12.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 308/1

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A DVORU AUDÍTOROV

ROČNÁ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA EURÓPSKEJ ÚNIE

ROZPOČTOVÝ ROK 2009

Konsolidované finančné výkazy a konsolidované správy o plnení rozpočtu

2010/C 308/01

OBSAH

Vyhlásenie ku konsolidovanej účtovnej závierke

Rozpočet EÚ – plnenie a účtovníctvo

ČASŤ I –

Konsolidované finančné výkazy Európskej únie a vysvetlivky

Súvaha

B.	Výkaz výsledku hospodárenia

C.	Výkaz peňažných tokov

D.	Výkaz zmien v čistých aktívach

E.	Poznámky k finančným výkazom

ČASŤ II –

Konsolidované správy o plnení rozpočtu Európskej únie a vysvetlivky

ODDIEL A –

Konsolidované správy o plnení rozpočtu

ODDIEL B –

Vysvetlivky ku konsolidovaným správam o plnení rozpočtu

VYHLÁSENIE KU KONSOLIDOVANEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKE

Konsolidovaná ročná účtovná závierka Európskej únie za rok 2009 bola zostavená na základe údajov predložených inštitúciami a orgánmi podľa článku 129 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie. Týmto vyhlasujem, že bola zostavená v súlade s hlavou VII nariadenia o rozpočtových pravidlách a v súlade s účtovnými zásadami, pravidlami a metódami uvedenými v poznámkach k účtovným výkazom.

Účtovníci týchto inštitúcií a orgánov predložili všetky údaje potrebné na zostavenie účtovnej závierky, ktorá poskytuje prehľad o aktívach a pasívach Európskej únie a o plnení rozpočtu, a zároveň potvrdili hodnovernosť týchto údajov.

Týmto potvrdzujem, že na základe uvedených údajov a kontrol, ktoré som považoval za nevyhnutné na to, aby som účtovnú závierku Európskej komisie mohol podpísať, som nadobudol primeranú istotu, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a reálny obraz o finančnej situácii Európskej únie zo všetkých podstatných hľadísk.

Philippe TAVERNE

Účtovník komisie

ROZPOČET EÚ – PLNENIE A ÚČTOVNÍCTVO

1. ZOSTAVOVANIE ROČNÉHO ROZPOČTU

Z rozpočtu Európskej únie (EÚ) sa financuje široká škála politík a programov v rámci celej EÚ. V súlade s prioritami stanovenými členskými štátmi Komisia realizuje v danej oblasti konkrétne programy, činnosti a projekty. Tieto môžu siahať od podporovania vzdelávacích projektov pre mobilitu študentov a pedagógov až po projekty, ktoré sa zameriavajú na podporu lepšieho pracovného prostredia pre pracovníkov v EÚ alebo na zvýšenie kontroly vonkajších hraníc.

Viac ako 90 % rozpočtu EÚ je určených na financovanie tých politík a činností EÚ, ktoré boli odsúhlasené všetkými členskými štátmi. Priame prepojenie medzi ročným rozpočtom a politikami EÚ je zabezpečené prostredníctvom zostavovania a plnenia rozpočtu podľa činností (ABB). Rozpočtová nomenklatúra podľa druhu činností, po prvýkrát predstavená v rozpočte na rok 2004, umožňuje presnú identifikáciu oblastí politiky Európskej únie a celkového objemu zdrojov pridelených každej z týchto oblastí.

Oblasti politiky sú ďalej rozdelené na približne 200 činností, z ktorých viac ako 110 zahŕňa operačné rozpočtové položky a v rozpočtovej nomenklatúre sú teda vyjadrené ako rozpočtové kapitoly. Tieto oblasti politiky majú prevažne operačný charakter, keďže ich kľúčové činnosti sú zamerané na poskytovanie výhod tretím stranám v rámci príslušnej oblasti činnosti. Ostatné oblasti politiky sú však horizontálnej povahy a zabezpečujú riadne fungovanie Komisie, ako je napr. „Koordinácia a právne poradenstvo“ a „Rozpočet“. Štruktúra činností vytvára spoločný koncepčný rámec pre stanovenie priorít, plánovanie, rozpočtovanie, monitorovanie a výkazníctvo, pričom hlavným cieľom je posilniť účinné, hospodárne a efektívne využívanie zdrojov.

Interný postup prijímania návrhu rozpočtu sa začína jeho zostavením, ktoré vykonáva Komisia, a následne je návrh postúpený Rade, ktorá ho môže v prípade potreby zmeniť a doplniť. Aktualizovaný rozpočet sa potom postúpi Európskemu parlamentu, ktorý môže navrhnúť zmeny a doplnenia alebo predložený návrh prijať alebo zamietnuť. Po odsúhlasení všetkých zmien a doplnení rozpočtu, ako aj jeho aktualizácií (v prípade potreby aj úplne nového návrhu predloženého Komisiou), je rozpočet v polovici decembra prijatý Parlamentom. S plnením rozpočtu sa môže začať po tom, ako ho predseda Parlamentu vyhlási za prijatý.

2. AKO JE EÚ FINANCOVANÁ?

EÚ má dva hlavné zdroje financovania: príjmy z vlastných zdrojov a ostatné príjmy.

2.1 Príjmy z vlastných zdrojov a pohľadávky

Príjmy z vlastných zdrojov vznikajú EÚ automaticky, čo jej umožňuje financovať rozpočet bez toho, aby boli potrebné ďalšie rozhodnutia zo strany vnútroštátnych orgánov. Celkový objem vlastných zdrojov potrebných na financovanie rozpočtu je daný rozdielom celkových výdavkov a iných príjmov. Celkový objem vlastných zdrojov však nesmie prekročiť 1,24 % (1,23 % počnúc rokom 2010) hrubého národného dôchodku (HND) EÚ. Vlastné zdroje možno rozdeliť do týchto kategórií:

(1)

Tradičné vlastné zdroje (TVR) zahŕňajú clá a odvody z produkcie cukru. Tieto vlastné zdroje odvádzajú hospodárske subjekty a ich výber uskutočňujú v mene EÚ členské štáty. Členské štáty si však ponechávajú 25 % ako kompenzáciu nákladov na ich výber. Clá sa ukladajú na dovozy výrobkov z tretích krajín a riadia sa sadzbami podľa Spoločného colného sadzobníka. Odvody z produkcie cukru platia výrobcovia cukru s cieľom financovať vývozné náhrady za cukor. Tradičné vlastné zdroje predstavujú zvyčajne asi 13 % celkových príjmov z vlastných zdrojov.

(2)

Vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (DPH) sa odvádza zo základov DPH členských štátov, ktoré sú na tento účel harmonizované v súlade s pravidlami EÚ. Na harmonizovaný základ každého členského štátu sa uplatňuje rovnaká percentuálna sadzba. Základ DPH, ktorý má byť zohľadnený, je však obmedzený na 50 % HND každého členského štátu. Zdroj založený na DPH predstavuje približne 12 % príjmov z vlastných zdrojov.

(3)

Zdroj založený na hrubom národnom dôchodku (HND) sa využíva na vyrovnanie rozpočtových príjmov a výdavkov, t. j. na financovanie tej časti rozpočtu, ktorá nie je pokrytá žiadnymi inými zdrojmi príjmov. Na HND každého členského štátu sa uplatňuje rovnaká percentuálna sadzba, ktorá je stanovená v súlade s pravidlami EÚ. Zdroj založený na HND predstavuje zvyčajne asi 75 % príjmov z vlastných zdrojov.

Pokiaľ ide o platbu týchto súm, v samostatných účtovných záznamoch sú vedené tradičné vlastné zdroje, ktoré podľa článku 6 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1150/2000 stanovili členské štáty, ale ktoré ešte neboli sprístupnené EÚ, pretože buď ešte neboli uhradené alebo nebola za ne zložená záruka alebo boli proti nim vznesené námietky. Každý členský štát zasiela Komisii štvrťročný výkaz o stave týchto účtov s týmito podrobnými údajmi pre každý druh zdroja:

—	neuhradený zostatok za predchádzajúci štvrťrok,

—	sumy uhradené počas príslušného štvrťroka,

—	korekcie základu (opravy/zrušenia) počas príslušného štvrťroka,

—	odpísané sumy,

—	zostatok, ktorý sa má uhradiť ku koncu príslušného štvrťroka.

Ak sú tradičné vlastné zdroje zo samostatného účtovného záznamu uhradené, musia byť sprístupnené Komisii najneskôr v prvý pracovný deň po 19. dni druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola pohľadávka uhradená.

Ak je nepravdepodobné, že k úhrade skutočne dôjde, na samostatnom účte sa musia vytvoriť opravné položky k pohľadávkam. Tieto opravné položky sú založené na odhadoch samotných členských štátov v súlade s článkom 6 ods. 4 písm. b) nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000, podľa ktorého „spolu so záverečným štvrťročným výkazom za daný rok členské štáty postúpia odhad celkovej sumy nárokov obsiahnutej na samostatnom účte k 31. decembru toho roka, ktorých spätné získanie je nepravdepodobné“.

Na základe odhadov zaslaných členskými štátmi sú opravné položky odpočítané z položky pohľadávok voči členským štátom na strane aktív súvahy. Neznamená to však, že Komisia sa vzdáva nároku na vymoženie súm, na ktoré sa táto opravná položka vzťahuje. Aj keď sa ich úhrada môže zdať veľmi nepravdepodobná, ak nie nemožná, nemusí to znamenať, že príslušné sumy sú pre rozpočet EÚ ako tradičné vlastné zdroje stratené. Nevymožené pohľadávky sa totiž považujú za stratené iba vtedy, ak členský štát vyčerpal všetky možnosti na zaistenie ich vymoženia. Ak to členský štát nevykoná, nesie finančnú zodpovednosť a vyžaduje sa od neho uhradiť sumu do rozpočtu EÚ v súlade s článkom 17 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000.

2.2 Iné príjmy

Iné príjmy plynúce z činností Európskej únie predstavujú zvyčajne menej ako 10 % celkových príjmov. Sú to napríklad pokuty udeľované v oblasti hospodárskej súťaže a príkazy na vymáhanie adresované súkromným a verejným dlžníkom v súvislosti so spravovaním projektov EÚ. Do tejto kategórie spadajú aj platby penále, ktoré Súdny dvor uložil členským štátom za nevykonanie daného rozsudku. Komisia každoročne spravuje státisíce projektov, pričom každý rok je nútená vydať približne 13 000 príkazov na vymáhanie. Akýkoľvek dlh nesplatený k dátumu splatnosti podlieha úroku z omeškania. V prípade, že dlhy tretích strán iných ako členské štáty zostanú neuhradené, sú rozhodnutia Komisie (a Rady) ukladajúce povinnosť úhrady priamo vynútiteľné v súlade s pravidlami občianskoprávneho konania platnými na tom území, na ktorom má dôjsť k ich vynúteniu. Vymáhanie pohľadávok od dlžníkov neplniacich si svoje záväzky uskutočňuje Právny servis pomocou externých právnických firiem.

3. AKO SA ROZPOČET EÚ SPRAVUJE A ČERPÁ

3.1 Primárne operačné výdavky

Operačné výdavky Európskej únie pokrývajú rôzne okruhy finančného rámca a majú rôzne formy v závislosti od toho, akým spôsobom sa peňažné prostriedky vyplácajú a spravujú. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách uplatňuje Komisia pri plnení všeobecného rozpočtu tieto metódy:

Priame centralizované hospodárenie: rozpočet plnia priamo útvary Komisie.

Nepriame centralizované hospodárenie: v týchto prípadoch Komisia deleguje úlohy súvisiace s plnením rozpočtu na subjekty, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ alebo vnútroštátne právo, akými sú verejnoprávne subjekty EÚ alebo subjekty poverené verejnými službami.

Decentralizované hospodárenie: ide o prípady, keď Komisia deleguje určité úlohy súvisiace s plnením rozpočtu na tretie krajiny.

Zdieľané hospodárenie: pri tejto metóde spravovania rozpočtu sa úlohy súvisiace s plnením rozpočtu delegujú na členské štáty. Väčšina výdavkov spadá pod tento režim „zdieľaného hospodárenia“, v rámci ktorého sú na členské štáty delegované úlohy v oblastiach, akými sú napr. výdavky na poľnohospodárstvo a štrukturálne opatrenia.

Spoločné hospodárenie: pri tejto metóde Komisia poverí určitými úlohami súvisiacimi s plnením rozpočtu medzinárodné organizácie.

3.2 Rôzni účastníci finančných operácií

Kolégium komisárov nesie spoločnú politickú zodpovednosť, v skutočnosti však pri plnení rozpočtu nemá žiadne právomoci. Tieto úlohy deleguje každý rok na jednotlivých úradníkov, ktorí zodpovedajú Kolégiu a riadia sa nariadením o rozpočtových pravidlách a služobným poriadkom. Príslušní zamestnanci – spravidla generálni riaditelia a vedúci útvarov – sú známi ako „povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním“. Tieto osoby môžu následne delegovať úlohy súvisiace s plnením rozpočtu na „povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním“.

Zodpovednosť povoľujúcich úradníkov sa vzťahuje na celý proces hospodárenia, a to od stanovenia toho, čo je potrebné urobiť v záujme dosiahnutia politických cieľov vymedzených inštitúciou, až po riadenie prebiehajúcich činností tak z operačného, ako aj rozpočtového hľadiska, vrátane podpisovania právnych záväzkov, monitorovania realizácie, uhrádzania platieb a v prípade potreby aj vymáhania finančných prostriedkov. Povoľujúci úradníci musia taktiež zaistiť vykonávanie hodnotení, ktorých cieľom je analyzovať životaschopnosť ich návrhov (hodnotenia ex ante), ako aj posúdiť úspešnosť a efektívnosť nákladov už prebiehajúcich programov (priebežné hodnotenia a hodnotenia ex post). Výsledky týchto hodnotení prispievajú k zlepšovaniu rozhodovacieho procesu a zvyšovaniu transparentnosti, zodpovednosti a efektívnosti nákladov intervencie EÚ.

Riadne finančné hospodárenie a náležitá zodpovednosť sa v rámci každého GR zabezpečuje oddelením kontroly hospodárenia (ktorá je v rukách povoľujúcich úradníkov) od interného auditu, ako aj overovaním súladu na základe jasných štandardov vnútornej kontroly (inšpirovaných medzinárodnými štandardmi COSO), prostredníctvom kontrol ex ante a ex post či nezávislého interného auditu na základe hodnotenia rizika, ako aj pravidelným informovaním jednotlivých komisárov o činnosti.

Účtovník vykonáva platobné príkazy a príkazy na vymáhanie vystavené povoľujúcimi úradníkmi a je zodpovedný za správu pokladnice, stanovenie pravidiel a metód vedenia účtovníctva, validovanie systémov účtovníctva, vedenie účtov a zostavovanie ročnej účtovnej závierky inštitúcie. Od účtovníka sa ďalej vyžaduje, aby podpísal účtovnú závierku s vyhlásením, že poskytuje pravdivý a reálny obraz o finančnej situácii.

Vnútorný audítor nie je účastníkom finančných operácií v pravom zmysle slova. Je menovaný inštitúciou alebo orgánom, aby overoval riadne fungovanie systémov a postupov plnenia rozpočtu a aby poskytoval poradenstvo v otázkach riadenia rizika. Interný audítor vydáva nezávislé stanoviská ku kvalite systémov riadenia a kontroly a poskytuje odporúčania, ako zlepšiť prevádzkové postupy a presadzovať riadne finančné hospodárenie.

3.3 Záväzok čerpať prostriedky z rozpočtu EÚ

Po schválení rozpočtu sprístupní Generálne riaditeľstvo pre rozpočet prostredníctvom účtovného systému Komisie a v súlade s tzv. systémom ABB prostriedky jednotlivým oddeleniam Komisie, inštitúciám a ostatným orgánom podľa ich príslušnej politickej zodpovednosti. Napríklad zodpovednosť za spravovanie rozpočtových riadkov týkajúcich sa oblastí životného prostredia deleguje Komisia na vedúceho úradníka – alebo generálneho riaditeľa – GR pre životné prostredie (ktorý sa v tejto súvislosti stáva pre príslušné rozpočtové riadky povoľujúcim úradníkom vymenovaným delegovaním).

Pred uzavretím právneho záväzku (napríklad zmluvy alebo dohody o grante) s treťou stranou musí byť v ročnom rozpočte vytvorený rozpočtový riadok, ktorý povoľuje príslušnú činnosť. V príslušnom rozpočtovom riadku musí byť zároveň dostatok finančných prostriedkov na pokrytie výdavkov. Ak sú tieto podmienky splnené, požadované finančné prostriedky musia byť v rozpočte vyhradené prostredníctvom rozpočtového záväzku v účtovnom systéme.

Z rozpočtu EÚ sa nesmú čerpať žiadne finančné prostriedky, pokiaľ Komisia alebo iný orgán EÚ, alebo možný príjemca peňažných prostriedkov EÚ neuzavreli písomný právny záväzok. V rámci priameho centralizovaného hospodárenia má takýto právny záväzok buď formu zmluvy so zmluvnou stranou alebo formu dohody o grante uzatvorenej s príjemcom.

Po schválení sa rozpočtový záväzok zaznamená do účtovného systému pre rozpočet, pričom následne dochádza k zodpovedajúcemu čerpaniu rozpočtových prostriedkov. Nemá to však žiaden vplyv na všeobecné účty (alebo hlavnú účtovnú knihu), keďže ešte nevznikli žiadne výdavky. Je to preto, lebo účtovný systém Európskej únie pozostáva z dvoch samostatných, ale prepojených prvkov:

(a)	rozpočtových účtov, ktoré poskytujú podrobný záznam o plnení rozpočtu; a

(b)	všeobecných účtov, ktoré sa využívajú na zostavenie súvahy a vykazovanie výsledku hospodárenia.

3.4 Realizácia platby

3.4.1 Všeobecné pravidlá

Žiadna platba nesmie byť realizovaná, pokiaľ rozpočtový záväzok nebol schválený povoľujúcim úradníkom, ktorý sa zaoberá predmetnou operáciou.

Po schválení platby v účtovnom systéme nasleduje prevod finančných prostriedkov na účet príjemcu.

Komisia realizuje viac ako 1,7 milióna platieb ročne. Komisia je účastníkom systému SWIFT (Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu).

3.4.2 Predbežné financovanie, výkazy nákladov a oprávnenosť výdavkov

Predbežné financovanie je platba, ktorej účelom je poskytnúť príjemcovi hotovostnú zálohu, t. j. počiatočnú hotovosť. Môže byť rozdelené na niekoľko platieb počas obdobia stanoveného v príslušnej dohode o predbežnom financovaní. Počiatočná hotovosť alebo záloha sa počas obdobia stanoveného v dohode buď použije na účely, na ktoré bola poskytnutá, alebo sa vráti. V prípade, že príjemcovi nevznikli oprávnené výdavky, je povinný túto zálohu, ktorá mu bola v rámci predbežného financovania poskytnutá, vrátiť Európskej únii. Poskytnuté predbežné financovanie teda nie je definitívne výdavkom, pokiaľ nie sú splnené príslušné zmluvné podmienky, a preto je v čase realizácie počiatočnej platby vykázané v súvahe EÚ ako aktívum. Výška aktíva vo forme predbežného financovania sa zníži (úplne alebo čiastočne) po schválení oprávnených nákladov a vrátených súm.

Predbežné financovanie je oceňované vo výške odhadovanej vymožiteľnej sumy, pričom sa zohľadňuje existencia súvisiacich záruk spojených s predbežným financovaním. Suma predbežného financovania, pri ktorej sa očakáva, že nebude vymožená, sa vo výkaze výsledku hospodárenia vykazuje ako náklad a v súvahe ako zníženie účtovnej hodnoty predbežného financovania. Sumy vyplatené v rámci predbežného financovania sa zvyčajne úročia (medzi výnimky patria sumy vyplatené členským štátom alebo v rámci predvstupovej pomoci).

Po uplynutí istej doby od vyplatenia predbežného financovania je príslušnému orgánu EÚ predložená žiadosť o náhradu nákladov, na základe ktorej sa má preukázať, že príjemca vynaložil sumu predbežného financovania v súlade so zmluvou. Frekvencia zasielania týchto žiadostí o náhradu nákladov sa počas roka mení v závislosti od druhu financovanej akcie a zmluvných podmienok. Neznamená to teda, že tieto žiadosti sú nevyhnutne predkladané na konci roka.

Kritériá oprávnenosti sú definované v základnom akte, vo výzve na predkladanie návrhov, v ďalších informačných materiáloch pre príjemcov grantov a/alebo v ustanoveniach dohôd o grante. Po posúdení sa oprávnené výdavky zahrnú do nákladov a príjemca je informovaný o prípadných neoprávnených sumách. Sumy s označením „Overiť oprávnenosť“ predstavujú teda prijaté žiadosti o náhradu nákladov, pri ktorých oprávnenosť nebola zatiaľ overená, a preto u nich ešte nenastala udalosť, ktorá by viedla k vzniku výdavkov.

3.4.3 Účtovný postup na konci roka (cut-off)

Sumy predbežného financovania nevysporiadané ku koncu roka sa oceňujú ako pôvodne vyplatené sumy znížené o vrátené sumy, zúčtované oprávnené sumy, odhadované oprávnené sumy, ktoré ešte neboli ku koncu roka zúčtované, a o zníženie hodnoty.

Žiadosti o náhradu nákladov, ktoré neboli prijaté do konca roka, sa zohľadňujú v rámci účtovných postupov na konci roka (postup cut-off). Predovšetkým je potrebné posúdiť oprávnené výdavky, ktoré vznikli príjemcom finančných prostriedkov EÚ, ale ktoré ešte neboli EÚ oznámené. Aby sa dosiahol najlepší odhad týchto súm, uplatňujú sa rôzne metódy v závislosti od druhu činností a dostupných informácií. Po uskutočnení zápisov v rámci postupu cut-off sa odhadované oprávnené sumy zaznamenávajú ako časovo rozlíšené výdavky, zatiaľ čo odhadované neoprávnené sumy zostávajú otvorené na účtoch s označením „Overiť oprávnenosť“. Tieto sumy sa vykazujú v obežných pasívach, aby nedochádzalo k nadhodnoteniu aktív a pasív.

3.5 Vymáhanie prostriedkov po zistení nezrovnalostí

Nariadenie o rozpočtových pravidlách a iné uplatniteľné právne predpisy, najmä v oblasti poľnohospodárskej politiky a politiky súdržnosti, oprávňujú vykonávať kontrolu výdavkov aj mnoho rokov po ich vzniku. V prípade zistenia nezrovnalostí sa pristupuje k vymáhaniu prostriedkov alebo k finančným korekciám. Odhalenie nezrovnalostí a ich náprava predstavujú poslednú etapu v rámci kontrolného systému a sú nevyhnutné z hľadiska preukázania riadneho finančného hospodárenia.

Oprávnenosť výdavkov čerpaných z rozpočtu overujú príslušné útvary EÚ, alebo v prípade zdieľaného hospodárenia členské štáty, a to na základe podpornej dokumentácie stanovenej v príslušných právnych predpisoch alebo v podmienkach jednotlivých grantov. V záujme optimalizácie pomeru medzi nákladmi a prínosmi kontrolných systémov bývajú kontroly podpornej dokumentácie pri záverečných žiadostiach spravidla intenzívnejšie ako pri priebežných žiadostiach, môžu preto odhaliť chyby v priebežných platbách, ktoré sa následne opravia úpravou záverečnej platby. EÚ a/alebo členské štáty majú navyše právo overovať pravdivosť podpornej dokumentácie na základe kontrol uskutočňovaných počas realizácie financovanej akcie a/alebo po jej ukončení (ex post) priamo v priestoroch žiadateľa. V prípade nezrovnalostí zistených Komisiou alebo členskými štátmi sa uplatňujú rôzne postupy stanovené v príslušných právnych predpisoch – pre ďalšie informácie pozri poznámku č. 6.

4. VÝKAZNÍCTVO KU KONCU ROKA

4.1 Ročná účtovná závierka

Za zostavenie ročnej účtovnej závierky je zodpovedný účtovník Komisie, ktorý má zároveň zabezpečiť, aby táto účtovná závierka poskytovala pravdivý a reálny obraz o finančnej situácii EÚ. Ročná účtovná závierka pozostáva z finančných výkazov a zo správ o plnení rozpočtu. Prijíma ich Komisia a predkladá ich Dvoru audítorov na kontrolu a následne Rade a Parlamentu na udelenie absolutória.

4.2 Výročné správy o činnosti

Od každého povoľujúceho úradníka sa vyžaduje, aby vypracoval výročnú správu o činnostiach, za ktoré je zodpovedný. V tejto správe povoľujúci úradník informuje o výsledkoch politiky a vyjadruje primeranú istotu, že zdroje pridelené na činnosti uvedené v tejto správe boli použité na zamýšľané účely a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia, a že zavedené kontrolné postupy poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť príslušných operácií.

5. AUDIT A UDELENIE ABSOLUTÓRIA

5.1 Audit

Ročnú účtovnú závierku EÚ a hospodárenie so zdrojmi kontroluje externý audítor, Európsky dvor audítorov, ktorý vypracuje výročnú správu pre Radu a Európsky parlament. Hlavnou úlohou Dvora audítorov je vykonávať externý, nezávislý audit ročnej účtovnej závierky Európskej únie. Ako súčasť svojich činností Dvor audítorov predkladá:

(1)	výročnú správu o činnostiach financovaných zo všeobecného rozpočtu, s podrobným uvedením jeho pripomienok k ročnej účtovnej závierke a príslušným transakciám;

(2)

stanovisko vychádzajúce z jeho auditov, ktoré je uvedené vo výročnej správe vo forme vyhlásenia o vierohodnosti, pokiaľ ide o i) spoľahlivosť účtovnej závierky a ii) zákonnosť a riadnosť príslušných transakcií, ktoré zahŕňajú tak príjmy prijaté od zdaniteľných osôb, ako aj platby konečným príjemcom;

(3)	osobitné správy s uvedením záverov auditu, ktoré sa vzťahujú na konkrétne oblasti hospodárenia.

Dvor audítorov má počas celého auditu právo na prístup k všetkým požadovaným dokumentom. Kontroluje všetky oblasti činnosti EÚ až po preskúmanie zákonnosti a riadnosti jednotlivých transakcií a platieb. Zároveň kontroluje samotnú ročnú účtovnú závierku, pričom v prípade potreby overuje jednotlivé súvahy a výkazy výsledku hospodárenia, ako aj celkové predkladanie finančných výkazov. Takýmto spôsobom môže Dvor audítorov predkladať svoje stanovisko nielen k predkladaným údajom, ale aj k existujúcemu systému a kontrolným mechanizmom.

5.2 Absolutórium

Konečnou kontrolou je udelenie absolutória za plnenie rozpočtu za daný rozpočtový rok. V rámci EÚ je orgánom udeľujúcim absolutórium Európsky parlament. To znamená, že po audite a uzavretí ročnej účtovnej závierky je úlohou Rady, aby vydala odporúčanie a úlohou Parlamentu, aby rozhodol, či udeliť Komisii a ostatným orgánom ES absolutórium za plnenie rozpočtu EÚ za predchádzajúci rozpočtový rok. Toto rozhodnutie sa opiera o preskúmanie účtovnej závierky a výročnej správy Dvora audítorov (ktorá obsahuje vyhlásenie o vierohodnosti) a o odpovede Komisie, ako aj o následné otázky a žiadosti o ďalšie informácie adresované Komisii.

Udelenie absolutória predstavuje politický aspekt externej kontroly plnenia rozpočtu. Ide o rozhodnutie, ktorým Európsky parlament na základe odporúčania Rady „zbavuje“ Komisiu zodpovednosti za hospodárenie s daným rozpočtom, a to tým, že vyhlási tento rozpočet za ukončený. Postup udeľovania absolutória môže mať jeden z týchto dvoch výsledkov: udelenie absolutória alebo odloženie jeho udelenia. Pri udeľovaní absolutória môže Parlament zdôrazniť pripomienky, ktoré považuje za dôležité, pričom často odporúča opatrenia, ktoré by Komisia v tomto smere mala prijať. Komisia následne vypracuje správu o prijatých opatreniach a akčný plán, ktoré potom zašle Parlamentu a Rade.

ČASŤ I

KONSOLIDOVANÉ FINANČNÉ VÝKAZY EURÓPSKEJ ÚNIE A VYSVETLIVKY

OBSAH

Súvaha

B.	Výkaz výsledku hospodárenia

C.	Výkaz peňažných tokov

D.	Výkaz zmien v čistých aktívach

E.	Poznámky k finančným výkazom

1.	Základné účtovné postupy

2.	Poznámky k súvahe

3.	Poznámky k výkazu výsledku hospodárenia

4.	Poznámky k výkazu peňažných tokov

5.	Podmienené aktíva a pasíva a ďalšie zverejnené údaje

6.	Finančné korekcie a vymáhanie prostriedkov po zistení nezrovnalostí

7.	Riadenie finančného rizika

8.	Informácie o pridružených stranách

9.	Udalosti po dátume zostavenia súvahy

10.	Účtovné jednotky, ktoré sú súčasťou konsolidácie

11.	Účtovné jednotky, ktoré nie sú súčasťou konsolidácie

A. SÚVAHA

v mil. EUR
	Poznámka	31.12.2009	31.12.2008
STÁLE AKTÍVA:
Nehmotné aktíva	2.1	72	56
Dlhodobý hmotný majetok	2.2	4 859	4 881
Dlhodobé investície	2.3	2 379	2 078
Úvery	2.4	10 764	3 565
Dlhodobé predbežné financovanie	2.5	39 750	29 023
Dlhodobé pohľadávky	2.6	55	45
		57 879	39 648
OBEŽNÉ AKTÍVA:
Zásoby	2.7	77	85
Krátkodobé investície	2.8	1 791	1 553
Krátkodobé predbežné financovanie	2.9	9 077	10 262
Krátkodobé pohľadávky	2.10	8 663	11 920
Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty	2.11	23 372	23 724
		42 980	47 544
Aktíva spolu		100 859	87 192
STÁLE PASÍVA:
Zamestnanecké požitky	2.12	(37 242)	(37 556)
Dlhodobé rezervy	2.13	(1 469)	(1 341)
Dlhodobé finančné záväzky	2.14	(10 559)	(3 349)
Ostatné dlhodobé záväzky	2.15	(2 178)	(2 226)
		(51 448)	(44 472)
OBEŽNÉ PASÍVA:
Krátkodobé rezervy	2.16	(213)	(348)
Krátkodobé finančné záväzky	2.17	(40)	(119)
Záväzky	2.18	(93 884)	(89 677)
		(94 137)	(90 144)
Pasíva spolu		(145 585)	(134 616)
ČISTÉ AKTÍVA		(44 726)	(47 424)
Rezervy	2.19	3 323	3 115
Sumy, ktoré majú byť vyžiadané od členských štátov:	2.20
Zamestnanecké požitky (1)		(37 242)	(37 556)
Iné sumy (2)		(10 807)	(12 983)
ČISTÉ AKTÍVA		(44 726)	(47 424)

B. VÝKAZ VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

v mil. EUR
	Poznámka	2009	2008
OPERAČNÉ PRÍJMY
Príjmy z vlastných zdrojov a príspevkov	3.1	110 537	112 713
Iné operačné príjmy	3.2	7 532	9 731
		118 069	122 444
OPERAČNÉ VÝDAVKY
Administratívne výdavky	3.3	(8 133)	(7 720)
Operačné výdavky	3.4	(104 934)	(97 214)
		(113 067)	(104 934)
PREBYTOK Z OPERAČNÝCH ČINNOSTÍ		5 002	17 510
Finančné príjmy	3.5	835	698
Finančné výdavky	3.6	(594)	(467)
Pohyb v záväzkoch súvisiacich so zamestnaneckými požitkami	2.12	(683)	(5 009)
Podiel pridružených a spoločných podnikov na čistom deficite	3.7	(103)	(46)
VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA ZA ROK		4 457	12 686

C. VÝKAZ PEŇAŽNÝCH TOKOV

v mil. EUR
	Poznámka	2009	2008 (3)
Výsledok hospodárenia za rok		4 457	12 686
Operačné činnosti	4.2
Amortizácia		22	19
Odpisy		447	302
(Odúčtovanie) strát zo znehodnotenia investícií		(16)	3
(Zvýšenie)/zníženie úverov		(7 199)	(1 759)
(Zvýšenie)/zníženie dlhodobého predbežného financovania		(10 727)	(15 008)
(Zvýšenie)/zníženie dlhodobých pohľadávok		(10)	82
(Zvýšenie)/zníženie zásob		8	3
(Zvýšenie)/zníženie krátkodobého predbežného financovania		1 185	10 321
(Zvýšenie)/zníženie krátkodobých pohľadávok		3 257	131
Zvýšenie/(zníženie) dlhodobých rezerv		128	262
Zvýšenie/(zníženie) dlhodobých finančných záväzkov		7 210	1 775
Zvýšenie/(zníženie) ostatných dlhodobých záväzkov		(48)	237
Zvýšenie/(zníženie) krátkodobých rezerv		(135)	(21)
Zvýšenie/(zníženie) krátkodobých finančných záväzkov		(79)	(16)
Zvýšenie/(zníženie) záväzkov		4 207	(5 703)
Rozpočtový prebytok za predchádzajúci rok zapísaný ako nepeňažný príjem		(1 796)	(1 529)
Ostatné nepeňažné pohyby		37	37
Zvýšenie/(zníženie) záväzkov súvisiacich so zamestnaneckými požitkami		(314)	4 076
Investičné činnosti	4.3
(Zvýšenie)/zníženie nehmotných a dlhodobých hmotných aktív		(463)	(689)
(Zvýšenie)/zníženie dlhodobých investícií		(284)	(108)
(Zvýšenie)/zníženie krátkodobých investícií		(239)	(133)
ČISTÉ PEŇAŽNÉ TOKY		(352)	4 968
Čisté zvýšenie peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov		(352)	4 968
Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty na začiatku roka	2.11	23 724	18 756
Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty na konci roka	2.11	23 372	23 724

D. VÝKAZ ZMIEN V ČISTÝCH AKTÍVACH

v mil. EUR
	Rezervy (A)		Sumy, ktoré majú byť vyžiadané od členských štátov (B)		Čisté aktíva = (A) + (B)
	Rezerva z precenenia na reálnu hodnotu	Iné rezervy	Kumulatívny prebytok/(deficit)	Výsledok hospodárenia za rok	Čisté aktíva = (A) + (B)
ZOSTATOK K 31. DECEMBRU 2007	7	2 799	(68 888)	7 462	(58 620)
Pohyb v rezerve Garančného fondu		158	(158)		0
Pohyby v reálnej hodnote	34				34
Iné		113	(108)		5
Rozdelenie hospodárskeho výsledku za rok 2007		4	7 458	(7 462)	0
Rozpočtový výsledok za rok 2007 pripísaný členským štátom			(1 529)		(1 529)
Výsledok hospodárenia za rok				12 686	12 686
ZOSTATOK K 31. DECEMBRU 2008	41	3 074	(63 225)	12 686	(47 424)
Pohyb v rezerve Garančného fondu		196	(196)		0
Pohyby v reálnej hodnote	28				28
Iné		(1)	10		9
Rozdelenie hospodárskeho výsledku za rok 2008		(15)	12 701	(12 686)	0
Rozpočtový výsledok za rok 2008 pripísaný členským štátom			(1 796)		(1 796)
Výsledok hospodárenia za rok				4 457	4 457
ZOSTATOK K 31. DECEMBRU 2009	69	3 254	(52 506)	4 457	(44 726)

E. POZNÁMKY K FINANČNÝM VÝKAZOM

1. ZÁKLADNÉ ÚČTOVNÉ POSTUPY

1.1 PRÁVNY ZÁKLAD A ÚČTOVNÉ PRAVIDLÁ

Konsolidovaná účtovná závierka Európskej únie zahŕňa účty Európskej únie, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (v likvidácii). Tieto účty sú vedené v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002), ako aj v súlade s nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie tohto nariadenia o rozpočtových pravidlách.

V súlade s článkom 133 nariadenia o rozpočtových pravidlách zostavila Európska únia konsolidované finančné výkazy za rok 2009 na základe pravidiel akruálneho účtovníctva, ktoré vychádzajú z medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor (IPSAS), resp. z medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS). Tieto účtovné pravidlá prijaté účtovníkom Komisie musia uplatňovať všetky inštitúcie a orgány EÚ, ktoré sú zahrnuté do konsolidácie, a to v záujme vytvorenia jednotného súboru pravidiel účtovníctva, oceňovania a predkladania účtovnej závierky, ako aj v záujme harmonizácie zostavovania finančných výkazov a konsolidácie. Tieto účty sú vedené v eurách za kalendárny rok.

1.2 ÚČTOVNÉ ZÁSADY

Cieľom finančných výkazov je poskytovať informácie o finančnej situácii, výkone a peňažných tokoch účtovnej jednotky, ktoré sú užitočné pre širokú škálu užívateľov. V prípade EÚ, ktorá má charakter verejného sektora, slúžia finančné výkazy predovšetkým na poskytovanie informácií, ktoré sú dôležité z hľadiska procesu rozhodovania, ako aj na preukázanie zodpovednosti účtovnej jednotky, pokiaľ ide o narábanie so zdrojmi, ktoré jej boli zverené. Tento dokument bol vypracovaný v zmysle uvedených cieľov. Článok 124 nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovuje, že pri zostavovaní finančných výkazov sa uplatňujú tieto účtovné zásady:

—	nepretržitosť činnosti,

—	obozretnosť,

—	jednotné účtovné metódy,

—	porovnateľnosť informácií,

—	významnosť,

—	zákaz vzájomného započítania,

—	prednosť podstaty pred formou,

—	akruálne účtovníctvo.

Zostavovanie konsolidovaných finančných výkazov podľa uvedených zásad a pravidiel si od vedenia vyžaduje, aby použilo odhady, ktoré ovplyvňujú vykazované hodnoty určitých položiek v konsolidovanej súvahe a v konsolidovanom výkaze výsledku hospodárenia, ako aj súvisiace údaje o podmienených aktívach a pasívach.

1.3 KONSOLIDÁCIA

Dôsledky Lisabonskej zmluvy

Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 sa ročná účtovná závierka nazýva „ročná účtovná závierka Európskej únie“. Vzhľadom na rozsah konsolidácie však táto zmena nemá žiaden vplyv. Agentúry zriadené v rámci bývalého 2. piliera EÚ nespĺňajú konsolidačné kritériá, a rovnako je to aj v prípade Európskej centrálnej banky (ECB), a to aj napriek tomu, že táto banka je v Lisabonskej zmluve považovaná za inštitúciu. Všetky tieto subjekty zostávajú teda mimo rámca konsolidácie, ako tomu bolo aj v predchádzajúcich rokoch.

Pokiaľ ide o agentúry v rámci bývalého 3. piliera Európskej únie, dve z nich, ktoré dostávajú dotácie zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, sú podobne ako v predchádzajúcich rokoch do konsolidácie zahrnuté (pozri tiež poznámku č. 10). Zostávajúca agentúra v rámci tohto piliera, Europol, sa stane orgánom EÚ od roku 2010.

Rozsah konsolidácie

Konsolidované finančné výkazy EÚ zahŕňajú všetky významné kontrolované účtovné jednotky (inštitúcie a agentúry) a pridružené a spoločné podniky, teda 40 kontrolovaných účtovných jednotiek, 3 pridružené a 4 spoločné podniky. Kompletný zoznam konsolidovaných účtovných jednotiek možno nájsť v poznámke č. 10. V porovnaní s rokom 2008 sa rozsah konsolidácie rozšíril o dve výkonné agentúry, dva pridružené podniky a jeden spoločný podnik, zatiaľ čo jedna agentúra bola k 31. decembru 2008 zrušená. Toto rozšírenie rozsahu však nemá na konsolidované finančné výkazy podstatný vplyv.

Kontrolované účtovné jednotky

Rozhodnutie začleniť účtovnú jednotku do rozsahu konsolidácie vychádza z princípu kontroly. Medzi kontrolované účtovné jednotky patria všetky subjekty, pri ktorých má Európska únia právomoc priamo alebo nepriamo riadiť ich finančné a prevádzkové činnosti tak, aby mala z ich činností prínos. Táto právomoc musí byť v súčasnosti vykonávateľná. Kontrolované účtovné jednotky sú plne zahrnuté do konsolidácie. Konsolidácia začína dňom získania kontroly nad daným subjektom a končí zánikom tejto kontroly.

K najbežnejším ukazovateľom kontroly v rámci Európskej únie patrí: zriadenie prostredníctvom zakladajúcej zmluvy alebo sekundárnej legislatívy, financovanie zo všeobecného rozpočtu, existencia hlasovacích práv v riadiacich orgánoch, audit zo strany Európskeho dvora audítorov a absolutórium udelené Európskym parlamentom. O tom, či na získanie kontroly postačuje splnenie jedného alebo všetkých uvedených kritérií, je samozrejmé potrebné rozhodnúť na základe posúdenia uskutočneného priamo na úrovni účtovnej jednotky.

Na základe tohto princípu sa inštitúcie EÚ (okrem ECB) a agentúry (okrem agentúr spadajúcich pod bývalý 2. pilier a Europolu) považujú za subjekty pod výlučnou kontrolou EÚ, a sú teda zahrnuté do rozsahu konsolidácie. Za kontrolovanú účtovnú jednotku sa považuje aj Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) v likvidácii.

Všetky vnútroskupinové transakcie a zostatky medzi kontrolovanými účtovnými jednotkami EÚ boli eliminované, zatiaľ čo nerealizované zisky a straty zo vzájomných transakcií medzi účtovnými jednotkami sa nepovažujú za významné, a preto neboli eliminované.

Pridružené podniky

Pridružené podniky sú subjekty, v ktorých má Európska únia priamy alebo nepriamy podstatný vplyv, ale nie kontrolu nad finančnými alebo prevádzkovými politickými rozhodnutiami. Podstatný vplyv sa predpokladá v prípade, keď Európska komisia priamo alebo nepriamo vlastní minimálne 20 % hlasovacích práv.

Podiely v pridružených podnikoch sa účtujú metódou vlastného imania a prvotne sa vykazujú v obstarávacej cene. Podiel Európskej únie na výsledkoch pridružených podnikov sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia EÚ a jej podiel na pohyboch rezerv sa vykazuje v rezervách EÚ. Súčet počiatočných nákladov a všetkých pohybov (ďalšie vklady, podiel na výsledkoch a pohyboch rezerv, znehodnotenie a dividendy) predstavuje účtovnú hodnotu pridruženého podniku vykázanú v účtovnej závierke EÚ k dátumu zostavenia súvahy. Rozdelenie zisku pridružených podnikov formou dividend znižuje účtovnú hodnotu aktív. Nerealizované zisky a straty z transakcií medzi Európskou úniou a jej pridruženými podnikmi sa nepovažujú za významné, a preto neboli eliminované.

Účtovné postupy pridružených podnikov sa môžu líšiť od účtovných postupov prijatých Európskou úniou pre obdobné transakcie a udalosti za podobných okolností. V prípadoch, keď Európska únia vlastní minimálne 20 % fondu rizikového kapitálu, nepokúša sa uplatňovať podstatný vplyv. K takýmto fondom sa preto pristupuje ako k finančným nástrojom, ktoré sú k dispozícii na predaj a metóda vlastného imania sa neuplatňuje.

Spoločné podniky

Spoločný podnik je zmluvným dojednaním na základe ktorého Európska únia spoločne s jednou alebo viacerými stranami („spoločníkmi“) vykonáva hospodársku činnosť, ktorá podlieha spoločnej kontrole. Spoločná kontrola je zmluvne odsúhlasený podiel na priamej alebo nepriamej kontrole hospodárskej činnosti s potenciálom ekonomického úžitku.

Podiely v spoločných podnikoch sa účtujú metódou vlastného imania a prvotne sa vykazujú v obstarávacej cene. Podiel Európskej únie na výsledkoch spoločne kontrolovaných účtovných jednotiek sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia EÚ a jej podiel na pohyboch rezerv sa vykazuje v rezervách EÚ. Súčet počiatočných nákladov a všetkých pohybov (ďalšie vklady, podiel na výsledkoch a pohyboch rezerv, znehodnotenie a dividendy) predstavuje účtovnú hodnotu spoločného podniku vykázanú v účtovnej závierke EÚ k dátumu zostavenia súvahy.

Nerealizované zisky a straty z transakcií medzi Európskou úniou a jej spoločne kontrolovanými účtovnými jednotkami sa nepovažujú za významné, a preto neboli eliminované. Účtovné postupy spoločných podnikov sa môžu líšiť od účtovných postupov prijatých Európskou úniou pre obdobné transakcie a udalosti za podobných okolností.

Účtovné jednotky, ktoré nie sú súčasťou konsolidácie a ktorých finančné prostriedky spravuje Komisia

Finančné prostriedky systému zdravotného poistenia zamestnancov Európskej únie, Európskeho rozvojového fondu a účastníckeho záručného fondu spravuje Komisia v mene týchto subjektov. Keďže však tieto účtovné jednotky nie sú kontrolované Európskou úniou, nie sú ani zahrnuté do jej konsolidovaných účtov – pre podrobnosti týkajúce sa príslušných súm pozri poznámku č. 11.

1.4 ZÁKLAD PRE ZOSTAVENIE

1.4.1 Mena a základ pre prepočet

Funkčná mena a mena vykazovania

Finančné výkazy sú vedené v miliónoch EUR, pričom euro je funkčnou menou a menou vykazovania Európskej únie.

Transakcie a zostatky

Transakcie v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá na základe výmenných kurzov platných v deň uskutočnenia transakcie. Kurzové zisky a straty vyplývajúce z vyrovnania transakcií v cudzej mene, ako aj z prepočtu peňažných aktív a pasív denominovaných v cudzej mene na základe výmenného kurzu platného ku koncu roka sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia.

Rozdielne metódy prepočtu sa uplatňujú v týchto položkách:

—	dlhodobý hmotný majetok a nehmotné aktíva, ktoré si udržiavajú svoju hodnotu v eurách podľa kurzu platného v deň ich nákupu, a

—	sumy predbežného financovania vyplatené v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), ktoré boli prepočítané na základe výmenného kurzu platného v desiaty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli poskytnuté.

Zostatky peňažných aktív a pasív denominovaných v cudzej mene ku koncu roka sa prepočítajú na eurá na základe výmenného kurzu platného k 31. decembru:

EURO – výmenný kurz

Mena	31.12.2009	31.12.2008
BGN	1,9558	1,9558
CZK	26,4730	26,8750
DKK	7,4418	7,4506
EEK	15,6466	15,6466
GBP	0,8881	0,9525
HUF	270,4200	266,7000
LVL	0,7093	0,7083
LTL	3,4528	3,4528
PLN	4,1045	4,1535
RON	4,2363	4,0225
SEK	10,2520	10,8700
CHF	1,4836	1,4850
JPY	133,1600	126,1400
USD	1,4406	1,3917

Zmeny v reálnej hodnote peňažných cenných papierov denominovaných v cudzej mene a klasifikovaných ako k dispozícii na predaj, ktoré sa týkajú rozdielu z prepočtu cudzích mien, sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia. Kurzové rozdiely pri nepeňažných finančných aktívach a pasívach vykazovaných v reálnej hodnote prostredníctvom výkazu ziskov a strát sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia. Kurzové rozdiely pri nepeňažných finančných aktívach klasifikovaných ako k dispozícii na predaj sú zahrnuté do rezervy z precenenia na reálnu hodnotu.

1.4.2 Využívanie odhadov

V súlade so štandardmi IPSAS a so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami sa vo finančných výkazoch nevyhnutne uvádzajú sumy založené na odhadoch a predpokladoch vypracovaných vedením, ktoré vychádzajú z najspoľahlivejších dostupných informácií. K podstatným odhadom okrem iného patrí výška záväzkov súvisiacich so zamestnaneckými požitkami, rezervy, finančné riziko týkajúce sa zásob a pohľadávok, príjmy a výdavky s časovým rozlíšením, podmienené aktíva a pasíva a stupeň znehodnotenia nehmotných aktív a dlhodobého hmotného majetku. Skutočné výsledky sa môžu od týchto odhadov líšiť. Zmeny v odhadoch sa zohľadňujú v období, v ktorom sú zistené.

1.5 SÚVAHA

1.5.1 Nehmotné aktíva

Nadobudnuté licencie na počítačový softvér sa vykazujú v historickej cene zníženej o oprávky a straty zo znehodnotenia. Tieto aktíva sa odpisujú na lineárnom základe počas celej predpokladanej doby ich životnosti, teda počas 4 rokov. Nehmotné aktíva vytvorené vlastnou činnosťou sa v súčasnosti vykazujú ako náklady vo výkaze výsledku hospodárenia. Náklady spojené s vývojom alebo údržbou počítačového softvéru sa vykazujú ako výdavky pri ich vzniku, podobne ako náklady na vedecký výskum a vývoj.

1.5.2 Dlhodobý hmotný majetok

Celý dlhodobý hmotný majetok sa vykazuje v historickej cene zníženej o kumulatívne odpisy a straty zo znehodnotenia. Historická cena zahŕňa výdavky, ktoré priamo súvisia s obstaraním alebo výstavbou daného aktíva.

Následné náklady sú zahrnuté do účtovnej hodnoty aktíva, prípadne sú vykázané ako samostatné aktívum, ak je pravdepodobné, že Európskej únii budú v súvislosti s uvedenou položkou plynúť budúce ekonomické úžitky a že výdavky možno spoľahlivo stanoviť. Náklady na opravy a údržbu sa účtujú do výkazu výsledku hospodárenia počas rozpočtového obdobia, v ktorom vznikli. Keďže Európska únia si na financovanie nadobudnutia dlhodobého hmotného majetku nepožičiava žiadne peniaze, v súvislosti s týmito nákupmi neexistujú žiadne náklady na pôžičky.

Pozemky a umelecké diela sa neodpisujú, pretože sa považujú za položky s nekonečnou životnosťou. Nedokončené aktíva sa neodpisujú, pretože ešte nie sú určené na používanie. Odpisy ostatných aktív sa vypočítajú na základe lineárnej metódy tak, že k ich obstarávacej cene sa počas predpokladanej doby životnosti priradí ich zostatková hodnota, a to takýmto spôsobom:

Odpisové sadzby

Druh aktíva	Sadzba lineárneho odpisu
Budovy	4 %
Zariadenia, stroje a vybavenie	10 % až 25 %
Nábytok	10 % až 25 %
Inventár	10 % až 33 %
Vozidlá	25 %
Počítačový hardvér	25 %
Iný hmotný majetok	10 % až 33 %

Zisky a straty z likvidácie sa určujú porovnaním výnosov znížených o náklady na predaj s účtovnou hodnotou likvidovaného aktíva. Sú zahrnuté do výkazu výsledku hospodárenia.

Prenájom

Prenájom hmotných aktív, pri ktorom Európska únia v zásade znáša všetky riziká a získava všetky výhody plynúce z vlastníctva, sa klasifikuje ako finančný prenájom. Finančný prenájom sa kapitalizuje na začiatku prenájmu, a to v reálnej hodnote prenajatých aktív alebo v súčasnej hodnote minimálnych platieb nájomného, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. Každá platba nájomného je rozdelená na záväzok a finančné náklady tak, aby sa pri neuhradenom finančnom zostatku dosiahol konštantný pomer. Nájomné záväzky bez finančných nákladov sú zahrnuté do ostatných záväzkov (krátkodobých a dlhodobých). Úroková zložka finančných nákladov sa počas obdobia prenájmu účtuje do výkazu výsledku hospodárenia tak, aby sa dosiahlo konštantné periodické úročenie zostatkovej hodnoty záväzku počas celého obdobia prenájmu. Aktíva držané na základe finančného prenájmu sa odpisujú počas doby ich životnosti alebo doby prenájmu, podľa toho, ktorá z nich je kratšia.

Prenájom, pri ktorom prenajímateľ znáša značnú časť rizík a získava značnú časť výhod plynúcich z vlastníctva, sa klasifikuje ako operatívny prenájom. Platby uskutočnené v rámci operatívneho prenájmu sa počas doby prenájmu lineárne vykážu ako náklady vo výkaze výsledku hospodárenia.

1.5.3 Znehodnotenie nefinančných aktív

Aktíva s neobmedzenou životnosťou nepodliehajú amortizácii, avšak každoročne sa posudzujú z hľadiska znehodnotenia. Aktíva, ktoré amortizácii podliehajú, sa vzhľadom na znehodnotenie posudzujú v tom prípade, že udalosti alebo zmeny podmienok naznačujú, že účtovná hodnota nemusí zodpovedať realizovateľnej hodnote. Strata zo znehodnotenia sa vykazuje vo výške, o ktorú účtovná hodnota aktív prevyšuje ich realizovateľnú hodnotu. Realizovateľná hodnota je buď reálna hodnota aktíva znížená o náklady na predaj alebo úžitková hodnota, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Zostatkové hodnoty a životnosť nehmotných aktív a dlhodobého hmotného majetku sa revidujú, resp. upravujú aspoň raz ročne. Ak je účtovná hodnota aktíva vyššia ako jeho odhadovaná realizovateľná hodnota, účtovná hodnota aktíva sa ihneď zníži na jeho realizovateľnú hodnotu. Ak dôvody znehodnotenia uznané v predchádzajúcich rokoch pominuli, straty zo znehodnotenia sa zodpovedajúcim spôsobom odúčtujú.

1.5.4 Investície

Podiely v pridružených a spoločných podnikoch

Podiely v pridružených a spoločných podnikoch sa účtujú metódou vlastného imania. V prípade náznakov znehodnotenia sa náklady na vlastné imanie upravia tak, aby odrážali pomer zvýšení alebo znížení v čistých aktívach pridružených alebo spoločných podnikov, ktoré možno po prvotnom vykázaní pripísať Európskej únii, a v prípade potreby sa odpisujú na nižšiu realizovateľnú hodnotu. Realizovateľná hodnota sa určuje podľa postupu uvedeného v bode 1.5.3. Ak dôvody znehodnotenia neskôr pominú, strata zo znehodnotenia sa opätovne zaúčtuje v tej účtovnej hodnote, ktorá by bola stanovená, ak by sa žiadna strata zo znehodnotenia nevykázala.

Investície do fondov rizikového kapitálu

Klasifikácia a oceňovanie

Investície do fondov rizikového kapitálu sa klasifikujú ako aktíva k dispozícii na predaj (pozri 1.5.5) a vykazujú sa teda v reálnej hodnote so ziskami a stratami vyplývajúcimi zo zmien v reálnej hodnote (vrátane kurzových rozdielov), ktoré sú vykázané v rezerve z precenenia na reálnu hodnotu.

Zásada stanovenia reálnej hodnoty

Keďže investície do fondov rizikového kapitálu nemajú na aktívnom trhu kótovanú trhovú cenu, oceňujú sa na základe informácií správcu fondu predkladaných až do dátumu zostavenia súvahy, a to riadok po riadku na základe obstarávacej ceny alebo zodpovedajúcej čistej hodnoty aktív („NAV“), podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. Tým sa vylúčia všetky zodpovedajúce nerealizované zisky, ktoré sa môžu v príslušnom investičnom portfóliu nachádzať. Investície do fondov rizikového kapitálu, ktoré sú ešte stále v počiatočnej fáze, sa oceňujú na rovnakom princípe, s výnimkou nerealizovaných strát spôsobených výhradne administratívnymi výdavkami, kde sa tieto nerealizované straty neberú do úvahy.

Nerealizované zisky vyplývajúce z oceňovania reálnou hodnotou sa vykazujú v rezervách a nerealizované straty sa posudzujú z hľadiska znehodnotenia s cieľom stanoviť, či sa majú vykázať ako straty zo znehodnotenia vo výkaze výsledku hospodárenia alebo ako zmeny v rezerve z precenenia na reálnu hodnotu. Zodpovedajúca čistá hodnota aktív ocenená podľa reálnej hodnoty sa stanovuje prostredníctvom uplatnenia percentuálneho vlastníckeho podielu Európskej únie vo fonde na čistú hodnotu aktív premietnutú v najnovšej správe, alebo, ak je to možné, prostredníctvom presnej hodnoty podielu v rovnakom čase, ktorú predloží príslušný správca fondu.

1.5.5 Finančné aktíva

Klasifikácia

Európska únia delí svoje finančné aktíva do týchto kategórií: finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát; úvery a pohľadávky; investície držané do splatnosti a finančné aktíva k dispozícii na predaj. Klasifikácia finančných nástrojov sa stanovuje pri prvotnom vykazovaní a následne sa prehodnocuje ku každému dátumu zostavenia súvahy.

(i) Finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát

Finančné aktíva sa klasifikujú do tejto kategórie vtedy, ak boli nadobudnuté predovšetkým na účely predaja v krátkodobom časovom horizonte alebo ak ich takto označila Európska únia. Do tejto kategórie spadajú aj deriváty. Aktíva v tejto kategórii sa klasifikujú ako obežné aktíva, ak sa s ich realizáciou počíta v priebehu 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy.

(ii) Úvery a pohľadávky

Úvery a pohľadávky sú nederivátové finančné aktíva s pevne stanovenými alebo stanoviteľnými splátkami, ktoré nie sú kótované na aktívnom trhu. Vznikajú vtedy, keď EÚ poskytuje peňažné prostriedky, tovar alebo služby priamo dlžníkovi bez toho, aby mala v úmysle s pohľadávkou obchodovať. Sú zahrnuté do stálych aktív, s výnimkou úverov a pohľadávok so splatnosťou do 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy.

(iii) Investície držané do splatnosti

Investície držané do splatnosti sú nederivátové finančné aktíva s pevne stanovenými alebo stanoviteľnými splátkami a pevnou dobou splatnosti, v prípade ktorých má Európska únia zámer a schopnosť držať ich do doby splatnosti. Počas tohto rozpočtového roku Európska únia nedisponovala žiadnymi investíciami tejto kategórie.

(iv) Finančné aktíva k dispozícii na predaj

Finančné aktíva k dispozícii na predaj predstavujú nederiváty, ktoré sú do tejto kategórie priamo zaradené, alebo ktoré nie sú klasifikované v žiadnej inej kategórii. Sú klasifikované ako obežné alebo stále aktíva v závislosti od časového obdobia, v ktorom ich chce EÚ predať. Ako finančné aktíva k dispozícii na predaj sú klasifikované aj investície do nekonsolidovaných účtovných jednotiek a iné kapitálové investície (napr. operácie s rizikovým kapitálom), ktoré sa neúčtujú metódou vlastného imania.

Prvotné vykazovanie a oceňovanie

Nákup a predaj finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát, držaných do splatnosti a k dispozícii na predaj, sa vykazuje ku dňu transakcie, teda ku dňu, ku ktorému sa Európska únia zaviaže aktíva kúpiť alebo predať. Úvery sa vykazujú vtedy, keď sa dlžníkom poskytnú peňažné prostriedky. V prípade všetkých finančných aktív, ktoré nie sú vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát, sa finančné nástroje prvotne vykazujú v reálnej hodnote zvýšenej o transakčné náklady. Finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát sa prvotne vykazujú v reálnej hodnote a transakčné náklady sa vykazujú ako náklady vo výkaze výsledku hospodárenia.

Reálna hodnota finančných aktív pri prvotnom vykazovaní je obvykle transakčnou cenou (t. j. reálnou hodnotou prijatého protiplnenia). Pri dlhodobom bezúročnom úvere alebo úvere úročenom pod hranicou trhových podmienok sa však jeho reálna hodnota môže odhadnúť ako súčasná hodnota všetkých budúcich peňažných príjmov diskontovaných na základe úrokovej sadzby prevažujúcej na trhu pre podobný nástroj s obdobným úverovým ratingom.

V prípade úverov poskytnutých z vypožičaných prostriedkov, tzv. nadväzné operácie (back-to-back), nie sú rozdiely medzi podmienkami a výškou úveru a pôžičky významné a uplatniť nemožno ani „alternatívne náklady“, keďže EÚ nesmie investovať peniaze na kapitálových trhoch. Z tohto dôvodu sa úvery oceňujú na základe ich nominálnej hodnoty. Transakčné náklady, ktoré vznikajú EÚ a následne sú účtované príjemcovi úveru, sa vykazujú priamo vo výkaze výsledku hospodárenia.

Finančné nástroje sa odúčtujú, keď zaniknú práva na príjem peňažných tokov z investícií, alebo keď sa tieto práva prevedú, pričom Európska únia previedla v podstate všetky riziká a výhody plynúce z vlastníctva.

Následné oceňovanie

Finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát sa následne účtujú v reálnej hodnote. Zisky a straty vyplývajúce zo zmien v reálnej hodnote v prípade kategórie „finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát“ sú zahrnuté do výkazu výsledku hospodárenia v období, v ktorom vznikli.

Úvery, pohľadávky a investície držané do splatnosti sú účtované v amortizovanej obstarávacej cene metódou efektívnej úrokovej sadzby. V prípade úverov poskytnutých z vypožičaných prostriedkov sa rovnaká efektívna úroková sadzba uplatňuje tak na úvery, ako aj na pôžičky. Dôvodom je skutočnosť, že tieto úvery vykazujú znaky nadväzných operácií a rozdiely medzi podmienkami a výškou úveru a pôžičky nie sú významné. Transakčné náklady, ktoré vznikajú EÚ a následne sú účtované príjemcovi úveru, sa vykazujú priamo vo výkaze výsledku hospodárenia.

Finančné aktíva k dispozícii na predaj sa následne vykazujú v reálnej hodnote. Zisky a straty zo zmien v reálnej hodnote aktív k dispozícii na predaj sa vykazujú v rezerve z precenenia na reálnu hodnotu. V prípade predaja alebo znehodnotenia finančných aktív klasifikovaných ako k dispozícii na predaj sa kumulatívne úpravy reálnej hodnoty, pôvodne vykázané v rezerve z precenenia na reálnu hodnotu, vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia. Úrok z finančných aktív k dispozícii na predaj, ktorý je vypočítaný metódou efektívnej úrokovej sadzby, sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia. Dividendy z nástrojov vlastného imania klasifikovaných ako k dispozícii na predaj sa vykazujú vtedy, keď EÚ vznikne nárok na ich výplatu.

Reálne hodnoty finančných investícií kótovaných na aktívnom trhu sú založené na súčasných ponukových cenách. V prípade, že trh pre finančné aktíva nie je aktívny (a v prípade nekótovaných cenných papierov), Európska únia stanoví reálnu hodnotu prostredníctvom metód oceňovania. Tieto metódy zahŕňajú využitie nedávnych transakcií založených na bežných obchodných vzťahoch, odkaz na iné – v zásade rovnaké nástroje, analýzu diskontovaných peňažných tokov, modely oceňovania opcií a iné metódy oceňovania bežne používané účastníkmi trhu.

V prípadoch, keď nemožno spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu investícií do nástrojov vlastného imania, ktoré nemajú na aktívnom trhu kótovanú trhovú cenu, sa tieto investície oceňujú v obstarávacej cene zníženej o straty zo znehodnotenia.

Znehodnotenie finančných aktív

Ku každému dátumu zostavenia súvahy Európska únia posúdi, či existujú objektívne dôkazy o znehodnotení finančných aktív. K znehodnoteniu finančných aktív a k stratám zo znehodnotenia dochádza len v tom prípade, ak existujú objektívne dôkazy o znehodnotení v dôsledku jednej alebo viacerých udalostí, ku ktorým došlo po prvotnom vykázaní aktív, a ak má udalosť (alebo udalosti) vedúca k strate vplyv na odhadované budúce peňažné toky finančných aktív, ktorý možno spoľahlivo odhadnúť.

(i) Aktíva vykázané v amortizovanej obstarávacej cene

Ak existujú objektívne dôkazy, že vznikli straty zo znehodnotenia úverov a pohľadávok alebo z investícií držaných do splatnosti ocenených amortizovanou obstarávacou cenou, strata predstavuje rozdiel medzi účtovnou hodnotou aktív a súčasnou hodnotou odhadovaných budúcich peňažných tokov (bez zohľadnenia budúcich úverových strát, ku ktorým ešte nedošlo) diskontovaných pôvodnou efektívnou úrokovou sadzbou finančných aktív. Účtovná hodnota aktív sa zníži a strata sa vykáže vo výkaze výsledku hospodárenia. Ak má úver alebo investície držané do splatnosti pohyblivú úrokovú sadzbu, na výpočet straty zo znehodnotenia sa použije diskontná sadzba vo výške súčasnej efektívnej úrokovej sadzby stanovenej v zmluve. Výpočet súčasnej hodnoty odhadovaných budúcich peňažných tokov zabezpečených finančných aktív zohľadňuje peňažné toky, ktoré môžu plynúť z realizácie kolaterálu, znížené o náklady spojené s jeho získaním a predajom, bez ohľadu na pravdepodobnosť jeho realizácie. Ak sa v nasledujúcom období výška straty zo znehodnotenia zníži a toto zníženie objektívne súvisí s udalosťou, ktorá nastala po vykázaní znehodnotenia, pôvodne vykázaná strata zo znehodnotenia sa odúčtuje cez výkaz výsledku hospodárenia.

(ii) Aktíva vykázané v reálnej hodnote

V prípade kapitálových investícií klasifikovaných ako k dispozícii na predaj sa pri posudzovaní, či došlo k znehodnoteniu cenných papierov, berie do úvahy významné alebo trvalé (dlhotrvajúce) zníženie reálnej hodnoty cenného papiera pod jeho obstarávaciu cenu. Ak existujú takéto dôkazy pre finančné aktíva k dispozícii na predaj, kumulatívna strata – vypočítaná ako rozdiel medzi obstarávacou cenou a súčasnou reálnou hodnotou, znížená o stratu zo znehodnotenia týchto finančných aktív pôvodne vykázaných vo výkaze výsledku hospodárenia – sa odúčtuje z rezerv a vykáže sa vo výkaze výsledku hospodárenia. Straty zo znehodnotenia kapitálových investícií vykázané vo výkaze výsledku hospodárenia sa cez výkaz výsledku hospodárenia neodúčtujú. Ak sa v nasledujúcom období reálna hodnota dlhového nástroja klasifikovaného ako k dispozícii na predaj zvýši a toto zvýšenie objektívne súvisí s udalosťou, ktorá nastala po vykázaní straty zo znehodnotenia, strata zo znehodnotenia sa odúčtuje cez výkaz výsledkov hospodárenia.

1.5.6 Zásoby

Zásoby sa vykazujú buď v obstarávacej cene alebo v čistej realizovateľnej cene, podľa toho, ktorá je nižšia. Obstarávacia cena sa stanoví metódou FIFO (prvý do skladu, prvý zo skladu). Obstarávacia cena hotových výrobkov a nedokončenej výroby zahŕňa náklady na suroviny, priame mzdové náklady a ostatné priame náklady a príslušnú réžiu (pri bežnej prevádzkovej kapacite). Čistá realizovateľná hodnota predstavuje odhad predajnej ceny za bežných obchodných podmienok, zníženej o náklady na realizáciu a predaj. Ak sa zásoby držia bezplatne alebo za nominálny poplatok na distribúciu, oceňujú sa na základe obstarávacej ceny alebo bežnej reprodukčnej ceny, podľa toho, ktorá je nižšia. Bežné reprodukčná cena zodpovedá nákladom, ktoré by Európska únia musela znášať pri nadobudnutí aktív k dátumu vykazovania.

1.5.7 Predbežné financovanie

Predbežné financovanie je platba, ktorej účelom je poskytnúť príjemcovi hotovostnú zálohu, t. j. počiatočnú hotovosť. Môže byť rozdelené na niekoľko platieb počas obdobia stanoveného v príslušnej dohode o predbežnom financovaní. Počiatočná hotovosť alebo záloha sa počas obdobia stanoveného v dohode buď použije na účely, na ktoré bola poskytnutá, alebo sa vráti. V prípade, že príjemcovi nevznikli oprávnené výdavky, je povinný túto zálohu, ktorá mu bola v rámci predbežného financovania poskytnutá, vrátiť Európskej únii. Výška predbežného financovania sa zníži (úplne alebo čiastočne) po schválení oprávnených nákladov a vrátených súm a táto výška sa vykáže ako výdavok.

Neuhradené sumy predbežného financovania sa na konci roka oceňujú ako pôvodná vyplatená suma (sumy) znížená o vrátené sumy, vykázané oprávnené sumy, odhadované oprávnené sumy, ktoré ešte neboli ku koncu roka zúčtované, a o zníženie hodnoty.

Úrok z predbežného financovania sa vykazuje v čase jeho vzniku v súlade s ustanoveniami príslušnej dohody. Odhad časovo rozlíšených úrokových výnosov, ktorý je založený na najspoľahlivejších údajoch, sa vykonáva ku koncu roku a zahŕňa sa do súvahy.

1.5.8 Pohľadávky

Pohľadávky sa vykazujú v pôvodnej hodnote zníženej o opravné položky na znehodnotenie. Opravná položka na znehodnotenie pohľadávok sa tvorí vtedy, ak existujú objektívne dôkazy, že Európska únia nebude schopná vymôcť všetky splatné sumy podľa pôvodných podmienok splatnosti. Výška opravnej položky predstavuje rozdiel medzi účtovnou hodnotou aktíva a realizovateľnou hodnotou, teda súčasnou hodnotou odhadovaných budúcich peňažných tokov diskontovaných trhovou úrokovou sadzbou pre obdobných dlžníkov. Výška opravnej položky sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia. Vykazuje sa aj všeobecná opravná položka pre nevysporiadané príkazy na vymáhanie, na ktoré sa ešte nevťahuje osobitná opravná položka. Pozri tiež poznámku č. 1.5.14, ktorá sa týka časovo rozlíšených príjmov vykazovaných ku koncu roka.

1.5.9 Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty

Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty sú definované ako obežné aktíva. Zahŕňajú peňažnú hotovosť, bankové vklady splatné na požiadanie, ostatné krátkodobé vysoko likvidné investície s pôvodnou splatnosťou do troch mesiacov a kontokorentné bankové účty.

1.5.10 Zamestnanecké požitky

Penzijné záväzky

Európska únia uplatňuje systém s definovanou výškou dôchodkového plnenia. Keďže zamestnanci odvádzajú zo svojich platov tretinu očakávaných nákladov na tieto požitky, tento záväzok sa nefinancuje. Záväzok vykázaný v súvahe v súvislosti so systémom so stanoveným dôchodkovým plnením predstavuje súčasnú hodnotu záväzku zo stanovených plnení k dátumu zostavenia súvahy. Záväzok zo stanovených plnení je vypočítaný poistnými matematikmi na základe metódy plánovaného ročného zhodnotenia požitkov. Súčasná hodnota záväzku zo stanovených plnení sa vypočíta diskontovaním odhadovaných budúcich peňažných čerpaní s použitím úrokových sadzieb štátnych dlhopisov, ktoré sú vyjadrené v mene, v ktorej budú plnenia vyplácané a ktorých doba splatnosti sa blíži k dobe trvania príslušného penzijného záväzku.

Poistno-matematické zisky a straty vyplývajúce z empirických úprav a zo zmien v poistno-matematických predpokladoch sa okamžite vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia. Náklady týkajúce sa v minulosti odpracovaných rokov sa okamžite vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia, pokiaľ zmeny v dôchodkovom systéme nie sú podmienené zotrvaním zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu (obdobie nároku). V tomto prípade sa náklady týkajúce sa v minulosti odpracovaných rokov rovnomerne odpisujú počas obdobia nároku.

Nemocenské dávky po odchode do dôchodku

Európska únia poskytuje svojim zamestnancom príspevky na zdravotnú starostlivosť formou náhrady zdravotných výdavkov. Na ich bežné spravovanie bol vytvorený osobitný fond („RCAM“). Tento systém využívajú súčasní zamestnanci, dôchodcovia, vdovy alebo vdovci a ich oprávnené osoby. Príspevky poskytované „neaktívnym osobám“ (dôchodcovia, siroty, atď.) sa klasifikujú ako „Zamestnanecké požitky mimo zamestnania“. Vzhľadom na povahu týchto výhod je potrebný poistno-matematický výpočet. Záväzky v súvahe sú stanovené na obdobnom princípe ako penzijné záväzky (pozri vyššie).

1.5.11 Rezervy

Rezervy sa vykazujú vtedy, keď má Európska únia súčasné právne alebo nepriame záväzky voči tretím osobám v dôsledku minulých udalostí, keď je pravdepodobné, že na vyrovnanie týchto záväzkov bude potrebné vynaložiť prostriedky, a keď je zároveň možné spoľahlivo odhadnúť sumu záväzkov. Na budúce prevádzkové straty sa rezervy netvoria. Výška rezerv zodpovedá najlepšiemu odhadu predpokladaných výdavkov potrebných na vyrovnanie súčasných záväzkov k dátum vykazovania. V prípade, že rezervy zahŕňajú viacero položiek, záväzok sa odhadne na základe váženia všetkých možných výsledkov na základe stupňa ich pravdepodobnosti (metóda „očakávanej hodnoty“).

1.5.12 Finančné záväzky

Finančné záväzky sú klasifikované ako finančné záväzky vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát alebo ako finančné záväzky vykazované v amortizovanej obstarávacej cene (pôžičky). Pôžičky pozostávajú z pôžičiek od úverových inštitúcií a z dlhových certifikátov. Prvotne sa vykazujú v reálnej hodnote, teda vo výške výnosov z emisie (reálna hodnota prijatého protiplnenia) zníženej o transakčné náklady a následne sa vykazujú v amortizovanej obstarávacej cene metódou efektívnej úrokovej sadzby. Rozdiel medzi výnosmi zníženými o transakčné náklady a sumou umorenia sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia počas doby trvania pôžičky metódou efektívnej úrokovej sadzby.

Klasifikujú sa ako stále pasíva, s výnimkou záväzkov so splatnosťou kratšou ako 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy. V prípade úverov poskytnutých z vypožičaných prostriedkov nemožno metódu efektívnej úrokovej sadzby uplatniť vzhľadom na zásadu významnosti na úvery a pôžičky. Transakčné náklady, ktoré vzniknú Európskej únii a následne sú účtované príjemcovi úveru, sa vykazujú priamo vo výkaze výsledku hospodárenia.

Finančné záväzky vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát zahŕňajú deriváty v prípade, že ich reálna hodnota je záporná. Účtujú sa na základe rovnakej metódy ako finančné aktíva v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát, pozri poznámku č. 1.5.5.

1.5.13 Záväzky

Značná časť záväzkov EÚ nesúvisí s nákupom tovaru a služieb, ale predstavuje nevyplatené žiadosti o náhradu nákladov predložené príjemcami grantov či iných finančných prostriedkov EÚ. Po prijatí žiadosti o náhradu nákladov sa vykazujú ako záväzky na požadovanú sumu a po overení ich zodpovední pracovníci uznajú za oprávnené. V tejto fáze sa oceňujú v odsúhlasenej a oprávnenej hodnote.

Záväzky vyplývajúce z nákupu tovaru a služieb sa vykazujú po prijatí faktúry v pôvodnej hodnote a zodpovedajúce výdavky sa zaúčtujú po doručení tovaru alebo poskytnutí služieb a ich schválení Európskou úniou.

1.5.14 Časovo rozlíšené a odložené príjmy a výdavky

Podľa účtovných pravidiel Európskej únie sa transakcie a udalosti vykazujú vo finančných výkazoch v období, s ktorým súvisia. Na konci účtovného obdobia sa časovo rozlíšené výdavky vykazujú na základe odhadovanej výšky prevedených záväzkov za dané obdobie. Výpočet časovo rozlíšených výdavkov sa vykoná v súlade s podrobnými operačnými a praktickými usmerneniami vydanými Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby finančné výkazy poskytovali pravdivý a reálny obraz.

Príjmy sa tiež účtujú do obdobia, s ktorým súvisia. Ak nie je na konci roka ešte vystavená faktúra, ale EÚ poskytla služby alebo doručila tovar, alebo ak existuje zmluvné dojednanie (t. j. odkazom na zmluvu), vo finančných výkazoch sa vykážu časovo rozlíšené príjmy.

Ak bola faktúra na konci roka vystavená, ale služby ešte neboli poskytnuté alebo tovar nebol ešte dodaný, príjmy budú odložené a vykázané v nasledujúcom účtovnom období.

1.6 VÝKAZ VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

1.6.1 Príjmy

Príjmy z iných ako výmenných operácií

Ide o veľkú väčšinu príjmov EÚ a patria sem najmä priame a nepriame dane a vlastné zdroje. Okrem daní môže Európska únia prijímať platby aj od druhých strán, ako napríklad clá, pokuty a dary.

Zdroj založený na HND a zdroj založený na DPH

Príjmy sa vykazujú v období, v ktorom Európska únia zašle členským štátom výzvu so žiadosťou o poskytnutie ich príspevkov. Oceňujú sa vo výške „vyžiadanej sumy“. Keďže zdroje založené na DPH a HND vychádzajú z odhadov údajov za príslušný rozpočtový rok, možno ich v prípade zmien upravovať až dovtedy, kým členské štáty nepredložia konečné údaje. Vplyv zmeny v odhade sa zohľadní pri stanovení čistého prebytku alebo deficitu za obdobie, v ktorom došlo k zmene.

Tradičné vlastné zdroje

Pohľadávky a súvisiace príjmy sa vykazujú po tom, ako členské štáty predložia príslušné mesačné výkazy A (zahŕňajúce vybraté clá a splatné zabezpečené sumy, voči ktorým neboli vznesené námietky). K dátumu vykazovania sa odhadujú príjmy vybraté členskými štátmi za dané obdobie, ktoré ale ešte neboli vyplatené Európskej únii, a vykazujú sa ako časovo rozlíšené príjmy. Štvrťročné výkazy B (zahŕňajúce nevybraté a nezabezpečené clá a zabezpečené sumy spochybnené dlžníkom) predložené členskými štátmi sa vykazujú ako príjmy znížené o náklady na výber (25 %), na ktoré majú členské štáty nárok. Vo výkaze výsledku hospodárenia sa navyše vykáže zníženie hodnoty vo výške odhadovaných nevymožených prostriedkov.

Pokuty

Príjmy z pokút sa vykazujú po tom, ako EÚ prijme rozhodnutie o uložení pokuty a po úradnom oznámení tohto rozhodnutia adresátovi. Ak existujú pochybnosti o platobnej schopnosti podniku, vykazuje sa zníženie hodnoty nároku. Po rozhodnutí o uložení pokuty majú dlžníci odo dňa oznámenia dva mesiace na to, aby:

—	rozhodnutie prijali; v takom prípade musia zaplatiť pokutu v stanovenej lehote a uvedenú sumu s definitívnou platnosťou získa EÚ,

—	alebo rozhodnutie neprijali a podali odvolanie v súlade s právom EÚ.

Keďže odvolanie nemá odkladný účinok (článok 278 Zmluvy o EÚ), istina pokuty sa musí uhradiť v stanovenej trojmesačnej lehote. Za určitých okolností a na základe dohody s účtovníkom Komisie môže však dlžník namiesto toho predložiť na danú sumu bankovú záruku.

Ak sa podnik proti rozhodnutiu odvolá, pričom pokutu už predbežne uhradil, suma sa vykáže ako podmienené pasíva. Keďže odvolanie dlžníka voči rozhodnutiu EÚ nemá odkladný účinok, prijaté peňažné prostriedky sa použijú na vyrovnanie pohľadávky. Ak je namiesto platby predložená záruka, pokuta sa ďalej vykazuje ako pohľadávka. Ak je pravdepodobné, že Všeobecný súd nerozhodne v prospech EÚ, na pokrytie tohto rizika sa vytvorí rezerva. Ak bola namiesto toho poskytnutá záruka, neuhradená pohľadávka sa náležite odpíše. Kumulatívny úrok, ktorý Európskej únii plynie z bankových účtov, na ktorých boli uložené platby, sa vykáže ako príjem a všetky podmienené pasíva sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšia.

Príjmy z výmenných operácií

Príjmy z predaja tovaru a služieb sa vykazujú vtedy, keď značná časť rizika a výhod plynúcich z vlastníctva tovaru prechádza na kupujúceho. Príjmy súvisiace s transakciou zahŕňajúcou poskytovanie služieb sa vykazujú na základe stupňa realizácie transakcie k dátumu vykazovania.

Úrokové výnosy a náklady

Úrokové výnosy a náklady sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia metódou efektívnej úrokovej sadzby. Ide o metódu výpočtu amortizovanej obstarávacej ceny finančných aktív alebo finančných pasív a rozdelenia úrokových výnosov a nákladov v rámci príslušného obdobia. Pri výpočte efektívnej úrokovej sadzby Európska únia odhaduje peňažné toky s prihliadnutím na všetky zmluvné podmienky finančného nástroja (napr. možnosť predčasného splatenia), avšak neberie do úvahy budúce úverové straty. Výpočet zahŕňa všetky poplatky a bázické body zaplatené alebo prijaté medzi zmluvnými stranami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej úrokovej sadzby, transakčné náklady a všetky ostatné prémie alebo diskonty.

Po odpísaní finančných aktív alebo skupiny podobných finančných aktív v dôsledku straty zo znehodnotenia sa úrokové výnosy vykazujú na základe úrokovej sadzby použitej na diskontovanie budúcich peňažných tokov na účely ocenenia straty zo znehodnotenia.

Výnosy z dividend

Výnosy z dividend sa vykazujú, keď vznikne nárok na ich výplatu.

1.6.2 Výdavky

Výdavky na výmenné operácie súvisiace s nákupom tovaru a služieb sa vykazujú po doručení a jeho schválení Európskou úniou. Oceňujú sa v pôvodnej fakturovanej cene. Výdavky na iné ako výmenné operácie sú pre Európsku úniu charakteristické a predstavujú väčšinu jej výdavkov. Súvisia s prevodmi prostriedkov v prospech príjemcov a možno ich rozdeliť na tri skupiny: nároky, prevody na základe dohody a diskrečné granty, príspevky a dary.

Prevody sa vykazujú ako výdavky v období, počas ktorého došlo k udalostiam, ktoré viedli k prevodu, a to za predpokladu, že povaha prevodu zodpovedá ustanoveniam právneho predpisu (nariadenie o rozpočtových pravidlách, služobný poriadok alebo iný právny predpis) alebo že došlo k podpísaniu zmluvy, ktorá prevod oprávňuje, že príjemca splnil všetky podmienky oprávnenosti a že je možné sumu primeraným spôsobom odhadnúť.

Po prijatí žiadosti o platbu alebo žiadosti o náhradu nákladov, ktoré spĺňajú kritériá vykazovania, sa vykazujú ako výdavky vo výške oprávnenej sumy. Ku koncu roka sa vzniknuté oprávnené výdavky, na ktoré už príjemcovi nárok vznikol, ale ešte neboli oznámené, odhadujú a vykazujú ako časovo rozlíšené výdavky.

1.7 PODMIENENÉ AKTÍVA A PASÍVA

1.7.1 Podmienené aktíva

Podmienené aktíva predstavujú možné aktíva, ktoré sú dôsledkom minulých udalostí a ktorých existencia bude potvrdená jedine tým, či v budúcnosti nastane, resp. nenastane jedna alebo viacero neistých udalostí, ktorých vznik nezávisí výlučne od Európskej únie. Podmienené aktíva sa vykazujú vtedy, ak je pravdepodobný prílev zdrojov predstavujúcich ekonomický úžitok.

1.7.2 Podmienené pasíva

Podmienené pasíva predstavujú možné záväzky, ktoré sú dôsledkom minulých udalostí a ktorých existencia bude potvrdená jedine tým, či v budúcnosti nastane, resp. nenastane jedna alebo viacero neistých udalostí, ktorých vznik nezávisí výlučne od Európskej únie; alebo ide o súčasný záväzok, ktorý je dôsledkom minulých udalostí, ale nevykazuje sa, pretože nie je pravdepodobné, že na vyrovnanie záväzkov bude potrebný úbytok zdrojov predstavujúcich ekonomický úžitok, alebo preto, že v niektorých mimoriadnych prípadoch nie je možné výšku záväzkov dostatočne spoľahlivo stanoviť.

2. POZNÁMKY K SÚVAHE

STÁLE AKTÍVA

2.1 NEHMOTNÉ AKTÍVA

v mil. EUR
	Suma
Hrubá účtovná hodnota k 31. decembru 2008	134
Prírastky	39
Úbytky	(3)
Presun medzi kategóriami aktív	0
Iné zmeny	1
Hrubá účtovná hodnota k 31. decembru 2009	171
Oprávky k 31. decembru 2008	78
Odpisy za rok	22
Úbytky	(1)
Presun medzi kategóriami aktív	0
Iné zmeny	0
Oprávky k 31. decembru 2009	99
ČISTÁ ÚČTOVNÁ HODNOTA K 31. DECEMBRU 2009	72
Čistá účtovná hodnota k 31. decembru 2008	56

Tieto sumy sa predovšetkým týkajú počítačového softvéru.

2.2 DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK

V niektorých krajinách nie je možné odlíšiť hodnotu pozemku od hodnoty budovy, keďže boli nadobudnuté ako jeden celok. Hodnota pozemku, ktorá sa neodpisuje, sa nebude oceňovať samostatne, pokiaľ to nebude nevyhnutné z hľadiska následných výdavkov, ako napríklad v prípade postavenia novej nehnuteľnosti alebo čiastočného predaja.

Do dlhodobého hmotného majetku boli k 31. decembru 2009 zahrnuté aj aktíva súvisiace s Európskou prekryvnou službou geostacionárnej navigácie (EGNOS), ktoré boli v roku 2009 prevedené na Komisiu. Čistá účtovná hodnota týchto aktív predstavovala k tomuto dátumu 11 mil. EUR ( hrubá hodnota vo výške 40 mil. EUR znížená o oprávky vo výške 29 mil. EUR).

DLHODOBÝ HMOTNÝ MAJETOK

v mil. EUR
	Pozemky a budovy	Stroje a zariadenia	Nábytok a dopravné prostriedky	Počítačový hardvér	Ostatné hmotné aktíva	Finančný prenájom	Nedokončené aktíva	Spolu
Hrubá účtovná hodnota k 31. decembru 2008	3 902	368	205	466	151	2 621	122	7 835
Prírastky	39	89	20	57	17	29	141	392
Úbytky	(1)	(15)	(20)	(56)	(6)	0	0	(98)
Presun medzi kategóriami aktív	31	(2)	0	0	3	0	(32)	0
Iné zmeny	1	20	10	8	17	5	0	61
Hrubá účtovná hodnota k 31. decembru 2009	3 972	460	215	475	182	2 655	231	8 190
Oprávky k 31. decembru 2008	1 616	300	149	349	92	448		2 954
Odpisy za rok	127	66	16	60	17	163		449
Zrušenie odpisov	0	0	0	(2)	0	0		(2)
Úbytky	(1)	(13)	(14)	(52)	(5)	0		(85)
Presun medzi kategóriami aktív	0	(1)	0	0	1	0		0
Iné zmeny	0	3	4	4	3	1		15
Oprávky k 31. decembru 2009	1 742	355	155	359	108	612		3 331
ČISTÁ ÚČTOVNÁ HODNOTA K 31. DECEMBRU 2009	2 230	105	60	116	74	2 043	231	4 859
Čistá účtovná hodnota k 31. decembru 2008	2 286	68	56	117	59	2 173	122	4 881

Náklady, ktoré sa ešte majú uhradiť v súvislosti s finančným prenájmom a podobnými nárokmi, sa v súvahe vykazujú ako dlhodobé a krátkodobé záväzky (pozri taktiež poznámky č. 2.15 a 2.18.1). Sú rozdelené takto:

FINANČNÝ PRENÁJOM

v mil. EUR
Opis	Kumulatívne náklady (A)	Budúce sumy, ktoré treba uhradiť				Celková hodnota	Následné výdavky na majetok	Hodnota majetku	Odpisy	Čistá účtovná hodnota
Opis	Kumulatívne náklady (A)	< 1 rok	> 1 rok	> 5 rokov	Záväzky spolu (B)	A + B	(C)	A + B + C	(E)	= A + B + C + E
Pozemky a budovy	785	51	257	1 465	1 773	2 558	61	2 619	(598)	2 021
Iný hmotný majetok	14	8	13	1	22	36	0	36	(14)	22
Spolu k 31.12.2009	799	59	270	1 466	1 795	2 594	61	2 655	(612)	2 043
Spolu k 31.12.2008	738	52	250	1 520	1 822	2 560	61	2 621	(448)	2 173

2.3 DLHODOBÉ INVESTÍCIE

v mil. EUR
	Poznámka	31.12.2009	31.12.2008
Podiely v pridružených podnikoch	2.3.1	382	278
Podiely v spoločných podnikoch	2.3.2	196	145
Garančný fond	2.3.3	1 240	1 091
Aktíva k dispozícii na predaj	2.3.4	561	564
Investície Spolu		2 379	2 078

Táto položka zahŕňa investície realizované s cieľom podporiť činnosti EÚ. Zahŕňa tiež čisté aktíva Garančného fondu.

2.3.1 Podiely v pridružených podnikoch

v mil. EUR
	EIF	ARTEMIS	Čisté nebo	Spolu
Suma k 31. decembru 2008	278	0	0	278
Nadobudnutie účasti	26	10	75	111
Podiel na čistom prebytku/(deficite)	(2)	(3)	(1)	(6)
Iné pohyby vo vlastnom imaní	(1)	0	0	(1)
Suma k 31. decembru 2009	301	7	74	382

Podiely v pridružených podnikoch sa účtujú metódou vlastného imania – pre ďalšie podrobnosti pozri poznámku č. 1.3. EÚ možno na základe jej percentuálneho podielu v pridružených podnikoch priradiť tieto účtovné hodnoty:

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Aktíva	420	295
Pasíva	(38)	(17)
Príjmy	17	23
Prebytok/(deficit)	(6)	10

Európsky investičný fond (EIF)

Európsky investičný fond (EIF) je finančnou inštitúciou Európskej únie, ktorá sa špecializuje na poskytovanie rizikového kapitálu a záruk malým a stredným podnikom. K 31. decembru 2009 Komisia upísala zo základného imania EIF celkovú sumu 861 mil. EUR (zo sumy 2 940 mil. EUR), čo predstavuje 29,29 % celkového základného imania EIF. Komisia uhradila 20 %, pričom nevyžiadaný zostatok predstavuje sumu 689 mil. EUR – pozri tiež poznámku č. 5.13.2. Na základe dohody medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB) podpísanej v roku 2005 má Komisia právo svoje akcie kedykoľvek predať Európskej investičnej banke za cenu, ktorá zodpovedá podielu ocenenia EIF a celkového počtu emitovaných akcií. Hodnota opcie na predaj je takmer nulová, pretože vzorec použitý na stanovenie kúpnej ceny akcií je podobný vzorcu použitému na stanovenie čistého vlastného imania EIF. Akciový podiel EÚ je teda ocenený na 29,29 % čistých aktív EIF, ktorých výška k 31. decembru 2009 predstavovala 301 mil. EUR (2008: 278 mil. EUR), z čoho 2 mil. EUR sa vzťahuje na výsledok za rok 2009 (strata). V roku 2009 boli za rozpočtový rok 2008 prijaté dividendy v hodnote 4 mil. EUR.

Spoločné technologické iniciatívy

Spoločné technologické iniciatívy vo forme verejno-súkromných partnerstiev boli realizované prostredníctvom spoločných podnikov v zmysle článku 171 zmluvy v záujme plnenia cieľov lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Spoločné technologické iniciatívy sú teda partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom, ktoré boli na európskej úrovni zriadené v tých strategických oblastiach, v ktorých má výskum a inovácie dôležité postavenie z hľadiska konkurencieschopnosti Európy. Spoločné technologické iniciatívy ako nový prvok siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností podporujú rozsiahle nadnárodné výskumné činnosti. Zbližujú partnerov z verejného a súkromného sektora, ktorí definujú spoločné ciele veľkého spoločenského významu a ktorí v záujme napĺňania týchto cieľom spájajú finančné prostriedky a potrebné poznatky. Spoločné technologické iniciatívy predstavujú nový typ spolupráce pri dosahovaní cieľov, ktoré vedúci predstavitelia EÚ stanovili v lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť. Počas roka 2009 sa začalo s realizáciou prvých troch spoločných technologických iniciatív, a to spoločného podniku ARTEMIS, spoločného podniku Čisté nebo (oba opísané nižšie) a spoločného podniku IIL, ktorý je opísaný v poznámke č. 2.3.2. Hoci ARTEMIS a Čisté nebo sa z právneho hľadiska považujú za spoločné podniky, z hľadiska účtovníctva je nutné ich považovať za pridružené podniky, keďže Komisia má v týchto subjektoch podstatný vplyv.

Spoločný podnik ARTEMIS

Tento subjekt bol vytvorený na realizáciu spoločnej technologickej iniciatívy so súkromným sektorom v oblasti vstavaných počítačových systémov. K 31. decembru 2009 predstavoval vlastnícky podiel Európskej únie, zastúpenej Komisiou, 100 %, teda 7 mil. EUR. Maximálny orientačný príspevok EÚ dosiahne 420 mil. EUR.

Spoločný podnik Čisté nebo

Cieľom tohto subjektu je urýchliť vývoj, validáciu a demonštráciu čistých technológií pre leteckú dopravu v EÚ a vytvoriť predovšetkým radikálne inovačný systém leteckej dopravy s cieľom znížiť vplyv leteckej dopravy na životné prostredie. K 31. decembru 2009 predstavoval vlastnícky podiel Európskej únie, zastúpenej Komisiou, 99,41%, teda 74 mil. EUR. Maximálny orientačný príspevok EÚ do tohto podniku dosiahne 800 mil. EUR.

2.3.2 Podiely v spoločných podnikoch

v mil. EUR
	Galileo	SESAR	ITER	IIL	Spolu
Suma k 31. decembru 2008	0	103	42	0	145
Nadobudnutie účasti	0	28	39	81	148
Podiel na čistom výsledku	0	(51)	(46)	0	(97)
Suma k 31. decembru 2009	0	80	35	81	196

Podiely v spoločných podnikoch sa účtujú metódou vlastného imania – pre ďalšie podrobnosti pozri poznámku č. 1.3. EÚ možno na základe jej percentuálneho podielu v spoločných podnikoch priradiť tieto účtovné hodnoty:

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Stále aktíva	48	0
Obežné aktíva	192	154
Stále pasíva	0	0
Obežné pasíva	(44)	(9)
Príjmy	72	37
Výdavky	(169)	(93)

Spoločný podnik Galileo v likvidácii

Spoločný podnik Galileo vstúpil koncom roka 2006 do likvidácie, pričom tento proces stále prebieha. Jeho čisté aktíva predstavovali koncom roka 0 EUR. Keďže táto účtovná jednotka nevykonávala v roku 2009 žiadnu činnosť a je ešte stále predmetom likvidácie, nevznikli jej žiadne príjmy ani výdavky. Hodnota investícií dosahovala k 31. decembru 2009 (a k 31. decembru 2008) výšku 0 EUR, čo predstavovalo investície vo výške 585 mil. EUR znížené o podiel na kumulatívnej strate vo výške 585 mil. EUR.

Úrad pre dohľad na európskym GNSS (GSA), ktorý je agentúrou EÚ zriadenou v roku 2004 a zahrnutou do konsolidovaných účtov EÚ, pôvodne prevzal 1. januára 2007 zodpovednosť od spoločného podniku Galileo. Po nadobudnutí účinnosti nariadenia (ES) č. 683/2008 Komisia prevzala od GSA úlohu programového manažéra pre európske programy GNSS. Tieto činnosti a úlohy prešli z GSA na Komisiu s účinnosťou od 1. januára 2009.

Spoločný podnik SESAR

Cieľom tohto spoločného podniku je zabezpečiť modernizáciu európskeho systému riadenia letovej prevádzky, ako aj rýchlu implementáciu európskeho akčného plánu riadenia letovej prevádzky prostredníctvom koordinácie a sústredenia všetkého príslušného výskumu a vývoja v EÚ. K 31. decembru 2009 predstavoval vlastnícky podiel Komisie v spoločnom podniku SESAR 87,4 %, teda 80 mil. EUR (2008: 103 mil. EUR). Pre spoločný podnik SESAR sa v období rokov 2007 – 2013 počíta s celkovým (orientačným) príspevkom EÚ vo výške 700 mil. EUR.

Medzinárodná organizácia pre energiu jadrovej syntézy (ITER International)

Medzinárodná organizácia pre energiu jadrovej syntézy združuje EÚ, Čínu, Indiu, Rusko, Kóreu, Japonsko a USA. Organizácia ITER bola založená s cieľom riadiť zariadenia ITER, podporovať využívanie týchto zariadení zo strany laboratórií, iných inštitúcií a pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú na výskume energie jadrovej syntézy a na rozvojových programoch členov, ako aj šíriť povedomie o energii jadrovej syntézy a podnikať akékoľvek ďalšie kroky, ktoré sú pre dosiahnutie tohto cieľa potrebné.

EÚ (Euratom) poskytuje svoje príspevky do organizácie ITER International prostredníctvom agentúry „Fusion for Energy“, vrátane príspevkov od členských štátov a Švajčiarska. Celkový príspevok do organizácie ITER sa z právneho hľadiska považuje za príspevok Euratomu, pričom členské štáty ani Švajčiarsko nemajú v organizácii ITER vlastnícky podiel. Keďže z právneho hľadiska vlastní podiely v tomto spoločnom podniku EÚ, musí ich vykazovať aj vo svojej konsolidovanej účtovnej závierke.

K 31. decembru 2009 predstavoval vlastnícky podiel Euratomu v spoločnom podniku ITER 47 %, teda 35 mil. EUR (2008: 42 mil. EUR). Pre organizáciu ITER sa v období rokov 2007 – 2041 počíta s celkovým (orientačným) príspevkom Euratomu vo výške 7 649 mil. EUR.

Spoločná technologická iniciatíva pre inovačné lieky (IIL)

Treťou spoločnou technologickou inováciou, s ktorou sa začalo v roku 2009, je spoločný podnik IIL, ktorý je zameraná na podporu predkonkurenčného farmaceutického výskumu a vývoja v členských štátoch a pridružených krajinách s cieľom zvýšiť investície do výskumu v biofarmaceutickom sektore a podporiť zapojenie malých a stredných podnikov (MSP) do svojej činnosti. K 31. decembru 2009 predstavoval vlastnícky podiel Európskej únie, zastúpenej Komisiou, 99,1 %, teda 81 mil. EUR. Do 31. 12. 2017 dosiahne maximálny orientačný príspevok EÚ 1mld. EUR.

2.3.3 Garančný fond

Čisté aktíva Garančného fondu

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Aktíva k dispozícii na predaj	1 050	887
Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty	191	205
Aktíva spolu	1 241	1 092
Pasíva spolu	(1)	(1)
Čisté aktíva	1 240	1 091

Garančný fond pre vonkajšie opatrenia slúži na krytie úverov, za ktoré EÚ poskytla záruku na základe rozhodnutia Rady. Ide predovšetkým o úverové operácie Európskej investičnej banky (EIB) mimo Európskej únie, úvery v rámci makrofinančnej pomoci (MFA), ako aj o úvery Euratomu mimo Európskej únie. Ide o dlhodobý nástroj, ktorý má kryť nesplácané úvery zaručené EÚ, a preto ho možno považovať za dlhodobú investíciu. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že takmer 76 % aktív k dispozícii na predaj má splatnosť od 1 do 10 rokov. Fond je financovaný z platieb zo všeobecného rozpočtu EÚ vo výške 9 % kapitálovej hodnoty operácií, z úrokových výnosov z investícií realizovaných z aktív fondu a zo súm vymožených od neplatiacich dlžníkov, v prípade ktorých fond musel aktivovať svoju záruku. Prípadný ročný prebytok sa odvedie do osobitnej položky vo výkaze príjmov vo všeobecnom rozpočte EÚ.

Od EÚ sa vyžaduje vytvoriť rezervný fond na záruky na krytie úverov pre tretie krajiny. Táto rezerva je určená na krytie požiadaviek Garančného fondu a v prípade potreby aj aktivovaných záruk, ktoré prevyšujú disponibilnú sumu v rámci fondu, takže tieto sumy sa môžu zaúčtovať na ťarchu rozpočtu. Táto rezerva vo výške 1 472 mil. EUR zodpovedá cieľovej sume 9 % úverov nesplatených k 31. decembru 2009. Čisté aktíva fondu predstavovali k 31. decembru 2009 sumu 1 240 mil. EUR. Rozdiel medzi čistými aktívami a výškou rezervy zodpovedá sume, ktorá sa má do fondu uhradiť z rozpočtu EÚ, t. j. 232 mil. EUR. Zmeny v reálnej hodnote portfólia dlhových cenných papierov k dispozícii na predaj boli vo vlastnom imaní v roku 2009 vykázané v celkovej výške 16 mil. EUR (2008: 15 mil. EUR).

2.3.4 Aktíva k dispozícii na predaj

V tejto položke sú zahrnuté investície a podiely kúpené s cieľom pomôcť prijímateľom rozvíjať ich obchodnú činnosť.

Dlhodobé aktíva k dispozícii na predaj

v mil. EUR
	EBOR	Operácie s rizikovým kapitálom	Nástroj ETF, časť zameraná na novovzniknuté podniky	EFSE	Iné	Spolu
Sumy k 31.12.2008	157	204	133	67	3	564
Nadobudnutie účasti	0	11	52	26	19	108
Úbytky/vylúčenie	0	(26)	(4)	0	0	(30)
Prenos prebytku/(deficitu) z precenenia do vlastného imania	0	(14)	(14)	3	0	(25)
Kurzové straty	0	(42)	0	0	0	(42)
Strata zo znehodnotenia	0	(1)	(13)	0	0	(14)
Sumy k 31.12.2009	157	132	154	96	22	561

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR)

Komisia upísala 3 % celkového kapitálu EBOR, ktorý predstavuje 20 mld. EUR. K dátumu zostavenia súvahy predstavovala vyžiadaná suma 157 mil. EUR, ktorá bola v plnej miere uhradená. Neuhradené platby z nevyžiadaného kapitálu predstavujú 443 mil. EUR (pozri tiež poznámku č. 5.13.1). Keďže EBOR nie je kótovaná na žiadnej burze cenných papierov a vzhľadom na zmluvné obmedzenia zahrnuté v stanovách EBOR, týkajúce sa okrem iného predaja majetkovej účasti maximálne vo výške obstarávacích nákladov a výlučne súčasným akcionárom, je akciový podiel Komisie oceňovaný v obstarávacej cene zníženej o prípadné opravné položky na znehodnotenie.

Operácie s rizikovým kapitálom

V rámci operácií s rizikovým kapitálom sa poskytujú prostriedky finančným sprostredkovateľom na financovanie kapitálových investícií. Sú spravované Európskou investičnou bankou a financované v rámci európskej susedskej politiky.

Iné investície

Najvýznamnejšie sumy sa týkajú programu pre rast a zamestnanosť, viacročného programu a programu pre konkurencieschopnosť a inovácie pod správou EIF, ktoré podporujú zakladanie a financovanie začínajúcich MSP prostredníctvom investovania do vhodných špecializovaných fondov rizikového kapitálu (154 mil. EUR). Zahrnutých je tu aj 96 mil. EUR v súvislosti s Európskym fondom pre juhovýchodnú Európu (EFSE), ktorý je investičnou spoločnosťou s variabilným základným imaním (SICAV). Hlavným cieľom fondu EFSE je podporovať hospodársky rozvoj a prosperitu v juhovýchodnej Európe na základe udržateľného poskytovania dodatočných finančných prostriedkov na rozvoj, a to prostredníctvom miestnych finančných sprostredkovateľov. V roku 2009 tu bola zahrnutá nová investícia vo výške 19 mil. EUR, ktorá sa týkala Fondu energetickej účinnosti juhovýchodnej Európy.

2.4 ÚVERY

Táto položka zahŕňa úverové záväzky voči Európskej únii so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.

v mil. EUR
	Poznámka	31.12.2009	31.12.2008
Úvery poskytnuté z rozpočtu EÚ a ESUO	2.4.1	169	179
Úvery poskytnuté z vypožičaných prostriedkov	2.4.2	10 595	3 386
Úvery Spolu		10 764	3 565

2.4.1 Úvery poskytnuté z rozpočtu Európskej únie a ESUO v likvidácii

v mil. EUR
	Úvery s osobitnými podmienkami	ESUO v likvidácii	Spolu
Spolu k 31.12.2008	150	29	179
Splátky	(19)	(5)	(24)
Zmeny účtovnej hodnoty	12	2	14
Spolu k 31.12.2009	143	26	169

Úvery s osobitnými podmienkami

Táto položka zahŕňa úvery s osobitnými podmienkami poskytnuté pri preferenčných úrokových sadzbách v rámci spolupráce s nečlenskými krajinami. Všetky sumy sú splatné za viac ako 12 mesiacov od konca roka. Efektívne úrokové sadzby týchto úverov sa pohybujú od 7,73 % do 12,36 %.

Úvery na bývanie z prostriedkov ESUO v likvidácii (ESUO)

Úvery na bývanie sú úvery poskytnuté z vlastných zdrojov ESUO v súlade s článkami 54 a 54.2 Zmluvy o ESUO. Tieto úvery sa poskytujú pri fixnej úrokovej sadzbe 1 % a považujú sa teda za úvery poskytnuté pri preferenčných úrokových sadzbách. Efektívne úrokové sadzby týchto úverov sa pohybujú od 2,806 % do 22,643 %. Z praktických dôvodov a na základe zásady významnosti sa v prípade týchto úverov použije pri prvotnom vykazovaní ako reálna hodnota transakčná cena, a to nezávisle od akejkoľvek uplatnenej preferenčnej úrokovej sadzby.

2.4.2 Úvery poskytnuté z vypožičaných prostriedkov

v mil. EUR
	Úvery MFA	Úvery Euratom	Platobná bilancia	ESUO v likvidácii	Spolu
Spolu k 31.12.2008	663	494	2 004	338	3 499
Nové úvery	25	7	7 200	0	7 232
Splátky	(95)	(11)	0	(88)	(194)
Kurzové rozdiely	0	(1)	0	16	15
Zmeny účtovnej hodnoty	(6)	(5)	99	(5)	83
Spolu k 31.12.2009	587	484	9 303	261	10 635
Suma so splatnosťou < 1 rok	40	0	0	0	40
Suma so splatnosťou > 1 rok	547	484	9 303	261	10 595

Úvery poskytnuté v rámci makrofinančnej pomoci (MFA)

Makrofinančná pomoc je politicky motivovaný finančný nástroj určený na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu partnerských tretích krajín v geografickej blízkosti EÚ pri zmierňovaní ich problémov súvisiacich s platobnou bilanciou a/alebo rozpočtom. Má podobu strednodobých/dlhodobých úverov alebo grantov alebo ich vhodnej kombinácie a vo všeobecnosti je doplnením financovania poskytnutého v rámci stabilizačného a reformného programu podporovaného z MMF. Komisia neprijala za tieto úvery záruky tretích strán, ručí však za ne Garančný fond (pozri poznámku č. 2.3.3.).

Úvery Euratomu

Euratom je jedným z právnych subjektov EÚ, ktorý zastupuje Európska komisia. Euratom poskytuje úvery členským štátom na účely financovania investičných projektov, ktoré sa týkajú priemyselnej výroby elektrickej energie v jadrových elektrárňach, ako aj priemyselných zariadení s jadrovým palivovým cyklom. Zároveň poskytuje úvery aj nečlenským štátom, a to na účely zvýšenia úrovne bezpečnosti a účinnosti jadrových elektrární a priemyselných zariadení s jadrovým palivovým cyklom, ktoré sú v prevádzke alebo vo výstavbe.

Za tieto úvery získala Komisia záruku od tretích strán vo výške 481 mil. EUR (2008: 486 mil. EUR).

Úvery na podporu platobnej bilancie (BOP)

Úvery na podporu platobnej bilancie sú politicky motivovaný finančný nástroj, ktorý bol opätovne aktivovaný s cieľom poskytovať členským štátom Európskej únie strednodobú finančnú pomoc počas súčasnej hospodárskej a finančnej krízy. Prostredníctvom tohto nástroja je možné poskytovať úvery členským štátom, ktoré zaznamenali problémy v súvislosti s platobnou bilanciou alebo pohybom kapitálu, alebo ktorým takéto problémy vážne hrozia. Tento finančný nástroj je určený len pre tie členské štáty, ktoré ešte nie sú členmi eurozóny. Celková maximálna povolená výška úverov predstavuje 50 mld. EUR, za ktoré ručí všeobecný rozpočet EÚ.

V období od novembra 2008 do konca roka 2009 boli poskytnuté úvery vo výške 14,6 mld. EUR. Na podporu platobnej bilancie Maďarska bolo poskytnutých 6,5 mld. EUR, z čoho boli 2 mld. EUR vyplatené v roku 2008 so splatnosťou v decembri 2011. V roku 2009 bolo poskytnutých ďalších 3,5 mld. EUR so splatnosťou v novembri 2014 a apríli 2016. Na podporu platobnej bilancie Lotyšska bolo poskytnutých 3,1 mld. EUR, z čoho bolo 2,2 mld. EUR vyplatených v roku 2009, so splatnosťou v apríli 2014 a januári 2015, a 0,5 mld. EUR bolo vyplatených v marci 2010, pričom splatnosť bola stanovená na máj 2019. Úver vo výške 5 mld. EUR bol poskytnutý aj Rumunsku, pričom 1,5 mld. EUR bolo vyplatených v roku 2009, so splatnosťou v januári 2015, a ďalšia 1 mld. EUR bola vyplatená v marci 2010 so splatnosťou v máji 2019.

Úvery poskytnuté ESUO v likvidácii

Táto položka zahŕňa predovšetkým úvery, ktoré ESUO v likvidácii poskytlo z vypožičaných prostriedkov v súlade s článkami 54 a 56 Zmluvy o ESUO, ako aj tri nekótované dlhové cenné papiere emitované Európskou investičnou bankou (EIB) ako náhrada za neplatiacich dlžníkov. Tieto dlhové cenné papiere budú držané až do ich konečnej splatnosti (2017 a 2019), aby sa pokryla obsluha súvisiacich pôžičiek. Zmeny účtovnej hodnoty zodpovedajú zmene časovo rozlíšených úrokov s pripočítaním ročnej amortizácie vo forme vyplatených prémií a transakčných nákladov, ktoré vznikli na začiatku, pričom pri výpočte sa použila metóda efektívnej úrokovej sadzby.

Efektívne úrokové sadzby (vyjadrené ako rozpätie úrokových sadzieb) sú takéto:

Úvery	31.12.2009	31.12.2008
Makrofinančná pomoc (MFA)	0,9625 % - 4,54 %	3,022 % - 5,29 %
Euratom	1,071 % - 5,76 %	3,428 % - 5,76 %
Platobná bilancia (BOP)	3,125 % - 3,625 %	3,25 %
ESUO v likvidácii	0,346 % - 5,8103 %	3,072 % - 5,8103 % (4)

2.5 DLHODOBÉ PREDBEŽNÉ FINANCOVANIE

V závislosti od termínu vymoženia finančných prostriedkov alebo ich čerpania sa predbežné financovanie vykazuje ako obežné alebo dlhodobé aktívum. Čerpanie sa definuje v príslušnej dohode o realizácii projektu. Všetky splátky a čerpania splatné do dvanástich mesiacov odo dňa vykazovania sa vykazujú ako krátkodobé predbežné financovanie, a teda ako obežné aktíva, pričom zostatok je dlhodobý.

Predbežné financovanie SPOLU

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Dlhodobé predbežné financovanie (pozri ďalej)	39 750	29 023
Krátkodobé predbežné financovanie (pozri poznámku č. 2.9)	9 077	10 262
Predbežné financovanie spolu	48 827	39 285

Záruky prijaté v súvislosti s predbežným financovaním

Ide o záruky, ktoré Európska únia vyžaduje v určitých prípadoch od príjemcov pri vyplácaní zálohových platieb (predbežné financovanie). Pri tomto type záruk sa vykazujú dve hodnoty: „nominálna“ a „priebežná“ hodnota. V prípade „nominálnej“ hodnoty sa rozhodujúca udalosť viaže na existenciu záruky, zatiaľ čo v prípade „priebežnej“ hodnoty je rozhodujúcou udalosťou platba predbežného financovania a/alebo následné zúčtovanie. K 31. decembru 2009 dosiahla „nominálna“ hodnota záruk zložených v súvislosti s predbežným financovaním výšku 936 mil. EUR. „Priebežná“ hodnota týchto záruk predstavovala 724 mil. EUR. K 31. decembru 2008 predstavovala „nominálna“ hodnota 968 mil. EUR a „priebežná“ hodnota 769 mil. EUR. Tento rozdiel v skutočnosti slúži na krytie predbežného financovania, ktoré bolo zúčtované a zaevidované do výdavkov, ale v prípade ktorého sa bude možno musieť v budúcnosti pristúpiť k vymáhaniu.

Účinné krytie niektorých súm predbežného financovania vyplatených v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (7RP) zabezpečuje účastnícky záručný fond (PGF) – k 31. decembru 2009 bolo v rámci predbežného financovania vyplatených celkovo 2,7 mld. EUR. Ide o nástroj vzájomného zaistenia zriadený na krytie finančných rizík, ktoré znáša EÚ a účastníci počas realizácie nepriamych akcií v rámci 7RP, pričom záruku plnenia predstavuje kapitál tohto fondu a plynúce úroky. Všetci účastníci nepriamych akcií, ktoré majú formu grantu (a teda predbežného financovania v účtovníctve Komisie), odvádzajú počas trvania akcie do kapitálu fondu PGF príspevok zodpovedajúci 5 % celkového príspevku EÚ do tohto fondu. Účastníci sú teda vlastníkmi PGF a EÚ (zastúpená Komisiou) vystupuje ako výkonný orgán. Na konci nepriamej akcie sa účastníkom vráti príspevok do fondu v plnej výške. Výnimku tvoria prípady, že fond PGF utrpí straty v dôsledku neplnenia záväzkov zo strany príjemcov – v tomto prípade účastníci získajú späť minimálne 80 % svojho príspevku. Účastnícky záručný fond zaručuje teda finančné záujmy EÚ a účastníkov. K 31. decembru 2009 prispeli účastníci do fondu PGF celkovou sumou 561 mil. EUR (2008: 274 mil. EUR) – pozri tiež poznámku č. 11.

Dlhodobé predbežné financovanie

v mil. EUR
Typ hospodárenia	31.12.2009	31.12.2008
Priame centralizované hospodárenie	1 148	1 351
Nepriame centralizované hospodárenie	486	275
Decentralizované hospodárenie	347	90
Zdieľané hospodárenie	37 199	26 764
Spoločné hospodárenie	568	543
Realizované inými inštitúciami a agentúrami	2	0
Dlhodobé predbežné financovanie – spolu	39 750	29 023

Najväčší podiel na dlhodobom predbežnom financovaní majú štrukturálne opatrenia na programové obdobie 2007 – 2013 financované z fondu regionálneho rozvoja (EFRR), sociálneho fondu (ESF), poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), Kohézneho fondu (KF) a fondu pre rybné hospodárstvo. Keďže mnohé z týchto projektov majú dlhodobý charakter, je nevyhnutné, aby súvisiace zálohové platby boli k dispozícii viac ako jeden rok. Tieto sumy predbežného financovania sa preto uvádzajú ako dlhodobé aktíva. Suma uvedeného dlhodobého predbežného financovania, za ktorú si EÚ uplatňuje voči príjemcom nárok na úroky, predstavuje 1 607 mil. EUR.

Zvýšenie v roku 2009 bolo predovšetkým dôsledkom skutočnosti, že členským štátom bola vyplatená tretia tranža predbežného financovania v celkovej výške 5 mld. EUR: 2,6 mld. EUR pre KF, 1,8 mld. EUR pre EFRR a 0,6 mld pre ESF. V dôsledku hospodárskej krízy bol navyše pri každom programe vyplatený mimoriadny balík na obnovu v celkovej výške 6,2 mld. EUR: 3,9 mld. pre KF a EFRR a 2,3 mld. pre ESF. Zvýšenie v prípade decentralizovaného hospodárenia možno pripísať predovšetkým predbežnému financovaniu poskytnutému kandidátskym krajinám v rámci programov IPA.

2.6 DLHODOBÉ POHĽADÁVKY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Pohľadávky voči členským štátom	26	24
Úvery zamestnancom ESUO	10	13
Iné	2	2
Záruky a vklady	17	6
Spolu	55	45

Pohľadávky voči členským štátom sa vzťahujú na sumy, ktoré majú ESUO v likvidácii uhradiť už bývalé pristupujúce krajiny.

OBEŽNÉ AKTÍVA

2.7 ZÁSOBY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Vedecký materiál	62	73
Iné	15	12
Spolu	77	85

Zásoby vedeckého vybavenia uchováva a spravuje Spoločné výskumné centrum (SVC). Veľkú časť tvoria zásoby jadrového a nejadrového referenčného materiálu umiestneného v Geele. Tieto zásoby majú strategický charakter a sú uchovávané z dôvodu schopnosti vysporiadať sa s nepredvídanými budúcimi požiadavkami v krízových situáciách. K ďalším zásobám patria zásoby týkajúce sa projektu EGNOS, publikácie, ktoré uchováva a/alebo spravuje Úrad pre publikácie, a zásoby vakcín.

2.8 KRÁTKODOBÉ INVESTÍCIE

Krátkodobé investície pozostávajú z finančných aktív k dispozícii na predaj, ktoré sa nakupujú pre ich investičnú návratnosť alebo výnosy, alebo sa držia preto, aby vytvorili určitú štruktúru aktív alebo druhotný zdroj likvidity, a preto sa môžu v prípade potreby likvidity alebo zmeny úrokových sadzieb predať. V roku 2008 boli v tejto položke vykázané aj aktíva držané na obchodovanie vo výške 7 mil. EUR.

Aktíva k dispozícii na predaj

v mil. EUR
	ESUO v likvidácii	Iné	SPOLU
Sumy k 31.12.2008	1 464	82	1 546
Nadobudnutie účasti	560	255	815
Úbytky a vylúčenie	(573)	(32)	(605)
Úprava amortizovanej hodnoty	(1)	0	(1)
Zmena účtovnej hodnoty	8	3	11
Prenos prebytku z precenenia do vlastného imania	25	0	25
Sumy k 31.12.2009	1 483	308	1 791

Pokiaľ ide o sumy ESUO v likvidácii, všetky investície do aktív k dispozícii na predaj predstavujú dlhové cenné papiere denominované v eurách a kótované na aktívnom trhu. K 31. decembru 2009 dosahovala hodnota dlhových cenných papierov (vyjadrená v ich reálnej hodnote), ktoré majú dátum konečnej splatnosti v priebehu roka 2010, výšku 242 mil. EUR (2008: 126 mld. EUR).

Zvýšenie ostatných súm bolo spôsobené novým nadobudnutím účasti prostredníctvom finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF – 195 mil. EUR) a nástroja na poskytovanie záruk za úvery na dopravné projekty v rámci TEN-T (LGTT – 60 mil. EUR).

2.9 KRÁTKODOBÉ PREDBEŽNÉ FINANCOVANIE

v mil. EUR
Typ hospodárenia	31.12.2009	31.12.2008
Priame centralizované hospodárenie	2 924	3 055
Nepriame centralizované hospodárenie	1 990	930
Decentralizované hospodárenie	700	326
Zdieľané hospodárenie	2 550	5 304
Spoločné hospodárenie	832	608
Realizované inými inštitúciami a agentúrami	81	39
Krátkodobé predbežné financovanie – spolu	9 077	10 262

Pokles krátkodobého predbežného financovania je spôsobený skutočnosťou, že pri štrukturálnych opatreniach v rámci zdieľaného hospodárenia sa niektoré financované projekty nachádzajú v procese ukončenia (programy na obdobie rokov 2000 – 2006), zatiaľ čo pri nových projektoch (programy na obdobie rokov 2007 – 2013) bola v roku 2009 uhradená tretia splátka predbežného financovania, ktorá bola ale vykázaná ako dlhodobé aktívum, ako sa uvádza v poznámke č. 2.5. Zvýšenie krátkodobého predbežného financovania v rámci nepriameho centralizovaného hospodárenia je dôsledkom presunu činností z Komisie na nové výkonné agentúry, a to predovšetkým v oblasti výskumu a vývoja. Suma krátkodobého predbežného financovania, za ktorú si EÚ uplatňuje voči príjemcom nárok na úroky, predstavuje 4 629 mil. EUR.

2.10 KRÁTKODOBÉ POHĽADÁVKY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Krátkodobé úvery	216	114
Krátkodobé pohľadávky	4 519	6 128
Ostatné pohľadávky	16	23
Časovo rozlíšené príjmy a odložené výdavky	3 912	5 655
Spolu	8 663	11 920

2.10.1 Krátkodobé úvery

Tieto sumy sa týkajú úverov vo výške 41 mil. EUR so zostávajúcou konečnou splatnosťou kratšou ako 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy (40 mil. EUR na úvery v rámci makrofinančnej pomoci, pozri poznámku č. 2.4.). Do tejto položky sú zahrnuté aj termínované vklady ESUO v likvidácii.

Termínované vklady

v mil. EUR
	Spolu
Sumy k 31.12.2008	0
Zvýšenie	174
Časovo rozlíšené sumy	1
Sumy k 31.12.2009	175

2.10.2 Krátkodobé pohľadávky

v mil. EUR
Účtovná skupina	31.12.2009			31.12.2008
Účtovná skupina	Hrubá suma	Odpísaná suma	Čistá hodnota	Hrubá suma	Odpísaná suma	Čistá hodnota
Zákazníci	277	(76)	201	243	(79)	164
Pokuty	3 370	(133)	3 237	4 590	(96)	4 494
Členské štáty	2 198	(1 191)	1 007	2 576	(1 204)	1 372
Ostatné	76	(2)	74	111	(13)	98
Spolu	5 921	(1 402)	4 519	7 520	(1 392)	6 128

Zákazníci

Ide o príkazy na vymáhanie zaúčtované k 31. decembru 2009 ako vzniknuté nároky, ktoré je potrebné vymôcť a ktoré ešte v súvahe nie sú vykázané v iných položkách na strane aktív.

Pokuty

Sumy, ktoré sa majú vymôcť v súvislosti s pokutami uloženými Komisiou, predstavujú celkovo 3 370 mil. EUR. K tejto sume bola vytvorená opravná položka vo výške 133 mil. EUR. Zvýšenie tejto opravnej položky možno vysvetliť tým, že niektoré novouložené pokuty nemohli byť z dôvodu hospodárskej a finančnej krízy kryté predbežnými platbami ani bankovými zárukami. V prípade niektorých pokút navyše ešte stále prebieha skrátené konanie pred Európskym súdnym dvorom. K 31. decembru 2009 boli v súvislosti s týmito pohľadávkami prijaté záruky v celkovej výške 2 952 mil. EUR (2008: 2 403 mil. EUR), čo poukazuje na zámer pokutovaného subjektu sa voči tejto pokute odvolať. Zároveň treba poznamenať, že k 31. decembru 2009 nebolo z uvedenej sumy splatných 290 mil. EUR.

Pohľadávky voči členským štátom

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Pohľadávky EPZF
Pohľadávky EPZF	627	684
Opravné položky	(350)	(392)
Spolu	277	292
DPH uhradená členskými štátmi a vymáhateľná od členských štátov	38	36
Vlastné zdroje
Uvedené na účte A	89	97
Uvedené na samostatnom účte	1 254	1 260
Opravné položky	(841)	(812)
Iné	25	16
Spolu	527	561
Ostatné pohľadávky voči členským štátom	165	483
Spolu	1 007	1 372

Pohľadávky EPZF

Táto položka zahŕňa sumy, ktoré príjemcovia prostriedkov z EPZF dlhovali k 31. decembru 2008, nahlásené a potvrdené členskými štátmi k 15. októbru 2008 a znížené o 20 %, ktoré si členské štáty môžu ponechať na pokrytie administratívnych nákladov. Bol vykonaný odhad pohľadávok, ktoré vznikli od nahlásenia týchto súm až do 31. decembra 2009. Komisia robí zároveň aj odhad opravných položiek pre dlžné sumy od príjemcov, ktorých vymoženie je nepravdepodobné. Existencia tejto opravnej položky však neznamená, že Komisia sa vzdáva nároku na vymoženie týchto súm.

Vlastné zdroje

Je potrebné poznamenať, že členské štáty sú oprávnené ponechať si 25 % z tradičných vlastných zdrojov na pokrytie nákladov na výber, takže uvedené údaje sú znížené o túto sumu. Na základe odhadov zaslaných členskými štátmi bola od pohľadávok voči členským štátom odpočítaná opravná položka vo výške 841 mil. EUR. Neznamená to však, že Komisia sa vzdáva nároku na vymoženie súm, na ktoré sa táto opravná položka vzťahuje.

Ostatné pohľadávky voči členským štátom

Ostatné pohľadávky voči členským štátom zahŕňajú 72 mil. EUR vo forme náhrady výdavkov (2008: 120 mil. EUR) a zálohové platby EPZF vo výške 8 mil. EUR (2008: 244 mil. EUR).

2.10.3 Časovo rozlíšené príjmy a odložené výdavky

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Časovo rozlíšené príjmy	3 655	5 402
Odložené výdavky	230	223
Iné	27	30
Spolu	3 912	5 655

Hlavnú sumu v tejto položke predstavujú časovo rozlíšené príjmy vo výške 3 655 mil. EUR:

v mil. EUR
Časovo rozlíšené príjmy	31.12.2009	31.12.2008
Vlastné zdroje	2 209	2 576
Príjmy pripísané v poľnohospodárstve za november a december	940	1 261
Reštrukturalizácia v sektore cukru	0	911
EPFZ: nevykonané finančné korekcie na základe rozhodnutia v dôsledku overenia súladu	0	368
Kohézny fond a fond regionálneho rozvoja: finančné korekcie	404	146
Fond pre rybné hospodárstvo	0	32
Ostatné časovo rozlíšené príjmy	102	108
Časovo rozlíšené príjmy spolu	3 655	5 402

Ostatné časovo rozlíšené príjmy predstavujú hlavne príjmy z úrokov z omeškania, časovo rozlíšené bankové úroky a časovo rozlíšený úrok zo súm predbežného financovania.

Do tejto položky sú zahrnuté aj odložené výdavky v celkovej výške 230 mil. EUR, z čoho podstatnú časť predstavujú predpokladané platby vo výške 53 mil. EUR vyplatené v rámci bilaterálnych dohôd s tretími krajinami v oblasti rybného hospodárstva, 36 mil. EUR za európske školy, 44 mil. EUR za prenájom kancelárií, 22 mil. EUR za rekonštrukciu kancelárií a 17 mil. EUR za úroky z prenájmu dlhodobého majetku.

2.11 PEŇAŽNÉ PROSTRIEDKY A PEŇAŽNÉ EKVIVALENTY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Neviazané peňažné prostriedky:
Účty v štátnych pokladniciach a centrálnych bankách	10 958	15 039
Bežné účty	1 967	1 415
Zálohové účty	42	35
Prevody (peniaze na ceste)	9	26
Krátkodobé vklady a iné peňažné ekvivalenty	1 486	1 456
Spolu	14 462	17 971
Viazané peňažné prostriedky	8 910	5 753
Spolu	23 372	23 724

2.11.1 Neviazané peňažné prostriedky

V neviazaných peňažných prostriedkoch sú zahrnuté všetky prostriedky, ktoré má EÚ na svojich účtoch v každom členskom štáte a krajine EZVO (v štátnej pokladnici alebo centrálnej banke), ako aj na bežných a zálohových účtoch, v krátkodobých bankových vkladoch a v pokladničnej hotovosti.

Tohtoročný nižší zostatok v štátnych pokladniciach a centrálnych bankách vyplýva zo skutočnosti, že v dôsledku opravného rozpočtu č. 10/2009 muselo byť členským štátom začiatkom roka 2010 vrátených 3,5 mld. EUR. V minulom roku to bola suma 6,6 mld. EUR. Súvisiaci záväzok je vykázaný v rámci krátkodobých záväzkov – pozri tiež poznámku č. 2.18.2. Vplyv na hotovostný zostatok ku koncu roka mali aj peňažné prostriedky z dosiaľ nevyužitých pripísaných príjmov vo výške 2,7 mld. EUR (2008: 5,1 mld. EUR), ktoré nie je možné vrátiť členským štátom, ako aj suma vo výške 1,4 mld. EUR (2008: 1,7 mld. EUR), ktorá bola zadržaná na krytie platobných rozpočtových prostriedok prenesených do roku 2010. Členským štátom je potrebné vrátiť aj výsledok rozpočtového hospodárenia vo výške 2,3 mld. EUR, a to prostredníctvom odpočtu zo súm, ktoré majú uhradiť za rok 2010.

Sumy vykázané ako krátkodobé vklady sa týkajú predovšetkým peňažných prostriedkov, ktoré v mene EÚ spravujú fiduciári na účely realizácie určitých programov financovaných z rozpočtu EÚ.

2.11.2 Viazané peňažné prostriedky

Viazané peňažné prostriedky sa vzťahujú na sumy prijaté v súvislosti s pokutami uloženými Komisiou, ktorých prípad je ešte stále otvorený. Sú vedené na osobitných vkladových účtoch, ktoré sa nepoužívajú na žiaden iný účel.

STÁLE PASÍVA

2.12 ZAMESTNANECKÉ POŽITKY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Dôchodky – zamestnanci	33 316	32 867
Dôchodky – ostatní	663	696
Spoločný systém zdravotného poistenia	3 263	3 993
Spolu	37 242	37 556

2.12.1 Dôchodky – zamestnanci

V súlade s článkom 83 služobného poriadku sú dávky vyplácané v rámci tohto dôchodkového systému (PSEO: dôchodkový systém európskych úradníkov) účtované na ťarchu rozpočtu EÚ. Tento systém nie je finančne zaistený, členské štáty však spoločne ručia za platbu týchto dávok v súlade so stupnicou určenou na financovanie týchto výdavkov. Úradníci navyše prispievajú jednou tretinou na dlhodobé financovanie tohto systému prostredníctvom povinných príspevkov. Výška tohto príspevku sa každoročne reviduje a aktualizuje tak, aby sa zaručilo, že tieto príspevky (v súčasnosti vo výške 11,3 % základného platu) budú každý rok postačovať na financovanie jednej tretiny nárokov nadobudnutých za daný rok.

Záväzky z dôchodkového systému boli ocenené na základe počtu aktívnych zamestnancov a zamestnancov na dôchodku k 31. decembru 2009, ako aj na základe ustanovení služobného poriadku platných k danému dátumu. Pri tomto oceňovaní sa brali do úvahy dávky súvisiace s dĺžkou služby, invaliditou a nárokmi pozostalých (rôzne druhy dôchodkov a podpora v invalidite). Ocenenie bolo vykonané v súlade s metodikou IPSAS 25 (a teda aj v súlade s účtovným pravidlom EÚ č. 12). Podľa týchto účtovných štandardov sa od zamestnávateľa vyžaduje, aby svoje záväzky stanovoval na základe poistno-matematických metód, pričom zohľadňuje zmluvne stanovené požitky počas aktívneho života zamestnancov a predpokladané zvýšenia miezd. Metóda poistno-matematického oceňovania, ktorá bola použitá na výpočet týchto záväzkov, je známa ako metóda plánovaného ročného zhodnotenia požitkov.

Na ocenenie boli použité tieto hlavné poistno-matematické predpoklady, ktoré boli dostupné ku dňu oceňovania:

Poistno-matematické predpoklady	31.12.2009	31.12.2008
Nominálna diskontná sadzba	4,5 %	3,9 %
Odhadovaná miera inflácie	2,5 %	1,8 %
Reálna diskontná sadzba	2,0 %	2,1 %
Pravdepodobnosť manželstva: muž/žena	8,4 %/38 %	84 %/38 %
Všeobecný rast miezd/precenenie dôchodkov	0 %	0,3 %

Pre tento výpočet bola použitá medzinárodná tabuľka očakávanej dĺžky života úradníkov (International Civil Servants Life Table) za rok 2008. Vychádzalo sa z predpokladu, že k odchodu do dôchodku dochádza v čase, keď má úradník nárok na plný dôchodok, pričom sa zohľadnilo zníženie v dôsledku predčasného odchodu do dôchodku a barcelonské stimuly za predĺženie odchodu do dôchodku, najneskôr v 65. roku života. Výpočty hrubých dôchodkov a rodinných dávok vychádzajú zo služobného poriadku.

Záväzky sa týkajú vopred vymedzených práv týchto osôb:

(1)	zamestnanci v aktívnej službe k 31. decembru 2009 vo všetkých inštitúciách a agentúrach zahrnutých do dôchodkového systému;

(2)	zamestnanci v časovo posunutej pozícii, t. j. tí, ktorí dočasne alebo definitívne odišli z inštitúcií a ponechali svoje dôchodkové práva v dôchodkovom systéme (len tí, ktorí odpracovali aspoň 10 rokov);

(3)	bývalí úradníci a ostatní zamestnanci, ktorí poberajú starobný dôchodok;

(4)	bývalí úradníci a ostatní zamestnanci, ktorí poberajú invalidný dôchodok;

(5)	bývalí úradníci a ostatní zamestnanci, ktorí poberajú podporu v invalidite;

(6)	osoby poberajúce pozostalostný dôchodok (vdovy alebo vdovci, siroty, vyživované osoby).

Hlavné pohyby po 31. decembri 2008:

v mil. EUR
Pohyb v penzijných záväzkoch voči zamestnancom	Suma
Hrubé penzijné záväzky k 31. decembru 2008	36 495
Náklady na službu	1 360
Úrokové náklady	1 456
Vyplatené požitky	(1 035)
Poistno-matematické zisky	(1 248)
Zmeny z dôvodu príchodu nových zamestnancov	187
Hrubé penzijné záväzky k 31. decembru 2009	37 215

Hlavné fakty:

—

Hrubé matematicko-poistné záväzky boli k 31. decembru 2009 ocenené na 37 215 mil. EUR (2008: 36 495 mil. EUR). Zohľadnený bol aj vplyv opravného koeficientu vo výške 1 079 mil. EUR (2008: 1 277 mld. EUR). Od celkových hrubých záväzkov sa odpočítajú dane príjemcov, čím vzniknú čisté záväzky, ktoré sa zahrnú do súvahy (keďže dane sa odpočítavajú pri platbe dôchodkov a pripočítavajú sa k príjmom EÚ v roku platby). Tieto čisté záväzky (hrubé záväzky znížené o dane) boli teda k 31. decembru 2009 odhadnuté na 33 316 mil. EUR.

—	Počet osôb zaradených do dôchodkového systému úradníkov vzrástol o 5 082 osôb. Tento nárast sa týka predovšetkým dočasných zamestnancov, zmluvných zamestnancov a asistentov poslancov Európskeho parlamentu, pričom posledne menovaní boli do systému zaradení po prvýkrát.

2.12.2 Dôchodky – ostatní

Ide o záväzky súvisiace s penzijnými nárokmi členov a bývalých členov Komisie, Súdneho dvora (a Všeobecného súdu), Dvora audítorov, generálnych tajomníkov Rady, ombudsmana, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a Súdu pre verejnú službu Európskej únie. Do tejto položky sú zahrnuté aj záväzky týkajúce sa dôchodkov niektorých poslancov Parlamentu.

2.12.3 Spoločný systém zdravotného poistenia

Oceňujú sa aj odhadované záväzky EÚ v súvislosti s príspevkami do spoločného systému zdravotného poistenia voči zamestnancom na dôchodku. Tieto záväzky boli ocenené na 3 535 mil. EUR. Od týchto hrubých záväzkov sa odpočítali aktíva systému vo výške 272 mil. EUR, výsledkom čoho bola čistá suma. Do výpočtu boli zahrnutí aktívni úradníci a dôchodcovia z rôznych inštitúcií a agentúr EÚ a ich rodinní príslušníci, aktívni členovia a dôchodcovia Komisie, Dvora audítorov, Súdneho dvora, Rady, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a európsky ombudsman. Pri výpočte sa použila rovnaká diskontná sadzba a rovnaký všeobecný rast miezd ako pri ocenení dôchodkov zamestnancov (pozri predtým). Hlavným dôvodom nevýrazného zníženia týchto záväzkov sú poistno-matematické zisky v dôsledku zmien poistno-matematických predpokladov.

v mil. EUR
Pohyb v záväzkoch voči spoločnému systému zdravotného poistenia	Suma
Hrubé záväzky k 31. decembru 2008	4 248
Bežné náklady	168
Úrokové náklady	169
Vyplatené požitky	(85)
Poistno-matematické zisky	(965)
Hrubé záväzky k 31. decembru 2009	3 535
Zníženie o aktíva schémy	(272)
Čisté záväzky k 31. decembru 2009	3 263

2.13 DLHODOBÉ REZERVY

v mil. EUR
	31.12.2008	Dodatočné rezervy	Nepoužité odúčtované sumy	Použité sumy	Presun z/do krátkodobých rezerv	Zmena v odhadoch	31.12.2009
Právne spory	421	54	(50)	(12)	0	0	413
Vyraďovanie jadrových zariadení	819	0	0	0	(22)	111	908
Finančné rezervy	12	67	0	0	(3)	0	76
Iné	89	45	(12)	(37)	(13)	0	72
Spolu	1 341	166	(62)	(49)	(38)	111	1 469

Právne spory

Ide o odhadované sumy, ktoré budú pravdepodobne uhradené po roku 2010 v súvislosti s viacerými prebiehajúcimi právnymi spormi. Najväčšia časť týchto súm, 409 mil. EUR, sa týka súdnych sporov súvisiacich s finančnými korekciami výdavkov záručnej sekcie EPZF, ktoré k 31. decembru 2009 neboli ešte uzavreté, ako aj iných súdnych sporov týkajúcich sa poľnohospodárskych výdavkov.

Vyraďovanie jadrových zariadení

V roku 2008 konzorcium nezávislých odborníkov aktualizovalo svoju štúdiu z roku 2003 týkajúcu sa odhadovaných nákladov programu na vyraďovanie jadrových zariadení Spoločného výskumného centra a na nakladanie s odpadom. Ich revidovaný odhad vo výške 1 222 mil. EUR (predtým 1 145 mil. EUR) sa použil ako základ pre rezervu, ktorá bude zahrnutá do finančných výkazov. V súlade s účtovnými pravidlami EÚ je tento odhad upravený o mieru inflácie a následne diskontovaný na jeho čistú súčasnú hodnotu. K 31. decembru 2009 predstavovala celová výška rezervy 930 mil. EUR, pričom bola rozdelená na sumy, ktorých úhrada sa očakáva v roku 2010 (22 mil. EUR) a v nasledujúcich rokoch (908 mil. EUR). Vzhľadom na predpokladaný čas trvania tohto programu (približne 30 rokov) je potrebné poznamenať, že tento odhad je do určitej miery neistý a že konečné náklady sa môžu odlišovať od sumy, ktorá je v súčasnosti zaúčtovaná.

Finančné rezervy

Záručný fond pre MSP za roky 1998, 2001 a 2007 v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie oprávňuje Európsky investičný fond (EIF) poskytovať záruky vo svojom vlastnom mene, avšak na podnet a riziko Komisie. Finančné riziko spojené s čerpanými a nečerpanými zárukami je však obmedzené. K dátumu zostavenia súvahy zodpovedajú finančné rezervy v prípade obidvoch fondov platobným záväzkom voči finančným sprostredkovateľom zníženým o žiadosti o čistú platbu podané k uvedenému dňu. Dlhodobé finančné rezervy sú diskontované na čistú súčasnú hodnotu.

Iné rezervy

Najväčšia časť tejto rezervy, celkom 60 mil. EUR (2008: 101 mil. EUR) súvisí s odhadovanými príspevkami, ktoré EÚ hradí rôznym členským štátom z Núdzového veterinárneho fondu v prípade vypuknutia niektorých ochorení zvierat. Táto rezerva je rozdelená na sumy, ktorých úhrada sa očakáva v roku 2010 (25 mil. EUR) a v nasledujúcich rokoch (35 mil. EUR).

2.14 DLHODOBÉ FINANČNÉ ZÁVÄZKY

2.14.1 Pôžičky

v mil. EUR
Názov	31.12.2008	Nové pôžičky	Splátky	Kurzové rozdiely	Zmena účtovnej hodnoty	31.12.2009
MFA	663	25	(95)	—	(6)	587
Platobná bilancia	2 004	7 200	—	—	99	9 303
EURATOM	494	7	(11)	(1)	(5)	484
ESUO v likvidácii	282	—	(67)	18	(8)	225
Spolu	3 443	7 232	(173)	17	80	10 599

Rozdelenie pôžičiek na dlhodobé a krátkodobé

v mil. EUR
Pôžičky	Splatnosť < 1 rok	Splatnosť > 1 rok	Spolu k 31.12.2009
MFA	40	547	587
Platobná bilancia	—	9 303	9 303
EURATOM	—	484	484
ESUO v likvidácii	—	225	225
Spolu	40	10 559	10 599

Táto položka zahŕňa pôžičky so splatnosťou dlhšou ako jeden rok, ktoré sú záväzkom Európskej únie. Pôžičky zahŕňajú dlhové certifikáty v hodnote 10 324 mil. EUR (2008: 3 131 mil. EUR). Zmeny účtovnej hodnoty zodpovedajú zmene časovo rozlíšených úrokov a – v prípade pôžičiek ESUO v likvidácii – ročnej amortizácii akýchkoľvek značných transakčných nákladov, ktoré vznikli na začiatku, vypočítaných metódou efektívnej úrokovej sadzby. Efektívne úrokové sadzby (vyjadrené ako rozpätie úrokových sadzieb) sú takéto:

Pôžičky	31.12.2009	31.12.2008
Makrofinančná pomoc (MFA)	0,9625 % - 4,54 %	3,022 % - 5,29 %
Euratom	0,9031 % - 5,6775 %	3,348 % - 5,6775 %
MFA	3,125 % - 3,625 %	3,25 %
ESUO v likvidácii	0,346 % - 9,2714 %	4,939 % - 11,875 % (5)

2.15 OSTATNÉ DLHODOBÉ ZÁVÄZKY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Záväzky z finančného prenájmu	1 736	1 770
Splátky za budovy	395	403
Iné	47	53
Spolu	2 178	2 226

Táto položka zahŕňa predovšetkým záväzky z prenájmu splatné za viac ako jeden rok (pozri poznámku č. 2.2). Zahrnuté sú tu aj sumy týkajúce sa určitých budov zakúpených Komisiou, ktorých kúpna cena bude vyplácaná v splátkach. Nejde pritom o nájomné zmluvy, pretože vlastnícke právo prešlo na Komisiu okamžite.

OBEŽNÉ PASÍVA

2.16 KRÁTKODOBÉ REZERVY

v mil. EUR
	31.12.2008	Dodatočné rezervy	Nepoužité odúčtované sumy	Použité sumy	Presuny do/z iných položiek	Zmena v odhadoch	31.12.2009
Právne spory	16	18	(3)	(1)	0	0	30
Vyraďovanie jadrových zariadení	89	0	0	(28)	22	(61)	22
Finančné rezervy	202	14	(50)	(41)	3	0	128
Iné	41	7	(23)	(5)	13	0	33
Spolu	348	39	(76)	(75)	38	(61)	213

Táto položka zahŕňa rezervy na časť záväzkov splatných v období kratšom ako jeden rok.

2.17 KRÁTKODOBÉ FINANČNÉ ZÁVÄZKY

Táto položka zahŕňa pôžičky (pozri poznámku č. 2.14.1) vo výške 40 mil. EUR, ktoré sú splatné v priebehu 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy (2008: 94 mil. EUR a 25 mil. EUR, ktoré sa týkali pasív držaných na obchodovanie).

2.18 ZÁVÄZKY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Krátkodobá časť dlhodobých záväzkov	71	64
Krátkodobé záväzky	15 260	12 026
Ostatné záväzky	133	115
Časovo rozlíšené výdavky a odložené príjmy	78 420	77 472
Spolu	93 884	89 677

2.18.1 Krátkodobá časť dlhodobých záväzkov

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Záväzky z finančného prenájmu	59	52
Iné	12	12
Spolu	71	64

2.18.2 Krátkodobé záväzky

v mil. EUR
Druh	31.12.2009	31.12.2008
Členské štáty	14 903	11 386
Dodávatelia a iné	944	1 175
Overiť oprávnenosť	(587)	(535)
Spolu	15 260	12 026

Krátkodobé záväzky sa týkajú výkazov nákladov, ktoré EÚ prijala v rámci grantových operácií. Sú zaúčtované v momente prijatia žiadosti o platbu vo výške požadovanej sumy. Ak je protistranou členský štát, sú klasifikované príslušným spôsobom. Rovnaký postup sa uplatňuje aj v prípade faktúr a dobropisov prijatých v súvislosti s obstarávaním. Príslušné žiadosti o náhradu nákladov boli zohľadnené v rámci účtovných postupov na konci roka (postupy cut-off). Po uskutočnení zápisov v rámci postupu cut-off sa odhadované oprávnené sumy teda vykázali ako časovo rozlíšené výdavky (pozri poznámku č. 2.18.3), zatiaľ čo neoprávnené sumy zostávajú otvorené na účtoch s označením „Overiť oprávnenosť“. Aby nedochádzalo k nadhodnoteniu aktív a pasív, bolo rozhodnuté vykazovať čistú sumu k úhrade v krátkodobých záväzkoch.

Členské štáty

Najväčšia suma v tejto položke sa týka nevyplatených žiadostí o náhradu nákladov vo výške 11 160 mil. EUR (2008: 4 660 mil. EUR) vynaložených v súvislosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov. Zahrnutá je tu aj suma vo výške 3 524 mil. EUR, ktorá sa má na základe opravného rozpočtu z konca roka 2009 vrátiť členským štátom (2008: 6 627 mil. EUR) – táto suma bola členským štátom uhradená vo februári 2010.

Dodávatelia a iné

Do tejto položky sú zahrnuté dlžné sumy súvisiace s poskytovaním grantov a obstarávaním. Táto položka zahŕňa aj záväzky voči viacerým verejnoprávnym subjektom a účtovným jednotkám nezahrnutým do konsolidácie (napr. ERF).

Overiť oprávnenosť

Záväzky sú znížené o 587 mil. EUR, čo predstavuje tú časť prijatých žiadostí o náhradu nákladov, ktoré ešte neboli skontrolované, v dôsledku čoho boli považované za neoprávnené. Najväčšie sumy sa týkajú generálnych riaditeľstiev zodpovedných za štrukturálne opatrenia.

2.18.3 Časovo rozlíšené výdavky a odložené príjmy

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Časovo rozlíšené výdavky	76 435	77 260
Odložené príjmy	1 976	50
Iné	9	162
Spolu	78 420	77 472

Rozdelenie časovo rozlíšených výdavkov je takéto:

Časovo rozlíšené výdavky

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Časovo rozlíšené výdavky z EPZP:
Výdavky od 16.10.2009 do 31.12.2009	32 087	30 415
Priama pomoc	12 195	12 682
Reštrukturalizácia v sektore cukru	735	3 787
Iné	(55)	(13)
EPZF spolu:	44 962	46 871
Časovo rozlíšené výdavky v súvislosti so štrukturálnymi opatreniami:
EPFRV a EPUZF-Z	9 076	7 004
EFRR a inovatívne akcie	11 777	10 687
Kohézny fond	980	2 810
ISPA	3	4
ESF	5 411	4 596
Štrukturálne fondy spolu:	27 247	25 101
Iné časovo rozlíšené výdavky:
Výskum a vývoj	1 687	1 978
Iné	2 539	3 310
Iné spolu:	4 226	5 288
Časovo rozlíšené výdavky spolu	76 435	77 260

Po pomalom začiatku v predchádzajúcich rokoch dosiahli programy v rámci štrukturálnych opatrení na roky 2007 – 2013 v roku 2009 normálne tempo, čo vysvetľuje aj zvýšenie v tejto položke. Toto zvýšenie je kompenzované znížením časovo rozlíšených výdavkov na reštrukturalizáciu v sektore cukru, keďže časť týchto prostriedkov nebude pravdepodobne využitá.

Výrazné zvýšenie odložených príjmov je spôsobené tým, že dva členské štáty vyplatili príspevky do vlastných zdrojov za rok 2010 formou zálohových platieb.

ČISTÉ AKTÍVA

2.19 REZERVY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Rezerva z precenenia na reálnu hodnotu	69	41
Iné rezervy:
Garančný fond	1 472	1 276
Rezerva na precenenie	57	57
Operácie prijímania a poskytovania úverov	1 511	1 528
Iné	214	213
Spolu	3 254	3 074
Spolu	3 323	3 115

2.19.1 Rezerva z precenenia na reálnu hodnotu

V súlade s účtovnými pravidlami sa úprava aktív k dispozícii na predaj na reálnu hodnotu účtuje cez rezervu z precenenia na reálnu hodnotu.

2.19.2 Iné rezervy

Garančný fond

Pozri tiež poznámku č. 2.3.3 týkajúcu sa činnosti Garančného fondu. Táto rezerva zodpovedá cieľovej sume vo výške 9 % neuhradených súm, za ktoré ručí fond a ktoré majú byť vedené ako aktíva.

Rezerva na precenenie

Rezerva na precenenie pokrýva precenenie dlhodobého hmotného majetku. Zostatok na konci roka vo výške 57 mil. EUR sa týka precenenia pozemkov a budov Komisie, ku ktorému došlo už pred prechodom na nové účtovné pravidlá.

Operácie prijímania a poskytovania úverov

Táto suma sa týka predovšetkým rezervy ESUO v likvidácii na majetok Výskumného fondu pre uhlie a oceľ. Bola vytvorená v súvislosti s likvidáciou ESUO.

2.20 SUMY, KTORÉ MAJÚ BYŤ VYŽIADANÉ OD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

v mil. EUR
	Suma
Sumy, ktoré mali byť vyžiadané od členských štátov k 31. decembru 2008	50 539
Vrátenie prebytku rozpočtu za rok 2008 členským štátom	1 796
Pohyb v rezerve Garančného fondu	196
Iné pohyby rezerv	(10)
ESUO v likvidácii: rozdelenie výsledku za rok 2008	(15)
Hospodársky výsledok (prebytok) za rok	(4 457)
Sumy, ktoré mali byť vyžiadané od členských štátov k 31. decembru 2009 – spolu	48 049
Rozdelenie medzi:
Zamestnanecké požitky	37 242
Iné sumy	10 807

Táto suma predstavuje tú časť výdavkov, ktoré už EÚ vznikli do 31. decembra 2009 a ktoré musia byť financované z budúcich rozpočtov. Na základe pravidiel účtovníctva založeného na časovom rozlíšení sa mnohé výdavky vykazujú v roku N, hoci k ich skutočnej úhrade môže dôjsť v roku N + 1 z rozpočtu na rok N + 1. Vykázanie týchto záväzkov v účtovnej závierke a skutočnosť, že zodpovedajúce sumy sa financujú z budúcich rozpočtov, spôsobuje, že pasíva ku koncu roka značne prevyšujú aktíva. Najvýznamnejšie sumy, na ktoré treba upriamiť pozornosť, sa týkajú činností EPZF. Výška platieb splatných členským štátom za obdobie od 16. októbra do 31. decembra 2009 predstavovala 32 mld. EUR. Väčšinu súm, ktoré majú byť vyžiadané, uhradia členské štáty do 12 mesiacov od skončenia príslušného rozpočtového roka, a to v rámci rozpočtu na nasledujúci rok.

V porovnaní s minulým rokom došlo k poklesu v iných sumách, ktoré majú byť vyžiadané od členských štátov (10,8 mld. EUR v porovnaní s 13 mld. EUR v roku 2008). Hlavným dôvodom je zvýšenie predbežného financovania o 9,5 mld. EUR (pozri poznámky č. 2.5 a 2.9), ktoré je vyvážené zvýšením záväzkov o 4,2 mld. EUR (pozri poznámku č. 2.18) a znížením krátkodobých pohľadávok o 3,3 mld. EUR (pozri poznámku č. 2.10).

Počas dlhšieho obdobia sú v podstate vyplácané iba záväzky EÚ súvisiace so zamestnaneckými požitkami, pričom je potrebné zdôrazniť, že za financovanie dôchodkov z ročných rozpočtov ručia členské štáty. Na informačné účely sa uvádza odhad rozdelenia budúcich platieb zamestnaneckých požitkov:

v mil. EUR
	Suma
Krátkodobé: sumy, ktoré majú byť vyplatené v roku 2010	1 214
Dlhodobé: sumy, ktoré majú byť vyplatené po roku 2010	36 028
Záväzky súvisiace so zamestnaneckými požitkami k 31.12.2009 – spolu	37 242

Zároveň je potrebné poznamenať, že uvedené nemá žiaden vplyv na výsledok rozpočtového hospodárenia – rozpočtové príjmy by sa mali vždy rovnať rozpočtovým výdavkom alebo ich prevyšovať a akýkoľvek prebytok príjmov sa vracia členským štátom.

3. POZNÁMKY K VÝKAZU VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

3.1 PRÍJMY Z VLASTNÝCH ZDROJOV A PRÍSPEVKOV

v mil. EUR
	Poznámka	2009	2008
Príjmy z vlastných zdrojov:	3.1.1
Zdroj založený na HND		81 978	74 479
Zdroj založený na DPH		12 795	19 008
Tradičné vlastné zdroje:
Poľnohospodárske poplatky		0	1 184
Clá		14 002	15 196
Odvody z produkcie cukru		130	702
Tradičné vlastné zdroje spolu		14 132	17 082
Rozpočtové úpravy	3.1.2	1 399	1 930
Príspevky tretích krajín (vrátane krajín EZVO)		233	214
Spolu		110 537	112 713

Príjmy z vlastných zdrojov sú hlavným prvkom operačných príjmov Európskej únie. Hlavná časť výdavkov sa teda financuje z vlastných zdrojov, keďže iné príjmy predstavujú len nepatrný podiel na celkovom financovaní.

3.1.1 Príjmy z vlastných zdrojov

Existujú tri kategórie vlastných zdrojov: tradičné vlastné zdroje, zdroj založený na DPH a zdroj založený na HND. Tradičné vlastné zdroje sa následne delia na odvody z produkcie cukru a clá. Súčasťou systému vlastných zdrojov je aj korekčný mechanizmus súvisiaci s rozpočtovou nerovnováhou (úľava pre Spojené kráľovstvo), ako aj hrubé zníženie ročného príspevku založeného na HND v prípade Holandska a Švédska. Členské štáty si ponechávajú 25 % tradičných vlastných zdrojov na pokrytie nákladov na výber a vyššie uvedené sumy sú uvedené po ich odpočítaní.

Vlastný zdroj založený na DPH sa vypočíta uplatnením jednotnej sadzby (0,30 %) na harmonizovaný základ DPH vo všetkých členských štátoch (s výnimkou rokov 2007 – 2013, kde je sadzba uplatňovaná pre Rakúsko stanovená na 0,225 %, pre Nemecko na 0,15 % a pre Holandsko a Švédsko na 0,10 %). Horná hranica tohto základu je pritom pri všetkých členských štátoch obmedzená na 50 % HND. Zdroj založený na HND je variabilný zdroj a je určený na zabezpečenie príjmov požadovaných v ktoromkoľvek roku na pokrytie výdavkov, ktoré prevyšujú sumu získanú z tradičných vlastných zdrojov, zdrojov založených na DPH a rôznych príjmov. Príjmy sa tvoria uplatnením jednotnej sadzby na súčet HND všetkých členských štátov.

V porovnaní s rokom 2008 došlo k zníženiu príjmov zo zdroja založeného na DPH o 6,2 mld. EUR. Tento pokles bol však viac ako vykompenzovaný, a to vďaka zvýšeniu príjmov zo zdroja založeného na HND o 7,5 mld. EUR. Tieto pohyby možno vysvetliť predovšetkým v dôsledku odlišných ustanovení rozhodnutia Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie, ktoré nahradili ustanovenia predchádzajúceho rozhodnutia o vlastných zdrojoch z roku 2000. V roku 2009 neboli vykázané žiadne poľnohospodárske poplatky, keďže po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia o systém vlastných zdrojov v roku 2009 sa tieto poplatky považujú za clá. Oproti roku 2008 došlo v roku 2009 k zníženiu ciel o 1,1 mld. EUR, ktoré bolo spôsobené výrazným znížením dovozu do EÚ-27 v hodnotovom vyjadrení. Za rovnaké obdobie došlo aj k zníženiu odvodov z produkcie cukru o 572 mil. EUR, keďže v roku 2008 boli zaznamenané dodatočné príjmy pochádzajúce z jednorazových platieb za dodatočné kvóty na cukor.

3.1.2 Rozpočtové úpravy

Rozpočtové úpravy zahŕňajú prebytok rozpočtu z roku 2008 (1 796 mil. EUR), ktorý sa nepriamo vracia členských štátom formou zníženia objemu vlastných zdrojov, ktoré musia členské štáty uhradiť EÚ v nasledujúcom roku – ide teda o príjem za rok 2009. Podľa rozhodnutia o systéme vlastných zdrojov z roku 2007 sa Spojenému kráľovstvu udeľuje korekcia rozpočtovej nerovnováhy. Keďže táto suma je financovaná ostatnými členskými štátmi, nemalo by to mať žiaden čistý vplyv na výsledok plnenia rozpočtu alebo na výsledok hospodárenia. V tejto položke však bola vykázaná suma vo výške 319 mil. EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi výmenným kurzom eura použitým na rozpočtové účely (pozri článok 10 ods. 3 nariadenia (ES, Euroatom) č. 1150/2000) a kurzom platným v čase, keď členské štáty, ktoré nie sú členmi hospodárskej a menovej únie, skutočne realizovali svoje platby.

3.2 INÉ OPERAČNÉ PRÍJMY

v mil. EUR
	Poznámka	2009	2008
Pokuty	3.2.1	2 648	3 171
Poľnohospodárske poplatky	3.2.2	705	2 299
Vymáhanie výdavkov:	3.2.3
Priame centralizované hospodárenie		63	61
Nepriame centralizované hospodárenie		6	4
Decentralizované hospodárenie		41	90
Zdieľané hospodárenie		1 066	1 349
Spolu		1 176	1 504
Príjmy z administratívnych činností:	3.2.4
Zamestnanci		1 010	974
Príjmy súvisiace s dlhodobým hmotným majetkom		33	25
Iné administratívne príjmy		165	149
Spolu		1 208	1 148
Rôzne operačné príjmy:	3.2.5
Úpravy/rezervy		150	71
Kurzové zisky		618	269
Iné		1 027	1 269
Spolu		1 795	1 609
Spolu		7 532	9 731

3.2.1 Pokuty

Tieto príjmy sa vzťahujú na pokuty uložené Komisiou za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Pohľadávky a súvisiace príjmy sa vykazujú po tom, ako Komisia prijme rozhodnutie o uložení pokuty a po úradnom oznámení tohto rozhodnutia adresátovi.

3.2.2 Poľnohospodárske poplatky

Tieto sumy sa týkajú odvodov z produkcie mlieka vo výške 99 mil. EUR (rok 2008: 338 mil. EUR) a odvodov z produkcie cukru vo výške 606 mil. EUR (rok 2008: 1 961 mld. EUR). Odvody z produkcie mlieka sú nástrojom na riadenie trhu, ktorého cieľom je pokutovať tých výrobcov mlieka, ktorí prekračujú svoje referenčné množstvá. Keďže nesúvisia s predchádzajúcimi platbami Komisie, v praxi sa považujú za príjem na osobitný účel. V dôsledku postupného odstraňovania kvót na mlieko dochádza k znižovaniu príjmov z týchto odvodov. Počnúc poľnohospodárskym rokom 2008/2009 bude dochádzať k zvyšovaniu kvót o 1 % ročne, a to až do ich úplného zrušenia v roku 2015.

Odvody z produkcie cukru súvisia s fondom na reštrukturalizáciu v sektore cukru. V dôsledku reformy cukrovarníckeho priemyslu sa znížila vnútorná cena cukru tak, aby sa zmenšil rozdiel medzi cenou v EÚ a na medzinárodných trhoch. Aby bolo možné menej konkurencieschopných výrobcov motivovať k tomu, aby opustili trh, vytvoril sa samofinancujúci reštrukturalizačný fond financovaný z príjmov pochádzajúcich z dočasnej dane uloženej výrobcom cukru, s ktorou sa zaobchádza ako s pripísanými príjmami. Hoci platby v rámci tohto režimu budú prebiehať až do septembra 2012, všetky príjmy v súvislosti fondom na reštrukturalizáciu v sektore cukru už členské štáty k 31. decembru 2009 nahlásili.

3.2.3 Vymáhanie výdavkov

Táto položka zahŕňa príkazy na vymáhanie vystavené Komisiou a zníženie následných platieb vykázaných v účtovnom systéme Komisie, ktorých cieľom je vymôcť výdavky pôvodne uhradené zo všeobecného rozpočtu. Tieto príkazy sú vystavené na základe kontrol, ukončených auditov alebo posúdenia oprávnenosti výdavkov. Zahrnuté sú tu aj príkazy na vymáhanie, ktoré členské štáty vystavili v súvislosti s príjemcami prostriedkov z EPZF. V tejto položke je zohľadnená aj zmena odhadov časovo rozlíšených príjmov medzi predchádzajúcim a nasledujúcim koncom roku. Vymoženie výdavkov EÚ tu však nie zachytené v plnom rozsahu. Platí to predovšetkým pre štrukturálne opatrenia, ktoré predstavujú významnú výdavkovú oblasť a pri ktorých sa vrátenie neoprávnene vyplatených prostriedkov zabezpečuje prostredníctvom osobitných mechanizmov, pričom vo väčšine prípadov sa nevyžaduje vystavenie príkazu na vymáhanie. V súlade s účtovnými pravidlami EÚ sa ako príjmy nevykazujú ani vymožené sumy predbežného financovania.

Najväčšia suma v celkovej výške 1 066 mil. EUR sa týka zdieľaného hospodárenia a pozostáva zo 453 mil. EUR, ktoré sa týkajú Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), a zo 613 mil. EUR na štrukturálne opatrenia.

a) Poľnohospodárstvo: EPZF

V rámci poľnohospodárstva sú sumy v tejto položke zaúčtované ako príjmy za rok vo výške 453 mil. EUR a tvoria ich:

—	korekcie financovania v dôsledku overenia súladu, o ktorých sa rozhodlo počas roku, vo výške 347 mil. EUR;

—

podvody a nezrovnalosti vo výške 106 mil. EUR: ide o náhradu nákladov vo výške 163 mil. EUR nahlásených členskými štátmi a spätne získaných v priebehu roku, ktoré sú znížené o neuhradené sumy vo výške 57 mil. EUR nahlásené členskými štátmi, ktoré sa majú v dôsledku podvodov a nezrovnalostí vymôcť na konci roku (627 mil. EUR na konci roka 2009 v porovnaní so 684 mil. EUR na konci roka 2008) – pozri tiež poznámku č. 2.10.2.

K 31. decembru 2009 dosiahli výdavky z EPZF, ktoré budú predmetom ďalších korekcií po ukončení prebiehajúcich auditov, celkovú výšku 2,8 mld. EUR (pozri poznámku č 6.4.1).

b) Štrukturálne opatrenia

V tejto položke sú zahrnuté vymožené výdavky v rámci štrukturálnych opatrení vo výške 613 mil. EUR (2008: 349 mil. EUR). Táto podpoložka zahŕňa príkazy na vymáhanie vystavené Komisiou s cieľom vymôcť neoprávnene vynaložené výdavky v predchádzajúcich rokoch vo výške 406 mil. EUR, ako aj zmenu (zvýšenie) časovo rozlíšených príjmov na konci roka vo výške 206 mil. EUR.

Príkazy na vymáhanie sa vystavujú iba v nasledujúcich prípadoch:

—	formálne rozhodnutie Komisie o finančných korekciách v dôsledku zistenia neoprávnených výdavkov v sumách požadovaných členskými štátmi;

—

úpravy v momente ukončenia programu vedúce k zníženiu príspevku EÚ, pokiaľ členský štát nevykázal dostatočné oprávnené výdavky na odôvodnenie celkovej výšky predbežného financovania a už vyplatených priebežných platieb; takéto operácie si nevyžadujú formálne rozhodnutie Komisie, ak sú schválené členským štátom;

—	vymáhanie prostriedkov po ukončení programu v nadväznosti na ukončenie súdnych konaní, ktoré v dobe ukončenia programu ešte prebiehali.

Ostatné príkazy na vymáhanie vystavené v rámci štrukturálnych opatrení sa týkajú vymáhania súm predbežného financovania. Tieto sumy nie sú vykázané ako príjem, ale v súvahe sú pripísané v prospech položky predbežného financovania.

K 31. decembru 2009 sa výška potenciálnych finančných korekcií, o ktorých sa momentálne rozhoduje, odhadovala na 1,1 mld. EUR – pre podrobnejšie informácie pozri poznámku č. 6.4.2.

3.2.4 Príjmy z administratívnych činností

Tieto príjmy pochádzajú predovšetkým zo zrážok z platov zamestnancov a tvoria ich v prvom rade príspevky na dôchodkové zabezpečenie a dane z príjmu.

3.2.5 Rôzne operačné príjmy

Prostriedky vo výške 376 mil. EUR (2008: 321 mil. EUR) predstavujú sumy prijaté od pristupujúcich krajín. Zvýšenie rôznych operačných príjmov v porovnaní s predchádzajúcim rokom možno pripísať predovšetkým vyšším kurzovým ziskom. Mierne to vykompenzoval pokles starých súm predbežného financovania zahrnutých po prvýkrát do súvahy, ktorých protipoložka sa uvádza v tejto položke (5 mil. EUR v porovnaní s 241 mil. EUR v roku 2008).

V tejto položke sú zahrnuté aj kurzové zisky, okrem ziskov z finančných činností uvedených v poznámke č 3.5. Vyplývajú z každodenných činností a súvisiacich transakcií realizovaných v iných menách ako euro, ako aj z koncoročného preceňovania potrebného na prípravu účtovnej závierky. V obidvoch prípadoch ide o realizované aj nerealizované zisky.

Z hľadiska čistého vyjadrenia bol v tomto roku vykázaný čistý kurzový zisk vo výške 185 mil. EUR (2008: čistá strata vo výške 504 mil. EUR). Je rozdelený na realizované aj nerealizované sumy, pričom Komisia zaúčtovala takmer všetky sumy.

Čistý nerealizovaný kurzový zisk

Čistý zisk vo výške 132 mil. EUR je výsledkom precenenia neuhradených zostatkov v cudzích menách ku koncu roku. Najväčšiu časť zisku (87 mil. EUR) možno pripísať GBP a SEK, ktoré sa v roku 2009 voči euru zhodnotili.

Komisia ponecháva ku koncu roka na svojich bankových účtoch vlastných zdrojov značné zostatky v cudzích menách vrátane GBP a SEK. V súlade s nariadením Komisie 1150/2000 drží Komisia tieto prostriedky na svojich účtoch vlastných zdrojov, na ktoré ich odvádzajú členské štáty a z ktorých možno tieto prostriedky čerpať len vtedy, pokiaľ je to nevyhnutné na krytie hotovostných potrieb Komisie vyplývajúcich z plnenia rozpočtu.

Čistý realizovaný kurzový zisk

Väčšina z celkového kurzového zisku vo výške 53 mil. EUR pochádza z účtovných transakcií, ktoré sa týkajú súm vlastných zdrojov vyplatených v národných menách členskými štátmi, ktoré nie sú členmi eurozóny. Sú dôsledkom rozdielu medzi účtovným výmenným kurzom, v ktorom Komisia tieto sumy účtuje v čase ich príjmu, a trhovým výmenným kurzom, na základe ktorého sú konvertované na euro predtým, ako sa použijú na krytie platieb Komisie. Účtovný výmenný kurz na daný mesiac je stanovený na základe trhového výmenného kurzu platného v predposledný deň predchádzajúceho mesiaca. Vlastné zdroje sa účtujú podľa tohto výmenného kurzu v čase ich príjmu a následne sú v neskorších termínoch konvertované na euro na základe trhového výmenného kurzu.

V priebehu roka 2009 došlo k značnému zhodnoteniu viacerých európskych mien, predovšetkým GBP a RON. Následkom toho boli trhové výmenné kurzy použité v určitých obdobiach na konverziu vlastných zdrojov Komisie v týchto menách spravidla vyššie než účtovné výmenné kurzy, v ktorých boli zaúčtované v čase ich prijatia. Zostávajúca časť rozdielu sa vzťahuje na iné účtovné transakcie vrátane platieb, ktoré Komisia realizovala v iných menách, než je euro.

Zmena v celkových rozdieloch výmenného kurzu medzi rokmi 2008 a 2009 z čistej straty na čistý zisk je výsledkom výraznej zmeny výmenných kurzov, ku ktorej v priebehu týchto dvoch rokov došlo. Zatiaľ čo v roku 2008 sa mnohé európske meny voči euru značne znehodnotili, v roku 2009 sa tento trend čiastočne obrátil.

3.3 ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY

v mil. EUR
	2009	2008
Výdavky na zamestnancov	4 898	4 563
Odpisy a znehodnotenie	436	330
Iné správne výdavky	2 799	2 827
Spolu	8 133	7 720

Ide o administratívne výdavky, ktoré vznikli v rámci činností EÚ a zahŕňajú náklady na zamestnancov, odpisy a iné náklady súvisiace s prevádzkou inštitúcií a agentúr (napr. náklady na prenájom, údržbu, dodávky tovarov a služieb, odbornú prípravu, atď.).

3.4 OPERAČNÉ VÝDAVKY

v mil. EUR
	Poznámka	2009	2008
Primárne operačné výdavky:	3.4.1
Priame centralizované hospodárenie		8 744	7 998
Nepriame centralizované hospodárenie		3 605	3 077
Decentralizované hospodárenie		137	1 278
Zdieľané hospodárenie		89 681	81 839
Spoločné hospodárenie		1 655	1 188
Spolu		103 822	95 380
Iné operačné výdavky:	3.4.2
Úpravy/rezervy		199	278
Kurzové straty		432	773
Iné		481	783
Spolu		1 112	1 834
Spolu		104 934	97 214

3.4.1 Primárne operačné výdavky

Operačné výdavky Európskej únie pokrývajú rôzne okruhy finančného rámca a majú rôzne formy, v závislosti od toho, akým spôsobom sa peňažné prostriedky vyplácajú a spravujú. Väčšina výdavkov (86 %) spadá do položky „zdieľané hospodárenie“ a týka sa delegovania úloh na členské štáty, pričom pokrýva také oblasti, ako sú výdavky z EPZF a opatrenia financované prostredníctvom rôznych štrukturálnych opatrení (fond regionálneho rozvoja, sociálny fond, poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Kohézny fond a fond pre rybné hospodárstvo).

Zvýšenie v roku 2009 je spôsobené najmä štrukturálnymi opatreniami v programovom období 2007 – 2013. Po pomalom začiatku v predchádzajúcich rokoch dosiahli tieto programy v roku 2009 normálne tempo, zatiaľ čo akcie na obdobie rokov 2000 – 2006 sa nachádzajú v procese ukončenia.

3.4.2 Iné operačné výdavky

Kurzové straty, okrem strát z finančných činností uvedených v poznámke č. 3.6, vznikajú v dôsledku každodenných činností a súvisiacich transakcií realizovaných v iných menách ako euro, ako aj v dôsledku koncoročného preceňovania potrebného na prípravu účtovnej závierky. V obidvoch prípadoch ide o realizované aj nerealizované straty.

3.5 FINANČNÉ PRÍJMY

v mil. EUR
	2009	2008
Výnosy z dividend (z fondov rizikového kapitálu)	14	22
Úrokové výnosy:
Z predbežného financovania	59	50
Z oneskorených platieb	132	26
Zo swapov	2	13
Z aktív k dispozícii na predaj	100	102
Z úverov	265	105
Z peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov	158	349
Iné	3	3
Spolu	719	648
Iné finančné príjmy:
Realizovaný zisk z predaja finančných aktív	10	4
Iné	76	11
Spolu	86	15
Úpravy súčasnej hodnoty	10	3
Kurzové zisky	6	10
Spolu	835	698

3.6 FINANČNÉ VÝDAVKY

v mil. EUR
	2009	2008
Úrokové náklady:
Z prenájmu	95	91
Zo swapov	2	10
Z pôžičiek	248	90
Iné	20	9
Spolu	365	200
Iné finančné výdavky:
Úpravy finančných rezerv	39	12
Finančné náklady na rozpočtové nástroje	73	50
Realizovaná strata z predaja finančných aktív	0	8
Straty zo znehodnotenia finančných aktív	15	11
Iné	57	56
Spolu	184	137
Úpravy súčasnej hodnoty	0	118
Kurzové straty	45	12
Spolu	594	467

3.7 PODIEL NA ČISTOM PREBYTKU/(DEFICITU) PRIDRUŽENÝCH A SPOLOČNÝCH PODNIKOV

V súlade s metódou vlastného imania zahŕňa EÚ do svojho výkazu výsledku hospodárenia svoj podiel na čistom prebytku/deficite svojich pridružených a spoločných podnikov (pozri aj poznámky č. 2.3.1 a 2.3.2).

3.8 SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE

Výkaz podľa jednotlivých segmentov uvádza rozdelenie operačných príjmov a výdavkov podľa oblastí politiky v rámci Komisie, pričom vychádza zo štruktúry rozpočtu založeného na činnostiach. Tieto oblasti politiky možno na účely predkladania finančných výkazov zoskupiť do troch väčších položiek – činnosti v rámci Európskej únie, činnosti mimo Európskej únie a služby a iné.

„Činnosti v rámci Európskej únie“ tvoria najväčšiu z uvedených položiek, pretože pokrývajú mnoho oblastí politiky v rámci Európskej únie. „Činnosti mimo Európskej únie“ sa týkajú politík realizovaných mimo EÚ, akými sú napríklad obchod a pomoc. „Služby a iné“ sa vzťahujú na interné a horizontálne činnosti nevyhnutné na fungovanie inštitúcií a orgánov EÚ.

Agentúry, ktoré sú súčasťou konsolidácie, sú zahrnuté do rôznych oblastí politiky. Ostatné inštitúcie okrem Komisie sú zoskupené v špecifických oblastiach politiky. Pri jednotlivých oblastiach politiky sa uvádzajú údaje v hrubom vyjadrení pred elimináciami v rámci konsolidácie a eliminácie v rámci konsolidácie sú uvedené spoločne v jednom stĺpci.

Je potrebné poznamenať, že vlastné zdroje a príspevky nie sú rozdelené medzi rozličné činnosti, pretože ich výpočet, výber a hospodárenie s nimi prebieha na úrovni centrálnych útvarov Komisie. Uvádzajú sa na účely porovnania čistého výsledku s výkazom výsledku hospodárenia.

SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE – SÚHRN

v mil. EUR
	Činnosti v rámci EÚ	Činnosti mimo EÚ	Služby a iné	ESUO v likvidácii	Ostatné inštitúcie	Eliminácie v rámci konsolidácie	Spolu
Iné operačné príjmy
Pokuty	2 648	0	0	0	0	0	2 648
Poľnohospodárske poplatky	705	0	0	0	0	0	705
Vymáhanie výdavkov	1 110	64	2	0	0	0	1 176
Príjmy z administratívnych činností	79	37	840	0	377	(125)	1 208
Iné operačné príjmy	1 930	81	707	2	1	(926)	1 795
INÉ OPERAČNÉ PRÍJMY	6 472	182	1 549	2	378	(1 051)	7 532
Administratívne výdavky:
Výdavky na zamestnancov	(1 732)	(737)	(1 151)	0	(1 287)	9	(4 898)
Výdavky súvisiace s nehmotnými aktívami a dlhodobým hmotným majetkom	(70)	(18)	(118)	0	(230)	0	(436)
Iné administratívne výdavky	(658)	(311)	(853)	0	(1 225)	248	(2 799)
	(2 460)	(1 066)	(2 122)	0	(2 742)	257	(8 133)
Operačné výdavky:
Priame centralizované hospodárenie	(6 279)	(2 843)	(278)	0	0	656	(8 744)
Nepriame centralizované hospodárenie	(2 971)	(616)	(4)	0	0	(14)	(3 605)
Decentralizované hospodárenie	(32)	(105)	0	0	0	0	(137)
Zdieľané hospodárenie	(89 546)	(9)	(126)	0	0	0	(89 681)
Spoločné hospodárenie	(368)	(1 287)	0	0	0	0	(1 655)
Iné operačné výdavky	(726)	(9)	(468)	(61)	0	152	(1 112)
	(99 922)	(4 869)	(876)	(61)	0	794	(104 934)
OPERAČNÉ VÝDAVKY SPOLU	(102 382)	(5 935)	(2 998)	(61)	(2 742)	1 051	(113 067)
ČISTÉ OPERAČNÉ VÝDAVKY	(95 910)	(5 753)	(1 449)	(59)	(2 364)	0	(105 535)
Príjmy z vlastných zdrojov a príspevkov							110 537
Prebytok z operačných činností							5 002
Čisté finančné príjmy							241
Pohyb v záväzkoch súvisiacich so zamestnaneckými požitkami							(683)
Podiel na výsledku pridružených/spoločných podnikov							(103)
Výsledok hospodárenia za rok							4 457

SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE – ČINNOSTI V RÁMCI EÚ

v mil. EUR
	Hospodárske a finančné veci	Podnikanie a priemysel	Hospodárska súťaž	Zamestnanosť	Poľnohospodárstvo	Energetika a doprava	Životné prostredie	Výskum	Informačná spoločnosť
Iné operačné príjmy
Pokuty	0	8	2 626	0	0	2	10	0	0
Poľnohospodárske poplatky	0	0	0	0	705	0	0	0	0
Vymáhanie výdavkov	3	5	0	60	492	3	1	6	12
Príjmy z administratívnych činností	0	9	0	0	0	17	0	1	4
Iné operačné príjmy	7	261	0	33	84	203	35	513	5
INÉ OPERAČNÉ PRÍJMY	10	283	2 626	93	1 281	225	46	520	21
Administratívne výdavky:	(53)	(243)	(74)	(102)	(108)	(265)	(100)	(292)	(127)
Výdavky na zamestnancov	(46)	(161)	(68)	(75)	(88)	(178)	(74)	(197)	(96)
Výdavky súvisiace s nehmotnými aktívami a dlhodobým hmotným majetkom	0	(15)	0	(1)	0	(9)	(1)	(2)	0
Iné administratívne výdavky	(7)	(67)	(6)	(26)	(20)	(78)	(25)	(93)	(31)
Operačné výdavky:	(35)	(358)	(16)	(8 153)	(55 539)	(1 726)	(192)	(3 646)	(1 220)
Priame centralizované hospodárenie	(35)	(159)	0	(182)	(43)	(607)	(173)	(2 647)	(1 108)
Nepriame centralizované hospodárenie	0	(39)	0	0	0	(667)	(4)	(922)	(103)
Decentralizované hospodárenie	0	0	0	(3)	(8)	(11)	0	0	0
Zdieľané hospodárenie	0	0	0	(7 952)	(55 427)	0	0	0	0
Spoločné hospodárenie	0	(68)	0	0	0	(285)	0	0	0
Iné operačné výdavky	0	(92)	(16)	(16)	(61)	(156)	(15)	(77)	(9)
OPERAČNÉ VÝDAVKY SPOLU	(88)	(601)	(90)	(8 255)	(55 647)	(1 991)	(292)	(3 938)	(1 347)
ČISTÉ OPERAČNÉ VÝDAVKY	(78)	(318)	2 536	(8 162)	(54 366)	(1 766)	(246)	(3 418)	(1 326)

	Spoločné výskumné centrum	Rybné hospodárstvo	Vnútorný trh	Regionálna politika	Dane a colná únia	Vzdelávanie a kultúra	Zdravie a ochrana spotrebiteľa	Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť	Činnosti v rámci EÚ spolu
Iné operačné príjmy
Pokuty	0	0	2	0	0	0	0	0	2 648
Poľnohospodárske poplatky	0	0	0	0	0	0	0	0	705
Vymáhanie výdavkov	0	23	0	497	0	4	1	3	1 110
Príjmy z administratívnych činností	45	0	0	0	0	1	1	1	79
Iné operačné príjmy	159	8	190	(1)	1	156	136	140	1 930
INÉ OPERAČNÉ PRÍJMY	204	31	192	496	1	161	138	144	6 472
Administratívne výdavky:	(308)	(39)	(161)	(69)	(49)	(177)	(177)	(116)	(2 460)
Výdavky na zamestnancov	(226)	(32)	(105)	(55)	(40)	(88)	(120)	(83)	(1 732)
Výdavky súvisiace s nehmotnými aktívami a dlhodobým hmotným majetkom	(28)	0	(4)	0	(2)	(1)	(4)	(3)	(70)
Iné administratívne výdavky	(54)	(7)	(52)	(14)	(7)	(88)	(53)	(30)	(658)
Operačné výdavky:	(143)	(544)	(36)	(25 789)	(65)	(1 341)	(495)	(624)	(99 922)
Priame centralizované hospodárenie	(29)	(282)	(7)	(37)	(65)	(157)	(395)	(353)	(6 279)
Nepriame centralizované hospodárenie	0	0	0	(17)	0	(1 179)	(40)	0	(2 971)
Decentralizované hospodárenie	0	0	0	(10)	0	0	0	0	(32)
Zdieľané hospodárenie	0	(260)	0	(25 710)	0	0	0	(197)	(89 546)
Spoločné hospodárenie	0	0	0	(15)	0	0	0	0	(368)
Iné operačné výdavky	(114)	(2)	(29)	0	0	(5)	(60)	(74)	(726)
OPERAČNÉ VÝDAVKY SPOLU	(451)	(583)	(197)	(25 858)	(114)	(1 518)	(672)	(740)	(102 382)
ČISTÉ OPERAČNÉ VÝDAVKY	(247)	(552)	(5)	(25 362)	(113)	(1 357)	(534)	(596)	(95 910)

SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE – ČINNOSTI MIMO EÚ

v mil. EUR
	Vonkajšie vzťahy	Obchod	Rozvoj	Rozšírenie	Humanitárna pomoc	Činnosti mimo EÚ spolu
Iné operačné príjmy
Vymáhanie výdavkov	14	0	9	39	2	64
Príjmy z administratívnych činností	37	0	0	0	0	37
Iné operačné príjmy	81	0	(1)	1	0	81
INÉ OPERAČNÉ PRÍJMY	132	0	8	40	2	182
Administratívne výdavky	(799)	(50)	(146)	(45)	(26)	(1 066)
Výdavky na zamestnancov	(511)	(45)	(129)	(36)	(16)	(737)
Výdavky súvisiace s nehmotnými aktívami a dlhodobým hmotným majetkom	(18)	0	0	0	0	(18)
Iné administratívne výdavky	(270)	(5)	(17)	(9)	(10)	(311)
Operačné výdavky:	(2 924)	(12)	(939)	(142)	(852)	(4 869)
Priame centralizované hospodárenie	(1 514)	(6)	(610)	(296)	(417)	(2 843)
Nepriame centralizované hospodárenie	(563)	0	(1)	(52)	0	(616)
Decentralizované hospodárenie	(185)	0	(122)	202	0	(105)
Zdieľané hospodárenie	(26)	0	17	0	0	(9)
Spoločné hospodárenie	(634)	(6)	(218)	6	(435)	(1 287)
Iné operačné výdavky	(2)	0	(5)	(2)	0	(9)
OPERAČNÉ VÝDAVKY SPOLU	(3 723)	(62)	(1 085)	(187)	(878)	(5 935)
ČISTÉ OPERAČNÉ VÝDAVKY	(3 591)	(62)	(1 077)	(147)	(876)	(5 753)

SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE – SLUŽBY A INÉ

v mil. EUR
	Tlač a komunikácia	Úrad pre boj proti podvodom	Koordinácia	Personál a administratíva	Eurostat	Rozpočet	Audit	Jazyky	Iné	Služby a iné spolu
Iné operačné príjmy
Vymáhanie výdavkov	1	0	0	1	0	0	0	0	0	2
Príjmy z administratívnych činností	0	6	0	692	0	50	0	92	0	840
Iné operačné príjmy	(2)	0	6	54	(1)	(2)	0	47	605	707
INÉ OPERAČNÉ PRÍJMY	(1)	6	6	747	(1)	48	0	139	605	1 549
Administratívne výdavky:	(96)	(49)	(148)	(1 360)	(65)	(51)	(8)	(380)	35	(2 122)
Výdavky na zamestnancov	(61)	(36)	(129)	(564)	(60)	(38)	(8)	(290)	35	(1 151)
Výdavky súvisiace s nehmotnými aktívami a dlhodobým hmotným majetkom	(2)	0	0	(116)	0	0	0	0	0	(118)
Iné administratívne výdavky	(33)	(13)	(19)	(680)	(5)	(13)	0	(90)	0	(853)
Operačné výdavky:	(98)	(13)	0	(36)	(30)	(261)	0	(14)	(424)	(876)
Priame centralizované hospodárenie	(94)	(13)	0	(32)	(29)	(109)	0	(1)	0	(278)
Nepriame centralizované hospodárenie	(4)	0	0	0	0	0	0	0	0	(4)
Zdieľané hospodárenie	0	0	0	0	0	(126)	0	0	0	(126)
Iné operačné výdavky	0	0	0	(4)	(1)	(26)	0	(13)	(424)	(468)
OPERAČNÉ VÝDAVKY SPOLU	(194)	(62)	(148)	(1 396)	(95)	(312)	(8)	(394)	(389)	(2 998)
ČISTÉ OPERAČNÉ VÝDAVKY	(195)	(56)	(142)	(649)	(96)	(264)	(8)	(255)	216	(1 449)

4. POZNÁMKY K VÝKAZU PEŇAŽNÝCH TOKOV

4.1 CIEĽ A ZOSTAVENIE VÝKAZU PEŇAŽNÝCH TOKOV

Informácie o peňažných tokoch slúžia ako základ pre posúdenie schopnosti EÚ vytvárať peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty a jej potreby využívať tieto peňažné toky.

Výkaz peňažných tokov je zostavený nepriamou metódou. To znamená, že čistý prebytok alebo deficit za rozpočtový rok je upravený o účinky nepeňažných transakcií, o prípadné časové rozlíšenie operačnej hotovosti prijatej alebo vyplatenej v minulosti alebo budúcnosti a o položky príjmov alebo výdavkov súvisiacich s investovaním peňažných tokov. Peňažné toky vznikajúce z transakcií v cudzej mene sa vykazujú v mene vykazovania EÚ, teda v eurách, a to tak, že sa na sumu v cudzej mene uplatní výmenný kurz medzi eurom a príslušnou cudzou menou platný k dátumu uskutočnenia peňažného toku.

Uvedený výkaz peňažných tokov uvádza peňažné toky za dané obdobie rozdelené podľa operačných a investičných činností (EÚ nevykonáva finančné činnosti).

4.2 OPERAČNÉ ČINNOSTI

Operačné činnosti EÚ sú tie činnosti, ktoré nie sú investičnými činnosťami. Predstavujú väčšinu realizovaných činností. Úvery poskytované príjemcom (a prípadne súvisiace pôžičky) sa nepovažujú za investičné (alebo finančné) činnosti, pretože spadajú pod všeobecné ciele, a teda pod každodenné činnosti EÚ. Do operačných činností patria tiež investície, ako sú EIF, EBOR a fondy rizikového kapitálu. Cieľom týchto činností je podieľať sa na dosahovaní politicky vytýčených výsledkov.

4.3 INVESTIČNÉ ČINNOSTI

Investičnými činnosťami sú nadobúdanie a odpredaj nehmotných aktív a dlhodobého hmotného majetku a iných investícií, ktoré nie sú zahrnuté v peňažných ekvivalentoch. Medzi investičné činnosti nepatria úvery poskytované príjemcom. Cieľom je ukázať reálne investície EÚ.

Je potrebné poznamenať, že zostatky peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov vo výške 8 910 mil. EUR, ktoré drží Komisia, nemá EÚ k dispozícii na použitie. Ide o peňažné prostriedky prijaté vo forme úhrady uložených pokút v prípadoch, v ktorých sa druhá strana voči uloženiu pokuty odvolala. Tieto sumy sú jasne uvedené ako „viazané peňažné prostriedky“ v poznámke č. 2.11.

5. PODMIENENÉ AKTÍVA A PASÍVA A ĎALŠIE ZVEREJNENÉ ÚDAJE

PODMIENENÉ AKTÍVA

v mil. EUR
	Poznámka	31.12.2009	31.12.2008
Prijaté záruky	5.1	279	260
Podmienené aktíva týkajúce sa podvodov a nezrovnalostí	5.2	1 944	2 010
Prebiehajúce finančné korekcie (v očakávaní konečného rozhodnutia)	5.3	0	4 390
Iné podmienené aktíva	5.4	18	43
Podmienené aktíva spolu		2 241	6 703

PODMIENENÉ PASÍVA

v mil. EUR
Podmienené pasíva	Poznámka	31.12.2009	31.12.2008
Poskytnuté záruky	5.5	19 330	17 510
Pokuty – odvolania na Súdny dvor	5.6	11 969	10 198
EPZF – prebiehajúce súdne konania	5.7	1 945	1 609
Sumy súvisiace s právnymi a inými spormi	5.8	416	281
Iné podmienené pasíva	5.9	12	18
Podmienené pasíva spolu		33 672	29 616
Všetky podmienené pasíva by boli v prípade ich splatnosti financované v nasledujúcich rokoch z rozpočtu EÚ. Rozpočet EÚ je financovaný členskými štátmi.

PODMIENENÉ AKTÍVA

5.1 PRIJATÉ ZÁRUKY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Záruky za plnenie záväzkov	252	239
Iné	27	21
Spolu	279	260

V niektorých prípadoch sa vyžadujú záruky za plnenie, aby sa zabezpečilo, že príjemcovia finančných prostriedkov EÚ splnia záväzky, ktoré im vyplývajú zo zmlúv uzatvorených s EÚ.

5.2 PODVODY A NEZROVNALOSTI

V nasledujúcej tabuľke je uvedená prípadná výška súm, ktoré môžu členské štáty vymôcť po zistení neoprávnených žiadostí o financovanie zo štrukturálnych fondov. Vychádza z oficiálnych správ predložených členskými štátmi v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1681/94. Sumy sú rozpísané podľa členských štátov.

Podmienené aktíva: podvody a nezrovnalosti

v mil. EUR
Členský štát	31.12.2009	31.12.2008
Rakúsko	8	13
Belgicko	2	16
Česká republika	13	13
Dánsko	2	10
Estónsko	3	2
Fínsko	2	3
Francúzsko	15	12
Nemecko	468	581
Grécko	25	62
Maďarsko	6	5
Írsko	1	1
Taliansko	436	441
Lotyšsko	5	4
Litva	5	2
Malta	1	1
Holandsko	15	14
Poľsko	18	13
Portugalsko	82	114
Slovenská republika	39	9
Slovinsko	7	1
Španielsko	277	279
Švédsko	2	2
Spojené kráľovstvo	347	257
Spolu	1 779	1 855

Číselné údaje uvedené v tejto tabuľke sú skôr teoretickým maximom než sumami, ktoré budú v rozpočte EÚ skutočne k dispozícii, a to z týchto dôvodov:

—	Členské štáty neposkytujú vždy údaje o vymožených sumách.

—

Hoci členské štáty musia informovať Komisiu o pravdepodobnosti vymoženia prostriedkov, nie je možné presne stanoviť, aká časť vymáhaných prostriedkov bude skutočne vymožená. Vnútroštátne právne predpisy niekedy ustanovujú 30-ročnú premlčaciu lehotu, čo môže spôsobiť, že vnútroštátne orgány odložia formálny odpis dlhu dokonca aj vtedy, keď je možnosť vymoženia prostriedkov len čisto teoretická. V súčasnosti musia členské štáty v prípade štrukturálnych opatrení zasielať Komisii raz za rok výkaz súm, ktoré sa majú vymôcť (článok 8 nariadenia č. (ES) 438/2001) s cieľom poskytnúť lepší obraz o aktuálnom stave.

—	Aj keď príslušný členský štát začne vymáhacie konanie včas, pozitívny výsledok nie je zaručený. Týka sa to najmä príkazov na vymáhanie, ktoré sú predmetom súdneho sporu.

—

Samostatné projekty sú spolufinancované ako časť viacročných programov. Pokiaľ nie je viacročný program uzatvorený, nie je možné presne stanoviť výšku vymožiteľných prostriedkov, pretože prostriedky použité na neoprávnené výdavky môžu byť za niektorých okolností znovu pridelené iným, legitímnym projektom, a pretože následné splátky, najmä konečné platby, môžu byť v niektorých prípadoch použité ako prostriedky na úpravu predchádzajúcich neoprávnených výdavkov. Číselné údaje v týchto tabuľkách sú predbežné a vychádzajú z prijatých správ spracovaných do konca februára 2010. Tieto číselné údaje sa preto môžu zmeniť podľa ďalších správ predložených neskôr.

Pravdepodobnosť vymoženia prostriedkov v jednotlivých prípadoch nemožno z údajov postúpených členskými štátmi dostatočne presne posúdiť. Od roku 2008 možno pozorovať predovšetkým zvýšenie súm v prípade krajín „EÚ-10“. S realizáciou politiky súdržnosti sa začalo v roku 2004 a od tej doby bol v dôsledku zvýšeného počtu spolufinancovaných operácií a ich kontrol zaznamenaný aj nárast nezrovnalostí. Ďalšia zmena oproti roku 2008 sa týka Spojeného kráľovstva, ktoré po rozsiahlom audite financovaných operácií nahlásilo zvýšený počet nezrovnalostí.

Táto položka zahŕňa aj 165 mil. EUR, ktoré sa týkajú EPZF (2008: 153 mld. EUR). Členské štáty oznámili Komisii sumy, ktoré boli zaznamenané v ich „knihách dlžníkov“, ako aj sumy, ktoré boli ešte len v počiatočnej fáze kontroly. Práve tieto predbežné sumy sú uvedené v tejto položke.

5.3 PREBIEHAJÚCE FINANČNÉ KOREKCIE (V OČAKÁVANÍ KONEČNÉHO ROZHODNUTIA)

Informácie týkajúce sa vymáhania výdavkov EÚ a súvisiace údaje sú uvedené v poznámke č. 6 k týmto finančným výkazom.

5.4 INÉ PODMIENENÉ AKTÍVA

Táto položka obsahuje iné menšie sumy podmienených aktív, ktoré nie je možné klasifikovať podľa uvedených položiek.

PODMIENENÉ PASÍVA

5.5 POSKYTNUTÉ ZÁRUKY

5.5.1 Za úvery, ktoré Európska investičná banka (EIB) poskytla z vlastných zdrojov

v mil. EUR
	Rozdelenie rizika 31.12.2009	Bez rozdelenia rizika 31.12.2009		Neuhradená suma 31.12.2009 Spolu	Neuhradená suma 31.12.2008
	Rozdelenie rizika 31.12.2009	Verejný subjekt	Súkromná spoločnosť	Neuhradená suma 31.12.2009 Spolu	Neuhradená suma 31.12.2008
Záruka 65 %	3 127	9 126	2 692	14 945	12 429
Záruka 70 %	109	1 981	506	2 596	2 908
Záruka 75 %	0	617	233	850	1 049
Záruka 100 %	0	625	196	821	1 008
Spolu	3 236	12 349	3 627	19 212	17 394

Z rozpočtu sú kryté záruky na úvery, ktoré podpísala EIB a poskytla zo svojich vlastných zdrojov tretím krajinám k 31. decembru 2009 (vrátane úverov poskytnutých členským štátom pred pristúpením). Záruka EÚ je však obmedzená na určitý percentuálny podiel zo stropu povolených úverových liniek: 65 %, 70 %, 75 % alebo 100 %. Ak sa strop nedosiahne, záruka EÚ kryje sumu v plnej výške. K 31. decembru 2009 dosahovala neuhradená suma celkovú výšku 19 212 mil. EUR, ktorá tak predstavuje maximálnu úroveň rizika, ktorému je EÚ vystavená.

V prípade úverov, ktoré sú kryté zárukou z rozpočtu EÚ, získava EIB aj záruky tretích strán (štátu a verejných alebo súkromných finančných inštitúcií). Komisia je v týchto prípadoch sekundárnym ručiteľom. Záruka z rozpočtu EÚ sa vzťahuje iba na politické riziko kryté zárukami poskytnutými v rámci položky „rozdelenie rizika“. Ostatné riziká kryje EIB v prípade, že by primárny ručiteľ nesplnil svoje záväzky. Pri zárukách poskytnutých v rámci položky „bez rozdelenia rizika“ sú všetky riziká kryté z rozpočtu EÚ v prípade, že by primárny ručiteľ nesplnil svoje záväzky. Ak je primárnym ručiteľom verejný subjekt, tieto riziká sú spravidla obmedzené na politické riziká, ak však záruky poskytuje inštitúcia alebo súkromná spoločnosť, mohlo by byť nevyhnutné kryť z rozpočtu EÚ aj komerčné riziko.

5.5.2 Iné poskytnuté záruky

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF)	94	48
MEDA: marocké záruky	17	66
Nástroj na poskytovanie záruk za úvery na dopravné projekty v rámci TEN-T (LGTT)	6	1
Iné	1	1
Spolu	118	116

V rámci finančného nástroja s rozdelením rizika (RSFF) sa príspevok Komisie používa na krytie finančného rizika spojeného s úvermi a zárukami, ktoré poskytuje EIB na oprávnené výskumné projekty. Na obdobie rokov 2007 – 2013 sa predpokladá celkový rozpočet Komisie vo výške do 1 mld. EUR, z čoho maximálne 800 mil. EUR pochádza z osobitného programu „Spolupráca“ a maximálne 200 mil. EUR z osobitného programu „Kapacity“. EIB sa zaviazala poskytnúť rovnakú sumu. Suma vo výške 94 mil. EUR bola Komisiou zablokovaná ako tzv. „vyčlenený kapitál“. Tento vyčlenený kapitál pokrýva neočakávané straty z úverov a záruk poskytnutých EIB v rámci RSFF. Ide o maximálnu stratu, ktorú môže Komisia utrpieť v prípade nesplácania poskytnutých úverov alebo neplnenia záruk. Zodpovedá stropu záruky, ktorú poskytuje Komisia v rámci RSFF, a považuje sa teda za podmienené pasívum EÚ.

V rámci programu MEDA vytvorila Komisia prostredníctvom osobitného fondu záručný mechanizmus v prospech dvoch marockých organizácií, konkrétne Caisse Centrale de Garantie a Fonds Dar Ad-Damane. K 31. decembru 2009 spadalo pod záruku Komisie 17 mil. EUR.

Cieľom nástroja na poskytovanie záruk za úvery na dopravné projekty v rámci TEN-T (LGTT) (2007 – 2013) je poskytovať záruky na zníženie rizika ohrozenia výnosov v prvých rokoch realizácie týchto projektov. Konkrétne by záruka úplne pokryla pohotovostný úver, z ktorého by sa čerpalo len v prípadoch, keď peňažné toky projektu nepostačujú na splácanie prednostného dlhu (senior debt). Tento nástroj bude spoločným finančným produktom Komisie a EIB a na tento účel bude z rozpočtu EÚ vyčlenených 500 mil. EUR. EIB vyčlení ďalších 500 mil. EUR, takže celková disponibilná suma bude predstavovať 1 mld. EUR. Uvedená suma vo výške 6 mil. EUR predstavuje príspevok na vytvorenie rezervy na neočakávané straty v súvislosti s činnosťou nástroja LGTT.

5.6 POKUTY

Tieto sumy sa týkajú pokút uložených Komisiou za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré boli predbežne uhradené a v prípade ktorých buď bolo podané odvolanie, alebo nie je známe, či sa odvolanie podá. Podmienené pasíva sa budú vykazovať až do konečného rozhodnutia Súdneho dvora. Úrok získaný z predbežných platieb (460 mil. EUR) je zahrnutý v hospodárskom výsledku za rok a vykázaný ako podmienené pasívum, čo odráža neistotu, pokiaľ ide o oprávnenia Komisie na tieto sumy.

5.7 EPZF – PREBIEHAJÚCE SÚDNE KONANIA

Ide o podmienené pasíva voči členským štátom týkajúce sa rozhodnutí o súlade výdavkov z EPZF s právnymi predpismi EÚ, ktoré sú predmetom prebiehajúceho konania na Súdnom dvore. Stanovenie konečnej sumy pasíva a rok, v ktorom bude výsledok úspešného odvolania zapísaný na ťarchu rozpočtu, závisí od dĺžky súdneho konania. Odhad pravdepodobných súm, ktoré treba uhradiť, bol do súvahy zapísaný ako dlhodobá rezerva – pozri poznámku č. 2.13.

5.8 SUMY SÚVISIACE S PRÁVNYMI A INÝMI SPORMI

Táto položka sa týka žalôb o náhradu škody, ktoré sú v súčasnosti vznesené proti EÚ, iných právnych sporov a odhadovaných výdavkov na právne zastupovanie.

Sumy súvisia so spormi týkajúcimi sa dodávateľov, zmluvných strán a bývalých zamestnancov. Je potrebné poznamenať, že v žalobe o náhradu škody podľa článku 288 Zmluvy o ES musí žalobca preukázať, že inštitúcia dostatočne závažným spôsobom porušila právny predpis, ktorým sa mali udeliť práva jednotlivcom, že žalobca utrpel skutočnú škodu a že existuje priama súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

5.9 INÉ PODMIENENÉ PASÍVA

Táto položka obsahuje iné menšie sumy podmienených pasív, ktoré nie je možné klasifikovať podľa uvedených položiek.

INÉ VÝZNAMNÉ ZVEREJNENÉ ÚDAJE

5.10 FINANČNÉ ČINNOSTI S NEČERPANÝMI ZÁVÄZKAMI

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Finančné činnosti s nečerpanými záväzkami	5 733	4 885

Patria sem dohody o poskytovaní úverov a dohody o kapitálových investíciách uzavreté Komisiou (nekryté z RAL), v prípade ktorých však druhá strana pred koncom roka ešte nezačala čerpať prostriedky. Najväčšie sumy sa týkajú dohôd o poskytnutí úveru na podporu platobnej bilancie, ktoré boli podpísané v roku 2008 a 2009, pri ktorých ale ešte ku koncu roka nedošlo k čerpaniu prostriedkov (5,4 mld. EUR k 31. decembru 2009).

5.11 PRIJATÉ ROZPOČTOVÉ ZÁVÄZKY, ZATIAĽ NEREALIZOVANÉ PLATBY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Prijaté rozpočtové záväzky, zatiaľ nerealizované platby	134 689	120 023

Rozpočtové prostriedky RAL (Reste à Liquider) predstavujú otvorené záväzky, ktoré ešte neboli uhradené a/alebo ktorých viazanosť nebola ešte zrušená. Ide o bežný následok existencie viacročných programov. K 31. decembru 2009 dosahovali prostriedky RAL celkovú výšku 177 272 mil. EUR. Uvedená suma zodpovedá rozdielu týchto rozpočtových prostriedkov RAL a príslušných súm, ktoré boli vo výkaze výsledku hospodárenia za rok 2009 vykázané ako výdavky.

5.12 VÝZNAMNÉ PRÁVNE ZÁVÄZKY

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
Štrukturálne opatrenia	275 761	332 995
Protokoly s krajinami Stredozemia	263	263
Dohody o rybolove	249	401
Program Galileo	1 517	2 023
Program GMES	556	624
TEN-T	4 289	4 571
Iné zmluvné záväzky	1 325	983
Spolu	283 960	341 860

Tieto záväzky vznikli preto, lebo EÚ sa rozhodla prijať dlhodobé právne záväzky v súvislosti so sumami, ktoré neboli zatiaľ v rozpočte kryté viazanými rozpočtovými prostriedkami. Môžu sa týkať viacročných programov, ako sú štrukturálne opatrenia, alebo súm, ktoré sa Európska únia zaviazala vyplatiť v budúcnosti na základe zmlúv platných k dátumu zostavenia súvahy (napr. v súvislosti s poskytovaním bezpečnostných a upratovacích služieb alebo v súvislosti so zmluvnými záväzkami týkajúcimi sa konkrétnych projektov, ako napr. stavebné práce). Zaradenie záväzkov do tejto položky sa nevyžaduje pri všetkých viacročných programoch, pretože výdavky budúcich rokov sú podmienené každoročným rozhodnutím rozpočtového orgánu alebo zmenami v príslušných pravidlách.

5.12.1 Štrukturálne opatrenia

Nasledujúca tabuľka uvádza porovnanie právnych záväzkov, pre ktoré ešte neboli vytvorené rozpočtové záväzky, a maximálnych záväzkov, ktoré súvisia so sumami predpokladanými vo finančnom rámci na roky 2007 – 2013. Štrukturálne opatrenia predstavujú pomoc naplánovanú na obdobie 2007 – 2013. Forma a ciele finančného rámca na obdobie, ktoré začalo v roku 2007, sa líšia od formy a cieľov predchádzajúceho obdobia.

v mil. EUR
	Sumy finančného rámca 2007 – 2013 (A)	Uzavreté právne záväzky (B)	Rozpočtové záväzky 2007 – 2009 (C)	Právne záväzky mínus rozpočtové záväzky (=B – C)	Maximálny záväzok (=A – C)
Fondy politiky súdržnosti	346 543	346 136	140 318	205 818	206 225
Prírodné zdroje	100 624	98 388	39 533	58 855	61 091
Nástroj predvstupovej pomoci	10 958	5 195	2 513	2 682	8 445
Spolu	458 125	449 719	182 364	267 355	275 761

5.12.2 Protokoly s krajinami Stredozemia

Záväzky v celkovej výške 263 mil. EUR sa týkajú finančných protokolov s nečlenskými krajinami v oblasti Stredozemia. Suma, ktorá je sem zahrnutá, predstavuje rozdiel medzi celkovou sumou v rámci podpísaných protokolov a výškou rozpočtových záväzkov zapísaných v účtovných záznamoch. Tieto protokoly sú medzinárodnými zmluvami, ktoré nemôžu byť zrušené bez súhlasu obidvoch strán, hoci proces (ich vypovedania) práve prebieha.

5.12.3 Dohody o rybolove

Ide o záväzky v celkovej výške 249 mil. EUR prijaté vo vzťahu k tretím krajinám v súvislosti s operáciami v rámci medzinárodných dohôd o rybolove.

5.12.4 Program Galileo

Galileo je globálny systém satelitnej navigácie (GNSS), ktorý v súčasnosti vyvíja Európska únia v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Momentálne je program Galileo financovaný v plnom rozsahu z rozpočtu EÚ a v mene EÚ ho spravuje Komisia. Očakáva sa, že prvá fáza tohto programu, tzv. overovanie na obežnej dráhe (fáza IOV), by mohla byť ukončená v roku 2012 a následne by malo dôjsť k prevodu vytvorených aktív na Komisiu.

Je potrebné uviesť, že Komisia do konca roka 2009 prispela na fázu IOV programu Galileo sumou vo výške 1 028 mil. EUR, pričom táto suma zahŕňa aj predchádzajúce investície do spoločného podniku Galileo. Keďže tento program sa ešte stále nachádza vo fáze výskumu, vynaložené prostriedky boli podľa účtovných pravidiel EÚ zaúčtované ako výdavky a neboli vykázané žiadne nehmotné aktíva. V ďalšej fáze programu Galileo (2008 – 2013) sa počíta s celkovým (orientačným) príspevkom Komisie vo výške 2 645 mil. EUR.

5.12.5 Program GMES

Komisia uzatvorila s agentúrou ESA zmluvu na obdobie rokov 2008 – 2013 o realizácii vesmírnej zložky v rámci globálneho monitorovania pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES). Celková orientačná suma na toto obdobie predstavuje 624 mil. EUR. V roku 2009 bolo agentúre ESA vyplatených 68 mil. EUR.

5.12.6 Záväzky voči TEN-T

Uvedená suma zodpovedá grantom poskytovaným v oblasti transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) v období rokov 2007 –2013. Tento program sa týka projektov zameraných na rozvoj transeurópskych dopravných sietí, ktoré podporujú tak projekty v oblasti infraštruktúry, ako aj projekty v oblasti výskumu a inovácie, a ktorých cieľom je rýchlejšie zavádzanie nových technológií a inovatívnych postupov do novej dopravnej infraštruktúry. Celková orientačná suma na toto obdobie predstavuje 8 013 mil. EUR.

5.12.7 Iné zmluvné záväzky

Uvedené sumy zodpovedajú prostriedkom, ktoré sa počas trvania zmlúv musia uhradiť. Do tejto položky je zahrnutý aj neuhradený zmluvný záväzok vo výške 117 mil. EUR týkajúci sa stavebných zmlúv uzatvorených Radou, ako aj suma vo výške 441 mil. EUR týkajúca sa stavebných zmlúv uzatvorených Parlamentom. Ďalšie významné vykazované sumy sú 480 mil. EUR, ktoré sa týkajú dojednaní v oblasti verejného obstarávania podpísaných agentúrou „Fusion for Energy“ (Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy) a organizáciou ITER International, a 165 mil. EUR, ktoré sa týkajú dojednaní v oblasti verejného obstarávania podpísaných agentúrou „Fusion for Energy“, Japonskou agentúrou pre atómovú energiu (JAEA) a organizáciou ITER International.

5.13 PRÍSPEVKY DO PRIDRUŽENÝCH ORGANIZÁCIÍ

Táto suma predstavuje neuhradené platby kapitálu, ktorý Komisia upísala, ale o splatenie ktorého nebola požiadaná.

5.13.1 Základné imanie, o ktorého splatenie nebolo požiadané: EBOR

v mil. EUR
EBOR	Celkové imanie EBOR	Úpis Komisie
Imanie	19 794	600
Uhradené	(5 198)	(157)
Nevyžiadané	14 596	443

5.13.2 Základné imanie, o ktorého splatenie nebolo požiadané: EIF

v mil. EUR
EIF	Celkové imanie EIF	Úpis Komisie
Imanie	2 940	861
Uhradené	(588)	(172)
Nevyžiadané	2 352	689

Po emisií 1 000 nových akcií EIF v roku 2007 upísala EÚ v roku 2009 ďalších 75 akcií v nominálnej hodnote 1 mil. EUR za akciu, pričom v roku 2009 bolo splatených 20 % nominálnej hodnoty a emisné ážio. Podiel EÚ je obmedzený na 900 akcií (900 mil. EUR). Pozri tiež poznámku č. 2.3.1.

5.14 ZÁVÄZKY Z OPERATÍVNEHO PRENÁJMU

v mil. EUR
Opis	Budúce sumy, ktoré treba uhradiť
Opis	< 1 rok	1 – 5 rokov	> 5 rokov	Spolu
Budovy	334	1 236	842	2 412
IT materiál a iné zariadenie	6	7	0	13
Spolu	340	1 243	842	2 425

V tejto položke sú zahrnuté budovy a iné zariadenie prenajaté v rámci zmlúv o operatívnom prenájme, ktoré nespĺňajú podmienky pre zapísanie na strane aktív súvahy. Uvedené sumy zodpovedajú záväzkom, ktoré sa počas trvania zmluvy musia ešte uhradiť.

V roku 2009 sa vo výkaze výsledku hospodárenia vykázali v súvislosti s operatívnym prenájmom výdavky vo výške 364 mil. EUR.

6. FINANČNÉ KOREKCIE A VYMÁHANIE PROSTRIEDKOV PO ZISTENÍ NEZROVNALOSTÍ

Pri plnení rozpočtu EÚ je nevyhnutné zabezpečiť predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a následnú nápravu. Cieľom tejto poznámky je poskytnúť prehľad existujúcich postupov, ktoré sú v uplatniteľných právnych predpisoch stanovené pre prípad riešenia nezrovnalostí odhalených Komisiou a členskými štátmi, a zároveň poskytnúť najlepší odhad celkových príslušných súm. Ide o poslednú fázu v rámci kontrolných systémov, ktorá je nevyhnutná z hľadiska preukázania riadneho finančného hospodárenia.

6.1 ÚVOD

6.1.1 Prehľad finančných korekcií a postupov vymáhania podľa typu hospodárenia

Vymáhanie prostriedkov a finančné korekcie môžu byť následkom kontrol a auditov na ktorejkoľvek úrovni kontrolného systému, počnúc auditmi na úrovni EÚ (Komisia, Európsky dvor audítorov, OLAF) až po audity v členských štátoch v prípade zdieľaného hospodárenia. Hoci k nezrovnalostiam môže dôjsť v ktorejkoľvek fáze projektu, odhaliť ich možno až v záverečnej fáze, keď príjemca zašle poslednú žiadosť o náhradu nákladov, ktorá sa spravidla kontroluje na mieste a overuje ju nezávislý audítor. Je však potrebné rozlišovať medzi vymáhaním prostriedkov a finančnými korekciami, pri ktorých sa prihliada na rozličné typy hospodárenia, ako je to stanovené v príslušných sektorových právnych predpisoch.

Vymáhanie prostriedky

Na základe článku 71 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa vyžaduje, aby sa nesprávne vyplatené sumy vymáhali. Pod vymáhaním sa v tejto súvislosti rozumie skutočné vymoženie peňažných prostriedkov zo strany Komisie alebo členského štátu v dôsledku odhalenia neoprávnených výdavkov.

Finančné korekcie

Ako je stanovené v príslušných sektorových právnych predpisoch, v mnohých výdavkových oblastiach EÚ (najmä v prípade zdieľaného hospodárenia) sa zistené nezrovnalosti napravujú pomocou mechanizmu zvaného finančné korekcie. Cieľom Komisie alebo členského štátu pri vykonávaní týchto korekcií je obnoviť stav, v ktorom je 100 % výdavkov nahlásených na financovanie alebo spolufinancovanie (politika súdržnosti) v súlade s príslušnými pravidlami a právnymi predpismi daného štátu a EÚ.

V prípade zdieľaného hospodárenia sú to členské štáty, ktoré sú primárne zodpovedné za finančné korekcie vyžadované v súvislosti s individuálnymi alebo systematickými nezrovnalosťami odhalenými v operačných programoch. Komisia zodpovedá za zabezpečenie účinnosti systémov zavedených vnútroštátnymi orgánmi, pričom v prípade nedostatočnej účinnosti týchto systémov uvaľuje na členský štát finančné korekcie.

Ak v rámci kontroly EÚ dôjde k odhaleniu neoprávnených platieb príjemcom, finančné korekcie možno považovať za prvý krok v procese vymáhania. Na základe uplatniteľných právnych predpisov sa totiž od členských štátov vyžaduje, aby sa riadili finančnými korekciami, ktoré boli na ne uvalené a aby peňažné prostriedky od konečných príjemcov vymáhali samy. Právnu povinnosť vymáhať prostriedky od konečných príjemcov majú členské štáty aj v prípade auditov zo strany vnútroštátnych orgánov.

Ďalej je uvedený prehľad rozličných postupov vymáhania a finančných korekcií v závislosti od typu hospodárenia a ich vplyv na účty EÚ.

6.1.2 Priame hospodárenie

V prípade, že Komisia spravuje rozpočet priamo, neoprávnené výdavky sú buď vymáhané bezprostredne od príjemcu alebo sa odpočítajú v nasledujúcom výkaze nákladov. Ak tento odpočet vykoná samotný príjemca ešte pred zaslaním výkazu nákladov, tieto údaje sa do účtovného systému nezadávajú. Takýto postup sa uplatňuje veľmi často, keďže od väčšiny príjemcov sa vyžaduje, aby pred prijatím konečnej platby predložili Komisii overené alebo auditované záverečné výkazy nákladov. V týchto overených výkazov by sa mala opraviť každá zistená nezrovnalosť.

6.1.3 Zdieľané hospodárenie

Približne 80 % rozpočtu EÚ spravuje Európska komisia spoločne s členskými štátmi. Ide predovšetkým o výdavky v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, politiky súdržnosti a rybného hospodárstva.

V prípade výdavkov v rámci zdieľaného hospodárenia sú realizačné úlohy a zodpovednosti delegované na členské štáty, ktoré sú primárne zodpovedné za odhaľovanie a nápravu nezrovnalostí, ktorých sa dopustili príjemcovia, ako aj za následné zabezpečenie riadnosti výdavkov nahlásených Komisii. Členské štáty teda vykonávajú finančné korekcie a ak na základe svojho vlastného auditu alebo kontroly zo strany EÚ odhalia neoprávnene poskytnuté platby príjemcom, ich právnou povinnosťou je začať proti takýmto príjemcom vymáhacie konanie.

Európska komisia plní úlohu celkového dozoru: overuje účinné fungovanie systémov hospodárenia a kontroly a ak usúdi, že tomu tak nie je, prijíma nápravné opatrenia, aby tak prebrala zodpovednosť za plnenie rozpočtu (článok 53b ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách). Komisia môže zároveň prijať formálne rozhodnutie o uplatnení finančnej korekcie na členský štát v prípade, že členský štát nevykonal požadované korekcie, alebo ak existujú závažné nedostatky v systémoch hospodárenia a kontroly, ktoré by mohli viesť k systémovým nezrovnalostiam.

Komisia ukladá finančné korekcie v prípade odhalenia individuálnych nezrovnalostí, má však aj právo uplatniť extrapolované alebo paušálne korekcie. Extrapolácia sa použije vtedy, ak výsledky kontrol reprezentatívnej vzorky záznamov poukazujú na systematické nezrovnalosti. Paušálne korekcie sa použijú v prípade individuálnych porušení alebo systematických nezrovnalostí, ak ich finančný dosah nie je možné presne vyčísliť a ak by administratívne náklady na presné zistenie tejto sumy boli neúmerné. V oboch prípadoch, dokonca aj vtedy, ak nie je vymoženie prostriedkov od príjemcu možné, predstavujú finančné korekcie dôležitý nástroj z hľadiska odstraňovania nedostatkov v systémoch členských štátov a teda aj z hľadiska predchádzania neoprávneným platbám príjemcom, ich odhaľovania a následného vymáhania.

6.1.4 Iné typy hospodárenia

V prípade výdavkov, ktoré podliehajú decentralizovanému a nepriamemu centralizovanému hospodáreniu je zodpovednosť za vymáhanie neoprávnených platieb delegovaná na členské štáty, tretie krajiny a agentúry. Pri výdavkoch v rámci spoločného hospodárenia sú korekčné mechanizmy definované v dohodách uzatvorených s medzinárodnými organizáciami. Podobne ako v prípade spoločného hospodárenia, ak dôjde k nesprávnemu uplatneniu pravidiel týkajúcich sa výdavkových schém EÚ, Komisia môže vykonať finančné korekcie.

6.1.5 Prehľad vymáhania prostriedkov a finančných korekcií za rok 2009

Prehľad vymáhania prostriedkov a finančných korekcií, ktoré boli potvrdené alebo o ktorých sa rozhodlo v roku 2009

v mil. EUR

Finančné korekcie

Poznámka

2009

2008

EPUZF/EPZF/EPFRV

6.2.2

462

917

Politika súdržnosti (činnosť EU)

—	Programy na obdobie rokov 1994 – 1999

6.2.4

521

414

—	Programy na obdobie rokov 2000 – 2006

6.2.4

1 890

1 173

—	Politika súdržnosti – medzisúčet

2 411

1 587

Finančné korekcie spolu

2 873

2 504

v mil. EUR
Vymáhanie prostriedkov	Poznámka	2009	2008
EPUZF/EPZF/EPFRV (odhalili ČŠ)	6.3	163	360
Politika súdržnosti (činnosť EÚ)	6.3	102	31
Iné typy hospodárenia	6.3	181	72
Vymožené sumy spolu		446	463
Ochrana rozpočtu EÚ spolu		3 319	2 967

V tejto tabuľke nie sú uvedené prostriedky, ktoré členské štáty vymohli alebo vylúčili v rámci politiky súdržnosti v nadväznosti na svoje kontroly. Hoci majú členské štáty povinnosť predkladať Komisii údaje o vylúčených a vymožených prostriedkoch, na základe právnych predpisov upravujúcich programy na obdobie rokov 2000 – 2006 nie sú povinné osobitne uvádzať prostriedky vymožené v dôsledku vlastných kontrol. Z tohto dôvodu, ako aj v záujme vyhnutia sa prekrývaniu s finančnými korekciami, nie sú v tejto tabuľke zahrnuté prostriedky, ktoré členské štáty vymohli a vylúčili (2009: 1 233 mil. EUR) (pozri poznámku č. 6.5).

Prehľad vymáhania prostriedkov a finančných korekcií vykonaných v roku 2009

v mil. EUR

Finančné korekcie

Poznámka

Potvrdené v roku 2009

Potvrdené pred rokom 2009

SPOLU

EPUZF/EPZF/EPFRV

6.2.2

274

429

703

Politika súdržnosti

—	Programy na obdobie rokov 1994 – 1999

6.2.4

163

137

300

—	Programy na obdobie rokov 2000 – 2006

6.2.4

313

409

—	Politika súdržnosti – medzisúčet

476

233

709

Finančné korekcie spolu

750

662

1 412

v mil. EUR
Vymáhanie prostriedkov	Poznámka	Potvrdené v roku 2009	Potvrdené pred rokom 2009	Spolu
EPUZF/EPZF/EPFRV	6.3.	117	31	148
Politika súdržnosti	6.3.	102	0	102
Iné typy hospodárenia	6.3.	147	34	181
Vymožené sumy spolu		366	65	431
Ochrana rozpočtu EÚ spolu		1 116	727	1 843

6.2 FINANČNÉ KOREKCIE V RÁMCI ZDIEĽANÉHO HOSPODÁRENIA

V prípade zdieľaného hospodárenia prebiehajú finančné korekcie v troch hlavných krokoch:

1)	Príslušná suma sa nachádza v procese finalizácie na základe súdneho a námietkového konania („prebiehajúce“ – pozri poznámku č. 6.4).

2)	Príslušná suma je stanovená a finalizovaná („rozhodnuté“ na základe rozhodnutia Komisie, alebo „potvrdené“: odsúhlasené s členskými štátmi v prípade zdieľaného hospodárenia), a

príslušná suma je skutočne vymožená buď priamo od členského štátu vo forme peňažných prostriedkov (rozhodnutá korekcia) alebo prostredníctvom odpočtu (vylúčenie, vymoženie) v nasledujúcej žiadosti o platbu, ktorý vykoná členský štát („vykonané“). Pre zatiaľ nevykonané finančné korekcie pozri poznámku č. 6.2.4.

6.2.1. Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

V prípade EPZF a EPFRV, ktoré nahradili záručnú sekciu EPUZF, sa v uplatniteľných právnych predpisoch stanovuje, že finančné korekcie vykonáva Komisia v rámci postupu zúčtovania.

Postup zúčtovania

Postup zúčtovania, ktorý vykonáva Komisia, zahŕňa ročné finančné zúčtovanie jednotlivých platobných agentúr a viacročné overenie súladu výdavkov nahlásených členským štátom s predpismi EÚ. V prípade EPZF sa všetky tieto sumy vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia Komisie ako príjem. V prípade EPFRV sa sumy vymožené samotnými členskými štátmi, ako aj sumy získané na základe ročného finančného zúčtovania, môžu spravidla znovu použiť na príslušný program.

Finančné zúčtovanie: Komisia prijíma rozhodnutie o ročnom zúčtovaní, ktorým formálne schvaľuje účtovné závierky platobných agentúr. Vychádza pritom z overovania hospodárenia, ako aj z osvedčení a správ od certifikačných orgánov.

Overenie súladu slúži na to, aby sa z financovania EÚ vylúčili tie výdavky, ktoré neboli realizované v súlade s predpismi EÚ. Overenie súladu teda nie je mechanizmom, prostredníctvom ktorého sa neoprávnené platby vymáhajú priamo od konečných príjemcov. Pre členské štáty skôr predstavuje silný podnet na zlepšovanie systémov kontroly a riadenia, a teda na zabraňovanie poskytovaniu neoprávnených platieb konečným príjemcom, na ich odhaľovanie a následné vymáhanie. Korekcie v dôsledku overenia súladu navyše nezbavujú členský štát zodpovednosti zaoberať sa zistenými nezrovnalosťami. Overenie súladu nesleduje ročný cyklus, pretože sa vzťahuje na výdavky vynaložené v období dlhšom ako jeden rozpočtový rok.

Finančné zúčtovanie vykonaných platieb, pri ktorých nebola dodržaná stanovená lehota: Dodržiavanie pevne stanovených lehôt členskými štátmi pri poukazovaní platieb príjemcom sa systematicky kontroluje trikrát ročne v súlade s článkom 9 nariadenia č. 883/2006. V prípade nedodržania týchto lehôt Komisia pristúpi k zníženiu platieb, s výnimkou osobitných prípadov a výnimočných okolností, a to podľa zásady proporcionality. Tieto finančné korekcie sa považujú za „negatívne platby“ a vo výkaze výsledku hospodárenia sa vykazujú ako zníženie výdavkov.

6.2.2 Finančné korekcie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka za rok 2009

Celkové finančné korekcie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, o ktorých bolo rozhodnuté v roku 2009

v mil. EUR
	2009	2008
Postup zúčtovania:
finančné zúčtovanie a nedodržanie platobných lehôt	103	58
overenie súladu	359	859
Spolu	462	917

Uvedené sumy sa týkajú EPZF. Pokiaľ ide o EPFRV, finančné korekcie v roku 2009 dosiahli len približne 0,4 mil. EUR. Tieto sumy sú zahrnuté do výkazu výsledku hospodárenia. Rozdelenie súm podľa jednotlivých členských štátov je uvedené v prílohe 1.

V porovnaní s rokom 2008 došlo v roku 2009 k zníženiu finančných korekcií vyplývajúcich z overenia súladu. Dôvodom tohto poklesu bola skutočnosť, že koncom roka 2008 neboli vykonané rozhodnutia vyplývajúce z overenia súladu v celkovej výške 368 mil. EUR.

Celkové finančné korekcie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré boli vykonané v roku 2009

v mil. EUR
	Vykonané v roku 2009
Postup zúčtovania
Finančné zúčtovanie a nedodržanie platobných lehôt	103
Overenie súladu	600
Spolu	703

Rozdelenie súm podľa jednotlivých členských štátov je uvedené v prílohe 2.

6.2.3 Politika súdržnosti

V prípade politiky súdržnosti uplatniteľné právne predpisy stanovujú, že opatrenia na vykonanie finančných korekcií prijmú tak členské štáty, ako aj Komisia:

—

Členské štáty môžu finančné korekcie vykonať dvoma spôsobmi. Buď:

—	bezodkladne vylúčia príslušné výdavky z programu tým, že ich odpočítajú v nasledujúcom výkaze výdavkov predloženom Komisii, čím dôjde k okamžitému uvoľneniu finančných prostriedkov EÚ pre záväzky na ďalšie operácie; alebo

—	príslušné výdavky ponechajú v programe až do ukončenia vymáhania neoprávnene vyplatených súm od príjemcu. Vymáhanie prebieha buď priamou úhradou príslušných súm alebo znížením ďalších platieb príjemcovi o sumy, ktoré majú byť uhradené. Pre podrobnosti o vymáhaní prostriedkov pozri poznámku č. 6.5.

—

Od členských štátov sa vyžaduje, aby Komisii predkladali údaje o finančných korekciách, ktoré vykonali buď vo forme vylúčenia súm zo spolufinancovania alebo prostredníctvom priamo vymožených súm. Tieto dva súbory dát sa vzájomne odlišujú a doplňujú, pretože iba výdavky, ktoré boli vylúčené bez ukončenia vymáhacieho konania, sú zahrnuté do vylúčených súm a iba výdavky, ktoré neboli vylúčené na začiatku, ale boli ponechané medzi nahlásenými výdavkami až do ich vymoženia, sú po ukončení vymáhacieho konania zahrnuté do vymožených súm. Členské štáty nie sú povinné rozlišovať medzi korekciami vykonanými na základe činnosti Komisie a korekciami vykonanými v dôsledku vlastného auditu. Táto vykazovacia povinnosť bola zavedená len v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013.

—

Finančné korekcie v dôsledku auditov a kontrol EÚ sa vykonávajú takto:

—

Ak členský štát súhlasí s vykonaním korekcie v nadväznosti na kontrolu alebo audit EÚ, už nahlásené neoprávnené výdavky môže vylúčiť z nasledujúcej žiadosti o platbu (ktorá je súhrnná zvlášť pre jednotlivé programy alebo projekty financované z Kohézneho fondu) a opätovne použiť uvoľnené finančné prostriedky EÚ na financovanie iných oprávnených výdavkov v rámci príslušného programu, pod podmienkou, že nesúvisia s opatrením alebo opatreniami, ktoré boli predmetom korekcie.

—

Na vykonanie finančných korekcií vystavuje Komisia príkazy na vymáhanie v týchto prípadoch:

—	po prijatí formálneho rozhodnutia o finančných korekciách;

—	v momente ukončenia programu, a

—	po ukončení programu v nadväznosti na to, ako členský štát vymôže prostriedky od príjemcu.

V týchto prípadoch majú príkazy na vymáhanie vplyv na účtovnú závierku Komisie.

—	V ostatných prípadoch finančných korekcií Komisia príkazy na vymáhanie nevystavuje. Ide predovšetkým o situácie, keď členský štát finančnú korekciu akceptuje a následne ju vykoná. V týchto prípadoch sa príslušné údaje v účtovnom systéme Komisie nevykazujú.

6.2.4 Finančné korekcie v rámci politiky súdržnosti za rok 2009

Nasledujúca tabuľka nezahŕňa výsledky kontrol výdavkov zo štrukturálnych fondov, ktoré vykonali samotné členské štáty.

Finančné korekcie potvrdené v roku 2009

v mil. EUR
	EFRR	KF	ESF	FNURH	EPUZF Usmerňovacia sekcia	Spolu
Finančné korekcie za obdobie rokov 1994 – 1999:
Vykonané	87	10	21	41	4	163
Ešte nevykonané	358	0	0	0	0	358
Medzisúčet za obdobie rokov 1994 – 1999	445	10	21	41	4	521
Finančné korekcie za obdobie rokov 2000 – 2006:
Vykonané	82	63	141	2	25	313
Ešte nevykonané	1 534	13	18	3	9	1 577
Medzisúčet za obdobie rokov 2000 – 2006	1 616	76	159	5	34	1 890
Finančné korekcie za rok 2009 spolu	2 061	86	180	46	38	2 411
Finančné korekcie za rok 2008 spolu	949	92	522	19	5	1 587
Pozn.: do údajov potvrdených v roku 2009 sú zahrnuté aj finančné korekcie vo výške 90 mil. EUR, ktoré boli potvrdené alebo o ktorých sa rozhodlo v roku 2008, ale ktoré doteraz neboli vykázané.

V porovnaní s rokom 2008 došlo v roku 2009 k zvýšeniu potvrdených súm v prípade EFRR, ktoré možno pripísať prísnym opatreniam zavedeným v rámci akčného plánu na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v rámci zdieľaného hospodárenia pri štrukturálnych opatreniach [KOM(2010) 52], ako aj akceptovaniu veľkých finančných korekcií pre Španielsko v novembri 2009.

Zníženie potvrdených súm v prípade ESF v roku 2009 v porovnaní so sumami vykazovanými v roku 2008 je dôsledkom implementácie uvedeného akčného plánu Komisie v roku 2008, ktorého cieľom je urýchliť postup rozhodovania o prebiehajúcich finančných korekciách, čo následne viedlo k zníženiu počtu korekcií, ktoré sa mali vykonať v roku 2009. Je potrebné poznamenať, že z finančných korekcií vo výške 522 mil. EUR, ktoré boli potvrdené v roku 2008, predstavovali finančné korekcie vykonané v uvedenom roku v rámci ESF 518 mil. EUR.

Údaje uvedené v predchádzajúcich tabuľkách sú vypočítané na základe časového rozlíšenia, čo znamená, že k realizácii niektorých súm došlo už v roku 2009 (709 mil. EUR pre všetky fondy), zatiaľ čo zostávajúce sumy budú realizované v nasledujúcich rokoch.

Potvrdené finančné korekcie – súhrnné údaje

v mil. EUR
	Obdobie rokov 2000 – 2006	Obdobie rokov 1994 – 1999	Spolu
	31.12.2009	31.12.2009	31.12.2009
Kohézny fond	233	273	506
EFRR	3 797	1 633	5 430
ESF	1 130	392	1 522
FNURH	7	97	104
Usmerňovacia sekcia EPUZF	36	121	157
Spolu	5 203	2 516	7 719

Rozdelenie súm podľa jednotlivých členských štátov je uvedené v prílohe 3.

Finančné korekcie potvrdené k 31. decembru 2009 ale ešte nevykonané k 31. decembru 2009 (súhrnné údaje)

Vymáhanie prostriedkov alebo finančné korekcie sú „ešte nevykonané“ vtedy, ak boli síce potvrdené alebo bolo o nich rozhodnuté, ale príslušné suma ešte nebola vymožená, odpočítaná alebo vylúčená.

v mil. EUR
Mali sa vykonať k 31.12.2009	EFRR	KF	ESF	FNURH	EPUZF Usmerňovacia sekcia	Spolu
Finančné korekcie za obdobie rokov 1994 – 1999	359	11	1	0	0	371
Finančné korekcie za obdobie rokov 2000 – 2006	1 904	23	22	3	9	1 961
Mali sa vykonať k 31.12.2009 – spolu	2 263	34	23	3	9	2 332

Pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté v roku 2009, nízka miera vykonaných finančných korekcií sa týka EFRR.

V prípade programového obdobia 1994 – 1999 sa väčšina finančných korekcií, ktoré v roku 2009 neboli ešte vykonané, týka rozhodnutí prijatých vo štvrtom kvartáli 2009. K vykonaniu týchto korekcií dôjde v prvom štvrťroku 2010.

Pokiaľ ide o programové obdobie 2000 – 2006, ak členský štát v dôsledku kontroly EÚ súhlasil s korekciou, túto finančnú korekciu môže vykonať prostredníctvom vylúčenia sumy neoprávnených výdavkov z nasledujúceho výkazu výdavkov, pričom túto sumu môže nahradiť inými oprávnenými výdavkami v rámci tohto programu. Keďže pri väčšine programov EFRR a projektov v rámci Kohézneho fondu (2000 – 2006) bol už dosiahnutý platobný strop, odpočítanie neoprávnených výdavkov sa premietne len do dokumentov o ukončení projektov (konečné osvedčenie výdavkov, vyhlásenie o ukončení projektu a záverečná správa o vykonávaní), ktoré členské štáty predložia v nasledujúcich mesiacoch.

Finančné korekcie vykonané v roku 2009 (potvrdené v roku 2009 a predchádzajúcich rokoch)

v mil. EUR
	EFRR	KF	ESF	FNURH	EPUZF Usmerňovacia sekcia	Spolu
Finančné korekcie za obdobie rokov 1994 – 1999:
Potvrdené v roku 2009	87	10	21	40	5	163
Potvrdené v predchádzajúcich rokoch	131	0	0	6	0	137
Medzisúčet za obdobie rokov 1994 – 1999	218	10	21	46	5	300
Finančné korekcie za obdobie rokov 2000 – 2006:
Potvrdené v roku 2009	82	63	141	2	25	313
Potvrdené v predchádzajúcich rokoch	34	16	44	2	0	96
Medzisúčet za obdobie rokov 2000 – 2006	116	79	185	4	25	409
Finančné korekcie vykonané v roku 2009 – spolu	334	89	206	50	30	709

Rozdelenie súm podľa jednotlivých členských štátov je uvedené v prílohe 4.

6.3 VYMÁHANIE PROSTRIEDKOV KOMISIOU ALEBO ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

Táto položka sa týka vymáhania neoprávnene vyplatených súm v dôsledku chýb a nezrovnalostí odhalených Komisiou, členským štátom, Európskym dvorom audítorov alebo úradom OLAF.

Vymáhanie prostriedkov potvrdené v roku 2009

v mil. EUR

2009

2008

Zdieľané hospodárenie

Poľnohospodárstvo: EPUZF/EPZF

163

360

Politika súdržnosti

102

Medzisúčet

265

391

Iné typy hospodárenia:

—	vonkajšie opatrenia

—	vnútorné politiky

100

Medzisúčet

181

Spolu

446

463

Vymáhanie prostriedkov vykonané v roku 2009

v mil. EUR

Potvrdené v roku 2009

Potvrdené pred rokom 2009

Spolu

Zdieľané hospodárenie

Poľnohospodárstvo: EPUZF/EPZF

117

148

Politika súdržnosti

102

Medzisúčet

219

250

Iné typy hospodárenia

—	vonkajšie opatrenia

—	vnútorné politiky

100

Medzisúčet

147

181

Spolu

366

431

6.3.1 Poľnohospodárstvo: vymáhanie prostriedkov v dôsledku nezrovnalostí odhalených členskými štátmi

Členské štáty sú povinné zistiť a na základe vnútroštátnych predpisov a postupov vymôcť sumy, o ktoré prišli v dôsledku nezrovnalostí. Pokiaľ ide o opatrenia financované z EPZF, sumy vymožené členskými štátmi od príjemcov sa prevedú na Komisiu a vo výkaze výsledku hospodárenia sa vykážu ako príjem. V prípade EPFRV sa vymožené sumy odpočítajú od budúcej žiadosti o platbu, takže príslušnú sumu z EPFRV je možné znovu použiť v rámci programu. Ak členský štát nezačal vymáhacie konanie alebo ak ho nevykonáva dôsledne, Komisia môže rozhodnúť, že zasiahne prostredníctvom postupu overenia súladu a že príslušnému členskému štátu uloží finančné korekcie.

Zníženie príjmov z nezrovnalostí je predovšetkým dôsledkom pozitívneho vplyvu účinnejších kontrolných systémov v členských štátoch, ako aj dôsledkom 50 % zúčtovania [článok 32 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005].

6.3.2 Politika súdržnosti

Členské štáty sú primárne zodpovedné za predchádzanie nezrovnalostiam, ich odhaľovanie a nápravu, ako aj za vymáhanie neoprávnene vyplatených prostriedkov a prípadne aj úrokov z omeškania. Do uvedenej tabuľky nie je zahrnutá výška prostriedkov vymožených členskými štátmi (pozri poznámku č. 6.5). Táto položka sa týka prostriedkov vymožených priamo Komisiou.

6.3.3 Iné typy hospodárenia

Vymáhanie prostriedkov v dôsledku nezrovnalostí, ktoré boli odhalené v rámci iných typov hospodárenia, sa vykonáva prostredníctvom príkazu na vymáhanie alebo prostredníctvom odpočítania neoprávnene vyplatenej sumy z nasledujúcej platby. Ak je príjemca požiadaný, aby predložil opravený záverečný výkaz nákladov, suma, ktorá bola predmetom nezrovnalostí, sa nemusí nevyhnutne objaviť v účtovnom systéme Komisie.

6.4 PREBIEHAJÚCE FINANČNÉ KOREKCIE PO KONTROLÁCH EÚ

6.4.1 Poľnohospodárstvo

v mil. EUR
	Prebiehajúce finančné korekcie k 31.12.2008	Nové prebiehajúce finančné korekcie v roku 2009	Finančné korekcie, o ktorých bolo rozhodnuté v roku 2009	Úpravy finančných korekcií, o ktorých bolo rozhodnuté alebo ktoré prebiehajú k 31.12.2008	Prebiehajúce finančné korekcie k 31.12.2009
EPUZF	1 733	657	– 317	690	2 763

Komisia každoročne stanovuje opatrenia a členské štáty, ktoré budú predmetom overenia súladu na základe ročnej analýzy rizík zameranej na celé spektrum poľnohospodárskych výdavkov. Postup overovania súladu prebieha niekoľko rokov: koncom roka 2009 bolo vo veľkej miere ukončené overovanie súladu výdavkov, ktoré vznikli pred rokom 2003. Audity za roky 2003 až 2009 práve prebiehajú.

Komisia môže v súlade so svojimi účtovnými postupmi a všeobecne uznávanými účtovnými zásadami použiť na zostavenie účtovnej závierky odhady. Týka sa to výdavkov, ktoré budú na základe budúcich rozhodnutí o súlade pravdepodobne vylúčené z financovania EÚ. Tieto odhady vychádzajú z najspoľahlivejších dostupných informácií. Keďže o korekciách v rámci EPZF sa rozhoduje podľa výdavkov v jednotlivých rozpočtových rokoch, je možné vypočítať priemer korekcií za uzatvorený rozpočtový rok a extrapolovať tento percentuálny podiel na neskoršie rozpočtové roky, v prípade ktorých kontroly ešte prebiehajú. Spoľahlivosť týchto odhadov sa hodnotí na základe ich porovnania s „prebiehajúcimi korekciami“ za roky, v ktorých sú tieto údaje k dispozícii, ako aj na základe ich porovnania s výsledkami overenia súladu vykonaného v danom roku. Okrem toho je potrebné poznamenať, že percentuálny podiel finančných korekcií za uzatvorený rozpočtový rok je relatívne stabilný a pohybuje sa medzi 1,1 % a 1,9 %.

Na základe budúcich rozhodnutí o súlade výdavkov vynaložených v období rokov 2003 – 2009 sa odhaduje opätovné získanie sumy vo výške 2 763 mil. EUR. Z toho 2,1 mld. EUR predstavuje prebiehajúce finančné korekcie, pri ktorých bola suma vypočítaná na základe prebiehajúcich auditov (týkajú sa predovšetkým výdavkov vynaložených v rokoch 2003 – 2007).

Vyššie odhady sú dôsledkom zvýšenia priemerného podielu korekcií na výdavkoch v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, a to z 1,1 % na 1,5 %. Najnovšie dostupné údaje týkajúce sa „prebiehajúcich korekcií“ za roky 2003, 2004, 2005, 2006 a 2007 tento podiel potvrdzujú a poukazujú dokonca na vyšší percentuálny podiel korekcií ako 1,5 %. Finančné dôsledky zavedenia režimu jednotnej platby v roku 2005 je v tomto štádiu ťažké odhadnúť. Na jednej strane možno predpokladať, že vo viacerých prípadoch dôjde k menšiemu výskytu korekcií, na druhej strane môžu mať však paušálne korekcie opatrení v rámci režimu jednotnej platby výraznejší finančný dosah. Keďže tieto sumy nie sú ešte definitívne, v súvahe sa nevykazujú.

6.4.2 Štrukturálne opatrenia

v mil. EUR
	Prebiehajúce finančné korekcie k 31.12.2008	Nové prebiehajúce finančné korekcie v roku 2009	Finančné korekcie potvrdené v roku 2009	Úpravy finančných korekcií, ktoré boli potvrdené alebo ktoré prebiehajú k 31.12.2008	Prebiehajúce finančné korekcie k 31.12.2009
Štrukturálne fondy a Kohézny fond (programy na obdobie rokov 1994 – 1999 a 2000 – 2006)
EFRR	1 771	89	–1 087	– 343	430
Kohézny fond	178	98	–80	–47	149
ESF	630	2	–56	– 250	326
FNURH	35	0	–33	0	2
Usmerňovacia sekcia EPUZF + EPFRV	4	221	–38	4	191
Spolu	2 618	410	–1 294	– 636	1 098

Uvedené sumy vychádzajú z výsledkov auditov Komisie, Dvora audítorov alebo úradu OLAF, na ktoré následne nadviazali príslušné generálne riaditeľstvá prostredníctvom formálneho súdneho konania a prebiehajúceho námietkového konania proti príslušnému členskému štátu. Ide o najlepší odhad, ktorý zohľadňuje stav k 31. decembru 2009 v súvislosti s opatreniami prijatými v nadväznosti na audit a s predložením listov s konečnou pozíciou (alebo listov predchádzajúcich pozastaveniu platieb). Táto suma sa môže zmeniť v dôsledku námietkového konania vo veci pozastavenia platieb a finančným korekcií, v rámci ktorého majú členské štáty možnosť predložiť ďalšie dôkazy na podporu svojich nárokov.

6.5 ČINNOSTI ČLENSKÝCH ŠTÁTOV TÝKAJÚCE SA VYMÁHANIA PROSTRIEDKOV A FINANČNÝCH KOREKCIÍ PRI ŠTRUKTURÁLNYCH OPATRENIACH A POLITIKE SÚDRŽNOSTI

Pokiaľ ide o politiku súdržnosti, korekcie vykonané členskými štátmi v nadväznosti na vlastný audit alebo audit EÚ sa v účtovnom systéme Komisie nevykazujú, keďže členské štáty môžu tieto sumy opätovne použiť na iné oprávnené výdavky. Členské štáty sú však povinné Komisii predkladať aktualizované údaje o vylúčených výdavkoch a o ukončenom a prebiehajúcom vymáhaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov za rok 2009, ako aj súhrnne za celé obdobie rokov 2000 – 2006 a 2007 – 2013, a to za všetky štyri fondy (EFRR, ESF, Usmerňovacia sekcia EPUZF a FNURH). Nemusia však osobitne vykazovať korekcie v dôsledku činnosti EÚ. Z tohto dôvodu sa finančné korekcie vykonané členskými štátmi nepripočítavajú ku finančným korekciám Komisie.

Na základe údajov, ktoré členské štáty predložili v súlade s povinnosťou podľa nariadenia 438/2001 a nariadenia 448/2001, dosiahli vylúčené prostriedky v roku 2009 výšku 986 mil. EUR a vymožené prostriedky 247 mil. EUR, teda spolu 1 233 mil. EUR. Tieto údaje zohľadňujú výsledky prvej analýzy, ktorú Komisia vykonala a ktorá viedla ku korekcii určitých údajov. Z auditov údajov členských štátov, ktoré v roku 2009 vykonala Komisia v deviatich členských štátoch (v roku 2008 v 10 členských štátoch) vyplýva, že systémy zaznamenávania a vykazovania údajov nie sú ešte vo všetkých členských štátoch úplne spoľahlivé, hoci existujú dôkazy, že kvalita sa postupne zlepšuje a že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi došlo k určitému zlepšeniu. Tieto údaje nie sú navyše úplné, najmä pokiaľ ide o údaje týkajúce sa celého programového obdobia, pretože niektoré z veľkých členských štátov ešte nepredložili údaje o korekciách, ktoré vykonali v predchádzajúcich rokoch programového obdobia. V porovnaní s minulými rokmi však došlo k určitému pokroku aj v tejto oblasti a členské štáty súhlasili, že kompletné údaje poskytnú pri ukončení projektov.

Zároveň existuje riziko, že v prípade programového obdobia 2000 – 2006 sa budú prekrývať údaje o finančných korekciách vyplývajúce z činnosti orgánov EÚ (audity Komisie a Dvora audítorov a vyšetrovanie úradu OLAF) s údajmi, ktoré predložili členské štáty na základe svojej vlastnej činnosti. Je to spôsobené skutočnosťou, že značnú časť finančných korekcií, ktoré boli uložené v nadväznosti na činnosti orgánov EÚ, členské štáty akceptujú a vykonávajú bez toho, aby Komisia formálne rozhodla o vylúčení príslušných výdavkov z výkazov týchto členských štátov. Keďže členské štáty nie sú povinné rozlišovať korekcie vyplývajúce z činnosti orgánov EÚ od korekcií vyplývajúcich z ich vlastných kontrol a auditov, rozsah tohto prekrývania nie je možné presne kvantifikovať. Navyše skutočné vykonanie korekcie členským štátom sa nemusí uskutočniť v roku, v ktorom členský štát túto finančnú korekciu akceptuje. Prípadné prekrývanie údajov zostáva teda len v rovine odhadov. Z porovnania údajov jednotlivých členských štátov za rok 2009 s výškou korekcií vyplývajúcich z činností orgánov EÚ, ktoré členské štáty akceptovali v tom istom roku, vyplýva, že rozsah tohto prekrývania by nemal presiahnuť 465 mil. EUR. V roku 2008 toto prekrývanie nemohlo presiahnuť 600 mil. EUR.

Počas programového obdobia 2007 – 2013 začlenila Komisia ročné vykazovanie do svojich informačných systémov. To znamená, že bude získavať údaje priamo od členských štátov. Od členských štátov sa na základe príslušných sektorových právnych predpisov zároveň vyžaduje, aby samostatne uvádzali korekcie vyplývajúce z činností orgánov EÚ, čím sa znemožní vzájomné prekrývanie údajov.

Poznámka č. 6 – príloha 1: Celkový prehľad finančných korekcií a vymáhania prostriedkov v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, o ktorých bolo rozhodnuté v roku 2009

Údaje podľa jednotlivých členských štátov

v mil. EUR
Členský štát	Finančné zúčtovanie	Overenie súladu	Nahlásené nezrovnalosti	Spolu
Belgicko	0	12	2	15
Bulharsko	0	0	5	5
Česká republika	0	0	0	1
Dánsko	0	101	4	104
Nemecko	0	2	15	17
Estónsko	0	0	0	0
Írsko	–2	3	2	4
Grécko	2	18	1	21
Španielsko	7	62	38	106
Francúzsko	3	73	35	111
Taliansko	–3	5	13	15
Cyprus	0	0	0	0
Lotyšsko	0	0	0	0
Litva	0	2	1	4
Luxembursko	0	0	0	0
Maďarsko	6	13	2	22
Malta	0	0	0	0
Holandsko	1	30	5	36
Rakúsko	0	2	1	3
Poľsko	0	11	2	13
Portugalsko	0	9	8	18
Rumunsko	5	0	9	14
Slovinsko	0	1	0	2
Slovenská republika	0	0	1	1
Fínsko	2	0	0	2
Švédsko	0	0	2	2
Spojené kráľovstvo	83	12	14	109
Rozhodnuté spolu	103	359	163	625
Poznámka: uvedené údaje sú zaokrúhlené na milióny EUR a sumy vykázané ako 0 zodpovedajú sumám nižším ako 500 000 EUR.

Poznámka č. 6 – príloha 2: Celkový prehľad finančných korekcií a vymáhania prostriedkov v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré boli vykonané v roku 2009

Údaje podľa jednotlivých členských štátov

v mil. EUR
Členský štát	Finančné zúčtovanie a nedodržané platobné lehoty	Overenie súladu	Nezrovnalosti nahlásené členskými štátmi (spätne uhradené EÚ)	Spolu
Belgicko	0	12	2	14
Bulharsko	0	—	1	1
Česká republika	0	—	0	0
Dánsko	0	101	4	105
Nemecko	0	1	16	18
Estónsko	0	0	0	0
Írsko	–2	5	2	5
Grécko	2	189	5	196
Španielsko	7	23	30	59
Francúzsko	3	46	34	82
Taliansko	–3	167	13	177
Cyprus	—	0	0	1
Lotyšsko	0	0	0	0
Litva	0	0	2	2
Luxembursko	0	—	0	0
Maďarsko	6	—	3	9
Malta	—	—	0	0
Holandsko	1	2	6	9
Rakúsko	0	—	1	1
Poľsko	0	—	2	2
Portugalsko	0	0	7	7
Rumunsko	5	—	7	12
Slovinsko	0	1	0	2
Slovenská republika	0	0	0	0
Fínsko	2	0	1	2
Švédsko	0	12	2	14
Spojené kráľovstvo	83	41	9	133
Vykonané spolu	103	600	148	851
Poznámka: uvedené údaje sú zaokrúhlené na milióny EUR a sumy vykázané ako 0 zodpovedajú sumám nižším ako 500 000 EUR.

Poznámka č. 6 – príloha 3: Celkový prehľad finančných korekcií potvrdených v roku 2009 pre štrukturálne opatrenia

Údaje podľa jednotlivých členských štátov

v mil. EUR
	Spolu 2008	Finančné korekcie potvrdené v roku 2009						Spolu 2009
Členský štát		EFRR	KF	ESF	FNURH	Usmerňovacia sekcia EPUZF	Spolu
Obdobie rokov 1994 – 1999	1 995	445	10	21	41	4	521	2 516
Belgicko	5	—	—	0	—	—	0	5
Dánsko	3	0	—	—	—	—	0	3
Nemecko	286	49	—	—	—	4	53	339
Írsko	42	0	—	—	—	—	0	42
Grécko	526	—	—	—	—	0	0	526
Španielsko	244	250	5	17	32	0	304	548
Francúzsko	83	0	—	0	—	—	1	84
Taliansko	442	63	—	—	—	—	63	505
Luxembursko	1	0	—	4	—	—	4	5
Holandsko	168	1	—	—	9	—	9	177
Rakúsko	2	0	—	—	—	0	0	2
Portugalsko	113	19	5	—	—	—	24	137
Fínsko	1	—	—	0	—	0	0	1
Švédsko	1	0	—	—	—	—	0	1
Spojené kráľovstvo	77	54	—	—	—	—	54	131
INTERREG	1	9	—	—	—	—	9	10
Obdobie rokov 2000 – 2006	3 313	1 616	76	159	5	34	1 890	5 203
Belgicko	5	2	—	3	—	—	5	10
Bulharsko	—	—	2	—	—	—	2	2
Česká republika	—	—	0	—	—	—	0	0
Dánsko	—	—	—	0	0	—	0	0
Nemecko	10	0	—	2	—	—	2	12
Estónsko	—	0	—	—	—	—	0	0
Írsko	26	16	—	—	—	—	16	42
Grécko	867	37	2	14	—	—	53	920
Španielsko	1 246	1 200	22	24	3	8	1 257	2 503
Francúzsko	249	3	—	9	0	—	12	261
Taliansko	608	135	—	80	2	—	217	825
Cyprus	—	—	—	—	—	—	—	—
Lotyšsko	3	1	—	0	—	—	1	4
Litva	1	—	1	—	—	—	1	2
Luxembursko	—	—	—	2	—	—	2	2
Maďarsko	—	4	41	7	—	0	52	52
Malta	—	—	—	—	—	—	—	—
Holandsko	1	0	—	—	—	1	1	2
Rakúsko	—	—	—	—	—	—	—	—
Poľsko	37	85	—	12	0	11	108	145
Portugalsko	95	31	0	0	—	—	31	126
Rumunsko	2	—	8	—	—	14	22	24
Slovinsko	2	—	—	0	—	—	0	2
Slovenská republika	1	38	—	—	—	—	38	39
Fínsko	—	0	—	—	0	0	0	0
Švédsko	11	—	—	0	—	—	0	11
Spojené kráľovstvo	149	63	—	5	—	—	68	217
INTERREG	—	1	—	—	—	—	1	1
Potvrdené spolu	5 308	2 061	86	180	46	38	2 411	7 719
Poznámka: uvedené údaje sú zaokrúhlené na milióny EUR a sumy vykázané ako 0 zodpovedajú sumám nižším ako 500 000 EUR.

Poznámka č. 6 – príloha 4: Celkový prehľad finančných korekcií vykonaných v roku 2009: štrukturálne opatrenia

Údaje podľa jednotlivých členských štátov

v mil. EUR
	Rozhodnutia vykonané v roku 2009
Členský štát	EFRR	KF	ESF	FNURH	Usmerňovacia sekcia EPUZF	Spolu
Obdobie rokov 1994 – 1999	218	10	21	46	5	300
Belgicko	—	—	0	—	—	0
Dánsko	2	—	—	—	—	2
Nemecko	109	—	—	0	4	113
Írsko	0	—	—	0	—	1
Grécko	—	—	—	—	0	0
Španielsko	3	5	17	32	0	57
Francúzsko	1	—	0	5	—	6
Taliansko	41	—	—	—	—	41
Luxembursko	0	—	4	—	—	4
Holandsko	7	—	—	9	—	16
Rakúsko	0	—	—	—	0	0
Portugalsko	1	5	—	—	—	6
Fínsko	—	—	0	—	0	0
Švédsko	0	—	—	—	—	0
Spojené kráľovstvo	52	—	—	—	—	52
INTERREG	2	—	—	—	—	2
Obdobie rokov 2000 – 2006	116	79	185	4	25	409
Belgicko	—	—	3	—	—	3
Bulharsko	—	3	—	—	—	3
Česká republika	—	0	—	—	—	0
Dánsko	—	—	—	—	—	—
Nemecko	—	—	—	—	—	—
Estónsko	—	0	—	—	—	0
Írsko	—	—	—	—	—	—
Grécko	47	5	14	—	—	66
Španielsko	7	14	38	0	—	59
Francúzsko	1	—	0	—	—	2
Taliansko	10	—	80	4	—	93
Cyprus	—	—	—	—	—	—
Lotyšsko	—	—	0	—	—	0
Litva	—	1	—	—	—	1
Luxembursko	—	—	2	—	—	2
Maďarsko	—	40	1	—	0	41
Malta	—	—	—	—	—	—
Holandsko	—	—	—	—	—	—
Rakúsko	—	—	—	—	—	—
Poľsko	42	—	42	—	11	95
Portugalsko	9	9	—	—	—	18
Rumunsko	—	6	—	—	14	20
Slovinsko	—	—	—	—	—	—
Slovenská republika	—	—	—	—	—	—
Fínsko	—	—	—	—	0	0
Švédsko	—	—	—	—	—	—
Spojené kráľovstvo	—	—	5	—	—	5
INTERREG	0	—	—	—	—	0
Vykonané spolu	334	89	206	50	30	709
Poznámka: uvedené údaje sú zaokrúhlené na milióny EUR a sumy vykázané ako 0 zodpovedajú sumám nižším ako 500 000 EUR.

7. RIADENIE FINANČNÉHO RIZIKA

Nasledujúce údaje o riadení finančného rizika Európskej únie sa týkajú:

—	pokladničných operácií vykonávaných Európskou komisiou s cieľom plniť rozpočet EÚ;

—	operácií prijímania a poskytovania úverov, ktoré vykonáva Európska komisia v rámci makrofinančnej pomoci (MFA), úverov na podporu platobnej bilancie (BOP) a Euratomu;

—	Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia; a

—	operácií prijímania a poskytovania úverov, ako aj pokladničných operácií vykonávaných Európskou úniou prostredníctvom Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (v likvidácii).

7.1. METÓDY RIADENIA RIZIKA

7.1.1. Pokladničné operácie

Pravidlá a princípy riadenia pokladničných operácií Komisie sú stanovené v nariadení (ES, Euratom) 1150/2000 (zmenenom a doplnenom nariadením (ES, Euratom) 2028/2004) a v nariadení o rozpočtových pravidlách (nariadenie (ES, Euratom) 1605/2002 zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) 1995/2006) a v jeho vykonávacích predpisoch (nariadenie (ES, Euratom) 2342/2002 zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) 478/2007).

V dôsledku vyššie uvedených nariadení sa uplatňujú tieto hlavné princípy:

—	Vlastné zdroje sú hradené členskými štátmi na účty založené na tento účel v mene Komisie v rámci štátnej pokladnice alebo orgánu, ktorý na tento účel určil každý členský štát. Komisia môže využívať vyššie uvedené účty výlučne na pokrytie svojich hotovostných potrieb.

—	Vlastné zdroje sú hradené členskými štátmi v ich vlastných národných menách, zatiaľ čo platby Komisie sú vedené väčšinou v eurách.

—	Pri bankových účtoch založených v mene Komisie nie je povolené prečerpanie.

—	Zostatky na účtov vedených v iných menách ako euro sa použijú buď na platby v tých istých menách, alebo sa pravidelne prevádzajú na eurá.

Okrem účtov vlastných zdrojov Komisia založila aj ďalšie bankové účty v centrálnych a komerčných bankách na účel realizácie platieb a prijímania prostriedkov iných, ako sú príspevky členských štátov do rozpočtu.

Pokladničné a platobné operácie sú vysoko automatizované a opierajú sa o moderné informačné systémy. Na zaručenie bezpečnosti systému a na zabezpečenie oddelenia funkcií, ktoré sa vyžaduje na základe nariadenia o rozpočtových pravidlách, štandardov vnútornej kontroly Komisie, ako aj na základe audítorských zásad, sa používajú osobitné postupy.

Pokladničné a platobné operácie sa riadia súborom písomných usmernení a postupov, ktorých cieľom je obmedziť operačné a finančné riziko a zabezpečiť primeranú úroveň kontroly. Tieto usmernenia a postupy sa vzťahujú na rôzne oblastí činností (napr.: realizácia platieb a správa hotovosti, prognózovanie peňažných tokov, kontinuita činnosti, atď.) a ich dodržiavanie sa pravidelne kontroluje. Navyše sa medzi zástupcami GR BUDG a GR EFCIN konajú stretnutia, na ktorých sa prerokúva výmena informácií o riadení rizika a osvedčených postupov.

7.1.2 Operácie prijímania a poskytovania úverov (MFA, BOP a Euratom)

Operácie prijímania a poskytovania úverov, ako aj súvisiacu správu pokladnice vykonáva EÚ v súlade s prípadnými príslušnými rozhodnutiami Rady a internými usmerneniami. Príslušné prevádzkové oddelenia sa riadia vlastnými písomnými príručkami, ktoré sa vzťahujú na špecifické oblasti, ako sú pôžičky, úvery a správa pokladnice. Identifikujú a hodnotia sa finančné a operačné riziká, pričom sa pravidelne kontroluje súlad s internými usmerneniami a postupmi. Vo všeobecnosti platí, že kolísanie úrokových sadzieb ani výmenných kurzov nie je ničím kompenzované („zaisťovacie“ operácie), keďže poskytovania úverov je financované z nadväzných operácií (back-to-back), v dôsledku čoho nevznikajú žiadne otvorené úrokové alebo menové pozície.

7.1.3 Garančný fond

Pravidlá a zásady správy aktív Garančného fondu (pozri poznámku č. 2.3.3) sú stanovené v dohovore medzi Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB) z 25. novembra 1994 a v následných zmenených a doplnených zneniach zo 17. a 23. septembra 1996, z 8. mája 2002 a z 25. februára 2008. Operácie Garančného fondu prebiehajú výlučne v eurách. Fond investuje výhradne v tejto mene, aby sa predišlo akémukoľvek kurzovému riziku. Správa aktív je založená na tradičných pravidlách obozretnosti, ktoré sa uplatňujú pri finančných operáciách. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať znižovaniu rizík a zabezpečovaniu toho, aby sa spravované aktíva dali predať alebo previesť bez zbytočného odkladu, zohľadňujúc pri tom pokryté záväzky.

7.1.4 ESUO v likvidácii

Európska komisia riadi likvidáciu záväzkov ESUO. V prípade ESUO v likvidácii sa nepredpokladajú žiadne nové úvery alebo zodpovedajúce financovanie. Nové pôžičky ESUO sa obmedzujú na refinancovanie zamerané na zníženie finančných nákladov. Pokiaľ ide o pokladničné operácie, uplatňujú sa zásady obozretného riadenia s cieľom minimalizovať finančné riziká.

7.2 TRHOVÉ RIZIKO

Trhové riziko predstavuje riziko, že reálna hodnota alebo budúce peňažné toky finančného nástroja môžu kolísať v dôsledku zmien trhových cien. Trhové riziko prináša so sebou nielen potenciálnu stratu, ale aj potenciálny zisk. Možno ho rozdeliť na menové riziko, úrokové riziko a iné cenové riziko. EÚ nie je vystavená žiadnemu výraznému inému cenovému riziku.

7.2.1 Menové riziko

Menové riziko predstavuje riziko, že na operácie EÚ alebo na hodnotu jej investícií bude mať vplyv fluktuácia výmenných kurzov. Toto riziko vzniká pri zmene kurzu jednej meny voči inej mene.

7.2.1.1 Pokladničné operácie

Vlastné zdroje hradené členskými štátmi v iných menách ako euro sú vedené na účtoch vlastných zdrojov, a to v súlade s nariadením o vlastných zdrojoch. Prevádzajú sa na eurá, keď sú potrebné na pokrytie realizácie platieb. Postupy na správu týchto finančných prostriedkov sú stanovené v uvedenom nariadení. V obmedzenom počte prípadov sa tieto prostriedky používajú priamo na platby, ktoré sa majú vykonať v danej mene.

Komisia vedie v komerčných bankách viacero účtov v iných menách EÚ ako euro, ako aj v USD, na účely realizácie platieb denominovaných v týchto menách. Tieto účty sa dopĺňajú v závislosti od výšky plánovaných platieb. V dôsledku toho sa ponechávajú na týchto účtoch len veľmi nízke jednodňové zostatky, aby sa minimalizovalo vystavenie sa fluktuácii devízových kurzov.

Ak sa na účty pripisujú rôzne príjmy (iné ako vlastné zdroje) v iných menách ako euro, prevedú sa buď na účty Komisie vedené v rovnakých menách, ak sú potrebné na pokrytie realizácie platieb, alebo sa konvertujú na eurá a prevedú na účty vedené v eurách. Zálohové účty vedené v iných menách ako euro sa dopĺňajú v závislosti od odhadovaných krátkodobých lokálnych platobných potrieb v tých istých menách. Zostatky na týchto účtoch sa držia v rámci príslušných stropov.

Keďže všetky predbežne uhradené pokuty sú ukladané a hradené v eurách, žiadne kurzové riziko tu nevzniká.

7.2.1.2 Operácie prijímania a poskytovania úverov (MFA, BOP a Euratom)

Väčšina finančných aktív a pasív je vyjadrená v eurách a EÚ sa v týchto prípadoch teda nevystavuje účinkom kurzového rizika. EÚ však poskytuje prostredníctvom finančného nástroja Euratom úvery v USD, ktoré sú financované prostredníctvom pôžičiek v USD v ekvivalentnej výške (nadväzné operácie – back-to-back). K dátumu zostavenia súvahy nebola EÚ vystavená v súvislosti Euratomom žiadnemu kurzovému riziku.

7.2.1.3. Garančný fond

Finančné aktíva sú v eurách, takže k žiadnym menovým rizikám nedochádza.

7.2.1.4 ESUO v likvidácii

ESUO v likvidácii je vystavené miernemu čistému kurzovému riziku vo výške 2,2 mil. EUR, ktoré vyplýva z úverov na bývanie vo výške 1,5 mil. EUR a zo zostatkov na bežnom účte vo výške 0,7 mil. EUR.

7.2.2 Úrokové riziko

Úrokové riziko spočíva v možnosti zníženia hodnoty cenného papiera, najmä dlhopisu, v dôsledku zvýšenia úrokovej sadzby. Vyššie úrokové sadzby spravidla vedú k nižším cenám dlhopisov s fixnou úrokovou sadzbou a naopak.

7.2.2.1 Pokladničné operácie

Keďže pokladnica Komisie si nepožičiava žiadne peniaze, nie je vystavená úrokovému riziku. Získava však úroky zo zostatkov, ktoré drží na rôznych bankových účtoch. Práve z tohto dôvodu Komisia zaviedla opatrenia, pomocou ktorých sa usiluje zabezpečiť, aby sa do pravidelne nabiehajúcich úrokov premietli trhové úrokové sadzby a ich fluktuácia. Účty zriadené v rámci štátnej pokladnice alebo centrálnej banky jednotlivých členských štátov, ktoré sú určené na príjem vlastných zdrojov, nie sú úročené ani spoplatnené. Pri všetkých ostatných účtoch zriadených v národných centrálnych bankách závisí zhodnotenie od konkrétnych podmienok ponúkaných danou bankou. Použité úrokové sadzby sú variabilné a prispôsobené fluktuáciám na trhu.

Na jednodňových zostatkoch, ktoré sú držané na účtoch v komerčných bankách, sa každý deň pripisujú úroky. Tieto úroky vychádzajú z variabilných trhových sadzieb, na ktoré sa uplatňuje zmluvná marža (kladná alebo záporná). V prípade väčšiny účtov sa výpočet úroku odvíja od marginálnej úrokovej sadzby ECB platnej pre jej hlavné refinančné operácie a upravuje sa tak, aby odrážal akúkoľvek fluktuáciu tejto sadzby. Pri iných účtoch vychádza výpočet úroku z referenčnej sadzby EONIA („Euro over night index average“). V dôsledku toho Komisia nie je vystavená riziku, že jej budú pripísané úroky v nižších ako trhových sadzbách.

7.2.2.2 Operácie prijímania a poskytovania úverov (MFA, BOP a Euratom)

Pôžičky a úvery s variabilnou úrokovou sadzbou

Vďaka povahe operácií prijímania a poskytovania úverov disponuje EÚ významne úročenými aktívami a pasívami. Pôžičky v rámci MFA a Euratomu poskytnuté pri variabilnej úrokovej sadzbe vystavujú EÚ úrokovému riziku. Úrokové riziká vyplývajúce z pôžičiek sú však kompenzované úvermi poskytnutými za rovnakých podmienok (nadväzné operácie – back-to-back). K dátumu zostavenia súvahy vykazovala EÚ úvery (vyjadrené v nominálnej hodnote) s variabilnou sadzbou vo výške 0,96 mld. EUR (2008: 1,05 mld. EUR), ktorých preceňovanie sa uskutočňuje každých 6 mesiacov.

Pôžičky a úvery s pevnou úrokovou sadzbou

V roku 2009 vykazovala EÚ aj úvery v rámci MFA a Euratomu s pevnou úrokovou sadzbou v celkovej výške 110 mil. EUR (2008: 85 mil. EUR) s dátumom konečnej splatnosti jeden až päť rokov (25 mil. EUR) a viac ako päť rokov (85 mil. EUR).

Podstatnejšia je však skutočnosť, že EÚ vykazovala v roku 2009 šesť úverov v rámci finančného nástroja BOP s pevnou úrokovou sadzbou v celkovej výške 9,2 mld. EUR (2008: 2 mld. EUR) s dátumom konečnej splatnosti jeden až päť rokov (5 mld. EUR) a viac ako päť rokov (4,2 mld. EUR).

7.2.2.3 Garančný fond

Dlhové cenné papiere v rámci Garančného fondu vydané s variabilnou úrokovou sadzbou sú vystavené volatilite týchto sadzieb, zatiaľ čo dlhové cenné papiere s pevnou úrokovou sadzbou nesú riziko spojené s ich reálnou hodnotou. Dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou predstavujú k dátumu zostavenia súvahy približne 97 % investičného portfólia (2008: 96 %).

7.2.2.4 ESUO v likvidácii

V dôsledku povahy svojej činnosti je ESUO v likvidácii vystavené úrokovému riziku. Úrokové riziká vyplývajúce z pôžičiek sú vo všeobecnosti kompenzované úvermi poskytnutými za rovnakých podmienok. Pokiaľ ide o operácie v oblasti správy aktív, dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou predstavujú k dátumu zostavenia súvahy približne 97 % portfólia cenných papierov (2008: 97 %).

7.3 ÚVEROVÉ RIZIKO

Úverové riziko predstavuje riziko straty v dôsledku nesplácania úveru alebo inej úverovej linky [istiny, úroku (kupónu) alebo oboch] dlžníkom alebo v dôsledku iného neplnenia zmluvných záväzkov. Medzi neplnenie záväzkov patrí oneskorené splácanie, reštrukturalizácia splátok dlžníka a finančný úpadok.

7.3.1 Pokladničné operácie

Väčšina pokladničných zdrojov Komisie je v súlade s nariadením Rady 1150/2000 o vlastných zdrojoch vedená na účtoch, ktoré členské štáty zriadili na účely úhrady ich príspevkov (vlastné zdroje). Všetky tieto účty vedie štátna pokladnica alebo centrálna banka jednotlivých členských štátov. Tieto inštitúcie predstavujú pre Komisiu minimálne úverové riziko (alebo riziko protistrany), keďže riziku sú vystavené členské štáty.

Tá časť pokladničných zdrojov Komisie, ktorá je vedená na účtoch v komerčných bankách na pokrytie realizácie platieb, sa dopĺňa v momente ich potreby, čo automaticky zabezpečuje systém na správu pokladničnej hotovosti. Na každom účte sa udržuje minimálna výška hotovosti, ktoré zodpovedá priemernej výške denných platieb realizovaných z tohto účtu. V dôsledku toho sú jednodňové zostatky ponechávané na týchto účtoch neustále nízke (v priemere medzi 50 mil. EUR a 150 mil. EUR, rozložené na viac ako 30 účtov), vďaka čomu je Komisia vystavená len obmedzenému úverovému riziku. Tieto sumy je potrebné posudzovať so zreteľom na celkový pokladničný zostatok, ktorý kolíše medzi 1 mld. EUR a 35 mld. EUR, ako aj s ohľadom na celkovú výšku platieb vykonaných v roku 2009, ktorá predstavovala 130 mld. EUR.

Okrem toho sa v záujme ďalšieho minimalizovania rizika protistrany, ktorému je Komisia vystavená, uplatňujú pri výbere komerčných bánk osobitné usmernenia.

—

Všetky komerčné banky sa vyberajú prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk. Minimálny krátkodobý úverový rating, ktorý sa požaduje na pripustenie do zadávacieho konania, je Moody's P-1 alebo ekvivalent (S&P A-1 alebo Fitch F1). V osobitných a riadne odôvodnených prípadoch sa môže požadovať nižšia úroveň.

—	Pri komerčných bankách, ktoré boli osobitne vybraté na prijímanie predbežne uhradených pokút, sa spravidla vyžaduje minimálny dlhodobý rating S&P na úrovni AA alebo ekvivalent, pričom pri znížení ratingu bánk v tejto skupine sa uplatňujú osobitné pravidlá.

—

Pokladnica Komisie zaviedla v roku 2009 do praxe alternatívny systém pre správu predbežne uhradených pokút, ktorého konkrétnym cieľom bolo znížiť riziko v tejto oblasti. Na základe rozhodnutia Komisie K(2009) 4264 sa pokuty uložené po 1. januári 2010 už nebudú vkladať do komerčných bánk, ale budú spravované v tomto novom systéme.

—

Zálohové účty sa vedú v lokálnych bankách, ktoré boli vybraté v zjednodušenom zadávacom konaní. Požiadavky na rating závisia od konkrétnej situácie a môžu sa v jednotlivých krajinách významne líšiť. Aby sa obmedzilo vystavenie sa úverovému riziku, zostatky na týchto účtoch sa držia na najnižších možných úrovniach (vzhľadom na prevádzkové potreby). Pravidelne sa dopĺňajú a príslušné stropy sa každoročne revidujú.

—	Úverový rating komerčných bánk, v ktorých má Komisia zriadené účty, sa reviduje minimálne raz za mesiac, a v prípade potreby aj častejšie. V nadväznosti na finančnú krízu boli prijaté osobitné, intenzívnejšie opatrenia na monitorovanie situácie, ktoré sa uplatňovali počas celého roka 2009.

7.3.2 Operácie prijímania a poskytovania úverov (MFA, BOP a Euratom)

Riadenie úverového rizika v prvom rade prebieha prostredníctvom štátnych záruk v prípade úverov Euratomu, následne prostredníctvom Garančného fondu (úvery v rámci MFA a Euratomu) a napokon prostredníctvom rozpočtu EÚ (úvery v rámci BOP, a pokiaľ by ostatné oparenia neboli dostatočné, aj úvery v rámci MFA a Euratomu). Na základe právnych predpisov o vlastných zdrojoch, ktoré boli v roku 2009 v platnosti, sa strop pre zdroj založený na HND stanovil na úrovni 1,24 % HND členských štátov, avšak v roku 2009 sa na pokrytie platobných rozpočtových prostriedkov použilo len 1,01 %. To znamená, že k 31. decembru 2009 bola k dispozícii marža vo výške 0,23 % na pokrytie tejto záruky. Je potrebné zdôrazniť, že počnúc rokom 2010 bude tento strop znížený na 1,23 %. Garančný fond pre vonkajšie opatrenia bol zriadený v roku 1994, aby kryl riziká nedodržiavania záväzkov súvisiacich s pôžičkami, ktorými sú financované úvery pre krajiny mimo Európskej únie. Úverové riziko je v každom prípade zmiernené vďaka možnosti čerpať prostriedky z rozpočtu EÚ v prípade, že by dlžník nebol schopný uhradiť dlžnú sumu v plnom rozsahu. Z tohto dôvodu je EÚ oprávnená vyzvať všetky členské štáty, aby zabezpečili plnenie právnych záväzkov EÚ voči svojim veriteľom.

Hlavnými príjemcami týchto úverov sú Maďarsko, Lotyšsko a Rumunsko. Maďarsko sa na celkovom objeme úverov podieľa približne 54 %, Lotyšsko 21 % a Rumunsko 18 %. Pri pokladničných operáciách je potrebné uplatňovať usmernenia na výber protistrán. Prevádzkové oddelenie bude teda schopné uzatvárať obchody len s oprávnenými bankami, ktoré majú dostatočné limity na protistrany.

7.3.3 Garančný fond

Na základe dohody medzi EÚ a EIB o správe Garančného fondu by mali mať všetky medzibankové investície rating minimálne na úrovni Moody's P-1 alebo ekvivalentu. K 31. decembru 2009 boli všetky investície (153 mil. EUR) realizované s protistranami s uvedeným ratingom (2008: 183 mil. EUR). K 31. decembru 2009 fond investoval do štyroch krátkodobých finančných nástrojov a všetky tieto investície (37 mil. EUR) boli realizované s protistranami, ktorých rating dosahoval minimálne Moody's P-1 alebo ekvivalent. Všetky cenné papiere k dispozícii na predaj sú v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa ich správy.

7.3.4 ESUO v likvidácii

Riadenie úverového rizika prebieha prostredníctvom pravidelnej analýzy schopnosti dlžníkov splácať úroky a istinu. Na účely riadenia úverového rizika slúžia aj kolaterály a záruky poskytované štátmi, korporáciami alebo jednotlivcami. Záruky jednotlivých členských štátov alebo rovnocenných subjektov (napr. verejné inštitúcie) kryjú 52 % celkovej neuhradenej sumy úverov. Celkovo 36 % neuhradených úverov bolo poskytnutých bankám alebo na ne banky poskytli záruku. Pri pokladničných operáciách je potrebné uplatňovať usmernenia na výber protistrán. Prevádzkové oddelenie je teda schopné uzatvárať obchody len s oprávnenými bankami, ktoré majú dostatočné limity na protistrany.

7.4 RIZIKO LIKVIDITY

Riziko likvidity vyplýva z ťažkostí pri predaji aktív. Ide teda napríklad o riziko, že príslušný cenný papier alebo aktívum nebude možné na trhu dostatočne rýchlo predať, aby sa zabránilo strate alebo aby sa zabezpečilo plnenie záväzkov.

7.4.1 Pokladničné operácie

Rozpočtové zásady EÚ zabezpečujú, že celkové peňažné zdroje na daný rok vždy postačujú na realizáciu všetkých platieb. Celková výška príspevkov členských štátov teda zodpovedá výške platobných rozpočtových prostriedkov na daný rozpočtový rok. Zatiaľ čo členské štáty odvádzajú svoje príspevky v dvanástich mesačných splátkach počas celého roka, platby majú určitý sezónny charakter.

Aby sa zabezpečili dostatočné pokladničné zdroje na pokrytie platieb realizovaných v danom mesiaci, zaviedli sa osobitné postupy, ktoré sú zamerané na pravidelné prognózovanie potreby peňažných prostriedkov. Za určitých podmienok je zároveň možné, aby boli príspevky členských štátov do vlastných zdrojov vyžiadané v prípade potreby v predstihu.

Okrem toho je potrebné uviesť, že pri každodenných pokladničných operáciách Komisie sa vďaka automatickému systému na správu pokladničnej hotovosti zabezpečí, že na jednotlivých bankových účtoch Komisie sa každý deň nachádza dostatočná likvidita.

7.4.2 Operácie prijímania a poskytovania úverov (MFA, BOP a Euratom)

Riziko likvidity vyplývajúce z pôžičiek je vo všeobecnosti kompenzované úvermi poskytnutými za rovnakých podmienok (nadväzné operácie – back-to-back). V prípade MFA a Euratomu slúži Garančný fond ako rezerva likvidity (alebo záchranná sieť) pre prípad, že dlžník svoje záväzky neuhrádza alebo ich uhrádza oneskorene. Pokiaľ ide o BOP, nariadenie Rady 431/2009 stanovuje postup, ktorý zabezpečuje dostatočný čas na mobilizáciu finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ.

7.4.3 Garančný fond

Fond sa spravuje podľa zásady, že aktíva sa musia vyznačovať dostatočnou mierou likvidity a mobilizácie, aby bolo možné reagovať na príslušné záväzky. Vo fonde sa musí nachádzať minimálne 100 mil. EUR v portfóliu so splatnosťou < 12 mesiacov, ktoré by sa mali použiť na investície do peňažných nástrojov. K 31. decembru 2009 predstavovala výška týchto investícií 190 mil. EUR. Okrem toho minimálne 20 % nominálnej hodnoty fondu musia predstavovať peňažné nástroje, dlhopisy s pevnou úrokovou sadzbou so zostávajúcou splatnosťou menej ako jeden rok a dlhopisy s pohyblivou sadzbou. K 31. decembru 2009 predstavoval tento pomer 27 %.

7.4.4 ESUO v likvidácii

Riziko likvidity vyplývajúce z pôžičiek je vo všeobecnosti kompenzované úvermi poskytnutými za rovnakých podmienok (nadväzné operácie – back-to-back). Pokiaľ ide o správu aktív a pasív ESUO v likvidácii, Komisia riadi požiadavky na likviditu na základe prognóz čerpania, ktoré získava prostredníctvom konzultácií so svojimi príslušnými útvarmi.

7.5 ÚDAJE O REÁLNEJ HODNOTE

7.5.1 Operácie prijímania a poskytovania úverov (MFA, BOP a Euratom)

Prvotný stav:

Je potrebné poznamenať, že uvedené úvery sú prvotne vykazované v nominálnej hodnote v súlade s účtovným pravidlom EÚ č. 11. Ak by sa namiesto toho použil účtovný štandard súkromného sektora IAS 39, úvery by sa museli prvotne vykazovať v reálnej hodnote. Nasledujúca tabuľka uvádza rozdiely medzi týmito dvoma účtovnými postupmi v prípade úverov BOP, a to k dátumu ich poskytnutia:

v mil. EUR
	Účtovné pravidlo EÚ č. 11 (nominálna hodnota)	IAS 39 (reálna hodnota)	Rozdiel
Ocenenie úverov BOP poskytnutých v roku 2009	7 200	6 649	551
Ocenenie úverov BOP poskytnutých v roku 2008	2 000	1 767	233

Účtovné pravidlo EÚ č. 11 sa použilo z týchto dôvodov:

—	Medzi úvermi a pôžičkami existuje vďaka ich nadväznému charakteru kompenzačný účinok. Efektívna úroková sadzba úveru sa teda rovná efektívnej úrokovej sadzbe súvisiacej pôžičky.

—	Prvotný rozdiel odráža alternatívne náklady, ktoré by vznikli pri alternatívnej investícií na kapitálovom trhu. Keďže EÚ nesmie na kapitálových trhoch investovať, tento „variant“ alternatívnych nákladov nemožno uplatniť a ani podstata transakcie sa prostredníctvom neho nedá dôkladne vyjadriť.

—	Uvedený prvotný rozdiel by bol kompenzovaný úrokovými výnosmi v nasledujúcich rokoch.

Súčasný stav k 31.12.2009:

Odhadovaná reálna hodnota sa stanovuje takto:

—	V prípade úverov: uplatní sa metóda diskontovaných peňažných tokov pri použití výnosovej krivky danej krajiny pre zostávajúcu dobu splatnosti.

—	V prípade pôžičiek: uplatní sa metóda diskontovaných peňažných tokov pri použití výnosovej krivky AAA pre zostávajúcu dobu splatnosti.

—	Predpokladá sa, že úvery s pohyblivou úrokovou sadzbou sa budú približovať k ich nominálnej hodnote, keďže preceňovanie pri trhových úrokových sadzbách sa uskutočňuje každých 6 mesiacov.

Nasledujúca tabuľka uvádza reálnu hodnotu odhadovanú ku koncu roka v prípade úverov s pevnou úrokovou sadzou poskytnutých v rámci MFA, BOP a Euratomu, a to tak, že umožňuje porovnanie s príslušnou účtovnou hodnotou v súvahe:

v mil. EUR
	Poskytnuté úvery k 31.12.2009	Poskytnuté úvery k 31.12.2008	Pôžičky k 31.12.2009	Pôžičky k 31.12.2008
Reálna hodnota	8 785	1 863	9 626	2 118
Účtovná hodnota	9 416	2 091	9 416	2 091
Rozdiel	(631)	(228)	210	27

K dátumu zostavenia súvahy predstavovali úvery na podporu platobnej bilancie (BOP) 98,8 % týchto úverov a pôžičiek. Z uvedenej tabuľky vyplýva, že reálna hodnota pôžičiek je vyššia ako ich nominálna hodnota, a to v dôsledku toho, že EÚ má úverová rating AAA a že trhové úrokové sadzby sú momentálne vyššie ako sadzby, za ktoré si EÚ požičiavala. Keďže hlavnými príjemcami týchto úverov sú Maďarsko, Lotyšsko a Rumunsko, ktorých rating je nižší ako AAA, reálna hodnota poskytnutých úverov je nižšia ako ich nominálna hodnota, a to aj napriek tomu, že trhové úrokové sadzby sú momentálne vyššie ako sadzby, pri ktorých EÚ tieto úvery poskytovala.

7.5.2 ESUO v likvidácii

Odhadovaná reálna hodnota úverov a pôžičiek sa stanoví pomocou metódy diskontovaných peňažných tokov. Podľa tejto metódy sú očakávané budúce peňažné toky diskontované na základe príslušných výnosových kriviek AAA pre zostávajúcu dobu splatnosti. Predpokladá sa, že odhadovaná reálna hodnota úverov s pohyblivou úrokovou sadzbou sa bude približovať ich účtovnej hodnote, keďže preceňovanie pri trhových úrokových sadzbách sa uskutočňuje každé 3 mesiace alebo každých 6 mesiacov. Odhadovanú reálnu hodnotu úverov a pôžičiek s pevnou úrokovou sadzbou nebolo možné stanoviť a vykázať, keďže údaje potrebné na výpočet tejto hodnoty neboli k dispozícii.

Cenné papiere k dispozícii na predaj sa vykazujú v reálnej hodnote, ktorá zodpovedá trhovej hodnote zvýšenej o časovo rozlíšené úroky. Žiadne finančné nástroje sa nevykazujú v reálnej hodnote na základe metódy oceňovania, ktorá nezohľadňuje pozorovateľné trhové ceny alebo sadzby. Predpokladá sa, že nominálna hodnota pohľadávok z obchodného styku znížená o znehodnotenie a nominálna hodnota záväzkov z obchodného styku sa približujú k svojim reálnym hodnotám. Reálnou hodnotou peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov vrátane bežných účtov a krátkodobých vkladov (kratších než 3 mesiace) je ich účtovná hodnota.

8. INFORMÁCIE O PRIDRUŽENÝCH STRANÁCH

8.1 PRIDRUŽENÉ STRANY

Pridruženými stranami EÚ sú jej konsolidované účtovné jednotky a kľúčoví riadiaci pracovníci týchto subjektov (pozri ďalej). Transakcie medzi týmito subjektmi sú súčasťou bežných operácií EÚ, čo znamená, že na základe účtovných pravidiel EÚ neexistujú žiadne osobitné požiadavky na vykazovanie týchto transakcií. Zoznam účtovných jednotiek, ktoré sú súčasťou konsolidácie, je uvedený v poznámke č. 10.

8.2 NÁROKY KĽÚČOVÝCH RIADIACICH PRACOVNÍKOV

Na účely poskytnutia informácií o transakciách pridružených strán týkajúcich sa kľúčových riadiacich pracovníkov Európskej únie sú tieto osoby uvedené v nasledujúcich piatich kategóriách:

Kategória 1: predseda Európskej rady, predseda Komisie a predseda Súdneho dvora

Kategória 2: podpredsedníčka Komisie a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ďalší podpredsedovia Komisie

Kategória 3: generálny tajomník Rady, členovia Komisie, sudcovia a generálni advokáti Súdneho dvora, predseda a členovia Všeobecného súdu, predseda a členovia Súdu pre verejnú službu Európskej únie, ombudsman a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

Kategória 4: predseda a členovia Dvora audítorov

Kategória 5: najvyššie postavení úradníci inštitúcií a agentúr.

Súhrnný prehľad ich nárokov je uvedený nižšie – ďalšie informácie sú uvedené v Úradnom vestníku Európskej únie [187 z 8.8.1967 naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 202/2005 z 18.1.2005 (L 33 z 5.2.2005) a L 268 z 20.10.1977 naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1293/2004 z 30.4.2004 (L 243 z 15.7.2004)]. Ďalšie informácie sú dostupné v služobnom poriadku uverejnenom na webovej stránke Europa, ktorý je oficiálnym dokumentom uvádzajúcim práva a povinnosti všetkých úradníkov EÚ. EÚ neposkytla kľúčovým riadiacim pracovníkom žiadne preferenčné úvery.

Finančné nároky kľúčových riadiacich pracovníkov

EUR
Nárok (na zamestnanca)	Kategória 1	Kategória 2	Kategória 3	Kategória 4	Kategória 5
Základný plat (mesačne)	24 874,61	22 531,36 – 23 432,62	18 025,08 – 20 278,22	19 467,10 – 20 728,85	11 461,32 – 18 025,09
Príspevok na bydlisko/expatriáciu	15 %	15 %	15 %	15 %	16 %
Rodinné prídavky:
Príspevok na domácnosť (% z platu)	2 % + 167,31	2 % + 167,31	2 % + 167,31	2 % + 167,31	2 % + 167,31
Príspevok na nezaopatrené dieťa	365,60	365,60	365,60	365,60	365,60
Predškolský príspevok	89,31	89,31	89,31	89,31	89,31
Príspevok na vzdelávanie alebo	248,06	248,06	248,06	248,06	248,06
Na vzdelávanie mimo miesta zamestnania	496,12	496,12	496,12	496,12	496,12
Príspevok pre predsedajúcich sudcov	neuvádza sa	neuvádza sa	500 – 810,74	neuvádza sa	neuvádza sa
Príspevok na reprezentáciu	1 418,07	0 – 911,38	500 – 607,71	neuvádza sa	neuvádza sa
Ročné cestovné náklady	neuvádza sa	neuvádza sa	neuvádza sa	neuvádza sa	Áno
Prevody do členského štátu:
Príspevok na vzdelávanie (6)	Áno	Áno	Áno	Áno	Áno
% z platu (6)	5 %	5 %	5 %	5 %	5 %
% z platu bez „ok“	max. 25 %	max. 25 %	max. 25 %	max. 25 %	max. 25 %
Náklady na reprezentáciu	preplatené	preplatené	preplatené	neuvádza sa	neuvádza sa
Pri nástupe do funkcie:
Náklady na usídlenie	49 749,22	45 062,72 – 46 865,24	36 050,16 – 40 556,44	38 934,20 – 41 457,70	preplatené
Cestovné náklady rodinných príslušníkov	preplatené	preplatené	preplatené	preplatené	preplatené
Náklady na sťahovanie	preplatené	preplatené	preplatené	preplatené	preplatené
Ukončenie pôsobenia vo funkcii:
Náklady na presídlenie	24 874,61	22 531,36 – 23 432,62	18 025,08 – 20 278,22	19 467,10 – 20 728,85	preplatené
Cestovné náklady rodinných príslušníkov	preplatené	preplatené	preplatené	preplatené	preplatené
Náklady na sťahovanie	preplatené	preplatené	preplatené	preplatené	preplatené
Prechod (% z platu) (7)	40 % – 65 %	40 % – 65 %	40 % – 65 %	40 % – 65 %	neuvádza sa
Nemocenské poistenie	hradené	hradené	hradené	hradené	dobrovoľné
Dôchodky (% z platu pred zdanením)	max. 70 %	max. 70 %	max. 70 %	max. 70 %	max. 70 %
Zrážky:
Daň Spoločenstva	8 % – 45 %	8 % – 45 %	8 % – 45 %	8 % – 45 %	8 % – 45 %
Zdravotné poistenie (% z platu)	1,8 %	1,8 %	1,8 %	1,8 %	1,8 %
Osobitný príspevok z platu	4,64 %	4,64 %	4,64 %	4,64 %	4,64 %
Zrážka na dôchodok	neuvádza sa	neuvádza sa	neuvádza sa	neuvádza sa	11,3 %
Počet osôb k 31.12.2009	3	7	91	27	81

9. UDALOSTI PO DÁTUME ZOSTAVENIA SÚVAHY

S výnimkou informácií uvedených nižšie nezaznamenal účtovník Komisie k dátumu schválenia účtovnej závierky žiadne významné udalosti, ktoré by si vyžadovali samostatné zverejnenie v rámci tejto časti, ani mu žiadne takéto informácie neboli oznámené. Ročná účtovná závierka a s ňou súvisiace poznámky boli zostavené na základe najnovších dostupných údajov, čo je zohľadnené v uvedených informáciách.

Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM)

Rada prijala 11. mája 2010 európsky finančný stabilizačný mechanizmus s cieľom zachovať finančnú stabilitu v Európe [nariadenie Rady (EÚ) č. 407/2010]. Tento mechanizmus vychádza z článku 122 ods. 2 zmluvy a umožňuje poskytnúť finančnú pomoc členskému štátu, ktorý má alebo mu hrozia závažné ťažkosti spôsobené výnimočnými udalosťami, ktoré sú mimo jeho kontroly. Táto pomoc môže mať formu úveru alebo úverovej linky, za ktoré ručí rozpočet EÚ. V prípade aktivácie by si Komisia v mene EÚ požičala finančné prostriedky na kapitálových trhoch alebo od finančných inštitúcií a následne by tieto prostriedky požičala prijímajúcemu členskému štátu. V súlade so závermi Rady ECOFIN je tento nástroj obmedzený na 60 mld. EUR. Mechanizmus EFSM dopĺňa exitujúci nástroj na podporu platobnej bilancie, ktorý je určený na poskytovanie finančnej pomoci tým členským štátom, ktoré nie sú členmi eurozóny.

Je potrebné poznamenať, že členské štáty eurozóny a ďalšie zúčastnené členské štáty vytvorili podobný balík finančnej pomoci, tzv. Európsky nástroj finančnej stability (ENFS), ktorý ale nemá žiaden vplyv na účtovnú závierku EÚ ani na rozpočet EÚ. Členským štátom eurozóny by bola táto potenciálna pomoc poskytnutá prostredníctvom účelovo vytvorenej spoločnosti, ktorej by zúčastnené členské štáty poskytovali záruky až do výšky 440 mld. EUR. Platnosť tohto nástroja skončí v júni 2013.

Do vyššie uvedených opatrení sa zapojí aj Medzinárodný menový fond, od ktorého sa očakáva, že na prípadnú pomoc poskytne ďalších 250 mld. EUR. Ani tento príspevok však nebude mať vplyv na účtovnú závierku EÚ a rozpočet EÚ.

10. ÚČTOVNÉ JEDNOTKY, KTORÉ SÚ SÚČASŤOU KONSOLIDÁCIE

A. KONTROLOVANÉ ÚČTOVNÉ JEDNOTKY

1. Inštitúcie a poradné orgány

Výbor regiónov

Rada Európskej únie

Súdny dvor Európskej únie

Európska komisia

Európsky dvor audítorov

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov

Európsky hospodársky a sociálny výbor

Európsky ombudsman

Európsky parlament

2. Agentúry EÚ

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania

Európska environmentálna agentúra

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok

Európska námorná bezpečnostná agentúra

Európska agentúra pre lieky

Európska chemická agentúra

Fusion for Energy (Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy)

Eurojust (8)

Agentúra Európskej únie pre základné práva

Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie

Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie

Úrad pre dohľad nad európskym GNSS

Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Európska železničná agentúra

Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín

Agentúra pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť

Európska policajná akadémia (CEPOL) (8)

Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie

Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru

Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum (9)

Výkonná agentúra pre zdravie a spotrebiteľov

Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť

Výkonná agentúra pre výskum (9)

3. Iné kontrolované účtovné jednotky

Európske spoločenstvo uhlia a ocele (v likvidácii)

B. PRIDRŽENÉ PODNIKY

Európsky investičný fond

Spoločný podnik Čisté nebo (9)

Spoločný podnik ARTEMIS (9)

C. SPOLOČNÉ PODNIKY

Medzinárodná organizácia pre energiu jadrovej syntézy (ITER)

Spoločný podnik SESAR

Spoločný podnik Galileo v likvidácii

Spoločný podnik IIL (9)

11. ÚČTOVNÉ JEDNOTKY, KTORÉ NIE SÚ SÚČASŤOU KONSOLIDÁCIE

Hoci EÚ spravuje aktíva nasledujúcich účtovných jednotiek, tieto účtovné jednotky nespĺňajú požiadavky na to, aby boli súčasťou konsolidovaných účtov. Nie sú teda do účtovnej závierky Európskej únie zahrnuté.

11.1 EURÓPSKY ROZVOJOVÝ FOND (ERF)

Európsky rozvojový fond (ERF) je hlavným nástrojom Európskej únie na podporu rozvojovej spolupráce s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (AKT), ako aj so zámorskými krajinami a územiami (ZKÚ). Jeho zriadenie upravuje Rímska zmluva z roku 1957, pričom jeho cieľom je poskytovať technickú a finančnú pomoc, a to pôvodne len africkým krajinám, s ktorými boli niektoré členské štáty historicky prepojené.

ERF nie je financovaný z rozpočtu Európskej únie, ale z priamo z príspevkov členských štátov odsúhlasených na medzivládnej úrovni. Zdroje ERF spravuje Komisia a EIB. Každý ERF sa zvyčajne uzatvára približne na dobu piatich rokov. Od uzatvorenia prvého dohovoru o partnerstve v roku 1964 sa programové cykly ERF vo všeobecnosti riadili cyklami z dohôd/dohovorov o partnerstve.

ERF sa riadi svojím vlastným finančným nariadením (Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008), podľa ktorého sa jeho vlastné finančné výkazy predkladajú oddelene od výkazov EÚ. Účtovná závierka a hospodárenie so zdrojmi ERF podlieha vonkajšej kontrole Dvora audítorov a Parlamentu. Nasledujúca tabuľka uvádza na informačné účely súvahu a výkaz výsledku hospodárenia 8., 9. a 10. ERF:

Súvaha – 8., 9. a 10. ERF

v mil. EUR
	31.12.2009	31.12.2008
STÁLE AKTÍVA	196	269
OBEŽNÉ AKTÍVA	1 389	957
Aktíva spolu	1 585	1 226
OBEŽNÉ PASÍVA	(860)	(709)
Pasíva spolu	(860)	(709)
ČISTÉ AKTÍVA	725	517
FONDY A REZERVY
Vyžiadaný kapitál fondu	20 381	17 079
Iné rezervy	2 252	2 252
Výsledok hospodárenia prenesený z predchádzajúcich rokov	(18 814)	(15 784)
Výsledok hospodárenia za rok	(3 094)	(3 030)
Čisté aktíva	725	517

Výkaz výsledku hospodárenia - 8., 9. a 10. ERF

v mil. EUR
	2009	2008
OPERAČNÉ PRÍJMY	49	23
OPERAČNÉ VÝDAVKY	(3 192)	(3 066)
DEFICIT Z OPERAČNEJ ČINNOSTI	(3 143)	(3 043)
FINANČNÉ ČINNOSTI	49	13
VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA ZA ROK	(3 094)	(3 030)

11.2 SYSTÉM ZDRAVOTNÉHO POISTENIA

Tento systém zabezpečuje zamestnancom rôznych inštitúcií Európskej únie zdravotné poistenie. Finančné prostriedky tohto systému sú jeho vlastným majetkom a Európska únia ich nekontroluje, hoci jeho finančné aktíva spravuje Komisia. Tento systém je financovaný z príspevkov jeho členov (zamestnancov) a z príspevkov zamestnávateľov (inštitúcie/agentúry/orgány). Akýkoľvek prebytok zostáva naďalej v tomto systéme.

Systém sa rozdeľuje na štyri samostatné časti – hlavný systém sa vzťahuje na zamestnancov inštitúcií a agentúr Európskej únie, zatiaľ čo tri menšie systémy sa vzťahujú na zamestnancov Európskej univerzity vo Florencii, na zamestnancov európskych škôl, ako aj na zamestnancov pracujúcich mimo EÚ, napr. v delegáciách EÚ. K 31. decembru 2009 dosiahli celkové aktíva tohto systému výšku 297 mil. EUR (2008: 288 mil EUR).

11.3 ÚČASTNÍCKY ZÁRUČNÝ FOND (PGF)

Účinné krytie niektorých súm predbežného financovania vyplatených v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja (7RP) zabezpečuje účastnícky záručný fond (PGF). Ide o nástroj vzájomného zaistenia zriadený na krytie finančných rizík, ktoré znáša EÚ a účastníci počas realizácie nepriamych akcií v rámci 7RP, pričom záruku plnenia predstavuje kapitál tohto fondu a plynúce úroky. Všetci účastníci nepriamych akcií, ktoré majú formu grantu, odvádzajú počas trvania akcie do kapitálu fondu PGF príspevok zodpovedajúci 5 % celkového príspevku EÚ. Účastníci sú teda vlastníkmi PGF a EÚ (zastúpená Komisiou) vystupuje len ako výkonný orgán. K 31. decembru 2009 dosahovali celkové aktíva PGF výšku 580 mil. EUR (2008: 283 mil. EUR). Finančné prostriedky PGF sú jeho vlastným majetkom a Európska únia ich nekontroluje, hoci jeho finančné aktíva spravuje Komisia.

ČASŤ II

KONSOLIDOVANÉ SPRÁVY O PLNENÍ ROZPOČTU EURÓPSKEJ ÚNIE A VYSVETLIVKY

OBSAH

A.	Konsolidované správy o plnení rozpočtu

1.	Výsledok rozpočtového hospodárenia

2.	Výkaz porovnania rozpočtu a skutočných súm

Príjmy:

3.	Konsolidovaný súhrn plnenia rozpočtových príjmov

Výdavky:

4.	Rozdelenie a zmeny viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov podľa okruhov finančného rámca

5.	Plnenie viazaných rozpočtových prostriedkov podľa okruhov finančného rámca

6.	Plnenie platobných rozpočtových prostriedkov podľa okruhov finančného rámca

7.	Pohyb v neuhradených záväzkoch podľa okruhov finančného rámca

8.	Rozdelenie neuhradených záväzkov podľa roku ich vzniku a podľa okruhov finančného rámca

9.	Rozdelenie a zmeny viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov podľa oblastí politiky

10.	Plnenie viazaných rozpočtových prostriedkov podľa oblastí politiky

11.	Plnenie platobných rozpočtových prostriedkov podľa oblastí politiky

12.	Pohyb v neuhradených záväzkoch podľa oblastí politiky

13.	Rozdelenie neuhradených záväzkov podľa roku ich vzniku a podľa oblastí politiky

Inštitúcie:

14.	Konsolidovaný súhrn plnenia rozpočtových príjmov podľa inštitúcií

15.	Plnenie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov podľa inštitúcií

Agentúry:

16.	Príjmy agentúr: rozpočtové odhady, nároky a prijaté sumy

17.	Viazané a platobné rozpočtové prostriedky podľa agentúr

18.	Výsledok rozpočtového hospodárenia vrátane agentúr

B.	Vysvetlivky ku konsolidovaným správam o plnení rozpočtu:

1.	Rozpočtové zásady, štruktúry a rozpočtové prostriedky

2.	Vysvetlenie správ o plnení rozpočtu

ODDIEL A: KONSOLIDOVANÉ SPRÁVY O PLNENÍ ROZPOČTU (10)

VÝSLEDOK PLNENIA ROZPOČTU

1. Výsledok rozpočtového hospodárenia za rok 2009

v mil. EUR
	Spolu 2009	Spolu 2008
Príjmy za rozpočtový rok	117 626	121 584
Platby z rozpočtových prostriedkov bežného roka	(116 579)	(115 550)
Platobné rozpočtové prostriedky prenesené do roku N+1	(1 759)	(3 914)
Zrušenie nevyužitých platobných rozpočtových prostriedkov prenesených z roku N - 1	2 791	188
Kurzové rozdiely za daný rok	185	(498)
Výsledok rozpočtového hospodárenia (11)	2 264	1 810

Prebytok rozpočtu Európskej únie sa v nasledujúcom roku vráti členským štátom formou zníženia ich príspevkov splatných v danom roku.

2. Výkaz porovnania rozpočtu a skutočných súm

Príjmy

v mil. EUR

Hlava

Pôvodný rozpočet

Konečný rozpočet

Vzniknuté nároky

Príjmy

Rozdiel konečná suma – skutočná suma

Príjmy ako % rozpočtu

Neuhradená suma

5=2-4

6=4/2

7=3-4

1.	Vlastné zdroje

114 736

110 238

110 462

110 373

– 135

100,12 %

3.	Prebytky, zostatky a úpravy

410

330

80,56 %

4.	Príjmy od osôb pracujúcich v inštitúciách a iných orgánoch Spoločenstva

1 120

1 033

1 025

91,59 %

5.	Príjmy z administratívnej činnosti inštitúcií

436

335

– 250

394,05 %

101

6.	Príspevky a úhrady v rámci dohôd a programov Spoločenstva

368

4 834

4 559

–4 191

1 238,97 %

275

7.	Úroky z omeškania a pokuty

123

757

12 774

933

– 176

123,25 %

11 841

8.	Operácie prijímania a poskytovania úverov

–4

—

9.	Rôzne príjmy

–8

114,11 %

Spolu

116 096

113 035

130 032

117 626

–4 590

104,06 %

12 407

Výdavky – podľa okruhov finančného rámca

v mil. EUR

Okruh finančného rámca

Pôvodný rozpočet

Konečný rozpočet (12)

Realizované platby

Rozdiel konečná suma – skutočná suma

Prenesené rozpočtové prostriedky

Prepadnuté rozpočtové prostriedky

4=2-3

5=3/2

7=2-3-6

1.	Udržateľný rast

46 000

47 520

44 684

2 837

94,03 %

2 381

456

2.	Ochrana a riadenie prírodných zdrojov

52 566

57 107

55 877

1 230

97,85 %

986

244

3.	Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

1 296

2 174

1 993

181

91,66 %

106

4.	EÚ ako globálny aktér

8 324

8 804

7 983

821

90,67 %

220

601

5.	Administratíva

7 701

8 754

7 615

1 139

86,99 %

857

281

6.	Kompenzácia

209

100,00 %

Spolu

116 096

124 569

118 361

6 208

95,02 %

4 519

1 688

Výdavky – podľa oblastí politiky

v mil. EUR

Oblasť politiky

Pôvodný rozpočet

Konečný rozpočet (13)

Realizované platby

Rozdiel konečná suma – skutočná suma

Prenesené rozpočtové prostriedky

Prepadnuté rozpočtové prostriedky

4=2-3

5=3/2

7=2-3-6

01	Hospodárske a finančné veci

487

345

327

94,82 %

02	Podnikanie

601

705

558

147

79,21 %

03	Hospodárska súťaž

107

88,32 %

04	Zamestnanosť a sociálne veci

11 203

9 929

8 906

1 023

89,70 %

755

268

05	Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

51 478

56 413

55 209

1 204

97,87 %

954

249

06	Energetika a doprava

2 481

2 480

2 253

227

90,84 %

177

07	Životné prostredie

496

409

356

87,17 %

Výskum

4 960

5 644

4 826

818

85,50 %

789

09	Informačná spoločnosť a médiá

1 356

1 552

1 375

177

88,58 %

173

10	Priamy výskum

366

735

411

324

55,87 %

314

11	Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti

927

715

592

122

82,87 %

103

12	Vnútorný trh

86,89 %

13	Regionálna politika

24 570

26 793

26 740

99,80 %

14	Dane a colná únia

106

131

120

91,54 %

15	Vzdelávanie a kultúra

1 363

1 654

1 495

159

90,38 %

153

16	Komunikácia

211

229

204

89,22 %

17	Zdravie a ochrana spotrebiteľa

582

632

526

106

83,25 %

18	Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

678

830

744

89,64 %

19	Vonkajšie vzťahy

3 579

3 805

3 673

131

96,55 %

Obchod

88,09 %

21	Rozvoj a vzťahy s krajinami AKT

1 680

1 872

1 698

174

90,68 %

138

22	Rozšírenie

1 661

1 437

1 308

128

91,08 %

110

23	Humanitárna pomoc

797

859

800

93,13 %

24	Boj proti podvodom

88,65 %

25	Koordinácia politiky Komisie a právne poradenstvo

188

212

185

87,27 %

26	Administratíva Komisie

986

1 226

1 034

192

84,34 %

164

Rozpočet

278

285

271

95,19 %

Audit

90,05 %

29	Štatistika

101

138

120

87,27 %

30	Dôchodky a súvisiace výdavky

1 160

1 136

1 117

98,36 %

31	Jazykové služby

389

479

422

87,91 %

Rezervy

244

229

0,00 %

229

90	Ostatné inštitúcie

2 848

3 334

2 771

563

83,12 %

392

171

Spolu

116 096

124 569

118 361

6 208

95,02 %

4 519

1 688

3. Súhrn plnenia rozpočtových príjmov za rok 2009

v mil. EUR

Hlava

Rozpočtové príjmy

Vzniknuté nároky

Príjmy

Príjmy ako % rozpočtu

Neuhradená suma

Počiatočné

Konečné

Bežný rok

Prenesené

Spolu

Nároky bežného roka

Prenesené nároky

Spolu

1.	Vlastné zdroje

114 736

110 238

109 103

1 358

110 462

109 098

1 275

110 373

100,12 %

3.	Prebytky, zostatky a úpravy

410

330

80,56 %

4.	Príjmy od osôb pracujúcich v inštitúciách a iných orgánoch Spoločenstva

1 120

1 026

1 033

1 020

1 025

91,59 %

5.	Príjmy z administratívnej činnosti inštitúcií

345

436

309

335

394,05 %

101

6.	Príspevky a úhrady v rámci dohôd a programov Spoločenstva

368

4 430

404

4 834

4 277

282

4 559

1 238,97 %

275

7.	Úroky z omeškania a pokuty

123

757

2 836

9 938

12 774

193

740

933

123,25 %

11 841

8.	Operácie prijímania a poskytovania úverov

9.	Rôzne príjmy

114,11 %

Spolu

116 096

113 035

118 175

11 857

130 032

115 274

2 351

117 626

104,06 %

12 407

Podrobne hlava 1: Vlastné zdroje

Kapitola

Rozpočtové príjmy

Vzniknuté nároky

Príjmy

Príjmy ako % rozpočtu

Neuhradená suma

Počiatočné

Konečné

Bežný rok

Prenesené

Spolu

Nároky bežného roka

Prenesené nároky

Spolu

10.	Poľnohospodárske poplatky

1 404

– 350

350

– 350

350

—

11.	Odvody z produkcie cukru

147

139

104

132

104

132

94,40 %

12.

Clá

17 656

14 441

13 505

980

14 485

13 499

897

14 397

99,69 %

13.

DPH

19 616

13 668

13 743

100,54 %

14.

HND

75 914

81 989

82 413

100,52 %

15.	Korekcia rozpočtovej nerovnováhy

– 315

—

16.	Zníženie príspevkov založených na HND v prípade Holandska a Švédska

—

Spolu

114 736

110 238

109 103

1 358

110 462

109 098

1 275

110 373

100,12 %

Podrobne hlava 3: Prebytky, zostatky a úpravy

Kapitola

Rozpočtové príjmy

Vzniknuté nároky

Príjmy

Príjmy ako % rozpočtu

Neuhradená suma

Počiatočné

Konečné

Bežný rok

Prenesené

Spolu

Nároky bežného roka

Prenesené nároky

Spolu

30.	Prebytok z predchádzajúceho roku

1 796

100,00 %

31.	Zostatky DPH

– 954

– 946

99,17 %

32.	Zostatky HNP

– 432

– 431

99,70 %

34.	Úprava týkajúca sa neúčasti na politike „Spravodlivosť a vnútorné veci“

—

35.	Korekcia pre Spojené kráľovstvo – úpravy

–6

—

37.	Úprava na základe rozhodnutia o vlastných zdrojoch 2007/436/ES

–89

—

Spolu

410

330

80,56 %

4. Rozdelenie a zmeny viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov podľa okruhov finančného rámca

v mil. EUR

Viazané rozpočtové prostriedky

Platobné rozpočtové prostriedky

Okruh finančného rámca

Prijaté rozpočtové prostriedky

Úpravy (presuny a OR)

Prenesené rozpočtové prostriedky

Pripísané príjmy

Dodatočné rozpočtové prostriedky Spolu

Schválené rozpočtové prostriedky Spolu

Prijaté rozpočtové prostriedky

Úpravy (presuny a OR)

Prenesené rozpočtové prostriedky

Pripísané príjmy

Dodatočné rozpočtové prostriedky Spolu

Schválené rozpočtové prostriedky Spolu

5=3+4

6=1+2+5

11=9+10

12=7+8+11

1.	Udržateľný rast

60 196

2 003

1 705

1 724

63 923

46 000

– 795

176

2 139

2 315

47 520

2.	Ochrana a riadenie prírodných zdrojov

56 121

585

6 011

6 012

62 718

52 566

–2 290

829

6 002

6 831

57 107

3.	Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

1 515

617

113

196

2 328

1 296

725

131

153

2 174

4.	EÚ ako globálny aktér

8 104

271

339

610

8 714

8 324

– 224

378

326

704

8 804

5.	Administratíva

7 701

– 100

416

424

8 025

7 701

– 101

725

429

1 154

8 754

6.	Kompenzácia

209

Spolu

133 846

3 105

381

8 585

8 966

145 917

116 096

–2 686

2 132

9 026

11 158

124 569

5. Plnenie viazaných rozpočtových prostriedkov podľa okruhov finančného rámca

v mil. EUR

Okruh finančného rámca

Schválené viazané rozpočtové prostriedky

Prijaté záväzky

Rozpočtové prostriedky prenesené do roku 2010

Prepadnuté rozpočtové prostriedky

Z rozpočtových prostriedkov za daný rok

Z prenosov

Z pripísaných príjmov

Spolu

Pripísané príjmy

Prenosy na základe rozhodnutia

Spolu

Z rozpočtových prostriedkov za daný rok

Z prenosov

Pripísané príjmy (EZVO)

Spolu

5=2+3+4

6=5/1

9=7+8

10=9/1

14=11+12+13

15=14/1

1.	Udržateľný rast

63 923

61 630

796

62 444

97,69 %

908

972

1,52 %

505

507

0,79 %

2.	Ochrana a riadenie prírodných zdrojov

62 718

56 413

5 072

61 484

98,03 %

940

253

1 193

1,90 %

0,07 %

3.	Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

2 328

2 118

2 264

97,27 %

2,15 %

0,59 %

4.	EÚ ako globálny aktér

8 714

8 038

271

173

8 481

97,34 %

166

1,91 %

0,76 %

5.	Administratíva

8 025

7 398

255

7 662

95,48 %

161

172

2,14 %

191

2,38 %

6.	Kompenzácia

209

100,00 %

0,00 %

Spolu

145 917

135 806

381

6 358

142 545

97,69 %

2 225

328

2 553

1,75 %

817

819

0,56 %

6. Plnenie platobných rozpočtových prostriedkov podľa okruhov finančného rámca

v mil. EUR

Okruh finančného rámca

Schválené platobné rozpočtové prostriedky

Realizované platby

Rozpočtové prostriedky prenesené do roku 2010

Prepadnuté rozpočtové prostriedky

Z rozpočtových prostriedkov za daný rok

Z prenosov

Z pripísaných príjmov

Spolu

Automatické prenosy

Prenosy na základe rozhodnutia

Pripísané príjmy

Spolu

Z rozpočtových prostriedkov za daný rok

Z prenosov

Pripísané príjmy (EZVO)

Spolu

5=2+3+4

6=5/1

10=7+8+9

11=10/1

15=12+13+14

16=15/1

1.	Udržateľný rast

47 520

43 866

133

684

44 684

94,03 %

129

808

1 443

2 381

5,01 %

401

456

0,96 %

2.	Ochrana a riadenie prírodných zdrojov

57 107

50 026

773

5 078

55 877

97,85 %

924

986

1,73 %

188

244

0,43 %

3.	Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

2 174

1 915

1 993

91,66 %

3,46 %

106

4,88 %

4.	EÚ ako globálny aktér

8 804

7 564

224

195

7 983

90,67 %

131

220

2,50 %

447

154

601

6,83 %

5.	Administratíva

8 754

6 745

637

233

7 615

86,99 %

651

196

857

9,79 %

193

281

3,21 %

6.	Kompenzácia

209

100,00 %

0,00 %

Spolu

124 569

110 325

1 782

6 253

118 361

95,02 %

877

882

2 760

4 519

3,63 %

1 326

350

1 688

1,36 %

7. Pohyb v neuhradených záväzkoch podľa okruhov finančného rámca

v mil. EUR

Záväzky neuhradené ku koncu predchádzajúceho roka

Záväzky daného roka

Okruh finančného rámca

Záväzky prenesené z predchádzajúcich rokov

Zrušenie viazanosti/precenenie/zrušené prostriedky

Platby

Záväzky neuhradené ku koncu roka

Záväzky prijaté počas roka

Platby

Zrušenie záväzkov, ktoré nemožno preniesť

Záväzky neuhradené ku koncu roka

Záväzky neuhradené ku koncu roka Spolu

1.	Udržateľný rast

119 797

– 647

–39 892

79 259

62 444

–4 792

–10

57 642

136 901

2.	Ochrana a riadenie prírodných zdrojov

14 123

– 189

–7 370

6 564

61 484

–48 507

–0

12 977

19 541

3.	Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

1 535

– 144

– 560

830

2 264

–1 433

832

1 662

4.	EÚ ako globálny aktér

18 840

– 876

–5 455

12 509

8 481

–2 528

–1

5 953

18 462

5.	Administratíva

750

–90

– 646

7 662

–6 970

–1

692

706

6.	Kompenzácia

209

– 209

Spolu

155 045

–1 946

–53 923

99 177

142 545

–64 438

–12

78 095

177 272

8. Rozdelenie neuhradených záväzkov podľa roku ich vzniku a podľa okruhov finančného rámca

v mil. EUR

Okruh finančného rámca

< 2003

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

Spolu

1.	Udržateľný rast

626

624

1 268

2 814

18 348

11 584

43 995

57 642

136 901

2.	Ochrana a riadenie prírodných zdrojov

1 912

167

4 264

12 977

19 541

3.	Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

257

373

832

1 662

4.	EÚ ako globálny aktér

991

431

711

1 020

2 632

2 455

4 270

5 953

18 462

5.	Administratíva

692

706

Spolu

1 709

1 093

2 042

3 977

22 978

14 463

52 915

78 095

177 272

9. Rozdelenie a zmeny viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov podľa oblastí politiky

v mil. EUR

Oblasť politiky

Viazané rozpočtové prostriedky

Platobné rozpočtové prostriedky

Prijaté rozpočtové prostriedky

Úpravy (presuny a OR)

Prenesené rozpočtové prostriedky

Pripísané príjmy

Dodatočné rozpočtové prostriedky Spolu

Schválené rozpočtové prostriedky Spolu

Prijaté rozpočtové prostriedky

Úpravy (presuny a OR)

Prenesené rozpočtové prostriedky

Pripísané príjmy

Dodatočné rozpočtové prostriedky Spolu

Schválené rozpočtové prostriedky Spolu

5 = 3 + 4

6 = 1 + 2 + 5

11 = 9 + 10

12 = 7 + 8 + 11

01	Hospodárske a finančné veci

442

–17

445

487

– 179

345

02	Podnikanie

663

–2

757

601

–22

105

125

705

03	Hospodárska súťaž

–0

107

04	Zamestnanosť a sociálne veci

11 188

11 255

11 203

–1 305

9 929

05	Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

54 682

586

5 993

61 260

51 478

–2 030

972

5 993

6 964

56 413

06	Energetika a doprava

2 740

1 998

120

121

4 859

2 481

– 171

150

171

2 480

07	Životné prostredie

483

–23

488

496

– 126

409

Výskum

4 665

654

5 388

4 960

– 411

1 049

1 095

5 644

09	Informačná spoločnosť a médiá

1 512

–71

168

1 609

1 356

–71

252

267

1 552

10	Priamy výskum

371

424

795

366

–5

337

374

735

11	Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti

1 014

–35

985

927

– 222

715

12	Vnútorný trh

–0

13	Regionálna politika

37 901

629

38 560

24 570

2 027

192

195

26 793

14	Dane a colná únia

131

–1

134

106

131

15	Vzdelávanie a kultúra

1 401

–2

292

1 691

1 363

–38

312

328

1 654

16	Komunikácia

214

–0

217

211

–3

229

17	Zdravie a ochrana spotrebiteľa

624

695

582

–1

632

18	Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

924

107

1 032

678

110

830

19	Vonkajšie vzťahy

4 072

–12

107

4 168

3 579

134

3 805

Obchod

–2

21	Rozvoj a vzťahy s krajinami AKT

1 894

265

178

443

2 430

1 680

–21

180

213

1 872

22	Rozšírenie

1 081

1 132

1 661

– 296

1 437

23	Humanitárna pomoc

797

110

915

797

859

24	Boj proti podvodom

25	Koordinácia politiky Komisie a právne poradenstvo

188

–2

194

188

–2

212

26	Administratíva Komisie

981

1 093

986

126

101

227

1 226

Rozpočet

278

–9

274

278

–9

285

Audit

–0

29	Štatistika

133

–1

143

101

138

30	Dôchodky a súvisiace výdavky

1 160

–24

1 136

1 160

–24

1 136

31	Jazykové služby

389

–10

456

389

–10

101

479

Rezervy

744

– 241

503

244

–15

229

90	Ostatné inštitúcie

2 848

–43

156

164

2 970

2 848

–43

361

167

528

3 334

Spolu

133 846

3 105

381

8 585

8 966

145 917

116 096

–2 686

2 132

9 026

11 158

124 569

10. Plnenie viazaných rozpočtových prostriedkov podľa oblastí politiky

v mil. EUR

Oblasť politiky

Schválené viazané rozpočtové prostriedky

Prijaté záväzky

Rozpočtové prostriedky prenesené do roku 2010

Prepadnuté rozpočtové prostriedky

Z rozpočtových prostriedkov za daný rok

Z prenosov

Pripísané príjmy

Spolu

Pripísané príjmy

Prenosy na základe rozhodnutia

Spolu

Z rozpočtových prostriedkov za daný rok

Z prenosov

Pripísané príjmy (EZVO)

Spolu

5 = 2 + 3 + 4

6 = 5/1

9 = 7 + 8

10 = 9/1

= 11 + 12 + 13

15 = 14/1

01	Hospodárske a finančné veci

445

421

440

98,90 %

0,35 %

0,76 %

02	Podnikanie

757

657

698

92,12 %

7,32 %

0,56 %

03	Hospodárska súťaž

97,29 %

1,96 %

0,75 %

04	Zamestnanosť a sociálne veci

11 255

11 186

11 196

99,47 %

0,41 %

0,12 %

05	Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

61 260

54 989

5 065

60 054

98,03 %

928

252

1 180

1,93 %

0,04 %

06	Energetika a doprava

4 859

4 727

4 803

98,86 %

0,91 %

0,24 %

07	Životné prostredie

488

451

460

94,25 %

3,83 %

1,92 %

Výskum

5 388

4 732

352

5 084

94,35 %

301

5,59 %

0,06 %

09	Informačná spoločnosť a médiá

1 609

1 440

115

1 556

96,68 %

3,25 %

0,07 %

10	Priamy výskum

795

365

433

54,39 %

357

361

45,37 %

0,24 %

11	Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti

985

974

976

99,07 %

0,45 %

0,48 %

12	Vnútorný trh

96,60 %

1,62 %

1,78 %

13	Regionálna politika

38 560

38 495

38 523

99,90 %

0,06 %

0,04 %

14	Dane a colná únia

134

125

126

94,45 %

1,22 %

4,33 %

15	Vzdelávanie a kultúra

1 691

1 397

169

1 566

92,61 %

123

124

7,30 %

0,08 %

16	Komunikácia

217

212

214

98,32 %

0,64 %

1,04 %

17	Zdravie a ochrana spotrebiteľa

695

665

675

97,17 %

1,59 %

1,24 %

18	Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

1 032

916

1 008

97,67 %

1,42 %

0,91 %

19	Vonkajšie vzťahy

4 168

4 052

4 105

98,51 %

1,29 %

0,20 %

Obchod

96,18 %

1,63 %

2,20 %

21	Rozvoj a vzťahy s krajinami AKT

2 430

1 982

265

2 325

95,68 %

100

4,11 %

0,21 %

22	Rozšírenie

1 132

1 079

1 120

98,96 %

0,91 %

0,12 %

23	Humanitárna pomoc

915

906

913

99,79 %

0,11 %

0,10 %

24	Boj proti podvodom

98,64 %

0,00 %

1,36 %

25	Koordinácia politiky Komisie a právne poradenstvo

194

183

187

96,65 %

1,97 %

1,38 %

26	Administratíva Komisie

1 093

985

1 048

95,92 %

3,34 %

0,74 %

Rozpočet

274

268

272

99,07 %

0,74 %

0,19 %

Audit

96,77 %

1,93 %

1,30 %

29	Štatistika

143

129

133

92,73 %

4,94 %

2,33 %

30	Dôchodky a súvisiace výdavky

1 136

1 117

98,36 %

0,00 %

1,64 %

31	Jazykové služby

456

375

424

93,01 %

6,25 %

0,74 %

Rezervy

503

0,00 %

503

100,00 %

90	Ostatné inštitúcie

2 970

2 659

100

2 767

93,16 %

2,22 %

137

4,62 %

Spolu

145 917

135 806

381

6 358

142 545

97,69 %

2 225

328

2 553

1,75 %

817

819

0,56 %

11. Plnenie platobných rozpočtových prostriedkov podľa oblastí politiky

v mil. EUR

Oblasť politiky

Schválené platobné rozpočtové prostriedky

Realizované platby

Rozpočtové prostriedky prenesené do roku 2010

Prepadnuté rozpočtové prostriedky

Z rozpočtových prostriedkov za daný rok

Z prenosov

Pripísané príjmy

Spolu

Automatické prenosy

Prenosy na základe rozhodnutia

Pripísané príjmy

Spolu

Z rozpočtových prostriedkov za daný rok

Z prenosov

Pripísané príjmy (EZVO)

Spolu

5 = 2 + 3 + 4

6 = 5/1

10 = 7 + 8 + 9

11 = 10/1

15 = 12 + 13 + 14

16 = 15/1

01	Hospodárske a finančné veci

345

300

327

94,82 %

4,10 %

1,08 %

02	Podnikanie

514

558

79,21 %

12,57 %

8,22 %

03	Hospodárska súťaž

107

88,32 %

9,40 %

2,28 %

04	Zamestnanosť a sociálne veci

9 929

8 886

8 906

89,70 %

732

755

7,60 %

263

268

2,70 %

05	Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

56 413

49 365

780

5 064

55 209

97,87 %

929

954

1,69 %

192

249

0,44 %

06	Energetika a doprava

2 480

2 177

2 253

90,84 %

177

7,12 %

2,04 %

07	Životné prostredie

409

328

356

87,17 %

7,40 %

5,44 %

Výskum

5 644

4 490

300

4 826

85,50 %

745

789

13,97 %

0,53 %

09	Informačná spoločnosť a médiá

1 552

1 268

1 375

88,58 %

158

173

11,13 %

0,30 %

10	Priamy výskum

735

321

411

55,87 %

280

314

42,73 %

1,40 %

11	Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti

715

588

592

82,87 %

2,69 %

102

103

14,45 %

12	Vnútorný trh

86,89 %

9,47 %

3,64 %

13	Regionálna politika

26 793

26 564

174

26 740

99,80 %

0,06 %

0,14 %

14	Dane a colná únia

131

111

120

91,54 %

6,53 %

1,92 %

15	Vzdelávanie a kultúra

1 654

1 310

171

1 495

90,38 %

140

153

9,27 %

0,35 %

16	Komunikácia

229

189

204

89,22 %

7,17 %

3,61 %

17	Zdravie a ochrana spotrebiteľa

632

484

526

83,25 %

5,58 %

11,16 %

18	Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

830

718

744

89,64 %

1,89 %

8,47 %

19	Vonkajšie vzťahy

3 805

3 576

3 673

96,55 %

1,90 %

1,54 %

Obchod

88,09 %

8,56 %

3,35 %

21	Rozvoj a vzťahy s krajinami AKT

1 872

1 588

1 698

90,68 %

138

7,37 %

1,95 %

22	Rozšírenie

1 437

1 250

1 308

91,08 %

1,25 %

106

110

7,67 %

23	Humanitárna pomoc

859

788

800

93,13 %

5,42 %

1,45 %

24	Boj proti podvodom

88,65 %

8,51 %

2,84 %

25	Koordinácia politiky Komisie a právne poradenstvo

212

167

185

87,27 %

9,32 %

3,42 %

26	Administratíva Komisie

1 226

875

108

1 034

84,34 %

113

164

13,35 %

2,30 %

Rozpočet

285

259

271

95,19 %

4,29 %

0,52 %

Audit

90,05 %

7,43 %

2,52 %

29	Štatistika

138

107

120

87,27 %

10,63 %

2,09 %

30	Dôchodky a súvisiace výdavky

1 136

1 117

98,36 %

0,00 %

1,64 %

31	Jazykové služby

479

354

422

87,91 %

11,02 %

1,07 %

Rezervy

229

0,00 %

229

100,00 %

90	Ostatné inštitúcie

3 334

2 344

327

100

2 771

83,12 %

315

392

11,75 %

137

171

5,13 %

Spolu

124 569

110 325

1 782

6 253

118 361

95,02 %

877

882

2 760

4 519

3,63 %

1 326

350

1 688

1,36 %

12. Pohyb v neuhradených záväzkoch podľa oblastí politiky

v mil. EUR

Oblasť politiky

Záväzky neuhradené ku koncu predchádzajúceho roka

Záväzky daného roka

Záväzky neuhradené ku koncu roka Spolu

Záväzky prenesené z predchádzajúcich rokov

Zrušenie viazanosti/precenenie/zrušené prostriedky

Platby

Záväzky neuhradené ku koncu roka

Záväzky prijaté počas roka

Platby

Zrušenie záväzkov, ktoré nemožno preniesť

Záväzky neuhradené ku koncu roka

01	Hospodárske a finančné veci

329

–17

– 129

183

440

– 199

–0

241

424

02	Podnikanie

653

–25

– 238

390

698

– 321

–0

377

767

03	Hospodárska súťaž

–1

–11

–83

–0

04	Zamestnanosť a sociálne veci

24 080

–90

–8 675

15 315

11 196

– 231

–0

10 964

26 279

05	Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

–12 408

–98

–6 854

5 457

60 054

–48 355

–0

11 699

17 155

06	Energetika a doprava

4 302

– 139

–1 471

2 692

4 803

– 782

–0

4 021

6 714

07	Životné prostredie

682

–36

– 225

421

460

– 131

–0

329

750

Výskum

8 253

– 103

–3 319

4 831

5 084

–1 507

–7

3 569

8 400

09	Informačná spoločnosť a médiá

2 255

–24

– 947

1 283

1 556

– 428

–1

1 127

2 411

10	Priamy výskum

146

–10

–87

433

– 324

–0

109

158

11	Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti

1 347

–99

– 364

884

976

– 229

–1

747

1 631

12	Vnútorný trh

–2

–13

–53

–0

13	Regionálna politika

81 674

– 225

–25 542

55 907

38 523

–1 198

–0

37 325

93 232

14	Dane a colná únia

–13

–54

126

–67

–1

15	Vzdelávanie a kultúra

563

–48

– 232

283

1 566

–1 263

–0

303

586

16	Komunikácia

–8

–68

214

– 136

–0

17	Zdravie a ochrana spotrebiteľa

614

–58

– 289

268

675

– 237

–0

438

706

18	Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

866

–81

– 308

477

1 008

– 436

–0

572

1 049

19	Vonkajšie vzťahy

8 785

– 183

–2 492

6 110

4 105

–1 181

–0

2 924

9 034

Obchod

–2

–14

–63

–0

21	Rozvoj a vzťahy s krajinami AKT

2 818

–54

– 790

1 974

2 325

– 908

–0

1 417

3 391

22	Rozšírenie

3 905

– 543

– 989

2 373

1 120

– 320

–0

800

3 173

23	Humanitárna pomoc

422

–23

– 248

151

913

– 551

–0

362

513

24	Boj proti podvodom

–3

–16

–55

25	Koordinácia politiky Komisie a právne poradenstvo

–4

–16

187

– 169

–0

26	Administratíva Komisie

173

–18

– 136

1 048

– 898

–1

149

168

Rozpočet

–1

–9

272

– 262

–0

Audit

–0

–10

–0

29	Štatistika

–4

–44

133

–77

–0

101

30	Dôchodky a súvisiace výdavky

1 117

–1 117

31	Jazykové služby

–2

–22

424

– 400

–0

90	Ostatné inštitúcie

366

–34

– 321

2 767

–2 450

317

328

Spolu

155 045

–1 946

–53 923

99 177

142 545

–64 438

–12

78 095

177 272

13. Rozdelenie neuhradených záväzkov podľa roku ich vzniku a podľa oblastí politiky

v mil. EUR

Oblasť politiky

<2003

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

Spolu

01	Hospodárske a finančné veci

241

424

02	Podnikanie

219

377

767

03	Hospodárska súťaž

04	Zamestnanosť a sociálne veci

133

466

4 283

1 363

9 024

10 964

26 279

05	Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

1 737

3 653

11 699

17 155

06	Energetika a doprava

100

172

302

743

1 264

4 021

6 714

07	Životné prostredie

112

175

329

750

Výskum

235

238

440

841

1 232

1 761

3 569

8 400

09	Informačná spoločnosť a médiá

113

195

329

598

1 127

2 411

10	Priamy výskum

109

158

11	Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti

301

451

747

1 631

12	Vnútorný trh

13	Regionálna politika

412

476

1 085

1 825

13 108

7 765

31 235

37 325

93 232

14	Dane a colná únia

15	Vzdelávanie a kultúra

136

303

586

16	Komunikácia

17	Zdravie a ochrana spotrebiteľa

164

438

706

18	Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

156

256

572

1 049

19	Vonkajšie vzťahy

579

166

330

386

987

1 439

2 222

2 924

9 034

Obchod

21	Rozvoj a vzťahy s krajinami AKT

131

103

215

346

442

682

1 417

3 391

22	Rozšírenie

174

164

561

566

801

800

3 173

23	Humanitárna pomoc

120

362

513

24	Boj proti podvodom

25	Koordinácia politiky Komisie a právne poradenstvo

26	Administratíva Komisie

149

168

Rozpočet

Audit

29	Štatistika

101

30	Dôchodky a súvisiace výdavky

31	Jazykové služby

–0

90	Ostatné inštitúcie

317

328

Spolu

1 709

1 093

2 042

3 977

22 978

14 463

52 915

78 095

177 272

14. Súhrn plnenia rozpočtových príjmov podľa inštitúcií

v mil. EUR
Inštitúcia	Rozpočtové príjmy		Vzniknuté nároky			Príjmy			Príjmy ako % rozpočtu	Neuhradená suma
Inštitúcia	Počiatočné	Konečné	Bežný rok	Prenesené	Spolu	Nároky bežného roka	Prenesené nároky	Spolu	Príjmy ako % rozpočtu	Neuhradená suma
Európsky parlament	99	99	164	86	250	137	4	141	142,54 %	109
Rada	53	53	96	12	108	90	12	102	192,94 %	6
Komisia	115 869	112 808	117 818	11 758	129 576	114 950	2 335	117 285	103,97 %	12 291
Súdny dvor	38	38	41	0	41	41	0	41	106,26 %	0
Európsky dvor audítorov	19	19	19	1	19	18	0	19	98,50 %	0
Európsky hospodársky a sociálny výbor	10	10	16	0	16	16	0	16	164,23 %	0
Výbor regiónov	7	7	20	0	20	20	0	20	309,74 %	0
Európsky ombudsman	1	1	1	0	1	1	0	1	112,93 %	0
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov	1	1	1	0	1	1	0	1	78,73 %	0
Spolu	116 096	113 035	118 175	11 857	130 032	115 274	2 351	117 626	104,06 %	12 407

15. Plnenie viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov podľa inštitúcií

Viazané rozpočtové prostriedky

v mil. EUR
Inštitúcia	Schválené viazané rozpočtové prostriedky	Prijaté záväzky					Rozpočtové prostriedky prenesené do roku 2010				Prepadnuté rozpočtové prostriedky
	Schválené viazané rozpočtové prostriedky	Z rozpočtových prostriedkov za daný rok	Z prenosov	Z pripísaných príjmov	Spolu	%	Z pripísaných príjmov	Prenosy na základe rozhodnutia	Spolu	%	Z rozpočtových prostriedkov za daný rok	Prenesené rozpočtové prostriedky	Pripísané príjmy (EZVO)	Spolu	%
	1	2	3	4	5 = 2 + 3 + 4	6 = 5/1	7	8	9 = 7 + 8	10 = 9/1	11	12	13	14 = 11 + 12 + 13	15 = 14/1
Európsky parlament	1 596	1 418	8	42	1 467	91,94 %	16	10	26	1,65 %	102	0	0	102	6,42 %
Rada	642	551	0	41	593	92,33 %	38	0	38	5,88 %	12	0	0	12	1,80 %
Komisia	142 947	133 147	373	6 258	139 779	97,78 %	2 169	318	2 487	1,74 %	680	0	2	682	0,48 %
Súdny dvor	318	311	0	1	313	98,50 %	1	0	1	0,37 %	4	0	0	4	1,14 %
Európsky dvor audítorov	188	173	0	0	173	92,19 %	0	0	0	0,21 %	14	0	0	14	7,59 %
Európsky hospodársky a sociálny výbor	122	117	0	3	120	98,02 %	0	0	0	0,33 %	2	0	0	2	1,65 %
Výbor regiónov	88	75	0	12	87	98,37 %	0	0	0	0,08 %	1	0	0	1	1,56 %
Európsky ombudsman	9	8	0	0	8	91,98 %	0	0	0		1	0	0	1	8,02 %
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov	7	5	0	0	5	81,44 %	0	0	0		1	0	0	1	18,56 %
Spolu	145 917	135 806	381	6 358	142 545	97,69 %	2 225	328	2 553	1,75 %	817	0	2	819	0,56 %

Platobné rozpočtové prostriedky

v mil. EUR
Inštitúcia	Schválené platobné rozpočtové prostriedky	Realizované platby					Rozpočtové prostriedky prenesené do roku 2010					Prepadnuté rozpočtové prostriedky
	Schválené platobné rozpočtové prostriedky	Z rozpočtových prostriedkov za daný rok	Z prenosov	Z pripísaných príjmov	Spolu	%	Automatické prenosy	Prenosy na základe rozhodnutia	Z pripísaných príjmov	Spolu	%	Z rozpočtových prostriedkov za daný rok	Z prenosov	Pripísané príjmy (EZVO)	Spolu	%
	1	2	3	4	5 = 2 + 3 + 4	6 = 5/1	7	8	9	10 = 7 + 8 + 9	11 = 10/1	12	13	14	15 = 12 + 13 + 14	16 = 15/1
Európsky parlament	1 799	1 237	186	43	1 466	81,50 %	180	10	22	212	11,78 %	102	19	0	121	6,72 %
Rada	762	510	108	41	659	86,44 %	41	0	42	83	10,86 %	12	9	0	21	2,70 %
Komisia	121 235	107 981	1 455	6 154	115 590	95,34 %	562	872	2 693	4 127	3,40 %	1 189	316	13	1 517	1,25 %
Súdny dvor	332	293	13	1	307	92,47 %	18	0	1	19	5,84 %	4	2	0	6	1,69 %
Európsky dvor audítorov	200	112	11	0	123	61,35 %	61	0	0	62	30,76 %	14	2	0	16	7,89 %
Európsky hospodársky a sociálny výbor	128	110	4	3	117	91,69 %	6	0	1	8	5,95 %	2	1	0	3	2,37 %
Výbor regiónov	95	69	5	12	86	90,09 %	6	0	1	6	6,75 %	1	2	0	3	3,17 %
Európsky ombudsman	10	8	1	0	8	84,57 %	1	0	0	1	7,57 %	1	0	0	1	7,86 %
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov	8	4	1	0	5	64,24 %	1	0	0	1	15,02 %	1	0	0	2	20,75 %
Spolu	124 569	110 325	1 782	6 253	118 361	95,02 %	877	882	2 760	4 519	3,63 %	1 326	350	13	1 688	1,36 %

16. Príjmy agentúr: rozpočtové odhady, nároky a prijaté sumy

v mil. EUR
Agentúra	Odhadované príjmy rozpočtu	Vzniknuté nároky	Prijaté sumy	Neuhradená suma	Financovaná oblasť politiky Komisie
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva	122	102	92	10	06
Frontex	89	80	80	0	18
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania	19	18	17	1	15
Európska policajná akadémia	9	7	7	0	18
Európska chemická agentúra	70	71	71	0	02
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb	51	49	49	0	17
Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť	15	16	15	0	18
Európska environmentálna agentúra	40	42	42	0	07
Agentúra pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva	10	10	10	0	11
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín	69	65	65	0	17
Úrad pre dohľad nad európskym GNSS	44	41	41	0	06
Fusion for Energy	174	174	143	31	08
Eurojust	28	28	28	0	18
Európska námorná bezpečnostná agentúra	53	51	51	0	06
Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu	225	194	194	0	12
Európska agentúra pre lieky	194	198	196	1	02
Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií	8	8	8	0	09
Agentúra Európskej únie pre základné práva	17	13	13	0	18
Európska železničná agentúra	21	21	21	0	06
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci	14	13	13	0	04
Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie	63	52	45	7	31
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie	20	19	19	0	15
Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín	13	12	12	0	17
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok	20	20	20	0	04
Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru	48	48	48	0	15
Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie	13	13	13	0	06
Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum	14	13	13	0	08
Výkonná agentúra pre výskum	22	22	21	0	08
Výkonná agentúra pre program verejného zdravia	6	6	6	0	17
Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť	9	9	9	0	06
Spolu	1 501	1 415	1 363	52

v mil. EUR
Druh príjmov	Odhadované príjmy rozpočtu	Vzniknuté nároky	Prijaté sumy	Neuhradená suma
Dotácia Komisie	824	796	796	-0
Príjem z poplatkov	415	399	388	11
Iný príjem	262	220	179	41
Spolu	1 501	1 415	1 363	52

17. Agentúry: viazané a platobné rozpočtové prostriedky podľa agentúr

v mil. EUR
Agentúra	Viazané rozpočtové prostriedky			Platobné rozpočtové prostriedky
Agentúra	Rozpočtové prostriedky	Prijaté záväzky	Prenesené do roku 2010	Rozpočtové prostriedky	Realizované platby	Prenesené do roku 2010
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva	136	107	27	150	96	52
Frontex	90	82	2	119	77	25
Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania	21	19	1	22	18	2
Európska policajná akadémia	13	10	2	14	6	5
Európska chemická agentúra	70	67	0	83	57	20
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb	51	48	0	67	44	18
Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť	16	16	0	17	15	1
Európska environmentálna agentúra	42	42	0	48	40	7
Agentúra pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva	10	10	0	11	10	1
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín	71	69	0	87	67	10
Úrad pre dohľad nad európskym GNSS	145	119	26	120	68	52
Fusion for Energy	404	400	4	206	133	60
Eurojust	28	26	1	31	23	6
Európska námorná bezpečnostná agentúra	49	46	0	57	46	2
Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu	338	146	0	367	140	31
Európska agentúra pre lieky	194	185	0	230	181	40
Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií	8	8	0	10	8	2
Agentúra Európskej únie pre základné práva	17	17	0	24	17	7
Európska železničná agentúra	21	21	0	25	20	5
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci	15	13	1	19	13	5
Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie	63	36	0	66	36	4
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie	21	20	2	23	20	2
Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín	14	12	0	14	12	0
Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok	21	21	1	26	20	6
Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru	48	46	0	54	46	6
Výkonný orgán pre konkurencieschopnosť a inovácie	13	12	0	15	12	1
Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum	14	13	0	21	17	2
Výkonná agentúra pre výskum	22	23	0	22	18	4
Výkonná agentúra pre program verejného zdravia	6	6	0	7	5	1
Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť	9	8	0	10	8	1
Spolu	1 972	1 647	68	1 964	1 272	377

v mil. EUR
Druh výdavkov	Viazané rozpočtové prostriedky			Platobné rozpočtové prostriedky
Druh výdavkov	Rozpočtové prostriedky	Prijaté záväzky	Prenesené do roku 2010	Rozpočtové prostriedky	Realizované platby	Prenesené do roku 2010
Zamestnanci	547	508	0	561	500	15
Administratívne výdavky	246	238	0	331	232	83
Operačné výdavky	1 179	901	67	1 072	540	279
Spolu	1 972	1 647	68	1 964	1 272	377

18. Výsledok rozpočtového hospodárenia vrátane agentúr

v mil. EUR
	Európska únia	Agentúry	Eliminovanie dotácií pre agentúry	Spolu
Príjmy za rozpočtový rok	117 626	1 363	(796)	118 193
Platby z rozpočtových prostriedkov bežného roka	(116 579)	(1 082)	796	(116 865)
Platobné rozpočtové prostriedky prenesené do roku N+1	(1 759)	(377)	0	(2 136)
Zrušenie nevyužitých rozpočtových prostriedkov prenesených z roku N-1	2 791	188	0	2 979
Kurzové rozdiely za daný rok	185	(5)	0	180
Výsledok rozpočtového hospodárenia	2 264	87	0	2 351

ODDIEL B: VYSVETLIVKY KU KONSOLIDOVANÝM SPRÁVAM O PLNENÍ ROZPOČTU

1. ROZPOČTOVÉ ZÁSADY, ŠTRUKTÚRA A ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY

1.1 PRÁVNY ZÁKLAD A NARIADENIE O ROZPOČTOVÝCH PRAVIDLÁCH

Rozpočtové účty sa vedú v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002) a v súlade s nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia o rozpočtových pravidlách. Prostredníctvom všeobecného rozpočtu, ktorý je hlavným nástrojom finančnej politiky EÚ, sa každý rok stanovujú a schvaľujú príjmy a výdavky EÚ.

Komisia každoročne vyhotovuje odhady príjmov a výdavkov všetkých inštitúcií pre nasledujúci rok a zostavuje predbežný návrh rozpočtu, ktorý predkladá rozpočtovému orgánu. Na základe tohto predbežného návrhu Rada vypracuje návrh rozpočtu, ktorý je následne predmetom rokovaní medzi oboma zložkami rozpočtového orgánu. Predseda Parlamentu nakoniec vyhlási, že rozpočet je s konečnou platnosťou schválený, čím sa rozpočet stáva vykonateľným. Za plnenie rozpočtu je zodpovedná predovšetkým Komisia.

1.2 ROZPOČTOVÉ ZÁSADY

Všeobecný rozpočet Európskej únie sa riadi niekoľkými základnými zásadami:

— jednotnosť a presnosť rozpočtu: všetky výdavky a príjmy musia byť zahrnuté v jednom rozpočtovom dokumente a zaznamenané do niektorého rozpočtového riadku, pričom výdavky nesmú prevýšiť schválené rozpočtové prostriedky,

— všeobecnosť: táto zásada sa riadi dvoma pravidlami:

pravidlom týkajúcim sa neviazanosti, podľa ktorého nesmú byť rozpočtové príjmy účelovo viazané na konkrétne položky výdavkov (celkové príjmy musia pokryť celkové výdavky),

pravidlom hrubého rozpočtu, podľa ktorého sú príjmy a výdavky do rozpočtu zahrnuté v plnej výške bez akýchkoľvek vzájomných úprav,

— ročná platnosť: rozpočtové prostriedky sa schvaľujú na jeden rozpočtový rok, a preto sa musia počas tohto roka aj čerpať,

— vyrovnanosť: príjmy a výdavky uvedené v rozpočte musia byť v rovnováhe (odhadované príjmy sa musia rovnať platobným rozpočtovým prostriedkom),

— špecifikácia: všetky rozpočtové prostriedky sa účelovo viažu na špecifické účely a ciele,

— zúčtovacia jednotka: rozpočet sa zostavuje a plní v eurách a účtovná závierka sa takisto predkladá v eurách,

— riadne finančné hospodárenie: rozpočtové prostriedky sa používajú v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, t. j. v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti,

— transparentnosť: rozpočet, opravné rozpočty a účtovná závierka sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie.

1.3 ŠTRUKTÚRA ROZPOČTU

Rozpočet pozostáva zo:

(a)	všeobecného výkazu príjmov;

(b)

samostatných oddielov rozdelených na výkazy príjmov a výdavkov jednotlivých inštitúcií: Oddiel I: Parlament, Oddiel II: Rada, Oddiel III: Komisia, Oddiel IV: Súdny dvor, Oddiel V: Dvor audítorov, Oddiel VI: Hospodársky a sociálny výbor, Oddiel VII: Výbor regiónov, Oddiel VIII: Ombudsman, Oddiel IX: Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

Príjmy a výdavky jednotlivých inštitúcií sú zaradené do príslušných hláv, kapitol, článkov a položiek, a to podľa ich druhu alebo použitia, na ktoré sú vyčlenené. Časť zdrojov ESUO v likvidácii bola poskytnutá k dispozícii v rámci operačného rozpočtu ESUO v likvidácii. Tento operačný rozpočet každoročne prijímala Komisia po konzultácii s Radou a Európskym parlamentom. Posledný rozpočet bol zostavený na obdobie od 1. januára do 23. júla 2002. Od 24. júla 2002 sú príjmy a výdavky súvisiace s operačným rozpočtom zahrnuté do výkazu príjmov a výdavkov ESUO v likvidácii. Zostávajúce záväzky, ktoré je potrebné uhradiť, sú v súvahe vykázané na strane pasív.

1.4 ŠTRUKTÚRA ROZPOČTOVÝCH ÚČTOV

1.4.1 Všeobecný prehľad

Rozpočet Komisie ako jediný obsahuje administratívne rozpočtové prostriedky a operačné rozpočtové prostriedky. Ostatné inštitúcie disponujú iba administratívnymi rozpočtovými prostriedkami. V rozpočte sa ďalej rozlišujú tieto dva typy rozpočtových prostriedkov: nediferencované rozpočtové prostriedky a diferencované rozpočtové prostriedky. Nediferencované rozpočtové prostriedky sa používajú na financovanie operácií ročnej povahy (v súlade so zásadou ročnej platnosti). Pokrývajú všetky administratívne kapitoly rozpočtu v rámci oddielu Komisie, ako aj všetky ostatné oddiely vcelku, ďalej rozpočtové prostriedky ročnej povahy v rámci EPZF a niektoré rozpočtové prostriedky technického charakteru (vrátené platby, záruk za pôžičky a úvery atď.). V prípade nediferencovaných rozpočtových prostriedkov sa výška viazaných rozpočtových prostriedkov rovná výške platobných rozpočtových prostriedkov.

Diferencované rozpočtové prostriedky boli zavedené s cieľom zosúladiť zásadu ročnej platnosti s potrebou riadiť viacročné operácie. Tieto rozpočtové prostriedky sú určené na pokrytie viacročných operácií a zahŕňajú všetky ostatné rozpočtové prostriedky, ktoré sú zahrnuté v jednotlivých kapitolách, s výnimkou kapitoly 1, v rámci oddielu Komisie.

Diferencované rozpočtové prostriedky sa delia na viazané a platobné rozpočtové prostriedky:

—

viazané rozpočtové prostriedky pokrývajú celkové náklady na právne záväzky, ktoré boli prijaté na bežný rozpočtový rok v súvislosti s operáciami trvajúcimi niekoľko rokov. Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa však v súlade s článkom 76 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách môžu rozdeliť na ročné splátky počas viacerých rokov, ak to ustanovuje základný právny akt.

—

platobné rozpočtové prostriedky pokrývajú výdavky vyplývajúce zo záväzkov prijatých v rámci bežného rozpočtového roka a/alebo predchádzajúcich rozpočtových rokov.

1.4.2 Pôvod rozpočtových prostriedkov

Hlavným zdrojom rozpočtových prostriedkov je rozpočet EÚ na bežný rok. Existujú však aj ďalšie druhy rozpočtových prostriedkov, ktoré vyplývajú z ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách. Pochádzajú z predchádzajúcich rozpočtových rokov alebo z vonkajších zdrojov:

—

Pôvodné rozpočtové prostriedky schválené na bežný rok možno v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch 22 až 24 nariadenia o rozpočtových pravidlách (č. 1605/2002 z 25. júna 2002) dopĺňať prostredníctvom presunov medzi rozpočtovými riadkami, ako aj prostredníctvom opravných rozpočtov (upravených v článkoch 37 a 38 nariadenia o rozpočtových pravidlách).

—

Rozpočtové prostriedky prenesené z predchádzajúceho roku alebo znovu disponibilné rozpočtové prostriedky taktiež dopĺňajú bežný rozpočet. Ide o:

—	nediferencované platobné rozpočtové prostriedky, ktoré možno v súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách automaticky preniesť výlučne do nasledujúceho rozpočtového roku,

—

rozpočtové prostriedky prenesené na základe rozhodnutia inštitúcií v týchto prípadoch: ak boli ukončené prípravné etapy [článok 9 ods. 2 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách], alebo ak bol právny základ prijatý neskoro [článok 9 ods. 2 písm. b)]. Prenášať možno tak viazané, ako aj platobné rozpočtové prostriedky (článok 9 ods. 3), a

—

rozpočtové prostriedky, ktoré sú znovu disponibilné v dôsledku zrušenia viazanosti: do rozpočtu sú opätovne zahrnuté viazané rozpočtové prostriedky týkajúce sa štrukturálnych fondov, ktorých viazanosť bola zrušená. Tieto prostriedky možno vo výnimočných prípadoch opätovne zahrnúť do rozpočtu vtedy, ak sa Komisia dopustila chyby, alebo ak sú nevyhnutné na ukončenie programu (článok 157 nariadenia o rozpočtových pravidlách).

—

Pripísané príjmy, ktoré pozostávajú z:

—	náhrad, ktoré predstavujú príjmy pripísané v rámci rozpočtového riadku, v ktorom sú uvedené počiatočné výdavky a ktoré možno prenášať bez obmedzenia,

—

rozpočtových prostriedkov EZVO: Na základe Dohody o Európskom hospodárskom priestore prispievajú členské štáty EHP na niektoré činnosti financované z rozpočtu EÚ. Príslušné rozpočtové riadky a plánované sumy sú uverejnené v prílohe III k rozpočtu EÚ. Príslušné rozpočtové riadky sú zvýšené o príspevok EZVO. Rozpočtové prostriedky, ktoré ku koncu roka neboli využité, sa zrušia a vrátia krajinám EHP,

—

príjmov od tretích strán/iných krajín, ktoré s Európskou úniou uzatvorili dohody, z ktorých vyplývajú finančné príspevky na činnosti EÚ. Nadobudnuté sumy sa považujú za príjmy od tretích strán, ktoré sú pripísané k príslušným rozpočtovým riadkom (často v oblasti výskumu) a možno ich prenášať bez obmedzenia [článok 10 a článok 18 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia o rozpočtových pravidlách],

—

príjmov z činnosti pre tretie strany: V rámci svojich výskumných činností môžu výskumné centrá EÚ vykonávať činnosti pre externé subjekty (článok 161 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách). Podobne ako príjmy od tretích strán aj príjmy z činnosti pre tretie strany sú pripísané k príslušným rozpočtovým riadkom a možno ich prenášať bez obmedzenia [článok 10 a článok 18 ods. 1 písm. d) nariadenia o rozpočtových pravidlách], a

—

rozpočtových prostriedkov, ktoré sú znovu disponibilné v dôsledku vrátenia zálohových platieb: Ide o rozpočtové prostriedky EÚ, ktoré vrátil príjemca a ktoré možno prenášať bez obmedzenia. V oblasti štrukturálnych fondov vychádza opätovné priradenie prostriedkov z rozhodnutia Komisie (článok 18 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článok 228 jeho vykonávacích pravidiel).

1.4.3 Zloženie dostupných rozpočtových prostriedkov

—	Konečné rozpočtové prostriedky = pôvodne schválené rozpočtové prostriedky + rozpočtové prostriedky opravného rozpočtu + presuny,

—	dodatočné rozpočtové prostriedky = pripísané príjmy (pozri vyššie) + rozpočtové prostriedky prenesené z predchádzajúceho rozpočtového roka alebo znovu disponibilné rozpočtové prostriedky po zrušení ich viazanosti,

—	celkové schválené rozpočtové prostriedky = konečné rozpočtové prostriedky + dodatočné rozpočtové prostriedky,

—	rozpočtové prostriedky na daný rok (tak, ako boli použité na výpočet rozpočtového výsledku) = konečné rozpočtové prostriedky + pripísané príjmy.

1.5 PLNENIE ROZPOČTU

Plnenie rozpočtu sa riadi nariadením o rozpočtových pravidlách, ktorého článok 48 ods. 1 ustanovuje: „Komisia plní rozpočtové príjmy a výdavky v súlade s týmto nariadením, na svoju vlastnú zodpovednosť a v rámci schválených limitov rozpočtových prostriedkov“. V článku 50 sa uvádza, že Komisia deleguje na ostatné inštitúcie právomoci potrebné na plnenie rozpočtových oddielov, ktoré sa ich týkajú.

1.6 NEUHRADENÉ ZÁVÄZKY (RAL)

V dôsledku zavedenia diferencovaných rozpočtových prostriedkov vznikol medzi prijatými záväzkami a realizovanými platbami určitý rozdiel: tento rozdiel, ktorý zodpovedá neuhradeným záväzkom, predstavuje časový posun medzi prijatím záväzkov a realizáciou zodpovedajúcich platieb.

2. VYSVETLENIE SPRÁV O PLNENÍ ROZPOČTU

2.1 VÝSLEDOK ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA ZA ROK ( Tabuľka č. 1 )

2.1.1 Všeobecne

V účtovnej závierke sú zahrnuté sumy vlastných zdrojov, ktoré boli v priebehu roka pripísané na účty, ktoré v mene Komisie zriadili vlády členských štátov. V prípade prebytku zahŕňajú príjmy aj výsledok rozpočtového hospodárenia za predchádzajúci rozpočtový rok. Iné zaúčtované príjmy predstavujú sumy, ktoré boli počas roka skutočne prijaté.

Na účely výpočtu výsledku rozpočtového hospodárenia za daný rok pozostávajú výdavky z platieb realizovaných z platobných rozpočtových prostriedkov na daný rok a z ďalších rozpočtových prostriedkov na daný rok, ktoré boli prenesené do nasledujúceho roka. Platby realizované z platobných rozpočtových prostriedkov na daný rok predstavujú platby, ktoré účtovník realizoval do 31. decembra rozpočtového roku. V prípade Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu ide o platby, ktoré realizovali členské štáty v období medzi 16. októbrom 2008 a 15. októbrom 2009 za predpokladu, že účtovník bol o záväzku a schválení informovaný do 31. januára 2010. Výdavky v rámci EPZF môžu po kontrolách v členských štátoch podliehať rozhodnutiu o súlade.

Výsledok rozpočtového hospodárenia pozostáva z dvoch častí: výsledku Európskej únie a výsledku účasti krajín EZVO, ktoré sú členmi EHP. V súlade s článkom 15 nariadenia č. 1150/2000 o vlastných zdrojoch tento výsledok predstavuje rozdiel medzi:

—	celkovými príjmami za daný rozpočtový rok

—	a celkovými platbami realizovanými z rozpočtových prostriedkov na daný rok, zvýšenými o celkovú výšku rozpočtových prostriedkov na daný rok, ktoré boli prenesené do nasledujúceho roku.

Výsledná hodnota sa zvýši alebo zníži o:

—	čistý zostatok zrušených platobných rozpočtových prostriedkov prenesených z predchádzajúcich rokov, ako aj o iné platby, ktoré v dôsledku fluktuácie kurzu eura prevyšujú nediferencované rozpočtové prostriedky prenesené z predchádzajúceho roku,

—	zostatok kurzových ziskov a strát zaznamenaných počas roka.

Kladný výsledok rozpočtového hospodárenia sa v nasledujúcom roku vráti členským štátom formou zníženia ich príspevkov splatných v danom roku.

Rozpočtové prostriedky prenesené z predchádzajúceho rozpočtového roka v súvislosti s príspevkami tretích strán a príjmami z činnosti pre tretie strany, ktoré v zásade nikdy neprepadnú, sú zahrnuté do dodatočných rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok. Tým sa vysvetľuje rozdiel medzi prostriedkami prenesenými z predchádzajúceho roka, ktoré sú uvedené vo výkazoch o plnení rozpočtu za rok 2009 a prostriedkami prenesenými do nasledujúceho roka, ktoré sú uvedené vo výkazoch o plnení rozpočtu za rok 2008. Do výsledku rozpočtového hospodárenia za daný rok sa nezapočítavajú platobné rozpočtové prostriedky na opätovné použitie a rozpočtové prostriedky, ktoré sú znovu disponibilné v dôsledku vrátenia zálohových platieb.

Prenesené platobné rozpočtové prostriedky zahŕňajú prostriedky prenesené automaticky a prostriedky prenesené na základe rozhodnutia. Zrušenie nevyužitých platobných rozpočtových prostriedkov prenesených z predchádzajúceho roka sa týka zrušenia rozpočtových prostriedkov, ktoré boli prenesené automaticky alebo na základe rozhodnutia. Tabuľka uvádza aj rozpočtové prostriedky z pripísaných príjmov prenesené do nasledujúceho roka, pri ktorých došlo v porovnaní s rokom 2008 k zníženiu.

2.1.2 Zosúladenie výsledku hospodárenia s výsledkom rozpočtového hospodárenia

Výsledok hospodárenia za daný rok je vypočítaný na základe pravidiel účtovníctva založeného na časovom rozlíšení. Výsledok rozpočtového hospodárenia je však v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách založený na upravenom princípe hotovostného účtovníctva. Keďže obidva výsledky vyplývajú z rovnakých príslušných transakcií, zaistenie ich zosúladenia je užitočným kontrolným nástrojom. Toto zosúladenie je uvedené v nasledujúcej tabuľke, ktorá kladie dôraz na kľúčové vyrovnávacie sumy rozdelené medzi príjmové a výdavkové položky.

Zosúladenie: výsledok hospodárenia – výsledok rozpočtového hospodárenia za rok 2009

v mil. EUR
	2009	2008
VÝSLEDOK HOSPODÁRENIA ZA ROK	4 457	12 686
Príjmy
Nároky vzniknuté v bežnom roku, ale ešte nevybraté	(2 806)	(4 685)
Nároky vzniknuté v predchádzajúcich rokoch a vybraté v bežnom roku	2 563	3 485
Časovo rozlíšené príjmy (čisté)	436	(724)
Výdavky
Časovo rozlíšené výdavky (čisté)	5 381	6 353
Výdavky predchádzajúceho roka uhradené v bežnom roku	(432)	(219)
Čistý vplyv predbežného financovania	(9 458)	(16 446)
Platobné rozpočtové prostriedky prenesené do nasledujúceho roku	(1 759)	(3 914)
Platby uskutočnené z prenesených prostriedkov a zrušenie nevyužitých platobných rozpočtových prostriedkov	4 573	1 182
Pohyby v rezervách	(329)	4 316
Iné	(153)	(88)
Výsledok hospodárenia agentúr + ESUO	(209)	(136)
VÝSLEDOK ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA ZA ROK	2 264	1 810

Vyrovnávacie položky – Príjmy

Skutočné príjmy za rozpočtový rok zodpovedajú príjmom vybratým na základe nárokov vzniknutých v priebehu daného roka a sumám vybratým na základe nárokov z predchádzajúcich rokov. V záujme zosúladenia sa preto musia od výsledku hospodárenia odpočítať nároky vzniknuté v bežnom roku, ale ešte nevybraté, keďže nie sú súčasťou rozpočtových príjmov. Naopak, nároky vzniknuté v predchádzajúcich rokoch a vybraté v bežnom roku sa musia na účely zosúladenia k výsledku hospodárenia pripočítať.

Čisté časovo rozlíšené príjmy tvoria hlavne časovo rozlíšené príjmy z poľnohospodárskych poplatkov, vlastných zdrojov, úrokov a dividend. Zohľadňuje sa iba čistý vplyv, t. j. časovo rozlíšené príjmy za bežný rok znížené o odúčtované časovo rozlíšené príjmy za predchádzajúci rok.

Vyrovnávacie položky – Výdavky

Čisté časovo rozlíšené výdavky súvisia predovšetkým s časovým rozlíšením uskutočneným na účely účtovného postupu na konci roka (cut-off), t. j. s oprávnenými výdavkami, ktoré vznikli príjemcom finančných prostriedkov EÚ, ale ktoré ešte neboli EÚ nahlásené.

Zatiaľ čo časovo rozlíšené výdavky sa nepovažujú za rozpočtové výdavky, platby realizované v bežnom roku v súvislosti s faktúrami zaznamenanými v predchádzajúcich rokoch sú súčasťou rozpočtových výdavkov bežného roka.

Čistý vplyv predbežného financovania je kombináciou (1) nových súm predbežného financovania uhradených v bežnom roku a vykázaných ako rozpočtové výdavky za daný rok a (2) zúčtovania platieb predbežného financovania uhradených v bežnom roku alebo v predchádzajúcich rokoch prostredníctvom schválenia oprávnených nákladov. Druhý prípad predstavuje výdavky z hľadiska časového rozlíšenia, ktoré ale nie sú vykázané v rozpočtových účtoch, pretože pôvodná platba predbežného financovania už bola zohľadnená ako rozpočtový výdavok v čase jej realizácie.

Okrem platieb realizovaných z rozpočtových prostriedkov na daný rok je pri výpočte výsledku rozpočtového hospodárenia za daný rok potrebné zohľadniť aj rozpočtové prostriedky na daný rok, ktoré boli prenesené do nasledujúceho roku (v súlade s článkom 15 nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000). To isté platí pre rozpočtové platby realizované v bežnom roku z prenesených prostriedkov a pre nevyužité platobné rozpočtové prostriedky, ktoré boli zrušené.

Pohyby v rezervách súvisia s odhadmi uskutočnenými na konci roku na účtoch časového rozlíšenia (predovšetkým zamestnanecké požitky), ktoré nemajú vplyv na rozpočtové účty. Iné vyrovnávacie sumy zahŕňajú rôzne položky, ako napr. odpisy aktív, nadobúdanie aktív, platby finančného lízingu a finančné účasti, pri ktorých sa rozpočtové účtovné postupy a účtovné postupy na základe časového rozlíšenia odlišujú.

Okrem toho je potrebné odpočítať výsledok hospodárenia agentúr a ESUO, ktoré sú súčasťou konsolidovaného výsledku hospodárenia, pretože ich rozpočtové plnenie nie je súčasťou konsolidovaného výsledku rozpočtového hospodárenia.

2.2 POROVNANIE ROZPOČTU A SKUTOČNÝCH SÚM ( Tabuľka č. 2 )

Výška platobných rozpočtových prostriedkov v pôvodne schválenom rozpočte, ktorý podpísal predseda Európskeho parlamentu 18. decembra 2008, bola stanovená na 116 096 mil. EUR a mala byť financovaná z vlastných zdrojov vo výške 114 736 mil. EUR. Je potrebné poznamenať, že odhady príjmov a výdavkov uvedených v pôvodnom rozpočte sú počas rozpočtového roku predmetom úprav, pričom tieto úpravy sa predkladajú prostredníctvom opravných rozpočtov. Úpravou výšky vlastných zdrojov založených na HND, ktoré hradia členské štáty, rozpočtované príjmy presne zodpovedajú rozpočtovaným výdavkom. V súlade so zásadou vyrovnanosti musia byť rozpočtové príjmy a výdavky (platobné rozpočtové prostriedky) v rovnováhe.

Príjmy:

Počas roku 2009 bolo prijatých desať opravných rozpočtov. V dôsledku tohto dosiahla strana príjmov rozpočtu na rok 2009 konečnú výšku 113 035 mil. EUR. Táto suma bola financovaná z vlastných zdrojov v celkovej výške 110 238 mil. EUR (t. j. o 4 498 mil. EUR menej, ako sa pôvodne predpokladalo) a zvyšok z iných príjmov. Znížená potreba vlastných zdrojov je spôsobená predovšetkým zahrnutím sumy 1 796 mil. EUR z prebytku za predchádzajúci rok, ako aj kombinovaným účinkom zníženia platobných rozpočtových prostriedkov a prognózy vyšších príjmov v opravnom rozpočte č. 10/2009. Výsledkom posledného uvedeného vplyvu bolo dodatočné zníženie vlastných zdrojov o 2 888 mil. EUR.

Pokiaľ ide o vlastné zdroje, je potrebné poznamenať, že reálny výber tradičných vlastných zdrojov sa veľmi priblížil k prognózovanej sume. Možno to vysvetliť na základe skutočnosti, že rozpočtové odhady boli upravené v čase vzniku opravného rozpočtu č. 6/2009 (boli znížené o 5 226 mil. EUR) a tiež v čase vzniku opravného rozpočtu č. 10/2009 (boli zvýšené o 600 mil. EUR). Tieto úpravy vychádzali na jednej strane z nových makroekonomických prognóz z jari 2009, ktoré boli menej optimistické ako predchádzajúce, a na strane druhej zo skutočného výberu príspevkov.

Konečné platby členských štátov založené na DPH a HND takisto vo výraznej miere zodpovedali konečným rozpočtovým odhadom. Rozdiel medzi odhadovanými a skutočne uhradenými sumami je spôsobený rozdielom medzi kurzom eura, ktorý bol použitý na rozpočtové účely, a kurzom platným v čase, keď členské štáty, ktoré nie sú členmi EMÚ, skutočne realizovali platby.

Výdavky:

V rozpočte na rok 2009 sa ešte stále prejavuje prechod z jedného viacročného finančného rámca na druhý. Viazané rozpočtové prostriedky zodpovedali smerovaniu výdavkov odsúhlasenému pre nové programové obdobie 2007 – 2013, zatiaľ čo žiadosti o platby sa takmer v 12 % prípadov týkali ešte finančného rámca na roky 2000 – 2006.

Pokiaľ ide o záväzky, pôvodný rozpočet a teda aj stanovené politické ciele sa prakticky plnili podľa plánu. Miera plnenia bez zohľadnenia nevyužitých rezerv (447 mil EUR v prípade fondu na prispôsobenie sa globalizácii a 55 mil. EUR v prípade núdzovej pomoci) dosahovala 99,6 % rozpočtu, pričom bola v priebehu roka mierne upravená. V rámci okruhu 2 – Prírodné zdroje – došlo k zvýšeniu záväzkov o 259 mil. EUR (zvýšenie prostriedkov v rámci plánu obnovy rozvoja vidieka vo výške 600 mil. EUR, zníženie prostriedkov na konci roka vo výške 390 mil. EUR a zvýšenie prostriedkov na opatrenia proti katarálnej horúčke vo výške 49 mil. EUR). V okruhu 5 – Administratíva – došlo k zníženiu prostriedkov o 55 mil. EUR. Oproti pôvodnému rozpočtu ide teda o celkové zvýšenie len na úrovni 0,15 %, ak sa neberie do úvahy zvýšenie prostriedkov pre Európsky fond solidarity (kvôli jeho povahe ako rezervy na nepredvídateľné výdavky).

V prípade platieb dosahovala miera plnenia, bez zohľadnenia nevyužitej rezervy na núdzovú pomoc, 95 % pôvodného rozpočtu a 97 % konečného rozpočtu. K hlavnému zníženiu platobných rozpočtových prostriedkov došlo prostredníctvom opravného rozpočtu v okruhu 1a – Konkurencieschopnosť – vo výške 738 mil. EUR (z čoho 448 mil. EUR pripadá na výskum), v okruhu 2 – Prírodné zdroje – vo výške 2 632 mil. EUR (z čoho 2 192 mil. EUR pripadá na rozvoj vidieka), ako aj v prípade rozšírenia vo výške 244 mil. EUR.

Nevyužité schválené rozpočtové prostriedky dosahovali bez zohľadnenia rezerv výšku 2 395 mil. EUR a súviseli predovšetkým s Európskym sociálnym fondom (konvergencia 674 mil. EUR a regionálna konkurencieschopnosť 248 mil. EUR), nástrojom predvstupovej pomoci (142 mil. EUR), administratívou Komisie (394 mil. EUR) a konkurencieschopnosťou (377 mil. EUR rozložených v rámci celého okruhu 1a).

Podrobná analýza rozpočtových úprav, príslušných súvislostí, odôvodnení a vplyvov je uvedená v správe Komisie o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok 2009. Časť A tejto správy uvádza prehľad na úrovni rozpočtu, zatiaľ čo časť B sa zaoberá jednotlivými okruhmi finančného rámca.

2.3 PRÍJMY ( Tabuľka č. 3 )

Príjmy všeobecného rozpočtu Európskej únie možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: vlastné zdroje a iné príjmy. Je to ustanovené v článku 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza: „Rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy“. Hlavná časť rozpočtových výdavkov je financovaná z vlastných zdrojov. Iné príjmy sa na celkovom financovaní podieľajú v malej miere.

Prideľovanie vlastných zdrojov sa vykonáva v súlade s pravidlami stanovenými v rozhodnutí Rady č. 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (ďalej len „RVZ z 2007“). Hoci RVZ z 2007 vstúpilo do platnosti 1. marca 2009, účinnosť nadobudlo už 1 januára 2007. Z tohto dôvodu boli v rozpočtovom roku 2009 zohľadnené retroaktívne účinky.

2.3.1 Tradičné vlastné zdroje

Tradičné vlastné zdroje: všetky nároky vzniknuté v súvislosti s tradičnými vlastnými zdrojmi sa musia zapísať do jedného z nasledujúcich účtovných záznamov, ktoré vedú príslušné orgány.

— Bežný účtovný záznam podľa článku 6 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000: všetky uhradené alebo zabezpečené sumy.

— Samostatný účtovný záznam podľa článku 6 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000: všetky sumy, ktoré doposiaľ neboli uhradené a/alebo zabezpečené. Do tohto účtovného záznamu možno zapísať aj zabezpečené sumy, voči ktorým boli vznesené námietky.

V prípade samostatného účtovného záznamu členské štáty zasielajú Komisii štvrťročný výkaz, ktorý zahŕňa:

—	neuhradený zostatok za predchádzajúci štvrťrok,

—	sumy uhradené počas príslušného štvrťroka,

—	korekcie základu (opravy/zrušenia) počas príslušného štvrťroka,

—	odpísané sumy,

—	zostatok, ktorý sa má uhradiť ku koncu príslušného štvrťroka.

Tradičné vlastné zdroje sa musia zapísať na účet Komisie vedený v rámci štátnej pokladnice alebo orgánu, ktorý na tento účel určil členský štát, a to najneskôr v prvý pracovný deň po 19. dni druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol nárok (alebo v ktorom bola pohľadávka uhradená v prípade samostatného účtu). Členské štáty si ponechávajú 25 % tradičných vlastných zdrojov na pokrytie nákladov na ich výber. Podmienené pohľadávky z vlastných zdrojov sú upravované na základe pravdepodobnosti ich úhrady.

2.3.2 Zdroj založený na DPH a zdroj založený na HND

Vlastný zdroj založený na DPH sa odvádza od uplatnenia jednotnej sadzby pre všetky členské štáty na harmonizovaný základ DPH stanovený v súlade s pravidlami článku 2 ods. 1 písm. b) RVZ z 2007. Jednotná sadzba je stanovená na 0,30 % s výnimkou rokov 2007 – 2013, kde je sadzba uplatňovaná pre Rakúsko stanovená na 0,225 %, pre Nemecko na 0,15 % a pre Holandsko a Švédsko na 0,10 %. Vymeriavací základ DPH je pre všetky členské štáty obmedzený na 50 % ich HND.

Zdroj založený na HND je variabilným zdrojom, ktorého cieľom je poskytovať príjmy potrebné v danom roku na pokrytie výdavkov presahujúcich sumu vybratú z tradičných vlastných zdrojov, zo zdroja založeného na DPH, ako aj z rôznych príjmov. Príjmy sa odvádzajú od uplatnenia jednotnej sadzby na súčet HND všetkých členských štátov. Zdroje založené na DPH a HND sú stanovené na základe odhadov vymeriavacích základov DPH a HND vypracovaných v čase zostavovania predbežného návrhu rozpočtu. Tieto odhady sa následne revidujú a údaje sa v priebehu príslušného rozpočtového roka aktualizujú prostredníctvom opravného rozpočtu.

Skutočná výška vymeriavacích základov DPH a HND je stanovená v priebehu roka nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku. Komisia vypočíta rozdiel medzi sumami, ktoré majú členské štáty odviesť zo skutočných vymeriavacích základov, a sumami, ktoré členské štáty skutočne uhradili na základe (revidovaných) odhadov. Tieto kladné alebo záporné zostatky zdrojov založených na DPH a HND si Komisia od členských štátov vyžiada k prvému pracovnému dňu decembra v roku nasledujúcom po príslušnom rozpočtovom roku. Skutočné základy DPH a HND sa môžu v priebehu nasledujúcich štyroch rokov upravovať, pokiaľ nie sú predložené výhrady. Predtým vypočítané zostatky sa náležite upravia a rozdiel sa vyžiada súčasne so zostatkami zdrojov založených na DPH a HND za predchádzajúci rozpočtový rok.

Pri výkone kontrol výkazov DPH a údajov o HND môže Komisia členským štátom oznámiť výhrady k určitým bodom, ktoré by mohli mať vplyv na ich príspevky do vlastných zdrojov. Tieto výhrady sa môžu napríklad týkať absencie prijateľných údajov alebo potreby vytvoriť vhodnú metodiku. Je potrebné ich vnímať ako potenciálne nároky voči členským štátom v neurčitej výške, pretože ich finančný vplyv nemožno s presnosťou odhadnúť. Ak možno stanoviť presnú sumu, príslušné zdroje založené na DPH a HND sa vyžiadajú buď spoločne so zostatkami zdrojov založených na DPH a HND alebo formou samostatného vyžiadania finančných prostriedkov.

2.3.3 Korekcia pre Spojené kráľovstvo

Týmto mechanizmom sa znižujú platby vlastných zdrojov, ktoré hradí Spojené kráľovstvo, a to úmerne k jeho tzv. „rozpočtovej nerovnováhe“. Následne sa zodpovedajúcim spôsobom zvyšujú platby vlastných zdrojov , ktoré hradia ostatné členské štáty. Korekčný mechanizmus rozpočtovej nerovnováhy v prospech Spojeného kráľovstva bol ustanovený Európskou radou na zasadnutí vo Fontainebleau (v júni 1984) a následným rozhodnutím o vlastných zdrojoch zo 7. mája 1985. Cieľom tohto mechanizmu bolo znížiť rozpočtovú nerovnováhu Spojeného kráľovstva prostredníctvom zníženia jeho platieb, ktoré odvádza EÚ. V prípade Nemecka, Rakúska, Švédska a Holandska sa podiel na financovaní tejto korekcie obmedzil (jedna štvrtina ich zvyčajného podielu).

2.3.4 Hrubé zníženie v prípade Holandska a Švédska

V súlade s RVZ z 2007 sa Holandsku a Švédsku priznáva počas obdobia rokov 2007 – 2013 hrubé zníženie ich ročných príspevkov založených na HND. Toto hrubé zníženie, ktoré v prípade Holandska predstavuje 605 mil. EUR a v prípade Švédska 105 mil. EUR, (v cenách z roku 2004) je upravené na bežné ceny na základe deflátora HDP pre EÚ vyjadreného v eurách a udelí sa po vypočítaní korekcie v prospech Spojeného kráľovstva a jej financovania.

2.3.5 Úprava vyplývajúca z uplatňovania RVZ z 2007 v rokoch 2007 a 2008

V článku 11 RVZ z 2007 sa stanovuje, že toto rozhodnutie sa po nadobudnutí účinnosti uplatňuje od 1. januára 2007. To znamená, že financovanie v rokoch 2007 a 2008 bolo potrebné prepočítať podľa nových pravidiel. Táto úprava (rozdiel medzi novým a starým RVZ v rokoch 2007 a 2008) bola zahrnutá do opravného rozpočtu č. 3/2009 a bola uskutočnená jednorazovou platbou 1. júna 2009.

Ďalšie informácie o plnení príjmov sú uvedené v správe Komisie o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok 2009.

2.4 VÝDAVKY ( Tabuľky č. 4 až 13 )

2.4.1 Finančný rámec na obdobie rokov 2007 – 2013

V tejto časti sú opísané hlavné kategórie výdavkov EÚ rozdelených podľa okruhov finančného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013. Rozpočtový rok 2009 bol tretím rokom, ktorý spadá do finančného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013. Celkový strop viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2009 predstavuje 134 722 mil. EUR, čo zodpovedá 1,13 % HND. Zodpovedajúci strop platobných rozpočtových prostriedkov predstavuje 120 445 mil. EUR, t. j. 1,01 % HND. Uvedená tabuľka uvádza finančný rámec v bežných cenách odhadovaných na rok 2013.

v mil. EUR

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

1.	Udržateľný rast

53 979

57 653

61 696

63 555

63 974

66 964

69 957

2.	Ochrana a riadenie prírodných zdrojov

55 143

59 193

56 333

59 955

60 338

60 810

61 289

3.	Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

1 273

1 362

1 518

1 693

1 889

2 105

2 376

4.	EÚ ako globálny aktér

6 578

7 002

7 440

7 893

8 430

8 997

9 595

5.	Administratíva

7 039

7 380

7 525

7 882

8 334

8 670

9 095

6.	Kompenzácia

445

207

210

Viazané rozpočtové prostriedky

124 457

132 797

134 722

140 978

142 965

147 546

152 312

Platobné rozpočtové prostriedky

122 190

129 681

120 445

134 289

134 280

141 360

143 331

Okruh 1 – Udržateľný rast

Tento okruh tvoria dva samostatné, ale navzájom prepojené komponenty:

—	1a) Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť, pod ktorú spadajú výdavky na výskum a inovácie, vzdelávanie a odbornú prípravu, transeurópske siete, sociálnu politiku, vnútorný trh a sprievodné politiky.

—	1b) Súdržnosť pre rast a zamestnanosť, ktorej cieľom je posilniť konvergenciu najmenej rozvinutých členských štátov a regiónov, doplniť stratégiu EÚ pre udržateľný rozvoj mimo najmenej prosperujúcich regiónov a podporiť medziregionálnu spoluprácu.

Okruh 2 – Ochrana a riadenie prírodných zdrojov

Okruh 2 zahŕňa spoločnú poľnohospodársku politiku a politiku rybného hospodárstva, rozvoj vidieka a environmentálne opatrenia, predovšetkým Natura 2000. Suma vyčlenená pre spoločnú poľnohospodársku politiku je výsledkom dohody, ktorá bola dosiahnutá na zasadnutí Európskej Rady v Bruseli v októbri 2002.

Okruh 3 – Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

Nový okruh 3 (Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť) odzrkadľuje rastúci význam určitých oblastí, v ktorých boli EÚ pridelené nové úlohy – spravodlivosť a vnútorné veci, ochrana hraníc, prisťahovalectvo a azylová politika, verejné zdravie a ochrana spotrebiteľa, kultúra, mládež, informovanie občanov a dialóg s nimi. Tento okruh tvoria dva komponenty: 3a) Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť a 3b) Občianstvo.

Okruh 4 – EÚ ako globálny aktér

Okruh 4 zahŕňa všetky vonkajšie činnosti vrátane predvstupových nástrojov. Zatiaľ čo Komisia navrhla začleniť Európsky rozvojový fond (ERF) do finančného rámca, Európska rada a Európsky parlament súhlasili s ponechaním ERF mimo neho.

Okruh 5 – Administratíva

Tento okruh zahŕňa administratívne výdavky pre všetky inštitúcie, dôchodkový systém a európske školy. Pre všetky ostatné inštitúcie okrem Komisie predstavujú tieto náklady ich celkové výdavky, zatiaľ čo agentúram a iným subjektom vznikajú administratívne aj operačné výdavky.

Okruh 6 – Kompenzácia

V súlade s politickou dohodou, na základe ktorej by sa nové členské štáty nemali hneď od začiatku svojho členstva stať čistými prispievateľmi do rozpočtu, sa vytvoril okruh na krytie kompenzácie. Táto suma bola novým členským štátom sprístupnená formou presunov, a to v záujme vyrovnania ich rozpočtových príjmov a príspevkov.

2.4.2 Oblasti politiky

Ako súčasť riadenia na základe činností (ABM) zaviedla Komisia do procesu plánovania a riadenia koncept zostavovania a plnenia rozpočtu na základe činností (ABB). ABB predstavuje rozpočtovú štruktúru, v ktorej jednotlivé hlavy rozpočtu zodpovedajú jednotlivými oblastiam politiky a rozpočtové kapitoly jednotlivým činnostiam. Cieľom ABB je vytvoriť jasný rámec, ktorý by umožnil premeniť politické ciele Komisie na konkrétne opatrenia, a to prostredníctvom legislatívnych, finančných alebo iných verejných prostriedkov. Vďaka štrukturovaniu činnosti Komisie podľa jednotlivých oblastí sa vytvára jasný obraz o pôsobení Komisie a zároveň vzniká spoločný rámec pre stanovovanie priorít. Príslušné zdroje sa prideľujú na jednotlivé priority počas zostavovania a schvaľovania rozpočtu, pričom jednotlivé činnosti slúžia v tomto procese ako základné východiská. ABB sa prostredníctvom prepojenia činností s príslušnými zdrojmi usiluje o účinnejšie a efektívnejšie využívanie zdrojov Komisie.

Oblasť politiky možno definovať ako homogénnu skupinu činností, ktoré sú súčasťou práce Komisie a ktoré sú dôležité z hľadiska rozhodovania. Každá oblasť politiky v podstate zodpovedá jednotlivým generálnym riaditeľstvám a zahŕňa v priemere približne 6 alebo 7 samostatných činností. Tieto oblasti politiky majú prevažne operačný charakter, keďže ich kľúčové činnosti sú zamerané na poskytovanie výhod tretím stranám v rámci príslušnej oblasti činnosti. Operačný rozpočet je v každej oblasti politiky doplnený o potrebné administratívne výdavky.

Ďalšie informácie o plnení výdavkov sú uvedené v správe Komisie o rozpočtovom a finančnom hospodárení za rok 2009.

2.5 INŠTITÚCIE A AGENTÚRY ( Tabuľky č. 14 až 18 )

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch zahŕňajú konsolidované správy o plnení všeobecného rozpočtu Európskej únie údaje o plnení rozpočtu všetkých inštitúcií, pretože v rámci rozpočtu EÚ sú vytvorené samostatné rozpočty pre každú inštitúciu. Agentúry nemajú samostatný rozpočet v rámci rozpočtu EÚ a sú čiastočne financované dotáciou z rozpočtu Komisie.

S cieľom poskytnúť všetky relevantné údaje o rozpočte jednotlivých agentúr obsahuje rozpočtová časť konsolidovanej ročnej účtovnej závierky samostatné správy o plnení rozpočtov jednotlivých tradičných agentúr, ktoré sú súčasťou konsolidácie.

(1) Podľa článku 83 služobného poriadku (nariadenie Rady (EHS) č. 259/68 z 29. februára 1968 v znení zmien a doplnení) členské štáty spoločne ručia za penzijné záväzky.

(2) Európsky parlament prijal 17. decembra 2009 rozpočet, ktorý stanovuje, že krátkodobé záväzky EÚ budú uhradené z vlastných zdrojov, ktoré sa vyberú alebo vyžiadajú od členských štátov v roku 2010.

(3) Účtovná závierka za rok 2008 obsahovala peňažné prostriedky Garančného fondu vykázané ako neinvestičné peňažné prostriedky

(4) Vyššia hodnota sa vzťahuje na úver s fixnou úrokovou sadzbou, krytý úrokovým swapom.

(5) Vyššia hodnota sa vzťahuje na pôžičku s fixnou úrokovou sadzbou, krytú úrokovým swapom.

(6) s použitím opravného koeficienta („ok“)

(7) vyplatené za prvé 3 roky po odchode

(8) Decentralizovaný orgán EÚ spadajúci pod predchádzajúci pilier „Policajná a justičná spolupráca v trestných veciach“.

(9) Po prvýkrát zahrnuté do konsolidácie v roku 2009.

(10) Je potrebné poznamenať, že v dôsledku zaokrúhlenia čísel na milióny eur sa môže zdať, že niektoré finančné údaje v týchto rozpočtových tabuľkách nezodpovedajú celkovému výsledku.

(11) Z toho pripadá na EZVO 11 mil. EUR v roku 2009 a 14 mil. EUR v 2008.

(12) vrátane prenesených rozpočtových prostriedkov a pripísaných príjmov

(13) vrátane prenesených rozpočtových prostriedkov a pripísaných príjmov

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.308.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 308

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 12. novembra 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2010/C 308/01	Oznámenie Komisie Európskemu Parlamentu, Rade a Dvoru Audítorov – Ročná účtovná závierka Európskej únie – Rozpočtový rok 2009 – Konsolidované finančné výkazy a konsolidované správy o plnení rozpočtu	1

2010/C 308/02	Vyhlásenie Dvora audítorov o vierohodnosti poskytnuté Európskemu parlamentu a Rade – správa nezávislého audítora	129