30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/1

1.

Komisia prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o iniciatíve občanov 31. marca 2010 (3). Tento návrh bol prijatý po verejných konzultáciách na danú tému, ktoré sa konali v období od 11. novembra 2009 do 31. januára 2010 (4).

2.

Iniciatíva občanov je jednou z inovácií v práve EÚ, ktoré sa zaviedli Lisabonskou zmluvou. Umožňuje štátnym príslušníkom významného počtu členských štátov, pričom ich počet musí dosiahnuť najmenej jeden milión, vyzvať Komisiu, aby predložila legislatívny návrh. Návrh nariadenia vychádza z článku 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a z článku 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorých sa stanovuje, aby postupy a podmienky požadované na predloženie iniciatívy občanov boli určené v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

3.

Návrh bol zaslaný európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 v ten istý deň, keď bol prijatý. Pred prijatím návrhu sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov uskutočnili neformálne konzultácie. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uvítal tieto neformálne konzultácie a s potešením konštatuje, že väčšina jeho pripomienok sa zohľadnila v konečnom znení návrhu.

4.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vo všeobecnosti vyjadruje spokojnosť s tým, ako sa v návrhu nariadenia rieši otázka ochrany údajov. Pokiaľ ide o jednotlivé podrobnosti, má niekoľko návrhov na úpravu. Tieto sa rozoberajú v kapitole II tohto stanoviska.

5.

V rámci úvodných poznámok by európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chcel zdôrazniť, že dôsledné dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov vo významnej miere prispieva k spoľahlivosti, sile a úspechu tohto dôležitého nového nástroja.

6.

V návrhu sa stanovujú postupy a podmienky na predkladanie iniciatívy občanov v súlade s článkom 11 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článkom 24 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V návrhu nariadenia sa určuje minimálny počet členských štátov, minimálny počet občanov na jeden členský štát a minimálny vek občanov, ktorí sa môžu zúčastniť na iniciatíve. V návrhu sa okrem toho uvádzajú hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky na posudzovanie iniciatívy Komisiou.

7.

Predkladané stanovisko sa zameriava len na ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany údajov. Patria medzi ne pravidlá registrácie iniciatívy občanov (článok 4), postupy zberu vyhlásení o podpore (články 5 a 6) a požiadavky na overovanie a autentifikáciu vyhlásení o podpore (článok 9). Osobitná pozornosť sa venuje ochrane údajov v článku 12 návrhu. Okrem toho článok 13 sa zaoberá zodpovednosťou organizátorov iniciatívy občanov. Týmto ustanoveniam bude teraz venovaná podrobná analýza.

8.

Pred začiatkom zbierania vyhlásení o podpore od signatárov musí organizátor iniciatívu zaregistrovať u Komisie prostredníctvom elektronického registra. Musí uviesť informácie stanovené v prílohe II návrhu nariadenia. Medzi tieto informácie patria osobné údaje organizátora, konkrétne celé meno, poštová adresa a e-mailová adresa. Podľa článku 4 ods. 5 návrhu bude navrhovaná iniciatíva občanov zverejnená v registri. Hoci to zo znenia článku nie je úplne zrejmé, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že poštová adresa ani e-mailová adresa organizátora by v zásade nemali byť verejne prístupné prostredníctvom registra. V opačnom prípade by európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyzval zákonodarcu, aby posúdil a vysvetlil potrebu takéhoto zverejnenia a objasnil v tejto súvislosti znenie článku 4.

9.

Organizátor je zodpovedný za zozbieranie potrebných vyhlásení o podpore od signatárov pre navrhovanú iniciatívu občanov. Podľa článku 5 ods. 1 musia formuláre vyhlásení o podpore zodpovedať vzoru uvedenému v prílohe III návrhu nariadenia. Podľa tohto vzorového formulára musí signatár iniciatívy občanov poskytnúť určité (samozrejmé) osobné údaje, ako napríklad krstné meno a priezvisko a v prípade papierového tlačiva aj vlastnoručný podpis. Na účely overovania autentickosti vyhlásenia o podpore príslušným orgánom je signatár okrem toho povinný poskytnúť tiež niekoľko ďalších informácií: miesto a krajinu bydliska, dátum a miesto narodenia, štátnu príslušnosť, osobné identifikačné číslo, typ identifikačného čísla/preukazu totožnosti a názov členského štátu, ktorý vydal toto číslo/tento preukaz. Signatár môže navyše v ďalších nepovinných poliach uvedených na vzorovom formulári uviesť ulicu, kde býva, a svoju e-mailovú adresu.

10.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa domnieva, že polia tohto vzorového formulára, ktorých vyplnenie je povinné, sú všetky potrebné na účely organizovania iniciatívy občanov a zabezpečenia autentickosti vyhlásení o podpore s výnimkou osobného identifikačného čísla. Právna úprava používania takýchto jedinečných identifikačných čísel je v jednotlivých členských štátoch (v ktorých sú zavedené) rozdielna. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v každom prípade nevidí žiadnu pridanú hodnotu osobného identifikačného čísla na účely overovania autentickosti vyhlásení o podpore. Na dosiahnutie tohto cieľa už možno považovať za dostatočné zvyšné povinné informácie. Z tohto dôvodu európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby sa dané pole odstránilo zo vzorového formulára uvedeného v prílohe III.

11.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tiež spochybňuje význam nepovinných polí v štandardnom formulári a odporúča ich vymazanie zo vzorového formulára v prílohe III, ak sa ich zmysel dostatočne nepreukáže.

12.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov okrem toho odporúča, aby sa v spodnej časti vzorového formulára doplnilo štandardné vyhlásenie o ochrane súkromia, v ktorom by sa uvádzala totožnosť kontrolóra, účel zbierania vyhlásení, ďalší príjemcovia údajov a obdobie uchovávania údajov. Poskytovanie takýchto informácií dotknutým osobám sa vyžaduje v súlade s článkom 10 smernice 95/46/ES.

13.

Článok 6 návrhu nariadenia sa zaoberá zbieraním vyhlásení o podpore prostredníctvom elektronických systémov. Podľa tohto článku je organizátor pred začatím zbierania vyhlásení povinný zistiť, či má systém elektronického zberu zavedené primerané zabezpečovacie a technické prvky s cieľom zaistiť, okrem iného, aby boli údaje poskytnuté elektronicky bezpečne uložené, „[nech] ich nie je možné meniť ani použiť na žiadny iný účel než na uvedenú podporu danej iniciatívy občanov, a aby boli osobné údaje chránené proti náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, náhodnej strate, zmene alebo neoprávnenému prezradeniu či prístupu“ (5).

14.

V článku 6 ods. 2 sa navyše uvádza, že organizátor môže kedykoľvek požiadať príslušný orgán o osvedčenie, že systém elektronického zberu je v súlade s týmito požiadavkami. Takéto osvedčenie má organizátor v každom prípade požadovať pred predložením vyhlásení o podpore na overovanie (pozri článok 9 ďalej).

15.

Podľa článku 6 ods. 5 je Komisia okrem toho povinná prijať technické špecifikácie na vykonávanie týchto pravidiel v oblasti bezpečnosti, a to v súlade s tzv. komitologickým postupom podľa článku 19 ods. 2 uvedeného návrhu.

16.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta dôraz, ktorý sa v článku 6 uvedeného návrhu kladie na bezpečnosť systémov elektronického zberu. Povinnosť zaistiť bezpečnosť spracovania údajov patrí medzi požiadavky na ochranu údajov, ktoré sú uvedené v článku 17 smernice 95/46/ES. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov s potešením konštatuje, že Komisia po jeho neformálnych pripomienkach zosúladila znenie článku 6 ods. 4 návrhu so znením článku 17 ods. 1 smernice 95/46/ES. Okrem toho víta, že sa do článku 6 ods. 4 zahrnula povinnosť zabezpečiť, aby sa údaje nepoužívali na žiadny iný účel než na uvedenú podporu danej iniciatívy občanov. Vyzýva však zákonodarcu, aby zahrnul podobnú povinnosť so všeobecným rozsahom pôsobnosti aj do článku 12 (pozri bod 27 ďalej).

17.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má pochybnosti, pokiaľ ide o časové vymedzenie vydania osvedčenia príslušným oprávneným orgánom. Organizátor je povinný požiadať o takéto osvedčenie iba pred tým, ako tomuto orgánu predloží zozbierané vyhlásenia o podpore na overovanie. Môže tak učiniť aj v skoršej fáze. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov predpokladá, že osvedčenie elektronického systému má pridanú hodnotu, a preto sa domnieva, že toto osvedčenie by sa malo vykonať prv ako sa vyhlásenia zozbierajú, aby sa zabránilo zhromaždeniu osobných údajov prinajmenšom jedného milióna občanov prostredníctvom systému, ktorý by sa následne ukázal ako nedostatočne zabezpečený. Preto vyzýva zákonodarcu, aby túto povinnosť zahrnul do znenia článku 6 ods. 2. Malo by sa pritom, samozrejme, zabezpečiť, aby postup osvedčovania nepredstavoval pre organizátora zbytočnú administratívnu záťaž.

18.

V súvislosti s týmto by chcel európsky dozorný úradník pre ochranu údajov poukázať na článok 18 smernice 95/46/ES, na základe ktorého sú kontrolóri povinní upovedomiť o spracovaní údajov vnútroštátny orgán na ochranu údajov prv ako sa toto spracovanie údajov vykoná, ak sa neuplatnia určité výnimky. Z návrhu nariadenia nie je celkom zrejmá súvislosť medzi touto oznamovacou povinnosťou, na ktorú sa vzťahuje výnimka, a osvedčovaním príslušným vnútroštátnym orgánom. S cieľom zabrániť v čo možno najväčšej miere prípadnej administratívnej záťaži vyzýva európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zákonodarcu, aby objasnil vzťah medzi oznamovacím postupom podľa článku 18 smernice 95/46/ES a osvedčovacím postupom podľa článku 6 návrhu nariadenia.

19.

Pokiaľ ide o vykonávacie predpisy týkajúce sa technických špecifikácií, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov očakáva, že bude konzultovaný pred prijatím týchto vykonávacích predpisov. Predovšetkým na základe toho, že v pracovnom dokumente útvarov Komisie o záveroch zelenej knihy sa spomína niekoľko systémov, ktoré boli navrhnuté počas verejných konzultácií, aby sa zabezpečila autentickosť elektronických podpisov, pričom jedným z nich je aj myšlienka preukazu európskeho občana umožňujúceho elektronický podpis. Takýto systém so sebou evidentne prináša rad nových otázok týkajúcich sa ochrany údajov (6).

20.

Po vyzbieraní potrebných vyhlásení o podpore od signatárov je organizátor povinný predložiť tieto vyhlásenia príslušnému orgánu na overenie a osvedčenie. Organizátor prenesie osobné údaje signatárov príslušnému orgánu členského štátu, ktorý vydal preukaz totožnosti signatára, ako sa uvádza vo vyhlásení o podpore. Príslušný orgán je povinný do troch mesiacov overiť vyhlásenia o podpore prostredníctvom „primeraných kontrol“ a vydať organizátorovi osvedčenie (7). Toto osvedčenie sa použije, keď sa už iniciatíva predkladá Komisii.

21.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta tento decentralizovaný systém, vďaka ktorému nebude mať Komisia k dispozícii osobné údaje signatárov, ale iba osvedčenia, ktoré vydali príslušné vnútroštátne orgány. Minimalizovaním počtu príjemcov osobných údajov znižuje takýto systém riziko nenáležitej manipulácie s týmito údajmi.

22.

Zo znenia článku nie je celkom zrejmé, čo sa myslí pod pojmom primerané kontroly príslušného orgánu. Bližšie vysvetlenie tejto záležitosti sa neposkytuje ani v súvisiacom odôvodnení 15. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa zamýšľa nad tým, akým spôsobom budú príslušné orgány kontrolovať autentickosť vyhlásení o podpore. Predovšetkým by chcel vedieť, či príslušné orgány dokážu kontrolovať vyhlásenia na základe informácií o totožnosti občanov, ktoré sú dostupné z iných zdrojov, ako napríklad vnútroštátnych alebo regionálnych registrov. Vyzýva preto zákonodarcu, aby túto otázku bližšie objasnil.

23.

Článok 12 návrhu nariadenia sa venuje výhradne ochrane osobných údajov. V ustanovení sa zdôrazňuje, že organizátor, ako aj príslušný orgán musia dodržiavať smernicu 95/46/ES a vnútroštátne ustanovenia, ktoré boli v súlade s ňou prijaté. V odôvodnení 20 sa uvádza tiež uplatniteľnosť nariadenia (ES) č. 45/2001, keď Komisia spracúva osobné údaje pri registrovaní organizátora iniciatívy. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta tieto vyhlásenia.

24.

V ustanovení sa okrem toho výslovne uvádza, že organizátora a príslušný orgán treba s ohľadom na ich príslušné spracovanie osobných údajov považovať za kontrolórov údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je s takýmto bližším určením spokojný. Prvoradou zodpovednosťou kontrolóra je zabezpečenie súladu s pravidlami ochrany osobných údajov. V článku 12 návrhu nezostáva priestor pre pochybnosti o tom, koho treba považovať za kontrolóra.

25.

V článku 12 sa stanovujú tiež maximálne časové limity uchovávania zozbieraných osobných údajov. Pokiaľ ide o organizátora, táto doba je stanovená na jeden mesiac od predloženia iniciatívy Komisii alebo na minimálne 18 mesiacov odo dňa registrácie navrhovanej iniciatívy. Príslušné orgány musia zničiť údaje jeden mesiac po vydaní osvedčenia. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov víta tieto časové obmedzenia, pretože zabezpečujú súlad s požiadavkou uvedenou v článku 6 ods. 1 písm. e) smernice 95/46/ES.

26.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje okrem toho spokojnosť s tým, že sa v článku 12 opakuje znenie článku 17 ods. 1 smernice 95/46/ES o bezpečnosti spracovania údajov. Na základe toho je jednoznačné, že uvedené povinnosti sa neuplatňujú iba v prípade používania systému elektronického zberu (pozri bod 13 a nasledujúce), ale v prípade všetkých situácií, na ktoré sa návrh nariadenia vzťahuje.

27.

Ako sa uvádza v bode 16, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča zákonodarcovi, aby vložil do článku 12 ešte jeden odsek, ktorým by sa zabezpečilo, aby sa osobné údaje zozbierané organizátorom (buď prostredníctvom elektronického systému alebo akýmkoľvek iným spôsobom) nepoužívali na žiadny iný účel než na uvedenú podporu danej iniciatívy občanov a aby sa okrem toho údaje získané príslušným orgánom používali iba na účel overovania autentickosti vyhlásení o podpore danej iniciatívy občanov.

28.

V článku 13 sa uvádza, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli organizátori, ktorí majú pobyt alebo sídlo na ich území, zodpovední podľa ich občianskeho alebo trestného práva za porušenie ustanovení navrhovaného nariadenia, a to okrem iného najmä za nesúlad s požiadavkami na systémy elektronického zberu či podvodné použitie údajov. V odôvodnení 19 sa odkazuje na kapitolu III smernice 95/46/ES, ktorá sa zaoberá súdnymi opravnými prostriedkami, zodpovednosťou a sankciami a v ktorej sa uvádza, že táto kapitola je v plnej miere uplatniteľná, pokiaľ ide o spracovanie údajov vykonávané pri uplatňovaní navrhovaného nariadenia. Na článok 13 návrhu treba pozerať ako na dodatok k tomuto odkazu, ktorý sa na rozdiel od kapitoly III smernice 95/46/ES týka výslovne občianskeho a trestného práva členských štátov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov toto ustanovenie, samozrejme, víta.

29.

Ako sa uviedlo v úvode a ako je zrejmé z analýzy v kapitole II tohto stanoviska, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je vo všeobecnosti spokojný s tým, ako sa v návrhu nariadenia o iniciatíve občanov rieši otázka ochrany údajov. Ochrana údajov sa jednoznačne zohľadnila a návrh je vypracovaný spôsobom, ktorý zabezpečuje súlad s pravidlami ochrany osobných údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje spokojnosť najmä s článkom 12, ktorý sa venuje výhradne ochrane osobných údajov a ktorý spresňuje povinnosti a stanovuje doby uchovávania údajov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by chcel zdôrazniť, že dôsledné dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov vo významnej miere prispieva k spoľahlivosti, sile a úspechu tohto dôležitého nového nástroja. Hoci je vo všeobecnosti s návrhom spokojný, naďalej vidí priestor na ďalšie zlepšovanie.

30.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov odporúča, aby zákonodarca zmenil a doplnil článok 6 v tom zmysle, aby bol organizátor povinný požiadať o osvedčenie bezpečnosti systému elektronického zberu prv ako začne zbierať vyhlásenia o podpore. Takýto postup osvedčovania by navyše nemal pre organizátora predstavovať zbytočnú administratívnu záťaž. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov ďalej odporúča objasniť vzťah medzi oznamovacím postupom podľa článku 18 smernice 95/46/ES a osvedčovacím postupom podľa článku 6 návrhu nariadenia.

31.

Na ďalšie zlepšenie uvedeného návrhu európsky dozorný úradník pre ochranu údajov zákonodarcovi odporúča, aby:

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/6

1.

Komisia 29. marca 2010 prijala návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV (3) (ďalej len „návrh“).

2.

Cieľom návrhu je zrušiť rámcové rozhodnutie prijaté 22. decembra 2003, a to z dôvodu určitých nedostatkov tohto právneho predpisu. Novým znením sa zlepší boj proti zneužívaniu detí v týchto oblastiach: trestné postihovanie závažných foriem zneužívania detí napríklad v súvislosti so sexuálnou turistikou zameranou na deti, ochranou detí bez sprievodu; vyšetrovanie trestných činov a koordinácia trestného stíhania; nové trestné činy v prostredí informačných technológií; ochrana obetí; predchádzanie trestnej činnosti.

3.

Jedným z nástrojov týkajúcich sa cieľa predchádzať páchaniu trestnej činnosti bude obmedzenie prístupu k detskej pornografii na internete.

4.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov chápe hlavný účel tohto návrhu. Jeho zámerom nie je spochybňovať nevyhnutnosť zaviesť lepší rámec na zabezpečenie primeraných opatrení na ochranu detí proti zneužívaniu. Napriek tomu však chce zdôrazniť vplyv niektorých z navrhovaných opatrení, ako je blokovanie webových lokalít a vytváranie poradenských liniek, na základné právo na súkromie a ochranu osobných údajov rôznych dotknutých osôb. Z tohto dôvodu sa rozhodol z vlastnej iniciatívy predložiť toto stručné stanovisko.

5.

Otázky týkajúce sa ochrany údajov sa vzťahujú na dva aspekty návrhu, ktoré nie sú typické pre boj proti zneužívaniu detí, ale pre ľubovoľnú iniciatívu zameranú na spoluprácu so súkromným sektorom pri presadzovaní práva. Tieto otázky už Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov analyzoval v rôznych situáciách, najmä v súvislosti s potláčaním nezákonného obsahu na internete (4).

6.

Oba spomínané prvky sú rozpracované v odôvodnení 13 a v článku 21 tohto návrhu. Mohli by sa opísať takto:

7.

V návrhu sa počíta s dvomi možnými alternatívami na zablokovanie prístupu na internetové stránky, ktoré boli označené ako stránky obsahujúce alebo rozširujúce detskú pornografiu, z územia Únie: išlo by buď o mechanizmy umožňujúce zablokovať prístup na základe príkazu príslušných súdnych alebo policajných orgánov, alebo o dobrovoľné opatrenia poskytovateľov internetových služieb na blokovanie internetových stránok na základe kódexov správania alebo usmernení.

8.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov má pochybnosti, ktoré sa týkajú kritérií a podmienok vedúcich k rozhodnutiu o zablokovaní prístupu: hoci by mohol podporiť opatrenia prijaté policajnými alebo súdnymi orgánmi v presne vymedzenom právnom rámci, vážne pochybuje o právnej istote akéhokoľvek zablokovania prístupu zo strany súkromných osôb.

9.

V prvom rade vyjadruje pochybnosť o možnom sledovaní internetu, ktoré by mohlo viesť k takémuto zablokovaniu. Sledovanie a blokovanie môže znamenať rôzne činnosti vrátane skenovania internetu, identifikovania nezákonných alebo podozrivých webových lokalít a zablokovania prístupu konečným používateľom, ale aj sledovanie správania používateľov na internete, ktorí sa snažia o prístup k takémuto obsahu alebo o jeho prevzatie. Nástroje využívané na tieto účely sú rôzne a predstavujú rozličné stupne zasahovania do súkromia, no vyvolávajú podobné otázky o úlohe poskytovateľov internetových služieb pri spracúvaní informácií o obsahu.

10.

Činnosti týkajúce sa dohľadu majú následky z hľadiska ochrany údajov, pretože osobné údaje rôznych jednotlivcov sa budú spracúvať bez ohľadu na to, či ide o informácie o obetiach, svedkoch, používateľoch alebo o poskytovateľoch obsahu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vo svojich predchádzajúcich stanoviskách vyjadril obavy v súvislosti so sledovaním jednotlivcov prostredníctvom subjektov súkromného sektora (napr. poskytovateľov internetových služieb alebo držiteľov autorských práv) v oblastiach, ktoré sú v zásade v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní (5).

11.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov už pri niekoľkých príležitostiach vyhlásil, že „monitorovanie správania užívateľa internetu a ďalšie získavanie ich IP adries znamená zasahovanie do práv užívateľov na rešpektovanie ich súkromného života a ich korešpondencie (…). Toto stanovisko je v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva“ (7). So zreteľom na toto zasahovanie sú potrebné vhodnejšie záruky, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, že sledovanie a/alebo blokovanie sa budú uskutočňovať pod kontrolou súdnych orgánov a spôsobom, že postihnú výlučne osoby, ktorých sa týkajú, a že zneužitiu tohto mechanizmu sa zabráni primeranými bezpečnostnými opatreniami.

12.

So sieťou poradenských liniek uvedenou v odôvodnení 13 tohto návrhu sa počíta v rámci programu Bezpečnejší internet, ku ktorému Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal uvedené stanovisko. Jedna z pripomienok Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa týka práve podmienok, podľa ktorých by sa informácie mali zbierať, centralizovať a vymieňať: chýba presný opis toho, čo možno považovať za nezákonný alebo škodlivý obsah, kto je oprávnený zbierať a zhromažďovať informácie a v rámci akých presne stanovených podmienok.

13.

Táto skutočnosť je osobitne dôležitá v súvislosti s následkami, ktoré má predkladanie správ: popri informáciách súvisiacich s osobnými údajmi detí môžu byť ohrozené aj osobné údaje všetkých osôb určitým spôsobom spojených s informáciami, ktoré sa šíria na internete, napríklad vrátane informácií o osobe podozrivej z nesprávneho konania, či už ide o používateľa internetu alebo o poskytovateľa obsahu, ale aj informácií o osobe, ktorá oznamuje podozrivý obsah, alebo o obeti zneužívania. Pri vypracúvaní postupov ohlasovania by sa nemalo zabúdať na práva týchto jednotlivcov: mali by sa brať do úvahy v súlade so súčasným rámcom ochrany osobných údajov.

14.

Informácie získané prostredníctvom poradenských liniek sa s najväčšou pravdepodobnosťou využijú na účely obžaloby počas súdneho konania v danej veci. Z hľadiska požiadaviek na kvalitu a integritu by sa mali zaviesť dodatočné záruky s cieľom zabezpečiť, že sa informácie považované za digitálne dôkazy získali a uchovávali riadnym spôsobom a že budú pred súdom prípustné.

15.

Záruky týkajúce sa dohľadu nad systémom, zo zásady zo strany orgánov činných v trestnom konaní, sú rozhodujúcim prvkom, ktorý sa musí dodržiavať. Transparentnosť a možnosti nezávislého odškodnenia, ktoré majú jednotlivci k dispozícii, sú ďalšími nevyhnutnými časťami, ktoré treba začleniť do takéhoto programu.

16.

Hoci Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nemá žiadny dôvod spochybňovať vznik silného a účinného rámca na boj proti sexuálnemu zneužívaniu, sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, trvá na tom že je potrebné zabezpečiť právnu istotu v súvislosti so všetkými dotknutými subjektmi vrátane poskytovateľov internetových služieb a jednotlivcov využívajúcich internet.

17.

Skutočnosť, že sa v návrhu uvádza potreba zohľadniť základné práva konečných používateľov, je vítaná, ale nedostatočná: mala by sa k nej pripojiť povinnosť členských štátov zabezpečiť harmonizované, jasné a podrobné postupy na boj proti nezákonnému obsahu pod dohľadom nezávislých štátnych orgánov.

—

Stanovisko Európskeho dozorného úradníka na ochranu údajov z 23. júna 2008 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie, Ú. v. EÚ C 2, 7.1.2009, s. 2;

—

Stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 22. februára 2010 k prebiehajúcim rokovaniam Európskej únie týkajúcim sa obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA).

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/9

1.

Dňa 12. júla 2010 Komisia prijala návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) (3).

2.

Návrh bol zaslaný európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS) v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 v ten istý deň, keď bol prijatý. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol neformálne konzultovaný pred prijatím návrhu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uvítal túto neformálnu konzultáciu a vyjadruje potešenie, že všetky jeho pripomienky sa zohľadnili v konečnom návrhu.

3.

V tomto stanovisku európsky dozorný úradník pre ochranu údajov stručne vysvetľuje a analyzuje aspekty uvedeného návrhu týkajúce sa ochrany údajov.

4.

V rámci systémov ochrany vkladov sa vkladateľom vyplácajú vklady do určitej sumy v prípade, že sa úverová inštitúcia musí zatvoriť. Smernica 94/19/ES, na základe ktorej sú členské štáty na svojom území povinné založiť jeden alebo viacero systémov ochrany vkladov, bola prijatá 30. mája 1994 Európskym parlamentom a Radou. Krátko po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 Rada vyzvala Komisiu, aby predložila príslušný návrh na podporu zjednotenia systémov ochrany vkladov, čo by malo prispieť k obnove dôvery vo finančný sektor. Dňa 11. marca 2009 bola ako naliehavé opatrenie smernica 94/19/ES zmenená a doplnená smernicou 2009/14/ES. Najvýraznejšia zmena a doplnenie sa týkala zvýšenia úrovne krytia z 20 000 EUR na 100 000 EUR pre vklady v prípade, že banka sa musí zatvoriť. Komisia na piatej strane dôvodovej správy k súčasnému návrhu uvádza, že keďže smernica 2009/14/ES sa zatiaľ nevykonala v plnej miere, považuje za potrebné konsolidovať a zmeniť a doplniť smernice 94/19/ES a 2009/14/ES prostredníctvom prepracovaného znenia.

5.

Cieľom návrhu je zjednodušiť a harmonizovať príslušné vnútroštátne predpisy, najmä v súvislosti s rozsahom krytia a opatreniami na vyplácanie. Ustanovenia sa menia a dopĺňajú s cieľom ďalej skrátiť lehotu na vyplácanie vkladateľov a zabezpečiť lepší prístup systémov ochrany vkladov k informáciám o ich členoch (úverové inštitúcie, napríklad banky). Ďalšie úpravy sa týkajú zabezpečenia zdravých a dôveryhodných systémov ochrany vkladov, ktoré sú dostatočne financované (4).

6.

Zlepšenie postupu vyplácania vkladateľov si vyžaduje zvýšené spracúvanie osobných údajov vkladateľov v rámci členského štátu, ale aj medzi jednotlivými členskými štátmi. V článku 3 ods. 7 sa uvádza, že „členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov kedykoľvek a na svoju žiadosť dostali od svojich členov všetky informácie potrebné na prípravu vyplatenia náhrad vkladateľom.“ Takéto informácie možno, ako vyplýva z článku 12 ods. 4 návrhu, vymieňať aj medzi systémami ochrany vkladov v jednotlivých členských štátoch.

7.

Ak je vkladateľ fyzická osoba, informácie o vkladateľovi tvoria osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES. Prenos takýchto informácií medzi úverovými inštitúciami a systémom ochrany vkladov alebo medzi systémami ochrany vkladov predstavuje spracovanie osobných údajov v zmysle článku 2 písm. b) smernice 95/46/ES. Ustanovenia smernice 95/46/ES, tak ako sú zavedené v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch, sa preto vzťahujú na tieto operácie spracovania. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje potešenie, že sa to potvrdilo a zdôraznilo v odôvodnení 29 návrhu.

8.

Okrem toho európsky dozorný úradník pre ochranu údajov s potešením konštatuje, že niektorým prvkom ochrany údajov sa venovala v návrhu zásadná pozornosť. V článku 3 ods. 7 sa stanovuje, že získané informácie sa môžu použiť iba na prípravu vyplatenia náhrad a uchovávajú sa iba na čas potrebný na tento účel. Tým sa ďalej spresňuje zásada obmedzenia účelu, ako sa stanovuje v článku 6 ods. 1 písm. b) smernice 95/46/ES, a povinnosť uchovávať údaje iba na čas potrebný na účely, pre ktoré boli údaje zhromažďované alebo pre ktoré sú ďalej spracovávané, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. e) smernice 95/46/ES.

9.

V článku 3 ods. 7 sa výslovne zdôrazňuje, že informácie získané na prípravu vyplatenia náhrad zahŕňajú aj označenia podľa článku 4 ods. 2. Na základe uvedeného článku sú úverové inštitúcie povinné označovať vklady, ak vklad nie je z nejakého dôvodu oprávnený na vyplatenie, napríklad preto, že vklady vznikli z transakcií, v súvislosti s ktorými bol vynesený výrok o vine obžalovaných z prania špinavých peňazí, ako sa vymedzuje v článku 1 písm. c) smernice Rady 91/308/EHS (pozri článok 4 ods. 1 návrhu). Keďže účelom výmeny informácií je práve vyplatenie vkladu, oznámenie takéhoto označenia možno považovať za nevyhnutné opatrenie. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa preto domnieva, že prenos takéhoto označenia, ak sa považuje za osobné údaje, je v súlade s pravidlami ochrany údajov, pokiaľ samotné označenie neprezrádza viac informácií, než je nevyhnutné. Na tento účel postačuje obyčajné označenie, že vklad nie je oprávnený. Z tohto dôvodu sa povinnosť uvedená v článku 4 ods. 2 návrhu má uplatňovať takým spôsobom, aby sa dodržal súlad s pravidlami vyplývajúcimi zo smernice 95/46/ES.

10.

V článku 3 ods. 7 návrhu sa venuje pozornosť aj zhromažďovaniu informácií systémami ochrany vkladov, ktoré sú potrebné na vykonávanie pravidelných stresových testov ich systémov. Tieto informácie sa predkladajú systémom ochrany vkladov nepretržite. Počas neformálnej konzultácie európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadril obavy v súvislosti s tým, či tieto informácie budú zahŕňať aj osobné údaje. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadril pochybnosti, či je skutočne potrebné spracúvať osobné údaje na vykonávanie stresových testov. Komisia v tomto bode upravila návrh a doplnila, že tieto informácie sú anonymné. Z hľadiska ochrany údajov to znamená, že informácie sa nemôžu, po zohľadnení všetkých prostriedkov, ktoré sa pravdepodobne použijú, spájať s určitou fyzickou osobou (5). Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov je spokojný s týmto ubezpečením.

11.

Takisto pokiaľ ide o informácie prijaté na vykonávanie stresových testov, v článku 3 ods. 7 sa uvádza, že takéto informácie sa môžu použiť iba na tieto účely a že sa uchovávajú iba na čas potrebný na tieto účely. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by chcel zdôrazniť, že ak sú informácie anonymné, nepatria do rozsahu vymedzenia osobných údajov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá uvedené v smernici 95/46/ES. Na zabezpečenie obmedzeného použitia týchto informácií môžu byť dostatočné dôvody. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by však chcel objasniť, že pravidlá ochrany údajov to nevyžadujú.

12.

S cieľom uľahčiť efektívnu spoluprácu medzi systémami ochrany vkladov, aj pokiaľ ide o výmenu informácií uvedených v článku 3 ods. 7, sa v článku 12 ods. 5 návrhu uvádza, že systémy ochrany vkladov alebo prípadne príslušné orgány podpíšu dohody o spolupráci. Uplatňovanie pravidiel ochrany údajov by sa malo podrobnejšie rozpracovať práve v týchto dohodách. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov preto vyjadruje potešenie, že do článku 12 ods. 5 sa doplnila ďalšia veta, ktorou sa zdôrazňuje, že „v takýchto dohodách sa zohľadňujú požiadavky ustanovené v smernici 95/46/ES.“

13.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vyjadruje spokojnosť so spôsobom, akým sa v navrhovanej smernici riešia aspekty ochrany údajov, a chcel by len upriamiť pozornosť na pripomienky uvedené v bodoch 9 a 11 tohto stanoviska.

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/11

1.

Zlepšenie schopnosti čítať bolo jedným z trinástich cieľov, ktoré sa stanovili v rámci pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ v roku 2002. Zároveň bolo jednou z piatich referenčných úrovní pre priemer európskych výsledkov („európske referenčné hodnoty“), ktoré Rada stanovila v roku 2003: konkrétne znížiť do roku 2010 počet 15-ročných žiakov, ktorí majú problémy s čítaním, v rámci Európskej únie v porovnaní s rokom 2000 o 20 %. Pokiaľ ide o matematiku, vedu a techniku (MVT), ďalšou referenčnou hodnotou, ktorá sa má do roku 2010 dosiahnuť, je zvýšenie celkového počtu absolventov uvedených odborov aspoň o 15 %.

2.

Európska rada, ktorá zasadala v marci 2008, opätovne vyzvala členské štáty, aby podstatne znížili počet mladých ľudí, ktorí nevedia riadne čítať, a zlepšili úspešnosť študentov z migračného prostredia alebo znevýhodnených skupín (3).

3.

V záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z novembra 2008 (4) sa stanovila agenda pre európsku spoluprácu v školstve a opätovne potvrdilo, že sa nedosiahol uspokojivý pokrok v dosahovaní cieľov stanovených v oblasti gramotnosti v čítaní. Rada sa zhodla, že je potrebné zaručiť a zlepšiť získavanie schopností čítať a počítať, ktoré tvoria zásadné zložky kľúčových kompetencií. Členské štáty sa vyzvali, aby svoju spoluprácu zamerali na zvýšenie úrovne gramotnosti a schopnosti počítať a na motivovanie k väčšiemu záujmu o matematiku, vedu a techniku.

4.

V záveroch Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) z mája 2009 (5) sa znovu potvrdil význam schopností písať, čítať a počítať ako základných zložiek kľúčových kompetencií a zatraktívnenia matematiky, vedy a techniky. Cieľom novej referenčnej hodnoty, ktorú Rada prijala v tomto rámci, je zabezpečiť náležitú úroveň základných zručností v čítaní, matematike a prírodných vedách, a to znížením podielu osôb, ktoré dosahujú slabé výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách, na menej ako 15 % do roku 2020.

5.

V spoločnej správe Rady a Komisie na rok 2010 o pokroku, pokiaľ ide o vykonávanie pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ (6) sa zdôraznil význam partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami a svetom práce ako nástroja na posilnenie kompetencií a zabezpečenie príležitostí nahliadnuť do pracovného života a kariéry. Experti potvrdili, že systémy spolupráce medzi školami, univerzitami a priemyselným odvetvím majú pozitívny vplyv na vzdelávanie v oblasti MVT.

6.

Členské štáty sa najnovšie na zasadnutí Európskej rady v júni 2010 dohodli na cieli zlepšiť úroveň vzdelávania v kontexte stratégie pre rast a zamestnanosť Európa 2020 (7), v ktorej otázka základných zručností tvorí neoddeliteľnú súčasť agendy pre „inteligentný rast“, ako aj agendy pre „inkluzívny rast“ a prispieva k hlavným iniciatívam, ako napríklad k programu pre nové zručnosti a pracovné miesta a k digitálnej agende.

1.

Aj napriek tomu, že sa výkonnosť vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ v poslednom desaťročí vo všeobecnosti zlepšuje, pokrok nepostačuje na to, aby sa dosiahli európske referenčné hodnoty dohodnuté na rok 2010. Zručnosti 15-ročných žiakov v čítaní a matematike v Európe v priemere poklesli. Podiel osôb, ktoré dosahujú slabé výsledky v čítaní, sa zvýšil z 21,3 % v roku 2000 na 24,1 % v roku 2006 (8), pričom v prípade matematiky sa tento podiel zvýšil z 20,2 % na 24 % (9). Priemerný podiel osôb, ktoré dosahujú slabé výsledky v prírodných vedách, bol v členských štátoch v roku 2006 (10) na úrovni 20,2 %.

2.

Existujú aj dôkazy o tom, že výsledky žiakov v základných zručnostiach ovplyvňuje sociálno-ekonomické prostredie, z ktorého pochádzajú, a vzdelanie, ktoré dosiahli ich rodičia. Vo všetkých členských štátoch, pre ktoré existujú porovnateľné údaje, sú výsledky žiakov z migračného prostredia v čítaní, matematike a prírodných vedách v porovnaní s domácimi žiakmi horšie (11).

3.

Európa v posledných desaťročiach čelí rastúcemu dopytu po kvalifikovaných ľudských zdrojoch v oblasti matematiky, vedy a techniky. Aj keď sa príslušná európska referenčná hodnota stanovená na rok 2010 dosiahla, potreby, ktorých sa týka, sú naďalej relevantné. Celkový počet absolventov sa zvýšil, prevažne vďaka počítačovým vedám a rozširovaniu, avšak rast bol omnoho slabší v oblasti matematiky, štatistiky a inžinierstva, pričom vo fyzike v skutočnosti poklesol. Okrem toho naďalej pretrváva značne nedostatočné zastúpenie žien v radoch študentov uvedených odborov (12).

4.

V členských štátoch existuje mnoho iniciatív zameraných na zlepšenie schopnosti čítať, ako aj národných, regionálnych a miestnych opatrení navrhnutých na zlepšenie postojov k matematike a prírodným vedám, ako aj úrovne dosiahnutého vzdelania v týchto odboroch. Mnoho členských štátov okrem toho v posledných rokoch zahrnulo otázky týkajúce sa dosiahnutého vzdelania v matematike a prírodných vedách a postojov k nim do svojich politických programov. Členské štáty tiež vyčlenili značné zdroje na zlepšenie školského vzdelávania v oblasti vedy. Väčšina krajín si začína voliť jasnú stratégiu založenú na programoch zameraných na včasné nadobúdanie základných zručností a personalizované prístupy k vzdelávaniu (13).

1.

Z prác týkajúcich sa MVT a vykonávaných v rámci otvorenej metódy koordinácie vyplynulo, že inovačné vyučovacie metódy a dobre kvalifikovaní učitelia môžu zlepšiť postoj žiakov k matematike, vede a technike, ako aj ich výsledky v týchto odboroch. To zas môže viesť k zvýšeniu počtu žiakov v týchto odboroch, ktorí študujú na vyššom stupni vzdelávania, a v konečnom dôsledku aj k zvýšeniu počtu absolventov v odbore matematiky, vedy a techniky.

2.

V správe Komisie z roku 2007 s názvom Vzdelávanie v oblasti vedy dnes: obnovená pedagogika pre budúcnosť Európy  (14) sa odporučilo väčšie využívanie vzdelávania v oblasti vedy pomocou objavovania, vyslobodenie učiteľov vedných odborov z izolácie prostredníctvom sietí, venovanie osobitnej pozornosti postojom dievčat k matematike, vede a technike a otvorenie škôl širšej komunite.

1.

Nadobúdanie základných zručností, ktoré tvoria základ pre vývoj kľúčových kompetencií každého v rámci celoživotného vzdelávania, bude zohrávať rozhodujúcu úlohu v zlepšovaní zamestnateľnosti občanov, sociálneho začlenenia a osobného naplnenia. Z tohto dôvodu sú potrebné opatrenia na boj proti neprospievaniu vo vzdelávaní a sociálnemu vylúčeniu.

2.

Dobrá úroveň schopnosti čítať a počítať spolu so solídnym pochopením základných princípov okolitého sveta a základných vedeckých koncepcií poskytujú základ pre nadobúdanie kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie, a preto je potrebné sa nimi zaoberať už od útleho veku.

3.

Základné zručnosti v čítaní a matematike tiež tvoria stavebné prvky schopnosti „naučiť sa učiť“: pomáhajú jednotlivcom v prístupe k novým znalostiam a zručnostiam, pri ich získavaní, spracovávaní, asimilovaní a komunikácii, ako aj v tom, aby sa stali samostatne sa učiacimi osobami.

4.

Z medzinárodných údajov, ako aj zo štúdií PISA a TIMSS vyplynuli systémové otázky, ako napríklad rozdiely medzi školami a rôzne prostredie, z ktorého žiaci pochádzajú (napríklad v dôsledku sociálno-ekonomických okolností, úrovne vzdelania rodičov, dostupnosti vybavenia IKT v domácnosti atď.), ako faktory, ktoré ovplyvňujú výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách.

5.

Kvalifikácia, kompetencie a odhodlanie učiteľov, vedenia škôl a pedagógov, ktorí školia učiteľov, sú dôležitými faktormi dosahovania vysokokvalitných výsledkov vzdelávania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné poskytovať najvyšší štandard počiatočného vzdelávania, zaškoľovania a priebežného profesijného rozvoja učiteľov a členov vedenia škôl, za súčasného zabezpečenia nevyhnutných vzdelávacích a profesijných podporných služieb.

6.

Dosiahnutie novej ambicióznej referenčnej hodnoty, ktorá sa stanovila v strategickom rámci „ET 2020“, si bude vyžadovať účinnejšie vnútroštátne iniciatívy. Hospodársky pokles spolu s demografickými výzvami zdôrazňujú naliehavosť čo najväčšieho možného zlepšenia účinnosti a spravodlivosti školských systémov za súčasného zachovania efektívnych investícií do vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby bolo možné čeliť súčasným aj budúcim hospodárskym a sociálnym výzvam.

1.

Vypracovali alebo ďalej rozvíjali strategické vnútroštátne prístupy k zlepšeniu výsledkov žiakov v čítaní, matematike a prírodných vedách a pritom venovali osobitnú pozornosť žiakom zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia.

2.

Zanalyzovali a zhodnotili účinnosť súčasných prístupov na vnútroštátnej úrovni s cieľom ďalej rozvíjať databázu informácií pre tvorbu politiky.

1.

Zriadila skupinu expertov na vysokej úrovni, ktorej úlohou bude zanalyzovať súčasný výskum, štúdie a medzinárodné správy týkajúce sa schopnosti čítať a zamerané na záležitosti uvedené v týchto záveroch. Táto skupina by do prvého polroku 2012 mala preskúmať najefektívnejšie a najúčinnejšie spôsoby, ako podporovať schopnosť čítať v priebehu celoživotného vzdelávania, a na základe dobrých príkladov politík vyvodiť závery a predložiť návrhy zamerané na podporu týchto politík v členských štátoch.

2.

V rámci krokov nadväzujúcich na prácu skupiny zaoberajúcej sa MVT v rámci otvorenej metódy koordinácie zriadila tematickú pracovnú skupinu tvorcov politík a expertov z členských štátov na podporu pokroku pri dosahovaní novej referenčnej hodnoty stanovenej v rámci „ET 2020“.

3.

Uľahčovala partnerské učenie a určenie a šírenie osvedčených postupov medzi členskými štátmi v oblasti dosahovania výsledkov v základných zručnostiach a monitorovala a podávala správy o pokroku pri dosahovaní referenčnej hodnoty stanovenej v rámci „ET 2020“.

1.

Zabezpečili, aby sa podľa potreby konávali stretnutia generálnych riaditeľov zodpovedných za školské vzdelávanie s cieľom vziať na vedomie pokrok, ktorý sa dosiahol v rámci európskej spolupráce v oblasti politík týkajúcich sa školských záležitostí, poskytovať informácie pri tvorbe týchto politík na vnútroštátnej úrovni a prediskutovať priority budúcej práce na úrovni EÚ v tejto oblasti, a zabezpečili, aby sa výsledky takýchto diskusií čo najviac rozšírili medzi všetkými relevantnými zainteresovanými stranami a v prípade potreby prediskutovali na ministerskej úrovni.

2.

Podporovali príležitosti na rozvoj spoločných pilotných projektov členských štátov zameraných na zlepšenie základných zručností všetkých mladých ľudí prostredníctvom inovačných prístupov. Tieto projekty by sa usporadúvali na dobrovoľnom základe v súlade so vzájomne dohodnutými kritériami, podliehali by spoločnému hodnoteniu a využívali by existujúce nástroje EÚ.

3.

Na podporu uvedených cieľov využívali všetky relevantné nástroje, ako napríklad tie, ktoré sú súčasťou otvorenej metódy koordinácie, program celoživotného vzdelávania, siedmy rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja a v súlade s vnútroštátnymi prioritami európske štrukturálne fondy.

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/15

—

pracovný dokument útvarov Komisie z 2. júla 2010 o výzvach pre európske filmové dedičstvo pochádzajúce z analógovej a digitálnej éry (druhá správa o vykonávaní odporúčania o filmovom dedičstve) (1),

—

oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Digitálna agenda pre Európu“ (2), a predovšetkým jej vyhlásenie, že „podpora digitalizácie kín je potrebná na zachovanie kultúrnej rozmanitosti“,

—

zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (3),

—

Dohovor UNESCO z 20. októbra 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (4),

—

oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o príležitostiach a výzvach pre európske kiná v digitálnom veku (5).

—

digitálne technológie ponúkajú nové možnosti pre distribúciu filmov, ako aj pre kiná, v ktorých sa vysielajú autorské filmy, a kiná, ktoré sa nachádzajú v menej osídlených oblastiach, čím prispievajú k dosahovaniu európskych a národných cieľov, pokiaľ ide o podporu európskych diel a prístup k nim, o podporu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a sociálnu súdržnosť,

—

európsky trh premietania filmov je rozdrobený, a to znamená viacero výziev, ktoré môžu mať vplyv na definovanie a vykonávanie národných a/alebo európskych plánov prechodu k digitalizácii kín,

—

s digitalizáciou kín súvisia značné náklady, ktoré znášajú prevádzkovatelia, zároveň však niektorí distribútori môžu finančné prostriedky ušetriť vďaka nižším cenám digitálnych kópií. V snahe zmierniť túto asymetriu vznikli na trhu modely financovania digitalizácie kín využívajúce súkromné finančné prostriedky, ako napr. tzv. modely poplatkov za virtuálne kópie (6). Tieto modely však nie vždy vyhovujú malým kinám, hlavne kinám s jedným premietacím plátnom, kinám, v ktorých sa premietajú autorské filmy a/alebo filmové dedičstvo, a kinám špecializujúcim sa na reprízy. Tieto kiná preto môžu mať väčšie finančné problémy pri získavaní vybavenia na digitálne premietanie, a to aj napriek tomu, že zohrávajú dôležitú sociálnu a kultúrnu úlohu, napr. v menej osídlených oblastiach, kde sú kultúrne podujatia zriedkavejšie.

—

digitálne premietanie umožňuje pružnejšie a lacnejšie využívanie rôznych jazykových verzií (vrátane titulkovania a dabovania) a techník zvukového opisu, a tým prispieva k lepšej dostupnosti a obehu diel vrátane diel z krajín alebo regiónov, ktorých jazyky sú menej rozšírené,

—

digitalizácia kín ponúka európskym kinám nebývalé príležitosti, ale môže znamenať aj reštrukturalizáciu trhu, ktorej vplyv na uvedené kiná bude nerovnomerný, čo bude prekážkou rozmanitosti ponúkaných filmov a prístupu k filmovej tvorbe pre časť obyvateľstva. Mohla by predstavovať aj ohrozenie sociálnej súdržnosti v tom rozsahu, v akom v určitých regiónoch kiná zohrávajú dôležitú úlohu miest pre stretnutia a kontakty. Nakoniec, mohla by vyvolať aj sociálne náklady, hlavne v súvislosti so zamestnanosťou v technických odboroch a v sektore prevádzkovateľov kín,

—

digitalizácia kín tiež ponúka príležitosti, pokiaľ ide o podporu európskeho filmového dedičstva a prístup k nemu. Z tohto dôvodu sú potrebné primerané opatrenia na všetkých úrovniach, aby sa tieto príležitosti využili v maximálnej miere, a to aj na vzdelávacie účely,

—

s cieľom čo najviac uľahčiť prechod k digitálnemu premietaniu bude potrebné zhromaždiť finančné prostriedky a zabezpečiť ich flexibilitu, a to bez ohľadu na to, či ide o prostriedky zo súkromných alebo verejných zdrojov, z miestnych, národných alebo európskych zdrojov, aby rozličné typy kín mohli dostať podporu prispôsobenú ich konkrétnej situácii.

—

digitalizácia kín si popri samotnom premietacom vybavení (server, ozvučenie, plátno, úprava premietacej miestnosti atď.) vyžaduje aj celý súbor vybavenia a nástrojov,

—

životnosť takéhoto vybavenia zatiaľ nie je známa, čo vyvoláva otázky týkajúce sa nákladov na údržbu a financovania obnovenia a/alebo výmeny tohto vybavenia v strednodobom a dlhodobom horizonte vrátane prípadnej migrácie digitálnej produkcie na iné formáty.

—

prechod k digitalizácii kín je naliehavý a nevyhnutný. Verejné politiky by tento prechod mali podporovať a zohľadňovať nasledujúce všeobecné ciele:

—

vykonávať akčný plán prechodu k digitálnemu premietaniu v európskych kinách, ako sa uvádza v oznámení o príležitostiach a výzvach pre európske kiná v digitálnej ére, a najmä:

—

zvážili potrebu podpory digitalizácie kín, zohľadňujúc uvedené ciele vo všeobecnom záujme,

—

v tomto kontexte a v súlade s európskymi pravidlami v oblasti hospodárskej súťaže posúdili vykonávanie podporných programov v oblasti digitalizácie kín z hľadiska doplnenia financovania prostriedkami zo súkromných zdrojov. Tieto plány by mali zohľadňovať osobitosti každého členského štátu. Existujú takéto možnosti:

—

zvážili myšlienku, že štátna pomoc pre filmy bude závisieť od vytvorenia digitálnej vzorovej kópie, aby sa zvýšila celková ponuka digitalizovaných európskych diel,

—

preskúmali, akým spôsobom by sa mohli podľa potreby využívať štrukturálne fondy Európskej únie na financovanie projektov digitalizácie a iniciatív týkajúcich sa stáží.

—

zohľadňujúc existujúce normy ISO pre premietanie v digitálnych kinách ďalej posúdili možnosti, ako dosiahnuť potrebné a primerané výsledky, pokiaľ ide o kvalitu premietania a obeh filmov, ktoré by spĺňali príslušné nároky. To by sa malo uskutočňovať v súlade so zásadou technickej neutrality,

—

zohľadnili, že technológia sa neustále vyvíja a obnovuje a že problémy týkajúce sa financovania digitálneho premietania sa nebudú obmedzovať len na súčasné obdobie prechodu,

—

v možnej miere a s ohľadom na pravidlá hospodárskej súťaže zabezpečili, že vykonávanie mechanizmov financovania digitalizácie kín zo súkromných aj verejných zdrojov nebude prekážkou v tom, aby si prevádzkovatelia kín mohli slobodne voliť program,

—

podporovali zavádzanie programov rekvalifikácie a odbornej prípravy v oblasti digitálnych technológií, konkrétne pre majiteľov kín a distribútorov, a hlavne pokiaľ ide o premietanie, nové podnikateľské modely pre digitálne kiná, marketing alternatívneho repertoáru a technickú údržbu,

—

preskúmali možnosti uľahčenia prístupu k úverom pre prevádzkovateľov kín a iné spoločnosti zapojené do prechodu na digitálne premietanie, predovšetkým prostredníctvom Európskej investičnej banky, keď takéto riešenie bude možné.

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/18

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/19

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/20

V prípade projektov transatlantických výmenných partnerstiev (TEP) sa podporujú združenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a inštitúcií odbornej prípravy EÚ a Kanady, aby mohli vykonávať spoločné študijné a výcvikové programy a realizovať mobilitu študentov a pedagogického zboru. Súčasťou podpory môže byť podpora administratívy, granty pre študentov a akademických a administratívnych pracovníkov. Maximálna doba trvania projektov TEP je 36 mesiacov.

Podrobný opis činností sa nachádza v príručke k programu v časti 5.

V prípade projektov transatlantických partnerstiev pre akademické diplomy (TDP) sa podpora poskytuje na vývoj a realizáciu duálnych/dvojitých alebo spoločných programov pre akademické diplomy. Súčasťou podpory môže byť podpora vývoja a administratívy, granty pre študentov a akademických a administratívnych pracovníkov. Maximálna doba trvania projektov TDP je 48 mesiacov.

Podrobný opis činností sa nachádza v príručke k programu v časti 6.

The Education, Audiovisual and Culture Executive Agency

EU-CANADA Call 2011

Avenue du Bourget/Bourgetlaan 1 — BOUR 02/17

1140 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Canada-EU Programme for Co-operation in Higher Education, Training and Youth

International Academic Mobility

Learning Branch

Human Resources and Skills Development Canada

200 Montcalm Street, Tower 2, Ground Floor

Gatineau, Québec

K1A OJ9

CANADA

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/23

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/24

—

názov, adresa, e-mailová adresa, telefónne a faxové číslo a meno kontaktnej osoby,

—

celkový obrat v období od 1. októbra 2009 do 30. septembra 2010,

—

presný opis činností spoločnosti vo vzťahu k príslušnému výrobku,

—

objem a hodnota dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Bielorusku a Rusku na trh Únie a jeho opätovného predaja na trhu Únie v období od 1. októbra 2009 do 30. septembra 2010, pričom objem sa vyjadruje v tonách a hodnota v eurách,

—

názvy a presný opis činností všetkých prepojených spoločností, ktoré sú zapojené do výroby a/alebo predaja príslušného výrobku (3),

—

akékoľvek ďalšie relevantné informácie, ktoré by Komisii pomohli pri výbere vzorky.

i)

Informácie špecifikované v bode 5 písm. a) bode i) by mali byť Komisii doručené do 15 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, keďže Komisia má v úmysle uskutočniť konzultácie s príslušnými stranami, ktoré prejavili ochotu byť zaradené do vzorky v rámci jej konečného výberu, a to do 21 dní od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

ii)

Všetky ďalšie informácie, ktoré sú podľa bodu 5 písm. a) bodu ii) relevantné pre výber vzorky, musia byť Komisii doručené do 21 dní od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

iii)

Vyplnené dotazníky strán, ktoré boli zaradené do vzorky, musia byť Komisii doručené do 37 dní od dátumu oznámenia o ich zaradení do vzorky.

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: N-105 4/92

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Fax +32 22956505

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/28

1.

Komisii bolo 18. novembra 2010 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Shell Brazil Holding BV (Spojené kráľovstvo) patriaci do skupiny Shell („Shell“) a podnik Cosan SÀ Indústria e Comércio (Brazília) patriaci do skupiny Cosan („Cosan“) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách spoločnú kontrolu nad podnikom JV CO (Brazília) prostredníctvom kúpy akcií v novozaloženej spoločnosti tvoriacej spoločný podnik.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5846 – Shell/Cosan/JV na túto adresu:

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/29

1.

Komisija bolo 17. novembra 2010 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 39/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Mitsui Renewable Energy Europe Limited („Mitsui Renewable“, Spojené kráľovstvo) kontrolovaný skupinou Mitsui („Mitsui“, Japonsko) a podnik FCC Energia, SA („FCCE“, Španielsko) kontrolovaný podnikom Fomento de Construcciones y Contratas, SA („FCC Group“, Španielsko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách prostredníctvom kúpy akcií v novozaloženej spoločnosti tvoriacej spoločný podnik spoločnú kontrolu nad podnikom Guzman Energia, SL, („Guzman“, Španielsko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Guzman bude pôsobiť v oblasti výroby solárnej tepelnej energie v Španielsku.

4.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

5.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6069 – Mitsui Renewable/FCCE/Guzman na túto adresu:

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/30

1.

Komisia bolo 23. novembra 2010 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Brose Fahrzeugteile GmbH & Co. KG („Brose“, Nemecko), patriaci do skupiny Brose, a podnik SEW-Eurodrive GmbH & Co KG („SEW“, Nemecko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách spoločnú kontrolu nad novozaloženou spoločnosťou tvoriacou spoločný podnik.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.6042 – Brose/SEW/JV na túto adresu:

30.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 323/31

Trieda 1.1.

Čerstvé mäso (a droby)

a)

hmotnosť: jatočné telá jahniat samčieho pohlavia vážia menej ako 16 kg a jatočné telá samičieho pohlavia menej ako 14 kg;

b)

pretučnenosť: slabá (2) až stredná (3) [nariadenie (ES) č. 1249/2008];

c)

farba ružová až bledoružová;

d)

mäsitosť: triedy O (priemerná) a vynikajúca [nariadenie (ES) č. 1249/2008];

e)

spracovanie mäsa bezchybné a mäso bez krvných výronov;

f)

vlastnosti tuku:

—

mäso ružovej alebo bledoružovej farby,

—

organoleptické vlastnosti: mäso má vynikajúcu štruktúru a veľmi príjemnú chuť a vyznačuje sa primeraným prerastením vnútrosvalovým tukom. Mäso je veľmi jemné a málo mastné. Vôňa, chuť a šťavnatosť sú vďaka optimálnemu rozloženiu tuku a jeho kvalite vynikajúce.

a)

Spôsob chovu

Jahňatá zostávajú s matkou v rámci extenzívneho spôsobu chovu. Dojčené jahňatá môžu byť až do odstavenia dokrmované koncentrátmi tvorenými hlavne obilninami a strukovinami.

Konečná príprava zvierat určených na porážku sa uskutočňuje len v ustajnenom režime a s využitím koncentrátov a slamy z obilia.

Jahňatá pri porážaní nesmú byť staršie ako 100 dní.

b)

Plemenné vlastnosti plemenných zvierat zahrnutých do CHZO „Cordero de Extremadura“

—

Nachádzame niekoľko odkazov na gastronomické chute cisára Karola V. v „Historia Universal de la Primitiva y Milagrosa Imagen de Ntra. Sra. de Guadalupe“ (Všeobecná história prvého a zázračného zjavenia Panny Márie Guadalupskej) z roku 1743:

Potom ako sa utiahol do nášho kláštora v Yuste ho prior navštevoval každý mesiac pre vzťah, ktorý prechovával k jeho sídlu a pretože Jeho cisárska výsosť mala rada mäso z jahniat, ktoré tam vykrmovali […]

—

V „Guía del buen comer español“ (Sprievodca španielskou kuchyňou) od Dionisia Péreza z roku 1952 slávny doktor Thebusse spomína kuchyňu Extremadury a vyzdvihuje dve jedlá, ktoré považuje za vznešené, „caldereta de los pastores“ (pastiersky vývar) a „pollo caminero“ (kuracie jedlo).

—

Charakterizovanie kvality jatočných jahňacích tiel so špecifickými označeniami „Cordero de Extremadura“ a „Cordero Manchego“ (Alonso, I.; Sánchez, C.; Pardos, J. J.; Pardos, J. J.; Delfa, R.; Sierrra, I.; Fisher, A., 1999).

—

Identifikácia a primeranosť kvality a zloženia mäsa rôznych druhov oviec v Európe. Prispôsobenie sa preferenciám spotrebiteľov. Projekt FAIR3-CT96-1768 „OVAX“ (Sañudo, C y col., 1999).

—

Hodnotenie kvantitatívnych a kvalitatívnych vlastností jatočných jahňacích tiel pochádzajúcich z rôznych systémov chovu (Maria de la Montaña López Parra, 2006).