27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/1

—

uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (1),

—

rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010).

—

solidarita je jednou z hodnôt, na ktorej je Európska únia založená. Hospodárska súdržnosť, ako aj sociálna súdržnosť sú preto zásadnými cieľmi európskych modelov spoločnosti,

—

aktívne začleňovanie mladých ľudí si vyžaduje kombináciu primeranej podpory príjmov, inkluzívnych trhov práce a prístupu ku kvalitným službám,

—

ciele stanovené v lisabonskej stratégií, a to do roku 2010 vytvoriť väčší počet lepších pracovných príležitostí, ako aj odstrániť chudobu, vrátane cieľov Európskeho paktu pre mládež sa nesplnili, a preto je potrebné pokračovať v práci na ich naplnení,

—

negatívny účinok hospodárskej a finančnej krízy na rast a zamestnanosť má osobitný vplyv na skupiny, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej pozícii alebo im hrozí sociálne vylúčenie, a to napríklad na mladých ľudí, pričom sa v týchto skupinách ďalej rozmáha chudoba,

—

jednou z hlavných zbraní boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je zamestnanosť. Európa potrebuje vyššie úrovne produktivity a kvalitných pracovných miest. Miera chudoby zamestnaných mladých ľudí (10 %) (2) však naznačuje, že nie všetky zamestnania poskytujú dostatočnú istotu,

—

nezamestnanosť mládeže dosiahla mimoriadne znepokojujúcu úroveň: v Európskej únii je nezamestnaný každý piaty mladý človek mladší ako 25 rokov. Okrem toho je každý piaty mladý človek vo veku od 18 do 25 vystavený riziku chudoby (2),

—

demografická výzva, ktorú predstavuje starnutie obyvateľstva, si vyžaduje spoločnú reakciu všetkých generácií, ako aj medzigeneračný dialóg a solidaritu.

—

sociálne a hospodárske záujmy Európskej únie si vyžadujú plné využívanie potenciálu mladých ľudí,

—

preto je nevyhnutné zabezpečiť sociálne začlenenie mladých ľudí, ako aj rovnosť ich príležitostí, aby sa mohli aktívne a rovnocenne zúčastňovať na hospodárskom, spoločenskom, demokratickom a kultúrnom dianí, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať mladým ľuďom s obmedzenými príležitosťami,

—

nezamestnanosť, chudoba, kultúrne, sociálne a ekonomické vylúčenie a všetky formy diskriminácie sú prekážkami blaha mladých ľudí a môžu im brániť v aktívnej účasti na spoločenskom dianí. Väčšie začlenenie mladých ľudí do spoločnosti a ich plnohodnotná a aktívna účasť na trhu práce ruka v ruke so zlepšeným prístupom ku kvalitnému vzdelávaniu, ako aj primeranej a cielenejšej sociálnej ochrane a sociálnym službám sú nevyhnutnými nástrojmi na zníženie chudoby, zlepšenie kvality života a podporu sociálnej súdržnosti.

—

investovanie do mladých ľudí – základného zdroja pre rast a zamestnanosť, ako aj zjednodušenie ich sociálneho začlenenia by viedlo k súdržnejšej spoločnosti, v ktorej by všetci mladí ľudia mali rovnaké príležitosti na účasť.

—

zjednodušenie prístupu mladých ľudí na trh práce a poskytovanie príležitostí na získanie istejšieho zamestnania, a to na nediskriminujúcom základe,

—

zabezpečenie zlepšeného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a uľahčenie hladkého prechodu zo vzdelávania a odbornej prípravy alebo z nezamestnanosti a nečinnosti na trh práce,

—

uľahčenie zosúladenia súkromného, rodinného a pracovného života,

—

zabraňovanie chudobe a sociálnemu vylúčeniu mladých ľudí, ako aj prenosu týchto problémov z generácie na generáciu.

—

zásada rovnosti príležitostí, pričom sa osobitne zohľadňujú rodové otázky a mladí ľudia s obmedzenými príležitosťami,

—

účasť všetkých relevantných aktérov na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni ako aj na úrovni EÚ,

—

potrebné je podčiarknuť úlohu štruktúrovaného dialógu v oblasti mládeže, a to najmä výsledky súčasného cyklu, pokiaľ ide o zamestnanosť mládeže.

—

špecifické iniciatívy v oblasti mládeže,

ako aj

—

iniciatívy zamerané na začleňovanie hľadiska mládeže do iných relevantných oblastí politík.

i)

podpora vzdelávania, odbornej prípravy a neformálneho vzdelávania v záujme zlepšenia zamestnateľnosti prostredníctvom:

ii)

podpora prechodu medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a trhom práce s cieľom zabrániť nezamestnanosti mladých ľudí a ich sociálnemu vylúčeniu, a to prostredníctvom:

iii)

podpora kvalitného zamestnania pre mladých ľudí prostredníctvom:

iv)

podpora samostatnej zárobkovej činnosti a podnikania prostredníctvom:

v)

zachovávanie, rozvíjanie a v prípade potreby vytváranie opatrení potrebných na poskytovanie prístupu k zodpovedajúcej sociálnej ochrane a vysokokvalitným službám vrátane zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o dieťa a pomoci v oblasti bývania, pričom sa je potrebné osobitne zamerať na zlepšenie sociálnych služieb určených mladým rodinám.

—

načrtli kanály komunikácie a spolupráce s inými relevantnými oblasťami politík a útvarmi v rámci rôznych inštitúcií EÚ a medzi nimi i v rámci členských štátov s osobitným ohľadom na činnosti prebiehajúce v rámci otvorenej metódy koordinácie v iných oblastiach, najmä v oblasti sociálnej ochrany a začleňovania, vzdelávania a zamestnanosti.

—

podnecovali k uznávaniu neformálneho vzdelávania i informálneho učenia, ktoré dopĺňajú formálne vzdelávanie a ktoré zohrávajú užitočnú úlohu pri podpore účinnej sociálnej a ekonomickej integrácie mladých ľudí, a to najmä mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami. V tejto súvislosti osobitne dôležitú úlohu zohráva práca tých, ktorí pôsobia v oblasti mládeže, s takýmito mladými ľuďmi, ako aj účasť na programe Mládež v akcii,

—

podporovali nástroje vzájomného učenia sa a výmeny najlepších postupov prostredníctvom, seminárov na vysokej úrovni alebo stretnutí pracovných skupín expertov zameraných na problémy týkajúce sa sociálnej integrácie mladých ľudí a ich plnohodnotnej účasti na trhu práce. V tejto súvislosti by sa výsledky takýchto činností mali efektívnym spôsobom šíriť, vo vhodných prípadoch pomocou existujúcich platforiem,

—

efektívne využívali fondy, ktoré má EÚ k dispozícii na podporu procesu sociálneho začleňovania mladých ľudí do vzdelávania, odbornej prípravy alebo zamestnania a na boj proti nezamestnanosti a chudobe, a to najmä Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a fond pre rozvoj vidieka, ako aj iné relevantné fondy alebo programy EÚ, ako napríklad program PROGRESS,

—

naďalej podporovali a propagovali medzidisciplinárny výskum týkajúci sa mladých ľudí a ich životných podmienok s ohľadom na sociálno-ekonomické prostredie a príležitosti a prekážky, ktoré vytvára pre sociálne začlenenie a zamestnateľnosť mladých ľudí,

—

zabezpečili, aby existujúce ukazovatele zahŕňali aj mládežnícky rozmer na účely zberu a analýzy údajov o aktívnom začleňovaní mladých ľudí a boji proti nezamestnanosti a chudobe a na účely vypracúvania komparatívnych hodnotení zo strany členských štátov na základe ich dosiahnutého pokroku,

—

zaviedli primerané mechanizmy monitorovania a hodnotenia výsledkov dosiahnutých v oblastiach uvedených v časti 7, a to najmä s využitím správy EÚ o mládeži.

—

uznania kľúčovej úlohy mladých ľudí pri dosahovaní inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorý je potrebný pre prosperitu Európy v budúcnosti,

—

zabezpečenia toho, aby sa prínos politiky v oblasti mládeže, pod ktorú spadajú témy ako mobilita, účasť, neformálne vzdelávanie a informálne učenie, dobrovoľnícka činnosť a práca s mládežou, plne začlenil do vykonávania stratégie Európa 2020,

—

uznania medzisektorového rozmeru problematiky, a teda presadzovania:

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/7

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný program stability Rakúska na roky 2009 až 2013.

(2)

Medzinárodná finančná a hospodárska kríza uviedla rakúske hospodárstvo do najhlbšej recesie v povojnovej histórii. Pokles sa do Rakúska preniesol predovšetkým prostredníctvom klesajúceho vývozu, do ktorého sa premietol kolaps svetového obchodu, a klesajúcich fixných investícií popri znižujúcom sa dopyte a prísnejších podmienkach na trhu s úvermi. Podľa najnovšieho oficiálneho odhadu sa HDP v roku 2009 celkovo znížil približne o 3,6 % (2). Najviac utrpel výrazne na vývoz orientovaný výrobný sektor.

Stabilizujúcim faktorom sa stal rast súkromnej spotreby, hoci bol oveľa nižší ako v ostatných rokoch. Spotrebiteľské ceny sa v roku 2009 zvýšili len o 0,4 %, hlavne v dôsledku silných východiskových účinkov klesajúcich cien palív a vykurovacích olejov a tlaku na zníženie ziskového rozpätia, ktorý vyplýval z podmienok slabého dopytu. Keďže recesia si začala vyberať svoju daň na trhu práce, zamestnanosť v roku 2009 klesla o 1,4 % a miera nezamestnanosti sa zvýšila až na 5,0 % (z 3,8 % v predchádzajúcom roku). V reakcii na tento vývoj rakúska vláda prijala rozsiahly balík diskrečných fiškálnych stimulov v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva (EERP). V dôsledku stimulačných opatrení a pôsobenia automatických stabilizátorov sa verejné financie značne zhoršili a v roku 2009 deficit verejných financií dosiahol 3,5 % HDP (z úrovne 0,4 % HDP v roku 2008), pričom verejný dlh dosiahol 66,5 % HDP. Rada 2. decembra 2009 rozhodla o existencii nadmerného deficitu v Rakúsku a vydala odporúčanie na jeho odstránenie do roku 2013. Hoci Rakúsko vstúpilo do krízy s takmer vyrovnanou rozpočtovou pozíciou, značné zhoršenie verejných financií si vyžaduje rozsiahle konsolidačné opatrenia.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, kríza negatívne ovplyvnila aj úroveň potenciálneho produktu. Kríza môže mať okrem toho vplyv aj na potenciálny rast v strednodobom horizonte v dôsledku nižších investícií, obmedzení v dostupnosti úverov a zvyšujúcej sa štrukturálnej nezamestnanosti. Vplyv hospodárskej krízy sa okrem toho kombinuje s negatívnymi vplyvmi demografického starnutia na potenciálny produkt a udržateľnosť verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. Konkrétne je pre Rakúsko dôležité, aby uskutočnilo reformy v oblasti ponuky pracovnej sily (najmä ďalším zvyšovaním motivácie starších pracovníkov s cieľom udržať ich v pracovnom procese) a v oblasti vzdelávania (zlepšovaním podmienok pre znevýhodnenú mládež).

(4)

V makroekonomickom scenári, z ktorého vychádza program stability z januára 2010, sa predpokladá opätovný rast reálneho HDP z – 3,4 % v roku 2009 na 1,5 % v rokoch 2010 až 2011 a približne na 2 % v ďalšom období. Pri posúdení na základe v súčasnosti dostupných informácií (3) sa zdá, že tento scenár je na rok 2010 pomerne priaznivý, pričom sa opiera o hodnoverné predpoklady rastu na roky 2011 až 2013. Rozdiel v prognóze rastu na rok 2010 vyplýva z vyššieho príspevku z čistého vývozu podľa programu v porovnaní s predpoveďou útvarov Komisie z jesene 2009. Prognózy programu, pokiaľ ide o infláciu, sa zdajú realistické.

(5)

V programe sa odhaduje deficit verejných financií v roku 2009 na úrovni 3,5 % HDP. V značnom zhoršení z deficitu 0,4 % HDP v roku 2008 sa vo veľkej miere odzrkadľuje vplyv krízy na verejné financie, spôsobili ho však aj stimulačné opatrenia dosahujúce 1,5 % HDP, ktoré vláda prijala v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva. Väčšina fiškálnych stimulov zavedených v roku 2009 mala trvalý charakter (približne 1,3 % HDP v roku 2009 v porovnaní s 0,2 % HDP predstavujúcimi dočasné opatrenia). V súlade so stratégiou ukončenia angažovanosti štátu, ktorú presadzuje Rada, a s cieľom odstrániť nadmerný deficit do roku 2013 a vrátiť sa k stabilnej pozícii verejných financií, bude mať fiškálna politika v roku 2010 aj naďalej podporný charakter a od roku 2011 bude nasledovať jej sprísnenie.

(6)

V súlade s programom sa v roku 2010 nominálny deficit verejných financií zvýši z 3,5 % v roku 2009 na 4,7 %. V programe sa nepredpokladá takmer žiadna zmena v pomere výdavkov v roku 2010, pričom zhoršenie HDP o viac ako 1 % má pôvod takmer výlučne na strane príjmov. V aktualizácii sa neuvádzajú žiadne dodatočné opatrenia popri tých, ktoré už boli známe v čase posledného preskúmania Rakúska v rámci postupu pri nadmernom deficite, ktorý je v súlade s odporúčaním Rady, podľa ktorého „by rakúske orgány mali vykonávať fiškálne opatrenia v roku 2010, ako sa plánovalo“.

Plánované zhoršenie je čiastočne spôsobené voľne pôsobiacimi automatickými stabilizátormi a čiastočne niektorými diskrečnými opatreniami. Sú to najmä časti daňovej reformy z roku 2009, a to úľavy pre rodiny s deťmi a zníženie dane pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nadobúdajú účinnosť len v roku 2010, pričom sa predpokladá, že zaťažia rozpočet približne o 0,25 % HDP. Ustanovenie o zrýchlených odpisoch prijaté v januári 2009 dodatočne zaťaží rozpočet približne o 0,1 % HDP. Predpokladaný kurz fiškálnej politiky je expanzívny, keďže zhoršenie nominálneho salda sa odzrkadľuje vo zvýšení cyklicky upraveného a štrukturálneho salda o 1,25 % HDP, ako ho prepočítali útvary Komisie na základe informácií v programe podľa spoločne dohodnutej metodiky. Táto zmena sa odlišuje od zmeny vysvetlenej v informáciách o diskrečných opatreniach účinných v roku 2010 (prístup zdola nahor), ktorú útvary Komisie odhadli približne na 0,5 % HDP. Časť tejto nezrovnalosti je možné vysvetliť negatívnymi účinkami štruktúry spolu s posunom hnacích síl rastu smerom k čistému vývozu a oneskorenými účinkami na príjmy z dane z príjmu právnických osôb.

(7)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie je znížiť deficit pod referenčnú hodnotu na úrovni 3 % HDP do konca trvania programu v súlade s odporúčaním Rady z 2. decembra 2009 podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V programe sa počíta so značnou a rovnomerne rozloženou konsolidáciou v období rokov 2011 – 2013. Predpokladá sa, že štrukturálne saldo sa zúži z 3,9 % HDP v roku 2010 na 2,2 % HDP v roku 2013, čo zodpovedá priemernej ročnej fiškálnej konsolidácii na úrovni mierne pod 0,75 % HDP za obdobie rokov 2011 – 2013. Predpokladá sa, že primárne štrukturálne saldo sa zmení z deficitu na úrovni 1,25 % HDP v roku 2010 na prebytok na úrovni 0,75 % HDP v roku 2013. V programe sa ustanovuje, že pomer príjmov k HDP zostane v období rokov 2010 až 2013 prevažne nezmenený a že konsolidácia sa dosiahne hlavne na strane výdavkov.

Jediným opatrením uvedeným v programe na posilnenie plánovanej konsolidácie je však pokles výdavkov v zdravotníctve na sumu približne 1,7 miliardy EUR v období rokov 2010 až 2013, na ktorom sa spolková vláda dohodla s verejnými zdravotnými fondmi. Keďže dohodnuté úspory predstavujú približne 0,6 % HDP, týmto opatrením sa zabezpečí menej ako jedna tretina konsolidácie plánovanej na obdobie rokov 2010 až 2013. Strednodobým rozpočtovým cieľom Rakúska je dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Vzhľadom na najnovšie prognózy a úroveň dlhu sa v strednodobom rozpočtovom cieli viac než primerane odzrkadľujú ciele paktu. V programe sa však nepredpokladá dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa do konca trvania programu.

(8)

Rozpočtové výsledky v roku 2011 a neskôr by sa mohli ukázať o niečo horšie, ako sa predpokladá v programe. Zatiaľ čo prognózy príjmov v aktualizácii zostávajú realistické, plánovaná konsolidácia na strane výdavkov má iba sčasti oporu v opatreniach. Osobitné dodatočné riziká sa týkajú bankových záruk vlády na podporu finančného sektora, ktoré by v prípade ich uplatnenia viedli k zvýšeniu deficitu a dlhu. Avšak aj niektoré náklady na štátnu podporu do finančného sektora by sa v budúcnosti mohli získať späť. Malý pozitívny rizikový faktor však predstavuje možné zavedenie osobitného bankového poplatku od roku 2011, ktorý by mohol priniesť príjmy približne na úrovni 0,2 % HDP.

(9)

Hrubý dlh verejných financií sa odhaduje na 66,5 % HDP v roku 2009 v porovnaní so 62,5 % v predchádzajúcom roku. K rastu pomeru dlhu k HDP prispelo okrem zvýšenia deficitu a poklesu rastu HDP aj značné zosúladenie dlhu a deficitu, ktoré bolo predovšetkým reakciou na operácie zamerané na záchranu bánk. Pomer hrubého dlhu verejných financií k HDP v roku 2009 presahuje referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve a má narastajúcu tendenciu v priebehu celého programového obdobia. Predpokladá sa, že pomer dlhu k HDP sa v programovom období zvýši o 7,8 percentuálnych bodov, hlavne v dôsledku pokračujúcich vysokých deficitov verejných financií. Popri možnosti, že by deficity mohli byť vyššie, ako sa plánovalo od roku 2011, vývoj pomeru dlhu k HDP podlieha rizikám vyplývajúcim najmä z neistôt súvisiacich s nákladmi na budúce fungovanie piatej najväčšej banky v krajine, Hypo Group Alpe Adria (zoštátnenej v decembri 2009) a zárukami, ktoré poskytol štát za dlh rakúskej diaľničnej spoločnosti (ASFINAG) a rakúskych spolkových železníc (ÖBB).

(10)

V strednodobých prognózach dlhu, v ktorých sa predpokladá, že miera rastu HDP sa len postupne opätovne dostane na hodnoty predpokladané pred krízou a že miery zdanenia sa vrátia na predkrízovú úroveň, a ktoré zahŕňajú predpokladané zvýšenie výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva a predpokladané zvýšenie skutočných úrokových sadzieb, sa ukazuje, že rozpočtová stratégia, s ktorou sa počíta v programe, by v súčasnej situácii a bez žiadnej ďalšej zmeny politiky takmer postačovala na stabilizáciu pomeru dlhu k HDP do roku 2020.

(11)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je v Rakúsku o niečo nižší ako priemer EÚ, pričom výdavky na dôchodky ako podiel na HDP sa podľa prognózy v dlhodobom horizonte iba mierne zvýšia. Rozpočtovou pozíciou v roku 2009 odhadovanou v programe sa zvyšuje vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet. Dosiahnutie primárnych prebytkov v strednodobom horizonte by prispelo k zníženiu rizík ohrozujúcich udržateľnosť verejných financií, pričom tieto riziká sú podľa hodnotenia v správe Komisie o udržateľnosti na rok 2009 (4) na strednej úrovni.

(12)

Existujúci vnútroštátny rozpočtový rámec, ktorý vychádza zo zákona o fiškálnom vyrovnaní („Finanzausgleichsgesetz“) a z vnútroštátneho paktu stability, je dosť zložitý a chýba mu transparentnosť. Nielenže sa príjmy z väčšiny individuálnych daní rozdeľujú medzi rôzne teritoriálne úrovne na základe pevne stanovených pomerov, ale aj na rozhodovaní sa v mnohých oblastiach podieľajú orgány na rôznych úrovniach. Zodpovednosť za získavanie príjmov a za vynakladanie výdavkov v prípade početných aktivít nespočíva na tej istej úrovni verejnej správy. Systém ako taký nepodporuje najefektívnejšie využívanie zdrojov. Rakúsko však nedávno začalo uskutočňovať ďalekosiahlu reformu práva v oblasti rozpočtového rámca na spolkovej úrovni.

V prvej časti reformy, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2009, sa zaviedol nový viacročný výdavkový rámec s pevnými stropmi (pre približne 80 % celkových výdavkov), ktoré sú určené na štyri za sebou nasledujúce roky na priebežnom základe. Očakáva sa, že zabráni procyklickému vynakladaniu výdavkov a zlepší účinnosť automatických stabilizátorov. Prijatá druhá časť, ktorá má nadobudnúť účinnosť v roku 2013, zahŕňa zavedenie rozpočtovania podľa výkonov, modernizáciu účtovného systému verejných financií a dlhodobé prognózy.

(13)

V niekoľkých oblastiach vynakladania verejných výdavkov v Rakúsku existuje priestor na zvýšenie efektívnosti, a to najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, kde je výkonnosť Rakúska porovnateľná alebo o niečo nižšia ako priemer krajín EÚ, často je však spojená s vyššími nákladmi. Jedným z dôvodov je uvedené prekrývanie sa zodpovednosti za financovanie a správu na všetkých troch úrovniach verejnej správy. V programe na rok 2010 sa uvádzajú úspory plánované v oblasti zdravotnej starostlivosti vo výške približne 0,6 % HDP za obdobie rokov 2010 – 2013. Okrem toho sa v ňom uvádza, že vznikla odborná pracovná skupina s cieľom nájsť možnosti na zvyšovanie efektívnosti vynakladania verejných výdavkov v mnohých oblastiach. V aktualizácii sa však nepoukazuje na žiadne konkrétne nové legislatívne návrhy, ktoré by sa pripravovali.

(14)

Celkovo je rozpočtová stratégia na rok 2010 vytýčená v programe v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7. Berúc do úvahy riziká, rozpočtová stratégia nemusí byť od roku 2011 v súlade s odporúčaním Rady podľa článku 126 ods. 7. V stratégii sa počíta najmä so znížením deficitu na 2,7 % HDP, a teda s odstránením nadmerného deficitu do roku 2013 a s priemernou ročnou fiškálnou konsolidáciou na úrovni mierne pod 0,75 % HDP v priebehu rokov 2011 – 2013, ktorá však vzhľadom na riziká nemusí byť dostatočná. Spôsob konsolidácie vytýčený v programe od roku 2011 sa neopiera o vhodné opatrenia. Rozpočtová stratégia okrem toho nie je dostatočná na to, aby sa pomer dlhu k HDP znovu začal znižovať.

(15)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje vymedzené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, program obsahuje všetky povinné údaje a väčšinu nepovinných údajov (5). Vo svojich odporúčaniach podľa článku 126 ods. 7 z 2. decembra 2009 s cieľom odstrániť nadmerný deficit Rada zároveň vyzvala Rakúsko, aby predkladalo správy o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní odporúčaní Rady v osobitnej kapitole v aktualizácii programov stability. V príslušnom oddiele aktualizácie programu sa uvádzajú len veľmi obmedzené informácie o tom, ako rakúska vláda plánuje pokročiť vo vykonávaní odporúčania Rady.

i)

vykonalo opatrenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné na podporu plánovanej konsolidácie od roku 2011, s cieľom dosiahnuť odporúčanú priemernú ročnú fiškálnu konsolidáciu na úrovni 0,75 % HDP, znížiť deficit verejných financií pod referenčnú hodnotu 3 % HDP do roku 2013 a v súlade s odporúčaním týkajúcim sa postupu pri nadmernom deficite využilo všetky príležitosti, ktoré prekračujú rámec fiškálnej konsolidácie, vrátane príležitostí vyplývajúcich z lepších hospodárskych podmienok, na urýchlenie znižovania pomeru hrubého dlhu k HDP späť na referenčnú hodnotu 60 % HDP;

ii)

ďalej zlepšilo rozpočtový rámec na posilnenie fiškálnej disciplíny na všetkých úrovniach verejnej správy prostredníctvom lepšej transparentnosti a zodpovednosti, najmä zosúladením legislatívnych, administratívnych a finančných povinností medzi rôznymi úrovňami verejnej správy a posilnením mechanizmov presadzovania v rámci vnútroštátneho paktu o stabilite.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/12

(1)

Rada 26. apríla 2010 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Bulharska na roky 2009 až 2012.

(2)

Pred začiatkom celosvetového hospodárskeho a finančného poklesu Bulharsko dosahovalo výrazný rast reálneho HDP podporovaný rýchlym rastom úverov a veľkými prílevmi zahraničných investícií. Vysoké tempo hospodárskej činnosti však sprevádzali rastúce makroekonomické nerovnováhy, ako napríklad vytváranie veľmi vysokého deficitu platobnej bilancie a dlhu súkromnej sféry, a aj značné inflačné tlaky. Ďalšie prehĺbenie týchto nerovnováh spôsobil rast investícií, a to najmä priamych zahraničných investícií, a značný nárast miezd, ktorý výrazne prevyšoval zlepšenie produktivity. Prepuknutie celosvetovej hospodárskej krízy malo značný negatívny vplyv na hospodársku činnosť, čo viedlo v roku 2009 k zníženiu reálneho HDP o 5 %.

Pokles súčasne spôsobil vítanú nápravu uvedených nerovnováh, a tak priemerná inflácia klesla v roku 2009 na 2,5 % a deficit bežného účtu sa rýchlo znížil na 9,4 % HDP. Hoci bol deficit bežného účtu takmer úplne financovaný priamymi zahraničnými investíciami, hrubý zahraničný dlh krajiny približne na úrovni 110 % HDP zostáva relatívne vysoký. Bulharsko neprijalo v reakcii na hospodársky pokles balík krátkodobých fiškálnych stimulov. Vzhľadom na rozsiahle makroekonomické nerovnováhy pred poklesom a v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva (EERP) sa dôraz politického úsilia kládol na fiškálne konsolidačné opatrenia, najmä prostredníctvom obmedzovania výdavkov a zlepšovania daňovej disciplíny. V dôsledku toho sa v bulharskom konvergenčnom programe deficit verejných financií v roku 2009 odhaduje na úrovni výrazne pod 3 % HDP (2). V budúcnosti bude hlavnou krátkodobou až strednodobou úlohou hospodárstva zabezpečiť proces udržateľného dobiehania bez ohrozenia fiškálnej a makroekonomickej stability.

(3)

Hoci je pokles reálneho HDP zaznamenaný v kontexte krízy z väčšej časti spôsobený hospodárskym cyklom, rast potenciálneho produktu bude pokračovať pomalším tempom. Kríza môže mať okrem toho vplyv aj na potenciálny rast v strednodobom horizonte v dôsledku nižších investícií, obmedzení v dostupnosti úverov a zvyšujúcej sa štrukturálnej nezamestnanosti. Vplyv hospodárskej krízy sa okrem toho znásobuje negatívnymi vplyvmi demografického starnutia na potenciálny produkt a udržateľnosť verejných financií. V takejto situácii bude nevyhnutné zrýchliť tempo štrukturálnych reforiem s cieľom podporiť potenciálny rast. Pre Bulharsko je dôležité predovšetkým vykonať reformy v oblasti zdravotníctva, dôchodkového systému, vzdelávania, verejnej správy a podnikateľského prostredia.

(4)

Vo východiskovom makroekonomickom scenári, ktorý sa v programe považuje za referenčný scenár na hodnotenie rozpočtových prognóz, sa predpokladá, že rast reálneho HDP sa zlepší z – 5 % v roku 2009 na 0,3 % v roku 2010 a počas zvyšku programového obdobia sa vráti na priemernú úroveň 4,25 %. Pri posúdení na základe informácií dostupných v súčasnosti (3) sa zdá, že tento scenár sa opiera o mierne optimistické predpoklady, keďže aj prognóza rastu v roku 2011, aj jeho vývoj v strednodobom horizonte sa nachádzajú podľa všetkého na hornej hranici intervalu súčasných prognóz. Zmierňovanie nerovnováh, ktoré sa začalo v roku 2009, bude podľa prognózy pokračovať počas obdobia programu. Očakáva sa, že inflácia bude v rokoch 2010 – 2012 pod kontrolou, pričom jej prognózy sa zdajú realistické a v podstate v súlade s predpoveďou útvarov Komisie z jesene 2009. Naďalej zlepšovať by sa mal aj stav na účtoch platobnej bilancie. Kým v roku 2009 bol hybnou silou tejto dynamiky rýchlejší pokles dovozu ako vývozu, v strednodobom horizonte bude náprava výsledkom rýchlejšieho a skoršieho nárastu vývozu ako dovozu. Hoci je východiskový scenár v porovnaní s predpoveďou útvarov Komisie z jesene a vzhľadom na najnovšie dostupné informácie pravdepodobne mierne optimistickejší, jeho reálnosť v rozhodujúcej miere závisí od predpokladaného vyrovnania rastu smerom k udržateľnejšiemu profilu, pri ktorom je hlavnou hybnou silou vývoz. V programe sa uvádzajú alternatívy „pesimistického“ aj „optimistického“ scenára. Od východiskového scenára sa odlišujú najmä v predpokladoch týkajúcich sa načasovania oživenia hospodárstva a dynamiky vývozu. V pesimistickom scenári sa predpokladá pokračujúce znižovanie reálneho HDP o 2 % v roku 2010 v dôsledku ďalšieho poklesu vývozu a oživenie až v roku 2011. Podľa optimistického scenára sa rýchlejším celosvetovým oživením zvýši rast HDP počas celého obdobia programu o 0,75 percentuálneho bodu.

(5)

Vo výraznom zhoršení salda verejných financií v roku 2009 sa v značnej miere odzrkadľuje vplyv krízy na verejné financie. Vzhľadom na potrebu udržať makroekonomickú stabilitu v rámci režimu pevných menových kurzov vláda v súlade s EERP neprijala stimulačné opatrenia. Zhoršenie bolo preto zapríčinené najmä nedostatočnými príjmami vyplývajúcimi z neočakávane prudkého poklesu a zmeny v štruktúre HDP. Straty na strane príjmov sa však čiastočne kompenzovali znížením výdavkov. Na stabilizáciu fiškálnej pozície orgány v druhej polovici roka zaviedli balík fiškálnych konsolidačných opatrení vo výške 2,3 % HDP. Tento balík pozostával z opatrení na ďalšie zníženie primárnych výdavkov (pod hranicu 90 % vyplývajúcu z pravidla uplatňovaného na plnenie rozpočtu), ako aj z opatrení na zlepšenie daňovej disciplíny. V priebehu roka napriek viacerým úpravám rozpočtového cieľa smerom nadol a bez ohľadu na výrazné dodatočné zníženie výdavkov umožnila politika fiškálnej konsolidácie Bulharsku dosiahnuť v roku 2009 pomerne nízky deficit verejných financií.

(6)

Cieľom konvergenčného programu na rok 2010 je dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Pomer príjmov k HDP sa podľa očakávaní zvýši takmer na 39,25 % (z 37,5 % HDP v predchádzajúcom roku), čo je podporované vyššími nepriamymi daňami a inými príjmami. Napriek presunu k štruktúre HDP, ktorá je z hľadiska daní menej priaznivá, sa výrazný nárast príjmov z nepriamych daní vysvetľuje očakávaným značným zlepšením daňovej disciplíny a nárastom sadzieb spotrebnej dane na cigarety a elektrickú energiu pre priemyselnú výrobu. V programe sa však neuvádzajú podrobnosti o očakávanom zvýšení ostatných príjmov o 1 % HDP. Na rozdiel od toho sa predpokladá, že príspevky sociálneho poistenia klesnú o 0,25 percentuálneho bodu HDP v dôsledku zníženia odvodových sadzieb o 2 percentuálne body. Pomer výdavkov k HDP sa v roku 2010 podľa očakávaní mierne zníži, a to približne o 0,25 percentuálneho bodu, najmä v dôsledku zjednodušenia verejnej správy. Nominálne mzdy vo verejnom sektore a medzispotreba by mali zostať nezmenené na úrovni roku 2008, pričom ich podiel v percentách HDP by sa mal v roku 2010 znížiť.

Tieto opatrenia na zníženie výdavkov viac ako kompenzujú nárast vdovských a starobných dôchodkov v roku 2010 o 0,2 % HDP. Očakáva sa, že tvorba hrubého fixného kapitálu v percentách HDP zostane v rokoch 2009 – 2011 konštantná. V dôsledku toho by sa štrukturálne saldo ako podiel na HDP (prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií v programe podľa spoločne dohodnutej metodiky) malo v porovnaní s rokom 2009 zvýšiť o 2,75 percentuálneho bodu, čo znamená plánované reštriktívne smerovanie fiškálnej politiky v roku 2010. Na základe opatrení, ktoré sú uvedené v programe, tvorí odhad fiškálneho smerovania zdola nahor v roku 2010 približne polovicu predpokladanej štrukturálnej úpravy. Zlepšenie štrukturálneho salda v programe je výrazne vyššie ako v prognózach uvedených v predpovedi útvarov Komisie z jesene.

(7)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie je zachovať počas celého obdobia programu vyrovnaný rozpočet verejných financií. To sa dosiahne zachovaním približne nezmenených pomerov príjmov a výdavkov k HDP v priemere na úrovni 39,25 % v záverečných rokoch programu. Strednodobým rozpočtovým cieľom (MTO) v štrukturálnom vyjadrení (t. j. cyklicky upravený bez jednorazových a iných dočasných opatrení) je prebytok vo výške 0,5 % HDP, ktorý sa v programe plánuje dosiahnuť od roku 2010. Vzhľadom na najnovšie prognózy a úroveň dlhu sa v strednodobom cieli viac než adekvátnym spôsobom odzrkadľujú ciele paktu.

(8)

Rozpočtové výsledky by mohli dopadnúť horšie než prognóza. Hlavné riziko vyplýva z východiskového makroekonomického scenára, ktorý vychádza z mierne optimistickejších predpokladov rastu za obdobie programu. Konkrétne, príjmy v rokoch 2010 – 2012 by mohli byť v porovnaní s prognózami nižšie v dôsledku pomalšieho a menej výrazného oživenia hospodárstva. Okrem toho plánované vyrovnávanie rastu smerom k zložkám, ktoré prinášajú menej príjmov z daní, takisto predstavuje riziká znižovania verejných príjmov, kým úplný vplyv opatrení na zlepšenie daňovej disciplíny a rozpočtovej disciplíny ešte len treba čakať. Na strane výdavkov zostávajú nešpecifikované značné úspory v kategórii ostatné výdavky.

Okrem toho sa po výraznom sústredení fiškálnej konsolidácie na začiatok obdobia v roku 2009 môže priestor na dodatočné znižovanie výdavkov s cieľom kompenzovať príjmy ukázať ako nedostatočný. Nakoniec, revízia salda verejných financií za rok 2009 smerom nadol, ktorá bola ohlásená až po predložení programu, predstavuje ďalšie riziko pre rozpočtový výsledok v roku 2010.

(9)

Pomer hrubého verejného dlhu k HDP je počas celého obdobia programu výrazne pod referenčnou úrovňou stanovenou v zmluve. V roku 2009 sa odhaduje na úrovni blízko 15 % HDP, teda mierne vyššej ako v predchádzajúcom roku. Najväčší podiel na miernom zvýšení pomeru dlhu k HDP mali zhoršenie rozpočtového salda a pokles rastu HDP, ktoré boli do určitej miery kompenzované zosúlaďovaním dlhu a deficitu zameraným na zníženie zadlženia. Pomer dlhu k HDP sa má podľa očakávaní stabilizovať počas obdobia programu v podstate na úrovni roku 2009, a to najmä v dôsledku plánovaných vyrovnaných rozpočtov verejných financií. Zdá sa, že riziká pre očakávaný vývoj pomeru dlhu k HDP (okrem tých, ktoré sa týkajú zároveň aj deficitu) sú dostatočne vyvážené.

(10)

Hrubý verejný dlh je na nízkej úrovni a zo strednodobých prognóz dlhu do roku 2020, v ktorých sa predpokladá, že miery rastu HDP sa budú len postupne vracať na hodnoty plánované pred krízou a pomery zdanenia sa vrátia na úroveň pred krízou, a ktoré zahŕňajú plánovaný nárast výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, vyplýva, že rozpočtová stratégia predpokladaná v programe by bola v súčasnom stave a pri nezmenenej politike dostatočná na zníženie pomeru dlhu k HDP a na to, aby sa do roku 2020 umožnilo dosiahnuť čistú pozíciu aktív.

(11)

Dlhodobý vplyv starnutia obyvateľstva na rozpočet je mierne nižší ako priemer EÚ. Rozpočtovou pozíciou v roku 2009, ako sa odhaduje v programe, sa ešte znásobuje rozpočtový vplyv starnutia obyvateľstva na stabilizačný interval. Dosiahnutie vyšších primárnych prebytkov v strednodobom horizonte, ktoré sa už predpokladá v programe, by prispelo k ďalšiemu zníženiu rizík pre udržateľnosť verejných financií, ktoré boli v správe Komisie o udržateľnosti (4) z roku 2009 posúdené ako nízke.

(12)

Zdá sa, že domáci rozpočtový rámec je relatívne spoľahlivý, čo dokazujú dobré výsledky v plnení rozpočtových cieľov, hoci v prostredí priaznivých makroekonomických podmienok. Bulharsko v roku 2009 zmiernilo negatívny vplyv krízy na rozpočet tým, že zaviedlo rozsiahle konsolidačné opatrenia. Nedostatky súčasného fiškálneho rámca súvisia s existenciou určitých tzv. diskrečných právomocí ústrednej vlády. Okrem toho tento rámec nezahŕňa viacročné pravidlá a stropy pre výdavky stanovené v priebehu strednodobého fiškálneho plánovania sú záväzné len v krátkodobom horizonte. V programe sa podstatné zmeny rozpočtového rámca nepredpokladajú, s výnimkou predĺženia časového horizontu strednodobého fiškálneho rámca z troch rokov na štyri roky s cieľom dosiahnuť časovú zhodu s mandátom vlády, a tým dosiahnuť vyššiu predvídateľnosť strednodobej politiky. Pravidlo uplatňované na plnenie rozpočtu na úrovni 90 % sa nahradilo ustanovením, ktoré vláde umožňuje kompenzovať pravdepodobný deficit rozpočtových príjmov znížením primárnych výdavkov pod úroveň ročných rozpočtových prostriedkov. Toto nové pravidlo poskytuje vyššiu pružnosť a priestor na konsolidačnú politiku vlády na základe voľnej úvahy v čase krízy. Skutočnosť, že chýba jednoznačnejšia formulácia a vymedzenie uplatňovania tohto pravidla, však vyvoláva určitú netransparentnosť rozpočtového rámca.

(13)

V programe sú zachytené existujúce nedostatky kvality verejných financií. Uznáva sa v ňom potreba prijať naliehavé politické opatrenia na neutralizáciu nepriaznivých dôsledkov starnutia obyvateľstva a zhoršujúcich sa demografických trendov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ambiciózne opatrenia štrukturálnych reforiem sa navrhujú v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, dôchodkového systému, verejnej správy a správy príjmov s cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť verejných príjmov a výdavkov a zvýšiť rastový potenciál hospodárstva na zabezpečenie udržateľnej konvergencie v Európskej únii. Reformy predpokladajú optimalizáciu existujúcich štruktúr, zjednodušovanie pracovných miest vo verejnom sektore, zmenu mechanizmu kalkulácie nákladov a financovania zdravotníckych služieb, realizáciu reformných opatrení v rámci novoprijatej stratégie reformy dôchodkového systému, opatrenia na reformu vysokoškolského vzdelávania a výskumu a vývoja a zmenu modelu správy verejného majetku.

(14)

Pri zohľadnení uvedených rizík týkajúcich sa fiškálnych cieľov možno rozpočtovú stratégiu programu v zásade považovať za zodpovedajúcu požiadavkám paktu a prispievajúcu k zachovaniu makroekonomickej stability a dôvery investorov v bulharské hospodárstvo. V tejto stratégii sa predpokladá dosť ambiciózna štrukturálna konsolidácia vo výške – 2,75 % HDP v roku 2010, a to bez ďalšieho zlepšovania v nasledujúcich rokoch. Plánovaná konsolidácia v roku 2010 nie je úplne podporená opatreniami uvedenými v programe. Okrem toho úspech konsolidácie je viazaný na optimistický makroekonomický scenár, pričom ďalšie riziká sú spojené s revíziou deficitu v roku 2009 smerom nahor. Od roku 2011 by chýbajúca špecifikácia opatrení v programe mohla ešte viac ohroziť predpokladaný proces úprav. Očakáva sa, že MTO sa dosiahne a prekročí s dosť veľkou rezervou už v roku 2010, čím sa tempo štrukturálnej konsolidácie stane pomerne náročným vzhľadom na nepriaznivé hospodárske obdobie, v ktorom sa hospodárstvo nachádza a uvedené riziká rozpočtovej stratégie. Celkové fiškálne smerovanie vyjadrené zmenou štrukturálneho salda je v roku 2010 reštriktívne, v roku 2011 v zásade neutrálne a v roku 2012 umožňuje fiškálne uvoľnenie. Strednodobý cieľ programu udržať cyklicky upravený prebytok vo výške 0,5 % HDP sa dosiahne od roku 2010.

(15)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje vymedzené v kódexe pravidiel pre programy stability a konvergenčné programy, má program niekoľko nedostatkov v povinných i nepovinných údajoch (5).

i)

pokračovalo v realizácii prísnych fiškálnych politík a prijalo ďalšie konsolidačné opatrenia na dosiahnutie cieľa programu na rok 2010, aby sa udržala prebiehajúca náprava vonkajších nerovnováh a zachovala dôvera investorov v hospodárstvo; aby predovšetkým zmiernilo rast miezd vo verejnom sektore s cieľom prispieť k celkovému spomaleniu rastu miezd a zlepšeniu konkurencieschopnosti;

ii)

posilnilo efektívnosť verejných výdavkov dôraznou realizáciou plánovaných štrukturálnych reforiem v oblasti verejnej správy, zdravotníctva, vzdelávania a dôchodkového systému s cieľom posilniť produktivitu a zabezpečiť udržateľnú konvergenciu v Európskej únii.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/17

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M5852. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/17

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M5834. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/18

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M5810. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/19

—

vytvorenie európskej digitálnej knižnice EUROPEANA, ktorá umožňuje prístup online k digitálnemu kultúrnemu materiálu z celej Európy v mnohých jazykoch (knihy, tlač, fotografie, filmové a audiovizuálne diela, archívne dokumenty, muzeálne zbierky, architektonické a archeologické dedičstvo atď.), je výbornou príležitosťou na ukázanie kultúrneho dedičstva členských štátov, ako aj zvýšenie prístupu verejnosti k nemu a povedomia o ňom,

—

digitalizácia kultúrneho materiálu členských štátov a jeho dostupnosť online, ako aj digitálne uchovávanie sú nevyhnutné na vyzdvihnutie takéhoto kultúrneho dedičstva, podnietenie tvorby obsahu a podporu vzniku nových služieb online,

—

oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. augusta 2009 s názvom „Europeana – ďalšie kroky“, na základe ktorého sa začal konzultačný proces zameraný na analýzu najvhodnejších spôsobov, ako zaručiť, aby Europeana a súvisiace politiky vzťahujúce sa na digitalizáciu, dostupnosť online a digitálne uchovávanie zabezpečovali európskej kultúre trvalé zviditeľnenie v digitálnom prostredí,

—

cieľ do konca roku 2010 sprístupniť prostredníctvom Europeany 10 miliónov digitalizovaných diel online,

—

oznámenie Komisie z 19. októbra 2009 s názvom Autorské práva v znalostnej ekonomike, ktoré sa výslovne zaoberá novými právnymi výzvami, ktorým čelia knižnice a archívy pri digitalizácii svojich zbierok,

—

v nadväznosti na rokovania Rady pre vzdelávanie, mládež a kultúru na zasadnutí, ktoré sa konalo 27. novembra 2009, vytvorila Komisia európsku reflexnú skupinu („comité des sages“) pre digitalizáciu, ktorá sa bude zaoberať najmä otázkami súvisiacimi s verejno-súkromnými partnerstvami; vyzýva túto skupinu aby uskutočnila rozsiahle konzultácie a čo najlepšie využila príspevky členských štátov a zainteresovaných strán a aby podľa potreby pravidelne informovala o svojich činnostiach.

—

pokrok, ktorý sa doposiaľ dosiahol a ktorý viedol k vytvoreniu nadácie „Európska digitálna knižnica“ a spusteniu prototypu EUROPEANA 20. novembra 2008, čo predstavuje rozhodujúci krok v tomto procese,

—

že ďalším míľnikom bude prezentácia verzie „Europeana 1.0“ v roku 2010 a následná konsolidácia tejto platformy,

—

organizačné, právne a finančné výzvy v súvislosti s digitalizáciou a prístupnosťou kultúrneho materiálu online, ako aj digitálnym uchovávaním, ako sú napr. otázky týkajúce sa práv duševného vlastníctva a potreby nájsť dodatočné finančné prostriedky na digitalizáciu, ktoré môžu zahŕňať aj prostriedky získané prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev,

—

význam toho, aby sa zabezpečilo, že uvedené výzvy bude riešiť Komisia a členské štáty súbežne s krokmi uvedenými nižšie s cieľom konsolidovať Europeanu ako základnú štruktúru umožňujúcu spoločný prístup ku kultúrnemu obsahu,

—

potrebu, aby členské štáty a Komisia, ako aj orgány a inštitúcie, ktoré sa na projekte Europeana aktívne podieľajú, zvýšili v nadchádzajúcich rokoch úsilie o rozšírenie a obohatenie Europeany, tak z kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho hľadiska.

—

Europeana by sa mala aj naďalej rozvíjať v rámci spoločného úsilia európskych kultúrnych inštitúcií, pričom by sa malo pokračovať v práci na zlepšení portálu – vrátane jednotnejšej a príťažlivejšej prezentácie digitalizovaných položiek, vyriešenia viacjazyčného rozmeru a posilnenia nástrojov na vyhľadávanie – s cieľom splniť potreby a očakávania používateľov,

—

v záujme dlhodobej konsolidácie Europeany by mal udržateľný model financovania a správy zohľadňovať úlohu Europeany ponúkať na cezhraničnom základe čo najširší možný prístup ku kultúrnym zbierkam, európsky rozsah a povahu stránky a takisto poprednú úlohu kultúrnych inštitúcií.

—

digitalizácia nášho kultúrneho dedičstva a jeho dostupnosť online by sa mali uskutočňovať pri plnom dodržiavaní práv duševného vlastníctva. Je potrebné dosiahnuť rýchly pokrok pri hľadaní uskutočniteľných riešení na digitalizáciu diel, ktorých náklad sa už vyčerpal a ktoré už nie sú v distribúcii, a ich ukladanie online, ako aj pri riešení otázok týkajúcich sa diel, v prípade ktorých nie je známy držiteľ autorských práv,

—

zvýšiť počet diel, ktoré sú vo verejnom vlastníctve, ako aj tých, na ktoré sa vzťahujú práva duševného vlastníctva, z knižníc, múzeí, archívov a audiovizuálnych zbierok, ktoré sú sprístupnené cez portál, s plným ohľadom na práva duševného vlastníctva, pričom sa zároveň zabezpečí kvalitatívny prístup umožňujúci predvedenie rôznorodosti a bohatosti kultúrneho dedičstva Európy; pokračovať v spoločnej práci zameranej na zabezpečenie čo najširšej dostupnosti diel, ktoré sú vo verejnom vlastníctve, po ich digitalizácii,

—

pokračovať v úsilí o podporu širšieho geografického rámca a nájdenie lepšej rovnováhy medzi rôznymi typmi obsahu, ktorý je sprístupnený prostredníctvom Europeany (knihy, fotografie, archívne dokumenty, kinematografický a audiovizuálny materiál, muzeálne zbierky, atď.), po zohľadnení osobitných potrieb typov obsahu, ktoré sú náročné na spotrebu zdrojov, ako napríklad audiovizuálny materiál,

—

plne zohľadniť jazykovú rozmanitosť ako jednu z kľúčových čŕt dedičstva Európy a posilniť viacjazyčné vlastnosti stránky Europeany, najmä vyriešením medzijazykového vyhľadávania a automatického prekladu,

—

zabezpečiť centrálne postavenie používateľa a pokračovať v analýze potrieb a profilov používateľov, tiež s cieľom určiť konkrétne aplikácie a mechanizmy vrátane takých, ktoré podporia interaktivitu tým, že umožnia aktívne prispievanie používateľov k obsahu stránky, a zároveň podnikať kroky potrebné na zabezpečenie toho, aby sa obsahu vkladal v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami. Ak to bude možné, nové aplikácie Europeany by mali využívať otvorené formáty, aby umožnili zapojenie sa čo najväčšej možnej komunity tvorcov a zjednodušili primerané opätovné používanie a prispôsobenie softvérových prvkov Europeany iným kontextom,

—

zvýšiť povedomie o Europeane v kultúrnych inštitúciách po celej Európe, ktoré by mohli prispieť obsahom, a medzi možnými používateľmi stránky. V tejto súvislosti by významnú úlohu mohla zohrať spolupráca so vzdelávacím a výskumným sektorom a mali by sa ešte preskúmať ďalšie možnosti spolupráce,

—

zohľadniť rozmanitosť jednotlivých kultúrnych inštitúcií v Európe, aby sa zabezpečilo, že všetky inštitúcie, aj tie najmenšie, majú možnosť spolupodieľať sa na rozvoji Europeany,

—

pokračovať v práci na súbore jasných a široko akceptovaných minimálnych noriem interoperability a podpore ich uplatňovania inštitúciami, ktoré prispievajú obsahom. Pomôže to kultúrnym inštitúciám pri zohľadňovaní potreby jednotných metaúdajov vysokej kvality v procese digitalizácie, ktoré majú kľúčový význam pri vyhľadávaní digitalizovaných diel a vytváraní vzťahov medzi nimi,

—

pracovať na udržateľnom modeli financovania a správy Europeany umožňujúcej spoločný prístup ku kultúrnemu dedičstvu Európy a zabezpečovať optimálne využívanie finančných nástrojov dostupných na financovanie digitalizácie na vnútroštátnej a európskej úrovni,

—

preskúmať možnú úlohu verejno-súkromných partnerstiev pri digitalizácii s cieľom rozšíriť zbierky dostupné prostredníctvom Europeany s prihliadnutím na potrebu primerane chrániť záujmy držiteľov práv, používateľov a prispievajúcich inštitúcií,

—

pokračovali v spoločnej práci pri plnení cieľov stanovených v záveroch Rady z 13. novembra 2006 o vnútroštátnych stratégiách na digitalizáciu kultúrneho materiálu, jeho dostupnosť online a digitálne uchovávanie a cieľov z 20. novembra 2008 o dostupnosti digitalizovaného materiálu prostredníctvom európskej digitálnej knižnice „Europeana“,

—

naďalej a intenzívnejšie podporovali projekty digitalizácie, ktoré realizujú ich kultúrne inštitúcie, aby sa zvýšil počet diel z knižníc, múzeí, archívov a audiovizuálnych zbierok zo všetkých členských štátov a presadzovala ich dostupnosť prostredníctvom Europeany a čo najväčší možný prístup používateľov k jej obsahu, napr. stanovením podmienok na financovanie digitalizácie,

—

pokračovali vo zvyšovaní povedomia medzi kultúrnymi inštitúciami na všetkých územných úrovniach napríklad organizovaním informatívnych stretnutí s cieľom vyzvať ich, aby prispievali do Europeany buď priamo alebo prostredníctvom vnútroštátnych, regionálnych alebo tematických zberných miest,

—

poskytovali Europeane na dobrovoľnej báze až do konca roku 2013 a kým sa nevytvorí udržateľný model financovania a správy nevyhnutnú úroveň podpory, ktorá dopĺňa financovanie Spoločenstva,

—

prispievali k zvyšovaniu povedomia širokej verejnosti o Europeane napríklad usporadúvaním kampaní v spolupráci s kultúrnymi inštitúciami, aby sa jej stránka stala známou medzi jej možnými používateľmi,

—

zjednodušili a podporovali zavádzanie súboru jasných a spoločných minimálnych noriem interoperability pre digitalizovaný kultúrny obsah v rámci Europeany,

—

v rámci skupiny expertov členských štátov pre digitalizáciu a digitálne uchovávanie a v spolupráci s Europeanou vytvorili plán s odporúčaniami na vyvážené zvýšenie množstva obsahu prístupného prostredníctvom Europeany, ktorý sa bude týkať všetkých členských štátov a segmentov (texty, audio záznamy, zvukové záznamy, obrazové snímky) a zahŕňať majstrovské diela európskeho kultúrneho dedičstva vybrané členskými štátmi, a v kontexte tejto skupiny expertov pokračovali v spolupráci s portálom Europeana v otázkach súvisiacich s modelom správy a financovania a strategickým smerovaním stránky,

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/22

(1)

Článok 10 nariadenia (ES) č. 1922/2006 ustanovuje okrem iného, že Rada by mala vymenovať 18 členov rovnako ako náhradníkov správnej rady Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť na obdobie troch rokov.

(2)

Osemnásť členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Nemecko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo) má vymenovať členov a náhradníkov na obdobie od 1. júna 2010 do 31. mája 2013.

(3)

Vlády všetkých uvedených členských štátov predložili Rade zoznamy kandidátov,

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/24

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/25

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/26

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/27

27.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 137/28

1.

Komisia bolo 18. mája 2010 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik Sun Capital Partners V, L.P., ktorý je súčasťou skupiny fondov Sun Capital Partners („Sun Capital“, USA), získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia o fúziách prostredníctvom kúpy akcií a aktív kontrolu nad časťou podniku Rio Tinto Group („Rio Tinto“, Spojené kráľovstvo), ktorú tvorí podnik Alcan Packaging Beauty Business („Beauty Business“).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5866 – Sun Capital/Beauty Business na túto adresu: