19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/2

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 29. apríla 2010 — Európska komisia/Holandské kráľovstvo

(Vec C-92/07) (1)

(Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom - Pravidlá „standstill“ a zákazu diskriminácie - Povinnosť platenia poplatkov za vydanie a predĺženie povolenia na pobyt - Proporcionalita poplatkov, ktoré treba zaplatiť - Porovnanie s poplatkami platenými občanmi Únie - Článok 9 dohody o pridružení - Článok 41 ods. 1 dodatkového protokolu - Článok 10 ods. 1 a článok 13 rozhodnutia č. 1/80 asociačnej rady)

(2010/C 161/02)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: P. J. Kuijper a S. Boelaert, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Holandské kráľovstvo (v zastúpení: H.G. Sevenster, C. Wissels a M. de Grave, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovaného: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma a J. Möller, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 9 Asociačnej dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES 1964, 217, s. 3685; Mim. vyd. 11/011, s. 10), článku 41 dodatkového protokolu schváleného a potvrdeného v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972 (Ú. v. ES L 293, s. 1; Mim. vyd. 11/011, s. 41), článku 10 ods. 1 a článku 13 rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o vývoji pridruženia — Diskriminačné kolkové poplatky týkajúce sa povolenia na pobyt

Výrok rozsudku

Holandské kráľovstvo si tým, že na účely vydania povolenia na pobyt zaviedlo a ponechalo v platnosti neprimerané poplatky v porovnaní s tými, ktoré sa žiadajú od štátnych príslušníkov členských štátov za vydanie rovnocenného dokumentu, a uplatňuje tento režim na tureckých štátnych príslušníkov, ktorí majú právo pobytu v Holandsku na základe:

—

Asociačnej dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1963 v Ankare Tureckou republikou na jednej strane a členskými štátmi EHS a Spoločenstvom na strane druhej a ktorá bola uzavretá, schválená a potvrdená v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 64/732/EHS z 23. decembra 1963,

—	dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970 v Bruseli a v mene Spoločenstva uzatvoreného, schváleného a potvrdeného nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972 a

—	rozhodnutia č. 1/80, prijatého 19. septembra 1980 asociačnou radou, ktorá bola zriadená dohodou o pridružení a zložená na jednej strane z členov vlád členských štátov, Rady Európskej únie a Komisie Európskych spoločenstiev a na druhej strane členov tureckej vlády,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 9 dohody o pridružení, článku 41 ods. 1 dodatkového protokolu, ako aj z článku 10 ods. 1 a článku 13 rozhodnutia č. 1/80.

2.	Holandské kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania. Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 95, 28.4.2007.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/3

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 20. apríla 2010 — Európska komisia/Švédske kráľovstvo

(Vec C-246/07) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Porušenie článku 10 ES a článku 300 ods. 1 ES - Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach - Jednostranný návrh členského štátu zaradiť látku do prílohy A tohto dohovoru)

(2010/C 161/03)

Jazyk konania: švédčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Valero Jordana a C. Tufvesson, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Švédske kráľovstvo (v zastúpení: A. Kruse a A. Falk, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovaného: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: C. Pilgaard Zinglersen a R. Holdgaard, splnomocnení zástupcovia), Holandské kráľovstvo (v zastúpení: C. M. Wissels a D. J. M. de Grave, splnomocnení zástupcovia), Fínska republika (v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: V. Jackson, agent a D. Anderson, QC)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 10 ES a článku 300 ods. 1 ES — Jednostranný návrh zaradiť určitú látku, a to perfluóroktánsulfonát, do prílohy A Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach

Výrok rozsudku

1.	Švédske kráľovstvo si tým, že jednostranne navrhlo doplniť určitú látku, a to perfluóroktánsulfonát, do prílohy A Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 10 ES.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Švédske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania Európskej komisie.

4.	Dánske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo, Fínska republika, ako aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 183, 4.8.2007.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/3

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 22. apríla 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-423/07) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 93/37/EHS - Články 3 a 11 - Koncesie na verejné práce - Povinnosti v oblasti zverejnenia - Rozsah povinností - Oznámenie o vyhlásení obstarávania - Opis predmetu koncesie a lokalizácie prác - Dodatočné práce výslovne nestanovené v oznámení o vyhlásení obstarávania a v súťažných podkladoch - Zásada rovnosti zaobchádzania)

(2010/C 161/04)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Kukovec, M. Konstantinidis, S. Pardo Quintillán a M. Canal Fontcuberta, abogada)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: F. Díez Moreno, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 3 a článku 11 ods. 3, 6, 7, 11 a 12 smernice 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163) — Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie — Práce, ktoré neboli predmetom koncesie — Zadanie nasledujúce po udelení koncesie

Výrok rozsudku

Španielske kráľovstvo si tým, že boli spoločnosti Ibérica de Autopistas SA 5. novembra 1999 pridelené zákazky na

—	výstavbu tretieho pruhu v oboch smeroch jazdy na časti spoplatneného úseku diaľnice A-6 nachádzajúcej sa medzi mestom Villalba a diaľničným privádzačom Valle de los Caídos,

—	výstavbu tretieho obojsmerne použiteľného pruhu na časti spoplatneného úseku diaľnice A-6 nachádzajúceho sa medzi diaľničným privádzačom Valle de los Caídos a mestom San Rafael, vrátane výstavby nového tunela, a

—	výstavbu štvrtého pruhu v oboch smeroch jazdy na bezplatnom úseku diaľnice A-6 medzi mestami Madrid a Villalba

bez toho, aby tieto diela boli uvedené v predmete koncesnej zmluvy na verejné práce, tak ako je opísaný v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v súťažných podkladoch, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 3 ods. 1, ako aj článku 11 ods. 3 a 6 smernice Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác v spojení s prílohou V tejto smernice.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 297, 8.12.2007.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/4

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. apríla 2010 — Európska komisia/Spolková republika Nemecko

(Vec C-160/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Verejné zmluvy na poskytnutie služieb - Články 43 ES a 49 ES - Smernice 92/50/EHS a 2004/18/ES - Verejné záchranné služby - Neodkladná zdravotnícka preprava a kvalifikovaná zdravotnícka preprava - Povinnosť transparentnosti - Článok 45 ES - Činnosti, ktoré súvisia s výkonom verejnej moci - Článok 86 ods. 2 ES - Služby všeobecného hospodárskeho záujmu)

(2010/C 161/05)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Kellerbauer a D. Kukovec, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma a J. Möller, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Holandské kráľovstvo (v zastúpení: C. M. Wissels a Y. de Vries, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 43 ES a 49 ES a smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. ES L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132) — Prax regionálnych alebo miestnych orgánov spočívajúca v priamom pridelení, bez otvoreného konania zadávania verejných zákaziek a porušujúca zásady transparentnosti a zákazu diskriminácie, zmlúv a koncesií na poskytnutie služieb záchrannej dopravy

Výrok rozsudku

Spolková republika Nemecko si tým, že neuverejnila oznámenie o výsledkoch zadávacieho konania, nesplnila povinnosti, ktoré jej v rámci zadávania zákaziek na verejné služby neodkladnej zdravotníckej prepravy a kvalifikovanej zdravotníckej prepravy podľa podriadeného modelu v spolkových krajinách Sasko-Anhaltsko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Dolné Sasko a Sasko vyplývajú z článku 10 v spojení s článkom 16 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb alebo od 1. februára z článku 22 v spojení s článkom 35 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Európska komisia, Spolková republika Nemecko a Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/4

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret — Dánsko) — Dansk Transport og Logistik/Skatteministeriet

(Vec C-230/08) (1)

(Spoločný colný sadzobník - Článok 202, článok 215 ods. 1 a 3, článok 217 ods. 1 a článok 233 prvý odsek písm. d) - Pojem tovar „zaistený a súčasne alebo následne zhabaný“ - Vykonávacie nariadenie k colnému kódexu - Článok 867a - Smernica 92/12/EHS - Článok 5 ods. 1 a 2, článok 6, článok 7 ods. 1 a články 8 a 9 - Šiesta smernica o DPH - Článok 7, článok 10 ods. 3 a článok 16 ods. 1 - Nezákonný dovoz tovaru - Doprava tovaru vykonaná na základe karnetu TIR - Zaistenie a zničenie - Určenie členského štátu, v ktorom vzniká colný dlh, pohľadávka na spotrebnej dani a DPH - Zánik colného a daňového dlhu)

(2010/C 161/06)

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Østre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Dansk Transport og Logistik

Žalovaný: Skatteministeriet

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Østre Landsret — Výklad článkov 215 a 233 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), článku 454 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1, Mim. vyd. 02/006, s. 3), článkov 5 a 6 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov (Ú. v. ES L 76, s. 1, Mim. vyd. 09/001, s. 179), ako aj článkov 7 a 10 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1, Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Zánik colného a daňového dlhu v dôsledku zhabania a zničenia orgánmi niektorého členského štátu tovarov nezákonne dovážaných na colné územie Spoločenstva

Výrok rozsudku

Na okolnosti, za ktorých tovar, ktorý v priebehu dovozu na colné územie Spoločenstva zadržia miestne colné a daňové orgány v zóne, v ktorej sa nachádza prvý colný úrad nachádzajúci sa na vonkajšej hranici Spoločenstva, a ktorý je súčasne alebo následne zničený týmito orgánmi, pričom vždy zostal v ich držbe, sa vzťahuje pojem tovar „zaistený a súčasne alebo následne zhabaný“ uvedený v článku 233 prvom odseku písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 955/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 13. apríla 1999, takže colný dlh zaniká podľa tohto ustanovenia.

Článok 5 ods. 1 tretí pododsek a článok 6 ods. 1 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 96/99/ES z 30. decembra 1996, musia byť vykladané v tom zmysle, že tovar zaistený miestnymi colnými a daňovými orgánmi v priebehu jeho vstupu na územie Spoločenstva a súčasne alebo následne zničený týmito orgánmi, pričom nikdy neprestal byť v ich držbe, treba považovať za tovar, ktorý nebol dovezený do Spoločenstva, takže zdaniteľná udalosť vzťahujúca sa na spotrebnú daň nevznikne. Tovar zaistený po jeho nezákonnom dovoze na toto územie, a to od okamihu, keď opustil zónu, v ktorej sa nachádza prvý colný úrad nachádzajúci sa v rámci tohto územia, a súčasne alebo následne zničený týmito orgánmi, pričom nikdy neprestal byť v ich držbe, nie je považovaný za „podmienečne oslobodený od spotrebnej dane“ v zmysle ustanovenia článku 5 ods. 2 prvého pododseku v spojení s článkom 6 ods. 1 písm. c) tejto smernice, ako aj s článkom 84 ods. 1 písm. a) a článkom 98 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 955/99, a s článkom 867a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1662/1999 z 28. júla 1999, takže zdaniteľná udalosť vzťahujúca sa na spotrebnú daň nastane, a preto sa spotrebná daň vo vzťahu k tomuto tovaru stane splatnou.

Článok 2 bod 2, článok 7 a článok 10 ods. 3 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 1999/85/ES z 22. októbra 1999, musia byť vykladané v tom zmysle, že tovar zaistený miestnymi colnými a daňovým orgánmi pri jeho dovoze na územie Spoločenstva a súčasne alebo následne zničený týmito orgánmi, pričom vždy zostal v ich držbe, treba považovať za nedovezený do Spoločenstva, takže zdaniteľná udalosť DPH vo vzťahu k nemu nevznikne a v dôsledku toho sa táto daň nestane splatnou. Ustanovenia článku 10 ods. 3 druhého pododseku v spojení s článkom 16 ods. 1 časťou B písm. c) tejto smernice a článkom 867a nariadenia č. 2454/93, zmeneného a doplneného nariadením č. 1662/1999, však musia byť vykladané v tom zmysle, že v prípade tovaru zaisteného týmito orgánmi po jeho nezákonnom dovoze na toto územie, a to od okamihu, keď opustil zónu, v ktorej sa nachádza prvý colný úrad nachádzajúci sa v rámci tohto územia, a súčasne alebo následne zničeného týmito orgánmi, pričom vždy zostal v ich držbe, zdaniteľná udalosť DPH nastane a táto daň je splatná, aj keď tento tovar následne vstúpil do colného režimu.

Článok 202, článok 215 ods. 1 a 3 a článok 217 nariadenia č. 2913/92, zmeneného a doplneného nariadením č. 955/1999, ako aj článok 7 ods. 2 a článok 10 ods. 3 šiestej smernice 77/388, zmenenej a doplnenej smernicou 1999/85, musia byť vykladané v tom zmysle, že orgány členského štátu nachádzajúceho sa na vonkajšej hranici Spoločenstva, cez ktorú bol tovar nezákonne dovezený na colné územie Spoločenstva, majú právomoc vyberať colný dlh a DPH, a to aj vtedy, ak bol tento tovar následne dopravený do iného členského štátu, kde bol odhalený a zaistený. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 92/12, zmenenej a doplnenej smernicou 96/99, musia byť vykladané v tom zmysle, že orgány tohto posledného uvedeného členského štátu majú právomoc vyberať spotrebnú daň, pod podmienkou, že tento tovar bol držaný na obchodné účely. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či je táto podmienka splnená v spore, o ktorom rozhoduje.

(1) Ú. v. EÚ C 197, 2.8.2008.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/6

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 20. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia — Taliansko) — Federutility, Assogas, Libarna Gas spa, Collino Commercio spa, Sadori gas spa, Egea Commerciale, E.On Vendita srl, Sorgenia spa/Autorità per l’energia elettrica e il gas

(Vec C-265/08) (1)

(Smernica 2003/55/ES - Vnútorný trh so zemným plynom - Zásah štátu týkajúci sa cien dodávok zemného plynu po 1. júli 2007 - Povinnosti služby vo verejnom záujme uložené podnikom pôsobiacim v plynárenskom sektore)

(2010/C 161/07)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Federutility, Assogas, Libarna Gas spa, Collino Commercio spa, Sadori gas spa, Egea Commerciale, E.On Vendita srl, Sorgenia spa

Žalovaná: Autorità per l’energia elettrica e il gas

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia — Výklad článku 3 ods. 2 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES (Ú. v. EÚ L 176, s. 57; Mim. vyd. 012/02, s. 230) — Vnútroštátny právny predpis upravujúci určenie ceny dodávok zemného plynu domácnostiam

Výrok rozsudku

Článok 3 ods. 2 a článok 23 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES, nebránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide v prejednávanej veci, ktorá umožňuje určiť úroveň ceny dodávky zemného plynu po 1. júli 2007 definíciou „referenčnej ceny“, o akú ide v prejednávanej veci, pod podmienkou, že tento zásah:

—

sleduje všeobecný hospodársky záujem, ktorým je zachovanie ceny dodávky zemného plynu koncovému odberateľovi na primeranej úrovni vo vzťahu k snahe členských štátov nájsť rovnováhu, pričom sa zohľadní situácia v sektore so zemným plynom, medzi cieľom liberalizácie a cieľom potrebnej ochrany koncového odberateľa, ktoré sleduje smernica 2003/55,

—	môže byť na ujmu slobodnému určovaniu cien dodávok zemného plynu po 1. júli 2007 iba pod podmienkou, že je to potrebné na uskutočnenie takéhoto cieľa všeobecného hospodárskeho záujmu, a v dôsledku toho počas nutne časovo obmedzeného obdobia, a

—	je jasne definovaný, transparentný, nediskriminačný, overiteľný a zaručuje rovnosť prístupu plynárenských spoločností Európskej únie k spotrebiteľom.

(1) Ú. v. EÚ C 236, 13.9.2008.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/6

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 29. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal House of Lords — Spojené kráľovstvo) — The Queen, M a i./Her Majesty’s Treasury

(Vec C-340/08) (1)

(Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Obmedzujúce opatrenia namierené proti osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Káida a Talibanom - Zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov - Nariadenie (ES) č. 881/2002 - Článok 2 ods. 2 - Zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov osobám uvedeným v prílohe I tohto nariadenia - Dosah - Poskytovanie služieb sociálneho zabezpečenia alebo pomoci priznaných manželke osoby uvedenej v uvedenej prílohe I)

(2010/C 161/08)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

House of Lords

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: The Queen, M a i.

Žalovaná: Her Majesty’s Treasury

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — House of Lords — Výklad článku 2 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001, ktoré zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane (Ú. v. ES L 139, s. 9; Mim. vyd. 18/001, s. 294) — Rozsah zákazu sprístupnenia ekonomických zdrojov osobám uvedeným v prílohe I — Dávky sociálneho zabezpečenia alebo sociálnej pomoci poskytované štátom manželke takejto osoby

Výrok rozsudku

Článok 2 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Qaida a Talibanom a ruší nariadenie Rady (ES) č. 467/2001, ktoré zakazuje vývoz určitého tovaru a služieb do Afganistanu, posilňuje zákaz letov a rozširuje zmrazenie finančných prostriedkov a ďalších finančných zdrojov vo vzťahu k Talibanu v Afganistane, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 561/2003 z 27. marca 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na dávky sociálneho zabezpečenia alebo sociálnej pomoci poskytované štátom manželke osoby označenej výborom zriadeným na základe odseku 6 rezolúcie č. 1267 (1999) Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov a zaradenej na zoznam, ktorý je prílohou I uvedeného nariadenia v znení zmien a doplnení, iba preto, že táto manželka žije s uvedenou označenou osobou a použije alebo môže použiť časť týchto dávok na nákup tovarov alebo služieb, ktoré táto označená osoba spotrebuje alebo bude z nich mať takisto prospech.

(1) Ú. v. EÚ C 260, 11.10.2008.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/7

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 22. apríla 2010 — Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-346/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2001/80/ES - Znečisťovanie a poškodzovanie - Spaľovacie zariadenia - Obmedzenie emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia - Neuplatnenie uvedenej smernice na elektráreň v Lynemouth (Spojené kráľovstvo))

(2010/C 161/09)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Oliver a A. Alcover San Pedro, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: L. Seeboruth a D. Wyatt, QC)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. ES L 309, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 299), pokiaľ ide o elektráreň v Lynemouth, Northumberland — Nezníženie emisií tejto elektrárne vo významnej miere v lehote stanovenej v článku 4 ods. 3 smernice

Výrok rozsudku

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si tým, že nezabezpečilo uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení na elektráreň, ktorú prevádzkuje Rio Tinto Alcan Smelting and Power (UK) Ltd v Lynemouth na severovýchode Anglicka, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 260, 11.10.2008.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/8

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État — Francúzsko) — Solgar Vitamin’s France, Valorimer SARL, Christian Fenioux, L’Arbre de Vie SARL, Source Claire, Nord Plantes EURL, RCS Distribution, Ponroy Santé, Syndicat de la Diététique et des Compléments Alimentaires/Ministre de l’Economie, des Finances et de l’Emploi, Ministre de la Santé, de la Jeunesse et des Sports, Ministre de l’Agriculture et de la Pêche

(Vec C-446/08) (1)

(Smernica 2002/46/ES - Aproximácia právnych predpisov členských štátov, ktorá sa týka potravinových doplnkov - Vitamíny a minerály, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov - Maximálne množstvá - Harmonizácia na úrovni Únie - Neexistencia - Právomoc členských štátov - Postupy, ktoré treba dodržiavať, a kritériá, ktoré treba zohľadniť, pri určení týchto množstiev - Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje uvedené množstvá - Stanovenie množstva na nulovú hodnotu)

(2010/C 161/10)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Solgar Vitamin’s France, Valorimer SARL, Christian Fenioux, L’Arbre de Vie SARL, Source Claire, Nord Plantes EURL, RCS Distribution, Ponroy Santé, Syndicat de la Diététique et des Compléments Alimentaires

Žalovaní: Ministre de l’Economie, des Finances et de l’Emploi, Ministre de la Santé, de la Jeunesse et des Sports, Ministre de l’Agriculture et de la Pêche

Za účasti: Syndicat de la Diététique et des Compléments Alimentaires

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Conseil d’État (Francúzsko) — Výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (Ú. v. ES L 183, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 490) a najmä jej článku 5 ods. 4 a článku 11 ods. 2 — Právomoc členských štátov určiť maximálne množstvá vitamínov a minerálov v potravinových doplnkov v prípade neexistencie právnej úpravy Spoločenstva v tejto oblasti — Kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovení maximálnych hodnôt — Úplný zákaz fluóru uložený orgánmi členského štátu mimo rámca pravidiel upravených v článku 12 uvedenej smernice — Kvantitatívne obmedzenie obchodu, ktoré je v rozpore s článkami 28 ES a 30 ES

Výrok rozsudku

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty si zachovávajú právomoc prijať právne predpisy upravujúce maximálne množstvá vitamínov a minerálov, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov, pokiaľ Európska komisia nestanovila tieto množstvá v súlade s článkom 5 ods. 4 tejto smernice bez toho, aby tým bola dotknutá Zmluva ES.

Okrem povinnosti dodržiavať články 28 ES a 30 ES sú členské štáty tiež povinné inšpirovať sa prvkami uvedenými v článku 5 ods. 1 a 2 smernice 2002/46, vrátane požiadavky zhodnotenia rizík založenej na všeobecne akceptovaných vedeckých údajoch, na stanovenie maximálnych množstiev vitamínov a minerálov, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov, až kým Európska komisia nestanoví tieto množstvá na základe odseku 4 uvedeného článku 5.

Smernica 2002/46 sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, ako je tá vo veci samej, keď pri stanovení maximálneho množstva minerálu, ktorý sa môže používať pri výrobe potravinových doplnkov, nie je možné presne vyčísliť príjem tohto minerálu z iných potravinových zdrojov a pokiaľ Európska komisia nestanovila maximálne množstvá vitamínov alebo minerálov, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov v súlade s článkom 5 ods. 4 tejto smernice, členský štát môže stanoviť pre uvedené maximálne množstvo nulovú hodnotu bez toho, aby dodržal postup upravený v článku 12 tejto smernice, ak existuje preukázané riziko, že tento príjem dosahuje hornú bezpečnú hladinu stanovenú pre predmetný minerál, a za splnenia podmienky, že neporuší články 28 ES a 30 ES.

Článok 5 smernice 2002/46 sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že prispôsobené označenie by mohlo odradiť skupinu spotrebiteľov, ktorým je určené, od použitia pre nich priaznivej živiny v nižšej dávke, nie je relevantným prvkom na stanovenie maximálnych množstiev vitamínov alebo minerálov, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov. Zohľadnenie rôznych stupňov citlivosti jednotlivých skupín spotrebiteľov môže umožniť členskému štátu použiť na celú populáciu takéto maximálne množstvo prispôsobené osobitnej skupine spotrebiteľov, ako sú deti, len vtedy, ak sa toto opatrenie obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie ochrany zdravia osôb, ktoré patria do tejto skupiny, a ak je uvedené opatrenie primerané sledovanému cieľu, ktorý nie je možné dosiahnuť opatreniami menej obmedzujúcimi obchod v rámci Európskej únie, čo však musí overiť vnútroštátny súd.

Smernica 2002/46 sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje stanovenie maximálnych množstiev vitamínov a minerálov, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov, keď v prípade, že neexistuje preukázané nebezpečenstvo pre zdravie osôb, neboli určené pre tieto vitamíny a minerály horné bezpečné hladiny, ibaže by takéto opatrenie bolo odôvodnené na základe zásady prevencie, ak vedecké zhodnotenie rizík odhalí, že pretrváva pochybnosť, pokiaľ ide o existenciu a dopad skutočných rizík na zdravie. Po tom, ako boli stanovené horné bezpečné hladiny, sa nedá vylúčiť možnosť stanoviť takéto maximálne množstvá na úroveň, ktorá je podstatne nižšia, ako je úroveň uvedených hladín, keďže stanovenie týchto maximálnych množstiev možno odôvodniť zohľadnením prvkov uvedených v článku 5 ods. 1 a 2 smernice 2002/46 a keďže takýto postup je v súlade so zásadou proporcionality. Je úlohou vnútroštátneho súdu vykonať toto posúdenie, a to individuálne od prípadu k prípadu.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 20.12.2008.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/9

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 22. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Innsbruck — Rakúsko) — Zentralbetriebsrat der Landeskrankenhäuser Tirols/Spolková krajina Tirolsko

(Vec C-486/08) (1)

(Sociálna politika - Rámcové dohody o práci na kratší pracovný čas a o práci na dobu určitú - Nevýhodné ustanovenia stanovené vnútroštátnou právnou úpravou pre zmluvných zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas, pracujúcich príležitostne alebo na základe zmluvy na dobu určitú - Zásada rovnosti zaobchádzania)

(2010/C 161/11)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landesgericht Innsbruck

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Zentralbetriebsrat der Landeskrankenhäuser Tirols

Žalovaná: Spolková krajina Tirolsko

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Landesgericht Innsbruck — Výklad doložky 4 bodov 1 a 2 v prílohe smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 14, 1998, s. 9; Mim. vyd. 05/003, s. 267), doložky 4 v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368), ako aj článku 14 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, s. 23) — Vnútroštátna právna úprava o zmluvných zamestnancoch, ktorá vylučujúce zo svojho rozsahu pôsobnosti určité kategórie pracovníkov pracujúcich na kratší pracovný úväzok, ktorí sú zamestnaní len príležitostne alebo ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu určitú — Znevýhodňujúce ustanovenie, pokiaľ ide o právo na riadnu dovolenku pre pracovníkov, ktorí prechádzajú z plného pracovného úväzku na kratší pracovný úväzok a pre pracovníkov, ktorí čerpajú rodičovskú dovolenku v dĺžke dvoch rokov — Zásada rovnosti zaobchádzania s pracovníkmi mužského a ženského pohlavia, s pracovníkmi na čiastočný a plný úväzok, ako aj s pracovníkmi, ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu určitú a ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú

Výrok rozsudku

Relevantné právo Únie a najmä doložka 4 bod 2 rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, uzavretej 6. júna 1997, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998, sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátne ustanovenie, ako je § 55 ods. 5 zákona spolkovej krajiny Tirolsko o zmluvných zamestnancoch (Tiroler Landes-Vertragsbedienstetengesetzt) z 8. novembra 2000 v znení platnom do 1. februára 2009, podľa ktorého sa pri zmene pracovného úväzku pracovníka výmera ešte nevyčerpanej dovolenky upraví tak, že sa pracovníkovi, ktorý z plného pracovného úväzku prejde na kratší pracovný úväzok, kráti nárok na platenú riadnu dovolenku, ktorý nadobudol v čase zamestnania na plný úväzok, bez toho, aby mal možnosť jeho výkonu, alebo že pracovník môže čerpať túto dovolenku len s nižšou náhradou za dovolenku.

Doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátne ustanovenie, ako je § 1 ods. 2 písm. m) zákona spolkovej krajiny Tirolsko o zmluvných zamestnancoch z 8. novembra 2000 v znení platnom do 1. februára 2009, vylučujúce z rozsahu pôsobnosti tohto zákona pracovníkov, ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu určitú s maximálnou dobou trvania 6 mesiacov alebo ktorí sú zamestnaní len príležitostne.

Doložka 2 bod 6 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke uzavretej 14. decembra 1995, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/75/ES z 15. decembra 1997, sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátne ustanovenie, ako je § 60 posledná veta zákona spolkovej krajiny Tirolsko o zmluvných zamestnancoch z 8. novembra 2000 v znení platnom do 1. februára 2009, podľa ktorého pracovníci, ktorí čerpajú rodičovskú dovolenku v dĺžke dvoch rokov, strácajú po ukončení tejto dovolenky právo na platenú riadnu dovolenku nadobudnuté počas roku pred narodením dieťaťa.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/10

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 22. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf — Nemecko) — Vera Mattner/Finanzamt Velbert

(Vec C-510/08) (1)

(Voľný pohyb kapitálu - Články 56 ES a 58 ES - Daň z darovania - Zastavaný pozemok - Právo na nezdaniteľnú sumu z vymeriavacieho základu - Rozdielne zaobchádzanie s rezidentmi a nerezidentmi)

(2010/C 161/12)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Vera Mattner

Žalovaný: Finanzamt Velbert

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Finanzgericht Düsseldorf — Výklad článkov 39 a 43 ES, ako aj článku 56 v spojení s článkom 58 ES — Vnútroštátna právna úprava týkajúca sa oblasti daní z darovania nehnuteľností upravujúca nezdaniteľnú sumu 1 100 eur z hodnoty nehnuteľnosti v prípade bydliska darcu v jednom členskom štáte a obdarovaného v druhom členskom štáte, zatiaľ čo táto nezdaniteľná suma sa zvýši na 205 000 eur v prípade, keď majú darca, ako aj obdarovaný bydlisko na vnútroštátnom území

Výrok rozsudku

Ustanovenia článku 56 ES v spojení s článkom 58 ES sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej právnej úprave členského štátu, o akú ide vo veci samej, ktorá v súvislosti s výpočtom dane z darovania stanovuje, že ak darca a obdarovaný majú v čase darovania bydlisko v inom členskom štáte, nezdaniteľná suma z vymeriavacieho základu v prípade darovania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území tohto štátu je nižšia než nezdaniteľná suma, ktorá by sa uplatnila v prípade, že aspoň jeden z nich by v rovnakom čase mal bydlisko v prvom členskom štáte.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/10

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 22. apríla 2010 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — Staatssecretaris van Financien/X (C-536/08), fiscale eenheid Facet BV/Facet Trading BV (C-539/08)

(Spojené veci C-536/08 a C-539/08) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Článok 17 ods. 2 a 3 - Článok 28b A ods. 2 - Právo na odpočet - Prechodná úprava zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi - Miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva)

(2010/C 161/13)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Staatssecretaris van Financien

Odporcovia: X (C-536/08) fiscale eenheid Facet BV/Facet Trading BV (C-539/08)

Predmet veci

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania — Hoge Raad der Nederlanden Den Haag — Výklad článku 17 ods. 2 a 3 a článku 28b ods. 2 šiestej smernice Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (77/388/EHS) (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Prechodná úprava zdaňovania obchodu medzi členskými štátmi — Miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva

Výrok rozsudku

Článok 17 ods. 2 a 3, ako aj článok 28b A ods. 2 šiestej smernice Rady 77/388/EHS Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia v znení smernice Rady 92/111/EHS zo 14. decembra 1992 sa majú vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá sa nachádza v situácii opísanej v prvom pododseku posledného uvedeného ustanovenia, nemá právo na okamžitý odpočet DPH, ktorou bolo na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/11

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 22. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) — Spojené kráľovstvo) — The Queen, Association of the British Pharmaceutical Industry/Medicines and Healthcare Products Regulatory Agency

(Vec C-62/09) (1)

(Smernica 2001/83/ES - Článok 94 - Finančné podnety v prospech lekárskych ordinácií predpisujúcich niektoré lieky svojim pacientom - Verejné orgány zodpovedné za zdravie - Lekári - Sloboda predpisovania liekov)

(2010/C 161/14)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: The Queen, Association of the British Pharmaceutical Industry

Odporca: Medicines and Healthcare Products Regulatory Agency

Za účasti: NHS Confederation (Employers) Company Ltd

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) — Výklad článku 94 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69) — Zavedenie systému poskytovania peňažných podnetov v prospech lekárskych ordinácií, ktoré predpisujú pacientom určité lieky, verejným orgánom, ktorý tvorí súčasť vnútroštátneho verejného zdravotného systému

Výrok rozsudku

Článok 94 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, sa má vykladať tak, že v rozpore s ním nie sú také systémy finančných podnetov, o aké ide vo veci samej, zriadené vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za zdravie verejnosti s cieľom znížiť ich výdavky v danej oblasti, ktoré uprednostňujú na účely liečby niektorých chorôb predpisovanie špecificky určených liekov lekármi, obsahujúcich odlišnú účinnú látku od tej, ktorú obsahoval dovtedy predpisovaný liek alebo ktorý by mohol byť predpísaný, keby takýto systém podnetov neexistoval.

(1) Ú. v. EÚ C 90, 18.4.2009.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/11

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 22. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias — Grécko) — Dimos Agios Nikolaos — Kriti/Ypourgos Agrotikis Anaptyxis kai Trofimon

(Vec C-82/09) (1)

(Nariadenie (ES) č. 2152/2003 - Monitorovanie lesov a environmentálnych interakcií v Únii - Definície - Pojmy „les“ a „iná lesná pôda“ - Pôsobnosť)

(2010/C 161/15)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Dimos Agios Nikolaos — Kriti

Žalovaný: Ypourgos Agrotikis Anaptyxis kai Trofimon

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Symvoulio tis Epikrateias — Výklad článku 3 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 zo 17. novembra 2003 týkajúceho sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (Forest Focus) (Ú. v. EÚ L 324, s. 1; Mim. vyd. 03/041, s. 285) — Pojmy „les“ a „iná lesná pôda“ — Rozdielne definície v nariadení

Výrok rozsudku

Ustanovenia článku 3 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 2152/2003 Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 týkajúceho sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v spoločenstve (Forest Focus), ktoré na účely tohto nariadenia definujú pojmy „les“ a „iná lesná pôda“, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré obsahujú odlišné definície týchto pojmov, pokiaľ ide o programy činnosti, ktoré nie sú upravené týmto nariadením.

(1) Ú. v. EÚ C 102, 1.5.2009.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/12

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Firenze — Taliansko) — Camar Srl/Presidente del Consiglio dei Ministri

(Vec C-102/09) (1)

(Medzinárodné dohody - Dohovor z Yaoundé - Štvrtý dohovor AKT-EHS z Lomé - Klauzula „standstill“ - Vnútroštátne zdanenie - Banány)

(2010/C 161/16)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Firenze

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Camar Srl

Žalovaný: Presidente del Consiglio dei Ministri

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale di Firenze — Spoločná organizácia trhov — Banány — Súlad vnútroštátneho zákona zavádzajúceho spotrebnú daň na banány pochádzajúce zo Somálska s článkom 14 prvého dohovoru z Yaoundé a s režimom dovozov stanoveným v dohovore AKT-EHS z Lomé

Výrok rozsudku

Článok 14 asociačného dohovoru medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a africkými štátmi a Madagaskarom, ktoré sú k tomuto Spoločenstvu pridružené, podpísaného 20. júla 1963 v Yaoundé, nebránil takému zdaneniu banánov pochádzajúcich zo Somálska, aké bolo zavedené zákonom č. 986/1964 z 9. októbra 1964.

Vnútroštátny súd nemá povinnosť skúmať konkrétne účinky zvýšení takej dane z dovozu banánov pochádzajúcich zo Somálska, ktorá bola zavedená právnou úpravou, o ktorú ide v konaní vo veci samej vo vzťahu k situácii pred 1. aprílom 1976, na účely skúmania zlučiteľnosti týchto zvýšení s klauzulou „standstill“ nachádzajúcou sa v článku 1 protokolu č. 5 týkajúceho sa banánov, ktorý tvorí prílohu štvrtého dohovoru AKT-EHS podpísaného 15. decembra 1989 v Lomé. Zvýšenia takej dane, ktoré sa obmedzujú na jej prispôsobenie inflácii, však nie sú v rozpore s touto klauzulou.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 6.6.2009.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/12

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 22. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias — Grécko) — Enosi Efopliston Aktoploïas a i./Ypourgos Emporikis Naftilías, Ypourgos Aigaíou

(Vec C-122/09) (1)

(Námorná doprava - Námorná kabotáž - Nariadenie (EHS) č. 3577/92 - Dočasné oslobodenie od uplatňovania tohto nariadenia - Povinnosť členských štátov neprijať pred uplynutím obdobia výnimky ustanovenia, ktoré by vážne ohrozovali uplatňovanie uvedeného nariadenia)

(2010/C 161/17)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Enosi Efopliston Aktoploïas, ANEK, Minoikes grammes, N.E. Lésvou, Blue Star Ferries

Žalovaní: Ypourgos Emporikis Naftilías, Ypourgos Aigaíou

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Symvoulio tis Epikrateias — Výklad článkov 1, 2, 4 a 6 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10) — Dočasné oslobodenie od uplatňovania tohto nariadenia — Povinnosť členských štátov neprijať pred uplynutím obdobia výnimky ustanovenia, ktoré by mohli ohroziť riadne a úplné uplatnenie nariadenia — Právo jednotlivcov odvolávať sa na ustanovenia nariadenia s cieľom spochybňovať platnosť vnútroštátnych ustanovení, ktoré majú takýto účinok

Výrok rozsudku

Za predpokladu, že grécky zákonodarca bol počas obdobia výnimky z uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž), povinný zdržať sa v Grécku prijímania ustanovení, ktoré by mohli vážne ohroziť úplné a účinné uplatňovanie uvedeného nariadenia od 1. januára 2004, dátumu, ku ktorému uvedené obdobie výnimky uplynulo, toto úplné a účinné uplatňovanie nie je vážne ohrozené skutočnosťou, že grécky zákonodarca prijal v roku 2001 ustanovenia odporujúce uvedenému nariadeniu, ktoré majú podrobný a trvalý charakter a ktoré nestanovujú ukončenie ich uplatňovania od 1. januára 2004.

(1) Ú. v. EÚ C 141, 20.6.2009.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/13

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht München — Nemecko) — Roeckl Sporthandschuhe GmbH & Co. KG/Hauptzollamt München

(Vec C-123/09) (1)

(Spoločný colný sadzobník - Položky sadzobníka - Zaradenie jazdeckých rukavíc v kombinovanej nomenklatúre - Položka 3926 - Položka 6116)

(2010/C 161/18)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht München

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Roeckl Sporthandschuhe GmbH & Co. KG

Žalovaný: Hauptzollamt München

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Finanzgericht München — Výklad prílohy I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1; Mim. vyd. 02/014, s. 3) — Jednostranne počesaný textilný výrobok, ktorého počesanie slúži výlučne na zlepšenie priľnavosti medzi plastovou vrstvou a textíliou — Zaradenie do podpoložky 3926 20 00 kombinovanej nomenklatúry

Výrok rozsudku

Kombinovaná nomenklatúra, ktorá tvorí prílohu I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že jazdecké rukavice, ako sú tie, o ktoré ide vo veci samej, zhotovené z jednostranne počesanej textílie pokrytej plastovou vrstvou, pokiaľ textília je počesaná len z jednej strany a táto strana je následne úplne pokrytá polyuretánovou penou plniacou základnú funkciu použitia rukavíc ako jazdeckých rukavíc, sa majú zaradiť do podpoložky 3926 20 00 KN.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 6.6.2009.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/13

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 29. apríla 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State — Holandsko) — Smit Reizen BV/Minister van Verkeer en Waterstaat

(Vec C-124/09) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nariadenia (EHS) č. 3820/85 a 3821/85 - Cestná doprava - Registračná povinnosť - Prestávka na odpočinok a ostatný pracovný čas - Čas strávený cestou na miesto prevzatia vozidla vybaveného záznamovým zariadením - Pojem „prevádzková centrála“)

(2010/C 161/19)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Smit Reizen BV

Žalovaný: Minister van Verkeer en Waterstaat

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Raad van State — Výklad článku 1 nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. ES L 370, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 45) a článku 15 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Ú. v. ES L 370, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 227) — Prestávky v práci, doby denného odpočinku a pracovný čas — Pojem — Registračná povinnosť — Čas strávený cestou na miesto prevzatia vozidla mimo prevádzkovej centrály podniku — Prevádzková centrála — Pojem — Dovezenie vodiča treťou osobou

Výrok rozsudku

Pojem „prevádzková centrála“ uvedený v bode 21 a nasl. rozsudku z 18. januára 2001, Skills Motor Coaches a i. (C-297/99), sa musí definovať ako miesto, s ktorým je vodič konkrétne viazaný, teda ako zariadenie prepravného podniku, z ktorého pravidelne začína vykonávať svoju službu a do ktorého sa po jej skončení vracia v rámci bežného výkonu svojich úloh a bez toho, aby plnil osobitné pokyny svojho zamestnávateľa.

Skutočnosť, či sa dotknutý vodič dopraví sám na miesto, kde má prebrať vozidlo vybavené záznamovým zariadením, alebo sa tam dá dopraviť niekým iným, nemá vplyv na kvalifikáciu času presunu vzhľadom na pojem „odpočinok“ v zmysle článku 1 bodu 5 nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 6.6.2009.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/14

Odvolanie podané 1. marca 2010: Solvay SA proti rozsudku Všeobecného súdu (šiestej komory) zo 17. decembra 2009 vo veci T-57/01, Solvay/Komisia

(Vec C-109/10 P)

(2010/C 161/21)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Solvay SA (v zastúpení: P.-A. Foriers, R. Jafferali, F. Louis, A. Vallery, advokáti)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok vyhlásený 17. decembra 2009,

—	následne opätovne preskúmať žalobu v rozsahu, v akom bola zamietnutá a zrušiť rozhodnutie Komisie z 13. decembra v celom rozsahu alebo čiastočne v rozsahu uvedených žalobných dôvodov,

—	zrušiť pokutu vo výške 19 miliónov eur alebo v prípade nemožnosti jej zrušenia, podstatne znížiť jej výšku z titulu náhrady závažnej škody spôsobenej odvolateľke z dôvodu mimoriadnej dĺžky konania,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj trov konania pred Všeobecným súdom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka deväť žalobných dôvodov.

Odvolateľka vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva z piatich častí, poukazuje na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote, keďže rozhodnutie Komisie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 (1) bolo prijaté viac ako desať rokov po začatí stíhania alebo v každom prípade po začatí konania oznámením námietok Komisie odvolateľke. Spoločnosť Solvay Všeobecnému súdu vytýka najmä to, že celkovo neposúdil lehotu tak, aby zahŕňala jednak fázu administratívneho, ako aj fázu súdneho konania (prvá časť), nezohľadnil dĺžku konania na Všeobecnom súde (druhá časť), podmienil sankciu za prekročenie primeranej lehoty dokázaním konkrétneho porušenia jej práva na obhajobu, zatiaľ čo tieto dve zásady sú navzájom nezávislé a rozdielne (tretia časť), rozhodol, že k takému porušeniu v prejednávanej veci nedošlo (štvrtá časť) a skreslil skutkový stav tým, že sa domnieval, že odvolateľka subsidiárne nepožiadala o zníženie pokuty z dôvodu prekročenia primeranej lehoty (piata časť), zatiaľ čo z tohto dôvodu výslovne žiadala zrušiť alebo v každom prípade znížiť pokutu.

Odvolateľka vo svojom druhom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva z troch častí, poukazuje na porušenie článkov 14 a 20 nariadenia Rady č. 17/62 (2), pretože Všeobecný súd pripustil v rámci konania, ktoré sa začalo na základe článku 102 ZFEÚ, aby Komisia použila dokumenty zadržané v priebehu šetrení týkajúcich sa možnej účasti na kartelových dohodách a/alebo zosúladených postupoch podľa článku 101 ZFEÚ (prvá časť). Odvolateľka rovnako vytýka Všeobecnému súdu, že pripustil, aby Komisia použila v jej neprospech náhodne získané dokumenty, pričom však z dôvodu nedostatku podozrení nemohla vykonať šetrenie smerujúce k získaniu dokumentov (druhá časť). Napokon mu vytýka, že skreslil skutkový stav tým, že pripustil existenciu materiálnej podobnosti skutočnosti, že cieľom rozhodnutia o prešetrení bolo zisťovanie, so skutočnosťou, na základe ktorej bola odvolateľke uložená sankcia (tretia časť).

Odvolateľka vo svojom treťom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva zo šiestich častí, poukazuje na to, že Všeobecný súd porušil právo na obhajobu tým, že jej uložil povinnosť, aby preukázala, že spisový materiál, ktorý Komisia stratila, mohol poslúžiť na účely jej obhajoby (prvá časť). Ex offo sa však bez predbežného preskúmania spisu nevylúčilo, že predmetné dokumenty mohli ovplyvniť rozhodnutie Komisie (druhá a tretia časť). Napokon odvolateľka spochybňuje posúdenie Všeobecným súdom, na základe ktorého nepreukázala, že stratený materiál by mohol poslúžiť na účely jej obhajoby, pokiaľ ide o existenciu dominantného postavenia (štvrtá časť), zľavy poskytnuté skupine Saint-Gobain (piata časť) a relevantný geografický trh (šiesta časť).

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode spoločnosť Solvay poukazuje na porušenie práva na obhajobu, pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a prezumpcie neviny, keďže Všeobecný súd rozhodol, že dokumenty, ktoré sa stratili zo spisu, by nemohli poslúžiť na účely jej obhajoby, zatiaľ čo stačilo, aby tieto dokumenty umožnili odvolateľke podporiť skôr pôvodne uvedené žalobné dôvody, ako nové žalobné dôvody (prvá časť), a predstavovali príležitosť, hoci aj malú, ovplyvniť napadnuté rozhodnutie (druhá časť).

Vo svojom piatom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na porušenie jej práva byť vypočutá po tom, ako Všeobecný súd zrušil prvé rozhodnutie, ktorým jej bola uložená pokuta, a predtým, ako Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Napadnutý rozsudok však nezodpovedá jej žalobe o neplatnosť a odmietla sa v ňom priznať povinnosť Komisie, aby vypočula dotknutý podnik, keď Všeobecný súd konštatoval v skoršom rozsudku procesné pochybenie, ktoré sa dotklo prípravných opatrení.

Vo svojom šiestom odvolacom dôvode spoločnosť, ktorá podala odvolanie, vytýka Súdnemu dvoru, že porušil článok 102 ZFEÚ a nesplnil si povinnosť odôvodnenia tým, že potvrdil alternatívne vymedzenie relevantného geografického trhu, bez ohľadu na to, či ide o trh s rozmermi na úrovni Spoločenstva alebo o vnútroštátny trh.

Vo svojom siedmom odvolacom dôvode spoločnosť Solvay kritizuje v súvislosti s povinnosťou odôvodnenia a článkom 102 ZFEÚ to, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku posúdil dominantné postavenie bez ohľadu na to, či má relevantný trh rozmer na úrovni Spoločenstva (prvá časť) alebo vnútroštátny rozmer (druhá časť). Navyše, odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že nezohľadnil výnimočné okolnosti, ktoré preukazujú neexistenciu dominantného postavenia (tretia časť).

Vo svojom ôsmom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na neexistenciu odôvodnenia a porušenie článku 102 ZFEÚ, pretože Všeobecný súd posúdil, že zľava vo výške 1,5 % poskytnutá skupine Saint-Gobain predstavovala vernostnú zľavu, ktorá mala vplyv na podmienky hospodárskej súťaže.

Vo svojom deviatom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na neexistenciu odôvodnenia, ako aj na porušenie článku 102 ZFEÚ, keďže Všeobecný súd konštatoval existenciu diskriminačnej praxe vyplývajúcej zo systému zliav poskytovaných obchodným partnerom bez toho, aby vykonal kontrolu na účely overenia, či uvedená prax vytvorila alebo nevytvorila konkurenčnú nevýhodu vo vzťahu k zákazníkom dominantného dodávateľa (prvá časť). Napokon spoločnosť Solvay Všeobecnému súdu vytýka, že nezohľadnil nízky podiel uhličitanu sodného na prevádzkových nákladoch jej zákazníkov (druhá časť).

(1) Rozhodnutie Komisie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 týkajúce sa konania podľa článku 82 [ES] (Vec COMP/33.133 — C: Uhličitan sodný — Solvay) (Ú. v. ES 2003, L 10, s. 10).

(2) Nariadenie Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/16

Odvolanie podané 1. marca 2010: Solvay SA proti rozsudku Všeobecného súdu (šiestej komory) zo 17. decembra 2009 vo veci T-58/01, Solvay/Komisia

(Vec C-110/10 P)

(2010/C 161/22)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Solvay SA (v zastúpení: P.-A. Foriers, R. Jafferali, F. Louis, A. Vallery, advokáti)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	spojiť predmetné konanie s konaním o odvolaní, ktoré odvolateľka podala proti rozsudku Všeobecného súdu zo 17. decembra 2009 vo veci T-57/01,

—	zrušiť rozsudok vyhlásený 17. decembra 2009,

—	následne opätovne preskúmať žalobu v rozsahu, v akom bola zamietnutá a zrušiť v celom rozsahu rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2000,

—	zrušiť pokutu vo výške 2,25 milióna eur alebo v prípade nemožnosti jej zrušenia, podstatne znížiť jej výšku z titulu náhrady závažnej škody spôsobenej odvolateľke z dôvodu mimoriadnej dĺžky konania,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj trov konania pred Všeobecným súdom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka tri žalobné dôvody.

Odvolateľka vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva z piatich častí, poukazuje na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Spoločnosť Solvay Všeobecnému súdu vytýka najmä to, že celkovo neposúdil lehotu tak, aby zahŕňala jednak fázu administratívneho, ako aj fázu súdneho konania (prvá časť), nezohľadnil dĺžku konania na Všeobecnom súde (druhá časť), podmienil sankciu za prekročenie primeranej lehoty dokázaním konkrétneho porušenia jej práva na obhajobu, zatiaľ čo tieto dve zásady sú navzájom nezávislé a rozdielne (tretia časť), rozhodol, že k takému porušeniu v prejednávanej veci nedošlo (štvrtá časť) a skreslil skutkový stav tým, že sa domnieval, že odvolateľka subsidiárne nepožiadala o zníženie pokuty z dôvodu prekročenia primeranej lehoty (piata časť), zatiaľ čo z tohto dôvodu výslovne žiadala zrušiť alebo v každom prípade znížiť pokutu.

Odvolateľka vo svojom druhom odvolacom dôvode, ktorý pozostáva z piatich častí, poukazuje na to, že Všeobecný súd porušil právo na obhajobu tým, že jej uložil povinnosť, aby preukázala, že spisový materiál, ktorý Komisia stratila, mohol poslúžiť na účely jej obhajoby (prvá časť). Ex offo sa však bez predbežného preskúmania spisu nevylúčilo, že predmetné dokumenty mohli ovplyvniť rozhodnutie Komisie (druhá a tretia časť). Všeobecnému súdu ďalej vytýka, že v napadnutom rozsudku rozhodol, že nepreukázala, že by stratený spisový materiál mohol poslúžiť na účely jej obhajoby z dôvodu, že pred Všeobecným súdom neuviedla žalobný dôvod spochybňujúci existenciu dohody, čo by mohla urobiť aj bez prístupu k spisu, zatiaľ čo odvolateľka tento žalobný dôvod sformulovala pred Komisiou a obsah týchto stratených dokumentov už nie je možné určiť (štvrtá časť). Napokon Všeobecnému súdu vytýka, že neprejavil žiadny záujem o stratený spisový materiál z dôvodu, že už skôr zamietol vecný dôvod, ktorý odvolateľka sformulovala v súvislosti s neexistenciou účinku na obchod medzi členskými štátmi, zatiaľ čo nepoznal obsah strateného spisového materiálu, a preto nemohol vylúčiť, že tento spisový materiál by odvolateľke umožnil, aby sformulovala doplňujúce tvrdenia, ba dokonca celkom nové žalobné dôvody tak vo veci samej, ako aj v súvislosti s výškou pokuty alebo riadnym priebehom konania (piata časť).

Vo svojom treťom odvolacom dôvode odvolateľka poukazuje na porušenie jej práva byť vypočutá po tom, ako Všeobecný súd zrušil prvé rozhodnutie, ktorým jej bola uložená pokuta, a predtým, ako Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Napadnutý rozsudok však nezodpovedá jej žalobe o neplatnosť a odmietla sa v ňom priznať povinnosť Komisie vypočuť dotknutý podnik, keď Všeobecný súd konštatoval v skoršom rozsudku procesné pochybenie, ktoré sa dotklo prípravných opatrení.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/16

Odvolanie podané 8. marca 2010: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 15. decembra 2009 vo veci T-156/04, Électricité de France (EDF)/Komisia

(Vec C-124/10 P)

(2010/C 161/23)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: E. Gippini Fournier, B. Stromsky a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Électricité de France (EDF), Francúzska republika, Iberdrola SA

Návrhy odvolateľky

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (tretia komora) z 15. decembra 2009, doručené Komisii 16. decembra 2009, vo veci T-156/04, EDF/Komisia, v rozsahu, v akom tento rozsudok:

—	zrušil články 3 a 4 rozhodnutia Komisie (K 2003/4637) zo 16. decembra 2003, týkajúceho sa opatrení v súvislosti s pomocou poskytnutou v prospech EDF a odvetvia elektrického a plynárenského priemyslu (C 68/2002, N 504/2003 a C 25/2003),

—	zaviazal Komisiu na náhradu jej vlastných trov konania, ako aj trov konania Électricité de France (EDF),

—	vrátiť vec späť Všeobecnému súdu na nové preskúmanie,

—	rozhodnúť o trovách tohto konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Európska komisia na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody.

Svojim prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd skreslil okolnosti, ktoré predchádzali sporu. V rozpore s tým čo uvádza napadnutý rozsudok, Francúzska republika totiž neuskutočnila konverziu daňovej pohľadávky na základné imanie, ale len udelila EDF pomoc vo forme oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. Rekapitalizácia EDF v rámci nej nebola zrušeným rozhodnutím chápaná ako štátna pomoc, keďže len jej daňový vplyv bol takto Komisiou kvalifikovaný.

Svojim druhým odvolacím dôvodom, ktorý zahŕňa štyri časti, žalobkyňa tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď považoval konanie francúzskej vlády v predmetnej veci za konanie obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve.

Po prvé žalobkyňa spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu spočívajúce v tom, že rozdiel medzi štátom akcionárom a štátom vykonávajúcim verejnú moc závisí najmä od cieľa, ktorý štát sleduje — v predmetnej veci rekapitalizácia EDF — a nie od objektívnych a overiteľných skutočností. Na jednej strane Súdny dvor totiž opätovne pripomenul, že článok 87 ods. 1 ES nerozlišuje podľa príčin a cieľov štátnych zásahov. Na druhej strane kritérium spočívajúce na úmysle štátu je zvlášť nevhodné na posúdenie existencie štátnej pomoci, lebo toto kritérium je svojou povahou subjektívne a vyžaduje výklad.

Po druhé Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že nezaložil svoju analýzu na komparatívnej štúdii, jednak konania, ktoré by prijal na rovnakých okolností obozretný súkromný prevádzkovateľ nepožívajúci výsad a jednak konania Francúzska v predmetnej veci, ktoré požíva výsady verejnej moci.

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že napadnutý rozsudok porušil zásadu rovnosti zaobchádzania medzi štátnymi a súkromnými podnikmi tým, že umožňuje výhodnejšie daňové zaobchádzanie štátu, vrátane spoločností, v ktorých štát nie je jediným akcionárom.

Nakoniec podľa Komisie Všeobecný súd porušil pravidlá rozdelenia dôkazného bremena, pokiaľ ide o uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve a súčasne zohľadnil skutočnosti, ktoré vyšli najavo po prijatí zrušeného rozhodnutia.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/18

Žaloba podaná 15. marca 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-134/10)

(2010/C 161/25)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Nijenhuis a C. Vrignon, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že nesprávne prebralo článok 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (1), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení uvedenej smernice a článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európska komisia uvádza na podporu svojej žaloby tri žalobné dôvody vytýkajúce napadnutej vnútroštátnej právnej úprave nedostatok proporcionality, najmä pokiaľ ide o konanie a kritériá na určenie rádiových a televíznych kanálov, ktorých vysielanie spadá pod režim „must carry“.

Po prvé, žalobkyňa vytýka žalovanému, že jasne a predvídateľne neodôvodnil ciele verejného záujmu, ktoré umožňujú udelenie tohto režimu. Prevádzkovatelia rozhlasového vysielania teda nemohli vopred poznať povahu a rozsah podmienok, ktoré majú splniť, ako aj povinnosti verejnej služby, ku ktorým sa zaväzujú.

Po druhé, Komisia namieta nedostatok transparentnosti počas schvaľovacieho konania, rozsiahlu diskrečnú právomoc úradov, keďže sa zdá, že vnútroštátna právna úprava predmetným subjektom ukladá povinnosť vysielať na všetkých kanáloch, ktoré vysielajú a nie iba na kanáloch, ktoré sledujú požadované ciele verejného záujmu, ako aj diskriminačný charakter povinnosti usadenia sa týchto prevádzkovateľov na území členského štátu.

Po tretie, žalobkyňa namieta nedodržanie rozsahu pôsobnosti článku 31 smernice univerzálnej služby, pokiaľ ide o podriadenie vysielania existencii významného počtu koncových užívateľov komunikačných sietí.

(1) Ú. v. EÚ L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Târgu-Mureș (Rumunsko) 15. marca 2010 — Daniel Ionel Obreja/Direcția Generală a Finanțelor Publice a județului Mureș, Administrația Fondului pentru Mediu

(Vec C-136/10)

(2010/C 161/26)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Târgu-Mureș

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Daniel Ionel Obreja

Odporca: Direcția Generală a Finanțelor Publice a județului Mureș, Administrația Fondului pentru Mediu

Prejudiciálne otázky

Môže sa zavedenie dane za znečistenie v období od 1. júla 2008 do 15. decembra 2008 ako relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy prijatej v Rumunsku (naliehavým dekrétom č. 50/2008) považovať za opatrenie, ktoré v prvom rade spĺňa zásady colnej únie a zákaz dvojitého zdanenia, upravené v článkoch 23 ES, 25 ES a 90 ES, čiže umožňujú tieto ustanovenia Zmluvy zavedenie dane za znečistenie na účely upravené rumunským zákonodarcom v preambule naliehavého dekrétu č. 50/2008, pričom tieto ciele sú upravené aj v článku 174 a nasledujúcich ES, tzn.: zaručiť ochranu životného prostredia prostredníctvom realizácie programov a projektov na zlepšenie kvality ovzdušia a na návrat k hraničným hodnotám ustanoveným príslušnou právnou úpravou Spoločenstva? Inými slovami, môže sa osobitne zavedenie dane za znečistenie v inom členskom štáte Európskej únie za prvý zápis do evidencie motorových vozidiel, nových alebo ojazdených, dovezených z iného členského štátu do prvého členského štátu, považovať za opatrenie, na základe ktorého ustanovenia článku 174 a nasledujúcich ES odôvodňujú skutočnosť, že články 23, 25 a 90 tejto Zmluvy sa neuplatnia?

Je v prípade, pokiaľ toto motorové vozidlo podlieha obdobnej dani, čiže dani za znečistenie (s rovnakým pojmovým obsahom a rovnakým účelom, čiže na účely udržiavania životného prostredia v súlade so zásadami a cieľmi uvedenými v článku 174 a nasledujúcimi ES) v jednom členskom štáte pri prvom zápise do evidencie v inom členskom štáte, možné zaviesť takúto daň za znečistenie s rovnakými cieľmi ako sú ciele ustanovené v článku 174 a nasledujúcimi Zmluvy, hoci predtým už bolo predmetom dane za znečistenie v inom členskom štáte?

Napokon, pokiaľ toto motorové vozidlo nebolo v inom členskom štáte predmetom dane za znečistenie (pretože táto daň neexistovala alebo z iných dôvodov), ale pri nasledujúcom zápise do evidencie v inom členskom štáte, napríklad v Rumunsku, kde sa táto daň platí, je pri prvom zápise do evidencie predmetom dane za znečistenie v tomto štáte, sú v takom prípade porušené zásady colnej únie a nepriamej vnútornej ochrany upravené v článkoch 23 ES, 25 ES a 90 ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Cassatie van België (Belgicko) 17. marca 2010 — Greenstar-Kanzi Europe NV/Jean Hustin a Jo Goossens

(Vec C-140/10)

(2010/C 161/27)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van Cassatie van België

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Greenstar-Kanzi Europe NV

Odporcovia v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Jean Hustin, Jo Goossens

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 94 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94 (1) z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín v znení nariadenia Rady (ES) č. 873/2004 (2) z 29. apríla 2004 v spojení s článkom 11 ods. 1, článkom 13 ods. 1 až ods. 3, článkom 16, článkom 27 a článkom 104 nariadenia č. 2100/94 vykladať tak, že majiteľ alebo osoba oprávnená z licencie môže podať žalobu pre porušenie práv proti osobe, ktorá vykonáva činnosti v súvislosti s materiálom, ktorý jej bol predaný alebo poskytnutý nadobúdateľom licencie, ak boli porušené obmedzenia dojednané pre prípad predaja tohto materiálu v licenčnej zmluve uzatvorenej medzi ním a majiteľom práv Spoločenstva k odrodám rastlín?

2.	V prípade kladnej odpovede na túto otázku, je pre preskúmanie tohto porušenia relevantné to, či osoba, ktorá vykonáva uvedenú činnosť, bola alebo mala byť informovaná o príslušných obmedzeniach uložených v dotknutej licenčnej zmluve?

(1) Ú. v. ES L 227, s. 1; Mim. vyd. 03/016, s. 390.

(2) Ú. v. EÚ L 162, s. 38; Mim. vyd. 03/045, s. 178.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/19

Žaloba podaná 16. marca 2010 — Európska komisia/Holandské kráľovstvo

(Vec C-141/10)

(2010/C 161/28)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: V. Kreuschitz a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Holandské kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Holandské kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky opatrenia potrebné na odstránenie úpravy, na základe ktorej sa štátnym príslušníkom iných členských štátov Európskej únie pracujúcim na ropných vrtných plošinách v Holandsku nevyplácajú určité dávky sociálneho zabezpečenia, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 2 písm. a) a z článku 3 ods. 1 nariadenia (EHS) 1408/71 (1), ako aj z článkov 45 až 48 ZFEÚ,

—	zaviazať Holandské kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európsky parlament žiadal v poslednej dobe opakovane Komisiu o informácie týkajúce sa portugalských štátnych príslušníkov s trvalým pobytom v Portugalsku, zamestnaných na ropných vrtných plošinách na Holandskom kontinentálnom šelfe, ktorí nemajú rovnaké pracovné podmienky a rovnakú sociálnu ochranu ako zamestnanci s trvalým bydliskom v Holandsku.

V dôsledku toho zaslala Komisia Holandsku podľa článku 226 ES (teraz článok 258 ZFEÚ) písomnú upomienku a odôvodnené stanovisko. V ňom uviedla, že právne predpisy Holandska týkajúce sa sociálneho zabezpečenia sa musia uplatňovať aj na tých pracovníkov na holandských ropných vrtných plošinách, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie. Odmietanie holandských orgánov poskytnúť týmto osobám holandské dávky sociálneho zabezpečenia je v rozpore s hlavou II nariadenia (ES) č. 1408/71, najmä s jeho článkom 13 ods. 2 písm. a), ako aj s článkami 39 ES až 42 ES (teraz články 45 až 48 ZFEÚ).

3.	Holandsko doteraz neprijalo opatrenia na odstránenie vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej sa určité dávky sociálneho zabezpečenia nevyplácajú štátnym príslušníkom iných členských štátov Európskej únie zamestnaným na ropných vrtných plošinách v Holandsku.

Na základe toho dospela Komisia k záveru, že Holandsko si tým, že odmietlo vyplácať určité dávky sociálneho zabezpečenia štátnym príslušníkom iných členských štátov Európskej únie zamestnaným na ropných vrtných plošinách v Holandsku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 2 písm. a), z článku 3 ods. 1 nariadenia (EHS) 1408/71 a z článkov 45 až 48 ZFEÚ.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Beroep te Brussel 29. marca 2010 — Express Line NV/Belgisch Instituut voor Postdiensten en Telecommunicatie

(Vec C-148/10)

(2010/C 161/29)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van Beroep te Brussel

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Express Line NV

Žalovaný: Belgisch Instituut voor Postdiensten en Telecommunicatie

Prejudiciálne otázky

Majú sa ustanovenia smernice 97/67/ES (1) z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb zmenenej a doplnenej smernicou 2002/39/ES (2) a najmä, ale nie výlučne, ich článok 19, aj pri zohľadnení zmien a doplnkov prijatých smernicou 2008/6/ES (3), ktoré sa majú prebrať do vnútroštátneho práva najneskôr do 31. decembra 2010, chápať a vykladať v tom zmysle, že členské štáty nemajú oprávnenie povinne nariadiť poskytovateľom poštových služieb, ktoré nepatria medzi univerzálne služby, externý postup na vybavovanie sťažností, pretože:

i)	smernica je úplnou harmonizáciou týkajúcou sa uplatniteľných postupov na vybavovanie sťažností na ochranu užívateľov poštových služieb, alebo

ii)

túto povinnosť ukladá smernica 2002/39/ES len poskytovateľom univerzálnej poštovej služby a od prijatia smernice 2008/6/ES všetkým poskytovateľom univerzálnej služby (*1), pričom členské štáty môžu podľa znenia článku 19 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/6/ES len povzbudzovať vytvorenie nezávislých systémov na riešenie sporov medzi poskytovateľmi poštových služieb, ktoré nie sú univerzálnymi službami, a koncovými užívateľmi, avšak ich nesmú nariaďovať.

V prípade odpovede na prvú otázku v tom zmysle, že poštová smernica ako taká nebráni tomu, aby členské štáty povinne nariadili externý postup na vybavovanie sťažností, ako je uvedený v článku 19 ods. 2 prvom pododseku pre poskytovateľov univerzálnych služieb, aj pre poskytovateľov poštových služieb, ktoré nepatria medzi univerzálne služby, majú sa zásady slobodného poskytovania služieb (článok 49 a nasl. ES, teraz článok 56 a nasl. ZFEÚ) vykladať v tom zmysle, že obmedzenia slobodného poskytovania služieb zavedené členským štátom z dôvodov verejného záujmu na ochrane spotrebiteľov, na základe ktorých sa externý postup na vybavovanie sťažností stanovený v článku 19 ods. 2 prvom pododseku pre poskytovateľov univerzálnych služieb povinne vzťahuje aj na poskytovateľov poštových služieb, ktoré nepatria medzi univerzálne služby, sú v súlade so ZFEÚ aj vtedy, keď sa pri uplatňovaní daného postupu na vybavovanie sťažností nerobia rozdiely medzi sťažnosťami spotrebiteľov a sťažnosťami iných koncových užívateľov, hoci títo užívatelia uvedenej služby (v danom prípade expresnej a kuriérskej služby) sú v prevažnej miere profesionálni užívatelia?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, s. 14; Mim. vyd. 06/003, s. 71).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 176, s. 21; Mim. vyd. 06/004, s. 316).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 52, s. 3).

(*1) Poznámka prekladateľa: V článku 19 ods. 1 sa uvádza „všetci poskytovatelia poštových služieb“.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de première instance de Bruxelles (Belgicko) 29. marca 2010 — Bureau d’intervention et de restitution belge (BIRB)/Beneo Orafti SA

(Vec C-150/10)

(2010/C 161/30)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de première instance de Bruxelles

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bureau d’intervention et de restitution belge (BIRB)

Žalovaná: Beneo Orafti SA

Prejudiciálne otázky

Sú dočasné kvóty pridelené podniku vyrábajúcemu cukor na základe článku 9 nariadenia Komisie č. 493/2006 (1), vylúčené z dočasného režimu pre reštrukturalizáciu stanoveného nariadením Rady (ES) č. 320/2006 (2) a nariadením Komisie č. 968/2006 (3), ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie, keďže:

a)	tieto kvóty nepodliehajú platbe dočasnej reštrukturalizačnej sumy;

b)	nevzťahuje sa na nich reštrukturalizačná pomoc, a

c)	nie sú kvótami v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 320/2006, ako ich definuje článok 2 bod 6 uvedeného nariadenia?

Aj v prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, sú dočasné kvóty samostatnými kvótami, ktoré sú nezávislé od riadnych základných kvót, keďže:

a)	dočasné kvóty sú pridelené na základe článku 9 nariadenia Komisie (ES) č. 493/2006, a nie na základe článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 (4);

b)	kritériá na pridelenie dočasných kvót sú odlišné od kritérií na pridelenie riadnych základných kvót, a

c)	dočasné kvóty sú prechodnými opatreniami, ktoré sú určené na uľahčenie prechodu od starého režimu trhu s cukrom na nový režim trhu s cukrom v Spoločenstve, a teda sa v zásade uplatňujú len počas hospodárskeho roka 2006/2007?

V prípade kladnej odpovede na jednu z dvoch predchádzajúcich otázok (alebo na obe tieto otázky) má podnik vyrábajúci cukor, ktorý požiadal o reštrukturalizačnú pomoc na hospodársky rok 2006/2007 v súlade s článkom 3 nariadenia Rady (ES) č. 320/2006 právo využiť dočasnú kvótu pridelenú na hospodársky rok 2006/2007 v súlade s článkom 9 nariadenia Komisie (ES) č. 493/2006?

V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, môže uplatnená sankcia spočívať vo vrátení časti poskytnutej reštrukturalizačnej pomoci a vo vrátení dočasnej kvóty? Ako je potrebné vypočítať výšku vrátenia stanoveného v článku 26 ods. 1 a pokutu stanovenú v článku 27 nariadenia Komisie č. 968/2006 v prípade, ak podnik, ktorý vyrába cukor dostal reštrukturalizačnú pomoc (na hospodársky rok 2006/2007) a využil svoju dočasnú kvótu (na ktorú nedostal žiadnu reštrukturalizačnú pomoc)? Musia sa pri výpočte tejto sumy a tejto pokuty zohľadniť, a to úplne alebo čiastočne, tieto skutočnosti:

a)	náklady, ktoré znáša predmetný podnik vyrábajúci cukor za demontáž svojich výrobných zariadení?

b)	straty, ktoré predmetný podnik vyrábajúci cukor utrpel po vzdaní sa riadnej základnej kvóty?

c)	skutočnosť, že dočasná kvóta je jednorazovým a prechodným opatrením, ktoré umožňuje výrobu len v hospodárskom roku 2006/2007, ktoré sa však neuplatňuje na ďalšie hospodárske roky (okrem prípadu dočasnej kvóty na cukor)?

d)	je výpočet výšky vrátenia, ktorý neberie do úvahy skutočnosti uvedené vyššie v písm. a) až c) porušením zásady proporcionality?

Bez ohľadu na predchádzajúce otázky, kedy sa záväzky prijaté na základe reštrukturalizačného plánu stanú účinné, teda záväzné pre žiadateľa:

a)	na začiatku hospodárskeho roka, na ktorý podal žiadateľ žiadosť o reštrukturalizačnú pomoc?

b)	pri predložení žiadosti príslušnému vnútroštátnemu orgánu?

c)	pri oznámení príslušného vnútroštátneho orgánu, že žiadosť sa považuje za úplnú?

d)	pri oznámení príslušného vnútroštátneho orgánu, že žiadosť sa považuje za prípustnú na účely poskytnutia reštrukturalizačnej pomoci?

e)	pri oznámení príslušného vnútroštátneho orgánu, že sa rozhodol poskytnúť reštrukturalizačnú pomoc?

V prípade kladnej odpovede na jednu z otázok [1 a 2] (alebo na obe) je podnik vyrábajúci cukor, ktorému bola pridelená dočasná kvóta na hospodársky rok 2006/2007 oprávnený využívať túto kvótu v priebehu hospodárskeho roka, aj keď sa tomuto podniku poskytla reštrukturalizačná pomoc vo vzťahu k jeho riadnej základnej kvóte, počnúc hospodárskym rokom 2006/2007?

V prípade zápornej odpovede na otázky [1, 2 a 6] je príslušný vnútroštátny orgán členského štátu oprávnený v prípade nesplnenia záväzkov v rámci reštrukturalizačného plánu kumulovať vrátenie reštrukturalizačnej pomoci a pokuty podľa článkov 26 a 27 nariadenia Komisie (ES) č. 968/2006 s uložením odvodu za nadbytočné množstvo podľa článku 4 nariadenia Komisie (ES) č. 967/2006 (5), alebo táto akumulácia sankcií porušuje zásady „non bis in idem“, proporcionality a zákazu diskriminácie?

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 493/2006 z 27. marca 2006, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v rámci reformy spoločnej organizácie trhu v sektore cukru, a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1265/2001 a (ES) č. 314/2002 (Ú. v. EÚ L 89, s. 11).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 58, s. 42).

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 968/2006 z 27. júna 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 320/2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 176, s. 32).

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru (Ú. v. EÚ L 58, s. 1).

(5) Nariadenie Komisie (ES) č. 967/2006 z 29. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné podmienky uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 v súvislosti s výrobou mimo kvót v sektore cukru (Ú. v. EÚ L 176, s. 22).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeidshof te Antwerpen — Afdeling Hasselt (Belgicko) 31. marca 2010 — NV Dai Cugini/Rijksdienst voor Sociale Zekerheid

(Vec C-151/10)

(2010/C 161/31)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeidshof te Antwerpen — Afdeling Hasselt

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Rijksdienst voor Sociale Zekerheid

Žalovaná: NV Dai Cugini

Prejudiciálne otázky

Sú vnútroštátne ustanovenia, najmä domnienka v článku 22b zákona z 27. júna 1969, ktorým sa mení vykonávací zákon z 28. decembra 1944 o sociálnom zabezpečení pracovníkov a v článku 171 programového zákona z 22. decembra 1989 v po sebe nasledujúcich zneniach, zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva a so smernicou Rady 97/81/ES (1) z 15. decembra 1997, najmä s doložkou č. 5 ods. 1 písm. a) [rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorá tvorí prílohu tejto smernice], podľa ktorej v súlade so zásadou zákazu diskriminácie medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas a pracovníkmi na plný pracovný úväzok by mali členské štáty po porade so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou identifikovať a analyzovať prekážky právnej alebo správnej povahy, ktoré môžu obmedzovať príležitosti na prácu na kratší pracovný čas, a podľa možnosti ich odstraňovať?

Sú vnútroštátne ustanovenia, na základe ktorých sú zamestnávatelia v zmysle článkov 157 až 169 programového zákona z 22. decembra 1989 povinní vytvoriť a viesť rozsiahlu osobnú dokumentáciu, pričom nedodržanie týchto ustanovení bude potrestané alebo zaň môžu byť uložené finančné pokuty podľa správneho práva a občianskoprávne sankcie, zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva a so smernicou Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997, najmä s doložkou č. 5 ods. 1 písm. a) [rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorá tvorí prílohu tejto smernice], podľa ktorej v súlade so zásadou zákazu diskriminácie medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas a pracovníkmi na plný pracovný úväzok by mali členské štáty po porade so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou identifikovať a analyzovať prekážky právnej alebo správnej povahy, ktoré môžu obmedzovať príležitosti na prácu na kratší pracovný čas, a podľa možnosti ich odstraňovať?

(1) Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 9; Mim. vyd. 05/003, s. 267).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supreme Court of the United Kingdom 2. apríla 2010 — Williams a iní/British Airways plc

(Vec C-155/10)

(2010/C 161/32)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supreme Court of the United Kingdom

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolatelia: Williams a iní

Odporca: British Airways plc

Prejudiciálne otázky

Podľa a) článkov 7 smerníc Rady 93/104/ES (1) a 2003/88/ES (2) a b) ustanovenia 3 Európskej dohody pripojenej k smernici Rady 2000/79/ES (3): 1. Do akej miery, v prípade že je to tak, európske právo vymedzuje alebo stanovuje požiadavky týkajúce sa povahy a/alebo výšky platieb, ktoré sa majú poskytnúť v súvislosti s obdobiami platenej dovolenky za kalendárny rok; a 2. do akej miery, v prípade že je to tak, môžu členské štáty určiť spôsob výpočtu týchto platieb?

ii)

Postačuje najmä, že podľa vnútroštátneho práva a/alebo zvyklostí a/alebo podľa kolektívnych zmlúv a/alebo zmluvných podmienok dohodnutých medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi vykonaná platba umožňuje pracovníkovi a motivuje ho, aby v plnom zmysle slova čerpal a využil svoju dovolenku za kalendárny rok; a nezahŕňa žiadne podstatné riziko, že pracovník tak neurobí?

iii)	Alebo sa vyžaduje, aby táto platba buď a) presne zodpovedala „obvyklej“ mzde pracovníka alebo b) s ňou bola približne porovnateľná?

V prípade kladnej odpovede na otázku iii) písm. a) alebo b):

iv)	Je v tejto súvislosti pre porovnanie relevantná a) mzda, na ktorú by pracovník mal nárok za konkrétne obdobie dovolenky, ak by namiesto dovolenky pracoval, alebo b) mzda, na ktorú mal nárok počas iného obdobia, keď pracoval, a ak áno, počas ktorého obdobia?

Ako sa má „obvyklá“ alebo „porovnateľná“ mzda posudzovať v prípade, a) ak sa odmena pracovníka počas výkonu práce zvýši, ak vykonáva konkrétnu činnosť; b) ak je stanovené ročné alebo iné obmedzenie rozsahu alebo doby výkonu tejto činnosti pracovníkom a toto obmedzenie už bolo prekročené alebo takmer prekročené v čase, keď pracovník čerpal dovolenku za kalendárny rok, takže pracovník by vlastne nemohol vykonávať túto činnosť, ak by pracoval, namiesto dovolenky?

(1) Smernica Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 307, s. 18; Mim. vyd. 05/002, s. 197).

(2) Smernica 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).

(3) Smernica Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000, ktorá sa týka Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) (Ú. v. ES L 302, s. 57; Mim. vyd. 05/004, s. 75).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Nemecko) 2. apríla 2010 — Gerhard Fuchs/Spolková krajina Hesensko

(Vec C-159/10)

(2010/C 161/34)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Frankfurt am Main

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Gerhard Fuchs

Žalovaná: Spolková krajina Hesensko

Prejudiciálne otázky

Zakladá sa právna úprava v Hessisches Beamtengesetz týkajúca sa zásadne povinnej vekovej hranice pre úradníčky a úradníkov na odchod do dôchodku podľa kritérií práva Únie na cieli verejného záujmu?

V tejto súvislosti sa vynárajú najmä tieto konkrétne otázky:

Aké konkrétne požiadavky musí spĺňať takýto cieľ, ktorý sleduje verejný záujem, z pohľadu práva Spoločenstva? Aké dodatočné otázky týkajúce sa skutkového stavu by mal dodatočne položiť vnútroštátny súd?

Predstavuje záujem ušetrenia prostriedkov verejného rozpočtu a personálnych nákladov na zamestnancov, v tomto prípade vo forme zamedzenia prijímania nových pracovníkov a s tým súvisiace zníženie personálnych nákladov, oprávnený cieľ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78/ES? (1)

Môže byť záujem zamestnávateľa na určitej istote v plánovaní v súvislosti s definitívnym odchodom úradníčok a úradníkov uznaný ako oprávnený cieľ verejného záujmu, a to aj vtedy, ak môže každý zamestnávateľ v pôsobnosti Hessisches Beamtengesetz alebo Beamtenstatusgesetz stanovovať a vykonávať vlastné personálne plánovanie?

Môže byť záujem na „vhodnom vekovom rozčlenení“, na „vhodnom vekovom zložení“ uznaný ako cieľ verejného záujmu, hoci v tejto súvislosti neexistujú žiadne všeobecné štandardy alebo zákonné úpravy týkajúce sa správnosti vekového rozčlenenia alebo vekového zloženia?

Môže byť záujem vytvoriť možnosti postupu v zamestnaní pre existujúce, už zamestnané úradníčky a úradníkov, považovaný za oprávnený cieľ verejného záujmu v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78/ES?

Sleduje právna úprava vekovej hranice za účelom zabránenia právnym sporom so staršími zamestnancami z dôvodu trvania ich služobnej spôsobilosti oprávnený cieľ verejného záujmu?

Vyžaduje požiadavka verejného záujmu v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78/ES koncept spoločnej politiky trhu práce v oblasti závislej práce, ktorý sa nevzťahuje iba na jednotlivé služobné úrady a/alebo zamestnávateľov, ak áno, tak s akou mierou jednotnosti a záväznosti?

Môžu jednotliví zamestnávatelia alebo služobné úrady pre skupiny zamestnancov, v tomto prípade konkrétne pre úradníčky a úradníkov v pôsobnosti Hessisches Beamtengesetz, vôbec sledovať ciele verejného záujmu prostredníctvom ustanovení o vekových hraniciach platných v takomto obmedzenom rozsahu?

Za akých podmienok môže byť cieľ sledovaný jednotlivými služobnými úradmi, ktorý ale nie je právne záväzný obsadiť miesta, ktoré sa uvoľnili z dôvodu odchodu do dôchodku prijatím nových zamestnancov, respektíve povýšením už existujúcich zamestnancov, považovaný za cieľ slúžiaci verejnému záujmu v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 2000/78/ES? Musia za účelom všeobecného tvrdenia, že právna úprava slúži cieľu verejného záujmu, existovať aj štatistické údaje alebo iné poznatky, z ktorých vyplýva dostatočná vážnosť a skutočná realizovateľnosť takéhoto cieľa?

Aké požiadavky sa musia konkrétne klásť na primeranosť a vhodnosť právnej úpravy vekovej hranice v zmysle ustanovení obsiahnutých v Hessisches Beamtengesetz?

Vyžaduje sa bližšie zisťovanie za účelom stanoviť — pravdepodobný — počet úradníčok a úradníkov dobrovoľne zostávajúcich v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice v pomere k počtu tých, ktorí v každom prípade budú po dosiahnutí vekovej hranice poberať plné dôchodkové zabezpečenie a preto chcú rozhodne služobný pomer ukončiť. Nebolo by logickejšie dať v tejto súvislosti prednosť dobrovoľnému odchodu do dôchodku pred povinným odchodom, pokiaľ právnymi úpravami o znížení dôchodku pri uplatnení nároku na dôchodok pred dosiahnutím zákonom stanovenej vekovej hranice má byť zabezpečené, že sa zabráni neprimeraným výdavkom z rozpočtu dôchodkového zabezpečenia a s tým súvisiacim personálnym nákladom (dobrovoľnosť pred povinnosťou ako primeranejšia a v konečnom dôsledku rovnako vhodná právna úprava)?

Môže byť považované za primerané a potrebné, stanoviť pre úradníčky a úradníkom paušálne pri dosiahnutí určitého vyššieho veku, ako v tomto prípade pri dosiahnutí 65. roku života, nevyvrátiteľnú právnu domnienku služobnej nespôsobilosti, a preto automaticky ukončiť služobný pomer?

Je primerané podmieniť možné ďalšie zamestnávanie v služobnom pomere až do dosiahnutia 68. roku života výlučne špecifickými záujmami zamestnávateľa bez toho, aby takéto záujmy vyžadovali ukončenie služobného pomeru bez akejkoľvek právnej možnosti opätovného uzavretia služobného pomeru?

Vedie právna úprava vekovej hranice, ktorá smeruje k povinnému ukončeniu zamestnania, namiesto toho, aby sa obmedzila podľa článku 6 ods. 2 smernice 2000/78/ES na prípustné stanovenie podmienok nároku na plné dôchodkové zabezpečenie, k neprimeranému znehodnoteniu záujmov starších ľudí vzhľadom na záujmy mladších ľudí, ktoré nie sú podstatne dôležitejšie?

Pokiaľ sa ako legitímny uzná cieľ zjednodušenia prijímania nových pracovníkov a/alebo povýšení, vynára sa otázka, aké ďalšie podmienky musia byť v skutočnosti stanovené, za účelom preukázania do akej miery sa skutočne využívajú možnosti pri každom jednotlivom služobnom úrade, ktorý požaduje úpravu vekovej hranice pre seba, alebo do akej miery sa skutočne využívajú možnosti pri všetkých zamestnávateľoch spadajúcich pod zákonnú úpravu, v rámci alebo mimo rámca všeobecného trhu práce?

Je v súvislosti so súčasnými dierami v pracovnom trhu, ktoré zapríčinil demografický vývoj, a v súvislosti s dopytom po odborných pracovných silách všetkého druhu v blízkej budúcnosti t. j. aj vo verejnej službe na úrovni spolku alebo spolkových krajín, primerané a potrebné, prinútiť služobne spôsobilé úradníčky a úradníkov, ktorý chcú ďalej vykonávať svoju funkciu, v súčasnosti k ukončeniu služobného pomeru, hoci čoskoro nastane významný personálny dopyt, ktorý nebude možné pokryť pracovným trhom? Sú v tejto súvislosti potrebné odvetvové údaje o pracovnom trhu, ktoré by neskôr mohli byť prípadne ešte využité?

Aké požiadavky sa musia klásť na koherenciu hesenskej a prípadne aj spolkovej právnej úpravy vekovej hranice?

Môže byť považovaný vzťah § 50 ods. 1 Hessisches Beamtengesetz a § 50 ods. 3 Hessisches Beamtengesetz za nesporný, ak zásadne možné ďalšie zamestnávanie po dosiahnutí vekovej hranice závisí len od záujmov zamestnávateľa?

Má sa § 50 ods. 3 Hessisches Beamtengesetz eventuálne vykladať v súlade so smernicou v tom zmysle, že za účelom predídenia neprimeranej diskriminácii z dôvodu veku má zamestnávanie naďalej pokračovať vždy vtedy, ak mu nebránia služobné dôvody? Aké požiadavky by sa eventuálne mali stanoviť pre tieto dôvody? Je potrebné v tejto súvislosti predpokladať, že služobné dôvody vyžadujú ďalšie zamestnávanie už vtedy, ak by inak nastala neoprávnená diskriminácia z dôvodu veku?

Ako by sa dal takýto výklad § 50 ods. 3 Hessisches Beamtengesetz využiť napriek ukončeniu služobného pomeru, ku ktorému medzičasom došlo, na pokračovanie alebo obnovenie služobného pomeru žalobcu? Nesmel by sa v tomto prípade § 50 ods. 1 Hessisches Beamtengesetz uplatňovať až do dosiahnutia 68. roku života?

Je primerané a potrebné na jednej strane sťažovať dobrovoľný odchod do dôchodku od dosiahnutia 60., resp. 63. roku života trvalým znižovaním dôchodku, na druhej strane vylúčiť dobrovoľné ďalšie zamestnávanie po dosiahnutí 65. roku života, pokiaľ zamestnávateľ výnimočne nemá špecifický záujem na ďalšom zamestnávaní?

Odpadá primeranosť a potrebnosť právnej úpravy vekovej hranice v § 50 ods. 1 Hessisches Beamtengesetz na jednej strane kvôli výhodnejšej úprave znižovania pracovného času po dosiahnutí určitého veku, na druhej strane dočasným zamestnávaním úradníčok a úradníkov?

Aký význam pre koherenciu majú rozličné právne úpravy v služobnom, pracovnom práve a práve sociálneho zabezpečenia, ktoré na jednej strane požadujú trvalé zvyšovanie veku, od ktorého môžu byť starobné alebo výsluhové dôchodky poberané v plnej výške, na druhej strane zakazujú výpoveď z dôvodu dosiahnutia veku stanoveného pre bežný starobný dôchodok, avšak naopak pri dosiahnutí práve tohto veku stanovujú povinné ukončenie služobného pomeru?

Je v súvislosti s koherenciou dôležité, že postupné zvyšovanie vekových hraníc v sociálnom zabezpečení a v práve o štátnej službe na úrovni spolku a na úrovni niektorých spolkových krajín slúži prednostne záujmu zamestnancov, podliehať čo najneskoršie sprísneným podmienkam pre čerpanie plného starobného dôchodku alebo plného výsluhového dôchodku? Sú tieto otázky irelevantné z toho dôvodu, že pre úradníčky a úradníkov v pôsobnosti Hessisches Beamtengesetz ešte nenastalo zvýšenie vekových hraníc hoci toto zvýšenie nadobudne pre zamestnancov v pracovnom pomere zakrátko účinnosť?

(1) Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/26

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Frankfurt am Main (Nemecko) 2. apríla 2010 — Peter Köhler/Spolková krajina Hesensko

(Vec C-160/10)

(2010/C 161/35)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Frankfurt am Main

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Peter Köhler

Žalovaná: Spolková krajina Hesensko

Prejudiciálne otázky

V tejto súvislosti sa vynárajú najmä tieto konkrétne otázky:

Sleduje právna úprava vekovej hranice za účelom zabránenia právnym sporom so staršími zamestnancami z dôvodu trvania ich služobnej spôsobilosti oprávnený cieľ verejného záujmu?

Aké požiadavky sa musia konkrétne klásť na primeranosť a vhodnosť právnej úpravy vekovej hranice v zmysle ustanovení obsiahnutých v Hessisches Beamtengesetz?

Aké požiadavky sa musia klásť na koherenciu hesenskej a prípadne aj spolkovej právnej úpravy vekovej hranice?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Ireland 7. apríla 2010 — Phonographic Performance (Ireland) Ltd/Írsko a Attorney General

(Vec C-162/10)

(2010/C 161/36)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Ireland

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Phonographic Performance (Ireland) Ltd

Žalovaní: Írsko a Attorney General

Prejudiciálne otázky

Je prevádzkovateľ hotela, ktorý poskytuje v izbách televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša vysielaný signál, „používateľom“, ktorý uskutočňuje „verejné šírenie“ zvukového záznamu, ktorý môže byť súčasťou vysielania, na účely článku 8 ods. 2 kodifikovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES (1) z 12. decembra 2006?

ii)	Ak je odpoveď na otázku v bode i) kladná, ukladá článok 8 ods. 2 smernice 2006/115/ES členským štátom povinnosť priznať právo na primeranú odmenu od prevádzkovateľa hotela popri primeranej odmene od vysielateľa za prehrávanie zvukového záznamu?

iii)	Ak je odpoveď na otázku v bode i) kladná, umožňuje článok 10 smernice 2006/115/ES členským štátom, aby oslobodili prevádzkovateľov hotelov od povinnosti platiť „jedinú primeranú odmenu“ na základe „súkromného použitia“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. a)?

iv)

Je prevádzkovateľ hotela, ktorý poskytuje v hotelovej izbe prístroj (okrem televízneho alebo rozhlasového prijímača) a zvukové záznamy vo fyzickej alebo digitálnej forme, ktoré možno prehrávať na tomto prístroji alebo počúvať z tohto prístroja, „používateľom“, ktorý uskutočňuje „verejné šírenie“ zvukových záznamov v zmysle článku 8 ods. 2 smernice 2006/115/ES?

v)	Ak je odpoveď na otázku v bode iv) kladná, umožňuje článok 10 smernice 2006/115/ES členským štátom, aby oslobodili prevádzkovateľov hotelov od povinnosti platiť „jedinú primeranú odmenu“ na základe „súkromného použitia“ v zmysle článku 10 ods. 1 písm. a) smernice 2006/115/ES?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (kodifikované znenie)

Ú. v. EÚ L 376, s. 28.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/29

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Emanuele Ferazzoli/Ministero dell’Interno

(Vec C-164/10)

(2010/C 161/38)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Emanuele Ferazzoli

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

Je vnútroštátna právna úprava (zavedená tzv. Bersaniho dekrétom, zákonný dekrét č. 223 zo 4. júla 2006 zmenený na zákon č. 248 zo 4. augusta 2006) týkajúca sa „vnútroštátneho systému … ktorý stanovuje okrem iného:

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/29

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Cosima Barberio/Ministero dell’Interno

(Vec C-165/10)

(2010/C 161/39)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Cosima Barberio

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“; zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Patrizia Banchetti/Ministero dell’Interno

(Vec C-166/10)

(2010/C 161/40)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Patrizia Banchetti

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Andrea Palomba/Ministero dell’Interno

(Vec C-167/10)

(2010/C 161/41)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Andrea Palomba

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Michele Fanelli/Ministero dell’Interno

(Vec C-168/10)

(2010/C 161/42)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Michele Fanelli

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/31

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Sandra Castronovo/Ministero dell’Interno

(Vec C-169/10)

(2010/C 161/43)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Sandra Castronovo

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/31

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Mirko De Filippo/Ministero dell’Interno

(Vec C-170/10)

(2010/C 161/44)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Mirko De Filippo

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Andrea Sacripanti/Ministero dell’Interno

(Vec C-171/10)

(2010/C 161/45)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Andrea Sacripanti

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Emiliano Orru’/Ministero dell’Interno

(Vec C-172/10)

(2010/C 161/46)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Emiliano Orru’

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Fabrizio Cariulo/Ministero dell’Interno

(Vec C-173/10)

(2010/C 161/47)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Fabrizio Cariulo

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/33

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Paola Tonachella/Ministero dell’Interno

(Vec C-174/10)

(2010/C 161/48)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Paola Tonachella

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/33

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Pietro Calogero/Ministero dell’Interno

(Vec C-175/10)

(2010/C 161/49)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Pietro Calogero

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/34

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio (Taliansko) 2. apríla 2010 — Danilo Spina/Ministero dell’Interno

(Vec C-176/10)

(2010/C 161/50)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale del Lazio

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Danilo Spina

Žalovaný: Ministero dell’Interno

Prejudiciálna otázka

a)	existenciu všeobecnej metodiky ochrany držiteľov koncesií vydaných pred skončením súťaže, v ktorej boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia;

b)	existenciu ustanovení, ktoré fakticky zaručujú zachovanie nadobudnutých obchodných pozícií na základe konania, v ktorom boli protiprávne vylúčení niektorí prevádzkovatelia (ako napríklad zákaz novým koncesionárom umiestniť svoje prevádzky bližšie, než je určitá vzdialenosť, od už existujúcich);

c)	určenie prípadov uplynutia lehoty koncesie v prípade, keď koncesionár priamo alebo nepriamo prevádzkuje činnosť cezhraničných hier, podobných hrám, ktoré sú predmetom koncesie“;

zlučiteľná s článkami 43 a 49 Zmluvy ES?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/34

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Târgu-Mureș (Rumunsko) 17. marca 2010 — Ministerul Economiei și Finanțelor, Direcția Generală a Finanțelor Publice Mureș, Administrația Finanțelor Publice Târgu-Mureș/SC Darmi SRL

(Vec C-178/10)

(2010/C 161/51)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Târgu-Mureș

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolatelia: Ministerul Economiei și Finanțelor, Direcția Generală a Finanțelor Publice Mureș, Administrația Finanțelor Publice Târgu-Mureș

Odporkyňa: SC Darmi SRL

Prejudiciálne otázky

Môže sa zavedenie dane za znečistenie v období od 1. júla 2008 do 15. decembra 2008 ako relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy prijatej v Rumunsku (naliehavým dekrétom č. 50/2008) považovať za opatrenie, ktoré v prvom rade spĺňa zásady colnej únie a zákaz dvojitého zdanenia, upravené v článkoch 23, 25 a 90 ES, čiže umožňujú tieto ustanovenia Zmluvy zavedenie dane za znečistenie na účely upravené rumunským zákonodarcom v preambule naliehavého dekrétu č. 50/2008, pričom tieto ciele sú upravené aj v článku 174 a nasledujúcich ES, tzn.: zaručiť ochranu životného prostredia prostredníctvom realizácie programov a projektov na zlepšenie kvality ovzdušia a na návrat k hraničným hodnotám ustanoveným príslušnou právnou úpravou Spoločenstva? Inými slovami, môže sa osobitne zavedenie dane za znečistenie v inom členskom štáte Európskej únie za prvý zápis do evidencie motorových vozidiel, nových alebo ojazdených, dovezených z iného členského štátu do prvého členského štátu, považovať za opatrenie, na základe ktorého ustanovenia článku 174 a nasledujúcich ES odôvodňujú skutočnosť, že články 23, 25 a 90 tejto Zmluvy sa neuplatnia?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/35

Žaloba podaná 9. apríla 2010 — Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-179/10)

(2010/C 161/52)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Gippini Fournier a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Francúzska republika si tým, že nevykonala rozhodnutie Komisie zo 14. júla 2004 o pomoci poskytovanej odvetviu rybolovu a akvakultúry na Korzike v období rokov 1986 až 1999 (1) vymáhaním pomoci vyhlásenej za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 1 uvedeného rozhodnutia od príjemcov tejto pomoci a tým, že neinformovala Komisiu o prijatých opatreniach, potrebných na dosiahnutie súladu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 288 štvrtého pododseku ZFEÚ a článkov 4 a 5 uvedeného rozhodnutia,

—	zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 4 rozhodnutia Komisie 2005/238/ES Francúzsko oznámi Komisii do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia, aké opatrenia prijalo v záujme splnenia tohto rozhodnutia. V predmetnej veci pritom viac ako päť rokov po prijatí rozhodnutia francúzskymi orgánmi a napriek siedmim výzvam nebola poskytnutá pomoc stále vymožená od podnikov, ktoré sú jej príjemcami, a nezdá sa, že by nejaké konkrétne opatrenie bolo na tieto účely prijaté. Žalovaná okrem toho nepredložila žiadnu skutočnosť, ktorou by preukázala absolútnu nemožnosť výkonu tohto rozhodnutia.

(1) Rozhodnutie Komisie 2005/238/ES zo 14. júla 2004 o pomoci poskytovanej odvetviu rybolovu a akvakultúry na Korzike v období rokov 1986 až 1999 (Ú. v. EÚ L 74, 2005, s. 41).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/35

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 16. apríla 2010 — trestné konanie proti Azizovi Melkimu

(Vec C-188/10)

(2010/C 161/53)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Aziz Melki

Prejudiciálne otázky

Je v rozpore s článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podpísanej v Lisabone 13. decembra 2007 taká právna úprava, aká vyplýva z článku 23-2 odseku 2 a článku 23-5 odseku 2 nariadenia č. 58-1067 zo 7. novembra 1958 vytvorených organickým zákonom č. 2009-1523 z 10. decembra 2009, v rozsahu v akom ukladajú súdom povinnosť rozhodnúť prednostne o postúpení im položenej otázky o súlade s Ústavou na Conseil constitutionnel, ak sa táto otázka týka nesúladu textu vnútroštátneho práva s Ústavou z dôvodu jeho rozporu s ustanoveniami práva Únie?

Je v rozpore s článkom 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podpísanej v Lisabone 13. decembra 2007 taká právna úprava, aká vyplýva z článku 78-2 odseku 4 trestného poriadku, podľa ktorého „v zóne medzi vnútrozemskou hranicou Francúzska so štátmi, ktoré sú stranami dohovoru podpísaného v Schengene 19. júna 1990, a líniou vedenou vo vzdialenosti 20 km od nej, ako aj vo verejne prístupných zónach prístavov, letísk a vlakových a autobusových staníc otvorených pre medzinárodnú dopravu a označených vo výnose, možno tiež kontrolovať totožnosť všetkých osôb pri dodržaní podmienok uvedených v prvom odseku s cieľom overiť dodržiavanie povinnosti držby, nosenia a predloženia titulov a dokumentov podľa zákona. Ak táto kontrola prebieha vo vlaku uskutočňujúcom medzinárodné spojenie, možno ju vykonávať na časti jeho trasy od hranice po prvú zastávku nachádzajúcu sa viac než dvadsať kilometrov od hranice. V prípade železničných liniek, ktoré uskutočňujú medzinárodné spojenie a majú osobitné dopravné vlastnosti, možno kontrolu uskutočniť aj medzi uvedenou zastávkou a zastávkou, ktorá sa nachádza do päťdesiatich kilometrov od nej. Tieto linky a zastávky sú uvedené vo výnose ministerstva. Ak existuje úsek diaľnice vedúci zónou uvedenou v prvej vete tohto odseku a ak sa prvá mýtna brána nachádza za hranicou 20 kilometrov, môže sa kontrola uskutočniť až po tento výjazd na odstavných plochách, ako aj v priestore tejto mýtnej brány a na odstavných plochách, ktoré sú s ňou spojené. Mýtne brány, ktorých sa toto ustanovenie týka, sú uvedené vo výnose“?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/36

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 16. apríla 2010 — trestné konanie proti Sélimovi Abdelimu

(Vec C-189/10)

(2010/C 161/54)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Sélim Abdeli

Prejudiciálne otázky

Je v rozpore s článkom 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podpísanej v Lisabone 13. decembra 2007 taká právna úprava, aká vyplýva z článku 23-2 odseku 2 a článku 23-5 odseku 2 nariadenia č. 58-1067 zo 7. novembra 1958 vytvorených organickým zákonom č. 2009-1523 z 10. decembra 2009 v rozsahu v akom ukladajú súdom povinnosť rozhodnúť prednostne o postúpení im položenej otázky o súlade s Ústavou na Conseil constitutionnel, ak sa táto otázka týka nesúladu textu vnútroštátneho práva s Ústavou z dôvodu jeho rozporu s ustanoveniami práva Únie?

Je v rozpore s článkom 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podpísanej v Lisabone 13. decembra 2007 taká právna úprava, aká vyplýva z článku 78-2 odseku 4 trestného poriadku, podľa ktorého„v zóne medzi vnútrozemskou hranicou Francúzska so štátmi, ktoré sú stranami dohovoru podpísaného v Schengene 19. júna 1990, a líniou vedenou vo vzdialenosti 20 km od nej, ako aj vo verejne prístupných zónach prístavov, letísk a vlakových a autobusových staníc otvorených pre medzinárodnú dopravu a označených vo výnose, možno tiež kontrolovať totožnosť všetkých osôb pri dodržaní podmienok uvedených v prvom odseku s cieľom overiť dodržiavanie povinnosti držby, nosenia a predloženia titulov a dokumentov podľa zákona. Ak táto kontrola prebieha vo vlaku uskutočňujúcom medzinárodné spojenie, možno ju vykonávať na časti jeho trasy od hranice po prvú zastávku nachádzajúcu sa viac než dvadsať kilometrov od hranice. V prípade železničných liniek, ktoré uskutočňujú medzinárodné spojenie a majú osobitné dopravné vlastnosti, možno kontrolu uskutočniť aj medzi uvedenou zastávkou a zastávkou, ktorá sa nachádza do päťdesiatich kilometrov od nej. Tieto linky a zastávky sú uvedené vo výnose ministerstva. Ak existuje úsek diaľnice vedúci zónou uvedenou v prvej vete tohto odseku a ak sa prvá mýtna brána nachádza za hranicou 20 kilometrov, môže sa kontrola uskutočniť až po tento výjazd na odstavných plochách, ako aj v priestore tejto mýtnej brány a na odstavných plochách, ktoré sú s ňou spojené. Mýtne brány, ktorých sa toto ustanovenie týka, sú uvedené vo výnose“?

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/36

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Francúzsko) 19. apríla 2010 — Spoločnosť Rastelli Davide et C./Jean-Charles Hidoux, súdny likvidátor spoločnosti Médiasucre international

(Vec C-191/10)

(2010/C 161/55)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Spoločnosť Rastelli Davide et C.

Odporca: Jean-Charles Hidoux, súdny likvidátor spoločnosti Médiasucre international

Prejudiciálne otázky

V prípade, ak súd jedného členského štátu začne hlavné konkurzné konanie voči dlžníkovi, pričom jeho centrum hlavných záujmov sa nachádza na území tohto členského štátu, je v rozpore s nariadením ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (1), ak tento súd uplatní pravidlo svojho vnútroštátneho práva, ktoré mu dáva právomoc rozšíriť konanie na spoločnosť, ktorej štatutárne sídlo je v inom členskom štáte, a to výhradne na základe zistenia neodlíšiteľnosti imania dlžníka a tejto spoločnosti?

Ak je nutné návrh na rozšírenie konania považovať za začatie nového konkurzného konania, pričom z hľadiska príslušnosti súdu členského štátu, ktorý konanie pôvodne začal, je nutné, aby bolo dokázané, že spoločnosť, na ktorú sa má konanie rozšíriť, má v tomto členskom štáte centrum hlavných záujmov, je možné k tomuto dôkazu dospieť výhradne na základe zistenia neodlíšiteľnosti imania?

(1) Ú. v. ES L 160, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 191.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/38

Rozsudok Všeobecného súdu z 27. apríla 2010 — UniCredito Italiano/ÚHVT — Union Investment Privatfonds (UNIWEB)

(Veci T-303/06 a T-337/06) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihlášky slovných ochranných známok UNIWEB a UniCredit Wealth Management - Skoršie národné slovné ochranné známky UNIFOND a UNIRAK a skoršia národná obrazová ochranná známka UNIZINS - Relatívny dôvod zamietnutia- Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

(2010/C 161/57)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: UniCredito Italiano SpA (Janov, Taliansko) (v zastúpení: G. Floridia, R. Floridia a F. Polettini, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: P. Bullock, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Union Investment Privatfonds GmbH (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: J. Zindel, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti dvom rozhodnutiam druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 5. septembra 2006 (spojené veci R 196/2005-2 a R 211/2005-2) a z 25. septembra 2006 (spojené veci R 456/2005 2 a R 502/2005-2) týkajúcich sa námietkového konania medzi spoločnosťou Union Investment Privatfonds GmbH a spoločnosťou UniCredito Italiano SpA.

Výrok rozsudku

1.	Veci T-303/06 a T-337/06 sa spojujú na účely rozsudku.

Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 5. septembra 2006 (spojené veci R 196/2005-2 a R 211/2005-2) sa zrušuje v časti, v ktorej sa zamieta odvolanie UniCredito Italiano SpA vo veci R 211/2005-2 a sa vyhovuje námietkam proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky UNIWEB, pokiaľ ide o „bankové služby, finančné služby, peňažné služby, poisťovníctvo, informačné služby týkajúce sa financií a poistenia, služby kreditných/debetných kariet, bankové služby a finančné služby poskytované z Internetu“ zaradené do triedy 36.

Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 25. septembra 2006 (spojené veci R 456/2005-2 a R 502/2005-2) sa zrušuje v časti, v ktorej sa zamieta odvolanie UniCredito Italiano SpA vo veci R 456/2005-2 a sa vyhovuje námietkam proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky UniCredit Wealth Management, pokiaľ ide o „bankové služby, finančné služby, peňažné služby, poisťovníctvo a informačné služby týkajúce sa financií“ zaradené do triedy 36.

4.	Návrhy Union Investment Privatfonds GmbH sa zamietajú.

5.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 326, 30.12.2006.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/38

Rozsudok Všeobecného súdu z 27. apríla 2010 — Union Investment Privatfonds/ÚHVT — Unicre-Cartão International De Crédito (unibanco)

(Vec T-392/06) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva unibanco - Skoršie národné obrazové ochranné známky UniFLEXIO, UniVARIO a UniZERO - Oneskorené predloženie dokumentov - Voľná úvaha priznaná článkom 74 ods. 2 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 76 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

(2010/C 161/58)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Union Investment Privatfonds GmbH (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: H. Keller, neskôr J. Zindel, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Unicre-Cartão International De Crédito, SA (Lisabon, Portugalsko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 10. októbra 2006 (vec R 442/2004-2), ktoré sa týkalo námietkového konania medzi Union Investment Privatfonds GmbH a Unicre-Cartão International De Crédito, SA

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Union Investment Privatfonds GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 42, 24.2.2007.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/41

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 30. apríla 2010 — Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada

(Vec T-18/10 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Nariadenie (ES) č. 1007/2009 - Obchodovanie s výrobkami z tuleňov - Zákaz dovozu a predaja - Výnimka v prospech inuitskej komunity - Návrh na odklad výkonu - Prípustnosť - Fumus boni juris - Chýbajúca naliehavosť“)

(2010/C 161/64)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Inuit Tapiriit Kanatami (Ottawa, Kanada), Nattivak Hunters and Trappers Association (Qikiqtarjuaq, Kanada), Pangnirtung Hunters’ and Trappers’ Association (Pangnirtung, Kanada), Jaypootie Moesesie (Qikiqtarjuaq), Allen Kooneeliusie (Qikiqtarjuaq), Toomasie Newkingnak (Qikiqtarjuaq), David Kuptana (Ulukhaktok, Kanada), Karliin Aariak (Iqaluit, Kanada), Efstathios Andreas Agathos (Atény, Grécko), Canadian Seal Marketing Group (Québec, Kanada), Ta Ma Su Seal Products (Cap-aux-Meules, Kanada); Fur Institute of Canada (Ottawa), NuTan Furs, Inc (Catalina, Kanada), GC Rieber Skinn AS (Bergen, Nórsko), Inuit Circumpolar Conference Greenland (ICC) (Nuuk, Groenland, Dánsko), Johannes Egede (Nuuk) a Kalaallit Nunaanni Aalisartut Piniartullu Kattuffiat (KNAPK) (Nuuk) (v zastúpení: J. Bouckaert, M. van der Woude a H. Viaene, advokáti)

Žalovaní: Európsky parlament (v zastúpení: I. Anagnostopoulou a L. Visaggio, splnomocnení zástupcovia) a Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Moore a K. Michoel, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (Ú. v. EÚ L 286, s. 36).

Výrok uznesenia

Stanovisko právnej služby Rady Európskej únie z 18. februára 2009 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o obchodovaní s výrobkami z tuleňov, preložené Komisiou Európskych spoločenstiev [KOM(2008) 469 v konečnom znení, z 23. júla 2008] a obsiahnuté v prílohe A 4 návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a výňatok z uvedeného stanoviska obsiahnutý v bode 16 tohto návrhu, sú vyňaté zo spisu vo veci T-18/10.

2.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

3.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/42

Odvolanie podané 12. apríla 2010: V proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 21. októbra 2009 vo veci F-33/08, V/Komisia

(Vec T-510/09 P)

(2010/C 161/67)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: V (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: E. Boigelot, advokát)

Ďalší účastník odvolacieho konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	určiť, že odvolanie je prípustné a dôvodné, a následne

—

zrušiť rozsudok z 21. októbra 2009 prvého odvolacieho senátu Súdu pre verejnú službu Európskej únie vo veci F-33/08, oznámený žalobcovi 26. októbra 2009, ktorým tento súd zamieta ako nedôvodnú žalobu, ktorou žalobkyňa navrhuje vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia z 15. mája 2007, ktorým ho Komisia informovala, že nespĺňa podmienky fyzickej spôsobilosti vyžadované na plnenie úloh a uloženie povinnosti nahradiť škodu Komisiou, ktorá mu údajne vznikla,

—	vyhovieť návrhom žalobkyne podaným na Súd pre verejnú službu Európskej únie,

—	zaviazať ďalšieho účastníka odvolacieho konania na náhradu trov konania v obidvoch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka sa týmto odvolaním domáha zrušenia rozsudku Súdu pre verejnú službu (SVS) z 21. októbra 2009 vydaného vo veci V/Komisia, F-33/08, ktorým bola zamietnutá žaloba o neplatnosť rozhodnutia Komisie nezamestnať žalobkyňu z dôvodu, že nespĺňa podmienky fyzickej spôsobilosti vyžadované na plnenie úloh, ako aj návrh na náhradu škody.

Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza tri dôvody vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia, zo skreslenia dôkazov v spise, ako aj z nesprávneho a nedostatočného odôvodnenia.

Po prvé odvolateľka spochybňuje vyhlásený rozsudok z toho dôvodu, že Súd pre verejnú službu sa domnieval, že nebolo preukázané, že nezrovnalosť vedúca k zásahu doktora K. ovplyvnila akty v spise, ktoré viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

Po druhé odvolateľka uvádza, že Súd pre verejnú službu porušil povinnosť zachovávať lekárske tajomstvo, ako aj právo pacienta, hoci aj oprávnene, na zachovávanie tohoto tajomstva v rozsahu, v ktorom sa domnieval, že mu uplatnenie tejto zásady odvolateľkou bráni vo výkone prieskumu legality posudku o nespôsobilosti vydaného lekárskou komisiou.

Po tretie sa odvolateľka domnieva, že boli nesprávne závery Súdu pre verejnú službu týkajúce sa nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o posúdenie tvrdenia vychádzajúceho z neexistencie zápisu predsedu lekárskej komisie do zoznamu Belgickej lekárskej komory.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/43

Žaloba podaná 25. januára 2010 — Noko Ngele/Komisia

(Vec T-15/10)

(2010/C 161/68)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Mariyus Noko Ngele (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: F. Sabakunzi, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	určiť, že CDE nikdy nenahradilo CDI a že právne neexistuje a nie je právnickou osobou v Belgicku,

—	spoločne a nerozdielne zaviazať Európsku komisiu, jedného z jej členov a niekoľkých jej zamestnancov na náhradu finančnej škody vo výške 200 000 eur, zvýšenú o zákonné úroky 10 % ročne od roku 1995 a súdom stanovené úroky,

—	spoločne a nerozdielne zaviazať Európsku komisiu, jedného jej člena a niekoľkých jej zamestnancov na náhradu nemajetkovej a psychickej škody v sume 5 000 000 eur zvýšenú o súdom stanovené úroky,

—	určiť, že rozsudok bude vykonateľný bez ohľadu na odvolanie,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania odhadnutých na 30 000 eur.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody údajne spôsobenej v dôsledku nemožnosti vymáhať pohľadávku, ktorá mu vznikla voči Stredisku pre priemyselný rozvoj (CDI) v dôsledku nahradenia tejto organizácie spoločným orgánom skupiny štátov AKT (Afrika, Karibik, Tichomorie) a Európskej únie s názvom Centrum pre rozvoj podnikov (CDE).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/43

Žaloba podaná 2. apríla 2010 — Francúzsko/Komisia

(Vec T-154/10)

(2010/C 161/69)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Francúzska republika (v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues, B. Beaupère-Manokha a J. Gstalter, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v jeho celistvosti,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K(2010) 133 v konečnom znení z 26. januára 2010, ktorým vyhlásila štátnu pomoc za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, pokiaľ ide o implicitnú neobmedzenú štátnu záruku poskytnutú podniku La Poste a vyplývajúcu z ustanovení francúzskeho práva o právnych následkoch jeho štatútu verejnoprávnej právnickej osoby, ktorá sa posudzuje ako verejná spoločnosť s priemyselným a obchodným zameraním [Štátna pomoc č. C 56/2007 (ex E 15/2005)].

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody založené na:

—	nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Komisia dostatočne právne nepreukázala existenciu štátnej pomoci. Komisia totiž nedodržala pravidlá dokazovania v oblasti štátnej pomoci tak v súvislosti s dôkazným bremenom, ako aj úrovňou dokazovania,

—	nesprávnom skutkovom a právnom posúdení, keďže Komisia poukázala na existenciu implicitnej neobmedzenej štátnej záruky poskytnutej podniku La Poste,

—

porušení pojmu zvýhodnenie v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na jednej strane Komisia totiž nesprávne rozhodla, že poskytnutím záruky došlo k zvýhodneniu podniku La Poste a na druhej strane sa nesprávne domnievala, že pozitívne hodnotenie podniku La Poste malo svoj základ v existencii údajnej záruky.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/44

Žaloba podaná 9. apríla 2010 — Dow Chemical/Rada

(Vec T-158/10)

(2010/C 161/70)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: The Dow Chemical Company (v zastúpení: J.-F. Bellis, R. Luff a V. Hahn, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 54/2010 (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza jeden žalobný dôvod, ktorým tvrdí, že sporné nariadenie porušuje článok 11 ods. 2 základného nariadenia (2), a to z týchto dôvodov:

—

konštatovanie, že dumping etanolamínov zo Spojených štátov bude pokračovať, je nesprávne založené na zistení dumpingu v priebehu obdobia revízneho prešetrovania vzhľadom na vyvážajúcich výrobcov predstavujúcich veľmi malý podiel dovozu z USA; orgány nezohľadnili skutočnosť, že bolo zistené, že výrobca, ktorý sám uskutočňuje veľkú väčšinu dovozov z USA, sa nezúčastňoval dumpingu, a teda dovozy etanolamínov z USA ako celok dumping nepredstavovali,

—	zistenie, že údajný dumping etanolamínov z USA sa po uplynutí obdobia revízneho prešetrovania zvýšil, je založené na svojvoľnom výbere cenových kvót, ktoré neodrážajú vývoj cien po uplynutí obdobia revízneho prešetrovania,

—	konštatovanie, že voľná kapacita v USA povedie k zvýšeniu vývozu etanolamínu do EÚ, je založené na zjavne nesprávnom posúdení, keďže v USA nevyužitá kapacita neexistovala,

—	zistenie, že antidumpingové opatrenia vzhľadom na etanolamíny z USA uplatňované Čínou od roku 2004 podnietia vývozcov etanolamínov z USA k predaju zvýšených množstiev do EÚ, je popreté vývojom obchodných tokov od roku 2005,

—	konštatovanie, že možný vývoj dopytu v USA a na iných trhoch povedie výrobcov z USA k presunutiu vývozov do EÚ, je čisto špekulatívne,

—

zistenie, že veľmi nízke ceny a rozšírenie kapacity výroby monoetylénglykolu — ktorý je, podobne ako etanolamíny, následným výrobkom etylénoxidu — by podnecovalo výrobcov, aby prešli z výroby monoetylénglykolu na výrobu etanolamínov, nezodpovedá zisteným skutočnostiam a je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením,

—	žalovaná uvádza rozporuplnú argumentáciu, pokiaľ ide o vzťah medzi cenami v USA a v EÚ, keďže zjavne zároveň tvrdí, že vyššie ceny v EÚ podnietia vývozcov z USA, aby presunuli svoj predaj do EÚ a že nižšie ceny v EÚ nútia výrobcov z USA predávať v EÚ za dumpingové ceny.

(1) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 54/2010 z 19. januára 2010, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz etanolamínov s pôvodom v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 17, 2010, s. 1).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010 s. 45).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/45

Žaloba podaná 9. apríla 2010 — Air France/ÚHVT — (Vyobrazenie v tvare kosoštvorca)

(Vec T-159/10)

(2010/C 161/71)

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Air France (Roissy Charles de Gaulle, Francúzsko) (v zastúpení: A. Grolée, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu z 27. januára 2010 vo veci R 1018/2009-2 v rozsahu, v ktorom bola zamietnutá prihláška ochrannej známky č. 007576218 pre výrobky a služby, ktoré sú predmetom tejto žaloby,

—	zapísať obrazovú ochrannú známku Spoločenstva (prihláška č. 007576218) pre všetky výrobky a služby, ktorých zápis sa navrhuje,

—	zaviazať ÚHVT v súlade s článkom 87 rokovacieho poriadku na náhradu trov konania, ktoré žalobkyni vznikli v konaní pred ÚHVT a v súvislosti s podaním predmetnej žaloby.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka v tvare kosoštvorca pre výrobky a služby tried 9, 14, 16, 18, 21, 24, 25, 28, 35, 36, 37, 38, 39, 41, 42, 43, 44 a 45 (prihláška č. 7 576 218).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva, keďže prihlasovaná ochranná známka má minimálny stupeň rozlišovacej spôsobilosti, ktorý je potrebný pre zápis ochrannej známky.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/45

Žaloba podaná 13. apríla 2010 — Niki Luftfahrt/Komisia

(Vec T-162/10)

(2010/C 161/72)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Niki Luftfahrt GmbH (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: H. Asenbauer, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie Európskej komisie z 28. augusta 2009, COMP/M.5440 — Lufthansa/Austrian Airlines podľa článku 264 ods. 1 ZFEÚ (predtým článok 231 ods. 1 ES),

—	zaviazať Európsku komisiu podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu na náhradu nevyhnutných trov konania žalobkyne.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie K(2009) 6690 v konečnom znení z 28. augusta 2009, ktorým sa koncentrácia označuje za zlučiteľnú so spoločným trhom a Dohodou o EHP (vec COMP/M.5440 — Lufthansa/Austrian Airlines). V tomto rozhodnutí zastáva Komisia názor, že nadobudnutie výlučnej kontroly spoločnosťou Deutsche Lufthansa AG nad podnikom Austrian Airlines — pod podmienkou dodržania záväzkov navrhovaných spoločnosťou Deutsche Lufthansa AG — je zlučiteľné so spoločným trhom a Dohodou o EHP.

Žalobkyňa, ktorá prevádzkuje leteckú spoločnosť financovanú zo súkromných prostriedkov na odôvodnenie svojej žaloby o neplatnosť po prvé tvrdí, že Komisia porušila Zmluvu ES (resp. ZFEÚ) a právne predpisy uplatniteľné na jej vykonanie. V tejto súvislosti tvrdí, že Komisia vychádzala pri prijímaní svojho rozhodnutia z definície trhu, ktorá bráni posúdeniu všetkých nepriaznivých účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne posúdila účinky koncentrácie najmä na letecké linky do východnej Európy, takže v tomto rozsahu došlo v každom prípade k vážnemu a zjavne nesprávnemu posúdeniu. Okrem toho nedodržala usmernenia pre posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (1). Podľa názoru žalobkyne Komisia najmä nezohľadnila skutočnosť, že predmetná koncentrácia má nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž na spoločnom trhu, pretože sa tým obmedzuje konkurencieschopnosť ostatných konkurentov na relevantných trhoch, dochádza k nedostatku alternatívnych poskytovateľov na relevantných trhoch a prístup na dotknuté trhy nie je dostatočne ľahký. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že záväzky navrhované spoločnosťou Deutsche Lufthansa AG a prijaté Komisiou, nie sú spôsobilé na to, aby zabránili podstatnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže.

Po druhé, žalobkyňa namieta porušenie článku 253 ES (článok 296 ZFEÚ), pretože Komisia napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnila v rozsahu, v akom neuviedla, na základe akých konkrétnych argumentov sa dá vylúčiť narušenie hospodárskej súťaže na leteckých linkách do východnej Európy. Ďalej namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Po tretie, žalobkyňa uvádza, že Komisia zneužila diskrečnú právomoc.

(1) Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5; Mim. vyd. 08/003, s. 40.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/46

Žaloba podaná 7. apríla 2010 — Entegris/ÚHVT — Optimize Technologies (OPTIMIZE TECHNOLOGIES)

(Vec T-163/10)

(2010/C 161/73)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Entegris, Inc. (Billerica, Spojené štáty americké) (v zastúpení: T. Ludbrook, barrister a M. Rosser, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Optimize Technologies, Inc. (Oregon, Spojené štáty americké)

Návrhy žalobkyne

—	vyhovieť odvolaniu,

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 18. januára 2010 vo veci R 802/2009-2,

—	zamietnuť zápis dotknutej ochrannej známky Spoločenstva, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov vzniknutých v odvolacom a v námietkovom konaní.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „OPTIMIZE TECHNOLOGIES“ pre výrobky zaradené do triedy 9.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: zápis slovnej ochrannej známky „OPTIMIZER“ ako ochrannej známky Spoločenstva pre výrobky zaradené do tried 1, 9 a 11.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie sporného rozhodnutia a zamietnutie námietky v celom rozsahu.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009, keďže odvolací senát neuplatnil uvedené ustanovenie v súlade s relevantnou judikatúrou a tým nesprávne rozhodol, že medzi dotknutými ochrannými známkami neexistovala pravdepodobnosť zámeny.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/46

Žaloba podaná 13. apríla 2010 — Pioneer Hi-Bred International/Komisia

(Vec T-164/10)

(2010/C 161/74)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Pioneer Hi-Bred International, Inc. (Johnston, Spojené štáty americké) (v zastúpení: J. Temple Lang, solicitor a T. Müller-Ibold, lawyer)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—

určiť, že Komisia konala v rozpore s článkom 18 smernice 2001/18 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, keď nepredložila Rade návrh opatrení, ktoré sa majú prijať na základe článku 5 ods. 2 rozhodnutia Rady a neprijala všetky ostatné opatrenia, ktoré môžu byť podľa priebehu rozhodovacieho konania potrebné na zabezpečenie prijatia rozhodnutia uvedeného v článku 18 smernice,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Dňa 2. mája 2007 žalobca podal svoju prvú žalobu na základe článku 232 ES (1), v ktorej sa domáhal určenia, že Komisia v rozpore s článkom 18 smernice 2001/81/ES (2) nekonala, aby zabezpečila prijatie rozhodnutia týkajúceho sa oznámenia žalobcu o uvedení hmyzu odolnej geneticky modifikovanej kukurice druhu 1507. Dňa 21. januára 2009 Komisia podľa článku 5 ods. 2 rozhodnutia 1999/468 predložila návrh na rozhodnutie riadiacemu výboru. V rámci konania pred Súdnym dvorom účastníci konania súhlasili, že z dôvodu podania návrhu na rozhodnutie sa stáva bezpredmetným, a uznesením zo 4. septembra 2009 Súdny dvor rozhodol o zastavení konania vo veci T-139/07.

V žalobe vo veci T-164/10 žalobca podľa článku 265 ZFEÚ uvádza, že Komisia stále nepredložila Rade návrh o uvedení hmyzu odolnej geneticky modifikovanej kukurice druhu 1507 na trh napriek žiadosti žalobcu. Žalobca tvrdí, že Komisia nepredložila návrh rozhodnutia o oznámení žalobcu na žiadnom zo šiestich stretnutí výboru životného prostredia, ktoré zasadali od doby, kedy riadiaci výbor prijal záver „bez stanoviska“ na návrh z 25. februára 2009.

Žalobca uvádza, že v rámci konania stanoveného v smernici je Komisia povinná zabezpečiť, že rozhodnutie o oznámení je prijaté a uverejnené v lehote stanovenej smernicou. Žalobca zároveň uvádza, že tým, že Komisia nepodala Rade návrh opatrení, ktoré sa majú prijať, nezabezpečila, aby bolo také rozhodnutie prijaté, aj keď všetky požiadavky uvedené v smernici boli žalobcom a inými stranami v súlade so smernicou splnené.

Žalobca zároveň tvrdí, že Komisia bola vyzvaná uviesť svoje stanovisko podľa článku 265 ZFEÚ, ktoré nepredložila. Podľa názoru žalobcu dôvody Komisie týkajúce sa nepredloženia návrhu rozhodnutia Rade, sú nerelevantné a nedôvodné. Skutočnosť, že Komisia nekonala, mala podľa žalobcu škodlivé účinky na jeho právnu situáciu a mala za účinok osobitnú, dokázateľnú a merateľnú škodu.

(1) Vec T-139/07, Pioneer Hi-Bred International/Komisia, Ú. v. EÚ C 155, s. 28.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 77).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/47

Žaloba podaná 7. apríla 2010 — Evropaïki Dynamiki/Komisia

(Vec T-167/10)

(2010/C 161/75)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (Atény, Grécko) (v zastúpení: N. Korogiannakis a M. Dermitzakis, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie Generálneho sekretariátu z 27. januára 2010 — SG.E.3/FM/psi — Ares (2010)43764 — ktorým sa zamietla žiadosť o preskúmanie predložená žalobkyňou, v ktorej žiadala na základe nariadenia (ES) č. 1049/2001 o preskúmanie stanoviska prijatého Generálnym riaditeľstvom (GR) pre informatiku v liste z 18. septembra 2009, po úvodnej žiadosti žalobkyne zo 14. augusta 2009 v súvislosti s prístupom ku všetkým žiadostiam o cenu týkajúcim sa ponuky 3A ESP-DESIS,

—

zrušiť rozhodnutie Generálneho sekretariátu z 11. marca 2010 — SG.E.3/FM/MIB/rc/psi — Ares(2010)131966, ktorým sa zamietla žiadosť o preskúmanie predložená žalobkyňou, v ktorej žiadala na základe nariadenia (ES) č. 1049/2001 o preskúmanie stanovísk prijatých Generálnym riaditeľstvom pre informatiku, Úradom pre publikácie Európskej únie (OP, predtým OPOCE) a Generálnym riaditeľstvom pre rozpočet v ich listoch z 11. decembra 2009, po úvodných žiadostiach žalobkyne z 9. októbra 2009, v súvislosti s prístupom ku všetkým žiadostiam o cenu týkajúcim sa zmluvných ponúk ESP, ESP-DIMA a ESP-DESIS (ktorými sa zaoberalo GR pre informatiku), rámcových zmlúv OPOCE č. 6011, 6102, 6103, 6020, 10042, 6121, 6031, 10030 a rámcovej zmluvy GR Rozpočet č. BUDG/O101,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania súvisiacich s podaním žaloby aj v prípade zamietnutia žaloby.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich žalobných dôvodov žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila nariadenie č. 1049/2001, pretože nevykonala konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov uvedených v žiadosti o prístup, aby mohla posúdiť, či uvádzané výnimky platili alebo sa mohol poskytnúť čiastočný prístup. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že dôvody, ktoré Komisia uviedla v súvislosti s ochranou hospodárskej politiky EÚ, ochranou obchodných záujmov a verejnej bezpečnosti, treba v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné, pretože tieto dôvody Komisie sú podľa žalobkyne všeobecné a neurčité a neumožňujú preukázať, že Komisia osobitne a individuálne preskúmala obsah požadovaných dokumentov.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/48

Žaloba podaná 15. apríla 2010 — Komisia/SEMEA

(Vec T-168/10)

(2010/C 161/76)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: S. Petrova, splnomocnená zástupkyňa a E. Bouttier, advokát)

Žalovaná: Société d’économie mixte d’équipement de l’Aveyron (SEMEA) (Millau, Francúzsko)

Návrhy žalobkyne

—	zaviazať Société d’économie mixte d’équipement de l’Aveyron, v zastúpení svojho oprávneného zástupcu povereného ad hoc, na zaplatenie sumy vo výške 41 012 eur spolu s úrokmi splatnými v prvom rade od 10. marca 1992, alebo subsidiárne, od 27. apríla 1993,

—	nariadiť kapitalizáciu úrokov,

—	zaviazať spoločnosť SEMEA na zaplatenie sumy vo výške 5 000 eur z dôvodu jej neoprávneného odporu,

—	zaviazať spoločnosť SEMEA na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európske spoločenstvo, v zastúpení Komisie, uzavrelo 6. júla 1990 so Société d’économie mixte d’équipement de l’Aveyron (SEMEA) dohodu o pomoci týkajúcej sa miestneho rozvoja spočívajúceho v prípravných prácach a otvorení Európskeho miestneho podnikového centra v Miláne.

Komisia sa domnieva, že podľa tejto zmluvy SEMEA sa zaviazala poskytnúť rôzne plnenia a informovať o nich Komisiu predložením pravidelných správ, pričom Komisia sa zaviazala finančne prispievať na uskutočnenie týchto prác sumou v maximálnej výške 135 000 ecu v prípade odôvodnených 50 % nákladov na prácu.

SEMEA v máji 1991 mala požiadať Komisiu, aby bola táto dohoda realizovaná iným subjektom, a to Association CEI12, s čím Komisia súhlasila, pričom spresnila, že táto dohoda nezbavuje SEMEA jej povinností a SEMEA teda potvrdila, že zaručuje riadny výkon plnení stanovených v dohode.

V nadväznosti na kontrolu v súvislosti s postúpením prác, bolo konštatované, že celkové náklady boli splatené vo výške 187 977 ecu a že príspevok Komisie mal byť stanovený na 50 % tejto sumy, teda na 93 988 ecu.

Vzhľadom na to, že SEMEA na základe dohody už získala sumu vo výške 135 000 ecu, táto žaloba sa týka vymáhania preplatku od SEMEA.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/48

Žaloba podaná 19. apríla 2010 — CTG Luxembourg PSF/Súdny dvor

(Vec T-170/10)

(2010/C 161/77)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Computer Task Group Luxembourg PSF SA (Bertrange, Luxembursko) (v zastúpení: M. Thewes, advokát)

Žalovaný: Súdny dvor Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutia, ktoré prijal Súdny dvor v rámci európskeho verejného obstarávania „AO 008/2009: Podpora používateľom systémov IT a telefónnych systémov 1. a 2. úrovne, call center, správa hardware end user“, konkrétne:

—	rozhodnutie komisie na otváranie ponúk z 9. februára 2010 o zamietnutí ponuky CTG CONSORTIUM z dôvodu „oneskoreného podania“,

—	rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o udelení zákazky inému uchádzačovi (nedatované a ku dnešnému dňu žalobkyni neznáme),

—	rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie potvrdzujúce zamietnutie ponuky CTG CONSORTIUM z 5. marca 2010,

—	konštatovať mimozmluvnú zodpovednosť Európskej únie a zaviazať Súdny dvor na odškodnenie žalobkyne za všetku ujmu, ktorú utrpela z dôvodu napadnutých rozhodnutí a určiť znalca na vyčíslenie tejto ujmy,

—	zaviazať Súdny dvor na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobkyňa žiada, na jednej strane zrušenie rozhodnutia komisie na otváranie ponúk z 9. februára 2010 o zamietnutí ponuky predloženej žalobkyňou v rámci verejného obstarávania týkajúceho sa služieb podpory používateľom systémov IT 1. a 2. úrovne, call center, správa hardware end user (Ú. v. 2009/S 217-312292) z dôvodu oneskoreného podania, ako aj rozhodnutia o udelení zákazky inému uchádzačovi a, na druhej strane, náhradu škody.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody založené na:

—	porušení zásady zákazu diskriminácie, zásady rovnosti uchádzačov a zásady voľnej konkurencie, stanoviac popri konečnom dátume zaslania ponúk, tiež konečný čas podania na pošte,

—	porušení povinnosti odpovedať na žiadosti o vysvetlenie adresované včas verejnému obstarávateľovi,

—	porušení povinnosti informovať odmietnutých uchádzačov o dôvodoch odmietnutia ich ponuky, mene subjektu, ktorému bola zákazka udelená a uviesť opravné prostriedky,

—	mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/49

Žaloba podaná 8. apríla 2010 — Colas/ÚHVT — García-Teresa Gárate (BASE-SEAL)

(Vec T-172/10)

(2010/C 161/78)

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Colas (Boulogne-Billancourt, Francúzsko) (v zastúpení: E. Logeais, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Rosario García-Teresa Gárate (Barcelona, Španielsko)

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie odvolacieho senátu:

—	pretože dospel k záveru, že neexistuje žiadna podobnosť označení, pričom vychádzal z nesprávneho popisu prihlášky spornej ochrannej známky, a najmä presne neurčil príslušnú skupinu verejnosti a neodôvodnil rozlišovací a dominantný prvok výrazu BASE-SEAL,

—	pretože spochybnil akúkoľvek podobnosť označení, a teda zamietol námietky proti zápisu ochrannej známky BASE-SEAL, pričom porušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva, a

—	subsidiárne čiastočne zrušiť rozhodnutie odvolacieho senátu iba pre iné výrobky, než „chemické výrobky používané vo vedeckom výskume, fotografii, poľnohospodárstve, záhradníctve a lesnom hospodárstve … hnojivo, chemické látky slúžiace na konzerváciu potravín …“,

—	v každom prípade zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva:: Rosario García-Teresa Gárate.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „BASE-SEAL“ pre tovary zaradené do tried 1, 17 a 19 (prihláška č. 3951464).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: niekoľko národných obrazových ochranných známok (španielska, maďarská, francúzska, poľská, švédska, nemecká a česká), ako aj medzinárodná obrazová ochranná známka predstavujúca kosoštvorec, čiastočne žltej farby, obsahujúci slovo „Colas“ pre tovary zaradené do tried 1, 19 a 37.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, pretože medzi kolidujúcimi ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/50

Žaloba podaná 15. apríla 2010 — Seven/ÚHVT — Seven for all mankind (SEVEN FOR ALL MANKIND)

(Vec T-176/10)

(2010/C 161/80)

Jazyk žaloby: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Seven SpA (Leinì, Taliansko) (v zastúpení: L. Trevisan, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Seven for all mankind LLC

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu z 28. januára 2010,

—	zaviazať ÚHVT, aby znášal svoje vlastné trovy konania a nahradil trovy konania spoločnosti Seven SpA v tomto konaní, ako aj v konaní pred odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: SEVEN FOR ALL MANKIND LLC.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „SEVEN FOR ALL MANKIND“ (prihláška č. 4 443 222) pre výrobky patriace do tried 14 a 18.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: dve obrazové ochranné známky Spoločenstva (č. 591 206 a č. 3 489 234, pre výrobky patriace do tried 16, 18 a 25) a medzinárodná ochranná známka (č. 731 654, pre výrobky patriace do tried 3, 9, 12, 14, 15, 16, 18, 20, 22, 25 a 28) ktoré obsahujú slovný prvok „SEVEN“.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné prijatie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávne uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/51

Žaloba podaná 19. apríla 2010 — Alcoa Trasformazioni/Komisia

(Vec T-177/10)

(2010/C 161/81)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Alcoa Trasformazioni S.r.l (Portoscuso, Taliansko) (v zastúpení: M. Siragusa, advokát a T. Müller-Ibold, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 19. novembra 2009 [K(2009) 5497] pokiaľ ide o štátnu pomoc C 36/B/2006 (ex NN 38/2006), ktorú Taliansko údajne poskytlo Alcoa Trasformazioni S.r.l.,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba o neplatnosť sa týka rozhodnutia prijatého Európskou komisiou 19. novembra 2009 v súvislosti so spoločnosťou Alcoa Trasformazioni S.r.l. (1)

Toto rozhodnutie kvalifikovalo predĺženie tarifného režimu uplatniteľného na prevádzkarne spoločnosti Alcoa na Sardínii a v Benátsku a vyplývajúceho z článku 11 ods. 11 dekrétu zo 14. marca 2005 č. 35 (2), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006, ako novú štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom, pričom z uvedeného rozhodnutia vyplýva povinnosť čiastočného vymáhania tejto pomoci.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že na žalobcu sa od roku 1996 uplatňuje preferenčná tarifa za elektrickú energiu využívanú jeho dvoma prevádzkami na výrobu primárneho hliníka, ktoré sa nachádzajú na Sardínii a v Benátsku. O tejto tarife bola Komisia svojho času informovaná, a to v rámci privatizácie spoločnosti Alumix, ktorá vyrábala hliník pod kontrolou talianskeho štátu a neskôr bola predaná žalobcovi. V roku 1996 Komisia dospela k záveru, že dotknutá tarifa nepredstavovala štátnu pomoc.

Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že po tom, ako došlo k niektorým zmenám, je sporná tarifa úplne iným opatrením ako bolo opatrenie skúmané v roku 1996.

Podľa žalobcu je uvedené rozhodnutie nezákonné a to z nasledovných dôvodov:

—	porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže rozhodnutie kvalifikuje tarifu uplatnenú na elektrickú energiu, ktorú Alcoa kúpila pre svoje dve prevádzky na výrobu primárneho hliníka nachádzajúce sa na Sardínii a v Benátsku ako „pomoc“, hoci uvedená tarifa neposkytuje príjemcovi nijakú výhodu,

—	porušenie článku 107 ods. 3 ZFEÚ, keďže v rozhodnutí nebola správne určená výška pomoci,

—	porušenie článku 107 ods. 3 ZFEÚ, keďže v rozhodnutí bola dotknutá tarifa chybne označená za prevádzkovú pomoc, ktorá je nezlučiteľná s usmerneniami v oblasti štátnej pomoci na regionálne účely,

—

porušenie zásady riadnej správy vecí verejných a článku 107 ods. 3 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia v priebehu konania zásadne zmenila svoje vlastné posúdenie dosahu zavedenia trhového mechanizmu, ktorý sama v súvislosti so Sardíniou navrhla, pričom k tejto zmene došlo bez akéhokoľvek vysvetlenia alebo upozornenia a dokonca na konci nedostatočného vyšetrovania,

—	porušenie zásady legitímnej dôvery a článku 108 ZFEÚ, keďže v rozhodnutí bola uvedená tarifa kvalifikovaná ako „nová“ a nie ako „existujúca“ pomoc.

Napokon žalobca tvrdí, že žalovaná sa tým, že prijala napadnuté rozhodnutie dopustila niekoľkých porušení podstatných formálnych náležitostí.

(1) Rozhodnutie Komisie z 19. novembra 2009 o štátnej pomoci C 34/A/2004 (ex NN 58/2004) a C 36/B/2006 (ex NN 38/2006), ktorú Taliansko poskytlo v prospech Alcoa Trasformazioni S.r.l.

(2) Tento dekrét stanovuje „Naliehavé opatrenia v rámci akčného plánu na hospodársky, sociálny a územný rozvoj“ a bol zmenený, doplnený a upravený na zákon zákonom č. 80 zo 14. mája 2005.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/52

Žaloba podaná 21. apríla 2010 — Španielsko/Komisia

(Vec T-178/10)

(2010/C 161/82)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: N. Díaz Abad)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 22. februára 2010, ktorým bolo povolené prerušenie spracovávania žiadostí o priebežné platby, ktoré podalo Španielsko v období od 17. novembra 2009 do 30. decembra 2009 a subsidiárne čiastočne zrušiť toto rozhodnutie, pokiaľ ide o nasledujúce žiadosti o priebežné platby:

—	2007ES161PO008 Andalúzia	94 370 752,75 eura
—	2007ES161PO008 Andalúzia	479 712 483,22 eura
—	2007ES162PO001 Kantábria	4 697 332,79 eura
—	2007ES162PO006 Katalánsko	15 392 569,98 eura
—	2007ES162PO008 Aragónsko	12 451 358,48 eura

—	priznať nárok na úroky voči Komisii z titulu omeškania so skutočnými platbami vyplývajúcimi zo žiadostí o priebežné platby a neoprávnene pozastavenými,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetná žalobe smeruje proti rozhodnutiu žalovanej prerušiť lehotu pre platbu v súvislosti s niektorými žiadosťami o priebežné platby, ktoré podalo Španielsko v období od 17. novembra 2009 do 30. decembra 2009. Toto prerušenie sa týka dvadsiatich žiadostí o priebežné platby v celkovej sume 1 890 708 859,51 eura.

Žalobca uvádza nasledujúce žalobné dôvody:

—

Porušenie článku 91 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1083/2006 (1), keďže Komisia napadnutým rozhodnutím prerušila lehotu pre platbu v súvislosti s niektorými žiadosťami Španielska o priebežné platby napriek tomu, že neexistovala správa vnútroštátneho kontrolného orgánu alebo kontrolného orgánu Spoločenstva obsahujúca dôkaz o závažných nedostatkoch vo fungovaní systémov riadenia a kontroly.

—

Porušenie stratégií kontroly, ktoré Komisia sama prijala, keďže lehoty pre platbu uvedených priebežných platieb prerušila s odôvodnením, že chýbajúce kontroly systémov sú v značnom omeškaní s realizáciou stratégií, hoci podľa týchto stratégii mohlo Španielske kráľovstvo predložiť dokumenty týkajúce sa kontroly systémov do 30. júna 2010.

—	Porušenie zásady právnej istoty, keďže v napadnutom rozhodnutí bola od Španielskeho kráľovstva požadovaná kontrola systémov v skoršom termíne ako bol termín dohodnutý s Komisiou v časovom pláne, pričom túto skutočnosť španielske orgány nemohli predvídať.

—

Porušenie zásady legitímnej dôvery, keďže španielske orgány postupovali vždy podľa časových plánov kontroly, ktoré Komisia schválila spoločne so stratégiami, a tieto časové plány boli dodržané bez toho, aby Komisia dala niekedy najavo, že to predstavuje nejaké nedostatky vo fungovaní systémov riadenia a kontroly.

—	Porušenie zásady proporcionality, keďže opatrenie prijaté Komisiou je neprimerané, odporuje účinnému rozpočtovému hospodáreniu a existujú iné menej obmedzujúce právne nástroje na dosiahnutie rovnakého cieľa.

Subsidiárne žalobca navrhuje čiastočne zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu porušenia článku 87 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006, keďže počas dvoch mesiacov od zaevidovania príslušných žiadostí o platbu nebola platba uhradená.

Napokon Španielske kráľovstvo žiada od Komisie úroky z omeškania podľa článku 87 ods. 2 nariadenia č. 1083/2006, článku 83 nariadenia č. 1605/2002 (2) a článku 106 ods. 5 nariadenia Komisie č. 2342/2002 (3).

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, s. 25).

(2) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 25, s. 43; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

(3) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/53

Žaloba podaná 21. apríla 2010 — Zitro IP/ÚHVT — Show Ball Informática (BINGO SHOWALL)

(Vec T-179/10)

(2010/C 161/83)

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Zitro IP Sàrl (Luxembursko) (v zastúpení: A. Canela Giménez, abogado)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Show Ball Informática Ltda

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie ÚHVT, a

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „BINGO SHOWALL“ (prihláška č. 6 059 919) pre tovary a služby tried 9, 28 a 41.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Show Ball Informática Ltda.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová ochranná známka Spoločenstva (č. 5 092 275) obsahujúca slovný prvok „SHOW BALL“ pre tovary a služby tried 9 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné zamietnutie zápisu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávny výklad a uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/53

Žaloba podaná 16. apríla 2010 — Nickel Institute/Komisia

(Vec T-180/10)

(2010/C 161/84)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Nickel Institute (Toronto, Kanada) (v zastúpení: K. Nordlander, advokát a H. Pearson, Solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	určiť, že žaloba o neplatnosť je prípustná,

—	zrušiť rozhodnutie Komisie SG.E3/HP/psi–Ares(2010)65824 z 8. februára 2010 o odmietnutí úplného prístupu k niektorým dokumentom, o ktorý požiadal žalobca podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 (1), a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobca podľa článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia rozhodnutia Komisie SG.E3/HP/psi–Ares(2010)65824 z 8. februára 2010 o odmietnutí úplného prístupu k niektorým dokumentom, o ktorý žalobca požiadal podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001. Týmto rozhodnutím bolo okrem iného potvrdené:

—	rozhodnutie generálneho riaditeľa povereného vedením právnej služby Komisie o odmietnutí úplného prístupu k siedmym dokumentom obsahujúcim stanovisko tejto služby k návrhu smernice Komisie 2008/58/ES (2),

—	rozhodnutie riaditeľa riaditeľstva D Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie o odmietnutí úplného prístupu k dvom dokumentom obsahujúcim stanovisko iných generálnych riaditeľstiev Komisie k návrhu smernice Komisie 2008/58/ES, a

—	že Komisia nedisponuje žiadnym dokumentom, záznamom alebo korešpondenciou (vrátane akýkoľvek ďalších dokumentov alebo poznámok k nim), ktoré by obsahovali stanovisko právnej služby k návrhu smernice Komisie 2009/2/ES. (3)

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza niekoľko žalobných dôvodov:

Po prvé, generálny tajomník Komisie sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a v súvislosti s viacerými z požadovaných dokumentov porušil v rámci výkladu výnimky týkajúcej sa ochrany právneho poradenstva článok 4 ods. 2 druhú zarážku nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Ďalej sa generálny tajomník Komisie dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a v súvislosti s jedným z požadovaných dokumentov porušil v rámci výkladu výnimky týkajúcej sa ochrany súdneho konania článok 4 ods. 2 druhú zarážku nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Napokon sa generálny tajomník Komisie dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a porušil článok 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001 tým, že neidentifikoval a neposkytol prístup k dokumentom obsahujúcim stanovisko právnej služby k návrhu smernice Komisie 2009/2/ES.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

(2) Smernica Komisie 2008/58/ES z 21. augusta 2008, ktorou sa po tridsiaty raz prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 67/548/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. EÚ L 246, s. 1).

(3) Smernica Komisie 2009/2/ES z 15. januára 2009, ktorou sa po tridsiaty prvý raz prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 67/548/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. EÚ L 11, s. 6).

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/54

Žaloba podaná 19. apríla 2010 — AISCAT/Komisia

(Vec T-182/10)

(2010/C 161/85)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Associazione Italiana delle Società Concessionarie per la costruzione e l’esercizio di Autostrade e Trafori stradali (AISCAT) (v zastúpení: M. Maresca, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 10. februára 2010.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje k zrušeniu rozhodnutia obsiahnutého v liste Európskej komisie z februára 2010, v ktorom je vylúčená možnosť, že Talianska republika porušila článok 87 Zmluvy ES (teraz článok 107 ZFEÚ) tým, že zverila výstavbu a správu diaľničného úseku (tzv. Passante di Mestre) bez vyhlásenia zadávacieho konania zmiešanej verejno-súkromnej spoločnosti CAV S.p.A. (akciová spoločnosť založená paritne spoločnosťou ANAS S.p.A. a Regione Veneto) a financovala túto výstavbu prostredníctvom zvýšenia sadzieb na mýtnych staniciach umiestnených na paralelnom a konkurenčnom diaľničnom úseku.

Žalobca sa na podporu svojho tvrdenia, že mohlo dôjsť k porušeniu článku 87 Zmluvy ES (teraz článok 107 ZFEÚ) Talianskou republikou, opiera o dva dôvody.

Po prvé skutočnosť, že Talianska republika zadala koncesiu na výstavbu a správu Passante di Mestre priamo CAV na základe článku 2 ods. 290 zákona č. 244 z 24. decembra 2007, predstavuje štátnu pomoc, keďže podmienky na uskutočnenie tzv. in house zadávacieho konania neboli splnené a subjekt, ktorému bola zákazka zadaná, je zmiešanou spoločnosťou, ktorá má na základe svojich štatutárnych a riadiacich charakteristík nenáležitú konkurenčnú výhodu. CAV je totiž z 50 % vo vlastníctve spoločnosti ANAS, ktorá popri svojej úlohe verejného regulačného orgánu vykonáva aj podnikateľskú činnosť (výstavbu a správu diaľnic) na trhu, ktorý sama reguluje, ktorého pravidlám sama podlieha a na ktorom sama koná ako zadávateľ koncesií.

Po druhé skutočnosť, že Talianska republika schválila dohodu uzatvorenú medzi ANAS (ako zadávateľom) a CAV, ktorá sa týka financovania Passante di Mestre prostredníctvom zvýšenia sadzieb na mýtnych staniciach umiestnených na paralelnom a konkurenčnom diaľničnom úseku, prestavuje štátnu pomoc v prospech CAV.

Zvýšenie sadzieb totiž predstavovalo nástroj umožňujúci odkloniť premávku motorových vozidiel na nový diaľničný úsek (Passante di Mestre) a zároveň viedlo k zníženiu premávky na konkurenčnom úseku (tzv. Tangenziale di Mestre), ktorého sa týka uvedené zvýšenie. Predmetom pomoci teda nie je samotná suma vyplývajúca zo zvýšenia sadzieb, ale konkurenčná výhoda, ktorú CAV ťaží z tohto zvýšenia a strata, ktorá z toho vyplýva pre koncesionárske spoločnosti prevádzkujúce Tangenziale di Mestre.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/55

Žaloba podaná 26. apríla 2010 — DTL/ÚHVT — Gestión de Recursos y Soluciones Empresariales (Solaria)

(Vec T-188/10)

(2010/C 161/86)

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: DTL Corporación, SL (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: C. Rueda Pascual, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Gestión de Recursos y Soluciones Empresariales, SL (Pamplona, Španielsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo 17. februára 2010 vo veci R 767/2009-2,

—

nahradiť uvedené rozhodnutie novým rozhodnutím, ktorým sa námietka podaná Gestión de Recursos y Soluciones Empresariales, SL proti zápisu ochrannej známky Spoločenstva č. 5 153 325„SOLARIA“ zamieta a táto ochranná známka Spoločenstva sa zapíše nie len pre triedu 41, ale tiež pre všetky služby tried 37 a 42; a ďalej zaviazať ďalšieho účastníka konania na náhradu trov vzniknutých v súvislosti s podaním námietky a odvolania na ÚHVT,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu a ďalšieho účastníka konania, ktorý sa bránil proti tejto žalobe, na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok „SOLARIA“ (prihláška č. 5 153 325) pre služby tried 37, 41 a 42.

Majiteľ ochrannej známky, ktorá je základom námietky: Gestión de Recursos y Soluciones Empresariales, SL.

Ochranná známka, ktorá je základom námietky: Španielska obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok „SOLARTIA“ (č. 2 689 747) pre služby tried 37 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávny výklad a uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/55

Žaloba podaná 22. apríla 2010 — Egan a Hackett/Parlament

(Vec T-190/10)

(2010/C 161/87)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Kathleen Egan (Athboy, Írsko) a Margaret Hackett (Borris-in-Ossory, Írsko) (v zastúpení: C. MacEochaidh, SC a J. Goode, barristers a K. Neary, solicitor)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy žalobkýň

—	vyhlásiť žalobu za prípustnú,

—	na základe článku 263 ZFEÚ zrušiť rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. februára 2010 [A(2010)579], ktorým sa zamietol prístup k informáciám, o ktoré žalobkyne žiadali prostredníctvom svojej prvej žiadosti zo 16. decembra 2009 a následnej druhej žiadosti z 28. januára 2010 a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyne domáhajú podľa článku 263 ZFEÚ zrušenia rozhodnutia Európskeho parlamentu z 12. februára 2010 [A(2010)579], ktorým sa zamietol prístup k dokumentom tvoreným verejnými záznamami asistentov poslancov Európskeho parlamentu, akreditovaných alebo neakreditovaných, obsahujúcim mená a/alebo finančné záujmy týchto asistentov.

Žalobkyne na podporu svojej žaloby tvrdia, že Parlament neprimerane vychádzal z nariadenia (ES) č. 1049/2001 (1) a nariadenia (ES) č. 45/2001 (2) ako základu pre zamietnutie prístupu k dokumentácii, ktorá už bola zverejnená. Uvádzajú niekoľko žalobných dôvodov:

Po prvé Parlament nedostatočne odôvodnil napadnuté rozhodnutie, a tým porušil článok 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Po druhé napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne posúdenia týkajúce sa výnimky stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1049/2001, pretože sa v ňom uvádza, že zverejnenie relevantných dokumentov by porušilo súkromné záujmy dotknutých jednotlivcov a/alebo nevystihuje skutočnú povahu článku 4 ods. 1 písm. b) a/alebo uvádza, že verejný záujem na prístupe k verejným záznamom asistentov poslancov Európskeho parlamentu sa oslabuje, ak dotknutá osoba už nevykonáva takú funkciu.

Okrem toho napadnuté rozhodnutie porušuje podstatné procesné náležitosti, pretože žalobkyne neinformuje o právnych prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii po zamietnutí druhej žiadosti, ako to stanovuje článok 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Napokon napadnuté rozhodnutie porušuje zásady demokracie, transparentnosti, proporcionality, rovnosti a zákaz diskriminácie, pretože zamieta prístup k verejnej dokumentácii, hoci táto dokumentácia už bola skôr žalobkyniam prístupná podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov, Ú. v. ES L 8, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/56

Žaloba podaná 29. apríla 2010 — Avery Dennison/ÚHVT — Dennison Hesperia (AVERY DENNISON)

(Vec T-200/10)

(2010/C 161/88)

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Avery Dennison Corp. (v zastúpení: E. Armijo Chavarri a A. Castán Pérez-Gómez, abogados)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Dennison Hesperia, SA (Torrejón de Ardoz, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť, alebo subsidiárne zmeniť, rozhodnutie druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 9. februára 2010 vo veci R 798/2009-2,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „AVERY DENNISON“ (prihláška č. 3 825 114) pre tovary a služby tried 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 16, 17, 19, 20, 22, 24, 28, 35, 37, 38, 39, 40, 41 a 42.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Dennison Hesperia, SA.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: španielska ochranná známka „DENNISON“ (č. 1 996 088) pre tovary triedy 16.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávny výklad článkov 42 ods. 2 a 3 a subsidiárne článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/09 o ochrannej známke Spoločenstva.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/57

Žaloba podaná 31. marca 2010 — Marcuccio/Komisia

(Vec F-21/10)

(2010/C 161/92)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcuccio (Tricase, Lecce) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu smerujúceho k získaniu náhrady škody vzniknutej z dôvodu, že žalovaná zaslala oznámenie o dlhu týkajúce sa odmeny advokáta, ktorý ho zastupoval vo veci T-241/03, advokátovi, ktorý zastupoval žalobcu v tejto veci a nie samotnému žalobcovi

Návrhy žalobcu

—	zrušiť implicitné rozhodnutie o zrušení návrhu z 23. februára 2009,

—	v nevyhnutnom rozsahu zrušiť akt, bez ohľadu na jeho formu, o zamietnutí sťažnosti zo 14. septembra 2009 smerujúcej proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu z 23. februára 2009,

—	v nevyhnutnom rozsahu zrušiť oznámenie z 1. decembra 2009 spísané vo francúzskom jazyku a žalobcom prijaté 19. januára 2010, spojené s prekladom do talianskeho jazyka,

—

uložiť Komisii povinnosť nahradiť majetkovú a nemajetkovú škodu neoprávnene spôsobenú žalobcovi v nadväznosti na spísanie a zaslanie advokátovi, ktorá zastupoval žalobcu vo veci T-241/03 oznámenia zo 4. decembra 2006 a zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,00 eur alebo sumu vyššiu alebo nižšiu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú,

—	uložiť Komisii povinnosť zaplatiť žalobcovi odo dňa nasledujúceho po dni, keď návrh z 23. februára 2009 došiel Komisii a až do skutočného zaplatenia sumy 10 000,00 eur, úroky z tejto sumy vo výške 10 % ročne s ročnou kapitalizáciou,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/58

Žaloba podaná 16. apríla 2010 — Allen/Komisia

(Vec F-23/10)

(2010/C 161/93)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Finola Allen (Armação de Pera, Portugalsko) (v zastúpení: L. Levi a A. Blot, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá žiadosť o uznanie ťažkej choroby

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

—	zrušil rozhodnutie z 30. júna 2009, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o uznanie ťažkej choroby, a ak je nevyhnutné, zrušil rozhodnutie zo 17. júla 2009,

—	ak je potrebné, zrušil rozhodnutie z 8. januára 2010, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobkyne,

—	z toho dôsledku uznal ako ťažkú chorobu jej postihnutie uvedenom v jej žiadosti z 19. mája 2009, doplnenej 2. júla 2009 a uznal jej úplné zdravotné poistenie od 1. júla 2009,

—	subsidiárne, jej poskytol zaplatenie zdravotného poistenia do 10. júla 2009,

—	zaviazal žalovanú na náhradu spôsobenej škody posúdenej ex aequo et bono a predbežne na náhradu škody vo výške 1 eura,

—	zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

19.6.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 161/58

Žaloba podaná 28. apríla 2010 — AG (*1)/Parlament

(Vec F-25/10)

(2010/C 161/95)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: AG (*1) (v zastúpení: S. Rodriguez a C. Bernard-Glanz, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia o prepustení žalobkyne po ukončení skúšobného obdobia, ako aj náhrada spôsobenej škody

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie o prepustení zo 14. mája 2009, prijaté spolu s rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti z 21. decembra 2009,

—	informovať Menovací orgán o účinkoch zrušenia napadnutých rozhodnutí a najmä o možnosti vykonať druhé skušobné obdobie alebo predĺžiť skúšobné obdobie, po ktorého ukončení sa vykoná nové hodnotenie jej práce,

—

zaviazať žalovaného na náhradu škody spôsobenej žalobkyni tak z profesionálneho a finančného hľadiska (s odkazom na súvisiace zaobchádzanie a výhody, ktoré mali byť žalobkyni poskytnuté od 16. mája 2009 až do dňa jej je opätovného prijatia v dôsledku zrušenia napadnutých rozhodnutí), ako aj morálneho hľadiska (s odkazom na približnú a predbežnú sumu vo výške 50 000 eur),

—	zaviazať Európsky parlament na náhradu trov konania.

(*1) Údaje odstránené alebo vymazané v rámci zaistenia ochrany osobných dát a/alebo dôvernosti.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.161.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 161

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 53 19. júna 2010

Obsah		Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2010/C 161/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie Ú. v. EÚ C 148, 5.6.2010	1