22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/1

458. PLENÁRNE ZASADNUTIE V DŇOCH 16. A 17. DECEMBRA 2009

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Obchod a potravinová bezpečnosť“

(prieskumné stanovisko)

(2010/C 255/01)

Spravodajca: pán CAMPLI

Pomocný spravodajca: pán PEEL

Pani Margot Wallström, podpredsedníčka Európskej komisie, listom z 21. januára 2009 požiadala podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Obchod a potravinová bezpečnosť.“

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 19. novembra 2009. Spravodajcom bol pán Campli a pomocným spravodajcom pán Peel.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 191 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 6 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Závery

1.1.1 EHSV považuje za základné občianske práva aj právo na potraviny a právo občianskej spoločnosti zasiahnuť do potravinového vývoja. Medzi základné ľudské práva počíta aj celosvetovú potravinovú bezpečnosť.

1.1.2 Vo svete, v ktorom sa vyrába také množstvo potravín, že postačuje na výživu všetkých ľudí, v súčasnosti viac ako miliarda osôb nemá prístup k dostatočnému množstvu potravín. Hlavnou príčinou tejto nedostatočnej potravinovej bezpečnosti je chudoba v kontexte rozpadu miestnych ekonomík, narušenia miestnych potravinových tradícií a trhových infraštruktúr spôsobená medzinárodnými stratégiami od 80. rokov 20. storočia.

1.1.3 EHSV si je vedomý toho, že v oblasti doplnkových rozvojových politík zameraných na zmenšenie chudoby a rast príjmov môže regulovaný obchod prispieť k tomu, aby sa osoby a skupiny osôb vymanili z nedostatku potravín aj v rámci rozvoja regionálnych trhov.

1.1.4 Rozsiahle využívanie protekcionistických opatrení nepomáha pri snahe dosiahnuť celosvetovú potravinovú bezpečnosť, lebo nezaručuje potrebnú pružnosť a predovšetkým v Afrike obmedzuje akúkoľvek konkrétnu formu regionálnej integrácie.

1.1.5 EHSV sa domnieva, že regulovaný obchod musí do svojich rozhodovacích a vykonávacích postupov začleniť zásadu práva na výživu a že štáty sa musia vyvarovať tomu, že dohodnú medzinárodné záväzky, ktoré budú v rozpore s touto zásadou.

1.1.6 EHSV si uvedomuje, že politika smerujúca k potravinovej sebestačnosti je ekonomicky nákladná a nie je v súlade s prístupom globálneho riadenia. Zároveň uznáva potravinovú nezávislosť ako prístup, ktorý je legitímnym právom národa nezávisle určovať politiku na dosiahnutie vlastnej potravinovej bezpečnosti a stabilnej výživy obyvateľstva pri súčasnom rešpektovaní potravinovej nezávislosti ostatných národov.

1.1.7 EHSV potvrdzuje, že je potrebné reformovať nástroje, orgány a politiku globálneho riadenia potravinovej bezpečnosti a obchodu podľa zásady a postupov „súdržnosti politík v záujme rozvoja“.

1.1.8 EHSV sa domnieva, že všetky možné a užitočné stratégie zamerané na boj proti chudobe a na zvyšovanie potravinovej bezpečnosti môžu priniesť plodné a trvalé výsledky, ak sa zároveň bude pokračovať v demokratických procesoch a ak sa posilní právny štát v krajinách, ktoré nemajú dostatočnú potravinovú bezpečnosť.

1.2 Odporúčania

1.2.1 S odkazom na celosvetový politický prístup EHSV predkladá nasledujúce všeobecné odporúčania:

1.2.1.1 Európskej únii, aby uplatňovala európsky konsenzus o politike rozvoja, vďaka čomu by mala jednoznačnú politickú stratégiu, ktorú môže prezentovať medzinárodným partnerom, a aby bola účinným partnerom pri hĺbkovej reforme systému FAO-WFP-IFAD;

1.2.1.2 Európskej únii, aby zásadu práva na výživu začlenila do štruktúr svojej obchodnej politiky a podnikla vhodné kroky na dosiahnutie dohody s ostatným členmi WTO, a aby táto zásada bola začlenená do štruktúry mnohostranných rokovaní;

1.2.1.3 Európskej únii, aby hľadala spôsoby, vďaka ktorým by bolo možné v rámci politiky sociálnej zodpovednosti podnikov sledovať, ako hospodárska a obchodná činnosť európskych podnikov alebo podnikov so sídlom v EÚ vplýva na celosvetovú potravinovú bezpečnosť. V súvislosti s tým sa EHSV zaväzuje pripraviť zodpovedajúce stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému „Európske poľnohospodárske podnikanie vo svete – stratégie, výzvy a osvedčené postupy“;

1.2.1.4 Európskej únii, aby do budúcich dohôd o hospodárskom partnerstve a iných dohôd o voľnom obchode zakotvila inštitucionálnu úlohu občianskej spoločnosti, ako to už bolo stanovené v dohode Cariforum – ES;

1.2.1.5 medzinárodným finančným orgánom, aby stanovili primeranú reguláciu finančných trhov, ktorá by zabránila špekulácii s poľnohospodárskymi surovinami;

1.2.1.6 medzinárodným organizáciám venujúcim sa otázkam ľudského zdravia a životného prostredia, aby odrádzali od životosprávy s nadmerným podielom bielkovín živočíšneho pôvodu;

1.2.1.7 medzinárodnému spoločenstvu, aby vytvorilo systém medzinárodných potravinových rezerv, ktorý by bol prísne koordinovaný so systémom včasného varovania stanoveným FAO;

1.2.1.8 medzinárodnému spoločenstvu, aby preskúmalo klasifikáciu OSN s cieľom jasne rozlišovať medzi rozvojovými krajinami so stredne vysokými príjmami a chudobnejšími krajinami a krajinami menej rozvinutými.

1.2.1.9 všetkým členom WTO, a predovšetkým Európskej únii, aby do mandátov na vyjednávania zahrnuli posúdenie vplyvu a zraniteľnosti určitých krajín a určitých skupín osôb;

1.2.1.10 členom WTO, aby uznávali oprávnené dočasné reštriktívne vývozné opatrenia, ktoré umožňujú účinne udržiavať ceny potravín v rozvojových krajinách na prijateľnej úrovni, a tak pomáhajú kontrolovať vznik potravinovej krízy v určitých sociálnych skupinách;

1.2.1.11 vládam rozvojových krajín, aby neustále zapájali organizácie poľnohospodárov do plánovania rozvoja poľnohospodárstva, podporovali všetky formy organizácie výroby vytvárané poľnohospodármi a podporované pracovníkmi a spotrebiteľmi.

1.2.2 S odkazom na prebiehajúce rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) EHSV odporúča EÚ, aby

1.2.2.1 predovšetkým v Afrike konala v prospech väčšej regionálnej integrácie ako rozhodujúceho činiteľa podpory jednak rozvoja, jednak potravinovej bezpečnosti, ako aj základného prvku pri prehodnotení Dohody z Cotonou plánovanom na rok 2010;

1.2.2.2 zabezpečila synergiu medzi rozličnými iniciatívami regionálnej integrácie, ktoré sa vzájomne prekrývajú, a medzi rozličnými dočasnými dohodami o hospodárskom partnerstve a celosvetovými dohodami;

1.2.2.3 konala tak, aby sa rokovania mohli rýchlo prispôsobovať schopnostiam a možnostiam krajín Afriky a karibskej a tichomorskej oblasti (AKT) a zaručila tak bezprostredné výsledky v jednotlivých odvetviach, napríklad zjednodušenie pravidiel preukazovania pôvodu;

1.2.2.4 povzbudila čo najväčší počet krajín AKT, aby sa prednostne zameriavali na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka;

1.2.2.5 ďalej zvyšovala sumu vo výške viac ako 2 miliárd eur, ktorú EÚ stanovila na podporu obchodu a pomoci v obchodnej oblasti, pričom má zohľadniť aj účinky vyvolané hospodárskou krízou;

1.2.2.6 podporila rozvoj a rast afrického spracovateľského priemyslu s vysokou pridanou hodnotou, hlavne potravinárskych výrobkov aj prostredníctvom zlepšenia infraštruktúry;

1.2.2.7 podstatne uprednostňovala technologický výskum a vývoj na miestnej úrovni, hlavne v odvetviach súvisiacich s poľnohospodárstvom.

1.2.3 S odkazom na prebiehajúce rokovania o dohodách v rámci rozvojového programu WTO z Dauhy (DDA) EHSV odporúča:

1.2.3.1 členom WTO, aby strategické preskúmanie obchodnej politiky slúžilo na opätovné otvorenie diskusie o tom, ako sa budú musieť v budúcnosti viesť obchodné rokovania v poľnohospodárskej oblasti, v ktorých sa prizná osobitný význam potravinovej bezpečnosti a ako bude musieť v budúcnosti vyzerať technická pomoc rozvojovým krajinám;

1.2.3.2 členom WTO, aby jednotlivé kolá rokovaní z Dauhy (DDA) skončili do roku 2010, ako to žiada skupina G20 s cieľom preukázať vernosť záväzku prijatému v oblasti rozvoja i v oblasti rozvojových cieľov tisícročia;

1.2.3.3 Európskej únii, aby skôr skonsolidovala ústupky, ktoré urobila rozvojovým krajinám, než aby hľadala ďalšie úľavy sama pre seba;

1.2.3.4 Európskej únii, aby rozšírila iniciatívu EBA (Všetko okrem zbraní) na všetky krajiny, ktoré sa podľa FAO nachádzajú v „potravinovej kríze“ alebo sú „veľmi ohrozené“, aj keď to nie sú menej rozvinuté krajiny ani krajiny AKT;

1.2.3.5 Európskej únii, aby využila komerčné nástroje na podporu väčšej potravinovej bezpečnosti, napríklad predčasné uplatňovanie dohovoru o uľahčovaní obchodu navrhovaného WTO, pomoc v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti alebo podporu malých nezávislých poľnohospodárov nezačlenených do kontrolovaného dodávateľského reťazca.

2. Potravinová bezpečnosť čeliaca dvom krízam

2.1 Vymedzenie pojmov

2.1.1 EHSV sa stotožňuje so všeobecne uznávanou definíciou stanovenou na Svetovom potravinovom summite v roku 1996, ktorá pojem „potravinová bezpečnosť“ vymedzuje ako „stav, keď má každá osoba kedykoľvek fyzicky, ekonomicky a sociálne prístup k bezpečným a výživným potravinám podľa svojich stravovacích potrieb a preferencií v množstve potrebnom na zdravý aktívny život“.

2.1.2 Vzhľadom na tento význam EHSV podčiarkuje, že potravinová bezpečnosť predstavuje komplexný problém, pri ktorom treba brať do úvahy tieto jeho štyri aspekty

a)	kvantitatívnu dostupnosť potravín;

b)	yzický, ekonomický a sociálny prístup;

c)	správne využitie;

d)	časovú stálosť dostupnosti, prístupu a využitia.

2.2 Súčasný stav a dve krízy (potravinová a finančná)

2.2.1 Z analýzy nedostatku potravín sú zrejmé nasledujúce základné charakteristiky (1): a) zvyšuje sa a v súčasnosti po dvoch krízach je ním postihnutých viac ako jedna miliarda ľudí; b) stále viac sa sústreďuje (89 % pripadá na Áziu, tichomorskú oblasť a subsaharskú Afriku); c) zostáva prevažne vidieckym javom (70 % osôb trpiacich nedostatkom potravín žije na vidieku), ale nadobúda význam aj v mestských a prímestských sídlach.

2.2.2 Ukazuje sa, že hlavným dôvodom nedávneho zvýšenia počtu osôb trpiacich nedostatkom potravín je spoločné pôsobenie krízy v oblasti poľnohospodárskych cien a finančnej krízy. Okrem toho zaznamenávame zvýšenie počtu katastrofických udalostí s účinkom na potravinovú bezpečnosť. Spomedzi pohrôm vyvolaných človekom okrem iného nadobúdajú sociálno-ekonomické pohromy stále väčší význam v porovnaní s vojnami a konfliktami.

2.2.3 Ceny poľnohospodárskych surovín boli v posledných tridsiatich rokoch charakteristické svojimi výkyvmi, avšak zo strednodobého hľadiska s klesajúcim trendom reálnych cien. Ich náhly nárast v rokoch 2007 – 2008 bol zvlášť výrazný ako rozsahom, tak aj rýchlosťou (za o niečo viac ako 12 mesiacov sa index cien potravín FAO zvýšil asi o 60 %). Treba však brať do úvahy, že ceny aj v čase, keď boli najvyššie (v marci 2008), zostali pod úrovňou historicky najvyšších hodnôt zaznamenaných počiatkom 70. rokov 20. storočia.

2.2.4 Pokiaľ ide o posledný vývoj, treba zdôrazniť, že po tom, ako praskla bublina finančných špekulácií, poľnohospodárske ceny neustále klesali, ale aj tak zostali na úrovni vyššej, než boli pred krízou v rokoch 2007 a 2008.

2.2.5 EHSV zdôrazňuje, že dôvodom tohto kolísavého vývoja cien a ich značnej a rastúcej nestálosti sú súčasne štrukturálne príčiny, ako aj príčiny súvisiace s vývojom hospodárskeho cyklu a špekuláciami.

2.2.6 EHSV predovšetkým konštatuje veľkú súvislosť medzi nedávnym vývojom cien poľnohospodárskych výrobkov a cenou ropy, ktorá ovplyvňuje jednak výrobné náklady v poľnohospodárstve, jednak výhodnosť výroby biopalív, hlavne keď je podporovaná z verejných zdrojov.

2.2.7 Iné sprievodné príčiny potravinových kríz sú: postupné znižovanie investícií v poľnohospodárstve a chronicky nízke výnosy poľnohospodárskych plodín v chudobných krajinách, zrýchlená urbanizácia, rast príjmov niektorých rýchlo sa rozvíjajúcich krajín (Čína a India) s následným prechodom na stravu s veľkou spotrebou mäsa a rozpad sústav udržiavania potravinových zásob.

2.2.8 EHSV podčiarkuje, že v týchto zmenených podmienkach sa potvrdzuje väčšia tendencia zo strany špekulatívneho kapitálu a investičných fondov, aj európskych, zaradiť do portfólia cenné papiere súvisiace s poľnohospodárskymi surovinami, čo zvyšuje kolísanie cien a narúša trh s futures.

2.2.9 Preto EHSV zdôrazňuje, že ak sa nezasiahne rýchlymi a účinnými reformami finančných trhov, v najbližších mesiacoch a v budúcnosti sa pri cenách poľnohospodárskych surovín znova zintenzívnia špekulatívne procesy, ktoré môžu mať vážne následky, pokiaľ ide o zhoršenie potravinovej bezpečnosti.

2.2.10 Finančná kríza, ktorá sa pripojila ku kríze v oblasti cien poľnohospodárskych surovín, vyvolala v rozvojových krajinách vzájomne prepojené procesy, napríklad zníženie toku zahraničných kapitálových investícií, zníženie objemu peňažných prevodov vysťahovalcov, neschopnosť vlád rozhodnúť o plánoch verejných výdavkov, tendenciu návratu k viazaným príspevkom, znižovanie domácich investícií, zvyšovanie chudoby, obmedzenie výsevu s predpokladom nižších úrod a opätovného zvýšenia cien potravín.

2.2.11 Najpostihnutejšie sociálne skupiny sú tie, ktoré vykazujú hlavné prvky zraniteľnosti: vidiečania bez pôdy, rodiny, v ktorých je živiteľkou žena a mestská chudoba. Pokiaľ ide o rozličné krajiny, najpostihnutejšie sú tie, ktoré sa vyznačujú svojou strategickou závislosťou od dovozu, čo je dôkazom, že rozvoj miestneho poľnohospodárstva je životne dôležitý.

2.2.12 EHSV vzhľadom na tieto scenáre zdôrazňuje, že sa urýchlene musia zvýšiť medzinárodné finančné zdroje určené na rozvoj. EHSV preto podporuje myšlienku zdaniť finančné transakcie (2) a príjmy z tohto zdanenia použiť na intervencie v prospech potravinovej bezpečnosti.

2.2.13 Rovnako podstatné je, aby krajiny AKT na zvýšenie potravinovej bezpečnosti inak využívali prostriedky ERF. Napriek tomu, že 70 % obyvateľstva, ktoré trpí nedostatkom potravín, sídli vo vidieckych oblastiach, vlády krajín AKT vyčlenili z deviateho Európskeho rozvojového fondu (2000 – 2007) na rozvoj vidieka iba 7,5 % a na činnosti vyslovene súvisiace s poľnohospodárstvom iba 1,5 %.

2.3 Vznikajúce problémy

2.3.1 Pri dlhodobej analýze nedostatočnej potravinovej bezpečnosti si treba uvedomiť ďalšie vznikajúce javy, ktoré majú štrukturálnu súvislosť:

—

Voda: vzájomný vzťah medzi potravinovou bezpečnosťou a tematikou vody bol potvrdený rezolúciou OSN z 20. apríla 2001. Je potrebné, aby sa pojem „právo na prístup k vode“ uznával politicky i právne, keďže prístup k pitnej vode je základnou podmienkou zdravia obyvateľstva a predstavuje prvok kvalitatívne zodpovedajúcej výživy.

—

Rozpredávanie pôdy: K nedostatku poľnohospodársky využiteľnej pôdy sa nedávno pridal nový, hospodársky a politicky významný jav: skupovanie rozsiahlych pozemkov štátmi, súkromnými spoločnosťami a investičnými fondmi, ktoré si zaisťujú kontrolu nad výrobou a dokonca ohrozujú nezávislosť štátov (3). Preto sa musí urýchlene navrhnúť dvojstranný a mnohostranný právny rámec, ktorý stanoví spravodlivé rozdelenie výhod s ohľadom na prácu, ekologické normy, technologický rozvoj a potravinovú bezpečnosť príslušnej krajiny.

—	Klíma: Ľudia, ktorí sú najviac postihnutí dôsledkami klimatických zmien sú drobní roľníci, ktorí sa nedokážu tak dobre prispôsobiť, a pracovníci v odvetví rybolovu v rozvojových krajinách.

—	Biopalivá: EHSV už v iných stanoviskách upozornil na dosah výroby biopalív na rast cien potravín a ich kolísanie.

—	Demografická problematika: Vzhľadom na nízke investície v poľnohospodárstve rast produktivity v tomto odvetví v posledných rokoch nezodpovedal rastu svetovej populácie. Preto hlavne v najohrozenejších krajinách zostáva rozhodujúcou konkrétna demografická politika.

3. Právo na výživu

3.1 EHSV zdôrazňuje potrebu doplniť nástroje na usmerňovanie trhových trendov a ich príslušných inštitúcií vypracovaním nových medzinárodných právnych predpisov. Kombináciou úplného uplatňovania ľudských práv a postupného zlepšovania účinnosti nástrojov trhového hospodárstva môže vzniknúť nový strategický rámec riadenia potravinovej bezpečnosti v jej komplexnosti a globálnosti.

3.2 Takáto stratégia by mohla priniesť plodné a trvalé výsledky, ak sa zároveň bude pokračovať v demokratických procesoch a ak sa posilní právny štát v krajinách, ktoré nemajú dostatočnú potravinovú bezpečnosť.

3.3 EHSV uznáva vymedzenie pojmu práva na výživu ako práva na pravidelný, neustály a voľný prístup, buď priamo alebo prostredníctvom nákupu, ku kvantitatívne a kvalitatívne zodpovedajúcemu a dostatočnému množstvu potravín, ktoré zodpovedajú kultúrnym tradíciám obyvateľstva, ku ktorému spotrebiteľ patrí, a ktoré sú vhodné na zabezpečenie telesného a duševného života, individuálneho a kolektívneho, bez strachu, uspokojujúceho a dôstojného (4). Táto definícia je úzko spätá s koncepciou potravinovej bezpečnosti vyjadrenou v prvom odseku „Akčného plánu svetového potravinového summitu“ a analyzovanom v predchádzajúcom bode stanoviska.

3.4 V novembri 2004 sa členské štáty FAO dohodli na dobrovoľných usmerneniach (5), aby bolo možné interpretovať toto sociálne, ekonomické a kultúrne právo a odporúčať konkrétne kroky, ktoré treba podniknúť na skutočné zaručenie práva na výživu.

3.5 Dnes majú rozličné krajiny sveta ústavu, v ktorej sa právo na výživu výslovne uvádza, avšak veľmi málo krajín schválilo konkrétny zákon na skutočnú ochranu tohto práva, okrem iných to bola Južná Afrika a Brazília, ktoré prijali aj všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom priznávajú, že právo na potraviny a vodu môže predstavovať dôvod na právne kroky (obrátiť sa na súd, atď.)

3.6 V súvislosti s tým zvláštny spravodajca OSN o práve na výživu v rámci svojej misie pri WTO určil štyri usmernenia (6): úloha obchodu sa musí určiť v súlade s ľudskými právami a rozvojovými cieľmi, pri obchode sa musí sa klásť dôraz na dôležitosť mnohostranného rámca, treba sa usilovať o zmenu perspektívy: prestať merať vplyv liberalizácie na súhrnné hodnoty (napr. HDP na obyvateľa) a zamerať sa na potreby osôb trpiacich nedostatkom potravín, Vplyvy na zdravie, výživu a životné prostredie sa musia stať trvalou súčasťou rokovaní. Štáty by sa teda mali vyvarovať tomu, že dohodnú medzinárodné záväzky, ktoré budú v rozpore s týmito základnými cieľmi.

3.7 V tomto zmysle začali niektoré štáty uplatňovať cielené stratégie a začali potravinovú bezpečnosť považovať za verejný statok. Mnohé rozvojové krajiny zasa požiadali o konkrétne opatrenia na ochranu svojej potravinovej bezpečnosti zavedením kategórie rozvoj/potravinová bezpečnosť do dohody o poľnohospodárstve. Iné krajiny počas rokovaní navrhli, aby sa vytvorila „doložka o potravinovej bezpečnosti“, ktorá by uznala zvláštne potreby pri zaručení potravinovej bezpečnosti. Vďaka takejto doložke by bolo možné do programu rokovania zaradiť prípadné výnimky, ktoré by určitým krajinám poskytli väčšiu samostatnosť pri ochrane ich výroby základných potravín, keďže potravinová bezpečnosť sa považuje za základ národnej bezpečnosti.

3.8 EHSV žiada od EÚ rozhodnú politickú iniciatívu zameranú na výslovné dodržiavanie práva na výživu a začlenenie záväzku k právu na výživu definovaného Organizáciou spojených národov do budúcich rokovacích mandátov.

4. Obchod a potravinová bezpečnosť

4.1 Vzájomné vzťahy a vplyvy

4.1.1 EHSV uznáva, že otvorené medzinárodné trhy podliehajúce pravidlám majú význam pri zlepšovaní efektívnosti svetovej poľnohospodárskej výroby.

4.1.2 EHSV však vyjadruje znepokojenie nad narastajúcou zraniteľnosťou hroziacou krajinám, ktoré sa v dôsledku špecializácie výroby stávajú čoraz závislejšími od medzinárodných trhov. Potravinovú bezpečnosť môže ohroziť prílišná závislosť od vývoja vývozných cien vlastných produktov a cien dovážaných potravín, ktoré zaznamenali v uplynulých rokoch značné výkyvy.

4.1.3 Okrem toho treba zdôrazniť, že otvorenie trhov istým spôsobom ovplyvňuje distribúciu a má za následok často neúnosné náklady niektorých vrstiev obyvateľstva na prispôsobenie sa novej situácii.

4.1.4 EHSV zdôrazňuje, že otvorenie trhov môže byť významnou príležitosťou na rozvoj vidieka prostredníctvom zvýšenia vývozu, ak sa bude pôsobiť na nevyvážené trhové sily v celom výrobnom reťazci a na infraštruktúrne, technologické alebo inštitucionálne nedostatky, ktoré môžu zmeniť pozitívny vplyv otvorených trhov na prístup k potravinám na negatívny.

4.1.5 Väčšinu osôb nachádzajúcich sa v situácii nedostatočnej potravinovej bezpečnosti tvoria drobní vlastníci pôdy alebo poľnohospodárski robotníci. Predovšetkým oni, keďže im chýbajú úvery, infraštruktúra, technologické poznatky a znalosti trhu, nie sú schopní zmeniť svoje tradičné výrobné postupy, čo je predpokladom na využitie príležitosti, ktorú ponúka otvorenie trhov.

4.1.6 EHSV upozorňuje na to, že sa svetový obchod s potravinárskymi výrobkami čoraz viac sústreďuje do rúk niekoľkých hospodárskych subjektov, a to najmä v sektore obilnín. EHSV so znepokojením konštatuje, že k tomuto javu dochádza v celom poľnohospodársko-potravinovom reťazci, počínajúc od sektora osív.

4.1.7 EHSV konštatuje, že ak tento proces nebude vhodne riadený a regulovaný, postupné otváranie trhu môže zvýrazniť tieto oligopolistické tendencie. Preto je potrebné zachovať hospodársku súťaž na trhu.

4.1.8 Vzájomné vzťahy medzi obchodom a potravinovou bezpečnosťou sú teda mnohoraké a môžu mať rôzne dôsledky. Z ekonometrických analýz vo všeobecnosti vyplýva, že hospodársky rast navodený postupnou liberalizáciou obchodu sám osebe nestačí na podstatné zníženie počtu osôb, ktoré žijú v chudobe a nemajú zaručenú potravinovú bezpečnosť, ak ho nebudú sprevádzať ďalšie doplnkové opatrenia a kroky.

4.1.9 Globálna stratégia na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti sa preto člení na tieto politické opatrenia a zákroky: zmiernenie chudoby a zvýšenie príjmov, politika sociálneho štátu a sociálneho zabezpečenia, poľnohospodárska politika a rozvoj vidieka, výskum a vývoj; obchod a integrovaný regionálny rozvoj, potravinová pomoc, demografická politika, boj proti korupcii.

4.2 Obchodné rokovania: aktuálne problémy a výzvy

4.2.1 Je potrebné okamžite konať v rámci rokovaní WTO (Doha Development Round) a nevyhnutne obnoviť rozvojový program z Dauhy (DDA), aby sa preukázala snaha ukončiť tieto rokovania do roku 2010, ako to navrhuje skupina G20.

4.2.2 Komisia tvrdí, že obchodná politika zohráva dôležitú úlohu pri zvládaní potravinovej krízy, ale nie je jej hlavným faktorom. V tomto kontexte sú významnými faktormi klimatické zmeny, politická nestabilita a chýbajúca bezpečnosť, vláda a právny štát, korupcia, demografický rast a hospodárska a energetická kríza, nehovoriac o čoraz väčšej hrozbe problémov so zásobovaním vodou v mnohých oblastiach sveta a narastajúcich cenách palív. Ak sa však obchodná politika používa správne, môže zmierniť problém, ale zároveň ak sa použije nevhodne, môže situáciu zhoršiť. Navyše je dôležité jasne rozlišovať medzi okamžitou potrebou potravinovej pomoci a dlhodobejšou potravinovou bezpečnosťou.

4.2.3 EHSV konštatuje, že niektoré štáty prijali protekcionistické opatrenia na zvládnutie potravinovej a finančnej krízy (v roku 2008 WTO zaregistrovala viac než 60 prípadov), ktoré z dlhodobého hľadiska neprispievajú k dosiahnutiu potravinovej bezpečnosti, nezaručujú potrebnú flexibilitu, bránia akejkoľvek konkrétnej forme regionálnej integrácie, najmä v Afrike, a sú v rozpore s celosvetovým prístupom k otázke potravinovej bezpečnosti.

4.2.4 Podľa správy (7), ktorú EHSV vypracoval pri príležitosti desiateho regionálneho seminára krajín AKT a EÚ v júni 2009 v Gaborone, predstavuje medzinárodný obchod s poľnohospodárskymi a potravinovými výrobkami sotva 10 až 11 percent (z hľadiska hmotnosti) celkových aktuálnych celosvetových potravinových zásob.

4.2.5 Napriek tomu treba obchodnú politiku EÚ prehodnotiť tak z krátkodobého ako aj dlhodobého hľadiska. Z krátkodobého hľadiska treba spomenúť predovšetkým doteraz zablokované multilaterálne rokovania o rozvojom programe WTO z Dauhy, ďalej sériu bilaterálnych obchodných rokovaní EÚ v súlade s oznámením Komisie o globálnej Európe z októbra 2006 a napokon prebiehajúce rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) s krajinami AKT. Doteraz bola uzavretá jediná DHP, a to s krajinami Cariforum, ktorá bude mať značný vplyv na budúce zapojenie občianskej spoločnosti. Avšak aj dočasné dohody o hospodárskom partnerstve uzavreté s inými krajinami AKT majú veľký význam.

4.2.6 Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné strategické prehodnotenie. Potravinovej bezpečnosti treba priznať osobitné postavenie. Opäť by sa malo začať diskutovať o tom, ako vyvážiť vzťahy v rámci budúcich obchodných rokovaní WTO v poľnohospodárskej oblasti, najmä medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, so zreteľom na klimatické zmeny, očakávaný nedostatok vodných zdrojov a podobné problémy. Okrem toho by sa malo stanoviť, aký druh technickej pomoci treba do budúcnosti zaručiť rozvojovým krajinám, a zvážiť, či je potrebné naďalej trvať na celom balíku dohôd, ktorý často škodí záujmom týchto krajín. Technická pomoc by sa mala skôr zamerať na rozvoj schopností krajín resp. regiónov koncipovať obchodnú politiku a viesť príslušné rokovania, než len na vytvorenie podmienok na zvládnutie uplatňovania dohovoru.

4.2.7 Z krátkodobého hľadiska je dôležité zistiť, ktoré nástroje sú v rámci otvoreného a regulovaného systému obchodovania najvhodnejšie na zaručenie potravinovej bezpečnosti v najchudobnejších krajinách a na dosiahnutie prvého rozvojového cieľa tisícročia, a tým zníženie podielu osôb trpiacich podvýživou a zvýšenie svetovej produkcie potravín na uspokojenie očakávaného zvýšeného dopytu.

4.2.8 Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vytypovala 17 krajín, ktoré sa podľa nej nachádzajú v „potravinovej kríze“, t. j. v ktorých je ohrozená potravinová bezpečnosť, a 17 ďalších, ktoré sú „veľmi ohrozené“. Z týchto 34 (8) krajín je 23 členmi WTO, 25 krajín je menej rozvinutých a 25 z nich patrí medzi krajiny AKT. Niektoré z týchto krajín sú dlhoročnými členmi WTO, ale zohrávali len okrajovú úlohu pri rokovaniach v rámci rozvojového programu z Dauhy. Iné, ako napríklad Keňa a Zimbabwe, museli riešiť zložité situácie. Keňa je v rámci rokovaní najaktívnejšou krajinou. Jedine Nikaragua sa v súčasnosti zúčastňuje na bilaterálnych rokovaniach v rámci programu „Globálna Európa“, zatiaľ čo väčšina krajín sa zapája do rokovaní o DHP.

4.2.9 Po začlenení niektorých rozvojových krajín do skupiny G20 sa EHSV nazdáva, že je potrebné prehodnotiť klasifikáciu OSN s cieľom jasne rozlišovať medzi rozvojovými krajinami so stredne vysokými príjmami a chudobnejšími rozvojovými krajinami a menej rozvinutými krajinami.

4.2.10 Pokiaľ ide o rokovania o poľnohospodárskych otázkach v rámci DDA (rozvojového programu z Dauhy):

—	Pre všetkých partnerov rokovaní by bol návrat k pilierom štátnej pomoci a podpory vývozu na zaručenie väčšej potravinovej bezpečnosti nevhodný.

—

EÚ ani nemusí radikálne meniť svoj postoj k tretiemu pilieru (prístup na trhy), pod ktorý spadajú úrovne očakávaného zníženia colných sadzieb a ďalšie otázky, ktoré viedli k súčasnej patovej situácii pri realizácii dauhaského programu, hoci ku koncu roku 2008 došlo k výraznému pokroku v mnohých oblastiach, napríklad v otázke novej flexibility „rozvojových krajín, ktoré sú čistými dovozcami potravín“ (NFIDCS), čo výbor obzvlášť uvítal.

—

Výbor sa nazdáva, že EÚ by sa mala skôr zamerať na konsolidáciu ústupkov, ktoré už urobila v kľúčových oblastiach – akými sú napríklad osobitný ochranný mechanizmus (ktorý rozvojovým krajinám umožňuje dočasne zvýšiť colné sadzby, ak dôjde k prudkému nárastu dovozu alebo poklesu cien), špeciálne produkty (pre ktoré je povolené miernejšie znižovanie úrovne colných sadzieb, predovšetkým kvôli potravinovej bezpečnosti) alebo zavedenie colných kvót – než sa snažiť o uzavretie dohody, ktorá by bola výhodnejšia pre ňu na úkor rozvojových krajín. Tieto opatrenia však nesmú ohrozovať rozvoj vzájomného obchodu medzi krajinami južnej pologule.

—

Výbor ďalej vyzýva EÚ, aby rozšírila pôsobnosť svojej iniciatívy „Všetko okrem zbraní“ (ktorá je už sama osebe pekným výsledkom) a ústupky naplánované voči 49 menej rozvinutým krajinám v podobe bezcolného a kvótami neobmedzeného prístupu na trhy v rámci DDA na ďalších 9 krajín (9), ktoré sú uvedené v zozname FAO (ak to nebude neprijateľné z politického hľadiska) v súlade s dočasnými dohodami o hospodárskom partnerstve a možnosťou zahrnúť ďalšie krajiny, ak ich FAO zaradí do svojho zoznamu. Práve v tomto duchu môže EÚ najzmysluplnejšie prispieť k celosvetovej potravinovej bezpečnosti pomocou obchodných nástrojov.

4.2.11 Výbor sa však nazdáva, že Komisia môže EÚ najviac prispieť k celosvetovej potravinovej bezpečnosti pomocou prebiehajúcich rokovaní o DHP a najmä preskúmaním dohody z Cotonou plánovanom na rok 2010.

4.2.12 EÚ právom pokladá obchod za jednu z prioritných oblastí svojej rozvojovej politiky. Vďaka týmto rokovaniam plánuje EÚ a krajiny AKT uzavrieť sedem nových dohôd na regionálnej báze a v súlade s pravidlami WTO, ktoré by mali postupne odstrániť prekážky vo vzájomnej obchodnej výmene a podporiť spoluprácu vo všetkých oblastiach súvisiacich s obchodom. Práve to sa považuje za nástroj na podporu rozvoja. Treba pripomenúť, že medzi pôvodnými cieľmi boli podpora trvalo udržateľného rozvoja, odstránenie chudoby, regionálna integrácia a postupné začlenenie krajín AKT do svetového hospodárstva. Tieto ciele musia byť i naďalej stredobodom všetkých prebiehajúcich rokovaní.

4.2.13 Prostredníctvom týchto rokovaní by sa EÚ mala snažiť o dosiahnutie cieľov, medzi ktoré patria:

—	Väčšia regionálna integrácia: predovšetkým v Afrike ide o dôležitý cieľ, keďže je rozhodujúcim faktorom podpory jednak rozvoja, jednak potravinovej bezpečnosti, ako aj základným prvkom pri prehodnocovaní dohody z Cotonou.

—	Synergia medzi rozličnými iniciatívami regionálnej integrácie, ktoré sa vzájomne prekrývajú, a rozličnými dočasnými dohodami o hospodárskom partnerstve a celosvetovými dohodami.

—

Rokovania, ktoré by sa dokázali rýchlo prispôsobovať schopnostiam a možnostiam krajín Afriky a karibskej a tichomorskej oblasti, čím by sa zaručili bezprostredné výsledky v jednotlivých odvetviach, napríklad zjednodušenie pravidiel preukazovania pôvodu (čo by malo podporiť rozvoj poľnohospodárskeho priemyslu) a právna istota na zabezpečenie bezcolného a kvótami neobmedzeného prístupu na trhy EÚ. Tieto rokovania by nemali zároveň slúžiť na nastolenie iných otázok, ktoré nesúvisia s DHP, konkrétne obstarávanie, alebo na vyvolanie nátlaku, aby sa tieto otázky začali riešiť.

—

Snaha, aby sa čo najviac krajín AKT prednostne zameriavalo na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (len 4 krajiny zo 78 sa zamerali na poľnohospodárstvo a len 15 ďalších sa zameralo na rozvoj vidieka v rámci deviateho Európskeho rozvojového fondu, pre ktorý EÚ vyčlenila približne 522 miliónov EUR na regionálnu integráciu a pomoc pri obchodovaní) s dodatočnými prostriedkami vyčlenenými osobitne na citeľnú podporu výskumu a vývoja v poľnohospodárskej a potravinárskej oblasti na miestnej úrovni.

—	Ďalšie zvýšenie sumy vo výške viac než 2 miliardy EUR na podporu obchodu a pomoci v obchodnej oblasti do roku 2010, ktorú EÚ stanovila a EHSV odobril. Toto zvýšenie je potrebné na zvládnutie dôsledkov svetovej hospodárskej krízy.

4.2.14 EHSV (10) konštatoval, že „v rámci hospodárskeho rozvoja Afriky je predovšetkým nutné prehĺbiť jej vnútorný trh tak, aby dokázal podporovať vnútorný rast, vďaka ktorému by sa kontinent mohol stabilizovať a zaujať miesto na svetovej hospodárskej scéne. Regionálna integrácia a rozvoj vnútorného trhu sú odrazovými mostíkmi, ktoré umožnia Afrike pozitívne sa otvoriť voči svetovému obchodu.“ EHSV opätovne pripomína túto výzvu najmä v záujme zaručenia väčšej potravinovej bezpečnosti.

4.2.15 Spracovateľský priemysel vytvára produkty s vysokou pridanou hodnotou, a preto by sa mal stimulovať jeho rozvoj a rast. Najmä v poľnohospodárskom sektore sa miestny spracovateľský priemysel založený na potravinárskych výrobkoch môže rozvíjať len v prítomnosti dostatočne rozsiahleho miestneho trhu, a napriek tomu je vnútorný africký trh naďalej extrémne obmedzený a jeho podiel na celkovom objeme afrického obchodu predstavuje menej než 15 %.

4.2.16 DHP sú v podstate regionálne alebo bilaterálne dohody. Preto je dôležité, aby netvorili prekážku multilateralizmu a aby sa považovali za podporu multilaterálneho prístupu a boli s ním zlučiteľné a prípadne ho posilňovali (11). Výbor sa nazdáva, že prípadné výsledky regionálnych a bilaterálnych dohôd by mohli stimulovať proces multilaterálnych rokovaní, keďže ide o prístupy, ktoré umožňujú detailnejšie diskusie a väčšie zosúladenie postojov. Je dôležité, aby pozícia chudobnejších rozvojových krajín a menej rozvinutých krajín pri rokovaniach nebola oslabená na žiadnej úrovni rokovaní.

4.2.17 EÚ musí okrem toho väčšou mierou prispieť k dosiahnutiu celosvetovej potravinovej bezpečnosti pomocou mechanizmov súvisiacich s obchodovaním, ako napríklad:

—

Posilniť cielené iniciatívy na vytváranie kapacít krajín, v ktorých je ohrozená potravinová bezpečnosť, ako napríklad efektívneho systému podpory obchodovania ako neoddeliteľnej súčasti multilaterálnych rokovaní, najmä prostredníctvom podpory miestneho výskumu a vývoja, posilniť technologický transfer a zaviesť lepšie výrobné normy, ako aj rozsiahlejšie využívať odbornú pomoc v obchodnej oblasti v súlade s rokovaniami o DHP.

—	Uľahčiť obchodovanie: uzavrieť a uplatňovať akýkoľvek predbežný dohovor o rešpektovaní podmienok celého balíku dohôd v rámci dauhaského rozvojového programu.

—	Výraznejšie podporovať sanitárne a fytosanitárne opatrenia: otázky zdravia obyvateľstva, zvierat a rastlín, napríklad nadmerné používanie antibiotík, prasacia chrípka alebo slintačka a krívačka.

—

Iniciatívy ako napríklad rozšírený systém všeobecných preferencií (GSP+), ktorého využívanie je podmienené dodržiavaním medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv, dobrej správy veci verejných, pracovného práva, environmentálnych požiadaviek a etického obchodu (podpora zásad spravodlivého a solidárneho obchodovania, ktoré by zohľadnili otázku sledovateľnosti pôvodu, a rozšírenie tohto postoja aj na burzový predaj).

—	Podporiť rozvoj spracovateľského sektora v rozvojových krajinách, predovšetkým vyslaním kľúčových aktérov európskeho priemyslu. Túto prax už zaviedla Komisia v spolupráci s Konferenciou OSN pre rozvoj a obchod (UNCTAD).

—	Hľadať možné ochranné opatrenia proti negatívnym dôsledkom, ktoré môžu mať špekulácie so surovinami pre pestovateľov a výrobu (kakao, káva atď.).

4.2.18 Napriek tomu, že DHP sú uzatvárané čiastočne s cieľom predísť narušeniu systému preferencií, ešte stále ostávajú nevyriešené zásadné otázky, ktoré sa bližšie týkajú obchodovania medzi rozvojovými krajinami navzájom. V rozpore so záujmami ostatných zainteresovaných strán, hlavne krajín AKT, požadujú niektoré krajiny Latinskej Ameriky rýchlejšiu a rozsiahlejšiu liberalizáciu obchodovania s tropickými produktmi vrátane banánov a cukru, ktoré sú dôvodom dlhoročných sporov. V hre je možnosť niektorých krajín, ktoré sú čistými vývozcami potravín, konkurovať iným krajinám cenami potravinových komodít, vrátane cukru, a tým ohroziť rentabilnosť týchto plodín práve tam, kde sú najpotrebnejšie. Aj tento aspekt je jedným z hlavných dôvodov ohrozenia potravinovej bezpečnosti.

4.2.19 Okrem toho treba zohľadniť dosah straty príjmov zo sadzieb v prípade tých rozvojových krajín, ktoré by znížili colné poplatky, aj s vplyvom na ich sociálnu politiku.

4.2.20 Napriek tomu musí EÚ podporovať vzájomný obchod medzi rozvojovými krajinami južnej pologule najmä preto, že toto obchodovanie je dôležitým faktorom rastu a umožňuje dôsledne čeliť riziku vzniku čoraz väčšieho ohrozenia potravinovej bezpečnosti.

4.3 Reformy globálneho riadenia

4.3.1 EHSV v prvom rade zdôrazňuje, že dosiahnutie potravinovej bezpečnosti si vyžaduje vypracovanie globálnej koncepcie socio-ekonomického rozvoja, ktorá by mala byť výsledkom dvojakého súladu: medzi jednotlivými opatreniami (sociálnej, hospodárskej a územnej politiky) a medzi jednotlivými štátnymi a medzinárodnými inštitúciami. Tento špecifický zákrok vlády si vyžaduje podnety a spoluprácu organizovanej občianskej spoločnosti.

4.3.2 Predovšetkým pokiaľ ide o zákroky inštitúcií a orgánov zodpovedných v súčasnosti za globálne riadenie potravinovej bezpečnosti, EHSV sa nazdáva, že nie je potrebné vytvárať nové orgány, ale skôr dôkladne reorganizovať a zreformovať tie existujúce podľa dvojakého kritéria špecializácie úloh každého z nich (čím sa teda predíde duplicitnému úsiliu a mrhaniu ľudskými a finančnými zdrojmi) a jednotnosti globálneho riadenia, a to najmä v súvislosti so systémom Spojených národov (FAO, IFAD a WFP), ktorý by mal prevziať vedúcu úlohu v otázke potravinovej bezpečnosti. Vhodne zreformovaný a obnovený Výbor pre svetovú potravinovú bezpečnosť by mohol byť nástrojom na koordináciu politických opatrení na dosiahnutie potravinovej bezpečnosti a jednotlivých úrovní, na ktorých sa tieto opatrenia rozvíjajú.

4.3.3 EHSV ďalej zdôrazňuje neodkladnú nevyhnutnosť zahrnúť do koordinovaného prístupu aj opatrenia Svetovej banky a iných relevantných inštitúcií v oblasti potravinovej bezpečnosti, vo vzťahu s ktorými by mala EÚ vystupovať ako jeden celok.

4.3.4 EHSV ďalej zdôrazňuje, že pokiaľ ide o toky potravinovej pomoci smerujúce z krajín severnej pologule do krajín južnej pologule, zákroky v podobe obrovských objemov potravinovej pomoci môžu zásadne narušiť miestne trhy, a tým ohroziť potravinovú bezpečnosť samotných poľnohospodárskych výrobcov. EHSV preto podporuje Svetový potravinový program v rozhodnutí zamerať sa na odlišnú koncepciu zákrokov.

5. Reakcie a úloha občianskej spoločnosti

Reakcie európskej občianskej spoločnosti

5.1 EHSV v súvislosti s kľúčovou otázkou potravy dospel k týmto zásadným scenárom:

a)	väčšina konkrétnych starostí v každodennom živote osôb sa týka stravy (potrava ako výživa),

b)	značná časť ašpirácií osôb na pohodlný a príjemný život sa týka stravy (potrava ako kultúra a životný štýl),

c)	pre podstatnú časť ľudstva je aj v súčasnosti, na začiatku tretieho tisícročia, strava každodenným bojom s neistým výsledkom (potrava ako život).

5.2 EHSV ako predstaviteľ európskej organizovanej občianskej spoločnosti preto na jednej strane zdôrazňuje, že súčasná otázka výživy (zdravé, kvalitné a dostupné potraviny) sa stala trvalou súčasťou vzťahov medzi jednotlivcami i sociálnymi vrstvami, ako aj informácií v masmédiách. Na druhej strane medzi základné občianske práva počíta aj právo občianskej spoločnosti zasiahnuť do potravinového vývoja a radí aj celosvetovú potravinovú bezpečnosť medzi práva: prístup k potravinám sa teda musí považovať medzi základné ľudské práva.

5.3 EHSV ďalej konštatuje, že potravinová a neskôr finančná kríza vyvolali rozdielne a miestami až protichodné reakcie jednotlivých zložiek občianskej spoločnosti vo svete a v Európe, čo potvrdzuje význam účasti občianskej spoločnosti na ovplyvňovaní potravinového trendu, ako aj jej bezradnosť: vzbury kvôli hladu (ktorých bolo až 22 v roku 2008, s ľudskými obeťami), pozornosť časti európskych spotrebiteľov voči špecifickým špekulatívnym finančným produktom naviazaným na ceny potravinových komodít, rozšírené nepokoje medzi poľnohospodárskymi výrobcami v Európe i vo svete a vo všeobecnosti narastajúce obavy všetkých občanov v súvislosti s otázkami potravinovej bezpečnosti a hospodárenia s vodou.

Úloha občianskej spoločnosti

5.4 Na margo úsilia o dosiahnutie správnej rovnováhy medzi potravinovou bezpečnosťou a regulovaným obchodom EHSV zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu občianskej spoločnosti a nevyhnutné navodiť štruktúrovanejší dialóg medzi ňou a rozhodujúcimi činiteľmi na všetkých úrovniach. Osobitne vyzdvihuje úlohu, ktorú zohrávajú kolektívne vyjednávania organizácií poľnohospodárskych výrobcov a význam, ktorý majú jednotlivé formy organizácie poľnohospodárskej výroby.

5.5 EHSV preto považuje za strategicky dôležité zapojenie organizácií poľnohospodárov do vypracúvania opatrení jednotlivých štátov v prospech rozvoja a ich účasť na procese rozhodovania a hodnotení dosahu obchodných rokovaní a ich uplatňovania ich výsledkov.

5.6 Na tento účel je potrebné vyčleniť špecifickú finančnú pomoc na odbornú prípravu poľnohospodárov a predovšetkým žien na ich strategickú úlohu vo vidieckych oblastiach, aby sa dokázali presadiť ako aktívni protagonisti politického diania a technologického vývoja.

5.7 EHSV rovnako zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva a jeho podnikov a organizácií v krajinách AKT aj pri zvládaní rôznych dôsledkov potravinovej a finančnej krízy, s osobitným dôrazom na osoby, ktoré pracujú v neformálnom hospodárstve a vo vidieckych oblastiach (12).

5.8 EHSV sa na záver opätovne hlási k svojej špecifickej aktívnej úlohe. Vďaka svojim skúsenostiam dokáže vytypovať potenciálnych partnerov v iných krajinách vo všetkých oblastiach občianskej spoločnosti (výrobcovia, zamestnanci a spotrebitelia) v záujme posilnenia ich úlohy vo vlasti, čo má nesmierny význam pre riešenie problémov na miestnej úrovni. Zároveň môže EÚ využiť EHSV ako „barometer“ efektívnosti svojich iniciatív v jednotlivých krajinách a prípadne zlepšiť ich účinnosť. Poradný výbor občianskej spoločnosti Cariforum a ES je z tohto pohľadu dobrým príkladom.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Pozri správu FAO za rok 2008 a 2009 o nedostatočnej potravinovej bezpečnosti vo svete.

(2) Stanovisko CESE na tému „Správa de Larosièrovej skupiny“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 57.

(3) Pozri FAO, IIED a IFAD: Land grab or development opportunity?, 2009.

(4) OSN: Právo na výživu, rezolúcia Komisie pre ľudské práva č. 2001/25 a správa osobitného spravodajcu Jeana Zieglera o práva na výživu, odsek 14, 7. februára 2001.

(5) Rada FAO: Voluntary Guidelines to support the progressive realization of the right to adeguate food in the context of national food security, november 2004.

(6) Správa Olivera De Schuttera, zvláštneho spravodajcu OSN o práve na výživu, zastúpenie pri Svetovej obchodnej organizácii, 9. marca 2009.

(7) DI CESE 34/2009 Ensuring sustainable food security in ACP countries („Zabezpečiť trvalo udržateľnú potravinovú bezpečnosť v krajinách AKT“).

(8) Kamerun, Stredoafrická republika, Komory, Konžská demokratická republika, Pobrežie Slonoviny, Džibuti, Eritrea, Etiópia, Gambia, Guinea, Guinea Bissau, Haiti, Keňa, Lesotho, Libéria, Madagaskar, Mongolsko, Mozambik, Nikaragua, Niger, Palestína, Rwanda, Senegal, Sierra Leone, Šalamúnove ostrovy, Somálsko, Svazijsko, Tanzánia, Tadžikistan, Východný Timor, Jemen, Zambia a Zimbabwe.

(9) Kamerun, Pobrežie Slonoviny, Keňa, Mongolsko, Nikaragua, Palestína, Svazijsko, Tadžikistan, Zimbabwe.

(10) Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 148.

(11) Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 82.

(12) MPO, „Declaration and Plan of action for the promotion of social economy enterprises and organizations in Africa.“ Johannesburg, 19. – 21. októbra 2009.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Finančná kríza a jej vplyv na reálnu ekonomiku“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 255/02)

Spravodajca: Carmelo CEDRONE

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Finančná kríza a jej vplyv na reálnu ekonomiku“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. novembra 2009. Spravodajcom bol pán CEDRONE.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 122 hlasmi za, pričom 75 členovia hlasovali proti a 33 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV sa nazdáva, že zoči-voči takej kríze, akou je súčasná, je potrebné prejaviť jednoznačnú snahu o koordináciu opatrení prostredníctvom spoločných záväzkov primeraných vážnosti situácie s cieľom navrhnúť krátkodobé i dlhodobé opatrenia, ktoré by dokázali podporiť oživenie hospodárstva a zabrániť opakovaniu udalostí, ktoré viedli k súčasnému úpadku.

1.2 Medzinárodné finančníctvo . Na základe už vyjadreného postoja EHSV treba pripomenúť, že je nevyhnutné urýchlene prijať súbor pravidiel, ktoré by síce nebránili voľnému pohybu kapitálu, ale zároveň zaviedli systém dohľadu a sankcií schopných zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti zopakovali negatívne dôsledky systému bez kontroly. Tieto pravidlá, by mali umožniť vytvoriť integrovanejší a transparentnejší trh. Tomu by prospelo aj zrušenie daňových rajov, bankového tajomstva a niektorých pochybných mechanizmov, používaných v minulosti, spojených so špekulatívnym obchodovaním s cennými papiermi. Je potrebné vrátiť sa k rozlišovaniu medzi komerčnými a investičnými bankami.

1.3 Európske finančníctvo . Treba vytvoriť jednotný európsky finančný trh na zaručenie väčšej transparentnosti, uľahčenie obchodnej výmeny a zabezpečenie primeranej informovanosti všetkých finančných aktérov, ako aj systém dohľadu v správe ECB a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB-ECB), ktorého úlohou by bolo usmerňovanie a koordinácia dozornej činnosti na medzinárodnej úrovni. Zatiaľ čo bežné hospodárenie, kontrola a monitorovanie finančných trhov jednotlivých krajín môžu spadať pod vnútroštátne dozorné orgány (1).

1.4 Menový systém . EHSV pokladá za vhodné a potrebné dôkladnejšie sa zaoberať otázkou medzinárodného menového systému s cieľom stabilizovať valutové trhy a predísť v rámci WTO nekalej súťaži v medzinárodnom obchode.

1.5 Podporovať reálnu ekonomiku a podniky: hospodárske riadenie

—

Bolo by potrebné vypracovať druhý európsky plán na podporu hospodárstva, rozsiahlejší, pokiaľ ide o zdroje a koncepciu opatrení, ktoré treba realizovať v rôznych hospodárskych sektoroch jednotlivých krajín – a to aj prostredníctvom štrukturálnych reforiem – alebo aspoň výrazne koordinovaný plán s cieľom vyslať pozitívny signál podnikom a európskym občanom o prínose a kvalite európskej integrácie.

—	Radikálne prepracovať jednotlivé politické opatrenia spadajúce do právomoci EÚ (štrukturálne fondy, SPP, životné prostredie, vzdelávanie, výskum, Lisabonská stratégia atď.), počínajúc od zjednodušenia postupov a predpisov.

—	Financovať systém európskych sietí (v oblasti energetiky, dopravy, komunikácií) pomocou zavedenia „pôžičky“ Spoločenstva a podporou rozvoja partnerstva medzi súkromných a verejným sektorom.

—	Dohodnúť spoločný postoj k európskym bankám s cieľom stimulovať návrat k riadnemu poskytovaniu úverov podnikom, s osobitnými podmienkami pre MSP, napríklad prostredníctvom predĺženia splatnosti úveru, vytvorením záručného fondu alebo priamym financovaním zo strany štátu, resp. EIB.

—	Umožniť tam, kde to tak nie je, prístup zamestnancov MSP k nástrojom na zmiernenie sociálnych dôsledkov, na podporu zamestnanosti.

—	Dohodnúť opatrenia v oblasti daňovej politiky na podporu dopytu, oživenia hospodárstva a zamestnanosti, sprevádzané opatreniami makroekonomickej povahy a menovej politiky.

—

Vytvoriť „európskejší“ trh práce, ktorý je v súčasnosti príliš rozdrobený, t. j. dosiahnuť jeho väčšiu integráciu a priepustnosť odstránením prekážok v rámci jednotlivých krajín i medzi nimi. Je potrebný inkluzívnejší trh práce, t. j. taký, ktorý je schopný začleniť nielen krátkodobo alebo dlhodobo nezamestnaných, ale aj tie osoby, ktoré nikdy nepracovali (približne 100 miliónov Európanov a Európaniek). To samozrejme treba dosiahnuť pri súčasnom dodržiavaní sociálnych a hospodárskych noriem platných pre pracovníkov v prijímajúcej krajine.

—

Podniknúť kroky na pritiahnutie/prilákanie investícií do priemyslu, vrátane zahraničných investícií a to tak, že Európa ponúkne konkurenčné výhody oproti ostatným regiónom v súvislosti s právnymi predpismi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže, s pracovným právom, produktivitou práce a daňovými systémami. Výška nezamestnanosti poukazuje na to, do akej miery podnikatelia a medzinárodný obchod ignorujú ľudské kapacity EÚ.

1.6 Pomáhať európskym občanom : sociálna súdržnosť a riadenie

—	Uzavrieť dohodu všetkých zainteresovaných, „európsky pakt pre rast, udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť a zamestnanosť“, ktorý by opätovne postavil jednotlivca, súdržnosť a solidaritu do centra hospodárskeho systému a zabránil vážnym dôsledkom krízy pre občanov a pracovníkov.

—	Zaviesť formy účasti pracovníkov na živote podnikov v záujme vytvorenia a/alebo rozšírenia „hospodárskej demokracie“. Okrem toho treba zlepšiť a rozšíriť sociálny dialóg.

—	Presadzovať zmeny v spotrebiteľskej politike, a to tak v súvislosti so súkromnou ako aj kolektívnou spotrebou, napr. veľkých sietí, prostredníctvom investícií na zvýšenie kvality a využiteľnosti služieb.

—	Zvýšiť prostriedky fondu na prispôsobenie sa globalizácii. Vypracovať program pre mladých ľudí (spolu s univerzitami), ktorí by chceli začať podnikať, ako aj pre prepustených zamestnancov, ktorí sa chcú osamostatniť, a to aj prostredníctvom podnikov sociálneho hospodárstva ako alternatívy.

—	Dohodnúť opatrenia na zníženie zdaňovania práce.

—	Rozšírenie programu Erasmus postupne na všetkých vysokoškolských študentov, ktorí sa doň chcú zapojiť.

—	V maximálnej miere ZJEDNODUŠIŤ všetky postupy Spoločenstva.

—	Rozšíriť pakt na domáce a medzinárodné podnikanie a na podnikateľov, aby radšej investovali v členských štátoch ako inde a touto cestou začať vytvárať pracovné miesta pre nevyužité ľudské zdroje EÚ.

Vybudovať politickú Európu zdola : politické riadenie (vyhliadky).

1.7.1 V budúcnosti treba zabrániť tomu, aby občania doplácali na NEEXISTENCIU Európy, čoho jasným prejavom sú v súčasnosti nedostatky v reakcii EÚ na krízu. Nejde pritom o prílišné zasahovanie z európskej úrovne, ale naopak to, že k nemu nedošlo. Lisabonská zmluva predstavuje značný posun vpred týmto smerom a EHSV prevezme nové inštitucionálne záväzky a poskytne konzultácie novozvolenej Komisii a novozvolenému Európskemu parlamentu vzhľadom na nové kompetencie vyplývajúce zo zmluvy.

1.7.2 EÚ sa vo svojej reflexii musí zamerať hlavne na otázku „deficitu demokracie“ a demokratického fungovania svojich orgánov, a to aj pomocou nových foriem priamej účasti občanov a občianskej spoločnosti, ktorá sa nemôže ľahostajne prizerať novým neprávostiam a vzniku nových mocenských pomerov.

1.7.3 Z toho všetkého vyplýva potreba dať EÚ efektívne zastúpenie navonok, vytvoriť „európsky politický priestor“ s nástrojmi, ktoré by mohol použiť ako protiváhu k novej hospodárskej a politickej konštelácii, ktorá sa vytvára na medzinárodnej úrovni práve v dôsledku krízy a hrozí nielen ochudobnením občanov, ale aj oslabením ich práv. Ako už bolo uvedené, EHSV bude podporovať prácu novej vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a bude naďalej poskytovať svoje stanoviská na tému občianskej spoločnosti v medzinárodnom kontexte.

2. Úvod

2.1 Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ako fórum zástupcov reálnej ekonomiky a organizovanej občianskej spoločnosti sa rozhodol vypracovať toto stanovisko z vlastnej iniciatívy s cieľom poskytnúť celkový pohľad na krízu a predložiť Rade a Komisii návrhy, predovšetkým pokiaľ ide o obnovu poskytovania financií podnikom, rast a zamestnanosť.

2.2 Dlhé roky sme boli svedkami všeobecnej eufórie (Samuelson) v dôsledku nepresných informácií vyzdvihujúcich názory „expertov“, ktorí zaručovali „platnosť“ udalostí, prevahu platného modelu, tvrdiac, že trh sa skôr či neskôr upraví sám a odstráni „excesy“.

2.3 EHSV je presvedčený, že napriek všetkému dokážu podniky a pracovníci vďaka svojej hospodárskej a sociálnej zodpovednosti spoločným úsilím dosiahnuť v tejto kríze obrat k lepšiemu, ak budú mať podporu verejného sektora na vnútroštátnej i európskej úrovni.

3. Ako sme na tom? Medzinárodná finančná kríza

Vznik . Začiatky krízy sú medzičasom príliš dobre známe, než aby sme sa im museli nanovo venovať. EHSV však pokladá za užitočné pripomenúť aspoň dva dôvody, ktoré boli predpokladom jej vzniku: vývoj medzinárodného finančníctva v znamení ultraliberálnej ekonomickej kultúry viedol k tomu, že finančný sektor nakoniec investoval sám do seba viac než do reálnej ekonomiky, čím spôsobil obrovskú finančnú „bublinu“. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že existovalo len málo pravidiel, ktoré boli nepostačujúce a zriedkavo dodržiavané. Existujúce pravidlá boli neúčinné alebo ich dozorné orgány a ratingové agentúry, ktoré svojím správaním znížili prehľadnosť trhu, neuplatňovali (2).

3.1.1 Dnes je už zjavné, že v rámci finančnej „bubliny“ sa bankári vedome alebo nevedome zapájali do vysoko rizikových aktivít, proti ktorým neexistovali primerané zákroky a preventívne opatrenia. V retailovom bankovníctve sa v honbe za vysokým objemom poskytovali neuvážené úvery prostredníctvom hypoték a kreditných kariet. V investičnom bankovníctve boli tieto úvery a iné finančné produkty, ako napr. LBO („leverage buy-outs“ – nákupy s využitím cudzieho financovania), zoskupované alebo preskupované do zložitých derivátov a obchodovalo sa s nimi neobozretne a bez primeraných rezerv. Je jasné, že vedúcim pracovníkom a zamestnancom, ktorých aktivity ovplyvňovali rizikový profil ich banky, sa poskytovali neprimerané stimuly a že v dôsledku týchto stimulov boli uprednostňované odmeny pre jednotlivých pracovníkov pred záujmami väčšiny akcionárov v bankovom systéme a neinformovaných občanov, ktorí si kúpili cenné papiere. Tieto podmienky však neoprávňujú na využívanie nesprávnych postupov a bezohľadné zneužívanie peňazí, ktorého sme boli svedkami. Toto správanie poškodilo celý finančný systém a postavilo ho do zlého svetla.

3.2 Dôvody . Takýto úpadok bol spôsobený absenciou politiky, nedostatkami a chybami, za ktoré môžu aj vlády, a to nielen v oblasti finančníctva, ale aj v makroekonomickej a menovej politike. Na celosvetovej úrovni ide napríklad o laxný prístup USA k rozpočtovej politike. EÚ nemá vyhovujúce nástroje, ktorými by mohla zasiahnuť, a jej hospodársko-sociálny model je napadaný zo všetkých strán ako príčina všetkého zla. Medzinárodné organizácie sú príliš nemohúce, aby mohli zasiahnuť. Toto obdobie trvalo pridlho. Politickí predstavitelia sa často skrývajú za globalizáciu a zvaľujú na ňu vinu za všetko, a tým na nich pripadá značná časť zodpovednosti za príčiny, ktoré vyvolali krízu (1).

Dôsledky . Následky krízy boli katastrofálne, ale nesmieme podľahnúť pesimizmu. Časť finančného hospodárstva sa žiaľ opierala o eufóriu a nenásytnosť, špekulácie a všeobecnú nezodpovednosť. Aj značná koncentrácia bánk (do tej miery, že viedla k presvedčeniu, že „banky sú príliš veľké na to, aby sa nechali skrachovať“!) ako aj zlyhanie pri riadení rizika nevyhnutne vyvolali nehatený domino efekt a viedli k súčasným následkom. Takto sa počiatočná finančná kríza zmenila na makroekonomickú krízu a preniesla sa do reálnej ekonomiky. Preto v súčasnosti čelíme finančnej kríze, ktorá zasiahla výrobné odvetvia a vyvolala hospodársku, menovú, obchodnú a sociálnu krízu, a tým krízu dôvery.

3.3.1 Pravdupovediac však treba pripustiť, že v uplynulých tridsiatich rokoch došlo vo svete k dovtedy nevídanému hospodárskemu rastu, predovšetkým v rozvojových krajinách. Tento rast bol možný vďaka rozvoju finančných trhov, z ktorých mnohí profitovali, pričom sa oddávali ilúziám, že tento trend potrvá dlho bez problémov.

3.3.2 Táto kríza sa určite odrazí na prerozdelení moci na svete a na úrovni jednotlivých krajín, ako to už ukázalo stretnutie G-20 v Pittsburghu. Po skončení krízy vznikne nová hospodárska a politická „mapa“. Tým sa pôvodne finančná kríza stala krízou celého hospodárstva, ktorá sa preniesla na reálnu ekonomiku a spôsobila pokles HDP a prudký nárast nezamestnanosti. V tomto kontexte si EHSV kladie otázku, akú pozíciu a úlohu by mala mať EÚ v budúcnosti.

4. Ako postupovať? Nástroje na intervenciu a boj proti kríze

4.1 Reorganizácia finančného systému

EHSV pokladá výsledky vrcholných stretnutí G-20 v Londýne a G-8 v L’Aquile za uspokojujúce, pretože prekonali pesimistické očakávania a ukázali, že buď sa svetové hospodárstvo a finančníctvo budú riadiť spoločne, alebo sa nebudú dať riadiť vôbec. Bol nastolený princíp „celosvetového riadenia“, ktorý by mal politike prinavrátiť jej oprávnený priestor. Dá sa očakávať, že aj európske vlády z toho vyvodia príslušné dôsledky (bod 4.4). Výsledky však musia byť konkrétne a účinne uplatnené nad rámec zmien zavedených dohodou „Bazilej II“ prostredníctvom novej dohody „Bazilej III“, reorganizácie a reformy medzinárodných organizácií.

4.1.1.1 Určite by bolo žiaduce, aby na nasledujúcom stretnutí G-20 v Pittsburghu po dobrých úmysloch nasledovali činy. Rokovania sa však vyhli skutočným aktuálnym problémom: pravidlám a reforme finančného systému (1), obchodnej nerovnováhe medzi USA a Čínou, štruktúre akciových spoločností, nárastu nezamestnanosti atď. Tak naďalej hrozí, že sa nezasiahne a že niektorí zástupcovia finančných záujmov budú považovať krízu len za malé potknutie, a dospejú k presvedčeniu, že je preto dovolené začať sa správať ako predtým (3).

4.1.2 EHSV sa nazdáva, že síce treba posilniť úlohu dozorných orgánov (4), ale v prvom rade treba vytvoriť podmienky na ich fungovanie, zabezpečiť ich nezávislosť od politickej moci a zveriť im sankčné právomoci. Treba zrušiť daňové raje resp. zabezpečiť ich transparentnosť, aby sa nestali nástrojmi prania špinavých peňazí a daňových únikov. Hlavným problémom je nedostatočná transparentnosť. Všetci musia poznať skutočnú povahu bankových pôžičiek, aktív, rezerv a rizikových profilov bánk.

4.1.3 EHSV dúfa, že usmernenia a rozhodnutia (ktorých však bolo málo!), ktoré boli prijaté v Londýne, L'Aquile a Pittsburghu podnietia dosiahnutie obratu v prijateľnom čase, zavedenie (opätovné zavedenie) novej hospodárskej a trhovej kultúry, ktorá by bola menej ideologizovaná a viac transparentná. Okrem toho treba opatrne hovoriť o morálke alebo etike finančných trhov, ako by to chceli niektorí, pretože ju môžu považovať za výsmech tí, ktorí na krízu ťažko doplácajú. Oveľa vhodnejšie je hovoriť o právach, sankciách, pravidlách a nástrojoch na ich realizáciu.

4.1.4 To je najpresvedčivejší a najúčinnejší spôsob, ako obnoviť dôveru spotrebiteľov, a tým oživiť dopyt. Treba vytvoriť novú ekonomickú reč, ktorá by hovorila o reálnej ekonomike, investíciách, práci, rizikách, právach, povinnostiach, udržaní hospodárskej súťaže.

4.1.5 EHSV sa domnieva, že aktéri reálnej ekonomiky, t. j. podniky a pracovníci, by mali dôraznejšie presadiť svoj názor a svoje dôvody, mali by sa opätovne ujať svojej úlohy, ktorá je životne dôležitá pre hospodársky rast, sociálny rozvoj, konkurencieschopnosť, inovácie, rast a zamestnanosť. To isté by mali urobiť aj politici.

Treba prehodnotiť aj medzinárodný menový systém. Na stretnutí skupiny G-20 v Londýne, G-8 v L'Aquile a G-20 v Pittsburghu nebola otázka fungovania a reformy medzinárodného menového systému s výnimkou rozdelenia kvót MMF nastolená ako hlavná priorita na oživenie svetového hospodárstva v duchu trvalo udržateľného rozvoja. A predsa by niektoré záväzky prijaté na stretnutiach G-20 a G-8, ak budú realizované, mohli mať výrazný vplyv na devízové trhy, a tým i na spôsob fungovania tohto systému.

4.1.6.1 Prijaté rozhodnutia poskytnúť pomoc rozvojovým krajinám a predovšetkým pre Afriku strojnásobiť prostriedky z Medzinárodného menového fondu (až do výšky 750 miliárd dolárov) ako aj vyčleniť ďalších 250 miliárd dolárov v podobe zvláštnych práv čerpania (ZPČ) so zámerom poskytnúť finančnú podporu krajinám, ktoré najviac zasiahla kríza, sú prvým dôvodom na zamyslenie o obrovskej sume dolárov, ktorá bude daná do obehu na podporu krajín s vysokým deficitom bežného účtu.

4.1.6.2 Po druhé, nárast verejného zadlženia Spojených štátov (v nasledujúcich troch rokoch dosiahne celkové zadlženie USA výšku 100 percent HDP) podporovaný novou politikou deficit spending prezidenta Obamu s cieľom vyviesť krajinu z hospodárskej recesie, je ďalším stimulom na uvedenie veľkého objemu dolárov do obehu, s vážnymi následkami pre medzinárodný hospodársky systém. K podobnej situácii už v minulosti došlo; trvala od druhej polovice 60. rokov až po devalváciu dolára a zlyhanie bretton-woodského systému pevných výmenných kurzov v roku 1971.

4.1.6.3 Najväčšie znepokojenie v tomto kontexte pociťuje Čína, ktorej devízové rezervy vzrástli v uplynulom desaťročí o 5 000 miliárd dolárov a pravdepodobne neprestanú narastať – i keď pomalším tempom – ani v nasledujúcich rokoch, a ktorá s obavami hľadí na oslabenie dolára, ktoré pre ňu môže znamenať stratu hodnoty jej obrovských devízových rezerv.

4.1.6.4 Euro, ktoré sa v priebehu niekoľkých rokov stalo druhou najvýznamnejšou menou medzinárodných devízových rezerv, nie je vhodnou alternatívou k doláru, ak to vôbec je výhodné a žiaduce, a nemožno ani uvažovať o „nadnárodnej mene pre devízové rezervy“ – čo by uvítali čínske menové orgány – v podobe ZPČ, ktorá by sa používala nielen ako v súčasnosti medzi jednotlivými vládami a medzinárodnými organizáciami, ale aj ako platobný nástroj v medzinárodných obchodných a finančných transakciách. Vydanie nových ZPČ je určite užitočným nástrojom na vytvorenie dodatočných rezerv pre krajiny, ktoré majú schodky bežných účtov, ale nemôže byť dlhodobým riešením súčasnej krízy.

4.1.6.5 Je dosť pravdepodobné (a aj žiaduce), že euro čoraz viac nadobudne vlastnosti, ktoré sa požadujú od meny, ktorá sa používa pre medzinárodné devízové rezervy a meradlo pre stanovenie cien tovarov na svetových trhoch, ale EHSV dúfa, že aj čínska mena, ktorá zastupuje ekonomiku s čoraz väčšou váhou v svetovom hospodárstve, sa vzdá ochrany, ktorú jej poskytli čínske orgány. Desať rokov bol čínsky jüan (ren-min-bi) úzko naviazaný na dolár a len od roku 2005 je jeho hodnota kótovaná voči menovému košu obsahujúceho iné meny. Čínsky jüan sa musí stať voľne obchodovateľnou menou na medzinárodných devízových trhoch.

4.1.6.6 EHSV sa nazdáva, že je potrebné vynaložiť viac úsilia na medzinárodnej úrovni. Čína sa nemôže tak ako doteraz spoliehať na rast opierajúci sa o export, a tým zhromažďovať aktíva bežných účtov, a zároveň požadovať od ostatných, aby prevzali na seba riešenie problémov usmerňovania výmenných kurzov na medzinárodnej úrovni, ku ktorých stanoveniu prispieva ona sama svojou menovou a daňovou politikou, ktorá podporuje akumuláciu úspor a brzdí vnútroštátne výdavky.

4.1.6.7 Medzinárodný menový systém, ktorý spočíva/je založený na systéme pohyblivých výmenných kurzov, sa vyznačuje neustálym a výrazným kolísaním devízových kurzov v dôsledku špekulácií. Táto situácia, ktorá má extrémne negatívny vplyv na svetové hospodárstvo, by sa dala zmeniť uzavretím politickej dohody medzi centrálnymi bankami hlavných priemyselne rozvinutých krajín. V tomto kontexte by sa zaviazali, že spoločne zasiahnu, ak by na nejakú menu pôsobili sily nadmerne posilňujúce alebo oslabujúce jej hodnotu, s cieľom udržať kolísavosť výmenných kurzov v prijateľnom rozmedzí.

4.1.7 Vytvoriť európske pravidlá pre finančný sektor – vytvoriť jednotný európsky finančný trh (5). Napriek pravidlám platným na európskej úrovni a napriek existencii eura sme ešte stále vzdialení od tohto cieľa aj v rámci eurozóny. Kríza ukázala, že sa musíme neodkladne vydať týmto smerom a urobiť oveľa viac než doteraz pomocou vhodných reforiem, tak ako sa to požaduje v správe de Larosièrovej skupiny a v návrhoch Komisie. To by aj ECB umožnilo konať rýchlejšie a pružnejšie. Nemožno zabúdať, že prvotným účelom finančníctva je podpora podnikov, stimulovanie podnikania, rastu a zamestnanosti, čo je úlohou, ktorá by mohla nájsť oporu v zreformovanom finančnom trhu, ktorý by bol konkurencieschopnejší, transparentnejší a integrovanejší vo všetkých jeho aspektoch.

4.2 Podporovať reálnu ekonomiku

4.2.1 V oznámení Komisie pre jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2009 pod názvom „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“ (6) sa obnovenie dôvery občanov a hospodárskych subjektov kladie na prvé miesto ako opatrenie na prekonanie súčasnej krízy, zvýšenie dopytu a vytvorenie nových pracovných miest. Navrhované opatrenia musia viesť ku konkrétnym výsledkom a nesmú ostať len oznámením chvályhodných úmyslov.

4.2.2 EHSV sa predovšetkým nazdáva, že ústredným problémom, ktorý treba riešiť, je nezamestnanosť a nedostatok hotovosti pre podniky (7). Podľa nedávnych odhadov MOP prišlo od začiatku krízy v decembri 2007 o prácu asi 40 miliónov zamestnancov (z toho 7 miliónov v rámci OECD) a predpovede do budúcnosti sú skôr pesimistické. Východiskom z tejto dramatickej sociálnej situácie môže byť jedine obnovená dôvera vo fungovanie trhov a verejné opatrenia na podporu rastu, konkurencieschopnosti, inovácie a zamestnanosti. Európa potrebuje hospodársku politiku a program, ktorý by bol lákavý pre podniky a pomohol im pri raste a vytváraní pracovných miest.

4.2.3 EHSV plne súhlasí s cieľom, ktorý si vytýčila Komisia. Kroky opísané v oznámení si zasluhujú podporu, pretože zahŕňajú opatrenia, ktoré treba urýchlene uskutočniť v bankovom a finančnom sektore, na podporu reálnej ekonomiky a na oživenie vnútorného európskeho trhu. Poukazujú však na tradičný a rozhodne nie novátorský prístup zameraný na lepšie využívanie európskych hospodárskych sektorových politík, ktoré priamo riadi a/alebo koordinuje Európska komisia.

4.2.4 Obnovenie dôvery hospodárskych subjektov a európskych občanov v schopnosť európskych inštitúcií a vnútroštátnych orgánov prekonať krízu spočíva v uznaní, že túto krízu nemožno pripísať na vrub výlučne javom, i keď dramatickým, súvisiacim s fázami hospodárskeho cyklu alebo nedokonalosťou resp. zlyhaním trhu.

4.2.5 Osobitosťou krízy, ktorou prechádza európske a svetové hospodárstvo, je práve skutočnosť, že má hlbšie korene a systémovejší charakter týkajúci sa morálnych a etických hodnôt (zodpovednosť, zákonnosť, sociálna spravodlivosť), na ktorých spočívajú moderné spoločnosti a ktorými sa inšpiruje konanie vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho a občianskeho života. Dôveru vo fungovanie hospodárskych a finančných systémov sa nedá obnoviť len pôsobením na trhové „mechanizmy“, ktoré zlyhali, ale aj prostredníctvom európskych makroekonomických a mikroekonomických politických opatrení.

4.2.6 Ak sa zhodneme na tomto chápaní súčasných problémov, riešenia navrhované v oznámení Komisie sa zdajú nepostačujúce, resp. málo účinné vzhľadom na zmeny, ktoré by bolo potrebné stimulovať vo výrobných systémoch jednotlivých štátov, ale aj na európskej a medzinárodnej politickej úrovni na podporu rastu hospodárstva členských štátov. A to všetko v období, keď sa negatívne dôsledky krízy prejavujú viac v Európe (s nižším HDP) než v USA, ktoré naopak zareagovali silným a uceleným programom a rozsiahlejšími a účinnejšími štátnymi opatreniami. EÚ by mala podporovať zavádzanie opatrení, ktoré by boli zosúladené medzi členskými štátmi. Preto je žiaduce, aby EÚ vypracovala druhý akčný plán, ktorý by bol účinnejší a homogénnejší než ten prvý.

4.2.7 Ak sa úvahy obmedzia na opatrenia na oživenie európskeho hospodárstva, ktoré treba zaviesť v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte, EHSV sa nazdáva, že pozornosť a finančné prostriedky EÚ a členských štátov by sa mali sústrediť v prvom rade na obmedzený počet opatrení, ktoré však majú výrazný vplyv na rôzne trhy a hospodárske subjekty vo všeobecnosti. Tieto opatrenia by sa mali týkať obnovy dôvery vo fungovanie finančného systému, zlepšenia Plánu hospodárskej obnovy Európy, úprav, ktoré treba zaviesť v hlavných politických intervenčných opatreniach Únie, podpory členským štátom najviac zasiahnutým krízou, najmä vo východnej Európe.

Obnova dôvery vo fungovanie finančného systému. Európske hospodárstvo sa podarí oživiť, ak sa prinavráti stabilita a operatívnosť finančným trhom pri súčasnom rešpektovaní nových pravidiel a nových systémov makro a mikro dohľadu, ktoré zaručia usporiadané a zodpovedné fungovanie na medzinárodnej úrovni. Finančný sektor sa musí vrátiť k svojej tradičnej úlohe, ktorá je nenahraditeľná pre podporu hospodárskeho rastu: financovaniu reálnych aktivít hospodárskych subjektov (v oblasti podnikov, domácností, sietí a služieb, infraštruktúry, životného prostredia a energetiky).

4.2.8.1 Naďalej však ostáva nevyriešeným problém rozsiahleho, žiaľ nevyhnutného, zásahu štátov na podporu bankového systému. EHSV sa domnieva, že táto situácia nemôže pretrvávať dlho a že je potrebné určiť „stratégiu na vycúvanie“ z týchto opatrení a zároveň postupovať systematicky a stanoviť bankovníctvu podmienky, napr. požadovať internú reštrukturalizáciu, a tým zlepšenie kvality a objemu rezerv zaevidovaných v rozpočte. Táto stratégia by mala uviesť znovu do pohybu nezávislý a transparentný medzinárodný úverový a finančný trh, ktorý by zabránil opakovaniu nedávnych udalostí.

4.2.8.2 Pokiaľ ide o väčšiu kontrolu a transparentnosť finančných operácií, ktoré požaduje Komisia a ktoré opakovanie zdôraznila skupina krajín G-20 na svojom stretnutí v Londýne a Pittsburghu a skupina G-8 na stretnutí v L'Aquile, EHSV posúdi návrh reformy európskeho finančného systému, ktorý plánuje Komisia a Rada. Nazdáva sa však, že ak sa finančný dohľad zverí novému samostatnému európskemu orgánu, mal by získať aj skutočnú právomoc zasiahnuť (8).

4.2.8.3 Toto rozhodnutie by malo podporiť proces harmonizácie jednotlivých legislatív existujúcich v Európe v sektore finančného dohľadu a zároveň posilniť ich sankčné právomoci.

4.2.9 Vylepšenie Plánu hospodárskej obnovy Európy

4.2.9.1 V jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk (9) EHSV zvažoval možnosť hĺbkovej revízie plánu hospodárskej obnovy navrhnutého Komisiou, nielen pokiaľ ide o finančné zdroje pokladané za nedostatočné vzhľadom na rozsah krízy, ale aj o odlišnú štruktúru a koncepciu opatrení, ktoré by sa mali zaviesť v jednotlivých štátoch na podporu oživenia hospodárstva.

4.2.9.2 Podmienky prístupu k tejto pomoci musia, bez ohľadu na sektory považované v súčasnosti za prioritné z hľadiska finančných potrieb (automobilový sektor, stavebníctvo, MSP atď.), zaručiť jednotnosť a koherenciu zavedených opatrení v plnom súlade s pravidlami, ktoré stanovuje európsky vnútorný trh.

4.2.9.3 Treba sa vyhnúť tomu, aby jednotlivé iniciatívy na súrne opatrenia v podnikoch, odvetviach alebo krajinách v krízovej situácii financované z európskeho plánu obnovy v rámci kvóty rozpočtu Spoločenstva alebo v rámci kvót v právomoci jednotlivých vlád nejakým spôsobom vytvorili v niektorých oblastiach podnikania privilegované alebo chránené postavenie na úkor iných subjektov.

4.2.9.4 Jednotný trh je jednou z hlavných hnacích síl európskeho hospodárstva a jeho posilnenie a rozvoj je najlepšou zárukou ďalšieho rozmachu iniciatív v oblasti výroby a vytvárania nových pracovných miest. Koordinácia a monitorovanie opatrení v rámci plánu obnovy na európskej a vnútroštátnej úrovni musia európskym občanom zaručiť, že Spoločenstvo dokáže hospodáriť s finančnou pomocou v zhode so svojimi právnymi predpismi a v záujme území a občanov, ktorí sú voči kríze najbezbrannejší.

4.2.9.5 EHSV sa nazdáva, že v rámci týchto opatrení na podporu výrobnej činnosti by sa osobitná pozornosť mala venovať MSP (vo forme špecifického plánu zvýhodneného financovania so zjednodušenými postupmi, ako napríklad „Small Business Act“). V európskom pláne obnovy nie sú dostatočne podrobne vysvetlené typy opatrení, ktoré sa majú zaviesť na podporu oživenia hospodárskej situácie malých a stredných podnikov. Pokiaľ ide o podniky menších rozmerov, ktoré výraznou mierou prispievajú k celkovej zamestnanosti v EÚ, EHSV sa nazdáva, že iniciatívy musia byť formulované v referenčnom makroekonomickom rámci, ktorý by zohľadnil národné a miestne špecifiká, rôzne úrovne špecializácie odvetví, rôzne požiadavky z hľadiska nových zručností, novátorských technológií a infraštruktúry služieb poskytovaných podnikom.

4.2.9.6 Bez primeraného európskeho a národného referenčného rámca o perspektíve budúceho rastu MSP hrozí tak ako v minulosti, že sa opatrenia rozdrobia a rozkúskujú, čo bude mať za následok to, že sa poskytne pomoc všetkým, ale nikomu sa nepomôže rozrásť sa a zvýšiť kvalitu výrobkov a poskytovaných služieb.

4.2.9.7 EHSV sa nazdáva, že krízu môže pomôcť prekonať sociálny dialóg a kolektívne vyjednávania, t. j. väčšie zapojenie podnikov, odborov a organizácií sociálneho hospodárstva.

4.2.10 Zmeny, ktoré treba vykonať v hlavných politických opatreniach EÚ

4.2.10.1 EHSV sa nazdáva, že obnova dôvery európskych hospodárskych subjektov je podmienená aj hĺbkovými zmenami postupov, akými Komisia riadila spoločné politické opatrenia vo významných sektoroch hospodárskej a sociálnej sféry a predovšetkým kohéznu politiku. Na tému tejto politiky EHSV vypracoval stanovisko (10), v ktorom navrhol viaceré zmeny.

4.2.10.2 Vážna hospodárska kríza, ktorá zasiahla všetky európske krajiny a ktorá zrejme bude pokračovať aj v roku 2010, si vyžaduje radikálnu reformu riadenia štrukturálnych fondov (ERDF a ESF) a prehodnotenie opatrení stanovených na programové obdobie 2007 – 2013. Komisia vypracúva niekoľko návrhov zmien a doplnení na zjednodušenie postupov, urýchlenie platieb, prehodnotenie oblasti pôsobnosti niektorých odvetvových politických opatrení, ale tieto opatrenia sú ešte stále nepostačujúce. Potrebné sú opatrenia na zachovanie súdržnosti EÚ, ktorá je zasiahnutá krízou.

4.2.10.3 EHSV požaduje od Komisie väčšie úsilie na prispôsobenie opatrení novým situáciám, ktoré vznikajú v dôsledku medzinárodnej krízy. Toto úsilie však rozhodne musí sprevádzať celkové prehodnotenie týchto opatrení. Okrem toho sú konflikty, ku ktorým dochádza medzi ústrednými a regionálnymi orgánmi verejnej správy pri využívaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov na zvládanie kritických situácií, ďalším dôvodom na zamyslenie sa o spôsobe „prehodnotenia“ pomoci určenej najznevýhodnenejším oblastiam Únie.

4.2.10.4 EHSV sa nazdáva, že aj v prípade kohéznej politiky by sa mali pre každú krajinu, ktorej sú určené tieto prostriedky, stanoviť špecifické priority pre jednotlivé odvetvia a územia s cieľom spoločne zamerať prostriedky Spoločenstva a príslušného štátu na programy a projekty, ktoré sú pokladané za najprínosnejšie z hľadiska vplyvu na hospodársku a sociálnu oblasť. Koherentnosť pri výbere opatrení, koordinácia opatrení na pomoc podnikom na európskej a národnej úrovni, spoločné programy odbornej prípravy na zvyšovanie špecializácie a rozvoj nových zručností sú zásadami, z ktorých musí vychádzať kohézna politika pri prehodnocovaní svojich usmernení.

4.2.10.5 Stručne povedané by kríza mala byť pre EÚ príležitosťou nielen na lepšie používanie opatrení, ktoré má k dispozícii, ale aj na zavedenie nových opatrení. Zlepšenie infraštruktúry a spustenie plánu pre životné prostredie, na vytvorenie nových európskych energetických a komunikačných sietí (ako napr. širokopásmové pripojenie) prostredníctvom európskeho verejného financovania (euro-dlhopisy?) by bolo mimoriadnym stimulom pre oživenie hospodárstva.

4.2.10.6 EHSV sa nazdáva, že sa naskytla mimoriadna príležitosť na vážne zamyslenie sa o súčasnej podobe rozpočtu Spoločenstva, a to tak z kvalitatívneho ako aj kvantitatívneho hľadiska, ako aj na nastolenie otázky daňovej politiky (aj pomocou skupiny expertov), ktorá má zásadný význam pre rast a rozvoj a nemožno ju naďalej obchádzať alebo ju využívať ako hospodársky a sociálny damping na európskej úrovni.

4.2.11 Pomoc členským krajinám, ktoré sú najviac zasiahnuté krízou, počínajúc východoeurópskymi krajinami EÚ

4.2.11.1 Keďže návrh vytvoriť ad hoc fond pre krajiny najviac postihnuté krízou zamietli najvplyvnejšie členské krajiny EÚ, EHSV sa nazdáva, že Komisia musí naplánovať rozhodne aspoň súbor finančných opatrení, aj prostredníctvom EBOR, ktoré by boli vyčlenené na iniciatívy na stabilizáciu najoslabenejších ekonomík EÚ, čo sa už začína realizovať. V tejto oblasti sa musí osobitná pozornosť venovať východoeurópskym krajinám, a preto treba na tento účel vyčleniť špecifické príspevky. Existuje viacero dôvodov na vyčlenenie špecifických príspevkov pre tieto krajiny. V opačnom prípade to vážne ohrozí druhý pilier integrácie, ktorým je popri jednotnom trhu rozšírenie.

4.2.11.2 EÚ musí v najbližších mesiacoch a rokoch riešiť dosť problematické situácie: hospodárska kríza a rastúca nezamestnanosť, sociálne konflikty, potrebné inštitucionálne reformy, vnútorné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, a to všetko v kontexte narastajúceho euroskepticizmu medzi politickými stranami, vládami mnohých členských štátov EÚ a vo verejnosti, ktorá pociťuje nespokojnosť s rozhodnutiami prijatými na európskej úrovni.

4.2.11.3 Dôvera v európsky hospodársky a sociálny model a jeho schopnosť nájsť vhodné riešenia prijateľné pre všetky členské štáty sa obnoví, ak EÚ na seba prevezme riešenie problémov najslabších krajín a pomôže im prekonať ťažkosti, v ktorých sa nachádzajú.

4.2.11.4 Kríza, ktorú pociťujú mnohé východoeurópske krajiny v oblasti úverov, finančných služieb a výrobných podnikov, nemá taký rozsah, aby bola pre EÚ neprekonateľnou prekážkou. Mnohé z týchto aktivít vznikli vďaka pomoci a priamym investíciám 15 krajín EÚ a dá sa teraz len ťažko predpokladať, že sa pristúpi k politike „posudzovania každého prípadu osobitne“ a minimálnym a nevýrazným hospodárskym opatreniam po procese vzájomného zbližovania plného úskalí a úsilia, ktoré tieto krajiny museli vynaložiť, aby sa stali plnými členmi Únie. Bola by to chyba zo strategického i hospodárskeho hľadiska, nenapraviteľná v krátkodobom resp. strednodobom časovom horizonte, a politická krátkozrakosť, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť budúcnosť európskej integrácie.

4.3 Pomôcť občanom Európskej únie

4.3.1 Keď pominie kríza, „vznikne nová rovnováha, avšak na inej úrovni, než predtým: budeme si musieť zvyknúť na život na nižšej úrovni.“ Ak sa táto prognóza (11) naplní, jedinou istotou, ktorú budeme mať, je istota tých, ktorí budú musieť - dúfajme, že len krátko - žiť na ešte nižšej úrovni.

4.3.2 Musíme zabrániť tomu, aby daň za záchranu trhu platili opäť podniky a zárobkovo činné osoby, zatiaľ čo kapitál sa opäť presunie na bezpečnejšie trhy a bude aj naďalej unikať pred daňovými úradmi. Mohli by sme sa totiž stať svedkami toho, že poklesne hodnota pracovných príjmov, čo by ďalej mohlo viesť dokonca k tomu, že trhové hospodárstvo stratí svoje sociálne opodstatnenie. Ak máme predísť tomuto riziku, musíme posilniť a ďalej rozvíjať európsky model sociálneho trhového hospodárstva a ľudia sa opätovne musia stať stredobodom hospodárskych systémov.

4.3.3 EHSV si myslí, že aj z týchto dôvodov by vlády a samotná Európska únia mali väčšiu pozornosť venovať otázkam daňovej politiky a prehĺbiť svoje úsilie pokiaľ ide o posilnenie koordinácie, aby sa zabránilo vzniku nerovností, ktoré odporujú zásadám jednotného trhu. Zároveň by sa mali uprednostniť tie reformy, ktoré by namiesto zvyšovania daňových sadzieb rozširovali daňovú základňu a viac zohľadňovali majetok než hospodársku činnosť podnikateľov a pracovný výkon.

4.3.4 Okrem toho treba zabrániť tomu, aby sa finančná kríza vážnejšie prejavila v dôchodkových systémoch členských krajín, ako sa to stalo v USA. Tam zaznamenali niektorí poskytovatelia dôchodkového zabezpečenia kvôli kríze hedžingových fondov obrovské straty, ktoré znamenali stratu hodnoty úspor pracovníkov, ktorí uzatvorili príslušné zmluvy o dôchodkovom zabezpečení. EHSV sa domnieva, že sa musíme usilovať vytvoriť právny rámec a modely dôchodkového zabezpečenia, ktoré by chránili záujmy európskych občanov a zamestnancov.

4.3.5 Narastajúca nespravodlivosť a nerovnosť už obmedzujú slobody, a existuje riziko, že rovnako tomu bude aj naďalej. To predstavuje vážne nebezpečenstvo pre demokraciu v európskych krajinách a najmä v EÚ, lebo EÚ ešte musí vyrovnať obrovský deficit demokracie, a súčasne znižuje pochopenie nových chudobných pre opatrenia na prekonanie krízy a na podporu trvalo udržateľného rastu.

4.3.6 EHSV sa domnieva, že práve teraz sa EÚ naskytá dobrá možnosť zaviesť konkrétne iniciatívy zamerané na tých občanov, podniky a zamestnancov, ktorých kríza postihla najviac, a dokázať tak, že je naozaj blízko občanom.

To všetko sa musí udiať v rámci opatrení na ochranu práv; aj preto musí EÚ vyvíjať vlastné iniciatívy v oblasti sociálnej politiky. Sociálny aspekt musí byť v strategickom pakte (uvedenom v bode 4.4.3) v plnom rozsahu zohľadnený. Aj v oblasti hospodárskej politiky (osobitné prostriedky na Lisabonskú stratégiu) a na podporu podnikov, ktoré sú najviac ohrozené, musia byť prijaté opatrenia, ktoré musí do praxe zaviesť EÚ spoločne s členskými štátmi (pozri bod 4.2).

4.3.7.1 Štrukturálne opatrenia na trhu práce, ktorý musí byť priepustnejší a viac sa usilovať aj o začlenenie, musí mať pevne stanovené pravidlá na európskej úrovni a zároveň môcť využívať ESF zjednodušeným spôsobom a s predbežným financovaním.

4.3.7.2 Je potrebné podporovať opatrenia v prospech podnikov, ktoré sa zaviazali rešpektovať a dodržiavať zásadu sociálnej zodpovednosti v Európe a zásadu „sociálnej doložky“ v tretích krajinách.

4.3.8 EHSV dúfa, že Komisia (ktorú k tomu vyzýva) spoločne so sociálnymi partnermi v Európe urobí všetko pre to, aby podporila – aj prostredníctvom finančných impulzov, napríklad prostredníctvom štrukturálnych fondov – dohody a/alebo riešenia, ktoré zmierňujú dosah krízy na podniky a zamestnancov. Na tento účel by mali byť šírené aj osvedčené postupy, ktoré používajú niektoré krajiny.

4.3.9 EHSV vyzýva Radu, aby prijala potrebné opatrenia na schválenie európskeho etického kódexu, ktorý by určoval opatrenia na zníženie rozdielov v príjmoch a umožňoval nastoliť novú spravodlivú deľbu, a to nie len v oblasti finančníctva. Rozdiely v príjmoch viedli k bezhraničnej a úplne neodôvodnenej nerovnosti. Bolo by želateľné, aby sa prijala európska dohoda, na ktorej by sa podieľali všetky strany.

4.4 Dosiahnuť politickú EÚ blízku občanom

4.4.1 EHSV sa domnieva, že EÚ na prekonanie krízy potrebuje rozhodovacie nástroje, ktorými momentálne nedisponuje. To je hlavnou príčinou nečinnosti, ktorá v sebe skrýva riziko, že bude mocenskými centrami ako Čína a USA odsunutá na okraj diania. Preto sa EHSV domnieva, že EÚ musí mať konkrétne možnosti konať, a to aj prostredníctvom provizórnych nástrojov, ktoré by zabezpečili, že práca a úsilie nevyjdú v tomto čase zásadných zmien nazmar.

„ Politické riadenie “: EHSV sa domnieva, že jednou z hlavných príčin súčasnej krízy sú aj rozkoly a chyby politikov. Politici (bez jednotného názoru na veci) neboli schopní konať a nakoniec sa, na európskej i celosvetovej úrovni, vzdali svojej vedúcej funkcie. Výsledok je teraz všetkým na očiach.

4.4.2.1 „ Medzinárodné riadenie “: EÚ v súčasnosti ešte stále nemá ani spoločnú zahraničnú politiku, ani právomoci na prekonanie krízy. Pritom by bolo potrebné, aby EÚ (aspoň pokiaľ ide o eurozónu) na medzinárodnej úrovni a najmä v rôznych grémiách, ktorých reforma sa práve chystá, hovorila jedným hlasom a tvorila tak protiváhu ostatných hospodárskych a politických blokov. EÚ je najväčším svetovým trhom pre tovary a služby a najdôležitejším poskytovateľom verejnej rozvojovej pomoci pre najchudobnejšie krajiny. Naša mena, euro, je druhou najdôležitejšou menou pokiaľ ide o devízové rezervy. Európa je teda skutočne „hospodársky obor“. Pokiaľ však ide o možnosť ovplyvňovať rozhodnutia na medzinárodnej úrovni, je Európa „politický trpaslík“. Je to skutočný paradox, ktorý je pre európskych občanov nepochopiteľný. Európske predstavy a návrhy musia predsa celosvetovú politiku ovplyvňovať oveľa viac.

4.4.2.2 Hlavy štátov a predsedovia vlád musia teda nájsť odvahu uznať tieto obmedzenia a stanoviť si za cieľ ich odstránenie. Momentálne sú ako futbalové mužstvo bez kapitána, za čo z finančného i politického hľadiska platia vysokú cenu. Aby sme sa o tom presvedčili, nemusíme sa pýtať ani len historikov a/alebo otcov-zakladateľov („Ak by niekedy zjednotená Európa bola schopná deliť sa o spoločné dedičstvo, žilo by jej tristo či štyristo miliónov obyvateľov šťastne, v blahobyte a cti bez konca.“, W. Churchill, 1946). Mali by sme rýchlo dospieť k záväznej dohode na prekonávanie kríz, ktorá by sa potom mohla stať metódou Spoločenstva, a nie naopak, ako sa to stáva teraz.

4.4.3 „ Hospodárske riadenie “: Hlavným cieľom musí byť poskytnúť EÚ nástroje, ktoré jej umožnia stanoviť a vyvinúť spoločné makroekonomické usmernenia a usmernenia pre jednotlivé oblasti hospodárstva (aspoň pre eurozónu, s pozitívnymi vplyvmi na všetkých 27 členských krajín). Spoločnú menovú politiku by mala, eurozónou počnúc, podporovať spoločná hospodárska politika, ktorá sa nesmie obmedzovať len na koordinačné snahy a intervencie v tých oblastiach hospodárstva, ktoré majú strategický význam z hľadiska európskych záujmov (životné prostredie, energetiky, inovácie, prisťahovalectvo, zamestnanosť, súdržnosť a pod.). Musí byť vypracovaný nový pakt pre rast, trvalo udržateľný rozvoj, konkurencieschopnosť a zamestnanosť – pakt, ktorý bude do popredia stavať sociálne a environmentálne trhové hospodárstvo, a bude sa zameriavať na dokončenie jednotného trhu, tak, ako to stanovuje Lisabonská stratégia.

4.4.4 „ Sociálne riadenie “: Medzi hlavné ciele takéhoto európskeho paktu musí patriť aj sociálna a kohézna politika. EÚ by mala mať väčšie možnosti zasahovať v oblasti sociálnej politiky (12), aby stanovila „základné jadro“ resp. minimálnu úroveň základných sociálnych práv. Zo všetkých uvedených dôvodov vyplýva potreba Európy, ktorá bude mať väčšiu schopnosť konať. Treba začať poukázaním na to, že EÚ vznikla ako hospodársky projekt (ESUO, EHS a Euro) s politickými cieľmi.

4.4.5 EHSV preto v súčasnej situácii považuje za potrebné posilniť zapojenie občanov, najmä mládeže, do európskeho procesu integrácie a vyskúšať nové formy zapojenia občanov. Toto je otázka, ktorú nesmieme prenechať náhode. Ak by EÚ dokázala predložiť napríklad účinný a významný návrh, ktorý by do centra diania postavil občanov a ktorý by navrhoval nové participatívne postupy v rámci rozhodovacieho procesu v dôležitých oblastiach európskej politiky, malo by to veľký vplyv na verejnosť. Bol by to vynikajúci spôsob, ako rozvinúť ťažkopádny vzťah občanov EÚ a ich inštitúcií a prispelo by to zároveň k zmenšeniu deficitu demokracie v EÚ. Je to otázka, ktorá bude rozhodovať o budúcnosti Európskej únie a ktorú nemožno ďalej odkladať, hoci Lisabonská zmluva je v tejto súvislosti krôčikom vpred.

4.4.6 Významnou mierou môže v tejto oblasti prispieť aj „európska občianska spoločnosť“, ktorej sa nemožno dovolávať, len keď je to výhodné, izolovať ju alebo sa za ňu skrývať. To je výzvou pre EHSV a jeho „Program pre Európu“.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Pozri stanovisko EHSV na tému „Správa de Larosièrovej skupiny“Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009.

(2) Pozri stanovisko EHSV na tému „Správa de Larosièrovej skupiny“ (CESE 1476/2009) a stanovisko EHSV na tému „Plán hospodárskej obnovy Európy“, Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 71.

(3) Stav finančného a bankového systému – Spoločný článok, ktorého autormi sú Christine Lagarde, francúzska ministerka hospodárstva, priemyslu a zamestnanosti Anders Borg, švédsky minister financií, Wouter Bos, holandský minister financií, Jean-Claude Juncker, luxemburský minister financií, Elena Salgado Mendez, španielska ministerka financií, Peer Steinbrück, nemecký minister financií, a Giulio Tremonti, taliansky minister financií, bol publikovaný vo viacerých európskych novinách 4. septembra 2009.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká – KOM(2009) 499 v konečnom znení z 23.9.2009; Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo – KOM(2009) 501v konečnom znení z 23.9.2009; Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov – KOM(2009) 502 v konečnom znení z 23.9.2009; Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy – KOM(2009) 503 v konečnom znení z 23.9.2009.

(5) Pozri poznámku pod čiarou 3.

(6) KOM(2009) 114 v konečnom znení, „Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe“, 4.3.2009.

(7) Stanovisko EHSV z 11. júna 2009 na tému „Výsledky summitu o zamestnanosti“ (spravodajca: pán Wolfgang Greif).

(8) Pozri stanovisko EHSV na tému „Správa de Larosièrovej skupiny“ (CESE 1476/2009). Vo svojom príspevku na plenárnom zasadnutí EHSV 30. septembra 2009 sa J. M. Barroso vyjadril zhodne s týmto postojom.

(9) Pozri stanovisko EHSV na tému „Plán hospodárskej obnovy Európy“, Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 71.

(10) Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky na programové obdobie 2007 – 2013“, Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 141.

(11) John Nash, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, október 2008.

(12) José Manuel Barroso vyslovil počas svojho prejavu na plenárnom zasadnutí EHSV 30. septembra 2009 podobný názor.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/19

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spoločný postup na podporu kariéry a mobility výskumných pracovníkov v EÚ“

(2010/C 255/03)

Samostatný spravodajca: Pedro ALMEIDA FREIRE

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. júla 2009 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Spoločný postup na podporu kariéry a mobility výskumných pracovníkov v EÚ“

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. novembra 2009. Spravodajcom bol pán Almeida Freire.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 174 hlasmi za, pričom 8 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Odporúčania

—	Posilnenie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v Európe a podpora mobility sú kľúčovými faktormi vytvorenia Európskeho výskumného priestoru a zachovania konkurencieschopnosti EÚ na celosvetovej úrovni, ako aj jej schopnosti čeliť hlavným výzvam budúcnosti.

—	Treba prijať naliehavé opatrenia na zlepšenie koordinácie medzi politikami vzdelávania, výskumu, práce a sociálneho zabezpečenia, aby sa nástroje politiky vzdelávania, vedy a sociálnej politiky rozvíjali koordinovaným spôsobom v snahe dosiahnuť európske ciele v tejto oblasti.

—

Európsky hospodársky a sociálny výbor navrhuje, aby sa posilnili a lepšie skoordinovali existujúce programy v oblasti ľudských zdrojov a podpory mobility, a najmä, aby sa využila príležitosť, ktorá sa naskytla v súvislosti s diskusiou o ôsmom rámcovom programe pre výskum a vývoj v EÚ, okrem iného na podporu zložky ľudského kapitálu a podporu vytvorenia platformy pre ďalšie vzdelávanie v oblasti výskumných činností.

—

EHSV zároveň navrhuje vytvorenie Strediska na monitorovanie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v Európe, ktoré by bolo schopné zhromažďovať, analyzovať a poskytovať súvislé a porovnateľné informácie o vývoji v tejto oblasti a o národných politikách v oblasti ľudských zdrojov v Európe aj vo svete.

—	EHSV vyzýva ku koordinovanej činnosti na zlepšenie kariéry a mobility výskumných pracovníkov v EÚ v oblasti podmienok zamestnania a osobného kariérneho rozvoja, najmä pri nábore, kariérnom postupe a sociálnych právach.

—	EHSV žiada, aby nový európsky pakt za inováciu, ktorý pripravuje EÚ, a budúce preskúmanie Lisabonskej stratégie vzali do úvahy potrebu zvýšenia počtu a kvalifikácie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky.

2. Úvod

2.1 Politiky v oblasti výskumu, technologického rozvoja a inovácie zohrávajú v rámci Lisabonskej stratégie čoraz dôležitejšiu úlohu, a to na úrovni Spoločenstva ako aj na národnej úrovni.

2.2 Novým impulzom pre Európsky výskumný priestor a v tejto súvislosti aj podpora rozvoja ľudského kapitálu v rámci európskej stratégie konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti, sú dôkazom toho, že posilnenie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v Európe a mobilita sú kľúčom k úspechu tejto stratégie.

2.3 Európska únia pripravuje vypracovanie novej stratégie v oblasti inovácie, ktorá bude viac integrovaná a sociálne orientovaná a v ktorej by sa mala pozornosť sústrediť najmä na vedomostný trojuholník. V tejto súvislosti je najdôležitejší ľudský kapitál, aby si EÚ zachovala svoju konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni a aby v nasledujúcich desaťročiach dokázala čeliť hlavným výzvam.

2.4 Hlavy štátov a vlád postupne uznali voľný pohyb vedomostí a mobilitu ako kľúčové faktory politiky v oblasti vzdelávania a výskumu EÚ a v rámci európskej spolupráce. Mnoho rôznych európskych programov sa snaží v rámci svojej oblasti pôsobnosti odpovedať na tieto výzvy, a to konkrétne: – program Erasmus vzťahujúci sa na mobilitu mladých ľudí v oblasti vysokoškolského vzdelávania; – program Erasmus Mundus na posilnenie spolupráce s tretími krajinami prostredníctvom spoločných magisterských a doktorandských programov a vytváraním partnerstiev medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania; – rámcový program pre výskum a vývoj, v rámci ktorého zohráva kľúčovú úlohu špecifický program s názvom Ľudia zameraný na podporu mobility výskumníkov známejší ako program Marie Curie. Samotný bolonský proces v oblasti vysokoškolského vzdelávania je určený na podporu európskeho rozmeru vysokoškolského vzdelávania, mobility a spolupráce. Avšak aj napriek existujúcim programom a vynaloženému úsiliu je vo všeobecnosti jasné, že treba ešte vykonať veľa práce.

2.5 Na základe stanoviska k oznámeniu Komisie na tému „Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov“ (1) sa Európsky hospodársky a sociálny výbor rozhodol vypracovať predkladané stanovisko z vlastnej iniciatívy, aby znova prispel k stratégii zameranej na podporu ľudského kapitálu v Európskej únii a aby podporil novú politiku výskumu a stratégiu v oblasti inovácie, ktoré zohľadňujú ľudské zdroje v kontexte politiky integrácie – čo výbor vždy podporoval – a v kontexte agendy sociálnej politiky.

2.6 V roku 2010 sa Lisabonská stratégia obnoví a spustí sa nový európsky plán inovácie a Európsky výskumný priestor zároveň obnoví svoju víziu na rok 2020.

2.7 Vzhľadom na hospodársku krízu by mala medzi priority národných politických programov a celej EÚ patriť podpora vyšších investícií – verejných aj súkromných – do oblasti výskumu a vývoja a posilnenie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky.

2.8 Preto existuje naliehavá potreba nastaviť spoločné ciele na úrovni EÚ a podporovať opatrenia zamerané na zabezpečenie úrovne ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky potrebnej na dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré si EÚ stanovila.

2.9 Medzi tieto ciele patrí: zabezpečenie pozitívneho prílevu mladých ľudí študujúcich v oblasti vedy a techniky (od matematiky po prírodné vedy a od technických štúdií po sociálne a humanitné vedy) a zvýšenie počtu doktorandov v týchto oblastiach, podpora vyššieho počtu žien v oblasti vedy a zabezpečenie podmienok, ktoré by zvýšili atraktívnosť Európy a udržali by v nej potrebné ľudské zdroje s kvalifikáciou v oblasti vedy a techniky, s cieľom vyrovnať aktuálny deficit v transatlantických vzťahoch a zabezpečiť pozitívnu bilanciu tokov medzi Európou a zvyškom sveta. Ide o nové ciele, ktoré by mali zaktualizovať lisabonskú agendu v tejto oblasti.

2.10 Dosiahnutie týchto cieľov si bude v Európe vyžadovať vybudovanie centier a sietí výnimočných znalostí, ktoré dokážu medzinárodne pritiahnuť tých najnadanejších, ako aj nevyhnutné rozšírenie sociálnej základne vzdelávania a kultúry vedy a techniky.

3. Potreba silnej politiky ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky na národnej aj európskej úrovni

3.1 EHSV si uvedomuje príležitosť, ktorú prináša zelená kniha o Európskom výskumnom priestore (2), ktorá za jednu z hlavných priorít Európskeho výskumného priestoru stanovuje európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov s lepšou kariérou a vyššou mobilitou, ako aj vyššie spomínané oznámenie Komisie, ku ktorému výbor vypracoval stanovisko. Predkladaným stanoviskom sa EHSV snaží ísť ešte ďalej a podporiť návrhy uvedené v dokumente „Európske partnerstvo na zvýšenie atraktívnosti kariéry vo výskume a technickom rozvoji a zlepšenie podmienok mobility výskumných pracovníkov v Európe, Navrhované prioritné činnosti“, ktorý vypracoval José Mariano Gago (portugalský minister) a François Biltgen (luxemburský minister) 30. apríla 2009 (3) v spolupráci s ostatnými ministrami, čím prostredníctvom praktických opatrení podporili pokrok v európskej politike ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky.

3.2 EHSV oceňuje významnú prácu, ktorá bola v tejto oblasti vykonaná na úrovni EÚ. EHSV už vypracoval niekoľko stanovísk z vlastnej iniciatívy v oblastiach spojených s touto témou.

3.3 Ľudské zdroje v oblasti vedy a techniky sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie EÚ od marca 2000. V roku 2002 bol na summite v Barcelone stanovený európsky cieľ zvýšiť do roku 2010 percento HDP venované výskumu a vývoju na 3 %. Pokiaľ ide o nárast v oblasti ľudských zdrojov, tento cieľ predpokladal zvýšenie počtu výskumných pracovníkov asi o pol milióna (4).

3.4 Na základe toho vznikla odôvodnená potreba spoločnej európskej politiky v tejto oblasti, ktorá by v mnohom presahovala otvorenú metódu koordinácie národných politík a ktorá by priniesla aj zmenu podmienok zamestnávania a rozvoja kariéry samotných výskumných pracovníkov, vrátane mladých výskumníkov, a to v oblastiach náboru, kariérneho postupu a sociálnych práv.

3.5 Aj napriek tomu, že investičný cieľ v oblasti výskumu a vývoja predpokladá, že 2 % zo stanovených 3 % HDP sa získajú zo súkromného sektora, priemysel nedokáže uniesť toto bremeno samostatne a vlády majú v tejto oblasti značnú zodpovednosť. Vzhľadom na to, že väčšinu pracovných príležitostí pre výskumných pracovníkov poskytuje priemysel, v Európe je potrebné zabezpečiť lepšie podmienky na vykonávanie výskumu v súkromnom sektore, vrátane malých a stredných podnikov, aby sa stanovené ciele splnili, a to napríklad prostredníctvom podnetov na vytvorenie sietí a klastrov podnikov v odvetviach kľúčových pre európske hospodárstvo.

3.6 Úroveň verejného financovania výskumu na jedného výskumného pracovníka v Európe je stále podstatne nižšia ako v USA a v Japonsku. Podmienky a vyhliadky zamestnávania vo verejnom sektore by preto mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť cieľov politiky európskych vlád v oblasti vedy. Takisto existuje obrovský nepomer pokiaľ ide o počet výskumných pracovníkov na celkovú populáciu v porovnaní s USA a s Japonskom: približne 6 výskumných pracovníkov na 1 000 obyvateľov v EÚ, pričom v USA a v Japonsku je tento pomer 9 až 10 výskumných pracovníkov na 1 000 obyvateľov.

3.7 Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania musia ako orgány primárne zodpovedné za vzdelávanie výskumných pracovníkov prísť s novými spôsobmi lepšieho začlenenia vzdelávania a odbornej prípravy do svojich študijných plánov a lepšej spolupráce s priemyslom s cieľom zlepšiť proces celoživotného vzdelávania. Tieto inštitúcie musia v rámci svojej úlohy vzdelávať ľudské zdroje pre spoločnosť založenú na vedomostiach zmeniť svoj pohľad na túto otázku, a to prostredníctvom reštrukturalizácie študijných plánov a podporou vzdelávania v súvislosti s výskumom a vývojom v priemysle, pričom poskytnú nové príležitosti, a to aj pre ľudí, ktorí začali svoju kariéru v oblasti výskumu neskôr, umožnia prístup ženám, etnickým menšinám a znevýhodneným skupinám, vrátane ľudí so špeciálnymi potrebami, ktorí by prostredníctvom výskumu a vývoja mohli v dnešnej spoločnosti dosiahnuť spoločenský a osobný rozvoj.

3.8 Zapojenie študentov, a to nie len študentov 2. a 3. cyklu, ale aj študentov 1. cyklu, do výskumných činností ako riadny prvok študijného plánu (aj v súkromnom sektore) je stále obmedzené a malo by sa podstatne viac rozšíriť.

3.9 Stále prevláda potreba prijať opatrenia, ktoré by zabezpečili vyššiu atraktivitu kariéry v oblasti vedy, techniky a technológie pre mladých ľudí, pričom nemožno opomenúť spoločenské a humanitné vedy. Rozdiel medzi kariérami v priemysle a na univerzitách alebo vo verejnom sektore je obrovský, ale národné vlády a Európska komisia by mali v tejto oblasti zohrávať hlavnú a koordinačnú úlohu. Ide o kľúčový faktor pre rozvoj Európskeho výskumného priestoru a budúcej prosperity a konkurencieschopnosti EÚ.

3.10 Vzdelávanie v oblasti vedy je ďalším dôležitým faktorom, pretože môže posilniť zvedavosť detí a mladých ľudí a ich záujem o kariéru v oblasti vedy. Potreba podporovať kvalifikáciu a kvalitu vzdelávania, ktorá sa začína už na základnej a strednej škole, je dôležitá pre úspech Európskeho výskumného priestoru. Mala by sa realizovať prostredníctvom experimentálnej práce a kontaktov s vedeckými kruhmi a priemyslom, ako aj zabezpečením vhodnej kvalifikácie samotných učiteľov (5).

3.11 Už bola uznaná významná úloha stratégií na popularizáciu a podporu vedy zameraných na to, aby spoločnosť, a najmä mladí ľudia, vedu lepšie pochopila a aby sa jej viac priblížila. Preto by mali byť tieto stratégie viac podporované, a to aj na európskej úrovni, prostredníctvom podpory iniciatív verejného záujmu vzhľadom na ich význam najmä v globalizovanom svete, v ktorom je základom potreba pochopiť kontroverzné otázky a sprostredkovať vedecké úspechy.

3.12 Otázka žien pôsobiacich vo vedných odboroch je ďalším veľmi dôležitým faktorom. Aj napriek tomu, že situácia sa za posledných dvadsať rokov podstatne zmenila, ženy sú stále v mnohých oblastiach vedeckého výskumu v mnohých krajinách málo zastúpené a predovšetkým nezastávajú vedúce pozície. Európska komisia a niektoré členské štáty už v tejto oblasti vyvinuli značné úsilie, ale stále ešte zostáva veľa práce. Ženy aj naďalej predstavujú najväčšiu rezervu, ktorou možno posilniť ľudské zdroje v oblasti vedy a techniky v Európe, aj napriek tomu, že podporné opatrenia nedokážu úspešne zosúladiť politiku v oblasti vedy so sociálnymi a hospodárskymi politikami na podporu žien.

3.13 Pokiaľ ide o problematiku ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky, nemožno prehliadať medzinárodný rozmer Európskeho výskumného priestoru (6). EÚ by sa mala na medzinárodnej úrovni snažiť, aby pritiahla čo najkvalifikovanejších ľudí a aby im zabezpečila podmienky, ktoré by ich udržali v Európe, a to prostredníctvom lepšej koordinácie národných politík a politiky Spoločenstva. Všetko by však malo prebiehať v rámci spolupráce s cieľom podporiť cirkuláciu a presun znalostí, ako aj mobilitu na recipročnom základe, a zároveň, najmä pokiaľ ide o výskumných pracovníkov z rozvojových krajín, prispieť k posilneniu kvalifikácií v ich krajine pôvodu.

4. Potreba konkrétnych politických opatrení zameraných na dosahovanie okamžitého pokroku v oblasti európskeho programu pre ľudské zdroje v oblasti vedy a techniky

4.1 Výbor by chcel zdôrazniť význam spoločného európskeho prístupu s praktickými politickými opatreniami zameranými na dosahovanie okamžitého pokroku v oblasti ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v Európe.

Potvrdzuje svoje vyjadrenia v stanovisku k oznámeniu Komisie o európskom partnerstve pre výskumných pracovníkov, najmä pokiaľ ide o nábor výskumných pracovníkov a príslušné podmienky zamestnávania. Trvalo udržateľný a kontinuálny rozvoj v EÚ, ktorý by predstavoval zvýšenie približne o 5 % ročne počas nasledujúcich desiatich rokov považuje za žiaduci a realistický. Pomohlo by to zvýšiť aktuálnu úroveň ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky o viac ako 50 % za desať rokov. Výbor navrhuje, aby sa tieto opatrenia uplatnili nasledujúcimi spôsobmi:

4.2.1 zvýšiť počet a pomer mladých ľudí, ktorí si zvolia štúdium predmetov spojených s vedou a technikou;

4.2.2 zvýšiť počet a pomer absolventov, ktorí pokračujú v doktorandskom štúdiu, ako aj diverzifikovať profily doktorandského štúdia a posilniť mechanizmy na zabezpečenie kvality;

4.2.3 pritiahnuť a udržať v európskych inštitúciách vyššie percento študentov v oblasti vedy a techniky pochádzajúcich z Európy a zo sveta a zdvojnásobiť počet doktorandov mimo krajiny pôvodu študentov;

4.2.4 zdôrazniť význam poskytnutia právneho, administratívneho a finančného rámca na podporu realizácie vyššie popísaných opatrení v oblasti koordinácie politiky výskumu a zamestnania a sociálnej politiky.

4.3 Počet mladých ľudí, ktorí si zvolia štúdium predmetov spojených s vedou a technikou, sa vo väčšine európskych krajín zvýšil, hoci pomer vo vzťahu k celkovému počtu študentov sa nezmenil. Existuje množstvo opatrení na pritiahnutie mladých ľudí k vede a technike, medzi ne patria: – zlepšenie výučby v oblasti vedy a techniky a pomoc pri rozvoji vedeckých sietí škôl, učiteľov vedných odborov a výskumných pracovníkov na národnej aj medzinárodnej úrovni; – zavádzanie opatrení na podporu vednej kultúry a rozšírenie sociálnej základne vedeckého a technologického rozvoja, najmä vo forme vedných centier a vedných múzeí; – poskytovanie informačných a poradenských služieb pri výbere študijného odboru a kariéry, ktoré budú schopné reagovať na potreby spoločnosti pokiaľ ide o študijné odbory v oblasti vedy a techniky.

4.4 Ďalším okamžitým cieľom, avšak bez toho, aby došlo k narušeniu záruky kvality, by malo byť vytvorenie podnetov na zvýšenie počtu doktorandských programov a diverzifikáciu ich profilov, pričom by sa v prípade potreby zapojil aj priemysel. S týmto cieľom by sa mohli podporiť opatrenia na: – zvýšenie pomeru udelených štipendií na doktorandské štúdium na základe otvoreného výberového konania na národnej alebo medzinárodnej úrovni; – pritiahnutie absolventov z tretích krajín na doktorandské štúdium v Európe; – rozšíriť význam pripisovaný doktorandskému štúdiu, aby sa zvýšila úroveň profesionálnej kvalifikácie v rôznych oblastiach, a nielen v kariére v oblasti výskumu.

4.5 Cieľom by malo byť dosiahnutie atraktívnosti na medzinárodnej úrovni, a to: – zlepšovaním a podporou mobility študentov, výskumných pracovníkov a učiteľov medzi inštitúciami a sektormi a medzi jednotlivými štátmi, konkrétne medzi akademickou oblasťou a priemyslom; – podporou otvoreného, konkurenčného a transparentného náboru výskumných pracovníkov; – zlepšovanie životných podmienok pre rodiny výskumných pracovníkov a zlepšovanie prístupu na trh práce pre partnerov výskumných pracovníkov; – výrazné zníženie byrokracie súvisiacej s financovaním verejného výskumu.

4.6 Zlepšenie pracovných podmienok a podmienok zamestnávania výskumných pracovníkov je kľúčovým faktorom zvýšenia mobility a záujmu o vedeckú kariéru a zvýšenia pomeru žien v oblasti výskumu, pričom musí byť zabezpečená vhodná sociálna ochrana. Postupné zjednodušovanie získania pracovných zmlúv s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť a atraktivitu kariéry v tejto oblasti, ako aj poskytovanie vhodných podmienok zamestnávania mužov aj žien, vrátane materskej a rodičovskej dovolenky a iných sociálnych opatrení na podporu mobility výskumných pracovníkov, predstavuje kľúčové faktory úspechu každej politiky v oblasti výskumu a inovácie.

4.7 EHSV podporuje úsilie členských štátov, ktoré skúmajú možnosti prijatia opatrení zjednodušujúcich prevod dodatočných penzijných práv mobilných výskumných pracovníkov, s využitím existujúceho právneho rámca a prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych dohôd. Výbor očakáva výsledky štúdie o tom, či je možné vytvoriť celoeurópsky penzijný fond pre výskumných pracovníkov EÚ, ktorá je financovaná z prostriedkov Spoločenstva, pričom podporuje všetky naliehavé opatrenia potrebné na zjednodušenie presunu dodatočných penzijných práv výskumných pracovníkov.

4.8 EHSV zároveň podporuje a obhajuje naliehavé opatrenia na zjednodušenie koordinácie medzi politikami v oblasti vzdelávania, výskumu, práce a sociálneho zabezpečenia s cieľom zaručiť koordinovaný rozvoj nástrojov politiky vzdelávania a vedy a sociálnej politiky, aby sa podarilo splniť európske ciele týkajúce sa ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky.

Medzi konkrétne opatrenia na úrovni EÚ zamerané na plnenie vyššie uvedených cieľov a úloh by EHSV zaradil tieto:

4.9.1 v súvislosti s diskusiou o budúcom ôsmom rámcovom programe pre výskum a vývoj EÚ, ktorá čoskoro začne, treba stanoviť, aby výskumné činnosti podporované rámcovým programom automaticky tvorili platformu pre ďalšie vzdelávanie, konkrétne pre doktorandské štúdium, ktorá bude na kompetitívnom základe otvorená študentom zo všetkých krajín;

4.9.2 návrh na vybudovanie Strediska na monitorovanie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v Európe, ktoré by poskytovalo konzistentné a porovnateľné informácie o vývoji v tejto oblasti a o národných politikách ľudských zdrojov v Európe alebo vo svete (7);

4.9.3 v kontexte ôsmeho rámcového programu v oblasti výskumu a vývoja rozšíriť činnosti v rámci programu Marie Curie na podporu mobility výskumných pracovníkov a súvisiace činnosti, a tiež a posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti ľudských zdrojov; posilniť program Erasmus Mundus ako prostriedok na podporu spolupráce s tretími krajinami v oblasti ďalšieho vzdelávania.

4.10 EHSV napokon apeluje na to, aby sa pri budúcej revízii Lisabonskej stratégie vzal do úvahy význam zvyšovania počtu a kvalifikácie ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky a aby sa zabezpečil dlhodobý rozvoj spoločnej politiky v tejto oblasti na európskej úrovni.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 81.

(2) „Zelená kniha – Európsky výskumný priestor: nové perspektívy“ [KOM(2007) 161 v konečnom znení] zo 4. apríla 2007].

(3) Dokument Rady 10003/09, 18. mája 2009.

(4) Pozri správu skupiny na vysokej úrovni pre ľudské zdroje v oblasti vedy a techniky v Európe „Report by the High Level Group on Increasing Human Resources for Science and Technology in Europe 2004“ Európske spoločenstvo, 2004.

(5) Pozri publikácie „Encouraging Student Interest in Science and Technology Studies“ (Podpora záujmu študentov o vedné a technické študijné odbory), Global Science Forum, OECD 2008, „Mathematics, Science and Technology Education Report, The Case for a European Coordinating Body“ (Správa o vzdelávaní v oblasti matematiky, vedy a techniky, prípad pre Európsky koordinačný orgán), European Roundtable of Industrialists (ERT), august 2009.

(6) Stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Európsky strategický rámec pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu“, spravodajca: Gerd Wolf (Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 13).

(7) Ide o návrh, ktorý už bol predložený v roku 2004 skupinou na vysokej úrovni pre ľudské zdroje v oblasti vedy a techniky v Európe - High Level Group on Human Resources for Science and Technology in Europe (pozri poznámku pod čiarou 4).

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/24

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ako podporovať úsilie malých a stredných podnikov prispôsobiť sa zmenám na svetových trhoch“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 255/04)

Spravodajca: pán CAPPELLINI

Pomocný spravodajca: pán PAETZOLD

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Ako podporovať úsilie malých a stredných podnikov (1) prispôsobiť sa zmenám na svetových trhoch“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 26. novembra 2009. Spravodajcom bol pán Cappellini a pomocným spravodajcom pán Paetzold.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra) prijal 180 hlasmi za, pričom 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

Časť 1

1. Závery a odporúčania

1.1 Výbor uznáva, že malé a stredné podniky si volia rôzne cesty, ako sa dostať na medzinárodné trhy, pričom využívajú rôzne stratégie a opierajú sa o podporu na rôznych úrovniach. Cieľom tohto stanoviska je navrhnúť osem odporúčaní, ktorými sa majú riadiť a inšpirovať opatrenia EÚ na podporu malých a stredných podnikov pri prispôsobovaní sa zmenám na svetových trhoch. Naše stanovisko je určené inštitúciám EÚ, členským štátom, malým a stredným podnikom a ich združeniam, ako aj širšej organizovanej občianskej spoločnosti v EÚ.

1.2 Odporúčanie 1: vážiť si podnikateľov, rešpektovať ich právo rozhodovať a povinnosť znášať dôsledky týchto rozhodnutí. Podpora podnikania by mala podnikateľom pomôcť prekonávať výzvy vyplývajúce zo zmien na svetových trhoch, nesmie však nahradiť samotné podnikateľské rozhodovanie alebo chrániť podnikateľov pred rizikami vyplývajúcimi z ich rozhodnutí. Politická podpora malých a stredných podnikov (MSP) by mala účinne odmeňovať inováciu (aktívnou účasťou na medziodvetvových technologických platformách 7. rámcového programu) a nemala by so sebou prinášať riziká, iba ak v reakcii na konkrétne zlyhania trhu. Zmeny na svetových trhoch môžu mať za týchto okolností nepomerne väčší vplyv na menšie podniky (napr. na podniky pôsobiace v svetových hodnotových reťazcoch alebo hospodárstva, v ktorých dominujú menšie podniky).

1.3 Odporúčanie 2: obmedziť prekážky obchodu. Najúčinnejšími formami podpory vývozu pre MSP ostávajú: vytvárať otvorené trhy prostredníctvom úspešných obchodných rokovaní a zabezpečiť, aby tretie krajiny využívali nástroje na ochranu trhu z právneho hľadiska správnym spôsobom, presadzovať svetové obchodné normy a udržiavať vnútorný trh, pričom sa nesmie zanedbať symetrický prístup na trh. Najlepšou politickou odozvou je zabezpečiť, aby spoločnostiam, ktoré sú schopné vyvážať nebránili colné a iné bariéry.

1.4 Odporúčanie 3: stimulovať konkurencieschopnosť obchodu zvyšovaním kvality. Členské štáty, Európska komisia a podnikateľské združenia by mali prostredníctvom marketingových kampaní v tretích krajinách propagovať prínos dodržiavania európskych noriem a požiadaviek a výslednej kvality, ako aj plnej účasti v programoch zameraných na zvyšovanie kvality (napr. v 7. rámcovom programe a rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inovácie). Zároveň treba zdôrazniť, že dodržiavanie európskych noriem je podmienkou dovozu výrobkov a služieb do EÚ.

1.5 Odporúčanie 4: obchodná politika sa musí držať zásady „najprv myslieť v malom“. Ak sa na účel získania prístupu na trh majú vytvoriť partnerstvá, je potrebné MSP lepšie koordinovať, aby zvládli zložitý proces obchodných rokovaní. Transparentnosť rokovaní možno zvýšiť zdôraznením faktora MSP vo všetkých hodnoteniach vplyvu na udržateľnosť. Rovnako treba venovať väčšiu pozornosť reprezentatívnosti zástupcov podnikov. Prínosom budú aj databázy s údajmi o prístupe na trh a poradenské služby v oblasti práv duševného vlastníctva na nových trhoch. V záujme zintenzívnenie obchodnej činnosti MSP je potrebné vynaložiť viac úsilia aj v oblasti verejného obstarávania a včasných platieb v rámci EÚ.

1.6 Odporúčanie 5: prispôsobiť opatrenia politiky potrebám MSP. MSP vnímajú prekážky internacionalizácie inak ako tvorcovia politických opatrení. Podpora sa musí poskytovať v praktickej a dostupnej forme a prostredníctvom miestnych a národných sprostredkovateľov, ktorí poznajú problematiku MSP. Dobrým príkladom je podpora osobných kontaktov medzi podnikmi dotovaním prvých návštev. Ako ukazuje príklad prístupu k financovaniu, je potrebné vykonať ešte mnoho práce pri zosúlaďovaní politiky s potrebami MSP. Je potrebné podporovať praktické metódy pomoci malým a stredným podnikom ako mediácia, daňové úľavy, včasné platby a opatrenia umožňujúce rýchle rozdelenie finančných prostriedkov prostredníctvom výnimiek zo štátnej pomoci, a to predovšetkým v tých odvetviach, ktoré sú najviac vystavené globalizácii a hospodárskej a finančnej kríze (okrem iných napr. automobilové odvetvie).

1.7 Odporúčanie 6: podporovať MSP prostredníctvom ich pracovníkov. Cieľom je zabezpečiť, aby mohli MSP využívať kvalifikovanú a odhodlanú pracovnú silu na trhu práce. V záujme zachovania konkurencieschopnosti európskych MSP je nevyhnutné zabezpečiť dostatok odborníkov so špičkovou kvalifikáciou, napríklad v inžinierskych odvetviach, technickej údržbe a stavebníctve. „Spoločný záväzok pre zamestnanosť“ Európskej komisie je v tomto procese prínosom. Sociálny dialóg, a najmä odvetvový sociálny dialóg, musí viac pomáhať MSP spolupracovať s ich zamestnancami na udržiavaní a rozvíjaní nových zručností, aby tak ako prví mohli využívať výhody nových i existujúcich príležitostí na vnútornom trhu. V záujme prispôsobovania sa celosvetovým zmenám by sa v rámci EÚ malo uľahčovať vytváranie partnerstiev a dlhodobých projektov medzi organizáciami MSP, ekonomickými univerzitami a výskumnými ústavmi v spolupráci s inštitúciami rýchlo sa rozvíjajúcich krajín.

1.8 Odporúčanie 7: siete majú pre MSP veľký význam, najmä ak podniky pôsobia na svetových trhoch. Siete poskytujú MSP príležitosti, avšak zároveň prinášajú problémy spojené s duševným vlastníctvom a dominantnými zákazníkmi, ktoré je vhodnejšie riešiť odvetvovým prístupom. EÚ ako aktér na svetovom trhu doteraz nevyužila svoj potenciál zlepšiť úlohu MSP, pokiaľ ide ako vývoz na tretie trhy a dovoz z nich. Osobitný význam má úloha, ktorú EÚ a členské štáty môžu zohrávať pri podpore MSP dostatočne konkurencieschopných na to, aby pôsobili na začiatku alebo uprostred hodnotového reťazca. Ako už komisia CCMI upozorňovala v minulosti, tejto otázke treba venovať väčšiu pozornosť, pričom treba zohľadniť požiadavky na zmenu postavenia priemyselných politík EÚ na svetových trhoch.

1.9 Odporúčanie 8: Inovovať a hodnotiť. Politickí činitelia musia inovovať v reálnej ekonomike, a to najmä v náročných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych podmienkach, Politika sa musí hodnotiť na základe kvalitných údajov, musí rýchlo reagovať na nové výzvy a musia byť do nej zapojené reprezentatívne zainteresované subjekty, aby sa poučila z úspešných príkladov a zmien výkonnosti. MSP by mohli byť významným prínosom pre energeticky účinnejšie výrobky/služby a pre tzv. ekologické hospodárstvo.

2. Malé a stredné podniky sú dôležitou súčasťou reakcie EÚ na zmeny na svetových trhoch

2.1 V EÚ pôsobí 23 miliónov MSP, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v procese prispôsobovania hospodárstva EÚ zmenám na svetových trhoch. Zamestnávajú dve tretiny všetkých zamestnancov pracujúcich v súkromnom sektore, pomáhajú udržať dynamiku trhu práce a prispievajú k rozvoju konkurencieschopného, inovatívneho a inkluzívneho hospodárstva EÚ. Proces ekonomickej fragmentácie a špecializácie charakteristický pre globalizáciu odhaľuje medzery na trhu, ktoré môžu MSP využiť. MSP si zaslúžia väčšie uznanie za to, ako prispievajú k prosperite EÚ a jej rôznym sociálnym, podnikateľským a kultúrnym modelom. Sú oporou európskeho výrobného systému a mohli by zvýšiť svoj prínos k zamestnanosti a vytváraniu pridanej hodnoty v EÚ (2).

2.2 EÚ ako najväčší svetový vývozca a poskytovateľ rozvojovej pomoci už má globálne smerovanie. MSP tvoria heterogénnu skupinu a mnohé z nich nebudú mať dostatok síl, zdrojov alebo odhodlania na to, aby dobyli svetové trhy. Výbor by chcel zdôrazniť, že „globalizácia“ a „internacionalizácia“ sú dôležitými témami aj pre MSP, ktoré zásobujú iba miestne a regionálne trhy resp. sú tam usídlené (3). Globalizácia zmenila podmienky sociálnej dohody, ktorá ukotvila MSP do národných hospodárskych systémov. Výbor uznáva, že súčasná kríza znovu zmení spôsob, akým sú MSP prepojené so svojimi domácimi a medzinárodnými trhmi (4). Je nutné prediskutovať posilnenú úlohu Európskej komisie a členských štátov v tejto oblasti a dostať ju do politickej agendy EÚ. Jednotný hlas EÚ v medzinárodných finančných inštitúciách (ako to už požadoval zástupca Euroskupiny v Rade) a spoločná vízia Euroskupiny pre EURO zónu by tiež mohli posilniť úlohu MSP pri hľadaní svojho miesta vo svetovom hospodárstve.

2.3 Reakciu MSP na zmeny na svetových trhoch ovplyvňuje mnoho faktorov. Napriek odhodlaniu zmeniť myšlienku jednotného trhu na skutočnosť, iba málo MSP v EÚ-27 vyváža do zahraničia alebo tam nakupuje (5). Menšie krajiny a väčšie podniky majú sklon sa viac internacionalizovať (6). Odvetvie služieb, v ktorom dominujú MSP, tvorí približne 70 % hrubej pridanej hodnoty v rámci celej EÚ, avšak podiel tohto odvetvia na cezhraničnom obchode bol počas pomerne priaznivého roku 2006 iba 20 % (7). Cieľové krajiny a odvetvia internacionalizácie sa líšia rovnako ako zvolený spôsob (napr. vývoz alebo spoločný podnik) a smer obchodovania. Prekážky internacionalizácie sú takisto rôzne, pričom hlavnou prekážkou vývozu je pre MSP nedostatok znalostí o zahraničných trhoch (13 % vyvážajúcich MSP to uviedlo ako najdôležitejšiu prekážku), ďalej nasledujú dovozné clá v cieľových krajinách a chýbajúci kapitál (oboje 9 %) (8).

2.4 MSP vyvíjajú cezhraničné aktivity v rámci vnútorného trhu i mimo neho v oveľa menšej miere ako väčšie podniky. Vytvára to dojem, že EÚ je tu pre veľké podniky a členské štáty sú tu pre MSP. Výbor zdôrazňuje, že MSP sú oporou hospodárstva EÚ a zohrávajú dôležitú úlohu v európskom sociálnom hospodárstve, najmä v situácii, keď väčšie podniky presúvajú svoje aktivity do tretích krajín.

Výbor preto oceňuje pokrok dosiahnutý v európskej politike v oblasti MSP od akčného plánu pre malé a stredné podniky z roku 1986, cez integrovaný program z roku 1994, rôzne viacročné programy, Lisabonskú agendu a Európsku chartu pre malé podniky z roku 2000, program pre konkurencieschopnosť a inováciu, až po iniciatívu „Small Business Act“ pre Európu.

2.5 Mnohé firmy neočakávajú pri svojej činnosti žiadnu inú podporu zo strany verejnej politiky ako odstránenie administratívnych a regulačných prekážok. Podľa ich názoru je naprávanie zlyhaní trhu jediným dôvodom na zásahy EÚ prostredníctvom politiky malých a stredných podnikov. Výbor však vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (9) objasnil svoj názor, že v záujme naplnenia cieľov iniciatívy „Small Business Act“ a potrieb 23 miliónov MSP je potrebné posilniť podporu malých a stredných podnikov. Týždeň malého a stredného podnikania jednoznačne rozšíril rozsah pôsobnosti tejto politiky, ktorej cieľom je informovať, podporovať, inšpirovať, podeliť sa a motivovať MSP (10), ako už EHSV uviedol pri realizácii iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu v stanovisku INT/445 a ako to nedávno vyjadril aj Výbor regiónov.

2.6 Toto stanovisko sa zameriava na odporúčania ako pomôcť MSP pri vývoze a na politické opatrenia, ktoré majú MSP pomôcť zvládnuť zmeny na svetových trhoch. Je určené Európskej komisii, Európskemu parlamentu a členským štátom, ako aj MSP a ich odvetvovým a medziodvetvovým združeniam. Stanovisko najprv objasňuje, prečo tradičné dôvody na zásahy, ktorých cieľom je riešiť zlyhanie trhu, môžu byť veľmi dôležitou zložkou tejto politiky. Zároveň však naznačuje, že mechanizmy na zisťovanie zlyhaní trhu, stanovenie politických riešení a rozdelenie výkonnej zodpovednosti nie sú vždy jasné alebo vhodne zvolené. Preto je potrebné vypracovať ďalšie zásady, ktoré pomôžu priblížiť túto politiku malým a stredným podnikom a vzdialiť sa od abstraktného pojmu „trh“. EHSV by v tejto súvislosti mohol spolu s ďalšími zainteresovanými inštitúciami EÚ a členských štátov podporovať, aby sa každých šesť mesiacov vypracovala správa na globálnej úrovni, ktorej cieľom by bolo posúdiť postavenie MSP na svetových trhoch prostredníctvom vhodných trhových ukazovateľov.

3. Odporúčanie 1: rozhodnutia prijímajú podnikatelia

3.1 Opatrenia majú rešpektovať podnikateľov, ich právo rozhodovať a povinnosť znášať dôsledky týchto rozhodnutí. Vývozné stimuly môžu byť mimoriadne škodlivé, nakoľko narúšajú fungovanie trhu a podnecujú spoločnosti riskovať viac, ako dokážu zvládnuť. Politika by mala odmeňovať inováciu a podporovať odvahu podstúpiť obchodné riziko, avšak nemala byť takéto riziká prinášať, iba ak v reakcii na konkrétne zlyhania trhu.

3.2 Globalizácia predstavuje pre MSP a tvorcov politických rozhodnutí zložité výzvy, riziká, no i príležitosti. Podmienkou získania prístupu na svetové trhy sú nákladné informácie a dôveryhodnosť dodávateľov, avšak hodnotové reťazce predstavujú pre MSP problémy v súvislosti s právami duševného vlastníctva. MSP si volia rôzne cesty, ako sa dostať na medzinárodné trhy. Niektoré sú „svetové“ už pri svojom vzniku, iné sa musia postupne naučiť, ako sa prispôsobiť. Je úlohou tvorcov politických rozhodnutí snažiť sa vnímať potreby MSP z pohľadu podnikov, ktoré sa usilujú podporovať. Preto je nutné zameriavať sa aj naďalej na poskytovanie podpory, a pritom rešpektovať rozhodovacie právo podnikateľov.

4. Odporúčanie 2: trhy musia byť voľné

4.1 Dôraz na rozhodovacie právo podnikateľov je kľúčovým dôvodom na vytváranie voľných trhov a je spoločnou tézou európskej politiky v oblasti MSP. Iniciatíva „Small Business Act“ hovorí o lepšej využiteľnosti vnútorného trhu. Výbor tvrdí, že zdokonalenie vnútorného trhu je najúčinnejším spôsobom, ako zvýšiť vývozné kapacity MSP, a že prístup MSP (11) na vývozné trhy je hlavnou témou externej dimenzie Lisabonskej stratégie (12). Najúčinnejším spôsobom podpory vyvážajúcich MSP je aj naďalej odstraňovanie prekážok obchodu a otváranie trhov prostredníctvom obchodných dohôd, presadzovanie celosvetových obchodných noriem a udržanie vnútorného trhu pod podmienkou, že otváranie trhov bude rešpektovať symetrický prístup a neohrozí acquis communautaire. Najlepšou politickou odozvou je zabezpečiť, aby malým podnikom, ktoré sú schopné vyvážať nebránili colné a iné bariéry. Príklady vhodných opatrení:

a.	dokončenie kola rokovaní v Dauhe, WTO/GPA a dvojstranných dohôd a ďalších medzinárodných obchodných rokovaní zameraných na riešenie problematiky obchodných prekážok na hraniciach (colné bariéry, colné postupy) a za hranicami (iné ako colné bariéry, normy, technické normy a nariadenia) (13),

kroky zamerané na riešenie problému slabej alebo komplikovanej ochrany práv duševného vlastníctva a súvisiace otázky ako transfer technológií (napr. sieť „Enterprise Europe Network“), poradenské služby pre ochranu práv duševného vlastníctva v rámci projektu IPeuropAware, China IPR SME Helpdesk (poradenské služby pre MSP v oblasti ochrany práv duševného vlastníctva v Číne) a Európske obchodné a technologické centrum v Indii v roku 2008, na ktorých sa podieľa Európsky patentový úrad.

c.	pokračovanie opatrení na obmedzenie diskriminujúcich vládnych postupov pri zadávaní verejných zákaziek,

d.	kroky Európskej Komisie v reakcii na návrhy člena Európskeho parlamentu pána Guardansa Camba, pričom výbor vyzýva Komisiu, aby o týchto krokoch podávala správy (14).

5. Odporúčanie 3: stimulovať konkurencieschopnosť obchodu zvyšovaním kvality

5.1 Zo zložitosti problémov spojených s rozhodnutím podnikateľa vstúpiť na medzinárodné trhy vyplýva, že podpora MSP musí citlivo reagovať na zvolený spôsob, vytvorené väzby a zapojené odvetvia. Výbor preto podporuje nové Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách, ktoré umožňuje prispôsobiť rámec poskytovania štátnej pomoci potrebám MSP. Vďaka tomu bude možné poskytnúť značnú pomoc MSP, v prípade ktorých sa preukázalo, že trh im nepomohol dosiahnuť dobré výsledky (15). Výbor už vyjadril svoj postoj v súvislosti s potrebou MSP podieľať sa v plnej miere na programoch zvyšovania kvality ako napr. programy v rámci FP7 (16) a využívať novú príručku Komisie o štátnej podpore pre MSP. Organizácie MSP by sa mali oboznámiť so vzdelávacou činnosťou Komisie (17). Rozsiahlejšie zmeny v obchodnej kultúre, hodnotových reťazcoch, postavení na trhu, predovšetkým v prípade MSP, by mali byť predmetom politického monitorovania na úrovni EÚ. V tejto oblasti je potrebné dosiahnuť výrazný pokrok.

5.2 Všetky spoločnosti, ktoré začínajú obchodovať v rámci EÚ musia spĺňať najprísnejšie normy v oblasti bezpečnosti spotrebiteľov, sociálnej zodpovednosti podnikov a udržateľnosti životného prostredia. Na splnenie noriem, ktoré EÚ vyžaduje, sú potrebné značné investície, a preto by sa pre zabezpečenie návratnosti týchto investícií mohlo urobiť viac. Výbor preto vyzýva členské štáty, Európsku komisiu a zastupiteľské združenia MSP, aby zvážili možnosti, ako prezentovať vonkajším trhom kvalitu výrobkov/služieb z EÚ. Horizontálny marketing zameraný na zvyšovanie povedomia o kvalite výrobkov z EÚ sa nemusí obmedziť výlučne na kampane „označenie CE“ a „vyrobené v EÚ“. Šírenie osvety na tretích trhoch o kvalite tovaru po jednotlivých odvetviach by však bolo dôležitým marketingovým nástrojom, ktorý by pomohol mnohým MSP, a to najmä podnikom pôsobiacim v nových odvetviach (ako je energia z ekologických zdrojov). Regionálne/globálne iniciatívy na podporu spravodlivého obchodu so zapojením organizácií MSP v EÚ by mali byť predmetom systematickejšieho výskumu a hodnotenia.

5.3 MSP nakupujú mimo jednotného trhu v takej istej miere, v akej vyvážajú (5). MSP z menších členských štátov, a najmä tie, ktoré pôsobia vo veľkoobchode, maloobchode a výrobe, majú sklon zásobovať sa za hranicami svojej krajiny (8), avšak nie v tretích krajinách. Dlhodobá propagácia európskych noriem a označovania CE, ako aj lepšie posudzovanie zhody a lepšie možnosti dohľadu nad trhom v tretích krajinách by rozšírili spektrum dodávateľov pre dovoz do EÚ. Vytváranie možností pre spoločnosti v tretích krajinách, aby spĺňali uvedené pravidlá, prinesie zároveň podporu podnikania v súlade s európskym programom pomoci obchodu a, ako povedal predseda výboru WTO-TBT, zvýši sebavedomie a podporí voľný obchod a spravodlivý obchod (18).

6. Odporúčanie 4: obchodná politika sa musí držať zásady „najprv myslieť v malom“

6.1 Výbor poznamenáva, že určité témy v rámci iniciatívy „Small Business Act“ sa týkajú vytvárania obchodnej politiky. MSP majú menšiu schopnosť znášať regulačnú záťaž a presadiť svoje postoje v politických kruhoch (19), čo sa týka colných ako aj iných prekážok. V súlade s návrhom Komisie vybudovať „pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh“ (20) by podnikateľské organizácie mali aktívne pôsobiť v partnerstve pre prístup na trh a jeho poradnom výbore. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby záujmy MSP boli plne zohľadnené pri všetkých obchodných rokovaniach. Existujúce nástroje ochrany trhu, ako antidotačné a antidumpingové opatrenia, nevyhovujú MSP, ktorým chýbajú zdroje a znalosti potrebné na podanie účinných sťažností. Okrúhle stoly EÚ – Čína a EÚ – India, ktoré sa konajú pod záštitou EHSV, by takisto mohli uľahčovať dialóg a prípravné práce medzi príslušnými časťami občianskej spoločnosti EÚ (predovšetkým v kategórii MSP a sociálnej ekonomiky).

6.2 Výbor uznáva, že hlavným nástrojom na predstavenie názorov MSP sú jednotlivé členské štáty, výbor článku 133, obchodné združenia a priemyselné zväzy, ktoré vplývajú na Komisiu v Svetovej obchodnej organizácii. Obchodné rokovania sú však zložité, a tak je v záujme zabezpečenia prístupu MSP na trh potrebné vytvoriť silnejšie partnerstvá s lepšou koordináciou v sieti obchodnej politiky. Európska komisia a členské štáty by mali zároveň dôslednejšie koordinovať záujmy MSP, aby ich mohli lepšie zastupovať v ďalších orgánoch stanovujúcich normy, ako je ISO. Príklady vhodných krokov:

a.	členské štáty a Európska komisia by sa v hodnoteniach vplyvu na udržateľnosť mali následne vyjadriť k procesom, prostredníctvom ktorých konzultovali MSP, a k reprezentatívnosti združení, ktoré konzultovali (21),

výbor víta databázu s údajmi o prístupe na trh a zdroje potrebné na ochranu práv duševného vlastníctva vrátane poradenských služieb. Pravidelné stáže úradníkov Európskej komisie v MSP a na ich príslušných národných kontaktných úradoch pre ochranu práv duševného vlastníctva by významne napomohli porozumeniu otázok súvisiacich s týmito oblasťami obchodu.

Štátne zásahy, ako diskriminačná politika verejného obstarávania a oneskorené platby, neúmerne poškodzujú záujmy MSP (22). Výbor víta preskúmanie vykonávania smernice z roku 2006, avšak domnieva sa, že je ešte nutné posúdiť účinok finančnej krízy. Pomohlo by to vyvinúť nátlak a získať osvedčené postupy, ako formálne opatrenie írskej vlády z júna 2009 skrátiť ústredným ministerstvám lehoty na vyplácanie svojich obchodných dodávateľov z 30 na 15 dní.

7. Odporúčanie 5: prispôsobiť opatrenia politiky potrebám MSP

7.1 Politické opatrenia musia byť v prvom rade prispôsobené podnikom, a osobitne MSP, a nie politickým činiteľom, vykonávacím mechanizmom či zásade subsidiarity. Summit Združenia pre hospodársku spoluprácu v Ázii (APEC) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) venovaný internacionalizácii MSP, ktorý sa konal v roku 2006, ako aj expertná skupina Komisie predstavili prekážky vývozu pre MSP (23). Nedávne štúdie však ukazujú, že názory politických činiteľov a MSP sa rozchádzajú v tom, o aké prekážky ide a aké sú možné riešenia (24). MSP majú odlišné právne a obchodné pozadie a pristupujú k internacionalizácii rôznymi spôsobmi: postupne v niekoľkých fázach, strategickým podnikaním, učením, zameraním sa na susedné trhy alebo medzery na trhu a niektoré z nich si volia cestu „globálneho zrodu“, keď od samého začiatku pôsobia na medzinárodných trhoch (25).

7.2 Výbor navrhol súbor nefinančných opatrení na podporu MSP (26), vrátane podujatí na podporu spolupráce (napr. pozastavený program INTERPRISE a trhy pre subdodávateľov), ktoré uľahčujú priame stretnutia podnikateľov (27), ako aj program prípravy školiteľov, ktorý má pomôcť organizáciám zastupujúcim záujmy MSP skvalitniť poskytovanie na mieru šitého poradenstva pre MSP.

7.3 Príkladom súčasného nedostatočného prispôsobenia politiky potrebám MSP je napr. prístup k financovaniu a úverovému poisteniu. Tieto otázky sú hlavným zdrojom obáv pre MSP, a to najmä pre tie, ktoré pôsobia vo vývoze. Napriek masívnej finančnej podpore bankového systému z verejných zdrojov, podniky pociťujú značný nedostatok dostupných úverov a úverových poistení. Táto skutočnosť vypovedá o inštitucionálnom zlyhaní na finančných trhoch a je zároveň výzvou, aby sa prijali konkrétne kroky na zlepšenie dostupnosti úverov a úverových poistení pre podniky (28). Výbor preto podporuje závery rokovaní OECD pri okrúhlom stole v Turíne, počas ktorých sa výzvou na „spoľahlivé správne, daňové, regulačné a právne rámce zaručujúce rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty bez ohľadu na ich veľkosť“ (29) znovu zdôraznil, že je dôležité riešiť situáciu, v ktorej finančné inštitúcie pôsobia.

7.4 Výbor takisto podporuje ďalšie praktické odporúčania z Turína, ako pomôcť MSP pri ich finančnom riadení:

a.	zefektívňovanie záruk prostredníctvom lepšej mediácie medzi poskytovateľmi úverov a MSP,

b.	riešenie problémov s peňažnými tokmi pomocou priaznivých daňových úľav a zníženie sociálnych príspevkov alebo systémov daňových prázdnin pre súkromných investorov do MSP,

c.	hoci nejde o špecifický problém malých a stredných podnikov, je nevyhnutné, aby všetky spoločnosti dostávali platby včas tak od jednotlivých článkov hodnotového reťazca, ako aj od rezortov vlády (30).

7.5 Výbor rovnako oceňuje dočasný rámec opatrení štátnej pomoci, ktorý bol odsúhlasený v decembri a predstavený v rámci plánu hospodárskej obnovy Európy. Za povšimnutie stojí:

a.	nová kompatibilná obmedzená výška pomoci do 500 000 EUR v priebehu dvoch rokov,

umožnenie členským štátom, aby bez povinnosti oznámiť jednotlivé prípady poskytovali štátne záruky na úvery so zníženým poplatkom za záruku, podporu vo forme dotovanej úrokovej miery vzťahujúcej sa na všetky druhy úverov, a dotované úvery na výrobu ekologických výrobkov vrátane skorého uplatňovania budúcich noriem Spoločenstva pre výrobky alebo dosiahnutia lepších výsledkov, ako predpisujú tieto normy,

c.	zmeny týkajúce sa usmernení o rizikovom kapitáli s cieľom zvýšiť povolené riziko pre kapitálové injekcie MSP ročne z 1,5 milióna EUR na 2 milióny EUR a zníženie miery súkromnej účasti z 50 % na 30 %.

7.6 Malé a stredné podniky musia získať prednostný prístup k 5 biliónom dolárov, ktoré im boli prisľúbené v komuniké G20 v období nasledujúcich dvoch rokov (31). Prideľovanie prostriedkov by malo prebiehať pod prísnou kontrolou, aby sa zaistilo, že ich dostanú správni príjemcovia. Podľa platných zmlúv môžu MSP z nových členských štátov získať mimoriadnu podporu.

7.7 Ako sa už uviedlo počas jarných verejných diskusií EHSV venovaných súčasnej celosvetovej hospodárskej a finančnej kríze, pre MSP i pre členské štáty by bol prínosom, keby sa EÚ v medzinárodných finančných inštitúciách v rámci eurozóny vyjadrovala jednotne a tiež keby mala koherentné a koordinované hospodárske, priemyselné a obchodné politiky na celosvetovej úrovni.

8. Odporúčanie 6: podpora MSP prostredníctvom ich pracovníkov

8.1 Pracovníci a ich zručnosti majú kľúčový význam pre konkurencieschopnosť MSP. MSP v EÚ zamestnávajú väčší podiel celkovej pracovnej sily ako MSP v USA alebo Japonsku, a je preto veľmi dôležité vynaložiť väčšie úsilie na zapojenie zastupiteľských organizácií MSP do sociálneho dialógu a ostatných oblastí politiky. Napríklad ak by bolo možné účinnejšie zapojiť MSP do (kolektívneho) výskumu a vývoja a jeho komerčného využitia (napr. prostredníctvom licenčných dohôd), rozšírila by sa ponuka kvalifikovaných inžinierov a technicky zručných pracovníkov.

8.2 MSP by mali čo najlepšie využívať akčný plán pre zamestnanosť, ktorý Komisia predstavila v júni 2009, a jeho politiku lepšieho predvídania štrukturálnych a priemyselných zmien. Oznámenie „Spoločný záväzok pre zamestnanosť“ (32) definuje tri hlavné priority: 1) udržanie miery zamestnanosti, tvorba pracovných miest a podpora mobility; 2) zvyšovanie úrovne zručností a napĺňanie potrieb trhu práce a 3) zlepšenie prístupu k zamestnanosti. Niekoľko najdôležitejších bodov:

a.	nástroj mikrofinancovania v celkovom objeme 100 miliónov EUR vo forme pôžičiek do 25 000 EUR určený podnikom s menej ako 10 zamestnancami,

b.	päť miliónov príležitostí v učňovskom vzdelávaní a ďalšia pomoc mladým ľuďom, ktorí čelia nezamestnanosti,

c.	sektorová analýza trhu práce EÚ s cieľom zlepšiť zručnosti a prispôsobiť ich potrebám trhu práce tak dnes, ako aj v budúcnosti (33),

d.	súbor nástrojov pre podniky a ich zamestnancov, ktorý im má pomôcť zvládnuť reštrukturalizáciu podniku,

e.	sprievodca odbornou prípravou v malých podnikoch, ktorý má MSP pomôcť získať a udržať si zručnosti, ktoré potrebujú.

9. Odporúčanie 7: význam sietí v internacionalizácii MSP

9.1 MSP nie sú tvorcami cien, ale ich prijímateľmi a na medzinárodných trhoch pôsobia skôr prostredníctvom dodávateľských a hodnotových reťazcov a v rámci dovozu, ako v rámci vývozu. Spomenuté siete poskytujú MSP príležitosti, avšak zároveň prinášajú problémy spojené s duševným vlastníctvom a dominantnými zákazníkmi, ktoré je vhodnejšie riešiť odvetvovým prístupom. EÚ ako aktér na svetovom trhu doteraz nevyužila svoj potenciál zlepšiť úlohu MSP na tretích trhoch tak vo vývoze, ako v dovoze. Osobitný význam má úloha, ktorú EÚ a členské štáty môžu zohrávať pri podpore MSP, ktoré sú dostatočne konkurencieschopné na to, aby pôsobili na začiatku alebo uprostred hodnotového reťazca. Väčšia pozornosť sa musí venovať:

a)	podpore európskym MSP, aby sa dostali do častí celosvetového výrobného procesu s vysokou pridanou hodnotou (prostredníctvom programov inovácie, výskumu a zručností, vrátane univerzít),

b)	predstaveniu MSP priamym zahraničným investorom, ktorí majú záujem o príležitosti na vnútornom trhu EÚ v záujme podpory dlhodobej priemyselnej spolupráce,

c)	pomoci MSP s problémami, ktoré pre nich z týchto hodnotových reťazcov a sietí vyplývajú (práva duševného vlastníctva, včasné platby v súlade so zákonnými a zmluvnými povinnosťami atď.),

koordinácii a podpore existujúcich sietí, vrátane národných a európskych vývozných konzorcií MSP, miestnych klastrov a zastupiteľských organizácií MSP s cieľom poskytnúť MSP na mieru šitú pomoc pri lepšom využívaní ich schopností na vnútornom trhu a aj na susedných trhoch (napr. v cezhraničných regiónoch). Podpora zo strany siete Enterprise Europe Network Európskej komisie, obchodných komôr a dvojstranných obchodných komôr zameraných na vývoz je síce užitočná, ale mohla by sa viac rozšíriť, pričom by sa mohla zlepšiť vzájomná koordinácia a spolupráca s existujúcimi sieťami a organizáciami MSP pôsobiacimi v tejto oblasti. Ďalšie štúdie a opatrenia by sa mohli zamerať na rôzne formy združení MSP a možnosti podnikateľsko-technických podporných riešení v súlade s politikou štátnej podpory a WTO.

9.2 Výbor vypracoval niekoľko stanovísk na tému outsourcingu a hodnotových reťazcov (34). Majú priamy vplyv na európske hospodárstvo a najmä na MSP, ktoré vďaka týmto jedinečným vzťahom vo veľkom počte rozširujú svoje pôsobenie na zahraničné trhy. MSP profitujú z týchto celosvetových sietí, vďaka ktorým si môžu rozdeliť riziko medzinárodného pôsobenia, získať prístup k novým technológiám a zlepšiť svoju účinnosť prostredníctvom ďalšieho outsourcingu a špecializácie na svoje kľúčové odbornosti. Sú však konfrontované so špecifickými otázkami týkajúcimi sa ich vzťahu voči zvyšku hodnotového reťazca, ochrany ich duševného vlastníctva v rámci reťazca a spôsobu, ako postupovať smerom k ziskovejším úrovniam hodnotového reťazca (35). Výbor trvá na tom, že chýba politika pre podniky pôsobiace na začiatku a na konci hodnotového reťazca a vo svojich predchádzajúcich stanoviskách už špecifikoval problémy, ktoré je potrebné riešiť.

10. Odporúčanie 8: Inovácia a hodnotenie politiky

10.1 Výbor odporúča rozvíjať lepšie porozumenie dosahu uvedených politických opatrení prostredníctvom účinného monitorovania a hodnotenia výsledkov a pravidelného prehodnotenia cieľov s osobitným ohľadom na internacionalizáciu MSP, ktoré v krátkodobom i dlhodobom horizonte čelia zmenám na svetovom trhu.

a.	Metódu pokusov a omylov treba vnímať ako dôležitý zdroj inovácií, ktorý politickým systémom umožňuje učiť sa a zlepšovať sa.

b.	Politika založená na overených poznatkoch by mala byť samozrejmým východiskom pri prijímaní rozhodnutí o opatreniach, a zároveň treba lepšie koordinovať údaje prichádzajúce čoraz častejšie a vo väčších množstvách zo širokej škály zdrojov (napr. prostredníctvom preskúmania výsledkov MSP v EÚ) (36).

c.	Pracovná skupina pre internacionalizáciu zložená z viacerých zainteresovaných strán by mala spolu so zástupcami z členských štátov, zastupiteľských organizácií MSP, EHSV a Výboru regiónov pomáhať Európskej komisii pri vykonávaní jej politiky.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Definíciu malých a stredných podnikov nájdete v odporúčaní 2003/361/EC z 6.5.2003. Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36 a ďalej.

(2) SBS databáza EUROSTAT-u, 2004 – 2005.

(3) Európska komisia, „Internationalisation of SMEs“, Observatory of European SMEs, č. 4, 2003.

(4) „Program pre Európu: návrhy občianskej spoločnosti“, ktorý EHSV predstavil 24. marca 2009.

(5) Záverečná správa Komisie o expertnej skupine pre podporu internacionalizácie MSP: Záverečná správa expertnej skupiny, december 2007.

(6) „Internationalisation of SMEs“, Observatory of European SMEs, č. 4, 2003.

(7) Európa v číslach – ročenka Eurostatu 2008.

(8) Bleskový prieskum Eurobarometer, č. 196.

(9) Stanoviská „Rôzne politické opatrenia, okrem primeraného financovania, ktoré by mohli pomôcť malým a stredným podnikom pri raste a rozvoji“, Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 7; „Medzinárodné verejné obstarávanie“, Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 32 a „Iniciatíva ‚Small Business Act‘ pre Európu“, Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 30.

(10) „Čo znamená Týždeň malého a stredného podnikania?“ http://ec.europa.eu/enterprise/policies/entrepreneurship/sme-week/about/index_sk.htm.

(11) Stanovisko na tému „Jednotný trh pre Európu 21. storočia“, Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 15.

(12) Oznámenie Komisie, KOM(2008) 874 v konečnom znení.

(13) Pozri „Global Europe“ (Globálna Európa): http://ec.europa.eu/trade/creating-opportunities/trade-topics/european-competitiveness/global-europe/, „Market Access Strategy“ (Stratégia prístupu na trh): http://ec.europa.eu/trade/creating-opportunities/trade-topics/market-access/index_en.htm a „Trade Barrier Regulation“ (Regulácia prekážok obchodu): http://ec.europa.eu/trade/tackling-unfair-trade/trade-barriers/index_en.htm.

(14) Spravodajca pán Ignasi Guardans Cambó, správa A6-0002/2008, prijatá 19. februára 2008.

(15) Príklady osvedčených postupov v členských štátoch sú uvedené v dokumente GR ENTR z roku 2008 „Supporting the Internationalisation of SMEs – a good practice guide“ (Podpora internacionalizácie MSP – sprievodca osvedčenými postupmi).

(16) Programy výskumu a vývoja pre MSP, Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 18.

(17) Pozri predovšetkým str. 24 Príručky pravidiel Spoločenstva pre prideľovanie štátnej pomoci malým a stredným podnikom, ktorú 25.2.2009 vydala Európska komisia: http://ec.europa.eu/competition/state_aid/studies_reports/sme_handbook.pdf.

(18) Informačný dokument: Pomoc obchodu, Brusel, 3.4.2009; Príloha A bod 2 programová príručka pre strategické dokumenty v oblasti obchodu (AfT), Brusel, november 2008; správa predsedu výboru TBT: Workshop výboru TBT o úlohe medzinárodných noriem v hospodárskom rozvoji, Final 19.3.2009.

(19) Stanovisko na tému „Ako zlepšovať implementáciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ“, Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, s. 52.

(20) Oznámenie Komisie na tému Globálna Európa: pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov, KOM(2007) 183 v konečnom znení.

(21) Pozri štúdiu EIM na tému reprezentatívnosti podnikateľských organizácií pre MSP v EÚ, Zoetermeer, máj 2009.

(22) Európska komisia vydala „Review of the effectiveness of European Community legislation on combating late payments“ (Preskúmanie účinnosti legislatívy Európskeho spoločenstva v boji proti neskorým platbám), http://ec.europa.eu/enterprise/policies/single-market-goods/files/late_payments/doc/finalreport_fr.pdf.

(23) OECD – APEC „Aténsky akčný plán odstraňovania prekážok brániciach MSP vo vstupe na medzinárodné trhy“, schválený na svetovej konferencie OECD – APEC 8. novembra 2006 v Aténach.

(24) OECD: „Removing Barriers to SME Access to International Markets“ (Odstraňovanie prekážok prístupu MSP na medzinárodné trhy), 2008; C. Dannreuther „A Zeal for a Zeal? SME Policy and the Political Economy of the EU“ (Nadšenie pre nadšenie? Politika v oblasti MSP a politická ekonómia EÚ), Comparative European Politics 23, 2008, s. 377-399; C. Dannreuther „EU SME policy: On the edge of governance“ (Politika v oblasti MSP v EÚ: na hrane správy), CESifo Forum 2/2007.

(25) „Globálne zrodené“ spoločnosti majú štyri hlavné črty: spoločnosť má celosvetovú víziou už pri založení, má výrobky s potenciálom pre svetové trhy, je nezávislá a dokáže sa rýchlo internacionalizovať. Mika Gabrielsson, V. H. Manek Kirpalani, Pavlos Dimitratos, Carl Arthur Solberg, Antonella Zucchella „Born globals: Propositions to help advance the theory“ (Globálne zrodené podniky: Návrhy na podporu teórie) International Business Review 17, 2008, s. 385–401 (s. 389).

(26) Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(27) Pozri http://ec.europa.eu/enterprise/entrepreneurship/partnership/interprise.htm.

(28) MMF: „Trade Finance Stumbles“ Finance and Development („Zakopnutia vo financovaní obchodu“, Financovanie a rozvoj), 2009.

(29) „Rokovania OECD pri okrúhlom stole v Turíne o vplyve celosvetovej krízy na malé a stredné podniky a o financovaní podnikania a politických odozvách“, ktoré sa konali 26. – 27. marca 2009 v Intesa Sanpaolo, Palazzo Turinetti v talianskom Turíne.

(30) Iniciatíva „Small Business Act“ (pozri poznámku pod čiarou č. 9) a stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách“Ú. v. ES C 407, 28.12.1998, s. 50.

(31) Vyhlásenie lídrov G20 „Svetový plán obnovy a rozvoja“, 2. apríla 2009.

(32) KOM(2009) 257 v konečnom znení.

(33) Oznámenie „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, KOM(2008) 868 v konečnom znení.

(34) Stanovisko na tému „Vývoj hodnotového a dodávateľského reťazca v európskom a globálnom kontexte“, Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 1 a stanovisko na tému „Integrácia svetového obchodu a outsourcing“, Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 59.

(35) OECD: Posilňovať úlohu MSP v globálnych hodnotových reťazcoch.

(36) OECD: Making Local Strategies Work: Building the Evidence Base, 2008.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/31

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Program pomoci európskemu letectvu“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 255/05)

Spravodajca: pán KRAWCZYK

Pomocný spravodajca: pán PHILIPPE

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 16. júla 2009 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Program pomoci európskemu letectvu“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 26. novembra 2009. Spravodajcom bol pán Krawczyk a pomocným spravodajcom pán Philippe.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 17. decembra) prijal 167 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Kríza nemá obdoby. Vplýva na všetky prvky hodnotového reťazca leteckej dopravy, aj keď rôznym spôsobom. V prostredí, ktoré je sčasti deregulované, hoci len posledné ohnivko tejto reťaze (teda letecké spoločnosti) sú skutočne liberalizované, môžu ostatné zložky čiastočne alebo úplne vykryť svoje straty vyplývajúce zo zníženia objemu dopravy buď zneužitím takzvanej „zásady úhrady nákladov“, alebo zneužitím svojho postavenia v hospodárskej súťaži.

1.2 Odolnosť európskeho letectva a teda aj jeho medzinárodná konkurencieschopnosť sú v stávke. Kým ostatné regióny sveta prijali rýchle a účinné opatrenia na zmiernenie dočasného poklesu počtu cestujúcich a objemu nákladu, ich európski konkurenti čelia iným druhom problémov, ktoré majú vážny negatívny vplyv na ich dodávateľov. Dane všetkého druhu, neustále narastajúce poplatky za využívanie infraštruktúry (letiská, riadenie letovej prevádzky – ATC), nedostatok možností financovania, jednostranné environmentálne obmedzenia, to je len niekoľko príkladov reality, ktorej musí európsky sektor letectva čeliť.

1.3 Toto stanovisko načrtáva niekoľko krátkodobých a strednodobých opatrení, ktoré by mali zákonodarcovia zvážiť a zaviesť do praxe, ak má európske letectvo úspešne čeliť kríze a vyjsť z nej také stabilné, ako bolo predtým.

1.4 Všetci aktéri v odvetví dopravy, letiská, poskytovatelia letových navigačných služieb (ANSP), prevádzkovateľov pozemnej obsluhy, letecké spoločnosti a výrobcovia lietadiel, by mali pochopiť, že je potrebné reštrukturalizovať hodnotový reťazec a podieľať sa na tomto procese.

1.5 EHSV pripomína, že európsky letecký sektor ako celok má pre Európu strategický význam, pretože vďaka svojim zamestnancom s vysokou kvalifikáciou a zručnosťami napomáha rastu. Preto opatrenia, ktoré musia byť prijaté na prekonanie krízy postihujúcej tento sektor musia umožňovať zachovať kompetencie, ktoré umožnia zaručiť rozvoj európskej priemyselnej a technologickej základne.

1.6 Je potrebné podporovať rozvoj sociálneho dialógu medzi zainteresovanými stranami a činnosti zamerané na odbornú prípravu a predvídavé riadenie zručností a pracovných miest, aby bolo možné lepšie odhadnúť budúci vývoj v priemysle a v tomto sektore. Verejní a súkromní aktéri sa musia pustiť do aktivít, ktoré budú udržiavať výmeny medzi školami a priemyslom a podporovať výskum a vývoj (VaV), ktorý je potrebný pre rozvoj sektora.

1.7 Návrhmi programu pomoci európskemu letectvu sa zaoberá bod 9 tohto stanoviska. Zahŕňajú iniciatívy v týchto oblastiach:

—	prispôsobenie infraštruktúry a nákladov;

—	finančné výzvy spôsobené nedostatkom dostupného financovania a poklesom ziskov;

—	environmentálne záujmy;

—	regulačné prostredie;

—	medzinárodná hospodárska súťaž;

—	výskum a rozvoj.

2. Vplyv krízy na letecký priemysel

2.1 V marci 2009 odhadovalo Medzinárodné združenie leteckých dopravcov (IATA), že celosvetovo letecký priemysel zaznamená v roku 2009 straty vo výške 4,7 miliardy USD, avšak v máji svoj odhad opravilo na stratu vo výške 9 miliárd USD a v septembri nakoniec na 11 miliárd USD. V roku 2010 predpokladá naďalej straty, a to vo výške 3,8 miliardy USD.

2.2 Pokiaľ ide o dopyt, členovia Asociácie európskych leteckých spoločností (AEA) museli v prvom štvrťroku 2009 čeliť poklesu počtu cestujúcich o 8,2 %. Preprava vo vyšších triedach poklesla o viac ako 19,9 %. Nákladní prepravcovia zaznamenali v prvom polroku 2009 pokles dopytu o 22,1 %. Medzinárodná rada letísk (ACI) tieto údaje potvrdzuje, keďže očakáva pokles počtu cestujúcich o 8,1 % a objemu nákladu o 21,1 %. Podľa ACI stratilo 25 najdôležitejších európskych letísk za prvých 9 mesiacov roku 2009 41 miliónov cestujúcich. Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERAA), ktorá zastupuje letecké spoločnosti prevádzkujúce lety vo vnútri EÚ, zaznamenala v prvom polroku 2009 celkový pokles počtu cestujúcich o 7,2 %.

2.3 V roku 2008 poskytovalo odvetvie leteckej dopravy v Európe približne 1,5 milióna pracovných miest, ďaleko najväčší podiel zamestnávali letecké spoločnosti, celých 49 %. Len počas prvého polroku 2009 znížili členovia AEA počet zamestnancov o 34 000 (približne 8 % celkového počtu), čo malo dominový efekt na približne 90 000„nepriamych“ pracovných miest v Európe, pričom väčšina týchto zamestnancov mala vynikajúce odborné zručnosti. Aj letisko v Amsterdame je príkladom rozsiahleho znižovania počtu zamestnancov.

2.4 Nízkonákladoví leteckí prepravcovia majú lepšie výsledky, než iné podnikateľské modely v Európe, aj keď ani oni neboli ušetrení úpadkov. Od augusta 2008 ich zbankrotovalo päť. Ich podiel na trhu v Európe sa strojnásobil z 12 % v roku 2003 na 37 % v roku 2009. V júli 2009 v najhoršom čase krízy sa prakticky vôbec nemuseli kapacitne prispôsobovať, pretože dopyt po nízkonákladovej leteckej preprave vôbec nepoklesol, alebo poklesol len veľmi málo. Čiastočne sa to dá vysvetliť ich schopnosťou vyhýbať sa zahlteným centrám, a teda zreorganizovať svoju činnosť podľa momentálnych finančných potrieb. Avšak ich závislosť od priamej alebo nepriamej verejnej pomoci v čase napätia vo verejných financiách vyvoláva pochybnosti o ich strednodobej udržateľnosti. Konštatujeme, že rozvoj nízkonákladových prepravcov sa stal spoločenskou realitou. Mali by sme sami sebe klásť otázku o budúcnosti tohto druhu dopravy a vplyve, ktorý by mohol mať na celý hodnotový reťazec.

2.5 Aj napriek rozsiahlemu znižovaniu kapacít na strane ponuky zaznamenali sieťoví prepravcovia po strate vo výške 0,2 miliardy EUR v prvom štvrťroku 2008 v prvom štvrťroku 2009 stratu 1,9 miliardy EUR. Podľa IATA zaznamenajú v roku 2009 európske letecké spoločnosti rekordnú stratu 3,8 miliardy USD. ACI odhaduje, že pokles cestujúcich na európskych letiskách dosiahne v roku 2009 98 miliónov, pričom najviac sa tento pokles dotkne najmenších letísk.

2.6 V Európe od začiatku krízy (od septembra 2008 do septembra 2009) skrachovalo alebo je na pokraji krachu 33 prepravcov.

2.7 Podľa posledných analýz trhu európskej leteckej dopravy v roku 2008, vypracovaných pre Európsku komisiu, poklesli objednávky Airbusu v roku 2008 o 41,3 % v porovnaní s rokom 2007, ktorý bol z hľadiska objednávok výnimočný.

2.8 Z hľadiska výrobcov je rok 2009 doteraz rovnako zlý. Od októbra 2009 Boeing prijal celkovo 195 objednávok a 111 objednávok bolo zrušených, čo znamená čistý prírastok len 84 objednávok. Za to isté obdobie Airbus prijal 149 objednávok a 26 objednávok bolo zrušených, čo je čistý prírastok 123 objednávok. Pre porovnanie: minulý rok obe spoločnosti zaznamenali 662 resp. 777 objednávok.

2.9 Vzhľadom na to, že sa znižuje počet zákaziek a zákazníci odsúvajú termíny dodania a/alebo zmenšujú rozsah objednávok, majú výrobcovia lietadiel malý priestor na manévrovanie a snažia sa svoje záujmy chrániť tým, že znižujú náklady. To zároveň ovplyvňuje aj ich možnosti investovať do vývoja nových technológií a lietadiel.

3. Dlhodobé dôsledky pre sektor

3.1 Stratégia, ktorú sledujú hlavní dodávatelia (Airbus, Boeing, Dassault, ATR, Alenia, Safran, Goodrich, Thales, Liebherr atď.) sa zameriava na skrátenie časového rámca a nákladov vo vývoji, a súčasne na presun výroby a výskumu mimo Európu. Dodávatelia a subdodávatelia sú nútení túto stratégiu uplatňovať aj voči svojim vlastným partnerom (1).

3.2 Ak by došlo k prudkému poklesu objednávok a zároveň by sa uplatňovala stratégia dodávateľov, znamenalo by to problémy v oblasti pracovného vyťaženia pre mnohých subdodávateľov, ktorých prežitie by mohlo byť ohrozené. Rovnako sa musíme zamyslieť aj nad stratégiou podnikov, ktorá zahŕňa opatrenia na presun výroby a transfer technológie do krajín mimo EÚ, a to z hľadiska jej sociálnych vplyvov (odvádzanie finančných prostriedkov, strata konkurencieschopnosti a pridanej hodnoty, vplyv na životné prostredie a socio-ekonomickú štruktúru).

3.3 Toto smerovanie môže z dlhodobého hľadiska viesť k značným stratám vysokokvalifikovaných pracovných miest v Európe, ktoré zase môžu výrazne zhoršiť postavenie priemyslu v Európe v hospodárskej súťaži.

3.4 Narastajúca nezamestnanosť, pokles súkromných príjmov a kríza dôvery viedli cestujúcich k tomu, že menej cestujú, vyhýbajú sa business class a prechádzajú z leteckej na iné formy dopravy.

3.5 V roku 2001 zaznamenali členovia AEA 7 % pokles príjmov a trvalo tri roky, kým sa dostali z nepriaznivej finančnej situácie. Dnes je situácia dvakrát horšia. Celkové straty vo výške 15 % zdá sa naznačujú, že leteckým spoločnostiam potrvá dlhšie než tri roky, aby sa dostali opäť do normálu.

Znižovanie nákladov leteckých spoločností nepodporujú podobnými akciami letiská a ANSP. Reakcie na hospodársku krízu nie sú v hodnotovom reťazci jednotné.

4.1 Komplexná sieť často protichodných právnych predpisov okrem toho obmedzuje leteckému priemyslu možnosti reagovať na problémy vyplývajúce z krízy.

Letecké spoločnosti majú priamy vplyv len na 37 % všetkých svojich prevádzkových nákladov. Ďalšia takmer jedna tretina je úplne mimo ich priamu kontrolu.

5.1 „Vonkajšie“ prevádzkové náklady napríklad predstavovali celkový objem 50,5 miliardy EUR v roku 2008 a nekontrolovateľné ceny ropy predstavovali najväčší podiel (viac ako 45 %). Zvyšných 55 % (alebo 27,5 miliardy EUR) týchto nákladov boli okrem iného poplatky za používanie letísk a ATC).

5.2 Letiskové poplatky, ktoré v minulom roku dosiahli výšku 2,8 miliardy EUR, na mnohých letiskách zrazu narástli o viac ako 5 %. Len málo letísk v Európe dokázalo oceniť úsilie svojich užívateľov tým, že znížili poplatky v porovnateľnom rozsahu. V priemere vzrástli letiskové poplatky na cestujúceho v prvom štvrťroku 2009 o 15 %.

5.3 Zvyšovanie cien ropy je hrozbou pokiaľ ide o udržateľnosť leteckých spoločností. Od začiatku roka sa cena leteckého benzínu zvýšila takmer o 50 %. Podľa údajov IATA sa priemerná cena paliva zvýši zo 61 USD za barel v roku 2009 na 72 USD v roku 2010.

5.4 Rovnako aj jednotkové poplatky riadenia letovej prevádzky (ATC) vzrástli v Európe v prvom štvrťroku 2009 priemerne o 3,4 %. Tento nárast bol odôvodnený zásadou „úhrady nákladov“, ktorá umožňuje každému ANSP kompenzovať zníženie dopravy zvýšením poplatkov.

5.5 Myšlienka „Jednotného európskeho neba“ – doteraz len zmeškaná príležitosť, ktorá mala priniesť zníženie nákladov až o 5 miliárd EUR ročne a zníženie emisií CO2 o 16 miliónov ton vďaka priamejším letovým trasám – neovplyvní krátkodobú hospodársku realitu, keďže funkčné bloky vzdušného priestoru (FAB) začnú fungovať až od roku 2012.

5.6 Nákladová štruktúra leteckých spoločností ich vystavuje aj najmenším výkyvom v cene ropy. V hospodárskom záujme ako aj vzhľadom na sociálnu zodpovednosť podnikov je potrebné okamžite a naliehavo reagovať a podporovať využívanie „revolučných“ motorov a palív. Preto je nevyhnutná silná podpora financovania VaV.

5.7 Náklady na rozvoj programov letectva sa neustále zvyšujú, a teda aj financovanie nových dodávok lietadiel je čoraz zložitejšie. Ak nemajú letecké spoločnosti možnosť získať finančné prostriedky od bánk, je oslabený celý letecký sektor.

5.8 Treba preskúmať nové spôsoby financovania vývoja lietadiel a ich výroby tým, že priemyselníci a prevádzkovatelia budú v čase platby za lietadlo oslobodení od iných platieb prostredníctvom mechanizmov, ktoré to umožnia.

5.9 Z historického hľadiska tento sektor (väčšinovo duálny) vždy počas období poklesu podporovali vládne zákazky spojené s programom vojenského letectva. Bezpochyby by sme sa mali okamžite zaoberať možnosťou zabezpečiť takúto podporu, koordinovanú na úrovni EÚ, ktorá by uľahčila aj reorganizáciu tohto priemyslu, ktorý je ešte stále príliš rozdrobený.

5.10 Využívanie možnosti podporovať podniky prostredníctvom verejných financií (dostupné už aj v rámci súčasnej legislatívy) by malo byť hodnotené na základe záväzkov na ochranu pracovných miest a zručností v príslušných spoločnostiach.

Preto je potrebné, aby na medzinárodnej úrovni platili rovnaké podmienky pre všetkých. Kríza pohla mnohé vlády vo svete k tomu, aby zachránili svoje ochromené letecké spoločnosti. Čína poskytla priamu štátnu podporu spoločnostiam China Eastern Airlines (750 miliónov EUR) a China Southern Airlines (320 miliónov EUR), poplatky na čínskych letiskách sa dočasne neplatia a cena leteckého benzínu bola znížená. Indická vláda poskytla leteckej spoločnosti Air India 600 miliónov EUR vo forme kmeňového kapitálu a zvýhodnených úverov.

6.1 Niektorí z týchto operátorov sú považovaní za poskytovateľov 5. a 6. slobody a využívajú Európu ako dôležitý a bohatý zdroj, ako napríklad letecké spoločnosti z Perzského zálivu.

6.2 Tieto subvencované letecké spoločnosti ďalej prevádzkujú svoje interkontinentálne lety, hoci ich vyťaženie dramaticky klesá. V niektorých prípadoch svoje operácie dokonca rozširujú, a to v čase, keď sú európske letecké spoločnosti (ktoré musia čeliť realite trhu) nútené znižovať ich rozsah (letecké spoločnosti z Perzského zálivu zvýšili tento rok svoju kapacitu – najmä prostredníctvom veľkých európskych letísk – o 14 %).

7. Doterajšia reakcia Európskej komisie na túto krízu, ktorá nemá obdoby: dočasné zrušenie slotových pravidiel počas letnej sezóny – príliš málo a príliš neskoro. Formálne schválenie a uverejnenie tohto nariadenia na konci júna 2009, takmer tri mesiace po začatí letnej sezóny, znamenalo, že toto nariadenie nebolo schopné pomôcť priemyslu pružnejšie reagovať na rýchle zmeny trhových podmienok.

Hoci združenia leteckých spoločností hneď na začiatku odmietli myšlienku individuálnej štátnej pomoci, bolo stanovených niekoľko oblastí, v ktorých bolo potrebné, aby v rámci boja proti kríze zákonodarca rýchlo konal.

8.1 Cieľom očakávaného zrušenia slotových pravidiel počas zimnej sezóny je podporiť letecký priemysel, a najmä letecké spoločnosti, a umožniť im čeliť kríze tým, že prispôsobia svoju ponuku naďalej sa zmenšujúcemu dopytu. Toto opatrenie je nediskriminačné, prospeje všetkým leteckým spoločnostiam a všetkým rôznorodým obchodným modelom, a zároveň je to krátkodobé a izolované opatrenie. Musí byť zavedené včas, ak má mať hmatateľný účinok. Niektoré z nízkonákladových leteckých spoločností toto opatrenie tiež podporujú.

8.2 Vzhľadom na krízu, ktorá postihla najskôr finančný sektor, sa však finančné inštitúcie, ktoré sa zameriavali na sektor letectva väčšinou buď vytratili alebo sa vo svojej stratégii preorientovali na iné podniky.

8.3 Na obnovu svojej leteckej flotily zadali letecké spoločnosti, ktoré sú členmi AEA, od júla 2009 objednávky na nasledujúce roky na 535 lietadiel v celkovej hodnote 29 miliárd dolárov, čo je pokles oproti rovnakému obdobiu v roku 2008, kedy objednali 561 lietadiel.

8.4 Odhaduje sa, že finančný trh sa zaručí alebo bude financovať len 75 – 80 % týchto objednávok. Zostávajúcich 20 — 25 % objednávok bude buď zrušených alebo si letecké spoločnosti budú musieť nájsť alternatívne metódy ich financovania, ktoré v súčasnosti ešte neexistujú.

8.5 V roku 2008 len samotná Európska investičná banka poskytla pôžičky v hodnote takmer 52 miliárd EUR na projekty v členských krajinách, z ktorých iba 2,7 miliardy bolo pridelených európskemu dopravnému priemyslu (letecké spoločnosti, letiská, ATC a výrobný priemysel).

8.6 Vo svojej záverečnej správe z mája 2009 odporúča ICAO GIACC, aby si ICAO stanovila tri celkové ciele:

a.	krátkodobý, do roku 2012: zlepšiť priemernú palivovú účinnosť flotily, ktorá je v prevádzke o 2 % ročne;

b.	strednodobý, do roku 2020: zlepšiť palivovú účinnosť o 2 % ročne;

c.	od roku 2021 do roku 2050: zlepšiť celkovú palivovú účinnosť o 2 % ročne.

8.7 Je nevyhnutné, aby bola medzinárodná letecká doprava zastúpená a považovaná za samostatný sektor na COP-15 summite v decembri v Kodani. Taktiež je dôležité, aby bola súčasťou kodanského dohovoru aj dohoda, ktorá by obmedzovala celkové emisie CO2 z leteckej dopravy. Do tejto diskusie by sa mali zapojiť letecké spoločnosti a výrobcovia lietadiel.

8.8 S nadchádzajúcim zavedením systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ (ETS) v roku 2012 má osobitný význam to, aby európski prepravcovia postupne nahrádzali svoje lietadlá najúčinnejšími modelmi. Posledná generácia B737 alebo A320 umožňuje zníženie emisií až o 7 – 8 % v porovnaní s predchádzajúcimi modelmi. Mali by byť vyčlenené prostriedky na radikálnu inováciu technológie motorov, konštrukcie lietadiel a paliva.

8.9 Flotila, ktorá je v prevádzke má ešte stále pomerne vysoký vek (čo ovplyvňuje aj hospodárske výsledky aerolínií). Je preto potrebné vytvoriť štruktúrovaný sektor spracovania starých lietadiel. Dobré príklady sú v súčasnosti veľmi zriedkavé a nedostatočne koordinované. Mal by byť vytvorený skutočný európsky sektor, na ktorý by dozerali verejné orgány.

8.10 Do týchto aktivít by samozrejme mali byť zapojení aj výrobcovia a ich subdodávatelia, čo by mohlo vytvoriť ďalšie pracovné miesta a príjmy rozšírením priemyselnej činnosti na celú dĺžku životného cyklu lietadla, až po jeho vyradenie z prevádzky.

8.11 ANSP fungujú za základe úhrady nákladov, keď sa zníži objem dopravy, zvýšia sa jednotkové ceny, preto kríza postihuje letecké spoločnosti dvojnásobne. ANSP musia svoju cenovú politiku založiť na zmenenom hospodárskom prostredí a podstatne nižšom objeme dopravy.

8.12 Balík „Jednotné európske nebo“ sa bude nepriamo touto otázkou zásady úhrady nákladov zaoberať, a tým, že členským štátom a FAB stanoví výkonnostné ciele. Tento systém však bude zavedený až v roku 2012. Program SESAR, ktorý bol navrhnutý tak, aby vytvoril jednu architektúru, nahradí súčasných 22 operačných systémov, 30 programovacích jazykov a 31 národných systémov.

8.13 Vzhľadom na to, že členské štáty už prijali smernicu o letiskových poplatkoch, v čase krízy by mali konať tak, ako by jej hlavné ustanovenia už platili. Vyberanie letiskových poplatkov už fakticky spadá do jurisdikcie Európskej komisie.

8.14 Minulý rok Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) získala právomoc rozhodovať o bezpečnostných pravidlách pokiaľ ide o letovú prevádzku, licencovanie posádok lietadiel a dohľad nad leteckými spoločnosťami tretích krajín.

8.15 Rozširovanie bezpečnostných predpisov musí byť aj naďalej podložené dôkladnou analýzou a hodnotením rizika. Zlepšenie bezpečnosti zo strany priemyslu v partnerstve s vládami viedlo k preukázateľnému zvýšeniu bezpečnosti leteckej dopravy, a toto úsilie by malo pokračovať aj naďalej, keďže bezpečnosť je hlavnou zložkou leteckého priemyslu. Musí byť zaručené, že EASA sa bude zaoberať výlučne otázkami bezpečnosti.

8.16 Letecký sektor musel dlho čakať na finálnu dohodu medzi EÚ a USA o vzájomnom uznávaní bezpečnostných opatrení. Teraz je potrebné politické rozhodnutie, ktoré uzná bezpečnostné opatrenia USA ako rovnocenné. Takéto rozhodnutie prospeje 6 miliónom cestujúcich, ktorí ročne prilietajú z USA a prechádzajú transferom na niektorom z letísk v EÚ.

Európsky sektor letectva predstavuje významnú časť hospodárstva, pretože významnou mierou prispieva k jednému z jeho základov: k mobilite (osôb i tovaru). Predstavuje tiež významný podiel silnej priemyselnej základne, technologického rozvoja a hospodárskeho rastu. Udržať dlhodobú perspektívu tohto základu má najvyšší význam a zasluhuje si podporu. V dnešných časoch globalizácie je zároveň odrazovým mostíkom pre hospodársku obnovu. Hlavným cieľom vlád by preto malo byť zabezpečiť, aby aj naďalej fungovali nosné piliere ich ochromených národných hospodárstiev, vrátane letectva, ale aj vytvoriť podmienky pre rýchly návrat k zdravému hospodárskemu prostrediu. EHSV preto dôrazne odporúča prijať tieto kroky a podporné opatrenia:

9.1 Hodnotový reťazec (letiská, výrobcovia lietadiel, dodávatelia leteckého benzínu, prevádzkovatelia pozemnej obsluhy, poskytovatelia letových navigačných služieb, letecké spoločnosti) by mal byť vystavený účinkom hospodárskeho cyklu a konkurenčnému tlaku ako celok. Prebieha reštrukturalizácia, ktorej cieľom je minimalizovať negatívne vplyvy poklesu hospodárstva.

9.2 Komisia by mala inicializovať všetky postupy, ktoré umožnia uľahčiť a zaviesť dočasné zrušenie pravidiel využívania slotov 80:20 na zimnú sezónu 2009/2010.

9.3 Vzhľadom na to, že sa zo strednodobého hľadiska očakáva nárast leteckej dopravy o 4 – 5 % ročne, pričom potenciálne by malo byť v priebehu najbližších dvadsiatich rokov vyrobených 25 000 viac ako stomiestnych lietadiel, mali by byť európske výrobné kapacity vhodne riadené. Ak je reštrukturalizácia nevyhnutná, mal by sa zohľadniť aspekt zachovania kapacít a zručností.

9.4 Výbor odporúča, aby sa tam, kde bude reštrukturalizácia prebiehať, dodržali postupy týkajúce sa informovania a konzultácií so sociálnymi partnermi. Výbor povzbudzuje všetkých sociálnych partnerov, aby vytvorili štruktúrovaný a proaktívny sociálny dialóg na úrovni podnikov, celoštátnej i európskej úrovni.

9.5 Orgány verejnej správy by mali pomôcť zraniteľným spoločnostiam zachovať zručnosti a pracovné miesta, napríklad zlepšením prístupu k ďalšiemu odbornému vzdelávaniu počas období nečinnosti. Verejné orgány by mali ísť príkladom pri podpore rozvoja a nadobúdania zručností, ktoré sú potrebné z krátkodobého a strednodobého hľadiska. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že je potrebné uplatňovať systém predvídavého riadenia budúcich pracovných miest a zručností, do ktorého by boli zapojení aj sociálni partneri.

9.6 Výbor vo svojich stanoviskách (naposledy v stanovisku SOC/347) zdôraznil význam vysokokvalitného všeobecného a vysokoškolského vzdelania, ako aj dobrého vzájomného prepojenia medzi priemyslom a školami/univerzitami, ktoré majú zabezpečiť dostatok potenciálnych zamestnancov, ktorí budú mať patričné poznatky a zručnosti.

9.7 Takáto koordinovaná podpora verejných orgánov (na úrovni EÚ, krajín, regiónov a pod.) je nevyhnutná na riešenie dôsledkov krízy, ktorá ovplyvňuje priemyselný sektor v období, keď mnoho pracovníkov odchádza do dôchodku. Ak sa výrobnému priemyslu nepodarí udržať si dostatočnú úroveň zručností, nebude schopný zvládať dlhodobé výzvy.

9.8 Európska investičná banka by sa mala vrátiť k modelu, ktorým sa riadila pred rokom 2007 a opäť poskytovať úvery európskym leteckým spoločnostiam. Tento krok musí byť rýchly a špecificky sa zameriavať na financovanie nových lietadiel. Nemal by slúžiť na rozširovanie flotily.

9.9 Bolo by takisto vhodné vytvoriť mechanizmy, ktoré by pokrývali finančné riziká vyplývajúce napríklad z výkyvov menových kurzov (pozri CCMI/047, bod 4.6). Mohlo by ísť tiež o záruku na pôžičky založenú na návratných preddavkoch alebo o pôžičky na základe dohody s Európskou investičnou bankou (EIB).

9.10 Mali by byť poskytnuté aj dodatočné financie na výskum a vývoj v leteckom priemysle, aby tak mal sektor možnosť čeliť budúcim výzvam, ako napríklad požiadavkám vyplývajúcim z ETS. Optimálnym riešením pri zmierňovaní klimatických zmien vo svete by však bol celkový sektorový prístup k letectvu v rámci ICAO, ktorý by uľahčil riešenie celosvetového problému.

9.11 Vzhľadom na novátorský a strategický význam leteckého priemyslu pre európsku technologickú a priemyselnú základňu by sa mohlo podariť získať silnú podporu pre VaV (ktoré je vďaka kríze v stávke) prostredníctvom trvalého úsilia EÚ z realizačnej fázy 7. rámcového programu pre výskum a vývoj a v rámci budúceho 8. rámcového programu. Verejná podpora pre VaV by sa nemala znižovať, aby sa zabezpečilo čelné postavenie Európy v tejto oblasti. Okrem toho sú VaV a spolupráca nevyhnutné pre dosiahnutie tohto cieľa, a to s cieľom naďalej sa zameriavať na ďalší dlhodobý rozvoj udržateľného letectva využívajúceho alternatívne palivá a prevádzkové opatrenia.

9.12 Dodávatelia prvého stupňa trpia úpadkom hospodárstva menej než ich dodávatelia a subdodávatelia, ktorí však obstarávajú väčšinu pracovných miest a zručností v tomto priemyselnom odvetví. Podpora by mohla mať formu spoločných pôžičiek a záruk pre subdodávateľov. Výrobcovia by mali podporiť tieto snahy dodávateľov tým, že im zabezpečia príjmy a dlhodobé zákazky.

9.13 Je potrebné urýchlene zaviesť do praxe balík „Jednotné európske nebo II“ (SES II). Roztrieštenosť vzdušného priestoru v Európe je dodatočnou obrovskou záťažou nielen pre cestujúcich, ale aj pre letecké spoločnosti. Vo svojom nedávnom stanovisku EHSV výslovne podporil SES II. Letectvo je celosvetový priemysel a na predchádzanie dodatočnej záťaži a neefektívnosti bude potrebná interoperabilita. Preto je potrebné sa neustále zameriavať na zabezpečenie interoperability systémov SESAR a NextGen. Komisia musí v roku 2010 vypracovať mechanizmus financovania zavádzania programu SESAR do praxe, aby tak umožnila široké zapojenie sa do tohto revolučného projektu.

9.14 Všetky členské štáty musia byť vyzvané, aby urýchlili zavedenie smernice o letiskových poplatkoch do praxe. Komisia by mala zvážiť využitie právomocí, ktoré jej podľa tejto smernice prináležia.

9.15 Komisia by mala členským krajinám a EUROCONTROL poslať oznámenie o zavedení moratória na poplatky ATC. EHSV schvaľuje a víta úsilie GR pre energetiku a dopravu v tejto oblasti a dôrazne ho vyzýva, aby aj naďalej vyvíjalo tlak na členské krajiny.

9.16 Európske inštitúcie musia trvať na tom, aby prebehli konzultácie medzi ANSP a leteckými spoločnosťami, ktoré stanovuje nariadenie (ES) č. 1794/2006 o poplatkoch za letecké služby. Je potrebné aktualizovať toto nariadenie tak, aby odrážalo „systém spoplatnenia závislý od výkonov“, ktorý je súčasťou balíka SES II.

9.17 Musí byť zaručené, že EASA sa bude zaoberať výlučne otázkami bezpečnosti. Treba zabezpečiť udržanie a zlepšenie bezpečnosti letov.

Od apríla 2010 (kedy nadobudnú účinnosť nové pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany, nariadenie (ES) č. 300/2008) by sa mal uplatňovať systém jednorazovej bezpečnostnej kontroly. Okrem toho by mal byť členským krajinám predložený konečný návrh dohody medzi EÚ a USA o jednorazovej bezpečnostnej kontrole, ktorý by mal byť založený na vzájomnom uznávaní bezpečnostných opatrení EÚ a USA a zavedený do praxe čo najskôr.

9.18 Je potrebné prijať viac medzinárodných leteckých dohôd medzi EÚ a tretími krajinami, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni. EHSV si vo svojom stanovisku veľmi vysoko cenil dohodu, ktorú Komisia uzavrela s Kanadou.

9.19 Vo všeobecnosti by zvýšený výskyt regionálnej a medzinárodnej spolupráce medzi priemyselnými aktérmi (prevádzkovateľmi, výrobcami, verejnými orgánmi) mohol pomôcť zvýšiť dopyt a celkovú aktivitu sektora, avšak za predpokladu, že podmienky takéhoto „obchodu“ spĺňajú požiadavky sociálnej zodpovednosti a sú zapojení aj sociálni partneri.

V Bruseli 17. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Pozri tiež stanovisko EHSV na tému „Európsky letecký priemysel: súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti“, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 50-56.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/37

458. PLENÁRNE ZASADNUTIE V DŇOCH 16. A 17. DECEMBRA 2009

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami“

[KOM(2009) 31 v konečnom znení/2 – 2009/0006 (COD)]

(2010/C 255/06)

Spravodajca: pán CAPPELLINI

Rada sa 27. februára 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami“

KOM(2009) 31 v konečnom znení/2 – 2009/0006 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. novembra 2009. Spravodajcom bol pán Cappellini.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí.16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 160 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV podporuje iniciatívu Európskej Komisie spojenú s názvami a označovaním textilných výrobkov, ktorá môže byť významným krokom k ďalšej inovácii postupov a spoločenských riešení v európskom textilnom priemysle, a zároveň môže zvýšiť povedomie a informovanosť európskych spotrebiteľov, čo má v súčasnom období krízy osobitný význam. Európsky hospodársky sociálny výbor v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami a informačnými správami o budúcnosti textilného priemyslu (1) zdôrazňuje, že toto odvetvie musí v záujme zachovania svojej konkurenčnej výhody bezodkladne rozvíjať koherentné a integrované politiky, vrátane označovania.

1.2 EHSV víta nariadenie a podporuje článok 4 týkajúci sa vnútroštátnych právnych rámcov ustanovujúcich uvádzanie pôvodu a pravidiel hospodárskej súťaže.

1.3 EHSV žiada Európsku komisiu a zainteresované strany, aby vhodným spôsobom sledovali, ako nariadenie ovplyvní:

—	vývoj a zavádzanie nových vlákien a inovatívnych textilných výrobkov v spolupráci s Európskym strategickým programom pre výskum, ako aj transparentnosť,

—	zjednodušenie platného právneho rámca, čo môže mať pozitívny dosah na súkromné zainteresované subjekty a orgány verejnej správy na európskej a národnej/regionálnej úrovni,

—	zlepšenie a zosúladenie platného právneho rámca (2).

1.4 EHSV potvrdzuje, že je dôležité rešpektovať skutočnosť, že spotrebiteľom treba poskytovať jasné, súvislé a úplné informácie o výrobkoch, najmä v prípade textilných výrobkov, a podporuje Komisiu v úsilí zjednodušiť postupy a znížiť náklady, ktoré sa v súčasnosti spájajú s transpozíciou smernice.

1.5 EHSV považuje za žiaduce, aby sa do práce Výboru pre názvy textílií a ich označovanie etiketami(článok 20 návrhu nariadenia) systematicky zapájala občianska spoločnosť, široké spektrum sociálnych partnerov z textilného odvetvia a zainteresované inštitúcie. Rovnako je potrebné zvážiť aj systém pravidelných preskúmaní nariadenia, ktoré by európskemu textilnému priemyslu zabezpečili konkurenčnú výhodu v porovnaní s inými medzinárodnými normami a systémami označovania textilných výrobkov (pozri trhy európskeho textilného priemyslu (3)). Preskúmanie navrhovaného nariadenia, do ktorého by sa zapojilo viac zainteresovaných strán, by po tom, čo nariadenie nadobudne účinnosť, mohlo uľahčiť otvorenú diskusiu o väčšine zdravotných problémov (napr. alergiách, ionizácii) spojených s textilnými výrobkami, ktoré však nespôsobujú samotné vlákna, ale chemické látky vstupujúce do výrobného reťazca napr. na účely zafarbenia alebo zmäkčenia, alebo mechanické postupy ako česanie a mykanie.

1.6 EHSV navrhuje, aby priame uplatňovanie tohto nariadenia sprevádzala cielená informačná kampaň o textilných výrobkoch, ich názvoch a označovaní etiketami, a aby sa v partnerstve s organizáciami malých a stredných podnikov, výskumnými centrami, spotrebiteľmi a výrobcami textilu vypracovali štúdie zamerané na toto odvetvie. Uvedení aktéri môžu zohrávať dôležitú úlohu z hľadiska posilnenia významu environmentálne udržateľných vlákien a výrobkov, ako aj pri zvyšovaní povedomia o možnostiach trhu.

1.7 Spomenutá iniciatíva by tiež mohla uľahčiť diskusiu o „nepovinnom“ označovaní hotových textilných výrobkov, ako sú šaty, pokynmi na údržbu a pranie (symboly pre žehlenie, pranie, bielenie, atď.). Poskytovanie týchto informácií je nepovinné, pretože EÚ v tejto oblasti neukladá žiadnu povinnosť. Zavedenie systému podobného tomu, ktorý využíva Ginetex (4), v súlade s normou ISO 3758, alebo dokonca prijatie americkej normy ASTM D-5489 by mohlo byť prínosom najmä pre konečného spotrebiteľa. Prínosom bude okrem iného:

—	predĺženie životnosti textilných výrobkov,

—	výrobky sa pri ošetrovaní nepoškodia, a zároveň nepoškodia ani ďalšie výrobky,

—	jednoznačnosť o vhodnom spôsobe čistenia pri chemickom čistení,

—	výrobky si zachovajú svoj vzhľad,

—	pri nákupe sa bude zákazník na základe týchto informácií môcť rozhodnúť, či je daný výrobok pre neho vhodný.

Široko uplatňované označovanie pokynmi na vhodné ošetrovanie a čistenie okrem toho následne prispeje k zníženiu spotreby vody spojenej s údržbou textílií.

1.8 Implementácia takého nariadenia by zároveň priblížila EÚ k tretím trhom ako sú USA (5), Japonsko (6), Austrália (7) atď., kde sa uplatňujú podobné nariadenia.

1.9 V textilnom odvetví sa používajú tisícky chemických látok v nešpecifikovaných zmesiach alebo s inými pridanými látkami, pričom niektoré z nich sú toxické. Používajú sa na farbenie a iné úpravy textílií. V rámci EÚ sa toxické látky v súlade s predpismi v oblasti ochrany životného prostredia a hygieny preventívne zisťujú, odstraňujú alebo upravujú. EHSV navrhuje úzko prepojiť nariadenie o označovaní textílií s nariadením a platformou REACH s cieľom zjednodušiť a urýchliť tento postup a predísť nahromadeniu nadmerného množstva toxických látok.

2. Súčasná situácia

2.1 Právne predpisy EÚ týkajúce sa názvov a označovania textílií etiketami vychádzajú z článku 95 Zmluvy o ES. Zameriavajú sa na vytvorenie vnútorného trhu s textilnými výrobkami, pričom zabezpečujú, aby bol spotrebiteľ primerane informovaný. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia členské štáty uznali potrebu harmonizovať právne predpisy Spoločenstva v oblasti názvov textílií. Rozličné (neharmonizované) názvy textilných vlákien v členských štátoch EÚ by predstavovali technickú prekážku obchodu v rámci vnútorného trhu. K ochrane záujmov spotrebiteľov by navyše prispelo poskytovanie jednotných informácií z tejto oblasti v rámci celého vnútorného trhu.

2.2 Textilný priemysel EÚ prechádza vzhľadom na významné hospodárske výzvy, ktorým v posledných rokoch čelí, dlhým procesom reštrukturalizácie, modernizácie a technologického vývoja. Európske podniky, najmä malé a stredné podniky, vylepšili svoje celkové postavenie tým, že sa sústredili na oblasti, v ktorých môžu získať konkurenčnú výhodu, ako napríklad na kvalitu, dizajn, inovácie a výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Priemysel EÚ zohráva na celosvetovej úrovni vedúcu úlohu vo vývoji nových výrobkov, technických textílií a netkaných textílií pre nové oblasti využitia, ako sú geo-textílie, hygienické výrobky, automobilový priemysel a zdravotnícke odvetvie.

2.3 Výskum sa v prvom rade zameriava na vývoj nových špecializovaných vlákien a kompozitných vlákien určených pre inovatívne textilné výrobky, ktoré Strategický výskumný plán európskej technologickej platformy pre budúcnosť textilného a odevného priemyslu považuje za jednu z tematických priorít. Inovácia vlákien v počiatočnom štádiu hodnotového reťazca vo výrobe textílií je významným zdrojom nových výrobkov, možností spracovania a spôsobov uplatnenia v mnohých oblastiach konečnej spotreby (8). Počet žiadostí o zaradenie nového vlákna do právnych predpisov EÚ v ostatných rokoch vzrástol a očakáva sa, že tento trend zosilnie, keď sa európsky textilný priemysel posunie smerom k inovatívnejšiemu priemyslu.

2.4 Žiadosti o nové názvy pre vlákna podalo množstvo rôznych podnikov, a to tak malých, ako aj veľkých. Údaje z odvetvia ukazujú, že vo všeobecnosti sa 90 – 95 % aktivít v oblasti výskumu a vývoja zameriava na vylepšenie a vývoj jestvujúcich vlákien. Hoci iba 5 – 10 % výskumno-vývojovej činnosti prinesie nové vlákno, pre ktoré je potrebný nový generický názov, tieto nové vlákna často umožnia zrod nových spôsobov využitia a technologických postupov v mnohých oblastiach ako napr. odevníctvo, zdravotníctvo, ochrana životného prostredia a priemysel.

2.5 V ostatných rokoch bolo k technickým prílohám smerníc pridaných prostredníctvom zmien a doplnení osem nových vlákien:

—	smernica 97/37/ES1 (9) pridala k zoznamu názvov vlákien štyri nové vlákna (kašgora, lyocel, polyamid, aramid),

—	smernica 2004/34/ES (10) pridala k zoznamu názvov vlákien nové vlákno polylaktid,

—	smernica 2006/3/ES (11) pridala k zoznamu názvov vlákien nové vlákno elastomultiester,

—	smernica 2007/3/ES (12) pridala k zoznamu názvov vlákien nové vlákno elastolefín,

—	smernica 2009/121/ES (13) pridala k zoznamu názvov vlákien nové vlákno melamín.

2.6 Očakáva sa, že počet nových vlákien zaraďovaných do technických príloh v nasledujúcich rokov pravdepodobne vzrastie. BIFSA (14) zastupujúca toto odvetvie poznamenala, že je ťažké predpovedať budúci trend, reálne však možno očakávať dve nové prihlášky ročne (15).

2.7 Tento návrh nemení politickú rovnováhu medzi členskými štátmi a EÚ. Predpokladá sa, že Komisii bude pomáhať výbor, ktorý vydá stanovisko k vykonávacím opatreniam navrhnutým na účely zmeny a doplnenia nariadenia, v súlade s pravidlami výboru pre regulačný postup s kontrolou. Taký istý postup sa uplatňuje v súvislosti s existujúcimi smernicami v súčasnosti.

2.8 Myšlienka prepracovať právne predpisy týkajúce sa názvov textílií vznikla pred niekoľkými rokmi na základe skúseností vyplývajúcich z pravidelných technických zmien a doplnení súvisiacich so zavádzaním názvov nových vlákien do existujúcich smerníc. Prepracovanie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa názvov a označovania textílií etiketami (16) bolo oznámené v roku 2006 v dokumente „Prvá správa o pokroku v súvislosti so stratégiou zjednodušenia regulačného prostredia“ (17) a bolo zahrnuté do legislatívneho a pracovného programu Komisie na rok 2008.

2.9 Dôvody na prepracovanie možno zhrnúť takto:

—	zjednodušiť platný právny rámec, čo môže mať pozitívny vplyv na zainteresované súkromné subjekty a orgány verejnej správy. Cieľom prepracovania týchto právnych predpisov je teda urýchliť zavádzanie a dostupnosť nových vlákien,

—	zjednodušiť a zlepšiť existujúci regulačný rámec týkajúci sa vývoja a zavádzania nových vlákien,

—	podporiť inováciu v textilnom a odevnom odvetví a umožniť používateľom vlákien a ich spotrebiteľom rýchlejšie využívať prínosy inovatívnych výrobkov,

—	posilniť transparentnosť tohto procesu,

—	pridať na zoznam harmonizovaných názvov vlákien nové vlákna,

—	zvýšiť pružnosť pri prispôsobovaní právnych predpisov s cieľom zohľadniť potreby predpokladaného technologického vývoja v textilnom priemysle.

2.10 Cieľom prepracovania nie je rozšírenie právnych predpisov EÚ o iné požiadavky na označovanie etiketami okrem vláknového zloženia a harmonizácie názvov textilných vlákien, na ktoré sa vzťahujú existujúce smernice.

3. Proces konzultácie spojený s prepracovaním smernice

3.1 Vzhľadom na obmedzený rozsah pôsobnosti tohto prepracovania sa uskutočnila cielená konzultácia so zainteresovanými stranami. Do konzultácie sa zapojili: priemyselné a maloobchodné združenia, odbory, spotrebiteľské organizácie, európske normalizačné orgány, ako aj štátne správy.

3.2 Zainteresované strany a zástupcovia členských štátov boli vyzvaní, aby v rámci stretnutí zorganizovaných útvarmi Komisie v období medzi januárom a augustom 2008 predstavili svoje stanoviská, nápady a návrhy a aby ich predložili aj v písomnej forme.

3.3 Hlavné ohlasy vyplývajúce z cielenej konzultácie so zainteresovanými stranami možno zhrnúť takto:

—	zavedenie názvov nových vlákien do európskych právnych predpisov je dôležité v záujme podpory inovácie v európskom priemysle a z hľadiska informovanosti spotrebiteľa,

—	politický obsah technických zmien a doplnení právnych predpisov týkajúcich sa názvov textílií neopodstatňuje zložité postupy a výdavky spojené s transpozíciou smernice,

—	preto by sa malo využiť menej komplexné legislatívne riešenie.

3.4 Výsledky konzultačného procesu sú k dispozícií v správe o hodnotení vplyvu a jej prílohách.

4. Hodnotenie vplyvu

4.1 Na základe konzultácií so zainteresovanými stranami a štúdie „Zjednodušenie právnych predpisov EÚ v oblasti názvov a označovania textílií etiketami – hodnotenie vplyvu možností politiky“ (18) Komisia vypracovala hodnotenie vplyvu rôznych politických prístupov k dosiahnutiu uvedených cieľov.

4.2 Rada Európskej komisie pre hodnotenie vplyvu posúdila návrh správy o hodnotení vplyvu vypracovaný príslušným útvarom a schválila ho s niekoľkými zmenami (19).

4.3 Analýza a porovnanie rôznych možností a ich vplyvu viedli k týmto záverom:

—

zahrnutie usmernenia týkajúceho sa obsahu žiadosti a uznávania laboratórií s cieľom pomôcť spoločnostiam pri zostavovaní tejto žiadosti má potenciálne výhody, ak sa vďaka tomu budú predkladať žiadosti, ktoré budú lepšie zosúladené s požiadavkami útvarov Komisie. Výrobnému odvetviu a verejným orgánom by sa tým mohol výrazne ušetriť čas,

—	najväčší prínos pre výrobné odvetvie plynie zo skrátenia času medzi podaním žiadosti o názov nového vlákna a umiestnením daného vlákna s novým názvom na trhu. Ušetrí sa tým na administratívnych výdavkoch a rýchlejšie sa dosiahnu príjmy z predaja vlákna,

—	najväčší prínos pre orgány členských štátov plynie z nahradenia smernice nariadením, keďže nebudú musieť transponovať zmeny a doplnenia do vnútroštátnych právnych predpisov. Členským štátom by to mohlo priniesť výrazné zníženie nákladov,

—	prepracovanie bude pre spotrebiteľov prínosné, keďže sa zachová istota, že uvedené vlákna spĺňajú stanovené vlastnosti. Ak sa nové vlákna dostanú na trh rýchlejšie, pre spotrebiteľov to môže znamenať aj ďalšie dodatočné výhody.

5. Všeobecné ciele

5.1 Nariadenie by malo byť podnetom k ďalšej podpore výskumu a vývoja, inovácie a technológie, uľahčiť vytváranie partnerstiev v rámci európskych, národných či regionálnych verejných správ a výskumných centier, zlepšiť jestvujúcu odbornú prípravu a technické zručnosti, ponúknuť výrobky s vysokou pridanou hodnotou, a to tak na vnútornom trhu, ako aj na tretích trhoch (20), zaistiť fungovanie modelov udržateľného rozvoja a spotreby.

5.2 Predkladaný návrh nariadenia je prínosom aj z hľadiska:

—	pridanej hodnoty pre textilný priemysel a súvisiace odvetvia, ako aj pre know-how EÚ a jej hospodársky rast,

—	väčšej transparentnosti pre spotrebiteľov a nových modelov spotreby,

—	zvýšeného zapojenia občianskej spoločnosti do monitorovania platného nariadenia.

6. Konkrétne ciele

6.1 Názov vlákna by v plnej miere mal informovať o tom, o aké vlákno ide, na rozdiel od predpisov v USA, kde si zvolili iný prístup (21). Táto špecifikácia je v súlade s metodológiou medzinárodného úradu BISFA, podľa ktorej má generický názov poskytovať informáciou o chemickom zložení hlavnej monomérovej časti polyméru vlákna a/alebo navyše informovať o jedinečných vlastnostiach vlákna alebo technologického postupu.

6.2 Informácie na etikete by mali zodpovedať skutočnosti, avšak nariadenie neobjasňuje postup v prípade vynechania určitej časti informácií. Niektoré články nariadenia nevyžadujú uvádzanie všetkých informácií na etikete (napr. článok 9 – Textilné výrobky z viacerých druhov vlákien) a ponechávajú možnosť uviesť úplné zloženie alebo len vlákna, ktoré tvoria viac ako 85 % hmotnosti textílie. Hoci táto informácia zodpovedá skutočnosti, nie je úplná, ak sa zvolí odsek a) alebo b) spomínaného článku. Preto ak chceme úplné informácie zodpovedajúce skutočnosti, bolo by potrebné uviesť na etikete aj zvyšných 15 % zloženia.

6.3 Všetky vlastnosti musí výrobca jasne uviesť, čo je v súlade so zarážkami 1, 2, 3 a 6 prílohy II návrhu nariadenia.

6.4 Čo sa týka nákladov a časového harmonogramu, potrebný čas možno odhadnúť takto, avšak čas potrebný na vypracovanie žiadosti tu nie je započítaný (závisí od žiadateľa, koľko času vynaloží na jej prípravu) (22):

—	posúdenie žiadosti – 1 až 3 mesiace,

—	zvolanie pracovnej skupiny – 3 mesiace,

—	testy uskutočnené v JRC a kruhové testy – 6 až 9 mesiacov,

—	správa o technickom preskúmaní – 1až 3 mesiace,

—	návrhy – 1 až 3 mesiace

—	zmena a doplnenie nariadenia – 6 až 12 mesiacov.

6.5 Úspora nákladov sa kalkulovala v dvoch scenároch – scenár s vysokými nákladmi a scenár s nízkymi, pričom v oboch prípadoch bola stanovená horná a dolná hranica. Podľa kalkulácie sa úspory môžu pohybovať od 47 500 EUR do 600 000 EUR na každú žiadosť. Ako potenciálny prínos sa zohľadnila možnosť predísť o 6 až 21 mesiacov oneskorenému umiestneniu vlákna na trhu, či už vo forme oneskorenia výnosov a/alebo straty výnosov. Tieto čísla sa pohybujú od 2 000 EUR do 3 500 000 EUR. Úspora nákladov JRC vo výške 25 %, ktorá bola zahrnutá do nákladových úspor verejných orgánov, znamenala úsporu v hodnote 75 000 EUR až 100 000 EUR na každé vlákno (15).

6.6 Pokiaľ ide o rýchle uvedenie nového vlákna na trh, na všetky kroky od posúdenia žiadosti až po jej schválenie, bolo v ostatných rokoch (posledných päť rokov) potrebných v najlepšom prípade 36 mesiacov a 66 mesiacov v najhoršom prípade. Po uplatnení nového nariadenia sa čas potrebný na uvedenie na trh odhaduje na 18 až 33 mesiacov. Znamená to, že odhadovaný potrebný čas sa zníži o 50 % v prípade optimistického i pesimistického scenára (15).

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Textilný, odevnícky a obuvnícky priemysel predstavuje podstatnú časť spracovateľského priemyslu v EÚ-27. Jeho približne 250 000 podnikov dosahuje obrat vo výške zhruba 240 miliárd EUR, čo je cca 4 % celkovej tvorby hodnôt celého spracovateľského priemyslu EÚ-27 (z čoho približne polovica pripadá len na samotnú oblasť textilného priemyslu). Je jediným odvetvím priemyslu v EÚ, v ktorom väčšinu z 3,2 milióna zamestnancov tvoria ženy (64,5 %). Okrem toho naň pripadá 9,3 % zamestnancov spracovateľského priemyslu EÚ-27, z ktorých väčšina je zamestnaná v odevnom odvetví (cca 1,5 milióna). EÚ je najväčším dovozným trhom, a s celosvetovým podielom takmer 20 % (údaje z roku 2005) najdôležitejším vývozcom v tejto oblasti. CCMI/041

Viac informácií o trendoch a problematických oblastiach v textilnom odvetví môžete nájsť v informačnej správe poradnej komisie CCMI na stránke:

http://eescregistry.eesc.europa.eu/viewdoc.aspx?doc=%5C%5Cesppub1%5Cesp_public%5Cces%5Cccmi%5Cccmi041%5Csk%5Cces1572-2007_fin_ri_sk.doc.

(2) Jednu zo smerníc (96/74/ES), ktorú malo nariadenie nahradiť, už nahradila smernica 2008/121/ES. Ak nové naradenie nadobudne účinnosť, malo by byť v súlade so smernicou.

(3) 17 kľúčových trhov (Zdroj: Euratex):

—	ÁZIA: Čína, Japonsko, India, Južná Kórea, Taiwan, Indonézia, Pakistan Thajsko, Malajzia,

—	SEVERNÁ AMERIKA: Spojené štáty americké, Kanada,

—	STREDNÁ AMERIKA: Mexiko,

—	JUŽNÁ AMERIKA: Brazília, Argentína, Čile,

—	OCEÁNIA: Austrália.

—	AFRIKA: Juhoafrická republika.

(4) GINETEX: Groupement international d’étiquetage pour l’entretien des textiles (Medzinárodne zoskupenie pre označovanie údržby textílií).

(5) Označovanie textilných odevných výrobkov a určitých kusových tovarov pokynmi na vhodné ošetrovanie. – 16 CFR Part 423.

(6) Japonská priemyselná norma na označovanie pokynmi na vhodné ošetrovanie textilných výrobkov.

(7) Austrálska a Novozélandská norma AS/NZ 1957:1998 – „Textílie – označovanie pokynmi na vhodné ošetrovanie“.

(8) Pozri Strategický výskumný plán európskej technologickej platformy pre budúcnosť textilného a odevného priemyslu.

(9) Ú. v. ES L 169, 27.6.1997, s. 74.

(10) Ú. v. EÚ L 89, 26.3.2004, s. 35.

(11) Ú. v. EÚ L 5, 10.1.2006, s. 14.

(12) Ú. v. EÚ L 28, 3.2.2007, s. 12.

(13) Ú. v. EÚ L 242, 15.9.2009, s. 13.

(14) BIFSA: Medzinárodný úrad pre normalizáciu umelých vlákien.

(15) Zdroj: Správa o hodnotení dosahu zjednodušenia právnych predpisov EÚ v oblasti názvov textílií a ich označovania.

(16) Smernice 96/74/ES (v znení zmien a doplnení), 96/73/ES (v znení zmien a doplnení) a 73/44/EHS.

(17) KOM(2006) 690 v konečnom znení.

(18) Štúdia je dostupná na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/enterprise/textile/documents/dir2008_0121_study.pdf.

(19) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=SEC:2009:0091:FIN:EN:PDF.

(20) Netreba zabúdať, že textílie z EÚ pri vstupe na tretie trhy často čelia tvrdým necolným prekážkam. Požiadavky a postupy týkajúce sa označovania, etikiet, popisu alebo zloženia výrobku, ktoré výrobky z EÚ diskriminujú v porovnaní s domácou výrobou.

(21) Zdroj: Pravidlá a predpisy vyplývajúce zo zákona o identifikácii výrobkov z textilných vlákien – 16 CFR Part 303.

(22) BISFA: Medzinárodný úrad pre normalizáciu umelých vlákien.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/42

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách vykonávajúcej iniciatívu Small Business Act“

[KOM(2009) 126 v konečnom znení – 2009/0054 (COD)]

(2010/C 255/07)

Spravodajkyňa: pani Ana BONTEA

Rada sa 1. júla 2009 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie)

vykonávajúcej iniciatívu ‚Small Business Act‘

KOM(2009) 126 v konečnom znení – 2009/0054 (COD).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. novembra 2009. Spravodajkyňou bola pani Ana Bontea.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 17. decembra) prijal 145 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Výbor oceňuje a podporuje uplatňovanie iniciatívy „Small Business Act (SBA)“ ako aj návrh smernice, keďže zlepšenie legislatívneho rámca, a tým aj skrátenie lehôt splatnosti a skvalitnenie boja proti oneskoreným platbám sú veľmi dôležité a užitočné opatrenia.

1.2 Avšak legislatívne predpisy, hoci sú potrebné a užitočné, samy o sebe nestačia na odstránenie oneskorených platieb. Je potrebné konať vo viacerých oblastiach a zlepšiť spoluprácu na všetkých úrovniach. V tomto procese majú dôležitú úlohu aj samotné malé a stredné podniky (MSP) a ich organizácie.

1.3 Podľa výboru je potrebné stanoviť krátke a záväzné lehoty splatnosti pre všetky orgány a inštitúcie verejnej správy, či už na európskej, národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Výbor teší, že Európska komisia prijala opatrenia týkajúce sa platieb, ktoré sama priamo spravuje a vyjadruje jej podporu pri ďalšom uplatňovaní a rozvoji týchto predpisov na všetkých úrovniach. Vzhľadom na lehoty na transpozíciu smernice vyzýva na okamžité uplatňovanie jej zásad, v snahe poskytnúť účinnú podporu podnikom v čase krízy.

Výbor sa nazdáva, že návrh smernice si vyžaduje určité zlepšenia a navrhuje najmä nasledujúce prvky:

—

v oblasti verejného obstarávania:

—

urýchlene vytvoriť pravidlo, podľa ktorého sa zavedie povinnosť uhrádzať faktúry v lehote maximálne tridsať kalendárnych dní a zrušiť výnimku z tohto pravidla, alebo ju aspoň obmedziť na maximálne 60 kalendárnych dní od dodania, keďže orgány verejnej správy sa pri financovaní svojich aktivít v žiadnom prípade nemôžu stretávať s vážnejšími problémami než MSP,

—	zrušiť výnimku z maximálnej dĺžky 30 dní pri postupe prevzatia, alebo aspoň podľa toho istého vzoru obmedziť jej pôsobnosť;

—

v oblasti všetkých obchodných transakcií:

—	v súvislosti s oneskorenými platbami zaviesť právne záväznú povinnosť uhradiť úroky, kompenzácie a určitú minimálnu výšku interných nákladov, ak v zmluve nie sú uvedené výhodnejšie doložky pre veriteľov,

—	zlepšiť predpisy v oblasti značne nevýhodných zmluvných doložiek a nesporných pohľadávok,

—	prihliadať pri uplatňovaní zmluvnej slobody na zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a podnikateľskej etiky a obmedziť zneužívanie práv.

1.4 Výbor pripomína svoje skoršie návrhy (1)a zdôrazňuje, že na dosiahnutie všetkých cieľov smernice je potrebné prijať opatrenia, ktoré zlepšia prístup malých a stredných podnikov k verejnému obstarávaniu, aby tieto mohli vo väčšej miere využívať stanovené normy.

1.5 Pri transpozícii smernice a monitorovaní prijatých opatrení treba podporovať spoluprácu a kvalitný sociálny dialóg medzi orgánmi verejnej správy, sociálnymi partnermi a organizáciami MSP.

1.6 V prípade subdodávok pri verejnom obstarávaní ako aj pri vzťahoch medzi MSP s veľkými podnikmi (vrátane maloobchodných reťazcov) by sa malo predchádzať predlžovaniu lehôt splatnosti alebo uhrádzaniu platieb s omeškaním. V sektoroch, kde vzniká veľké riziko neodôvodneného odďaľovania úhrady platieb, by vnútroštátne orgány mohli v jednotlivých prípadoch kontrolovať lehoty splatnosti alebo ich stanoviť, avšak podnikom by tým nemali vznikať nové záväzky alebo dodatočné náklady.

1.7 Výbor odporúča členským štátom, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti oneskorených cezhraničných platieb a naplánovali spoločné osvetové a podporné aktivity zamerané na MSP.

1.8 Mohlo by byť užitočné vytvoriť na európskej úrovni špecializovanú internetovú stránku, na ktorej by členské štáty vo svojich jazykoch poskytovali dôležité informácie o transpozícii smernice, právnom rámci, postupoch vymáhania pohľadávok vrátane arbitráže a mediácie, ako aj iné praktické informácie. Na národnej úrovni by sa malo podporiť čo najrozsiahlejšie šírenie týchto informácií prostredníctvom systémov jednej priehradky a organizácií MSP.

1.9 Opatrenia v záujme rýchlejšieho uhrádzania platieb orgánmi verejnej správy sú užitočné aj v súvislosti s daňovým právom (vrátenie DPH, daňové vyrovnanie), keďže aj v tejto oblasti sa v niektorých krajinách objavili poľutovaniahodné praktiky, kvôli ktorým došlo k zablokovaniu finančných prostriedkov.

1.10 Výbor opätovne predkladá svoj návrh vytvoriť poradný výbor otvorený pre všetky zainteresované strany, ktorý by mohol fungovať s podporu Hospodárskeho a sociálneho výboru (2).

2. Úvod

2.1 Súčasná situácia a dôsledky oneskorených platieb

2.1.1 V obchodných transakciách EÚ:

—	väčšinou existuje na uskutočnenie platby určitá lehota,

—	faktúry sa v mnohých prípadoch uhrádzajú s oneskorením, predovšetkým pri verejnom obstarávaní, kde omeškanie dosahuje v priemere 67 dní (3), oproti 57 dňom v súkromnom sektore,

—

v niektorých štátoch sa vyvinula tzv. „kultúra oneskorených platieb“ a tieto praktiky sú veľmi rozšírené. Spájajú sa s nimi mimoriadne vážne hospodárske a sociálne následky, pretože sa podpisujú pod jeden zo štyroch krachov a 450 000 pracujúcich ročne príde kvôli nim o pracovné miesto. V čase krízy sa tieto následky ešte zhoršujú: kvôli nevhodným postupom v tejto oblasti prídu v roku 2009 podniky o 270 miliárd EUR, t.j. 2,4 % HDP EÚ – v porovnaní s 1,5 % HDP, vyčlenenými na plán obnovy hospodárstva (4),

—	oneskorené platby sa využívajú ako náhrada bankových pôžičiek,

—	v mnohých prípadoch sú omeškania platieb neodôvodnene dlhé a často vyplývajú z výhodného postavenia dlžníka. Táto situácia môže poškodzovať najmä malé podniky, remeselníkov alebo aj stredné podniky.

2.1.2 Malé a stredné podniky (MSP) majú pri rokovaniach slabšiu pozíciu z nasledujúcich dôvodov:

—	ich momentálna konkurencieschopnosť a ich miesto na trhu,

—	snaha nepoškodiť si vzťahy s klientmi,

—	obmedzené možnosti dokázať svoju konkurencieschopnosť v oblasti lehôt splatnosti ponúkaných klientom,

—	nedostatok skúseností a ľudských i materiálnych zdrojov na to, aby mohli začať vymáhať pohľadávky súdnou cestou, pričom pri cezhraničných transakciách sa tieto problémy ešte zhoršujú.

2.1.3 Oneskorené platby

—

značne zvyšujú náklady veriteľom a komplikujú finančné riadenie ich podniku, keďže nepriaznivo ovplyvňujú peňažné toky, spôsobujú im dodatočné vysoké bankové poplatky, znižujú ich investičné možnosti a zvyšujú neistotu mnohých podnikov, predovšetkým MSP, čím ohrozujú ich konkurencieschopnosť, rentabilitu a životaschopnosť, najmä v čase, keď je prístup k financiám obmedzený a nákladný,

—

spôsobujú oneskorenia aj pre ďalšie články reťazca, či už ide o platby dodávateľom a zamestnancom (čo má značné sociálne dôsledky), úhradu daní, poplatkov, príspevkov do národného rozpočtu a odvodov sociálnym poisťovniam (čo má negatívne účinky na verejné príjmy), ale aj kvôli tomu, že sa podnikom zablokuje prístup k financovaniu (napr. omeškanie úhrady daní, poplatkov a odvodov sociálnym poisťovniam, pretože faktúry neboli uhradené v danej lehote, obmedzuje prístup k štátnej pomoci a k programom financovaným zo štrukturálnych fondov),

—	vedú ku krachu podnikov, ktoré by za bežných okolností boli životaschopné, čo vedie k sérii ďalších krachov v zásobovacom reťazci, ktoré majú veľmi nepriaznivé hospodárske a sociálne dôsledky,

—	odrádzajú hospodárske subjekty od zapájania sa do verejného obstarávania, čo spôsobuje nielen narušenie hospodárskej súťaže a fungovania jednotného trhu, ale zároveň znižuje schopnosť verejných orgánov zabezpečiť efektívne využívanie verejných prostriedkov a peňazí daňových poplatníkov,

—	môžu podporovať korupciu (s cieľom urýchliť úhradu faktúr pri verejnom obstarávaní) alebo uzatváranie zmlúv, ktoré presahujú stanovené rozpočtové limity,

—	negatívne ovplyvňujú obchod v rámci Spoločenstva: podľa väčšiny podnikov je riziko oneskorených platieb pri obchodných transakciách v rámci Spoločenstva príliš vysoké, prevláda voči nim nedôvera a zvyšujú sa náklady s nimi súvisiace.

2.2 Právny rámec

2.2.1 Na úrovni Európskeho Spoločenstva existuje len jeden predpis: smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (5).

2.2.2 Na začatie konania vo veci vymáhania pohľadávok súvisiacich s oneskorenými platbami sa vzťahujú nariadenia (ES) 44/2001 (6), 805/2004 (7), 1896/2006 (8) a 861/2007 (9).

2.3 Ciele v európskom meradle

2.3.1 V iniciatíve „Small Business Act (SBA)“ (10) sa poukazuje na kľúčový význam malých a stredných podnikov pre konkurencieschopnosť hospodárstva a zdôrazňuje sa, že musia skutočne mať prístup k financiám a že by sa mali lepšie využiť príležitosti, ktoré poskytuje jednotný trh.

2.3.2 V pláne hospodárskej obnovy Európy (11) sa zdôrazňuje, že dostatočný a cenovo dostupný prístup k financiám je predpokladom pre investície, rast a vytváranie pracovných miest v kontexte hospodárskeho poklesu a EÚ a členské štáty boli vyzvané, aby zabezpečili, že orgány verejnej správy budú platiť faktúry za dodanie tovaru a poskytnutie služieb do jedného mesiaca.

2.3.3 Cieľom návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie) je začať uplatňovať a zlepšiť možnosti samofinancovania európskych podnikov, odstrániť prekážky cezhraničných obchodných transakcií, a tým podporiť fungovanie jednotného trhu.

3. Všeobecné pripomienky

3.1 Výbor priaznivo hodnotí zavedenie iniciatívy SBA, ako aj návrh smernice, pretože sa nazdáva, že urýchlené začatie úprav právneho rámca boja proti oneskoreným platbám je veľmi dôležitým a užitočným opatrením.

3.2 Výbor je takisto priaznivo naklonený myšlienke urýchlene začať uplatňovať iniciatívu SBA prostredníctvom navrhovaných činností na úrovni Spoločenstva a osobitne podporuje „návrh revidovanej smernice o boji proti oneskoreným platbám, ktorá by mala sprísniť podmienky a zvýšiť pokuty uložené verejným orgánom v prípade, že platba bola vyplatená po uplynutí lehoty dlhšej než 30 dní“ (12).

3.3 Výbor tieto opatrenia podporuje, poukazujúc na zložité a závažné negatívne dôsledky, ktoré spôsobujú oneskorené platby podnikom, predovšetkým MSP, zamestnancom, ako aj pre obchodné transakcie v rámci Spoločenstva.

3.4 Okrem boja proti oneskoreným platbám je takisto veľmi dôležité skrátiť lehoty splatnosti. Názov smernice by sa mohol doplniť v tomto duchu a opatrenia v nej obsiahnuté by sa mohli zoradiť podľa týchto dvoch cieľov.

3.5 Hoci sú legislatívne opatrenia potrebné a užitočné, nepostačujú na boj proti oneskoreným platbám, keďže tieto oneskorenia majú viaceré a zložité príčiny a súvisia s reálnou situáciou prevládajúcou osem rokov po prijatí smernice 2000/35/ES a s miestnymi podmienkami. Výbor vyzýva členské štáty, aby sa aktívne podieľali na definovaní a uplatňovaní najvhodnejších opatrení v boji proti oneskoreným platbám, a zdôrazňuje význam kvalitnej spolupráce a dialógu medzi orgánmi, sociálnymi partnermi a organizáciami malých a stredných podnikov. Tieto podniky by sa takisto mali zapojiť do tohto procesu – mali by vyvinúť väčšiu snahu v oblasti informovanosti, zlepšiť svoje interné postupy a pôsobiť na dlžníkov.

3.6 Nasledujúce opatrenia sú podľa výboru vhodné na dosiahnutie uvedených cieľov a mohli by mať pozitívne účinky:

—	zavedenie všeobecného záväzku vo verejnom obstarávaní uhrádzať platby do tridsiatich dní. Týmto opatrením by sa mali vytvoriť štandardné a transparentné postupy, ktorými sa skrátia lehoty splatnosti,

—	vytvorenie pravidla, podľa ktorého bude mať veriteľ právo na odškodné vo výške najmenej 5 % splatnej sumy, v snahe odradiť verejné orgány uhrádzať platby s omeškaním,

—	vymáhanie interných administratívnych nákladov, ktoré vznikli veriteľovi – tento postup je spolu so zákonným úrokom ďalším opatrením, ktoré by malo mať odstrašujúci účinok na dlžníkov,

—	zrušenie plánovanej možnosti vylúčiť nároky na úrok nižší ako 5 EUR pri malých transakciách,

—	posilnenie ustanovení o značne nevýhodných zmluvných doložkách – článok 6 smernice prináša nové prvky v tejto oblasti,

—	zvýšená transparentnosť práv a povinností vyplývajúcich zo smernice,

—	vytvorenie systému monitorovania a hodnotenia, ktorý umožní európskym inštitúciám a zainteresovaným stranám získať prehľad o súčasnom stave vykonávania smernice.

3.7 Výbor sa napriek tomu nazdáva, že návrh smernice je potrebné po obsahovej stránke ešte do veľkej miery zlepšiť, aby smernica mnohým podnikom v praxi priniesla skrátenie lehôt splatnosti a ich dodržiavanie a aby sa zlepšila účinnosť opravných prostriedkov voči dlžníkom.

4. Konkrétne pripomienky

4.1 Podľa výboru sú krátke a záväzné lehoty splatnosti nevyhnutné pre všetky orgány verejnej správy, či už na európskej, národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni

4.1.1 Z praktického hľadiska bude mať zavedenie všeobecnej povinnosti uhrádzať platby do tridsiatich dní v prípade verejného obstarávania a stanovenie tridsaťdňovej lehoty na preberanie a overovanie značne pozitívne účinky.

4.1.2 Všetky orgány verejnej správy a inštitúcie na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni by mali zaviesť krátke lehoty splatnosti a dodržiavať záväzky v oblasti úhrady faktúr.

4.1.3 Výbor teší, že Európska komisia zaviedla nové a prísnejšie ciele v oblasti platieb, ktoré sama priamo spravuje, skrátila lehoty vyplácania predbežného financovania, zjednodušila všeobecné postupy pred začatím projektov a vyzvala na zjednodušenie kontrolných opatrení. Podporuje Komisiu pri realizácii a rozvoji týchto opatrení na všetkých úrovniach. Výbor vyzýva vnútroštátne orgány, aby urýchlene prijali opatrenia na skrátenie a dodržiavanie lehôt splatnosti, a odporúča, aby sa v tejto súvislosti využili osvedčené postupy.

4.1.4 Výbor sa však nazdáva, že článkom 5 návrhu smernice o úhradách v rámci zmlúv o verejnom obstarávaní sa nenaplnia očakávania a chvályhodné ciele Komisie, a predkladá nasledujúce návrhy:

—

V snahe ponúknuť adresátom návrhu smernice logický a jasný text a naplniť navrhovaný cieľ („preto by sa lehoty splatnosti v prípade zmlúv o verejnom obstarávaní mali, ako všeobecné pravidlo, obmedziť na najviac 30 dní“ (13)) by sa v článku 5 mal výslovne zakotviť záväzok uhrádzať faktúry súvisiace s verejným obstarávaním v lehote maximálne tridsať kalendárnych dní a následne by sa malo začať so stanovením maximálnej dĺžky postupu prevzatia. Tiež by sa mali navrhnúť opatrenia, ktoré sa uplatnia v prípade, že sa uvedené pravidlá nebudú dodržiavať, a malo by sa uviesť, že tieto opatrenia sa môžu uplatňovať kumulatívne.

—

Výbor má obavy, že orgány verejnej správy nebudú správne využívať výnimku, na základe ktorej je možné sa v odôvodnených prípadoch dohodnúť na predĺžení lehôt splatnosti (článok 5 ods. 4), keďže nie sú stanovené objektívne a presné podmienky na posúdenie poskytnutého odôvodnenia a platných dôvodov. Orgány verejnej správy nemôžu v takejto situácii posúdiť problém nezávisle a pri financovaní svojich aktivít sa v žiadnom prípade nemôžu stretávať s vážnejšími problémami než MSP. Výbor preto navrhuje túto výnimku zrušiť alebo aspoň obmedziť, aby lehoty splatnosti v príslušných prípadoch nepresiahli 60 kalendárnych dní od dodania.

—	Výbor takisto navrhuje, aby sa zrušila výnimka v oblasti maximálnej dĺžky postupu prevzatia stanovenej na 30 dní, ktorá sa zavádza v článku 5 ods. 3, alebo aby sa aspoň obmedzil jej rozsah.

4.1.5 Pri uplatňovaní zásady zmluvnej slobody by sa mali zohľadniť niektoré osobitosti:

—

V smernici sa neuvádzajú ustanovenia, ktorými by sa obmedzilo zneužívanie práv v oblasti uplatňovania zmluvnej slobody. Výbor preto navrhuje, aby sa pri uplatňovaní tejto slobody prihliadalo na zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a podnikateľskej etiky. V tomto duchu už skoršie navrhol v snahe o zdravú hospodársku súťaž vyzvať členské štáty, aby prijali ustanovenia z oblasti práva hospodárskej súťaže týkajúce sa boja proti nekalým obchodným postupom a označili za nezákonné nevýhodné doložky o nezvyčajne dlhých lehotách splatnosti, ktoré bez legitímneho odôvodnenia presahujú priemerný predajný cyklus (viac než 60 dní) (14).

—	V zmluvách o verejnom obstarávaní sa záruky za správnu realizáciu vyžadujú len od podnikateľov, no orgány žiadne záruky v súvislosti s uhradením platby v riadnom čase neposkytujú. Tento stav by bolo vhodné napraviť.

—	Zásada zmluvnej slobody sa nemôže uplatňovať v plnom rozsahu pri stanovovaní lehôt splatnosti a lehôt na prevzatie v prípade verejného obstarávania, pretože podniky pri rokovaniach s orgánmi verejnej správy nemajú reálnu možnosť vyjednávať.

—

Zmluvná sloboda by sa mala chápať tak, aby sa uplatňovali doložky, ktoré sú výhodnejšie pre veriteľa, a nie tak, že sa budú zavádzať ustanovenia odporujúce všeobecným pravidlám. Taktiež výbor navrhuje, aby sa v časti vety „pokiaľ nie je v súťažných podkladoch a v zmluve stanovené a náležite odôvodnené inak“ (článok 5 ods. 3) slovo „inak“ nahradilo spojením „iným spôsobom, výhodnejším pre veriteľa“. Tento návrh sa týka aj článku 4 ods. 1 charty o náhrade nákladov na vymáhanie.

4.2 Zavedenie právnej povinnosti dlžníkov uhradiť úroky, odškodné a náhradu minimálnych interných nákladov

4.2.1 Vo Fínsku a Švédsku je možné úroky za oneskorené platby získať automaticky, bez súdneho rozhodnutia. Tento postup by sa mal uplatňovať vo všetkých štátoch. Výbor navrhuje, aby sa úhrada úrokov, odškodného a iných náhrad minimálnych interných nákladov stala právnou povinnosťou. Taktiež navrhuje, aby sa zmluvná sloboda uplatňovala spôsobom, v rámci ktorého bude zakotvená možnosť dohodnúť sa na podmienkach alebo sumách výhodnejších pre veriteľa, a to tak, aby si MSP mohli toto právo uplatniť bez nadmerného úsilia alebo aby sa nemuseli zdráhať využiť túto cestu kvôli svojej slabej pozícii.

4.3 Vzťahy s profesijnými organizáciami

4.3.1 Transpozíciu smernice ako aj uplatňovanie a monitorovanie opatrení prijatých s cieľom skrátiť a dodržiavať lehoty splatnosti je potrebné prekonzultovať s organizáciami zamestnávateľov a MSP a zapojiť ich do tohto procesu. Malo by sa im pomôcť pri rozvoji informačných služieb a poradenstva pre svojich členov v oblasti oneskorených platieb a nevýhodných doložiek, poskytovaných priamo alebo online.

4.3.2 Výbor navrhuje, aby sa v znení článku 6 ods. 3 o prostriedkoch, ktoré zabránia uplatňovaniu značne nevýhodných zmluvných doložiek, výslovne uviedli aj „organizácie zamestnávateľov a MSP“ a podotýka, že zvolený výraz („organizácie“) môže pri transpozícii spôsobiť problémy.

4.3.3 Keďže organizácie zamestnávateľov a predovšetkým malých a stredných podnikov môžu takisto významnou mierou prispieť k vypracúvaniu správy uvedenej v článku 10 návrhu smernice, mali by sa ich názory zohľadniť.

4.4 Výbor sa nazdáva, že by sa mali vytvoriť účinné a efektívne opravné prostriedky voči konaniu dlžníkov.

4.4.1 Výbor zdôrazňuje, že je obzvlášť dôležité, aby sa pri vymáhaní dlhov uplatňovali jednoduché, rýchle a účinné postupy, ktoré by boli prístupné pre vedenie podnikov, najmä MSP. Taktiež požaduje aby exekučný titul bolo možné získať do 90 kalendárnych dní za predpokladu, že dlh alebo prvky konania nie sú sporné (článok 9). Taktiež je nevyhnutné zlepšiť postupy odhaľovania značne nevýhodných zmluvných doložiek.

5. Ďalšie pripomienky a návrhy

5.1 Výbor žiada, aby sa zlepšili predpisy týkajúce sa značne nevýhodných zmluvných doložiek (článok 6) a navrhuje, aby sa stanovili kritériá ich definície a aby sa na zoznam doložiek, ktoré sa stále považujú za značne nevýhodné zaradili aj doložky, ktoré vylučujú vyplatenie odškodného za vymáhanie pohľadávok, doložku o výhrade vlastníctva a záruku riadneho vykonania platobného záväzku.

5.2 Výbor opätovne uvádza svoje stanovisko k postaveniu fyzických osôb, ktoré sú zo striktne právneho hľadiska mimo právomoci súčasného znenia smernice, no vo vzťahoch s určitými podnikmi a orgánmi verejnej správy sa na ne vzťahujú podobné podmienky. Výbor vyzýva Komisiu, aby uvažovala o vypracovaní štúdií zameraných na tieto otázky, pomocou ktorých by posúdila možnosť začleniť do smernice niektoré aspekty týchto vzťahov so spotrebiteľmi alebo vypracovať osobitné návrhy (14).

5.3 Výbor navrhuje, aby sa definoval pojem „nesporné dlhy“ (článok 9). Spory by sa mali považovať za neprípustné, ak existuje faktúra podpísaná prijímateľom alebo dokument potvrdzujúci, že tovar prevzal.

5.4 Výbor by chcel takisto upozorniť na nasledujúce body:

—	Ustanovenie článku 1 ods. 2 písm. b, ktorým sa z pôsobnosti novej smernice vylučujú zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred 8. augustom 2002, by sa malo vyškrtnúť a vložiť do článku 11 ods. 4, ktorým sa stanovuje dátum transpozície.

—	V definícii „úrokov“ uvedenej v článku 2 ods. 5 by mala existovať možnosť rokovať o ich výške, a to aj s orgánmi verejnej správy.

—

V snahe vyhnúť sa problémom pri transpozícii by sa mali podrobne vymenovať tri kategórie zmlúv verejného obstarávania (zmluvy na dodávku tovaru, na poskytovanie služieb a na práce) alebo by sa mali označiť všeobecne výrazom „zmluvy verejného obstarávania“ (článok 5, ods. 1, 2 a 6, s vynechaním odkazov na zmluvy na práce).

—	Nahradením výrazu „doručenie faktúry dlžníkovi“ výrazom „dátum odovzdania faktúry dlžníkovi“ (článok 3, ods. 2 písm. b) a článok 5 ods. 2 písm. b) by sa zjednodušilo dôkazné bremeno a znížili by sa náklady na poštovné alebo vypracúvanie elektronických faktúr.

—	V článku 4 ods. 1 by sa malo spresniť, či pojem „dlh“ pokrýva len hodnotu výrobku alebo či zahŕňa aj DPH a ostatné náklady ako napr. dopravu.

—	V článku 5 ods. 5 o nároku na náhradu vo výške 5 % splatnej sumy by sa malo uviesť, či je možné poskytnúť náhradu presahujúcu túto výšku, ak existujú príslušné dôkazy.

5.5 Malo by sa predchádzať neodôvodnene dlhým lehotám splatnosti a oneskoreným platbám v nasledujúcich prípadoch:

—	subdodávky pri verejnom obstarávaní (na subdodávateľov by sa mali uplatňovať tie isté pravidlá platieb ako na orgány verejnej správy),

—

dodávky tovaru v rámci maloobchodných reťazcov. Výbor už skoršie navrhol, aby sa vytvoril „dobrovoľný kódex postupov ktorý by bol podporený písomnými zmluvami“, ktorý by mal malým a stredným podnikom „umožniť dodávky veľkým maloobchodným podnikom a poskytnúť im aspoň minimálne záruky“ (15) a zabraňoval by veľkým maloobchodným podnikom alebo veľkým dodávateľom vyvíjať nátlak.

5.6 Správa, o ktorej sa hovorí v článku 10, by sa mala vypracúvať a predkladať každoročne, prinajmenšom počas prvých troch rokov uplatňovania smernice, aby bolo možné nepretržite hodnotiť pozorované výsledky a uľahčiť výmenu osvedčených postupov.

5.7 EHSV podporuje šírenie a rozvoj osvedčených postupov v oblasti boja proti oneskoreným platbám a skracovanie lehôt splatnosti.

—

Európska komisia:

—	opatrenia na skrátenie lehôt súvisiacich s úhradou úvodných platieb predbežného financovania pri nenávratnom financovaní a zmluvách EÚ z 30 na 20 dní (ide o sumu 9,5 miliárd EUR), pri ostatných centrálne spravovaných platbách je cieľom skrátiť lehoty splatnosti zo 45 na 30 dní (v prípade dotácií),

—	posilnenie využívania paušálnych sadzieb a súm pri nenávratnom financovaní a centrálne riadených obchodných zmluvách,

—	zjednodušenie všeobecných postupov používaných pred začatím projektov, ktoré by mohlo zrýchliť platby. Boli navrhnuté postupy, na základe ktorých má Komisia možnosť vyhlásiť verejnú súťaž na obdobie dvoch rokov a využiť štandardné postupy verejného obstarávania,

—	podporuje sa zjednodušovanie kontrolných opatrení tam, kde je to možné.

—	Spojené kráľovstvo: orgány verejnej správy sa zaviazali uhrádzať faktúry do 10 dní.

—	Írsko, Belgicko, Poľsko, Portugalsko, Česká republika: vlády sa zaviazali skrátiť omeškania platieb, najmä v prípade orgánov verejnej správy.

—	Belgicko: federálna vláda vytvorila nový osobitný „preklenovací úver“ z federálneho investičného fondu na financovanie oneskorených platieb, a to na úrovni všetkých orgánov verejnej správy, nielen federálnych.

—

Španielsko: v roku 2009 vyčlenil verejný finančný orgán „Instituto de Crédito Oficial“ (ICO) likviditu vo výške desať miliárd EUR na poskytovanie zvýhodnených pôžičiek, pomocou ktorých budú môcť MSP a samostatne zárobkovo činné osoby pokryť svoje potreby v tejto oblasti. Tieto prostriedky podliehajú pravidlu spolufinancovania, podľa ktorého sa napríklad požaduje, aby 50 % prostriedkov poskytol ICO a zvyšných 50 % iné úverové inštitúcie. Okrem toho „zálohové platby miestnych samospráv“ zaručujú zhromažďovanie faktúr, ktoré vystavili podniky a samostatne zárobkovo činné osoby za práce a služby vykonané pre miestne samosprávy.

V Bruseli 17. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008; Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009.

(2) Ú.v. ES C 407/50, 28.12.1998.

(3) Situácia v jednotlivých členských štátoch sa značne líši a obrovské rozdiely existujú medzi severnými a južnými krajinami.

(4) Intrum Justitia, európsky index platieb („European Payment Index“) 2009.

(5) Ú. v. ES L 200, 8.8.2000.

(6) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001.

(7) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004.

(8) Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006.

(9) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007.

(10) Ú. v. EÚ C 182/30, 4.8.2009.

(11) KOM(2008) 800 v konečnom znení.

(12) KOM(2008) 394 v konečnom znení. Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 30.

(13) Preambula návrhu smernice, 16. odôvodnenie.

(14) Ú.v. ES C 407/50, 28.12.1998.

(15) Ú. v. EÚ C 175/57, 28. júla 2009.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/48

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o revízii nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“

[KOM(2009) 175 v konečnom znení]

(2010/C 255/08)

Spravodajca: pán HERNÁNDEZ BATALLER

Európska komisia sa 21. apríla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

„Zelená kniha o revízii nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“

KOM(2009) 175 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. novembra 2009. Spravodajcom bol pán HERNÁNDEZ BATALLER.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra) prijal 174 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV súhlasí s názorom Komisie, že by sa malo zrušiť konanie exequatur, aby sa uľahčil voľný obeh rozsudkov na vnútornom trhu a ich výkon pokiaľ ide o občanov a podniky.

1.2 EHSV považuje za vhodné rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 44/2001 na správne rozhodnutia. Z tohto dôvodu žiada Komisiu, aby vykonala štúdie potrebné na odstránenie pretrvávajúcich prekážok.

1.3 Zároveň považuje za dôležité prijať opatrenia, ktoré by uľahčili nadnárodné využívanie arbitráže. Výbor podporuje zavedenie nadnárodnej a jednotnej kolíznej normy týkajúcej sa platnosti arbitrážnych dohôd, ktorá súvisí s právnymi predpismi štátu miesta arbitráže. To všetko by sa malo vykonať bez zmeny uplatňovania newyorského dohovoru alebo aspoň jeho využitia ako východiskovej bázy pre prijímanie nových opatrení.

1.4 Spoločný prístup nadnárodnej povahy, ktorý by zavádzal jasné a presné pravidlá o medzinárodnej súdnej príslušnosti, posilní právnu ochranu občanov a zabezpečí harmonizované uplatňovanie záväzných právnych predpisov Spoločenstva. Z tohto dôvodu by jeho súčasťou mali byť pravidlá týkajúce sa žalovaných strán so sídlom v tretích krajinách, mali by sa vytvoriť pravidlá subsidiárnej právomoci, prijať opatrenia brániace využívaniu čo najvýhodnejšieho miesta na vedenie súdneho sporu (tzv. forum shopping) a malo by sa podporiť využívanie štandardnej doložky o voľbe súdu.

1.5 Taktiež by mali byť prijaté pravidlá na zvýšenie právnej istoty a zníženie vysokých nákladov vyplývajúcich z duplikácie sporových konaní týkajúcich sa duševného vlastníctva na vnútroštátnych súdoch.

1.6 V prípade súdnych konaní o výklade práv záväzného a ochranného charakteru, akými môžu byť práva vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo spotrebiteľských vzťahov, bude nutné zmeniť a doplniť nariadenie č. 44/2001, aby bolo možné zoskupovať jednotlivé žaloby, čo ďalej umožní podávanie kolektívnych žalôb na súde.

2. Úvod

2.1 Zmluva o EÚ uvádza ako jeden zo svojich cieľov zachovávať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a Zmluva o ES vo svojom článku 65 stanovuje, že opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničným dosahom, ktoré sú potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu, zahŕňajú uznávanie a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, vrátane rozhodnutí v mimosúdne riešených veciach.

2.2 Európska rada na zasadnutí v októbri 1999 v Tampere ustanovila zásadu vzájomného uznávania (1) súdnych rozhodnutí za „základný kameň“ justičnej spolupráce v občianskych aj v trestných veciach v rámci Európskej únie.

2.3 Po tom, ako vo februári 2003 nadobudla účinnosť Zmluva z Nice, sa postup prijímania rozhodnutí podľa článku 67 v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, s výnimkou rodinného práva, nahradil hlasovaním kvalifikovanou väčšinou a postupom spolurozhodovania.

Bruselský dohovor z roku 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je veľmi prínosným príspevkom k acquis Spoločenstva.

2.4.1 Judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev týkajúca sa tohto dohovoru a nadobudnutie účinnosti Amsterdamskej zmluvy umožnili prijatie nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2). EHSV vtedy vypracoval k jeho návrhu stanovisko (3), v ktorom podporil vhodnosť takéhoto nástroja Spoločenstva, ktorý by tento dohovor nahradil.

2.4.2 Nariadenie (ES) č. 44/2001 stanovuje jednotné normy na riešenie konfliktov právomocí a uľahčenie voľného obehu rozsudkov, súdnych zmierov a vykonateľných listín v Európskej únii. Nariadenie sa osvedčilo ako nesmierne dôležitý nástroj pri cezhraničnom procesnom občianskom a obchodnom konaní.

2.4.3 Dánsko sa spočiatku nepodieľalo na justičnej spolupráci v občianskych veciach. V súčasnosti sa nariadenie uplatňuje v Dánsku od 1. júla 2007 podľa ustanovenia dohody medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (4).

2.4.4 Lisabonská zmluva uľahčí kroky na európskej úrovni v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach tým, že zovšeobecní uplatňovanie metódy Spoločenstva (5), a to prijímaním návrhov Komisie kvalifikovanou väčšinou a posilnením hlavnej úlohy Európskeho parlamentu, demokratickej kontroly zo strany národných parlamentov a úlohy Súdneho dvora pri kontrole zákonnosti.

3. Zelená kniha Komisie

3.1 Článok 73 nariadenia č. 44/2001 stanovuje, že Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti nariadenia predloží správu o jeho uplatňovaní a priloží k nej návrhy zamerané na zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

3.2 Zelená kniha obsahuje viacero návrhov týkajúcich sa aspektov, ktoré Komisia pokladá za najdôležitejšie, a to podľa skúseností s uplatňovaním nariadenia č. 44/2001 a príslušnej judikatúry Súdneho dvora ES.

3.3 Medzi témy, ku ktorým plánuje zelená kniha otvoriť verejnú diskusiu, patrí zrušenie konania exequatur (6), fungovanie nariadenia v rámci medzinárodného právneho poriadku, voľba súdu, priemyselné vlastníctvo, lis pendens a súvisiace konania, predbežné opatrenia, vzťah medzi nariadením a arbitrážou, pôsobnosť a súdna príslušnosť.

3.4 Zelená kniha sa tiež zaoberá otázkou uznávania a vykonávania, najmä voľným obehom verejných listín, ako vo svojom uznesení z 18. decembra 2008 žiadal Európsky parlament, alebo možnosťou využiť v štádiu vykonávania jednotný štandardný formulár.

4. Všeobecné pripomienky

4.1 Nariadenie (ES) č. 44/2001 sa osvedčilo ako nesmierne dôležitý nástroj pri procesnom a obchodnom konaní. EHSV súhlasí s názorom Rady a Komisie, že opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach sú potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu.

4.2 Diskusia vyplývajúca z návrhov Komisie je vzhľadom na skúseností získané v posledných rokoch pri uplatňovaní tohto nariadenia príhodná. Cieľom je posilniť základné právo všetkých osôb na účinnú právnu ochranu, ktorá je základným právom uvedeným v Charte základných práv Európskej únie a článku 65 Zmluvy o ES a zároveň je aj všeobecnou právnou zásadou, ktorú uznáva judikatúra Súdneho dvora ES.

Zrušenie konania exequatur vo všetkých rozhodnutiach prijatých súdnymi orgánmi členských štátov v občianskych a obchodných veciach je v úplnom súlade s cieľom zaručiť ich účinnosť a zachovať právnu istotu v rámci vnútorného trhu a základným právom na spravodlivý proces (7) a na účinný prostriedok nápravy, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (8).

4.3.1 Tento prístup je teda v súlade s doložkou o subsidiarite, ktorá je implicitne uvedená v prvom pododseku článku 65 ods. 1 Zmluvy o ES. Podľa nej môžu byť opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, prijaté iba vtedy, ak sú potrebné na správne fungovanie vnútorného trhu.

4.3.2 Na jednej strane, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol byť rozsudok vykonateľný na nadnárodnej úrovni, by mohli byť dostatočne primerané záruky stanovené v nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 (Brusel II-a). Podľa článkov 41 a 42 nariadenia sú rozsudky týkajúce sa práva styku a návratu dieťaťa priamo vykonateľné za predpokladu, že sú v oboch prípadoch zachované dve záruky: ak sú rozsudky vykonateľné v členskom štáte pôvodu a ak boli náležite osvedčené v členskom štáte pôvodu (9).

4.3.3 Jedinou možnou prekážkou by v tejto súvislosti mohol byť iba ďalší vykonateľný rozsudok, ktorý by neskôr vyniesol iný súd. Išlo by však o výnimočný prípad, ktorý je predmetom zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 44/2001, ktoré navrhuje Komisia.

4.3.4 Na druhej strane a v súvislosti s ochranou práv žalovaného, výklad v súlade so zásadou vzájomného uznávania umožňuje súdnemu orgánu, na ktorom bola podaná žaloba, uplatňovať rovnaké pravidlá, ktoré sa uplatňujú v rámci vnútroštátneho právneho poriadku v prípadoch upovedomovania cudzincov alebo štátnych príslušníkov s bydliskom v zahraničí o začatí konania.

4.3.5 Ak takého ustanovenia nie sú k dispozícii alebo ak platné právne predpisy nezabezpečujú právo na spravodlivý proces v dostatočnej miere (napríklad v otázke jazykového porozumenia, vierohodnosti prostriedkov na postúpenie a prijímanie žalôb atď.) bolo by vhodné zaviesť v nadnárodnom právnom rámci subsidiárne pravidlá týkajúce sa záruk.

4.3.6 EHSV by však uprednostnil proces preskúmania na nadnárodnej úrovni, ktorý by bol vo všeobecnosti vo väčšej miere harmonizovaný v občianskom a obchodnom konaní, za predpokladu, že žalovaný by mal k dispozícii ako ochranu dodatočné opravné prostriedky (osobitné preskúmanie).

V súlade s jurisdikciou Súdneho dvora ES (10) zjednocuje kapitola II nariadenia (ES) č. 44/2001 pravidlá týkajúce sa právomoci nielen pre spory v rámci Spoločenstva, ale aj pre spory týkajúce sa krajín mimo Spoločenstva, vrátane situácií, kedy žalovaný nemá bydlisko v niektorom z členských štátov EÚ.

4.4.1 Z tohto dôvodu by malo byť možné zaviesť osobitné pravidlá týkajúce sa právomoci, ktoré by poskytovali nadnárodný rámec pre takého prípady, na rozdiel od súčasnej situácie, kedy sa podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 44/2001 určuje právomoc súdov každého členského štátu podľa právneho poriadku tohto členského štátu, hoci na tieto pravidlá by sa vzťahovali výnimky uvedené v článkoch 22 a 23 tohto nariadenia.

Pokiaľ ide o zavedenie „pravidiel subsidiárnej právomoci“, zdajú sa byť vhodné tri pravidlá, ktoré sa momentálne zvažujú:

—

pravidlo vychádzajúce z vykonávania činností, za predpokladu, že spor sa týka týchto činností (podobné ustanovenie už existuje v rámci článku 3 nariadenia (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní. Podľa neho majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka),

—	pravidlo vychádzajúce z umiestnenia majetku požadovaného na splatenie dlhu a

—	pravidlo forum necessitatis (11), hoci táto posledná možnosť by musela striktne spĺňať podmienky, na základe ktorých medzinárodné právo uznáva zásadu objektívnej teritoriality (12) a ktoré kladú dôraz na povinnosť dokázať príhodnosť postúpenia prípadu na konkrétny súd.

4.5.1 Výnimočná povaha využívania pravidiel forum necessitatis sa okrem iných ustanovení odráža v článku 7 nariadenia (ES) č. 4/2009 (13), čo súdnemu orgánu členského štátu umožňuje vyriešiť spor za predpokladu, že žiadny iný členský štát nemá právomoc na základe nariadenia a konanie by sa nemohlo iniciovať v treťom štáte, ktorý by bol so sporom úzko spätý.

4.5.2 Avšak pokiaľ ide o rozšírenie používania takýchto postupov, vzhľadom na riziko súbežných konaní z dôvodu zavedenia jednotných pravidiel pre žaloby vznesené proti žalovaným z tretích krajín, by sa tieto nadnárodné jednotné pravidlá mali v každom prípade vzťahovať iba na tieto procesné situácie:

—	ak strany dosiahli dohodu o výlučnej právomoci súdu v prospech súdnych orgánov tretích krajín,

—	ak spor z iných dôvodov spadá do výlučnej právomoci súdnych orgánov tretích krajín, alebo

—	ak už bolo v tretej krajine začaté súbežné konanie.

Pokiaľ ide o uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré vyniesli súdne orgány tretích krajín s výlučnou právomocou pre spor, je potrebné zaviesť jednotný nadnárodný postup, aby sa vyhlo škodám a oneskoreniam vyplývajúcim zo súčasných rozdielov vo vnútroštátnych právnych systémoch. To znamená, že treba zaviesť spoločný súbor podmienok na prijímanie rozsudkov vynesených súdmi tretích krajín, čo EHSV považuje za dôležité.

4.6.1 V tejto súvislosti bola Európskej únii na základe stanoviska Súdneho dvora ES 1/2003 udelená výlučná právomoc uzatvárať príslušné medzinárodné dohody na dvojstrannej a jednostrannej úrovni. Z tohto dôvodu sa považuje za vhodné zavedenie jednotného nadnárodného postupu.

4.7 Prekážka začatej veci

4.7.1 Ako je známe, pravidlo lis pendens stanovuje, že v prípade dvoch žalôb s rovnakým predmetom a rovnakou skutkovou podstatou skúmaných dvoma rôznymi súdmi, musí súd, na ktorý bola žaloba podaná ako na posledný, z vlastného podnetu prestať konať v prospech prvého súdu.

4.7.2 V súvislosti so stanovením nadnárodných pravidiel, ktoré by zaistili účinnosť dohôd o voľbe súdu uzatvorených stranami v prípade súbežných konaní, by z dôvodu účinnosti, rýchlosti a právnej istoty bolo vhodné v nariadení zmeniť pravidlo lis pendens, a pritom zachovať pre obidva relevantné súdy povinnosť priamo sa navzájom informovať a spolupracovať.

4.7.3 Pozitívnym krokom by bolo vytvorenie mechanizmu spolupráce a komunikácie medzi dotknutými súdmi, v rámci ktorého by súd, ktorý prestal konať, bol povinný opäť začať vo veci konať, ak súd, ktorému bola vec predložená ako prvému, tiež prestane konať, čím by sa predišlo negatívnym konfliktom v oblasti príslušnosti, akým je konflikt uvedený v nariadení 2201/2003 (14).

4.7.4 V tomto zmysle by pravidlo lis pendens so zachovaním uvedenej povinnosti umožnilo stanoviť lehotu, v rámci ktorej by sa súd príslušný na základe toho, že mu vec bola predložená ako prvému (na základe uplatnenia pravidla prednosti na základe času podania), mal definitívne vyjadriť k svojej príslušnosti a v prípade, že si ju ponechá, by bolo jeho povinnosťou v rámci iných definitívnych lehôt pravidelne informovať iný súd o priebehu konania.

Stanovením „pravidla náležitej starostlivosti“, ktoré zaviaže dva alebo viacej súdov nachádzajúcich sa v situácii súbežných konaní v rovnakej veci, pre ktorú sa vyhlásili za súdy s výhradnou príslušnosťou, presne informovať o relevantných okolnostiach, by sa jednoznačne posilnila právna istota.

4.8.1 Nakoniec sa EHSV nazdáva, že klauzula o nadnárodnej voľbe súdu v nariadení č. 44/2001 by občanom a podnikom uľahčila prístup k účinnej právnej ochrane, pretože by zabránila neistote v otázke platnosti dohody o voľbe súdu s cieľom vyhnúť sa najvýhodnejšej jurisdikcii uplatnením akýchkoľvek opatrení, ktoré sa ukážu ako potrebné.

4.9 Preventívne opatrenia

4.9.1 V súvislosti s preventívnymi opatreniami by bola tiež potrebná revízia určitých aspektov platných článkov 31 a 47 uvedeného nariadenia č. 44/2001. Platí to hlavne pre prípady, keď sú takéto opatrenia požadované od súdnych orgánov jedného členského štátu, pričom príslušný konať v danej veci je súd iného členského štátu.

4.9.2 Vzhľadom na to, že preventívne opatrenia na súde musia byť prijaté v záujme ochrany procesnej situácie žiadateľa o tieto opatrenia, ak sú vo väčšine členských štátov splnené dve požiadavky, „fumus boni iuris“ a „periculum in mora“ (15) a s cieľom predísť zneužitiu práva, by bolo potrebné zaviesť niekoľko obmedzení tejto možností.

4.9.3 Po prvé je to povinnosť súdu, na ktorom bola podaná žaloba, komunikovať so súdom príslušným v danej veci a po vyhodnotení tejto informácie rozhodnúť o tom, či bolo vhodné prijať daný prípad hlavne z hľadiska dobrého ukončenia konania.

4.9.4 Po druhé je to povinnosť žiadateľa o preventívne alebo predbežné opatrenia zložiť bankovú záruku, ktorej primeranú výšku stanoví príslušný súd podľa rozsahu prípadu a požadovaného odradzujúceho účinku, ktorým sa má predísť zneužitiu zákonov.

4.9.5 V prípadoch, keď sa navrhovateľ usiluje o dosiahnutie súhlasnej povinnosti a v iných podobných prípadoch, pri ktorých sa nevyžaduje úhrada splatnej a vymáhateľnej čiastky, môže sa stanoviť oslobodenie od záruky, a to na základe posúdenia skutkového stavu a okolností sudcom s cieľom zabrániť prekážkam získania preventívnej ochrany.

4.10 Zrušenie konania exequatur

4.10.1 V platnosti zostáva aj možnosť neuznania, a to na základe dôvodov uvedených v článku 34 nariadenia, ktoré sa týkajú verejného poriadku a nemožnosti zúčastnených strán brániť sa a nekompatibility rozsudkov.

4.10.2 Tieto okolnosti poskytujú príslušným súdom manévrovací priestor, ktorý je ťažko kontrolovateľný, a zjavne prispievajú k právnej neistote a riziku nenáležitých prieťahov v konaniach.

4.10.3 Na druhej strane sa zdá rozumné, aby na účely zrušenia konania exequatur pri vydávaní povolení na výkon predbežných opatrení zmena a doplnenie článku 47 uvedeného nariadenia vychádzali zo znenia platného článku 20 nariadenia (ES) č. 4/2009 (13), čiže ide o jedno vyhotovenie rozhodnutia a jeden výpis z rozhodnutia preložený pomocou príslušného formulára.

4.10.4 Vzhľadom na to, že cieľom zmien a doplnení uvedených v nariadení je prispieť k všeobecnému uplatneniu zásady vzájomného uznávania v prípadoch spadajúcich do pôsobnosti tohto nariadenia, nezdá sa koherentným ďalšie rozlišovanie medzi uznávaním a výkonom.

4.10.5 Preto by bolo želateľné túto možnosť zrušiť alebo dôkladne preskúmať podmienky jej uplatňovania.

4.10.6 Ak je však na druhej strane cieľom uznávania rozhodnutí celá občianska a obchodná oblasť, obsah platného článku 1 by sa mal zmeniť a doplniť a tým rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti o administratívne rozhodnutia, pretože by to umožnilo občanom a podnikom lepšie využiť fungovanie vnútorného trhu.

4.10.7 Táto poznámka sa týka aj návrhu zahrnúť do nariadenia finančné sankcie pre dlžníkov a pokuty, ktoré by ukladali súdy alebo daňové úrady členských štátov.

4.10.8 V záujme zjednodušenia formalít a urýchlenia výkonu sa právna ochrana môže zlepšiť, ak sa vytvorí spoločný štandardizovaný formulár vo všetkých úradných jazykoch Spoločenstva, ktorý by obsahoval výpis z rozhodnutia.

4.10.9 Tým by sa znížili náklady spojené s výkonom rozhodnutí, pretože by sa zrušila povinnosť zvoliť adresu pre doručovanie písomností alebo menovať zástupcu ad litem, keďže tieto požiadavky sú vzhľadom na nariadenie (ES) č. 1393/2007 (16) už neaktuálne.

4.11 Európska verejná listina

4.11.1 Pôvodne článok 50 Bruselského dohovoru hovoril o autentických listinách, ktoré sú vykonateľné. Výklad tohto ustanovenia poskytol Súdny dvor ES (17) v tom zmysle, že ide o listiny, ktoré sú vykonateľné podľa zákonov krajiny pôvodu a ktorých pravosť potvrdil verejný orgán alebo iný orgán oprávnený na tento úkon príslušným členským štátom.

4.11.2 V nariadení č. 44/2001 tento pojem obsahuje článok 57. Európsky parlament však požiadal Komisiu, aby začala pracovať na európskej verejnej listine.

4.11.3 EHSV súhlasí s tým, aby Komisia vykonala potrebné kroky na zabezpečenie voľného pohybu verejných listín, čo môže vyústiť do vytvorenia európskej verejnej listiny.

4.12 Ochrana spotrebiteľa

4.12.1 Podľa odôvodnenia 13 nariadenia č. 44/2001 v spotrebiteľských zmluvách by slabší účastník mal byť chránený normami právomoci, ktoré by lepšie chránili jeho záujmy než všeobecné normy právomoci. Tento postoj potvrdila aj judikatúra Súdneho dvora ES (18).

4.12.2 EHSV chápe znepokojenie Komisie vyjadrené v odôvodneniach nariadenia a v judikatúre Súdneho dvora ES, pretože vždy bol zástancom vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorý musí byť chránený preventívnymi a záväznými predpismi.

4.12.3 Kvôli koherencii právneho systému Spoločenstva by bolo vhodné zosúladiť znenie článku 15 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia s definíciou spotrebiteľského úveru a zmluvy o viazanom úvere uvedenou v článku 3, c) a n) smernice 2008/48/ES (19).

4.12.4 Nakoniec, pokiaľ ide o kolektívne žaloby, tento druh ochrany umožňuje zníženie nákladov na konanie, ktoré zvyčajne odradia spotrebiteľa od toho, aby podal žalobu na podnikateľa so sídlom v inom členskom štáte. Sú to predovšetkým náklady, ktoré vznikajú pri vedení sporu mimo obvyklé bydlisko a v prípade, že sa spor vedie na vlastnom súde, náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s tým, že rozhodnutie sa musí vykonať „a fortiori“ v inom členskom štáte.

4.12.5 Vzhľadom na to, že na základe platného nariadenia (článok 6 ods. 1) nie je možné spájať žaloby, predovšetkým žaloby viacerých navrhovateľov proti tomu istému odporcovi na súdoch jedného členského štátu, toto ustanovenie nariadenia by sa malo zmeniť tak, aby sa umožnili kolektívne žaloby spotrebiteľov a žaloby o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel Spoločenstva, ktoré EHSV podporil.

4.13 Duševné vlastníctvo

4.13.1 Aj keď cieľom smernice 2004/48/ES (20) o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva je zosúladiť niektoré procesné otázky, sú potrebné nadnárodné predpisy na zmiernenie nedostatku právnej istoty a zníženie vysokých nákladov, ktoré spôsobuje možnosť zdvojenia konaní na národných súdoch.

4.13.2 EHSV sa preto nazdáva, že je potrebné prijať opatrenia na zabránenie falšovaniu značiek a nabáda Komisiu a členské štáty, aby uzatvorili dohovor o európskom patente pri zachovaní jazykovej rozmanitosti.

4.14 Arbitráž

4.14.1 EHSV sa nazdáva, že v rámci reformy nariadenia č. 44/2001 by sa mali prijať primerané opatrenia, ktorými by sa zaistil voľný obeh rozhodnutí v Európe a ktorými by sa zabránilo súbežným konaniam.

4.14.2 Konkrétne by (čiastočné) zrušenie vylúčenia arbitráže z rozsahu pôsobnosti nariadenia:

—	umožnilo preventívne opatrenia na podporu arbitráže,

—	umožnilo uznávať rozhodnutia o platnosti arbitrážnej zmluvy a

—	uľahčilo uznávanie a výkon rozhodnutí obsahujúcich arbitrážne rozhodnutie.

4.14.3 EHSV podporuje prijatie opatrení, ktoré by uľahčili nadnárodné využívanie arbitráže. Preto podporuje zavedenie nadnárodnej a jednotnej kolíznej normy týkajúcej sa platnosti arbitrážnych dohôd, ktorá súvisí s právnymi predpismi štátu miesta arbitráže.

4.14.4 V každom prípade sa EHSV nazdáva, že najvhodnejšie by bolo nič nemeniť na uplatňovaní newyorského dohovoru o výkone arbitrážnych rozhodnutí z roku 1958 alebo aspoň jeho využitia ako východiskovej bázy pre prijímanie nových opatrení.

4.15 Rozšírenie rozsahu pôsobnosti na administratívne rozhodnutia

4.15.1 EHSV si uvedomuje, že nariadenie č. 44/2001 sa uplatňuje len na rozhodnutia v občianskych a obchodných veciach, ale aj tak sa nazdáva, že v záujme správneho fungovania vnútorného trhu by Komisia a členské štáty mali skúmať možnosti rozšírenia vecnej pôsobnosti tohto nariadenia na konečné administratívne rozhodnutia postupmi, ktoré budú považovať za vhodné, vrátane postupov uvedených v článku 309 Zmluvy o založení ES.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Zásada „vzájomného uznávania“ zaručuje voľný obeh súdnych rozhodnutí bez toho, aby bolo potrebné harmonizovať procesnoprávne predpisy členských štátov.

(2) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1.

(3) Ú. v. ES C 117, 16.4.2000, s. 51.

(4) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2005, s. 61.

(5) Metóda Spoločenstva vychádza z myšlienky, že všeobecný záujem občanov sa najlepšie obhajuje vtedy, keď inštitúcie Spoločenstva plne vykonávajú svoju úlohu v rozhodovacom procese pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity.

(6) Konanie exequatur je postup, ktorého účelom je stanoviť, či je možné uznať rozsudok vynesený súdom, na ktorý sa nevzťahuje zvrchovanosť štátu, v ktorom má byť vykonaný, a povoliť jeho výkon v inom štáte, než v tom, kde bol vynesený.

(7) Právo na spravodlivý proces je súčasťou práv uvedených v článku 6-1, v súlade s jurisdikciou Európskeho súdu pre ľudské práva [pozri o. i. rozsudky Golder (21.2.1975, body 28 až 31) a Dewer].

(8) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000.

(9) V tejto súvislosti pozri aj nariadenia 4/2009; 1896/2006 a 861/2007.

(10) Rozsudok z 1. marca 2005, vec C-281/02 Owusu, a stanovisko 1/03 zo 7. februára 2006, FJ 143-145.

(11) To znamená, že súd uzná právomoc, ktorú nadobudol súd tretej krajiny, ak podľa jeho úsudku prevzal tento súd právomoc preto, aby sa predišlo odopreniu spravodlivosti z dôvodu absencie kompetentného súdneho orgánu. Ide skôr o aspekt prístupu k súdom než o uznávanie rozsudkov.

(12) Napríklad rozsudok Medzinárodného súdneho dvora (MSD) zo 7. septembra 1927 vo veci Lotus a z 5. februára 1970 vo veci Barcelona Traction.

(13) Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009, s. 1.

(14) Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1.

(15) Preventívne opatrenia vyžadujú predovšetkým dopredu vydané, a niekedy čiastočné, povolenie na podanie žaloby ešte pred vynesením rozsudku. Podľa klasickej procesnej praxe [pozri napr. Calamadrei „Introducción al Estudio sistemático de las Providencias cautelares“ (Úvod do systematického štúdia preventívnych opatrení)] pre prijatie uvedených opatrení musia byť splnené obidve požiadavky: fumus boni iuris a periculum in mora. Aj Súdny dvor ES prijal tento prístup v uznesení predsedu súdu z 19.7.1995, Komisia Európskych spoločenstiev verzus Atlantic Container Line AB a spol. (vec C-149/95), v rozhodnutí predsedu Súdu prvej inštancie z 30.6.1999, Pfizer Animal Health verzus Rada Európskej únie (vec T-13/99) a vec Factortame z 19. júna 1990, a rozhodnutie predsedu Súdneho dvora z 28.6.1990.

(16) Nariadenie Rady č. 1393/2007 (ES) z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v členských štátoch v občianskoprávnych a obchodných veciach. Ú. v. L 324, 10.12.2007.

(17) Rozsudok Súdneho dvora ES zo 17.6.1999, vec C-260/97, Unibank.

(18) Rozhodnutie Súdneho dvora ES zo 17.9.2009 vo veci C-347708, Vorarlberger Gebietskrankenkasse.

(19) Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.

(20) Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/54

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe“

[KOM(2009) 184 v konečnom znení]

(2010/C 255/09)

Spravodajkyňa: pani DARMANIN

Pomocný spravodajca: pán WOLF

Európska komisia sa 20. apríla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:

Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe

KOM(2009) 184 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 17. novembra 2009. Spravodajkyňou bola pani Darmanin a pomocným spravodajcom pán Wolf.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Posilnenie VaV a inovácií je základným predpokladom pre prekonanie súčasnej hospodárskej a finančnej krízy.

1.2 Medzi hlavnými témami VaV, ktorými sú napríklad klimatické zmeny, energetika či zdravotná starostlivosť, zohrávajú kľúčovú úlohu IKT ako technológia, ktorá ovplyvňuje takmer všetky aspekty spoločnosti, hospodárstva, vedy a technológie.

1.3 Pokiaľ ide o VaV v oblasti IKT, podprogram „Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti“ (FET) je akýmsi priekopníkom, ktorý môže z dlhodobého hľadiska viesť k vzniku nových, možno priam revolučných informačných a komunikačných technológií.

1.4 EHSV preto v plnom rozsahu podporuje ciele, ktoré stanovila Komisia vo svojom oznámení o technológiách budúcnosti a vznikajúcich technológiách. EHSV tiež podporuje navrhované zvýšenie rozpočtu na FET v rámci IKT o 20 % ročne.

1.5 Keďže však uvedené zvýšenie rozpočtu zodpovedá iba plánovanému nárastu prostriedkov pre program IKT ako celok a relatívny podiel programu FET na programe IKT by sa nezmenil, EHSV odporúča, aby sa súčasný podiel FET v 7. RP postupne zvýšil na 15 % a aby sa v tomto trende pokračovalo aj v 8. RP.

1.6 Pokiaľ ide o „Pravidlá účasti na 7. rámcovom programe“, EHSV vyzýva členské krajiny a ich finančné organizácie, aby prispeli požadovaným dielom k zabezpečeniu toho, že sa program bude dať úspešne realizovať.

1.7 EHSV okrem toho vyzýva členské štáty, aby vypracovali vlastné účinné programy výskumu a vývoja v oblasti IKT a FET a stali sa tak silnými partnermi pre európsku a medzinárodnú spoluprácu. Na tento účel by sa malo investovať viac prostriedkov zo štrukturálnych fondov. EHSV považuje dosiahnutie pokroku v tejto oblasti za dôležitú súčasť novej Lisabonskej stratégie (1). Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť tieto ciele, je využívanie nástroja otvorenej metódy koordinácie.

1.8 EHSV podporuje aj navrhované rozdelenie programu FET na dve rôzne oblasti: podporu nových myšlienok v sľubných oblastiach (FET Pro-active), kam patria aj navrhované reprezentatívne iniciatívy, a objavovanie novátorských myšlienok (FET Open). Otvorenosť programu FET pre nové myšlienky je obzvlášť dôležitá pre stimuláciu vedeckého a intelektuálneho potenciálu členských štátov.

1.9 V rámci navrhovaného programu FET EHSV podporuje aj dodatočné prvky, ako multidisciplinárny prístup, spoločné programovanie členských krajín a medzinárodnú spoluprácu. Je však potrebné zabezpečiť, že sľubné iniciatívy nezaniknú kvôli tomu, že príslušné postupy sú príliš komplexné a že význační vedci a inštitúcie budú podnecovaní k účasti.

1.10 Výbor žiada, aby sa podnikli okamžité kroky v oblasti patentu Európskeho spoločenstva, ktoré povedú k hmatateľným výsledkom.

1.11 Výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prilákali špičkové talenty do tejto oblasti výskumu a zabránili odchodu najtalentovanejších mladých vedcov. Výbor s uspokojením konštatuje, že niektoré výskumné organizácie už zaviedli úspešné programy na riešenie tohto problému.

1.12 Výbor opakuje svoje odporúčanie, aby bola do všeobecného programu IKT zaradená nová kategória „IKT pre vedu a výskum“.

2. Oznámenie Komisie

2.1 V osobitnom programe „Spolupráca“ predstavuje výskum a vývoj informačných a komunikačných technológií (IKT) hlavný pilier siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 až 2013) (2), skrátene (7. RP). Malá časť tohto programu výskumu a vývoja súvisiaceho s IKT, ktorá v súčasnosti tvorí asi 10 % jeho osobitného rozpočtu, je výskum vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (FET). Kým väčšia časť programu IKT sa týka hlavne využívania existujúcich vedeckých poznatkov na vývoj inovatívnych informačných a komunikačných technológií, výskum v oblasti vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti je priekopníkom v rámci programu IKT, keďže sa vo zvýšenej miere zaoberá základnými vedeckými otázkami, riešenie ktorých môže z dlhodobého hľadiska viesť k úplne novým a možno revolučným informačným a komunikačným technológiám.

2.2 Oznámenie Komisie stanovuje cieľ posilniť výskum vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (FET) ako súčasť programu IKT. Tým sa dopĺňajú a výraznejšie posilňujú činnosti opísané v nedávnom oznámení Komisie (3) o stratégii v oblasti výskumu, vývoja a inovácií IKT v Európe.

2.3 So súčasným rozpočtom približne 100 miliónov EUR ročne podporuje program FET vedcov a inžinierov, ktorí sa odvážia pustiť do neprebádaných oblastí za hranicami tradičných IKT. Európska komisia podporuje zvýšenie položky rozpočtu 7. RP pre výskum FET o 20 % ročne v období rokov 2011 až 2013. Vyzýva členské štáty, aby toto úsilie podporili podobným zvýšením.

2.4 Európsky výskum FET je ojedinelý v tom, že dokáže spájať niekoľko vlastností tak, že je:

—	Základný. Skúma nové, nekonvenčné myšlienky a vedecké modely, ktoré sú pre výskum v rámci odvetvia príliš dlhodobé alebo riskantné, a tým kladie nové základy pre budúce IKT.

—	Transformačný. Riadi sa myšlienkami, ktoré spochybňujú, či môžu radikálne meniť naše chápanie vedeckých konceptov, ktoré stoja za existujúcimi informačnými technológiami.

—	Vysokorizikový. Avšak tieto riziká sú vyvážené výsledkami s vysokým potenciálom a príležitosťami na prevratné objavy.

—	Účelový. Jeho cieľom je ovplyvniť budúce výskumné programy v rámci odvetvia týkajúce sa IKT.

—	Multidisciplinárny. Stavia na synergických účinkoch a plodnej spolupráci medzi jednotlivými odbormi, ako sú biológia, chémia, nano-, neuro- a kognitívna veda, etológia, sociálna veda alebo ekonómia.

—	Kooperačný. Spája najlepšie tímy z Európy a čoraz viac i zo sveta pri práci na spoločných vedeckých témach.

2.5 FET sa implementuje prostredníctvom tematicky zameraných výskumov v nových oblastiach (FET Pro-active) a otvoreného, neobmedzeného objavovania novátorských myšlienok (FET Open).

2.6 Komisia vo svojom oznámení navrhuje stratégiu týkajúcu sa niekoľkých aspektov, a to:

—	upevniť pozíciu FET v rámci IKT,

—	iniciovať reprezentatívne iniciatívy v oblasti FET,

—	zapojiť sa do spoločného plánovania a do iniciatív FET ERA,

—	zvýšiť účasť mladých výskumníkov na výskume FET,

—	uľahčiť rýchlejšiu kapitalizáciu vedeckých poznatkov a urýchliť inovácie,

—	uľahčiť spoluprácu so svetovými výskumnými lídrami a pritiahnuť svetové talenty do Európy.

2.7 Komisia vyzýva členské štáty, aby podporili navrhované ciele a stratégiu a aby nabádali národné, regionálne orgány, univerzity, verejné výskumné organizácie a zástupcov súkromného sektora na účasť na prípravách budúcich činností.

3. Všeobecné pripomienky

3.1 IKT ako súčasť 7. RP. Vo svojom stanovisku k siedmemu rámcovému programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2) EHSV uviedol, že „dostatočne podporovaný a efektívny výskum a vývoj na špičkovej úrovni je rozhodujúcim základom a predpokladom pre inováciu, konkurencieschopnosť a prosperitu a tým aj pre kultúrny rozvoj a sociálne služby. Investície do výskumu a vývoja vedú – ako výrazný multiplikačný činiteľ – k vyššej hospodárskej výkonnosti“. Platí to viac než kedykoľvek predtým vzhľadom na súčasnú vážnu hospodársku a finančnú krízu, ktorá spolu s existujúcimi energetickými a klimatickými problémami poukazuje na naliehavú potrebu ďalšieho výskumu a priekopníckych inovácií.

Vplyv IKT. V tejto súvislosti IKT hrajú hlavnú úlohu ako kľúčová prierezová technológia, ktorá podporuje takmer všetky aspekty a procesy moderného života. V posledných desaťročiach viedli IKT a súvisiace technológie k revolučným zmenám a pokroku vo fungovaní spoločnosti a ovplyvnili spôsob života jednotlivcov, priemyselnú výrobu, obchod, administratívu a samotnú vedu.

3.2.1 IKT ako výskumný nástroj. IKT sú nástrojom, ktorý umožňuje ďalší výskum a vývoj v iných oblastiach inovácie, ako je energetika (4), klíma, zdravotníctvo a starnúca spoločnosť, ako aj v širokom spektre sociálno-ekonomických otázok. IKT teda nie sú iba oblasťou inovácie samé osebe, ale sú tiež nástrojom na inovácie v iných oblastiach vedy, spoločnosti a technológie. Predpokladá sa, že ďalší rozvoj IKT tento pokrok urýchli a podporí.

3.3 R&D on ICT. Výskum a vývoj v oblasti informačných a telekomunikačných technológií využíva existujúce vedecké poznatky na vývoj resp. zlepšenie nových výpočtových a komunikačných zariadení, metód a prístrojov. Tieto témy siahajú od „grid computing“ (spájanie počítačov, ktoré navzájom zdieľajú vlastné zdroje) až po UMTS; celá škála rôznych projektov je uvedená na internetovej stránke http://cordis.europa.eu/fp7/ict/projects/home_en.html.

3.4 Program FET. Výskum a vývoj v oblasti informačných a telekomunikačných technológií však vyžaduje hlbšie pochopenie prírodných zákonov a najmä spôsobu, akým príroda spracováva informácie, aby sme prekročili naše súčasné hranice a prenikli do úplne nových oblastí poznatkov, ktoré otvárajú nový potenciál inovácií a informačných a komunikačných technológií. Toto je účel programu FET, ktorý už prilákal medzinárodnú vedeckú elitu.

3.5 Priekopnícka úloha. EHSV verí, že program FET Európskej komisie je veľmi úspešný a skutočne funguje ako priekopník. Výbor preto podporuje pokračovanie a rozšírenie programu tak, ako to navrhuje Komisia. EHSV tiež podporuje navrhované zvýšenie rozpočtu pre program FET o 20 % ročne a tiež koncepciu pustiť sa do neprebádaných oblastí a hľadať od základu nové možnosti.

3.6 Zvýšenie relatívneho podielu programu FET. EHSV uznáva, že dnešné investície do FET sú zárodkom IKT zajtrajška. Keďže zvýšenie rozpočtu pre program FET o 20 % ročne iba zodpovedá plánovanému nárastu prostriedkov pre program IKT ako celok a relatívny podiel programu FET na programe IKT by sa nezmenil, EHSV navrhuje, aby sa súčasný podiel FET v rámci 7. RP postupne zvýšil na 15 % a aby sa v tomto trende pokračovalo aj v 8. RP.

3.7 Dve oblasti. EHSV tiež podporuje rozdelenie programu FET do dvoch rôznych oblastí: proaktívny tematicky zameraný výskum na podporu nových myšlienok v sľubných oblastiach (FET Pro-active) vrátane navrhovaných reprezentatívnych iniciatív (5) (napr. decentralizované samoorganizované systémy) a objavovanie novátorských myšlienok (FET Open), pri ktorom sa uplatňuje prístup zdola nahor a je otvorené uchádzačom s úplne novými nápadmi. Otvorenosť programu FET je obzvlášť dôležitá pre stimuláciu vedeckého a intelektuálneho potenciálu členských štátov.

3.8 Členské štáty a pravidlá účasti. Zatiaľ čo hlavná časť vývoja sa uskutočňuje v priemysle a v malých a stredných podnikoch (6), program FET, o ktorom sa tu diskutuje, je zameraný v prvom rade na univerzity a verejné výskumné inštitúcie v EÚ. V súlade s „pravidlami účasti“ (7) na 7. rámcovom programe v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností podporuje program FET spoluprácu medzi členskými štátmi a ich účasť na financovaní. EHSV preto vyzýva finančné ustanovizne členských štátov, aby prispeli svojím dielom a tým uľahčili alebo posilnili účasť na tomto dôležitom programe.

3.9 Výskum a vývoj v oblasti FET v členských štátoch. EHSV okrem toho vyzýva členské štáty, aby vypracovali vlastné účinné programy výskumu a vývoja v oblasti IKT (8) a FET a stali sa tak silnými partnermi pre európsku a medzinárodnú spoluprácu. Na tento účel by sa malo investovať viac prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

Charakteristické vlastnosti programu a kritériá výberu. Výbor zastáva názor, že hlavný cieľ, ktorým je zaoberať sa novými tematickými, metodickými a technologickými nápadmi a podporovať ich, je vynikajúci a stojí za to ho podporovať, a že ostatné ciele uvedené v bodoch 2.4 a 2.6 sú príťažlivé a dôležité. Výbor s potešením konštatuje, že vlastnosti a prvky uvedené v bodoch 2.4 a 2.6 – najmä ich kombinácia – prispievajú k vedeckej originalite a excelentnosti ako prvoradé kritériá výberu. EHSV je presvedčený, že originalita, excelentnosť a relevantnosť sú mimoriadne dôležité a myslí si, že tak to bolo v minulosti a malo by to tak byť aj v budúcnosti.

3.10.1 Žiadny paušálny prístup. Program FET by sa preto mal pri uplatňovaní svojich nástrojov vyhnúť paušálnemu prístupu pre všetkých. Program zahŕňa a spája rôzne aspekty (9), z ktorých každý je opodstatnený a dôležitý. Projekty, ktoré sa majú podporiť, by sa však nemali vyberať na základe toho, či spĺňajú všetky rôzne vlastnosti; inak povedané, nemalo by byť povinné zaoberať sa všetkými.

3.11 Uznanie neúspechov. Keďže skúmanie nových oblastí spravidla vedie k významnej celkovej návratnosti, je nutné pri vysoko rizikových projektoch, ktoré sú typické pre program FET, prijať aj neúspechy, ktoré nesmú negatívne poznačiť zainteresovaných výskumníkov alebo podporu poskytovanú zo 7. rámcového programu. Riziko neúspechu nie je možné vylúčiť dokonca ani pri reprezentatívnych projektoch. EHSV tiež s potešením prijíma skutočnosť, že Komisia túto zásadu do svojho dokumentu zahrnula a zdôraznila ju.

3.12 Program FET a zoznam ESFRI. Plán Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry (zoznam ESFRI (10)) by sa mal podnecovať a podporovať, aby sa v plnej miere využil potenciál existujúcich a nových výskumných infraštruktúr a aby sa zabezpečilo, že medzi nimi a programom FET sa vytvoria väzby.

4. Konkrétne pripomienky

Táto časť sa zaoberá otázkami, ktoré už boli načrtnuté v bodoch 2.4 a 2.6.

4.1 Multidisciplinárne prístupy. EHSV uznáva a zdôrazňuje problémy, ktoré načrtla vo svojom oznámení Komisia. Jedným z nich je aj podpora spolupráce medzi jednotlivými odbormi, ktorá je základom pre úspech FET. EHSV preto oceňuje, že multidisciplinárny prístup je neoddeliteľnou súčasťou vybraných projektov a nedávno navrhnutých „reprezentatívnych tematických oblastí (11)“.

4.2 Zapojenie priemyslu, MSP a spoločnosti. Zástupcovia priemyslu, MSP a spoločnosti by mali byť zastúpení v príslušných dozorných orgánoch, aby sa zaručila riadna implementácia budúcich priemyselných a spoločenských aplikácií programu FET, ktorý by mal byť viac zameraný na základné vedecké otázky. EHSV konštatuje, že táto požiadavka bola splnená (12) a odporúča zachovať tento prístup aj v budúcnosti. Výbor tiež vyzýva výskumných pracovníkov v sociálnej oblasti, aby boli aktívnejší.

4.3 Prilákať najsľubnejšie talenty a zabrániť úniku mozgov. Prilákať najsľubnejšie talenty do oblasti výskumu a zabrániť úniku mozgov, teda odchodu najschopnejších mladých vedcov, je osobitnou výzvou, ktorej význam EHSV zdôrazňoval už pri viacerých príležitostiach (13). EHSV napríklad s potešením konštatuje, že niektoré výskumné organizácie (14) už úspešne uplatňujú programy, ktoré majú pomôcť tento problém vyriešiť. EHSV odporúča, aby viac organizácií vo všetkých členských krajinách konalo podobne a aby Komisia podporovala túto politiku. Okrem toho EHSV odporúča posilniť programy určené pre študentov, a tak prilákať absolventov do konkrétnych oblastí výskumu, pričom už na strednej škole treba vzbudzovať záujem žiakov o inováciu, vedu a výskum. Tieto programy by sa mali realizovať tak, aby bolo možné zistiť excelentnosť ešte pred ukončením štúdia.

4.4 Spoločné plánovanie (8). EHSV pripomína, že väčšinu aktivít v oblasti VaV, ktoré sú financované z verejných prostriedkov, sa realizuje v členských krajinách alebo ho financujú členské štáty. Opakuje preto svoju výzvu, že je potrebné vypracovať koordinované postupy medzi členskými krajinami, aby sa tak v plnom rozsahu mohol využiť potenciál členských krajín v oblasti VaV, ako aj podpora prostredníctvom rámcového programu Spoločenstva v tejto oblasti.

4.5 Výskumná spolupráca v oblastiach FET. EHSV opätovne vyzdvihuje svoje nedávne stanovisko (8) na túto tému a víta odporúčanie Komisie, ktorého cieľom je odstrániť súčasnú fragmentáciu úsilia v európskom výskume a ďalej posilňovať výskumnú spoluprácu vo vybraných oblastiach FET. Keďže požiadavky, ktoré stanovujú pravidlá účasti ešte nie sú dostatočné, EHSV odporúča, aby Komisia čo najskôr vyzvala členské štáty, aby spustili spoločné iniciatívy v rámci spoločného plánovania výskumu v oblastiach ako kvantové a neuroinformačné technológie, kde už boli vypracované európske výskumné plány, a aby tieto iniciatívy rozšírili neskôr aj na iné oblasti spoločného záujmu v rámci FET. EHSV považuje dosiahnutie pokroku v tejto oblasti za dôležitú súčasť novej Lisabonskej stratégie (1). Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť tieto ciele, je využívanie nástroja otvorenej metódy koordinácie.

4.6 Medzinárodná spolupráca. Výbor súhlasí s Komisiou, že výskum FET je tiež veľmi vhodnou oblasťou na rozvoj (celosvetovej) medzinárodnej spolupráce, keďže je základom pre budúce IKT a zaoberá sa celosvetovými vedeckými výzvami. EHSV v tejto súvislosti odkazuje na svoje príslušné stanovisko (15). Výbor súhlasí s názorom Komisie, že hlavní konkurenti Európy uznali význam základného výskumu v snahe získať a udržať si vedúcu pozíciu v IKT.

4.7 Zložitosť postupov. Pokiaľ ide o otázky načrtnuté v bodoch 4.4 a 4.5, EHSV uznáva, že príslušné postupy môžu mať za následok to, že technické a vedecké úsilie bude komplikovanejšie. Je potrebné vyvinúť úsilie, ktoré umožní zaručiť, že sľubné iniciatívy nezaniknú kvôli problematike postupov a že význační vedci a inštitúcie budú podnecovaní k účasti.

4.8 Nevyhnutnosť zavedenia patentu Európskeho spoločenstva. Výbor zdôrazňuje skutočnosť, že patent Európskeho spoločenstva by pomohol rýchlejšie a lepšie chrániť práva duševného vlastníctva, ktoré vyplývajú z európskych investícií do VaV. Výbor hlboko ľutuje, že sa za posledných desať rokov nepodarilo dosiahnuť žiadny hmatateľný pokrok v tejto oblasti.

4.9 IKT pre vedu a výskum. EHSV opakuje svoje predchádzajúce odporúčanie (15), aby bola do všeobecného programu IKT zaradená nová kategória „IKT pre vedu a výskum“, ktorá by sa viac zameriavala na softvér. Výbor sa domnieva, že tento krok by bol prínosom aj pre rozšírený FET program.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 9.

(3) KOM(2009) 116 v konečnom znení.

(4) Pozri tiež C(2009) 7604 v konečnom znení z 9. 10. 2009.

(5) Pozri správu poradnej skupiny pre technológiu informačnej spoločnosti (ISTAG), 31. júla 2009, v konečnom znení.

(6) V tejto súvislosti EHSV tiež upozorňuje na užitočnú úlohu siete EUREKA, ktorá poskytuje partnerom v projektoch rýchly prístup k množstvu poznatkov, zručností a odborných znalostí v celej Európe a uľahčuje prístup k vnútroštátnym verejným a súkromným systémom financovania (http://www.eureka.be/about.do).

(7) Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, s. 35.

(8) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 56.

(9) KOM(2009) 184 v konečnom znení, bod 2.

(10) Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 40.

(11) Pozri napr. správu Komisie o konzultáciách v oblasti FET 2007 – 2008, Future and Emerging Technolgies (Technológie budúcnosti a vznikajúce technológie), ISBN 978-92-79-09565-8, september 2008.

(12) Členovia poradnej skupiny pre technológiu informačnej spoločnosti (ISTAG), pozri: http//cordis.europa.eu/fp7/ict/istag/home_en.html.

(13) Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004, s. 3.

(14) Napríklad združenie nemeckých výskumných centier (Helmholtz-Gemeinschaft Deutscher Forschungszentren) a spoločnosť Maxa Plancka (Max-Planck-Gesellschaft).

(15) Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 13.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/61

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach“

[KOM(2009) 201 v konečnom znení]

(2010/C 255/11)

Spravodajca: pán Umberto BURANI

Európska komisia sa 28. apríla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru - Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach“

KOM(2009) 201 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. novembra 2009. Spravodajcom bol pán BURANI.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 17. decembra 2009) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Oznámenie je príspevkom Komisie k boju proti daňovým podvodom a daňovým rajom, ktorý vyhlásila skupina G-20 a potvrdila Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) a Európska rada. Dosiahnutie dobrej správy v daňových záležitostiach je už dávno sledovaným cieľom. V tejto oblasti boli vydané predpisy o spolupráci medzi členskými krajinami EÚ a spolupráci s tretími krajinami, o vzájomnej pomoci, o zdaňovaní príjmu z úspor, o vymáhaní daní. Bol prijatý kódex správania s cieľom vyhnúť sa škodlivej daňovej súťaži. Toto všetko dokazuje, že EÚ pripisuje dobrej správe v daňových záležitostiach kľúčový význam a že podľa toho v praxi aj koná.

1.2 V tomto oznámení, hlavne v časti o krokoch nadväzujúcich na iniciatívy OECD, sú načrtnuté hlavné opatrenia, ktoré sa Komisia chystá vykonať. Dokument ako celok predstavuje artikulovaný plán pravidiel, rokovaní a inovácií v oblasti kritérií, ktorými sa riadia niektoré politiky. EHSV plne súhlasí so všetkými navrhovanými opatreniami a pripomienkami Komisie. Predovšetkým v jednom bode, teda pokiaľ ide o súlad medzi finančnou pomocou poskytnutou v rôznej podobe mnohým krajinám a úrovňou ich spolupráce v daňovej oblasti, výbor dúfa, že EÚ zaujme pevné a zodpovedné stanovisko: konkrétne to znamená, že treba skoncovať s nepodmienenou pomocou bez protihodnoty.

1.3 Nemá význam uvádzať všetky body, na ktorých sa zhodujeme. Text by sa tým zbytočne predĺžil bez akéhokoľvek prínosu. EHSV sa však nazdáva, že musí upozorniť na niekoľko základných problémov, ktoré si podľa jeho názoru zasluhujú pozornú úvahu.

V úvodnej poznámke Komisie sa dobrá správa v daňových záležitostiach chápe ako prostriedok „koordinovanej reakcie“ na pranie špinavých peňazí, korupciu a terorizmus. Opakovane sa teda zdôrazňuje princíp celosvetového boja proti týmto javom. V skutočnosti však toto konštatovanie vyvoláva isté pochybnosti. Samotná dobrá správa v daňových záležitostiach nemôže splniť požiadavky boja proti iným javom, ktoré môžu alebo nemusia mať význam z daňového hľadiska, ich pôvod je však iný: pranie špinavých peňazí ako produkt organizovaného zločinu, terorizmu a korupcie.

1.4.1 Tretia smernica o praní špinavých peňazí (1) považuje daňový podvod za „závažný trestný čin“, ktorý by mal spadať pod ustanovenia tejto smernice. V praxi to tak nie je. Daňový únik (alebo podvod) je predmetom niekoľkých špecifických smerníc, ktoré túto problematiku berú z príslušnosti a právomoci orgánov poverených bojom proti praniu špinavých peňazí a dávajú ju do pôsobnosti len daňových orgánov. Vzniká teda problém prekrývania predpisov alebo skôr potreba jasného vymedzenia právomocí a príslušnosti: smernici o praní špinavých peňazí by sa mal vrátiť jej pôvodný účel a z jej pôsobnosti by sa mali vylúčiť daňové a finančné trestné činy, ktoré nemajú zločinecké alebo teroristické pozadie. Smernice o daňových záležitostiach by naopak mali z pôsobnosti daňových orgánov vyňať trestné činy s jasným zločineckým alebo teroristickým pozadím. Vždy však bude existovať určitá nejasná „šedá zóna“ medzi týmito dvoma javmi, ale aspoň budú stanovené jasné základné princípy.

1.4.2 Zdá sa, že v súčasnej dobe sa smernice o praní špinavých peňazí a smernice o daňových záležitostiach uberajú rôznym smerom. Zodpovednosť zato však nemožno pripísať Komisii, ale skôr rozdeleniu právomocí a pôsobnosti: v celosvetovom rámci spadá boj proti praniu špinavých peňazí a proti organizovanému zločinu pod FATF (2), v Európe je v pôsobnosti Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci. Daňovými podvodmi sa zaoberá G-20, v Európe Rada ECOFIN. V žiadnom dokumente niet ani len náznaku o nutnosti spolupráce, o výmene informácií a deľbe úloh medzi jednotlivými orgánmi. EHSV naliehavo žiada nápravu tohto stavu, ktorý spôsobuje, že konečný cieľ „celosvetového boja“ sa stáva niečím abstraktným a nedosiahnuteľným.

1.5 Práve v súvislosti s celosvetovým bojom vzniká problém daňových rajov, na ktoré sa pozornosť sústredí len vtedy, keď je reč o daňových únikoch. V úzadí zostáva aj problém peňazí pochádzajúcich z organizovaného zločinu alebo peňazí určených na financovanie terorizmu. Tento jav sa netýka len najznámejších centier, s ktorými daňové orgány momentálne rokujú, ale predovšetkým istých nových finančných centier lokalizovaných v oblastiach, v ktorých sa geopolitické vplyvy môžu prejaviť na ochote rokovať.

1.6 Náročným problémom, o ktorom sa nehovorí, je problém lodí plaviacich sa pod vlajkou cudzieho štátu, pod tzv. „lacnou vlajkou“ (3), ktoré sú zdrojom značných a úplne legálnych tokov kapitálu chránených pred zdanením. Ich dočasným miestom určenia sú vo všeobecnosti daňové raje, odkiaľ sú potom investované. Aj keď je tento postup z mnohých hľadísk diskutabilný, lode plaviace sa pod vlajkou cudzieho štátu existujú s tichým súhlasom všetkých krajín. V boji pri daňovým rajom bude potrebné vyhnúť sa neželanému vplyvu na zákonné aktivity a zabrániť presunu kapitálu do menej ústretových centier.

1.7 Záver: EHSV konštatuje, že v oblasti boja proti daňovým podvodom a vo finančných aspektoch boja proti organizovanému zločinu a terorizmu Európa urobila a stále robí veľa. Chcel by však upozorniť zákonodarcov na niekoľko vážnych nedostatkov: chýba vyvážená koordinácia medzi bojom proti daňovým podvodom a bojom proti kriminalite, ako aj jasné rozdelenie úloh a právomocí orgánov poverených bojom proti rôznym javom. Tieto javy majú často znaky charakteristické tak pre daňové podvody ako aj kriminalitu alebo terorizmus. Preto je ťažké niekam ich jednoznačne priradiť. To je ďalší dôvod na štruktúrovanú spoluprácu medzi rôznymi orgánmi. O takejto spolupráci sa programy Rady alebo Komisie nezmieňujú.

2. Zhrnutie obsahu oznámenia

2.1 Dokument Komisie obsahuje niekoľko úvah o dobrej správe v oblastí daní. Tieto úvahy sú ohlasom na výsledky niekoľkých schôdzí: krajín G-20 v novembri 2008, Rady ECOFIN v decembri 2008, ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G-20 14. marca 2009, Európskej rady 19. a 20. marca 2009 a nakoniec summitu krajín G-20 2. apríla 2009. Spoločným menovateľom záverov týchto podujatí je vôľa podniknúť kroky proti nespolupracujúcim územiam vrátane daňových rajov a uplatniť sankcie s cieľom chrániť verejné financie a finančné systémy. Na summite krajín G-20 bolo predovšetkým zdôraznené, že „éra bankových utajení sa skončila“.

2.2 Cieľom tohto oznámenia je určiť, ako môže EÚ prispieť k dobrej správe v oblasti priameho zdaňovania. V troch rôznych kapitolách dokument skúma možnosti jej zlepšenia, nástroje na jej konkrétnu podporu a úlohu členských štátov pri podpore iniciatív OECD a OSN prostredníctvom koordinovaných akcií v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni.

2.3 Dobrá správa v oblasti daní je cieľom, o dosiahnutie ktorého sa Komisia usiluje už dávno prostredníctvom spolupráce v rámci EÚ a v širšom rozsahu prostredníctvom spolupráce s OECD v boji proti praniu špinavých peňazí v daňových rajoch.

Právny a regulačný rámec EÚ v oblasti spolupráce v daňovej oblasti možno považovať v podstate za uspokojivý. Boli vydané alebo sa pripravujú smernice v oblasti vzájomnej pomoci, zdaňovania príjmu z úspor, vymáhania daní. Treba už len vyčkať, ako rýchlo a dôsledne členské štáty uplatnia predpisy Spoločenstva v praxi.

2.4.1 Pokiaľ ide o škodlivú súťaž v oblasti daní bol vydaný „kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov“ (4), vďaka ktorému sa už dosiahli sľubné výsledky, aj keď je v ňom stále čo zlepšovať. Kódex prijali členské štáty a ich závislé územia. Jeho rozšírenie na tretie krajiny je náplňou pracovného programu na roky 2009-2010. Stále sa opakujúcou témou v tejto súvislosti je transparentnosť. Jasný je aj postoj Komisie k implementácii predpisov o štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov.

Komisia zamýšľa navrhnúť koordinovanú činnosť členských štátov zameranú na zabezpečenie primeraných aktivít nadväzujúcich na iniciatívy OECD na medzinárodnom poli a očakáva realizáciu nedávno prijatých dôležitých záväzkov. Tieto záväzky majú dva aspekty: na jednej strane OECD navrhuje odstrániť preferenčné daňové režimy svojich 30 členských krajín, na druhej strane vyvíjala a ďalej hodlá vyvíjať tlak na nečlenské štáty, aby sa politicky zaviazali k spolupráci s krajinami OECD.

2.5.1 OECD kontaktovala mnohé krajiny, prakticky skoro všetky krajiny sveta, a už aj dosiahla prvé úspechy: 35 nečlenských krajín, medzi ktorými je veľa daňových rajov, sa politicky zaviazalo spolupracovať v oblasti transparentnosti a výmeny informácií v daňových záležitostiach. Iné krajiny (5) sa nedávno zaviazali dodržiavať štandardy OECD v oblasti výmeny informácií na požiadanie bez ohľadu na vnútroštátne predpisy a bankové tajomstvo.

V oblasti medzinárodnej politiky je činnosť Komisie zameraná na dosiahnutie dohody o osvedčených postupoch v oblasti dobrej správy v daňových záležitostiach s rôznymi krajinami. (6). Rada ECOFIN v máji 2008 požiadala ešte konkrétnejšie, aby sa do príslušných dohôd, ktoré uzatvára Spoločenstvo s tretími krajinami, doplnilo ustanovenie o dobrej správe v daňových záležitostiach. V decembri toho istého roku sa zavedenie tohto ustanovenia stalo ešte záväznejším vzhľadom na požiadavku rozhodnejšie bojovať proti daňovým rajom a proti súdnym orgánom, ktoré odmietajú spoluprácu.

2.6.1 V oblasti zdaňovania úspor Komisia dosiahla, že niektoré tretie krajiny (7), ako aj závislé alebo pridružené územia členských štátov (z ktorých niektoré boli predtým zaradené medzi daňové raje) začali uplatňovať rovnaké opatrenia alebo opatrenia zodpovedajúce smerniciam Spoločenstva. S inými krajinami (8) prebiehajú prípravné rozhovory, ale zatiaľ sa s nimi nezačali oficiálne rokovania.

2.6.2 Viacero rokovaní prebieha s krajinami Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) (9) a so Švajčiarskom. Krajiny EHP priamo uplatňujú zásady vnútorného trhu, zatiaľ čo pre štátnu pomoc platia „obdobné pravidlá“. Vzťahy so Švajčiarskom upravuje dohoda o voľnom obchode z roku 1972, niektoré jej aspekty však boli v poslednej dobe spochybnené. S Lichtenštajnskom prebiehajú rokovania o novej dohode o boji proti podvodom. Celá táto oblasť je vo fáze vývoja.

2.6.3 Zásady transparentnosti, spolupráce a výmeny informácií boli zapracované do akčných plánov a dohôd uzatvorených s mnohými krajinami v rámci európskej politiky susedstva a politiky rozširovania. Komisia sa usiluje o rozšírenie týchto zásad na mnohé tretie krajiny. Prvé kontakty sa javia pri niektorých krajinách ako sľubné, bude potrebné však stanoviť, aký postoj zaujať voči tým krajinám, ktoré túto myšlienku zatiaľ odmietajú.

2.6.4 Osobitná pozornosť je venovaná rokovaniam s rozvojovými krajinami. Kým niektoré sú ústretové, iné prejavujú neochotu, ktorú je potrebné prekonať podmienením finančnej pomoci v rámci Nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) a Európskeho rozvojového fondu (EDF) akceptovaním pravidiel dobrej správy v daňových záležitostiach.

2.7 Osobitná kapitola oznámenia je venovaná vymenovaniu prebiehajúcich iniciatív. Sú to interné iniciatívy vo forme smerníc, ktoré sú uvedené v bode 2.4, a externé aktivity zamerané na praktické uplatnenie iniciatív uvedených v bode 2.5. Treba poukázať na to, že Komisia právom požaduje, aby jej Rada umožnila uplatniť dostatočnú pružnosť pri rokovaniach, pretože len tak bude možné prispôsobiť všeobecné opatrenia špecifickým potrebám príslušných krajín. Osobitná pozornosť je venovaná motivácii podieľať sa na rozvojovej spolupráci, ktorú by bolo potrebné uplatniť voči vzdorujúcim krajinám ako stimul k väčšej otvorenosti (pozri vyššie bod 2.6.4).

2.8 Komisia na záver upozorňuje Radu na význam navrhovaných opatrení a potrebu zaručiť rýchlu transpozíciu už vydaných smerníc do vnútroštátnych predpisov, urýchliť postup schvaľovanie smerníc, ktoré sú v procese skúmania, prijímať koherentnejšie a lepšie koordinované opatrenia na úrovni EÚ a nakoniec zaistiť väčší súlad medzi postojmi jednotlivých členských štátov a dohodnutými zásadami dobrej správy.

3. Pripomienky a komentáre

3.1 EHSV s potešením víta oznámenie Komisie. Už bolo naozaj načase vytýčiť akčnú líniu a stanoviť kódex správania v komplexnej oblasti boja proti daňovým podvodom v rámci dobrej správy v daňových záležitostiach. Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje a plne schvaľuje všetky uvedené aspekty a opatrenia, ktoré navrhuje Komisia. Pokladá však za potrebné upozorniť na niektoré zásadné a na niektoré čiastkové problémy, ktoré si podľa jeho názoru zasluhujú osobitnú pozornosť.

Komisia hovorí o probléme súladu medzi finančnou podporou zo strany EÚ určitým krajinám a stupňom ich spolupráce pri zásadách dobrej správy v oblasti daní (pozri vyššie bod 2.7). V rámci strednodobej revízie Európskeho rozvojového fondu (ERF) by sa malo uvažovať o prijatí vhodných opatrení a začlenení špecifických opatrení do dohody z Cotonou (10). Mohlo by ísť o opatrenia, ktorými by sa krátili finančné prostriedky krajinám, ktoré nespolupracujú a naopak stimulovať formou technickej pomoci a dodatočných fondov tie krajiny, ktoré preukážu ochotu plniť si svoje záväzky.

3.2.1 Výbor preto navrhuje, aby do politiky Spoločenstva podpory iných krajín bola zapracovaná koncepcia, podľa ktorej si krajiny pomoc musia zaslúžiť tým, že konkrétne preukážu ochotu spolupracovať v daňovej oblasti, ale nie len v tejto oblasti. EHSV sa nazdáva, že právne akty, v ktorých sú stanovené spôsoby uskutočňovania pomoci, by mali obsahovať v tomto zmysle jasnú klauzulu. Je potrebné vykonať jasnú a jednoznačnú zmenu v politike poskytovania finančnej pomoci, ktorá sa musí stať prostriedkom na podporu konkrétneho a kontrolovateľného procesu morálneho, sociálneho a hospodárskeho rozvoja. Skorumpované vlády nereagujú na výzvy k spolupráci. Jediný spôsob, ako ich presvedčiť, je ohroziť ich záujmy. Ešte sa len ukáže, nakoľko bude možné v praxi zrealizovať opatrenia, ktoré navrhuje Komisia. Politické a sociálne prekážky by mohli pri ich uplatňovaní zohrať rozhodujúci úlohu.

K iným úvahám vedie úvodná poznámka Komisie, v ktorej sa dobrá správa v daňových záležitostiach chápe ako prostriedok „koordinovanej reakcie“ na problémy prania špinavých peňazí, korupcie a terorizmu. Tým sa opätovne potvrdzuje viackrát uvádzaná koncepcia, s ktorou EHSV stále súhlasí: len v rámci celosvetového boja je možné zrealizovať stratégiu ochrany spoločnosti proti všetkým druhom finančných trestných činov: kriminálnej, teroristickej alebo daňovej povahy.

3.3.1 Všetky opatrenia, ktoré Komisia vo svojom oznámení uvádza, sú pre oblasť dobrej správy v daňových záležitostiach potrebné. EHSV však upozorňuje, že chýba jasný odkaz na komplexnú stratégiu. Už uplatňované alebo plánované opatrenia v daňovej oblasti by mali byť súbežné a zosúladené s opatreniami v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a boja proti korupcii, organizovanému zločinu a terorizmu. Najskôr by však bolo potrebné odstrániť niektoré nejasné miesta a nezrovnalosti medzi smernicami o daňových záležitostiach a smernicami o boji proti praniu špinavých peňazí.

V smerniciach o daňových podvodoch sa nenachádza žiadny odkaz na ustanovenia tretej smernice o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí (11), napriek tomu, že táto smernica zaraďuje aj daňové podvody (alebo minimálne niektoré ich aspekty) medzi „závažné trestné činy“ (12). Preto by bolo vhodné položiť si otázku, či je tretia smernica o praní peňazí uplatniteľná aj v daňovej oblasti, predovšetkým v súvislosti s povinnosťou poskytovať údaje, s funkciami jednotky finančnej polície (13), účasťou tretích strán, napr. slobodných povolaní (14). Odpoveď na túto otázku je však negatívna: v „daňových“ smerniciach sa boj proti podvodom prisudzuje výlučne daňovým orgánom, vôbec sa nespomínajú kompetencie jednotky finančnej polície alebo prepojenie na tento orgán a nie sú uznávané ani ustanovenia tretej smernice o praní peňazí.

3.4.1 V smerniciach Spoločenstva teda existuje nezrovnalosť, a to medzi právnou úpravou a oblasťou pôsobnosti. Jasná hranica medzi finančným podvodom a praním špinavých peňazí, i keď teoreticky sa dá definovať, je v praxi nejasná alebo neexistujúca: napríklad daňový únik (neplatenie DPH) môže byť považovaný za pašeráctvo (pranie špinavých peňazí) alebo za daňový podvod a môže upozorniť na prepojenie zdanlivo „normálnych“ podnikov na pašovanie drog, zbraní, a pod. Tam, kde je korupcia sa vždy vyskytuje daňový únik, avšak často sa za ním skrývajú oveľa vážnejšie zločiny inej povahy. Za „pochybnými“ finančnými prevodmi sa môžu skrývať teroristické aktivity. V tomto kontexte existuje veľa sporných interpretácií a sporov v oblasti právomocí.

3.5 Potrebná je preto v tejto oblasti zmena prístupu a dôkladná a komplexná revízia: tretej smernici o praní peňazí sa musí vrátiť jej pôvodná orientácia, ktorou je boj proti organizovanému zločinu a terorizmu a vylúčiť z jej pôsobnosti daňové a finančné trestné činy, ktoré nemajú zločinecké alebo teroristické pozadie. Na druhej strane by daňové smernice mali z pôsobnosti daňových orgánov vylúčiť trestné činy s jasným kriminálnym alebo teroristickým pozadím. Hoci tu nechceme vytvárať rebríček hodnôt, boj proti kriminalite a terorizmu má samozrejme veľký politický a spoločenský význam, dokonca väčší ako boj proti daňovým únikom. Obidve oblasti sú koniec koncov navzájom tesne prepojené, a to nielen kvôli už spomínanému nejasnému prideleniu kompetencií, ale aj kvôli skutočnej realizácii pojmu „celosvetový boj“, ktorý v sebe zahŕňa povinnosť spolupráce a výmeny informácií medzi jednotlivými orgánmi. Potreba spolupráce jednotlivých orgánov bola už spomínaná aj v oznámení z roku 2004 (15), avšak nie v smernici.

3.6 Ďalšie členenie kompetencií a ich vzájomné prekrývanie sú odrazom rozdelenie moci na úrovni Rady: problémy, týkajúce sa daňových únikov a daňových rajov rieši Rada v zložení ECOFIN, zatiaľ čo záležitosti týkajúce sa boja proti kriminalite a terorizmu prislúchajú Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci. Na druhej strane takéto delenie existuje i na celosvetovej úrovni: zdá sa, že G-20 a Finančná akčná jednotka na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti (16) sú každý z iného sveta. V rámci OECD existuje prepojenie, ale len na centrálnej úrovni: jeho partneri na jednotlivých národných úrovniach sa líšia podľa kompetencií jednotlivých ministerstiev.

Na základe oficiálnych vyhlásení sa zdá, že politická vôľa viesť efektívny celosvetový boj existuje, avšak pokiaľ sa najvyšší politickí a finanční predstavitelia v tejto problematike jasne nezhodnú, praktické riešenia budú v nedohľadne. Predbežné vyhodnotenie určitých hĺbkových aspektov je však naliehavé a neodkladné. Medzi ne samozrejme patrí celkové zhodnotenie fenoménu, ktorý predstavujú daňové raje (17). Vďaka aktivitám OECD a Európskej komisie mnohé „daňové raje“ nedávno súhlasili s tým, že v rámci boja proti daňovým únikom (18) budú spolupracovať pomocou zrušenia alebo oslabenia bankového tajomstva, a to tak, že žiadna krajina už nefiguruje na „čiernej listine“ (19). Blízka budúcnosť ukáže, či budú tieto sľuby dodržané a do akej miery.

3.7.1 Jednotlivé listiny nie sú i napriek tomu kompletné, respektíve pripúšťajú určité pochybnosti. Nedostatočná transparentnosť je charakteristická pre vznikajúce finančné centrá, z ktorých niektoré majú, alebo budú môcť mať v budúcnosti, povahu „útočiska“, ak nie „raja“, a to daňového či iného charakteru: niektoré krajiny juhovýchodnej Ázie alebo krajiny Perzského zálivu, ale do určitej miery aj India, Singapur a Čína (Hong Kong je iba predvojom čínskeho finančníctva). Hoci je financovanie terorizmu zaradené do „štandardných“ doložiek, pri rokovaniach sa často prehliada, pretože prebieha utajenými a neprístupnými kanálmi. Tieto i ďalšie problémy sú veľmi citlivé a preto je pochopiteľná zdržanlivosť, ktorá sa s nimi spája, i keď to nie je dôvod na to, aby sa tieto problémy prehliadali.

3.7.2 Treba tiež spomenúť i ďalšie aspekty: obchodovanie so zbraňami, ktoré často prebieha legálnymi cestami a s úradným povolením, ale potom tajne podporujú vojny a terorizmus v mnohých krajinách, a ktoré sú často financované peniazmi z predaja drog. Toto všetko vytvára obrovské toky peňazí, ktoré akoby mizli v bezodnej „čiernej diere“. Ide o jav, ktorý je známy, ale samozrejme nie je možné ho riešiť prostredníctvom smerníc, zmlúv alebo vyšetrovaním: má úplne inú povahu a súvisí s celosvetovou politikou.

3.7.3 Preto fenomén daňových rajov je problémom, ktorý treba riešiť ako celok, pričom treba zohľadňovať jeho geopolitické prvky, ktoré podmieňujú akékoľvek riešenie. Pokiaľ ide o praktické možnosti, musí byť boj proti daňovým únikom a praniu špinavých peňazí (ale predovšetkým terorizmu) celosvetový, ale treba pripomenúť, že celosvetové víťazstvo je ešte veľmi ďaleko. Predovšetkým treba dávať pozor na to, aby aktivity neboli presmerovávané zo známych centier do menej známych, ktoré môžu byť proti rokovaniam alebo im menej prístupné. Súčasná kríza urýchľuje postupnú zmenu pomeru síl medzi svetovými finančnými centrami: Ázia a islamské krajiny predstavujú nové nastupujúce mocnosti, ktorých hodnoty a správanie nemusia byť vždy v súlade s tradičnými hodnotami západnej civilizácie.

Ďalším problémom, ktorý určitým spôsobom súvisí s daňovými rajmi, sú tzv. „lacné vlajky“, pod ktorými je zaregistrovaných 63 % celosvetovej obchodnej flotily a veľké množstvo veľkých rekreačných plavidiel. Väčšina týchto lodí má sídlo v daňovom raji, kde odvádzajú významné toky prostriedkov získaných úplne legálnym spôsobom, i keď sú oslobodené od zdanenia. Medzi krajiny, ktoré takéto registrovanie akceptujú, sú aj niektoré členské štáty Európskej únie. Lode, ktoré sa plavia pod tzv. „lacnou vlajkou“ majú konkurenčnú výhodu oproti lodiam plávajúcim pod vlajkou svojho štátu a prostriedky získané z prenájmu lodí predstavujú vyhýbanie sa daňovej povinnosti ale nie „oficiálny“ daňový únik. Navyše sa na ne nevzťahujú povinnosti vyplývajúce z kolektívnych zmlúv námorníkov.

3.8.1 V oblasti „lacných vlajok“ sa neplánuje žiadne daňové opatrenie, a to nielen kvôli tomu, že neexistuje právny základ, o ktorý by sa mohli oprieť jednotlivé aktivity, ale aj preto, že opatrenia na čisto daňovom základe by mohli, okrem iného, narušiť hospodárske aktivity, ktoré majú mimoriadny význam pre celý svet a spôsobili by vyschnutie dôležitých tokov investícií do svetového hospodárstva. Odhliadnuc od morálnych aspektov „lacné vlajky“ narušujú hospodársku súťaž a vyhýbajú sa dodržiavaniu odborových predpisov: toto všetko sa deje s tichým vedomím či súhlasom vlád na celom svete. Na úrovni Spoločenstva sú jedinými predpismi, ktoré sa na ne vzťahujú, predpisy o bezpečnosti plavby a dopravy.

3.8.2 Tieto aspekty sú spomínané preto, aby sa zdôraznila skutočnosť, že nie všetky financie, ktoré prúdia do daňových rajov a potom z nich, aby boli investované vo svetových finančných centrách (20), patria do kategórie daňových podvodov, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Z tohto pohľadu si zasluhujú podporu kroky, ktoré plánuje skupina G-20 v daňovej oblasti a v ktorých pokračuje Komisia: musia zahŕňať aj aspekty prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a zároveň však musia zabezpečiť aby nemali nežiaduci vplyv na legálne, respektíve nie ilegálne finančné toky.

3.8.3 Dosiahnutie transparentnosti a spolupráce zo strany daňových rajov by bolo epochálnym úspechom. Nejasné miesta, ktoré pretrvávajú a pravdepodobne aj naďalej budú, sú dôkazom toho, že okrem veľkolepých princípov sa treba zamerať aj na primerané ciele, aj keď tieto ciele nie sú ideálne. V konečnom dôsledku tu vzniká nutnosť, aby iniciatívy v oblasti finančných a daňových záležitostí boli riadené a kontrolované orgánmi prijímajúcimi politické rozhodnutia v rámci ich stratégií v oblasti medzinárodných vzťahov. V tejto oblasti Európska únia potrebuje spoločnú politiku. Vlády by mali tento cieľ považovať za prioritný. Pri súčasnom stave vecí sa však zdá, že ide o cieľ vzdialený.

V Bruseli 17. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005.

(2) Finančná akčná jednotka na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti (FATF) vytvorená štátmi skupiny OECD.

(3) Loď sa plaví pod vlajkou cudzieho štátu (tzv. „lacnou vlajkou“ FOC – flag of convenience), keď je zaregistrovaná v krajine, ktorá má málo pravidiel, s úmyslom znížiť prevádzkové náklady alebo obísť zložité predpisy. Medzinárodná federácia pracovníkov v doprave zostavila zoznam 32 „registrov“, ktoré považuje za tzv. lacné vlajky cudzích štátov.

(4) Odsúhlasený na zasadnutí Rady ECOFIN dňa 1. decembra 1997.

(5) Medzi inými Švajčiarsko, Rakúsko, Belgicko, Luxembursko, Hongkong, Macao, Singapur, Chile, Andorra, Lichtenštajnsko a Monako.

(6) Karibské krajiny, tichomorské ostrovy.

(7) Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, San Maríno, Monako a Andorra.

(8) Hongkong, Macao a Singapur.

(9) Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

(10) Dohoda o partnerstve medzi členmi zoskupenia afrických, karibských a tichomorských štátov (ACP) na jednej strane a Európskej únie a jej členských štátov na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000.

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15, tiež známa pod názvom „3rd Money Laundering Directive (MLD)“ (Tretia smernica o praní peňazí).

(12) Pozri tretiu smernicu o praní peňazí, článok 3.5, písm. d): „závažné trestné činy“ znamenajú prinajmenšom: „ ... podvod, prinajmenšom závažný, ako je vymedzený v článku 1 ods. 1 a článku 2 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev“, preto daňový únik, minimálne pokiaľ ide o DPH, sa vyslovene zaraďuje medzi trestné činy uvedené v spomínanej tretej smernici o praní peňazí.

(13) Jednotka finančnej polície (FIU), pozri článok 21 tretej smernice o praní peňazí.

(14) Pozri článok 2, ods. tretej smernice o praní peňazí.

(15) Oznámenie Komisie o prevencii a boji proti nezákonným firemným a finančným praktikám (KOM(2004) 611 v konečnom znení).

(16) Finančná akčná jednotka na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti (FATF) vytvorená štátmi skupiny OECD.

(17) Je zaujímavé, že do väčšiny jazykov bol anglický termín „fiscal haven“ preložený ako „daňový raj“. Rozdiel medzi „haven“ (útočisko) a „heaven“ (raj) sa nezdá byť teda len nesprávnym prekladom, ale odráža úplne odlišný spôsob myslenia.

(18) V skutočnosti sa do dohôd s daňovými rajmi sa pridáva slovo „štandardná“ zmluvná doložka, v súvislosti s organizovanými trestnými činmi a terorizmom, i keď vždy prevláda „daňový“ aspekt.

(19) Exitujú ešte ďalšie dve listiny: „bledo šedá“ a „tmavo šedá“, podľa stupňa zaručenej spolupráce.

(20) Uvádza sa, že 35 % svetových finančných tokov prechádza daňovými rajmi. Nevieme však z akých prameňov tieto údaje pochádzajú.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/66

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi“

[KOM(2009) 158 v konečnom znení]

(2010/C 255/12)

Spravodajca: pán BURNS

Komisia sa 2. apríla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi“

KOM(2009) 158 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. októbra 2009. Spravodajcom bol pán Burns.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 17. decembra 2009) prijal 60 hlasmi za, pričom 12 členovia hlasovali proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Odporúčania

1.1 EHSV nepovažuje za výstižné, aby sa pre všetky inštitúcie vyššieho vzdelávania používal pojem „univerzity“ bez ohľadu na ich postavenie a názov v členských štátoch. Naopak pri presadzovaní partnerstva inštitúcií vyššieho vzdelávania a podnikov treba rozlišovať, pri ktorých odboroch je toto partnerstvo vhodné a obidvom stranám treba ponechať na zváženie vzájomnú výhodnosť partnerského vzťahu. Preto EHSV navrhuje používať pojem „inštitúcie vyššieho vzdelávania“ ako nadradený pojem a následne ho uplatniť aj v názve fóra.

1.2 Oznámenie Európskej komisie a takisto fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami/inštitúciami vyššieho vzdelávania a podnikmi by sa mali zameriavať na spoluprácu a pôsobenie tam, kde je to vhodné. To je potrebné vopred dobre analyzovať hlavne počas súčasnej krízy, kedy nie je zrejmé, že podniky budú mať možnosť priamo investovať do budúcich absolventov (s dlhodobejším výhľadom). Fóra treba využiť na formulovanie dlhodobého verejného záujmu, pokiaľ ide o vzdelanosť a vývoj trhu práce.

1.3 V tomto smere je žiaduca konzultácia so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti. Vytváranie vzťahov s podnikmi a založenie tohto fóra musí mať skutočný význam a nielen byť bezúčelným mechanizmom, ktorého jediným motorom je úsilie univerzít získať finančné prostriedky na svoju činnosť. Toto vytváranie vzťahov a založenie fóra sa tiež nesmie stať prostriedkom „nadvlády“ podnikov nad inštitúciami vyššieho vzdelávania.

1.4 EHSV by uvítal, keby partnerstvá medzi univerzitami a podnikmi boli viac vyvážené a obe strany sa viac usilovali stať sa hnacou silou zmien, byť cenným prínosom a pochopiť, že ich ciele a úlohy v spoločnosti sa líšia, a zároveň určili a využili tie oblasti a styčné body, v ktorých by mohli rozvíjať spoluprácu (1).

1.5 Celoživotné vzdelávanie – je potrebné uskutočniť empirický výskum, ktorý by pomohol zistiť, aké úlohy sa v podnikoch vykonávajú a čo má byť ich výsledkom ešte pred tým, ako si fórum stanoví ciele týkajúce sa odborného vzdelávania a prípravy.

1.6 Podniky sa musia zhostiť svojej zodpovednosti a určiť, aké výsledky očakávajú, a to vo vzťahu k tomu, čo sa robí alebo bude musieť robiť na pracovisku, a s ohľadom na potreby celoživotného vzdelávania pracovníkov.

1.7 Prístup k programom celoživotného vzdelávania nesmie byť obmedzený dosiahnutými akademickými výsledkami alebo viazaný na určitú kvalifikáciu. Celoživotné vzdelávanie musí byť založené na praktických potrebách zamestnanca a daného pracoviska. Akákoľvek odborná príprava na pracovisku by mala byť zameraná na dosahovanie výsledkov. Hlavným cieľom celoživotného vzdelávania by nemalo byť len dosiahnuť určitú kvalifikáciu.

1.8 V podnikoch často niet nad praktické skúsenosti. Fórum by preto malo navrhnúť aj spôsoby, ako môžu akademickí pracovníci získať hodnotné praktické skúsenosti s malými aj veľkými podnikmi. Mnohé skúsenosti sú známe a mali by sa analyzovať príklady osvedčených postupov.

1.9 MSP a mikropodniky treba podnecovať, aby sa aktívnejšie zapojili do fóra.

1.10 V rámci fóra by sa mala používať definícia MSP, ktorá by bola viac prakticky zameraná. Navrhujeme takéto rozdelenie

Kategória podniku	Počet zamestnancov
Stredný podnik	<100
Malý podnik	<20
Mikropodnik	<5

2. Stručné zhrnutie kontextu

2.1 Vzdelávanie a odborná príprava sú kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú dosiahnutie celkových cieľov Lisabonskej stratégie. Na to, aby bola európska spoločnosť schopná prežiť a obstáť v celosvetovej konkurencii, musia byť občania podnikavejší. Ak chceme dosiahnuť tento cieľ, musíme sa zaoberať otázkou modernizácie európskych systémov vzdelávania, a zároveň pochopiť, že univerzity a podniky sú najdôležitejšou hybnou silou v tejto oblasti.

2.2 V súčasnosti už existujú partnerstvá medzi veľkými nadnárodnými koncernami a univerzitami, organizáciami v oblasti výskumu a podnikmi. Spoločné technologické iniciatívy, európske technologické platformy, špičkové vedecké strediská a novovytvorený Európsky inovačný a technologický inštitút sú skvelými príkladmi nových foriem spolupráce a partnerstva. Podobné vzťahy medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania a mikropodnikmi či MSP však bohužiaľ tak dobre rozvinuté nie sú.

2.3 Potrebujeme nové smerovanie výskumu, aby sme získali ďalšie poznatky o meniacom sa svete vyššieho vzdelávania a o úlohe akademických pracovníkov. Hoci univerzity zohrávajú hlavnú úlohu pri tvorbe európskej „znalostnej spoločnosti“, nedávny výskum ukázal, že s našimi rastúcimi požiadavkami rastie aj tlak na univerzity. Tomuto tlaku môžu len ťažko čeliť: očakáva sa od nich totiž, že budú prezentovať viac výsledkov výskumu, budú konkurencieschopné a budú účinne využívať finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii, pričom budú súčasne s osobnejším prístupom vyučovať viac študentov, a samozrejme budú udržiavať aj vysoký akademický štandard. Ich úloha je teda nejasná a univerzitám hrozí, že nedokážu splniť svoju úlohu vytvárať a šíriť vedomosti (2).

2.4 V máji 2006 Komisia vo svojom oznámení o modernizácii systémov vyššieho vzdelávania (3) uvádzala tri hlavné oblasti, v ktorých by podniky mali byť prínosom v oblasti vzdelávania:

—	riadenie: v univerzitnom svete by sa mohli používať podnikateľské modely,

—	financovanie: podniky musia zohrávať významnejšiu úlohu pokiaľ ide o finančnú podporu vzdelávania i výskumu,

—

študijný program: študentom musí byť poskytnuté vzdelanie, ktoré ich pripraví na súčasný a budúci pracovný svet. Do tohto procesu musia byť zapojené aj podniky, ktorých úlohou by malo byť ponúkať také pracovné miesta, ktoré študentom uľahčia prechod od štúdia k práci. Podniky tiež treba podnecovať, aby uvoľňovali svojich zamestnancov na aktivity v oblasti ďalšieho vzdelávania a aktualizácie ich zručností, a to po celý ich pracovný život.

2.5 V roku 2008 založila Komisia fórum „univerzity-podniky“, ktoré podporuje spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi, aby univerzity mohli „lepšie a rýchlejšie reagovať na požiadavky trhu a budovať partnerstvá, ktoré využívajú vedeckotechnické poznatky“.

2.6 Na tomto fóre sa podieľajú inštitúcie vyššieho vzdelávania, podniky, podnikateľské združenia, sprostredkovateľské organizácie a verejné orgány. Fórum im umožnilo vymieňať si osvedčené postupy, diskutovať o spoločných problémoch a spolupracovať pri hľadaní riešení.

3. Obsah návrhu Komisie

3.1 Komisia uznáva, že je potrebné, aby univerzity a podniky navzájom lepšie spolupracovali. Preto sú potrebné opatrenia, ktoré by podporovali úsilie členských krajín zmodernizovať ich systémy vyššieho vzdelávania.

3.2 Účelom tohto oznámenia je:

—	urobiť bilanciu skúseností z prvého roka fungovania fóra a ďalších relevantných aktivít na európskej úrovni týkajúcich sa výziev a prekážok spolupráce medzi univerzitami a podnikmi (v pracovnom dokumente útvarov Komisie sa tento aspekt práce rozvíja podrobnejšie),

—	navrhnúť ďalšie kroky v práci fóra,

—	vytýčiť konkrétne následné aktivity na posilnenie spolupráce medzi univerzitami a podnikmi.

3.3 Hlavné závery správy, ktorá bude ovplyvňovať prácu fóra sú:

—	rozvoj podnikateľskej kultúry na univerzitách si vyžaduje hĺbkové zmeny riadenia univerzít a leadershipu,

—	vzdelávanie v oblasti podnikania musí byť komplexné a otvorené všetkým študentom, ktorí oň majú záujem, vo všetkých akademických disciplínach,

—	univerzity by mali zapojiť podnikateľov a ľudí pôsobiacich v oblasti podnikania do vyučovania podnikania,

—	profesori a učitelia by mali prístup k odbornej príprave v oblasti vyučovania podnikania a otvorenia sa svetu podnikania,

—	univerzity a organizácie verejného výskumu by mali mať jasné dlhodobé stratégie pre manažment práv duševného vlastníctva (PDV),

—	treba sa zaoberať špecifickými výzvami, ktorým čelia MSP, ak majú vstúpiť do partnerstiev s univerzitami,

—	celoživotné vzdelávanie (CŽV) by malo byť plne integrované do poslania a stratégií univerzít,

—	zamestnávatelia a pracovný trh by mali oceňovať a uznávať aktualizáciu/zlepšovanie zručností,

—	CŽV by malo byť vytvárané v spolupráci s podnikmi – univerzity ho nemôžu navrhovať a poskytovať (vzdelávanie) samy,

—	celoštátne a regionálne rámcové podmienky poskytujú podporné prostredie pre univerzity, aby sa mohli zapojiť do spolupráce s podnikmi,

—	spolupráca medzi univerzitami a podnikmi musí byť súčasťou inštitucionálnych stratégií, leadership a efektívny manažment ľudských zdrojov sú pre implementáciu kľúčovými prvkami.

3.4 Na uľahčenie diskusie o týchto témach Komisia plánuje posilniť štruktúru plenárnych stretnutí a tematických seminárov v rámci fóra EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi. Rovnako sa odporúča, aby bolo fórum zastúpené aj na internete. Cieľom je tiež podnietiť vnútroštátne a regionálne orgány, ako aj prispievateľov z krajín, ktoré nepatria do EÚ, aby sa zapojili do tohto projektu.

3.5 Na základe výsledkov fóra chce potom Komisia preskúmať nové formy štruktúrovaného partnerstva medzi univerzitami a podnikmi, najmä MSP, a analyzovať, do akej miery by tieto partnerstvá mohli byť podporované prostredníctvom existujúcich programov EÚ. Komisia tiež bude skúmať, či by sa priestor na dialóg s podnikateľskou sférou nemohol rozšíriť na ďalšie oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

4. Všeobecné pripomienky/komentáre EHSV

4.1 EHSV síce víta, že Európska komisia sa usiluje o zlepšenie vzťahu inštitúcií vyššieho vzdelávania a podnikov, obáva sa však, že obsah oznámenia len potvrdzuje kritické komentáre vyjadrené v predchádzajúcich dokumentoch a prichádza k záveru, že „máme problém a musíme s ním niečo urobiť“. Výbor sa však obáva, že v oblastiach, v ktorých oznámenie Komisie navrhuje určité opatrenia na zlepšenie spolupráce medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania a podnikmi, tak robí prostredníctvom jednostranných zjednodušení: univerzity by mali prevziať riadiace štruktúry podnikov, mali by umožniť priame zapojenie odborníkov z praxe a zaviesť vzdelávanie v oblasti podnikania atď. (pozri bod 3.3).

4.2 EHSV sa obáva, že Komisia zaujala príliš akademický postoj a odporúčania sú príliš vágne a dajú sa vysvetľovať mnohými spôsobmi. Používanie pojmu „univerzity“ na všetky inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, bez ohľadu na názov a postavenie v členských štátoch, je mätúce. Rôzne inštitúcie vyššieho vzdelávania poskytujú podnikom rôzne služby. Inštitúcie, ktoré sa zameriavajú na odbornú prípravu založenú na zručnostiach teda ponúkajú iné produkty než inštitúcie, ktoré sa vo svojej výučbe zameriavajú na poznatky. Napríklad základnou funkciou tradičných univerzít, kde prevládajú humanitné a spoločenské vedy a základný výskum, je vytvárať poznatky a prispieť k zachovaniu kultúrnej kontinuity.

4.3 Väčšina zamestnávateľov chápe tradičný rozdiel medzi univerzitami a inými formami vyššieho vzdelávania. Očakávajú, že univerzity budú poskytovať svojim študentom také vzdelanie, ktoré zabezpečí, že študenti budú pri ukončení štúdia disponovať rozsiahlymi poznatkami v danej oblasti. Univerzitný diplom považujú skôr za ukazovateľ potenciálu než za hodnotenie kompetencií, zatiaľ čo od kvalifikácie v oblasti vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy očakávajú, že budú zodpovedať kompetenciám, resp. schopnosti vykonávať úlohy. Oznámenie ani pracovný dokument útvarov Komisie, na ktorom sa toto oznámenie zakladá, sa však vyjasneniu týchto otázok nevenujú.

4.4 EHSV si uvedomuje problémy spojené s tzv. korporatizáciou univerzít. Domnieva sa, že snaha preniesť vzdelávacie postupy a procesy z USA do Európy a tu ich bezprostredne aplikovať nemá nádej na úspech. Európske univerzity musia nájsť nový spôsob, ako spolupracovať s podnikmi a zlepšiť služby, kvalifikácie a výsledky, ktoré ponúkajú, bez toho, aby to ohrozilo ich schopnosť vykonávať základný výskum, ktorý je nevyhnutným predpokladom presadenia sa Európskej únie v svetovej konkurencii.

4.5 V súčasnej hospodárskej situácii sa všetky európske inštitúcie vyššieho vzdelávania musia viac zameriavať na „zákazníkov“ a vo väčšej miere si uvedomovať, aké náklady a prínos pre spoločnosť znamenajú. Ideálnymi partnermi, ktorí môžu vysokým školám/inštitúciám vyššieho vzdelávania pomôcť zhostiť sa tejto úlohy, by mohlo byť fórum „univerzity – podniky“. „Zákazníka“ však treba definovať z pohľadu verejného záujmu, zamestnávateľa či jednotlivého študenta.

4.6 Takéto zmeny priorít budú mať pre univerzity aj finančné dôsledky. Kľúčovou otázkou, ktorú treba veľmi pozorne zvážiť, je, do akej miery by trh mal určovať priority v akademickej oblasti. Výlučné zameranie na konkurencieschopnosť a potreby podnikov ako absolútne normy by, medzi iným, mohlo spôsobiť zúženie rozsahu študijného programu a oblastí výskumu. Tento trend sa odráža aj v úpadku klasických vedných odborov, ktorý sa dá pozorovať na svetovej úrovni. Tento proces (4) nepostihuje len humanitné odbory, ale aj klasické vedecké disciplíny ako napríklad chémia, fyzika a matematika, ako aj ekonomika a iné spoločenské vedy.

4.7 Vo svojom oznámení Komisia uvádza, že hlavným cieľom akýchkoľvek predkladaných odporúčaní je dosiahnuť, aby európske univerzity pôsobili „ako hybná sila ambície Európy byť lídrom znalostnej ekonomiky a spoločnosti vo svetovom meradle“. Hoci sa to javí ako chvályhodný cieľ, obava, že univerzity boli stanovené ako jediný motor sa javí ako podložená. EHSV by radšej uvítal rovnoprávne partnerstvo medzi podnikmi a univerzitami, v rámci ktorého by obe strany uznali svoje silné a slabé stránky a boli v rovnakej miere hnacou silou zmien: podniky by poskytovali praktické skúsenosti a poznatky o trhu, zatiaľ čo univerzity by sa starali o intelektuálnu stránku a podporu. EHSV však pripomína, že hybnou silou európskeho úsilia je zároveň rad ďalších faktorov, nielen podniky a inštitúcie vyššieho vzdelávania. Úsilie treba posudzovať v kontexte viacerých oblastí politiky EÚ i členských štátov a hlavne na pozadí spoločenskej podpory vzdelávaniu a vzhľadom na riešenie otázky nezamestnanosti.

4.8 EHSV uznáva potrebu zosúladiť obsah vyučovania so zamestnateľnosťou, ako aj odkaz na „výsledky“, uvedený v pracovnom dokumente (5.2, 5.2.3, 5.5.5), ale naďalej sa nazdáva, že to nemôže byť jediným poslaním univerzít. Má však určité pochybnosti týkajúce sa toho, ako budú tieto výsledky definované, kto ich bude definovať a ako sa bude dať do konečnej sústavy univerzitného vzdelávania a kvalifikácií a odbornej prípravy a kvalifikácii začleniť odborná príprava a ďalšie vzdelávanie, či odborné kvalifikácie. Výbor sa domnieva, že definovanie týchto výsledkov je kľúčovým prvkom zosúladenia kvalifikácií v oblasti odbornej prípravy a potrieb zamestnávateľov, najmä pokiaľ ide o MSP a mikropodniky. Konštatuje však, že vzhľadom na dĺžku trvania štúdia v porovnaní s rýchlym vývojom na európskych trhoch práce, ktoré nie sú harmonizované, sa dá odborná príprava ťažko zosúladiť so zamestnaním v podniku. V prípade praktických, hospodársky orientovaných odborov musia byť univerzity schopné sprostredkovať študentom a absolventom príslušné teoretické poznatky, a vyhovieť tak aktuálnym požiadavkám, ktoré kladie meniace sa podnikateľské prostredie.

4.9 Celoživotné vzdelávanie má pre podniky a občanov obrovský význam, oznámenie sa však vôbec nezaoberá problematikou rovnosti prístupu k nemu. To je vážny problém, najmä pokiaľ ide o občanov, ktorí nemajú univerzitné vzdelanie. Je jasné, že bez špecifických odporúčaní budú mať osoby, ktoré majú univerzitný diplom viac možností získať pomoc a ďalej sa odborne vzdelávať, zatiaľ čo osoby, ktoré univerzitný diplom nemajú, nebudú v kontakte s univerzitami a nebudú sa zapájať ani do univerzitných programov v oblasti celoživotného vzdelávania.

4.10 Z návrhov sa zdá, že Komisia predpokladá, že bude schopná určiť oblasti, v ktorých chýbajú kvalifikované pracovné sily len na základe stretnutí so zamestnávateľmi a akademickými pracovníkmi. Je iróniou, že hoci sa v čoraz väčšej miere presadzuje vedecký výskum, v tejto oblasti sa Komisia vyhýba tomu, aby odporučila akúkoľvek aplikáciu alebo vedecký postup, ktorý by umožnil presne stanoviť oblasti s nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl a pomohol formovať vzdelávanie a odbornú prípravu tak, aby sa tieto medzery zaplnili. Vďaka zriadeniu inštitúcií (napríklad združení) na vysokých školách v spolupráci s podnikmi, by bolo možné zistiť, aká kvalifikácia absolventov je v praxi potrebná, a zabezpečiť, aby absolventi lepšie spĺňali požiadavky hospodárstva. Okrem toho by tieto inštitúcie mohli pomáhať sprostredkovať podnikom absolventov.

4.11 Takýto nedostatok dôkazov je zjavný najmä v oblasti celoživotného vzdelávania. Mal by sa uskutočniť empirický výskum, ktorý by jasne ukázal, aké úlohy sa v podnikoch vykonávajú a aké treba vykonávať. Hneď ako budú tieto body jasné, odborné vzdelávanie a následné kvalifikácie by sa mali zamerať na dosiahnutie stanovených výsledkov. Vzhľadom na praktický aspekt stanovovania týchto výsledkov podnikov je potrebné, aby sa aj podniky zapájali do procesu vývoja a stanovovania týchto cieľov. Bude nevyhnutné informovať všetkých zainteresovaných. Napríklad keď je známe, že v nejakom sektore je veľký dopyt po pracovnej sile, ako povedzme v prípade námorných povolaní, bolo by potrebné informovať potenciálnych „študentov“ o univerzitách (vnútroštátnych alebo európskych) zabezpečujúcich odbornú prípravu pre tieto profesie, ktoré sú veľmi rozmanité a v niektorých prípadoch aj vysoko kvalifikované.

4.12 Komisia v bode 2 oznámenia uvádza: „Spolupráca medzi univerzitami a podnikmi zahŕňa dve spoločenstvá so značnými rozdielmi, pokiaľ ide o kultúru, hodnoty a poslanie.“ Ďalej hovorí o tom, ako sa rozvíjali partnerstvá medzi týmito dvoma oblasťami a na záver pripúšťa, že „úroveň spolupráce však zostáva v jednotlivých krajinách, univerzitách a akademických disciplínach veľmi nerovnomerná. Okrem toho je miera, do akej takáto spolupráca ovplyvnila riadenie a kultúru organizácie v týchto dvoch sektoroch, obmedzená. Málo univerzít má celouniverzitnú stratégiu spolupráce s podnikmi; tie, ktoré ju majú, sa koncentrujú v obmedzenom počte členských štátov.“

4.13 Toto konštatovanie vyjadruje jeden z hlavných problémov vzťahov medzi univerzitami a podnikmi, t. j. mnohé tradičné univerzity sa len veľmi málo usilujú, alebo vôbec neusilujú pochopiť kultúru, hodnoty a motiváciu podnikov, a domnievajú sa, že zmena v chápaní musí prísť zo strany podnikov a nie univerzít. Ozajstná spolupráca si však vyžaduje, aby zástupcovia podnikov zohľadnili aj špecifickú funkciu univerzít a rôzne druhy zodpovednosti voči spoločnosti, ako aj to, že prínos inštitúcií vyššieho vzdelávania pre podniky sa prejaví predovšetkým nepriamym spôsobom. Kým sa tento problém nevyrieši, odporúčania týkajúce sa spolupráce medzi univerzitami a podnikmi pravdepodobne nebudú mať veľkú váhu.

4.14 Toto konštatovanie zdôrazňuje aj iný problém. V súčasnosti sa spolupráca zakladá na tom, že univerzity spolupracujú s veľkými, často nadnárodnými, spoločnosťami, ktoré už dosiahli nejaký spoločenský a hospodársky vplyv. To vyvoláva otázku, akú nádej majú MSP a mikropodniky, že sa im podarí ovplyvniť univerzity, ak sa to doteraz v podstatnejšej miere nepodarilo ani veľkým spoločnostiam. Touto otázkou sa zaoberá bod 3.3: „je potrebné zaoberať sa špecifickými výzvami, ktorým čelia MSP, ak majú vstúpiť do partnerstiev s univerzitami“. Neexistujú však žiadne praktické návrhy, ktoré by hovorili o tom, aké výzvy to vlastne sú a ako by sa dali riešiť.

4.15 V celom dokumente neexistuje jasná definícia pojmu MSP. Tento pojem sa v samotnom oznámení vyskytuje 9-krát, desaťkrát v hodnotení vplyvu a 76-krát v pracovnom dokumente útvarov Komisie, všeobecný dojem z dokumentu Komisie však je, že sa nehovorí o malých podnikoch, ale vlastne o tých podnikoch, ktoré zamestnávajú viac ako 200 osôb a majú ročný obrat viac ako 10 miliónov EUR. Súčasná definícia MSP, ktorú používa Európska komisia je:

Kategória podniku	Počet zamestnancov	Ročný obrat		Celková ročná súvaha
Stredný podnik	<250	50 miliónov EUR	alebo	43 miliónov EUR
Malý podnik	<50	10 miliónov EUR	alebo	10 miliónov EUR
Mikropodnik	<10	2 milióny EUR	alebo	2 milióny EUR

Táto definícia inštitúciám vyššieho vzdelávania a fóru nijako nepomáha pri hľadaní MSP, najmä ak používajú kritérium ročného obratu. Výbor sa domnieva, že používanie tejto definície je prekážkou pri hľadaní potenciálnych obchodných partnerov. Bolo by vhodné mať k dispozícii jednoduchú definíciu MSP, ktorá by odrážala realitu.

4.16 Spomínaný „rozvoj podnikavosti“ na všetkých stupňoch vzdelávacieho systému treba dôkladne analyzovať a konkretizovať, pretože sa výbor obáva, že fórum nie je najvhodnejším miestom na prediskutovanie tejto veľmi širokej tematiky. Potreba rozvíjať u detí ich tvorivosť a ďalšie predpoklady na uplatnenie sa v budúcom zamestnaní a potreba, aby boli dospelí vo svojom živote podnikaví (napr. celoživotné vzdelávanie) sú dve rôzne veci.

4.17 Podniky sa obávajú, že podnikavosť sa stala novým módnym trendom vo vyššom vzdelávaní. Samozrejme, že je úlohou univerzít podporovať aj rozvoj podnikavejšieho prístupu, avšak v poslednej dobe sa tento trend rozšíril do takej miery, že zahŕňa aj učenie ľudí ako podnikať. World Economic Forum (Educating the next wave of Entrepreneurs, apríl 2009) uvádza, že väčšina toho, čo ľudia počujú o podnikaní nie je pravda. Nie sú to žiadne čary, nie je to žiadna záhada, a nemá to nič spoločné s génmi. Je to odbor, a ako každý odbor sa dá naučiť. Domnievame sa, že tento nedávny posun na niektorých univerzitách je od základu chybný. Univerzity môžu ľudí naučiť, ako vykonávať podnikateľské úkony ako napríklad účtovníctvo, marketing či manažérske postupy, ale nikto, dokonca ani profesori na univerzitách, nemôžu ľudí naučiť, ako zvážiť a vziať na seba finančné a osobné riziko, ktoré sa často vymyká akémukoľvek logickému zvažovaniu.

4.18 EHSV sa odvoláva na svoje stanovisko „Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“ (5), v ktorom sú takisto naformulované viaceré podnety k danej problematike.

5. Pripomienky k pracovnému dokumentu útvarov Komisie

5.1 EHSV sa obáva, že pracovný dokument, na ktorý sa oznámenie odvoláva (bod 2) prináša len veľmi málo nových poznatkov v porovnaní s oznámením. Maximálne len vyvoláva zmätok tým, že uvádza tézy, na podporu ktorých existujú len minimálne alebo žiadne dôkazy.

5.2 Pracovný dokument je zjavne napísaný z pohľadu univerzít a zaoberá sa tým, čo by univerzity mohli spraviť, aby profitovali z prepojenia s podnikmi. To v nás vyvoláva obavy, keďže neprináša objektívny pohľad na to, čo by malo byť úlohou fóra. Rozlíšenie medzi univerzitami, inštitútmi ďalšieho vzdelávania a inými inštitúciami poskytujúcimi odbornú prípravu je tiež veľmi vágne a nie je jasné, či sa navrhuje, aby sa všetky univerzity stali inštitúciami odbornej prípravy alebo či by sa všetky vzdelávacie inštitúcie mali stať univerzitami.

5.3 EHSV sa domnieva, že tento pracovný dokument je premárnenou príležitosťou a neponúka širšiu perspektívu z pohľadu podnikov, ani sa nezaoberá špecifickými problémami MSP.

V Bruseli 17. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Pozri stanovisko EHSV na tému „Univerzity pre Európu“, spravodajca: Joost van Iersel (Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 48.) a stanovisko EHSV na tému „Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií“, spravodajca: Gerd Wolf (Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009).

(2) Európska nadácia pre vedu (ESF). 2008. John Brennan, Jürgen Enders, Christine Musselin, Ulrich Teichler a Jussi Välimaa: „Higher Education Looking Forward: An Agenda for Future Research“ (Budúcnosť vyššieho vzdelávania: agenda pre výskum v budúcnosti), 2008.

(3) Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie“, KOM(2006) 208 v konečnom znení, 10.5.2006.

(4) Wilshire, Bruce: „The Moral Collapse of the University: Professionalism, Purity and Alienation“ (Morálny úpadok univerzity: profesionalita, rýdzosť a odcudzenie), Albany: State University of New York Press, 1990. Readings, Bill: „The University in Ruins“ (Univerzita v ruinách), Cambridge, Harvard University Press, 1996.

(5) Stanovisko EHSV, spravodajca: pán Malosse (Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 9).

Príloha

k stanovisku

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúci pozmeňovací návrh, ktorý získal viac ako štvrtinu odovzdaných hlasov, bol v priebehu diskusie zamietnutý:

Bod 1.2

Zmeniť takto:

„órum EÚ pre dialóg medzi univerzitami/inštitúciami vyššieho vzdelávania a podnikmi by sa mal zameriavať na spoluprácu a pôsobenie ..“

Výsledok hlasovania

Za: 27

Proti: 49

Zdržali sa: 7

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/72

Stanovisko odbornej sekcie pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o opatreniach na boj proti rakovine: európske partnerstvo“

[KOM(2009) 291 v konečnom znení]

(2010/C 255/13)

Spravodajkyňa: pani KÖSSLER

Európska komisia sa 24. júna 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o opatreniach na boj proti rakovine: európske partnerstvo“

KOM(2009) 291 v konečnom znení

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 176 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1. Odporúčania

1.1 Európsky hospodársky a sociálny výbor víta iniciatívu Európskej komisie vytvoriť európske partnerstvo na boj proti rakovine. Rakovinové ochorenie je obrovskou záťažou nielen pre jednotlivca, ale aj pre celú európsku spoločnosť, a je zároveň diagnózou s najvyššou úmrtnosťou. V roku 2006 bola rakovina druhou najčastejšou príčinou smrti (po srdcovo-cievnych ochoreniach); dve úmrtia žien z desiatich a tri z desiatich úmrtí mužov súvisia s týmto ochorením, t. j. každý rok je v EÚ rakovina diagnostikovaná približne u 3,2 milióna ľudí (1).

EHSV zdôrazňuje význam spoločných opatrení EÚ v oblasti výmeny informácií, odborných poznatkov a vzorových postupov, ktoré by podporovali členské štáty v boji proti rakovine.

1.2.1 EHSV poukazuje na neakceptovateľné, vysoké rozdiely vo výskyte rakovinových ochorení a úmrtnosti v členských krajinách a podporuje cieľ, aby do konca tohto partnerstva všetky členské krajiny disponovali integrovanými plánmi boja proti rakovine.

1.2.2 EHSV podporuje názor Komisie, že integrovaná stratégia boja proti rakovine si vyžaduje jasné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť a na základe ktorých sa dá posúdiť, či bol dosiahnutý očakávaný účinok.

1.2.3 EHSV súhlasí s tým, že preventívne opatrenia majú obrovský význam, pretože môžu prispieť k zlepšeniu životného štýlu a podporiť dlhší a zdravší život jednotlivcov v budúcnosti.

1.2.4 EHSV vníma toto partnerstvo do roku 2013 ako ďalší krok, nadväzujúci na prvý krok z roku 2003 (2). Okrem toho sa domnieva, že je nevyhnutné v tomto partnerstve v nejakej podobe pokračovať aj po skončení tohto obdobia, keďže niektoré z cieľov siahajú ďaleko do budúcnosti (2020).

1.2.5 EHSV zdôrazňuje význam zdravého spôsobu života a považuje toto partnerstvo za dôležitý nástroj, ktorý môže rozhodujúcich činiteľov na celoštátnej rovni, ako aj činiteľov v oblasti zdravotníctva presvedčiť o tom, že musíme vyvinúť väčšie úsilie.

1.2.6 EHSV zdôrazňuje, že toto partnerstvo je v súlade s článkom 152 Zmluvy o ES o verejnom zdraví, podľa ktorého sa činnosti Spoločenstva zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia.

1.2.7 EHSV v plnej miere podporuje toto partnerstvo a chce sa doňho aktívne zapojiť prostredníctvom svojich kontaktov v občianskej spoločnosti na miestnej a celoštátnej úrovni.

1.2.8 EHSV poukazuje na to, aké dôležité je využívať štrukturálne fondy, ktoré by sa dali použiť na opatrenia týkajúce sa infraštruktúry a vzdelávacie opatrenia v oblasti zdravia. Členské štáty však tieto možnosti nevyužívajú v dostatočnej miere.

2. Všeobecný kontext

2.1 EHSV opakovane poukazuje na to, že rakovina postihuje mnoho ľudí a ich rodinných príslušníkov. Ide o skutočne závažný zdravotný a spoločenský problém, keďže diagnóza „rakovina“ si vyžiada najviac obetí medzi občanmi v produktívnom veku.

2.2 Vysoká úmrtnosť má aj vážne vplyvy na národné hospodárstvo členských krajín.

2.3 Pri ďalšom rozširovaní rakovinových ochorení, ktoré sa predpokladá, musíme počítať s ďalšími vážnymi dôsledkami.

2.4 Účinná prevencia by mohla zabrániť vzniku až jednej tretiny všetkých rakovinových ochorení, ďalšia tretina by sa pri včasnom diagnostikovaní ochorenia dala úspešne liečiť a v niektorých prípadoch dokonca úplne vyliečiť.

2.5 Štyri najčastejšie formy rakovinového ochorenia sú rakovina prsníka, rakovina hrubého čreva a konečníka, rakovina pľúc a rakovina prostaty.

2.6 Najviac úmrtí spôsobuje v EÚ-27, podľa počtu úmrtí, rakovina pľúc, rakovina hrubého čreva a konečníka, rakovina prsníka, rakovina prostaty a rakovina žalúdka (1).

2.7 Počet nových výskytov ochorenia a úmrtnosť by sa dali pri všetkých týchto piatich formách rakovinových ochorení znížiť zdravším životným štýlom.

2.8 Rakovina pľúc je rakovinové ochorenie, ktoré si v EÚ vyžiada najviac ľudských životov. Takmer pätina všetkých úmrtí v roku 2006 súvisela s rakovinou pľúc, a jej výskyt zase vo väčšine prípadov s fajčením. V Európe na toto ochorenie ročne umiera približne 335 000 ľudí (1).

3. Hlavné body návrhu Komisie

3.1 Európske partnerstvo na boj proti rakovine, ktoré navrhuje Európska komisia na obdobie rokov 2009 – 2013, má podporiť úsilie členských štátov vypracovať integrované plány na boj proti rakovine, ktoré majú pomôcť znížiť do roku 2020 výskyt rakoviny v EÚ o 15 % (čo by zodpovedalo približne 510 000 nových prípadov výskytu).

3.2 Európska komisia navrhuje opatrenia v týchto štyroch oblastiach (so stanovenými cieľmi):

Oblasť 1: Podpora zdravia a včasné zistenie

Cieľ: účinne zaviesť do praxe odporúčanie Rady o skríningu rakoviny a podporovať rozsiahle informačné kampane o skríningových vyšetreniach na rakovinu určené širokej verejnosti a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Oblasť 2: Vymedzenie a šírenie osvedčených postupov

Cieľ: odstrániť rozdiely v úmrtnosti na rakovinu, a to znižovaním rozdielov medzi členskými štátmi s najnižšou a najvyššou úmrtnosťou.

Oblasť 3: Spolupráca a koordinácia pri výskume rakoviny

Cieľ: koordinovať do roku 2013 jednu tretinu výskumu zo všetkých zdrojov.

Oblasť 4: Proces hodnotenia

Cieľ: poskytnúť presné a porovnateľné údaje o rakovine.

4. Zdravie a včasné zistenie

4.1 EHSV sa domnieva, že na zníženie výskytu rakovinu v EÚ je potrebná horizontálna stratégia.

4.2 Rakovina môže mať mnoho príčin, v niektorých prípadoch sa však jej výskytu dá zabrániť. Prevencia by preto mala začínať v oblasti životného štýlu a pri faktoroch súvisiacich s prácou a prostredím.

4.3 Jej základom by mala by byť zásada „zdravie vo všetkých politikách“ (HIAP/Health in All Policies). Partnerstvo je možné posilniť začlenením zdravotnej politiky do iných oblastí (ako napríklad životné prostredie a poľnohospodárstvo), a to na národnej aj na európskej úrovni, a v súlade so stratégiou EÚ v oblasti zdravia.

4.4 EHSV považuje za zvlášť dôležité, aby sa prevencia zamerala na tie otázky životného štýlu, ktoré zvyšujú riziko výskytu rakoviny. Osobitne je dôležité, aby mladá generácia pochopila, že zdravý životný štýl znižuje riziko výskytu rakoviny. Toto pochopenie u mladých ľudí, ktorí neskôr budú sami rodičmi, môže mať obrovský význam pre ich deti a nasledujúce generácie.

4.5 Doteraz sme už zistili faktory, ktoré zvyšujú riziko výskytu rakoviny. Najvýznamnejším rizikovým faktorom je fajčenie.

4.6 Ďalšími rizikovými faktormi sú nadváha, nedostatok fyzickej aktivity, nadmerné opaľovanie sa a vysoká spotreba alkoholu.

4.7 S odstupom najväčší počet obetí má na svedomí požívanie tabaku, nadváha a nízka konzumácia ovocia a zeleniny, ako aj nadmerné ožiarenie slnečnými lúčmi.

4.8 EHSV považuje za dôležité, aby sa partnerstvo zameriavalo na prevenciu a kontrolu.

4.9 EHSV víta návrh stanoviť nadradené ciele v oblasti prevencie a preventívnych vyšetrení, a zdôrazňuje význam ukazovateľov, ktoré majú umožniť kontrolovať dosiahnutie cieľov v jednotlivých členských krajinách.

4.10 Prevencia a včasné zistenie (skríning) sú faktormi, ktoré rozhodujú o úspešnej liečbe a zotavení pacienta.

4.11 EHSV pripomína, že obrázkové výstrahy na balíčkoch cigariet v EÚ sú odporúčané od roku 2001. Používajú ich však len tri členské krajiny. Túto možnosť by malo využiť viacero členských štátov. Na obrázkové výstrahy reagujú aj deti, ktoré ešte nevedia čítať.

4.12 EHSV zdôrazňuje význam opatrení proti pasívnemu fajčeniu.

4.13 Považuje za dôležité, aby si mladí ľudia osvojili zdravý spôsob života. To sa dá dosiahnuť tým, že budú v školských systémoch členských krajín vedení k zdravému životnému štýlu. Takto sa včas dostanú k informáciám a poznatkom, ktoré im môžu predĺžiť život. Informácie o nebezpečenstvách spojených s fajčením, nezdravým spôsobom života, nízkou konzumáciou ovocia a o škodlivých účinkoch slnečného žiarenia by mali byť sprostredkované už v ranom veku. Na základných školách v členských štátoch by mali byť zavedené minimálne 2 – 3 hodiny telesnej výchovy týždenne. Fyzická aktivity a nadšenie pre život na čerstvom vzduchu a šport prispievajú k zníženiu nadváhy v dospelosti.

4.14 EHSV zdôrazňuje úlohu, ktorú pri realizácii cieľov tohto partnerstva v praxi zohrávajú výskumní pracovníci, aktéri v oblasti verejného zdravia, organizácie pacientov, ekonómovia, učitelia, zdravotnícky personál, opatrovatelia, dozorné orgány, politici, ostatní rozhodujúci činitelia a občianska spoločnosť.

4.15 EHSV oceňuje význam organizácií pacientov na európskej úrovni; práve im prináleží v rámci partnerstva podstatné miesto. Aj iné dobrovoľnícke organizácie a siete môžu významnou mierou prispieť k sprostredkovaniu hlavného posolstva o tom, ako sa dá predchádzať rakovinovým ochoreniam a aký význam má včasné diagnostikovanie ochorenia. Výbor poukazuje tiež na úlohu médií pri šírení osvety o zdravom spôsobe života, včasnom zistení ochorenia a zlepšení prevencie.

4.16 EHSV zdôrazňuje, že účinné úsilie v oblasti prevencie môže v časovom horizonte 20 – 30 rokov zachrániť ľudské životy a priniesť výhody pre národné hospodárstvo, keďže prevencia je podstatne lacnejšia než liečba ochorenia.

4.17 Z pohľadu EHSV je potrebné stanoviť ukazovatele, ktoré umožnia dlhodobé sledovanie primárnej prevencie. Navrhuje sa, aby v rámci dlhodobého merania primárnych preventívnych opatrení členské krajiny v pravidelných intervaloch zisťovali počet 15-ročných fajčiarov a stanovili mierku nadváhy (napríklad index telesnej hmotnosti – BMI). Členské krajiny by mohli napríklad zisťovať prípadnú nadváhu žien v rámci starostlivosti o matky, zatiaľ čo v prípade mužov by mohol slúžiť na takéto zisťovanie dlhodobých trendov odvod brancov.

Včasné zistenie

4.18 EHSV vidí vo včasnom zistení investíciu do lepšieho zdravia, ktorá môže jednotlivcom ušetriť ochorenie.

4.19 EHSV považuje za nutné, aby sa dali programy zamerané na včasné zistenie hodnotiť.

4.20 EHSV súhlasí s názorom, že navrhovaný program pre včasné zistenie rakoviny prsníka, rakoviny krčka maternice a rakoviny hrubého čreva a konečníka by v súlade s odporúčaním Rady o skríningu rakoviny z roku 2003 mal pokryť čo najväčší okruh osôb. Už v roku 2003 boli stanovené jasné ciele, ktoré sa však nepodarilo dosiahnuť.

4.21 EHSV podporuje členské štáty, ktoré znásobujú svoje úsilie dosiahnuť do roku 2013 ciele stanovené odporúčaním Rady o skríningu rakoviny. EHSV by uvítal, keby sa všetky členské krajiny usilovali stanoviť si a dosiahnuť primerané, odstupňované ciele v tejto oblasti.

4.22 EHSV zastáva názor, že je dôležité cielene informovať rizikové skupiny osôb a podporovať ich, aby si aj tieto osoby jasne uvedomovali výhody včasného zistenia rakoviny. Svoj význam má okrem toho aj pripraviť sa na stres a záťaž, ktorú so sebou môže prinášať strach z rakovinového ochorenia.

4.23 EHSV dúfa, že sa každý program na včasné zistenie, ktorý bude odporúčaný na európskej úrovni, bude zakladať na faktoch. Vzhľadom na plánované zavedenie programov na včasné zistenie odporúča EHSV, aby EÚ predložila členským krajinám odporúčania týkajúce sa vekových intervalov. Spoločné vekové a kontrolné intervaly v členských štátoch by pomohli znížiť rozdiely vo výsledkoch a poslúžili by aj výskumu.

4.24 EHSV víta vyvinutie dobrovoľnej európskej pilotnej schémy.

5. Vymedzenie a šírenie osvedčených postupov

5.1 EHSV víta stanovený cieľ, ktorým je úsilie podniknúť kroky, ktoré by viedli k zníženiu rozdielov medzi členskými krajinami, pokiaľ ide o úmrtnosť na rakovinové ochorenia.

5.2 EHSV upozorňuje na to, že na dosiahnutie týchto cieľov musia všetky členské štáty začať zhromažďovať údaje a vytvoriť register onkologických ochorení obyvateľstva. Dôležité je pritom najmä otvorené a presné porovnanie. Minimálnou požiadavkou na dosiahnutie cieľa je, aby v každom členskom štáte existoval resp. bol vytvorený register obyvateľstva a aby boli zaregistrované všetky nové výskyty onkologických ochorení a príčiny smrti. Takto sa dajú získať presné údaje o incidencii rakoviny, prevalencii, prežití a úmrtnosti. EHSV navrhuje, aby sa v neskoršej fáze porovnávali aj registre nemocníc. V tomto prípade by bola stratégia ešte lepšie porovnateľná, rovnako ako aj samotná liečba.

5.3 EHSV sa zasadzuje za to, aby sa zistili prekážky, ktoré bránia zbieraniu údajov a navrhuje, aby sa podniklo cielené úsilie zamerané na to, aby členské krajiny, ktoré ešte registre onkologických ochorení nemajú, takéto registre urýchlene vytvorili.

5.4 Domnieva sa, že je potrebné zozbierať aj údaje v oblasti nákladov národného hospodárstva v súvislosti s rakovinovými ochoreniami. Takáto štatistika je užitočná a môže rozšíriť naše poznatky o tomto spoločenskom probléme.

5.5 EHSV podporuje realizáciu celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky, pokiaľ ide o zber údajov o onkologických ochoreniach. V tejto súvislosti by mohli skúsenosti severských krajín poslúžiť ako dobrý príklad.

5.6 EHSV súhlasí s názorom, že rakovinové ochorenia môžu mať najrôznejšie príčiny, okrem iných aj životný štýl či faktory súvisiace s prácou a prostredím, a preto musí mať prevencia čo najširší rozsah.

5.7 EHSV zdôrazňuje najmä význam prevencie, pokiaľ ide o požívanie tabaku. V mnohých členských krajinách, najmä v nových, je veľa fajčiarov. Často sa fajčiari najviac vyskytujú v ekonomicky a sociálne najslabších skupinách. Aj tzv. „pasívne fajčenie“ je spojené so zdravotnými rizikami, ktoré nemožno prehliadať.

Výskum

5.8 EHSV súhlasí s názorom Komisie, že výmena informácií medzi jednotlivými krajinami by sa dala podstatne zlepšiť, a že je potrebné zlepšiť aj výskumnú infraštruktúru.

5.9 EHSV víta navrhované zlepšenie prístupu verejnosti k informáciám o výskume rakoviny a najmä o klinických skúškach.

5.10 EHSV súhlasí s názorom Komisie, pokiaľ ide o spoločné európske výskumné iniciatívy v oblasti prevencie, napríklad výskum životného štýlu, čo je zanedbaná, avšak strategicky významná a dôležitá oblasť, ktorá musí byť spracovaná v súlade so zámermi partnerstva. Výskum musí patrične objasniť aj nebezpečenstvá možných vedľajších účinkov či prípadných neskorších poškodení, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku terapie. Rovnako treba postupovať aj v oblasti psychologických a sociálnych otázok.

5.11 EHSV poukazuje na význam súťaže medzi výskumnými pracovníkmi, a domnieva sa, že spolupráca v oblasti výskumu môže byť v prvom rade vylepšená na úrovni infraštruktúry. EHSV podporuje biologické databanky, uľahčenie výmeny materiálu, informácií a klinických štúdií tam, kde materiál, ktorý majú k dispozícii jednotlivé krajiny, nie je postačujúci alebo tam, kde spolupráca viacerých krajín povedie k rýchlejšiemu dosiahnutiu výsledkov (európske štúdie prebiehajúce vo viacerých centrách).

5.12 EHSV by uvítal, keby nejaké grémium z európskeho hľadiska ohodnotilo výskum a vedecké postupy. Takéto nezávislé grémium by mohlo preskúmať a zhodnotiť celú vedomostnú základňu určitej odbornej medicínskej oblasti v Európe. Inak povedané, vykonaný výskum sa má porovnať s vopred stanovenými kritériami pre dobrý výskum.

5.13 EHSV by uvítal, keby toto grémium mohlo uviesť najmä témy výskumu pre strategické celoeurópske výskumné projekty v oblasti výskumu rakoviny, ktoré sú súrne a nevyhnutné, ktoré však nie sú zaujímavé z komerčného hľadiska.

Porovnávanie a hodnotenie

5.14 Cieľ: poskytnúť presné a porovnateľné údaje o rakovine, ktoré sú potrebné pre politické opatrenia.

5.15 EHSV, podobne ako Komisia, zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii porovnateľné údaje o rakovine a že je potrebné, aby vo všetkých členských krajinách existovali registre onkologických ochorení.

5.16 EHSV považuje za potrebné vypracovať porovnateľné ukazovatele, ktoré by sa dali vyhodnotiť. Prvým krokom by bolo zavedenie registrov onkologických ochorení vo všetkých členských krajinách, pričom správy o nich by sa zase predkladali grémiu. V tejto súvislosti by vhodnými partnermi pre vypracúvanie správ mohli byť IARC a UICC. Obe organizácie pôsobia na európskej úrovni.

5.17 EHSV považuje za veľmi dôležité otvorené porovnanie, keďže takto možno nájsť príklady osvedčených postupov a šíriť ich.

5.18 Porovnateľné údaje a ich rozsiahlejšia výmena majú pre výskum veľký význam.

5.19 EHSV zdôrazňuje, že všetky oblasti reťazca starostlivosti, ako liečenie, rehabilitácia a paliatívna starostlivosť, sú dôležité v záujme zníženia záťaže a zmiernenia utrpenia, ktoré prináša rakovinové ochorenie chorým a ich blízkym. EHSV sa v prvom rade vyslovuje za to, aby sa dôraz kládol na primárnu prevenciu (predchádzanie vzniku ochorení) a sekundárnu prevenciu (preventívne vyšetrenia) v snahe zistiť prípadné rakovinové ochorenia čo najskôr a začať včas s ich liečbou.

5.20 Z pohľadu EHSV je dôležité, aby v národných integrovaných plánoch na boj proti rakovine boli stanovené opatrenia pre celý reťazec starostlivosti, od liečby, cez rehabilitáciu a paliatívnu starostlivosť až po primárnu a sekundárnu prevenciu.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Zdroj: Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) 2007.

(2) Odporúčanie Rady z 2. decembra 2003 o skríningu rakoviny (2003/878/ES), Ú. v. EÚ L 327, 16.12.2003, s. 34.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/76

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných demenciách“

[KOM(2009) 380 v konečnom znení]

(2010/C 255/14)

Spravodajkyňa: pani O'NEILL

Komisia sa 22. júla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o európskej iniciatíve a Alzheimerovej chorobe a iných demenciách“

KOM(2009) 380 v konečnom znení.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Záver

1.1.1 EHSV víta Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných demenciách, keďže ide o veľmi dôležitú otázku v Európe, ktorá ovplyvňuje jednotlivcov, rodiny a spoločnosť, berúc do úvahy starnúcu populáciu.

1.1.2 EHSV uznáva, že prvoradá zodpovednosť za riešenie problému demencie a za poskytovanie starostlivosti spočíva na členských štátoch, ale víta pozornosť, ktorú toto oznámenie venuje úlohe EÚ pri zlepšovaní pokroku na vnútroštátnej úrovni.

Poznámka o terminológii: keďže termín Alzheimerova choroba nezahŕňa všetky demencie, tento dokument sa odvoláva na „Alzheimerovu chorobu a iné demencie“ alebo jednoducho na „demencie“.

1.2 Odporúčania (nie sú zoradené podľa priorít, ale uvedené v rovnakom poradí ako príslušné otázky v texte)

1.2.1 EHSV odporúča Komisii, aby podporovala informačné kampane s cieľom zlepšiť znalosti verejnosti o demencii, aby bolo možné zlepšiť jej včasnú diagnózu a zredukovať stigmu, ktorá je s ňou spojená.

1.2.2 EHSV odporúča značne rozšíriť rozsah oblastí výskumu, ktorým by sa mala poskytovať podpora.

1.2.3 EHSV víta postup založený na spoločnej tvorbe programov v oblasti výskumu a naliehavo vyzýva Komisiu na jeho včasnú implementáciu.

1.2.4 EHSV odporúča, aby sa otvorená metóda koordinácie rozšírila na zdravie, tak aby Komisia mohla aktívne podporovať rozvoj osobitých vnútroštátnych stratégií a rámcov kvality týkajúcich sa demencie.

1.2.5 EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby široko propagovala využívanie programu v oblasti zdravia, aby bolo možné vypracovať modely starostlivosti a aby aktívne spolupracovala s vládami štátov pri využívaní európskych štrukturálnych fondov pre rozvíjanie a implementáciu školení v oblasti starostlivosti o dementných pacientov na miestnej úrovni v rámci akútnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a starostlivosti v komunite.

1.2.6 EHSV rozhodne vyzdvihuje dôležitosť aplikácie Európskeho dohovoru o ľudských právach vo vzťahu k osobám, ktoré sú postihnuté demenciou.

1.2.7 EHSV podporuje impulz obsiahnutý v oznámení, zameraný na založenie európskej siete, využívajúc zariadenia, ktoré poskytuje program v oblasti zdravia.

1.2.8 EHSV naliehavo vyzýva na propagáciu a zavádzanie oznámenia na miestnej úrovni, na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, v spolupráci s organizáciami, ktoré sa zaoberajú Alzheimerovou chorobou, s vládami štátov, Komisiou a v spolupráci s inými kompetentnými orgánmi vrátane EHSV.

2. Východisková situácia

2.1 Biela kniha s názvom „Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013“ (1) jasne identifikovala a zaoberala sa významom rozvíjania lepšieho pochopenia neurodegeneratívnych chorôb, akými sú Alzheimerova choroba a iné demencie.

2.2 Komisia si stanovila za svoju prioritu riadne uznanie tohto problému, berúc do úvahy jeho rozsah a vplyv na jednotlivcov, opatrovateľov a náklady, ktoré spoločnosti vznikajú.

2.3 Dlhodobé opatrenie, ktoré sa navrhuje, sa zameria na stratégie pre prevenciu, nelekárske zásahy, zručnosti pre odborných a dobrovoľných opatrovateľov a na vyzdvihnutie spoločného prístupu medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti výskumu (2).

2.4 Európska komisia tiež prepojí príslušné časti budúcej práce o Alzheimerovej chorobe s Európskym paktom za duševné zdravie a pohodu, ktorý bol prijatý v roku 2008, uznávajúc skutočnosť, že duševné zdravie je jednou zo špecifických dimenzií Alzheimerovej choroby.

2.5 Európsky parlament tiež schválil vyhlásenie (3) o prioritách v boji proti Alzheimerovej chorobe a iným demenciám, čím sa politicky zaviazal k výskumu, prevencii a sociálnej ochrane, eliminácii stigmy a k dôležitosti podporovania združení, ktoré sa venujú Alzheimerovej chorobe.

3. Kontext

3.1 Demencia sa vyznačuje progresívnou stratou mentálnych funkcií, zapríčinenou rozličnými stavmi, z ktorých najčastejším je Alzheimerova choroba, ktorou trpí približne 50 – 60 % osôb postihnutých demenciou. Medzi ostatné stavy patrí vaskulárna demencia a demencia s Lewyho telieskami. Projekt, ktorý realizovala platforma pacientov EÚ Alzheimer Europe s podporou Komisie EÚ, identifikoval najdôležitejšie zo zriedkavých foriem demencie (4).

3.2 Odhad z roku 2008 hovorí o tom, že v 27 členských štátoch EÚ 7,3 milióna ľudí vo veku od 30 do 99 rokov trpí rôznymi druhmi demencie. Postihnutých je viac žien (4,9 milióna) než mužov (2,4 milióna) (4).

3.3 Z dôvodu všeobecného predlžovania dĺžky života a starnutia generácie „baby boomer“ sa predpokladá, že počet starších ľudí zaznamená značný nárast a najväčší relatívny nárast zaznamenajú najstaršie skupiny ľudí. Zvýšenie počtu stavov, ktoré sa vzťahujú na vek, najmä demencie, bude pravdepodobne pokračovať a aktuálne predpovede hovoria o zdvojnásobení počtu postihnutých osôb v nasledujúcich 20 rokoch. Organizácia Alzheimer's Disease International odhaduje, že do roku 2050 bude na celom svete trpieť demenciou 104 miliónov ľudí.

3.4 Súčasný aj budúci vplyv demencií na rodinných a profesionálnych opatrovateľov, na verejné zdravie a na náklady spojené so starostlivosťou je značný. V publikácii organizácie Alzheimer Europe z roku 2008 sa odhaduje, že celkové priame a neoficiálne náklady na starostlivosť v súvislosti s Alzheimerovou chorobou a inými demenciami dosiahli v roku 2005 za 27 členských štátov EÚ 130 miliárd EUR – 21 000 EUR na osobu/rok, z čoho 56 % vzniklo v rámci neformálnej starostlivosti (5).

3.5 Na konferencii „Boj proti Alzheimerovej chorobe a s ňou spojeným poruchám“ počas francúzskeho predsedníctva bola vyzdvihnutá skutočnosť, že pre nás Európanov je životne dôležité podeliť sa o naše poznatky a zmobilizovať schopnosti a skúsenosti v rôznych členských štátoch, aby sme mohli bojovať proti tejto chorobe, a závery tejto konferencie prerokovala Rada pre zdravie v decembri 2008.

3.6 Hlavnú zodpovednosť za riešenie problému demencie a za poskytovanie starostlivosti nesú členské štáty. Avšak podľa článku 152 Zmluvy, ktorý sa týka zdravia, sa očakáva, že EÚ bude podporovať vnútroštátne opatrenia, a podľa článku 165 sú Spoločenstvo a členské štáty povinné koordinovať svoje činnosti v oblasti výskumu a technologického rozvoja s cieľom zabezpečiť vzájomný súlad vnútroštátnych politík a politiky Únie.

4. Oznámenie Komisie

Cieľom oznámenia Komisie je stanoviť oblasti a opatrenia na úrovni EÚ, ktoré prinášajú pridanú hodnotu v rámci podpory členských štátov.

4.1 Toto oznámenie stanovuje päť kľúčových otázok týkajúcich sa činnosti Spoločenstva:

—	prevencia,

—	lepšie pochopenie demencií – koordinácia výskumu,

—	výmena najlepšej praxe,

—	zabezpečenie, aby boli presadené práva osôb trpiacich demenciou,

—	vytvorenie európskej siete.

4.2 Spoločná akcia Európskej komisie a členských štátov uvedená v pracovnom pláne vykonávania druhého programu v oblasti zdravia 2008 – 2013, bude prebiehať od roku 2010 a bude tvoriť súčasť nadradeného cieľa lisabonskej stratégie vo vzťahu k zlepšeniam výsledkov v oblasti zdravia (6).

5. Prevencia

V súčasnosti nie je možné ani zabrániť Alzheimerovej chorobe a iným demenciám, ani ich vyliečiť a zhoršenie kognitívnych schopností sa považovalo za nevyhnutnú súčasť starnutia. Na základe pribúdajúcich poznatkov o starnutí a mozgu sa však v súčasnosti skúmajú možné prostriedky prevencie.

5.1 Pretože demencie sa môžu vo väčšej alebo menšej miere vzťahovať na srdcovocievne problémy, prevencia tiež zahŕňa zdravú stravu (7), meranie krvného tlaku a cholesterolu. Tiež je dôležité nefajčiť, piť alkoholické nápoje s mierou (8) a cvičiť.

5.2 Medzi ostatné preventívne stratégie patrí spoločenská aktivita, zapájanie a podpora a duševná stimulácia.

5.3 Dobré telesné a duševné zdravie počas celého života môže prispieť k udržaniu kognitívnej funkcie Niekedy sa v tejto súvislosti používa termín „životný štýl podporujúci zdravý mozog“ (9).

5.4 Dôkazy, ktoré by potvrdili tieto stratégie, sú ešte stále obmedzené a EHSV podporuje Komisiu v jej snahe požadovať cielenejší výskum, aby bolo možné lepšie pochopiť potenciálne preventívne stratégie. Toto podporuje aj organizácia Alzheimer Europe.

5.5 EHSV víta navrhované opatrenie na zahrnutie dimenzie demencie do súčasných a budúcich opatrení EÚ týkajúcich sa zdravotnej prevencie vrátane vzdelávania a tiež víta snahu o rozvíjanie spolupráce s členskými krajinami s cieľom vypracovať a poskytnúť usmernenia na čo najširšie informovanie verejných a zdravotníckych organizácií a organizácií sociálnej starostlivosti.

5.6 Kľúčovou výzvou je zabezpečiť včasnejšiu a spoľahlivejšiu diagnózu. Týmto by sa zmiernila neistota dotknutých osôb a tých, ktorí sa o ne starajú, takže by sa mohli zamerať na prijatie primeraných právnych, finančných, zdravotníckych a iných opatrení.

5.7 Medzi prekážky včasnej diagnózy patrí aj tá skutočnosť, že ľudia nevedia rozpoznať symptómy, alebo to, že ich považujú za normálnu súčasť starnutia. K tomuto sa tiež pripája popieranie a strach, a to hlavné zo stigmy, ktorá sa prisudzuje demencii. Najnovší prieskum ukázal, že priemerná doba od prejavenia symptómov po diagnózu sa medzi európskymi krajinami značne líšila, a to od 10 mesiacov v Nemecku do 32 mesiacov v Spojenom kráľovstve.

5.8 EHSV sa však obáva počtu ľudí v EÚ, ktorí nemajú zaručený prístup k diagnóze z dôvodu nedostatočných znalostí alebo poskytovaných služieb, predovšetkým vo vidieckych oblastiach a znevýhodnených komunitách.

5.9 EHSV podporuje výzvu organizácie Alzheimer Europe adresovanú Komisii EÚ a vládam členských štátov týkajúcu sa podporovania informačných kampaní zameraných na širokú verejnosť, širokú škálu zainteresovaných strán na miestnej, regionálnej a národnej úrovni vrátane médií s cieľom zlepšiť rozpoznávanie symptómov demencie a odstraňovať stigmu (10).

6. Lepšie pochopenie demencií – koordinácia výskumu

6.1 EHSV uznáva záväzok Komisie v rámci jej podpory výskumu prostredníctvom rámcových programov zameraných na výskum mozgu, príčiny a preventívne stratégie zdravého starnutia a verejného zdravia.

6.2 EHSV však zdôrazňuje, že je tiež potrebný výskum zameraný na účinnosť rôznych modelov starostlivosti, duševno-sociálnych a nefarmaceutických zásahov a vplyv demografických zmien, akými sú rozvody/opätovné uzatvorenie manželstva/spolužitie, migrácia a urbanizácia, na skúsenosti s demenciou a so starostlivosťou o dementných pacientov.

6.3 Hoci EÚ prispieva značnými finančnými prostriedkami na výskum informačných a komunikačných technológií (IKT) a na starostlivosť o dementných pacientov, situácia si žiada viac a kľúčové výsledky výskumu hovoria o tom, že ak sa technológia používa etickým spôsobom a je zakomponovaná do plánov starostlivosti, môže pomôcť osobám, ktoré trpia demenciou, robiť rozhodnutia, zostať bezpečne doma a tiež môže zlepšiť kvalitu života vo všetkých oblastiach.

6.4 EHSV víta záväzok Komisie vo vzťahu k osobitým opatreniam v oblasti výskumu IKT v rámcových programoch a vo veľkých pilotných projektoch, ktoré prebiehajú medzi EÚ a 23 európskymi krajinami v oblasti výrobkov a služieb IKT (11).

6.5 Vzhľadom na zvýšený výskyt demencie je potrebné zabezpečiť spoluprácu medzi výskumnými inštitúciami a financujúcimi orgánmi v členských štátoch. EHSV víta postup založený na spoločnej tvorbe programov na dobrovoľnom základe, ktoré by mali zabezpečiť čo najefektívnejšie využitie finančných prostriedkov pochádzajúcich z členských štátov a z programov EÚ.

6.6 Preto je EHSV toho názoru, že je dôležité, aby sa členské štáty zaviazali k tomuto výskumu, jeho financovaniu a k spolupráci.

7. Výmena najlepšej praxe

7.1 S ohľadom na uznanú potrebu ďalšieho výskumu, význam včasnej diagnózy, rozsah liečby a zdravotníckej ako aj sociálnej starostlivosti dostupnej v členských štátoch zohráva otvorená metóda spolupráce dôležitú úlohu vo vzťahu k posúdeniu efektívnosti sociálnej ochrany, sociálneho začleňovania a dlhodobo dostupných opatrovateľských služieb.

7.2 Dôležité je poskytovať kvalitné služby tým, ktorí trpia demenciou, a ich opatrovateľom. V niektorých členských štátoch je to súčasťou celkovej stratégie, ale k dnešnému dňu len dva štáty v EÚ formálne vypracovali konkrétnu stratégiu a EHSV je presvedčený, že Komisia by rozšírením otvorenej metódy spolupráce na oblasť zdravia mohla podporiť rozvoj osobitých vnútroštátnych stratégií a tiež kvalitných rámcov, ktoré by boli vzormi pre ostatné členské štáty a pre zlepšenie vzťahu k politike, službám, odbornému vzdelávaniu a výskumu.

7.3 EHSV víta záväzok týkajúci sa zabezpečenia osobitého odborného vzdelávania pre zdravotníckych pracovníkov a opatrovateľov a členov rodiny tých, ktorí trpia demenciou, so svojím holistickým prístupom k starostlivosti. EHSV verí vo využívanie programu v oblasti zdravia EÚ tak, aby bolo možné vypracovať modely starostlivosti, ktoré by dopĺňali členské štáty s využitím európskych štrukturálnych fondov na implementáciu týchto modelov. Toto je obzvlášť dôležité vo svetle nedostatku odborne pripravených ľudí v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti (12). Dôležité je zabezpečiť odbornú prípravu s cieľom zlepšiť pochopenie Alzheimerovej choroby a demencie a etickú prax pre pracovníkov v oblasti akútnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a starostlivosti v komunite.

7.4 EHSV podporuje zdieľanie osvedčených postupov v identifikovaných oblastiach prevencie a služieb, ktoré zlepšujú kvalitu života ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou a inými demenciami.

7.5 EHSV rozhodne podporuje posilnenie postavenia vnútroštátnych, európskych a medzinárodných združení pôsobiacich v oblasti Alzheimerovej choroby a iných kompetentných organizácií pacientov. Tieto organizácie poskytujú rôzne služby osobám trpiacim demenciou, a ich opatrovateľom a zohrávajú dôležitú úlohu pri prevencii voči sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a pri presadzovaní práv jednotlivcov postihnutých demenciou.

7.6 Tieto organizácie poskytujú cenné informácie (13), ktoré môžu ovplyvniť a obohatiť výskum, politiku a prax a ktoré tiež môžu zabezpečiť to, aby hlas tých, ktorí trpia demenciou, a hlas ich ošetrovateľov bol vypočutý. EHSV má záujem poskytnúť svoju pomoc a vplyv prostredníctvom svojej účasti v rámci spolupráce s rôznymi organizáciami v členských štátoch a na medzinárodnej úrovni.

7.7 EHSV podporuje výzvu organizácie Alzheimer Europe vládam členských štátov, aby uznali dôležitý príspevok zo strany združení pôsobiacich v oblasti Alzheimerovej choroby a aby ich financovali s cieľom podporiť očakávané zvýšenie počtu osôb, ktoré budú trpieť Alzheimerovou chorobou a inými demenciami v kontexte pan-európskej solidarity.

8. Zabezpečenie, aby boli presadené práva osôb trpiacich demenciou

8.1 „V prvom rade platí, že osoby s demenciou sú priatelia, príbuzní, susedia a členovia spoločnosti. Skutočnosť, že majú osobitý zdravotný problém, je druhoradá“ (14). EHSV presadzuje právo osôb, ktoré trpia Alzheimerovou chorobou a inými demenciami, na dôstojné zaobchádzanie a na samostatné rozhodovanie.

8.2 Vplyv diagnózy a postupnej straty schopností na postihnutých jednotlivcov a ich opatrovateľov môže vyústiť do spoločenskej izolácie a môže negatívne ovplyvniť ich zdravie a pohodu. EHSV vyzýva Komisiu a vlády členských štátov, aby informovali a vzdelávali spoločnosť s cieľom eliminovať sigmu, ktorá sa demencii pripisuje.

8.3 EHSV naliehavo vyzýva k tomu, aby sa práva osôb postihnutých demenciou potvrdili v kontexte Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý bol ďalej posilnený o práva v oblasti zdravotných postihnutí a práva pacientov (15). Je potrebné poskytovať informácie o podmienkach a tiež o dostupných službách a títo jednotlivci a ich ošetrovatelia sa musia zúčastňovať na prijímaní rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú.

8.4 EHSV podporuje Komisiu pri ovplyvňovaní politického vedenia v EÚ v otázkach uznávania práv postihnutých starších ľudí, aby bolo možné presadiť ich práva a aby neboli vystavovaní zanedbávaniu a zneužívaniu (16).

9. Založenie európskej siete

9.1 EHSV považuje založenie európskej siete prostredníctvom programu v oblasti zdravia za kriticky dôležité. Podporilo by sa tým zdieľanie osvedčených postupov, prispelo by sa k rozvoju konzistentných štandardov a prístupov (17) vo vzťahu k zraniteľným starším ľuďom vo všetkých členských štátoch a vytvorila by sa príležitosť na vypracovanie spoločných zásad a definícií týkajúcich sa práv osôb, ktoré trpia demenciou.

9.2 Okrem toho by európska sieť mohla prispieť:

—	k lepšiemu vzdelávaniu väčšej skupiny zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov v oblasti sociálnej starostlivosti v otázkach demencie a k tomu, ako je možné podporovať osoby postihnuté demenciou, a ich ošetrovateľov,

—	k lepšiemu vzdelávaniu o demencii s cieľom odstrániť stigmu a podporiť včasnú diagnózu,

—	k lepšej koordinácii medzi odborníkmi, ktorí pracujú s ľuďmi trpiacimi demenciou, a ich ošetrovateľmi tak, aby bolo možné uspokojiť individuálne potreby (18)

v členských štátoch.

9.3 Do tejto siete by mohla spadať práca s vládami členských štátov zameraná na zavedenie možnosti spisovania predbežných vyhlásení o vôli jednotlivých pacientov, kým ešte dokážu prejaviť svoj súhlas, berúc do úvahy zdravotnú starostlivosť, opateru, podporu, finančné a právne veci a možnosť vopred určiť dôveryhodnú osobu za ich hovorcu.

9.4 EHSV naliehavo vyzýva k úzkej spolupráci medzi touto sieťou a organizáciou Alzheimer Europe, aby bolo možné zabezpečiť poskytovanie kvalitných a konzistentných informácií o demencii, ktoré majú kľúčový význam v súvislosti s odstraňovaním stigmy, podporovaním ľudí pri ich snahe vyhľadať radu lekára, ako aj v súvislosti s rozvojom poznatkov o službách a podpore, ktoré sú im k dispozícii. Sem tiež patrí presadzovanie práv jednotlivcov, aby bolo možné zachovať ich dôstojnosť a právo prijímať samostatné rozhodnutia.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 96.

(2) Ročenka o demencii organizácie Alzheimer Europe za rok 2008.

(3) Vyhlásenie EP PE414.434.

(4) KOM(2009) 380 v konečnom znení.

(5) Alzheimer Europe (2008): Ročenka o demencii v Európe.

(6) Rozhodnutie č. 1350/2007/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013). Pozri http://ec.europa.eu/health/ph_information/indicators/lifeyears_en.htm.

(7) Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, s. 63.

(8) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 10.

(9) Znižovanie rizika demencie: Dôkaz. Alzheimer’s Australia Paper, 13. septembra 2007.

(10) Parížske vyhlásenie organizácie Alzheimer Europe o politických prioritách Alzheimerovho hnutia. (2006).

(11) Rozhodnutie č. 742/2008/ES Európskeho parlamentu a Rady z 9. júla 2008, KOM(2007) 332 v konečnom znení, Ú. v. EÚ L 201, 30.7.2008, s. 49.

(12) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 105.

(13) Projekt Európska spolupráca v oblasti demencie (EuroCoDe) má za cieľ vyprodukovať konsenzuálne ukazovatele a realizovať spoločné prieskumy.

(14) Ročenka o demencii organizácie Alzheimer Europe za rok 2008.

(15) Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2008, s. 67.

(16) Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 109.

(17) Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 103.

(18) Východiskové posúdenie poskytovania aktuálnych informácií ľuďom, ktorí trpia demenciou, a ich ošetrovateľom; Alison Bowes, organizácia NHS Quality Improvement Scotland a Stredisko pre rozvoj služieb v oblasti demencie (Dementia Services Development Centre) v Stirlingu, Škótsko.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/81

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha – Podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí“

[KOM(2009) 329 v konečnom znení]

(2010/C 255/15)

Spravodajkyňa: pani PÄÄRENDSON

Komisia sa 8. júla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument na tému

„Zelená kniha - Podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí“

KOM(2009) 329 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. decembra 2009. Samostatnou spravodajkyňou bola pani Päärendson.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 173 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Odporúčania

1.1 EHSV plne podporuje úsilie Komisie podnecovať vzdelávaciu mobilitu mladých ľudí. Aby sa takáto rozsiahla mobilita stala skutočnosťou, je potrebné povzbudzovať potenciálnych hostiteľov, aby pôsobili na mladých ľudí a pritiahli ich do svojich krajín a miest.

Ciele vzdelávacej mobility možno dosiahnuť iba za predpokladu, že bude existovať plná a široká spolupráca a budú do nej zapojené všetky úrovne (EÚ, členské štáty, regióny, vzdelávacie inštitúcie, sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti aj samotní mladí ľudia).

1.2.1 Komisia a členské štáty by mali zintenzívniť snahu o odstránenie prekážok mobility a výmenu osvedčených postupov. Výbor vyzýva členské štáty, aby správne uplatňovali právo Spoločenstva a aby odstraňovali administratívne a legislatívne prekážky týkajúce sa povolenia na pobyt, práv sociálneho zabezpečenia a uznávania študentských preukazov iných krajín. Vzdelávacia mobilita bola kľúčom k úspechu Bolonského procesu a európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. Výbor sa domnieva, že mobilita môže byť kľúčom aj k rozvoju spoločného európskeho priestoru celoživotného vzdelávania. Zriadenie štatútu európskeho stážistu alebo štatútu európskeho študenta zabezpečí rovnaké zaobchádzanie a odstráni mnohé obavy a problémy spojené s uznávaním diplomov, zdravotnou starostlivosťou a študentskou podporou.

1.2.2 Aby bolo možné potvrdiť a uznať formálne aj neformálne vzdelávanie, je potrebné formálne uznať, podpísať a ratifikovať Lisabonský dohovor o vzájomnom uznávaní kvalifikácií.

1.3 Aby vzdelávacia mobilita získala väčšiu podporu, vrátane finančnej pomoci, všetky strany si musia uvedomiť a uznať výhody, ktoré môže priniesť. Súvislosť medzi vzdelávacou mobilitou a zamestnateľnosťou je nutné ešte viac vysvetliť a zdôrazniť.

Podpora mobility mladých Európanov a získavanie najschopnejších mladých ľudí z tretích krajín pre Európu sú veľmi dôležité pre zachovanie konkurencieschopnosti Európy a jej pozície kľúčového technologického lídra. Výbor je pevne presvedčený, že problémy s vízami, ktoré bránia mobilite, by sa mali okamžite vyriešiť. Výbor tiež verí, že dlhodobé postupné rozšírenie programov vzdelávacej mobility do takých tretích krajín ako je Čína, India, Japonsko a USA by bolo rozumnou investíciou.

1.4.1 Výbor dôrazne odporúča vyvinúť veľké úsilie, ktoré by súčasne zabránilo odlivu mozgov z EÚ a urobilo by z nej atraktívny priestor pre vedcov z európskych aj mimoeurópskych krajín.

1.5 Európska únia a členské štáty nebudú mať z väčšieho počtu študentov, ktorí sa zapojili do mobility, žiadne sociálne ani hospodárske výhody, ak sa podstatne nenavýšia prostriedky na podporu vzdelávacej mobility. V čase krízy by sa malo investovať do štruktúr konkurencieschopnejšej a lepšie vzdelanej Európy. V záujme zlepšenia financovania by mala EÚ zmobilizovať všetky existujúce mechanizmy a partnerov a zapracovať mobilitu do všetkých príslušných politík, aby mohla čerpať zo štrukturálnych fondov a rámcového programu pre výskum a vývoj. Európsky sociálny fond by sa mal stať dodatočným zdrojom finančnej podpory najmä odborného vzdelávania a prípravy, čím by doplnil existujúce financovanie z programu celoživotného vzdelávania 2007 – 2013.

1.6 Zvýšená vzdelávacia mobilita prinesie zlepšenie iba ak bude vzdelávanie v zahraničí na dostatočne vysokej úrovni. Výbor preto odporúča, aby sa všetky programy mobility riadili Európskou chartou kvality mobility.

1.7 Výbor tiež odporúča uskutočniť reformu súčasných programov mobility (Erasmus, Leonardo, Comenius, Grundtvig a Marie Curie), aby sa zjednodušili postupy a čo najviac sa eliminovali byrokratické prekážky. Obzvlášť dôležité je, aby sa do tohto procesu zapojili vzdelávacie inštitúcie, miestne a regionálne orgány, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti.

1.8 Záväzok v oblasti mobility by mal byť vyjadrený ambicióznou referenčnou hodnotou mobility v novom strategickom rámci európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (ET2020), pričom táto referenčná hodnota by sa mala pri rozličných cieľových skupinách odlišovať (študenti odborného vzdelávania a prípravy, učitelia, študenti neformálneho vzdelávania, vysokých a ostatných škôl) a mala by byť založená na ucelenejších štatistických údajoch.

1.9 Aby sa zvýšilo povedomie o programoch na podporu vzdelávacej mobility a aby vzrástol počet mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú pre vzdelávací pobyt v zahraničí, musí byť informovanosť v tejto oblasti účinnejšia než doteraz.

1.10 Výbor podporuje zriadenie jednotného európskeho internetového portálu, na ktorom by bolo možné ľahko nájsť všetky informácie o celoeurópskych programoch vzdelávacej mobility a kde by podniky mohli získať informácie (životopisy) o mladých ľuďoch, ktorí hľadajú príležitosti na stáž alebo odbornú prax a naopak. Európskych odborníkov a európske siete spoločností (vrátane organizácií malých a stredných podnikov) je potrebné povzbudiť, aby zverejnili informácie o programoch študentskej mobility na svojich internetových stránkach a aby ich propagovali medzi svojimi členmi.

1.11 Aby sa po vydaní zelenej knihy posilnil politický proces, Výbor odporúča definovať pojem „vzdelávacia mobilita“ a vymedziť vekové rozpätie osôb, na ktoré sa vzťahuje.

1.12 Výbor verí, že na podporu vzdelávacej mobility by sa výučba jazykov mala stať prioritou osnov vzdelávacích zariadení a inštitúcií odbornej prípravy na všetkých úrovniach. Odporúča tiež preskúmať možnosti stanoviť ročný pobyt v zahraničí za povinný pre učiteľov jazykov všetkých inštitúcií vyššieho vzdelávania a žiadať od členských štátov, aby sa prostredníctvom politiky vzdelávania snažili dosiahnuť cieľ, podľa ktorého by každý občan EÚ ovládal aspoň dva ďalšie jazyky EÚ.

2. Zhrnutie zelenej knihy Komisie

2.1 Európska komisia 8. júla 2009 uverejnila zelenú knihu na tému „Podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí“. Jej cieľom je otvoriť diskusiu o tom, ako možno najlepšie podporiť príležitosti pre mladých Európanov rozvinúť svoje vedomosti a zručnosti prostredníctvom pobytu v inej krajine zameraného na študijnú alebo pracovnú skúsenosť, verejnoprospešné práce alebo dodatočné odborné vzdelávanie v kontexte celoživotného vzdelávania.

2.2 Záber zelenej knihy je široký. Jej cieľom je riešiť situáciu všetkých mladých ľudí vo všetkých rozličných kontextoch vzdelávania, t. j. v škole, na univerzitách na úrovni bakalárskeho, magisterského a ašpirantského štúdia, ako aj na stážach, v učňovskej výchove, v rámci výmen mládeže, pri dobrovoľníckej činnosti alebo v odbornom vzdelávaní v Európskej únii alebo mimo nej (1). Zelená kniha sa snaží podporovať organizovanú vzdelávaciu mobilitu so zameraním na fyzickú mobilitu mladých ľudí (16 – 35 rokov), hoci uznáva aj význam virtuálnej mobility (v zmysle vytvárania partnerstiev a projektov odborného vzdelávania a elektronického twinningu). Jej cieľom je vyzvať na skúmanie toho, ako možno existujúce a nové mechanizmy a nástroje lepšie zapojiť do podpory mobility mladých ľudí a ako mobilizovať rozličné úrovne vlády (úroveň EÚ, celoštátnu, regionálnu a miestnu) spolu s ostatnými zainteresovanými subjektmi (podnikmi, občianskou spoločnosťou a jednotlivcami). Vyzdvihuje niekoľko oblastí, na ktorých je potrebné ďalej pracovať a navrhuje ďalšie možné postupy, prípadne uvádza príklady osvedčených postupov. Na študentov, ktorí sa zapoja do mobility, čakajú možnosti financovania, programy vzdelávania a odbornej prípravy a praktické poradenstvo, ktoré však treba spropagovať a lepšie sprístupniť.

2.3 Dvadsať rokov skúseností programu Erasmus je dôkazom pozitívneho vplyvu mobility vyššieho vzdelávania. Európska komisia vo svojej správe o Lisabonskej stratégii z decembra 2007 zdôraznila, že mobilita založená na modeli programu Erasmus by sa mala stať prirodzenou súčasťou univerzitného vzdelávania (2). Komisia podčiarkla význam investícií do vzdelávania a odbornej prípravy, t. j. do rozvíjania vedomostí a zručností na boj proti súčasnej hospodárskej kríze. Vzdelávacia mobilita by sa mala stať príležitosťou prístupnou všetkým mladým ľuďom v Európe, teda by sa mala stať pravidlom a nie výnimkou (3), aby sa tak zabezpečila budúca konkurencieschopnosť a súdržnosť EÚ. Mobilita vedomostí by sa mala stať 5. slobodou EÚ.

2.4 V komuniké z Leuvenu prijatom 29. apríla 2009 ministrami zodpovednými za vyššie vzdelávanie v krajinách, ktoré sa zapojili do Bolonského procesu, sa uvádza, že v roku 2020 najmenej 20 % ľudí, ktorí ukončia vyššie štúdium v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, by malo mať absolvovanú časť štúdia alebo odbornej prípravy v zahraničí (4).

2.5 Zelená kniha preto otvára verejnú diskusiu a hľadá odpovede na nasledujúce problémy a otázky:

—	ako podnietiť viac mladých ľudí, aby sa zúčastňovali na pobyte v zahraničí zameranom na štúdium, dodatočné odborné vzdelávanie, dobrovoľnícku činnosť alebo získanie pracovných skúseností,

—	aké sú hlavné prekážky mobility, ktoré je potrebné odstrániť,

—

ako dosiahnuť užšiu a efektívnejšiu spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami (školami, univerzitami, podnikmi a obchodnými organizáciami, vládnymi inštitúciami a miestnymi orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími), ktorej cieľom by bolo presvedčiť mladých ľudí rôznych národností, aby k nim prišli nazbierať skúsenosti, ako motivovať spoločnosti k prijímaniu účastníkov programov mobility, vrátane mladých podnikateľov a učňov?

3. Mobilita: prínos, prekážky a hrozby

3.1 Ako správne uvádza zelená kniha, vzdelávacia mobilita „je jedným zo základných spôsobov, ktorými jednotlivci, najmä mladí ľudia, môžu posilniť nielen svoje šance na získanie zamestnania v budúcnosti, ale aj svoj osobný rozvoj“.

Študijný pobyt v inej krajine, ako súčasť náplne práce, zameraný na rozšírenie pracovných skúseností alebo dobrovoľnícka činnosť, ponúka mladým ľuďom skutočnú príležitosť na rozšírenie obzorov. Avšak podľa štatistických údajov zelenej knihy súčasné programy mobility (5) ponúkli v roku 2006 takúto príležitosť približne 310 000 mladých ľudí, čo predstavuje iba 0,3 % všetkých obyvateľov EÚ vo veku 16 až 29 rokov. Údaje Eurostatu ukazujú, že okrem týchto programov sa študijného pobytu v zahraničí každý rok zúčastní ďalších 550 000 univerzitných študentov.

3.2.1 Mobilita však zostáva nízka aj napriek početným snahám európskych inštitúcií a ďalších subjektov a ich podporným programom a ďalším príležitostiam. Pre niektorých študentov je mobilita ľahšie dostupná než pre iných. Napríklad účastníci odborného vzdelávania a učni sa aj naďalej stretávajú s mnohými praktickými prekážkami, minimálne 80 % finančných prostriedkov je určených na vysokoškolské vzdelávanie.

3.3 Zelená kniha sa snaží o to, aby sa z výnimočne uskutočňovaných študijných či pracovných pobytov v zahraničí stal prirodzený krok, o ktorom budú mladí ľudia reálne uvažovať. Mladí ľudia potrebujú lepšie pochopiť množstvo výhod, ktoré im mobilita môže priniesť, vrátane lepších jazykových a iných znalostí a väčších medzikultúrnych kompetencií, ktoré budú v čoraz multikultúrnejšom svete využívať po celý život. Vďaka profesionálnej vzdelávacej mobilite získavajú mladí ľudia správny spôsob myslenia, vrátane zmyslu pre vlastnú iniciatívu, a stávajú sa otvorenými a sebaistými. Skúsenosti ukazujú, že tí, ktorí študovali v zahraničí, budú pravdepodobne mobilnejší počas svojho pracovného života.

3.4 EHSV plne podporuje väčšiu mobilitu mladých ľudí v rámci vzdelávania a rozširovania ich pracovných skúseností, pretože by to zvýšilo mobilitu všetkých vekových skupín. Aby sa takáto rozsiahla mobilita stala skutočnosťou, je potrebné povzbudzovať potenciálnych hostiteľov, aby pôsobili na mladých ľudí a pritiahli ich do svojich krajín a miest.

Vzdelávacia mobilita prináša najväčšie výhody mladým ľuďom, vzdelávacím a výskumným inštitúciám a podnikom. Z dlhodobejšieho hľadiska zvýši prostredníctvom vybudovania znalostnej spoločnosti konkurencieschopnosť EÚ a prostredníctvom posilnenia zmyslu pre európsku identitu a vytvorenia pozitívnejšieho prístupu k Európe medzi občanmi podporí európske občianstvo. Mobilita podporuje štúdium jazykov a viacjazyčnosť.

3.5.1 Mobilita študentov prispieva k voľnému pohybu vedomostí, ktorý možno považovať za 5. slobodu EÚ. Aby bolo možné vzdelávaciu mobilitu rozvinúť, systémy vzdelávania a odbornej prípravy sa budú musieť stať otvorenejšími, a to najmä preto, aby sa zintenzívnila spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a aby sa ich práca stala efektívnejšou. Mobilita medzi jednotlivými podnikmi a medzi podnikmi a vzdelávacími a výskumnými inštitúciami bude mať tiež oveľa väčší vplyv na zoskupovanie a partnerstvo v oblasti technológií, ktoré posilnia konkurencieschopnosť Európy a jej inovačnú schopnosť.

3.5.2 Zo zvýšenej mobility budú mať prospech najmä vedúce akademické inštitúcie, ktoré budú profitovať zo zvýšenej kultúrnej rozmanitosti a možnosti zamestnať skutočne vynikajúce výskumné tímy. Väčšia mobilita bude výhodou aj pre podniky, ktoré majú multikultúrny a viacjazyčný charakter a pre všetky spoločnosti, ktoré obchodujú medzinárodne. Vo svete, kde rýchlo sa rozvíjajúce krajiny (Čína, India, Brazília, Juhoafrická republika a v súčasnosti aj mnohé ďalšie) predstavujú pre konkurencieschopnosť EÚ čoraz väčšiu výzvu, spočíva budúcnosť podnikov EÚ (predovšetkým budúcnosť kvalitných pracovných príležitostí) buď v dosiahnutí vedúceho postavenia v oblasti nových technológií a výroby produktov, ktoré na trhu chýbajú (čo predpokladá vysokú závislosť na zachovaní vedúceho postavenia EÚ v oblasti výskumu a vývoja), alebo v širšej oblasti služieb.

Vyskytnú sa však aj prekážky a riziká, ktorým bude treba predchádzať, vrátane:

—	možného sústredenia špičkového výskumu a s tým spojenej výučby a štúdia do niekoľkých popredných európskych stredísk najvyššej kvality, v ktorých sa zhromažďujú najlepší študenti, na úkor mnohých menej renomovaných zariadení,

—	možnej koncentrácie štúdia v hlavných svetových jazykoch (najmä v angličtine, francúzštine, španielčine a nemčine) na úkor tých členských štátov, ktorých jazyky nie sú veľmi známe mimo ich hraníc,

—

študenti a výskumníci, ktorí sa zúčastnia mobility, môžu byť z dôvodu narastajúceho používania angličtiny nabádaní presťahovať sa do anglicky hovoriacej krajiny vrátane USA, Číny, Japonska a iných častí východnej Ázie a ďalších, a neskôr môže byť náročné ich presvedčiť, aby sa vrátili do Európy. Akýkoľvek rozvoj EÚ v oblasti mobility bude vyžadovať dostatočné povzbudenie akademikov, ktorí sa zúčastňujú na mobilite, aby si z dlhodobejšieho hľadiska zvolili za svoju základňu EÚ,

—	väčší odliv mozgov, ktorý prinesie sprístupnenie pracovných možností v rozvojových krajinách so stredne vysokými príjmami (6),

—	najväčšie výhody získajú absolventi humanitných odborov, nie vedeckých, a to v hlavne preto, že v oblasti vedy si mnohé menšie spoločnosti budú môcť dovoliť zamestnať iba pracovníkov s kľúčovými znalosťami, pričom ostatné znalosti ako napr. jazykové je možné ľahko kúpiť.

3.6.1 Aby si Európa zachovala pozíciu kľúčového technologického lídra, je potrebné starať sa o najväčšie talenty. V súčasnosti USA aj naďalej vedie v tzv. vojne o talenty. Približne 400 000 Európanov s vedeckým a technickým vzdelaním žije a pracuje v Amerike. Spomedzi 50 najlepších univerzít sveta sa 36 nachádza v USA a iba 10 v EÚ. Ani vedúce postavenie USA však nezostane neprekonateľné. Nadanie už viac nie je výlučnou doménou západného sveta. Čína, India, Brazília, Rusko a ďalšie krajiny preberajú ústredné postavenie v celosvetovým pretekoch o inováciu a talent. Európske podniky budú čeliť silnej konkurencii v pestovaní, priťahovaní a udržiavaní talentov.

Napriek niekoľkým predchádzajúcim pokusom prostredníctvom podporných programov (7) a ďalších nástrojov (8) na posilnenie vzdelávacej mobility, existujú aj iné prekážky vrátane:

—	právnych prekážok (administratívna záťaž),

—	praktických prekážok (jazykové znalosti, kultúrne rozdiely, nedostatočné finančné zdroje, hospodárske nerovnosti, ťažkosti s prenositeľnosťou prostriedkov, nedostatok ľahko dostupných informácií o programoch mobility: najmä z dôvodu nedostatku obsažných internetových stránok),

—	prekážky vyplývajúce zo vzájomného uznávania kvalifikácií,

—	uznávanie vzdelávacej mobility v národných študijných programoch a problémy s právom na pobyt,

—	veľmi rozdielne systémy financovania a kontroly univerzít v rámci Európy: niektoré sú nezávislé (ako v Spojenom kráľovstve), iné sú viac kontrolované štátom,

—	nedostatočný záväzok členských štátov (9) a súkromného sektora (10).

3.7.1 Jazyk predstavuje významnú prekážku vzdelávacej mobility (11), keďže bez ovládania jazyka hostiteľskej krajiny je učenie sa a sociálna skúsenosť vážne sťažená. Za povšimnutie stojí fakt, že iba 18 % Európanov sa vysťahovalo zo svojho regiónu, pričom iba 4 % sa presťahovali do iného členského štátu než toho, v ktorom sa narodili a iba 3 % sa vysťahovali mimo EÚ. V USA žije mimo štátu, v ktorom sa narodili, 32 % obyvateľov. Môže to zásadne súvisieť s rozmanitosťou jazykov EÚ (12).

Avšak hlavnou prekážkou, ktorú treba prekonať, bude zaistiť, aby sa pre príslušných študentov, nestala cesta do zahraničia z akéhokoľvek dôvodu negatívnou skúsenosťou. Negatívne príbehy budú kontraproduktívne obzvlášť ak zraniteľnejší študenti, vrátane tých s postihnutím, menšinovou sexuálnou orientáciou, študentov zo slabých sociálnych vrstiev či z etnických menšín alebo inak znevýhodnených, budú mať negatívnu skúsenosť, čo by mohlo viac uškodiť ako pomôcť. Pobyt v zahraničí tiež musí byť dostatočne dlhý na to, aby bolo možné získať nové myšlienky a vytvoriť väčšiu pružnosť v prístupe a správaní. Virtuálna mobilita môže byť cenným nástrojom pre mladých ľudí s postihnutím. Mladí ľudia, ktorí nie sú schopní fyzickej mobility by sa mohli zúčastňovať na virtuálnej vzdelávacej mobilite prostredníctvom využívania nástrojov informačných technológií. Virtuálna vzdelávacia mobilita nesmie nahradiť fyzickú vzdelávaciu mobilitu.

3.8.1 Pre mladých študentov, najmä pre školopovinných, bude obzvlášť dôležité zabezpečiť dostatočnú starostlivosť s dohľadom, ktorá by im pomohla prispôsobiť sa zmene prostredia, zvládnuť jazykové problémy, poskytla by im vhodné ubytovanie počas celého trvania pobytu v zahraničí a plnú finančnú podporu (navýšenie existujúcich grantov je tu nevyhnutné) a zabezpečila by, aby boli všeobecne akceptovaní vo svojom novom spoločenstve.

4. Riešenia: Odpoveď na otázky zelenej knihy

4.1 Všetky strany si musia uvedomiť a oceniť výhody, ktoré im vzdelávacia mobilita môže priniesť. Zamestnávateľov a obzvlášť malé a stredné podniky je potrebné presvedčiť, že vzdelávacia mobilita môže ich spoločnosti priniesť pridanú hodnotu, napríklad propagáciou medzinárodného odborného vzdelávania a stáží, alebo tým, že im pomôže vstúpiť na nový trh. V rámci voľného trhu sa však treba vyhnúť akejkoľvek nadmernej regulácii na úrovni EÚ.

4.2 Príprava na obdobie vzdelávacej mobility: informácie a poradenstvo

4.2.1 Výbor je presvedčený, že mladí ľudia často ani neuvažujú o tom, akým prínosom by pre nich mohla byť vzdelávacia mobilita, predovšetkým z hľadiska zlepšenia ich vyhliadok na trhu práce. Hoci boli vytvorené informačné internetové portály o mobilite (13) (okrem iných aj Európskou komisiou), stále existujú vážne pochybnosti, či sú dostatočne prístupné pre používateľov. Výbor podporuje zriadenie jednotného európskeho internetového portálu, na ktorom by bolo možné ľahko nájsť všetky informácie o celoeurópskych programoch vzdelávacej mobility a kde by podniky mohli získať informácie o mladých ľuďoch (životopisy študentov), ktorí hľadajú príležitosti na stáž alebo odbornú prax a naopak.

4.2.2 Európske siete spoločností a odborníkov (vrátane organizácií zastupujúcich malé a stredné podniky) je potrebné povzbudiť, aby zverejnili informácie o programoch študentskej mobility na svojich internetových stránkach a aby ich propagovali medzi svojimi členmi.

Servisné strediská sú dôležité, lebo malým a stredným podnikom a ostatným zainteresovaným spoločnostiam poskytujú poradenstvo a povzbudzujú ich, aby vynaložili väčšie úsilie a ponúkli mladým ľuďom väčší počet miest.

4.2.3.1 Jazyky a kultúra

4.2.3.2 Ak chceme skutočne odstrániť jednu z hlavných prekážok vzdelávacej mobility a okrem toho aj splniť cieľ, aby každý občan EÚ ovládal aspoň dva ďalšie jazyky Únie (14), výbor odporúča preskúmať, či by bolo možné zaviesť pre učiteľov jazykov vo všetkých ustanovizniach vyššieho vzdelávania povinné ročné pobyty v zahraničí a požiadať členské štáty, aby sa prostredníctvom svojej vzdelávacej politiky väčšmi zasadzovali za naplnenie uvedeného cieľa.

4.3 Právne otázky

4.3.1 Výbor vyzýva členské štáty, aby správne uplatňovali právo Spoločenstva a aby ďalej odstraňovali prekážky v oblasti administratívy a legislatívy: povolenia na pobyt, práva sociálneho zabezpečenia a uznávanie študentských preukazov inej krajiny. Výbor je pevne presvedčený, že problémy s vízami, ktoré bránia mobilite, by sa mali okamžite riešiť. Pokiaľ ide o občanov nečlenských krajín, ktorí prichádzajú do EÚ za štúdiom, na neplatené stáže, školské výmeny alebo dobrovoľnícku činnosť na viac ako tri mesiace, v smernici 2004/114 sú stanovené osobitné podmienky na uľahčenie vízových postupov pre tieto osoby. Avšak kritériá stanovené v smernici pre príslušné skupiny by mohli pôsobiť aj ako prekážka voči mobilite (15). Výbor podporuje myšlienku, že členské štáty EÚ by mali zvážiť uplatňovanie „študentskej“ smernice 2004/114 aj na mladých ľudí, ktorí pôsobia v dobrovoľníckej službe EÚ alebo sa zúčastňujú na výmenách žiakov či prichádzajú na neplatené stáže.

4.4 Čo treba urobiť v záujme väčšej podpory mobility v smere do Európskej únie a z Európskej únie?

4.4.1 Mobilita by mala zohrávať dôležitú úlohu vo vzťahoch medzi EÚ a susedskými štátmi, ktoré by sa tiež mali zapojiť do diskusie o opatreniach a do organizácie programov v tejto oblasti.

4.4.2 Ako už bolo uvedené, obyvatelia Európy si potrebujú občerstviť svoje schopnosti, aby sa dokázali vyrovnať s výzvami globalizácie a zvyšujúcej sa konkurencie. Európski výskumníci musia mať prístup do najlepších svetových inštitúcií, aby mohli do európskeho výskumného priestoru priniesť svoje skúsenosti a poznatky. Takisto európski študenti by mali mať prístup do najlepších svetových vzdelávacích inštitúcií. Podpora mobility mladých Európanov, ako aj pritiahnutie mladých ľudí z tretích krajín do Európy je dôležitou súčasťou budúcej konkurencieschopnosti Európy. Na ich prilákanie je potrebné, aby v EÚ existovali najlepšie univerzity. Európske univerzity a podnikatelia hľadajú príležitosti, ako zlepšiť spoluprácu a zvýšiť konkurencieschopnosť v oblasti výskumu a rozvoja (16).

4.4.3 Výbor sa nazdáva, že na realizáciu tohto cieľa by sa mal zvýšiť počet nečlenských krajín dlhodobo zapojených do programov mobility EÚ. Výbor zastáva názor, že geografické rozšírenie programu Erasmus Mundus bolo správnym krokom a o podobnom postupe by sa malo uvažovať aj pri programe Erasmus pre mladých podnikateľov.

4.4.4 Výbor verí, že dlhodobé postupné rozšírenie programov vzdelávacej mobility do tretích krajín ako je Čína, India, Japonsko, USA atď. by bolo rozumnou investíciou.

4.4.5 Výbor dôrazne odporúča súčasne vyvinúť veľké úsilie, ktoré by zabránilo odlivu mozgov z Európy a urobilo by z nej atraktívny priestor pre vedcov z európskych aj mimoeurópskych krajín.

4.5 Uznávanie a validácia

4.5.1 Neúplná (alebo neexistujúca) validácia a uznávanie formálneho a neformálneho vzdelávania stále predstavuje významnú prekážku mobility. Zo štúdie PRIME, ktorú vykonala sieť ESN vyplýva, že tretina študentov má problémy s uznávaním štúdia v zahraničí. Je jasné, že inštitúcie vyššieho vzdelávania a vlády tu ešte musia vykonať veľa práce. Výbor odporúča, aby všetky členské štáty okamžite uznali, ratifikovali a začali riadne uplatňovať Lisabonský dohovor o vzájomnom uznávaní kvalifikácií.

4.5.2 Výbor podporuje myšlienku, podľa ktorej by mala byť vzdelávacia mobilita dostupná pre mladých ľudí zapojených do všetkých foriem vzdelávania a všetkých foriem učenia sa, t.j. do formálneho, neformálneho aj informálneho. Je potrebné propagovať vzdelávaciu mobilitu medzi rôznymi úrovňami vzdelávania. Musíme prepojiť všeobecné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a vyššie vzdelávanie. Okrem toho by sa mali všade uplatňovať kreditné systémy, aby sa uľahčila mobilita v odbornom vzdelávaní a príprave aj v prípadoch, keď sa štruktúry jednotlivých štátov značne líšia. Ďalej by sa mali vytvoriť prepojenia medzi počiatočným a celoživotným vzdelávaním. Na dosiahnutie týchto cieľov je dôležité urýchlene a dôsledne implementovať Európsky kvalifikačný rámec.

4.5.3 Vždy, keď je to potrebné, musia sa plne uznávať rozdiely medzi krajinami v požiadavkách na diplomy o dosiahnutí vyššieho vzdelania, vzájomne uznávať ocenenia, rozdiely v preplácaní školného a iných štipendiách a iné kritériá. Napríklad požiadavky na získanie európskeho titulu „master“ nie sú zhodné s požiadavkami na získanie japonského titulu „master“. Japonský študent by musel ďalej platiť školné svojej univerzite, čo by neprijateľne predražilo jeho štúdium v Európe.

4.6 Nové partnerstvo pre vzdelávaciu mobilitu

4.6.1 Ciele vzdelávacej mobility možno dosiahnuť iba za predpokladu, že bude existovať plná a široká spolupráca a budú do nej zapojené všetky úrovne (EÚ, členské štáty, regióny, vzdelávacie inštitúcie, sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti aj samotní mladí ľudia). Na dosiahnutie pokroku v oblasti vzdelávacej mobility je nevyhnutné, aby členské štáty boli skutočne pripravené konať.

4.7 Mali by sa stanoviť ciele v oblasti mobility v rámci EÚ?

4.7.1 Výbor sa nazdáva, že treba venovať väčšiu pozornosť štatistickým údajom použitým v zelenej knihe, keďže len dôsledné štatistické záznamy nám môžu povedať, nakoľko efektívne sú súčasné programy vzdelávacej mobility (17) a pomôcť nám navrhnúť kvalitné stratégie do budúcnosti a stanoviť ciele (%) v oblasti skutočnej mobility pre rozličné cieľové skupiny.

4.7.2 Je dôležité, aby Bolonský proces stanovil jasné ciele v oblasti mobility a podobné ciele by sa mali stanoviť aj v iných oblastiach vzdelávania. Výbor preto podporuje myšlienku stanoviť ciele v oblasti mobility pre odbornú prípravu a vzdelávanie, pre učiteľov, žiakov škôl a pre neformálne vzdelávanie. Tieto ciele by sa mali stanoviť nielen pre EÚ ako celok, ale aj pre všetky členské štáty. Regióny a vzdelávacie inštitúcie by si okrem toho mali stanoviť vlastné ciele. Pri stanovovaní týchto cieľov by mala byť prvoradá kvalita opatrení v oblasti vzdelávania

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Vzdelávanie môže byť formálne (v rámci vzdelávacieho systému) alebo neformálne (ako súčasť mládežníckej výmeny a dobrovoľníckej činnosti).

(2) Strategická správa o obnovenej Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť: spustenie nového cyklu (2008 – 2010), KOM(2007) 803.

(3) Správa fóra expertov na vysokej úrovni pre mobilitu, jún 2008, http://ec.europa.eu/education/doc/2008/mobilityreport_en.pdf.

(4) http://www.ond.vlaanderen.be/hogeronderwijs/bologna/conference/documents/Leuven_Louvain-la-Neuve_Communiqué_April_2009.pdf.

(5) Erasmus, Leonardo, Comenius, Grundtvig, Marie Curie, program Kultúra, Mládež v akcii, európska dobrovoľnícka služba v rámci programu Mládež v akcii, program Európa pre občanov.

(6) Tunisko, Brazília, Juhoafrická republika.

(7) Erasmus, Leonardo, Comenius, Grundtvig, Marie Curie, program Kultúra, Mládež v akcii, európska dobrovoľnícka služba v rámci programu Mládež v akcii, program Európa pre občanov.

(8) Europass, Európsky systém prenosu a započítavania kreditov (ECT, pre vysokoškolské vzdelávanie), dodatok k diplomu, Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie, Európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET), Youthpass, EURAXESS, „smernica o študentských vízach“ a balík „vedeckých víz“.

(9) Doktorandské programy sú v každom členskom štáte iné a systémy odborného vzdelávania a prípravy sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia.

(10) Súkromný sektor nie je dostatočne informovaný o programoch na podporu vzdelávacej mobility a je diskutabilné, aký prínos môže mať pre zamestnávateľov.

(11) Údaje (2002 – 2003) ukazujú, že v rámci nižšieho a vyššieho stredného vzdelávania pripadá na jedného študenta členského štátu výučba 1,3 a 1,6 cudzieho jazyka. Študenti odborného vzdelávania a prípravy sú od dosiahnutia ovládanie dvoch cudzích jazykov ešte ďalej.

(12) Iba 3 % malých a stredných podnikov v Európe majú dcérske spoločnosti, pobočky alebo spoločné podniky v inej krajine.

(13) PLOTEUS (portál o možnostiach vzdelávania v Európe), Európsky portál pre mládež, internetová stránka štúdia v Európe, Euraxess (internetové stránky mobility pre výskumných pracovníkov, akcií Marie Curie, Vašej Európy a organizácie Euroguidance), portál pracovnej mobility EURES, Eurodesk, internetová stránka programu Erasmus pre mladých podnikateľov a portál pre malé a stredné podniky.

(14) Cieľ stanovený na zasadnutí Európskej rady v roku 2002 v Barcelone.

(15) V smernici sa napríklad stanovuje minimálna výška finančných prostriedkov na pokrytie nákladov na živobytie, ktoré musia mať k dispozícii študenti z krajín mimo EÚ.

(16) Pozri aj oznámenie Komisie „Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi“, KOM(2009) 158 v konečnom znení.

(17) Mali by sa zvážiť aj porovnávacie analýzy s bilaterálnymi schémami vzdelávacej mobility ako napríklad Vulcanus v Európe a Japonsku (pre študentov technických a vedeckých smerov), pretože sú účinné a správne cielené.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/87

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Smerom k lepšiemu zameraniu pomoci poľnohospodárom v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami“

[KOM(2009) 161 v konečnom znení]

(2010/C 255/16)

Spravodajkyňa: Ľudmila TODOROVA

Európska komisia sa 21. apríla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Smerom k lepšiemu zameraniu pomoci poľnohospodárom v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami“

KOM(2009) 161 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 11. novembra 2009. Spravodajkyňou bola pani Todorova.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 17. decembra) prijal 81 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV vo svojich skorších stanoviskách (1) viackrát zdôraznil, že primerané kompenzácie majú veľký význam, pretože sú nevyhnutným nástrojom na zachovanie kultúrnej krajiny a poľnohospodárstva. Podpora znevýhodnených oblastí („Less Favoured Areas“, ďalej len LFA) je veľmi dôležitá pre zabezpečenie kontinuity poľnohospodárskej výroby a preto, že môže prispieť k oživeniu vidieckych oblastí, odvrátiť odchod obyvateľstva z vidieka a vyľudňovanie oblastí so znevýhodnenými prírodnými podmienkami.

1.2 Systém LFA by mal takisto prispieť k udržaniu potravinovej výroby, ktorej význam by mohol vzrásť, ak sa kvôli prebiehajúcim klimatickým zmenám znížia možnosti výroby potravín v iných častiach sveta. Mal by teda vychádzať zo zásady, že podpora zachovania poľnohospodárskych aktivít v znevýhodnených oblastiach, kde by inak mohla pôda zostať ležať ladom, prinesie prospech pre celú spoločnosť.

1.3 Systém LFA by sa nemal zamieňať s dobrovoľnými záväzkami v oblasti poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. Mal by v zásade ponúknuť kompenzácie poľnohospodárom, ktorí pracujú v zložitejších podmienkach a majú najnižšie možnosti získať kompenzáciu z trhu, no napriek tomu najviac prispievajú k zachovaniu krajiny.

1.4 Osem navrhovaných biofyzikálnych kritérií by mohlo byť dobrým základom pre vymedzenie LFA, no pritom je veľmi dôležité, aby boli dostupné dáta a aby sa zvolili vhodné hraničné hodnoty. EHSV preto odporúča, aby členské štáty vykonali hĺbkovú analýzu vplyvu navrhovaných kritérií a vypracovali podrobné mapy.

1.5 V oznámení sa navrhuje, aby sa oblasť považovala za LFA, ak 66 % jej pôdy spĺňa aspoň jedno z ôsmich kritérií. EHSV rozanalyzuje výsledky vymedzenia LFA a uvedeným hraničným hodnotám sa bude venovať v ďalšom stanovisku.

1.6 Využívanie kumulatívnych kritérií založených na vedeckých dôkazoch v heterogénnych oblastiach, ktoré sú naraz vystavené viacerým znevýhodneniam, je veľmi cenné, pretože praktickým spôsobom rieši interakcie medzi viacerými pôsobiacimi faktormi. Navrhované kritériá vymedzenia by sa okrem toho mohli rozšíriť o ďalšie faktory ako je izolácia, ktorá by sa tiež mohla považovať za znevýhodnené prírodné podmienky.

1.7 Po vymedzení LFA na základe spoločných biofyzikálnych kritérií bude možno nutné určené LFA doladiť. V takomto prípade sa EHSV nazdáva, že najvhodnejšie by bolo použiť ukazovateľ súvisiaci s produkciou, ktorý by odrážal reálnu hospodársku situáciu podnikateľa, vrátane ušlých ziskov v súvislosti so zamestnávaním rodinných príslušníkov a kapitálom. Komisia zabezpečí, aby kritériá, ktoré použijú členské štáty, boli objektívne a nediskriminačné a aby zodpovedali cieľom systému.

1.8 EHSV žiada, aby sa pri novom výpočte platieb podľa nariadenia 1698/2005 primerane ohodnotila a zohľadnila dodatočná práca, ktorú musia vykonávať poľnohospodári v znevýhodnených oblastiach, ako aj zvýšené investičné náklady, ktoré musia znášať.

1.9 Je potrebné zaviesť primerané obdobie na zastavenie poskytovania pomoci, aby sa poľnohospodári mohli prispôsobiť novému režimu podpory LFA.

2. Úvodné poznámky

2.1 Režim pomoci poľnohospodárom v znevýhodnených oblastiach, ktorý funguje od roku 1975 a v súčasnosti sa o ňom hovorí ako o platbách za znevýhodnené prírodné podmienky („Natural Handicap Payments“), predstavuje mechanizmus na podporu pokračovania v poľnohospodárskych činnostiach v horských oblastiach, v znevýhodnených oblastiach iných ako horské oblasti (tzv. „stredne znevýhodnené oblasti“, ktoré sú predmetom skúmaného oznámenia) a v oblastiach s osobitnými znevýhodneniami (ako sú napr. ostrovy a pobrežné regióny, ktoré tvoria 9 % poľnohospodárskej pôdy). Horské oblasti pokrývajú takmer 16 % poľnohospodárskej rozlohy EÚ a vymedzujú sa na základe nadmorskej výšky, sklonu svahu, resp. kombinácie týchto dvoch faktorov. Oblasti ležiace na sever od 62. rovnobežky sa takisto považujú za horské oblasti. Približne 31 % poľnohospodárskej pôdy EÚ sa klasifikuje ako stredne znevýhodnené oblasti na základe viac než stovky rozličných vnútroštátnych kritérií, ktorých rozmanitosť v celej EÚ označil Európsky dvor audítorov za možný zdroj nerovnakého zaobchádzania (2). Nie všetky poľnohospodárske podniky v týchto oblastiach dostávajú platby LFA.

2.2 V článku 50 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 1698/2005 (3) sa ustanovuje nové vymedzenie oblastí so znevýhodnenými prírodnými podmienkami iných ako oblastí, ktoré majú horský charakter a oblastí, ktoré majú osobitné znevýhodnenia: „sú pod vplyvom podstatných znevýhodnených prírodných podmienok, najmä nízkej produktivity pôdy alebo zlých klimatických podmienok, a ak je zachovanie extenzívnej poľnohospodárskej činnosti dôležité pre manažment krajiny“ a v článku 37 sa zavádza zmena vo výpočte platieb. Rada však v roku 2005 nedosiahla dohodu o možnom systéme celého Spoločenstva na klasifikáciu týchto oblastí. Preto sa rozhodlo, že sa predchádzajúci systém na obmedzené časové obdobie ponechá v platnosti a Komisia bola požiadaná, aby uskutočnila preskúmanie režimu LFA. Tento nový klasifikačný systém by mal začať platiť pravdepodobne v roku 2014.

2.3 Súčasná klasifikácia stredne znevýhodnených oblastí vychádza z troch typológií ukazovateľov uvedených v článku 19 nariadenia (ES) č. 1257/1999 (4): nízka produktivita pôdy, hospodárska výkonnosť v poľnohospodárstve výrazne nižšia ako priemer; nízky alebo klesajúci počet obyvateľov prevažne závislých od poľnohospodárskych činností. Čiastočne je založená na sociálno-hospodárskych kritériách, ktoré podľa Komisie už neodzrkadľujú kľúčové ciele NHP. Hodnotenie používaných demografických a hospodárskych údajov sa navyše nepremietlo do aktualizácie systému vymedzovania oblastí. Navyše sa vykonávalo za použitia širokého rozsahu vnútroštátnych kritérií, často neporovnateľných na európskej úrovni.

2.4 Informácie nevyhnutné na posúdenie výsledkov nového prístupu k vymedzovaniu oblastí na dostatočne podrobnej teritoriálnej úrovni, (napr. obec – v nomenklatúre teritoriálnych jednotiek pre štatistiku LAU 2) je možné zhromaždiť iba na vnútroštátnej úrovni. Komisia navrhuje, aby sa členské štáty vyzvali, aby na svojom území uskutočnili simuláciu uplatňovania ôsmich biofyzikálnych kritérií (nízka teplota, teplotný stres, odvodňovanie pôdy, textúra pôdy, kamenitosť, hĺbka zakoreňovania, chemické vlastnosti, rovnováha vlhkosti pôd a sklon svahu) a aby vypracovali mapy oblastí, ktoré by z takýchto simulácií vyplynuli ako oprávnené oblasti. Oblasť sa považuje za oblasť pod vplyvom významne znevýhodnených prírodných podmienok, ak 66 % jej využívanej poľnohospodárskej pôdy spĺňa aspoň jedno z kritérií na hraničnej hodnote.

2.5 Momentálne používa 13 členských štátov niekoľko ukazovateľov na výpočet indexu, ktorý sa používa na klasifikáciu oblastí podľa osobitných hraničných hodnôt alebo tried. V niektorých prípadoch sa „systémy indexov“ dajú považovať za zložitejšie ako biofyzikálne kritériá, a preto vhodnejšie na zachytávanie prítomnosti znevýhodnení v danej oblasti. Založenie spoločného systému indexov, ktorý by sa uplatňoval rovnako vo všetkých členských štátoch, by si však podľa Komisie vyžadovalo rozsiahle úsilie, pokiaľ ide o návrh, zhromažďovanie údajov, analýzu a vykonávanie. Založenie celoeurópskeho systému indexov ako prostriedku správneho zachytávania prítomnosti znevýhodnených prírodných podmienok by preto nebolo ani efektívne ani realistické.

2.6 Podľa Komisie je preto nevyhnutné, aby sa v prípadoch, keď sa znevýhodnené prírodné podmienky dajú prekonať, doladilo vymedzovanie oblastí uplatnením biofyzikálnych kritérií v kombinácii s vhodnými ukazovateľmi súvisiacimi s produkciou.

2.7 V oznámení sa uvádza, že vhodné pravidlá oprávnenosti na úrovni poľnohospodárskych podnikov sú užitočným nástrojom na nasmerovanie pomoci nielen prostredníctvom vymedzenia oblastí. Podľa Komisie sa v súčasnosti v členských štátoch uplatňuje okolo 150 rozličných pravidiel oprávnenosti na úrovni poľnohospodárskych podnikov a niektoré z nich by mohli vyvolať obavy pokiaľ ide o súlad s pravidlami WTO, pretože z nároku na podporu vylučujú niektoré poľnohospodárske sektory alebo poľnohospodárske aktivity. V niektorých členských štátoch nemôžu pomoc dostať poľnohospodári pracujúci na čiastočný úväzok, hoci prispievajú k naplneniu cieľov opatrenia.

2.8 Na verejnú konzultáciu boli 22. mája 2008 predložené štyri možnosti prehodnotenia systému LFA:

—	Možnosť č. 1: status quo+ Pri uplatnení tejto možnosti by boli členské štáty požiadané, aby prestali používať aktuálne sociálno-hospodárske kritériá vymedzovania LFA a aby určili kritériá, ktoré považujú za najvhodnejšie na stanovenie znevýhodnených prírodných podmienok v poľnohospodárstve.

—	Možnosť č. 2: spoločné kritériá LFA by sa vymedzovali na základe spoločných biofyzikálnych kritérií.

—

Možnosť č. 3: pravidlá oprávnenosti

Základný rámec pre pravidlá oprávnenosti by sa vytvoril na základe legislatívy Spoločenstva – takto by sa určili zásady a typ kritérií, ktorými by sa vylúčili intenzívne poľnohospodárske systémy (napr. maximálna hustota hospodárskych zvierat, priemerné výnosy, štandardná hrubá miera zisku).

—	Možnosť č. 4: vysoká prírodná hodnota Táto možnosť by predpokladala lepšie zacielené vymedzenie území – za LFA by sa považovali len oblasti označené ako poľnohospodárska pôda s vysokou prírodnou hodnotou v oblastiach, ktoré sú pod vplyvom významne znevýhodnených prírodných podmienok.

3. Názor EHSV

3.1 Poľnohospodárstvo je jedným z najdôležitejších odvetví hospodárstva EÚ, ktoré zamestnáva takmer 30 miliónov ľudí. Zachovanie európskeho modelu poľnohospodárstva, zabezpečenie kvalitných potravín a vytváranie pracovných miest sú nevyhnutné pre kontinuitu spoločenských väzieb vo vidieckych oblastiach, ale aj pre zodpovedné využívanie pôdy. Poľnohospodárstvo takisto prispieva k zachovaniu súčasnej rozmanitosti potravín, miestnych tradícií a remesiel. Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo má mnohé pozitívne vedľajšie vplyvy: poskytuje verejné služby ako je zachovanie biodiverzity, ochrana biotopov voľne žijúcich živočíchov a udržiavanie atraktívnej a udržiavanej krajiny.

3.2 S LFA inými ako horské oblasti sa spája 30 % poľnohospodárskych podnikov, 39 % využívanej poľnohospodárskej plochy, 31 % pracovnej sily v poľnohospodárstve a 26 % hospodárskeho potenciálu vyjadreného prostredníctvom ekonomického rozsahu. V celej Európe sa vidiecke oblasti vyľudňujú a LFA sú z týchto oblastí najzraniteľnejšie. Tento proces môže mať ničivé následky. Podpora LFA je preto veľmi dôležitá pre zabezpečenie kontinuity poľnohospodárskej výroby a preto, že môže prispieť k oživeniu vidieckych oblastí, odvrátiť odchod obyvateľstva z vidieka a vyľudňovanie oblastí so znevýhodnenými prírodnými podmienkami.

3.3 EHSV už vo viacerých stanoviskách poukázal na problémy, s ktorými zápasia poľnohospodári v LFA a zdôraznil, že je nevyhnutné poskytnúť im primeranú kompenzáciu, aby sa pôda naďalej využívala na poľnohospodársku výrobu. EHSV považuje kompenzačný príspevok za nevyhnutný nástroj na zachovanie kultúrnej krajiny a poľnohospodárstva v lokalitách, ktoré sú ekonomicky, ekologicky a tiež sociálne obzvlášť citlivé. EHSV venuje osobitnú pozornosť problémom severných regiónov EÚ.

3.4 Komisia sa vo svojom oznámení usiluje (prostredníctvom mapovania) určiť oblasti, v ktorých je závažne obmedzená poľnohospodárska výroba. Navrhnuté kritériá môžu v prvej fáze vytvoriť dobrý základ pre posudzovanie znevýhodnených prírodných podmienok v celej EÚ. Avšak, vzhľadom na to, že správne fungujúci systém podpory LFA je natoľko dôležitý pre budúcnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky, navrhované kritériá by sa mali pozorne zvážiť. Výbor preto víta spoluprácu, ktorá bola v tomto smere nadviazaná medzi Komisiou a Radou (5).

3.5 Je dôležité, aby boli k dispozícii údaje za osem biofyzikálnych kritérií, pomocou ktorých bude možné jasne a objektívne definovať a zaradiť stredne znevýhodnené poľnohospodárske oblasti. Členské štáty musia vykonať hĺbkovú analýzu vplyvu navrhovaných kritérií a musia vypracovať podrobné mapy. Ak okrem toho budú mať členské štáty možnosť poskytnúť Komisii stimuly pre dodatočné kritériá a odlišné prahové hodnoty, pomôže tento krok lepšie začleniť do diskusie osobitné charakteristiky každého členského štátu. Vymedzenie LFA na úrovni obcí (LAU 2) by sa mohlo považovať za dostatočne podrobné.

3.6 V oznámení sa navrhuje, aby sa oblasť považovala za LFA, ak 66 % jej pôdy spĺňa aspoň jedno z ôsmich kritérií. Z toho vyplýva zásada doplnkovosti, t. j. až osem jednotlivých podsúčtov sa môže sčítavať (bez prípadných prekrývaní) pri výpočte celkovej vymedzenej pôdy v konkrétnom regióne. Hoci celkovým cieľom vytvárania zón je nasmerovať podporu do oblastí, kde je nevyhnutná na zachovanie poľnohospodárstva, navrhovaný limit sa zdá byť príliš vysoký a vznikajú obavy, že by mohol viesť prípadne k vylúčeniu súčasných LFA. EHSV sa nazdáva, že bez dostupných výsledkov simulácie by sa mal limit vo výške 66 % vnímať obozretne a ďalej by sa o ňom malo diskutovať, až keď budú k dispozícii simulácie a mapy.

3.7 Osobitná pozornosť by sa mala venovať využívaniu kumulatívnych kritérií založených na vedeckých dôkazoch v heterogénnych oblastiach, ktoré sú naraz vystavené viacerým znevýhodneniam. Výhodou skoršie využívaných systémov (z ktorých boli mnohé „systémy indexov“) bolo, že zahŕňali viacero kritérií a preto ako nástroje boli špecifickejšie a obsažnejšie. Oveľa lepšie odrážali podmienky v teréne a vzťahy medzi nimi. Použitím zloženého ukazovateľa, ktorý spája viacero kritérií na objektívnom a vedeckom základe, by mohlo byť možné zaradiť určitú oblasť medzi LFA aj vtedy, keď by týmto podmienkam nevyhovovala na základe jednotlivých kritérií. Takáto situácia vzniká v niektorých členských štátoch napríklad pri klasifikácii horských oblastí. Tieto nástroje sú veľmi cenné, pretože praktickým spôsobom riešia interakcie medzi viacerými pôsobiacimi faktormi.

3.8 V situácii, keď prírodné znevýhodnenie bolo prekonané technologickým pokrokom alebo zásahmi inej formy (napr. zavlažovanie alebo odvodňovanie) navrhuje Komisia spresniť a upraviť systém tak, aby sa z neho vylúčili oblasti, ktoré by boli inak označené ako LFA a aby sa doň nezaraďovali ďalšie oblasti. Hlavným problémom sú však zóny, ktoré budú z vymedzenia vylúčené, pretože prispôsobili svoje poľnohospodárske postupy, a tak prekonali prírodné znevýhodnenia. Treba poukázať na to, že prírodné znevýhodnenia nemožno považovať za úplne prekonané ani napriek určitým zásahom. Takisto by sa mali zobrať do úvahy náklady spojené s investíciami, ktoré sú takmer vždy veľmi vysoké, ako aj náklady na údržbu. Ďalej by sa mala pozorne zvážiť skutočnosť, že takéto prispôsobenie sa podmienkam je vo väčšine prípadov možné len s dodatočným financovaním (napr. odvodňovacie a zavlažovacie metódy).

3.9 EHSV vo svojom skoršom stanovisku vyslovil požiadavku, aby sa našla rozumná kombinácia predpisov EÚ a flexibility na vnútroštátnej resp. regionálnej úrovni pri vypracovávaní konkrétnych opatrení (6). Keď sa biofyzikálne kritériá začnú uplatňovať, bude možno nutné vymedzenie LFA doladiť. EHSV sa nazdáva, že v takomto prípade by mali byť tieto kroky povolené a mali by prebehnúť na úrovni členských štátov. Z hľadiska EHSV by najvhodnejším ukazovateľom pri tomto sekundárnom procese bol ukazovateľ súvisiaci s produkciou, ktorý by odrážal reálnu hospodársku situáciu podnikateľa, vrátane ušlých ziskov v súvislosti so zamestnávaním rodinných príslušníkov a kapitálom. Komisia zabezpečí, aby kritériá, ktoré použijú členské štáty, boli objektívne a nediskriminačné a aby zodpovedali cieľom systému. Takýto alternatívny postup zlepší prístup malých a stredných poľnohospodárskych podnikov k finančnej pomoci a zároveň nepovedie k trestaniu poľnohospodárov, ktorí investujú do prekonávania prírodných znevýhodnení. Aby nevznikala medzi poľnohospodármi neistota, malo by ich zaradenie do systému ostať v platnosti aspoň počas celého programovacieho obdobia.

3.10 Treba zdôrazniť, že v návrhu sa vôbec nespomínajú geografické znevýhodnenia (izolácia, vzdialenosť od spotrebiteľských základní, centier rozhodovania a služieb, atď.), ktoré napriek tomu predstavujú jedno z hlavných obmedzení, s ktorým sa musia vyrovnávať poľnohospodárske podniky v LFA. Mali by sa povoľovať aj úpravy na základe odľahlosti poľnohospodárskych podnikov, prístupu k trhom alebo dopravných možností v príslušnom regióne.

3.11 Navrhované kritériá vymedzenia LFA by sa mohli rozšíriť. Jedným z ďalších kritérií by mohol byť „počet dní, keď je možné pracovať na poli“, ktorým by sa uznali obmedzenia vlhkých neobrábateľných pôd, čím by sa zároveň vytvoril vzťah medzi typom pôdy a klimatickými pomermi, napríklad morskou klímou. Ďalej by sa niektoré z navrhovaných hraničných hodnôt mohli pozorne rozanalyzovať tak, aby sa odhalili reálne podmienky. Ako príklad možno uviesť 15 % svahovitosť, ktorú navrhuje Komisia. Výbor už žiadal, aby sa zohľadnili kumulatívne záporné teploty v zimnom období (7).

3.12 Vzhľadom na to, že nové kritériá by mohli viesť k vylúčeniu niektorých oblastí, ktoré v súčasnosti podmienky spĺňajú, možno očakávať extrémne dôsledky pre poľnohospodárske podniky. EHSV sa nazdáva, že by sa poskytovanie pomoci malo zastaviť počas primerane dlhého obdobia, aby sa poľnohospodári mohli prispôsobiť novému režimu podpory LFA. Do tohto procesu by sa malo zahrnúť aj smerovanie budúcej SPP.

3.13 Systém LFA má za cieľ nasmerovať podporu do poľnohospodárskych podnikov v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami a je neoddeliteľnou súčasťou politiky rozvoja vidieka, ktorá je tzv. druhým pilierom SPP. Systém LFA by mal takisto prispieť k udržaniu potravinovej výroby, ktorej význam by mohol vzrásť, ak sa kvôli prebiehajúcim klimatickým zmenám znížia možnosti výroby potravín v iných častiach sveta. Systém by mal teda vychádzať zo zásady, že podpora zachovania poľnohospodárskych aktivít v znevýhodnených oblastiach, kde by inak mohla pôda zostať ležať ladom, prinesie prospech pre celú spoločnosť.

3.14 Systém LFA by sa nemal zamieňať s dobrovoľnými záväzkami v oblasti poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. Obidva systémy by sa mali navzájom dopĺňať, a nie sa vylučovať. Poskytovanie pomoci znevýhodneným oblastiam by nemalo byť viazané na environmentálne záväzky, ktoré presahujú pravidlá krížového plnenia. Na rozdiel od prvého piliera SPP (priame platby a podpora trhu) by mal systém LFA v zásade poskytnúť kompenzácie poľnohospodárom, ktorí pracujú v zložitejších podmienkach než poľnohospodári v oblastiach bez prírodného znevýhodnenia a majú najnižšie možnosti získať kompenzáciu z trhu, no napriek tomu najviac prispievajú k zachovaniu krajiny.

3.15 Členské štáty budú musieť vypočítavať platby LFA na základe nového vzorca podľa nariadenia 1698/2005, v ktorom sa uvádza, že platbami by sa mali kompenzovať náklady a strata príjmu. EHSV preto žiada, aby sa pri kompenzačných platbách primerane ohodnotila a zohľadnila dodatočná práca, ktorú musia vykonávať poľnohospodári v znevýhodnených oblastiach, ako aj zvýšené investície a operačné náklady, ktoré musia znášať.

3.16 Nový systém platieb by mal zvýšiť transparentnosť. Napriek tomu sa výška platieb pre LFA bude medzi jednotlivými štátmi aj v rámci nich značne líšiť. Je to nevyhnutný dôsledok toho, že jednotlivé úrady budú mať voľnú ruku pri prideľovaní prostriedkov na rozvoj vidieka z EPFRV, vrátane možnosti rozhodnúť sa, že systém LFA nevyužijú vôbec.

3.17 V mnohých členských štátoch nie je podpora LFA dostatočná. EHSV vyzýva členské štáty, aby uznali veľký význam podpory LFA a zachovali podiel prostriedkov vyčlenených pre systém LFA v rámci vnútroštátnych finančných rámcov pre rozvoj vidieka, bez ohľadu na výsledok aktuálneho vymedzovania LFA.

V Bruseli 17. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 93; Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 56; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 35.

(2) Ú. v. EÚ C 151, 27.6.2003.

(3) Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1.

(4) Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80.

(5) Závery Rady z 22. a 23. júna 2009.

(6) Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 56.

(7) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 35., bod 1.7.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/92

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami“

[KOM(2008) 436 v konečnom znení – 2008/0147 (COD)]

(2010/C 255/17)

Spravodajca: Gérard DANTIN

Rada sa 28. augusta 2008 rozhodla podľa článku 71 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami“

KOM(2008) 436 v konečnom znení – 2008/0147 (COD).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 12. novembra 2009. Spravodajcom bol pán Dantin.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 17. decembra 2009) prijal 218 hlasmi za, pričom 16 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Odvetvie dopravy zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní mobility a sociálno-ekonomického rozvoja EÚ. Ak chceme úspešne čeliť výzvam rastu a trvalej udržateľnosti, je nevyhnutná optimalizácia dopravnej infraštruktúry.

Európska únia má skutočne veľký záujem riešiť dôsledky klimatických zmien, problematiku ochrany životného prostredia a otázky týkajúce sa zdravia a sociálneho zabezpečenia v súvislosti s racionálnym využívaním dopravy.

1.2.1 V tejto súvislosti výbor pripomína, že platné právne predpisy Spoločenstva zakazujú internalizáciu externých nákladov prostredníctvom mýtneho na tranzitných cestách členským štátom, ktoré si ju želajú. Upozorňuje na to, že krajina, ktorá sa nachádza v blízkosti EÚ a čelí podobným problémom, už zaviedla do praxe takúto politiku internalizácie externých nákladov a prechodu na iný druh dopravy, čo môže byť v určitých prípadoch pozitívne pre hospodárstvo aj pre životné prostredie.

1.3 Komisia sa už určitý čas snaží vytvoriť mechanizmy na výpočet a internalizáciu externých nákladov v doprave. Pripojila sa k snahe „stanoviť ceny za dopravu správne, aby lepšie vyjadrovali náklady spojené so skutočným používaním vozidiel, vlakov, lietadiel alebo lodí z hľadiska znečistenia životného prostredia, preťaženia a zmeny klímy“ (KOM(2008) 436 v konečnom znení/2, Dôvodová správa, bod 1.1).

1.4 V kontexte globalizácie trhu, kde konkurencieschopnosť nákladnej dopravy predstavuje dôležitý faktor, sa výbor domnieva, že uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“, ku ktorej sa hlási, ako aj snaha o ochranu všeobecného záujmu, by mali viesť k tomu, že túto konkurencieschopnosť budú sprevádzať opatrenia zamerané predovšetkým na zníženie znečistenia životného prostredia, hluku, škôd na prírode, sociálnych nákladov, ako napr. nákladov súvisiacich so zdravotnými problémami, nepriamych nákladov v dôsledku nehôd, preťaženia a zápchy, ktoré pre spoločenstvá, a koniec koncov pre európskych občanov, predstavujú veľké ekonomické náklady. EHSV môže prijať návrh smernice pozitívne, ale v záujme zachovania koherencie len pod podmienkou, že Európska komisia zohľadní pripomienky, ktoré EHSV sformuloval vo svojom stanovisku z júla 2009 na tému „Stratégia implementácie internalizácie externých nákladov“ (1).

EHSV opätovne vyjadruje svoj súhlas s tým, že Komisia podporuje kombinované využívanie ciest, vrátane multimodálnej dopravy.

Keďže jedným z cieľov Komisie je dbať na územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť, internalizácia externých nákladov pomocou spoplatňovania používania infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami umožní členským štátom, bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v centre alebo na periférii, znížiť celý rad nákladov vznikajúcich v dôsledku znečistenia a nevýhod uvedených v bode 1.4. Prípadný pokles konkurencieschopnosti cestnej dopravy, ktorý by mohol nastať v dôsledku vyššie uvedeného, treba hodnotiť komplexne, v rámci potrebného všeobecného záujmu, berúc do úvahy ekonomický prínos vyplývajúci zo zmiernenia súvisiacich dôsledkov, hlavne zo znečistenia a dopravného preťaženia.

Okrem toho by internalizácia nákladov mala uľahčiť zohľadnenie troch základných aspektov Lisabonskej stratégie – hospodárskeho, sociálneho a ekologického – v oblasti dopravy, k čomu by mal prispieť tento nový nástroj.

1.5.1 Výbor požaduje, aby bol na úrovni Spoločenstva stanovený rámec pre kalkuláciu externých nákladov, z ktorého by nebol vyňatý žiadny štát. Tento rámec by mal stanovovať celý rad všeobecných podmienok, ktoré by v rámci určitých hraníc museli spĺňať poplatky za neutralizáciu externých nákladov. Vyberané poplatky budú musieť súvisieť s využívaním dopravných prostriedkov a nie s ich vlastníctvom. (2)

1.6 Zmeny a doplnenia súčasnej smernice prispievajú k plánovaniu opatrení na zintenzívnenie výskumu v prospech ekologickejšej cestnej dopravy: inteligentné dopravné systémy (3), motory, palivá, tonáž, povrchová úprava.

1.7 Rovnako je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ sa EÚ rozhodne uplatniť politiku spoplatnenia externých nákladov, táto politika by sa mala vzťahovať aj na iné druhy dopravy.

1.8 Napriek nedávnemu zavedeniu smernice 2006/38/ES považuje výbor, ako aj Rada a Parlament, za potrebné pozmeniť túto smernicu, aby sa zlepšila jej efektívnosť. Preto sa EHSV domnieva, že tento návrh smernice, vypracovaný na podnet Európskeho parlamentu, prichádza vhod.

1.9 Navyše zavedenie niektorých opatrení akčného plánu pre logistiku cestnej dopravy, medzi ktoré patrí používanie inteligentných komunikačných systémov priamo súvisiacich so zavádzaním aplikácií projektu Galileo v doprave, nepochybne prispeje k zníženiu externých nákladov v doprave.

1.10 Výbor sa domnieva, že hoci preťažením ciest trpia v súčasnosti najviac samotní prepravcovia v podobe nákladov, ktoré im vznikajú v dôsledku jeho vplyvu na produktivitu dopravy, akékoľvek opatrenia zamerané na zníženie preťaženia, čo je čiastočným cieľom predkladanej smernice, povedú napokon k zvýšeniu produktivity cestnej dopravy, aj iných druhov dopravy.

1.11 Príjmy získané zdanením by sa mali použiť na zlepšenie kvality odvetvia dopravy z ekologického, sociálneho a hospodárskeho hľadiska.

1.12 Výbor sa domnieva, že aby bolo možné zaviesť spoplatnenie používania infraštruktúry, je potrebné zaviesť elektronické mýto, pričom je nevyhnutná interoperabilita jednotlivých systémov fungujúcich v EÚ.

1.13 Výbor sa domnieva, že smernica by mala podnietiť členské štáty k tomu, aby v súlade s kritériami, na ktorých by sa mali dohodnúť, prihliadali na mieru emisií skleníkových plynov vozidiel podriadených zdaneniu za používanie infraštruktúry, ako aj na úsilie, ktoré bolo vyvinuté na ich zníženie.

1.14 Zo štúdie hodnotenia vplyvu, ktorú realizovala Komisia, vyplýva, že je dôležité mať na zreteli, aké dôsledky môže mať internalizácia na celé hospodárstvo, či už ide o prínos alebo priame a nepriame náklady, a tiež náklady za prevážaný tovar v rámci Európskeho spoločenstva, ako aj pri dovoze či vývoze.

2. Úvod

2.1 Európska únia, s počtom obyvateľov 497 miliónov, rozlohou 4 324 782 km2 a vozovým parkom pozostávajúcim z 294 miliónov vozidiel (4), potrebuje na naplnenie potrieb v oblasti mobility dopravu, ktorá bude trvalo udržateľná. EÚ je prvým svetovým hospodárskym subjektom zabezpečujúcim viac ako 18 % celkového objemu dovozu a vývozu. Obchodné vzťahy sú základom hospodárskeho a sociálneho rozvoja ktorejkoľvek modernej spoločnosti, a preto je potrebné hľadať spôsob, ako zosúladiť rozvoj s udržateľnosťou.

2.2 Internalizácia je metóda, ktorá bola vypracovaná s cieľom spoplatniť externé náklady dopravných prostriedkov vzniknuté v dôsledku preťaženia, hluku, znečistenia ovzdušia a klimatických zmien a zabezpečiť, aby cena, ktorú zaplatí užívateľ dopravy, odrážala sociálne náklady. Je to spôsob implementácie zásady „znečisťovateľ platí“, tak ako to požadoval Európsky parlament.

2.3 Internalizácia externých nákladov už bola analyzovaná a Komisia ju avizovala už v zelenej knihe z roku 1995 a v bielej knihe z roku 1998. Biela kniha z roku 2001 a jej strednodobé preskúmanie z roku 2006 potvrdili odhodlanie Komisie implementovať efektívne spoplatnenie používania infraštruktúry.

2.4 V roku 1993 bola schválená prvá smernica o poplatkoch za používanie infraštruktúry cestnej dopravy, známa pod názvom „Eurovignette“ (euronálepka).

Táto smernica bola neskôr zmenená a doplnená smernicou 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami.

2.5.1 Článok 10 smernice 2001/14 ukladá povinnosť, aby opatrenia prijaté pre iné druhy dopravy, boli uplatňované, na základe transpozície, aj na železnice.

2.6 Členské štáty mali 10. júna 2008 uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami smernice 2006/38/ES, ktorá upravuje vyberanie poplatkov za používanie infraštruktúry.

2.7 V roku 2006 Európsky parlament a Rada vyzvali Komisiu, aby do júna 2008 (5) vypracovala „všeobecne uplatniteľný, transparentný a prístupný model na posúdenie externých nákladov dopravy, ktorý by slúžil ako základ na vypočítanie poplatkov za používanie infraštruktúry“. Okrem toho, „súčasťou tohto modelu bude analýza vplyvu internalizácie externých nákladov pre všetky druhy dopravy a stratégia postupného uplatňovania tohto modelu na všetky druhy dopravy.“

2.8 V júli 2008 predstavila Komisia Rade a Európskemu parlamentu balík právnych predpisov o ekologizácii dopravy, ktorý okrem návrhu smernice (čo je predmetom tohto stanoviska) obsahuje oznámenie zahŕňajúce model a stratégiu, ktorého cieľom je stanoviť ceny za dopravu správne, aby lepšie vyjadrovali náklady spojené so skutočným používaním vozidiel, vlakov, lietadiel alebo lodí z hľadiska znečistenia životného prostredia, preťaženia a zmeny klímy, a oznámenie o znížení hluku zo železničnej nákladnej dopravy. Strategické oznámenie, už spomínané Európskym parlamentom a Radou, je tak základom pre dodatočné návrhy.

2.9 Cieľom predkladanej smernice je harmonizácia cestného mýta, ktorá nebude prikazovať, ale dávať možnosť členským štátom, ktoré si to želajú, zaviesť internalizáciu obmedzeného počtu externých nákladov (za preťaženie, hluk, znečistenie).

Smernica by mala predovšetkým umožniť členským štátom meniť výšku mýtneho v závislosti od preťaženia, aby sa tak efektívnejšie rozložila doprava vďaka tomu, že budú ponúkať prepravcom nižšie mýtne, aby ich podnietili jazdiť mimo dopravnej špičky. Ekonomický dopad tejto diferenciácie by mal byť pozitívny pre cestnú dopravu i pre odosielateľov.

2.10 Treba pripomenúť, že návrh smernice nebráni členským štátom v tom, aby zavádzali cestné poplatky v mestských oblastiach.

3. Všeobecné pripomienky

3.1 Tak ako v predchádzajúcich stanoviskách, výbor schvaľuje zásadu „znečisťovateľ platí“ a jej uplatňovanie, čo je predmetom smernice predloženej na konzultáciu. Uplatňovanie tohto princípu a s tým súvisiaca snaha chrániť všeobecný záujem európskych občanov sú pre výbor otázkami mimoriadneho významu. EHSV sa domnieva sa, že podstata zásady „znečisťovateľ platí“ v praxi spočíva v boji proti sociálnym a environmentálnym dôsledkom externých nákladov cestnej dopravy, ktoré sú predmetom danej smernice, pričom súčasne treba hľadať nové spôsoby riešenia.

V tejto súvislosti výbor uznáva snahu Komisie pri vypracovávaní svojich návrhov a s radosťou víta eventuálnu možnosť analyzovať akúkoľvek iniciatívu, ktorej cieľom by bolo zlepšenie udržateľnosti dopravy, čo by sa zároveň prejavilo v zlepšení sociálnej, environmentálnej a hospodárskej situácie v EÚ. EHSV môže vnímať návrh smernice pozitívne, ale v záujme zachovania koherencie len pod podmienkou, že Európska komisia zohľadní pripomienky, ktoré EHSV sformuloval vo svojom stanovisku z júla 2009 na tému „Stratégia implementácie internalizácie externých nákladov“ (6), pretože správne tvrdí, že navrhovaný systém spoplatnenia prispeje k tomu, aby dopravné podniky používali menej znečisťujúce vozidlá, vyberali si menej preťažené cesty, optimalizovali nakládku svojich vozidiel a v konečnom dôsledku racionálnejšie využívali infraštruktúru, financovanú prostredníctvom daní, čo by prispelo k zmierneniu preťaženia.

3.2 Na rozdiel od prípadných dôsledkov uplatňovania predmetnej smernice, si výbor kladie otázku o dôsledkoch, ktoré by mohol mať návrh zmien a doplnení smernice 1999/62/ES na postavenie európskych výrobkov na svetových trhoch. Žiada Komisiu, aby tejto otázke venovala pozornosť.

V každom prípade sa však výbor domnieva, že v centre pozornosti by mal byť všeobecný a kolektívny záujem a z toho pohľadu by sa prípadné nedostatky spojené s internalizáciou nákladov mohli kompenzovať prínosom vyplývajúcim hlavne zo zníženia znečistenia prostredia a hlučnosti, menšieho poškodenia prírody, menších sociálnych nákladov (ako sú napr. náklady súvisiace so zdravotnými problémami alebo nepriame náklady v dôsledku nehôd), ktoré pre spoločenstvo a v konečnom dôsledku pre európskych občanov predstavujú veľké ekonomické náklady. To je cieľom predkladanej smernice.

3.3 Napriek nedávnemu zavedeniu smernice 2006/38/ES považuje výbor, ako aj Rada a Parlament, za potrebné, aby bola táto smernica zmenená, aby sa tak zlepšila jej účinnosť.

Preto sa EHSV domnieva, že návrh predmetnej smernice, vypracovaný na žiadosť Európskeho parlamentu, prichádza vhod.

Navyše umožňuje Európskej únii vyslať dôležitý signál trhu, s cieľom zlepšiť svoje hospodárske a ekologické ukazovatele, nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktoré si stanovila v rámci „energetického balíka“.

3.4 Výbor je presvedčený, že Komisia by mala dohliadať na správne fungovanie vnútorného trhu a predchádzať narušeniam hospodárskej súťaže medzi dopravnými podnikmi v členských štátoch. Malo by dohliadať aj na územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť.

Zavedenie spoplatňovania používania infraštruktúry si v najvzdialenejších regiónoch a tranzitných krajinách vyžiada prehodnotenie poplatkov, pretože tieto krajiny budú znášať zvýšené náklady na vývoz a dovoz svojich výrobkov, neporovnateľné s nákladmi, ktoré pre ne v súčasnosti predstavuje znečistenie, zhoršenie stavu infraštruktúry, zápchy, zdravotné problémy občanov a škody na životnom prostredí. Napriek tomu si je EHSV vedomý, že na integrovanom trhu sa pohyb tovaru uskutočňuje výlučne na základe ponuky a dopytu, na základe situácie v danej chvíli, a to z periférnych oblastí do centra alebo naopak. Zavedenie spoplatnenia sa vzťahuje na všetkých cestných prepravcov, čím v rámci Európskej únie zavádza rovnaké podmienky pre všetkých prepravcov, majúc na pamäti skutočnosť, že nakoniec znáša náklady vždy konečný užívateľ.

3.5 Výbor si je vedomý toho, že na negatívnych dôsledkoch pripisovaných cestnej doprave sa nákladná doprava podieľa len určitou časťou.

Preto treba k spoplatneniu pristupovať komplexne.

3.6 Výbor sa domnieva, že Komisia by na základe požiadavky v smernici mala čo najskôr vypracovať model na výpočet všetkých externých nákladov a tiež hodnotenie vplyvu internalizácie externých nákladov všetkých druhov dopravy, ako aj spoločnú a pokrokovú stratégiu uplatňovania tohto modelu pre všetky druhy dopravy a zabrániť tak opatreniam, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a správne uplatňovanie komodality.

3.7 Podobne ako už bolo uvedené v revízii európskej dopravnej politiky v roku 2006, s cieľom optimalizovať európske logistické reťazce a zlepšiť ekologické vlastnosti a účinnosť všetkých druhov dopravy, aj pomocou komodality je potrebná široká paleta politických nástrojov na úrovni ES a členských štátov (7).

V tomto zmysle sa výbor nazdáva, že v rámci pracovného programu Komisie, súbežne s obsahom tejto smernice, je potrebné klásť dôraz aj na pozitívne podobné a doplňujúce opatrenia, ako napr. podnietiť nákup ekologických vozidiel, spotrebu alternatívnych palív, stimulovať investície do výskumu, vývoja a inovácií, podnietiť spoluprácu medzi jednotlivými druhmi dopravy, podporiť využívanie verejnej dopravy, zaviesť stratégie vzdelávania o cestnej bezpečnosti a hospodárnom riadení vozidla, regulovať a zosúladiť dopravné obmedzenia pomocou otvorenia koridorov pre voľný pohyb na európskej úrovni, vďaka čomu by nedochádzalo k preťaženiu a umelo vytvoreným zápcham, čo by pomohlo k zlepšeniu postavenia zamestnancov v medzinárodnej doprave a umožňovalo ich návrat domov.

3.8 Výbor si želá, aby bolo praktické uplatňovanie obsahu tejto smernice sprevádzané rozvojom multimodálnej dopravy, aby sa našlo skutočné alternatívne riešenie cestnej dopravy.

3.9 Výbor si uvedomuje, že cestní prepravcovia znášajú v súčasnosti náklady vzniknuté v súvislosti s preťažením dopravy, v dôsledku vplyvu preťaženia na produktivitu dopravy. Všetky opatrenia zamerané na zmiernenie tohto preťaženia, čo je čiastočne cieľom predkladanej smernice, povedú napokon k zvýšeniu produktivity cestnej dopravy.

V tejto súvislosti výbor upozorňuje na význam nákladov za preťaženie, pričom tento problém budú môcť členské štáty riešiť formou poplatkov za externé náklady, navrhnutých Komisiou. Preťaženie skutočne predstavuje 1,1 % HDP Európskej únie (8). Odhaduje sa, že ak nebudú zavedené nové opatrenia, v roku 2020 bude v Európe preťažených 29 % cestnej siete s negatívnymi dôsledkami na spotrebu palív (spotreba sa zvýši o 10 až 30 % v prípade veľkého preťaženia) (9) a na emisie CO2. Preťaženie predstavuje 42 % celkových externých nákladov v cestnej doprave. Ťažké nákladné vozidlá majú jednoznačne škodlivý vplyv a preťažujú medzimestské komunikácie až 3,5-krát viac ako osobné vozidlá (10).

3.10 Výbor sa domnieva, že príjem zo zavedených poplatkov by mal byť použitý na zlepšenie kvality odvetvia dopravy v ekologickej, sociálnej a hospodárskej oblasti.

Pri využití príjmov z poplatkov z externých nákladov by sa mal klásť dôraz predovšetkým na zlepšenie pracovných podmienok vodičov, napríklad vďaka výstavbe bezpečných parkovísk, kde by si mohli bezpečne odpočinúť, ďalej na zlepšenie vozového parku pomocou investícií do výskumu, vývoja a inovácií a na ľahšie dodržiavanie právnych predpisov v sociálnej oblasti.

V tomto zmysle by smernica mohla obsahovať zmienku o sociálnych aspektoch, kde by sa podrobne uviedli dôsledky použitia získaných príjmov na zlepšenie pracovných podmienok vodičov.

3.11 EHSV žiada Komisiu, aby zaviedla vhodné opatrenia na to, aby dopravcovia mohli svojim zákazníkom vyúčtovať náklady vzniknuté v dôsledku výberu poplatkov na základe uplatňovania smernice. Cieľom je zabezpečiť, aby skutočné náklady niesla nákladná doprava, a nie obmedzovať sociálne podmienky zamestnancov v doprave.

3.12 Výbor súhlasí s Komisiou v tom, že používanie elektronických mýtnych systémov namiesto klasických výberných kabín je dôležité z dôvodu predchádzania narušeniam plynulosti premávky a predchádzania negatívnym účinkom na miestne životné prostredie, spôsobeným kolónami na miestach, kde sa vyberá mýto. Z tohto hľadiska bude potrebné venovať zvláštnu pozornosť zamestnancom, ktorí by prišli o zamestnanie z dôvodu zavedenia elektronických systémov. Táto pozornosť by sa mala zamerať najmä na hľadanie alternatívnych pracovných miest v danej spádovej oblasti a na poskytovanie odbornej prípravy, ktorá by mohla byť potrebná.

4. Konkrétne pripomienky

4.1 Výbor víta skutočnosť, že mýto a poplatky nebudú pre užívateľa predstavovať diskrimináciu žiadneho druhu a že vždy sa bude uplatňovať rovnaký princíp na účely racionalizácie využívania ciest a s cieľom predchádzať zbytočným nákladom na celú spoločnosť.

4.2 Výbor sa domnieva, že vlády musia klásť väčší dôraz na územné plánovanie miest, aby bolo možné zosúladiť obývateľnosť s potrebami mobility obyvateľstva a aby nedochádzalo k rozrastaniu miest pozdĺž medzimestských ciest. Rovnako si myslí, že je potrebné podporiť výskum v oblasti techník na vylepšenie povrchov ciest, čo by v prospech obyvateľstva prispelo k znižovaniu hlučnosti.

4.3 Keďže dôležitým cieľom pre spoločnosť je predchádzať dopravnému preťaženiu a znečisteniu, výbor považuje za potrebné analyzovať tie druhy vozidiel, ktoré prispievajú k zápcham, s cieľom získať reálnejšiu predstavu o tom, čo sa dá urobiť pre zníženie negatívnych dôsledkov.

4.4 Výbor víta skutočnosť, že výška poplatkov za externé náklady bude stanovená orgánom nezávislým od organizácie, ktorá zodpovedá za riadenie alebo výber časti alebo celého poplatku, pričom bude zaručený vysoký stupeň objektivity.

4.5 Výbor sa domnieva, že je správne, aby dodatočné poplatky za internalizáciu nákladov súvisiacich s infraštruktúrou horských regiónov boli použité na financovanie prioritných projektov európskeho záujmu, ktoré napomáhajú komodalite a formou kombinovanej dopravy predstavujú alternatívu dopravy, ktorá prispieva k financovaniu infraštruktúry.

4.6 Výbor je toho názoru, že v prípade, keď vodič nemôže pri kontrole predložiť doklady o vozidle, potrebné na overenie emisnej triedy EURO, členské štáty môžu uplatniť maximálnu výšku mýta, za predpokladu, že bude možná dodatočná náprava formou kompenzácie preplatku.

4.7 Výbor by podporil diferencovaný prístup k vozidlám v závislosti od toho, ako znečisťujú prostredie a ako sú hlučné.

4.8 EHSV schvaľuje, aby sa mýto a poplatky za používanie infraštruktúry zavádzali tak, aby predstavovali čo najmenšiu prekážku plynulosti premávky. Okrem toho považuje za nevyhnutné vyriešiť problém prehustenia dopravy, ktoré v súčasnosti vzniká v niektorých hraničných oblastiach, kde sa zároveň vyberá mýto.

V Bruseli 17. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 80.

(2) Pozri stanovisko uvedené v poznámke pod čiarou č. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 85.

(4) Podľa štatistických údajov Generálneho riaditeľstva pre energetiku a dopravu Európskej komisie z roku 2006 sa vozový park EÚ-27 skladá z 30 837 000 dvojkolesových motorových vozidiel, 229 954 000 osobných motorových vozidiel, 797 900 autobusov a 32 249 000 nákladných vozidiel.

(5) Článok 11 smernice 2006/38/ES – Najneskôr do 10. júna 2011 predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní a účinkoch tejto smernice, pričom zohľadní rozvoj technológie a trendy v intenzite dopravy vrátane používania vozidiel kategórie nad 3,5 tony a menej ako 12 ton a po vyhodnotení jej vplyvu na vnútorný trh, vrátane ostrovných, vo vnútrozemí uzavretých a okrajových regiónov Spoločenstva, a výšky investícií v odvetví a jej príspevku k dosiahnutiu cieľov trvalo udržateľnej dopravnej politiky.

Najneskôr do 10. decembra 2010 zašlú členské štáty Komisii informácie potrebné na vypracovanie správy.

Najneskôr do 10. júna 2008 predloží Komisia po preskúmaní všetkých možností zahŕňajúcich náklady vzťahujúce sa na životné prostredie, hluk, kongesciu a zdravie všeobecne platný, transparentný a zrozumiteľný model posudzovania všetkých externých nákladov, ktorý bude slúžiť ako základ pre budúce výpočty poplatkov za použitie infraštruktúry. Súčasťou tohto modelu bude analýza vplyvu internalizácie externých nákladov pre všetky druhy dopravy a stratégia postupného uplatňovania tohto modelu na všetky druhy dopravy. Súčasťou správy a modelu sú prípadne návrhy Európskemu parlamentu a Rade na ďalšiu revíziu tejto smernice.

(6) Pozri poznámku pod čiarou 1.

(7) „Komodalita“ znamená účinné využívanie spôsobov dopravy, ktorá funguje samostatne alebo v rámci multimodálnej integrácie v európskom systéme dopravy, aby sa dosiahlo optimálne a udržateľné využitie zdrojov.

(8) Európska komisia, oznámenie o ekologizácii dopravy.

(9) Európska komisia, hodnotenie vplyvu internalizácie externých nákladov. Strana 55.

(10) Štúdia realizovaná CE Delft o internalizácii externých nákladov dopravy (IMPACT).

PRÍLOHA K STANOVISKU

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúci pozmeňovací návrh, ktorý získal aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, bol predložený na hlasovanie a zamietnutý v priebehu diskusie:

Bod 3.9

Zmeniť takto:

„Výbor si uvedomuje, […].

V tejto súvislosti výbor upozorňuje na význam nákladov za preťaženie, pričom tento problém budú môcť členské štáty riešiť formou poplatkov za externé náklady, navrhnutých Komisiou. Preťaženie skutočne predstavuje 1,1 % HDP Európskej únie (1) . Odhaduje sa, že ak nebudú zavedené nové opatrenia, v roku 2020 bude v Európe preťažených 29 % cestnej siete s negatívnymi dôsledkami na spotrebu palív (spotreba sa zvýši o 10 až 30 % v prípade veľkého preťaženia) (2) a na emisie CO2 . Preťaženie predstavuje 42 % celkových externých nákladov v cestnej doprave. . .“

Zdôvodnenie

Posledná veta „Ťažké nákladné vozidlá majú jednoznačne škodlivý vplyv a preťažujú medzimestské komunikácie až 3,5-krát viac ako osobné vozidlá“ pochádza podľa poznámky pod čiarou (kde nie je uvedená strana) zo štúdie CE Delft, ktorá existuje len v angličtine (vlastným skúmaním sme zistili, že sa nachádza na strane 34 hore), kde sa hovorí, že „Tento prístup odráža podiel jednotlivých typov vozidiel na preťažení v závislosti od priestoru, ktorý zaberajú na cestách.“, čo je niečo úplne iné. Zdá sa, že je lepšie vetu vypustiť, než ju zo štúdie prevziať, pretože predchádzajúce vety boli prevzaté z iných štúdií, ktoré sa vzťahujú na celú cestnú dopravu, kým veta z tejto štúdie sa vzťahuje na jedno nákladné auto. Uvedený text sa vzťahuje len na štandardný výpočet a plochu, ktorú zaberá jedno nákladné vozidlo. Preťaženie samotné spôsobuje kapacita infraštruktúry nepostačujúca pre hladkú premávku osobných a nákladných vozidiel naraz v určitom okamihu alebo náhle udalosti ako sú dopravné nehody a zlé poveternostné podmienky. V prípade kapacity infraštruktúry je kľúčovým faktorom intenzita alebo zmes osobných a nákladných vozidiel (údaje podľa Eurostatu vzťahujúce sa na EÚ 27 členských štátov: menej než 20 % premávky predstavujú ťažké nákladné vozidlá; existuje asi 230 miliónov osobných vozidiel a len 34 miliónov autobusov a nákladných vozidiel). Podiel dopravných nehôd spôsobených nákladnými vozidlami na nehodách v EÚ v období rokov 1996 až 2006 bol v priemere len 13 %, z čoho len časť spôsobila preťaženie.

Výsledok hlasovania:

Hlasy za: 91

Hlasy proti: 138

Zdržali sa: 10

(1) Európska komisia, oznámenie o ekologizácii dopravy.

(2) Európska komisia, hodnotenie vplyvu internalizácie externých nákladov. Strana 55.

(3)

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/98

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o ochrane kritických informačných infraštruktúr ‚Ochrana Európy pred rozsiahlymi kybernetickými útokmi a narušeniami: zvyšovanie pripravenosti, bezpečnosti a odolnosti‘“

[KOM(2009) 149 v konečnom znení]

(2010/C 255/18)

Spravodajca: pán McDONOGH

Dokument odovzdaný na preklad: 2009

Európska komisia sa 30. marca 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o ochrane kritických informačných infraštruktúr ‚Ochrana Európy pred rozsiahlymi kybernetickými útokmi a narušeniami: zvyšovanie pripravenosti, bezpečnosti a odolnosti‘“

KOM(2009) 149 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 12. novembra 2009. Spravodajcom bol pán McDonogh.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 179 hlasmi za, pričom 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Výbor víta oznámenie Komisie o akčnom pláne zameranom na ochranu kritických informačných infraštruktúr (KII) v Európe. Výbor sa stotožňuje s obavami Komisie, že, pokiaľ ide o rozsiahle kybernetické útoky, technické poruchy, ľudské útoky a prírodné katastrofy, Európa je zraniteľná a mohli by vzniknúť obrovské škody z hľadiska hospodárstva a blaha občanov. Súhlasíme s Komisiou, že je naliehavé zlepšiť koordináciu a spoluprácu na úrovni EÚ, aby sa tento vážny problém mohol riešiť. Takisto súhlasíme s názorom, že je nevyhnutné rýchlo vybudovať komplexný politický rámec na ochranu kritických informačných infraštruktúr.

1.2 Výbor poukazuje na závery ministerskej konferencie EÚ o ochrane kritických informačných infraštruktúr (KII) a vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že Európa je tak slabo pripravená na rozsiahle kybernetické útoky alebo narušenia KII, pretože opatrenia na ich ochranu, ktoré zavádzajú jednotlivé členské štáty, sú často rozdielne a nedostatočne skoordinované. Je pochopiteľné, ako v dôsledku vývoja internetu a skutočnosti, že pri rozsiahlych systémoch sa v dostatočnej miere neprihliada na bezpečnosť a odolnosť kritických informačných infraštruktúr, došlo k tejto vážnej situácii. Keď však už teraz vieme, že treba konať, výbor žiada Komisiu, aby rozhodne a okamžite začala tento problém riešiť.

1.3 Výbor podporuje akčný plán na vysokej úrovni založený na piatich pilieroch, ktorý je načrtnutý v oznámení, a chváli prácu Komisie v tejto súvislosti. Je mimoriadne ťažké pristupovať k zlepšeniu bezpečnosti a odolnosti KII integrovane, za účasti viacerých zainteresovaných strán a úrovní, najmä ak ide o takúto nesúrodú skupinu zainteresovaných strán a o komplexné európske informačné infraštruktúry. Uznáva tiež podpornú úlohu agentúry ENISA, ktorá by mohla pomôcť pri dosahovaní cieľov uvedených v tomto oznámení.

1.4 Výbor poukazuje na to, že zainteresované strany nevyvinuli dostatočné úsilie na uplatňovanie uznesenia Rady 2007/C 68/01, ktoré sa týka bezpečnosti a odolnosti infraštruktúry IKT (1). Skutočnosť, že je problematické vytvoriť účinné opatrenia na ochranu najkritickejších európskych informačných infraštruktúr, nahráva do kariet tým, ktorí by z politických alebo finančných dôvodov chceli na tieto infraštruktúry zaútočiť. Výbor by si preto želal, aby Komisia rozhodnejšie presadzovala, že je nevyhnutné určiť vedúcu silu, ktorá by zjednotila všetky zainteresované strany a zaviedla účinné opatrenia na ochranu Európy pred hrozbami, ktoré by mohli ohroziť jej kritické informačné infraštruktúry. Výbor sa nazdáva, že akčný plán uvedený v oznámení neprinesie očakávané výsledky, ak zodpovednosťou za jeho realizáciu nebude poverený vhodný regulačný orgán.

1.5 Výbor upozorňuje Komisiu na svoje predchádzajúce stanoviská, v ktorých sa EHSV vyjadril k nevyhnutnosti vytvoriť bezpečnú informačnú spoločnosť, obavám v súvislosti s internetovou bezpečnosťou a problematike ochrany kritických infraštruktúr.

2. Odporúčania

2.1 Európska únia by mala zabezpečovaním ochrany kritických informačných infraštruktúr v EÚ v praxi poveriť vhodný regulačný orgán, v ktorom by mali svoje zastúpenie aj členovia Agentúry EÚ pre základné práva.

2.2 Každý členský štát by mal vytvoriť národnú stratégiu, solídne politické a regulačné prostredie, zaviesť globálne vnútroštátne postupy riadenia rizika a vhodné opatrenia a mechanizmy z hľadiska pripravenosti. V tejto súvislosti by mal každý členský štát zriadiť tím reakcie na počítačovú pohotovosť (CERT), ktorý by bol pridružený k Európskej skupine vládnych tímov CERT (EGC) (2).

2.3 Komisia by mala intenzívnejšie pracovať na vytvorení Európskeho verejno-súkromného partnerstva pre odolnosť (EP3R) a zapojiť ho do činnosti Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) a Európskej skupiny vládnych tímov CERT (EGC).

2.4 Osvedčené postupy z hľadiska riadenia rizík by mali byť základom politiky v oblasti ochrany kritických informačných infraštruktúr na všetkých úrovniach. Predovšetkým by sa mali vyčísliť potenciálne náklady v prípade zlyhania bezpečnosti a odolnosti, ktoré by mali byť oznámené príslušným zainteresovaným stranám.

2.5 Zainteresovaným stranám, ktoré si neplnia svoje povinnosti v rámci politiky v oblasti ochrany kritických informačných infraštruktúr by sa mali uložiť finančné pokuty a iné sankcie, primerané riziku a nákladom spojeným so systémovým zlyhaním v dôsledku ich nedbalosti.

2.6 Najväčšiu zodpovednosť za bezpečnosť a odolnosť kritických informačných infraštruktúr by mali niesť veľké zainteresované strany – vlády, poskytovatelia infraštruktúry a dodávatelia technológií – a nemalo by sa im dovoliť, aby sa zodpovednosti vyhýbali tým, že ju prenesú na podniky a súkromných spotrebiteľov.

Bezpečnosť a odolnosť sa musia stať nevyhnutnými požiadavkami pre všetky systémy IKT využívané v EÚ. Chceli by sme nabádať súkromných zainteresovaných aktérov v oblasti ochrany KII, aby neustále bojovali za zlepšenie v konkrétnych oblastiach týkajúcich sa odolnosti, ako je riadenie siete, riadenie rizík a zabezpečenie kontinuity podniku.

2.7.1 Stanoviť osvedčené postupy a normy a dohliadať na ich uplatňovanie by malo byť základom každej politiky zameranej na to, ako predchádzať zlyhaniam, reagovať na danú situáciu a obnoviť KII.

2.7.2 Prioritou by malo byť zaviesť IPv6 (najnovší protokol pre internetové adresy) a technológie DNSSEC (bezpečnostná podpora pre systém názvov internetových domén) v celej EÚ, čím by sa zlepšila internetová bezpečnosť.

2.8 Nabádame verejné a súkromné zainteresované strany, aby pravidelne spoločne testovali svoju pripravenosť a schopnosť reagovať prostredníctvom cvičení. Plne podporujeme návrh Komisie uvedený v oznámení, aby sa prvé celoeurópske cvičenie uskutočnilo do konca roka 2010.

2.9 Je nevyhnutné podporovať v Európe vytvorenie silného odvetvia bezpečnosti informácií, ktoré by mohlo konkurovať veľmi dobre financovanému sektoru bezpečnosti v USA. Mali by sa podstatne zvýšiť investície do VaV zameraného na problematiku ochrany KII.

2.10 Bolo by treba investovať viac prostriedkov do rozvoja zručností a do vzdelávacích a osvetových programov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

2.11 V každej členskej krajine by mali byť vytvorené informačné a podporné agentúry s cieľom pomôcť MSP a občanom pochopiť a splniť si svoje povinnosti v rámci politiky ochrany KII.

2.12 V záujme bezpečnosti by sa EÚ mala urýchlene vyjadriť k budúcej správe internetu (3), ktorá si vo väčšej miere vyžaduje multilaterálny prístup rešpektujúci národné priority Spojených štátov amerických, ale zároveň odrážajúci záujmy Európskej únie. EÚ by mala pri svojej činnosti v tejto oblasti dôkladne zvážiť interakcie medzi kybernetickou bezpečnosťou a rešpektovaním občianskych a individuálnych slobôd.

3. Kontext

Hrozba rozsiahlych kybernetických útokov na kritické informačné infraštruktúry

3.1.1 Kritické informačné infraštruktúry (KII) zahŕňajú informačné a komunikačné technológie (IKT), ktoré tvoria základné komunikačné a informačné platformy na zabezpečenie nevyhnutného tovaru a služieb, vrátane funkcií, ktoré sú pre spoločnosť životne dôležité, ako sú dodávky energie, voda, doprava, bankovníctvo, zdravotníctvo a pohotovostné služby.

3.1.2 KII sa vyznačujú vysokým stupňom integrácie zložitých systémov, spätosťou s inými infraštruktúrami (napr. v energetike), ako aj cezhraničnou prepojenosťou. Tieto zložité infraštruktúry sú preto vystavené mnohým rizikám, ktoré by mohli viesť ku katastrofálnemu zlyhaniu systémov, čo by mohlo ohroziť dôležité služby v mnohých členských štátoch. Tieto riziká môžu byť spôsobené ľudským zavinením, technickou poruchou, ľudskými útokmi (vrátane zločineckých a politicky motivovaných útokov) a prírodnými katastrofami. Analýza rizík ukazuje slabé miesta týchto systémov a zároveň odhaľuje, ako možno nad nimi získať kontrolu, a tak ohroziť, či už zámerne alebo nie, občianske ako aj individuálne slobody. Komisia musí pri navrhovaní právnych predpisov Spoločenstva dbať na rešpektovanie základných práv.

3.1.3 Vlády a poskytovatelia dôležitých služieb informácie o zlyhaní bezpečnosti a odolnosti nezverejňujú, pokiaľ nemusia. Aj napriek tomu sa na verejnosť dostalo veľa príkladov ohrozenia kritickej infraštruktúry zlyhaním bezpečnosti a odolnosti KII:

—	V roku 2007 a 2008 boli zaznamenané rozsiahle kybernetické útoky v Estónsku, Litve a Gruzínsku.

—	Prerušenia transkontinentálnych podmorských káblov v Stredozemnom mori a Perzskom zálive v roku 2008 ovplyvnili internetovú komunikáciu v mnohých krajinách.

—	V apríli 2009 úradníci národnej bezpečnosti USA informovali o tom, že „internetoví špióni“ prenikli do elektrickej siete USA a nechali tam softvér, ktorý by mohol byť použitý na prerušenie systému.

—	V júli museli USA a Južná Kórea čeliť rozsiahlym útokom DoS (100 000 – 200 000„zombie“ počítačov), ktoré postihli množstvo vládnych internetových stránok.

3.1.4 Situáciu do veľkej miery zhoršujú zákerné úmysly zločineckých bánd a využívanie kybernetickej vojny na politické ciele.

—

Zneužívaním slabých miest v operačných systémoch osobných počítačov pripojených na internet zločinecké bandy vytvorili botnety – osobné počítače prepojené pomocou malvéru (malicious software, teda zákerný softvér) do jedného virtuálneho počítača, ktorý ovládajú zločinci (ako „zombies“ alebo „drones“). Tieto botnety sa využívajú na rôznu zločineckú činnosť a pomáhajú pri rozsiahlych kybernetických útokoch teroristov alebo vlád zapojených do internetovej vojny, ktorí si u zločincov využívanie botnetov „prenajímajú“. Predpokladá sa, že jeden takýto botnet nazvaný Conficker má k dispozícii viac než 5 miliónov osobných počítačov.

3.1.5 Hospodárske náklady v dôsledku zlyhania KII by mohli byť neobyčajne vysoké. Podľa odhadov Svetového ekonomického fóra je 10- až 20-percentná pravdepodobnosť, že v najbližších 10 rokoch dôjde k závažnému kolapsu KII, pričom celosvetové straty by mohli predstavovať približne 250 miliárd USD a tisíce životov.

Otázka pripravenosti, bezpečnosti a odolnosti

3.2.1 Internet je hlavnou platformou, o ktorú sa opiera väčšina KII v Európe. Štruktúra internetu spočíva na vzájomnom prepojení miliónov počítačov, pričom spracovanie údajov, komunikácia a kontrola prebiehajú globálne. Rozptýlená štruktúra je kľúčom k tomu, aby sa internet stal stabilným a odolným a aby sa kedykoľvek v prípade problému mohla komunikácia rýchlo obnoviť. Znamená to však tiež, že rozsiahle kybernetické útoky môže, napríklad prostredníctvom botnetov, z periférie siete spustiť akýkoľvek výtržník s nekalým úmyslom a základnými vedomosťami.

3.2.2 Globálne komunikačné siete a kritické informačné infraštruktúry sa vyznačujú veľkou cezhraničnou vzájomnou prepojenosťou. Takže ak je v jednej krajine nízka úroveň bezpečnosti a odolnosti siete, môže to negatívne ovplyvniť bezpečnosť a odolnosť kritických informačných infraštruktúr vo všetkých ostatných krajinách, s ktorými je prepojená. Táto medzinárodná vzájomná závislosť sietí si vyžaduje, aby EÚ mala integrovanú politiku v oblasti riadenia bezpečnosti a odolnosti KII.

3.2.3 Väčšina zainteresovaných strán a mnohé členské štáty majú málo poznatkov o rizikách, ktoré ohrozujú kritické informačné infraštruktúry a málo si ich uvedomujú. Len veľmi málo krajín má komplexnú politiku riadenia týchto rizík.

3.2.4 Navrhované reformy regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby sprísňujú povinnosti sieťových operátorov, ktorí musia zabezpečiť prijatie potrebných opatrení na odhalenie rizík, zabezpečenie kontinuity služieb a ohlásenie narušenia bezpečnosti (4).

3.2.5 Prevažnú väčšinu technológií, ktoré sú základom KII poskytuje súkromný sektor a dobrý priebeh spolupráce, ktorá má zabezpečiť účinnú ochranu týchto infraštruktúr vo veľkej miere závisí od vysokej úrovne kompetencie, dôvery, transparentnosti a komunikácie medzi všetkými zainteresovanými stranami – vládami, podnikmi a spotrebiteľmi.

3.2.6 Nevyhnutnou podmienkou je medzinárodný, viacúrovňový prístup viacerých zainteresovaných strán.

3.3 Akčný plán založený na piatich pilieroch

Komisia navrhuje riešiť tieto problémy pomocou akčného plánu založeného na piatich pilieroch:

1.	pripravenosť a prevencia: na zaistenie pripravenosti na všetkých úrovniach,

2.	detekcia a reakcia: na zabezpečenie náležitých mechanizmov včasného varovania,

3.	zmierňovanie a obnova: na posilnenie obranných mechanizmov EÚ v oblasti KII,

4.	medzinárodná spolupráca: na medzinárodnú propagáciu priorít EÚ,

5.	kritériá sektora IKT: na podporu vykonávania smernice o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr (5).

V rámci každého z týchto pilierov sú stanovené konkrétne ciele, pričom lehoty na ich splnenie niekedy siahajú až do konca roka 2011.

4. Pripomienky

4.1 Bude veľmi ťažké vytvoriť a zaviesť účinnú stratégiu na ochranu KII pomocou postupu založeného vo veľkej miere na konzultáciách, dobrovoľnosti a spolupráci, ktorý sa uvádza v oznámení. Vzhľadom na závažnosť a naliehavosť tohto problému výbor odporúča, aby Komisia preskúmala politiku, ktorá sa uplatňuje v Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch, kde za túto oblasť nesie zodpovednosť a riadi ju príslušný regulačný orgán.

4.2 Výbor súhlasí s výzvou uvedenou v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 58/199 „Vytvorenie globálnej kultúry kybernetickej bezpečnosti a ochrana kritických informačných infraštruktúr“. Vzhľadom na to, že v oblasti bezpečnosti a odolnosti KII sú krajiny navzájom závislé, teda reťaz je len taká silná ako jej najslabší článok, je alarmujúce, že len 9 členských štátov doteraz zriadilo tímy reakcie na počítačovú pohotovosť (CERT) a stalo sa členmi Európskej skupiny vládnych tímov CERT (EGC). Vytvorenie týchto tímov musí byť jednou z priorít medzivládnych rokovaní.

4.3 Zainteresovanou stranou v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ je každý občan, ktorého život by mohol závisieť od dôležitých služieb. Títo občania sú zároveň povinní čo najlepšie chrániť svoje pripojenie na internet pred útokmi. Ešte väčšiu zodpovednosť nesú poskytovatelia technológie a služieb IKT, ktorí zabezpečujú KII. Všetky zainteresované strany musia byť dostatočne informované o kybernetickej bezpečnosti. Európa musí mať takisto veľa kvalifikovaných odborníkov v oblasti bezpečnosti a odolnosti IKT.

4.4 Výbor odporúča, aby v každom členskom štáte fungovala organizácia, ktorej úlohou by bolo sprostredkúvať informácie, poznatky a poskytovať pomoc sektoru MSP v otázkach kybernetickej bezpečnosti. Veľké firmy môžu ľahko získať poznatky, ktoré potrebujú, malým a stredným podnikom však treba pomôcť.

4.5 Keďže KII zabezpečuje z veľkej časti súkromný sektor, je dôležité upevňovať dôveru a spoluprácu so všetkými firmami zodpovednými za KII. Iniciatívu EP3R, ktorú Komisia odštartovala v júni, treba prijať s nadšením a podporiť. Výbor sa však domnieva, že táto iniciatíva by mala byť podporená aj legislatívou, ktorá by zainteresované strany, ktoré sa nesprávajú zodpovedne primäla k spolupráci.

4.6 Odbor riadenia rizík je tu na to, aby pomáhal riešiť problémy, ktorými sa zaoberá tento dokument. Komisia by mala trvať na tom, aby sa osvedčené postupy v oblasti riadenia rizík uplatňovali všade tam, kde je to v rámci jej akčného plánu vhodné. Predovšetkým by sa mali vyčísliť riziká a náklady v dôsledku zlyhania KII na všetkých úrovniach. Ak vieme, aká je pravdepodobnosť zlyhania KII a aké náklady si takéto zlyhanie vyžiada, môžeme ľahšie motivovať zainteresované strany, aby prijali potrebné opatrenia. Takisto je potom jednoduchšie vyžadovať od nich, aby niesli finančné následky, ak si neplnia svoje povinnosti.

4.7 Veľké zainteresované strany sa pokúšajú čiastočne vyhnúť zodpovednosti tak, že využívajú svoju trhovú silu na to, aby prinútili svojich zákazníkov alebo dodávateľov akceptovať podmienky, na základe ktorých sa veľké spoločnosti zbavujú svojej zodpovednosti, napríklad prostredníctvom licenčných zmlúv na softvér alebo dohôd o pripojení ISP, ktoré obmedzujú zodpovednosť v otázkach bezpečnosti. Tieto dohody by nemali byť legálne a zodpovednosť by mal niesť hlavný subjekt.

4.8 Bezpečnosť a odolnosť by mohli a mali byť zohľadnené vo všetkých sieťach IKT. V prvom rade je nevyhnutné preštudovať topológiu sietí v členských štátoch a v EÚ ako celku s cieľom odhaliť miesta, kde je koncentrácia komunikačného toku neprijateľná a hrozí veľké riziko zlyhania. Neprijateľné riziko predstavuje najmä veľmi hustá prevádzka na internete v niekoľkých internetových peeringových centrách (Internet Exchange Points – IXP) v niektorých členských štátoch.

4.9 Výbor takisto odkazuje Komisiu na svoje pripomienky k dokumentu „Rozvoj internetu – Akčný plán zavádzania verzie 6 internetového protokolu (IPv6) v Európe“ (KOM(2008) 313 v konečnom znení) (6), v ktorých zdôraznil, že prijatie IPv6 v celej EÚ bude prínosom z hľadiska bezpečnosti. Takisto odporúčame, aby sa technológie DNSSEC zavádzali kdekoľvek je to možné, aby sa zvýšila bezpečnosť internetu.

4.10 Spojené štáty začali rozvíjať politiku zameranú na bezpečnosť v kybernetickom priestore a v rokoch 2009 a 2010 vyčlenili na internetovú bezpečnosť 40 miliárd dolárov z rozpočtu. To je obrovská finančná injekcia do sektora bezpečnosti, vďaka ktorej veľa firiem pôsobiacich v oblasti bezpečnosti informačnej technológie, vrátane európskych firiem, zameria svoje úsilie na USA. Americké bezpečnostné firmy to bude takisto motivovať, aby sa stali svetovými lídrami. Je preto viac než žiaduce, aby mala Európa svoj vlastný sektor vychádzajúci z najnovších poznatkov, ktorý by mohol byť rovnocenným konkurentom amerických firiem, a aby sa sektor bezpečnosti v dostatočnej miere zameriaval na potreby európskej infraštruktúry. Výbor by chcel požiadať Komisiu, aby pouvažovala o tom, ako by mohla vyvážiť obrovský finančný stimul zo strany Spojených štátov.

4.11 Výbor podporuje nedávne oznámenie Komisie o správe internetu v budúcnosti (3). Výbor zastáva názor, že EÚ musí mať priamejší vplyv na opatrenia a postupy ICANN (Internetová spoločnosť pre pridelené mená a čísla) a IANA (Internetový orgán na prideľovanie čísel) a že súčasný jednostranný dozor, ktorý vykonávajú USA, by sa mal nahradiť dohodami o viacstrannej medzinárodnej zodpovednosti.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2006) 251.

(2) http://www.egc-group.org.

(3) KOM(2009) 277 v konečnom znení.

(4) Články 13a a 13b v dokumente KOM(2007) 697 v konečnom znení, opätovne predložené zmeny a doplnenia smernice 2002/21/ES.

(5) Smernica Rady 2008/114/ES.

(6) Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 92.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/103

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018“

[KOM(2009) 8 v konečnom znení]

(2010/C 255/19)

Spravodajkyňa: Dr. BREDIMA

Európska komisia sa 21. januára 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018“

KOM(2009) 8 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 12. októbra 2009. Spravodajkyňou bola Dr. Bredima.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadaní 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 17. decembra) prijal, 187 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 15 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko.

1. Závery

1.1 EHSV vo všeobecnosti víta oznámenie ako vhodný a realistický základ pre budúcu európsku politiku v oblasti námornej dopravy do roku 2018, čím potvrdzuje skutočný globálny charakter európskej lodnej dopravy vzhľadom na jej globálnu konkurenčnú pozíciu, bezpečnosť a prostredie, ako aj potrebu kvalitného námorného know-how.

1.2 Toto oznámenie prichádza v kritickom čase závažných výziev, ktoré majú vplyv na námornú dopravu: svetová hospodárska a finančná kríza zhoršuje štrukturálnu a cyklickú krízu lodnej dopravy, diskusie o emisiách skleníkových plynov z lodí v súlade s konferenciou Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v Kodani (december 2009) a rastúci nedostatok námorníkov po celom svete. Námorné pirátstvo a nelegálne prisťahovalectvo do EÚ cez Stredozemné more to len podporujú.

1.3 „Prilákanie“ mladých ľudí k námorným profesiám spoločne s prijatím opatrení na ich „udržanie“ je absolútne nevyhnutné. Treba zaujať koordinovanejší prístup, do ktorého budú zapojené všetky zainteresované strany (námorná administratíva, školy, združenia vlastníkov lodí, zväzy námorníkov). V Európe treba zlepšiť kvalitu odbornej prípravy na námorné profesie. Všetky členské štáty by mali vytvoriť programy vzdelávania a pravidlá viazanosti na vlajku štátu, aby sa zabezpečilo udržanie európskeho námorného know-how. Preto musia členské štáty z kvalitatívneho hľadiska ďalej rozvíjať námorné vzdelávacie centrá. Je potrebné vypracovať dlhodobé programy na zlepšenie pracovných a životných podmienok na palube a usilovať sa o zvýšenie počtu členov posádky (lode s trojzmennými hliadkami), aby sa tak obmedzilo nebezpečenstvo a problémy vyplývajúce z nadmernej únavy posádky. EÚ by mala prijať smernicu o minimálnom počte členov posádky. Okrem toho by sa o živote na mori malo informovať aj prostredníctvom internetu, médií a TV programov. Komisia by sa mala venovať tejto otázke na úrovni EÚ.

1.4 EHSV môže v spolupráci s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami, ako aj s inými zainteresovanými stranami z organizovanej občianskej spoločnosti, podporovať identitu a dedičstvo námornej dopravy v EÚ a sprostredkovať osvedčené postupy na prilákanie mladých ľudí k námorným profesiám. Bolo by vhodné, aby EHSV zorganizoval konferenciu o námorných profesiách, prostredníctvom ktorej by bolo možné sprostredkovať tento odkaz na európskej úrovni.

1.5 Európska lodná doprava zastáva vedúcu pozíciu vo svete. Táto pozícia by sa mala posilniť prostredníctvom usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré by zabezpečili rovnaké podmienky pre lodnú dopravu EÚ a jej konkurencieschopnosť na celom svete. EHSV súčasne žiada, aby boli doplnené pravidlá EÚ o štátnej pomoci. Táto pomoc by sa v budúcnosti mala v zásade poskytovať len pod podmienkou príslušnosti k vlajke niektorej z krajín v EÚ, a nemalo by byť možné obchádzať európske normy.

1.6 V súvislosti so svetovou krízou toto oznámenie odkazuje na dlhodobý záväzok EÚ k úsiliu o otvorenú a čestnú hospodársku súťaž. Malo by sa posilniť snaha zabrániť protekcionistickým opatreniam, pretože by len ďalej spomalili návrat ku zdravej ekonomike. Prvoradá je obnova základných zásad lodnej dopravy, dôvery a etického správania zainteresovaných strán. To isté sa vzťahuje aj na odvetvie financovania lodí.

1.7 Námorná dohoda medzi EÚ a Čínou by sa mala použiť ako „osvedčený postup“ (vzorová dohoda) vo vzťahoch s ostatnými obchodujúcimi národmi, ako napr. India, Brazília, Rusko, ASEAN, Mercosur. Komisia by mala vypracovať návrh čiernomorskej stratégie, ktorá zabezpečí prepravu energetických zdrojov z Kaspického mora do Európy.

1.8 EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala existenciu bilaterálnych námorných dohôd o rozdelení nákladu medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami a aby v prípade potreby posilnila acquis communautaire (nariadenia č. 4055/86 a č. 4058/86).

1.9 EHSV opakuje svoju podporu investícií do výskumu a vývoja ekologických lodí, palív a prístavov, ktoré ďalej podporujú vznik ekologických pracovných miest.

1.10 V súvislosti s konferenciu o zmene klímy v Kodani (december 2009) EHSV znovu opakuje, že uplatnenie systému obchodovania s emisnými kvótami v odvetví námornej dopravy je podstatne komplikovanejšie ako v leteckej doprave. V súvislosti s ochranou životného prostredia EHSV dodáva, že víta nový impulz, ktorý by mala dostať koncepcia kvalitnej námornej dopravy, a nazdáva sa, že EÚ by vzhľadom na hustotu premávky na svojich moriach a ich pobreží nemala zabúdať, že musí bojovať proti praktikám ako je vypúšťanie znečisťujúcich látok do mora a nedostatočne vybavené lode.

1.11 Uplatnenie limitov síry v oblastiach kontroly emisií je na prvý pohľad environmentálne vhodným opatrením, no môže mať presne opačný vplyv: modálny posun z námornej na vnútrozemskú dopravu. Európska politika komodality a podpory príbrežnej námornej dopravy by nemala byť ohrozená.

1.12 EHSV znovu opakuje potrebu naliehavej reakcie EÚ na šírenie pirátskych útokov na obchodné lode v Afrike a v juhovýchodnej Ázii. Komisia by mala podporovať vytvorenie vhodnej legislatívy, ktorá by pomohla čeliť aktuálnej beztrestnosti pirátskych činov. Bolo by vhodné usilovať sa o úzku spoluprácu s organizáciami v rámci OSN, aby sa podarilo zlepšiť politické, hospodárske a sociálne podmienky v krajinách, z ktorých piráti pochádzajú, najmä v Somálsku. Vyzbrojenie členov posádky EHSV striktne odmieta. S cieľom kontrolovať imigráciu cez more by mala EÚ vyvinúť politiku spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu imigrantov.

2. Úvod

2.1 Európska komisia vydala 21. januára 2009 oznámenie o strategických cieľoch a odporúčaniach pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 (1). Toto oznámenie odráža rozsiahle konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, členskými štátmi, skupinou samostatných odborníkov v oblasti lodnej dopravy a štúdiu trendov v preprave po mori.

2.2 EHSV prijal dve stanoviská k predchádzajúcim oznámeniam: t. j. k oznámeniu o budúcnosti námornej politiky Únie (2) z 26. apríla 2007 a k oznámeniu o integrovanej námornej politike Európskej únie (3) z 22. apríla 2008. Je potešujúce, že väčšinu návrhov už Komisia prijala. EHSV znovu opakuje svoju silnú podporu holistického prístupu, ktorý zahŕňa všetky námorné činnosti s cieľom zabrániť neplánovaným následkom v rámci politík jednotlivých odvetví.

2.3 EHSV vo všeobecnosti víta oznámenie ako vhodný a realistický základ pre budúcu európsku politiku v oblasti námornej dopravy do roku 2018, pričom zdôrazňuje kľúčovú úlohu európskych služieb lodnej dopravy v rámci globálneho a európskeho obchodu a každodenného života občanov EÚ. Toto oznámenie potvrdzuje skutočný globálny charakter európskej lodnej dopravy vzhľadom na jej globálnu konkurenčnú pozíciu, bezpečnosť a prostredie, ako aj potrebu kvalitného námorného know-how.

Toto oznámenie prichádza v kritickom čase závažných výziev, ktoré majú vplyv na námornú dopravu: a) svetová hospodárska a finančná kríza zhoršuje následky štrukturálnej a cyklickej krízy lodnej dopravy. Hoci príprava oznámenia začala ešte pred svetovou krízou, zásady stanovené v tomto oznámení sú platné aj počas období krízy; b) diskusie o emisiách lodí vyvrcholia na konferencii Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v decembri 2009 v Kodani; c) rastúci nedostatok námorníkov na celom svete.

2.4 Tieto problémy zhoršuje oživenie stredovekej hrozby námorných pirátov a nelegálneho prisťahovalectva cez Stredozemné more.

2.5 Predkladané oznámenie treba čítať spolu s oznámením o udržateľnej budúcnosti dopravy (KOM(2009) 279 v konečnom znení), ktoré označuje otázky urbanizácie, zahltenia dopravy, starnutia európskej populácie a ilegálnej imigrácie ako trendy spôsobujúce problémy politike dopravy v 21. storočí. Budúca námorná politika môže poskytnúť odpovede na tieto výzvy a môže pomôcť pri ich riešení.

3. Ľudské zdroje, námorníctvo a námorné know-how

Prilákanie mladých ľudí k námorným profesiám s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu úroveň know-how v európskom námorníctve – ktoré je globálnym lídrom – je absolútne nevyhnutné. EHSV je znepokojený veľkým poklesom počtu študentov v námorných odborných školách v niektorých členských štátoch a v námorných profesiách. Námornícke povolanie v EÚ by mohlo byť závažne ohrozené, ak sa nevypracuje okamžitá holistická stratégia, ktorá zvýši atraktivitu námorníckych profesií. Malo by sa ďalej rozvíjať mapovanie príležitostí týchto profesií zo strany sociálnych partnerov (ECSA/ETF). Zabezpečenie „príťažlivosti“ námorníckych profesií by sa malo spojiť s opatreniami na ich „udržanie“.

3.1.1 V čase svetovej krízy a vysokej nezamestnanosti by sa mala využiť každá príležitosť na podporu námorníckych profesií. Aj napriek kríze sa zamestnanosť na palubách lodí EÚ zachovala. Osamotenosť a vzdialenosť od rodín sú najčastejšími dôvodmi neobľúbenosti námorných profesií.

3.1.2 Treba zaujať koordinovanejší prístup, do ktorého budú zapojené všetky príslušné zainteresované strany (námorná administratíva, školy, združenia vlastníkov lodí, zväzy námorníkov) a ktorý bude využívať internet, médiá a TV programy o živote na mori. Komisia by sa mala venovať tejto otázke na úrovni EÚ.

3.2 V roku 2003 Združenie vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF) spustili projekt na odstránenie obťažovania a šikanovania na palubách lodí a na implementáciu účinných opatrení na zabezpečenie rovnakých príležitostí v podnikoch. Tento projekt spĺňa kľúčové ciele európskeho odvetvového výboru pre sociálny dialóg v námornej doprave, čím podporuje zamestnávanie žien v odvetví námornej dopravy.

3.3 Je potrebné v Európe zlepšiť kvalitu odbornej prípravy na námorné profesie. Všetky členské štáty by mali vytvoriť programy vzdelávania a pravidlá viazanosti na vlajku štátu, aby sa zabezpečilo udržanie európskeho námorného know-how. Preto musia členské štáty z kvalitatívneho hľadiska ďalej rozvíjať námorné vzdelávacie centrá. Je potrebné vypracovať dlhodobé programy na zlepšenie pracovných a životných podmienok na palube. Naliehavo žiadame Komisiu, aby preskúmala a preštudovala otázku zvýšenia počtu členov posádky, problémy vyplývajúce z nadmernej únavy posádky a súvisiace nebezpečenstvá, v snahe obmedziť ich a prijať zodpovedajúce opatrenia. Musia byť zavedené programy zamerané na osvetu, vzdelávanie a odbornú prípravu. Pracovné a životné podmienky na palube by sa mali zlepšiť vytvorením rovnakých podmienok v globálnom rozmere, a to prostredníctvom ratifikácie dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách (2006). Mali by sa dodržiavať medzinárodné právne predpisy, najmä dohovor Medzinárodnej námornej organizácie o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (1995), ktorý je v súčasnosti predmetom preskúmania.

3.4 Propagačná činnosť, vzdelávanie a odborná príprava zameraná na dosahovanie najvyššej kvality by sa mali ďalej posilniť. Komisia by mala na úrovni stredoškolského vzdelávania v členských štátoch preskúmať osvedčené postupy na podporu námorných profesií. EHSV podporuje návrhy na výmenu kadetov (program Erasmus), zamestnávanie kadetov na mori v rámci ich námorníckeho výcviku a zlepšovanie zdravotnej starostlivosti na palubách lodí. Znovu opakuje (4), že skúsenosti z „Plávajúcej univerzity“ by sa mali použiť na pritiahnutie študentov k námorníckym profesiám.

3.5 EHSV zdôrazňuje potrebu spravodlivého zaobchádzania s námorníkmi v súlade s usmerneniami ILO/IMO o spravodlivom zaobchádzaní s námorníkmi v prípade námornej nehody. Kriminalizácia námorníkov by sa mala riešiť medzinárodne. Medzinárodná námorná organizácia by mala vypracovať podrobnú analýzu prípadov, v ktorých vlajkové štáty IMO neprijateľne potrestali námorníkov, a to najmä uväznením. Okrem toho EHSV podotýka, že takáto kriminalizácia námorníkov kazí dojem o tejto profesii v čase, keď prevláda akútny nedostatok vysoko kvalifikovaných námorníkov na celom svete (5). Tvorba politiky EÚ by v budúcnosti sa mala prebiehať v súlade s medzinárodne odsúhlasenými zásadami a normami v dohovorov MARPOL/UNCLOS.

3.6 EHSV nalieha na členské štáty, aby ratifikovali dohovor Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006, ktorý rovnaké pracovné a životné podmienky na palubách lodí a prispeje k pritiahnutiu mladých ľudí k námorníckej profesii.

3.7 EHSV môže v spolupráci s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami, ako aj s inými zainteresovanými stranami z organizovanej občianskej spoločnosti, podporovať identitu a dedičstvo námornej dopravy v EÚ a sprostredkovať osvedčené postupy na prilákanie mladých ľudí k námorníckym profesiám. Bolo by vhodné, aby EHSV zorganizoval konferenciu o námorných profesiách, prostredníctvom ktorej by bolo možné sprostredkovať tento odkaz na európskej úrovni.

4. Európska lodná doprava na globálnych trhoch

4.1 EHSV víta skutočnosť, že Komisia uznala potrebu globálnych pravidiel pre globálny priemysel, ako aj význam medzinárodnej právnej úpravy námornej dopravy a riešenie problémov v rámci medzinárodných orgánov (napr. IMO). Európska lodná zastáva vedúcu pozíciu vo svete. Táto pozícia by sa mala posilniť prostredníctvom usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci (ktoré budú preskúmané v roku 2011), ktoré sú významným nástrojom na zabezpečenie rovnakých podmienok pre lodnú dopravu EÚ a jej konkurencieschopnosť na celom svete. Predĺženie platnosti usmernení je pre zachovanie súčasného stavu nevyhnutné. EHSV súčasne žiada, aby boli doplnené pravidlá EÚ o štátnej pomoci. V budúcnosti by sa pomoc mala v zásade poskytovať len pod podmienkou príslušnosti k vlajke niektorej z krajín v EÚ, a nemalo by byť možné obchádzať európske normy.

4.2 V súvislosti so svetovou krízou toto oznámenie odkazuje na dlhodobý záväzok EÚ k úsiliu o otvorenú a čestnú hospodársku súťaž. Malo by sa posilniť snaha zabrániť protekcionistickým opatreniam, pretože by len ďalej spomalili návrat k zdravej ekonomike. Životné prostredie by sa nemalo využívať ako ospravedlnenie pre prijímanie protekcionistických opatrení.

4.3 Lodná doprava by sa mala vrátiť k základným zásadám a k etickému správaniu. Mala by sa obnoviť dôvera v sektore lodnej dopravy a bankovníctva. Treba sa vyhýbať špekuláciám v oblasti stavby lodí, ktoré nie sú z ekonomického hľadiska nevyhnutné. Potrebný je nový prístup, ktorý spája financovanie a stavbu v zmysle hodnotných lodných projektov. Medzi členskými štátmi EÚ by mala existovať solidarita v oblasti zmierňovania vplyvov finančnej a hospodárskej krízy (6) na námorníctvo.

4.4 Odvetvie lodnej dopravy EÚ charakterizuje podnikateľský duch. Hlavnou charakteristikou flotily EÚ je veľký podiel súkromných (často rodinných) lodných spoločností. Európski zákonodarcovia by mali zohľadňovať tento model, jeho špecifické charakteristiky a inštitúcie. Kríza v oblasti lodnej dopravy mala vážny vplyv na malé a stredne veľké spoločnosti, ktoré tvoria základ európskej lodnej dopravy. Súčasne EHSV poukazuje na to, že je potrebné, aby boli odstránené nevyhovujúce plavidlá plaviace sa pod akoukoľvek vlajkou. V takýchto prípadoch sa nesmie v žiadnom prípade poskytovať štátna pomoc.

4.5 Po jednostrannom zrušení výnimiek z antitrustových pravidiel pre námorné konferencie v EÚ (2006) by mala Komisia monitorovať dôsledky nejednotnosti režimov hospodárskej súťaže celom svete. V súčasnosti existuje v oblasti hospodárskej súťaže 110 jurisdikcií, ktoré v globálnom priemysle, ako je námorná doprava, uplatňujú rôzne režimy (7).

5. Kvalitná lodná doprava

5.1 EHSV sa nazdáva, že nedávnym prijatím tretieho balíka opatrení pre námornú bezpečnosť sa ustanovil vhodný rámec námornej bezpečnosti, ktorého výsledkom bol komplexný balík európskej legislatívy o námornej bezpečnosti založený na globálnom prístupe IMO. Tento balík prispeje k zameraniu sa na nevyhovujúcu lodnú dopravu a poskytne nový impulz pre filozofiu kvalitnej lodnej dopravy. Databáza EQUASIS, ktorú vytvorila EMSA, poskytuje užitočné informácie o kvalite lodnej dopravy.

Lodná doprava sa bude v blízkej budúcnosti rozrastať a bude slúžiť rastúcemu svetovému obchodu. Následnej sa zvýšia aj jej celkové emisie. Významné zníženia emisií možno dosiahnuť prostredníctvom súboru technických a prevádzkových opatrení. K tomu prispieva aj viac aktivít v oblasti výskumu a vývoja, najmä pokiaľ ide o nové hnacie zariadenia a pohonné látky, ako aj nové formy lodí. Pokiaľ ide o emisie vypúšťané do vzduchu, najmä CO2, lode patria medzi najbezpečnejšie prostriedky vďaka ich neustálej modernizácii a energetickej účinnosti, a to aj napriek vzdialenostiam, na ktoré sa používajú.

5.2.1 V súvislosti s konferenciou o zmene klímy v Kodani (december 2009) EHSV znovu opakuje (8), že používanie systému obchodovania s emisnými kvótami v odvetví námornej dopravy, a najmä v trampovej lodnej doprave, je podstatne komplikovanejšie ako v letectve. Uplatnenie akéhokoľvek trhovo orientovaného nástroja v námornej doprave by nemalo mať nepriaznivý vplyv na európsky lodný priemysel na globálnom trhu.

5.2.2 Uplatnenie limitov síry v oblastiach kontroly emisií je environmentálne vhodným opatrením. Treba sa snažiť o rozšírenie tohto nástroja na ďalšie morské oblasti.

5.3 EHSV znovu opakuje (2) svoju žiadosť, aby sa legislatíva EÚ v rámci ochrany životného prostredia vzťahovala na lode na voľný čas, a prípadne aj na lode vojenského námorníctva (3). V rámci politiky životného prostredia by sa malo preskúmať aj neviditeľné znečisťovanie námornej dopravy.

5.4 EHSV navrhuje (9) vyváženú stratégiu, ktorá zlepší podmienky životného prostredia a sociálne podmienky v recyklačných zariadeniach, pričom sa zachová ich kapacita s cieľom čeliť nedostatku demontážnych zariadení na celom svete. Táto stratégia by sa mala použiť v medziobdobí, kým nevstúpi medzinárodne do platnosti dohovor Medzinárodnej námornej organizácie o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí (2009).

6. Spolupráca na medzinárodnej scéne

6.1 EHSV zvyšuje povedomie EÚ o problémoch v námornej doprave týkajúcich sa špecifických geografických oblastí (3) (napr. Severný ľadový oceán, Baltické more, Stredozemné more). Je potešujúce, že Komisia na túto iniciatívu reagovala oznámeniami o arktickej trase, stratégii pre Pobaltie, stratégii pre Stredozemné more. EHSV uvádza, že oznámenie zdôrazňuje strategický význam flotily EÚ pri zabezpečovaní hladkej dodávky ropy a plynu pre EÚ. Preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh čiernomorskej stratégie, do ktorej budú zapojené všetky krajiny toho mora s cieľom zabezpečiť prepravu energetických zdrojov z Kaspického mora do Európy.

6.2 Malo by sa posilniť úsilie o dosiahnutie dohody v rámci WTO v oblasti námornej dopravy. Námorná dohoda medzi EÚ a Čínou sa dá používať ako „osvedčený postup“ (vzorová dohoda) pre ostatné obchodujúce krajiny (napr. India, Brazília, Rusko, ASEAN, Mercosur).

6.3 EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala existenciu bilaterálnych námorných dohôd o rozdelení nákladu medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami a v prípade potreby posilnila acquis communautaire (nariadenia č. 4055/86 a č. 4058/86). V tomto smere by mala tiež odradiť od bilaterálnych dohôd medzi tretími krajinami.

6.4 Pokiaľ ide o návrh na zviditeľnenie EÚ v IMO v prípadoch spoločných právomocí EÚ a členských štátov existuje priestor pre posilnenú spoluprácu/koordináciu členských štátov bez ohrozenia ich individuálnej účasti. EHSV znovu opakuje, že „odborný prínos členských krajín má vysokú reputáciu v medzinárodných organizáciách (ako napríklad IMO, ILO), ktorá by nemala byť spochybňovaná, skôr podporovaná“ (2).

EHSV znovu opakuje potrebu naliehavej reakcie EÚ na šírenie pirátskych útokov (10) na obchodné lode v Afrike a juhovýchodnej Ázii. Nedostatok adekvátnych súdov a legislatív podporuje beztrestnosť pirátskych činov. Preto by mala Komisia podporovať ustanovenie príslušnej legislatívy v daných oblastiach. Bolo by vhodné usilovať sa o úzku spoluprácu s organizáciami v rámci OSN, aby sa podarilo zlepšiť politické, hospodárske a sociálne podmienky v krajinách, z ktorých piráti pochádzajú. Pálčivou je otázkou je riešenie hlavných príčin pobrežného pirátstva a obnova práva, poriadku a hospodárskych a sociálnych pomerov, najmä v Somálsku. Na tento účel by sa mala využiť rozvojová pomoc a diplomatická činnosť EÚ. Vyzbrojenie členov posádky EHSV striktne odmieta.

6.5.1 Podľa najnovších údajov (11) sa očakáva, že pirátske útoky budú stáť svetovú ekonomiku 16 miliárd dolárov. V roku 2008 sa v Africkom rohu odohralo 111 pirátskych útokov a k 240 útokom došlo len v prvých šiestich mesiacoch roku 2009, pričom boli ohrozené životy 1 000 námorníkov. Za posledných 18 mesiacov sa ako výkupné somálskym pirátom zaplatilo 150 miliónov USD.

6.6 Nelegálne prisťahovalectvo okrem svojich jasných humanitárnych problémov zahŕňa aj akútne problémy námornej dopravy a bezpečnosti námorných hraníc. Nevyhnutne treba posilniť integrovanú sieť námorného dozoru pre Stredozemné more (Safe Sea Net, FRONTEX). Komisia by mala rozvinúť politiku spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu imigrantov s cieľom kontrolovať nelegálne prisťahovalectvo cez more.

7. Príbrežná doprava

7.1 V kontexte trvalo udržateľnej dopravy a podpory príbrežnej dopravy by malo ísť viac investícií do zlepšovania infraštruktúry prístavov a vnútrozemských prepojení. Tento parameter by sa mal plne zohľadniť v revízii TEN-T. EHSV vyzýva Komisiu, aby identifikovala oblasti nekompatibility v rozhraní medzi pozemnými a námornými sieťami pre zjednodušenie prepojenia EÚ so susednými krajinami so spoločnými hranicami.

8. Námorný výskum a inovácia

8.1 EHSV (8) vyzval Komisiu, aby sa stala svetovým lídrom v oblasti námorného výskumu a inovácie. Je potešujúce, že oznámenie reaguje pozitívne.

8.2 EHSV podporuje investície do výskumu a vývoja ekologických lodí, palív a prístavov, čo zároveň podporí vznik ekologických pracovných miest. Mal by sa posilniť cieľový výskum a vývoj zameraný na ďalšie znižovanie emisií lodí.

8.3 V tomto procese by mala Komisia podporovať riešenia v oblasti životného prostredia, energetiky, bezpečnosti a sociálnych výziev, ktoré spájajú súdržnú budúcu námornú politiku s politikou stavby lodí. Európske lodenice by mali smerovať svoje preukázané schopnosti na výstavbu ekologických lodí pomocou stratégie Leadership 2015 a ostatných príslušných programov.

V Bruseli 17. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2009) 8 v konečnom znení.

(2) Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 50-56.

(3) Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 31-36.

(4) Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 31-36, pozri. „New York Harbour School“, www.newyorkharbourschool.org.

(5) Podľa prípadovej štúdie spoločnosti Drewry Shipping Consultants (2009) bude celosvetové námorníctvo do roku 2013 potrebovať 42 700 nových dôstojníkov.

(6) Informačná správa CESE 397/2009 na tému „Svetová finančná kríza a jej korene“, spravodajca: pán Burani, 11.3.2009.

(7) Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 130-136.

Ú. v. EÚ C 309, 16.12.2006, s. 46.

Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 43-46.

(8) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 20.

(9) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 67.

(10) KOM(2009) 301 v konečnom znení.

(11) ICC Medzinárodné centrum pre oznamovanie pirátskych útokov (IMB), správa z augusta 2009; nedávne oznámenie o partnerstve medzi EÚ a Afrikou identifikuje pirátstvo a nelegálne prisťahovalectvo cez more ako kľúčové problémy dopravnej spolupráce.

PRÍLOHA

STANOVISKU

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Nasledujúci bod, ktorý získal aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, bol v priebehu diskusie zamietnutý.

Bod 1.5

„Európska lodná doprava zastáva vedúcu pozíciu vo svete. Táto pozícia by sa mala posilniť prostredníctvom usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré by zabezpečili rovnaké podmienky pre lodnú dopravu EÚ a jej konkurencieschopnosť na celom svete. EHSV súčasne žiada, aby boli doplnené pravidlá EÚ o štátnej pomoci. Táto pomoc by sa v budúcnosti mala poskytovať len pod podmienkou príslušnosti k vlajke niektorej z krajín v EÚ, a nemalo by byť možné obchádzať európske normy prostredníctvom Bare Boat Charter.“

Výsledok hlasovania

Za: 92

Proti: 91

Zdržali sa: 7

Nasledujúci pozmeňovací návrh, ktorý získal aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, bol v priebehu diskusie zamietnutý.

Bod 1.11

Zmeniť:

„Uplatnenie limitov síry v oblastiach kontroly emisií je environmentálne vhodným opatrením, . .“

Zdôvodnenie

Neexistujú dôkazy o tom, že by zavedenie oblastí kontroly emisií SO2 vplývalo na rozvoj vnútrozemskej dopravy na úkor námornej dopravy.

Výsledok hlasovania

Za: 92

Proti: 96

Zdržali sa: 18

Nasledujúci bod, ktorý získal aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, bol v priebehu diskusie zamietnutý.

Bod 5.2.1

„V súvislosti s konferenciou o zmene klímy v Kodani (december 2009) EHSV znovu opakuje (1), že používanie systému obchodovania s emisnými kvótami v odvetví námornej dopravy, a najmä v trampovej lodnej doprave, je podstatne komplikovanejšie ako v letectve. Uplatnenie systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) v námornej doprave by nemalo mať nepriaznivý vplyv na európsky lodný priemysel na globálnom trhu.“

Výsledok hlasovania

Za: 112

Proti: 83

Zdržali sa: 16

Nasledujúci bod, ktorý získal aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, bol v priebehu diskusie zamietnutý.

Bod 5.2.2

„Uplatnenie limitov síry v oblastiach kontroly emisií je na prvý pohľad environmentálne vhodným opatrením, no môže mať presne opačný vplyv: modálny posun z námornej na vnútrozemskú dopravu. Európska politika komodality a podpory príbrežnej námornej dopravy by nemala byť ohrozená. Pred prijatím rozhodnutí je potrebné vykonať adekvátne hodnotenie vplyvu.“

Výsledok hlasovania

Za: 94

Proti: 93

Zdržali sa: 17

(1) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 20.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/110

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie – Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách“

[KOM(2009) 279 v konečnom znení]

a na tému

„Východiskové body pre európsku dopravnú politiku po roku 2010“

(prieskumné stanovisko)

(2010/C 255/20)

Spravodajca: Lutz RIBBE

Európska komisia sa 17. júna 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

„Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému, založenému na technológiách“ (oznámenie)

KOM(2009) 279 v konečnom znení.

Listom z 2. júla 2009 požiadalo švédske predsedníctvo Rady Európskej únie Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie stanoviska na tému

„Východiskové body pre európsku dopravnú politiku po roku 2010“.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 171 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV súhlasí s analýzou, ktorú k doterajšej dopravnej politike predložila Komisia, že sme ešte ďaleko od dosiahnutia vytýčených cieľov udržateľného rozvoja a že je potrebné zásadne zmeniť smer.

1.2 EHSV poukazuje na to, že je potrebné vyvinúť ešte značné úsilie, a to nielen pokiaľ ide o dosiahnutie stanovených ekologických cieľov (ako napríklad ochrana klímy, úspora zdrojov, biodiverzita, znižovanie hladiny hluku, znižovanie znečisťovania ovzdušia …). V oblasti dopravy zostáva ešte stále veľa nezodpovedaných sociálnych otázok, pričom sa tieto otázky netýkajú len práv zamestnancov či pracovných a mzdových podmienok osôb zamestnaných v oblasti dopravy, ale aj otázky dostupnosti verejnej dopravy pre osoby so zdravotným postihnutím, mladých a starších osôb, ako aj prístupu týchto skupín k nej. Okrem toho ide aj o možnosť účastníkov dopravy, ktorí nechcú alebo nemôžu mať vlastné auto, zvoliť so vyhovujúci dopravný prostriedok.

1.3 Výbor podporuje ciele vytýčené v dokumente Komisie, nezdá sa mu však, že pomocou opísaných nástrojov bude možné dosiahnuť potrebnú zásadnú zmenu.

1.4 Veľká časť uvedených cieľov je dostatočne známa, pričom Komisia ich už mnoho rokov zdôrazňuje. Ich realizácia však ešte stále nie je dostatočná. Ako príklad možno uviesť internalizáciu externých nákladov alebo požiadavku odlišnej mestskej dopravnej politiky.

1.5 Komisia by v konečnej verzii svojej bielej knihy mala predostrieť jasné možnosti konania a stanoviť konkrétne, kvantifikovateľné ciele.

1.6 Výbor pokladá za rozhodujúce diskutovať o otázke, ktoré politické a plánovacie rozhodnutia majú za následok vznik dopravy resp. ako by bolo možné jej vzniku zabrániť. Vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní bielej knihy, resp. nových politických usmernení, venovala oveľa viac pozornosti týmto otázkam.

2. Oznámenie Európskej komisie

2.1 V roku 2001 uverejnila Komisia bielu knihu (1), v rámci ktorej bol vytvorený program pre európsku dopravnú politiku do roku 2010. Aktualizácia tohto programu sa uskutočnila v rámci strednodobého preskúmania v roku 2006 (2). Vzhľadom na blížiaci sa koniec desaťročného obdobia nastal čas zvážiť ďalšie opatrenia do budúcnosti a pripraviť podklady pre ďalší rozvoj dopravnej politiky.

2.2 Komisia v predloženom oznámení predstavila prvé výsledky svojho skúmania a svojich úvah, ktoré zohľadňujú rôzne štúdie, diskusie a výsledky konzultácií.

2.3 V tomto hodnotení sa uvádza, že „doprava je základným prvkom európskeho hospodárstva“; sektor dopravy sa podieľa 7 % na tvorbe európskeho HDP a viac ako 5 % na celkovej zamestnanosti v EÚ. Komisia opisuje a zdôrazňuje význam dopravy aj pre sociálnu a hospodársku súdržnosť regiónov, Európy a sveta, pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a pre dosiahnutie lisabonských cieľov.

2.4 Komisia zároveň konštatuje, že v oblasti dopravnej politiky „boli výsledky v prípade cieľov SDS EÚ [obmedzenejšie]: ako sa uvádza v správe o pokroku za rok 2007 (3) , európsky dopravný systém sa stále nenachádza na ceste trvalo udržateľného rozvoja, a to v niekoľkých oblastiach“.

2.5 Ďalej uvádza, že „životné prostredie zostáva aj naďalej hlavnou oblasťou politiky, v ktorej sú nevyhnutné ďalšie zlepšenia. V rámci EÚ sa v porovnaní s úrovňami z roku 1990 v žiadnom odvetví nedosiahla taká vysoká miera rastu emisií skleníkových plynov (SP) ako v odvetví dopravy (4) .[…] Uplatnením tejto analýzy na uplynulý vývoj v odvetví dopravy je možné pozorovať, že v tomto odvetví došlo k významnému zintenzívneniu činnosti, pričom sa nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok v oblasti znižovania jeho energetickej náročnosti a intenzity SP“.

2.6 K oddeleniu rastu dopravy od rastu HDP, čo bolo jedným z hlavných cieľov bielej knihy z roku 2001 a SDS, došlo len na strane osobnej dopravy, nie však v prípade nákladnej dopravy. Komisia to vysvetľuje o. i. tým, že „rast nákladnej dopravy súvisí takisto s hospodárskymi postupmi (koncentrácia výroby na menšom počte miest s cieľom využiť úspory z rozsahu, premiestnenie, včasné dodávky, rozsiahla recyklácia skla, papiera, kovov), ktorými bolo možné znížiť náklady a prípadne emisie v iných odvetviach za cenu vyšších emisií z dopravy“.

2.7 Aj keď sa zvyšuje energetická účinnosť dopravy (a jednotlivých dopravných prostriedkov), nestačí to na vyváženie väčších objemov dopravy (5). To znamená, že sa nad množstvom dopravy musíme zamyslieť rovnako ako nad skutočnosťou, že len „určitý obmedzený pokrok sa podarilo dosiahnuť aj v oblasti prechodu dopravy na účinnejšie druhy dopravy, aj prostredníctvom rozvoja príbrežnej námornej dopravy“.

2.8 Komisia v kapitole „Trendy a výzvy“ o. i. uvádza, že:

—

podiel starších osôb (nad 65 rokov) v EÚ bude stúpať, čo na jednej strane bude mať za následok zmenu správania v doprave, no povedie to aj k tomu, že spoločnosť bude musieť investovať väčšie množstvo verejných zdrojov na vyplácanie starobných dôchodkov a zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a ošetrovateľstva. Komisia vychádza zo skutočnosti, že finančné prostriedky dostupné pre verejnú dopravu budú v budúcnosti obmedzené,

—	pri dosahovaní cieľov v oblasti ochrany klímy bude EÚ zohrávať kľúčovú úlohu a že na ich dosiahnutie „bude nevyhnutné, aby sa zvrátili niektoré zo súčasných trendov“,

—	narastajúci nedostatok fosílnych palív značne ovplyvní odvetvie dopravy, a to nielen z technologického (doprava je stále na 97 % závislá od fosílnych palív), ale aj štrukturálneho hľadiska (preprava fosílnych palív v súčasnosti predstavuje približne polovicu objemu medzinárodnej lodnej prepravy),

—	bude stúpať podiel občanov EÚ žijúcich v mestách (6), pričom sa zistilo, že už dnes pochádza z mestskej dopravy približne 40 % emisií CO2 a 70 % emisií iných znečisťujúcich látok, ktoré vznikajú pri cestnej doprave, a

—

z globálneho hľadiska narastajúci počet obyvateľov a väčšie hospodárske bohatstvo znamená viac mobility a väčší objem dopravy: z niektorých štúdií vyplýva, že počet automobilov na svete by sa zo súčasných približne 700 miliónov mohol zvýšiť na viac ako 3 miliardy v roku 2050, „v dôsledku čoho vzniknú vážne problémy týkajúce sa udržateľnosti, ak sa neuskutoční prechod na automobily s nízkymi a nulovými emisiami a nezavedie iná koncepcia mobility“.

2.9 Stručne povedané: Komisia právom hovorí o tom, že je potrebné vypracovať „dlhodobú víziu trvalo udržateľnej mobility ľudí a tovaru“.

2.10 Na tento účel navrhuje 7 širších cieľov politiky:

—	kvalitná doprava, ktorá je bezpečná a zabezpečená,

—	dobre udržiavaná a plne integrovaná sieť,

—	environmentálne udržateľnejšia doprava,

—	zachovanie čelného postavenia EÚ v rámci dopravných služieb a technológií,

—	ochrana a rozvoj ľudského kapitálu,

—	riadenie dopravy inteligentnou tvorbou cien,

—	plánovanie so zreteľom na dopravu: zlepšovanie dostupnosti.

3. Všeobecné pripomienky

3.1 EHSV víta, že sa Komisia znovu zaujíma o túto tému a že v rozsiahlom konzultačnom procese predstavila prvé, aj keď často málo konkrétne myšlienky o budúcnosti dopravy. Jej analýza odvetvia dopravy je jednoznačná: ešte sme ďaleko od dosiahnutia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sme si sami stanovili, a je potrebné vykonať zásadné zmeny. Nevyplýva z nej však žiadna vízia, ani z nej nie sú odvodené konkrétne ciele a nástroje na obmedzenie a zníženie najmä motorizovanej individuálnej dopravy. Tie by Komisia mala predstaviť v podrobnom akčnom pláne, doplnenom o kvantifikovateľné ciele.

3.2 EHSV súhlasí s mnohými myšlienkami Komisie, napr. že sa musí optimálne využívať existujúca infraštruktúra, s čím súvisia aj nové, resp. lepšie informačné a komunikačné technológie, ďalej že „je nevyhnutné vytvoriť inteligentný a integrovaný logistický systém“, že najmä v rámci mestskej dopravy sa musia presadiť nové myšlienky, že sa musí zlepšiť intermodalita a prechod dopravy na ekologickejšie spôsoby dopravy a viac sa musia používať inovačné technológie na znižovanie emisií atď. Nejde však o žiadne nové poznatky a už vôbec nie o novú víziu.

3.3 EHSV v uplynulých rokoch vypracoval množstvo príslušných stanovísk k dopravnej politike i k technickej a organizačnej optimalizácii riešenia dopravných tokov, na ktoré je potrebné v tejto súvislosti poukázať Ide napríklad o tieto stanoviská: Strednodobé preskúmanie bielej knihy Európskej komisie o doprave z roku 2001 (7) , Stratégia implementácie internalizácie externých nákladov (8) , Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy (9) , Cezhraničné presadzovanie pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky (10) , TEN-T: preskúmanie politiky (11) , Ekologizácia námornej a riečnej dopravy (12) , Európska vízia pre oceány a moria (13) , Cestná doprava v roku 2020 (14) , Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravy (15) , Európska železničná sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (16) , Podpora vnútrozemskej lodnej dopravy „NAIADES“ (17), Integrovaná námorná politika Európskej únie (18).

3.4 EHSV zdôrazňuje, že dopravná politika budúcnosti musí dokázať viac než „len“ uspokojiť existujúce alebo očakávané dopravné toky a optimalizovať ich z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja. Komisia síce vo svojom oznámení uvádza správne tvrdenia, sú však príliš vágne a málo konkrétne a preto sú vnímané ako rozhodujúci nedostatok týchto úvah.

3.5 Komisia síce zreteľne uvádza, že je potrebné výrazne zmeniť súčasné systémy: v bode 53 napríklad uvádza, že „dopravný systém […] bude predmetom rozsiahlych zmien“, v bode 70 hovorí o potrebe „dôkladnej revízie dopravného systému“ a o „inej koncepcii mobility (bod 37). EHSV však chýbajú konkrétne príklady, čo tým má Komisia presne na mysli.“

3.6 Dokument je teda skutočne dobrým súhrnom mnohých známych postojov a myšlienok, nie je však žiadnou skutočnou „víziou“. Mnohé zostáva naďalej nejasné, napr. otázka, ako vyriešiť „internalizáciu externých nákladov“, ktorá je otvorená už niekoľko rokov.

3.7 EHSV chce preto využiť toto prieskumné stanovisko na otvorenie niektorých zásadných otázok, ktorým Komisia vo svojom dokumente nevenovala dostatočnú pozornosť. Cieľom výboru je, aby Komisia vo svojich ďalších úvahách na tieto body nadviazala a hlbšie ich preskúmala.

4. Konkrétne pripomienky

4.1 Odvodzovať význam dopravy primárne na základe príspevku tohto odvetvia k tvorbe HDP, resp. na základe počtu pracovných miest, ktoré vytvára, nie je dostatočné. „Doprava“ je všade tam, kde sa stretávajú ľudia, vymieňa tovar, prebieha spoločenská, resp. hospodárska činnosť. Môžeme dokonca smelo povedať, že bez výmeny tovaru a bez dopravy nefunguje žiadna spoločnosť, a teda by vlastne neexistoval ani HDP.

4.2 Ľudia chcú a musia byť mobilní, a tovar sa musí vymieňať, a je to aj v našom záujme. Preto naozaj platí výrok, ktorý Komisia uvádza v bodoch 39 a 40 svojho oznámenia, že „doprava nám umožňuje využívať mnohé z našich slobôd. Slobodu pracovať a žiť v rôznych častiach sveta. Slobodu využívať rôzne produkty a služby. Slobodu obchodovať a vytvárať osobné kontakty. Dopyt po týchto slobodách sa pravdepodobne zvýši v multikulturálnejšej, heterogénnejšej spoločnosti budúcnosti“.

4.3 Doprava je teda veľmi dôležitá, nie však samoúčelná. Nie každá doprava sa musí automaticky považovať za „prospešnú“ pre spoločnosť len preto, že slúži na prepravu osôb alebo výmenu tovaru. Doprava totiž nemá len pozitívny vplyv, ako to výslovne zdôrazňuje aj Komisia vo svojom dokumente. Hlavnou úlohou politiky je preto stanoviť pre uvedené „slobody“ jasný rámec alebo dokonca hranice tam, kde sú uvedené či dokonca ohrozené iné slobody, resp. potreby, napríklad pokiaľ ide o zdravie ľudí, životné prostredie a/alebo podnebie či potreby budúcich generácií.

4.4 Zároveň musí (dopravná) politika dbať na to, aby mali všetci občania dobré možnosti a bezpečný prístup k dopravným prostriedkom. Platí to, v zmysle trvalej udržateľnosti, aj pre sociálne slabšie vrstvy, osoby so zdravotným postihnutím, deti, mladistvých atď. Okrem toho je potrebné dbať na zlepšenie pracovných podmienok osôb pracujúcich v odvetví dopravy.

4.5 Dopravná politika si v minulosti svoju úlohu často zjednodušovala. Prvoradou úlohou bolo uspokojiť dopyt po doprave, dochádzalo však dokonca k vytváraniu nového dopytu a požiadaviek na dopravu, o. i. prostredníctvom hospodársky nesprávneho prednostného dotovania motorizovaných individuálnych druhov dopravy, podpory hospodárskej deľby práce, ktorá sa zakladala len na lacnej rope a príslušnom rozmiestňovaní výrobných závodov a obytných štvrtí. Verilo sa, že vzniknuté problémy bude možné vyriešiť čisto infraštrukturálnym resp. technickým spôsobom. Pozabudlo sa aj na otázku vzniku dopravy a prediskutovanie zmyslu určitých dopravných uzlov, čo treba zmeniť. Výbor si je pritom veľmi dobre vedomý skutočnosti, že v tomto prípade nie je zodpovedná len Európska komisia, pretože mnohé rozhodnutia boli v zmysle zásady subsidiarity prijaté na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

4.6 EHSV dôrazne víta, že Komisia veľmi otvorene reaguje na niektoré otázky. V bode 59 uvádza, že „Mnohé verejné služby sa postupne centralizovali, aby sa tak zvýšila účinnosť. Vzdialenosti medzi obyvateľmi a poskytovateľmi služieb (školy, nemocnice, nákupné strediská) sa zväčšujú. Takisto firmy sa riadili rovnakým trendom a znížili počet výrobných, skladovacích a distribučných stredísk. Výsledkom trendu koncentrácie činností je intenzívnejšia ‚nútená‘ mobilita spôsobená zhoršenými podmienkami dostupnosti.“ EHSV však v tomto oznámení nenachádza zmienku o tom, čo z toho možno vyvodiť z politického hľadiska.

4.7 Nesporné však je, že uvedené tendencie, napríklad koncentrácia verejných zariadení ale aj podnikov, boli priamo alebo nepriamo ovplyvnené hospodárskymi rámcovými podmienkami a politickými rozhodnutiami. Pre budúce rozhodnutia politického a plánovacieho charakteru, ktoré majú vplyv na dopravu/dopravný systém, je dôležitá podrobnejšia analýza. Existoval už niekedy nejaký plán, ktorý sa nezrealizoval, lebo bolo prijaté politické rozhodnutie, že nová (indukovaná) doprava, ktorá by tým vznikla, nie je želateľná?

4.8 Na základe poznatkov, nedostatkov a potrieb opísaných v oznámení Komisie by bolo užitočné, keby sa v rámci hľadania „udržateľnej budúcnosti pre dopravu“ jasne vymedzilo, ktorý uplynulý vývoj a rámcové podmienky na európskej a vnútroštátnej úrovni Komisia nesprávne odhadla. Bolo správne centralizovať školy alebo orgány verejnej správy tak, ako sa to udialo v niektorých členských štátoch? Viedli procesy koncentrácie – často podporované z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ – v oblasti bitúnkov a mliekarní z hľadiska trvalej udržateľnosti (a napr. regionálneho rozvoja) skutočne k stanovenému cieľu? Podarilo sa skutočne dosiahnuť pokrok v oblasti trvalo udržateľného regionálneho rozvoja vďaka výstavbe infraštruktúry alebo viedla nesprávna politika v oblasti dopravnej infraštruktúry k vyľudneniu vidieckych oblastí a vzniku nútenej mobility?

4.9 Alebo iný príklad: v rámci globálnej deľby práce dorazilo do Európy lacné krmivo, čo vyvolalo koncentračný proces v oblasti chovu dobytka a nový dopravný tok. Bolo to možné predovšetkým preto, lebo ani ceny krmiva, ani náklady na dopravu neodrážali „ekologickú a hospodársku skutočnosť“. Neodrážajú ani často negatívne sociálne náklady. Len samotné vysoké vedľajšie náklady spojené so zmenou klímy podmienenej dopravou alebo výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s dopravným hlukom a emisiami nastoľujú dôležité otázky pre budúcu politiku mobility v rámci EÚ. Má to tak zostať aj v budúcnosti? Zaujíma to vôbec dopravnú politiku? To sú otázky, na ktoré dokument Komisie neposkytuje, žiaľ, žiadnu odpoveď.

4.10 EHSV vyzýva, aby boli všetky oblasti politiky, od hospodárskej politiky, politiky hospodárskej súťaže až po rozvojovú politiku, podrobené hodnoteniu z hľadiska svojho vplyvu na indukovanú (nimi vyvolanú) dopravy. Zmena spoločnej poľnohospodárskej politiky smerom k posilňovaniu regionálneho hospodárskeho cyklu ponúkajú veľké príležitosti na obmedzenie dopravy a skrátenie prepravných ciest v Európe.

4.11 V rámci takýchto diskusií nejde o samotnú mobilitu, teda o množstvo ciest, ktoré je potrebné prejsť, ale o ich dĺžku a spôsob, akým – s akými nákladmi a ktorým dopravným prostriedkom – sa prejdú.

4.12 Práve v tejto oblasti sa v uplynulých rokoch mnohé zmenilo. Cesty sa veľakrát predĺžili a dokonca sa nevyužívali ani ekologickejšie dopravné prostriedky. Platí to pre osobnú dopravu, ako aj pre prepravu tovaru, teda pre nákladnú dopravu. Obilie sa k spotrebiteľovi dostávalo vždy rovno z poľa cez mlyn a pekáreň, zmenil sa len spôsob prepravy. Skutočnosť, že sa dnes z hospodárskeho hľadiska kvôli rámcovým podmienkam ostatných oblastí politiky a nedostatočnej harmonizácie v rámci EÚ oplatí prevážať hotové cesto ako polotovar v chladiarenských nákladných automobiloch stovky kilometrov, aby sa z nich potom na mieste mohli upiecť praclíky, je jedným z príkladov, ktoré ukazujú, že treba konať.

4.13 Už po generácie ľudia každodenne absolvujú najviac 3 – 4 cesty. Napríklad v Nemecku ľudia každý deň absolvujú približne 281 miliónov ciest, čo je približne 3,4 cesty na osobu. Každý deň tak absolvujú približne 3,2 miliardy kilometrov (19). V roku 2002 to bolo „len“ asi 3,04 miliardy kilometrov.

4.14 Doprava a dĺžka ciest je výsledkom súkromných, politických a podnikateľských rozhodnutí. Ceny, ktoré sa platia za vyriešenie dopravy, pritom zohrávajú rozhodujúcu úlohu. V tejto súvislosti sa musí v budúcnosti mnohé zmeniť, a s najväčšou pravdepodobnosťou aj zmení, o. i. v dôsledku nárastu cien surovín (najmä fosílnych palív), „internalizácie externých nákladov“, ktoré EHSV viackrát odporúčal a požadoval, či poklesu verejných prostriedkov pre infraštruktúru, ktorý očakáva Komisia, atď. Ako je však možné aktuálne konštatovať, chýba jasné politické posolstvo. Podľa EHSV by sa pri rozhodnutiach v oblasti infraštruktúry malo vo väčšej miere zohľadňovať hľadisko trvalo udržateľného rozvoja. Rovnako by sa mali zohľadniť nielen zlepšenia prepojenia, zvyšovanie produktivity a úspora času, ale v čoraz väčšej miere aj ekologické a sociálne vedľajšie náklady.

4.15 Každé nové opatrenie v oblasti dopravnej infraštruktúry je veľmi drahé a jeho realizácia má vplyv na mnohé desaťročia. Ak Komisia konštatuje, že sa podiel starších občanov v našej spoločnosti bude zvyšovať a čoraz viac ľudí bude žiť v mestách (čím sa zmenia nároky na mobilitu), pričom zároveň bude pravdepodobne k dispozícii menej verejných prostriedkov na výdavky v oblasti dopravnej infraštruktúry, sú potrebné rozsiahle zmeny pri investíciách do infraštruktúry.

4.16 EHSV preto v rámci „dôkladnej revízie dopravného systému“ a „iných koncepcií mobility“ Komisie a predsedníctva Rady navrhuje dôkladnejšie prediskutovať základné otázky ako sú vznik dopravy a nútená mobilita. Opätovne zdôrazňuje, že nejde o diskusiu, ktorá povedie k obmedzeniu slobôd alebo potrieb mobility, ale o potrebnú rozpravu o vypracovaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja, do ktorého bola dopravná politika doteraz príliš málo začlenená, s cieľom zachovať slobodu mobility aj pre budúce generácie.

4.17 Komisia sa v bode 53 zmieňuje o dôležitej otázke: „Je však možné, že v dôsledku prispôsobovania sa radikálne iným hospodárskym a energetickým podmienkam dôjde v niektorých odvetviach k prepusteniu zamestnancov v doprave. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa Európa na takúto zmenu dôkladne pripravila a aktívne ju riadila, aby tak prostredníctvom zmenených podmienok vznikli aj nové pracovné miesta a aby sa zamestnanci v doprave mohli na tomto procese podieľať a reagovať naň.“

4.18 Práve o túto „dôkladnú prípravu“ nám musí ísť. Na to je potrebné čo najjasnejšie uviesť, ktoré odvetvia budú zasiahnuté pozitívne, resp. negatívne. Mnohé veci, ktoré sú už medzičasom známe, sa musia zverejniť. EHSV už v jednom zo svojich prvých stanovísk k trvalo udržateľnému rozvoju (NAT/229) poukázal na skutočnosť, že práve tieto potrebné procesy zmien vyvolávajú strach a odpor najmä v tých spoločenských oblastiach, ktoré profitujú zo súčasného systému, ktorý nie je trvalo udržateľný, a preto budú v prvom rade zasiahnuté štrukturálnymi zmenami.

4.19 Okrem týchto štrukturálnych otázok týkajúcich sa vzniku dopravy a vzdialeností treba objasniť aj druhy dopravných prostriedkov. EHSV víta konštatovania Komisie v oznámení, najmä poznámky, podľa ktorých

—	poplatky vyberané od používateľov (cestnej) dopravy (20) často „nezodpovedajú skutočným nákladom pre danú spoločnosť“, a že

—	pri správnom spoplatňovaní externých nákladov spolu so všetkými druhmi dopravy a dopravných prostriedkov dôjde k zníženiu objemu dopravy a lepšiemu a ekologickejšiemu výberu dopravných prostriedkov. EHSV však v oznámení chýba návod na realizáciu tohto „správneho spoplatňovania“;

—

„[…] existuje naliehavá potreba technologického prechodu na automobily s nízkymi a nulovými emisiami“; podľa EHSV bude v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu prechod na menšie typy automobilov, a v súvislosti s tým aj elektrický pohon, pričom z výpočtov Agentúry pre obnoviteľnú energiu jasne vyplýva, že len používaním prúdu z obnoviteľných zdrojov energie možno významne prispieť k ochrane klímy (21). Nejde však len o nové technológie pohonu, pretože sa tým nevyrieši napríklad otázka dopravných zápch, resp. otázka prispôsobovania miest autám;

—

práve v rozvíjajúcich sa mestských aglomeráciách je potrebné vo veľkej miere podporovať verejné dopravné prostriedky, cyklistiku a chôdzu. Je to v súlade s tvrdeniami Komisie z tzv. „občianskych sietí“ (22), pričom EHSV nedávno opätovne kritizoval skutočnosť, že realizácia uvedených myšlienok napreduje len veľmi pomaly. Práve v oblasti mestskej dopravnej politiky sú v zásade potrebné nové koncepcie, ktoré by spochybnili doterajšiu dominantnú úlohu automobilov.

—	V mestskej dopravnej politike, ktorá sa realizovala napr. v Londýne, resp. v Bielefelde (Nemecko) v posledných rokoch/desaťročiach, vidí EHSV dôkaz toho, že negatívne trendy sa zmenili a že je možné realizovať trvalo udržateľnú dopravnú politiku, keď to angažovaní politickí činitelia umožnia.

—

EHSV v tejto súvislosti spochybňuje tvrdenie Komisie v bode 32, podľa ktorého sa na základe „urbanistického rozmachu … zvyšuje potreba individuálnych druhov dopravy“. Napr. z relatívne nízkej hustoty osobných automobilov vo veľkých mestách ako je Berlín alebo Kodaň vyplýva, že prostredníctvom primeranej dopravnej politiky je možný presne opačný vývoj druhového rozdelenia dopravy.

—

EHSV očakáva fundovanú rozpravu o účinných nástrojoch jasného uprednostňovania ekologickejších druhov a spôsobov dopravy pri všetkých investíciách a pri vytváraní rámcových podmienok, ako aj rozvoj jednotných sociálnych a ekologických noriem pre všetky druhy dopravy s cieľom zaistiť spravodlivú hospodársku súťaž a trvalo udržateľný rozvoj.

—

V prvom rade je potrebné začleniť vplyv rôznych hospodárskych a osídľovacích politík na príklade jednotlivých členských štátov a skúsenosti z mnohých projektov EÚ s obcami, ktoré uskutočňujú príkladnú politiku zameranú na zníženie motorizovanej dopravy a do veľkej miery na uspokojenie životných potrieb a potrieb súvisiacich s mobilitou. EHSV sa zasadzuje za vytvorenie koordinačného orgánu v EÚ, ktorý by zhromažďoval a uverejňoval osvedčené postupy.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2001) 370.

(2) KOM(2006) 314.

(3) KOM(2007) 642.

(4) Ak sa neuvádza inak, údaje pochádzajú z GR TREN (2009), Energetika a doprava EÚ v číslach. Štatistická príručka 2009.

(5) EHSV poukazuje na skutočnosť, že v rámci strednodobého preskúmania bielej knihy o doprave (KOM(2006) 314, obrázok 3-2), je uvedený výpočet Komisie naznačujúci ďalšie zvyšovanie emisií CO2 z dopravy až do roku 2020, čo je v rozpore s cieľmi EÚ na ochranu klímy.

(6) Z približne 72 % v roku 2007 na 84 % v roku 2050.

(7) Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 89.

(8) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 80.

(9) Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 46.

(10) Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 70.

(11) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 101.

(12) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 20.

(13) Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 50.

(14) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 25.

(15) Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 41.

(16) Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 94.

(17) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 218.

(18) Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 31.

(19) Štúdia „Mobilität in Deutschland“ (Mobilita v Nemecku), vypracovanie štúdie zadalo Spolkové ministerstvo pre dopravu, výstavbu a rozvoj miest.

(20) Aké sú dane za automobily a energiu, mýta a poplatky za používanie infraštruktúry.

(21) Pozri: http://www.unendlich-viel-energie.de/de/verkehr/detailansicht/article/5/erneuerbaren-energien-koennen-strombedarf-fuer-elektroautos-spielend-decken.html.

(22) Pozri: „Rozvoj občianskej siete – prečo je dôležitá atraktívna miestna a regionálna osobná doprava a ako k nej Európska komisia môže prispieť.“ – KOM(1998) 431 v konečnom znení z 10.7.1998.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/116

[KOM(2009) 278 v konečnom znení]

(2010/C 255/21)

Spravodajca: Zenonas Rokus RUDZIKAS

Komisia sa 18. júna 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Internet vecí – akčný plán pre Európu“

KOM(2009) 278 v konečnom znení.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 17. decembra) prijal 60 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Vzhľadom na osobitosti vývoja informačných a komunikačných technológií (IKT) a ich zvláštneho významu pre jednotlivé oblasti rozvoja štátu a života jeho občanov Európsky hospodársky a sociálny výbor víta oznámenie Európskej komisie „Internet vecí – akčný plán pre Európu“ (1), ktorého cieľom je vytvoriť novú všeobecnú paradigmu: prechod od internetu, ktorý spája ľudí, k internetu spájajúcemu ľudí s vecami alebo veci navzájom, stručne povedané, k „internetu vecí“ (Internet of Things, IoT).

1.2 Európsky hospodársky a sociálny výbor súhlasí so stanoviskom Komisie, že internet vecí povedie k vytvoreniu nových a lepších pracovných príležitostí, nových perspektív pre podnikanie a rast, k posilneniu globálnej konkurencieschopnosti Európy a ku skvalitneniu života občanov.

Internet vecí významne prispeje k riešeniu problémov spoločnosti, napríklad v oblasti monitorovania zdravotného stavu, ekológie a ochrany životného prostredia, dopravy a v iných oblastiach ľudskej činnosti. Komunikácia prepojená pomocou aplikácií IKT bude mať výrazný vplyv na našu spoločnosti a povedie k postupnej premene paradigmy v tejto oblasti.

1.3 Aj keď Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje dokument Komisie a v podstate sa stotožňuje s jeho výrokmi a odporúčaniami, chýbajú mu konkrétne vyjadrenia, a to predovšetkým v súvislosti s časom a termínmi realizácie.

1.4 V dôsledku globálneho charakteru internetu nie sú iniciatívy, opatrenia a právne úkony Európskej komisie samy osebe dostatočné na zvládnutie tejto celosvetovej štruktúry. Je potrebné klásť väčší dôraz na úlohu medzinárodných organizácií, ako aj na význam rokovaní a dohôd, ktoré ratifikuje väčšina štátov. Je naliehavo potrebné prijať akýsi Kjótsky protokol pre oblasť kybernetiky alebo kybernetický ekvivalent očakávanej kodanskej dohody v oblasti boja proti zmenám klímy.

1.5 Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča Komisii, aby sa vyjadrila konkrétnejšie k zásadám správy internetu vecí v záujme vyváženého pomeru medzi centralizovanou a decentralizovanou správou internetu, ako aj k nepretržitému sledovaniu otázok týkajúcich sa ochrany súkromia a osobných údajov. Nestačí len „rozprúdiť diskusiu“, ale je potrebné podniknúť ďalšie konkrétne kroky.

1.6 Európsky hospodársky a sociálny výbor uznáva, že pri stavbe tejto „babylonskej veže“ v oblasti kybernetiky má stanovenie noriem pre systémy a postupy kľúčový význam. Stanovovanie noriem by však malo prebiehať pri zohľadnení plurality a osobitostí jazykov, kultúr a tradícií jednotlivých krajín.

1.7 Európsky hospodársky a sociálny výbor víta zámer Komisie pokračovať vo financovaní výskumných projektov 7. rámcového programu v oblasti internetu vecí. To však nestačí. Je potrebné zabezpečiť aj financovanie výskumných inštitúcií spojených s internetom vecí, ktorých prednostné financovanie otvorí cestu ku kvalitatívnemu obratu v tejto oblasti (nanotechnológie, optoelektronika, kvantové počítače, grid computing a cloud computing, technológie zamerané na ústnu komunikáciu pomocou počítača atď.). Je potrebné zlepšiť koordináciu týchto činností.

1.8 Rýchly rozvoj IKT vyžaduje ustavičnú aktualizáciu poznatkov. Práve pre túto oblasť platí zásada celoživotného vzdelávania. Vysokoškolskí pedagógovia a študenti, učitelia a žiaci, ako aj všetci dospelí si musia ustavične osvojovať nové poznatky. Metódy diaľkového vyučovania môžu byť v tejto súvislosti v budúcnosti veľmi účinné. Je potrebné bezpodmienečne prijať opatrenia na preklenutie geografického digitálneho rozdelenia. Pri realizácii tohto úsilia zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti kľúčovú úlohu.

1.9 Európsky hospodársky a sociálny výbor uznáva význam inovácií a upozorňuje Komisiu, že je potrebné zlepšiť ochranu duševného vlastníctva a podporovať patentovanie zariadení, prístrojov, postupov a metód. Prioritou by mala byť podpora projektov zameraných na ochranu kultúrneho dedičstva, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a ďalšieho duchovného bohatstva národov.

1.10 Európsky hospodársky a sociálny výbor upozorňuje Komisiu, že treba dôkladnejšie preskúmať vplyv elektromagnetického žiarenia na človeka. Aj keď systémy internetu vecí emitujú iba slabé elektromagnetické impulzy, hrozí exponenciálny rast zdrojov žiarenia, pričom väčšina z nich emituje žiarenie nepretržite, v dôsledku čoho môže narastajúce „elektronické znečisťovanie životného prostredia“ spôsobiť v budúcnosti veľké problémy. Moderná veda doteraz s definitívnou platnosťou neobjasnila, či medzi neškodným a nebezpečným žiarením existuje prahová hodnota, ani ako sa prejavuje kumulatívny efekt. Budeme mať nakoniec problém zbaviť sa duchov, ktorých sme vyvolali?

2. Zvláštnosti rozvoja informačných a komunikačných technológií

Vízia internetu vecí znamená perspektívu celosvetovej bezdrôtovej siete inteligentných zariadení a prístrojov (označených ako „veci“), ako aj veľkej škály rozličných snímačov a aktuátorov, prostredníctvom ktorých budú veci komunikovať medzi sebou i s ľuďmi a využívať pritom štandardné protokoly. Táto sieť spojí miliardy ľudí. Ďalej uvádzame niekoľko osobitostí IKT.

2.1 Jednou z hlavných charakteristík IKT je ich mimoriadne razantný, explozívny rozvoj, ktorý v jednej z etáp svojho vývoja umožnil vznik internetu. Doslova v priebehu jedinej generácie prenikli z vedeckých laboratórií na verejnosť. S podobnou razanciou sa presadili technológie paralelného a deleného počítania (technológie grid). V Litve sú napríklad projekty ako BalticGrid I a II, ako vnútroštátne projekty LitGrid a GridTechno zavádzané s pomocou EÚ.

2.2 Ďalšou črtou IKT je, že sa rozvíja väčšinou v súčinnosti s inými vednými disciplínami, ako aj prostredníctvom aplikácie a syntézy metód a výsledkov, v dôsledku čoho sa otvárajú nové možnosti.

2.3 IKT preukazujú vďačnosť a „splácajú svoje dlhy“ iným vedným oblastiam, a to tak, že im dávajú k dispozícii svoje metódy výskumu, vybavenie a ďalšie prevádzkové prostriedky a navyše pomáhajú občanom v každodennom živote. Zatiaľ čo v minulosti bola matematika považovaná za kráľovnú (alebo, ako mnohí tvrdia, „slúžku“) vied, medzičasom ju o toto postavenie pripravila informatika. Mohli by sme tiež použiť slová, ktoré v roku 1532 na prahu inej revolúcie, revolúcie kníhtlače, použil francúzsky filozof François Rabelais, že veda bez svedomia je iba skazou duše.

2.4 Ďalšou črtou IKT je prevažne aplikačný charakter, ktorý sa prejavuje v rýchlom zdokonaľovaní prístrojov a zariadení na báze IKT. Stačí poukázať na dynamiku vývoja v oblasti mobilnej komunikácie, tendencie v oblasti zmien vlastností počítačov, rozvíjanie algoritmických jazykov alebo šírenie internetu.

2.5 Internet vecí nevyhnutne povedie v súlade so svojím poslaním k všeobecnej intelektualizácii technologickej sféry, ktorá nás obklopuje. Veci sa stanú „inteligentnými“ a budú schopné v určitom časovom okamihu pochopiť svoje vlastnosti a možnosti, ako aj vlastnosti a možnosti svojho okolia, budú sa samostatne rozhodovať a aktívne konať, aby dosiahli vytýčené ciele alebo splnili úlohy, ktoré im boli pridelené. Je možné, že inteligentné veci budú schopné vykonávať najrozmanitejšie činnosti a plniť rôzne úlohy, pričom v určitom časovom okamihu budú schopné reagovať na svoje okolie, t. j. prispôsobia sa svojmu okoliu, zmenia si konfiguráciu, samy si odstránia chyby a budú dokonca rozhodovať o tom, kto k nim bude mať prístup, či dokonca striedať majiteľov.

2.6 Vzhľadom na rozsiahly celosvetový trh s IKT a už spomínaný rýchly rozvoj, ktorý si vyžaduje ustavičné zdokonaľovanie a aktualizáciu vedeckých poznatkov, predstavujú IKT mimoriadne atraktívny okrajový hospodársky segment pre európske krajiny s vysokou úrovňou vzdelanosti a vyspelou kultúrou práce.

2.7 Aj IKT majú príslovečný charakter mince, ktorá má dve strany: ich používanie na jednej strane prispieva ku zvyšovaniu kvality života občanov, na druhej strane však majú aj negatívne vplyvy. Stačí, ak uvedieme ohrozenie súkromia, hrozbu kybernetického terorizmu a či internetové stránky na šírenie pornografie, homofóbie, rasizmu a pod. Okrem toho existuje najmä medzi mládežou riziko závislosti od internetu, ktorá vedie k tomu, že väčšiu časť skutočného sveta vymenia za život vo „virtuálnej realite“.

2.8 Vzhľadom na osobitosti, ktorými sa vyznačujú IKT a ich „ratolesť“, internet, ako aj na ich význam pre ekonomiku jednotlivých krajín a životnú úroveň občanov venuje Európsky hospodársky a sociálny výbor tejto oblasti už dlhšie obdobie zvýšenú pozornosť. Stačí poukázať predovšetkým na stanovisko CESE1514/2008 (TEN/342) na tému „Internet vecí“ (spravodajca: pán Retureau) či na niektoré iné zásadné stanoviská (2) z ostatných rokov a na dokumenty, ktoré sú v nich citované.

3. Všeobecné pripomienky

3.1 Vzhľadom na mimoriadny význam IKT pre jednotlivé oblasti rozvoja štátu a život jeho občanov Európsky hospodársky a sociálny výbor víta oznámenie Európskej komisie Internet vecí – akčný plán pre Európu, ktorého cieľom je vytvorenie novej paradigmy: prechod od internetu spájajúceho ľudí k internetu, ktorý bude spájať ľudí s vecami a veci navzájom.

3.2 Európsky hospodársky a sociálny výbor súhlasí s Komisiou, že internet vecí povedie k vytvoreniu nových a lepších pracovných príležitostí, nových možností podnikania a perspektív rastu, posilní globálnu konkurencieschopnosť Európy a povedie k zlepšeniu kvality života občanov.

3.3 Európsky hospodársky a sociálny výbor víta investície, ktoré Európska komisia dosiaľ zrealizovala prostredníctvom rámcových programov pre výskum a technologický vývoj (5., 6. a 7. RP) a rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie v prospech rozvoja IKT. V niektorých oblastiach bol medzičasom dosiahnutý významný pokrok: prístroje sa očividne zmenšili a čoskoro ľudským okom neviditeľné, rozširujú sa bezdrôtové a mobilné siete vecí a systémy sú čoraz rôznorodejšie a zložitejšie. V čoraz väčšej miere sa začínajú presadzovať najnovšie technológie ako rádiofrekvenčná identifikácia (RFID), Near Field Communication (NFC), internetový protokol verzia 6 (IPv6) a ultraširokopásmové spojenie.

O zásadnom pokroku v tejto oblasti svedčí udelenie Nobelovej ceny za fyziku v roku 2009 trom vedcom za vynález technológie optických vlákien a jej prínosu k prvému úspešnému zachyteniu a prenosu obrazu pomocou digitálnych optických snímačov. Tento prelomový objav vytvoril predpoklady pre vznik moderného internetu a jeho ďalší vývoj smerom k budúcemu internetu vecí.

3.4 Vzhľadom na zásadné spoločenské zmeny, ktoré sprevádzajú šírenie IT, je potrebné riadiť tento proces, aby prispel k ekonomickému rastu a bol prospešný pre jednotlivcov bez toho, aby došlo k narušeniu súkromia a bezpečnosti informácií.

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta všetky opatrenia Komisie, ktorých cieľom je odstrániť prekážky stojace v ceste zavádzaniu internetu vecí.

3.5.1 V prvom rade je potrebné zachovať dve základné práva občanov EÚ: ochranu súkromia a ochranu osobných údajov. Dodržiavanie oboch preto treba ustavične sledovať ako procesy a reagovať na zistené porušenia týchto práv.

3.5.2 Je nesmierne dôležité, aby jednotlivé zložky internetu vecí týkajúce sa súkromia a ochrany osobných údajov boli od začiatku koncipované so zabudovanými ochrannými a bezpečnostnými funkciami a aby vyhovovali všetkým požiadavkám používateľov, aby sa vytvorila atmosféra dôvery, akceptovania a bezpečnosti. V ekonomike súvisí bezpečnosť informácií s disponibilnosťou, spoľahlivosťou a dôverným charakterom obchodných údajov a so zvažovaním novo vznikajúcich rizík.

3.5.3 Keďže každá porucha v oblasti internetu vecí môže výrazne ovplyvniť ekonomiku a spoločnosť v jednotlivých regiónoch, ba dokonca na celom svete, je potrebné zabezpečiť maximálnu ochranu informačných štruktúr IT.

3.5.4 Veľký význam z hľadiska vývoja internetu vecí smerom k masovému fenoménu má stanovenie noriem, ktoré zjednodušia používanie internetu vecí a pomôžu spoločnostiam lepšie sa uplatniť v medzinárodnej konkurencii. Stanovenie noriem by mohlo byť mimoriadne efektívne v kombinácii s rýchlym zavedením IPv6, pretože by to umožnilo získať prostredníctvom internetu priamy prístup k prakticky neobmedzenému množstvu vecí – vrátane všetkých obyvateľov Zeme.

3.6 Treba privítať najmä opatrenia Komisie na podporu vedeckého výskumu a technologického vývoja v tejto interdisciplinárnej oblasti, ktorá integruje výsledky rôznych výskumných inštitúcií a technológií, a na základe ich syntézy vedie k vytváraniu produktu novej kvality, a to internetu budúcnosti, internetu vecí. Pochvalu si zaslúži úmysel Komisie podporiť verejno-súkromné partnerstvá na riešenie tohto zásadného problému.

IT okrem vytvárania nových možností pre ekonomiku a výrobu vyžadujú úplne nové modely podnikania, a to predovšetkým v oblasti elektronického obchodu a obchodnej výmeny.

3.7 Na vývoji, správe a používaní systémov internetu vecí sa podieľa množstvo aktérov, nositeľov rôznorodých modelov podnikania a rozmanitých záujmov; preto je potrebné vytvoriť podmienky na podporu rastu a inovácií, rozšírenie existujúcich systémov o nové prvky a pružné prispôsobenie nových systémov doterajším systémom.

3.8 Vzhľadom na vplyv IT, presahujúci hranice štátov, pôjde vskutku o globálny produkt, a preto je potrebné klásť pri jeho vývoji a uplatňovaní osobitný dôraz na medzinárodný dialóg, výmenu osvedčených postupov a na koordináciu aktuálnych spoločných opatrení.

3.9 Európsky hospodársky a sociálny výbor víta opatrenia a prostriedky Komisie, ktoré slúžia na včasné poskytnutie vhodných rádiových frekvencií a na sledovanie a kontrolu doplnkových harmonizovaných frekvencií na osobitné účely internetu vecí. Vzhľadom na zvyšujúci sa počet prístrojov a objektov emitujúcich elektromagnetické žiarenie je potrebné zabezpečiť, aby všetky prístroje a systémy i v budúcnosti spĺňali bezpečnostné požiadavky a požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva.

3.10 Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje snahy Komisie vytvoriť za účasti všetkých zainteresovaných strán na európskej (dokonca možno celosvetovej?) úrovni mechanizmus sledovania vývoja internetu vecí a zvážiť, aké dodatočné opatrenia by mali úrady prijať v záujme čo najrýchlejšieho uvedenia tohto ambiciózneho projektu do praxe. Nevyhnutnou podmienkou je v tejto súvislosti nepretržitý dialóg a výmena vosvedčených postupov s inými oblasťami sveta.

3.11 Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje predovšetkým cieľ Komisie zabezpečiť proaktívnym prístupom vedúce postavenie Európy pri vytváraní internetu vecí, aby sa internet vecí stal internetom vecí pre ľudí. Európsky hospodársky a sociálny výbor je pripravený zapojiť sa do napĺňania týchto ambicióznych, avšak reálnych cieľov. Organizácie občianskej spoločnosti môžu významne prispieť k ich naplneniu a s ich zástupcami je potrebné viesť konzultácie o všetkých aspektoch spoločenského a súkromného života, najmä v súvislosti so zachovaním verejných a osobných slobôd.

4. Konkrétne pripomienky

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta dokument Komisie a súhlasí s väčšinou uvedených vyjadrení a návrhov. Má však k dokumentu niekoľko pripomienok, návrhov a odporúčaní.

4.1 V akčnom pláne a v štrnástich uvedených oblastiach činnosti chýbajú konkrétne údaje týkajúce sa časového obdobia a termínov realizácie. Až na konci dokumentu (Časť 5: Záver) sa uvádza, že internet vecí „ešte nie je hmatateľnou realitou, ale perspektívnou víziou celého radu technológií, ktoré by spolu v nadchádzajúcich 5 až 15 rokoch mohli dramaticky zmeniť spôsob, akým funguje naša spoločnosť“. Dá sa teda vychádzať z toho, že akčný plán je rozvrhnutý približne na 15 rokov. Väčšina navrhnutých oblastí činnosti bude, samozrejme, zrealizovaná, koordinovaná alebo prinajmenšom sledovaná počas celého predmetného obdobia. K niektorým oblastiam by však bolo potrebné uviesť termín realizácie alebo ho skonkretizovať (napr. v oblastiach činnosti 1, 4, 8, 9 a 14).

4.2 V dôsledku globálneho charakteru internetu vecí sa doň skôr či neskôr zapoja všetky krajiny sveta, a preto iniciatívy, opatrenia a právne úkony Európskej komisie samy osebe nestačia na zvládnutie tejto celosvetovej štruktúry. Je potrebné klásť väčší dôraz na úlohu medzinárodných organizácií, ako aj na význam rokovaní a dohôd, ktoré ratifikuje väčšina štátov. Je naliehavo potrebné prijať akýsi Kjótsky protokol pre oblasť kybernetiky alebo kybernetický ekvivalent očakávanej kodanskej dohody v oblasti boja proti zmenám klímy.

4.3 Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča Komisii, aby sa vyjadrila konkrétnejšie k zásadám správy internetu vecí v záujme vyváženého pomeru medzi centralizovanou a decentralizovanou správou internetu, ako aj k nepretržitému sledovaniu otázok týkajúcich sa ochrany súkromia a osobných údajov, a obmedzila tak na čo najnižšiu úroveň riziká možného narušenia súkromia alebo ochrany osobných údajov, ako aj nebezpečenstvo teroristických útokov.

4.4 Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôrazňuje, že „právo na mlčanie čipov“ (možnosť jednotlivca odpojiť sa od zasieťovaného prostredia) nie je dostatočnou zárukou ochrany súkromia alebo bezpečnosti objektov. Napr. vypnutie mobilného telefónu nezabráni tomu, aby určité kruhy získali informácie o jeho majiteľovi, o ktoré majú záujem. Nestačí preto „rozprúdiť diskusiu“, ale je potrebné podniknúť ďalšie konkrétne kroky.

4.5 EHSV uznáva, že pri stavbe tejto „babylonskej veže“ v oblasti kybernetiky má kľúčový význam stanovenie takých noriem pre systémy a postupy, ktoré napríklad zaručia, aby chladiaci box v Číne úspešne „komunikoval“ s regálom vo francúzskom supermarkete, ktorý je plný jogurtov značky Danone. Pri stanovovaní noriem sa však musí zohľadniť pluralita a osobitosť jazykov, kultúr a tradícií jednotlivých krajín.

4.6 Európsky hospodársky a sociálny výbor výslovne víta zámer Komisie pokračovať prostredníctvom 7. rámcového programu vo financovaní výskumných projektov a technologického vývoja v oblasti internetu vecí. Táto oblasť však vyžaduje prednostné financovanie, keďže úspechy dosiahnuté v nej majú rozhodujúci význam z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti Európy a prosperity jej občanov. Okrem oblastí výskumu uvedených v 7. oblasti činnosti je potrebné uviesť nanotechnológie, grid computing a cloud computing, optoelektroniku, kvantové počítače a iné oblasti fyziky a informatiky, ktorých prednostné financovanie otvorí cestu kvalitatívnemu zlomu v tejto oblasti. Je potrebné zlepšiť koordináciu týchto činností.

4.7 Rýchly vývoj a šírenie IKT si vyžaduje odborníkov so zodpovedajúcou kvalifikáciou. Vysokoškolskí pedagógovia musia systematicky aktualizovať svoje študijné osnovy, aby študenti získali prístup k najnovším informáciám, a dokázali sa zapojiť do vytvárania a používania internetu vecí. V rovnakom zmysle musia byť pripravení aj žiaci. Je potrebné zaviesť systém ďalšieho vzdelávania dospelých. Pre túto oblasť je veľmi vhodná zásada „celoživotného vzdelávania“ a metódy diaľkového vyučovania. Je potrebné bezpodmienečne prijať opatrenia na preklenutie geografickej digitálnej priepasti. Pri napĺňaní tohto úsilia zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti a jej štruktúry kľúčovú úlohu.

4.8 Európsky hospodársky a sociálny výbor uznáva význam inovácií a pilotných projektov a upozorňuje Komisiu, že je potrebné zlepšiť ochranu duševného vlastníctva a podporovať patentovanie zariadení a prístrojov, postupov a metód. Potrebný je rozhodnejší postoj Komisie namiesto jednoduchého „Komisia zvažuje možnosť …“. Prioritu by mala dostať činnosť zameraná na ochranu kultúrneho dedičstva, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti (hovorí sa, že jazyk bez počítačovej podpory je odsúdený na zánik), ako aj na ochranu ďalšieho duchovného bohatstva národov.

4.9 Európsky hospodársky a sociálny výbor upozorňuje Komisiu aj na to, že treba dôkladnejšie preskúmať vplyv elektromagnetického žiarenia na človeka. Aj keď systémy internetu vecí emitujú iba slabé elektromagnetické impulzy, hrozí exponenciálny rast zdrojov žiarenia a väčšina z nich emituje žiarenie nepretržite, v dôsledku čoho môže narastajúce „elektronické znečisťovanie životného prostredia“ spôsobiť v budúcnosti veľké problémy. Moderná veda doteraz s definitívnou platnosťou neobjasnila, či medzi neškodným a nebezpečným žiarením existuje prahová hodnota, ani ako sa prejavuje kumulatívny efekt. Veď napokon stačí jediný elektromagnetický impulz na kvantovej úrovni, aby došlo k spusteniu nekontrolovaného rakovinového bujnenia bunky. Budeme mať nakoniec problém zbaviť sa duchov, ktorých sme vyvolali?

4.10 Fungujúci internet vecí sa opiera o zložité a štruktúrované informácie a zložité algoritmy; nepochybne sa skladá z modulov centralizovaných a jednotlivých „inteligentných“ vecí. Organizačná štruktúra tohto typu pripomína činnosť Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), kde zber, analyzovanie, ukladanie a využívanie dát prebieha s pomocou infraštruktúry technológie gridov na základe projektu EGEE (3) a ďalších projektov. V prípade internetu vecí sú však procesy spracovávania údajov ešte zložitejšie, a preto môže byť EGEE považovaný len za východisko pre vývoj, projektovanie a zavádzanie príslušných zložiek internetu vecí.

V Bruseli 17. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2009) 278 v konečnom znení.

(2) Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 66 – 72; Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 50 – 56; Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 92 – 96; Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 69 a stanovisko CESE na tému: „Ochrana kritických informačných infraštruktúr“ - Pozri stranu 98 tohto úradného vestníka.

(3) Enabling Grids for E-sciencE, www.eu-egee.org.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/121

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru „Návrh nariadenia Rady o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskeho spoločenstva Komisii a o zrušení nariadenia (ES) č. 736/96“

[KOM(2009) 361 v konečnom znení – 2009/0106 (CNS)]

(2010/C 255/22)

Samostatný spravodajca: pán SALVATORE

Rada sa 4. septembra 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Rady o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskeho spoločenstva Komisii a o zrušení nariadenia (ES) č.o 736/96“

KOM(2009) 361 v konečnom znení – 2009/0106(CNS).

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra) prijal 177 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 Európsky hospodársky a sociálny výbor schvaľuje zámer Európskej komisie zaviesť nové pravidlá týkajúce sa investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry a podporuje skúmaný návrh nariadenia, pretože vychádza z nedávneho vývoja európskej energetickej politiky. Návrh je reakciou na požiadavky tohto odvetvia vyvolané okolnosťami, uľahčuje zber príslušných údajov, ktoré sú dostatočné a transparentné, a vytvára administratívne zaťaženie úmerné účelu návrhu.

1.2 EHSV súhlasí s východiskovou myšlienkou návrhu, že treba zladiť potrebu zaručiť pravidelné a ucelené informácie na uskutočňovanie pravidelných analýz vo všetkých energetických odvetviach s cieľom znížiť administratívne náklady a podporiť transparentnosť. Návrhy Komisie vo vzťahu k týmto požiadavkám predstavujú jednoznačné zlepšenie jestvujúceho systému. Vzhľadom na to sa javí, že návrh, ktorého právnym základom je článok 284 Zmluvy o ES a článok 187 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, je úplne v súlade so základnými zásadami subsidiarity a proporcionality.

1.3 EHSV konštatuje, že podrobnosti týkajúce sa medzných hodnôt spomínaných v prílohe návrhu nariadenia, pri prekročení ktorých vzniká povinnosť zasielať informácie, Európska komisia nedostatočne zdôvodnila. Je potrebné, aby európske i národné rozhodovacie orgány spolu so subjektmi v danom odvetví a organizáciami občianskej spoločnosti dôkladnejšie popremýšľali o definovaní najvhodnejších minimálnych medzných hodnôt, ktoré budú zárukou bezpečnosti, rešpektovania životného prostredia, transparentnosti a hospodárnosti.

1.4 EHSV navrhuje, aby periodické analýzy Komisie okrem toho, že budú predvídať prípadnú nerovnováhu v ponuke energie a dopyte po nej a identifikovať nedostatky v infraštruktúrach, boli aj nástrojom, ktorým sa bude sledovať v akom štádiu sa nachádzajú ohlásené projekty, aby ich realizácia končila v primeraných termínoch.

1.5 Podľa názoru EHSV má zásadný význam zaistenie bezpečnosti jestvujúcich infraštruktúr aj bezpečnosti nových projektov. Investície trhových subjektov by sa mali zamerať hlavne na modernizáciu, údržbu a technologickú aktualizáciu na zaistenie bezpečnosti energetických sietí s cieľom predchádzať problémom a zaručiť energetickú účinnosť a ekologickú udržateľnosť, od ktorej sa zo žiadneho dôvodu a nikdy nemôže a nesmie upúšťať.

1.6 EHSV zdôrazňuje, že zber informácií a údajov o infraštruktúrach v oblasti záujmu Spoločenstva umožní posilniť zásadu energetickej solidarity členských štátov. Okrem toho, periodické analýzy ako nástroj podporia diverzifikáciu energetických zdrojov, čím sa zmenší energetická závislosť od jednotlivých krajín vyvážajúcich konvenčné zdroje a zväčší istota dodávok.

1.7 Pokiaľ ide o elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov, EHSV považuje za dôležité vyhnúť sa administratívnym výdavkom zaťažujúcim malé a stredné podniky, osobitne tie, ktoré sa špecializujú na nové ekologicky vhodné technológie a sú už znevýhodnené vyššími výrobnými nákladmi v porovnaní s konvenčnými zdrojmi energie.

1.8 EHSV odporúča, aby členské štáty na zlepšenie transparentnosti, čo je cieľ vyhlásený Európskou komisiou, brali patrične do úvahy názory obyvateľov tých lokalít, v ktorých sa nové zariadenia majú vybudovať, vyjadrované prostredníctvom združení zastupujúcich občiansku spoločnosť.

1.9 EHSV odporúča Európskej komisii dohliadať na to, aby sa investičné náklady negatívnym spôsobom neprenášali na spotrebiteľov.

2. Úvod

2.1 Liberalizácia vnútorného trhu s energiou otvára nové príležitosti investovať do odvetvia energetiky. Nové legislatívne prostredie stanovuje dosiahnutie určitých cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a biopalív.

Vzhľadom na očakávaný a žiaduci nárast investícií do infraštruktúr v Európe je potrebný harmonizovaných rámec na zber údajov a informácií o projektoch uvádzania energetických zariadení do prevádzky a ich vyraďovania z prevádzky.

2.2 Komisia navrhuje zrušiť nariadenie (ES) č. 736/96 a nahradiť ho novým, ktoré bude zamerané na monitorovanie investičných projektov v oblasti výrobných a dopravných infraštruktúr a infraštruktúr na uskladňovanie energie a ukladanie oxidu uhličitého.

2.3 Zber príslušných a primeraných údajov o rozvoji energetických infraštruktúr v členských štátoch je nevyhnutný na to, aby bolo možné vykonávať pravidelné medziodvetvové analýzy, ktoré sú potrebné na určenie a predvídanie prípadných štrukturálnych slabín a nerovnováhy medzi dopytom a ponukou v oblasti energie. Navyše treba subjektom na trhu zabezpečiť potrebnú transparentnosť a znížiť administratívne náklady.

2.4 Okrem toho, že nariadenie (ES) č. 736/96 je zastarané tým, že mimo jeho pôsobnosť je ponechaná veľká časť zariadení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, nestanovuje ani primeraný systém zberu údajov a monitorovania energetických projektov členských štátov. Systém platný v súčasnosti by teda mohol byť prekážkou, pokiaľ ide o istotu investícií, lebo nezaručuje transparentnosť a dlhodobo môže spomaliť prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého. Okrem toho sa zdá, že súčasný predpis neposkytuje záruku bezpečnosti sietí, výrobných zariadení a zariadení na uskladňovanie energie a ukladanie oxidu uhličitého.

3. Návrh Komisie

3.1 Obsah návrhu nariadenia sa opiera o povinnosť členských štátov poskytovať Európskej komisii informácie týkajúce sa projektov investovania do infraštruktúr v oblasti ropy, plynu, elektrickej energie, biopalív a zachytávania, ukladania a prepravy oxidu uhličitého, ktorých realizácia už začala alebo sa má začať v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Táto povinnosť sa týka aj vyradení jestvujúcich zariadení z prevádzky, ktoré sú plánované na nasledujúce tri roky.

3.2 Medzi požadované údaje patrí: kapacita zariadenia; miesto, názov, druh a hlavné charakteristiky infraštruktúry; pravdepodobný dátum uvedenia do prevádzky; druh použitých zdrojov energie; technológie na zabezpečenie infraštruktúry; inštalácia systémov na zachytávanie oxidu uhličitého. V prípade vyradenia zariadenia z prevádzky sú potrebné tieto údaje: povaha a kapacita príslušnej infraštruktúry; pravdepodobný dátum vyradenia z prevádzky.

3.3 Komisia navrhuje, aby členské štáty poskytovali potrebné informácie od 31. júla 2010 raz za dva roky. Trhové subjekty majú takéto informácie dodať členskému štátu, na území ktorého sa projekt bude realizovať, do 31. mája príslušného roku predkladania správ. Informácie budú odrážať situáciu v investičných projektoch k 31. marcu príslušného roku predkladania správ.

3.4 Komisia podporuje model doplnkovosti, aby zabránila zdvojovaniu informácií. Podľa tejto zásady sú členské štáty oslobodené od povinnosti odovzdávať tie údaje, ktoré už boli poskytnuté prostredníctvom zodpovedajúcich informácií na základe osobitných predpisov alebo v rámci viacročného investičného plánu.

3.5 Komisia využíva zozbierané informácie na to, aby aspoň každé dva roky pripravila medziodvetvovú analýzu štrukturálneho vývoja energetickej sústavy EÚ, pri ktorej sa o výsledkoch bude diskutovať s členskými štátmi a zainteresovanými stranami. Výsledky môžu byť zverejnené, pokiaľ to nie je v rozpore s ochranou pri spracovávaní osobných alebo citlivých obchodných údajov.

3.6 Komisia môže k tomuto nariadeniu prijať potrebný vykonávací predpis, osobitne pokiaľ ide o spôsoby výpočtu, technické definície a obsah požadovaných údajov. Predpokladá sa, že nariadenie bude preskúmané do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti.

4. Všeobecné pripomienky

4.1 EHSV víta návrh Komisie vzhľadom na význam, aký má toto nové nariadenie pri cieľoch európskej energetickej politiky. Vybrané riešenie spája požiadavku monitorovania a zberu príslušných údajov o investičných projektoch s požiadavkou obmedzenia administratívnych nákladov i s požiadavkou zlepšenia transparentnosti.

Cieľom nariadenia je monitorovať energetickú sústavu EÚ prostredníctvom analýzy údajov a informácií zozbieraných a spracovaných Komisiou, a hlavne jej útvarom na sledovanie energetického trhu, týkajúcich sa projektov investovania do energetických infraštruktúr.

4.2.1 Existencia vnútorného trhu a potreba vytvoriť systém takéhoto monitorovania, ktorý bude fungovať na nadnárodnej úrovni sú dostatočné na vysvetlenie prečo je normatívna činnosť na úrovni Spoločenstva vhodnejšia, než činnosť na národnej úrovni. Normatívna úprava navrhovaná Komisiou je teda úplne v súlade so všeobecnou zásadou subsidiarity.

4.2.2 Voľba normatívneho nástroja, ktorým je nariadenie nahrádzajúce predchádzajúce nariadenie upravujúce túto oblasť, ako aj jeho obsah, ktorým sa členským štátom ukladá povinnosť zasielať informácie, ale s takou úpravou, ktorá zohľadňuje požiadavku, aby neboli nadmerne administratívne zaťažované, dokazujú plný súlad skúmaného návrhu aj so zásadou proporcionality.

4.3 Návrh Komisie uprednostňuje mechanizmus doplnkového oznamovania pred integrovaným a kompletným systémom. EHSV zdôrazňuje, že tento výber je v záujme hospodárnosti a znižovania administratívnych nákladov podnikov a členských štátov s priaznivým vplyvom na konečnú cenu energie, zabráni zdvojovaniu údajov a zlepší ich akosť.

4.4 EHSV zastáva názor, že pravidelné úplné a kvalitné informácie nielenže umožnia Komisii monitorovať európske energetické infraštruktúry a určiť ich nedostatky, ale prispejú aj k tomu, aby všetky národné i európske politické rozhodovacie orgány, trhové subjekty i investori pochopili problematiku energetických infraštruktúr.

5. Konkrétne pripomienky

5.1 EHSV oceňuje jasné definície uvedené v článku 2 navrhovaného nariadenia. Takéto definície, ktoré v súčasnosti platné nariadenie (ES) č. 736/96 neobsahovalo, uľahčujú pochopenie právneho textu a ozrejmujú obsah jeho pôsobnosti.

5.2 Podľa EHSV by medziodvetvové analýzy opakované každé dva roky umožnili zodpovedajúce monitorovanie vývoja projektov energetickej infraštruktúry v Európe.

5.3 EHSV vždy tvrdil, že téma bezpečnosti infraštruktúr sa nemôže oddeliť od témy istoty dodávok. Aj nedávno (1) EHSV pri tej istej téme zdôraznil potrebu zabezpečenia zariadení a sietí na prenos energie a dopravu oxidu uhličitého. Je teda dôležité, aby Komisia vo svojich pravidelných analýzach brala do úvahy hľadiská týkajúce sa modernizácie a údržby jestvujúcich zariadení a sietí.

5.4 Podľa EHSV sú najdôležitejšie informácie o projektoch v záujme Spoločenstva. Od kvality týchto informácií závisí možnosť Európskej komisie nasmerovať členské štáty tak, aby uplatňovali zásadu energetickej solidarity a diverzifikovali zdroje zásobovania s cieľom zmenšiť energetickú závislosť od niekoľkých vývozcov konvenčných zdrojov energie. Podľa EHSV predstavujú nadnárodné energetické infraštruktúry jednoznačne oblasť záujmu Spoločenstva. Výbor dokonca už vo svojich predchádzajúcich stanoviskách vyjadril názor, že služby vo všeobecnom záujme Spoločenstva sú „potrebné pre pokračovanie spoločného budovania Európy“ a že postupné zjednotenie energetických sietí (plynu, elektriny, ropy) „by mohlo citeľne znížiť prevádzkové a investičné náklady a viac povzbudiť investície do nových projektov sietí“ v rámci verejných partnerstiev (EÚ a členské štáty) a súkromných partnerstiev „s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie“ (2).

5.5 EHSV poznamenáva, že systém navrhnutý Komisiou uprednostňuje centralizovanú výrobu energie, aj keď mnohé signály poukazujú na to, že v budúcnosti by sa európska energetická sústava mohla opierať o decentralizované zariadenia na výrobu elektriny pre domácnosti (fotovoltaické panely, malé kogeneračné zariadenia atď.). Treba zabezpečiť, aby sa tieto zariadenia mohli napojiť na elektrické prenosové siete bez toho, aby malým a stredným podnikom vznikali nadmerné administratívne náklady.

5.6 EHSV konštatuje, že Európska komisia nedostatočne zdôvodnila podrobnosti týkajúce sa medzných hodnôt spomínaných v prílohe návrhu nariadenia, pri prekročení ktorých vzniká povinnosť zasielať informácie.

5.7 EHSV vyzýva k prehĺbeniu diskusie o užitočnosti a udržateľnosti systémov zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS), keďže už vyjadril svoje námietky týkajúce sa užitočnosti a neškodnosti projektov zachytávania a prepravy oxidu uhličitého. Konštatuje však, že v ustanoveniach návrhu Európskej komisie sa uvádzajú aj informácie týkajúce sa projektov prepravy a ukladania oxidu uhličitého. Takéto ustanovenia je teda možné interpretovať iba ako zahrnutie týchto infraštruktúr do periodických analýz európskej energetickej sústavy.

5.8 EHSV považuje za nevyhnutné, aby budovanie energetických infraštruktúr na miestnej úrovni nebolo v rozpore s vôľou obyvateľov a ich miestnych zástupcov. EHSV podporuje myšlienku transparentnosti, vďaka ktorej sú občania dobre informovaní o dosahu plánovaných projektov prostredníctvom primeraného posúdenia hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho dosahu.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009, s. 51.

(2) Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 65.

22.9.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 255/124

[KOM(2009) 160 v konečnom znení]

(2010/C 255/23)

Spravodajca: pán JAHIER

Európska komisia sa 28. apríla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Podpora rozvojových krajín pri riešení krízy“

KOM(2009) 160 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 19. novembra 2009. Spravodajcom bol pán Jahier.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 458. plenárnom zasadnutí 16. a 17. decembra 2009 (schôdza zo 16. decembra 2009) prijal 151 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1 EHSV sa domnieva, že po prekonaní fázy výrazného systémového rizika, s ktorou je spojená medzinárodná hospodárska a finančná kríza, by sa nemali zanedbať veľmi ťažké dôsledky, ktoré kríza bude mať vo väčšine rozvojových krajín. Tieto dôsledky ohrozujú pokrok dosiahnutý za posledné desaťročia a pripájajú sa k následkom energetickej a potravinovej krízy, čo by mohlo viesť k zhoršeniu súčasnej situácie poznačenej konfliktmi a politickou nestabilitou.

Medzinárodné spoločenstvo musí už teraz prijať všetky potrebné iniciatívy a rozhodnutia, ktoré pomôžu najchudobnejším krajinám prekonať túto krízu, za ktorú nenesú absolútne žiadnu zodpovednosť.

1.2 EHSV víta oznámenie Komisie, ktoré predstavuje prvé rámcové rozhodnutie medzinárodného spoločenstva a spomedzi všetkých doposiaľ prijatých rámcových rozhodnutí je najpozitívnejším a najúplnejším. Toto oznámenie obsahuje veľa návrhov a otvára mnohé perspektívy, vrátane strednodobých, ktoré bude potrebné primeraným spôsobom rozvinúť.

EHSV poukazuje na dva hlavné nedostatky tohto oznámenia: nie sú v ňom stanovené dodatočné zdroje a rozhodnutia týkajúce sa krízy majú len krátkodobý účinok (ako napr. skoršie vyplácanie pomoci z rozpočtových prostriedkov viazaných na prebiehajúci rok).

1.3 EHSV vyjadruje potešenie nad výsledkami posledných medzinárodných summitov (1), najmä pokiaľ ide o sériu návrhov predložených v súvislosti s chudobnými krajinami, potvrdenie cieľov týkajúcich sa zvýšenia objemu a kvality pomoci a opätovné vyjadrenie záujmu o jej reformu. Tieto výsledky však ani zďaleka nestačia na vyriešenie kľúčových otázok ako sú:

—	potreba bezodkladne zabezpečiť väčší objem finančných prostriedkov a zaviesť nové nástroje na financovanie rozvoja,

—	proces reformy systému pomoci,

—	vzťah medzi daňovou správou a rozvojom.

1.4 EHSV sa domnieva, že je predovšetkým potrebné bezpodmienečne dodržať všetky záväzky prijaté v posledných rokoch, ako potvrdil aj predseda Barroso, a vyzýva Komisiu, aby členským štátom pripomenula, že by mali dodržať v minulosti stanovené harmonogramy zvyšovania prostriedkov, ktoré neboli od ich vypracovania vlastne nikdy prehodnotené, hoci ich niektoré členské štáty medzičasom fakticky zrušili rozhodnutiami znížiť poskytované sumy.

EHSV je tiež presvedčený, v súlade s požiadavkami všetkých medzinárodných organizácií, že je naliehavo potrebné uvoľniť nové a rozsiahle dodatočné prostriedky, aby sa mohla chudobným krajinám poskytnúť nová pomoc a nové investície. Výbor zároveň podporuje návrh, aby sa na krízový manažment vyčlenilo aspoň 0,7 % prostriedkov zmobilizovaných medzinárodným spoločenstvom, ktoré sa v súčasnosti odhadujú na približne 7 000 miliárd USD.

1.5 Vzhľadom na následky energetickej aj potravinovej krízy EHSV považuje za potrebné stanoviť presnejšie priority pre nové investície v rámci trvalo udržateľného obnovenia záväzkov týkajúcich sa rozvojových cieľov tisícročia.

Je v záujme chudobných krajín aj Európy, aby sa poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť stali strategickou prioritou rovnako ako investície v prioritných oblastiach týkajúcich sa zmeny klímy, čím sa oživí nová vlna rozhodných investícií do najchudobnejších krajín a zaručí sa dlhodobo udržateľný rozvoj.

1.6 EHSV vyzýva novú Komisiu, aby sa ujala vedúcej úlohy na medzinárodnej úrovni pokiaľ ide o iniciovanie hĺbkovej reformy systému pomoci a investícií na podporu rozvoja, ktorá nám umožní prijať nové výzvy tohto tisícročia, ako je ekologický rast a migračné toky, a obnoviť snahy o zvýšenie efektívnosti a transparentnosti celého systému pomoci.

1.7 EHSV sa domnieva, že Európska únia by nemala ustupovať pokiaľ ide o uznanie neštátnych subjektov a ich podporu, najmä čo sa týka súkromného sektora, odborových a poľnohospodárskych organizácií, združení žien a spotrebiteľov. Táto otázka predstavuje kľúčový aspekt európskeho prístupu.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že predkladané oznámenie neobsahuje žiaden odkaz na úlohu týchto subjektov pri zvládaní krízy, a to napriek tomu, že občianska spoločnosť je jedným z mála medzinárodných subjektov, ktoré dokážu zmobilizovať dodatočné zdroje. Okrem toho dôsledky krízy v mnohých chudobných krajinách silne znevýhodňujú súkromný sektor a oslabujú akcieschopnosť sociálnych partnerov a jednotlivých organizácií občianskej spoločnosti, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri nachádzaní trvalých riešení týkajúcich sa otázok dlhodobého rozvoja.

1.8 Okrem splnenia záväzkov prijatých v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci EHSV podporuje vytvorenie a prijatie nových inovačných mechanizmov financovania rozvoja, najmä tzv. Tobinovej dane. Je obzvlášť dôležité, aby sa uznala kľúčová úloha, ktorú zohrávajú peňažné zásielky migrujúcich pracovníkov, pri zavedení rozhodnutia G-8 znížiť o 50 % poplatky za prevody a vypracovaním stratégií na zaručenie lepšej ochrany migrujúcich pracovníkov vo svetle krízy.

1.9 EHSV sa domnieva, že by sa mali zachovať všetky opatrenia týkajúce sa otvorenia trhov a obnoviť rokovania z Dauhy, podporujúc proces regionálnej integrácie (2), a posilňujúc nástroje na financovanie obchodu, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať požiadavkám obchodu, ktorý bude spravodlivý voči najchudobnejším krajinám. Je tiež potrebné obnoviť priame zahraničné investície, najmä prostredníctvom pákového efektu inovačných možností financovania zavedených MMF a Svetovou bankou, vďaka novým zvláštnym právam čerpania (SDR – special drawing rights) vydaným MMF a prostredníctvom Fondu zraniteľnosti (vulnerability fund) vytvoreného Svetovou bankou.

1.10 EHSV sa napokon domnieva, že ako absolútnu prioritu je nevyhnutné určiť boj proti korupcii, trestnej činnosti a daňovým podvodom (vyhýbanie sa daňovej povinnosti a úniky) na celosvetovej úrovni, čím sa uvoľnia nové a rozsiahle zdroje, ktoré sa budú dať použiť na rozvojovú činnosť. Výbor vyzýva Komisiu, aby sa touto otázkou začala zaoberať čo najskôr a aby v tejto súvislosti predostrela návrhy.

2. Úvod

2.1 Na začiatku medzinárodnej finančnej krízy boli analytici presvedčení, že sa nedotkne rozvojových krajín, a najmä nie tých najchudobnejších. Po niekoľkých mesiacoch sa začínajú prejavovať možné dôsledky aj v rozvojových krajinách, najmä vzhľadom na očakávané spomalenie medzinárodnej ekonomiky. Až v apríli 2009 na summite G-20 v Londýne a na stretnutiach MMF a Svetovej banky vyšlo najavo, že kríza sa šíri aj do hlavných rozvojových krajín a že chudoba hrozí ďalším sto miliónom ľudí, ktorí rozšíria rady 160 miliónov osôb už žijúcich pod prahom absolútnej chudoby v dôsledku energetickej aj potravinovej krízy z roku 2007 a 2008.

2.2 Tieto odhady sú veľmi znepokojujúce. FAO odhalila 19. júna v predstihu zarážajúce fakty vyplývajúce zo správy o potravinovej bezpečnosti vo svete, podľa ktorej počet ľudí trpiacich hladom v roku 2009 po prvýkrát prekročí jednu miliardu, čo predstavuje 11-percentné zvýšenie, ktoré povedie k rozsiahlym humanitárnym krízam a môže zvrátiť pokrok zaznamenaný v 80. a 90. rokoch. Svetová banka 22. júna radikálne znížila všetky svoje odhady a predpovedala spomalenie svetového hospodárstva v roku 2009 o približne 3 %, pokles svetového obchodu o 10 % a prepad tokov na medzinárodných trhoch so súkromným kapitálom z 1 000 miliárd USD v roku 2007 na 707 miliárd USD v roku 2008 a na 363 miliárd USD v roku 2009. Celkový rast rozvojových krajín sa teraz odhaduje na hodnotu mierne presahujúcu 1 %. Ak však nepočítame Čínu a Indiu, rozvojové krajiny ako celok zaznamenávajú pokles HDP o 1,6 %. Afrika sa javí ako najviac postihnutý svetadiel. Očakáva sa, že v roku 2009 klesne jej rast o 66 %v porovnaní s rokom 2007. Podľa MOP by mohlo v roku 2009 prísť o prácu 50 miliónov ľudí a počet chudobných pracujúcich by mohol dosiahnuť 200 miliónov.

2.3 Finančná a hospodárska kríza spôsobila štyri otrasy: a) prepad celkového objemu obchodu spojený s výrazným znížením príjmov z vývozu a finančným schodkom pre rozvojové krajiny vo výške 270 až 700 miliárd USD (3); b) zníženie súkromných tokov investícií, ktoré sa výraznejšie prejaví v krajinách so stredne vysokými príjmami a v krajinách, do ktorých v súčasnosti smerujú značné štrukturálne investície; c) výrazné zníženie finančných prevodov realizovaných pracujúcimi migrantmi, ktoré v niektorých rozvojových krajinách predstavujú 30 % HDP a ktoré len v roku 2006 dosiahli sumu 270 miliárd USD, t. j. viac ako dvojnásobok celkovej rozvojovej pomoci; d) nepochybné zníženie oficiálnej rozvojovej pomoci od mnohých bilaterálnych darcov v roku 2009 a 2010. Posledné dva uvedené otrasy, znásobujúce dôsledky predchádzajúcej potravinovej krízy a krízy spojenej s cenami za energiu, sú obzvlášť citeľné v Afrike, kde majú tieto toky kapitálu kritický význam pre mnohé verejné rozpočty, ako aj pre prežitie rodín a miestnych spoločenstiev.

2.4 Spomedzi následkov týchto na seba nadväzujúcich a vzájomne prepojených otrasov, ktoré sa v jednotlivých regiónoch a krajinách prirodzene prejavujú odlišne, treba poukázať najmä na:

—	spomalenie rastu alebo výrazný pokles miestnych ekonomík,

—	rýchly rast nezamestnanosti, chudoby a hladu, najmä v mestských oblastiach, s neblahými dôsledkami pre najzraniteľnejšie kategórie, hlavne ženy a deti,

—	pokles daňových príjmov so závažnými dôsledkami na verejné rozpočty, ktoré hlavne v Afrike za posledných desať rokov prešli rozsiahlymi reformami,

—	následné ohrozenie plánov verejných investícií, najmä pokiaľ ide o údržbu a infraštruktúru,

—	čoraz problematickejší prístup k tovaru a službám pre široké vrstvy obyvateľstva, najmä vzhľadom na oslabenie už aj tak nestabilných systémov sociálnej ochrany a zabezpečenia,

—	pokles príjmov z cestovného ruchu,

—	narastajúce problémy s prístupom k úverom a tokom investícií, najmä v súkromnom sektore,

—	silne negatívny vplyv na schopnosť splniť rozvojové ciele tisícročia, ktoré boli prinajmenšom za posledné dva roky výrazne ohrozené po čiastočných úspechoch dosiahnutých v rokoch 2000 až 2005,

—	riziko nedostatku primeraných prostriedkov na vyrovnanie sa s následkami zmeny klímy.

2.5 Táto predstava je ešte znepokojujúcejšia, ak prihliadneme na jej možný vplyv na politickú stabilitu a vnútornú ako aj vonkajšiu bezpečnosť rôznych oblastí sveta. Už v štúdii britskej vlády z roku 2008 sa odhaduje, že v roku 2010 bude polovica najchudobnejšej svetovej populácie pravdepodobne žiť v krajinách vystavených nepretržitým alebo takmer nepretržitým konfliktom.

2.6 Kríza by mohla nakoniec vyvolať nové migračné toky, a to rovnako v rámci jednotlivých krajín a regiónov, ako aj smerom do bohatších krajín. Všetky tieto zmeny by mohli okrem vyhrotenia už existujúceho napätia, najmä na hraniciach EÚ, spôsobiť ďalšie povážlivé straty na ľudských zdrojoch, ktoré sú pre mnohé chudobné krajiny životne dôležité.

3. Odpoveď Komisie

3.1 Európska komisia ako prvá prijala konkrétne záväzky v súvislosti s G-20 v Londýne, vychádzajúc z jasného princípu, ktorý predseda BARROSO zhrnul takto: „Súčasná recesia nesmie, nemôže a nebude slúžiť ako výhovorka na prehodnocovanie našich sľubov zvýšiť pomoc“.

3.2 Oznámenie Komisie predstavuje jedno z najpozitívnejších rámcových rozhodnutí, ktoré boli doposiaľ prezentované v rámci medzinárodného spoločenstva s cieľom pomôcť chudobným krajinám prekonať krízu. Oznámenie potvrdzuje potrebu dodržať záväzky prijaté v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci a zmobilizovať nové zdroje na podporu rozvoja (napr. prostredníctvom ambiciózneho, hoci možno málo realistického návrhu, podľa ktorého by každé jedno euro pomoci malo uvoľniť ďalších päť eur na iné prevody ako je oficiálna rozvojová pomoc). Zároveň zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa udeľovanie pomoci urýchlilo alebo uskutočňovalo v predstihu, čo je medzi darcami neobvyklý jav, a aby sa prijali pružnejšie mechanizmy, pričom žiada EIB, aby zaviedla nástroje na proticyklické zásahy, najmä v oblasti infraštruktúry a financií. Okrem toho sa Komisia zaviazala urýchliť programy rozpočtovej pomoci, pričom vo výnimočných prípadoch tiež zvažuje opatrenia makroekonomickej pomoci na podporu krajín európskej susedskej politiky.

3.3 V oznámení sa konštatuje, že neefektívnosť pomoci je príliš nákladná a spomína sa potreba hĺbkovej revízie celého medzinárodného systému oficiálnej rozvojovej pomoci. Členským štátom Komisia navrhuje, aby v snahe prekonať krízu presadzovali spoločné a koordinované postupy. EÚ ako najväčší svetový darca by mala zároveň podporiť reformu systému pomoci na medzinárodnej úrovni.

3.4 Oznámenie sa stručne vyjadruje k opatreniam na podporu sociálnej ochrany a zamestnanosti a zároveň predpokladá podporné mechanizmy na zabezpečenie sociálnych výdavkov, ako aj podporu pre budovanie celoštátnej alebo regionálnej infraštruktúry, pričom osobitnú pozornosť venuje oblasti Stredozemného mora a Afrike, a to aj v otázke prideľovania finančných prostriedkov. Komisia sa tiež znova zaväzuje, že sa bude usilovať o revitalizáciu poľnohospodárstva a ekologický rast prostredníctvom inovačných foriem financovania boja proti zmene klímy a podpory transferu technológií, ktoré sú udržateľné z environmentálneho hľadiska.

3.5 V závere oznámenia sa uvádza návrh prijať opatrenia na podporu systému medzinárodného obchodu, tým že sa zefektívnia programy pomoci pre obchod a zvýšia vývozné úvery. Komisia tiež odporúča, aby sa podporila diskusia o reštrukturalizácii verejného dlhu rozvojových krajín, ktorú by mali sprevádzať opatrenia na posilnenie daňovej správy na medzinárodnej, regionálnej a národnej úrovni.

3.6 Rada Európskej únie prijala hlavné odporúčania obsiahnuté v oznámení a schválila ich, pričom potvrdila, že je potrebné, aby členské štáty dodržali svoje záväzky, a podporila členské štáty, Komisiu a Európsku investičnú banku (EIB) v tom, aby prijali koordinované opatrenia vychádzajúce zo spoločných analýz dosahu krízy v jednotlivých krajinách, v spolupráci s medzinárodnými inštitúciami a partnerskými krajinami, s cieľom identifikovať najzraniteľnejšie a najmenej odolné krajiny a skupiny obyvateľstva (4).

3.7 Najzjavnejším nedostatkom všetkých rozhodnutí EÚ prijatých v tejto súvislosti je skutočnosť, že sa neplánujú žiadne dodatočné príspevky okrem 100 miliónov EUR, ktoré sa raz za rok vyčleňujú pre Trustový fond EÚ a Afriky pre infraštruktúru.

4. Ohrozená oficiálna rozvojová pomoc

4.1 Podľa údajov poskytnutých Výborom pre rozvojovú pomoc OECD (DAC) boli v roku 2008 zaznamenané najvyššie výdavky na oficiálnu rozvojovú pomoc v absolútnych číslach. Táto pomoc dosiahla takmer 120 miliárd USD, v reálnom vyjadrení sa zvýšila o 10 % a predstavovala 0,30 % celkového HDP krajín OECD. Bilaterálne programy sa v priebehu minulého roka tiež posilnili, po silnom oslabení v rokoch 2006 – 2008.

4.2 EÚ zaznamenala oproti roku 2007 zvýšenie o 4 miliardy EUR, čo predstavuje celkovo 49 miliárd EUR za rok 2008, t. j. 0,40 % HDP. Treba pripomenúť, že v čase, keď bol dosiahnutý konsenzus v Monterrey (rok 2002), si Komisia stanovila strednodobý cieľ 0,39 % do roku 2006. Zároveň však treba zdôrazniť, že sme ešte veľmi vzdialení od splnenia cieľa poskytnúť 0,20 % HDP najmenej rozvinutým krajinám. V súčasnosti je pre Afriku vyčlenených len 20 miliárd USD, pričom cieľová suma na rok 2010 je 50 miliárd USD.

4.3 Existujú vážne pochybnosti o tom, či EÚ bude reálne schopná zaručiť nové zvýšenia odhadované na 20 miliárd EUR, ktoré sú potrebné na dosiahnutie 0,56 % HDP, čo je cieľna rok 2010. Platforma európskych MVO Concord vo svojej správe „AidWatch 2008“ predpovedala zníženie pomoci o 27 miliárd USD v priebehu rokov 2009 a 2010. V správe sa tiež hovorí, že údaje EÚ by sa mali prehodnotiť, pretože zahŕňajú výdavkové kapitoly, ktoré by sa do oficiálnej rozvojovej pomoci nemali zarátavať: 5 miliárd v rámci zrušenia vonkajšieho dlhu, 2 miliardy určené na štipendiá pre študentov a 1 miliarda na výdavky spojené s utečencami. Ak odpočítame tieto položky, celková suma dosiahnutá v roku 2008 bola podľa platformy Concord len 0,34 % HDP, čo je značne vzdialené od 0,56 % – cieľa na rok 2010.

4.4 Aj podľa globálnej monitorovacej správy Svetovej banky za rok 2009 sa napriek rastu zaznamenanému v roku 2008 či záväzkom niektorých významných darcov javí ako úplne nereálne v súčasnej situácii, že by sa dali splniť ciele týkajúce sa zvýšenia pomoci dohodnuté v Gleneagles (130 miliárd USD za rok do roku 2010).

4.5 Čoraz častejšie sa hovorí o tom, že sú potrebné nové zdroje, ktoré by mali značne presiahnuť rámec záväzkov z Gleneagles. UNDP (rozvojový program OSN) zdôrazňuje, že nestačí len splniť prijaté záväzky, ale že treba tiež výrazne zvýšiť úvery, napr. tak, že by sa prinajmenšom 0,7 % všetkých uvoľnených prostriedkov vyhradilo na záchranu bánk a oživenie hospodárstva (odhadované na 7 000 miliárd) v snahe pomôcť rozvojovým krajinám dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia a obnoviť výdavky a priame a dlhodobé investície v chudobných krajinách. Ako už viackrát od začiatku krízy pripomenul samotný prezident Svetovej banky, musíme vyvinúť oveľa väčšie úsilie pri poskytovaní dodatočných zdrojov na pomoc chudobným krajinám pri prekonávaní ničivých následkov krízy, za ktorú nenesú žiadnu zodpovednosť. Podľa nedávnych odhadov Svetovej banky už len financie potrebné na vyrovnanie rôznych strát zaznamenaných v rozvojových krajinách sa pohybujú medzi 350 a 635 miliardami USD, pričom tieto sumy sú neúmerné vzhľadom na prostriedky, ktoré medzinárodné spoločenstvo doteraz dokázalo zmobilizovať, a to nielen pre oficiálnu rozvojovú pomoc ale aj ďalšie dodatočné formy podpory a pôžičiek.

4.6 Bez ohľadu na vyjadrené zámery EÚ zo správy OECD vyplýva, že u veľkej väčšiny bilaterálnych darcov kríza spôsobila narastajúce rozdiely medzi záväzkami a vyplatenými sumami a často aj nové omeškania a odklady v platbách. Pomoc pochádzajúca od krajín, ktoré nie sú členmi Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC), nadobúda čoraz väčší význam, ale má ešte ďaleko od toho, aby mohla výraznejšie ovplyvniť všeobecné trendy. Celková suma pomoci od krajín nezastúpených v DAC, ktoré poskytli svoje údaje OECD, predstavovala v roku 2007 sumu 5,6 miliárd USD.

4.7 Hoci sú dostupné údaje dosť neúplne, u súkromných darcov možno badať pozitívnu tendenciu, pretože ich platby v roku 2007 dosiahli 18,6 miliárd USD, čo predstavuje zvýšenie o 25 % oproti roku 2006. Podľa jediných dostupných interných údajov v USA, ktoré však neboli poskytnuté OECD, sa výška pomoci poskytnutej súkromnými darcami v roku 2007 odhaduje na 37 miliárd USD, pričom mnohé významné nadácie, ako je nadácia Gates Foundation, ohlásili v roku 2009 zvýšenie svojich platieb až o 20 %.

5. Efektívnosť pomoci a boj proti korupcii

5.1 V čase krízy má zefektívnenie pomoci bytostný význam. Nepredvídateľnosť pomoci, fragmentácia zásahov a nedostatočná koordinácia medzi darcami v súčasnosti spôsobujú výrazné hospodárske škody. Podľa odhadov Komisie môže nestabilita oficiálnej rozvojovej pomoci zvýšiť náklady o 15 až 20 %, zatiaľ čo komplexné uplatňovanie agendy pre účinnosť pomoci by umožnilo úsporu 5 až 7 miliárd EUR ročne. Je preto potrebné bezodkladne uplatňovať opatrenia podľa Parížskej deklarácie z roku 2005 a akčného programu z Akkry z roku 2008, prihliadajúc najmä na prijaté rozhodnutia EÚ, vďaka ktorým nastal určitý posun k lepšiemu: deľba práce medzi členskými štátmi a Komisiou, lepšie využívanie národných akčných plánov, predvídateľnosť pomoci a väčšia zodpovednosť za výsledky, vrátane znížených kritérií (5).

5.2 Na úrovni OECD možno aktuálne pozorovať nedostatočný pokrok v otázke zvyšovania kvality poskytovania pomoci. V súčasnosti existuje na svete 225 bilaterálnych a 242 multilaterálnych agentúr, ktoré financujú každoročne stotisíce aktivít. Ako príklad možno uviesť, že vo svete funguje viac ako 90 fondov zameraných na oblasť zdravia, pričom WHO musí informovať 4 600 darcov a zasielať im približne 1 400 správ do roka. Vláda rozvojovej krajiny prijíma do roka v priemere zhruba 200 misií oficiálnych darcov, s ktorými musí komunikovať a k nim treba pripočítať ďalšie stovky misií súkromných darcov. Okrem toho z posledného monitorovacieho prieskumu OECD vyplýva, že v priemere len 45 % pomoci sa vypláca v stanovených termínoch.

5.3 Ak chceme dosiahnuť ciele stanovené na medzinárodnej úrovni, musíme preradiť na vyššiu rýchlosť. Predovšetkým 27 vlád členských štátov EÚ musí preukázať potrebnú politickú vôľu čo sa týka týchto aspektov:

—	transparentné využívanie 12 ukazovateľov stanovených v Parížskej deklarácii,

—	uplatňovanie kódexu správania EÚ,

—	zlepšenie celkového súladu medzi jednotlivými politikami, najmä medzi politikou obchodu a rozvoja,

—	dôsledné zapojenie sa do celkovej reformy systému medzinárodnej pomoci, s cieľom podporiť neštátne subjekty a naštartovať novú fázu multilaterálnej činnosti.

5.4 V súvislosti s týmto prístupom treba tiež zohľadniť skutočnosť, že obrovské sumy prostriedkov v mnohých rozvojových krajinách pohlcujú javy ako je korupcia a nelegálny odliv kapitálu, najmä čo sa týka investícií súvisiacich s ťažbou surovín a rozsiahlymi projektmi budovania infraštruktúry. Je už dokázané, že výraznú časť poskytovanej pomoci pohlcuje korupcia, čo má ničivé následky pre miestne obyvateľstvo a naštrbuje dôveru daňových poplatníkov darcovských krajín. Podľa správy organizácie Transparency International o korupcii vo svete z roku 2008 miera korupcie v súčasnosti dosahuje 50 miliárd USD, čo predstavuje približne polovicu objemu celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci a sumu rovnajúcu sa investíciám potrebným na splnenie cieľov týkajúcich sa zabezpečenia pitnej vody a hygienických opatrení. Zásadným prvkom všetkých záväzkov prijatých na úrovni EÚ ako aj na multilaterálnej úrovni musí byť výrazné zlepšenie riadenia, najmä pokiaľ ide o vysledovateľnosť pomoci a systémy dôslednejších kritérií. Je poľutovaniahodné, že oznámenie neobsahuje žiadnu zmienku o tejto otázke.

6. Úloha súkromných subjektov a občianskej spoločnosti

6.1 V súčasnosti je už všeobecne uznávaný význam úlohy neštátnych subjektov, ktoré sú podľa dohody z Cotonou definované ako súkromný sektor, hospodárski a sociálni partneri vrátane odborových organizácií a občianska spoločnosť vo všetkých jej formách (článok 6). Skutočnosť, že predkladané oznámenie vôbec nespomína ich úlohu v krízovom manažmente, napriek tomu, že okrem iných pozitívnych stránok sú tieto subjekty ako jediné schopné zmobilizovať dodatočné zdroje, je značne prekvapujúca. Okrem toho v mnohých chudobných krajinách následky krízy silne znevýhodňujú súkromný sektor a negatívne vplývajú na akcieschopnosť sociálnych partnerov a jednotlivých organizácií občianskej spoločnosti, ktoré majú zásadný význam pri nachádzaní udržateľných riešení týkajúcich sa otázok dlhodobého rozvoja.

6.2 Európsky dvor audítorov 18. mája 2009 zverejnil správu o riadení zapojenia neštátnych subjektov do rozvojovej spolupráce ES Komisiou (6), v ktorej vyjadruje plnú spokojnosť s rastúcimi investíciami prostriedkov Spoločenstva poskytovaných prostredníctvom neštátnych subjektov (7), ale zároveň obsahuje tri hlavné kritické poznámky:

—	obmedzená účasť neštátnych subjektov v procese spolupráce, pretože sú často zaškatuľkovaní len ako vykonávatelia projektov alebo poskytovatelia služieb a konzultácie s nimi prebiehajú sporadicky a oneskorene,

—	nedostatočné opatrenia v oblasti rozvíjania kapacít, ktoré vyzdvihujú predovšetkým systémy komunikácie a účasti, čím sa automaticky vylučuje väčšina malých a stredne veľkých miestnych organizácií pôsobiacich mimo miest,

—	mnohé nedostatky v systémoch kontroly a uplatňovania postupov, ktoré sú v mnohých prípadoch príliš komplexné a málo zrozumiteľné pre mnohé organizácie a ktoré niekedy neposkytujú primerané údaje čo sa týka pokroku jednotlivých iniciatív a ich konečného dosahu.

6.3 Vzhľadom na nedostatky odhalené Dvorom audítorov znovu dôrazne opakujeme argument, ktorý EHSV presadzuje už celé roky, a to aby sa uprednostnili investície do neštátnych subjektov a posilnili sa všetky postupy, ktoré skutočne podporia ich účasť, a aby sa zdvojnásobil objem prostriedkov poskytovaných priamo prostredníctvom neštátnych subjektov tak, aby dosiahol až 20 %, ako už EHSV navrhoval v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk. (8)

7. Revízia pomoci a nových nástrojov financovania

7.1 Podľa jednoznačných usmernení načrtnutých na konferencii OSN v júni 2009 je dnes už jasné, že je potrebné zrealizovať rozsiahlu reformu medzinárodných finančných inštitúcií, počínajúc Svetovou bankou a MMF. Medzinárodné finančné inštitúcie sa musia jasne zamerať na rozvoj a musia prejsť reformami, ktoré musia verne odrážať novú realitu a podporiť postoje, názory ako aj zapojenie rozvojových krajín (9).

Je paradoxné, že v danej krízovej situácii bolo 82 % úverov od MMF určených pre európske krajiny a len 1,6 % sa poskytlo krajinám Afriky a že najchudobnejšie krajiny získali len niečo nad 20 miliárd USD z 1 100 miliárd USD, ktoré sa podarilo celkovo zmobilizovať na summite G-20 v Londýne 2. apríla 2009.

7.2 EÚ sa musí postarať o to, aby sa tento pomer radikálne zmenil. Predovšetkým musí dbať o to, aby sa zaujal serióznejší prístup k zohľadňovaniu a uplatňovaniu návrhu Svetovej banky vytvoriť nový špecifický fond pre najzraniteľnejšie skupiny (vulnerability fund), ktorý by bol zameraný hlavne na financovanie potravinovej bezpečnosti, sociálnej ochrany a ľudského rozvoja, najmä prostredníctvom zavedenia osobitného spoločného rámca medzi Svetovou bankou a špecializovanými agentúrami OSN. MMF by mal tiež vydávať zvláštne práva čerpania, a to vo výške najmenej 250 miliárd USD, ktoré by boli špecificky určené na poskytovanie likvidity na financovanie rozvoja.

7.3 EÚ sa musí tiež stať hnacou silou v úsilí o to, aby sa financovanie obchodu a rýchle obnovenie rokovaní z Dauhy zamerali na potreby rozvojových krajín a aby sa prijali osobitné podporné a záchranné opatrenia týkajúce sa najchudobnejších krajín a potravinovej bezpečnosti.

7.4 EHSV je už dávno presvedčený, že treba urobiť všetko pre to, aby sa podporili a množili nové nástroje financovania rozvoja. Výbor vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v tomto smere sa urobilo málo a upozorňuje, že treba rozšíriť dosah najnovších iniciatív a rozhodnutí, ako je napr. rozhodnutie o IFFI (International Finance and Facility Fund for Immunisation, Medzinárodný finančný nástroj na imunizáciu) z novembra 2006, zameraný na financovanie očkovania v chudobných krajinách, záväzok o rozvoji trhu (Advance Market Commitment, AMC) z toho istého obdobia, iniciatíva zo summitu G-8 v L’Aquile týkajúca sa zníženia oficiálnych transakčných nákladov pre peňažné zásielky migrujúcich pracovníkov do svojej krajiny pôvodu o 50 % do piatich rokov, čo by mohlo viesť k zvýšeniu týchto prevodov z 13 na 15 miliárd USD ročne. EHSV podporuje návrh, podľa ktorého by sa mala konečne začať diskusia o uplatňovaní dobrovoľnej dane 0,005 % z medzinárodných finančných prevodov (tzv. Tobinova daň), ktorú nedávno predostrela francúzska a nemecká vláda na summite G-20 v Pittsburghu. Tieto nové spôsoby financovania, ktoré si musia zachovať doplnkový charakter vo vzťahu k záväzkom oficiálnej rozvojovej pomoci, by mali byť užšie späté s plnením cieľov tisícročia ako aj s prioritami týkajúcimi sa zmeny klímy a nákladov, ktoré budú musieť chudobné krajiny znášať v budúcnosti.

7.5 Úvahy o reforme štruktúry medzinárodnej pomoci, ktoré Komisia znovu vhodne navrhla v bode 11 svojho návrhu, sú naliehavo potrebné a EÚ môže jednoznačne v tejto súvislosti zohrávať vedúcu úlohu, prinajmenšom pokiaľ ide o tieto aspekty:

—	vytvorenie medzinárodného varovného systému, ktorý bude v budúcnosti kontrolovať dosah krízy na životné podmienky obyvateľstva a vyhliadky na rozvoj, s cieľom správne nasmerovať pomoc a investície,

—	zavedenie prísneho systému podávania správ, s cieľom kontrolovať dosiahnutý pokrok a merať účinnosť realizovaných činností, ako bolo dohodnuté na summite G-8,

—

väčšie investície zamerané na stabilizáciu oblastí konfliktov, rozvíjanie inštitúcií, krízový manažment, posilnenie miestnych a regionálnych plánovacích a zásahových kapacít, rýchlejšie zavádzanie univerzálnych systémov sociálnej ochrany a predvídanie potrebných investícií na splnenie nových výziev týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti a zmeny klímy,

—	posilnenie a rozšírenie možností prístupu k mikroúverom, s cieľom podporiť podnikateľské iniciatívy, ktoré nemajú prístup k bankovému financovaniu.

7.6 Ak sa potravinová bezpečnosť a ekologický rast určia za dlhodobé ciele strategických investícií, môžu sa stať určujúcim princípom pre oživenie systému pomoci a investícií, ktorý je v čase krízy ešte opodstatnenejší. Takýto systém by mohol byť tiež príležitosťou na to, aby sa koordinovaným spôsobom viac využívali zdroje a schopnosti rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, pričom by sa pre Európu a OECD vytvorila konkrétna možnosť na hospodárske partnerstvo.

7.7 V súvislosti s EÚ treba uviesť dve pripomienky:

—

Prvá sa týka potreby dôsledne vyhodnotiť vývoj používania nástroja rozpočtovej pomoci za posledné roky a preskúmať opodstatnenosť presnejšieho nasmerovania pomoci na odvetvové ciele ako je zdravie, dôstojná práca, vzdelanie a odborná príprava, infraštruktúra, sociálne služby a ekologický rast, v súlade so želaním EP (10).

—	Druhá sa týka prerozdelenia úloh medzi nových členov Komisie. Konkrétne by mal mať nový člen Komisie zodpovedný za rozvoj priamu kontrolu nad EuropAid, ktorá v súčasnosti spadá do právomocí člena Komisie zodpovedného za vonkajšie vzťahy.

7.8 Viac ako v ktorejkoľvek inej oblasti sa práve v sfére rozvoja najviac preukazuje naliehavá potreba, aby EÚ dokázala vo väčšej miere hovoriť jedným hlasom a aby posilnila svoju schopnosť vystupovať jednotne, koordinovane s členskými štátmi, aby mohla zaujať správnu pozíciu v novej medzinárodnej situácii, ktorá vznikla v dôsledku krízy a aby účinnejšie aktivovala existujúci potenciál, či už ide o jej vlastnú úlohu alebo celkovo o zdroje a schopnosti, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Viac ako kedykoľvek predtým má rozvoj najchudobnejších krajín a najmä krajín Afriky strategický význam pre budúcnosť Európy, vzhľadom na príchod nových aktérov na medzinárodnú scénu (11).

7.9 V dôsledku krízy je posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti korupcii a daňovým únikom dnes už realitou, najmä pokiaľ ide o boj proti daňovým rajom. Podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) nedovolené obchodovanie a daňové úniky v súčasnosti predstavujú 1 000 až 1 600 miliárd USD, z čoho polovica pochádza z rozvojových krajín a transformujúcich sa ekonomík. Z týchto 500/800 miliárd USD možno pripísať korupcii len 3 %, pričom 30 % pripadá na aktivity trestnej povahy a 67 % predstavujú daňové úniky. Inými slovami, daňové úniky stoja rozvojové krajiny 300 až 1 500 miliárd USD, z čoho 285 miliárd súvisí s neformálnym sektorom a 160 s daňovými únikmi, ku ktorým dochádza v mnohých nadnárodných spoločnostiach pôsobiacich v týchto krajinách (12). EHSV sa domnieva, že je naliehavo potrebné urobiť v tomto sektore radikálne zmeny a že v súčasnosti máme reálnejšie šance na ich presadenie. Uvoľnili by sa tak predtým nemysliteľné zdroje na investície a rozvojovú pomoc a vytvorili by sa stabilnejšie a spravodlivejšie daňové systémy v mnohých chudobných krajinách, čo je nevyhnutným predpokladom konsolidácie inštitúcií a realizovateľných vyhliadok pre dlhodobý rozvoj.

V Bruseli 16. decembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Obzvlášť summit OSN z júna 2009 a summit G-8 v l’Aquile z júla 2009.

(2) Pozri stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie: Regionálna integrácia pre rozvoj v krajinách AKT“, Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 126, spravodajca: pán Dantin, pomocný spravodajca: pán Jahier.

(3) Svetová banka, 2009 a Africká rozvojová banka, marec 2009. Uvedené rozmedzie zohľadňuje najvyššie a najnižšie hodnoty aktuálnych prognóz.

(4) Závery Rady EÚ pre vonkajšie vzťahy, 18. mája 2009.

(5) KOM(2009) 160 v konečnom znení a zasadnutie Rady EÚ z 22. júla 2008.

(6) Definícia neštátnych subjektov, ktorú Dvor audítorov použil v tejto správe, zahŕňa len organizácie občianskej spoločnosti a vylučuje súkromný sektor.

(7) Podľa EuropeAid možno hodnotu zmlúv podpísaných s neštátnymi subjektami odhadnúť na 836,43 miliónov EUR za rok 2006 a na 915,26 miliónov EUR za rok 2007 (vynímajúc humanitárnu pomoc, ktorú riadi ECHO), čo sa rovná 10 % pomoci EÚ pre rozvojové krajiny. Približne 50 % prostriedkov ECHO je určených pre MVO (čo v roku 2007 predstavovalo zhruba 353 miliónov EUR).

(8) Stanovisko pani Florio na tému „Občianska spoločnosť a rozvojová politika“, Ú. v. EÚ C 234, 30.9.2003.

(9) Konferencia OSN o hospodárskej a finančnej kríze, jún 2009.

(10) Návrh uznesenia komisie DEVE, september 2009.

(11) Pozri pán Jahier, stanovisko na tému „EÚ, Afrika a Čína“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 106 a stanovisko na tému „Vonkajší rozmer obnovenej Lisabonskej stratégie“, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 41.

(12) Pozri štúdiu CIDSE z novembra 2008.

PRÍLOHA

Predložený pozmeňovací návrh bol zamietnutý po diskusii v plenárnom zhromaždení, ale získal najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov:

Pozmeňovací návrh: predkladateľ pán Peel

Bod 7.9

Zmeniť

7.9

V dôsledku krízy je posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti korupcii a daňovým únikom dnes už realitou, najmä pokiaľ ide o boj proti daňovým rajom. Podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) nedovolené obchodovanie a daňové úniky v súčasnosti predstavujú 1 000 až 1 600 miliárd USD, z čoho polovica pochádza z rozvojových krajín a transformujúcich sa ekonomík. Z . EHSV sa domnieva, že je naliehavo potrebné urobiť v tomto sektore radikálne zmeny a že v súčasnosti máme reálnejšie šance na ich presadenie. Uvoľnili by sa tak predtým nemysliteľné zdroje na investície a rozvojovú pomoc a vytvorili by sa stabilnejšie a spravodlivejšie daňové systémy v mnohých chudobných krajinách, čo je nevyhnutným predpokladom konsolidácie inštitúcií a realizovateľných vyhliadok pre dlhodobý rozvoj.

Zdôvodnenie

Tieto číselné údaje by sa mali vypustiť, pretože sa nenachádzajú v správe UNODC, ako sa tu uvádza.

Hlasovanie:

Za: 59

Proti: 93

Zdržali sa hlasovania: 9

Celkový počet odovzdaných hlasov: 161

(1)

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.255.slo
Úradný vestník Európskej únie		C 255

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 22. septembra 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	STANOVISKÁ
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	458. plenárne zasadnutie v dňoch 16. a 17. decembra 2009
2010/C 255/01	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Obchod a potravinová bezpečnosť	1

2010/C 255/02	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Finančná kríza a jej vplyv na reálnu ekonomiku(stanovisko z vlastnej iniciatívy)	10

2010/C 255/03	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Spoločný postup na podporu kariéry a mobility výskumných pracovníkov v EÚ	19

2010/C 255/04	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ako podporovať úsilie malých a stredných podnikov prispôsobiť sa zmenám na svetových trhoch(stanovisko z vlastnej iniciatívy)	24

2010/C 255/05	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Program pomoci európskemu letectvu(stanovisko z vlastnej iniciatívy)	31

	III Prípravné akty
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	458. plenárne zasadnutie v dňoch 16. a 17. decembra 2009
2010/C 255/06	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o názvoch textílií a súvisiacom označovaní textilných výrobkov etiketami[KOM(2009) 31 v konečnom znení/2 – 2009/0006 (COD)]	37

2010/C 255/07	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách vykonávajúcej iniciatívu Small Business Act [KOM(2009) 126 v konečnom znení – 2009/0054 (COD)]	42

2010/C 255/08	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o revízii nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach[KOM(2009) 175 v konečnom znení]	48

2010/C 255/09	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe[KOM(2009) 184 v konečnom znení]	54

2010/C 255/10	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa dočasne pozastavujú autonómne clá podľa Spoločného colného sadzobníka na dovoz určitých priemyselných výrobkov do autonómnych oblastí Madeira a Azory[KOM(2009) 370 v konečnom znení – 2009/0125 (CNS)]	59

2010/C 255/11	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru – Podpora dobrej správy v daňových záležitostiach[KOM(2009) 201 v konečnom znení]	61

2010/C 255/12	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi[KOM(2009) 158 v konečnom znení]	66

2010/C 255/13	Stanovisko odbornej sekcie pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o opatreniach na boj proti rakovine: európske partnerstvo[KOM(2009) 291 v konečnom znení]	72

2010/C 255/14	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných demenciách[KOM(2009) 380 v konečnom znení]	76

2010/C 255/15	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha – Podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí[KOM(2009) 329 v konečnom znení]	81

2010/C 255/16	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Smerom k lepšiemu zameraniu pomoci poľnohospodárom v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami[KOM(2009) 161 v konečnom znení]	87

2010/C 255/17	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami[KOM(2008) 436 v konečnom znení – 2008/0147 (COD)]	92

2010/C 255/18	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o ochrane kritických informačných infraštruktúr Ochrana Európy pred rozsiahlymi kybernetickými útokmi a narušeniami: zvyšovanie pripravenosti, bezpečnosti a odolnosti[KOM(2009) 149 v konečnom znení]	98

2010/C 255/19	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018[KOM(2009) 8 v konečnom znení]	103

2010/C 255/20	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie – Udržateľná budúcnosť dopravy: smerom k integrovanému a používateľsky prístupnému systému založenému na technológiách[KOM(2009) 279 v konečnom znení] a na tému Východiskové body pre európsku dopravnú politiku po roku 2010	110

2010/C 255/21	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Internet vecí – akčný plán pre Európu[KOM(2009) 278 v konečnom znení]	116

2010/C 255/22	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Návrh nariadenia Rady o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskeho spoločenstva Komisii a o zrušení nariadenia (ES) č. 736/96[KOM(2009) 361 v konečnom znení – 2009/0106 (CNS)]	121

2010/C 255/23	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Podpora rozvojových krajín pri riešení krízy[KOM(2009) 160 v konečnom znení]	124

2010/C 255/24	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o rádiovom odrušení vozidiel (elektromagnetická kompatibilita)[KOM(2009) 546 v konečnom znení – 2009/0154 (COD)]	132

2010/C 255/25	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 79/542/EHS, ktorým sa zavádza zoznam tretích krajín alebo ich častí a ktorým sa ustanovujú podmienky týkajúce sa zdravia zvierat a zdravotnej bezpečnosti a veterinárneho osvedčovania v súvislosti s dovozom určitých živých zvierat a ich čerstvého mäsa do Spoločenstva[KOM(2009) 516 v konečnom znení – 2009/0146 (COD)]	133