22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/2

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 23. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation — Francúzsko) — Google France, Google, Inc./Louis Vuitton Malletier (C-236/08), Viaticum SA, Luteciel SARL (C-237/08), Centre national de recherche en relations humaines (CNRRH) SARL, Pierre-Alexis Thonet, Bruno Raboin, Tiger SARL (C-238/08)

(Spojené veci C-236/08 až C-238/08) (1)

(Ochranné známky - Internet - Internetový vyhľadávač - Reklama na základe kľúčových slov („keyword advertising“) - Zobrazenie odkazov na stránky konkurentov majiteľov uvedených ochranných známok alebo na stránky, na ktorých sú ponúkané imitácie, na základe kľúčových slov zodpovedajúcich ochranným známkam - Smernica 89/104/EHS - Článok 5 - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 9 - Zodpovednosť prevádzkovateľa internetového vyhľadávača - Smernica 2000/31/ES („smernica o elektronickom obchode“))

2010/C 134/02

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Google France, Google, Inc.

Odporcovia: Louis Vuitton Malletier (C-236/08), Viaticum SA, Luteciel SARL (C-237/08), Centre national de recherche en relations humaines (CNRRH) SARL, Pierre-Alexis Thonet, Bruno Raboin, Tiger SARL (C-238/08)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de Cassation — Výklad článku 5 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), článku 9 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20 decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) a článku 14 smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399) — Pojem „používanie“ ochrannej známky a práva jej majiteľa — Poskytovateľ služby platených odkazov na internete, ktorý nevykonáva žiadnu reklamu pre vlastné výrobky alebo služby, ale sprístupňuje inzerentom kľúčové slová reprodukujúce alebo imitujúce zapísané ochranné známky a na základe zmluvy o poskytovaní služieb zabezpečuje prostredníctvom kľúčových slov vytvorenie a prednostné zobrazenie reklamných odkazov na internetové stránky, ktoré ponúkajú falzifikáty tovarov — Podmienky vylúčenia zodpovednosti poskytovateľa služieb uloženia informácií, ktoré sú poskytované príjemcom týchto služieb

Výrok rozsudku

Článok 5 ods. 1 písm. a) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a článok 9 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva sa musia vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky je oprávnený zakázať inzerentovi, aby na základe kľúčového slova zhodného s uvedenou ochrannou známkou, ktoré tento inzerent bez súhlasu uvedeného majiteľa vybral v rámci služby odkazov na internete, robil reklamu pre tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je zapísaná uvedená ochranná známka, ak uvedená reklama priemernému používateľovi internetu neumožňuje alebo len ťažko umožňuje zistiť, či tovary alebo služby uvedené v reklame pochádzajú od majiteľa ochrannej známky alebo z podniku, ktorý je s ním hospodársky prepojený, alebo naopak, od tretej osoby.

2.	Poskytovateľ služby odkazov na internete, ktorý ukladá označenie zhodné s ochrannou známkou ako kľúčové slovo a na základe neho zabezpečuje zobrazenie reklám, sa nedopúšťa používania tohto označenia v zmysle článku 5 ods. 1 a 2 smernice 89/104 alebo článku 9 ods. 1 nariadenia č. 40/94.

Článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) sa musí vykladať v tom zmysle, že pravidlo v ňom stanovené sa vzťahuje na poskytovateľa služby odkazov na internete, ak tento poskytovateľ nemá aktívnu úlohu takej povahy, že by vďaka nej poznal ukladané údaje alebo mal nad nimi kontrolu. Ak nemá takúto úlohu, uvedený poskytovateľ nemôže byť považovaný za zodpovedného za údaje, ktoré ukladá na žiadosť inzerenta, ibaže by po tom, ako sa dozvedel o protiprávnosti týchto údajov alebo činností tohto inzerenta, bezodkladne neodstránil uvedené údaje alebo k nim neznemožnil prístup.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/3

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 25. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof — Rakúsko) — Die BergSpechte Outdoor Reisen und Alpinschule Edi Koblmüller GmbH/Günter Guni, trekking.at Reisen GmbH

(Vec C-278/08) (1)

(Ochranné známky - Internet - Reklama na základe kľúčových slov („keyword advertising“) - Zobrazenie odkazov na stránky konkurentov majiteľov uvedených ochranných známok na základe kľúčových slov zhodných alebo podobných ochranným známkam - Smernica 89/104/EHS - Článok 5 ods. 1)

2010/C 134/03

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Die BergSpechte Outdoor Reisen und Alpinschule Edi Koblmüller GmbH

Žalovaná: Günter Guni, trekking.at Reisen GmbH

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Oberster Gerichtshof — Výklad článku 5 ods. 1 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92) — Registrácia označenia podobného alebo zhodného s ochrannou známkou u prevádzkovateľa internetového vyhľadávača, aby sa následne po zadaní tohto označenia ako hľadaného slova objavila na obrazovke automatická reklama na výrobky alebo služby zhodné alebo podobné tovarom a službám, pre ktoré je sporná uvedená ochranná známka zapísaná („keyword advertising“) — Kvalifikovanie tohto používania ako používania ochrannej známky, ktoré je jej majiteľ oprávnený zakázať

Výrok rozsudku

Článok 5 ods. 1 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky je oprávnený zakázať inzerentovi, aby na základe kľúčového slova zhodného alebo podobného s uvedenou ochrannou známkou, ktoré tento inzerent bez súhlasu uvedeného majiteľa vybral v rámci služby odkazov na internete, robil reklamu pre tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je zapísaná uvedená ochranná známka, ak uvedená reklama priemernému používateľovi internetu neumožňuje alebo len ťažko umožňuje zistiť, či tovary alebo služby uvedené v reklame pochádzajú od majiteľa ochrannej známky alebo z podniku, ktorý je s ním hospodársky prepojený, alebo naopak, od tretej osoby.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 30.8.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/3

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 18. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Giudice di Pace di Ischia — Taliansko) — Rosalba Alassini/Telecom Italia SpA (C-317/08) a Filomena Califano/Wind SpA (C-318/08) a Lucia Anna Giorgia Iacono/Telecom Italia SpA (C-319/08) a Multiservice Srl/Telecom Italia SpA (C-320/08)

(Spojené veci C-317/08 až C-320/08) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Zásada účinnej súdnej ochrany - Elektronické komunikačné siete a služby - Smernica 2002/22/ES - Univerzálna služba - Spory medzi koncovými užívateľmi a poskytovateľmi - Povinný pokus o mimosúdny zmier)

2010/C 134/04

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Giudice di Pace di Ischia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: Rosalba Alassini (C-317/08), Filomena Califano (C-318/08), Lucia Anna Giorgia Iacono (C-319/08), Multiservice Srl (C-320/08)

Žalovaní: Telecom Italia SpA (C-317/08), Wind SpA (C-318/08) Telecom Italia SpA (C-319/08), Telecom Italia SpA (C-320/08)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Giudice di Pace di Ischia — Výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367), smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, s. 12; Mim. vyd. 15/004, s. 223) a článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv — Spory v oblasti elektronických komunikácií medzi koncovými užívateľmi a operátormi týkajúce sa náhrady škody spôsobenej údajným neplnením zmluvy, ktorej predmetom sú telefónne služby poskytované operátorom — Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje povinný pokus o zmier pred podaním súdnej žaloby — Možnosť podať súdnu žalobu bez využitia pokusu o zmier

Výrok rozsudku

Článok 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sa pri sporoch v oblasti služieb elektronických komunikácií medzi koncovými užívateľmi a poskytovateľmi uvedených služieb týkajúcich sa práv, ktoré poskytuje táto smernica, musí uskutočniť povinný pokus o mimosúdny zmier ako podmienka prípustnosti súdnych žalôb.

Ani zásady ekvivalencie a efektivity a zásada účinnej súdnej ochrany nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pri takých sporoch ukladá predchádzajúce využitie mimosúdneho zmierovacieho konania, pokiaľ toto konanie nevedie k záväznému rozhodnutiu pre účastníkov, nespôsobuje podstatné oneskorenie podania súdnej žaloby, pozastavuje premlčanie dotknutých práv a nevedie ku vzniku výdavkov pre účastníkov, alebo vedie len ku vzniku drobných výdavkov, avšak za predpokladu, že uvedené zmierovacie konanie nie je dostupné výlučne elektronicky a predbežné opatrenia sú možné vo výnimočných prípadoch, keď to vyžaduje naliehavosť situácie.

(1) Ú. v. EÚ C 236, 13.9.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/4

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation — Francúzsko) — Olympique Lyonnais SASP/Olivier Bernard, Newcastle United FC

(Vec C-325/08) (1)

(Článok 39 ES - Voľný pohyb pracovníkov - Obmedzenie - Profesionálni futbaloví hráči - Povinnosť uzavrieť prvú profesionálnu hráčsku zmluvu s klubom, ktorý hráča vychoval - Zaviazanie hráča na náhradu škody z dôvodu porušenia tejto povinnosti - Odôvodnenie - Cieľ spočívajúci v podpore náboru a výchovy mladých hráčov)

2010/C 134/05

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Olympique Lyonnais SASP

Žalovaní: Olivier Bernard, Newcastle United FC

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation (Francúzsko) — Výklad článku 39 ES — Vnútroštátne ustanovenie, podľa ktorého má futbalový hráč povinnosť poskytnúť náhradu škody klubu, v ktorom bol vychovaný, ak po uplynutí obdobia jeho výchovy podpíše profesionálnu hráčsku zmluvu s klubom z iného členského štátu — Prekážka voľného pohybu pracovníkov — Možné odôvodnenie takéhoto obmedzenia potrebou podpory náboru a výchovy mladých profesionálnych hráčov

Výrok rozsudku

Článku 45 ZFEÚ neodporuje systém, ktorý na účely uskutočnenia cieľa spočívajúceho v podpore náboru a výchovy mladých hráčov zaručuje odškodnenie klubu, ktorý hráča vychoval, v prípade, keď mladý hráč uzavrie po ukončení obdobia svojej výchovy profesionálnu hráčsku zmluvu s klubom z iného členského štátu, pod podmienkou, že tento systém je spôsobilý zaručiť uskutočnenie uvedeného cieľa a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

Na zaručenie uskutočnenia uvedeného cieľa nie je nevyhnutný systém, ako je predmetný systém vo veci samej, podľa ktorého môže byť „talentovanému“ hráčovi, ktorý po ukončení obdobia svojej výchovy uzavrie profesionálnu hráčsku zmluvu s klubom z iného členského štátu, uložená povinnosť náhrady škody, ktorej výška nezávisí od skutočných nákladov na výchovu.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 27.9.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/5

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. marca 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-392/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 96/82/ES - Kontrola nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok - Článok 11 ods. 1 písm. c) - Povinnosť vypracovať externé núdzové plány - Lehota)

2010/C 134/06

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: S. Pardo Quintillán a A. Sipos, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: B. Plaza Cruz, splnomocnená zástupkyňa)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 11 ods. 1 písm. c) smernice Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/105/ES (Ú. v. ES L 10, 1997, s. 13; Mim. vyd. 05/002, s. 410) — Nevypracovanie určitých externých núdzových plánov na prijatie opatrení mimo podnikov

Výrok rozsudku

Španielske kráľovstvo si tým, že nevypracovalo externé núdzové plány pre všetky podniky, na ktoré sa uplatňuje článok 9 smernice Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 11 ods. 1 písm. c) tejto smernice.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 272, 25.10.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/5

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. marca 2010 — Sviluppo Italia Basilicata SpA/Európska komisia

(Vec C-414/08 P) (1)

(Odvolanie - Európsky fond pre regionálny rozvoj (EFRR) - Zníženie finančnej pomoci - Globálny grant na účely realizácie opatrení na podporu malých a stredných podnikov - Lehota na vykonanie investícií - Voľná úvaha Komisie)

2010/C 134/07

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Sviluppo Italia Basilicata SpA (v zastúpení: F. Sciaudone, R. Sciaudone a A. Neri, avvocati)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: L. Flynn, splnomocnený zástupca, A. dal Ferro, avvocato)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 8. júla 2008, Sviluppo Italia Basilicata/Komisia (T-176/06), ktorým Súd prvého stupňa zamietol jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2006) 1706 z 20. apríla 2006, ktorým sa znižuje pomoc Európskeho fondu pre regionálny rozvoj udelená vo forme globálneho grantu na účely realizácie opatrení na podporu malých a stredných podnikov v talianskom regióne Basilicata, poskytnutá v rámci pomoci Spoločenstva pre štrukturálne intervencie v regiónoch Talianska patriacich do cieľa č. 1, a jednak, náhradu škody, ktorá bola spôsobená týmto rozhodnutím

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Sviluppo Italia Basilicata SpA je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 301, 22.11.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/6

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 18. marca 2010 — Trubowest Handel GmbH, Viktor Makarov/Rada Európskej únie, Európska komisia

(Vec C-419/08 P) (1)

(Odvolanie - Dumping - Nariadenie (ES) č. 2320/97, ktorým sa zavádzajú antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok - Mimozmluvná zodpovednosť - Ujma - Príčinná súvislosť)

2010/C 134/08

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolatelia: Trubowest Handel GmbH, (v zastúpení: K. Adamantopoulos, E. Petritsi, dikigoroi), Viktor Makarov (v zastúpení: K. Adamantopoulos, E. Petritsi, dikigoroi)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie (v zastúpení: J.-P. Hix, splnomocnený zástupca, G. Berrisch a G. Wolf, Rechtsanwälte), Európska komisia (N. Khan a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 9. júla 2008, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia (T-429/04), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o náhradu škody, ktorá bola údajne spôsobená žalobcom po prijatí nariadenia Rady (ES) č. 2320/97 zo 17. novembra 1997, ktorým sa zavádzajú konečné antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele pôvodom z Maďarska, Poľska, Českej republiky, Rumunska a zo Slovenskej republiky a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 1189/93 a zastavuje konanie v súvislosti s týmito dovozmi pôvodom z Chorvátskej republiky (Ú. v. ES L 322, s. 1; Mim. vyd. 11/026, s. 329)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Spoločnosť Trubowest Handel GmbH a Viktor Makarov sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 285, 8.11.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/6

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 18. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — F. Gielen/Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-440/08) (1)

(Priame dane - Článok 43 ES - Daňovník nerezident - Podnikateľ - Právo na odpočet pre samostatne zárobkovo činné osoby - Kritérium počtu hodín - Diskriminácia medzi daňovníkmi rezidentmi a nerezidentmi - Voľba rovnakého zaobchádzania)

2010/C 134/09

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: F. Gielen

Žalovaný: Staatssecretaris van Financiën

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hoge Raad der Nederlanden den Haag — Výklad článku 43 ES — Vnútroštátna právna úprava poskytujúca samostatným zárobkovo činným osobám právo odpočítať zo svojho zisku paušálnu sumu pod podmienkou, že za kalendárny rok v prospech podniku odpracovali minimálne 1 225 hodín — Nezohľadnenie hodín odpracovaných v prospech podniku so sídlom v inom členskom štáte výlučne v prípade daňovníka nerezidenta

Výrok rozsudku

Článok 49 ZFEÚ bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá má, pokiaľ ide o poskytnutie daňového zvýhodnenia, akým je odpočet pre samostatne zárobkovo činné osoby dotknutý vo veci samej, diskriminačné účinky voči daňovníkom nerezidentom, a to aj v prípade, že si títo daňovníci môžu, pokiaľ ide o toto zvýhodnenie, zvoliť režim uplatňujúci sa na daňovníkov rezidentov.

(1) Ú. v. EÚ C 327, 20.12.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/7

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 25. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf — Nemecko) — Helmut Müller GmbH/Bundesanstalt für Immobilienaufgaben

(Vec C-451/08) (1)

(Postupy zadávania verejných zákaziek na práce - Verejné zákazky na práce - Pojem - Predaj pozemku verejným orgánom, na ktorom nadobúdateľ plánuje neskôr vykonať práce - Práce zodpovedajúce cieľom urbanistického rozvoja, ktoré vymedzil územno-správny celok)

2010/C 134/10

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Helmut Müller GmbH

Žalovaná: Bundesanstalt für Immobilienaufgaben

Za účasti: Gut Spascher Sand Immobilien GmbH, mesto Wildeshausen

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Oberlandesgericht Düsseldorf — Výklad článku 1 ods. 2 písm. b) a ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132) — Pojmy „verejná zákazka na práce“ a „verejná koncesia na práce“ — Povinnosť uskutočniť postup zadávania zákaziek v prípade predaja pozemku treťou osobou, keď nadobúdateľ má neskôr na tomto pozemku vykonať práce zodpovedajúce cieľom urbanistického rozvoja definovaným územnosprávnym celkom a tento plán bol územnosprávnym celkom schválený pred uzatvorením kúpnej zmluvy

Výrok rozsudku

Pojem verejné zákazky na práce v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, nevyžaduje, aby práce, ktoré sú predmetom zákazky, boli vo vecnom alebo fyzickom zmysle vykonané pre verejného obstarávateľa, pokiaľ mu prinášajú priamy hospodársky úžitok. Výkon regulačných právomocí verejným obstarávateľom v oblasti územného plánovania nestačí na to, aby bola splnená táto posledná podmienka.

2.	Pojem verejné zákazky na práce v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18 vyžaduje, aby úspešný uchádzač prevzal priamo alebo nepriamo záväzok vykonať práce, ktoré sú predmetom zákazky, a aby plnenie z tohto záväzku bolo vymožiteľné na súde spôsobmi stanovenými vnútroštátnym právom.

„Požiadavky špecifikované verejným obstarávateľom“ v zmysle tretieho variantu uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18 nemôžu spočívať v samotnej skutočnosti, že verejný orgán preskúma určitú projektovú dokumentáciu, ktorá mu bola predložená, alebo príjme rozhodnutie v rámci výkonu svojich právomocí v oblasti územného plánovania.

4.	Za okolností, o aké ide vo veci samej, je verejná koncesia na práce v zmysle článku 1 ods. 3 smernice 2004/18 vylúčená.

5.	Za okolností, ako sú vo veci samej, sa ustanovenia smernice 2004/18 neuplatnia na situáciu, v ktorej verejný orgán predá podniku pozemok, zatiaľ čo ďalší verejný orgán chce zadať zákazku na práce na tomto pozemku, hoci zatiaľ formálne nerozhodol o zadaní zákazky.

(1) Ú. v. EÚ C 6, 10.1.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/7

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 18. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Beroep te Gent — Belgicko) — Erotic Center BVBA/Belgicko

(Vec C-3/09) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Článok 12 ods. 3 písm. a) - Príloha H - Znížená sadzba DPH - Pojem „oprávnenie na vstup do kina“ - Privátna kabínka na sledovanie filmov na základe vlastnej voľby)

2010/C 134/11

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van Beroep te Gent

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Erotic Center BVBA

Žalovaný: Belgicko

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van Beroep te Gent — Výklad prílohy H kategórie 7 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) (teraz príloha III bod 7 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Znížená sadzba dane pre určité dodávky tovarov a služieb — Kiná — Pojem — Privátna kabínka na sledovanie filmov na základe vlastnej voľby

Výrok rozsudku

Pojem oprávnenie na vstup do kina uvedený v prílohe H kategórii 7 prvom odseku šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2001/4/ES z 19. januára 2001, musí byť vykladaný v tom zmysle, že sa nevzťahuje na platbu vykonanú spotrebiteľom s cieľom individuálne sledovať jeden alebo viacero filmov, alebo aj úryvky z filmov v súkromnom priestore, akým sú dotknuté kabínky v spore vo veci samej.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.4.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/8

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. marca 2010 — Európska komisia/Holandské kráľovstvo

(Vec C-79/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Daň z pridanej hodnoty - Smernica 2006/112/ES - Články 13 a 132 - Organizácie, ktoré sa spravujú verejným právom - Postavenie orgánov verejnej moci - Činnosti - Nezdanenie - Oslobodenia - Sociálno-kultúrne odvetvie, odvetvie zdravotníctva a odvetvie vzdelávania - „Euroregióny“ - Podpora pracovnej mobility - Dočasné pridelenie pracovníkov - Dôkazné bremeno)

2010/C 134/12

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a W. Roels, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Holandské kráľovstvo (v zastúpení: C. M. Wissels, D. J. M. de Grave a Y. de Vries, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 2 ods. 1 písm. c), článku 13, článku 24 ods. 1 a článku 132 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Dočasné pridelenie pracovníkov v odvetví zdravotníctva, vzdelávania a v sociálno-kultúrnom odvetví — Podpora pracovnej mobility — Euroregión

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 6.6.2006.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/8

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 18. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van bereop te Brussel — Belgicko) — SGS Belgium NV, Firme Derwa NV, Centraal Beheer Achmea NV/Belgisch Interventie- en Restitutiebureau, Firme Derwa NV, Centraal Beheer Achmea NV, SGS Belgium NV, Belgisch Interventie- en Restitutiebureau

(Vec C-218/09) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nariadenie (EHS) č. 3665/87 - Vývozné náhrady - Článok 5 ods. 3 - Podmienky poskytnutia - Výnimka - Pojem „vyššia moc“ - Výrobky zničené počas prepravy)

2010/C 134/13

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van bereop te Brussel

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: SGS Belgium NV, Firme Derwa NV, Centraal Beheer Achmea NV

Žalovaní: Belgisch Interventie- en Restitutiebureau, Firme Derwa NV, Centraal Beheer Achmea NV, SGS Belgium NV, Belgisch Interventie- en Restitutiebureau

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van beroep te Brussel — Výklad článku 5 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 351, s. 1) — Podmienky na poskytnutie vývozných náhrad — Výnimka — Tovar, ktorý sa zničil počas prepravy v dôsledku vyššej moci

Výrok rozsudku

Článok 5 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987, ktorým sa stanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1384/95 z 19. júna 1995, sa má vykladať v tom zmysle, že pokazenie zásielky mäsa za podmienok uvedených vnútroštátnym súdom nepredstavuje vyššiu moc v zmysle tohto ustanovenia.

(1) Ú. v. EÚ C 220, 12.9.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/9

Uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) z 25. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Judical da Comarca do Porto — Portugalsko) — Santa Casa da Misericórdia de Lisboa/Liga Portuguesa de Futebol Profissional, Bwin Intrnational Ltd, predtým Baw International Ltd, Betandwin.Com Interactive Entertainment

(Vec C-55/08) (1)

(Prejudiciálne konanie - Neprípustnosť)

2010/C 134/14

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Judical da Comarca do Porto

Účastníci konania

Žalobkyňa: Santa Casa da Misericórdia de Lisboa

Žalované: Liga Portuguesa de Futebol Profissional, Bwin Intrnational Ltd, predtým Baw International Ltd, Betandwin.Com Interactive Entertainment

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunal Judical da Comarca do Porto — Výklad článkov 43 ES, 49 ES a 56 ES — Vnútroštátna právna úprava, ktorá vyhradzuje určitému subjektu právo výhradne prevádzkovať hazardné a stávkové hry a považuje za trestný čin organizácie, reklamy a prijímania stávok na športové podujatia, a to vrátane prostredníctvom internetu — Zákaz robiť reklamu, organizovať a prevádzkovať tieto stávky a lotériu prostredníctvom internetu a odovzdávať výhercom hodnotu cien uložený podniku, ktorý prevádzkuje stávkové hry a lotériu na internete a ktorý má svoje sídlo v inom členskom štáte

Výrok uznesenia

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Judical da Comarca do Porto (Portugalsko) rozhodnutím z 19. decembra 2007 je zjavne neprípustný.

(1) Ú. v. EÚ C 92, 12.4.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/9

Uznesenie Súdneho dvora z 9. decembra 2009 — Luigi Marcuccio/Európska komisia

(Vec C-432/08 P) (1)

(Odvolanie - Úradníci - Sociálne zabezpečenie - Prevzatie liečebných nákladov - Implicitné zamietnutie žiadosti o úplnú náhradu liečebných nákladov žalobcu - Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné)

2010/C 134/15

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall a C. Berardis-Kayser, splnomocnený zástupca, A. dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 9. júla 2008, Marcuccio/Komisia (spojené veci T-296/05 a T-408/05), ktorým Súd prvého stupňa zamietol ako neprípustný návrh na zrušenie dvoch implicitných rozhodnutí likvidačného oddelenia Spoločného režimu nemocenského poistenia Európskych spoločenstiev zamietajúcich uhradiť vo výške 100 % niektoré liečebné náklady žalobcu, ako aj návrh smerujúci k zaviazaniu Komisie zaplatiť v prospech žalobcu sumy určitých liečebných nákladov

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pán Marcuccio je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 313, 6.12.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/10

Uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) z 9. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale della Sicilia — Taliansko) — Buzzi Unicem SpA, a i.

(Spojené veci C-478/08 a C-479/08) (1)

(Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku - Zásada znečisťovateľ platí - Smernica 2004/35/ES - Environmentálna zodpovednosť - Uplatnenie ratione temporis - Znečistenie, ktoré predchádza dňu stanovenému na prevzatie tejto smernice a ktoré pokračuje po tomto dni - Vnútroštátna úprava, ktorá pričíta náklady na náhradu škôd súvisiacich s týmto znečistením viacerým podnikom - Požiadavka zavinenia alebo nedbanlivosti - Požiadavka príčinnej súvislosti - Nápravné opatrenia - Povinnosť prerokovania s dotknutými podnikmi - Príloha II uvedenej smernice)

2010/C 134/16

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale della Sicilia

Účastníci konania

Žalobkyne: Buzzi Unicem SpA, ISAB Energy srl, Raffinerie Mediterranee SpA (ERG) (C-478/08), Dow Italia Divisione Commerciale Srl (C-479/08)

Žalovaní: Ministero dello Sviluppo Economico, Ministero della Salute, Ministero Ambiente e Tutela del Territorio e del Mare, Ministero delle Infrastrutture, Ministero dei Trasporti, Presidenza del Consiglio dei Ministri, Ministero dell’Interno, Regione Siciliana, Assessorato Regionale Territorio ed Ambiente (Sicilia), Assessorato Regionale Industria (Sicilia), Prefettura di Siracusa, Istituto Superiore di Sanità, Commissario Delegato per Emergenza Rifiuti e Tutela Acque (Sicilia), Vice Commissario Delegato per Emergenza Rifiuti e Tutela Acque (Sicilia), Agenzia Protezione Ambiente e Servizi Tecnici (APAT), Agenzia Regionale Protezione Ambiente (ARPA Sicilia), Istituto Centrale Ricerca Scientifica e Tecnologica Applicata al Mare, Subcommissario per la Bonifica dei Siti Contaminati, Provincia Regionale di Siracusa, Consorzio ASI Sicilia Orientale Zona Sud, Comune di Siracusa, Comune d’Augusta, Comune di Melilli, Comune di Priolo Gargallo, Azienda Unità Sanitaria Locale N8, Sviluppo Italia Aree Produttive SPA, Sviluppo Italia SpA (C-478/08), Ministero Ambiente e Tutela del Territorio e del Mare, Ministero dello Sviluppo economico, Ministero della Salute, Regione siciliana, Commissario Delegato per Emergenza Rifiuti e Tutela Acque (Sicilia) (C-479/08)

Za účasti: ENI Divisione Exploration and Production SpA, ENI SpA, Edison SpA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale Amministrativo Regionale della Sicilia — Výklad článku 174 ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, s. 56; Mim. vyd. 15/008, s. 357) a zásady „znečisťovateľ platí“ — Vnútroštátna právna úpravu, ktorá poskytuje správnemu orgánu právomoc uložiť súkromným podnikateľom povinnosť uskutočniť opatrenia na nápravu bez toho, aby viedol vyšetrovanie s cieľom zistenia osoby zodpovednej za predmetné znečistenie

Výrok uznesenia

V situácii znečistenia životného prostredia o akú ide v konaniach vo veci samej:

—

keď nie sú splnené podmienky uplatnenia ratione temporis a/alebo ratione materiae smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd, potom takáto situácia bude v pôsobnosti vnútroštátneho práva, pod podmienkou dodržania pravidiel Zmluvy a bez toho, aby tým boli dotknuté ďalšie akty sekundárneho práva,

—

smernica 2004/35 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje príslušnému orgánu konajúcemu v rámci tejto smernice predpokladať existenciu príčinnej súvislosti, vrátane prípadu znečistení plošného charakteru, medzi prevádzkovateľmi a zisteným znečistením, a to z dôvodu, že znečistená zóna sa nachádza v blízkosti ich zariadení. V súlade so zásadou znečisťovateľ platí však na účely predpokladu druhu takejto príčinnej súvislosti musí mať tento orgán konkrétne a prípustné dôkazy, ktoré môžu opodstatniť jeho predpoklad, ako napríklad to, že zistené znečistenie sa nachádza v blízkosti zariadenia prevádzkovateľa, a to, že nájdené znečisťujúce látky sa zhodujú so zložkami, ktoré používa uvedený prevádzkovateľ v rámci svojich činností,

—

článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 5 a článok 11 ods. 2 smernice 2004/35 sa majú vykladať tak, že keď príslušný orgán rozhoduje o uložení nápravných opatrení environmentálnych škôd prevádzkovateľom, ktorých činnosti patria do prílohy III tejto smernice, potom uvedený orgán nie je povinný preukázať nedbanlivosť a ani úmyselný zámer prevádzkovateľov, ktorých činnosti sa považujú za spôsobujúce environmentálne škody. Naopak je úlohou tohto orgánu na jednej strane najskôr vyhľadať pôvod zisteného znečistenia, keďže uvedený orgán má v tejto súvislosti mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o konania, použité prostriedky a o dĺžku takéhoto vyhľadávania. Na druhej strane tento orgán je povinný preukázať podľa vnútroštátnych pravidiel upravujúcich dokazovanie príčinnú súvislosť medzi činnosťami prevádzkovateľov, na ktorých sa zameriavajú nápravné opatrenia, a týmto znečistením,

—

keďže povinnosť nápravy vzniká prevádzkovateľom iba z dôvodu ich podielu na znečistení alebo nebezpečenstve znečistenia, príslušný orgán musí v zásade preukázať úroveň podielu každého z týchto prevádzkovateľov na znečistení, ktoré chce napraviť a zohľadniť ich príslušný podiel vo výpočte nákladov akcií na nápravu, ktoré tento orgán vyúčtuje uvedeným prevádzkovateľom, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 9 smernice 2004/35.

Článok 7 a článok 11 ods. 4 smernice 2004/35/ES v spojení s prílohou II tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že:

—

príslušný orgán je oprávnený podstatným spôsobom zmeniť opatrenia na nápravu environmentálnych škôd, o ktorých sa rozhodlo po kontradiktórnom konaní vedenom v spolupráci s dotknutými prevádzkovateľmi, ktoré už boli vykonané alebo s ktorých výkonom sa začína. S cieľom prijať takéto rozhodnutia však:

—	tento orgán je povinný vypočuť prevádzkovateľov, ktorým sú uložené takéto opatrenia, ibaže by išlo o naliehavú environmentálnu situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah príslušného orgánu,

—	tento orgán je tiež povinný vyzvať najmä osoby, na pozemkoch ktorých sa majú vykonať tieto nápravné opatrenia, aby predložili svoje pozorovania, ktoré zohľadní, a

—

tento orgán je povinný zohľadniť kritériá uvedené v bode 1.3.1 prílohy II smernice 2004/35 a uviesť vo svojom rozhodnutí dôvody jeho výberu a prípadne tie, ktoré môžu vysvetliť to, že podrobné skúmanie so zreteľom na uvedené kritériá nebolo urobené alebo nemohlo byť urobené napríklad z dôvodu naliehavosti environmentálnej situácie,

—

za okolností, aké sú vo veciach samých, smernica 2004/35 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje príslušnému orgánu podmieniť výkon práva prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahujú nápravné environmentálne opatrenia, použiť svoje pozemky tým, že vykonajú práce, ktoré si vyžadujú tieto opatrenia, a to aj keď tieto opatrenia sa nedotýkajú uvedených pozemkov z toho dôvodu, že už boli predmetom skorších opatrení bonifikácie alebo že nikdy neboli znečistené. Takéto opatrenie však musí byť odôvodnené cieľom, ktorým je zabrániť zhoršeniu environmentálnej situácie tam, kde sa uplatňujú uvedené opatrenia, alebo v súlade so zásadou predchádzania škodám, cieľom, ktorým je predchádzať vzniku alebo opätovnému vzniku ďalších environmentálnych škôd na uvedených pozemkoch prevádzkovateľov, susediacich s morským pobrežím, ktoré je predmetom uvedených nápravných opatrení.

(1) Ú. v. EÚ C 19, 24.1.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/11

Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) z 22. januára 2010 — ecoblue AG/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA

(Vec C-23/09 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 8 ods. 1 písm. b) - Skoršia ochranná známka BLUE - Slovné označenie „Ecoblue“ - Pravdepodobnosť zámeny - Podobnosť označení)

2010/C 134/17

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: ecoblue AG (v zastúpení: C. Osterrieth, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca), Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 12. novembra 2008, ecoblue AG/ÚHVT (T-281/07), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu podanú prihlasovateľom slovnej ochrannej známky „Ecoblue“ pre služby v triedach 35, 35 a 38 proti rozhodnutiu R 844/2006-1 prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (Ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 25. apríla 2007 zamietajúcemu odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, ktoré odmietlo zápis tejto ochrannej známky na základe námietky podanej majiteľom slovnej ochrannej známky Spoločenstva „BLUE“ pre výrobky a služby v triedach 9, 36 a 38, ako aj iných slovných ochranných známok Spoločenstva obsahujúcich slovo „BLUE“

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	ecoblue AG je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 90, 18.4.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/12

Uznesenie Súdneho dvora (štvrtá komora) z 11. marca 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta domstolen — Švédsko) — Djurgården-Lilla Värtans Miljöskyddsförening/AB Fortum Värme samägt med Stockholms stad

(Vec C-24/09) (1)

(Článok 104 ods. 3 prvý pododsek rokovacieho poriadku - Smernica 85/337/ES - Posudzovanie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie - Smernica 96/61 - Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia - Účasť verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia - Právo odvolať sa proti rozhodnutiam o schválení projektov spôsobilých významne ovplyvniť životné prostredie)

2010/C 134/18

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Högsta domstolen

Účastníci konania

Žalobca: Djurgården-Lilla Värtans Miljöskyddsförening

Žalovaný: AB Fortum Värme samägt med Stockholms stad

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Högsta domstolen — Výklad článku 1 ods. 2, článku 6 ods. 4 a článku 10a smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES — Vyhlásenie Komisie (Ú. v. L 156, s. 17) — Výklad článku 2 ods. 14 a článku 15a smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (Ú. v. ES L 257, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80), zmenenej a doplnenej smernicou 2003/35/ES — Vnútroštátna právna úprava, ktorá lokálnym neziskovým združeniam umožňuje zúčastňovať sa na konaní predchádzajúcom povoleniu činností nebezpečných pre životné prostredie, ale podriaďujúca právo takýchto združení podať odvolanie voči rozhodnutiu o povolení podmienke mať ako cieľ uvedený v stanovách ochranu životného prostredia, vykonávať činnosť počas aspoň troch rokov a mať najmenej 2 000 členov

Výrok uznesenia

Dotknutá verejnosť v zmysle článku 1 ods. 2 a článku 10a smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ako aj v zmysle článku 2 bodu 14 a článku 15a smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/35, pričom posledné uvedené ustanovenia boli prebraté do článku 2 bodu 15 a článku 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, musí mať možnosť dosiahnuť preskúmanie rozhodnutia, ktorým súd, ktorý je súčasťou súdnej sústavy členského štátu, rozhodol o žiadosti o povolenie zámeru, bez ohľadu na to, akú úlohu mohla mať pri prejednaní uvedenej žiadosti vďaka svojej účasti v konaní pred uvedeným súdom a možnosti uplatniť pri tejto príležitosti svoje stanovisko.

Článok 10a smernice 85/337, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/35, a článok 15a smernice 96/61, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/35, pričom posledné uvedené ustanovenie bolo prebraté do článku 16 smernice 2008/1, bráni ustanoveniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá vyhradzuje právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o činnosti, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 85/337, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/35, a smernice 96/61, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/35, iba združeniam na ochranu životného prostredia, ktoré majú aspoň 2 000 členov.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/13

Uznesenie Súdneho dvora z 22. januára 2010 — Helénska republika/Európska komisia

(Vec C-43/09 P) (1)

(Odvolanie - Rozhodnutie Komisie o znížení pomoci pôvodne poskytnutej Kohéznym fondom na projekt nového aténskeho medzinárodného letiska Spata - Žaloba o neplatnosť - Zásady zákazu retroaktivity, právnej istoty a proporcionality - Odvolanie, ktoré je z časti zjavne neprípustné a z časti zjavne nedôvodné)

2010/C 134/19

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Helénska republika (v zastúpení: C. Meïdanis a M. Tassopoulou, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a B. Conte, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsma komora) z 19. novembra 2008, Grécko/Komisia (T-404/05), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie K(2005) 3243 z 1. septembra 2005, ktorým sa znižuje pomoc pôvodne poskytnutá Kohéznym fondom na projekt č. 95/09/65/040, týkajúci sa nového aténskeho medzinárodného letiska Spata

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/13

Uznesenie Súdneho dvora z 29. januára 2010 — Georgios Karatzoglou/Európska agentúra pre obnovu (EAR), Komisia európskych spoločenstiev, právna nástupkyňa EAR

(Vec C-68/09 P) (1)

(Odvolanie - Článok 119 rokovacieho poriadku - Verejná služba - Zmluva dočasného zamestnanca na dobu neurčitú - Výpoveď)

2010/C 134/20

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Georgios Karatzoglou (v zastúpení: S. A. Pappas, dikigoros)

Ďalší účastník konania: Európska agentúra pre obnovu (EAR), Komisia Európskych spoločenstiev, právna nástupkyňa EAR (v zastúpení: D. Martin a J. Currall, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 2. decembra 2008, Karatzoglou/Európska agentúra pre obnovu (EAR) (T-471/04) — Vrátenie veci Súdu prvého stupňa po zrušení — Zamietnutie žaloby smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia EAR, ktorým bola ukončená zmluva žalobcu ako dočasného zamestnanca — Povinnosť odôvodnenia — Zneužitie právomoci — Zásada riadnej správy vecí verejných

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pán Karatzoglou je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.4.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/14

Uznesenie Súdneho dvora z 21. januára 2010 — Iride SpA, Iride Energia SpA/Európska komisia

(Vec C-150/09 P) (1)

(Odvolanie - Štátna pomoc - Pomoc označená sa zlučiteľnú so spoločným trhom pod podmienkou, že príjemca vráti skoršiu pomoc vyhlásenú za protiprávnu - Zlučiteľnosť s článkom 87 ods. 1 ES - Nesprávne právne posúdenie - Skreslenie argumentácie žalobkýň - Neodôvodnenie - Odvolanie, ktoré je z časti zjavne neprípustné a z časti zjavne nedôvodné)

2010/C 134/21

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľky: Iride SpA, Iride Energia SpA (v zastúpení: L. Radicati di Brozolo, M. Merola a T. Ubaldi, avvocati)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: E. Righini a G. Conte, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 11. februára 2009, Iride SpA a Iride Energia SpA (T-25/07), ktorým Súd prvého stupňa zamietol návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2006/941/ES z 8. novembra 2006 o štátnej pomoci C 11/06 (ex N 127/05), ktorú Talianska republika zamýšľa poskytnúť v prospech AEM Torino (Ú. v. ES L 366, s. 62) vo forme dotácií určených na náhradu nenávratných nákladov v odvetví energie, keďže na jednej strane dospela k záveru, že ide o štátnu pomoc a na druhej strane podriaďuje zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom podmienke, že AEM Torino nahradí skoršiu nezákonnú pomoc priznanú v rámci režimu v prospech podnikov označovaných za „komunalizované“

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Iride SpA a Iride Energia SpA sú povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 153, 4.7.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 9. decembra 2009 — eDate Advertising GmbH/X

(Vec C-509/09)

2010/C 134/23

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: eDate Advertising GmbH

Žalovaný: X

Prejudiciálne otázky

Má sa spojenie „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“, ktoré sa uvádza v článku 5 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie č. 44/2001“) (1) vykladať pri (hroziacom) poškodení osobnostných práv obsahom internetových stránok v tom zmysle,

že dotknutá osoba môže podať žalobu na zdržanie sa konania proti prevádzkovateľovi internetových stránok bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte je prevádzkovateľ týchto stránok usadený, takisto na súdoch každého členského štátu, v ktorom sa môžu internetové stránky zobrazovať,

alebo

je podmienkou právomoci súdov členského štátu, v ktorom prevádzkovateľ internetových stránok nie je usadený, aby existovalo osobitné spojenie sporného obsahu alebo internetových stránok so štátom sídla súdu (spojitosť s tuzemskom) presahujúce technické možnosti zobrazenia?

Ak je uvedená osobitná spojitosť s tuzemskom nevyhnutná:

Podľa akých kritérií sa táto spojitosť určuje?

Je rozhodujúce, či sú sporné internetové stránky svojím prevádzkovateľom cielene zamerané (aj) na užívateľov internetu v štáte sídla súdu, alebo postačuje, že existuje objektívna spojitosť medzi informáciami zobraziteľnými na internetových stránkach a štátom sídla súdu v tom zmysle, že podľa okolností daného prípadu, najmä na základe obsahu sporných internetových stránok, skutočne mohol alebo môže v štáte sídla súdu vzniknúť konflikt protikladných záujmov — záujmu žalobcu zachovať svoje osobnostné práva a záujmu prevádzkovateľa vytvárať svoje internetové stránky a poskytovať informácie?

Je pri stanovení osobitnej spojitosti s tuzemskom dôležitý počet zobrazení sporných internetových stránok v štáte sídla súdu?

V prípade, že na potvrdenie právomoci nie je potrebná osobitná spojitosť s tuzemskom, alebo ak pre túto právomoc postačuje, aby existovala objektívna spojitosť medzi spornými informáciami a štátom sídla súdu v tom zmysle, že podľa okolností konkrétneho prípadu, najmä na základe obsahu sporných internetových stránok mohol alebo môže v štáte sídla súdu vzniknúť konflikt protichodných záujmov, a ak osobitná spojitosť s tuzemskom nie je podmienená minimálnym počtom zobrazení sporných internetových stránok v štáte sídla súdu:

Má sa článok 3 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (ďalej len „smernica o elektronickom obchode“) (2) vykladať v tom zmysle,

že je potrebné pripísať týmto ustanoveniam charakter kolíznych noriem v tom zmysle, že aj v oblasti občianskeho práva stanovujú výlučné uplatňovanie práva platného v štáte pôvodu, pričom potláčajú vnútroštátne kolízne normy,

alebo

v prípade týchto právnych predpisov ide o hmotnoprávny korektív, ktorým sa obsahovo modifikuje a prispôsobuje na požiadavky krajiny pôvodu hmotnoprávny výsledok práva, ktoré bolo podľa vnútroštátnych kolíznych noriem stanovené za rozhodné právo?

V prípade, že článok 3 ods. 1 a 2 smernice o elektronickom obchode je kolíznou právnou normou:

Stanovujú uvedené ustanovenia iba výlučné uplatnenie hmotného práva platného v krajine pôvodu, alebo tiež uplatnenie kolíznych noriem platných v tejto krajine tak, že je naďalej možný spätný odkaz práva krajiny pôvodu na právo krajiny určenia?

(1) Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.

(2) Ú. v. ES L 178, 1989, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Trani (Taliansko) 13. januára 2010 — Vino Cosimo Damiano/Poste Italiane SpA

(Vec C-20/10)

2010/C 134/24

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Trani

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Vino Cosimo Damiano

Žalovaná: Poste Italiane SpA

Prejudiciálne otázky

Má sa doložka 8 bod 3 rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES (1) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave (akou je vnútroštátna právna úprava podľa článku 2 ods. 1a legislatívneho dekrétu č. 368/2001), ktorá pri prebratí smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEPS, zaviedla do vnútroštátneho právneho poriadku v prípade zamestnávania v SpA Poste Italiane na dobu určitú skutkovú okolnosť „bezdôvodnosti“?

Je na účely odôvodnenia zníženia všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov oproti predchádzajúcej právnej úprave týkajúcej sa zmlúv na dobu určitú a na účely vylúčenia uplatnenia zákazu podľa doložky 8 bodu 3 rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES dostačujúce, aby vnútroštátny zákonodarca sledoval akýkoľvek cieľ, okrem cieľa vykonania uvádzanej smernice, alebo je potrebné, aby bol tento cieľ nielen hodný ochrany prinajmenšom v rovnakej miere ako dotknutý cieľ, ale aby bol aj výslovne „deklarovaný“?

Má sa doložka 3 bod 1 rámcovej dohody pripojenej k smernici 1999/70/ES vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave (akou je vnútroštátna právna úprava podľa článku 2 ods. 1a legislatívneho dekrétu č. 368/2001), ktorá pri prebratí smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEPS, zaviedla do vnútroštátneho právneho poriadku v prípade zamestnávania v SpA Poste Italiane na dobu určitú skutkovú okolnosť „bezdôvodnosti“?

Má sa všeobecná zásada Spoločenstva týkajúca sa zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave (akou je vnútroštátna právna úprava podľa článku 2 ods. 1a legislatívneho dekrétu č. 368/2001), ktorá pri prebratí smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEPS, zaviedla do vnútroštátneho právneho poriadku v prípade zamestnávania v SpA Poste Italiane na dobu určitú skutkovú okolnosť „bezdôvodnosti“, ktorá znevýhodňuje zamestnancov SpA Poste Italiane, a vo vzťahu k tejto spoločnosti aj iné podniky toho istého alebo iného odvetvia?

Majú sa články 82 ods. 1 (ES) a 86 ods. 1 a 2 (ES) vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave (akou je vnútroštátna právna úprava podľa článku 2 ods. 1a legislatívneho dekrétu č. 368/2001), ktorá pri prebratí smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEPS, zaviedla do vnútroštátneho právneho poriadku skutkovú okolnosť „bezdôvodnosti“, z ktorej má výhodu len SpA Poste Italiane (podnik s výlučne verejnou kapitálovou účasťou), a tým vytvorila predpoklad na vytvorenie a zneužitie dominantného postavenia?

6.	V prípade kladnej odpovede na predchádzajúce otázky, je vnútroštátny súd povinný neprihliadať na (alebo neuplatniť) vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá je v rozpore s právom Spoločenstva?

(1) Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Krajským súdom v Prešove (Slovenská republika) z 9. februára 2010 — POHOTOVOSŤ s.r.o./Iveta Korčkovská

(Vec C-76/10)

2010/C 134/25

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Krajský súd v Prešove

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: POHOTOVOSŤ s.r.o.

Žalovaná: Iveta Korčkovská

Prejudiciálne otázky:

1. Predbežná otázka

a)	Je údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa v percentuálnych bodoch (ročná percentuálna miera nákladov — RPMN) natoľko dôležitý, že ak nie je v zmluve uvedený, nemožno považovať cenu spotrebiteľského úveru za transparentnú a dostatočne jasnú a zrozumiteľnú?

Je rámec ochrany spotrebiteľa, ktorú zabezpečuje Smernica Rady 93/13/EHS (1) z 5. apríla 1993 o neprimeraných, nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách taký, že umožňuje označiť za nekalú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere aj cenu pre nedostatočnú transparentnosť a zrozumiteľnosť, ak v zmluve absentuje udaj v percentuálnych bodoch o celkových nákladov na spotrebiteľský úver a cena je vyjadrená len peňažnou sumou zloženou z viacerých poplatkov uvedených jednak v zmluve a jednak vo Všeobecných obchodných podmienkach?

2. Predbežná otázka

Či Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva?

b)	Ak ide o neprimeranú sankciu za porušenie záväzkov spotrebiteľa, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou sankciou viazaný?

c)	Či sankcia 0,25 % denne z dlžnej sumy úveru t.j. 91,25 % p. a. môže byť posúdená akonečestná podmienka pre jej neprimeranosť?

3. Predbežná otázka

Či rámec ochrany spotrebiteľa pri aplikácii noriem Únie (Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993, Smernice EP a Rady 2008/48/ES (2) z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS) pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere je taký, že ak sa podľa zmluvy obišli predpisy určené na ochranu spotrebiteľa pri úveroch pre spotrebiteľov a ak už na základe takejto zmluvy je podaný návrh na výkon rozhodnutia na základe arbitrárneho nálezu, súd exekúciu zastaví alebo povolí exekúciu na náklady veriteľa len do výšky nezaplatenej časti poskytnutého úveru, ak je možné podľa vnútroštátnych pravidiel takéto posúdenie rozhodcovského nálezu vykonať a súd mal k dispozícii nevyhnutné informácie o skutkovom a právnom stave veci?

(1) Ú. v. EÚ L 112, s. 29.

(2) Ú. v. EÚ L 133, s. 66.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 12. februára 2010 — Telefónica Móviles España SA/Administración del Estado, Secretaría de Estado de Telecomunicaciones

(Vec C-85/10)

2010/C 134/26

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Telefónica Móviles España SA

Odporkyne: Administración del Estado, Secretaría de Estado de Telecomunicaciones

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 11 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES (1) z 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné povolenia a individuálne licencie v sektore telekomunikačných služieb … a osobitne požiadavka zabezpečenia optimálneho využitia obmedzených zdrojov a podpory inovačných služieb vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej úprave, ktorá oddeľuje úhradu vyberanú z tohto druhu zdrojov (rezervačný poplatok za verejnú rádiovú frekvenciu) od osobitného cieľa, na ktorý bola predtým výslovne určená (financovanie výskumu a vzdelávania v oblasti telekomunikácií, ako aj plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme), bez toho, aby bola určená na iný cieľ?

Bráni citovaný článok 11 ods. 2 a osobitne požiadavka zabezpečenia optimálneho využitia obmedzených zdrojov a podpory inovačných služieb vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa bez zrejmého odôvodnenia podstatne zvýši poplatok za digitálny systém DCS-1800, pričom poplatok za analógové systémy prvej generácie, ako napríklad systém TACS, zostane nezmenený?

(1) Ú. v. ES L 117, s. 15.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Nemecko) 17. februára 2010 — Finanzamt Essen-NordOst/GFKL Financial Services AG

(Vec C-93/10)

2010/C 134/27

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Finanzamt Essen-NordOst

Žalovaný: GFKL Financial Services AG

Prejudiciálne otázky

Na účel výkladu článku 2 bodu 1 a článku 4 šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS (1) zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu: Ide pri predaji (kúpe) problematických pohľadávok neuhradených po lehote splatnosti na základe prevzatia vymáhania pohľadávok a rizika ich neuhradenia aj vtedy o odplatné plnenie a hospodársku činnosť kupujúceho pohľadávok, ak sa kúpna cena neurčuje

—	podľa nominálnej hodnoty pohľadávok a na základe dohody o paušálnej zrážke za prevzatie vymáhania pohľadávok a rizika ich neuhradenia, ale

—	podľa odhadovaného rizika neuhradenia danej pohľadávky a vymáhaniu pohľadávok pripadá vzhľadom na zrážku vyplývajúcu z rizika ich neuhradenia len vedľajší význam?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, na účel výkladu článku 13 časti B písm. d) bodov 2 a 3 šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu:

a)	Je prevzatie rizika neuhradenia pohľadávok kupujúcim pohľadávok pri nadobudnutí problematických pohľadávok neuhradených v lehote splatnosti za výrazne nižšiu kúpnu cenu ako je nominálna hodnota pohľadávok oslobodené od dane ako poskytnutie inej záruky alebo zabezpečenia?

b)	V prípade, že ide o prevzatie rizika, ktoré je oslobodené od dane: Je vymáhanie pohľadávok ako súčasť jedného plnenia alebo ako vedľajšie plnenie oslobodené od dane alebo je ako samostatné plnenie zdaniteľné?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a v prípade, že nejde o plnenie oslobodené od dane, na účel výkladu článku 11 časti 1 písm. a) šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu: Určuje sa odplata za zdaniteľné plnenie podľa účastníkmi odhadovaných alebo podľa skutočných nákladov vymáhania?

(1) Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberste Berufungs- und Disziplinarkommission (Rakúsko) 23. februára 2010 — Gentcho Pavlov a Gregor Famira/Ausschuss der Rechtsanwaltskammer Wien

(Vec C-101/10)

2010/C 134/28

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberste Berufungs- und Disziplinarkommission

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Gentcho Pavlov, Gregor Famira

Žalovaný: Ausschuss der Rechtsanwaltskammer Wien

Prejudiciálne otázky

Mal sa v období od 2. januára 2004 do 31. decembra 2006 na konanie o zápise bulharského štátneho príslušníka do zoznamu advokátskych koncipientov priamo uplatniť článok 38 ods. 1 Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bulharskou republikou na strane druhej (1)?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Bránil článok 38 ods. 1 Európskej dohody o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bulharskou republikou na strane druhej uplatneniu § 30 ods. 1 a 5 rakúskeho Rechtsanwaltsordnung (advokátskeho poriadku), v zmysle ktorého jednou z požiadaviek na zápis je aj preukázanie rakúskej štátnej príslušnosti alebo inej štátnej príslušnosti rovnocennej s rakúskou štátnou príslušnosťou, na žiadosť o zápis do zoznamu rakúskych advokátskych koncipientov podanú 2. januára 2004 bulharským štátnym príslušníkom, ktorý pracuje u rakúskeho advokáta, ako aj na udelenie legitimačnej listiny podľa § 15 ods. 3 rakúskeho advokátskeho poriadku a napriek splneniu iných požiadaviek a udelenému povoleniu na pobyt a pracovnému povoleniu v Rakúsku bránil zamietnutiu žiadosti len na základe štátnej príslušnosti?

(1) Ú. v. ES L 358 s. 3; Mim. vyd. 11/059, s. 201.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Ireland 24. februára 2010 — Patrick Kelly/National University of Ireland

(Vec C-104/10)

2010/C 134/29

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Ireland

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Patrick Kelly

Žalovaná: National University of Ireland

Prejudiciálne otázky

Oprávňuje článok 4 ods. 1 smernice Rady 97/80/ES (1) záujemcu o odborný výcvik, ktorý/á sa domnieva, že mu/jej bol odoprený prístup k odbornému výcviku, pretože nebola na ňu/neho uplatnená zásada rovnosti zaobchádzania, aby získal informáciu o príslušnej kvalifikácii iných záujemcov o tento kurz a konkrétne záujemcov, ktorým prístup do kurzu odoprený nebol a mohol tak „pred súdom či iným oprávneným orgánom uviesť skutočnosti, na základe ktorých by sa mohlo predpokladať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii“?

Oprávňuje článok 4 smernice Rady 76/207/EHS (2) záujemcu o odborný výcvik, ktorý/á sa domnieva, že mu/jej bol odoprený prístup k odbornému výcviku „na základe toho istého kritéria“ a že bol diskriminovaný „z dôvodov pohlavia“ pokiaľ ide o prístup k odbornému výcviku, aby získal informáciu uchovávanú poskytovateľom kurzu o príslušnej kvalifikácii ostatných záujemcov o tento kurz a konkrétne záujemcov, ktorým prístup k odbornému výcviku odoprený nebol?

Oprávňuje článok 3 smernice Rady 2002/73/ES (3) zakazujúci „priamu alebo nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia“ vo vzťahu k „prístupu“ k odbornému výcviku, záujemcu o odborný výcvik, ktorý tvrdí, že bol diskriminovaný „z dôvodu pohlavia“ pokiaľ ide o prístup k odbornému výcviku, aby získal informáciu uchovávanú poskytovateľom kurzu o príslušnej kvalifikácii ostatných záujemcov o tento kurz a konkrétne záujemcov, ktorým prístup k odbornému výcviku odoprený nebol?

4.	Líši sa povaha povinnosti podľa článku 267 ods. 3 ZFEÚ v členskom štáte s kontradiktórnym právnym systémom (na rozdiel od inkvizičného), a ak áno, v akom zmysle?

5.	Môže byť akékoľvek právo na poskytnutie informácie podľa vyššie uvedených smerníc ovplyvnené pôsobením vnútroštátnych, alebo európskych predpisov týkajúcich sa povinnosti zachovávať mlčanlivosť?

(1) Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia, (Ú. v. ES L 14, 1998, s. 6; Mim. vyd. 05/003, s. 264).

(2) Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, (Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187).

(3) Smernica 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (Text s významom pre EHP), (Ú. v. ES L 269, s. 15; Mim. vyd. 05/004, s. 255).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad (Bulharsko) 25. februára 2010 — Enel Marica Iztok 3/Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpalnenieto“ — Sofia pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

(Vec C-107/10)

2010/C 134/30

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen sad Sofia-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Enel Marica Iztok 3

Žalovaný: Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpalnenieto“ — Sofia pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 18 ods. 4 smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ (1) jej stanovenia a článok 183 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme (2) dane z pridanej hodnoty vykladať v tom zmysle, že za okolností, ktoré sú dané v konaní vo veci samej, im neodporuje:

keď na základe zmeny zákona, ktorá bola prijatá s cieľom bojovať proti daňovým únikom, bola lehota na vrátenie dane z pridanej hodnoty predĺžená až do dňa, kým nebude vydané rozhodnutie o daňovej kontrole vzhľadom na to, že počas 45 dní od podania daňového priznania začala u dotknutého subjektu daňová kontrola, bez toho, aby za uvedenú dobu boli dlžné úroky zo sumy, ktorá má byť vrátená, pokiaľ sú súčasne splnené nasledujúce podmienky:

a)	lehota 45 dní stanovená zákonom na vrátenie dane uplynula ešte pred touto zmenou a bez ohľadu na začatie daňovej kontroly začali počas nej plynúť úroky zo sumy, ktorá mala byť vrátená;

b)	počas daňovej kontroly sa zistilo, že výška dane, ktorá má byť zo zaplatenej sumy vrátená, je správna;

jedinou právnou možnosťou, ktorou môže platiteľ dane dosiahnuť skrátenie uvedenej lehoty, je poskytnutie záruky, a to vo forme peňazí, štátnych cenných papierov alebo nepodmienenej a neodvolateľnej bankovej záruky, ktorá bude stanovená na určitý čas a jej výška sa bude rovnať výške dane, ktorá má byť vrátená;

keď je stanovená lehota na vrátenie dane z pridanej hodnoty v dĺžke 45 dní odo dňa podania daňového priznania týkajúceho sa tejto dane, ako aj právna možnosť prerušenia jej plynutia a v dôsledku toho aj predĺženie tejto lehoty nariadením daňovej kontroly, ktorá sa počas tejto lehoty vykoná, pokiaľ zdaňovacie obdobie pre uvedenú daň trvá jeden mesiac;

keď k vráteniu dane z pridanej hodnoty dôjde na základe rozhodnutia o daňovej kontrole započítaním dane z pridanej hodnoty, ktorá by mala byť vrátená, a dlhov na tejto dani a ostatných daňových povinností stanovených v tomto rozhodnutí a iných pohľadávok štátu za rôzne zdaňovacie obdobia, ako aj úrokov z týchto súm, ktoré vznikli do dňa vydania rozhodnutia o daňovej kontrole, pokiaľ sa na základe daňovej kontroly zistilo, že poukázaná suma, ktorá má byť vrátená, bola určená v správnej výške a zároveň sú splnené nasledujúce podmienky:

a)	počas daňovej kontroly nebola poskytnutá nijaká predbežná záruka na budúce pohľadávky štátu, ktoré by mohli byť zistené počas konania vedúceho k vydaniu rozhodnutia o daňovej kontrole;

b)	započítanie voči pohľadávkam štátu vnútroštátny zákon nestanovuje ako spôsob núteného výkonu rozhodnutia, ani ako zabezpečovacie opatrenie;

c)	lehoty určené na napadnutie a dobrovoľné zaplatenie započítaných hlavných súm a úrokov ešte neuplynuli, pretože boli stanovené v tom istom rozhodnutí o daňovej kontrole a časť z nich bola napadnutá v rámci súdneho konania;

keď štát v prípade, ak sa zistí, že v daňovom priznaní bola poukázaná správna výška dane, ktorá sa má vrátiť, vykoná jej započítanie s daňovými dlhmi, ktoré boli stanovené v tomto rozhodnutí o daňovej kontrole, ako aj s úrokmi z týchto dlhov a to za obdobie pred dňom podania daňového priznania, ku dňu vydania rozhodnutia o daňovej kontrole namiesto ku dňu podania daňového priznania, pričom počas zákonnej lehoty určenej na vrátenie dane štát nedlží žiadne úroky a v čase od podania daňového priznania do vydania rozhodnutia o daňovej kontrole vyberá úroky zo započítaných daní.

(1) Šiesta smernica (smernica 77/388/EHS) Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/01, s. 23).

(2) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Ordinario di Venezia (Taliansko) 26. februára 2010 — Ivana Scattolon/Ministero dell’Università e della Ricerca

(Vec C-108/10)

2010/C 134/31

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Ordinario di Venezia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Ivana Scattolon

Žalovaný: Ministero dell’Università e della Ricerca

Prejudiciálne otázky

Má sa smernica Rady EHS č. 77/187 (1) a/alebo smernica 2001/23/ES (2) z 12. marca 2001 alebo iná právna úprava Spoločenstva, ktorá sa považuje za uplatniteľnú, vykladať v tom zmysle, že túto poslednú uvedenú právnu úpravu možno uplatniť na prípad prevodu zamestnancov miestnych územnosprávnych celkov (obcí a provincií), ktorí vykonávajú pomocné upratovacie a údržbárske práce v štátnych školských budovách na štát, keď s týmto prevodom nebola prevzatá len činnosť a vzťahy so všetkými zamestnancami (školníkmi), ale aj zmluvy o verejnom obstarávaní podpísané na účely zabezpečenia týchto služieb so súkromnými podnikmi?

Má sa pokračovanie pracovnoprávneho vzťahu podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku smernice 77/187 (integrované spolu so smernicou 98/50/ES (3) do smernice 2001/23/ES) vykladať v tom zmysle, že u nadobúdateľa sa pri výpočte výšky platu viazanej na odpracované roky zohľadňujú všetky odpracované roky prevedených zamestnancov aj roky odpracované u prevádzateľa?

Majú sa článok 3 smernice 77/187 a/alebo smernice Rady 98/50/ES z 29. júna 1998 a 2001/23/ES z 12. marca 2001 vykladať v tom zmysle, že medzi práva zamestnancov, ktoré sa prevádzajú na koncesionára patria aj platové výhody, ktoré zamestnanec dosiahol u prevádzateľa na základe odpracovaných rokov, ak sú podľa kolektívnej zmluvy, ktorá zaväzuje nadobúdateľa, s odpracovanými rokmi spojené práva finančnej povahy?

Majú sa všeobecné zásady platného práva Spoločenstva, ako sú zásady právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery, rovnosti prostriedkov v konaní, účinnej súdnej ochrany, právo na prejednanie veci nezávislým súdom a všeobecnejšie právo na spravodlivé súdne konanie zaručené článkom 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ktorý bol zmenený a doplnený článkom 1.8 Lisabonskej zmluvy a na ktorý odkazuje článok 46 Zmluvy o Európskej únii) — v spojení s ustanovením článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a článkov 46, 47 a 52 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej v Nice 7. decembra 2000, ako boli prebraté Lisabonskou zmluvou, vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby taliansky štát po uplynutí dlhšieho časového obdobia (päť rokov) vydal právnu úpravu poskytujúcu autentický výklad, ktorá je odlišná od pôvodného textu a je v rozpore s ustáleným a dlhodobo zavedeným výkladom orgánu povereným podávať výklad a ktorá je okrem iného relevantná na účely rozhodnutia o sporoch, v ktorých samotný taliansky štát vystupuje ako účastník konania?

(1) Ú. v. ES L 61, s. 26.

(2) Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98.

(3) Ú. v. ES L 201, s. 88.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg te Brussel (Belgicko) 3. marca 2010 — Belpolis Benelux SA/Belgické kráľovstvo

(Vec C-114/10)

2010/C 134/33

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank van eerste aanleg te Brussel

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Belpolis Benelux SA

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Prejudiciálne otázky

Odporuje právu Spoločenstva, konkrétne zásade slobodného poskytovania služieb podľa článku 56 ZFEÚ, právna úprava uvedená v článkoch 1 a 1a Koninklijk Besluit č. 20 z 20. júla 1970, podľa ktorej je možné uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty (6 %) na stavebné práce iba vtedy, ak je poskytovateľ služieb zaregistrovaný ako podnikateľ v Belgicku v súlade s článkami 400 a 401 Wetboek van Inkomstenbelastingen z roku 1992?

Porušuje právna úprava obsiahnutá v článkoch 1 a 1a Koninklijk Besluit č. 20 z 20. júla 1970, na základe ktorej sa znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (6 %) môže na stavebné práce uplatniť iba vtedy, ak je poskytovateľ služieb v súlade s článkami 400 a 401 Wetboek van Inkomstenbelastingen z roku 1992 zaregistrovaný v Belgicku ako podnikateľ, zásadu daňovej neutrality a/alebo všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania vyplývajúcu z právnych predpisov Spoločenstva?

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Bíróság (Maďarsko) 3. marca 2010 — Bábolna Mezőgazdasági Termelő, Fejlesztő és Kereskedelmi Zrt. „f.a.“/Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Központi Szerve

(Vec C-115/10)

2010/C 134/34

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bábolna Mezőgazdasági Termelő, Fejlesztő és Kereskedelmi Zrt. „f.a.“

Žalovaný: Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Központi Szerve

Prejudiciálne otázky

Môžu sa podmienky poskytovania pomoci Spoločenstva (z EPUZF) patriacej do pôsobnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky líšiť od podmienok vzťahujúcich sa na doplnkovú vnútroštátnu pomoc, t. j. môžu sa na podmienky doplnkovej vnútroštátnej pomoci vzťahovať iné pravidlá, ktoré sú prísnejšie než pravidlá uplatňované na pomoc financovanú z EPUZF?

Možno osobnú pôsobnosť z hľadiska článku 1 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 3508/92 (1), respektíve článku 10 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1259/1999 (2) vykladať v tom zmysle, že na osobu, ktorá je príjemcom pomoci, sa kladú len dve podmienky: a) nárok na pomoc má skupina poľnohospodárskych výrobcov (alebo jednotlivec); b) ktorej poľnohospodársky podnik sa nachádza na území Spoločenstva?

3.	Možno vyššie uvedené nariadenia vykladať v tom zmysle, že poľnohospodársky výrobca, ktorého poľnohospodársky podnik sa nachádza na území Spoločenstva, ale chce svoju činnosť v budúcnosti (po použití pomoci) ukončiť, nemá na pomoc nárok?

4.	Ako sa má na základe dvoch vyššie uvedených nariadení vykladať právny režim zavedený vnútroštátnym právom?

5.	Zahŕňa právny režim zavedený vnútroštátnym právom aj právny režim poľnohospodárskeho výrobcu (skupiny) týkajúci sa spôsobu jeho prípadného zrušenia? Maďarské právo upravuje rôzne právne režimy pre možné prípady zrušenia (konkurzné, vyrovnávacie, respektíve likvidačné konanie).

Možno osobitne a navzájom celkom nezávislým spôsobom upravovať na jednej strane podmienky poskytovania pomoci vo forme jednotnej platby na plochu (Spoločenstva) a na druhej strane podmienky poskytovania doplnkovej vnútroštátnej pomoci? Aká je (môže byť) súvislosť medzi týmito dvomi druhmi pomoci z hľadiska zásad, systematiky a cieľov?

7.	Možno z doplnkovej vnútroštátnej pomoci vylúčiť takú skupinu (osobu), ktorá inak zodpovedá podmienkam Spoločenstva na poskytovanie pomoci vo forme jednotnej platby na plochu?

8.	Vzťahuje sa rozsah pôsobnosti článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 1259/1999 aj na doplnkové vnútroštátne pomoci, pri zohľadnení skutočnosti, že to čo EPUZF financuje len čiastočne, to príslušným spôsobom dofinancuje doplnková vnútroštátna pomoc?

9.	Má na doplnkovú vnútroštátnu pomoc nárok taký poľnohospodársky výrobca, ktorého zákonne a skutočne fungujúci poľnohospodársky podnik sa nachádza na území Spoločenstva?

10.	Ak vnútroštátne právo osobitne upravuje postup zrušenia obchodných spoločností, má takáto úprava význam z hľadiska pomoci Spoločenstva (a z hľadiska na ňu nadväzujúcej vnútroštátnej pomoci)?

11.	Možno právne predpisy Spoločenstva a vnútroštátne právne predpisy upravujúce fungovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky vykladať v tom zmysle, že majú vytvárať komplexnú právnu úpravu, ktorú možno vykladať jednotne a ktorá funguje na základe totožných zásad a podmienok?

12.

Možno pôsobnosť článku 1 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 3508/92, respektíve článku 10 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1259/1999 vykladať v tom zmysle, že z hľadiska poskytnutia pomoci je celkom irelevantný úmysel poľnohospodárskeho výrobcu ukončiť v budúcnosti činnosť, ako aj právny režim zodpovedajúci tomuto úmyslu?

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 3508/92 z 27. novembra 1992, ktorým sa stanovuje integrovaný systém spravovania a kontroly určitých schém poskytovania pomoci v Spoločenstve (Ú. v. ES L 355, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 223).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1259/1999 zo 17. mája 1999, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 113; Mim. vyd. 03/025, s. 424).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 4. marca 2010 — Frisdranken Industrie Winters BV/Red Bull GmbH

(Vec C-119/10)

2010/C 134/35

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Frisdranken Industrie Winters BV

Odporca: Red Bull GmbH

Prejudiciálne otázky

Je potrebné jednoduché „plnenie“ obalov opatrených označením (najmä označeniami Bullfighter, Pittbull, Red Horn, teraz Long Horn a Live Wire) kvalifikovať ako používanie tohto označenia v obchodnom styku v zmysle článku 5 smernice o ochranných známkach (1), hoci k tomuto plneniu dochádza z dôvodu poskytovania služby pre tretiu osobu a na jej žiadosť na odlíšenie výrobkov tohto objednávateľa?

b)	Vyžaduje otázka č. 1.a inú odpoveď vtedy, ak ide zásah do práv uvedený v článku 5 ods. 1 uvádzacej vete a písm. a) alebo b)?

Ak je odpoveď na otázku č. 1.a kladná, možno používanie označenia tiež na základe článku 5 smernice o ochranných známkach zakázať v Beneluxe, ak boli výrobky opatrené označením určené výlučne na vývoz mimo a) územia Beneluxu alebo b) Európskej únie a ak ich tam verejnosť nemôže zbadať, okrem podniku, v ktorom došlo k plneniu?

Ak otázka č. 2 [a) alebo b)] vyžaduje kladnú odpoveď, podľa akého kritéria sa posudzuje existencia zásahu do práv: je to vnímanie spotrebiteľa (priemerného, normálne informovaného a rozumne pozorného a obozretného) v Beneluxe a v Európskej únii, ktoré za daných okolností teda nemôže byť zhodnotené inak ako teoreticky alebo abstraktne alebo sa v tomto ohľade treba uchýliť k inému kritériu, napríklad vnímaniu spotrebiteľa v krajine, do ktorej sa výrobky vyvážajú?

(1) Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/24

Žaloba podaná 5. marca 2010 — Európska komisia/Rada Európskej únie

(Vec C-121/10)

2010/C 134/36

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: V. di Bucci, L. Flynn, A. Stobiecka-Kuik, K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Rady 2009/1017/EÚ z 22. decembra 2009, o poskytnutí štátnej pomoci orgánmi Maďarskej republiky na nákup poľnohospodárskej pôdy medzi 1. januárom 2010 a 31. decembrom 2013 (1),

—	zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rada prijatím napadnutého rozhodnutia porušila rozhodnutie Komisie, vyplývajúce z návrhu primeraných opatrení v bode 196 usmernení pre poľnohospodárstvo z roku 2007 a z jeho bezpodmienečného prijatia Maďarskom, ktorým sa Maďarsko zaviazalo najneskôr do 31. decembra 2009 zrušiť dva existujúce systémy pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy. Pod zámienkou mimoriadnych okolností totiž Rada v skutočnosti povolila Maďarsku zachovať tieto systémy do konca účinnosti usmernení pre poľnohospodárstvo z roku 2007, teda do 31. decembra 2013. Okolnosti, ktoré Rada uviedla ako dôvody jej rozhodnutia zjavne nie sú mimoriadnymi okolnosťami, ktoré by odôvodňovali prijaté rozhodnutie a nepoškodzovali by rozhodnutie Komisie o tomto systéme pomoci.

Na podporu svojej žaloby o zrušenie Komisia uvádza štyri žalobné dôvody:

a)	Po prvé Komisia zastáva názor, že Rada nebola oprávnená konať na základe tretieho pododseku článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pretože pomoc, ktorú schválila, bola existujúcou pomocou, ktorú sa Maďarsko zaviazalo zrušiť do konca roku 2009, keď prijalo primerané opatrenia navrhnuté Komisiou.

b)	Po druhé Rada zneužila svoju právomoc usilujúc o neutralizáciu rozhodnutia Komisie vo vzťahu k opatreniam pomoci, ktoré Maďarsko mohlo zachovať do konca roku 2009, ale nie po uvedenom dátume, umožnením zachovania týchto opatrení do roku 2013.

Po tretie napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce, ktorá sa uplatňuje na členské štáty a tiež na inštitúcie. Svojím rozhodnutím Rada zbavila Maďarsko povinnosti spolupráce s Komisiou, pokiaľ ide o primerané opatrenia týkajúce sa existujúcej pomoci na nákup poľnohospodárskej pôdy, s ktorými Maďarsko súhlasilo v rámci spolupráce podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ.

d)	Svojím posledným žalobným návrhom Komisia namieta, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijala záver, že existovali mimoriadne okolnosti, ktoré odôvodňujú prijatie schváleného opatrenia.

(1) Ú. v. EÚ L 348, s. 55.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supremo Tribunal Administrativo (Portugalsko) 10. marca 2010 — FOGGIA-Sociedade Gestora de Participações Sociais SA/Secretário de Estado dos Assuntos Fiscais

(Vec C-126/10)

2010/C 134/37

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Supremo Tribunal Administrativo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: FOGGIA-Sociedade Gestora de Participações Sociais SA

Žalovaný: Secretário de Estado dos Assuntos Fiscais

Vedľajší účastník konania: Ministério Público

Prejudiciálne otázky

a)	Aký význam a aký rozsah má článok 11 ods. 1 písm. a) smernice 90/434/EHS z 23. júla 1990 (1) a predovšetkým aký je význam pojmov „riadne obchodné dôvody“ a „reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností“ spoločností, ktoré sa zúčastňujú na operáciách uvedených v smernici 90/434/EHS?

Je kritérium daňovej správy, že neexistovali žiadne relevantné obchodné dôvody, ktoré by odôvodňovali žiadosť preberajúcej spoločnosti preniesť daňovú stratu — pričom daňová správa sa domnievala, že z pohľadu preberajúcej spoločnosti nie je očividný hospodársky záujem na prevzatí vzhľadom na skutočnosť, že prevzatá spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť ako holdingová spoločnosť, ani nevlastnila žiadne podiely, a tak by len preniesla vysokú stratu, bez ohľadu na skutočnosť, že zlúčenie by mohlo pozitívne ovplyvniť štruktúru nákladov v rámci skupiny — v súlade s právom Spoločenstva?

(1) Smernica Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov (Ú. v. ES L 225, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 142).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) 11. marca 2010 — Naftiliaki Etaireia Thasou AE/Ypourgos Emporikis Naftilías

(Vec C-128/10)

2010/C 134/38

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias (Grécko)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Naftiliaki Etaireia Thasou AE

Žalovaný: Ypourgos Emporikis Naftilías

Prejudiciálna otázka

Umožňujú ustanovenia článkov 1, 2 a 4 nariadenia Rady EHS č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10) vyložených v súlade so zásadou slobody poskytovania služieb prijatie vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých môžu majitelia lodí poskytovať služby námornej kabotáže až potom, ako získajú správne povolenie, keď: a) účelom tohto režimu povolenia je preveriť, či námorné spojenia, ktoré majiteľ lode uvádza v ohlásení môžu byť s prihliadnutím na existujúcu situáciu v určitom prístave uskutočnené pri zachovaní bezpečnosti plavidla a za podmienok prístavného poriadku, a tiež preveriť, či plavidlo, ktorého sa týka žiadosť o udelenie povolenia môže v čase, ktorý majiteľ lode uvádza v ohlásení ako vhodný okamih na uskutočnenie určitého spojenia vplávať bez ťažkostí do určitého prístavu, avšak bez toho, aby boli vopred právnym predpisom stanovené kritériá, ktoré používa správny orgán pri posudzovaní týchto otázok, najmä ak je na určitej zástavke v rovnakom čase a v tom istom prístave dotknutých viac majiteľov lodí; b) tento režim povolenia predstavuje zároveň prostriedok na uloženie záväzkov vo verejnom záujme, ktorý sa z tohto hľadiska vyznačuje týmito charakteristikami: i) vzťahuje sa bez výnimky na všetky linkové spojenia, ktoré obsluhujú ostrovy; ii) správny orgán, ktorý je príslušný na vydanie povolenia disponuje pri ukladaní záväzkov vo verejnom záujme širokou mierou voľnej úvahy bez toho, aby boli vopred právnym predpisom stanovené kritériá výkonu tejto diskrečnej právomoci a bez toho, aby bol vopred stanovený obsah záväzkov vo verejnom záujme, ktoré môžu byť prípadne uložené?

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/26

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (štátna rada) (Grécko) 11. marca 2010 — Amaltheia I Naftiki Etaireia/Ypourgos Emporikis Naftilías

(Vec C-129/10)

2010/C 134/39

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias (štátna rada)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Amaltheia I Naftiki Etaireia

Žalovaný: Ypourgos Emporikis Naftilías (ministerstvo pre obchodné loďstvo)

Prejudiciálna otázka

Umožňujú ustanovenia článkov 1 a 2 nariadenia Rady EHS č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10) vyložených v súlade so zásadou slobody poskytovania služieb prijatie vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých môžu majitelia lodí poskytovať služby námornej kabotáže až potom, ako získajú správne povolenie udelené v rámci režimu povolenia, ktorého účelom je okrem iného preveriť, či námorné spojenia, ktoré majiteľ lode uvádza v ohlásení môžu byť s prihliadnutím na existujúcu situáciu v určitom prístave uskutočnené pri zachovaní bezpečnosti plavidla a za podmienok prístavného poriadku, a tiež preveriť, či plavidlo, ktorého sa týka žiadosť o udelenie povolenia môže v čase, ktorý majiteľ lode uvádza v ohlásení ako vhodný okamih na uskutočnenie určitého spojenia vplávať bez ťažkostí do určitého prístavu, avšak bez toho, aby boli vopred právnym predpisom stanovené kritériá, ktoré používa správny orgán pri posudzovaní týchto otázok, najmä ak je na určitej zástavke v rovnakom čase a na v tom istom prístave dotknutých viac majiteľov lodí?

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/26

Žaloba podaná 11. marca 2010 — Európsky parlament/Rada Európskej únie

(Vec C-130/10)

2010/C 134/40

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Európsky parlament (v zastúpení: E. Perillo, K. Bradley, A. Auersperger Matić, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

—	zrušiť nariadenie Rady (EÚ) č. 1286/2009 (1) z 22. decembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 (2), ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al Káida a Talibanom,

—	zachovať účinky nariadenia Rady (EÚ) č. 1286/2009 až do jeho nahradenia novým nariadením,

—	zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európsky parlament tvrdí, že nariadenie Rady (EÚ) č. 1286/2009 z 22. decembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al Káida a Talibanom, je neplatné z týchto dôvodov:

—	s ohľadom na cieľ a obsah tohto nariadenia, vhodným právnym základom na jeho prijatie je článok 75 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	subsidiárne, podmienky uplatnenia článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie neboli splnené, vzhľadom na to, že nebol riadne predložený nijaký návrh ani Rada vopred neprijala rozhodnutie podľa kapitoly 2 hlavy V Zmluvy o Európskej únii.

Ak Súdny dvor zruší napadnuté nariadenie, Parlament tiež navrhuje, aby vykonal svoju voľnú úvahu v súlade s článkom 264 ods. 2 ZFEÚ a zachoval účinky napadnutého nariadenia až do jeho nahradenia novým nariadením.

(1) Ú. v. EÚ L 346, s. 42.

(2) Ú. v. ES L 139, s. 9; Mim. vyd. 18/001 s. 294.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/27

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg Leuven (Belgicko) 15. marca 2010 — 1. Olivier Paul Louis Halley, 2. Julie Jacqueline Marthe Marie Halley a 3. Marie Joëlle Armel Halley/Belgické kráľovstvo

(Vec C-132/10)

2010/C 134/41

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank van eerste aanleg Leuven

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia

Olivier Paul Louis Halley,

Julie Jacqueline Marthe Marie Halley,

Marie Joëlle Armel Halley

Žalovaný

Belgické kráľovstvo

Prejudiciálna otázka

Je článok 137 ods. 1 bod 2 zákona o dedičskej dani v spojení s článkom 111 zákonníka o dedičskej dani, podľa ktorých je premlčacia lehota pre dedičskú daň z akcií na meno dva roky v prípade, ak sa miesto skutočného vedenia spoločnosti nachádza v Belgicku, zatiaľ čo premlčacia lehota desať rokov sa uplatňuje, ak sa miesto skutočného vedenia spoločnosti nenachádza v Belgicku, zlučiteľný s článkami 26, 49, 63 a 65 Zmluvy o fungovaní Európskej únie?

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/27

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte di Appello di Torino (Taliansko) 15. marca 2010 — SCF Consorzio Fonografici/Marco Del Corso

(Vec C-135/10)

2010/C 134/42

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte di Appello di Torino

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: SCF Consorzio Fonografici

Žalovaný: Marco Del Corso

Prejudiciálne otázky

Je možné v právnom poriadku Spoločenstva priamo uplatniť Rímsky dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielacích organizácií z 26. októbra 1961, Dohodu TRIPS (Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva) a Zmluvu WIPO (Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva) o výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT)?

2.	Je možné vyššie uvedené zdroje jednotného medzinárodného práva takisto priamo uplatniť na súkromné vzťahy?

3.	Sú príslušné pojmy „verejný prenos“ použité v uvedených zneniach zmluvného práva zhodné s pojmami Spoločenstva použitými v smernici 92/100/EHS (1) a v smernici 2001/29/ES (2) a ktorá úprava by sa mala v opačnom prípade uprednostniť?

Zakladá bezplatné vysielanie zvukových záznamov v súkromných zubných ordináciách samostatne zárobkovo činných osôb v prospech ich klientov, ktorí ich používajú nezávisle od prejavu svojej vôle, „verejný prenos“ alebo „sprístupňovanie verejnosti“ na účely uplatnenia článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29/ES?

5.	Poskytuje takéto vysielanie právo na úhradu odmeny výrobcom zvukových záznamov?

(1) Ú. v. ES L 346, s. 61; Mim. vyd. 17/001, s. 120.

(2) Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 17. marca 2010 — Prism Investments BV/Jaap Anne Van der Meer, správca spoločnosti Arilco Holland BV

(Vec C-139/10)

2010/C 134/43

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka kasačného opravného prostriedku: Prism Investments BV

Odporca v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Jaap Anne Van der Meer

Prejudiciálna otázka

Bráni článok 45 nariadenia (ES) č. 44/2001 (1), aby súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 43 alebo článku 44 tohto nariadenia, odmietol vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti na základe dôvodu, ktorý sa líši od niektorého z dôvodov uvedených v článku 34 alebo článku 35 tohto nariadenia, a ktorý sa uvádza ako dôvod, pre ktorý nemá byť rozhodnutie, ktoré už bolo vyhlásené za vykonateľné, vykonané, a ktorý vznikol až po vydaní príslušného rozhodnutia, ako napríklad dôvod, že sa rozhodnutiu už vyhovelo?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/29

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010 — Evropaïki Dynamiki/Komisia

(Vec T-50/05) (1)

(„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb - Verejné obstarávanie Spoločenstvom - Poskytovanie informatických služieb týkajúcich sa telematických systémov kontroly pohybu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani - Zamietnutie ponuky uchádzača - Žaloba o neplatnosť - Konzorcium uchádzačov - Prípustnosť - Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a zásada transparentnosti - Kritériá hodnotenia ponúk - Zásady riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti - Povinnosť odôvodnenia - Zjavne nesprávne posúdenie“)

2010/C 134/47

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (Atény, Grécko) (v zastúpení: N. Korogiannakis, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne L. Parpala a K. Kańska, neskôr L. Parpala a E. Manhaeve, a napokon L. Parpala, E. Manhaeve a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev z 18. novembra 2004 o zamietnutí ponuky predloženej konzorciom vytvoreným žalobkyňou a ďalšou spoločnosťou v rámci verejného obstarávania na poskytovanie informatických služieb týkajúcich sa špecifikácie, vývoja, údržby a podpory telematických systémov kontroly pohybu výrobkov podliehajúcich spotrebným daniam v rámci Európskeho spoločenstva v súlade s režimom podmienečného oslobodenia od spotrebných daní a o uzavretí zmluvy s iným uchádzačom

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

(1) Ú. v. EÚ C 106, 30.4.2005.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/29

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010 — Gollnisch/Parlament

(Vec T-42/06) (1)

(„Výsady a imunity - Člen Európskeho parlamentu - Rozhodnutie nechrániť výsady a imunity - Žaloba o neplatnosť - Zánik záujmu na konaní - Zastavenie konania - Žaloba o náhradu škody - Konanie vytýkané Parlamentu - Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom - Príčinná súvislosť“)

2010/C 134/48

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Bruno Gollnisch (Limonest, Francúzsko) (v zastúpení: W. de Saint Just a G. Dubois, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: pôvodne H. Krück, C. Karamarcos a A. Padowska, neskôr H. Krück, D. Moore a A. Padowska, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu z 13. decembra 2005 zamietajúceho žiadosť o ochranu výsad a imunity pána Bruna Gollnischa a na druhej strane návrh na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pánovi Gollnischovi prijatím tohto rozhodnutia

Výrok rozsudku

1.	Konanie o žalobe o neplatnosť sa zastavuje.

2.	Návrh na náhradu škody sa zamieta.

3.	Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Brunovi Gollnischovi, vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbežného opatrenia.

4.	Bruno Gollnisch znáša jednu tretinu svojich trov konania vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbežného opatrenia.

(1) Ú. v. EÚ C 86, 8.4.2006.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/30

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010 — Bianchi/ETF

(Vec T-338/07 P) (1)

(„Odvolanie - Verejná služba - Dočasní zamestnanci - Zmluva na dobu určitú - Rozhodnutie zamietajúce predĺženie zmluvy - Článok 47 písm. b) PZOZ“)

2010/C 134/49

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Irène Bianchi (Turín, Taliansko) (v zastúpení: M.-A. Lucas, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) (Turín, Taliansko) (v zastúpení: M. Dunbar, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Vandersanden, neskôr L. Levi, advokáti)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 28. júna 2007, Bianchi/Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (F-38/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), ktorým sa navrhuje zrušenie tohto rozsudku

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pani Irène Bianchi znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie (ETF) v rámci konania na tomto stupni.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/30

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010 — Mirto Corporación Empresarial/ÚHVT — Maglificio Barbara (Mirtillino)

(Vec T-427/07) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva Mirtillino - Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva MIRTO - Relatívny dôvod zamietnutia - Nebezpečenstvo zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)“)

2010/C 134/50

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Mirto Corporación Empresarial, SL (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: E. Armijo Chávarri, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: Ó. Mondéjar Ortuño, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Maglificio Barbara Srl (Busto Arsizio, Taliansko)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 29. augusta 2007 (vec R 875/2006-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Creaciones Mirto SA a Maglificio Barbara Srl

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Mirto Corporación Empresarial, SL je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 22, 26.1.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/31

Rozsudok Všeobecného súdu z 25. marca 2010 — Nestlé/ÚHVT — Master Beverage Industries (Golden Eagle a Golden Eagle Deluxe)

(Spojené veci T-5/08 až T-7/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazových ochranných známok Spoločenstva Golden Eagle a Golden Eagle Deluxe - Skoršie medzinárodné a národné obrazové ochranné známky vyobrazujúce hrnček a kávové zrnká - Relatívny dôvod zamietnutia - Podobnosť označení - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009)“)

2010/C 134/51

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Société des produits Nestlé SA (Vevey, Švajčiarsko) (v zastúpení: A. von Mühlendahl, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: R. Pethke, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Master Beverage Industries Pte Ltd (Singapur, Singapur) (v zastúpení: N. Clarembeaux, D. Vervaet a P. Maeyaert, advokáti)

Predmet veci

Žaloby proti trom rozhodnutiam druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 1. októbra 2007 (veci R 563/2006-2, R 568/2006-2 a R 1312/2006-2), týkajúcim sa námietkových konaní medzi spoločnosťami Société des produits Nestlé SA a Master Beverage Industries Pte Ltd

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutia druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 1. októbra 2007 (veci R 563/2006-2, R 568/2006-2 a R 1312/2006-2) sa zrušujú.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloby zamietajú.

3.	ÚHVT a Master Beverage Industries Pte Ltd znášajú okrem svojich vlastných trov konania, trovy konania Société des produits Nestlé SA.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 8.3.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/31

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. marca 2010 — 2nine/ÚHVT — Pacific Sunwear of California (nollie)

(Vec T-363/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva nollie - Skoršia národná a medzinárodná ochranná známka NOLI - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia podobnosti tovarov - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009] - Článok 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009)“)

2010/C 134/52

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: 2nine Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Palmer, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Pacific Sunwear of California, Inc. (Anaheim, Kalifornia, Spojené štáty)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo 16. júna 2008 (vec R 1590/2007-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi 2nine Ltd a Pacific Sunwear of California, Inc.

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	2nine Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).

(1) Ú. v. EÚ C 272, 25.10.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/32

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. marca 2010 — 2nine/ÚHVT — Pacific Sunwear of California (nollie)

(Vec T-364/08) (1)

2010/C 134/53

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: 2nine Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Palmer, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Pacific Sunwear of California, Inc. (Anaheim, Kalifornia, Spojené štáty)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo 16. júna 2008 (vec R 1591/2007-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi 2nine Ltd a Pacific Sunwear of California, Inc.

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	2nine Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).

(1) Ú. v. EÚ C 272, 25.10.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/32

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. marca 2010 — Inter-Nett 2000/ÚHVT — Unión de Agricultores (HUNAGRO)

(Vec T-423/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva HUNAGRO - Skoršia obrazová ochranná známka Spoločenstva UNIAGRO - Čiastočné zamietnutie zápisu - Relatívny dôvod zamietnutia - Nebezpečenstvo zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 12 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 12 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 134/54

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Inter-Nett 2000 Kereskedelmi és Szolgáltató kft (Inter-Nett 2000 kft) (Mόr, Maďarsko) (v zastúpení: E. Petruska, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: pôvodne P. Sipos, neskôr P. Sipos a O. Montalto, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Unión de Agricultores, SA (El Ejido, Španielsko)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. júla 2008 (vec R 71/2008-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Unión de Agricultores, SA a Inter-Nett 2000 Kereskedelmi és Szolgáltató kft

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Inter-Nett 2000 Kereskedelmi és Szolgáltató kft (Inter-Nett 2000 kft) je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 313, 6.12.2008.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/33

Rozsudok Všeobecného súdu z 26. marca 2010 — Proges/Komisia

(Vec T-577/08) (1)

(„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb - Verejné obstarávanie Spoločenstva - Program modelovania využitia pozemkov - Zamietnutie ponuky uchádzača - Žaloba o neplatnosť - Záujem na konaní - Prípustnosť - Kritériá hodnotenia ponúk“)

2010/C 134/55

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Proges — Progetti di sviluppo Srl (Rím, Taliansko) (v zastúpení: M. Falcetta, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: N. Bambara a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 29. októbra 2008 o zamietnutí ponuky predloženej žalobcom v rámci verejného obstarávania týkajúceho sa zavedenia programu modelovania využitia pozemkov, ako aj návrh na náhradu škody utrpenej žalobcom

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Proges — Progetti di sviluppo Srl je povinný znášať svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Európskej komisie.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/33

Rozsudok Všeobecného súdu z 24. marca 2010 — Eliza/ÚHVT — Went Computing Consultancy Group (eliza)

(Vec T-130/09) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietka - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva, ktorá obsahuje slovo eliza - Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva ELISE - Relatívne dôvody zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Zamietnutie zápisu - Článok 8 ods.1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 teraz [článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 134/56

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Eliza Corporation (Beverly, Spojené štáty) (v zastúpení: R. Köbbing, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Went Computing Consultancy Group BV (Utrecht, Holandsko) (v zastúpení: A. Meijboom, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 28. júla 2008 (vec R 1244/2008-4), ktoré sa týka námietkového konania medzi Went Computing Consultancy Group BV a Eliza Corp.

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Eliza Corporation znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a Went Computing Consultancy Group BV.

(1) Ú. v. EÚ C 153, 4.7.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/34

Uznesenie Všeobecného súdu z 3. marca 2010 — MarketTools/ÚHVT — Optimus-Telecomunicações (ZOOMERANG)

(Vec T-105/07) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietka - Späťvzatie námietky - Zastavenie konania“)

2010/C 134/57

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: MarketTools, Inc. (San Francisco, Spojené štáty) (v zastúpení: W. von der Osten-Sacken, A. González Hähnlein, O. Günzel a A. Wenninger, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: pôvodne S. Laitinen, neskôr G. Schneider a D. Botis, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Optimus-Telecomunicações, SA (Maia, Portugalsko) (v zastúpení: T. Colaço Dias a J. Conceição Pimenta, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 25. januára 2007 (vec R 253/2006-2) týkajúceho sa námietkového konania medzi Optimus-Telecomunicações, SA a MarketTools, Inc.

Výrok rozsudku

1.	Konanie sa zastavuje.

2.	Žalobkyňa je povinná nahradiť svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania žalovaného.

3.	Vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 9.6.2007.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/34

Uznesenie Všeobecného súdu z 24. marca 2010 — Eriksen/Komisia

(Vec T-516/08) (1)

(„Žaloba o náhradu škody - Dôsledky jadrovej havárie v Thulé (Grónsko) na zdravie verejnosti - Smernica 96/29/Euratom - Neprijatie opatrení zo strany Komisie voči členskému štátu - Žaloba zjavne bez právneho základu“)

2010/C 134/58

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Heinz Helmuth Eriksen (Ebeltoft, Dánsko) (v zastúpení: I. Anderson, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: E. White a M. Patakia, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba o náhradu škody smerujúca k získaniu náhrady škody údajne spôsobenej tým, že Komisia prijala nevyhnutné opatrenia, v ktorých uložila Dánskemu kráľovstvu povinnosť prijať legislatívne a správne predpisy, ktorými by vyhovelo smernici Rady č. 96/29/EURATOM z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 291) a uplatnilo tieto ustanovenia na pracovníkov postihnutých jadrovou haváriou v Thulé (Grónsko)

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Heinz Helmuth Eriksen je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/35

Uznesenie Všeobecného súdu z 24. marca 2010 — Lind/Komisia

(Vec T-5/09) (1)

(„Žaloba o náhradu škody - Dôsledky jadrovej havárie v Thule (Grónsko) pre verejné zdravie - Smernica 96/29/Euratom - Neprijatie opatrení Komisiou voči členskému štátu - Žaloba zjavne bez právneho základu“)

2010/C 134/59

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Brigit Lind (Grene, Dánsko) (v zastúpení: I. Anderson, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: E. White a M. Patakia, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba o náhradu škody smerujúca k získaniu náhrady škody údajne vzniknutej žalobkyni v dôsledku neprijatia nevyhnutných opatrení Komisiou, ktoré by prinútili Dánske kráľovstvo, aby prijalo zákony a iné právne predpisy nevyhnutné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 291), a uplatnilo tieto ustanovenia na pracovníkov, ktorí boli postihnutí jadrovou haváriou v Thule (Grónsko)

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Pani Brigit Lind je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/35

Uznesenie Všeobecného súdu z 24. marca 2010 — Hansen/Komisia

(Vec T-6/09) (1)

2010/C 134/60

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Bent Hansen (Aarslev, Dánsko) (v zastúpení: I. Anderson, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: E. White a M. Patakia, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba o náhradu škody smerujúca k získaniu náhrady škody údajne vzniknutej žalobcovi v dôsledku neprijatia nevyhnutných opatrení Komisiou, ktoré by prinútili Dánske kráľovstvo, aby prijalo zákony a iné právne predpisy nevyhnutné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 291), a uplatnilo tieto ustanovenia na pracovníkov, ktorí boli postihnutí jadrovou haváriou v Thule (Grónsko)

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Pán Bent Hansen je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/36

Uznesenie Všeobecného súdu z 8. marca 2010 — Maxcom/ÚHVT — Maxdata Computer (maxcom)

(Vec T-155/09) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietka - Späťvzatie námietky - Zastavenie konania“)

2010/C 134/61

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Maxcom sp. z o.o. (Tychy, Poľsko) (v zastúpení: P. Kral, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: D. Schimanek-Walicka, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Maxdata Computer GmbH & Co. KG (Marl, Nemecko)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 30. januára 2009 (vec R 1019/2008–2) týkajúceho sa námietkového konania medzi Maxdata Computer GmbH & Co. KG a Maxcom sp. z o.o.

Výrok rozsudku

1.	Konanie sa zastavuje.

2.	Spoločnosť Maxcom sp. z o.o. je povinná nahradiť vlastné trovy konania ako aj trovy konania ÚHVT.

(1) Ú. v. EÚ C 153, 4.7.2009.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/36

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 26. marca 2010 — SNF/ECHA

(Vec T-1/10 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - REACH - Identifikácia akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy - Návrh na odklad výkonu a na nariadenie predbežných opatrení - Neexistencia naliehavosti“)

2010/C 134/62

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: SNF SAS (Andrézieux-Bouthéon, Francúzsko) (v zastúpení: K. Van Maldegem, R. Cana, advokáti, a P. Sellar, solicitor)

Žalovaná: Európska chemická agentúra (ECHA) (v zastúpení: M. Heikkila a W. Broere, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu rozhodnutia o identifikácii akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, ktoré prijala Európska chemická agentúra (ECHA) 7. decembra 2009 na základe článku 59 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1)

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/37

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 26. marca 2010 — Alisei/Komisia

(Vec T-16/10 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Program zriaďujúci ‚potravinový nástroj‘ určený rozvojovým krajinám - Výzva na podanie návrhov na účely udelenia subvencií - Odmietnutie subvencie - Návrh na odklad výkonu - Neexistencia záujmu na konaní - Porušenie formálnych požiadaviek - Neprípustnosť“)

2010/C 134/64

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Alisei (Rím, Taliansko) (v zastúpení: F. Sciaudone, R. Sciaudone a A. Neri, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: L. Prete a P. van Nuffel, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na nariadenie predbežných opatrení, ktoré sa týkajú výberu návrhov na udelenie subvencie, ktoré boli podané v rámci programu „Nástroj rýchlej reakcie na rastúce ceny potravín v rozvojových krajinách“ (EuropeAid/128608/C/ACT/Multi)

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/37

Žaloba podaná 3. marca 2010 — Nemecko/Komisia

(Vec T-104/10)

2010/C 134/65

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: J. Möller a C. von Donat, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 10561 z 18. decembra 2009 o znížení pomoci z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) pre program RESIDER II pre región Sársko (1994 – 1999) v Spolkovej republike Nemecko, ktorá bola poskytnutá rozhodnutiami Komisie K(95) 2529 z 27. novembra 1995 a naposledy K(1999) 3557 z 15. novembra 1999,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím Komisia znížila celkovú pomoc z EFRE vo prospech iniciatívy Spoločenstva RESIDER II SAARLAND (1994 – 1999) v Spolkovej republike Nemecko.

Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov.

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka skutočnosť, že pre paušalizáciu a extrapoláciu finančných korektúr v období poskytovania pomoci 1994 – 1999 neexistuje žiadny právny základ.

Po druhé žalobkyňa uplatňuje porušenie článku 24 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 4253/88 (1), pretože neboli splnené podmienky pre zníženie pomoci. V tejto súvislosti uplatňuje najmä to, že Komisia nesprávne použila pojem „nezrovnalos“. Okrem toho Komisia nezistila, že by si vnútroštátne orgány, ktoré boli poverené správou štrukturálnych fondov, boli porušili svoje povinnosti vyplývajúce im z článku 23 nariadenia č. 4253/88. Pre výčitku systematických nezrovnalostí chýba dostatočné určenie vytýkaných systémov správy a kontroly. Domnienky systematických nezrovnalostí pri správe a kontrole sú podľa názoru žalobkyne ďalej založené na nesprávnych zisteniach skutkového stavu. Žalobkyňa tiež uvádza, že dôležité prvky skutkového stavu boli nesprávne zistené a posúdené.

Žalobkyňa subsidiárne ako tretí žalobný dôvod uvádza, že zníženia pomoci vykonané napadnutým rozhodnutím sú neprimerané. V tejto súvislosti uvádza, že Komisia nevyužila svoju diskrečnú právomoc, ktorú má podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88. Ďalej išli použité paušálne korektúry nad rámec (potenciálneho) rizika škody pre rozpočet Spoločenstva. Podľa názoru žalobkyne boli navyše sadzby korektúr kumulované, bez toho, aby bol v konkrétnom prípade preskúmaný výsledok na základe zásady proporcionality. Žalobkyňa tiež zastáva názor, že vykonaná extrapolácia chýb je neprimeraná, pretože špecifické chyby nemožno preniesť na nesúrodý celok.

Ako štvrtý žalobný dôvod žalobkyňa uplatňuje, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. V tomto smere žalobkyňa uvádza, že vyvodenie a odôvodnenie výšky paušálne vykonaných znížení nemožno z napadnutého rozhodnutia vyčítať. Ďalej nie je zrejmé, že by Komisia bola dostatočne posúdila vylíčenie skutkového stavu nemeckými orgánmi. Komisia ďalej z odhalených nedostatkov kontrol projektov vykonaných externými kontrolórmi nevyvodila žiadne dôsledky pokiaľ ide o spoľahlivosť zistení.

Žalobkyňa nakoniec ako piaty žalobný dôvod uvádza, že žalovaná porušila zásadu partnerstva, pretože sa teraz odvoláva na „Pracovné listy týkajúce sa spôsobilosti výdavkov z hľadiska možnosti poskytovania pomoci“, ktoré boli vypracované až počas prebiehajúceho obdobia poskytovania pomoci. Podľa názoru žalobkyne Komisia ďalej napadnuté rozhodnutie opiera o systematické nedostatky v systéme správy a kontroly, napriek tomu že funkčnosť systémov správy a kontroly ešte počas obdobia poskytovania pomoci potvrdila.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenia (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu medzi činnosťami rôznych štrukturálnych fondov navzájom a medzi týmito činnosťami a operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, s. 1).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/38

Žaloba podaná 3. marca 2010 — Procter & Gamble Manufacturing Cologne/ÚHVT — Natura Cosméticos (NATURAVIVA)

(Vec T-107/10)

2010/C 134/66

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Procter & Gamble Manufacturing Cologne GmbH (Kolín, Nemecko) (v zastúpení: K. Sandberg, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Natura Cosméticos, SA (Itapecerica da Serra, Brazília)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 23. novembra 2009 vo veci R 1558/2008-2,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, a

—	zaviazať ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu trov konania pred ÚHVT.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „NATURAVIVA“ pre tovary a služby zaradené do tried 3, 5 a 44.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká ochranná známka „VIVA“ zapísaná pre tovary zaradené do triedy 3; ochranná známka Spoločenstva „VIVA“ zapísaná pre tovary zaradené do triedy 3.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva v celom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: vyhovenie odvolaniu.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 tým, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že neexistovala pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými ochrannými známkami.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/39

Žaloba podaná 5. marca 2010 — Luxembursko/Komisia

(Vec T-109/10)

2010/C 134/67

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Luxemburské veľkovojvodstvo (v zastúpení: C. Schiltz, splnomocnený zástupca, a P. Kinsch, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka Luxemburského veľkovojvodstva,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca navrhuje zrušiť rozhodnutie Európskej komisie K(2009) 10712 z 23. decembra 2009 o znížení finančnej pomoci priznanej v prospech programu IC Interreg II/C „Záplavy na riekach Rýn a Maas“ v Belgickom kráľovstve, Spolkovej republike Nemecko, vo Francúzskej republike, v Luxemburskom veľkovojvodstve a v Holandskom kráľovstve z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) na základe rozhodnutia Komisie č. K(97) 3742 z 18. decembra 1997 (EFRR č. 970010008), pokiaľ týka Luxemburského veľkovojvodstva.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že v prípade vyhovenia žalobám na neplatnosť, ktoré podali holandské a nemecké orgány, Luxemburské veľkovojvodstva musí mať v dôsledku toho prospech. Ak sa rozhodlo, že údajné systematické pochybenia alebo nedostatky, ktoré odhalil audit Komisie vo fungovaní predmetného programu v Holandsku a v Nemecku v skutočnosti neexistujú, odôvodnenie rozhodnutia stráca svoj základ a tým aj finančná lineárna oprava týkajúca sa projektov uskutočnených v Luxembursku.

Druhý žalobný dôvod vychádza z protiprávnosti rozšírenia finančnej opravy na Luxemburské veľkovojvodstvo, ktorá je prípadne odôvodnená len voči iným členským štátom. Nebola konštatovaná nijaká anomália vo fungovaní programu v Luxemburskom veľkovojvodstve. Skutočnosť, že Luxembursko súhlasilo s účasťou na spoločnom programe s Nemeckom, Belgickom, Francúzskom a Holandskom neodôvodňuje znášanie negatívnych účinkov v rámci finančnej opravy jeho vlastných programov na základe pochybení alebo nedostatkov odhalených v priebehu auditu holandských a nemeckých programov, ktoré sú skoro výlučne založené na údajnom nedodržovaní ustanovení týkajúcich sa postupu verejného obstarávania. Napriek skutočnosti, že ide o spoločnú účasť piatich členských štátov na rovnakom programe, postupy verejného obstarávania spadajú do výlučnej zodpovednosti vnútroštátnych orgánov dotknutých členských štátov.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/40

Žaloba podaná 8. marca 2010 — Insula/Komisia

(Vec T-110/10)

2010/C 134/68

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Conseil scientifique international pour le développement des îles (Insula) (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: J.-D. Simonet a P. Marsal, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	vyhlásiť žalobu za prípustnú a opodstatnenú,

—	určiť, že požiadavka Komisie na vrátenie sumy 84 120 EUR je neopodstatnená, a v dôsledku toho uložiť Komisii vystavenie dobropisu na sumu 84 120 EUR,

—	určiť, že žaloba má byť na účely písomnej a ústnej časti konania spojená s vecou T-366/09 z dôvodu, že spolu súvisia,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou, ktorá bola podaná na základe rozhodcovskej doložky, sa žalobca domáha, aby Všeobecný súd určil, že oznámenie o dlhu z 28. januára 2010, v ktorom Komisia na základe správy o audite Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) požaduje vrátenie záloh vyplatených žalobcovi, je v rozpore s ustanoveniami zmluvy EL HIERRO (NNE5/2001/950) uzatvorenej v rámci zvláštneho programu výskumu, technologického vývoja a demonštrácie v oblasti energie, životného prostredia a udržateľného rozvoja.

Žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

V prvom žalobnom dôvode popiera splatnosť pohľadávky uplatňovanej Komisiou na základe správy o audite vykonanom v roku 2005.

V druhom žalobnom dôvode žalobca uvádza, že Komisia vyhotovením nového oznámenia o dlhu porušila svoje zmluvné povinnosti, ktoré jej už neumožňujú, šesť rokov po poslednej platbe uskutočnenej v prospech Insula a bez oznámenia z jej strany v lehote stanovenej v zmluve, požadovať doplňujúce doklady.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/40

Žaloba podaná 8. marca 2010 — Nemecko/Komisia

(Vec T-114/10)

2010/C 134/69

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: J. Möller, C. Blaschke a U. Karpenstein, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 10712 z 23. decembra 2009 o znížení finančnej pomoci, ktorá bola poskytnutá z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) na program preventívna ochrana pred povodňami na riekach Rýn a Maas v rámci iniciatívy Spoločenstva IC Interreg II/C v Belgickom kráľovstve, Spolkovej republike Nemecko, Luxemburskom veľkovojvodstve a v Holandskom kráľovstve na základe rozhodnutia Komisie K(97) 3742 z 18. decembra 1997 (EFRR č. 970010008),

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím Komisia znížila finančnú pomoc poskytnutú z EFRR v období od 1. januára 1994 do 31. december 1999 na program preventívna ochrana pred povodňami na riekach Rýn a Maas v rámci iniciatívy Spoločenstva IC Interreg II/C v Belgickom kráľovstve, Spolkovej republike Nemecko, Luxemburskom veľkovojvodstve a v Holandskom kráľovstve.

Na odôvodnenie svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri dôvody žaloby.

Ako prvý dôvod žalobkyňa uvádza, že podmienky článku 24 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 4253/88 (1) pre finančnú opravu nie sú splnené. Podľa názoru žalobkyne toto ustanovenie neoprávňuje Komisiu k finančným opravám v prípade administratívnych chýb alebo predpokladaných nedostatkov správnych a kontrolných systémov. Ďalej uvádza, že ak by aj administratívne chyby a nedostatky správnych a kontrolných systémov boli zahrnuté článkom 24 nariadenia č. 4253/88, finančná oprava by neprichádzala do úvahy. Jednak, ako to tu Komisia vytýka, by „nezrovnalosti“ mohli odôvodňovať finančné opravy iba vtedy, ak by negatívne ovplyvňovali alebo mohli ovplyvniť rozpočet Únie. Podľa žalobkyne v prípade opatrení vytýkaných Komisiou k tomu nedošlo. Okrem toho žalobkyňa uvádza, že pri viacerých vytýkaných projektoch nedošlo ani k vecnému porušeniu práva Spoločenstva.

Ako druhý žalobný dôvod sa uvádza, že Komisia nebola podľa nariadenia č. 4253/88 oprávnená k vykonaniu paušálnych a extrapolovaných finančných opráv. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že jasné znenie článku 24 nariadenia nadväzuje na konkrétne prípady a vyčísliteľné sumy.

V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka porušenie zásady proporcionality a neprípustnosť nadnárodnej extrapolácie, na základe ktorej musí členský štát nevyhnutne ručiť za chyby iného členského štátu.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 na vykonanie nariadenia (EHS) č. 2052/88 v súvislosti s koordináciou činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom a s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi (Ú. v. ES L 374, s. 1).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/41

Žaloba podaná 8. marca 2010 — Nemecko/Komisia

(Vec T-116/10)

2010/C 134/70

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: J. Möller a U. Karpenstein, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 10675 z 23. decembra 2009 o znížení finančnej pomoci, ktorá bola na základe rozhodnutia Komisie K(97) 1120 poskytnutá z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) pre program „Ziel 2-Programm Nordrhein-Westfalen (1997 – 1999)“ v Spolkovej republike Nemecko,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím Komisia znížila finančnú pomoc poskytnutú z EFRR pre program „Ziel 2-Programm Nordrhein-Westfalen (1997 – 1999)“ v Spolkovej republike Nemecko.

Na odôvodnenie žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Ako prvý žalobný dôvod žalobkyňa uvádza, že Komisia nesprávne posúdila skutkový stav. Podľa názoru žalobkyne Komisia zaradila nesprávne sumy do výpočtu koeficientu chybovosti.

V rámci druhého žalobného dôvodu sa uvádza, že podmienky článku 24 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 4253/88 (1) pre finančnú opravu nie sú splnené. Podľa názoru žalobkyne toto ustanovenie neoprávňuje Komisiu k finančným opravám v prípade administratívnych chýb alebo predpokladaných nedostatkov správnych a kontrolných systémov. Ďalej uvádza, že aj z iných dôvodov neprichádza do úvahy finančná oprava v rozsahu predpokladanom Komisiou. Jednak, ako to tu Komisia vytýka, by „nezrovnalosti“ mohli odôvodňovať finančné opravy iba vtedy, ak by negatívne ovplyvňovali alebo mohli ovplyvniť rozpočet Únie. Podľa žalobkyne v prípade postupu vytýkaného Komisiou k tomu nedošlo. Okrem toho žalobkyňa uvádza, že pri viacerých vytýkaných projektoch nedošlo ani k vecnému porušeniu práva Spoločenstva.

Ako tretí žalobný dôvod sa uvádza, že Komisia nebola podľa nariadenia č. 4253/88 oprávnená k vykonaniu paušálnych a extrapolovaných finančných opráv. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že jasné znenie článku 24 nariadenia nadväzuje na konkrétne prípady a vyčísliteľné sumy.

V rámci posledného žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že ak by sa aj predpokladala prípustnosť paušálnych a extrapolovaných finančných opráv, tieto by boli in concreto protiprávne. V tejto súvislosti sa uvádza, že Komisia nepreukázala „systémovú inherenciu“ postupu, ktorý vytýka a paušálne finančné opravy sú v rozpore so zásadou proporcionality.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/42

Žaloba podaná 8. marca 2010 — ClientEarth a i./Komisia

(Vec T-120/10)

2010/C 134/71

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: ClientEarth (Londýn, Spojené kráľovstvo), Transport & Environment (Brusel, Belgicko), European Environmental Bureau (Brusel, Belgicko) a BirdLife International (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Hockman QC, barrister)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcov

—	určiť, že žalovaná porušila nariadenie (ES) č. 1049/2001 (1) a nariadenie (ES) 1367/2006 (2),

—

určiť, že dôvody na odmietnutie prístupu k dokumentu podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 musia byť oznámené písomnou odpoveďou v lehote stanovenej v rámci dvojstupňového správneho konania, alebo nemôžu byť použité ako dôvody na uplatnenie výnimky, na ktorú je možné sa odvolávať v rámci zákonnej obrany, a nemôžu byť ani súdom preskúmané,

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie z 9. februára 2010 [SG.E3/MM/psi-Ares (2010)70321], ktorým Komisia oznámila svoj úmysel neposkytnúť žalobcom prístup k niektorým dokumentom obsahujúcim informácie o životnom prostredí,

—

uložiť žalovanej povinnosť bezodkladne a bez ďalších úprav v súlade s článkom 10 nariadenia (ES) č. 1049/2001 poskytnúť prístup ku všetkým požadovaným dokumentom označeným počas jej preskúmania žiadosti z 15. októbra 2009, a potvrdzujúcej žiadosti zo 17. decembra 2009 a ku všetkým dokumentom vyhotoveným počas preskúmania, a

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania žalobcov, vrátane trov konania prípadných vedľajších účastníkov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobcovia v súlade s článkom 263 ZFEÚ domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie z 9. februára 2010, ktorým žalovaná oznámila svoj úmysel neposkytnúť žalobcom prístup k niektorým dokumentom obsahujúcim informácie o životnom prostredí týkajúce sa emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z výroby biopalív, ktoré Komisia pripravila a/alebo použila podľa smernice 2009/28/ES (3).

Žalobcovia na podporu svojej žaloby uvádzajú tieto dôvody:

Po prvé tvrdia, že došlo k porušeniu článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 tým, že im nebol v stanovenej lehote poskytnutý prístup k dokumentom ani oznámené dôvody jeho odmietnutia. Žiadosť bola predložená 15. októbra 2009. Žalovaná rozhodla o čiastočnom zamietnutí žiadosti, pričom poskytla štyri dokumenty a odmietla prístup k približne dvesto dokumentom. Žalobcovia napadli dôvody zamietnutia žiadosti. Dňa 9. februára 2010, v deň uplynutia lehoty stanovenej v nariadení Komisia odmietla poskytnúť prístup k zvyšným dokumentom a neoznámila ani žiadne platné dôvody neposkytnutia prístupu.

Po druhé tvrdia, že bol porušený článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001 tým, že im neboli oznámené podrobné dôvody s ohľadom na odmietnutie prístupu ku každému jednotlivému dokumentu. Na to, aby sa mohla uplatniť výnimka, musia byť podrobné dôvody zamietnutia prístupu ku každému jednotlivému dokumentu oznámené písomnou odpoveďou v stanovenej lehote. Dňa 9. februára 2010, v deň uplynutia lehoty stanovenej v nariadení Komisia odmietla poskytnúť zvyšné dokumenty a neuviedla ani podrobné dôvody odmietnutia prístupu, ako to vyžaduje nariadenie a judikatúra.

Okrem toho sa žalobcovia odvolávajú na porušenie článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 pre nevykonanie konkrétneho a samostatného posúdenia obsahu každého dokumentu. Komisia je povinná vykonať konkrétne a samostatné posúdenie obsahu každého dokumentu pri určení, či sa na dokument alebo niektorú jeho časť vzťahuje výnimka zo všeobecného pravidla, podľa ktorého by všetky dokumenty mali byť prístupné. Dňa 9. februára 2010, v deň uplynutia lehoty stanovenej v nariadení Komisia pripustila, že toto preskúmanie sa voči požadovaným dokumentom nevykonalo, a v rozsahu v akom sa vykonalo, nebolo žalobcom sprístupnené.

Navyše žalobcovia tvrdia, že neoprávneným uplatnením výnimky podľa článku 4 ods. 3 došlo k porušeniu článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 a článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1367/2006. Komisia pôvodne uplatnila výnimku podľa článku 4 ods. 3 na približne dvesto dokumentov. Dňa 9. februára 2010, v deň uplynutia lehoty stanovenej v nariadení, Komisia dokumenty nesprístupnila. Na uplatnenie výnimky podľa článku 4 ods. 3 však Komisia musí preukázať, že zverejnenie dokumentu alebo v ňom uvedenej informácie by mohlo vážne narušiť jej rozhodovací proces. Žalobcovia tvrdia, že dokumenty obsahujúce informácie o životnom prostredí týkajúce sa emisií do životného prostredia by vážne nenarušili rozhodovací proces Komisie a že v rozsahu, v akom by sa na takýto dokument alebo informáciu mohla uplatniť výnimka, vždy prevažuje verejný záujem na jeho zverejnení.

Žalobcovia zároveň tvrdia, že došlo k porušeniu článku 4 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1049/2001 z dôvodu neupravenia dokumentov. Ak Komisia odmietne zverejniť požadované dokumenty, musí zvážiť prípadnú úpravu tých častí, na ktoré by sa vzťahovala výnimka, a uvoľniť na zverejnenie zostávajúce časti dokumentov. Žalobcovia tvrdia, že Komisia nezvážila a nevykonala úpravu, a teda odmietla prístup k informáciám alebo častiam dokumentov, ktoré mali byť sprístupnené.

Napokon žalobcovia tvrdia, že žalovaná porušila článok 4 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1049/2001 tým, že nestanovila obdobie, v priebehu ktorého sa uplatňuje výnimka podľa článku 4 ods. 3. Ak Komisia odmietne predložiť požadované dokumenty alebo ich časti, musí stanoviť obdobie, v priebehu ktorého sa uplatňuje výnimka. Žalobcovia tvrdia, že Komisia nezvážila ani nestanovila obdobie, v priebehu ktorého je možné dovolávať sa inak platného nároku na uplatnenie výnimky.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, s. 13).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, s. 16).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/43

Žaloba podaná 11. marca 2010 — Conte a i./Rada

(Vec T-121/10)

2010/C 134/72

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: Giovanni Conte (Pomezia, Taliansko), Casa del Pescatore Soc. coop. rl (Civitanova Marche, Taliansko), Guidotti Giovanni & Figli Snc (Termoli, Taliansko), Organizzazione di produttori della pesca di Civitanova Marche Soc. coop. rl (Civitanova Marche, Taliansko), Consorzio gestione mercato ittico Manfredonia Soc. coop. rl (Cogemim) (Manfredonia, Taliansko) (v zastúpení: P. Cavasola, avvocato, G. Micucci, avvocato, V. Cannizzaro, avvocato)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobcov

—	zrušiť napadnuté nariadenie,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba sa týka nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006.

Žalobcovia vo veci samej vykonávajú všetci činnosť v oblasti rybárstva a vzťahujú sa na nich povinnosti stanovené v ustanoveniach napadnutého nariadenia.

Na podporu svojich tvrdení uvádzajú tieto dôvody:

Neplatnosť článku 9 ods. 2 a 3 a článku 10 ods. 1 a 2 napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom tieto ustanovenia pre rybárske plavidlá dlhšie ak dvanásť metrov stanovujú bezpodmienečnú povinnosť byť vybavené dvoma kontrolnými systémami: satelitným systémom na základe článku 9 a navyše systémom automatickej identifikácie. Ide o dva rôzne systémy kontroly, ktoré majú v podstate rovnakú funkciu. Táto povinnosť nie je primerane odôvodnená. Táto povinnosť je aj v rozpore so zásadou proporcionality, a to v tomto prípade pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrenia a o primeranosť opatrenia. Povinnosť byť vybavený dvoma kontrolnými systémami zahŕňa okrem iného finančnú záťaž, pre žalobcov, ktorá nie je odôvodnená žiadnou racionálnou potrebou.

Neplatnosť článkov 15 a 17 napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom tieto ustanovenia stanovujú povinnosť pre rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac oznamovať denne určité informácie, a to v každom prípade pred vstupom do prístavu alebo aspoň štyri hodiny pred odhadovaným časom vplávania do prístavu. Podľa žalobcov nemá táto povinnosť zmysel, nie je primeraná a je veľmi ťažko vykonávateľná. Najmä pre rybárske plavidlá loviace ryby menších rozmerov v rybolovných zónach nachádzajúcich sa iba niekoľko hodín od prístavu je táto povinnosť ťažko vykonávateľná, pokiaľ nemajú byť blokované mimo prístavu, aby čakali na uplynutie predmetnej doby.

Neplatnosť režimu dozoru a inšpekcie v rozsahu, v akom napadnuté nariadenie stanovuje bezpodmienečnú povinnosť umožniť prístup na palubu, prístup k spisom a elektronickým dokumentom, ako aj tolerovať formy inšpekcie a vyšetrovania vykonávané úradníkmi, ktorí nie sú poverení žiadnym súdnym orgánom a ktorí nie sú kontrolovaní políciou. Týmto spôsobom by boli porušované právo na dôvernosť informácií, pobyt, súkromie a práva na obranu vo svojich rôznych formách. Takáto kontrola okrem porušovania vyššie uvedených práv svojou invazívnou povahou zbavuje účinku právo prevádzkovateľa rybárskeho plavidla požívať ekonomickú slobodu, ktorú zaručujú zakladajúce Zmluvy. Osobitný dôvod neplatnosti sa týka článku 82, ktorý dáva vykonávateľom inšpekcie právo prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany dôkazov predpokladaného porušenia.

Neplatnosť článku 73 ods. 8 napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom toto ustanovenie stanovuje pre členské štáty možnosť účtovať náklady súvisiace s činnosťou kontrolných pozorovateľov prevádzkovateľom rybárskych plavidiel. V tomto ohľade sa uvádza, že toto ustanovenie je zjavne neplatné, pretože je v rozpore so zásadou sociálneho rozdeľovania nákladov nevyhnutných na vykonávanie verejných záujmov.

Neplatnosť článku 92 napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom toto ustanovenie stanovuje systém prenosu zodpovednosti za prípadné porušenia na majiteľa rybárskeho plavidla a jeho nástupcov bez ohľadu na to, kto ho spáchal. V tomto ohľade sa uvádza, že toto ustanovenie je v rozpore so zásadou, podľa ktorej nesie zodpovednosť za svoje konanie jeho vykonávateľ, so zásadou ochrany súkromného vlastníckeho a so zásadou proporcionality, keďže jeho cieľom nie je z racionálneho hľadiska brániť obchádzaniu režimu sankcií.

Neplatnosť článku 103 napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom toto ustanovenie stanovuje, že v prípade, ak štát nedodrží povinnosti stanovené týmto nariadením, môže mu byť pozastavená finančná pomoc stanovená nariadeniami 1198/2006 (1) a 861/2006 (2). Podľa žalobcov pozastavenie pomoci prenáša zodpovednosť zo štátu na jednotlivcov, ktorí tak musia znášať nepriaznivé následky konania štátu. Táto forma prenosu sankcie porušuje zásadu, podľa ktorej má sankciu za svoje konanie znášať jeho vykonávateľ, a zásadu proporcionality.

Neplatnosť článku 14 ods. 1, 2, 3, 4, 5, článku 17 ods. 1, článku 58 ods. 1, 2, 3 a 5 článku 59 ods. 2 a 3, článku 60 ods. 4 a 5, článku 62 ods. 1, článku 63 ods. 1, článkov 64, 65 a 66 ods. 1 a 3, článku 67 ods. 1 a článku 68 napadnutého nariadenia. Žalobcovia v tomto ohľade uvádzajú, že toto nariadenie je založené iba na článku 37 Zmluvy ES, ktorý umožňuje spoločnú politiku rybolovu, a že opatrenia uvedené v nariadení sú oprávnené iba ak sa týkajú politiky rybolovu založenej inštitúciami Spoločenstva v rôznych aktoch. Ustanovenia uvádzané vyššie sa však nevzťahujú na oblasti alebo druhy, ktoré podliehajú spoločnej politike rybolovu a z tohto dôvodu nespadajú pod pôsobnosť článku 37 Zmluvy ES.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 861/2006 z 22. mája 2006, ktorým sa ustanovujú finančné opatrenia Spoločenstva na vykonávanie spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a finančné opatrenia v oblasti morského práva.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/45

Žaloba podaná 18. marca 2010 — Hartmann/ÚHVT (Complete)

(Vec T-123/10)

2010/C 134/73

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Paul Hartmann AG (Heidenheim, Nemecko) (v zastúpení: N. Aicher, advokátka)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 20. januára 2010 vo veci R 601/2009-4,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov konania pred ÚHVT.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „Complete“ pre výrobky tried 5 a 10 (prihláška č. 7 432 024).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), keďže prihlasované označenie nie je vo vzťahu k výrobkom, ktorých sa zápis týka, popisné, ďalej porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, keďže tomuto označeniu nechýba požadovaná rozlišovacia spôsobilosť.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/45

Žaloba podaná 17. marca 2010 — Lidl Stiftung/ÚHVT — Vinotasia (VITASIA)

(Vec T-124/10)

2010/C 134/74

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lidl Stiftung & Co. KG (Neckarsulm, Nemecko) (v zastúpení: M. Schaeffer a A. Marx, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Vinotasia GmbH (Koblenz, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT zo 14. januára 2010 vo veci R 1054/2008-4,

—	zamietnuť námietku č. B 1 027 947, podanú 30. júna 2006, v rozsahu, vo akom jej vyhovelo rozhodnutie námietkového oddelenia z 30. mája 2006,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania na Súdnom dvore Európskej únie a na štvrtom odvolacom senáte Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory),

—	subsidiárne, prerušiť konanie do vydania právoplatného rozhodnutia o návrhu na výmaz staršej nemeckej ochrannej známky č. 302 12 015 „VINOTASIA“, podanému 17. marca 2010 Nemeckému úradu pre patenty a ochranné známky.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „VITASIA“ pre výrobky zaradené do tried 29, 30, 31, 32 a 33 (prihláška č. 4 691 101).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Vinotasia GmbH.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka „VINOTASIA“ č. 302 15 015 pre výrobky a služby zaradené do tried 32, 33 a 35.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), keďže medzi predmetnými ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/46

Žaloba podaná 17. marca 2010 — Lux Management/ÚHVT — Zeis Excelsa (KULTE)

(Vec T-130/10)

2010/C 134/75

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lux Management Holding SA (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: S. Mas, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Zeis Excelsa SPA (Montegranaro, Taliansko)

Návrhy žalobkyne

—	vyhlásiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 15. januára 2010 vo veci R 712/2008-4 za bezpredmetné,

—	subsidiárne zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 15. januára 2010 vo veci R 712/2008-4, pretože sa v ňom neprihliadlo na dôkaz predložený žalobkyňou,

—

subsidiárne zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 15. januára 2010 vo veci R 712/2008-4, pretože neobsahuje odôvodnenie týkajúce sa súhlasu so zapísanou ochrannou známkou Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na zrušenie podaným žalobkyňou a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na zrušenie: obrazová ochranná známka „KULTE“ pre tovary v triedach 14, 18 a 25.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Účastník, ktorý sa domáha zrušenia: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha zrušenia: talianska obrazová ochranná známka „CULT“ pre všetky tovary v triede 25; medzinárodná obrazová ochranná známka s účinkami vo Francúzsku a Beneluxe „CULT“ pre tovary v triedach 14, 18 a 25.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: čiastočné zrušenie ochrannej známky Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na zrušenie.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 43 nariadenia Rady č. 207/2009, pretože odvolací senát neurčil, že jeho rozhodnutie je bezpredmetné v dôsledku skutočnosti, že účastníci konania sa dohodli na koexistencii dotknutých ochranných známok a v dôsledku následného návrhu na späťvzatie; porušenie článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože odvolací senát odmietol pripustiť nové dôkazy predložené žalobkyňou; porušenie článku 57 ods. 2 nariadenia Rady č. 207/2009, pretože odvolací senát nesprávne posúdil predložené dôkazy a neposkytol odôvodnenie v súvislosti s dôkazom o súhlase ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom so zapísanou ochrannou známkou Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na zrušenie.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/47

Žaloba podaná 23. marca 2010 — Pieno žvaigždės/ÚHVT — Fattoria Scaldasole (Iogurt.)

(Vec T-135/10)

2010/C 134/76

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: AB „Pieno žvaigždės“ (Vilnius, Litva) (v zastúpení: I. Lukauskienė a R. Žabolienė, advokátky)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Fattoria Scaldasole Srl (Monguzzo, Taliansko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 18. januára 2010 vo veci R 1070/2009-2, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „Iogurt“ pre výrobky zaradené do triedy 29.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: litovský zápis obrazovej ochrannej známky „jogurtas“ pre výrobky zaradené do triedy 29; zápis obrazovej ochrannej známky Spoločenstva „jogurt“ pre výrobky zaradené do triedy 29.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky v celom jej rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: posúdenie odvolania ako nepodaného.

Dôvody žaloby: porušenie článku 60 nariadenia Rady č. 207/2009 v spojení s článkom 8 nariadenia Komisie č. 2869/95 (1), keďže odvolací senát prijal nesprávny záver, že poplatok za odvolanie nebol zaplatený v stanovenej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje odvolanie.

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 z 13. decembra 1995 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. ES L 303, s. 33; Mim. vyd. 09/001, s. 291).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/47

Žaloba podaná 24. marca 2010 — Španielsko/Komisia

(Vec T-138/10)

2010/C 134/77

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: J. Rodríguez Cárcamo)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2010) 337 z 28. januára 2010, ktorým bola znížená pomoc z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) operačnému programu „Comunidad Valenciana Objetivo 1“ (1994 – 1999) v Španielsku podľa rozhodnutia K(1994) 3043/6, EFRR č. 94.11.09.011, a

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím K(1994) 30436 z 25. novembra 1994 Komisia priznala pomoc z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) operačnému programu v regióne Valencia, ktorý bol zahrnutý do konceptu podpory štrukturálnych činností Spoločenstva v španielskych cieľových regiónoch 1 v rokoch 1994 až 1999, v maximálnej výške 1 207 941 000 ECU. Napadnutým rozhodnutím bola pôvodne priznaná suma znížená na 115 612 377,25 EUR z dôvodu, že v 23 z 38 dotknutých projektov sa objavili nezrovnalosti.

Žalobca uvádza nasledujúce žalobné dôvody:

—

porušenie článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 (1) z dôvodu, že v napadnutom rozhodnutí bola použitá metóda extrapolácie, hoci tento článok nepripúšťa možnosť extrapolovať nezrovnalosti zistené v konkrétnych akciách na všetky akcie zahrnuté do operačných programoch financovaných prostriedkami z EFRR. Oprava vykonaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí nemá právny základ, keďže usmernenia Komisie z 15. októbra 2007 k čistým finančným opravám v rámci použitia článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 nemôžu podľa rozsudku Súdneho dvora zo 6. apríla 2000, Španielsko/Komisia, C-443/97 (2), vyvolávať právne účinky voči členským štátom a keďže článok 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 umožňuje iba zníženie pomoci, ktorej preskúmaním sa potvrdí existencia nezrovnalosti, pričom táto zásada je porušená vykonaním opráv metódou extrapolácie,

—

subsidiárne porušenie článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 v spojení s článkom 4 ods. 3 ZFEÚ (zásada lojálnej spolupráce) z dôvodu vykonania opravy metódou extrapolácie, hoci nebol zistený žiaden nedostatok v systémoch riadenia, kontroly alebo auditu, pokiaľ ide o upravené zmluvy, keďže riadiace orgány uplatnili španielsku právnu úpravu, ktorú Súdny dvor nevyhlásil za odporujúcu právu Európskej únie. Španielske kráľovstvo zastáva názor, že dodržiavanie vnútroštátneho práva riadiacimi orgánmi, ktoré hoci môže viesť Komisiu k tomu, že bude konštatovať nezrovnalosti alebo konkrétne porušenia práva Európskej únie, nemôže byť základom extrapolácie z dôvodu neúčinnosti v oblasti riadenia, ak zákon, ktorý tieto orgány uplatňujú, nebol Súdnym dvorom vyhlásený za odporujúci právu Európskej únie a ani Komisia nepodala proti členskému štátu žalobu o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ,

—

subsidiárne porušenie článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 z dôvodu nereprezentatívnosti vzorky použitej pri vykonaní finančnej opravy metódou extrapolácie. Komisia pri extrapolácii vychádzala z veľmi obmedzeného počtu projektov (38 zo 7 862), ktoré nezohľadňujú všetky podstatné oblasti operačného programu, pričom však zahrnula náklady, ktoré boli predtým odpočítané španielskymi orgánmi, vychádzala z deklarovaných nákladov a nie z účasti na nich a použila softvér, ktorý poskytoval spoľahlivosť nižšiu než 85 %. Španielske kráľovstvo preto zastáva názor, že táto vzorka nespĺňa nevyhnutné podmienky reprezentatívnosti na to, aby mohla slúžiť ako základ extrapolácie,

—

postupu Komisie napokon bráni premlčanie podľa článku 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 (3). Španielske kráľovstvo napokon zastáva názor, že oznámenie o existencii nezrovnalostí španielskym orgánom z júla 2004, pričom vo väčšine prípadov išlo o nezrovnalosti z rokov 1997, 1998 a 1999, musí viesť k ich premlčaniu v dôsledku uplynutia štvorročnej premlčacej doby stanovenej v článku 3 nariadenia č. 2988/95.

(2) Zb. s. I-2415.

(3) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/48

Žaloba podaná 30. marca 2010 — Ben Ri Electrónica/ÚHVT — Sacopa (LT LIGHT-THECNO)

(Vec T-143/10)

2010/C 134/78

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ben Ri Electrónica, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: A. Alejos Cutuli, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Sacopa, SAU [Sant Jaume de Llierca (Girona), Španielsko]

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT (ochranné známky a vzory) a zamietnuť prihlášku ochrannej známky Spoločenstva č. 4 520 193,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Sacopa, SAU.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka obsahujúca výraz „LT“ (prihláška č. 4 520 193) pre výrobky tried 7, 9 a 11.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová ochranná známka Spoločenstva (č. 13 375) a španielske obrazové ochranné známky (č. 1 719 729 a č. 1 719 730) pozostávajúce z písmen „L“ a „T“ zoradených za sebou v kruhu pre výrobky tried 9 a 11.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie napadnutého rozhodnutia a zamietnutie námietky.

Dôvody žaloby: nesprávny výklad článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/49

Žaloba podaná 29. marca 2010 — Space Beach Club/ÚHVT — Flores Gómez (SpS space of sound)

(Vec T-144/10)

2010/C 134/79

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Space Beach Club, SA [San Jorge (Ibiza), Španielsko] (v zastúpení: A. Alejos Cutuli, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Miguel Ángel Flores Gómez (Madrid, Španielsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu ÚHVT a zamietnuť prihlášku ochrannej známky Spoločenstva č. 5 683 693,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Miguel Ángel Flores Gómez.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka obsahujúca výraz „SPS space of sound“ (prihláška č. 5 683 693) pre výrobky a služby tried 9, 35 a 41.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: španielske obrazové ochranné známky obsahujúce výraz „SPACE“ (č. 2 021 783, č. 2 610 677, č. 2 644 838, č. 2 644 839, č. 2 654 511, č. 2 694 428, č. 2 583 870, č. 3 175 742 a č. 4 529 814) pre výrobky a služby tried 9, 25 a 41.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávny výklad článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/51

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 23. februára 2010 — Faria/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

(Vec F-7/09) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Hodnotenie - Hodnotiaca správa - Hodnotené obdobie 2006–2007 - Návrh na zrušenie hodnotiacej správy - Zjavne nesprávne posúdenie - Náhrada nemajetkovej ujmy)

2010/C 134/84

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Marie-Hélène Faria (Muchamiel, Španielsko) (v zastúpení: L. Levi, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (v zastúpení: I. de Medrano Caballero, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Waelbroeck, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie hodnotiacej správy za obdobie od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007, ako aj návrh zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody utrpenej žalobkyňou

Výrok rozsudku

1.	Hodnotiaca správa pani Faria vyhotovená Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) za obdobie od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007 sa zrušuje.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	ÚHVT znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť tri štvrtiny trov konania pani Faria.

4.	Pani Faria znáša jednu štvrtinu vlastných trov konania.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009, s. 55.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/51

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 9. marca 2010 — N/Parlament

(Vec F-26/09) (1)

(Verejná služba - Úradníci - Žaloba o náhradu škody - Prípustnosť - Morálne obťažovanie - Povinnosť starostlivosti - Nemajetková ujma)

2010/C 134/85

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: N (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: É. Boigelot, advokát)

Žalovaný: Parlament (v zastúpení: K. Zejdová a R. Ignătescu, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zaviazať Parlament na zaplatenie sumy 12 000 EUR žalobcovi ako náhrady škody ktorá mu vznikla, jednak z dôvodu morálneho a profesionálneho obťažovania, ktorého bol obeťou, a jednak z dôvodu neexistencie interného správneho vyšetrovania nezávislým orgánom

Výrok rozsudku

1.	Európsky parlament je povinný zaplatiť N 2 000 EUR ako náhradu škody.

2.	Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

3.	Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť tri štvrtiny trov konania, ktoré vznikli N.

4.	N znáša jednu štvrtinu trov konania, ktoré mu vznikli.

(1) Ú. v. EÚ C 153, 4.7.2009, s. 51.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/52

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 9. marca 2010 — Tzvetanova/Komisia

(Vec F-33/09) (1)

(Verejná služba - Dočasní zamestnanci - Odmena - Príspevok na expatriáciu - Podmienky stanovené v článku 4 prílohy VII služobného poriadku - Obvyklé bydlisko pred nástupom do zamestnania - Pobyt študenta na mieste pridelenia počas referenčného obdobia - Stáže mimo miesta pridelenia počas referenčného obdobia - Zohľadnenie skutočného bydliska)

2010/C 134/86

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aglika Tzvetanova (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.–N. Louis a É. Marchal, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení pôvodne: D. Martin a J. Baquero Cruz, splnomocnení zástupcovia, neskôr J. Currall a J. Baquero Cruz, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie zamietnuť žalobkyni udelenie príspevku na expatriáciu upraveného v článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Európskej komisie z 10. júla 2008 zamietajúce pani Tzvetanovej udelenie príspevku na expatriáciu upraveného v článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku sa zrušuje.

2.	Európska komisia znáša všetky trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 6.6.2009, s. 22.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/52

Uznesenie Súdu pre verejnú službu (druhá komora) z 25. marca 2010 — Buschak/Eurofound

(Vec F-47/08) (1)

(Verejná služba - Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok - Popis pracovnej činnosti zastupujúceho riaditeľa - Žaloba o neplatnosť - Žaloba o náhradu škody - Záujem na konaní - Zjavná neprípustnosť)

2010/C 134/87

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Willy Buschak (Bonn, Nemecko) (v zastúpení: pôvodne L. Levi a C. Ronzi, advokáti, neskôr L. Levi, advokát)

Žalovaná: Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (v zastúpení: C. Callanan, solicitor)

Predmet veci

Verejná služba — Zrušenie rozhodnutia o zmene popisu pracovnej činnosti žalobcu a zaviazanie žalovanej na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcovi

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná.

2.	Willy Buschak je povinný nahradiť všetky trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 171, 5.7.2008, s. 52.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/52

Žaloba podaná 8. decembra 2009 — Papathanasiou/ÚHVT

(Vec F-99/09)

2010/C 134/88

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Elisavet Papathanasiou (Alicante, Španielsko) (v zastúpení: H. Tettenborn, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Predmet a opis sporu

Jednak návrh na zrušenie doložky v zmluve žalobkyne, ktorá stanovuje automatické ukončenie pracovného pomeru v prípade, že by žalobkyňu nevybrali v externom výberovom konaní pre ÚHVT, jednak návrh na prehlásenie, že výberové konania OHIM/AD/01/07, OHIM/AD/02/07, OHIM/AST/01/07 a OHIM/AST/02/02 nemajú účinky na zmluvu žalobkyne. Okrem toho návrh na náhradu škody

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť list ÚHVT z 12. marca 2009 a v ňom obsiahnuté rozhodnutia ÚHVT, podľa ktorých pracovný pomer žalobkyne skončí uplynutím 8-mesačnej výpovednej doby, ktorá začína plynúť 16. marca 2009 a určiť, že pracovný pomer žalobkyne s ÚHVT naďalej trvá bez výpovede. Ak to Súd pre verejnú službu bude považovať za potrebné, žalobkyňa navrhuje tiež zrušiť ďalšie listy ÚHVT z 3. októbra 2009 (3-mesačné prerušenie plynutia výpovednej doby) a z 9. októbra 2009 (zamietnutie sťažnosti), ktoré žalobkyňa kvalifikuje ako nesamostatné,

—

zrušiť rozväzovaciu doložku v článku 5 pracovnej zmluvy žalobkyne s ÚHVT alebo ju prehlásiť za neplatnú,

subsidiárne prehlásiť, že ani v budúcnosti nemožno ukončiť pracovný pomer žalobkyne na základe rozväzovacej doložky v jej pracovnej zmluve;

subsidiárne konštatovať, že výberové konania uvedené v liste ÚHVT z 12. marca 2009 neboli v žiadnom prípade spôsobilé vyvolať negatívne účinky podľa rozväzovacej doložky;

—	uložiť ÚHVT povinnosť nahradiť škodu žalobkyni v primeranej, Súdom určenej výške za nemajetkovú a majetkovú ujmu spôsobenú žalobkyni rozhodnutiami uvedenými v prvom odseku návrhov žalobkyne,

—

v prípade, že bolo na základe protiprávneho postupu ÚHVT faktické zamestnanie žalobkyne ukončené v čase prijatia rozhodnutia Súdu pre verejnú službu a/alebo zaplatenia dlžných súm zo strany ÚHVT, a to napriek pokračovaniu pracovného pomeru:

—

uložiť ÚHVT povinnosť na náhradu materiálnej škody žalobkyni v plnej výške najmä zaplatením všetkých prípadných dlhovaných miezd a všetkých ostatných výdavkov žalobkyne zapríčinených protiprávnym konaním ÚHVT (znížených o prijaté dávky v nezamestnanosti) spolu s určením povinnosti ÚHVT, aby žalobkyňu naďalej zamestnával za doterajších podmienok a začlenil ju späť do služby;

—

subsidiárne pre prípad, že z právnych alebo z faktických dôvodov v danej situácii nedôjde k opätovnému začleneniu žalobkyne do služby a/alebo ďalšiemu zamestnávaniu za doterajších podmienok, uložiť ÚHVT náhradu materiálnej škody, ktorá žalobkyni vznikla protiprávnym ukončením jej činnosti vo výške rozdielu medzi jej životným príjmom, ktorý môže skutočne očakávať a životným príjmom, ktorý by žalobkyňa dosiahla, keby pracovný pomer naďalej trval, so zohľadnením dôchodkových dávok a iných nárokov;

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/53

Žaloba podaná 12. februára 2010 — Nicola/EIB

(Vec F-13/10)

2010/C 134/89

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Carlo De Nicola (Strassen, Luxembursko) (v zastúpení: L. Isola, advokát)

Žalovaná: Európska investičná banka

Predmet a opis sporu

Zrušenie hodnotiacej správy za rok 2008 ako v časti týkajúcej sa cieľov, tak v časti týkajúcej sa hodnotenia, a povýšení, o ktorých sa rozhodlo 18.3.2009. Okrem toho uloženie povinnosti žalovanej nahradiť nemajetkovú a majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla

Návrhy žalobcu

—	zrušiť opatrenie z 23.9.2009 v časti, v ktorej odvolací výbor zamietol odvolanie žalobcu proti hodnotiacej správe za rok 2008,

—	zrušiť hodnotiacu správu za rok 2008 ako v časti týkajúcej sa cieľov, tak v časti týkajúcej sa hodnotenia,

—

zrušiť všetky súvisiace, následné a predchádzajúce opatrenia, vrátane pokynov vydaných riaditeľstvom pre ľudské zdroje pre zhrnutie hodnotenia pomocou jedného z prvých písmen abecedy a množstvové obmedzenia stanovené pri udeľovaní známok A alebo B+, a povýšenia, o ktorých sa rozhodlo 18.3.2009, vzhľadom na to, že vo svetle hodnotenia vyjadreného nadriadenými žalobcu ho EIB nevzala do úvahy v bode „Promotions from Function E to D“,

—	uložiť EIB povinnosť nahradiť nemajetkovú a majetkovú ujmu a nahradiť trovy konania spolu s úrokmi a vziať pri stanovení priznanej sumy do úvahy menovú revalváciu.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/54

Žaloba podaná 25. februára 2010 — Marcuccio/Komisia

(Vec F-14/10)

2010/C 134/90

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcuccio (Tricase, Lecce) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Predmet a opis sporu

Návrh na určenie, že konanie o uznanie čiastočnej invalidity trvalo neprimeranú dobu a uloženie povinnosti žalovanej nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobcovi

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta žiadosť z 30. januára 2009,

—	zrušiť opatrenie, ktorým sa zamieta sťažnosť z 20. júla 2009 proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti z 30. januára 2009,

—	ak je to nevyhnutné, zrušiť oznámenie ADMIN.B.2/MB/ls D(09) 29562 zo 6. novembra 2009, ktoré žalobca dostal 16. decembra 2009,

—	ak je to nevyhnutné, určiť, že konanie smerujúce k tomu, aby boli žalobcovi poskytnuté právne záruky podľa článku 73 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev v súvislosti s nehodou, ktorú utrpel 12. septembra 2003, trvalo dlhšie ako päť rokov,

—	ak je to nevyhnutné, určiť, že doba trvania dotknutého konania bola neprimeraná,

—	uložiť Komisii povinnosť nahradiť majetkové a nemajetkové ujmy, ktoré žalobcovi vznikli neoprávnene v súvislosti s neprimeranou dobou trvania dotknutého konania, vo výške 10 000 EUR alebo vyššej alebo nižšiu sumu, ktorú bude Súd pre verejnú službu považovať za spravodlivú,

—	uložiť Komisii povinnosť nahradiť žalobcovi s účinkom odo dňa nasledujúceho po dni, keď Komisia dostala žiadosť z 30. januára 2009, do skutočného zaplatenia sumy 10 000 EUR, úroky z tejto sumy vo výške 10 % ročne s ročnou kapitalizáciou,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/54

Žaloba podaná 26. februára 2010 — Andres a i./ECB

(Vec F-15/10)

2010/C 134/91

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Carlos Andres a i. (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: M. Vandenbussche a L. Levi, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Predmet a opis sporu

Na jednej strane, zrušenie výplatných listín žalobcov z júna 2009, ako aj všetkých nasledujúcich výplatných listín a tých, ktoré budú vydané, v rozsahu, v akom sú tieto listiny uskutočnením reformy dôchodkového režimu prijatej 4. mája 2009. Na druhej strane, náhrada škody vzniknutej žalobcom

Návrhy žalobcu

—

zrušiť výplatné listiny z júna 2009 v rozsahu, v akom tieto listiny predstavujú voči žalobcom prvé uskutočnenie reformy dôchodkového režimu, o ktorej rozhodla Rada guvernérov 4. mája 2009, a takisto zrušiť v rovnakom rozsahu všetky nasledujúce výplatné listiny, ako aj budúce dôchodkové výplatné listiny,

—	v rozsahu, v akom je to potrebné, zrušiť rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o preskúmanie („administrative review“) a interných sťažností („grievance procedure“), teda rozhodnutia prijaté 28. augusta a 17. decembra 2009,

—

v dôsledku toho zaviazať žalovanú na zaplatenie platového a dôchodkového rozdielu vyplývajúceho z vyššie uvedeného rozhodnutia Rady guvernérov zo 4. mája 2009 v porovnaní s uplatnením predchádzajúceho dôchodkového režimu; tento platový a dôchodkový rozdiel je potrebné zvýšiť o úroky z omeškania, ktoré začali plynúť 15. júna 2009 a zvyšujú sa 15-teho každý mesiac až do úplného splatenia, pričom tieto úroky sú stanovené na úrovni úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 3 body,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie náhrady škody za spôsobenú ujmu vzniknutú v dôsledku straty kúpnej sily, pričom táto ujma sa posúdi ex aequo et bono a náhrada sa predbežne stanoví na 1 % mesačnej odmeny každého žalobcu,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/55

Žaloba podaná 10. marca 2010 — M. Almeida Campos a i./Rada

(Vec F-16/10)

2010/C 134/92

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: M. Almeida Campos (Brusel, Belgicko) a i. (v zastúpení: S. Orlandi, A. Coolen, J.-N. Louis a É. Marchal, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutí o nepovýšení žalobcov do platovej triedy AD12 v rámci povyšovania za rok 2009 a, pokiaľ je to potrebné, rozhodnutí o povýšení do tejto platovej triedy v rámci toho istého povyšovania, úradníkov, ktorých mená sú uvedené na zoznamoch povýšených úradníkov uverejnených v oznámení zamestnancom č. 97/09 z 27. apríla 2009 a v oznámení zamestnancom č. 93/09 z 13. mája 2009

Návrhy žalobcov

—	zrušiť rozhodnutia o nepovýšení žalobcov do platovej triedy AD12 v rámci povyšovania za rok 2009,

—	pokiaľ je to potrebné, rozhodnutí o povýšení do tejto platovej triedy v rámci toho istého povyšovania, úradníkov, ktorých mená sú uvedené na zoznamoch povýšených úradníkov uverejnených v oznámení zamestnancom č. 97/09 z 27. apríla 2009 a v oznámení zamestnancom č. 93/09 z 13. mája 2009,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

22.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 134/56

Žaloba podaná 15. marca 2010 — Daake/ÚHVT

(Vec F-17/10)

2010/C 134/93

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Simone Daake (Alicante, Španielsko) (v zastúpení: H. Tettenborn, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia ÚHVT zo 4. decembra 2009, ktorým sa zamietol návrh žalobkyne na náhradu škody

Návrhy žalobkyne

—

uložiť ÚHVT povinnosť, aby jej nahradil majetkovú ujmu vo výške rozdielu medzi:

—

na jednej strane, jej skutočným príjmom podľa jej formálneho zaradenia ako zmluvného zamestnanca na základe článku 3a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (ďalej len „PZOZ“) od 1. novembra 2005 do 31. októbra 2008 a dávok v nezamestnanosti, ktoré jej boli vyplatené od 1. novembra 2008 do dnešného dňa, a

—

na druhej strane, jej príjmom, na ktorý má nárok ako dočasný zamestnanec na základe článku 2 písm. a) PZOZ od 1. novembra 2005 do 31. októbra 2008, ako aj dávok v nezamestnanosti, na ktoré jej vznikol nárok od 1. novembra 2008 do dnešného dňa, vypočítaných na základe jej prislúchajúcej mzdy za október 2008 na základe článku 2 písm. a) PZOZ –

—	ako aj nahradiť tým vzniknuté straty na dôchodkových dávkach a iných odmenách, mzdách a zvýhodneniach pri zohľadnení primeraného povýšenia zohľadňujúceho jej pracovné výsledky k 1. aprílu 2008,

—	ako aj — pokiaľ je to nevyhnutné na účely poskytnutia požadovanej náhrady škody — zrušiť rozhodnutia ÚHVT zo 6. mája 2009 a 4. decembra 2009;

—	uložiť ÚHVT povinnosť, aby jej nahradil nemajetkovú ujmu spôsobenú diskrimináciou voči ostatným zamestnancom ÚHVT v rozsahu určenom Súdom

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.134.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 134

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 22. mája 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2010/C 134/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 113, 1.5.2010	1