6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/2

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. septembra 2010 — Akzo Nobel Chemicals Ltd, Akcros Chemicals Ltd/Európska Komisia, Conseil des barreaux européens, Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, European Company Lawyers Association (AEJE), American Corporate Counsel Association (ACCA) — European Chapter, International Bar Association

(Vec C-550/07 P) (1)

(Odvolanie - Hospodárska súťaž - Dôkazné prostriedky - Preskúmavacie právomoci Komisie - Ochrana dôvernosti komunikácie - Pracovnoprávny vzťah medzi advokátom a podnikom - Posielanie emailov)

2010/C 301/02

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolatelia: Akzo Nobel Chemicals Ltd, Akcros Chemicals Ltd (v zastúpení: M. Mollica, M. van der Woude a C. Swaak, advocaat)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre a X. Lewis, splnomocnení zástupcovia), Council of the Bars and Law Societies of the European Union (v zastúpení: J. Flynn QC), Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten (v zastúpení: O. Brouwer a C.E. Schillemans, advocaten), Association européenne des juristes d’entreprise (AEJE) (v zastúpení: M. Dolmans a K. Nordlander, avocats, J. Temple Lang, solicitor), American Corporate Counsel Association (ACCA) — European Chapter (v zastúpení: G. Berrisch, Rechtsanwalt, D.W. Hull, solicitor), International Bar Association (v zastúpení: J. Buhart a I. Michou, avocats)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú odovolateľov: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: V. Jackson, E. Jenkinson, splnomocnené zástupkyne, a M. Hoskins, barrister), Írsko (v zastúpení: D. O’Hagen, splnomocnený zástupca, D. O’Donnell, SC a R. Casey, BL), Holandské kráľovstvo (v zastúpení: C. Wissels, Y. Vries a M. de Grave, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá rozšírená komora) zo 17. septembra 2007 vo veci T-253/03, Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd/Komisia, ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť rozhodnutia K(2003) 1533 v konečnom znení z 8. mája 2003, ktorým bol zamietnutý návrh na ochranu komunikácie medzi advokátom a jeho klientom v prípade určitých dokumentov zaistených v rámci prešetrovania nariadeného na základe článku 14 ods. 3 nariadenia č. 17 (vec COMP/E-1/38.589)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Írsko, ako aj Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

3.	Conseil des barreaux européens, Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, European Company Lawyers Association, American Corporate Counsel Association (ACCA) — European Chapter a International Bar Association znášajú svoje vlastné trovy konania.

4.	V zostávajúcej časti sú Akzo Nobel Chemicals Ltd. a Akcros Chemicals Ltd. povinní nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 37, 9.2.2008.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/3

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. septembra 2010 — Lego Juris A/S/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Mega Brands Inc.

(Vec C-48/09 P) (1)

(Odvolanie - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Ochranná známka Spoločenstva - Spôsobilosť tvaru výrobku byť zapísaný ako ochranná známka - Zápis trojrozmerného označenia zloženého z hornej časti a dvoch strán kocky Lego - Výmaz uvedeného zápisu na základe návrhu podniku uvádzajúceho na trh kocky na hranie s rovnakým tvarom a rozmermi - Článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) uvedeného nariadenia - Označenie pozostávajúce výlučne z tvaru výrobku, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku)

2010/C 301/03

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Lego Juris A/S (v zastúpení: V. von Bomhard a T. Dolde, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca), Mega Brands Inc. (v zastúpení: P. Cappuyns a C. De Meyer, advocaten)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsma komora) z 12. novembra 2008, Lego Juris A/S/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (T-270/06), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť podanú majiteľom trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva zobrazenej ako kocka Lego, zapísanej pre výrobky a služby zaradené do tried 9 a 28, proti rozhodnutiu R 856/2004-G veľkého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) z 10. júla 2006, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, ktoré vyhlásilo uvedenú ochrannú známku za čiastočne neplatnú na základe návrhu na vyhlásenie neplatnosti podaného Mega Brands — Výklad článku 7 ods. 1 písm. e) bodu ii) nariadenia (ES) č. 40/94

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Lego Juris A/S je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.4.2009.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/3

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. septembra 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Dioikitiko Efeteio Thessalonikis — Grécko) — Zoi Chatzi/Ypourgos Oikonomikon

(Vec C-149/10) (1)

(Sociálna politika - Smernica 96/34/ES - Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke - Výklad doložky 2.1 rámcovej dohody - Príjemca práva na rodičovskú dovolenku - Rodičovská dovolenka v prípade narodenia dvojčiat - Pojem „narodenie“ - Zohľadnenie počtu narodených detí - Zásada rovnosti zaobchádzania)

2010/C 301/04

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Dioikitiko Efeteio Thessalonikis

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Zoi Chatzi

Žalovaný: Ypourgos Oikonomikon

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Dioikitiko Efeteio Thessalonikis — Výklad doložky 2.1 smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285) v spojení s článkom 24 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. ES C 83, s. 389) — Rodičovská dovolenka priznaná v prípade narodenia dvojčiat — Priznanie jedinej rodičovskej dovolenky v prípade narodenia dvojčiat — Porušenie článku 21 Charty základných práv Európskej únie z dôvodu diskriminácie kvôli narodeniu a z dôvodu obmedzenia práv detí dvojčiat nedovoleného zásadou proporcionality?

Výrok rozsudku

Doložka 2.1 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke uzavretej 14. decembra 1995, ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997, sa nemôže vykladať v tom zmysle, že dieťaťu priznáva individuálne právo na rodičovskú dovolenku.

Doložka 2.1 tejto rámcovej dohody sa nemá vykladať v tom zmysle, že narodenie dvojčiat zakladá právo na počet rodičovských dovoleniek rovnajúci sa počtu narodených detí. Táto doložka vykladaná vo svetle zásady rovnosti zaobchádzania však ukladá vnútroštátnemu zákonodarcovi povinnosť, aby zaviedol režim rodičovskej dovolenky, ktorý v závislosti od situácie existujúcej v dotknutom členskom štáte zabezpečuje rodičom dvojčiat zaobchádzanie, ktoré náležite prihliada na ich špecifické potreby. Je úlohou vnútroštátneho súdu preskúmať, či vnútroštátna právna úprava zodpovedá tejto požiadavke, a prípadne vykladať vnútroštátnu právnu úpravu v maximálnej možnej miere v súlade s právom Únie.

(1) Ú. v. EÚ C 148, 5.6.2010.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/4

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Nemecko) 7. júla 2010 — Georg Neidel/Stadt Frankfurt am Main

(Vec C-337/10)

()

2010/C 301/05

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Frankfurt am Main

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Georg Neidel

Žalovaný: Stadt Frankfurt am Main

Prejudiciálne otázky

1.	Uplatní sa článok 7 smernice 2003/88/ES (1) aj na služobný pomer?

2.	Vzťahuje sa článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES aj na právo na ročnú dovolenku, resp. na dovolenku na zotavenie, ak vnútroštátne právo stanovuje dovolenku dlhšiu ako 4 týždne?

3.	Vzťahuje sa článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES aj na také práva na pracovné voľno, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva poskytujú na základe nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času ako náhrada za sviatky, a to dodatočne k ročnej dovolenke, resp. dovolenke na zotavenie?

4.	Môže si úradník, ktorý odišiel do dôchodku, uplatniť nárok na preplatenie dovolenky na zotavenie, resp. ročnej dovolenky, priamo na základe článku 7 ods. 2 smernice 2003/88/ES, ak zo zdravotných dôvodov nevykonával službu, a preto si nemohol vyčerpať dovolenku vo forme pracovného voľna?

5.	Môže vzniku práva na preplatenie dovolenky minimálne sčasti brániť predčasný zánik práva na dovolenku, ktorý nastane podľa vnútroštátneho práva?

Vzťahuje sa rozsah práva na preplatenie dovolenky vyplývajúci z článku 7 ods. 2 smernice 2003/88/ES iba na základnú štvortýždennú dovolenku poskytnutú podľa článku 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES alebo sa nárok na preplatenie dovolenky vzťahuje ešte aj na tie práva na dovolenku, ktoré dodatočne priznáva vnútroštátne právo? Patria k týmto rozšíreným právam na dovolenku aj tie, pri ktorých vzniká nárok na pracovné voľno len na základe zvláštneho rozvrhnutia pracovného času?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/4

Žaloba podaná 20. júla 2010 — Európska komisia/Poľská republika

(Vec C-362/10)

()

2010/C 301/06

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: S. La Pergola a K. Herrmann)

Žalovaná: Poľská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Poľská republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie článkov 2, 3, 4, 6, 7, 8, 10 a 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (1), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú na základe predmetných ustanovení uvedenej smernice,

—	zaviazať Poľskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa žalobkyne Poľská republika dodnes neprijala vnútroštátne opatrenia potrebné na správne prebratie smernice 2003/98 do vnútroštátneho právneho poriadku. Zákon zo 6. septembra 2001 o prístupe k verejným informáciám (ustawa o dostępie do informacji publicznej) oznámený Komisii, sa netýka opakovaného použitia informácií verejného sektora, keďže nedefinuje samotný pojem „opakované použitie“. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona nemôžu byť správnym prebratím smernice 2003/98, a to prinajmenšom z tohto uvedeného dôvodu.

(1) Ú. v. EÚ L 345, s. 90; Mim. vyd. 13/032, s. 701.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/5

Žaloba podaná 8. júla 2010 — Maďarská republika/Slovenská republika

(Vec C-364/10)

()

2010/C 301/07

Jazyk konania: slovenčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Maďarská republika (v zastúpení: M. Fehér, E. Orgován, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Slovenská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Slovenská republika si tým, že nerešpektovala ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (1) z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (ďalej len „smernica 2004/38“), keď 21. augusta 2009 prezidentovi Maďarskej republiky Lászlóovi Sólyomovi s odvolaním sa na uvedenú smernicu nepovolila vstup na územie Slovenskej republiky, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice 2004/38 a článku 18 ods. 1 Zmluvy,

—

okrem toho určiť, že právu Európskej únie, osobitne článku 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 21 ods. 1 ZFEÚ odporuje stanovisko Slovenskej republiky, ktoré zastávala aj v čase podania žaloby, a to, že podľa smernice 2004/38 je oprávnená zakázať vstup na územie Slovenskej republiky predstaviteľovi Maďarskej republiky, t. j. jej prezidentovi a tým potvrdzuje, že takéto porušenie sa môže zopakovať,

—	určiť, že Slovenská republika neoprávnene uplatnila právo Únie, keď štátne orgány na základe smernice 2004/38 nepovolili prezidentovi republiky Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie Slovenskej republiky,

—

v prípade, že Súdny dvor na rozdiel od maďarského stanoviska, ktoré tvorí základ vyššie uvedených návrhov, vyhlási, že konkrétny právny predpis medzinárodného práva môže obmedziť osobnú pôsobnosť smernice 2004/83, s čím Maďarská republika nesúhlasí, určiť v prípade takýchto výnimiek oblasť a pôsobnosť takýchto výnimiek,

—	zaviazať Slovenskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Dňa 21. augusta 2009 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky verbálnou nótou upozornil ministra zahraničných vecí Maďarskej republiky, že v súvislosti s návštevou, ktorú v ten istý deň uskutočnil prezident Maďarskej republiky László Sólyom, príslušné orgány Slovenskej republiky rozhodli zakázať prezidentovi Maďarskej republiky vstup na územie Slovenskej republiky.

Maďarská vláda tvrdí, že Slovenská republika tým, že prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi nepovolila vstup, porušila článok 18 Zmluvy ES, ako aj smernicu 2004/38. Maďarská republika zastáva názor, že osobné správanie prezidenta republiky Lászlóa Sólyoma, či už vo všeobecnosti, alebo v súvislosti s konkrétnou návštevou, nepredstavovalo skutočné, priame a dostatočne vážne nebezpečenstvo ohrozujúce základný záujem spoločnosti, ktoré by mohlo byť dôvodom na prijatie akéhokoľvek obmedzujúceho opatrenia. Maďarská vláda sa domnieva, že, ak by takýto dôvod odôvodňujúci obmedzujúce opatrenie aj existoval, čo si nemyslí, opatrenie, ktorým bol v konkrétnom prípade zakázaný vstup prezidenta republiky, nezodpovedá podmienke proporcionality a ide nad rámec sledovaného cieľa, ktorý bolo možné dosiahnuť takisto inými menej obmedzujúcimi prostriedkami zo strany Slovenskej republiky.

Slovenská republika takisto nerešpektovala procesné pravidlá smernice 2004/38, lebo zákaz vstupu prezidenta Lászlá Soólyoma nebol prijatý na základe rozhodnutia v súlade so smernicou a nebol doručený; verbálna nóta informovala o rozhodnutí zakázať vstup, ale neobsahovala dostatočné odôvodnenie, neuvádzala, na ktorý správny alebo súdny orgán možno podať opravný prostriedok, ani lehotu na jeho podanie.

Podľa maďarskej vlády existuje nebezpečenstvo zo strany Slovenskej republiky, že zopakuje porušenie, pretože naďalej tvrdí, že zákaz vstupu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na územie bol oprávnený.

Maďarská vláda tvrdí, že uplatnenie práva slovenskými orgánmi je samé osebe nielen porušením smernice 2004/38, ale aj samotné odvolanie sa na smernicu bolo takisto neoprávnené, pretože slovenské orgány nesledovali ciele smernice, ale odvolaním sa na smernicu chceli sledovať len čisto politické ciele. Na základe vyhlásení slovenskej vlády možno konštatovať, že zákaz vstupu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na územie Slovenskej republiky nebol slovenskou vládou odôvodnený dôvodmi bezpečnosti alebo verejného poriadku podľa práva Únie, akým je smernica 2004/38, ale dôvodmi čisto politickými, predovšetkým zahraničnou politikou.

Podľa maďarskej vlády sa Európska Komisia v konaní nesprávne vyjadrila, že na oficiálne návštevy hláv štátov členských štátov sa musia uplatňovať pravidlá vnútroštátneho práva a nie právo Únie. Maďarská vláda sa domnieva, že akákoľvek skupina osôb a akýkoľvek druh návštevy, či už oficiálnej alebo súkromnej, nepodmienečne vyvoláva uplatnenie smernice 2004/38. Táto smernica všeobecne a vo vzťahu ku všetkým obyvateľom Únie uznáva základné právo vstupu na územie akéhokoľvek členského štátu, ktoré občanovi Únie osobne vyplýva z primárneho práva. Smernica 2004/38 tiež všeobecne a taxatívne uvádza prípady, v ktorých možno obmedziť slobodu pohybu občana Únie. Smernica neuvádza odchýlku od základnej zásady, ktorou možno z rozsahu spôsobnosti vylúčiť hlavy štátov alebo inú skupinu občanov členských štátov. Pokiaľ by Rada a Európsky parlament chceli podmieniť výkon slobody pohybu právnou normou medzinárodného práva, vrátane medzinárodného práva obyčajového, určite by tak urobili už pri prijatí smernice.

Maďarská vláda tvrdí, že sa nedá ani v kodifikovanom medzinárodnom práve ani v medzinárodnom práve obyčajovom nájsť účinné právne pravidlo, ktoré by bolo možné v tomto prípade uplatniť. Aj keby takáto norma medzinárodného práva existovala, členské štáty svojím vstupom do Únie uznali jej právomoc stanoviť pravidla voľného pohybu osôb a súhlasili s výkonom ich právomoci, ktorá im v tejto oblasti bola ponechaná, v súlade s právnymi aktmi Únie, ako aj s právom Únie. Ak by v prípade vstupu občana členského štátu do iného členského štátu mohlo ustanovenie medzinárodného práva obmedziť osobný rozsah pôsobnosti smernice 2004/38, je nevyhnutné, aby Súdny dvor jasne určil oblasť rozsahu tohto obmedzenia vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2004/38 takúto výnimku alebo odchýlku neobsahuje.

(1) Ú. v. EÚ L 158, s. 77, mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku: Kapitola 05 Zväzok 05 S. 46

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/6

Žaloba podaná 29. júla 2010 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-379/10)

()

2010/C 301/08

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Pignataro a M. Nolin, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Talianska republika si tým, že vylúčila akúkoľvek zodpovednosť Talianskeho štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Európskej únie, ktoré je pričítateľné vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu na poslednom stupni, pričom toto porušenie je výsledkom výkladu ustanovení práva alebo posúdenia skutkových okolností alebo dôkazov, ktoré urobil uvedený súd, a tým že obmedzil zodpovednosť na prípady úmyselného zavinenia a hrubej nedbanlivosti, v súlade s článkom 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 117 z 13. apríla 1988, si nesplnila povinnosti, ktoré vyplývajú zo všeobecnej zásady zodpovednosti členských štátov, ktorú zakotvil Súdny dvor vo svojej judikatúre za porušenie práva Európskej únie jedným z jeho súdov rozhodujúcich v poslednom stupni, čo je zásada stanovená Súdnym dvorom Európskej únie,

—	zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zákon č. 117 z 13. apríla 1988 o náhrade za škody spôsobené pri výkone súdnych funkcií a občianskoprávnej zodpovednosti sudcov vylučuje akúkoľvek zodpovednosť Talianskeho štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Európskej únie pričítateľného vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhodol na poslednom stupni pričom toto porušenie je výsledkom výkladu ustanovení práva alebo posúdenia skutkových okolností alebo dôkazov, ktoré urobil uvedený súd. Naviac zákon obmedzuje zodpovednosť na prípady úmyselného zavinenia a hrubej nedbanlivosti.

Vo svojom rozsudku vo veci C-173/03 Traghtetti del Mediterraneo/Taliansko (1) Súdny dvor rozhodol takto:

„Právo Spoločenstva bráni vnútroštátnej právne úprave, ktorá vylučuje, vo všeobecnosti, zodpovednosť štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Spoločenstva pričítateľného vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhodol na poslednom stupni, pričom toto porušenie je výsledkom výkladu ustanovení práva alebo posúdenia skutkových okolností alebo dôkazov, ktoré urobil uvedený súd.

Právo Spoločenstva tiež bráni vnútroštátnej právne úprave, ktorá obmedzuje takúto zodpovednosť iba na úmyselné zavinenie a hrubú nedbanlivosť, ktorého sa dopustil súd, ak by takéto obmedzenie mohlo viesť k vylúčeniu zodpovednosti dotknutého členského štátu v iných prípadoch, keď došlo k zjavnému porušeniu uplatniteľného práva tak ako to vyplýva z bodov 53 až 56 [Vec C-224/01 Köbler/Rakúsko].“ (2)

Súdny dvor preto rozhodol, že zákon č. 117 je v rozpore s jeho judikatúrou. Judikatúra zostáva účinná a je uplatniteľná. Preto pretrváva rozpor s judikatúrou Súdneho dvora.

(1) Rozsudok z 13. júna 2006, Traghetti del Mediterraneo, C-173/03, Zb. s. I-5177.

(2) Rozsudok z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/7

Odvolanie podané 2. augusta 2010: Félix Muñoz Arraiza proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 9. júna 2010 vo veci T-138/09, Félix Muñoz Arraiza/ÚHVT a Consejo Regulador de la Denominación de Origen Calificada Rioja

(Vec C-388/10 P)

()

2010/C 301/09

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Félix Muñoz Arraiza (v zastúpení: J. Grimau Muñoz a J. Villamor Muguerza, abogados)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a Consejo Regulador de la Denominación de Origen Calificada Rioja

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť rozhodnutie piatej komory Všeobecného súdu Európskej únie z 9. júna 2010 vo veci T-138/09 z dôvodu, že kolidujúce ochranné známky sú úplne zlučiteľné s prihláškou ochrannej známky Spoločenstva č. 4 121 621„Riojavina“,

—	zaviazať odporcov na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod je založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (1) o ochrannej známke Spoločenstva (ďalej len „NOZS“). Zároveň sa porušenie tohto článku rozdeľuje na dve časti:

—

Skreslenie skutkového stavu, skreslenie zoznamu tovarov a služieb skutočne uvádzaných v prihláške ochrannej známky a porušenie rozsudku Súdneho dvora Canon z 29. septembra 1998 (C-39/97 (2)), Ú. v. ÚHVT 12/98, s. 1419, bodu 23 v spojení s rozsudkami Súdneho dvora z 9. decembra 1981 (C-193/80) a z 15. októbra 1985 (C-281/83).

V rámci tejto časti odvolacieho dôvodu žalobca uvádza, že Všeobecný súd obmedzil zoznam tovarov skutočne uvádzaných v prihláške ochrannej známky Spoločenstva, redukujúc všeobecnú kategóriu „ocot“ na „vínny ocot“, keď ako ratio decidendi prijal dva argumenty: prvý spočíva v prihliadaní na právny, nepriamy, referenčný a vnútroštátny pojem octu, teda na prvé doplňujúce ustanovenie španielskeho zákona 24/2003 o viniči a víne, na úkor právnej a priamej definície vychádzajúcej z práva Spoločenstva, ktorá vyplýva z rozsudkov vyhlásených Súdnym dvorom 9. decembra 1981, vo veci C-193/80 a 15. októbra 1985, vo veci C-281/83. V uvedených rozsudkoch sa jasne uvádza, že právo Spoločenstva definuje ocot ako generický pojem, ktorý nemá žiadnu konotáciu spojenú s vínom. Druhý argument, ktorý Všeobecný súd používa pre stotožnenie medzi octom a vínnym octom spočíva v tvrdení, že vinárske podniky obvykle vyrábajú vínny ocot, čo vedie k skresleniu skutkového stavu, keďže samotné toto tvrdenie vychádza zo stotožnenia kategórie „ocot“ s kategóriou „vínny ocot“. Okrem toho rozsudky C-193/80 a C-281/83 spájajú generickú povahu octu a relevantné územie s cieľom porovnania v rámci analýzy pravdepodobnosti zámeny. Naopak, Všeobecný súd neprihliada na relevantné územie uvádzajúc, že „celosvetovo“ najbežnejšie spotrebovávaným a vyrábaným octom je vínny ocot upresniac, že relevantným územím je územie Európskej únie.

—

Porušenie procesných predpisov v oblasti posúdenia dôkazov a dôkazného bremena uvedených v rozsudkoch Súdneho dvora zo 14. septembra 1999 (C-375/97) (3) a zo 4. mája 1999 (spojené veci C-108/97 a C-109/97) (4).

V rámci tejto časti odvolacieho dôvodu žalobca vytýka Všeobecnému súdu, že vykonal porovnanie označení vychádzajúc z predpokladu všeobecnej známosti a vysokej rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky „Rioja“, ktorý nebol v konaní preukázaný.

Druhý odvolací dôvod je založený na porušení, analogickom, článku 43 NOZS (5), teraz článku 42 NOZS 207/2009.

Žalobca vytýka Všeobecnému súdu, že obmedzil zoznam skutočne uvádzaných tovarov a služieb z dôvodu vyhlásenia o budúcom používaní prihlasovanej ochrannej známky, čo je možné iba pri ochranných známkach, ktoré sú zapísané aspoň päť rokov a s výhradou predchádzajúceho dôkazu o používaní požadovanom majiteľom napadnutej ochrannej známky podľa článku 42 ods. 2 NOZS.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

(2) Zb. s. I-5507.

(3) Zb. s. I-5421.

(4) Zb. s. I-2779.

(5) Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/8

Žaloba podaná 4. augusta 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-397/10)

()

2010/C 301/10

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J.-P. Keppenne a I. V. Rogalski, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že uložilo tieto povinnosti týkajúce sa činností agentúr, ktoré sprostredkúvajú dočasné zamestnávanie: výlučnosť činnosti sprostredkovávania zamestnania ako sociálny cieľ podniku (na území regiónu Brusel — hlavné mesto), určitá právna forma (na území regiónu Brusel — hlavné mesto) a minimálny základný kapitál vo výške 30 987 eur (na flámskom území), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 56 ZFEÚ,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody, ktorými namieta porušenie článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

V prvom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že požiadavka výlučnosti činnosti sprostredkovávania zamestnania ako sociálneho cieľa podniku je závažnou prekážkou pre podniky sídliace v iných členských štátoch, ktoré majú povolenie vykonávať v týchto štátoch aj iné činnosti. Toto opatrenie totiž tieto podniky zaväzuje zmeniť ich stanovy v súvislosti s poskytovaním služieb, i keď len dočasne, v regióne Brusel — hlavné mesto.

V druhom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že povinnosť podniku sídliaceho v inom členskom štáte mať určitú právnu formu je závažným obmedzením voľného pohybu služieb. Ciel ochrany pracovníkov, ktorý uplatňuje žalovaný v odôvodnení, môže byť totiž dosiahnutý aj menej reštriktívnymi opatreniami, napr. povinnosťou podniku preukázať, že má uzatvorené vhodné poistenie.

V treťom žalobnom dôvode žalobkyňa napokon kritizuje povinnosť stanovenú pre flámsky región, a to povinnosť mať minimálny základný kapitál vo výške 30 987 eur v rozsahu, v akom táto požiadavka zapríčiňuje, že niektoré podniky sídliace v iných členských štátoch by mohli byť donútené k tomu, aby zmenili svoj základný kapitál s cieľom poskytovať v Belgicku služby, hoci len dočasne. Cieľ ochrany pracovníkov, ktorý sleduje žalovaný, možno dosiahnuť aj menej obmedzujúcimi opatreniami, napr. poskytnutím záruky alebo uzatvorením poistnej zmluvy.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/8

Odvolanie podané 6. augusta 2010 spoločnosťou Mediaset SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 15. júna 2010 vo veci T-177/07, Mediaset SpA/Európska komisia, podporovaná spoločnosťou Sky Italia Srl

(Vec C-403/10 P)

()

2010/C 301/11

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Mediaset SpA (v zastúpení: K. Adamantopoulos, Dikigoros a G. Rossi, avvocato)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Sky Italia Srl

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 15. júna 2010 vo veci T-177/07,

—	rozhodol v spore s konečnou platnosťou zrušením rozhodnutia Európskej komisie, ktoré bolo napadnuté v konaní na prvom stupni, alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu, a

—	zaviazal žalovanú a vedľajšieho účastníka konania na prvom stupni na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil dvojnásobného nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že jej odvolávanie sa na pôsobnosť článku 4 ods. 1 talianskeho zákona č. 350/2003, ako aj žalobný dôvod založený na rozdiele medzi pojmami i) selektívnosť podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ a ii) diskriminácia, ktorý je odlišný od technologickej neutrality, sú neprípustné. V dôsledku toho Všeobecný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že taliansky zákon nepovažoval za technologicky neutrálny.

Všeobecný súd pochybil pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď usúdil, že údajná „technologicky nie neutrálna“ povaha talianskeho zákona musela odvolateľke priniesť selektívnu výhodu. Všeobecný súd navyše vec nesprávne právne posúdil tým, že usúdil, že žalovaná správne rozhodla o existencii výhody na strane spoločnosti Mediaset, keď (rovnako ako žalovaná) právne nedefinoval, len prevzal, abstraktný pojem „zväčšenie publika“, ako aj pojem „preniknutie na trh s nízkymi nákladmi“ ako osobitné výhody na strane spoločnosti Mediaset. Všeobecný súd tiež v rozpore s článkom 36 štatútu poskytol nedostatočné odôvodnenie, zjavne skreslil skutočnosti a vec nesprávne právne posúdil tým, že v bodoch 62 až 68 a 74 až 79 rozsudku nesprávne a skreslene vyložil napadnuté rozhodnutie. Všeobecný súd pochybil, pretože svojim vlastným odôvodnením nahradil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa údajnej výhody na strane spoločnosti Mediaset, predložené dôkazy vyložil spôsobom, ktorý je v rozpore so znením a analýzou uvedenou v odôvodneniach č. 82 až 95 napadnutého rozhodnutia a skreslil dôkazy. Všeobecný súd tiež pochybil v súvislosti s pojmom „nepriamy príjemca“, ako aj jeho uplatnením a právnym zaradením v predmetnom prípade.

Všeobecný súd sa navyše dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že vôbec neposúdil žalobné dôvody uvedené v odsekoch 93 až 96 žaloby, ako aj v odsekoch 121 až 129 žaloby vo vzťahu k posudzovaniu súladu talianskeho zákona s článkom 107 ods. 3 ZFEÚ. V tejto súvislosti Všeobecný súd tiež neposkytol dostatočné odôvodnenie. Všeobecný súd navyše pochybil pri uplatňovaní článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, keď vyslovil nezlučiteľnosť talianskeho zákona s vnútorným trhom z dôvodu a výlučne na základe údajného nedodržania zásady technologickej neutrality vyplývajúceho z údajného vylúčenia satelitných dekodérov z jeho pôsobnosti, quod non, a keď akceptoval, že žalovaná nevykonala právne posúdenie rušivých účinkov opatrenia na trh platenej televízie prostredníctvom riadneho právneho, ekonomického a váženého testu: a) konkrétnych narušení hospodárskej súťaže na trhu platenej televízie, a b) tvrdených účinkov výhod. V prvom rade boli výhody len predpokladané a vyhlásené za nezlučiteľné s vnútorným trhom, lebo údajne nie sú technologicky neutrálne. Všeobecný súd sa ďalej dopustil nesprávneho právneho posúdenia a poskytol nedostatočné odôvodnenie, keď zamietol tretí žalobný dôvod. Všeobecný súd nielen nesprávne uviedol a vyložil príslušný žalobný dôvod a argumenty o vnútornej rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale tieto argumenty tiež neposúdil a preto ich nesprávne zamietol ako nedôvodné.

Všeobecný súd nakoniec pochybil pri uplatnení článku 14 nariadenia 659/1999 (1), keď v rozpore so zásadou právnej istoty nerozhodol, že vady napadnutého rozhodnutia týkajúce sa údajnej výhody na strane odvolateľky spôsobili skutočnú nemožnosť vrátenia údajnej štátnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie tak zostalo bez účinnej a prehľadnej nápravy a bez metodológie riadneho vrátenia. Všeobecný súd navyše nesprávne vyložil žalobné dôvody predložené v tejto súvislosti odvolateľkou a vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol, že napadnuté rozhodnutie umožňuje uvedenie do predošlého stavu.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (Queen’s Bench Division) (Spojené kráľovstvo) 18. augusta 2010 — Deo Antoine Homawoo/GMF Assurances SA

(Vec C-412/10)

()

2010/C 301/12

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (Queen’s Bench Division)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Deo Antoine Homawoo

Žalovaná: GMF Assurances SA

Prejudiciálne otázky

Majú sa články 31 a 32 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 (1) z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) v spojení s článkom 297 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať tak, že vnútroštátny súd má použiť nariadenie Rím II, a najmä článok 15 písm. c) tohto nariadenia, na prípad, v ktorom ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, došlo 29. augusta 2007?

Má na odpoveď na otázku 1 vplyv niektorá z týchto okolností:

i)	konanie o náhradu škody sa začalo 8. januára 2009;

ii)	vnútroštátny súd do 11. januára 2009 neurčil rozhodné právo?

(1) Ú. v. EÚ L 199, s. 40.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État (Francúzsko) 19. augusta 2010 — Société Veleclair/Ministre du budget, des comptes publics et de la réforme de l’État

(Vec C-414/10)

()

2010/C 301/13

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Société Veleclair

Odporca: Ministre du budget, des comptes publics et de la réforme de l’État

Prejudiciálna otázka

Umožňuje článok 17 ods. 2 písm. b) šiestej smernice (1) členskému štátu, aby najmä vzhľadom na riziká podvodu podmienil právo na odpočet dovoznej dane z pridanej hodnoty skutočným zaplatením tejto dane osobou povinnou k dani, pokiaľ je osoba povinná k dovoznej dani z pridanej hodnoty totožná s osobou oprávnenou vykonať odpočet dane tak, ako je to vo Francúzsku?

(1) Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Nemecko) 20. augusta 2010 — Galina Meister/Speech Design Carrier Systems GmbH

(Vec C-415/10)

()

2010/C 301/14

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesarbeitsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa/Odvolateľka/Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Galina Meister

Žalovaná/Odporkyňa v konaní o odvolaní/Odporkyňa v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Speech Design Carrier Systems GmbH

Prejudiciálne otázky

Majú sa článok 19 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (1), článok 8 ods. 1 smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (2), a článok 10 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (3), vykladať v tom zmysle, že zamestnancovi, ktorý preukáže, že spĺňa požiadavky na pracovné miesto inzerované zamestnávateľom, musí byť v prípade, ak na toto miesto nebude prijatý, priznaný voči tomuto zamestnávateľovi nárok na informáciu, či prijal iného uchádzača, a ak áno, na základe akých kritérií k prijatiu došlo?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Predstavuje neposkytnutie požadovanej informácie zo strany zamestnávateľa skutočnosť, na základe ktorej sa možno domnievať, že došlo k diskriminácii, ako tvrdí zamestnanec?

(1) Ú. v. EÚ L 204, s. 23.

(2) Ú. v. ES L 180, s. 22; Mim. vyd. 20/001, s. 23.

(3) Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný dňa 23. augusta 2010 Najvyšším súdom Slovenskej republiky (Slovenská republika) — Jozef Križan a i./Slovenská inšpekcia životného prostredia

(Vec C-416/10)

()

2010/C 301/15

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Najvyšší súd Slovenskej republiky

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: Jozef Križan, Katarína Aksamitová, Gabriela Kokošková, Jozef Kokoška, Martina Strezenická, Jozef Strezenický, Peter Šidlo, Lenka Šidlová, Drahoslava Šidlová, Milan Šimovič, Elena Šimovičová, Stanislav Aksamit, Tomáš Pitoňák, Petra Pitoňáková, Mária Križanová, Vladimír Mizerák, Ľubomír Pevný, Darina Brunovská, Mária Fišerová, Lenka Fišerová, Peter Zvolenský, Katarína Zvolenská, Kamila Mizeráková, Anna Konfráterová, Milan Konfráter, Michaela Konfráterová, Tomáš Pavlovič, Jozef Krivošík, Ema Krivošíková, Eva Pavlovičová, Jaroslav Pavlovič, Pavol Šipoš, Martina Šipošová, Jozefína Šipošová, Zuzana Šipošová, Ivan Čaputa, Zuzana Čaputová, Štefan Strapák, Katarína Strapáková, František Slezák, Agnesa Slezáková, Vincent Zimka, Elena Zimková, Marián Šipoš, mesto Pezinok

Odporca: Slovenská inšpekcia životného prostredia

Prejudiciálne otázky

Ukladá povinnosť, resp. umožňuje komunitárne právo (konkrétne článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) najvyššiemu súdu členského štátu „ex offo“ obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou (predbežnou) otázkou, a to aj v takom štádiu súdneho konania, ak ústavný súd rozsudok najvyššieho súdu, ktorý je založený najmä na aplikácii komunitárneho rámca týkajúceho sa ochrany životného prostredia, zrušil s uložením povinnosti sa riadiť právnymi názormi ústavného súdu založenými na porušení procesných a hmotných ústavných práv osoby zúčastnenej na súdnom konaní bez prihliadnutia na komunitárny rozmer prejednávanej veci, tzn. keď ústavný súd v tomto konaní ako súd poslednej inštancie nedospel k záveru o nutnosti predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie predbežnú otázku a predbežne vylúčil aplikáciu práva na primerané životné prostredie a jeho ochranu v prejednávanej veci?

Je možné naplniť základný účel integrovanej prevencie vymedzený najmä v bodoch 8, 9 a 23 preambuly a ďalej v článkoch 1 a 15 smernice Rady 96/61/ES (1) o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a všeobecne v komunitárnom rámci životného prostredia, tzn. prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia so zapojením aj verejnosti s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia ako celku, takým postupom, že dotknutá verejnosť nemá v čase začatia konania o integrovanej prevencii zabezpečený prístup ku všetkým relevantným dokumentom (článok 6 v spojení s článkom 15 smernice 96/61/ES), a to najmä k rozhodnutiu o umiestnení stavby - skládky odpadov, a neskôr v prvostupňovom konaní je chýbajúci dokument žiadateľom doložený s podmienkou ne sprístupňovať ho iným účastníkom konania, lebo ide o predmet obchodného tajomstva; ak je možné dôvodne predpokladať, že rozhodnutie o umiestnení stavby (najmä jeho odôvodnenie) podstatným spôsobom ovplyvní podávanie námetov, pripomienok alebo iných podnetov?

ú splnené ciele smernice Rady 85/337/EHS (2) o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, najmä z pohľadu komunitárneho rámca životného prostredia, konkrétne podmienky uvedenej v článku 2, že pred vydaním povolenia budú určité projekty posudzované vzhľadom na ich vplyv na životné prostredie, ak sa pôvodné stanovisko Ministerstva životného prostredia vydané v roku 1999, ktorým sa zavŕšilo v minulosti proces posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA), prolonguje po uplynutí viacerých rokov jednoduchým rozhodnutím bez toho, aby proces EIA opätovne prebehol; inak povedané, je možné vysloviť, že raz vydané rozhodnutie podľa smernice Rady 85/337/EHS má neobmedzenú platnosť?

Vzťahuje sa požiadavka všeobecne vyplývajúca zo smernice 96/61/ES (najmä jej preambula a články 1 a 15a), aby členské štáty zaistili prevenciu a kontrolu znečisťovania životného prostredia aj tým, že poskytnú verejnosti primerané, spravodlivé a včasné správne alebo súdne konanie v spojení s článkom 10a smernice 85/337/EHS a článku 6 a 9 odsek 2 a 4 Aarhuského dohovoru, na možnosť tejto verejnosti požadovať uloženie správneho alebo súdneho opatrenia predbežnej povahy podľa vnútroštátneho práva (napríklad nariadiť súdny odklad vykonateľnosti integrovaného rozhodnutia), ktoré umožňuje dočasne, tzn. až do rozhodnutia vo veci samej, zastaviť realizáciu požadovanej prevádzky?

Je možné súdnym rozhodnutím, ktorým sa napĺňa požiadavka smernice 96/61/ES, resp. smernice 85/337/EHS alebo článku 9 ods. 2 a 4 Aarhuského dohovoru pri aplikácii tam uvedeného práva verejnosti na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle článku 191 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúceho sa politiky Európskej únie v oblasti životného prostredia, nelegitímne zasiahnuť do vlastníckeho práva prevádzkovateľa garantované napríklad v článku 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd k prevádzke napríklad tým, ak žiadateľovi je právoplatné integrované povolenie na novú prevádzku zrušené v súdnom konaní?

(1) Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248

(2) Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bayerischer Verwaltungsgerichtshof (Nemecko) 23. augusta 2010 — Wolfgang Hofmann/Spolková krajina Bavorsko

(Vec C-419/10)

()

2010/C 301/16

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bayerischer Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Wolfgang Hofmann

Žalovaná: Spolková krajina Bavorsko

Prejudiciálna otázka

Majú sa článok 2 ods. 1 a článok 11 ods. 4 druhá veta smernice 2006/126/ES (1) vykladať v tom zmysle, že členský štát musí odmietnuť uznanie platnosti vodičského preukazu, ktorý vydal iný členský štát osobe v čase, keď pre ňu neplatil nijaký zákaz vydania nového vodičského preukazu, pokiaľ sa jej vodičský preukaz odobral na území prvého uvedeného členského štátu a táto osoba mala v čase vydania vodičského preukazu zvyčajné bydlisko na území členského štátu, ktorý vodičský preukaz vydal?

(1) Ú. v. EÚ L 403, s. 18.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (Chancery Division) (Spojené kráľovstvo) 27. augusta 2010 — Georgetown University, University of Rochester, Loyola University of Chicago/Comptroller-General of Patents, Design and Trade Marks

(Vec C-422/10)

()

2010/C 301/17

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (Chancery Division)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Georgetown University, University of Rochester, Loyola University of Chicago

Žalovaný: Comptroller-General of Patents, Design and Trade Marks

Prejudiciálna otázka

Umožňuje nariadenie o dodatkovom ochrannom osvedčení a najmä článok 3 písm. b) tohto nariadenia udelenie dodatkového ochranného osvedčenia pre jednotlivú aktívnu zložku alebo pre kombináciu aktívnych zložiek, ak:

a)	je jednotlivá aktívna zložka alebo kombinácia aktívnych zložiek chránená platným základným patentom v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia o dodatkovom ochrannom osvedčení, a

na liečivo, ktoré obsahuje jednotlivú aktívnu zložku alebo kombináciu aktívnych zložiek spolu s jednou alebo viacerými ďalšími aktívnymi zložkami, sa vzťahuje platné oprávnenie udelené v súlade so smernicou 2001/83/ES (1) alebo 2001/82/ES (2), ktoré je prvým oprávnením na uvedenie jednotlivej aktívnej zložky alebo kombinácie aktívnych zložiek na trh?

(1) Smernica 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69).

(2) Smernica 2001/82/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 3).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 31. augusta 2010 — Tomasz Ziolkowski/Spolková krajina Berlín

(Vec C-424/10)

()

2010/C 301/18

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Tomasz Ziolkowski

Žalovaná: Spolková krajina Berlín

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 16 ods. 1 prvá veta smernice 2004/38/ES (1) vykladať v tom zmysle, že občanovi Únie, ktorý sa viac ako päť rokov legálne zdržiava v členskom štáte len na základe vnútroštátneho práva, priznáva v tomto členskom štáte právo trvalého pobytu, aj keď počas tohto obdobia nespĺňal podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 smernice 2004/38/ES?

2.	Započíta sa do legálneho pobytu v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 2004/38/ES obdobie pobytu občana Únie na území hostiteľského štátu pred pristúpením jeho krajiny pôvodu k Európskej únii?

(1) Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005 s. 46.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 31. augusta 2010 — Barbara Szeja, Maria-Magdalena Szeja, Marlon Szeja/Spolková krajina Berlín

(Vec C-425/10)

()

2010/C 301/19

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Barbara Szeja, Maria-Magdalena Szeja, Marlon Szeja

Žalovaná: Spolková krajina Berlín

Prejudiciálne otázky

2.	Započíta sa do legálneho pobytu v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 2004/38/ES obdobie pobytu občana Únie na území hostiteľského štátu pred pristúpením jeho krajiny pôvodu k Európskej únii?

(1) Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005 s. 46.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/13

Odvolanie podané 2. septembra 2010: X Technology Swiss GmbH proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 15. júna 2010 vo veci T-547/08, X Technology Swiss GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-429/10 P)

()

2010/C 301/20

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: X Technology Swiss GmbH (v zastúpení: A. Herbertz a R. Jung, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 15. júna 2010 vo veci T-547/08 a rozhodnutie R 846/2008-4 štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu zo 6. októbra 2008,

—	zaviazať odporkyňu v odvolacom konaní na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie bolo podané proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorý zamietol žalobu odvolateľky o zrušenie rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu zo 6. októbra 2008 týkajúce sa zamietnutia jej žiadosti o zápis pozičnej ochrannej známky pozostávajúcej z oranžového sfarbenia špičky ponožky.

Odvolateľka uplatňuje, že Všeobecný súd použil protiprávny a nesprávny výklad absolútnych dôvodov zamietnutia ochranných známok, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva. V napadnutom rozhodnutí protiprávne stanovil zvýšené požiadavky na rozlišovaciu spôsobilosť.

Pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti podľa odvolateľky nezáleží len na jednotlivých vlastnostiach ochrannej známky, ale rozhodujúcim je aj celkový dojem z ochrannej známky vzhľadom na výrobky ktorých sa týka. Znamená to, že rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky treba skúmať jednak na základe jej rôznych súčasti ako je tvar, stav alebo farba, ale na druhej strane aj na základe jej celkového dojmu, čo Všeobecný súd nespravil. V rámci takéhoto skúmania treba navyše zásadne zohľadniť, že pre možnosť zápisu ochrannej známky postačuje už určitá miera rozlišovacej spôsobilosti.

Všeobecný súd neprávom uplatnil prehnané požiadavky na rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky s odvolaním sa na judikatúru týkajúcu sa trojrozmerných ochranných známok, ktoré pozostávajú zo vzhľadu samotných výrobkov, ako aj obrazových ochranných známok, ktoré pozostávajú z dvojrozmerného vzhľadu výrobkov. Táto judikatúra nie je na prihlasovanú ochrannú známku použiteľná, pretože ochranná známka odvolateľky nie je trojrozmernou ochrannou známkou a neexistuje ani nijaká podobnosť, ktorá by spôsobovala, že by sa na prihlasovanú ochrannú známku mohla použiť judikatúra týkajúca sa týchto iných ochranných známok. Ochranná známka odvolateľky sa, na rozdiel od ochranných známok na ktoré sa vzťahuje citovaná judikatúra, týka len malej časti výrobku, ktorý má označovať. Exaktne ohraničený farebne presne definovaný znak, ktorý je v pomere k výrobku, ktorý má označovať malý, nie je porovnateľný s ochrannou známkou, ktorá celkovo pozostáva zo vzhľadu samotných výrobkov.

Rozhodnutie Všeobecného súdu je podľa odvolateľky protiprávne aj keby sa vychádzalo z toho, že judikatúra vzťahujúca sa na trojrozmerné ochranné známky je použiteľná na prihlasovanú ochrannú známku, pretože ochranná známka odvolateľky spĺňa požiadavky stanovené judikatúrou vzťahujúcou sa na trojrozmerné ochranné známky. Odlišuje sa podstatným spôsobom od normálu a bežného ponímania v príslušnom odvetví a spĺňa svoju podstatnú funkciu označujúcu jej pôvod. Úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa stupňa pozornosti relevantnej verejnosti skupiny nemožno pochopiť: práve pri výrobkoch, ktoré sa nemôžu pred kúpou vyskúšať je spotrebiteľ obzvlášť všímavý a venuje mimoriadnu pozornosť značkám. Ďalej sa Všeobecný súd podľa odvolateľky nijakým spôsobom dostatočne nezaoberal argumentom odvolateľky, že používa exaktne definovaný farebný odtieň. Nie je pochopiteľné, že Všeobecný súd považuje predmetné označenie športových ponožiek za bežné a z akého dôvodu by sfarbenie, ktoré sa nachádza stále na tom istom mieste a má vždy rovnaký farebný odtieň so signalizačným účinkom, nemalo byť označením spôsobilým na zápis.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad (Bulharsko) 2. septembra 2010 — Hristo Gaydarov/Direktor na Glavna direktsia „Ohranitelna politsia“ pri Ministerstvo na vatreshnite raboti

(Vec C-430/10)

()

2010/C 301/21

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen sad Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Hristo Aleksandrov Gaydarov

Žalovaný: Direktor na Glavna direktsia „Ohranitelna politsia“ pri Ministerstvo na vatreshnite raboti

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 27 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (1), za okolností, o ktoré ide vo veci samej, vykladať v tom zmysle, že sa tento článok uplatní v prípade, že sa príslušníkovi členského štátu zakáže, aby opustil územie svojho vlastného štátu, pretože spáchal v treťom štáte trestný čin súvisiaci s omamnými látkami, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky:

1.1	uvedené ustanovenia smernice neboli výslovne prebraté pre vlastných príslušníkov členského štátu,

1.2

dôvody, ktoré vnútroštátny zákonodarca uvádza pre zavedenie legitímnych cieľov odôvodňujúcich obmedzenie slobody pohybu bulharských štátnych príslušníkov, sa opierajú o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006 ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (2), a

1.3

správne opatrenia sa uplatňujú v spojení s článkom 71 dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985, ako aj z hľadiska odôvodnení č. 5 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)?

Za okolností, o ktoré ide vo veci samej, vyplýva z obmedzení a podmienok výkonu slobody pohybu občanov Únie, ako aj z opatrení prijatých na ich vykonanie v súlade s právom Únie, medzi ktoré patrí článok 71 ods. 1, 2 a 5 dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, v spojení s odôvodneniami č. 5 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), že je prípustná vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že členský štát uloží donucovacie správne opatrenie „neopustiť krajinu“ svojmu štátnemu príslušníkovi, ktorý spáchal trestný čin týkajúci sa omamných látok, hoci tento štátny príslušník bol za tento čin odsúdený súdom tretieho štátu?

Za okolností, o ktoré ide vo veci samej, sa obmedzenia a podmienky výkonu slobody pohybu občanov Únie, ako aj opatrenia prijaté na ich vykonanie v súlade s právom Únie, medzi ktoré patrí článok 71 ods. 1, 2 a 5 dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, v spojení s odôvodneniami č. 5 a 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), majú vykladať v tom zmysle, že odsúdením príslušníka členského štátu zo strany súdu tretieho štátu za čin súvisiaci s omamnými látkami, ktorý sa podľa práva tohto členského štátu kvalifikuje ako závažný úmyselný trestný čin, je z dôvodov všeobecnej a osobitnej prevencie a z dôvodu vyššej miery ochrany zdravia iných podľa zásady obozretnosti určené, že osobné správanie tohto štátneho príslušníka predstavuje skutočné, existujúce a dostatočne závažné ohrozenie jedného zo základných záujmov spoločnosti, a to počas obdobia presne vymedzeného zákonom, pričom toto obdobie nesúvisí s dĺžkou trvania uloženého trestu, ale pohybuje sa v rámci doby zahladenia odsúdenia?

(1) Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46.

(2) Ú. v. EÚ L 105, s. 1.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/15

Žaloba podaná 1. septembra 2010 — Európska komisia/Írsko

(Vec C-431/10)

()

2010/C 301/22

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Condou-Durande, A.-A. Gilly, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Írsko si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (1), alebo v každom prípade neinformovalo Komisiu o prebratí týchto ustanovení do vnútroštátneho práva, nesplnilo svoje povinnosti podľa tejto smernice,

—	zaviazať Írsko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 1. decembra 2007. Lehota na prebratie článku 15 tejto smernice uplynula 1. decembra 2008.

(1) Ú. v. EÚ L 326, s. 13.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen (Belgicko) 26. augusta 2010 — Ministerie van Financiën a Openbaar Ministerie/Aboulkacem Chihabi a i.

(Vec C-432/10)

()

2010/C 301/23

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Ministerie van Financiën, Openbaar Ministerie

Obžalovaní: Aboulkacem Chihabi a i.

Prejudiciálne otázky

Týkajúce sa článku 221 Colného kódexu Spoločenstva

Má sa článok 211 ods. 1 a článok 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva (ustanoveného nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 (1)), v znení platnom pred zmenou na základe článku 1 ods. 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 (2), vykladať v tom zmysle, že dokument, v ktorom je uvedená suma cla a s ktorým je dlžník oboznámený zo strany colných orgánov, sa považuje za oznámenie sumy cla dlžníkovi v zmysle článku 211 ods. 1 a článku 221 ods. 3 Colného kódexu len vtedy, keď bola suma cla colnými orgánmi účtovne zaevidovaná (t. j. bola zapísaná do účtovnej evidencie alebo na nejakom inom nosiči, ktorý spĺňa túto funkciu) predtým, ako bol dlžník oboznámený s uvedeným dokumentom?

Vedie porušenie článku 221 ods. 1 Colného kódexu, podľa ktorého musí zapísanie sumy cla do účtovnej evidencie predchádzať jej oznámeniu dlžníkovi, k tomu, že ak je preukázané, že oznámenie colného dlhu sa uskutočnilo (2. júla 2004) pred jeho zapísaním do účtovnej evidencie (v druhom štvrťroku 2005), tak dochádza k preklúzii práva colnej správy dodatočne vybrať clo?

3.	Musí sa článok 221 ods. 1 Colného kódexu vykladať v tom zmysle, že k právoplatnému oznámeniu colného dlhu predpokladanému dlžníkovi nemôže dôjsť vtedy, keď nemožno preukázať predchádzajúce zapísanie colného dlhu do účtovnej evidencie?

Musí sa oznámenie colného dlhu dlžníkovi v zmysle článku 221 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, bez zapísania colného dlhu do účtovnej evidencie, ktoré predchádza tomuto oznámeniu, považovať za neúčinné alebo neexistujúce oznámenie s takým dôsledkom, že colné orgány nemôžu colný dlh vybrať, s výnimkou prípadu, že sa po zapísaní colného dlhu do účtovnej evidencie uskutoční v rámci na to stanovenej lehoty nové oznámenie?

Týkajúce sa článku 202 Colného kódexu Spoločenstva

Musí sa článok 202 ods. 1 písm. a) Colného kódexu vykladať tak, že tovary podliehajúce clu sú nezákonne dovezené na colné územie Spoločenstva už len preto, že tieto tovary boli v predbežnom colnom vyhlásení podľa článku 43 Colného kódexu uvedené pod nesprávnym označením, hoci

článok 202 ods. 1 druhý pododsek Colného kódexu odkazuje výlučne na články 38 až 41 a článok 177 druhú zarážku Colného kódexu a nie na článok 43 Colného kódexu;

sa povinnosť podľa článku 199 vykonávacieho nariadenia č. 2454/93 týkajúca sa správnosti informácií vzťahuje len na colné vyhlásenie a nie na predbežné colné vyhlásenie;

osoba, ktorá musí podať predbežné colné vyhlásenie, nemá prakticky a právne možnosť preskúmať, aké tovary sa nachádzajú v kontajneroch?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Musí sa článok 202 ods. 3 Colného kódexu vykladať tak, že osobu (agent lodnej spoločnosti), ktorá podáva predbežné colné vyhlásenie v mene a na účet zastúpeného (lodná spoločnosť), treba považovať už len v dôsledku nesprávneho údaja v predbežnom colnom vyhlásení za „osobu, ktorá tovar nezákonne doviezla na colné územie“, v zmysle prvej zarážky tohto ustanovenia?

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku: Musí sa článok 202 ods. 3 Colného kódexu vykladať tak, že je s ním v rozpore taký vnútroštátny právny predpis, ako je článok 24 § 2 A.W.D.A., podľa ktorého je osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie v mene a na účet inej osoby, dlžníkom colného dlhu bez toho, aby táto osoba mala možnosť preukázať, že sa na nezákonnom dovoze nezúčastnila a že nevedela alebo od nej nemožno spravodlivo očakávať, že mala vedieť, že príslušný tovar bol nezákonne dovezený na colné územie?

Musí sa článok 5 Colného kódexu vykladať tak, že je s ním v rozpore taký vnútroštátny právny predpis, ako je článok 24 § 2 A.W.D.A., ktorý bráni tomu, aby sa použilo priame zastúpenie, t. j. zastúpenie osobou, ktorá koná v mene a na účet zastúpeného, pretože táto osoba je v prípade uvedenia nesprávneho označenia v predbežnom colnom vyhlásení automaticky zodpovedná za colný dlh?

Musí sa v prípade, keď je podané predbežné colné vyhlásenie s uvedením nesprávneho označenia dovezeného tovaru, čím vznikne colný dlh podľa článku 202 ods. 1 nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, osoba, ktorá toto predbežné colné vyhlásenie vystaví a podpíše, či už ako priamy alebo nepriamy zástupca osoby, ktorá dovezie tovar na colné územie Spoločenstva, považovať za osobu, ktorá zapríčinila nezákonný dovoz tovaru, a teda za dlžníka v zmysle článku 202 ods. 3 prvej zarážky tohto nariadenia, keď pri podávaní predbežného colného vyhlásenia vychádzala len z údajov, ktoré jej dal k dispozícii kapitán lode, ktorá doviezla tovar do Spoločenstva, a vzhľadom na množstvo kontajnerov na palube lode, ktoré sa majú v prístave určenia vyložiť, v skutočnosti nemá možnosť preskúmať obsah kontajnerov predložených colným orgánom z hľadiska, či ich obsah skutočne zodpovedá dokumentom, ktoré jej boli dané k dispozícii, na základe ktorých bolo vystavené predbežné colné vyhlásenie?

Musia sa kapitán a lodná spoločnosť, ktorú zastupuje, považovať za osoby, ktoré zapríčinili nezákonný dovoz tovaru do Spoločenstva, a v dôsledku toho za dlžníkov v zmysle článku 202 ods. 3 prvej zarážky nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, keď na základe údajov kapitána jeho zástupca podá predbežné colné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza nesprávne označenie dovezeného tovaru, pričom podľa článku 202 ods. 1 tohto nariadenia colný dlh vzniká nezákonným dovozom tohto tovaru do Spoločenstva?

7.	V prípade zápornej odpovede na piatu a/alebo šiestu otázku: Môžu sa osoby uvedené v piatej a/alebo šiestej otázke považovať za uvedených okolností za dlžníkov v zmysle článku 202 ods. 3 druhej zarážky nariadenia č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva?

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302; Mim. vyd. 02/004, s. 307).

(2) Nariadenie (ES) č. 2700/2000 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 311, s. 17; Mim. vyd. 02/010, s. 239).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/17

Odvolanie podané 3. septembra 2010: Volker Mauerhofer proti uzneseniu Všeobecného súdu (tretia komora) z 29. júna 2010 vo veci T-515/08, Volker Mauerhofer/Európska komisia

(Vec C-433/10 P)

()

2010/C 301/24

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Volker Mauerhofer (v zastúpení: J. Schartmüller, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—	rozhodol s konečnou platnosťou vo veci samej a zrušil sporný akt alebo subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie vo veci,

—	uplatnil svoju neobmedzenú právomoc a priznal odvolateľovi sumu vo výške 5 500 eur vo forme kompenzácie finančnej straty, ktorá vyplynula z nezákonného konania v rámci prijímania sporného aktu a z nedostatku náležitých pokynov pre vedúceho tímu (expert 1),

—	rozhodol, že oddelenie podpory rámcových zmlúv má povinnosť predložiť formulár hodnotenia dodávateľa, ktorý bol predložený v súvislosti s projektom, ktorý je predmetom sporu,

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v konaní na prvom stupni a v konaní o odvolaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ uvádza, že sporné uznesenie by malo byť zrušené z týchto dôvodov:

—	skreslenie skutkových okolností, pokiaľ ide o jazykovú revíziu odvolateľovho príspevku,

—	nedostatočná analýza dôvodov napadnutého uznesenia, pokiaľ ide o jazykovú revíziu,

—	nedostatočné posúdenie otázky, ktorá sa týka plnenia žalovanou,

—	nesprávne posúdenie, že sporné rozhodnutie nemá vplyv na postavenie odvolateľa ako tretej strany,

—	nesprávne posúdenie, že sporným aktom sa podstatne nezmenilo právne postavenie odvolateľa,

—	nesprávne posúdenie, že žalovaná neprijala sporný akt v rámci výkonu verejnej moci,

—	nesprávne posúdenie, že sporný akt bol naformulovaný riadne a včas,

—	nezákonné porušenie záujmov odvolateľa tým, že neboli dodržané predpísané postupy,

—	porušenie všeobecnej zásady práva Spoločenstva, ktorou je rovnosť zaobchádzania a porušenie základných práv odvolateľa,

—	protiprávne prijatie nepodstatnej zmeny v rámci rozdelenia dní medzi expertov,

—	porušenie všeobecného práva Spoločenstva na spravodlivý proces.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/17

Žaloba podaná 15. septembra 2010 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(Vec C-445/10)

()

2010/C 301/25

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Egerer a A. Alcover San Pedro, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Spolková republika Nemecko si tým, že neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (1), alebo že o nich v každom prípade neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti vyplývajúce jej z tejto smernice,

—	zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 14. mája 2009.

(1) Ú. v. EÚ L 108, s. 1.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/18

Odvolanie podané 15. septembra 2010: Grain Millers, Inc. proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 9. júla 2010 vo veci T-430/08, Grain Millers, Inc./Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Grain Millers GmbH & Co. KG

(Vec C-447/10 P)

()

2010/C 301/26

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Grain Millers, Inc. (v zastúpení: L.-E. Ström, K. Martinsson, advokater)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Grain Millers GmbH & Co. KG

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—

v celom rozsahu zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (siedma komora) z 9. júla 2010 vo veci T-430/08, potvrdzujúci rozhodnutie druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 23. júla 2008 (vec R 478/2007-2), ktoré sa týka námietkového konania medzi spoločnosťou Grain Millers GmbH & Co. KG a spoločnosťou Grain Miller, Inc., zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania na Súdnom dvore a Všeobecnom súde a zaviazal žalovaných na náhradu trov, ktoré jej vznikli pred odvolacím senátom ÚHVT a námietkovým oddelením ÚHVT.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Táto vec sa týka otázky, či spoločnosť Grain Millers GmbH & Co. KG poskytla dostatočné dôkazy používania označenia GRAIN MILLERS, ktoré preukazujú splnenie podmienok stanovených v článku 8 ods. 4 nariadenia (1) na to, aby uvedené označenie bolo prekážkou pre prihlášku odvolateľky č. 003650256 GRAIN MILLERS.

Všeobecný súd už predtým 24. marca 2009 vo veci Alberto Jorge Moreira da Fonseca/ÚHVT — General Óptica, T-318/06 až T-321/06, body 33 až 35, poskytol výklad účelu podmienky „väčší ako iba lokálny význam“ stanovenej v článku 8 ods. 4 nariadenia, a to najmä preto, aby sa obmedzili možnosti konfliktu na tie, ktoré môžu existovať s označeniami, ktoré sú skutočne dôležité, a mal by sa teda posudzovať nielen geografický, ale aj hospodársky rozmer významu označenia, ktorý sa hodnotí vzhľadom na dĺžku obdobia, počas ktorého plnilo svoju úlohu v obchodnom styku, a intenzitu jeho použitia. V napadnutom rozhodnutí však Všeobecný súd takýto prístup neprijal a nič nenaznačuje tomu, že by si Všeobecný súd dokonca uvedomoval zásady stanovené v tejto veci.

Odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že článok 8 ods. 4 nevyžaduje predloženie dôkazu o riadnom používaní označenia na účely podpory námietky tak, ako to vyžaduje článok 43 ods. 2 nariadenia.

Všeobecný súd nesprávne zrušil predchádzajúce rozhodnutie týkajúce sa hodnotenia dôkazov a úrovne dokazovania.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/18

Odvolanie podané 16. septembra 2010: AstraZeneca AB, AstraZeneca plc proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) z 1. júla 2010 vo veci T-321/05, AstraZeneca AB, AstraZeneca plc/Európska komisia

(Vec C-457/10 P)

()

2010/C 301/27

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: AstraZeneca AB, AstraZeneca plc (v zastúpení: M. Brealey, QC, M. Hoskins, QC, D. Jowell, barristers, F. Murphy, solicitor)

Ďalší účastníci konania: European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA), Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2010 vo veci T-321/05,

—	zrušil rozhodnutie Komisie K(2005) 1757 v konečnom znení z 15. júna 2005 (vec COMP/A.37.507/F3 — AstraZeneca),

—	subsidiárne, ak tak uzná za vhodné, znížil pokutu uloženú odvolateľkám v článku 2 sporného rozhodnutia Komisie,

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky zakladajú svoje odvolanie na určitých nesprávnych právnych posúdeniach v rozsudku Všeobecného súdu. Tieto sú zhrnuté v nasledujúcich samostatných odsekoch:

Definícia relevantného trhu výrobkov. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že potvrdil záver obsiahnutý v rozhodnutí Komisie o relevantnom trhu výrobkov, podľa ktorého inhibítory protónových púmp (ďalej len „IPP“) v období rokov 1993 — 2000 tvorili vlastný trh. K tomu sú uvedené dva odvolacie dôvody.

Prvý odvolací dôvod sa skladá z dvoch hlavných častí. Po prvé, Všeobecný súd pochybil tým, že nevykonal časovú analýzu dôkazov a dospel tak k záveru vzhľadom na relevantný trh výrobkov na základe situácie hospodárskej súťaže medzi IPP a H2 blokátormi v roku 2000. Po druhé, Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď pri odôvodnení, že prax lekárov pri predpisovaní, charakteristická svojou „zotrvačnosťou“, nie je pre stanovenie relevantného trhu významná, nezohľadnil skutočnosť, že používanie IPP sa postupne zvýšilo.

Druhý odvolací dôvod spočíva v tom, že otázka celkových nákladov na liečbu blokátormi H2 v porovnaní s IPP je zásadná pre akékoľvek odvolávanie sa na cenové rozdiely pri stanovení definície relevantného trhu a Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezohľadnil celkové náklady na liečbu blokátormi H2.

Prvé zneužitie dominantného postavenia týkajúce sa dodatkových ochranných osvedčení. Odvolacie dôvody vzťahujúce sa na prvé zneužitie pozostávajú z dvoch hlavných častí. Po prvé Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení, z čoho pozostáva hospodárska súťaž na základe kvality. Všeobecný súd pochybil pri posúdení, či vyjadrenia odvolateľky voči patentovým úradom boli objektívne zavádzajúce, nesprávne zamietol ako irelevantnú primeranosť názoru odvolateľky a jej dobrú vieru vzhľadom na jej zákonné nároky na doplňujúce ochranné osvedčenie. Chýbajúca transparentnosť nepostačuje na vyvodenie záveru o zneužití práva, na ktoré je potrebná existencia úmyselnej sprenevery alebo úmyselného podvodu. Po druhé Všeobecný súd nesprávne právne posúdil, čo predstavuje konanie vedúce k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Nesprávne rozhodol, že samotná žiadosť o priznanie práva duševného vlastníctva, ktoré sa môže stať účinným až o 5 alebo 6 rokov neskôr, bez ohľadu na to, či je to právo nakoniec poskytnuté alebo vykonané, predstavuje konanie, ktoré smeruje k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Je to tak preto, že konanie je príliš oddelené alebo vzdialené od údajne postihnutého trhu.

Druhé zneužitie dominantného postavenia: odňatie povolenia na uvedenie na trh. Odvolacie dôvody týkajúce sa druhého zneužitia sú rozdelené do dvoch hlavných častí. Po prvé Všeobecný súd nesprávne právne posúdil, v čom spočíva hospodárska súťaž na základe kvality. Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že výkon neobmedzeného práva podľa práva Spoločenstva porušuje hospodársku súťaž na základe kvality.

Po druhé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení toho, čo predstavuje konanie smerujúce k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že samotný výkon práva priznaného právom Spoločenstva vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Subsidiárne, ak Súdny dvor usúdi, že výkon práva priznaného právom Spoločenstva by v podstate mohol viesť k zneužitiu, na vyvodenie záveru o zneužití nepostačuje len samotná tendencia k narušeniu hospodárskej súťaže. Odvolateľky tvrdia, že Komisia musí byť vyzvaná, aby preukázala, že výkon práva, ktoré im právoplatne patrí, smeroval k vylúčeniu účinnej hospodárskej súťaže. To by zodpovedalo podmienkam v prípadoch nútených licencií, ktorých sa druhé zneužitie skutočne týka.

Pokuty. Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 (1), keď nevzniesol námietky proti výpočtu pokuty, ako ho uskutočnila Komisia, a riadne nezohľadnil skutočnosť, že ide o nové údajné zneužitia, že chýbajú akékoľvek hmotné dôsledky pre hospodársku súťaž a poľahčujúce okolnosti.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 17 Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, 21.2.1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/20

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Éditions Jacob/Komisia

(Vec T-279/04) (1)

(Hospodárska súťaž - Koncentrácie - Frankofónne vydavateľstvo - Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom pod podmienkou následného prevodu aktív - Žaloba o neplatnosť podaná neúspešným uchádzačom o prebratie majetku - Povinnosť odôvodnenia - Podvod - Nesprávne právne posúdenie - Zjavne nesprávne posúdenie - Nariadenie (EHS) č. 4064/89)

2010/C 301/29

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Éditions Odile Jacob SAS (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: O. Fréget, W. van Weert, I. de Seze, M. Struys, M. Potel a L. Eskenazi, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne A. Whelan, O. Beynet, A. Bouquet a F. Arbault, neskôr A. Bouquet a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Lagardère SCA (Paríž) (v zastúpení: pôvodne A. Winckler a I. Girgenson, neskôr A. Winckler, F. de Bure a J.-B. Pinçon, advokáti)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie zo 7. januára 2004, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/M.2978 — Lagardère/Natexis/VUP) (Ú. v. EÚ L 125, s. 54)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Éditions Odile Jacob SAS znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou a Lagardère SCA.

(1) Ú. v. EÚ C 262, 23.10.2004.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/20

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Éditions Jacob/Komisia

(Vec T-452/04) (1)

(Hospodárska súťaž - Koncentrácie - Frankofónne vydavateľstvo - Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlásila za zlučiteľnú so spoločným trhom pod podmienkou spätného prevodu aktív - Rozhodnutie o schválení nadobúdateľa spätne prevádzaných aktív - Žaloba o neplatnosť neúspešného uchádzača o nadobudnutie - Nezávislosť mandatára - Nariadenie (EHS) č. 4064/89)

2010/C 301/30

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Éditions Odile Jacob SAS (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: W. van Weert, O. Fréget, M. Struys, M. Potel a L. Eskenazi, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne A. Whelan, O. Beynet, A. Bouquet a F. Arbault, neskôr M. Bouquet a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Wendel Investissement SA (Paríž) (v zastúpení: pôvodne C. Couadou a M. Trabucchi, neskôr M. Trabucchi a F. Gordon, advokát); a Lagardère SCA (Paríž) (v zastúpení: pôvodne A. Winckler, I. Girgenson a S. Sorinas Jimeno, neskôr A. Winckler, F. de Bure a J.-B. Pinçon, advokáti)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie (2004)D/203365 z 30. júla 2004 týkajúceho sa schválenia Wendel Investissement ako nadobúdateľa prevedených aktív v súlade s rozhodnutím Komisie 2004/422/ES zo 7. januára 2004, ktorým sa koncentrácia vyhlásila za zlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (Vec COMP/M.2978 — Lagardère/Natexis/VUP) (Ú. v. EÚ L 125, s. 54)

Výrok rozsudku

Rozhodnutie Komisie (2004)D/203365 z 30. júla 2004 týkajúce sa schválenia Wendel Investissement SA ako nadobúdateľa prevedených aktív v súlade s rozhodnutím Komisie 2004/422/EHS zo 7. januára 2004, ktorým sa koncentrácia vyhlásila za zlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (Vec COMP/M.2978 — Lagardère/Natexis/VUP), sa zrušuje.

2.	Európska komisia a Lagardère SCA znášajú svoje vlastné trovy konania a trovy konania vynaložené spoločnosťou Éditions Odile Jacob SAS.

3.	Wendel Investissement znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 45, 19.2.2005.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/21

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Grécko a i./Komisia

(spojené veci T-415/05, T-416/05 a T-423/05) (1)

(Štátna pomoc - Odvetvie letectva - Pomoci súvisiace s reštrukturalizáciou a privatizáciou gréckej národnej leteckej spoločnosti - Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasujú pomoci za nezlučiteľné so spoločným trhom a nariaďuje ich vymáhanie - Hospodárska kontinuita medzi oboma spoločnosťami - Zistenie osoby, ktorá je skutočným príjemcom pomoci na účely jej vymáhania - Kritérium súkromného hospodárskeho subjektu - Zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom - Povinnosť odôvodnenia)

2010/C 301/31

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Helénska republika (v zastúpení: A. Samoni-Rantou a P. Mylonopoulos, splnomocnení zástupcovia) (vec T-415/05); Olympiakes Aerogrammes AE (Kallithéa, Grécko) (v zastúpení: V. Christianos, advokát) (vec T-416/05); a Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE (Atény, Grécko) (v zastúpení: P. Anestis, S. Mavroghenis, advokáti, S. Jordan, T. Soames, solicitors, a D. Geradin, advokát) (vec T-423/05)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Aeroporia Aigaiou Aeroporiki AE (Atény) (v zastúpení: N. Keramidas, a vo veci T-416/05 tiež N. Korogiannakis, I. Dryllerakis a E. Dryllerakis, advokáti) (veci T-416/05 a T-423/05)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 2706 v konečnom znení zo 14. septembra 2005 o štátnych pomociach v prospech Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE [K 11/2004 (ex NN 4/2003 — Olympiaki Aeroporia — Reštrukturalizácia a privatizácia]

Výrok rozsudku

1.	Článok 1 ods. 1 rozhodnutia K(2005) 2706 v konečnom znení Komisie zo 14. septembra 2005 o štátnych pomociach v prospech Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE [K 11/2004 (ex NN 4/2003 — Olympiaki Aeroporia — Reštrukturalizácia a privatizácia] sa zrušuje.

Článok 1 ods. 2 rozhodnutia K(2005) 2706 v konečnom znení sa čiastočne zrušuje v časti, v ktorej uvádza sumu, ktorá zodpovedá hodnote všetkých zložiek nehmotných aktív, ktoré sú uvedené v transformačnej súvahe Olympiaki Aeroporia Ypiresies ako nadmerná hodnota, hodnota lietadiel prevedených na Olympiakes Aerogrammes AE, ako aj očakávané príjmy z predaja dvoch lietadiel ešte uvedených v súvahe Olympiaki Aeroporia Ypiresies.

3.	Článok 2 rozhodnutia K(2005) 2706 v konečnom znení sa zrušuje pretože uvádza predmetné opatrenia v článku 1 ods. 1 a 2 v rozsahu v akom sú tieto ustanovenia zrušené.

4.	Žaloby sa vo zvyšku zamietajú.

5.	Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

(1) Ú. v. EÚ C 22, 28.1.2006.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/21

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Trioplast Wittenheim/Komisia

(Vec T-26/06) (1)

(Hospodárska súťaž - Kartely - Plastikové priemyselné vrecia - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES - Dĺžka trvania porušenia - Pokuty - Závažnosť porušenia - Poľahčujúce okolnosti - Spolupráca počas správneho konania - Proporcionalita)

2010/C 301/32

Jazyk konania: švédčina

Účastníci konania

Žalobca: Trioplast Wittenheim SA (Wittenheim, Francúzsko) (v zastúpení: T. Pettersson a O. Larsson, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, P. Hellström a V. Bottka, neskôr F. Castillo de la Torre, L. Parpala a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 4634 v konečnom znení z 30. novembra 2005 týkajúceho sa konania na uplatnenie článku 81 [ES] (vec COMP/F/38.354 — Priemyselné vrecia) vo veci kartelu na trhu s plastikovými priemyselnými vrecami, ako aj subsidiárne návrh na zníženie pokuty uloženej žalobcovi

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Trioplast Wittenheim SA je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 96, 22.4.2006.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/22

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Trioplast Industrier/Komisia

(Vec T-40/06) (1)

2010/C 301/33

Jazyk konania: švédčina

Účastníci konania

Žalobca: Trioplast Industrier AB (Smålandsstenar, Švédsko) (v zastúpení: T. Pettersson a O. Larsson, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, P. Hellström a V. Bottka, neskôr F. Castillo de la Torre, L. Parpala a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Výrok rozsudku

1.	Článok 2 prvý odsek písm. f) rozhodnutia Komisie K(2005) 4634 v konečnom znení z 30. novembra 2005 týkajúceho sa konania na uplatnenie článku 81 ES (vec COMP/F/38.354 — Priemyselné vrecia) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka Trioplast Industrier AB.

2.	Spoločnosti Trioplast Industrier sa udeľuje suma vo výške 2,73 milóna eur, z ktorej sa musí určiť jej podiel na solidárnej zodpovednosti nasledujúcich materských spoločností za platbu pokuty uloženej Trioplast Wittenheim SA.

3.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.	Trioplast Industrier znáša polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania, ktoré vznikli Komisii.

5.	Komisia znáša polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania, ktoré vznikli Trioplast Industrier.

(1) Ú. v. EÚ C 96, 22.4.2006.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/22

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — TF1/Komisia

(Vec T-193/06) (1)

(Štátna pomoc - Režim pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Žaloba o neplatnosť - Neexistencia podstatného ovplyvnenia konkurenčného postavenia - Neprípustnosť)

2010/C 301/34

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Télévision française 1 SA (TF1) (Boulogne-Billancourt, Francúzsko), (v zastúpení: J.-P. Hordies a C. Smits, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. Giolito, T. Scharf a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues a L. Butel, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 832 v konečnom znení z 22. marca 2006 o opatreniach na podporu kinematografie a audiovizuálnej tvorby vo Francúzsku (pomoc NN 84/2004 a N 95/2004 — Francúzsko, Režim pomoci na kinematografickú a audiovizuálnu tvorbu)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa odmieta ako neprípustná.

2.	Télévision française 1 SA (TF1) znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.	Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 224, 16.9.2006.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/23

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Whirlpool Europe/Rada

(Vec T-314/06) (1)

(Dumping - Dovoz určitých chladničiek s mrazničkami s pôvodom v Južnej Kórey - Definícia príslušného výrobku - Právo na obranu - Poradný výbor - Povinnosť odôvodnenia - Výber metódy definície príslušného výrobku - Článok 15 ods. 2 a článok 20 ods. 5 nariadenia (ES) č. 384/96 [teraz článok 15 ods. 2 a článok 20 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009])

2010/C 301/35

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Whirlpool Europe Srl (Comerio, Taliansko) (v zastúpení: M. Bronckers a F. Louis, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: J.-P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Berrisch, advokát)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobkyňu: Talianska republika (v zastúpení: G. Albenzio, avvocato dello Stato) a Združenie európskych výrobcov domácich spotrebičov (CECED) (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: Y. Desmedt a A. Verheyden, advokáti)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: H. van Vliet a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia) a LG Electronics, Inc. (Soul, Južná Kórea) (v zastúpení: pôvodne L. Ruessmann a P. Hecker, neskôr L. Ruessmann a A. Willems, advokáti)

Predmet veci

Žaloba o čiastočné zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 1289/2006 z 25. augusta 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých druhov chladničiek „side-by-side“ s pôvodom v Kórejskej republike (Ú. v. EÚ L 236, s. 11)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Whirlpool Europe Srl znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Rady Európskej únie a LG Electronics, Inc.

3.	Talianska republika, Európska komisia a Združenie európskych výrobcov domácich spotrebičov (CECED) znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 326, 30.12.2006.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/23

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Mohr & Sohn/Komisia

(Vec T-131/07) (1)

(Vnútrozemská vodná doprava - Kapacita flotily spoločenstva - Podmienky pre uvedenie do prevádzky nových plavidiel (pravidlo ‚staré za nové‘) - Rozhodnutie Komisie o odmietnutí uplatnenia výnimky stanovenej pre špecializované plavidlá - Článok 4 ods. 6 nariadenia (ES) č. 718/1999)

2010/C 301/36

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Paul Mohr Sohn, Baggerei und Schiffahrt (Niederwalluf, Nemecko) (v zastúpení: F. von Waldstein, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: G. Braun a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie SG (2007) D/200972 z 28. februára 2007 o odmietnutí uplatnenia výnimky stanovenej pre špecializované plavidlá v článku 4 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 718/1999 z 29. marca 1999 o pláne kapacity flotily spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 90, s. 1; Mim. vyd. 07/004, s. 271) na plavidlo „Niclas“

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Paul Mohr Sohn, Baggerei und Schiffahrt znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie.

(1) Ú. v. EÚ C 155, 7.7.2007.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/24

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Španielsko/Komisia

(Spojené veci T-156/07 a T-232/07) (1)

(Jazykový režim - Oznámenie o všeobecnom výberovom konaní pre prijatie riadiacich pracovníkov do zamestnania - Uverejnenie vo všetkých úradných jazykoch - Zmeny a doplnenia - Nariadenie č. 1 - Články 27, 28 a článok 29 ods. 1 Služobného poriadku - Článok 1 ods. 1 a 2 Prílohy III Služobného poriadku - Povinnosť odôvodnenia - Zásada zákazu diskriminácie)

2010/C 301/37

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: vec T-156/07, F. Díez Moreno a vec T-232/07, F. Díez Moreno a N. Díaz Abad, abogados del Estado)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne J. Currall, L. Escobar Guerrero a H. Krämer, neskôr J. Currall, H. Krämer a J. Baquero Cruz, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobcu: Litovská republika (v zastúpení: D. Kriaučiūnas, splnomocnený zástupca vo veciach T-156/07 a T-232/07) a Helénska republika (v zastúpení: S. Vodina a M. Michelogiannaki, splnomocnení zástupcovia vo veci T-156/07)

Predmet veci

Návrh na zrušenie oznámenia o všeobecnom výberovom konaní EPSO/AD/94/07, na základe ktorého mal byť vytvorený zoznam pre budúci nábor riadiacich pracovníkov (AD5) v oblasti informácií, komunikácie a médií [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 45 A, 2007, s. 3) a na druhej strane oznámenia o všeobecnom výberovom konaní EPSO/AD/95/07, na základe ktorého mal byť vytvorený zoznam pre budúci nábor riadiacich pracovníkov (AD5) v oblasti informácií (knižnica/dokumentácia) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 103 A, 2007, s. 7)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania a trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.	Litovská republika a Helénska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 140, 23.6.2007.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/24

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Taliansko/Komisia

(Spojené veci T-166/07 a T-285/07) (1)

(Jazykový režim - Oznámenia o výberových konaniach pre prijatie riadiacich pracovníkov a asistentov do zamestnania - Uverejnenie v troch úradných jazykoch - Zmeny a doplnenia - Uverejnenie vo všetkých úradných jazykoch - Výber druhého jazyku medzi troma jazykmi - Nariadenie č. 1 - Články 27, 28 a článok 29 ods. 1 Služobného poriadku - Článok 1 ods. 1 a 2 príloha III Služobného poriadku - Povinnosť odôvodnenia - Zásada zákazu diskriminácie - Zneužitie právomoci)

2010/C 301/38

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: vo veci T-166/07, P. Gentili, avvocato dello Stato, a vo veci T-285/07, pôvodne P. Gentili a I. Braguglia, splnomocnený zástupca, neskôr P. Gentili a R. Adam, splnomocnený zástupca, a nakoniec P. Gentili a I. Bruni, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: vo veci T-166/07, pôvodne J. Currall, H. Krämer a M. Velardo, splnomocnení zástupcovia, neskôr J. Currall a I. Baquero Cruz, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát, a vo veci T-285/07, pôvodne J. Currall a A. Aresu, splnomocnený zástupca, neskôr J. Currall a I. Baquero Cruz, za právnej pomoci A. Dal Ferro)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobkyňu: Litovská republika (v zastúpení: D. Kriaučiūnas, splnomocnený zástupca) (vec T-166/07); a Helénska republika (v zastúpení: S. Vodina a M. Michelogiannaki, splnomocnení zástupcovia) (vec T-285/07)

Predmet veci

Návrh na zrušenie oznámení o výberových konaniach EPSO/AD/94/07, na základe ktorých mal byť vytvorený zoznam pre budúci nábor riadiacich pracovníkov (AD5) v oblasti informácií, komunikácie a médií [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 45 A, 2007, s. 3), EPSO/AST/37/07, na základe ktorého mal byť vytvorený zoznam pre budúci nábor asistentov (AST3) v oblasti komunikácie a informácií [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 45 A, 2007, s. 15) a EPSO/AD/95/07 na základe ktorého mal byť vytvorený zoznam pre budúci nábor riadiacich pracovníkov (AD5) v oblasti informácií (knižnica/dokumentácia) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 103A, 2007, s. 7)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Talianska republika znáša svoje vlastné trovy konania a trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.	Litovská republika a Helénska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 155, 7.7.2007.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/25

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Procter & Gamble/ÚHVT — Prestige Cosmetics (P&G PRESTIGE BEAUTE)

(Vec T-366/07) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva PG PRESTIGE BEAUTE - Skoršie obrazové národné ochranné známky Prestige - Čiastočné zamietnutie zápisu - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenie (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009])

2010/C 301/39

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: The Procter Gamble Company (Cincinnati, Ohio, Spojené štáty) (v zastúpení: K. Sandberg a B. Klingberg, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: J. Laporta Insa, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Prestige Cosmetics SpA (Anzola Emilia, Taliansko) (v zastúpení: A. Mugnoz, M. Andreolini a A. Parini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 19. júla 2007 (vec R 681/2006-2) o námietkovom konaní medzi Prestige Cosmetics SpA a The Procter Gamble Company

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 19. júla 2007 (vec R 681/2006-2) sa zrušuje.

2.	ÚHVT znáša okrem svojich vlastných trov konania, aj trovy prvostupňového konania, ktoré vznikli The Procter Gamble Company.

3.	Prestige Cosmetics SpA. znáša okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vznikli The Procter Gamble Company v konaní pred odvolacím senátom.

4.	Žaloba sa vo zvyšku zamieta.

(1) Ú. v. EÚ C 283, 24.11.2007.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/25

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Travel Service/ÚHVT — Eurowings Luftverkehrs (smartWings)

(Vec T-72/08) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva smartWings - Skoršie vnútroštátne a medzinárodné, slovné a obrazové ochranné známky EUROWINGS a EuroWings - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Podobnosť označení - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b)nariadenia (ES) č. 207/2009] - Povinnosť odôvodnenia - Článok 73 nariadenia č. 40/94 [teraz článok 75 nariadenia č. 207/2009] - Článok 79 nariadenia č. 40/94 [teraz článok 83 nariadenia č. 207/2009])

2010/C 301/40

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Travel Service a.s. (Praha, Česká republika) (v zastúpení: S. Hejdová a R. Charvát, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Eurowings Luftverkehrs AG (Norimberg, Nemecko) (v zastúpení: J. Schmidt, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 21. novembra 2007 (vec R 1515/2006-2), týkajúcemu sa námietkového konania medzi Eurowings Luftverkehrs AG a Travel Service a.s.

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Travel Service a.s. znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) a Eurowings Luftverkehrs AG.

(1) Ú. v. EÚ C 107, 26.4.2008.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/26

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — KUKA Roboter/ÚHVT (Odtieň oranžovej farby)

(Vec T-97/08) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška ochrannej známky Spoločenstva tvorenej odtieňom oranžovej farby - Absolútny dôvod zamietnutia - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009])

2010/C 301/41

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: KUKA Roboter GmbH (Augsbourg, Nemecko) (v zastúpení: A. Kohn a B. Hannemann, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: R. Pethke, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 14. decembra 2007 (vec R 1572/2007-4) týkajúcemu sa prihlášky odtieňa oranžovej farby ako ochrannej známky Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	KUKA Roboter GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 107, 26.4.2008, s. 37.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/26

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Schniga/CPVO — Elaris a Brookfield New Zealand (Gala Schnitzer)

(Vec T-135/08) (1)

(Odrody rastlín - Žiadosť o udelenie práv Spoločenstva k odrodám rastlín v súvislosti s odrodou jabĺk Gala Schnitzer - Odborné preskúmanie - Voľná úvaha CPVO - Námietky - Článok 55 ods. 4 nariadenia (ES) č. 2100/94)

2010/C 301/42

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schniga GmbH (Bolzano, Taliansko) (v zastúpení: G. Würtenberger a R. Kunze, advokáti)

Žalovaný: Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) (v zastúpení: B. Kiewiet a M. Ekvad, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania pred odvolacím výborom CPVO a vedľajší účastníci v konaní pred Všeobecným súdom: Elaris SNC (Angers, Francúzsko), Brookfield New Zealand Ltd (Havelock North, Nový Zéland) (v zastúpení: M. Eller, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu odvolacieho výboru CPVO z 21. novembra 2007 (veci A 003/2007 a A 004/2007) týkajúcemu sa udelenia práva Spoločenstva k odrodám rastlín v súvislosti s odrodou rastlín Gala Schnitzer

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie odvolacieho výboru Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) z 21. novembra 2007 (veci A 003/2007 a A 004/2007) sa zrušuje.

2.	CPVO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Schniga GmbH.

3.	Spoločnosti Elaris SNC a Brookfield New Zealand Ltd znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 7.6.2008.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/26

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Abbott Laboratories/ÚHVT — aRigen (Sorvir)

(Vec T-149/08) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Sorvir - Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva NORVIR - Relatívny dôvod zamietnutia - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009])

2010/C 301/43

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Abbott Laboratories (Abbott Park, Illinois, Spojené štáty americké) (v zastúpení: S. Schäffler, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: J. Crespo Carrillo a A. Folliard-Monguiral, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: aRigen, Inc. (Tokio, Japonsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo 6. februára 2008 (vec R 809/2007-2), ktoré sa týka námietkového konania medzi Abbott Laboratories a aRigen, Inc.

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) zo 6. februára 2008 (vec R 809/2007-2) sa zrušuje.

2.	ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Abbott Laboratories.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 7.6.2008.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/27

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Inditex/ÚHVT — Marín Díaz de Cerio (OFTEN)

(Vec T-292/08) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva OFTEN - Skoršia národná slovná ochranná známka OLTEN - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Podobnosť označení - Podobnosť tovarov - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009] - Dôkaz o riadnom používaní skoršej ochrannej známky - Článok 43 ods. 2 a 3 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009) - Predmet konania pred odvolacím senátom - Články 61 a 62 nariadenia č. 40/94 [teraz články 63 a 64 nariadenia č. 207/2009])

2010/C 301/44

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Industria de Diseño Textil (Inditex), SA, (Arteixo, Španielsko) (v zastúpení: E. Armijo Chávarri a A. Castán Pérez-Gómez, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Mondéjar Ortuño, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Roberto Fernando Marín Díaz de Cerio (Logroño, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 24. apríla 2008 (vec R 484/2007-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Robertom Fernandom Marínom Díazom de Ceriom a spoločnosťou Industria de Diseño Textil (Inditex), SA

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Industria de Diseño Textil (Inditex), SA, je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 236, 13.9.2008.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/27

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010 — Enercon/ÚHVT — BP (ENERCON)

(Vec T-400/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva ENERCON - Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva ENERGOL - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009] - Čiastočné zamietnutie zápisu“)

2010/C 301/45

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Enercon GmbH (Aurich, Nemecko) (v zastúpení: R. Böhm, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: BP plc (Londýn, Spojené kráľovstvo)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 14. júla 2008 (vec R 957/2006-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami BP plc a Enercon GmbH

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Enercon GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 301, 22.11.2008.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/28

Rozsudok Všeobecného súdu z 21. septembra 2010 — Villa Almè/ÚHVT — Marqués de Murrieta (i GAI)

(Vec T-546/08) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva i GAI - Národná slovná ochranná známka YGAY a obrazová a slovná ochranná známka Spoločenstva MARQUÉS DE MURRIETA YGAY - Relatívne dôvody zamietnutia - Riadne používanie skoršej ochrannej známky - Článok 43 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 42 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 207/2009] - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009])

2010/C 301/46

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Villa Almè Azienda vitivinicola di Vizzotto Giuseppe (Mansuè, Taliansko) (v zastúpení: G. Massa a P. Massa, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: O. Montalto a A. Sempio, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Marqués de Murrieta, SA (Logroño, Španielsko) (v zastúpení: P. López Ronda a G. Macias Bonilla, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 24. septembra 2008 (vec R 1695/2007-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Bodegas Marqués de Murrieta, SA a Villa Almè Azienda vitivinicola di Vizzotto Giuseppe

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Villa Almè Azienda vitivinicola di Vizzotto Giuseppe je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/28

Uznesenie Všeobecného súdu zo 6. septembra 2010 — Portugalsko/Transnáutica a Komisia

(Vec T-385/05 TO) (1)

(Návrh tretej osoby na zmenu rozsudku - Možnosť tretej osoby zúčastniť sa na konaní v spore vo veci samej - Neexistencia zásahu do práv tretej osoby - Neprípustnosť)

2010/C 301/47

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Portugalská republika (v zastúpení: L. Inez Fernandes, A. C. Santos, J. Gomes a P. Rocha, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Transnáutica — Transportes e Navegação, SA (Matosinhos, Portugalsko) (v zastúpení: C. Fernández Vicién, D. Ortigão Ramos, P. Carmona Botana, M. T. López Garrido a P. Vidal Matos, advokáti); a Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a L. Bouyon, advokáti)

Predmet veci

Návrh tretej osoby na zmenu rozsudku Všeobecného súdu z 23. septembra 2009, Transnáutica/Komisia (T-385/05, neuverejnený v Zbierke)

Výrok uznesenia

1.	Návrh tretej osoby na zmenu rozsudku sa zamieta ako neprípustný.

2.	Portugalská republika znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Transnáutica — Transportes e Navegação, SA, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

3.	Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 330, 24.12.2005.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/29

Uznesenie Všeobecného súdu z 2. septembra 2010 — Spitzer/ÚHVT — Homeland Housewares (Magic Butler)

(Vec T-123/08) (1)

(Žaloba o neplatnosť - Nekonanie žalobcu - Zastavenie konania)

2010/C 301/48

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Harald Spitzer (Hörsching, Rakúsko) (v zastúpení: T. H. Schmitz, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: S. Schäffner, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Homeland Housewares LLC (Los Angeles, Kalifornia, Spojené štáty americké)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 7. januára 2008 (vec R 1508/2006-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Homeland Housewares LLC a Harald Spitzer

Výrok rozsudku

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Harald Spitzer je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 116, 9.5.2008.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/29

Uznesenie Všeobecného súdu zo 7. septembra 2010 — Norilsk Nickel Harjavalta a Umicore/Komisia

(Vec T-532/08) (1)

(Žaloba o neplatnosť - Životné prostredie a ochrana ľudského zdravia - Zatrieďovanie, balenie a označovanie určitých zložiek uhličitanu nikelnatého ako nebezpečných látok - Smernica 2008/58/ES - Smernica 67/548/EHS - Nariadenie (ES) č. 790/2009 - Nariadenie (ES) č. 1272/2008 - Prispôsobenie záverov - Použitie z časového hľadiska článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ - Neexistencia individuálneho zásahu - Neprípustnosť)

2010/C 301/49

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Norilsk Nickel Harjavalta Oy (Espoo, Fínsko) a Umicore SA/NV (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: K. Nordlander, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: P. Oliver a D. Kukovec, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobkyňu: Nickel Institute (Toronto, Kanada) (v zastúpení: K. Nordlander, advokát, D. Anderson, QC, S. Kinsella a H. Pearson, solicitors)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: B. Weis Fogh, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Návrh na čiastočné zrušenie na jednej strane smernice Komisie 2008/58/ES z 21. augusta 2008, ktorou sa po tridsiaty raz prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 67/548/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. EÚ L 246, s. 1) a na druhej strane nariadenia Komisie (ES) č. 790/2009 z 10. augusta 2009, ktorým sa na účely prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (Ú. v. EÚ L 235, s. 1) do tej miery v akej tieto akty menia zatriedenie určitých zložiek uhličitanu nikelnatého

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	Norilsk Nickel Harjavalta Oy a Umicore SA/NV znášajú vlastné trovy konania ako aj trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.	Dánske kráľovstvo a Nickel Institute znášajú vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/30

Uznesenie Všeobecného súdu zo 7. septembra 2010 — Etimine a Etiproducts/Komisia

(Vec T-539/08) (1)

(Žaloba o neplatnosť - Životné prostredie a ochrana ľudského zdravia - Zatrieďovanie, balenie a označovanie určitých boritánov ako nebezpečných látok - Smernica 2008/58/ES - Smernica 67/548/EHS - Nariadenie (ES) č. 790/2009 - Nariadenie (ES) č. 1272/2008 - Prispôsobenie záverov - Použitie z časového hľadiska článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ - Neexistencia individuálneho zásahu - Neprípustnosť)

2010/C 301/50

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Etimine SA (Bettembourg, Luxembursko) a AB Etiproducts Oy (Espoo, Fínsko) (v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: P. Oliver a D. Kukovec, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobkyňu: Borax Europe Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: K. Nordlander, advokát, a S. Kinsella, solicitor)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: B. Weis Fogh, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	Etimine SA a AB Etiproducts Oy znášajú vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.	Dánske kráľovstvo a Borax Europe Ltd znášajú vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/30

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. septembra 2010 — Phoenix-Reisen a DRV/Komisia

(Vec T-120/09) (1)

(Štátna pomoc - Subvencia stanovená nemeckou právnou úpravou v prospech insolventných podnikov - Sťažnosť pre údajné porušenie práva Spoločenstva - Zamietnutie sťažnosti - Prijatie neskoršieho rozhodnutia - Zastavenie konania)

2010/C 301/51

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Phoenix-Reisen GmbH (Bonn, Nemecko) a Deutscher Reiseverband eV (DRV) (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: R. Gerharz a A. Funke, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: L. Flynn a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: J. Möller a B. Klein, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie listu Komisie z 13. februára 2009, v ktorom Komisia uvádza svoj zámer nezakročiť proti údajnej štátnej pomoci poskytnutej Spolkovou republikou Nemecko formou platieb pre podniky v platobnej neschopnosti

Výrok uznesenia

1.	Konanie o žalobe sa zastavuje.

2.	Konanie o návrhu žalobcov na spojenie tejto veci s vecou T-58/10 sa zastavuje.

3.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 297, 5.12.2009.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/31

Uznesenie Všeobecného súdu z 15. septembra 2010 — Marcuccio/Komisia

(Vec T-157/09 P) (1)

(Odvolanie - Verejná služba - Úradníci - Primeraná lehota na predloženie návrhu na náhradu škody - Omeškanie - Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné)

2010/C 301/52

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, avocat)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a C. Berardis-Kayser, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, avocat)

Predmet veci

Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 18. februára 2009, Marcuccio/Komisia (F-42/08, zatiaľ neuverejnené v Zbierke) a smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Luigi Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Európskej komisie v rámci tohto odvolacieho konania.

(1) Ú. v. EÚ C 141, 20.6.2009.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/31

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 31. augusta 2010 — Babcock Noell/Spoločný podnik Fusion for Energy

(Vec T-299/10 R)

(Predbežné opatrenie - Verejné zákazky - Verejné obstarávanie - Zamietnutie ponuky - Návrh na odklad výkonu - Fumus boni juris - Naliehavosť - Zváženie záujmov)

2010/C 301/53

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Babcock Noell GmbH (Würzburg, Nemecko) (v zastúpení: M. Werner a C. Elbreht, advokáti)

Žalovaný: Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy (v zastúpení: A. Verpont, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci C. Kennedy-Loest, K. Wilson a C. Thomas, solicitors a N. Pourbaix, advokát)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu rozhodnutí, ktoré prijal žalovaný v rámci verejného obstarávania, a ktorými zamietol ponuky žalobkyne a zadal inému uchádzačovi zákazku týkajúcu sa časti D verejného obstarávania na dodávku balení ITER prstencovo-vinutých budiacich cievok

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/31

Žaloba podaná 10. augusta 2010 — Viaguara/ÚHVT — Pfizer (VIAGUARA)

(Vec T-332/10)

()

2010/C 301/54

Jazyk žaloby: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Viaguara S.A. (Varšava, Poľsko) (v zastúpení: R. Skubisz, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Pfizer Inc.

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť v celom rozsahu rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 20. mája 2010 vo veci R 964/2009-1,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Viaguara.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „VIAGUARA“ pre tovary tried 32 a 33 — žiadosť č. 4630562.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Pfizer Inc.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: slovná ochranná známka Spoločenstva „VIAGRA“ pre tovary triedy 5.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia a zamietnutie prihlášky ochrannej známky v celom jej rozsahu.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 (1) z dôvodu nesprávnej metodológie pre posúdenie spojitosti medzi ochrannými známkami a nesprávne závery týkajúce sa nebezpečenstva využívania dobrého mena a vzhľadu ochrannej známky uvádzanej v námietkach.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/32

Žaloba podaná 20. augusta 2010 — F91 Diddeléng a i./Komisia

(Vec T-341/10)

()

2010/C 301/55

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: F91 Diddeléng (Dudelange, Luxembursko), Julien Bonnetaud (Yutz, Francúzsko), Thomas Gruszczynski (Amnéville, Francúzsko), Rainer Hauck (Maxdorf, Nemecko), Stéphane Martine (Esch-sur-Alzette, Luxembursko), Grégory Molnar (Moyeuvre-Grande, Francúzsko) a Yann Thibout (Algrange, Francúzsko) (v zastúpení: L. Misson, C. Delrée a G. Ernes, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcov

—	zrušiť sporné rozhodnutie Európskej komisie z 3. júna 2010,

—	zrušiť nariadenia porušujúce články 45 a 101 ZFEÚ,

—	rozhodnúť o primeraných sankciách.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia (futbalový klub mesta Dudelange a hráči inej štátnej príslušnosti ako luxemburskej zamestnaní v tomto klube) sa domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie z 3. júna 2010, doručeného listom z 21. júna 2010, ktorým ich Komisia informovala o zastavení konania vo veci ich sťažnosti podanej proti Luxemburskej futbalovej federácii (FLF) na základe článku 45 a 101 ZFEÚ a týkajúca sa nariadenia FLF, ktoré zakazuje žalobcom zúčastňovať sa niektorých futbalových zápasov, ak je počet zahraničných hráčov uvedených na zozname zápasu vyšší než je počet stanovený nariadením FLF.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú dva žalobné dôvody založené:

—

na porušení článku 45 ZFEÚ v rozsahu, v akom povinnosť, ktorá je v súčasnosti uvedená v nariadení FLF, zapísať do oficiálneho zoznamu zápasu sedem hráčov, ktorí získali prvú licenciu v Luxembursku, ako aj zákaz zapísať na ten istý zoznam zápasu viac ako štyroch hráčov, ktorí v priebehu sezóny prestúpili, predstavuje priamu diskrimináciu, ktorá bráni štátnym príslušníkom členského štátu vykonávať na luxemburskom území hospodársku činnosť; žalobcovia takisto tvrdia, že v prípade, že nariadenie FLF nie je priamou diskrimináciou, ale nepriamou, sú ciele FLF, a to sociálny cieľ presadzovať futbal ako amatérsky šport, nedôvodné a nemožno ich považovať za legitímne; obmedzenia sú preto neprimerané v porovnaní s uvedeným cieľom,

—

na porušení článku 101 ZFEÚ v rozsahu, v akom podľa LFL združenie podnikov porušuje právo hospodárskej súťaže a osobitne článok 101 ZFEÚ, pretože obmedzenie počtu zahraničných hráčov má pre profesionálnych športovcov hospodárske následky a narúša slobodu hospodárskej súťaže luxemburských futbalových klubov.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/32

Žaloba podaná 25. augusta 2010 — Portugalská republika/Komisia

(Vec T-345/10)

()

2010/C 301/56

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Portugalská republika (v zastúpení: L. Inez Fernandes a J. Saraiva de Almeida, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Figueiredo, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 4255 v konečnom znení z 29. júna 2010, ktorým sa vykonali úpravy financovania v rámci EPUZF, v súvislosti s opatrením zlepšenia spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh v rámci operačného programu č. CCI 1999.PT.06.1.PO.007 (Portugalsko — národný program Cieľ 1), pre opatrenie „Investovanie do poľnohospodárskych podnikov“, ktorým bolo znížené o 16 411 829,46 eur financovanie z EPUZF na výdavky schválené Komisiou v rozhodnutí K(2000) 2878 z 30. októbra 2000 v rámci programu pomoci CCI 1999.PT.06.1.PO.007 (Portugalsko — národný program Cieľ 1) a

—

Subsidiárne:

1.	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 4255 v konečnom znení z 29. júna 2010 v rozsahu, v akom sa týka financovania zo strany Spoločenstva výdavkov vynaložených Portugalskou republikou v súvislosti so žiadosťami schválenými 28. októbra 2003 a v novembri 2006, ktoré boli vo výške 194 347 574,29 eur;

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 4255 v konečnom znení z 29. júna 2010 v rozsahu, v akom sa týka financovania zo strany Spoločenstva výdavkov vynaložených Portugalskou republikou v súvislosti so žiadosťami týkajúcimi sa „investovania do poľnohospodárskych podnikov“ spojených s usadením sa mladých poľnohospodárov, ktoré boli vo výške 94 621 812,06 eur.

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tieto žalobné dôvody:

a)	porušenie článku 250 ZFEÚ a nedostatok právomoci;

b)	porušenie článku 39 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 (1);

c)	retroaktívne uplatnenie článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 (2);

d)	porušenie článku 4 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 445/2002 z 26. februára 2002 (3);

e)	porušenie článku 4 nariadenia Komisie (ES) č. 438/2001 z 2. marca 2001 (4);

f)	porušenie článku 5 ods. 2 nariadenia č. 1257/1999;

g)	porušenie zásady rovnosti;

h)	porušenie zásad rovnosti a legitímnej dôvery, ako aj nesprávne posúdenie pokiaľ ide o finančné dôsledky, ktoré vyplývajú z porušenia pravidiel Spoločenstva;

i)	porušenie zásady proporcionality.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, 26. júna 1999, s. 80; Mim. vyd. 03/025, s. 391).

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 445/2002 z 26. februára 2002 stanovujúce podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 03/035, s. 269).

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 438/2001 z 2. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, pokiaľ ide o systémy riadenia a kontroly pre pomoc poskytovanú v rámci štrukturálnych fondov (Ú. v. ES L 63, s. 21; Mim. vyd. 14/001, s. 132).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/33

Odvolanie podané 25. augusta 2010: Európska komisia proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 15. júna 2010 vo veci F-35/08, Pachtitis/Komisia

(Vec T-361/10 P)

()

2010/C 301/57

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a I Chatzigiannis)

Ďalší účastník konania: Dimitrios Pachtitis (Atény, Grécko), podporovaný Európskym dozorným úradníkom na ochranu údajov

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu z 15. júna 2010 vo veci F-35/08, Pachtitis/Komisia,

—	vrátiť vec Súdu pre verejnú službu, aby preskúmal ostatné dôvody na zrušenie,

—	uložiť odporcovi v odvolacom konaní povinnosť nahradiť trovy tohto konania a prvostupňového konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Týmto odvolaním sa odvolateľka domáha zrušenia rozsudku vydaného Súdom pre verejnú službu 15. júna 2010 vo veci F-35/08, Pachtitis/Komisia, ktorý zrušil rozhodnutie Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (EPSO) z 31. mája 2007, na základe ktorého bol D. Pachtitis vylúčený zo zoznamu 110 uchádzačov, ktorí získali najlepšie výsledky vo vstupných testoch všeobecného výberového konania EPSO/AD/77/06, a ktorým sa rozhodlo, že Komisia znáša vlastné trovy konania a nahradí trovy konania žalobcu v prvostupňovom konaní.

Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza tieto dôvody na zrušenie:

—	porušenie článkov 1, 5 a 7 prílohy III Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev,

—	porušenie práva Spoločenstva a najmä článku 2 rozhodnutia 2002/620/ES (1) a článku 1 rozhodnutia 2002/621/ES (2), týkajúcich sa zriadenia EPSO,

—	porušenie povinnosti odôvodnenia rozhodnutia.

(1) 2002/620/ES: Rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov a Európskeho ombudsmana z 25. júla 2002 o založení Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 197, s. 53; Mim. vyd. 01/004, s. 46).

(2) 2002/621/ES: Rozhodnutie generálnych tajomníkov Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, tajomníka Súdneho dvora, generálnych tajomníkov Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov a predstaviteľa Európskeho ombudsmana z 25. júla 2002 o organizácii a činnosti Úradu pre výber personálu Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 197, s. 56; Mim. vyd. 01/004, s. 48).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/34

Žaloba podaná 3. septembra 2010 — Bloufin Touna Ellas Naftiki Etaireia a i./Komisia

(Vec T-367/10)

()

2010/C 301/58

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Bloufin Touna Ellas Naftiki Etaireia (Atény, Grécko), Chrisderic (St Cyprien, Francúzsko), André Sébastien Fortassier (Grau D’Agde, Francúzsko) (v zastúpení: V. Akritidis a E. Petritsi, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcov

—

zrušiť nariadenie Komisie (EÚ) č. 498/2010 z 9. júna 2010, ktorým sa zakazujú rybolovné činnosti plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod vlajkou Francúzska alebo Grécka alebo registrovanými vo Francúzsku alebo v Grécku, ktoré lovia tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45°západnej dĺžky a v Stredozemnom mori (1),

—	zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania, ktoré žalobcom vzniknú v priebehu tohto konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.

Po prvé tvrdia, že napadnuté nariadenie bolo prijaté v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie stanovenými v článku 18 ZFEÚ, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a v článku 40 ods. 2 ZFEÚ, ktorý zakazuje diskrimináciu medzi výrobcami alebo spotrebiteľmi v poľnohospodárskom odvetví, ako aj v rozpore so všeobecnou zásadou práva Európskej únie v zmysle článku 21 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

V tomto ohľade žalobcovia tvrdia, že Komisia diskriminovala dvojakým spôsobom. V prvom rade zakázala ďalšie rybolovné činnosti Grécka, Francúzska a Španielska (2) ešte pred skončením obdobia rybolovu, pričom však úroveň vyčerpania gréckych kvót bola podstatne nižšia než kvót Španielska. V druhom rade, zatiaľ čo Komisia informovala všetky tri členské štáty EÚ, že rybolovné činnosti budú skončené, vydala dve rôzne záväzné nariadenia o skončení rybolovu, jedno pre Grécko a Francúzsko a druhé pre Španielsko, ktoré v skutočnosti umožnilo španielskej flotile pokračovať v rybolove až do skončenia obdobia rybolovu. Žalobcovia tvrdia, že im nie je známy žiadny objektívny dôvod, ktorý by odôvodňoval takéto rôzne zaobchádzanie.

Po druhé žalobcovia uvádzajú, že Komisia porušila všeobecnú zásadu proporcionality stanovenú článkom 5 ods. 4 ZFEÚ a Protokolom č. 2 pripojeným k Zmluve, ktorá je potvrdená ustálenou judikatúrou ako vyššieho právneho pravidla na ochranu jednotlivcov. Podľa názoru žalobcov Komisia mohla prijať primeranejšie opatrenie, aby zaručila, že členské štáty EÚ budú rešpektovať systém nariadenia (ES) č. 1224/2009 (3) a zákaz rybolovu tuniaka modroplutvého, keď národné kvóty dosiahnu kritickú hranicu vyčerpania blížiacu sa 100 %. Tiež mohla túto činnosť zakázať k rovnakému dátumu všetkým dotknutým členským štátom EÚ.

Po tretie žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so všeobecnou zásadou riadnej správy vecí verejných a zásadou náležitej starostlivosti, ktoré sú definované ustálenou judikatúrou a upravené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

(1) Ú. v. EÚ L 142, s. 1.

(2) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 508/2010 zo 14. júna 2010, ktorým sa zakazujú rybolovné činnosti plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami loviacich tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45°západnej dĺžky a v Stredomorí plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Španielska alebo zaregistrovanými v Španielsku (Ú. v. EÚ L 149, s. 7).

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, s. 1).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/35

Žaloba podaná 2. septembra 2010 — Handicare/ÚHVT — Apple Corps (BEATLE)

(Vec T-369/10)

()

2010/C 301/59

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Handicare Hodling BV (Helmond, Holandsko) (v zastúpení: G. van Roeyen, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Apple Corps Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 31. mája 2010 vo veci R 1276/2009-2, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „BEATLE“ pre výrobky patriace do triedy 12.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazové ochranné známky Spojeného kráľovstva „BEATLES“ a „THE BEATLES“ č. 1 341 242 zapísané pre výrobky patriace do triedy 9, španielska obrazová ochranná známka „BEATLES“ č. 1 737 191 zapísaná pre výrobky patriace do triedy 9, nemecké obrazové ochranné známky „BEATLES“ č. 1 148 166 a 2 072 741 zapísané pre výrobky patriace do triedy 9, portugalská obrazová ochranná známka „BEATLES“ č. 312 175 zapísaná pre výrobky patriace do triedy 9, francúzska obrazová ochranná známka „BEATLES“ č 1 584 857 zapísaná pre výrobky patriace do triedy 9, talianska obrazová ochranná známka „BEATLES“ č. 839 105 zapísaná pre výrobky patriace do triedy 9, slovná ochranná známka Spoločenstva „BEATLES“ č. 219 048 zapísaná pre výrobky patriace do tried 6, 9, 14, 15, 16, 18, 20, 21, 24, 25, 26, 27, 28, 34 a 41, obrazová ochranná známka Spoločenstva „BEATLES“ č. 219 014 zapísaná pre výrobky patriace do tried 6, 9, 14, 15, 16, 18, 20, 21, 24, 25, 26, 27, 28, 34 a 41.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: vyhovenie námietke a zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 4 nariadenia Rady č. 207/2009, keďže odvolací senát nezamietol námietku z uvedených dôvodov napriek tomu, že usúdil, že medzi dotknutými výrobkami nie je v skutočnosti žiadna podobnosť; porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia Rady č. 207/2009, keďže odvolací senát nesprávne usúdil, že boli splnené podmienky na uplatnenie tohto článku.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/35

Žaloba podaná 3. septembra 2010 — Bolloré/Komisia

(Vec T-372/10)

()

2010/C 301/60

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Bolloré (Ergué-Gabéric, Francúzsko) (v zastúpení: P. Gassenbach, C. Lemaire a O. de Juvigny, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušenie článkov 1 a 2 rozhodnutia Komisie č. K(2010) 4160 v konečnom znení z 23. júna 2010, ktoré sa týka konania o uplatnení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec KOMP/36.212 — Samokopírujúci papier),

—	subsidiárne znížiť vo významnom rozsahu výšku pokuty uloženej spoločnosti Bolloré na základe článku 2 uvedeného rozhodnutia,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha hlavne zrušenia rozhodnutia Komisie č. K(2010) 4160 v konečnom znení z 23. júna 2010, ktoré sa týka konania o uplatnení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec KOMP/36.212 — Samokopírujúci papier), ktoré prijala Komisia v nadväznosti na rozsudok, ktorým Súdny dvor rozhodol o veci C-327/07 P, Bolloré/Komisia tak, že právo na obhajobu spoločnosti Bolloré nebolo dodržané, keďže spoločnosti Bolloré bola uložená sankcia nielen ako materskej spoločnosti spoločnosti Copigraph, ale tiež ako priamemu a osobne zúčastnenému spolupáchateľovi deliktu, zatiaľ čo oznámenie o výhradách sa týkalo len zodpovednosti ako materskej spoločnosti spoločnosti Copigraph.

Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza šesť dôvodov založených na:

—

porušení článkov 6 a 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) a článkov 41, 47 a 49 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), pretože sankcia bola uložená spoločnosti Bolloré v rozpore so zásadami zákonnosti deliktov a trestov, právnej istoty, individuálnosti trestu a práva na spravodlivé súdne konanie, keďže:

—	sankcia uložená spoločnosti Bolloré ako materskej spoločnosti je porušením zásad zákonnosti deliktov a trestov a právnej istoty, ktoré zakotvujú články 6 a 7 EDĽP a články 47 a 49 Charty a zásady individuálnosti trestu,

—	výsluch spoločnosti Bolloré, ktorého sa nezúčastnil žiaden z členov kolégia Komisie, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré zakotvuje článok 6 EDĽP a články 41 a 47 Charty, keďže spoločnosť Bolloré takto nebola vypočutá „svojimi sudcami“,

—	podmienky „opätovného prijatia“ pôvodného rozhodnutia porušujú z viacerých dôvodov požiadavku nestrannosti, ktorá sa spája s právom na spravodlivé súdne konanie, ktoré zakotvuje článok 6 EDĽP a články 41 a 47 Charty,

—	porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 25 nariadenia č. 1/2003 (1) tým, že Komisia uložila spoločnosti Bolloré sankciu za delikty, ktoré sú v súčasnosti premlčané,

—	porušenie zásady rovnosti zaobchádzania tým, že sa uložila spoločnosti Bolloré sankcia ako materskej spoločnosti Copigraph v čase skutkových okolností,

—

porušenie článku 101 ZFEÚ, článku 6 EDĽP a článkov 41 a 47 Charty tým, že sa oznámilo druhé oznámenie výhrad v lehote zjavne neprimeranej, ktorá úplne znemožnila spoločnosti Bolloré brániť sa proti výhradám spočívajúcim na jej zodpovednosti ako materskej spoločnosti spoločnosti Copigraph, na jednej strane a jej osobnej účasti na spáchaní deliktu, na druhej strane.

—	subsidiárne porušenie usmernení z roku 1998 pre výpočet pokút (2), zásad individualizácie trestu a primeranosti pri určení výšky sumy pokuty a požiadavky odôvodnenia, ako aj

—	subidiárne porušenie oznámenia z roku 1996 o neuložení alebo odpočte pokút (3) a zásad primeranosti a rovnosti zaobchádzania.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Usmernenia pre výpočet pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3).

(3) Oznámenie Komisie o neuložení pokút alebo znížení ich výšky vo veciach, ktoré sa týkajú dohôd [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/36

Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Villeroy & Boch Austria/Komisia

(Vec T-373/10)

()

2010/C 301/61

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Villeroy & Boch Austria GmbH (Mondsee, Rakúsko) (v zastúpení: A. Reidlinger a S. Dethof, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	subsidiárne znížiť primerane pokutu uloženú žalobkyni napadnutým rozhodnutím,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia. Napadnuté rozhodnutie uložilo žalobkyni a ďalším podnikom pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyňa sa podľa Komisie zúčastnila na pokračujúcich dohodách alebo zosúladených postupoch v odvetví sanitárnych zariadení pre kúpeľne v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a Rakúsku.

Žalobkyňa na odôvodnenie svojej žaloby uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvým žalobným dôvodom žalobkyňa vytýka porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohovoru o EHP tým, že žalovaná vychádzala z jednotného komplexného a trvalého porušovania. Žalovaná týmto neprípustným celkovým posúdením porušila svoju povinnosť právneho posúdenia individuálneho konania jednotlivých adresátov rozhodnutia a vykonala právne neprípustné pričítanie nepričítateľných konaní tretích osôb.

Ako druhý žalobný dôvod žalobkyňa subsidiárne vytýka nesplnenie povinnosti uviesť odôvodnenie uvedenej v článku 296 ods. 2 ZFEÚ tým, že Komisia neuviedla individualizované odôvodnenie.

Ďalej žalobkyňa ako tretí žalobný dôvod uplatňuje, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť, pretože žalobkyňa sa nezúčastnila na vytýkaných porušeniach na vecne a miestne relevantných trhoch, ktorých sa týka uvedené rozhodnutie, a že jej nikdy nebolo dokázané porušenie kartelového práva.

Ako štvrtý žalobný dôvod žalobkyňa uvádza, že žalovaná jej a jej materskej spoločnosti uložila solidárnu pokutu neprávom. Uloženie takejto solidárnej pokuty porušuje zásadu nulla poena sine lege uvedenú v článku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a zásadu proporcionality trestov podľa článku 49 ods. 3 v spojení s článkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1).

Žalobkyňa vytýka v rámci piateho žalobného dôvodu nesprávny výpočet pokuty. V tejto súvislosti uvádza, že žalovaná pri stanovení pokuty započítala obrat žalobkyne, ktorý od samého počiatku nemohol súvisieť so vznesenými výčitkami.

Ako šiesty žalobný dôvod žalobkyňa vytýka porušenie článku 41 Charty základných práv Európskej únie z dôvodu neúmerne dlhej doby konania a jej nezohľadnenie pri výpočte pokuty.

Ako siedmy žalobný dôvod vytýka nesprávne posúdenie údajného podielu žalobkyne na porušovaní pri výpočte pokuty. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že aj keby bolo došlo k porušeniu článku 101 ZFEÚ, ako sa domnieva žalovaná, pokuta je neúmerne vysoká a neprimeraná. Podľa názoru žalobkyne, žalovaná porušila zásadu proporcionality trestov kodifikovanú v článku 49 ods. 3 v spojení s článkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/37

Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Villeroy & Boch/Komisia

(Vec T-374/10)

()

2010/C 301/62

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Villeroy & Boch AG (Mettlach, Nemecko) (v zastúpení: M. Klusmann, Rechtsanwalt a profesor S. Thomas)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	subsidiárne znížiť primerane pokutu uloženú žalobkyni napadnutým rozhodnutím,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na odôvodnenie svojej žaloby uvádza sedem žalobných dôvodov.

Ako štvrtý žalobný dôvod žalobkyňa uvádza, že žalovaná jej a jej dcérskym spoločnostiam uložila solidárnu pokutu neprávom. Uloženie takejto solidárnej pokuty porušuje zásadu nulla poena sine lege uvedenú v článku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a zásadu proporcionality trestov podľa článku 49 ods. 3 v spojení s článkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1).

Ako šiesty žalobný dôvod žalobkyňa vytýka porušenie článku 41 Charty základných práv Európskej únie z dôvodu neúmerne dlhej doby konania a jej nezohľadnenie pri výpočte pokuty.

Ako siedmy žalobný dôvod vytýka nesprávne posúdenie údajného podielu žalobkyne na porušovaní pri výpočte pokuty. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že aj keby bolo došlo k porušeniu článku 101 ZFEÚ, ako sa domnieva žalovaná, pokuta je neúmerne vysoká a neprimeraná. Podľa názoru žalobkyne porušila žalovaná zásadu proporcionality trestov kodifikovanú v článku 49 ods. 3 v spojení s článkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Ďalej nemala žalovaná v danom prípade uložiť najvyššiu prípustnú pokutu vo výške 10 % obratu koncernu.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/38

Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Hansa Metallwerke a i./Komisia

(Vec T-375/10)

()

2010/C 301/63

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Hansa Metallwerke AG (Stuttgart, Nemecko), Hansa Nederland BV (Nijkerk, Holandsko), Hansa Italiana Srl (Castelnuovo del Garda, Taliansko), Hansa Belgium Sprl (Asse, Belgicko), Hansa Austria GmbH (Salzburg, Rakúsko) (v zastúpení: H.-J. Hellmann, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 23. júna 2010 v konaní podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia), ktoré bolo žalobkyniam doručené 30. júna 2010, v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

—	subsidiárne, znížiť pokuty uložené žalobkyniam,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne napádajú rozhodnutie Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia. Napadnuté rozhodnutie uložilo žalobkyniam a ďalším podnikom pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyne sa podľa Komisie zúčastnili na pokračujúcich dohodách alebo zosúladených postupoch v odvetví sanitárnych zariadení pre kúpeľne v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a Rakúsku.

Žalobkyne na odôvodnenie svojej žaloby na prvom mieste uvádzajú, že pokuty uložené žalobkyniam neprípustným spôsobom prekračujú najvyššiu prípustnú pokutu podľa článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (1), pretože žalovaná vo svojom rozhodnutí nesprávne použila celosvetový obrat Hansa Metallwerke AG.

Po druhé vytýkajú porušenie zásady legitímnej dôvery. Žalobkyne zastávajú názor, že žalovaná sa dopustila závažných vád správneho konania, a tým znevýhodnila žalobkyne oproti iným účastníkom konania. V napadnutom rozhodnutí nedošlo ku zohľadneniu okolnosti, ktoré žalovaná v priebehu konania prisľúbila.

Po tretie žalobkyne uvádzajú, že žalovaná porušila článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, pretože nesprávne stanovila pokuty vzhľadom na úpravu týkajúcu sa korunného svedka (2). Vytýkajú, že im nebola znížená uložená pokuta napriek tomu, že so žalovanou spolupracovali.

Na štvrtom mieste žalobkyne uvádzajú, že použitie usmernení k stanoveniu pokút (3) na skutkové okolnosti, ktoré sa udiali dávno pred ich uverejnením, porušuje zákaz retroaktivity.

Žalobkyne ďalej uvádzajú, že na prax žalobkyne pri ukladaní pokút sa nevzťahuje splnomocňujúce ustanovenie článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Žalobkyne v tejto súvislosti vytýkajú, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania a proporcionality. Spôsob akým používa žalovaná článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 pri ukladaní pokút podľa usmernení k stanoveniu pokút porušuje ďalej zásadu der zákonnosti trestov podľa článku 7 EKĽP a článok 49 Charty základných práv Európskej únie.

Nakoniec žalobkyne vytýkajú nesprávne použitie článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a usmernení k stanoveniu pokút z dôvodu početných pochybení pri ich použití a pri použití voľnej úvahy v neprospech žalobkýň. Uvádzajú najmä, že dokazovanie a hodnotenie dôkazov žalovanou týkajúce sa individuálneho konania žalobkýň je nesprávne.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim vyd 08/002, s. 155).

(3) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/39

Žaloba podaná 6. septembra 2010 — Preparados Alimenticios/ÚHVT — Rila Feinkost-Importe (Jambo Afrika)

(Vec T-377/10)

()

2010/C 301/64

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Preparados Alimenticios, SA (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: D. Pellisé Urquiza, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Rila Feinkost-Importe GmbH & Co. KG (Stemwede-Levern, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 9. júna 2010 vo veci R 1144/2009-1,

—	rozhodnúť, že táto žaloba je prípustná a dôvodná, a

—	rozhodnúť, že napadnutá prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva sa nezapíše.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „Jambo Afrika“ pre výrobky patriace do tried 29, 30 a 33.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: španielske obrazové ochranné známky „JUMBO“ č. 2573221, 2573219 a 2573216 zapísané pre výrobky patriace do tried 29 a 30, obrazová ochranná známka Spoločenstva „JUMBO CUBE“ č. 2217404 zapísaná pre výrobky patriace do triedy 29, obrazová ochranná známka Spoločenstva „JUMBO MARINADE“ č. 2412823 zapísaná pre výrobky patriace do tried 29 a 30, obrazová ochranná známka Spoločenstva „JUMBO NOKKOS“ č. 2413391 zapísaná pre výrobky patriace do tried 29 a 30, obrazové ochranné známky Spoločenstva „JUMBO“ č. 2413581, 2423275, 2970754, 3246139, 3754462 a 4088761 zapísané pre výrobky patriace do tried 29 a 30.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke pokiaľ ide o časť namietaných výrobkov.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie námietky v celom rozsahu.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009, keďže odvolací senát nesprávne vylúčil pravdepodobnosť zámeny.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/40

Žaloba podaná 7. septembra 2010 — Masco a i./Komisia

(Vec T-378/10)

()

2010/C 301/65

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Masco Corp. (Taylor, Spojené štáty americké), Hansgrohe AG (Schiltach, Nemecko), Hansgrohe Deutschland Wertriebs GmbH (Schiltach, Nemecko), Hansgrohe Handelsgesellschaft m.b.H. (Wiener Neudorf, Rakúsko), Hansgrohe SA/NV (Anderlecht, Belgicko), Hansgrohe B.V. (Westknollendam, Holandsko), Hansgrohe SARL (Antony, Francúzsko), Hansgrohe Srl (Villanova d’Asti, Taliansko), Hüppe GmbH (Bad Zwischenahn, Nemecko), Hüppe Gesellschaft m.b.H. (Laxenburg, Rakúsko), Hüppe Belgium SA/NV (Zaventem, Belgicko) a Hüppe B.V. (Alblasserdam, Holandsko) (v zastúpení: D. Schroeder, advokát a J. Temple Lang, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcov

—	zrušiť článok 1 rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia v rozsahu, v akom ním bolo rozhodnuté, že žalobcovia boli zapojení do nepretržitého kartelu alebo zosúladeného postupu v „odvetví sanitárnych zariadení“, a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Svojou žalobou sa žalobcovia domáhajú čiastočného zrušenia článku 1 rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39.092 — vodoinštalačný materiál, ktorým Komisia rozhodla, že žalobcovia, ako aj iné podniky porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 EHP tým, že sa zapojili do nepretržitého kartelu alebo zosúladeného postupu v „odvetví sanitárnych zariadení“ na nemeckom, rakúskom, talianskom, francúzskom, belgickom a holandskom a trhu.

Žalobcovia na podporu svojej žaloby uvádzajú jeden žalobný dôvod.

Žalobcovia napádajú právne posúdenie Komisie, ktorá považovala predmetné porušenie za jedno komplexné porušenie zahŕňajúce tri rôzne skupiny výrobkov, t. j. vodovodné kohútiky, sprchové kúty a sanitárnu keramiku, pričom však mala rozhodnúť o troch samostatných porušeniach.

Žalobcovia nevyrábajú sanitárnu keramiku. Tvrdia, že Komisia sa svojím rozhodnutím o ich účasti na jednom a komplexnom porušení pre všetky tri skupiny výrobkov, vrátane sanitárnej keramiky, dopustila nesprávneho skutkového a právneho posúdenia. Rozhodnutie Komisie o jednom komplexnom porušení nie je v súlade s jej predchádzajúcimi rozhodnutiami (ako ani s judikatúrou súdov Európskej únie). Komisia teda porušila zásady transparentnosti, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania. Najmä skutočnosti a dôkazy uvedené v rozhodnutí nepodporujú záver Komisie, že v prejednávanom prípade ide o jedno a komplexné porušenie vzťahujúce sa na tri skupiny rôznych výrobkov.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/40

Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Keramag Keramische Werke a i./Komisia

(Vec T-379/10)

()

2010/C 301/66

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Keramag Keramische Werke AG (Ratingen, Nemecko), Koralle Sanitärprodukte GmbH (Vlotho, Nemecko), Koninklijke Sphinx BV (Maastricht, Holandsko), Allia SAS (Avon, Francúzsko), Produits Céramique de Touraine SA (PCT) (Selles sur Cher, Francúzsko) a Pozzi Ginori SpA (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: J. Killick, barrister, P. Lindfelt, advokát, I. Reynolds, solicitor, a K. Struckmann, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcov

—	zrušiť v celom rozsahu alebo čiastočne napadnuté rozhodnutie,

—	vyhlásiť, že žalobcovia nenesú nijakú zodpovednosť za protisúťažné správanie v oblasti vodovodných kohútikov a v prípade potreby zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti, v akej považuje žalobcov za zodpovedných,

—	okrem toho alebo subsidiárne znížiť výšku pokuty,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, a

—	prijať akékoľvek iné opatrenie, ktoré bude vzhľadom na okolnosti vo veci samej vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Svojou žalobou sa žalobcovia domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010, týkajúceho sa konania o uplatnení článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (vec COMP/39.092), v rozsahu, v akom ich vyhlásilo za zodpovedných za účasť na nepretržitom kartely alebo zosúladenom postupe v odvetví sanitárnych zariadení na nemeckom, rakúskom, talianskom, francúzskom, belgickom a holandskom a trhu.

Žalobcovia na podporu svojej žaloby uvádzajú sedem žalobných dôvodov:

Po prvé Komisia nezvážila ani nepreskúmala hospodárske súvislosti, a teda dostatočne právne nedefinovala, v čom spočíval protisúťažný prvok údajných porušení. Žalobcovia tvrdia, že Komisia nemohla oprávnene predpokladať (ani dospieť k záveru), že rozhovory i) medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ako aj ii) rozhovory, ktoré sa týkali neekonomickej ceny, ktorú žiadny zo subjektov pôsobiacich na trhu neplatí, mali protisúťažný cieľ.

Po druhé Komisia sa nesprávne domnievala, že žalobcovia sú zodpovední za porušenie týkajúce sa vodovodných kohútikov vzhľadom jednak na prvý predložený žalobný dôvod a jednak na to, že žalobcovia vodovodné kohútiky nevyrábajú.

Po tretie žalobcovia tvrdia, že Komisia dostatočne právne nepreukázala existenciu údajného porušenia, najmä preto, že vykonala nesprávnu analýzu dôkazov s ohľadom na Francúzsko a Taliansko a vo vzťahu k nemeckému podniku Keramag Keramische Werke AG.

Po štvrté Komisia nepreukázala záujem na vyhlásení porušenia na holandskom trhu, ktoré bolo premlčané.

Po piate žalobcovia tvrdia, že Komisia

i)	náležite nepredložila svoje výhrady v oznámení o výhradách, a

ii)	nezohľadnila ani neuviedla relevantné dôkazy, ktoré by mohli byť v prospech žalovaného.

Tieto procesné pochybenia údajne nenapraviteľne poškodili žalobcove právo na obhajobu.

Po šieste žalobca tvrdí, že šetrenie v tejto veci bolo selektívne a svojvoľné, keďže prípady viacerých podnikov, ktoré sa údajne zúčastňovali na vytýkaných protiprávnych stretnutiach či rokovaniach, neboli nikdy prešetrené.

Po siedme žalobcovia namietajú, že výška pokuty bola bezdôvodne a neprimerane vysoká, predovšetkým vzhľadom na to, že kartelová dohoda sa nevykonávala a nemala žiadny vplyv na trh. Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd uplatnil svoju neobmedzenú právomoc podľa článku 261 ZFEÚ na zníženie pokuty.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/41

Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Sanitec Europe/Komisia

(Vec T-381/10)

()

2010/C 301/67

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Sanitec Europe Oy (Helsinki, Fínsko), (v zastúpení: J. Killick, barrister, I. Reynolds, solicitor, P. Lindfelt a K. Struckmann, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť v celom rozsahu alebo čiastočne rozhodnutie Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia,

—	vyhlásiť, že žalobca nenesie nijakú zodpovednosť za protisúťažné správanie v oblasti vodovodných kohútikov a v prípade potreby zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti, v akej považuje žalobcu (alebo jeho dcérske spoločnosti) za zodpovedného,

—	okrem toho alebo subsidiárne znížiť výšku pokuty,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, a

—	prijať akékoľvek iné opatrenie, ktoré bude vzhľadom na okolnosti vo veci samej vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Svojou žalobou sa žalobca v súlade s článkom 263 ZFEÚ domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia, vzťahujúceho sa na kartel medzi podnikmi pôsobiacimi na belgickom, nemeckom, francúzskom, talianskom, holandskom a rakúskom trhu so sanitárnymi zariadeniami, ktorý sa vzťahoval na predajnú cenu a výmenu citlivých obchodných informácií, ako aj subsidiárne navrhuje zníženie výšky pokuty, ktorá mu bola uložená.

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza tieto žalobné dôvody:

Po prvé Komisia nezvážila ani nepreskúmala hospodárske súvislosti a dostatočne právne nedefinovala, v čom spočíval protisúťažný prvok údajných porušení. Nemohla oprávnene predpokladať (ani dospieť k záveru), že rozhovory i) medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ako aj ii) rozhovory, ktoré sa týkali neekonomickej ceny, ktorú žiadny zo subjektov pôsobiacich na trhu neplatí, mali protisúťažný cieľ.

Po druhé Komisia sa nesprávne domnievala, že žalobca je zodpovedný za porušenie týkajúce sa vodovodných kohútikov vzhľadom jednak na prvý predložený žalobný dôvod a jednak na to, že žalobca ani žiadna z jeho dcérskych spoločností vodovodné kohútiky nevyrábajú.

Komisia okrem toho dostatočne právne nepreukázala existenciu údajného porušenia, z ktorého bol žalobca uznaný za zodpovedného, najmä preto, že vykonala nesprávnu analýzu dôkazov s ohľadom na Francúzsko a Taliansko a vo vzťahu k nemeckému podniku Keramag Keramische Werke AG.

Po štvrté Komisia nepreukázala záujem na vyhlásení porušenia na holandskom trhu, ktoré bolo premlčané.

Komisia navyše i) náležite nepredložila svoje výhrady v oznámení o výhradách a ii) nezohľadnila ani neuviedla relevantné dôkazy, ktoré by mohli byť v prospech žalovaného. Tieto procesné pochybenia nenapraviteľne poškodili žalobcove právo na obhajobu.

Subsidiárne žalobca tvrdí, že mu nemôže byť priamo a osobne uložená pokuta 9 873 060 eur. Žalobca sám osebe nebol označený za vinného zo žiadneho protiprávneho správania. Bol považovaný za zodpovedného len ako materská spoločnosť a nemôže mu byť ako takému priamo a osobne pokuta uložená. Navyše možnosť priamej a osobnej zodpovednosti nebola uvedená v oznámení o výhradách, čo je procesná vada, ktorá je dôvodom na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia.

Okrem toho žalobca bol nesprávne považovaný za solidárne zodpovedného za úkony jeho dcérskej spoločnosti Keramag Keramische Werke AG. Žalobca počas príslušného obdobia nebol vlastníkom všetkých podielov v spoločnosti Keramag Keramische Werke AG a nemohol, a ani nijako nevykonával, rozhodujúci vplyv v tejto spoločnosti.

Šetrenie v tejto veci bolo navyše selektívne a svojvoľné, keďže prípady viacerých podnikov, ktoré sa údajne zúčastňovali na vytýkaných protiprávnych stretnutiach či rokovaniach, neboli nikdy prešetrené.

Napokon výška pokuty bola bezdôvodne a neprimerane vysoká, predovšetkým vzhľadom na to, že kartelová dohoda sa nevykonávala a nemala žiadny vplyv na trh. Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd uplatnil svoju neobmedzenú právomoc podľa článku 261 ZFEÚ na zníženie pokuty.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/42

Žaloba podaná 9. septembra 2010 — Villeroy et Boch/Komisia

(Vec T-382/10)

()

2010/C 301/68

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Villeroy et Boch (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: J. Philippe a K. Blau-Hansen, advokáti, a A. Villette, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	vyhlásiť napadnuté rozhodnutie za neplatné v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	subsidiárne znížiť pokutu, ktorá bola žalobkyni napadnutým rozhodnutím uložená,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa v prvom rade domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“) (vec COMP/39.092 — sanitárna montáž) vo veci kartelu na belgickom, nemeckom, francúzskom, talianskom, holandskom a rakúskom trhu sanitárnych montáži do kúpelní v súvislosti s riadením predajných cien a výmenou dôležitých obchodných informácií.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov založených:

—	na porušení článku 101 ZFEÚ a článku 53 dohody o EHP, pretože žalovaná tým, že kvalifikovala porušenie ako jediné, úplné a nepretržité porušenie, porušila svoju povinnosť právneho posúdenia individuálneho konania adresátov napadnutého rozhodnutia,

—	na porušení povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 druhého pododseku ZFEÚ, pretože žalovaná v napadnutom rozhodnutí dostatočne presne nedefinovala relevantné trhy,

—	na neexistencii dostatočných dôkazov preukazujúcich účasť žalobkyne na porušení vo Francúzku,

—

na porušení zásady nulla poena sine lege podľa článku 49 prvého pododseku Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj zásady proporcionality sankcie za porušenie podľa článku 49 tretieho pododseku Charty v spojení s článkom 48 prvého pododseku Charty a článku 23 nariadenia č. 1/2003 (1), pretože žalovaná uložila spoločnú pokutu žalobkyni, ako aj jej materskej spoločnosti,

—	na nesprávnom výpočte pokuty, pretože žalovaná do výpočtu zahrnula obraty žalobkyne, ktoré nesúvisia s uvedenými výhradami,

—	na porušení článku 41 Charty, pretože do výpočtu pokuty nebola zahrnutá neprimeraná dĺžka konania,

—	na porušení zásady proporcionality trestov a nesprávnom posúdení pri výpočte pokuty, pretože základná suma bola stanovená na 15 % a celková suma pokuty presiahla hranicu 10 % v porovnaní s obratom žalobkyne.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] Zmluvy (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/43

Žaloba podaná 7. septembra 2010 — Continental Bulldog Club Deutschland/ÚHVT (CONTINENTAL)

(Vec T-383/10)

()

2010/C 301/69

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Continental Bulldog Club Deutschland eV (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: S. Vollmer, advokátka)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 23. júna 2010 vo veci R 300/2010-1,

—	subsidiárne zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka tovarov a služieb zaradených do triedy 44,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „CONTINENTAL“ pre tovary a služby zaradené do tried 31 a 44.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: prihláška sa zamieta.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: odvolanie sa zamieta.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), keďže dotknutá ochranná známka Spoločenstva má rozlišovaciu spôsobilosť a nemá popisný charakter.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ, L 78, s. 1).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/43

Žaloba podaná 13. septembra 2010 — ArcelorMittal Wire France a i./Komisia

(Vec T-385/10)

()

2010/C 301/70

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: ArcelorMittal Wire France (Bourg-en-Bresse, Francúzsko), ArcelorMittal Fontaine (Fontaine-L’Evêque, Belgicko), ArcelorMittal Verderio Srl (Verderio Inferiore, Taliansko) (v zastúpení: H. Calvet, O. Billard a M. Pittie, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

—

v prvom rade zrušiť rozhodnutie Komisie z 30. júna 2010 vo veci COMP/38.344 — betonárska oceľ v rozsahu, v akom a) v článku 1 konštatovala, že AMWF, AM Fontaine a AM Verderio sa dopustili jediného a nepretržitého porušenia a/alebo v odvetví betonárskej ocele uplatňovali prax v rozpore s článkami 101 ZFEÚ a 53 dohody EHS, a to od 1. januára 1984 do 19. septembra 2002, od 20. decembra 1984 do 19. septembra 2002 a od 3. apríla 1995 do 19. septembra 2002; b) v článku 2 im následne ukladá povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 276,48 miliónov eur v prípade AMWF, z toho spoločne a nerozdielne 268,8 miliónov eur spolu s AM Fontaine a 72 miliónov eur spoločne a nerozdielne spolu s AM Verderio; c) v článku 3 ich vyzvala na okamžité ukončenie tohto porušenia, ak tak ešte neurobili, a zdržať sa akejkoľvek činnosti alebo konania uvedeného v písm. a), ako aj akejkoľvek činnosti alebo konania s rovnocenným alebo podobným predmetom alebo účinkom; a d) v článku 4 ich označuje ako adresátov rozhodnutia,

—	subsidiárne, v rámci svojej súdnej právomoci zmeniť rozhodnutie tak, že sa podstatne výrazným spôsobom znížia pokuty, ktoré boli uložené jednotlivým žalobkyniam, ktoré sú uvedené v článku 2, a

—	v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne sa v prvom rade domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie z 30. júna 2010 K(2010) 4387 v konečnom znení, týkajúceho sa konania o uplatnení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“) (vec COMP/38.44 — betonárska oceľ) vo veci kartelu na európskom trhu betonárskej ocele v súvislosti so stanovením cien, rozdelením trhu a výmenou dôležitých obchodných informácií.

Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú niekoľko žalobných dôvodov založených:

—	na porušení ich základného práva na nestranný súd a článku 47 Charty základných práv Európskej únie, pretože Komisia vo veci nielen podnikla vyšetrovanie, ale aj rozhodla,

—

na porušení článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 (1), ako aj zásady osobitosti trestov, zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, pretože Komisia žalobkyniam uložila pokuty, ktoré zjavne presahujú zákonnú hranicu 10 % z celkového obratu týchto spoločností dosiahnutého v predchádzajúcom účtovnom roku,

—	na neexistencii dôkazov preukazujúcich existenciu porušenia článkov 101 ZFEÚ a 53 dohody o EHP v období od 1. januára 1984 do novembra 1992, alebo prinajmenšom na nedostatku odôvodnenia,

—	na nedostatku odôvodnenia a porušení usmernení upravujúcich výpočet pokút (2), ako aj zásady legitímnej dôvery a riadnej správy vecí verejných, pretože napadnuté rozhodnutie má nedostatky, ktoré robia spôsob výpočtu pokút, aký uplatnila Komisia, nezrozumiteľným,

—	na nedostatku odôvodnenia a zjavne nesprávnom právnom posúdení a skutočnosti, že z dôvodu opakovaného porušenia boli pokuty AMWF a AM Fontaine zvýšené o 60 %, a

—	na nedostatočnom odôvodnení a porušení článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, ako aj zásady rovnosti a proporcionality, pretože ako odstrašujúci účinok boli pokuty zvýšené o 20 % len samotným žalobkyniam, hoci sa ostatní účastníci kartelu nachádzajú v rovnakej situácii.

(2) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/44

Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Dornbracht/Komisia

(Vec T-386/10)

()

2010/C 301/71

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG (Iserlohn, Nemecko) (v zastúpení: H. Janssen, T. Kapp a M. Franz, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyňa

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyňa,

—	subsidiárne, znížiť pokutu uloženú žalobkyni napadnutým rozhodnutím,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010, vo veci COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia. Napadnuté rozhodnutie uložilo žalobkyni a ďalším podnikom pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyňa sa podľa názoru Komisie zúčastnila na pokračujúcich dohodách alebo zosúladených postupoch v odvetví sanitárnych zariadení pre kúpeľne v Nemecku a Rakúsku.

Na odôvodnenie svojej žaloby uvádza žalobkyňa osem žalobných dôvodov.

Prvým žalobným dôvodom vytýka žalobkyňa porušenie článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1), pretože žalovaná nezohľadnila početné poľahčujúce okolnosti svedčiace v jej prospech.

Druhým žalobným dôvodom vytýka žalobkyňa porušenie článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, pretože žalovaná sa svojim výkladom článku 23 ods. 2 druhej vety nariadenia ako hornej hranice stala neschopnou zohľadniť závažnosť porušovania, ktoré žalobkyni vytýka.

Žalobkyňa ďalej uvádza ako tretí žalobný dôvod porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, pretože žalovaná stanovením paušálnych súm nezohľadnila individuálne pričinenie sa žalobkyne k porušovaniu predpisov.

V rámci des štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že žalovaná pri stanovovaní výšky pokuty neporovnala porušovanie predpisov s ich porušovaním v iných ňou rozhodovaných prípadoch a porušila tým zásadu rovnakého zaobchádzania.

Ako piaty žalobný dôvod žalobkyňa vytýka neprimeranú výšku pokuty, pretože žalovaná nezohľadnila obmedzenú výkonnosť žalobkyne.

V rámci šiesteho žalobného dôvodu sa uvádza, že žalovaná porušila zákaz retroaktivity, tým že vypočítala pokutu podľa svojich usmernení k pokutám (2) z roku 2006.

Ako siedmy žalobný dôvod namieta žalobkyňa, že článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 porušuje zásadu zákonnosti trestov.

Nakoniec uplatňuje žalobkyňa ako ôsmy žalobný dôvod, že stanovenie pokuty je protiprávne, pretože pokuta bola vypočítaná na základe von usmernení k pokutám, ktoré umožňujú žalovanej priveľký priestor na voľnú úvahu.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/45

Žaloba podaná 9. septembra 2010 — Goutier/ÚHVT — Eurodata (ARANTAX)

(Vec T-387/10)

()

2010/C 301/72

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Klaus Goutier (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: E. E. Happe, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Eurodata GmbH & Co. KG (Saarbrücken, Nemecko)

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 1. júla 2010 vo veci R 126/2009-4, v rozsahu, v akom zamietlo prihlášku ochrannej známky tým, že zrušilo napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k týmto službám:

— trieda 35— daňové poradenstvo, príprava daňových priznaní, účtovníctvo, audítorské služby, odborné poradenstvo, podnikové poradenstvo,

— trieda 36— príprava daňových posudkov a odhadov, fúzie a akvizície, a to finančné poradenstvo pri kúpe alebo predaji podnikov, ako aj podielov na podnikoch,

— trieda 42— právne poradenstvo a zastupovanie, rešerše v právnych záležitostiach,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „ARANTAX“ pre služby zaradené do tried 35, 36 a 42.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Eurodata GmbH & Co. KG.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka „ANTAX“ pre služby zaradené do tried 35, 36, 41, 42 a 45.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: čiastočné zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia a čiastočné zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

Dôvody žaloby: porušenie článkov 15 a 43 nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), keďže nebol predložený dôkaz o používaní, ako aj porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009, keďže medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/46

Žaloba podaná 6. septembra 2010 — Productos Derivados del Acero/Komisia

(Vec T-388/10)

()

2010/C 301/73

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Productos Derivados del Acero, SA (Catarroja, Španielsko) (v zastúpení: M. B. Escuder Tella, J. Viciano Pastor a F. Palau Ramirez, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu uplynutia 5 ročnej premlčacej lehoty na uloženie sankcií stanovenej v článku 25 nariadenia (ES) č. 1/2003,

—

subsidiárne v prípade nevyhovenia predchádzajúcemu návrhu, zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že spoločnosť Productos Derivados del Acero, S.A. (PRODERAC) sa podieľala na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž uvedených v uvedenom rozhodnutí, a určiť, že sa táto spoločnosť nezúčastňovala kolúzneho správania, ktoré sa jej pripisuje,

—

subsidiárne v prípade nevyhovenia ani predchádzajúcemu návrhu, čiastočne zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom znižuje pokutu uloženú spoločnosti Productos Derivados del Acero, S.A. (PRODERAC) len o 25 %, a určiť, že táto spoločnosť je oslobodená od zaplatenia pokuty na základe usmernení o ukladaní pokút z roku 2006 z dôvodu preukázania jej platobnej neschopnosti,

—	subsidiárne v prípade nevyhovenia ani predchádzajúcemu návrhu, čiastočne zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom znižuje pokutu uloženú spoločnosti Productos Derivados del Acero, S.A. (PRODERAC) len o 25 %, a určiť, že pokuta sa znižuje o 75 %,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie napadnuté v tomto konaní je rovnaké ako vo veci T-385/10, ArcelorMittal Wire France a i./Komisia.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza nasledujúce žalobné dôvody:

Predbežný žalobný dôvod: uplynutie premlčacej lehoty na uloženie sankcií. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že možnosť uložiť sankcie za kolúzne správanie sa premlčuje po uplynutí piatich rokov od posledného vyšetrovacieho úkonu, a že medzi ukončením kartelu 19. septembra 2002 a oznámením o výhradách z 30. septembra 2008, nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty.

Nesprávne uplatnenie článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody EHP a judikatúry súdov Spoločenstva týkajúcej sa uvedených ustanovení v rozsahu, v akom:

—	žalobkyňa výslovne neprejavila vôľu podieľať sa na dohodách a zosúladených postupoch, pričom túto vôľu nemožno ani konkludentne odvodiť z iných okolností,

—	žalobkyňa sa zreteľne a verejne dištancovala od kolúznych dohôd, keďže jej účasť na zasadnutiach neovplyvnila jej obchodné správanie. V tejto súvislosti je nevykonávanie kolúznych dohôd dôkazom, že účasť na zasadnutiach neovplyvnilo jej správanie sa na trhu.

3.	Nesprávne uplatnenie bodu 35 usmernení k metóde stanovovania pokút z roku 2006, pričom podobne bolo nesprávne uskutočnené posúdenie „vážnych a nenapraviteľných škôd“ v kontexte predbežných opatrení.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/46

Žaloba podaná 13. septembra 2010 — SLM/Komisia

(Vec T-389/10)

()

2010/C 301/74

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Siderurgica Latina Martin SpA (SLM) (Ceprano, Taliansko) (v zastúpení: G. Belotti, avvocato, F. Covone, avvocato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

V prvom rade

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení, z 30. júna 2010, vo veci COMP/38.344 — Predpínacia oceľ subsidiárne

—	znížiť pokutu uloženú žalobkyni.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie napadnuté v tejto veci je totožné s rozhodnutím vo veci T-385/10, Arcelormittal Wire France a i./Komisia.

Na podporu svojich návrhov žalobkyňa uvádza:

Na účely zrušenia rozhodnutia: neobvykle a neodôvodnene dlhé trvanie správneho konania, ktoré vážne zasiahlo do výkonu práv obhajoby žalobkyne, najmä pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré nastali počas dvojročného obdobia od roku 1997 do roku 1999, to znamená 10 rokov pred oznámením námietok zo septembra 2008.

Na účely zníženia pokuty uloženej žalobkyni:

Nedostatok odôvodnenia pri stanovení výšky pokuty, keďže nie je zrejmé, na základe akého výpočtu a akého obratu Komisia žalobkyňu sankcionovala.

Porušenie hranice 10 % obratu.

Nedostatok odôvodnenia uložených zvýšení.

Nesprávne uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút pre rok 2006, ako aj usmernení pre rok 1998, ktoré boli platné nielen v rozhodnej dobe z hľadiska vytýkaných skutočností, ale tiež v priebehu prvých štyroch rokov konania.

Nesprávne posúdenie dĺžky účasti žalobkyne na karteli, pretože nebolo založené na viacerých objektívnych zisteniach.

Nezohľadnenie poľahčujúcich okolností, v danom prípade druhotnej úlohy žalobkyne v rámci vytýkaných skutočností, jej obmedzeného podielu na trhu a neúčinnosti kartelu.

Došlo k premlčaniu, pretože počas piatich rokov po neohlásenej kontrole nijaké opatrenie nemalo za následok prerušenie premlčacej doby.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/47

Odvolanie podané 10. septembra 2010: Paulette Füller-Tomlinson proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 1. júla 2010 vo veci F-97/08, Füller-Tomlinson/Parlament

(Vec T-390/10 P)

()

2010/C 301/75

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Paulette Füller-Tomlinson (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: L. Levi, advokát)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 1. júla 2010 vo veci F-97/08,

—

v dôsledku toho vyhovieť návrhom, ktoré odvolateľka podala v prvom stupni, a teda

—	zrušiť rozhodnutie vedúceho sekcie dôchodkov a sociálneho poistenia z 9. apríla 2008, ktoré v článku 3 určuje mieru pôvodu trvalej čiastočnej invalidity v chorobe súvisiacej s výkonom povolania na 20 %,

—	zrušiť v potrebnom rozsahu rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, ktoré bolo prijaté 26. augusta 2008 a oznámené 28. augusta 2008,

—	subsidiárne zaviazať žalovaného na úhradu sumy 12 000 eur z dôvodu náhrady nemajetkovej ujmy,

—	zaviazať žalovaného na náhradu všetkých trov konania,

—	zaviazať žalovaného náhradu všetkých trov konania na oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Týmto odvolaním sa odvolateľka domáha zrušenia rozsudku Súdu pre verejnú službu (ďalej len „SVS“) z 1. júla 2010, vo veci Füller-Tomlinson/Parlament, F-97/08, ktorým bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala predovšetkým zrušenia rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktoré na lekárske účely určuje mieru trvalej invalidity odvolateľky súvisiacej s výkonom povolania na 20 % na základe európskej stupnice fyzického a psychického poškodenia.

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza niekoľko odvolacích dôvodov založených na:

—

nedodržaní rozsahu preskúmania zákonnosti podmienok stanovených poistnými pravidlami prijatými na vykonanie článku 73 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie súdom, keďže SVS obmedzil svoje preskúmanie na zjavne nesprávne posúdenie a prekročenie diskrečnej právomoci zo strany inštitúcií, pričom malo ísť o úplné preskúmanie meritórnej zákonnosti aktu,

—

nepreskúmaní zjavne nesprávneho posúdenia, skreslení spisového materiálu, nesplnení povinnosti odôvodnenia zo strany prvostupňového súdu a porušení článku 73 služobného poriadku a poistných pravidiel, keďže:

—	SVS nezohľadnil úvahy uvedené v priebehu pojednávania v rámci rozšírenia žalobných dôvodov návrhu na začatie konania,

—

SVS predovšetkým nezohľadnil, že miera voľnej úvahy lekárov sa vzťahuje len na konštatovanie choroby a nie na určenie miery invalidity, čím potvrdil záväzný charakter európskej stupnice fyzického a psychického poškodenia, ktorá obmedzuje mieru invalidity v prejednávanej veci na 20 %, zatiaľ čo lekárska komisia posúdila, že miera invalidity žalobkyne dosahuje 100 %,

—	zneužití pojmu primeraná lehota a skreslení spisového materiálu, keďže SVS v rámci pripomienok uviedol lekárske vyšetrenie, ktoré sa nikdy neuskutočnilo, aby následne dospel k záveru, že lehota na vybavenie spisu odvolateľky nebola neprimeraná.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/48

Žaloba podaná 13. septembra 2010 — Nedri Spanstaal/Komisia

(Vec T-391/10)

()

2010/C 301/76

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Nedri Spanstaal NV (Venlo, Holandsko) (v zastúpení: M. Slotboom a B. Haan, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	vyhlásiť žalobu za prípustnú,

—	zrušiť článok 1 bod 9) rozhodnutia, pokiaľ ide o obdobie, za ktoré má byť Hit Groep zodpovedná a článok 2 bod 9), pokiaľ ide o pokutu uloženú spoločnosti Nedri,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa navrhuje čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie z 30. júna 2010 týkajúce sa konania na základe článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody EHP vo veci COMP/38.344 — Predpínacia oceľ.

Žalobkyňa uvádza tri dôvody na podporu svojej žaloby.

Po prvé žalobkyňa tvrdí porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 (1), ako aj povinnosti odôvodnenia. Podľa žalobkyne sa Komisia dopustila právneho a skutkového omylu tým, že priznala solidárnu zodpovednosť Hit Groep iba za obdobie od 1. januára 1998 do 17. januára 2002. Podľa žalobkyne Komisia mala uznať zodpovednosť Hit Groep za obdobie od 1. mája 1987 do 17. januára 2002 vrátane. Hit Groep mala totiž počas celého tohto obdobia kontrolu nad žalobkyňou.

Po druhé žalobkyňa tvrdí porušenie článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, usmernení na výpočet pokút (2), zásady proporcionality a povinnosti odôvodnenia. Podľa žalobkyne sa Komisia dopustila právneho a skutkového omylu tým, že stanovila zákonnú maximálnu výšku pokuty, teda 10 % celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku, z obratu žalobkyne v roku 2009. Zákonná maximálna výška pokuty sa mala stanoviť z obratu žalobkyne v roku 2002.

Po tretie žalobkyňa tvrdí porušenie bodu 23 Oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút (3) a povinnosti odôvodnenia. Podľa žalobkyne sa Komisia dopustila právneho a skutkového omylu tým, že žalobkyni priznala zníženie pokuty len 25 % namiesto 30 %.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).

(3) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (2002/C 45/03) (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/48

Žaloba podaná 6. septembra 2010 — Euro-Information/ÚHVT (EURO AUTOMATIC CASH)

(Vec T-392/10)

()

2010/C 301/77

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Euro-Information — Européenne de traitement de l’information (Štrasburg, Francúzsko) (v zastúpení: A. Grolée, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu zo 17. júna 2010 vo veci R 892/2010-2 v rozsahu, v ktorom bola zamietnutá prihláška ochrannej známky č. 004114864 pre výrobky a služby uvedené v triedach 9, 35, 36, 37, 38 a 42,

—	rovnako zaviazať ÚHVT v súlade s článkom 87 rokovacieho poriadku na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v konaní pred ÚHVT a v súvislosti s podaním predmetnej žaloby.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „EURO AUTOMATIC CASH“ pre výrobky a služby zaradené do tried 9, 35, 36, 37, 38 a 42 — prihláška č. 4114864.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: čiastočné zrušenie rozhodnutia prieskumového pracovníka, čiastočné zamietnutie zápisu prihlasovanej ochrannej známky, rozhodnutie prijaté na základe rozsudku Všeobecného súdu z 9. marca 2010, Euro-Information/ÚHVT (EURO AUTOMATIC CASH) (T-15/09, neuverejnený v Zbierke).

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, keďže prihlasovaná ochranná známka nie je opisná, ale naopak rozlišovacia pre všetky výrobky a služby, ktorých zápis bol zamietnutý.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/49

Žaloba podaná 14. septembra 2010 — Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia

(Vec T-393/10)

()

2010/C 301/78

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Westfälische Drahtindustrie GmbH (Hamm, Nemecko), Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG (Hamm), Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG (Iserlohn, Nemecko) (v zastúpení: C. Stadler, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť článok 1 ods. 8 písm. a) a b) rozhodnutia, v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje zodpovednosť prvej a druhej žalobkyne za porušenie článku 101 ZFEÚ respektíve článku 53 Dohody o EHP z 12. mája 1997,

—	zrušiť článok 2 rozhodnutia, v rozsahu, v akom ukladá prvej až tretej žalobkyni solidárne pokutu vo výške 15 485 000 eur, prvej a druhej žalobkyni solidárne pokutu vo výške 30 115 000 eur a prvej žalobkyni pokutu vo výške 10 450 000 eur,

—	subsidiárne, primerane znížiť pokuty uložené žalobkyniam v článku 2 rozhodnutia,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne napadajú rozhodnutie Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 vo veci COMP/38.344 — Predpínacia oceľ. Napadnuté rozhodnutie uložilo žalobkyniam a ďalším podnikom pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyne sa podľa názoru Komisie zúčastnili na trvalej dohode a/alebo zosúladených postupoch v odvetví predpínacej ocele na vnútornom trhu a na trhu EHP.

Na odôvodnenie svojej žaloby uvádzajú žalobkyne osem žalobných dôvodov.

Ako prvý žalobný dôvod vytýkajú žalobkyne porušenie článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1/2003 (1), pretože domnienka o účasti žalobkýň na jedinom a neprerušenom porušení je nesprávna.

V rámci druhého žalobného dôvodu subsidiárne uvádzajú porušenie článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, pretože došlo k porušeniu podstatných zásad výpočtu pokút vzhľadom na žalovanou konštatované trvanie porušovania započítaním krízového obdobia kartelu.

Ako tretí žalobný dôvod žalobkyne uvádzajú, že žalovaná porušila článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, pretože použitím údajov uvedených v žiadosti o zníženie pokuty uloženej žalobkyniam porušila zásady ochrany legitímnej dôvery a viazanosti správnou praxou.

Žalobkyne v rámci štvrtého žalobného dôvody uvádzajú porušenie článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, pretože žalovaná sa dopustila početných chýb pri posudzovaní závažnosti porušovania.

Ako piaty žalobný dôvod žalobkyne vytýkajú porušenie článku 23 nariadenia č. 1/2003 a nesplnenie povinnosti uviesť odôvodnenie podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie. V tomto ohľade uvádzajú, že žalovaná sa pri výpočte pokút svojvoľne odchýlila od metódy uvedenej v napadnutom rozhodnutí.

Ako šiesty žalobný dôvod žalobkyne uvádzajú, že žalovaná pri stanovovaní pokút porušila článok 23 nariadenia č. 1/2003 prekročením diskrečnej právomoci a porušením zásady proporcionality.

V rámci siedmeho žalobného dôvodu žalobkyne vytýkajú porušenie článku 296 ods. 2 ZFEÚ a článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie, pretože žalovaná neodôvodnila podstatné body napadnutého rozhodnutia.

Nakoniec žalobkyne vytýkajú ako ôsmy žalobný dôvod, že žalovaná porušila ich právo byť vypočuté podľa článku 27 nariadenia č. 1/2003 a článok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie, pretože žalobkyne k podstatným bodom nevypočula.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/50

Žaloba podaná 13. septembra 2010 — Grebenshikova/ÚHVT — Volvo Trademark (SOLVO)

(Vec T-394/10)

()

2010/C 301/79

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Elena Grebenshikova (Petrohrad, Ruská federácia) (v zastúpení: M. Björkenfeldt, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Volvo Trademark Holding AB (Göteborg, Švédsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 9. júna 2010 vo veci R 861/2010-1 a,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „SOLVO“ pre tovary zaradené do triedy 9.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: zápis obrazovej ochrannej známky „VOLVO“ č. 747361 v Spojenom kráľovstve pre široký okruh tovarov a služieb; zápisy slovnej ochrannej známky „VOLVO“ č. 1552528, č. 1102971, č. 1552529 a č. 747362 v Spojenom kráľovstve pre široký okruh tovarov a služieb; zápisy slovnej ochrannej známky Spoločenstva „VOLVO“ č. 2361087 a č. 2347193, okrem iného pre služby zaradené do tried 9 a 12.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky v celom jej rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia a zamietnutie prihlášky ochrannej známky.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009, keďže odvolací senát uplatnil ustanovenia tohto článku nesprávne; porušenie všeobecnej zásady práva EÚ týkajúcej sa rovnakého zaobchádzania a porušenie článku 1 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ako aj článku 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva zo strany odvolacieho senátu.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/50

Žaloba podaná 14. septembra 2010 — Stichting Corporate Europe Observatory/Komisia

(Vec T-395/10)

()

2010/C 301/80

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Stichting Corporate Europe Observatory (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: S. Crosby, solicitor a S. Santoro, právnik)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť implicitné zamietnutie opakovanej žiadosti žalobcu,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobca domáha zrušenia implicitného rozhodnutia Komisie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o prístup k určitým dokumentom týkajúcim sa obchodných rokovaní medzi Európskou úniou a Indiou podaná podľa nariadenia č. 1049/2001 (1).

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca tri žalobné dôvody.

V prvom rade tvrdí, že Komisia porušila nariadenie č. 1049/2001 tým, že v stanovenej lehote neodpovedala na opakovanú žiadosť.

V druhom rade žalobca tvrdí, že Komisia porušila nariadenie č. 1049/2001 a Zmluvu tým, že nepriamo zamietla opakovanú žiadosť bez poskytnutia akéhokoľvek odôvodnenia alebo bez poskytnutia odôvodnenia na úrovni vyžadovanej Zmluvou a Súdnym dvorom.

V treťom rade uvádza, že neodpovedaním na opakovanú žiadosť Komisia porušila podstatné procesné požiadavky a/alebo sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/51

Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Zucchetti Rubinetteria/Komisia

(Vec T-396/10)

()

2010/C 301/81

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Zucchetti Rubinetteria SpA (Gozzano, Taliansko) (v zastúpení: M. Condinanzi a P. Ziotti, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	v prvom rade zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	subsidiárne zrušiť alebo znížiť pokutu uloženú žalobcovi,

—	subsidiárne v druhom rade znížiť pokutu po prijatí návrhu na uplatnenie poľahčujúcich okolností uvedených v článku 29 usmernení o pokutách,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie napadnuté v prejednávanej veci je rovnaké ako rozhodnutie napadnuté vo veci T-368/10, Rubinetteria Cisal/Komisia.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú podobné ako v uvedenej veci. Osobitne žalobca tvrdí, že výrobky, ktorých sa rozhodnutie týka patria na tri rozdielne trhy, že Zucchetti nie je na trhu vodovodných kohútikov prítomný a že v rozhodnutí Komisie sa nepristúpilo k predchádzajúcemu určeniu relevantného trhu. Rozhodnutie je tiež chybné z pohľadu analýzy geografického rozšírenia trhu, ako aj z pohľadu dosahu kartelu na podmienky fungovania trhu.

Žalobca dodáva, že vytvorenie záveru o dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorý Komisiu viedol k tomu, že žalobcovi vytýkala jediné, komplexné a nepretržité porušenie článku 101 ZFEÚ, len z dôvodu jeho tajného dohodnutého konania v Taliansku, je poznačené chybami a nie je odôvodnené, keďže Komisia nepreukázala, že žalobca vedel o nezákonnom konaní ostatných podnikov, ktoré sa údajne zúčastnili na karteli.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/51

Žaloba podaná 13. septembra 2010 — ara/ÚHVT — Allrounder (Vyobrazenie športovej topánky s písmenom A naboku)

(Vec T-397/10)

()

2010/C 301/82

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ara AG (Langenfeld, Nemecko) (v zastúpení: M. Gail, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Allrounder SARL (Sarrebourg, Francúzsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 23. júna 2010 vo veci R 1543/2009-1,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Allrounder SARL.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka, ktorá zobrazuje športovú topánku s písmenom „A“ naboku pre tovary a služby zaradené do tried 16, 18 a 25.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: národná slovná ochranná známka „A“ pre tovary zaradené do tried 9, 18 a 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania ako neprípustné.

Dôvody žaloby: porušenie článku 81 nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), keďže odvolací senát neprávom vychádzal z toho, že organizácia práce uvádzaná zástupcami odvolateľky nie je spôsobilá doložiť, že za daných okolností došlo k vynaloženiu náležitej starostlivosti, a tým zamietol návrh na uvedenie do predchádzajúceho stavu v lehote na predloženie odôvodnenia odvolania.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/52

Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Fapricela — Indústria de Trefilaria/Komisia

(Vec T-398/10)

()

2010/C 301/83

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Fapricela — Indústria de Trefilaria, S.A. (Ançã, Portugalsko) (v zastúpení: M. Gorjão-Henriques a S. Roux, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť články 1 a 2 rozhodnutia Komisie z 30. júna 2010, týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 — Predpínacia oceľ), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	podstatne znížiť uloženú pokutu,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie, ktoré napadla žalobkyňa, je totožné s rozhodnutím, ktoré je napadnuté vo veci T-385/10, ArcelorMittal Wire France a i./Komisia.

Žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody:

napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo má vplyv na právo žalobkyne na obhajobu a viedlo k oprave samotného rozhodnutia. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti domnieva, že oprava je neúčinná, keďže uznanie vecných chýb zo strany Komisie bráni úplnému výkonu práva žalobkyne na obhajobu a spochybňuje predmet tohto konania, okrem toho Komisii umožňuje, aby prijala nové pozmeňujúce rozhodnutie vzhľadom na skutkové a právne tvrdenia podnikov v tomto konaní;

ii)	Komisia nepreukázala, že žalobkyňa vedela alebo mohla vedieť o existencii kartelov presahujúcich hranice Pyrenejského polostrova, takže žalobkyňu nemožno považovať za zodpovednú za jediné a pokračujúce protiprávne konanie, ktoré je opísané v napadnutom rozhodnutí, subsidiárne:

iii)	pri stanovení výšky pokuty uloženej uvedenému podniku Komisia porušila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania, a preto je potrebné, aby bola pokuta znížená,

iv)	Komisia nesprávne vypočítala dĺžku účasti žalobkyne na protiprávnom konaní, keďže nezohľadnila obdobie, počas ktorého sa žalobkyňa kartelu dočasne neúčastnila, a

v)	Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia skutkového stavu a porušila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že odmietla uznať, že žalobkyňa nie je schopná zaplatiť pokutu.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/53

Žaloba podaná 14. septembra 2010 — ArcelorMittal España/Komisia

(Vec T-399/10)

()

2010/C 301/84

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ArcelorMittal España, SA (Gozón, Španielsko) (v zastúpení: A. Creus Carreras a A. Valiente Martin, abogados)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie, v rozsahu, v ktorom sa týka ArcelorMittal España, SA,

—	subsidiárne, zrušiť pokutu uloženú ArcelorMittal España, SA,

—	ďalej subsidiárne, znížiť pokutu uloženú ArcelorMittal España, SA.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 vo veci COMP/38.344 — Predpínacia oceľ, v ktorom Komisia konštatovala, že žalobkyňa porušila spolu s inými podnikmi článok 101 ZFEÚ, ako aj článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnila na trvalej dohode a/alebo zosúladených postupoch v odvetví predpínacej ocele na celoeurópskom trhu a/alebo na vnútroštátnom/regionálnom trhu. Ďalej žiada zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá jej bola uložená.

Na odôvodnenie svojej žaloby uvádza žalobkyňa šesť žalobných dôvodov.

Žalobkyňa po prvé uvádza, že Komisia porušila základné právo na spravodlivý proces zakotvené v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 47 Charty základných práv Európskej únie tým, že pokutu uložil správny orgán, ktorý má súčasne vyšetrovaciu aj sankčnú právomoc.

Po druhé uvádza, že Komisia nesprávne vypočítala pokutu, čo viedlo k uloženiu vyššej pokuty žalobkyni.

Po tretie tvrdí, že Komisia neprávom konštatovala, že žalobkyňa do decembra 1997 ovplyvňovala rozhodovania Emesa a Galyca.

Po štvrté namieta, že Komisia neprávom odmietla čiastočne znížiť pokutu uloženú žalobkyni podľa článku 23 úpravy týkajúcej sa korunného svedka z roku 2002 (1), hoci žalobkyňa predložila rozhodujúce dôkazy týkajúce sa trvania a závažnosti porušovania a tým splnila požiadavky požadované uvedeným ustanovením.

Žalobkyňa nakoniec namieta, že Komisia nesprávne použila „zvýšenie pokuty na zabezpečenie odstrašujúceho účinku“ uvedené v článku 30 usmernení k stanoveniu pokút z roku 2006 (2), čo viedlo k neprípustnému zvýšeniu pokuty, ktorá jej bola uložená o 20 %.

(1) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155).

(2) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/53

Žaloba podaná 9. septembra 2010 — Villeroy & Boch — Belgicko/Komisia

(Vec T-402/10)

()

2010/C 301/85

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Villeroy & Boch — Belgicko (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: O. Brouwer a J. Blockx, advocaten)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka Villeroy & Boch Belgium N.V./S.A.,

—	subsidiárne, znížiť pokutu uloženú žalobkyni,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa žiada čiastočné zrušenie rozhodnutia Európskej komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39.092 — Sanitárne zariadenia týkajúce sa porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ na trhu s armatúrami, sprchovými stenami a so sanitárnou keramikou.

Svoji žalobu opiera o sedem žalobných dôvodov:

—	porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, ako aj ustálenej judikatúry, pretože rozhodnutie nesprávne vychádzalo z jediného a pokračujúceho porušenia,

—	porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie, ktorá vyplýva z článku 296 ods. 2 ZFEÚ, pretože odôvodnenie jediného a pokračujúceho porušenia bolo nedostatočné a nesprávne,

—	porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie týkajúce sa údajnej účasti žalobkyne na porušovaní na belgickom trhu, ktoré sa jej vytýka, ako aj nedostatok dôkazov, že sa žalobkyňa na tomto porušovaní na belgickom trhu zúčastnila,

—

uloženie solidárnej pokuty žalobkyni a jej materskej spoločnosti je v rozpore so zásadou nulla poena sine lege podľa článku 49 ods. 1 Charty základných práv EÚ a so zásadou, že „prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu“ podľa článku 49 ods. 3 v spojení s článkom 48 ods. 1 Charty, ako aj porušenie článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003,

—	nesprávne stanovenie výšky pokuty, keďže pokuta sa vzťahuje aj na obrat, ktorý nesúvisí s porušovaním, ktoré sa žalobkyni vytýka,

—	neoprávnené zamietnutie žiadosti o zníženie pokuty z dôvodu neprimeranej doby konania v rozpore s článkom 41 Charty,

—	porušenie článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 z dôvodu nesprávneho stanovenia pokuty v závislosti na závažnosti porušenia a nesprávne určenie „odstrašujúceho účinku“, ako aj neprimeranosť výšky pokuty v absolútnom zmysle.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/54

Žaloba podaná 10. septembra 2010 — Justice & Environment/Komisia

(Vec T-405/10)

()

2010/C 301/86

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Justice & Environment (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: P. Černý, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	vyhlásiť napadnuté opatrenia [rozhodnutia Komisie 2010/135/EU a 2010/136/EU a odpoveď Komisie K(2010) 4632] za neplatné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutí Komisie 2010/135/EU (1) a 2010/136/EU (2) týkajúcich sa uvedenia geneticky modifikovaného zemiaka na trh ako potraviny a krmiva, ako aj rozhodnutia Komisie K(2010) 4632 o zamietnutí žiadosti o vnútorné preskúmanie podanej žalobcom na základe hlavy IV Nariadenia (ES) č. 1367/2006 (3).

Na podporu žaloby uvádza žalobca nasledujúce žalobné dôvody.

Tvrdí, že pri prijímaní rozhodnutí 2010/135/EU a 2010/136/EU porušila Komisia podstatné procesné náležitosti v zmysle článku 263 ZFEÚ a svoje povinnosti podľa článku 4 ods. 2 smernice 2001/18/ES (4). Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia porušujú určité všeobecné zásady práva EÚ, keďže: hodnotenie rizík uskutočnené Komisiou si vnútorne odporovalo, Komisia nesprávne vyložila článok 4 ods. 2 Smernice 2001/18/ES, Komisia nezhodnotila dôkazy úplne a ignorovala zmeny právnych predpisov. Žalobca ďalej tvrdí, že rozhodnutie Komisie 2010/136/EU povolením umiestnenia geneticky modifikovaného zemiaka na trh porušuje tiež nariadenie č. 1829/2003/ES (5).

Žalobca ďalej tvrdí, že rozhodnutie Komisie K(2010) 4632 je nezákonné, keďže potvrdzuje nezákonnosť uvedených dvoch napadnutých rozhodnutí Komisie tým, že zamieta žiadosť o vnútorné preskúmanie podanú žalobcom. Žalobca navyše tvrdí, že Komisia nedodržala zásadu riadneho výkonu spravodlivosti a svoju povinnosť riadne zhodnotiť dôkazy pri vydávaní rozhodnutí v správnom konaní, pretože riadne nezhodnotila tvrdenia predložené žalobcom v jeho žiadosti o vnútorné preskúmanie.

(1) Rozhodnutie Komisie z 2. marca 2010 o uvedení zemiaka (Solanum tuberosum L. línie EH92-527-1) geneticky modifikovaného na zvýšenie obsahu amylopektínu v škrobe na trh v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES [oznámené pod číslom K(2010) 1193] (Ú. v. EÚ L 53, s. 11).

(2) Rozhodnutie Komisie z 2. marca 2010, ktorým sa povoľuje uvedenie krmív vyrobených z geneticky modifikovaných zemiakov EH92-527-1 (BPS-25271-9) na trh a náhodný alebo z technických príčin nezamedziteľný výskyt takýchto zemiakov v potravinárskych a ostatných krmivárskych výrobkoch podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 [oznámené pod číslom K(2010) 1196] (Ú. v. EÚ L 53, s. 15).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, s. 13).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 77).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, s. 1; Mim. vyd. 13/032, s. 432).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/55

Žaloba podaná 15. septembra 2010 — Emesa-Trefilería a Industrias Galyca/Komisia

(Vec T-406/10)

()

2010/C 301/87

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Emesa-Trefilería, SA (Arteixo, Španielsko) a Industrias Galyca, SA (v zastúpení: A. Creus Carreras a A. Valiente Martin, abogados)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie, v rozsahu, v ktorom sa týka žalobkýň,

—	subsidiárne, zrušiť alebo znížiť pokuty uložené žalobkyniam,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne sa žalobou domáhajú čiastočného zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 vo veci COMP/38.344 — Predpínacia oceľ, v ktorom Komisia konštatovala, že žalobkyne porušili spolu s inými podnikmi článok 101 ZFEÚ, ako aj článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili na trvalej dohode a/alebo zosúladených postupoch v odvetví predpínacej ocele na celoeurópskom trhu a/alebo na vnútroštátnom/regionálnom trhu. Ďalej žiadajú zrušenie alebo zníženie pokút, ktoré im boli uložené.

Na odôvodnenie svojej žaloby uvádzajú žalobkyne tri žalobné dôvody.

Po prvé uvádzajú, že Komisia porušila ich základné právo na spravodlivý proces zakotvené v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 47 Charty základných práv Európskej únie tým, že pokutu uložil správny orgán, ktorý má súčasne vyšetrovaciu aj sankčnú právomoc.

Po druhé uvádzajú, že Komisia neprávom odmietla znížiť pokuty uložené žalobkyniam v rozpore s úpravou týkajúcou sa korunného svedka z roku 2002 (1), keďže rozhodnutie sa vo významnej miere zakladá na dôkazoch pochádzajúcich od Emesa.

Žalobkyne nakoniec namietajú, že im Komisia neprávom nepriznala zníženie podľa článku 23 úpravy týkajúcej sa korunného svedka z roku 2002, hoci Emesa predložila významné dôkazy týkajúce sa trvania a závažnosti porušovania.

(1) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/55

Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Roca Sanitario/Komisia

(Vec T-408/10)

()

2010/C 301/88

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Roca Sanitario, SA (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: J. Folguera Crespo a M. Merola, abogados)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	čiastočné zrušenie článkov 1, 2 a 4 rozhodnutia Európskej komisie z 23. júna 2010 v rozsahu, v akom sa týkajú Roca Sanitario,

—	subsidiárne, znížiť pokutu uloženú Roca Sanitario, v zmysle tvrdení uvedených v žalobe, v rozsahu, v akom to Všeobecný súd bude považovať z dôvodov uvedených v žalobe alebo z iných dôvodov, ktoré Všeobecný súd môže zohľadniť, za vecne spravodlivé,

—

subsidiárne v prípade, že Všeobecný súd rozhodne o iných žalobách, ktoré podali Roca France alebo Laufen Austria, a zníži pokutu uloženú rozhodnutím Európskej komisie z 23. júna 2010 za protiprávne konania týchto spoločností, za ktoré Roca Sanitario solidárne ručí, určiť, že Roca Sanitario má nárok na ekvivalentné zníženie sumy pokuty, za ktorú solidárne ručí a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania Roca Sanitario.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie napadnuté predmetnou žalobou sa zhoduje s rozhodnutím, ktoré je napadnuté vo veciach T-364/10, Duravit a i./Komisia a T-368/10, Rubinetteria Cisal/Komisia.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty sú zhodné s dôvodmi a argumentmi v týchto veciach.

Žalobkyňa predovšetkým uplatňuje zjavne nesprávne posúdenie týkajúce sa určenia jej solidárnej zodpovednosti za údajné protiprávne konania, ktorých sa mali dopustiť Roca France a Laufe Austria, maximálnej výšky pokuty, ktorá môže byť uložená podľa článku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (1), ktorá bola vo veľkom rozsahu prekročená.

Ďalej tvrdí, že napadnuté rozhodnutie pri určení miery zodpovednosti a výpočte pokuty bezdôvodne ignoruje mnohé predložené dôkazy, ktoré vyvracali domnienku výkonu rozhodujúceho vplyvu zo strany žalobkyne na spoločnosti Roca France a Laufen Austria.

Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie porušuje práva na obhajobu, pretože zodpovednosť žalobkyne sa opiera o skutočnosti a subjektívne hodnotenia, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách a ku ktorým žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa.

(1) Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/56

Žaloba podaná 13. septembra 2010 — Bottega Veneta International/ÚHVT (Tvar kabelky)

(Vec T-409/10)

()

2010/C 301/89

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Bottega Veneta International Sàrl (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: P. Roncaglia, G. Lazzeretti, M. Boletto a E. Gavuzzi, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie R 1247/2009-1 prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 16. júna 2010,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) na náhradu trov tohto konania, ako aj odvolacieho konania pred prvým odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: ochranná známka, ktorej predmetom je trojrozmerné rozlišujúce označenie známe ako taška „veneta“ (prihláška č. 6 632 608) pre výrobky zaradené do triedy 18 („tašky a kabelky“).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 9 ods. 3 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) a článku 7 ods. 1 písm. b), ako aj článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/56

Žaloba podaná 13. septembra 2010 — Bottega Veneta International/ÚHVT (Tvar kabelky)

(Vec T-410/10)

()

2010/C 301/90

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Bottega Veneta International Sàrl (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: P. Roncaglia, G. Lazzeretti, M. Boletto a E. Gavuzzi, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie R 1539/2009-1 prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 16. júna 2010,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) na náhradu trov tohto konania, ako aj odvolacieho konania pred prvým odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: ochranná známka, ktorej predmetom je trojrozmerné rozlišujúce označenie známe ako taška „cabat“ (prihláška č. 6 632 566), pre výrobky zaradené do triedy 18 („tašky a kabelky“).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/57

Žaloba podaná 8. septembra 2010 — Laufen Austria AG/Európska komisia

(Vec T-411/10)

()

2010/C 301/91

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Laufen Austria AG (Wilhelmsburg, Rakúsko) (v zastúpení: E. Navarro Varona, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	čiastočne zrušiť články 1 a 2 rozhodnutia Európskej komisie z 23. júna 2010 v rozsahu, v akom sa týkajú pokuty uloženej spoločnosti Laufen Austria (posudzovanej jednak individuálne a jednak solidárne spolu so spoločnosťou Roca Sanitario), z dôvodu údajného porušenia článku 101 ZFEÚ a následne

—

znížiť pokutu uloženú spoločnosti Laufen Austria posudzovanú jednak individuálne a jednak solidárne spolu so spoločnosťou Roca Sanitario, v súlade s návrhom uvedeným v tejto žalobe v rozsahu, v akom to Všeobecný súd bude považovať za vhodné z uvedených dôvodov alebo z iných dôvodov, ktoré Všeobecný súd môže zohľadniť, a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania spoločnosti Laufen Austria.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie napadnuté predmetnou žalobou sa zhoduje s rozhodnutím, ktoré je napadnuté vo veci T-408/10, Roca Sanitario/Komisia.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty sú zhodné s dôvodmi a argumentmi v tejto veci.

Predovšetkým tvrdí, že v rozhodnutí došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, pretože Komisia konštatuje, že žalobkyňa nekonala na trhu samostatne a vyhlasuje, že za jej konanie bola zodpovedná spoločnosť Roca Sanitario.

Subsidiárne v tejto súvislosti uplatňuje porušenie článku 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, ako aj porušenie zásady individuálnej zodpovednosti za protiprávne konania a zásady proporcionality vo vzťahu k pokute individuálne uloženej žalobkyni za údajné protiprávne konanie, ku ktorému malo dôjsť pred tým jej nadobudnutím spoločnosťou Roca Sanitario. Táto pokuta presahuje 10 % jej obratu za rok, ktorý predchádza vydaniu napadnutého rozhodnutia, a bola vypočítaná nesprávnym spôsobom.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/57

Žaloba podaná 9. septembra 2010 — Roca/Komisia

(Vec T-412/10)

()

2010/C 301/92

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Roca (Saint Ouen L’Aumone, Francúzsko) (v zastúpení: P. Vidal Martínez, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	určiť čiastočnú neplatnosť článkov 1 a 2 rozhodnutia Komisie z 23. júna 2010 v rozsahu, v akom ukladá spoločnosti Roca France neprimeranú pokutu za porušenie článku 101 ZFEÚ, a v dôsledku toho

—	znížiť výšku pokuty uloženej spoločnosti Roca France a to v súlade s návrhmi tejto žaloby v rozsahu, v akom to Všeobecný súd bude považovať za vhodné z uvedených dôvodov alebo z dôvodov, ktoré sám určí, a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli spoločnosti Roca France.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie napadnuté v tomto konaní je rovnaké ako vo veciach T-408/10, Roca Sanitario/Komisia a T-411/10, Laufen Austria/Komisia.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú podobné ako žalobné dôvody a hlavné tvrdenia uplatňované v uvedených veciach.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/58

Žaloba podaná 18. septembra 2010 — Nexans France/Enterprise commune Fusion for Energy

(Vec T-415/10)

()

2010/C 301/93

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Nexans France SAS (Clichy, Francúzsko) (v zastúpení: J-P. Tran Thiet a J.-F. Le Corre, advokáti)

Žalovaný: Európsky spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že zákazka bola zadaná na základe konania, v rámci ktorého boli porušené zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, transparentnosti, rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných,

—	určiť, že žalovaný vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, keď žalobkyňu nechal v neistote v súvislosti so svojim rozhodnutím odmietnuť jej ponuku pred samotným vyhodnotením a oznámil jej to len prostredníctvom listu zo 16. júla 2010,

—	určiť, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol ponuku žalobkyne na základe článku 120.4 vykonávacieho nariadenia k rozpočtovému nariadeniu,

—	zrušiť rozhodnutie zo 16. júla,

—	zrušiť rozhodnutie z 8. júla,

—	zrušiť všetky akty, ktoré žalovaný prijal po tom, ako prijal rozhodnutia z 8. a 16. júla,

—	priznať žalobkyni spravodlivú náhradu vo výške 175 453 eur spolu s úrokmi za obdobie od vyhlásenia rozsudku až do úplného zaplatenia (s výhradou presného stanovenia ceny zákazky a konečného výpočtu nákladov na advokáta, ktorý bude môcť byť oznámený až po skončení tohto konania),

—

subsidiárne, ak by sa ukázalo, že v čase vyhlásenia rozsudku je nepravdepodobné, aby sa vyhlásilo nové zadávacie konanie, priznať žalobkyni spravodlivú náhradu vo výške 50 175 453 eur spolu s úrokmi za obdobie od vyhlásenia rozsudku až do úplného zaplatenia (s výhradou presného stanovenia ceny zákazky a konečného výpočtu nákladov na advokáta, ktorý bude môcť byť oznámený až po skončení tohto konania),

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa navrhuje zrušiť rozhodnutia Európskeho spoločného podniku pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy, ktorými odmietol ponuku žalobkyne v rámci zadávacieho konania F4E-2009-OPE-18 (MS-MG), ktorého účelom bolo uzavretie zmlúv na dodávku elektrického zariadenia (Ú. v. 2009/S 149-218279) a na základe ktorého bola zákazka zadaná inému uchádzačovi. Žalobkyňa okrem iného požaduje náhradu škody, ktorá bola napadnutými rozhodnutiami údajne spôsobená.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza niekoľko žalobných dôvodov založených na:

—

porušení zásad právnej istoty a transparentnosti, keďže žalovaný žalobkyňu neupovedomil o tom, že jej ponuku bez toho, aby ju vyhodnotil, odmietne v prípade, ak žalobkyňa nepodpíše návrh zmluvy priložený k zákazke, čím jej nebola poskytnutá možnosť oboznámiť sa s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú z toho, že je uchádzačom,

—	porušení zásady ochrany legitímnej dôvery, keďže žalovaný uistil žalobkyňu, že automaticky neodmietne ponuku, ktorú predložila,

—

porušení zásad rovnosti zaobchádzania a rovnosti príležitostí medzi uchádzačmi o verejnú zákazku, pretože:

—

zadávacie konanie bolo zorganizované tak, aby sa zvýhodnila kandidatúra Consortium ICAS (úspešný uchádzač), keďže lehoty stanovené v rámci zákazky boli zjavne nedostatočné a neprimerané a uchádzači, ktorí neboli vybavení zvláštnymi výrobnými linkami, ktorými ako jediné disponovalo Consortium ICAS, nemohli reálne tieto lehoty dodržať,

—	existoval konflikt záujmov, na základe ktorého bola zvýhodnená kandidatúra Consortium ICAS, keďže osoba pracujúca pre jedného z členov Consortium ICAS sa zúčastnila na výbere ponúk a ďalšia osoba pracujúca pre jedného z členov Consortium ICAS sa podieľala na príprave zadávacieho konania,

—	Consortium ICAS získalo informácie, ktoré zvýhodnili jeho kandidatúru, keďže osoba pracujúca pre jedného z členov Consortium ICAS navštívila ako expert na ITER továrne žalobkyne v Kórei, ako aj továrne na káble v Číne a Japonsku,

—	porušení zásady riadnej správy vecí verejných a článkov 84 a 94 rozpočtového nariadenia, keďže sa pokračovalo vo vyhodnocovaní ponúk, hoci zostala len jedna ponuka a žalovaný nereagoval, napriek tomu, že ho žalobkyňa upovedomila o existencii konfliktu záujmov, ktorý zvýhodňoval Consortium ICAS,

—

nesprávnom právnom posúdení, z ktorého vychádzal žalovaný, keď na základe článku 120 ods. 4 vykonávacieho nariadenia k rozpočtovému nariadeniu odmietol ponuku žalobkyne, pričom tento článok umožňuje automatické odmietnutie ponuky bez toho, aby bola táto ponuka vyhodnotená, len v prípade, že nespĺňa určitú podstatnú podmienku alebo určitú zvláštnu podmienku stanovenú v zadávacích podkladoch,

—	skutočnosti, že údajným porušením právnych predpisov bola žalobkyni spôsobená priama a skutočná škoda, ktorej náhradu žalobkyňa požaduje.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/59

Žaloba podaná 13. septembra 2010 — Cortés del Valle López/ÚHVT (HIJOPUTA)

(Vec T-417/10)

()

2010/C 301/94

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: D. Federico Cortés del Valle López (Maliaño, Španielsko) (v zastúpení: J. Calderón Chavero, abogado)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) vo veci R 175/2010-2 z 18. júna 2010,

—	v dôsledku toho zrušiť rozhodnutie prieskumového pracovníka ÚHVT z 24. novembra 2009,

—	vyhovieť návrhom žalobcu a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov tohto konania v prípade že bude odporovať a zamietnuť jeho návrhy.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka, ktorá obsahuje slovný prvok „¡Que buenu ye! HIJOPUTA“ pre tovary a služby tried 33, 35 a 39.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: neexistencia porušenia článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 (1), keďže prihlasovaná ochranná známka nie je v rozpore s dobrými mravmi.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/59

Žaloba podaná 15. septembra 2010 — voestalpine a voestalpine Austria Draht/Komisia

(Vec T-418/10)

()

2010/C 301/95

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: voestalpine AG (Linz, Rakúsko), voestalpine Austria Draht GmbH (Bruck an der Mur, Rakúsko) (v zastúpení: A. Ablasser Neuhuber a G. Fussenegger, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 30. júna 2010 K(2010) 4387 v konečnom znení, vydané v konaní podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP vo veci COMP/38.344 — Predpínacia oceľ v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

—	subsidiárne, primerane znížiť pokuty uložené žalobkyniam v článku 2 rozhodnutia,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na odôvodnenie svojej žaloby uvádzajú žalobkyne tri žalobné dôvody.

Ako prvý žalobný dôvod žalobkyne uvádzajú, že neporušili článok 101 ZFEÚ. V tejto súvislosti uvádzajú, že konštatovanie ich účasti výlučne prostredníctvom obchodného zástupcu v Taliansku je nesprávne, pretože tento obchodný zástupca na stretnutiach „Club Italia“ žalobkyne vôbec nezastupoval, konanie nevýhradného obchodného zástupcu nemožno pripísať žalobkyniam z dôvodu, že s nimi netvorí hospodársky celok, automatické započítanie konania nevýhradného obchodného zástupcu, ktoré vykonala žalovaná je v rozpore s judikatúrou Všeobecného súdu a žalobkyne nemali vôbec znalosti o konaní obchodného zástupcu. Subsidiárne uvádzajú, že doba trvania porušovania bola v prípade žalobkýň nesprávne stanovená.

V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyne popierajú účasť na jednotnom, komplexnom a pokračujúcom porušovaní. Uvádzajú k tomu okrem iného, že porušenie v rámci „Club Italia“ treba oddeliť od ostatných porušovaní uvedených v napadnutom rozhodnutí. Ďalej uvádzajú, že sa na jednotnom, komplexnom a pokračujúcom porušovaní nikdy nezúčastnili, pretože nepoznali celkový plán, tento ani nemohli rozumne predpokladať a ani by neboli ochotné vziať na seba z neho vyplývajúce riziko.

Nakoniec ako tretí žalobný dôvod vytýkajú nesprávne stanovenie pokút. Žalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú porušenie zásady proporcionality, pretože bola uložená neprimerane vysoká pokuta napriek novým (nepredvídateľným) právnym otázkam a rovnaká pokuta pri púhej znalosti porušení iných podnikov. Ďalej došlo k porušeniu pravidla rovnakého zaobchádzania, v rozpore s usmerneniami k stanoveniu pokút (1) a s právom na obhajobu a na spravodlivé konanie.

(1) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/60

Žaloba podaná 14. septembra 2010 — Ori Martin/Komisia

(Vec T-419/10)

()

2010/C 301/96

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ori Martin SA (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: P. Ziotti, avvocato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010, ktoré sa týka konania o uplatnení článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 — Predpínacia oceľ), v rozsahu, v akom jej prisudzuje zodpovednosť za konanie podliehajúce sankcii,

—	zrušiť alebo znížiť uloženú pokutu v súlade s článkom 2 uvedeného rozhodnutia,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnuté rozhodnutie v tejto veci je rovnaké ako rozhodnutie dotknuté vo veci T-385/10, ArcelorMittal Wire France a i./Komisia.

Žalobkyňa sa domnieva, že rozhodnutie Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 je protizákonné v tom, že jej prisudzuje zodpovednosť z jediného dôvodu, že je (takmer) v celom rozsahu vlastníkom spoločnosti, ktorej bolo pripísané nekalé konanie podliehajúce sankcii na základe článku 101 ZFEÚ.

Žalobkyňa najmä poukazuje na:

—	porušenie článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1/2003 tým, že právomoc Komisie ukladať pokuty bola v tomto prípade premlčaná,

—

porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj zásad osobnej povahy zodpovednosti a pokút, riadnej správy vecí verejných a zákazu diskriminácie tým, že Komisia uvalila na žalobkyňu skutočnú a osobnú zodpovednosť za akty, ktoré sú možno protizákonné a ktoré spáchala spoločnosť, nad ktorou má kontrolu, zodpovednosť podliehajúcu nevyvrátiteľnej domnienke, ktorú nemožno vyvrátiť ani protichodnými dôkazmi. Táto zodpovednosť na základe vlastníctva je bezprecedentná a proti zásadám stanoveným judikatúrou Spoločenstva vo vzťahu k uplatneniu článku 101 ZFEÚ, keď ide o skupiny spoločností,

—	porušenie zásady obmedzenej zodpovednosti kapitálových spoločností na základe práva spoločností spoločného právam členských štátov a právu Únie samotnej.

Ori Martin sa ďalej domáha zrušenia alebo prinajmenšom značného zníženia uloženej pokuty.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/61

Žaloba podaná 17. septembra 2010 — Armani/ÚHVT — Annunziata Del Prete (AJ AMICI JUNIOR)

(Vec T-420/10)

()

2010/C 301/97

Jazyk žaloby: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Georgio Armani SpA (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: M. Rapisardi, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Annunziata Del Prete (Neapol, Taliansko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie R 1360/2009-2 druhého odvolacieho senátu z 8. júla 2010 z dôvodu nesprávneho a nepriaznivého uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia EÚ 207/2009, keďže sa neuznala existencia pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami,

—	vyhovieť dôvodom, ktoré uviedla žalobkyňa v priebehu námietkového konania, a ktoré potvrdilo námietkové oddelenie,

—	zamietnuť v celom rozsahu prihlášku ochrannej známky Spoločenstva č. 6 314 462 podanú „Annunziata del Prete“ pôvodne podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia EÚ 207/2009 pre namietané tovary a služby,

—	nariadiť ÚHVT vykonanie rozhodnutia a nezapísanie ochrannej známky „AJ AMICI JUNIOR“,

—	zaviazať ÚHVT solidárne a/alebo samostatne spolu s prihlasovateľkou Annunziata del Prete na náhradu všetkých trov konania, ktoré vznikli spoločnosti GIORGIO ARMANI SpA,

—	rozhodnúť v prípade zrušenia, že o trovách konania pred súdom, vrátane trov odvolacieho konania v prospech žalobkyne, sa v súlade s článkom 91B Rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 rozhodne neskôr.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Amnnunziata del Prete.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka, ktorá obsahuje slovný prvok „AJ Amici Junior“ (prihláška č. 6 314 462) pre odlíšenie tovarov a služieb zaradených do tried 9, 25 a 35.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: talianska obrazová ochranná známka, ktorá obsahuje slovný prvok „AJ Armani Jeans“ (č. 912 114) pre tovary zaradené do tried 9, 25 a 35 a talianska slovná ochranná zámka, ktorá obsahuje slovný prvok „ARMANI JUNIOR“ (č. 998 554) pre tovary zaradené do tried 25 a 35.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: vyhovenie odvolaniu.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Spoločenstva (ES) č. 207/2009, keďže existuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami a namietanými tovarmi.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/61

Žaloba podaná 20. septembra 2010 — Cooperativa Vitivinícola Arousana/ÚHVT — Constantina Sotelo Ares (ROSALIA DE CASTRO)

(Vec T-421/10)

()

2010/C 301/98

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cooperativa Vitivinícola Arousana, S. Coop. Galega (Meaño, Španielsko) (v zastúpení: E. Sánchez-Quiñones González, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalšia účastníčka konania pred odvolacím senátom: Constantina Sotelo Ares (Cambados, Španielsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 19. júla 2010 vo veci R 1804/2008-4,

—	nariadiť zápis ochrannej známky 5 635 867 ROSALIA DE CASTRO pre triedy 32, 33 a 35 a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania a zrušiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania, ktorá bola uložená žalobkyni.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „ROSALIA DE CASTRO“ pre tovary a služby tried 32, 33 a 35.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietkového konania: Constantina Sotelo Ares.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietkového konania: španielska slovná ochranná známka „ROSALIA“ pre tovary a služby triedy 33.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: vyhovenie odvolaniu a námietke.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), keďže medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/62

Žaloba podaná 17. septembra 2010 — Global Steel Wire/Komisia

(Vec T-429/10)

()

2010/C 301/99

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Global Steel Wire, SA (Cerdanyola del Vallés, Španielsko) (v zastúpení: F. González Díaz a A. Tresandí Blanco, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť na základe článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) rozhodnutie Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 vo veci COMP/38.344 — Predpínacia oceľ,

—	subsidiárne na základe článku 261 ZFEÚ zrušiť alebo znížiť výšku pokuty uloženej žalobkyni uvedeným rozhodnutím a

—	v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie napadnuté v tomto konaní je rovnaké ako vo veci T-426/10, Moreda-Riviere Trefilerías/Komisia.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú podobné ako žalobné dôvody a hlavné tvrdenia uplatňované v uvedenej veci.

Žalobkyňa najmä tvrdí, že Európska komisia nerešpektovala dôkazný štandard požadovaný judikatúrou Spoločenstva na účely určenia zodpovednosti spoločnosti GSW za správanie jej dcérskych spoločností. Európska komisia nepreukázala, že by spoločnosť GSW mohla mať rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spoločností.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/63

Žaloba podaná 24. júla 2010 — AF/Komisia

(Vec F-61/10)

()

2010/C 301/100

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: AF (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: F. Frabetti, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia žalovanej o zamietnutí žiadosti o pomoc týkajúcej sa morálneho obťažovania, za obeť ktorého sa žalobkyňa považuje, ako aj návrh na náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie č. 24938 prijaté 28. septembra 2009, ktorým menovací orgán Komisie zamietol žiadosť o pomoc D/300/09 podanú žalobkyňou na základe článku 24 služobného poriadku, týkajúcu sa morálneho obťažovania utrpeného a/alebo zažitého v jej službe v období, s výhradou ďalšieho upresnenia, od apríla 2004 do apríla 2009,

—	priznať žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej obťažovaním a jeho následkami na jej zdravotný stav vo výške 600 000 eur,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/63

Žaloba podaná 3. septembra 2010 — Coedo Suárez/Rada

(Vec F-73/10)

()

2010/C 301/101

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Ángel Coedo Suárez (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Rodrigues, A. Blot a C. Bernard-Glanz, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia žalovanej, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o náhradu škody a žiadosť o náhradu spôsobenej majetkovej a nemajetkovej ujmy

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o náhradu škody a v rozsahu, v akom to bude potrebné zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu o zamietnutí sťažnosti,

—	pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy, zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy určenej predbežne a ex aequo et bono na 450 000 eur, ktorá bude odo dňa rozsudku zvýšená o úroky z omeškania vo výške určenej podľa právnych predpisov,

—

pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, zaviazať žalovanú na obnovenie postavenia žalobcu príslušným spôsobom a zaplatenie symbolického jedného eura alebo subsidiárne na zaplatenie sumy určenej predbežne a ex aequo et bono na 300 000 eur, ktorá bude odo dňa rozsudku zvýšená o úroky z omeškania vo výške určenej podľa právnych predpisov,

—	zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/64

Žaloba podaná 10. septembra 2010 — Scheefer/Parlament

(Vec F-75/10)

()

2010/C 301/103

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Séverine Scheefer (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: C. L’Hote-Tissier, advokátka)

Žalovaný: Európsky parlament

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutí žalovaného, ktorými odmietol vydať odôvodnené rozhodnutie o právnom postavení žalobkyne a v konečnom dôsledku odmietol zmeniť zmluvu o dočasnom zamestnaní žalobkyne na zamestnanie na dobu neurčitú podľa článku 8 ods. 1 PZZ, ako aj návrh na náhradu ujmy spôsobenej žalobkyni

Návrhy žalobkyne

—	odložiť rozhodnutie vo veci do ukončenia veci F-105/09, ktorá je v súčasnosti prejednávaná pred Súdom pre verejnú službu Európskej únie,

—

alternatívne zrušiť rozhodnutia z 11. februára 2010 a 10. júna 2010, ktorými Parlament len odkázal na svoj list z 12. októbra 2009 a odmietol prijať odôvodnené rozhodnutie o právnom postavení žalobkyne a v konečnom dôsledku odmietol zmeniť zmluvu o jej dočasnom zamestnaní na zamestnanie na dobu neurčitú, napriek dvom po sebe nasledujúcim predĺženiam,

—	zrušiť rozhodnutie Parlamentu z 12. februára 2009,

—	zrušiť rozhodnutie Parlamentu z 12. októbra 2009,

—	zrušiť právnu kvalifikáciu prvej zmluvy a určenie dňa jej skončenia na 31. marca 2009,

—	v dôsledku toho zmeniť zamestnanie žalobkyne na zamestnanie na dobu neurčitú,

—	nahradiť nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobkyni konaním Parlamentu,

—	subsidiárne, ak by náhodou Súd pre verejnú službu dospel k záveru, že napriek vzniku zamestnania na dobu neurčitú došlo k skončeniu služobného pomeru, quod non, priznať náhradu škody z dôvodu protiprávneho skončenia zmluvného vzťahu,

—	subsidiárne v druhom rade, ak by náhodou Súd pre verejnú službu dospel k záveru, že nebola možná nijaká rekvalifikácia, quod non, priznať náhradu škody za ujmu spôsobenú žalobkyni v dôsledku nesprávneho postupu Európskeho parlamentu,

—	vyhradiť žalobkyni všetky ostatné práva, postupy, prostriedky a žaloby, a najmä uloženie povinnosti Parlamentu nahradiť škodu za spôsobenú ujmu,

—	zaviazať Parlament na náhradu trov konania.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/64

Žaloba podaná 10. septembra 2010 — Colart a i./Parlament

(Vec F-76/10)

()

2010/C 301/104

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Philippe Colart (Bastogne, Belgicko) a i. (v zastúpení: C. Mourato, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament

Predmet a opis sporu

Zrušenie výplatných pások žalobcov obsahujúcich úpravu za obdobie od júla do decembra 2009 a výplatných pások vydaných od 1. januára 2010 v rámci každoročnej úpravy odmien a dôchodkov úradníkov a ostatných zamestnancov na základe nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1296/2009 z 23. decembra 2009

Návrhy žalobcov

—

zrušiť ich výplatné pásky RG 2009 (nevyplatená úprava za obdobie od júla do decembra 2009), ich výplatné pásky za január 2010 a nasledujúce výplatné pásky, v rozsahu, v akom je na týchto výplatných páskach uplatnená sadzba úpravy 1,85 % namiesto 3,70 %, na základe nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1296/2009 z 23. decembra 2009, pri zachovaní účinkov týchto výplatných pások až do vydania nových výplatných pások, na ktorých budú správne uplatnené články 65 a 65a služobného poriadku a články 1 a 3 prílohy XI služobného poriadku (verzia 2010),

—	zaviazať Európsky parlament na náhradu trov konania.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/65

Žaloba podaná 13. septembra 2010 — Arroyo Redondo/Komisia

(Vec F-77/10)

()

2010/C 301/105

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Fernando Arroyo Redondo (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: E. Boigelot a S. Woog, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia žalovanej nezaradiť žalobcu na zoznam úradníkov povýšených do platovej triedy AD10 v rámci povyšovania v roku 2009

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie zverejnené 20. novembra 2009 nezaradiť žalobcu na zoznam úradníkov povýšených z platovej triedy AD9 do platovej triedy AD10 v rámci povyšovania v roku 2009,

—

v dôsledku tohto zrušenia uskutočniť nové porovnávacie hodnotenie zásluh žalobcu a iných uchádzačov v rámci povyšovania v roku 2009 a nariadiť povýšenie žalobcu do platovej triedy AD10 so spätnou účinnosťou od 1. marca 2009, ako aj zaplatenie úrokov z nedoplatkov odmeny s úrokovou sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania od 1. marca 2009 navýšenej o dva body, bez toho, aby sa spochybnilo povýšenie ostatných povýšených úradníkov, ktorých mená sú uvedené na zozname zverejnenom 20. novembra 2009,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/65

Žaloba podaná 18. septembra 2010 — Antelo Sanchez a i./Parlament

(Vec F-78/10)

()

2010/C 301/106

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Pilar Antelo Sanchez (Brusel, Belgicko) a i. (v zastúpení: M. Casado García-Hirschfeld, advokátka)

Žalovaný: Európsky parlament

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia žalovaného prijatého vo forme výplatných pások žalobcov o obmedzení úpravy ich mesačných platov od júla 2009 na zvýšenie o 1,85 % v rámci každoročnej úpravy odmien a dôchodkov úradníkov a ostatných zamestnancov na základe nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1296/2009 z 23. decembra 2009

Návrhy žalobcov

—

zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom na základe nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1296/2009, ktorým sa od 1. júla 2009 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky, určuje sadzbu úpravy základných platov na 1,85 %,

—

priznať im úroky z omeškania vypočítané podľa sadzby určenej Európskou centrálnou bankou dlžné z celej sumy rozdielu medzi platom uvedeným na ich výplatných páskach od januára 2010 a upravených výplatných páskach za obdobie od júla 2009 do decembra 2009 a platom, na ktorý boli oprávnení až do dňa poskytnutia omeškanej úpravy týchto základných platov,

—	zaviazať Európsky parlament na náhradu trov konania.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/66

Žaloba podaná 17. septembra 2010 — Dubus/Komisia

(Vec F-79/10)

()

2010/C 301/107

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Charles Dubus (Tervuren, Belgicko) (v zastúpení: E. Boigelot a S. Woog, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia žalovanej nezaradiť žalobcu na zoznam úradníkov povýšených do platovej triedy AST4/C v rámci povyšovania v roku 2009 a návrh na náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie zverejnené 20. novembra 2009 nezaradiť žalobcu na zoznam úradníkov povýšených z platovej triedy AST3/4 do platovej triedy AST4/C v rámci povyšovania v roku 2009,

—

v dôsledku tohto zrušenia uskutočniť nové porovnávacie hodnotenie zásluh žalobcu a iných uchádzačov v rámci povyšovania v roku 2009 a nariadiť povýšenie žalobcu do platovej triedy AST4/C so spätnou účinnosťou od 1. januára 2009, ako aj zaplatenie úrokov z nedoplatkov odmeny s úrokovou sadzbou stanovenou Európskou centrálnou bankou pre hlavné operácie refinancovania od 1. januára 2009 navýšenej o dva body, bez toho, aby sa spochybnilo povýšenie ostatných povýšených úradníkov, ktorých mená sú uvedené na zozname zverejnenom 20. novembra 2009,

—	zaviazať Komisiu zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 500 eur z dôvodu náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej z dôvodu jeho nepovýšenia k 1. januáru 2009, s výhradou zvýšenia v priebehu konania,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

6.11.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 301/66

Žaloba podaná 24. septembra 2010 — Praskevicius/Parlament

(Vec F-81/10)

()

2010/C 301/108

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Vidas Praskevicius (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: P. Nelissen Grade a G. Leblanc, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia žalovaného nezaradiť žalobcu na zoznam úradníkov povýšených do platovej triedy AD6 pri povyšovaní za rok 2009 a návrh na náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu z 21. júna 2010 o zamietnutí sťažnosti žalobcu,

—	zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu z 24. novembra 2009, oznámené 2. decembra 2009, nezaradiť žalobcu na zoznam úradníkov povýšených do platovej triedy AD6 pri povyšovaní za rok 2009,

—	určiť menovaciemu orgánu následky vyplývajúce zo zrušenia napadnutých rozhodnutí, predovšetkým zaradenie do platovej triedy AD6, ako aj spätnú účinnosť povýšenia do platovej triedy AD6 ku dňu, ku ktorému malo byť účinné, t. j. k 1. januáru 2009,

—	priznať žalobcovi 500 eur ako náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy,

—	zaviazať Európsky parlament na náhradu trov konania.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.301.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 301

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 6. novembra 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2010/C 301/01	Posledná publikácia Súdny dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 288, 23.10.2010	1