KONSOLIDOVANÉ ZNENIE ROKOVACIEHO PORIADOKU

Súdneho dvora z 19. júna 1991  (1)

OBSAH

VYMEDZENIE POJMOV (článok 1)

HLAVA I

— ORGANIZÁCIA SÚDNEHO DVORA

Kapitola prvá

— SUDCOVIA A GENERÁLNI ADVOKÁTI (články 2 až 6)

Kapitola druhá

— PREDSEDNÍCTVO SÚDNEHO DVORA A VYTVÁRANIE KOMÔR (články 7 až 11)

Kapitola druhá A

— ROZHODOVACIE ZLOŽENIA SÚDNEHO DVORA (články 11a až 11e)

Kapitola tretia

— KANCELÁRIA SÚDNEHO DVORA

Oddiel prvý

— Tajomník a jeho zástupcovia (články 12 až 19)

Oddiel druhý

— Iné oddelenia Súdneho dvora (články 20 až 23)

Kapitola štvrtá

— POMOCNÍ SPRAVODAJCOVIA (článok 24)

Kapitola piata

— ČINNOSŤ SÚDNEHO DVORA (články 25 až 28)

Kapitola šiesta

— JAZYKOVÝ REŽIM (články 29 až 31)

Kapitola siedma

— PRÁVA A POVINNOSTI SPLNOMOCNENÝCH ZÁSTUPCOV, PORADCOV A ADVOKÁTOV (články 32 až 36)

HLAVA II

— KONANIE

Kapitola prvá

— PÍSOMNÁ ČASŤ KONANIA (články 37 až 43)

Kapitola prvá A

— PREDBEŽNÁ SPRÁVA A PRIDELENIE VECI ROZHODOVACÍM ZLOŽENIAM SÚDNEHO DVORA (články 44 až 44a)

Kapitola druhá

— DOKAZOVANIE A PRÍPRAVNÉ ÚKONY

Oddiel prvý

— Dôkazné prostriedky (články 45 až 46)

Oddiel druhý

— Predvolanie a výsluch svedkov a znalcov (články 47 až 53)

Oddiel tretí

— Skončenie dokazovania (článok 54)

Oddiel štvrtý

— Prípravné procesné úkony (článok 54a)

Kapitola tretia

— ÚSTNA ČASŤ KONANIA (články 55 až 62)

Kapitola tretia A

— SKRÁTENÉ SÚDNE KONANIE (článok 62a)

Kapitola štvrtá

— ROZSUDKY (články 63 až 68)

Kapitola piata

— TROVY KONANIA (články 69 až 75)

Kapitola šiesta

— POMOC SÚVISIACA S TROVAMI KONANIA (článok 76)

Kapitola siedma

— SPÄŤVZATIE NÁVRHU NA ZAČATIE KONANIA (články 77 a 78)

Kapitola ôsma

— DORUČOVANIE (článok 79)

Kapitola deviata

— LEHOTY (články 80 až 82)

Kapitola desiata

— PRERUŠENIE KONANIA (článok 82a)

HLAVA III

— OSOBITNÉ DRUHY KONANIA

Kapitola prvá

— ODKLAD VÝKONU A INÉ PREDBEŽNÉ OPATRENIA (články 83 až 90)

Kapitola druhá

— NEDOSTATKY PODMIENOK A PREKÁŽKY KONANIA (články 91 a 92)

Kapitola tretia

— VEDĽAJŠÍ ÚČASTNÍCI KONANIA (článok 93)

Kapitola štvrtá

— ROZSUDKY PRE ZMEŠKANIE A NÁVRHY NA ICH ZRUŠENIE (článok 94)

Kapitola piata

— (články 95 a 96 zrušené)

Kapitola šiesta

— MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Oddiel prvý

— Návrh tretej osoby na zmenu rozsudku (článok 97)

Oddiel druhý

— Obnova konania (články 98 až 100)

Kapitola siedma

— NÁVRHY PROTI ROZHODNUTIAM ARBITRÁŽNEHO VÝBORU (článok 101)

Kapitola ôsma

— VÝKLAD ROZSUDKOV (článok 102)

Kapitola deviata

— PREJUDICIÁLNE KONANIA A INÉ KONANIA VO VECI VÝKLADU (články 103 až 104b)

Kapitola desiata

— OSOBITNÉ DRUHY KONANÍ PODĽA ČLÁNKOV 103 AŽ 105 ZESAE (články 105 a 106)

Kapitola jedenásta

— STANOVISKO (články 107 až 108) (článok 109 zrušený)

Kapitola dvanásta

— (článok 109a zrušený)

Kapitola trinásta

— ROZHODOVANIE O SPOROCH UVEDENÝCH V ČLÁNKU 35 ZMLUVY O ÚNII V ZNENÍ PLATNOM PRED NADOBUDNUTÍM PLATNOSTI LISABONSKEJ ZMLUVY (článok 109b)

HLAVA IV

— ODVOLANIA PROTI ROZHODNUTIAM VŠEOBECNÉHO SÚDU (články 110 až 123)

HLAVA IVa

— PRESKÚMANIE ROZHODNUTÍ VŠEOBECNÉHO SÚDU (články 123a až 123e)

HLAVA V

— KONANIA USTANOVENÉ V DOHODE O EHP (články 123f a 123g)

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (články 124 až 127)

PRÍLOHA

— ROZHODNUTIE O OFICIÁLNYCH SVIATKOCH

VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

V tomto poriadku sa:

—	ustanovenia Zmluvy o Európskej únii označujú číslom príslušného článku, za ktorým nasleduje skratka „ZEÚ“,

—	ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie označujú číslom príslušného článku, za ktorým nasleduje skratka „ZFEÚ“,

—	ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu označujú číslom článku, za ktorým nasleduje skratka „ZESAE“,

—	Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie označuje ako „Štatút“,

—	Dohoda o Európskom hospodárskom priestore označuje ako „Dohoda o EHP“.

Pre účely uplatňovania tohto poriadku:

—	pojem „inštitúcie“ znamená inštitúcie Únie a orgány alebo úrady alebo agentúry, ktoré sú zriadené zmluvami alebo aktmi vydanými za účelom vykonania zmlúv a ktoré môžu byť účastníkmi konania,

—	pojem „Dozorný úrad EZVO“ znamená dozorný orgán uvedený v Dohode o EHP.

HLAVA I

ORGANIZÁCIA SÚDNEHO DVORA

Kapitola prvá

SUDCOVIA A GENERÁLNI ADVOKÁTI

Článok 2

Funkčné obdobie sudcu začína dňom uvedeným v jeho menovacom dekréte. Ak tento deň nie je uvedený v menovacom dekréte, začína toto obdobie dňom vystavenia dekrétu.

Článok 3

1.   Pred nástupom do funkcie sudca skladá na prvom verejnom zasadnutí Súdneho dvora, na ktorom sa zúčastňuje po svojom menovaní, tento sľub:

2.   Bezprostredne po zložení sľubu podpíše sudca vyhlásenie, ktorým sa slávnostne zaväzuje dodržiavať počas výkonu svojej funkcie a aj po jej skončení povinnosti z nej vyplývajúce, najmä čestnosť a obozretnosť pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po ukončení výkonu tejto funkcie.

Článok 4

Ak má Súdny dvor rozhodnúť, či sudca spĺňa podmienky nevyhnutné pre výkon funkcie alebo či si plní povinnosti, ktoré mu z nej vyplývajú, predseda ho vyzve, aby sa dostavil na neverejné zasadnutie bez účasti tajomníka a predniesol svoje pripomienky.

Článok 5

Články 2, 3 a 4 tohto poriadku sa vzťahujú aj na generálnych advokátov.

Článok 6

Poradie sudcov a generálnych advokátov sa určuje podľa odslúžených rokov.

Pri rovnosti odslúžených rokov rozhoduje o ich poradí vek.

Sudcom a generálnym advokátom, ktorí sú po uplynutí funkčného obdobia opäť vymenovaní, sa zachováva ich doterajšie poradie.

Kapitola druhá

PREDSEDNÍCTVO SÚDNEHO DVORA A VYTVÁRANIE KOMÔR

Článok 7

1.   Bezprostredne po čiastočnej obmene uvedenej v článku 253 ZFEÚ si sudcovia z vlastných radov zvolia predsedu Súdneho dvora na tri roky.

2.   Ak výkon funkcie predsedu Súdneho dvora skončí pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, zvolí Súdny dvor jeho nástupcu na ostávajúce obdobie.

3.   Pri voľbách uvedených v tomto článku sa hlasuje tajne. Zvolený je sudca, ktorý získa hlasy viac ako polovice sudcov Súdneho dvora. Ak žiadny zo sudcov nezíska túto väčšinu, uskutočnia sa ďalšie kolá volieb až do jej dosiahnutia.

Článok 8

Predseda riadi činnosť a správu Súdneho dvora, vedie pojednávania a porady na neverejných zasadnutiach.

Článok 9

1.   Súdny dvor zriaďuje komory zložené z troch alebo z piatich sudcov podľa článku 16 Štatútu a rozhoduje o pridelení sudcov do nich.

Súdny dvor určí päťčlennú komoru alebo komory, ktoré budú na jeden rok poverené vecami uvedenými v článku 104b.

Zloženie komôr a určenie komory alebo komôr poverených vecami uvedenými v článku 104b sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej Únie.

2.   Po podaní návrhu na začatie konania vo veci, predseda Súdneho dvora určí sudcu spravodajcu.

Pre veci uvedené v článku 104b sa sudca spravodajca vyberie zo sudcov komory určenej v súlade s odsekom 1 na návrh jej predsedu. Ak komora rozhodne, že sa vec nebude prejednávať v rámci naliehavého konania, môže predseda Súdneho dvora rozhodnúť o opätovnom pridelení veci sudcovi spravodajcovi z inej komory.

Predseda Súdneho dvora prijme nevyhnutné opatrenia v prípade neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie sudcu spravodajcu.

3.   V konaní o veciach, ktoré boli pridelené niektorému rozhodovaciemu zloženiu Súdneho dvora podľa článku 44 ods. 3, pojem „Súdny dvor“ v tomto poriadku označuje toto zloženie.

4.   V konaní o veciach, ktoré boli pridelené päťčlennej alebo trojčlennej komore, právomoc predsedu Súdneho dvora vykonáva predseda komory.

Článok 10

1.   Bezprostredne po voľbe predsedu Súdneho dvora sudcovia volia predsedov päťčlenných komôr na tri roky.

Sudcovia volia predsedov trojčlenných komôr na jeden rok.

Súdny dvor vymenuje prvého generálneho advokáta na jeden rok.

Ustanovenia článku 7 ods. 2 a 3 sa použijú primerane.

Zvolenia a vymenovanie podľa tohto odseku sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Bezprostredne po tom, ako predseda určí sudcu spravodajcu, prvý generálny advokát pridelí vec generálnemu advokátovi. Prvý generálny advokát príjme nevyhnutné opatrenia v prípade neprítomnosti alebo inej prekážky vo výkone funkcie generálneho advokáta.

Článok 11

V prípade neprítomnosti alebo inej prekážky vo výkone funkcie predsedu Súdneho dvora alebo ak táto funkcia nie je obsadená, vykonáva ju niektorý z predsedov päťčlenných komôr podľa poradia ustanoveného v článku 6 tohto rokovacieho poriadku.

V prípade neprítomnosti alebo inej prekážky vo výkone funkcie tak predsedu Súdneho dvora, ako aj predsedov päťčlenných komôr, alebo ak ich funkcie nie sú súčasne obsadené, funkciu predsedu Súdneho dvora vykonáva niektorý z predsedov trojčlenných komôr podľa poradia ustanoveného v článku 6 tohto poriadku.

V prípade neprítomnosti alebo inej prekážky vo výkone funkcie tak predsedu Súdneho dvora, ako aj všetkých predsedov komôr, alebo ak ich funkcie nie sú súčasne obsadené, funkciu predsedu Súdneho dvora vykonáva niektorý z ďalších sudcov podľa poradia ustanoveného v článku 6 tohto poriadku.

Kapitola druhá A

ROZHODOVACIE ZLOŽENIA SÚDNEHO DVORA

Článok 11a

Súdny dvor zasadá v nasledujúcich rozhodovacích zloženiach:

—	v pléne zloženom zo všetkých sudcov,

—	vo veľkej komore zloženej z trinástich sudcov v súlade s článkom 11b,

—	v komorách zložených z piatich alebo troch sudcov v súlade s článkom 11c.

Článok 11b

1.   Veľká komora sa skladá vždy z predsedu Súdneho dvora, z predsedov päťčlenných komôr, zo sudcu spravodajcu a z počtu sudcov nevyhnutného na dosiahnutie celkového počtu trinásť členov veľkej komory. Posledne uvedení sudcovia sú určení podľa zoznamu uvedeného v odseku 2 a v súlade s jeho poradím. Pre každú vec pridelenú veľkej komore meno sudcu, ktorým sa začína poradie určených sudcov, je to, ktoré bezprostredne nasleduje po mene posledného sudcu určeného na základe zoznamu, pre vec, ktorá bola naposledy pridelená tomuto rozhodovaciemu zloženiu.

2.   Po voľbe predsedu Súdneho dvora a predsedov päťčlenných komôr sa zostaví zoznam ostatných sudcov pre potreby určenia zloženia veľkej komory. Tento zoznam je striedavo zostavený podľa poradia uvedeného v článku 6 tohto poriadku a v opačnom poradí: prvý sudca podľa tohto zoznamu je prvý sudca v poradí zostavenom podľa článku 6, druhý sudca na zozname je posledným sudcom podľa tohto poradia, tretí sudca je druhým podľa tohto poradia, štvrtý sudca predposledným podľa tohto poradia a tak ďalej.

Tento zoznam sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Od začiatku roka, keď sa uskutoční čiastočná obmena sudcov, až dovtedy, kým táto obmena neprebehne, vo veciach, ktoré sú pridelené veľkej komore zasadajú tiež dvaja náhradní sudcovia. Úlohy náhradných sudcov vykonávajú dvaja sudcovia uvedení v zozname podľa odseku 2, ktorých mená nasledujú bezprostredne po mene posledného sudcu určeného do zostavy veľkej komory vo veci.

Náhradní sudcovia nahradia, podľa poradia zoznamu uvedeného v odseku 2 sudcov, ktorí sa prípadne nemôžu zúčastniť na rozhodovaní o veci.

Článok 11c

1.   Päťčlenné a trojčlenné komory sa skladajú vždy z predsedu komory, sudcu spravodajcu a z počtu sudcov nevyhnutných na dosiahnutie celkového počtu päť, respektíve troch členov komory. Posledne uvedení sudcovia sú určení podľa zoznamov uvedených v odseku 2 a v súlade s ich poradím. Pre každú vec pridelenú komore meno sudcu, ktorým sa začína poradie určených sudcov, je to, ktoré bezprostredne nasleduje po mene posledného sudcu určeného na základe zoznamu pre vec, ktorá bola naposledy pridelená predmetnej komore.

2.   Po voľbe predsedov päťčlenných komôr sú pre potreby ich vytvorenia zostavené zoznamy všetkých sudcov každej komory s výnimkou jej predsedu. Tieto zoznamy sú zostavené rovnakým spôsobom ako zoznam uvedený v článku 11b ods. 2.

Po voľbe predsedov trojčlenných komôr sú pre potreby ich vytvorenia zostavené zoznamy všetkých sudcov každej komory s výnimkou jej predsedu. Tieto zoznamy sú zostavené podľa poradia uvedeného v článku 6 tohto poriadku.

Zoznamy uvedené v odseku 2 tohto článku sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 11d

1.   Ak sa Súdny dvor domnieva, že viacero vecí má spoločne prejednať to isté rozhodovacie zloženie, jeho zostavenie bude rovnaké ako to, ktoré prvé preskúmalo predbežnú správu o niektorej z vecí.

2.   Ak komora, ktorej vec bola pridelená, postúpi vec v súlade s článkom 44 ods. 4 Súdnemu dvoru, aby ju pridelil širšiemu rozhodovaciemu zloženiu, potom súčasťou tohto širšieho rozhodovacieho zloženia sú členovia komory, ktorá vec postúpila.

Článok 11e

V prípade prekážky vo výkone funkcie niektorého člena rozhodovacieho zloženia ho nahradí sudca podľa poradia ustanoveného v zoznamoch uvedených v článkoch 11b, ods. 2 alebo 11c ods. 2.

V prípade prekážky vo výkone funkcie predsedu Súdneho dvora sa funkcia predsedu veľkej komory vykonáva podľa článku 11.

V prípade prekážky vo výkone funkcie predsedu päťčlennej komory vykonáva jeho funkciu niektorý predseda trojčlennej komory, prípadne sa určí podľa poradia upraveného v článku 6 tohto poriadku, alebo ak žiaden predseda trojčlennej komory nie je členom tohto rozhodovacieho zloženia, tak funkciu predsedu vykonáva niektorý z ďalších sudcov podľa poradia určeného v článku 6.

V prípade prekážky na strane predsedu trojčlennej komory vykonáva jeho funkciu sudca tohto rozhodovacieho zloženia podľa poradia určeného v článku 6 tohto poriadku.

Kapitola tretia

KANCELÁRIA SÚDNEHO DVORA

Oddiel prvý – Tajomník a jeho zástupcovia

Článok 12

1.   Súdny dvor vymenúva svojho tajomníka.

Dva týždne pred určeným termínom vymenovania informuje predseda Súdneho dvora jeho sudcov o prihláškach podaných na túto funkciu.

2.   Prihláška musí obsahovať úplné údaje o veku, štátnej príslušnosti, vysokoškolskom vzdelaní, jazykových znalostiach, súčasnom a predchádzajúcich povolaniach, a ak ich kandidát má, tiež o skúsenostiach v oblasti súdnej a medzinárodnej.

3.   Vymenovanie sa uskutoční spôsobom ustanoveným v článku 7 ods. 3 tohto poriadku.

4.   Tajomník sa vymenúva na šesť rokov. Môže byť opätovne vymenovaný.

5.   Ustanovenia uvedené v článku 3 tohto poriadku sa použijú aj v prípade tajomníka.

6.   Tajomník môže byť odvolaný zo svojej funkcie iba vtedy, ak už nespĺňa požadované podmienky alebo ak si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie; Súdny dvor rozhodne po tom, čo mu dal možnosť vyjadriť sa.

7.   Ak tajomník prestane vykonávať svoju funkciu pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, Súdny dvor vymenuje nového tajomníka na šesť rokov.

Článok 13

Rovnakým spôsobom, akým vymenoval tajomníka, môže Súdny dvor vymenovať jedného alebo viac jeho zástupcov, ktorí mu pomáhajú a zastupujú ho v rozsahu ustanovenom v pokynoch pre tajomníka uvedených v článku 15 tohto poriadku.

Článok 14

Ak sú tajomník a jeho zástupcovia neprítomní, alebo v prípade inej prekážky, alebo ak nie sú ich funkcie obsadené, predseda Súdneho dvora poverí niektorého úradníka alebo dočasného zamestnanca vykonávaním funkcie tajomníka.

Článok 15

Na návrh svojho predsedu Súdny dvor vydá pokyny pre tajomníka.

Článok 16

1.   Pod dohľadom tajomníka vedie kancelária Súdneho dvora register, do ktorého sa postupne zapisujú všetky podania a prílohy k nim v poradí, v akom boli podané.

2.   Tajomník vyznačí zápis podania do registra na jeho origináloch a na žiadosť účastníkov konania aj na kópiách predložených na tento účel.

3.   Zápisy do registra a vyznačenia podľa predchádzajúceho odseku majú povahu verejnej listiny.

4.   Pravidlá vedenia registra sú ustanovené v pokynoch pre tajomníka uvedených v článku 15 tohto poriadku.

5.   Každý, kto má záujem, môže nahliadnuť do registra v kancelárii a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka určeného Súdnym dvorom na základe návrhu tajomníka si z neho môže dať vyhotoviť kópie alebo výpisy.

Účastníci konania môžu po zaplatení príslušného poplatku získať tiež kópie podaní a overené kópie súdnych rozsudkov a uznesení.

6.   O každom návrhu na začatie konania sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie, ktoré obsahuje dátum zápisu návrhu do registra, mená a adresy účastníkov konania, predmet konania, návrhy na rozhodnutie a označenie dôvodov, ako aj hlavných tvrdení, na ktorých sa návrh zakladá.

7.   Ak nie je Rada alebo Európska komisia účastníkom konania, Súdny dvor im zašle kópie návrhu a vyjadrenia odporcu bez príloh tak, aby mali možnosť posúdiť, či nie je namietaná neuplatniteľnosť niektorého z ich právnych aktov podľa článku 277 ZFEÚ. Kópia návrhu a vyjadrenie odporcu sa zašlú tiež Európskemu parlamentu tak, aby mal možnosť posúdiť, či nie je namietaná neuplatniteľnosť niektorého z právnych aktov vydaných spoločne Európskym parlamentom a Radou podľa článku 277 ZFEÚ.

Článok 17

1.   Tajomník je pod dohľadom predsedu zodpovedný za prijímanie, odosielanie a uloženie všetkých písomností, ako aj za ich doručovanie v rozsahu ustanovenom týmto poriadkom.

2.   Tajomník pomáha Súdnemu dvoru, jeho predsedovi, predsedom komôr a ostatným sudcom pri výkone ich funkcií.

Článok 18

Tajomník uchováva pečate. Je zodpovedný za archív a za uverejňovanie úradných publikácií Súdneho dvora.

Článok 19

S výhradou ustanovení článku 4 a 27 tohto poriadku sa tajomník zúčastňuje všetkých zasadnutí Súdneho dvora a ich komôr.

Oddiel druhý – Iné oddelenia Súdneho dvora

Článok 20

1.   Úradníci a ostatní zamestnanci Súdneho dvora sú vymenovaní podľa nariadenia o služobnom poriadku.

2.   Pred nástupom do svojej funkcie skladá úradník pred predsedom a za účasti tajomníka tento sľub:

Článok 21

Na návrh tajomníka Súdny dvor schvaľuje a mení svoju organizačnú štruktúru.

Článok 22

Súdny dvor zriadi lingvistický servis zložený z odborníkov, ktorí majú príslušné právne znalosti a dôkladne ovládajú niekoľko úradných jazykov Súdneho dvora.

Článok 23

Pod dohľadom predsedu a za pomoci referenta zabezpečuje tajomník správu Súdneho dvora, finančné riadenie a účtovníctvo.

Kapitola štvrtá

POMOCNÍ SPRAVODAJCOVIA

Článok 24

1.   Súdny dvor navrhne v súlade s článkom 13 Štatútu vymenovanie pomocných spravodajcov, ak to považuje za nevyhnutné pre skúmanie vecí, ktoré mu boli predložené, a pre vykonanie dokazovania.

2.   Pomocní spravodajcovia najmä

—	pomáhajú predsedovi v konaní o nariadení predbežného opatrenia,

—	pomáhajú sudcom spravodajcom pri plnení ich úloh.

3.   Podľa povahy veci sú pomocní spravodajcovia podriadení buď predsedovi Súdneho dvora, predsedovi niektorej z komôr alebo sudcovi spravodajcovi.

4.   Pred nástupom do svojej funkcie skladá pomocný spravodajca pred Súdnym dvorom sľub uvedený v článku 3 tohto poriadku.

Kapitola piata

ČINNOSŤ SÚDNEHO DVORA

Článok 25

1.   Dátum a hodinu zasadnutí veľkej komory a pléna určuje predseda.

2.   Dátum a hodinu zasadnutí päťčlenných a trojčlenných komôr určuje predseda každej z nich.

3.   Súdny dvor môže pre jedno alebo viac zasadnutí určiť ako miesto zasadania miesto odlišné od sídla Súdneho dvora.

Článok 26

1.   Ak sa stane, že pre neprítomnosť alebo prekážky vo výkone funkcie sudcu je počet sudcov párny, podľa článku 6 tohto poriadku sa služobne najmladší sudca nezúčastní porady, ak nie je sudcom spravodajcom. V takom prípade sa porady nezúčastní sudca, ktorý je druhý služobne najmladší.

2.   Ak sa po zvolaní plenárneho zasadnutia alebo zasadnutia veľkej komory zistí, že nie je dosiahnuté kvórum uvedené v článku 17 treťom alebo štvrtom odseku Štatútu, predseda Súdneho dvora odročí zasadnutie dovtedy, kým sa nedosiahne požadované kvórum.

3.   Ak v trojčlennej alebo päťčlennej komore nie je dosiahnuté kvórum uvedené v článku 17 druhom odseku Štatútu a nie je možné nahradiť neprítomných sudcov v súlade s článkom 11e, predseda tejto komory oznámi túto skutočnosť predsedovi Súdneho dvora, ktorý určí ďalšieho sudcu na doplnenie komory.

Článok 27

1.   Porady Súdneho dvora sú neverejné.

2.   Na poradách sa zúčastňujú len tí sudcovia, ktorí boli prítomní na ústnej časti konania, prípadne pomocní spravodajcovia poverení skúmaním veci.

3.   Každý sudca, ktorý sa zúčastňuje na porade, prednesie svoj názor s odôvodnením.

4.   Ktorýkoľvek sudca môže požiadať, aby sa pred hlasovaním položila akákoľvek otázka v ním zvolenom jazyku a aby bola písomne oznámená Súdnemu dvoru.

5.   Závery schválené väčšinou sudcov po záverečnej diskusii sú rozhodujúce pre rozhodnutie Súdneho dvora. Sudcovia hlasujú v opačnom poradí, ako je ustanovené v článku 6 tohto poriadku.

6.   O názorových rozdieloch týkajúcich sa predmetu, znenia alebo poradia otázok alebo výkladu hlasovania rozhodne Súdny dvor.

7.   Ak sa porada Súdneho dvora týka správnych záležitostí, zúčastňujú sa na nej generálni advokáti s hlasovacím právom. Na porade sa zúčastňuje aj tajomník, ak Súdny dvor nerozhodne inak.

8.   Ak Súdny dvor zasadá v neprítomnosti tajomníka, poverí služobne najmladšieho sudcu podľa článku 6 tohto poriadku, aby vyhotovil zo zasadnutia zápisnicu. Zápisnicu podpisuje sudca, ktorý ju vyhotovil, a predseda.

Článok 28

1.   S výhradou osobitného rozhodnutia Súdneho dvora sa súdne prázdniny stanovujú takto:

—	od 18. decembra do 10. januára,

—	od nedele pred Veľkou nocou do druhej nedele po Veľkej noci,

—	od 15. júla do 15. septembra.

Počas súdnych prázdnin je výkon funkcie predsedu Súdneho dvora v jeho sídle zabezpečený tak, že predseda ostáva v spojení s tajomníkom alebo tak, že predseda poverí zastupovaním predsedu niektorej komory alebo iného sudcu.

2.   V naliehavom prípade môže predseda zvolať sudcov a generálnych advokátov aj počas súdnych prázdnin.

3.   Súdny dvor dodržiava oficiálne sviatky v mieste svojho sídla.

4.   Súdny dvor môže v odôvodnených prípadoch poskytnúť ktorémukoľvek sudcovi alebo generálnemu advokátovi dovolenku.

Kapitola šiesta

JAZYKOVÝ REŽIM

Článok 29

1.   Jazyk konania je angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.

2.   Jazyk konania si zvolí navrhovateľ, okrem prípadov, ak

a)	je odporcom členský štát alebo fyzická osoba alebo právnická osoba niektorého členského štátu, vtedy je jazykom konania úradný jazyk tohto štátu. Ak má takýto štát viacero úradných jazykov, navrhovateľ si môže zvoliť niektorý z nich;

b)	na základe spoločnej žiadosti účastníkov konania Súdny dvor povolí, aby bol počas celého konania alebo jeho časti používaný jeden z ďalších jazykov uvedených v odseku 1 tohto článku;

c)

na žiadosť niektorého z účastníkov konania a po vypočutí druhého účastníka konania a generálneho advokáta sa Súdny dvor môže odchýliť od ustanovení písmena a) a b) a povoliť použitie jedného z ďalších jazykov uvedených v odseku 1 tohto článku ako jazyka konania, a to pre celé konanie alebo pre jeho časti; takúto žiadosť nemôže podať inštitúcia Európskej únie.

V prípadoch uvedených v článku 103 tohto poriadku je jazykom konania jazyk vnútroštátneho súdneho orgánu, ktorý sa naň obrátil. Na základe náležite odôvodnenej žiadosti účastníka vnútroštátneho konania a po vypočutí druhého účastníka konania a generálneho advokáta možno povoliť pre ústnu časť konania používanie niektorého z ďalších jazykov uvedených v odseku 1 tohto článku.

O takejto žiadosti rozhoduje predseda, ktorý rozhodnutie o nej môže, a ak chce vyhovieť žiadosti bez súhlasu ostatných účastníkov konania, musí postúpiť Súdnemu dvoru.

3.   Jazyk konania sa použije najmä v písomných vyjadreniach a na ústne prednesy účastníkov konania a v tiež priložených listinách a dokumentoch, ako aj v zápisniciach a rozhodnutiach Súdneho dvora.

Každá listina alebo predložený dokument alebo dokument tvoriaci prílohu, vyhotovené v inom jazyku ako v jazyku konania, musia byť preložené do jazyka konania.

Ak sú dokumenty a písomnosti rozsiahle, možno preklad obmedziť na výňatky z nich. Súdny dvor však môže kedykoľvek z vlastného podnetu alebo na žiadosť účastníka konania požadovať podrobnejší alebo úplný preklad.

Odchylne od predchádzajúcich ustanovení sú členské štáty oprávnené používať svoje úradné jazyky, ak sú vedľajšími účastníkmi konania pred Súdnym dvorom alebo ak sa zúčastňujú konania o prejudiciálnej otázke podľa článku 103. Toto ustanovenie sa vzťahuje na ich písomné podania a na ich ústne vyjadrenia. Ich preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

Zmluvným stranám Dohody o EHP, ktoré nie sú členskými štátmi, a Dozornému úradu EZVO možno povoliť používanie niektorého z jazykov uvedených v odseku 1, odlišného od jazyka konania, ak sú vedľajšími účastníkmi konania pred Súdnym dvorom alebo ak sa zúčastňujú konania o prejudiciálnej otázke podľa článku 23 Štatútu. Toto ustanovenie sa vzťahuje na ich písomné podania a ich ústne vyjadrenia. Ich preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

Tretím štátom, ktoré sa zúčastňujú konania o prejudiciálnej otázke podľa článku 23 štvrtého odseku Štatútu, možno povoliť používanie niektorého z jazykov uvedených v odseku 1, odlišného od jazyka konania. Toto ustanovenie sa vzťahuje na ich písomné podania a na ich ústne vyjadrenia. Ich preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

4.   Ak prehlásia svedkovia alebo znalci, že nie sú schopní náležite sa vyjadriť v niektorom z jazykov uvedených v odseku 1 tohto článku, môže im Súdny dvor povoliť, aby svoje vyjadrenie predniesli v inom jazyku. Jeho preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

5.   Predseda Súdneho dvora a predsedovia komôr pri vedení ústnych pojednávaní, sudca spravodajca vo svojej predbežnej správe a v správe pre pojednávanie, sudcovia a generálni advokáti pri kladení otázok a generálni advokáti vo svojich návrhoch môžu používať namiesto jazyka konania niektorý z jazykov uvedených v odseku 1 tohto článku. Preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

Článok 30

1.   Tajomník zabezpečí, aby na žiadosť ktoréhokoľvek sudcu, generálneho advokáta alebo účastníka konania bolo všetko, čo bolo povedané či napísané počas konania pred Súdnym dvorom, preložené do niektorého z jazykov, ktorý si zvolia z tých, čo sú uvedené v článku 29 ods. 1.

2.   Úradné publikácie Súdneho dvora sa uverejňujú v jazykoch uvedených v článku 1 nariadenia Rady č. 1.

Článok 31

Znenie dokumentov vyhotovených v jazyku konania alebo v ktoromkoľvek inom jazyku povolenom Súdnym dvorom podľa článku 29 tohto poriadku je záväzné.

Kapitola siedma

PRÁVA A POVINNOSTI SPLNOMOCNENÝCH ZÁSTUPCOV, PORADCOV A ADVOKÁTOV

Článok 32

1.   Splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti, ktorí vystupujú pred Súdnym dvorom alebo na základe jeho dožiadania pred iným súdnym orgánom, požívajú imunitu vo vzťahu k svojim ústnym vyjadreniam a písomným podaniam týkajúcich sa veci alebo účastníkov konania.

2.   Splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti požívajú okrem toho tieto ďalšie výsady a výhody:

a)	žiadne z dokumentov a listín týkajúcich sa konania nepodliehajú prehliadke a nesmú byť zadržané. V prípade spochybnenia môžu colní úradníci alebo polícia tieto dokumenty a listiny zapečatiť a bezodkladne odovzdať na preskúmanie Súdnemu dvoru za prítomnosti tajomníka a dotknutej osoby;

b)	splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti majú nárok na pridelenie devízových prostriedkov potrebných na plnenie svojich úloh;

c)	splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti majú právo na úplnú voľnosť pohybu pri plnení svojich úloh.

Článok 33

Oprávnené osoby môžu požívať výsady, imunity a výhody ustanovené v článku 32 až po preukázaní svojho postavenia nasledujúcim spôsobom:

a)	splnomocnení zástupcovia úradným dokladom vystaveným účastníkom, ktorého zastupujú; jeho kópiu účastník bezodkladne doručí tajomníkovi;

b)	poradcovia a advokáti osvedčením podpísaným tajomníkom. Platnosť tohto osvedčenia je časovo obmedzená a podľa dĺžky súdneho konania môže byť skrátená alebo predĺžená.

Článok 34

Výsady, imunity a výhody ustanovené v článku 32 tohto poriadku sa udeľujú výhradne v záujme riadneho priebehu súdneho konania.

Súdny dvor môže rozhodnúť o zbavení imunity, ak usúdi, že sa tým nenaruší riadny priebeh súdneho konania.

Článok 35

1.   Ak sa Súdny dvor domnieva, že správanie poradcu alebo advokáta pred Súdnym dvorom alebo voči sudcovi, alebo generálnemu advokátovi, alebo tajomníkovi je nezlučiteľné s dôstojnosťou Súdneho dvora alebo požiadavkou dobrého výkonu spravodlivosti, alebo že tento poradca alebo advokát zneužíva svoje oprávnenia na iné účely, než pre ktoré mu boli udelené, upovedomí o tom dotknutú osobu. Ak Súdny dvor upovedomí o tom príslušné orgány, v právomoci ktorých je dotknutá osoba, kópia listu zaslaného týmto orgánom sa zašle uvedenej dotknutej osobe.

Z tých istých dôvodov môže Súdny dvor kedykoľvek, po tom ako vypočuje dotknutú osobu a generálneho advokáta, uznesením ju vylúčiť z konania. Toto uznesenie je ihneď vykonateľné.

2.   Ak je poradca alebo advokát vylúčený z konania, konanie sa preruší na čas určený predsedom tak, aby si dotknutý účastník mohol zvoliť iného poradcu alebo advokáta.

3.   Rozhodnutia prijaté podľa ustanovení tohto článku môžu byť zrušené.

Článok 36

Ustanovenia tejto kapitoly sa vzťahujú aj na vysokoškolských učiteľov, ktorí majú právo zastupovať účastníka konania pred Súdnym dvorom v súlade s článkom 19 Štatútu.

HLAVA II

KONANIE

Kapitola prvá

PÍSOMNÁ ČASŤ KONANIA

Článok 37

1.   Originál každého podania musí byť podpísaný splnomocneným zástupcom alebo advokátom účastníka konania.

Súdnemu dvoru sa predkladá originál a všetky prílohy v ňom uvedené spolu s piatimi kópiami určenými Súdnemu dvoru a po jednej kópii pre každého účastníka konania. Správnosť týchto kópií potvrdzuje účastník konania, ktorý ich predkladá.

2.   Inštitúcie musia navyše v lehotách určených Súdnym dvorom predložiť preklady všetkých podaní do iných jazykov uvedených v článku 1 Nariadenia Rady č. 1. Ustanovenia odseku 1 druhého pododseku sa použijú primerane.

3.   Na každom podaní sa uvedie dátum. Pre počítanie procesných lehôt je rozhodujúci dátum doručenia podania do kancelárie.

4.   Ku každému podaniu musí byť priložený spis obsahujúci písomnosti a dokumenty, na ktoré sa účastník odvoláva, vrátane ich zoznamu.

5.   Ak je z dôvodu rozsiahlosti niektorý spisový dokument priložený iba vo forme výňatkov, celý dokument alebo jeho úplná kópia sa uloží v kancelárii.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odsekov 1 až 5, sa deň, keď bola kópia podpísaného originálneho podania spolu so zoznamom dokumentov uvedených v odseku 4 doručená kancelárii faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami dostupnými Súdnemu dvoru, považuje za deň doručenia podania pre účely zachovania procesných lehôt za predpokladu, že podpísaný originál podania spolu s prílohami a kópiami uvedenými v odseku 1 druhom pododseku sa predloží kancelárii najneskoršie do desiatich dní po tejto skutočnosti. Článok 81 ods. 2 sa nepoužije na túto desaťdňovú lehotu.

7.   Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia odseku 1 prvého pododseku a odseku 2 až odseku 5, Súdny dvor môže svojim rozhodnutím určiť podmienky, za ktorých je podanie zaslané do Kancelárie Súdneho dvora prostredníctvom elektronickej pošty považované za originál tohto podania. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 38

1.   Návrh (žaloba) uvedený v článku 21 Štatútu musí obsahovať:

a)	meno a adresu navrhovateľa (žalobcu);

b)	označenie odporcu (žalovaného), proti ktorému návrh smeruje;

c)	predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený;

d)	návrhy rozhodnutia;

e)	ak treba, označenie dôkazov, ktorými navrhovateľ preukazuje svoje tvrdenia.

2.   Pre potreby konania musí návrh obsahovať adresu pre doručovanie v mieste sídla Súdneho dvora a tiež meno splnomocnenej osoby, ktorá súhlasí s prijímaním doručovaných písomností.

Okrem alebo namiesto adresy pre doručovanie uvedenej v predchádzajúcom pododseku môže návrh (žaloba) uvádzať, že advokát alebo splnomocnený zástupca súhlasia s doručovaním písomností faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami.

Ak návrh nespĺňa náležitosti uvedené v prvej a v druhej vete tohto odseku, budú pre účely konania všetky písomnosti určené pre účastníka konania doručované doporučenou poštovou zásielkou adresovanou jeho splnomocnenému zástupcovi alebo advokátovi, a to až do času, kým nebudú nedostatky odstránené. Odchylne od ustanovení článku 79 ods. 1 sa za riadne doručenie doporučenej zásielky považuje jej odovzdanie na poštu v mieste sídla Súdneho dvora.

3.   Advokát, ktorý poskytuje právnu pomoc účastníkovi konania alebo ktorý ho zastupuje v konaní pred Súdnym dvorom, musí v kancelárii Súdneho dvora uložiť osvedčenie o tom, že je oprávnený zastupovať v konaní pred súdnym orgánom v niektorom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP.

4.   Ak je to potrebné, k návrhu sa prikladajú dokumenty uvedené v článku 21 druhom odseku Štatútu.

5.   Ak je navrhovateľ právnickou osobou podľa súkromného práva, k návrhu tiež prikladá:

a)	zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu alebo aktuálny výpis z obchodného registra alebo registra združení alebo akýkoľvek iný dôkaz o svojej existencii ako právnickej osoby;

b)	doklad o tom, že splnomocnenie udelené jej advokátovi bolo vystavené osobou na to oprávnenou.

6.   K návrhom podaným podľa článku 273 ZFEÚ sa prikladá kópia osobitnej rozhodcovskej dohody uzatvorenej medzi dotknutými členskými štátmi.

7.   Ak návrh nespĺňa náležitosti ustanovené v odsekoch 3 až 6 tohto článku, tajomník určí navrhovateľovi primeranú lehotu na odstránenie vád návrhu alebo na predloženie horeuvedených listín. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu vád návrhu alebo predloženiu požadovaných listín, Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta rozhodne, či nesplnenie formálnych náležitostí, má za následok neprípustnosť návrhu na konanie.

Článok 39

Návrh sa doručí odporcovi. V prípade uvedenom v článku 38 ods. 7 sa však doručí až po odstránení vád prípadne až potom, čo Súdny dvor vyhlási, že návrh je prípustný na konanie s ohľadom na formálne náležitosti podľa predchádzajúceho článku.

Článok 40

1.   V lehote jedného mesiaca od doručenia predloží odporca svoje vyjadrenie k návrhu, ktoré musí obsahovať:

a)	meno a adresu odporcu;

b)	skutkové a právne tvrdenia;

c)	návrhy rozhodnutia;

d)	označenie dôkazov, ktorými preukazuje svoje tvrdenia.

Ustanovenia článku 38 ods. 2 až 5 tohto poriadku sa použijú primerane.

2.   Na základe odôvodnenej žiadosti odporcu môže predseda predĺžiť lehotu ustanovenú v odseku 1 tohto článku.

Článok 41

1.   Návrh na začatie konania a vyjadrenie odporcu k návrhu možno doplniť replikou navrhovateľa a duplikou odporcu.

2.   Predseda určí lehotu na predloženie týchto vyjadrení.

Článok 42

1.   Účastníci konania môžu tak v replike, ako aj v duplike navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na podporu svojich tvrdení. Musia však odôvodniť svoje omeškanie s takýmto návrhom.

2.   Uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

Ak v priebehu konania niektorý z účastníkov uvedie nové dôvody podľa predchádzajúceho pododseku, môže predseda po uplynutí obvyklých procesných lehôt a na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta určiť druhému účastníkovi lehotu na vyjadrenie k takémuto dôvodu.

O prípustnosti tohto dôvodu rozhodne Súdny dvor v konečnom rozsudku.

Článok 43

Po tom, ako bola vec pridelená v súlade s článkom 10 ods. 2 a po vypočutí účastníkov konania a generálneho advokáta, môže predseda kedykoľvek v priebehu konania nariadiť spojenie viacerých súvisiacich vecí, ktoré majú ten istý predmet konania, na spoločné konanie pre účely písomnej alebo ústnej časti konania alebo pre účely vyhlásenia konečného rozsudku. Neskôr možno tiež rozhodnúť o vylúčení takto spojených veci na samostatné konania. Rozhodnutie o týchto otázkach môže postúpiť Súdnemu dvoru.

Kapitola prvá A

PREDBEŽNÁ SPRÁVA A PRIDELENIE VECI ROZHODOVACÍM ZLOŽENIAM SÚDNEHO DVORA

Článok 44

1.   Predseda určí deň, ku ktorému sudca spravodajca predloží na všeobecnej schôdzi Súdneho dvora predbežnú správu podľa okolností

a)	po predložení dupliky,

b)	ak duplika alebo replika nebola predložená v lehote určenej podľa článku 41 ods. 2,

c)	ak dotknutý účastník konania oznámil, že sa vzdáva svojho práva na predloženie repliky alebo dupliky,

d)	v prípade skráteného súdneho konania upraveného v článku 62a, keď predseda určí deň pojednávania.

2.   Predbežná správa obsahuje návrhy týkajúce sa potreby vykonať dokazovanie alebo ďalšie prípravné úkony, ako aj návrhy týkajúce rozhodovacieho zloženia, ktorému má byť vec pridelená. Správa tiež obsahuje návrh sudcu spravodajcu na prípadné rozhodnutie bez vypočutia účastníkov konania v súlade s článkom 44a, ako aj prípadné upustenie od prednesu návrhov generálneho advokáta v súlade s článkom 20 piaty odsek Štatútu.

Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta rozhodne o návrhoch sudcu spravodajcu.

3.   Súdny dvor pridelí vec, ktorá mu bola predložená, trojčlennej alebo päťčlennej komore, ak si zložitosť alebo dôležitosť veci alebo osobitné okolnosti nevyžadujú pridelenie veci veľkej komore.

Pridelenie veci päťčlennej alebo trojčlennej komore však nie je prípustné, ak členský štát alebo inštitúcia Únie zúčastnení na konaní navrhli, aby vec bola rozhodnutá vo veľkej komore. Pre účely tohto ustanovenia sa pod pojmom osoby zúčastnené na konaní rozumie každý členský štát a každá inštitúcia, ak sú účastníci konania alebo vedľajší účastníci konania, alebo ak podali písomné pripomienky v rámci niektorého z prejudiciálnych konaní uvedených v článku 103. Návrh uvedený v tomto odseku nemôže byť podaný v spore medzi Úniou a jej zamestnancami.

Súdny dvor zasadá v pléne, ak bol podaný návrh v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 16 štvrtom odseku Štatútu. Súdny dvor môže prideliť vec plénu, ak sa v súlade s článkom 16 piatym odsekom domnieva, že vec má mimoriadne dôležitý význam.

4.   Rozhodovacie zloženie, ktorému bola vec pridelená, môže v ktoromkoľvek štádiu konania postúpiť vec Súdnemu dvoru, aby ju pridelil širšiemu zloženiu.

5.   Ak je potrebné vykonať dokazovanie a rozhodovacie zloženie ho nevykoná samo, môže vykonaním dokazovania poveriť sudcu spravodajcu.

Ak je otvorená ústna časť konania bez dokazovania, určí deň jej začatia predseda príslušného rozhodovacieho zloženia.

Článok 44a

Bez toho, aby tým boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené v tomto poriadku, konanie pred Súdnym dvorom pozostáva tiež z ústnej časti. Súdny dvor však môže po predložení vyjadrení podľa článku 40 ods. 1, prípadne článku 41 ods. 1, na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta, a ak žiaden z účastníkov konania nepodá žiadosť s uvedením dôvodov pre ktoré chce byť vypočutý, rozhodnúť o tom inak. Účastník konania musí takúto žiadosť podať v lehote troch týždňov odo dňa, kedy mu bolo doručené oznámenie o ukončení písomnej časti konania. Predseda môže túto lehotu predĺžiť.

Kapitola druhá

DOKAZOVANIE A PRÍPRAVNÉ ÚKONY

Oddiel prvý – Dôkazné prostriedky

Článok 45

1.   Po vypočutí generálneho advokáta Súdny dvor uznesením určí, ktoré dôkazné prostriedky považuje za účelné vykonať, a uvedie skutočnosti, ktoré nimi majú byť dokázané. Predtým, ako Súdny dvor rozhodne o tom, ktoré dôkazné prostriedky majú byť vykonané podľa odseku 2 písm. c), d) a e), vypočuje účastníkov konania.

Uznesenie sa doručí účastníkom konania.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 24 a 25 Štatútu, dôkaznými prostriedkami sú:

a)	výsluch účastníkov konania;

b)	vyžiadanie správ a informácií a predloženie listín;

c)	svedecké výpovede;

d)	znalecké posudky;

e)	ohliadka miesta.

3.   Pri dokazovaní je prítomný generálny advokát.

4.   Právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania nie sú tým dotknuté.

Článok 46

Účastníci konania sa môžu zúčastniť na dokazovaní.

Oddiel druhý – Predvolanie a výsluch svedkov a znalcov

Článok 47

1.   Na návrh účastníkov konania alebo bez návrhu môže Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta nariadiť dokazovanie určitých skutočností výsluchom svedkov. V uznesení sa uvedie, ktoré skutočnosti sa majú dokázať.

Súdny dvor predvolá svedkov bez návrhu alebo na návrh účastníkov konania alebo generálneho advokáta.

V návrhu účastníkov konania na výsluch svedkov musí byť presne uvedené, akých skutočností sa má výsluch týkať a z akých dôvodov majú byť svedkovia vypočutí.

2.   Svedkovia, ktorých výsluch je uznaný za nevyhnutný, sú predvolaní uznesením Súdneho dvora, ktoré obsahuje tieto údaje:

a)	priezvisko, meno, postavenie a bydlisko svedkov;

b)	uvedenie skutočností, ohľadom ktorých budú svedkovia vypočutí;

c)	prípadne aj poznámku o opatreniach prijatých Súdnym dvorom, týkajúcich sa náhrady hotových výdavkov a ušlého zárobku svedkov a o sankciách, ktoré môžu byť svedkom uložené v prípade, že sa nedostavia.

Toto uznesenie sa doručí účastníkom konania a svedkom.

3.   Predvolanie svedkov, ktorí majú byť vypočutí na návrh účastníkov konania, môže Súdny dvor podmieniť tým, že účastníci konania zložia do pokladne Súdneho dvora zálohu na predpokladané trovy súvisiace s výpoveďou svedkov; výšku zálohy určí Súdny dvor.

Svedkom predvolaným bez návrhu vyplatí pokladňa Súdneho dvora zálohu na nevyhnutné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s výsluchom.

4.   Po overení totožnosti svedkov ich predseda poučí o tom, že budú musieť potvrdiť pravdivosť svojich výpovedí spôsobom ustanoveným týmto poriadkom.

Svedkovia sú vypočutí Súdnym dvorom za prítomnosti predvolaných účastníkov konania. Po skončení výpovedí im môže predseda na návrh účastníkov alebo aj bez návrhu klásť otázky.

Rovnaké oprávnenia má aj každý sudca a generálny advokát.

Pod dohľadom predsedu môžu klásť svedkom otázky aj zástupcovia účastníkov konania.

5.   Po ukončení svojej výpovede zložia svedkovia túto prísahu:

Po vypočutí účastníkov konania môže Súdny dvor oslobodiť svedkov od povinnosti zložiť prísahu.

6.   Tajomník vyhotoví zápisnicu, v ktorej je zaznamenaná každá svedecká výpoveď.

Zápisnicu podpisuje predseda alebo sudca spravodajca poverený výsluchom svedka a tajomník. Pred podpisom zápisnice musí byť svedkom daná možnosť oboznámiť sa s jej obsahom.

Zápisnica má povahu verejnej listiny.

Článok 48

1.   Riadne predvolaní svedkovia sú povinní dostaviť sa na výsluch.

2.   Ak sa riadne predvolaný svedok nedostaví, môže mu Súdny dvor uložiť peňažnú pokutu až do výšky 5 000 eur (2) a nariadiť jeho nové predvolanie na vlastné náklady.

Rovnaká pokuta môže byť uložená aj svedkovi, ktorý bez oprávneného dôvodu odmietne vypovedať, zložiť prísahu alebo prípadne urobiť jej rovnocenné miestoprísažné vyhlásenie.

3.   Ak svedok predloží Súdnemu dvoru riadne ospravedlnenie, možno peňažnú pokutu odpustiť. Výšku peňažnej pokuty možno na žiadosť svedka znížiť, ak preukáže, že je neprimeraná k jeho príjmom.

4.   Nútený výkon rozhodnutí o uložených pokutách a iných opatreniach podľa tohto článku sa uskutočňuje v súlade s článkami 280 a 299 ZFEÚ a s článkom 164 ZESAE.

Článok 49

1.   Súdny dvor môže nariadiť vypracovanie znaleckého posudku. V uznesení o vymenovaní znalca sa vymedzí jeho úloha a stanoví sa lehota na vypracovanie posudku.

2.   Znalec dostane kópiu uznesenia spoločne s celou dokumentáciou potrebnou na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec podlieha dohľadu sudcu spravodajcu, ktorý môže byť prítomný pri znaleckých úkonoch a je informovaný o priebehu vypracúvania znaleckého posudku.

Súdny dvor môže uložiť účastníkom konania alebo niektorému z nich, aby zložili, resp. zložil zálohu na trovy súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku.

3.   Na žiadosť znalca môže Súdny dvor nariadiť výsluch svedkov, ktorý sa uskutoční v súlade s článkom 47 tohto poriadku.

4.   Znalec sa môže vyjadriť iba k tým otázkam, ktoré sú mu výslovne položené.

5.   Po predložení znaleckého posudku môže Súdny dvor nariadiť výsluch znalca za prítomnosti predvolaných účastníkov konania.

Pod dohľadom predsedu môžu znalcovi klásť otázky zástupcovia účastníkov konania.

6.   Po predložení posudku skladá znalec pred Súdnym dvorom nasledujúcu prísahu:

Po vypočutí účastníkov konania môže Súdny dvor oslobodiť znalca od povinnosti zložiť prísahu.

Článok 50

1.   Ak niektorý z účastníkov konania namieta odbornú spôsobilosť alebo hodnovernosť svedka, alebo znalca, alebo akýkoľvek iný dôvod, ktorý sa ich týka, alebo ak odmietne svedok alebo znalec vypovedať, zložiť prísahu alebo urobiť rovnocenné miestoprísažné vyhlásenie, rozhodne o tom Súdny dvor.

2.   Námietka voči svedkovi alebo znalcovi musí byť vznesená v lehote dvoch týždňov od doručenia uznesenia o predvolaní svedka alebo ustanovení znalca, pričom v nej treba uviesť dôvody a označenie dôkazov.

Článok 51

1.   Svedkovia a znalci majú nárok na náhradu cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom. Pokladňa Súdneho dvora im na ne môže poskytnúť zálohu.

2.   Svedkovia majú nárok na náhradu ušlého zárobku a znalci na odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Tieto náhrady a odmeny vypláca svedkom a znalcom pokladňa Súdneho dvora po splnení ich povinností alebo ich úloh.

Článok 52

Na návrh účastníka konania alebo bez návrhu môže Súdny dvor dožiadať o výsluch svedkov alebo znalcov za podmienok uvedených v doplnkových predpisoch uvedených v článku 125 tohto poriadku.

Článok 53

1.   Tajomník vyhotoví z každého pojednávania zápisnicu, ktorú podpisuje predseda a tajomník. Zápisnica má povahu verejnej listiny.

2.   Účastníci konania môžu v kancelárii nahliadnuť do každej zápisnice z pojednávania, do každého znaleckého posudku a na svoje náklady si nechať vyhotoviť ich kópie.

Oddiel tretí – Skončenie dokazovania

Článok 54

Ak Súdny dvor neurčí účastníkom konania lehotu na predloženie písomných pripomienok, po vykonaní dokazovania predseda určí dátum začatia ústnej časti konania.

Ak bola určená lehota na predloženie písomných pripomienok, predseda určí dátum začatia ústnej časti konania po uplynutí tejto lehoty.

Oddiel štvrtý – Prípravné procesné úkony

Článok 54a

Sudca spravodajca a generálny advokát môžu požiadať účastníkov konania, aby v určenej lehote predložili všetky informácie o skutkovom stave, ako aj všetky ďalšie dokumenty a prvky, ktoré považujú za dôležité. Odpovede a zaslané dokumenty sa poskytnú ďalším účastníkom konania.

Kapitola tretia

ÚSTNA ČASŤ KONANIA

Článok 55

1.   Bez toho, aby bola dotknutá prednosť rozhodnutí podľa článku 85 tohto poriadku, Súdny dvor prejednáva predložené veci v poradí, v akom bolo skončené dokazovanie. Ak bolo skončené dokazovanie súčasne vo viacerých veciach, poradie ich prejednania sa určí podľa dátumu zápisu návrhov na začatie konania v registri.

2.   S prihliadnutím na osobitné okolnosti môže predseda rozhodnúť, že vec bude prejednaná prednostne.

Po vypočutí účastníkov konania a generálneho advokáta môže predseda s prihliadnutím na osobitné okolnosti rozhodnúť bez návrhu alebo na návrh účastníka konania o odročení pojednávania. Ak to spoločne navrhnú účastníci konania, môže predseda ich návrhu vyhovieť.

Článok 56

1.   Pojednávania otvára a vedie predseda, ktorý vykonáva potrebné opatrenia na zabezpečenie ich nerušeného priebehu.

2.   Ak sa rozhodlo o vylúčení verejnosti z pojednávania, obsah pojednávania nesmie byť zverejnený.

Článok 57

Počas pojednávania môže predseda klásť otázky splnomocneným zástupcom, poradcom, alebo advokátom účastníkov konania.

Rovnaké oprávnenie majú aj ostatní sudcovia a generálny advokát.

Článok 58

Účastníci konania môžu pred Súdnym dvorom vystupovať iba prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov, poradcov alebo advokátov.

Článok 59

1.   Na záver ústnej časti konania prednesie generálny advokát svoje odôvodnené návrhy.

2.   Po prednesení návrhov generálneho advokáta vyhlási predseda ústnu časť konania za skončenú.

Článok 60

Podľa článku 45 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta nariadiť vykonanie dôkazu alebo opätovné vykonanie, či doplnenie vykonaných dôkazov. Súdny dvor môže uložiť vykonanie nariadených dôkazov sudcovi spravodajcovi.

Článok 61

Po vypočutí generálneho advokáta môže Súdny dvor nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania.

Článok 62

1.   Tajomník vyhotoví zápisnicu o každom pojednávaní, ktorú podpisuje predseda a tajomník. Zápisnica má povahu verejnej listiny.

2.   Účastníci konania môžu nahliadnuť do zápisnice v kancelárii a na svoje náklady si nechať vyhotoviť jej kópiu.

Kapitola tretia A

SKRÁTENÉ SÚDNE KONANIE

Článok 62a

1.   Pokiaľ si osobitná naliehavosť veci vyžaduje, aby Súdny dvor rozhodol v čo najkratšej lehote, môže predseda výnimočne na žiadosť navrhovateľa alebo odporcu, na návrh sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta a druhého účastníka konania rozhodnúť, že vec sa prejedná v skrátenom konaní odchylne od ustanovení tohto rokovacieho poriadku.

Žiadosť o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní sa predkladá samostatným podaním spolu s návrhom na začatie konania alebo s vyjadrením odporcu k návrhu.

2.   V prípade prejednania veci v skrátenom súdnom konaní sa možno vyjadriť k návrhu a k vyjadreniu odporcu prostredníctvom repliky alebo dupliky, len ak to predseda považuje za nutné.

Vedľajší účastník konania môže predložiť svoje vyjadrenie, len ak to predseda považuje za nutné.

3.   Po predložení vyjadrenia odporcu k návrhu a v prípade, keď sa o prejednaní veci v skrátenom konaní rozhodlo až po jeho vyjadrení, určí predseda dátum pojednávania, ktorý sa ihneď oznámi účastníkom konania. Dátum pojednávania možno odročiť, ak si to vyžaduje vykonanie dôkazov alebo ďalších prípravných úkonov.

Bez toho, aby tým bolo dotknuté ustanovenie článku 42, môžu účastníci konania v priebehu celej ústnej časti dopĺňať svoje tvrdenia alebo navrhovať vykonanie ďalších dôkazov. Oneskorené podanie návrhu na vykonanie dôkazov však musia odôvodniť.

4.   Súdny dvor rozhodne po vypočutí generálneho advokáta.

Kapitola štvrtá

ROZSUDKY

Článok 63

Rozsudok obsahuje:

—	údaj o tom, že bol vyhlásený Súdnym dvorom,

—	dátum vyhlásenia,

—	meno predsedu a zúčastnených sudcov,

—	meno generálneho advokáta,

—	meno tajomníka,

—	označenie účastníkov konania,

—	mená splnomocnených zástupcov, poradcov alebo advokátov účastníkov konania,

—	návrhy rozhodnutia účastníkov konania,

—	poznámku o vypočutí generálneho advokáta,

—	zhrnutie skutkového stavu,

—	odôvodnenie,

—	výrok rozsudku vrátane rozhodnutia o trovách konania.

Článok 64

1.   Rozsudok sa vyhlasuje na verejnom pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania.

2.   Originál rozsudku podpísaný predsedom, sudcami, ktorí sa zúčastnili na porade, a tajomníkom, je opatrený pečaťou a uložený v kancelárii; účastníkom konania sa doručí overená kópia rozsudku.

3.   Tajomník uvedie na origináli rozsudku dátum jeho vyhlásenia.

Článok 65

Rozsudok je záväzný dňom vyhlásenia.

Článok 66

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa výkladu rozsudkov, môže Súdny dvor i bez návrhu alebo na návrh účastníka konania podaný v lehote dvoch týždňov od vyhlásenia rozsudku opraviť chyby v písaní, počítaní alebo iné zjavné nepresnosti.

2.   Po vyrozumení tajomníkom môžu účastníci konania predložiť svoje písomné pripomienky v lehote určenej predsedom.

3.   Súdny dvor rozhoduje na neverejnom zasadnutí po vypočutí generálneho advokáta.

4.   Originál opravného uznesenia sa pripojí k originálu opraveného rozsudku. Poznámka o tomto uznesení sa uvedie na okraj originálu opraveného rozsudku.

Článok 67

Ak Súdny dvor opomenul rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania alebo o trovách konania, môže účastník konania, ktorý má záujem na doplnení rozsudku, v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku podať návrh na jeho doplnenie.

Návrh sa doručí druhému účastníkovi konania, ktorému predseda určí lehotu na podanie písomných pripomienok.

Po predložení uvedených pripomienok a po vypočutí generálneho advokáta Súdny dvor rozhodne o prípustnosti návrhu a súčasne aj o jeho dôvodnosti.

Článok 68

Vydávanie Zbierky rozhodnutí Súdneho dvora zabezpečuje tajomník.

Kapitola piata

TROVY KONANIA

Článok 69

1.   O trovách konania rozhoduje Súdny dvor v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí.

2.   Súdny dvor zaviaže účastníka konania, ktorý vo veci nemal úspech, nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Ak je viac účastníkov konania, ktorí nemali úspech, Súdny dvor medzi nich rozdelí náhradu trov konania.

3.   Ak účastníci mali úspech len v časti predmetu konania alebo vo výnimočných prípadoch, môže Súdny dvor rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z nich znáša vlastné trovy.

Súdny dvor môže zaviazať aj účastníka, ktorý mal vo veci úspech, nahradiť trovy konania, ktoré vznikli druhému účastníkovi a ktoré Súdny dvor uzná za spôsobené jeho úmyselným zavinením.

4.   Členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP a ktoré nie sú členskými štátmi, a tiež Dozorný úrad EZVO znášajú vlastné trovy konania, ak vstúpili do konania ako vedľajší účastníci.

Súdny dvor môže rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastníci ako tí, ktorí sú uvedení v predchádzajúcich pododsekoch, znášajú vlastné trovy konania.

5.   Ak účastník konania vezme späť svoj návrh na začatie konania, bude zaviazaný na náhradu trov konania, ak tak navrhne druhý účastník vo svojom vyjadrení k späťvzatiu návrhu. Na návrh účastníka konania, ktorý vzal späť svoj návrh na začatie konania, však znáša trovy konania druhý účastník, ak sa to zdá oprávnené vzhľadom na správanie sa tohto účastníka v konaní.

Ak sa účastníci dohodli o náhrade trov konania, Súdny dvor rozhodne v zmysle ich dohody.

Ak žiaden z účastníkov nenavrhol, ako má Súdny dvor rozhodnúť o náhrade trov konania, každý účastník konania znáša svoje trovy.

6.   Ak Súdny dvor konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podľa voľnej úvahy.

Článok 70

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 69 ods. 3 druhého pododseku tohto poriadku, v sporoch medzi Úniou a jej zamestnancami znášajú inštitúcie vlastné trovy konania.

Článok 71

Trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi v konaní o výkon rozhodnutia, nahradí druhý účastník podľa sadzobníka platného v štáte, kde bol výkon rozhodnutia uskutočnený.

Článok 72

Konanie pred Súdnym dvorom je bezplatné okrem týchto prípadov:

a)	ak Súdnemu dvoru vznikli výdavky, ktorým bolo možné predísť; v takom prípade môže Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta zaviazať účastníka, ktorý ich spôsobil, aby ich uhradil,

b)	náklady spojené s vyhotovením kópií a prekladov na žiadosť účastníka konania, ktoré sú podľa názoru tajomníka neprimerané, uhradí tento účastník konania podľa sadzobníka uvedeného v článku 16 ods. 5 tohto poriadku.

Článok 73

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predchádzajúceho článku, nahradzujú sa tieto trovy konania:

a)	peňažné sumy určené na výplatu svedkom a znalcom na základe článku 51 tohto poriadku;

b)	nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta.

Článok 74

1.   O námietke ohľadom trov konania rozhodne rozhodovacie zloženie, ktorému bola vec pridelená, uznesením a to na návrh účastníka konania, po predložení pripomienok druhého účastníka konania a po vypočutí návrhov generálneho advokáta.

2.   Pre potreby výkonu rozhodnutia môžu účastníci konania požiadať o overenú kópiu uznesenia.

Článok 75

1.   Pokladňa Súdneho dvora a jej dlžníci platia svoje peňažné záväzky v eurách.

2.   Ak nahraditeľné trovy konania vznikli v inej mene akou je euro alebo ak úkony, ktoré sú dôvodom pre náhradu, boli vykonané v krajine, kde euro nie je úradnou menou, prepočet mien sa vykonáva podľa oficiálneho výmenného kurzu Európskej centrálnej banky, platného v deň platby.

Kapitola šiesta

POMOC SÚVISIACA S TROVAMI KONANIA

Článok 76

1.   Ak niektorý účastník konania nie je schopný úplne alebo čiastočne znášať trovy konania, môže kedykoľvek požiadať o poskytnutie pomoci súvisiacej s trovami konania.

K žiadosti o jej poskytnutie sa prikladajú všetky informácie potvrdzujúce finančnú núdzu žiadateľa a predovšetkým potvrdenie príslušného orgánu o jeho nemajetnosti.

2.   Ak je žiadosť podaná predtým ako návrh na začatie konania, navrhovateľ v žiadosti stručne uvedie predmet návrhu.

Žiadosť nemusí byť vyhotovená advokátom.

3.   Predseda určí sudcu spravodajcu. Súdny dvor postúpi na návrh sudcu spravodajcu, po vypočutí generálneho advokáta, žiadosť rozhodovaciemu zloženiu, ktoré rozhodne o úplnom alebo čiastočnom poskytnutí pomoci súvisiacej s trovami konania alebo o zamietnutí tejto žiadosti. Toto zloženie posúdi, či návrh na začatie konania nie je zjavne nedôvodný.

Rozhodovacie zloženie rozhodne uznesením. V prípade úplného alebo čiastočného zamietnutia žiadosti o poskytnutie pomoci súvisiacej s trovami konania uznesenie musí byť odôvodnené.

4.   Rozhodovacie zloženie môže kedykoľvek bez návrhu alebo na návrh odňať priznané poskytovanie pomoci súvisiacej s trovami konania, ak sa počas konania zmenili podmienky pre jej poskytovanie.

5.   Ak sa prizná poskytovanie pomoci súvisiacej s trovami konania, pokladňa Súdneho dvora poskytne zálohu na výdavky.

V rozhodnutí o trovách konania Súdny dvor môže rozhodnúť o povinnosti nahradiť pokladni Súdneho dvora sumy, ktoré poskytla na pomoc súvisiacu s trovami konania.

Tajomník vymáha tieto sumy od toho účastníka konania, ktorému bola uložená povinnosť ich úhrady.

Kapitola siedma

SPÄŤVZATIE NÁVRHU NA ZAČATIE KONANIA

Článok 77

Ak sa účastníci konania dohodnú ešte pred vydaním rozhodnutia na riešení svojho sporu a ak oznámia Súdnemu dvoru, že svoje návrhy berú späť, predseda nariadi výmaz z registra a rozhodne o trovách konania v súlade s článkom 69 ods. 5, prípadne s ohľadom na návrhy účastníkov konania v tejto súvislosti.

Toto ustanovenie sa nepoužije na konania podľa článkov 263 a 265 ZFEÚ.

Článok 78

Ak navrhovateľ písomne oznámil Súdnemu dvoru späťvzatie svojho návrhu na začatie konania, predseda nariadi výmaz z registra a rozhodne o trovách konania v súlade s článkom 69 ods. 5.

Kapitola ôsma

DORUČOVANIE

Článok 79

1.   Doručovanie predpísané týmto rokovacím poriadkom zabezpečuje tajomník na adresu, ktorú si zvolil adresát pre účely doručovania písomností, zaslaním kópie príslušného dokumentu doporučenou poštovou zásielkou spolu s potvrdením o dodaní alebo osobným odovzdaním kópie príslušného dokumentu, ktorého prevzatie adresát potvrdí.

Kópie doručovaných písomností vyhotovuje a ich pravosť overuje tajomník, okrem prípadov, keď ide o písomnosti účastníkov konania podľa článku 37 ods. 1 tohto poriadku.

2.   Ak podľa článku 38 ods. 2 druhej vety adresát vyjadril súhlas s doručovaním písomností faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami, môžu sa mu takto doručovať všetky písomnosti Súdneho dvora, s výnimkou rozsudkov a uznesení.

Ak z technických príčin alebo z dôvodu povahy alebo rozsahu písomnosti túto písomnosť uvedeným spôsobom nemožno doručiť, písomnosť je doručená v prípade, že si adresát nezvolil adresu pre účely doručovania písomností, na adresu jeho bydliska spôsobom uvedeným v odseku 1. Adresát je o tom upovedomený prostredníctvom faxu alebo akýmkoľvek iným technickým komunikačným prostriedkom. Doporučená poštová zásielka sa považuje za doručenú adresátovi desiaty deň po jej podaní na pošte v mieste, kde má Súdny dvor svoje sídlo, ak nie je preukázané poštovou doručenkou, že zásielka bola prijatá v iný deň, alebo ak adresát neinformuje tajomníka v lehote troch týždňov od upovedomenia faxom alebo akýmkoľvek iným technickým komunikačným prostriedkom, že mu písomnosť nebola doručená.

Kapitola deviata

LEHOTY

Článok 80

1.   Procesné lehoty uvedené v zmluvách, v Štatúte alebo v tomto poriadku sa počítajú takto:

a)	ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch viaže na určitú udalosť alebo úkon, deň, kedy takáto udalosť nastala alebo bol urobený takýto úkon, sa do lehoty nezapočítava;

b)

lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch sa končí uplynutím dňa, ktorý má v poslednom týždni, mesiaci alebo roku rovnaké pomenovanie alebo číslo ako deň, kedy nastala udalosť alebo bol urobený úkon určujúci počiatok plynutia lehoty. Ak pri lehote vyjadrenej v mesiacoch alebo rokoch v poslednom mesiaci takýto deň chýba, lehota sa končí uplynutím posledného dňa mesiaca;

c)	ak je lehota vyjadrená v mesiacoch a v dňoch, počítajú sa najprv celé mesiace a potom dni;

d)	lehoty zahŕňajú oficiálne sviatky, nedele a soboty;

e)	lehoty neprestávajú plynúť počas súdnych prázdnin.

2.   Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo na oficiálny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Súdny dvor vypracuje zoznam oficiálnych sviatkov, ktorý sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 81

1.   Ak lehota určená na podanie žaloby proti aktu vydanému inštitúciou začína plynúť odo dňa uverejnenia tohto aktu, lehota sa počíta podľa článku 80 ods. 1 písm. a) od konca 14. dňa po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   K procesným lehotám sa pripočíta 10-dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.

Článok 82

Lehota určená podľa tohto poriadku môže byť predĺžená orgánom, ktorý ju určil.

Predseda alebo predsedovia komôr môžu splnomocniť tajomníka na určenie niektorých lehôt, ktoré im inak prináleží podľa tohto poriadku, ako aj na ich predĺženie.

Kapitola desiata

PRERUŠENIE KONANIA

Článok 82a

1.   Konanie môže byť prerušené

a)	v prípadoch uvedených v článku 54 treťom odseku Štatútu uznesením Súdneho dvora vydaným po vypočutí generálneho advokáta;

b)	vo všetkých ostatných prípadoch rozhodnutím predsedu po vypočutí generálneho advokáta a, okrem prejudiciálneho konania podľa článku 103, aj po vypočutí účastníkov konania.

Uznesenia alebo rozhodnutia o pokračovaní v konaní sa vydávajú rovnakým spôsobom.

Uznesenia alebo rozhodnutia podľa tohto odseku sa doručujú účastníkom konania.

2.   Prerušenie konania je účinné dňom uvedeným v uznesení alebo rozhodnutí o prerušení konania; ak tento deň nie je uvedený, tak dňom vydania tohto uznesenia alebo rozhodnutia.

Počas prerušenia konania neplynú procesné lehoty účastníkom konania.

3.   Ak nie je v uznesení alebo rozhodnutí o prerušení určená doba jeho prerušenia, táto sa skončí dňom uvedeným v uznesení alebo rozhodnutí o pokračovaní v konaní, a ak nie je tento deň v nich uvedený, tak dňom vydania uznesenia alebo rozhodnutia o pokračovaní v konaní.

Odo dňa, keď sa pokračuje v konaní, začínajú procesné lehoty plynúť odznova.

HLAVA III

OSOBITNÉ DRUHY KONANIA

Kapitola prvá

ODKLAD VÝKONU A INÉ PREDBEŽNÉ OPATRENIA

Článok 83

1.   Návrh na odklad výkonu aktu prijatého inštitúciou podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 ZESAE je prípustný len vtedy, ak navrhovateľ napadol tento akt žalobou na Súdnom dvore.

Návrh na nariadenie iných predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ je prípustný len vtedy, ak bol podaný účastníkom konania vo veci, ktorá bola predložená Súdnemu dvoru a týka sa tejto veci.

2.   Návrhy uvedené v odseku 1 tohto článku musia uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení.

3.   Návrh sa podáva ako samostatné podanie v súlade s ustanoveniami článkov 37 a 38 tohto poriadku.

Článok 84

1.   Návrh sa doručí ďalšiemu účastníkovi, ktorému predseda určí krátku lehotu na predloženie písomných alebo ústnych pripomienok.

2.   Predseda posúdi potrebu nariadiť dokazovanie.

Predseda môže vyhovieť návrhu ešte predtým, ako druhý účastník predloží svoje pripomienky. Toto rozhodnutie môže byť v priebehu konania zmenené alebo zrušené aj bez návrhu.

Článok 85

Predseda rozhodne o návrhu sám alebo ho postúpi na rozhodnutie Súdnemu dvoru.

V prípade neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie predsedu sa primerane použije článok 11 tohto poriadku.

Ak je návrh postúpený na rozhodnutie Súdnemu dvoru, tento o ňom rozhodne prednostne po vypočutí generálneho advokáta. Článok 84 sa použije primerane.

Článok 86

1.   O návrhu sa rozhodne odôvodneným uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok. Uznesenie sa bezodkladne doručí účastníkom konania.

2.   Výkon uznesenia môže byť podmienený tým, že navrhovateľ zloží zábezpeku, ktorej výška a spôsob poskytnutia sa určia s prihliadnutím na okolnosti.

3.   Uznesenie môže určiť dobu trvania predbežného opatrenia. Ak túto dobu uznesenie neurčuje, predbežné opatrenie zaniká dňom vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa konanie o veci končí.

4.   Uznesenie má predbežnú povahu a nemá vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci samej.

Článok 87

Ak sa zmenili okolnosti, na návrh účastníka konania možno uznesenie kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť.

Článok 88

Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebráni účastníkovi konania, ktorý ho podal, aby podal ďalší návrh založený na nových skutočnostiach.

Článok 89

Ustanovenia tejto kapitoly sa použijú primerane na návrhy na odklad núteného výkonu rozhodnutí Súdneho dvora alebo akéhokoľvek aktu inej inštitúcie, ktoré boli predložené podľa článkov 280 a 299 ZFEÚ a článku 164 ZESAE.

V uznesení, ktorým sa návrhu vyhovie, sa prípadne určí deň, ku ktorému predbežné opatrenie zaniká.

Článok 90

1.   Návrh uvedený v článku 81 treťom a štvrtom odseku ZESAE musí obsahovať:

a)	mená a bydliská, resp. sídla osôb alebo podnikov, u ktorých má byť vykonaná inšpekcia;

b)	označenie predmetu a účelu inšpekcie.

2.   Predseda rozhodne uznesením. Ustanovenia článku 86 tohto poriadku sa použijú primerane.

V prípade neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie predsedu sa použije primerane článok 11 tohto poriadku.

Kapitola druhá

NEDOSTATKY PODMIENOK A PREKÁŽKY KONANIA

Článok 91

1.   Ak niektorý účastník konania žiada, aby Súdny dvor rozhodol o námietke alebo o nedostatku podmienok konania pred prejednaním veci samej, musí tak urobiť formou samostatného podania.

Žiadosť musí obsahovať opis skutkových a právnych dôvodov, na ktorých sa zakladá, návrhy na rozhodnutie a v prílohe označenie dôkazov.

2.   Po podaní žiadosti predseda určí lehotu druhému účastníkovi konania na predloženie jeho písomných dôvodov a návrhov.

3.   Ak Súdny dvor nerozhodne inak, žiadosť sa ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania.

4.   Po vypočutí generálneho advokáta Súdny dvor rozhodne o žiadosti samostatne alebo rozhodnutie o ňom spojí na spoločné konanie o veci samej.

Ak Súdny dvor žiadosť zamietne alebo spojí na spoločné konanie rozhodovanie o tejto žiadosti a o veci samej, predseda určí nové lehoty pre pokračovanie v konaní.

Článok 92

1.   Súdny dvor môže, ak je zjavne nepríslušný rozhodnúť o návrhu alebo ak je návrh zjavne neprípustný, po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť bez ďalšieho konania odôvodneným uznesením.

2.   Súdny dvor môže kedykoľvek aj bez návrhu po vypočutí účastníkov konania rozhodnúť o tom, či neexistuje prekážka konania z dôvodu verejného záujmu alebo vysloviť, že návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod rozhodnúť, rozhodnutie o týchto otázkach vydá v súlade s článkom 91 ods. 3 a 4 tohto poriadku.

Kapitola tretia

VEDĽAJŠÍ ÚČASTNÍCI KONANIA

Článok 93

1.   Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania musí byť podaný najneskôr do šiestich týždňov od uverejnenia oznámenia o začatí konania podľa článku 16 ods. 6 tohto poriadku.

Návrh musí obsahovať:

a)	označenie veci;

b)	označenie účastníkov konania;

c)	meno a adresu vedľajšieho účastníka;

d)	adresu vedľajšieho účastníka pre účely doručovania v mieste sídla Súdneho dvora;

e)	návrhy, ktoré chce vedľajší účastník podporiť;

f)	ak je návrh podaný na základe článku 40 druhého alebo tretieho odseku Štatútu, opis okolností preukazujúcich právo vstúpiť do konania.

Vedľajší účastník konania je zastúpený podľa článku 19 Štatútu.

Články 37 a 38 tohto poriadku sa použijú primerane.

2.   Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa doručí účastníkom konania.

Pred rozhodnutím o tomto návrhu umožní predseda účastníkom konania, aby k nemu predložili svoje písomné alebo ústne pripomienky.

Predseda rozhodne o návrhu uznesením alebo návrh postúpi na rozhodnutie Súdnemu dvoru.

3.   Ak predseda vyhovie návrhu, vedľajší účastník obdrží kópie všetkých procesných písomností, ktoré boli doručené účastníkom konania. Na žiadosť niektorého účastníka nemusí predseda poskytnúť tajné alebo dôverné písomnosti.

4.   Vedľajší účastník musí prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase jeho vstupu do konania.

5.   Predseda určí lehotu, počas ktorej vedľajší účastník môže predložiť svoje vyjadrenie.

Vyjadrenie vedľajšieho účastníka musí obsahovať:

a)	návrhy na úplnú alebo čiastočnú podporu alebo úplné či čiastočné zamietnutie návrhu niektorého z účastníkov konania;

b)	dôvody a tvrdenia vedľajšieho účastníka;

c)	prípadne označenie dôkazov, ktoré navrhuje vykonať.

6.   Po podaní vyjadrenia vedľajšieho účastníka predseda prípadne určí účastníkom konania lehotu, počas ktorej sa k nemu môžu vyjadriť.

7.   Zohľadniť možno aj návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý bol podaný po uplynutí lehoty určenej v odseku 1, avšak len pred vydaním rozhodnutia, ktorým sa otvára ústna časť konania uvedená v článku 44 ods. 3. V tomto prípade, ak predseda povolí vstup do konania, vedľajší účastník predloží svoje pripomienky, a to počas ústnej časti konania, ak sa uskutoční.

Kapitola štvrtá

ROZSUDKY PRE ZMEŠKANIE A NÁVRHY NA ICH ZRUŠENIE

Článok 94

1.   Ak sa žalovaný, ktorému bola riadne doručená žaloba, k nej nevyjadrí v požadovanej forme a lehote, žalobca môže navrhnúť, aby bolo rozhodnuté o veci rozsudkom pre zmeškanie.

Návrh na rozhodnutie o veci rozsudkom pre zmeškanie sa doručí žalovanému. Súdny dvor môže rozhodnúť o otvorení ústnej časti konania o návrhu.

2.   Pred vyhlásením rozsudku pre zmeškanie Súdny dvor posúdi po vypočutí generálneho advokáta prípustnosť žaloby na konanie a preskúma, či boli splnené procesné náležitosti a či je žaloba zjavne dôvodná. Súdny dvor môže nariadiť vykonanie dokazovania.

3.   Rozsudok pre zmeškanie je vykonateľný. Súdny dvor však môže prerušiť výkon rozhodnutia do času, než rozhodne o návrhu podľa odseku 4 alebo výkon rozhodnutia podmieni zložením zábezpeky, ktorej výška a spôsob zloženia sa určia s prihliadnutím na okolnosti; zábezpeka sa vráti, ak nebol podaný návrh na zrušenie rozsudku alebo ak bol takýto návrh zamietnutý.

4.   Proti rozsudku pre zmeškanie môže byť podaný návrh na jeho zrušenie.

Návrh na zrušenie rozsudku musí byť podaný do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku a musí spĺňať náležitosti uvedené v článkoch 37 a 38 tohto poriadku.

5.   Po doručení návrhu predseda určí lehotu druhému účastníkovi, počas ktorej môže predložiť svoje písomné pripomienky.

Konanie ďalej prebieha v súlade s článkom 44 a nasledujúcimi tohto poriadku.

6.   Súdny dvor rozhodne rozsudkom, proti ktorému nemožno podať návrh na jeho zrušenie.

Originál tohto rozsudku sa priloží k originálu rozsudku pre zmeškanie. Poznámka o rozsudku vo veci návrhu na zrušenie rozsudku sa vykoná na okraji originálu rozsudku pre zmeškanie.

Kapitola piata

PRIDELENIE VECÍ KOMORÁM

Článok 95

(zrušený)

Článok 96

(zrušený)

Kapitola šiesta

MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Oddiel prvý – Návrh tretej osoby na zmenu rozsudku

Článok 97

1.   Články 37 a 38 tohto poriadku sa použijú primerane aj na návrh tretej osoby na zmenu rozsudku, ktorý musí navyše obsahovať:

a)	označenie napadnutého rozsudku;

b)	dôvody, pre ktoré rozsudok poškodzuje práva tretej osoby;

c)	dôvody, pre ktoré sa tretia osoba nemohla zúčastniť pôvodného konania.

Návrh smeruje voči všetkým účastníkom pôvodného konania.

Ak bol rozsudok uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie, návrh na jeho zmenu musí byť podaný do dvoch mesiacov od jeho uverejnenia.

2.   Na návrh tretej osoby môže Súdny dvor rozhodnúť o odklade výkonu napadnutého rozsudku. Ustanovenia kapitoly prvej Hlavy III tohto poriadku, sa použijú primerane.

3.   Napadnutý rozsudok sa zmení v rozsahu, v akom sa vyhovelo návrhu tretej osoby.

Originál rozsudku vyhláseného v konaní o návrhu tretej osoby sa priloží k originálu napadnutého rozsudku. Poznámka o rozsudku vyhláseného v konaní o návrhu tretej osoby sa vykoná na okraji originálu napadnutého rozsudku.

Oddiel druhý – Obnova konania

Článok 98

Návrh na obnovu konania musí byť podaný do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich návrh.

Článok 99

1.   Články 37 a 38 sa primerane použijú aj na návrh na obnovu konania. Návrh musí ďalej obsahovať:

a)	označenie napadnutého rozsudku;

b)	označenie napadnutých častí rozsudku;

c)	dôvody obnovy;

d)	označenie dôkazov preukazujúcich existenciu skutočností, ktoré sú dôvodom obnovy konania a dôkazov preukazujúcich dodržanie lehoty ustanovenej v článku 98.

2.   Návrh smeruje voči všetkým účastníkom konania, v ktorom bol napadnutý rozsudok vyhlásený.

Článok 100

1.   Súdny dvor na neverejnom zasadnutí rozhodne rozsudkom o prípustnosti návrhu po vypočutí generálneho advokáta a so zreteľom na písomné pripomienky účastníkov konania. Tento rozsudok nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

2.   Ak Súdny dvor vyhlási, že je návrh prípustný, vec znova prejedná a rozhodne rozsudkom v súlade s ustanoveniami tohto poriadku.

3.   Originál rozsudku vydaného v konaní o obnove sa priloží k originálu pôvodného rozsudku. Poznámka o rozsudku vydaného v konaní o obnove sa vykoná na okraji originálu pôvodného rozsudku.

Kapitola siedma

NÁVRHY PROTI ROZHODNUTIAM ARBITRÁŽNEHO VÝBORU

Článok 101

1.   Návrh na začatie konania podaný podľa článku 18 druhého odseku ZESAE musí obsahovať:

a)	meno a adresu navrhovateľa;

b)	označenie zástupcu;

c)	označenie napadnutého rozhodnutia arbitrážneho výboru;

d)	označenie účastníkov konania;

e)	stručný opis skutkových okolností;

f)	dôvody návrhu a návrhy na rozhodnutie.

2.   Ustanovenia článku 37 ods. 3 a 4 a článku 38 ods. 2, 3 a 5 tohto poriadku sa použijú primerane.

K návrhu sa navyše priloží overená kópia napadnutého rozhodnutia.

3.   Po podaní návrhu tajomník Súdneho dvora požiada kanceláriu Arbitrážneho výboru o poskytnutie dotknutého spisu Súdnemu dvoru.

4.   Konanie ďalej prebieha v súlade s ustanoveniami článkov 39, 40, 55 a nasledujúcich tohto poriadku.

5.   Súdny dvor rozhoduje rozsudkom. Ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Arbitrážneho výboru, v prípade potreby mu vráti vec na ďalšie konanie.

Kapitola ôsma

VÝKLAD ROZSUDKOV

Článok 102

1.   Návrh na výklad rozsudku sa podáva v súlade s ustanoveniami článkov 37 a 38 tohto poriadku. Návrh musí navyše obsahovať:

a)	označenie rozsudku, ktorého výklad má Súdny dvor podať;

b)	označenie častí rozsudku, ktorých výklad sa navrhuje.

Návrh smeruje voči všetkým účastníkom konania, ktorých sa rozsudok týka.

2.   Súdny dvor rozhodne rozsudkom po vypočutí generálneho advokáta potom, čo bola daná možnosť účastníkom konania predložiť ich pripomienky.

Originál výkladového rozsudku sa priloží k originálu vykladaného rozsudku. Poznámka o výkladovom rozsudku sa vykoná na okraji originálu vykladaného rozsudku.

Kapitola deviata

PREJUDICIÁLNE KONANIA A INÉ KONANIA VO VECI VÝKLADU

Článok 103

1.   V prípade uvedenom v článku 23 Štatútu, sa konanie riadi ustanoveniami tohto poriadku, ktoré sa primerane prispôsobia povahe prejudiciálneho konania.

2.   Ustanovenie odseku 1 sa použije na prejudiciálne konania upravené v Protokole o výklade Súdnym dvorom Dohody z 29. februára 1968 o vzájomnom uznávaní obchodných spoločností a právnických osôb a v Protokole o výklade Súdnym dvorom Dohody o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ktoré boli podpísané v Luxemburgu 3. júna 1971, ako aj na konania podľa článku 4 druhého z uvedených protokolov.

Ustanovenie odseku 1 sa tiež použije aj na prejudiciálne konania, ktoré môžu byť upravené v iných zmluvách.

Článok 104

1.   Rozhodnutia vnútroštátnych súdnych orgánov uvedené v článku 103 sa doručujú členským štátom v pôvodnom znení spoločne s prekladom do úradného jazyka štátu, ktorému sú určené. Ak je to vhodné z dôvodu rozsiahlosti rozhodnutia vnútroštátneho súdneho orgánu, takýto preklad sa nahradí prekladom zhrnutia rozhodnutia do úradného jazyka štátu, ktorému je určené, na základe ktorého tento štát zaujme stanovisko. V zhrnutí je uvedené úplné znenie jednej alebo viacerých položených prejudiciálnych otázok. Toto zhrnutie obsahuje najmä predmet konania vo veci samej, základné tvrdenia účastníkov konania vo veci samej, stručné odôvodnenie rozhodnutia vnútroštátneho súdneho orgánu, ako aj uvádzanú judikatúru a ustanovenia práva Únie a vnútroštátneho práva, pokiaľ sú tieto prvky uvedené v rozhodnutí vnútroštátneho súdneho orgánu.

V prípadoch uvedených v treťom odseku článku 23 Štatútu sa rozhodnutia vnútroštátnych súdnych orgánov doručujú zmluvným štátom Dohody o EHP, ktoré nie sú členskými štátmi, ako aj Dozornému úradu EZVO v pôvodnom znení spoločne s prekladom rozhodnutia, prípadne zhrnutia, do jedného z jazykov uvedených v článku 29 ods. 1 podľa výberu adresáta doručenia.

Ak má tretí štát právo zúčastniť sa prejudiciálneho konania v súlade s článkom 23 štvrtým odsekom Štatútu, rozhodnutie vnútroštátneho súdneho orgánu sa mu doručí v pôvodnom znení spoločne s prekladom rozhodnutia, prípadne zhrnutia, do jedného z jazykov uvedených v článku 29 ods. 1, podľa výberu dotknutého tretieho štátu.

2.   Pokiaľ ide o zastúpenie a dostavenie sa účastníkov konania vo veci samej na pojednávanie nariadené v rámci prejudiciálneho konania, Súdny dvor berie do úvahy súdne poriadky vnútroštátnych súdov, ktoré podali návrh na začatie prejudiciálneho konania.

3.   Ak položená prejudiciálna otázka je zhodná s otázkou, o ktorej už Súdny dvor rozhodol, alebo ak odpoveď na takúto otázku môže byť jednoznačne vyvodená z judikatúry, Súdny dvor môže po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením, ktoré obsahuje odkaz na predchádzajúci rozsudok alebo na danú judikatúru..

Súdny dvor môže tiež rozhodnúť odôvodneným uznesením po vyrozumení vnútroštátneho súdneho orgánu, po vypočutí prípadných pripomienok subjektov uvedených v článku 23 Štatútu a po vypočutí generálneho advokáta, ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku nevyvoláva žiadne pochybnosti.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3 tohto článku, sa prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom skladá aj z ústnej časti. Súdny dvor však môže po predložení vyjadrení alebo písomných pripomienok uvedených v článku 23 Štatútu, na základe správy sudcu spravodajcu, po upovedomení subjektov, ktoré podľa horeuvedených ustanovení sú oprávnené predložiť takéto vyjadrenia alebo písomné pripomienky, a ak žiaden z týchto subjektov nepodá návrh uvádzajúci dôvody, pre ktoré navrhuje, aby bol vypočutý a po vypočutí generálneho advokáta, rozhodnúť o tom inak. Návrh musí byť predložený v lehote troch týždňov od doručenia účastníkovi alebo subjektu vyjadrení alebo písomných pripomienok. Túto lehotu môže predseda predĺžiť.

5.   Súdny dvor môže po vypočutí generálneho advokáta požiadať vnútroštátny súd o vysvetlenie.

6.   Vnútroštátny súd rozhodne o trovách konania, ktoré vznikli v súvislosti s prejudiciálnym konaním.

V osobitných prípadoch môže Súdny dvor z dôvodu priznania poskytovania pomoci súvisiacej s trovami konania poskytnúť finančnú pomoc určenú na uľahčenie zastúpenia účastníka konania alebo jeho dostavenie sa na Súdny dvor.

Článok 104a

Na žiadosť vnútroštátneho súdu môže predseda na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta výnimočne rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní odchylne od ustanovení tohto poriadku, ak z uvedených okolností vyplýva mimoriadna naliehavosť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke.

V takomto prípade predseda okamžite určí dátum pojednávania. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu o položení prejudiciálnej otázky spolu s oznámením dátumu pojednávania bude doručené všetkým účastníkom vnútroštátneho sporu a subjektom uvedeným v článku 23 Štatútu.

Účastníci a ostatné subjekty uvedené v predchádzajúcom odseku môžu v lehote určenej predsedom, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, predložiť prípadné vyjadrenia alebo písomné pripomienky. Predseda môže požiadať spomínaných účastníkov a subjekty, aby obmedzili svoje vyjadrenia a písomné pripomienky na podstatné právne aspekty, ktoré vyplynuli z prejudiciálnej otázky.

Prípadné vyjadrenia alebo písomné pripomienky sa doručia účastníkom a ostatným spomínaným subjektom pred začiatkom pojednávania.

Súdny dvor rozhodne po vypočutí generálneho advokáta.

Článok 104b

1.   Prejudiciálny návrh, ktorým sa položila jedna alebo viacero otázok týkajúcich sa oblastí upravených v hlave V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa môže na návrh vnútroštátneho súdu alebo výnimočne i bez jeho návrhu prejednať v rámci naliehavého konania, ktoré sa odchyľuje od ustanovení tohto rokovacieho poriadku.

Vnútroštátny súd v návrhu uvedie skutkové a právne okolnosti, ktoré preukazujú naliehavosť a odôvodňujú uplatnenie tohto odchyľujúceho sa konania, a v rámci možností uvedie, ako navrhuje na prejudiciálne otázky odpovedať.

Ak vnútroštátny súd nepredložil návrh na uplatnenie naliehavého konania a na prvý pohľad sa zdá, že uplatnenie tohto konania je nevyhnutné, môže predseda Súdneho dvora požiadať komoru uvedenú nižšie, aby preskúmala potrebu prejednania prejudiciálneho návrhu v rámci tohto konania.

Rozhodnutie o prejednaní prejudiciálneho návrhu v rámci naliehavého konania prijme určená komora na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta. Zostavenie komory sa určí v súlade s článkom 11c v deň pridelenia veci sudcovi spravodajcovi, ak uplatnenie naliehavého konania navrhuje vnútroštátny súd, alebo ak sa uplatnenie tohto konania preskúmava na žiadosť predsedu Súdneho dvora, v deň predloženia takejto žiadosti.

2.   Tajomník zabezpečí bezodkladné doručenie prejudiciálneho návrhu uvedeného v odseku 1, ak vnútroštátny súd navrhol uplatnenie naliehavého konania alebo ak predseda požiadal určenú komoru o preskúmanie potreby prejednania tohto návrhu v rámci uvedeného konania, účastníkom konania pred vnútroštátnym súdom, členskému štátu, ktorého súd podal tento návrh, ako aj inštitúciám uvedeným v článku 23 prvom odseku Štatútu za podmienok upravených v tomto ustanovení.

Rozhodnutie o prejednaní alebo neprejednaní prejudiciálneho návrhu v rámci naliehavého konania sa ihneď doručí vnútroštátnemu súdu, ako aj účastníkom konania, členskému štátu a inštitúciám uvedeným v prvom pododseku. V rozhodnutí o prejednaní prejudiciálneho návrhu v rámci naliehavého konania sa im zároveň určí lehota na predloženie vyjadrení alebo písomných pripomienok. V rozhodnutí sa môžu spresniť právne otázky, ktorých sa majú tieto vyjadrenia alebo písomné pripomienky týkať, a môže sa stanoviť maximálna dĺžka týchto písomných podaní.

Spolu s doručením uvedeným v prvom pododseku sa prejudiciálny návrh oznámi aj ďalším oprávneným subjektom uvedeným v článku 23 Štatútu, odlišným od adresátov tohto doručenia, a rozhodnutie o prejednaní alebo neprejednaní prejudiciálneho návrhu v rámci naliehavého konania sa im oznámi spolu s doručením uvedeným v druhom pododseku.

Hneď ako to bude možné, budú účastníci konania a ďalšie oprávnené subjekty uvedené v článku 23 informovaní o predpokladanom dátume pojednávania.

Ak sa prejudiciálny návrh nebude prejednávať v rámci naliehavého konania, konanie pokračuje v súlade s ustanoveniami článku 23 Štatútu a uplatniteľnými ustanoveniami tohto rokovacieho poriadku.

3.   Prejudiciálny návrh, ktorý sa bude prejednávať v rámci naliehavého konania, ako aj predložené vyjadrenia a písomné pripomienky sa doručia oprávneným subjektom uvedeným v článku 23 Štatútu, odlišným od účastníkov konania a oprávnených subjektov uvedených v odseku 2 prvom pododseku. K prejudiciálnemu návrhu sa priloží preklad, prípadne zhrnutie, podľa podmienok uvedených v článku 104 ods. 1.

Predložené vyjadrenia alebo písomné pripomienky sa doručia aj účastníkom konania a ďalším oprávneným subjektom uvedeným v odseku 2 prvom pododseku.

Dátum pojednávania sa oznámi účastníkom konania a ďalším oprávneným subjektom spolu s doručeniami uvedenými v prvom a druhom pododseku.

4.   Komora môže v mimoriadne naliehavých prípadoch rozhodnúť, že písomná časť konania upravená v odseku 2 druhom pododseku tohto článku sa neuskutoční.

5.   Určená komora rozhodne po vypočutí generálneho advokáta.

Určená komora môže rozhodnúť, že bude zasadať v trojčlennom zložení. V takom prípade sa skladá z predsedu určenej komory, sudcu spravodajcu a z prvého alebo v prípade potreby z prvých dvoch sudcov určených podľa zoznamu uvedeného v článku 11c ods. 2 v čase určovania zostavenia určenej komory v súlade s odsekom 1 štvrtým pododsekom tohto článku.

Môže tiež rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru, aby ju pridelil rozhodovaciemu zloženiu s vyšším počtom sudcov. Naliehavé konanie pokračuje pred novým rozhodovacím zložením v prípade potreby po opätovnom otvorení ústnej časti konania.

6.   Podania upravené v tomto článku sa považujú za podané zaslaním kópie podpísaného originálu a písomností a dokumentov uvádzaných na podporu spolu so zoznamom upraveným v článku 37 ods. 4 do kancelárie faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami dostupnými Súdnemu dvoru. Originál podania a prílohy uvedené vyššie sa zašlú kancelárii Súdneho dvora.

Doručenia a oznámenia upravené v tomto článku sa môžu vykonať zaslaním kópie dokumentu faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami dostupnými Súdnemu dvoru a adresátovi.

Kapitola desiata

OSOBITNÉ DRUHY KONANÍ PODĽA ČLÁNKOV 103 AŽ 105 ZESAE

Článok 105

1.   Návrh uvedený v článku 103 treťom odseku ZESAE, sa predkladá v štyroch overených kópiách. Jedna kópia sa doručí Európskej komisii.

2.   K návrhu sa prikladá návrh príslušnej zmluvy alebo dohody spolu s pripomienkami Európskej komisie adresovanými dotknutému štátu a všetky ďalšie podporné písomnosti.

Európska komisia predloží Súdnemu dvoru svoje pripomienky v lehote desiatich dní, ktorú môže predseda predĺžiť po vypočutí dotknutého štátu.

Overená kópia uvedených pripomienok sa doručuje dotknutému štátu.

3.   Po podaní návrhu predseda určí sudcu spravodajcu. Bezprostredne po určení sudcu spravodajcu prvý generálny advokát pridelí vec niektorému generálnemu advokátovi.

4.   Po vypočutí generálneho advokáta sa rozhodne na neverejnom zasadnutí.

Na ich návrh môžu byť vypočutí splnomocnení zástupcovia alebo poradcovia dotknutého štátu a Európskej komisie.

Článok 106

1.   V prípadoch uvedených v článku 104 poslednom odseku a v článku 105 poslednom odseku ZESAE ustanovenia článku 37 a nasledujúcich tohto poriadku sa použijú primerane.

2.   Návrh sa doručí domovskému štátu osoby alebo podniku, proti ktorému návrh smeruje.

Kapitola jedenásta

STANOVISKO

Článok 107

1.   Žiadosť o predbežné stanovisko uvedená v článku 218 ZFEÚ podaná Európskym parlamentom sa doručí Rade, Európskej komisii a členským štátom. Žiadosť podaná Radou sa doručí Európskej komisii a Európskemu parlamentu. Žiadosť podaná Európskou komisiou sa doručí Rade, Európskemu parlamentu a členským štátom. Žiadosť podaná členským štátom sa doručí Rade, Európskej komisii, Európskemu parlamentu a ostatným členským štátom.

Predseda určí inštitúciám a členským štátom, ktorým bola žiadosť doručená, lehotu na predloženie ich písomných pripomienok.

2.   Stanovisko sa môže týkať tak otázky, či je navrhovaná zmluva zlučiteľná s ustanoveniami zmlúv, ako aj otázky, či je Únia alebo ktorákoľvek jeho inštitúcia oprávnená uzatvoriť takúto zmluvu.

Článok 108

1.   Po podaní žiadosti o predbežné stanovisko podľa článku 107 tohto poriadku predseda určí sudcu spravodajcu.

2.   Súdny dvor vydá odôvodnené stanovisko na neverejnom zasadnutí po vypočutí generálnych advokátov.

3.   Stanovisko, ktoré podpíše predseda, sudcovia, ktorí sa zúčastnili na porade a tajomník, sa doručí Rade, Európskej komisii, Európskemu parlamentu a členským štátom.

Článok 109

(zrušený)

Kapitola dvanásta

NÁVRHY NA VÝKLAD UVEDENÉ V ČLÁNKU 68 ZMLUVY O ES

Článok 109a

(zrušený)

Kapitola trinásta

ROZHODOVANIE O SPOROCH UVEDENÝCH V ČLÁNKU 35 ZMLUVY O ÚNII V ZNENÍ PLATNOM PRED NADOBUDNUTÍM PLATNOSTI LISABONSKEJ ZMLUVY

Článok 109b

1.   V prípade sporov medzi členskými štátmi podľa článku 35 ods. 7 ZEÚ v znení platnom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ako bolo ponechané v platnosti protokolom č. 36, ktorý je pripojený k zmluvám, návrh na začatie konania Súdnemu dvoru podáva niektorý z účastníkov sporu. Návrh je doručený ostatným členským štátom a Európskej komisii.

V prípade sporov medzi členskými štátmi a Európskou komisiou podľa článku 35 ods. 7 ZEÚ v znení platnom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ako bolo ponechané v platnosti protokolom č. 36, ktorý je pripojený k zmluvám, návrh na začatie konania Súdnemu dvoru podáva niektorý z účastníkov sporu. Ak je návrh podaný členským štátom, doručí sa ďalším členským štátom, Rade a Európskej komisii. Ak je návrh podaný Európskou komisiou, doručí sa členským štátom a Rade.

Predseda určí inštitúciám a členským štátom, ktorým je návrh doručený, lehotu na predloženie ich písomných pripomienok.

2.   Po podaní návrhu uvedeného v odseku 1 tohto článku predseda určí sudcu spravodajcu. Následne prvý generálny advokát pridelí vec niektorému generálnemu advokátovi.

3.   Súdny dvor rozhodne o spore rozsudkom po vypočutí návrhov generálneho advokáta.

Návrh sa prejedná v rámci ústnej časti konania, ak o to požiada niektorý členský štát alebo jedna z inštitúcií uvedených v odseku 1 tohto článku.

4.   Toto konanie sa použije na spor medzi členskými štátmi navzájom alebo medzi členskými štátmi a inštitúciou, ak dohoda uzatvorená členskými štátmi stanovuje, že Súdny dvor má právomoc rozhodovať o týchto sporoch.

HLAVA IV

ODVOLANIA PROTI ROZHODNUTIAM VŠEOBECNÉHO SÚDU

Článok 110

V prípade odvolania proti rozhodnutiam Všeobecného súdu uvedeného v článku 56 a 57 Štatútu jazykom konania je jazyk, v ktorom je vyhlásené alebo vydané rozhodnutie Všeobecného súdu, proti ktorému odvolanie smeruje, bez toho, že by tým bolo dotknuté ustanovenie článku 29 ods. 2 písm. b) a c) a ods. 3 štvrtého pododseku tohto poriadku.

Článok 111

1.   Odvolanie sa podáva formou návrhu podaného kancelárii Súdneho dvora alebo kancelárii Všeobecného súdu.

2.   Kancelária Všeobecného súdu bezodkladne postúpi kancelárii Súdneho dvora spis z prvostupňového konania; ak je to potrebné, aj odvolanie.

Článok 112

1.   Odvolanie musí obsahovať:

a)	meno a adresu účastníka konania, ktorý podal odvolanie – odvolateľa;

b)	označenie ďalších účastníkov konania v konaní pred Všeobecným súdom;

c)	právne dôvody a právne tvrdenia;

d)	návrhy odvolateľa na rozhodnutie.

Články 37 a 38 ods. 2 a 3 tohto poriadku sa použijú aj na odvolania.

2.   Rozhodnutie Všeobecného súdu, proti ktorému odvolanie smeruje, sa pripojí k odvolaniu. Odvolanie musí obsahovať údaj o tom, kedy bolo odvolateľovi napadnuté rozhodnutie doručené.

3.   Ak odvolanie nie je v súlade s článkom 38 ods. 3 alebo s ods. 2 tohto článku, použije sa článok 38 ods. 7 tohto poriadku.

Článok 113

1.   V odvolaní možno navrhnúť, aby

—	bolo čiastočne alebo úplne zrušené rozhodnutie Všeobecného súdu,

—	bolo čiastočne alebo úplne vyhovené návrhom, ktoré boli predložené v prvostupňovom konaní, s výnimkou akéhokoľvek nového návrhu.

2.   Odvolaním nemožno meniť predmet sporu pred Všeobecným súdom.

Článok 114

Odvolanie sa doručí všetkým účastníkom konania pred Všeobecným súdom. Článok 39 tohto poriadku sa použije primerane.

Článok 115

1.   Každý účastník konania pred Všeobecným súdom môže podať svoje vyjadrenie k odvolaniu do dvoch mesiacov od doručenia odvolania. Lehotu na podanie vyjadrenia nemožno predĺžiť.

2.   Vyjadrenie k odvolaniu musí obsahovať:

a)	meno a adresu účastníka konania, ktorý ho podáva;

b)	dátum, kedy mu bolo doručené odvolanie;

c)	právne dôvody a právne tvrdenia;

d)	návrhy na rozhodnutie.

Článok 37 a článok 38 ods. 2 a 3 tohto poriadku sa použijú primerane.

Článok 116

1.   Vo vyjadrení k odvolaniu možno navrhnúť

—	čiastočné alebo úplné zamietnutie odvolania alebo čiastočné či úplné zrušenie rozhodnutia Všeobecného súdu,

—	aby bolo čiastočne alebo úplne vyhovené návrhom, ktoré boli predložené v prvostupňovom konaní, s výnimkou akéhokoľvek nového návrhu.

2.   Vyjadrením k odvolaniu nemožno meniť predmet sporu pred Všeobecným súdom.

Článok 117

1.   K odvolaniu a k vyjadreniu k odvolaniu sa možno vyjadriť formou repliky, resp. dupliky, ak to predseda na základe návrhu odvolateľa podaného do siedmich dní odo dňa doručenia vyjadrenia k odvolaniu považuje za nutné a výslovne povolí predloženie repliky preto, aby mal odvolateľ možnosť brániť svoj názor alebo preto, že je to v záujme rozhodnutia o odvolaní. Predseda určí dátum, dokedy má byť predložená replika, a v čase podania repliky aj dátum, dokedy má byť predložená duplika.

2.   Ak sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje čiastočné alebo úplné zrušenie rozhodnutia Všeobecného súdu z dôvodu, ktorý nebol uvedený v odvolaní, môže odvolateľ alebo ktorýkoľvek iný účastník konania podať do dvoch mesiacov od doručenia dotknutého vyjadrenia k odvolaniu repliku, ktorou sa možno vyjadriť len k tomuto dôvodu. Odsek 1 sa použije primerane na akékoľvek doplňujúce vyjadrenie nasledujúce po tejto replike.

Článok 118

S výnimkou nasledujúcich ustanovení sa článok 42 ods. 2 a články 43, 44, 55 až 90, 93, 95 až 100 a 102 tohto poriadku použijú aj na konanie pred Súdnym dvorom o odvolaní proti rozhodnutiu Všeobecného súdu.

Článok 119

Ak je odvolanie čiastočne alebo úplne zjavne neprípustné, alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môže odôvodneným uznesením kedykoľvek na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta čiastočne alebo úplne odmietnuť alebo zamietnuť.

Článok 120

Po podaní vyjadrení uvedených v článku 115 ods. 1 a prípadne v článku 117 ods. 1 a 2 tohto poriadku môže Súdny dvor na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta a účastníkov konania rozhodnúť tak, že sa o odvolaní rozhodne bez ústnej časti konania, s výnimkou prípadov, ak by jeden z účastníkov konania podal návrh, v ktorom uvedie dôvody preto, aby bol vypočutý. Tento návrh musí podať v lehote troch týždňov od doručenia uznesenia o skončení písomnej časti konania dotknutému účastníkovi. Predseda môže túto lehotu predĺžiť.

Článok 121

Správa uvedená v článku 44 ods. 2 sa predkladá Súdnemu dvoru po podaní vyjadrení podľa článku 115 ods. 1 a prípadne podľa článku 117 ods. 1 a 2. Ak uvedené vyjadrenia nie sú podané, použije sa rovnaký postup ako pri uplynutí lehoty určenej na ich podanie.

Článok 122

Ak odvolanie nie je dôvodné, alebo ak je dôvodné, a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci samej, rozhodne aj o trovách konania.

V sporoch medzi Úniou a jej zamestnancami

—	článok 70 tohto poriadku sa použije iba na odvolania podané inštitúciami,

—	v prípade odvolaní podaných úradníkmi alebo inými zamestnancami určitej inštitúcie Súdny dvor môže v záujme spravodlivosti odchylne od ustanovení článku 69 ods. 2 tohto poriadku rozdeliť medzi účastníkov náhradu trov konania.

V prípade späťvzatia odvolania sa primerane použije článok 69 ods. 5.

V prípade, že odvolanie podané členským štátom alebo inštitúciou, ktoré nevstúpili do konania pred Všeobecným súdom, je dôvodné, Súdny dvor môže rozhodnúť o rozdelení náhrady trov konania medzi účastníkov konania alebo o tom, že úspešný odvolateľ musí nahradiť trovy konania neúspešnému účastníkovi konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním odvolania.

Článok 123

Návrh vedľajšieho účastníka na vstup do odvolacieho konania musí byť Súdnemu dvoru podaný pred uplynutím lehoty jedného mesiaca, ktorá začína plynúť odo dňa uverejnenia oznámenia o návrhu na začatie konania tak, ako je uvedené v článku 16 ods. 6.

HLAVA IVa

PRESKÚMANIE ROZHODNUTÍ VŠEOBECNÉHO SÚDU

Článok 123a

Ak sa Súdny dvor rozhodne v súlade s článkom 62 druhým odsekom Štatútu preskúmať rozhodnutie Všeobecného súdu, jazykom konania je jazyk konania rozhodnutia Všeobecného Súdu, ktoré sa preskúmava, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 29 ods. 2 písm. b) a c) a ods. 3 štvrtý a piaty pododsek tohto poriadku.

Článok 123b

Zriaďuje sa osobitná komora, ktorá za podmienok stanovených v článku 123d rozhodne, či je v súlade s článkom 62 Štatútu potrebné preskúmať rozhodnutie Všeobecného súdu.

Táto komora sa skladá z predsedu Súdneho dvora a štyroch predsedov päťčlenných komôr určených podľa poradia ustanoveného v článku 6 tohto rokovacieho poriadku.

Článok 123c

Kancelária Všeobecného súdu informuje bezodkladne po stanovení dátumu vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom sa má rozhodnúť podľa článku 256 ods. 2 alebo ods. 3 ZFEÚ kanceláriu Súdneho dvora. Rozhodnutie jej po jeho vyhlásení bez meškania doručí.

Článok 123d

Návrh prvého generálneho advokáta preskúmať rozhodnutie Všeobecného súdu sa zašle predsedovi Súdneho dvora a zároveň je tajomník informovaný o tomto zaslaní. Ak bolo rozhodnutie Všeobecného súdu vydané podľa článku 256 ods. 3 ZFEÚ, tajomník bezodkladne upovedomí Všeobecný súd, vnútroštátny súd, účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom, ako aj ďalšie oprávnené subjekty uvedené v článku 62a druhom odseku Štatútu o návrhu na preskúmanie.

Po prijatí návrhu na preskúmanie rozhodnutia predseda určí sudcu spravodajcu zo sudcov komory upravenej v článku 123b.

Táto komora na základe správy sudcu spravodajcu rozhodne, či treba preskúmať rozhodnutie Všeobecného súdu. V rozhodnutí o preskúmaní rozhodnutia Všeobecného súdu sa uvedú otázky, ktoré budú predmetom preskúmania.

Ak bolo rozhodnutie Všeobecného súdu vydané podľa článku 256 ods. 2 ZFEÚ, tajomník bezodkladne upovedomí Všeobecný súd, účastníkov konania pred týmto súdom, ako aj ďalšie oprávnené subjekty uvedené v článku 62a druhom odseku Štatútu o rozhodnutí Súdneho dvora preskúmať rozhodnutie Všeobecného súdu.

Ak bolo rozhodnutie Všeobecného súdu vydané podľa článku 256 ods. 3 ZFEÚ, tajomník bezodkladne upovedomí Všeobecný súd, vnútroštátny súd, účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom, ako aj ďalšie oprávnené subjekty uvedené v článku 62a druhom odseku Štatútu o rozhodnutí Súdneho dvora preskúmať alebo nepreskúmať rozhodnutie Všeobecného súdu. Rozhodnutie preskúmať rozhodnutie Všeobecného súdu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 123e

Rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia Všeobecného súdu sa doručí účastníkom konania a ďalším oprávneným subjektom uvedeným v článku 62a druhom odseku Štatútu. K písomnostiam doručeným členským štátom a zmluvným stranám Dohody o EHP, ktoré nie sú členskými štátmi, a Dozornému úradu EZVO sa prikladá preklad rozhodnutia Súdneho dvora za podmienok stanovených v článku 104 ods. 1 prvom a druhom pododseku tohto poriadku. Rozhodnutie Súdneho dvora sa okrem toho oznámi Všeobecnému súdu a dotknutému vnútroštátnemu súdu, ak ide o rozhodnutie vydané Všeobecným súdom podľa článku 256 ods. 3 ZFEÚ.

V lehote jedného mesiaca od doručenia podľa predchádzajúceho odseku môžu účastníci konania a ďalšie oprávnené subjekty, ktorým bolo rozhodnutie Súdneho dvora doručené, predložiť vyjadrenia alebo písomné pripomienky k otázkam, ktoré sú predmetom preskúmania.

Po prijatí rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia Všeobecného súdu pridelí prvý generálny advokát preskúmanie niektorému generálnemu advokátovi.

Po určení sudcu spravodajcu predseda určí deň, ku ktorému sudca spravodajca predloží na všeobecnej schôdzi Súdneho dvora predbežnú správu. Táto správa obsahuje návrhy sudcu spravodajcu týkajúce sa potreby vykonať prípadné prípravné úkony, návrhy týkajúce sa rozhodovacieho zloženia, ktorému má byť preskúmanie pridelené, a potreby vypočuť účastníkov konania na pojednávaní, ako aj spôsobu vyjadrenia stanoviska generálneho advokáta. Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta rozhodne o návrhoch sudcu spravodajcu.

Ak bolo rozhodnutie Všeobecného súdu, ktoré je predmetom preskúmania, vydané podľa článku 256 ods. 2 ZFEÚ, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

HLAVA V

KONANIA USTANOVENÉ V DOHODE O EHP

Článok 123f

1.   V prípadoch uvedených v článku 111 ods. 3 Dohody o EHP (3) návrh na začatie konania podávajú Súdnemu dvoru zmluvné strany, ktoré sú v spore. Návrh sa doručí ostatným zmluvným stranám, Európskej komisii, Dozornému úradu EZVO, prípadne ďalším subjektom, ktorým by mal byť doručený návrh na začatie prejudiciálneho konania o rovnakej otázke výkladu legislatívy Únie.

Predseda určí lehotu zmluvným stranám a ďalším oprávneným subjektom, ktorým je návrh doručený na podanie písomných pripomienok.

Návrh sa predkladá v jednom z jazykov uvedených v článku 29 ods. 1. Ustanovenia odsekov 3 až 5 tohto článku sa použijú primerane. Ustanovenia článku 104 ods. 1 sa použijú mutatis mutandis.

2.   Po podaní návrhu uvedeného v predchádzajúcom odseku predseda určí sudcu spravodajcu. Následne na to prvý generálny advokát pridelí vec generálnemu advokátovi.

O návrhu rozhodne Súdny dvor odôvodneným rozhodnutím na neverejnom zasadnutí po vypočutí generálneho advokáta .

3.   Rozhodnutie Súdneho dvora podpísané predsedom, sudcami, ktorí sa zúčastnili na porade, a tajomníkom sa doručí zmluvným stranám a ďalším oprávneným subjektom uvedeným v odseku 1.

Článok 123g

V prípade uvedenom v článku 1 protokolu 34 Dohody o EHP sa návrh vnútroštátneho súdneho orgánu doručí účastníkom konania, zmluvným stranám, Európskej komisii, Dozornému úradu EZVO a prípadne ďalším oprávneným subjektom, ktorým by mal byť doručený návrh na začatie prejudiciálneho konania o rovnakej otázke výkladu legislatívy Únie.

Ak nie je návrh podaný v jednom z jazykov uvedených v článku 29 ods. 1, treba k nemu pripojiť preklad do jedného z týchto jazykov.

V lehote dvoch mesiacov od doručenia účastníci konania, zmluvné strany a ďalšie subjekty uvedené v odseku 1 majú právo podať vyjadrenia alebo písomné pripomienky.

Na konanie sa použijú ustanovenia tohto poriadku, s výnimkou zmien vyplývajúcich z povahy návrhu.

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 124

1.   Predseda poučí každú osobu, od ktorej sa vyžaduje zloženie prísahy pred Súdnym dvorom v súvislosti s jej svedeckou výpoveďou alebo s jej znaleckou činnosťou, aby hovorila iba pravdu alebo aby splnila svoju úlohu nestranne, s najlepším vedomím a svedomím, a poučí ju o trestnoprávnych následkoch, ktoré právny poriadok domovského štátu spája s porušením tejto povinnosti.

2.   Svedok skladá prísahu v súlade s článkom 47 ods. 5 prvý pododsek tohto poriadku alebo spôsobom ustanoveným jeho vnútroštátnym právnym poriadkom.

Ak vnútroštátny právny poriadok umožňuje svedkovi, aby v súdnom konaní popri prísahe alebo namiesto nej vykonal rovnocenné miestoprísažné vyhlásenie, svedok môže vykonať toto vyhlásenie za podmienok a vo forme ustanovenej jeho vnútroštátnym právnym poriadkom.

Ak vnútroštátny právny poriadok neupravuje ani prísahu, ani miestoprísažné vyhlásenie, postupuje sa spôsobom uvedeným v odseku 1.

3.   Ustanovenia odseku 2 sa použijú primerane na znalcov, len odkaz na článok 49 ods. 6 prvý pododsek sa nahradí odkazom na článok 47 ods. 5 prvý pododsek tohto poriadku.

Článok 125

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 253 ZFEÚ, Súdny dvor po porade s dotknutými vládami prijme doplnkový poriadok upravujúci právne pravidlá pre:

a)	dožiadanie;

b)	žiadosti o pomoc súvisiacu s trovami konania;

c)	oznámenie Súdneho dvora o porušení prísahy svedkami alebo znalcami v súlade s článkom 30 Štatútu.

Článok 125a

Súdny dvor môže vydať praktické pokyny týkajúce sa najmä prípravy a priebehu pojednávaní, ako aj podávaní vyjadrení a písomných pripomienok.

Článok 126

Tento poriadok nahradzuje Rokovací poriadok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 4. decembra 1974 ( Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 350 z 28. decembra 1974, s. 1) naposledy zmenený 15. mája 1991.

Článok 127

Tento poriadok, ktorého znenie v jazykoch uvedených v článku 29 ods. 1 tohto poriadku je záväzné, sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po uverejnení.

---

(1)  Ú. v. ES L 176, 4. 7. 1991, s. 7, a opravy v Ú. v. ES L 383, 29. 12. 1992, s. 117; zmeny a doplnenia prijaté 21. februára 1995 a uverejnené v Ú. v. ES L 44, 28. 2. 1995, s. 61; zmeny a doplnenia prijaté 11. marca 1997 a uverejnené v Ú. v. ES L 103, 19. 4. 1997, s. 1, a opravy v Ú. v. ES L 351, 23. 12. 1997, s. 72; zmeny a doplnenia prijaté 16. mája 2000 a uverejnené v Ú. v. ES L 122, 24. 5. 2000, s. 43, a zmeny a doplnenia prijaté 28. novembra 2000 a uverejnené v Ú. v. ES L 322, 19. 12. 2000, s. 1; zmeny a doplnenia prijaté 3. apríla 2001 a uverejnené v Ú. v. ES L 119, 27. 4. 2001, s. 1; zmeny a doplnenia prijaté 17. septembra 2002 a uverejnené v Ú. v. ES L 272, 10. 10. 2002, s. 24, a opravy v Ú. v. ES L 281, 19. 10. 2002, s. 24; zmeny a doplnenia prijaté 8. apríla 2003 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 147, 14. 6. 2003, s. 17, a ako príloha rokovacieho poriadku rozhodnutie Súdneho dvora z 10. júna 2003 uverejnené v Ú. v. EÚ L 172 z 10. 7. 2003, s. 12; zmeny a doplnenia prijaté 19. apríla 2004 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 132, 29. 4. 2004, s. 2; zmeny a doplnenia prijaté 20. apríla 2004 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2004, s. 107; zmeny a doplnenia prijaté 12. júla 2005 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 203, 4. 8. 2005, s. 19; zmeny a doplnenia prijaté 18. októbra 2005 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 288, 29. 10. 2005, s. 51; zmeny a doplnenia prijaté 18. decembra 2006 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 386, 29. 12. 2006, s. 44;  zmeny a doplnenia prijaté 15. januára 2008 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 24, 29. 1. 2008, s. 39; zmeny a doplnenia prijaté 23. júna 2008 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 200, 29. 7. 2008, s. 20; zmeny a doplnenia prijaté 8. júla 2008 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 200, 29. 7. 2008, s. 18; zmeny a doplnenia prijaté 13. januára 2009 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 24, 28. 1. 2009, s. 8, a zmeny a doplnenia prijaté 23. marca 2010 a uverejnené v Ú. v. EÚ L 92, 13. 4. 2010, s. 12.

(2)  1 Pozri článok 2 nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura (Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1997, s. 1; Mim. vyd. 10/001, s. 81).

(3)  Pozri Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 27.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE O OFICIÁLNYCH SVIATKOCH

SÚDNY DVOR EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na článok 80 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorým sa Súdnemu dvoru ukladá vypracovať zoznam oficiálnych sviatkov,

ROZHODOL:

Článok 1

V zmysle článku 80 ods. 2 rokovacieho poriadku oficiálne stanovenými sviatkami sú:

—

Nový rok,

—	Veľkonočný pondelok,

—

1. máj,

—	Nanebovstúpenie Pána,

—	Svätodušný pondelok,

—

23. jún,

—	15. august,

—	1. november,

—	25. december,

—	26. december.

Oficiálne sviatky uvedené v článku l ods. 1 sú sviatky, ktoré platia v sídle Súdneho dvora.

Článok 2

Článok 80 ods. 2 rokovacieho poriadku sa vzťahuje len na oficiálne sviatky uvedené v článku 1 tohto rozhodnutia.

Článok 3

Toto rozhodnutie, ktoré tvorí prílohu rokovacieho poriadku, nadobudne účinnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

KONSOLIDOVANÉ ZNENIE ROKOVACIEHO PORIADKU VŠEOBECNÉHO SÚDU

z 2. mája 1991  (1)

OBSAH

Vymedzenie pojmov (článok 1)

Hlava I

— Organizácia Všeobecného súdu

Kapitola prvá

— Predseda a členovia Všeobecného súdu (články 2 až 9)

Kapitola druhá

— Vytváranie komôr a určovanie sudcov spravodajcov a generálnych advokátov (články 10 až 19)

Kapitola tretia

— Kancelária Súdu

Oddiel prvý

— Tajomník Všeobecného súdu (články 20 až 27)

Oddiel druhý

— Iné oddelenia (články 28 až 30)

Kapitola štvrtá

— Činnosť Všeobecného súdu (články 31 až 34)

Kapitola piata

— Jazykový režim (články 35 až 37)

Kapitola šiesta

— Práva a povinnosti splnomocnených zástupcov, poradcov a advokátov (články 38 až 42)

Hlava II

— Konanie

Kapitola prvá

— Písomná časť konania (články 43 až 54)

Kapitola druhá

— Ústna časť konania (články 55 až 63)

Kapitola tretia

— Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a dôkazné prostriedky

Oddiel prvý

— Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania (článok 64)

Oddiel druhý

— Dôkazné prostriedky (články 65 až 67)

Oddiel tretí

— Predvolanie a výsluch svedkov a znalcov (články 68 až 76)

Kapitola tretia a

— Skrátené súdne konanie (článok 76a)

Kapitola štvrtá

— Prerušenie konania a postúpenie veci (články 77 až 80)

Kapitola piata

— Rozsudky (články 81 až 86)

Kapitola šiesta

— Trovy konania (články 87 až 93)

Kapitola siedma

— Právna pomoc (články 94 až 97)

Kapitola ôsma

— Späťvzatie návrhu na začatie konania (články 98 a 99)

Kapitola deviata

— Doručovanie (článok 100)

Kapitola desiata

— Lehoty (články 101 až 103)

Hlava III

— Osobitné druhy konania

Kapitola prvá

— Odklad výkonu a iné predbežné opatrenia (články 104 až 110)

Kapitola druhá

— Nedostatky podmienok a prekážky konania (články 111 až 114)

Kapitola tretia

— Vedľajší účastníci konania (články 115 a 116)

Kapitola štvrtá

— Zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie Všeobecnému súdu a jeho nový rozsudok (články 117 až 121)

Kapitola štvrtá a

— Preskúmanie a vrátenie veci na ďalšie konanie Všeobecnému súdu a jeho nové rozhodnutie (články 121a až 121d)

Kapitola piata

— Rozsudky pre zmeškanie a návrhy na ich zrušenie (článok 122)

Kapitola šiesta

— Mimoriadne opravné prostriedky

Oddiel prvý

— Návrh tretej osoby na zmenu rozsudku (články 123 a 124)

Oddiel druhý

— Obnova konania (články 125 až 128)

Oddiel tretí

— Výklad rozsudkov (článok 129)

Hlava IV

— Spory týkajúce sa práv duševného vlastníctva (články 130 až 136)

Hlava V

— Odvolania proti rozhodnutiam Súdu pre Verejnú službu Európskej únie (články 136a až 149)

Rôzne ustanovenia (články 150 a 151)

VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

V tomto poriadku sa:

—	ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie označujú číslom príslušného článku uvedenej zmluvy, za ktorým nasleduje skratka „ZFEÚ“,

—	ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu označujú číslom článku, za ktorým nasleduje skratka „ZESAE“,

—	Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie označuje ako „Štatút“,

—	Dohoda o Európskom hospodárskom priestore označuje ako „Dohoda o EHP“.

Na účely uplatňovania tohto poriadku:

—	pojem „inštitúcia“ alebo „inštitúcie“ znamená inštitúcie Únie a orgány alebo úrady alebo agentúry, ktoré sú zriadené zmluvami alebo aktmi vydanými s cieľom vykonať zmluvy a ktoré môžu byť účastníkmi konania pred Všeobecným súdom,

—	pojem „Dozorný úrad EZVO“ znamená dozorný orgán uvedený v Dohode o EHP.

HLAVA I

ORGANIZÁCIA VŠEOBECNÉHO SÚDU

Kapitola prvá:

PREDSEDA A ČLENOVIA VŠEOBECNÉHO SÚDU

Článok 2

1.   Každý člen Všeobecného súdu v zásade vykonáva funkciu sudcu.

Členovia Všeobecného súdu sú ďalej uvádzaní ako „sudcovia“.

2.   Každý sudca okrem predsedu môže v určenej veci za podmienok stanovených v článkoch 17 až 19 vykonávať funkciu generálneho advokáta.

Ustanovenia o generálnom advokátovi uvedené v tomto poriadku sa uplatnia len v prípade, že bol sudca určený za generálneho advokáta.

Článok 3

Funkčné obdobie sudcu začína dňom uvedeným v jeho menovacom dekréte. Ak tento deň nie je uvedený v menovacom dekréte, začína toto obdobie dňom vystavenia dekrétu.

Článok 4

1.   Pred nástupom do funkcie sudca skladá pred Súdnym dvorom tento sľub:

2.   Bezprostredne po zložení sľubu podpíše sudca vyhlásenie, ktorým sa slávnostne zaväzuje dodržiavať počas výkonu svojej funkcie a aj po jej skončení povinnosti z nej vyplývajúce, najmä čestnosť a obozretnosť pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po ukončení výkonu tejto funkcie.

Článok 5

Ak má Súdny dvor, po porade so Všeobecným súdom, rozhodnúť, či sudca spĺňa podmienky nevyhnutné na výkon funkcie alebo či si plní povinnosti, ktoré mu z nej vyplývajú, predseda Všeobecného súdu ho vyzve, aby sa dostavil na neverejné zasadnutie bez účasti tajomníka a predniesol svoje pripomienky.

Stanovisko Všeobecného súdu musí byť odôvodnené.

Stanovisko, podľa ktorého sudca Všeobecného súdu už nespĺňa nevyhnutné podmienky alebo si už neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, musí byť prijaté aspoň nadpolovičnou väčšinou hlasov sudcov Všeobecného súdu. V tomto prípade sa Súdnemu dvoru oznámi podrobný rozpis hlasovania.

Hlasovanie je tajné, dotknutý sudca sa na porade a hlasovaní nezúčastňuje.

Článok 6

S výnimkou predsedu Všeobecného súdu a predsedov komôr sa poradie sudcov určuje podľa odslúžených rokov.

Pri rovnosti odslúžených rokov rozhoduje o ich poradí vek.

Sudcom, ktorí sú po uplynutí funkčného obdobia opäť vymenovaní, sa zachováva ich doterajšie poradie.

Článok 7

1.   Bezprostredne po čiastočnej obmene uvedenej v článku 254 ZFEÚ si sudcovia z vlastných radov zvolia predsedu Všeobecného súdu na tri roky.

2.   Ak výkon funkcie predsedu Všeobecného súdu skončí pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, zvolí Všeobecný súd jeho nástupcu na ostávajúce obdobie.

3.   Pri voľbách uvedených v tomto článku sa hlasuje tajne. Zvolený je sudca, ktorý získa hlasy viac ako polovice sudcov Všeobecného súdu. Ak žiadny sudca nezíska túto väčšinu, uskutočnia sa ďalšie kolá volieb až dovtedy, kým sa táto väčšina nedosiahne.

Článok 8

Predseda Všeobecného súdu riadi činnosť a správu Všeobecného súdu, vedie pojednávania a porady na neverejných zasadnutiach.

Predseda Všeobecného súdu vedie zasadnutia veľkej komory.

Ak je predseda Všeobecného súdu pridelený ku komore zloženej z troch alebo piatich sudcov, potom tejto komore predsedá.

Článok 9

V prípade neprítomnosti alebo inej prekážky vo výkone funkcie predsedu Všeobecného súdu alebo ak táto funkcia nie je obsadená, vykonáva ju niektorý z predsedov komôr podľa poradia ustanoveného v článku 6.

V prípade neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie tak predsedu Všeobecného súdu, ako aj predsedov komôr, alebo ak ich funkcie nie sú súčasne obsadené, funkciu predsedu vykonáva niektorý z ostatných sudcov podľa poradia ustanoveného v článku 6.

Kapitola druhá:

VYTVÁRANIE KOMÔR A URČOVANIE SUDCOV SPRAVODAJCOV A GENERÁLNYCH ADVOKÁTOV

Článok 10

1.   Všeobecný súd zriaďuje komory zložené z troch alebo z piatich sudcov a veľkú komoru zloženú z trinástich sudcov a rozhoduje o pridelení sudcov do nich.

2.   Rozhodnutie prijaté v súlade s týmto článkom sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 11

1.   Päťčlenné a trojčlenné komory podľa článku 10 prejednávajú a rozhodujú o veciach predložených Všeobecnému súdu.

Plénum alebo veľká komora Všeobecného súdu prejednávajú a rozhodujú o veciach za podmienok ustanovených v článkoch 14, 51, 106, 118, 124, 127 a 129.

Samosudca môže prejednávať a rozhodovať o veciach, ak sú mu postúpené za podmienok ustanovených v článkoch 14 a 51 alebo pridelené podľa článkov 124, 127 ods. 1 alebo 129 ods. 2.

2.   Vo veciach, ktoré sú postúpené alebo pridelené na prejednanie a rozhodnutie komore, označuje pojem „Všeobecný súd“ v tomto poriadku príslušnú komoru. Vo veciach postúpených alebo pridelených na prejednanie a rozhodnutie samosudcovi označuje pojem „Všeobecný súd“ použitý v tomto rokovacom poriadku príslušného samosudcu.

Článok 12

1.   Všeobecný súd stanoví pravidlá, na základe ktorých budú veci prideľované jednotlivým komorám.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

1.   Po podaní návrhu na začatie konania predseda Všeobecného súdu pridelí vec niektorej z komôr.

2.   Na základe návrhu predsedu komory, ktorej bola vec pridelená, predseda Všeobecného súdu určí sudcu spravodajcu.

Článok 14

1.   Ak to odôvodňuje právna zložitosť alebo dôležitosť veci alebo osobitné okolnosti, môže byť vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie plénu Všeobecného súdu, veľkej komore alebo komore zloženej z odlišného počtu sudcov.

2.

(1) Nasledujúce veci pridelené komore zloženej z troch sudcov môžu byť prejednané a rozhodnuté sudcom spravodajcom konajúcim ako samosudca, ak je to účelné so zreteľom na jednoduchosť právnej alebo skutkovej otázky, na obmedzenú dôležitosť veci a neexistenciu iných osobitných okolností a ak boli postúpené za podmienok stanovených v článku 51: a) veci, v ktorých sa začalo konanie na základe návrhov podaných v súlade s článkom 270 ZFEÚ; b) veci, v ktorých sa začalo konanie na základe návrhov podaných v súlade s článkami 263 štvrtým odsekom, 265 tretím odsekom a 268 ZFEÚ, z ktorých vyplývajú iba otázky, ktoré sú už objasnené ustálenou judikatúrou alebo ktoré závisia od súboru právnych vecí s rovnakým predmetom konania a z ktorých jedna bola už právoplatne rozhodnutá; c) veci, v ktorých sa začalo konanie na základe návrhov podaných v súlade s článkom 272 ZFEÚ. (2) Postúpenie samosudcovi je vylúčené: a) vo veciach, ktoré sa týkajú otázok zákonnosti všeobecne záväzného právneho aktu; b) vo veciach, ktoré sa týkajú uplatňovania pravidiel: — hospodárskej súťaže alebo kontroly koncentrácií, — týkajúcich sa pomoci poskytovanej štátmi, — týkajúcich sa opatrení na ochranu obchodu, — týkajúcich sa spoločného riadenia poľnohospodárskych trhov s výnimkou vecí, ktoré závisia od súboru právnych vecí s rovnakým predmetom konania a z ktorých jedna bola už právoplatne rozhodnutá; c) vo veciach uvedených v článku 130 ods. 1. (3) Samosudca vráti vec komore, ak zistí, že už nie sú splnené podmienky postúpenia samosudcovi.

3.   Rozhodnutia o postúpení veci uvedené v odsekoch 1 a 2 sa prijímajú v súlade s podmienkami stanovenými v článku 51.

Článok 15

1.   V súlade s ustanovením článku 7 ods. 3 si sudcovia z vlastných radov zvolia predsedov trojčlenných a päťčlenných komôr.

2.   Predsedovia päťčlenných komôr sú zvolení na tri roky. Opätovne zvolení môžu byť iba raz.

Voľba predsedov päťčlenných komôr sa uskutoční ihneď po voľbe predsedu Všeobecného súdu uvedenej v článku 7 ods. 1.

3.   Predsedovia trojčlenných komôr sú zvolení na dobu určitú.

4.   Ak výkon funkcie predsedu komory skončí pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, zvolí sa jeho nástupca na ostávajúce obdobie.

5.   Výsledky volieb sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

V konaní o veciach pridelených alebo postúpených komorám, právomoc predsedu vykonáva predseda komory.

V konaní o veciach pridelených alebo postúpených samosudcovi, s výnimkou právomocí uvedených v článkoch 105 a 106 právomoc predsedu vykonáva tento samosudca.

Článok 17

Všeobecnému súdu zasadajúcemu v pléne pomáha generálny advokát určený predsedom Všeobecného súdu.

Článok 18

Všeobecnému súdu zasadajúcemu v komore môže pomáhať generálny advokát, ak si to vyžaduje právna obtiažnosť alebo skutková zložitosť prípadu.

Článok 19

Rozhodnutie o určení generálneho advokáta pre určitú vec prijíma Všeobecný súd zasadajúci v pléne na návrh komory, ktorej je vec pridelená alebo postúpená.

Predseda Všeobecného súdu určí sudcu, ktorý bude vykonávať úlohu generálneho advokáta v danej veci.

Kapitola tretia:

KANCELÁRIA SÚDU

Oddiel prvý – Tajomník Všeobecného súdu

Článok 20

1.   Všeobecný súd vymenúva svojho tajomníka.

Dva týždne pred určeným termínom vymenovania informuje predseda Všeobecného súdu sudcov o prihláškach podaných na túto funkciu.

2.   Prihláška musí obsahovať úplné údaje o veku, štátnej príslušnosti, vysokoškolskom vzdelaní, jazykových znalostiach, súčasnej a predchádzajúcich funkciách a ak ich kandidát má, tiež o skúsenostiach v oblasti súdnej a medzinárodnej.

3.   Vymenovanie sa uskutoční spôsobom ustanoveným v článku 7 ods. 3.

4.   Tajomník sa vymenúva na šesť rokov. Môže byť opätovne vymenovaný.

5.   Pred nástupom do funkcie skladá tajomník pred Všeobecným súdom sľub uvedený v článku 4.

6.   Tajomník môže byť odvolaný zo svojej funkcie iba vtedy, ak už nespĺňa požadované podmienky alebo ak si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie; Všeobecný súd rozhodne po tom, čo mu dal možnosť vyjadriť sa.

7.   Ak tajomník prestane vykonávať svoju funkciu pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, Všeobecný súd vymenuje nového tajomníka na šesť rokov.

Článok 21

Rovnakým spôsobom, akým vymenoval tajomníka, môže Všeobecný súd vymenovať jedného alebo viac jeho zástupcov, ktorí mu pomáhajú a zastupujú ho v rozsahu ustanovenom v pokynoch pre tajomníka uvedených v článku 23.

Článok 22

Ak sú tajomník a prípadne jeho zástupcovia neprítomní alebo v prípade inej prekážky, alebo ak nie sú ich funkcie obsadené, predseda Všeobecného súdu poverí niektorého úradníka alebo dočasného zamestnanca vykonávaním funkcie tajomníka.

Článok 23

Na návrh svojho predsedu Všeobecný súd vydá pokyny pre tajomníka.

Článok 24

1.   Pod dohľadom tajomníka vedie kancelária Všeobecného súdu register, do ktorého sa postupne zapisujú všetky podania a prílohy k nim v poradí, v akom boli podané.

2.   Tajomník vyznačí zápis podania do registra na jeho origináloch a na žiadosť účastníkov konania aj na kópiách predložených na tento účel.

3.   Zápisy do registra a vyznačenia podľa predchádzajúceho odseku majú povahu verejnej listiny.

4.   Pravidlá vedenia registra sú ustanovené v pokynoch pre tajomníka uvedených v článku 23.

5.   Každý, kto má záujem, môže nahliadnuť do registra v kancelárii a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka stanoveného Všeobecným súdom na základe návrhu tajomníka si z neho môže dať vyhotoviť kópie alebo výpisy.

Účastníci konania môžu po zaplatení príslušného poplatku získať tiež kópie podaní a overené kópie súdnych rozsudkov a uznesení.

6.   O každom návrhu na začatie konania sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie, ktoré obsahuje dátum zápisu návrhu do registra, mená a adresy účastníkov konania, predmet konania, návrhy na rozhodnutie a označenie dôvodov, ako aj hlavných tvrdení, na ktorých sa návrh zakladá.

7.   Ak nie je Rada alebo Európska komisia účastníkom konania, Všeobecný súd im zašle kópie návrhu a vyjadrenia odporcu bez ich príloh tak, aby mali možnosť posúdiť, či nie je namietaná neuplatniteľnosť niektorého z ich právnych aktov podľa článku 277 ZFEÚ. Kópie návrhu a vyjadrenia odporcu sa rovnakým spôsobom zašlú Európskemu parlamentu, aby mal možnosť posúdiť, či nie je podľa článku 277 ZFEÚ namietaná neuplatniteľnosť niektorého z právnych aktov, ktoré prijal spoločne s Radou.

Článok 25

1.   Tajomník je pod dohľadom predsedu zodpovedný za prijímanie, odosielanie a uloženie všetkých písomností, ako aj za ich doručovanie v rozsahu ustanovenom týmto poriadkom.

2.   Tajomník pomáha Všeobecnému súdu, jeho predsedovi a sudcom pri výkone ich funkcií.

Článok 26

Tajomník uchováva pečate. Je zodpovedný za archív a za uverejňovanie úradných publikácií Všeobecného súdu.

Článok 27

S výhradou ustanovení článkov 5 a 33 sa tajomník zúčastňuje všetkých zasadnutí Všeobecného súdu.

Oddiel druhý – Iné oddelenia

Článok 28

Úradníci a ostatní zamestnanci, ktorých úlohou je priamo pomáhať predsedovi, sudcom a tajomníkovi, sú menovaní podľa nariadenia o služobnom poriadku. Podliehajú tajomníkovi pod dohľadom predsedu Všeobecného súdu.

Článok 29

Úradníci a ostatní zamestnanci uvedení v článku 28 skladajú pred predsedom Všeobecného súdu a za účasti tajomníka sľub uvedený v článku 20 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Článok 30

Pod dohľadom predsedu a za pomoci oddelení Súdneho dvora zabezpečuje tajomník správu Všeobecného súdu, finančné riadenie a účtovníctvo.

Kapitola štvrtá:

ČINNOSŤ VŠEOBECNÉHO SÚDU

Článok 31

1.   Dátum a hodinu zasadnutí Všeobecného súdu určuje predseda.

2.   Všeobecný súd môže pre jedno alebo viac zasadnutí určiť ako miesto zasadania miesto odlišné od sídla Všeobecného súdu.

Článok 32

1.   Ak sa stane, že pre neprítomnosť alebo prekážky vo výkone funkcie sudcu je počet sudcov párny, podľa článku 6 sa služobne najmladší sudca nezúčastní na porade, ak nie je sudcom spravodajcom. V takom prípade sa na porade nezúčastní sudca, ktorý je druhý služobne najmladší.

Ak je po určení generálneho advokáta podľa článku 17 počet sudcov Všeobecného súdu zasadajúceho v pléne párny, určí predseda Všeobecného súdu pred pojednávaním v súlade s rozpisom vopred vytvoreným Všeobecným súdom a uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie sudcu, ktorý sa nezúčastní na prejednávaní a rozhodovaní o veci.

2.   Ak sa po zvolaní plenárneho zasadnutia zistí, že nie je dosiahnuté kvórum, predseda Všeobecného súdu odročí zasadnutie dovtedy, kým sa nedosiahne požadované kvórum.

3.   Ak v trojčlennej alebo päťčlennej komore nie je dosiahnuté kvórum troch sudcov, predseda tejto komory oznámi túto skutočnosť predsedovi Všeobecného súdu, ktorý určí ďalšieho sudcu na doplnenie komory.

Kvórum veľkej komory je deväť sudcov. Ak toto kvórum nie je dosiahnuté, predseda Všeobecného súdu určí ďalšieho sudcu na doplnenie komory.

Ak vo veľkej komore alebo v jednej z päťčlenných komôr nie je dosiahnutý počet sudcov uvedený v článku 10 ods. 1 v dôsledku neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie sudcu, ktoré nastali pred dňom otvorenia ústnej časti konania, predseda Všeobecného súdu určí sudcu na doplnenie komory.

4.   Ak je v niektorej trojčlennej alebo päťčlennej komore počet sudcov pridelených k danej komore vyšší ako tri alebo päť, predseda komory rozhodne, ktorí zo sudcov sa zúčastnia na prejednávaní a rozhodovaní o veci.

5.   Ak sa stane, že pre neprítomnosť alebo prekážky vo výkone funkcie samosudcu, ktorému bola vec pridelená alebo postúpená, sa tento samosudca nemôže zúčastniť prejednávania veci, určí predseda Všeobecného súdu sudcu, ktorý ho nahradí.

Článok 33

1.   Porady Všeobecného súdu sú neverejné.

2.   Na poradách sa zúčastňujú len tí sudcovia, ktorí boli prítomní na ústnej časti konania.

3.   Každý sudca, ktorý sa zúčastňuje na porade, prednesie svoj názor s odôvodnením.

4.   Ktorýkoľvek sudca môže požiadať, aby sa pred hlasovaním položila akákoľvek otázka v ním zvolenom jazyku a aby bola písomne oznámená ostatným sudcom.

5.   Závery schválené väčšinou sudcov po záverečnej diskusii sú rozhodujúce pre rozhodnutie Všeobecného súdu. Sudcovia hlasujú v opačnom poradí, ako je ustanovené v článku 6.

6.   O názorových rozdieloch týkajúcich sa predmetu, znenia alebo poradia otázok alebo výkladu hlasovania rozhodne Všeobecný súd.

7.   Ak sa súdna porada týka správnych záležitostí Všeobecného súdu, zúčastňuje sa na nej aj tajomník, ak Všeobecný súd nerozhodne inak.

8.   Ak Všeobecný súd zasadá v neprítomnosti tajomníka, poverí služobne najmladšieho sudcu podľa článku 6, aby vyhotovil zo zasadnutia zápisnicu. Zápisnicu podpisuje predseda a sudca, ktorý ju vyhotovil.

Článok 34

1.   S výhradou osobitného rozhodnutia Všeobecného súdu sa súdne prázdniny stanovujú takto:

—	od 18. decembra do 10. januára,

—	od nedele pred Veľkou nocou do druhej nedele po Veľkej noci,

—	od 15. júla do 15. septembra.

Počas súdnych prázdnin je výkon funkcie predsedu Všeobecného súdu v jeho sídle zabezpečený tak, že predseda ostáva v spojení s tajomníkom, alebo tak, že predseda poverí zastupovaním predsedu niektorej komory alebo iného sudcu.

2.   V naliehavom prípade môže predseda zvolať sudcov aj počas súdnych prázdnin.

3.   Všeobecný súd dodržiava oficiálne sviatky v mieste svojho sídla.

4.   Všeobecný súd môže v odôvodnených prípadoch poskytnúť ktorémukoľvek sudcovi dovolenku.

Kapitola piata:

JAZYKOVÝ REŽIM

Článok 35

1.   Jazyk konania je angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.

2.   Jazyk konania si zvolí navrhovateľ, okrem prípadov, ak:

a)	je odporcom členský štát alebo fyzická osoba alebo právnická osoba niektorého členského štátu, vtedy je jazykom konania úradný jazyk tohto štátu. Ak má takýto štát viacero úradných jazykov, navrhovateľ si môže zvoliť niektorý z nich;

b)	na základe spoločnej žiadosti účastníkov konania Všeobecný súd povolí, aby bol počas celého konania alebo jeho časti používaný jeden z ďalších jazykov uvedených v odseku 1 tohto článku;

c)

na žiadosť niektorého z účastníkov konania a po vypočutí druhého účastníka konania a generálneho advokáta sa Všeobecný súd môže odchýliť od ustanovení písmena b) a povoliť použitie jedného z ďalších jazykov uvedených v odseku 1 ako jazyk konania, a to pre celé konanie alebo jeho časti; takúto žiadosť nemôže podať inštitúcia.

O takejto žiadosti rozhoduje predseda, ktorý rozhodnutie o nej môže, a ak chce vyhovieť žiadosti bez súhlasu ostatných účastníkov konania, musí postúpiť Všeobecnému súdu.

3.   Jazyk konania sa použije najmä v písomných vyjadreniach a na ústne prednesy účastníkov konania a v tiež priložených listinách a dokumentoch, ako aj v zápisniciach a rozhodnutiach Všeobecného súdu.

Každá listina alebo predložený dokument alebo dokument tvoriaci prílohu, vyhotovené v inom jazyku ako v jazyku konania, musia byť preložené do jazyka konania.

Ak sú dokumenty a písomnosti rozsiahle, možno preklad obmedziť na výňatky z nich. Všeobecný súd však môže kedykoľvek z vlastného podnetu alebo na žiadosť účastníka konania požadovať podrobnejší alebo úplný preklad.

Odchylne od predchádzajúcich ustanovení sú členské štáty oprávnené používať svoje úradné jazyky, ak sú vedľajšími účastníkmi konania pred Všeobecným súdom. Toto ustanovenie sa vzťahuje na ich písomné podania a na ich ústne vyjadrenia. Ich preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

Zmluvným stranám Dohody o EHP, ktoré nie sú členskými štátmi, a Dozornému úradu EZVO možno povoliť používanie niektorého z jazykov uvedených v odseku 1, odlišného od jazyka konania, ak sú vedľajšími účastníkmi konania pred Všeobecným súdom. Toto ustanovenie sa vzťahuje na ich písomné podania a ich ústne vyjadrenia. Ich preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

4.   Ak prehlásia svedkovia alebo znalci, že nie sú schopní náležite sa vyjadriť v niektorom z jazykov uvedených v odseku 1 tohto článku, môže im Všeobecný súd povoliť, aby svoje vyjadrenie predniesli v inom jazyku. Jeho preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

5.   Predseda pri vedení ústnych pojednávaní, sudca spravodajca vo svojej predbežnej správe a v správe pre pojednávanie, sudcovia a generálny advokát pri kladení otázok a generálny advokát vo svojich návrhoch môžu používať namiesto jazyka konania niektorý z jazykov uvedených v odseku 1 tohto článku. Preklad do jazyka konania zabezpečí tajomník.

Článok 36

1.   Tajomník zabezpečí, aby na žiadosť ktoréhokoľvek sudcu, generálneho advokáta alebo účastníka konania bolo všetko, čo bolo povedané či napísané počas konania pred Všeobecným súdom, preložené do niektorého z jazykov, ktoré si zvolia z tých, ktoré sú uvedené v článku 35 ods. 1.

2.   Úradné publikácie Všeobecného súdu sa uverejňujú v jazykoch uvedených v článku 1 nariadenia Rady č. 1.

Článok 37

Znenie dokumentov vyhotovených v jazyku konania alebo v ktoromkoľvek inom jazyku povolenom Všeobecným súdom podľa článku 35 je záväzné.

Kapitola šiesta:

PRÁVA A POVINNOSTI SPLNOMOCNENÝCH ZÁSTUPCOV, PORADCOV A ADVOKÁTOV

Článok 38

1.   Splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti, ktorí vystupujú pred Všeobecným súdom alebo na základe jeho dožiadania pred iným súdnym orgánom, požívajú imunitu vo vzťahu k svojim ústnym vyjadreniam a písomným podaniam týkajúcich sa veci alebo účastníkov konania.

2.   Splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti požívajú okrem toho tieto ďalšie výsady a výhody:

a)	žiadne z dokumentov a listín týkajúcich sa konania nepodliehajú prehliadke a nesmú byť zadržané. V prípade spochybnenia môžu colní úradníci alebo polícia tieto dokumenty a listiny zapečatiť a bezodkladne odovzdať na preskúmanie Všeobecnému súdu za prítomnosti tajomníka a dotknutej osoby;

b)	splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti majú nárok na pridelenie devízových prostriedkov potrebných na plnenie svojich úloh;

c)	splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti majú právo na úplnú voľnosť pohybu pri plnení svojich úloh.

Článok 39

Oprávnené osoby môžu požívať výsady, imunity a výhody určené v článku 38 až po preukázaní svojho postavenia nasledujúcim spôsobom:

a)	splnomocnení zástupcovia úradným dokladom vystaveným účastníkom, ktorého zastupujú; jeho kópiu účastník bezodkladne doručí tajomníkovi,

b)	poradcovia a advokáti osvedčením podpísaným tajomníkom. Platnosť tohto osvedčenia je časovo obmedzená a podľa dĺžky súdneho konania môže byť skrátená alebo predĺžená.

Článok 40

Výsady, imunity a výhody ustanovené v článku 38 sa udeľujú výhradne v záujme riadneho priebehu súdneho konania.

Všeobecný súd môže rozhodnúť o zbavení imunity, ak usúdi, že sa tým nenaruší riadny priebeh súdneho konania.

Článok 41

1.   Ak sa Všeobecný súd domnieva, že správanie splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta pred Všeobecným súdom alebo voči predsedovi, sudcovi alebo tajomníkovi Všeobecného súdu je nezlučiteľné s dôstojnosťou Všeobecného súdu alebo s požiadavkami riadneho výkonu spravodlivosti, alebo ak tento splnomocnený zástupca, poradca alebo advokát zneužíva svoje oprávnenia na iné účely než na tie, pre ktoré mu boli udelené, upovedomí o tom dotknutú osobu. Všeobecný súd o tom môže vyrozumieť príslušné orgány, v právomoci ktorých je dotknutá osoba; kópia listu zaslaného týmto orgánom je postúpená uvedenej dotknutej osobe.

Z tých istých dôvodov môže Všeobecný súd dotknutú osobu kedykoľvek po tom, ako ju vypočuje, vylúčiť z konania. Toto uznesenie je ihneď vykonateľné.

2.   Ak je poradca alebo advokát vylúčený z konania, konanie sa preruší na čas určený predsedom tak, aby si dotknutý účastník mohol zvoliť iného poradcu alebo advokáta.

3.   Rozhodnutia prijaté podľa ustanovení tohto článku môžu byť zrušené.

Článok 42

Ustanovenia tejto kapitoly sa vzťahujú aj na vysokoškolských učiteľov, ktorí majú právo zastupovať účastníka konania pred Všeobecným súdom v súlade s článkom 19 Štatútu.

HLAVA II

KONANIE

Kapitola prvá:

PÍSOMNÁ ČASŤ KONANIA

Článok 43

1.   Originál každého podania musí byť podpísaný splnomocneným zástupcom alebo advokátom účastníka konania.

Všeobecnému súdu sa predkladá originál a všetky prílohy v ňom uvedené spolu s piatimi kópiami určenými Všeobecnému súdu a po jednej kópii pre každého účastníka konania. Správnosť týchto kópií potvrdzuje účastník konania, ktorý ich predkladá.

2.   Inštitúcie musia navyše v lehotách určených Všeobecným súdom predložiť preklady všetkých podaní do iných jazykov uvedených v článku 1 nariadenia Rady č. 1. Ustanovenia odseku 1 druhého pododseku sa použijú primerane.

3.   Na každom podaní sa uvedie dátum. Pre počítanie procesných lehôt je rozhodujúci dátum doručenia podania do kancelárie.

4.   Ku každému podaniu musí byť priložený spis obsahujúci písomnosti a dokumenty, na ktoré sa účastník odvoláva, vrátane ich zoznamu.

5.   Ak je z dôvodu rozsiahlosti niektorý spisový dokument priložený iba vo forme výňatkov, celý dokument alebo jeho úplná kópia sa uloží v kancelárii.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odsekov 1 až 5, sa deň, keď bola kópia podpísaného originálneho podania spolu so zoznamom dokumentov uvedených v odseku 4 doručená kancelárii faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami dostupnými Všeobecnému súdu, považuje za deň doručenia podania na účely zachovania procesných lehôt za predpokladu, že podpísaný originál podania spolu s prílohami a kópiami uvedenými v odseku 1 druhom pododseku sa predloží kancelárii najneskoršie do desiatich dní po tejto skutočnosti. Na túto desaťdňovú lehotu sa článok 102 ods. 2 nepoužije.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1 prvého pododseku a ustanovenia odsekov 2 až 5, Všeobecný súd môže svojím rozhodnutím určiť podmienky, za ktorých je podanie zaslané do kancelárie Všeobecného súdu prostredníctvom elektronickej pošty považované za originál tohto podania. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 44

1.   Návrh (žaloba) uvedený v článku 21 Štatútu obsahuje:

a)	meno a adresu navrhovateľa (žalobcu);

b)	označenie odporcu (žalovaného), proti ktorému návrh smeruje;

c)	predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený;

d)	návrhy rozhodnutia;

e)	ak treba, označenie dôkazov, ktorými navrhovateľ preukazuje svoje tvrdenia.

2.   Pre potreby konania musí návrh obsahovať adresu na doručovanie v mieste sídla Všeobecného súdu a tiež meno splnomocnenej osoby, ktorá súhlasí s prijímaním doručovaných písomností.

Okrem alebo namiesto adresy na doručovanie uvedenej v predchádzajúcom pododseku môže návrh (žaloba) uvádzať, že advokát alebo splnomocnený zástupca súhlasia s doručovaním písomností faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami.

Ak návrh nespĺňa náležitosti uvedené v prvej a v druhej vete tohto odseku, budú na účely konania všetky písomnosti určené pre účastníka konania doručované doporučenou poštovou zásielkou adresovanou jeho splnomocnenému zástupcovi alebo advokátovi, a to až do času, kým nebudú nedostatky odstránené. Odchylne od ustanovení článku 100 ods. 1 sa za riadne doručenie doporučenej zásielky považuje odovzdanie na pošte v mieste sídla Všeobecného súdu.

3.   Advokát, ktorý poskytuje právnu pomoc účastníkovi konania alebo ktorý ho zastupuje v konaní pred Všeobecným súdom, musí v kancelárii Všeobecného súdu uložiť osvedčenie o tom, že je oprávnený zastupovať v konaní pred súdnym orgánom v niektorom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP.

4.   Ak je to potrebné, k návrhu sa prikladajú dokumenty uvedené v článku 21 druhom odseku Štatútu.

5.   Ak je navrhovateľ právnickou osobou podľa súkromného práva, k návrhu tiež prikladá:

a)	zakladateľskú listinu, spoločenskú zmluvu alebo aktuálny výpis z obchodného registra alebo registra združení alebo akýkoľvek iný dôkaz o svojej existencii ako právnickej osoby;

b)	doklad o tom, že splnomocnenie udelené jej advokátovi bolo vystavené osobou na to oprávnenou.

5a. K návrhu podanému na základe arbitrážnej doložky obsiahnutej v súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej zmluve uzatvorenej Úniou alebo v jej mene podľa článku 272 ZFEÚ sa priloží kópia zmluvy, ktorá obsahuje túto doložku.

6.   Ak návrh nespĺňa náležitosti ustanovené v odsekoch 3 až 5 tohto článku, tajomník určí navrhovateľovi primeranú lehotu na odstránenie vád návrhu alebo na predloženie vyššie uvedených listín. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu vád návrhu alebo predloženiu požadovaných listín, Všeobecný súd rozhodne, či nesplnenie formálnych náležitostí má za následok neprípustnosť návrhu na konanie.

Článok 45

Návrh sa doručí odporcovi. V prípade uvedenom v článku 44 ods. 6 sa však doručí až po odstránení vád návrhu, prípadne až po tom, čo Všeobecný súd vyhlási, že návrh je prípustný na konanie s ohľadom na formálne náležitosti podľa predchádzajúceho článku.

Článok 46

1.   V lehote dvoch mesiacov od doručenia návrhu predloží odporca svoje vyjadrenie k návrhu, ktoré musí obsahovať:

a)	meno a adresu odporcu;

b)	skutkové a právne tvrdenia;

c)	návrhy rozhodnutia;

d)	označenie dôkazov, ktorými preukazuje svoje tvrdenia.

Ustanovenia článku 44 ods. 2 až 5 sa použijú primerane.

2.   V konaní medzi Úniou a jej zamestnancami sa musí k vyjadreniu k návrhu pripojiť sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 Služobného poriadku a rozhodnutie zamietajúce sťažnosť, spolu s uvedením dátumu podania sťažnosti a doručenia rozhodnutia.

3.   Na základe odôvodnenej žiadosti odporcu môže predseda za výnimočných okolností predĺžiť lehotu ustanovenú v odseku 1 tohto článku.

Článok 47

1.   Návrh na začatie konania a vyjadrenie odporcu k návrhu môžu byť doplnené replikou navrhovateľa a duplikou odporcu, pokiaľ Všeobecný súd po vypočutí generálneho advokáta nerozhodne, že druhá výmena vyjadrení nie je nevyhnutná, pretože spis je dostatočne úplný na to, aby umožnil účastníkom konania uviesť ich dôvody a tvrdenia v priebehu ústnej časti konania. Všeobecný súd však môže účastníkom konania povoliť, aby doplnili spis, ak navrhovateľ predloží odôvodnenú žiadosť v tomto zmysle do dvoch týždňov od oznámenia tohto rozhodnutia.

2.   Predseda určí lehotu na predloženie týchto vyjadrení.

Článok 48

1.   Účastníci konania môžu tak v replike, ako aj v duplike navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na podporu svojich tvrdení. Musia však odôvodniť svoje omeškanie s takýmto návrhom.

2.   Uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

Ak v priebehu konania niektorý z účastníkov uvedie nové dôvody podľa predchádzajúceho pododseku, môže predseda po uplynutí obvyklých procesných lehôt a na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta určiť druhému účastníkovi lehotu na vyjadrenie k takémuto dôvodu.

O prípustnosti tohto dôvodu rozhodne Všeobecný súd v konečnom rozsudku.

Článok 49

Kedykoľvek v priebehu konania môže Všeobecný súd po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o prijatí akéhokoľvek opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadiť vykonanie dokazovania podľa článkov 64 a 65 alebo nariadiť opätovné vykonanie, či doplnenie vykonaných dôkazov.

Článok 50

1.   Po vypočutí účastníkov konania a generálneho advokáta môže predseda kedykoľvek v priebehu konania nariadiť spojenie viacerých súvisiacich vecí, ktoré majú ten istý predmet konania, na spoločné konanie na účely písomnej alebo ústnej časti konania alebo na účely vyhlásenia konečného rozsudku. Neskôr môže tiež rozhodnúť o vylúčení takto spojených vecí na samostatné konania. Rozhodnutie o týchto otázkach môže postúpiť Všeobecnému súdu.

2.   Splnomocnení zástupcovia, advokáti alebo poradcovia všetkých účastníkov konaní o spojených veciach, vrátane vedľajších účastníkov konania, môžu v kancelárii Všeobecného súdu nahliadnuť do procesných aktov doručených účastníkom konania v ďalších súvisiacich veciach. Predseda však môže na žiadosť účastníka konania bez toho, aby bol dotknutý článok 67 ods. 3, vylúčiť takéto nahliadnutie do tajných alebo dôverných dokumentov.

Článok 51

1.   V prípadoch ustanovených v článku 14 ods. 1 a kedykoľvek v priebehu konania môže komora, ktorá vec prejednáva, alebo predseda Všeobecného súdu buď bez návrhu, alebo na návrh jedného z účastníkov konania navrhnúť Všeobecnému súdu zasadajúcemu v pléne, aby bola vec jemu postúpená alebo veľkej komore alebo komore zloženej z odlišného počtu sudcov. Všeobecný súd zasadajúci v pléne rozhodne o postúpení veci zloženiu pozostávajúcemu z vyššieho počtu sudcov po vypočutí generálneho advokáta.

Ak o to požiada členský štát alebo inštitúcia Únie, ktorí sú účastníkmi konania, bude vec prejednaná a rozhodnutá komorou zloženou aspoň z piatich sudcov.

2.   Rozhodnutie o pridelení veci samosudcovi v prípadoch uvedených v článku 14 ods. 2 prijíma po vypočutí účastníkov konania jednomyseľne trojčlenná komora, pred ktorou konanie prebieha.

Ak členský štát alebo inštitúcia Únie, ktorí sú účastníkmi konania, namietajú prejednávanie veci samosudcom, vec nemôže byť postúpená samosudcovi a ak už bola, musí byť vrátená na prejednanie a rozhodnutie komore, ktorej členom je sudca spravodajca.

Článok 52

1.   Bez toho, aby tým bolo dotknuté ustanovenie článku 49, predseda určí deň, ku ktorému sudca spravodajca predloží Všeobecný súd predbežnú správu podľa okolností,

a)	po predložení dupliky;

b)	ak ani replika, ani duplika nebola predložená v lehote určenej podľa článku 47 ods. 2;

c)	ak dotknutý účastník konania oznámil, že sa vzdáva svojho práva na predloženie repliky alebo dupliky;

d)	ak Všeobecný súd rozhodol podľa článku 47 ods. 1, že nie je potrebné vyjadriť sa k návrhu a k vyjadreniu odporcu replikou alebo duplikou;

e)	ak Všeobecný súd rozhodol, že je potrebné rozhodnúť v skrátenom súdnom konaní podľa článku 76a ods. 1.

2.   Predbežná správa obsahuje návrhy týkajúce sa potreby prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadiť dokazovanie, ako aj návrh o prípadnom postúpení veci na prejednanie a rozhodnutie plénu, veľkej komore alebo ďalšej komore Všeobecného súdu zloženej z odlišného počtu sudcov.

Všeobecný súd po vypočutí generálneho advokáta rozhodne o návrhoch sudcu spravodajcu.

Článok 53

Ak Všeobecný súd rozhodne o otvorení ústnej časti konania bez prijatia opatrení na zabezpečenie priebehu konania a bez nariadenia dokazovania, určí deň jej začatia predseda.

Článok 54

Ak boli počas písomnej časti konania nariadené opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo dokazovanie a tieto boli vykonané, určí predseda dátum otvorenia ústnej časti konania, bez toho, aby tým boli dotknuté opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo dokazovanie, ktoré môžu byť nariadené v štádiu ústnej časti konania.

Kapitola druhá:

ÚSTNA ČASŤ KONANIA

Článok 55

1.   Všeobecný súd prejednáva predložené veci v poradí, v akom bolo skončené dokazovanie. Ak je dokazovanie ukončené vo viacerých veciach súčasne, poradie ich prejednania sa určí podľa dátumu zápisu návrhov na začatie konania v registri.

2.   S prihliadnutím na osobitné okolnosti môže predseda rozhodnúť, že vec bude prejednaná prednostne.

Po vypočutí účastníkov konania a generálneho advokáta môže predseda s prihliadnutím na osobitné okolnosti, rozhodnúť bez návrhu alebo na návrh účastníka konania o odročení pojednávania.

Ak to spoločne navrhnú účastníci konania, môže predseda ich návrhu vyhovieť.

Článok 56

Pojednávania otvára a vedie predseda, ktorý vykonáva potrebné opatrenia na zabezpečenie ich nerušeného priebehu.

Článok 57

Ak sa rozhodlo o vylúčení verejnosti z pojednávania, obsah pojednávania nesmie byť zverejnený.

Článok 58

Počas pojednávania môže predseda klásť otázky splnomocneným zástupcom, poradcom alebo advokátom účastníkov konania.

Rovnaké oprávnenie majú aj ostatní sudcovia a generálny advokát.

Článok 59

Účastníci konania môžu pred Všeobecným súdom vystupovať iba prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov, poradcov alebo advokátov.

Článok 60

Ak pre vec nebol určený generálny advokát, vyhlási predseda po pojednávaní ústnu časť konania za skončenú.

Článok 61

1.   Ak generálny advokát predkladá svoje návrhy v písomnej forme, podá ich do kancelárie, ktorá ich doručí účastníkom konania.

2.   Po prednesení návrhov generálneho advokáta alebo po ich podaní vyhlási predseda ústnu časť konania za skončenú.

Článok 62

Po vypočutí generálneho advokáta môže Všeobecný súd nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania.

Článok 63

1.   Tajomník vyhotoví o každom ústnom pojednávaní zápisnicu, ktorú podpisuje predseda a tajomník. Zápisnica má povahu verejnej listiny.

2.   Účastníci konania môžu nahliadnuť do zápisnice v kancelárii a na svoje náklady si nechať vyhotoviť jej kópiu.

Kapitola tretia

OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE PRIEBEHU KONANIA A DÔKAZNÉ PROSTRIEDKY

Oddiel prvý – Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania

Článok 64

1.   Účelom opatrení na zabezpečenie priebehu konania je zabezpečiť čo najlepšie podmienky na prípravu a priebeh konania a na vyriešenie sporov. Všeobecný súd rozhodne o nariadení týchto opatrení po vypočutí generálneho advokáta.

2.   Účelom opatrení na zabezpečenie priebehu konania je najmä:

a)	zabezpečenie riadneho priebehu písomnej a ústnej časti konania a uľahčenie dokazovania;

b)	stanovenie bodov, ku ktorým majú účastníci doplniť svoje tvrdenia alebo ktoré si vyžadujú vykonanie dokazovania;

c)	objasnenie významu návrhov na rozhodnutie, dôvodov a tvrdení účastníkov, ako aj sporných skutočností;

d)	napomáhanie zmierlivému vyriešeniu sporu.

3.   Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zahŕňajú najmä:

a)	kladenie otázok účastníkom konania;

b)	výzvu účastníkom konania, aby sa písomne alebo ústne vyjadrili k určitým otázkam sporu;

c)	vyžiadanie správ a informácií od účastníkov konania alebo tretích osôb;

d)	žiadosť o predloženie dokumentov alebo akejkoľvek inej písomnosti súvisiacej s vecou;

e)	predvolanie splnomocnených zástupcov účastníkov konania alebo samotných účastníkov konania.

4.   Každý účastník konania môže kedykoľvek v priebehu konania navrhnúť prijatie alebo zmenu opatrení na zabezpečenie priebehu konania. Pred nariadením týchto opatrení sa vypočujú ostatní účastníci konania.

Ak si to vyžadujú okolnosti konania, Všeobecný súd informuje účastníkov konania o opatreniach, ktoré má v úmysle prijať, a poskytne im možnosť písomne alebo ústne vyjadriť svoje pripomienky.

5.   Ak Všeobecný súd zasadajúci v pléne alebo vo veľkej komore rozhodne o nariadení opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ale sám ich nevykoná, zverí túto úlohu komore, ktorej bola vec pôvodne pridelená, alebo sudcovi spravodajcovi.

Ak komora nariadi opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a sama ich nevykoná, poverí ich vykonaním sudcu spravodajcu.

Pri výkone opatrení na zabezpečenie priebehu konania je prítomný generálny advokát.

Oddiel druhý – Dôkazné prostriedky

Článok 65

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 24 a 25 Štatútu, dôkaznými prostriedkami sú:

a)	výsluch účastníkov konania;

b)	vyžiadanie správ a informácií a predloženie listín;

c)	svedecké výpovede;

d)	znalecké posudky;

e)	ohliadka miesta.

Článok 66

1.   Po vypočutí generálneho advokáta Všeobecný súd uznesením určí, ktoré dôkazné prostriedky považuje za účelné vykonať a uvedie skutočnosti, ktoré nimi majú byť dokázané. Predtým, ako Všeobecný súd rozhodne o tom, ktoré dôkazné prostriedky majú byť vykonané podľa článku 65 písm. c), d) a e), vypočuje účastníkov konania.

Uznesenie sa doručí účastníkom konania.

2.   Právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania tým nie sú dotknuté.

Článok 67

1.   Ak Všeobecný súd zasadajúci v pléne alebo vo veľkej komore rozhodne o nariadení dokazovania, ale sám takéto dokazovanie nevykoná, zverí túto úlohu komore, ktorej bola vec pôvodne pridelená, alebo sudcovi spravodajcovi.

Ak komora nariadi dokazovanie a sama ho nevykoná, poverí jeho vykonaním sudcu spravodajcu.

Pri dokazovaní je prítomný generálny advokát.

2.   Účastníci konania sa môžu zúčastniť na dokazovaní.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 116 ods. 2 a 6, Všeobecný súd zohľadní len také dokumenty, s ktorými oboznámili advokáti a splnomocnení zástupcovia účastníkov konania a ku ktorým mali možnosť sa vyjadriť.

Ak má Všeobecný súd preskúmať vo vzťahu k jednému alebo viacerým účastníkom konania dôvernosť dokumentu, ktorý môže byť významný pre rozhodovanie o veci, v priebehu preskúmania účastníci konania nie sú s týmto dokumentom oboznámení.

Ak bol dokument, ku ktorému bol prístup odmietnutý inštitúciou, predložený Všeobecnému súdu v konaní o zákonnosti tohto odmietnutia, ostatní účastníci konania s týmto dokumentom nebudú oboznámení.

Oddiel tretí – Predvolanie a výsluch svedkov a znalcov

Článok 68

1.   Na návrh účastníkov konania alebo bez návrhu môže Všeobecný súd po vypočutí účastníkov konania a generálneho advokáta nariadiť dokazovanie určitých skutočností výsluchom svedkov. V uznesení sa uvedie, ktoré skutočnosti sa majú dokázať.

Všeobecný súd predvolá svedkov bez návrhu alebo na návrh účastníkov konania alebo generálneho advokáta.

V návrhu účastníkov konania na výsluch svedka musí byť presne uvedené, akých skutočností sa má výsluch týkať a z akých dôvodov majú byť svedkovia vypočutí.

2.   Svedkovia, ktorých výsluch je uznaný za nevyhnutný, sú predvolaní uznesením Všeobecného súdu, ktoré obsahuje tieto údaje:

a)	priezvisko, meno, postavenie a bydlisko svedkov;

b)	uvedenie skutočností, s ohľadom na ktoré budú svedkovia vypočutí;

c)	prípadne aj poznámku o opatreniach prijatých Všeobecným súdom, týkajúcich sa náhrady hotových výdavkov a ušlého zárobku svedkov, a o sankciách, ktoré môžu byť svedkom uložené v prípade, že sa nedostavia.

Toto uznesenie sa doručí účastníkom konania a svedkom.

3.   Predvolanie svedkov, ktorí majú byť vypočutí na návrh účastníkov konania, môže Všeobecný súd podmieniť tým, že účastníci konania zložia do pokladne Všeobecného súdu zálohu na predpokladané trovy súvisiace s výpoveďou svedkov; výšku zálohy určí Všeobecný súd.

Svedkom predvolaným bez návrhu vyplatí pokladňa Všeobecného súdu zálohu na nevyhnutné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s výsluchom.

4.   Po overení totožnosti svedkov ich predseda poučí o tom, že budú musieť potvrdiť pravdivosť svojich výpovedí spôsobom ustanoveným v odseku 5 tohto článku a v článku 71.

Svedkovia sú vypočutí Všeobecným súdom za prítomnosti predvolaných účastníkov konania. Po skončení výpovedí im môže predseda na návrh účastníkov konania alebo aj bez návrhu klásť otázky.

Rovnaké oprávnenia má aj každý sudca a generálny advokát.

Pod dohľadom predsedu môžu klásť svedkom otázky aj zástupcovia účastníkov konania.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 71, po ukončení svojej výpovede zložia svedkovia túto prísahu:

Po vypočutí účastníkov konania môže Všeobecný súd oslobodiť svedkov od povinnosti zložiť prísahu.

6.   Tajomník vyhotoví zápisnicu, v ktorej je zaznamenaná každá svedecká výpoveď.

Zápisnicu podpisuje predseda alebo sudca spravodajca poverený výsluchom svedka a tajomník. Pred podpisom zápisnice musí byť svedkom daná možnosť oboznámiť sa s jej obsahom.

Zápisnica má povahu verejnej listiny.

Článok 69

1.   Riadne predvolaní svedkovia sú povinní dostaviť sa na výsluch.

2.   Ak sa riadne predvolaný svedok nedostaví, môže mu Všeobecný súd uložiť peňažnú pokutu až do výšky 5 000 eur a nariadiť jeho nové predvolanie na vlastné náklady.

Rovnaká pokuta môže byť uložená aj svedkovi, ktorý bez oprávneného dôvodu odmietne vypovedať, zložiť prísahu alebo prípadne urobiť jej rovnocenné miestoprísažné vyhlásenie.

3.   Ak svedok predloží Všeobecnému súdu riadne ospravedlnenie, možno peňažnú pokutu odpustiť. Výšku peňažnej pokuty možno na žiadosť svedka znížiť, ak preukáže, že je neprimeraná k jeho príjmom.

4.   Nútený výkon rozhodnutí o uložených pokutách a iných opatreniach podľa tohto článku sa uskutočňuje v súlade s článkami 280 a 299 ZFEÚ a článkom 164 ZESAE.

Článok 70

1.   Všeobecný súd môže nariadiť vypracovanie znaleckého posudku. V uznesení o vymenovaní znalca sa vymedzí jeho úloha a stanoví sa lehota na vypracovanie posudku.

2.   Znalec dostane kópiu uznesenia spoločne s celou dokumentáciou potrebnou na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec podlieha dohľadu sudcu spravodajcu, ktorý môže byť prítomný pri znaleckých úkonoch a je informovaný o priebehu vypracúvania znaleckého posudku.

Všeobecný súd môže uložiť účastníkom konania alebo niektorému z nich, aby zložili, resp. zložil zálohu na trovy súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku.

3.   Na žiadosť znalca môže Všeobecný súd nariadiť výsluch svedkov, ktorý sa uskutoční v súlade s článkom 68.

4.   Znalec sa môže vyjadriť iba k tým otázkam, ktoré sú mu výslovne položené.

5.   Po predložení znaleckého posudku môže Všeobecný súd nariadiť výsluch znalca za prítomnosti predvolaných účastníkov konania.

Pod dohľadom predsedu môžu znalcovi klásť otázky zástupcovia účastníkov konania.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 71, po predložení posudku skladá znalec pred Všeobecným súdom nasledujúcu prísahu:

Po vypočutí účastníkov konania môže Všeobecný súd oslobodiť znalca od povinnosti zložiť prísahu.

Článok 71

1.   Predseda poučí každú osobu, od ktorej sa vyžaduje zloženie prísahy pred Všeobecným súdom v súvislosti s jej svedeckou výpoveďou alebo s jej znaleckou činnosťou, aby hovorila iba pravdu alebo aby splnila svoju úlohu nestranne, s najlepším vedomím a svedomím a poučí ju o trestnoprávnych následkoch, ktoré právny poriadok domovského štátu spája s porušením tejto povinnosti.

2.   Svedkovia a znalci skladajú prísahy podľa článku 68 ods. 5 prvého pododseku a článku 70 ods. 6 prvého pododseku alebo spôsobom ustanoveným jeho vnútroštátnym právnym poriadkom.

3.   Ak vnútroštátny právny poriadok umožňuje svedkom a znalcom, aby v súdnom konaní popri prísahe alebo namiesto nej vykonali rovnocenné miestoprísažné vyhlásenie, svedkovia a znalci môžu vykonať toto vyhlásenie za podmienok a vo forme ustanovenej ich vnútroštátnym právnym poriadkom.

Ak vnútroštátny právny poriadok neupravuje ani prísahu, ani miestoprísažné vyhlásenie, postupuje sa spôsobom uvedeným v odseku 1.

Článok 72

1.   Všeobecný súd môže po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť, že oznámi skutočnosti o spáchaní trestného činu krivej výpovede alebo vypracovania nepravdivého znaleckého posudku pod prísahou pred Všeobecným súdom príslušnému orgánu, uvedenému v prílohe III doplňujúceho rokovacieho poriadku k Rokovaciemu poriadku Súdneho dvora, členského štátu, ktorého súdy majú právomoc trestnoprávne stíhať, pričom sa zohľadnia ustanovenia článku 71.

2.   Tajomník je zodpovedný za oznámenie rozhodnutia Všeobecného súdu. V rozhodnutí sú uvedené skutočnosti a okolnosti, na ktorých je oznámenie založené.

Článok 73

1.   Ak niektorý z účastníkov konania namieta odbornú spôsobilosť alebo hodnovernosť svedka alebo znalca alebo akýkoľvek iný dôvod, ktorý sa ich týka, alebo ak odmietne svedok alebo znalec vypovedať, zložiť prísahu alebo urobiť rovnocenné miestoprísažné vyhlásenie, rozhodne o tom Všeobecný súd.

2.   Námietka voči svedkovi alebo znalcovi musí byť vznesená v lehote do dvoch týždňov od doručenia uznesenia o predvolaní svedka alebo ustanovení znalca, pričom v nej treba uviesť dôvody a označenie dôkazov.

Článok 74

1.   Svedkovia a znalci majú nárok na náhradu cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom. Pokladňa Všeobecného súdu im na ne môže poskytnúť zálohu.

2.   Svedkovia majú nárok na náhradu ušlého zárobku a znalci na odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Tieto náhrady a odmeny vypláca svedkom a znalcom pokladňa Všeobecného súdu po splnení ich povinností alebo ich úloh.

Článok 75

1.   Na návrh účastníka konania alebo bez návrhu môže Všeobecný súd dožiadať o výsluch svedkov alebo znalcov.

2.   Dožiadanie sa urobí formou uznesenia, ktoré obsahuje priezvisko, mená, postavenie a adresu svedka alebo znalca, uvádza skutočnosti, ktorých sa má výsluch svedka alebo znalca týkať, mená účastníkov konania, ich splnomocnených zástupcov, advokátov alebo poradcov, označuje ich adresy na účely doručovania a stručne opisuje predmet konania.

Tajomník doručí uznesenie účastníkom konania.

3.   Tajomník zašle uznesenie príslušnému orgánu členského štátu uvedenému v prílohe I doplňujúceho rokovacieho poriadku k Rokovaciemu poriadku Súdneho dvora, na území ktorého má byť svedok alebo znalec vypočutý. Ak je to potrebné, pripojí sa k uzneseniu preklad do úradného jazyka alebo jazykov členského štátu, do ktorého sa zasiela.

Orgán určený podľa prvého pododseku postúpi uznesenie súdnemu orgánu, ktorý je príslušný podľa jeho vnútroštátneho práva.

Príslušný súdny orgán vykoná dožiadanie v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Po vykonaní dožiadania zašle príslušný súdny orgán orgánu uvedenému v prvom pododseku spisový materiál o vykonaných úkonoch dožiadania a podrobný prehľad trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním. Tieto dokumenty sa zašlú tajomníkovi.

Preklad týchto dokumentov do jazyka konania zabezpečí tajomník.

4.   Všeobecný súd platí trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním, bez toho, aby bolo dotknuté prípadné právo zaviazať účastníkov konania na ich náhradu.

Článok 76

1.   Tajomník vyhotoví z každého pojednávania zápisnicu, ktorú podpisuje predseda a tajomník. Zápisnica má povahu verejnej listiny.

2.   Účastníci konania môžu v kancelárii nahliadnuť do každej zápisnice z pojednávania, do každého znaleckého posudku a na svoje náklady nechať si vyhotoviť ich kópie.

Kapitola tretia a

SKRÁTENÉ SÚDNE KONANIE

Článok 76a

1.   Na žiadosť navrhovateľa alebo odporcu môže Všeobecný súd vzhľadom na osobitnú naliehavosť a okolnosti veci po vypočutí druhého účastníka konania a generálneho advokáta rozhodnúť, že vec bude prejednaná v skrátenom súdnom konaní.

Žiadosť o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní sa predkladá samostatným podaním spolu s návrhom na začatie konania alebo s vyjadrením odporcu k návrhu. V tejto žiadosti možno uviesť, že určité dôvody, tvrdenia alebo určité časti návrhu na začatie konania, či vyjadrenia odporcu sú podané len pre prípad, že sa nebude rozhodovať v skrátenom súdnom konaní, najmä tak, že sa k žiadosti pripojí skrátená forma návrhu na začatie konania, ako aj zoznam príloh, ktoré jediné treba vziať do úvahy v prípade, ak sa bude rozhodovať v skrátenom súdnom konaní.

Odchylne od ustanovenia článku 55 majú veci, o ktorých Všeobecný súd rozhodol, že sa budú prejednávať v skrátenom konaní, prednosť.

2.   Odchylne od ustanovenia článku 46 ods. 1, ak navrhovateľ požiada v súlade s odsekom 1, aby sa rozhodlo o veci v skrátenom súdnom konaní, lehota pre podanie vyjadrenia odporcu je jeden mesiac. Ak Všeobecný súd nevyhovie tejto žiadosti, stanoví odporcovi dodatočnú lehotu jedného mesiaca pre podanie alebo prípadne doplnenie jeho vyjadrenia. Lehoty uvedené v tomto pododseku môžu byť predĺžené v súlade s článkom 46 ods. 3.

V skrátenom súdnom konaní sa môžu vyjadrenia uvedené v článku 47 ods. 1 a v článku 116 ods. 4 a 5 podať, iba ak to Všeobecný súd povolil v rámci opatrení prijatých na zabezpečenie priebehu konania v súlade s článkom 64.

3.   Bez toho, aby tým bolo dotknuté ustanovenie článku 48, môžu účastníci konania v priebehu celej ústnej časti dopĺňať svoje tvrdenia alebo navrhovať vykonanie dôkazov. Oneskorené podanie návrhu na vykonanie dôkazov však musia odôvodniť.

4.   Rozhodnutie Všeobecného súdu, že o veci sa rozhodne v skrátenom súdnom konaní, môže obsahovať podmienky s ohľadom na rozsah a podávanie vyjadrení účastníkov konania, ďalší priebeh konania alebo s ohľadom na právne dôvody a tvrdenia, ku ktorým sa bude Všeobecný súd vyslovovať.

Toto rozhodnutie môže byť zrušené, ak niektorý z účastníkov konania nesplní niektorú z podmienok uvedenú v rozhodnutí. V konaní sa v takom prípade pokračuje podľa ustanovení o riadnom konaní.

Kapitola štvrtá

PRERUŠENIE KONANIA A POSTÚPENIE VECI

Článok 77

1.   Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článku 123 ods. 4, článku 128 a článku 129 ods. 4, konanie môže byť prerušené:

a)	v prípadoch uvedených v článku 54 treťom odseku Štatútu;

b)

ak bolo na Súdnom dvore odvolaním napadnuté rozhodnutie Všeobecného súdu, ktorým sa rozhodlo len o časti prejednávanej veci, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o prekážke konania súvisiacej s námietkou nepríslušnosti alebo neprípustnosti, alebo rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania;

c)	ak tak účastníci zhodne navrhnú;

d)	v ďalších osobitných prípadoch, ak to vyžaduje riadny výkon spravodlivosti.

Článok 78

O prerušení konania rozhodne predseda uznesením po vypočutí účastníkov konania a generálneho advokáta; predseda môže túto otázku postúpiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu. Rozhodnutie o pokračovaní v konaní sa prijíma rovnakým spôsobom. Uznesenia uvedené v tomto článku sa doručia účastníkom konania.

Článok 79

1.   Prerušenie konania je účinné dňom uvedeným v uznesení o prerušení konania; ak tento deň nie je uvedený, tak dňom vydania tohto uznesenia.

Počas prerušenia konania neplynú účastníkom konania procesné lehoty s výnimkou lehoty ustanovenej v článku 115 ods. 1 pre podanie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

2.   Ak nie je v uznesení alebo rozhodnutí o prerušení určená doba jeho prerušenia, táto sa skončí dňom uvedeným v uznesení o pokračovaní v konaní a, ak nie je tento deň v ňom uvedený, tak dňom vydania tohto uznesenia.

Odo dňa, keď sa pokračuje v konaní, začínajú procesné lehoty plynúť odznova.

Článok 80

Rozhodnutia o postúpení veci uvedené v článku 54 treťom odseku Štatútu Všeobecný súd prijíma formou uznesení, ktoré sa doručujú účastníkom konania.

Kapitola piata

ROZSUDKY

Článok 81

Rozsudok obsahuje:

—	údaj o tom, že bol vyhlásený Všeobecným súdom,

—	dátum vyhlásenia,

—	meno predsedu a zúčastnených sudcov,

—	meno generálneho advokáta, ak bol určený,

—	meno tajomníka,

—	označenie účastníkov konania,

—	mená splnomocnených zástupcov, poradcov alebo advokátov účastníkov konania,

—	návrhy rozhodnutia účastníkov konania,

—	poznámku, ak je to potrebné, že generálny advokát predniesol svoje návrhy,

—	zhrnutie skutkového stavu,

—	odôvodnenie,

—	výrok rozsudku vrátane rozhodnutia o trovách konania.

Článok 82

1.   Rozsudok sa vyhlasuje na verejnom pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania.

2.   Originál rozsudku podpísaný predsedom, sudcami, ktorí sa zúčastnili na porade, a tajomníkom, je opatrený pečaťou a uložený v kancelárii; účastníkom konania sa doručí overená kópia rozsudku.

3.   Tajomník uvedie na origináli rozsudku dátum jeho vyhlásenia.

Článok 83

S výhradou ustanovení článku 60 Štatútu je rozsudok záväzný dňom vyhlásenia.

Článok 84

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa výkladu rozsudkov, môže Všeobecný súd i bez návrhu alebo na návrh účastníka konania podaný v lehote dvoch týždňov od vyhlásenia rozsudku opraviť chyby v písaní, počítaní alebo iné zjavné nepresnosti.

2.   Po vyrozumení tajomníkom môžu účastníci konania predložiť svoje písomné pripomienky v lehote určenej predsedom.

3.   Všeobecný súd rozhoduje na neverejnom zasadnutí.

4.   Originál opravného uznesenia sa pripojí k originálu opraveného rozsudku. Poznámka o tomto uznesení sa uvedie na okraj originálu opraveného rozsudku.

Článok 85

Ak Všeobecný súd opomenul rozhodnúť o trovách konania, môže účastník konania, ktorý má záujem na doplnení rozsudku, v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku podať návrh na jeho doplnenie.

Návrh sa doručí druhému účastníkovi konania, ktorému predseda určí lehotu na podanie písomných pripomienok.

Po predložení uvedených pripomienok a po vypočutí generálneho advokáta Všeobecný súd rozhodne o prípustnosti návrhu a súčasne aj o jeho dôvodnosti.

Článok 86

Vydávanie Zbierky rozhodnutí Všeobecného súdu zabezpečuje tajomník.

Kapitola šiesta

TROVY KONANIA

Článok 87

1.   O trovách konania rozhoduje Všeobecný súd v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí.

2.   Všeobecný súd zaviaže účastníka konania, ktorý vo veci nemal úspech, nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Ak je viac účastníkov konania, ktorí nemali úspech, Všeobecný súd medzi nich rozdelí náhradu trov konania.

3.   Ak účastníci mali úspech len v časti predmetu konania alebo vo výnimočných prípadoch, môže Všeobecný súd rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že každý z nich znáša vlastné trovy.

Všeobecný súd môže zaviazať aj účastníka, ktorý mal vo veci úspech, nahradiť trovy konania, ktoré vznikli druhému účastníkovi a ktoré Všeobecný súd uzná za spôsobené jeho úmyselným zavinením.

4.   Členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP a ktoré nie sú členskými štátmi, a tiež Dozorný úrad EZVO, znášajú vlastné trovy konania, ak vstúpili do konania ako vedľajší účastníci.

Všeobecný súd môže rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastníci ako tí, ktorí sú uvedení v predchádzajúcich pododsekoch, znášajú vlastné trovy konania.

5.   Ak účastník konania vezme späť svoj návrh na začatie konania, bude zaviazaný na náhradu trov konania, ak tak navrhne druhý účastník vo svojom vyjadrení k späťvzatiu návrhu. Na návrh účastníka konania, ktorý vzal späť svoj návrh na začatie konania, však znáša trovy konania druhý účastník, ak sa to zdá oprávnené vzhľadom na správanie sa tohto účastníka v konaní.

Ak sa účastníci dohodli o náhrade trov konania, Všeobecný súd rozhodne v zmysle ich dohody.

Ak žiaden z účastníkov nenavrhol, ako má Všeobecný súd rozhodnúť o náhrade trov konania, každý účastník konania znáša svoje trovy.

6.   Ak Všeobecný súd konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podľa voľnej úvahy.

Článok 88

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 87 ods. 3 druhého pododseku, v sporoch medzi Úniou a jej zamestnancami znášajú inštitúcie vlastné trovy konania.

Článok 89

Trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi v konaní o výkon rozhodnutia, nahradí druhý účastník podľa sadzobníka platného v štáte, kde bol výkon rozhodnutia uskutočnený.

Článok 90

Konanie pred Všeobecným súdom je bezplatné okrem týchto prípadov:

a)	ak Všeobecnému súdu vznikli výdavky, ktorým bolo možné predísť; v takom prípade môže Všeobecný súd zaviazať účastníka, ktorý ich spôsobil, aby ich uhradil;

b)	náklady spojené s vyhotovením kópií a prekladov na žiadosť účastníka konania a ktoré sú podľa názoru tajomníka neprimerané, uhradí tento účastník konania podľa sadzobníka uvedeného v článku 24 ods. 5.

Článok 91

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia predchádzajúceho článku, nahradzujú sa tieto trovy konania:

a)	peňažné sumy určené na výplatu svedkom a znalcom na základe článku 74 tohto poriadku;

b)	nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena splnomocneného zástupcu, poradcu alebo advokáta.

Článok 92

1.   O námietke s ohľadom na trovy konania rozhodne Všeobecný súd uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, a to na návrh účastníka konania, po predložení pripomienok druhého účastníka konania.

2.   Pre potreby výkonu rozhodnutia môžu účastníci konania požiadať o overenú kópiu uznesenia.

Článok 93

1.   Pokladňa Všeobecného súdu a jej dlžníci uskutočňujú platby v eurách.

2.   Ak nahraditeľné výdavky vznikli v inej mene ako euro, alebo ak úkony, ktoré zakladajú nárok na náhradu, boli vykonané v krajine, ktorej menou nie je euro, prepočet sa vykoná podľa referenčného výmenného kurzu Európskej centrálnej banky platného v deň platby.

Kapitola siedma

PRÁVNA POMOC

Článok 94

1.   V záujme zabezpečenia účinného prístupu k spravodlivosti sa v konaniach pred Všeobecným súdom poskytuje právna pomoc v súlade s nasledujúcimi pravidlami.

Právna pomoc pokrýva úplne alebo sčasti trovy právnej pomoci a trovy právneho zastúpenia v konaní pred Všeobecným súdom. Tieto trovy sú hradené pokladňou Všeobecného súdu.

2.   Každá fyzická osoba, ktorá vzhľadom na svoju ekonomickú situáciu nie je schopná úplne alebo sčasti znášať trovy konania uvedené v odseku 1, má právo na právnu pomoc.

Ekonomická situácia je posudzovaná s ohľadom na objektívne skutočnosti ako príjmy, majetkové pomery a rodinnú situáciu.

3.   Právna pomoc sa neposkytne, ak návrh, v súvislosti s ktorým sa o ňu žiada, je zjavne neprípustný alebo zjavne nedôvodný.

Článok 95

1.   O právnu pomoc možno požiadať pred podaním návrhu na začatie konania alebo po jeho podaní.

Žiadosť nemusí byť vyhotovená advokátom.

2.   K žiadosti sa prikladajú všetky dokumenty, ktoré umožňujú posúdiť ekonomickú situáciu žiadateľa, najmä potvrdenie príslušného vnútroštátneho orgánu o tejto ekonomickej situácii.

Ak je žiadosť podaná pred návrhom na začatie konania, navrhovateľ v žiadosti stručne uvedie predmet zamýšľaného návrhu, skutkové okolnosti veci a tvrdenia, na ktorých sa bude návrh zakladať. K žiadosti sa musia pripojiť dokumenty preukazujúce tieto tvrdenia.

3.   V súlade s článkom 150 môže Všeobecný súd stanoviť, že pre podanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci je potrebné použiť tlačivo.

Článok 96

1.   Predtým, ako Všeobecný súd rozhodne o žiadosti o právnu pomoc, vyzve druhého účastníka, aby podal svoje písomné pripomienky; neurobí tak, ak z predložených dokumentov zjavne vyplýva, že podmienky podľa článku 94 ods. 2 nie sú splnené, alebo že podmienky podľa článku 94 ods. 3 sú splnené.

2.   O žiadosti rozhodne predseda uznesením. Rozhodnutie o tejto otázke môže postúpiť Všeobecnému súdu.

Uznesenie, ktorým sa zamieta právna pomoc, musí byť odôvodnené.

3.   V uznesení, ktorým sa prizná právna pomoc, sa ustanoví advokát, ktorý bude zastupovať žiadateľa v súdnom konaní.

Ak sám žiadateľ nenavrhol advokáta, alebo ak nie je dôvodné schváliť jeho výber, tajomník zašle uznesenie, ktorým sa priznala právna pomoc spolu s kópiou žiadosti príslušnému orgánu dotknutého členského štátu, ktorý je uvedený v prílohe II doplňujúceho rokovacieho poriadku k Rokovaciemu poriadku Súdneho dvora. Advokát poverený zastupovaním žiadateľa v súdnom konaní je ustanovený na základe návrhov, ktoré predloží tento orgán.

V uznesení, ktorým sa priznáva právna pomoc, možno určiť sumu, ktorá bude zaplatená advokátovi ustanovenému pre zastupovanie žiadateľa, alebo stanoviť výšku, ktorú výdavky a odmena advokáta v zásade nebudú môcť prekročiť. V uznesení možno stanoviť, že žiadateľ so zreteľom na jeho ekonomickú situáciu prispeje na trovy uvedené v článku 94 ods. 1.

4.   Podaním žiadosti o právnu pomoc sa prerušuje plynutie lehoty určenej pre podanie návrhu na začatie konania až do dňa doručenia uznesenia, ktorým sa rozhodne o tejto žiadosti, alebo, v prípadoch uvedených v druhom pododseku ods. 3, do dňa doručenia uznesenia o ustanovení advokáta povereného zastupovaním žiadateľa.

5.   Ak sa v priebehu konania zmenili podmienky, na základe ktorých bola priznaná právna pomoc, predseda ju môže na návrh alebo i bez návrhu a po vypočutí žiadateľa odňať. Rozhodnutie o tejto otázke môže postúpiť Všeobecnému súdu.

Uznesenie, ktorým sa odníma právna pomoc, musí byť odôvodnené.

6.   Proti uzneseniam vydaným podľa tohto článku nie je možné podať opravný prostriedok.

Článok 97

1.   V prípade priznania právnej pomoci môže predseda, na návrh advokáta žiadateľa, rozhodnúť o tom, že mu bude poskytnutá záloha.

2.   Ak na základe rozhodnutia o skončení konania osoba, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, znáša svoje vlastné trovy konania, predseda určí výdavky a odmenu advokáta, ktoré uhradí pokladňa Všeobecného súdu, a to odôvodneným uznesením, ktoré nemožno napadnúť opravným prostriedkom. Rozhodnutie o tejto otázke môže postúpiť Všeobecnému súdu.

3.   Ak v rozhodnutí o skončení konania Všeobecný súd zaviazal iného účastníka na náhradu trov konania vzniknutých osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, tento účastník je povinný nahradiť pokladni Všeobecného súdu peňažné zálohy poskytnuté na základe priznanej pomoci.

V prípade námietky, alebo ak účastník konania nevyhovie žiadosti tajomníka o náhradu týchto peňažných záloh, rozhodne predseda odôvodneným uznesením, ktoré nemožno napadnúť opravným prostriedkom. Rozhodnutie o tejto otázke môže postúpiť Všeobecnému súdu.

4.   Ak osoba, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, nemá vo veci úspech, môže Všeobecný súd ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, pri rozhodovaní o trovách konania v rozhodnutí o skončení konania nariadiť, že jeden alebo viacero ďalších účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, alebo že tieto trovy konania úplne alebo čiastočne zaplatí pokladňa Všeobecného súdu v rámci právnej pomoci.

Kapitola ôsma:

SPÄŤVZATIE NÁVRHU NA ZAČATIE KONANIA

Článok 98

Ak sa účastníci konania dohodnú ešte pred vydaním rozhodnutia na riešení svojho sporu a ak oznámia Všeobecnému súdu, že svoje návrhy berú späť, predseda nariadi výmaz z registra a rozhodne o trovách konania v súlade s článkom 87 ods. 5, prípadne s ohľadom na návrhy účastníkov konania v tejto súvislosti.

Toto ustanovenie sa nepoužije na konania podľa článkov 263 a 265 ZFEÚ.

Článok 99

Ak navrhovateľ písomne oznámil Všeobecnému súdu späťvzatie svojho návrhu na začatie konania, predseda nariadi výmaz z registra a rozhodne o trovách konania v súlade s článkom 87 ods. 5.

Kapitola deviata:

DORUČOVANIE

Článok 100

1.   Doručovanie predpísané týmto poriadkom zabezpečuje tajomník na adresu, ktorú si zvolil adresát na účely doručovania písomností zaslaním kópie príslušného dokumentu doporučenou poštovou zásielkou spolu s potvrdením o dodaní alebo osobným odovzdaním kópie príslušného dokumentu, ktorého prevzatie adresát potvrdí.

Kópie doručovaných písomností vyhotovuje a ich pravosť overuje tajomník okrem prípadov, keď ide o písomnosti účastníkov konania podľa článku 43 ods. 1.

2.   Ak podľa článku 44 ods. 2 druhej vety adresát vyjadril súhlas s doručovaním písomností faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami, môžu sa mu takto doručovať všetky písomnosti Všeobecnému súdu vrátane rozsudkov a uznesení.

Rozsudky a uznesenia doručované podľa článku 55 Štatútu členským štátom a inštitúciám, ktoré nie sú účastníkmi konania, im budú doručené faxom alebo inými technickými komunikačnými prostriedkami.

Ak z technických príčin alebo z dôvodu rozsahu písomnosti túto písomnosť uvedeným spôsobom nemožno doručiť, písomnosť je doručená v prípade, že si adresát nezvolil adresu na účely doručovania písomností, na adresu jeho bydliska spôsobom uvedeným v odseku 1. Adresát je o tom upovedomený prostredníctvom faxu alebo akýmkoľvek iným technickým komunikačným prostriedkom. Doporučená poštová zásielka sa považuje za doručenú adresátovi desiaty deň po jej podaní na pošte v mieste, kde má Všeobecný súd svoje sídlo, ak nie je preukázané poštovou doručenkou, že zásielka bola prijatá v iný deň alebo ak adresát neinformuje tajomníka v lehote troch týždňov od upovedomenia faxom alebo akýmkoľvek iným technickým komunikačným prostriedkom, že mu písomnosť nebola doručená.

Kapitola desiata:

LEHOTY

Článok 101

1.   Procesné lehoty uvedené v zmluvách, v Štatúte a v tomto poriadku sa počítajú takto:

a)	ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch viaže na určitú udalosť alebo úkon, deň, kedy takáto udalosť nastala alebo bol urobený takýto úkon, sa do lehoty nezapočítava;

b)

lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch sa končí uplynutím dňa, ktorý má v poslednom týždni, mesiaci alebo roku rovnaké pomenovanie alebo číslo, ako deň, kedy nastala udalosť alebo bol urobený úkon určujúci počiatok plynutia lehoty. Ak pri lehote vyjadrenej v mesiacoch alebo rokoch v poslednom mesiaci takýto deň chýba, lehota sa končí uplynutím posledného dňa mesiaca;

c)	ak je lehota vyjadrená v mesiacoch a v dňoch, počítajú sa najprv celé mesiace a potom dni;

d)	lehoty zahŕňajú oficiálne sviatky, nedele a soboty;

e)	lehoty neprestávajú plynúť počas súdnych prázdnin.

2.   Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo na oficiálny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Zoznam oficiálnych sviatkov vypracovaný Súdnym dvorom, ktorý sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie, je platný aj pre Všeobecný súd.

Článok 102

1.   Ak lehota určená na podanie žaloby proti aktu vydanému inštitúciou začína plynúť odo dňa uverejnenia tohto aktu, lehota sa počíta podľa článku 101 ods. 1 písm. a) od konca 14. dňa po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   K procesným lehotám sa pripočíta 10-dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.

Článok 103

1.   Lehota určená podľa tohto poriadku môže byť predĺžená orgánom, ktorý ju určil.

2.   Predseda môže na určenie, ako aj na predĺženie niektorých lehôt, ktorých určovanie mu prináleží, splnomocniť tajomníka.

HLAVA III

OSOBITNÉ DRUHY KONANIA

Kapitola prvá:

ODKLAD VÝKONU A INÉ PREDBEŽNÉ OPATRENIA

Článok 104

1.   Návrh na odklad výkonu aktu prijatého inštitúciou podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 ZESAE je prípustný len vtedy, ak navrhovateľ napadol tento akt žalobou na Všeobecnom súde.

Návrh na nariadenie iných predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ je prípustný len vtedy, ak bol podaný účastníkom konania vo veci, ktorá bola predložená Všeobecnému súdu a týka sa tejto veci.

2.   Návrhy uvedené v odseku 1 tohto článku musia uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení.

3.   Návrh sa podáva ako samostatné podanie v súlade s ustanoveniami článkov 43 a 44.

Článok 105

1.   Návrh sa doručí ďalšiemu účastníkovi, ktorému predseda Všeobecného súdu určí krátku lehotu na predloženie písomných alebo ústnych pripomienok.

2.   Predseda Všeobecného súdu posúdi potrebu nariadiť dokazovanie.

Predseda Všeobecného súdu môže vyhovieť návrhu ešte predtým, ako druhý účastník predloží svoje pripomienky. Toto rozhodnutie môže byť v priebehu konania zmenené alebo zrušené aj bez návrhu.

Článok 106

V prípade neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie predsedu Všeobecného súdu nahradí ho iný sudca na účely nariadenia predbežných opatrení, ktorý je určený za podmienok stanovených v rozhodnutí prijatom Všeobecným súdom podľa článku 10.

Článok 107

1.   O návrhu sa rozhodne odôvodneným uznesením. Uznesenie sa bezodkladne doručí účastníkom konania.

2.   Výkon uznesenia môže byť podmienený tým, že navrhovateľ zloží zábezpeku, ktorej výška a spôsob poskytnutia sa určia s prihliadnutím na okolnosti.

3.   Uznesenie môže určiť dobu trvania predbežného opatrenia. Ak túto dobu uznesenie neurčuje, predbežné opatrenie zaniká dňom vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa konanie o veci končí.

4.   Uznesenie má predbežnú povahu a nemá vplyv na rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci samej.

Článok 108

Ak sa zmenili okolnosti, na návrh účastníka konania možno uznesenie kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť.

Článok 109

Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebráni účastníkovi konania, ktorý ho podal, aby podal ďalší návrh založený na nových skutočnostiach.

Článok 110

Ustanovenia tejto kapitoly sa použijú primerane na návrhy na odklad núteného výkonu rozhodnutí Všeobecného súdu alebo akéhokoľvek aktu inej inštitúcie, ktoré boli predložené podľa článkov 280 a 299 ZFEÚ a článku 164 ZESAE.

V uznesení, ktorým sa návrhu vyhovie, sa prípadne určí deň, ku ktorému predbežné opatrenie zaniká.

Kapitola druhá:

NEDOSTATKY PODMIENOK A PREKÁŽKY KONANIA

Článok 111

Všeobecný súd môže, ak je zjavne nepríslušný rozhodnúť o návrhu alebo ak je návrh zjavne neprípustný, alebo ak mu zjavne chýba akýkoľvek právny základ, po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť, bez ďalšieho konania, odôvodneným uznesením.

Článok 112

Rozhodnutie o postúpení žaloby na prejednanie a rozhodnutie Súdnemu dvoru podľa článku 54 druhého odseku Štatútu sa v prípade zjavnej nepríslušnosti prijíma bez ďalšieho konania odôvodneným uznesením.

Článok 113

Všeobecný súd môže kedykoľvek aj bez návrhu, po vypočutí účastníkov konania, rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu alebo vysloviť, že návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod rozhodnúť; rozhodnutie o týchto otázkach vydá v súlade s článkom 114 ods. 3 a 4.

Článok 114

1.   Ak niektorý účastník konania žiada, aby Všeobecný súd rozhodol o neprípustnosti, nepríslušnosti alebo nedostatku podmienok konania pred prejednaním veci samej, musí tak urobiť formou samostatného podania.

Žiadosť musí obsahovať opis skutkových a právnych dôvodov, na ktorých sa zakladá, návrhy na rozhodnutie a v prílohe označenie dôkazov.

2.   Po podaní žiadosti určí predseda lehotu pre druhého účastníka konania na predloženie jeho návrhov a skutkových a právnych tvrdení.

3.   Ak Všeobecný súd nerozhodne inak, žiadosť sa ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania.

4.   Po vypočutí generálneho advokáta Všeobecný súd rozhodne o žiadosti samostatne alebo rozhodnutie o nej spojí na spoločné konanie o veci samej. Ak vec patrí do príslušnosti Súdneho dvora, postúpi mu ju.

Ak Všeobecný súd žiadosť zamietne alebo spojí na spoločné konanie rozhodovanie o tejto žiadosti a o veci samej, predseda určí nové lehoty pre pokračovanie v konaní.

Kapitola tretia:

VEDĽAJŠÍ ÚČASTNÍCI KONANIA

Článok 115

1.   Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania musí byť podaný najneskôr do šiestich týždňov od uverejnenia oznámenia o začatí konania podľa článku 24 ods. 6 alebo s výhradou článku 116 ods. 6 pred rozhodnutím o začatí ústnej časti konania, ako je uvedené v článku 53.

2.   Návrh musí obsahovať:

a)	označenie veci;

b)	označenie účastníkov konania;

c)	meno a adresu vedľajšieho účastníka;

d)	adresu vedľajšieho účastníka na účely doručovania v mieste sídla Všeobecného súdu;

e)	návrhy, ktoré chce vedľajší účastník podporiť;

f)	ak je návrh podaný na základe článku 40 druhého alebo tretieho odseku Štatútu, opis okolností preukazujúcich právo vstúpiť do konania.

Články 43 a 44 sa použijú primerane.

3.   Vedľajší účastník konania je zastúpený podľa článku 19 Štatútu.

Článok 116

1.   Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa doručí účastníkom konania.

Pred rozhodnutím o tomto návrhu umožní predseda účastníkom konania, aby k nemu predložili svoje písomné alebo ústne pripomienky.

Predseda rozhodne o návrhu uznesením alebo návrh postúpi na rozhodnutie Všeobecnému súdu. Uznesenie o zamietnutí návrhu musí byť odôvodnené.

2.   Ak sa vyhovie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý bol podaný v lehote šiestich týždňov ustanovenej v článku 115 ods. 1, vedľajší účastník obdrží kópie všetkých procesných dokumentov, ktoré boli doručené účastníkom konania. Na žiadosť niektorého účastníka nemusí predseda poskytnúť tajné alebo dôverné písomnosti.

3.   Vedľajší účastník musí prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase jeho vstupu do konania.

4.   V prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku predseda určí lehotu, počas ktorej vedľajší účastník môže predložiť svoje vyjadrenie.

Vyjadrenie vedľajšieho účastníka musí obsahovať:

a)	návrhy na úplnú alebo čiastočnú podporu alebo úplné či čiastočné zamietnutie návrhov niektorého z účastníkov konania;

b)	dôvody a tvrdenia vedľajšieho účastníka;

c)	prípadne označenie dôkazov, ktoré navrhuje vykonať.

5.   Po podaní vyjadrenia vedľajšieho účastníka predseda prípadne určí účastníkom konania lehotu, počas ktorej sa k nemu môžu vyjadriť.

6.   Ak je návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania podaný po uplynutí lehoty šiestich týždňov ustanovenej v článku 115 ods. 1, môže vedľajší účastník na základe správy pre pojednávanie, ktorá mu bola doručená, vyjadriť svoje pripomienky počas ústnej časti konania.

Kapitola štvrtá:

ZRUŠENIE A VRÁTENIE VECI NA ĎALŠIE KONANIE VŠEOBECNÉMU SÚDU A JEHO NOVÝ ROZSUDOK

Článok 117

Ak Súdny dvor zruší rozsudok alebo uznesenie Všeobecného súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, uvedené konanie sa na Všeobecnom súde začína na základe rozsudku o odvolaní, ktorým sa vrátila vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Článok 118

1.   Ak Súdny dvor zruší rozsudok alebo uznesenie komory, môže predseda Všeobecného súdu prideliť vec inej komore zloženej z rovnakého počtu sudcov.

2.   Ak Súdny dvor zruší rozsudok alebo uznesenie Všeobecného súdu zasadajúceho v pléne alebo vo veľkej komore, vec sa pridelí tomu zloženiu, ktoré o veci rozhodovalo.

2a. Ak Súdny dvor zruší rozsudok alebo uznesenie samosudcu, pridelí predseda Všeobecného súdu vec komore zloženej z troch sudcov, ktorej nie je členom tento sudca.

3.   V prípadoch uvedených v odsekoch 1, 2 a 2a tohto článku sa použije článok 13 ods. 2, článok 14 ods. 1 a článok 51.

Článok 119

1.   Ak v čase, keď bol vyhlásený rozsudok o odvolaní, bola písomná časť konania pred Všeobecným súdom ukončená, konanie ďalej prebieha takto:

a)	Navrhovateľ môže v lehote dvoch mesiacov odvtedy, ako mu bol doručený rozsudok Súdneho dvora, podať písomné pripomienkové vyjadrenie.

b)	Odporca môže v lehote jedného mesiaca odvtedy, ako mu bolo doručené toto vyjadrenie, podať svoje písomné pripomienkové vyjadrenie. Lehota na podanie vyjadrenia odporcu nesmie byť kratšia ako dva mesiace odvtedy, ako mu bol doručený rozsudok Súdneho dvora.

c)	Vedľajší účastník môže v lehote jedného mesiaca odvtedy, ako mu boli súčasne doručené vyjadrenia navrhovateľa a odporcu, podať písomné pripomienkové vyjadrenie. Lehota na podanie vyjadrenia vedľajšieho účastníka nesmie byť kratšia ako dva mesiace odvtedy, ako mu bol doručený rozsudok Súdneho dvora.

2.   Ak v čase, keď bol vyhlásený rozsudok o odvolaní, nebola písomná časť konania pred Všeobecným súdom ukončená, Všeobecný súd pokračuje v konaní od štádia, v akom sa nachádzalo v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania prijatých Všeobecným súdom.

3.   Ak to okolnosti odôvodňujú, môže Všeobecný súd povoliť, aby boli podané doplňujúce písomné vyjadrenia.

Článok 120

Konanie prebieha v súlade s ustanoveniami hlavy II tohto rokovacieho poriadku.

Článok 121

Všeobecný súd rozhodne o trovách konania na Všeobecnom súde a o trovách konania na Súdnom dvore.

Kapitola štvrtá a:

PRESKÚMANIE A VRÁTENIE VECI NA ĎALŠIE KONANIE VŠEOBECNÉMU SÚDU A JEHO NOVÉ ROZHODNUTIE

Článok 121a

Ak Súdny dvor preskúma rozsudok alebo uznesenie Všeobecného súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, uvedené konanie sa na Všeobecnom súde začína na základe rozsudku, ktorým sa vrátila vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Článok 121b

1.   Ak Súdny dvor vráti na ďalšie konanie vec, o ktorej pôvodne rozhodovala komora, môže predseda Všeobecného súdu prideliť vec inej komore zloženej z rovnakého počtu sudcov.

2.   Ak Súdny dvor vráti na ďalšie konanie vec, o ktorej pôvodne rozhodoval Všeobecný súd zasadajúci v pléne alebo vo veľkej komore, vec sa pridelí tomu zloženiu, ktoré o veci rozhodovalo.

3.   V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa použije článok 13 ods. 2, článok 14 ods. 1 a článok 51 ods. 1.

Článok 121c

1.   Účastníci konania pred Všeobecným súdom môžu v lehote jedného mesiaca odvtedy, ako im bol doručený rozsudok Súdneho dvora, predložiť svoje pripomienky k záverom, ktoré treba vyvodiť z tohto rozsudku na vyriešenie sporu. Túto lehotu nemožno predĺžiť.

2.   Všeobecný súd môže vyzvať účastníkov konania, ktoré pred ním prebieha, aby v rámci opatrení prijatých na zabezpečenie priebehu konania podali vyjadrenia, a rozhodnúť, že ich vypočuje počas ústnej časti konania.

Článok 121d

Všeobecný súd rozhodne o trovách konania súvisiacich s konaním začatým pred ním po preskúmaní jeho rozhodnutia.

Kapitola piata:

ROZSUDKY PRE ZMEŠKANIE A NÁVRHY NA ICH ZRUŠENIE

Článok 122

1.   Ak sa žalovaný, ktorému bola riadne doručená žaloba, k nej nevyjadrí v požadovanej forme a lehote, žalobca môže navrhnúť, aby bolo rozhodnuté o veci rozsudkom pre zmeškanie.

Návrh na rozhodnutie o veci rozsudkom pre zmeškanie sa doručí žalovanému. Všeobecný súd môže rozhodnúť o otvorení ústnej časti konania o návrhu.

2.   Pred vyhlásením rozsudku pre zmeškanie Všeobecný súd posúdi prípustnosť žaloby na konanie a preskúma, či boli splnené procesné náležitosti a či je žaloba zjavne dôvodná. Všeobecný súd môže nariadiť vykonanie dokazovania.

3.   Rozsudok pre zmeškanie je vykonateľný. Všeobecný súd však môže prerušiť výkon rozhodnutia do času, než rozhodne o návrhu podľa odseku 4 alebo výkon rozhodnutia podmieni zložením zábezpeky, ktorej výška a spôsob zloženia sa určia s prihliadnutím na okolnosti; táto zábezpeka sa vráti, ak nebol podaný návrh na zrušenie rozsudku alebo ak bol takýto návrh zamietnutý.

4.   Proti rozsudku pre zmeškanie môže byť podaný návrh na jeho zrušenie. Návrh na zrušenie rozsudku musí byť podaný do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku a musí spĺňať náležitosti uvedené v článkoch 43 a 44 tohto poriadku.

5.   Po doručení návrhu predseda určí lehotu druhému účastníkovi, počas ktorej môže predložiť svoje písomné pripomienky.

Konanie ďalej prebieha v súlade s ustanoveniami hlavy II tohto poriadku.

6.   Všeobecný súd rozhodne rozsudkom, proti ktorému nemožno podať návrh na jeho zrušenie. Originál tohto rozsudku sa priloží k originálu rozsudku pre zmeškanie. Poznámka o rozsudku vo veci návrhu na zrušenie rozsudku sa vykoná na okraji originálu rozsudku pre zmeškanie.

Kapitola šiesta:

MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Oddiel prvý – Návrh tretej osoby na zmenu rozsudku

Článok 123

1.   Články 43 a 44 tohto poriadku sa použijú primerane aj na návrh tretej osoby na zmenu rozsudku, ktorý musí navyše obsahovať:

a)	označenie napadnutého rozsudku;

b)	dôvody, pre ktoré rozsudok poškodzuje práva tretej osoby;

c)	dôvody, pre ktoré sa tretia osoba nemohla zúčastniť pôvodného konania pred Všeobecným súdom.

Návrh smeruje voči všetkým účastníkom pôvodného konania.

Ak bol rozsudok uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie, návrh na jeho zmenu musí byť podaný do dvoch mesiacov od uverejnenia.

2.   Na návrh tretej osoby môže Všeobecný súd rozhodnúť o odklade výkonu napadnutého rozsudku. Ustanovenia kapitoly prvej hlavy III sa použijú primerane.

3.   Rozsudok sa zmení v rozsahu, v akom sa vyhovelo návrhu tretej osoby.

Originál rozsudku vyhláseného v konaní o návrhu tretej osoby sa priloží k originálu napadnutého rozsudku. Poznámka o rozsudku vyhlásenom v konaní o návrhu tretej osoby sa vykoná na okraji originálu napadnutého rozsudku.

4.   Ak sa odvolanie podané na Súdny dvor a návrh tretej osoby na zmenu rozsudku podaný na Všeobecnom súde týkajú rovnakého rozsudku Všeobecného súdu, môže Všeobecný súd po vypočutí účastníkov konania prerušiť konanie do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora.

Článok 124

Návrh tretej osoby na zmenu rozsudku sa pridelí komore, ktorá vyhlásila rozsudok, ktorý je predmetom návrhu na zmenu; ak rozsudok vyhlásil Všeobecný súd zasadajúci v pléne alebo vo veľkej komore, pridelí sa plénu alebo veľkej komore. Ak bol rozsudok vyhlásený samosudcom, návrh tretej osoby na zmenu rozsudku sa pridelí tomuto sudcovi.

Oddiel druhý – Obnova konania

Článok 125

Bez toho, aby bola dotknutá lehota desiatich rokov uvedená v článku 44 treťom odseku Štatútu, návrh na obnovu konania musí byť podaný do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich návrh.

Článok 126

1.   Články 43 a 44 sa primerane použijú aj na návrh na obnovu konania. Návrh musí ďalej obsahovať:

a)	označenie napadnutého rozsudku;

b)	označenie napadnutých častí rozsudku;

c)	dôvody obnovy;

d)	označenie dôkazov preukazujúcich existenciu skutočností, ktoré sú dôvodom obnovy konania a dôkazov preukazujúcich dodržanie lehoty ustanovenej v článku 125.

2.   Návrh smeruje voči všetkým účastníkom konania, v ktorom bol napadnutý rozsudok vyhlásený.

Článok 127

1.   Návrh na obnovu konania sa pridelí komore, ktorá vyhlásila rozsudok, ktorý je predmetom tohto návrhu; ak rozsudok vyhlásil Všeobecný súd zasadajúci v pléne alebo veľkej komore, pridelí sa plénu alebo veľkej komore. Ak bol rozsudok vyhlásený samosudcom, návrh na obnovu konania sa pridelí tomuto sudcovi.

2.   Všeobecný súd rozhodne rozsudkom o prípustnosti návrhu so zreteľom na písomné pripomienky účastníkov konania a po vypočutí generálneho advokáta. Tento rozsudok nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3.   Ak Všeobecný súd vyhlási, že je návrh prípustný, vec znova prejedná a rozhodne rozsudkom v súlade s ustanoveniami tohto poriadku.

4.   Originál rozsudku vydaného v konaní o obnove sa priloží k originálu pôvodného rozsudku. Poznámka o rozsudku vydanom v konaní o obnove sa vykoná na okraji originálu pôvodného rozsudku.

Článok 128

Ak sa odvolanie podané na Súdny dvor a návrh na obnovu konania podaný na Všeobecnom súde týkajú rovnakého rozsudku Všeobecného súdu, môže Všeobecný súd po vypočutí účastníkov konania prerušiť konanie do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora.

Oddiel tretí – Výklad rozsudkov

Článok 129

1.   Návrh na výklad rozsudku sa podáva v súlade s ustanoveniami článkov 43 a 44. Návrh navyše musí obsahovať:

a)	označenie rozsudku, ktorého výklad má Všeobecný súd podať;

b)	označenie častí rozsudku, ktorých výklad sa navrhuje.

Návrh smeruje voči všetkým účastníkom konania, ktorých sa rozsudok týka.

2.   Návrh na výklad sa pridelí komore, ktorá vyhlásila rozsudok, ktorý je predmetom tohto návrhu; ak rozsudok vyhlásil Všeobecný súd zasadajúci v pléne alebo veľkej komore, pridelí sa plénu alebo veľkej komore. Ak bol rozsudok vyhlásený samosudcom, návrh na výklad sa pridelí tomuto sudcovi.

3.   Všeobecný súd rozhodne rozsudkom po vypočutí generálneho advokáta po tom, čo bola daná možnosť účastníkom konania predložiť ich pripomienky.

Originál výkladového rozsudku sa priloží k originálu vykladaného rozsudku. Poznámka o výkladovom rozsudku sa vykoná na okraji originálu vykladaného rozsudku.

4.   Ak sa odvolanie podané na Súdny dvor a návrh na výklad podaný na Všeobecný súd týkajú rovnakého rozsudku Všeobecného súdu, môže Všeobecný súd po vypočutí účastníkov konania prerušiť konanie do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora.

HLAVA IV

SPORY TÝKAJÚCE SA PRÁV DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA

Článok 130

1.   S výhradou osobitných ustanovení tejto hlavy sa ustanovenia rokovacieho poriadku použijú na konania o žalobách podaných proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a proti Úradu spoločenstva pre rastlinné odrody (ďalej oba len „Úrad“) a týkajúcich sa použitia právnych noriem duševného vlastníctva.

2.   Ustanovenia tejto hlavy sa neuplatnia na žaloby podané proti Úradu, ktorým nepredchádzalo konanie pred odvolacím senátom.

Článok 131

1.   Žaloba sa vyhotoví v jednom z jazykov uvedených v článku 35 ods. 1 podľa výberu žalobcu.

2.   Jazyk, v ktorom je žaloba vyhotovená (jazyk žaloby), bude jazykom konania, ak bol žalobca jediným účastníkom konania pred odvolacím senátom, alebo ak ďalší účastník tohto konania proti tomu nebude namietať v lehote ustanovenej na tento účel tajomníkom po podaní žaloby.

Ak počas tejto lehoty účastníci konania pred odvolacím senátom informujú tajomníka o ich dohode týkajúcej sa výberu jazyka konania z jedného z jazykov uvedených v článku 35 ods. 1, tento jazyk bude jazykom konania pred Všeobecným súdom.

V prípade námietky voči výberu jazyka konania žalobcom vo vyššie uvedenej lehote a ak neexistuje dohoda o tejto otázke medzi účastníkmi konania pred odvolacím senátom, jazykom konania bude jazyk, v ktorom bola vyhotovená prihláška podaná na Úrade. Ak však predseda na odôvodnenú žiadosť niektorého účastníka konania a po vypočutí ďalších účastníkov konania zistí, že použitie daného jazyka by neumožnilo všetkým účastníkom konania pred odvolacím senátom sledovať konanie a obhajovať svoje záujmy a že iba použitie iného jazyka z tých, ktoré sú uvedené v článku 35 ods. 1 umožní napraviť túto situáciu, môže určiť tento iný jazyk za jazyk konania; predseda môže túto otázku postúpiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

3.   Vo vyjadreniach a ostatných písomných podaniach adresovaných Všeobecnému súdu a v priebehu ústnej časti konania môže žalobca používať ním zvolený jazyk v súlade s odsekom 1 a každý z ďalších účastníkov konania môže používať ním zvolený jazyk z jazykov uvedených v článku 35 ods. 1.

4.   Ak bude na základe odseku 2 jazykom konania iný jazyk ako jazyk žaloby, preklad žaloby do jazyka konania zabezpečí tajomník.

Každý účastník konania je povinný v primeranej lehote stanovenej na tento účel tajomníkom, zabezpečiť preklad vyjadrení alebo iných písomných podaní okrem žaloby, ktoré tento účastník konania podal v inom jazyku ako v jazyku konania podľa odseku 3. Účastník konania zabezpečujúci preklad, ktorý je v zmysle článku 37 záväzný, potvrdí jeho správnosť. Ak v stanovenej lehote nie je predložený preklad, vyjadrenie alebo podanie, ktorého sa týka, sa vylúči zo spisu.

Tajomník zabezpečí, aby všetko, čo bolo povedané počas ústneho konania, bolo preložené do jazyka konania a na žiadosť niektorého účastníka konania do jazyka používaného týmto účastníkom konania v súlade s odsekom 3.

Článok 132

1.   Bez toho, aby tým bolo dotknuté ustanovenie článku 44, žaloba obsahuje mená všetkých účastníkov konania pred odvolacím senátom a adresy, ktoré uviedli na účely doručovania v tomto konaní.

K žalobe sa pripojí napadnuté rozhodnutie odvolacieho senátu, na ktorom sa vyznačí deň, kedy bolo žalobcovi toto rozhodnutie doručené.

2.   Ak návrh neobsahuje náležitosti uvedené v odseku 1, použije sa článok 44 ods. 6.

Článok 133

1.   Tajomník informuje Úrad a všetkých účastníkov konania pred odvolacím senátom o podaní žaloby. Zabezpečí doručenie žaloby po určení jazyka konania v súlade s článkom 131 ods. 2.

2.   Návrh sa doručí Úradu, v postavení žalovaného, ako aj účastníkom konania pred odvolacím senátom okrem žalobcu. Doručenie sa uskutoční v jazyku konania.

Doručenie žaloby účastníkovi konania pred odvolacím senátom sa uskutoční doporučenou zásielkou s doručenkou na adresu uvedenú dotknutým účastníkom konania na účely doručovania v konaní pred odvolacím senátom.

3.   Po doručení žaloby zašle Úrad Všeobecnému súdu spisový materiál týkajúci sa konania pred odvolacím senátom.

Článok 134

1.   Účastníci konania pred odvolacím senátom sa okrem žalobcu môžu zúčastniť konania pred Všeobecným súdom ako vedľajší účastníci konania, ak sa vyjadria k žalobe v predpísanej forme a lehote.

2.   Vedľajší účastníci konania uvedení v odseku 1 majú rovnaké procesné práva ako účastníci konania.

Môžu podporovať návrhy účastníka konania na rozhodnutie a môžu uvádzať návrhy a dôvody nezávisle na tých, ktoré uviedli účastníci konania.

3.   Vedľajší účastník konania uvedený v odseku 1 môže vo svojom vyjadrení k žalobe podanom v súlade s článkom 135 ods. 1 navrhnúť zrušenie alebo zmenu rozhodnutia odvolacieho senátu v časti, ktorá nie je uvedená v žalobe, a uvádzať dôvody, ktoré nie sú uvedené v žalobe.

Tieto návrhy alebo dôvody uvedené vo vyjadrení vedľajšieho účastníka konania sa stanú bezpredmetné, ak žalobca vezme svoju žalobu späť.

4.   Ustanovenie článku 122 sa neuplatní a nemožno rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sa vedľajší účastník konania uvedený v odseku 1 tohto článku vyjadril k žalobe stanoveným spôsobom a v stanovenej lehote.

Článok 135

1.   Úrad a účastníci konania pred odvolacím senátom iní ako žalobca sa vyjadria k žalobe v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia.

Ustanovenie článku 46 sa použije na vyjadrenia k žalobe.

2.   Žaloba a vyjadrenia k žalobe môžu byť doplnené replikou a duplikou podanými účastníkmi konania vrátane vedľajších účastníkov konania uvedených v článku 134 ods. 1, ak predseda na základe odôvodnenej žiadosti podanej v lehote dvoch týždňov od doručenia vyjadrenia žalovaného alebo repliky usúdi, že takéto ďalšie podanie je potrebné a povolí ho, aby sa umožnilo dotknutému účastníkovi konania brániť svoje stanovisko.

Predseda určí lehotu na predloženie týchto podaní.

3.   Bez toho, aby tým bolo dotknuté vyššie uvedené, môžu ostatní účastníci konania v prípadoch uvedených v článku 134 ods. 3 v lehote dvoch mesiacov od doručenia vyjadrenia žalovaného podať vyjadrenie, ktoré obsahuje výlučne len odpovede na návrhy a dôvody uvedené prvýkrát vo vyjadrení vedľajšieho účastníka konania. Túto lehotu môže predseda na základe odôvodnenej žiadosti dotknutého účastníka konania predĺžiť.

4.   Účastníci konania nemôžu svojimi vyjadreniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom.

Článok 135a

Po podaní vyjadrení uvedených v článku 135 ods. 1 a prípadne v článku 135 ods. 2 a 3 môže Všeobecný súd na základe správy sudcu spravodajcu, po vypočutí generálneho advokáta a účastníkov konania, rozhodnúť tak, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania, s výnimkou prípadov, ak by jeden z účastníkov konania podal návrh, v ktorom uvedie dôvody preto, aby bol vypočutý. Tento návrh musí predložiť v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania dotknutému účastníkovi. Predseda môže túto lehotu predĺžiť.

Článok 136

1.   Všeobecný súd nemusí zaviazať Úrad na náhradu trov konania žalobcu, ak vyhovel žalobe proti rozhodnutiu odvolacieho senátu.

2.   Nutné výdavky vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom a náklady spojené so zabezpečením prekladov vyjadrení alebo iných podaní podľa článku 131 ods. 4 druhým pododsekom do jazyka konania sú považované za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú.

Ak boli predložené nepresné preklady, použije sa článok 87 ods. 3 druhý pododsek.

HLAVA V

ODVOLANIA PROTI ROZHODNUTIAM SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE

Článok 136a

V prípade odvolania proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu podľa článkov 9 a 10 prílohy Štatútu je jazykom konania jazyk, v ktorom je vyhlásené alebo vydané rozhodnutie Súdu pre verejnú službu, proti ktorému odvolanie smeruje, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 35 ods. 2 písm. b) a c) a článok 35 ods. 3 štvrtý pododsek tohto poriadku.

Článok 137

1.   Odvolanie sa podáva formou návrhu podaného do kancelárie Všeobecného súdu alebo do kancelárie Súdu pre verejnú službu.

2.   Kancelária Súdu pre verejnú službu bezodkladne predloží kancelárii Všeobecného súdu spis z prvostupňového konania; ak je to potrebné, aj odvolanie.

Článok 138

1.   Odvolanie musí obsahovať:

a)	meno a adresu účastníka konania, ktorý podal odvolanie – odvolateľa;

b)	označenie ďalších účastníkov konania pred Súdom pre verejnú službu;

c)	právne dôvody a právne tvrdenia;

d)	návrhy odvolateľa na rozhodnutie.

Článok 43 a článok 44 ods. 2 a 3 sa použijú aj na odvolanie.

2.   Rozhodnutie Súdu pre verejnú službu, proti ktorému odvolanie smeruje, sa pripojí k odvolaniu. Odvolanie musí obsahovať údaj o tom, kedy bolo odvolateľovi napadnuté rozhodnutie doručené.

3.   Ak odvolanie nie je v súlade s článkom 44 ods. 3 alebo s odsekom 2 tohto článku, použije sa článok 44 ods. 6.

Článok 139

1.   V odvolaní možno navrhnúť, aby:

a)	bolo čiastočne alebo úplne zrušené rozhodnutie Súdu pre verejnú službu;

b)	bolo čiastočne alebo úplne vyhovené návrhom, ktoré boli predložené v prvostupňovom konaní, s výnimkou akéhokoľvek nového návrhu.

2.   Odvolaním nemožno meniť predmet sporu pred Súdom pre verejnú službu.

Článok 140

Odvolanie sa doručí všetkým účastníkom konania pred Súdom pre verejnú službu. Článok 45 sa použije primerane.

Článok 141

1.   Každý účastník konania pred Súdom pre verejnú službu môže podať svoje vyjadrenie k odvolaniu do dvoch mesiacov od doručenia odvolania. Lehotu na podanie vyjadrenia nemožno predĺžiť.

2.   Vyjadrenie k odvolaniu musí obsahovať:

a)	meno a adresu účastníka konania, ktorý ho podáva;

b)	dátum, kedy mu bolo doručené odvolanie;

c)	právne dôvody a právne tvrdenia;

d)	návrhy na rozhodnutie.

Článok 43 a článok 44 ods. 2 a 3 sa použijú primerane.

Článok 142

1.   Vo vyjadrení k odvolaniu možno navrhnúť:

a)	čiastočné alebo úplné zamietnutie odvolania, alebo čiastočné či úplné zrušenie rozhodnutia Súdu pre verejnú službu;

b)	aby bolo čiastočne alebo úplne vyhovené návrhom na rozhodnutie, ktoré boli prednesené v prvostupňovom konaní, s výnimkou akéhokoľvek nového návrhu.

2.   Vyjadrením k odvolaniu nemožno meniť predmet sporu pred Súdom pre verejnú službu.

Článok 143

1.   K odvolaniu a k vyjadreniu k odvolaniu sa možno vyjadriť formou repliky, resp. dupliky, ak to predseda na základe návrhu odvolateľa podaného do siedmich dní odo dňa doručenia vyjadrenia k odvolaniu považuje za nutné a výslovne povolí predloženie repliky preto, aby mal odvolateľ možnosť brániť svoj názor, alebo preto, že je to v záujme rozhodnutia o odvolaní. Predseda určí dátum, ku ktorému má byť predložená replika, a v čase podania repliky aj dátum, ku ktorému má byť predložená duplika.

2.   Ak sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje čiastočné alebo úplné zrušenie rozhodnutia Súdu pre verejnú službu z dôvodu, ktorý nebol uvedený v odvolaní, môže odvolateľ alebo ktorýkoľvek iný účastník konania podať do dvoch mesiacov od doručenia dotknutého vyjadrenia k odvolaniu repliku, ktorou sa možno vyjadriť len k tomuto dôvodu. Odsek 1 sa použije primerane na akékoľvek doplňujúce vyjadrenie nasledujúce po tejto replike.

Článok 144

S výhradou nasledujúcich ustanovení sa článok 48 ods. 2, články 49, 50 a článok 51 ods. 1, články 52, 55 až 64, 76a až 110, článok 115 ods. 2 a 3 a články 116, 123 až 127 a 129 použijú aj na konanie pred Všeobecným súdom o odvolaní proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu.

Článok 145

Ak je odvolanie úplne alebo čiastočne zjavne neprípustné, alebo zjavne nedôvodné, Všeobecný súd môže kedykoľvek na základe správy sudcu spravodajcu, po vypočutí generálneho advokáta, zamietnuť úplne alebo čiastočne odvolanie odôvodneným uznesením.

Článok 146

Po podaní vyjadrení uvedených v článku 141 ods. 1 a prípadne v článku 143 ods. 1 a 2 môže Všeobecný súd na základe správy sudcu spravodajcu, po vypočutí generálneho advokáta a účastníkov konania, rozhodnúť tak, že sa o odvolaní rozhodne bez ústnej časti konania, s výnimkou prípadov, ak by jeden z účastníkov konania podal návrh, v ktorom uvedie dôvody preto, aby bol vypočutý. Tento návrh musí predložiť v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia o skončení písomnej časti konania dotknutému účastníkovi. Predseda môže túto lehotu predĺžiť.

Článok 147

Správa uvedená v článku 52 sa predkladá Všeobecnému súdu po podaní vyjadrení podľa článku 141 ods. 1, prípadne článku 143 ods. 1 a 2. Ak uvedené vyjadrenia nie sú podané, použije sa rovnaký postup ako pri uplynutí lehoty určenej na ich podanie.

Článok 148

Ak odvolanie nie je dôvodné, alebo ak je dôvodné a Všeobecný súd sám rozhodne o veci samej, rozhodne aj o trovách konania.

Článok 88 sa použije iba na odvolania podané inštitúciami.

V prípade odvolaní podaných úradníkmi alebo inými zamestnancami určitej inštitúcie môže Všeobecný súd, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, odchylne od článku 87 ods. 2 rozdeliť medzi účastníkov náhradu trov konania.

V prípade späťvzatia odvolania sa primerane použije článok 87 ods. 5.

Článok 149

Návrh vedľajšieho účastníka na vstúpenie do odvolacieho konania musí byť Všeobecnému súdu podaný pred uplynutím lehoty jedného mesiaca, ktorá začína plynúť odo dňa uverejnenia uvedeného v článku 24 ods. 6.

RÔZNE USTANOVENIA

Článok 150

Všeobecný súd môže vydať praktické pokyny týkajúce sa najmä prípravy a priebehu pojednávaní, ako aj podávania vyjadrení a písomných pripomienok.

Článok 151

Tento poriadok, ktorého znenie v jazykoch uvedených v článku 35 ods. 1 je záväzné, sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Nadobudne účinnosť prvý deň druhého mesiaca nasledujúceho po uverejnení.

---

(1)  Ú. v. ES L 136, 30. 5. 1991, opravy Ú. v. ES L 317, 19. 11. 1991, s. 34, zmenený a doplnený 15. 9. 1994 (Ú. v. ES L 249, 24. 9. 1994, s. 17), 17. 2. 1995 (Ú. v. ES L 44, 28. 2. 1995, s. 64), 6. 7. 1995 (Ú. v. ES L 172, 22. 7. 1995, s. 3), 12. 3. 1997 (Ú. v. ES L 103, 19. 4. 1997, s. 6, opravy Ú. v. ES L 351, 23. 12. 1997, s. 72), 17. 5. 1999 (Ú. v. ES L 135, 29. 5. 1999, s. 92), 6. 12. 2000 (Ú. v. ES L 322, 19. 12. 2000, s. 4), 21. 5. 2003 (Ú. v. EÚ L 147, 14. 6. 2003, s. 22), 19. 4. 2004 (Ú. v. EÚ L 132, 29. 4. 2004, s. 3), 21. 4. 2004 (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2004, s. 108), 12. 10. 2005 (Ú. v. EÚ L 298, 15. 11. 2005, s. 1, opravy Ú. v. EÚ L 63, 1. 3. 2007, s. 38), 18. 12. 2006 (Ú. v. EÚ L 386, 29. 12. 2006, s. 45), 12. 6. 2008 (Ú. v. EÚ L 179, 8. 7. 2008, s. 12), 14. 1. 2009 (Ú. v. EÚ L 24, 28. 1. 2009, s. 9), 16. 2. 2009 (Ú. v. EÚ L 60, 4. 3. 2009, s. 3), 7. 7. 2009 (Ú. v. EÚ L 184, 16. 7. 2009, s. 10), 26. 3. 2010 (Ú. v. EÚ L 92, 13. 4. 2010, s. 14).

KONSOLIDOVANÉ ZNENIE ROKOVACIEHO PORIADKU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE

z 25. júla 2007  (1)

ÚVODNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Vymedzenie pojmov

1.   V tomto poriadku sa:

—	ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie označujú číslom príslušného článku, za ktorým nasleduje skratka „ZFEÚ“,

—	ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu označujú číslom článku, za ktorým nasleduje skratka „ZESAE“,

—	Protokol o Štatúte Súdneho dvora Európskej únie označuje ako „Štatút“

—	nariadenie, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie označuje ako „služobný poriadok“.

2.   Na účely uplatňovania tohto poriadku:

—	pojem „Súd“ označuje Súd pre verejnú službu Európskej únie, alebo vo veciach, ktoré prejednáva komora alebo samosudca, túto komoru alebo tohto samosudcu,

—	pojem „predseda Súdu“ označuje výlučne predsedu tohto súdneho orgánu, pričom pojem „predseda“ označuje predsedu rozhodovacieho zloženia,

—	pojmy „inštitúcia“ alebo „inštitúcie“ označujú inštitúcie Únie, orgány, úrady a agentúry, ktoré sú zriadené zmluvami alebo aktom prijatým na ich vykonanie a ktoré môžu byť účastníkmi konania na Súde.

HLAVA I

ORGANIZÁCIA SÚDU

Kapitola prvá

PREDSEDA A ČLENOVIA SÚDU

Článok 2

Funkčné obdobie sudcov

1.   Funkčné obdobie sudcu začína odo dňa uvedeného v jeho menovacom dekréte.

2.   Ak tento deň nie je uvedený v menovacom dekréte, začína toto obdobie odo dňa vystavenia dekrétu.

Článok 3

Zloženie sľubu

1.   Pred nástupom do funkcie sudca skladá pred Súdnym dvorom tento sľub:

2.   Bezprostredne po zložení sľubu podpíše sudca vyhlásenie, ktorým sa slávnostne zaväzuje dodržiavať počas výkonu svojej funkcie a aj po jej skončení povinnosti z nej vyplývajúce, najmä čestnosť a obozretnosť pri prijímaní určitých funkcií alebo výhod po ukončení výkonu tejto funkcie.

Článok 4

Odvolanie a uvoľnenie z funkcie sudcu

1.   Ak má Súdny dvor po porade so Súdom rozhodnúť, že sudca už nespĺňa požadované podmienky alebo si už neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, predseda Súdu ho vyzve, aby sa dostavil na neverejné zasadnutie bez účasti tajomníka a predniesol svoje pripomienky.

2.   Stanovisko Súdu musí byť odôvodnené.

3.   Stanovisko, podľa ktorého sudca Súdu už nespĺňa nevyhnutné podmienky alebo si už neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, musí byť prijaté aspoň nadpolovičnou väčšinou hlasov sudcov Súdu. V tomto prípade sa Súdnemu dvoru oznámi podrobný rozpis hlasovania.

4.   Hlasovanie je tajné, dotknutý sudca sa na porade a hlasovaní nezúčastňuje.

Článok 5

Poradie

1.   S výnimkou predsedu Súdu a predsedov komôr sa poradie sudcov určuje podľa odslúžených rokov.

2.   Pri rovnosti odslúžených rokov rozhoduje o ich poradí vek.

3.   Sudcom, ktorí sú po uplynutí funkčného obdobia opäť vymenovaní, sa zachováva ich doterajšie poradie.

Článok 6

Voľba predsedu Súdu

1.   Sudcovia si v súlade s článkom 4 ods. 1 prílohy I Štatútu zvolia z vlastných radov predsedu Súdu na tri roky. Predseda Súdu môže byť opätovne zvolený.

2.   Ak sa výkon funkcie predsedu Súdu skončí pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, zvolí Súd jeho nástupcu na ostávajúce obdobie.

3.   Pri voľbách uvedených v tomto článku sa hlasuje tajne. Zvolený je sudca, ktorý získa hlasy od viac ako polovice sudcov Súdu. Ak žiadny sudca nezíska túto väčšinu, uskutočnia sa ďalšie kolá volieb až dovtedy, kým sa táto väčšina nedosiahne.

4.   Meno predsedu Súdu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 7

Právomoci predsedu Súdu

1.   Predseda Súdu riadi činnosť a správu Súdu.

2.   Predseda Súdu vedie pojednávania a porady na neverejných zasadnutiach:

—

pléna,

—	komory zloženej z piatich sudcov,

—	komory zloženej z troch sudcov, ak je jej členom.

Článok 8

Nahradenie predsedu Súdu

V prípade neprítomnosti alebo inej prekážky vo výkone funkcie predsedu Súdu alebo ak táto funkcia nie je obsadená, vykonáva ju niektorý zo sudcov podľa poradia ustanoveného v článku 5.

Kapitola druhá

ROZHODOVACIE ZLOŽENIA

Článok 9

Rozhodovacie zloženia

Podľa článku 4 ods. 2 prílohy I Štatútu rozhoduje Súd v pléne, v päťčlennej komore, v trojčlenných komorách alebo ako samosudca.

Článok 10

Vytváranie komôr

1.   Súd zriaďuje komory zložené z troch sudcov. Môže zriadiť komoru zloženú z piatich sudcov.

2.   Súd rozhoduje o pridelení sudcov do komôr. Ak počet sudcov pridelených do komory prevyšuje počet sudcov zasadajúcich v komore, rozhodne o spôsobe určenia sudcov zúčastňujúcich sa v rozhodovacom zložení.

3.   Rozhodnutia prijaté v súlade s týmto článkom sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 11

Predsedovia komôr

1.   Sudcovia si v súlade s článkom 4 ods. 3 prílohy I Štatútu zvolia z vlastných radov predsedov komôr zložených z troch sudcov na tri roky. Voľba sa uskutoční podľa postupu upraveného v článku 6 ods. 3. Predsedovia komôr môžu byť opätovne zvolení.

2.   Ustanovenia článku 6 ods. 2 a 4 sa použijú primerane.

3.   Predsedovia komôr riadia činnosť svojej komory a vedú jej pojednávania, ako aj porady.

4.   V prípade neprítomnosti alebo inej prekážky vo výkone funkcie predsedu komory, alebo ak táto funkcia nie je obsadená, vykonáva ju niektorý zo sudcov tejto komory podľa poradia ustanoveného v článku 5.

5.   Predseda Súdu predsedá rozhodovaciemu zloženiu, ak v ňom vo výnimočných prípadoch zasadá na účely jeho doplnenia.

Článok 12

Riadne rozhodovacie zloženie – Prideľovanie vecí komorám

1.   Pokiaľ články 13 a 14 neustanovujú inak, Súd zasadá v trojčlenných komorách.

2.   Súd stanoví pravidlá, na základe ktorých sa veci pridelia jednotlivým komorám.

3.   Rozhodnutie prijaté podľa odseku 2 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Postúpenie veci plénu alebo komore zloženej z piatich sudcov

1.   Ak to odôvodňuje zložitosť právnych otázok, dôležitosť veci alebo osobitné okolnosti, môže byť vec postúpená na prejednanie a rozhodnutie plénu alebo komore zloženej z piatich sudcov.

2.   Rozhodnutie o postúpení veci prijme Súd zasadajúci v pléne na návrh komory, ktorá vec prejednáva, alebo na návrh niektorého člena Súdu. Takéto rozhodnutie možno prijať kedykoľvek v priebehu konania.

Článok 14

Postúpenie veci samosudcovi

1.   Veci pridelené komore zloženej z troch sudcov môžu byť prejednané a rozhodnuté sudcom spravodajcom konajúcim ako samosudca, ak je to účelné so zreteľom na jednoduchosť právnej alebo skutkovej otázky, na obmedzenú dôležitosť veci a neexistenciu iných osobitných okolností.

Postúpenie samosudcovi je vylúčené vo veciach, ktoré sa týkajú otázok zákonnosti všeobecne záväzného právneho aktu.

2.   Rozhodnutie o postúpení veci prijme jednomyseľne komora, ktorá vec prejednáva, po vypočutí účastníkov konania. Takéto rozhodnutie možno prijať kedykoľvek v priebehu konania.

3.   V prípade neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie samosudcu, ktorému bola vec postúpená, určí predseda sudcu, ktorý ho nahradí.

4.   Samosudca vráti vec komore, ak zistí, že už nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 1.

5.   V konaní o veciach prejednávaných samosudcom vykonáva právomoc predsedu tento samosudca.

Kapitola tretia

KANCELÁRIA SÚDU A INÉ ODDELENIA

Oddiel prvý – Kancelária Súdu

Článok 15

Vymenovanie tajomníka

1.   Súd vymenúva svojho tajomníka.

2.   Dva týždne pred určeným termínom vymenovania informuje predseda Súdu sudcov o prihláškach podaných na túto funkciu.

3.   Vymenovanie sa uskutoční spôsobom ustanoveným v článku 6 ods. 3.

4.   Meno zvoleného tajomníka sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

5.   Tajomník sa vymenúva na šesť rokov. Môže byť opätovne vymenovaný.

6.   Pred nástupom do funkcie skladá tajomník pred Súdom sľub uvedený v článku 3.

Článok 16

Skončenie výkonu funkcie tajomníka

1.   Tajomník môže byť odvolaný zo svojej funkcie iba vtedy, ak už nespĺňa požadované podmienky alebo ak si neplní povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie; Súd rozhodne po tom, čo mu dal možnosť vyjadriť sa.

2.   Ak tajomník prestane vykonávať svoju funkciu pred riadnym uplynutím funkčného obdobia, Súd vymenuje nového tajomníka na šesť rokov.

Článok 17

Zástupca tajomníka

Rovnakým spôsobom, akým vymenoval tajomníka, môže Súd vymenovať jeho zástupcu, ktorý mu pomáha a zastupuje ho v rozsahu ustanovenom v pokynoch pre tajomníka uvedených v článku 19 ods. 4.

Článok 18

Neprítomnosť tajomníka alebo iná prekážka

Ak sú tajomník a prípadne jeho zástupca neprítomní alebo v prípade inej prekážky, alebo ak nie sú ich funkcie obsadené, predseda Súdu poverí niektorého úradníka alebo dočasného zamestnanca vykonávaním funkcie tajomníka.

Článok 19

Povinnosti tajomníka

1.   Tajomník pomáha Súdu, jeho predsedovi a sudcom pri výkone ich funkcií. Tajomník je pod dohľadom predsedu Súdu zodpovedný za správu a činnosť kancelárie Súdu.

2.   Tajomník uchováva pečate. Je zodpovedný za archív a za uverejňovanie úradných publikácií Súdu. Tajomník je pod dohľadom predsedu Súdu zodpovedný za prijímanie, odosielanie a uloženie všetkých písomností, ako aj za ich doručovanie v rozsahu ustanovenom týmto poriadkom.

3.   S výhradou ustanovení článku 4, článku 16 ods. 1 a článku 27 sa tajomník zúčastňuje všetkých zasadnutí Súdu.

4.   Súd vydá na návrh svojho predsedu pokyny pre tajomníka. Tieto pokyny sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 20

Vedenie registra

1.   Pod dohľadom tajomníka vedie kancelária Súdu register, do ktorého sa zapisujú všetky podania a prílohy k nim.

2.   Pravidlá vedenia registra sú ustanovené v pokynoch pre tajomníka uvedených v článku 19 ods. 4.

3.   Každý, kto má odôvodnený záujem, môže nahliadnuť do registra v kancelárii Súdu a po zaplatení poplatku podľa sadzobníka stanoveného Súdom na základe návrhu tajomníka si z neho môže dať vyhotoviť kópie alebo výpisy.

4.   Účastníci konania môžu po zaplatení príslušného poplatku získať tiež ďalšie kópie podaní, ako aj rozsudkov a uznesení.

5.   Žiadna tretia osoba, súkromná či verejná, nemôže nahliadnuť do spisu alebo jeho časti bez výslovného súhlasu predsedu udeleného po vypočutí účastníkov konania. Súhlas možno udeliť len na základe písomnej žiadosti obsahujúcej podrobné odôvodnenie oprávneného záujmu na nahliadnutí do spisu.

Oddiel druhý – Iné oddelenia

Článok 21

Úradníci a ostatní zamestnanci

1.   Úradníci a ostatní zamestnanci, ktorých úlohou je priamo pomáhať predsedovi Súdu, sudcom a tajomníkovi, sú menovaní podľa služobného poriadku. Podliehajú tajomníkovi pod dohľadom predsedu Súdu.

2.   Pred nástupom do svojej funkcie skladajú pred predsedom Súdu a za účasti tajomníka tento sľub:

Článok 22

Správa a finančné riadenie Súdu

Pod dohľadom predsedu Súdu a za pomoci oddelení Súdneho dvora a Všeobecného súdu zabezpečuje tajomník správu, finančné riadenie a účtovníctvo Súdu.

Kapitola štvrtá

ČINNOSŤ SÚDU

Článok 23

Dátum, hodina a miesto zasadnutia Súdu

1.   Dátum a hodinu zasadnutí Súdu určuje predseda.

2.   Súd môže pre jedno alebo viac zasadnutí určiť ako miesto zasadnutia miesto odlišné od sídla Súdu.

Článok 24

Kvórum

Súd môže platne zasadať iba, ak sa dosiahne toto kvórum:

—	päť sudcov v prípade pléna,

—	traja sudcovia v prípade komory zloženej z piatich sudcov a komôr zložených z troch sudcov.

Článok 25

Neprítomnosť alebo prekážka vo výkone funkcie sudcu

1.   Ak sa z dôvodu neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie sudcu nedosiahne kvórum, predseda odročí zasadnutie dovtedy, kým neprítomnosť alebo prekážka vo výkone funkcie nepominie.

2.   V záujme dosiahnutia kvóra v rámci komory môže predseda, ak to vyžaduje riadny výkon spravodlivosti, doplniť rozhodovacie zloženie iným sudcom tej istej komory, alebo, ak sa to nedá, navrhnúť predsedovi Súdu, aby určil sudcu z inej komory. Sudcovia náhradníci sa budú určovať postupne podľa poradia ustanoveného v článku 5, pričom, pokiaľ to bude možné, sa na tieto účely do poradia nezahrnie predseda Súdu a ani predsedovia komôr.

3.   Ak sa rozhodovacie zloženie doplní podľa odseku 2 po pojednávaní, opätovne sa otvorí ústna časť konania.

Článok 26

Neprítomnosť alebo prekážka vo výkone funkcie sudcu komory zloženej z piatich sudcov pred pojednávaním

V prípade neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie sudcu komory zloženej z piatich sudcov pred pojednávaním určí predseda Súdu iného sudcu, a to postupne podľa poradia ustanoveného v článku 5. Pokiaľ sa nepodarí doplniť počet na piatich sudcov, môže sa uskutočniť pojednávanie, ak sa dosiahne požadované kvórum.

Článok 27

Porada

1.   Porady Súdu sú neverejné.

2.   Na poradách sa zúčastňujú len tí sudcovia, ktorí boli prítomní na pojednávaní.

3.   V súlade s článkom 17 prvým odsekom Štatútu a článkom 5 prvým odsekom prílohy I tohto Štatútu sú rozhodnutia Súdu platné len vtedy, ak zasadá nepárny počet jeho sudcov.

Ak sa stane, že je v komore zloženej z piatich sudcov alebo pléne pre neprítomnosť alebo prekážku vo výkone funkcie sudcu počet sudcov párny, sudca s najnižším poradím ustanoveným v článku 5 sa nezúčastní na porade, ak nie je sudcom spravodajcom. V takom prípade sa na porade nezúčastní sudca, ktorý je druhý služobne najmladší.

4.   Každý sudca, ktorý sa zúčastňuje na porade, prednesie svoj názor s odôvodnením.

Ktorýkoľvek sudca môže požiadať, aby sa pred hlasovaním položila akákoľvek otázka v ním zvolenom jazyku a aby bola písomne oznámená ostatným sudcom.

Závery schválené väčšinou sudcov po záverečnej diskusii určujú rozhodnutie Súdu. Sudcovia hlasujú v opačnom poradí, ako je ustanovené v článku 5.

O názorových rozdieloch týkajúcich sa predmetu, znenia alebo poradia otázok, alebo výkladu hlasovania rozhodne Súd.

5.   Ak sa porada týka správnych záležitostí Súdu, zúčastňuje sa na nej aj tajomník, ak Súd nerozhodne inak.

6.   Ak Súd zasadá v neprítomnosti tajomníka, poverí sudcu s najnižším poradím ustanoveným v článku 5, aby v prípade potreby vyhotovil zo zasadnutia zápisnicu, ktorú podpisuje predseda a sudca, ktorý ju vyhotovil.

Článok 28

Súdne prázdniny

1.   S výhradou osobitného rozhodnutia Súdu sa súdne prázdniny stanovujú takto:

—	od 18. decembra do 10. januára,

—	od nedele pred Veľkou nocou do druhej nedele po Veľkej noci,

—	od 15. júla do 15. septembra.

2.   Počas súdnych prázdnin je výkon funkcie predsedu Súdu v jeho sídle zabezpečený tak, že predseda Súdu ostáva v spojení s tajomníkom alebo tak, že predseda Súdu poverí zastupovaním predsedu niektorej komory alebo iného sudcu.

V naliehavom prípade môže predseda Súdu zvolať sudcov.

3.   Súd dodržiava oficiálne sviatky v mieste svojho sídla.

4.   Súd môže v odôvodnených prípadoch poskytnúť ktorémukoľvek sudcovi dovolenku.

Kapitola piata

JAZYKOVÝ REŽIM

Článok 29

Jazykový režim

Podľa článku 257 šiesteho odseku ZFEÚ, článku 64 Štatútu a článku 7 ods. 2 prílohy I tohto Štatútu sa na Súd uplatňujú ustanovenia Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o používaní jazykov.

Kapitola šiesta

PRÁVA A POVINNOSTI ZÁSTUPCOV ÚČASTNÍKOV KONANIA

Článok 30

Výsady, imunity a výhody

1.   Zástupcovia účastníkov konania, ktorí vystupujú pred Súdom alebo na základe jeho dožiadania pred iným súdnym orgánom, požívajú imunitu vo vzťahu k svojim ústnym vyjadreniam a písomným podaniam týkajúcich sa veci alebo účastníkov konania.

2.   Zástupcovia účastníkov konania požívajú okrem toho tieto ďalšie výsady a výhody:

a)	žiadne z dokumentov a listín týkajúcich sa konania nepodliehajú prehliadke a nesmú byť zadržané. V prípade spochybnenia môžu colní úradníci alebo polícia tieto dokumenty a listiny zapečatiť a bezodkladne odovzdať na preskúmanie Súdu za prítomnosti tajomníka a dotknutej osoby;

b)	zástupcovia účastníkov konania majú nárok na pridelenie devízových prostriedkov potrebných na plnenie svojich úloh;

c)	zástupcovia účastníkov konania majú právo na úplnú voľnosť pohybu pri plnení svojich úloh.

3.   Výsady, imunity a výhody ustanovené v odsekoch 1 a 2 sa udeľujú výhradne v záujme riadneho priebehu súdneho konania.

4.   Súd môže rozhodnúť o zbavení imunity, ak usúdi, že sa tým nenaruší riadny priebeh súdneho konania.

Článok 31

Postavenie zástupcov účastníkov konania

Oprávnené osoby môžu požívať výsady, imunity a výhody určené v článku 30 až po preukázaní svojho postavenia nasledujúcim spôsobom:

a)	splnomocnení zástupcovia úradným dokladom vystaveným účastníkom, ktorého zastupujú; jeho kópiu účastník bezodkladne doručí tajomníkovi;

b)	poradcovia a advokáti osvedčením podpísaným tajomníkom. Platnosť tohto osvedčenia je časovo obmedzená a podľa dĺžky súdneho konania môže byť skrátená alebo predĺžená.

Článok 32

Vylúčenie z konania

1.   Ak sa Súd domnieva, že správanie zástupcu účastníka konania pred Súdom alebo voči predsedovi, sudcovi alebo tajomníkovi, je nezlučiteľné s dôstojnosťou Súdu alebo s požiadavkami riadneho výkonu spravodlivosti, alebo ak zástupca zneužíva svoje oprávnenia na iné účely než tie, na ktoré mu boli udelené, upovedomí o tom dotknutú osobu. Súd o tom môže vyrozumieť príslušné orgány, pod ktorých právomoc spadá dotknutá osoba; kópia listu zaslaného týmto orgánom je doručená uvedenej dotknutej osobe.

Z tých istých dôvodov môže Súd uznesením dotknutú osobu kedykoľvek po jej vypočutí vylúčiť z konania. Toto uznesenie je ihneď vykonateľné.

2.   Ak je zástupca účastníka konania vylúčený z konania, konanie sa preruší na čas určený predsedom tak, aby si dotknutý účastník mohol zvoliť iného zástupcu.

3.   Rozhodnutia prijaté podľa ustanovení tohto článku môžu byť zrušené.

HLAVA II

KONANIE

Kapitola prvá

PÍSOMNÁ ČASŤ KONANIA

Článok 33

Všeobecné ustanovenia

1.   Písomná časť konania pozostáva z podania žaloby a vyjadrenia žalovaného, ako aj z repliky a dupliky v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 41.

2.   Predseda určí lehoty na predloženie podaní.

Článok 34

Predkladanie podaní

1.   Originál každého podania musí byť podpísaný zástupcom účastníka konania.

Súdu sa predkladá originál a všetky v ňom uvedené prílohy spolu s piatimi kópiami určenými Súdu a po jednej kópii pre každého účastníka konania. Správnosť týchto kópií potvrdzuje účastník konania, ktorý ich predkladá.

2.   Inštitúcie musia navyše v lehotách určených Súdom predložiť preklady všetkých podaní, ktorých sú autormi, do iných jazykov uvedených v článku 1 nariadenia Rady č. 1. Ustanovenia odseku 1 druhého pododseku sa použijú primerane.

3.   Na každom podaní sa uvedie dátum. Pre počítanie procesných lehôt je rozhodujúci dátum doručenia podania do kancelárie Súdu.

4.   Ku každému podaniu musí byť priložený spis obsahujúci písomnosti a dokumenty, na ktoré sa účastník odvoláva, vrátane ich zoznamu.

5.   Ak je z dôvodu rozsiahlosti niektorý spisový dokument priložený iba vo forme výňatkov, celý dokument alebo jeho úplná kópia sa uloží v kancelárii Súdu.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odsekov 1 až 4, sa deň, keď bola kópia podpísaného originálu podania spolu so zoznamom dokumentov uvedených v odseku 4 doručená kancelárii Súdu technickými komunikačnými prostriedkami dostupnými Súdu, považuje za deň doručenia podania na účely zachovania procesných lehôt za predpokladu, že podpísaný originál podania spolu s prílohami a kópiami uvedenými v odseku 1 druhom pododseku sa predloží kancelárii Súdu najneskoršie do desiatich dní po doručení jeho kópie. Na túto desaťdňovú lehotu sa článok 100 ods. 3 nepoužije.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1 prvého pododseku a ustanovenia odsekov 2 až 4, môže Súd svojím rozhodnutím určiť podmienky, za ktorých sa podanie zaslané do kancelárie Súdu prostredníctvom elektronickej pošty považuje za originál tohto podania. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 35

Žaloba

1.   Žaloba uvedená v článku 21 Štatútu obsahuje:

a)	meno a adresu žalobcu;

b)	označenie a adresu zástupcu žalobcu;

c)	označenie žalovaného, proti ktorému žaloba smeruje;

d)	predmet konania a návrhy rozhodnutia žalobcu;

e)	skutkové a právne dôvody a tvrdenia;

f)	v prípade potreby návrhy dôkazov.

2.   Prílohu žaloby v prípade potreby tvoria:

a)	právny akt, ktorého zrušenie sa navrhuje;

b)	sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku a rozhodnutie o tejto sťažnosti, spolu s uvedením dátumu podania sťažnosti a doručenia rozhodnutia.

3.   Pre potreby konania žaloba obsahuje:

—	určenie adresy na doručovanie v mieste sídla Súdu a tiež meno osoby splnomocnenej prijímať doručované písomnosti,

—	alebo súhlas zástupcu účastníka konania s doručovaním písomností iným technickým komunikačným prostriedkom dostupným Súdu spolu s označením tohto technického komunikačného prostriedku,

—	alebo oba vyššie uvedené spôsoby doručovania písomností.

4.   Ak žaloba nespĺňa náležitosti uvedené v odseku 3, sú pre potreby konania všetky písomnosti určené účastníkovi konania až do odstránenia nedostatkov doručované doporučenou poštovou zásielkou adresovanou jeho zástupcovi. Odchylne od ustanovení článku 99 ods. 1 sa za riadne doručenie doporučenej zásielky považuje odovzdanie na pošte v mieste sídla Súdu.

5.   Advokát žalobcu musí v kancelárii Súdu uložiť osvedčenie o tom, že je oprávnený zastupovať v konaní pred súdnym orgánom v niektorom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Článok 36

Odstránenie nedostatkov podania

Ak žaloba nespĺňa náležitosti ustanovené v článku 35 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 2 alebo 5, tajomník určí žalobcovi primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov podania. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu nedostatkov podania, Súd rozhodne, či nesplnenie týchto náležitostí má za následok formálnu neprípustnosť žaloby.

Článok 37

Doručenie žaloby a oznámenie v úradnom vestníku

1.   Žaloba sa doručí žalovanému. V prípadoch uvedených v článku 36 sa doručenie uskutoční po odstránení nedostatkov alebo, ak nedôjde k odstráneniu, po vyhlásení prípustnosti žaloby.

2.   O každej žalobe sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie, ktoré obsahuje dátum podania žaloby, účastníkov konania, predmet a opis sporu a návrhy na rozhodnutie.

Článok 38

Prvé pridelenie veci rozhodovaciemu zloženiu

Po podaní žaloby predseda Súdu pridelí vec niektorej z komôr zložených z troch sudcov v súlade s pravidlami uvedenými v článku 12 ods. 2.

Na základe návrhu predsedu komory, ktorej bola vec pridelená, predseda Súdu určí sudcu spravodajcu.

Článok 39

Vyjadrenie žalovaného

1.   V lehote dvoch mesiacov od doručenia žaloby predloží žalovaný svoje vyjadrenie, ktoré obsahuje:

a)	meno a adresu žalovaného;

b)	označenie a adresu zástupcu žalovaného;

c)	návrhy rozhodnutia žalovaného;

d)	skutkové a právne dôvody a tvrdenia;

e)	v prípade potreby návrhy dôkazov.

Článok 35 ods. 3 a 4 sa použije primerane.

Advokát, ktorý poskytuje právnu pomoc účastníkovi konania, musí v kancelárii Súdu uložiť osvedčenie o tom, že je oprávnený zastupovať v konaní pred súdnym orgánom v niektorom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

2.   Na základe odôvodnenej žiadosti žalovaného môže predseda výnimočne predĺžiť lehotu ustanovenú v odseku 1 tohto článku.

Článok 40

Zaslanie Rade a Európskej komisii

Ak nie je Rada alebo Európska komisia účastníkom konania, Súd im zašle kópie žaloby a vyjadrenia žalovaného bez ich príloh tak, aby mali možnosť posúdiť, či nie je namietaná neuplatniteľnosť niektorého z ich právnych aktov podľa článku 277 ZFEÚ.

Článok 41

Druhá výmena písomných vyjadrení

Podľa článku 7 ods. 3 prílohy I Štatútu môže Súd i bez návrhu alebo na základe odôvodneného návrhu žalobcu rozhodnúť, že na doplnenie spisu je potrebná druhá výmena písomných vyjadrení.

Článok 42

Návrhy nových dôkazov

Účastníci konania môžu až do skončenia pojednávania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení pod podmienkou, že sa riadne odôvodní omeškanie s takýmto návrhom.

Článok 43

Nové dôvody

1.   Uvádzanie nových dôvodov po prvej výmene písomných vyjadrení je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

2.   Ak v priebehu konania niektorý z účastníkov konania uvedie nové dôvody, môže predseda po uplynutí obvyklých procesných lehôt a na základe správy sudcu spravodajcu určiť druhému účastníkovi konania lehotu na vyjadrenie k takémuto dôvodu.

O prípustnosti tohto dôvodu rozhodne Súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Článok 44

Dokumenty a podania – Dôvernosť – Anonymita

1.   Pokiaľ ustanovenia článku 109 ods. 5 neustanovujú inak, Súd zohľadní len také dokumenty a podania, s ktorými sa oboznámili zástupcovia účastníkov konania a ku ktorým mali možnosť sa vyjadriť.

2.   Ak má Súd preskúmať vo vzťahu k jednému alebo viacerým účastníkom konania dôvernosť dokumentu, ktorý môže byť významný pre rozhodovanie o veci, tento dokument nedoručí pred skončením tohto preskúmania ostatným účastníkom konania. Súd môže uznesením nariadiť predloženie tohto dokumentu.

3.   Ak dokument, ku ktorému inštitúcia odmietla prístup, bol Súdu predložený v konaní o zákonnosti tohto odmietnutia, tento dokument sa ostatným účastníkom konania nedoručí.

4.   Súd môže na základe odôvodneného návrhu alebo bez návrhu vynechať meno žalobcu alebo ďalších osôb spomínaných v priebehu konania, ako aj niektoré údaje v úradných publikáciách týkajúcich sa veci, ak sú legitímne dôvody na to, aby zostala utajená totožnosť osoby alebo obsah týchto údajov.

Článok 45

Predbežná správa

1.   Po poslednej výmene písomných vyjadrení účastníkov konania určí predseda deň, kedy predloží sudca spravodajca Súdu predbežnú správu.

2.   Predbežná správa obsahuje návrhy týkajúce sa potreby prijať opatrenia týkajúce sa vedenia konania alebo potreby nariadiť dokazovanie, možnosti urovnať spor zmierom, ako aj návrh týkajúci sa prípadného postúpenia veci plénu, komore zloženej z piatich sudcov alebo sudcovi spravodajcovi, ktorý o nej rozhodne ako samosudca.

3.   Súd rozhodne o návrhoch sudcu spravodajcu.

Článok 46

Súvisiace veci – Spojenie na spoločné konanie

1.   V záujme riadneho výkonu spravodlivosti môže predseda po vypočutí účastníkov konania kedykoľvek v priebehu konania uznesením nariadiť spojenie viacerých súvisiacich vecí na spoločné konanie na účely písomnej alebo ústnej časti konania alebo na účely vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Môže tiež nariadiť ich opätovné rozdelenie. Rozhodnutie o týchto otázkach môže postúpiť Súdu.

2.   Predseda Súdu rozhodne o opätovnom pridelení vecí, ak sa tieto pridelili rôznym rozhodovacím zloženiam a z dôvodu ich vzájomnej súvislosti môžu byť spojené na spoločné konanie.

3.   Zástupcovia účastníkov konania o spojených veciach môžu v kancelárii Súdu nahliadnuť do procesných aktov doručených účastníkom konania v ďalších súvisiacich veciach. Predseda však môže na návrh účastníka konania, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 44 ods. 1 a 2, vylúčiť takéto nahliadnutie do tajných alebo dôverných dokumentov.

Článok 47

Poradie prejednávania vecí

1.   Súd prejednáva predložené veci v poradí, v akom sa pripravili na prejednanie.

2.   S prihliadnutím na osobitné okolnosti môže predseda rozhodnúť, že vec bude prejednaná prednostne.

3.   Po vypočutí účastníkov konania môže predseda s prihliadnutím na osobitné okolnosti, najmä v záujme uľahčenia urovnania sporu zmierom, rozhodnúť bez návrhu alebo na návrh účastníka konania o odročení prejednania veci.

Kapitola druhá

ÚSTNA ČASŤ KONANIA

Článok 48

Konanie pojednávania

1.   Bez toho, aby tým boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené v tomto poriadku, ktoré umožňujú Súdu rozhodnúť uznesením, a pokiaľ odsek 2 tohto článku neustanovuje inak, konanie pred Súdom pozostáva tiež z pojednávania.

2.   Ak sa uskutočnila druhá výmena písomných vyjadrení a Súd usúdil, že konanie pojednávania nie je potrebné, môže so súhlasom účastníkov konania rozhodnúť bez pojednávania.

Článok 49

Dátum pojednávania

Predseda určí dátum pojednávania.

Článok 50

Neprítomnosť účastníkov konania na pojednávaní

Riadne predvolaní zástupcovia účastníkov konania sú povinní v primeranom čase informovať kanceláriu Súdu o tom, že sa na pojednávaní nezúčastnia.

Súd môže rozhodnúť o skončení ústnej časti konania, ak zástupcovia všetkých účastníkov konania oznámia, že sa nezúčastnia na pojednávaní.

Článok 51

Priebeh pojednávania

1.   Pojednávania otvára a vedie predseda, ktorý vykonáva potrebné opatrenia na zabezpečenie ich nerušeného priebehu.

2.   Ak sa rozhodlo o vylúčení verejnosti z pojednávania, obsah pojednávania nesmie byť zverejnený.

3.   Účastníci konania môžu pred Súdom vystupovať iba prostredníctvom svojich zástupcov.

4.   Počas pojednávania môže predseda a každý sudca:

a)	klásť otázky zástupcom účastníkov konania;

b)	vyzvať samotných účastníkov konania, aby sa vyjadrili k určitým otázkam sporu.

Článok 52

Skončenie ústnej časti konania

1.   Predseda vyhlási po pojednávaní ústnu časť konania za skončenú.

2.   Súd môže nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania.

Článok 53

Zápisnica z pojednávania

1.   Tajomník vyhotoví o každom pojednávaní zápisnicu. Podpisuje ju predseda a tajomník. Zápisnica má povahu verejnej listiny.

2.   Účastníci konania môžu nahliadnuť do zápisnice v kancelárii Súdu a na svoje náklady si nechať vyhotoviť jej kópiu.

Kapitola tretia

OPATRENIA TÝKAJÚCE SA VEDENIA KONANIA A DOKAZOVANIE

Článok 54

Všeobecné ustanovenia

1.   Účelom opatrení týkajúcich sa vedenia konania a dokazovania je čo najlepšie zabezpečiť prípravu veci, priebeh konania a riešenie sporov.

Môžu sa nariadiť alebo zmeniť kedykoľvek v priebehu konania.

2.   Každý účastník konania môže kedykoľvek v priebehu konania navrhnúť nariadenie alebo zmenu opatrení týkajúcich sa vedenia konania alebo vykonanie dokazovania. Pred prijatím rozhodnutia o týchto otázkach sa vypočujú ostatní účastníci konania.

3.   Ak si to vyžadujú okolnosti konania, informuje sudca spravodajca alebo v prípade potreby Súd účastníkov konania o opatreniach alebo o dokazovaní, ktoré má v úmysle nariadiť, aby im poskytol možnosť ústne alebo písomne vyjadriť svoje pripomienky.

Oddiel prvý – Opatrenia týkajúce sa vedenia konania

Článok 55

Účel a druhy opatrení

1.   Účelom opatrení týkajúcich sa vedenia konania je:

a)	zabezpečiť riadny priebeh písomnej a ústnej časti konania a pripraviť vykonanie dokazovania;

b)	stanoviť otázky, ktoré si vyžadujú doplnenie vyjadrenia účastníkov konania alebo nariadenie dokazovania;

c)	spresniť rozsah návrhov na rozhodnutie, dôvody a tvrdenia účastníkov, ako aj vyjasniť sporné otázky medzi nimi.

2.   Opatrenia týkajúce sa vedenia konania zahŕňajú najmä:

a)	kladenie otázok účastníkom konania;

b)	výzvu účastníkom konania, aby sa písomne alebo ústne vyjadrili k určitým otázkam sporu;

c)	vyžiadanie správ a informácií od účastníkov konania;

d)	žiadosť o predloženie dokumentov alebo akejkoľvek inej písomnosti súvisiacej s vecou účastníkmi konania;

e)	predvolanie účastníkov konania na rokovanie.

Článok 56

Postup

Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 44 ods. 2, o opatreniach týkajúcich sa vedenia konania rozhodne sudca spravodajca; môže túto otázku postúpiť Súdu z dôvodu dosahu zamýšľaných opatrení alebo ich významu na riešenie sporu. Účastníci konania sú informovaní o týchto opatreniach prostredníctvom tajomníka.

Oddiel druhý – Dokazovanie

Článok 57

Druhy opatrení

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 24 a 25 Štatútu, dokazovanie zahŕňa:

a)	výsluch samotných účastníkov konania;

b)	vyžiadanie správ a informácií od tretích osôb;

c)	žiadosť o predloženie dokumentov alebo akejkoľvek inej písomnosti súvisiacej s vecou tretími osobami;

d)	svedecké výpovede;

e)	znalecké posudky;

f)	ohliadka miesta.

Článok 58

Postup

1.   Súd rozhodne o nariadení dokazovania.

2.   O nariadení dokazovania uvedeného v článku 57 písm. d), e) a f) sa rozhodne po vypočutí účastníkov konania uznesením, v ktorom sa uvedú skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania.

O nariadení dokazovania uvedeného v článku 57 písm. a), b) a c) sú účastníci konania informovaní prostredníctvom tajomníka.

3.   Účastníci konania sa môžu zúčastniť na dokazovaní.

4.   Ak Súd nariadi vykonanie dokazovania a sám ho nevykoná, poverí jeho vykonaním sudcu spravodajcu.

5.   Účastník konania má právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania.

Oddiel tretí – Predvolanie a výsluch svedkov a znalcov

Článok 59

Predvolanie svedkov

1.   Na návrh účastníka konania alebo bez návrhu môže Súd nariadiť dokazovanie určitých skutočností výsluchom svedkov.

V návrhu účastníka konania na výsluch svedka sa presne uvedie, akých skutočností sa má výsluch týkať a z akých dôvodov sa má svedok vypočuť.

2.   Svedkov, ktorých výsluch je uznaný za nevyhnutný, predvolá Súd uznesením, ktoré obsahuje tieto údaje:

a)	priezvisko, meno, postavenie a bydlisko svedkov;

b)	dátum a miesto výsluchu;

c)	uvedenie skutočností, ohľadom ktorých budú svedkovia vypočutí;

d)	prípadne aj poznámku o opatreniach prijatých Súdom týkajúcich sa náhrady hotových výdavkov a ušlého zárobku svedkov a o sankciách, ktoré sa môžu svedkom uložiť v prípade, že sa nedostavia.

3.   Predvolanie svedkov, ktorých vypočutie navrhujú účastníci konania, môže Súd vo výnimočných prípadoch podmieniť tým, že účastníci konania zložia do pokladne Súdu zálohu na predpokladané trovy súvisiace s výpoveďou svedkov; výšku zálohy určí Súd.

Svedkom predvolaným bez návrhu vyplatí pokladňa Súdu zálohu na nevyhnutné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s výsluchom.

Článok 60

Výsluch svedkov

1.   Po overení totožnosti svedkov ich predseda poučí o tom, že budú musieť potvrdiť pravdivosť svojich výpovedí spôsobom ustanoveným v odseku 2 tohto článku a v článku 63.

Svedkovia sú vypočutí Súdom za prítomnosti predvolaných účastníkov konania. Po skončení výpovedí im môže predseda a každý sudca na návrh účastníkov konania alebo aj bez návrhu klásť otázky.

Pod dohľadom predsedu môžu klásť svedkom otázky aj zástupcovia účastníkov konania.

2.   Pokiaľ ustanovenia článku 63 neustanovujú inak, pred svojou výpoveďou skladá svedok túto prísahu:

Po vypočutí účastníkov konania môže Súd oslobodiť svedka od povinnosti zložiť prísahu.

3.   Tajomník vyhotoví zápisnicu, v ktorej je zaznamenaná každá svedecká výpoveď.

Zápisnicu podpisuje predseda alebo sudca spravodajca poverený výsluchom svedka a tajomník. Predtým však musí byť svedkovi daná možnosť oboznámiť sa s jej obsahom a podpísať ju.

Zápisnica má povahu verejnej listiny.

Článok 61

Povinnosti svedkov

1.   Riadne predvolaní svedkovia sú povinní dostaviť sa na výsluch.

2.   Ak sa riadne predvolaný svedok nedostaví, môže mu Súd uložiť peňažnú pokutu až do výšky 5 000 eur a nariadiť nové predvolanie tohto svedka na jeho vlastné náklady.

Rovnaká pokuta sa môže uložiť svedkovi, ktorý bez oprávneného dôvodu odmietne vypovedať, zložiť prísahu alebo prípadne urobiť jej rovnocenné miestoprísažné vyhlásenie.

3.   Ak svedok predloží Súdu riadne ospravedlnenie, možno peňažnú pokutu odpustiť. Výšku peňažnej pokuty možno na žiadosť svedka znížiť, ak preukáže, že je neprimeraná k jeho príjmom.

4.   Nútený výkon rozhodnutí o uložených pokutách a iných opatreniach podľa tohto článku sa uskutočňuje v súlade s článkami 280 a 299 ZFEÚ a s článkom 164 ZESAE.

Článok 62

Znalecký posudok

1.   Na návrh účastníka konania alebo bez návrhu môže Súd nariadiť vypracovanie znaleckého posudku. V uznesení o vymenovaní znalca sa vymedzí jeho úloha a stanoví sa lehota na vypracovanie posudku.

2.   Znalec dostane kópiu uznesenia spoločne s celou dokumentáciou potrebnou na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec podlieha dohľadu sudcu spravodajcu, ktorý môže byť prítomný pri znaleckých úkonoch a je informovaný o priebehu vypracúvania znaleckého posudku.

Súd môže uložiť účastníkom konania alebo niektorému z nich, aby zložili zálohu na trovy súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku.

3.   Na žiadosť znalca môže Súd nariadiť výsluch svedkov, ktorý sa uskutoční v súlade s článkom 60.

4.   Znalec sa môže vyjadriť iba k tým otázkam, ktoré sú mu výslovne položené.

5.   Po predložení znaleckého posudku môže Súd nariadiť výsluch znalca za prítomnosti predvolaných účastníkov konania.

Pod dohľadom predsedu môžu znalcovi klásť otázky zástupcovia účastníkov konania.

6.   Pokiaľ ustanovenia článku 63 neustanovujú inak, po predložení posudku skladá znalec pred Súdom túto prísahu:

Po vypočutí účastníkov konania môže Súd oslobodiť znalca od povinnosti zložiť prísahu.

Článok 63

Prísaha

1.   Predseda poučí každú osobu, od ktorej sa vyžaduje zloženie prísahy pred Súdom v súvislosti s jej svedeckou výpoveďou alebo s jej znaleckou činnosťou, aby hovorila iba pravdu alebo aby splnila svoju úlohu nestranne, s najlepším vedomím a svedomím, a poučí ju o trestnoprávnych následkoch, ktoré právny poriadok domovského štátu spája s porušením tejto povinnosti.

2.   Svedkovia a znalci skladajú prísahy podľa článku 60 ods. 2 prvého pododseku a článku 62 ods. 6 prvého pododseku alebo spôsobom ustanoveným ich vnútroštátnym právnym poriadkom.

3.   Ak vnútroštátny právny poriadok umožňuje svedkom a znalcom, aby v súdnom konaní popri prísahe alebo namiesto nej vykonali rovnocenné miestoprísažné vyhlásenie, svedkovia a znalci môžu vykonať toto vyhlásenie za podmienok a vo forme ustanovenej ich vnútroštátnym právnym poriadkom.

Ak vnútroštátny právny poriadok neupravuje ani prísahu, ani miestoprísažné vyhlásenie, postupuje sa spôsobom uvedeným v odseku 1.

Článok 64

Krivá výpoveď – Nepravdivý znalecký posudok

1.   Súd môže rozhodnúť, že oznámi skutočnosti o spáchaní trestného činu krivej výpovede alebo vypracovania nepravdivého znaleckého posudku pod prísahou pred Súdom príslušnému orgánu členského štátu uvedenému v prílohe III doplnkového rokovacieho poriadku k Rokovaciemu poriadku Súdneho dvora, ktorého súdy majú právomoc trestnoprávne stíhať, pričom sa zohľadnia ustanovenia článku 63.

2.   Tajomník je zodpovedný za oznámenie rozhodnutia Súdu. V rozhodnutí sú uvedené skutočnosti a okolnosti, na ktorých je oznámenie založené.

Článok 65

Námietka voči svedkovi alebo znalcovi

1.   Ak niektorý z účastníkov konania namieta odbornú spôsobilosť alebo hodnovernosť svedka alebo znalca alebo akýkoľvek iný dôvod, ktorý sa ich týka, alebo ak odmietne svedok alebo znalec vypovedať, zložiť prísahu alebo urobiť rovnocenné miestoprísažné vyhlásenie, rozhodne o tom Súd odôvodneným uznesením.

2.   Námietka voči svedkovi alebo znalcovi musí byť vznesená v lehote dvoch týždňov od doručenia uznesenia o predvolaní svedka alebo ustanovení znalca, pričom v nej treba uviesť dôvody a návrhy dôkazov.

Článok 66

Náhrady – Odmeny

1.   Svedkovia a znalci majú nárok na náhradu cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom. Pokladňa Súdu im na ne môže poskytnúť zálohu.

2.   Svedkovia majú nárok na náhradu ušlého zárobku a znalci na odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Tieto náhrady a odmeny vypláca svedkom a znalcom pokladňa Súdu po splnení ich povinností alebo ich úloh.

Článok 67

Dožiadanie

1.   Na návrh účastníkov konania alebo bez návrhu môže Súd dožiadať o výsluch svedkov alebo znalcov.

2.   Dožiadanie sa urobí formou uznesenia, ktoré obsahuje priezvisko, mená, postavenie a adresu svedka alebo znalca, uvádza skutočnosti, ktorých sa má výsluch svedka alebo znalca týkať, mená účastníkov konania, ich zástupcov, ich adresy a stručne opisuje predmet konania.

3.   Tajomník zašle uznesenie príslušnému orgánu členského štátu uvedenému v prílohe I doplnkového rokovacieho poriadku k Rokovaciemu poriadku Súdneho dvora, na území ktorého má byť svedok alebo znalec vypočutý. Ak je to potrebné, pripojí sa k uzneseniu preklad do úradného jazyka alebo jazykov členského štátu, do ktorého sa zasiela.

Orgán určený podľa prvého pododseku postúpi uznesenie súdnemu orgánu, ktorý je príslušný podľa jeho vnútroštátneho práva.

Príslušný súdny orgán vykoná dožiadanie v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Po vykonaní dožiadania zašle príslušný súdny orgán orgánu uvedenému v prvom pododseku spisový materiál o vykonaných úkonoch dožiadania a podrobný prehľad trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním. Tieto dokumenty sa zašlú tajomníkovi.

Tajomník zabezpečí preklad týchto dokumentov do jazyka konania.

4.   Súd platí trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním, pokiaľ prípadne neuloží ich náhradu účastníkom konania.

Kapitola štvrtá

UROVNANIE SPOROV ZMIEROM

Článok 68

Postup

1.   Súd môže v každom štádiu konania preskúmať možnosti urovnania sporu medzi žalobcom a žalovaným alebo jeho časti formou zmieru, navrhnúť jedno alebo viacero riešení spôsobilých ukončiť spor a môže prijať primerané opatrenia na uľahčenie takéhoto urovnania.

Môže najmä:

—	vyzvať účastníkov konania alebo tretie osoby, aby mu poskytli správy a informácie,

—	vyzvať účastníkov konania alebo tretie osoby, aby mu predložili dokumenty,

—	pozvať na stretnutia zástupcov účastníkov konania, samotných účastníkov konania alebo ktoréhokoľvek úradníka alebo zamestnanca inštitúcie splnomocneného na uzavretie zmieru.

2.   Odsek 1 sa tiež použije v rámci konania o predbežných opatreniach.

3.   Súd môže poveriť sudcu spravodajcu, za pomoci tajomníka, aby sa pokúsil o urovnanie sporu zmierom alebo aby vykonal opatrenia prijaté na tento účel.

Článok 69

Zmier účastníkov konania

1.   Ak sa žalobca a žalovaný dohodnú pred Súdom alebo sudcom spravodajcom na riešení, ktoré ukončí ich spor, znenie zmieru sa môže spísať do zápisnice podpísanej predsedom alebo sudcom spravodajcom, ako aj tajomníkom. Zmier spísaný do zápisnice má povahu verejnej listiny.

Odôvodneným uznesením predsedu sa vec vymaže z registra.

Predseda uvedie na návrh žalobcu a žalovaného znenie zmieru v uznesení o výmaze veci.

2.   Ak žalobca a žalovaný oznámia Súdu, že sa dohodli na mimosúdnom zmieri, ktorý rieši ich spor, a vyhlásia, že sa vzdávajú akéhokoľvek nároku, predseda nariadi výmaz veci.

3.   Predseda rozhodne o trovách konania podľa zmieru alebo, ak zmier neobsahuje dohodu o trovách konania, podľa voľnej úvahy.

Článok 70

Urovnanie sporu zmierom a súdne konanie

Súd a účastníci konania nemôžu použiť v rámci súdneho konania stanoviská vyjadrené, pripomienky navrhnuté, návrhy predložené, ústupky uskutočnené alebo dokumenty vypracované na účely urovnania sporu zmierom.

Kapitola piata

PRERUŠENIE KONANIA A POSTÚPENIE VECI SÚDNEMU DVORU ALEBO VŠEOBECNÉMU SÚDU

Článok 71

Predpoklady prerušenia konania a postup

1.   Bez toho, že by tým boli dotknuté ustanovenia článku 117 ods. 4, článku 118 ods. 4 a článku 119 ods. 4, konanie sa môže prerušiť:

a)	ak sú na Súd, Všeobecný súd alebo Súdny dvor podané návrhy týkajúce sa tej istej otázky výkladu alebo napádajúce platnosť toho istého právneho aktu, a to až do vyhlásenia rozsudku Všeobecným súdom alebo Súdnym dvorom;

b)	ak bolo na Všeobecnom súde odvolaním napadnuté rozhodnutie Súdu, ktorým sa rozhodlo len o časti prejednávanej veci, o prekážke konania súvisiacej s námietkou nepríslušnosti alebo neprípustnosti, alebo o zamietnutí návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania;

c)	ak tak účastníci konania zhodne navrhnú;

d)	v ďalších osobitných prípadoch, ak to vyžaduje riadny výkon spravodlivosti.

2.   O prerušení konania rozhodne predseda odôvodneným uznesením po vypočutí účastníkov konania; predseda môže túto otázku postúpiť na rozhodnutie Súdu.

3.   Rozhodnutie o pokračovaní v konaní pred uplynutím doby prerušenia alebo doby uvedenej v článku 72 ods. 2 sa prijme rovnakým spôsobom.

Článok 72

Trvanie a účinnosť prerušenia konania

1.   Prerušenie konania je účinné dňom uvedeným v uznesení o prerušení konania; ak tento deň nie je uvedený, tak dňom vydania tohto uznesenia.

2.   Ak nie je v uznesení o prerušení určená doba jeho prerušenia, táto sa skončí dňom uvedeným v uznesení o pokračovaní v konaní a, ak nie je tento deň v ňom uvedený, tak dňom vydania tohto uznesenia.

3.   Počas prerušenia konania neplynú účastníkom konania procesné lehoty s výnimkou lehoty ustanovenej v článku 109 ods. 1.

Odo dňa, keď sa pokračuje v konaní, začínajú plynúť nové procesné lehoty.

Článok 73

Postúpenie

1.   V súlade s článkom 8 ods. 2 prílohy I Štatútu, ak Súd zistí, že o návrhu podanom na Súd je príslušný rozhodovať Súdny dvor alebo Všeobecný súd, postúpi tento návrh Súdnemu dvoru alebo Všeobecnému súdu.

2.   Súd rozhodne odôvodneným uznesením.

Kapitola šiesta

SPÄŤVZATIE ŽALOBY, ZASTAVENIE KONANIA, NEDOSTATKY PODMIENOK A PREKÁŽKY KONANIA

Článok 74

Späťvzatie žaloby

Ak žalobca písomne alebo na pojednávaní oznámil Súdu späťvzatie svojej žaloby, predseda nariadi výmaz veci z registra a rozhodne o trovách konania v súlade s článkom 89 ods. 5.

Článok 75

Zastavenie konania

Ak Súd zistí, že žaloba sa stala bezpredmetnou, a preto nie je dôvod rozhodnúť, môže kedykoľvek aj bez návrhu prijať po vypočutí účastníkov konania odôvodnené uznesenie.

Článok 76

Zjavné dôvody pre odmietnutie žaloby

Súd môže rozhodnúť bez ďalšieho konania odôvodneným uznesením, ak je zjavne nepríslušný rozhodnúť o žalobe alebo niektorých návrhoch rozhodnutia, alebo ak je žaloba úplne alebo čiastočne zjavne neprípustná, alebo ak jej zjavne chýba akýkoľvek právny základ.

Článok 77

Prekážky konania z dôvodu verejného záujmu

Súd môže kedykoľvek aj bez návrhu, po vypočutí účastníkov konania, rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu. Ak Súd usúdi, že má dostatok informácií, môže rozhodnúť bez ďalšieho konania odôvodneným uznesením.

Článok 78

Žiadosť o vydanie rozhodnutia pred prejednaním veci samej

1.   Ak niektorý účastník konania žiada, aby Súd rozhodol o neprípustnosti, nepríslušnosti alebo nedostatku podmienok konania pred prejednaním veci samej, musí tak urobiť formou samostatného podania. Žiadosť o vydanie rozhodnutia o neprípustnosti musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia žaloby.

Žiadosť musí obsahovať opis skutkových a právnych dôvodov, na ktorých sa zakladá, návrhy na rozhodnutie a v prílohe označenie dôkazov.

2.   Po podaní žiadosti určí predseda lehotu pre druhého účastníka konania na predloženie jeho návrhov a skutkových a právnych tvrdení.

Ak Súd nerozhodne inak, žiadosť sa ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania.

3.   Súd rozhodne o žiadosti samostatne odôvodneným uznesením alebo rozhodnutie o nej spojí na spoločné konanie o veci samej.

Ak Súd žiadosť zamietne alebo spojí na spoločné konanie rozhodovanie o tejto žiadosti a o veci samej, predseda určí nové lehoty pre pokračovanie v konaní.

4.   Ak vec patrí do príslušnosti Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu, Súd im ju postúpi.

Kapitola siedma

ROZSUDKY A UZNESENIA

Článok 79

Rozsudok

Rozsudok obsahuje:

—	údaj o tom, že bol vyhlásený Súdom,

—	dátum vyhlásenia,

—	meno predsedu a zúčastnených sudcov s označením sudcu spravodajcu,

—	meno tajomníka,

—	označenie účastníkov konania,

—	mená zástupcov účastníkov konania,

—	návrhy rozhodnutia účastníkov konania,

—	zhrnutie skutkového stavu,

—	odôvodnenie,

—	výrok rozsudku vrátane rozhodnutia o trovách konania.

Článok 80

Vyhlásenie rozsudku

1.   Rozsudok sa vyhlasuje na verejnom pojednávaní. Účastníkom sa riadne oznámi dátum vyhlásenia rozsudku.

2.   Originál rozsudku podpísaný predsedom, sudcami, ktorí sa zúčastnili na porade, a tajomníkom je opatrený pečaťou a uložený v kancelárii Súdu; tajomník zabezpečí doručenie overenej kópie rozsudku účastníkom konania.

3.   Tajomník uvedie na origináli rozsudku dátum jeho vyhlásenia.

Článok 81

Uznesenie

1.   Uznesenie obsahuje:

—	údaj o tom, že bolo vydané Súdom, predsedom Súdu alebo rozhodovacím zložením,

—	dátum vydania,

—	meno predsedu a v prípade potreby sudcov zúčastnených na jeho vydaní s označením sudcu spravodajcu,

—	meno tajomníka,

—	označenie účastníkov konania,

—	mená zástupcov účastníkov konania,

—	výrok uznesenia a v prípade potreby rozhodnutie o trovách konania.

2.   Ak tento rokovací poriadok stanovuje, že sa rozhodne odôvodneným uznesením, takéto uznesenie navyše obsahuje:

—	návrhy rozhodnutia účastníkov konania,

—	zhrnutie skutkového stavu,

—	odôvodnenie.

Článok 82

Vydanie uznesenia

Originál uznesenia podpísaný predsedom je opatrený pečaťou a uložený v kancelárii Súdu; tajomník zabezpečí doručenie overenej kópie uznesenia účastníkom konania.

Článok 83

Nadobudnutie záväznosti

1.   Pokiaľ ustanovenia článku 12 ods. 1 prílohy I Štatútu neustanovujú inak, je rozsudok záväzný dňom vyhlásenia.

2.   Pokiaľ tento rokovací poriadok a ustanovenia článku 12 ods. 1 prílohy I Štatútu neustanovujú inak, sú uznesenia záväzné dňom ich doručenia.

Článok 84

Oprava rozhodnutí

1.   Súd môže opraviť chyby v písaní, počítaní alebo iné zjavné nepresnosti uznesením po vypočutí účastníkov konania i bez návrhu alebo na návrh účastníka konania podaný v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, ktoré sa má opraviť.

2.   Originál opravného uznesenia sa pripojí k originálu opraveného rozhodnutia. Poznámka o tomto uznesení sa uvedie na okraj originálu opraveného rozhodnutia.

Článok 85

Opomenutie rozhodnutia o trovách konania

1.   Ak Súd opomenul rozhodnúť o trovách konania, môže účastník konania, ktorý má záujem na doplnení rozhodnutia, v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia podať návrh na jeho doplnenie.

2.   Návrh sa doručí druhému účastníkovi konania, ktorému predseda určí lehotu na podanie písomných pripomienok.

3.   Po predložení uvedených pripomienok Súd rozhodne o prípustnosti návrhu a súčasne aj o jeho dôvodnosti.

Kapitola ôsma

TROVY KONANIA A SÚDNE VÝDAVKY

Článok 86

Rozhodnutie o trovách konania

O trovách konania rozhodne Súd v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie končí.

Článok 87

Náhrada trov konania – Všeobecné pravidlá

1.   Pokiaľ ďalšie ustanovenia tejto kapitoly neustanovujú inak, je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

2.   Súd môže rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, resp. ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania.

Článok 88

Úmyselne spôsobené trovy konania

Účastníka konania, ktorý mal vo veci úspech, možno zaviazať na náhradu časti alebo celých trov konania, ak to odôvodňuje jeho správanie, vrátane správania pred podaním žaloby, a najmä ak druhému účastníkovi konania spôsobil úmyselným zavinením vznik trov konania.

Článok 89

Náhrada trov konania – Osobitné prípady

1.   Ak je viac účastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Súd medzi nich rozdelí náhradu trov konania.

2.   Ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, Súd môže rozdeliť náhradu trov konania medzi nich alebo rozhodnúť, že každý z nich znáša vlastné trovy.

3.   Ak žiaden z účastníkov konania nenavrhol, ako má Súd rozhodnúť o náhrade trov konania, každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy.

4.   Vedľajší účastník konania znáša vlastné trovy konania.

5.   Ak účastník konania vezme späť svoju žalobu, bude zaviazaný na náhradu trov konania, ak tak navrhne druhý účastník vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby. Na návrh účastníka konania, ktorý vzal späť svoju žalobu, však znáša trovy konania druhý účastník konania, ak sa to zdá oprávnené vzhľadom na správanie sa tohto účastníka v konaní.

6.   Ak Súd konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podľa voľnej úvahy.

7.   Ak sa účastníci dohodli o náhrade trov konania, Súd rozhodne v zmysle ich dohody.

Článok 90

Trovy núteného výkonu rozhodnutia

Trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi v konaní o výkon rozhodnutia, nahradí druhý účastník konania podľa sadzobníka platného v štáte, kde bol výkon rozhodnutia uskutočnený.

Článok 91

Nahraditeľné trovy konania

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 94, nahrádzajú sa tieto trovy konania:

a)	peňažné sumy určené na výplatu svedkom a znalcom na základe článku 66;

b)	nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním, najmä cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom a odmena zástupcu.

Článok 92

Námietka o trovách konania

1.   O námietke ohľadom výšky a povahy trov konania rozhodne Súd odôvodneným uznesením na návrh účastníka konania a po vypočutí pripomienok druhého účastníka konania.

V súlade s článkom 11 ods. 2 prílohy I Štatútu toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

2.   Pre potreby výkonu rozhodnutia môžu účastníci konania požiadať o overenú kópiu uznesenia.

Článok 93

Platenie

1.   Pokladňa Súdu a jej dlžníci platia svoje peňažné záväzky v eurách.

2.   Ak nahraditeľné trovy vznikli v inej mene ako euro alebo ak úkony, ktoré sú dôvodom pre náhradu, boli vykonané v krajine, kde euro nie je úradnou menou, prepočet mien sa vykonáva podľa oficiálneho výmenného kurzu Európskej centrálnej banky platného v deň platby.

Článok 94

Súdne výdavky

Konanie pred Súdom je bezplatné okrem týchto prípadov:

a)	ak Súdu vznikli výdavky, ktorým bolo možné predísť, najmä ak žaloba predstavuje zjavné zneužitie práva; v takom prípade môže Súd zaviazať účastníka konania, ktorý ich spôsobil, aby ich uhradil celkom alebo čiastočne, pričom výška tejto úhrady nesmie prekročiť sumu 2 000 eur;

b)	náklady spojené s vyhotovením kópií a prekladov na žiadosť účastníka konania, ktoré sú podľa názoru tajomníka neprimerané, uhradí tento účastník konania podľa sadzobníka uvedeného v článku 20.

Kapitola deviata

PRÁVNA POMOC

Článok 95

Vecné podmienky

1.   V záujme zabezpečenia účinného prístupu k spravodlivosti sa v konaniach pred Súdom poskytuje právna pomoc v súlade s nasledujúcimi pravidlami.

Právna pomoc pokrýva úplne alebo čiastočne trovy právnej pomoci a trovy právneho zastúpenia v konaní pred Súdom. Tieto trovy hradí pokladňa Súdu.

2.   Každá fyzická osoba, ktorá vzhľadom na svoju ekonomickú situáciu nie je schopná úplne alebo sčasti znášať trovy konania uvedené v odseku 1, má právo na právnu pomoc.

Ekonomická situácia sa posudzuje s ohľadom na objektívne skutočnosti, akými sú napríklad príjmy, majetkové pomery a rodinná situácia.

3.   Právna pomoc sa neposkytne, ak žaloba, v súvislosti s ktorou sa o ňu žiada, je zjavne neprípustná alebo zjavne nedôvodná.

Článok 96

Formálne podmienky

1.   O právnu pomoc možno požiadať pred podaním žaloby alebo po jej podaní.

Žiadosť nemusí vyhotoviť advokát.

2.   K žiadosti sa prikladajú všetky dokumenty, ktoré umožňujú posúdiť ekonomickú situáciu žiadateľa, najmä potvrdenie príslušného vnútroštátneho orgánu o tejto ekonomickej situácii.

Ak sa žiadosť podá pred žalobou, žiadateľ v žiadosti stručne uvedie predmet zamýšľanej žaloby, skutkové okolnosti veci a tvrdenia, na ktorých sa bude žaloba zakladať. K žiadosti sa musia pripojiť dokumenty preukazujúce tieto tvrdenia.

3.   V súlade s článkom 120 môže Súd stanoviť, že podanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci je potrebné urobiť na úradnom tlačive.

Článok 97

Postup

1.   Predtým, ako Súd rozhodne o žiadosti o právnu pomoc, vyzve druhého účastníka konania, aby podal svoje písomné pripomienky; neurobí tak, ak z predložených dokumentov zjavne vyplýva, že podmienky podľa článku 95 ods. 2 nie sú splnené, alebo že podmienky podľa článku 95 ods. 3 sú splnené.

2.   O žiadosti o právnu pomoc rozhodne uznesením predseda Súdu alebo predseda, ak sa už vec pridelila komore. Rozhodnutie o tejto otázke môže postúpiť Súdu.

Uznesenie o zamietnutí právnej pomoci sa musí odôvodniť.

3.   V uznesení, ktorým sa prizná právna pomoc, sa ustanoví advokát, ktorý bude zastupovať žiadateľa v súdnom konaní.

Ak sám žiadateľ nenavrhol advokáta, alebo ak nie je dôvodné schváliť jeho výber, tajomník zašle uznesenie, ktorým sa priznala právna pomoc, spolu s kópiou žiadosti príslušnému orgánu dotknutého členského štátu, ktorý je uvedený v prílohe II doplnkového rokovacieho poriadku k Rokovaciemu poriadku Súdneho dvora. Advokát poverený zastupovaním žiadateľa je ustanovený na základe návrhov, ktoré predloží tento orgán.

V uznesení, ktorým sa priznáva právna pomoc, možno určiť sumu, ktorá bude zaplatená advokátovi ustanovenému pre zastupovanie žiadateľa, alebo stanoviť výšku, ktorú výdavky a odmena advokáta v zásade nebudú môcť prekročiť. V uznesení možno stanoviť, že žiadateľ so zreteľom na jeho ekonomickú situáciu prispeje na trovy uvedené v článku 95 ods. 1.

4.   Podaním žiadosti o právnu pomoc sa prerušuje plynutie lehoty určenej na podanie žaloby až do dňa doručenia uznesenia, ktorým sa rozhodne o tejto žiadosti, alebo v prípadoch uvedených v odseku 3 druhom pododseku do dňa doručenia uznesenia o ustanovení advokáta povereného zastupovaním žiadateľa.

5.   Ak sa v priebehu konania zmenili podmienky, na základe ktorých bola priznaná právna pomoc, predseda ju môže na návrh alebo i bez návrhu a po vypočutí žiadateľa odňať. Rozhodnutie o tejto otázke môže postúpiť Súdu.

Uznesenie, ktorým sa odníma právna pomoc, sa musí odôvodniť.

6.   Proti uzneseniam vydaným podľa tohto článku nie je možné podať opravný prostriedok.

Článok 98

Zálohy – Zaplatenie trov konania pokladňou

1.   V prípade priznania právnej pomoci môže predseda na návrh advokáta žiadateľa rozhodnúť o tom, že mu bude poskytnutá záloha.

2.   Ak na základe rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, osoba, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, znáša svoje vlastné trovy konania, predseda určí odôvodneným uznesením, ktoré nemožno napadnúť opravným prostriedkom, výdavky a odmenu advokáta, ktoré uhradí pokladňa Súdu. Rozhodnutie o tejto otázke môže postúpiť Súdu.

3.   Ak v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, Súd zaviazal iného účastníka konania na náhradu trov konania vzniknutých osobe, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, tento účastník konania je povinný nahradiť pokladni Súdu peňažné zálohy poskytnuté na základe priznanej pomoci.

V prípade námietky alebo ak účastník konania nevyhovie žiadosti tajomníka o náhradu týchto peňažných záloh, rozhodne predseda odôvodneným uznesením, ktoré nemožno napadnúť opravným prostriedkom. Rozhodnutie o tejto otázke môže postúpiť Súdu.

4.   Ak osoba, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, nemá vo veci úspech, môže Súd, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, pri rozhodovaní o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vysloviť, že jeden alebo viacero ďalších účastníkov konania znášajú svoje vlastné trovy konania, alebo že tieto trovy konania úplne alebo čiastočne nahradí pokladňa Súdu v rámci právnej pomoci.

Kapitola desiata

DORUČOVANIE

Článok 99

Doručovanie

1.   Doručovanie predpísané týmto poriadkom zabezpečuje tajomník:

—	ak si zvolil adresát adresu na doručovanie v mieste sídla Súdu, zaslaním kópie príslušného dokumentu doporučenou poštovou zásielkou spolu s potvrdením o doručení alebo osobným odovzdaním kópie príslušného dokumentu, ktorého prevzatie adresát potvrdí, alebo

—	ak v súlade s článkom 35 ods. 3 alebo článkom 39 ods. 1 druhým pododsekom adresát súhlasil s doručovaním prostredníctvom technického komunikačného prostriedku dostupného Súdu, týmto prostriedkom.

Kópie doručovaných písomností vyhotovuje a ich pravosť overuje tajomník okrem prípadov, keď ide o písomnosti účastníkov konania podľa článku 34 ods. 1 druhého pododseku.

2.   Ak je to nevyhnutné z technických dôvodov, najmä s ohľadom na rozsah písomností, alebo ak je písomnosť, ktorá sa má doručiť, rozsudkom alebo uznesením, písomnosť sa doručí v prípade, že si adresát nezvolil adresu na účely doručovania, na adresu jeho bydliska spôsobom uvedeným v odseku 1 prvej zarážke. Adresát je o tom upovedomený prostredníctvom faxu alebo akýmkoľvek iným technickým komunikačným prostriedkom dostupným Súdu. Doporučená poštová zásielka sa považuje za doručenú adresátovi desiaty deň po jej podaní na pošte v mieste, kde má Súd svoje sídlo, ak nie je preukázané poštovou doručenkou, že zásielka bola prijatá v iný deň, alebo ak adresát neinformuje tajomníka v lehote troch týždňov od upovedomenia faxom alebo iným technickým komunikačným prostriedkom, že mu písomnosť nebola doručená.

Kapitola jedenásta

LEHOTY

Článok 100

Počítanie lehôt – Lehota zohľadňujúca vzdialenosť

1.   Procesné lehoty uvedené v zmluvách, v Štatúte alebo v tomto poriadku sa počítajú takto:

a)	ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch viaže na určitú udalosť alebo úkon, deň, kedy takáto udalosť nastala alebo bol urobený takýto úkon, sa do lehoty nezapočítava;

b)

lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch sa končí uplynutím dňa, ktorý má v poslednom týždni, mesiaci alebo roku rovnaké pomenovanie alebo číslo, ako deň, kedy nastala udalosť alebo bol urobený úkon určujúci začiatok plynutia lehoty. Ak pri lehote vyjadrenej v mesiacoch alebo rokoch v poslednom mesiaci takýto deň chýba, lehota sa končí uplynutím posledného dňa mesiaca;

c)	ak je lehota vyjadrená v mesiacoch a v dňoch, počítajú sa najprv celé mesiace a potom dni;

d)	lehoty zahŕňajú oficiálne sviatky, nedele a soboty;

e)	lehoty neprestávajú plynúť počas súdnych prázdnin.

2.   Ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo na oficiálny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Zoznam oficiálnych sviatkov vypracovaný Súdnym dvorom, ktorý sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie, je platný aj pre Súd.

3.   K procesným lehotám sa pripočíta 10-dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.

Článok 101

Predĺženie lehoty – Splnomocnenie

1.   Lehota určená podľa tohto poriadku môže byť predĺžená orgánom, ktorý ju určil.

2.   Predseda môže na určenie, ako aj na predĺženie niektorých lehôt, ktorých určovanie mu prináleží, splnomocniť tajomníka.

HLAVA III

OSOBITNÉ DRUHY KONANIA

Kapitola prvá

ODKLAD VÝKONU A INÉ PREDBEŽNÉ OPATRENIA

Článok 102

Návrh na nariadenie predbežných opatrení

1.   Návrh na odklad výkonu aktu prijatého inštitúciou podľa článku 278 ZFEÚ a článku 157 ZESAE je prípustný len vtedy, ak žalobca napadol tento akt žalobou na Súde.

Návrh na nariadenie iných predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ je prípustný len vtedy, ak bol podaný účastníkom konania vo veci, ktorá bola predložená Súdu, a ak sa týka tejto veci.

Takéto návrhy možno podať po predložení sťažnosti upravenej v článku 90 ods. 2 služobného poriadku v súlade s podmienkami stanovenými v jeho článku 91 ods. 4.

2.   Návrhy uvedené v odseku 1 tohto článku musia uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení.

3.   Návrh sa podáva ako samostatné podanie v súlade s ustanoveniami článkov 34 a 35.

Článok 103

Právomoc predsedu Súdu

1.   Predseda Súdu rozhodne o návrhoch podaných podľa článku 102 ods. 1.

2.   V prípade neprítomnosti alebo prekážky vo výkone funkcie predsedu Súdu ho nahradí iný sudca v súlade s podmienkami stanovenými v rozhodnutí Súdu uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 104

Postup

1.   Návrh sa doručí ďalšiemu účastníkovi konania, ktorému predseda Súdu určí krátku lehotu na predloženie písomných alebo ústnych pripomienok.

2.   Predseda Súdu rozhodne v prípade potreby o prijatí opatrení týkajúcich sa vedenia konania alebo o nariadení dokazovania.

3.   Predseda Súdu môže vyhovieť návrhu ešte predtým, ako druhý účastník konania predloží svoje pripomienky. Toto rozhodnutie môže byť v priebehu konania zmenené alebo zrušené aj bez návrhu.

Článok 105

Rozhodnutie o predbežných opatreniach

1.   O návrhu sa rozhodne odôvodneným uznesením.

2.   Výkon uznesenia môže byť podmienený tým, že žalobca zloží zábezpeku, ktorej výška a spôsob poskytnutia sa určia s prihliadnutím na okolnosti.

3.   Uznesenie môže určiť dobu trvania predbežného opatrenia. Ak túto dobu uznesenie neurčuje, predbežné opatrenie zaniká dňom vyhlásenia rozsudku, ktorým sa konanie končí.

4.   Uznesenie má predbežnú povahu a nemá vplyv na rozhodnutie Súdu vo veci samej.

Článok 106

Zmena okolností

Ak sa zmenili okolnosti, na návrh účastníka konania možno uznesenie kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť.

Článok 107

Nový návrh

Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebráni účastníkovi konania, ktorý ho podal, aby podal ďalší návrh založený na nových skutočnostiach.

Článok 108

Odklad núteného výkonu

Ustanovenia tejto kapitoly sa použijú primerane na návrhy na odklad núteného výkonu aktu inštitúcie, ktoré boli predložené podľa článkov 280 a 299 ZFEÚ a článku 164 ZESAE.

V uznesení, ktorým sa návrhu vyhovie, sa prípadne určí deň, ku ktorému predbežné opatrenie zaniká.

Kapitola druhá

VEDĽAJŠÍ ÚČASTNÍCI KONANIA

Článok 109

Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania

1.   Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania musí byť podaný najneskôr do štyroch týždňov od uverejnenia oznámenia upraveného v článku 37 ods. 2.

2.   Návrh obsahuje:

a)	označenie veci;

b)	označenie účastníkov konania;

c)	meno a adresu vedľajšieho účastníka konania;

d)	adresu vedľajšieho účastníka konania na doručovanie v mieste sídla Súdu alebo označenie technického komunikačného prostriedku dostupného Súdu, prostredníctvom ktorého môžu byť doručované písomnosti jeho zástupcovi, spolu so súhlasom s takýmto doručovaním;

e)	návrhy rozhodnutia vedľajšieho účastníka konania, ktorými podporuje alebo zamieta návrhy žalobcu;

f)	opis okolností preukazujúcich právo vstúpiť do konania na základe článku 40 druhého odseku Štatútu alebo na základe osobitného ustanovenia.

3.   Články 34 a 35 sa použijú primerane.

4.   Vedľajší účastník konania je zastúpený podľa článku 19 Štatútu.

5.   Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa doručí účastníkom konania, aby sa im umožnilo predložiť svoje písomné alebo ústne pripomienky a v prípade potreby označiť kancelárii Súdu písomnosti, ktoré považujú za tajné alebo dôverné, a teda si neželajú, aby boli oznámené vedľajším účastníkom konania.

6.   Predseda rozhodne o návrhu uznesením alebo návrh postúpi na rozhodnutie Súdu. Uznesenie o zamietnutí návrhu sa musí odôvodniť.

Článok 110

Podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania

1.   Ak sa vyhovie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, predseda určí lehotu, počas ktorej môže vedľajší účastník predložiť svoje vyjadrenie.

2.   Vedľajší účastník konania obdrží kópie všetkých procesných dokumentov, ktoré boli doručené účastníkom konania. Na žiadosť niektorého účastníka konania nemusí predseda poskytnúť tajné alebo dôverné písomnosti.

3.   Vyjadrenie vedľajšieho účastníka obsahuje:

a)	návrhy vedľajšieho účastníka konania;

b)	dôvody a tvrdenia vedľajšieho účastníka konania;

c)	v prípade potreby návrhy dôkazov.

4.   Návrhy vedľajšieho účastníka konania sú prípustné iba vtedy, ak obsahujú návrhy na úplnú alebo čiastočnú podporu návrhov niektorého z účastníkov konania.

5.   Po podaní vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania určí predseda účastníkom konania lehotu, počas ktorej sa k nemu môžu písomne vyjadriť alebo ich vyzve, aby tak urobili v priebehu ústnej časti konania.

6.   Pokiaľ ustanovenia tohto poriadku neustanovujú inak, na účely tohto rokovacieho poriadku sa vedľajší účastník konania považuje za účastníka konania.

Článok 111

Výzva na vstup vedľajšieho účastníka do konania

1.   Predseda môže kedykoľvek v priebehu konania po vypočutí účastníkov konania vyzvať osobu, inštitúciu alebo členský štát, ktorí sú dotknutí prejednávaným sporom, aby oznámili Súdu, či chcú vstúpiť do konania ako vedľajší účastníci konania. Oznámenie upravené v článku 37 ods. 2 sa uvedie v tejto výzve.

2.   Ak dotknutá osoba, inštitúcia alebo členský štát oznámi Súdu v lehote ustanovenej predsedom, že vstúpi do konania, predseda o tom informuje účastníkov konania, aby im umožnil v prípade potreby označiť kancelárii Súdu písomnosti, ktoré považujú za tajné alebo dôverné, a teda si neželajú, aby boli oznámené dotknutej osobe, inštitúcii alebo členskému štátu.

Ustanovenia článku 110 ods. 2 sa použijú primerane.

3.   Dotknutá osoba, inštitúcia alebo členský štát predloží svoje vyjadrenie v lehote jedného mesiaca od oznámenia procesných dokumentov.

Ustanovenia článkov 34, 35, článku 109 ods. 2 písm. a) až e) a ods. 4 a článku 110 ods. 3 až 6 sa použijú primerane.

Kapitola tretia

ODVOLANIA A VECI VRÁTENÉ SÚDU NA ĎALŠIE KONANIE

Článok 112

Podmienky odvolania proti rozhodnutiam Súdu

Odvolanie na Všeobecný súd proti rozsudkom a uzneseniam Súdu možno podať v súlade s podmienkami upravenými v článkoch 9 až 12 prílohy I Štatútu.

Článok 113

Vrátenie veci na ďalšie konanie po zrušení rozhodnutia Súdu – Pridelenie vrátenej veci

1.   Ak Všeobecný súd po zrušení rozsudku alebo uznesenia Súdu vráti vec na ďalšie konanie Súdu v súlade s článkom 13 prílohy I Štatútu, Súd začne konanie na základe rozsudku o vrátení veci.

2.   Predseda Súdu pridelí vec buď rozhodovaciemu zloženiu, ktoré vydalo zrušené rozhodnutie, alebo inému rozhodovaciemu zloženiu.

Ak sa však zrušilo rozhodnutie samosudcu, predseda Súdu pridelí vec komore zloženej z troch sudcov, ku ktorej nie je pridelený tento sudca.

Článok 114

Preskúmanie veci vrátenej na ďalšie konanie

1.   Žalobca môže v lehote dvoch mesiacov odvtedy, ako mu bol doručený rozsudok Všeobecného súdu, podať písomné vyjadrenie so svojimi pripomienkami.

2.   Žalovaný môže v lehote jedného mesiaca odvtedy, ako mu bolo doručené toto vyjadrenie, podať písomné vyjadrenie so svojimi pripomienkami. Lehota na podanie vyjadrenia žalovaného nesmie byť kratšia ako dva mesiace odvtedy, ako mu bol doručený rozsudok Všeobecného súdu.

3.   Vedľajší účastník konania môže v lehote jedného mesiaca odvtedy, ako mu boli súčasne doručené vyjadrenia žalobcu a žalovaného, podať písomné vyjadrenie so svojimi pripomienkami. Lehota na podanie vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania nesmie byť kratšia ako dva mesiace odvtedy, ako mu bol doručený rozsudok Všeobecného súdu.

4.   Odchylne od ustanovení odsekov 1 až 3 ak v čase, keď bol vyhlásený rozsudok o odvolaní, nebola písomná časť konania pred Súdom ukončená, Súd pokračuje v konaní od štádia, v akom sa nachádzalo v rámci opatrení týkajúcich sa vedenia konania prijatých Súdom.

5.   Ak to okolnosti odôvodňujú, môže Súd povoliť, aby sa podali doplňujúce písomné vyjadrenia s pripomienkami.

6.   Konanie prebieha v súlade s ustanoveniami hlavy II tohto rokovacieho poriadku.

Článok 115

Trovy konania

Súd rozhodne o trovách konania na Súde a o trovách konania na Všeobecnom súde.

Kapitola štvrtá

ROZSUDKY PRE ZMEŠKANIE A NÁVRHY NA ICH ZRUŠENIE

Článok 116

Postup

1.   Ak sa žalovaný, ktorému bola riadne doručená žaloba, nevyjadrí k tejto žalobe v požadovanej forme a lehote, žalobca môže navrhnúť, aby sa rozhodlo o veci rozsudkom pre zmeškanie.

Návrh na rozhodnutie o veci rozsudkom pre zmeškanie sa doručí žalovanému. Súd môže rozhodnúť o otvorení ústnej časti konania o návrhu.

2.   Pred vyhlásením rozsudku pre zmeškanie Súd posúdi prípustnosť žaloby na konanie a preskúma, či boli splnené procesné náležitosti a či je žaloba zjavne dôvodná. Súd môže nariadiť dokazovanie.

3.   Rozsudok pre zmeškanie je vykonateľný.

Súd však môže prerušiť výkon rozhodnutia do času, než rozhodne o návrhu podľa odseku 4 alebo výkon rozhodnutia podmieni zložením zábezpeky, ktorej výška a spôsob zloženia sa určia s prihliadnutím na okolnosti; táto zábezpeka sa vráti, ak nebol podaný návrh na zrušenie rozsudku alebo ak bol takýto návrh zamietnutý.

4.   Proti rozsudku pre zmeškanie môže byť podaný návrh na zrušenie.

Návrh na zrušenie rozsudku musí byť podaný do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku.

Musí spĺňať náležitosti uvedené v článkoch 34 a 35.

5.   Po doručení návrhu predseda rozhodovacieho zloženia určí druhému účastníkovi konania lehotu na predloženie jeho písomných pripomienok.

Konanie ďalej prebieha v súlade s ustanoveniami hlavy II tohto poriadku.

6.   Súd rozhodne rozsudkom, proti ktorému nemožno podať návrh na zrušenie. Originál tohto rozsudku sa priloží k originálu rozsudku pre zmeškanie. Poznámka o rozsudku vo veci návrhu na zrušenie rozsudku sa vykoná na okraji originálu rozsudku pre zmeškanie.

Kapitola piata

MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Článok 117

Návrh tretej osoby na zmenu rozhodnutia

1.   V súlade s článkom 42 Štatútu môžu tretie osoby podať návrh na zmenu rozhodnutia, ak sa s nimi nekonalo ako s účastníkmi konania a sú týmto rozhodnutím poškodené na svojich právach.

Ak bolo napadnuté rozhodnutie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, návrh na jeho zmenu musí byť podaný v lehote dvoch mesiacov od tohto uverejnenia.

2.   Ustanovenia článkov 34 a 35 tohto poriadku sa použijú primerane aj na návrh tretej osoby na zmenu rozhodnutia, ktorý musí navyše obsahovať:

a)	označenie napadnutého rozhodnutia;

b)	dôvody, pre ktoré rozhodnutie poškodzuje práva tretej osoby;

c)	dôvody, pre ktoré sa tretia osoba nemohla zúčastniť pôvodného konania pred Súdom.

Návrh smeruje voči všetkým účastníkom pôvodného konania.

Návrh tretej osoby na zmenu rozhodnutia sa pridelí rozhodovaciemu zloženiu, ktoré vyhlásilo napadnuté rozhodnutie.

3.   Napadnuté rozhodnutie sa zmení v rozsahu, v akom sa vyhovelo návrhu tretej osoby.

Originál rozsudku vyhláseného v konaní o návrhu tretej osoby sa priloží k originálu napadnutého rozhodnutia. Poznámka o rozsudku vyhlásenom v konaní o návrhu tretej osoby sa vykoná na okraji originálu napadnutého rozhodnutia.

4.   Ak sa odvolanie podané na Všeobecný súd a návrh tretej osoby na zmenu rozhodnutia podaný na Súd týkajú rovnakého rozhodnutia Súdu, môže Súd po vypočutí účastníkov konania prerušiť konanie do vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu.

5.   Na návrh tretej osoby môže Súd rozhodnúť o odklade výkonu napadnutého rozhodnutia. Ustanovenia prvej kapitoly hlavy III sa použijú primerane.

Článok 118

Výklad rozhodnutí Súdu

1.   V súlade s článkom 43 Štatútu, ak existujú pochybnosti o zmysle a účinkoch rozhodnutia, je Súd príslušný ho vyložiť na žiadosť jedného z účastníkov alebo inštitúcie, ak na tom preukážu oprávnený záujem.

Podanie návrhu na výklad rozhodnutia nie je obmedzené lehotami.

2.   Ustanovenia článkov 34 a 35 tohto poriadku sa použijú primerane aj na návrh na výklad rozhodnutia, ktorý musí navyše obsahovať:

a)	označenie dotknutého rozhodnutia;

b)	označenie textu, o ktorého výklad sa žiada.

Návrh smeruje voči všetkým účastníkom konania, ktorých sa rozhodnutie týka.

Návrh na výklad sa pridelí komore, ktorá vyhlásila rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto návrhu.

3.   Súd rozhodne rozsudkom potom, čo bola daná možnosť účastníkom konania predložiť svoje pripomienky.

Originál výkladového rozsudku sa priloží k originálu vykladaného rozhodnutia. Poznámka o výkladovom rozsudku sa vykoná na okraji originálu vykladaného rozhodnutia.

4.   Ak sa odvolanie podané na Všeobecný súd a návrh na výklad rozhodnutia podaný na Súd týkajú rovnakého rozhodnutia Súdu, môže Súd po vypočutí účastníkov konania prerušiť konanie do vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu.

Článok 119

Obnova konania

1.   Návrh na obnovu konania možno v súlade s článkom 44 Štatútu podať len vtedy, ak boli zistené skutočnosti rozhodujúceho významu, ktoré v dobe vyhlásenia rozhodnutia neboli známe Súdu a účastníkovi konania, ktorý obnovu navrhuje.

Bez toho, aby bola dotknutá lehota desiatich rokov uvedená v článku 44 treťom odseku Štatútu, návrh na obnovu konania musí byť podaný do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich návrh.

2.   Ustanovenia článkov 34 a 35 tohto poriadku sa použijú primerane aj na návrh na obnovu konania, ktorý musí navyše obsahovať:

a)	označenie napadnutého rozhodnutia;

b)	označenie napadnutých častí rozhodnutia;

c)	dôvody obnovy;

d)	označenie dôkazov preukazujúcich existenciu skutočností, ktoré sú dôvodom obnovy konania, a dôkazov preukazujúcich dodržanie lehoty ustanovenej v odseku 1 tohto článku.

Návrh smeruje voči všetkým účastníkom konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vyhlásené.

Návrh na obnovu konania sa pridelí rozhodovaciemu zloženiu, ktoré vyhlásilo napadnuté rozhodnutie.

3.   Súd rozhodne rozsudkom o prípustnosti návrhu so zreteľom na písomné pripomienky účastníkov konania.

Ak Súd vyhlási, že je návrh prípustný, vec sa ďalej prejednáva ústne, pokiaľ nerozhodne inak. Súd rozhodne rozsudkom.

Originál rozsudku vydaného v konaní o obnove sa priloží k originálu pôvodného rozhodnutia. Poznámka o rozsudku vydanom v konaní o obnove sa vykoná na okraji originálu pôvodného rozhodnutia.

4.   Ak sa odvolanie podané na Všeobecný súd a návrh na obnovu konania podaný na Súd týkajú rovnakého rozhodnutia Súdu, môže Súd po vypočutí účastníkov konania prerušiť konanie do vyhlásenia rozsudku Všeobecného súdu.

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 120

Praktické pokyny Súdu

Súd môže vydať praktické pokyny týkajúce sa najmä prípravy a priebehu pojednávaní, urovnania sporov zmierom, ako aj podávania vyjadrení a písomných pripomienok.

Článok 121

Uverejnenie rokovacieho poriadku

Tento poriadok, ktorého znenie v jazykoch konania uvedených v Rokovacom poriadku Všeobecného súdu je záväzné, sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Nadobudne účinnosť prvý deň tretieho mesiaca nasledujúceho po jeho uverejnení.

Článok 122

Prechodné ustanovenia o trovách konania

Ustanovenia ôsmej kapitoly hlavy II o trovách konania a súdnych výdavkoch sa uplatnia až na konania začaté na Súde po nadobudnutí účinnosti tohto poriadku.

Na konania prebiehajúce na Súde pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku sa budú uplatňovať mutatis mutandis príslušné ustanovenia Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

OBSAH

ÚVODNÉ USTANOVENIE

Článok 1

Vymedzenie pojmov

HLAVA I

ORGANIZÁCIA SÚDU

Kapitola prvá

PREDSEDA A ČLENOVIA SÚDU

Článok 2

Funkčné obdobie sudcov

Článok 3

Zloženie sľubu

Článok 4

Odvolanie a uvoľnenie z funkcie sudcu

Článok 5

Poradie

Článok 6

Voľba predsedu Súdu

Článok 7

Právomoci predsedu Súdu

Článok 8

Nahradenie predsedu Súdu

Kapitola druhá

ROZHODOVACIE ZLOŽENIA

Článok 9

Rozhodovacie zloženia

Článok 10

Vytváranie komôr

Článok 11

Predsedovia komôr

Článok 12

Riadne rozhodovacie zloženie – Prideľovanie vecí komorám

Článok 13

Postúpenie veci plénu alebo komore zloženej z piatich sudcov

Článok 14

Postúpenie veci samosudcovi

Kapitola tretia

KANCELÁRIA SÚDU A INÉ ODDELENIA

Oddiel prvý –

Kancelária Súdu

Článok 15

Vymenovanie tajomníka

Článok 16

Skončenie výkonu funkcie tajomníka

Článok 17

Zástupca tajomníka

Článok 18

Neprítomnosť tajomníka alebo iná prekážka

Článok 19

Povinnosti tajomníka

Článok 20

Vedenie registra

Oddiel druhý –

Iné oddelenia

Článok 21

Úradníci a ostatní zamestnanci

Článok 22

Správa a finančné riadenie Súdu

Kapitola štvrtá

ČINNOSŤ SÚDU

Článok 23

Dátum, hodina a miesto zasadnutia Súdu

Článok 24

Kvórum

Článok 25

Neprítomnosť alebo prekážka vo výkone funkcie sudcu

Článok 26

Neprítomnosť alebo prekážka vo výkone funkcie sudcu komory zloženej z piatich sudcov pred pojednávaním

Článok 27

Porada

Článok 28

Súdne prázdniny

Kapitola piata

JAZYKOVÝ REŽIM

Článok 29

Jazykový režim

Kapitola šiesta

PRÁVA A POVINNOSTI ZÁSTUPCOV ÚČASTNÍKOV KONANIA

Článok 30

Výsady, imunity a výhody

Článok 31

Postavenie zástupcov účastníkov konania

Článok 32

Vylúčenie z konania

HLAVA II

KONANIE

Kapitola prvá

PÍSOMNÁ ČASŤ KONANIA

Článok 33

Všeobecné ustanovenia

Článok 34

Predkladanie podaní

Článok 35

Žaloba

Článok 36

Odstránenie nedostatkov podania

Článok 37

Doručenie žaloby a oznámenie v úradnom vestníku

Článok 38

Prvé pridelenie veci rozhodovaciemu zloženiu

Článok 39

Vyjadrenie žalovaného

Článok 40

Zaslanie Rade a Komisii

Článok 41

Druhá výmena písomných vyjadrení

Článok 42

Návrhy nových dôkazov

Článok 43

Nové dôvody

Článok 44

Dokumenty a podania – Dôvernosť – Anonymita

Článok 45

Predbežná správa

Článok 46

Súvisiace veci – Spojenie na spoločné konanie

Článok 47

Poradie prejednávania vecí

Kapitola druhá

ÚSTNA ČASŤ KONANIA

Článok 48

Konanie pojednávania

Článok 49

Dátum pojednávania

Článok 50

Neprítomnosť účastníkov konania na pojednávaní

Článok 51

Priebeh pojednávania

Článok 52

Skončenie ústnej časti konania

Článok 53

Zápisnica z pojednávania

Kapitola tretia

OPATRENIA TÝKAJÚCE SA VEDENIA KONANIA A DOKAZOVANIE

Článok 54

Všeobecné ustanovenia

Oddiel prvý –

Opatrenia týkajúce sa vedenia konania

Článok 55

Účel a druhy opatrení

Článok 56

Postup

Druhý oddiel –

Dokazovanie

Článok 57

Druhy

Článok 58

Postup

Oddiel tretí –

Predvolanie a výsluch svedkov a znalcov

Článok 59

Predvolanie svedkov

Článok 60

Výsluch svedkov

Článok 61

Povinnosti svedkov

Článok 62

Znalecký posudok

Článok 63

Prísaha

Článok 64

Krivá výpoveď – Nepravdivý znalecký posudok

Článok 65

Námietka voči svedkovi alebo znalcovi

Článok 66

Náhrady – Odmeny

Článok 67

Dožiadanie

Kapitola štvrtá

UROVNANIE SPOROV ZMIEROM

Článok 68

Postup

Článok 69

Zmier účastníkov konania

Článok 70

Urovnanie sporu zmierom a súdne konanie

Kapitola piata

PRERUŠENIE KONANIA A POSTÚPENIE VECI SÚDNEMU DVORU ALEBO VŠEOBECNÉMU SÚDU

Článok 71

Predpoklady prerušenia konania a postup

Článok 72

Trvanie a účinnosť prerušenia konania

Článok 73

Postúpenie

Kapitola šiesta

SPÄŤVZATIE ŽALOBY, ZASTAVENIE KONANIA, NEDOSTATKY PODMIENOK A PREKÁŽKY KONANIA

Článok 74

Späťvzatie žaloby

Článok 75

Zastavenie konania

Článok 76

Zjavné dôvody pre odmietnutie žaloby

Článok 77

Prekážky konania z dôvodu verejného záujmu

Článok 78

Žiadosť o vydanie rozhodnutia pred prejednaním veci samej

Kapitola siedma

ROZSUDKY A UZNESENIA

Článok 79

Rozsudok

Článok 80

Vyhlásenie rozsudku

Článok 81

Uznesenie

Článok 82

Vydanie uznesenia

Článok 83

Nadobudnutie záväznosti

Článok 84

Oprava rozhodnutí

Článok 85

Opomenutie rozhodnutia o trovách konania

Kapitola ôsma

TROVY KONANIA A SÚDNE VÝDAVKY

Článok 86

Rozhodnutie o trovách konania

Článok 87

Náhrada trov konania – Všeobecné pravidlá

Článok 88

Úmyselne spôsobené trovy konania

Článok 89

Náhrada trov konania – Osobitné prípady

Článok 90

Trovy núteného výkonu rozhodnutia

Článok 91

Nahraditeľné trovy konania

Článok 92

Námietka o trovách konania

Článok 93

Platenie

Článok 94

Súdne výdavky

Kapitola deviata

PRÁVNA POMOC

Článok 95

Vecné podmienky

Článok 96

Formálne podmienky

Článok 97

Postup

Článok 98

Zálohy – Zaplatenie trov konania pokladňou

Kapitola desiata

DORUČOVANIE

Článok 99

Doručovanie

Kapitola jedenásta

LEHOTY

Článok 100

Počítanie lehôt – Lehota zohľadňujúca vzdialenosť

Článok 101

Predĺženie lehoty – Splnomocnenie

HLAVA III

OSOBITNÉ DRUHY KONANIA

Kapitola prvá

ODKLAD VÝKONU A INÉ PREDBEŽNÉ OPATRENIA

Článok 102

Návrh na nariadenie predbežných opatrení

Článok 103

Právomoc predsedu Súdu

Článok 104

Postup

Článok 105

Rozhodnutie o predbežných opatreniach

Článok 106

Zmena okolností

Článok 107

Nový návrh

Článok 108

Odklad núteného výkonu

Kapitola druhá

VEDĽAJŠÍ ÚČASTNÍCI KONANIA

Článok 109

Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania

Článok 110

Podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania

Článok 111

Výzva na vstup vedľajšieho účastníka do konania

Kapitola tretia

ODVOLANIA A VECI VRÁTENÉ SÚDU NA ĎALŠIE KONANIE

Článok 112

Podmienky odvolania proti rozhodnutiam Súdu

Článok 113

Vrátenie veci na ďalšie konanie po zrušení rozhodnutia Súdu – Pridelenie vrátenej veci

Článok 114

Preskúmanie veci vrátenej na ďalšie konanie

Článok 115

Trovy konania

Kapitola štvrtá

ROZSUDKY PRE ZMEŠKANIE A NÁVRHY NA ICH ZRUŠENIE

Článok 116

Postup

Kapitola piata

MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

Článok 117

Návrh tretej osoby na zmenu rozhodnutia

Článok 118

Výklad rozhodnutí Súdu

Článok 119

Obnova konania

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 120

Praktické pokyny Súdu

Článok 121

Uverejnenie rokovacieho poriadku

Článok 122

Prechodné ustanovenia o trovách konania

Obsah

---

(1)  Ú. v. EÚ L 225, 29. 8. 2007, s. 1, opravy Ú. v. EÚ L 69, 13. 3. 2008, s. 37 ; zmeny a doplnenia prijaté 14. januára 2009, Ú. v. EÚ L 24, 28. 1. 2009, s. 10, a zmeny a doplnenia prijaté 17. marca 2010, uverejnené v Ú. v. EÚ L 92, 13. 4. 2010, s. 17.