1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/1

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Maďarska na roky 2009 až 2012.

(2)

Maďarsko sa na jeseň roku 2008, keď vypukla finančná kríza, nachádzalo v krehkej hospodárskej situácii. Zmenou fiškálnej politiky v polovici roku 2006, ktorá sa zameriavala na nápravu existujúcej hospodárskej nerovnováhy a obmedzenie akumulácie verejného dlhu, sa do roku 2008 úspešne znížil rozpočtový deficit na 3,8 % HDP (v porovnaní s 9,3 % HDP v roku 2006), ale celosvetová finančná kríza neumožnila túto úpravu dokončiť. Pomerne vysoký bol okrem toho aj podiel dlhu v cudzej mene.

Vzhľadom na obavy investorov týkajúce sa udržateľnosti rozpočtovej pozície, vysokej vonkajšej zadlženosti krajiny a poklesu potenciálneho rastu bolo stále ťažšie zabezpečovať celkové potreby financovania. Tieto faktory si ako celok vyžadovali výraznejšiu reakciu zo strany hospodárskej politiky, opatrenia na podporu bankového sektora a významnú vonkajšiu pomoc medzinárodných inštitúcií vo výške 20 miliárd EUR vrátane 6,5 miliardy EUR od EÚ (z ktorých sa poskytlo už 5,5 miliardy). Od druhej polovice marca 2009 sa v kontexte výrazného úsilia o stabilizáciu a nápravu podarilo opäť získať prístup k trhovému financovaniu. Okrem toho sa vzhľadom na výrazné zníženie domáceho dopytu v roku 2009 zaznamenalo dramatické zlepšenie na bežnom účte, najmä prostredníctvom obchodnej bilancie. Výmenný kurz bol od júla 2009 celkovo stabilný a centrálna banka mohla v období od polovice roku 2009 do začiatku roku 2010 znížiť základnú sadzbu spolu o 375 bázických bodov. Vzhľadom na nedostatočný fiškálny priestor a obavy investorov pokračovala vláda vo vykonávaní svojej politiky fiškálnej konsolidácie a na podporu hospodárskeho oživenia prijala len rozpočtovo neutrálne opatrenia. Pre Maďarsko zostáva kľúčovou výzvou pokračovanie vo fiškálnej konsolidácii s cieľom zabezpečiť klesajúcu tendenciu dlhu a ďalšie zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, kríza negatívne ovplyvnila aj úroveň potenciálneho produktu. Kríza môže mať okrem toho vplyv aj na potenciálny rast v strednodobom horizonte v dôsledku nižších investícií, obmedzení dostupnosti úverov a v dôsledku zvyšujúcej sa štrukturálnej nezamestnanosti. Vplyvom hospodárskej krízy sa okrem toho znásobujú negatívne vplyvy demografického starnutia na potenciálny produkt a udržateľnosť verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. Pre Maďarsko je dôležité najmä to, aby uskutočnilo reformy zamerané na zvýšenie účasti obyvateľstva na trhu práce a na obnovenie jeho schopnosti pritiahnuť priame zahraničné investície.

(4)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa plánuje, že reálny HDP bude po znížení o 6,7 % v roku 2009 ďalej klesať o 0,3 % v roku 2010 a v rokoch 2011 a 2012 sa začne opäť zvyšovať o 3,75 %. Je to mierne optimistickejšie ako predpoveď útvarov Komisie z jesene 2009, podľa ktorej sa ročný rast HDP v roku 2010 zníži o 0,5 % a v roku 2011 zvýši o 3,1 %. Vzhľadom na najnovšie informácie vrátane lepšieho predbežného výsledku HDP za rok 2009, ako sa očakávalo, a to na úrovni – 6,3 % HDP, sa vsak zdá, že prognóza na rok 2010 je hodnoverná, zatiaľ čo scenár na ďalšie roky zostáva mierne nadhodnotený. Podľa programu sa očakáva, že rast sa bude spoliehať predovšetkým na oživenie čistého vývozu, pričom súkromná spotreba sa bude v roku 2010 ešte znižovať približne o 2,5 %, čo by podľa najnovších informácií mohlo byť trocha horšie. Prognózy pre domáci dopyt vyzerajú celkovo hodnoverne, ale predpoveď pre dovoz a investície je pravdepodobne optimistická. Zdá sa, že makroekonomický scenár na rok 2010 je celkovo realistický a v rokoch 2011 a 2012 mierne nadhodnotený. Hlavným faktorom vývoja podľa referenčného scenára v nominálnych hodnotách je zodpovedajúca cyklická pozícia trhu práce a trhu s výrobkami. Konkrétne, zatiaľ čo výrazná negatívna produkčná medzera tlačí ceny nadol, vysoká nezamestnanosť znamená spomalenie rastu miezd. Celkovo sa zdá, že údaje o inflácii sú v roku 2010 realistické a v ďalších rokoch mierne podhodnotené. Makroekonomický scenár v programe je v súlade s predpokladmi v oblasti meny a výmenných kurzov, z ktorých vychádza.

(5)

Deficit verejných financií v roku 2009 sa v programe odhaduje na 3,9 % HDP, po 3,8 % v roku 2008. Celkový deficit sa vo všeobecnosti stabilizoval aj napriek výraznému zhoršeniu hospodárskej situácie, ktoré súvisí s globálnym hospodárskym poklesom a jeho rozsiahlym nepriaznivým vplyvom na rozpočet. Dosiahlo sa to vďaka obmedzeniu výdavkov čiastočne štrukturálneho charakteru, a najmä miezd vo verejnom sektore, dôchodkov a sociálnych dávok. V dôsledku toho sa výrazne zlepšilo štrukturálne saldo takmer o 3 % HDP. Okrem toho sa vykonali zmeny v oblasti daní v zásade bez vplyvu na deficit s cieľom podporiť konkurencieschopnosť hospodárstva znížením daňového zaťaženia práce a zvýšením váhy spotrebných daní.

Vzhľadom na vysokú úroveň verejného dlhu a napätie na finančných trhoch mohli orgány podporiť hospodárske oživenie len prijatím opatrení, ktoré nemali vplyv na rozpočet. V súlade so stratégiou na ukončenie angažovanosti štátu, ktorú presadzuje Rada, a s cieľom odstrániť nadmerný deficit do roku 2011, zohľadňujúc aj vysoký pomer verejného dlhu k HDP, sa plánuje, že reštriktívna fiškálna pozícia z roku 2009 bude pokračovať aj v období rokov 2010 – 2011.

(6)

V programe je rozpočtovým cieľom na rok 2010 deficit na úrovni 3,8 % HDP, ktorý je v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 104 ods. 7 Zmluvy o ES zo 7. júla 2009 a s rozpočtom na rok 2010 prijatým 30. novembra 2009. V programe sa v roku 2010 predpokladá stabilizovanie príjmov v nominálnom vyjadrení, čo znamená ďalší pokles v reálnom vyjadrení a zníženie podielu príjmov (zo 45,9 % v roku 2009 na 45 % v roku 2010). Okrem pokračujúceho rozširovania zápornej produkčnej medzery sa pokles podielu príjmov vo veľkej miere vysvetľuje ako dôsledok štruktúry rastu, ktorý súvisí so zvyšujúcou sa váhou čistého vývozu v hospodárstve a súčasným znížením podielu domáceho dopytu. V snahe kompenzovať pokles podielu príjmov a zároveň zlepšiť rozpočtové saldo sa program zameriava na zníženie podielu výdavkov (zo 49,8 % v roku 2009 na 48,8 % v roku 2010). Spolieha sa najmä na štrukturálne reformy a konkrétne úsporné opatrenia (zahŕňajúce dôchodkový systém, sociálne dávky, mzdy vo verejnom sektore a prevody miestnym samosprávam, ako aj diaľkovú verejnú dopravu) vo výške až do 2 % HDP, ktoré sa prijali v roku 2009 a majú vplyv na rozpočet v roku 2010. Hoci by mali v roku 2010 tieto opatrenia spolu prekročiť 2 percentuálne body HDP, očakáva sa, že štrukturálny deficit prepočítaný útvarmi Komisie podľa spoločne dohodnutej metodiky na základe údajov uvedených v programe sa zlepší o menej ako 0,25 percentuálneho bodu HDP. Veľkú časť úsporných opatrení bolo potrebné vykonať len na vyváženie východiskovej stúpajúcej tendencie niektorých výdavkov. Okrem toho sa očakáva, že podiel príjmov sa zníži viac, ako keby ho spôsobilo používanie štandardných elasticít, vzhľadom na to, že opatrenia v štruktúre daní budú v roku 2010 mierne pôsobiť na zvýšenie deficitu, aj vzhľadom na predchádzajúci nákup kolkov na tabakové výrobky pred zvýšením spotrebnej dane od roku 2010.

(7)

Hlavným cieľom strednodobej stratégie programu je znížiť deficit verejných financií z 3,8 % HDP v roku 2010 pod 3 % do roku 2011 (2,8 %), a potom ďalej na úroveň 2,5 % v roku 2012. Ciele v oblasti deficitu na roky 2011 a 2012 majú za následok prepočítaný štrukturálny deficit na úrovni 1,5 % HDP, resp. 2,5 % HDP. To znamená, že sa predpokladá, že po štrukturálnom zlepšení približne o 3 percentuálne body HDP v roku 2009 má nasledovať zlepšenie o 0,1 % HDP v období rokov 2010 – 2011 (v porovnaní so zhoršením takmer o 1 % HDP v predpovedi útvarov Komisie z jesene 2009). V roku 2012 sa má štrukturálne saldo dokonca zhoršiť o 1 % HDP. Pokiaľ ide o rok 2011, očakáva sa, že napriek oživeniu hospodárstva sa podiel príjmov ďalej zníži vzhľadom na i) zvyšujúcu sa váhu čistého vývozu, v dôsledku čoho sa zníži podiel daní na raste, ii) oneskorený účinok hospodárskeho poklesu a iii) zníženie celkového daňového zaťaženia, ktoré bolo prijaté v roku 2009, v súvislosti s daňou z príjmu fyzických osôb od roku 2011. Zrýchlením využívania fondov EÚ sa môže tento vývoj vykompenzovať iba čiastočne, takže pretrvá celkový pokles podielu príjmov o 0,8 % HDP. V konvergenčnom programe sa všeobecne uvádza niekoľko možných opatrení na strane výdavkov, ktorými by sa viac než vykompenzoval pokles podielu príjmov a znížil deficit na úroveň 2,8 % HDP. Týkajú sa hlavne ďalšieho zníženia reálnych miezd vo verejnom sektore, dodatočného zníženia reálnych sociálnych dávok a prísnej disciplíny riadenia rozpočtových kapitol. Prevažná väčšina týchto opatrení sa však podrobne nešpecifikovala. Strednodobým rozpočtovým cieľom (MTO) je štrukturálne saldo na úrovni – 1,5 % HDP, v ktorom sa vzhľadom na najnovšie prognózy a úrovne dlhu premietajú ciele paktu. Program sa zameriava na splnenie strednodobého cieľa v roku 2011, ktorý by sa mal podľa prognóz dosiahnuť už v roku 2010 a udržať v roku 2011, ako vyplýva zo štrukturálneho salda, ktoré prepočítali útvary Komisie podľa spoločne dohodnutej metodiky a vzhľadom na podstatnú produkčnú medzeru prognózovanú na rok 2010 a 2011. Na udržanie strednodobého cieľa v roku 2011 a na zabránenie štrukturálnemu zhoršeniu v roku 2012 by však boli potrebná ďalšia konsolidácia. Presnejšie by sa mali špecifikovať aj opatrenia, ktorými sa podporuje cieľ na rok 2012.

(8)

Rozpočtové výsledky by mohli byť horšie, ako sa predpokladalo v programe. V roku 2010 by mohli byť príjmy, ktoré sa očakávali na úrovni 0,25 % HDP, nižšie, najmä preto, že vzhľadom na skorší dátum konca obdobia sa v programe nezohľadnilo rozhodnutie ústavného súdu o zrušení všeobecnej dane z majetku podľa jeho hodnoty, ktorú prijal parlament. Na strane výdavkov sa očakávajú určité prekročenia v dôsledku nákladov na opätovné zoštátnenie leteckej spoločnosti MALÉV a skutočnosti, že plánované zníženie dotácie pre systém diaľkovej verejnej dopravy nie je podložené štrukturálnymi opatreniami. V programe sa takisto počíta s dodatočnou úsporou v rozpočtových kapitolách v dôsledku nedávno zavedeného systému štátnej pokladnice, čo však nie je isté, pretože sa to nepodporilo konkrétnymi opatreniami. Okrem toho sa jednorazový príjem na úrovni 0,25 % HDP v roku 2010 z presunu oprávnených zamestnancov a dôchodcov zo súkromného piliera dôchodkového systému do štátneho ešte musí potvrdiť v kontexte notifikačnej povinnosti. Na druhej strane existujú rozpočtové rezervy približne na úrovni 0,5 % HDP, ktoré by sa mohli zmraziť, a možnosť znížiť nepredvídané výdavky na úrovni 0,2 % HDP s cieľom kompenzovať negatívny vývoj. Pokiaľ ide o roky 2011 a 2012, okrem základných účinkov sa môžu očakávať sklzy v porovnaní s programom na strane príjmov aj výdavkov vrátane účinkov zrušenia dane z majetku. Rýchlosť hospodárskeho oživenia a podiel výdavkov na súkromnú spotrebu v roku 2011 a v ďalších rokoch sú v programe mierne optimistickejšie ako v predpovedi útvarov Komisie, čo znamená, že príjmy z daní v programe by mohli byť nadhodnotené. Pokiaľ ide o výdavky, väčšina úsporných opatrení na vyváženie sústavného klesania podielu príjmov, s ktorými sa v programe počíta, ešte nie je podporená konkrétnymi rozhodnutiami. V programe sa okrem toho nezohľadňujú straty centrálnej banky, ktoré podľa očakávania zvýšia deficit na základe súčasných odhadov o 0,1 – 0,2 % HDP v roku 2011 a o 0,3 – 0,4 % v roku 2012.

Napokon, v súvislosti so stratami štátnych spoločností by sa mohli zvýšiť výdavky. Rozpočtové rezervy určené na náhradu sklzov zároveň dosahujú len približne 0,2 % HDP v roku 2011 a 0,4 % v roku 2012 v porovnaní s 0,8 % v roku 2010. Aj keď sa v posledných rokoch cieľové rozpočtové deficity dodržali, riziká súvisiace s minulými skúsenosťami Maďarska sú na základe podstatných sklzov v predchádzajúcich rokoch prinajlepšom neutrálne. Preto teda existujú významné riziká, že výsledky v oblasti deficitu môžu byť horšie, ako sa predpokladá v programe.

(9)

Hrubý dlh verejných financií sa v roku 2009 odhaduje na 78 % HDP, čo je nárast oproti približne 73 % v predchádzajúcom roku. Toto zvýšenie sa vysvetľuje deficitom verejných financií a záporným nominálnym rastom HDP. Podľa programu sa predpokladá, že pomer dlhu zostane nad referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve počas celého obdobia programu. V roku 2010 sa predpokladá najprv ďalší nárast na úroveň 79 % HDP a potom by mal začať klesať na úroveň 77 % v roku 2011 a 73,5 % v roku 2012. Očakávané zlepšenie makroekonomických podmienok a začiatok odpisovania medzinárodnej hospodárskej pomoci od roku 2011 sú hlavnými faktormi stojacimi za takýmto pozitívnym vývojom. Vzhľadom na záporné riziká pre rozpočtové ciele a možné kapitálové vyrovnania by vývoj pomeru dlhu mohol byť výrazne menej priaznivý, ako sa predpokladá v programe, najmä od roku 2011. Od roku 2010 sa pomer dlhu dostatočne znižuje smerom k referenčnej hodnote.

(10)

V strednodobých prognózach dlhu do roku 2020, v ktorých sa predpokladá, že miera rastu HDP sa len postupne zotaví na hodnoty predpokladané pred krízou a že miery zdanenia sa vrátia na predkrízové úrovne, sa ukazuje, že rozpočtový vývoj, s ktorým sa počíta v programe, by v súčasnej situácii stačil na stabilizáciu pomeru dlhu k HDP do roku 2020.

(11)

Odhaduje sa, že dôchodkovou reformou uskutočnenou v roku 2009 sa obmedzil nárast budúcich výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ktoré majú byť po tejto reforme podľa predpokladov jednoznačne pod priemerom EÚ. Rozpočtová pozícia v roku 2009 odhadovaná v programe sa zlepšila voči východiskovej pozícii v predchádzajúcom programe. Rozpočtový vplyv starnutia obyvateľstva na stabilizačný interval teda výrazne zoslabol. Zabezpečením vysokých primárnych prebytkov v strednodobom horizonte a dôsledným uskutočnením dôchodkovej reformy, ako sa už predpokladá v programe, sa znížia riziká pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktoré sa v správe Komisie o udržateľnosti verejných financií z roku 2009 (2) hodnotia ako stredné. Po tom, čo Výbor pre hospodársku politiku vo februári 2010 validoval prognózy založené na dôchodkových reformách z roku 2009, aktualizované výpočty týkajúce sa udržateľnosti naznačujú, že riziko pre udržateľnosť je nízke.

(12)

Pokiaľ ide o inštitucionálne prvky verejných financií, jedným z najvýznamnejších prvkov súčasného vývoja je vykonávanie nového fiškálneho rámca, ktorý sa opiera o zákon o fiškálnej zodpovednosti a o zmenu a doplnenie príslušného základného zákona, prijatú v novembri 2008. Celkovo sa očakáva, že nový fiškálny rámec prispeje k zlepšeniu transparentnosti a udržateľnosti verejných financií. V zákone o fiškálnej zodpovednosti sa ustanovuje, že stanovovanie budúcich primárnych sáld v strednodobom rámci by malo byť spravidla v súlade s pravidlom skutočného zadlženia. Na základe zákona o fiškálnej zodpovednosti bola zriadená a začala pracovať nezávislá fiškálna rada. Rozpočet na rok 2010 sa v zásade pripravil v súlade s novým fiškálnym rámcom a rozpočet na rok 2011 bude musieť byť v plnej miere v súlade so všetkými prvkami fiškálneho rámca. Pokiaľ ide o rozpočtový rámec, ďalším kľúčovým prvkom vývoja je prijatie zákona o právnom postavení a finančnom riadení rozpočtových inštitúcií, ktorý prijal Parlament v decembri 2009. Tieto nové právne predpisy dopĺňajú existujúce pravidlá o niekoľko nových prvkov vrátane podrobných prevádzkových pravidiel a pravidiel finančného riadenia pre rôzne rozpočtové inštitúcie, a poskytujú jednotný rámec na používanie maďarských finančných prostriedkov aj finančných prostriedkov EÚ. Pokiaľ ide o zabezpečenie lepšieho plnenia rozpočtu a zdravej fiškálnej politiky, na hodnotenie účinnosti nového rámca je ešte priskoro.

(13)

Maďarsko je charakterizované vysokým celkovým daňovým zaťažením v kombinácii s vysokou úrovňou verejných výdavkov. Vláda prijala niekoľko opatrení s cieľom reformovať daňový systém spôsobom, ktorý má vo všeobecnosti neutrálny vplyv na rozpočet, so zameraním na posilnenie konkurencieschopnosti hospodárstva prostredníctvom presunu daňového zaťaženia z práce na spotrebné dane. Nedávne rozhodnutia ústavného súdu a zníženie dane z príjmu plánované na rok 2011 však znamenajú straty na príjmoch, na ktoré sa zatiaľ nevzťahujú žiadne opatrenia, hoci sa nedá vylúčiť ani opätovné predloženie novelizácie zákona o dani z majetku. Na strane výdavkov v období rokov 2000 – 2009 rast primárnych výdavkov predbehol rast nominálneho HDP. Veľkou výzvou na zníženie verejných výdavkov je predpokladané zvýšenie verejných výdavkov súvisiace so starnutím obyvateľstva. Predchádzajúce reformy dôchodkového systému, najmä v máji 2009, by mali viesť k pomalšiemu zvyšovaniu nákladov na dôchodky a takisto podporovať ponuku pracovnej sily, a tým podporiť potenciálny rast. Zvýšením zákonom stanoveného dôchodkového veku v súlade s priemernou dĺžkou života by sa v budúcnosti pomohla zlepšiť kvalita verejných financií. Zoštíhlenie štátnej správy a väčšia efektívnosť verejnej správy, napr. v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, by takisto mohli znamenať sociálny prínos a napokon vytvoriť priestor na ďalšie znižovanie dane z práce.

(14)

Celkovo sa zdá, že rozpočtová stratégia na rok 2010 vytýčená v programe je vo všeobecnosti v súlade s odporúčaniami Rady podľa článku 104 ods. 7 Zmluvy o ES, keďže značné riziká súvisiace s jej výsledkami sa aspoň čiastočne vyvážia možnosťou zmraziť rozpočtové rezervy a prijať zníženie nepredvídateľných výdavkov. Keď sa zohľadnia riziká, rozpočtová stratégia nemusí byť od roku 2011 v súlade s odporúčaniami Rady a štrukturálne úsilie kumulatívne na úrovni 0,5 % HDP v období rokov 2010 – 2011 ešte nie je zabezpečené. Najmä úsporné opatrenia v oblasti výdavkov, z ktorých vychádza cieľ na rok 2011, sú špecifikované len čiastočne a ešte neboli prijaté, a na rok 2012 ešte vôbec nie sú špecifikované.

Okrem toho sa môže predpoveď daňových príjmov ukázať ako nadhodnotená. Rozpočtové rezervy sú zároveň v porovnaní s rokom 2010 pomerne obmedzené, z čoho sa dá predpokladať, že výsledný deficit môže byť podstatne horší, a ak sa neprijmú ďalšie konsolidačné opatrenia, nadmerný deficit sa nemusí odstrániť načas. Vzhľadom na tieto riziká spojené s rozpočtovými cieľmi stratégia nemusí byť dostatočná ani na to, aby sa ňou zabezpečilo, že sa miera hrubého dlhu verejných financií bude stabilne znižovať. Na riešenie týchto rizík a nápravu pozície expanzívnej politiky v roku 2012, ktorá nie je v súlade s paktom, sa stratégia musí od roku 2011 podporiť plne špecifikovanými opatreniami a musí sa posilniť konsolidačné úsilie, najmä v ďalších rokoch.

(15)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe správania pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v povinných i nepovinných údajoch (3). Vo svojich odporúčaniach podľa článku 104 ods. 7 zo 7. júla 2009 Rada s cieľom odstrániť nadmerný deficit zároveň vyzvala Maďarsko, aby predkladalo správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní odporúčaní Rady v osobitnej kapitole v aktualizácii konvergenčného programu. Maďarsko toto odporúčanie splnilo.

i)

zabezpečilo splnenie cieľového deficitu na rok 2010 na úrovni 3,8 % HDP prostredníctvom prísnej kontroly výdavkov, ako aj prostredníctvom možného zmrazenia rozpočtových rezerv a podľa potreby znížením nepredvídaných výdavkov;

ii)

špecifikovalo opatrenia, z ktorých vychádzajú rozpočtové ciele od roku 2011, a bolo pripravené posilniť fiškálne úsilie v prípade, že sa naplnia riziká súvisiace so skutočnosťou, že scenár v programe je priaznivejší ako scenár, z ktorého vychádza odporúčanie podľa článku 104 ods. 7 Zmluvy o ES, s cieľom zabezpečiť zníženie deficitu pod úroveň 3 % HDP v roku 2011 a výrazne posilniť stratégiu na rok 2012, aby sa zabezpečila úprava smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v súlade s požiadavkami Paktu o stabilite a raste;

iii)

zlepšilo kvalitu verejných financií prípravou a prijatím rozpočtu na rok 2011 v úplnom súlade s fiškálnym rámcom a podporovaním obmedzovania výdavkov prostredníctvom ďalších reforiem verejnej správy a riešením situácie stratových podnikov prostredníctvom štrukturálnych reforiem.

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/7

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný program stability Írska na roky 2009 – 2014.

(2)

Po období veľmi vysokého rastu v druhej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia sa Írsko dostalo do fázy vyrovnanejšieho rastu podporovaného rastúcim domácim dopytom v rokoch 2001 – 2007. Konkurenčné postavenie Írska sa počas tohto obdobia mierne oslabilo v dôsledku inflácie cien a miezd spolu s klesajúcim rastom produktivity. Výrazné úpravy na trhu s nehnuteľnosťami oproti vrcholu v roku 2006 viedli k prudkému hospodárskemu poklesu, ktorý sa prehĺbil z dôvodu globálnej finančnej krízy a recesie hlavných obchodných partnerov Írska.

Napriek piatim konsolidačným balíkom prijatým od polovice roka 2008 spôsobil tento vývoj tiež veľmi výrazné zhoršenie verejných financií Írska, pričom saldo verejných financií sa dostalo z prebytku v roku 2007 do takého pomeru deficitu k HDP v roku 2009, ktorý sa vyjadruje dvojciferným číslom, a dlh verejných financií presiahol v roku 2009 referenčnú hodnotu 60 % HDP. Rada preto 27. apríla 2009 podľa článku 104 ods. 6 Zmluvy o ES rozhodla, že v Írsku existuje nadmerný deficit a 2. decembra 2009 stanovila termín na jeho odstránenie do roku 2014. Prvá kľúčová výzva pre nasledujúce roky sa týka zavedenia rozsiahlej a dôveryhodnej stratégie fiškálnej konsolidácie, ktorá by vychádzala z doteraz vynaloženého značného úsilia. Druhou výzvou je návrat k udržateľnému rastu, ktorý bude zahŕňať rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie čerstvo nezamestnaných, opätovné dosiahnutie konkurencieschopnosti prostredníctvom opatrení zameraných na zvýšenie produktivity a primeranej mzdovej politiky, ako aj podporu procesu systematickej reštrukturalizácie vo finančnom sektore. Ďalšou dôležitou výzvou je reforma dôchodkového systému v záujme zlepšenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, kríza negatívne ovplyvnila aj úroveň potenciálneho produktu. Kríza môže navyše ovplyvniť potenciálny rast v strednodobom horizonte v dôsledku nižších investícií, obmedzení v dostupnosti úverov, zvyšovania štrukturálnej nezamestnanosti a v prípade jej ďalšieho pretrvávania aj v dôsledku čistého úbytku obyvateľstva v dôsledku migrácie do zahraničia. Vplyv hospodárskej krízy sa okrem toho znásobuje negatívnymi účinkami demografického starnutia na potenciálny produkt a udržateľnosť verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. Pre Írsko je dôležité najmä uskutočnenie reforiem v oblastiach ľudského kapitálu, hospodárskej súťaže a výskumu a vývoja.

(4)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa predpokladá, že po znížení reálneho HDP o 7,5 % v roku 2009 a o 1,4 % v roku 2010 sa hospodárstvo vráti k pozitívnemu rastu, ktorý v období 2011 – 2014 dosiahne v priemere 4 %. Pri posúdení na základe informácií dostupných v súčasnosti (2) sa zdá, že tento scenár je založený na realistických predpokladoch rastu v roku 2010 a priaznivých predpokladoch rastu v ďalšom období, najmä so zreteľom na zníženie tendencie rastu, ktoré sa očakáva v dôsledku súčasnej krízy v spojení s prebiehajúcimi úpravami súvah. Programový výhľad týkajúci sa inflácie sa javí byť realistický vzhľadom na predpokladaný dlhodobejší proces úprav na trhu práce. Plánovaný návrat k prebytku zahraničnej platobnej bilancie je podľa všetkého závislý od pokračujúceho zotavovania konkurencieschopnosti.

(5)

V programe sa odhaduje deficit verejných financií v roku 2009 na úrovni 11,7 % HDP. Do výrazného zhoršenia v porovnaní s deficitom na úrovni 7,2 % HDP v roku 2008 sa vo veľkej miere premieta výrazný dominový efekt, ktorý mala rozsiahla recesia na verejné financie vrátane značného výpadku vo výbere daní a prudkého nárastu výdavkov spojených s nezamestnanosťou. Dôležité konsolidačné balíky prijaté od polovice roka 2008 spolu s kombinovaným účinkom znižujúcim deficit, ktorý podľa odhadu dotknutých orgánov dosiahol 5 % HDP v roku 2009, zároveň pomohli obmedziť zhoršenie fiškálnej situácie. Hoci rozpočtová stratégia celkovo vytvára tlak na znižovanie deficitu, Írsko prijalo tiež malý balík stimulačných opatrení na podporu hospodárskej činnosti na úrovni 0,7 % HDP v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva. V súlade so stratégiou ukončenia angažovanosti štátu, ktorú zastáva Rada, a s cieľom odstrániť nadmerný deficit do roku 2014, sa v priebehu celého obdobia programu plánuje pokračovať vo výraznom fiškálnom sprísnení.

(6)

Cieľom je, aby sa v porovnaní s rokom 2009 stabilizoval pomer deficitu k HDP na úrovni 11,6 % v roku 2010, a to v dôsledku významného balíka úspor dosahujúcich 2,5 % HDP, ktorý je vo všeobecnosti v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009. Vzhľadom na prudké zvýšenie úrokového zaťaženia sa plánuje zlepšenie primárneho salda o 0,75 percentuálneho bodu HDP.

Takmer všetko úsilie zamerané na úpravy, medzi ktoré patrí zníženie platov vo verejnom sektore, úspory v oblasti sociálneho zabezpečenia, iné bežné úspory a zníženie verejných investícií, sa sústreďuje na strane výdavkov, pričom každé z týchto opatrení prispieva všeobecne rovnakou mierou k celkovému balíku. Na strane príjmov sa vplyv novej dane z uhlíka celkovo kompenzuje znížením štandardnej sadzby DPH a spotrebných daní z alkoholu. Napriek týmto konsolidačným opatreniam by sa pomer primárnych výdavkov k HDP zvýšil len nepatrne a odzrkadľoval by tak vyššie výdavky spojené s nezamestnanosťou. Očakáva sa zvýšenie pomeru príjmov k HDP o 1 percentuálny bod popri zvyšujúcich sa pomerov príspevkov na sociálne zabezpečenie a iných príjmov k HDP (3), čím by sa viac než vyrovnalo ďalšie zníženie pomeru daní k HDP. Plánovaná fiškálna pozícia v roku 2010 je podľa všetkého neutrálna, keďže sa predpokladá, že štrukturálny deficit, t. j. cyklicky upravený deficit bez jednorazových a iných dočasných opatrení vypočítaný podľa spoločne dohodnutej metodiky, zostane podľa odhadu v porovnaní s rokom 2009 celkovo nezmenený. Dôležité je však poznamenať, že bez balíka úspor na úrovni 2,5 % HDP by v roku 2010 došlo k ďalšiemu výraznému zhoršeniu fiškálnej pozície. Prebiehajúcim kľúčovým zhoršovaním fiškálnej pozície pri nezmenenej politike sa vysvetľuje rozpor medzi prístupom zdola nahor (balík úspor v rozpočte dosahuje 2,5 % HDP) a prístupom zhora nadol (nezmenený štrukturálny deficit) v súvislosti s odhadom daných úprav.

(7)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie programu je pokračovať v ďalšej konsolidácii s cieľom znížiť deficit pod 3 % HDP do konca obdobia programu (2014). Nominálny deficit by sa mal v roku 2011 zlepšiť o 1,75 percentuálneho bodu HDP, v roku 2012 o 2,75 percentuálneho bodu HDP, v roku 2013 o 2,25 percentuálneho bodu HDP a v roku 2014 o 2 percentuálne body HDP, pričom by sa primárne saldo malo znovu dostať do prebytku. Táto stratégia je v súčasnej situácii v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009.

Na dosiahnutie týchto cieľov vláda predpokladá ďalšiu kvantifikovanú konsolidáciu na strane bežných výdavkov v rozpočte v spojení so zmrazením výšky kapitálových výdavkov (po znížení v roku 2011). Táto konsolidácia sa však neopiera o všeobecné opatrenia. V technických prognózach programu sa naznačuje konsolidácia založená hlavne na výdavkoch, keďže pomer výdavkov by sa znížil takmer o 7 percentuálnych bodov HDP v období 2010 – 2014, zvlášť v oblasti verejnej spotreby a sociálnych platieb, zatiaľ čo pomer príjmov by sa mal zvýšiť takmer o 2 percentuálne body. Očakáva sa zlepšenie štrukturálneho salda o 1 percentuálny bod HDP v roku 2011 a o 1,75 percentuálneho bodu ročne v období 2012 až 2014. Ako oznámili dotknuté orgány, strednodobým rozpočtovým cieľom pre rozpočtovú pozíciu Írska je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, s ktorého dosiahnutím sa v programe nepočíta počas obdobia programu. Vzhľadom na najnovšie prognózy a úroveň dlhu sa v strednodobom rozpočtovom cieli odzrkadľujú ciele paktu.

(8)

Rozpočtové výsledky by mohli byť v roku 2010 horšie a v nasledujúcom období podstatne horšie, ako sa plánovalo. Po prvé, rozsiahla konsolidácia plánovaná od roku 2011 sa neopiera o opatrenia, takže plánovaný prínos opatrení týkajúcich sa príjmov v porovnaní s opatreniami týkajúcimi sa výdavkov k tejto konsolidácii nie je jasný. Toto riziko sa znásobuje tým, že dokonca aj plánovaný rozsah konsolidačných balíkov pre jednotlivé roky by sa mal preskúmať v kontexte budúcich rozpočtov, a to napriek skutočnosti, že v roku 2010 sa realizoval balík úspor v takom rozsahu, v akom sa predtým oznámil. Po druhé, závažné riziko zhoršovania je spojené s hospodárskym výhľadom, ktorý sa v neskorších rokoch programu zdá byť priaznivý. So zreteľom na rozsah plánovanej konsolidácie navyše existuje riziko nadmerných výdavkov v roku 2010 a tiež neskôr, a to do tej miery, že stratégia, ktorú ešte vždy treba objasniť, by mala vychádzať z obmedzovania výdavkov. Zároveň sa pripomína, že od polovice roku 2008 sa už vykonala rozsiahla konsolidácia. Ďalšie špecifické riziká súvisia s bankovými zárukami vlády na podporu finančného sektora, ktoré by v prípade ich uplatnenia mali za následok zvýšenie deficitu a dlhu. Určitú časť nákladov v súvislosti so štátnou podporu finančnému sektoru by však bolo možné v budúcnosti takisto získať späť.

(9)

Pomer hrubého verejného dlhu k HDP v roku 2009 presahoval referenčnú hodnotu uvedenú v zmluve a podľa plánu by mal mať do roku 2012 stúpajúcu tendenciu. Konkrétne sa pomer dlhu k HDP podľa programu zvýšil takmer na úroveň 66 % v roku 2009 v porovnaní so 44 % v roku 2008. Hlavnou hnacou silou tohto zvýšenia (+ 10 percentuálnych bodov) bol primárny deficit. Podporujúci efekt snehovej gule (zvyšujúce sa úrokové výdavky a záporný rast nominálneho HDP) a nepriaznivé zosúladenie dlhu a deficitu (hlavne v súvislosti s financovaním kapitálových injekcií do finančného sektora) k tomu v značnej miere tiež prispeli. V programe sa plánuje ďalšie prudké zvýšenie pomeru dlhu k HDP na najvyššiu úroveň takmer vo výške 84 % v roku 2012, po ktorom nasleduje postupný pokles pod úroveň 81 % do konca obdobia programu (2014) popri zlepšujúcom sa primárnom salde, očakávanom návrate k silnému rastu nominálneho HDP a uvoľnení zostatkov hotovosti, ktoré sa v súčasnosti preventívne zadržiavajú kvôli neistote na finančných trhoch. So zreteľom na pravdepodobnú potrebu ďalších značných kapitálových injekcií do bánk a negatívne riziká, ktorým sú vystavené rozpočtové ciele, je vývoj pomeru dlhu k HDP pravdepodobne menej priaznivý, ako sa predpokladá v programe.

(10)

V strednodobých prognózach dlhu, v ktorých sa predpokladá, že miera rastu HDP sa len postupne zotaví na hodnoty predpokladané pred krízou a že miery zdanenia sa vrátia na predkrízové úrovne, a ktoré zahŕňajú predpokladané zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, sa ukazuje, že rozpočtovou stratégiou, s ktorou sa počíta v programe, by sa v súčasnej situácii a bez ďalšej zmeny politiky stabilizoval pomer dlhu k HDP do roku 2020.

(11)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je jednoznačne vyšší ako priemer EÚ, najmä v dôsledku pomerne vysokého plánovaného nárastu výdavkov na dôchodky v nadchádzajúcich desaťročiach. Rozpočtovou pozíciou v roku 2009, predpokladanou v programe, sa znásobuje rozpočtový vplyv starnutia obyvateľstva na stabilizačný interval.

V národnom dôchodkovom rezervnom fonde (National Pension Reserve Fund) sa nahromadili aktíva s cieľom v predstihu zabezpečiť finančné prostriedky na časť budúcich výdavkov na dôchodky. Znížením vysokého primárneho deficitu v strednodobom horizonte, ako sa predpokladá v programe, a vykonaním štrukturálnych reformných opatrení vrátane obmedzenia podstatného nárastu výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva by sa prispelo k zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií, ktoré sa v správe Komisie o udržateľnosti z roku 2009 (4) hodnotia ako vysoké. Podľa programu sa má reforma dôchodkového systému vo verejnom sektore pre nových zamestnancov vo verejnej službe zaviesť v roku 2010. Výplaty dôchodkov by potom vychádzali skôr z priemerného zárobku za obdobie zamestnania ako z konečného platu, zatiaľ čo vek odchodu do dôchodku by sa zvýšil o jeden rok, a to na 66 rokov. Bude dôležité uskutočniť rozsiahlejšie reformy, ktoré sa zamerajú na plánované zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva. Príslušné orgány 3. marca 2010 uverejnili dokument „Národný dôchodkový rámec“ („National Pensions Framework“), v ktorom uviedli svoje plány reformy dôchodkového systému vrátane postupného zvyšovania veku, v ktorom ľudia získajú nárok na štátny dôchodok, a to zo súčasných 65 rokov na 68 rokov v roku 2028 (5).

(12)

Strednodobý rozpočtový rámec Írska má určité nedostatky. Konkrétne sa v ďalších rozpočtoch môžu zmeniť rozpočtové ciele na roky presahujúce obdobie, na ktoré sa vzťahuje daný rozpočet, najmä pokiaľ ide o balíky výdavkov. Ako dokazujú skúsenosti, pri existencii (stálych) neočakávaných príjmov takáto situácia výkonnej moci sťažuje uplatňovanie obozretnej fiškálnej politiky. V programe sa potvrdzuje význam pevného rozpočtového rámca a vyzdvihuje sa nedávne zavedenie kvantifikovaných cieľov pre konsolidačné balíky na roky presahujúce rok, na ktorý sa vzťahuje rozpočet, v doplňujúcom rozpočte prijatom v apríli 2009. Ako sa však už uviedlo, kvantifikované ciele stanovené na neskoršie roky programu sa v programe stability neopierajú o konkrétne opatrenia.

Bez uvedenia ďalších podrobností z programu vyplýva, že sa uvažuje o ďalších reformách, ako je napríklad zavedenie záväzných viacročných balíkov pre súčasné výdavky a fiškálneho pravidla, ktorým sa ustanoví využívanie budúcich neočakávaných príjmov na účely znižovania deficitu. Pokiaľ ide o krátkodobejší rozpočtový rámec, aj keď dotknuté orgány uverejňujú mesačné výkazy o vývoji príjmov a výdavkov ústrednej vlády, bude dôležité, aby sa pravidelne preskúmavali rozpočtové plány s vyššou ako ročnou frekvenciou v záujme obmedzenia rizika odklonenia sa od stanovených cieľov.

(13)

Prudký pokles príjmov zaznamenaný v kontexte úprav na trhu s nehnuteľnosťami a rozsiahlejšia recesia odhalili niektoré nedostatky írskeho daňového systému, medzi ktoré patrí úzky daňový základ a vysoká závislosť od zdaňovania obchodov s aktívami. Potreba rozšíriť daňový základ v kontexte komplexnej strednodobej stratégie bola kľúčovým posolstvom správy, ktorú v septembri 2009 uverejnil výbor pre dane zriadený vládou. Táto správa spolu s odporúčaniami na zlepšenie programov verejných výdavkov zo správy, ktorú v júli 2009 uverejnila „osobitná skupina pre preskúmanie verejných výdavkov a čísel“ („Review Group on Public Service Expenditure and Numbers“), sa podľa programu použije v ďalšej rozpočtovej stratégii vlády. Obmedzené množstvo odporúčaní sa už zohľadnilo v rozpočte na rok 2010 vrátane zavedenia dane z uhlíka. Uvedenými reformami, ktoré sa týkajú dôchodkového systému vo verejnom sektore spolu s ďalšími dôchodkovými reformami, o ktorých sa uvažuje, by sa podľa programu ešte zlepšila kvalita verejných financií Írska.

(14)

Celkovo je v roku 2010 rozpočtová stratégia vytýčená v programe v zásade v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7. Rozpočtová stratégia však od roku 2011 nemusí byť v súlade s odporúčaním Rady vzhľadom na riziká, ktorým sú vystavené rozpočtové ciele. Predovšetkým musia mať ciele deficitu na roky 2011 – 2014 oporu v konkrétnych opatreniach a plány na celé obdobie sa musia posilniť s cieľom zamerať sa na riziká menej priaznivého rastu HDP a prekročenia na strane výdavkov.

Výrazný cyklický príspevok ku konsolidácii v neskorších rokoch programu, ktorý sa predpokladá v programe a ktorý je v súlade s jeho priaznivým makroekonomickým scenárom, znamená, že priemerná ročná štrukturálna konsolidácia potrebná podľa programu na odstránenie nadmerného deficitu do roku 2014 nedosahuje 2 percentuálne body HDP, ktoré odporúča Rada. Potvrdzuje sa tak záver, že príslušné orgány by mali byť pripravené prijať ďalšie opatrenia popri plánovaných konsolidačných balíkoch v prípade, že sa rast ukáže nižší, ako sa predpokladalo v programe. Pokiaľ sa tieto riziká nebudú primerane riešiť a pokiaľ sa konsolidačné plány nevykonajú v plnom rozsahu, rozpočtová stratégia nemusí stačiť na to, aby sa pomer verejného dlhu k HDP do konca obdobia programu začal znovu znižovať. Dôsledné vykonávanie konsolidačnej stratégie programu, ktoré vychádza z už vynaloženého značného úsilia, by takisto bolo primerané vzhľadom na vysoké riziká pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ktoré sú vyvolané očakávanou zmenou vo výdavkoch spojených so starnutím obyvateľstva v strednodobom horizonte, ako aj rýchlym plánovaným nárastom dlhu a pravdepodobnou potrebou ďalšej podpory finančnému sektoru.

(15)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky, pokiaľ ide o povinné i nepovinné údaje (6). Vo svojich odporúčaniach podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009 v záujme odstránenia nadmerného deficitu Rada zároveň vyzvala Írsko, aby v osobitnej kapitole v aktualizácii programu stability predkladalo správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní odporúčaní Rady. Írsko čiastočne splnilo toto odporúčanie. Konkrétne, konsolidácia sa v neskoršom období programu neopiera o všeobecné opatrenia.

(i)

dôsledne plnilo rozpočet na rok 2010 a podporilo plánované konsolidačné balíky na nasledujúce roky konkrétnymi opatreniami v rámci rozsiahlej konsolidačnej stratégie v záujme dosiahnutia odporúčanej priemernej ročnej fiškálnej konsolidácie na úrovni 2 % HDP v súlade s článkom 126 ods. 7 odporúčania, a pritom bolo pripravené prijať ďalšie konsolidačné opatrenia v prípade, že sa prejavia riziká spojené so skutočnosťou, že makroekonomický scenár programu je optimistickejší ako scenár, ktorý je základom odporúčania podľa článku 126 ods. 7, a v súlade s odporúčaním v rámci postupu pri nadmernom deficite využilo všetky príležitosti nad rámec fiškálnej konsolidácie vrátane príležitostí vyplývajúcich z lepších hospodárskych podmienok, aby sa urýchlilo znižovanie pomeru hrubého dlhu k HDP smerom k referenčnej hodnote 60 %;

(ii)

vzhľadom na značné plánované zvyšovanie výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva, ako aj ďalšie zvyšovanie dlhu očakávané počas celého obdobia programu, zlepšilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií tým, že zavedie ďalšie opatrenia v rámci dôchodkových reforiem;

(iii)

obmedzilo riziká spojené s danými úpravami, posilnilo vykonateľný charakter svojho strednodobého rozpočtového rámca a dôsledne monitorovalo dodržiavanie rozpočtových cieľov počas celého roka.

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/13

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný program stability Talianska na roky 2009 až 2012.

(2)

Hoci nízka zadlženosť sektoru domácností a pomerne pevný finančný sektor poskytli určitú ochranu pred celosvetovou finančnou krízou, hlboko zakorenené štrukturálne nedostatky spôsobujúce neuspokojivý rast produktivity oslabili talianske hospodárstvo už dávno pred celosvetovým poklesom. HDP po poklese počas piatich štvrťrokov vzrástol v treťom štvrťroku 2009, opäť však mierne klesol v štvrtom štvrťroku. Recesia si tak s oneskorením vybrala svoju daň na trhu práce. V roku 2009 sa jej vplyv prejavil skôr na počte odpracovaných hodín ako na počte zamestnaných osôb, pričom mnohí pracovníci najmä v najviac postihnutom výrobnom sektore využili fond na doplnenie miezd s cieľom kompenzovať mzdy za menej odpracovaných hodín. Vzhľadom na veľmi vysoký verejný dlh a v súvislosti s väčšou nevôľou riskovať bola politická reakcia vlády na krízu primeraná. Vláda od posledného štvrťroka 2008 schválila viaceré opatrenia s cieľom zvýšiť stabilitu finančného sektora, obnoviť dôveru a pomôcť spoločnostiam a domácnostiam postihnutým krízou. Podľa odhadov vlády sa opatrenia na oživenie v plnom rozsahu financovali z prerozdelenia existujúcich prostriedkov a zvýšenia príjmov bez vplyvu na deficit. Napriek obozretnej fiškálnej pozícii vlády bol vplyv hospodárskeho poklesu na verejné financie Talianska značný. Pomer deficitu verejných financií sa v období rokov 2008 a 2009 zdvojnásobil na úroveň 5,3 % HDP (čo potvrdil odhad štatistického úradu uverejnený 1. marca 2010). Táto skutočnosť spolu s veľmi vysokým pomerom verejného dlhu k HDP viedli Radu k tomu, aby 2. decembra 2009 prijala rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu v Taliansku a stanovila termín na jeho odstránenie do roku 2012. Hlavnou výzvou pre hospodársku politiku Talianska bude v nadchádzajúcich rokoch okrem fiškálnej konsolidácie, ktorá je podmienkou na zachovanie stabilného vývoja verejných financií, podporiť rýchle a trvalé oživenie rastu produktivity tak, aby sa obnovila konkurencieschopnosť a zvýšil nízky rast potenciálneho HDP krajiny. Kľúčom k riešeniu problému týkajúceho sa produktivity sú ďalekosiahle štrukturálne reformy. Okrem toho, obnova konkurencieschopnosti si v krátkodobom horizonte vyžaduje aj zabezpečenie lepšieho zosúladenia vývoja miezd s vývojom produktivity.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, kríza negatívne ovplyvnila aj úroveň potenciálneho produktu. Kríza môže mať okrem toho vplyv aj na potenciálny rast v strednodobom horizonte v dôsledku nižších investícií, obmedzení v dostupnosti úverov a zvyšujúcej sa štrukturálnej nezamestnanosti. Vplyv hospodárskej krízy sa okrem toho kombinuje s negatívnymi vplyvmi demografického starnutia na potenciálnu produkciu a stabilitu verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. Konkrétne je pre Taliansko dôležité, aby uskutočnilo reformy v oblastiach hospodárskej súťaže, podnikateľského prostredia, kvality verejných služieb a fungovania trhu práce vrátane prerozdelenia sociálnych výdavkov v rámci komplexnejšieho a jednotnejšieho systému dávok v nezamestnanosti.

(4)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa predpokladá, že reálny HDP sa vráti k pozitívnemu rastu na úrovni 1,1 % v roku 2010 z úrovne – 4,8 % v roku 2009 (– 5 % podľa odhadu štatistického úradu uverejneného 1. marca 2010) a zvýši sa na úroveň 2 % v zostávajúcej časti programového obdobia. Pri posúdení na základe informácií (2) dostupných v súčasnosti sa zdá, že tento scenár vychádza z priaznivých predpokladov rastu. Prognózy programu týkajúce sa inflácie sa zdajú byť realistické. Prognózy rastu zamestnanosti a miery nezamestnanosti sú priaznivejšie ako v predpovedi útvarov Komisie z jesene 2009, čo je v súlade s prognózami vyššieho rastu reálneho HDP v programe.

(5)

Deficit verejných financií v roku 2009 sa v programe odhaduje na úrovni 5,3 % HDP. Výrazné zhoršenie oproti deficitu na úrovni 2,7 % HDP v roku 2008 odzrkadľuje do veľkej miery vplyv krízy na verejné financie. V súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva (EERP) sa prijali viaceré balíky zamerané na oživenie, ktoré spolu v roku 2009 predstavovali približne 0,7 % HDP a podľa dotknutých orgánov boli plne financované z prerozdelenia existujúcich prostriedkov a dodatočných príjmov. Podľa programu sa má stať fiškálna politika mierne reštriktívnou už v roku 2010 a ešte výraznejšie reštriktívnou v rokoch 2011 a 2012 s cieľom odstrániť nadmerný deficit do roku 2012. Uvedené je vo všeobecnosti v súlade so stratégiou ukončenia angažovanosti štátu, ktorú zastáva Rada, aj so zreteľom na veľmi vysoký pomer verejného dlhu k HDP.

(6)

V programe sa na rok 2010 plánuje pokles deficitu verejných financií o 0,3 percentuálneho bodu HDP na úroveň 5,0 % HDP, čo je v súčasnej situácii celkovo v súlade s odporúčaniami Rady podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009. Pomer príjmov k HDP sa má znížiť o 0,5 percentuálneho bodu aj z dôvodu ukončenia platnosti jednorazových opatrení zvyšujúcich príjmy, ktorých vplyv sa prejavil v roku 2009. Plánuje sa, že pomer výdavkov k HDP klesne výraznejšie, a to o 0,8 percentuálneho bodu HDP, najmä vďaka obmedzeniu výdavkov prijatému v rámci fiškálneho balíka na roky 2009 – 2011, ktorý bol schválený v lete 2008. To sa prejavuje v spomalení rastu primárnych výdavkov, ktoré sa v roku 2010 majú zvýšiť iba o 0,6 %, aj prostredníctvom poklesu verejných investícií po ich zintenzívnení v roku 2009. Samotný rozpočet na rok 2010 obsahuje niekoľko ďalších opatrení popri tých, ktoré sa plánovali vo fiškálnom balíku na roky 2009 – 2011 schválenom v roku 2008, pričom má podľa dotknutých orgánov neutrálny dosah na rozpočtovú pozíciu. Tento rozpočet obsahuje niekoľko nových expanzívnych opatrení, ktoré predstavujú približne 0,4 % HDP a ktoré sú zamerané na podporu pracovníkov s nízkym príjmom a na zabezpečenie financovania dodatočných výdavkov na zdravotníctvo a sociálne veci, ako aj vojenských misií v zahraničí. Hlavný zdroj financovania predstavujú jednorazové príjmy z mimoriadnej dane z majetku nezákonne vyvezeného zo štátu (scudo fiscale), zaznamenané v roku 2009 (0,35 % HDP), pretože jej pozitívny účinok viedol k prijatiu rozhodnutia v rámci rozpočtu na rok 2010, ktorým sa odložil výber niektorých daní z príjmu odhadovaných na úrovni 0,25 % HDP z roku 2009 na rok 2010.

Dodatočné expanzívne opatrenia predstavujú určitú odchýlku od odporúčaní na rok 2010, hoci sa musí uznať, že tieto opatrenia predstavujú malú sumu a podľa odhadu dotknutých orgánov sa plnej miere financujú vďaka prerozdeleniu jednorazových príjmov z dane z majetku nezákonne vyvezeného zo štátu (scudo fiscale). Štrukturálne saldo, t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení, sa má podľa spoločne dohodnutej metodiky po zhoršení o 0,25 percentuálneho bodu HDP v roku 2009 zlepšiť o 0,5 percentuálneho bodu HDP v roku 2010, najmä z dôvodu obmedzenia výdavkov.

(7)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie v programe je zníženie deficitu pod referenčnú hodnotu pre deficit na úrovni 3 % HDP do roku 2012, čo je termín, ktorý stanovila Rada na odstránenie nadmerného deficitu, pričom ciele týkajúce sa deficitu sú stanovené na úrovni 3,9 % HDP v roku 2011 a 2,7 % HDP v roku 2012. Na dosiahnutie daných cieľov vláda plánuje dodatočnú konsolidáciu nad rámec konsolidácie, ktorá sa prijala už vo fiškálnom balíku na roky 2009 – 2011, vo výške 0,4 percentuálneho bodu HDP v roku 2011 a ďalšieho 0,8 percentuálneho bodu v roku 2012. Neposkytli sa žiadne informácie o všeobecných opatreniach, o ktoré by sa opierala táto dodatočná konsolidácia, čo bráni posúdeniu celkového zloženia plánovanej úpravy. Primárne saldo sa plánuje na úrovni 1,3 % HDP v roku 2011 a 2,7 % v roku 2012. Plánovaná ročná konsolidácia v štrukturálnom vyjadrení predstavuje 0,5 percentuálneho bodu HDP v roku 2011 a 0,75 percentuálneho bodu v roku 2012. Zdá sa tak, že k tejto rozpočtovej úprave dôjde až neskôr v programovom období. V programe sa potvrdzuje záväzok týkajúci sa strednodobého rozpočtového cieľa (MTO), ktorým je vyvážená rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení. Vzhľadom na najnovšie prognózy a úroveň dlhu sa v strednodobom rozpočtovom cieli odzrkadľujú ciele paktu. V programe sa však nepredpokladá jeho dosiahnutie v priebehu programového obdobia.

(8)

Celkovo by sa rozpočtové výsledky mohli ukázať ako horšie v porovnaní s cieľmi stanovenými v programe. Pravdepodobnosť toho sa v posledných rokoch programového obdobia zväčšuje. Po prvé, rast reálneho HDP by mohol byť nižší, ako sa predpokladá v programe počas celého obdobia rokov 2010 – 2012. Analýza citlivosti vykonaná v programe v tomto kontexte naznačuje, že ročný rast HDP nižší o 0,5 % v programovom horizonte by znamenal celkový deficit vyšší o 0,7 percentuálneho bodu HDP do roku 2012 (3,4 % HDP oproti cieľu 2,7 %) a v dôsledku vplyvu na potenciálny rast celkovú štrukturálnu úpravu nižšiu o 0,5 percentuálneho bodu v období rokov 2010 – 2012. Po druhé, rozpočtové ciele na roky 2011 a 2012 sa opierajú o to, že sa vymedzí a vykoná ďalšia konsolidácia, v programe sa však podrobne neuvádzajú rozsiahle opatrenia, na ktorých by sa táto plánovaná dodatočná úprava zakladala, vo vzťahu k scenáru vývoja vyplývajúceho z nezmenených právnych predpisov uvedených v programe. Tento scenár má okrem toho tendenciu podhodnocovať skutočný vývoj výdavkov, a teda aj rozsah konsolidačných opatrení potrebných na dosiahnutie rozpočtových cieľov. Po tretie, dosiahnutie prognóz vývoja, ktoré zahŕňajú fiškálny balík z leta 2008 na obdobie rokov 2009 – 2011, bude veľmi náročné aj bez požadovanej dodatočnej konsolidácie, pretože sa v nich už počíta s veľmi výrazným obmedzením výdavkov. Doterajšie výsledky v tejto súvislosti naznačujú, že na ústrednej aj miestnej úrovni sa nemôže vylúčiť prekročenie výdavkov, predovšetkým bežných primárnych výdavkov, ktoré sa v poslednom desaťročí zvýšili v priemere približne o 4,5 %. Dodržanie striktných cieľov pre výdavky, ktoré sa stanovili vo fiškálnom balíku z leta 2008, si vyžiada zintenzívnenie úsilia pri znižovaní výdavkov, zvyšovaní efektivity a zlepšovaní kvality služieb.

(9)

Pomer hrubého verejného dlhu k HDP je výrazne vyšší ako referenčná hodnota uvedená v zmluve, pričom sa predpokladá jeho rast až do roku 2010. V programe sa odhaduje, že pomer dlhu k HDP po náraste v roku 2008 sa v roku 2009 zvýšil o 9,3 percentuálnych bodov na úroveň 115,1 % HDP (115,8 % podľa odhadu štatistického úradu uverejneného 1. marca 2010), najmä pre vysoké úrokové zaťaženie a výrazné zmenšenie reálneho HDP, ktoré bolo iba čiastočne vyvážené stále značným účinkom deflátora HDP. Primárne saldo, ktoré je negatívne po prvý raz od roku 1991, zvýšilo dlh rovnako ako zosúladenie dlhu a deficitu, najmä z dôvodu preventívnej akumulácie likvidných aktív štátnou pokladnicou. V programe sa v roku 2010 predpokladá dodatočné zvýšenie pomeru dlhu k HDP o 1,8 percentuálneho bodu, pretože vplyv úrokového zaťaženia zvyšujúci dlh je len čiastočne vyvážený predpokladaným pozitívnym rastom reálneho HDP a deflátora HDP. Predpokladá sa že pomer dlhu k HDP preto v rokoch 2011 a 2012 poklesne na úroveň 114,6 % HDP, najmä vďaka plánovaným pozitívnym primárnym saldám a predpokladanému zrýchleniu rastu reálneho HDP. Vývoj pomeru dlhu k HDP môže byť tiež menej priaznivý, než sa predpokladalo v programe, najmä po roku 2010, a to so zreteľom na riziká identifikované v oblasti rozpočtovej konsolidácie, ktoré znásobuje možnosť menej priaznivého rastu reálneho HDP, než sa predpokladá v programe.

(10)

Strednodobé prognózy dlhu, v ktorých sa predpokladá, že miera rastu HDP sa postupne opätovne dostane na hodnoty predpokladané pred krízou a že miery zdanenia sa vrátia na predkrízovú úroveň, a ktoré zahŕňajú prognózované zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ukazujú, že rozpočtová stratégia, s ktorou sa počíta v programe, by v súčasnej situácii a bez ďalšej zmeny politiky stačila na stabilizáciu pomeru dlhu k HDP do roku 2020.

(11)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je zjavne nižší ako priemer EÚ, pričom výdavky na dôchodky vykazujú v dôsledku úplného vykonania prijatých reforiem obmedzenejší rast, ako je priemer EÚ. Výdavky na dôchodky ako podiel na HDP však stále patria k najvyšším v EÚ. Rozpočtová pozícia v roku 2009, ako sa odhaduje v programe, by nepostačovala na stabilizáciu súčasného pomeru dlhu k HDP. K obmedzeniu rizík spojených s dlhodobou stabilitou verejných financií, ktoré Komisia v správe o udržateľnosti z roku 2009 (3) posúdila ako stredné, by preto prispelo dosiahnutie vysokých primárnych prebytkov.

(12)

Fiškálne riadenie v Taliansku sa vďaka rozpočtovým obmedzeniam zakotveným v zmluve a Pakte stability a rastu od vstupu do eurozóny podstatne zlepšilo. Na viacerých úrovniach jeho fiškálneho rámca však zostáva priestor na zlepšenie. S cieľom zlepšiť fiškálne riadenie sa nedávno v Taliansku prijalo niekoľko iniciatív. Po prvé, vláda s cieľom odstrániť tradičné krátkodobé zameranie rozpočtových plánov prijala v lete 2008 trojročný balík, v ktorom sa objasňujú nielen ročné ciele pre jednotlivé výdavkové a príjmové položky, ale aj všeobecné opatrenia potrebné na ich dosiahnutie. Podľa dotknutých orgánov sa tento krok nezopakoval pri rozpočte na rok 2010 vzhľadom na neistotu súvisiacu s hospodárskym poklesom. Na základe rámcového zákona o reforme rozpočtového procesu, ktorý sa prijal v roku 2009, sa však v právnych predpisoch zachoval trojročný horizont pre rozpočet. Druhým zlepšením bolo zjednodušenie štruktúry štátneho rozpočtu, ktoré umožnilo jednoduchšie prideľovanie zdrojov zamerané na konkrétne politiky.

Po tretie, prijali sa určité opatrenia na zlepšenie monitorovania výdavkov prostredníctvom prípravy podrobného prehľadu vynakladania výdavkov na úrovni ministerstiev. Aj tieto dve posledné zlepšenia sa prevzali do rámcového zákona a stali sa stálym prvkom rozpočtového procesu. Uvidí sa, či praktické vykonanie tejto reformy, ktoré bude trvať niekoľko rokov, prinesie plánované výsledky z hľadiska lepšej kontroly výdavkov a fiškálneho riadenia. Ďalej je pre fiškálne riadenie hlavnou výzvou, aby sa špecifikoval a vykonal nový rámec pre fiškálny federalizmus s cieľom zabezpečiť zodpovednosť verejnej správy na miestnej úrovni a podporovať efektivitu.

(13)

Hoci vykonanie dôchodkových reforiem a postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku u žien, ktoré pracujú vo verejnej správe, zavedené v roku 2009, predstavujú pozitívny vývoj, zloženie sociálnych výdavkov ostáva nepriaznivo ovplyvnené vysokými výdavkami na dôchodky. Táto skutočnosť si vyberá svoju daň na ostatných sociálnych výdavkoch a produktívnejších výdavkoch zameraných na podporu výskumu a inovácie a môže sa napokon prejaviť negatívnym vplyvom na potenciál rastu. Vzhľadom na skutočnosť, že konsolidačná stratégia sa v celom programovom období opiera o úpravu založenú na výdavkoch, je okrem toho potrebné výrazne zvýšiť efektivitu, aby sa zabránilo ohrozeniu úrovne a kvality poskytovaných služieb. Nedávne úsilie o zlepšenie efektivity a nákladovej efektívnosti verejnej správy a reformu organizácie študijných plánov stredných škôl by potenciálne mohlo priniesť pozitívne rozpočtové výsledky v strednodobom až dlhodobom horizonte.

(14)

Celkovo je rozpočtová stratégia na rok 2010 vytýčená v programe v zásade v súlade s odporúčaniami Rady podľa článku 126 ods. 7. So zreteľom na riziká spojené s cieľmi týkajúcimi sa deficitu však rozpočtová stratégia nemusí byť od roku 2011 v súlade s odporúčaniami Rady. Ciele týkajúce sa deficitu na roky 2011 – 2012 sa predovšetkým musia podložiť konkrétnymi opatreniami a plány na celé obdobie sa musia dostatočne posilniť, aby sa eliminovali riziká týkajúce sa možného menej priaznivého rastu HDP a možných prekročení na strane výdavkov. Rovnaký záver sa vzťahuje aj na štrukturálne úsilie plánované v programe, ktoré nemusí spĺňať odporúčania Rady. Pokiaľ sa tieto riziká náležite neodstránia a nevykonajú sa konsolidačné plány v plnom rozsahu, rozpočtová stratégia nemusí postačovať na zabezpečenie opätovného znižovania veľmi vysokého pomeru verejného dlhu k HDP v rokoch 2011 – 2012.

(15)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program má určité nedostatky v súvislosti s povinnými i nepovinnými údajmi (4). Vo svojich odporúčaniach podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009 prijatých s cieľom odstrániť nadmerný deficit Rada zároveň vyzvala Taliansko, aby prekladalo správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní odporúčaní Rady v osobitnej kapitole aktualizácie programov stability. Taliansko splnilo toto odporúčanie čiastočne, pretože neuviedlo informácie o všeobecných opatreniach potrebných na dosiahnutie dodatočnej konsolidácie plánovanej v rokoch 2011 – 2012.

i)

dôsledne vykonalo plánovanú rozpočtovú úpravu a najmä fiškálnu konsolidáciu v roku 2010 podľa plánu a podložilo plánovanú konsolidáciu v rokoch 2011 a 2012 konkrétnymi opatreniami, pričom bude pripravené prijať požadované konsolidačné opatrenia v prípade, že sa splní makroekonomický scenár, ktorý je základom odporúčania podľa článku 126 ods. 7, a v súlade s odporúčaním týkajúcim sa postupu pri nadmernom deficite využilo každú príležitosť, ktorá prekračuje rámec fiškálnej konsolidácie, vrátane príležitostí vyplývajúcich z lepších hospodárskych podmienok na urýchlenie znižovania pomeru hrubého dlhu k HDP späť na úroveň 60 % referenčnej hodnoty;

ii)

zabezpečilo, aby sa vykonaním reformy rozpočtového procesu zlepšili podmienky na kontrolu výdavkov a pomohlo dosiahnuť cieľ zdravých verejných financií a aby sa pravidlami, ktorými sa riadi fiškálny federalizmus, zvýšila zodpovednosť samosprávy a podporovala efektivita.

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/19

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Lotyšska, na obdobie rokov 2009 až 2012.

(2)

Globálna finančná kríza prehĺbila otras z dramatického obratu v rozmachu vlastných úverov a cien nehnuteľností v Lotyšsku sprísňovaním dostupnosti úverov a podmienok ich poskytovania. Sprievodný pokles na zahraničných trhoch zasiahol sektor s obchodovateľnými tovarmi a službami. Znehodnocovanie mien niektorých hlavných obchodných partnerov okrem toho prispelo k strate konkurencieschopnosti z predchádzajúcich rokov.

Finančné trhy a bankový sektor Lotyšska sa od októbra 2008 ocitli pod značným tlakom. Lotyšské orgány to podnietilo, aby požiadali o medzinárodnú finančnú pomoc, ktorá sa poskytla koncom roka 2008 (2) a bola podmienená rozsiahlou fiškálnou konsolidáciou, ako aj reformami finančného systému a štrukturálnymi reformami. Následne, vzhľadom na oveľa väčšie zhoršenie hospodárskych a rozpočtových podmienok v prvej polovici roku 2009, ako sa očakávalo, vláda zaviedla dodatočné opatrenia v oblasti fiškálnej konsolidácie, ktoré sa čiastočne opierali o štrukturálne reformy. Uvedený vývoj viedol Radu k tomu, aby 7. júla 2009 rozhodla o existencii nadmerného deficitu v Lotyšsku a odporúčala jeho odstránenie v súlade s článkom 104 ods. 7 Zmluvy o ES do roku 2012. V druhej polovici roku 2009 sa odvetvie hospodárstva orientované na vývoz stabilizovalo a začalo vykazovať prvé známky oživenia. Pokles domáceho dopytu však aj naďalej zostával veľmi výrazný, hlavne v dôsledku prudkého zhoršenia na trhu práce a negatívneho rastu úverov. Poskytnutie medzinárodnej finančnej pomoci, dôsledné plnenie rozpočtu na rok 2009 a úspešné schválenie rozpočtu na rok 2010 spoločne s ďalšími fiškálnymi konsolidačnými opatreniami však pomohli stabilizovať dôveru a zlepšili postoje k Lotyšsku na trhu. Hlavnou výzvou hospodárskej politiky zostáva stabilizácia hospodárstva a návrat k dobre podloženému procesu vyrovnávania rozdielov. Hospodárska stabilizácia do veľkej miery závisí od stabilizácie dlhodobých očakávaní, pre ktoré je rozhodujúca realizácia plánovanej fiškálnej konsolidácie. Hospodárska stabilizácia priamo závisí aj od prijatia štrukturálne zdravých a sociálne spravodlivých fiškálnych opatrení a tiež od pokroku pri reštrukturalizácii hospodárstva smerom k sektoru obchodovateľných tovarov a služieb. Vzhľadom na značné zhoršenie vonkajšej konkurencieschopnosti počas rokov rozmachu sa zdá, že je ďalej potrebné upravovať domácie ceny a zvyšovať produktivitu. Využitím štrukturálnych fondov EÚ by sa prispelo k posilneniu sektora s obchodovateľným tovarom a službami a zmiernila by sa recesia.

Prudkým znížením domáceho dopytu a sprístupnením voľnej kapacity sa pomohli zmierniť existujúce nerovnováhy, znížiť inflácia a odstrániť deficit platobnej bilancie, prevažne prostredníctvom kolapsu dovozu. Zostatok účtu zahraničného obchodu, v rokoch rozmachu výrazne negatívny a financovaný dovozom kapitálu spojeným s bankovým sektorom, vedúcim k rýchlemu nárastu čistých záväzkov voči zahraničiu, dosiahol v roku 2009 odhadovaný prebytok vo výške viac ako 8 % HDP, pričom vo výraznom prebytku má zostať počas celého obdobia programu.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, kríza negatívne ovplyvnila aj úroveň potenciálneho produktu. Kríza môže mať okrem toho vplyv aj na potenciálny rast v strednodobom horizonte v dôsledku nižších investícií, obmedzení v dostupnosti úverov a zvyšujúcej sa štrukturálnej nezamestnanosti. Vplyvom hospodárskej krízy sa okrem toho znásobujú negatívne vplyvy demografického starnutia na potenciálny produkt a udržateľnosť verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. Pre Lotyšsko je dôležité najmä intenzívnejšie vykonávanie rozsiahlych štrukturálnych reforiem v oblasti riadenia rozpočtu a verejného sektora, zvýšenie úrovne kvalifikácie ako súčasti úsilia na zvýšenie produktivity a efektívne využívanie dostupných štrukturálnych fondov EÚ.

(4)

V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa predpokladá, že po odhadovanom mimoriadne prudkom poklese produkcie o 18,0 % v roku 2009 dôjde v roku 2010 k poklesu reálneho HDP o ďalšie 4,0 %, pričom v roku 2011 dôjde k jeho nárastu o 2,0 % a v roku 2012 o 3,8 %. Očakávaný návrat k pozitívnemu rastu je ovplyvnený sektorom zahraničia a v miernejšom rozsahu pevnými investíciami, pričom súkromná spotreba a celkový domáci dopyt zaznamenajú výrazné oživenie v období programu len neskôr. Pri posúdení na základe v súčasnosti dostupných informácií (3), sa tento scenár zdá byť prijateľný, avšak v dôsledku závažnosti recesie pretrváva veľmi vysoká neistota.

Prognóza programu pre výraznú defláciu v roku 2010 je realistická, avšak v miere pokračujúcej deflácie plánovanej na rok 2011 môže byť podhodnotené tempo návratu k stabilite cien. Očakáva sa, že saldo platobnej bilancie zostane počas obdobia programu výrazne prebytkové , čo sa zdá byť celkovo prijateľné, aj keď sa rozsah predpokladaných prebytkov zdá byť vysoký. Menové predpoklady a predpoklady súvisiace s výmenným kurzom v programe sú v súlade s makroekonomickým scenárom.

(5)

V programe sa odhaduje deficit verejných financií v roku 2009 na úrovni 10,0 % HDP. Vo výraznom zhoršení v porovnaní s deficitom na úrovni 4,1 % HDP v roku 2008 sa premieta vplyv krízy na verejné financie, napriek prijatiu reštriktívneho doplnkového rozpočtu 16. júna 2009 po porade s medzinárodnými veriteľmi, z ktorého vyplýva konsolidácia takmer výhradne na strane výdavkov na úrovni 4,4 % HDP. Daňové príjmy v porovnaní s rokom 2008 klesli o jednu štvrtinu v nominálnom vyjadrení, napriek zvýšeniu DPH a spotrebných daní na začiatku roku 2009. Predpokladá sa, že podľa programu a v súlade so záväzkami prijatými v rámci medzinárodnej finančnej pomoci zostane fiškálna politika výrazne reštriktívna v priebehu celého programového obdobia, vzhľadom na chýbajúce možnosti fiškálnej kontroly a potrebu nápravy ekonomických nerovnováh. Toto je v súlade so stratégiou ukončenia angažovanosti štátu, ktorú zastáva Rada v prípade Lotyšska a ktorá sa opiera o nápravu nadmerného deficitu do roku 2012.

(6)

Štátny rozpočet na rok 2010, ktorý Parlament schválil 1. decembra 2009, je spojený s ďalšou diskrečnou konsolidáciou dosahujúcou viac ako 4,2 % HDP, ako sa stanovilo v kontexte pomoci určenej na zníženie deficitu platobnej bilancie a ako je schválené v odporúčaní Rady pre Lotyšsko zo 7. júla 2009. Konsolidácia je pomerne rovnomerne rozdelená medzi výdavky (2,0 % HDP) a príjmy (2,2 % HDP). Fiškálna konsolidácia na strane príjmov má za následok očakávané podstatné zvýšenie pomeru príjmov (+ 2,4 % HDP; výrazný účinok menovateľa je takmer okamžite vyvážený zodpovedajúcim znížením daňových základov).

Predpokladá sa však, že pomer primárnych výdavkov sa zníži len o 0,2 % HDP napriek značnej konsolidácii (vrátane pretrvávania účinkov opatrení z júna 2009), prevažne v dôsledku výrazného účinku menovateľa. K opatreniam v oblasti príjmov patrí zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb (+ 0,8 % HDP), rôzne reformy, v dôsledku ktorých sa dane z príjmov fyzických osôb a systémy sociálneho zabezpečenia stávajú neutrálnejšími (+ 0,8 % HDP), ako aj mimoriadne zdanenie nehnuteľností (+ 0,3 % HDP, aj prostredníctvom rozšírenia základu dane na rezidenčné nehnuteľnosti s určitou progresivitou), progresívna daň z používania motorových vozidiel (+ 0,2 % HDP), a zvýšené spotrebné dane z plynu a tabaku. Na strane výdavkov sa v štátnom rozpočte na rok 2010 zaviedli značné zníženia výdavkov vyplývajúce vo veľkej miere zo štrukturálnych reforiem so strednodobým vplyvom, najmä zo zlúčení/zrušení agentúr a inštitúcií patriacich do pôsobnosti ministerstva poľnohospodárstva, kultúry, školstva a obrany, zatiaľ čo ďalšie zníženia vo výške 0,5 % HDP sa uskutočňujú v oblasti výdavkov a dotácií na údržbu dopravy. Ďalšie zníženia miezd v miestnej samospráve prinesú úspory na úrovni 0,4 % HDP, zatiaľ čo zníženia nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti a rodičovských príspevkov nad určitý prah budú mať za následok úspory dosahujúce 0,2 % HDP. Nedochádza k výraznejšiemu využitiu jednorazových opatrení. Podľa výpočtov útvarov Komisie vypracovaných na základe informácií v programoch sa predpokladá, že štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení) sa zlepší o trochu viac ako o 2 % (z – 7,6 % na – 5,5 %), čo je v súlade s požadovanou reštriktívnou fiškálnou pozíciou. Zlepšenie je vzhľadom na mechanické zníženie daňových základov a zvýšenie úrokových výdavkov o 1,1 % HDP menšie ako objem konsolidačných opatrení.

(7)

Pri svojej nominálnej hodnote sa fiškálny postup predložený v programe zhoduje s postupom odsúhlaseným v rámci pomoci určenej na zníženie deficitu platobnej bilancie, konkrétne s dosiahnutím deficitu na úrovni 6 % HDP v roku 2011 a 3 % HDP v roku 2012, a je v súlade s odporúčaním Rady zo 7. júla 2009 o odstránení nadmerného deficitu najneskôr do roku 2012.

Tieto fiškálne ciele si podľa odporúčania Rady a v súlade s doplňujúcim memorandom o porozumení z februára 2010 vyžadujú dodatočné konsolidačné opatrenia. Podľa prepočtu štrukturálneho salda, ktorý na základe informácií uvedených v programe uskutočnili útvary Komisie v súlade so spoločne dohodnutou metodikou, v aktualizovanom konvergenčnom programe sa nedosiahne strednodobý rozpočtový cieľ stanovený ako štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP v rámci programového obdobia (4). Vzhľadom na najnovšie predpovede a úroveň dlhu sa v strednodobom cieli napriek tomu premietajú ciele Paktu stability a rastu. Podľa štrukturálneho salda prepočítaného útvarmi Komisie dosahuje zodpovedajúca fiškálna konsolidácia úroveň 3,75 % za dva roky, s určitým posunom na rok 2011. Scenár na rok 2011 a 2012 sa na strane príjmov aj na strane výdavkov už opiera o niekoľko opatrení, ktoré vypracovali lotyšské orgány a ku ktorým sa zaviazali v kontexte pomoci určenej na zníženie deficitu platobnej bilancie. Na strane výdavkov sa lotyšské orgány zamerali najmä na rozsiahle preskúmanie dávok sociálneho poistenia a dôchodkových systémov, pričom cieľom dôchodkových systémov je zachovať v budúcnosti udržateľnosť a primeranosť troch pilierov dôchodkového systému.

(8)

Perspektívne by vývoj mohol byť horší, ako sa predpokladalo v programe, vzhľadom na rozsah zostávajúcej úpravy v kontexte pomaly sa rozbiehajúceho hospodárstva, neistoty, pokiaľ ide o budúce trendy v oblasti príjmov, a opatrenia, o ktoré by sa mala opierať konsolidácia, ako aj rozsah reforiem, ktoré je ešte vždy potrebné uskutočniť na posilnenie udržateľného oživenia. Ako sa uznáva v programe, zabezpečenie stability finančného sektora je dôležitým predpokladom oživenia hospodárstva. Pokiaľ ide o politické riziká a riziká spojené s realizáciou, rozsah fiškálnych krokov, ktoré sa majú uskutočniť, by mohol vystaviť vládu právnym výzvam, zatiaľ čo v kontexte nadchádzajúcich volieb a vzhľadom na súčasnú rozsiahlu konsolidáciu sa nájdenie ďalších opatrení potrebných na splnenie programových cieľov na roky 2011 a 2012 popri už prijatých opatreniach môže javiť ako náročné.

Na druhej strane je pre lotyšské orgány splnenie záväzkov prijatých v rámci dohôd o pomoci určenej na zníženie deficitu platobnej bilancie veľmi silným podnetom. V procese konsolidácie, ktorá sa uskutočnila do dnešného dňa, lotyšské orgány okrem toho poskytli presvedčivý dôkaz o tom, že sú schopné uspokojivým spôsobom realizovať značné konsolidačné úsilie. Riziká, ktorým sú vystavené rozpočtové prognózy a makroekonomický scenár, sa tak počas celého programového obdobia zdajú byť celkovo vyvážené.

(9)

Hrubý dlh verejných financií sa odhaduje na 34,8 % HDP v roku 2009 v porovnaní s 19,5 % v predchádzajúcom roku. Predpokladá sa, že pomer dlhu k HDP sa v priebehu obdobia programu prudko zvýši o ďalších 22 percentuálnych bodov vzhľadom na značné fiškálne deficity, ale tiež v dôsledku významného pozitívneho zosúladenia dlhu a deficitu dosahujúceho 8 % HDP v roku 2010, keďže sa očakáva, že platby na úrovni približne 15 % HDP od rôznych medzinárodných veriteľov viac než dostatočne pokryjú prísne vymedzené rozpočtové potreby. Konečné náklady opatrení na podporu bankového sektora však v roku 2011 a 2012 predstavujú riziko. Preto existujú riziká v súvislosti s prognózou programu, z ktorej vyplýva, že pomer dlhu k HDP by mal v roku 2011 dosiahnuť maximum mierne pod úrovňou 60 %. Prognóza pre záverečný rok programu 2012 je na úrovni 56,8 % HDP. Hoci má pomer dlhu počas programového obdobia zostať pod referenčnou hodnotou uvedenou v zmluve, do roku 2011 vykazuje prudko narastajúcu tendenciu.

(10)

Strednodobé prognózy dlhu, v ktorých sa predpokladá, že miera rastu HDP sa len postupne zotaví na hodnoty prognózované pred krízou a že pomery zdanenia sa vrátia na predkrízové úrovne, ukazujú, že rozpočtová stratégia, s ktorou sa počíta v programe, by v súčasnom stave takmer stabilizovala pomer dlhu k HDP do roku 2020.

(11)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je jednoznačne nižší ako priemer EÚ v dôsledku reforiem dôchodkového systému, ktoré sa už prijali. Rozpočtová pozícia v roku 2009, ako sa odhaduje v programe, však znásobuje rozpočtový vplyv starnutia obyvateľstva na stabilizačný interval.

Znížením primárneho deficitu v strednodobom horizonte, ako sa predpokladá v programe, by sa prispelo k zníženiu rizík, ktorým je vystavená udržateľnosť verejných financií a ktoré sa hodnotili v správe Komisie o udržateľnosti z roku 2009 (5) ako vysoké.

(12)

Procyklická fiškálna politika, ktorá sa uplatňovala v rokoch pred krízou, si vyžaduje radikálne posilnenie rozpočtového rámca a systému riadenia verejných financií. Určitý pokrok sa už dosiahol a plánujú sa ďalšie iniciatívy. Potrebou odstrániť zbytočnú nepružnosť v rozpočte s cieľom zvýšiť pružnosť výdavkov sa zaoberalo nariadenie vlády z 3. novembra 2009, ktorým sa poskytuje ministrovi financií možnosť prerozdeľovať rozpočtové prostriedky pre jeden rozpočtový subjekt medzi jednotlivými programami, podprogramami a kategóriami výdavkov. Monitorovanie výdavkov spojených so štrukturálnymi fondmi EÚ sa posilnilo prostredníctvom zmien v zákone o štátnom rozpočte v rámci rozpočtu na rok 2010. Pri pohľade do budúcnosti je ministerstvo financií odhodlané vypracovať a predložiť návrh zákona o fiškálnej disciplíne v spolupráci s inými príslušnými inštitúciami s cieľom zabezpečiť proticyklickú fiškálnu disciplínu na všetkých úrovniach verejnej správy. Pred navrhovaním budúcich rozpočtov sa pravdepodobne uskutočnia niektoré rozsiahle preskúmania, pomocou ktorých sa pravdepodobne dosiahne zlepšenie pri stanovovaní priorít a pri rozhodovaní: plánuje sa analýza všetkých služieb, ktoré poskytujú verejné inštitúcie zameraná na posúdenie toho, či je potrebné, aby takéto služby pokračovali alebo sa zastavili, alebo aby sa zadali externe, a má sa uskutočniť aj preskúmanie všetkých štátnych spoločností na účely ich možnej reštrukturalizácie. V záujme podpory fiškálnej konsolidácie je tiež potrebné zaviesť účinné sankčné postupy v prípade zneužitia verejných fondov zo strany jednotlivca, zlepšiť zber a spracovanie údajov o verejných financiách a posilniť monitorovanie nesplatených a plánovaných záväzkov.

(13)

Kvalita verejných financií bude pravdepodobne ťažiť z podstatných zmien ovplyvňujúcich štruktúru príjmov vrátane väčšieho zamerania na efektívnejšie a spravodlivejšie zdaňovanie majetku. Daňové a odvodové zaťaženie pracovných síl však bude aj naďalej vysoké v dôsledku zvýšenia sadzby dane z príjmov fyzických osôb. Konzistentnou dlhodobejšou daňovou stratégiou by sa pomohol optimalizovať vplyv štruktúry daní na rast. Navrhnutie vhodných administratívnych a právnych nástrojov na riešenie sivej ekonomiky sa takisto zdá byť potrebné na zabezpečenie úspechu prebiehajúcej fiškálnej konsolidácie. Keďže konsolidačné potreby majú obmedzené zdroje, prijalo sa niekoľko významných krokov na posilnenie efektívnosti verejných výdavkov. Posilnením kapacít národného úradu práce by sa mala zlepšiť efektívnosť aktivačných opatrení trhu práce. Všeobecne povedané, vhodne načasované a cielené využívanie financovania spojeného so štrukturálnymi fondmi EÚ sa pri zmierňovaní vplyvu hospodárskej krízy pravdepodobne ukáže ako prospešné. V zákone, ktorým sa upravuje odmeňovanie štátnych zamestnancov a zamestnancov ústrednej štátnej správy a miestnej samosprávy, prijatom 1. decembra 2009, sa zlučujú všetky nariadenia pre zamestnancov verejného sektora a vytvárajú sa dodatočné stimuly pre zamestnancov verejného sektora prostredníctvom posilnenia transparentnosti systému odmeňovania, pričom sa v prípade rozpočtových orgánov na rôznych úrovniach štátnej správy sprísňuje kontrola výdavkov a posilňuje proces konsolidácie.

(14)

Lotyšsko bolo veľmi vážne zasiahnuté krízou a muselo využiť medzinárodnú finančnú pomoc. Oslabený trh práce, znižovanie finančnej zadlženosti a potreba fiškálnej konsolidácie zdržia oživenie hospodárstva, aj keď sa objavujú pozitívne signály, že sa ukazovatele konkurencieschopnosti začali zlepšovať. Tlaky na finančnom trhu sa od leta 2009 značne upokojili, avšak situácia je aj naďalej vo veľkej miere závislá od prijatia ďalších opatrení na riešenie zostávajúcich výziev. Posilnil sa dohľad nad finančným trhom vrátane lepšej spolupráce so zahraničnými dozornými orgánmi a prijali sa kroky na zabezpečenie dostatočnej kapitalizácie bankového systému. Lotyšsko prijalo odvážne opatrenia na riešenie zhoršovania verejných financií.

Dosiahnutie udržateľného zlepšenia verejných financií a zároveň zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zaťaženia a podpory konkurencieschopnosti hospodárstva by sa mohli podporiť prostredníctvom ďalšieho posilňovania využívania a spravovania štrukturálnych fondov EÚ, zacielenia na opatrenia podporujúce priame zahraničné investície a podniky vyrábajúce na vývoz, prostredníctvom príslušnej odbornej prípravy a vzdelávania pre pracovné sily, ako aj jednoznačnejších priorít v oblasti konkurencieschopnosti a politiky výskumu a vývoja.

(15)

Celkovo je rozpočtová stratégia na rok 2010 vytýčená v programe v súlade s odporúčaniami Rady podľa článku 104 ods. 7 Zmluvy o ES a s cieľovými deficitmi stanovenými v rámcoch pomoci určenej na zníženie deficitu platobnej bilancie. Od roku 2011 so zreteľom na riziká sa rozpočtová stratégia takisto zdá byť všeobecne v súlade s cieľovými deficitmi stanovenými v obidvoch rámcoch a odzrkadľuje ambíciu orgánov splniť maastrichtské kritériá v roku 2012 a vstúpiť do eurozóny do roku 2014. Fiškálna politika sa teraz zdá byť primeraná na zabezpečenie bezproblémovej účasti v ERM II a prostredníctvom ambicióznej korekcie značného štrukturálneho deficitu, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje, reaguje na výzvy, ktoré predstavuje rozsiahla recesia. Priemerné ročné zlepšenie štrukturálneho salda približne o 2 % HDP je menšie ako priemerná ročná fiškálna konsolidácia na úrovni najmenej 2,75 % v období rokov 2010 až 2012, ktorú odporúčala Rada v júli 2009, najmä vzhľadom na zvýšenie úrokových výdavkov takmer o 2 % HDP a mechanické zníženie daňových základov na začiatku obdobia. Cyklicky upravené a štrukturálne saldo sa však musí interpretovať opatrne, so zreteľom na značnú neistotu spojenú s odhadmi potenciálneho rastu a produkčnej medzery pre Lotyšsko a so zreteľom na to, že mimoriadne nestále ekonomické prostredie od roku 2008 môže viesť k štandardnej elasticite, ktorá dostatočne nezachytáva vplyv mimoriadneho poklesu, ktorý zažilo Lotyšsko, na rozpočet. Celkovo, vzhľadom na vyvážené riziká a so zreteľom na počet diskrečných opatrení, ktoré sa už prijali alebo vypracovali, zdá sa, že diskrečné fiškálna konsolidácia, ako sa plánovalo v programe, je celkovo v súlade s júlovými odporúčaniami Rady.

Vzhľadom na rozsah fiškálnej úpravy, ktorú je ešte potrebné uskutočniť a ktorá ešte nemá oporu v podrobne vymedzených opatreniach, však existuje riziko horších rozpočtových výsledkov, ako sa očakávalo, aj keď je toto riziko vyvážené záväzkami prijatými v rámci dohôd o medzinárodnej finančnej pomoci a doterajšou činnosťou orgánov, pokiaľ ide o plnenie týchto záväzkov. Posilňuje sa tým potreba, aby lotyšské orgány zlepšili rozpočtový rámec a rozhodovacie procesy, ako sa to plánuje v priebehu roku 2010.

(16)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje stanovené v kódexe správania pre programy stability a konvergenčné programy, v programe sa uvádzajú všetky povinné a väčšina nepovinných údajov. Vo svojich odporúčaniach podľa článku 104 ods. 7 Zmluvy o ES zo 7. júla 2009 s cieľom odstrániť nadmerný deficit Rada zároveň vyzvala Lotyšsko, aby správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní odporúčaní Rady predkladalo v samostatnej kapitole v aktualizáciách konvergenčných programov. Lotyšsko splnilo toto odporúčanie v plnom rozsahu.

i)

realizovalo rozpočet na rok 2010 v plnom rozsahu tak, ako bol schválený 1. decembra 2009; vypracovalo v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 104 ods. 7 zoznam rozpočtových alternatív na dosiahnutie úspor alebo dodatočných príjmov, čím sa umožní schválenie rozpočtu na rok 2011 v súlade s potrebami konsolidácie; schválilo v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 104 ods. 7 rozpočet na rok 2012 takisto v súlade s cieľovým fiškálnym procesom;

ii)

uskutočnilo dôkladnú analýzu zameranú na budúcnosť, ktorá je potrebná na rozsiahlu reformu sociálnych dávok s cieľom uskutočniť túto reformu v roku 2011 spoločne s ďalšími opatreniami na strane príjmov;

iii)

zlepšilo fiškálne riadenie a transparentnosť, medziiným aj prostredníctvom prijatia návrhu zákona o fiškálnej disciplíne, posilnením záväzného charakteru strednodobého rozpočtového rámca a zavedením účinných sankčných postupov v prípade zneužitia verejných fondov zo strany jednotlivcov; aby posilnilo kontrolné, koordinačné a sankčné mechanizmy zamerané na riešenie sivej ekonomiky;

iv)

posilnilo hospodársky rast prostredníctvom presadzovania posunu smerom k sektoru obchodovateľných tovarov a služieb a zlepšeniu produktivity, ako aj prostredníctvom zabezpečenia toho, aby sa dostupné štrukturálne fondy EÚ dostali do reálnej ekonomiky, a prostredníctvom včasnej reštrukturalizácie štátnych bánk v rámci strednodobej stratégie.

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/25

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/26

1.

Poradný výbor zdieľa obavy Komisie, ktoré vyjadrila v júni 2009 vo svojom predbežnom posúdení podľa článku 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 54 Dohody o EHP.

2.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že konania môžu byť ukončené rozhodnutím podľa článku 9 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003.

3.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že záväzky, ktoré ponúkol podnik Svenska Kraftnät, sú dostatočné a primerané na odstránenie obáv, ktoré Komisia vyjadrila vo svojom predbežnom posúdení.

4.

Poradný výbor súhlasí s Komisiou, že vzhľadom na záväzky, ktoré ponúkol podnik Svenska Kraftnät, už neexistujú dôvody na konanie Komisie, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003.

5.

Poradný výbor žiada Komisiu, aby zohľadnila ďalšie otázky vznesené počas diskusie.

6.

Poradný výbor odporúča, aby sa jeho stanovisko uverejnilo v Úradnom vestníku Európskej únie.

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/27

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/28

(1)

Toto rozhodnutie je adresované podniku Svenska Kraftnät (ďalej len „podnik SvK“). Týmto rozhodnutím sa ustanovuje záväznosť prijatia záväzkov, ktoré podnik SvK ponúkol s cieľom odstrániť obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z vyšetrovania Komisie na švédskom trhu s prenosom elektrickej energie.

(2)

Dňa 1. apríla 2009 Komisia začala konanie s cieľom prijať rozhodnutie podľa kapitoly III nariadenia (ES) č. 1/2003 a 25. júna 2009 prijala predbežné posúdenie podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003, v ktorom uviedla svoje obavy z narušenia hospodárskej súťaže. Dňa 4. septembra 2009 podnik SvK v odpovedi na predbežné posúdenie Komisii predložil svoje záväzky. Dňa 6. októbra 2009 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené oznámenie (2) podľa článku 27 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1/2003, v ktorom sa uvádza zhrnutie veci a záväzkov a v ktorom sa zároveň zainteresované tretie strany vyzývajú, aby do jedného mesiaca od uverejnenia tohto oznámenia predložili svoje pripomienky k uvedeným záväzkom. Dňa 26. januára 2010 podnik SvK predložil zmenený a doplnený návrh záväzkov, v ktorom zohľadnil príslušné pripomienky tretích strán. Poradný výbor pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie vydal 15. marca 2010 kladné stanovisko. Vyšetrovateľ poskytol kladné stanovisko ku konaniu vo svojej záverečnej správe z 25. marca 2010.

(3)

Komisia v predbežnom posúdení z 25. júna 2009 vyjadrila obavy z narušenia hospodárskej súťaže súvisiace s podozrením, že podnik SvK mohol zneužívať svoju dominantnú pozíciu na švédskom trhu s prenosom elektrickej energie. Podnik SvK mohol obmedziť vývoznú kapacitu švédskych prepojovacích zariadení, keď predvídal vnútorné preťaženie švédskej prenosovej sústavy, čím zaviedol rozdielny prístup k rôznym užívateľom siete a rozdelil vnútorný trh.

(4)

Podnik SvK prijal záväzky s cieľom vyriešiť obavy Komisie z narušenia hospodárskej súťaže na švédskom trhu s prenosom elektrickej energie. Podnik SvK rozdelí švédsku prenosovú sústavu na dve alebo viac regulačných oblastí a najneskôr do 1. novembra 2011 začne takto upravenú švédsku prenosovú sústavu prevádzkovať. Konfigurácia regulačných oblastí bude dostatočne flexibilná na to, aby sa mohla dostatočne rýchlo modifikovať v závislosti od predvídaných alebo nepredvídaných zmien v budúcich prenosových tokoch švédskej prenosovej sústavy. Odo dňa, kedy budú regulačné oblasti v prevádzke, bude podnik SvK riadiť preťaženie švédskej prenosovej sústavy bez toho, aby obmedzoval obchodný výkon prepojovacích zariadení. Jedinú výnimku z tejto zásady tvorí jeden riadiaci blok švédskej sústavy, takzvaný West-Coast-Corridor. V tomto riadiacom bloku nie je dostatok vhodných výrobných zdrojov na udržanie samostatnej regulačnej oblasti. Po druhé, podnik SvK sa zaväzuje posilniť blok West-Coast-Corridor vytvorením a prevádzkovaním novej 400 kV prenosovej cesty do 30. novembra 2011. Po tretie, odo dňa oznámenia rozhodnutia o záväzkoch do dňa, keď sa regulačné oblasti začnú prevádzkovať, podnik SvK zvýši využívanie výmenného obchodu s cieľom znížiť obmedzenia prepojovacích zariadení v dôsledku vnútorného preťaženia.

(5)

Záväzky, ktoré prijal podnik SvK, sú vhodnou nápravou, ktorou sa odstránia obavy Komisie. Rozdelením švédskej sústavy sa vyriešia tieto obavy, pretože sa odstráni potreba obmedzovať dostupnú kapacitu prepojovacích zariadení v dôsledku vnútorného preťaženia v identifikovaných problematických miestach švédskej siete, s výnimkou bloku West-Coast-Corridor. Pokiaľ ide o uvedený blok, podnik SvK sa zaviazal vytvoriť a prevádzkovať najneskôr od 30. novembra 2011 novú 400 kV prenosovú cestu v blízkosti Göteborgu v západnom Švédsku, ktorá postačí na uvoľnenie problematického miesta prenosovej sústavy v bloku West-Coast-Corridor. Nápravné opatrenia nie sú neprimerané pre podnik SvK, ani pre tretie strany.

(6)

Na základe rozhodnutia sú záväzky záväzné do 10 rokov od jeho oznámenia. V rozhodnutí sa uvádza, že dôvody na zásah Komisie už pominuli, a preto by sa malo predmetné konanie ukončiť, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003.

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/30

—

EIBURS, program EIB na sponzorovanie vysokoškolského výskumu (EIB University Research Sponsorship Programme),

—

STAREBEI (STAges de REcherche BEI), program financovania mladých výskumníkov, ktorí pracujú na spoločných projektoch EIB a vysokých škôl, a

—

Vysokoškolské siete EIB, mechanizmus spolupráce pre vysokoškolské siete, ktorých črty majú zvláštny význam pre podporu cieľov skupiny EIB.

—

organizácie kurzov a seminárov,

—

vytvárania dodatočných databáz,

—

prieskumov.

—

skúmajú dlhodobé makrotrendy vo financovaní infraštruktúrnych projektov, výsledky z hľadiska udržateľného zlepšovania verejných služieb, a ich význam pre súčasné diskusie o politikách,

—

vypracúvajú prípadové štúdie o technologických a finančných inováciách v konkrétnych infraštruktúrnych projektoch a sektoroch, obzvlášť v projektoch s paneurópskou povahou,

—

katalogizujú a analyzujú históriu rôznych verejných, súkromných a zmiešaných finančných programov pre infraštruktúrnu výstavbu a operácie v rôznych sektoroch a v rámci rôznych právnych a národných politických rámcov.

—

organizácie kurzov a seminárov,

—

tvorby databáz,

—

prieskumov.

EIB-Universities Research Action

100, boulevard Konrad Adenauer

2950 Luxembourg

LUXEMBOURG

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/33

1.

Komisia bolo 21. mája 2010 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik SulipoBeteiligungsverwaltungs GmbH, akvizičná spoločnosť so sídlom vo Viedni, kontrolovaná spoločnosťou One Equity Partners advised funds („OEP“; kontrolovaná spoločnosťou J.P. Morgan Chase & Co.) získa v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) o fúziách prostredníctvom kúpy akcií výlučnú kontrolu nad spoločnosťou Constantia Packaging AG („CPAG“) a jej pobočkami vrátane podniku Belisce d.d. („Belisce“).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5906 – One Equity Partners/Constantia na túto adresu:

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/34

1.

Komisia bolo 21. mája 2010 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Mahle GmbH („Mahle“, Nemecko) a podnik Behr GmbH & Co KG („Behr“, Nemecko) získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách prostredníctvom kúpy akcií spoločnú kontrolu nad podnikom Behr Industry GmbH & Co KG („Behr Industry“, Nemecko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5862 – Mahle/Behr/Behr Industry na túto adresu:

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/35

1.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/37