22.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 286/1

A.

keďže v roku 2001 sa začalo kolo rokovaní v Dauhe s cieľom vytvoriť nové obchodné príležitosti, posilniť mnohostranné obchodné pravidlá, riešiť aktuálne prípady nerovnováhy v systéme obchodovania a využiť obchod v prospech udržateľného rozvoja s dôrazom na hospodárske začlenenie rozvojových krajín, predovšetkým najmenej rozvinutých krajín, vychádzajúc z presvedčenia, že mnohostranný systém založený na spravodlivejších a objektívnejších pravidlách môže byť prínosom pre spravodlivý a slobodný obchod slúžiaci rozvoju všetkých kontinentov,

B.

keďže vo vyhlásení z Dauhy sa opätovne potvrdzuje záväzok k osobitnému a diferencovanému prístupu k rozvojovým krajinám v záujme zohľadnenia ich nerovnej situácie,

C.

keďže ministerské rozhovory v rámci WTO s cieľom uzatvoriť kolo rokovaní v Dauhe uviazli koncom júla 2008,

D.

keďže hospodárska kríza osobitne ťažko zasiahla medzinárodný obchod a obchodné toky sa znižujú ešte výraznejšie ako globálna produkcia,

E.

keďže zlepšenie pravidiel WTO na uľahčenie obchodu by bolo výhodné pre všetkých členov WTO, pretože by sa tým zvýšila právna istota, znížili by sa náklady na obchodné transakcie a zabránilo by sa zneužitiu,

F.

keďže siedma ministerská konferencia WTO, ktorá sa konala od 30. novembra do 2. decembra 2009 v Ženeve, zdôraznila veľký význam obchodu a dauhaského kola rokovaní pre hospodársku obnovu a zmierňovanie chudoby v rozvojových krajinách,

G.

keďže v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa vo WTO 1. decembra 2009 počas pracovného zasadnutia siedmej ministerskej konferencie prvýkrát použil názov „Európska únia“,

1.

opätovne potvrdzuje svoju angažovanosť za mnohostranný obchodný systém a WTO ako záruku obchodného systému založeného na pravidlách; zastáva názor, že WTO zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní lepšieho riadenia globalizácie a objektívnejšieho rozdelenia jej prínosov;

2.

domnieva sa, že pravidlá a záväzky v rámci WTO počas prebiehajúcej hospodárskej krízy do veľkej miery zabránili členským krajinám prijať opatrenia obmedzujúce obchod a zároveň umožnili pružné prijímanie opatrení na hospodársku obnovu;

3.

povzbudzuje členov WTO, aby naďalej pokračovali v aktívnom boji proti protekcionizmu vo všetkých svojich dvojstranných a mnohostranných obchodných vzťahoch a budúcich dohodách;

4.

opätovne potvrdzuje svoju veľkú podporu úsiliu, aby sa rozvoj dostal do centra pozornosti DDA, a vyzýva členské krajiny WTO, aby splnili ambiciózne ciele stanovené v ministerskom vyhlásení z Dauhy z roku 2001 s cieľom zabezpečiť, aby súčasné kolo rokovaní o obchode bolo kolom rokovaní o rozvoji a aby prispelo k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia Organizácie Spojených národov;

5.

je presvedčený, že v záujme úplného splnenia záväzku uzavrieť kolo rokovaní o rozvoji sa rozvinuté krajiny musia vyhýbať rokovaniu o cieľoch, ktoré by mohli ísť na úkor rozvojových cieľov tohto kola rokovaní; tiež sa domnieva, že rozvíjajúce sa krajiny musia zabezpečiť, aby ciele ich rozvoja neboli na úkor rozvojových cieľov iných rozvojových krajín, predovšetkým najmenej rozvinutých krajín;

6.

uznáva, že od ministerskej konferencie v Hongkongu sa v DDA dosiahol pokrok; berie na vedomie angažovanosť prejavenú na siedmej ministerskej konferencii v Ženeve, ktorá sa netýkala rokovaní o DDA;

7.

rozhodne podporuje uzavretie DDA na základe komplexného, ambiciózneho a vyváženého výsledku rokovaní v prospech celosvetového hospodárskeho rastu a rozvoja, ako aj dôveryhodnosti mnohostranného systému obchodovania; verí, že úspešné uzavretie DDA by mohlo predstavovať významný parameter pri podpore celosvetovej hospodárskej obnovy po finančnej a hospodárskej kríze;

8.

naliehavo vyzýva krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou, aby ako globálni hospodárski aktéri prevzali zodpovednosť a urobili ústupky primerané úrovni ich rozvoja a (odvetvovej) konkurencieschopnosti; zdôrazňuje význam obchodu medzi Severom a Juhom, ako aj na osi Juh – Juh;

9.

vyzýva vyspelé krajiny a krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou, aby sa zapojili do iniciatívy EÚ s názvom Všetko okrem zbraní, ktorá najmenej rozvinutým krajinám ponúka prístup na trh bez akýchkoľvek ciel a kvót; vyzdvihuje aj význam rozšíreného rámca iniciatívy Pomoc obchodu;

10.

vyzýva Komisiu, aby sledovala ciele stanovené v mandáte na rokovania, pokiaľ ide o ochranu zemepisných označení a práv duševného vlastníctva, prístup na trh pre priemyselné výrobky a služby a verejné obstarávanie v rozvinutých i rozvojových krajinách, ako aj minimálne požiadavky na environmentálne a sociálne normy;

11.

nabáda EÚ, aby zohrávala vedúcu úlohu pri podpore skutočného pokroku v prebiehajúcich rokovaniach WTO s cieľom uzavrieť dauhaské kolo rokovaní a aby podporovala plné zapojenie rozvojových krajín a najmenej rozvinutých krajín do svetového obchodu zbližovaním rozdielnych stanovísk členov WTO;

12.

vyzýva Komisiu, aby prísne dodržiavala svoj mandát na rokovania, ktorý jej udelila Rada a v ktorom sa ako limit konania Komisie stanovuje už uskutočnená reforma SPP pod podmienkou rovnocenných ústupkov zo strany obchodných partnerov, a aby rozhodne bránila stanovisko EÚ v otázke zemepisných označení;

13.

vyzýva Komisiu, aby v rámci dohody o banánoch, ktorá je v súčasnosti v štádiu uzatvorenia, zabezpečila pre výrobcov z krajín AKT a krajín Spoločenstva skutočnú právnu istotu, ako aj zohľadnenie finančných dôsledkov tejto dohody;

14.

pripomína záväzok členov WTO zabezpečiť paralelné odstránenie všetkých foriem vývozných dotácií a zavedenie pravidiel pre všetky vývozné opatrenia s rovnocenným účinkom, ktorý prijali na ministerskej konferencii v Hongkongu;

15.

vyzýva rozvinuté krajiny a rozvíjajúce sa ekonomiky, aby zabezpečili, že dohoda dá rozvojovým krajinám k dispozícii politické nástroje potrebné na ochranu a rozvoj ich poľnohospodárskeho sektora a miestnej výroby potravín, pozdvihnutie kvality života na vidieku a zlepšenie potravinovej bezpečnosti (t. j. všeobecnej dostupnosti primeraného množstva potravín za prijateľné ceny); preto žiada, aby boli do dohody zahrnuté jasné ustanovenia o osobitnom a diferencovanom prístupe, najmä pokiaľ ide o špeciálne výrobky a osobitné ochranné mechanizmy;

16.

žiada ambiciózne výsledky rokovaní o prístupe na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami, ktoré zabezpečia skutočné nové príležitosti v prístupe na trh prostredníctvom výrazného zníženia uplatňovaných sadzieb a zároveň umožnia osobitný a diferencovaný prístup; podporuje uskutočňovanie sektorových iniciatív v oblastiach záujmu EÚ v súvislosti s vývozom;

17.

naliehavo žiada Komisiu, aby si zachovala pevnú rokovaciu pozíciu smerujúcu ku skutočne rozšírenému prístupu výrobkov a služieb z EÚ na trh v rozvinutých krajinách a krajinách s rozvíjajúcou sa ekonomikou;

18.

žiada, aby sa prijali kroky, ktoré zabezpečia, že obchodné dohody v odvetví finančných služieb budú zahŕňať opatrenia na zaistenie súladu s cieľmi medzinárodného spoločenstva a skupiny G20, pokiaľ ide o reguláciu týchto služieb, a najmä zabraňovanie čiernym dieram a daňovým únikom;

19.

žiada zintenzívnenie rokovaní v oblasti služieb s cieľom ďalšej liberalizácie služieb vo všeobecnosti pri súčasnom zachovaní vnútropolitických cieľov členov WTO a ich práva regulovať verejné služby;

20.

konštatuje, že je potrebné zamyslieť sa nad inštitucionálnou reformou WTO s cieľom zlepšiť jej fungovanie, demokratickú legitímnosť a zodpovednosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam parlamentného rozmeru pre WTO; vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnu úlohu v budúcej inštitucionálnej reforme WTO a v presadzovaní parlamentného zhromaždenia WTO;

21.

je presvedčený, že WTO musí účinnejšie riešiť prepojenia medzi obchodom a novými celosvetovými výzvami, medzi ktoré patrí zmena klímy, potravinová bezpečnosť a sebestačnosť a dôstojné pracovné podmienky;

22.

žiada užšiu spoluprácu medzi WTO a ostatnými medzinárodnými organizáciami a orgánmi, napríklad Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodnou organizáciou práce (ILO), Environmentálnym programom OSN (UNEP), Rozvojovým programom OSN (UNDP) a Konferenciou OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD), s cieľom zabezpečiť vzájomnú podporu a súlad medzi obchodnými a neobchodnými záujmami; v tejto súvislosti podporuje úsilie o prijatie medzinárodných noriem a regulačnú spoluprácu;

23.

podporuje posilňovanie existujúcich a uzatváranie nových dvojstranných a regionálnych dohôd o voľnom obchode (WTO plus), ktoré dopĺňajú mnohostranný rámec;

24.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby do prebiehajúcich rokovaní úzko zapojila Európsky parlament; preto upriamuje pozornosť na potrebu opätovne prerokovať Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou tak, aby zohľadňovala ustanovenia Lisabonskej zmluvy, ktoré sa týkajú obchodu, keďže obchodná politika EÚ musí podliehať prísnejšej demokratickej kontrole; zamýšľa zrevidovať túto dohodu s cieľom zabezpečiť plnú účasť Európskeho parlamentu na medzinárodných obchodných rokovaniach EÚ, a najmä zaručiť, že:

25.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu riaditeľovi WTO.

22.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 286/5

A.

keďže dodržiavanie ľudských práv je jednou zo základných hodnôt Únie (článok 2 ZEÚ), čo sa prejavuje aj v jej vonkajšej činnosti pričom v článku 21 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že „činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita, a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“,

B.

keďže Únia sa zaviazala bojovať proti všetkým rozmerom terorizmu, či sa už jeho príčiny alebo aktivity vyskytujú v rámci jej hraníc alebo mimo nich, pričom koná prostredníctvom rôznych nástrojov a prostriedkov v rámci hraníc vymedzených zásadami právneho štátu a na základe dodržiavania základných práv; keďže k tejto konkrétnej oblasti treba pristupovať mimoriadne opatrne, aby sa zaistilo plné dodržiavanie základných práv a aby boli všetky opatrenia prijaté so zreteľom na boj proti terorizmu primerané, vhodné a účinné,

C.

keďže prostriedky, ktorými chce Únia dosiahnuť vyššie uvedené ciele, najmä boj proti terorizmu zahŕňajú (ale nie sú obmedzené na) reštriktívne opatrenia (sankcie) voči vládam tretích štátov, fyzickým alebo právnickým osobám, skupinám alebo neštátnym subjektom; keďže stále neboli zodpovedané otázky pokiaľ ide o to, do akej miery OSN a EÚ predložili dostatočné dôkazy o úspešnosti takýchto opatrení v obmedzovaní financovania teroristických činov; majúc na zreteli, že tieto opatrenia majú významný vplyv na vierohodnosť záväzkov EÚ a OSN v oblasti základných práv,

D.

keďže v súlade s bežnými postupmi EÚ sa ani tu nerozlišujú pojmy „sankcie“ a „reštriktívne opatrenia“ (15); keďže Rada upozorňuje na to, že sankcie by mali byť cielené tak, aby mali maximálny vplyv na tých, ktorých správanie majú ovplyvniť; presným cielením by sa pritom mali maximálne znížiť akékoľvek nepriaznivé humanitárne vplyvy, riziko nežiadaných dôsledkov pre osoby, ktoré nie sú ich cieľom, alebo možné nepriaznivé vplyvy na susedné krajiny,

E.

keďže v článku 215 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že „ak tak ustanovuje rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o Európskej únii, Rada môže v súlade s postupom uvedeným v odseku 1 prijať reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, skupinám alebo neštátnym subjektom“; a keďže v článku 75 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že „ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 67 v súvislosti s predchádzaním a bojom proti terorizmu a súvisiacimi činnosťami, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vymedzia rámec pre administratívne opatrenia týkajúce sa pohybu kapitálu a platieb, ako napr. zmrazenie finančných prostriedkov, finančných aktív alebo hospodárskych výnosov, ktoré sú vo vlastníctve alebo v držbe fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo neštátnych subjektov“,

F.

keďže v článku 275 druhý pododsek ZFEÚ sa tiež stanovuje, že „Súdny dvor Európskej únie má však právomoc […] rozhodovať o žalobách podaných v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 263 štvrtom odseku tejto zmluvy, ktorými sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2 Zmluvy o Európskej únii“,

G.

keďže v článku 16 ods. 2 ZFEÚ sa požaduje, aby Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovili pravidlá „ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb takýchto údajov“. keďže v tom istom článku sa stanovuje, že „dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov“; keďže z uvedeného vyplýva, že vyššie uvedené pravidlá by sa vzťahovali aj na spracovanie osobných údajov orgánmi Únie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; keďže článok 39 ZEÚ (v kapitole 2 s názvom Osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike) sa musí vykladať ako výnimka z článku 16 ZFEÚ, podľa ktorého „Rada prijme rozhodnutie ustanovujúce pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb takýchto údajov“; keďže rovnako ako článok 16 ods. 2 ZFEÚ stanovuje, že „dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov“,

H.

keďže vo vyššie uvedenej veci Kadi a Al Barakaat International Foundation /Rada a Komisia, Súdny dvor zrušil nariadenie (ES) č. 881/2002, pokiaľ ide o p. Yassina Abdulláha Kadiho a Al Barakaat International Foundation, a vyjadril názor, že orgán Spoločenstva, ktorý sa rozhodne zmraziť finančné a ekonomické zdroje fyzickej alebo právnickej osoby v súlade s nariadením (ES) č. 881/2002, musí príslušnej fyzickej alebo právnickej osobe oznámiť dôvody takéhoto rozhodnutia, aby boli dodržané práva obhajoby, a to najmä právo byť vypočutý a právo na účinné súdne preskúmanie, a že vzhľadom na skutočnosť, že tieto fyzické alebo právnické osoby neboli informované o dôkazoch predložených proti nim, nebolo im tiež umožnené brániť svoje práva, pokiaľ ide o tieto dôkazy, za uspokojivých podmienok pred súdnymi orgánmi Spoločenstva,

I.

keďže v judikatúre Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev sa zdôrazňuje, že súdne preskúmanie je o to viac imperatívom, lebo predstavuje jedinú procedurálnu záruku toho, že sa zaistí rovnováha medzi potrebou bojovať proti medzinárodnému terorizmu a ochranou základných práv (16); keďže skoršie rozhodnutia súdu prvého stupňa (spojené veci T-110/03, T-150/03 a T-405/03 Sison/Rada  (17) potvrdili tri po sebe nasledujúce rozhodnutia Rady odmietnuť právnym zástupcom Josého Mariu Sisona prístup k dokumentom na základe ktorých rozhodla o jeho zaradení do zoznamu osôb podliehajúcich osobitným reštriktívnym opatreniam podľa článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2580/2001,

J.

keďže štúdie upozorňujú na to, že vo vnútroštátnych systémoch je zmrazenie aktív dočasným opatrením, ktoré sa prijíma kým súd nerozhodne o účasti osoby na trestnej činnosti; keďže treba poznamenať, že na úrovni OSN a EÚ sa tieto sankcie nepovažujú len za dočasné opatrenia prijímané do rozhodnutia súdu, ale de facto alternatívne opatrenia k rozhodnutiam súdov (18),

K.

keďže rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN S/RES/1822 (2008) priniesla niektoré zlepšenia, konkrétne: požiadavku, aby sa dôvody, pre ktoré má byť osoba uvedená na listine zverejnili na internetovej stránke Výboru pre sankcie; povinnosť členských štátov prijať v súlade s vlastnými zákonmi a postupmi všetky možné opatrenia s cieľom včas oznámiť alebo informovať osobu alebo subjekt, ktoré sú vedené na listine, o ich zaradení a k oznámeniu priložiť kópiu zverejniteľnej časti stanoviska k prípadu a ďalších relevantných informácií; vytvorenie kontaktného miesta, na ktoré sa môžu osoby vedené na listine obrátiť so sťažnosťou (19), podrobné preskúmanie všetkých mien na konsolidovanej listine,

L.

keďže dosiaľ neexistuje medzinárodný právny mechanizmus na kontrolu/hodnotenie presnosti informácií tvoriacich základ pre zostavovanie čiernej listiny Výborom OSN pre sankcie, ani potreby a primeranosti prijatých opatrení; keďže jednotlivci stále nemajú právo na prístup k súdu, ani k inému justičnému orgánu na úrovni OSN (20),

1.

domnieva sa, že je dôležité prehodnotiť všeobecný rámec pre všetky cielené sankcie, ktoré EÚ uplatňuje voči fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ich základných práv;

2.

zastáva názor, že v konkrétnej oblasti protiteroristických sankcií sa v praxi ťažko rozlišuje medzi vonkajšou a vnútornou hrozbou, a to najmä vtedy, keď by takéto sankcie mohli porušiť aj práva občanov a obyvateľov EÚ podľa charty (21); domnieva sa, že by sa mal vytvoriť právny rámec podľa článku 75 ZFEÚ pre opatrenia so zreteľom na pohyby kapitálu a platby, ako je zmrazenie finančných prostriedkov, finančných aktív alebo hospodárskych výnosov, ktoré patria, sú vo vlastníctve alebo v držbe fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo neštátnych subjektov vrátane (ako upozorňuje aj Výbor pre právne veci) reštriktívnych opatrení zameraných proti určitým osobám a subjektom spájaným s Usámom bin Ládinom, sieťou al-Káida a Talibanom; takýto prístup by umožnil primeranú úroveň demokratickej kontroly účasťou Európskeho parlamentu na tomto procese prostredníctvom spolurozhodovacieho postupu (riadny legislatívny postup); treba tiež počítať s náležitou účasťou národných parlamentov;

3.

domnieva sa, že so zreteľom na budúce opatrenia, ako sú reštriktívne opatrenia voči Zimbabwe a určité osobitné reštriktívne opatrenia smerované proti určitým fyzickým a právnickým osobám, subjektom a orgánom vzhľadom na situáciu v Somálsku, prijaté podľa článku 215 ods. 2 ZFEÚ, by sa mala zohľadniť možnosť nepovinnej konzultácie s Európskym parlamentom (v súlade so slávnostným vyhlásením Európskej rady o Európskej únii z 19. júna 1983 v Štutgarte umožňujúcim nepovinnú konzultáciu s Európskym parlamentom v medzinárodných veciach aj v prípadoch, ktoré nie sú uvedené v zmluvách); takýto prístup by sa mohol považovať za prístup, ktorý zodpovedá duchu Lisabonskej zmluvy a ktorý je v súlade s predchádzajúcou (konzultačnou) úlohou Európskeho parlamentu v tejto oblasti;

4.

opätovne zdôrazňuje požiadavku, aby sa každoročne veľmi podrobne posúdila implementácia ustanovení nariaďujúcich reštriktívne opatrenia a tiež ich účinnosť, a zároveň to, aby sa o týchto otázkach náležitým spôsobom a včas poskytli informácie Európskemu parlamentu; domnieva sa, že na tento účel by sa pre sankcie mali vždy stanoviť jasné referenčné kritériá;

5.

vyzýva Komisiu, aby zriadila sieť nezávislých odborníkov, ktorých úlohou bude navrhovať Rade najadekvátnejšie reštriktívne opatrenia v konkrétnej situácii, uverejňovať pravidelné správy o zmenách situácie vo vzťahu k referenčným kritériám a vytýčeným cieľom a v prípade potreby navrhovať účinnejšie uplatňovanie sankcií; domnieva sa, že vytvorením takejto siete by sa zvýšila transparentnosť a kvalita diskusie o sankciách vo všeobecnosti a posilnilo by sa uplatňovanie a nepretržité monitorovanie sankcií v konkrétnych prípadoch;

6.

zdôrazňuje, že činnosti mimovládnych organizácií významne prispievajú k rozvoju, demokracii a ľudským právam a že by mohlo byť užitočné poradiť sa s nimi vo veci politík EÚ pre boj proti terorizmu s cieľom získať cenné informácie o situácii v tejto oblasti; ďalej zdôrazňuje, že represívne opatrenia v boji proti terorizmu by nemali predstavovať prekážku pre dosiahnutie ich cieľov v oblasti rozvoja, demokracie a ľudských práv;

7.

zdôrazňuje, že nasledujúce uvedené skutočnosti sa okrem iného týkajú podstaty návrhov predložených Komisiou na základe predchádzajúceho právneho rámca, pričom tieto návrhy sú vzhľadom na právny rámec vytvorený Lisabonskou zmluvou už v súčasnosti obsolentné; poukazuje na to, že akýkoľvek odkaz na rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (22) treba považovať za obsolentný;

8.

zdôrazňuje, že za vhodný spôsob/nástroj na splnenia záväzku bojovať proti terorizmu pri rešpektovaní ľudských práv považuje zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov určitých osôb, skupín a subjektov; zdôrazňuje, že pri vykonávaní uvedených opatrení sa musia zároveň neustále uplatňovať silné a adekvátne poistky a garancie, vzhľadom na mimoriadne vážne následky prípadného uvedenia konkrétnych jednotlivcov alebo organizácií na čiernej listine; zdôrazňuje, že v súvislosti s reštriktívnymi opatreniam namierenými proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou al-Káida a Talibanom sa uplatňuje článok 75 ZFEÚ;

9.

zdôrazňuje, že je potrebné vykonať hĺbkovú reflexiu závažného trestnoprávneho dosahu protiteroristických sankcií a prijať náležité nápravné opatrenia na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s využívaním čiernej listiny;

10.

pripomína, že postupy uvádzania na listine a vypúšťania z nej, ktoré sa týkajú sankčných režimov OSN a EÚ, boli predmetom silnej kritiky za to, že nedokážu poskytnúť uspokojivú úroveň ochrany základných práv (procesných a hmotných) a právnu istotu; víta preto nedávne iniciatívy prijaté na úrovni EÚ, ktoré boli zamerané na nápravu uvedených nedostatkov; s poľutovaním však vníma skutočnosť, že predovšetkým Rada neprejavila dostatočné ambície pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby revidované nariadenie (ES) č. 881/2002 rešpektovalo základné práva príslušných osôb a subjektov;

11.

v súvislosti s tzv. zdôvodnením, ktoré sa má predložiť, sa pýta, či je návrh Komisie alebo text Rady v súlade s požiadavkami rozsudku v už spomenutej veci Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia; ktoré sa týkajú povinnosti oznámiť dôvody, na základe ktorých sa v takýchto prípadoch uvádza v zozname meno osoby alebo subjektu, pričom sa berie do úvahy predovšetkým právo príslušných osôb a subjektov na informácie o dôkazoch, ktoré boli proti nim predložené;

12.

zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch sú dôkazy založené hlavne na informáciách poskytovaných spravodajskými službami, ktorých činnosť často upravujú osobitné vnútroštátne predpisy; opätovne pripomína svoje stanovisko z roku 2008, že tzv. privilégium exekutívy by nemalo brániť plnému uplatneniu práva na súd, ani viesť k beztrestnosti v prípade porušenia medzinárodného práva; v tejto súvislosti vyzýva národné parlamenty, aby v plnom rozsahu dohliadali na činnosť svojich vlád a naliehavo požaduje plné a urýchlené uplatnenie európskeho právneho rámca vychádzajúceho z článku 15 ZFEÚ; opäť potvrdzuje potrebu začleniť Európsky parlament do činnosti už existujúcej Konferencie kontrolných výborov pre orgány spravodajských služieb členských štátov;

13.

vyzýva na plné a včasné posúdenie účinnosti režimov protiteroristických sankcií EÚ a OSN; s obavami navyše vníma skutočnosť, že protiteroristické sankcie majú v mnohých regiónoch podľa všetkého negatívny vplyv na riešenie konfliktov a rozvojovú činnosť a naliehavo žiada, aby sa to pri posudzovaní týchto režimov bralo do úvahy;

14.

domnieva sa, že je naliehavo potrebné vyvíjať úsilie na skvalitnenie postupov v oblasti uvádzania osôb a subjektov na listine a ich vypúšťania z nej a že členské štáty by mali zároveň vyvíjať činnosť zameranú na zlepšovanie svojich vnútorných postupov cielených sankcií (implementácie), ako sa to navrhuje v uvedenej správe a v prílohe Výboru pre právne veci a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy;

15.

domnieva sa, že zámer spoločnej pozície Rady 2008/632/SZBP a následného návrhu (návrh nariadenia), ktorým je rozširovanie reštriktívnych opatrení proti jednotlivcom a subjektom zodpovedným za porušovanie ľudských práv v Zimbabwe aj na mimovládnu oblasť, je potrebné privítať, rovnako ako zosúladenie právnych predpisov s nedávnymi rozhodnutiami Súdneho dvora týkajúcimi sa základného práva na spravodlivý proces pre jednotlivcov a subjekty, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia;

16.

zastáva názor, že sa musí uskutočniť dôkladné monitorovanie s cieľom zistiť, či pretrvávajú dôvody, na základe ktorých boli prijaté reštriktívne opatrenia, a preskúmať možné spôsoby kombinácie reštriktívnych opatrení s dôveryhodnými stimulmi na podporu demokracie a ľudských práv v Zimbabwe;

17.

víta a podporuje opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť, že Európska únia splní svoje medzinárodné záväzky v súvislosti s okamžitou implementáciou cielených sankcií prijatých OSN voči jednotlivcom a subjektom, u ktorých sa zistila účasť na činnostiach ohrozujúcich mier, bezpečnosť alebo stabilitu Somálska, alebo ktoéí takéto činnosti podporujú, ktoré porušujú zbrojné embargo alebo bránia dodávkam humanitárnej pomoci;

18.

vzhľadom na uvedenú vec Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia však spochybňuje, ako je zdôraznené vyššie, adekvátnosť textov navrhovaných Komisiou, ktoré sa týkajú informácií na poskytnutie osobám uvedeným na zozname (ide o informácie o dôvodoch, na základe ktorých sú na listine uvedené mená osôb alebo subjektov, a o ich právach);

19.

poukazuje na to, že tak ako to zdôrazňuje Výbor pre právne veci, na tieto opatrenia by sa uplatňoval článok 215 ZFEÚ, mali by byť však splnené určité série podmienok: opatrenia napríklad musia vychádzať z návrhu podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisia ich musí doplniť o potrebné ustanovenia zabezpečujúce právne záruky;

20.

zastáva názor, že vtedy, keď sa ako právny základ pre budúce návrhy používa článok 215 ZFEÚ, pri prijímaní vykonávacích opatrení by sa mal brať do úvahy článok 291 ZFEÚ;

21.

víta nové ustanovenia v návrhu Komisie o texte o sieti al-Káida, upozorňuje však na pripomienky EDPS týkajúce sa ochrany osobných údajov s osobitným prihliadnutím na objasnenie výnimiek zo zásad ochrany údajov, ktoré môžu byť potrebné a na právo prístupu k tajným informáciám; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto pochybnosti, ktoré vyjadril EDPS, by sa mohli obdobne uplatniť na všetky tri návrhy Komisie; s poľutovaním vníma skutočnosť, že Rada v článku 7e ods. 5 vypustila priamy odkaz na „práva dotknutých osôb“ v zmysle nariadenia (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (23), ktorý je uvedený len v článku 7d ods. 1;

22.

podotýka, že prípadné prenosy údajov do tretích krajín a pre medzinárodné organizácie by mali byť v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 45/2001, aby sa zabezpečila ich primeraná ochrana; v návrhu môže byť potrebné uviesť požiadavky v tomto zmysle a potrebné môžu byť tiež dohody s OSN; berie na vedomie, že návrh nemá vplyv na zodpovednosť, ktorá môže vzniknúť v prípade nezákonného spracovania a uverejnenia osobných údajov;

23.

zdôrazňuje skutočnosť, že informovanie zainteresovaných osôb a subjektov, ako to požaduje Súdny dvor, by sa malo uskutočňovať v čo najširšom možnom rozsahu a tiež to, že by sa malo poskytovať vysvetlenie k informáciám o fyzických osobách uvedeným na zozname v príslušnej prílohe (24);

24.

poukazuje na to, že nezávislé orgány ochrany údajov môžu zohrávať významnú úlohu svojou kontrolou zákonnosti spracovania osobných údajov na čiernych listinách teroristov a môžu tým vykonávať úlohu akýchsi sudcov, ktorá môže byť účinným doplnením prieskumov vykonávaných súdnymi orgánmi (25);

25.

považuje za maximálne dôležité, aby sa čo najskôr prijal všeobecný rámec pre ochranu údajov, ako sa uvádza v článku 16 ZFEÚ, a aby sa tiež prijali osobitné opatrenia, ako sa požaduje v článku 39 ZEÚ;

26.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov a Rady Európy.

22.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 286/12

A.

keďže Únia „do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, a to zavedením občianstva Únie a vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“ (preambula Charty základných práv) a keďže „každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič“ (článok 42 Charty základných práv),

B.

keďže Lisabonská zmluva zmenila „nielen právny základ nariadenia upravujúceho prístup k dokumentom, ale aj právny kontext, ktorom má nariadenie pôsobiť, najmä pokiaľ ide o vzťah medzi inštitúciami Únie a občanom“ (1),

C.

keďže tento vzťah by mal vychádzať z demokratických zásad uvedených v novej hlave II ZEÚ, ktorá stanovuje, že „Únia dodržiava zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií“ (článok 9) a „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“ (článok 10 ods. 3),

D.

keďže hnacou silou plnej integrácie Európskeho spoločenstva do EÚ, ako aj zrušenia medzivládneho režimu, ktorý sa stále uplatňoval na justičnú a policajnú spoluprácu v trestných veciach, bola ochota členských štátov „ďalej posilňovať demokratické a účinné fungovanie orgánov“ (preambula ZEÚ),

E.

keďže v súlade s týmto novým právnym rámcom by teraz mali všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, a nielen Parlament, Rada alebo Komisia (ktoré už boli viazané článkom 255 pôvodnej Zmluvy o ES), vykonávať svoju činnosť čo najotvorenejším spôsobom (článok 15 ods. 1 ZFEÚ),

F.

keďže podľa novej ZEÚ a judikatúry Európskeho súdneho dvora (2) sú otvorenosť a účasť občianskej spoločnosti základnými podmienkami na podporu dobrej správy inštitúcií EÚ, a tým aj účinnosti rozhodovacieho procesu,

G.

keďže v súlade so základnými zásadami demokracie majú občania právo poznať a sledovať rozhodovací proces a keďže inštitúcie EÚ a zástupcovia členských štátov ako členov Rady by mali pred legislatívnym i nelegislatívnym postupom, počas neho a po jeho skončení zaručiť lepšiu transparentnosť a umožniť tak občanom Únie a národným parlamentom získať komplexný obraz o tom, kto čo robí a prečo, a monitorovať činnosť svojich zástupcov,

H.

keďže inštitúcie EÚ „dávajú občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie“ a „udržiavajú otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou“ (článok 11 ods. 1 a 2 Zmluvy o EÚ),

I.

keďže Lisabonská zmluva vyzýva na ďalšie zlepšovanie transparentnosti a prístupu verejnosti k dokumentom; keďže judikatúra Súdneho dvora už pomohla pri objasňovaní niektorých ustanovení nariadenia (ES) č. 1049/2001, a tie treba teraz vykladať v prospech prístupu k dokumentom, ako to chápal Parlamentv priebehu prijímania tohto nariadenia; keďže Parlament nepripustí žiadne legislatívne pokusy Komisie alebo Rady o obmedzenie prístupu verejnosti k dokumentom alebo potlačenie práva občanov na informácie,

J.

keďže zásada otvorenosti a transparentnosti by nemala riadiť len rozhodovací postup, ale aj spôsob vypracúvania dokumentov a ich dopĺňania informáciami potrebnými na dodržanie kritérií proporcionality a subsidiarity v záujme občanov EÚ a národných parlamentov, a keďže to isté by malo platiť aj v oblasti súdnictva, keďže by bolo potrebné zaručiť transparentnosť a prístup k dokumentom aj v súvislosti so spôsobom vykonávania politík EÚ na všetkých úrovniach a spôsobom využívania fondov EÚ, ako to uvádza európska iniciatíva Komisie za transparentnosť,

K.

keďže Európsky súdny dvor potvrdil, že otvorenosť a prístup k informáciám „umožňuje, aby sa o rozdieloch medzi rôznymi stanoviskami otvorene diskutovalo, prispieva k väčšej legitimite inštitúcií v očiach európskych občanov a zvyšuje ich dôveru. Pochybnosti u občanov, nielen pokiaľ ide o zákonnosť aktu, ale aj pokiaľ ide o zákonnosť celého rozhodovacieho procesu, vyvoláva skôr nedostatok informácií a diskusií“ (spojené veci C-39/05 a C-52/05 ods. 59),

L.

keďže by sa mali prijať dlho očakávané právne, finančné a prevádzkové opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa jasným a včasným spôsobom sprístupňovali všetky dokumenty vzťahujúce sa na určitý legislatívny postup bez ohľadu na to, či sú ich pôvodcami interné útvary alebo externé záujmové skupiny, keďže by sa tieto informácie mohli sprístupňovať na medziinštitucionálnej internetovej stránke, ktorá by prepájala interné registre inštitúcií (podobnej novo prepracovanej stránke Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie pre EUR-Lex); a keďže by sa mali v súlade s tým zmeniť a doplniť vnútorné pravidlá a urýchlene dosiahnuť záväzné medziinštitucionálne dohody na základe článku 295 ZFEÚ,

M.

keďže nové právomoci Európskej únie a najmä Európskeho parlamentu v oblastiach, akými sú medzinárodné dohody o policajnej a justičnej spolupráci v trestných veciach, si vyžadujú stanoviť v článkoch 4 a 9 nariadenia (ES) č.1049/2001 pevnejší právny rámec s cieľom primerane chrániť bezpečnosť EÚ a zároveň umožniť Európskemu parlamentu ako zástupcovi európskych občanov plný dohľad,

N.

keďže niektoré členské štáty už prijali zákony o slobodnom prístupe k informáciám alebo všeobecné pravidlá prístupu k informáciám a dokumentom verejných inštitúcií,

1.

domnieva sa, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy by sa nariadenie (ES) č. 1049/2001 malo urýchlene aktualizovať:

2.

berie na vedomie, že Komisia 2. decembra 2009, po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, schválila oznámenie (KOM(2009)0665), v ktorom aktualizovala právny základ pôvodného návrhu, pričom nepristúpila k žiadnym zmenám jeho obsahu;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek jasným požiadavkám z 11. marca 2009:

4.

vyzýva súčasné a nadchádzajúce predsedníctvo Rady, aby bezodkladne začali medziinštitucionálny dialóg na politickej úrovni s cieľom vypracovať nové nariadenie o prístupe k dokumentom najneskôr do 30. júna 2010;

5.

v tejto súvislosti víta s potešením zasadnutie medziinštitucionálneho výboru pre prístup k dokumentom zriadeného v súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č.1049/2001, ktoré sa konalo 15. decembra 2009; berie na vedomie jeho závery, predovšetkým závery o:

6.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

22.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 286/16

A.

keďže Rada v rámci svojich vyššie uvedených záverov zo 17. novembra 2009 uznáva otvorenie nových možností pre dialóg a prehĺbenie spolupráce medzi Európskou úniou a Bieloruskom s cieľom podporiť skutočný pokrok k demokracii a dodržiavaniu ľudských práv a znovu potvrdzuje svoju pripravenosť prehĺbiť vzťahy Európskej únie s Bieloruskom, ak nastane pokrok na ceste k demokracii, ľudským právam a zásadám právneho štátu, a pomáhať krajine pri dosahovaní týchto cieľov,

B.

keďže Európska únia vníma Bielorusko ako partnera v otázkach napríklad energetickej bezpečnosti, dopravy, spolupráce v oblasti kultúry, životného prostredia a bezpečnosti potravín,

C.

keďže Rada po vyhodnotení vývoja v Bielorusku v nadväznosti na rozhodnutie zo 16. marca 2009 a v súlade s podmienkami ustanovenými v spoločnej pozícii Rady 2009/314/SZBP rozhodla do októbra 2010 predĺžiť reštriktívne opatrenia proti niektorým predstaviteľom Bieloruska, ale pozastaviť uplatňovanie obmedzenia cestovať do EÚ,

D.

keďže od októbra 2008 sa uskutočnili niektoré pozitívne kroky – boli napríklad prepustení mnohí politickí väzni a bola povolená distribúcia dvoch nezávislých novín,

E.

keďže ako odpoveď na pozitívne kroky Bieloruska začala Komisia intenzívny dialóg s Bieloruskom v oblastiach ako je napríklad energetika, životné prostredie, clá, doprava a potravinová bezpečnosť,

F.

keďže Rada vo svojom rozhodnutí z 20. marca 2009 zahrnula Bielorusko do svojej iniciatívy Východné partnerstvo, ktorú Komisia spustila v uvedenom oznámení z 3. decembra 2008 v záujme posilnenia spolupráce s viacerými východoeurópskymi krajinami, keďže jedným z cieľov zapojenia Bieloruska do iniciatívy Východné partnerstvo a jeho parlamentného orgánu Euronest je zintenzívnenie spolupráce medzi Bieloruskom a EÚ vrátane jej rozmeru vzťahov medzi ľuďmi,

G.

keďže podľa správy vyšetrovacej misie v Minsku z 20.–24. septembra 2009 Medzinárodná federácia novinárov spolu s niektorými medzinárodnými mimovládnymi organizáciami nezaznamenali žiaden významný pokrok v oblasti slobody médií v Bielorusku,

H.

keďže Bielorusko sa zaviazalo oboznámiť sa s odporúčaniami OBSE a jej Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktoré sa týkajú zlepšenia jeho volebného práva s cieľom zosúladiť ho s medzinárodnými normami pre demokratické voľby a prekonzultovať navrhované úpravy s OBSE; keďže bieloruské národné zhromaždenie nedávno schválilo reformu volebných právnych predpisov bez predchádzajúcej konzultácie s OBSE,

I.

keďže Bielorusko zostáva jedinou európskou krajinou, ktorá naďalej uplatňuje trest smrti; keďže za posledné mesiace boli oznámené ďalšie rozsudky trestu smrti,

J.

keďže bieloruský prezident Alexander Lukašenko sa vo svojom vyhlásení 2. novembra 2009 vyjadril, že vzťahy s Európskou úniou ako so silným a stabilným partnerom predstavujú jeden zo základných faktorov zaručenia nezávislosti a samostatnosti Bieloruska a jeho hospodárskeho, vedeckého a technického rozvoja,

1.

podporuje rozhodnutie Rady predĺžiť reštriktívne opatrenia proti niektorým predstaviteľom Bieloruska a súčasne naďalej ponechať v platnosti pozastavenie uplatňovania cestovných obmedzení pre niektorých predstaviteľov Bieloruska do októbra 2010;

2.

zdôrazňuje, že zintenzívnený politický dialóg a otvorenie dialógu o ľudských právach medzi Európskou úniou a Bieloruskom musia viesť ku konkrétnym výsledkom a výraznému pokroku v oblasti demokratických reforiem, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu;

3.

víta konštruktívne a aktívne zapojenie Bieloruska do iniciatívy Východné partnerstvo, ktorá je zameraná na posilnenie demokracie a právneho štátu a podporu európskej spolupráce; považuje zapojenie Bieloruska do iniciatívy Východné partnerstvo za pokrok v podpore pokračovania dialógu s Európskou úniou a hlbších vzťahov na základe pripravenosti a záväzku Bieloruska dosiahnuť ciele tejto iniciatívy; víta trojstrannú spoluprácu medzi Litvou, Bieloruskom a Ukrajinou v rámci iniciatívy Východné partnerstvo, pričom prioritu majú projekty zamerané na integrované spravovanie hraníc, dopravu a tranzit, spoločné kultúrne a historické dedičstvo, sociálne zabezpečenie a energetickú bezpečnosť;

4.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh spoločného predbežného plánu pre Bielorusko, v ktorom sa stanovia priority pre reformy a ktorý bude inšpirovaný akčnými plánmi vypracovanými v rámci Európskej susedskej politiky, s cieľom obnoviť pozastavený ratifikačný proces týkajúci sa Dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Bieloruskom; v tejto súvislosti zastáva názor, že Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Bieloruskom, ktorá je zmrazená od roku 1997, by sa mala znovu aktivovať, keď sa dokončia a zrealizujú všetky politické reformy;

5.

vyzýva Európsku investičnú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj, aby zvážili zvýšenie finančnej pomoci Bielorusku, s osobitným zreteľom na situáciu malých a stredných podnikov, a aby opätovne preskúmali ich mandát s cieľom povzbudiť prechod Bieloruska k demokracii, pluralistickej spoločnosti a trhovému hospodárstvu; domnieva sa, že táto prípadná finančná podpora by mala byť podmienená dosiahnutím zásadného pokroku v uvedených oblastiach;

6.

vyzýva Komisiu, aby posúdila opatrenia na zlepšenie podnikateľského ovzdušia, obchodu, podmienok investovania, energetickej a dopravnej infraštruktúry a cezhraničnej spolupráce medzi EÚ a Bieloruskom; berie na vedomie úsilie a dosiahnuté výsledky Bieloruska v boji proti dôsledkom finančnej a hospodárskej krízy a v pomoci hospodárskemu sektoru na základe zníženia prekážok investovania a reformou vlastníckych práv a súkromného sektora;

7.

zdôrazňuje, že snahy vynaložené na odstránenie korupcie, dosiahnutie väčšej transparentnosti a posilnenie zásad právneho štátu, ktoré majú zásadný význam pri získavaní zahraničných investícií, neboli postačujúce;

8.

vyzýva Komisiu, aby pripravila odporúčania pre prípadné prijatie smerníc o zjednodušení vízového režimu a readmisii s Bieloruskom, potom ako budú splnené príslušné podmienky; verí, že tento krok je mimoriadne dôležitý z hľadiska naplnenia hlavného cieľa politiky EÚ voči Bielorusku, ktorým je zlepšenie medziľudských kontaktov, začlenenie Bieloruska do európskych a regionálnych procesov a nastolenie nezvratného demokratizačného procesu v krajine;

9.

v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby posúdili možnosti zníženia poplatkov za víza pre bieloruských občanov vstupujúcich do schengenského priestoru a zjednodušenia postupu ich nadobudnutia; zdôrazňuje, že dlhodobým cieľom je bezvízový styk medzi Európskou úniou a Bieloruskom; naliehavo žiada bieloruské orgány, aby podpísali dohodu o bezvízovom cestovaní pre obyvateľov pohraničných zón so susednými krajinami EU;

10.

dôrazne odsudzuje nedávne neudelenie vstupných víz riaditeľke TV Belsat Agnieszke Romaszewskej, profesorom z univerzity v Bialystoku, poslancovi cyperského parlamentu Christosovi Pourgouridesovi a Emanuelisovi Zingerisovi, poslancovi litovského parlamentu;

11.

vyzýva Radu a Komisiu, aby v prípade významného pokroku Bieloruska počas nasledujúceho roka a splnenia uvedených kritérií zvážili trvalé zrušenie zákazu cestovania, ako aj prijatie opatrení, ktoré uľahčia hospodársky a spoločenský pokrok a urýchlia proces opätovného začlenenia Bieloruska do európskej rodiny demokratických národov;

12.

konštatuje, že je potrebný nový impulz pre vzájomne plodný dialóg medzi Bieloruskom a Európskou úniou prostredníctvom medziparlamentnej spolupráce v rámci Euronestu; konštatuje, že ihneď ako sa v Bielorusku uskutočnia slobodné a spravodlivé parlamentné voľby, krajine bude poskytnutá možnosť plne a rovnocenne sa zapojiť do zhromaždenia Euronest, ktoré je parlamentným rozmerom iniciatívy Východné partnerstvo, a domnieva sa, že dovtedy by sa mali uplatňovať prechodné opatrenia;

13.

domnieva sa, že všetky členské štáty EÚ a ich vlády by mali vo vzťahu k tretím krajinám uplatňovať jednotnú politiku na základe spoločných pozícií dohodnutých v Rade; zároveň sa domnieva, že európske inštitúcie by mali uplatňovať spoločnú stratégiu a spojiť svoje úsilie v snahe dosiahnuť konkrétne výsledky vo vzťahu medzi EÚ a Bieloruskom; vyzýva všetkých predstaviteľov EÚ a členských štátov, aby organizovali politické stretnutia so zástupcami demokratickej opozície, najmä vtedy, ak sú na návšteve Bieloruska;

14.

naliehavo žiada Bielorusko, aby pokračovalo v spolupráci s Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR) v súvislosti s volebnou legislatívou a očakáva, že nový volebný zákon bude v súlade medzinárodnými normami a že nadobudne platnosť pred konaním miestnych volieb plánovaných na jar 2010;

15.

trvá na tom, že v priebehu budúceho roku sa očakáva jednoznačný a výrazný pokrok k demokratizácii s cieľom úplne zrušiť sankcie, a rovnako trvá na tom, že podmienkami obnovenia plnej spolupráce s Bieloruskom by malo byť:

16.

s poľutovaním konštatuje, že po počiatočných pozitívnych krokoch nevykonala bieloruská vláda v oblasti ľudských práv a základných slobôd žiadny ďalší zásadný pokrok; pripomína v tejto súvislosti pokračujúce represálie voči politickým oponentom a odmietanie registrácie politických strán (Bieloruská kresťansko-demokratická strana), mimovládnych organizácií (Viasna) a nezávislých médií (TV Belsat); vyzýva bieloruské orgány, aby opätovne preskúmali tresty obmedzenia slobody, na ktoré boli odsúdení účastníci pokojnej demonštrácie v januári 2008, ako aj prípad uväznenia Artsioma Dubského; konštatuje, že Amnesty International považuje všetky tieto osoby za väzňov svedomia; žiada okamžité prepustenie podnikateľov Mikalaja Autuchoviča a Uladzimira Asipenku, ktorí sú už osem mesiacov vo vyšetrovacej väzbe;

17.

vyzýva vládu Bieloruska, aby okamžite vyhlásila moratórium na všetky rozsudky smrti a popravy s cieľom zrušiť trest smrti (ako ustanovuje rezolúcia Valného zhromaždenia OSN 62/149 z 18. decembra 2007 o moratóriu na trest smrti), bezodkladne zmiernila rozsudky všetkých väzňov, ktorí v súčasnosti čakajú na vykonanie popravy, na trest odňatia slobody, zosúladila vnútroštátne právne predpisy so záväzkami krajiny vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a zabezpečila prísne dodržiavanie medzinárodne uznaných noriem pre spravodlivé súdne procesy;

18.

naliehavo žiada bieloruské orgány, aby iniciovali nestranné a transparentné vyšetrovanie únosov mladých aktivistov (únos Artura Finkieviča 17. októbra 2009, Nasty Palažanky a Dzianisa Karnou 5. decembra 2009, Uladzimira Lemeša 27. novembra 2009, Zmicera Daškieviča 5. decembra 2009 a Jauchena Afnachela 6. decembra 2009) a nedávneho prípadu úmrtia Valiancina Dounara, člena a aktivistu Bieloruského ľudového frontu, a aby zverejnili výsledky tohto vyšetrovania;

19.

vyzýva bieloruské orgány, aby rešpektovali práva národnostných menšín v súlade s Rámcovým dohovorom Rady Európy o ochrane národnostných menšín z 1. februára 1995; v tejto súvislosti žiada bieloruské orgány, aby uznali Úniu Poliakov v Bielorusku pod vedením Angeliky Borysovej, ktorá bola opätovne zvolená do funkcie predsedníčky na kongrese Únie Poliakov 15. marca 2009;

20.

žiada bieloruské orgány, aby rozvíjali úprimný dialóg s predstaviteľmi demokratickej opozície; zdôrazňuje preto, že je dôležité vymedziť úlohy a metódy práce Verejnej poradnej rady;

21.

vyzýva Komisiu, aby plne a účinne využila možnosti podporovať občiansku spoločnosť a demokratický vývoj v Bielorusku prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, a zároveň zdôrazňuje, že podpora demokratickej opozície musí byť integrálnou súčasťou postupného procesu opätovného nadviazania spolupráce s Bieloruskom;

22.

vyzýva Komisiu a vlády členských štátov, aby poskytli finančnú podporu televíznej stanici TV Belsat a aby naliehali na bieloruskú vládu, aby túto televíznu stanicu v Bielorusku oficiálne zaregistrovala; vyzýva bieloruskú vládu, aby na znak dobrej vôle a pozitívnych zmien umožnila bieloruskej Európskej humanitnej univerzite, ktorá je v exile vo Vilniuse (Litva), legálny návrat do Bieloruska na základe skutočných záruk, že bude môcť fungovať slobodne a že jej pôsobenie bude obnovené vo vhodných podmienkach pre jej budúci rozvoj v Minsku, najmä tým, že jej umožní opätovne zriadiť v Minsku knižnicu poskytnutím priestorov a vytvorením podmienok, aby rozsiahle zbierky v bieloruštine, ruštine, angličtine, nemčine a vo francúzštine boli prístupné pre všetkých;

23.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, parlamentným zhromaždeniam OBSE a Rady Európy, sekretariátu Spoločenstva nezávislých štátov, ako aj parlamentu a vláde Bieloruska.

22.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 286/21

A.

keďže vojna a nepokoje na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR) vyústili do rozsiahleho zabíjania, vysídľovania obyvateľstva a sexuálneho násilia voči ženám, ktoré páchajú tak ozbrojené skupiny povstalcov, ako aj vládne, armádne a policajné jednotky a ktoré dosiahli alarmujúci rozsah,

B.

keďže od roku 1998 si konflikt v KDR vyžiadal životy 5 400 000 osôb a aj v súčasnosti každý mesiac priamo či nepriamo zapríčiňuje smrť približne 45 000 osôb (3); keďže podľa správ UNHCR žije v KDR 1 460 000 vnútorne vysídlených osôb, z toho 980 000 osôb v Severnom Kivu (4),

C.

keďže misia MONUC pôsobí v KDR od roku 1999 s cieľom chrániť civilné obyvateľstvo, budovať mierový proces v krajine a pomáhať vláde znovu získať kontrolu nad regiónmi, ktoré ovládajú ozbrojené frakcie,

D.

keďže MONUC je najväčšou mierovou misiou na svete s celkovým počtom 20 000 vojakov rozmiestnených najmä v Severnom a Južnom Kivu s nákladmi približne 1,4 miliardy USD ročne a má mandát používať všetky prostriedky potrebné na zabránenie akýmkoľvek pokusom o použitie sily zahraničnými alebo konžskými ozbrojenými skupinami, ktoré by ohrozili politický proces, a zabezpečiť ochranu civilistov bezprostredne ohrozovaných fyzickým násilím,

E.

keďže nezákonné obchodovanie s nerastnými surovinami v KDR umožňuje mnohým aktérom pokračovať v kupovaní nerastných surovín z oblastí ovládaných skupinami rebelov, a tým financovať tieto povstalecké skupiny, čo je jeden z faktorov podnecujúcich a prehlbujúcich konflikt,

F.

keďže sa zdá, že tak jednotky KDR, ako aj bojovníci Demokratických síl za oslobodenie Rwandy (FDLR) sú zapojení do zločineckých sietí zaoberajúcich sa ťažbou a predajom zlata a nerastných surovín na účely získania zbraní na východe KDR,

G.

keďže znásilňovanie sa stalo vojnovou zbraňou používanou povstalcami, príslušníkmi konžskej armády a civilným obyvateľstvom,

H.

keďže v dôsledku vojenských operácií od januára 2009, vrátane operácie Kimia II, bolo odzbrojených 1 243 bojovníkov FDLR z predpokladaného počtu 6 000, hoci FDLR naďalej získavajú nových bojovníkov a majú k dispozícii rozsiahlu a dômyselnú sieť politických prívržencov a finančných sponzorov v tomto regióne a vo svete (5),

I.

keďže v rámci nedávnych vojenských operácií sa prehĺbila humanitárna kríza, čo viedlo k rozsiahlym masakrám a porušovaniu ľudských práv,

J.

keďže boje medzi konžskou armádou, povstalcami odvolaného generála Laurenta Nkundu, bojovníkmi FDLR a jednotkami ugandskej Božej armády odporu (LRA) naďalej spôsobujú civilnému obyvateľstvu východných provincií KDR neznesiteľné útrapy,

K.

keďže konžská armáda naďalej nemá k dispozícii dostatočné ľudské, technické a finančné zdroje potrebné na plnenie svojich úloh vo východných provinciách KDR, čo spolu s nedostatočnou disciplínou v jej radoch ďalej oslabuje jej pozíciu pri ochrane obyvateľstva a pri opätovnom nastoľovaní mieru,

L.

keďže Organizácia Spojených národov nedávno pozastavila logistickú a operačnú podporu poskytovanú určitým jednotkám konžskej armády na základe obvinení, že ich vojaci od mája do septembra 2009 zabili v oblasti Severného Kivu desiatky civilistov vrátane žien a detí,

M.

keďže viaceré humanitárne organizácie boli nútené pozastaviť svoju činnosť a humanitárni pracovníci v Severnom Kivu nie sú schopní dostať sa k 70-tim percentám ľudí v núdzi, ak nie k viacerým,

1.

čo najdôraznejšie odsudzuje masakry, zločiny proti ľudskosti, verbovanie detí za vojakov a sexuálne násilie voči ženám a dievčatám, ktoré sa naďalej páchajú; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zintenzívnili boj proti ich beztrestnosti;

2.

žiada okamžité zastavenie násilia a porušovania ľudských práv v KDR; zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia zameraného na ukončenie aktivít zahraničných ozbrojených skupín na východe KDR, najmä FDLR a LRA; vyzýva všetky tieto skupiny, aby okamžite zložili zbrane a zastavili útoky na civilné obyvateľstvo, a vyzýva všetky zmluvné strany dohôd z 23. marca 2009, aby dodržiavali prímerie a skutočne v dobrej viere plnili svoje záväzky;

3.

je aj naďalej nesmierne znepokojený zhoršovaním humanitárnej situácie na východe KDR v dôsledku brutálnych činov páchaných na miestnom obyvateľstve, ako na ne nedávno upozornil vysoký komisár OSN pre ľudské práva vo svojich dvoch správach; je znepokojený najmä nedávnymi správami o úmyselnom zabití najmenej 270 civilistov konžskými vojakmi v mestách Nyabiondo a Pinga v Severom Kivu a nedávnymi bojmi, ktoré vyhnali 21 800 ľudí z domovov v meste Dongo a jeho okolí na západe; opakovane zdôrazňuje, že je potrebná rýchla reakcia s cieľom zabrániť novej humanitárnej katastrofe;

4.

upozorňuje na zásadnú úlohu misie MONUC a na skutočnosť, že jej mandát a pravidlá pre nasadenie jednotiek sa musia uplatňovať s rozhodnosťou a na trvalom základe, aby sa účinnejšie zaručila bezpečnosť obyvateľstva a bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom podporované konžské jednotky, ktoré nedodržiavajú ľudské práva;

5.

uznáva, že prítomnosť misie MONUC je naďalej potrebná, a žiada, aby sa podnikli všetky možné kroky na to, aby mohla v plnej miere vykonávať svoj mandát chrániť osoby nachádzajúce sa v ohrození; v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby prevzala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní toho, aby Bezpečnostná rada OSN podporila misiu MONUC v jej operačných kapacitách a poskytla lepšie vymedzenie jej priorít, ktorých je v súčasnosti 41;

6.

víta zatknutie lídra FDLR Ignacea Murrwanashyaku a jeho zástupcu Stratona Musoniho nemeckými úradmi, čo je dôležitým krokom k riešeniu doterajšej beztrestnosti;

7.

zdôrazňuje, že ťažiskom financovaných programov pomoci musia byť obnova a reforma súdnictva (ktorých súčasťou budú hľadiská prevencie a ochrany a boj proti beztrestnosti v prípade sexuálneho násilia), ako aj pomoc obetiam a ich reintegrácia; v tejto súvislosti požaduje, aby prípady hromadného znásilňovania na východe KDR boli predložené Medzinárodnému trestnému súdu;

8.

zdôrazňuje, že je potrebné postaviť pred súd páchateľov porušujúcich ľudské práva z radov konžských ozbrojených síl, pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu misie MONUC; víta preto politiku nulovej tolerancie, ktorú podporuje prezident Kabila a ktorá je namierená proti sexuálnemu násiliu a iným formám zneužívania páchaným ozbrojenými silami, a nabáda vládu KDR, aby bezodkladne a s pomocou misie MONUC začala uplatňovať novú stratégiu proti rodovému násiliu;

9.

zdôrazňuje význam kľúčových úloh misie EUSEC RD Congo, ktorými sú poskytovanie poradenstva a pomoci v oblasti reformy sektora obrany s cieľom uviesť do praxe revidovaný reformný plán pre konžské ozbrojené sily; vyzýva preto konžské orgány, aby pokročili v reformnom procese a nabáda na vytvorenie koordinačného mechanizmu pre reformu sektora obrany pod konžským vedením s náležitou podporou misie EUSEC a podporuje urýchlenú výstavbu kasární a vojenských táborov;

10.

odporúča vláde KDR, aby ako naliehavú prioritu podporovala bezpečnosť zásob, ako aj transparentnosť a riadenie zaobchádzania so zbraňami a s muníciou, a aby zrealizovala národný program označovania zbraní v súlade s normami stanovenými Nairobským protokolom a Regionálnym centrom pre ručné zbrane;

11.

víta pokrok, ktorý bol v regióne dosiahnutý zlepšením bilaterálnych diplomatických vzťahov medzi KDR a Rwandou; vyzýva KDR a Rwandu, aby v plnej miere realizovali mierové dohody z Nairobi a Gomy, ako aj dohodu z Ihusi z 23. marca 2009;

12.

vyzýva všetky vlády regiónu Veľkých jazier a medzinárodné spoločenstvo, aby pokračovali v existujúcom dialógu s cieľom koordinovať úsilie o zastavenie násilia vo východných oblastiach KDR venovaním mimoriadnej pozornosti zmiereniu, bezpečnosti ľudí, lepšej súdnej zodpovednosti, ako aj návratu a integrácii utečencov a vnútorne vysídlených osôb;

13.

vyjadruje poľutovanie nad stupňujúcim sa násilím voči humanitárnym pracovníkom, ktoré má závažné dôsledky na humanitárnu situáciu v oblasti; naliehavo žiada úrady, aby začali dôkladne vyšetrovať každý incident a aby okamžite zvýšili ochranu;

14.

zdôrazňuje, že vzhľadom na narastajúci počet vnútorne vysídlených osôb a zhoršujúce sa podmienky je potrebné naďalej poskytovať viac finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc určenú východným oblastiam KDR; s týmto cieľom podporuje výzvu OSN a 380 humanitárnych a mimovládnych organizácií z 30. novembra 2009 získať v roku 2010 na humanitárnu pomoc sumu 7,1 miliardy USD; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby prispeli primeraným podielom;

15.

je naďalej znepokojený nelegálnym obchodovaním skupín rebelov s nerastnými surovinami a inými prírodnými zdrojmi na východe KDR; vyzýva Radu a Komisiu, aby pri rozhovoroch s vládami KDR a susedných krajín trvali na uplatňovaní účinných systémov sledovateľnosti a preukazovania pôvodu prírodných zdrojov a aby zintenzívnili boj proti korupcii;

16.

požaduje návrat k dialógu, na základe ktorého bol vytvorený program Amani pre bezpečnosť, pacifikáciu, stabilizáciu a obnovu Severného a Južného Kivu;

17.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, inštitúciám Africkej únie, generálnemu tajomníkovi OSN, zástupcovi generálneho tajomníka OSN pre humanitárne veci a koordinátorovi núdzovej pomoci OSN, Bezpečnostnej rade OSN, Rade OSN pre ľudské práva a vládam a parlamentom krajín v regióne Veľkých jazier.

22.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 286/25

A.

keďže poslanec David Bahati predložil 25. septembra 2009 ugandskému parlamentu „návrh zákona proti homosexualite 2009“,

B.

keďže navrhovaný zákon plánuje zaviesť prísnejšie tresty s cieľom kriminalizovať homosexualitu a trestať osoby označené za lesbičky, homosexuálov, bisexuálov alebo transsexuálov doživotným väzením alebo smrťou,

C.

keďže návrh zákona zahŕňa ustanovenie, ktoré by mohlo viesť až k trojročnému väzeniu pre kohokoľvek, vrátane heterosexuálov, kto do 24 hodín neoznámi totožnosť každej osoby, o ktorej vie, že je lesbička, homosexuál, bisexuál alebo transsexuál, alebo kto podporuje ľudské práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov alebo transsexuálov,

D.

keďže návrh zákona ukladá Ugande zrušiť každý jej medzinárodný alebo regionálny záväzok, ktorý je podľa nej nezlučiteľný s ustanoveniami navrhovaného zákona,

E.

keďže návrh zákona už odsúdili európsky komisár De Gucht, britská, francúzska a švédska vláda, prezident Obama a predseda a podpredseda Výboru pre zahraničné veci Snemovne reprezentantov USA,

F.

keďže navrhovaný zákon kritizovali mimovládne organizácie na celom svete i v samotnej Ugande ako hlavnú prekážku boja proti HIV/AIDS v komunite homosexuálov,

G.

keďže v Afrike je homosexualita legálna len v 13 krajinách, zatiaľ čo v 38 krajinách je trestným činom, pričom v Mauritánii, Sudáne a severnej Nigérii možno za homosexualitu odsúdiť na trest smrti, a keďže prijatie tohto zákona v Ugande by mohlo spustiť rovnaký proces v ostatných afrických krajinách, kde ľudia sú alebo by mohli byť prenasledovaní kvôli svojej sexuálnej orientácii,

1.

zdôrazňuje, že sexuálna orientácia je otázka, ktorá je súčasťou individuálneho práva na súkromie zaručeného medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, podľa ktorého by sa mala podporovať rovnosť a nediskriminácia a zaručiť sloboda prejavu; v tejto súvislosti odsudzuje návrh zákona proti homosexualite 2009;

2.

vyzýva preto ugandské orgány, aby návrh zákona neschválili a aby preskúmali svoje právne predpisy s cieľom prestať stíhať homosexualitu;

3.

pripomína ugandskej vláde jej záväzky v rámci medzinárodného práva a dohody z Cotonou, ktoré požadujú dodržiavanie univerzálnych ľudských práv;

4.

pripomína vyhlásenia Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov a Výboru OSN pre ľudské práva, podľa ktorých štát nemôže prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov zrušiť svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;

5.

je mimoriadne znepokojený tým, že medzinárodní darcovia, mimovládne organizácie a humanitárne organizácie by museli v prípade schválenia tohto zákona prehodnotiť alebo ukončiť svoje aktivity v určitých oblastiach;

6.

rozhodne odmieta všetky kroky na zavedenie trestu smrti;

7.

vyzýva Radu a Komisiu, aby ugandským orgánom urýchlene predložili protest a aby v prípade, že návrh zákona bude schválený a dôjde k porušeniu medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, prehodnotili svoje angažovanie sa v Ugande vrátane navrhnutia nového miesta konania konferencie o preskúmaní Rímskeho štatútu naplánovanej na 31. mája 2010;

8.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zanalyzovali situáciu v tretích krajinách, pokiaľ ide o popravy, kriminalizáciu alebo diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, a aby podnikli koordinované medzinárodné kroky na podporu dodržiavania ľudských práv v týchto krajinách pomocou primeraných prostriedkov vrátane spolupráce s miestnymi mimovládnymi organizáciami;

9.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi Ugandskej republiky a predsedovi ugandského parlamentu.

22.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 286/27

A.

keďže Azerbajdžan sa aktívne zúčastňuje na európskej susedskej politike a vo východnom partnerstve a zaviazal sa k dodržiavaniu zásad demokracie, ľudských práv a právneho štátu, ktoré sú kľúčovými hodnotami týchto dvoch iniciatív,

B.

keďže v septembri 2009 sa Rada rozhodla zlepšiť vzťahy medzi EÚ a troma štátmi južného Kaukazu a vyzvala Komisiu, aby pripravila návrh smerníc na rokovanie o nových dohodách nahradzujúcich platné dohody o partnerstve a spolupráci, ktorých platnosť v blízkej budúcností dohľadnej dobe skončí,

C.

keďže 119 uväznených osôb vrátane piatich novinárov bolo oslobodených dekrétom, ktorý 28. decembra 2007 podpísal prezident Ilham Alijev,

D.

keďže existujú hodnoverne doložené dôkazy o nedávnych rozsudkov, prenasledovaní a zastrašovaní predstaviteľov médií v Azerbajdžane, napríklad aj v nedávnej podkladovej správe o dodržiavaní slobody médií pre výbor pre kultúru, vedu a vzdelávanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a v správach organizácií Amnesty International a Reportéri bez hraníc,

E.

keďže za ostatné roky sa mediálne ovzdušie zhoršilo napriek prijatiu akčného plánu európskej susedskej politiky a dochádza k dočasným rušeniam nezávislých televíznych a rozhlasových staníc, súdnym vysťahovaniam hlavných opozičných novín z ich priestorov, početným súdnym procesom proti zástupcom médií a fyzickým útokom na novinárov, ktoré medzi mnohými novinármi rozšírili pocit strachu a autocenzúru, keďže v decembri 2008 bolo BBC, Rádiu slobodná Európa a iným zahraničným médiám zabránené vysielať na rádiových frekvenciách VKV,

F.

keďže blogeri Emin Milli a Adnan Hajizade boli 8. júla 2009 zatknutí potom, ako ich v reštaurácii v hlavnom meste Baku napadli dvaja muži, pričom podľa svedkov, ktorí vypovedali pre Amnesty International, boli fyzicky napadnutí počas stolovania s inými aktivistami,

G.

keďže obaja blogeri využívali internetové sociálne siete, ako sú Youtube, Facebook a Twitter, na šírenie informácií o politickej situácii v Azerbajdžane a kritizovali vládu; keďže 11. novembra 2009 obvodný súd Baku, Sabail, odsúdil Emina Milliho na dva a pol roka a Adnana Hajizadeho na dva roky väzenia za výtržníctvo a spôsobenie ľahkého ublíženia na zdraví,

H.

keďže rozsudky voči obom aktivistom sa zdajú byť politicky motivované,

1.

vyjadruje poľutovanie nad odsúdením blogerov Emina Milliho a Adnana Hajizadiho z 11. novembra 2009 na nepodmienečné tresty odňatia slobody na základe vysoko nepravdepodobných obvinení a nespravodlivého súdneho procesu; vyzýva na okamžité prepustenie pánov Milliho a Hajizadiho a na nový, plne transparentný a spravodlivý proces na základe nestranného policajného vyšetrovania a v súlade so všetkými príslušnými medzinárodnými normami;

2.

je znepokojený zhoršovaním mediálnej slobody v Azerbajdžane, vyjadruje poľutovanie nad praktikami uväzňovania, stíhania a vynášania rozsudkov nad opozičnými novinármi na základe rôznych obvinení z trestných činov, ako tomu bolo v prípade Ejnulla Fatullajeva, a vyzýva azerbajdžanské úrady, aby okamžite prepustili uväznených novinárov;

3.

pripomína vyhlásenie prezidenta Ilhama Alijeva z marca 2005, v ktorom uviedol, že práva každého novinára sú chránené a štát by ich mal hájiť;

4.

vyzýva azerbajdžanské úrady, aby riešili nedostatočné policajné vyšetrovanie prípadov násilia a prenasledovania voči novinárom a skutočnosť, že mnohé trestné činy zatiaľ ostávajú bez trestu; zdôrazňuje, že bezpečnosť mediálnych pracovníkov sa musí bezodkladne posilniť; víta navrhované zmeny a doplnenia trestnoprávnych ustanovení o hanobení a urážke na cti, pretože tieto ustanovenia by mohli byť prekážkou vykonávania práva na slobodu prejavu a práva na informácie a mohli by viesť k autocenzúre, a vyzýva na ich urýchlené schválenie;

5.

naliehavo vyzýva azerbajdžanské úrady, aby venovali osobitnú pozornosť bezpečnosti a slobode aktivistov občianskej spoločnosti, najmä tých, ktorí pracujú v mimovládnych mládežníckych organizáciách, ako aj novinárov a pracovníkov médií; aby podnikli okamžité kroky a umožnili jednotlivcom zapájať sa do mierových, demokratických aktivít; aby umožnili slobodné organizovanie takýchto aktivít bez vládnych zásahov a aby ochránili novinárov v nadväznosti na vlnu násilia voči zástupcom médií;

6.

vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vývojom v súvislosti s médiami a jednotlivými novinármi v Azerbajdžane uvedenými v podkladovej správe o dodržiavaní slobody médií, ktorá bola nedávno vypracovaná pre výbor pre kultúru, vedu a vzdelávanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy; berie na vedomie pravidelnú správu zástupcu OBSE pre slobodu médií pre Radu OBSE, ako aj vážne obavy, ktoré vyjadrili medzinárodné MVO, akými sú napríklad Výbor na ochranu novinárov, Reportéri bez hraníc, International PEN a Human Rights Watch;

7.

vyzýva azerbajdžanské úrady, aby obnovili licencie na vysielanie na VKV pre viaceré medzinárodné stanice, menovite BBC World Service, Hlas Ameriky a Rádio slobodná Európa; poukazuje na to, že ukončením vysielania týchto staníc na frekvenciách VKV sa odstránia dôležité, objektívne a cenné nezávislé zdroje kvalitných informácií vo verejnom záujme a obmedzí sa pluralita médií v Azerbajdžane;

8.

vyzýva azerbajdžanské úrady, aby preukázali dostatočný pokrok v plnení podmienok zlepšovania zmluvných vzťahov tak, ako sa to stanovuje vo vyhlásení Európskej rady o východnom partnerstve z 19.-20. marca 2009, najmä v oblasti demokracie, právneho štátu a ľudských práv;

9.

víta snahu azerbajdžanských úradov, vrátane dvoch stretnutí v roku 2009 usporiadaných na podnet azerbajdžanskej štátnej komisie pre európsku integráciu, o zlepšenie platných mechanizmov ochrany ľudských práv a zvýšenie akcieschopnosti demokratických inštitúcií v štáte a vyzýva EÚ a Azerbajdžan, aby zintenzívnili vzájomný dialóg o otázkach ľudských práv;

10.

víta účasť azerbajdžanských úradov na preskúmaní Azerbajdžanu na šiestom stretnutí pracovnej skupiny OSN na všeobecné pravidelné preskúmanie, ktoré sa konalo 6. februára 2009, a vyzýva vládu Azerbajdžanu, aby plne zrealizovala odporúčania všeobecného pravidelného preskúmania vrátane ratifikácie Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, dekriminalizácie hanobenia a urážky na cti v záujme odstránenia zbytočného nátlaku na novinárov, zaručenia plného dodržiavania slobody prejavu a médií, zaručenia prístupu k vysielacím médiám, vyšetrenia a stíhania páchateľov trestných činov a prenasledovateľov novinárov a ochrancov ľudských práv, efektívneho uplatnenia práva pokojného zhromažďovania a slobody združovania, zlepšenia väzenských podmienok a ochrany práv zraniteľných skupín vrátane menšín, migrantov, žiadateľov o azyl a vnútorne vysídlených osôb;

11.

očakáva realizáciu projektu azerbajdžanskej vlády s názvom Podpora súdnych reforiem v Azerbajdžane, ktorého cieľom je zlepšenie nezávislosti súdnictva, najmä čo sa týka zriadenia a fungovania súdnej akadémie a regionálnych súdnych okrskov a reforiem väzenského systému v súlade medzinárodnými normami;

12.

vyzýva azerbajdžanské úrady, aby zaručili, že voľby do miestnych samospráv 23. decembra 2009 budú slobodné, spravodlivé a v súlade s medzinárodnými normami a uznáva význam volebného procesu pre budovanie štátu prostredníctvom pokračujúcich demokratických reforiem na miestnej úrovni a konsolidácie občianskej spoločnosti a celého politického systému;

13.

víta zriadenie nových podvýborov Výboru pre spoluprácu medzi EÚ a Azerbajdžanom, ktoré posilnia inštitucionálny rámec na diskusie v oblastiach spravodlivosti, slobody a bezpečnosti a o ľudských právach a demokracii, ako aj diskusiu o zamestnanosti a sociálnych otázkach, verejnom zdraví, vzdelávaní a mládeži, kultúre, informačnej spoločnosti, audiovizuálnej politike, vede a technológii;

14.

vyzýva Azerbajdžan, aby obnovil snahu o plné vykonanie akčného plánu európskej susedskej politiky, a Komisiu, aby naďalej Azerbajdžanu v tejto snahe pomáhala;

15.

vyzýva prezidenta Azerbajdžanskej republiky, aby vo svojom štáte monitoroval prácu orgánov presadzovania práva a štátnej bezpečnosti, najmä v súvislosti s médiami a inými otázkami ľudských práv, pretože štýl ich práce zámerne vzďaľuje Azerbajdžan od EÚ;

16.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a prezidentovi a parlamentu Azerbajdžanu.

22.10.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 286/30

A.

keďže článok 7 ods. 1 a 2 aktu z 20. septembra 1976 upresňuje, ktoré funkcie sú nezlučiteľné s funkciou poslanca Európskeho parlamentu,

B.

keďže od začiatku súčasného volebného obdobia je funkcia poslanca Európskeho parlamentu nezlučiteľná s funkciou poslanca národného parlamentu akéhokoľvek členského štátu vrátane Spojeného kráľovstva; keďže dočasná výnimka upravená v článku 7 ods. 2 druhý pododsek druhá zarážka uvedeného aktu už nie je platná,

C.

keďže orgány Spojeného kráľovstva následne prijali „nariadenie o Európskom parlamente z roku 2008 (vylúčenie zo Snemovne lordov)“, podľa ktorého sú členovia Snemovne lordov, ktorí sú držiteľmi nededičného šľachtického titulu, vylúčení z účasti a hlasovania v Snemovni lordov alebo jej výbore počas celého obdobia, v ktorom sú poslancami Európskeho parlamentu, a počas obdobia tohto vylúčenia upraveného v uvedenom nariadení nemôžu byť povolaní späť do Snemovne lordov,

D.

keďže podľa článku 9 a prílohy I rokovacieho poriadku musia poslanci podať podrobné vyhlásenie o svojich profesijných činnostiach a iných platených funkciách alebo činnostiach,

E.

keďže všetky členské štáty oznámili Európskemu parlamentu mená zvolených kandidátov, aj keď niektoré stále nepredložili – alebo tak urobili oneskorene – zoznamy náhradníkov vrátane ich poradia v súlade s výsledkami hlasovania, ako sa to vyžaduje podľa čl. 3 ods. 4 rokovacieho poriadku,

F.

keďže členské štáty v niektorých prípadoch poskytli čiastočné oznámenia o zvolených kandidátoch a ďalšie údaje predložili dodatočne,

G.

keďže v niektorých členských štátoch sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi rozhoduje o námietkach proti voľbe niektorých poslancov Európskeho parlamentu, a keďže výsledkom týchto konaní by mohlo byť zrušenie voľby dotknutých poslancov,

H.

keďže podľa článku 12 aktu z 20. septembra 1976 musí Európsky parlament rozhodnúť o sporoch týkajúcich sa platnosti voľby svojich členov len v prípade, ak sa tieto spory týkajú porušenia ustanovení uvedeného aktu, nie však v prípade porušenia ustanovení vnútroštátnych volebných predpisov, na ktoré tento akt odkazuje,

1.

s výnimkou akýkoľvek rozhodnutí príslušných orgánov členských štátov, v ktorých boli výsledky volieb predmetom sporu, vyhlasuje platnosť voľby poslancov Európskeho parlamentu podľa prílohy I k tomuto rozhodnutiu, ktorých zvolenie oznámili príslušné národné orgány a ktorí urobili písomné vyhlásenie vyplývajúce z článku 7 ods. 1 a 2 aktu z 20. septembra 1976, ako aj z prílohy I rokovacieho poriadku;

2.

opätovne žiada príslušné národné orgány, aby nielen urýchlene Európskemu parlamentu oznámili mená zvolených kandidátov, ale zároveň uviedli aj mená prípadných náhradníkov v poradí podľa výsledkov volieb;

3.

vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby čím skôr ukončili posudzovanie všetkých námietok, ktoré im boli postúpené, a informovali Európsky parlament o výsledku;

4.

vyzýva Komisiu, aby preverila, či je nariadenie o Európskom parlamente z roku 2008 (vylúčenie zo Snemovne lordov), a najmä článok 4 tohto nariadenia, v úplnom súlade s aktom z 20. septembra 1976, a aby začala zodpovedajúci postup v prípade, ak tomu tak nie je;

5.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil príslušným národným orgánom a parlamentom členských štátov a Komisii.