14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/2

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. júna 2010 — Európska komisia/Portugalská republika

(Vec C-105/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Slobodné poskytovanie služieb a voľný pohyb kapitálu - Články 49 ES a 56 ES a články 36 a 40 Dohody o EHP - Priame dane - Zdanenie nadobudnutých úrokov - Znevýhodnené zaobchádzanie s nerezidentmi - Dôkazné bremeno)

2010/C 221/02

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Portugalská republika (v zastúpení: L. Inez Fernandes, J. Menezes Leitão a C. Guerra Santos, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Litovská republika (v zastúpení: D. Kriaučiūnas a V. Kazlauskaitė-Švenčionienė, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 49 ES a 56 ES — Rozdiel v daňovom režime úrokov zaplatených finančným inštitúciám podľa toho, či tieto inštitúcie majú alebo nemajú svoje sídlo na území Portugalska

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Litovská republika je povinná nahradiť svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 116, 9.5.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/2

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. júna 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-211/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Článok 49 ES - Sociálne zabezpečenie - Nevyhnutná nemocničná starostlivosť počas prechodného pobytu v inom členskom štáte - Neexistencia práva na intervenciu príslušnej inštitúcie, ktorá je doplnková vo vzťahu k inštitúcii členského štátu pobytu)

2010/C 221/03

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Vidal Puig a E. Traversa, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: J. M. Rodríguez Cárcamo, splnomocnený zástupca)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaného: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: M. Jacobs a L. Van den Broeck, splnomocnené zástupkyne), Dánske kráľovstvo (v zastúpení: J. Bering Liisberg a R. Holdgaard, splnomocnení zástupcovia), Fínska republika (v zastúpení: A. Guimaraes-Purokoski, splnomocnená zástupkyňa), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: H. Walker, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Hoskins, barrister)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 49 ES a článku 22 ods. 1 písm. a) bodu i) nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/003, s. 240) — Zamietnutie náhrady nemocničných nákladov vynaložených v zahraničí — Výnimočné okolnosti

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy tohto konania.

3.	Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Fínska republika, ako aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 197, 2.8.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/3

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret — Dánsko) — CopyGene A/S/Skatteministeriet

(Vec C-262/08) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Oslobodenia - Článok 13 A ods. 1 písm. b) - Nemocničná a lekárska starostlivosť - Úzko súvisiace plnenia - Riadne uznané zariadenia podobnej povahy ako sú nemocničné zariadenia alebo liečebné a diagnostické strediská - Súkromná banka kmeňových buniek - Služby odberu, prepravy, analýzy a uskladnenia pupočníkovej krvi novorodencov - Prípadné autológne alebo alogénne použitie kmeňových buniek)

2010/C 221/04

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Østre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: CopyGene A/S

Žalovaný: Skatteministeriet

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Østre Landsret — Výklad článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23), zmenený, teraz článok 132 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Oslobodenie služieb nemocničnej a zdravotnej starostlivosti, ako aj činností, ktoré s nimi úzko súvisia, od dane — Služby odberu, prepravy a uskladnenia pupočníkovej krvi novorodencov na účely autológneho použitia kmeňových buniek, ktoré úzko súvisia s potenciálnou budúcou nemocničnou liečbou a ktoré poskytuje súkromná banka kmeňových buniek

Výrok rozsudku

Pojem plnenia „úzko súvisiace“ s „nemocničnou a lekárskou starostlivosťou“ v zmysle článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na činnosti, o aké ide o veci samej, ktoré spočívajú v odbere, doprave, analýze pupočníkovej krvi, ako aj v uskladnení kmeňových buniek obsiahnutých v tejto krvi, pokiaľ lekárska starostlivosť poskytovaná v nemocničnom prostredí, s ktorou tieto činnosti súvisia iba prípadne, nie je poskytovaná, neprebieha alebo ešte nie je plánovaná.

Pokiaľ sú služby bánk kmeňových buniek, o aké ide vo veci samej, poskytované oprávnenými zdravotníckymi pracovníkmi, zatiaľ čo také banky kmeňových buniek, hoci majú povolenie príslušných zdravotníckych orgánov členského štátu v rámci smernice 2004/23/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 ustanovujúcej normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek, manipulovať s ľudskými tkanivami a bunkami, nedostávajú pomoc z verejného systému sociálneho zabezpečenia, a platby, ktoré sa im odvádzajú, nie sú z uvedeného systému uhrádzané, článok 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice nebráni tomu, aby sa vnútroštátne orgány domnievali, že osoba podliehajúca dani, ako je spoločnosť CopyGene, nie je „iným riadne uznaným zariadením podobnej povahy“ [ako sú nemocničné zariadenia, liečebné a diagnostické strediská] v zmysle článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice 77/388. Toto ustanovenie však nemožno vykladať ani v tom zmysle, že ako také vyžaduje, aby príslušné orgány odmietli považovať takú súkromnú banku kmeňových buniek za „riadne uznané“ zariadenie na účely dotknutého oslobodenia od dane. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v prípade potreby overil, či je odmietnutie uznania na účely oslobodenia od dane stanoveného v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice 77/388 v súlade s právom Únie a najmä zásadou daňovej neutrality.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/4

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 24. júna 2010 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Commissione Tributaria Regionale di Torino — Taliansko) — P. Ferrero e C. SpA/Agenzia delle Entrate — Ufficio di Alba (C-338/08), General Beverage Europe BV/Agenzia delle Entrate — Ufficio di Torino 1 (C-339/08)

(Spojené veci C-338/08 a C-339/08) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 90/435/EHS - Pojem „zrážková daň“ - Uplatnenie 5 %-nej zrážky na vyplácanie dividend a „vrátenie zvýšenia dane na základe konečného vyúčtovania“ talianskou dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti so sídlom v Holandsku v zmysle dvojstrannej zmluvy)

2010/C 221/05

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Commissione Tributaria Regionale di Torino

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: P. Ferrero e C. SpA (C-338/08), General Beverage Europe BV (C-339/08)

Žalovaní: Agenzia delle Entrate — Ufficio di Alba (C-338/08), Agenzia delle Entrate — Ufficio di Torino 1 (C-339/08)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Commissione Tributaria Regionale di Torino — Výklad článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 2 smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, s. 6; Mim. vyd. 09/001, s. 147) — Pojem zrážková daň — Materská spoločnosť v Holandsku, ktorá prijme dividendy od svojej dcérskej spoločnosti v Taliansku po odpočítaní zrážky vo výške 5 % podľa článku 10 ods. 2 zmluvy medzi Talianskom a Holandským kráľovstvom, ktorej cieľom je zamedziť dvojitému hospodárskemu zdaneniu dividend — Zrážková daň, ktorá sa uplatní na čiastky zaplatené ako „maggiorazione di conguaglio“, stanovená v článku 10 ods. 3 zmluvy

Výrok rozsudku

S výhradou, že vnútroštátny súd v zmysle bodu 38 tohto rozsudku predovšetkým preskúma povahu „vrátenia“„zvýšenia dane na základe konečného vyúčtovania“ uskutočneného talianskou spoločnosťou holandskej spoločnosti podľa článku 10 ods. 3 Zmluvy medzi Talianskou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov s dodatkovým protokolom uzavretej v Haagu 8. mája 1990, je potrebné konštatovať, že vzhľadom na to, že sa zmluva sama osebe vzťahuje na uvedené vrátenie, zrazenie dane, o aké ide vo veciach samých, nie je zrážkovou daňou z rozdelených ziskov, ktorú článok 5 ods. 1 smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch v znení platnom na okolnosti vo veciach samých v zásade zakazuje. V prípade, že vnútroštátny súd zistí, že uvedené „vrátenie“ tohto „zvýšenia dane na základe konečného vyúčtovania“ nie je daňovým plnením, však zrazenie dane, o aké ide vo veciach samých, predstavuje zrážkovú daň z rozdelených ziskov, ktorú článok 5 ods. 1 smernice 90/435 v zásade zakazuje.

Ak bude vnútroštátny súd na dotknuté zrazenie dane vo veciach samých prihliadať ako na zrážkovú daň z rozdelených ziskov v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 90/435 v znení platnom na okolnosti vo veciach samých, toto zrazenie dane možno považovať za daň spadajúcu do rozsahu pôsobnosti článku 7 ods. 2 tejto smernice 90/435 len v tom prípade, že na jednej strane dvojstranná zmluva obsahuje ustanovenia smerujúce k odstráneniu alebo zmierneniu dvojitého hospodárskeho zdanenia dividend a že na druhej strane uplatnenie uvedenej zrážky nenaruší účinky tohto cieľa, pričom toto posúdenie prináleží vnútroštátnemu súdu.

(1) Ú. v. EÚ C 260, 11.10.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/5

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 24. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Treviso — Taliansko) — trestné konanie proti Luigimu Pontinimu, Emanuelemu Rechovi, Dinovi Bonorovi, Giovannimu Foratovi, Laure Foratovej, Adelemu Adamimu, Sinergie sas di Rech & C., Impresa individuale Forato Giovanni, Forato srl, Giglio srl, Impresa individuale Rech Emanuele, Ivovi Colomberottovi, Agenzia Veneta per i pagamenti in agricoltura — AVEPA, Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura (AGEA), Agrirocca di Rech Emanuele, Asolat di Rech Emanuele & C.

(Vec C-375/08) (1)

(Poľnohospodárstvo - Spoločná organizácia trhov - Hovädzie a teľacie mäso - Nariadenie (ES) č. 1254/1999 - Finančná pomoc Spoločenstva týkajúca sa osobitných prémií na samčí hovädzí dobytok a náhrad za extenzifikáciu - Podmienky poskytnutia - Výpočet zaťaženia pôdy zvieratami chovanými na hospodárstve - Pojem „krmovinárska plocha spôsobilá na chov“ - Nariadenia (EHS) č. 3887/92 a (ES) č. 2419/2001 - Integrovaný systém spravovania a kontroly určitých schém poskytovania pomoci v Spoločenstve - Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca poskytnutie finančnej pomoci Spoločenstva predložením platného právneho titulu oprávňujúceho využívať obhospodarované krmovinárske plochy)

2010/C 221/06

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Treviso

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Luigi Pontini, Emanuele Rech, Dino Bonora, Giovanni Forato, Laura Forato, Adele Adami, Sinergie sas di Rech & C., Impresa individuale Forato Giovanni, Forato srl, Giglio srl, Impresa individuale Rech Emanuele, Ivo Colomberotto, Agenzia Veneta per i pagamenti in agricoltura — AVEPA, Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura (AGEA), Agrirocca di Rech Emanuele, Asolat di Rech Emanuele & C.

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale di Treviso — Výklad nariadenia Rady č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom (Ú. v. ES L 160, s. 21; Mim. vyd. 03/025, s. 339) — Pojem „krmovinárska plocha“ — Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca priznanie finančnej pomoci Spoločenstva v prípade neexistencie vlastníckeho titulu predložením platného právneho titulu oprávňujúceho užívanie krmovinárskych plôch hospodárstva

Výrok rozsudku

Právna úprava Spoločenstva a najmä nariadenie Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom nepodmieňuje vyhovenie žiadosti o osobitné prémie na samčí hovädzí dobytok a náhradu za extenzifikáciu podmienkou predložiť platný právny titul oprávňujúci žiadateľa o pomoc využívať krmovinárske plochy tvoriace predmet tejto žiadosti. Napriek tomu právna úprava Spoločenstva nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava členských štátov ukladala povinnosť predložiť takýto titul, avšak pod podmienkou, že sa dodržia ciele sledované právnou úpravou Spoločenstva a všeobecné zásady práva Spoločenstva, osobitne zásada proporcionality.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 20.12.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/5

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 17. júna 2010 — Lafarge SA/Európska komisia, Rada Európskej únie

(Vec C-413/08 P) (1)

(Odvolanie - Kartel - Sadrokartónové dosky - Skreslenie dôkazov - Dôkazné bremeno - Nedostatok odôvodnenia - Nariadenie č. 17 - Článok 15 ods. 2 - Sankcia - Opakované porušovanie - Štádium, v ktorom sa zohľadňuje odstrašujúci účinok pokuty)

2010/C 221/07

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Lafarge SA (v zastúpení: A. Winckler, F. Brunet, E. Paroche, H. Kanellopoulos a C. Medina, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia (v zastúpení: F. Castillo de la Torre a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia), Rada Európskej únie

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 8. júla 2008 vo veci T-54/03, Lafarge SA/Komisia, ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu odvolateľky, ktorej predmetom bol návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 27. novembra 2002 o uložení pokuty odvolateľke v zmysle článku 81 Zmluvy ES — Kartel týkajúci sa určovania cien na trhu so sadrokartónovými doskami — Porušenie povinnosti odôvodnenia a pravidiel v oblasti dôkazného bremena — Porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pokiaľ ide o výpočet výšky pokuty — Pojem opakované porušovanie

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Spoločnosť Lafarge SA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 20.12.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/6

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. júna 2010 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-423/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Vlastné zdroje - Postup pri vyberaní cla za dovoz alebo vývoz - Nedodržanie lehôt na zápis vlastných zdrojov - Oneskorené uhradenie vlastných zdrojov súvisiacich s týmto clom)

2010/C 221/08

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Aresu a A. Caeiros, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: I. Bruni, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Albenzio a F. Arena, avvocati dello Stato)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Fínska republika (v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 2, 6, 9, 10 a 11 nariadenia Rady (EHS, Euratom) z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev (Ú. v. ES L 155, s. 1), a nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169), ako aj článku 220 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) — Oneskorené zaplatenie vlastných zdrojov Spoločenstiev v prípade dodatočného vymáhania dovozného cla

Výrok rozsudku

Talianska republika si tým, že v prípade dodatočného vymáhania nedodržala lehoty na zápis vlastných zdrojov Spoločenstva a uvedené zdroje uhradila oneskorene, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2, 6 a 9 až 11 nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/EHS, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev, a z tých istých článkov nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev, ako aj z článku 220 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

3.	Fínska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 313, 6.12.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/6

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. júna 2010 — Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-492/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/112/ES - Daň z pridanej hodnoty - Znížená sadzba - Článok 96 a článok 98 ods. 2 - Príloha III bod 15 - Právna pomoc - Plnenia poskytované advokátmi - Čiastočná alebo úplná náhrada priznaná štátom)

2010/C 221/09

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Afonso, splnomocnená zástupkyňa)

Žalovaná: Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues a J.-S. Pilczer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 96 a článku 98 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Smernica o DPH) (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Znížená sadzba DPH — Kategórie služieb, na ktoré sa vzťahuje príloha III smernice o DPH a ktoré môžu byť zdanené zníženou sadzbou — Zníženie sadzby DPH vo vzťahu k plneniam poskytovaným advokátmi, ktorým štát poskytuje náhradu v rámci bezplatnej právnej pomoci

Výrok rozsudku

Francúzska republika si tým, že uplatňuje zníženú sadzbu DPH na plnenia poskytované advokátmi, advokátmi na Conseil d’État a na Cour de cassation a právnymi zástupcami, za ktoré im štát poskytuje čiastočnú alebo úplnú náhradu v rámci právnej pomoci, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 96 a článku 98 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

2.	Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 19, 24.1.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/7

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht München — Nemecko) — British American Tobacco (Germany) GmbH/Hauptzollamt Schweinfurt

(Vec C-550/08) (1)

(Smernica 92/12/EHS - Výrobky podliehajúce spotrebnej dani - Dovoz surového tabaku nepodliehajúceho spotrebnej dani, na ktorý sa vzťahuje režim aktívneho zošľachťovacieho styku - Spracovanie na rezaný tabak - Pohyb medzi členskými štátmi - Sprievodný doklad)

2010/C 221/10

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht München

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: British American Tobacco (Germany) GmbH

Žalovaný: Hauptzollamt Schweinfurt

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Finanzgericht München — Výklad článku 5 ods. 2 a článku 15 ods. 4 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179) — Rezaný tabak podliehajúci spotrebnej dani vyrobený v inom členskom štáte v rámci aktívneho zošľachťovacieho styku s podmienečným oslobodením od cla zo surového tabaku, ktorý pri dovoze na územie Spoločenstva nepodlieha spotrebnej dani — Požiadavka sprievodného dokladu vyhotoveného odosielateľom podľa článku 18 ods. 1 smernice 92/12/EHS na účely uplatnenia režimu podmienečného oslobodenia tabaku od dane, pokiaľ ide o jeho prepravu medzi členskými štátmi

Výrok rozsudku

Článok 5 ods. 2 prvý pododsek prvá zarážka smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov sa má vykladať v tom zmysle, že výrobky podliehajúce dani (tabakové výrobky) vyrobené z výrobkov, ktoré nepodliehajú dani (surový tabak) a sú dovážané do Spoločenstva v rámci režimu aktívneho zošľachťovacieho styku, sa považujú za výrobky oslobodené od dane v zmysle tohto ustanovenia, ak sa stali výrobkami podliehajúcimi dani len na základe svojho spracovania na území Spoločenstva, takže môžu byť prepravované medzi členskými štátmi bez toho, aby správne orgány požadovali administratívny alebo obchodný doklad podľa článku 18 ods. 1 tejto smernice.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/7

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 24. júna 2010 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-571/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 95/59/ES - Iné dane ako dane z obratu, ktoré ovplyvňujú spotrebu tabakových výrobkov - Článok 9 ods. 1 - Voľné stanovenie maximálnych maloobchodných cien vlastných výrobkov výrobcami a dovozcami - Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje minimálnu maloobchodnú cenu cigariet - Odôvodnenie - Ochrana verejného zdravia)

2010/C 221/11

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: W. Mölls a L. Pignataro, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: I. Bruni, neskôr G. Palmieri, splnomocnení zástupcovia, a F. Arena, avoocato dello Stato)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 9 smernice Rady 95/59/ES z 27. novembra 1995 o iných daniach, ktoré ovplyvňujú spotrebu vyrobeného tabaku, ako je daň z obratu (Ú. v. ES L 291, s. 40; Mim. vyd. 09/001, s. 283) — Stanovenie minimálnych cien — Schválenie cien

Výrok rozsudku

Talianska republika si tým, že stanovila minimálnu predajnú cenu cigariet, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 9 ods. 1 smernice Rady 95/59/ES z 27. novembra 1995 o iných daniach, ktoré ovplyvňujú spotrebu vyrobeného tabaku, ako je daň z obratu, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/10/ES z 12. februára 2002.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/8

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 3. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Varhoven administrativen sad — Bulharsko) — Regionalna Mitničeska Direkcia — Plovdiv/Petar Dimitrov Kalinčev

(Vec C-2/09) (1)

(Spotrebné dane - Zdanenie ojazdených motorových vozidiel - Vyššie zdanenie dovezených ojazdených motorových vozidiel ako vozidiel, ktoré sú už v obehu na vnútroštátnom území - Zdanenie podľa roku výroby a počtu najazdených kilometrov uvedených na tachometri - Pojem „podobné domáce výrobky“)

2010/C 221/12

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Varhoven administrativen sad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Regionalna Mitničeska Direkcia — Plovdiv

Žalovaný: Petar Dimitrov Kalinčev

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Varhoven Administrativen Sad (Bulharsko) — Výklad článku 25 ES, článku 90 prvého odseku ES a článku 3 ods. 3 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam (Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179, korigendum Ú. v. EÚ L 228, s. 28) — Vnútroštátna (spotrebná) daň vyberaná z ojazdených motorových vozidiel pri ich dovoze z členského štátu do tuzemska, ktorá je vyššia ako spotrebná daň vyberaná z nových motorových vozidiel dovezených na to isté územie, ktoré sú už v obehu a z ktorých sa pri ich ďalšom predaji ako ojazdených motorových vozidiel už spotrebná daň nevyberá — Pojem „podobné domáce výrobky“ — Zlučiteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy s právom Spoločenstva

Výrok rozsudku

Článok 3 ods. 3 prvý pododsek smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam nie je uplatniteľný vo veci, ako je vec sama, a preto mu neodporuje, keď členský štát stanoví právnu úpravu výberu spotrebnej dane na ojazdené motorové vozidlá pri ich vstupe na územie členského štátu, ak sa táto daň nemusí zaplatiť priamo pri ďalšom predaji motorových vozidiel, ktoré sa už nachádzajú na území tohto členského štátu a z ktorých už bola pri ich prvom vstupe na územie členského štátu zaplatená táto spotrebná daň, pokiaľ táto právna úprava nespôsobuje v obchodnom styku medzi členskými štátmi nijaké formality spojené s prechodom hranice.

2.	Článok 110 prvý odsek ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že sa ojazdené motorové vozidlá dovezené do Bulharska považujú za výrobky podobné ojazdeným vozidlám už zaregistrovaným na území tohto štátu, ktoré boli dovezené na územie tohto štátu ako nové vozidlá bez ohľadu na ich pôvod.

Článku 110 prvému odseku ZFEÚ odporuje odlišná právna úprava spotrebnej dane uplatňovaná členským štátom na motorové vozidlá za takých okolností, aké sú v tejto veci, pokiaľ táto právna úprava zaťažuje ojazdené motorové vozidlá dovezené z iných členských štátov odlišne než ojazdené motorové vozidlá už zaregistrované na území tohto štátu, ktoré boli na jeho územie dovezené ako nové vozidlá.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/9

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Bíróság — Maďarská republika) — Nawras Bolbol/Bevándorlási és Állampolgársági Hivatal

(Vec C-31/09) (1)

(Smernica 2004/83/ES - Minimálne ustanovenia pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov - Osoba bez štátneho občianstva s palestínskym pôvodom, ktorá nepožiadala o ochranu alebo pomoc Úrad Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) - Žiadosť o poskytnutie postavenia utečenca - Zamietnutie z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v článku 1 A Dohovoru o právnom postavení utečencov, podpísaného v Ženeve 28. júla 1951 - Právo tejto osoby bez štátneho občianstva na priznanie postavenia utečenca na základe článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2004/83)

2010/C 221/13

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Nawras Bolbol

Žalovaný: Bevándorlási és Állampolgársági Hivatal

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Fővárosi Bíróság (Maďarsko) — Výklad článku 12 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96) — Osoba z Palestíny bez štátneho občianstva, ktorá nepožiadala o ochranu alebo pomoc Úrad Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA), ktorej žiadosť o priznanie postavenia utečenca bola zamietnutá z dôvodu, že neexistujú podmienky stanovené v článku 1 časti A Ženevského dohovoru — Právo tejto osoby bez štátneho občianstva na priznanie postavenia utečenca na základe článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2004/83/ES

Výrok rozsudku

Na účely uplatnenia článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vety smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, osoba využíva ochranu alebo pomoc agentúry Organizácie Spojených národov, inej ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, vtedy, keď táto osoba naozaj využíva túto ochranu alebo túto pomoc.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.4.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/9

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10. júna 2010 — Európska komisia/Portugalská republika

(Vec C-37/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Životné prostredie - Nakladanie s ilegálne uloženými odpadmi - Smernica 2006/12/ES - Smernica 80/68/EHS)

2010/C 221/14

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J.-B. Laignelot, S. Pardo Quintillán a P. Guerra e Andrade, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Portugalská republika (v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. J. Lois a P. Lopes, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 4 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (Ú. v. EÚ L 114, s. 9), ktorá kodifikovala smernicu 75/442/EHS o odpadoch, a článkov 3 a 5 smernice Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami (Ú. v. ES L 20, 1980, s. 43; Mim. vyd. 15/001, s. 134) — Skládka odpadov v bývalých kameňolomoch — Kameňolomy „Limas, Linos a Barreiras“ [Lourosa] — Chýbajúca kontrola

Výrok rozsudku

Portugalská republika si tým, že neprijala potrebné opatrenia v rámci nakladania s odpadmi ilegálne uloženými v bývalých kameňolomoch Limas a Linos, ktoré sa nachádzajú na území obce Lourosa, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch, ktorá kodifikovala smernicu Rady 75/442/EHS o odpadoch z 15. júla 1975, a z článku 3 písm. b), ako aj článku 5 smernice Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Portugalská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie vo výške dvoch tretín. Komisia znáša tretinu svojich vlastných trov konania.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.4.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/10

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 24. júna 2010 — Barbara Becker/Harman International Industries, Inc., Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-51/09 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 8 ods. 1 písm. b) - Slovná ochranná známka Barbara Becker - Námietka majiteľa slovných ochranných známok Spoločenstva BECKER a BECKER ONLINE PRO - Posúdenie pravdepodobnosti zámeny - Posúdenie podobnosti označení z koncepčného hľadiska)

2010/C 221/15

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Barbara Becker (v zastúpení: P. Baronikians, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Harman International Industries, Inc. (v zastúpení: M. Vanhegan, barrister), Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 2. decembra 2008, Harman International Industries/ÚHVT — Becker (Barbara Becker) (T-212/07), ktorým Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie R 502/2006-1 prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) zo 7. marca 2007 zrušujúce rozhodnutie námietkového oddelenia o zamietnutí zápisu slovnej ochrannej známky „Barbara Becker“ pre výrobky zaradené do triedy 9 v rámci námietky, ktorú predložil Harman International Industries, Inc.

Výrok rozsudku

1.	Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 2. decembra 2008, Harman International Industries/ÚHVT — Becker (Barbara Becker) (T-212/07) sa zrušuje.

2.	Vec sa vracia na konanie pred Všeobecným súdom Európskej únie.

3.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.4.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/10

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 10. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof — Nemecko) — Leo-Libera GmbH/Finanzamt Buchholz in der Nordheide

(Vec C-58/09) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z pridanej hodnoty - Smernica 2006/112/ES - Článok 135 ods. 1 písm. i) - Oslobodenie stávkovej činnosti, lotérií a iných foriem hazardných alebo peňažných hier - Podmienky a obmedzenia - Voľná úvaha členských štátov)

2010/C 221/16

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Leo-Libera GmbH

Žalovaný: Finanzamt Buchholz in der Nordheide

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesfinanzhof — Výklad článku 135 ods. 1 písm. i) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sú oslobodené od DPH len určité stávky a lotérie, a všetky iné formy hazardných alebo peňažných hier sú z tohto oslobodenia od dane vyňaté

Výrok rozsudku

Článok 135 ods. 1 písm. i) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci svojej právomoci stanoviť podmienky a obmedzenia oslobodenia od DPH uvedeného v tomto ustanovení môžu členské štáty od tejto dane oslobodiť len niektoré hazardné alebo peňažné hry.

(1) Ú. v. EÚ C 113, 16.5.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/11

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Commissione Tributaria Provinciale di Alessandria — Taliansko) — Agra Srl/Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Alessandria

(Vec C-75/09) (1)

(Nariadenie (EHS) č. 2913/92 - Colný kódex Spoločenstva - Článok 221 ods. 3 a 4 - Dodatočné vyberanie colného dlhu - Premlčanie - Trestne stíhateľný skutok)

2010/C 221/17

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Commissione Tributaria Provinciale di Alessandria

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Agra Srl

Žalovaná: Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Alessandria

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Commissione Tributaria Provinciale di Alessandria — Výklad článku 221 ods. 3 a 4 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. EÚ L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) — Vymáhanie sumy colného dlhu — Prekročenie lehoty na oznámenie výšky ciel, ktoré sa majú vymáhať v prípade dlhu vyplývajúceho z trestne stíhateľného skutku — Vnútroštátna právna úprava upravujúca prerušenie plynutia tejto lehoty až do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia vydaného v nadväznosti na trestné konanie začaté z dôvodu skutku, ktorý spôsobil vznik colného dlhu

Výrok rozsudku

Článok 221 ods. 3 a 4 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 2700/2000 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. novembra 2000, sa musí vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej úprave, podľa ktorej v prípade, že k nezaplateniu ciel došlo v dôsledku trestného činu, začína premlčacia doba plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia alebo rozsudku vyhláseného v trestnom konaní.

(1) Ú. v. EÚ C 102, 1.5.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/11

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal VAT and Duties Tribunal, Manchester — Spojené kráľovstvo) — Future Health Technologies Ltd/Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs

(Vec C-86/09) (1)

(Daň z pridanej hodnoty - Smernica 2006/112/ES - Oslobodenia od dane - Článok 132 ods. 1 písm. b) a c) - Nemocničná alebo lekárska starostlivosť, ako aj s ňou úzko súvisiace plnenia - Poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobám v rámci výkonu lekárskeho alebo paramedického povolania - Odber, analýza a spracovanie pupočníkovej krvi - Skladovanie kmeňových buniek - Prípadné budúce terapeutické použitie - Plnenia predstavujúce súbor prvkov a úkonov)

2010/C 221/18

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

VAT and Duties Tribunal, Manchester

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Future Health Technologies Ltd

Odporca: Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — VAT and Duties Tribunal, Manchester — Výklad článku 132 ods. 1 písm. b) a c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty — Oslobodenie — Pojmy „hospitalizácia a zdravotná starostlivosť a s ňou úzko súvisiace činnosti“ a „poskytovanie zdravotnej starostlivosti“ — Služby odobratia, prepravy, analýzy a skladovania krvi a kmeňových buniek z pupočníka novorodencov s cieľom ich prípadného lekárskeho spracovania

Výrok rozsudku

Ak činnosti spočívajúce v zaslaní materiálu na odber pupočníkovej krvi novorodencov, ako aj analýze a spracovaní tejto krvi a prípadne skladovaní kmeňových buniek, ktoré táto krv obsahuje, na prípadné budúce terapeutické použitie majú za cieľ iba zabezpečiť, aby bol dostupný určitý zdroj na účel zdravotnej liečby, za neistého predpokladu, že by sa táto liečba stala potrebnou, a samy osebe neslúžia na diagnostikovanie, liečbu alebo vyliečenie chorôb alebo zdravotných anomálií, takéto činnosti v súhrne alebo jednotlivo nepatria pod pojem „hospitalizácia a zdravotná starostlivosť“ uvádzaný v článku 132 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ani pod pojem „poskytovanie zdravotnej starostlivosti“ uvádzaný v článku 132 ods. 1 písm. c) tejto smernice. Nie je to inak, ani pokiaľ ide o analýzu pupočníkovej krvi, ak táto analýza nemá za cieľ skutočne umožniť stanovenie zdravotnej diagnózy, čo v potrebnom rozsahu prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

Pojem transakcie, ktoré „úzko súvisia“ s „hospitalizáciou a zdravotnou starostlivosťou“ v zmysle článku 132 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112, sa má vykladať tak, že sa nevzťahuje na činnosti, ako sú činnosti v konaní vo veci samej, spočívajúce v zaslaní materiálu na odber pupočníkovej krvi novorodencov, ako aj analýze a spracovaní tejto krvi a prípadne skladovaní kmeňových buniek, ktoré táto krv obsahuje, na prípadné budúce terapeutické použitie, s ktorým sa tieto činnosti spájajú iba eventuálne a ktoré nie je uskutočnené, neprebieha a ani nie je plánované.

(1) Ú. v. EÚ C 102, 1.5.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/12

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 24. júna 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Trani — Taliansko) — Francesca Sorge/Poste Italiane SpA

(Vec C-98/09) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 1999/70/ES - Rámcová dohoda o práci na dobu určitú - Doložka 8 - Údaje, ktoré musia byť uvedené v zmluve na dobu určitú uzatvorenej na účely zastupovania neprítomného pracovníka - Zníženie všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov - Konformný výklad)

2010/C 221/19

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Trani

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Francesca Sorge

Žalovaná: Poste Italiane SpA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale di Trani — Výklad doložky 8 prílohy k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368) — Vnútroštátna právna úprava, ktorá pre uzavretie pracovnej zmluvy na dobu určitú na účely zastupovania nestanovuje povinnosť uviesť mená a priezviská zastupovaných a dôvody zastupovania

Výrok rozsudku

Doložka 8 bod 3 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa musí vykladať v tomto zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá zrušila povinnosť zamestnávateľa uviesť v zmluvách na dobu určitú uzavretých na účely zastupovania neprítomných pracovníkov mená týchto pracovníkov a dôvody ich zastupovania, a ktorá sa obmedzuje na stanovenie, že takéto zmluvy na dobu určitú musia byť písomné a musia uvádzať dôvody využitia týchto zmlúv, pokiaľ sú tieto nové podmienky kompenzované prijatím ďalších záruk a ochranných opatrení alebo pokiaľ sa týkajú len obmedzenej kategórie pracovníkov, ktorí uzavreli pracovnú zmluvu na dobu určitú, overenie čoho prináleží vnútroštátnemu súdu.

Doložka 8 ods. 3 tejto rámcovej dohody nemá priamy účinok, a vnútroštátnemu súdu preto prináleží, aby v prípade, že dospeje k záveru o nezlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy spornej vo veci samej s právom Únie, nevylúčil jej uplatnenie, ale aby ju v čo najvyššej možnej miere vykladal v súlade so smernicou 1999/70 a s cieľom sledovaným rámcovou dohodou.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 6.6.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/13

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. júna 2010 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Conseil d’État — Belgicko) — Terre wallonne ASBL (C-105/09), Inter-Environnement Wallonie ASBL (C-110/09)/Valónsky región

(Spojené veci C-105/09 a C-110/09) (1)

(Smernica 2001/42/ES - Posudzovanie vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie - Smernica 91/676/EHS - Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov - Akčné programy vo vzťahu k ohrozeným pásmam)

2010/C 221/20

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Terre wallonne ASBL (C-105/09), Inter-Environnement Wallonie ASBL (C-110/09)

Žalovaný: Valónsky región

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Conseil d’État — Výklad článku 5 ods. 1 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 68), ako aj článku 3 ods. 2 a článku 4 smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157) — Vypracovanie akčných programov týkajúcich sa označených ohrozených pásiem — Povaha a dosah povinnosti — Nevyhnutné posúdenie vplyvov programu hospodárenia s dusíkom na životné prostredie

Výrok rozsudku

Akčný program prijatý na základe článku 5 ods. 1 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov je v zásade plánom alebo programom uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, ak predstavuje „plán“ alebo „program“ v zmysle článku 2 písm. a) tejto poslednej uvedenej smernice a obsahuje opatrenia, ktorých dodržanie podmieňuje vydanie povolenia, ktoré má byť poskytované pre uskutočňovanie projektov vymenovaných v prílohách I a II smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 6.6.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/13

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 25. marca 2010 — Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-169/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Požiadavky na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu - Neprebratie v stanovenej lehote)

2010/C 221/21

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: S. Schønberg a M. Karanasou Apostolopoulou, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: N. Dafniou, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie v stanovenej lehote ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a o zmene a doplnení smernice Rady 92/42/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES a 2000/55/ES (Ú. v. EÚ L 191, s. 29)

Výrok rozsudku

Helénska republika si tým, že v stanovenej lehote neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a o zmene a doplnení smernice Rady 92/42/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES a 2000/55/ES, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 153, 4.7.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/14

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 24. júna 2010 — Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-478/09) (1)

(Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie akciových spoločností - Požiadavka týkajúca sa správy nezávislého znalca - Neprebratie v stanovenej lehote)

2010/C 221/22

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: S. La Pergola a M. Karanasou Apostolopoulou, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Helénska republika (v zastúpení: N. Dafniou a V. Karra, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie v stanovenej lehote ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/63/ES z 13. novembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/891/EHS, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností

Výrok rozsudku

Helénska republika si tým, že v stanovenej lehote neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/63/ES z 13. novembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/855/EHS a 82/891/EHS, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa správy nezávislého znalca v súvislosti so zlúčením, splynutím alebo rozdelením akciových spoločností, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 24, 30.1.2010.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/14

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. júna 2010 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Cour de cassation — Francúzsko) — konania proti Azizovi Melkimu (C-188/10) a Sélimovi Abdelimu (C-189/10)

(Spojené veci C-188/10 a C-189/10) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 267 ZFEÚ - Preskúmanie súladu vnútroštátneho zákona jednak s právom Únie a jednak s ústavou členského štátu - Vnútroštátna právna úprava stanovujúca prednostnú povahu incidenčného konania preskúmania ústavnosti - Článok 67 ZFEÚ - Voľný pohyb osôb - Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach - Nariadenie (ES) č. 562/2006 - Články 20 a 21 - Vnútroštátna právna úprava povoľujúca kontrolu identity osôb v zóne medzi vnútrozemskou hranicou Francúzska so štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Schengenskej dohody, a líniou vzdialenou 20 km od tejto hranice)

2010/C 221/23

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Aziz Melki (C-188/10), Sélim Abdeli (C-189/10)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation — Výklad všeobecných zásad práva Únie a článkov 67 a 267 ZFEÚ — Povinné prednostné začatie konania na Conseil constitutionnel ak údajný nesúlad ustanovenia vnútroštátneho práva s ústavou vyplýva z toho, že je v rozpore s ustanoveniami práva Únie — Prednosť práva Únie pred vnútroštátnym právom — Voľný pohyb osôb — Absencia kontrol osôb na vnútorných hraniciach

Výrok rozsudku

Článku 267 ZFEÚ odporuje taká právna úprava členského štátu, ktorá zavádza incidenčné konanie preskúmania ústavnosti vnútroštátnych zákonov, ak dôsledkom prednostnej povahy tohto konania je, že sa bráni všetkým vnútroštátnym súdom vykonať možnosť alebo splniť si povinnosť podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor tak pred predložením otázky ústavnosti vnútroštátnemu súdu poverenému vykonávať preskúmanie ústavnosti zákonov, ako aj prípadne po rozhodnutí daného súdu o uvedenej otázke. Naopak, článku 267 ZFEÚ neodporuje uvedená vnútroštátna právna úprava, ak vnútroštátne súdy môžu:

—	podať na Súdny dvor kedykoľvek a akýkoľvek návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý považujú za potrebný, a to aj po skončení incidenčného konania preskúmania ústavnosti,

—	prijať akékoľvek opatrenie na zabezpečenie predbežnej súdnej ochrany práv, ktoré sú priznané právnym poriadkom Únie, a

—	neuplatniť po skončení takého incidenčného konania dotknuté ustanovenie vnútroštátnej právnej úpravy, ak sa domnievajú, že je v rozpore s právom Únie.

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či je vnútroštátnu právnu úpravu dotknutú vo veci samej možné vykladať v súlade s týmito požiadavkami práva Únie.

Článku 67 ods. 2 ZFEÚ, ako aj článkom 20 a 21 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), odporuje vnútroštátna právna úprava priznávajúca policajným orgánom dotknutého členského štátu právomoc kontrolovať len v zóne 20 km od vnútrozemskej hranice daného členského štátu, ktorú zdieľa so štátmi — zmluvnými stranami Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzavretá medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom odstraňovaní kontrol na ich spoločných hraniciach, ktorý bol podpísaný v Schengene (Luxembursko) 19. júna 1990, totožnosť všetkých osôb, bez ohľadu na správanie týchto osôb či osobitné okolnosti, akým je nebezpečenstvo narušenia verejného poriadku, s cieľom overiť dodržiavanie povinnosti držby, nosenia a predloženia titulov a dokumentov podľa zákona, bez toho, aby stanovovala potrebné pravidlá uplatňovania tejto právomoci zabezpečujúce, že jej výkon v praxi nebude mať rovnaký účinok ako kontroly na hraniciach.

(1) Ú. v. EÚ C 161, 19.6.2010.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Hamburg (Nemecko) 6. mája 2010 — ADV Allround Vermittlungs AG, v likvidácii/Finanzamt Hamburg-Bergedorf

(Vec C-218/10)

()

2010/C 221/25

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Hamburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: ADV Allround Vermittlungs AG, v likvidácii

Žalovaný: Finanzamt Hamburg-Bergedorf

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 9 ods. 2 písm. e) šiesta zarážka šiestej smernice Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (1) (ďalej len „smernica 77/388/EHS“) [teraz článok 56 ods. 1 písm. f) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení platnom do 31. decembra 2009, ďalej len „smernica 2006/112/ES“], vykladať tak, že „poskytovanie zamestnancov“ zahŕňa aj poskytnutie samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nie sú zamestnané u poskytovateľa plnenia?

Majú sa článok 17 ods. 1, článok 17 ods. 2 písm. a), článok 17 ods. 3 písm. a), článok 18 ods. 1 písm. a) smernice 77/388/EHS [teraz článok 167, článok 168 písm. a), článok 169 písm. a), článok 178 písm. a) smernice 2006/112/ES], vykladať tak, že vnútroštátne procesné právo musí prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že sa rovnako posúdi zdaniteľnosť a daňová povinnosť v prípade jedného a toho istého plnenia u podniku poskytujúceho plnenie a podniku prijímajúceho plnenie aj v prípade, ak tieto podniky patria do právomoci odlišných finančných orgánov?

V prípade kladnej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku:

Majú sa článok 17 ods. 1, článok 17 ods. 2 písm. a), článok 17 ods. 3 písm. a) a článok 18 ods. 1 písm. a) smernice 77/388/EHS [teraz článok 167, článok 168 písm. a), článok 169 písm. a), článok 178 písm. a) smernice 2006/112/ES], vykladať tak, že lehota, počas ktorej môže príjemca plnenia vykonať odpočet dane, nesmie uplynúť skôr, ako sa vo vzťahu k poskytovateľovi plnenia právoplatne rozhodne o zdaniteľnosti a daňovej povinnosti?

(1) Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Baden-Baden (Nemecko) 10. mája 2010 — trestné konanie vo veci Leo Apelt

(Vec C-224/10)

()

2010/C 221/26

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Baden-Baden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Staatsanwaltschaft Baden-Baden

Obžalovaný: Leo Apelt

Prejudiciálne otázky

Smie členský štát — pri zohľadnení článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 91/439/EHS (1), podľa ktorého smie byť vodičský preukaz skupiny D vydaný len vodičom, ktorí už sú oprávnení na vedenie vozidiel skupiny B —, v súlade s článkom 1 a článkom 8 ods. 2 a 4 rovnakej smernice, odmietnuť uznať platnosť vodičského preukazu zahŕňajúceho vodičské oprávnenia skupín B a D — predovšetkým vo vzťahu ku skupine D —, ktorý vydal iný členský štát, ak držiteľovi tohto vodičského preukazu bolo vodičské oprávnenie skupiny B udelené pred súdnym odobratím vodičského oprávnenia, ku ktorému došlo v prvom členskom štáte, avšak vodičské oprávnenie skupiny D mu bolo udelené až po tomto súdnom odobratí a po uplynutí zákazu vydania nového oprávnenia, ktorý bol uložený zároveň s ním?

V prípade, ak by odpoveď na prvú otázku bola záporná:

Smie prvý členský štát odmietnuť uznanie uvedeného vodičského preukazu — predovšetkým vo vzťahu ku skupine D — na základe článku 11 ods. 4 smernice 2006/126/ES (2), podľa ktorého členský štát odmietne uznať platnosť vodičského preukazu vydaného iným členským štátom osobe, ktorej bol vodičský preukaz odobratý na území prvého členského štátu, ak jej vodičské oprávnenie skupiny B bolo udelené 1. marca 2006, vodičské oprávnenie skupiny D 30. apríla 2007 a vodičský preukaz bol vydaný v posledný uvedený deň?

(1) Smernica Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch (Ú. v. ES L 237, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 317).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch (Ú. v. EÚ L 403, s. 18).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sozialgericht Nürnberg (Nemecko) 10. mája 2010 — Juan Perez Garcia, Jose Arias Neira, Fernando Barrera Castro, Dolores Verdun Espinosa, právna nástupkyňa Jose Bernal Fernandez/Familienkasse Nürnberg

(Vec C-225/10)

()

2010/C 221/27

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sozialgericht Nürnberg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Juan Perez Garcia, Jose Arias Neira, Fernando Barrera Castro, Dolores Verdun Espinosa, právna nástupkyňa Jose Bernal Fernandez

Žalovaná: Familienkasse Nürnberg

Prejudiciálne otázky

Je potrebné článok 77 ods. 2 písm. b) bod i) nariadenia (EHS) č. 1408/71 (1) vykladať v tom zmysle, že rodinné prídavky pre osoby poberajúce starobný alebo invalidný dôchodok alebo dôchodok z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa právnych predpisov viacerých členských štátov (tzv. osoby poberajúce dva dôchodky, resp. niekoľko dôchodkov), a ktorých nárok na vyplatenie dôchodku sa zakladá na právnych predpisoch bývalého štátu zamestnania (vnútroštátny nárok na dôchodok), nemusia byť bývalým štátom zamestnania poskytnuté, pokiaľ je v štáte bydliska upravená porovnateľná vyššia dávka, ktorá je však nezlučiteľná s inou dávkou, pre ktorú sa dotknutá osoba na základe možnosti voľby rozhodla?

Je potrebné článok 78 ods. 2 písm. b) bod i) nariadenia (EHS) č. 1408/71 vykladať v tom zmysle, že rodinné prídavky sirote zosnulého zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú sa vzťahovali právne predpisy viacerých členských štátov a u ktorých sa fiktívny nárok na sirotský dôchodok zakladá na právnych predpisoch bývalého štátu zamestnania (potenciálny vnútroštátny nárok na dôchodok), nemusia byť poskytnuté bývalým štátom zamestnania, pokiaľ je síce v štáte bydliska upravená porovnateľná vyššia dávka, ktorá je však nezlučiteľná s inou dávkou, pre ktorú sa dotknutá osoba na základe možnosti voľby rozhodla?

3.	Týka sa to aj dávky, ktorá patrí do oblasti pôsobnosti článku 77 alebo článku 78 nariadenia (EHS) č. 1408/71, ktorá je síce v zásade upravená v štáte bydliska detí, ale pri tejto dávke neexistuje žiadna možnosť voľby?

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Nanterre (Francúzsko) 12. mája 2010 — Société Tereos — Union de coopératives agricoles à capital variable/Directeur général des douanes et droits indirects, Receveur principal des douanes et droits indirects de Gennevilliers

(Vec C-234/10)

()

2010/C 221/28

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Nanterre

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Société Tereos — Union de coopératives agricoles à capital variable

Žalovaní: Directeur général des douanes et droits indirects, Receveur principal des douanes et droits indirects de Gennevilliers

Prejudiciálne otázky

1.	Má sa článok 15 ods. 1 písm. d) nariadenia 1260/2001 (1) vykladať v tom zmysle, že na účely výpočtu priemernej straty je potrebné pre všetky kategórie vyvezeného cukru vydeliť sumu skutočných nákladov sumou vyvezeného množstva, bez ohľadu na to, či za tieto množstvá boli skutočne zaplatené náhrady?

Je nariadenie 1193/2009 (2) neplatné vzhľadom na článok 15 nariadenia Rady 1260/2001 v tom, že stanovuje produkčné odvody za cukor vypočítané na základe priemernej straty, ktorá sa, pokiaľ ide o cukor vyvezený v rámci spracovaných výrobkov vypočíta tak, že sa jednotková čiastka náhrady za vývoz za tieto výrobky vynásobí celkovými vyvezenými množstvami, vrátane množstiev vyvezených bez vybratia náhrad, a nie tak, že sa reálne vynaložené náklady vydelia sumou vyvezeného množstva s náhradami alebo bez náhrad?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1260/2001 z 19. júna 2001 o spoločnom organizovaní trhu v sektore cukru (Ú. v. EÚ L 178, s. 1).

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1193/2009 z 3. novembra 2009, ktorým sa opravujú nariadenia (ES) č. 1762/2003, (ES) č. 1775/2004, (ES) č. 1686/2005 a (ES) č. 164/2007 a ktorým sa stanovuje výška produkčných odvodov v sektore cukru na hospodárske roky 2002/2003, 2003/2004, 2004/2005 a 2005/2006 (Ú. v. EÚ L 321, 8.12.2009, s. 1).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Baden-Württemberg (Nemecko) 14. mája 2010 — Cathy Schulz-Delzers, Pascal Schulz/Finanzamt Stuttgart III

(Vec C-240/10)

()

2010/C 221/29

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Baden-Württemberg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Cathy Schulz-Delzers, Pascal Schulz

Žalovaný: Finanzamt Stuttgart III

Prejudiciálne otázky

a)	Je § 3 bod 64 Einkommensteuergesetz (zákona o dani z príjmov) v znení, ktoré platilo v roku 2005 a 2006, zlučiteľný s voľným pohybom pracovníkov v zmysle článku 45 konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (predtým článok 39 ES)?

b)	Je § 3 bod 64 Einkommensteuergesetz v znení, ktoré platilo v roku 2005 a 2006, základom skrytej diskriminácie z dôvodu štátneho občianstva, ktorá je podľa článku 18 ZFEÚ zakázaná?

2.	V prípade zápornej odpovede na otázku č. 1: Je § 3 bod 64 Einkommensteuergesetz v znení, ktoré platilo v roku 2005 a 2006, zlučiteľný s voľným pohybom občanov Únie podľa článku 21 ZFEÚ (predtým článok 18 ES)?

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Unabhängiger Verwaltungssenat Salzburg (Rakúsko) 17. mája 2010 — Harald Jung a Gerald Hellweger/Magistrat der Stadt Salzburg, vedľajší účastník konania: Finanzamt Salzburg-Stadt

(Vec C-241/10)

()

2010/C 221/30

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Unabhängiger Verwaltungssenat Salzburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Harald Jung a Gerald Hellweger

Žalovaný: Magistrat der Stadt Salzburg

Vedľajší účastník konania: Finanzamt Salzburg-Stadt

Prejudiciálna otázka

Má sa príloha X zoznamu podľa článku 24 Aktu o pristúpení Maďarskej republiky k Európskej únii (1. voľný pohyb osôb) (1) vykladať v tom zmysle, že prenájom pracovníkov z Maďarska do Rakúska nie je možné považovať za vyslanie pracovníkov a že vnútroštátne obmedzenia týkajúce sa zamestnávania maďarských pracovníkov v Rakúsku platia rovnakým spôsobom aj pre tých maďarských pracovníkov, ktorých prenajali na prácu v Rakúsku podniky so sídlom v Maďarsku (kde legálne pracovali)?

(1) Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 846.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/19

Odvolanie podané 18. mája 2010: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 2. marca 2010 vo veci T-70/05, Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE/Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA)

(Vec C-252/10 P)

()

2010/C 221/31

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (v zastúpení: N. Korogiannakis, M. Dermitzakis, dikigoros)

Ďalší účastník konania: Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA)

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozhodnutie Všeobecného súdu,

—	zrušiť rozhodnutie EMSA o zamietnutí ponuky odvolateľky, ktorú odvolateľka predložila vo verejnom obstarávaní EMSA C-1/01/04 týkajúcom sa zmluvy nazvanej „Validácia a ďalší vývoj systému SafeSeaNet“, a o uzavretí zmluvy s iným uchádzačom,

—	zaviazať EMSA na náhradu trov konania odvolateľky a iných výdavkov, ktoré vznikli v súvislosti s pôvodným konaním, ak by aj toto odvolanie bolo zamietnuté, rovnako ako trov odvolacieho konania, ak bude odvolaniu vyhovené.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza, že napadnutý rozsudok by mal byť zrušený z týchto dôvodov:

Po prvé odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď prijal nesprávny výklad rozpočtového nariadenia (1), vykonávacích pravidiel a smernice 92/50 (2), a najmä článku 97 rozpočtového nariadenia, článku 138 vykonávacích pravidiel a článku 17 ods. 1 smernice 92/50.

Po druhé odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 178 svojho rozsudku uviedol, že nakoľko odvolateľka mala dôkladnú znalosť súťažných podkladov, bola schopná vyvodiť pomerné výhody ponuky vybratého uchádzača. Všeobecný súd zdá sa implicitne pripustil, že informácie poskytnuté obstarávateľom boli obmedzené. Napriek tomu, namiesto zrušenia napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd uviedol úplne nesprávny výklad povinnosti uviesť dôvody, pretože ju spojil s osobnými schopnosťami adresáta rozhodnutia. Navyše predpoklad Všeobecného súdu je nesprávny, keďže odvolateľka nemohla (a ani ku dnešnému dňu nemôže) pochopiť pomerné výhody (ak nejaké existujú) úspešného uchádzača, najmä keď Všeobecný súd dostatočne neodôvodnil svoj rozsudok, tak aby ich jasne identifikoval.

Po tretie odvolateľka zastáva názor, že sa zdá, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vo vzťahu k žalobe uviedol ako zjavne nesprávne posúdenie, že odvolateľka obmedzila svoju argumentáciu na všeobecné tvrdenia a v dôsledku toho nepreukázala, či a akým spôsobom údajne chyby ovplyvnili konečný výsledok hodnotenia uchádzačov. Zdá sa, že Všeobecný súd si sám protirečí zamietnuc žalobu pre nedostatočné uvedenie dôvodov a súčasne požadujúc od odvolateľky, aby „detailne“ preukázala spôsob, akým sa údajné chyby odrážajú v správe hodnotiacej komisie.

(1) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

(2) Smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001 s. 322).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León (Španielsko) 25. mája 2010 — David Barcenilla Fernández/Gerardo García S.L.

(Vec C-256/10)

()

2010/C 221/32

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: David Barcenilla Fernández

Žalovaný: Gerardo García S.L.

Prejudiciálne otázky

Majú sa článok 3, článok 5 ods. 2 a články 6 a 7 smernice 2003/10/ES (1) vykladať tak, že podnik, kde denná hladina hluku, ktorému sú vystavení pracovníci (nameraná bez ohľadu na pôsobenie chráničov sluchu), prekračuje 85 dB, spĺňa povinnosti prevencie ustanovené uvedenou smernicou vo vzťahu k materiálnym podmienkam práce, ak dá pracovníkom k dispozícii také chrániče sluchu, ktorých tlmiaci účinok zníži dennú hladinu vystavenia hluku na hodnotu nižšiu ako 80 dB?

Má sa článok 5 ods. 2 smernice 2003/10/ES vykladať tak, že účelom „programu technických, resp. organizačných opatrení“, ktorý je povinný prijať podnik, kde denná hladina vystavenia hluku pracovníkov (nameraná bez ohľadu na pôsobenie chráničov sluchu) prekračuje 85 dB, je zníženie hladiny vystavenia hluku pod hodnotu 85 dB?

Má sa v prípade zápornej odpovede na prvú otázku smernica 2003/10/ES vykladať tak, že jej odporujú ustanovenia vnútroštátnych predpisov alebo vnútroštátna súdna prax, ktoré by zbavovali podnik povinnosti poskytnúť náhradu v hotovosti, ktorá spravidla musí byť vyplatená pracovníkom vystaveným denným hladinám hluku prevyšujúcim 85 dB, ak dá pracovníkom k dispozícii chrániče sluchu, ktorých tlmiaci účinok znižuje denné vystavenie pod hodnotu 80 dB?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/10/ES zo 6. februára 2003 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách, pokiaľ ide o vystavenie pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (hluk) (sedemnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 42, s. 38; Mim. vyd. 05/004, s. 300).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Dâmbovița (Rumunsko) 25. mája 2010 — Grigore Nicușor/Regia Națională a Pădurilor Romsilva — Direcția Silvică București

(Vec C-258/10)

()

2010/C 221/33

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Dâmbovița

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Grigore Nicușor

Žalovaná: Regia Națională a Pădurilor — Romsilva — Direcția Silvică București (Národná lesná správa Romsilva, riaditeľstvo v Bukurešti)

Prejudiciálne otázky

Je čas, počas ktorého má lesná stráž s denným osemhodinovým pracovným časom na základe osobnej pracovnej zmluvy povinnosť zabezpečiť ochranu konkrétnej lesnej parcely, v súvislosti s ktorou zodpovedá podľa okolností z hľadiska disciplinárneho, majetkového, priestupkového alebo trestného za škody zistené v oblasti, ktorá sa nachádza v jej správe, a to bez ohľadu na okamih vzniku škody, „pracovným časom“ v zmysle ustanovenia článku 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES (1) o niektorých aspektoch organizácie pracovného času?

2.	Bolo by riešenie otázky uvedenej v bode 1 iné, ak by lesná stráž mala služobný byt v objekte umiestnenom na lesnej parcele, ktorej správou je poverená?

Sú porušené ustanovenia článku 6 smernice 2003/88/ES nazvaného „Maximálny týždenný pracovný čas“ v prípade, keď napriek tomu, že osobná pracovná zmluva stanovuje najviac osemhodinový pracovný čas a celkom 40 hodín za týždeň, musí lesná stráž na základe povinností vyplývajúcich zo zákona v skutočnosti zabezpečiť stálu ochranu lesnej parcely, ktorej správou je poverená?

4.	Je v prípade kladnej odpovede na otázku uvedenú v bode 1 zamestnávateľ povinný poskytnúť náhradu alebo primeranú odmenu za čas, keď je lesná stráž povinná zabezpečiť ochranu lesa?

5.	V prípade zápornej odpovede na otázku uvedenú v bode 1, akou právnou úpravou sa potom bude riadiť pracovný čas, počas ktorého je lesná stráž zodpovedná za ochranu lesa, ktorého správou je poverená?

(1) Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León (Španielsko) 25. mája 2010 — Pedro Antonio Macedo Lozano/Gerardo García S.L.

(Vec C-261/10)

()

2010/C 221/34

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Pedro Antonio Macedo Lozano

Žalovaný: Gerardo García S.L.

Prejudiciálne otázky

Má sa v prípade zápornej odpovede na prvú otázku smernica 2003/10/ES vykladať tak, že jej odporujú ustanovenia vnútroštátnych predpisov alebo vnútroštátnej súdnej praxe, ktoré by zbavovali podnik povinnosti poskytnúť náhradu v hotovosti, ktorá spravidla musí byť vyplatená pracovníkom vystaveným denným hladinám hluku prevyšujúcim 85 dB, ak dá pracovníkom k dispozícii chrániče sluchu, ktorých tlmiaci účinok znižuje denné vystavenie pod hodnotu 80 dB?

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/21

Žaloba podaná 28. mája 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-265/10)

()

2010/C 221/35

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Oliver a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na ustanovenie sankcií uplatniteľných na porušenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (1) z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vzhľadom na to, že Belgické kráľovstvo neprijalo všetky opatrenia týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenie ustanovení nariadenia REACH, ktoré mali nadobudnúť účinnosť najneskôr 1. decembra 2008, alebo v každom prípade o týchto opatreniach neinformovalo Európsku komisiu, Komisia dospela k záveru, že Belgické kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 126 tohto nariadenia.

(1) Ú. v. EÚ L 396, s. 1.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de priemière instance de Namur (Belgicko) 28. mája 2010 — André Rossius/Belgicko — SPF Finances

(Vec C-267/10)

()

2010/C 221/36

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de priemière instance de Namur

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: André Rossius

Žalovaný: Belgicko — SPF Finances

Vedľajší účastník konania: Belgicko — SPF Défense

Prejudiciálne otázky

Sú nasledujúce ustanovenia práva Európskej únie, teda:

článok 6 Lisabonskej zmluvy z 13. decembra 2007, platnej od 1. decembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992, podľa ktorého: „Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy. …“; a

2.	článok 35 Charty základných práv Európskej únie (1), podľa ktorého „Každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť…. Pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.“

ak sú vykladané v súlade s hlavnými zásadami, na ktorých je založená Európska únia, ako ich pripomína preambula Lisabonskej zmluvy,

v rozpore s tým, aby členský štát, v tomto prípade Belgicko, na svojom území dovolil výrobu, dovoz, propagáciu a predaj tabakových výrobkov určených na fajčenie, pričom ten istý členský štát oficiálne uznáva, že tieto výrobky sú veľmi škodlivé pre zdravie tých, ktorí ich užívajú, a sú označované za príčinu mnohých ťažkých chorôb a početných predčasných úmrtí, čo by logicky malo odôvodňovať ich zákaz?

Sú nasledujúce ustanovenia práva Európskej únie, teda:

2.	článok 35 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého „Každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť…. Pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.“

ak sú vykladané v súlade s hlavnými zásadami, na ktorých je založená Európska únia, ako ich pripomína preambula Lisabonskej zmluvy,

v rozpore s tým, aby tieto ustanovenia belgického práva:

všeobecný zákon o clách a spotrebných daniach koordinovaný kráľovským nariadením z 18. júla 1977 (Moniteur belge, 21. septembra 1977) a potvrdený zákonom zo 6. júla 1978, článok 1 (Moniteur belge, 12. augusta 1978),

zákon z 10. júna 1997 o všeobecnom režime výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, ich držbe, obehu a kontrolách (Moniteur belge, 1. augusta 1997),

zákon z 3. apríla 1997 o daňovom režime tabakových výrobkov (Moniteur belge, 1. augusta 1997), zmenený a doplnený zákonom z 26. novembra 2006 (Moniteur belge, 8. decembra 2006),

umožňovali Belgicku považovať tabakové výrobky určené na fajčenie za zdaniteľný základ pre spotrebné dane, aj keď:

tento štát jednak oficiálne uznáva, že tieto výrobky sú veľmi škodlivé pre zdravie tých, ktorí ich užívajú, a sú označované za príčinu mnohých ťažkých chorôb a početných predčasných úmrtí, čo by logicky malo odôvodňovať ich odstránenie,

a jednak v tejto oblasti sám prijíma opatrenia, ktoré sú v rozpore so snahou o účinné vyvolanie tohto odstránenia, keďže pred skutočne odrádzajúcim účinkom uprednostňuje daňový výnos?

(1) Ú. v. EÚ C 83, 30.3.2010, s. 389.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de priemière instance de Namur (Belgicko) 28. mája 2010 — Marc Collard/Belgicko — SPF Finances

(Vec C-268/10)

()

2010/C 221/37

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de priemière instance de Namur

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Marc Collard

Žalovaný: Belgicko — SPF Finances

Vedľajší účastník konania: Belgicko — SPF Défense

Prejudiciálne otázky

Sú nasledujúce ustanovenia práva Európskej únie, teda:

2.	článok 35 Charty základných práv Európskej únie (1), podľa ktorého „Každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť. … Pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.“

ak sú vykladané v súlade s hlavnými zásadami, na ktorých je založená Európska únia, ako ich pripomína preambula Lisabonskej zmluvy,

Sú nasledujúce ustanovenia práva Európskej únie, teda:

2.	článok 35 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého „Každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť…. Pri tvorbe a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.“

ak sú vykladané v súlade s hlavnými zásadami, na ktorých je založená Európska únia, ako ich pripomína preambula Lisabonskej zmluvy,

v rozpore s tým, aby tieto ustanovenia belgického práva:

zákon z 10. júna 1997 o všeobecnom režime výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, ich držbe, obehu a kontrolách (Moniteur belge, 1. augusta 1997),

zákon z 3. apríla 1997 o daňovom režime tabakových výrobkov (Moniteur belge, 1. augusta 1997), zmenený a doplnený zákonom z 26. novembra 2006 (Moniteur belge, 8. decembra 2006),

umožňovali Belgicku považovať tabakové výrobky určené na fajčenie za zdaniteľný základ pre spotrebné dane, aj keď:

(1) Ú. v. EÚ C 83, 30.3.2010, s. 389.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal administratif de Montreuil (Francúzsko) 28. mája 2010 — Société Accor Services France/Le Chèque Déjeuner CCR, Établissement Public de Santé de Ville-Evrard

(Vec C-269/10)

()

2010/C 221/38

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal administratif de Montreuil

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Société Accor Services France

Žalovaní: Le Chèque Déjeuner CCR, Établissement Public de Santé de Ville-Evrard

Prejudiciálna otázka

Sú ustanovenia článku 53 zákona o verejných zákazkách zlučiteľné s ustanoveniami smernice 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (1), a Zmluvy o Európskej únii?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Dioikitiko Efeteio Thessalonikis (Grécko) 31. mája 2010 — Susana Berkizi-Nikolakaki/Anotato Symvoulio Epilogis Prosopikou (ASEP) a Aristoteleio Panepistimio Thessalonikis (APT)

(Vec C-272/10)

()

2010/C 221/40

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Dioikitiko Efeteio Thessalonikis (Správny odvolací súd v Solúne)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Susana Berkizi-Nikolakaki

Žalovaní: Anotato Symvoulio Epilogis Prosopikou (Najvyššia rada pre výber zamestnancov, ASEP) a Aristoteleio Panepistimio Thessalonikis (Aristotelova univerzita v Solúne, APT)

Prejudiciálne otázky

Je ustanovenie článku 11 ods. 2 prezidentského dekrétu 164/2004, podľa ktorého je pracovník povinný na účely preukázania toho, že sú splnené predpoklady na zmenu pracovných zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú, predložiť príslušnej organizácii v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto dekrétu žiadosť obsahujúcu údaje, z ktorých vyplýva, že uvedené predpoklady sú splnené a podľa ktorého pracovník vzhľadom na prekluzívny charakter uvedenej lehoty stráca nárok na zmenu zmluvy, ak žiadosť nepodá v lehote dvoch mesiacov, zlučiteľné s účelom v zmysle článku 139 ods. 2 Zmluvy o ES a s potrebným účinkom (effet utile) v zmysle článku 249 tretieho pododseku Zmluvy o ES a smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú?

Je stanovenie dvojmesačnej lehoty postačujúce s ohľadom na cieľ smernice 1999/70 v zmysle článku 139 ods. 2 Zmluvy o ES a vzhľadom na potreby pracovníkov patriacich do pôsobnosti článku 11 prezidentského dekrétu 164/2004 a na dosiahnutie potrebného účinku cieľov uvedenej smernice v zmysle článku 249 tretieho pododseku Zmluvy o ES, ak bolo oznámené len zverejnením uvedeného článku 11 prezidentského dekrétu 164/2004 v Úradnom vestníku?

Predstavuje opomenutie predĺženia dvojmesačnej lehoty zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom, čím došlo k porušeniu doložky 8 ods. 3 smernice 1999/70, vzhľadom na predĺženie príslušných lehôt určených obdobnými ustanoveniami skorších právnych predpisov, ktoré predchádzali prezidentskému dekrétu 164/2004?

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/26

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de la Comunidad Valenciana (Španielsko) 1. júna 2010 — David Montoya Medina/Fondo de Garantia Salarial a Universidad de Alicante

(Vec C-273/10)

()

2010/C 221/41

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de la Comunidad Valenciana

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: David Montoya Medina

Žalovaní: Fondo de Garantia Salarial a Universidad de Alicante

Prejudiciálna otázka

Je právna úprava v dekréte 174/2002 vlády autonómnej oblasti Valencia z 15. októbra 2002 s názvom Decreto sobre Régimen y Retribuciones del Personal Docente e Investigador Contratado Laboral de las Universidades Públicas Valencianas y sobre Retribuciones Adicionales del Profesorado Universitario (dekrét týkajúci sa režimu a odmeňovania zmluvných učiteľov a vedeckých pracovníkov verejných univerzít autonómnej oblasti Valencia a dodatočného odmeňovania školského univerzitného zboru) v rozpore so zásadou nediskriminácie uvedenou v doložke 4 rámcovej dohody v prílohe smernice Rady 1999/70/ES (1) z 28. júna 1999, z toho hľadiska, že neposkytuje prednášateľom na dobu určitú („profesores ayudantes doctores“) možnosť poberať odmenu za odpracované roky, ako sú trojročné odmeny, zatiaľ čo tie isté odmeny sú poskytované prednášateľom na dobu neurčitú („profesores contratados doctores“)?

(1) O rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003. s. 368).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/26

Žaloba podaná 1. júna 2010 — Európska komisia/Maďarská republika

(Vec C-274/10)

()

2010/C 221/42

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a B. D. Simon, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Maďarská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Maďarská republika porušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), tým, že platiteľom dane, ktorých daňové priznanie za určité zdaňovacie obdobie vykazuje „nadmerný odpočet“ v zmysle článku 183 smernice, ukladá povinnosť preniesť tento odpočet celkom alebo sčasti do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, pokiaľ nezaplatili poskytovateľovi celú sumu za nadobudnutie plnenia, v dôsledku tejto povinnosti môžu byť niektorí platitelia dane, ktorých daňové priznanie pravidelne vykazuje „nadmerný odpočet“, povinní preniesť tento odpočet do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia viac než jedenkrát,

—	zaviazať Maďarskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba sa týka maďarskej právnej úpravy, podľa ktorej platitelia dane môžu na konci zdaňovacieho obdobia žiadať o vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) len v rozsahu, v akom tento odpočet presahuje DPH za plnenie, ktoré ešte skutočne nezaplatili. Z dotknutého maďarského ustanovenia tak vyplýva, že platiteľ dane nemôže žiadať o vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá zodpovedá výške DPH za plnenie, ktoré ešte skutočne nezaplatil, ale musí dotknutú čiastku preniesť do nasledujúceho zdaniteľného obdobia. Ak je výška nadmerného odpočtu na konci zdaňovacieho obdobia nižšia ako DPH z nezaplatených plnení alebo sa jej rovná, platiteľ dane musí celý nadmerný odpočet preniesť do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Rovnako treba postupovať na konci nasledujúceho zdaňovacieho obdobia — právna úprava tento postup nijako časovo neobmedzuje, a preto je možné, že platiteľ dane bude musieť prevádzať nadmerný odpočet donekonečna.

Komisia nespochybňuje, že článok 13 smernice necháva členským štátom možnosť voľby medzi vrátením nadmerného odpočtu DPH alebo jeho prenesením do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Svoju právomoc však členské štáty môžu vykonávať len pri dodržiavaní zásad spoločného systému DPH ako celku, najmä zásady daňovej neutrality. Vzhľadom na to, že článok 183 smernice, ktorý umožňuje, aby členské štáty raz preniesli nadmerný odpočet DPH do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, sa ustanovenie, ktoré bráni plnému účinku zásady daňovej neutrality, musí vykladať striktne a nemôže slúžiť ako základ pre prijatie vnútroštátnych pravidiel odporujúcich zásade daňovej neutrality alebo cieľu mechanizmu odpočtov.

Z hľadiska zásady daňovej neutrality je cieľom mechanizmu odpočtov to, aby bol podnikateľ úplne zbavený bremena platenia DPH, ktorú má platiť alebo zaplatil v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Táto zásada vylučuje, aby členské štáty podmienili vracanie nadmerných odpočtov DPH požiadavkami, ktoré zaťažujú platiteľa dane, pretože ovplyvňujú jeho finančnú situáciu, platobnú schopnosť a podnikateľské rozhodnutia. Nevrátenie nadmerného odpočtu stanovené maďarskou právnou úpravou má pre platiteľa dane negatívne dôsledky z dvoch dôvodov.

Po prvé nadmerný odpočet DPH treba vo vzťahu k splatnej DPH považovať za pohľadávku platiteľa dane, takže nezaplatenie tejto pohľadávky znižuje možnosti zisku a platobnej schopnosti platiteľa dane, ktorý žiada o vrátenie a zvyšuje podnikateľské riziko. Platiteľ dane musí zaplatiť DPH aj z tovarov a služieb, ktoré ponúka, hoci mu neboli zaplatené, zatiaľ čo DPH z tovarov a služieb, ktoré mu boli určené, sa mu vráti až potom, keď ich skutočne zaplatí.

Po druhé nevrátenie nadmerného odpočtu DPH predstavuje bremeno nielen pre platiteľa dane, ktorý žiada o vrátenie, ale aj pre ďalšiu osobu, ktorá sa nachádza na opačnom konci zdaniteľnej operácie — pre predávajúceho. Znížením platobnej schopnosti nadobúdateľa tovarov totiž nevrátenie odpočtu zvyšuje riziko predávajúceho, že sa mu neposkytne protiplnenie — alebo sa mu poskytne so značným oneskorením — za dodané tovary alebo poskytnuté služby, pričom ale predávajúci je povinný bez ohľadu na túto okolnosť odviesť DPH z týchto tovarov alebo služieb.

Komisia zastáva názor, že ak právna úprava stanovuje určité bremeno, toto bremeno nemožno kompenzovať uložením ďalšieho bremena. Rovnováhu, o ktorú sa právna úprava usiluje, možno dosiahnuť len vtedy, ak bremeno platiteľa dane ako dlžníka, to znamená jeho povinnosť platiť, vyváži možnosť, ktorú bude mať, keď bude v postavení veriteľa, teda možnosť vrátenia DPH, ktorú zaplatil ako dlžník.

Napokon, vzhľadom na to, že podľa článku 183 smernice možno nadmerný odpočet preniesť do nasledujúceho obdobia len raz, napadnutá maďarská právna úprava porušuje tento článok, pretože nestanovuje, že nadmerný odpočet sa platiteľovi dane vráti najneskôr na konci druhého zdaňovacieho obdobia. Maďarská právna úprava, ktorá znížením platobnej schopnosti kupujúceho, v podstate znižuje pravdepodobnosť vrátenia, ani nezaručuje, že platiteľovi dane sa nadmerný odpočet niekedy skutočne vráti. Ak totiž platiteľ dane ukončí svoju podnikateľskú činnosť z dôvodu platobnej neschopnosti bez toho, aby zaplatil za všetky nadobudnuté plnenia, nie je stanovená nijaká možnosť na dosiahnutie vrátenia DPH z nezaplatených plnení a táto daň napokon zostane štátu.

Vzhľadom na uvedené Komisia zastáva názor, že maďarský zákonodarca prekročil hranice diskrečnej právomoci, ktorá mu bola priznaná a porušil článok 183 smernice, keď prijal ustanovenia týkajúce sa podmienok vrátenia nadmerného odpočtu DPH, ktoré porušujú zásadu daňovej neutrality a umožňujú opakované prevody nadmerného odpočtu.

(1) Ú. v. EÚ L 347, s. 1.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/27

Žaloba podaná 9. júna 2010 — Európska komisia/Portugalská republika

(Vec C-286/10)

()

2010/C 221/43

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Guerra e Andrade a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Portugalská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Portugalská republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2005/47/ES (1) z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 tejto smernice,

—	zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 26. júla 2008.

(1) Ú. v. EÚ L 195, s. 15.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/28

Žaloba podaná 11. júna 2010 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-291/10)

()

2010/C 221/45

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. van Beek a S. Mortoni, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Talianska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2005/47/ES (1) z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 uvedenej smernice,

—	zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2005/47/ES uplynula 26. júla 2008.

(1) Ú. v. EÚ L 195, s. 15.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/29

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākās tiesas Senāts (Lotyšská republika) 15. júna 2010 — Andrejs Eglītis, Edvards Ratnieks/Latvijas Republikas Ekonomikas ministrija

(Vec C-294/10)

()

2010/C 221/46

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākās tiesas Senāts

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Andrejs Eglītis, Edvards Ratnieks

Žalovaný: Latvijas Republikas Ekonomikas ministrija

Prejudiciálne otázky

Má sa vykladať článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (1) z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, v tom zmysle, že ak máme pripustiť, že letecký dopravca prijal všetky primerané opatrenia na zabránenie mimoriadnym okolnostiam, tento je povinný plánovať využitie svojich prostriedkov tak, aby bol schopný vykonať plánovaný let po skončení nepredvídateľných mimoriadnych okolností, teda tiež počas určitého časového rozsahu po plánovanom čase odletu?

2.	Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, je článok 6 ods. 1 citovaného nariadenia uplatniteľný na účely určenia minimálnej časovej rezervy, ktorú dopravca musí pri plánovaní využitia svojich prostriedkov predpokladať ako možné predvídateľné omeškanie v prípade výskytu mimoriadnych okolností?

(1) Ú. v. EÚ L 46, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/29

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Vyriausiasis Administracinis Teismas (Litovská republika) 15. júna 2010 — Genovaitė Valčiukienė, Julija Pekelienė, verejno-prospešná organizácia „Litovské zelené hnutie“, Petras Girinskis a Laurynas Arimantas Lašas/samosprávny okres Pakruojis, Centrum pre verejné zdravie v Šiauliai a Krajský úrad na ochranu životného prostredia v Šiauliai

(Vec C-295/10)

()

2010/C 221/47

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Lietuvos Vyriausiasis Administracinis Teismas (Najvyšší správny súd Litvy)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: Genovaitė Valčiukienė, Julija Pekelienė, verejno-prospešná organizácia „Litovské zelené hnutie“, Petras Girinskis a Laurynas Arimantas Lašas

Odporcovia: samosprávny okres Pakruojis, Centrum pre verejné zdravie v Šiauliai a Krajský úrad na ochranu životného prostredia v Šiauliai

Vedľajší účastníci konania: súkromné spoločnosti „Sofita“ a „Oltas“, Úrad guvernéra kraja Šiauliai, Rimvydas Gasparavičius a Rimantas Pašakinskas

Prejudiciálne otázky

Možno určenie, že strategické posudzovanie účinkov na životné prostredie sa nemusí vykonať v prípade dokumentov týkajúcich sa územného plánovania na miestnej úrovni, ak v ich podrobných záveroch je uvedený len jeden predmet hospodárskej činnosti, obsiahnuté v právnych predpisoch Litovskej republiky, okrem iného v bode 3.4 vyhlášky č. 967 vlády Litovskej republiky z 18 augusta 2004 „o schválení plánu upravujúceho postup pre strategické posudzovanie účinkov plánov a programov na životné prostredie“, považovať za stanovenie typov plánov a programov v zmysle článku 3 ods. 5 smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie? (1)

Sú ustanovenia vnútroštátneho práva uplatniteľné v prejednávanej veci, ktoré stanovujú, že bez toho, aby bola v každom jednotlivom prípade určená potenciálna závažnosť účinkov na životné prostredie, sa nemusí uskutočniť strategické posudzovanie účinkov dokumentov územného plánovania vzťahujúcich sa na malé pozemky na miestnej úrovni, ako sú tie v prejednávanej veci, na životné prostredie len z toho dôvodu, že je v týchto dokumentoch uvedený len jeden predmet hospodárskej činnosti, zlučiteľné s požiadavkami článku 3 ods. 2 písm. a), článku 3 ods. 3 a článku 3 ods. 5 smernice 2001/42?

Majú sa ustanovenia smernice 2001/42, vrátane jej článku 11 ods. 1, vykladať v tom zmysle, že za okolností, akými sú tie v prejednávanej veci, kde sa posúdenie účinkov na životné prostredie uskutočnilo podľa smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní účinkov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (2), sa požiadavky smernice 2001/42 nepoužijú?

4.	Spadá smernica 85/337 do pôsobnosti článku 11 ods. 2 smernice 2001/42?

V prípade, že odpoveď na otázku č. 4 je kladná, znamená skutočnosť, že sa uskutočnilo posúdenie podľa smernice 85/337, že by povinnosť vykonať posúdenie účinkov na životné prostredie podľa požiadaviek smernice 2001/42 v situácii, akou je tá v prejednávanej veci, bola považovaná za opakované posudzovanie podľa článku 11 ods. 2 smernice 2001/42?

V prípade, že odpoveď na otázku č. 5 je kladná, ukladá smernica 2001/42, vrátane jej článku 11 ods. 2, členským štátom povinnosť stanoviť vo vnútroštátnom práve koordinované a spoločné postupy upravujúce posúdenie, ktoré treba vykonať podľa požiadaviek smernice 2001/42 a smernice 85/337 s cieľom zabrániť opakovanému posudzovaniu?

(1) Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157.

(2) Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 248.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Stuttgart (Nemecko) 16. júna 2010 — Bianca Purrucker/Guillermo Vallés Pérez

(Vec C-296/10)

()

2010/C 221/48

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Stuttgart

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Bianca Purrucker

Odporca: Guillermo Vallés Pérez

Prejudiciálne otázky

Je ustanovenie článku 19 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Brusel II a) (1) použiteľné v prípade, ak sa vo veci úpravy rodičovských práv na návrh jedného z účastníkov konania začalo konať na súde jedného členského štátu len o vydaní predbežného opatrenia a na súde iného členského štátu, na ktorom druhý účastník konania neskôr podal návrh na rozhodnutie vo veci samej s rovnakým predmetom konania?

2.	Použije sa toto ustanovenie aj vtedy, ak rozhodnutie vydané v samostatnom konaní o predbežnom opatrení v jednom členskom štáte nemožno v zmysle článku 21 nariadenia (ES) č. 2201/2003 v druhom členskom štáte uznať?

Je začatie konania, ktoré sa začalo súde členského štátu vo veci samostatného predbežného opatrenia rovnocenné s konaním, ktoré začalo vo veci samej v zmysle článku 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2201/2003, ak podľa vnútroštátneho procesného práva tohto členského štátu musí byť na zabránenie negatívnym procesnoprávnym následkom následne — v priebehu určitej lehoty — podaný návrh na začatie konania vo veci samej?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000; (Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/31

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Højesteret (Dánsko) 18. júna 2010 — Infopaq International A/S/Danske Dagblades Forening

(Vec C-302/10)

()

2010/C 221/49

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Højesteret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Infopaq International A/S

Žalovaný: Danske Dagblades Forening

Prejudiciálne otázky

1.	Je štádium technologického procesu, v akom vznikli rozmnoženiny, relevantné pre posúdenie skutočnosti, či dočasné rozmnožovania možno považovať za „integrálnu alebo podstatnú časť technologického procesu“ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 (1)?

2.	Môžu byť dočasné rozmnožovania považované za „integrálnu alebo podstatnú časť technologického procesu“, keď pozostávajú z manuálneho naskenovania celých novinových článkov a pri naskenovaní sú transformované z tlačeného média na digitálne médium?

3.	Zahŕňa „oprávnené použitie“ podľa článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 akúkoľvek formu použitia, ktorá nevyžaduje súhlas majiteľa autorského práva?

Zahŕňa „oprávnené použitie“ podľa článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 naskenovanie celých novinových článkov a následné spracovanie rozmnoženiny zo strany podniku na účely napísania výťahu (zhrnutia) z textu týmto podnikom, aj keď majitelia práv nedali na tieto úkony svoj súhlas, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky upravené v tomto ustanovení?

Je pre odpoveď na túto otázku podstatné, či je daných jedenásť slov po ukončení postupu zberu dát uložených?

5.	Aké kritériá sa majú zohľadniť pri posúdení skutočnosti, či dočasné rozmnožovania majú „samostatný ekonomický význam“ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky upravené v tomto ustanovení?

6.	Môže sa zvýšenie produktivity používateľa dosiahnuté z dočasného rozmnožovania zohľadniť pri posúdení otázky, či tieto úkony majú „samostatný ekonomický význam“ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2001/29?

Môže sa naskenovanie celých novinových článkov a následné spracovanie rozmnoženiny zo strany podniku považovať za „niektoré osobitné prípady, pri ktorých nedochádza ku konfliktu s bežným využívaním“ novinových článkov a „ktoré neodôvodnene nepoškodzujú oprávnené záujmy nositeľa [majiteľa — neoficiálny preklad] práv“ v zmysle článku 5 ods. 5 smernice 2001/29, pokiaľ sú splnené podmienky upravené v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29?

Je pre odpoveď na túto otázku podstatné, či je daných jedenásť slov po ukončení postupu zberu dát uložených?

(1) Smernica 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. Vyd. 17/001, s. 230).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/32

Žaloba podaná 25. júna 2010 — Európska komisia/Estónska republika

(Vec C-306/10)

()

2010/C 221/50

Jazyk konania: estónčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Randvere, M. van Beek, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Estónska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Estónska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2005/47/ES (1) z 18. júla 2005 (o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc), a ani nezabezpečila, aby sociálni partneri prijali príslušnú dohodu alebo tým, že o tom neinformovala Komisiu, nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Estónsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 27. júla 2008.

(1) Ú. v. EÚ L 195, s. 15.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/33

Rozsudok Všeobecného súdu z 25. júna 2010 — Imperial Chemical Industries/Komisia

(Vec T-66/01) (1)

(Hospodárska súťaž - Zneužitie dominantného postavenia - Trh s uhličitanom sodným v Spojenom kráľovstve - Rozhodnutie konštatujúce porušenie článku 82 ES - Premlčanie práva Komisie ukladať pokuty alebo sankcie - Primeraná lehota - Podstatné formálne náležitosti - Právna sila rozhodnutej veci - Existencia dominantného postavenia - Zneužitie dominantného postavenia - Vplyv na obchod medzi členskými štátmi - Pokuta - Závažnosť a dĺžka trvania porušenia - Poľahčujúce okolnosti)

2010/C 221/51

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Imperial Chemical Industries Ltd, predtým Imperial Chemical Industries plc (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: pôvodne D. Vaughan, D. Anderson, QC, S. Lee, barrister, S. Turner, S. Berwick a R. Coles, solicitors, neskôr D. Vaughan, S. Lee, S. Berwick a S. Ford, barrister)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a P. Oliver, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Flynn, QC, a C. West, barrister)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2003/7/ES z 13. decembra 2000 týkajúceho sa konania podľa článku 82 [ES] (Vec COMP/33.133 — D: Uhličitan sodný — ICI) (Ú. v. ES L 10, 2003, s. 33) a subsidiárne návrh na zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej žalobkyni

Výrok rozsudku

1.	Článok 1 rozhodnutia 2003/7/ES Komisie z 13. decembra 2000 týkajúceho sa konania podľa článku 82 [ES] (Vec COMP/33.133 — D: Uhličitan sodný — ICI) sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhlasuje, že Imperial Chemical Industries Ltd porušila ustanovenia článku 82 ES v roku 1983.

2.	Výška pokuty uloženej Imperial Chemical Industries v článku 2 rozhodnutia 2003/7 sa stanovuje na 8 miliónov eur.

3.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.	Imperial Chemical Industries znáša štyri pätiny svojich vlastných trov konania a nahradí štyri pätiny trov konania Európskej komisie.

5.	Komisia znáša jednu pätinu vlastných trov konania a nahradí jednu pätinu trov konania Imperial Chemical Industries.

(1) Ú. v. EÚ C 150, 19.5.2001.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/33

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2010 — AstraZeneca/Komisia

(Vec T-321/05) (1)

(Hospodárska súťaž - Zneužitie dominantného postavenia - Trh s liekmi proti vredom - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 82 ES - Vymedzenie trhu - Zásadné obmedzenia hospodárskej súťaže - Zneužitie konaní o dodatkových ochranných osvedčeniach pre lieky a konaní o oprávneniach na uvádzanie liekov na trh - Klamlivé vyhlásenia - Odobratie oprávnení na uvádzanie na trh - Prekážky uvádzaniu generických liekov na trh a súbežným dovozom - Pokuty)

2010/C 221/52

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: AstraZeneca AB (Södertälje, Švédsko) a AstraZeneca plc (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: pôvodne M. Brealey, QC, M. Hoskins, D. Jowell, barristers, F. Murphy, G. Sproul, I. MacCallum a C. Brown, solicitors, neskôr M. Brealey, M. Hoskins, D. Jowell, F. Murphy a C. Brown, a napokon M. Brealey, M. Hoskins, D. Jowell a F. Murphy)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, É. Gippini Fournier a A. Whelan, neskôr F. Castillo de la Torre, É. Gippini Fournier a J. Bourke, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobkyne: European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA) (Ženeva, Švajčiarsko) (v zastúpení: M. Van Kerckhove, avocat)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 1757 v konečnom znení z 15. júna 2005 týkajúceho sa konania podľa článku 82 [ES] a článku 54 Dohody EHP (vec COMP/A.37.507/F3 — AstraZeneca)

Výrok rozsudku

Článok 1 ods. 2 rozhodnutia Komisie K(2005) 1757 v konečnom znení z 15. júna 2005 týkajúceho sa konania podľa článku 82 [ES] a článku 54 Dohody EHP (vec COMP/A.37.507/F3 — AstraZeneca) sa zrušuje v rozsahu, v ktorom stanovuje, že AstraZeneca AB a AstraZeneca plc porušili článok 82 ES a článok 54 Dohody EHP tým, že žiadali o odobratie oprávnení na uvádzanie kapslí Losec na trh v Dánsku a Nórsku súčasne so stiahnutím kapslí Losec z trhu a uvedením tabletiek Losec MUPS na trh v týchto dvoch krajinách, a to v tom rozsahu, v ktorom sa malo za to, že tieto konania svojou povahou obmedzujú súbežné dovozy kapslí Losec do uvedených krajín.

2.	Pokuta uložená článkom 2 tohto rozhodnutia spoločne a nerozdielne AstraZeneca AB a AstraZeneca plc sa stanovuje na 40 250 000 eur a pokuta uložená uvedeným článkom AstraZeneca AB sa stanovuje na 12 250 000 eur.

3.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.	AstraZeneca AB a AstraZeneca plc znášajú 90 % svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradiť 90 % trov konania vynaložených Európskou komisiou s výnimkou jej trov súvisiacich s vedľajším účastníctvom European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA).

5.	EFPIA znáša vlastné trovy konania.

6.	Komisia znáša vlastné trovy konania súvisiace s vedľajším účastníctvom EFPIA, ako aj 10 % svojich zostávajúcich trov a 10 % trov AstraZeneca AB a AstraZeneca plc.

(1) Ú. v. EÚ C 271, 29.10.2005.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/34

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júla 2010 — Komisia/Hellenic Ventures a i.

(Vec T-44/06) (1)

(Rozhodcovská doložka - Akcia vytvárania a rozvoja počiatočných kapitálových fondov - Ukončenie zmluvy - Žaloba smerovaná proti spoločníkom spoločnosti - Neprípustnosť - Vrátenie záloh - Úroky)

2010/C 221/53

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Patakia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci S. Chatzigiannis, advokát)

Žalovaní: Hellenic Ventures — Elliniki Etaireia Epicheirimatikis Protovoulias AE (Atény, Grécko), Konstantinos Katsigiannis (Atény), Panagiotis Chronopoulos (Atény) a Nikolaos Poulakos (Atény) (v zastúpení: V. Christianos a V. Vlassi, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná na základe článku 238 ES, v ktorej Komisia navrhuje zaviazať žalovaných na vrátenie zálohy vyplatenej na účely zmluvy „Seed Fund 601“ uzavretej medzi Komisiou a žalovanými

Výrok rozsudku

1.	Hellenic Ventures — Elliniki Etaireia Epicheirimatikis Protovoulias AE je povinný Európskej komisii zaplatiť sumu 70 000 eur, zvýšenú o úroky z omeškania, vypočítané podľa belgickej zákonnej sadzby, a to od 25. apríla 1999 až do úplného uhradenia dlhu.

2.	Žaloba sa v zostávajúcej časti zamieta.

3.	Hellenic Ventures je povinný nahradiť trovy konania s výnimkou tých, ktoré vznikli pánom Konstantinosovi Katsigiannisovi, Panagiotisovi Chronopoulosovi a Nikolaosovi Poulakosovi.

4.	Komisia je povinná nahradiť náklady konania pánov Konstantinosa Katsigiannisa, Panagiotisa Chronopoulosa a Nikolaosa Poulakosa.

(1) Ú. v. EÚ C 86, 8.4.2006.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/35

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júla 2010 — Agrofert Holding/Komisia

(Vec T-111/07) (1)

(Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Dokumenty týkajúce sa konania o koncentrácii medzi podnikmi - Zamietnutie prístupu)

2010/C 221/54

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Agrofert Holding, a.s. (Pyšelská, Česká republika) (v zastúpení: R. Pokorný a D. Šalek, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne X. Lewis a P. Costa de Oliveira, neskôr P. Costa de Oliveira a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobkyňu: Švédske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne A. Kruse a S. Johannesson, neskôr S. Johannesson, splnomocnení zástupcovia), Fínska republika (v zastúpení: J. Himmanen, A. Guimaraes-Purokoski, M. J. Heliskoski a M. Pere, splnomocnení zástupcovia) a Dánske kráľovstvo (v zastúpení: B. Weis Fogh, splnomocnený zástupca)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Polski Koncern Naftowy Orlen SA (Płock, Poľsko) (v zastúpení: S. Sołtysiński, K. Michałowska a M. Olechowski, advokáti)

Predmet veci

Návrh na zrušenie na jednej strane rozhodnutia Komisie z 2. augusta 2006, ktorým bol žalobkyni zamietnutý prístup k dokumentom týkajúcim sa oznámenia a predbežného oznámenia akvizície Unipetrolu spoločnosťou Polski Koncern Naftowy Orlen SA (COMP/M.3543), a na druhej strane zrušenie rozhodnutia Komisie D(2007) 1360 z 13. februára 2007, ktorým sa potvrdzuje toto zamietnutie

Výrok rozsudku

1.	Návrhy smerujúce k zrušeniu odpovede Európskej komisie z 2. augusta 2006, ako aj návrhy, aby Všeobecný súd nariadil Komisii sprístupniť požadované dokumenty, sú neprípustné.

Zrušuje sa rozhodnutie Komisie D(2007) 1360 z 13. februára 2007, ktorým sa zamieta prístup k dokumentom vo veci COMP/M.3543 týkajúcim sa koncentrácie medzi Polski Koncern Naftowy Orlen SA a Unipetrolom v súvislosti s výmenou informácií medzi Komisiou a oznamovateľmi a medzi Komisiou a tretími osobami, ako aj prístup k interným dokumentom a právnym posudkom vyhotoveným v tejto veci.

3.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

4.	Švédske kráľovstvo, Fínska republika, Dánske kráľovstvo a Polski Koncern Naftowy Orlen znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 9.6.2007.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/35

Rozsudok Všeobecného súdu zo 6. júla 2010 — Ryanair/Komisia

(Vec T-342/07) (1)

(Hospodárska súťaž - Koncentrácie - Letecká doprava - Rozhodnutie, ktorým sa určuje koncentrácia za nezlúčiteľnú so spoločným trhom - Posúdenie účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž - Prekážky vstupu - Efektívnosť - Záväzky)

2010/C 221/55

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ryanair Holdings plc (Dublin, Írsko) (v zastúpení: J. Swift, QC, V. Power, A. McCarthy a D. Hull, solicitors, a G. Berrisch, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: X. Lewis a S. Noë, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníkci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Aer Lingus Group plc (Dublin) (v zastúpení: pôvodne A. Burnside, solicitor, B. van de Walle de Ghelcke a T. Snels, advokáti, neskôr A. Burnside a B. van de Walle de Ghelcke), a Írsko (v zastúpení: D. O’Hagan a J. Buttimore, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Cush, D. Barniville a N. Travers, advokáti)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 3104 z 27. júna 2007, ktorým sa určuje koncentrácia za nezlúčiteľnú so spoločným trhom a fungovaním Dohody o EHP (vec COMP/M.4439 — Ryanair/Aer Lingus)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Ryanair Holdings plc okrem svojich vlastných trov konania znáša aj trovy konania Európskej komisie a Aer Lingus Group plc.

3.	Írsko znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/36

Rozsudok Všeobecného súdu zo 6. júla 2010 — Aer Lingus Group/Komisia

(Vec T-411/07) (1)

(Hospodárska súťaž - Koncentrácie - Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom - Pojem koncentrácia - Predaj všetkých získaných akcií na účely obnovenia stavu, ktorý predchádzal uskutočneniu koncentrácie - Odmietnutie nariadiť vhodné opatrenia - Nedostatok právomoci Komisie)

2010/C 221/56

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aer Lingus Group plc (Dublin, Írsko) (v zastúpení: pôvodne A. Burnside, solicitor, B. van de Walle de Ghelcke a T. Snels, advokáti, neskôr A. Burnside a B. van de Walle de Ghelcke)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: X. Lewis, É. Gippini Fournier a S. Noë, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Ryanair Holdings plc (Dublin, Írsko) (v zastúpení: J. Swift, QC, V. Power, A. McCarthy, D. Hull, solicitors, a G. Berrisch, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 4600 z 11. októbra 2007, ktorým sa zamieta žiadosť žalobkyne začať konanie na základe článku 8 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) a nariadiť predbežné opatrenia na základe článku 8 ods. 5 tohto nariadenia

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Spoločnosť Aer Lingus Group plc znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii a spoločnosti Ryanair Holdings plc, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbežného opatrenia.

(1) Ú. v. EÚ C 8, 12.1.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/36

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2010 — Taliansko/Komisia

(Vec T-53/08) (1)

(Štátna pomoc - Náhrada za vyvlastnenie vo verejnom záujme - Predĺženie platnosti zvýhodnenej tarify na dodávku elektrickej energie - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom - Pojem výhoda - Zásada kontradiktórnosti)

2010/C 221/57

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: S. Fiorentino, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. Giolito a G. Conte, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia Komisie 2008/408/ES z 20. novembra 2007 o štátnej pomoci C 36/A/06 (ex NN 38/06), ktorú Taliansko poskytlo spoločnostiam ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche (Ú. v. EÚ L 144, 2008, s. 37)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 79, 29.3.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/37

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2010 — ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia

(Vec T-62/08) (1)

2010/C 221/58

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA (Terni, Taliansko) (v zastúpení: T. Salonico, G. Pellegrino, G. Pellegrino a G. Barone, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. Giolito a G. Conte, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2008/408/ES z 20. novembra 2007 o štátnej pomoci C 36/A/06 (ex NN 38/06), ktorú Taliansko poskytlo spoločnostiam ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche (Ú. v. EÚ L 144, 2008, s. 37)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni SpA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 92, 12.4.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/37

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2010 — Cementir Italia/Komisia

(Vec T-63/08) (1)

(Štátna pomoc - Náhrada za vyvlastnenie z dôvodu verejného záujmu - Predĺženie preferenčnej sadzby za dodávku elektriny - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie - Pojem výhoda - Zásada ochrany legitímnej dôvery - Poskytnutie pomoci)

2010/C 221/59

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Cementir Italia Srl (Rím, Taliansko) (v zastúpení: T. Salonico, G. Pellegrino, G. Pellegrino a G. Barone, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. Giolito a G. Conte, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2008/408/ES z 20. novembra 2007 týkajúceho sa štátnej pomoci C 36/A/06 (predtým NN 38/06), ktorú Taliansko poskytlo v prospech ThyssenKrupp, Cementir a Nuova Terni Industrie Chimiche (Ú. v. EÚ L 144, 2008, s. 37)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Cementir Italia Srl je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 92, 12.4.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/38

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2010 — Nuova Terni Industrie Chimiche/Komisia

(Vec T-64/08) (1)

2010/C 221/60

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Nuova Terni Industrie Chimiche SpA (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: T. Salonico, G. Pellegrino, G. Pellegrino a G. Barone, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. Giolito a G. Conte, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Nuova Terni Industrie Chimiche SpA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 92, 12.4.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/38

Rozsudok Všeobecného súdu z 2. júla 2010 — Kerstens/Komisia

(Vec T-266/08 P) (1)

(Odvolanie - Verejná služba - Úradníci - Zmena pridelenia na pracovné miesto - Článok 7 služobného poriadku - Záujem služby - Skresľovanie skutkových okolností a dôkazov - Povinnosť Súdu pre verejnú službu uviesť odôvodnenie - Právo na obhajobu)

2010/C 221/61

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Petrus Kerstens (Overijse, Belgicko) (v zastúpení: C. Mourato, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: K. Herrmann a M. G. Berscheid, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 8. mája 2008 vo veci Kerstens/Komisia (F-119/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), ktorým sa navrhuje zrušenie tohto rozsudku

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Petrus Kerstens znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Komisie vzniknuté na tomto stupni konania.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 27.9.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/39

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2010 — BNP Paribas a BNL/Komisia

(Vec T-335/08) (1)

(Štátna pomoc - Opatrenia, ktoré prijali talianske orgány voči niektorým reštrukturalizovaným bankám - Schéma vyrovnania účtovných a daňových hodnôt majetku - Rozhodnutie, ktoré kvalifikuje schému pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje vymáhanie pomoci - Žaloba o neplatnosť - Osobná dotknutosť - Prípustnosť - Pojem štátna pomoc - Výhoda - Selektívna povaha - Povinnosť odôvodnenia)

2010/C 221/62

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: BNP Paribas (Paríž, Francúzsko) a Banca Nazionale del Lavoro SpA (BNL) (Rím, Taliansko) (v zastúpení: R. Silvestri, G. Escalar a M. Todino, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2008/711/ES z 11. marca 2008 o štátnej pomoci C 15/07 (ex NN 20/07) uplatňovanej Talianskom, týkajúcej sa daňových stimulov v prospech niektorých úverových inštitúcií v reorganizácii (Ú. v. EÚ L 237, s. 70)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	BNP Paribas a Banca Nazionale del Lavoro SpA (BNL) sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 272, 25.10.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/39

Rozsudok Všeobecného súdu z 30. júna 2010 — Matratzen Concord/ÚHVT — Barranco Schnitzler a Barranco Rodriguez (MATRATZEN CONCORD)

(Vec T-351/08) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva MATRATZEN CONCORD - Skoršia národná slovná ochranná známka MATRATZEN - Relatívny dôvod zamietnutia - Dôkaz o používaní skoršej ochrannej známky - Povinnosť odôvodnenia - Článok 73 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 75 nariadenia (ES) č. 207/2009])

2010/C 221/63

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Matratzen Concord GmbH (Kolín, Nemecko) (v zastúpení: J. Albrecht, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Pablo Barranco Schnitzler a Mariano Barranco Rodriguez (Sant Just Desvern, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 30. mája 2008 (vec R 1034/2007-2) týkajúca sa námietkového konania medzi pánmi Pablo Barranco Schnitzler a Mariano Barranco Rodriguez na jednej strane a Matratzen Concord GmbH na strane druhej

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 30. mája 2008 (vec R 1034/2007-2) sa zrušuje.

2.	ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 285, 8.11.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/40

Rozsudok Všeobecného súdu z 25. júna 2010 — MIP Metro/ÚHVT — CBT Comunicación Multimedia (Metromeet)

(Vec T-407/08) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva Metromeet - Skoršia národná slovná ochranná známka meeting metro - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009])

2010/C 221/64

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: MIP Metro Group Intellectual Property GmbH Co. KG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: J.-C. Plate a R. Kaase, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: S. Schäffner, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: CBT Comunicación Multimedia, SL (Getxo, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 12. júna 2008 (vec R 387/2007-1), týkajúcemu sa námietkového konania medzi MIP Metro Group Intellectual Property GmbH Co. KG a CBT Comunicación Multimedia, SL

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 12. júna 2008 (vec R 387/2007-1), týkajúce sa námietkového konania medzi MIP Metro Group Intellectual Property GmbH Co. KG a CBT Comunicación Multimedia, SL, sa zrušuje.

2.	ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 20.12.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/40

Rozsudok Všeobecného súdu z 2. júla 2010 — Lafili/Komisia

(Vec T-485/08 P) (1)

(Odvolanie - Verejná služba - Úradníci - Prípustnosť - Pojem účastník konania, ktorý nemal úspech v konaní na prvom stupni - Povýšenie - Zaradenie do platovej triedy a platového stupňa - Multiplikačný faktor vyšší ako jeden - Prepočet na odpracované roky v platovom stupni - Článok 7 prílohy XIII služobného poriadku)

2010/C 221/65

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Paul Lafili (Genk, Belgicko) (v zastúpení: L. Levi, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall, H. Krämer, K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu (druhá komora) zo 4. septembra 2008 vydanému vo veci Lafili/Komisia (F-22/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Paul Lafili znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci tohto konania.

(1) Ú. v. EÚ C 19, 24.1.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/41

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júla 2010 — mPAY24/ÚHVT — Ultra (M PAY)

(Vec T-557/08) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva M PAY - Skoršie slovné ochranné známky Spoločenstva a národné ochranné známky MPAY24 - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009])

2010/C 221/66

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: mPAY24 GmbH (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: H.-G. Zeiner, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Ultra d.o.o. Proizvodnja elektronskih naprav (Zagorje ob Savi, Slovinsko)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 30. septembra 2008 (vec R 221/2007-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi mPAY24 GmbH a Ultra d.o.o. Proizvodnja elektronskih naprav

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 30. septembra 2008 (vec R 221/2007-1) sa zrušuje v rozsahu, v akom bola týmto rozhodnutím zamietnutá námietka podaná mPAY24 GmbH.

2.	ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/41

Rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2010 — M6 a TF1/Komisia

(Spojené veci T-568/08 a T-573/08) (1)

(Štátna pomoc - Vysielanie vo verejnom záujme - Pomoc zamýšľaná Francúzskou republikou v prospech France Télévisions - Kapitálová dotácia vo výške 150 miliónov eur - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Služby všeobecného hospodárskeho záujmu - Kritérium proporcionality - Neexistencia značných ťažkostí)

2010/C 221/67

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyne: Métropole télévision (M6) (Neuilly-sur-Seine, Francúzsko) (v zastúpení: O. Freget, N. Chahid-Nouraï, R. Lazerges a M. Potel, advokáti), a Télévision française 1 SA (TF1) (Boulogne-Billancourt, Francúzsko) (v zastúpení: J.-P. Hordies a C. Smits, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: B. Stromsky a B. Martenczuk, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobkyne: Canal + (Issy-les-Moulineaux, Francúzsko) (v zastúpení: E. Guillaume, advokát)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Francúzska republika (v zastúpení: pôvodne G. de Bergues a A.-L. Vendrolini, neskôr G. de Bergues a L. Butel, splnomocnení zástupcovia), a France Télévisions (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: J.-P. Gunther, D. Tayar, A. Giraud a S. Snoeck, advokáti)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 3506 v konečnom znení zo 16. júla 2008 o zamýšľanej pomoci Francúzskej republiky poskytnúť kapitálovú dotáciu vo výške 150 miliónov eur v prospech France Télévisions SA a návrh na vydanie príkazu Komisii začať konanie vo veci formálneho zisťovania

Výrok rozsudku

1.	Žaloby sa zamietajú.

2.	Métropole télévision (M6) znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vo veci T-568/08, ako aj trovy konania Európskej komisie a France Télévisions v tejto veci.

3.	Télévision française 1 SA (TF1) znáša svoje vlastné trovy konania vo veci T-573/08 a je povinná nahradiť trovy konania Komisie a France Télévisions v tejto veci.

4.	Francúzska republika a Canal + znášajú každý vlastné trovy konania vo veciach T-568/08 a T-573/08.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/42

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júla 2010 — Komisia/Antiche Terre

(Vec T-51/09) (1)

(Arbitrážna doložka - Program týkajúci sa podpory energetických technológií pre Európu (Thermie) - Zmluva, ktorá sa týka projektu v Umbertide (Taliansko) elektrárne vyrábajúcej elektrickú energiu prostredníctvom inovačných technológií spaľovania poľnohospodárskej a lesnej biomasy - Podstatná zmena podmienok plnenia zmluvy - Zrušenie zmluvy - Vrátenie zaplatených súm - Úroky)

2010/C 221/68

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: V. Joris, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. dal Ferro, advokát)

Žalovaná: Antiche Terre Soc. coop. rl Società Agricola Cooperativa (Arezzo, Taliansko) (v zastúpení: L. Defalque a P. Van Leynseele, advokáti)

Predmet veci

Žaloba, ktorú podala Komisia podľa článku 238 ES a ktorou sa domáha odsúdenia Antiche Terre na vrátenie súm vyplatených Európskym spoločenstvom v rámci výkonu zmluvy č. BM/188/96 uzavretej 23. decembra 1996 s troma spoločnosťami, pričom jednou z nich je Antiche Terre v rámci programu Thermie

Výrok rozsudku

Antiche Terre Soc. coop. rl Società Agricola Cooperativa je povinná zaplatiť Európskej komisii 479 332,40 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške stanovenej talianskym zákonom vypočítaných v súlade so sadzbou účinnou od 4. januára 2004 až do dňa úplného zaplatenia dlhu, po odpočítaní 461 979 eur, ktoré vymohla Komisia na základe vykonania bankovej záruky 25. januára 2005, pričom bola oprávnenou osobou z bankovej záruky.

2.	Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

3.	Antiche Terre je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.4.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/42

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júla 2010 — Herhof/ÚHVT — Stabilator (stabilator)

(Vec T-60/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky stabilator - Skoršia slovná ochranná známka STABILAT - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Neexistencia podobnosti tovarov a služieb - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009])

2010/C 221/69

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Herhof-Verwaltungsgesellschaft mbH (Solms, Nemecko) (v zastúpení: A. Zinnecker a T. Bösling, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Stabilator sp. z o.o. (Gdyňa, Poľsko) (v zastúpení: M. Kacprzak, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) zo 16. decembra 2008 (veci R 483/2008-4 a R 705/2008-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Herhof-Verwaltungsgesellschaft mbH a Stabilator sp. z o.o.

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Herhof-Verwaltungsgesellschaft mbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 102, 1.5.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/43

Rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júla 2010 — Valigeria Roncato/ÚHVT — Roncato (CARLO RONCATO)

(Vec T-124/09) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva CARLO RONCATO - Nezapísané národné obrazové ochranné známky RV RONCATO a slovná ochranná známka RONCATO - Skoršia národná obrazová ochranná známka RV RONCATO a slovná ochranná známka RONCATO - Neexistencia nebezpečenstva neoprávneného využívania rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena skorších ochranných známok - Existencia náležitého dôvodu pre používanie prihlasovanej ochrannej známky - Relatívne dôvody zamietnutia - Článok 8 ods. 4 a 5 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 4 a 5 nariadenia (ES) č. 207/2009])

2010/C 221/70

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Valigeria Roncato SpA (Campodarsego, Taliansko) (v zastúpení: P. Perani a P. Pozzi, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: P. Bullock, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Roncato Srl (Campodarsego) (v zastúpení: M. Cartella a M. Fazzini, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 23. januára 2009 (vec R 237/2008-1 a vec R 263/2008-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Valigeria Roncato SpA a Roncato Srl

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Valigeria Roncato SpA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 6.6.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/43

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. júna 2010 — BASF Plant Science a i./Komisia

(Vec T-293/08) (1)

(Aproximácia právnych predpisov - Zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia - Konanie o povolení na uvedenie na trh - Neprijatie rozhodnutia - Žaloba na nečinnosť - Zánik predmetu konania - Zastavenie konania)

2010/C 221/71

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: BASF Plant Science GmbH (Ludwigshafen, Nemecko), Plant Science Sweden AB (Svalöv, Švédsko), Amylogene HB (Svalöv) a BASF Plant Science Co. GmbH, predtým BASF Plant Science Holding GmbH (Ludwigshafen) (v zastúpení: D. Waelbroeck a U. Zinsmeister, advokáti, a D. Slater, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: C. O’Reilly a M. C. Zadra, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: J. Bering Liisberg a R. Holdgaard, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh smerujúci k určeniu, že Komisia si tým, že protiprávne neprijala potrebné opatrenia na uvedenie geneticky modifikovaného zemiaku Amflora na trh, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 18 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 77) a článku 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124)

Výrok uznesenia

1.	Konanie o tejto žalobe sa zastavuje.

2.	Každý účastník znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 272, 25.10.2008.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/44

Uznesenie Všeobecného súdu z 29. júna 2010 — Mauerhofer/Komisia

(Vec T-515/08) (1)

(Viacnásobná rámcová zmluva ‚,Komisia 2007‘ - Zamestnávanie odborníkov v rámci činností týkajúcich sa pomoci poskytovanej tretím krajinám - Úlohy znaleckého posudku - Opatrenia Komisie o počte odpracovaných vyúčtovateľných dní - Žaloba o neplatnosť - Neexistencia napadnuteľného aktu - Neprípustnosť - Žaloba o náhradu škody - Príčinná súvislosť - Žaloba zjavne bez právneho základu)

2010/C 221/72

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Volker Mauerhofer (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: J. Schartmüller, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: S. Boelaert, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Na jednej strane návrh na zrušenie administratívneho nariadenia Komisie z 9. septembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa osobitná zmluva 2007/143271 uzatvorená medzi ňou a osobou zodpovednou za projekt „Value Chain Mapping Analysis“ realizovaný v Bosne a Hercegovine na základe rámcovej zmluvy, ktorou Komisia znížila počet pracovných dní odpracovaných žalobcom na základe zmluvy s uvedenou osobou zodpovednou za rámcovú zmluvu, ktoré táto môže Komisii vyúčtovať, a na druhej strane návrh na náhradu škody

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Volker Mauerhofer je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/44

Uznesenie Všeobecného súdu zo 16. júna 2010 — Biocaps/Komisia

(Vec T-24/09) (1)

(Hospodárska súťaž - Správne konanie - Rozhodnutie nariaďujúce kontrolu - Článok 20 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1/2003 - Existencia príjemcu rozhodnutia - Žaloba zjavne bez akéhokoľvek právneho základu)

2010/C 221/73

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Biocaps (Orsay, Francúzsko) (v zastúpení: Y.-R. Guillou, H. Speyart van Woerden a T. Verstraeten, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouquet a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 6524 z 29. októbra 2008 vo veci COMP/39510, ktorým bolo nariadené Laboratoire Champagnat Desmoulins Philippakis, ako aj všetkým spoločnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, aby sa podrobili kontrole podľa článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205)

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta ako zjavne nedôvodná z právneho hľadiska.

2.	Biocaps znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/45

Uznesenie Všeobecného súdu z 21. júna 2010 — Meister/ÚHVT

(Vec T-284/09 P) (1)

(Odvolanie - Verejná služba - Úradníci - Hodnotenie - Oneskorené vypracovanie hodnotiacich správ - Predmet žaloby na prvom stupni - Oneskorená odpoveď na sťažnosti - Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné)

2010/C 221/74

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Herbert Meister (Muchamiel, Španielsko) (v zastúpení: H.-J. Zimmermann, advokát)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: I. de Medrano Caballero a G. Faedo, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Waelbroeck a E. Winter, advokáti)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 18. mája 2009, Meister/ÚHVT (F-138/06 a F-37/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Herbert Meister znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), ktoré mu vznikli v tomto konaní.

(1) Ú. v. EÚ C 244, 10.10.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/45

Uznesenie Všeobecného súdu zo 17. júna 2010 — Jurašinović/Rada

(Vec T-359/09) (1)

(Žaloba o neplatnosť - Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Správy pozorovateľov vyslaných Európskou úniou do oblasti Knin (Chorvátsko) - Dočasné opatrenie - Neprípustnosť - Implicitné odmietnutie prístupu - Záujem na konaní - Výslovné rozhodnutie prijaté po podaní žaloby - Zastavenie konania)

2010/C 221/75

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Ivan Jurašinović (Angers, Francúzsko) (v zastúpení: A. Beguin, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: C. Fekete a K. Zieleśkiewicz, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Rady Európskej únie zo 17. júna 2009, ktorým bol žalobcovi odmietnutý prístup k správam pozorovateľov Európskej únie prítomných v Chorvátsku v oblasti Knin od 1. augusta do 31. augusta 1995 a k dokumentom označeným „ECMM RC Knin Log Reports“, ako aj implicitného rozhodnutia prijatého v súvislosti so zamietnutím jeho opätovnej žiadosti, a jednak návrh, aby bolo Rade nariadené sprístupniť požadované dokumenty v elektronickej podobe

Výrok uznesenia

Konanie vo veci žalobných návrhov Ivana Jurašinovića, ktorými sa domáhal zrušenia rozhodnutia Rady Európskej únie, ktorým bola zamietnutá jeho opätovná žiadosť o prístup k správam pozorovateľov Európskej únie prítomných v Chorvátsku v oblasti Knin od 1. augusta do 31. augusta 1995 a k dokumentom označeným „ECMM RC Knin Log Reports“, sa zastavuje.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta ako neprístupná.

3.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 267, 7.11.2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/46

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 30. júna 2010 — Victoria Sánchez/Parlament a Komisia

(Vec T-61/10 R)

(Nariadenie predbežného opatrenia - Návrh na nariadenie predbežného opatrenia - Nedodržanie formálnych náležitostí - Neprípustnosť)

2010/C 221/76

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Fernando Marcelino Victoria Sánchez (Sevilla, Španielsko) (v zastúpení: pôvodne N. Domínguez Varela, neskôr P. Suarez Plácido, advokáti)

Žalovaní: Európsky parlament (v zastúpení: N. Lorenz, N. Görlitz a P. López-Carceller, splnomocnení zástupcovia) a Európska komisia (v zastúpení: L. Lozano Palacios a I. Martínez del Peral, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na nariadenie predbežných opatrení týkajúcich sa zabezpečenia telesnej integrity žalobcu, jeho základných práv a práv občanov Európskej únie, ktorí by mohli byť dotknutí

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/46

Odvolanie podané 21. mája 2010: Y proti rozsudku Súdu pre verejnú službu zo 7. októbra 2009 vo veci F-29/08, Y/Komisia

(Vec T-493/09 P)

()

2010/C 221/77

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Y (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: J. Van Rossum, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu vyhlásený 7. októbra 2009 (vec F-29/08, Y/Komisia), ktorým sa zamieta žaloba odvolateľa,

—	zrušiť rozhodnutie z 24. mája 2007 o prepustení odvolateľa,

—	zaviazať Komisiu, aby mu zaplatila odmenu ktorú by dostával, pokiaľ by predčasne nezanikla platnosť jeho zmluvy, ako aj všetky náhrady na ktoré má nárok,

—	uložiť Komisii povinnosť, aby mu zaplatila 500 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Týmto odvolaním sa odvolateľ domáha zrušenia rozsudku Súdu pre verejnú službu (SVS) zo 7. októbra 2009, vyhláseného vo veci Y/Komisia F-29/08, ktorým sa zamieta žaloba, ktorou sa odvolateľ domáhal na jednej strane zrušenia rozhodnutia Komisie o prepustení odvolateľa a na druhej strane náhrady ujmy.

Na podporu svojho odvolania odvolateľ tvrdí, že Súd pre verejnú službu pochybil z právneho hľadiska:

—	keď sa domnieval, že Komisia nemala povinnosť poradiť sa s výborom pre správy, hoci rozhodnutie Komisie zo 7. apríla 2004, ktorým sa stanovujú všeobecné vykonávacie pravidlá týkajúce sa konaní upravujúcich nábor a zamestnávanie zmluvných zamestnancov ukladá ako povinnosť takúto poradu,

—	keď bol odvolateľ platne prepustený, hoci nemohol vzniesť svoje pripomienky k stanovisku výboru pre správy, ktoré mu nebolo oznámené,

—	keď rozhodol, že neoznámenie stanoviska výboru pre správy odvolateľovi neporušuje jeho práva na obhajobu,

—	keď sa domnieval, že rozhodnutie o prepustení nevychádzalo zo stanoviska výboru pre správy, hoci je toto stanovisko výslovne uvedené v odôvodnení rozhodnutia o prepustení,

—	keď sa domnieval, že inštitúcia vychádzala výlučne z dôvodov a skutkových okolností uvedených v správe hodnotiacej obdobie stáže odvolateľa, hoci zo znenia tohto rozhodnutia vyplýva, že vychádza z aspektov, ktoré sa týkajú tvrdení o pasívnej korupcii,

—	keď sa domnieval, že rozhodnutie o prepustení bolo dôvodné a v súlade s právom, hoci vychádzalo z dôvodov a skutkových okolností, ktoré nastali pred tým, než nastúpil odvolateľ do služby ako zmluvný zamestnanec, a

—	keď sa domnieval, že rozhodnutie o prepustení nebolo disciplinárnym trestom, hoci porušenia povinností, ktoré sa vytýkajú odvolateľovi viedli k disciplinárnemu konaniu, ktoré sa týka rovnakých skutkov a rovnakého činu, ako sú tie, ktorými sa odôvodnilo rozhodnutie o prepustení.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/47

Žaloba podaná 27. mája 2010 — Danzeisen/Komisia

(Vec T-242/10)

()

2010/C 221/78

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Werner Danzeisen (Eichstetten, Nemecko) (v zastúpení: H. Schmidt, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—

zrušiť nariadenie Komisie (EÚ) č. 271/2010 v tom rozsahu, v akom mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008 tým spôsobom, že sa v jeho prílohe XI časti A bode 9 vzhľadom na ekologické logo EÚ uvedené v článku 57 právne záväzne nariaďuje, že jeho používanie musí byť „v súlade s pravidlami týkajúcimi sa jeho registrácie… na úrade Beneluxu pre ochranu duševného vlastníctva“, v rozsahu, v akom tieto ustanovenia (stanov používania kolektívnej ochrannej známky) nariaďujú:

—

v článku 2 ods. 4, že nikto, ani žalobca, nemôže používať ekologické logo EÚ „without empowerment from the Bodies designed or recognised in accordance with the Community Regulations,“, čiže bez oprávnenia na používanie ekologického loga EÚ udeleného kontrolnými orgánmi alebo kontrolnými miestami, ktoré boli zriadené podľa právnych predpisov Únie alebo, ktoré boli za také uznané,

—

v článku 4 stanovené vylúčenie zodpovednosti, podľa ktorého Európska únia neručí za to, že sa ekologické logo EÚ môže používať v Európskej únii, s výnimkou vlastnej právnej existencie Európskej únie a jej práv na ekologickom logu EÚ „except to the extent of its corporate existence and of its underlying entitlement to the Organic Farming Mark,“, čiže obmedzenie zodpovednosti Európskej únie len na právnu existenciu Európskej únie a na právo Európskej únie na uskutočnený zápis ochrannej známky,

—

v článku 7 ods. 2 druhej vete stanovenie, že je možná koexistencia ustanovení stanov používania kolektívnej ochrannej známky týkajúcich sa používania a správy ekologického loga EÚ s ustanoveniami Európskej únie a vnútroštátnych zákonov, ale že v prípade konfliktu týkajúceho sa používania ekologického loga EÚ majú prednosť stanovy používania kolektívnej ochrannej známky a musia sa uplatniť, takže sa „in case of conflict concerning the use of the Organic Farming Mark“ uplatnia „provisions of the present Regulations on use and management“ a neuplatnia sa iné pravidla, najmä tie v nariadení (EÚ) č. 271/2010,

—	v článku 9 bode 3, že sa ekologické logo EÚ nemôže používať takým spôsobom, ktorý kriticky alebo znevažujúco vyjadruje postoj k Európskej únii alebo k stanovám používania kolektívnej ochrannej známky, ktoré boli stanovené na úrade Beneluxu pre ochranu duševného vlastníctva,

—	v článku 12 ods. 1, že si Európska únia vyhradzuje právo priamo kontrolovať výrobky a reklamné materiály, ktoré sú označené ekologickým logom EÚ, a pravidelne vyžadovať príklady použitia,

—	v článku 15 ods. 1, že výklad ustanovení stanov používania kolektívnej ochrannej známky prináleží výlučne Európskej únii, teda jej zákonnému zástupcovi, Európskej komisii a tým je vyňatý z výkladu súdnictvom Európskej únie,

—	v článku 15 ods. 2, že na pravidlá pre používanie a správu ekologického loga EÚ sa vzťahuje belgické právo,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca namieta znenie prílohy XI nariadenia (ES) č. 889/2008 (1), ktoré bolo zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. 271/2010 (2).

Na odôvodnenie svojej žaloby žalobca v prvom rade uvádza, že bol porušený článok 297 ods. 1 tretia veta ZFEÚ, keďže príloha XI časť A bod 9 nariadenia č. 889/2008 v znení nariadenia č. 271/2010 odkazuje na stanovy používania kolektívnej ochrannej známky, ktoré stanovila Komisia pri zápise loga Európskej únie pre ekologickú/biologickú výrobu na úrade Beneluxu pre ochranu duševného vlastníctva, a tieto stanovy používania kolektívnej ochrannej známky neboli uverejnené v Úradnom vestníku napriek tomu, že majú z dôvodu odkazu takú istú záväznosť ako samotný text nariadenia Komisie.

Po druhé žalobca uvádza, že dynamický odkaz na stanovy používania kolektívnej ochrannej známky dáva Komisii príležitosť ľubovoľne meniť skutočný význam nariadenia č. 271/2010 bez spolupráce členských štátov, čím by sa obišla a zmarila zákonnosť legislatívneho aktu danú spoluprácou členských štátov.

Po tretie namieta, že stanovy používania kolektívnej ochrannej známky stanovujú, že nikto nemôže používať logo Európskej únie pre ekologickú/biologickú výrobu bez oprávnenia, ktoré udeľujú kontrolné orgány alebo miesta. Podľa žalobcu to odporuje článku 24 ods. 2 a článku 25 ods. 1 nariadenia (ES) č. 834/2007 (3), keďže tieto ustanovenia poskytujú ekologicky kontrolovaným podnikom právo používať logo Európskej únie pre ekologickú/biologickú výrobu pre biologické výrobky v súlade s nariadením.

Po štvrté žalobca tvrdí, že stanovy používania kolektívnej ochrannej známky stanovujú v prospech Európskej komisie vylúčenie zodpovednosti, ktorým sa Komisia nezákonne zbavuje svojej úradnej povinnosti zabrániť škodám aj pre žalobcu.

Po piate žalobca uvádza, že stanovy kolektívnej ochrannej známky v koexistencii jej predpisov a iných legislatívnych aktov Európskej únie a vnútroštátnych zákonov stanovujú, že v prípade konfliktu majú vždy prednosť stanovy používania kolektívnej ochrannej známky, čo má za následok, že sa poruší zásada prednosti práva Únie.

Po šieste žalobca namieta, že mu stanovy používania kolektívnej ochrannej známky zakazujú používať logo Európskej únie pre ekologickú/biologickú výrobu takým spôsobom, ktorý vo vzťahu k Európskej únii vyznieva kriticky. To predstavuje svojvoľný a bezdôvodný zásah do jeho základného práva na slobodné vyjadrenie názoru.

Na siedmom mieste sa uvádza, že stanovy kolektívnej ochrannej známky stanovujú, že Európska komisia môže od užívateľov loga Európskej únie pre ekologickú/biologickú produkciu vyžadovať príklady použitia a preskúmať ich, čím si Komisia vytvorí možnosť priameho prístupu k podnikom a tým poruší rozdelenie právomocí vo vzťahu k členským štátom.

Po ôsme žalobca namieta zápis loga Európskej únie pre ekologickú/biologickú výrobu Európskou úniou ako kolektívnej ochrannej známky, keďže je to okrem iného nezlučiteľné s nariadením č. 834/2007.

Na deviatom mieste žalobca uvádza, že si Komisia v stanovách používania kolektívnej ochrannej známky vyhradzuje právo vykladať ich, čím porušuje monopol Súdneho dvora na výklad.

Napokon je svojvoľné, že používania stanovy kolektívnej ochrannej známky aj pre žalobcu nariaďujú uplatňovanie belgického práva.

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (Ú. v. EÚ L 250, s. 1).

(2) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 271/2010 z 24. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 so zreteľom na logo ekologickej výroby Európskej únie (Ú. v. EÚ L 84, s. 19).

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, s. 1).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/49

Žaloba podaná 26. mája 2010 — Tsakiris-Mallas/ÚHVT — Seven (7Seven Fashion Shoes)

(Vec T-244/10)

()

2010/C 221/79

Jazyk žaloby: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Tsakiris-Mallas A.E. (Argiroupoli Attikis, Grécko) (v zastúpení: N. Simantiras, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Seven S.p.A. (Torino, Taliansko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 22. marca 2010 vo veci R 1045/2009-2,

—	vyhovieť prihláške č. 5445481 ako obrazovej ochrannej známky Spoločenstva „7Seven Fashion Shoes“ pre tovary tried 18 a 25, a

—	zaviazať odporcov na náhradu trov konania, vrátane trov námietkového konania a konania pred odvolacím senátom ÚHVT.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „7Seven Fashion Shoes“ pre tovary tried 18 a 25 — prihláška č. 5445481.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: talianska obrazová ochranná známka „7Seven“ zapísaná pod č. 769296 pre tovary tried 14, 16 a 18; talianska obrazová ochranná známka „Seven“ zapísaná pod č. 928116 pre tovary tried 16 a 18.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia a zamietnutie prihlášky pre tovary triedy 18.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009, keďže sa odvolací senát nesprávne domnieval, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými ochrannými známkami; porušenie článku 65 ods. 2 v spojení s článkom 8 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009, keďže sa odvolací senát vôbec nezaoberal otázkou, či je alebo nie je článok 8 ods. 5 nariadenia uplatniteľný.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/49

Odvolanie podané 9. júna 2010: Luigi Marcuccio proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 25. marca 2010 vo veci F-102/08, Marcuccio/Komisia

(Vec T-256/10 P)

()

2010/C 221/80

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, avvocato)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

—	v každom prípade zrušiť v celom rozsahu a bez akejkoľvek výnimky napadnuté uznesenie,

—	vyhlásiť, že žaloba, v súvislosti s ktorou bolo vydané napadnuté uznesenie, je v celom rozsahu prípustná,

—	najmä vyhovieť v celom rozsahu a bez akejkoľvek výnimky žalobnému návrhu,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v prospech odvolateľa,

—	subsidiárne, vrátiť vec na nové prejednanie Súdu pre verejnú službu v odlišnom zložení, preto aby opätovne rozhodol o veci.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie smeruje proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu z 25.marca 2010. Týmto uznesením sa zamietla čiastočne ako zjavne neprípustná a čiastočne ako zjavne nedôvodná žaloba, ktorou sa odvolateľ domáhal určenia absolútnej neplatnosti alebo aspoň zrušenia rozhodnutia, ktorým Komisia zamietla zaslať odvolateľovi kópiu fotografií urobených v súvislosti s presťahovaním ubytovania, ktoré mal v Luande (Angola), a zamietla zničiť všetky dokumenty týkajúce sa takéhoto presťahovania, a tiež uložiť povinnosť Komisii nahradiť škodu, ktorá vyplýva z tej skutočnosti, že žalovaná presťahovala odvolateľa proti jeho vôli.

Na podporu svojich návrhov odvolateľ uvádza absolútne nedostatočné odôvodnenie, tiež porušenie noriem upravujúcich dokazovanie na súde, zásady rovnosti účastníkov konania, článku 94 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, povinnosť starostlivosti žalovanej vo vzťahu k odvolateľovi a povinnosť zásady riadnej správy vecí verejných.

Odvolateľ tiež tvrdí, že Súd pre verejnú službu nerozhodol o troch z jeho návrhov.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/50

Žaloba podaná 4. júna 2010 — Taliansko/Komisia

(Vec T-257/10)

()

2010/C 221/81

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: P. Gentilli, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 1711 v konečnom znení z 24. marca 2010 o štátnej pomoci č. C 4/2003 (ex NN 102/2002),

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Talianska republika podala žalobu na Všeobecný súd Európskej únie proti rozhodnutiu Komisie K(2010) 1711 v konečnom znení z 24. marca 2010 o štátnej pomoci č. C 4/2003 (ex NN 102/2002), oznámenému listom z 25. marca 2010, SG Greffe (2010) D/4224. Toto rozhodnutie, prijaté po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora vo veci C-494/06 P Komisia/Taliansko a WAM, ktorým sa zamietlo odvolanie podané Komisiou proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorý vyhovel žalobám Talianskej republiky a spoločnosti WAM proti rozhodnutiu Komisie 2006/177/ES o štátnej pomoci C-4/2003 (ex NN 102/2002) poskytnutej Talianskom spoločnosti Wam, označilo pôžičky so zníženými úrokovými sadzbami schválené WAM S.p.A. za nezlučiteľné so spoločným trhom v zmysle zákona č. 394/81 týkajúceho sa opatrení na podporu talianskych vývozov v rokoch 1995 a 2000.

Na podporu svojej žaloby Talianska republika uvádza tieto dôvody:

Prvý žalobný dôvod. Porušenie článku 4 ods. 5 a 6 nariadenia č. 659/99/ES (1) a zásady ne bis in idem. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predchádzajúce rozhodnutie Komisie, prijaté v roku 2004 o tejto pomoci, bolo v celku a retroaktívne zrušené Všeobecným súdom a Súdnym dvorom. To viedlo k tacitnému schváleniu poskytnutia pomoci Komisiou od rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania v januári 2003. Okrem toho sa má uplatniť zásada ne bis in idem.

Druhý žalobný dôvod. Porušenie článku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ a článkov 4, 6, 7, 10, 13 a 20 nariadenia č. 659/99/ES. Talianska republika je toho názoru, že nové rozhodnutie obsahuje úplne novú analýzu spornej pomoci, takže malo byť prijaté po skončení konania vo veci formálneho zisťovania umožňujúceho kontradiktórnu výmenu názorov medzi členským štátom a dotknutými účastníkmi.

Tretí žalobný dôvod. Porušenie právnej sily rozhodnutej veci. Podľa žalobkyne rozsudky vyhlásené Všeobecným súdom a Súdnym dvorom ohľadom predchádzajúcej pomoci spadajú pod právnu silu rozhodnutej veci, pokiaľ ide o skutočnosť, že pomoc neznevýhodňuje vývozy ale náklady na prienik na trh tretích krajín a že samotné všeobecné odkazy na zásady týkajúce sa štátnej pomoci priamo ovplyvňujúcej vnútorný trh nepostačujú na to, aby odôvodnili rozhodnutie, ktorého predmetom je pomoc, ktorá má priamy vplyv na trh tretej krajiny, a ktorej výška je okrem toho nízka. Komisia vo svojom novom rozhodnutí pritom prehliada právnu silu rozhodnutej veci a tieto zásady uplatňuje iba zdanlivo.

Štvrtý žalobný dôvod. Porušenie zásady kontradiktórnosti a článku 20 nariadenia č. 659/99/ES. Nedostatočné dokazovanie. V tejto súvislosti žalobkyňa upresňuje, že pri prijatí nového rozhodnutia bola použitá ako posudzovacie kritérium univerzitná štúdia z roku 2009 týkajúca sa prijímajúceho podniku, ktorú Komisia nepredložila dotknutým účastníkom a ktorá nebola pred prijatím nového rozhodnutia predmetom žiadnej diskusie.

Piaty žalobný dôvod. Porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 1 ods. 1 písm. d) a článku 2 nariadenia ES č. 1998/2006. Porušenie právnej sily rozhodnutej veci. Kontradiktórna povaha. Talianska republika tvrdí, že predmetná pomoc patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1998/2006 o pomoci de minimis, pretože za obdobie troch rokov nepresiahla 200 000 eur. Z tohto dôvodu nepredstavujú štátnu pomoc a nemuseli byť ani oznámené. Toto nariadenie bolo uplatniteľné, keďže skutočnosť, že nejde o pomoc na vývoz, bola právoplatne rozhodnutá.

Šiesty žalobný dôvod. Porušenie článku 107 ods. 3 písm. c) a e) ZFEÚ a článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 70/2001. V každom prípade išlo o zlučiteľnú pomoc v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, keďže bola určená na podporu internacionalizácie podnikov Spoločenstva. Komisia toto posúdenie vo svojom rozhodnutí nevykonala.

Siedmy žalobný dôvod. Porušenie článku 14 nariadenia č. 659/99/ES a zásady proporcionality. Výška pomoci, ktorá má byť vrátená, bola vypočítaná príliš vysoko: skutočná pomoc vyplýva z rozdielu medzi referenčnou sadzbou platnou ku dňu jednotlivých platieb v rámci vrátenia pomoci a zníženou sadzbou, a nie z rozdielu medzi referenčnou sadzbou platnou ku dňu (oveľa skoršiemu) kedy bolo financovanie poskytnuté a uvedenou zníženou sadzbou.

Okrem toho sa Talianska republika dovoláva porušenia povinnosti odôvodnenia a zásady legitímnej dôvery.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/51

Žaloba podaná 7. júna 2010 — Microban International a Microban (Europe)/Komisia

(Vec T-262/10)

()

2010/C 221/82

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Microban International Ltd. (Huntersville, Spojené štáty americké) a Microban (Europe) Ltd. (Heath Hayes, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: M. S. Rydelski, právnik)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcov

—

zrušiť rozhodnutie Komisie č. 2010/169 z 19. marca 2010 týkajúce sa nezaradenia 2,4,4’-trichloro-2’-hydroxydifenyl éteru do zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky, ktoré sa môžu používať na výrobu plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, podľa smernice 2002/72/ES (Ú. v. EÚ L 75, s. 25), a

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia svojou žalobou navrhujú na základe článku 263 ZFEÚ zrušenie rozhodnutia Komisie č. 2010/169 z 19. marca 2010 týkajúce sa nezaradenia 2,4,4’-trichloro-2’-hydroxydifenyl éteru do zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky, ktoré sa môžu používať na výrobu plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, podľa smernice 2002/72/ES (1) (Ú. v. EÚ L 75, s. 25), oznámeného pod číslom K(2010) 1613.

Na podporu svojho návrhu žalobcovia uvádzajú nasledujúce žalobné dôvody:

Po prvé napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s povoľovacím postupom podľa rámcového nariadenia (2), keďže neexistuje riadny právny základ na jeho prijatie.

Po druhé rozhodnutie prijaté žalovanou nezaradiť dotknutý výrobok na zoznam Únie prísad bez rozhodnutia o riadení rizík, ktoré sa zakladá iba na späťvzatí pôvodnej žiadosti o povolenie, je v rozpore s povoľovacím postupom vo vzťahu k dotknutému výrobku.

Po tretie žalovaná porušila legitímne očakávania žalobcov tým, že v prípade dotknutého výrobku neposkytla možnosť zmeniť osobu pôvodného žiadateľa.

Nakoniec postup vedúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia nebol v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ, ako sú zásady riadnej správy, transparentnosti a právnej istoty.

(1) Smernica Komisie 2002/72/ES zo 6. augusta 2002, ktorá sa týka plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami (Ú. v. ES L 220, s. 18; Mim. vyd. 13/029, s. 535).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (Ú. v. EÚ L 338, s. 4).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/52

Žaloba podaná 16. júna 2010 — Španielsko/Komisia

(Vec T-263/10)

()

2010/C 221/83

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: Nuria Díaz Abad, abogado del Estado)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 8. apríla 2010, ktorým bolo povolené prerušenie spracovania žiadosti o priebežnú platbu podanej Španielskom 17. decembra 2009, z dôvodov uvedených v časti I právneho odôvodnenia žaloby,

—	priznať nárok na úroky voči Európskej komisii z titulu omeškania so skutočnými platbami vyplývajúcimi zo žiadostí o priebežné platby a neoprávnene pozastavenými,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetná žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie prerušiť lehotu na platbu v súvislosti so žiadosťou o priebežnú platbu, ktorú podalo Španielsko 17. decembra 2009. Uvedená žiadosť o priebežnú platbu, ktorá predstavuje sumu 2 717 227,26 eura, sa týka operačného programu pomoci Spoločenstva z Európskeho sociálneho fondu v rámci cieľa regionálnej konkurencieschopnosti autonómneho spoločenstva Baleárske ostrovy (CCI 2007ESO52PO005).

Žalobca na podporu svojich nárokov uvádza nasledujúce žalobné dôvody:

—

Porušenie článku 91 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady č. 1083/2006 (1) z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, keďže Komisia napadnutým rozhodnutím prerušila lehotu na platbu v súvislosti so žiadosťou o priebežnú platbu podanou Španielskom napriek tomu, že neexistovala správa vnútroštátneho kontrolného orgánu alebo kontrolného orgánu Spoločenstva obsahujúca dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systémov riadenia a kontroly a bez toho, aby existovali také nedostatky.

—

Porušenie stratégie kontroly, ktorú Komisia sama prijala, keďže lehotu na platbu uvedenej priebežnej platby prerušila s odôvodnením, že chýbajúce kontroly systémov sú v značnom omeškaní s realizáciou stratégie, hoci podľa tejto stratégie mohlo Španielske kráľovstvo predložiť dokumenty týkajúce sa kontroly systémov do 30. júna 2010.

—	Porušenie zásady právnej istoty, keďže Komisia vytýkala Španielskemu kráľovstvu nevykonanie kontrol systémov v skoršom termíne ako bol termín dohodnutý s Komisiou v časovom pláne, pričom túto skutočnosť španielske orgány nemohli predvídať.

—

Porušenie zásady legitímnej dôvery, keďže španielske orgány postupovali vždy podľa časových plánov kontroly, ktoré Komisia schválila spoločne so stratégiou, a tieto časové plány boli dodržané bez toho, aby Komisia dala niekedy najavo, že to predstavuje nejaké nedostatky vo fungovaní systémov riadenia a kontroly.

—	Porušenie zásady proporcionality, keďže opatrenie prijaté Komisiou je neprimerané, odporuje účinnému rozpočtovému hospodáreniu a existujú iné menej obmedzujúce právne nástroje na dosiahnutie rovnakého cieľa.

—	Napokon Španielske kráľovstvo žiada od Komisie úroky z omeškania podľa článku 87 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006, článku 83 nariadenia č. 1605/2002 (2) a článku 106 ods. 5 nariadenia Komisie č. 2342/2002 (3).

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, s. 25).

(2) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 25, s. 43; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

(3) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/53

Žaloba podaná 16. júna 2010 — Španielsko/Komisia

(Vec T-264/10)

()

2010/C 221/84

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: Nuria Díaz Abad, abogado del Estado)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 10. mája 2010, ktorým bolo povolené prerušenie spracovania žiadosti o priebežnú platbu podanej Španielskom 18. decembra 2009, z dôvodov uvedených v časti I právneho odôvodnenia žaloby,

—	priznať nárok na úroky voči Európskej komisii z titulu omeškania so skutočnými platbami vyplývajúcimi zo žiadostí o priebežné platby a neoprávnene pozastavenými,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetná žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie prerušiť lehotu na platbu v súvislosti so žiadosťou o priebežnú platbu, ktorú podalo Španielsko 18. decembra 2009. Uvedená žiadosť o priebežnú platbu, ktorá predstavuje sumu 37 320 854,12 eura, sa týka operačného programu pomoci Spoločenstva z Európskeho sociálneho fondu v rámci cieľov konvergencie a regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti v Španielsku (CCI 2007ESO5UPO002).

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú rovnaké ako žalobné dôvody a hlavné tvrdenia vo veci T-263/10, Španielsko/Komisia.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/53

Žaloba podaná 16. júna 2010 — Španielsko/Komisia

(Vec T-265/10)

()

2010/C 221/85

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: Nuria Díaz Abad, abogado del Estado)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 15. apríla 2010, ktorým bolo povolené prerušenie spracovania žiadosti o priebežnú platbu podanej Španielskom 11. decembra 2009, z dôvodov uvedených v časti I právneho odôvodnenia žaloby,

—	priznať nárok na úroky voči Európskej komisii z titulu omeškania so skutočnými platbami vyplývajúcimi zo žiadostí o priebežné platby a neoprávnene pozastavenými,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie prerušiť lehotu na platbu v súvislosti so žiadosťou o priebežnú platbu, ktorú podalo Španielsko 11. decembra 2009. Uvedená žiadosť o priebežnú platbu, ktorá predstavuje sumu 27 754 408,38 eura, sa týka operačného programu pomoci Spoločenstva z Európskeho sociálneho fondu v rámci cieľa konvergencie autonómneho spoločenstva Galícia (CCI 2007ESO51PO004).

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú rovnaké ako žalobné dôvody a hlavné tvrdenia vo veci T-263/10, Španielsko/Komisia.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/54

Žaloba podaná 16. júna 2010 — Španielsko/Komisia

(Vec T-266/10)

()

2010/C 221/86

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: Nuria Díaz Abad, abogado del Estado)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 11. mája 2010, ktorým bolo povolené prerušenie spracovania žiadosti o priebežnú platbu podanej Španielskom 10. decembra 2009, z dôvodov uvedených v časti I právneho odôvodnenia žaloby,

—	priznať nárok na úroky voči Európskej komisii z titulu omeškania so skutočnými platbami vyplývajúcimi zo žiadostí o priebežné platby a neoprávnene pozastavenými,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie prerušiť lehotu na platbu v súvislosti so žiadosťou o priebežnú platbu, ktorú podalo Španielsko 10. decembra 2009. Uvedená žiadosť o priebežnú platbu, ktorá predstavuje sumu 6 509 540,26 eura, sa týka operačného programu pomoci Spoločenstva z Európskeho sociálneho fondu v rámci cieľa regionálnej konkurencieschopnosti autonómneho spoločenstva Baskicko (CCI 2007ESO52PO010).

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú rovnaké ako žalobné dôvody a hlavné tvrdenia vo veci T-263/10, Španielsko/Komisia.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/54

Žaloba podaná 8. júna 2010 — Conceria Kara/ÚHVT — Dima (KARRA)

(Vec T-270/10)

()

2010/C 221/87

Jazyk žaloby: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Conceria Kara Srl (Trezzano sul Naviglio, Taliansko) (v zastúpení: P. Picciolini, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Dima — Gida Tekstil Deri Insaat Maden Turizm Orman Urünleri Sanayi Ve Ticaret Ltd Sti

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu z 29. marca 2010 o odvolaní proti rozhodnutiu ÚHVT týkajúcom sa námietkového konania č. B 1171453 začatom na návrh Conceria Kara po zamietnutí návrhu na zápis ochrannej známky Spoločenstva č. 5346457.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: DIMA — TEKSTIL DERI INSAAT MADEN TURIZM ORMAN URÜNLERE SANAYI VE TICARET LTD. STI.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „KARRA“ pre tovary a služby v triedach 3, 9, 18, 20, 24, 25 a 35.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: talianske obrazové ochranné známky „KARA“ (č. 765 532 pre tovary patriace do triedy 35 a č. 761 972 pre tovary a služby patriace do tried 18 a 25), obrazová ochranná známka č. 887 810 („KARA“) pre tovary patriace medzi inými do tried 18 a 25 a obchodné označenie talianskej spoločnosti „CONCERIA KARA S.R.L.“, ktoré táto spoločnosť používa vo vzťahu k rovnakým tovarom a výrobkom ako skoršie ochranné známky.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné prijatie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nedostatok odôvodnenia a nesprávny výklad a uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/55

Žaloba podaná 16. júna 2010 — H/Rada a i.

(Vec T-271/10)

()

2010/C 221/88

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: H (Catania, Taliansko) (v zastúpení: C. Mereu a M. Velardo, advokáti)

Žalované: Rada Európskej únie, Európska komisia a Policajná misia Európskej únie v Bosne a Hercegovine (EUPM)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie zo 7. apríla 2010 a, ak je to potrebné, rozhodnutie z 30. apríla 2010,

—	zaviazať žalované, aby nahradili škodu, ktorú utrpel žalobca, odhadnutú na 30 000,00 eur, a

—	zaviazať žalované na náhradu trov konania, ako aj 8 %-ný úrok.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Svojou žalobou sa žalobca podľa článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia rozhodnutia, ktoré prijala Policajná misia Európskej únie (EUPM) v Bosne a Hercegovine zo 7. apríla 2010 a, ak je to potrebné, na to nadväzujúceho potvrdzujúceho rozhodnutia z 30. apríla 2010, v ktorom bolo rozhodnuté preradiť žalobcu z hlavného štábu misie v Sarajeve na regionálny úrad v Banje Luke, ako aj o znížení hodnosti žalobcu. Navyše sa žalobca podľa článku 340 ZFEÚ domáha priznania náhrady škody vo výške 30 000,00 eur.

Žalobca uvádza, že podľa uznesenia Súdu pre verejnú službu z 9. októbra 2006 vo veci F-53/06 Gualtieri/Komisia je pre rozhodovanie v tejto veci príslušný Všeobecný súd.

Na podporu svojich žalobných návrhov žalobca uvádza tieto žalobné dôvody:

Po prvé žalobca namieta zneužitie právomoci, keďže neexistoval objektívny dôvod odôvodňujúci preradenie.

Po druhé žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, keďže Policajná misia Európskej únie v Bosne a Hercegovine neuviedla operačný dôvod odôvodňujúci preradenie.

Po tretie došlo k zjavnej chybe v posúdení, keďže neexistovala potreba naliehavo preradiť vyšetrovateľa na regionálny úrad v Banje Luke.

Navyše došlo k porušeniu rozhodnutia Rady č. 2009/906/SZBP z 8. decembra 2009 (1), keďže vedúci misie nebol oprávnený preradiť personál, ale iba zabezpečovať každodenné riadenie personálu.

Nakoniec žalobca žiada priznať náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej šikanovaním.

(1) Rozhodnutie Rady 2009/906/SZBP z 8. decembra 2009 o policajnej misii Európskej únie (EUPM) v Bosne a Hercegovine (BaH) (Ú. v. EÚ L 322, 2009, s. 22).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/56

Žaloba podaná 18. júna 2010 — Olive Line International/ÚHVT — O. International (O•LIVE)

(Vec T-273/10)

()

2010/C 221/89

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Olive Line International, S.L. (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: P. Koch Moreno, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: O. International, S.r.l. (Spoleto, Taliansko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 14. apríla 2010 vo veci R 4/2009-4,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania a

—	zaviazať ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu trov konania, ak sa stane vedľajším účastníkom v tomto konaní.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „O•LIVE“ pre tovary a služby zaradené do tried 3 a 44 — Prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 5715008.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová ochranná známka Spoločenstva č. 5086657 „Olive Line“ pre tovary zaradené do tried 3, 29 a 30; španielska obrazová ochranná známka č. 2741533 „Olive Line“ pre tovary zaradené do tried 3, 29 a 30; španielska slovná ochranná známka č. 2525564 „Olive Line“ pre tovary zaradené do triedy 3.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009 tým, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že neexistovala pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými ochrannými známkami.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/56

Žaloba podaná 21. júna 2010 — Wesergold Getränkeindustrie/ÚHVT — Lidl Stiftung (WESTERN GOLD)

(Vec T-278/10)

()

2010/C 221/90

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Wesergold Getränkeindustrie GmbH & Co. KG (Rinteln, Nemecko) (v zastúpení: P. Goldenbaum, I. Rohr a T. Melchert, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Lidl Stiftung & Co. KG (Neckarsulm, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 24. marca 2010 vo veci R 770/2009-1,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Lidl Stiftung & Co. KG.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka WESTERN GOLD pre tovary zaradené do triedy 33.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: národná ochranná známka a ochranná známka Spoločenstva WeserGold pre tovary zaradené do tried 29, 31 a 32; národná a medzinárodná slovná ochranná známka Wesergold pre tovary zaradené do tried 29, 31 a 32, a národná slovná ochranná známka WESERGOLD pre tovary zaradené do triedy 32.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: vyhovenie odvolaniu a zamietnutie námietky.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), keďže medzi kolidujúcimi ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny; porušenie článku 64 ods. 1 nariadenia (ES) č. 207/2009, pretože odvolací senát ani nezamietol odvolanie ani nepreskúmal dôvodnosť námietky; ďalej porušenie článku 75 druhej vety nariadenia (ES) č. 207/2009 z dôvodu porušenia práva na obranu žalobkyne, ako aj porušenie článku 75 prvej vety nariadenia (ES) č. 207/2009 z dôvodu neodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho senátu.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/57

Žaloba podaná 30. júna 2010 — Fondation de l’Institut de Recherche Idiap/Komisia

(Vec T-286/10)

()

2010/C 221/91

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Fondation de l’Institut de Recherche Idiap (v zastúpení: G. Chapus-Rapin, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	predbežne priznať tejto žalobe odkladný účinok,

—

v prvom rade:

—	vyhlásiť žalobu za prípustnú,

—	prijať žalobu,

—

v dôsledku toho:

—	zrušiť rozhodnutie z 11. mája 2010 prijaté Európskou komisiou,

—	vyhlásiť, že náklady IDIAP na vedcov pracujúcich na základe zmluvy na dobu neurčitú na programoch AMIDA, BACS a DIRAC sú oprávnenými nákladmi na účely poskytnutia prostriedkov z externých fondov Európskej únie,

—	rozhodnúť, že IDIAP nie je povinná nahradiť sumu 98 042,45 eura za DIRAC a 251 505,76 eura za AMIDA,

—	zaviazať Európsku komisiu, aby znášala všetky trovy konania,

—	zaviazať Európsku komisiu, aby znášala všetky trovy právneho zastúpenia IDIAP,

—

subsidiárne:

—	vyhlásiť žalobu za prípustnú,

—	prijať žalobu,

—

v dôsledku toho:

—	zrušiť rozhodnutie z 11. mája 2010 prijaté Európskou komisiou,

—	urýchlene uložiť Európskej komisii, aby nechala uskutočniť nový audit IDIAP a aby jeho vykonanie zverila inej osobe než Treureva,

—	zaviazať Európsku komisiu, aby znášala všetky trovy konania,

—	zaviazať Európsku komisiu, aby znášala všetky trovy právneho zastúpenia IDIAP.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou založenou na rozhodcovskej doložke žalobkyňa v podstate navrhuje Všeobecnému súdu, aby vyhlásil za oprávnené náklady IDIAP vynaložené na vedcov pracujúcich na základe zmluvy na dobu neurčitú na programoch AMIDA, BACS a DIRAC patriacich do rámca osobitných programov výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností nazvaných „Integrácia a posilnenie európskeho výskumného priestoru (2002 až 2006)“ a „Technológie informačnej spoločnosti (2002 až 2006)“.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza, že:

—

výklad zmlúv AMIDA, BACS a DIRAC Európskou komisiou, podľa ktorého sú náklady vyplývajúce z pracovných zmlúv vedcov uzavretých na dobu neurčitú neoprávnenými nákladmi bežnej prevádzky a nie dodatočnými nákladmi súvisiacimi s projektmi, je svojvoľný a prinajmenšom neodôvodnený, pretože:

—	vzorová zmluva, ktorá bola základom zmlúv AMIDA, BACS a DIRAC, nevylučuje z oprávnených nákladov pracovné zmluvy na dobu neurčitú,

—	vzťah medzi pracovnými zmluvami vedcov a projektmi AMIDA, BACS a DIRAC je výslovne uvedený v pracovných zmluvách,

—	pracovné zmluvy vedcov existujú len z dôvodu projektov, keďže žalobkyňa nedisponuje prostriedkami na platenie vedcov mimo týchto projektov,

—	najlepším prostriedkom na zaručenie možnosti ukončenia pracovného vzťahu s vedcami na konci projektu je zmluva na dobu určitú, ktorá môže byť podľa švajčiarskeho práva (miesto sídla žalobkyne) vypovedaná kedykoľvek pri dodržaní krátkej výpovednej doby,

—	výklad Komisie je v rozpore so zásadou dobrej viery a legitímnej dôvery, pretože sa postupne menil,

—	subsidiárne, postup auditu, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia, obsahuje neopraviteľné chyby, ktoré musia viesť k jeho zrušeniu.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/60

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 9. júna 2010 — Marcuccio/Komisia

(Vec F-56/09) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Žaloba o náhradu škody - Prístup administratívy do služobného bytu úradníka - Rešpektovanie obydlia a súkromného života)

2010/C 221/95

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: pôvodne G. Cipressa, neskôr G. Cipressa a L. Mansullo, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a C. Berardis-Kayser, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým zamieta návrh žalobcu jednak na náhradu škody, ktorá mu údajne vznikla v dôsledku vniknutia zamestnancov Komisie do jeho služobného bytu v Luande 8. apríla 2002, a jednak na odovzdanie kópií fotografií vyhotovených v tejto súvislosti a zničenie všetkých dokumentov, ktoré sa týkajú tejto udalosti

Výrok rozsudku

1.	Európska komisia je povinná zaplatiť pánovi Luigimu Marcucciovi sumu 5 000 eur.

2.	Rozhodnutie Európskej komisie z 11. septembra 2008 v rozsahu, v akom sa zamietol návrh pána Luigiho Marcuccia z 24. apríla 2008 na odovzdanie fotografií, ich zničenie a poskytnutie informácií, ktoré sa týkajú tohto zničenia, sa ruší.

3.	V zostávajúcej časti sa návrhy žaloby zamietajú.

4.	Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania pána Luigiho Marcuccia vo výške jednej štvrtiny.

5.	Pán Luigi Marcuccio znáša svoje trovy konania vo výške troch štvrtín.

(1) Ú. v. EÚ C 205, 29.8.2009, s. 48.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/60

Žaloba podaná 11. júna 2010 — Kaser/Komisia

(Vec F-45/10)

()

2010/C 221/96

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Ferdinand Kaser (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: M. Schober, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

V prvom rade zrušenie rozhodnutia Európskej komisie CMS 07/046, ktorým bol žalobca odvolaný z jeho funkcie, bez zníženia dôchodkových nárokov, ktoré sa stalo účinným 15. augusta 2009, a zrušenie všetkých rozhodnutí, ktoré boli prijaté voči žalobcovi v období medzi septembrom 2003 až do odvolania z funkcie, a v druhom rade žaloba o náhradu škody

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie CMS 07/046 kvôli šikanovaniu, zlému riadeniu a porušeniu základného práva byť vypočutý,

—	zrušiť všetky rozhodnutia, ktoré prijal menovací orgán voči žalobcovi v období medzi septembrom 2003 až do odvolania z funkcie, kvôli šikanovaniu a zlému riadeniu, kvôli porušeniu práva žalobcu byť vypočutý,

—	umožniť vypočuť žalobcu podľa článku 7 ods. 1 a článku 24 služobného poriadku a reagovať na žiadosti predložené vo februári 2008 a marci 2008,

—	priznať žalobcovi symbolické odškodné 1 euro ako náhradu jeho morálnej a profesijnej ujmy, ktorú utrpel spôsobom uvedeným v tejto žalobe, keďže predmetom takého nároku nie sú peniaze, ale uznanie dôstojnosti a profesijnej reputácie žalobcu.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/61

Žaloba podaná 18. júna 2010 — Hecq/Komisia

(Vec F-47/10)

()

2010/C 221/97

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: André Hecq (Chaumont-Gistoux, Belgicko) (v zastúpení: L. Vogel, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutí Komisie, ktorými sa odmieta uznať trvalá čiastočná invalidita v zmysle článku 73 služobného poriadku a ktorými sa žalobca zaväzuje na náhradu časti medicínskych výdavkov a odmien, ktoré vznikli v súvislosti s úkonmi zdravotníckej komisie

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie, ktoré prijal menovací orgán 5. marca 2010 (a doručené elektronickou poštou 8. marca 2010), ktorým bola zamietnutá sťažnosť podaná žalobcom z 9. decembra 2009 proti dvom administratívnym rozhodnutiam zo 7. septembra 2009, ktorými sa odmietla uznať žalobcovi s konečnou platnosťou akákoľvek invalidita v rámci článku 73 služobného poriadku a ktorými sa uložila povinnosť žalobcovi znášať polovicu medicínskych výdavkov a odmien, ktoré vznikli v súvislosti s úkonmi zdravotníckej komisie vo výške 500 eur (neskôr znížené na 300 eur), a znášať tiež v plnej výške (neskôr v rozsahu 60 %) výdavky a odmeny lekára, ktorý ho zastupoval v uvedenej zdravotníckej komisii,

—	zrušiť tiež už uvedené rozhodnutia zo 7. septembra 2009,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

14.8.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 221/61

Žaloba podaná 24. júna 2010 — De Nicola/EIB

(Vec F-49/10)

()

2010/C 221/98

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Carlo De Nicola (Strassen, Luxembursko) (v zastúpení: L. Isola, avvocato)

Žalovaná: Európska investičná banka

Predmet a opis sporu

Zrušiť rozhodnutie oznámené žalobcovi 11. mája 2010 v časti, v ktorej nevyhovelo jeho návrhu na zmierlivé urovnanie sporu tým, že implicitne zamietlo návrh na náhradu lekárskych výdavkov týkajúcich sa laserovej terapie, a zaviazať žalovanú, aby žalobcovi uhradila sumu 3 000 eur zvýšenú o úroky a nové menové zhodnotenie priznaných súm

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie oznámené elektronickou správou z 11. mája 2010,

—	zaviazať EIB, aby žalobcovi nahradila sumu 3 000 eur vynaloženú na laserovú terapiu uskutočnenú v roku 2007, vrátane náhrady škody vyplývajúcej z poklesu hodnoty meny a úrokov z priznaných súm,

—	zaviazať EIB na náhradu trov konania.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.221.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 221

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 14. augusta 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2010/C 221/01	Posledná publikácia Súdny dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 209, 31.7.2010	1