3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/1

—

článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

—

uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), v ktorom sa uvádza, že by sa malo zvážiť prípadné začlenenie rozmeru politiky týkajúcej sa detí, pokiaľ ide o otázku ich práv a ochrany pri zohľadnení skutočnosti, že život mladých ľudí a ich vyhliadky do budúcnosti sú výrazne determinované príležitosťami, podporou a ochranou, ktorá sa im dostane v detstve,

—

oznámenie Európskej komisie zo 4. júla 2006 s názvom K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (1).

—

informácie, ktoré predsedníctvo poskytlo v súvislosti s európskymi a medzinárodnými programami politík týkajúcich sa detí, mládeže a práv detí (2),

—

opatrenia, ktoré sa prijali v oblasti mládeže s cieľom podpory práva detí a mladých ľudí zapájať sa do rozhodovania, ktoré má vplyv na ich život.

—

zásadný význam práce vykonanej v oblasti detí, mládeže a práv detí.

—

zámer Európskej komisie prijať v tejto súvislosti nové oznámenie, ktorým sa spustí stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa.

—

členské štáty, aby spolupracovali a aktívne sa zúčastňovali na práci v tejto oblasti a na budúcich medzinárodných zasadnutiach, tak na odbornej, ako aj na ministerskej úrovni, ktoré sa budú zaoberať právami detí.

3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/2

—

odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, ktorého úlohou je pomáhať pri začleňovaní kultúry do všetkých vzdelávacích činností v školách, mládežníckych organizáciách a vzdelávacích inštitúciách,

—

uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (1) a jeho strategických cieľoch a tiež závery Rady o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2011 – 2014 (2),

—

uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), v ktorom sa uvádza, že by sa tvorivosť a inovačné schopnosti mladých ľudí mali od útleho veku podporovať prostredníctvom kvalitnejšieho prístupu ku kultúre a účasti na nej a pomocou kultúrnych prejavov, čím sa podporí osobnostný rozvoj, zlepší sa schopnosť učiť sa, podporia sa medzikultúrne zručnosti, zlepší sa pochopenie a rešpektovanie rozmanitosti kultúr a rozvoj nových flexibilných zručností pre budúce pracovné príležitosti,

—

závery Rady z 27. novembra 2009 o podpore tvorivej generácie: rozvoj tvorivosti a inovačnej schopnosti detí a mladých ľudí prostredníctvom kultúrnych prejavov a prístupu ku kultúre vrátane 6 priorít,

—

ďalšie poznatky o mladých ľuďoch a kultúre, ako je štúdia o prístupe mladých ľudí ku kultúre, ktorú zadala Európska komisia (3),

—

že prístup mladých ľudí ku kultúre zahŕňa dva hlavné aspekty: mladí ľudia ako užívatelia, nakupujúci, konzumenti a publikum; a mladí ľudia ako aktívni účastníci a tvorcovia umenia a kultúry,

—

význam tohto pre dobrú spoluprácu medzi oblasťou mládeže a oblasťou kultúry,

—

význam vedomostí, podpory, zviditeľnenia a využívania nových informačných a komunikačných technológií vrátane digitalizácie kultúrneho obsahu na účely zvyšovania prístupu mladých ľudí ku kultúre,

—

že prístup mladých ľudí ku kultúre prináša so sebou aj skúsenosť sebavyjadrenia, osobnostný rozvoj a sebadôveru, inovovanie a tvorivosť, radosť a otvorenosť voči iným kultúram vrátane európskeho kultúrneho dedičstva,

—

význam celoživotného rozvoja kultúrnych kompetencií mladých ľudí a všetkých príslušných zainteresovaných subjektov, pretože je prepojený s inými kľúčovými kompetenciami,

—

dôležitosť kultúry ako prostriedku podpory sociálneho začlenenia, rovnosti a aktívnej účasti mladých ľudí, ako aj boja proti diskriminácii a chudobe,

—

zohľadnili všetky odporúčania uvedenej štúdie,

—

z hľadiska celoživotného vzdelávania a využívaním cielených programov uľahčovali prístup všetkých mladých ľudí ku kultúre a odstraňovali s tým spojené prekážky, ako sú uvedené v štúdii (napr. finančné, jazykové, časové a zemepisné obmedzenia), pri zohľadnení úlohy kultúrneho a umeleckého vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých mladých ľudí už od útleho veku,

—

podporovali rozvoj dlhodobých koordinovaných politík pre prístup mladých ľudí ku kultúre na všetkých úrovniach, s jasnou perspektívou zahrnúť mládež, napríklad aj stimulovaním partnerstiev a zmlúv medzi tvorivým sektorom a subjektami zainteresovanými v oblasti mládeže, vzdelávania a ostatných relevantných oblastiach,

—

prehlbovali informovanosť o prístupe mladých ľudí ku kultúre (napr. prostredníctvom prieskumu Eurobarometer v správe EÚ o mládeži) a podporovali výskum v oblasti kultúr, tvorivosti a kultúrneho občianstva mládeže. V tejto súvislosti je dôležité definovať potreby mladých ľudí v súvislosti s ich prístupom ku kultúre a určiť vývoj kultúrnych zvyklostí mladých ľudí,

—

si všetky zainteresované subjekty na všetkých úrovniach vymieňali a propagovali skúsenosti, postupy a informácie, ktoré súvisia s prístupom mladých ľudí ku kultúre, napr. stimulovaním študijnej mobility pre všetkých mladých ľudí a pracovníkov s mládežou/lídrov mládeže a prostredníctvom využívania informačných a komunikačných technológií a médií,

—

podporovali kvalitné vzdelávanie, prípravu a budovanie kapacít pracovníkov s mládežou a lídrov mládeže, umelcov a ostatných pracovníkov v oblasti kultúry, učiteľov a všetkých ďalších relevantných strán zainteresovaných v zabezpečení prístupu mladých ľudí ku kultúre,

—

podporovali prístup mladých ľudí ku kultúre ako prostriedku podpory sociálneho začlenenia, rovnosti a aktívnej účasti mladých ľudí, ako aj boja proti diskriminácii a chudobe,

—

podporovali 6 priorít stanovených v záveroch Rady z 27. novembra 2009 o podpore tvorivej generácie,

—

čo najlepšie využívali existujúce príslušné programy, nástroje a európske siete (napr. asociácia európskych kariet mládeže) vrátane európskych štrukturálnych fondov na podporu uvedených cieľov.

3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/4

(1)

Článok 79 nariadenia (ES) č. 1907/2006 ustanovuje, že Rada by mala za členov riadiacej rady Európskej chemickej agentúry vymenovať jedného zástupcu z každého členského štátu.

(2)

Rozhodnutím zo 7. júna 2007 (2) Rada vymenovala 27 členov riadiacej rady Európskej chemickej agentúry.

(3)

Švédska vláda informovala Radu o svojom zámere nahradiť švédsku zástupkyňu v riadiacej rade a predložila kandidatúru na novú zástupkyňu, ktorá by mala byť vymenovaná na obdobie do 31. mája 2013.

(4)

Slovinská vláda informovala Radu o svojom zámere nahradiť slovinskú zástupkyňu v riadiacej rade a predložila kandidatúru na novú zástupkyňu, ktorá by mala byť vymenovaná na obdobie do 31. mája 2013,

3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/5

—

vyhlásenie pripojené k záverom Európskej rady zo 7. – 9. decembra 2000, v ktorom sa uvádza, že šport je ľudskou činnosťou, ktorá sa zakladá na základných sociálnych, vzdelávacích a kultúrnych hodnotách, a predstavuje faktor, ktorý prispieva k integrácii, zapájaniu do sociálneho života, tolerancii, rešpektovaniu rozdielov a dodržiavaniu pravidiel hry (1),

—

rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 291/2003/ES zo 6. februára 2003, ktorým sa ustanovuje Európsky rok vzdelávania prostredníctvom športu 2004 (2),

—

rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (3).

—

že od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (4)1. decembra 2009 patrí šport do právomoci Európskej únie, a preto je potrebné ďalej rozvíjať jeho európsky rozmer a zohľadňovať pri tom najmä jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu,

—

zámer Európskej komisie prijať do konca roku 2010 oznámenie o Lisabonskej zmluve a športe.

1.

spoločné priority ako väčšia zamestnanosť, sociálne začlenenie, rodová rovnosť, rovnaký prístup k zariadeniam a službám, solidarita medzi generáciami a medzikultúrny dialóg si v celej Európskej únii vyžadujú väčšiu podporu – a to aj v oblasti športu;

2.

šport zastáva dôležité miesto v životoch mnohých občanov EÚ, zohráva významnú spoločenskú úlohu a má veľký potenciál pre sociálne začleňovanie v rámci a prostredníctvom športu, čo znamená, že účasť na športe alebo fyzických aktivitách rôznymi spôsobmi prispieva k začleňovaniu do spoločnosti; začlenenie v rámci športu je teda kombináciou športu pre všetkých, rovnakého prístupu k športu a rovnakých príležitostí v ňom, rôznych športových príležitostí a športových zariadení zohľadňujúcich dopyt, pričom sociálne začleňovanie prostredníctvom športu zahŕňa inkluzívnu účasť na živote spoločnosti, rozvoj komunít a väčšiu sociálnu súdržnosť;

3.

športové hnutie môže významným spôsobom prispieť k otázkam verejného záujmu, ako je sociálne začlenenie. V tejto súvislosti sú profesionálni a amatérski športovci, ako aj športové kluby príkladom pre spoločnosť, najmä pre mladých ľudí, a k sociálnemu začleňovaniu v rámci a prostredníctvom športu prispievajú takisto iné športové organizácie či organizácie občianskej spoločnosti zaoberajúce sa športom;

4.

prístup k športu a účasť na rôznych športových aktivitách sú dôležité pre osobnostný rozvoj jednotlivca, jeho zmysel pre identitu a spolupatričnosť, fyzické a duševné zdravie, posilnenie jeho postavenia a takisto aj z hľadiska rozvíjania sociálnych kompetencií a budovania sociálnych sietí, medzikultúrnej komunikácie a zamestnateľnosti;

5.

na Európskej konferencii o účasti na športe na miestnej úrovni: sociálne začleňovanie a boj proti chudobe, uskutočnenej 13. – 14. októbra v belgickom Leuvene, sa potvrdilo, že šport zohráva dôležitú úlohu v sociálnom začleňovaní znevýhodnených skupín, a to najmä na miestnej úrovni.

4.1.

Podporovať zásadu športu pre všetkých vychádzajúcu zo zásady rovnakých príležitostí:

4.2.

Lepšie využívať potenciál športu, pokiaľ ide o prispievanie k budovaniu komunít, k sociálnej súdržnosti a inkluzívnemu rastu:

4.3.

Podporovať nadnárodnú výmenu stratégií a postupov s cieľom lepšie využívať potenciál športu v súvislosti so sociálnym začleňovaním na vnútroštátnej a európskej úrovni:

1.

podporovali spoluprácu v športe podľa zásady šport pre všetkých, ktorá sa zakladá na rovnakom prístupe a rovnakých príležitostiach, a to najmä pre ľudí, ktorí nie sú fyzicky aktívni, sledujúc prioritu sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu;

2.

nabádali na činnosti, v ktorých sa úzko spája šport a odvetvia zaoberajúce sa otázkou sociálneho začlenenia, ako aj zvyšovali záujem fyzicky neaktívnych osôb o šport;

3.

podporovali a presadzovali účasť osôb zo znevýhodneného prostredia na športe a zároveň sa postarali o ich začlenenie do spoločnosti prostredníctvom športu pomocou ich zapojenia do nových sociálnych sietí a sprostredkovania nových zručností;

4.

podporovali medzikultúrny dialóg zapájaním osôb z rôzneho kultúrneho prostredia do spoločnosti prostredníctvom športu;

5.

športu udelili prioritu a podporovali činnosti súvisiace so sociálnym začleňovaním osôb so zdravotným postihnutím v rámci a prostredníctvom športu, aj pokiaľ ide o zlepšovanie infraštruktúry, lepšiu dostupnosť športových zariadení a športovísk či výskum v oblasti špecializovaných cvičebných nástrojov;

6.

podporovali činnosti súvisiace s presadzovaním otázok rodovej rovnosti v športových aktivitách, najmä rovnaký prístup k rozhodovaniu, a aby sa otázkou športu zaoberali v súvislosti s rodovými úlohami, ako sa uvádza v stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (5);

7.

navrhli spôsoby komunikácie a spolupráce s ďalšími príslušnými politickými oblasťami a oddeleniami v rámci rôznych inštitúcií EÚ a medzi nimi, ako aj v rámci členských štátov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať prínosu športu k sociálnemu začleňovaniu, a aby zahrnuli šport do príslušných akčných plánov, ako sú akčné plány zamerané na sociálne začleňovanie či boj proti chudobe;

8.

nabádali na uznanie informálneho učenia prostredníctvom športu, ktoré formálne vzdelávanie dopĺňa nadobúdaním konštruktívnych zručností a kompetencií potrebných z hľadiska zamestnateľnosti, a to spolu s udržateľným a inkluzívnym rastom;

9.

zvyšovali povedomie a vyzdvihovali význam, pokiaľ ide o dobrovoľnícke činnosti v oblasti športu ako nástroj na začleňovanie do spoločnosti, ako aj prostriedok na nadobúdanie zručností, a tak prispeli k zamestnateľnosti a súdržnosti, najmä v kontexte Európskeho roka dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011);

10.

presadzovali a podporovali nástroje vzájomného učenia, medzidisciplinárny výskum zameraný na analytický rámec vychádzajúci zo skúseností z praxe a výmenu znalostí a najlepších postupov, napríklad prostredníctvom seminárov na vysokej úrovni alebo stretnutí skupín expertov k otázkam, ktoré sa týkajú športu a sociálneho začleňovania, a aby zabezpečili, že výsledky takýchto aktivít sa budú efektívne rozširovať a uplatňovať v praxi;

11.

maximalizovali príspevok športu k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a to najmä v rámci jej hlavných iniciatív vrátane európskej platformy na boj proti chudobe;

12.

v spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami nabádali na stanovenie príkladu pre sociálne začleňovanie prepájaním športu s projektmi sociálneho začleňovania, pričom sa osobitná pozornosť má venovať miestnym organizáciám, ktoré sú v úzkom kontakte s občanmi;

13.

v spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami nabádali na efektívne využívanie dostupných zdrojov v EÚ, a to aj v súvislosti s prípadnými budúcimi športovými programami, a takýmto spôsobom podporovali proces sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu.

1.

otázku sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu zaradila medzi priority spolupráce v športe, a predovšetkým aby túto otázku zaradila do pripravovaného oznámenia Európskej komisie o Lisabonskej zmluve a športe;

2.

zabezpečila, že v prípadných budúcich návrhoch športových programov EÚ sa otázka sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu bude považovať za jednu z priorít, a aby preskúmala možnosti využitia existujúcich fondov, ako je Európsky sociálny fond či Európsky fond regionálneho rozvoja, a programov ako Mládež v akcii či programov celoživotného vzdelávania s cieľom podporiť činnosti v oblasti športu;

3.

posúdila účinnosť činností na úrovni EÚ, ktoré využívajú podporu zo strany prípravných činností v oblasti sociálneho začleňovania.

3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/9

1.

stratégiu Európa 2020, v ktorej sa stanovujú ambiciózne ciele pre zabezpečenie inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu, ktoré sa majú splniť v priebehu nasledujúcich desiatich rokov, a v ktorej sa zdôrazňuje najmä potreba opatrení na zlepšenie úrovne vzdelávania, zvýšenie zamestnanosti a podporu sociálneho začlenenia a identifikuje sa osobitný hlavný cieľ EÚ v súvislosti so vzdelávaním (1), ako aj ďalšie ciele týkajúce sa zamestnanosti (2), sociálneho začlenenia (3) a výskumu a inovácie (4);

2.

závery Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (5), ktorý je aj naďalej základom takejto spolupráce a dopĺňa stratégiu Európa 2020 zdôrazňovaním, že vzdelávanie a odborná príprava majú významným spôsobom prispievať k riešeniu mnohých sociálno-ekonomických, demografických, environmentálnych a technologických výziev, pred ktorými dnes Európa stojí, pričom sa v uvedených záveroch stanovujú štyri strategické ciele (6) zamerané na zabezpečenie udržateľnej ekonomickej prosperity a zamestnateľnosti, ako aj osobné, spoločenské a profesijné naplnenie všetkých občanov;

3.

uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (7), v ktorom sa uznáva, že podpora sociálnej a profesionálnej integrácie mladých žien a mužov je zásadným prvkom na dosiahnutie cieľov stratégie Európy pre rast a zamestnanosť zároveň s podporou osobného naplnenia, sociálnej súdržnosti a aktívneho občianstva. Je zásadne dôležité umožniť mladým ženám a mužom čo najlepšie využiť svoj potenciál. V uznesení sa preto žiada o špecifické iniciatívy v oblasti mládeže – t. j. politiky a činnosti zamerané osobitne na mladých ľudí v oblastiach, ako sú neformálne vzdelávanie, účasť, dobrovoľnícke činnosti, práca s mládežou, mobilita a informovanosť, sociálne začlenenie, kultúra a zdravie. Žiada sa tiež o iniciatívy na začlenenie – t. j. iniciatívy, ktoré majú umožniť medziodvetvový prístup medzi politikami zameranými na mládež a inými relevantnými oblasťami politík;

4.

v rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty a Európska únia mali uskutočniť reformy zamerané na inteligentný a inkluzívny rast, t. j. rast založený na znalostiach a inovácii, ktorý umožňuje maximálnu účasť. Tieto reformy sa mali zamerať na zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy, posilnenie výskumu a podporu inovácie a prenosu znalostí v celej EÚ. Mali by podporovať podnikanie a pomáhať pri premene kreatívnych nápadov na inovačné produkty, služby a procesy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných a udržateľných pracovných miest a územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a mali by efektívnejším a účinnejším spôsobom reagovať na európske a celosvetové spoločenské výzvy.

1.

hoci prosperita Európy do veľkej miery závisí od jej mladých ľudí, priveľa z nich ešte stále čelí značným problémom pri napĺňaní svojho potenciálu a prispievaní k spoločnosti: priveľa z nich opúšťa školu bez kvalifikácie alebo dostatočných zručností, nedokáže si zaistiť zamestnanie a stojí pred rizikom sociálneho vylúčenia, čo so sebou prináša vysoké náklady pre jednotlivca ako aj pre spoločnosť ako celok. Náprava tejto situácie si vyžaduje jednotnejší medziodvetvový prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, mládeži, zamestnanosti a sociálnym politikám, ktorý vychádza zo súčasných silných stránok a v rámci ktorého sa vytvárajú účinné nové opatrenia;

2.

realizácia národných stratégií celoživotného vzdelávania a príslušných nástrojov, ktoré majú kľúčový význam pre to, aby sa nielen mladým ľuďom, ale aj dospelým umožnilo získavať, zachovávať si a rozvíjať znalosti, zručnosti a kompetencie počas celej ich kariéry, zostáva výzvou pre mnoho členských štátov. Potrebné sú najmä pružnejšie spôsoby vzdelávania, ktoré by ľuďom umožnili prechádzať v rôznych štádiách života medzi rôznymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj medzi prostrediami formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, a ktoré by pritiahli aj nekonvenčných učiacich sa;

3.

v nadchádzajúcich rokoch si bude čoraz viac zamestnaní vyžadovať vysokú kvalifikáciu (9), a predsa má dnes EÚ menší podiel osôb s vysokoškolským alebo rovnocenným vzdelaním (10) a nižší podiel výskumných pracovníkov ako jej konkurenti. Európska schopnosť inovovať si bude okrem toho vyžadovať znalostné partnerstvá a silnejšie prepojenie medzi svetom vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a podnikania, aby sa tak posilnil vedomostný trojuholník. Takto sa tiež poskytne prostriedok na zabezpečenie toho, aby sa osoby vykonávajúce nízkokvalifikovanú prácu dokázali lepšie prispôsobiť meniacim sa požiadavkám na trhu práce;

4.

mobilita vo vzdelávaní môže okrem napĺňania osobných a sociálno-ekonomických cieľov poskytnúť užitočný spôsob ako zvyšovať zamestnateľnosť a získavať alebo zvyšovať profesijné, pedagogické, jazykové, medziľudské, ako aj medzikultúrne kompetencie. Môže tiež prispieť k zlepšeniu kvality vzdelávacích inštitúcií a spolupráce medzi nimi. Hoci sú programy EÚ a jej nástroje politík významným prínosom pre túto oblasť, potenciál mobility vo vzdelávaní sa stále nevyužíva dostatočným spôsobom a táto oblasť je naďalej príliš často výnimkou. Príležitosti mobility vo vzdelávaní v kontexte formálneho vzdelávania by sa mali aktívne podporovať pri skupinách, ako sú mladí dospelí učiaci sa, učitelia, školitelia a pedagogickí pracovníci. Mladí dospelí by mali tiež mali mať možnosť využívať takéto príležitosti v prostredí neformálneho vzdelávania a informálneho učenia. Okrem toho je potrebné preskúmať nové inovačné formy takejto mobility vrátane virtuálnej mobility, pričom by sa mal rozšíriť prístup k mobilite a osobitná pozornosť by sa mala venovať znevýhodneným skupinám a rodovým otázkam;

1.

pri napĺňaní cieľov iniciatívy Mládež v pohybe by Európska komisia a členské štáty mali spolupracovať v celkovom kontexte stratégie Európa 2020 a zabezpečiť pritom súlad s existujúcimi opatreniami, najmä opatreniami prijatými v súlade so strategickým rámcom pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy „ET 2020“, európskou stratégiou zamestnanosti a obnoveným rámcom pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže. Vykonávanie činností, monitorovanie a postupy podávania správ by sa mali uskutočňovať v týchto rámcoch a v súlade s ich príslušnými celkovými zásadami a cieľmi. Činnosti sa musia úzko koordinovať za účasti a spolupráce príslušných zainteresovaných strán na všetkých úrovniach, a to aj prostredníctvom štruktúrovaného dialógu;

2.

integrovanými usmerneniami stratégie Európa 2020  (11) sa poskytuje rámec pre koordinované politické činnosti, ktorých väčšina je zodpovednosťou členských štátov. Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport by mala prostredníctvom vhodného monitorovania, učenia sa od partnerov a príprav na zasadnutie Európskej rady zohrávať kľúčovú úlohu vo vykonávaní iniciatívy Mládež v pohybe a širšej stratégie Európa 2020, a to vrátane osobitnej úlohy dosiahnuť hlavný ciel EÚ pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy;

3.

je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na pomoc mladým ľudom vyriešiť mnohé sociálno-ekonomické výzvy, ktorým čelia. V časoch rozpočtových obmedzení by sa však tieto činnosti mali zamerať na optimalizáciu a racionalizáciu politických cieľov a investícií, a to tak, že sa užšie prepoja s cieľmi stratégie Európa 2020 a s prioritami strategického rámca „ET 2020“;

4.

hoci rozsah pôsobnosti existujúcich programov EÚ, ako je napríklad program celoživotného vzdelávania, Erasmus Mundus či Mládež v akcii, presahuje rozsah iniciatívy Mládež v pohybe, tieto programy jednoznačne významným spôsobom prispievajú k dosiahnutiu jej cieľov, ako aj cieľov stratégie Európa 2020 všeobecne. Pri tvorbe novej generácie programov by sa mal zohľadniť široký rozsah programov a uznať ich prínos k iniciatíve;

5.

by sa malo nabádať na väčšiu mobilitu vrátane mobility s tretími krajinami a kandidátskymi krajinami a mali by sa pritom využívať vhodné programy a mechanizmy. Mobilita vo vzdelávaní by tiež mala mať kvalitatívny rozmer a mala by vychádzať z riadne rozvinutej spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a inštitúciami odbornej prípravy. V záujme zvýšenia kvality a rozmanitosti mobility by sa mal preskúmať potenciál iných existujúcich foriem spolupráce. Mobilita ako taká by sa však nemala považovať za cieľ, ale skôr by sa mala vnímať ako prostriedok na posilnenie nadobúdania znalostí, zručností a kompetencií a na vyriešenie osobných a sociálnych výziev;

S osobitným zameraním na oblasť vzdelávania a odbornej prípravy:

S osobitným zameraním na oblasť mládeže:

S osobitným zameraním na oblasť zamestnanosti:

1.

zabezpečiť úzku spoluprácu a koordináciu medzi všetkými súvisiacimi oblasťami politiky, najmä oblasťami vzdelávania, mládeže, sociálnych vecí, zamestnanosti, výskumu a inovácie, aby sa tak preskúmala možnosť spoločných cieľov;

2.

zabezpečiť, aby Rada pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport a iné relevantné zloženia Rady zohrávali v stratégii Európa 2020 plnohodnotnú úlohu, a to najmä prostredníctvom pravidelného informovania Európskej rady o pokroku v napĺňaní hlavných cieľov EÚ;

3.

zabezpečiť plné a efektívne využívanie programov a rozpočtov EÚ a zracionalizovať ho, napríklad aj ich prípadným prepojením na vnútroštátne a regionálne zdroje a zvážením využitia európskych štrukturálnych a kohéznych fondov a Európskej investičnej banky;

4.

vyvinúť snahu o maximalizáciu potenciálu iných zdrojov a možných nových zdrojov financovania na podporu mobility vo vzdelávaní a na trhu práce;

5.

zvážiť dôsledky týchto záverov pre ďalšiu generáciu programov EÚ a ďalší finančný rámec EÚ.

3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/12

3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/13

(1)

V stratégii Európa 2020 ustanovenej v oznámení Komisie pod názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa ustanovuje vízia sociálneho trhového hospodárstva Európy pre 21. storočie, v ktorom sa budú naplno využívať hospodárske a sociálne výhody digitálnej spoločnosti.

(2)

V jednej z hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 ustanovenej v oznámení Komisie pod názvom „Digitálna agenda pre Európu“ (1) sa odstránením regulačných a technických prekážok, ktoré bránia občanom využívať úplné výhody, významná úloha udeľuje dosiahnutiu jednotného digitálneho trhu.

(3)

Z dôvodu úzkej väzby medzi postupmi fakturácie a platby vytvorenie jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) ponúka „odrazový mostík“ pre interoperabilné európske systémy elektronickej fakturácie. Tieto systémy môžu byť prostredníctvom zlepšenej efektívnosti a automatizácie dodávateľských reťazcov prínosom pre podniky a poskytovateľov finančných služieb.

(4)

V smernici Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (2) sa od členských štátov požaduje, aby od 1. januára 2013 dodržiavali zásadu rovnakého zaobchádzania s papierovými a elektronickými faktúrami.

(5)

V oznámení (3) Komisie s názvom „Využívanie výhod elektronickej fakturácie v Európe“ sa navrhuje zriadenie Európskeho multilaterálneho fóra na pomoc Komisii pri koordinácií opatrení na úrovni členských štátov a na identifikáciu opatrení na úrovni Únie s cieľom uľahčiť hromadné prijímanie elektronickej fakturácie.

(6)

Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť skupinu odborníkov v oblasti elektronickej fakturácie a vymedziť jej úlohy a štruktúru.

(7)

Hlavnou úlohou tejto skupiny bude monitorovať prijímanie elektronickej fakturácie a pomáhať pri rozvíjaní trhu s elektronickou fakturáciou v rámci členských štátov. Skupina by mala udržiavať kontakt s vnútroštátnymi multilaterálnymi fórami a osobitnú pozornosť by mala venovať cezhraničným aspektom elektronickej fakturácie a využívaniu elektronickej fakturácie v malých a stredných podnikoch.

(8)

Európske multilaterálne fórum o elektronickej fakturácii by malo byť zložené z členov vnútroštátnych fór a predstaviteľov európskych združení z komunity používateľov, Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN), Európskej centrálnej banky (ECB) a Pracovnej skupiny na ochranu údajov založenej podľa článku 29.

(9)

Bez toho, aby boli dotknuté bezpečnostné predpisy Komisie ustanovené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2001/844/ES, ESUO, Euratom (4), je potrebné ustanoviť pravidlá o poskytovaní informácií členmi fóra.

(10)

Osobné údaje by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (5).

(11)

Je vhodné stanoviť obdobie uplatňovania tohto rozhodnutia. Komisia včas zváži účelnosť jeho predĺženia,

a)

pomáhať Komisii pri monitorovaní vývoja trhu s elektronickou fakturáciou a úrovne prijímania elektronickej fakturácie v odvetviach priemyslu a služieb v jednotlivých členských štátoch;

b)

uskutočňovať výmenu skúseností a osvedčených postupov, čím sa uľahčí zavádzanie interoperabilných systémov elektronickej fakturácie;

c)

poukazovať na problémy vznikajúce najmä v súvislosti s cezhraničnými transakciami a navrhovať vhodné riešenia;

d)

podporovať a monitorovať práce vedúce k prijatiu štandardného údajového modelu pre elektronickú fakturáciu.

a)

ostatných legislatívnych iniciatív, ktoré by sa mali prijať na úrovni Únie na riešenie zostávajúcich prekážok pri využívaní elektronickej fakturácie;

b)

obchodných postupov v rámci finančného dodávateľského reťazca, ktorými by sa mohlo uľahčiť šírenie elektronickej fakturácie, najmä v oblasti platieb a jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA);

c)

vnútroštátnych a európskych opatrení na podporu využívania elektronickej fakturácie, najmä v malých a stredných podnikoch.

a)

dvoch členov z každého vnútroštátneho multilaterálneho fóra;

b)

šiestich členov európskych združení zastupujúcich spotrebiteľov, malé a stredné podniky a veľké korporácie;

c)

po jednom zástupcovi z každého z týchto orgánov: Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN), Európskej centrálnej banky (ECB) a Pracovnej skupiny na ochranu údajov založenej podľa článku 29 (6).

1.

Členovia uvedení v článku 4 písm. a) sú menovaní na základe návrhov od členských štátov. Títo členovia sú menovaní ako zástupcovia vnútroštátneho multilaterálneho fóra.

2.

Členovia uvedení v článku 4 písm. b) sú menovaní na zastupovanie organizácií uvedených v článku 4 písm. b). Útvary Komisie zaistia medzi týmito skupinami zainteresovaných strán vyrovnané zastúpenie.

3.

Zástupcovia uvedení v článku 4 písm. c) sú menovaní na základe príslušných návrhov CEN, ECB a Pracovnej skupiny na ochranu údajov založenej podľa článku 29.

3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/16

European Court of Auditors

Communication and Reports Unit

12, rue Alcide De Gasperi

1615 Luxembourg

LUXEMBOURG

Tel. +352 4398-1

e-mail: euraud@eca.europa.eu

3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/17

1.

Haapovaara (*)

2.

Imatra

3.

Inari (*)

4.

Karikangas (*)

5.

Karttimo (*)

6.

Kivipuro (*)

7.

Kokkojärvi (*)

8.

Kurvinen (*)

9.

Kuusamo

10.

Leminaho (*)

11.

Niirala

12.

Nuijamaa

13.

Onkamo (*)

14.

Parikkala (*)

15.

Puitsi (*)

16.

Raja-Jooseppi

17.

Rajakangas (*)

18.

Ruhovaara (*)

19.

Salla

20.

Uukuniemi (*)

21.

Vaalimaa

22.

Vainikkala (pre vlaky)

23.

Valkeavaara (*)

24.

Vartius

25.

Virtaniemi (*)

1.

Enontekiö

2.

Helsinki – Hernesaari (výlučne pre helikoptéry)

3.

Helsinki – Malmi

4.

Helsinki – Vantaa

5.

Ivalo

6.

Joensuu

7.

Jyväskylä

8.

Kajaani

9.

Kemi – Tornio

10.

Kittilä

11.

Kruunupyy

12.

Kuopio

13.

Kuusamo

14.

Lappeenranta

15.

Maarianhamina

16.

Mikkeli

17.

Oulu

18.

Pori

19.

Rovaniemi

20.

Savonlinna

21.

Seinäjoki

22.

Tampere – Pirkkala

23.

Turku

24.

Vaasa

25.

Varkaus

1.

Eckerö

2.

Färjsundet

3.

Förby

4.

Hamina

5.

Hanko (aj pre rekreačné lode)

6.

Haukipudas

7.

Helsinki

8.

Inkoo

9.

Kalajoki

10.

Kaskinen

11.

Kemi

12.

Kemiö

13.

Kirkkonummi

14.

Kokkola

15.

Kotka

16.

Kristiinankaupunki

17.

Lappeenranta

18.

Loviisa

19.

Långnäs

20.

Maarianhamina (aj pre rekreačné lode)

21.

Merikarvia

22.

Naantali

23.

Nuijamaa (aj pre rekreačné lode)

24.

Olkiluoto

25.

Oulu

26.

Parainen

27.

Pernaja

28.

Pietarsaari

29.

Pohja

30.

Pori

31.

Porvoo

32.

Raahe

33.

Rauma

34.

Salo

35.

Sipoo

36.

Taalintehdas

37.

Tammisaari

38.

Tornio

39.

Turku

40.

Uusikaupunki

41.

Vaasa

1.

Haapasaari

2.

Hanko

3.

Maarianhamina

4.

Nuijamaan satama

5.

Santio

6.

Suomenlinna

1.

Hanko

2.

Kotka

3.

Maarianhamina

4.

Porkkala

5.

Suomenlinna

3.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/21

1.

Komisia bolo 29. novembra 2010 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik GDF Suez SA („GDF Suez“, Francúzsko) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách prostredníctvom kúpy 70 % akcií v podniku International Power výlučnú kontrolu nad podnikom International Power plc („International Power“, Anglicko a Wales).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5978 – GDF Suez/International Power na túto adresu: