia dodávok konali čo najrýchlejšie.

1.4 EHSV víta konkrétne kroky uvedené v návrhu, ktoré sú pre zodpovedné strany záväzné (infraštruktúra, preventívne opatrenia, núdzové plány pre krízové situácie) a zároveň zmenšujú priestor na konanie podľa vlastného uváženia, ktorý poskytuje smernica z roku 2004.

1.5 Keďže právomoci nie sú v návrhu Komisie dostatočne stanovené, výbor navrhuje, aby sa jasne určili kompetencie verejných orgánov (Komisia a príslušné národné orgány), podnikov a súkromných spoločností.

1.6 EHSV upozorňuje, že návrh sa dostatočne nezaoberá právami spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o tieto aspekty: premietnutie nákladov vynaložených na potrebné opatrenia do cien, objasnenie pojmov „domácnosti“ a „chránení odberatelia“, právo na informácie v prípade núdzového stavu atď.

1.7 Ako je uvedené v bode 5.3, je nevyhnutné zaviesť sankcie pre členské štáty, ktoré si neplnia záväzky týkajúce sa bezpečnosti dodávok.

1.8 EHSV požaduje, aby sa uvažovalo o špeciálnej ochrane domácností a malých odberateľov plynu v prípade núdzového stavu.

1.9 EHSV sa domnieva, že všetci poskytovatelia služieb, bez výnimky, musia mať pri dodávke plynu rovnakú zodpovednosť na základe ich kapacity.

1.10 Projekty alternatívnych plynovodov (ako napr. Nord Stream alebo Nabucco) prinesú strednodobé a dlhodobé riešenia, ale kým sa začnú plne uplatňovať opatrenia uvedené v návrhu nariadenia, je potrebné prijať preventívne opatrenia, aby sa neopakovala kríza z januára 2009.

1.11 EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa čo najskôr začali uplatňovať opatrenia uvedené v treťom energetickom balíku, medzi nimi vytvorenie národných akčných plánov pre oblasť energetiky s cieľom bojovať proti „energetickej chudobe“, za nezávislosť regulačných orgánov a ochranu zraniteľných užívateľov.

1.12 EHSV navrhuje, aby sa začalo diskutovať o liberalizácii energetického trhu, ktorá bola doposiaľ hlavnou politikou EÚ v tejto oblasti, keďže nesplnila vytýčený cieľ poskytovať diverzifikované zdroje dodávok a zabezpečiť zásobovanie. Okrem toho liberalizácia mala za následok veľké straty z hľadiska kvalifikovaných pracovných miest.

1.13 Je potrebné zdôrazniť, že efektívnosť návrhu nariadenia ako aj ostatných prijatých opatrení v podstatnej miere závisí od solidarity členských štátov EÚ a ich ochoty navzájom spolupracovať.

1.14 Je preto dôležité posilniť právomoci Komisie, aby mohla koordinovať opatrenia v prípade núdze, pričom sa treba vyhnúť jednostranným rozhodnutiam, ktoré oslabujú postavenie EÚ vo vzťahu k tretím krajinám.

2. Zdôvodnenie návrhu nariadenia

2.1 Štvrtina energie spotrebovanej v EÚ pochádza z plynu, pričom 58 % tohto plynu sa dováža. Z tohto množstva pochádza 42 % z Ruska. Približne 80 % ruského plynu dovážaného do EÚ prechádza cez Ukrajinu (približne 300 až 350 miliónov kubických metrov denne). V ôsmich východoeurópskych nových členských štátoch predstavuje závislosť od ruského plynu priemerne 77 %(Pracovný dokument Komisie SEK(2009) 977 v konečnom znení). Vzhľadom na silnú závislosť od externých zdrojov, je bezpečnosť dodávok plynu už roky dôvodom obáv EÚ a touto témou sa zaoberala aj smernica z roku 2004 (1). V roku 2006 konflikt medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom vyústil do krátkeho prerušenia dodávok.

2.2 Komisia 13. novembra 2008 uverejnila oznámenie (KOM(2008) 769)) o uplatňovaní smernice z roku 2004, pričom poukázala na potrebu zmien.

2.3 Uprostred zimy, 1. januára 2009, Gazprom opäť prerušil dodávku plynu cez Ukrajinu, pričom spôsobil vážne problémy v osemnástich európskych krajinách. Hoci v zásade išlo o obchodný konflikt o cene plynu, kvôli dôsledkom a skutočnosti, že to ovplyvnilo viaceré členské štáty EÚ, bol potrebný aktívny zásah Európskej komisie. Spor sa ukončil podpísaním dohody medzi oboma spoločnosťami 19. januára 2009, ale jeho trvanie, vážne škody, ktoré vznikli, a silná európska závislosť od ruského plynu boli varovným signálom.

2.4 Po „summite o plyne“ („Zemný plyn pre Európu: bezpečnosť a spolupráca““, Sofia, apríl 2009), na ktorom sa zúčastnili zástupcovia krajín z oblasti Kaspického mora, strednej Ázie, Čierneho mora, Balkánu, USA, Ruska a EÚ, sa návrh nariadenia, ktorým sa zaoberá toto stanovisko, usiluje riešiť zistené problémy, akými sú chýbajúca koordinácia medzi členskými štátmi alebo nedostatočné definovanie povinností rozličných zodpovedných subjektov. Namiesto čiastočných úprav sa preto správne rozhodlo o úplnom nahradení smernice z roku 2004.

3. Zdôvodnenie návrhu nariadenia

3.1 Zodpovednosť za bezpečnosť dodávok

3.1.1 Zodpovednosť prináleží plynárenským podnikom, orgánom, ktoré určia jednotlivé členské štáty, priemyselným odberateľom plynu a Komisii v rámci ich kompetencií (článok 3 ods. 1). Nevyhnutná je vysoká miera spolupráce medzi všetkými subjektmi.

3.1.2 Do dvanástich mesiacov od nadobudnutia účinnosti príslušný orgán každého členského štátu po konzultáciách so zainteresovanými stranami a výmene informácií s ostatnými národnými orgánmi a Komisiou vypracuje preventívny akčný plán a núdzový plán. Komisia môže po konzultáciách s Európskou sieťou prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn („ENTSO-G““) a Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky („ACER“) odporučiť aj vypracovanie spoločného plánu na regionálnej úrovni.

3.1.3 Opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok musia byť presne definované, transparentné, proporčné, nediskriminačné, overiteľné a nesmú neprimerane deformovať hospodársku súťaž a narúšať fungovanie vnútorného trhu (článok 3 ods. 5).

3.2 Preventívny akčný plán

3.2.1 Preventívny akčný plán musí zahŕňať opatrenia v oblasti infraštruktúry, posúdenie rizika, opatrenia, ktoré umožnia vyhnúť sa týmto rizikám, a informácie o príslušných záväzkoch týkajúcich sa služby vo verejnom záujme. Aktualizovaný bude každé dva roky (článok 5).

3.2.2 Infraštruktúra v oblasti zásobovania. V prípade narušenia najväčšej infraštruktúry v oblasti zásobovania plynom sa musí zabezpečiť, aby ostatné infraštruktúry boli schopné dodať také množstvo plynu, ktoré uspokojí celkový dopyt po plyne v danej oblasti, vypočítaný na obdobie 60 dní mimoriadne zvýšeného dopytu v najchladnejšom období podľa štatistík za posledné roky (článok 6 ods. 1). Ukazovateľ N-1 opisuje schopnosť kapacity plynárenskej infraštruktúry zásobovať oblasť, na ktorú sa vzťahuje výpočet, plynom pri maximálnom dopyte v prípade narušenia najväčšej infraštruktúry (príloha 1 návrhu).

3.2.3 Opatrenia na zabezpečenie dodávok. Príslušný orgán musí zabezpečiť dodávky plynu chráneným odberateľom (domácnosti, školské zariadenia, nemocnice atď.), pričom sa musí vyhnúť diskriminácii a neprimeranému zaťažovaniu nových a malých podnikov (článok 7).

3.2.4 Posúdenie rizika. Bude pre orgány povinné na základe stanovených kritérií (článok 8).

3.3 Núdzový plán a stupne krízových situácií

3.3.1 Obsah plánu je podrobne uvedený v návrhu (zahŕňa okrem iného aj vymedzenie úloh všetkých zodpovedných subjektov, postupy v prípade krízy, mechanizmy spolupráce medzi štátmi atď.). Plán bude vychádzať z jednotlivých stupňov krízových situácií. Podľa závažnosti hrozby existujú tri stupne: včasné varovanie, pohotovosť a núdzový stav (článok 9 ods. 1 a ods. 2).

3.3.2 Komisia má široké právomoci, keďže môže preskúmať „či je vyhlásenie núdzového stavu opodstatnené a či to príliš nezaťaží plynárenské podniky a fungovanie vnútorného trhu“ a môže požiadať príslušný orgán, aby zmenil opatrenia, ktoré príliš zaťažujú plynárenské podniky, a aby zrušil vyhlásenie núdzového stavu (článok 9 ods. 6).

3.3.3 Komisia môže vyhlásiť núdzový stav v Spoločenstve na základe žiadosti príslušného orgánu Spoločenstva (ako aj v iných prípadoch) a určiť zemepisnú oblasť, ktorej sa opatrenia budú týkať. Jej hlavným poslaním je koordinácia činností príslušných orgánov, pričom jej pomáha Koordinačná skupina pre plyn (článok 10 ods. 1).

3.4 Koordinačná skupina pre plyn (KSP)

3.4.1 Skupina bola vytvorená na základe smernice z roku 2004 a skladá sa zo zástupcov príslušných orgánov, agentúry ACER, siete ENTSO-G a zastupiteľských orgánov príslušného odvetvia priemyslu a príslušných odberateľov. Komisia rozhodne o zložení KSP a predsedá jej (článok 11).

3.4.2 KSP pomáha Komisii pri plnení úloh uvedených v nariadení.

3.5 Výmena informácií

3.5.1 V prípade núdzového stavu na národnej úrovni musí mať príslušný orgán denne k dispozícii informácie o aspektoch, akými sú hodinový tok plynu na každom cezhraničnom vstupnom a výstupnom mieste a v prípade núdzového stavu v Spoločenstve má Komisia právo požiadať príslušný orgán o poskytnutie informácií o viacerých aspektoch, vrátane informácií, ktoré má tento orgán k dispozícii (článok 12 ods. 1 až 5).

3.5.2 Komisia musí byť takisto informovaná o medzivládnych dohodách a komerčných zmluvách o dodávkach uzavretých s tretími krajinami (článok 12 ods. 6). Okrem toho sa budú uverejňovať každoročné správy (článok 13).

4. Všeobecné pripomienky

4.1 Nahradenie smernice z roku 2004 je súčasťou súboru opatrení prijatých v záujme zabezpečenia dodávok plynu, medzi ktoré patrí Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky a tzv. tretí balík pre vnútorný trh s energiou (2). Všetky tieto opatrenia sa musia striktne uplatňovať.

4.2 EHSV víta návrh nariadenia, ktoré je vzhľadom na predchádzajúce dianie nevyhnutné. Pokiaľ ide o výber právneho nástroja, výbor sa domnieva, že vydať nariadenie je vhodná voľba kvôli rýchlemu nadobudnutiu účinnosti opatrení a ich jednotnému uplatňovaniu.

4.3 EHSV schvaľuje, že návrh v podstatnej miere zvyšuje koordináciu pri reakcii na núdzové situácie a obmedzuje priestor na vlastné rozhodovanie, ktorý v súčasnosti existuje. Právomoci Komisie sa týmto návrhom posilňujú, čo je pozitívne.

4.4 Výbor rovnako oceňuje podrobné vypracovanie pánov a opatrení pre rozličné kritické situácie a upozorňuje, že ich splnenie bude od rozličných zodpovedných subjektov vyžadovať značné úsilie v oblasti ľudských zdrojov a materiálu.

4.5 Ďalším pozitívnym aspektom je vymedzenie povinností rozličných zodpovedných subjektov v oblasti infraštruktúry podľa konkrétneho nebezpečenstva (ukazovateľ N-1). Zároveň treba zdôrazniť, že niektoré členské štáty budú musieť vynaložiť vysoké náklady na vybudovanie infraštruktúry, ktorá je na uplatňovanie tohto nariadenia potrebná.

5. Konkrétne pripomienky

5.1 Výbor sa domnieva, že zodpovednosť a povinnosti verejných orgánov uvedené v článku 3 ods. 1 je potrebné odlíšiť od povinností súkromných podnikov a organizácií, a preto navrhuje prepracovať ho tak, aby bolo jasné, že:

—	bezpečnosť dodávok plynu je úlohou príslušných orgánov členských štátov a Komisie v ich príslušných oblastiach zodpovednosti,

—	plynárenské podniky a priemyselní odberatelia plynu musia spolupracovať a uplatňovať opatrenia, o ktorých rozhodli zodpovedné orgány.

5.2 EHSV sa domnieva, že návrh nariadenia (a jeho uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch) musí vo väčšej miere zohľadňovať práva spotrebiteľov, prinajmenšom tieto aspekty:

a)	Ceny. Vzhľadom na to, že náklady na opatrenia sa môžu čiastočne alebo úplne premietnuť do cien pre spotrebiteľov, je vhodné pripomenúť, že v demokratických spoločnostiach musia orgány pri prijímaní rozhodnutí v tejto oblasti zohľadniť ekonomickú a sociálnu situáciu spotrebiteľov.

b)	Objasnenie pojmov „domácnosti“ a „chránení odberatelia“, ktoré sú v návrhu opísané len vo všeobecnosti (odôvodnenie 18, kde sa spomínajú „školy“ a „nemocnice“). Je nevyhnutné uviesť podrobnejší zoznam, hoci nebude úplný.

c)	Právo na informácie Spotrebitelia musia dostávať presné informácie o opatreniach, ktoré orgány prijali, informácie o vývoji situácie, organizáciách, na ktoré sa majú obrátiť atď. Tieto aspekty v návrhu nie sú uvedené.

5.3 EHSV považuje za potrebné, ako sa uvádza v návrhu nariadenie, aby všetky členské štáty dokázali zabezpečiť dodávky konečným spotrebiteľom do roku 2014. Preto musia štáty naplánovať alebo vytvoriť sieť N-1 alebo zodpovedajúce skladovacie kapacity. V rokoch 2011 a 2014 vypracujú členské štáty správu o opatreniach, ktoré prijali na dosiahnutie tohto cieľa. Ak nejaký členský štát nedosiahne tento cieľ, ostatné členské štáty nebudú mať povinnosť zásobovať ho plynom v prípade obmedzených dodávok.

5.4 EHSV sa domnieva, že na domácnosti a malých odberateľov sa v prípade prerušenia dodávok musí vzťahovať špeciálna ochrana. Členské štáty sa preto musia zaviazať, že zabezpečia dodávky plynu a tepla podľa platných noriem.

5.5 EHSV sa domnieva, že v prípade obmedzených dodávok plynu musia mať všetci poskytovatelia služieb v tejto oblasti rovnakú povinnosť prijať nevyhnutné núdzové opatrenia. Len tak bude možné dlhodobo zabezpečiť spravodlivú a nediskriminačnú hospodársku súťaž na trhu s plynom v EÚ. Výnimky uvedené v návrhu Európskej komisie pre nové a malé podniky (článok 7 ods. 3) sa musia zrušiť.

5.6 V súčasnosti sa rozvíjajú projekty alternatívnych plynovodov, ktoré prinesú riešenia zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Vlády Švédska a Fínska (tak ako predtým dánska vláda) schválili 5. novembra 2009 vybudovanie dvoch paralelných plynovodov „Nord Stream“, ktoré budú prepravovať plyn z Ruska do Nemecka cez Baltické more. Mali by začať fungovať v rokoch 2011 – 2012. Plynovod „Nabucco““ rakúskeho konzorcia OMV, ktorý ráta s podporou EÚ a USA, má prepravovať plyn do Európy z regiónov Kaspického mora, strednej Ázie, Blízkeho a Stredného východu bez toho, aby prechádzal cez Rusko. Konkuruje projektu „South Stream“ (Gazprom – ENI) pre dodávky ruského plynu do Bulharska a ostatných oblastí Európy. Nepochybne vzhľadom na to, že opatrenia uvedené v návrhu nariadenia vstúpia do platnosti až v roku 2011, vynárajú sa obavy o bezpečnosť dodávok plynu v bezprostrednej budúcnosti, najmä počas zimy. EHSV verí, že európske a národné orgány uskutočnia preventívne kroky, aby sa zabránilo podobným krízam, ako bola tá, ktorá nastala v januári 2009. Jednou z možností je vytvoriť krízovú jednotku, ktorá by bola schopná rýchlo prijímať opatrenia.

5.7 Vzhľadom na cieľ tohto návrhu EHSV zdôrazňuje význam dohody medzi EÚ a Ruskom o systéme včasného varovania (early warning system) v prípade problémov s dodávkami, ktorá bola podpísaná v Moskve 16. novembra 2009, ako aj ochotu oboch strán spolupracovať v oblasti energetiky, ktorú vyjadrili na summite 18. novembra 2009 v Štokholme.

5.8 Opatrenia prijaté v rámci tretieho balíka pre vnútorný trh s energiou dopĺňajú opatrenia uvedené v návrhu nariadenia, preto je dôležité začať ho uplatňovať. Tieto opatrenia okrem iného zahŕňajú: vytvorenie národných akčných energetických plánov na boj proti „energetickej chudobe““, nezávislosť regulačných orgánov a ochranu zraniteľných spotrebiteľov prostredníctvom zákazu odpojenia v kritických obdobiach.

5.9 EHSV sa domnieva, že príslušné politické inštitúcie EÚ musia prehodnotiť politiku liberalizácie trhu s plynom, nakoľko je v protiklade s bezpečnosťou dodávok. Evert Faber van der Meulen (koordinátor štúdií EÚ, univerzita v Leidene) v tomto zmysle kritizuje „liberálne sklony“ Komisie a uvádza, že liberalizácia by mala byť len „dlhodobým“ cieľom. (Pozri „Gas Supply and EU – Russia Relations“, Dodávky plynu a vzťahy medzi EÚ a Ruskom). Niektoré skúsenosti ukázali, že deregulácia trhov nemala za následok vyššie investície do čistej energie, ani nezlepšila diverzifikáciu pri zásobovaní. Ako ukazuje príklad Veľkej Británie. „The call for a U-turn on two decades of government policy thas has created one of the most liberal energy markets came as the Comitee on Climate Change, chaired by Lord Turner, concluded that deregulated markets did not produce the needed investment in low carbon energy and a diversity of supply“ („U-turn urged on UK energy policy“, Financial Times, 12. októbra 2009). Na druhej strane proces liberalizácie a privatizácie sektora energetiky má za následok výraznú stratu kvalifikovaných pracovných miest. Odhaduje sa, že liberalizácia trhu s elektrickou energiou spôsobila stratu 34 % pracovných miest v EÚ – 15 (príklady strát v členských štátoch: Nemecko 34 %, Taliansko 40 %, Holandsko 39 %, Španielsko 34 %, Švédsko 33 %), zatiaľ čo v prípade trhu s plynom bola v 12 členských štátoch (CZ, DK, DE, ES, IT, LV, LT, HU, AT, PT, SI, FI) zaznamená strata 12 % v priebehu štyroch rokov. (C. Hermann a R. Atuzmüller, 2008, „Liberalisation and Privatisation of Public Services and de Impact on Emplyment, Working Conditions and Labour Relations“, Liberalizácia a privatizácia verejných služieb a vplyv na zamestnanosť, pracovné podmienky a pracovné vzťahy, Transfer, leto 2008, zväzok 14, číslo 2, s. 303).

5.10 EHSV poukazuje na to, že vzhľadom na zložitosť témy a jej strategický charakter majú členské štáty právomoc prijímať zásadné rozhodnutia o bezpečnosti dodávok, ktoré dopĺňajú opatrenia uvedené v tomto návrhu. Ide o rozhodnutia o prepravných sieťach, obnoviteľných zdrojoch a úspore energie. Kríza v roku 2009 nepochybne preukázala, že v núdzových situáciách je potrebná väčšia solidarita a spolupráca v rámci EÚ. Toto nariadenie je v tomto zmysle dôležitým krokom, ale jeho účinnosť závisí od jeho striktného uplatňovania v stanovenom termíne.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2004, s. 92.

(2) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94, Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1.

14.12.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 339/53

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju: úloha spravodlivého obchodu a mimovládnych systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom“

KOM(2009)215 v konečnom znení

(2010/C 339/12)

Spravodajca: pán ADAMS

Pomocná spravodajkyňa: pani SHARMA

Európska komisia sa 5. mája 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju: úloha spravodlivého obchodu a mimovládnych systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom“

KOM(2009) 215 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. januára 2010.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20. a 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) prijal 184 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV už mnoho rokov aktívne podporuje rôzne iniciatívy, ktoré v oblasti udržateľnej výroby rozvíja tak podnikateľské odvetvie, ako aj mimovládne organizácie. Výbor preto s potešením privítal skutočnosť, že oznámenie Komisie zdôrazňuje a podporuje rastúci vplyv systémov označovania, ktoré majú spotrebiteľom umožniť výber.

1.2 Je zajedno s tým, že dobrovoľnosť systémov označovania podporuje ich dynamiku a citlivú reakciu na trh, avšak odporúča vyčleniť zdroje a regulačnú podporu na rozvoj a zvyšovanie transparentnosti, vplyvu a dôveryhodnosti týchto systémov, ako aj na rozšírenie možností výrobcov ovplyvňovať ich a zapojiť sa do nich prostredníctvom certifikácie. Aliancia medzinárodnej sociálnej a ekologickej akreditácie a označovania (ISEAL – International Social and Environment Accreditations and Labelling Alliance) poskytuje rámec pre spoluprácu pri konsolidácii tvorby noriem a analýzy cieľov. Cieľom by malo byť zharmonizovať prístupy v oblastiach, v ktorých sa zhodujú a zabezpečiť, aby sa transparentne komunikovalo o ich odlišnostiach.

1.3 Výbor zdôrazňuje najmä úlohu, ktorú spravodlivý obchod zohrával pri podpore udržateľných nákupných rozhodnutí spotrebiteľov v praxi a pri mnohorakom angažovaní občianskej spoločnosti. Víta záväzok Komisie podporovať v tejto oblasti organizácie občianskej spoločnosti pri rozširovaní povedomia verejnosti a podpore systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti, pretože poskytuje ďalšie možnosti na vytváranie občianskej solidarity a prijímanie pozitívnych krokov. Bolo by účinné nasmerovať podporu do členských štátov, v ktorých ešte takéto systémy neboli rozvinuté, a najmä tam, kde aktívne pôsobia zástancovia rozvoja a udržateľnosti z radov občianskej spoločnosti.

1.4 Nárast počtu najrôznejších iniciatív v oblasti udržateľných nákupných rozhodnutí v ostatných rokoch ukazuje, že práve teraz je vhodný čas na to, aby sa Komisia vážne zamyslela nad tým, aký môžu mať základné normy a procesy vplyv na jej záväzky v rámci WTO, a to najmä v súvislosti s politikou medzinárodného obchodu voči rozvojovým krajinám, ktorá kladie väčší dôraz na sociálne a environmentálne faktory (1).

2. Úvod

2.1 Rozdiely medzi značkou spravodlivého obchodu a inými značkami často pramenia z ich histórie. Značka spravodlivého obchodu vznikla ako reakcia na nespravodlivé zaobchádzanie s chudobnými v medzinárodnom obchode a podporovali ju progresívne hnutia orientované na solidaritu a rozvoj, ktoré vznikli prevažne v 70. rokoch. Aj jej súčasná obdoba, hnutie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorú iniciujú priemyselné odvetvia, zaviedla sociálne a environmentálne normy do dodávateľského reťazca a ponúkla výrobcom i spotrebiteľom všeobecne prijateľný prístup. Oba prístupy sa navzájom ovplyvnili. Napríklad súčasťou podmienok získania značky spravodlivého obchodu sa stali minimálne pracovné normy a do procesov sociálnej zodpovednosti podnikov boli zahrnuté nástroje označovania záruk pre spotrebiteľov. Dnes, keď majú klimatické zmeny a spotreba zdrojov kritický význam pre svetovú budúcnosť, všetky tieto systémy záruk a označovania orientované na spotrebiteľov možno nazvať „označovanie výrobkov vyrobených udržateľným spôsobom“.

2.2 Európsky hospodársky a sociálny výbor vypracoval v roku 2005 na žiadosť predsedníctva Spojeného kráľovstva stanovisko na tému „Etický obchod a systémy záruk pre spotrebiteľov“ (2). Jedným zo záverov stanoviska je, že takéto dobrovoľné systémy (zvyčajne vo forme certifikácie alebo označovania) by mohli významne prispieť k udržateľnému rozvoju a priamemu zapojeniu spotrebiteľov do pozitívnej a posilňujúcej reakcie na globalizáciu. Stanovisko tiež skúmalo požiadavky nevyhnutné na účinné fungovanie týchto systémov, vhodnosť vymedzenia politiky v rámci EÚ a naliehavú potrebu objasnenia a koordinácie. Výbor sa v stanovisku napokon vyslovil za rámec, ktorý by poskytol inteligentný základ pre porovnávanie systémov záruk pre spotrebiteľov s inými nástrojmi politiky zameranými na podobné ciele. Výbor vyjadril názor, že by to inštitúcie EÚ a členské štáty nasmerovalo k politickej súdržnosti, a zároveň im poskytlo praktický nástroj na posúdenie investície zdrojov. Výbor preto veľmi potešilo, že v aktuálnom oznámení sa tieto závery v plnej miere zohľadnili a ďalej rozpracovali.

2.3 V ostatných štyroch rokoch mimoriadne vzrástol predaj výrobkov označených symbolmi záruk. Napríklad v prípade výrobkov označených značkou spravodlivého obchodu vzrástol ich predaj o 400 % a predaj výrobkov so značkou „Utz Certified“ o 365 %. Tento trend bude pokračovať a súčasná recesia sa ho zjavne nedotkla. Vedúci svetoví spracovatelia a výrobcovia prispôsobujú celé značky a kategórie produktov tak, aby získali označenie spravodlivého obchodu a maloobchodníci podobne prechádzajú na kompletné výrobkové rady s týmto označením. Vďaka záujmu spotrebiteľov vzniklo a rozvinulo sa mnoho značiek záruk spojených s udržateľnosťou. Existujú významné príklady takýchto systémov označovaní spojených s udržateľnosťou, ktoré majú porovnateľný vplyv. V tejto súvislosti sa objavili otázky, či je spotrebiteľom jasný rozdiel medzi jednotlivými značkami a aký je ich hmatateľný prínos pre výrobcov.

2.4 EHSV sa o túto oblasť dlhodobo intenzívne zaujíma. Vo svojom prvom stanovisko o európskom hnutí značky spravodlivého obchodu, ktoré bolo vydané v roku 1996 (3), výbor odporučil tri hlavné body: vytvoriť kvalitné medzinárodné certifikačné a kontrolné systémy, zachovať dobrovoľnosť procesu a zabezpečiť, aby Komisia podporovala v rozvojových krajinách organizácie výrobcov, ktorých výrobky spĺňajú pravidlá spravodlivého obchodu, ako aj kampane zamerané na osvetu a zvyšovanie povedomia verejnosti v Európe.

2.5 Výbor potvrdil tento postoj v októbri 2009 v stanovisku na tému „Potravinárske výrobky v rámci spravodlivého obchodu“ (4), ktorého spravodajcom bol pán Coupeau. Predložené stanovisko úzko nadväzuje na stanoviska pána Coupeaua, zameriava sa však konkrétne na oznámenie Komisie a obsahuje mnoho rozšírených odporúčaní v súlade s konsolidovaným postojom výboru.

3. Zhrnutie oznámenia Komisie

3.1 Rôzne systémy označovania výrobkov vyrobených udržateľným spôsobom sa stali súčasťou spotrebiteľského prostredia. Tieto značky umožňujú spotrebiteľom podporovať viacero cieľov udržateľného rozvoja. Značka spravodlivého obchodu je konkrétne známa ako označovanie, ktoré sa zameriava na posúdenie a certifikáciu podmienok práce a životného prostredia, ktoré by mali spĺňať alebo prevyšovať minimálne medzinárodné požiadavky, výhodných obchodných zmlúv a platieb s príplatkami v určitej podobe v prospech výrobcov v rozvojových krajinách. Tento konkrétny prístup zastáva v oznámení dôležité miesto. Vzhľadom na možné nejasnosti na strane spotrebiteľov Komisia poskytuje v prílohe svoju uznávanú definíciu spravodlivého obchodu a objasňuje rozdiely medzi ostatnými prístupmi (5):

1)	samotný spravodlivý obchod,

2)	iné „vedľajšie“ certifikované výrobky, ktoré formálne nie sú súčasťou spravodlivého obchodu, no ich cieľovou skupinou sú spotrebitelia informovaní o trvalej udržateľnosti (Rainforest Alliance, Utz Certified),

3)	výrobky, na ktoré sa vzťahujú základné normy, ktorých snahou je ich uplatňovanie v celom priemysle (napr. Code for the Coffee Community – CCCC, Ethical Tea Partnership);

4)	zvyšok (dodávky komodít „bez mena“).

3.2 Komisia si uvedomuje, že hoci existuje množstvo systémov označovania pre spotrebiteľov, akákoľvek snaha z jej strany regulovať tieto systémy by mohla byť kontraproduktívna. Ide v zásade o dobrovoľné a dynamické systémy, ktoré reagujú na požiadavky obchodu a spotrebiteľov a regulácia by mohla zbytočne obmedziť ich ďalší rozvoj.

3.3 Dôveru a povedomie spotrebiteľov však možno zvýšiť jasnou a transparentnou definíciou týchto systémov, pričom dôležitou požiadavkou je aj nezávislé monitorovanie. Navrhuje sa a očakáva sa ďalšia analýza vplyvu a prínosu uvedených systémov, hoci Komisia v tejto súvislosti opäť jasne uvádza, že nemá v úmysle stanoviť pre tieto súkromné systémy označovania vhodné normy udržateľnosti, avšak navrhuje niekoľko všeobecných zásad. Sú to:

—	zachovanie mimovládneho charakteru súkromných systémov v rámci celej EÚ,

—	preskúmanie rozsahu možných súčinností medzi systémami a zlepšenie zrozumiteľnosti pre spotrebiteľa a výrobcov,

—	dosiahnutie spoločnej interpretácie primeraných základných výrobných požiadaviek,

—	stanovenie objektívnych skutočností na základe relatívnych vplyvov rôznych súkromných systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom.

3.4 Cieľ niektorých z týchto systémov záruk, ktorým je rozvoj chudobnejších krajín, je zároveň kľúčovým cieľom obchodnej politiky WTO a EÚ. Oznámenie naznačuje, že súkromné iniciatívy v oblasti certifikácie výrobkov vyrobených udržateľným spôsobom môžu dopĺňať postupy liberalizácie obchodu, pokiaľ budú transparentné a nebudú diskriminovať.

3.5 Keďže 16 % HDP EÚ čerpajú verejné orgány, oznámenie sa zaoberá podmienkami, na základe ktorých môžu byť požiadavky udržateľnosti začlenené do postupov verejného obstarávania. Poukazuje sa na to, že hoci je požiadavka, aby výrobky boli certifikované určitým systémom označovania, v rozpore s predpismi o verejnom obstarávaní, prijatie primeraných kritérií týkajúcich sa výrobných postupov je oprávnené a udelenie licencie výrobku s určitou etickou značkou môže byť jedným zo spôsobov dokazovania zhody (6).

3.6 V rokoch 2007 a 2008 Komisia podporila spravodlivý obchod a iné iniciatívy v oblasti udržateľnosti súvisiacej s obchodom sumou viac ako 19 miliónov EUR určenou hlavne na zvyšovanie povedomia v EÚ. Zámerom je poskytnúť dodatočnú podporu, predovšetkým čo sa týka posúdení vplyvu a snáh o transparentnosť trhu, a podnietiť členské štáty, aby sa k tomu pripojili.

4. Všeobecné pripomienky

4.1 Pojmy „spravodlivý“ alebo „spravodlivý obchod“ nie je možné právne skontrolovať, čo znamená, že ktokoľvek môže neopodstatnene prehlásiť svoj tovar za výsledok spravodlivého obchodu, aj keď jeho tovar nie je natoľko prínosný ako výrobky značky spravodlivého obchodu. Za týchto okolností je nevyhnutné, aby spotrebitelia vedeli o procese certifikácie a zabezpečovania záruk, ktorý je za týmito značkami. V praxi vidíme, že iné mimovládne systémy zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom alebo podnikové systémy trvalej udržateľnosti sa vyhýbajú používaniu pojmov „spravodlivý“ alebo „spravodlivý obchod“, aby tak predišli zámene so značkou spravodlivého obchodu.

4.2 Od posledného oznámenia Komisie na túto tému uplynulo desať rokov. Za ten čas sa značne zvýšil záujem spoločnosti, podporovaný rastúcim povedomím o problematike udržateľnosti a s ním súvisiacim trendom medzi podnikmi, v rámci ktorého sa podniky pri zabezpečovaní ponuky snažia dodržiavať určité etické, sociálne a environmentálne normy. Ide preto o dobre načasovanú aktualizáciu týkajúcu sa trhu, v rámci ktorého značka spravodlivého obchodu dosiahla v Európe za rok 2009 obrat 2 miliardy EUR a minimálne rovnaký obrat dosiahnu aj ostatné výrobky s označeniami udržateľnosti. Z hľadiska európskeho obchodu s tovarom dovezeným z rozvojových krajín ide však len relatívne malý podiel, pričom treba poznamenať, že Komisia vo svojom oznámení používa názov „vedľajšie“ pre spotrebiteľské označovanie inými značkami ako značkou spravodlivého obchodu, hoci tento názov by mal zahŕňať aj spravodlivý obchod, ktorý je tiež vedľajšou značkou udržateľnosti.

4.3 Trhy určitých výrobkov alebo určitých krajín sa však dostávajú pomaly z vedľajšej koľaje na hlavnú. Napríklad podľa holandskej mimovládnej organizácie Tropical Commodities Coalition má 25 % kávy skonzumovanej v Holandsku etický pôvod. Je preto mimoriadne dôležité zaoberať sa mylnými názormi spotrebiteľov.

4.4 Musí byť jasné, že použitie pojmu „spravodlivý obchod“ (či „dobrý pôvod“ a podobných označení) znamená absolútnu etickú hodnotu vo výrobku, kde často ide o identifikovateľné, ale iba okrajové zlepšenie. Príčinou takýchto kategorických výrokov nie je snaha cielene zavádzať, ale skôr tlak zjednodušiť označovanie pre spotrebiteľov z marketingových dôvodov. Hrozí však, že spotrebitelia budú rozčarovaní, ak nebudú splnené ich očakávania.

4.5 V prípade spravodlivého obchodu je označenie spolu s integrovaným dodávateľským reťazcom iba jedným z dvoch vzájomne sa doplňujúcich kanálov spravodlivého obchodu. Oznámenie takmer vôbec neskúma ďalekosiahly vplyv hnutia spravodlivého obchodu, jeho kampane zamerané na občanov, ako aj politické aktivity v krajinách bohatého severu a aktivity na podporu výrobcov v krajinách chudobného juhu. Komisia sa takisto nezmieňuje o významnom prínose k bezpečnosti potravín, ktorý má napríklad značka Utz Certified vďaka svojmu rozvinutému systému sledovateľnosti, a ani o pozitívnom vplyve systému označovania Rainforest Alliance na potláčanie klimatických zmien vďaka dôrazu, ktorý kladie na ochranu dažďových pralesov. Treba uznať, že Komisia nemôže v plnej miere preskúmať takéto dôležité dodatočné vplyvy bez toho, aby sa toto oznámenie nestalo príliš obsiahlym. Komisia by sa však týmito otázkami mohla zaoberať v budúcnosti vo svojich ďalších politických dokumentoch.

4.6 Hoci Komisia označuje systémy záruk za doplnok k procesu liberalizácie obchodu v rámci WTO, hnutie spravodlivého obchodu odmieta tento postoj, ak sa týka jeho, a svoj prístup považuje skôr za alternatívne obchodné partnerstvo. Iné systémy zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom by zo strany WTO privítali podrobnú analýzu o tom, ako môže proces liberalizácie obchodu posilniť trvalú udržateľnosť, a ako predísť tomu, aby sa sociálne, environmentálne a ekonomické požiadavky spojené s trvalou udržateľnosťou mylne nepovažovali za prekážky obchodu.

5. Konkrétne pripomienky

5.1 Výbor rešpektuje postoj Komisie neusilovať sa regulovať systémy záruk, keďže regulácia EÚ má sklon obmedziť ašpirácie a dynamiku sociálneho a environmentálneho označovania. Avšak podmienkou fungovania iných ako právnych rámcov je čestnosť nezávislej certifikácie a nevyhnutnosť, aby spotrebitelia jasne chápali, čo jednotlivé nezávislé iniciatívy v oblasti poskytovania záruk vlastne prinášajú. Znamená to, že všetky podobné systémy by mali byť založené na certifikačných postupoch akreditovaných normou ISO 65.

5.2 Bolo by užitočné podporiť vytvorenie spoločného rámca noriem, v ktorom by sa jednotlivé systémy prekrývali, napríklad v oblasti pracovných noriem alebo používania pesticídov. Rovnako je potrebné prísne zhodnotiť vplyv, pričom sa zohľadnia rozdiely v prehlasovaných výsledkoch, napr. zlepšenie prístupu malých poľnohospodárov na trh v prípade spravodlivého obchodu, alebo zlepšenie riadenia fariem v prípade Utz Certified, zameranie spravodlivého obchodu na posilnenie postavenia organizácií samostatných výrobcov alebo zameranie Rainforest Alliance na biodiverzitu.

5.3 Hoci sa Komisia rozhodla nestanoviť normy, podporuje rozsiahlu štúdiu o komparatívnych rozdieloch a výhodách najvýznamnejších systémov. Transparentnosť trhu je považovaná za základnú požiadavku, na ktorej sú postavené marketingovo orientované systémy záruk a EHSV v zásade víta rozvoj tohto projektu, ktorého súčasťou je vytvorenie internetového portálu s cieľom analyzovať takéto systémy a diskutovať o nich. Kľúčovými bodmi, ktoré treba zohľadniť sú: ich fungovanie v oblastiach, v ktorých majú spoločné ciele, a ich konkrétny prínosy oblastiach, v ktorých sa odlišujú. Treba poznamenať, že súčasný vzhľad portálu Konferencie OSN pre rozvoj a obchod UNCTAD (7) neprispieva k dosiahnutiu týchto cieľov, pretože ignoruje značné rozdiely medzi systémami a chýba mu nevyhnutná jasnosť a jednoznačnosť potrebná pre takýto referenčný nástroj.

5.4 Navrhuje sa podporiť a rozvíjať postupy, ktoré sú základom transparentnosti a dôveryhodnosti značiek udržateľnosti, ako aj možnosti výrobcov získať certifikáciu a prístup na trh a splniť požiadavky organizácie, od ktorej to závisí. Mohli by sa napríklad vyčleniť zdroje pre alianciu ISEAL (8) , aby vo vhodných prípadoch pokračovala v práci na harmonizácii systémov a v prípade systémov, kde to vhodné nie je, objasnila ich jedinečné prvky. ISEAL je organizáciou viacerých zainteresovaných strán, v rámci ktorej sa spoločné aspekty rôznych systémov označovania môžu zjednotiť a kde môžu byť rozdiely nezávisle zhodnotené a vysvetlené.

5.5 Organizácie výrobcov z rozvojových krajín zohrávajú dôležitú úlohu v súčasných diskusiách o spravodlivom obchode a mimovládnych systémoch zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom (9), pričom je potrebné viac zohľadňovať ich skúsenosti s rôznymi systémami udržateľnosti. Výbor je presvedčený, že systémy udržateľnosti a akékoľvek hodnotenie ich vplyvu by mali takisto vychádzať z informácií od organizácii výrobcov, ktoré majú skúsenosti s väčšinou hlavných iniciatív.

5.6 Podstatná väčšina celkového objemu predaja výrobkov spravodlivého obchodu a mimovládnych systémoch zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodom v Európe sa realizuje v malej skupine členských štátov. Výbor dôrazne odporúča Komisii, aby v prvom rade podporovala a financovala organizácie občianskej spoločnosti v členských štátoch, v ktorých sú programy zvyšovania povedomia verejnosti v spojitosti s trvalou udržateľnosťou slabé a kde dôveryhodní aktéri občianskej spoločnosti dokážu pokračovať v tejto práci.

5.7 Obchodná politika EÚ už istý čas uznáva prínos spravodlivého obchodu a jeho potenciál ovplyvniť svetovú obchodnú politiku. Výbor vyzýva Komisiu, aby sa zamyslela nad tým, že občania EÚ považujú udržateľný a sociálne prospešný obchod za čoraz dôležitejší a na základe toho pristupovala k svojim záväzkom v rámci WTO v oblasti obchodných predpisov.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) V tejto súvislosti treba spomenúť dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, kapitolu 13 o obchode a udržateľnom rozvoji.

(2) Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 72 – 81.

(3) Ú. v. ES C 204, 15.7.1996, s. 41.

(4) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 29.

(5) Oznámenie odkazuje na definíciu spravodlivého obchodu, ktorú zaviedlo hnutie spravodlivého obchodu a Európsky parlament ju použil vo svojom Uznesení o spravodlivom obchode a rozvoji zo 6. júna 2006 (A6-0207/2006).

(6) Príkladom je rozhodnutie Európskej komisie z 29. októbra 2009 zaslať Holandsku formálnu výzvu týkajúcu sa verejnej zákazky, ktorú provincia Severné Holandsko udelila na dodávanie a správu automatov na kávu. Podľa názoru Komisie verejná súťaž provincie Severné Holandsko nesplnila požiadavky vyplývajúce z predpisov EÚ o verejnom obstarávaní, a tým obmedzila hospodársku súťaž.

(7) http://193.194.138.42/en/Sustainability-Claims-Portal/Discussion-Forum/Fair-Trade/Web-links/.

(8) ISEAL je aliancia medzinárodnej sociálnej a ekologickej akreditácie a označovania, ktorej kódexy osvedčených postupov sú medzinárodnými referenčnými dokumentmi pre takéto systémy noriem.

(9) Rovnako ako je to v prípade Svetovej organizácie spravodlivého obchodu (World Fair Trade Organization – WFTO) a Medzinárodného združenia organizácií označovania značkami spravodlivého obchodu (Fairtrade Labelling Organisations International – FLO), ktoré do svojich riadiacich systémov zapojili aj organizácie výrobcov z rozvojových krajín, ako aj v prípade značky Rainforest Alliance (medzi členov jej Medzinárodného výboru pre normy patria majitelia pôdy, farmári, mimovládne organizácie, členovia miestnych komunít, výskumní pracovníci, technici a ďalšie zainteresované subjekty) a Utz Certified (v jej správnej rade pôsobia zástupcovia pestovateľov kávy, obchodníkov s kávou, jej pražiarov a mimovládnych organizácií. Jej kódex správania prešiel hodnotením a všetky zainteresované subjekty zapojené do programu Utz Certified ho prijali.).

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.339.slo
Úradný vestník Európskej únie		C 339

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 14. decembra 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	259. plenárne zasadnutie 20 A 21. januára 2010
2010/C 339/01	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Starostlivosť a výchova v ranom detstve (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	1

2010/C 339/02	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Trvalo udržateľný rozvoj pobrežných regiónov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	7

	III Prípravné akty
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	259. plenárne zasadnutie 20. A 21 januára 2010
2010/C 339/03	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (kodifikované znenie) KOM(2009) 634 v konečnom znení – 2009/0176 (COD)	13

2010/C 339/04	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskom programe pozorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)KOM(2009) 223 v konečnom znení – 2009/0070 (COD)	14

2010/C 339/05	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľovKOM(2009) 346 v konečnom znení	20

2010/C 339/06	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľaduKOM(2009) 362 v konečnom znení – 2009/0099 (COD)	24

2010/C 339/07	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa stratégie Európskej únie pre región Baltického moraKOM(2009) 248 v konečnom znení	29

2010/C 339/08	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové rizikáKOM(2009) 499 v konečnom znení – 2009/0140 (COD)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancovKOM(2009) 502 v konečnom znení – 2009/0143 (COD)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhyKOM(2009) 503 v konečnom znení – 2009/0144 (COD)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvoKOM(2009) 501 v konečnom znení – 2009/0142 (COD)	34

2010/C 339/09	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o nezáväzné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodávkami určitého tovaru a služieb s vysokým rizikom podvoduKOM(2009) 511 v konečnom znení – 2009/0139 (CNS)	41

2010/C 339/10	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o politike kvality poľnohospodárskych výrobkovKOM(2009) 234 v konečnom znení	45

2010/C 339/11	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ktorým sa zrušuje smernica 2004/67/ESKOM(2009) 363 v konečnom znení – 2009/0108 (COD)	49

2010/C 339/12	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju: úloha spravodlivého obchodu a mimovládnych systémov zabezpečenia trvalej udržateľnosti súvisiacej s obchodomKOM(2009)215 v konečnom znení	53