19.6.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 160/1

---

Oznámenie Komisie o dobrovoľných schémach a určených hodnotách v rámci schémy EÚ týkajúcej sa trvalej udržateľnosti biopalív a biokvapalín

2010/C 160/01

1.   ÚVOD

EÚ zaviedla v roku 2009 najkomplexnejšiu a najpokročilejšiu záväznú schému trvalej udržateľnosti svojho druhu na svete. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (1) sa ustanovujú tieto kritériá trvalej udržateľnosti biopalív a biokvapalín. V prípade biopalív sa príslušné kritériá ustanovujú v smernici o kvalite benzínu (2). Tieto kritériá sa vzťahujú na biopalivá a biokvapaliny vyrobené v EÚ, ako aj na dovezené biopalivá a biokvapaliny. Členské štáty musia zabezpečiť, aby hospodárske subjekty splnili tieto kritériá trvalej udržateľnosti v prípade, že sa biopalivá a biokvapaliny zohľadňujú na účely (3) uvedené v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie, smernici o kvalite benzínu, usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (4) a nariadení o emisiách CO2 z osobných automobilov (5).

V schéme trvalej udržateľnosti sa nachádzajú dva nástroje na zníženie administratívneho zaťaženia hospodárskych subjektov:

1.	Možnosť používať uznané „dobrovoľné schémy“ alebo „dvojstranné a viacstranné dohody“ na preukázanie súladu s niektorými alebo všetkými kritériami trvalej udržateľnosti ako aj

2.	Možnosť používať „určené hodnoty“ stanovené v smernici na preukázanie súladu s kritériom trvalej udržateľnosti týkajúcim sa úspor emisií skleníkových plynov.

Komisia môže rozhodnúť, že dobrovoľné schémy alebo dvojstranné a viacstranné dohody uzatvorené Úniou obsahujú presné údaje o kritériách trvalej udržateľnosti. Komisia môže doplniť určené hodnoty pre nové metódy výroby biopalív resp. biokvapalín a aktualizovať existujúce hodnoty. V tomto oznámení sa opisuje, ako chce Komisia vykonávať svoje právomoci, výsledkom ktorých sú takéto rozhodnutia. V oznámení sa takisto poskytujú informácie členským štátom, tretím krajinám, hospodárskym subjektom a mimovládnym organizáciám.

Okrem tohto oznámenia Komisia prijala aj oznámenie o praktickej implementácii schémy trvalej udržateľnosti EÚ v oblasti biopalív a biokvapalín a o pravidlách počítania biopalív (6), cieľom ktorého je uľahčiť konzistentnú implementáciu schémy trvalej udržateľnosti.

V tomto oznámení sú použité čísla článkov smernice o obnoviteľných zdrojoch energie s cieľom odkazovať na konkrétne ustanovenia. V tabuľke je uvedené, na ktorých miestach v smernici o kvalite benzínu je možné nájsť zodpovedajúce ustanovenia týkajúce sa biopalív. Odkazy na „smernicu“ v tomto oznámení sa týkajú smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. Zodpovedajúce ustanovenia smernice o kvalite benzínu sa uplatňujú rovnakým spôsobom aj na smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie.

Tabuľka 1:   Články a prílohy uvedené v tomto oznámení

Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie	Smernica o kvalite benzínu
Článok 17: Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny	Článok 7b: Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá
Článok 18: Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny	Článok 7c: Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá
Článok 19: Výpočet vplyvu biopalív a biokvapalín na množstvo skleníkových plynov	Článok 7d: Výpočet emisií skleníkových plynov z biopalív počas životného cyklu
Článok 24: Platforma transparentnosti (7)	nie je súčasťou (8)
Článok 25: Výbor	nie je súčasťou
Príloha V: Pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov	Príloha IV: Pravidlá výpočtu emisií skleníkových plynov z biopalív počas životného cyklu

2.   DOBROVOĽNÉ SCHÉMY

Hospodárske subjekty musia členským štátom preukázať, že splnili (9) kritériá trvalej udržateľnosti týkajúce sa úspor skleníkových plynov, pôd s vysokou biologickou diverzitou a pôd s vysokými zásobami uhlíka (10). Môžu tak urobiť troma spôsobmi:

1.	Poskytnutím príslušnému vnútroštátnemu orgánu údaje v súlade s požiadavkami ustanovenými členským štátom („národný systém“) (11);

2.	Použitím „dobrovoľnej schémy“, ktorú Komisia uznala na tento účel (12);

3.	V súlade s podmienkami dvojstrannej alebo viacstrannej dohody uzatvorenej Úniou s tretími krajinami, ktorú Komisia uznala na tento účel (13).

Dobrovoľná schéma by sa mala vzťahovať na niektoré alebo na všetky kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v smernici (14). Môže sa vzťahovať aj na ďalšie prvky v súvislosti s trvalou udržateľnosťou (15), na ktoré sa nevzťahujú kritériá smernice (16).

Keď Komisia dostane žiadosť o uznanie dobrovoľnej schémy, posúdi, či schéma spĺňa príslušné požiadavky. Postup posudzovania je uvedený v nasledujúcom oddiele.

2.1.   Proces posudzovania a uznávania

Na posúdenie schém Komisia hodlá:

—	začať proces posudzovania po doručení žiadosti o uznanie,

—	posúdiť schému bez ohľadu na jej pôvod, napr. či ju vypracovala vláda alebo súkromná organizácia,

—	posúdiť schému bez ohľadu na to, či sa na ten istý druh východiskových surovín, tú istú oblasť atď. už vzťahuje aj iná uznaná schéma,

—	posúdiť schému z hľadiska kritérií trvalej udržateľnosti uvedených v smernici (17) a z hľadiska požiadaviek na posudzovanie a uznávanie stanovených v nasledujúcom oddiele,

—	posúdiť, či schéma môže slúžiť aj ako zdroj presných údajov o ďalších prvkoch súvisiacich s trvalou udržateľnosťou (18), na ktoré sa nevzťahujú kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v smernici (19).

Ak z posúdenia vyplýva, že schéma spĺňa kritériá trvalej udržateľnosti a požiadavky na posudzovanie a uznávanie, zámerom Komisie je:

—	iniciovať proces (20) vedúci k prijatiu rozhodnutia Komisie,

—	uznať schému bez ohľadu na jej pôvod, teda či ju vypracovali štátne alebo súkromné organizácie,

—	uznať schému bez ohľadu na to, či sa na ten istý druh východiskových surovín, tú istú oblasť atď. už vzťahuje aj iná uznaná schéma,

—	ako všeobecné pravidlo uznať schému na maximálne povolené obdobie piatich rokov (21),

—	konkretizovať v rozhodnutí, na ktorú časť (časti) kritérií trvalej udržateľnosti v smernici sa schéma vzťahuje,

—	konkretizovať v rozhodnutí, v prípade ktorých ďalších prvkov trvalej udržateľnosti má schéma presné údaje (22),

—	odvolávať sa na rozhodnutie o platforme transparentnosti Komisie hneď po jeho uverejnení v úradnom vestníku.

Ak z posudzovania vyplýva, že schéma nespĺňa požiadavky, Komisia o tom zodpovedajúcim spôsobom informuje organizáciu, ktorá schému predkladá.

Ak sa obsah dobrovoľnej schémy po jej uznaní zmení tak, že to môže mať vplyv na jej pôvodné uznanie, Komisia očakáva, že o takýchto zmenách bude informovaná. Komisia tak bude schopná posúdiť, či pôvodné uznanie zostáva v platnosti.

2.2.   Požiadavky na posudzovanie a uznávanie

Dobrovoľná schéma by sa mala čiastočne alebo úplne vzťahovať na kritériá trvalej udržateľnosti uvedené v smernici (23). Schéma by mala obsahovať overovací systém (24), ktorého požiadavky sa ustanovujú v tomto oddiele.

2.2.1.   Správa dokumentov

Podmienkou účasti na dobrovoľných schémach by malo byť, aby hospodárske subjekty:

—	mali kontrolovateľný evidenčný systém týkajúci sa žiadostí, ktoré podávajú, alebo o ktoré sa opierajú,

—	viedli všetku evidenciu počas obdobia najmenej 5 rokov a

—	prijali zodpovednosť za prípravu všetkých informácií týkajúcich sa kontroly tejto evidencie.

Kontrolovateľným systémom by mal byť za normálnych okolností systém kvality opierajúci sa o body 2 a 5.2 modulu D1 (Zabezpečenie kvality výrobného procesu) prílohy II k rozhodnutiu o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh (25).

2.2.2.   Primeraný štandard nezávislého auditu

Vo všeobecnosti by dobrovoľná schéma mala zaručiť, aby hospodárske subjekty boli podrobené auditu ešte pred tým, ako im je umožnené zúčastniť sa na schéme (26).

V takýchto prípadoch je možné uskutočniť tzv. skupinový audit, a to najmä v prípade drobných roľníkov, organizácií výrobcov a družstiev. V takýchto prípadoch je možné uskutočniť overovanie pre všetky jednotky na základe vzorky jednotiek (27), pričom sa v prípade potreby zohľadní príslušná norma vytvorená na tento účel (28). Skupinový audit na stanovenie súladu s kritériami schémy týkajúcimi sa pôdy je prípustný iba vtedy, keď sa dotknuté oblasti nachádzajú blízko seba a majú podobné vlastnosti. Skupinový audit na účely výpočtu úspor emisií skleníkových plynov je prípustný iba vtedy, keď jednotky majú podobné systémy výroby a produkty.

Dobrovoľná schéma by mala navyše zabezpečiť pravidelný spätný audit (minimálne raz ročne) vzorky žiadostí podaných v rámci schémy (29). Je zodpovednosťou overovateľov, aby určili veľkosť vzorky, ktorá im umožní dosiahnuť nevyhnutnú úroveň istoty na vydanie vyhlásenia o overení.

V prípade oboch uvedených auditov by sa mal vybrať overovateľ, ktorý je:

—	externý: audit nevykonáva samotný hospodársky subjekt alebo schéma,

—	nezávislý: audítori sú nezávislí na činnosti, ktorá podlieha auditu a nie sú v konflikte záujmov,

—	má všeobecné zručnosti: overovací orgán disponuje všeobecnými zručnosťami na vykonávanie auditov a

—	má primerané špecifické zručnosti: audítori disponujú zručnosťami nevyhnutnými na vykonávanie auditu, ktorý sa týka kritérií schémy.

Dobrovoľné schémy by mali vo svojich žiadostiach o uznanie preukázať, ako zaručia splnenie týchto uvedených podmienok pri výbere overovateľov. Spôsoby preukázania sú uvedené v tabuľke č. 2.

Odporúča sa, ale nie je to nevyhnutné, aby audítori mali v prípade potreby akreditáciu na taký typ auditu, ktorý budú vykonávať (30).

Tabuľka 2:   Príklady preukázania súladu overovateľov s požiadavkami

Vlastnosť overovateľa	Požiadavky
Skúsenosti s realizáciou auditov v súlade s normou ISO (31) 19011, ktorou sa ustanovujú usmernenia pre auditovanie systému kvality a/alebo systému environmentálneho manažérstva.	— Nezávislosť — Všeobecné zručnosti — Špecifické zručnosti týkajúce sa kritérií smernice a ďalších environmentálnych záležitostí
Akreditácia podľa normy ISO 14065 ustanovujúcej požiadavky na validačné a overovacie orgány skleníkových plynov na účely ich akreditácie alebo iných foriem uznávania (32).	— Nezávislosť — Všeobecné zručnosti — Špecifické zručnosti týkajúce sa výrokov o skleníkových plynoch
Skúsenosti s vykonávaním auditov v súlade s normou ISO 14064-3 ustanovujúcou pokyny na validáciu a overovanie výrokov o skleníkových plynoch.	— Nezávislosť — Všeobecné zručnosti — Špecifické zručnosti týkajúce sa výrokov o skleníkových plynoch
Skúsenosti s vykonávaním auditov v súlade s Medzinárodným štandardom pre overovacie zákazky (ISAE) 3000 týkajúcim sa overovacích zákaziek, ktoré nie sú auditom alebo preverovaním historických finančných informácií.	— Nezávislosť — Všeobecné zručnosti
Akreditácia podľa normy ISO pokynu 65 (33), ktorým sa ustanovujú všeobecné požiadavky na orgány prevádzkujúce certifikačné systémy výrobkov (34).	— Nezávislosť — Všeobecné zručnosti

V žiadostiach o uznanie predložených Komisii by sa malo preukazovať, že audity budú riadnym spôsobom naplánované, vykonané a budú z nich vypracované správy. Obyčajne to znamená, že audítor:

—	určí činnosti vykonávané hospodárskym subjektom, ktoré majú význam pre kritériá schémy,

—	určí príslušné systémy hospodárskeho subjektu a jeho celkovú organizáciu vzhľadom na kritériá schémy a skontroluje efektívnu implementáciu príslušných systémov kontroly,

—	určí aspoň „úroveň obmedzenej istoty“ (35) v kontexte povahy a komplexnosti činností hospodárskeho subjektu,

—	analyzuje riziká, ktoré by mohli viesť k významnému skresleniu skutočností, a to na základe odborných vedomostí overovateľa a informácií predložených hospodárskym subjektom,

—	vypracuje plán overovania, ktorý zodpovedá analýze rizík a rozsahu a komplexnosti činností hospodárskeho subjektu a ktorý určuje metódy odoberania vzoriek, ktoré sa majú použiť v súvislosti s činnosťami daného subjektu,

—	vykonáva plán overovania získavaním údajov v súlade s určenými metódami odoberania vzoriek, plus všetkých rozhodujúcich dodatočných dôkazov, z ktorých budú vychádzať závery overovania vykonaného overovateľom,

—	žiada od hospodárskeho subjektu, aby poskytol všetky chýbajúce prvky kontrolného zoznamu, vysvetlil odchýlky, alebo zrevidoval žiadosti alebo výpočty ešte pred vyvodením konečného záveru z overovania.

2.2.3.   Systém hmotnostnej bilancie

Výrobný reťazec biopalív a biokvapalín má od ťažného poľa až po distribúciu paliva spravidla veľa článkov. Vstupné suroviny sa často premieňajú na medziprodukty a potom na konečný výrobok. V súvislosti s konečným výrobkom je potrebné preukázať súlad s požiadavkami smernice. Na tento účel je potrebné urobiť tvrdenia o použitých surovinách a/alebo medziproduktoch.

Metóda vytvorenia spojenia medzi informáciami alebo tvrdeniami týkajúcimi sa surovín alebo medziproduktov a tvrdeniami týkajúcimi sa konečných výrobkov je známa ako proces spotrebiteľského reťazca. V procese spotrebiteľského reťazca sa obyčajne nachádzajú všetky etapy od výroby vstupnej suroviny až po uvoľnenie palív na spotrebu. Ako postup na účely procesu spotrebiteľského reťazca sa v smernici ustanovuje metóda hmotnostnej bilancie (36).

Dobrovoľná schéma by mala požadovať realizáciu overenia systému hmotnostnej bilancie, a to súbežne s overením správnosti dodržiavania kritérií schémy (37). V tejto súvislosti by sa mali overiť všetky dôkazové materiály alebo systémy použité na účely plnenia požiadaviek systému hmotnostnej bilancie.

Systém hmotnostnej bilancie (38) znamená systém, v ktorom „vlastnosti trvalej udržateľnosti“ zostávajú pripísané „dodávkam“. Vlastnosti trvalej udržateľnosti by mohli napríklad zahŕňať:

—	dôkazové materiály preukazujúce súlad s kritériami trvalej udržateľnosti smernice a/alebo

—	vyhlásenie, že použité suroviny boli získané spôsobom, ktorý rešpektuje kritériá smernice týkajúce sa trvalej udržateľnosti pôdy a/alebo

—	údaj o výške emisií skleníkových plynov a/alebo

—	opis použitej suroviny (39) a/alebo

—	vyhlásenie „uznaná dobrovoľná schéma Y udelila výrobe osvedčenie typu X“ atď.

Vlastnosti trvalej udržateľnosti by museli zahŕňať informácie o krajine pôvodu vstupnej suroviny, pokiaľ nejde i biokvapaliny (40).

Ak sa zmiešajú (41) dodávky s rôznymi (alebo žiadnymi) vlastnosťami trvalej udržateľnosti, jednotlivé veľkosti (42) a vlastnosti trvalej udržateľnosti každej dodávky ostávajú pripísané tejto zmesi (43). Ak dôjde k rozdeleniu zmesi, všetkým odobraným dodávkam zo zmesi je možné pripísať akýkoľvek súbor vlastností trvalej udržateľnosti (44) (spolu s veľkosťami), pokiaľ kombinácia všetkých dodávok odobraných zo zmesi má tú istú veľkosť pre každý súbor vlastností trvalej udržateľnosti, ktoré sa nachádzali v zmesi. „Zmes“ môže mať akúkoľvek podobu, pri ktorej sú dodávky zvyčajne v kontakte, ako napríklad v kontajneri, v spracovateľskom alebo zásobovacom zariadení alebo mieste (definovanom ako zemepisná poloha s presnými hranicami, kde sa môžu produkty zmiesiť).

Bilancia v systéme môže byť nepretržitá a v tom prípade sa vyžaduje, aby nedošlo k „schodku“, teda aby sa nikdy neodobralo viac udržateľného materiálu zo zmesi, ako sa do nej pridalo. Inou možnosťou by bolo dosiahnuť bilanciu počas príslušného obdobia a pravidelne ju overovať. V oboch prípadoch je nevyhnutné, aby sa zaviedli príslušné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania bilancie.

2.3.   Netypické dobrovoľné schémy

V oddiele 2.2 sa opisujú požiadavky, ktoré má Komisia v úmysle posudzovať na účely uznávania „typických“ dobrovoľných schém, ktoré sa priamo vzťahujú na jedno alebo viac kritérií smernice. „Netypické“ schémy môžu mať rôzne podoby ako mapy dokazujúce, že určité geografické oblasti sú alebo nie sú v súlade s kritériami, nástroje na výpočet pri posudzovaní úspor emisií skleníkových plynov alebo regionálne poľnohospodárske hodnoty skleníkových plynov týkajúce sa určitej vstupnej suroviny. V súvislosti s týmito schémami Komisia po doručení žiadosti o uznanie takejto schémy určí vhodný postup posudzovania. Komisia posúdi, či je potrebné použiť už uvedené princípy a požiadavky alebo či sú potrebné odlišné prístupy.

2.4.   Aktualizácia

Keďže skúsenosti sa získajú až po rozbehnutí posudzovaní, môže byť potrebná určitá flexibilita. Komisia môže preskúmať uvedený postup na základe získaných skúseností alebo na základe vývoja na trhu vrátane práce normalizačných orgánov. V takýchto prípadoch má Komisia v úmysle uviesť primeraný odkaz na platformu transparentnosti.

2.5.   Dobrovoľné schémy pre biopalivá

Pokiaľ ide o biopalivá, Komisia nemôže výslovne uznať dobrovoľnú schému ako zdroj presných údajov pre kritériá týkajúce sa pôdy (45). Keď však Komisia rozhodne, že dobrovoľná schéma poskytuje presné údaje v súvislosti s biopalivami, Komisia vyzýva členské štáty, aby tieto schémy akceptovali aj pokiaľ ide o biopalivá.

2.6.   Uznávanie dvojstranných alebo viacstranných dohôd

Únia môže uzatvárať s tretími krajinami dvojstranné alebo mnohostranné dohody, ktoré obsahujú ustanovenia o kritériách trvalej udržateľnosti zodpovedajúcich kritériám stanoveným v smernici (46). Takáto dohoda by sa po uzavretí musela ešte uznať na účely smernice podobným spôsobom ako v prípade dobrovoľných schém (47). Tento proces by mohol zahŕňať zohľadnenie príslušných častí oddielu 2.2.2.

3.   URČENÉ HODNOTY

V smernici sa uvádzajú „určené hodnoty“, ktoré hospodárske subjekty môžu použiť na preukázanie súladu s kritériom trvalej udržateľnosti v súvislosti s úsporami skleníkových plynov. Tým by sa malo znížiť administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov, pretože spoločnosti si budú môcť zvoliť tieto vopred určené hodnoty namiesto výpočtu skutočných hodnôt (48). Určené hodnoty sú stanovené na konzervatívnej úrovni, aby nebolo pravdepodobné, že hospodárske subjekty použitím určených hodnôt budú uvádzať hodnoty, ktoré sú lepšie ako ich skutočné hodnoty. Určené hodnoty je možné upraviť na základe technického a vedeckého pokroku (49).

3.1.   Kontext výpočtu určených hodnôt

Určené hodnoty v smernici sa opierajú o tri prvky: súbor vedeckých údajov, metodika podľa smernice (50) a pravidlo prevodu typických hodnôt na určené hodnoty. Vedecké údaje pre konkrétny reťazec výroby biopaliva alebo biokvapaliny sa spracúvajú v súlade s metodikou na výpočet typickej hodnoty pre daný reťazec výroby. Na prevod typických hodnôt na konzervatívne určené hodnoty sa potom v prípade emisií pochádzajúcich z prvku „spracovanie“ použije faktor „+ 40 %“. Tento faktor sa nepoužije v prípade „prepravy a distribúcie“, pretože ich príspevok k celkovým emisiám je zanedbateľný (51). Žiadny faktor sa nepoužije ani v prípade „pestovania“, pretože v tejto súvislosti sa konzervatívny predpoklad uplatní pomocou určitých obmedzení pri použití určených hodnôt (52).

3.2.   Aktualizácie a doplnenie určených hodnôt v budúcnosti

Vedecké údaje zhromažďujú nezávislí odborníci (53) a uverejňujú ich na webovej stránke JRC (54). Na účely pripomienkovania údajov na základe vedecky odôvodnených tvrdení sa musí nadviazať priamy kontakt s odborníkmi s cieľom prípadného preskúmania údajov počas nasledujúceho cyklu aktualizácií (55).

V smernici sa nachádzajú:

—	„všeobecné reťazce výroby“, t. j. reťazce výroby charakterizované typom vstupnej suroviny a typom biopaliva alebo biokvapaliny napr. „etanol z cukrovej repy“ a

—	„špecifické reťazce výroby“, t. j. reťazce výroby charakterizované konkrétnejším opisom ako v prípade všeobecných reťazcov výroby, napr. „etanol z pšenice (slama ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla)“.

Komisia má v úmysle zahrnúť určené údaje v prípade dodatočných všeobecných reťazcov výroby, ak:

—	sú na trhu EÚ významné a existuje aspoň jeden výrobný podnik resp. reťazec výroby alebo ide o všeobecný reťazec výroby, od ktorého sa reálne očakáva, že sa v blízkej budúcnosti v EÚ bude využívať a

—	existujú príslušné údaje, ktorých kvalita a istota je podľa nezávislých odborníkov na uspokojivej úrovni.

Na zahrnutie špecifických reťazcov výroby Komisia hodlá zohľadniť ďalšie dve kritériá:

—	či rozdiel medzi určenými hodnotami pre špecifické a všeobecné reťazce výroby je významný a

—

(v prípade špecifických reťazcov výroby s určenými hodnotami úspor emisií skleníkových plynov menšími ako v prípade všeobecných reťazcov výroby) či sa odhaduje, že sa minimálne desatina spotreby v EÚ v súvislosti s dotknutým všeobecným reťazcom výroby biopaliva alebo biokvapaliny vyrába pomocou postupov spôsobujúcich vyšší objem emisií ako objem emisií stanovený pre všeobecný reťazec výroby na základe určených hodnôt.

Komisia nemá v úmysle zahrnúť určené hodnoty pre špecifické reťazce výroby podľa geografického pôvodu výroby vstupných surovín alebo biopalív/biokvapalín, ale skôr v súvislosti s konkrétnymi postupmi, technológiami atď.

Komisia hodlá v prípade potreby aktualizovať alebo doplniť určené hodnoty každé dva roky so začiatkom v roku 2010 a následne na základe správy o určených hodnotách pre budúce biopalivá, ktorú Komisia musí vypracovať v roku 2012 a potom každé dva roky (56). Ak si to však okolnosti vyžadujú, aktualizácia údajov sa môže realizovať aj počas medziobdobia. V prípravnej fáze Komisia posúdi, či sú splnené uvedené podmienky na zahrnutie špecifických reťazcov výroby. Proces návrhu zmeny reťazcov výroby alebo nových reťazcov výroby zo strany zúčastnených strán je rovnaký ako proces pripomienkovania údajov (pozri vyššie v texte).

4.   ZÁVER

EÚ zaviedla v roku 2009 najkomplexnejšiu a najpokročilejšiu záväznú schému trvalej udržateľnosti svojho druhu na svete. Komisia týmto oznámením vysvetlila, ako chce v nasledujúcom období zaobchádzať s dvoma nástrojmi schémy trvalej udržateľnosti určenými na zníženie administratívnej záťaže pre hospodárske subjekty: posudzovaním a uznávaním dobrovoľných schém a dvojstranných alebo viacstranných dohôd, ako aj pridávaním a aktualizovaním určených hodnôt. Tým by sa malo uľahčiť fungovanie schémy trvalej udržateľnosti. Dobrovoľné schémy môžu mať na komoditnom trhu väčší vplyv ako biopalivá a biokvapaliny, pričom by mohli potenciálne zvýšiť trvalo udržateľnú výrobu poľnohospodárskych surovín ako vedľajší účinok. Aj dvojstranné alebo viacstranné dohody by k tomu mohli prispieť. Okrem týchto procesov iniciovaných novou politikou EÚ v oblasti obnoviteľnej energie bude Komisia na medzinárodných fórach aktívne podporovať kritériá trvalej udržateľnosti na celosvetovej úrovni.

---

(1)  Smernica 2009/28/ES.

(2)  Smernica 98/70/ES zmenená a doplnená smernicou 2009/30/ES.

(3)  Ďalšie podrobnosti sú uvedené v http://ec.europa.eu/energy/renewables/transparency_platform_en.htm

(4)  Ú. v. EÚ C 82, 1.4.2008, s. 1.

(5)  Nariadenie (ES) č. 443/2009.

(6)  Pozri stranu 8 tohto úradného vestníka.

(7)  Uverejnená online na adrese http://ec.europa.eu/energy/renewables/transparency_platform_en.htm

(8)  Ak dokumenty majú význam v súvislosti so smernicou o kvalite benzínu, Komisia ich uverejní aj na webovej stránke venovanej smernici o kvalite benzínu.

(9)  Článok 17 ods. 2 až 5.

(10)  Článok 18 ods. 1.

(11)  Článok 18 ods. 3.

(12)  Článok 18, odsek 4, druhý pododsek; článok 18 ods. 7.

(13)  Článok 18 ods. 4 prvý pododsek; článok 18 ods. 7.

(14)  Dobrovoľné schémy sa nemusia vzťahovať na kritérium týkajúce sa požiadaviek a noriem v oblasti poľnohospodárstva a životného prostredia, ktoré musia poľnohospodári v EÚ spĺňať (článok 17 ods. 6). Pozri oddiel 2.2 oznámenia o praktickej implementácii schémy trvalej udržateľnosti.

(15)  Mohlo by ísť o záležitosti uvedené v druhom pododseku článku 18 ods. 4.

(16)  Členské štáty však nesmú zahrnutie týchto ďalších prvkov v súvislosti s trvalou udržateľnosťou do dobrovoľnej schémy považovať za dôvod na odmietnutie zohľadnenia biopalív a biokvapalín, na ktoré sa nevzťahuje schéma, ak tieto biopalivá a biokvapaliny spĺňajú kritériá udržateľnosti ustanovené v smernici.

(17)  Žiadajúce organizácie musia uviesť, o uznanie ktorého kritéria (alebo súvisiaceho aspektu) v článkoch 17 ods. 2 až 5, ako aj ktorých informácií v nasledujúcom rozhodnutí Komisie uvedenom v článku 18 ods. 3, tretí pododsek, žiadajú.

(18)  Pozri článok 18 ods. 4 druhý pododsek. Organizácie predkladajúce schému musia uviesť, či sa schéma, ktorú predkladajú, vzťahuje na takéto prvky.

(19)  V závislosti od realizovateľnosti to Komisia nemusí byť schopná urobiť okamžite, ale hodlá tak urobiť čo najskôr.

(20)  So zapojením Výboru pre trvalú udržateľnosť biopalív a biokvapalín zriadeného článkom 25 ods. 2.

(21)  Článok 18 ods. 6.

(22)  Aspoň v súvislosti s tými otázkami, ktoré sa uvádzajú v článku 18 ods. 4 druhý pododsek.

(23)  Pozri poznámku pod čiarou [15].

(24)  Pojmy „audit“/„audítor“ a „overovanie“/„overovateľ“ sa na účely tohto oznámenia považujú za vzájomne zameniteľné.

(25)  Rozhodnutie č. 768/2008/ES.

(26)  Môžu existovať výnimky z tohto pravidla, a to kvôli osobitnej povahe určitých schém (napríklad schémy, ktoré pozostávajú iba z určených hodnôt výpočtov emisií skleníkových plynov); v takýchto prípadoch by sa to malo jasne vysvetliť ešte pred podaním schémy na uznanie.

(27)  Je zodpovednosťou overovateľov, aby určili veľkosť vzorky potrebnej na dosiahnutie nevyhnutnej úrovne istoty.

(28)  Napr. norma P035 Medzinárodnej aliancie pre sociálnu a ekologickú akreditáciu a označovanie (ISEAL), ktorou sa ustanovujú spoločné podmienky certifikácie skupín výrobcov.

(29)  V rôznych obdobiach by mali byť do vzorky zahrnuté rôzne hospodárske subjekty.

(30)  Akreditáciu by vykonávali členovia Medzinárodného akreditačného fóra, orgány uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 765/2008 alebo orgány s podpísanými dvojstrannými dohodami s Európskou spoluprácou pre akreditáciu.

(31)  Medzinárodná organizácia pre normalizáciu.

(32)  Akreditácia podľa tejto normy často zahŕňa zároveň aj akreditáciu podľa osobitného „programu v oblasti skleníkových plynov“ ako napr. európsky systém obchodovania s emisnými kvótami. V takomto prípade sa na účely tejto tabuľky nemusia zohľadňovať žiadne dodatočné požiadavky tohto programu. Nemali by sa zohľadňovať, ak sú v rozpore so smernicou.

(33)  Zodpovedá európskej norme EN 45011.

(34)  Akreditácia podľa tejto normy často zahŕňa zároveň aj akreditáciu podľa osobitných požiadaviek týkajúcich sa napr. produktu. V takomto prípade netreba na účely tejto tabuľky zohľadňovať žiadne iné dodatočné požiadavky tohto programu. Nemali by sa zohľadňovať, ak sú v rozpore so smernicou.

(35)  „úroveň obmedzenej istoty“ znamená zníženie rizika na prijateľnú úroveň ako základ pre negatívnu podobu výroku audítora napr. ako „na základe nášho posúdenia sme nezistili nič, čo by nás oprávňovalo sa domnievať, že v dôkazovom materiáli sa nachádzajú chyby“, zatiaľ čo „primeraná úroveň istoty“ znamená zníženie rizika na prijateľne nízku úroveň ako základ pre kladnú podobu výroku napr. ako „na základe nášho posúdenia sa v dôkazovom materiáli nenachádzajú významné skreslenia skutočností“ (pozri ISEA 3000).

(36)  Článok 18 ods. 1.

(37)  Takáto požiadavka by v dobrovoľnej schéme nemusela byť v prípade, že by sa vzťahovala iba na jediný článok reťazca (napr. miesto výroby suroviny).

(38)  Podľa článku 18 ods. 1.

(39)  Napr. na účely uvedenia určenej hodnoty.

(40)  Pozri článok 7a ods. 1 písm. a) smernice o kvalite benzínu.

(41)  Ak sa zmiešajú dodávky s tými istými vlastnosťami trvalej udržateľnosti, primeraným spôsobom sa upraví iba veľkosť dodávky. Vlastnosti trvalej udržateľnosti budú pravdepodobne rovnaké v prípade, že sa použijú tie isté vstupné suroviny a použijú sa „určené hodnoty“ alebo „regionálne skutočné hodnoty“.

(42)  Ak ide o spracovanie alebo straty, na úpravu veľkosti dodávky sa primeraným spôsobom použijú konverzné faktory.

(43)  Teda ak vlastnosti obsahujú odlišné údaje o emisiách skleníkových plynov, ostanú oddelené, t. j. tieto údaje nie je možné spriemerovať na účel preukázania súladu s požiadavkami udržateľnosti.

(44)  To znamená, že ak by „vlastnosť trvalej udržateľnosti“ bol opis vstupnej suroviny, napr. „semeno repky“, táto vlastnosť sa môže odlišovať od toho, čo dodávka fyzicky obsahuje, napr. zmes semien repky a slnečnicového oleja.

(45)  Pozri článok 18 ods. 4 a v ňom uvedený odkaz na článok 17 ods. 3 až 5.

(46)  Mechanizmus na uzatváranie medzinárodných dohôd zo strany Únie je ustanovený v článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(47)  Článok 18 ods. 4.

(48)  Článok 19 ods. 1.

(49)  Článok 19 ods. 7.

(50)  Príloha V, časť C.

(51)  Pozri článok 19 ods. 7 písm. a).

(52)  Článok 19 ods. 2 až 4.

(53)  Ústav pre životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj pri Spoločnom výskumnom centre Komisie (JRC) ako súčasť Konzorcia JEC [konzorcium zložené zo Spoločného výskumného centra Komisie, Združenia automobilových výrobcov pre výskum a vývoj v Európe (EUCAR) a Európskeho združenia ropných spoločností pre ochranu životného prostredia, zdravie a bezpečnosť pri rafinácii (CONCAWE)].

(54)  http://re.jrc.ec.europa.eu/biof/html/input_data_ghg.htm Komisia má v úmysle uverejniť na svojej platforme transparentnosti dokument s výpočtami určených hodnôt z týchto údajov.

(55)  Pozri odôvodnenie 83 smernice o obnoviteľnej energii.

(56)  Biopalivá uvedené v prílohe V častiach B a E; pozri článok 19 ods. 5.

---

19.6.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 160/8

---

Oznámenie Komisie o uplatňovaní systému trvalej udržateľnosti biopalív a biokvapalín v EÚ v praxi a o pravidlách započítavania pre biopalivá

2010/C 160/02

1.   SYSTÉM EÚ PRE TRVALÚ UDRŽATEĽNOSŤ BIOPALÍV A BIOKVAPALÍN

Svojou novou politikou v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zaviedla EÚ záväzný systém trvalej udržateľnosti, ktorý predstavuje najkomplexnejší a najpokrokovejší systém svojho druhu na svete. Bude sa uplatňovať na biopalivá a biokvapaliny vyrobené , ktoré sa vyrábajú v EÚ, ako aj na tie, ktoré sa dovážajú. Kritériá trvalej udržateľnosti sú stanovené v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov, prijatej v roku 2009 (1). Pre biopalivá sú zodpovedajúce kritériá stanovené v smernici o kvalite paliva (2).

V tomto oznámení sa stanovuje, ako môžu členské štáty a hospodárske subjekty uplatňovať v praxi kritériá trvalej udržateľnosti a pravidlá smernice o energii z obnoviteľných zdrojov pre započítavanie biopalív. Toto oznámenie nemá záväzný charakter. Je určené na pomoc členským štátom a na uľahčenie jednotného plnenia kritérií trvalej udržateľnosti. Je k nemu pripojené oznámenie o dobrovoľných systémoch a určených hodnotách a pokyny Komisie pre výpočet zásob uhlíka v pôde.

1.1.   Úvod tohto oznámenia

Kritériá trvalej udržateľnosti platia pre biopalivá/biokvapaliny vyrobené v EÚ a pre dovážané biopalivá/biokvapaliny.

Členské štáty sú zodpovedné za zaistenie plnenia kritérií trvalej udržateľnosti, keď biopalivá/biokvapaliny:

1.	sa započítavajú do ich cieľov obnoviteľnej energie podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (3);

2.	sa používajú na dodržiavanie využitia energie z obnoviteľných zdrojov (4);

3.	dostávajú finančnú podporu na ich spotrebu (5);

4.	sa započítavajú do cieľa smernice o kvalite paliva na zníženie emisií skleníkových plynov (iba biopalivá) (6);

5.	dostávajú investície a/alebo prevádzkovú pomoc v súlade s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (iba biopalivá) (7);

6.	sa zohľadňujú podľa ustanovení pre vozidlá na alternatívne palivá v nariadení o emisiách CO2 z osobných automobilov (iba bioetanol „E85“) (8).

K tomuto oznámeniu sú pripojené pokyny Komisie pre výpočet zásob uhlíka v pôde (9) – záväzný dokument prijatý podľa prílohy V bodu 10 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov – a oznámenie o dobrovoľných systémoch a určených hodnotách (10).

V tomto oznámení sa používajú čísla článkov smernice o energii z obnoviteľných zdrojov ako odkazy na konkrétne ustanovenia. V tabuľke je uvedené, kde sa zodpovedajúce ustanovenia pre biopalivá nachádzajú v smernici o kvalite paliva. Odkazy na „smernicu“ v tomto oznámení sa vzťahujú na smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov. Ak smernica o kvalite paliva obsahuje zodpovedajúce ustanovenie, platia takisto pre túto smernicu.

Tabuľka:   Články a prílohy, na ktoré sa nachádzajú odkazy v tomto oznámení

Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov	Smernica o kvalite paliva
Článok 2: Definície	nie je zahrnutý
Článok 5: Výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie	nie je zahrnutý
Článok 17: Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny	Článok 7b: Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá
Článok 18: Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny	Článok 7c: Overovanie splnenia kritérií trvalej udržateľnosti biopalív
Článok 19: Výpočet vplyvu biopalív a biokvapalín na množstvo skleníkových plynov	Článok 7d: Výpočet emisií skleníkových plynov z biopalív počas životného cyklu
Článok 21: Osobitné ustanovenia týkajúce sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave	nie je zahrnutý
Článok 24: Platforma transparentnosti (11)	nie je zahrnutý (12)
Príloha III: Energetický obsah motorových palív v doprave	nie je zahrnutá
Príloha V: Pravidlá výpočtu vplyvu biopalív, biokvapalín a porovnateľných fosílnych palív na množstvo skleníkových plynov	Príloha IV: Pravidlá výpočtu emisií skleníkových plynov biopalív počas ich životného cyklu

2.   ROZSAH A UPLATŇOVANIE KRITÉRIÍ TRVALEJ UDRŽATEĽNOSTI

Smernica obsahuje kritériá trvalej udržateľnosti súvisiace s úsporami skleníkových plynov (13), pôdou s vysokou biologickou rozmanitosťou (14), pôdou s veľkými zásobami uhlíka (15) a agro-environmentálnymi postupmi (16). Tieto kritériá trvalej udržateľnosti sa musia plniť na účely uvedené v bode 1. To znamená, že kritériá neplatia pre všetky biopalivá/biokvapaliny, iba pre tie, na ktoré sa vzťahujú tieto účely – aj keď v súčasnosti sem patrí veľká väčšina.

2.1.   Kritériá súvisiace s úsporami emisií skleníkových plynov a pôdou

Členské štáty musia od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby preukázali, že dané biopalivá a biokvapaliny spĺňajú kritériá trvalej udržateľnosti súvisiace s úsporami emisií skleníkových plynov a pôdou (17). Hospodárske subjekty na to môžu použiť tri metódy:

1.	poskytnutím údajov príslušnému vnútroštátnemu orgánu v súlade s požiadavkami, ktoré členský štát stanovil („vnútroštátny systém“; musia ho zabezpečiť všetky členské štáty) (18);

2.	využitím „dobrovoľného systému“, ktorý Komisia na tento účel uznala (19);

3.	v súlade s podmienkami dvojstrannej alebo viacstrannej dohody uzatvorenej Úniou, ktorú Komisia na tento účel uznala (20).

Na preukázanie súladu s rôznymi kritériami sa môžu použiť rôzne metódy.

Členské štáty musia definovať, ktoré hospodárske subjekty majú dané informácie predkladať. Na väčšinu motorových palív v doprave sa vzťahuje spotrebná daň, ktorá sa platí pri uvoľnení na spotrebu (21). Jasnou voľbou je prideliť zodpovednosť za odovzdávanie informácií o biopalivách hospodárskemu subjektu, ktorý daň platí. V tejto chvíli by mali byť dostupné informácie o kritériách trvalej udržateľnosti v rámci celého reťazca palív (22).

V prípade biokvapalín a určitých biopalív, napr. tých, ktoré sa používajú vo vozových parkoch alebo v leteckej doprave, môžu byť potrebné osobitné ustanovenia na identifikáciu zodpovedného hospodárskeho subjektu.

Členské štáty musia vyžadovať, aby hospodárske subjekty zabezpečili primeranú úroveň nezávislého auditu predkladaných informácií (23). Ak hospodárske subjekty na preukázanie dodržiavania kritérií trvalej udržateľnosti využívajú dobrovoľný systém alebo dvojstrannú/viacstrannú dohodu uznávanú Komisiou, je táto požiadavka týmto uznaním už zabezpečená. Ak hospodárske subjekty postupujú podľa postupu uvedeného vo vnútroštátnych právnych predpisoch, členské štáty by mali vychádzať z požiadaviek súvisiacich s primeranou úrovňou nezávislého auditu a systému hmotnostnej bilancie (24) v bode 2.2 oznámenia o dobrovoľných systémoch a určených hodnotách (25).

2.2.   Poľnohospodárske a environmentálne požiadavky a normy pre poľnohospodárov EÚ  (26)

Kritérium týkajúce sa poľnohospodárskych a environmentálnych požiadaviek a noriem pre poľnohospodárov EÚ platí iba pre biopalivá/biokvapaliny vyrobené zo surovín pochádzajúcich z EÚ. Na rozdiel od ostatných kritérií sa smernica nevenuje overovaniu splnenia tohto kritéria (27). Dá sa očakávať, že členské štáty sa na zaistenie plnenia týchto požiadaviek zo strany poľnohospodárov budú spoliehať na svoje súčasné kontrolné systémy (28). Ak sú na ich území poľnohospodári, ktorí dodávajú suroviny pre biopalivá/biokvapaliny, ale nespadajú pod tieto kontrolné systémy, členské štáty ich budú musieť do nich zahrnúť.

Ak sa v rámci kontrolného systému odhalí porušenie tohto kritéria, členský štát bude musieť zaistiť, aby bola táto skutočnosť zohľadnená na účely uvedené v bode 1.

2.3.   Príslušné materiály

Ako je to uvedené v smernici, „biopalivo“ je kvapalné alebo plynné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy. „Biokvapalina“ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu, vrátane elektriny, tepla a chladu, vyrobené z biomasy (29). Medzi biokvapaliny patria iba kvapalné palivá.To znamená, že kritériá trvalej udržateľnosti platia pre bioplyn používaný na dopravu, ale nie pre bioplyn používaný na výrobu tepla alebo elektriny.

Hoci v smernici sa uvádza mnoho typov biopalív (30), tieto zoznamy majú iba uľahčiť vykonávanie smernice a nie sú vyčerpávajúce. Do cieľov smernica sa môžu započítavať aj biopalivá a biokvapaliny, ktoré nie sú uvedené v zozname.

Vychádza sa z toho, že pojem „biokvapaliny“ zahŕňa viskózne kvapaliny ako napríklad odpadový kuchynský olej, živočíšne tuky, palmový olej, surový tallový olej a tallový olejový decht.

Pre biopalivá/biokvapaliny vyrobené z odpadu a z iných zvyškov než zvyškov z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybárstva a lesníctva platí iba kritérium trvalej udržateľnosti súvisiace s úsporami emisií skleníkových plynov (31). V bode 5 sa uvádza, čo predstavuje odpad alebo zvyšok. Zvyšky z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybárstva a lesníctva sú zvyšky, ktoré priamo produkuje poľnohospodárstvo, rybárstvo, akvakultúra a lesníctvo; nepatria sem zvyšky zo súvisiacich odvetví alebo spracovania.

2.4.   Harmonizácia kritérií trvalej udržateľnosti

Kritériá trvalej udržateľnosti podľa smernice sú úplne zharmonizované na úrovni Spoločenstva a boli prijaté podľa článku 95 (vnútorný trh) Zmluvy o ES. Členské štáty preto nemôžu stanoviť ďalšie svoje kritériá na účely 1 až 4 uvedené v bode 1 (32). To znamená, že členské štáty nemôžu na tieto účely vylúčiť biopalivá/biokvapaliny na základe iných dôvodov trvalej udržateľnosti, ako sú uvedené v smernici (33). Ak sú však niektoré biopalivá/biokvapaliny výhodnejšie než iné a ich výroba je drahšia, vnútroštátne schémy podpory môžu vziať do úvahy ich vyššie výrobné náklady (34).

2.5.   Zverejňovanie informácií o trvalej udržateľnosti

Členské štáty budú od hospodárskych subjektov dostávať informácie o splnení kritérií trvalej udržateľnosti. Taktiež budú dostávať informácie o krajine pôvodu všetkých fosílnych a obnoviteľných palív používaných v cestnej doprave, ako aj o mieste ich nákupu (35). V smernici o energii z obnoviteľných zdrojov nie je žiadna požiadavka, aby členské štáty informácie zverejňovali, ani sa im to nezakazuje. Komisia povzbudzuje členské štáty, ktoré tieto informácie zverejňujú, aby ich zverejňovali jednotne pre všetky palivá. Komisia je toho názoru, že ak sa členský štát rozhodne tieto informácie zverejňovať, mal by zohľadniť prípadný obchodne citlivý charakter konkrétnych informácií spoločnosti z tohto hľadiska.

Komisia bude v rámci svojej platformy v súhrnnej forme zverejňovať informácie, ktoré dostane od členských štátov o biopalivách a biokvapalinách (36).

3.   VÝPOČET VPLYVU SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Smernica požaduje úsporu emisií skleníkových plynov vo výške 35 % (zvýšenie na 50 % v januári 2017 a 60 % v januári 2018 pre zariadenia, v ktorých sa produkcia začala od roku 2017 a neskôr) (37). Obsahuje metodiku výpočtu tejto úspory („skutočnej hodnoty“), ako aj „určených hodnôt“, vrátane „roztriedených určených hodnôt“, ktoré sa môžu použiť v určitých prípadoch na preukázanie splnenia kritéria.

3.1.   Výnimka týkajúca sa zariadení, ktoré boli v prevádzke k 23. januáru 2008

Biopalivá/biokvapaliny vyrobené v zariadeniach, ktoré boli v prevádzke k 23. januáru 2008, nemusia spĺňať kritérium úspory emisií skleníkových plynov do 1. apríla 2013 (38), takže napríklad zariadenia na výrobu etanolu z pšenice používajúce ako palivo hnedé uhlie, ako aj zariadenia vyrábajúce palmový olej bez zachytávania metánu, majú čas na prispôsobenie svojich výrobných procesov. Pojem „zariadenie“ zahŕňa akékoľvek spracovateľské zariadenie, ktoré sa využíva vo výrobnom procese. Nemali by sa medzi ne zaraďovať výrobné zariadenia, ktoré sa mohli úmyselne pridať do výrobného reťazca iba na ten účel, aby mali nárok na výnimku uvedenú v tomto ustanovení. Ak najmenej jedno z týchto spracovateľských zariadení použitých vo výrobnom reťazci bolo v prevádzke najneskôr 23. januára 2008, kritérium minimálne 35 % úspory emisií skleníkových plynov začne platiť až od 1. apríla 2013.

3.2.   Určené hodnoty

Smernica obsahuje „určené hodnoty“, ktoré môže hospodársky subjekt použiť na poskytnutie dôkazu o splnení kritéria úspory emisií skleníkových plynov (39). V prílohe I k tomuto oznámeniu sú usmernenia o tom, kedy sa určené hodnoty môžu použiť, vrátane prípadov, kedy sa môžu použiť kombinácie roztriedených určených hodnôt a skutočných hodnôt (40).

Komisia môže určené hodnoty aktualizovať. Proces aktualizácie určených hodnôt je popísaný v oznámení o dobrovoľných systémoch a určených hodnotách.

Smernica tiež obsahuje „typické hodnoty“ pre emisie skleníkových plynov z biopalív (41). Tieto hodnoty nemôžu hospodárske subjekty použiť. Môžu ich použiť členské štáty vo svojich dvojročných správach Komisii o pokroku v presadzovaní a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov (42).

3.3.   Výpočet skutočnej hodnoty

Skutočné hodnoty pre úspory skleníkových plynov sa dajú použiť vždy bez ohľadu na to, či existuje určená hodnota pre dané biopalivo/biokvapalinu. Príloha V časť C smernice obsahuje pravidlá pre výpočet skutočnej hodnoty.

Do výpočtu nie je potrebné započítavať vstupy, ktoré majú malý alebo žiadny vplyv na výsledok, ako napríklad chemikálie použité pri výrobe v malých množstvách (43).

Pri výpočte emisií z „pestovania“ táto metóda umožňuje využitie priemerov (pre konkrétnu geografickú oblasť) ako alternatívu skutočných hodnôt (44). To môže byť obzvlášť užitočné v prípade východiskových surovín, pri ktorých nie je žiadna určená hodnota, a regiónov EÚ, kde použitie určených hodnôt pre niektoré východiskové suroviny nie je povolené (45). Členské štáty môžu vytvoriť zoznamy týchto priemerných hodnôt; taktiež ich možno začleniť do dobrovoľných systémov zameraných na emisie skleníkových plynov (46).

Komisia plánuje zverejňovať v rámci svojej platformy transparentnosti komentované príklady výpočtov skutočných hodnôt, ako aj skupinu štandardných hodnôt odvodených od súborov údajov použitých na stanovenie určených hodnôt, ktoré by sa mohli použiť pre niektoré z koeficientov použitých vo výpočte skutočných hodnôt.

Ďalšie prvky k metodike výpočtu vplyvu emisií skleníkových plynov sa nachádzajú v prílohe II k tomuto oznámeniu.

4.   SPLNENIE KRITÉRIÍ SÚVISIACICH S PÔDOU

Smernica identifikuje kategórie pôdy s vysokou biologickou rozmanitosťou (47). Surovina pre biopalivá/biokvapaliny by sa nemala získavať z tejto pôdy.

Smernica identifikuje kategórie pôdy s veľkými zásobami uhlíka (48). Ak pôda patrila do jednej z týchto kategórií v januári 2008 a už sem nepatrí, nemala by sa z tejto pôdy získavať surovina pre biopalivá/biokvapaliny.

Pre niektoré z týchto kritérií smernica umožňuje výnimky, ak sa predložia určité dôkazy.

Ak pôda patrí do viac ako jednej z týchto kategórií pôdy, platia všetky príslušné kritériá. Oprávnenosť na výnimku podľa jedného z kritérií neznamená udelenie výnimky z ostatných platných kritérií.

4.1.   Pôda s vysokou biologickou rozmanitosťou

Surovina by sa nemala získavať z pralesa a iných (pralesom) zalesnených plôch, vyhradených chránených prírodných oblastí a trávnych porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou (49). Komisia plánuje stanoviť v roku 2010 kritériá a zemepisné rozmedzia s cieľom určiť, ktoré trávnaté porasty možno považovať za trávnaté porasty s vysokou biologickou rozmanitosťou (50).

V prípade neprirodzených trávnatých porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou je možná výnimka, ak sa predložia dôkazy o tom, že ťažba suroviny je potrebná na zachovanie statusu trávnatého porastu tejto oblasti. V prípade chránených prírodných oblastí je možná výnimka, ak sa predložia dôkazy o tom, že produkcia suroviny nie je v rozpore s daným účelom ochrany prírody (51). Komisia má informácie, že CEN, Európsky výbor pre normalizáciu, pracuje na tom, aký druh dôkazu sa má poskytovať.

Smernica obsahuje postup, podľa ktorého sa môžu na základe rozhodnutia Komisie zohľadniť nové chránené prírodné oblasti (52). V súčasnosti sa neuznávajú žiadne takéto oblasti. Ak sa rozhodne o uznávaní oblastí, informácie o týchto rozhodnutiach sa zverejnia v rámci platformy transparentnosti Komisie.

4.2.   Pôda s veľkými zásobami uhlíka

Surovina by sa nemala získavať z mokrade, súvislo zalesnených plôch, oblastí s korunovým zápojom s hodnotou od 10 do 30 % a rašeliniska – ak sa štatút pôdy zmenil oproti jej štatútu v januári 2008 (53).

Ak sa teda surovina získava z oblasti, ktorá bola mokraďou (54) v januári 2008 a je stále mokraďou, keď sa surovina získava, použitím takéhoto materiálu sa toto kritérium neporuší.

Termín „štatút“ sa vzťahuje na fyzické kategórie definované v smernici.

Zmena využitia pôdy, na ktorú sa toto kritérium nevzťahuje, sa aj tak musí brať do úvahy pri výpočte vplyvu emisií skleníkových plynov (pozri prílohu II).

4.2.1.   Súvislo zalesnené plochy  (55)

Pred tým, ako sa začneme zaoberať pojmom „súvislo zalesnená plocha“, treba pripomenúť, že každú zmenu využívania pôdy je potrebné zohľadniť pri výpočte vplyvu emisií skleníkových plynov (56), a potenciálne môže byť potrebné zohľadniť ju aj v inom politickom rámci ako v tom, ktorý je predmetom tejto smernice.

Pojem „súvislo zalesnená plocha“ je v smernici definovaný ako oblasť s rozlohou viac ako jeden hektár, kde sa nachádzajú stromy dosahujúce výšku viac ako päť metrov s korunovým zápojom s hodnotou viac ako 30 %, alebo stromy, ktoré môžu na danom stanovisku tieto vlastnosti dosiahnuť. Treba uviesť, že pojem „súvislo zalesnená plocha“ má teda širší rozsah ako pojem „les“ podľa iných medzinárodných definícií. Nevzťahuje sa na plochu, pôdy, ktorá sa využíva na prevažne na poľnohospodárske alebo mestské účely (57).

4.2.2.   Oblasti s korunovým zápojom 10 až 30 %  (58)

V prípade plochy, ktorá je podobná súvislo zalesneným plochám, ale korunový zápoj má hodnotu od 10 % do 30 %, je možná výnimka, ak sa poskytne dôkaz o tom, že vplyv emisií skleníkových plynov (59), vrátane všetkých zmien v zásobe uhlíka danej oblasti od januára 2008, je v súlade s príslušnou prahovou hodnotou pre kritérium úspory emisií skleníkových plynov.

4.2.3.   Rašelinisko  (60)

V prípade biopalív/biokvapalín vyrobených z biomasy pestovanej na pôde, ktorá bola rašeliniskom k januáru 2008, je možná výnimka, ak sa predložia dôkazy o tom, že:

—	pôda bola v januári 2008 úplne odvodnená, alebo

—	pôda nebola od januára 2008 odvodnená.

To znamená, že v prípade rašeliniska, ktoré bolo čiastočne odvodnené k januáru 2008, by následné hlbšie odvodnenie, ktoré by zasiahlo pôdu, ktorá ešte nebola úplne odvodnená, predstavovalo porušenie tohto kritéria.

Rašelina samotná sa nepovažuje za biomasu (61).

4.3.   Preukazovanie splnenia kritérií

Preukazovanie splnenia kritérií súvisiacich s pôdou môže mať mnoho podôb, vrátane leteckých snímok, satelitných snímok, máp, záznamov z katastra/databáz (62) a prehliadok miesta.

Dôkaz môže byť „pozitívny“ alebo „negatívny“.

Napríklad splnenie kritéria o „pralese“ sa dá preukázať:

—	leteckou snímkou oblasti, ktorou sa preukáže, že je tam vysadená cukrová trstina (pozitívny), alebo

—	mapou všetkých pralesov v regióne, ktorou sa preukáže, že daná oblasť medzi ne nepatrí (negatívny).

Kritériá sa vzťahujú na štatút pôdy k januáru 2008. Využitie starších dôkazov sa však nevylučuje. Ak sa napríklad preukáže, že oblasť bola ornou pôdou o niečo skôr než v roku 2008, napr. v roku 2005, môže to postačovať na preukázanie splnenia niektorých alebo všetkých kritérií súvisiacich s pôdou.

Komisia plánuje zverejniť v rámci svojej platformy transparentnosti usmernenia pre hospodárske subjekty, týkajúce sa identifikácie daných kategórií pôdy.

5.   PRAVIDLÁ ZAPOČÍTAVANIA PRE BIOPALIVÁ

5.1.   Započítanie palív, ktoré pochádzajú čiastočne z neobnoviteľných zdrojov

Určité palivá pozostávajú z obnoviteľného materiálu iba čiastočne. Pre niektoré z nich, ako napríklad ETBE, príloha III k smernici stanovuje, aké percento paliva je obnoviteľné na účel započítania cieľa (63). Pre takéto palivá, ktoré nie sú uvedené v prílohe III, vrátane palív vyrobených pružnými postupmi, pri ktorých nevzniknú vždy dodávky s rovnakou zmesou zdrojov, sa dá primerane odvodiť analógia z pravidla pre elektrinu vyrábanú v hybridných zariadeniach: „podiel každého zdroja energie sa bude zohľadňovať na základe jeho energetického obsahu“ (64).

Na účely splnenia kritéria trvalej udržateľnosti o úsporách emisií skleníkových plynov musí z biomasy odvodená časť palív uvedených v predchádzajúcom odseku spĺňať príslušnú prahovú hodnotu. Pre niektoré z nich, napríklad ETBE, smernica udáva určené hodnoty.

Percento v prílohe III k smernici tiež platí pri rozhodovaní, či palivá, ktoré obsahujú biopalivá, musia mať osobitné označenie na predajných miestach (65). Napríklad benzín obsahujúci 20 % ETBE by si nevyžadoval osobitné označenie, pretože z obnoviteľných zdrojov pochádza menej než 10 %.

5.2.   Biopalivá započítavané dvakrát

Niektoré biopalivá sa započítavajú dvakrát, aby sa preukázalo splnenie cieľa 10 % pre podiel energie vo všetkých formách dopravy v roku 2020 a pre splnenie vnútroštátnej povinnosti využitia energie z obnoviteľných zdrojov (66). Všetky ostatné biopalivá sa musia započítavať raz. Ak sa palivá vyrábajú iba čiastočne z materiálov, ktoré sa počítajú dvakrát, dvojité započítavanie platí iba pre túto časť biopaliva (67).

Medzi biopalivá, ktoré sa započítavajú dvakrát, patria biopalivá z odpadov a zvyškov.

Smernica samotná definície „odpadu“ a „zvyškov“ neobsahuje. Komisia sa domnieva, že tieto pojmy by sa mali vykladať v súlade s cieľmi smernice:

—	pre dvojité započítavanie: diverzifikácia východiskových surovín (68),

—	pre metodiku v oblasti skleníkových plynov: žiadne emisie sa neprideľujú vedľajším produktom, ktoré neboli cieľom produkcie, ako napríklad slama v prípade produkcie pšenice (69).

V tomto kontexte sa odpad môže chápať ako akákoľvek látka alebo objekt, ktorý držiteľ zlikviduje alebo plánuje alebo je povinný zlikvidovať (70). Suroviny, ktoré boli úmyselne upravené, aby sa započítavali ako odpad (napr. pridaním odpadového materiálu do materiálu, ktorý nebol odpad), by sa nemali považovať za suroviny, ktoré spĺňajú podmienky.

V tomto kontexte môžu zvyšky zahŕňať:

—	zvyšky z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybárstva a lesníctva a

—	zvyšky zo spracovania.

Zvyšky zo spracovania sú látky, ktoré nie sú koncovým produktom (koncovými produktmi), ktoré sa výrobný proces priamo snaží produkovať. Nie sú primárnym cieľom výrobného procesu a tento proces nebol zámerne upravený tak, aby ich vyrábal. Medzi príklady zvyškov patrí surový glycerín, tallový olejový decht a hnoj.

Medzi príklady zvyškov patrí surový glycerín, tuk z bitúnkov, tallový olejový decht a hnoj.

---

(1)  Článok 17 smernice 2009/28/ES.

(2)  Článok 7b smernice 98/70/ES v znení smernice 2009/30/ES.

(3)  Článok 17 ods. 1 písm. a). Na základe rozsahu „konečnej spotreby energie“ podľa nariadenia (ES) č. 1099/2008 sem patria biopalivá používané v medzinárodnej leteckej doprave (ak sa predávajú v členskom štáte), ale nie v medzinárodnej námornej doprave.

(4)  Článok 17 ods. 1 písm. b). Podľa definície v článku 2 ods. l smernice o energii z obnoviteľných zdrojov.

(5)  Článok 17 ods. 1 písm. c). Väčšinou ako súčasť vnútroštátnych schém podpory.

(6)  Článok 7a smernice o kvalite paliva.

(7)  Ú. v. EÚ C 82, 1.4.2008, s. 1.

(8)  Článok 6 nariadenia (ES) č. 443/2009.

(9)  Ú. v. EÚ L 151, 17.6.2010, s. 19.

(10)  Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(11)  Online na adrese: http://ec.europa.eu/energy/renewables/transparency_platform/transparency_platform_en.htm

(12)  Ak sa dokumenty týkajú smernice o kvalite paliva, Komisia ich plánuje zverejniť aj na webovej stránke smernice o kvalite paliva.

(13)  Článok 17 ods. 2.

(14)  Článok 17 ods. 3.

(15)  Článok 17 ods. 4 a 5.

(16)  Článok 17 ods. 6.

(17)  Článok 18 ods. 1.

(18)  Článok 18 ods. 3.

(19)  Článok 18 ods. 4 druhý pododsek; článok 18 ods. 7.

(20)  Článok 18 ods. 4 prvý pododsek; článok 18 ods. 7.

(21)  Porovnaj smernicu 2008/118/ES a smernicu 2003/96/ES.

(22)  Jedinou výnimkou by mohli byť emisie skleníkových plynov z distribúcie paliva (ak je to potrebné na výpočet skutočnej hodnoty). Na to by bolo vhodné použiť štandardný koeficient.

(23)  Článok 18 ods. 3.

(24)  Článok 18 ods. 1.

(25)  Dôležitým rozdielom je to, že v rámci dobrovoľného systému v zásade platí, že by mal tento systém zaistiť vykonanie auditu hospodárskych subjektov skôr, než sa im umožní účasť v tomto systéme. V prípade vnútroštátnych systémov nie je takáto požiadavka potrebná, môže stačiť, ak hospodárske subjekty predložia ad hoc žiadosti.

(26)  Článok 17 ods. 6.

(27)  Porovnaj článok 18 ods. 1.

(28)  Podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 73/2009.

(29)  Článok 2.

(30)  Napr. v prílohách III a V.

(31)  Porovnaj článok 17 ods. 1.

(32)  Na účely (5) a (6) uvedené v bode 1 nie je táto otázka relevantná.

(33)  Článok 17 ods. 8.

(34)  Porovnaj odôvodnenia 89 a 95 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, ako aj usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia.

(35)  Článok 7a ods. 1 písm. a) smernice o kvalite paliva.

(36)  Článok 18 ods. 3.

(37)  Článok 17 ods. 2.

(38)  Článok 17 ods. 2, posledný pododsek.

(39)  Príloha V.

(40)  Treba poznamenať, že pri výpočte (roztriedených) určených hodnôt sa bralo do úvahy pridelenie emisií vedľajším produktom.

(41)  Príloha V.

(42)  Porovnaj článok 22 ods. 2.

(43)  Tu je potrebné poznamenať, že čísla pre úspory skleníkových plynov sú zaokrúhlené na najbližší percentuálny bod.

(44)  Porovnaj prílohu V časť C bod 6.

(45)  Porovnaj článok 19 ods. 2 a 3.

(46)  Porovnaj článok 18 ods. 4.

(47)  Článok 17 ods. 3.

(48)  Článok 17 ods. 4 a 5.

(49)  Článok 17 ods. 3.

(50)  Dokumenty na verejné konzultácie dostupné na adrese: http://ec.europa.eu/energy/renewables/consultations/2010_02_08_biodiverse_grassland_en.htm

(51)  Článok 17 ods. 3 písm. b); platí pre body i) aj ii).

(52)  Článok 17 ods. 3 písm. b) bod io)

(53)  Článok 17 ods. 4 a 17 ods. 5.

(54)  Článok 17 ods. 4 písm. a).

(55)  Článok 17 ods. 4 písm. b).

(56)  Porovnaj prílohu II k tomuto oznámeniu.

(57)  Pôda využívaná na poľnohospodárske účely sa v tomto kontexte vzťahuje na stromy v poľnohospodárskych výrobných systémoch, ako plantáže ovocných stromov, plantáže palmy olejovej a agrolesnícke systémy pestovania plodín pod clonou stromov.

(58)  Článok 17 ods. 4 písm. c).

(59)  Príloha V časť C.

(60)  Článok 17 ods. 5.

(61)  Porovnaj článok 2.

(62)  Napr. Integrovaný systém spravovania a kontroly (IACS) pre spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ.

(63)  Článok 5 ods. 5.

(64)  Článok 5 ods. 3.

(65)  Článok 21 ods. 1.

(66)  Článok 21 ods. 2.

(67)  Táto časť je fyzický podiel („systém hmotnostnej bilancie“ pre kritériá trvalej udržateľnosti pre toto ustanovenie neplatí).

(68)  Porovnaj odôvodnenie 89 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov.

(69)  Porovnaj prílohu V časť C bod 18.

(70)  Vrátane materiálov, ktoré sa musia stiahnuť z trhu zo zdravotných a bezpečnostných dôvodov.

---

---

---

19.6.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 160/17

---

Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii

(Vec COMP/M.5866 – Sun Capital/Beauty Business)

(Text s významom pre EHP)

2010/C 160/03

Dňa 15. júna 2010 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v angličtine jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné:

—	v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—	v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M5866. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

---

19.6.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 160/18

---

Výmenný kurz eura (1)

18. júna 2010

2010/C 160/04

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2372
JPY	Japonský jen	112,12
DKK	Dánska koruna	7,4398
GBP	Britská libra	0,83570
SEK	Švédska koruna	9,5599
CHF	Švajčiarsky frank	1,3745
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	7,8615
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,733
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	280,05
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7076
PLN	Poľský zlotý	4,0675
RON	Rumunský lei	4,2400
TRY	Turecká líra	1,9290
AUD	Austrálsky dolár	1,4249
CAD	Kanadský dolár	1,2723
HKD	Hongkongský dolár	9,6309
NZD	Novozélandský dolár	1,7588
SGD	Singapurský dolár	1,7170
KRW	Juhokórejský won	1 490,51
ZAR	Juhoafrický rand	9,3263
CNY	Čínsky juan	8,4454
HRK	Chorvátska kuna	7,2010
IDR	Indonézska rupia	11 328,86
MYR	Malajzijský ringgit	4,0221
PHP	Filipínske peso	56,783
RUB	Ruský rubeľ	38,3840
THB	Thajský baht	40,091
BRL	Brazílsky real	2,2000
MXN	Mexické peso	15,5454
INR	Indická rupia	57,1220

---

(1)  Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

---

19.6.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 160/19

---

Rozhodnutie o reorganizačnom opatrení týkajúcom sa spoločnosti ARFIN Compagnia di Assicurazioni e Riassicurazioni SpA

(Uverejnenie podľa článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní)

2010/C 160/05

Poisťovňa	ARFIN Compagnia di Assicurazioni e Riassicurazioni SpA. Viale Nazario Sauro 14 20124 Milano MI ITALIA
Dátum, nadobudnutie platnosti a druh rozhodnutia	Opatrenie orgánu ISVAP č. 2795 zo 14. apríla 2010 – menovanie komisára pre dočasnú správu v zmysle článku 230 legislatívneho nariadenia D.Lgs č. 209/2005.
Príslušné orgány	ISVAP Via del Quirinale 21 00187 Roma RM ITALIA
Orgán dozoru	ISVAP Via del Quirinale 21 00187 Roma RM ITALIA
Menovaný komisár	Dott. Angelo Cremonese Viale Nazario Sauro 14 20124 Milano MI ITALIA
Uplatniteľné právo	Taliansko Článok 230 predpisu č. 209/2005.

Opatrením orgánu ISVAP č. 2795 zo 14. apríla 2010 sa v zmysle článku 230 predpisu (Decreto Legislativo) č. 209 zo 7. septembra 2005 ustanovilo, že Dott. Angelo Cremonese bol menovaný do funkcie komisára pre dočasnú správu spoločnosti ARFIN Compagnia di Assicurazioni e Riassicurazioni SpA so sídlom na adrese Milano, Viale Nazario Sauro 14, a to na maximálne obdobie dvoch (2) mesiacov odo dňa prijatia tohto opatrenia. V dôsledku toho sa pozastavujú funkcie správnych a dozorných orgánov spoločnosti.

---

19.6.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 160/20

---

Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

2010/C 160/06

Komisia dostala podnet podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), v ktorom sa uvádza, že uvedený dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike je dumpingový, a tým spôsobuje značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie.

1.   Podnet

Podnet bol podaný 7. mája 2010 Európskou federáciou výrobcov obkladačiek (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich významný podiel, v tomto prípade viac ako 30 % celkovej výroby keramických obkladačiek v Únii.

2.   Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania

Výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, sú glazúrované a neglazúrované keramické dlaždice a dlažbové kocky, obkladové dosky alebo obkladačky; glazúrovaná a neglazúrovaná keramická mozaika a podobné výrobky, tiež na podložke (ďalej len „výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania“).

3.   Tvrdenie o dumpingu  (2)

Údajným dumpingovým výrobkom je výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušná krajina“) v súčasnosti patriaci pod kódy KN 6907 10 00, 6907 90 10, 6907 90 91, 6907 90 93, 6907 90 99, 6908 10 10, 6908 10 90, 6908 90 11, 6908 90 21, 6908 90 29, 6908 90 31, 6908 90 51, 6908 90 91, 6908 90 93, 6908 90 99. Tieto kódy KN sa uvádzajú len pre informáciu.

Keďže vzhľadom na ustanovenia článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa Čínska ľudová republika považuje za krajinu s netrhovým hospodárstvom, navrhovateľ stanovil normálnu hodnotu pre dovoz z Čínskej ľudovej republiky na základe ceny v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, a to Spojených štátoch amerických. Tvrdenie o dumpingu je založené na porovnaní takto určenej normálnej hodnoty s vývoznými cenami (na úrovni ceny zo závodu) výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, pri jeho predaji na vývoz do Únie.

Na základe toho sú dumpingové rozpätia vypočítané pre vyvážajúcu príslušnú krajinu značné.

4.   Tvrdenie o ujme

Navrhovateľ poskytol dôkazy, podľa ktorých sa uvedený dovoz výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, z príslušnej krajiny celkovo zvýšil v absolútnom vyjadrení aj z hľadiska podielu na trhu.

Dôkazy prima facie poskytnuté navrhovateľom ukazujú, že objem a ceny dovážaného výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, okrem iného negatívne ovplyvnili množstvá predané výrobným odvetvím Únie a jeho podiel na trhu, čo malo za následok výrazné nepriaznivé účinky na celkovú výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

5.   Postup

Keďže Komisia po porade s poradným výborom usúdila, že podnet bol podaný výrobným odvetvím Únie alebo v jeho mene a že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia konania, Komisia týmto začína prešetrovanie podľa článku 5 základného nariadenia.

Na základe prešetrovania sa stanoví, či výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, s pôvodom v príslušnej krajine, je dumpingový, a či tento dumping spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Únie. Ak sa dospeje k týmto záverom, či by uloženie opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie.

5.1.    Postup stanovenia dumpingu

Účasť vyvážajúcich výrobcov (3) výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, z príslušnej krajiny na prešetrovaní Komisiou je vítaná.

5.1.1.   Prešetrovanie vyvážajúcich výrobcov

5.1.1.1.   Krajiny, na ktoré sa môže vzťahovať výber vzorky, t. j. krajiny s veľkým počtom vyvážajúcich výrobcov

a)   Výber vzorky

Vzhľadom na možný veľký počet vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, ktorých sa toto konanie týka, a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt Komisia môže obmedziť počet prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov na primeraný počet výberom vzorky (tento proces sa tiež nazýva „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, všetci vyvážajúci výrobcovia alebo zástupcovia konajúci v ich mene sa týmto vyzývajú, aby sa Komisii prihlásili. Tieto strany tak musia urobiť v lehote 15 dní od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak, a poskytnúť Komisii nasledujúce údaje o ich spoločnosti alebo spoločnostiach:

—	názov, adresu, e-mailovú adresu, telefónne a faxové čísla a kontaktnú osobu,

—	obrat a objem výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, predaného na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania (ďalej len „OP“) od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 pre každý z 27 členských štátov (4) osobitne a pre všetky spolu, pričom obrat sa vyjadruje v miestnej mene a objem v m2;

—	obrat a objem výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, predaného na domácom trhu počas obdobia prešetrovania od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010, pričom obrat sa vyjadruje v miestnej mene a objem v m2;

—	presný opis činností spoločnosti na celom svete vo vzťahu k výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania;

—	názvy a presný opis činností všetkých prepojených spoločností (5), ktoré sú zapojené do výroby a/alebo predaja (na vývoz a/alebo na domácom trhu) výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania,

—	akékoľvek iné relevantné informácie, ktoré by Komisii pomohli pri výbere vzorky.

Vyvážajúci výrobcovia by mali takisto uviesť, či v prípade, že nebudú zahrnutí do vzorky, by radi dostali dotazník a ostatné formuláre žiadostí, aby ich mohli vyplniť a takto požiadať o individuálne dumpingové rozpätie v súlade s ďalej uvedeným oddielom b).

Poskytnutím uvedených informácií spoločnosť súhlasí so svojím prípadným zaradením do vzorky. V prípade, že spoločnosť je vybraná ako súčasť vzorky, musí vyplniť dotazník a súhlasiť s návštevou jej priestorov s cieľom overiť uvedené údaje (ďalej len „overovanie na mieste“). Ak spoločnosť oznámi, že nesúhlasí so svojím prípadným zaradením do vzorky, bude to znamenať, že nespolupracuje pri prešetrovaní. Zistenia Komisie týkajúce sa nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sú založené na dostupných skutočnostiach a výsledok môže byť pre takúto stranu menej priaznivý ako v prípade, keby bola spolupracovala.

Komisia takisto osloví aj orgány príslušnej krajiny a môže kontaktovať akékoľvek známe združenia vyvážajúcich výrobcov s cieľom získať informácie, ktoré považuje za potrebné na výber vzorky vyvážajúcich výrobcov.

Všetky zainteresované strany, ktoré by radi predložili akékoľvek iné relevantné informácie týkajúce sa výberu vzorky, okrem už uvedených požadovaných informácií, musia tak urobiť do 21 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak.

Ak je výber vzorky potrebný, vyvážajúcich výrobcov možno vybrať na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý možno v dostupnom čase primerane prešetriť. Všetkým známym vyvážajúcim výrobcom, orgánom vyvážajúcej krajiny a združeniam vyvážajúcich výrobcov oznámi Komisia, v prípade potreby prostredníctvom orgánov vyvážajúcej krajiny, spoločnosti, ktoré boli vybrané do vzorky.

Všetci vyvážajúci výrobcovia vybraní do vzorky budú musieť predložiť vyplnený dotazník do 37 dní od dátumu oznámenia o výbere vzorky, pokiaľ nie je uvedené inak.

Spoločnosti, ktoré súhlasili so svojím prípadným zaradením do vzorky, ale neboli do nej vybrané, sa budú považovať za spolupracujúce (ďalej len „spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezahrnutí do vzorky“). Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia ďalej uvedeného oddielu b), antidumpingové clo, ktoré môže byť uplatňované na dovoz od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezahrnutých do vzorky, nebude vyššie ako vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené pre vyvážajúcich výrobcov zahrnutých do vzorky.

b)   Individuálne dumpingové rozpätie pre spoločnosti nezaradené do vzorky

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezahrnutí do vzorky môžu podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia požiadať, aby Komisia stanovila ich individuálne dumpingové rozpätia (ďalej len „individuálne dumpingové rozpätie“). Vyvážajúci výrobcovia, ktorí majú záujem požiadať o individuálne dumpingové rozpätie, si musia vyžiadať dotazník a ostatné formuláre v súlade s oddielom a) a vrátiť ich riadne vyplnené v ďalej stanovených lehotách. Vyplnený dotazník je potrebné doručiť do 37 dní od dátumu oznámenia o výbere vzorky, pokiaľ nie je uvedené inak. Treba zdôrazniť, že na to, aby Komisia dokázala stanoviť individuálne dumpingové rozpätia pre uvedených vyvážajúcich výrobcov z krajiny s netrhovým hospodárstvom, je potrebné dokázať, že spĺňajú kritériá na priznanie trhovohospodárskeho zaobchádzania (ďalej len „THZ“) alebo aspoň individuálneho zaobchádzania (ďalej len „IZ“), ako sa uvádza ďalej v oddiele 5.1.2.2.

Vyvážajúci výrobcovia, ktorí žiadajú o individuálne dumpingové rozpätie, by si však mali byť vedomí toho, že Komisia môže napriek tomu rozhodnúť o tom, že nestanoví ich individuálne dumpingové rozpätie v prípade, ak napríklad počet vyvážajúcich výrobcov je taký veľký, že takéto stanovenie by bolo nadmieru zložité a bránilo by včasnému ukončeniu prešetrovania.

5.1.2.   Postup, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine s netrhovým hospodárstvom

5.1.2.1.   Výber krajiny s trhovým hospodárstvom

Podľa ustanovení oddielu 5.1.2.2 a v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa v prípade dovozu z Čínskej ľudovej republiky určí normálna hodnota na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine, ktorá je krajinou s trhovým hospodárstvom. Na tento účel Komisia zvolí vhodnú tretiu krajinu, ktorá je krajinou s trhovým hospodárstvom. Komisia predbežne vybrala Spojené štáty americké. Zainteresované strany sa týmto vyzývajú, aby sa vyjadrili k vhodnosti tohto výberu do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

5.1.2.2.   Zaobchádzanie s vyvážajúcimi výrobcami v príslušnej krajine s netrhovým hospodárstvom

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia individuálni vyvážajúci výrobcovia v príslušnej krajine, ktorí usudzujú, že u nich pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, prevládajú podmienky trhového hospodárstva, môžu predložiť riadne odôvodnenú žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „žiadosť o THZ“). Trhovohospodárske zaobchádzanie im bude priznané, ak z posúdenia žiadosti o THZ vyplynie, že sú splnené kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia (6). Dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo priznané THZ, sa vypočíta v maximálnej možnej miere a bez toho, aby tým bolo dotknuté využitie dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia, použitím ich vlastnej normálnej hodnoty a vývozných cien v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia.

Individuálni vyvážajúci výrobcovia v príslušnej krajine môžu využiť aj ďalšiu možnosť a žiadať o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“). Na priznanie IZ musia vyvážajúci výrobcovia poskytnúť dôkazy, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia (7). Dumpingové rozpätie vyvážajúcich výrobcov, ktorým bude priznané IZ, sa vypočíta na základe ich vlastných vývozných cien. Normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo priznané IZ, sa určí na základe hodnôt stanovených pre tretiu krajinu, ktorá je krajinou s trhovým hospodárstvom a ktorá je zvolená spôsobom, ako bolo uvedené predtým v texte.

a)   Trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ)

Komisia pošle formuláre žiadostí o THZ všetkým vyvážajúcim výrobcom v príslušnej krajine vybraným do vzorky aj nevybraným spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ktorí chcú požiadať o individuálne dumpingové rozpätie, všetkým známym združeniam vyvážajúcich výrobcov, ako aj orgánom príslušnej krajiny.

Všetci vyvážajúci výrobcovia žiadajúci o THZ by mali predložiť vyplnený formulár žiadosti o THZ do 15 dní od dátumu oznámenia o výbere vzorky alebo dátumu rozhodnutia o nevyberaní vzorky, pokiaľ nie je uvedené inak.

b)   Individuálne zaobchádzanie (IZ)

Pri žiadaní o IZ je potrebné, aby vyvážajúci výrobcovia v príslušnej krajine vybraní do vzorky a nevybraní spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorí chcú žiadať o individuálne dumpingové rozpätie, predložili žiadosť o THZ s riadne vyplnenými oddielmi, ktoré sa týkajú IZ, do 15 dní od dátumu oznámenia o výbere vzorky, pokiaľ nie je uvedené inak.

5.1.3.   Prešetrovanie neprepojených dovozcov  (8)  (9)

Vzhľadom na možný veľký počet neprepojených dovozcov, ktorých sa toto konanie môže týkať, a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt Komisia môže obmedziť počet prešetrovaných neprepojených dovozcov na primeraný počet výberom vzorky (tento proces sa tiež nazýva „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, všetci neprepojení dovozcovia alebo zástupcovia konajúci v ich mene sa týmto vyzývajú, aby sa Komisii prihlásili. Tieto strany by tak mali urobiť do 15 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak, tým, že poskytnú Komisii tieto údaje o svojej spoločnosti alebo spoločnostiach:

—	názov, adresu, e-mailovú adresu, telefónne a faxové čísla a kontaktnú osobu,

—	presný opis činností spoločnosti vo vzťahu k výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania,

—	celkový obrat v období od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010,

—	objem a hodnota dovozu príslušného výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike na trh Únie a jeho ďalšieho predaja na trhu Únie v období od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010, pričom objem sa vyjadruje v tonách a hodnota v eurách,

—	názvy a presný opis činností všetkých prepojených spoločností (10) zapojených do výroby a/alebo predaja výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania,

—	akékoľvek iné relevantné informácie, ktoré by Komisii pomohli pri výbere vzorky.

Poskytnutím uvedených informácií spoločnosť súhlasí so svojím prípadným zaradením do vzorky. V prípade, že spoločnosť je vybraná ako súčasť vzorky, musí vyplniť dotazník a súhlasiť s návštevou jej priestorov s cieľom overiť uvedené údaje (ďalej len „overovanie na mieste“). Ak spoločnosť oznámi, že nesúhlasí so svojím prípadným zaradením do vzorky, bude to znamenať, že nespolupracuje pri prešetrovaní. Zistenia Komisie týkajúce sa nespolupracujúcich dovozcov sú založené na dostupných skutočnostiach a výsledok môže byť pre takúto stranu menej priaznivý ako v prípade, keby bola spolupracovala.

S cieľom získať informácie, ktoré Komisia pokladá za potrebné na výber vzorky neprepojených dovozcov, Komisia môže tiež osloviť akékoľvek známe združenia dovozcov.

Všetky zainteresované strany, ktoré by radi predložili akékoľvek iné relevantné informácie týkajúce sa výberu vzorky, okrem už uvedených požadovaných informácií, tak musia urobiť do 21 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak.

Ak je výber vzorky potrebný, dovozcov možno vybrať na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja v Únii, ktorý možno v dostupnom čase primerane prešetriť. Všetkým známym neprepojeným dovozcom a združeniam dovozcov Komisia oznámi spoločnosti, ktoré boli vybrané do vzorky.

S cieľom získať informácie, ktoré Komisia pokladá za potrebné na uskutočnenie prešetrovania, Komisia zašle neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky a akémukoľvek známemu združeniu dovozcov dotazníky. Tieto strany musia predložiť vyplnený dotazník do 37 dní od dátumu oznámenia o výbere vzorky, pokiaľ nie je uvedené inak. Vyplnený dotazník bude obsahovať okrem iného údaje o štruktúre ich spoločnosti(-í), činnostiach spoločnosti(-í) vo vzťahu k výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a o ďalšom predaji výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

5.2.    Postup stanovenia ujmy

Ujmou sa rozumie značná ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie alebo hrozba značnej ujmy tomuto výrobnému odvetviu alebo značná prekážka pri zakladaní takéhoto výrobného odvetvia. Stanovenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie objemu dumpingového dovozu, jeho účinkov na ceny na trhu Únie za podobné výrobky a následný vplyv takéhoto dovozu na výrobné odvetvie Únie. V záujme preukázania, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, sa výrobcovia výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v Únii vyzývajú, aby sa zúčastnili na prešetrovaní Komisie.

5.2.1.   Prešetrovanie výrobcov z Únie

Vzhľadom na možný veľký počet výrobcov z Únie, ktorých sa toto konanie môže týkať, a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt, Komisia môže obmedziť počet prešetrovaných výrobcov z Únie na primeraný počet výberom vzorky (tento proces sa tiež nazýva „výber vzorky“). Výber vzorky sa vykoná v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, sa všetci výrobcovia z Únie alebo zástupcovia konajúci v ich mene týmto vyzývajú, aby sa Komisii prihlásili. Tieto strany by tak mali urobiť do 15 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak, tým, že poskytnú Komisii tieto údaje o svojej spoločnosti alebo spoločnostiach:

—	názov, adresu, e-mailovú adresu, telefónne a faxové čísla a kontaktnú osobu,

—	presný opis činností spoločnosti na celom svete, pokiaľ ide o výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania,

—	hodnotu predaja výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, na trhu Únie v období od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 vyjadrenú v eurách,

—	objem predaja výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, na trhu Únie v období od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 vyjadrený v m2,

—	objem výroby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v období od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 vyjadrený v m2,

—	ak je to relevantné, objem dovozu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania a ktorý je vyrobený v príslušnej krajine, do Únie v období od 1. apríla 2009 do 31. marca 2010 vyjadrený v m2,

—	názvy a presný opis činností všetkých prepojených spoločností (11) zapojených do výroby a/alebo predaja výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania (či už vyrobeného v Únii, alebo v príslušnej krajine),

—	akékoľvek iné relevantné informácie, ktoré by Komisii pomohli pri výbere vzorky.

Ak akékoľvek takéto informácie už boli poskytnuté útvarom Komisie zodpovedným za ochranu trhu, spoločnosti ich už nemusia znova predkladať. Prihlásením sa a poskytnutím uvedených informácií spoločnosť súhlasí so svojím prípadným zaradením do vzorky. V prípade, že spoločnosť je vybraná ako súčasť vzorky, musí vyplniť dotazník a súhlasiť s návštevou jej priestorov s cieľom overiť uvedené údaje (ďalej len „overovanie na mieste“). Ak spoločnosť oznámi, že nesúhlasí so svojím prípadným zaradením do vzorky, bude to znamenať, že nespolupracuje pri prešetrovaní. Zistenia Komisie týkajúce sa nespolupracujúcich výrobcov z Únie sú založené na dostupných skutočnostiach a výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý ako v prípade, keby bola spolupracovala.

S cieľom získať informácie, ktoré Komisia pokladá za potrebné na výber vzorky výrobcov z Únie, Komisia môže osloviť akékoľvek známe združenia výrobcov z Únie.

Všetky zainteresované strany, ktoré majú záujem predložiť iné príslušné informácie týkajúce sa výberu vzorky, okrem už uvedených informácií, tak musia urobiť do 21 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak.

Ak je výber vzorky potrebný, výrobcov z Únie možno vybrať na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja posudzovaného výrobku v Únii, ktorý možno v dostupnom čase primerane prešetriť. Všetkým známym výrobcom z Únie a združeniam výrobcov z Únie Komisia oznámi spoločnosti, ktoré boli vybrané do vzorky.

S cieľom získať informácie, ktoré Komisia pokladá za potrebné na uskutočnenie prešetrovania, Komisia zašle výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a akémukoľvek známemu združeniu výrobcov z Únie dotazníky. Tieto strany musia predložiť vyplnený dotazník do 37 dní od dátumu oznámenia o výbere vzorky, pokiaľ nie je uvedené inak. Vyplnený dotazník bude okrem iného obsahovať údaje o štruktúre ich spoločnosti(-í), finančnej situácii spoločnosti(-í), činnostiach spoločnosti(-í) vo vzťahu k výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a o výrobných nákladoch a predaji výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania.

5.3.    Postup posúdenia záujmu Únie

Ak sa týmto preukáže prítomnosť dumpingu a spôsobená ujma, rozhodne sa o tom, či by prijatie antidumpingových opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie podľa článku 21 základného nariadenia. Výrobcovia z Únie, dovozcovia a ich zastupujúce združenia, používatelia a ich zastupujúce združenia, dodávatelia a ich zastupujúce združenia a organizácie zastupujúce spotrebiteľov sa vyzývajú, aby sa prihlásili do 15 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak. Na to, aby sa organizácie zastupujúce spotrebiteľov mohli zúčastniť na prešetrovaní, musia v rámci rovnakej lehoty preukázať objektívnu súvislosť medzi svojimi činnosťami a výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania.

Strany, ktoré sa prihlásia v rámci uvedenej lehoty, môžu poskytnúť Komisii informácie o tom, či uloženie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie, do 37 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, pokiaľ nie je uvedené inak. Tieto informácie môžu byť poskytnuté vyplnením dotazníka vyhotoveného Komisiou alebo v ľubovoľnom formáte, ktorý podľa možnosti zahŕňa témy uvedené v dotazníku. V každom prípade informácie predložené podľa článku 21 sa zohľadnia len vtedy, ak budú v čase ich predloženia podložené konkrétnymi dôkazmi.

5.4.    Iné písomné podania

S prihliadnutím na ustanovenia tohto oznámenia sa všetky zainteresované strany týmto vyzývajú, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy. Pokiaľ nie je uvedené inak, tieto informácie a podporné dôkazy by mala Komisia dostať do 37 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

5.5.    Možnosť vypočutia útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie

Všetky zainteresované strany môžu požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie. Akákoľvek žiadosť o vypočutie by mala byť podaná písomne a uvádzať dôvody žiadosti. Žiadosť o vypočutie vo veciach týkajúcich sa začiatočnej fázy prešetrovania musí byť predložená do 15 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Neskoršie žiadosti o vypočutie je potrebné predložiť v rámci osobitných lehôt stanovených Komisiou pri komunikácii so stranami.

5.6.    Postup predloženia písomných podaní a zasielania vyplnených dotazníkov a korešpondencie

Všetky podania vrátane informácií poskytovaných na účely výberu vzorky, vyplnených formulárov žiadostí o THZ, vyplnených dotazníkov a ich aktualizácie predkladané zainteresovanými stranami musia byť vyhotovené písomne v papierovej aj elektronickej forme a musia obsahovať názov, adresu, e-mailovú adresu, telefónne a faxové číslo zainteresovanej strany. Ak zainteresovaná strana z technických dôvodov nemôže poskytnúť podania a žiadosti v elektronickej podobe, musí o tom bezodkladne informovať Komisiu.

Všetky predkladané podania vrátane informácií požadovaných v tomto oznámení, vyplnených dotazníkov a korešpondencie, ktoré zúčastnené strany poskytujú ako dôverné, budú označené ako „Limited“ (12).

Od zainteresovaných strán, ktoré poskytnú údaje označené ako „Limited“ sa vyžaduje, aby predložili zhrnutia informácií, ktoré nemajú dôverný charakter, podľa článku 19 ods. 2 základného nariadenia, a ktoré budú označené ako „For inspection by interested parties“. Tieto zhrnutia by mali byť dostatočne podrobné, aby umožnili primerané pochopenie podstaty predložených dôverných informácií. Ak zainteresovaná strana poskytujúca dôverné informácie nepredloží ich zhrnutie, ktoré nemá dôverný charakter, v požadovanom formáte a kvalite, nemusí sa na takéto dôverné informácie prihliadať.

Adresa Komisie na účely korešpondencie:

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: N-105 04/092

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Fax +32 22979805

e-mail: trade-ad-ceramic-tiles-china@ec.europa.eu

6.   Nespolupráca

V prípadoch, ak ktorákoľvek zo zainteresovaných strán odmietne sprístupniť potrebné informácie, alebo ich neposkytne v príslušných lehotách alebo významnou mierou bráni v prešetrovaní, je možné v súlade s článkom 18 základného nariadenia dospieť k dočasným alebo konečným zisteniam, potvrdzujúcim alebo vyvracajúcim tvrdenia, na základe dostupných skutočností.

Ak sa zistí, že niektorá zainteresovaná strana poskytla nesprávne alebo zavádzajúce informácie, tieto informácie sa nemusia zohľadniť a môžu sa použiť len dostupné skutočnosti.

Ak niektorá zo zainteresovaných strán nespolupracuje alebo spolupracuje iba čiastočne, a zistenia sú preto založené na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý ako v prípade, keby bola spolupracovala.

7.   Úradník pre vypočutie

Zainteresované strany sa môžu obrátiť na úradníka pre vypočutie z GR pre obchod. Úradník pre vypočutie je kontaktnou osobou medzi zainteresovanými stranami a útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie. Úradník pre vypočutie skúma žiadosti o nahliadnutie do spisu, spory týkajúce sa dôvernosti dokumentov, žiadosti o predĺženie lehôt a žiadosti tretích strán o vypočutie. Úradník pre vypočutie môže usporiadať vypočutie s jednotlivou zainteresovanou stranou a napomáhať plné uplatnenie práv zainteresovaných strán na obhajobu.

Žiadosť o vypočutie úradníkom pre vypočutie je potrebné podať písomne a uviesť v nej dôvody žiadosti. Žiadosť o vypočutie vo veciach týkajúcich sa začiatočnej fázy prešetrovania musí byť predložená do 15 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Neskoršie žiadosti o vypočutie je potrebné predložiť v rámci osobitných lehôt stanovených Komisiou pri komunikácii so stranami.

Úradník pre vypočutie tiež poskytne príležitosti na vypočutie, na ktorom sa zúčastnia strany a na ktorom bude možné predniesť rôzne názory a protiargumenty na otázky týkajúce sa okrem iného dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Únie. Takéto vypočutie sa spravidla uskutočňuje najneskôr koncom štvrtého týždňa po zverejnení dočasných zistení.

Ďalšie informácie a kontaktné údaje môžu zainteresované strany nájsť na internetových stránkach úradníka pre vypočutie na webovej lokalite GR pre obchod: (http://ec.europa.eu/trade/issues/respectrules/ho/index_en.htm).

8.   Harmonogram prešetrovania

Podľa článku 6 ods. 9 základného nariadenia sa prešetrovanie ukončí do 15 mesiacov od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie. V súlade s článkom 7 ods. 1 základného nariadenia možno uložiť dočasné opatrenia najneskôr do 9 mesiacov od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

9.   Spracovanie osobných údajov

So všetkými osobnými údajmi zozbieranými počas tohto prešetrovania sa bude zaobchádzať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (13).

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Dumping je praktika, pri ktorej sa výrobok určený na vývoz (ďalej len „príslušný výrobok“) predáva za cenu nižšiu, ako je jeho „normálna hodnota“. Za normálnu hodnotu sa zvyčajne považuje porovnateľná cena za „podobný výrobok“ na domácom trhu vyvážajúcej krajiny. Pojem „podobný výrobok“ znamená výrobok, ktorý je vo všetkých ohľadoch podobný príslušnému výrobku, alebo v prípade, že takýto výrobok neexistuje, výrobok, ktorý sa veľmi podobá na príslušný výrobok.

(3)  Vyvážajúci výrobca je akákoľvek spoločnosť v príslušnej krajine, ktorá vyrába a vyváža výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, na trh Únie, priamo alebo prostredníctvom tretej strany vrátane akýchkoľvek s ňou prepojených spoločností, ktoré sú zapojené do výroby, domáceho predaja alebo vývozu príslušného výrobku. Nevyrábajúci vývozcovia nemajú za normálnych okolností nárok na individuálnu colnú sadzbu.

(4)  Európsku úniu tvorí týchto 27 členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo.

(5)  V súlade s článkom 143 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 o vykonávaní Colného kódexu Spoločenstva sa osoby považujú za prepojené len vtedy, ak: a) sú predstaviteľom alebo riaditeľom podniku druhej osoby; b) sú právne uznanými partnermi v podnikaní; c) sú zamestnávateľom a zamestnancom; d) akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo nepriamo v držbe 5 % alebo viac hodnoty akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej aj druhej osoby; e) jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú; f) obe priamo alebo nepriamo kontroluje tretia osoba; g) obe spoločne priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu; alebo h) sú členmi jednej rodiny. Osoby sa považujú za členov jednej rodiny, len ak majú medzi sebou niektorý z nasledujúcich vzťahov: i) manžel a manželka, ii) rodič a dieťa, iii) brat a sestra (vlastní aj nevlastní súrodenci), iv) starý rodič a vnuk/vnučka, v) strýc alebo teta a synovec alebo neter, vi) svokor a svokra a zať alebo nevesta, vii) švagor a švagriná. (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1). V tomto kontexte „osoba“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu.

(6)  Vyvážajúci výrobcovia musia preukázať predovšetkým, že: i) obchodné rozhodnutia sa prijímajú a náklady sa stanovujú na základe podmienok trhu bez výrazného zasahovania štátu; ii) firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle auditované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a ktoré sa používajú na všetky účely; iii) nepodliehajú výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému netrhového hospodárstva; iv) zákonmi o konkurze a vlastníctve sa zaručuje právna istota a stabilita a v) prepočty výmenných kurzov sa vykonávajú pri trhových sadzbách.

(7)  Vyvážajúci výrobcovia musia preukázať predovšetkým, že: i) v prípade úplného alebo čiastočného zahraničného vlastníctva podniku alebo spoločného podniku môžu voľne repatriovať kapitál a zisky; ii) vývozné ceny, množstvá, podmienky a náležitosti predaja sú určované voľne; iii) väčšinový podiel patrí súkromným osobám. Štátni úradníci, ktorí sú členmi správnej rady alebo zastávajú kľúčové riadiace funkcie, sú buď v menšine, alebo sa musí preukázať, že spoločnosť je napriek tomu dostatočne nezávislá od zasahovania štátu; iv) prepočty výmenných kurzov sa vykonávajú pri trhových sadzbách a v) v prípade poskytnutia rozdielnych colných sadzieb jednotlivým vývozcom nie je zasahovanie štátu také, aby umožňovalo obchádzanie príslušných opatrení.

(8)  Iba dovozcovia neprepojení s vyvážajúcimi výrobcami môžu byť vybraní do vzorky. Dovozcovia, ktorí sú prepojení s vyvážajúcimi výrobcami, musia pre týchto vyvážajúcich výrobcov uviesť v prílohe 1 k dotazníku. Vymedzenie pojmu prepojenej strany sa nachádza v poznámke pod čiarou č. 5.

(9)  Údaje poskytnuté neprepojenými dovozcami môžu byť v rámci tohto prešetrovania použité aj na účely iné ako určenie dumpingu.

(10)  Pozri poznámku pod čiarou číslo 5.

(11)  Pozri poznámku pod čiarou číslo č. 5.

(12)  Tento dokument je dôverný podľa článku 19 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51) a článku 6 Dohody WTO o uplatňovaní článku VI dohody GATT z roku 1994 (antidumpingová dohoda). Dokument je chránený aj podľa článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(13)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

---

19.6.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 160/27

---

Oznámenie určené osobám, subjektom a orgánom doplneným do zoznamu uvedeného v článku 7 ods. 1 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu na základe nariadenia Komisie (EÚ) č. 532/2010

2010/C 160/07

1.

V spoločnej pozícii Rady 2007/140/SZPB (1) sa okrem iných opatrení ukladá zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov označených v prílohe k rezolúcii Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (rezolúcia BR OSN) č. 1737 (2006), ako aj ďalších osôb, subjektov a orgánov, ktoré v súlade s bodom 12 rezolúcie BR OSN č. 1737 (2006) a bodom 7 rezolúcie BR OSN č. 1803 (2008) označila Bezpečnostná rada OSN alebo príslušný výbor pre sankcie.

2.

Bezpečnostná rada OSN rozhodla 9. júna 2010 označiť jednu fyzickú osobu a 40 právnických osôb, subjektov alebo orgánov podľa týchto odsekov. Dotknuté fyzické alebo právnické osoby, subjekty a orgány môžu pred OSN kedykoľvek predložiť spolu s podpornou dokumentáciou žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia o ich označení. Takúto žiadosť je potrebné zaslať na adresu: United Nations — Focal point for delisting Security Council Subsidiary Organs Branch Room S-3055 E New York, NY 10017 UNITED STATES OF AMERICA Viac informácií na stránke: http://www.un.org/sc/committees/dfp.shtml

3.

Okrem rozhodnutí OSN uvedených v bode 2 prijala Komisia nariadenie (EÚ) č. 532/2010 (2), ktorým sa mení a dopĺňa príloha IV k nariadeniu Rady (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (3). Z tohto dôvodu sa na dotknuté fyzické alebo právnické osoby, subjekty a orgány vzťahujú tieto opatrenia podľa nariadenia (ES) č. 423/2007: a) zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou dotknutých osôb, subjektov a orgánov, a zákaz sprístupniť im alebo v ich prospech priamo alebo nepriamo finančné prostriedky a hospodárske zdroje (článok 7 ods. 1 a 3); ako aj b) zákaz zúčastňovať sa vedome a úmyselne na činnostiach, ktorých cieľom alebo dôsledkom je priame alebo nepriame obchádzanie opatrení uvedených v písmene a).

4.

Fyzické alebo právnické osoby, subjekty a orgány doplnené do prílohy IV k nariadeniu Rady (ES) č. 423/2007 nariadením (EÚ) č. 532/2010 a na základe rozhodnutí OSN z 9. júna 2010 môžu Komisii predložiť svoje stanovisko v súvislosti s ich zaradením do zoznamu. Vyjadrenie je potrebné zaslať na túto adresu: European Commission ‘Restrictive measures’ Rue de la Loi/Wetstraat 200 1049 Bruxelles/Brussel BELGIQUE/BELGIË

5.	Do pozornosti dotknutých fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov sa dáva takisto skutočnosť, že nariadenie (EÚ) č. 532/2010 môžu napadnúť na Všeobecnom súde Európskej únie v súlade s podmienkami stanovenými v článku 263 ods. 4 a ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.

S osobnými údajmi fyzických osôb, ktorých sa týkajú zoznamy podľa nariadenia (EÚ) č. 532/2010, sa bude zaobchádzať v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (4). Akúkoľvek žiadosť, napr. o poskytnutie ďalších informácií alebo žiadosť súvisiacu s výkonom práv podľa nariadenia (ES) č. 45/2001, je potrebné zaslať Komisii na adresu uvedenú v bode 4.

7.

Do pozornosti fyzických alebo právnických osôb, subjektov a orgánov uvedených v prílohe IV sa dáva skutočnosť, že môžu príslušným orgánom daného členského štátu (alebo členských štátov), ako je uvedené na webových stránkach v prílohe III k nariadeniu Rady (ES) č. 423/2007, predložiť žiadosť o povolenie použiť zmrazené finančné prostriedky a hospodárske zdroje na pokrytie základných potrieb alebo na určité konkrétne platby podľa článku 10 nariadenia alebo žiadosť o povolenie podľa článkov 8 alebo 9 nariadenia.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 61, 28.2.2007, s. 49.

(2)  Ú. v. EÚ L 154, 18.6.2010, s. 5.

(3)  Ú. v. EÚ L 103, 20.4.2007, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

---