18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/3

457. PLENÁRNE ZASADNUTIE V DŇOCH 4. A 5. NOVEMBRA 2009

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Lisabonská stratégia po roku 2010“

(prieskumné stanovisko)

(2010/C 128/02)

Hlavný spravodajca: Wolfgang GREIF

Španielsky štátny tajomník pre Európsku úniu ministerstva zahraničných vecí a spoluprácu pán Diego LÓPEZ GARRIDO, člen španielskej vlády, požiadal listom z 23. júla 2009 Európsky hospodársky a sociálny výbor v súlade s článkom 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

Lisabonská stratégia po roku 2010

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť (Stredisko pre monitorovanie Lisabonskej stratégie) bola poverená vypracovaním tohto stanoviska.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán Greif rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 178 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 15 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Úvod

1.1. Toto stanovisko predstavuje politické odporúčania, ktoré majú mať z pohľadu EHSV prioritu pri koncipovaní novej európskej stratégie na obdobie po roku 2010. Pritom je potrebné zohľadniť závažné hospodárske, sociálne a politické dôsledky súčasnej finančnej a hospodárskej krízy. Cieľom je identifikovať kľúčové body zmeny politiky/politického smerovania, ktorá sa zdá byť nutná, ak sa má „cestou von z krízy“ zaručiť dynamika udržateľného rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti a zabezpečiť, aby sa také krízy ako súčasná už nemohli opakovať.

1.2. Toto stanovisko vypracovalo Stredisko pre monitorovanie Lisabonskej stratégie, ktoré s aktívnou účasťou národných hospodárskych a sociálnych rád (HSR) zriadil EHSV. Rozmanité diskusné príspevky – často kontroverzné — prednesené na spoločných schôdzach podčiarkujú politickú kvalitu predkladaných odporúčaní a ich význam pre občiansku spoločnosť.

1.3. K celoeurópskej perspektíve predloženej v tomto stanovisku sú priložené kapitoly o každej krajine, ktoré vypracovali jednotlivé národné delegácie (1) na základe súboru otázok týkajúcich sa: a) analýzy súčasného lisabonského cyklu (2008 – 2010); b) budúcnosti Lisabonskej stratégie po roku 2010. Interaktívna sieť, ktorú vybudoval EHSV spolu s národnými HSR a inými porovnateľnými partnerskými organizáciami, teda znovu (2) predkladá súhrnnú správu, ktorá sa má zaradiť do politického rozhodovania európskych inštitúcií v súvislosti s jarným zasadnutím Európskej rady v roku 2010.

2. Hodnotenie Lisabonskej stratégie

2.1. Lisabon 2000 – komplexný prístup, ktorý sa tešil širokej podpore

2.1.1. V marci 2000 predložila Európska rada ambiciózny reformný program pre Európu. Cieľom tohto lisabonského programu bolo, aby sa Európska únia do roku 2010 stala najviac konkurencieschopným a najdynamickejším hospodárskym priestorom na svete založeným na najnovších poznatkoch – hospodárskym priestorom, ktorý je schopný dosiahnuť trvalý hospodársky rast s väčším počtom a kvalitnejších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou.

2.1.2. Doplnením o rozmer trvalo udržateľného rozvoja (stratégia z Göteborgu) tak vznikla stratégia s veľkým rozsahom pôsobnosti. V mnohých oblastiach politiky boli sformulované kvantifikovateľné ciele, ktoré sa v členských štátoch mali uskutočňovať pomocou otvorenej metódy koordinácie.

2.1.3. EHSV vždy považoval tento komplexný politický prístup za pozoruhodnú prednosť Lisabonskej stratégie, varoval pred príliš zúženým výkladom a trval na dodržiavaní rovnováhy medzi všetkými tromi piliermi.

2.2. Obnova 2005 – obsahové zameranie a sústredenie sa na uplatňovanie na vnútroštátnej úrovni

2.2.1. V niektorých oblastiach dokázalo viacero krajín EÚ svoje výsledky zlepšiť. Tak napríklad miera zamestnanosti vo všeobecnosti vzrástla. Pokrok bol zaznamenaný aj v oblasti širokopásmového pripojenia, účasti na ďalšom vzdelávaní, dosiahnutého vzdelania mladých ľudí a v iných oblastiach (3). Napriek tomu veľa krajín už „v polčase“ výrazne za stanovenými ambíciami zaostávalo, a to v nemálo oblastiach.

2.2.2. V tejto súvislosti došlo v roku 2005 ku kritickému hodnoteniu, ktoré sa zameralo na koncepciu partnerstva medzi európskymi a vnútroštátnymi aktérmi. Pozornosť sa venovala vnútroštátnym vykonávacím opatreniam spolu s obsahovým zameraním na „rast a zamestnanosť“. Niektoré časti širšieho súboru cieľov, napr. sociálny pilier, sa dostali čiastočne do úzadia v prospech opatrení umožňujúcich ľahšie získať zamestnanie a v prospech presvedčivejšieho hospodárskeho prístupu. Koncepciu dať členským štátom väčšiu zodpovednosť pri formulovaní plánov a cieľov špecifických pre danú krajinu, a tým sa zamerať na národné reformy, však nesprevádzala podpora primeraného hospodárskeho a sociálneho rámca na európskej úrovni.

2.2.3. Napriek najnovšiemu pokroku (4) veľa štátov ďalej zaostávalo za stanovenými požiadavkami. V mnohých oblastiach sa ciele do roku 2010 dosiahnu v najlepšom prípade v priemere EÚ, nie však vo všetkých členských štátoch. Týka sa to napríklad cieľa vyčleniť aspoň 3 % z HDP na podporu výskumu a vývoja, pri ktorom väčšina krajín EÚ, ale ani EÚ ako celok, nezaznamenali takmer žiadny pokrok. Podobné výsledky boli zaznamenané aj pri cieli znížiť emisie skleníkových plynov. Aj pri cieľoch zamestnanosti bolo možné dosiahnuť len čiastočný pokrok, napr. v otázke zamestnanosti žien, keďže súčasne došlo k výraznému nárastu pracovných miest na čiastočný úväzok, dočasnej práce (ktorú si sčasti pracovníci nezvolili sami) (5), ako aj slabo platených pracovných miest, často s neštandardnými pracovnými zmluvami.

2.3. Pokračovať ako doteraz alebo potrebuje Európa nový program?

2.3.1. Nedostatočné dosahovanie lisabonských cieľov je podľa všeobecnej mienky predovšetkým dôsledkom absencie prísnejšej politiky členských štátov zameranej na dosiahnutie stanovených cieľov a príliš malej stimulácie úsilia jednotlivých štátov a Spoločenstva prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie. Rovnako je príčinou absencia európskeho rámca pre makroekonomickú politiku a sociálnu politiku, ktorý krajinám EÚ umožňuje koordinovaným spôsobom uskutočňovať správne reformy a dosiahnuť vytýčené ciele, a tiež zabrániť tomu, aby si vnútroštátne reformy navzájom konkurovali. Okrem toho EHSV viackrát skonštatoval chýbajúcu spoločnú zodpovednosť, ktorej príčinu vidí v neposlednom rade aj v nedostatočnom zapojení sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti.

2.3.2. EHSV sa vyslovuje za pokračovanie celosvetovej a komplexnej stratégie po roku 2010. Nazdáva sa však tiež, že primeranou odpoveďou na súčasné problémy nie je ani názor „späť k Lisabonu 2000“, ani názor „viac toho istého, príp. trochu ekologickejšie“. Heslom dňa je používať udržateľné spôsoby, s ktorými sa spája konkurencieschopnosť, výskum a vývoj a inovácie s inovatívnym potenciálom sociálnej a udržateľne hospodáriacej Európy, ako aj s koncepciou „dobrej práce“ (6). Súčasná kríza okrem toho predstavuje v mnohých ohľadoch zlom a vyžaduje si nové alternatívy, napr. účinnú reguláciu finančných trhov, radikálnu zmenu zamerania na výrobu a spotrebu so šetrným zaobchádzaním so zdrojmi a s nízkymi emisiami CO2, ako aj investície do inovácií verejných služieb s cieľom dať ľuďom istotu a opätovne v nich vzbudiť dôveru v EÚ.

2.3.3. účasné výzvy ako finančná a hospodárska kríza a z nej vyplývajúce sociálne problémy, globalizácia hospodárstva, zlepšenie fungovania vnútorného trhu, energetická politika a klimatické zmeny, demografické trendy a migrácia si vyžadujú na európskej úrovni novú komplexnú stratégiu po roku 2010, ktorá: a) bude tieto problémy riešiť; b) odstráni nedostatky v uplatňovaní; c) bude spoločnou európskou zodpovednosťou; a d) dokáže zladiť všetky stratégie EÚ ich prepojením (stratégia hospodárskej obnovy, Lisabonská stratégia, trvalo udržateľný rozvoj, klimatické zmeny). EHSV navrhuje dať tejto novej stratégii aj iný názov, aby sa toto nové strategické zameranie dalo jasne rozpoznať.

3. Politické odporúčania: Európsky myslieť a konať prostredníctvom európskych projektov

3.1. Vytvoriť európsky rámec pre sľubné reformné programy: Hoci za implementáciu nesú hlavnú zodpovednosť krajiny EÚ, musí existovať primeraný európsky rámec, ktorý umožní koordinovane a dôsledne uskutočňovať náročné štrukturálne reformy. Hodnotenie vnútroštátnych reforiem na európskej úrovni a ich vplyvu na hospodársky vývoj, rozdelenie príjmov a majetku a na sociálnu súdržnosť je naliehavo potrebné. V tejto súvislosti treba podrobne preskúmať aj niektoré špecifické rozsudky Súdneho dvora ES (Vaxholm, Viking, Rüffert a Luxemburg) a prípadne zaviesť konkrétne opatrenia na ochranu pracovníkov s cieľom objasniť, že hospodárske slobody a pravidlá hospodárskej súťaže nespochybňujú základné sociálne práva.

Posilniť zameranie politiky EÚ na rast vytvorením primeraného hospodársko-politického rámca: Vytýčený cieľ ročného rastu vo výške 3 %, ktorý tvorí základ stratégie, bol dosiahnutý iba dvakrát. Finančná kríza a chýbajúca odolnosť hospodárstva EÚ voči otrasom ukázali nevyhnutnosť nového zamerania hospodárskej politiky. Vyvážená makroekonomická kombinácia, ktorá vyrovnaným spôsobom spojí politiku hospodárstva orientovanú na ponuku s politikou hospodárstva orientovanou na dopyt, sa podľa názoru EHSV musí stať integrálnou súčasťou stratégie po roku 2010. Dôležitá je aj kvalita rastu, ktorá má byť našim cieľom. Základným cieľom je rast životnej úrovne. HDP nie je sám osebe vhodným meradlom životnej úrovne. V rámci novej stratégie je potrebné používať lepší ukazovateľ (alebo súbor ukazovateľov) životnej úrovne, aby sme mohli definovať a vytýčiť uspokojivejší a ucelenejší cieľ rastu.

3.2.1. Riešenie finančnej krízy a sociálne výzvy : EÚ musí pri hľadaní riešenia krízy, a to predovšetkým v prípade nového usporiadania finančného systému, konať koordinovane, jednotne a musí prevziať vedúcu úlohu. Nové usporiadanie celosvetového finančného systému (predovšetkým účinná regulácia bankového systému, ale aj hedžingových fondov a spoločností private equity) musí umožňovať vytvorenie a poskytovanie solídnych finančných inovácií, ktoré podporujú reálne hospodárstvo a slúžia občanom. Súčasná kríza však nie je iba výsledkom problémov na finančnom trhu. Spôsobil ju, najmä v USA, aj celý rad prípadov zväčšujúcej sa makroekonomickej a mikroekonomickej nerovnováhy, a to najmä rozdiely v príjmoch. Východiskom z krízy, preto musí byť odklon od rastu čiastočne založeného na „špekulatívnych bublinách“ a návrat k rastu, ktorý sa zakladá na investíciách predovšetkým do inovatívnych odvetví reálneho hospodárstva, na spravodlivom rozdeľovaní, vytváraní kvalitnej a produktívnej zamestnanosti a na ekologickej udržateľnosti.

3.3. Zlepšenie fungovania vnútorného trhu prostredníctvom lepšej rovnováhy medzi hospodárskym, sociálnym a ekologickým rozmerom: Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje správne uplatňovanie a prípadne zlepšenie acquis vnútorného trhu a „lepšiu právnu úpravu“, ako aj vytvorenie úspešného mikroekonomického a makroekonomického prostredia a dostatočného priestoru na súkromné investície. Je však potrebné prijať tiež opatrenia na to, aby hospodárska súťaž na spoločnom trhu bola zameraná na inovácie a nebola kontraproduktívnou konkurenciou medzi krajinami EÚ na úkor sociálnej súdržnosti a ekologickej udržateľnosti.

Podporovať sociálnu súdržnosť ako faktor stabilného a dynamického hospodárstva: Podľa EHSV prispieva dobre formulovaná sociálna politika, spolu s komplexnou politikou vytvárania „kvalitných pracovných miest“, ku ktorej patria aj ambiciózne ciele v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania a prípravy, ako aj v oblasti celoživotného vzdelávania, podstatnou mierou k rastu a zvyšovaniu produktivity. Cesta z krízy musí byť podporená zodpovedajúcimi investíciami.

3.4.1. Bojovať proti pribúdajúcim nerovnostiam a chudobe v celej Európe : Do roku 2010 bol stanovený cieľ výrazne znížiť počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením. Správa Komisie o skutočnej sociálnej situácii (2007) však ukazuje, že Európa má v mnohých krajinách a regiónoch ešte vážne sociálne problémy. Preto sa stratégia po roku 2010 musí zamerať na sociálny pokrok, posilnenie a udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a boj proti chudobe, okrem iného zamedzením nerovného rozdeľovania. Európsky rok boja proti chudobe (2010) je ideálnou príležitosťou na stanovenie efektívnych cieľov, vrátane časových plánov, v oblasti boja proti chudobe (napr. pri systémoch životného minima a systémoch na náhradu príjmu) (7). Takáto iniciatíva zameraná na zabezpečenie sociálnej súdržnosti by bola dôležitým krokom k obnoveniu dôvery občanov v európsku integráciu.

Vytvorenie trhu práce podporujúceho začlenenie : Napriek dosiahnutému pokroku nebudú ciele v oblasti zamestnanosti v roku 2010 v priemere krajín EÚ splnené. Vzhľadom na súčasnú krízu, ktorá síce dosiahla svoj vrchol, ale ešte nie je definitívne prekonaná a ktorá prehlbuje nerovnosti a stále väčšiemu počtu ľudí spôsobuje existenčné problémy, máme aj tu dôvod znepokojovať sa. Čo najrýchlejšie opätovné dosiahnutie rastu, ktorý by znamenal stabilizáciu na trhu práce si vyžaduje podľa plánu hospodárskej obnovy Európy (8) posilnenie dopytu na vnútornom trhu, ktorý musia podporovať opatrenia na zlepšenie štruktúry. Dôležité sú účinné koncepcie vzdelávania a odbornej prípravy, tvorba pracovných miest najmä pre ľudí, ktorí sú vylúčení z trhu práce okrem iného z dôvodu nedostatočného vzdelania, ako aj účinné úsilie o odstránenie diskriminácie pokiaľ ide o prístup na trh práce a zotrvanie na ňom. Práve rôzne formy sociálneho hospodárstva v členských štátoch môžu byť pri hľadaní východísk z krízy príkladom, najmä pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest, napr. v oblasti sociálnych služieb. EHSV zastáva názor, že zamestnanosť a produktivita práce sa musia zvyšovať súčasne. EÚ sa musí usilovať vytvoriť aj primerané predpisy pre neštandardné pracovné miesta a pre pracovné miesta so slabým sociálnym zabezpečením (9), a pritom zapojiť vnútroštátnych a európskych sociálnych partnerov a rešpektovať ich autonómiu.

3.4.2.1. Podniky sociálneho hospodárstva, ktoré sú aktívne vo všetkých odvetviach činnosti a spájajú hospodársky prospech s verejným záujmom a sociálnymi hľadiskami, sú dobrými príkladmi osobitných foriem podnikania a riadenia podnikov, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva Európsku radu, Komisiu a členské štáty, aby zvážili návrhy predložené Európskym parlamentom týkajúce sa implementácie politických odporúčaní (10) s cieľom zabezpečiť, že podniky sociálneho hospodárstva budú môcť konkurovať ostatným podnikom za rovnakých podmienok.

3.4.3. Flexiistota musí vytvoriť účinnú istotu v procese zmien : Meniace sa hospodárske rámcové podmienky si vyžadujú vysokú mieru inovatívnej prispôsobivosti aj na trhoch práce. Je nutné vedieť inteligentne reagovať aj na štruktúry, ktoré sa rýchlo menia. V súlade s koncepciou flexiistoty sa musí zabezpečiť, aby zamestnanci boli na nové výzvy vo svete práce pripravení. Koncepcia flexiistoty musí vytvoriť účinnú„istotu v procese zmien“, pričom istota na trhu práce, stabilné pracovné pomery a pracovné miesta, zachovanie schopnosti ľudí nájsť si zamestnanie, sociálna istota a mobilita na trhu práce smerujúca ku kvalitným a produktívnym pracovných miestam („make transition pay“) musia mať v praxi rovnakú prioritu. Pritom sa musí predovšetkým zabezpečiť aj rozsiahle zavedenie a uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v sociálnej oblasti a tieto predpisy rozšíriť, aby sa zabránilo prípadnej nekalej hospodárskej súťaži v oblasti pracovných noriem.

3.4.4. Lepšia koordinácia daňovej politiky : V súlade so zmluvami EÚ sa treba snažiť na úrovni EÚ o lepšiu koordináciu daňovej politiky členských štátov (okrem iného o harmonizovaný daňový základ a minimálne daňové sadzby), predovšetkým v tých oblastiach, v ktorých je daňový základ rozdelený do viacerých štátov a kde je riziko daňových únikov a súťaže medzi členskými štátmi v oblastí daní najväčšie. Cieľom európskej koordinácie musí byť stabilizácia verejných rozpočtov a podpora spravodlivých daňových sústav (o. i. posilnením základne pre príjem z daní tým, že sa odstránia daňové raje a prijmú opatrenia na zabránenie daňovým únikom).

3.4.5. ECB musí uplatňovať svoj mandát platný pre celé hospodárstvo : Vzhľadom na stratégiu po roku 2010 sa musí podariť dať ciele v oblasti rastu a stability pre budúce generácie do primeranej a udržateľnej rovnováhy. ECB musí v súlade so zmluvami prevziať plnú zodpovednosť a okrem priority cenovej stability dbať aj na ciele vysokej miery zamestnanosti, sociálnej ochrany a udržateľného rastu.

3.4.6. Ponechať v rámci rozpočtovej politiky priestor pre investície : Pri zohľadnení a využití pružnosti paktu stability a rastu vytvorenej pre prípady krízového vývoja je potrebné zväčšiť priestor na stimuláciu hospodárskeho rastu presunmi prostriedkov v rozpočtoch, s cieľom posilniť verejné investície, ktoré sú dôležité z hľadiska Lisabonskej stratégie (o. i. do efektívnych verejných služieb, výskumu, vzdelávania, inovácií) a produktívne investície súkromného sektora najmä však do výroby s nízkymi emisiami CO2. V tejto súvislosti by sa mala ďalej rozvinúť aj myšlienka vydať európskych dlhopisov európskeho štátneho fondu (11).

3.5. Podporovať priemyselnú politiku a podnikanie a vytvárať primerané rámcové podmienky pre MSP: Rast hospodárstva a prostredie vhodné na investovanie sú podstatnými predpokladmi tvorby nových pracovných miest a udržania existujúcej zamestnanosti. K tomu prispievajú veľké podniky, veľkou mierou však aj MSP. Práve MSP sú zakotvené v miestnom hospodárstve a majú zvláštny prospech zo stabilného a rastúceho domáceho dopytu. EHSV už viackrát poukázal na to, že osobitný dôraz je treba klásť na ďalší rozvoj európskej priemyselnej politiky o. i. smerom k „zeleným technológiám“, nanotechnológii a IKT, ako aj na posilnenie sociálne zodpovedného podnikania a na podporu zakladania podnikov a ich ďalšieho fungovania. Zníženie neprimeranej byrokratickej záťaže a odstránenie administratívnych prekážok, ako aj lepší rámec pre financovanie podnikov predstavujú pre hospodárstvo kľúčovú prioritu a sú rozhodujúce tak pre európsku konkurencieschopnosť, ako aj pre prostredie vhodné na produktívne investovanie. Pritom sa nesmú ohroziť ochranné záujmy pracujúcich a spotrebiteľov. Keďže výroba, inovácie a miera zamestnanosti stále viac závisí od MSP, mala by podpora podnikateľskej iniciatívy mladých ľudí zaujímať významné miesto.

3.6. Čeliť demografickým zmenám a ponúknuť riešenia v otázkach migrácie: podstatnými východiskovými bodmi pre riešenie výziev súvisiacich so starnúcou spoločnosťou je a zostane rast a zamestnanosť. Platí to rovnako pre mladú, ako aj staršiu generáciu. Okrem boja proti nezamestnanosti a vytvárania nových a kvalitnejších pracovných miest sa musí viac vykonať – v neposlednom rade aj vzhľadom na pôrodnosť – aj pre zlučiteľnosť pracovného a rodinného života. Úspešné riešenia v oblasti migrácie a integrácie, ktoré podporujú potenciál rastu v Európe a súčasne neohrozujú sociálnu súdržnosť, patria ku kľúčovým výzvam na obdobie po roku 2010 (12).

Ďalej zvyšovať hodnotu vedomostného trojuholníka (vzdelávanie, výskum a inovácie): Európa musí naďalej zvyšovať svoj potenciál kvalifikovaných ľudí, vedy, výskumu a technológií, a tým aj svoju inovačnú schopnosť ako podstatný prvok hospodárskej súťaže. Vedomostný trojuholník musí v každom prípade zostať stredobodom stratégie po roku 2010. V tejto súvislosti je potrebné rozšíriť chápanie pojmu inovácia, aby zahŕňalo aj „sociálnu inováciu“, s cieľom zvýšiť sociálny kapitál, ktorý je dôležitý tak z hľadiska konkurencieschopnosti, ako aj z hľadiska sociálnej súdržnosti.

3.7.1. Na zabezpečenie základu pre budúce inovácie sa vede a výskumu, ako aj ich uplatňovaniu v hospodárskej praxi, musí pripisovať veľký význam. Pre dosiahnutie bolonského cieľa vytvoriť priestor pre vyššie vzdelávanie v Európe sú potrebné konkrétne kroky na jeho uskutočňovanie a viac politickej vôle koordinovať jednotlivé oblasti politiky. Nedostatočné investície do inovácií a ďalšieho vzdelávania vyostrujú hospodárske problémy a nezostávajú bez účinkov na produktivitu práce. Univerzity a inštitúcie vyššieho vzdelávania musia prevziať zodpovednosť a v oveľa väčšej miere ako doteraz vyvinúť európsky rozmer, pretože vo vedomostnom trojuholníku vzdelávania, výskumu a inovácií im patrí kľúčová funkcia. V cezhraničnej oblasti je potrebné podporovať mnohostrannú spoluprácu v oblasti výskumu. Európe chýbajú aj podniky z oblasti špičkových technológií, ktoré investujú do výskumu a vývoja. Podniky musia mať k dispozícii stimuly na to, aby viac investovali do výskumu a vývoja a vytvárali produktívne pracovné miesta.

3.7.2. Vzdelaní pracovníci predovšetkým vo vedecko-technických oblastiach a schopnosť inovácie sú podstatnými prvkami hospodárskej súťaže a predpokladom prosperity. To sa musí spájať s vytvorením produktívnych, vysoko kvalifikovaných a dobre platených pracovných miest. Aj počas krízy sa musí mladým absolventom umožniť nástup do zamestnania s príslušnou kvalifikáciou a perspektívny profesionálny rozvoj.

Riešenie otázky klimatických zmien ako kľúčový prvok stratégie po roku 2010 si vyžaduje zmenu v mnohých oblastiach: Požiadavka energetickej účinnosti a podpora obnoviteľných zdrojov energie, ako aj využívanie odvetvia životného prostredia bude kľúčovým prvkom stratégie po roku 2010. Obnovená stratégia musí obsahovať akčný plán hospodárstva s nízkymi emisiami CO2 . EÚ by sa mala teraz, keď bol vytvorený rozsiahly právny rámec pre energetiku a ochranu klímy, sústrediť na praktickú realizáciu. Účinné politické opatrenia by sa mali stať súčasťou integrovaných usmernení, odporúčaní špecifických pre každý členský štát a vnútroštátnych reformných programov budúcej Lisabonskej stratégie.

3.8.1. EÚ sa musí stať hospodárskym priestorom, ktorý bude efektívne využívať energiu a zdroje : Politika v oblasti klímy, ktorá trvale znižuje emisie skleníkových plynov a závislosť od fosílnych zdrojov energie a od dovozu energie, musí byť zameraná na trvalú udržateľnosť, teda musí primerane zohľadňovať ekonomické, ekologické a sociálne ciele. Okrem toho je potrebné vyžiť všetky možnosti úspory energie, pričom sa musia využívať miestne, obnoviteľné a regionálne štruktúry. Zlepšenie efektívnosti využívania energie a zdrojov bude patriť ku kľúčovým prvkom novej stratégie. Ďalším strategickým cieľom EÚ by preto malo byť„stať sa ako Spoločenstvo hospodárskym priestorom, ktoré najefektívnejšie využíva energiu a zdroje“. Na dosiahnutie tejto zmeny musí Európa prevziať veľkú zodpovednosť v oblasti znižovania emisií CO2. V jednotlivých odvetviach je potrebné v spolupráci s jednotlivými sektormi vytvoriť konkrétne ciele a časové plány.

3.8.2. „ New Green Deal “: V rámci takejto novej ekologickej dohody by sa mal využiť potenciál odvetvia životného prostredia ako hybnej sily rastu, zamestnanosti a inovácií, Európa by sa mala usilovať dosiahnuť vedúce postavanie v oblasti inovovania ekologických technológií a šetriť výdavkami bez toho, aby sa upustilo od blahobytu, kvality života a celosvetovej konkurencie. V tomto nevyhnutnom inovačnom procese bude mať podstatný význam rozvoj výskumu a technológií a ich pretransformovanie na nové výrobky a služby, ktoré budú uvedené na trh, a tým vytvorenie pracovných miest.

Zlepšiť finančnú základňu Lisabonskej stratégie: Zvládnutie výziev v budúcnosti si vyžaduje nové strategické úvahy o budúcom rozpočte EÚ.

3.9.1. Reformovať rozpočet EÚ v súlade s Lisabonskou stratégiou : Všeobecne musí prebehnúť opätovné posúdenie dotovania jednotlivých politík v súlade s Lisabonskou stratégiou a orientovať dotovanie na výskum a konkurencieschopnosť, životné prostredie a klímu, investície do udržateľného využívania energie; produktívne verejné výdavky na zatraktívnenie príslušného miesta pre podniky resp. ich udržanie na mieste, aktívnu politiku trhu práce, zlučiteľnosť pracovného a rodinného života, sociálnu súdržnosť, zabránenie chudobe a tvorbu nových a kvalitných pracovných miest. V budúcom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 by sa mala zohľadniť aj diskusia o reforme rozpočtu EÚ so zreteľom na Lisabonskú stratégiu (13). Účinné uskutočňovanie európskych cieľov tiež vyžaduje, aby do diskusie o financovaní štrukturálnej a kohéznej politiky po roku 2013 bolo zahrnuté zdôraznenie regionálneho rozmeru.

3.9.2. Skúmať alternatívy k financovaniu zo zdrojov EÚ : Existujú mnohé cezhraničné problémy, ktoré si vyžadujú posilnenie európskej dimenzie politických opatrení. Je potrebné diskutovať o alternatívnych možnostiach financovania európskych projektov a okrem štrukturálnych presunov a možnostiach úspor aj o perspektívach rozšíreného rozpočtu EÚ. EHSV navrhuje v tejto súvislosti preskúmať aj možnosti na zavedenie finančných mechanizmov v celej EÚ (vrátane daňových možností). Tak by bolo napr. možné zastaviť špekulatívne obchody tým, že sa zavedie daň na finančné transakcie. Mala by sa preskúmať aj možnosť zavedenia dane za emisie (carbon tax).

3.10. Posilnenie vonkajšieho rozmeru: Blahobyt Európy je založený o. i. na jej otvorenosti voči svetu. Pre Európu, ako najväčšiu hospodársku veľmoc na svete, ktorá zastáva prvé miesto vo vývoze a dovoze tovarov a služieb a druhé miesto ako zdroj resp. príjemca zahraničných priamych investícií a ktorá je celosvetovo najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci, je veľmi dôležité, aby posilnila svoju medzinárodnú agendu jasnými a dlhodobými cieľmi. Vzhľadom na nárast nových celosvetových hospodárskych mocností a vplyvy medzinárodnej hospodárskej krízy je teraz dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby si EÚ stanovila nový jednotnejší a priebojnejší rámec pre svoju vonkajšiu činnosť, aby sa zabezpečilo primerané, oprávnené a udržateľné otvorenie trhu, zvýšili štandardy s normatívnym účinkom na základe príslušných práv, podporoval multilateralizmus, ako aj štruktúrovaný dialóg s vybranými partnermi a vytvoril priestor pokroku výhodný pre obe strany, ktorý zahŕňa aj oblasť Stredozemného mora a Afriku. Za týchto podmienok bude Európa so svojím modelom sociálneho trhového hospodárstva aj v budúcnosti slúžiť pre zvyšok sveta ako vzor, bude sa môcť na medzinárodnej úrovni presadiť predovšetkým v súvislosti s prístupom k trhom a surovinám a súčasne zabezpečiť, že medzinárodné podmienky hospodárskej súťaže budú spravodlivé, že sa trvalo udržateľný rozvoj bude môcť ujať a všetci budú využívať výhody globalizácie.

4. Odporúčania k lisabonským cieľom

4.1. Zachovať ciele a v strednodobom horizonte ich zvýšiť: Napriek novým výzvam a neúspechom spojeným so súčasnou krízou nemôže agenda po roku 2010 doterajšie ciele nechať bez povšimnutia. EHSV navrhuje nevzdať sa spoločných cieľov súčasnej stratégie, ale zároveň sformulovať ambiciózne ciele prekračujúce tento rámec, ktorých realizácia by mala prebiehať do roku 2015. Mal by sa napr. zvýšiť podiel investícií do výskumu na 3,5 % HDP (prípadne doplniť o širšie poňatý cieľ pre investície do inovácií) a ďalej zvýšiť ciele vytvorenia väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest a ciele vzdelávania a odbornej prípravy.

4.2. Pri národných príspevkoch zohľadniť východiskovú situáciu jednotlivých krajín EÚ: Hospodárska výkonnosť krajín EÚ sa značne líši. EHSV navrhuje tak ako pri pôvodnom stanovovaní kvantitatívnych lisabonských cieľov zohľadniť príslušnú východiskovú situáciu jednotlivých členských krajín a prepočítať a prediskutovať zodpovedajúce ambiciózne národné príspevky k usmerneniam stratégie na základe EÚ-27.

4.3. Znovu zaviesť aj kvalitatívne ciele: Okrem toho by budúca agenda mala obsahovať aj sledovanie tých kvalitatívnych cieľov, ktoré sa v rámci obnovenia Lisabonskej stratégie v posledných rokoch vo veľkej miere stratili zo zreteľa (napr. ukazovatele z Laekenu na hodnotenie vytvárania kvalitných pracovných miest) (14).

4.4. Stanoviť nové ciele, najmä tam, kde sú jednoznačné nedostatky: Navyše by sa v rámci integrovaných usmernení mali stanoviť nové, resp. konkrétne ciele najmä v tých oblastiach, v ktorých bol zaznamenaný malý pokrok, resp. sa objavili tienisté stránky minulej reformnej politiky. EHSV preto navrhuje vlastné usmernenia s merateľnými cieľmi v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami, boja proti pracovným pomerom s nedostatočným sociálnym zabezpečením, prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2, boja proti chudobe (aj zamestnaných ľudí), ako aj v oblasti predchádzania sociálnemu vylúčeniu (napr. primeraná podpora v prípade straty zamestnania resp. pracovnej neschopnosti a prístupu k verejným službám.

5. Odporúčania k správe a riadeniu

5.1. Posilnenie úlohy európskych inštitúcií: Nová stratégia potrebuje väčšie nasadenie. Posilnenie úlohy európskych inštitúcií má v súčasnej kríze osobitný význam. Od vykonania úpravy Lisabonskej stratégie v roku 2005 rozvíja Komisia svoju činnosť oveľa viditeľnejšie, predovšetkým v oblasti zverejňovania a distribúcie usmernení špecifických pre jednotlivé krajiny, ako aj v oblasti príkladov osvedčených postupov. Bola požadovaná verejná diskusia v Rade s cieľom udržať celý proces v chode. V obnovenej stratégii by sa tieto aspekty mali prehĺbiť a rozšíriť. Komisia a členské štáty by mali prostredníctvom využívania elektronických komunikačných prostriedkov podniknúť nové kroky na zlepšenie uplatňovania a podporu cezhraničnej výmeny osvedčených postupov. Je však potrebné, aby pre tieto metódy členské štáty dostali primeraný európsky rámec, ktorý im umožní dosiahnuť ciele Spoločenstva. Prípadne by sa mali preskúmať nové, inovatívne nástroje.

5.2. Zvýšiť účinnosť otvorenej metódy koordinácie v členských štátoch: Tento prístup bude ako „metodická chrbtová kosť“ Lisabonskej stratégie stanovený v reformnou zmluvou EÚ aj pre ďalšie oblasti. Podľa názoru EHSV Achillovou pätou otvorenej metódy koordinácie je, okrem toho, že je občanom málo známa, najmä jej nedostatočná účinnosť na vnútroštátnej úrovni. Preto je rozhodujúce, aby sa na ciele nepozeralo ako na „body na zozname želaní“, ako často doteraz, ale ako na konkrétne politické záväzky. Tu by sa mali nájsť spôsoby a nástroje na zvýšenie záväznosti a vytvorenie silnejších stimulov pre členské štáty, aby účinnejšie plnili svoje cieľové záväzky. V záujme zabezpečenia rovnováhy by do implementácie novej stratégie mali byť vo väčšej miere zapojení nielen ministri hospodárstva a financií, ale aj iní ministri, v prvom rade ministri práce a sociálnych vecí. EHSV okrem toho navrhuje zvýšiť informovanosť o úlohe európskych sociálnych partnerov, napr. štandardným pripojením výsledkov tripartitného makroekonomického dialógu k záverom európskeho summitu.

5.3. Monitorovanie lisabonských cieľov prostredníctvom hospodárskych a sociálnych rád (HSR) v členských štátoch: V rámci príslušných konzultačných postupov a právomocí sociálnych partnerov v jednotlivých členských štátoch by sa mala naďalej posilňovať osobitná úloha národných hospodárskych a sociálnych rád alebo podobných organizácií občianskej spoločnosti (15). Príslušné správy, ktoré by mali vypracovať HSR, by mali obsahovať analýzy relevantnej realizácie lisabonských cieľov. Týmito analýzami by sa mali zaoberať vlády a európske inštitúcie a prijímať zodpovedajúce závery. HSR a organizácie občianskej spoločnosti by v tejto súvislosti mohli pozývať zástupcov Komisie, aby diskutovali o vnútroštátnom kontexte. Národné HSR by ďalej mali byť zapojené do každoročného kola konzultácií Komisie. Zachovanie výmeny názorov medzi EHSV a HSR jednotlivých krajín na národné reformné plány a lisabonskú agendu a výmeny skúseností s nimi, majú v tejto súvislosti osobitný význam.

5.4. Vyššia legitimita prostredníctvom lepšieho zapojenia občianskej spoločnosti a posilnenie regionálneho rozmeru: EHSV vždy poukazoval na to, že lepšie uplatňovanie Lisabonskej stratégie môže byť zabezpečené len vtedy, keď okrem toho, že európske inštitúcie prevezmú plnú zodpovednosť, sa predovšetkým aj vo veľkej miere zohľadňujú všetky záujmy spoločnosti a prebieha užšia spolupráca medzi vládou, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou na národnej a európskej úrovni, ale aj na miestnej a regionálnej úrovni v členských štátoch (16):

—	Národní koordinátori Lisabonskej stratégie by počas vypracúvania, uskutočňovania a hodnotenia národných reformných programov mali systematicky spolupracovať so všetkými zúčastnenými stranami.

—

Sú nevyhnutné aj ďalšie kroky na to, aby sa v rámci príslušných konzultačných postupov a právomocí sociálnych partnerov podporil existujúci dialóg v členských štátoch. Je to dialóg, na ktorom sa zúčastňujú aj národné HSR a do ktorého sa prípadne môžu zapojiť aj iné zainteresované subjekty občianskej spoločnosti (mimovládne organizácie, organizácie sociálneho hospodárstva atď.), ako aj zástupcovia vysokých škôl alebo skupiny odborníkov.

—	Každý lisabonský cyklus by sa mohol uzavrieť konferenciou, na ktorej by sa zúčastnili zainteresované strany a organizácie občianskej spoločnosti, aby vyhodnotili úspechy i nedostatky.

—

Musia sa odstrániť štrukturálne prekážky, ktoré bránia účinnému zapojeniu národných parlamentov a skutočnému dialógu so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti. K tomu patrí napr. aj to, aby na vypracovanie národných reformných plánov neboli stanovované príliš krátke lehoty, ako sa to už stalo pravidlom pri vypracúvaní programov v letných mesiacoch, či aby za kontaktné osoby zodpovedné za Lisabonskú stratégiu neboli vymenúvaní ľudia, ktorým sociálny dialóg veľa nehovorí.

—	Vlády členských štátov by mali intenzívnejšie informovať o výsledkoch občianskeho a sociálneho dialógu v súvislosti s lisabonskými cieľmi.

—	Na zabezpečenie komplexného prístupu k územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti je potrebné v plnej miere uplatňovať partnerské zásady štrukturálnych fondov v členských štátoch EÚ a viac využívať nástroje otvorenej metódy koordinácie aj v tejto oblasti.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Pokiaľ ide o inštitucionálny rámec zapojenia občianskej spoločnosti do vnútroštátnej tvorby politiky, existujú medzi jednotlivými krajinami EÚ značné rozdiely: mnohé majú vytvorené HSR, vo väčšine nových členských štátoch existujú takzvané tripartitné výbory (sociálni partneri a vláda), iné krajiny nemajú žiadne HSR, niektoré však majú alternatívne formy zapojenia záujmov občianskej spoločnosti. EHSV sa snaží zozbierať príspevky čo najväčšieho počtu týchto zastupiteľských orgánov.

(2) Pozri dokument CESE 1468/2005 rev., „Uplatňovanie Lisabonskej stratégie: súhrnná správa pre Európsku radu“, 23. a 24. marca 2006; CESE 40/2008, „Obnovená Lisabonská stratégia 2008 – 2010: Úloha organizovanej občianskej spoločnosti“, Súhrnná správa pre Európsku radu, 13. a 14. marca 2008.

(3) V súvislosti s relatívnymi úspechmi a nedostatkami pri dosahovaní „lisabonských cieľov“ pozri prehľad v: M. J. Rodrigues, Europe, Globalisation and the Lisbon Agenda (2009), s. 16.

(4) Pozri poznámku pod čiarou 2 a stanovisko EHSV „Účinné riadenie obnovenej Lisabonskej stratégie“, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 13.

(5) Pozri http://www.eurofound.europa.eu/ewco/reports/TN0403TR01/TN0403TR01_3.htm, Part-time work in Europe, Dublin-Foundation, 2004.

(6) Pozri súbor ukazovateľov kvality práce prijatý Radou na zasadnutí v Laekene v roku 2001: KOM(2001) 313 v konečnom znení o politike zamestnanosti a sociálnej politike – koncepcii investícií do kvality.

(7) Pozri uznesenie Európskeho parlamentu, PT_TA(2008)0467 z 9.10.2008.

(8) Oznámenie Komisie Európskej Rade „Plán hospodárskej obnovy Európy“ KOM(2008) 800 v konečnom znení, 16. novembra 2008.

(9) Prehľad príslušných európskych dohôd sociálnych partnerov: http://europa.eu/legislation_summaries/employment_and_social_policy/social_dialogue/c10132_en.htm

(10) Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (2008/2250(INI)).

(11) Pozri stanovisko EHSV na tému „Plán hospodárskej obnovy Európy“Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 71, ods. 5.4.

(12) V tejto súvislosti treba uvítať najmä vytvorenie Európskeho integračného fóra, ktoré pod záštitou EHSV združuje inštitúcie EÚ, zainteresované subjekty a MVO.

(13) Pozri stanovisko EHSV na tému „Reforma rozpočtu EÚ a spôsoby jeho financovania v budúcnosti“, Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 113.

(14) Pozri oznámenie Komisie KOM(2001) 313 v konečnom znení o politike zamestnanosti a sociálnej politike: koncepcii pre investície do kvality.

(15) EHSV podotýka, že sa žiadnym spôsobom nemieša do existujúcich konzultačných postupov, právomocí a legitimity sociálnych partnerov v jednotlivých členských štátoch.

(16) Pozri stanovisko EHSV na tému „Účinné riadenie obnovenej Lisabonskej stratégie“, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 13.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/10

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Sociálne začlenenie“

(prieskumné stanovisko)

(2010/C 128/03)

Spravodajkyňa: pani Brenda KING

Pani Cecilia Malmström, švédska ministerka pre európske záležitosti, požiadala v súlade s článkom 262 Zmluvy o ES listom z 18. decembra 2008 Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému:

„Sociálne začlenenie“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 15. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. – 5. novembra 2009 (schôdza z 4. novembra 2009) prijal 130 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. V budúcnosti bude musieť stratégia Európskej únie pre rast a zamestnanosť venovať viac pozornosti cieľom sociálnej súdržnosti. To sa aspoň uvádza v novej správe na túto tému, ktorú Európska komisia zverejnila 29. septembra 2009. Správa výboru pre sociálnu ochranu konštatuje, že len sociálna ochrana nie je dostatočným prostriedkom na zabránenie chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a vyzýva, aby sa prioritami stali boj proti chudobe detí a podpora opatrení na aktívne začlenenie.

Prvými obeťami vylúčenia sú zvyčajne chudobné osoby alebo osoby s nízkou kvalifikáciou, prisťahovalci alebo etnické a kultúrne menšiny, osoby so zdravotným postihnutím, izolované osoby, osoby, ktoré bývajú v nevhodných podmienkach alebo sú bez prístrešia.

Práca zostáva i naďalej najlepším prostriedkom sociálneho začlenenia, hoci nechráni automaticky pred vylúčením zo spoločnosti a chudobou.

1.2. Švédske predsedníctvo Rady EÚ má v úmysle bojovať s negatívnym vplyvom hospodárskej krízy na rast a zamestnanosť na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov. Chce uprednostniť činnosti týkajúce sa opatrení na trhu práce, ktoré minimalizujú nezamestnanosť, znížia počet vylúčených ľudí a navrátia do práce tých, ktorí sa nedávno stali nezamestnanými. Predsedníctvo chce zároveň položiť základy pre vytváranie pracovných miest, ktoré sú dlhodobé a trvalo udržateľné.

1.3. Na nedávnom stretnutí krajín G20 sa dospelo k záveru, že členským štátom vrátane EÚ sa v tomto roku podarilo vytvoriť a zachovať pracovné miesta, čo znamená, že sa minimalizoval vplyv krízy na mnohých občanov. Úsilie členských štátov sa zameriava hlavne na podporu udržania si pracovných miest a ochranu príjmu domácnosti.

1.4. EÚ však čelí problému spočívajúcom v tom, že mnoho občanov v produktívnom veku nemalo prístup k pracovným miestam ani počas nedávneho obdobia hospodárskeho rastu. Niektorí občania navyše nezarábajú dosť na to, aby prekonali chudobu. Z toho možno vyvodiť, že napriek odhodlanej činnosti na podporu oživenia sa táto skupina občanov počas posledných 18 mesiacov zväčšila a sociálny vplyv recesie ešte nie je naplno viditeľný.

1.5. EHSV sa nazdáva, že by sa mala venovať zvýšená pozornosť občanom, ktorí sú od trhu práce najďalej, hlavne zintenzívnením úsilia o realizáciu spoločných zásad o aktívnom začlenení, ktoré schválila Rada v decembri 2008. Ide hlavne o pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, ktorí majú horší prístup k celoživotnému vzdelávaniu a možnostiam odbornej prípravy: sú to občania, ktorí niekoho opatrujú (hlavne ženy), ktorí išli do predčasného dôchodku, osoby s postihnutím, menšiny, prisťahovalci a mladí ľudia.

1.6. EHSV odporúča, aby sa na určenie osvedčených postupov pri prechodoch od vzdelávania/odbornej prípravy k zamestnaniu a pri prechodoch od činností v domácností/občianskych aktivít k zamestnaniu a pri riešení štrukturálnych prekážok na trhu práce a celkovej sociálnej účasti použila otvorená metóda koordinácie.

1.7. EHSV si uvedomuje, že sociálne služby a ochrana sú veľmi závislé od verejných financií, ktoré plánuje veľa členských štátov pre súčasnú finančnú krízu znížiť. Odmieta preto kroky vedúce k ohrozeniu solidarity, ktorá je základom sociálnej ochrany a ktorá je pre Európu veľmi prínosná; musia k tomu viesť opatrenia, ktoré poskytujú ochranu a zároveň podporujú prechod k práci a udržaniu zamestnania.

1.8. EHSV uznáva význam celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy pri zvyšovaní zamestnateľnosti občanov (EÚ) a pripomína paradox, že najmenej vzdelaní občania majú najhorší prístup k celoživotnému vzdelávaniu. EHSV preto dôrazne odporúča, aby mali občania ozajstný nárok na takéto vzdelávanie a prístup k nemu.

1.9. EHSV súhlasí s Komisiou, že je dôležitá koordinácia a spolupráca na vnútroštátnej a miestnej úrovni vrátane verejných orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, a to nie iba v oblasti zamestnania, ale aj v oblasti bývania, zdravotníctva a územného začlenenia.

2. Pozadie a súvislosti

2.1. Európske hospodárstva a spoločnosti čelia mnohým výzvam, ako sú zmena klímy, technologický pokrok, globalizácia a starnutie obyvateľstva. Zvýšená účasť na trhu práce počas posledných desaťročí je síce pozitívna, nezabránila však pretrvávajúcej celkovej chudobe a chudobe zamestnaných, značnej segmentácii trhu práce a iba minimálnym zásahom pokiaľ ide o nezamestnané domácnosti. Vzhľadom na to, že kvalitné pracovné miesta sú najlepšou ochranou proti chudobe a vylúčeniu, sa toto stanovisko zameriava hlavne na prepojenie medzi zamestnanosťou a začlenením.

2.2. Celosvetová finančná kríza je poslednou výzvou, ktorá sa premietla do skutočnej ekonomiky, keďže sa situácia na trhu práce dôsledkom zníženého dopytu a tvrdších finančných podmienok značne zhoršila (1). Sezónne upravená miera nezamestnanosti v EÚ27 predstavovala v marci 2009 8,3 % v porovnaní s 6,7 % v marci 2008. To predstavuje zmenu v trende nezamestnanosti, keďže miera v EÚ25 sa v predchádzajúcich rokoch znížila z 8,9 % v marci 2005 na 8,4 % v marci 2006 a na 7,3 % v marci 2007. Aj keď je situácia v jednotlivých krajinách rôzna, všetky členské štáty a väčšina odvetví sú postihnuté hlbokou medzinárodnou hospodárskou recesiou. Najviac postihnuté krajiny sú Španielsko, Írsko a pobaltské krajiny, kde sa miera nezamestnanosti zdvojnásobila a v prípade pobaltských krajín strojnásobila. Predpokladá sa, že tento stúpajúci trend bude pokračovať.

2.3. Súčasné menové a daňové stimulačné balíčky, zavedené v takmer všetkých členských štátoch na boj so súčasnou krízou, sú v prvom rade určené na stabilizáciu finančných systémov, ochranu proti nepriaznivým sociálnym vplyvom a potom na obnovenie rastu. Pole pôsobnosti sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišuje, ale prikladá sa tu väčšinou značná pozornosť politikám na udržanie pracovníkov v zamestnaní, podporu opätovného začlenenia na trh práce, podporu príjmu občanov, ochranu držiteľov hypoték pred odobratím vlastníctva kvôli neplateniu, podporu prístupu k úverom, ako aj investície do sociálnej a zdravotníckej infraštruktúry s cieľom podporiť zamestnanosť a zlepšiť prístup k službám (2). Švédske predsedníctvo sa však nazdáva, že opatrenia potrebné na boj s krízou musia ísť ruka v ruke s nevyhnutnými štrukturálnymi reformami, aby riešili aj iné problémy v rámci EÚ (napr. demografické presuny, globalizácia), pretože pred touto krízou nemalo príliš veľa občanov EÚ, ktorí boli schopní vstúpiť na trh práce, prístup k pracovným miestam, a to napriek relatívne priaznivým hospodárskym výsledkom.

2.4. Švédske predsedníctvo sa chce zamerať na to:

2.4.1. akým spôsobom by mohli členské štáty EÚ spoločne riešiť následky prudkého nárastu nezamestnanosti ako výsledku hospodárskej krízy;

2.4.2. aké účinné reformy môžu zvýšiť mobilitu na trhu práce vrátane opatrení, ktoré možno prijať na uľahčenie návratu ľudí do práce.

Cieľom je pôsobiť proti krátkodobým následkom krízy a zabezpečiť, aby členské štáty dosiahli dlhodobý cieľ zamestnanosti na vysokej úrovni v rámci novej stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť.

3. Zamestnanosť a sociálne začlenenie

3.1. Podpora bezpečných prechodov

3.1.1. Prechody a sociálna mobilita boli vždy súčasťou života v Európe. Zmeny spôsobené globalizáciou zdôrazňujú, že sú potrebné hospodárske a sociálne systémy správy, ktoré sú aktívne zamerané na prechody, ako aj na sociálnu mobilitu. Za cieľ politiky by sa malo považovať prepojenie aktivácie, rehabilitačných stratégií a stratégií pracovného začlenenia so sociálnou ochranou. V literatúre sa hovorí o najmenej piatich prechodoch (3): od vzdelávania/odbornej prípravy k zamestnaniu; prechod medzi rôznymi formami zamestnanosti vrátane samostatnej zárobkovej činnosti; prechody medzi zamestnanosťou a prácou v domácnosti/občianskymi aktivitami; medzi zamestnaním a invaliditou; medzi zamestnaním a dôchodkom. Cieľom by malo byť presadzovanie hesla „zužitkovať prechody“ a motivovanie ľudí, aby si aktívne hľadali zamestnanie, pričom by sa im zároveň poskytla potrebná podpora a ochrana pred hmotnou núdzou.

3.1.2. Osobitne sa treba zaoberať prechodmi od vzdelávania/odbornej prípravy, pretože mladí ľudia boli počas obdobia rastu neúmerne vylúčení z trhu práce a v súčasnosti sú neúmerne postihnutí finančnou/hospodárskou krízou (4). Aj keď je ich úroveň kvalifikácie v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami v súčasnosti vyššia, vstupujú na trh práce neskôr, zažívajú menej stability v zamestnaní a sú viac vystavení segmentácii trhu práce a nezamestnanosti. EHSV pripomína a víta zameranie Komisie na okamžitú pomoc mladým ľuďom (5), ale kladie si otázku, ako sa bude hodnotiť a skúmať kvalita odbornej prípravy a učňovskej praxe, aby bola naďalej významná. EHSV vo svojom stanovisku o pracovných príležitostiach pre prioritné skupiny obyvateľstva (6) uviedol odporúčania pre boj s nezamestnanosťou mladých ľudí. EHSV pripomína, že prisťahovalci, príslušníci etnických menšín, slobodní rodičia a nízko kvalifikovaní občania sú na trhu práce osobitne ohrození a sú vystavení sociálnemu vylúčeniu.

3.1.3. Prechody medzi zamestnaním a prácou v domácnosti/občianskymi aktivitami do značnej miery ovplyvňujú ženy a ich dostupné možnosti týkajúce sa typu pracovných zmlúv alebo časového obdobia mimo trhu práce. EHSV preto odporúča, aby sa posilnili opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti.

3.2. Navrhovanie a realizácia integrovanej politiky, konkrétne opatrenia a zlepšenie riadenia

3.2.1. Keďže pribúdajú skúsenosti s politikami prechodu, ujasňujú sa isté charakteristiky „správnej politiky prechodu“. Vyplýva z toho, že stimuly a podpora sú rozhodujúce. O politikách prechodu na trhu práce treba uvažovať spoločne so stratégiami začleňovania, hlavne keď sa týkajú osôb, ktoré sú najďalej od trhu práce, pre ktoré je potrebné vyvinúť ďalšie systematické úsilie. Výbor podporuje názor, že pre krízu (7) sa stala ešte naliehavejšou a závažnejšou realizácia komplexnej stratégie aktívneho začleňovania, ktorá kombinuje a vyrovnáva opatrenia zamerané na inkluzívne trhy práce, prístup ku kvalitným službám a primeranú minimálnu mzdu.

3.2.2. Pre značnú časť obyvateľov v produktívnom veku, ktorí potrebujú prejsť k zamestnaniu, preto EHSV víta odporúčanie Komisie (8) o výraznejšom zapojení a lepšej koordinácii na vnútroštátnej úrovni. EHSV však ďalej odporúča personalizáciu opatrení. Tento prvok je dôležitý, pretože poradenské služby, ktoré sú „blízko“ občanom alebo sú priamo na mieste a ktoré poskytujú špeciálne možnosti nielen pre jednotlivcov, ale aj skupiny, sú nevyhnutné pre reformu. Projekty a organizácie sociálneho hospodárstva sú často na poprednom mieste pri presadzovaní podporných spôsobov pre zapojenie do trhu práce a vytváranie nových pracovných miest pre občanov, ktorí sú od trhu práce najďalej.

3.2.3. EHSV takisto odporúča, aby sa v tejto súvislosti sociálny dialóg doplnil o občiansky dialóg. Niektoré členské štáty už uskutočnili istú formu takéhoto dialógu. To vytvorí príležitosť pre organizácie občianskej spoločnosti s ich skúsenosťami a znalosťami, ako aj silným prepojením na zraniteľné skupiny – vrátane tých, čo žijú v chudobe, detí, mladých ľudí, rodín v neistých životných situáciách, prisťahovalcov a etnické menšiny, ľudí s postihnutím, starších ľudí – aby boli zahrnutí ako významné zdroje do vytvárania politiky pre zintenzívnenie sociálneho začlenenia v Európe. Výskumy ukazujú, že kvalita a kvalifikácie odborníkov poskytujúcich služby a ich inštitúcie, vrátane znalosti a schopnosti zaoberať sa znevýhodnenými skupinami, je dôležitým prvkom osvedčených postupov.

3.2.4. EHSV súhlasí s odporúčaním v oznámení Komisie (9), že je potrebné zlepšiť spoluprácu medzi verejnými orgánmi, verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, sociálnymi službami, službami vzdelávania dospelých, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou s cieľom zlepšiť možnosti znevýhodnených osôb uspieť na trhu práce. EHSV ďalej odporúča, že je potrebná koordinácia medzi rôznymi typmi služieb v oblastiach ako zdravotníctvo, vzdelávanie a bývanie, keďže sa to ukázalo ako kľúčový prvok osvedčených postupov.

3.3. Lisabonská stratégia

3.3.1. Lisabonská stratégia EÚ kladie zvýšený dôraz na sociálne začlenenie v rámci EÚ. Ako všeobecný cieľ stanovuje potrebu napredovať ku komplexnejšiemu hospodárstvu, ktoré je spôsobilé skombinovať účinnosť a vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest s vysokou úrovňou sociálnej ochrany a väčšou sociálnou a hospodárskou súdržnosťou. To je základný kameň európskych hospodárskych a sociálnych modelov. V stratégii po roku 2010 bude potrebná jasná vízia o kľúčových výzvach, ktorým čelí spoločnosť, ako aj aktualizované nástroje pre oblasti zamestnanosti a sociálneho začlenenia. EHSV práve vypracúva stanovisko o politike, ktorá nahradí Lisabonskú stratégiu.

3.3.2. V Lisabonskej stratégii sa zdôrazňuje, ako veľmi závisí vytváranie pracovných miest od aktívnych politík zamestnanosti, správneho makroekonomického rámca, investícií do zručností, výskumu a infraštruktúry, lepšej právnej regulácie a podpory podnikania a inovácie. Keďže situácia na trhoch práce sa následkom hospodárskej recesie stále zhoršuje, sú potrebné dodatočné opatrenia, nakoľko recesia má vplyv hlavne na ľudí. Hospodárska kríza výrazne zmení európske trhy práce. Pracovníci a spoločnosti musia dostať potrebné prostriedky na to, aby sa týmto meniacim sa skutočnostiam prispôsobili: je to potrebné na udržanie si pracovných miest, zvýšenie zručností na všetkých úrovniach (najmä u ľudí s nízkou kvalifikáciou), zabezpečenie návratu ľudí do práce a stanovenie podmienok pre vytvorenie nových pracovných miest.

3.4. Koncepcia riešenia flexiistoty v období krízy (10)

V rámci integrovanej stratégie na posilnenie flexibility a bezpečnosti trhu práce a na podporu tých, ktorí sa dočasne ocitli mimo tohto trhu, sa EHSV nazdáva, že:

3.4.1. Flexiistota je ešte dôležitejšia a primeranejšia v súčasnom zložitom hospodárskom kontexte, ktorý charakterizuje nárast nezamestnanosti, chudoba, segmentácia, ako aj naliehavá potreba stimulácie rastu, vytváranie nových a lepších pracovných miest a posilňovanie sociálnej súdržnosti.

3.4.2. Vykonávanie flexiistoty si vyžaduje na jednej strane podporné prvky sociálnej ochrany a na druhej strane zreteľné pracovné stimuly s otvoreným a znalostne orientovaným trhom práce v kombinácii s politikami na riešenie štrukturálnych prekážok účasti a podpory zachovania a tvorby pracovných miest, vrátane kvalitných pracovných miest. Otvorením trhu práce všetkým občanom, a predovšetkým ohrozeným skupinám, sa prispeje k znižovaniu sociálneho vylúčenia a rizika chudoby.

3.4.3. Spoločné zásady flexiistoty ako prostriedku na vykonávanie európskej stratégie zamestnanosti v spojitosti s komplexnou stratégiou aktívneho začleňovania pre tých, ktorí sú najďalej od trhu práce, poskytujú komplexnú politickú stratégiu pre koordináciu úsilia o riadenie dôsledkov krízy na zamestnanosť a jej sociálnych dôsledkov a na prípravu k hospodárskemu vzostupu.

3.4.4. EHSV víta dohodu sociálnych partnerov EÚ, ktorá spočíva v monitorovaní realizácie spoločných zásad EÚ o flexiistote a v zabezpečení využitia získaných skúseností. Výbor práve pripravuje stanovisko o flexiistote, aby prispel k tomuto prieskumu (11). EHSV takisto vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie s cieľom realizovať spoločné zásady pre aktívne začleňovanie a vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala pokrok v tejto oblasti.

4. Politika sociálnej ochrany a politika sociálneho začleňovania

4.1. Systémy sociálnej ochrany môžu byť hlavným prínosom pre sociálne začlenenie, pretože uznávajú postavenie mimo trhu, zahŕňajú pozitívne činnosti zo strany štátu a prostredníctvom kolektívnej sociálnej solidarity bojujú proti okolnostiam, ktoré obmedzujú možnosti jednotlivcov a „znevýhodnených skupín“, pre život v dôstojných podmienkach. Úspech európskeho sociálneho štátu, hlavne v boji proti nerovnostiam, je dobre zdokumentovaný a odráža základnú európsku hodnotu solidarity, ktorú uznáva Charta základných práv. Podľa výboru je v súčasnosti prvoradou výzvou sociálnej ochrany zabezpečiť základné potreby jednotlivcov dostupné všetkým, aj keď je ich uplatňovanie v jednotlivých krajinách rôzne a takisto uľahčiť správne prechody, ako už bolo uvedené. Je potrebné prijať opatrenia, aby sa prechodné obdobia zúročili a aby sa zlepšil prístup k zamestnaniu pre špecifické problematické skupiny na trhu práce, pričom sa zachová miera príjmov do rozpočtu členských štátov. Sú nimi zníženie nemzdových nákladov zamestnávateľov na zamestnávanie pracovníkov znížením administratívnej záťaže; využívanie potenciálu na vytváranie pracovných miest najmä pre osoby s nízkou kvalifikáciou; zníženie prekážok brániacim práci; zlepšenie štruktúry daňových systémov a systémov sociálnych dávok, aby sa práca stala finančne výhodnou, vrátane zníženia daňového zaťaženia druhého príjmu v domácnosti; poskytovanie stimulov pre nezamestnaných, aby si založili vlastné podniky (napríklad prostredníctvom odbornej prípravy v oblasti podnikania a mikroúverov), zabezpečením prístupu k službám potrebným na zabezpečenie účasti. Pre tých, ktorí sú schopní pracovať, musí byť poskytnutá primeraná podpora príjmu.

4.2. Výbor by chcel zdôrazniť, že silná konkurencia vyplývajúca z globalizácie a následky hospodárskej krízy ešte viac zdôrazňujú skutočnosť, že je potrebná dostatočná sociálna ochrana proti sociálnym rizikám vrátane nezamestnanosti, ako aj posilnenie úlohy sociálnej ochrany ako sociálnej investície, ktorá prospeje hospodárskej konkurencieschopnosti a sociálnemu začleneniu. Reforma by nemala ohroziť zásady solidarity, ktoré sú základom sociálnej ochrany a ktoré dobre slúžia Európe. Na druhej strane je však zmena nevyhnutná a systémy sociálnej ochrany by nemali proti nej stavať, musia sa ale riadiť súdržnou, dlhodobou a koordinovanou politikou sociálnej reformy, ktorá môže poskytnúť ochranu a podporiť prechody z krátkodobého a dlhodobého hľadiska.

Je preto dôležité zvážiť spôsoby, ako by mohli rôzne prvky sociálnej ochrany účinnejšie prispieť k sociálnemu a hospodárskemu začleneniu. EHSV v tejto súvislosti upozorňuje na tieto body:

4.3.1. Zohľadnenie demografickej nerovnováhy a zmien v rodine

4.3.1.1. Perspektíva starnúceho obyvateľstva vo väčšine európskych krajín vyvoláva rôzne otázky pokiaľ ide o sociálne začlenenie. V mnohých krajinách sa už začali rôzne aktivity v tomto smere. Najviac vnímanou otázkou, ktorou sa však nie vždy účinne zaoberalo, bol nárast podielu obyvateľstva s nárokom na dôchodok, ako aj potreba zdravotníckych služieb a služieb sociálnej starostlivosti. EHSV víta odporúčanie v oznámení Komisie (9), aby členské štáty podporovali zamestnávanie starších pracovníkov a zároveň stimulovali vytváranie pracovných miest a dopyt po nich v oblasti opatrovateľských služieb napríklad zavedením daňových úľav alebo iných stimulov. EHSV sa nazdáva, že v súvislosti s návrhom Komisie zrušiť programy predčasného odchodu do dôchodkuje potrebná intenzívna diskusia o rámcových podmienkach, dosahu, politickej podpore atď., aby práve tento postoj neviedol k sociálnym problémom v pokročilom veku. EHSV už predložil niekoľko dôležitých príspevkov na túto tému.

4.3.1.2. Ďalším aspektom, ktorý prispieva k demografickej situácii je, že veľa politík, hlavne v oblasti rodiny, nedostatočne umožňuje ľuďom, aby uspokojili svoju túžbu mať deti (12). EHSV si želá hlavne pritiahnuť pozornosť tvorcov politiky k svojmu stanovisku o rodine a demografických zmenách (13). Každá krajina potrebuje rodinnú politiku, ktorá rešpektuje vôľu každého občana (vrátane detí), zhodnocuje rodinný život, zaoberá sa významným vplyvom rozbitia rodiny (hlavne na deti), násilia, chudoby a sociálneho vylúčenia a je blízko životu a túžbam občanov. Komplexná rodinná politika by preto mala byť podstatnou prioritou každej európskej krajiny, pričom by dala do súvislosti príjem, zariadenia pre deti, prístup rodičov ku kvalitným pracovným miestam na plný úväzok, rodovú rovnosť, vzdelávanie, sociálne a kultúrne služby, zamestnanie a zabezpečenie a plánovanie infraštruktúry.

4.3.2. Optimalizácia poistenia v nezamestnanosti a podpora integrácie

4.3.2.1. Poistenie v nezamestnanosti je dôležitá sociálna dávka, ktorá poskytuje bezpečnosť pre prepustených alebo nezamestnaných pracovníkov, hlavne v kontexte hospodárskej krízy, ako aj konkurencie, ktoré majú za následok neustálu reštrukturalizáciu. Ak je poistenie v nezamestnanosti vysoké, môže byť dokonca faktorom hospodárskej plynulosti a môže uľahčiť pracovnú mobilitu. V niektorých krajinách však poistenie v nezamestnanosti jednoducho znamená pridelenie dávok bez toho, aby existoval primeraný systém pre opätovné začlenenie na trh práce (napr. prechodom od nezamestnanosti k zamestnaniu) alebo pre odbornú prípravu zameranú na získanie udržateľného pracovného miesta. Všeobecnou zásadou pri výdavkoch na poistenie v nezamestnanosti je potreba byť aktívnejší. Na tento účel by mohlo byť poistenie založené, ako je to v prípade viacerých krajín, na individuálnych dohodách o návrate do práce, ktoré sú predpokladom na udelenie dávok. Úlohou orgánov pri tejto možnosti je poskytnúť primeranú podporu, integráciu a vzdelávacie systémy a prístup k ďalším oprávneným službám. Dôležitá je aj prevencia. Je preto potrebný skorý zásah, pričom sa zdôrazňuje potreba zaoberať sa otázkou chudoby detí spolu s účinnou politikou pre celoživotné vzdelávanie, ktorá sa musí rozvinúť a ktorá môže zahŕňať istú zmenu zamerania vo vzdelávaní počas životnej dráhy.

4.3.2.2. Prechod a integrácia sú dôležité aj pre iné skupiny, napríklad obete nehôd, osoby postihnuté chorobami (prechod od zamestnania k nezamestnanosti kvôli invalidite). To v prvom rade vyvoláva otázku náhrady príjmu a v druhom rade návratu do zamestnania alebo prístupu k zamestnaniu. Mať príjem je nevyhnutná podmienka nezávislého života, ale nie je to vždy dostatočná podmienka. V mnohých prípadoch sa málo uprednostňuje integrácia týchto ľudí do pracovného života, napriek právnym ustanoveniam na tento účel. Praktické opatrenia na riadenie a podporu pri hľadaní práce alebo návrate do práce sú často ťažkopádne a neprimerané. Požiadavky na udelenie dávky ani výška dávky nesmie odradiť príslušné osoby od absolvovania funkčnej alebo odbornej rekvalifikácie alebo od návratu do práce. V skutočnosti ich k tomu musia povzbudzovať. Reformy, ktoré presúvajú dôraz z pasívnych opatrení na aktívne však nesmú stratiť zo zreteľa cieľ stanovený v Európskom zákonníku sociálneho zabezpečenia a jeho protokoloch. Koncepcia vhodného zamestnania by sa mala zameriavať na zabezpečenie toho, aby boli nezamestnané osoby nasmerované k zamestnaniu, v ktorom využijú svoje schopnosti a kvalifikácie najproduktívnejším a najúčinnejším spôsobom na osoh spoločnosti ako celku. Ľudia, ktorí nemôžu pracovať, však musia mať zaistenú podporu príjmu, ktorá je dostatočná na dôstojný život.

5. Podpora celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy

5.1. V členských štátoch fungujú veľmi odlišné systémy a úrovne odbornej prípravy a vzdelávania pre pracujúcich ľudí. Skutočnosť, že ďalšie vzdelávanie a odborná príprava je medzi občanmi EÚ nerovnomerne rozdelená – ľudia s vyšším vzdelaním dostávajú počas svojej kariéry na trhu práce oveľa viac odbornej prípravy a ďalšieho vzdelania ako ľudia s nižším vzdelaním – predstavuje v období globalizácie a súčasnej hospodárskej recesie veľký politický problém. Vzhľadom na to, že práve ľudia s nižším vzdelaním sú vystavení väčšiemu riziku posunov v zamestnanosti a riziku nezamestnanosti, jednou z najdôležitejších politických požiadaviek je zabezpečiť menej vzdelaným skupinám občanov lepší prístup k odbornej príprave a vzdelávaniu a rozsiahlejšiu účasť na nich. EHSV preto vyzýva, aby všetci občania, ktorí si prajú zlepšiť svoje príležitosti na trhu práce, hlavne najviac vylúčené skupiny, mali skutočný nárok na odborné vzdelávanie.

5.2. Skutočnosť, že zmeny v sociálnom, hospodárskom, politickom a technologickom kontexte budú mať za následok zmeny v schopnostiach zahŕňa aj to, že sa musí podrobne zvážiť všeobecná odborná príprava, hlavne ak sa vzdelávanie a odborná príprava viac prepojí na potreby trhu práce. Je preto nevyhnutné 1) poskytnúť všetkých mladým ľuďom solídne základné vzdelanie; 2) určiť súčasné a budúce potreby kvalifikácií, ktoré by sa mali analyzovať na miestnej a/alebo vnútroštátnej úrovni, aby odrážali rôznorodosť medzi členskými štátmi a v rámci nich. EHSV pripomína oznámenie Komisie „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“ (14), na ktoré bude podrobne reagovať.

5.3. EHSV súhlasí s odporúčaním Komisie, že pracovná kariéra nesmie začať skúsenosťou s nezamestnanosťou. Je preto nevyhnutné, aby každému, kto končí školu a je ochotný a schopný, bolo poskytnuté ďalšie vzdelávanie alebo miesto v programe odborného vzdelávania a aby bol dôrazne podporovaný, aby toto vzdelávanie prijal. Ďalšie podrobnosti o reakcii EHSV sú k dispozícii v jeho stanovisku o pracovných príležitostiach pre prioritné skupiny obyvateľstva (15).

6. Bývanie ako faktor sociálneho začlenenia

6.1. Bezdomovectvo je jednou z najťažších foriem vylúčenia. Veľa krajín Európskej únie ratifikovalo medzinárodné zmluvy a dohody, ktoré uznávajú a ochraňujú právo na bývanie: Všeobecná deklarácia ľudských práv (článok 25), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (článok 11), Dohovor o právach dieťaťa (článok 27), Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (článok 14 a 15), Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 8), Európska sociálna charta (články 15, 16, 19, 23, 30, 31) a Charta základných práv Európskej únie (článok 34 odsek 3).

6.2. Bytová kríza zasiahla v Európe 70 miliónov ľudí, ktorí žijú v nedostačujúcich bytových podmienkach, z čoho približne 18 miliónom hrozí súdne vysťahovanie a 3 milióny sú bez domova. Tento číselný údaj sa ďalej zvyšuje následkom celkovej finančnej krízy, ktorá spôsobila, že približne 2 milióny rodín v Európe stratilo domov, pretože nedokázali splácať svoje hypotekárne pôžičky (16). Členské štáty potrebujú začleniť túto otázku medzi priority, aby sa minimalizoval vplyv na občanov, hlavne na tých najzraniteľnejších.

6.3. Strata domova vedie k opaku sociálneho začlenenia, a to k predpokladanému nárastu dopytu po cenovo dostupnom slušnom bývaní, menšej istote definitívy v prípade nájomných zmlúv, väčšiemu riziku zabavenia majetku pre nezaplatený hypotekárny dlh a zvýšenému riziku vysťahovania. Postihne to mladých, starších, nezamestnaných a chudobných ľudí a prisťahovalcov, ako aj rodiny s priemerným príjmom. EHSV dôrazne odporúča, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie pokiaľ ide o bývanie a aby sa vytvorili mechanizmy určené na zabránenie vysťahovaniu, hlavne v prípade rôznych skupín zraniteľných osôb.

EHSV víta využitie otvorenej metódy koordinácie ako rámca pre výmenu osvedčených postupov, ako aj výber témy bezdomovectva a vylúčenia v oblasti bývania ako tematického zamerania sociálnej otvorenej metódy koordinácie v roku 2009. Odporúča, aby sa to ešte viac posilnilo existujúcimi finančnými nástrojmi EÚ týkajúcimi sa:

6.4.1. programov na poskytovanie cenovo dostupného a slušného bývania;

6.4.2. programov na podporu rozvoja alternatívnych možností bývania a experimentálnych projektov pre nové typy sociálneho bývania, ktoré majú citlivý prístup k medzigeneračnej solidarite, multikulturalizmu a otázke sociálneho vylúčenia, v partnerstve s miestnymi orgánmi, občianskou spoločnosťou a sociálnymi investormi.

6.5. EHSV súhlasí s vyhlásením Rady a Komisie, že finančné začlenenie (17) je predpokladom pre trvalo udržateľný prístup k trhu v oblasti bývania a že musí byť k dispozícii primeraná podpora a rady pre tých, ktorí čelia vysťahovaniu a odobratiu vlastníctva (v prípade neplatenia hypotéky).

7. Územná politika ako faktor sociálneho začlenenia

7.1. Politiky zamerané na poskytovanie bývania musia byť založené na spoľahlivých zdrojoch informácií a doplnené politikami, ktoré prikladajú pozornosť územným a geografickým otázkam. Všetky činnosti patriace do sociálneho začlenenia upozorňujú na existenciu regiónov a území, ktoré sú znevýhodnené. V mnohých prípadoch sú príčinou takéhoto znevýhodnenia faktory infraštruktúry – vrátane slabého poskytovania služieb, zariadení a iných vybavení, ako aj nedostatku pracovných miest – a môžu viesť k environmentálnemu a sociálnemu úpadku. Vďaka novým poznatkom sa kladie veľký dôraz na miestnu úroveň, ukazuje sa, ako sa môžu problémy a nedostatky nahromadiť, čím sa vytvoria oblasti, ktoré nielenže tvoria zraniteľní obyvatelia, ale sú z tohto alebo iného dôvodu samé osebe zraniteľné. Nedostatok rizikového kapitálu, či už na miestnej, vnútroštátnej alebo zahraničnej úrovni, znásobuje nevýhody týchto oblastí.

7.2. Cieľom politiky by preto malo byť zabrániť nerovnováham v oblastiach alebo regiónoch a zabezpečiť, že o osobitne znevýhodnené oblasti je primerane postarané. V tejto súvislosti zohrávajú hlavnú úlohu miestne iniciatívy, keďže sú zamerané na sociálnu regeneráciu upadajúcich a ochudobnených lokalít alebo obytných oblastí. Nie je to iba otázka investícií do samotnej infraštruktúry, ale aj dôrazu na obnovenie sociálnej a obecnej infraštruktúry a sociálneho kapitálu v týchto oblastiach.

7.3. Pri prekonávaní nevýhod vychádzajúcich z konkrétnej oblasti je osobitne dôležitá zamestnanosť. Zamestnania dostupné na mieste slúžia na zníženie chudoby, podporu sociálneho začlenenia a zvýšenie sebaúcty, sebadôvery a zdrojov tých občanov, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti. Takisto slúžia na zvýšenie finančných a iných zdrojov, ktoré sú dostupné na mieste. Naopak prístup k službám je predpokladom pre vytváranie pracovných miest na miestnej úrovni. Účasť miestnych spoločenstiev na týchto a iných typoch iniciatív – ako je rozvoj miestnych mikropodnikov – je veľmi dôležitá.

7.4. EHSV je presvedčený, že okrem klasických oblastí politiky sociálneho začlenenia treba vytvoriť nové oblasti politiky alebo záujmov. Stredobodom tejto politiky je vytvorenie aktívnej a zjednotenej spoločnosti. Do istej miery je tu značné prekrývanie sa s politickými štruktúrami (napr. štruktúrami zameranými na bývanie alebo na nízke kvalifikácie), ale ide aj o problematiku, ktorej by sa mala venovať samostatná politika.

7.5. EHSV víta návrh Komisie (18) zmobilizovať a urýchliť financovanie použitím nového nástroja mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti zameraného na rozvoj mikropodnikov a sociálneho hospodárstva. EHSV sa nazdáva, že územná politika by mala byť prioritou za účasti členských štátov, sociálnych partnerov, príslušných miestnych orgánov a miestnych spoločenstiev vrátane sociálneho hospodárstva.

8. Riadenie rôznorodosti a integrácia prisťahovalcov

8.1. Kultúrna rôznorodosť je všeobecne známa ako charakteristická črta Európy, ale správa v európskych spoločnostiach nie je vždy multikultúrna. Podľa EHSV by sa sociálne začlenenie malo zaoberať tým, ako európske spoločnosti zaobchádzajú s menšinami (napr. Rómami (19)) a prisťahovalcami. Môže sa to skúmať a napraviť rôznymi spôsobmi.

8.2. Výbor sa nazdáva, že treba preskúmať kombináciu „pluralizmu“ a „rovnosti“ ako podmienok sociálneho začlenenia. Pre prijímajúce spoločnosti, menšiny a prisťahovalcov môže byť náročné vzájomne oceniť kultúru a hodnoty tých druhých. EHSV odporúča niekoľko základných opatrení: zo strany prijímajúcej krajiny zahŕňajú opatrenia, ktoré určia prínos prisťahovalcov, ako aj faktory, ktoré prispievajú k diskriminácii, znevýhodneniu a vylúčeniu. Menšiny a prisťahovalci by mali preukázať vôľu prispôsobiť sa normám a tradíciám prijímajúcej krajiny bez toho, aby sa vzdali svojej identity a kultúrnych koreňov. Ďalšie podrobnosti môžete nájsť v stanovisku EHSV o pracovných príležitostiach pre prioritné skupiny obyvateľstva (15).

8.3. Treba zdôrazniť aj úlohu medzikultúrneho dialógu, a to ako súčasti občianskeho dialógu alebo ako samotného dialógu. Medzi možné politické ciele tohto typu činnosti patria tieto:

—	ustanoviť postupy na vybudovanie dôvery v spoločnú budúcnosť a občianske hodnoty, ako je spravodlivosť, tolerancia, rešpektovanie slobody a demokracie, rodová rovnosť, solidarita a sociálna zodpovednosť a vyvolať pocit spolupatričnosti a vzájomného uznávania,

—	posilniť sociálne začlenenie prostredníctvom hospodárskej, sociálnej a kultúrnej integrácie prisťahovalcov,

—	znovu preskúmať všetky politiky pokiaľ ide o ich „spravodlivosť z kultúrneho hľadiska“ vrátane stigmatizácie a diskriminácie.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Pozri bod 2.1 stanoviska EHSV z 11.6.2009 na tému „Výsledky summitu o zamestnanosti“, spravodajca: pán Greif (Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009).

(2) http://ec.europa.eu/social/keyDocuments.jsp?type=3&policyArea=750&subCategory=758&country=0&year=0&advSearchKey=&mode=advancedSubmit&langId=fr. Ďalšia úplná aktualizácia sa očakáva v novembri 2009.

(3) Schmid, G. (2002) „Wege in eine neue Vollbeschäftigung, Übergangsarbeitsmärkte und aktivierende Arbeitsmarktpolitik“, Frankfurt: Campus Verlag.

(4) http://ec.europa.eu/youth/news/news1389_en.htm.

(5) Pozri „Spoločný záväzok pre zamestnanosť“, KOM(2009) 257 v konečnom znení, s. 8.

(6) Pozri bod 5 stanoviska EHSV z 12. júla 2007 na tému „Pracovné príležitosti pre prioritné skupiny obyvateľstva (Lisabonská stratégia)“, spravodajca: pán Greif (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007).

(7) Pozri: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:307:0011:0014:SK:PDF.

(8) Pozri „Spoločný záväzok pre zamestnanosť“, KOM(2009) 257 v konečnom znení, s. 13.

(9) Pozri „Spoločný záväzok pre zamestnanosť“, KOM(2009) 257 v konečnom znení, s. 9.

(10) Pozri Návrh záverov Rady, „Flexiistota v období krízy“, SOC 374 ECOFIN 407, 10388/09.

(11) Pozri stanovisko EHSV z 1. októbra 2009 na tému „Možnosti využitia flexiistoty v oblasti reštrukturalizácie v kontexte globálneho vývoja“, spravodajca: pán Salvatore, pomocný spravodajca: pán Calvet Chambon (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 1).

(12) Pozri stanovisko EHSV z 30. septembra 2009 na tému „Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu“, spravodajkyňa: pani Prud'homme (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 52).

(13) Pozri: stanovisko EHSV zo 14. marca 2007„Rodina a demografické zmeny“, spravodajca pán Buffetaut (Ú. v. EÚ C 161, 13.7.2007, s. 66).

(14) „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta - predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností“, KOM (2008) 868 v konečnom znení.

(15) Pozri poznámku pod čiarou číslo 6.

(16) Ref: http://www.habitants.org/noticias/inhabitants_of_europe/european_platform_on_the_right_to_housing_2009.

(17) Pozri spoločnú správu Komisie a Rady o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení 2009, 7309/09, odsek 2 bod 8.

(18) Pozri „Spoločný záväzok pre zamestnanosť“, KOM(2009) 257 v konečnom znení, s. 11.

(19) Stanovisko EHSV „Integrácia menšín – Rómovia“, spravodajkyňa: pani Sigmund, pomocná spravodajkyňa: pani Sharma (Ú. v. EÚ C 27, 3. 2. 2009, s. 88).

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/18

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ďalšie vyhliadky stratégie trvalo udržateľného rozvoja“

(prieskumné stanovisko)

(2010/C 128/04)

Spravodajca: Ernst Erik EHNMARK

Európska komisia sa 18. marca 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

„Ďalšie vyhliadky stratégie trvalo udržateľného rozvoja“

(prieskumné stanovisko).

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra 2009) prijal 178 hlasmi za, pričom 21 členov hlasovalo proti a 18 sa hlasovania zdržalo, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta dvojročnú správu Komisie o stratégii trvalo udržateľného rozvoja EÚ (1). Správa Komisie tvorí základ pre ďalšiu diskusiu o realizácii stratégie trvalo udržateľného rozvoja zo strany EÚ.

1.2. EHSV podporuje návrh Komisie, aby sa stratégia v nasledujúcom období zamerala na štyri hlavné oblasti: nízkouhlíkové hospodárstvo, ochranu biodiverzity, vodstva a iných prírodných zdrojov, podporu sociálneho začlenenia a posilnenie medzinárodného rozmeru trvalo udržateľného rozvoja. Výbor však ľutuje, že Komisia vo svojej analýze a návrhoch v súvislosti s budúcimi konkrétnymi aktivitami v tejto oblasti nešla viac do hĺbky a nenavrhla konkrétne ciele, harmonogramy a opatrenia v týchto oblastiach.

1.3. Napriek niekoľkým pozitívnym trendom je jednoznačné, že európska stratégia trvalo udržateľného rozvoja sa vo svojej súčasnej podobe míňa s účinkom.

1.4. Aby bola stratégia trvalo udržateľného rozvoja účinná, potrebuje úplne novú štruktúru riadenia, k čomu patria primerané personálne vybavenie a rozpočtové prostriedky a tiež mechanizmy, ktoré by umožnili kontrolovať jej uplatňovanie.

1.5. EHSV by privítal intenzívnejšiu koordináciu v rámci Komisie, čo by sa mohlo dosiahnuť tak, že niektorý z členov Komisie bude zodpovedný za koordináciu. Výbor okrem toho odporúča vytvoriť nezávislý výbor na vysokej úrovni, ktorý by pravidelne monitoroval výsledky v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a verejne predkladal odporúčania inštitúciám.

1.6. Výbor vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že stratégia trvalo udržateľného rozvoja bude nadradenou stratégiou pre celú politiku EÚ. Všetky ostatné stratégie EÚ s kratším časovým horizontom musia prispievať k dosiahnutiu cieľov budúcej stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Účinky mnohých politických opatrení, ktoré sa prijímajú v súčasnosti sa budú prejavovať ešte celé desaťročia. Opatrenia s krátkodobým účinkom nesmú zhoršovať možnosti rozvoja pre budúce generácie.

1.7. EHSV sa v tomto stanovisku zaoberá nevyhnutnosťou lepšie zosúladiť Lisabonskú stratégiu a stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. Pri navrhovaní novej Lisabonskej stratégie alebo „stratégie 2020“ by sa mala stanoviť požiadavka, aby Komisiu explicitne ukázala, ako budú opatrenia, ktoré budú v stratégii navrhnuté, podporovať dlhodobý prechod k trvalejšiemu rozvoju. Budúce finančné vyhliadky, štrukturálne fondy, SPP, rámcové programy VaV a všetky ostatné dôležité stratégie a programy na európskej úrovni by takisto mali preukázateľne pomáhať dosahovať ciele a zámery stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

1.8. HDP vo svojej súčasnej podobe nesmie zostať rozhodujúcim meradlom tvorby politiky. Pokrok a blahobyt ľudí by sa mali merať inak, než doteraz. EHSV dôrazne podporuje ďalší rozvoj a používanie ukazovateľov pokroku, ktoré nesúvisia s HDP. V tejto súvislosti musí prebehnúť aj diskusia o hodnotách, ktoré by EÚ chcela podporovať.

1.9. Trvalo udržateľný rozvoj sa zakladá na angažovanosti a zapojení celej základne, pričom dosiahnutie takejto angažovanosti si vyžaduje aktívnu spoluprácu sociálnych partnerov a celej organizovanej občianskej spoločnosti.

1.10. Politická úroveň musí tiež jednoznačne prevziať zodpovednosť za úspešnú realizáciu stratégie trvalo udržateľného rozvoja, a to tak na európskej a národnej, ako aj na miestnej úrovni, čo znamená, že aj Európsky parlament má v tomto procese jasne stanovenú úlohu. Výbor odporúča vytvoriť mechanizmus, ktorý Komisii umožní hodnotiť pokrok dosiahnutý v jednotlivých štátoch na základe dohodnutých ukazovateľov a potom pre každú krajinu vypracovať konkrétne usmernenia v súvislosti s kľúčovými otázkami, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Tento postup by sa mohol inšpirovať mechanizmom, ktorý sa úspešne používa na monitorovanie výsledkov Lisabonskej stratégie.

1.11. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že skôr než Komisia vyslovila svoje návrhy, nekonzultovala svoju správu s EHSV ani s inými organizáciami, hoci ju Rada vo svojich záveroch z roku 2006 k tomuto kroku vyzvala. Rovnako dôležité by bolo bývalo získať stanoviská organizácií občianskej spoločnosti. Výbor posilnil svoju integračnú schopnosť v otázkach trvalo udržateľného rozvoja, keď pred tromi rokmi zriadil Stredisko na monitorovanie trvalo udržateľného rozvoja, ktoré zaviedlo pravidelné konzultácie s národnými radami pre trvalo udržateľný rozvoj. Výbor odporúča, aby sa tento mechanizmus využíval systematickejšie s cieľom zabezpečiť tvorivý prínos občianskej spoločnosti k aktualizácii a monitorovaniu výsledkov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v Európe.

1.12. Je mimoriadne dôležité, aby sa tento mechanizmus včas rozbehol vzhľadom na budúci svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa uskutoční v roku 2012 v Riu.

2. Oznámenie Komisie

Oznámenie Európskej komisie (KOM(2009) 400 v konečnom znení, 24. júla 2009) o ďalšom rozvoji stratégie trvalo udržateľného rozvoja je žiaľ iba skromným krokom vpred. Na jednej strane síce podčiarkuje nedostatky pri realizácii cieľov stratégie trvalo udržateľného rozvoja, na druhej strane však nenavrhuje žiadne účinné opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov v budúcnosti.

2.1.1. EHSV v tejto súvislosti pripomína, že jednou z hlavných myšlienok dialógu s Komisiou, Radou a Parlamentom bola práve otázka jasných politických signálov.

2.1.2. Rozhodnutia o politických signáloch si vyžadujú kvalitnú prípravu. EHSV vyjadruje ľútosť nad tým, že Komisia vyčlenila na vytvorenie základu pre tohtoročné politické hodnotenie trvalo udržateľného rozvoja iba zanedbateľné zdroje.

2.2. Dokument Komisie obsahuje celý rad „momentiek“ vývoja v siedmich prioritných oblastiach a v prierezových otázkach. Tento postup je veľmi vítaný, keďže takto možno zistiť, kde treba klásť väčší dôraz a kde je potrebná dôkladnejšia analýza.

2.3. Z dokumentu vyplýva, že dosiahnuté výsledky sú takmer bez výnimky neuspokojivé. V uplynulých rokoch sa síce vykonalo v oblasti klimatických a energetických otázok mnoho práce, celkový dosah je však väčšinou ešte stále minimálny. Doprava je ďalšou oblasťou, v ktorej sa politike nepodarilo dosiahnuť obrat smerom k zníženiu emisií. Pozitívne príklady vo všeobecnosti predstavujú len jednotlivé opatrenia – tu sľubný návrh zákona, tam novátorská iniciatíva, jednoznačný trend alebo obrat k lepšiemu však zatiaľ nebadať.

2.4. EHSV nemieni komentovať schematické hodnotenie jednotlivých oblastí politiky, ktoré vypracovala Komisia, chce len podotknúť, že toto preskúmanie nie je žiadne príjemné čítanie. Jeho výsledky len potvrdzujú, že je nutné vyvinúť väčšie politické úsilie v prospech trvalo udržateľného rozvoja.

2.5. Trvalo udržateľná výroba a spotreba je už niekoľko rokov jednou z hlavných priorít. Ako príklad môže poslúžiť využívanie surovín vo výrobe: zo štatistík vyplýva, že EÚ a USA spotrebujú dvakrát toľko surovín na výrobnú jednotku ako napríklad Japonsko. V tejto oblasti sa dajú vďaka racionalizácii dosiahnuť značné úspory.

2.6. Pre Komisiu sú snahy o integráciu sociálneho rozmeru a sociálnych problémov do stratégie trvalo udržateľného rozvoja a ďalších rozvojových stratégií EÚ (Lisabonská stratégia a pod.) osobitnou prioritou. Význam tohto úsilia dokumentuje aj skutočnosť, že vyše 70 miliónov Európanov žije v chudobe (podľa definície, ktorú používa aj Štatistický úrad EÚ). Dôležitou otázkou je pritom zistiť, ako sa počet ľudí žijúcich v chudobe mení v dôsledku migrácie.

3. Stratégia v kríze?

3.1. Téma trvalo udržateľného rozvoja bola po prvý raz nastolená na konferencii v Riu pred takmer 20 rokmi. Posolstvo konferencie bolo jednoznačné a presvedčivé: uspokojiť súčasné potreby bez toho, aby sme riskovali, že potreby budúcich generácií nebudú uspokojené. Závery z Johannesburgu (Svetový samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v Johannesburgu v roku 2002) sa o desať rokov neskôr stretli s veľkým ohlasom: konečne bol prijatý rozsiahly balík na zabezpečenie spravodlivého rozvoja spoločnosti na celom svete.

3.2. V rámci prípravy na samit v Johannesburgu prijala EÚ prvý návrh Európskej stratégie trvalo udržateľného rozvoja (KOM(2001) 264 v konečnom znení, „Trvalo udržateľná Európa pre lepší svet: stratégia Európskej únie pre trvalo udržateľný rozvoj“).

3.3. Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ bola prijatá na jar 2001 v atmosfére nadšenia a očakávania zmien. Až o niekoľko rokov neskôr sa situácia začala postupne komplikovať.

3.4. Samotnej stratégii sa nedalo takmer nič vytknúť. Nechýbali jej ani zanietení zástancovia z radov občianskej spoločnosti, politikov či tvorcov verejnej mienky.

3.5. Problém tkvel skôr v nedostatočnej ochote (či schopnosti) začať pretavovať predstavy na konkrétne akčné programy.

3.6. V roku 2006 bola stratégia prijatím dokumentu „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ – obnovená stratégia“ prepracovaná. Preskúmanie neprinieslo žiadne nové poznatky pokiaľ ide o otázky stanovenia priorít a postupy pri ich uvádzaní do praxe. EÚ súčasne vytvorila nové programy zamerané o. i. na hospodársky rast a zamestnanosť.

3.7. V ostatných rokoch sa rozdiely medzi predstavami o trvalo udržateľnom rozvoji a programami zameranými na rast a zvyšovanie konkurencieschopnosti prehĺbili. Tieto dve stratégie sa líšia napríklad z hľadiska časového horizontu. Zatiaľ čo Lisabonská stratégia je zameraná na strednodobú perspektívu, stratégia trvalo udržateľného rozvoja má dlhodobý charakter. To môže spôsobiť, že v rámci Lisabonskej stratégie sa budú uprednostňovať krátkodobé opatrenia, ktoré sú však v rozpore s dlhodobými cieľmi udržateľnosti.

3.8. Začali silnieť hlasy volajúce po preskúmaní deľby úloh medzi nimi. Zlúčenie stratégii by bolo jedným z možných opatrení s cieľom dosiahnuť efektívnejšie využívanie disponibilných zdrojov.

3.9. Toto stanovisko však poukazuje na to, že je nevyhnutné dodať stratégii trvalo udržateľného rozvoja nový impulz, ktorý by mohlo predznačiť ďalšie smerovanie nielen európskeho, ale i celosvetového úsilia.

4. Aké z toho vyplýva ponaučenie

4.1. EHSV prijal v ostatných rokoch viac než desať stanovísk týkajúcich sa jednotlivých aspektov stratégie a okrem toho predostrel aj možnosti ďalšieho rozvoja stratégie. Spoločným menovateľom týchto stanovísk bol postoj, že trvalo udržateľný rozvoj a Lisabonská stratégia sa musia rozvíjať súbežne, aj keď patria do rôznych oblastí (2).

4.2. Výbor určil tri faktory, ktoré spoločne vysvetľujú dôvody rozdielnych vplyvov oboch stratégií:

—

Jedným z vysvetlení je oboch stratégií. Lisabonská stratégia predstavuje pokus o sformulovanie odpovedí na naliehavé politické otázky, kým v prípade trvalo udržateľného rozvoja ide o odpovede na otázky týkajúce sa dlhodobých priorít. Rozdiel je viditeľný už v personálnom zastúpení: za Lisabonskou stratégiou stoja predsedovia vlád, zatiaľ čo trvalo udržateľný rozvoj patrí často do kompetencie ministrov životného prostredia. Táto rozdielna dôležitosť sa odráža aj pri prideľovaní zdrojov: tak v Komisii, ako aj v členských štátoch pracuje menej pracovníkov na stratégii trvalo udržateľného rozvoja než na Lisabonskej stratégii.

—	Obe stratégie sa stretli s : ak aj Lisabonská stratégia nie je priamo známa, predsa len sa nachádza na prahu vnímania širokou verejnosťou. Trvalo udržateľný rozvoj je však vnímaný ako niečo teoretické a ťažko spojiteľné s praktickou politikou.

—

: pre Lisabonskú stratégiu existuje podrobne rozpracovaný systém plánovania a sledovania podľa spoločných kritérií a termínov. V prípade trvalo udržateľného rozvoja jestvuje menej záväzný systém akceptovania spoločných priorít a spoločného hodnotenia. V dôsledku toho je možné prostredníctvom Lisabonskej stratégie vyvíjať silnejší tlak na členské štáty, kým v prípade trvalo udržateľného rozvoja zostávajú veci v rovine všeobecných vyhlásení zámerov.

4.3. Posledné komplexné hodnotenie prebehlo pred prepracovaním stratégie v roku 2006. Rada v prepracovaných usmerneniach k stratégii zdôraznila, že osobitný význam má zintenzívnenie spolupráce a lepšia koordinácia v oblasti snáh členských štátov a EÚ o trvalo udržateľný rozvoj. Ako obzvlášť dôležité bolo hodnotené stanovenie jasných priorít v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. V hodnotení pred uverejnením dvojročnej správy Komisie v roku 2008 bol vyjadrený záver, že v oblasti zohľadňovania celého životného cyklu výrobkov, predchádzania vzniku odpadu a v rámci rôznych iniciatív v oblasti životného prostredia bol zaznamenaný pokrok (Progress on EU Sustainable Development Strategy, Záverečná správa, ECORYS).

4.4. Dôležitá je aj poznámka, že štrukturálne fondy sú nedostatočne zosúladené so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja. Práve v oblastiach, na ktoré EÚ venuje rozsiahle finančné prostriedky musí mať najvyššiu prioritu udržateľnosť týchto investícií.

5. Nový impulz pre stratégiu trvalo udržateľného rozvoja: niektoré východiská

5.1. EÚ zohrávala kľúčovú úlohu pri tvorbe globálneho prístupu k trvalo udržateľnému rozvoju. Mnohé krajiny a združenia krajín považujú EÚ za priekopníka v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Ak bude EÚ zohrávať smerodajnú úlohu aj pri obnovení stratégie trvalo udržateľného rozvoja, bude sa z toho dať veľa vyťažiť.

5.2. Jeden z mnohých problémov v súvislosti so súčasnou podobou stratégie tkvie v tom, že má priveľa priorít: sedem hlavných oblastí a štyri prierezové otázky. Dá sa vychádzať z toho, že stratégia s užšie stanovenými prioritami bude mať oveľa väčší účinok. Stratégia trvalo udržateľného rozvoja musí mať tiež jasné a kvantifikovateľné ciele, len tak môže mať väčší účinok.

5.3. Okrem toho sa nesmie ďalej zamlčovať, že napriek tomu, že trvalo udržateľný rozvoj spočíva na troch pilieroch, nie všetky opatrenia môžu byť vždy súčasne prospešné životnému prostrediu aj sociálnej oblasti a hospodárstvu. Nemôže sa vždy dosiahnuť stav prospešný pre všetkých. Skôr sa musia stanoviť priority, aj keď často bolestivé. V minulosti sa často uprednostňovali krátkodobé hospodárske záujmy. Zdá sa žiaľ, že sa to opakuje aj teraz v súčasnej hospodárskej kríze pri reštrukturalizačných programoch.

5.4. Verejný sektor musí pri podpore trvalej udržateľnosti zohrávať dôležitú vedúcu úlohu. Právnymi predpismi, daňovými stimulmi a subvenciami (a odstránením škodlivých subvencií), ako aj prostredníctvom verejného obstarávania môžu rozhodujúci činitelia výrazne podporiť úsilie o väčšiu udržateľnosť.

5.5. Nový finančný výhľad sa od roku 2014 musí riadiť cieľmi budúcej stratégie trvalej udržateľnosti.

5.6. Stratégia trvalo udržateľného rozvoja musí riešiť problém škodlivých subvencií. EHSV vyzýva Komisiu, aby konečne predložila plán reformy škodlivých subvencií, ktorý chýba už od roku 2008.

5.7. Oživenie stratégie trvalej udržateľnosti nesmie viesť k rozšíreniu centralizovanej kontroly. Trvalo udržateľný rozvoj musí byť spojený s novými prístupmi v oblasti delegovania právomocí a prijímania rozhodnutí na úrovni najbližšej občanom.

5.8. Trvalo udržateľný rozvoj je založený na angažovanosti a na účasti tej rozhodovacej úrovne, ktorá je čo najbližšie občanom. V 90. rokoch mali dobrovoľnícke organizácie a sociálni partneri výrazný podiel na vytváraní dynamického profilu činnosti EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. V novo koncipovanej stratégii trvalo udržateľného rozvoja preto musia dobrovoľnícke organizácie získať významné postavenie.

5.9. Ďalším významným aktérom budúcej činnosti sú regionálne, a najmä obecné inštitúcie.

5.10. Často zaznieva názor, že by sa mala viac angažovať hospodárska sféra. V prepracovanej stratégii trvalo udržateľného rozvoja majú podniky prirodzenú a jasnú úlohu. Hospodárstvo jednoznačne prejavuje intenzívnejší záujem o otázky súvisiace s klímou a trvalo udržateľným rozvojom.

6. Argumenty v prospech oživenia stratégie trvalo udržateľného rozvoja

6.1. Je dôležité dať stratégii trvalo udržateľného rozvoja nový impulz? Táto otázka môže pôsobiť zvláštne. Vzhľadom na každodennú záplavu informácií o témach ako podnebie, energetika, poľnohospodárstvo, biodiverzita a pod. sú možnosti konkrétnych činností v oblasti trvalo udržateľného rozvoja takmer neobmedzené.

6.2. Konkrétne problematika globálneho otepľovania vzbudila veľkú pozornosť verejnosti a podnietila vznik množstva alarmujúcich správ, napríklad Sternovej správy. Okrem toho pokiaľ ide o ekosystémy, štúdia o odhade ekonomickej hodnoty ekosystémov a biologickej rozmanitosti vyzdvihla nebezpečenstvá, ktoré hrozia, ak budeme pokračovať v redukovaní biologickej rozmanitosti a nadmerne zaťažovať ekosystémy.

6.3. Poľnohospodárstvo v širšom zmysle slova bude v dôsledku stúpajúcich teplôt čeliť novým problémom. Otázka toho, ako treba zmeniť poľnohospodársku výrobu, aby obstála v nových podmienkach, bude kľúčovou otázkou ďalšej agrárnej politiky.

6.4. A takto by sme mohli pokračovať ľubovoľne ďalej. Drvivá väčšina otázok je už známa zo všeobecných diskusií. Oveľa menej sa zohľadňuje skutočnosť, že vplyv na náš každodenný život sa prejaví skôr, než sa dosiaľ predpokladalo.

6.5. Výbor vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že stratégia trvalo udržateľného rozvoja bude nadradenou stratégiou pre celú politiku EÚ. Všetky ostatné stratégie EÚ musia prispievať k dosiahnutiu cieľov budúcej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a podporovať udržateľnosť.

6.6. EHSV dôrazne podporuje ďalší rozvoj a používanie ukazovateľov pokroku, ktoré nesúvisia s HDP. Nedávno zverejnená správa Stiglitzovej komisie opäť jednoznačne ukázala, že HDP nie je vhodným ukazovateľom pre prijímanie ďalekosiahlych rozhodnutí, ktoré teraz musíme urobiť. Naopak, zavádza nás tým, že neodkrýva skutočné problémy, ktoré budeme preto musieť riešiť v budúcnosti. EHSV prijal nedávno stanovisko o dôsledkoch nového prístupu vo vzťahu k HDP (3). Diskusia sa však nesmie obmedziť len na otázku merateľných ukazovateľov. Hlavným cieľom musí byť to, ako trvalo udržateľne dosiahnuť v našej spoločnosti blahobyt a dobré životné podmienky a dospieť k hospodárstvu s malými vstupmi a veľkými výstupmi.

6.7. EÚ musí zlepšiť komunikáciu s občanmi aj v otázke trvalo udržateľného rozvoja.

7. Politická zodpovednosť a potreba riadenia

7.1. EHSV v sérii stanovísk k trvalo udržateľnému rozvoju zdôraznil, že trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje politické riadenie a vôľu stať sa hnacou silou rozvojovej práce. Toto úsilie nie je volaním po centralizme. Ide skôr o chopenie sa iniciatívy, vytváranie sietí a ochotu prevziať zodpovednosť.

7.2. EHSV znova opakuje svoj postoj z predchádzajúcich stanovísk, že úspešné zasadzovanie sa za trvalo udržateľný rozvoj si okrem aktívneho prevzatia politickej zodpovednosti vyžaduje aj aktívne angažovanie sa na miestnej a regionálnej úrovni. EHSV ďalej zdôrazňuje, že sociálni partneri a občianska spoločnosť v širšom zmysle slova musia mať naďalej možnosť aktívne sa zapájať do plánovania a realizácie.

7.3. Z tohto hľadiska by bolo žiaduce vyzdvihnúť, že je potrebná spolupráca medzi oboma hlavnými rozvojovými stratégiami – to znamená Lisabonskou stratégiou a stratégiou trvalo udržateľného rozvoja. Pritom nie je zaujímavé ani tak to, kedy budú prípadne tieto dve stratégie spojené, ako skôr to, že budú navzájom úzko zosúladené. Musí však byť jasné, že opatrenia v rámci Lisabonskej stratégie musia pomôcť pri dosahovaní cieľov obsiahlejšej stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

7.4. Na realizáciu stratégie trvalo udržateľného rozvoja je nevyhnutná lepšia štruktúra správy a riadenia. EHSV vyzýva Radu, aby pri stratégii trvalo udržateľného rozvoja zriadila podobný cyklus správy a riadenia s výročným predkladaním správ, porovnávacím hodnotením a otvorenou metódou koordinácie, aby bolo možné lepšie porovnávať členské štáty a aby vznikla súťaž viac zameraná na udržateľnosť. Okrem toho musia členské štáty aj Komisia na realizáciu stratégie trvalo udržateľného rozvoja vyčleniť viac zdrojov.

8. Poznanie a správanie

8.1. Komisia venuje oblasti všeobecného a odborného vzdelávania veľkú pozornosť a predkladá súhrn jednotlivých programov EÚ. Komisia však nedokázala začleniť otázku všeobecného a odborného vzdelávania a poznania do širšej demokratickej perspektívy. Trvalo udržateľný rozvoj a politika ochrany klímy si však budú vyžadovať rozhodnutia, ktoré sa nestretnú vždy s priaznivým ohlasom všetkých strán. Trvalo udržateľný rozvoj musí byť podobne ako politika ochrany klímy a energetická politika prepojený s miestnou úrovňou.

8.2. Akým spôsobom sa dá zabezpečiť prepojenie s miestnou úrovňou a podpora? Kľúčom k riešeniu je všeobecné a odborné vzdelávanie, a to napríklad podľa vzoru severských večerných univerzít, kde demokratický rozmer zaujíma významné miesto vo vzdelávaní. Vzdelávanie zo spoločenského hľadiska významnou mierou prispieva k budovaniu demokratických štruktúr. Nie nadarmo zohrávajú večerné univerzity významnú úlohu v nábore do všemožných organizácií občianskej spoločnosti.

8.3. To však neznamená, že by škola spolu so všeobecným a odborným vzdelávaním mladých ľudí mala menej významnú úlohu. Ide len o to, posilniť postavenie vzdelávania dospelých a školského vzdelávania a hľadať nové vyučovacie metódy.

8.4. EHSV preto odporúča rozšíriť stratégiu trvalo udržateľného rozvoja v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania.

9. Výskum a dlhodobý vývoj

9.1. Význam výskumu je zdôraznený už v prvých rozhodnutiach o trvalo udržateľnom rozvoji. Bolo prijatých viacero konkrétnych rozhodnutí v oblasti dlhodobého rozvoja výskumu a vzdelávania výskumných pracovníkov. Jedným z najdôležitejších je rozhodnutie z Barcelony, ktoré vytýčilo cieľ zvýšiť podiel výdavkov na výskum a vývoj v členských štátoch EÚ v dohľadnej budúcnosti resp. do roku 2010 na 3 % HDP.

9.2. EHSV poukazuje na skutočnosť, že všetky členské štáty musia vyvinúť úsilie, aby dosiahli tento barcelonský cieľ – a tým výrazne zvýšili i podporu výskumu.

9.3. Výskumná politika a Lisabonská stratégia musia byť výraznejšie prepojené, aby bolo možné dosiahnuť súčinnosť medzi trvalo udržateľným rozvojom a Lisabonskou stratégiou.

9.4. Spolupráca medzi výskumnými inštitúciami v oblasti vývoja klímy do značnej miery pokročila. Takýto výskum orientovaný na skutočne dlhodobé ciele by však mohol mať problémy presadiť sa v boji o finančné prostriedky. EHSV preto nabáda Komisiu, aby v rámci rámcového výskumného programu EÚ vypracovala štúdiu o aktuálnych potrebách v oblasti výskumu týkajúceho sa klímy, energetických otázok a trvalo udržateľného rozvoja.

10. Lepšia organizácia prípravy

10.1. EHSV už v rôznych súvislostiach zdôraznil požiadavku politického riadenia pokiaľ ide o prípravu opatrení v oblasti trvalo udržateľného rozvoja resp. politiky v oblasti klímy a energetickej politiky. Výbor viackrát citoval bývalého francúzskeho premiéra Michela Rocarda, ktorý na významnej konferencii EHSV uviedol, že trvalo udržateľný rozvoj si bezpochyby vyžiada prijatie rozhodnutí, ktoré nebudú ľahké ani populárne. Luxemburský premiér sa pred niekoľkými rokmi vyjadril v podobnom zmysle, keď uviedol, že Rada presne vie, aké opatrenia treba prijať. Problém spočíva iba v tom, že nikto nevie, ako by sa mu mohlo po zrealizovaní týchto opatrení podariť byť opätovne zvolený do parlamentu.

10.2. Riešenie je včasná a systematická snaha o výmenu názorov a dialóg. Začať treba v tomto prípade najmä na miestnej úrovni a postupovať zdola nahor. Kľúčovým pojmom je zapojenie, ktoré však musí byť kombinované so solidaritou.

10.3. EHSV viackrát upozornil na to, že je potrebná silnejšia štruktúra spolupráce v rámci Komisie. Pri aplikácii na súčasný stav by sa to mohlo zrealizovať tak, že jeden z členov Komisie – vo funkcii podpredsedu – bude zodpovedný za podporu spolupráce a koordinácie medzi veľkými stratégiami, to znamená stratégiou trvalo udržateľného rozvoja, stratégiou v oblasti zmeny klímy a energetiky a Lisabonskou stratégiou.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2009) 400 v konečnom znení.

(2) Pozri napr. Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 29 a Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 76.

(3) Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 53.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/23

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Smerovanie k ekologicky účinnému hospodárstvu – hospodárska kríza ako príležitosť na vznik novej energetickej éry“

(prieskumné stanovisko)

(2010/C 128/05)

Spravodajca: pán OSBORN

Nadchádzajúce švédske predsedníctvo Rady EÚ 3. júna 2009 požiadalo Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému

„Smerovanie k ekologicky účinnému hospodárstvu – hospodárska kríza ako príležitosť na vznik novej energetickej éry“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 12. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra) prijal 164 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 8 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Najväčšie rozvinuté hospodárstva sveta uznali potrebu znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 aspoň o 80 % ako súčasť celosvetového opatrenia nevyhnutného na udržanie rizika spojeného s klimatickými zmenami v ovládateľných rozmeroch. Už dnes je preto potrebné začať so zásadnými zmenami v energetickej základni rozvinutých hospodárstiev.

1.2. EÚ tento proces odštartovala rozsiahlym programom pre oblasť klímy a energetiky, zameraným na zníženie emisií do roku 2020 o 20 až 30 %, ktorý Rada EÚ a Európsky parlament odsúhlasili tento rok. Tento program ešte nie je ukončený a čoskoro bude potrebné prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie cieľa stanoveného na rok 2050.

1.3. Súčasná hospodárska kríza predstavuje hrozbu, ale aj príležitosť. Hrozbou je, že riešenie pretrvávajúcich hospodárskych problémov pohltí celú politickú pozornosť a všetky dostupné zdroje a že opatrenia sa zamerajú na obnovenie pôvodného systému hospodárstva s rovnakým modelom narastajúcich emisií. Príležitosťou je, že existuje široký priestor na prekonanie stereotypu a prijatie obojstranne výhodnej ekologickej stratégie, ktorá pomôže oživiť hospodárstvo, zlepšiť jeho konkurencieschopnosť a vytvoriť nové pracovné miesta a zároveň zmeniť energetickú základňu a výrazne znížiť emisie.

1.4. EHSV plne podporuje a povzbudzuje všetky v Európe zavedené alebo do budúcnosti plánované postupy zamerané na posilnenie ekologickej účinnosti, vrátane ďalších krokov na:

—	podporu opatrení zameraných na energetickú účinnosť v novom akčnom pláne pre energetickú účinnosť,

—	podporu postupov v oblasti obnoviteľných zdrojov v novom akčnom pláne pre obnoviteľné zdroje energie,

—	upevnenie požiadaviek ekologickej účinnosti vo všetkých programoch verejných výdavkov,

—	podporu a posilnenie ekologickej daňovej reformy,

—	podporu ekologickej politiky obstarávania vo všetkých verejných orgánoch.

1.5. Aby bolo možné aktivizovať činnosť a podporu vo väčšom meradle a udržať konkurencieschopné vedúce postavenie Európy vo svete EHSV navrhuje, aby aj Komisia a ďalšie inštitúcie zamerali svoje nové úsilie na obmedzený počet konkrétnych výziev týkajúcich sa transformácie. Výbor osobitne zdôrazňuje tri zmeny, ktoré by si ako hlavné európske iniciatívy a programy mohli získať záujem a podporu verejnosti:

—	prechod na solárnu energiu a energiu z ďalších obnoviteľných zdrojov,

—	prechod na elektromobily,

—	prechod na domy s nulovým emisiami CO2,

samozrejme pod podmienkou, že všeobecný prechod na elektromobily bude sprevádzaný ďalšou snahou vyrobiť väčší objem elektrickej energie zo zdrojov, ktoré samotné neprodukujú veľké množstvo čistých emisií CO2, aby sa produkcia emisií CO2 iba nepresunula z áut do elektrární.

1.6. EHSV navrhuje vybudovať silné partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom, ktoré by tieto zmeny formovalo a zároveň stálo na ich čele, a získať čo najväčšiu podporu podnikov, ďalších príslušných inštitúcií a verejnosti. Navrhuje tiež zaviesť novú formu ekologických eurobondov, ktoré by poskytli ďalšie prostriedky na podporu niektorých týchto zmien.

1.7. EHSV zdôrazňuje, že základom novej Lisabonskej stratégie by mala byť nová iniciatíva zameraná na ekologickú účinnosť vychádzajúca z odporúčaní tohto stanoviska, ktorá by usmerňovala vývoj k udržateľnejšej budúcnosti.

2. Kontext

2.1. Všeobecné dôvody snahy o rýchlejší prechod na ekologicky účinnejšie hospodárstvo sú dobre známe. Klimatické zmeny spôsobené emisiami skleníkových plynov už dnes predstavujú vážne problémy v mnohých častiach sveta a tieto problémy sa budú v nasledujúcich rokoch takmer s istotou zhoršovať.

2.2. Popri zhoršovaní klimatických zmien narastá aj nebezpečenstvo vyčerpania svetových zásob ropy a zemného plynu, čo by v budúcnosti mohlo viesť k nedostatočným dodávkam a vyšším a nestabilnejším cenám týchto surovín. Regióny ako Európa, ktorých väčšina zásob je závislá od dovozu, musia znížiť svoju zraniteľnosť a zvýšiť svoje zabezpečenie prostredníctvom obmedzenia celkového dopytu po energii a čerpania väčšieho množstva energie z vlastných, obnoviteľných zdrojov.

2.3. Súhrnne tieto dve dlhodobé strategické výzvy znamenajú, že svet potrebuje docieliť výrazné zníženie emisií skleníkových plynov a uskutočniť zásadný posun smerom k ekologickej účinnosti. Vedúci predstavitelia G8 sa v zásade dohodli, že rozvinuté hospodárstva musia do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov o 80 %. Niektoré zo zmien energetickej základne hospodárstva, ktoré majú toto zníženie dosiahnuť už prebehli, ale ich tempo sa musí výrazne zvýšiť, ak má byť tento cieľ dosiahnutý.

2.4. Väčšina opatrení, ktoré je potrebné prijať, je už známa a možno ju dosiahnuť overenými technológiami. Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vo svojom dokumente Vyhliadky svetovej energetiky 2008 (WEO 2008) odhaduje, že zavedením existujúcich technológií na podporu energetickej účinnosti by sa mohlo úspešne zrealizovať vyše 50 % opatrení na udržanie svetovej koncentrácie CO2 vo vzduchu v roku 2030 pod 450 milióntinami. Existujú hospodárne opatrenia, ktoré už možno uplatniť na strane dopytu (budovy, priemysel, doprava) ako aj ponuky (napr. kombinovaná výroba elektrickej energie a priemyselného tepla alebo diaľkové vykurovanie). Je však potrebné zintenzívniť činnosť, aby subjekty pôsobiace na trhu mohli tieto opatrenia zavádzať rýchlejšie.

2.5. Aby sa dosiahli ďalšie zníženia, ktoré budú potrebné, musia byť v najbližších desaťročiach okrem existujúcich technológií k dispozícii na masové uvedenie na trh aj nové technológie energetickej účinnosti a technológie na výrobu energie s nízkymi emisiami CO2. Analýzy Perspektívy energetických technológií 2008 Medzinárodnej agentúry pre energetiku zdôrazňujú potrebu prijať včasné opatrenia na aktivizáciu súkromného výskumu a vývoja a podporu vzdelávania v celom reťazci počnúc od dodávateľov technológií až k ich prevádzkovateľom a užívateľom, aby nové technológie prešli celým procesom osvojovania si znalostí, a aby sa zo sľubných, ale príliš nákladných demonštračných projektov premietli do spoľahlivej a hospodárnej hlavnej výroby. Aby bolo možné pokračovať vo zvyšovaní energetickej účinnosti (napr. budovy, osvetlenie, priemyselné postupy s nulovými emisiami CO2) a znížiť emisie CO2 z dodávok energie (napr. solárna elektrická energia, zachytávanie a ukladanie uhlíka, nefosílne pohonné hmoty), je potrebné vypracovať nové technológie.

2.6. Všetky tieto zmeny sú na dosah. Treba však prudko zrýchliť ich tempo. Európa a jej členské štáty spolu s ďalšími veľkými hospodárstvami musia vynaložiť ešte väčšie úsilie než doposiaľ, aby vyvinuli inovačné stratégie a uplatnili hlavné transformačné programy v príslušných kľúčových odvetviach.

2.7. Zásadný význam majú programy uvedenia na trh. Tieto programy môžu poskytnúť stimuly na využitie potenciálu dostupných opatrení energetickej účinnosti alebo zvýšiť ich uplatnenie na trhu, ktoré podnieti súkromný výskum a vývoj a dosadí nové technológie do procesu vzdelávania. Programy uvedenia na trh majú najväčší potenciál na dosiahnutie dvojakého prínosu – na tvorbu pracovných miest a podporu prechodu na ekologicky účinné energetické systémy v súčasnosti a zároveň investovanie do vzdelávania, a následné vytvorenie účinnejších a lacnejších technológií do budúcnosti. Je potrebné navrhnúť také programy uvedenia na trh, ktoré podnietia hospodársku súťaž a získajú investície pre výskum a vývin v súkromnom sektore a podporia vzdelávanie v reťazci medzi výrobcom a užívateľom.

2.8. Existuje už niekoľko príkladov úspešného európskeho úsilia zlepšiť účinnosť a priniesť na trh technológie s nízkymi emisiami CO2. Európsky systém energetického označovania posunul trh s chladiacimi zariadeniami smerom k výrazne vyššej energetickej účinnosti. Národné programy modernizácie existujúcich budov priniesli zlepšenie účinnosti vykurovania. Národné programy využitia veternej energie výrazne zvýšili uplatňovanie tejto technológie, znížili jej náklady a v krajinách, v ktorých sa tieto programy využívajú, vytvorili priemyselné odvetvia v hodnote niekoľkých miliárd EUR.

2.9. Nároky na účinnosť a nové technológie s nízkymi emisiami CO2 pre budúcnosť však ostávajú veľmi veľké. Skúsenosti z tejto oblasti je potrebné zozbierať a následne ich využiť pri novom spoločnom koordinovanom úsilí o čo najrýchlejšie rozšírenie a uplatnenie novej generácie technológií s nízkymi emisiami CO2 na európskom území.

2.10. Niektoré z potrebných zmien môžu vyžadovať zásadnú zmenu prístupu. Práve im treba venovať pozornosť. Nasledujúce tri príklady ponúkajú osobitné príležitosti, ktoré by mohli byť pozitívne prijaté európskou verejnosťou a v oblasti ekologickej účinnosti dosiahnuť zmenu k lepšiemu:

—

v oblasti výroby elektrickej energie je potrebné ešte väčšmi zrýchliť prechod na obnoviteľné zdroje. Solárna energia je ešte stále nákladná a využíva sa len okrajovo, ale ceny sa postupne znižujú a v súčasnosti je žiaduce ďalšie veľké povzbudenie, ktoré by podporilo jej rozsiahlejšie využívanie v miestnych aplikáciách menšieho rozsahu ako aj vo veľkých útvaroch energetickej výroby. Veterná energia sa v dnes už uplatňuje vo veľkom meradle, ale ešte stále je potrebné znížiť jej náklady. Geotermálne tepelné čerpadlá už vykazujú veľmi dobré výsledky a čo najrýchlejšie by sa mali zdokonaliť do takej miery, aby sa mohli stať štandardnou súčasťou všetkých nových obydlí a iných budov. Systémy podpory rozvodnej siete a infraštruktúry a skladovania energie musia byť nanovo premyslené a prostredníctvom inteligentného dizajnu a zásad riadenia prispôsobené väčšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov;

—

automobily s nulovým emisiami CO2. Možnosti vylepšenia spaľovacích motorov zamerané na zníženie emisií CO2 sú obmedzené základnými fyzikálnymi zákonmi. Príde čas prechodu na elektromobily alebo automobily poháňané palivovými článkami dobíjajúcimi sa alebo čerpajúcimi z energetických zdrojov s nízkymi alebo nulovými čistými emisiami skleníkových plynov. Výbor sa domnieva, že práve teraz je potrebné stanoviť jasné ciele a časové harmonogramy tohto prechodu a vybudovať potrebnú infraštruktúru a podporné opatrenia;

—

v oblasti stavebníctva predstavujú jednu z možností budovy s nulovými emisiami CO2. V súčasnosti je potrebné vynaložiť veľké úsilie, aby bolo možné tento koncept preniesť z niekoľkých zaujímavých prototypov do rozsiahlejšieho využitia v nových a existujúcich obydliach a iných budovách. Na tieto účely by mali byť vo všetkých regiónoch EÚ postavené modelové energeticky úsporné domy, pri plánovaní ktorých by sa zohľadnili klimatické a geografické podmienky príslušného regiónu. Tieto budovy by slúžili ako vzor.

2.11. Podobné opatrenia by boli potrebné aj pri podpore ďalšieho vývoja a uplatňovania technológií zachytávania a ukladania CO2 a na rozšírenie kapacity informačných technológií a inteligentných systémov určených na podporu väčšej ekologickej účinnosti.

3. Úloha členských štátov a Európskej únie

3.1. EÚ zohráva obzvlášť dôležitú úlohu kvôli rozsahu a širokej škále niektorých z potrebných opatrení. Zmeny tohto rozsahu a tempa možno dosiahnuť iba prostredníctvom koordinovaného úsilia spájajúceho partnerov verejného a súkromného sektora celej Európy a v niektorých prípadoch dokonca aj celého sveta. EÚ už prijala celé série programov a balíkov určených na podporu energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a prechod k hospodárstvu s nízkymi emisiami CO2. Toto úsilie však treba ešte viac posilniť a zrýchliť Nasledujúce body skúmajú niektoré z kľúčových oblastí, ktoré si vyžadujú nové zásahy EÚ.

3.2. Výskum a vývoj. Európsky výskum a vývoj niekoľko rokov stagnoval na úrovni približne 1,84 % HDP, hlboko pod dohodnutým cieľom 3 %. Je potrebné vyvinúť veľké úsilie na zvýšenie tejto úrovne na stanovené 3 % a venovať viac programov podpore prechodu na hospodárstvo s nízkymi emisiami CO2. Niektoré z radikálnejších nových technológií s nízkymi emisiami CO2 (napr. zachytávanie a ukladanie CO2, fotovoltaické články vyrobené z tenkého filmu, morská veterná energia a biopalivá druhej generácie) patria medzi tie, ktoré si vyžadujú lepšie verejné financovanie výskumu a vývoja.

3.3. Programy uvedenia na trh by mali byť navrhnuté tak, aby využívali medzery na trhu nových technológií a podporovali investície do vzdelávania zo strany subjektov pôsobiacich na trhu. Mali by sa využívať synergie daňovej a priemyselnej politiky. EÚ by sa mala zamerať najmä na najväčšie potrebné zmeny ako napr. prechod na elektromobily alebo domy s nulovým emisiami CO2, ktoré si budú vyžadovať veľkoplošný technologický vývoj, obrovské investície, širokú podporu infraštruktúry a rozsiahlu aktivizáciu záujmu verejnosti a spotrebiteľov ako aj podporu a stimuly. Skúsenosti s platformami energetických technológií sa musia rozšíriť a rozvinúť do aktívnych programov uvedenia potrebných kľúčových zmien na trh.

3.4. Stanovenie noriem. Regulačné normy na požiadavky minimálnej energetickej účinnosti pre výrobky a služby by mali pri dosahovaní pokroku zohrávať kľúčovú úlohu. EÚ už stanovila normy minimálnej energetickej účinnosti pre niektoré kľúčové výrobky spolu s časovými harmonogramami na ďalšie zlepšenie, ktoré má nasledovať v budúcnosti. Tieto programy je však potrebné rozšíriť a stanoviť im ambicióznejšie krátkodobé a dlhodobé ciele.

3.5. Samozrejme existujú praktické obmedzenia tempa pokroku, ktoré je nutné rešpektovať. Je však tiež dôležité ďalej vyvíjať tlak na európsky priemysel, aby patril medzi svetovú špičku v oblasti noriem účinnosti a udržal si silné konkurenčné postavenie v období, keď celosvetový obchod prejde na vyššiu ekologickú účinnosť.

3.6. Verejné obstarávanie. Programy verejného obstarávania môžu byť mimoriadne silným nástrojom na dosiahnutie zlepšenia noriem v kľúčových odvetviach priemyslu, ak sa do špecifikácií a zmlúv zahrnú primerané podmienky. EÚ by mala aj naďalej udávať smer a pri každom verejnom obstarávaní tovaru, služieb a budov stanoviť za štandardné požiadavky oveľa prísnejšie normy energetickej účinnosti. Kritériá ekologickej účinnosti by mali byť súčasťou všetkých postupov hodnotiacich projektov.

3.7. Niektoré miestne a regionálne orgány v Európe stoja v popredí snahy zakotviť ekologickú účinnosť do všetkých svojich činností. Veľa z nich však nie. Existuje priestor pre dvojakú európsku iniciatívu: vyzdvihnúť osvedčené postupy a povzbudzovať ostatných, aby ich nasledovali, a na druhej strane podporovať systematizáciu a harmonizáciu požiadaviek kladených na tieto orgány na dosiahnutie noriem ekologickej účinnosti.

3.8. Stimuly pre súkromný sektor. V súkromnom sektore je najdôležitejšie stanoviť primeranú cenu emisií CO2. Výbor očakáva, že Komisia bude pokračovať vo vývoji systému obchodovania s emisnými kvótami pre patričné sektory a podporí ďalšie rozšírenie zdaňovania emisií CO2 v ostatných oblastiach. Mali by sa tiež prijať ďalšie opatrenia pre špecifickejšie stimuly, ako napríklad využívanie vstupných sadzieb na podporu investícií do obnoviteľných zdrojov. V niektorých prípadoch môže byť potrebná spolupráca súkromného sektora s verejným, aby vznikla náležitá podpora infraštruktúry nových kľúčových technológií, a to napríklad podpora decentralizovaných druhov výroby energie a inteligentných rozvodných sietí.

3.9. Spotrebiteľské správanie. Povedomie spotrebiteľov či ich záujem o vyššiu účinnosť toho, čo nakupujú alebo ich vlastného spôsobu života je ešte stále nedostatočný. A naopak, na strane regulačných orgánov exituje len veľmi nízka informovanosť o motívoch spotrebiteľského správania a o tom, ako najlepšie podporiť dopyt po ekologicky účinných tovaroch a službách. Je potrebné rozšíriť podporu osvety, zvyšovania informovanosti a činnosť obcí. Označovanie tovarov a výrobkov s cieľom poskytnúť informácie o ich energetických vlastnostiach sa musí rozšíriť a zlepšiť.

3.10. Profesionálny rozvoj a odborná príprava. Je potrebné vyvinúť oveľa väčšie úsilie na zakomponovanie lepšieho pochopenia potreby a dosahu energeticky účinnej výroby a udržateľnosti do odborného a technického vzdelávania a rekvalifikácie.

4. Príležitosti a hrozby súčasnej hospodárskej krízy

4.1. Existuje riziko, že súčasné hospodárske problémy sveta by mohli sťažiť rýchly vývoj smerom k ekologickej účinnosti. Financovanie ďalších investícií do verejného alebo súkromného sektora je nepostačujúce a často pred ním dostáva prednosť financovanie krátkodobých priorít.

4.2. S nastupujúcou obnovou svetového hospodárstva však môžu vzniknúť nové príležitosti na posun európskeho hospodárstva (a ďalších veľkých hospodárstiev) smerom k väčšej trvalej udržateľnosti. Je veľmi dôležité, aby Európa prijala tieto výzvy a reagovala na ne pozitívne, ak chce uspieť v budúcej svetovej hospodárskej súťaži o ekologickú účinnosť a trvalú udržateľnosť.

Niektoré špecifické oblasti, ktoré patria najmä do pôsobnosti odboru financií, hospodárstva a priemyslu je v súčasnej hospodárskej situácii obzvlášť potrebné preskúmať bližšie.

4.3.1. Uplatňovanie ekologického hľadiska pri HDP. Hospodárska kríza podnietila obnovený záujem o nedostatky HDP ako meradla celkového pokroku a vyzdvihla potrebu uprednostniť širší koncept, ktorý by bol schopný zohľadniť sociálne a environmentálne faktory ako aj výkonnosť peňažného hospodárstva. Činnosť Komisie v tejto oblasti je potrebné monitorovať s ohľadom na nedávnu Stiglitzovu správu vypracovanú pre francúzsku vládu.

4.3.2. Uplatňovanie ekologického hľadiska v oblasti verejných výdavkov. Vlády niekoľkých členských štátov rovnako ako Komisia prijali dôležité balíky v oblasti verejných výdavkov na podporu svojich hospodárstiev a aby zabránili zhoršeniu stavu smerujúcemu k hospodárskej kríze. Plán hospodárskej obnovy Európy predložený Komisiou je dobrým príkladom toho, ako zladiť hospodársku podporu s podporou prechodu na ekologickejšie hospodárstvo. Tento plán však bol nevyhnutne obmedzený pomerne nízkym objemom dostupných finančných prostriedkov. Čas na ďalšie podporné balíčky je už možno za nami, ale všetky programy verejných výdavkov ešte musia byť preskúmané z hľadiska ekologickej účinnosti, aby sa zabezpečil dvojaký účinok. Systematické posudzovanie udržateľnosti programov verejných výdavkov by sa malo stať normou rozpočtových procesov v EÚ a jej členských štátoch.

4.3.3. Krátenie verejných výdavkov so zameraním na ekológiu. Všetky programy verejných výdavkov budú počas niekoľkých nasledujúcich rokov pod podrobným dohľadom, pretože verejné orgány sa snažia ušetriť, aby mohli ozdraviť svoje financie. Pri skúmaní priestoru na krátenie rozpočtu by sa pozornosť mala zamerať hlavne na programy výdavkov, ktoré majú veľkú spotrebu energie alebo odporujú ekologickej účinnosti. V tejto súvislosti by mali byť preverené obzvlášť nevhodné dotácie, ktoré podporujú výrobu alebo spotrebu fosílnych palív (napr. dotácie na výrobu uhlia alebo dotované ceny pohonných látok pre určité skupiny) a tým prinášajú dvojaké nevýhody (vytláčanie užitočnejších verejných investícií a smerovanie podmienok proti samotným technológiám pre obnoviteľné zdroje, atď., ktoré by sa mali naopak podporovať). Dlho očakávané oznámenie Komisie o reforme dotácií by mohlo Európu podnietiť k takejto činnosti.

4.3.4. Dôraz na ekológiu pri obnove daňovej rovnováhy. Aktuálna daňová nerovnováha v mnohých krajinách Európy bude pravdepodobne vyžadovať prispôsobenie úrovne a rovnováhy zdaňovania. Pri uplatňovaní týchto zmien treba mať na zreteli ekologický rozmer. V súčasnej situácii by sa malo uprednostniť hlavne vyššie zdanenie energie (z fosílnych palív) pred zdaňovaním práce, a to prijatím príslušných záruk ochrany postavenia najchudobnejších a najzraniteľnejších. Komisia a členské štáty by mohli vypracovať novú štúdiu na posilnenie koordinovanej činnosti na orientovanie daňovej stratégie týmto smerom.

4.3.5. Podpora a reštrukturalizácia priemyslu s dôrazom na ekológiu. Súčasná hospodárska kríza už viedla k niekoľkým závažným zásahom vlád na podporu alebo reštrukturalizáciu kľúčových odvetví priemyslu. Pri uskutočňovaní takýchto zásahov by vždy mala byť hlavným cieľom podpora účinnosti zdrojov. Niektoré špecifické transformačné výzvy uvedené v tomto stanovisku (elektromobily, domy s nulovým emisiami CO2 a solárna energia) môžu obzvlášť potrebovať zásahy a podporu, aby sa mohli stať súčasťou platformy nového hospodárstva, okolo ktorého sa vytvoria nové investície, nové podniky a nové pracovné miesta.

4.3.6. Nová inovačná stratégia. EÚ by v rámci svojej novej inovačnej stratégie mohla zohrávať novú úlohu pri podpore vzniku európskej špičky svetovej úrovne v kľúčových odvetviach technológií s nízkymi emisiami CO2. EHSV navrhuje vytvoriť pracovné skupiny združujúce aktérov verejného a súkromného sektora, ktoré by na úrovni EÚ pomohli dosiahnuť pokrok v oblasti elektromobilov, domov s nulovým emisiami CO2 a solárnej energie. V každom prípade by tieto činnosti museli stavať na práci existujúcich platforiem výskumu a vývoja energetických technológií a posunúť ju smerom k väčšiemu rozšíreniu a uplatneniu.

4.3.7. Pracovné skupiny by sa mali v rámci každého prípadu snažiť identifikovať možnosti zmien a odlišné úlohy, ktoré bude musieť zohrávať verejný a súkromný sektor v oblasti výskumu a vývoja a investícií. Mali by preskúmať, aká podpora infraštruktúry môže byť potrebná (napr. sieť dobíjacích stanovíšť na podporu rozsiahleho zavedenia elektromobilov alebo program podpory obcí pre domácnosti na zlepšenie energetickej účinnosti budov). Mohli by tiež preskúmať, ako možno takéto zmeny uplatniť v rozvojových krajinách (napr. solárna energia pre Afriku), aby sa mohli zúčastniť na prechode k hospodárstvu s nízkymi emisiami CO2.

4.3.8. Nové formy financovania – eurobondy zamerané na ekológiu? Za súčasných hospodárskych podmienok sú v nasledujúcich rokoch na území EÚ veľmi pravdepodobné prísne obmedzenia verejných výdavkov (môžu nastať aj na úrovni súkromných investícií). Výbor poukazuje na to, že na podporu investícií nevyhnutných na rozšírenie nových ekologicky účinných technológií sú potrebné inovatívne formy financovania. Osobitná pozornosť by sa mala venovať vytvoreniu ekologického eurobondu. Ten by sa mohol uviesť na trh so skromným, ale bezpečným výnosom a financovať vývoj a uplatnenie niektorých nových kľúčových technológií, ako napr. automobilov a obydlí s nulovým emisiami CO2. Využil by tak veľké úsilie o skombinovanie bezpečnej formy sporenia s určitým prínosom k lepšej budúcnosti.

5. Nový impulz na úrovni EÚ

5.1. EÚ už úspešne spustila počiatočné kroky smerom k ekologicky účinnejšiemu hospodárstvu prostredníctvom cieľov, ktoré si stanovila a opatrení, ktoré prijala. Je však jasné, že toto je len začiatok. Pretrvávajúce problémy svetového hospodárstva zdôrazňujú pretrvávajúcu potrebu aktívneho riadenia, ktoré by zabránilo návratu k predchádzajúcim neúčinným a škodlivým modelom rastu a vývoja. Nástup nových poslancov EP a nových členov EK je pre EÚ výbornou príležitosťou na zrýchlenie tempa a poskytnutie nového impulzu ekologickej účinnosti a trvalo udržateľnému vývoju v Európe.

5.2. Z krátkodobého hľadiska EHSV vyzýva Komisiu a švédske a nasledujúce predsedníctva Rady EÚ, aby včas využili príležitosti prostredníctvom:

—	revízie a obnovy Lisabonskej stratégie a stratégie trvalo udržateľného rozvoja,

—	vytvorenia nových finančných výhľadov,

—	prepracovania smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov,

—	monitorovania oznámenia Komisie „Prekonávanie prekážok pre energiu z obnoviteľných zdrojov v EÚ“,

—	podpory iniciatívy na financovanie udržateľnej energetiky ako spoločného projektu Komisie a Európskej investičnej banky,

—	prijatia novej energetickej politiky pre Európu v roku 2010 s programom do roku 2030 a perspektívou do roku 2050.

5.3. EHSV uznáva potenciál národných akčných plánov energetickej účinnosti a národných akčných plánov pre obnoviteľné zdroje. Výsledky analýz prvého kola plánov musia byť v krátkom čase rozšírené medzi členské štáty EÚ, ktoré na ne budú reagovať, a zároveň rozsiahlo monitorované Komisiou a ostatnými inštitúciami.

5.4. Aj v budúcnosti vidí EHSV potrebu podporovať široké uplatňovanie ekologickej účinnosti a rozšíriť ju na všetky nasledujúce oblasti súčasných alebo potenciálnych činností EÚ, ktorými sa zaoberalo toto stanovisko:

—	podporovať výskum a vývoj,

—	podporovať programy v oblasti odbornej prípravy v strojárstve, stavebníctve a ďalších kľúčových odvetviach s cieľom zahrnúť do nich ako povinnú súčasť koncepciu ekologickej účinnosti,

—	zakomponovať požiadavky ekologickej účinnosti do všetkých príslušných účtovných štandardov, regulačnej praxe a pravidiel hodnotenia ministerstiev financií,

—	stanoviť ekologickú účinnosť za prioritu všetkých výdavkových programov a verejného obstarávania EÚ a členských štátov,

—	prostredníctvom systematického posudzovania udržateľnosti ako kľúčového nástroja podporovať ekologický aspekt vo všetkých programoch verejných výdavkov na úrovni EÚ a členských štátov,

—	vytvoriť nové formy financovania pre hlavné transformačné programy,

—	podporovať ekologickú účinnosť daňovej reformy,

—	zrušiť škodlivé dotácie,

—	podporovať novú inovačnú stratégiu s pracovnými skupinami pre špecifické kľúčové zmeny,

—	podporovať osvedčené postupy pri vzdelávaní spotrebiteľov a činnosti obcí.

5.5. Hospodárstva, ktorým sa podarí najrýchlejšie dosiahnuť ekologickú účinnosť získajú rozsiahle konkurenčné výhody, zatiaľ čo tie, ktoré ostanú pozadu, budú vo vážnej konkurenčnej nevýhode. Výbor preto vyzýva, aby základom obnovenej Lisabonskej stratégie pre budúcnosť hospodárstiev EÚ bol cieľ stať sa jedným z ekologicky najúčinnejších hospodárstiev sveta a aby bol tento cieľ zakotvený vo všetkých európskych politikách a programoch vychádzajúcich z odporúčaní tohto stanoviska.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/29

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Dodržiavanie základných práv v európskej prisťahovaleckej politike a legislatíve“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 128/06)

Spravodajca: Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Dodržiavanie základných práv v európskej prisťahovaleckej politike a legislatíve“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1. Úvod a súvislosti

1.1. EHSV sa rozhodol vypracovať toto stanovisko z vlastnej iniciatívy, v ktorom navrhuje, aby politika a legislatíva EÚ v oblasti prisťahovalectva a hraníc primerane rešpektovala ľudské práva, a aby sloboda a bezpečnosť všetkých osôb stáli v centre ich záujmu.

1.2. EÚ, i napriek mnohým politickým ťažkostiam v Rade, si v oblasti imigrácie postupne vypracováva spoločný legislatívny rámec, ktorý ponúka nadnárodné práva a záruky, prekračujúce rámec meniacich sa právnych predpisov členských štátov (ktoré sú často obmedzujúce). EHSV pozitívne hodnotí už dosiahnutý pokrok, pretože vypracovanie spoločnej legislatívy pre 27 členských krajín v tak citlivej oblasti, akou je prisťahovalectvo, nie je jednoduchá úloha.

1.3. Minimalistický charakter harmonizácie mnohých takýchto predpisov však sťažuje a obmedzuje plné a primerané záruky ochrany ľudských práv. Navyše transpozícia európskych smerníc do vnútroštátnych legislatív sa v niektorých členských štátoch neuskutočňuje z pohľadu ochrany základných práv správne.

1.4. Za posledné roky vypracoval EHSV niekoľko stanovísk s cieľom, aby bola spoločná prisťahovalecká politika založená na komplexnom prístupe, zohľadňujúcom nielen potreby členských štátov EÚ a spoluprácu s krajinami pôvodu, ale ktorý by súčasne rešpektoval ľudské práva prisťahovalcov.

1.5. Európska rada schválila 16. októbra 2008 Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, ktorý predstavuje veľký politický záväzok zo strany EÚ, s úmyslom napredovať ďalej v oblasti spoločnej prisťahovaleckej politiky. EÚ sa počas švédskeho predsedníctva Rady EÚ chystá prijať Štokholmský program (1).

1.6. Očakáva sa tiež vstup do platnosti Lisabonskej zmluvy, predstavujúcej nový impulz na rozvoj politických opatrení v oblasti prisťahovalectva, ktoré budú schvaľované riadnym legislatívnym postupom. Zmluva tiež udelí záväzný právny charakter Charte základných práv Európskej únie.

1.7. Počas uplynulých rokov EHSV posilnil spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti a prostredníctvom Európskeho fóra pre integráciu zabezpečil trvalý záväzok účasti (2). Výbor prevzal na seba veľmi dôležitý záväzok, aby sa integračné politiky rozvíjali za účasti občianskej spoločnosti.

1.8. Výbor so znepokojením pozoruje, že v Európe narastá neznášanlivosť, rasizmus a xenofóbia voči prisťahovalcom, voči „odlišným“, a obáva sa, že sociálne dôsledky finančnej krízy túto situáciu ešte zhoršia. Je potrebné, aby politici, predstavitelia spoločnosti a médiá konali zodpovedne, s veľkou politickou a sociálnou kultúrou, aby sa takýmto prejavom predchádzalo. Výchova k rešpektovaniu ľudských hodnôt, základných práv, k rovnosti a nediskriminácii by mali byť posilnené aj v študijných vzdelávacích osnovách základného i stredného školstva.

2. Základné ľudské práva a prisťahovalecká politika

2.1. V rámci rôznych medzinárodných nástrojov prehlasuje Všeobecná deklarácia ľudských práv spoločný systém zásad a hodnôt za univerzálny.

2.2. Európsky dohovor o ľudských právach, podpísaný všetkými členskými štátmi a Európsky súd pre ľudské práva tvoria základ a záruku toho, aby boli tieto práva dodržiavané na celom území Európskej únie.

2.3. Súdny dvor Európskych spoločenstiev uznal, že Európsky dohovor o ľudských právach a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva tvoria súčasť právneho poriadku Spoločenstva a predstavujú jeho všeobecné zásady.

2.4. Potvrdzuje to článok 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý posilňuje záruky rešpektovania základných práv v európskom právnom systéme a kompetencie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, aby sa zaručilo rešpektovanie týchto práv v aktivitách európskych inštitúcií a členských štátov vyvíjaných v oblasti práva Spoločenstva.

2.5. Napriek tomu, že členské štáty majú zvrchované právo kontrolovať vstup na svoje územie a udeľovať povolenia k pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín, EHSV pripomína, že štáty musia rešpektovať záväzky zakotvené v medzinárodných a európskych nástrojoch a dohovoroch o základných ľudských právach, aj pri ich interpretácii (a ďalšom vývoji) kompetentnými súdnymi orgánmi.

2.6. Charta základných práv Európskej únie obsahuje nové práva, ktoré Európsky dohovor o ľudských právach neobsahoval (3). Veľký počet týchto práv navyše nesúvisí so štátnou príslušnosťou osôb. Charta nadobudne záväzný charakter po ratifikácii Lisabonskej zmluvy a umocní právnu istotu ochrany základných ľudských práv. Charta sa bude vzťahovať na európske inštitúcie a členské štáty, hlavne pri uplatňovaní legislatívy Spoločenstva a posilní dodržiavanie základných práv v otázkach súvisiacich s prisťahovalectvom.

2.7. Po tom, čo vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, bude mať Únia možnosť pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach, čo posilní záväzok EÚ dodržiavať ľudské práva.

2.8. Výbor tiež podporil (4) vytvorenie Agentúry Európskej únie pre základné práva. Európska rada schválila v roku 2008 viacročný pracovný program agentúry, ktorý počíta s deviatimi tematickými oblasťami. Medzi ne sa radí rasizmus a xenofóbia, diskriminácia, azyl, prisťahovalectvo a integrácia, víza a hraničné kontroly. EHSV by sa rád zúčastňoval na aktivitách tejto agentúry, aby tak posilnil úlohu organizovanej občianskej spoločnosti.

2.9. Avšak i napriek spomínaným nástrojom a štruktúram Spoločenstva je veľa organizácií občianskej spoločnosti a správ nezávislých a akademických odborníkov, ktoré dokázali, že niektoré národné a európske politické opatrenia a právne predpisy nedodržiavajú adekvátne ľudské práva.

2.10. V politikách Spoločenstva existuje tiež mnoho správ, ktoré svedčia o porušovaní ľudských práv prisťahovalcov v rôznych členských štátoch a na druhej strane európske politické opatrenia uznávajú zákonnosť niektorých vnútroštátnych postupov, ktoré nie sú zlučiteľné s ľudskými právami a štatútom právneho štátu.

2.11. EHSV vo svojom nedávnom stanovisku (5) vyjadril presvedčenie, že „politika a legislatíva v oblasti prisťahovalectva musia plne rešpektovať ľudské práva všetkých osôb, zaručiť rovnosť zaobchádzania a zákaz diskriminácie. EHSV kvôli posilneniu tohto zámeru navrhuje, aby boli pridané dve ďalšie spoločné zásady: základné práva a právny štát a základné slobody“ do budúcej európskej prisťahovaleckej politiky, tak ako ich bude obsahovať Štokholmský program.

2.12. Základné práva by sa mali vzťahovať na všetky osoby, nielen na občanov Únie. Žiadatelia o azyl a prisťahovalci sú chránení Európskym dohovorom o ľudských právach a Chartou základných práv Európskej únie. Právne predpisy EÚ týkajúce sa prisťahovalectva a hraníc a judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev okrem toho ponúkajú súbor záruk a práv, ktoré prekračujú právomoci členských štátov.

2.13. EHSV taktiež navrhoval (6), aby EÚ v rámci zahraničnej politiky podporovala vytvorenie medzinárodného právneho rámca pre oblasť migrácie, a to na základe Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tento medzinárodný právny rámec by mal obsahovať základné dohovory MOP a Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv pracovníkov-migrantov a ich rodín, ktorý ešte nebol ratifikovaný členskými štátmi EÚ, i napriek tomu, že EHSV schválil stanovisko z vlastnej iniciatívy (7), v ktorom jeho ratifikáciu odporúča.

2.14. V dokumente Program pre Európu (8) výbor tiež navrhuje, aby sa v politických opatreniach Európskej únie a predovšetkým v prisťahovaleckej a azylovej politike dodržiavali základné práva a ľudské práva.

2.15. EHSV sa domnieva, že hodnoty a zásady EÚ, ochrana ľudských práv a slobôd musia byť posilnené prostredníctvom viditeľnej a silnej politickej autority na európskej úrovni, a preto podporuje návrh pána predsedu Barrosa na vymenovanie člena Európskej komisie zodpovedného za oblasť spravodlivosti, základných práv a občianskych slobôd. Výbor očakáva, že takémuto riaditeľstvu by boli poskytnuté potrebné politické nástroje, ako aj organizačné a finančné zdroje na vykonávanie takejto zodpovednej úlohy.

2.16. Výbor však ľutuje, že prisťahovalectvo a azyl netvoria súčasť tohto portfólia a spadajú, spolu s problematikou vnútornej bezpečnosti, do zodpovednosti iného člena Komisie. Spájanie prisťahovalectva s bezpečnosťou a jeho oddelenie od ochrany základných práv vysiela mylný politický odkaz.

3. Univerzálnosť ľudských práv

3.1. Európa dnes stojí pred veľkou výzvou: zaručiť každej osobe ľudské práva v rámci právneho systému EÚ a právnych systémov členských štátov, ktoré sú založené na tradičnom vnímaní občianstva, odopierajúcom niektoré z týchto práv „ne-občanom“, a na právnom rozdiele medzi občanom a cudzincom, medzi legálnym a neregulárnym prisťahovalcom.

3.2. Európske imigračné právne predpisy nezaručujú prisťahovalcom primerané práva a ochranu. Striktná právna súvislosť medzi pracovným povolením a povolením k pobytu je jasným dôkazom toho, že prisťahovalec nie je vnímaný ako osoba, ale ako pracovná sila, t. j. ako nástroj v službách pracovného trhu, ktorý akonáhle prestane byť potrebný, stráca možnosť legálneho pobytu, čím súčasne stráca mnohé práva kvôli zmene svojho administratívneho štatútu: stáva sa z neho „prisťahovalec bez dokladov“.

3.3. Ľudské práva sú univerzálne, neodvolateľné a ochraňujú všetky osoby, nezávisle od ich situácie a právneho štatútu.

4. Ľudské práva a prisťahovalecká politika: desať operačných priorít, aby sa Európa stala priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

4.1. Európa práva

4.1.1. V posledných rokoch bola ochrana a podpora ľudských práv v agende EÚ oslabená. Politickou prioritou sa stala bezpečnosť štátov, vnímaná ako nezlučiteľná s rozvíjaním slobody a ochrany základných práv.

4.1.2. Politické opatrenia týkajúce sa bezpečnosti musia chrániť hodnoty slobody a spravodlivosti. EHSV je presvedčený, že základom týchto politických opatrení by mala byť ochrana základných práv, zakotvená v Európskom dohovore o ľudských právach a v Charte základných práv Európskej únie.

4.1.3. Posilňovanie bezpečnosti nesmie negatívne zasahovať do základných hodnôt (do ľudských práv a občianskych slobôd) a do demokratických princípov (právneho štátu) spoločne uznávaných v Európskej únii. Sloboda jednotlivca nesmie byť obmedzená kvôli kolektívnej bezpečnosti a bezpečnosti štátu. Niektoré politické návrhy opakujú chybu z minulosti: zvyšujú bezpečnosť na úkor slobody.

4.1.4. V tomto zmysle víta EHSV oznámenie Komisie „Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov“ z júna 2009, ktorého prioritou je ochrana základných práv európskych občanov.

4.1.5. EHSV podporuje iniciatívu Komisie propagovať „kultúru základných práv“ už od počiatočných fáz legislatívneho procesu, vrátane prisťahovaleckej politiky. Dodržiavanie základných práv by malo byť spoločným cieľom všetkých inštitúcií Spoločenstva (9). Súčasťou by mal byť aj spoločný európsky systém pravidelného (ex-post) hodnotenia uplatňovania európskych politík, prijatých na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv a účinnosť týchto politík (10). Pri spomínanom hodnotení by mali kľúčovú rolu zohrávať aj EHSV a organizovaná občianska spoločnosť.

4.2. Právne predpisy týkajúce sa prijímania prisťahovalcov

4.2.1. EHSV už v predchádzajúcich stanoviskách žiadal, aby EÚ disponovala v tejto oblasti čo najskôr spoločnou prisťahovaleckou politikou a harmonizovanými právnymi predpismi. Európska únia a členské štáty potrebujú mať otvorené právne predpisy, ktoré by umožňovali pracovnú migráciu transparentnými legálnymi cestami, a to tak pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, ako aj pre pracovníkov v oblastiach vyžadujúcich si nižšiu kvalifikáciu. Takýmto spôsobom by boli práva prisťahovalcov adekvátne chránené.

4.2.2. Výbor navrhoval horizontálne právne predpisy, avšak členské štáty, Komisia a Rada sa rozhodli vypracovať osobitné smernice pre určité skupiny prisťahovalcov, čo môže vytvoriť diskriminujúce situácie.

4.2.3. EHSV sa prostredníctvom svojich stanovísk k rôznym legislatívnym návrhom Komisie snaží o to, aby sa zaručil celkový súlad a ochrana základných práv, ako aj rovnosť zaobchádzania a nediskriminácia, bez ohľadu na profesijnú kategóriu pracovníkov – prisťahovalcov.

4.3. Práva pracovníkov – prisťahovalcov a ich rodín

4.3.1. Základom by mala byť zásada nediskriminácie (článok 21 Charty). Migrujúci pracovník, nezávisle od dĺžky jeho povolenia k pobytu a pracovného povolenia, by mal mať tie isté hospodárske, pracovné a sociálne práva ako ostatní zamestnanci. To je súčasne v súlade s článkom 15, bod 3 Charty, podľa ktorého „štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na území členských štátov, majú právo na rovnaké pracovné podmienky ako občania Únie“.

4.3.2. Rovnaké zaobchádzanie na pracovisku sa vzťahuje na pracovné podmienky, mzdy, ukončenie pracovného pomeru, zdravie a bezpečnosť pri práci, na právo na združovanie sa v odboroch a na právo na štrajk.

4.3.3. EHSV sa domnieva, že je tiež potrebné posilniť rovnosť zaobchádzania v súvislosti s inými sociálnymi a základnými právami, ako to uviedol v predchádzajúcom stanovisku: „EHSV navrhuje súbor práv, ktoré by mali byť priznané príslušníkom tretích krajín, ktorí legálne dočasne pracujú a žijú v EÚ“ (11), ako napr.:

—	právo na sociálnu ochranu, vrátane zdravotnej starostlivosti,

—	prístup k tovarom a službám, vrátane bývania (článok 34 a 35 Charty),

—	prístup k vzdelaniu a odbornej príprave (článok 14 Charty),

—	uznávanie diplomov, vysvedčení a titulov v rámci legislatívy Spoločenstva,

—	uznanie cezhraničných sociálnych práv migrujúcich zamestnancov, ktorí sú vyslaní do EÚ (12),

—	právo na vzdelanie detí, vrátane podpory a študijných štipendií,

—	právo na bezplatné právne poradenstvo v prípade potreby (článok 47 Charty),

—	právo bezplatného prístupu k službám zamestnanosti (verejné služby),

—	právo na výuku jazyka hostiteľskej krajiny,

—	rešpektovanie kultúrnej, náboženskej a jazykovej rozmanitosti (článok 22 Charty),

—	právo na voľný pohyb a pobyt v rámci členského štátu.

4.3.4. Výkon základných práv predpokladá existenciu verejných služieb, ktoré (vďaka primeraným prostriedkom a odbornej príprave pracovníkov) sú v stave tieto práva rešpektovať a ktorých predstavitelia sú zo zákona povinní správať sa voči príslušným osobám objektívne a nestranne. Okrem toho v tomto období krízy má EHSV pochybnosti o rozpočtových prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii členské štáty, ako aj o výške prostriedkov, ktoré sú členské štáty ochotné zmobilizovať tak na národnej úrovni ako aj úrovni EÚ na zabezpečenie účinnej ochrany ľudských práv, konkrétne práv prisťahovalcov.

4.3.5. Výbor nesúhlasí s návrhom rámcovej smernice, ktorá dáva členským štátom možnosť obmedziť právo na rovnaké zaobchádzanie v určitých pracovných podmienkach (mzdy, ukončenie pracovného pomeru, zdravie a bezpečnosť pri práci, sociálna ochrana) a pokiaľ ide o slobodu zhromažďovania, združovania a štrajku (13) iba na tie osoby, ktoré sú v danom čase skutočne zamestnané. Takéto obmedzenia môžu tiež narušiť zásadu nediskriminácie a článok 12 Charty.

4.3.6. EHSV víta iniciatívu Komisie predstaviť Európsky kódex prisťahovalca, ktorý by mal dodržiavať základné práva a záruky všetkých prisťahovalcov v EÚ.

4.4. Zlúčenie rodiny

4.4.1. Právo na rodinný život je jedným z ľudských práv, ktoré EÚ i členské štáty musia vo svojich politikách a právnych predpisoch týkajúcich sa prisťahovalectva chrániť a dodržiavať (14).

4.4.2. Charakter minimálnych požiadaviek uvedených v smernici 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny umožňuje, že v niektorých národných legislatívach sa pre štátnych príslušníkov tretích krajín plne nezaručuje právo na zlúčenie rodiny. Potvrdzuje to aj správa Komisie o transpozícii smernice (15), ktorá vyvoláva pochybnosti o kompatibilite uplatňovania integračných opatrení ako predpokladu pre vstup na územie s právom na rešpektovanie rodinného života (článok 7 Charty) a zásady proporcionality.

4.4.3. EHSV sa domnieva, že smernica o „modrej karte“ má ustanovenia zamerané na zlúčenie rodiny menej reštriktívne, ako smernica 2003/86/ES. Toto zameranie by sa malo rozšíriť na všetky kategórie prisťahovalcov, nezávisle od ich vysokej či nízkej kvalifikácie.

4.4.4. V dôsledku toho výbor navrhuje Komisii, aby v roku 2010 vypracovala návrh na úpravu smernice 2003/86/ES.

4.5. Hranice a neregulárne prisťahovalectvo

4.5.1. EHSV si želá, aby efektívnosť hraničných kontrol rešpektovala základné právo na azyl (článok 18 Charty) a zásadu nenavracania, ktorá zakazuje vrátiť jednotlivca na územie, na ktorom je jeho život a sloboda v ohrození (článok 19 Charty). Mnohí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, sa dostávajú k vonkajším hraniciam nelegálnymi cestami. Úrady by mali zaručiť, aby mohli tieto osoby podať žiadosť o ochranu, a aby bola, v súlade s medzinárodnými a európskymi dohovormi, právnymi predpismi Spoločenstva i členských štátov, bez výnimiek preskúmaná.

4.5.2. EHSV navrhuje, aby – skôr než sa posilnia operatívne kompetencie agentúry Frontex – sa uskutočnilo nezávislé vyhodnotenie dodržiavania ľudských práv pri spoločných operáciách na kontrolu hraníc, a aby sa posilnila kontrola národných parlamentov i Európskeho parlamentu. Potrebné je tiež vyhodnotiť kompatibilitu so zárukami zakotvenými v Kódexe schengenských hraníc, hlavne v článkoch 6 a 13.

4.5.3. Opatrenia EÚ na kontrolu a monitorovanie neregulárneho prisťahovalectva sa rozširujú tiež geograficky, za vonkajšie hranice EÚ, pomocou spoločných operácií v Afrike. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a rôzne mimovládne organizácie upozornili na nedostatočné záruky rešpektovania ľudských práv v prípadoch, keď je kontrola hraníc vykonávaná mimo územia EÚ.

4.5.4. Európska stratégia kontroly hraníc intenzívne využíva v otázkach bezpečnosti technológiu, napriek tomu, vytváranie databáz, ktoré spracúvajú veľké množstvo osobných údajov [Schengenský informačný systém (SIS II), vízový informačný systém (VIS), atď.] sa využíva na zisťovanie etnických a kultúrno-náboženských profilov, čo v procese monitorovania práva na nediskrimináciu, ustanoveného v článku 21 Charty základných práv, predstavuje problém.

4.5.5. Podobne systém, navrhnutý v balíku o hraniciach, ktorý Komisia predložila v roku 2008 (16), vyvoláva pochybnosti v súvislosti so zásadou proporcionality a primeranosti, ktoré tvoria základ každého nového právneho predpisu EÚ. Vyvoláva tiež rovnako vážne obavy v súvislosti so spôsobom, akým bude – pri využívaní niektorých technologických iniciatív (napr. systému automatizovaných postupov na kontrolu hraníc) – plne garantované právo na ochranu osobných údajov (článok 8 Charty) a zásada nediskriminácie, zakotvená v článku 13 Zmluvy o EÚ.

4.5.6. S cieľom zaručiť dodržiavanie základných práv považuje EHSV za potrebné zlepšiť solidaritu EÚ s tými členskými štátmi, ktoré musia kvôli svojej geografickej polohe riešiť problematiku mnohých osôb, prichádzajúcich nelegálnymi cestami, ktoré sú obeťami nelegálnych sietí prevádzačov. EHSV navrhuje, aby začal svoju činnosť Európsky podporný úrad pre oblasť azylu.

4.5.7. EÚ by mala tiež posilniť spoluprácu s krajinami pôvodu, s cieľom umocniť dodržiavanie ľudských práv, predchádzať neregulárnemu prisťahovalectvu, posilniť legálne prisťahovalectvo a bojovať proti kriminálnym sieťam zaoberajúcim sa obchodovaním s ľuďmi.

4.6. Návrat a readmisia

4.6.1. Smernica o návrate (17) poskytne európsky rámec právnych záruk a procesnej ochrany (18), čo si EHSV veľmi cení, ako napr. platné právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu o návrate na súde, administratívnom orgáne alebo inom nezávislom kompetentnom orgáne, ako aj právnu pomoc a bezplatné právne zastupovanie, určité záruky počas čakania na návrat, podmienky v internačných zariadeniach, atď.

4.6.2. Napriek tomu EHSV súhlasí s názorom mnohých organizácií občianskej spoločnosti a nezávislých expertov Rady OSN pre ľudské práva (19), ktorí poukazujú na určité napätie medzi spoločným systémom zavedeným smernicou a základnými právami prisťahovalcov. Bude potrebné, aby sa počas transpozície a skutočného vykonávania na vnútroštátnej úrovni podrobne monitorovali opatrenia pri vyhostení, zadržaní, nápravné opatrenia a zaobchádzanie so zraniteľnými osobami.

4.6.3. Výbor navrhuje, aby európska politika o návrate posilnila prvok dobrovoľnosti a viac zohľadnila humanitárne hodnoty. Od toho závisí legitimita a dôveryhodnosť európskej prisťahovaleckej politiky vo svete. Výnimky, uvedené napr. v článku 7 ods. 4 smernice (riziko úteku) môžu umožniť upustenie od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod, keďže členským štátom bol daný určitý manévrovací priestor pri transponovaní a výklade tejto smernice. Na druhej strane smernica nezaručuje adekvátnu ochranu osobám, ktoré sa nachádzajú v právnom vákuu v očakávaní vyhostenia, ani čo sa týka podmienok oprávňujúcich zaistenie (20), čo môže byť až 6 mesiacov (s možnosťou predĺženia o ďalších 12 mesiacov) (21).

4.6.4. Článok 19 Charty výlučne zakazuje kolektívne vyhostenie a zaručuje, že nikto nesmie byť vysťahovaný, vyhostený, ani vydaný do štátu, v ktorom existuje vážne riziko, že bude vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu – zásada nenavracania (články 4 a 19 Charty). Smernica posilňuje dodržiavanie základných práv. Napriek tomu, Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a rôzne mimovládne organizácie nahlásili, že v krajinách, kde sa porušujú ľudské práva sa vyskytli prípady kolektívneho vyhostenia a vyhostenia neregulárnych prisťahovalcov a žiadateľov o azyl.

4.6.5. EHSV pripomína, že články 3, 5, 6, 8 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach a články 3, 4, 19, 24 a 47 Charty obsahujú ustanovenia, ktoré sú uplatniteľné v európskej politike zaoberajúcej sa neregulárnym prisťahovalectvom – s osobitným dôrazom na ochranu v prípadoch vysťahovania, vyhostenia alebo vydania. Mnohí nelegálni prisťahovalci sa nachádzajú v zložitej humanitárnej situácii, a preto predpisy a opatrenia, ktoré sa budú realizovať, budú musieť byť vypracované a uplatňované za dodržiavania prísnych kritérií ľudských práv a budú musieť byť v súlade s morálnymi zásadami solidarity.

4.6.6. Právny štát chráni základné právo všetkých osôb na účinnú právnu ochranu, tak ako je zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty. Na druhej strane, na základe článku 6 bod 2 Kódexu schengenských hraníc, príslušníci pohraničnej stráže nesmú diskriminovať osoby na základe pohlavia, etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Podobne, na základe článku 13, štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bude odopretý vstup na územie členských štátov, budú mať právo odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a vstup sa môže odoprieť len na základe odôvodneného rozhodnutia, v ktorom sa uvedú presné dôvody odopretia (22).

4.6.7. Osoby s vážnym fyzickým alebo mentálnym postihnutím nebudú môcť byť zadržané ani vyhostené na základe interpretácie Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (23), pretože potrebujú zdravotnú starostlivosť. Situácia maloletých si tiež vyžaduje špeciálnu pozornosť a ochranu. EHSV podporuje iniciatívu Komisie zameranú na situáciu mladistvých bez sprievodu.

4.6.8. EHSV sa domnieva, že dodržiavanie ľudských práv je nevyhnutným predpokladom pri podpise dohôd o readmisii s tretími krajinami a nesúhlasí s tým, aby EÚ alebo členské štáty uzatvárali dohody o readmisii alebo o kontrole hraníc s krajinami, ktoré neratifikovali hlavné medzinárodné právne nástroje na ochranu ľudských práv, alebo v ktorých existujú dôkazy o porušovaní týchto práv. Mimoriadnu pozornosť treba venovať ochrane základného práva na účinnú právnu ochranu žiadateľov o azyl (24).

4.7. Internačné zariadenia

4.7.1. EHSV opakuje svoj nesúhlas s ďalším zadržiavaním žiadateľov o azyl a nelegálnych prisťahovalcov, pretože ich umiestnenie v internačných zariadeniach musí byť výnimočným opatrením (25).

4.7.2. Situácia a podmienky v prípadoch predĺženého zadržiavania v internačných zariadeniach, aké sú v súčasnosti v niektorých členských štátoch, sú neakceptovateľné a mali by byť podrobne preskúmané z pohľadu základných práv, vrátane práva na dobrú správu vecí verejných, zakotveného v článku 41 Charty.

4.7.3. Výbor žiada väčšiu transparentnosť v súvislosti s internačnými zariadeniami v EÚ i mimo nej, aby mohol byť Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) informovaný o situácii internovaných osôb a aby týmto osobám mohli pomáhať mimovládne organizácie.

4.7.4. EHSV je toho názoru, že tehotné ženy a maloletí by mali mať špeciálnu ochranu a nemali by byť zadržiavaní v týchto zariadeniach.

4.8. Osoby bez dokladov

4.8.1. Výbor sa domnieva, že osoba bez dokladov nie je osoba bez práv, a preto by EÚ a členské štáty mali chrániť základné práva týchto osôb.

4.8.2. Pojem „nelegálne prisťahovalectvo“ pokiaľ sa vzťahuje na migrujúce osoby potrebuje bližšie upresnenie. I keď nie je legálne vstúpiť na územie štátu bez dokladov a obísť príslušné úrady, tieto osoby nie sú zločincami. Súvislosť medzi neregulárnym prisťahovalectvom a kriminalitou, ktorá sa podkladá pri mnohých debatách v médiách a politických diskusiách, sa nestotožňuje s realitou a v prijímajúcom štáte vyvoláva reakcie založené na strachu a xenofóbii.

4.8.3. Výbor sa domnieva, že niektoré členské štáty by mali zlepšiť ochranu základných práv prisťahovalcov bez dokladov a že EÚ by ich mala považovať za veľmi zraniteľnú skupinu, mala by brániť, aby boli pracovne vykorisťovaní a zaručiť, aby mali prístup k zdravotným a iným sociálnym službám a k vzdelávaniu mladistvých.

4.8.4. Je potrebné posilniť boj proti obchodovaniu s ľuďmi (mladistvými, ženami a mužmi) na účely pracovného alebo sexuálneho vykorisťovania, v súlade s článkom 5 bod 3 Charty by členské štáty mali obete účinne chrániť uľahčením spolupráce s justíciou a uľahčením ich regularizácie.

4.9. Regularizácia

4.9.1. Výbor sa domnieva, že vlády sa správajú pokrytecky. Politika návratu nepredstavuje jedinú odpoveď na tieto prípady neregulárneho pobytu. Mnohé členské štáty vypracovali postupy na legalizáciu neregulárnych prisťahovalcov v domnení, že na zaručenie základných práv, a pri súčasnom zohľadnení hospodárskych a sociálnych potrieb, by bolo vhodné realizovať regularizáciu na základe konkrétnych podmienok.

4.9.2. EHSV súhlasí s tým, že medzi členskými štátmi je potrebné zlepšiť výmenu informácií o regularizácii a vypracovať európske usmernenia na jej uplatňovanie, na základe záväzku Rady v rámci Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (26), v ktorom bolo dohodnuté, že individuálna regularizácia sa bude realizovať v rámci národných právnych predpisov, z humanitárnych a hospodárskych dôvodov.

4.9.3. O návrate osôb (na základe nariadenia o vyhostení), ktorých povolenie k pobytu stratilo platnosť sa má uvažovať vo veľmi krajnom prípade. Predtým treba zvážiť, či sa tieto osoby snažili obnoviť si toto povolenie.

4.9.4. EHSV sa domnieva, že treba vyhodnotiť potrebu vyhostenia v demokratickej spoločnosti (zásada proporcionality), ako uviedol Európsky súd pre ľudské práva (27). Výbor navrhuje členským štátom, aby využívali možnosť regularizovať štatút týchto osôb, ako sa uvádza v článku 6 ods. 4 smernice o návrate.

4.9.5. Rovnako treba mať na pamäti dôsledky (a realizovateľnosť) vyhostenia na základné právo na súkromný a rodinný život, zakotvené v článku 7 Charty.

4.10. Integračné politiky

4.10.1. EHSV vypracoval niekoľko stanovísk z vlastnej iniciatívy, pomocou ktorých sa snažil podporiť proaktívne integračné politiky EÚ s dvojakým prístupom, zamerané na prijímateľskú spoločnosť i na prisťahovalcov. Integrácia je spoločenský proces, ktorý sa vyvíja vnútri samotnej spoločnosti, medzi prisťahovalcami a prijímateľskou spoločnosťou a medzi prijímateľskou spoločnosťou a prisťahovalcami.

4.10.2. EHSV podporuje európsky prístup k integrácii, pričom zohľadňuje skutočnosť, že každý členský štát má svoj vlastný právny systém, sociálne inštitúcie a rôzne kultúrne systémy a modely.

4.10.3. Spoločný európsky prístup predstavuje veľmi významný prínos pre integračné politiky a postupy: horizontálne vzťahy s ostatnými politikami EÚ: (okrem iného) s Lisabonskou stratégiou, politikou zamestnanosti, sociálnou agendou a s politikou súdržnosti. Prispieva tiež k posilneniu vzťahov medzi integráciou a hodnotami a zásadami EÚ, ktoré sú zakotvené v Charte a v Európskom dohovore o ľudských právach.

4.10.4. V roku 2008 sa výbor zúčastnil na aktivitách Európskeho roka dialógu medzi kultúrami, s cieľom, aby dialóg v rozmanitých európskych spoločnostiach prispieval k integrácii a podporoval inkluzívnejšie európske občianstvo. EHSV navrhol (28), že vypracuje príručky.

4.10.5. EHSV navrhuje pozitívny postoj voči integrácii. Avšak niektorí politickí predstavitelia vnímajú integráciu negatívne, ako nový nástroj diskriminácie, ako novú prekážku v rovnosti a v prístupe k základným právam. EHSV sa domnieva, že tento prístup je v rozpore s ustanoveniami článku 21 (právom na nediskrimináciu) a článkom 22 Charty (právom na kultúrnu, náboženskú a jazykovú rôznorodosť).

4.10.6. Príkladom osvedčených postupov je organizovanie konzultačných fór a platforiem, na ktorých sa zúčastňuje občianska spoločnosť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a preto výbor odporúča všetkým členským štátom, aby takéto platformy organizovali. Európske fórum pre integráciu, ktoré bolo vytvorené nedávno v spolupráci s Komisiou a EHSV, je veľmi dôležitým nástrojom na posilnenie integrácie s európskym prístupom.

5. Inkluzívnejšie európske občianstvo

5.1. Niektorí predstavitelia definujú národnú a európsku identitu na základe vylučujúceho nacionalizmu. Vylučujú súčasnú rôznorodosť v európskych spoločnostiach a rozmanitosť mnohých osôb na základe ich etnického, národného, náboženského alebo kultúrneho pôvodu.

5.2. Naše demokratické spoločnosti sú pluralitné a bohaté na rozmanitosť. Každý európsky občan je nádobou, v ktorej sa zmiešavajú rôzne identity. Európske demokratické spoločnosti sú spoločnosti slobodné a otvorené a mali by byť založené na prijímaní všetkých občanov, bez ohľadu na ich identitu.

5.3. Kvalita demokracie môže obmedzeným a vylučujúcim chápaním identity poklesnúť, pokiaľ budú obmedzené práva občanov. Integračné politiky a imigračné právne predpisy by nikdy nemali byť použité ako obmedzujúce politiky, nepriznávajúce prisťahovalcom a menšinám právo na občianstvo.

5.4. EHSV sa domnieva, že základ našich demokracií musí byť rozšírený a že je potrebné prijímať nových občanov, ktorí budú mať rovnaké práva a povinnosti. Právo na národné a európske občianstvo by malo zahŕňať všetky rozmanitosti, bez diskriminácie (29).

5.5. EHSV vypracoval stanovisko (30) z vlastnej iniciatívy na tému Dohovoru o ľudských právach, ktorý vypracovala neúspešná Zmluva o ústave, aby sa udelilo európske občianstvo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú dlhodobé povolenie k pobytu. Výbor navrhuje Komisii a Európskemu parlamentu, aby tento návrh zaradil medzi ciele novej legislatívy.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2009) 262 v konečnom znení, 10.6.2009.

(2) Európske fórum o integrácii a internetová stránka EÚ o integrácii.

(3) Ú. v. EÚ C 303/1, 14.12.2007.

(4) Stanovisko EHSV; Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006, s. 37.

(5) Stanovisko; Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 78..

(6) Stanovisko EHSV; Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 91.

(7) Stanovisko EHSV; Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004, s. 49.

(8) Program pre Európu: http://www.eesc.europa.eu/documents/publications/pdf/booklets/EESC-2009-10-SK.pdf.

(9) Správa o praktickom fungovaní metodiky systematického a dôsledného monitorovania dodržiavania Charty základných práv, KOM(2009) 205 v konečnom znení, 29.4.2009.

(10) Základom by bol článok 60 Lisabonskej zmluvy.

(11) Stanovisko EHSV; Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005, s. 20.

(12) V rámci návrhu smernice, ktorú Komisia schváli v nasledujúcich mesiacoch.

(13) KOM(2007) 638, článok 12.2 e) a d). V súlade s ustanoveniami návrhu členské štáty môžu tiež obmedziť právo na rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi v súvislosti s udeľovaním štipendií na štúdium a odbornú prípravu a prístup k bývaniu pre tých, ktorí majú dĺžku povolenia k pobytu minimálne na 3 roky.

(14) Potvrdené Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev vo veci C-540/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie.

(15) KOM(2008) 610, 8.10.2008.

(16) KOM(2008) 69 v konečnom znení, 13.2.2008.

(17) Smernica 2008/115/ES.

(18) Napríklad články: 12.1 a 12.2, 13.1 a 13.2, 13.3 a 13.4, 14.1 a 14.2 smernice.

(19) Tlačová poznámka OSN, experti OSN vyjadrujú znepokojenie v súvislosti so smernicou o návrate, 18. júla 2008.

(20) Článok 15.1.

(21) Články 15.5 a 15.6.

(22) Nariadenie 562/2006 (Kódex schengenských hraníc), Ú. v. EÚ L 105/1, 13.4.2006.

(23) Článok 19 Charty základných práv začleňuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, predovšetkým rozsudok zo 17. decembra 1996, vo veci Ahmed/Rakúsko, Zb. 1996 s. VI-2006 a rozsudok vo veci Soering zo 7. júla 1989.

(24) Ako upozornil Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo veci C-133/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie.

(25) Pozri stanovisko CESE zo 16. júla 2009 na tému „Minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl“, spravodajkyňa: pani LE NOUAIL-MARLIERE, schválené na plenárnom zasadnutí 15. a 16. júla 2009 (Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 110).

(26) Závery Rady EÚ, 13440/08 z 24. septembra 2008.

(27) Napr. prípad Boultif proti Švajčiarsku, č. 54273/00, § 39, 41 a 46, 2.11.2001, ESĽP 2001-IX. Üner proti Holandsku, č. 46410/99, 18.10.2006, § 58.

(28) Stanovisko EHSV; Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 42.

(29) Článok 13 Zmluvy o EÚ.

(30) Stanovisko EHSV; Ú. v. EÚ C 208, 3.9.2003, s. 76.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/36

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Energetika a klimatické zmeny ako neoddeliteľná súčasť obnovenej lisabonskej stratégie“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 128/07)

Hlavná spravodajkyňa: pani SIRKEINEN

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 17. júna 2008 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Energetika a klimatické zmeny ako neoddeliteľná súčasť obnovenej Lisabonskej stratégie“

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť (Stredisko pre monitorovanie Lisabonskej stratégie).

Vzhľadom na naliehavosť témy bola pani SIRKEINEN rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra (schôdzi zo 4. novembra) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor prijal 164 hlasmi za, pričom 6 členovia hlasovali proti a 12 sa zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Klimatické zmeny a bezpečnosť dodávok energie sú dvoma najväčšími výzvami tohto storočia. Štruktúra spotreby a výroby sa musí preorientovať na zníženie emisií skleníkových plynov a spotreby energie. Niektoré druhy výroby skončia, kým iné sa budú rozvíjať a rásť. Existujúce pracovné miesta zaniknú a budú sa vytvárať nové, pre ktoré budú potrebné podporné opatrenia. Zmenia sa požiadavky na schopnosti a znalosti a bude potrebné uskutočňovať výskum a rozsiahle investície.

1.2. Je nevyhnutné a naliehavé konečne sa posunúť od politických vyhlásení k praktickým opatreniam, aj keď to nebude jednoduché. Naši vedúci politickí predstavitelia musia tieto výzvy a ich dôsledky objasniť verejnosti a starostlivo naplánovať potrebné opatrenia. Zmenu sa nepodarí uskutočniť bez podpory občanov a občianskej spoločnosti. Mnoho otázok týkajúcich sa dôsledkov politických rozhodnutí na úrovni EÚ ostáva otvorených a vyžaduje si ďalšie skúmanie a informácie zo strany Komisie.

1.3. Konkrétne opatrenia smerom k spoločnosti produkujúcej nízky objem emisií CO2 sa nesmú odložiť na neskôr ani pod vplyvom súčasného hospodárskeho poklesu, nech je akokoľvek vážny. Kríza sa môže, čo dokonca mala by sa považovať za príležitosť začať odznova a zvoliť iný prístup k dosahovaniu rastu. EHSV osobitne zdôrazňuje význam medzinárodnej dohody v Kodani.

1.4. Súčasťou obnovenej Lisabonskej stratégie musí byť akčný plán na vytvorenie hospodárstva produkujúceho nízky objem emisií CO2. Pri ekologizácii hospodárstva treba rešpektovať tri piliere udržateľného rozvoja: hospodárstvo, životné prostredie a sociálnu sféru, nesmie sa však zabudnúť na všeobecný cieľ konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti. Konkurencieschopný hospodársky rámec je predpokladom dosiahnutia cieľov v oblasti energetiky a potláčania klimatických zmien, a správny politický prístup v týchto oblastiach môže podporiť vytváranie rastu a zamestnanosti.

1.5. Kľúčovými oblasťami činnosti sú rozvoj technológií a investície, informovanosť a správanie, spoločenské a vzdelávacie aspekty a medzinárodný rozmer. Dosiahnutie skutočných a udržateľných výsledkov si vyžiada čas a úsilie.

1.6. Odporúčania EHSV:

—	EÚ by sa mala teraz, po zavedení komplexného legislatívneho rámca pre energetiku a klimatické zmeny, zamerať na implementáciu v praxi.

—

Politické opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti a úspor energie, investície do výroby dostatočného množstva energie a do jej distribúcie (vrátane inteligentných sietí), otvorený vnútorný trh s energiou a silné postavenie EÚ na medzinárodnej scéne sú nevyhnutné na zabezpečenie dodávok energie, zároveň však podporia dosahovanie cieľov v oblasti potláčania klimatických zmien.

—	Účinné politické opatrenia by sa mali začleniť do integrovaných usmernení, odporúčaní týkajúcich sa jednotlivých krajín a národných reformných programov budúcej Lisabonskej stratégie.

—	EÚ i členské štáty sa musia zamerať na rozvíjanie technológií, pričom v tvrdej medzinárodnej konkurencii je nevyhnutné viac investovať do výskumu, vývoja a inovácií ekologických technológií, vrátane prípadného prerozdelenia prostriedkov z rozpočtu Spoločenstva.

—	Je nevyhnutné zabezpečiť vhodné rámcové podmienky pre investície do nových technológií a ich využitie.

—	Ak majú spotrebitelia prispôsobiť svoje správanie, Komisia a ďalšie zainteresované subjekty im musia poskytovať správne informácie, prehľad osvedčených postupov, konkrétne rady a zaviesť vhodné podporné opatrenia.

—	Vzdelávanie a odborná príprava, predovšetkým celoživotné vzdelávanie, musia byť dostupné všetkým, aby bolo možné prispôsobiť sa zmenám vo výrobe a spotrebiteľských návykoch.

—	Je potrebné starostlivo sledovať dôsledky cenovej politiky v energetike, aby sa predišlo hrozbe energetickej chudoby a oslabenej konkurencieschopnosti a zároveň aby sa zabránilo neblahým dôsledkom na podporné programy zamerané na obnoviteľné zdroje energie.

—	EÚ musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby dosiahla medzinárodnú dohodu o klimatických zmenách, ktorá zabezpečí rovnaké podmienky činnosti na celom svete, vrátane systému medzinárodného obchodovania alebo iných kompatibilných systémov.

—	Občianska spoločnosť a sociálni partneri sa musia aktívne zapojiť do nezlomnej snahy o reštrukturalizáciu našich hospodárstiev. EHSV je pripravený a ochotný chopiť sa svojej úlohy.

Zdôvodnenie

2. Úvod: Súčasný stav

Energetická politika

2.1. Energetická politika EÚ má tri paralelné ciele: bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a ochranu životného prostredia, vrátane zmierňovania klimatických zmien. Je nevyhnutné, aby sa bezpečnosť dodávok energie stala absolútnou prioritou Hrozba nedostatku energie, vrátane výroby elektrickej energie, sa stáva reálnou, a táto situácia sa ešte zhorší, keď sa hospodárstvo začne zotavovať.

2.2. Vplyvom výroby energie a jej rozsiahleho využívania na životné prostredie a klímu sa zaoberajú predpisy EÚ. EÚ už v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami schválila nové limitné hodnoty pre výrobu energie, energeticky náročné odvetvia priemyslu a leteckú dopravu. Napriek súhrnným hodnoteniam dosahu nie je zatiaľ známy účinok týchto návrhov v praxi.

2.3. Energetická účinnosť a úspory vo všetkých odvetviach využívajúcich energiu, vrátane výroby energie sú základným predpokladom zaistenia dodávok energie a menšieho objemu emisií. Na tento účel uplatňuje EÚ niekoľko politík a ďalšie politické opatrenia sa pripravujú. Praktické opatrenia v členských štátoch však naďalej chýbajú.

2.4. Je nevyhnutné diverzifikovať európske zdroje energie a trasy energetických dodávok a kombinácia energetických zdrojov sa musí orientovať na alternatívne zdroje energie, ktoré produkujú menej emisií CO2 a iných splodín, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia. Optimalizácia súboru energetických zdrojov a rozhodovanie o nich je v rukách členských štátov, európska politika obnoviteľných zdrojov a právne predpisy v oblasti životného prostredia a klímy však usmerňujú prijímanie rozhodnutí.

2.5. Európa musí zlepšiť svoju pozíciu v medzinárodných vzťahoch a na energetických trhoch. Problémy s dodávkou plynu, ktoré sa prejavili v roku 2009 možno nakoniec povedú k dlho očakávanému rozhodnutiu konať spoločne.

Politika v oblasti klimatických zmien

2.6. Balík opatrení v oblasti energetiky a klímy prijatý v roku 2008 obsahuje opatrenia pre všetky odvetvia, prostredníctvom ktorých sa má do roku 2020 dosiahnuť známy cieľ 20-20-20. Hlavný cieľ v oblasti emisií skleníkových plynov by sa zvýšil na 30 % v rámci dostatočne ambicióznej a komplexnej medzinárodnej dohody.

2.7. Veľkú časť opatrení na zníženie objemu emisií majú zaviesť členské štáty. Na úrovni EÚ ešte treba rozhodnúť o mnohých podrobnostiach tejto legislatívy, predovšetkým čo sa týka systému obchodovania s emisnými kvótami a problému presunu emisií CO2 do iných krajín.

2.8. Zatiaľ ešte nie je známe, ako bude celý systém fungovať v praxi. Dôležitou otázkou je napríklad cena za emisné kvóty na CO2, zvýšenie cien energií v dôsledku politiky zameranej na podporu obnoviteľných zdrojov energie a náklady domácností v súvislosti s činnosťou odvetví nespadajúcich do systému obchodovania s emisnými kvótami. Je potrebných viac štúdií a informácií zo strany Komisie.

2.9. Rokovania o medzinárodnej dohode v oblasti klímy vyvrcholia v decembri 2009 v Kodani. EHSV vyjadril svoj názor na túto problematiku v osobitnom stanovisku. Európska rada sa v rámci prípravy na stretnutie v Kodani dohodla na hlavných bodoch, vrátane systému rozdelenia záťaže medzi členské štáty s cieľom podporiť najchudobnejšie krajiny.

3. Otázky v oblasti energetiky a klímy, ktorými sa má obnovená Lisabonská stratégia zaoberať

3.1. Hospodárstvo produkujúce nízke emisie CO2 predpokladá veľké priemyselné zmeny. Objem emisií musí poklesnúť a využívanie energie a prírodných zdrojov sa musí oddeliť od hospodárskeho rastu. Musí sa zmeniť štruktúra výroby a spotreby. Niektoré druhy výroby skončia, kým iné sa budú rozvíjať a rásť. Určité pracovné miesta zaniknú a budú sa vytvárať nové. Zmenia sa požiadavky na schopnosti a znalosti. Budú nevyhnutné obrovské investície, ako aj podporné sociálne opatrenia.

3.2. Naši vedúci politickí predstavitelia musia tieto opatrenia a ich dôsledky na každodenný život objasniť verejnosti. Vlády musia jednoznačne ukázať, čo treba urobiť, napr. koľko energie z fosílnych palív treba nahradiť energiou z iných zdrojov a z akých, alebo koľko energie musí každý z nás ušetriť. Túto zmenu sa nepodarí uskutočniť bez podpory občanov a ich úsilia. Občianska spoločnosť tu zohráva hlavnú úlohu.

3.3. Opatrenia na potlačenie klimatických zmien a zabezpečenie dodávok energie v Európe sa nesmú odložiť na neskôr ani pod vplyvom súčasného hospodárskeho poklesu. Politické opatrenia na riešenie hospodárskej krízy by mali podporovať ciele hospodárstva produkujúceho nízke emisie CO2 a naopak. Kríza sa môže, čo dokonca by sa mala považovať za príležitosť začať odznova a zvoliť iný prístup k dosahovaniu rastu.

3.4. V praxi sa už zaviedlo množstvo politických opatrení a právnych predpisov týkajúcich sa energetiky a klimatických zmien na niekoľko rokov dopredu, až na veľmi dôležitú výnimku: dosiahnutie medzinárodnej dohody. Na národnej úrovni treba teraz odviesť veľké množstvo práce a zatiaľ ešte nevieme, ako to bude celé fungovať. Treba sa vyhnúť zmenám cieľov alebo právnych predpisov, aby mohli všetci aktéri na základe čo najlepších prognóz a v čo najväčšej istote pripraviť a realizovať svoje opatrenia. Naše úsilie treba teraz zamerať na implementáciu v praxi.

3.5. Do obnovenej Lisabonskej stratégie musí byť začlenený akčný plán vytvorenia hospodárstva produkujúceho nízky objem emisií CO2. Pri ekologizácii hospodárstva treba rešpektovať tri piliere trvalo udržateľného rozvoja: hospodárstvo, životné prostredie a sociálnu sféru, nesmie sa však zabudnúť na všeobecný cieľ konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti.

3.6. Do štrukturálnych politík, ktoré by mali súčasťou integrovaných usmernení, odporúčaní týkajúcich sa jednotlivých krajín a národných reformných programov, by sa mali začleniť vhodné opatrenia. Tieto opatrenia treba starostlivo posúdiť a naplánovať tak, aby priniesli reálne, nákladovo účinné výsledky. Komisia by mala dôsledne monitorovať ich uplatňovanie. Na sledovanie udržateľnosti rozvoja treba okrem HDP využívať aj iné ukazovatele.

3.7. Zmenu poháňa tak technologický rozvoj, ako aj zmena postojov a správania. V oboch prípadoch je však potrebný čas, kým prinesú reálne dlhodobé výsledky. Ďalšími významnými otázkami sú investície, sociálne a vzdelávacie aspekty a medzinárodný rozmer.

Technológie

3.8. Celosvetová konkurencia v oblasti technológií je veľká. USA vyčlenili značné zdroje na výskum a vývoj technológií potláčajúcich klimatické zmeny. Rovnaký trend môžeme pozorovať v ďalších rozvinutých krajinách a čoraz častejšie vo veľkých rozvíjajúcich sa hospodárstvach.

3.9. Európa musí využiť svoj potenciál byť priekopníkom v oblasti ekologických technológií spojených s obnoviteľnými zdrojmi energie a klimatickými zmenami. Táto úloha je veľmi naliehavá a náročná, pretože napríklad Japonsko je ďaleko popredu v rozvoji hybridných a elektrických áut. Hrozí, že Čína čoskoro predbehne Európu v oblasti veterných technológií a USA v oblasti fotovoltaickej výroby elektrickej energie. Nemôžeme očakávať, že cena za emisné kvóty na oxid uhličitý bude dostatočnou motiváciou na technologickú zmenu.

3.10. Komisia predstavila niekoľko iniciatív na podporu ekologických technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov a klímy. Na tento účel by sa z rozpočtu EÚ malo vyčleniť viac prostriedkov.

3.11. Najúčinnejšie technológie vznikajú len z rozmanitosti a zdravej súťaže rôznych prístupov, inovácií a metód. To znamená, že by sa nemalo priskoro upúšťať od žiadnej užitočnej technológie, ako napr. od štvrtej generácie jadrového štiepenia a jadrovej syntézy. Naopak, takéto technológie treba vytrvalo ďalej rozvíjať.

3.12. Rozvoj a využívanie informačných a komunikačných technológií má obrovský potenciál, ktorý by sa mal využívať.

3.13. Obnoviteľné zdroje energie ešte dlho nebudú z hospodárskeho hľadiska životaschopné. Nemali by sa však priskoro nasilu presadzovať na trhu za cenu nákladných dotácií (alebo umelo stanovených nákupných cien). Tieto prostriedky by sa namiesto toho mali investovať do výskumu a vývoja udržateľných technológií, vďaka ktorým by bolo možné predchádzať vytváraniu emisií CO2, až kým tieto technológie nebudú vhodné na využívanie.

3.14. Podiel EÚ na financovaní výskumu, vývoja a inovácií je malý v porovnaní so zdrojmi, ktoré investujú členské štáty. V súčasnosti existujú značné rozdiely v úsilí vyvíjanom jednotlivými členskými štátmi. Je nevyhnutné, aby členské štáty investovali viac zdrojov do výskumu a vývoja, a osobitne do ekologických technológií, vrátane výnosov z obchodovania s emisnými kvótami. Účinná spolupráca by mohla viesť k dosiahnutiu kritického objemu a kvality na svetovej úrovni. Tieto opatrenia by sa mali jednoznačne zapracovať do usmernení a národných akčných plánov obnovenej Lisabonskej stratégie.

Investície

3.15. Nové technológie a inovácie sa môžu využívať iba vďaka investíciám domácností, podnikov a verejného sektora. Investície sú nevyhnutné na hospodársky rozvoj a zamestnanosť, ako aj na naplnenie cieľov stanovených v oblasti klímy a energetiky.

3.16. Výroba energie a infraštruktúra na jej distribúciu si naliehavo vyžadujú rozsiahle investície. Napríklad na nahradenie dosluhujúcich kapacít v oblasti elektrickej energie treba v nasledujúcich 10 rokoch investovať približne 1 bilión eur aj v prípade, že sa dopyt nezvýši. Zásadnú modernizáciu potrebujú distribučné siete, a to najmä cezhraničné siete a siete, ktoré napájajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov na prenosovú sieť. Zmrazenie investícií v dôsledku krízy a jej možný dlhodobý dosah vyvolávajú vážne obavy.

3.17. Investície si vyžadujú určité rámcové podmienky. Medzi ne patrí zdravý hospodársky rámec, trhový dopyt a prístup na trhy. Dobrý regulačný rámec musí byť stabilný a predvídateľný a nesmie predstavovať administratívnu a finančnú záťaž pre podniky. Iba ziskové spoločnosti môžu investovať do technologického rozvoja a zavádzania nových technológií.

3.18. Konkurencieschopný hospodársky rámec je preto predpokladom naplnenia klimatických a energetických cieľov. Ak sa zvolí správny politický prístup, politika v oblasti klímy a energetiky môže vytvárať rast a zamestnanosť.

3.19. Finančné zdroje sa ocitnú pod značným tlakom, ak si výskum, vývoj a potreba investícií v rámci EÚ v boji o financovanie budú konkurovať s potrebou financovať potláčanie klimatických zmien a prispôsobovanie sa týmto zmenám v rozvojových krajinách. Členské štáty budú mať k dispozícii príjmy z obchodovania s emisnými kvótami, tieto však nebudú môcť pokryť všetky dôležité potreby. Politici si budú musieť dať pozor, aby nezvýšili záťaž podnikov a neohrozovali tak ich investície do nových technológií.

Informovanosť a správanie

3.20. Aby občania mohli konať a zmeniť svoje správanie, musia vedieť čo hrozí a čo treba zmeniť. Je potrebné zaistiť vhodnú osvetu a zlepšiť povedomie občanov o tom, ako môžu sami prispieť k zlepšeniu stavu. Tejto úlohy by sa mali zhostiť tak vlády členských štátov, ako aj organizácie občianskej spoločnosti. Komisia by mohla poskytnúť užitočný nástroj vo forme prehľadu osvedčených postupov.

3.21. Hoci je veľmi pozitívne, že problematika spotreby energie a emisií skleníkových plynov je v súčasnosti v popredí marketingu a odporúčaní zákazníkom, na druhej strane je poľutovaniahodné, že sa poskytujú aj zavádzajúce informácie. Príslušné subjekty by mali tento stav napraviť.

3.22. Európska únia sa vo svojej politike v oblasti klímy správne opiera prevažne o trhové nástroje. Cenové signály by mali zmeniť správanie spotrebiteľov a podnikov. Tým sa však nevyčerpajú všetky možnosti ako dosiahnuť zmenu správania. V niektorých prípadoch, napríklad v odvetví stavebníctva, je potrebná regulácia a v niektorých iných oblastiach je zase potrebná pozitívna podpora.

3.23. Vyššia energetická účinnosť zvyčajne vedie k finančným úsporám. Stimuly sú potrebné predovšetkým v prípadoch, ak je lehota návratnosti pomerne dlhá alebo ak subjekt, ktorý znáša náklady, nemá možnosť využívať prínosy. Výbor už v minulosti Komisii navrhol, aby preskúmala dosiahnuteľnosť odvetvových cieľov energetickej účinnosti, najmä v odvetviach s dosahom na vnútorný trh.

3.24. Aby sa predišlo narúšaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, EÚ uplatňuje spoločné povinné pravidlá poskytovania podpory z verejných zdrojov.

Sociálne a vzdelávacie aspekty

3.25. Spotrebiteľské návyky sa časom zmenia a následne sa zmení aj výroba. Podľa štúdie ETUC a SDA (1) budú mať opatrenia na zníženie objemu emisií skleníkových plynov o 40 % do roku 2030 mierne pozitívny čistý vplyv na zamestnanosť. Niektorí však tento prístup a výsledok považujú za príliš optimistický (2). Štúdia ukazuje, že dôjde k podstatným zmenám v štruktúre pracovných miest a požadovaných schopností. Zmeny budú výraznejšie v rámci jednotlivých odvetví, ako medzi nimi. Očakáva sa napríklad presun pracovných miest z oblasti výroby elektrickej energie do činností súvisiacich s energetickou účinnosťou, alebo presun pracovných miest z cestnej dopravy do železničnej a lodnej dopravy.

3.26. Dopyt po vzdelávaní a odbornej príprave, ktoré majú podnikom, poskytovateľom služieb vo verejnom sektore a pracovníkom pomôcť prispôsobiť sa zmenám, je veľmi veľký. Problematika vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane celoživotného vzdelávania, bola hlavnou témou predchádzajúceho stanoviska EHSV na tému klimatických zmien a Lisabonskej stratégie.

3.27. Komisia nedávno predložila návrhy na spresnenie prognóz týkajúcich sa schopností požadovaných na trhu práce, čo je nevyhnutné na včasné prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy. Presnejšie prognózy, väčšia zhoda medzi ponukou schopností a dopytom po nich a opatrenia na podporu celoživotného vzdelávania sú prirodzenou súčasťou obnovenej Lisabonskej stratégie.

3.28. Zmeny na trhu práce sa dotknú takmer všetkých. Aby sa zmeneným požiadavkám mohli prispôsobiť všetci obyvatelia, je potrebné umožniť im prístup k vzdelávaniu. Pre tých, ktorí sa aj napriek tomu ocitnú v ťažkostiach, musia členské štáty udržiavať komplexné siete sociálneho zabezpečenia.

3.29. Ľudia pociťujú aj meniacu sa nákladovú štruktúru v dôsledku politiky v oblasti energetiky a klímy. Obzvlášť starostlivo treba sledovať dosah meniacich sa cien energie. Ceny energie z rôznych dôvodov výrazne kolíšu a jedným z cieľov energetickej politiky EÚ je čo najviac obmedziť túto fluktuáciu.

3.30. Politika ochrany životného prostredia, a obzvlášť politika v oblasti klimatických zmien, dvíha ceny energie nahor so zámerom obmedziť spotrebu energie. Zápornou stránkou takejto politiky je, že znižuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a predstavuje riziko energetickej chudoby občanov. Obmedzovanie spotreby energie v dôsledku vyšších cien si spravidla vyžaduje investície do nových zariadení, na čo je potrebný určitý čas. Na dosiahnutie dobrých, trvalo udržateľných výsledkov namiesto vytvárania hospodárskych a sociálnych problémov je potrebný vyvážený prístup k cenám energie, ktorý zohľadní potrebné časové rozpätia.

Medzinárodný rozmer

3.31. Opatrenia na potláčanie klimatických zmien obmedzené iba na územie Európy budú mať malý dosah, pretože podiel Európy na celkovom množstve emisií skleníkových plynov je 14 % a naďalej klesá. Pokiaľ všetky veľké hospodárstva nepodniknú potrebné kroky, objem emisií sa nepodarí znížiť v súlade s limitom otepľovania o 2 °C a Európa stratí svoju konkurencieschopnosť a ohrozí tak kvalitu života svojich občanov. Preto je veľmi dôležité dosiahnuť v Kodani dohodu, pričom EÚ sa musí za ňu naďalej zasadzovať.

3.32. Podľa slov Komisie musí byť cieľom rokovaní v Kodani uzavretie „dostatočne ambicióznej a komplexnej medzinárodnej dohody, ktorou sa ustanovia porovnateľné zníženia v iných vyspelých krajinách a príslušné akcie v rozvojových krajinách“. Dôležitou súčasťou je medzinárodný systém obchodovania alebo aspoň kompatibilné systémy, ktorých úlohou by bolo zabezpečiť účinné zníženie emisií a konkurenčné prostredie s rovnakými podmienkami pre všetkých.

3.33. Je zrejmé, že chudobné rozvojové krajiny budú potrebovať hospodársku pomoc, aby dokázali potláčať klimatické zmeny a zároveň sa im prispôsobovať. Dôležitú úlohu bude zohrávať rozvoj výmeny technológií a vypracovanie jasných pravidiel tejto výmeny, vrátane ochrany práv duševného vlastníctva a mechanizmu čistého rozvoja.

3.34. Medzinárodná dohoda je potrebná aj na to, aby Európa získala vedúcu pozíciu v oblasti lepších technológií zameraných na klímu a energetiku. V opačnom prípade bude dopyt po takýchto technológiách oveľa menší.

3.35. EÚ musí posilniť svoje postavenie a pôsobenie na medzinárodnej úrovni, aby pre Európu zabezpečila dodávky energie. Významnou podporou by bol širší zahraničnopolitický kontext, ako ho predpokladá EÚ. Ako EHSV uviedol vo svojich predošlých stanoviskách, EÚ sa musí postaviť na čelo zodpovedného a udržateľného globálneho prístupu k energii.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Štúdiu o klimatických zmenách a zamestnanosti na objednávku Európskej komisie vypracovalo konzorcium pod vedením Európskeho odborového zväzu (ETUC) a Agentúry pre sociálny rozvoj (SDA). Ďalšími členmi konzorcia boli Syndex, Wuppertal Institut a ISTAS: Štúdia je dostupná na internetovej stránke http://www.etuc.org/a/3676.

(2) Hans Werner Sinn, „Das Grüne Paradoxon“, Econ-Verlag, ISBN 978-3-430-20062-2.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/41

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vonkajší rozmer obnovenej lisabonskej stratégie“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 128/08)

Hlavný spravodajca: Luca JAHIER

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Vonkajší rozmer obnovenej Lisabonskej stratégie“.

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť (Stredisko pre monitorovanie Lisabonskej stratégie) bola poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci.

Vzhľadom na povahu danej témy bol pán JAHIER rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 177 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Lisabonská agenda pre rast a zamestnanosť bude v budúcom desaťročí rokoch predmetom významnej revízie, súčasťou ktorej sú aj úvahy o jej vonkajšom rozmere.

1.2. Európa prosperuje hlavne vďaka svojej otvorenosti voči zvyšku sveta. Ide tu o hospodárske výhody, ale aj o kultúrnu výmenu a výmenu poznatkov ako aj celosvetové uznanie európskych hodnôt. EÚ je hlavným vývozcom a dovozcom tovarov a služieb, je na druhom mieste, pokiaľ ide o pôvod a smerovanie priamych zahraničných investícií, je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete, euro je druhou najvýznamnejšou svetovou menou. Rozvoj vonkajšej agendy je teda v geostrategickom záujme EÚ. Zodpovedá podpore a ochrane záujmov jej 500 miliónov obyvateľov, ale aj jej vlastnej zodpovednosti čeliť celosvetovým problémom a prispieť k stanoveniu vysokých štandardov riadenia globalizácie.

1.3. Významnou prioritou minulého desaťročia bola snaha o dosiahnutie vyváženej, spravodlivej ambicióznej multilaterálnej dohody zameranej na väčšiu liberalizáciu obchodu a postupné otváranie trhov v rámci stanovených pravidiel. Predovšetkým iniciatíva Globálna Európa z roku 2007 sa spája výslovne s obnovenou Lisabonskou stratégiou.

1.4. Výzvy, ktoré so sebou prináša nástup nových svetových mocností a medzinárodná finančná a hospodárska kríza, ešte viacej zdôrazňujú nový geopolitický charakter globalizácie, a tým nutnosť, aby Európa mala obnovenú komplexnú koherentnejšiu a účinnejšiu vonkajšiu stratégiu. Európa potrebuje novú víziu svojej celosvetovej úlohy, ktorá vyplýva na jednej strane z geostrategických daností jej historického vývoja a zemepisnej polohy, bezpečného zásobovania surovinami a energiou a rozvoja nových zatiaľ chudobných trhov, na druhej strane z vlastnej schopnosti prispieť k zvládaniu celosvetových problémov (bezpečnosti, klimatických zmien, chudoby, medzinárodnej migrácie) rozvíjaním úspešných hodnôt svojho sociálneho trhového hospodárstva, ktoré na celom svete vyvolávajú veľký záujem.

1.5. Cieľom primeraného akčného plánu EÚ musí byť vybudovanie a rozvoj európskeho priestoru a úlohy Európy v rámci nového scenára globalizácie:

—	rozvojom vonkajších politických opatrení EÚ a vonkajších aspektov ostatných politík EÚ v súlade so štrukturálnou logikou tým, že sa posilní celkový súlad a zvýši akčná jednota členských štátov,

—	zárukou vyváženého otvorenia trhov prostredníctvom ukončenia cyklu rokovaní v Dauhe a štruktúrovaným dialógom s najdôležitejšími partnermi,

—	posilňovaním svojej úlohy medzinárodnej regulačnej mocnosti a pokračovaním v medzinárodnej politike založenej na presadzovaní práv,

—	posilňovaním medzinárodného rozmeru eura,

—	prijatím cieľa vybudovať rozsiahly priestor s privilegovaným postavením pre rozvoj a hospodársky rast, ktorý by sa mohol nazývať „EurAfrika, aliancia pre vzájomný pokrok“, a ktorý by zahŕňal rýchle ukončenie rozširovania EÚ, susedskú politiku, Úniu pre Stredozemie a posilnené partnerstvo s Afrikou.

1.6. Profil a koherencia tohto akčného plánu EÚ by sa posilnili, ak by sa tento plán postupne rozvíjal v širšom kontexte politiky vonkajších vzťahov tak, ako to očakáva EÚ.

1.7. V záujme lepšieho rozvoja a zabezpečenia širokého politického konsenzu o takej náročnej a optimistickej vízii svojej zahraničnej agendy musí EÚ výrazne posilniť úlohu sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti tak v európskej spoločnosti ako aj v tretích krajinách.

1.8. EHSV má všetky nástroje, aby vykonával stále významnejšiu úlohu pri posilňovaní a rozvoji spoločných mechanizmov kontroly a aktívnej účasti občianskej spoločnosti skoro vo všetkých oblastiach sveta. Ide tu ostatne o príznačný aspekt európskeho sociálneho modelu, ktorý je na celom svete uznávaný.

2. Úvod

2.1. So svojimi 500 miliónmi obyvateľov v rámci integrovaného trhu Európa dnes predstavuje najvýznamnejšiu medzinárodnú hospodársku mocnosť. Euro, ktoré je druhou najdôležitejšou svetovou menou, z nej robí jedinečnú obchodnú veľmoc. Vytvorenie pre všetky strany prospešnej situácie (win-win) v systéme medzinárodných vzťahov neznamená pre EÚ len prevzatie zodpovednosti vyplývajúcej z jej významu, ale aj zabezpečenie rozvoja vonkajších záujmov (hospodárskych a geostrategických), ktoré sú veľmi dôležité pre jej model, ktorý je najotvorenejším modelom na svete s najvyššími sociálnymi a environmentálnymi štandardmi.

2.2. Na zabezpečenie trvalého rastu, kvalitných pracovných miest a udržateľného rozvoja, teda dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie, je stále potrebnejšie, aby EÚ posilňovala svoj program vonkajšej politiky.

2.3. Po Lisabonskej agende v roku 2000 a jej revízii v roku 2005 bol aspekt vonkajšieho rozmeru zavedený až v roku 2007. V záveroch zo zasadnutia Európskej rady na jar roku 2008 je uvedené: „EÚ by preto mala pokračovať v úsilí ovplyvňovať globalizáciu posilnením vonkajšieho rozmeru obnovenej lisabonskej stratégie“ (1).

2.4. Tieto závery kládli dôraz na nasledujúce prioritné ciele:

—	podporovať voľný obchod a otvorenosť a naďalej v tejto oblasti zohrávať vedúcu úlohu,

—	zlepšiť multilaterálny systém obchodovania, a to najmä pokračovaním v úsilí o dosiahnutie ambicióznej, vyváženej a komplexnej dohody v dauhaskom kole rokovaní o rozvoji,

—	uzavrieť ambiciózne bilaterálne dohody s dôležitými obchodnými partnermi a ďalej zintenzívňovať integračné snahy so susediacimi a kandidátskymi krajinami prostredníctvom vytvorenia spoločného hospodárskeho priestoru,

—	zabezpečiť spoľahlivý prístup k energii a strategickým surovinám,

—	posilniť existujúce hospodárske vzťahy a vytvoriť vzájomne prospešné strategické partnerstvá so vznikajúcimi hospodárskymi veľmocami v kontexte spravodlivej hospodárskej súťaže,

—	posilniť regulačnú spoluprácu, zbližovanie noriem a rovnocennosť pravidiel a zlepšiť účinnosť systému presadzovania práv duševného vlastníctva v boji proti falšovaniu.

2.5. Po nedávanej diskusii o nástrojoch pre vonkajšiu činnosť EÚ sa nakoniec dospelo k (2):

—	širšiemu prístupu k vonkajším aktivitám EÚ, ktorý by bol spojením aktivít v oblasti SZBP, obchodu a politiky spolupráce s vonkajšími aspektmi vnútornej politiky EÚ (3),

—	novej generácie európskych programov spolupráce a rozvoja založených na „európskom konsenze“ (4) a na Partnerstve EÚ – Afrika z novembra 2007 (5),

—	novému prístupu v oblasti obchodnej politiky s dôrazom na význam bilaterálnych a regionálnych dohôd.

3. Vonkajší rozmer už existuje …

3.1. Prioritami minulého desaťročia bolo hľadanie ambicióznej, vyváženej a spravodlivej mnohostrannej dohody zameranej na rozsiahlejšiu liberalizáciu obchodu a postupné otváranie trhov s cieľom poskytnúť európskym podnikom väčší priestor pre hospodársku súťaž, a tým vytvoriť nové príležitosti pre rast a rozvoj.

3.2. Svetová obchodná organizácia bola uznaná za kľúčový faktor rozšírenia obchodu v rámci regulovaného a multilaterálneho systému. Rozvojová agenda z Dauhy bola významnou prioritou Komisie.

3.3. Komplikované dauhaské rokovania a najmä ich stagnácia v júli 2006 spôsobili, že EÚ so súhlasom zasadnutia Rady v apríli 2007 pristúpila k podstatnému prehodnoteniu oznámenia Komisie Globálna Európa: svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (6).

3.4. Navrhovaná stratégia v spojení s obnovenou Lisabonskou stratégiou z roku 2005 zdôrazňuje a podporuje všeobecný cieľ stále globálnejšej a integrovanejšej vonkajšej obchodnej politiky zameranej jednak na prilákanie nových investícií a partnerstiev, jednak na zabezpečenie stále otvorenejších trhov na celom svete. Okrem klasického a veľmi dôležitého nástroja mnohostranných rokovaní počíta s novou generáciou dvojstranných a regionálnych dohôd (7), ktorými sa bude aj naďalej usilovať o odstránenie necolných a regulačných prekážok, ako aj postupnú a podstatnú konvergenciu predpisov.

3.5. Vo svojom oznámení o vonkajších aspektoch Lisabonskej stratégie z decembra 2008 (8) Komisia nakoniec opätovne vytýčila cieľ ukončiť mnohostranné obchodné rokovania, podporovať spoluprácu v oblasti právnych predpisov a partnerstvo v záujme prístupu na trhy.

3.6. EHSV sa k tejto problematike vyjadril v dvoch stanoviskách (9), kde zdôrazňuje, že:

—	ukončenie kola rokovaní v Dauhe zostáva strategickou prioritou, v rámci ktorej dvojstranné dohody môžu byť prínosom,

—	je potrebné venovať zvýšenú pozornosť dôsledkom otvorenia trhov pre regióny a ich obyvateľov, a tým aj významu sociálnej spravodlivosti a podpory dôstojnej práce,

—	do bilaterálneho rámca je potrebné začleniť aj iné čoraz významnejšie aspekty medzinárodného diania ako sú environmentálne, energetické, kultúrne, migračné aspekty ako aj aspekty celosvetového riadenia.

4. … ale už dávno nepostačuje

4.1. Nové výzvy

4.1.1. Nové výzvy, pred ktorými stojí EÚ:

—	zvyšujúca sa konkurencieschopnosť rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík a prudký rozvoj ázijských svetových ekonomických veľmocí,

—	klimatické zmeny a energia,

—	dôsledky rozšírenia EÚ na 27 členských štátov na samotnú EÚ a susedné krajiny,

—	návrat potravinovej krízy,

—	vnímanie narastajúceho geopolitického charakteru globalizácie, ktorá už nemá len čisto ekonomický rozmer,

—	a nakoniec, vypuknutie medzinárodnej finančnej a hospodárskej krízy.

4.1.2. Tieto výzvy poukázali na nutnosť koherentnejšej a účinnejšej vonkajšej stratégie, ktorá by pomohla prekonať stále sa zväčšujúci rozdiel medzi hospodárskym významom EÚ a jej zatiaľ slabým vplyvom na zložitý a všade citeľný vývoj globalizácie, pretože musí chrániť súčasne vlastné záujmy ako aj priestor na presadzovanie svojich hodnôt.

4.1.3. Dôsledky svetovej finančnej a hospodárskej krízy budú určite citeľné aj po roku 2010. Pre každú budúcu stratégiu rastu a zamestnanosti v ktoromkoľvek regióne sveta bude mať rozhodujúci význam medzinárodná situácia a spôsob, akým sa prispeje k usmerneniu jej vývoja. To, akú pozíciu zaujme každý región v rámci tohto procesu, bude rozhodujúce pre jeho vlastnú budúcnosť ako aj spoločnú budúcnosť. To platí hlavne pre Európu, pretože je najotvorenejšou ekonomikou sveta, čo znamená, že je viacej závislá od dovozu a vývozu než iné časti sveta.

4.1.4. V dôsledku prebiehajúcej krízy došlo k definitívnemu prekonaniu postulátu medzinárodnej deľby práce, podľa ktorého hlavným rozvíjajúcim sa ekonomikám bola vyhradená produkcia surovín alebo výroba základných produktov a hospodárska súťaž na základe nízkych nákladov, kým len európske a iné rozvinuté krajiny vykonávali aktivity s vysokou mierou pridanej hodnoty založené predovšetkým na bohatstve, inovácii, službách a kvalifikovanej pracovnej sile.

4.1.5. Najnovší hospodársky vývoj krajín BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) sprevádzaný nárastom počtu patentov, zvýšením významu priamych zahraničných investícií z Európy a nárastom priamych zahraničných investícií z rozvíjajúcich sa ekonomík v Európe, ako aj etablovaním sa štátnych fondov z krajín mimo OECD, je signálom rýchlych zmien v štruktúre svetovej ekonomiky, na ktoré musí Európa primerane reagovať.

4.1.6. Najnovší vývoj platforiem v iných častiach sveta tiež zameraných na stratégiu inovácie a poznatkov je pre nás signálom, že východiská z hospodárskej krízy by mohli naznačovať scenár rozčlenený do vysoko integrovaných a vzájomne si viacej konkurujúcich regionálnych blokov, v rámci ktorých by sa mohli vytvoriť nové formy deľby práce a ekonomicko-sociálnej nerovnováhy.

4.2. Inovatívna a ambiciózna výzva

4.2.1. EÚ už niekoľkokrát ukázala, že mierovými prostriedkami a cestou hľadania konsenzu dokáže byť vplyvným činiteľom na medzinárodnej úrovni, kde pôsobia iné a stále rôznorodejšie subjekty, a tak rozhodujúcim spôsobom prispieť k blahobytu vo významných oblastiach sveta (príkladom môže byť tridsaťročná spolupráca s krajinami AKT a politika rozšírenia Európskej únie).

4.2.2. EÚ okrem toho prispela k vytvoreniu mimoriadne zložitého rámca regionálnych a odvetvových dohôd, ako aj všeobecných dohôd o spolupráci. V minulosti to bol rokovací rámec pre WTO, dnes to je nový, prebiehajúci proces v rámci G8/14 a G20 zameraný na stanovenie nového, záväznejšieho rámca pravidiel a kontrolných mechanizmov pre medzinárodné finančníctvo vrátane úlohy Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky.

4.2.3. Rámec diskusie o vonkajšom rozmere, ktorá sa týkala najskôr obchodnej politiky a neskôr energetických a klimatických výziev, sa dnes vzťahuje na stále širšie oblasti ako migračnú politiku a rozmer globalizácie v oblasti sociálnej (fond na prispôsobenie sa globalizácii a základné pracovné normy), environmentálnej (Kjótsky protokol, ale aj trvalo udržateľné hospodárstvo), priemyselnej (duševné vlastníctvo, ale aj štátne fondy), politickej (rozšírenie EÚ a politika susedstva) a diplomatickej. Potom tu je úloha eura, dosah spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky na narastajúci medzinárodný význam EÚ, prípadné začlenenie otázky pre Európu strategicky dôležitých tovarov a záujmov do európskej bezpečnostnej stratégie, ako sa už deje v prípade iných svetových hospodárskych veľmocí.

4.2.4. Z uvedeného je zrejmé, že je stále menej možné zahrnúť všetky tieto aspekty do Lisabonskej stratégie, ak nemá prísť o svoj pôvodný charakter.

4.2.5. Zdá sa však, že tieto rozmery sú stále rozhodujúcejšie pre celkové dosiahnutie cieľa, kvôli ktorému táto stratégia vôbec vznikla, to jest vypracovanie európskej odpovede na dynamiku globalizácie.

4.2.6. Na druhej strane je väčšina týchto vonkajších politických aktivít EÚ založená výlučne na osvedčených postupoch s vysokou mierou integrácie, či už ide o opatrenia Spoločenstva alebo spoločné opatrenia EÚ a členských štátov. Možno ešte nie sú navzájom dostatočne koordinované alebo im ešte chýba celková strategická vízia, sú však schopné vývoja a ich vplyv je nezanedbateľný a je oveľa väčší než vplyv jednotlivých členských štátov a mnohých iných interných opatrení EÚ.

4.3. Obnovená vonkajšia stratégia Európskej únie

4.3.1. Vhodnejšie by teda bolo hovoriť o „vonkajšej zložke európskej stratégie globalizácie po roku 2010“, ktorá je úzko koordinovaná a prepojená vnútornou zložkou, teda aktuálnym vývojom Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, ale má viacej autonómie a nové, dôraznejšie strategické smerovanie (10).

4.3.2. Európa potrebuje novú víziu svojej celosvetovej úlohy a primeraný akčný plán, ktoré by zodpovedali výzvam 21. storočia, boli založené na hodnotovom rámci EÚ, boli prístupnou formou sprostredkované európskym občanom a zainteresovaným stranám, o ktorých by sa mohlo diskutovať so svetovými partnermi a zástupcami na medzinárodných fórach.

4.3.3. Táto vízia zameraná na pokrok a zamestnanosť, ktorá v súlade s logikou trvalo udržateľného rozvoja dokáže podporiť inkluzívnu spoločnosť, otvorené ekonomiky a mierové vzťahy, sa musí pridŕžať aj celosvetovej a dlhodobej logiky. EÚ musí lepšie akceptovať geostrategické danosti svojho historického vývoja a zemepisnej polohy, bezpečného zásobovania surovinami a energiou (11) , ako aj rozvoja nových, zatiaľ chudobných trhov.

4.3.4. Významný prínos k rozvoju tejto vízie prináša aj krátky ale pôsobivý dokument, ktorý Komisia pripravila na summit v Hampton Court v októbri 2007 pod názvom Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie (12). V tom istom roku sa v rovnakom smere vyjadril aj EHSV (13).

4.3.5. K obnovenej Lisabonskej stratégii po roku 2010 by sa mala pridružiť nová, strategickejšia koncepcia vonkajších aktivít EÚ zameraná na vybudovanie a rozvoj priestoru a úlohy Európy v novom scenári globalizácie.

4.3.6. Na to je potrebné v presnom akčnom pláne, ktorý by bol štruktúrovaný do štyroch synergických navzájom prepojených úrovní, posilniť a rozpracovať líniu zo záverov zasadnutia Rady z marca 2008, s cieľom:

—	zabezpečiť vyvážené otvorenie trhov a rozvoj medzinárodného obchodu tovarov a služieb, čím sa okrem iného zabezpečí udržateľný prístup Európy k strategicky potrebným zdrojom,

—	posilniť ekonomický dialóg so všetkými hlavnými partnermi v rámci mnohostranného prístupu a naďalej posilňovať medzinárodné úlohu/postavenie eura,

—

navrhnúť EÚ za „medzinárodnú regulačnú veľmoc“, ktorá bude presadzovať zvyšovanie štandardov v priemyselnej, environmentálnej, sociálnej oblasti, ako aj v oblasti dôstojných pracovných podmienok, verejných súťaží a duševného vlastníctva tým, že bude prispievať k stanoveniu nových pravidiel pre finančné trhy a riadenie medzinárodného hospodárstva tak na multilaterálnej, ako aj regionálnej úrovni,

—

oživiť tri hlavné vonkajšie rozvojové politiky EÚ, to jest ukončenie rozširovania, susedskú politiku a Úniu pre Stredozemie, nové partnerstvo s Afrikou v rámci AKP, čo znamená vyvíjať úsilie na vybudovanie priestoru pre priaznivý rozvoj vzájomného hospodárskeho rastu. Tento priestor už nesie meno EurAfrika (14) . EÚ by v ňom mala zohrávať vedúcu geostrategickú úlohu.

4.3.7. Význam, ktorý treba prisúdiť vonkajšiemu rozmeru, je signálom toho, že EÚ hodlá vstúpiť do novej politickej fázy svojho integračného procesu, zameraného na rozvoj systému vzťahov s ostatnými časťami sveta, z čoho bude čerpať novú energiu a zdroje na zabezpečenie lepšieho zrealizovania európskeho modelu sociálneho trhového hospodárstva, a tým zabezpečiť svojim občanom budúcnosť zameranú na pokrok v mieri. Ide tu istým spôsobom o splnenie hlavných predpokladov, na ktorých spočíval celý proces vzniku Európskej únie, kde od Schumanovej deklarácie až po preambulu Rímskych zmlúv boli navzájom prepojené a vzájomne sa ovplyvňovali dva aspekty európskeho projektu – vnútorný a vonkajší.

5. Niekoľko špecifických návrhov

5.1. Koherentnejšie a proaktívnejšie všeobecné politické opatrenia

—	Opatrenia EÚ zamerané na reformu multilaterálneho systému a zlepšenie základných pravidiel globalizácie vyžadujú dvojitý proces zosúladenia vnútornej a vonkajšej politiky EÚ a oveľa silnejšej koordinácie medzi EÚ a členskými štátmi.

—	Podpora sociálnej regulácie, rokovania medzi sociálnymi partnermi a všeobecné systémy sociálnej ochrany musia byť ťažiskom politiky rozvoja a mandátov na rokovania Európskej únie.

—	Vzdelávanie a odborná príprava, základné pracovné normy, rozvoj sociálnej ochrany, rovnaké postavenie žien a mužov ako aj integrácia znevýhodnených skupín (telesne a duševne postihnutých, etnických menšín atď.) by mali byť medzi prioritami všetkých vonkajších opatrení Európskej únie.

—

Pre EÚ musí byť príznačné dodržiavanie prijatých záväzkov. Platí to hlavne pre vyčlenenie 0,7 % HDP na rozvojovú pomoc a stále zdôrazňované poslanie EÚ dať do služieb ostatných národov a regiónov výsledky vlastného pokroku. Rozhodujúci je konkrétny záväzok na oživenie partnerstva medzi Afrikou a EÚ.

—

Významný nárast zdrojov a investícií smerujúcich do rozvojových krajín na základe budúcej dohody, ktorá bude podpísaná v Kodani v decembri 2009, môže byť jedinečnou príležitosťou na vzájomný rozvoj a pokrok. Obnovená Lisabonská stratégia by teda mohla byť rámcom pre výskumné, inovačné, investičné a vedomostné možnosti, ktoré by mohli podporiť nový „ekologický rast“ na celosvetovej úrovni.

—	Potrebná je vyššia úroveň monitorovania a transparentnosti obchodných rokovaní, ako aj posilnenie účasti občianskej spoločnosti na tomto systéme medzinárodných vzťahov a rokovaní.

—

EÚ musí podporovať regionálnu integráciu a aj naďalej byť príťažlivým vzorom pre ostané subjekty. Makroregiónov bude stále viacej a ich štruktúra sa bude stále vylepšovať. Európa môže a musí zohrať významnú úlohu aj pri rozvoji medzinárodnej spolupráce, ktorá okrem liberalizácie trhu musí zahŕňať aj rozvojovú spoluprácu, politický dialóg a kultúrnu spoluprácu.

—

Vzhľadom na výzvu, ktorú predstavuje potravinová bezpečnosť, a so zreteľom na plné uplatnenie základného ľudského práva na zdravú, bezpečnú, primeranú a udržateľnú výživu (15) je potrebné prehodnotiť súčasné mandáty na rokovania. Pritom treba uznať špecifický charakter poľnohospodárskych výrobkov a vypracovať príslušné opatrenia na ochranu odlišných výrobných podmienok a príslušných trhov s cieľom na základe EPA energicky podnietiť uzavretie hlavných obchodných dohôd v iných oblastiach.

—

Vzhľadom na kritérium„obchodného potenciálu“, ktorý spája mieru rastu každej oblasti s rozmerom príslušných trhov, popri regionálnych dohodách s krajinami AKP by bolo vhodné pokračovať v dvojstranných a regionálnych dohodách so Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Kóreou, Indiou, Ruskom, Mercosurom a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), alebo tieto dohody obnoviť.

—	Špecifickou prioritou musí byť Čína tak kvôli významných ofenzívnym a defenzívnym záujmom EÚ, ktoré poskytujú veľký priestor na vyjednávanie, ako aj kvôli významnému nárastu vzájomnej interakcie, ako aj celkovej geopolitickej logike.

—

Väčší význam treba pripísať aj dvojstranným vzťahom s USA, Japonskom a Kanadou, ktoré sú na prvom, treťom resp. ôsmom mieste, pokiaľ ide o obchodný potenciál. Je potrebné obnoviť rámec transatlantických vzťahov, aby sa zmenšili trecie plochy a maximalizovali účinky synergie prostredníctvom zvyšujúcej sa konvergencie medzi inštitúciami a politickými opatreniami (16).

—	Vzhľadom na možné rozšírenie eurozóny v budúcich rokoch by euro mohlo zohrávať významnejšiu úlohu ako silná medzinárodná mena celosvetového významu, čo si nevyhnutne vyžiada posilnenie foriem jednotného zastúpenia v medzinárodných hospodárskych a finančných organizáciách.

5.2. Viacej nástrojov pre oblasť riadenia a odvetvové politiky

—	Do rámca širšieho prístupu vonkajších aktivít EÚ je potrebné začleniť aj vonkajší rozmer v oblastiach politiky ako výskum, životné prostredie, vzdelávanie a zamestnanosť.

—

V súčasnej situácii treba jednoznačnejšie stanoviť užšiu skupinu európskych komisárov jasne poverenú riadením všetkých oblastí vonkajšej politiky EÚ (obchodu, rozvoja, migrácie, vonkajších aspektov konkurencie a vnútorného trhu, energetickej diplomacie atď.), ktorá by navonok a na hlavných medzinárodných fórach zviditeľnila jednotný a kolektívny charakter EÚ. Zárukou pozitívneho budúceho vývoja môže byť urýchlené nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a nová úloha vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

—

Skôr než dôjde k jednotnému zastúpeniu EÚ v hlavných medzinárodných inštitúciách (Bretton Woods, G8/14 a G20) členské štáty EÚ by mali vytvoriť koherentnejšie zoskupenia v rámci jednotlivých inštitúcií alebo stretnutí na najvyššej úrovni s cieľom systematicky koordinovať svoje pozície a vystupovať podľa možnosti čo najjednotnejšie.

—	Je naliehavé, aby sa EÚ navonok prezentovala spoločnými obchodnými misiami, ktoré by dokázali posilniť celkovú strategickú prítomnosť EÚ hlavne vo vzťahu k hlavným obchodným partnerom EÚ.

—	EÚ musí zvýšiť podporu procesu internacionalizácie vlastných podnikov, hlavne pokiaľ ide o ich schopnosť začleniť sa do rôznych trhov a prispôsobiť sa ich situácii a dynamike.

—	EÚ sa musí zasadiť za to, aby WTO medzi svoje ciele začlenila aj práva zamestnancov, priemyselný rozvoj, tvorbu dôstojných pracovných miest a environmentálny rozmer. Podobne musia aj medzinárodné finančné inštitúcie prednostne podporiť dôstojnú prácu a udržateľný rozvoj.

—

Európske nadnárodné spoločnosti musia byť motivované, aby v súlade s európskou koncepciou sociálnej zodpovednosti podnikov podporovali sociálny dialóg v podnikoch a odvetviach krajín, v ktorých pôsobia. Treba presadzovať osvedčené postupy, ktoré sú už uplatňované v mnohých európskych podnikoch na základe „riadiacich princípov“ prijatých v OECD a založených na sociálnych štandardoch WTO, ako aj ostatné iniciatívy mnohých neštátnych subjektov a subjektov sociálneho hospodárstva vyvíjané v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a zlepšovania pracovných a životných podmienok.

—

EÚ musí vypracovať proatkívne a globálne migračné politiky, ktoré uľahčia spoločný vývoj krajín pôvodu migrantov a prijímajúcich krajín s osobitným zameraním na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, úniku mozgov a na peňažné prevody vysťahovalcov, ktoré v súčasnosti predstavujú významné finančné toky (17).

—

Rastúca úloha štátnych fondov v svetovej ekonomike a hlavný význam štátu v rozvíjajúcich sa ekonomikách, v ktorých tieto fondy vznikli, nepochybne predstavujú veľkú príležitosť pre hlavné rozvinuté ekonomiky, ako aj oživenie medzinárodnej ekonomiky, ale aj geopolitické nebezpečenstvo straty suverenity nad odvetviami a technológiami, ktoré sú pre EÚ strategické. EÚ tu musí zaujať vlastný koordinovaný postoj na základe záväzkov a ustanovení platných zmlúv, ale aj konkrétnejší a spoločný postoj v oblasti ochrany národných záujmov, ktoré treba stále viacej považovať za „európske záujmy“.

—

Treba lepšie využiť špecifické kompetencie Európskeho technologického inštitútu v oblasti príslušných partnerstiev, predovšetkým v súvislosti s možnosťou rozšíriť na mimoeurópske krajiny spoluprácu v rámci „znalostných a inovačných spoločenstiev“ (sietí špičkovej úrovne – sietí excelentnosti – medzi vysokými školami, výskumnými ústavmi, podnikmi a inými zainteresovanými subjektmi).

5.3. Väčšie zaangažovanie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti

—

V každom prípade je potrebné podporiť výskum a tvorbu spoločných stratégií európskej občianskej spoločnosti s cieľom v dialógu s hlavnými sociálnymi a hospodárskymi partnermi EÚ čeliť výzvam a využiť príležitosti, ktoré so sebou prináša globalizácia. Lepšie využívanie národných hospodárskych a sociálnych rád a podobných organizácií, ako aj hlavných európskych sietí a organizácií sociálnych partnerov, organizovanej občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva, môže pomôcť komplexnejšiemu procesu osvojovania a efektívnejšiemu využívaniu osvedčených postupov.

—

EÚ musí podporiť čo najširšie zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti tretích krajín a dialóg s nimi s cieľom lepšie zviditeľniť politiky EÚ v oblasti obchodu, rozvoja a vonkajších vzťahov vôbec a posilniť súlad medzi nimi. Ide predovšetkým o nastolenie systémov štruktúrovaného a priebežného dialógu s organizáciami pôsobiacimi na úrovni regionálnej a celosvetovej integrácie a zároveň o výraznejšie uznanie poradných orgánov zastupujúcich organizovanú občiansku spoločnosť v rámci obchodných a asociačných dohôd.

—	Kontaktná skupina občianskej spoločnosti, ktorú pred niekoľkými rokmi úspešne zriadilo generálne riaditeľstvo pre obchod, predstavuje uplatňovanie osvedčeného postupu hodného nasledovania.

—

EHSV postupne vybudoval štruktúrovaný systém vzťahov (18) , ktorý v rámci medziinštitucionálneho dialógu predstavuje dôležitý základ stáleho rozvoja aktívnej účasti občianskej spoločnosti skoro všetkých oblastí sveta. EHSV nazdáva, že v oblasti monitorovania môže zohrať aktívnu úlohu, ktorú v niektorých konkrétnych prípadoch už zohráva, ako napríklad pri plnení inštitucionálnych úloh podľa dohody z Cotonou s krajinami AKT, pri zmiešaných poradných výboroch s krajinami, ktoré začali prístupový proces na vstup do EÚ, ako aj pri činnosti v rámci partnerstiev Euromed a Mercosur. Dokumenty, stanoviská a záverečné vyhlásenia, ktoré vzídu každý rok z mnohých stretnutí, ktoré organizuje EHSV v rámci tohto systému, predstavujú dôležitý zdroj analýz a návrhov participatívnej demokracie pre celý rámec vonkajších vzťahov EÚ.

—

EHSV by okrem toho mohol usporadúvať špecifické semináre a iné pravidelné stretnutia na konzultácie ekonomických a sociálnych záujmových skupín v príslušných krajinách a regiónoch. Prípadne by na tento účel mohol využiť už organizované stretnutia za okrúhlym stolom alebo iné stretnutia. Ich cieľom by bolo porovnávať rôzne stratégie uplatňované v príslušných oblastiach a regiónoch sveta a využívať osvedčené postupy, čím by sa prispelo jednak k lepšiemu definovaniu vonkajších aktivít Európskej únie, jednak k budúcemu rozvoju Lisabonskej stratégie po roku 2010 ako aj rozvoju stratégií príslušných partnerov.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Bod 12 záverov predsedníctva (13. – 14. marec 2008).

(2) Maria João Rodrigues: Europe, Globalisation and the Lisbon Agenda. Institute for Strategic and International Studies, 2009.

(3) KOM(2006) 278 v konečnom znení a KOM(2007) 581 v konečnom znení.

(4) KOM(2005) 311 v konečnom znení.

(5) Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 148.

(6) KOM(2006) 567 v konečnom znení.

(7) S týmito sa už počítalo v rámci dohody z Cotonou s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami s cieľom zrealizovať 6 dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na regionálnej úrovni.

(8) KOM(2008) 874 v konečnom znení.

(9) Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 57 a Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 82.

(10) Pozri závery skupiny Laurenta Cohena Tanugiho, ktorá vypracovala prípravnú správu pre francúzske predsedníctvo EÚ v druhom polroku 2008 (www.euromonde2015.eu).

(11) Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 82; Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 92; a Stanovisko EHSV na tému „Energetika a klimatické zmeny ako neoddeliteľná súčasť obnovenej Lisabonskej stratégie“ (pozri s. 36 tohto úradného vestníka).

(12) KOM(2007) 581 v konečnom znení.

(13) Ú. v. EÚ C 175, 27.7.2007, s. 57.

(14) Naposledy A. Riccardi, cena Karola Veľkého, Aachen 21. mája 2009.

(15) Pozri správu zvláštneho spravodajcu OSN o práve na výživu, Olivier De Schutter, Cyklus rokovaní v Dauhe nezabráni vzniku novej potravinovej krízy, 9. marec 2009.

(16) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 32.

(17) Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 82 a Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 91.

(18) Pozri pracovný program odbornej sekcie pre vonkajšie vzťahy EHSV, http://eesc.europa.eu/sections/rex/indexfr.asp.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/48

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Univerzity pre Európu“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 128/09)

Hlavný spravodajca: pán VAN IERSEL

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 5. marca 2009 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Univerzity pre Európu“

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť (Stredisko pre monitorovanie Lisabonskej stratégie) bola poverená vypracovaním stanoviska výboru v danej veci.

Vzhľadom na naliehavosť témy bol pán van Iersel rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 158 hlasmi za, pričom 8 členovia hlasovali proti a 12 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Podľa názoru EHSV zohrávajú univerzity veľmi dôležitú úlohu vo vedomostnom trojuholníku: vzdelávanie, výskum, inovácie. Mali by byť považované za kľúčový prvok trvalo udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja v Európe. Súčasný systém univerzitného vzdelávania je nevyhovujúci a nedostatočne rozvíja veľký potenciál univerzít. Zlepšenie by malo byť súčasťou Lisabonskej stratégie po roku 2010.

1.2. Počnúc konferenciou v Bologni v roku 1999, a neskôr Lisabonskou stratégiou, sa význam univerzít na úrovni EÚ čoraz viac zdôrazňuje. Napriek tomu, že členské štáty a univerzity si stanovili nové ciele, medzi akademickými pracovníkmi a v spoločnosti panuje čoraz výraznejšie znepokojenie pokiaľ ide o fragmentáciu vysokoškolského vzdelávania v Európe a o napredovanie potrebných reforiem.

1.3. EHSV zdôrazňuje potrebu reformovať európske univerzity vzhľadom na to, že globálny hospodársky a technologický rozvoj, ako aj rozvoj v oblasti vzdelávania a súčasná kríza si vyžadujú vyššiu finančnú rentabilitu, zlepšenie podmienok a viac príležitostí pre študentov, vysokoškolských pedagógov a výskumných pracovníkov.

1.4. Medzi potrebné opatrenia patrí zvýšenie nezávislosti a viac zodpovednosti univerzít voči spoločnosti pokiaľ ide o plnenie ich verejného poslania, rozšírenie spôsobov (adekvátneho) financovania, zvýšená transparentnosť a otvorenosť, partnerstvo s podnikateľskou komunitou, podpora vysokej kvality (na svetovej úrovni) výučby a výskumu, ako aj primerané postupy riadenia v oblasti ľudských zdrojov.

1.5. EHSV zdôrazňuje potrebu vytvorenia európskej metodológie s cieľom zhodnotiť výkon a zozbierať porovnateľné údaje. Hodnotenie na európskej úrovni by malo byť výsledkom hĺbkovej štúdie nezávislých expertov, malo by ísť nad rámec citácií a jednorozmerného „šanghajského zoznamu“ a malo by sa zamerať na súbor mnohorozmerných ukazovateľov (1).

1.6. Aktuálne a porovnateľné normy v oblasti vzdelávania a výskumu by mali spolu s širokou bázou, ktorá uľahčuje multidisciplinárny rozvoj a nové kombinácie, podporovať rozmanitosť a špecializáciu univerzít, čím by sa odstránila homogenita a podobnosť.

1.7. EHSV v rámci obnovenej Lisabonskej stratégie podporuje koherentné začlenenie univerzít do rámca Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (EHEA) a Európskeho výskumného priestoru (ERA) (2).

1.8. Študenti a výskumní pracovníci by získali viac možností na rozvoj medziodborových profesií v Európe. To si okrem iného vyžaduje zavedenie otvoreného náboru pracovníkov a Charty výskumných pracovníkov, čo súvisí s uplatnením piatej slobody, t. j. voľného pohybu znalostí, pričom sa zachová rozmanitosť prístupov a konkurencie s cieľom dosiahnuť najlepšie výsledky.

1.9. Mal by sa zaujať celoeurópsky otvorený prístup k akademickým a výskumným pracovníkom a študentom z tretích krajín a univerzitám vynikajúcim v oblasti vedy.

1.10. EHSV podporuje vytvorenie poradných vzdelávacích platforiem na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, do ktorých by sa zapojili zástupcovia občianskej spoločnosti. Svetovo uznávané a aj regionálne centrá excelentnosti by sa mali angažovať v rámci okolitej spoločnosti a regiónov. Môže to tiež povzbudiť podnikateľského ducha na univerzitách a podporiť hospodárske a vedomostné zoskupenia.

1.11. Nezávislá úloha a pozícia univerzít, ako to bolo v minulosti, ich povzbudí a posilní ako intelektuálnu hnaciu silu Európy. Európske prístupy k vzdelávaniu, pedagogickej činnosti, vede a výskumu by sa nemali obmedzovať len na rozširovanie a prehlbovanie európskeho výskumu a vývoja, inovácií a výučby. Mali by sa rozšíriť aj o iné zručnosti a odbory, ako napríklad lekársky výskum a prax, sociálno-ekonomické vedné odbory a humanitné vedy.

1.12. Komisia by mala tento proces naďalej podporovať a zohrávať v ňom výraznú a aktívnu úlohu.

1.13. EHSV nepovažuje intenzívnejšie prepojenie medzi univerzitami a EÚ len za technickú záležitosť. Nemalo by sa tiež obmedzovať len na ekonomickú oblasť, bez ohľadu na jej význam. Ide o širšie súvislosti, o celkový význam univerzít pre celoživotné vzdelávanie a intelektuálny život, pre spoločnosť a pre civilizáciu.

1.14. Zakladatelia a ich nasledovníci mali svoje dôvody na to, aby vzdelávanie nezaradili do Rímskej zmluvy, ale časy sa zmenili. Zvrchovanosť a rozmanitosť jednotlivých členských štátov musí ísť ruka v ruke s uznaním skutočnosti, že EÚ ako taká má byť rovnocenným partnerom a konkurentom v celosvetovom rozmere. Univerzity sú v tejto súvislosti veľmi dôležitými partnermi.

1.15. Inými slovami, univerzity ako inštitúcie by mali byť podporované, aby sa zapojili do procesu európskej integrácie. Rada by mala v tejto súvislosti vyjadriť jasný postoj zameraný na budúcnosť.

2. Úvod

2.1. V priebehu historického vývoja zohrávali univerzity významnú úlohu pri rozvoji európskej spoločnosti. Boli priamo v centre intelektuálneho života a v mnohých ohľadoch boli hnacou silou rozvoja.

2.2. Výskumní a akademickí pracovníci, ktorí sa po celom kontinente voľne pohybovali medzi nezávislými univerzitami, do značnej miery ovplyvnili názory na rôzne spoločenské javy a vedu. Mohli formovať generácie rôznych kruhov a osobností, ktoré boli rozhodujúce pre politický, sociálny a hospodársky vývoj európskej spoločnosti.

2.3. Keď sa počnúc 18. storočím začali postupne formovať národné štáty, univerzity sa v značnom rozsahu stali inštitúciami, ktoré poskytovali vzdelávanie v rámci štátov a slúžili národným záujmom v oblasti vedy a výskumu. Tento vývoj sa hlboko zakorenil. Napriek rastúcej internacionalizácii, a to aj v oblasti vedy, je vysokoškolské vzdelávanie a dokonca aj veda a technológia na univerzitách do určitej miery stále orientované vnútroštátne.

2.4. Politické zásahy sa postupne zintenzívňovali. Vzdelávacie systémy na všetkých úrovniach sú teraz založené a formované na národnom politickom rozhodovacom procese. Vysokoškolské vzdelávanie sa všade stalo jasnou vnútroštátnou záležitosťou. Charakterizujú ho mnohoraké a komplikované vnútroštátne inštitucionálne špecifiká, a často podobnosti vo vzdelávaní.

2.5. V tomto diverzifikovanom európskom kontexte sú dôležitými prvkami inštitucionálne rámce, finančné dohody, riadenie, stupeň nezávislosti a menovanie a kariérny postup vyučujúcich a výskumných pracovníkov.

2.6. Keďže veda nepozná hranice, akademickí a vedeckí pracovníci sa čoraz viac zapájajú do európskych a celosvetových sietí. Následne sa aj u výskumných programov prejavuje tendencia k internacionalizácii, hoci v obmedzenom rozsahu. Dôležitou výnimkou je však súkromné vysokoškolské vzdelávanie, a najmä obchodné školy, ktoré sú už svojou podstatou medzinárodnejšie pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a prístup.

2.7. Rímska zmluva a nasledujúce zmluvy neobsahujú kapitolu o vzdelávaní. V tom čase sa neprejavoval žiaden vzájomný vzťah medzi ekonomickou integráciou a vzdelávaním. Vzdelávanie fungovalo na vnútroštátnom základe a plne podliehalo „subsidiarite“. Akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa vzdelávania na európskej úrovni sa prijíma v rámci medzivládnej dohody.

2.8. Niektoré oblasti vzdelávania by sa však postupne stávali súčasťou integračného procesu. Táto zmena sa za výraznej podpory sociálnych partnerov začala u tých aspektov vzdelávania, ktoré boli najviac v priamom vzťahu s hospodárstvom a trhom práce, t. j. zlepšovanie zručností a odborná príprava.

2.9. Od roku 1986 prispieva študentský výmenný program Erasmus k internacionalizácii študijných programov. V roku 2009 sa tento program rozšíril o Erasmus Mundus. Treba spomenúť špeciálne programy Comett, výmenný program medzi univerzitami a podnikmi v oblasti technológií, Marie Curie, výmenný program pre výskumných pracovníkov, a program Sokrates zameraný na celoživotné vzdelávanie.

2.10. Veľkým krokom vpred pre univerzity bola Bolonská deklarácia, ktorú v roku 1999 podpísali ministri školstva 29 krajín.

2.11. Do bolonského procesu je teraz zapojených 46 členov z celej Európy. Všeobecným cieľom je vytvorenie Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania. V posledných desiatich rokoch sa počet diskutovaných tém podstatne zvýšil (3). Medzi priority bolonského procesu patria: zavedenie trojstupňového systému titulov – bakalársky/magisterský/doktorský – pričom vyšší dôraz sa bude klásť na doktorandské štúdium a výskum, zabezpečenie kvality, uznávanie kvalifikácií a diplomov, dĺžku štúdia, Európsky systém prenosu kreditov (ECTS), celoživotné vzdelávanie, sociálny rozmer vysokoškolského vzdelávania, na mobilitu vysokoškolského vzdelávania, mobilitu študentov a učiteľov a na preskúmanie vonkajšieho rozmeru Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania.

2.12. Lisabonská stratégia kladie silný dôraz na prepojenie medzi znalosťami a konkurencieschopnosťou. Fungovala ako katalyzátor. Pomohla presunúť univerzity z okraja do stredu záujmu Spoločenstva. Zvýšený počet výskumných a inovačných projektov, ktoré iniciovala Komisia, pomohol rozšíriť medzinárodnú spoluprácu v rámci Európy.

2.13. Komisia sa z rovnakého dôvodu rozhodla stanoviť v niekoľkých oznámeniach program diskusií o reforme a modernizácii univerzít (4).

2.14. Reformy univerzít v Európe postupujú rôznou rýchlosťou.

2.15. Obnovená Lisabonská stratégia v roku 2005 tiež podnietila vznik nových iniciatív na mobilizáciu univerzít. Najdôležitejšími sú rozhodnutia Rady o vytvorení Európskej rady pre výskum (ERC, 2007) a Európskeho inštitútu pre technológie a inovácie (EIT, 2008). Rovnakou problematikou sa zaoberá zelená kniha na tému „Európsky výskumný priestor – nové perspektívy“ (5).

2.16. Špecifickým prípadom je v tejto súvislosti Európska charta a Kódex správania o mobilite a voľnom trhu výskumných pracovníkov z roku 2005 (6). Chartu a kódex podpísalo 800 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Implementácia však poukazuje na to, že mnoho inštitúcií túto dohodu neuplatňuje. Niekedy prevážia špecifické a osvedčené tradície.

2.17. Komisia pripravuje európsky systém označovania na podporu implementácie charty a kódexu, ktorý by mal rešpektovať istú rozmanitosť prístupov.

2.18. Účinné zapojenie európskych univerzít do európskej integrácie je dlhodobým procesom. Akademici, vedci a študenti sa stále viac podieľajú na medzinárodnej dynamike, ale univerzity ako inštitúcie často brzdia tradície a vnútroštátne ustanovenia. Rozvoj v tejto oblasti spomaľuje aj skutočnosť, že vzdelávanie ako také ešte stále nie začlenené do európskej zmluvy.

2.19. Vytváranie sietí medzi akademickými a výskumnými pracovníkmi na celom svete sa vďaka vzájomnému pôsobeniu medzi univerzitami, výskumnými ústavmi a nadnárodnými spoločnosťami ďalej rozširuje. Tento trend sa odráža aj v programoch Spoločenstva.

2.20. Predkladané stanovisko sa zameriava na nové trendy a rámcové podmienky s cieľom účinnejšie a viditeľnejšie zaangažovať univerzity do procesu európskej integrácie. Univerzity by v súlade so svojim dlhodobým historickým poslaním nemali byť poháňané vpred iba lisabonskou agendou, ale mali by sa samy stať hlavným činiteľom tohto procesu.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. V posledných rokoch sa zintenzívnili iniciatívy a programy na podporu internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania v Európe.

3.2. EHSV sa nazdáva, že vzhľadom na nové impulzy by univerzity mali byť jasne začlenené do nového cyklu Lisabonskej stratégie.

3.3. Medzinárodné analýzy sa zhodujú na tom, že vzhľadom na rýchlosť technologického pokroku a inovácií, ako aj posilnenie konkurencieschopnosti, nie je európsky akademický svet dostatočne pripravený na to, aby v si tejto otázke v plnej miere plnil svoju úlohu a skôr svoj vplyv stráca (7).

3.4. Cieľom musí byť optimálny rozvoj talentu a rovný prístup – vrátane prechodu medzi jednotlivými úrovňami (vysokoškolského) vzdelávania a celoživotného vzdelávania – v celej Európe, pričom treba predchádzať akejkoľvek diskriminácii. Osobitným problémom je počet študentov, ktorí neukončia štúdium. Mali by sa rozvinúť účinnejšie metódy poradenstva. Verejné poslanie univerzít v Európe by sa malo zachovať a nepredstavuje prekážku pre zaručenie kvality a špičkovej úrovne (8).

Napriek všetkým odlišnostiam, ktoré so sebou tiež môžu prinášať podstatné rozdiely v kvalite akademických výsledkov, by sa mali podrobne preskúmať charakteristické črty spoločné pre celú Európu. V rámci tohto stanoviska treba zdôrazniť nasledujúce otázky:

3.5.1. Miera nezávislosti. Situácia je obzvlášť zložitá. Napriek tendencii zvyšovať nezávislosť univerzít, v priemere sú zásahy verejných orgánov aj naďalej dominantné (9). Absencia nezávislosti a zodpovednosti vedie k potvrdeniu tradičných perspektív a nadmernej regulácii. Verejná štruktúra podporovaná zapojením verejných orgánov by nemala oddialiť získanie nezávislosti (10). Cieľom by mala byť lepšia príprava študentov na trh práce a efektívnejší postoj k výskumu a inovácii.

3.5.2. Spôsob financovania. Aj v tejto otázke je situácia veľmi rozdielna, verejné financovanie je však vo všeobecnosti veľmi dôležité (11). Preto je vysokoškolské vzdelávanie a výskum spravidla do značnej miery závislé okrem iného od politických priorít, čo často vedie k nedostatočnému financovaniu. Navyše existuje príliš málo podnetov na diverzifikáciu finančných zdrojov, ako je financovanie prostredníctvom nadácií a podnikov a zavedenie školného spolu so štipendiami a pôžičkami (12).

3.5.3. Chýbajúca transparentnosť. Vzhľadom na absenciu dôveryhodných porovnateľných údajov o univerzitách nemôžu študenti ani výskumní pracovníci získať informácie o daných kompetenciách a študijných odboroch v Európe. Kľúčovým aspektom je európska metodológia klasifikácie ako nástroj transparentnosti. To by podnietilo výmenu poznatkov a spoluprácu v oblasti dostupných vzdelávacích a výskumných programov v celej Európe, ako aj adekvátnu informovanosť a kvalitu. Môže to povzbudiť celkovú mobilitu študentov aj výskumných pracovníkov.

3.6. Vzhľadom na to, že vzdelávanie a vysokoškolské vzdelávanie je výhradnou právomocou členských štátov, univerzity nie sú podnecované k tomu, aby sa snažili prekračovať vlastné obzory a hranice štátov. Výsledkom toho je fragmentovaný model inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktorý je v mnohých prípadoch viac alebo menej uzavretý voči dynamike vonkajšieho sveta.

3.7. Fragmentáciu okrem toho podporujú odlišné požiadavky kvality (aj pri uplatňovaní modelu bakalárskeho/magisterského štúdia), nie veľmi príťažlivé pracovné podmienky a často slabé finančné ustanovenia, ktoré, okrem najvyššej úrovne, obmedzujú otvorenosť, spoločné akademické hodnoty a cezhraničnú mobilitu.

3.8. Slabá nezávislosť má tendenciu vytvárať podobnosť a homogenitu medzi univerzitami. V mnohých krajinách skôr podporuje „všeobecné“ univerzitné študijné odbory a výskumné zariadenia namiesto rôznorodosti a odbornej špecializácie.

3.9. Výskumné a inovačné programy, ktoré sú často definované v rámci vnútroštátnych inovačných platforiem, vychádzajú najmä zo špecifík jednotlivých krajín a spravidla sa neopierajú o širšiu perspektívu. Prekrývanie a rozdielne rozvrhy a programy potvrdzujú fragmentáciu a v dôsledku toho bránia špecializácii.

3.10. Toto prostredie nie je vhodné na prilákanie výskumných a popredných vysokoškolských pedagógov zo zahraničia, ani z ostatných členských štátov alebo iných krajín sveta. Neustálou obavou je tiež odliv mozgov do USA. Čína medzitým podporuje vlastné vysoko špecializované špičkové univerzity a India ju bude nasledovať.

3.11. Viaceré európske zoskupenia univerzít čoraz viac koordinujú svoje názory na potrebu vytvoriť lepšie podmienky pre výskum a vývoj a potenciálne znalostné a inovačné kapacity (13). Spoločné výskumné programy sú sľubným nástrojom na spoluprácu a boj proti fragmentácii (14).

3.12. Po Bolonskej deklarácii z roku 1999, ktorej cieľom je vytvoriť do roku 2010 Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania zvýšením jeho konkurencieschopnosti prostredníctvom reforiem, sa Komisia touto otázkou znovu začala zaoberať v roku 2006 (15). Komisia správne uvádza, že „tento významný sektor hospodárstva a spoločnosti však potrebuje hlbokú reštrukturalizáciu a modernizáciu, ak Európa nechce zaostávať v globálnej konkurencii v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií“ (16).

3.13. Dochádza k úpravám, ale len veľmi pomaly. Vnútroštátne politiky, ktoré upravujú fungovanie univerzít, sa v okrem toho v jednotlivých členských štátoch značne odlišujú.

3.14. Diskusie prebiehajúce v akademických kruhoch na veľké sklamanie dokazujú, že aj vytváranie európskeho priestoru postupuje príliš pomaly.

3.15. Cena za nejednotnosť Európy môže byť veľmi vysoká. EHSV na záver týchto pripomienok odporúča, aby nový cyklus Lisabonskej stratégie, ktorý má začať v roku 2010, zahŕňal cielenú modernizáciu univerzít a spoluprácu medzi nimi, lepšiu koordináciu na európskej úrovni a skutočnú transparentnosť prostredníctvom klasifikácie.

4. Potreba nových perspektív

4.1. Definovaním spoločných cieľov a presadzovaním porovnateľných programov a politických opatrení v celej Európe sa Lisabonská stratégia snaží o dosiahnutie rovnováhy medzi zbližovaním a koordináciou na úrovni EÚ a ochranou právomocí jednotlivých štátov. Podľa názoru EHSV by univerzity ako kľúčové subjekty v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií mali mať v rámci lisabonského programu pevne vymedzené miesto.

4.2. Práve v období súčasnej krízy je potrebné klásť väčší dôraz na vzdelávanie a inovácie v tom najširšom zmysle slova, čo by malo otvoriť nové možnosti a priniesť nové príležitosti. V celej Európe by mali byť zabezpečené prebiehajúce programy výskumu, vývoja a aplikovaných technológií a lepšia mobilita (17) študentov a vysokoškolských pedagógov.

4.3. V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že na zvýšenie transparentnosti sú naliehavo potrebné porovnateľné údaje (18) a spoľahlivá európska metodika na posudzovanie a porovnávanie výsledkov univerzít v rôznych aspektoch, napríklad v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Musíme si uvedomiť, že ak chceme dosiahnuť žiadanú rôznorodosť, špecializáciu a pestrosť, nemôžeme sa obmedziť na jednoduché získavanie údajov. Používaním rôznych metód môžeme zlepšiť metodiku a rozpracovanie kritérií. Žiaducou je aj spolupráca s OECD.

4.4. Programy spomenuté v 2. časti predstavujú zásadnú podporu pre cezhraničné výmeny. Výrazným krokom vpred je zriadenie Európskej rady pre výskum (ERC). Táto rada ako hnacia sila výskumných projektov musí podporovať internacionalizáciu univerzít. Financovanie výskumu a jeho realizácia musia byť aj naďalej dve striktne oddelené činnosti.

4.5. ERC prináša väčšiu cezhraničnú mobilitu výskumných pracovníkov, a to zavedením tzv. piatej slobody, ktorá je úzko spojená s Európskou chartou výskumných pracovníkov a Kódexom správania pre nábor výskumných pracovníkov (19). Na dosiahnutie želaných výsledkov je veľmi potrebné prispôsobené vybavenie a lepšie administratívne a daňové rámcové podmienky.

4.6. Ďalším dôležitým krokom je zriadenie Európskeho technologického inštitútu (ETI). ETI by mal podporovať nadväzovanie vzťahov a partnerstiev. Súčasne by sa mala zlepšiť európska koordinácia univerzitných programov. Ďalším významným krokom je nový návrh Komisie na vytvorenie fóra medzi podnikmi a univerzitami.

4.7. Univerzity a výskumné ústavy nie sú zatiaľ zahrnuté v piatich iniciatívach zameraných na partnerstvá, ktoré stanovila Rada s cieľom vytvoriť Európsky výskumný priestor (ERA). Zo šiestich oblastí, ktoré navrhuje zelená kniha o rozvoji ERA (20) boli do prehĺbenia spolupráce zapojené všetky okruhy okrem univerzít (a všeobecne výskumných ústavov). To sa nezhoduje s názorom EHSV na univerzity v rámci Lisabonskej stratégie (21).

4.8. Takisto by sa mali zlepšiť podmienky pre veľkokapacitné výskumné zariadenia (CERN) v celej Európe a ďalšie spoločné výskumné centrá, ktoré prepájajú skupiny univerzít. Rozsiahle infraštruktúry umožňujú dosiahnuť kritickú kapacitu a získať mnoho angažovaných výskumných pracovníkov, ktorí môžu prilákať dodatočné finančné zdroje.

4.9. Podľa názoru EHSV by mala byť súčasná kríza novým východiskovým bodom s jasnými a udržateľnými perspektívami na zachovanie postavenia Európy ako plnohodnotného konkurenta a partnera v oblasti vedy a technológie.

5. Reakcia na dynamický kontext

5.1. Záväzok členských štátov a univerzít

5.1.1. Tri piliere – vzdelávanie, veda a inovácie – si vyžadujú jednoznačný záväzok zo strany členských štátov. Vyžadujú si tiež plnohodnotnú účasť samotných univerzít a zároveň by mali viesť k zapojeniu súkromného sektora. Najlepšie výsledky sa podarí dosiahnuť flexibilným postupom zhora nadol a zdola nahor medzi mnohými zainteresovanými stranami.

5.1.2. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že vytváranie celosvetových sietí, dynamika technológií a výskumu, cielená špecializácia a neviazaný talent formujú pre univerzity (na úrovni štátov) nové podmienky, ktoré im umožňujú hľadať nové horizonty (22).

5.1.3. Cieľom nie je oslabiť kultúrnu rozmanitosť, práve naopak. Rozmanitosť jednotlivých krajín a regiónov je jednou zo silných stránok Európy. Je však jasné, že pre podporu rozmanitosti v tejto oblasti a jej odnožiach bude lepšia zastrešujúca stratégia vychádzajúca zo spoločných analýz a dohodnutých cieľov, ktorá by bola zameraná na prekonanie pretrvávajúcich prekážok a presadzovanie kvality a špecializácie.

5.1.4. Vysokoškolské inštitúcie musia mať predovšetkým spoločné zameranie a spoločný postoj, vrátane spoločných akademických hodnôt, kultúrnej a akademickej otvorenosti, menšej administratívnej záťaže, cezhraničných kontaktov, transparentnosti v odborných kvalifikáciách a výsledkoch, cezhraničných technologických projektov a cezhraničnej mobility. To všetko sa dá dosiahnuť aj pri zachovaní kultúrnej rozmanitosti.

5.1.5. Väčšia miera nezávislosti a samosprávy, väčšia flexibilita a spoľahlivosť vo financovaní a transparentnosť podporia modernizačné iniciatívy samotných univerzít. Podnietia postup zdola nahor, ktorý bude zameraný na zvýšenie štandardu, zlepšenie kvality a špecializáciu.

5.1.6. Silným podnetom na úpravu systému vysokoškolského vzdelávania pre európskych študentov a talentovaných ľudí z tretích krajín by mala byť európska demografická situácia. Pokiaľ sa neuskutočnia isté úpravy, bude to mať v budúcnosti za následok výrazné nedostatky. Európa potrebuje vyšší podiel vysokokvalifikovaných ľudí, aby mohla pomocou výskumu, šírenia poznatkov a inovačných kapacít zlepšovať produktivitu.

5.1.7. Musíme mať na pamäti, že aj USA dokážu udržať svoje vedúce postavenie v mnohých oblastiach len vďaka tomu, že ich univerzity sú pre ľudí zo zahraničia atraktívne.

5.2. Transparentné podmienky a hodnotenie kvality

5.2.1. Spoločnosť založená na vedomostiach, ktorá sa uvádza v Lisabonskej stratégii, si vyžaduje vyšší stupeň medziodborového a medzisektorového vzdelávania a výskumu, čím nahradí jednoodborové zamerania.

5.2.2. Podpora transparentných podmienok pre univerzity nebude viesť k uniformite, ale bude reagovať na potrebu diferenciácie a špecializácie. Táto špecializácia podnieti spolufinancovanie zo strany súkromného sektora tam, kde to bude žiaduce (23).

5.2.3. V tejto súvislosti EHSV vrelo víta nedávnu iniciatívu Komisie na vypracovanie európskej metodiky hodnotenia výsledkov univerzít.

5.2.4. Európsky rebríček by mal byť výsledkom hĺbkového hodnotenia zo strany vybraných expertov a okrem citácií by v ňom mala byť zahrnutá aj kvalita vzdelávania a výučby, výskum, inovácie, styky, „mapovanie“ špecializácií, medziodborové kompetencie, inštitucionálne vzťahy medzi univerzitami a nezávislé výskumné ústavy (24) a taktiež logistické služby pre študentov. Na posudzovanie výsledkov univerzít sú potrebné viacrozmerné európske metódy hodnotenia.

5.2.5. „Mapovanie“ pravdepodobne podporí cielenú cezhraničnú mobilitu študentov, vysokoškolských pedagógov, profesorov a výskumných pracovníkov. Bude reagovať na trend panujúci medzi študentmi, ktorí hľadajú najlepšie študijné programy v konkrétnom odbore, a následne bude podporovať potenciálne talenty.

5.2.6. „Mapovanie“ tiež prispeje k zlepšeniu úrovne priemerného výskumu, a to vytváraním nových sietí a prístupom zameraným na spoluprácu a konkurencieschopnosť v celej Európe. Tieto siete a nové partnerstvá medzi kompetenčnými centrami podnietia vytváranie mnohých významných vzájomných prepojení, vrátane cezhraničného medziodborového výskumu, a pripravia podmienky na vypracovanie nových riešení.

5.3. Vonkajšie vplyvy a prepojenia

5.3.1. V súčasnej situácii sú verejné výdavky všade pod tlakom. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zachovať výšku rozpočtov na vzdelávanie a chod univerzít, aby sa udržala vedomostná infraštruktúra a aby mohla pokračovať realizácia reformných programov.

5.3.2. Súčasná dynamika v oblasti výskumu a technológií zdôrazňuje, že je potrebná modernizácia a nové riešenia. Okrem nevyhnutných úprav na samotných univerzitách je potrebné povzbudzovať vytváranie partnerstiev v rámci verejného sektora ako aj verejno-súkromných partnerstiev. Financovanie zo súkromných zdrojov môže zrýchliť trend výskumu zameraného na riešenie problémov, ktorý sa v USA stáva čoraz úspešnejšou metódou.

5.3.3. Európska koordinácia vnútroštátnych inovačných programov, na ktorých sa podieľajú univerzity, môže byť prospešná a užitočná. Doposiaľ tieto programy, ktoré sú často definované v rámci národných inovačných platforiem, vychádzajú zo špecializácií jednotlivých krajín a zameriavajú sa na vnútroštátne priority. V dôsledku toho zvyčajne nedostatočne zohľadňujú širší európsky program alebo časový harmonogram a neberú do úvahy ani prekrývanie sa či žiaduce vedľajšie účinky v európskom kontexte.

V konkrétnych prípadoch sú navyše najviac žiaduce cezhraničné a celoeurópske prístupy a projekty.

5.3.4. Spoločné technologické iniciatívy, verejno-súkromné projekty definované a spolufinancované na európskej úrovni, môžu byť v tejto súvislosti samozrejme tiež užitočné.

5.3.5. Úspešným národným programom v tomto smere, ktorý možno považovať za vhodný príklad pre európske aplikácie a zlepšenie celoeurópskych výsledkov v oblasti vedy, je nemecká iniciatíva v oblasti výnimočnosti (25) z roku 2005.

5.3.6. Okrem existujúcich európskych programov s ich vlastnými stimulmi podporí lisabonský program pre univerzity aj konkurencieschopnosť vysokoškolského vzdelávania v širšom meradle a podnieti tak snahy o dosiahnutie špičkovej úrovne.

5.3.7. Podľa EHSV môže zriadenie poradenských vzdelávacích platforiem na úrovni EÚ (26) – podobne ako technologických platforiem – prispieť k prediskutovaniu európskych vzdelávacích plánov a programov a otázok, ako sú potreby európskeho trhu práce, žiaduce schopnosti, akreditácia, praktické aspekty týkajúce sa celoživotného vzdelávania, kvalifikačné a profesijné profily, moderné vzdelávacie metódy atď.

5.3.8. Tieto poradenské platformy by sa mali z akademických kruhov rozšíriť aj na neštátne subjekty – sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť.

5.4. Podpora mobility

5.4.1. Pre mladšie generácie je Európa ako entita skutočnosťou. Spoľahlivé a transparentné informácie na európskej úrovni o najlepších študijných programoch v každom odbore, ako aj o špecializovanom zameraní univerzít a fakúlt naplnia očakávania mnohých mladých ľudí a podporia cezhraničné výmeny. Študenti a výskumní pracovníci by mali mať viac možností na rozvoj medziodborových profesií v Európe. Prínosom bude zvýšená mobilita výskumných pracovníkov, a to aj medzi verejnými inštitúciami aj súkromným sektorom.

5.4.2. Na európskej úrovni by mali byť dôkladne preskúmané prekážky brániace špecializácii, ktorá vytvára priaznivé podmienky pre výmeny mladých nadaných výskumných pracovníkov. Zlepšovaním informovanosti a budovaním európskych centier výskumu a vzdelávania špičkovej kvality sa podporuje vytváranie konštruktívnej konkurencie medzi európskymi univerzitami.

5.4.3. Veľmi žiaducim je celoeurópsky, na budúcnosť zameraný prístup k výskumným pracovníkom a študentom z tretích krajín. Niektoré krajiny tento prístup už uplatňujú (27).

5.4.4. Rozdielne pracovné zmluvy nie sú samy osebe zvláštnym problémom. Odlišné druhotné pracovné podmienky však môžu byť prekážkou, napr. ak ide o osobitné vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa sociálneho zabezpečenia. Súčasné preverovanie možností celoeurópskeho dôchodkového fondu pre výskumných pracovníkov je veľmi vítané. Mali by sa presadzovať zásady, ktoré Komisia zdôraznila vo svojom oznámení o európskom partnerstve pre výskumných pracovníkov (28).

5.4.5. Osobitným prípadom, ktorému treba venovať pozornosť, je navrhovanie rozpočtov pre programy a projekty. Keďže referenčné a administratívne postupy sa medzi jednotlivými krajinami líšia, mali by byť v záujme uľahčenia internacionalizácie podrobne preskúmané.

5.4.6. Uľahčovanie mobility zase zvýši príťažlivosť existujúcich, ale aj nových vedomostných centier a zoskupení v Európe. Ako zdôraznila Komisia, tieto centrá a zoskupenia budú presadzovať medziodborové činnosti a posilnia veľmi potrebné vzájomné väzby medzi vedeckou obcou a súkromným sektorom.

5.5. Regionálny rozmer

5.5.1. Hospodárske zoskupenia spájajúce univerzity, výskumné centrá a súkromný sektor sú vo svojom regióne spravidla zanietenými priekopníkmi. Zoskupenia môžu byť veľmi nápomocné aj pri podpore ďalšieho regionálneho rozvoja. Regióny a univerzity treba nabádať k účinnejšej spolupráci.

5.5.2. Zo skúseností z praxe vyplýva, že rozšírenie kompetenčných centier so špičkovým výskumom a výučbou prehlbuje spoluprácu s podnikmi v regiónoch a mestských aglomeráciách (29). Zviditeľnenie univerzít a ich špecializácií v ich domácom prostredí môže byť prínosné pre rast a zamestnanosť vo veľkých urbanizovaných oblastiach.

5.5.3. Špecializácia a rozmanitosť predstavujú rôzne cesty k dosiahnutiu špičkovej kvality. Niektoré univerzity medzi sebou súťažia a vzájomne spolupracujú na svetovej úrovni, iné sú regionálnymi centrami špičkovej kvality.

5.5.4. Všetky univerzity je nutné nabádať k tomu, aby sa zapájali do diania v okolitej spoločnosti. Je potrebné, aby okrem svojho hlavného poslania, ktorým je vzdelávanie a výučba, ďalej rozvíjali tretí typ aktivít, ako je šírenie poznatkov a inovácií v spoločnosti, spoločenská angažovanosť na miestnej úrovni, celoživotné vzdelávanie a prínos pre regionálny a miestny rozvoj.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Pozri rozsiahly zoznam vhodných ukazovateľov uvedený nižšie v bode 5.2.4.

(2) Pozri tiež stanovisko EHSV na tému „Cesta k európskej spoločnosti založenej na vedomostiach – príspevok organizovanej občianskej spoločnosti k Lisabonskej stratégii“ (Ú. v. EÚ C 65, 17.3.2006, s. 94), v ktorom potvrdil potrebu vytvorenia spoločného európskeho vedomostného priestoru založeného na spolupráci v oblasti vzdelávania, inovácie a výskumu.

(3) Rozdiely v akademických štruktúrach a tradíciách podnietili vznik širokej diskusie o bolonskom procese a jeho implementácii. Pozri napríklad nemeckú publikáciu „Deutscher Hochschulenverband“.

(4) Mobilizácia vzdelanosti v Európe: ako môžu univerzity v plnej miere prispieť k Lisabonskej stratégii (KOM(2005) 152 v konečnom znení), Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie (KOM(2006) 208 v konečnom znení), Nové partnerstvo pre modernizáciu univerzít: fórum EÚ pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi (KOM(2009) 158 v konečnom znení).

(5) Táto zelená kniha z apríla 2007 sa zameriava na šesť oblastí v rozvoji ERA: výskumných pracovníkov, medzinárodnú spoluprácu, spoločné výskumné programy, výskumné infraštruktúry, presun znalostí a duševné vlastníctvo. Pozri tiež pripomienky EHSV v dokumente Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 1.

(6) Odporúčanie Komisie z 11. marca 2005 schválené Radou.

(7) Pozri okrem iného „The future of European Universities, Renaissance or Decay“ od Richarda Lamberta a Nicka Butlera, Centre for European Reform, jún 2006, a „High Aspirations, Agenda for reforming Universities“, Breugel, august 2008. Na strane VII uvádza, že autori sa zaoberajú vysokoškolským vzdelávaním a predkladajú ambiciózny program v presvedčení, že modernizácia univerzít je jedným z kľúčových predpokladov na posilnenie rastu v Európe. Na základe toho EHSV víta nedávnu Pražskú deklaráciu Európskeho združenia univerzít z roku 2009, ktorá vedúcim politickým predstaviteľom predkladá dôrazné posolstvo a okrem toho identifikuje 10 významných faktorov úspechu európskych univerzít na nasledujúce desaťročie.

(8) V tejto súvislosti treba vyzdvihnúť, že Univerzita Berkeley, 3. najlepšia univerzita v USA, je verejnou inštitúciou.

(9) Niekedy dochádza aj k opačným krokom. V tejto súvislosti je príkladom zákon o univerzitách z roku 2003 v Dánsku, ktorý zvýšením politického vplyvu značne znížil nezávislosť výskumných pracovníkov a univerzít.

(10) Pozornosť treba okrem nezávislosti venovať aj „samospráve“ univerzít.

(11) Neželaným vedľajším účinkom je, že len obmedzený počet univerzít má presný výpočet svojich celkových nákladov.

(12) EHSV sa odvoláva na Komisiu: školné možno zaviesť za predpokladu, že budú poskytované štipendiá a pôžičky na zabezpečenie rovného prístupu k vzdelávaniu.

(13) Liga európskych výskumných univerzít, skupina z Coimbry, Liga IDEA, RISE.

(14) Takáto cezhraničná spolupráca bude prínosná aj pre základný výskum, ktorý sa bude realizovať v rámci (veľkých) projektov EÚ.

(15) Oznámenie na tému „Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie“, máj 2006, KOM(2006) 208 v konečnom znení. Pozri tiež oznámenie na tému „Mobilizácia vzdelanosti v Európe: ako môžu univerzity v plnej miere prispieť k Lisabonskej stratégii“, apríl 2005, KOM(2005) 152 v konečnom znení.

(16) KOM(2006) 208 v konečnom znení, s. 11.

(17) Význam výrazu „mobilita študentov“: pozri komuniké Rady z apríla 2009 k bolonskému procesu – do roku 2020 by malo minimálne 20 % študentov absolvovať študijný pobyt alebo stáž v zahraničí.

(18) Tieto údaje musia obsahovať informácie o systémoch a organizáciách zabezpečujúcich financovanie/sponzorstvo výskumu a vývoja. Takisto je potrebné zohľadniť úlohu spolupráce s výskumnými ústavmi a priemyselnými podnikmi mimo univerzít a ich zapojenie.

(19) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(20) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(21) Názory členských štátov a prístup EHSV sú uvedené vo výsledkoch verejnej konzultácie k zelenej knihe, apríl 2008, s. 20 a ďalej.

(22) Pozri, okrem iného, Prof. H. Wissema: The Third Generation Universities (Univerzity tretej generácie), kde autor popisuje moderné výzvy a príležitosti pre univerzity, a to na základe konkrétnych príkladov, napr. z Univerzity v Cambridge a Louvain.

(23) Príklad USA dokazuje, že vďaka transparentnosti, diferenciácii a špecializácii každý výskumný pracovník a vedec na svete vie, ktorá univerzita v USA je najlepšie vybavená pre určitú oblasť. Tieto základné podmienky podporujú aj spolufinancovanie zo strany súkromného sektora a nadácií.

(24) V niektorých európskych krajinách, najmä vo Francúzsku a Nemecku, sa väčšina výskumných činností realizuje vo výskumných ústavoch s úzkymi väzbami na univerzity, ktoré treba aj naďalej podporovať.

(25) Zámerom iniciatívy v oblasti výnimočnosti z roku 2005 je zvýšiť atraktivitu Nemecka z hľadiska výskumu, podporiť jeho konkurencieschopnosť a upozorniť na vynikajúce výsledky nemeckých univerzít a nemeckej vedeckej obce. Iniciatíva podporuje špičkový výskum. Na financovanie programu v rokoch 2006 – 2011 bolo vyčlenených 1,9 miliardy EUR.

(26) Zriadenie vzdelávacích platforiem navrhol pán F. A. van Vught, bývalý rektor Univerzity v Twente, počas fóra medzi univerzitami a podnikmi, ktoré sa konalo 6. februára 2009. Zaujímavým poznatkom je skutočnosť, že Fínsko nedisponuje veľkým množstvom právnych predpisov, ktoré by sa týkali univerzít, zásadný vplyv v tomto smere má však tripartitný dohľad.

(27) Jedným z príkladov je Holandsko, kde študuje približne 10 tisíc doktorandov, pričom 30 % z nich pochádza zo zahraničia.

(28) Lepšia kariéra a viac mobility: Európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov, KOM(2008) 317 v konečnom znení.

(29) Ako príklady možno uviesť regióny Cambridge, Eindhoven, Stuttgart a Öresund. Pozri tiež prebiehajúce projekty a publikácie OECD o úlohe vysokoškolského vzdelávania v rozvoji regiónov a miest (http://www.oecd.org/document/16/0,3343,en_2649_35961291_34406608_1_1_1_1,00.html).

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/56

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vplyv fondov súkromného kapitálu, zaistených fondov a štátnych investičných fondov na priemyselné zmeny v Európe“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 128/10)

Spravodajca: pán MORGAN

Pomocný spravodajca: pán POP

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Vplyv fondov súkromného kapitálu, zaistených fondov a štátnych investičných fondov na priemyselné zmeny v Európe“.

Poradná komisia pre priemyselné zmeny poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 10. septembra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra) prijal 167 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Účelom tohto stanoviska je zamyslieť sa nad vplyvom štátnych investičných fondov a alternatívnych investičných fondov na priemyselné zmeny. Medzi alternatívne investičné fondy patria fondy súkromného kapitálu (private equity) a zaistené fondy (hedge funds). EHSV zadal zákazku poradenskej spoločnosti „Wilke Maack und Partner“ (WMP), ktorá dodala 87-stranovú správu. Podrobnú analýzu tejto problematiky nájdu čitatelia predkladaného stanoviska v spomínanej správe. Úplne iný pohľad na alternatívne a štátne investičné fondy nájdu v príspevku „The New Power Brokers“ zverejnenom na internetovej stránke McKinsey Global Institute.

1.2. Fondy, ktorým sa venuje toto stanovisko ovplyvňujú priemyselné zmeny rozličným spôsobom. Štátne investičné fondy sú konvenčnými investormi, ktorí na trhu kupujú a predávajú. Zaistené fondy kupujú a predávajú akcie, väčšinou v pozícii obchodníkov, no niektoré môžu aj aktívne investovať. Fondy súkromného kapitálu majú stratégiu priameho investovania prostriedkov. O uvedených troch spôsoboch investovania nie je možné vyvodiť všeobecné závery, keďže sú pomerne odlišné. Na konci 3, 4 a 5 bodu sú uvedené SWOT analýzy týchto troch fondov od WMP.

1.3. Zo skúseností a zo štúdie je zrejmý jeden spoločný aspekt: všetky sociálne dôsledky, vrátane priemyselných zmien, budú značne zmiernené kvalitnejšími informáciami, ich šírením a predovšetkým transparentnosťou. EHSV jednoznačne podporuje zlepšenie uvedených troch aspektov vo všetkých prípadoch.

1.4. Súkromný kapitál má tri dôležité aspekty. Má kladný vplyv, keď sa použije ako rizikový kapitál, ako kapitál pri financovaní ozdravenia a reorganizácie alebo pri raste rodinných podnikov. Na druhej strane nedávne agresívne spôsoby financovania spojené s rozsiahlejším skupovaním podnikov s využitím cudzieho financovania (leverage buy-outs – LBO) môžu byť príčinou úpadku alebo takmer úpadku mnohých firiem s potenciálne katastrofálnymi následkami pre všetkých zúčastnených, vrátane zamestnancov. Má to aj dôležitý sociálny rozmer, ktorý môže zahŕňať zlepšenie aj zhoršenie miery zamestnanosti, úrovne zárobkov a sociálnych práv. Keďže zber údajov je problematický, WMP nám poradila, aby sme pri vyvodzovaní záverov postupovali veľmi opatrne v tom zmysle, že so spoločnosťami, za ktorými stoja fondy súkromného kapitálu, sa zaobchádza horšie alebo sa k nim pristupuje tvrdšie v kontexte celkového zrýchlenia priemyselných zmien a reštrukturalizácie, ktoré prebiehali v posledných dvoch desaťročiach. V Európe možno nájsť množstvo príkladov zhoršovania pracovných podmienok a pracovných vzťahov, v ktorých kapitálové fondy nezohrávajú žiadnu úlohu.

1.5. Vo všeobecnosti činnosť zaistených fondov neovplyvňuje priemyselné zmeny, ale sú pritom aj výnimky. Zaistené fondy sú dôležití kupci podnikov, ktoré sa ocitli v núdzi kvôli zadlženiu. Ako také sú kupujúcimi poslednej inštancie a môžu zohrávať dôležitú úlohu pri záchrane a reorganizácii podnikov v núdzi. Fúzií a akvizícií sa môžu zúčastňovať na obidvoch stranách. Tvorí sa tak hodnota, ale vplyv na priemyselné zmeny nie je vždy kladný. Krátkodobé zameranie sa javí ako potenciálne negatívne. Iné obavy zahŕňajú nedostatok transparentnosti a potenciál systémového rizika zhoršovaný financovaním z cudzích zdrojov.

1.6. Činnosť štátnych investičných fondov má dve dôležité hľadiská. Ku kladom štátnych investičných fondov patrí ich model dlhodobej držby akcií a ich ochota byť kupujúcim poslednej inštancie. K záporom patrí nedostatok transparentnosti a potenciál využívať svoje vklady na strategické politické účely.

1.7. Veľký význam nadobudla aj internacionalizácia kapitálových trhov. Investičné inštitúcie zhromaždili portfóliá obsahujúce kapitál pochádzajúci z celého sveta a podporujú medzinárodné fúzie a akvizície. Na podniky a regulačné orgány sa vytvára tlak, aby preniesli hlasovacie práva z vedenia na akcionárov. Kvôli hrozbe fúzií a akvizícií, ako aj aktivizmu akcionárov sa vedenia firiem v EÚ začali zaujímať o rozsiahle priemyselné zmeny. Do určitej miery to podkopalo vzťahy medzi vedením a akcionármi a vo všeobecnosti skrátilo časové vyhliadky vedenia. V takomto kontexte podnikajú alternatívne a štátne investičné fondy.

1.8. Správcovia konvenčných inštitučných fondov (CIFM), ktorí spravujú dôchodkové, poistné a podielové fondy prichádzajú veľmi často do kontaktu so správcami alternatívnych investičných fondov (AIFM). Sú hlavnými investormi alternatívnych investičných fondov, predávajú svoje investície fondom súkromného kapitálu ako LBO, kupujú portfóliové spoločnosti, keď z nich fond súkromného kapitálu odíde, ich investície do spoločností sú v hre, keď aktivisti zaistených fondov intervenujú pri fúziách a akvizíciách a sú akcionármi, ktorí požičiavajú podiely zaisteným fondom, takže tie môžu predávať v baissovom predaji. Nakoniec sú v pozadí ktorejkoľvek environmentálnej, sociálnej a riadiacej politiky uplatňovanej alternatívnymi investičnými fondmi. CIFM sú protikladom AIFM.

1.9. Podľa správy WMP a na základe iných náhľadov zahrnutých do tohto stanoviska patria odporúčania EHSV do troch kategórií: regulácia a transparentnosť, zmeny a doplnenia jestvujúcich sociálnych právnych predpisov a zodpovednosť CIFM.

1.10. Regulácia činnosti AIFM je predmetom navrhovanej smernice EÚ, ku ktorej EHSV vypracuje samostatné stanovisko. Z pohľadu EHSV je dôležité poznamenať, že alternatívne investičné fondy nespôsobili krízu, ale kríza sa ich vážne dotkla. Naďalej prevláda značná neistota v tom, akú úlohu tieto fondy zohrávali, a jednoznačne treba požadovať väčšiu transparentnosť prostredníctvom vhodnej regulácie.

1.11. EHSV schvaľuje zásady šesťstupňovej regulácie zaistených fondov, ktorú v júni 2009 navrhla International Organisation of Security Commissions (IOSCO) a ktoré sú vysvetlené v bode 4. EHSV odporúča Komisii, aby sa týmito zásadami inšpirovala a posilnila ich pri regulácii AIFM v navrhovanej smernici. Aj keď IOSCO ukončila rozbor rizík, ktoré fondy súkromného kapitálu predstavujú pre finančnú sústavu, neboli ešte urobené žiadne regulačné návrhy. EHSV odporúča, aby Komisia upravila zásady IOSCO pre zaistené fondy podľa profilu fondov súkromného kapitálu.

1.12. Ako sa hovorí v bode 5, zásady zo Santiaga dohodnuté štátnymi investičnými fondmi poskytujú základ zlepšenia ich transparentnosti a správy. Zostáva však urobiť oveľa viac. EHSV vyzýva Komisiu, aby naďalej tlačila na medzinárodnú pracovnú skupinu štátnych investičných fondov, aby sa pokračovalo s potrebným vývojom.

1.13. V niektorých právnych systémoch sa zaistené fondy a fondy súkromného kapitálu, ktoré vlastnia a kontrolujú spoločnosti, nepovažujú za zamestnávateľov a sú preto vyňaté z právnych povinností zamestnávateľov. Európska smernica o nadobudnutých právach, ktorá chráni nároky a podmienky zamestnancov v prípade akvizície sa vo všeobecnosti neuplatňuje na prípady akvizícií alternatívnymi investičnými fondmi vzhľadom na to, že tie skôr preberajú podiely, takže osoba zamestnávateľa sa nemení. EHSV odporúča, aby sa smernica o nadobudnutých právach 2001/23/ES (1) v prípade akvizícií zaistenými fondmi a fondmi súkromného kapitálu sprísnili, čím sa

—	zachovajú práva zamestnancov, vrátane práva na oboznámenie a vypočutie,

—	zabezpečí, že prevod podnikov formou predaja podielov nebude vyňatý spod pôsobnosti smernice,

—	zabezpečí, že tieto kroky budú v súlade s národným a európskymi právnymi predpismi.

1.14. Aby sa zohľadnila situácia, ktorú vytvárajú zaistené fondy a fondy súkromného kapitálu, EHSV navrhuje doplniť a zmeniť smernicu Rady 94/45/ES o vytvorení európskych podnikových rád (2) a smernicu 2002/14/ES, ktorou ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami (3) tak, že pred uzavretím obchodov s fondmi súkromného kapitálu, počas akéhokoľvek reštrukturalizačného procesu alebo pred ich odchodom sa zabezpečia účinnejšie konzultačné práva pri rešpektovaní postavenia všetkých zúčastnených.

1.15. Stále väčší počet dôchodkových fondov a poisťovní vlastní podiely v zaistených fondoch a fondoch súkromného kapitálu a ich úpadok by mohol záporne ovplyvniť nároky osôb v dôchodkových sústavách. EHSV žiada Komisiu, aby preskúmala smernicu 2003/41/ES (4), ktorá upravuje činnosť inštitúcií zabezpečujúcich dôchodkové nároky z pracovnoprávnych vzťahov a dohľad nad nimi, čím sa zabezpečí, že

—	zamestnanci a zástupcovia odborov budú zapojení do konzultácií o dôchodkových investíciách a súvisiacich rizikách a že ich názory budú rešpektované,

—	členské štáty budú využívať osvedčené postupy, ktorými zabezpečia, aby podnikové dôchodkové nároky nadobudnuté zamestnancami boli chránené pred úpadkom.

1.16. EHSV vyzýva Komisiu, aby v ďalšej smernici stanovila jasné, jednoznačné pravidlá, ktoré zabezpečia transparentné využívanie fondov, vrátane priameho zapojenia zástupcov zamestnancov a podnikov.

1.17. EHSV vyzýva CIFM, aby uplatňovali zásady zodpovedného investovania (PRI) vo všetkých svojich obchodoch s AIFM. Tieto zásady, ktoré riešia problematiku životného prostredia, sociálne otázky a otázky správy a riadenia boli vypracované na základe iniciatívy inštitucionálnych investorov v spolupráci s finančnou iniciatívou ekologického programu OSN a projektom globálneho partnerstva OSN. EHSV odporúča, aby štátne investičné fondy nasledovali príklad nórskeho dôchodkového fondu a takisto prijali spomenuté zásady zodpovedného investovania.

1.18. Okrem toho EHSV súhlasí so zásadami zodpovedného investovania do fondov súkromného kapitálu vydanými radou PRI. Zásady sú vypracované tak, aby pomohli CIFM investovať do fondov súkromného kapitálu, pričom sa zbavia správcovskej zodpovednosti v oblasti životného prostredia, sociálnych otázky a otázok správy a riadenia voči portfóliovým spoločnostiam, do ktorých investujú. EHSV by privítal vypracovanie podobného súboru zásad pre zaistené fondy.

2. Vlastníci, vedenie a investori

2.1. Väčšina spoločností v členských štátoch EÚ sú súkromnými rodinnými podnikmi. Keď sa tieto rodiny nakoniec vzdajú kontroly, spoločnosť môže nadobudnúť iná spoločnosť (predaj podniku), môže sa predať spoločnosti, ktorá je fondom súkromného kapitálu (odkúpenie podielov) alebo premeniť na akciovú spoločnosť prostredníctvom prvej verejnej ponuky na burze. Charakter rodinného podniku je zvyčajne dlhodobým javom a spája sa s vlastníckou zodpovednosťou za všetkých zúčastnených, osobitne za pracovnú silu.

2.2. Niektorí podnikatelia hľadajú fond súkromného kapitálu na podporu v počiatočnej fáze rozvoja spoločnosti. Počiatočný kapitál slúži na preskúmanie, zhodnotenie a vypracovanie počiatočnej koncepcie výrobku alebo služby. Štartovací kapitál slúži na vývoj produktu a jeho uvedenie na trh. Podnikatelia sa pri tomto špekulatívnom kapitále musia spoľahnúť na rodinu a priateľov, ale investori do začínajúcich podnikov (business angels) a poskytovatelia rizikového kapitálu sa takisto môžu rozhodnúť investovať. Rozvojový kapitál podporuje rast spoločnosti. Nie je nezvyčajné, že v tejto fáze nastupujú poskytovatelia rizikového kapitálu.

2.3. Fondy súkromného kapitálu investujú do súkromných spoločností odkupovaním podielov (buy-out). Môže to znamenať, že zakladajúca rodina sa tým vzdá vlastníctva, alebo to môže znamenať, že sa z akciovej spoločnosti obchodovanej na burze stane súkromná spoločnosť. Pri odkúpení podielov vedením spoločnosti (management buy-out) je vedenie spoločnosti kupcom, zvyčajne s podporou fondov súkromného kapitálu. V tejto súvislosti fondy súkromného kapitálu financujú aj odkúpenie podielov zamestnancami (workers buy-out). Náhradné financovanie predstavuje kúpu podielov jestvujúcej súkromnej spoločnosti od iného fondu súkromného kapitálu. Tento druh transakcie umožňuje prvému fondu vyťažiť hodnotu príhodným spôsobom. Väčšina fondov súkromného kapitálu je časovo obmedzená.

2.4. Fúzie a akvizície sú v živote podnikov veľmi dôležité. Podniky sa rozrastajú tým, že kupujú ďalšie podniky a tieto nákupy financujú buď dlhmi alebo vlastným kapitálom. Podniky sa stanú predmetom akvizície väčšinou preto, že majú cenné aktíva, ktoré aktuálne vedenie nedokáže optimálne využiť.

2.5. Keď podniky začnú vykazovať známky neúspechu a problémov, je možné ich ešte zachrániť, no môžu na to byť potrebné extrémne kroky, ktoré urýchlia potrebné a nevykonané priemyselné zmeny a ovplyvnia sociálne a hospodárske záujmy akcionárov, zamestnancov a iných subjektov. Výsledkom môže byť návrat k rentabilite vďaka novému manažmentu, záchrana akvizíciou, kúpenie fondom súkromného kapitálu alebo reorganizácia po úpadku.

2.6. Väčšina majetku sa investuje do akciového kapitálu, t. j. do akcií spoločností, ktoré sú kótované na burzách. Obrovský význam nadobudla aj internacionalizácia kapitálových trhov. Bežní investori ovplyvňujú priemyselné zmeny prostredníctvom burzy, na ktorej nakupujú akcie, spĺňajúce očakávania a predávajú akcie, ktoré sklamali. Akcionári CIFM nemajú priamu stratégiu investovania. Konvenční inštitucionálni investori oznamujú svoje názory vedeniu a môžu požiadať predstavenstvo, aby vymenilo vedenie, ale v konečnom dôsledku ovplyvňujú priemyselné zmeny prostredníctvom svojich vkladov a výberov a svojou podporou fúzií, akvizícií a transakcií alternatívnych investičných fondov.

2.7. Investovanie do podnikov, ktorých vlastníkmi sú fondy súkromného kapitálu je v spektre možností investovania pomerne rizikovou voľbou. Investori kupujú akcie s očakávaním, že ich hodnota stúpne. Kým priemerná hodnota portfólií časom stúpa, trhy a jednotlivé akcie majú tendenciu stúpať a klesať. CIFM nakupujú a predávajú podiely v cykloch s očakávaním optimalizácie hodnoty svojich podielov, ale ich fondy zostávajú vystavené náhlym zmenám akciového trhu.

2.8. CIFM spravujú dôchodkové, poistné a podielové fondy. Okrem toho majú značný majetok tzv. súkromné osoby s vysokou čistou hodnotou (majetné osoby), z ktorých približne jedna tretina je prítomná v ostatných nižšie uvedených fondoch. Všetci konvenční investori sa snažia zmierniť poklesy hodnoty, ktorým sú vystavení na burze. V týchto svojich snahách sa okrem iného obracajú na AIFM. Podpora zo strany majetných osôb je základom obrovského rozmachu zaistených fondov.

2.9. Údaje, ktoré zverejnila inštitúcia International Financial Services London nám pomôžu pochopiť význam týchto fondov. Celkové aktíva spravované v roku 2007 boli odhadované takto (údaje sú v biliónoch USD):

Dôchodkové fondy	28,2	Štátne investičné fondy	3,3
Poistné fondy	19,9
Podielové fondy	26,2	Zaistené fondy	2,3
Majetné osoby	40,0	Fondy súkromného kapitálu	2,0

Relatívny význam zaistených fondov a fondov súkromného kapitálu sa zvyšuje ich koncentráciou a využívaním pôžičiek na investovanie. Štátne investičné fondy majú v podstate tie isté ciele, ako CIFM, takže tiež investujú do fondov súkromného kapitálu a zaistených fondov. Úplná väčšina všetkých aktív spravovaných zaistenými fondmi pochádza teraz globálne z CIFM a tretina týchto aktív pochádza z dôchodkových fondov.

2.10. Návratnosť alternatívnych investícií neustále presahovala návratnosť konvenčných burzových investícií. Vo všeobecnosti sú úspešné pri vysoko rizikových stratégiách s vysokou návratnosťou. Napríklad správcovia zaistených fondov sa angažujú v baissovom predaji. Zaistený fond si požičia akcie cieľovej spoločnosti. Tieto dostane za odplatu cez makléra od vlastníka akcií. Zaistený fond potom predá akcie v očakávaní, že ich cena klesne. V určitom čase musí zaistený fond akcie opätovne kúpiť, aby ich vrátil vlastníkovi. Ak cena akcií klesla, fond dosiahne zisk, ktorý je však obmedzený na 100 % použitej sumy. Ak cena stúpne, potenciálna strata je neobmedzená. Baissové predaje sú vysoko rizikové.

2.11. Zaistené fondy sa angažujú aj pri fúziách a akvizíciách, pričom zvyčajne kupujú akcie cieľovej spoločnosti a predávajú akcie kupujúceho. Keďže jestvuje riziko blokovania transakcie, zaistený fond môže aktívne zasiahnuť na zmenšenie tohto rizika. Zaistený fond môže nielen intervenovať pri fúziách a akvizíciách, ale môže sa angažovať aj v spoločnostiach s cieľom vyvolať transakciu. Je to veľmi rizikové.

2.12. Keď sa spoločnosti dostanú do ťažkostí, CIFM predajú svoje holdingy. Alternatívne investičné fondy majú mimoriadny záujem o problémové dlhy, ktoré sa spravidla predávajú značne pod cenu. Fondu to dáva možnosť určovať priebeh nasledujúcich rokovaní. Fond môže pri likvidácii často získať naspäť svoje peniaze a ešte niečo navyše. Pri reorganizácii môže fond podniku odpustiť dlh náhradou za kapitálový podiel, čo môže byť výnosné, ak cena akcií opäť stúpne. Reorganizácia je pre podielnikov podniku dobrá, pretože umožňuje pokračovať v podnikaní. Investície do zadlžených podnikov sú jednoznačne rizikové. Fondy na nich môžu zarobiť, pretože sú ochotné angažovať sa, keď ich všetci opúšťajú.

2.13. Kúpa za požičané peniaze (LBO) je veľmi rizikovou transakciou fondov súkromného kapitálu. Investičný fond urobí nákup bez toho, aby sám vynaložil väčšinu kapitálu, požadovaného pri obchode. Transakcia sa zvyčajne financuje bankovým dlhom alebo cennými papiermi s nízkym ratingom (junk bonds), pričom sa aktíva cieľovej spoločnosti používajú ako záruka a všetko je založené na predpoklade, že peňažné toky cieľovej spoločnosti pokryjú platenie úrokov a požičanej sumy. Počas súčasnej krízy sa ukázalo, že veľa takýchto transakcií bolo chybných.

2.14. Táto časť vysvetlila fungovanie alternatívnych investičných fondov v súvislostiach. Napriek tomu, že túto činnosť vyvíjajú zvyčajne AIFM a štátne investičné fondy sú opísané v ďalších častiach, fondy nemusia nevyhnutne patriť len do určitej kategórie. Fondy súkromného kapitálu sa môžu pohybovať v priestore zaistených fondov a naopak. Štátne investičné fondy investujú do obidvoch oblastí.

3. Fondy súkromného kapitálu

3.1. Fondy súkromného kapitálu zhromažďujú súkromne spravovaný kapitál a vytvárajú sa s cieľom investovať do súkromných spoločností. Zvyčajne sú komanditnými spoločnosťami. Pri svojich investíciách sa zameriavajú na rizikových kapitál, náhradné financovanie, zadlžené cenné papiere a odkupovanie podielov. Životnosť fondu súkromného kapitálu je zvyčajne 7 až 10 rokov. Snahou je, aby bol ziskový v čase, keď ukončí svoju činnosť. Životnosť typickej investície je 3 až 5 rokov, ale môže sa predĺžiť aj na desať rokov. Náhradný kapitál umožňuje, aby fond skončil svoju činnosť pred splatnosťou všetkých svojich investícií.

3.2. Keďže fondy súkromného kapitálu majú veľký záujem poskytovať počiatočný a rizikový kapitál, nakupovať cenné papiere zadlžených podnikov a financovať odkupovanie, významne prispievajú k priemyselným zmenám. EHSV vyzdvihol úlohu rizikového kapitálu v nedávnom stanovisku (5). Prudký nárast pri vytváraní fondov súkromného kapitálu v rokoch 2004 až 2007 mal značný vplyv aj na priemyselné zmeny v Európe, hlavne vďaka poskytovaniu kapitálu na odkupovanie pomocou pôžičiek, na financovanie fúzií a akvizícií a na nákup cenných papierov zadlžených podnikov.

3.3. Odkupovanie podielov je hlavnou oblasťou činnosti fondov súkromného kapitálu. Pri posudzovaní vplyvu týchto odkupov na priemyselné zmeny jestvuje množstvo metodických problémov. Ako poukázala WMP, ide o „problematiku faktického rozporu“. Čo by sa bolo stalo so spoločnosťou, keby sa nebol býval zapojil fond súkromného majetku? Ak máme údaje o výkonnosti spoločnosti, s ktorými referenčnými hodnotami by sa mali porovnávať? Ako zohľadníme skutočnosť, že spoločnosti odkúpené fondom súkromného kapitálu nie sú náhodným zjavom?

3.4. Zvyčajne sa vplyv odkúpení fondmi súkromného majetku porovnáva so skupinou rovnakých spoločností, ktoré neboli odkúpené. Platným porovnaním by však bolo porovnanie so skupinou spoločností, ktoré boli predmetom akvizície inou spoločnosťou. Bolo by prekvapivé, keby výsledkom akvizície inou spoločnosťou boli menej radikálne priemyselné zmeny, než pri odkúpení fondom súkromného kapitálu, pretože účelom akvizície inou spoločnosťou je vždy zvýšiť výnosy nadobúdateľa. Podobne by sa radikálne priemyselné zmeny dali očakávať aj pri zvyčajnom ozdravení podniku po ustanovení nového vedenia.

3.5. Obdobie rokov 2005 až 2007 bolo érou obrovských nákupov pomocou pôžičiek. Banky požičiavali peniaze na základe nenáročných podmienok. Podiel dlhu pri kúpe pomocou pôžičky predstavuje tradične 60 až 90 %. Táto pôžička sa uplatňovala skôr v súvahe podnikov z portfólia fondov súkromného kapitálu, než v samotných fondoch. Pôžička je teda naširoko rozložená a ako taká nepredstavuje systémové riziko. IOSCO však zistila pravdepodobnosť toho, že mnoho spoločností z portfólia fondov súkromného majetku nadobudnutých vďaka vysokým pôžičkám sa môže dostať do úpadku, čo ovplyvní pôžičkových veriteľov, nákupcov dlhov a partnerov fondov súkromného kapitálu, ako sú dôchodkové fondy. Z hľadiska priemyselných zmien najväčšie riziko znášajú podielnici v postihnutých spoločnostiach. Reorganizácia a reštrukturalizácia týchto spoločnosti by sa mala v čo najväčšej miere vykonávať so súhlasom podielnikov.

3.6. WMP skúmala skutočnosti súvisiace s piatimi aspektmi vplyvu fondov súkromného kapitálu na priemyselné zmeny na úrovni spoločností. Vzhľadom na metodické problémy a iné obmedzenia rozboru nebola schopná dospieť k definitívnym záverom.

3.7. Pokiaľ ide o výkonnosť podniku, zisky a vytváranie hodnôt, výsledok je jednoznačne kladný. Avšak významným záverom, pokiaľ ide o výsledky prieskumu vplyvu fondov súkromného kapitálu na priemernú hodnotu pridanú do cieľových podnikov je skutočnosť, že výsledky nevysvetľujú, do akej miery pochádza zistené vytváranie hodnoty zo „skutočných“ procesov tvorby hodnôt a nie z „privlastňovania hodnôt“.

3.8. Pokiaľ ide o zamestnanosť, vplyv na počet pracovníkov v cieľových podnikoch je najkontroverznejšou otázkou súčasnej diskusie o fondoch súkromného kapitálu. Jestvuje množstvo štúdií z pohľadu fondov súkromného kapitálu a z pohľadu odborov, ktoré si vzájomne odporujú. Štúdiou, ktorú vypracovala Harvardská univerzita pre Svetové hospodárske fórum a o ktorej hovorí WMP sa zistilo, že straty pracovných miest v podnikoch, do ktorých investovali fondy súkromného kapitálu boli vyššie v porovnaní s kontrolnou skupinou podnikov. Avšak vzhľadom na to, že fondy súkromného kapitálu často preberajú slabšie spoločnosti, ktorých predchádzajúca situácia v oblasti zamestnanosti pravdepodobne nebola udržateľná, možno by tak či onak bolo nevyhnutné reštrukturalizovať a prepúšťať.

3.9. Harvardskou štúdiou sa takisto zistilo, že spoločnosti kontrolované fondmi súkromného kapitálu sú náchylné na „kreatívnu deštrukciu“, pri ktorej je miera akvizícií, predajov, nových závodov a zatvárania dvojnásobne vyššia, než v iných spoločnostiach. Za dva roky po prevzatí fondom súkromného kapitálu jeho aktivity postihujú 24 % zamestnancov. Pri reštrukturalizácii a reorganizácii to nie je prekvapujúce.

3.10. Pokiaľ ide o vývoj miezd a pracovných podmienok, vplyv fondov súkromného kapitálu je opäť veľmi protichodný. Obidve strany majú dôkazy k svojim argumentom, ale WMP nedospela k definitívnemu záveru, pretože chýba systematický zber údajov.

3.11. Pokiaľ ide o sociálny dialóg, informovanie a konzultácie na úrovni podniku, neprebehol žiadny významný výskum. Empirické údaje ukazujú, že v niektorých prípadoch sa dohody a vzťahy s odbormi rešpektujú, v iných nie. Hlavným problémom je, že príslušné sociálne smernice EÚ nie vždy platia pri podnikoch prevzatých fondmi súkromného kapitálu.

3.12. Pokiaľ ide o spôsob riadenia, podnikovú kultúru a správu, aj tu sa možno opierať o harvardskú štúdiu. WMP z nej urobila záver, že hlavný vplyv fondov súkromného kapitálu spočíva v zvýšenom dohľade nad výkonnosťou a v zbavení sa zamestnancov a závodov, ktoré nespĺňajú výkonnostné ukazovatele. WMP takisto cituje Európsky odborový inštitút, podľa ktorého fondy súkromného kapitálu so svojím obmedzeným zameraním na dosiahnutie prevádzkových cieľov nie sú vo svojom prístupe k otázkam ako je kolektívne vyjednávanie alebo účasť zamestnancov ani ideologické, ani sentimentálne.

3.13. Nasledujúca SWOT analýza fondov súkromného kapitálu je doplnená poznámkami spravodajcu uvedenými kurzívou:

Mikrorozmer

Silné stránky

—	počiatočný kapitál, rizikový kapitál vo všeobecnosti

—	odborné/sieťové znalosti

—	štruktúra riadenia

—	finančné zdroje na fúzie, akvizície a rastové stratégie

Slabé stránky

—	často prehnané očakávania zisku, ale zodpovedajúce riziku

—	finančné náklady / vonkajšie zdroje na kupovanie pomocou pôžičiek

—	iba strednodobé zameranie

—	silná orientácia na financie / akcionárov

—	často veľmi riziková stratégia Ide o činnosť, pri ktorej odmena zodpovedá riziku

Makrorozmer

Príležitosti

—	tvorba hodnôt

—	zvýšenie konkurencieschopnosti

—	rast a tvorba pracovných miest

—	zlepšenie prispôsobivosti

Riziká

—	páková stratégia – pri nákladných LBO

—	finančné inžinierstvo – dtto

—	riziko pre stabilný rozvoj – dtto

—	zamestnanosť a pracovné podmienky pamätajme na faktické rozpory

—	chýbajúce dlhodobé zameranie

—	úpadky – pri nákladných LBO

4. Zaistené fondy

4.1. Zaistené fondy sú komanditné spoločnosti. Ich portfólio spravuje investičný správca. Ostatné činnosti sú zverené hlavnému maklérovi a administrátorovi. Mnohé fondy sa zakladajú v zahraničných finančných centrách, ako sú Kajmanské ostrovy, aby bol rast hodnoty fondu nezdanený. Investori platia dane zo zisku vo svojich domovských krajinách. Investiční správcovia, ktorých sídlo je väčšinou v USA alebo Londýne platia dane zo svojich značných odmien v krajinách svojho sídla.

4.2. Článok v časopise Economic Review of the Sveriges Riksbank, číslo 1/2009 opisuje rast trhu zaistených fondov od roku 1996, kedy celosvetovo 2 000 fondov spravovalo aktíva za približne 135 mld. USD, do konca roku 2007, kedy už jestvovalo 10 000 fondov, ktoré spravovali 2 000 mld. USD.

4.3. Hlavné maklérstvo je všeobecný názov označujúci služby ponúkané investičnými bankami a obchodníkmi s cennými papiermi, bez ktorých by zaistené fondy nemohli fungovať. Zahŕňa celkovú správu aktív fondu, požičiavanie cenných papierov na baissový predaj, financovanie na zabezpečenie pákového efektu a technologické služby. Vzhľadom na ústrednú úlohu hlavných maklérov na trhu zaistených fondov sa mnohí pozorovatelia domnievajú, že údaje potrebné na dohľad nad systémovým rizikom by sa lepšie získavali od obmedzeného počtu hlavných maklérov, než od jednotlivých zaistených fondov.

4.4. Okolo dvadsať hlavných maklérov pokrýva 90 % celosvetového odvetvia zaistených fondov a 30 – 40 % všetkých hlavných maklérov má svoje sídlo v Londýne. V USA sídli 60 % zaistených fondov, v Londýne 20 % a vo zvyšnom svete tiež 20 %. Londýn je domovom 80 až 90 % zaistených fondov so sídlom v EÚ. Činnosť správcov alternatívnych investičných fondov v Londýne upravuje Úrad finančných služieb Spojeného kráľovstva (Financial Services Authority).

4.5. Zaistené fondy ponúkajú absolútne investičné výnosy s pomerne malým rozptylom, ktoré do značnej miery nesúvisia s tým, či určitý investičný trh rastie alebo klesá. Dosahujú ich zaistením. Svoje stratégie uplatňujú využitím zmlúv o derivátoch a svoje výnosy vylepšujú tým, že si požičiavajú ďalšie prostriedky na investovanie.

4.6. Využívajú širokú paletu zručností a stratégií od najbežnejších až po najrizikovejšie. Uplatňujú rozmanité stratégie, aby zaujali celosvetové postavenie vzhľadom na vývoj trhov, meny, komodít, úrokových sadzieb atď. Vytvára to veľký objem burzových obchodov bez priameho vplyvu na priemyselné zmeny. Niektoré využívajú kvalitný prieskum a zručnosti pri výbere akcií, vďaka čomu kupujú najlepšie nápady a zbavujú sa takých akcií, o ktorých si myslia, že budú menej úspešné. Iné zasa používajú počítačové systémy na výpočet zodpovedajúcej hodnoty nejakej akcie voči inej akcii, na základe čoho jednu akciu predávajú a druhú kupujú.

4.7. Baissové predaje sú súčasťou činnosti zaistených fondov. Úrad finančných služieb Spojeného kráľovstva v septembri 2008 uviedol, že baissové obchody sú legitímnym spôsobom investovania pri normálnych trhových podmienkach. Baissoví predajcovia sú hospodárskymi činiteľmi. Často poukážu na nepohodlnú pravdu o finančnom postavení spoločností, ktorých akcie predávajú, teda na to, že tieto akcie nie sú také cenné, ako si ľudia myslia. Z tohto hľadiska sú finančným ekvivalentom chlapca, ktorý povedal že cisár nemá šaty. Za určitých okolností môžu baissové predaje prehĺbiť ťažkosti, ktoré by inak boli iba dočasnými ťažkosťami zdravých podnikov, a môžu tak vyvolať priemyselnú reštrukturalizáciu podniku. Môžu tiež prehĺbiť krízu na burze so systémovými dôsledkami kvôli účinkom ceny na trhové pravidlá. Keď sa rozšírila finančná kríza, úrady uvalili zákaz baissového predaja akcií bánk. Zákaz zostáva pre regulačné orgány opatrením, ktoré použijú, ak si myslia, že trhové podmienky nie sú normálne.

4.8. Zaistené fondy môžu mať veľký vplyv na priemyselné zmeny aj prostredníctvom stratégií ovplyvnených udalosťami. Zaistené fondy hľadajú investičné príležitosti súvisiace s udalosťami vo firmách. Obdobie vlastníctva cenných papierov v takýchto situáciách je zvyčajne 1 až 3 roky. Jedným z príkladov je arbitráž akcií podnikov, ktoré sa zlučujú. Niekedy zaistený fond pracuje proaktívne a nadobudne malý špekulatívny podiel, aby vyprovokoval istú udalosť, ako sa stalo v prípade ABN AMRO. Ak ide o väčšiu investíciu a fond je aktívnym investorom, nevyhnutne to spôsobí urýchlenie priemyselných zmien. Aj keď je mnoho dôkazov o tom, že investície zaistených fondov zvyšujú hodnotu cieľového podniku, v oblasti zamestnanosti a sociálneho dosahu nebol urobený žiadny alebo takmer žiadny výskum. Zaistené fondy sú najväčšími kupcami akcií zadlžených podnikov, čo je ďalšia príležitosť ovplyvnená udalosťami.

4.9. Záchrana LTCM v roku 1998 kvôli tomu, že bol „príliš veľký na to, aby skrachoval“, spôsobila, že sa na zaistené fondy pozeralo ako na potenciálne systémové riziko, aj keď sa zo súčasného pohľadu sa ukazuje, že záchranu zo strany Federal Reserve možno považovať za chybnú. Odvtedy majú hlavní makléri na pamäti riziká spojené s ich vzťahmi k zaisteným fondom a v danom prípade bol príčinou rozkladu úpadok regulovanej banky Lehman Brothers Zaistené fondy nemali ani zďaleka také cudzie financovanie ako regulované banky.

4.10. Článok zo spomínaného časopisu skúma úlohu, ktorú zaistené fondy zohrávajú vo finančnej kríze a zaoberá sa hlavne myšlienkou, že konajú po dohode, aby vyvolali ohlasy. Dôkazy takého správania sa nenašli ani počas krízy európskych mien (1992), ani počas ázijskej krízy (1997) či IT bubliny (2002). Pokiaľ ide o súčasnú krízu, ovplyvnila fondy viac, než fondy ovplyvnili ju.

4.11. Rozbor takisto skúmal, či zaistené fondy predstavujú väčšie nebezpečenstvo finančnej stability, než iní investori. Zistilo sa, že vplyv jednotlivých fondov na celom trhu je obmedzený, v neposlednom rade preto, že aktíva zaistených fondov sú rozložené v 10 000 fondoch. Je však pravdepodobné, že spolu s ostatnými inštitucionálnymi investormi zohrávali úlohu pri rozmachu krízy.

4.12. Napriek tomu, že vplyv zaistených fondov na priemyselné zmeny je menej výrazný než vplyv fondov súkromného kapitálu, pretrvávajú obavy, pokiaľ ide o ich potenciálny vplyv, v neposlednom rade kvôli nedostatku transparentnosti ich stratégií, investícií a sídel. EHSV preto podporuje šesť hlavných zásad podrobne uvedených v nedávnej správe IOSCO o dohľade nad zaistenými fondmi (jún 2009), ktorá bola pripravená ako podpora iniciatívy G20. Ide o tieto zásady:

—	povinná registrácia manažérov a poradcov zaistených fondov,

—	regulačné požiadavky, pokiaľ ide o organizačné normy, stret záujmov, výkazníctvo a preventívne normy,

—	povinná registrácia a regulácia hlavných maklérov a dohľad nad nimi,

—	poskytovanie relevantných informácií zaistenými fondmi resp. hlavnými maklérmi na hodnotenie systémového rizika,

—	poradenstvo regulačnými orgánmi v oblasti osvedčených postupov,

—	medzinárodná spolupráca regulačných orgánov.

Výhodou medzinárodného dohovoru je, že odrádza od regulačnej arbitráže.

4.13. Nasledujúca SWOT analýza zaistených fondov, ktorú vykonala firma WMP, je doplnená poznámkami spravodajcu uvedenými kurzívou:

Mikrorozmer

Silné stránky

—	stúpanie hodnoty kótovaných spoločností

—	zameranie na efektívne trhy

—	kupujúci poslednej inštancie

—	nákup rizikových aktív resp. ohrozených cenných papierov

Slabé stránky

—	krátkodobé zameranie nemajú dlhodobú úlohu

—	„stádová“ mentalita a „stádové“ správanie nepreukázané, nezistené

—	transparentnosť rizika

—	vonkajšie činitele

Makrorozmer

Príležitosti

—	likvidita na finančných trhoch

—	prekonanie úpadku trhu (v prípade aktívnych investorov)

—	finančné inovácie

Riziká

—	pákový efekt resp. systémové riziká

—	nepreukázané

—	manipulácia trhov

—

vôbec nie

—	vyčerpanie finančných rezerv týka sa skôr fondov súkromného kapitálu

—	zameranie na finančné inžinierstvo

—	vysoko rizikové stratégie – s vysokou odmenou

5. Štátne investičné fondy

5.1. Štátny investičný fond nie je alternatívny fond. Ide o štátom vlastnený súbor peňažných prostriedkov, ktoré sa investujú do portfólia finančných aktív. Jeho prvotnou funkciou je stabilizovať hospodárstvo krajiny diverzifikáciou a vytvárať blahobyt budúcich generácií. V súčasnosti jestvuje 20 hlavných fondov, ktoré celkovo vlastnia aktíva za viac ako 3 bilióny dolárov. Štátne investičné fondy sú vo všeobecnosti financované buď zo ziskov z predaja komodít, ako je ropa a zemný plyn na Blízkom východe, alebo z prebytkov z bežných účtov, ako v prípade Číny. Z makroekonomického pohľadu celosvetového hospodárstva plnia štátne investičné fondy dve dôležité úlohy. Presúvajú finančné prostriedky naspäť do hospodárstiev krajín OECD, teda upravujú svetovú nerovnováhu a tým, že prebytky držia mimo domáceho hospodárstva znižujú nebezpečenstvo domácej inflácie.

5.2. Hlavnými štátnymi investičnými fondmi podľa WMP sú:

Krajina	Fond	Aktíva v miliardách USD
Abú Dhabí	Abu Dhabi Investment Authority	627
Saudská Arábia	SAMA Foreign Holdings	431
Čína	SAFE Investment Company	347
Nórsko	Government Pension Fund Global	326
Singapur	Government Investment Corporation	248
Rusko	Fond národného blahobytu	220
Kuvajt	Kuwait Investment Authority	203

5.3. Majú dlhý investičný horizont a vo väčšine prípadov bez cudzieho financovania. Majú tendenciu tolerovať väčšie riziko a očakávať vyššie výnosy, než tradičné oficiálne rezervné fondy spravované menovými orgánmi. Všeobecne ide o pasívnych investorov, ale môžu byť vplyvné. Napríklad investície nórskeho dôchodkového fondu podliehajú etickému hodnoteniu v súlade so zásadami zodpovedného investovania.

5.4. Vzostup štátnych investičných fondov je prejavom väčšieho posunu v štruktúre svetových financií. Podľa odhadov MMF dosiahne celkový majetok štátnych investičných fondov v priebehu 5 rokov 6 až 10 biliónov dolárov. Štátne investičné fondy urobili počas krízy niekoľko veľkých investícií do problémových finančných inštitúcií. Vznik týchto fondov je ústredným činiteľom medzinárodného investovania a keď sa vyriešia regulačné otázky, budú zohrávať hlavnú úlohu pri formovaní svetového hospodárstva.

5.5. Mnohé vlády krajín OECD zdôraznili dôležitosť dohľadu a možnej regulácie štátnych investičných fondov. Jestvujú obavy, že investície týchto fondov sú nebezpečenstvom pre národnú bezpečnosť a nedostatok transparentnosti túto polemiku podporil. To naopak v krajinách, do ktorých investície plynú, vyvoláva protekcionizmus a ekonomický nacionalizmus. Ďalšie obavy vzbudzujú nedostatočné vykazovacie povinnosti, čo by mohlo spôsobiť, že štátne investičné fondy budú narúšať alebo destabilizovať finančné trhy. Tieto obavy by zmiernilo vykazovanie údajov o správe. Vytvorenie transparentného, dôveryhodného a spoľahlivého spôsobu vykazovania by zmiernilo väčšinu spomínaných obáv.

5.6. Nejestvujú vecné dôkazy o tom, že štátne investičné fondy investujú z politických alebo strategických dôvodov.

Zdá sa, že strategickú činnosť niektorých rozvojových krajín vyvíjajú skôr ich štátne podniky, než štátne investičné fondy. Príkladom sú akvizície Gazpromu, a tiež neúspešná ponuka spoločnosti Chinalco prevziať podiel v spoločnosti Rio Tinto. Čína sa po celom svete snaží viazať energetické rezervy tým, že ponúka úvery vládam prostredníctvom dvoch svojich politicky riadených bánk: China Development Bank a Export-Import Bank of China.

5.7. Od roku 2008 prebieha dvojitá medzinárodná iniciatíva za regularizáciu vzťahov medzi fondmi a krajinami OECD. OECD vypracovala usmernenia pre krajiny, do ktorých investície smerujú, zatiaľ čo MMF pracoval spolu s medzinárodnou pracovnou skupinou na santiagských zásadách týkajúcich sa:

—	právneho rámca a cieľov financovania,

—	inštitučného rámca a štruktúry správy,

—	investovania a rámca riadenia rizík.

5.8. Aby investície štátnych investičných fondov mohli naplno zohrávať svoju úlohu v hospodárstvach OECD, musia zlepšiť transparentnosť a vykazovanie, hlavne pokiaľ ide o správu, stratégie a investičné ciele. Budú musieť znova potvrdiť svoju vernosť trhovému hospodárstvu, ktoré im umožňuje slobodne investovať. Vlády ich krajín sa musia pripraviť na prijímanie recipročných investícií z hospodárstiev krajín OECD.

5.9. Na kuvajtskom stretnutí medzinárodnej pracovnej skupiny v apríli 2009 štátne investičné fondy vytvorili stále zastupiteľské fórum, ktoré má pokračovať v práci skupiny. Aj keď sú spomenuté zásady dôležitým krokom vpred, bude treba urobiť viac, pokiaľ ide o:

—	vzťahy s krajinami, do ktorých smerujú investície,

—	vykazovacie požiadavky a normy,

—	normy, opatrenia a sankcie týkajúce sa súladu s predpismi.

Bez tejto ďalšej transparentnosti by štátne investičné fondy mohli byť destabilizačným makroekonomickým činiteľom.

5.10. Na úrovni spoločnosti nie sú štátne investičné fondy priamymi činiteľmi v priemyselných zmenách, aj keď nepriamo sú dôležitými investormi do alternatívnych investičných fondov. Vďaka svojej rastúcej ekonomickej sile sa však stávajú významnými podielnikmi v popredných spoločnostiach. EHSV preto odporúča, aby štátne investičné fondy nasledovali príklad nórskeho dôchodkového fondu a takisto prijali spomenuté zásady zodpovedného investovania.

5.11. Nasledujúca SWOT analýza štátnych investičných fondov, ktorú vykonala firma WMP, je doplnená poznámkami spravodajcu uvedenými kurzívou:

Mikrorozmer

Silné stránky

—	dlhodobé zameranie

—	kupujúci poslednej inštancie

—	nárast finančných zdrojov

—	zintenzívnenie prepojenia s priemyselnými trhmi

Slabé stránky

—	nedostatok autonómie národných aktérov

—	nedostatočná transparentnosť

—	oba tieto problémy budú riešiť santiagské zásady

Makrorozmer

Príležitosti

—	zameranie na aktérov

—	rozumné finančné inžinierstvo

—	vstup na nové trhy

—	potenciálne ovplyvňovanie alternatívnych investičných fondov

Riziká

—	zameranie na politické ciele – neisté dlhodobé zámery

—	koncentrácia bohatstva mimo demokratickej kontroly

—	čiastočne sa bude riešiť santiagskými zásadami

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16.

(2) Ú. v. ES L 10, 16.1.1998, s. 22.

(3) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.

(4) Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10.

(5) Stanovisko EHSV k oznámeniu Komisie „Odstránenie prekážok cezhraničným investíciám z fondov rizikového kapitálu“, KOM(2007) 853 v konečnom znení, Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 15.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/65

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Služby všeobecného hospodárskeho záujmu – ako by sa mala rozdeliť zodpovednosť medzi EÚ a členské štáty?“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 128/11)

Spravodajca: pán HENCKS

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Služby všeobecného hospodárskeho záujmu – ako by sa mala rozdeliť zodpovednosť medzi EÚ a členské štáty?“

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. septembra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 4. novembra 2009) prijal 155 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Námet stanoviska z vlastnej iniciatívy

1.1. EHSV v svojom akčnom pláne „Program pre Európu: návrhy občianskej spoločnosti“ (CESE 593/2009) zdôraznil význam služieb všeobecného záujmu (SVZ), zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a definovaných v protokole v prílohe Lisabonskej zmluvy.

1.2. Tento protokol o SVZ predstavuje významnú inováciu Lisabonskej zmluvy, keďže pokrýva všetky SVZ a uvádza po prvýkrát do zmluvy pojem „služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru“ (SVZNCH), oproti „službám všeobecného hospodárskeho záujmu“ (SVHZ).

1.3. Protokol nie je iba objasňujúcim výkladom zmlúv a spoločných hodnôt Únie týkajúcich sa SVZ, ale predstavuje aj návod na použitie pre Úniu a členské štáty. Jasne kladie do centra ustanovení užívateľa, uspokojenie jeho potrieb, preferencií a práv a stanovuje vysoko kvalitné spoločné zásady bezpečnosti a dostupnosti, rovnosti zaobchádzania a podpory univerzálneho prístupu.

1.4. V programe pre Európu EHSV navrhuje iniciatívu Spoločenstva, ktorou by sa začala skutočná diskusia o definícii konkrétnych smerov týkajúcich sa SVZ, vzhľadom na ich význam pre sociálnu a územnú súdržnosť Európskej únie v súvislosti s globalizáciou a vzhľadom na cieľ podporovať univerzálny prístup a práva užívateľov, stanovený v Lisabonskej zmluve.

1.5. Lisabonská zmluva totiž po prvýkrát zaviedla článkom 14 zmluvy o fungovaní EÚ všeobecne uplatniteľný právny základ pre zákonodarcov Spoločenstva v oblasti SVHZ. Tento právny základ je odlišný od právneho základu na vnútornom trhu a na jeho základe boli vytvorené sektorové smernice liberalizácie sietí SVHZ (elektronických komunikácií, elektriny, plynu, verejnej dopravy, pošty).

1.6. Spomenutý článok 14 je zameraný na hospodárske a finančné podmienky nevyhnutné pre správne splnenie osobitnej úlohy stanovenej pre SVHZ, pričom požaduje, aby Rada a Európsky parlament vypracúvali zákony v tejto oblasti prostredníctvom nariadení.

1.7. V súvislosti s myšlienkami programu pre Európu EHSV v tomto stanovisku z vlastnej iniciatívy vyjadruje znepokojenie nad uplatňovaním článku 14 Lisabonskej zmluvy a navrhuje preskúmať možný prínos a obsah legislatívnych iniciatív európskych inštitúcií s cieľom objasniť nasledujúce výzvy:

—	Čo definuje služby všeobecného záujmu, ich ciele, úlohy a zodpovednosti?

—	Aké formy môže mať táto definícia?

—	V akých oblastiach by mohli byť SVZ Spoločenstva potrebné pre splnenie cieľov Únie?

2. Definícia, ciele, úlohy a zodpovednosti SVZ

2.1. Protokol v prílohe Lisabonskej zmluvy zavádza po prvýkrát pojem „služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru“ (SVZNCH), zatiaľ čo doteraz sa v zmluvách hovorilo len o „službách všeobecného hospodárskeho záujmu“ (SVHZ).

2.2. Protokol o SVZ v prílohe Lisabonskej zmluvy potvrdzuje na jednej strane výlučnú zodpovednosť členských štátov pokiaľ ide o SVZNCH (pod podmienkou dodržiavania všeobecných zásad práva Spoločenstva) a na druhej strane „základnú úlohu a široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré čo najlepšie napĺňajú potreby užívateľov“. Protokol však neupresňuje, ako sa rozlišujú hospodárske služby a služby nehospodárskeho charakteru.

2.3. Od Amsterdamskej zmluvy (1997) sú v Zmluve o ES (článok 16) jasne stanovené spoločné právomoci a zodpovednosti Únie a členských štátov v oblasti SVHZ: „Spoločenstvo a členské štáty dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti tejto zmluvy o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré umožňujú splnenie ich poslania“.

2.4. Toto spoločné vykonávanie právomocí však zďaleka nie je objasnené a vytvára nejasnosti pre všetkých zúčastnených aktérov (verejné orgány, poskytovateľov služieb, regulačné agentúry, užívateľov, občiansku spoločnosť), pričom tiež vedie k výraznému nárastu počtu prejudiciálnych otázok a sporných záležitostí pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev. Keďže Súdny dvor sa vyjadruje od prípadu k prípadu na základe existujúceho práva, ktoré je málo rozvinuté pokiaľ ide o SVZ/SVHZ a na základe predchádzajúcej judikatúry, zdá sa, že verejné orgány a miestne samosprávy stále viac a viac podliehajú právu Spoločenstva o hospodárskej súťaži, hlavne ak sa aktivity verejnej správy vykonávajú s inými partnermi.

2.5. Potreby užívateľov, či už ide o súkromné osoby alebo odborníkov, sa však musia považovať za kľúčový prvok, ktorý sa musí rešpektovať, pretože zriadenie SVHZ je oprávnené iba ak umožňuje splnenie úloh všeobecného záujmu v prospech hlavných prijímateľov týchto služieb.

2.6. Určenie charakteru a významu úlohy SVHZ v osobitných oblastiach činnosti, ktoré buď nepodliehajú Spoločenstvu, alebo sú založené iba na obmedzenej alebo spoločne vykonávanej právomoci, zostáva v zásade v právomoci členských štátov.

2.7. Protokol vyzýva inštitúcie Spoločenstva, a hlavne Európsku komisiu, aby brali do úvahy „rôznorodosť“ SVHZ a „rôznorodosť medzi rôznymi službami všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj rozdiely v potrebách a preferenciách užívateľov, ktoré môžu byť spôsobené rozdielnymi geografickými, sociálnymi alebo kultúrnymi okolnosťami“.

2.8. Pri kontrole dodržiavania pravidiel zmluvy pokiaľ ide o rozsah definície SVHZ členských štátov, musí odteraz Komisia brať viac do úvahy zákonitosti verejnej správy a demokratické rozhodnutia každého členského štátu. Treba preto upraviť rozsah, obsah a spôsob výkonu posúdenia „zjavnej chyby“ Komisiou s cieľom predchádzať, pokiaľ je to možné, konfliktom a sporom.

2.9. V súčasnosti existuje v prípade všetkých SVZ a SVHZ dvojitá neistota, ktorá môže poškodiť splnenie ich úloh, a to pokiaľ ide o:

—	príslušné právomoci a zodpovednosti Únie a členských štátov a miestnych orgánov;

—	hospodársky alebo nehospodársky charakter služieb, čo určuje podstatu právnych noriem, ktorým podliehajú.

2.10. Je preto potrebné, aby v súlade s článkom 14 Lisabonskej zmluvy, legislatívna iniciatíva alebo legislatívne iniciatívy priniesli jasnosť a potrebné záruky, pričom by sa zohľadnil charakter a osobitosti rôznych typov SVHZ (sociálne služby, opatrenia na začlenenie do zamestnania, pomoc znevýhodneným alebo zdravotne postihnutým osobám, sociálne ubytovanie, atď.). Nejde o zuniformovanie SVHZ v celej EÚ, ale o spojenie jednoty a rôznorodosti; jednotnosť niektorých spoločných pravidiel v hlavných oblastiach, sektorové a zároveň národné rôznorodosti.

3. Formy definície

3.1. Široké diskrečné právomoci, ktoré majú členské štáty pokiaľ ide o určenie toho, čo považujú za SVHZ, ich neoslobodzujú, pokiaľ ide o existenciu a potrebu ochrany úlohy SVHZ, od povinnosti dbať na to, aby táto úloha splnila niektoré minimálne spoločné kritériá všetkých úloh SVHZ v zmysle zmluvy, ako upresňuje judikatúra a preukázať, že tieto kritériá sú rešpektované v konkrétnych prípadoch.

3.2. Ide hlavne o existenciu oficiálneho národného dokumentu, ktorý poverí príslušných operátorov funkciou SVHZ, ako aj o rozsah a charakter tejto funkcie. Tento oficiálny dokument, ktorý vypracuje zodpovedný verejný orgán, musí mať záväznú právnu hodnotu vo vnútroštátnom práve: zákon, nariadenie, zmluva, dohovor, atď.

3.3. Členský štát musí na základe predpisov Spoločenstva uviesť osobitné úlohy všeobecného záujmu, pri ktorých sa nazdáva, že by príslušná služba mala byť pre svoj osobitý charakter označená za SVHZ a odlíšená od iných hospodárskych aktivít na voľnom trhu.

3.4. Naopak, pokiaľ členský štát neposkytne dôkaz o splnení týchto kritérií, alebo ak ich nedodrží, môže to predstavovať zjavnú chybu, za ktorú je Komisia povinná udeliť sankciu.

3.5. Členský štát sa môže rozhodnúť, že túto úlohu SVHZ dá vykonať viacerým operátorom v odvetví bez toho, aby ju týmto operátorom musel zveriť oddelene prostredníctvom oficiálneho dokumentu alebo individuálneho mandátu.

3.6. Všetky tieto ustanovenia vychádzajú z judikatúry Súdneho dvora ES, ale nie sú jasne ustanovené a konsolidované sekundárnym právom, čo má za následok právne neistoty pre rôzne zúčastnené strany alebo aspoň vytvára takýto pocit u mnohých z nich.

3.7. V smernici týkajúcej sa služieb na vnútornom trhu sa robí rozdiel pokiaľ ide o sociálne služby, a to medzi na jednej strane poskytovateľmi s mandátom od štátu a charitatívnymi združeniami uznanými ako takými štátom a na druhej strane, poskytovateľmi, ktorí nemôžu využívať mandát alebo oficiálne uznanie.

3.8. Podľa pracovného dokumentu SEK(2007) 1516 (ktorý existuje len v anglickej verzii) sa Komisia nazdáva, že mandát je oficiálny dokument, ktorý zveruje podniku poskytovanie SVHZ, určuje funkciu verejného záujmu príslušného podniku, ako aj rozsah a všeobecné podmienky fungovania SVHZ.

3.9. Mandát znamená podľa výkladu Komisie prvoradú povinnosť poskytovať alebo dať k dispozícii službu, bez rozlíšenia a bez zohľadnenia osobitosti charakteru služby. Podľa vyjadrenia Komisie táto povinnosť poskytovania služieb neplatí pre charitatívne združenia uznané štátom, pričom treba upresniť požadované podmienky a formu takéhoto uznania.

3.10. Podľa Komisie však navyše „súhlas“ udelený verejným orgánom poskytovateľovi služieb, ktorý ho splnomocní poskytovať niektoré služby, nezodpovedá s mandátu a nepredstavuje pre operátora povinnosť poskytovať príslušné služby. Pojem súhlasu sa však navyše nenachádza ani v primárnom ani v sekundárnom práve.

3.11. Ani v tomto prípade sa nemožno spoliehať na objasnenie od prípadu k prípadu v závislosti od jednotlivých sporov a rozhodnutí, a preto právnu jasnosť a bezpečnosť môže priniesť legislatívna iniciatíva, po dohode so zúčastnenými stranami.

3.12. Takéto objasnenie na žiadosť zúčastnených strán by malo vziať do úvahy existujúcu situáciu v členských štátoch, ktorá závisí od histórie, tradícií a spôsobov sociálneho usporiadania a mala by sa zaručiť trvalosť, pokiaľ to oprávňujú ciele všeobecného záujmu a kvalita služieb.

4. Služby všeobecného záujmu na úrovni Spoločenstva

4.1. V dvoch nedávnych stanoviskách (stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „„Sociálne dôsledky vývoja vzťahu dopravy a energetiky“, CESE 1293/2008 a na tému „Zelená kniha: K bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej sieti“, CESE 1029/2009; spravodajkyňa pre obe stanoviská: pani Batut) EHSV vyjadril názor, že by sa mali vykonať štúdie o realizovateľnosti európskych SVZ v oblasti energetiky, ktoré by mohli slúžiť spoločnej politike v oblasti energetiky.

4.2. V svojej zelenej knihe na tému „Zelená kniha: K bezpečnej, trvalo udržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej sieti“ Komisia presadzuje myšlienku európskeho prevádzkovateľa prepravnej sústavy plynu prostredníctvom postupného vybudovania nezávislej spoločnosti, ktorá bude riadiť zjednotenú sieť prepravy plynu po celej EÚ.

4.3. Treba však konštatovať, že nakoľko sa v rámci budovania jednotného európskeho trhu musia rešpektovať národné rôznorodosti a spoločné potreby, európske orgány a národné vlády alebo členské štáty len ťažko prijímajú myšlienku služieb všeobecného (hospodárskeho alebo nehospodárskeho) záujmu na úrovni Spoločenstva. Takisto myšlienku vytvorenia európskych služieb v oblasti energetiky tvorcovia politiky neprijali priaznivo.

4.4. SVZ Spoločenstva sú však potrebné pre pokračovanie spoločného budovania Európy. Takéto služby budú vyjadrením európskej solidarity s cieľom riešiť výzvy, ktorým čelí Únia v dôležitých a viacnárodných a nadnárodných oblastiach, ako je bezpečnosť dodávok energie, zabezpečenie vodných zdrojov, ochrana biodiverzity, zachovanie kvality ovzdušia, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, atď. Sú to služby, ktoré sa nemôžu obmedzovať na organizácie na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni, keďže nezahŕňajú služby v rámci komunity, ako napríklad sociálne služby alebo služby všeobecného záujmu na výlučne miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni.

4.5. V tejto súvislosti EHSV schvaľuje verejné (Únia a členské štáty) a súkromné partnerstvá s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok energie a dosiahnuť jednotné riadenie prepojených energetických sietí (plynu, elektriny, nafty), rovnako ako rozvoj sietí veternej energie na mori a spojenie veterných fariem so sieťou na pobreží, čo by mohlo citeľne znížiť prevádzkové a investičné náklady a viac povzbudiť investície do nových projektov sietí.

4.6. V rámci právomocí každého členského štátu, napríklad v oblasti energetického mixu, sociálne a spoločenské otázky, ktoré sa kladú v súvislosti s riadením a využívaním prírodných zdrojov, jadrovou energiou, zmenami klímy, trvalo udržateľným riadením a bezpečnosťou, presahujú tradičné hranice štátov a môžu byť uspokojivo vyriešené len v rámci európskej koncepcie všeobecného záujmu a primeraných služieb.

4.7. Skutočnosť, že štáty majú zásadnú právomoc určiť SVHZ neuberá na zodpovednosti EÚ určiť na jej úrovni SV(H)Z, keď sa to zdá potrebné na uskutočnenie cieľov Únie a zodpovedá to jej cieľom. Primárne aj sekundárne právo a judikatúra dávajú Únii ako verejnému orgánu možnosť, aby v oblastiach, kde má výlučnú, ale aj obmedzenú alebo spoločnú právomoc, poskytovala, obstarávala, organizovala a financovala tieto služby za rovnakých podmienok s rovnakými pravidlami ako členské štáty.

4.8. V článku 16 Zmluvy o ES sa jasne stanovuje spoločná právomoc a zodpovednosť medzi EÚ a členskými štátmi, pričom sa uvádza, že Spoločenstvo a jeho členské štáty v rámci svojich príslušných zodpovedností dbajú o to, aby SVHZ fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú splnenie ich poslania.

4.9. Na SVHZ sa vzťahuje skupina cieľov Európskej únie (dodržiavanie základných práv, podpora blaha občanov, sociálna spravodlivosť, sociálna súdržnosť, atď.), ktoré sú nevyhnutne potrebné pre spoločnosť. Z toho vyplýva, že Únia, ktorá je zodpovedná za pozdvihovanie úrovne a kvality života na území celej Európy, má istú zodpovednosť aj vzhľadom na nástroje zavádzania základných práv a sociálnej súdržnosti.

4.10. V zmluvách sa jasne definujú zodpovednosti EÚ, z ktorých niektoré môžu v súlade so zásadou subsidiarity zahŕňať vytvorenie služieb, organizácií, agentúr a iných útvarov na úrovni Spoločenstva (dopravná politika, transeurópske siete, ochrana životného prostredia, ochrana spotrebiteľov, hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, boj proti zmenám klímy, bezpečnosť dodávok energie, atď.).

4.11. Aj keď v prípade niektorých služieb, ako sú agentúry Spoločenstva, napríklad tie, ktoré sú zodpovedné za námornú, potravinovú, železničnú bezpečnosť, alebo agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach, alebo aj programy „jednotný vzdušný priestor“ a „Galileo“, nie je právny odkaz na SVZ a SVHZ uvedený, tieto služby zodpovedajú svojím charakterom všeobecnému európskemu záujmu.

4.12. Namiesto zaujatia defenzívneho postoja by mali inštitúcie Spoločenstva, bez toho, aby bol dotknutý štatút operátorov, uznať existenciu a potrebu služieb všeobecného záujmu na úrovni Spoločenstva v oblastiach, kde je činnosť EÚ pre splnenie jej cieľov účinnejšia ako činnosť členských štátov, ktoré konajú oddelene.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/69

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vplyv komunikačných a interaktívnych sociálnych sietí na občanov a spotrebiteľov“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 128/12)

Spravodajca: Jorge PEGADO LIZ

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Vplyv komunikačných a interaktívnych sociálnych sietí na občanov a spotrebiteľov“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko dňa 12. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) prijal 108 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV uznáva kultúrny, politický a sociálny význam komunikačných sociálnych sietí na internete ako nástroja na komunikáciu a interakciu medzi ľuďmi, a to v rámci uplatnenia základného práva na slobodu prejavu.

1.2. EHSV si zároveň uvedomuje ekonomický záujem spojený s rozvojom komunikačných sociálnych sietí, najmä ich potenciál pre aktivity obchodnej komunikácie a marketingu v rôznych oblastiach.

1.3. EHSV vyzdvihuje pozitívne aspekty súvisiace s rozvojom komunikačných sociálnych sietí, najmä ich prínos k zaručeniu a uplatňovaniu slobody prejavu v určitých politických súvislostiach, vytváranie a spájanie online komunít, (opätovné) nadviazanie kontaktu s priateľmi a rodinnými príslušníkmi, predchádzanie situáciám, ktoré ohrozujú neplnoleté deti a možnosť, aby tieto deti požiadali o pomoc prostredníctvom komunikačných sociálnych sietí, ako aj výmena informácií v oblasti zdravia.

1.4. EHSV sa zároveň pripája k organizáciám a združeniam občianskej spoločnosti, rodinám a jednoduchým občanom, ktorí vyjadrujú obavy týkajúce sa rizík nezákonného používania a zneužívania komunikačných sociálnych sietí porušujúceho určité základné ľudské práva.

1.5. EHSV upozorňuje najmä na riziká spojené s používaním sociálnych sietí neplnoletými deťmi a inými zraniteľnými skupinami, najmä osobami s nižšou digitálnou gramotnosťou, ktoré sa už mnohokrát stali obeťami nezákonnej činnosti ohrozujúcej ľudskú dôstojnosť a poškodzujúcej ich fyzické alebo mentálne zdravie, alebo dokonca samotný život.

1.6. EHSV pozitívne prijíma iniciatívy Komisie, a najmä iniciatívy, ktoré pripravili GR pre informačnú spoločnosť a médiá a GR pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť s cieľom upraviť činnosť prevádzkovateľov týchto sietí prostredníctvom kódexov správania alebo osvedčených postupov.

1.7. EHSV sa však nazdáva, že EÚ a členské štáty by mali zintenzívniť svoju činnosť, aby občanom vo všeobecnosti poskytovali viac informácií o rizikách súvisiacich s používaním komunikačných sociálnych sietí, ako aj o osvedčených postupov, ktoré je potrebné prijať.

1.8. EHSV sa tiež nazdáva, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na dôkladnejšie vzdelávanie mladých ľudí už v prvých rokoch školskej dochádzky, na poskytovanie väčšej podpory rodinám vzhľadom na to, aké je dôležité, aby rodičia sprevádzali a kontrolovali mladých ľudí pri používaní internetu, na rozvíjanie technických nástrojov na blokovanie a filtrovanie prístupových práv, na lepšie predchádzanie rizikám a na dôraznejšie potláčanie nezákonnej alebo škodlivej činnosti v tejto oblasti.

1.9. EHSV sa v tejto súvislosti nazdáva, že mladí ľudia by mali byť priamo zapojení do vytvárania prevádzkových modelov, do zmierňovania a riešenia problémov súvisiacich s komunikačnými sociálnymi sieťami, pretože pravdepodobne práve oni budú schopní čo najúčinnejšie a najrýchlejšie pochopiť vzniknuté problematické situácie a navrhnúť vhodné riešenia.

1.10. EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v hĺbkovej analýze fenoménu komunikačných sociálnych sietí s cieľom získať jasnú predstavu o tomto jave, a najmä o jeho kultúrnom, sociálnom a ekonomickom dosahu, ako aj o prípadnom využití na podporu širokej diskusie o takých dôležitých témach, akými sú klimatické zmeny alebo iniciatíva „sprostredkovanie Európy“.

1.11. EHSV odporúča Komisii, aby zároveň s osvedčenými postupmi v oblasti samoregulácie preskúmala možnosť vytvoriť mechanizmy koregulácie, ktoré by umožnili účinnú kontrolu dohôd o osvedčených postupoch uzatvorených s cieľom zabrániť zneužívaniu, potláčať porušovanie a účinne trestať narušiteľov. V prípade trestných činov spáchaných súčasne vo všetkých členských štátoch prostredníctvom informačných technológií by sa EÚ mohla už teraz začať uberať cestou harmonizovaného systému žalôb a trestov, ktorý by koordinovane riadili národné orgány.

1.12. V tejto súvislosti EHSV navrhuje Komisii, aby v súlade s verejnou konzultáciou zrealizovanou v júni 2008 vypracovala zelenú knihu o komunikačných sociálnych sieťach, ktorá by stanovila hlavné usmernenia pre budúcu činnosť, preskúmala ich dosah a ktorá by v rámci prípravného procesu zohľadnila postoj jednotlivých zainteresovaných organizácií a združení občianskej spoločnosti.

1.13. EHSV odporúča preskúmať možnosť rozšírenia a zlúčenia právomocí existujúcich orgánov Spoločenstva s cieľom vytvoriť inštitút Ombudsmana na úrovni Spoločenstva pre všetky otázky súvisiace s ochranou ľudskej dôstojnosti, súkromia a ochranou osobných údajov v odvetví elektronickej audiovizuálnej komunikácie, ktorý by mal špecifické právomoci v oblasti komunikačných sociálnych sietí.

1.14. EHSV odporúča členským štátom, aby posilnili koordináciu svojich politík na národnej úrovni s cieľom vytvoriť pevný právny rámec pre riešenie takýchto situácií tým, že existujúcim národným regulačným subjektom udelia právomoci, ktoré by koordinovane vykonávali, alebo vytvoria vhodné regulačné mechanizmy.

1.15. EHSV vyzýva najmä poslancov Európskeho parlamentu, aby tento nový fenomén súčasnosti prednostne zaradili do svojich politickým programov a aby zohľadnili rastúce obavy občianskej spoločnosti.

2. Úvod

2.1. Predkladané stanovisko z vlastnej iniciatívy sa zaoberá vplyvom komunikačných sociálnych sietí na občanov/spotrebiteľov. Základnou charakteristikou týchto sietí je, že sú prístupné online a ich cieľom je vytvárať a spájať komunity ľudí so spoločnými aktivitami alebo záujmami, alebo tých, ktorí len chcú spoznať záujmy a aktivity iných ľudí. Tieto stránky majú mnoho funkcií, ktoré umožňujú nadväzovanie kontaktov medzi užívateľmi (http://www.saferinternet.org/ww/en/pub/insafe/safety_issues/faqs/social_networking.htm).

2.2. Komunikačné sociálne siete zaznamenali rýchly rozmach (údajne 211 miliónov ľudí a približne tri štvrtiny užívateľov internetu, ich počet sa odhaduje na 282,7 miliónov, navštevuje pravidelne tieto online služby), pričom ich využívajú najmä mladí ľudia od 16 rokov, no pokiaľ ide o niektoré služby, miera pravidelného používania je nižšia. Komisia (1) odhaduje, že komunikačné sociálne siete priťahujú v Európe približne 40 miliónov pravidelných užívateľov, pričom je potrebné pripomenúť, že minulý rok sa miera používania týchto sietí zvýšila približne o 35 % a predpokladá sa, že do roku 2012 sa počet užívateľov viac než zdvojnásobí a dosiahne úroveň 107,4 miliónov.

2.3. Nadnárodné značky sa tiež pripojili k novému fenoménu a propagujú na týchto stránkach, niekedy nelegálne, svoje výrobky a služby. Od prezidentskej kampane Baracka Obamu sa aj politické strany rozhodli využívať tieto nové služby, ako sa to preukázalo aj počas nedávnych volieb do Európskeho parlamentu. Do siete Facebook sa prihlásil samotný Vatikán (Pope2you.net).

2.4. V stručnosti môžeme potvrdiť, že hlavnými charakteristickými črtami komunikačných sociálnych sietí je všeobecná bezplatnosť tejto služby, rýchly a prudký rast počtu užívateľov, ich prekvapujúca finančná hodnota, jednoduché používanie a sprístupnenie funkcií, ktoré umožňujú interakciu medzi užívateľmi tejto služby.

2.5. Predkladané stanovisko sa zaoberá najnovšími iniciatívami Spoločenstva, ktoré boli prijaté na úrovni Spoločenstva, skúma existujúci právny rámec, vyzdvihuje príležitosti a riziká súvisiace s používaním komunikačných sociálnych sietí a predkladá odporúčania a návrhy na opatrenia, ktorých cieľom by bolo posilnenie bezpečnosti a dôvery užívateľov týchto prostriedkov komunikácie.

3. Vplyv komunikačných sociálnych sietí a súvisiace riziká

3.1. Služby komunikačných sociálnych sietí na internete predstavujú rozširujúci sa sociálny fenomén, ktorého technické aspekty sa neustále vyvíjajú a ktorý nepochybne mení spôsob, akým ľudia nadväzujú vzájomné kontakty a komunikujú prostredníctvom internetu.

3.2. V súlade s analýzou com Score, a aby sme získali predstavu o rozmere tohto fenoménu, len služby sociálnej siete Facebook, šiestej najnavštevovanejšej internetovej stránky na svete, využíva približne 275 miliónov návštevníkov za mesiac. V Európe využilo vo februári 2009 služby siete Facebook okolo 100 miliónov ľudí, čo predstavuje približne 4 minúty z každých 100 minút strávených online a viac ako 30 % celkového času stráveného na stránkach komunikačných sociálnych sietí v porovnaní s 12 % v minulom roku.

3.3. Nemožno opomenúť pozitívne aspekty súvisiace s rozvojom komunikačných sociálnych sietí, ide najmä o ich prínos k:

(i)	zabezpečeniu a uplatňovaniu slobody prejavu v určitých sociálnych a politických súvislostiach;

(ii)	vytváraniu a spájaniu online komunít;

(iii)

(opätovnému) nadväzovaniu kontaktov s priateľmi a rodinnými príslušníkmi a možnosti vzájomnej komunikácie;

(iv)	predchádzaniu situáciám, ktoré ohrozujú neplnoleté deti a možnosti, aby tieto deti požiadali o pomoc prostredníctvom komunikačných sociálnych sietí;

(v)	propagácii tovarov a služieb a rastu elektronického obchodu.

3.4. Berúc do úvahy vyššie spomenuté pozitívne aspekty však netreba zabúdať ani na riziká súvisiace s používaním komunikačných sociálnych sietí na nezákonné alebo škodlivé účely, najmä tie, ktoré ohrozujú zdravý vývoj detí (2). Ide okrem iného najmä o:

(i)	psychologické traumy spôsobené urážkami prostredníctvom týchto služieb;

(ii)	sexuálne obťažovanie detí a mladých ľudí;

(iii)

vystavovanie fotografií a videí nahých alebo polonahých dospievajúcich detí, vlastných detí alebo detí iných;

(iv)	explicitné oznamy o prostitúcii a eskortných službách;

(v)	opakované porušovanie súkromia a osobnej cti a dôstojnosti;

(vi)	útok na fyzické a mentálne zdravie užívateľov týchto sietí;

(vii)

vyzývanie k násiliu, rasizmu a xenofóbii;

(viii)

šírenie totalitných ideológií podobných fašizmu alebo obhajovanie nacizmu;

(ix)	samovraždy mladých ľudí, údajne v dôsledku zverejňovania určitých situácií intímneho charakteru prostredníctvom týchto sietí.

3.5. Zároveň treba brať do úvahy najmodernejšie technológie súvisiace s komunikačnými sociálnymi sieťami, a to najmä aplikácie, ktoré umožňujú geografickú lokalizáciu užívateľov týchto sietí, aplikácie na rozpoznanie tváre, čo umožňuje priradiť užívateľa k jeho profilom v komunikačných sociálnych sieťach, ako aj nové možnosti pripojenia sa prostredníctvom najmodernejších mobilných telefónov.

3.6. Tento druh sietí sa okrem iného veľmi ľahko využíva aj na šírenie vírusov, ako napríklad vírus, ktorý poškodil Twitter cez víkend 11. a 12. apríla 2009 a automaticky vygeneroval viac ako 100 000 správ, pričom zasiahol neurčený počet profilov.

3.7. V rámci iniciatívy Fórum pre bezpečnejší internet 2008 (3) Komisia predložila na verejnú konzultáciu (4) dotazník, ktorý sa zaoberal problematikou komunikačných sociálnych sietí a zo získaných odpovedí (5) vyplýva, že cyberbullying (šikanovanie v online prostredí), zásah do súkromia a grooming (nadväzovanie kontaktov pod zámienkou sexuálneho zneužívania) boli označené za hlavné a najbežnejšie nástrahy, ktorým neplnoleté deti čelia pri používaní komunikačných sociálnych sietí.

3.8. Pokiaľ ide o cyberbullying (6) sa 54 % európskych rodičov obáva možnosti, že by sa ich deti mohli stať obeťami takéhoto konania. Viac ako 80 % rodičov vo Francúzsku, Grécku a v Portugalsku znepokojuje myšlienka, že by sa ich deti mohli stať objektom šikanovania pri používaní internetu alebo mobilného telefónu. V niektorých krajinách so silnou tradíciou ochrany práv detí a ich vzdelávania, ako sú Dánsko, Švédsko a Fínsko, preukazujú rodičia väčšiu dôveru v bezpečnosť svojich detí pokiaľ ide o používanie internetu, pričom 69 % z nich nie je do tej miery znepokojených možnosťou, že by sa mohli stať obeťou cyberbullyingu.

3.9. Zo záverov nedávneho prieskumu realizovaného na vzorke 2 000 mladých ľudí vo veku 11 až 18 rokov vyplynulo, že vo Veľkej Británii bol každý tretí mladý človek obeťou cyberbullyingu prostredníctvom komunikačných sociálnych sietí a textových správ SMS, pričom dievčatá boli štyrikrát viac vystavené riziku stať sa obeťou takéhoto zneužívania ako chlapci.

3.10. Ochrana súkromia je jedným z ďalších hlavných problémov spojených s používaním komunikačných sociálnych sietí. Na 30. medzinárodnej konferencii komisárov pre ochranu údajov a súkromia, ktorá sa konala 15. až 17. októbra 2008 v Štrasburgu, bolo schválené uznesenie o ochrane súkromia v rámci služieb sociálnych sietí (7), ktorého odporúčania by mali byť špeciálne zohľadnené a brané do úvahy.

3.11. Rovnako aj v dohode o samoregulácii pod názvom „Bezpečnejšie zásady využívania sociálnych sietí v EÚ“ uzavretej 10. februára 2009 (8) medzi prevádzkovateľmi najvýznamnejších komunikačných sociálnych sietí v Európe, ktorá má v súčasnosti 20 signatárov, boli jasne identifikované potenciálne riziká ohrozujúce mladistvých do 18 rokov, ktorí využívajú tieto stránky: obťažovanie (obťažovanie detí na internetových stránkach alebo prostredníctvom SMS), psychologická manipulácia (nadväzovanie priateľstva medzi dospelým a dieťaťom s úmyslom sexuálneho zneužívania) a rizikové správanie, ako nepovolené poskytovanie osobných údajov na nezákonné účely.

4. Verejná diskusia za podpory EHSV

4.1. Samotná povaha tohto spoločenského fenoménu a jeho rýchly rozvoj podnietili v rámci prípravy predkladaného stanoviska usporiadanie verejnej diskusie. Táto diskusia sa konala v priestoroch EHSV a zapojili sa do nej najreprezentatívnejšie subjekty zainteresované do prevádzky a využívania komunikačných sociálnych sietí, a to mimovládne organizácie a spotrebitelia, ako aj zástupcovia Rady, Komisie, siete ENISA, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a predstavitelia zainteresovaných orgánov z jednotlivých štátov.

4.2. Písomné odpovede na dotazník, ktorý bol predtým distribuovaný, jednotlivé vyjadrené názory a živá výmena postojov a návrhov (zhrnutie tejto diskusie je dostupné na internetovej stránke EHSV http://www.eesc.europa.eu/sections/ten/index_en.asp?id=7000tenen) rozhodujúcim a pozitívnym spôsobom prispeli k zneniu predkladaného stanoviska a poukázali na význam tohto typu podujatí založených na priamej konzultácii so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti pre formulovanie návrhov a odporúčaní politickým predstaviteľom, a v konkrétnom prípade komunikačných sociálnych sietí aj samotným prevádzkovateľom a užívateľom.

4.3. Treba tiež vyzdvihnúť, že zástupcovia Komisie a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa v názoroch zhodli s väčšinou návrhov predložených v tomto stanovisku. Komisia už okrem toho dosiahla značný pokrok zameraný na lepšie vymedzenie niektorých cieľov a konkretizáciu ďalších cieľov v rámci prebiehajúcich a plánovaných iniciatív, na základe čoho možno v budúcnosti očakávať veľmi prínosnú inštitucionálnu spoluprácu.

5. Potrebné opatrenia a očakávané výsledky

5.1. EHSV uznáva a oceňuje prácu Komisie v oblasti ochrany detí pri používaní internetu, pričom opakuje postoj vyjadrený v stanovisku k návrhu ustanovujúcom viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie (9), ktorý bol v tej dobe predmetom skúmania.

5.2. Tiež oceňuje vhodné načasovanie a potvrdzuje užitočnosť spomínanej iniciatívy zameranej na samoreguláciu, v rámci ktorej vyzdvihuje súbor opatrení určených na minimalizáciu hlavných rizík.

5.3. EHSV zdôrazňuje, že v rámci implementácie programu Bezpečnejší internet (2009 – 2013) je potrebné zintenzívniť dialóg so subjektmi zapojenými do komunikačných sociálnych sietí, najmä mladými ľuďmi, pričom treba podporiť ich zapojenie do diskusie a do navrhovania a realizácie riešení zameraných na dosiahnutie vyššej bezpečnosti pri používaní internetu.

5.4. EHSV sa v tejto súvislosti nazdáva, že mladí ľudia by mali byť priamo zapojení do vytvárania prevádzkových modelov, do zmierňovania a riešenia problémov súvisiacich s komunikačnými sociálnymi sieťami, pretože pravdepodobne práve oni budú schopní čo najúčinnejšie a najrýchlejšie pochopiť vzniknuté problematické situácie.

5.5. EHSV navrhuje, aby sa preskúmala aj možnosť vytvoriť medzinárodný alebo európsky študijný program pre odbornú prípravu poradcov a terapeutov, ktorí by sa špecializovali na online poradenstvo obetiam, najmä v prípade bullyingu a groomingu. EHSV navrhuje, aby boli do rámca programu Bezpečnejší internet začlenené iniciatívy v oblasti poradenstva vo všeobecnosti, a konkrétne v oblasti online poradenstva, a aby boli vytvorené preventívne programy zamerané na deti a dospievajúcu mládež.

5.6. EHSV ďalej zdôrazňuje, že v rámci implementácie programu Bezpečnejší internet (2009 – 2013) je potrebné spustiť iniciatívy na podporu digitálnej gramotnosti, najmä bezpečného používania komunikačných sociálnych sietí, ktoré by neboli zamerané len na deti a dospievajúcu mládež, ale na obyvateľstvo vo všeobecnosti, najmä rodičov, ktorí sú zodpovední za výchovu, a starších ľudí.

5.7. EHSV sa tiež nazdáva, že prevádzkovatelia komunikačných sociálnych sietí by mali uplatniť samoregulačné opatrenia, najmä v oblasti ochrany mladistvých, avšak za predpokladu, že bude zabezpečené nezávislé monitorovanie reálneho plnenia týchto opatrení, pričom minimálne štandardy ochrany by mohli byť stanovené formou zákona.

5.8. EHSV podporuje vytvorenie systémov samoregulácie s cieľom koregulácie, či už na úrovni Spoločenstva alebo na národnej úrovni, v spolupráci s regulačnými orgánmi, aby bolo zabezpečené účinné plnenie uzavretých dohôd, predchádzanie zneužívaniu, uplatnenie sankcií za porušenie a potrestanie narušiteľov ich partnermi.

5.9. EHSV prijíma a stotožňuje sa s väčšinou odporúčaní obsiahnutých v uznesení o ochrane súkromia v rámci sociálnych sietí, schválenom 17. októbra 2008 na 30. medzinárodnej konferencii komisárov pre ochranu údajov a súkromia (10), ako aj nedávne stanovisko pracovnej skupiny pre článok 29 o online sociálnych sieťach (11), pričom nabáda Komisiu, aby ich predložila prevádzkovateľom, ktorí by ich mali akceptovať a dodržiavať.

5.10. EHSV sa ďalej nazdáva, že je potrebné vyvinúť dodatočné úsilie zamerané na zlepšenie informovanosti a rozšírenie vzdelávania už v prvých rokoch školskej dochádzky, a to s cieľom lepšie predchádzať rizikám a zlepšiť používanie týchto stránok na nadväzovanie kontaktov. Na tento účel by mali byť na úrovni Spoločenstva a v jednotlivých členských štátoch spustené informačné kampane. V tejto súvislosti a ako doplnenie iniciatív, ktoré majú byť vytvorené v rámci programu Bezpečnejší internet, by bola veľmi užitočná príručka „eYouGuide“ špecificky orientovaná na užívateľov komunikačných sociálnych sietí. Išlo by o určitý druh portálu o právach užívateľov služieb komunikačných sociálnych sietí, ktorý by poskytoval možnosť oznámiť zneužívanie a riešiť konflikty na celoeurópskej úrovni. Bolo by to teda jednotné miesto, na ktorom by bolo možné „riadiť“ práva užívateľov, posúdiť koordináciu Spoločenstva, diskutovať o spôsoboch zásahu a politikách a zhodnotiť spoluprácu medzi národnými orgánmi.

5.11. EHSV sa tiež nazdáva, že výskumné a rozvojové programy na úrovni jednotlivých štátov a Spoločenstva, ako aj samotní prevádzkovatelia, by mali investovať do rozvoja a zdokonalenia technických nástrojov na filtrovanie a blokovanie prístupových práv, ktoré by umožnili rodinám opatrné, no dôsledné uplatňovanie zásady obozretnosti.

5.12. EHSV si uvedomuje povahu tohto fenoménu a jeho vyvíjajúci sa a dynamický charakter, a uvítal by, keby Komisia v zelenej knihe, ktorá by zohľadnila výsledky verejnej konzultácie zrealizovanej v júli 2008, definovala hlavné smery budúceho rozvoja a zanalyzovala by ich dosah, pričom by viedla rozsiahlu diskusiu s rôznymi podnikmi, odborníkmi, výskumníkmi a zainteresovanými organizáciami a združeniami občianskej spoločnosti.

5.13. V tejto súvislosti si kladie otázku, či by nebolo dobré zvážiť možnosť vytvorenia právneho rámca zhodného pre celú EÚ na základe lepšej spolupráce a koordinácie politík na národnej úrovni. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje aspekt zmluvných podmienok registrácie do sietí, v ktorých sa pravidelne vyskytujú nekalé podmienky, najmä pokiaľ ide o právne predpisy vzťahujúce sa na takýto prípad a o príslušný orgán.

Vzhľadom na to, že ide v zásade o medzinárodný fenomén a hlavné služby komunikačných sociálnych sietí podliehajú jurisdikcii štátov mimo EÚ, EHSV považuje za nevyhnutné účinne podporovať tieto opatrenia:

5.14.1. Definovanie zásad a pravidiel poskytovania služieb komunikačných sociálnych sietí, najmä služieb určených pre neplnoleté deti, a to v medzinárodnom meradle.

5.14.2. Inštitucionalizácia mechanizmov dohľadu nad plnením týchto pravidiel, ktorý by mal mať vzhľadom na povahu služieb bezpodmienečne cezhraničný rozsah.

5.14.3. Posilnenie a usmernenie spolupráce medzi Európskou úniou a tretími krajinami, v Európe i mimo nej, pri identifikácii rizík a problémov súvisiacich s používaním komunikačných sociálnych sietí, pri hľadaní účinnejších riešení s cieľom čeliť takýmto situáciám a, za predpokladu, že to medzinárodný právny rámec umožní, pri účinnom predchádzaní situáciám, pri ktorých dochádza k poškodeniu práv občanov a spotrebiteľov, a to na politickej aj prevádzkovej úrovni.

5.15. EHSV tiež zdôrazňuje potrebu účinnej medzinárodnej spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými zainteresovanými stranami s cieľom maximalizovať účinok opatrení potrebných na posilnenie bezpečnosti pri používaní internetu (12). Vyžaduje si to medzinárodný prístup, na základe ktorého je možné lepšie zaručiť šírenie a výmenu poznatkov, koordináciu pri tvorbe a uplatňovaní právnych predpisov a získanie potrebného financovania na implementáciu nevyhnutných opatrení, a to v rámci EÚ aj mimo nej.

5.16. EHSV ďalej zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty ratifikovali dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite a o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (13), pretože to predstavuje významný krok k tomu, aby Európska únia mohla pôsobiť na medzinárodnej scéne ako súdržný blok.

5.17. EHSV na záver uvažuje, či by nebolo dobré zároveň so spomínanými iniciatívami zvážiť možnosť rozšírenia a zlúčenia právomocí, ktoré sú v súčasnosti rozdelené medzi viaceré organizácie, s cieľom vytvoriť inštitút Ombudsmana na úrovni Spoločenstva pre všetky otázky súvisiace s audiovizuálnou oblasťou – súkromie, ochrana údajov, ľudská dôstojnosť, právo na odpoveď, sloboda prejavu – do ktorej sú zahrnuté aj komunikačné sociálne siete, podobne ako, v zmysle komparatívneho práva, v kanadskom modeli „Privacy Commissioner“ (komisár pre ochranu osobných údajov). Nedávno sa do správ dostal zásah kanadskej komisárky, ktorá v rámci svojich rozsiahlych právomocí zakročila proti sieti Facebook pre údajné neoprávnené uchovávanie osobných údajov (14).

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) IP/09/232 Brusel, 10. februára 2009.

(2) V tejto súvislosti pozri najmä správu ENISA (European Network and Information Security Agency) „Security Issues and Reccomendations for Online Social network“, na stránke: www.enisa.europa.eu/doc/pdf/deliverables/enisa_pp_social_networks.pdf.

(3) http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/esignatures/e_signatures_standardisation.pdf.

(4) http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/esignatures/e_signatures_standardisation.pdf.

(5) http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/esignatures/e_signatures_standardisation.pdf.

(6) Flash Eurobarometer survey 2008: Towards a Safer Use of the Internet for children in the EU – a parents' perspective, http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_248_en.pdf.

(7) Resolution on Privacy Protection in Social Network Services, http://www.privacyconference2008.org./adopted_resolutions/STRASBOURG2008/resolution_social_networks_en.pdf.

(8) „Safer Social Networking principles for the EU“ dostupný na stránke: http://ec.europa.eu/information_society/activities/social_networking/eu_action/selfreg/index_en.htm#self_decl.

(9) Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 61.

(10) Odporúčania sú dostupné na internetovej stránke: http://www.privacyconference2008.org/adopted_resolutions/STRASBOURG2008/resolution_social_networks_en.pdf.

(11) Stanovisko (2009) o on-line komunikačných sociálnych sieťach, schválené 12. júna 2009.

(12) Tento názor obhajoval János Tóth, predseda odbornej sekcie TEN EHSV v prezentácii „Public Presentation on Protecting children using the internet“ (Verejná prezentácia o ochrane detí, ktoré používajú internet) 5. mája 2009 (informácia dostupná na adrese http://www.eesc.europa.eu/sections/ten/index_en.asp?id=4300003tenen).

(13) http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/QueVoulezVous.asp?NT=185&CL=ENG.

(14) Pozri Office of the Privacy Commissioner of Canada (OPC) (Úrad komisára pre ochranu osobných údajov Kanady) http://www.priv.gc.ca/aboutUs/mm_e.cfm#contenttop, a nedávny zásah proti sieti Facebook: http://www.priv.gc.ca/media/nr/-c/2009/nr-c_090716_e.cfm.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/74

457. PLENÁRNE ZASADNUTIE V DŇOCH 4. A 5. NOVEMBRA 2009

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností“

[KOM(2008) 868 v konečnom znení]

(2010/C 128/13)

Spravodajkyňa: Vladimíra DRBALOVÁ

Komisia sa 16. decembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností“

KOM(2008) 868 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) prijal 141 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV považuje oznámenie „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“ za dobre načasovanú iniciatívu. Súhlasí, že je potrebné vybudovať kapacity a mechanizmus predvídania potrieb zručností v nadväznosti na potreby trhu práce na úrovni jednotlivých krajín a na úrovni EÚ. Rozširovanie zručností na všetkých úrovniach je základnou podmienkou tak krátkodobého oživenia hospodárstva, ako aj dlhodobého rozvoja, zvyšovania produktivity, konkurencieschopnosti, zamestnanosti, zabezpečenia rovnakých príležitostí a sociálnej súdržnosti. Predvídanie budúcich potrieb trhu práce má svoje limity, a preto je nevyhnutné mechanizmy a nástroje neustále zlepšovať.

1.2. EHSV súhlasí s ďalšími zlepšeniami, ktoré navrhuje Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) a ktoré smerujú k pravidelnému európskemu predpovedaniu zručností, akými sú napr. zlepšenie metód a databáz a súbežná aktualizácia predpovede ponuky a dopytu, čo umožní analyzovať nerovnosti. Výbor súčasne odporúča ďalej rozpracovať definíciu „zručnosti“ s ohľadom na rôznu prax v členských štátoch.

1.3. Napriek tomu treba konštatovať, že nástroje, ktoré by umožnili s istotou určiť budúce potreby neexistujú, a že v kontexte globalizácie samotná celosvetová deľba práce nie je v strednodobom horizonte stabilná, pričom dĺžka vzdelávania je pravdepodobne v súlade s týmto „strednodobým“ horizontom.

1.4. EHSV považuje zvyšovanie úrovne zručností a ich zlaďovanie so súčasnými a budúcimi potrebami trhu práce za správne, volá však po plnom využití existujúceho potenciálu trhu práce, posilnení adaptability pracovníkov, skvalitňovaní existujúcich pracovných miest a vytváraní nových produktívnych pracovných miest, rozvinutí potenciálu tzv. nového „ekologického“ trhu.

1.5. Výbor v plnej miere podporuje myšlienku partnerstva a spolupráce všetkých zainteresovaných strán. Uznáva najmä príspevok sociálnych partnerov ako hlavných aktérov na trhu práce, a občianskej spoločnosti. Výbor podčiarkuje aj užšiu spoluprácu a koordináciu aktivít na medzinárodnej úrovni, najmä pokiaľ ide o MOP a OECD.

1.6. Výbor kladie dôraz najmä na úzku a účinnú spoluprácu vzdelávacích inštitúcií a podnikov, ktorá by viedla ku konštruktívnym zmenám vo vzdelávacích systémoch, zníženiu počtu predčasných odchodov zo školy, k väčšej príťažlivosti technických odborov, skvalitneniu učňovského školstva, predvídaniu tendencií, pokiaľ ide o kvalifikácie požadované na trhoch práce v členských štátoch, a teda aj o potreby zručností, a ich lepšiemu prispôsobeniu podnikovej praxi s cieľom zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti v EÚ. Zdôrazňuje tiež kvalitu všeobecného základného vzdelávania žiakov aj učiteľov, ako aj a zlepšenie systémov poradenstva pre profesionálny rozvoj. Predovšetkým by sa mali zohľadniť špecifické potreby malých a stredných podnikov.

1.7. V tomto zmysle EHSV poukazuje na odporúčania prijaté na mimoriadnom summite EÚ o zamestnanosti v Prahe v máji 2009, ktoré sú zamerané na zlepšovanie zručností, investície do vzdelávania, podporu mobility v rámci EÚ, predvídanie požiadaviek na pracovné zručnosti a ich lepšie zosúlaďovanie s požiadavkami trhu práce a na rozšírenie možností vysoko kvalitného učňovského školstva a stáží.

1.8. Výbor tiež kladne hodnotí záväzok členských štátov prijatý na májovom zasadnutí Rady ministrov školstva vytvoriť pevnejší európsky rámec pre intenzívnejšiu spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a štyri strategické ciele zamerané na zvýšenie zamestnateľnosti (potenciálnej schopnosti uplatnenia sa na trhu práce) a podnikateľského potenciálu všetkých osôb, ktoré sa vzdelávajú a odborne pripravujú. V tomto kontexte je významný predovšetkým Európsky kvalifikačný rámec (EQF (1)).

1.9. Výbor tiež privítal rozhodnutie švédskeho predsedníctva Rady EÚ zaradiť do svojho programu podujatí na 22. a 23. októbra 2009 konferenciu na tému „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, ktorá sa zameria na budúce potreby trhu práce a úlohu verejných služieb zamestnanosti.

2. Úvodná časť

2.1. Ekonomika EÚ sa v dôsledku celosvetovej finančnej krízy ocitla v recesii, čo má závažný dosah na európske trhy práce a zamestnanosť. Vývoj nezamestnanosti sa v súčasnosti odhaduje na 9,4 % v roku 2009 a v roku 2010 až na 10,9 %.

2.2. Na situáciu v Európe reagovala Európska komisia Plánom hospodárskej obnovy Európy (2), v ktorom zdôraznila koordinovaný prístup, stanovila strategické ciele a navrhla celý rad opatrení v štyroch prioritných oblastiach Lisabonskej stratégie.

2.3. Jednou z oblastí, do ktorej smerovali ozdravné opatrenia EÚ, je ochrana pracovných miest – a ľudských zdrojov – a podpora podnikania. Európska komisia vyzvala na začatie rozsiahlej európskej iniciatívy na podporu zamestnanosti a okrem iného odporučila sledovať súčasnú a predpokladanú ponuku voľných miest a lepšie na ňu reagovať rozvojom zručností a zvyšovaním ich úrovne/ich rozširovaním/zlepšovaním.

2.4. Najdôležitejším faktorom rastu a rozvoja prosperity je schopnosť krajín vytvárať kvalitné pracovné príležitosti. Politika, ktorá vytvára pracovné príležitosti a rast, stavia na niekoľkých základných kameňoch. Moderný, inkluzívny, flexibilný a konkurencieschopný trh práce zahŕňa široké spektrum činností a úloh. Okrem toho jedným z hlavných pilierov EÚ je voľný pohyb pracovných síl. Cieľom je uľahčiť občanom prácu v inom členskom štáte a zlepšiť ponuku pracovných príležitostí, ale tiež dať podnikom k dispozícii širšiu a flexibilnejšiu ponuku pracovných síl a zlepšiť prispôsobovanie sa potrebám trhu práce.

2.5. Závery jarného zasadnutia Rady EÚ v roku 2009 jasne zdôrazňujú, že je nutné zamerať sa na zvýšenie kapacity EÚ na zvyšovanie úrovne zručností na všetkých úrovniach, predvídanie a zohľadňovanie potrieb trhu práce. Zaznela tiež dôrazná výzva, aby členské štáty plnili integrované usmernenie č. 24 a prispôsobili svoje vzdelávacie systémy a systémy odbornej prípravy požiadavkám na nové kompetencie.

2.6. Mimoriadny summit EÚ o zamestnanosti, ktorý sa konal 7. mája 2009 v Prahe, prijal desať konkrétnych opatrení, ktoré sa zameriavajú na dlhodobé aj krátkodobé výzvy, a ktoré by sa mali uskutočňovať na vnútroštátnej a európskej úrovni spoločne so sociálnymi partnermi. Štyri z týchto opatrení sa týkajú vzdelávania, odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania, učňovského školstva, podpory mobility, lepšieho predvídania potreby zručností a ich zosúlaďovanie s potrebami trhu práce.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. Komisia uverejnila v roku 2008 svoje oznámenie „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta – Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností“ (3), v ktorom v súvislosti so súčasnou krízou zdôraznila potrebu posilnenia ľudského kapitálu a zamestnateľnosti prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností. Cieľom návrhu Komisie je zlepšenie schopnosti Únie v oblasti posúdenia a predvídania zručností a ich lepšie zosúlaďovanie s charakterom novo vytváraných pracovných miest.

3.2. Komisia jednak prináša prvé posúdenie zručností v súlade s potrebami trhu práce do roku 2020, jednak ponúka systematický proces sledovania, posudzovania a včasnej identifikácie budúcich potrieb trhu práce. Prostredníctvom programu Progress a programov celoživotného vzdelávania sa zameriava aj na nové spôsoby posudzovania zručností.

3.3. Komisia mobilizuje súčasné nástroje na účinné uskutočňovanie týchto procesov a súčasne vytvára nové nástroje, ktoré majú tento proces posilniť alebo zjednodušiť. Kladie dôraz na politiku „flexiistoty“ a aktiváciu opatrení, ktoré vedú k zvyšovaniu úrovne zručností. K novým navrhovaným nástrojom patrí „Monitor európskeho trhu práce“, štandardizovaný viacjazyčný katalóg zamestnaní a zručností, a tzv. „Match and Map“, nástroj uľahčujúci život používateľom portálu EURES. Spomína sa aj kľúčová úloha Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Proces predvídania budúcich potrieb trhu práce má svoje limity, preto je nutné mechanizmy a nástroje neustále rozvíjať a zlepšovať a súčasne sledovať absorpčnú kapacitu jednotlivých členských štátov.

3.4. Komisia tiež celkom správne zdôrazňuje rastúci význam prierezových schopností a sociálnych zručností (soft skills), ako je tímová práca, jazykové a komunikačné schopnosti. Špeciálnu pozornosť treba venovať zvyšovaniu štandardov a dosiahnutiu úrovne gramotnosti a znalosti základných počtových úkonov (numeracy) už od útleho veku.

3.5. Dobrou praxou sa zdá byť vytváranie sektorových rád pre zručnosti (Sector Skills Council – SSC) na základe dohôd medzi zamestnávateľmi, vzdelávacími inštitúciami a ďalšími zainteresovanými stranami v rámci jednotlivých odvetví. Činnosť týchto rád môže byť previazaná so štruktúrou sociálneho dialógu v rámci jednotlivých odvetví, pretože úloha sociálnych partnerov je v tomto zmysle zvlášť dôležitá (4).

3.6. Na zasadnutí Rady ministrov školstva 12. mája 2009 sa členské štáty zaviazali k intenzívnejšej spolupráci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Prijaté priority podčiarkujú dôležitú úlohu, ktorú vzdelávanie a odborná príprava musia zohrávať v širšej diskusii o hospodárskej a sociálnej politike. Spoločné výzvy sú: 1) pracovná sila, ktorá bude mať správne zručnosti pre pracovné miesta v budúcnosti, 2) vyrovnanie sa s potrebami starnúcej spoločnosti, 3) intenzívnejšia celosvetová súťaž.

3.7. Rada tiež prijala závery zamerané na posilnenie partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami a sociálnymi partnermi. Dôležitou časťou úlohy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti sociálnej súdržnosti je schopnosť vybaviť ľudí vedomosťami, zručnosťami a schopnosťami, ktoré by im uľahčili dostať sa na trh práce a udržať sa na ňom. Preto je dôležitá úloha sociálnych partnerov ako hlavných aktérov trhu práce.

4. Fakty a čísla

4.1. Vo svojich záveroch zo zasadnutia v júni 2008 Rada EÚ potvrdila svoju požiadavku získať zrozumiteľné vyhodnotenie požadovaných zručností v Európe do roku 2020 – Predvídanie a napĺňanie potrieb trhu práce s osobitným dôrazom na mládež (5).

4.2. Cedefop preto vypracoval analýzu potrieb zručností na obdobie 2006 – 2020 (6), ktorá zahŕňa 25 členských štátov EÚ, Nórsko a Švajčiarsko. Analýza predpokladá do roku 2020 vznik 20,3 milióna dodatočných pracovných miest. Ďalších 85 miliónov miest budú tvoriť tzv. „replacements“ (miesta uvoľnené odchodmi do dôchodku alebo odchodmi zo zamestnania, ktoré však nemožno považovať za novovytvorené pracovné miesta). Očakáva sa, že v roku 2020 budú tri štvrtiny všetkých pracovných miest tvoriť služby.

4.3. V súčasnosti je takmer 40 % ľudí zamestnaných na postoch vyžadujúcich zručnosti na vyššej úrovni, ako manažment, odborná činnosť („professional work“) alebo technické miesta. V najbližšom desaťročí sa očakáva pokračovanie expanzie zamestnaní vyžadujúcich zručnosti na vysokej alebo strednej úrovni. Rast sa očakáva aj v prípade niektorých pracovných miest, ktoré si nevyžadujú žiadnu alebo len nižšiu úroveň vzdelania.

4.4. Pokiaľ bude tento trend pokračovať, tieto zmeny povedú k polarizácii v raste pracovných miest. Táto polarizácia spôsobí, že sa dopyt po miestach vyžadujúcich strednú úroveň vzdelania (založených na jednoduchých rutinných úkonoch) bude znižovať, hoci na všetkých pracovných miestach budú žiadaní primerane odborne pripravení novo nastupujúci pracovníci z dôvodu výrazných odchodov pracovníkov do dôchodku.

4.5. Súčasne rastú kvalifikačné požiadavky vo všetkých kategóriách povolaní – vrátane tých na najnižšom stupni kvalifikačnej škály. Tento trend zvyšovania kvalifikácie („upskilling“) býva ovplyvnený ponukou zručností. Všeobecne stúpla miera vzdelávania ľudí v minulom desaťročí tým, že si ľudia v mnohých členských štátoch zvolili možnosť získať vyššie vzdelanie a staršie ročníky – v priemere s nižšou kvalifikáciou – odišli z pracovného trhu do dôchodku.

4.6. Závery Cedefopu však úplne jednoznačne zdôrazňujú všeobecný a dlhodobý rast kvalifikačnej úrovne pri všetkých/väčšine pracovných miestach. Na základe jeho predpovedí takmer 91 % z celkového počtu voľných pracovných miest v období 2006 – 2020 vyžaduje vyššiu alebo strednú úroveň vzdelania. Súčasnú kvalifikačnú štruktúru pracovnej sily bude potrebné v budúcom desaťročí zmeniť, pretože čoraz viac voľných pracovných miest (až 55 miliónov) bude vyžadovať kvalifikácie na strednej úrovni (čo zahŕňa odborné vzdelávanie). Necelých 10 miliónov pracovných pozícií bude voľných pre žiadateľov so žiadnym alebo nízkym vzdelaním.

4.7. Štatistiky Eurostatu ukazujú, že Európskej únii sa od roku 2000 darilo vytvárať kvalitné pracovné miesta. Existuje tiež kladný vzťah medzi mierou zamestnanosti vysokoškolsky vzdelaných ľudí a rastom zamestnanosti. Vo väčšine členských štátov EÚ narástla zamestnanosť u vysokoškolsky vzdelaných ľudí viac než v prípade priemernej celkovej zamestnanosti. Na Malte sa napríklad zamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí od roku 2000 viac než zdvojnásobila, pričom celková zamestnanosť narástla iba o 12 %. Súčasne je potrebné sledovať aj opačný trend vytvárania neistých pracovných miest.

4.8. Zo zistení strediska Cedefop teda vyplýva celý rad dôsledkov:

—	Všeobecný dopyt po zručnostiach bude aj naďalej rásť.

—	Politika bude musieť zabezpečiť adaptabilitu pracovnej sily na tieto požiadavky. Bude dobré vedieť, či sú problematické miesta na trhu práce iba dočasné či prechodné, alebo tu ide o dlhodobý fenomén vyžadujúci cielené opatrenia.

—	Kontinuálna odborná príprava a celoživotné vzdelávanie musia prispieť k tomu, aby boli zručnosti ľudí nepretržite v súlade so štrukturálnymi zmenami trhu práce.

—	Počet mladých ľudí, ktorí vstúpia na trh práce v nasledujúcich desiatich rokoch, nemôže splniť všetky požiadavky trhu práce. To bude mať dôsledky pre systémy vzdelávania a odbornej prípravy. Celoživotné vzdelávanie má zásadný význam.

—	Akokoľvek je vzdelávanie a odborná príprava dôležitá pre lepšie reagovanie na požiadavky trhu práce, nemôže vyriešiť problém príliš vysokej alebo príliš nízkej kvalifikácie.

—	Dôležité je dobré ohodnotenie zručností, zamedzenie ich strate a využitie tých zručností, ktoré máme.

5. Konkrétne pripomienky

5.1. Cieľom Komisie je zabezpečiť súlad medzi ponúkanými zručnosťami a potrebami trhu práce. Odstránenie existujúcich prekážok, vrátane administratívnych bariér, ktoré povedie k voľnému pohybu pracovníkov v rámci EÚ, ako aj transparentnejšie informácie o trendoch trhu práce by prispeli k podpore profesijnej, sektorovej a geografickej mobility (7) a k lepšiemu súladu medzi kvalifikáciami pracovníkov a pracovnými príležitosťami. Dôležité je aj posilnenie tzv.„transition mobility“, čiže v prípade straty zamestnania ľahší presun k novému a kvalitnému pracovnému miestu so zárukou určitej istoty (koncepcia flexiistoty).

5.2. Komisia vo svojom pracovnom dokumente, ktorý je k oznámeniu pripojený (8), uvádza definíciu pojmov, ako kvalifikácia, znalosti, zručnosti a kompetencie, v praxi však existuje veľká rozmanitosť prístupov k týmto pojmom v jednotlivých členských štátoch. Komisia by mala jasnejšie definovať, v akom rozsahu chápe vo svojom oznámení pojem zručnosť.

5.3. Problém so zručnosťami v Európe existoval už pred súčasnou krízou. Už pred viac než 10 rokmi upozorňovali európske inštitúcie a manažmenty podnikov, že Európa neprodukuje, nepriláka a neudrží dostatok vedcov, inžinierov, odborníkov na informačné technológie, koľko si vyžaduje európsky priemysel. Situácia sa stáva akútnou a čísla ukazujú na pokračujúci nedostatok záujmu mladej generácie o vedné odbory. Nedostatok zručností zodpovedajúcich potrebám trhu v Európe narastá a je časovanou bombou na ceste Európy ku konkurencieschopnosti. Zodpovedajúca úroveň zručností, zlepšený prístup k informáciám a štrukturálne zlepšenie budú mať kladný dosah najmä na MSP.

5.4. Prínosom pre rozvoj Európskej únie môže byť aj prisťahovalectvo z tretích krajín, predovšetkým vzhľadom ku klesajúcej ponuke práce v mnohých krajinách. Nový prístup EÚ k ekonomickej migrácii z tretích krajín a príliv talentov z iných častí sveta môže byť len dočasným liekom. Prax ukáže, či zavedenie tzv. modrých kariet pomôže Európe k úspechu v bitke o talenty. Európa v súčasnosti využíva len 2 % vysoko kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.

5.5. Teraz, keď Európa vstúpila do obdobia turbulencií, si problém nedostatku potrebných zručností vyžaduje ďalšiu pozornosť a zviditeľnenie. Európa navyše vykazuje v strednodobom a dlhodobom horizonte ďalší potenciál pre vytváranie pracovných miest – tak nových, ako aj uvoľnených – jednako trend vytvárania nových pracovných miest ukazuje polarizovanú expanziu pracovných miest, s veľkým nárastom pracovných miest vyžadujúcich vyššiu úroveň zručností.

5.6. Znížiť počet zamestnancov v čase obmedzeného dopytu je veľmi krátkozraké riešenie. Budovanie zručností je dlhodobý a nákladný proces, či už ide o formálne vzdelávanie (základné, stredné, vysokoškolské) alebo vnútropodnikové (podniková kultúra, špecifiká organizácie, vzťahy so zákazníkmi). Ekonomické oživenie by bolo nemožné, pokiaľ by podniky narážali na nedostatok dostatočne kvalifikovanej pracovnej sily.

5.7. Predvídavý a na budúcnosť zameraný scenár si vyžaduje spoločný postup vlád a súkromného sektora:

—	Presmerovať financovanie Európskeho sociálneho fondu na odbornú prípravu a rekvalifikácie v rokoch 2007 – 2013.

—	Iniciovať spoločné postupy a partnerstvá súkromného a verejného sektora.

—	Uskutočňovať spoločnú politiku zameranú na obmedzenie počtu predčasných odchodov zo školy a povzbudenie záujmu mladých ľudí o matematiku, vedu a profesionálnu kariéru v oblasti inžinierstva, informačných a komunikačných technológií a ochrany životného prostredia.

—	Posilniť a rozvinúť partnerstvo škôl a univerzít na vysokej úrovni, a to prostredníctvom plánovaných stáží, ktoré by študentom predovšetkým v posledných mesiacoch štúdia umožnili priamy kontakt so svetom práce, do ktorého ich štúdium smeruje.

—	Podporiť mobilitu zručností v rámci Európy.

—	Posilniť inovatívny prístup k vzdelávaniu, vrátane elektronického vzdelávania a vzdelávania na diaľku.

—	Zmobilizovať potenciál kategórií, ktoré trpia vylúčením, a pritom sú schopné vzdelávať sa a pre ich návrat na trh práce už boli vyčlenené rozsiahle rozpočtové prostriedky (chudoba, nezamestnanosť, zdravotné postihnutie, diskriminácia).

—	Zaoberať sa vzdelávaním prisťahovalcov.

5.8. Európa musí zlepšiť svoju „pyramídu zručností“ („skills pyramid“) (9) – gramotnosť a základné zručnosti, odborné znalosti, tzv. GKE talenty („Global Knowledge Economy talents“). V súčasnosti má Európa v mnohých krajinách ďaleko od toho, aby mala takú pyramídu zručností, ktorá by mohla naplniť jej ambície.

5.9. Pokiaľ bude Európa chcieť vygenerovať, zabezpečiť a udržať také zručnosti, aké potrebuje, bude musieť vykonať celý rad opatrení tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu po európskych zručnostiach. Stranu dopytu ešte ovplyvnia potreby dynamicky sa rozvíjajúcich odvetví, dlhodobé i rýchlo sa rozvíjajúce celosvetové a miestne priority a dodatočné trendy súvisiace s celosvetovými zdrojmi alebo demografickým vývojom. Pokiaľ ide o stranu ponuky, európsky fond práce bude ovplyvnený hlavne demografickými trendmi, nízkou mobilitou, schopnosťou Európy produkovať také zručnosti, aké potrebuje.

5.10. Výbor opakovane zdôrazňuje dôležitosť kvality vzdelávania učiteľov (10). Vzdelávanie a profesionálna príprava učiteľov musí byť previazaná s kľúčovými opatreniami v oblasti inovácií, výskumu a podnikania. Príprava učiteľov už musí zahŕňať zložky, ktoré im umožnia lepšie sa orientovať na zmeny na trhu práce a rozvoj zodpovedajúcich zručností na všetkých úrovniach vzdelávania.

5.11. Kľúčová je v tomto ohľade úloha sociálnych partnerov. Spolupráca podnikov a školských inštitúcií musí mať skutočne konkrétne výsledky, najmä pokiaľ ide o stanovenie školských osnov a vytváranie sústav povolaní a sústav kvalifikácií na národnej úrovni. Tieto musia odrážať požiadavky zamestnávateľov na plnenie konkrétnych úloh na podnikovej úrovni. Dôležitá je príprava učňov, stáže mladých pracovníkov a zvýšenie príťažlivosti potrebných odborov. Pozornosť Komisie by sa mala zamerať v prvom rade na úlohy, ktoré je potrebné plniť na podnikovej úrovni, a potom na zručnosti. Je potrebné dôsledne rozlíšiť potreby malých a veľkých podnikov.

5.12. Európa bude musieť vziať do úvahy aj dosah prispôsobenia sa klimatickým zmenám na zamestnanosť. Globálne otepľovanie bude mať dosah na výrobné faktory a procesy. Európska komisia už pracuje s celým radom analýz týkajúcich sa novej koncepcie hospodárstva s nízkymi emisiami CO2 a s tým spojenej tvorby tzv. „green jobs“ (ekologické pracovné miesta) a „Eco-Industries“ (ekologické priemyselné odvetvia). Prvé výsledky ukazujú obmedzený zdroj údajov, nepresnosť a veľký rozptyl prognóz vplyvu zmeny klímy na trhy práce. Presun k hospodárstvu s nízkymi emisiami CO2 sa musí vnímať ako dlhodobý proces, počas ktorého sa trhy práce budú postupne prispôsobovať.

5.13. Európska komisia sa vo svojom oznámení zamerala predovšetkým na vytváranie nových pracovných miest a zlepšovanie zručností pre tieto budúce pracovné miesta. EÚ tiež musí efektívne využiť súčasný potenciál trhu práce a zvyšovať kvalifikáciu a adaptabilitu pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie alebo im hrozí jeho strata. Pozornosť je potrebné tiež venovať rekvalifikáciám, ďalšiemu odbornému a celoživotnému vzdelávaniu. Na druhej strane musí byť EÚ schopná zabezpečiť podmienky pre vytváranie produktívnych, kvalitných a dobre platených pracovných miest.

5.14. Iniciatívy smerujúce k zlepšovaniu zručností musia odrážať aj ambície a potreby jednotlivcov. Vzdelanie má zásadný význam pre slobodnú voľbu občanov a ich možnosti individuálneho rozvoja. Úloha vzdelávania tkvie z hľadiska trhu práce aj v sprostredkovaní vedomostí a zručností jednotlivcom, pretože je nevyhnutné pre splnenie ustavične sa meniacich požiadaviek, a tým aj pre zaručenie vysokej úrovne zamestnateľnosti.

5.15. Politické opatrenia zamerané na zlepšovanie zručností a adaptabilitu pracovnej sily sa musia zakladať na zásadách rovnosti pre všetkých občanov a nediskriminácii. To znamená odstránenie všetkých existujúcich prekážok v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, tak formálnych, ako aj v rámci podnikov. Tieto prekážky majú dosah predovšetkým na obzvlášť zraniteľné skupiny, ako sú starší pracovníci a osoby so zdravotným postihnutím.

5.16. Závery Rady ministrov školstva z 12. mája 2009 tiež zdôrazňujú dôležitú úlohu sociálnych partnerov. Európski sociálni partneri venujú v rámci európskeho sociálneho dialógu pozornosť oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v súvislosti s potrebami trhu práce. V roku 2002 spoločne vypracovali akčný rámec pre celoživotný rozvoj schopností a kvalifikácie a v roku 2006 analýzu kľúčových prvkov trhu práce, z ktorej budú vychádzať spoločné aktivity v rámci ich tretieho pracovného programu 2009 – 2010: Nezávislá dohoda o inkluzívnych trhoch práce a správa o zamestnanosti.

5.17. V záveroch Rady zaznela aj výzva na posilňovanie partnerstva s občianskou spoločnosťou a na spoluprácu všetkých príslušných zainteresovaných strán – podnikov, vzdelávacích inštitúcií, verejných služieb zamestnanosti a pod. Spolupráca s príslušnými mimovládnymi organizáciami a sociálne iniciatívy môžu dopĺňať tradičný sociálny dialóg.

5.18. Jedným z najväčších prínosov OMC (otvorenej metódy koordinácie) v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy na európskej úrovni je Európsky kvalifikačný rámec (EQF – European qualifications framework). Ten by mal prispieť k väčšej transparentnosti a zrozumiteľnosti kvalifikácií, a tým k väčšej mobilite v Európe.

5.19. Európsky sociálny fond (ESF) sa ukázal ako užitočný nástroj, čo sa týka potrieb Európy v oblasti odborného vzdelávania. Zlepšenie do budúcnosti môže priniesť odstránenie byrokratických postupov a duplicity iniciatív štrukturálnych fondov a väčšie zapojenie sociálnych partnerov.

5.20. Nástrojom sledovania pokroku sa stanú tzv. referenčné úrovne európskych priemerných výsledkov (európske referenčné úrovne). Členské štáty sa dohodli, že v roku 2020:

—	aspoň 15 % dospelých by sa malo zúčastniť na programoch celoživotného vzdelávania,

—	podiel 15-ročných žiakov, ktorí majú problémy s čítaním, matematikou a prírodnými vedami, by mal byť nižší než 15 %,

—	podiel osôb vo veku od 30 do 34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním by mal predstavovať minimálne 40 %,

—	podiel osôb, ktoré predčasne skončili vzdelávanie a odbornú prípravu, by mal byť nižší než 10 %,

—	na vzdelávaní v útlom veku by sa malo zúčastňovať aspoň 95 % detí vo veku od 4 rokov do veku, v ktorom majú začať povinnú školskú dochádzku.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (2008/c 111/01).

(2) Plán hospodárskej obnovy Európy, KOM(2008) 800 v konečnom znení, 26.11.2008.

(3) Oznámenie Komisie „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta: Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností“, KOM(2008) 868 v konečnom znení, 16.12.2008.

(4) Ú. v. EÚ C 277 z 17.11.2009, s. 15.

(5) CEDEFOP, PANORAMA Series 160, Skill needs in Europe (2008).

(6) Musí sa vziať na vedomie, že analýza bola spracovaná pred finančnou a hospodárskou krízou a nezohľadňuje jej dosah.

(7) Ú. v. EÚ C 228 z 22.9.2009, s. 14.

(8) Pracovný dokument EK SEK (2008) 3058 pripojený k oznámeniu KOM(2008) 868 v konečnom znení.

(9) Podkladový dokument pre Europena Business Summit 2009, INSEAD (The Business school for the world) v spolupráci s firmou Microsoft a FEB(Federation of enterprises in Belgium)

(10) Ú. v. EÚ C 151 zo 17.6.2008, s. 41.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/80

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov“

[KOM(2009) 262 v konečnom znení]

(2010/C 128/14)

Spravodajca: Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS

Pomocný spravodajca: Cristian PÎRVULESCU

Európska komisia sa 10. júna 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov“

KOM(2009) 262 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) prijal 152 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1. Odporúčania

1.1. Ochrana a presadzovanie ľudských práv ustúpili v posledných rokoch v programe Európskej únie do úzadia. Politickou prioritou bola bezpečnosť štátov považovaná prakticky za nezlučiteľnú s podporou slobody a ochranou základných práv.

1.2. Politika v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti musí ochraňovať hodnoty slobody. EHSV je presvedčený, že opatrenia v týchto oblastiach by mali vychádzať z ochrany základných práv zaručených Európskym dohovorom o ľudských právach a Chartou základných práv Európskej únie.

1.3. Politika v oblasti bezpečnosti nesmie ohrozovať základné hodnoty (ľudské práva a občianske slobody) a demokratické zásady (právny štát), s ktorými sa stotožňuje celá Únia. Sloboda jedinca nesmie byť obmedzovaná kvôli kolektívnej a štátnej bezpečnosti. Niektoré politické návrhy opakujú chybu minulosti: navrhujú obetovať slobodu v záujme zvýšenia bezpečnosti.

1.4. Ochranu základných práv a slobôd treba posilniť viditeľnou a silnou politickou autoritou na európskej úrovni, a preto EHSV podporuje návrh predsedu Barrosa vytvoriť samostatný úrad pre spravodlivosť, základné práva a občianske slobody, za ktorý by bol zodpovedný jeden člen Komisie. Výbor dúfa, že vzhľadom na takú veľkú zodpovednosť bude mať tento úrad k dispozícii primerané politické nástroje ako aj organizačné možnosti a finančné prostriedky potrebné pre svoju činnosť.

1.5. Výbor však ľutuje, že prisťahovalectvo a azyl spadajú spolu s vnútornou bezpečnosťou do zodpovednosti iného člena Komisie. Spájať prisťahovalectvo s bezpečnosťou a oddeľovať ho od ochrany práv znamená vysielať mylné politické posolstvo. EHSV navrhuje, aby sa v novej Európskej komisii prisťahovalecká a azylová politika úzko spájali s ochranou základných práv pod rovnakým politickým vedením.

1.6. Keď vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, politika v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bude mať väčší právny základ, preto sa EHSV domnieva, že Európska únia môže dosiahnuť ambicióznejšie ciele než sú tie, ktoré navrhuje Komisia.

1.7. Výbor odporúča, aby sa prehodnotili právne predpisy týkajúce sa slobody pohybu, čo znamená, že by sa malo zmeniť a doplniť nariadenie Rady (ES) č. 2252/2004.

2. Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

2.1. Začína sa rozhodujúca etapa budovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ. Od roku 1999 prijala Rada dva päťročné programy: program z Tampere (1999 – 2004) a Haagsky program (2004 – 2009).

2.2. Desať rokov po zasadnutí v Tampere sa ešte stále nepodarilo dosiahnuť vytýčené ciele. EÚ ešte stále nie je spoločným priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V priebehu týchto rokov sa nedosiahol taký veľký pokrok, ako bolo potrebné (1), a výsledky boli nerovnomerné. Zasadnutie Európskej rady v Štokholme môže byť novou príležitosťou na vzkriesenie cieľov z Tampere.

2.3. Spoločná politika v oblasti prisťahovalectva, azylu a hraníc sa výrazne pohla dopredu, s výnimkou politiky v oblasti legálneho prisťahovalectva a prisťahovalectva za prácou, na ktoré sa v Rade ďalej uplatňuje pravidlo jednomyseľnosti.

2.4. Opatrenia týkajúce sa policajnej a súdnej spolupráce v trestných záležitostiach sa riadili medzivládnou logikou a pravidlom jednomyseľnosti a poznačila ich veľká nedôvera, v dôsledku čoho sa prijatie spoločnej legislatívy na európskej úrovni značne skomplikovalo.

2.5. Štokholmský program sa pravdepodobne rozvinie, keď vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva. Preto budú mnohé z týchto opatrení prijaté v Rade riadnym legislatívnym postupom a spolurozhodovaním s Európskym parlamentom, vďaka čomu si EÚ bude môcť stanoviť ambicióznejšie ciele, hoci aj súčasné zmluvy umožňujú vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý Európa potrebuje.

2.6. Prijatiu Štokholmského programu už napomohli rôzne kroky, medzi inými prijatie Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (2), správy skupiny pre budúcnosť európskej politiky v oblasti vnútorných vecí a spravodlivosti (3) ako aj príspevky, ktoré Európska komisia získala vďaka verejnej konzultácii na tému „Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť: Čo nám prinesie budúcnosť? Konzultácia o prioritách na nasledujúcich päť rokov“, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2008 (4).

2.7. V júni 2009 vydala Komisia oznámenie nazvané Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov: Väčšia sloboda v bezpečnejšom prostredí (5), z ktorého vychádza toto stanovisko vyjadrujúce odporúčania EHSV k štokholmskému procesu.

2.8. Okrem toho výbor pripravuje aj stanovisko z vlastnej iniciatívy (6), v ktorom navrhuje, aby politika a právne predpisy v Európskej únii týkajúce sa prisťahovalectva a hraníc náležite rešpektovali ľudské práva a aby stredobodom ich záujmu bola sloboda a bezpečnosť všetkých osôb. Spomínané stanovisko predstavuje ďalší príspevok EHSV k príprave Štokholmského programu.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. Výbor podporuje myšlienku, že politickou prioritou štokholmskej agendy by malo byť vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov. Jednou z najdôležitejších výziev na nasledujúcich päť rokov bude, najmä po prijatí Lisabonskej zmluvy, vybudovať Európu občanov, preto bude nevyhnutné prispôsobiť politické priority EÚ tomuto cieľu. Predo tromi rokmi prijal výbor stanovisko z vlastnej iniciatívy s cieľom lepšie zviditeľniť a zefektívniť európske občianstvo (7). Mala by sa zlepšiť kvalita štatútu európskeho občianstva, aby sa stalo otvorenejším, rovnoprávnejším a malo väčšiu integračnú schopnosť bez akejkoľvek diskriminácie.

3.2. EHSV takisto víta, že v oznámení sa ako jedna z priorít uvádza aj vytvorenie Európy práv, keďže ochrana základných práv a slobôd uvedených v Charte základných práv patrí medzi najdôležitejšie hodnoty EÚ (8).

3.3. Napriek tomu, že európsky systém ochrany základných práv je už dostatočne rozvinutý, dodržiavanie týchto práv nie je na území EÚ zabezpečené, najmä pri zavádzaní do praxe a uplatňovaní práva Spoločenstva na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. Štokholmský program by mal obsahovať jasnú, ambicióznu a ucelenú stratégiu ochrany a dodržiavania základných práv v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a prostredníctvom rôznych úrovní verejnej správy by mal globálne zabezpečiť Európu práv na pevnom základe.

3.4. V posledných rokoch sa EÚ zameriavala viac na bezpečnosť než na ľudské práva, spravodlivosť a slobodu. Výbor sa nazdáva, že predpokladom vytvorenia skutočného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je správna rovnováha týchto troch aspektov. Opatrenia, ktoré budú prijaté v oblasti bezpečnosti musia ochraňovať hodnoty slobody a právneho štátu. Základom týchto opatrení by mala byť ochrana základných práv zaručených Európskym dohovorom o ľudských právach a Chartou základných práv Európskej únie.

3.5. Keďže ľudské práva sú univerzálne a nedeliteľné, je nevyhnutné chrániť ich a zaručiť ich všetkým osobám, nielen občanom Európskej únie. „Európa práv a spravodlivosti“ sa nesmie obmedzovať len na osoby, ktoré majú občianstvo niektorého z členských štátov, ale na všetky osoby, ktoré sa zdržiavajú na území Európskej únie. V opačnom prípade by personálny aspekt priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nebol v súlade s hodnotami a zásadami nediskriminácie, rovnakého a spravodlivého zaobchádzania a solidarity, na ktorých bola založená Európska únia. Štokholmský program by mal prihliadať na to, že mnohé práva a slobody uvedené v medzinárodných a európskych dohovoroch a zmluvách sa uplatňujú na všetky osoby bez ohľadu na ich národnosť, občianstvo alebo administratívny štatút migranta.

3.6. Tento program by sa mal inšpirovať programom z Tampere z roku 1999, v ktorom Rada stanovila za jedno zo základných usmernení zásadu spravodlivého zaobchádzania a nediskriminácie, bez ohľadu na to, či ide o európskych občanov alebo občanov tretích krajín. Túto zásadu bude možné posilniť, keď vstúpi do platnosti nová zmluva, vďaka ktorej sa Charta základných práv EÚ stane právne záväznou, a tak vznikne možnosť, že EÚ pristúpi k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

3.7. EHSV sa domnieva, že po roku 2011 bude treba posilniť úlohu Agentúry EÚ pre základné práva, zvýšiť jej rozpočet, udeliť nové právomoci v oblasti hodnotenia a usilovať sa o to, aby sa zlepšila jej spolupráca s ostatnými európskymi úradmi, napríklad s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a európskym ombudsmanom. Okrem toho by agentúra mala byť menej závislá od vlád a mala by sa zabezpečiť účasť EHSV ako zástupcu občianskej spoločnosti.

3.8. Komisia v záujme úspešného uplatňovania Štokholmského programu navrhuje metódu vychádzajúcu z piatich bodov, ktoré EHSV schvaľuje: 1. primerane začleniť politiky v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí do iných politík Únie 2. zmenšiť rozdiel medzi normami prijatými na európskej úrovni a ich implementáciou na vnútroštátnej úrovni a zaviesť konkrétne opatrenia 3. skvalitniť európske právne predpisy a zlepšiť ich dosah; 4. zlepšiť využívanie hodnotiacich postupov prijatých nástrojov a zriadených agentúr a 5. vyčleniť adekvátne finančné prostriedky.

3.9. EHSV je inštitúciou, ktorá bude i naďalej veľmi aktívne spolupracovať pri hodnotení kvality a prínosu európskej politiky, jej dosahu na základné práva a zásadu proporcionality, ako aj jej účinkov v etickej, sociálnej a hospodárskej oblasti.

3.10. Výbor by sa tak mohol naďalej podieľať na príprave európskej stratégie lepšej tvorby právnych predpisov a hodnotenia kvality a dobrého fungovania európskeho právneho systému ako aj uplatňovania a dosahu právnych predpisov prijatých v jeho rámci.

3.11. Štokholmský program by mal prispieť k tomu, aby sa záväzky Európskej únie stali serióznejšími a jasnejšími z hľadiska cieľov a zámerov. Výbor odporúča, aby boli vytvorené kľúčové ukazovatele a počiatočný zoznam cieľov, ktoré bude treba dosiahnuť, na základe čoho sa bude dať objektívne vyhodnotiť dosiahnutý pokrok, a to v priebehu plnenia programu, ako aj po jeho ukončení.

3.12. EHSV schvaľuje prijaté oblasti činnosti, odporúča však, aby boli priority programu uvedené jasnejšie a aby ich dopĺňali záväzky z hľadiska finančnej podpory.

3.13. EHSV oceňuje významný príspevok Rady Európy prostredníctvom početných uznesení a odporúčaní v oblasti účinnosti a správneho výkonu spravodlivosti, a apeluje na Komisiu, aby ich obsah začlenila do budúcich dokumentov v oblasti spravodlivosti v trestných a občianskoprávnych veciach v Európskej únii (9).

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Podpora práv jednotlivcov: Európa práv a právny štát

4.1.1. Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú v roku 1948 schválilo valné zhromaždenie OSN proklamuje univerzálnosť spoločného systému zásad a hodnôt. Európsky dohovor o ľudských právach, podpísaný v roku 1950 v Ríme, ku ktorému pristúpili všetky členské štáty, a Európsky súd pre ľudské práva predstavujú základ a záruku, že tieto zásady a hodnoty budú rešpektované v celej Európskej únii.

4.1.2. Charta základných práv EÚ prináša nové práva, ktoré neboli uvedené v dohovore o ľudských právach. Táto charta posilní právnu istotu ochranu základných práv jednotlivcov a budú ju môcť využívať európske inštitúcie a členské štáty, najmä pri uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva.

4.1.3. Voľný pohyb osôb je jedným zo základných práv európskeho občianstva. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a sloboda pohybu a pobytu v rámci schengenského priestoru patria medzi hlavné úspechy dosiahnuté počas uplynulých desiatich rokov európskej integrácie.

4.1.4. EHSV však so znepokojením konštatuje, že uplatňovaniu tohto práva vo veľkej časti EÚ ešte stále stojí v ceste veľa prekážok a bariér. Výbor sa domnieva, že smernica 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov nebola správne transponovaná. Komisia (10), Európsky parlament a mnohí experti vo svojich správach označili túto transpozíciu za neuspokojivú. Okrem toho nebola dodržaná lehota na jej dokončenie (11).

4.1.5. EHSV víta oznámenie Komisie o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie tejto smernice. Všetky odchýlky a výnimky z hľadiska rešpektovania základného práva voľného pohybu osôb, ktoré môžu orgány jednotlivých štátov uplatniť, treba vykladať reštriktívne a v plnom súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (12). Je nevyhnutné zlepšiť ochranu pracovných a sociálnych práv cezhraničných pracovníkov, ako to výbor navrhol vo viacerých svojich stanoviskách (13).

4.1.6. EHSV takisto prijal niekoľko stanovísk v súvislosti s ochranou práv detí (14), v ktorých sa zasadzoval za to, aby EÚ rešpektovala medzinárodné zmluvy, a požadoval, aby bola vytvorená stratégia, ktorou sa docieli, že si členské štáty bezodkladne splnia svoje súčasné európske a medzinárodné záväzky v oblasti práv detí, a to najmä záväzky plynúce z dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.

4.1.7. EHSV by chcel zdôrazniť, že je dôležité rešpektovať rozmanitosť a chrániť zraniteľné osoby. Problémy spojené s rozmanitosťou sa týkajú rôznych menšín (napríklad Rómov) a mnohých prisťahovalcov.

4.1.8. Výbor prijal nedávno viacero stanovísk s cieľom posilniť právne predpisy na zamedzenie diskriminácie (15), v ktorých sa zasadzuje za to, aby sa zlepšili nástroje na boj proti diskriminácii, rasizmu, násiliu, homofóbii a xenofóbii. Občianska spoločnosť môže rozhodujúcou mierou pomôcť dohliadať na dobré uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v praxi.

4.1.9. Nadobudnutím účinnosti Charty základných práv získa Európska únia nový právny základ pre ochranu pracovných a sociálnych práv. Výbor prijme v budúcnosti nové iniciatívy zamerané na rozvoj opatrení na európskej úrovni, ktoré posilnia ochranu týchto práv, a navrhuje Európskej komisii, aby pracovné a sociálne práva pracovníkov zaradila medzi svoje priority.

4.1.10. EÚ rozvíja politiku v oblasti bezpečnosti a kontroly hraníc založenú na nových technológiách a informačných systémoch. Je nevyhnutné prihliadať na to, aké etické a právne dôsledky má táto politika na ochranu osobných údajov a súkromia osôb.

4.1.11. EHSV sa nazdáva, že organizovaná občianska spoločnosť by sa v úzkej spolupráci s orgánmi zodpovednými za ochranu údajov a ombudsmanmi na vnútroštátnej a európskej úrovni mohla podieľať na hodnotení s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zásady účelnosti, proporcionality, legitímnosti, bezpečnosti a dôvernosti.

4.1.12. V mnohých konzultáciách s európskou občianskou spoločnosťou sa poukázalo na to, že sloboda pohybu podlieha neprimeraným bezpečnostným opatreniam, ako je napríklad zahrnutie biometrických údajov a technológií rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID) do cestovných dokladov. Vo svojom stanovisku (16) výbor konštatuje, že technológia RFID „ešte nie je celkom rozvinutá“ a môže obmedzovať základné ľudské slobody.

4.1.13. V Štokholmskom programe by sa malo počítať s tým, že vzhľadom na rýchly vývoj technológií bude možno potrebné vyvinúť nové politické a legislatívne iniciatívy na ochranu základných práv, najmä v súvislosti s ochranou osobných údajov. Komisia by mala rozbehnúť informačné a osvetové kampane o právach a rizikách, ktoré prináša využívanie informačných technológií.

4.1.14. Slabá účasť voličov na nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu ukázala, že mnohí Európania nie sú spokojní s kvalitou svojho občianstva ani s politikou EÚ v niektorých oblastiach. Výbor schvaľuje cieľ Komisie zlepšiť demokratický život a zvýšiť aktívnu účasť európskych občanov na dianí v spoločnosti. Ako reakciu na čoraz väčší nezáujem občanov členských štátov o politiku Spoločenstva EHSV odporúča prijať sériu opatrení zameraných na podporu aktívneho využívania európskeho občianstva. Výbor zastáva názor, že voľby do Európskeho parlamentu by mali prebiehať v týždni okolo 9. mája a zoznamy kandidátov, predvolebné kampane a volebné programy by mali mať menej národný a viac európsky charakter.

4.1.15. EHSV sa nazdáva, že naša demokracia by mala mať širší základ a zahŕňať nových občanov, ktorí budú mať rovnaké práva a povinnosti. Národné a európske občianske práva by mali zahŕňať národnú, etnickú, náboženskú alebo kultúrnu rôznorodosť, ktorá čiastočne pramení z prisťahovalectva.

4.1.16. EHSV vypracoval v súvislosti so spomínaným dohovorom stanovisko z vlastnej iniciatívy (17), v ktorom žiadal, aby sa európske občianstvo udeľovalo štátnym príslušníkom tretích krajín s dlhodobým pobytom. Výbor odporúča inštitúciám EÚ, aby uvažovali o tomto návrhu v rámci Štokholmského programu.

4.2. Ľahší život občanov – Európa práv a spravodlivosti Zabezpečiť právo a spravodlivosť v Európe otvorenej svetu

4.2.1. Vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí

4.2.1.1. EHSV teší snaha o vzájomné uznávanie, ktoré bude aj naďalej základným kameňom budovania európskeho justičného priestoru. Musí však koexistovať s právnou tradíciou každého členského štátu a zabezpečiť posilnenie priestoru slobody a zodpovednosti. Európska únia musí mať spoločný právny základ. Na druhej strane celý systém presadzovania práva, či už ide o spoločné predpisy alebo o členské štáty, musí podliehať právnym obmedzeniam s cieľom zamedziť akejkoľvek možnosti zneužitia: predpisy v žiadnom prípade nesmú ohrozovať ľudské práva a slobody a musia byť zárukou ochrany občianskych a sociálnych práv.

4.2.1.2. Vzájomné uznávanie by sa mohlo rozšíriť na oblasti, ktoré doteraz neboli regulované, ako napríklad dedičské konania a závety, majetkový režim a majetkové dôsledky v prípade odlúčenia párov, ako aj na všetky oblasti každodenného života občanov EÚ. Vzájomné uznávanie by sa malo týkať všetkých foriem partnerských zväzkov legálne uznávaných v členských štátoch.

4.2.1.3. V oblasti občianskeho práva by bolo potrebné zrušiť konanie exequatur, ktoré členským štátom umožňuje vykonávať rozhodnutia v občianskoprávnych a obchodných veciach, ktoré boli prijaté v iných členských štátoch, a vzájomné uznávanie by sa malo rozšíriť na oblasti, na ktoré sa doteraz nevzťahovalo. V trestnoprávnej oblasti je nevyhnutné, aby sa toto vzájomné uznávanie neustále uplatňovalo vo všetkých štádiách konania. Zároveň by sa malo rozšíriť aj na opatrenia na ochranu obetí a svedkov, ako aj na prípady odňatia práv

4.2.2. Posilnenie vzájomnej dôvery

4.2.2.1. Ak sa má posilniť vzájomná dôvera, je nevyhnutné posilniť a podporovať vzdelávanie pracovníkov v oblasti justície vytvorením spoločných nástrojov. Treba podporovať a rozvíjať výmenné programy pre súdnych úradníkov prostredníctvom justičného fóra a činnosti rôznych sietí odborných pracovníkov, ako aj pomocou programov typu Erasmus. V záujme lepšej komunikácie a výmeny osvedčených postupov by bolo treba posilniť Európske justičné fórum.

4.2.2.2. Je nevyhnutné ďalej posilňovať vzájomnú dôveru a vo väčšej miere podporovať, najmä finančne, programy odborného vzdelávania pre pracovníkov v súdnictve, ako aj rozvoj sietí odborníkov. Tieto opatrenia by mali byť doplnené o výmeny osvedčených postupov a rozvoj inovatívnych projektov zameraných na modernizáciu justície.

4.2.3. Priorita: ľahší prístup k spravodlivosti

4.2.3.1. Opatrenia prijaté na úrovni EÚ v trestnoprávnej oblasti s cieľom zlepšiť vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí by sa nemali zameriavať len na terorizmus, organizovaný zločin a poškodzovanie finančných záujmov Únie, ale mali by sa zaoberať aj javmi, ktoré sú v rozpore s ľudskými právami a základnými slobodami. V dôsledku narastajúcej mobility v rámci Európskej únie sú občania z členských štátov vystavení riziku diskriminácie a zneužívania, či už v súkromnom živote alebo na pracovisku.

4.2.3.2. EÚ by sa mala usilovať posilniť existujúce opatrenia v oblasti právnej pomoci, zapojiť elektronické prostriedky (elektronická justícia) (18), v prípade, že je ich použitie potrebné, a najmä urobiť všetko, čo sa dá, pre to, aby mali občania ľahší prístup k súdnemu tlmočníctvu a prekladateľstvu. Zároveň by sa mala usilovať zjednodušiť formality týkajúce sa legalizácie listín a dokumentov. Okrem toho bude potrebné zlepšiť aj pomoc poskytovanú obetiam trestných činov, najmä pokiaľ ide o cezhraničné záležitosti.

4.2.4. Úloha justície pri podpore hospodárskej činnosti

4.2.4.1. Je nevyhnutné zlepšiť vykonávanie súdnych rozhodnutí, najmä vytvorením európskeho postupu na zablokovanie bankových účtov. Práce zamerané na vytvorenie spoločného referenčného rámca v oblasti zmluvného práva by sa mohli využiť pri budúcich návrhoch právnych predpisov, pričom by sa zároveň mohli vytvoriť vzorové zmluvy a zaviesť dobrovoľné európske systémy v presne definovaných oblastiach vnútorného trhu (28. režim). Malo by sa pokračovať v harmonizácii právnych predpisov uplatňovaných v oblasti poistných zmlúv a práva obchodných spoločností.

4.2.4.2. Európsky justičný priestor, najmä v čase krízy, musí nielen podporovať rozvoj hospodárskej činnosti na vnútorného trhu, ale tiež primäť hospodárske subjekty, aby si plnili svoju zodpovednosť voči spoločnosti a svojim vlastným pracovníkom. V kontexte finančnej a hospodárskej krízy je dôležité posilniť solidaritu medzi štátmi, hospodárskymi subjektmi a občanmi a rešpektovať ľudskú dôstojnosť a práva občanov.

4.2.5. Posilnenie postavenia Európskej únie v justičnej oblasti na medzinárodnej úrovni

Prioritou by malo byť podporovať právny štát na celom svete, a najmä v susedných krajinách a v krajinách, s ktorými EÚ rozvíja spoločný hospodársky, sociálny a bezpečnostný program, a v podstatnej miere posilniť nástroje spolupráce a pomoci, ktoré EÚ používa v oblasti justície v tretích krajinách.

4.3. Európa, ktorá chráni Regulačný rámec a zásady otvorenej Európy, ktorá chráni svojich občanov

EHSV víta myšlienku vypracovať stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, pričom na jej príprave by sa mal podieľať široký okruh zainteresovaných strán z verejného aj zo súkromného sektora (19). Účasť občianskej spoločnosti umožní uprednostniť prístup založený na tolerancii, dialógu a spolupráci, a nie na sociálnom vylúčení, strachu a nedôvere voči občanom z iných členských štátov alebo tretích krajín. Takisto sa tým zabezpečí ochrana základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je ohrozené v dôsledku prijatia opatrení v oblasti kontroly a presadzovania práva, ktoré môžu v prípade, že neexistuje demokratická občianska spoločnosť, viesť k diskriminácii a zneužitiu. Stratégiu vnútornej bezpečnosti treba doplniť európskou stratégiou v oblasti hodnotenia fungovania európskych justičných systémov.

4.3.1. Posilnené prostriedky

4.3.1.1. Policajná spolupráca by mala zahŕňať dôležitú kapitolu týkajúcu sa vzdelávania a výcviku pracovníkov polície. Agentúra EÚ pre základné práva si všimla, že tvrdé a agresívne správanie policajných síl je prejavom diskriminácie. Aby sa takéto praktiky obmedzili, je potrebné prijať opatrenia zamerané na boj proti takémuto správaniu a znovu získať dôveru verejnosti v nápravu policajných síl (20).

4.3.1.2. Potrebné technologické prostriedky na zabezpečenie vnútornej bezpečnosti sa nemôžu používať, ak sa nezaručí, že sa vo vzťahu s občanmi a občianskou spoločnosťou budú používať transparentne a zodpovedne.

4.3.2. Účinné politiky

4.3.2.1. Medzi priority v oblasti cezhraničnej kriminality by bolo treba zaradiť aj posilnenie práva na obhajobu rozšírením minimálnych spoločných záruk na zaistenie prezumpcie neviny a dočasné zadržanie (trvanie a overenie dôvodov zadržania) Opatrenia zamerané na boj proti kriminalite musia rešpektovať zásadu proporcionality. Tieto iniciatívy by sa mali vypracovať a podporiť primeranými prostriedkami, napríklad v rámci akčného plánu, a mali by sa monitorovať, najmä v situáciách, ktoré boli doteraz problematické (zaobchádzanie s osobami podozrivými z teroristickej činnosti).

4.3.2.1.1. Pokiaľ ide o kontrolu a sledovanie hraníc, a najmä ochranu zraniteľných osôb a skupín, záchrana osôb na mori, ktorá je jednou zo základných povinností členských štátov, musí mať prednosť pred potrebami námornej kontroly a sledovania.

4.3.2.1.2. Spoločné európske schengenské vízum, ktoré by prípadne vydával spoločný konzulárny úrad, môže zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi. Treba však postupne upustiť od prezumpcie rizika vyplývajúceho zo štátnej príslušnosti a posudzovať riziko individuálne, čo by bolo pozitívnym krokom vpred, aby sa pri zaobchádzaní so žiadateľmi zamedzilo zneužívaniu a diskriminácii.

4.3.3. Spoločné ciele

4.3.3.1. Stratégia vnútornej bezpečnosti by sa mala zamerať na hrozby, ktorým nebola nevenovaná dostatočná pozornosť. Jasnou prioritou musia byť opatrenia na aktívny boj proti nenávisti, rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu. Nástroje, ktoré budú použité nemusia byť navrhnuté výlučne pre oblasť bezpečnosti, ale mali by sa rozšíriť aj na hospodársku, sociálnu, kultúrnu oblasť a na vzdelávanie a mali by sa používať preventívne.

V stratégii vnútornej bezpečnosti by mali prvoradú úlohu zohrávať transparentnosť a boj proti korupcii, ktorá podkopáva dôveru občanov v inštitúcie verejnej správy a v demokratické postupovanie na národnej i európskej úrovni.

4.3.3.2. V záujme zníženia počtu teroristických hrozieb musí Európska únia intenzívnejšie presadzovať európske modely dialógu medzi kultúrami a náboženstvami, ktoré umožňujú zabrániť izolácii a radikalizácii spoločenstiev, skupín a organizácií na území EÚ ako aj za jej hranicami. Opatrenia v oblasti vnútornej bezpečnosti, nech sú akokoľvek účinné, sa venujú len dôsledkom terorizmu, a nie jeho príčinám. Preto je nevyhnutné začať viesť celoeurópsky dialóg, ktorý by umožnil rozvinúť tieto modely, aby ich Európska únia v spolupráci s členskými štátmi mohla aktívne propagovať.

4.4. Dynamická politika prisťahovalectva

4.4.1. Jednou z hlavných priorít nasledujúcich rokov bude rozvoj prisťahovaleckej politiky na základe cieľov stanovených v rámci Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle. Medzi prioritami, ktoré určila Komisia je aj konsolidácia globálneho prístupu k prisťahovalectvu.

4.4.2. EÚ musí zlepšiť dialóg a spoluprácu s krajinami pôvodu. EHSV navrhol (21), aby EÚ v rámci zahraničnej politiky podporovala vytvorenie medzinárodného právneho rámca v oblasti migrácie, na základe Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tento medzinárodný právny rámec by mal zahŕňať hlavné dohovory MOP a Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, ktorý členské štáty EÚ ešte stále neratifikovali, napriek tomu, že EHSV prijal stanovisko z vlastnej iniciatívy, v ktorom jeho ratifikáciu odporúčal (22).

4.4.3. Aby mohla európska prisťahovalecká politika prispieť k rozvoju krajín pôvodu prisťahovalcov, dohody medzi EÚ a týmito krajinami sa musia uzatvárať na základe spoločného záujmu a rešpektovať práva prisťahovalcov. Výbor sa nazdáva, že dohody v oblasti mobility by nemali viesť k úniku mozgov a mali by ho kompenzovať. Ak chceme, aby okružná migrácia pozitívne vplývala na rozvoj, je potrebné zabezpečiť väčšiu pružnosť právnych predpisov týkajúcich sa prijímania prisťahovalcov s dlhodobým pobytom a ich štatútu s cieľom podporiť ich dobrovoľný návrat bez toho, aby stratili právo na pobyt.

4.4.4. Spolupráca s tretími krajinami by sa nemala týkať len nelegálneho prisťahovalectva, návratu prisťahovalcov a kontroly hraníc, hoci ide o dôležité aspekty, ale spomínané dohody by mali zohľadňovať záujmy všetkých zainteresovaných strán, t. j. záujmy prisťahovalcov, aby sa rešpektovali ich základné práva a aby sa s nimi spravodlivo zaobchádzalo, krajín pôvodu, aby mala emigrácia pozitívny vplyv na ich hospodársky a sociálny rozvoj, a spoločnosti v európskych hostiteľských krajinách.

4.4.5. EHSV zastáva názor, že jednou zo slabých stránok globálneho prístupu k prisťahovalectvu je práve skutočnosť, že Európska Únia nedokáže prejsť od všeobecných politických prejavov k prijatiu konkrétnych legislatívnych iniciatív, na základe metódy Spoločenstva a v súlade s právomocami stanovenými v zmluvách.

4.4.6. EHSV sa nestotožňuje s názorom, že európska prisťahovalecká politika sa musí opierať o okružnú migráciu. Niektoré migračné plány majú nepochybne dočasný charakter, a niekedy aj okružný, avšak skúsenosti dokazujú, že mnohé z takýchto plánov sú trvalého alebo dlhodobého charakteru, a preto je dôležité, aby európska politika a legislatíva vždy presadzovali dodržiavanie ľudských práv, istotu právneho štatútu prisťahovalcov, integráciu a zlúčenie rodiny.

4.4.7. EHSV nedávno v jednom zo svojich stanovísk (23) uviedol, že „politika a legislatíva v oblasti prisťahovalectva musia plne rešpektovať ľudské práva všetkých osôb, zaručiť rovnosť zaobchádzania a zákaz diskriminácie“.

4.4.8. EHSV nesúhlasí s používaním pojmu „nelegálne prisťahovalectvo“ a prikláňa sa k názoru iných európskych aktérov, ako je Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a Európsky parlament, ktorí uprednostňujú pojmy „neregulérne prisťahovalectvo“ a „prisťahovalci bez dokladov“, aby nedochádzalo k nesprávnemu spájaniu prisťahovalectva so zločinnosťou.

4.4.9. Hoci nie je legálne vstúpiť na územie členského štátu bez dokladov a stanovených povolení, osoby, ktoré tak urobia nie sú zločincami. Spájanie neregulérneho prisťahovalectva s trestnou činnosťou, ku ktorému často dochádza v médiách alebo politických prejavoch, neodzrkadľuje skutočnosť a podnecuje strach a xenofóbne správanie obyvateľstva hostiteľskej krajiny.

4.4.10. EHSV schvaľuje prioritu Komisie dohliadať na to, ako sa na úrovni jednotlivých štátov budú uplatňovať záruky a práva stanovené v smernici o návrate 2008/115/ES, ktorá vstúpi do platnosti v decembri 2010.

4.4.11. Výbor podporuje návrh Komisie, že by EÚ mala vytvoriť „spoločné normy týkajúce sa prevzatia zodpovednosti za nelegálnych prisťahovalcov, ktorých nemožno vyhostiť“. Takisto podporuje návrhy v súvislosti s regularizáciou: „musí sa zlepšiť výmena informácií medzi členskými štátmi. Na jej vykonávanie by sa mohli zaviesť usmernenia.“ Na to, aby sa regularizovala situácia prisťahovalcov, je potrebné zvážiť mieru ich sociálnej a pracovnej integrácie, ako sa uvádza v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle.

4.4.12. Maloleté osoby bez sprievodu, ktoré sú v neregulérnej situácii musí chrániť špecifická európska politika.

4.4.13. Výbor súhlasí s názorom Komisie, že „Únia musí vytvoriť spoločný rámec vo forme pružného systému prijímania migrantov“, ktorý bude prispôsobený potrebám vnútroštátnych trhov práce. Výbor si však myslí, že európska legislatíva by sa mala vyhnúť opatreniam založeným výlučne na potrebách trhov práce v konjunktúre alebo presne vymedzenom období, pretože v takýchto opatreniach predstavuje prisťahovalec len hospodársku jednotku, a nie človeka, ktorý má svoje práva a potrebuje ochranu a bezpečnosť.

4.4.14. Výbor podporuje návrh Komisie vytvoriť európsku platformu pre dialóg s cieľom zlepšiť riadenie migrácie pracovnej sily. Na tejto platforme by sa zúčastňovali zamestnávatelia, odbory, úrady práce členských štátov, personálne agentúry a iné zainteresované strany EHSV by mohol byť európskou inštitúciou, ktorá by zastrešovala aktivity tejto platformy, podobne ako v prípade Európskeho fóra pre integráciu.

4.4.15. EHSV už mnohokrát opakoval, že spoločná európska legislatíva týkajúca sa prijímania prisťahovalcov by sa mala opierať o globálny a horizontálny legislatívny rámec, a nie o sektorové právne predpisy (24).

4.4.16. Komisia však vypracúva rôzne návrhy smerníc sektorového charakteru. Európska rada prijala nedávno smernicu o modrej karte (25), ktorá ponúka zrýchlený a pružný postup prijímania prisťahovalcov, a to len pre tých prisťahovalcov, ktorí sú považovaní za „vysokokvalifikovaných“ pracovníkov a pre ich rodinných príslušníkov, čo môže viesť k nerovnakému prístupu k pracovníkom považovaným za vysokokvalifikovaných a tým ostatným (ktorými sa budú zaoberať špecifické smernice). Okrem toho spomínaná smernica ponecháva členským štátom príliš veľkú voľnosť, pokiaľ ide o vymedzenie a špecifikáciu podmienok a práv, ktoré stanovuje modrá karta.

4.4.17. EHSV sa nazdáva, že k sektorovému prístupu európskej legislatívy v oblasti prisťahovalectva je nevyhnutné pridať horizontálny spoločný právny rámec (európsky štatút), ktorý by zaručoval rešpektovanie a ochranu práv a slobôd prisťahovalcov v Európe, bez ohľadu na ich pracovné zaradenie, právny štatút či administratívnu situáciu.

4.4.18. Komisia vypracovala návrh rámcovej smernice o právach prisťahovalcov, ktorú Rada ešte neschválila. Výbor vypracoval stanovisko k tomuto návrhu (26) a dúfa, že Rada jeho pripomienky zohľadní vo svojej práci.

4.4.19. EHSV bude analyzovať návrh Komisie prijať Kódex prisťahovalca, ktorý by mal prisťahovalcom v Európe zaručiť jednotný a porovnateľný súbor práv, avšak nesúhlasí s tým, že by to malo viesť k stiahnutiu rámcovej smernice. Preto výbor navrhuje budúcim predsedníctvam Rady, aby pokračovali v práci, kým táto smernica nebude prijatá.

Pokiaľ ide o zlúčenie rodiny, výbor sa stotožňuje s názorom Komisie, že by sa malo „uvažovať o revízii príslušnej smernice, ktorej by mali predchádzať rozsiahle konzultácie“.

4.4.20. EHSV očakáva, že Komisia vypracuje onedlho zelenú knihu s cieľom diskutovať o zmenách, ktoré treba zaviesť do tejto smernice, vzhľadom na to, že smernica 2003/86/ES má minimalistický charakter a môže sa stať, že legislatíva niektorých štátov v plnej miere nezaručí právo na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ako to potvrdila správa Komisie o transpozícii tejto smernice na vnútroštátnej úrovni (27).

4.4.21. Výbor sa dôrazne zasadzuje za integráciu a vypracoval niekoľko stanovísk z vlastnej iniciatívy, v ktorých nabáda, aby sa v EÚ zavádzali proaktívne integračné opatrenia zamerané obojsmerne, t. j. na hostiteľskú krajinu aj na prisťahovalcov. Ide o pozitívne chápanie integrácie, na rozdiel od negatívneho prístupu niektorých vedúcich činiteľov, ktorí vidia v integrácii novú prekážku rovnosti a nový nástroj diskriminácie.

4.4.22. Ako zdôrazňuje Komisia, je nevyhnutné, aby Európska únia, členské štáty, regionálne a miestne orgány zintenzívnili svoje úsilie a aby bola doň vo väčšej miere zapojená aj hostiteľská spoločnosť a prisťahovalci. Európska komisia a EHSV vytvorili nedávno spoločne Európske fórum pre integráciu. Je to platforma, ktorá umožňuje občianskej spoločnosti a organizáciám prisťahovalcov podieľať sa na európskych opatreniach na podporu integrácie.

4.4.23. EHSV podporil návrh vytvoriť otvorenú metódu koordinácie pre integráciu a zaväzuje sa, že sa bude podieľať na jej zavedení do praxe prostredníctvom ďalších stanovísk. Komisia zastáva názor, že by sa mohol „vyvinúť spoločný koordinačný mechanizmus, ktorý podporí činnosť členských štátov v rámci spoločného referenčného rámca“, a to na základe stanovenia osvedčených postupov, vytvorenia ukazovateľov, prepojenia s ostatnými politikami a zapojenia občianskej spoločnosti prostredníctvom portálu a Európskeho fóra pre integráciu.

4.4.24. Fórum môže takisto pomôcť pri posudzovaní postupov, vytváraní ukazovateľov a prepojení integrácie s ostatnými politikami EÚ.

4.5. Azyl: spoločný priestor založený na solidarite

4.5.1. Európa musí byť pripravená dôstojne prijať osoby, ktoré žiadajú o azyl, a to pomocou právnych predpisov zaručujúcich ochranu a politiky založenej na väčšej solidarite. Mnoho osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu sa dostane na vonkajšie hranice nelegálnou cestou. Úrady sa musia zaručiť, že tieto osoby budú môcť požiadať o ochranu a že ich žiadosti budú posudzované v súlade s medzinárodnými dohovormi a právnymi predpismi Spoločenstva a jednotlivých štátov.

4.5.2. V uplynulých rokoch vypracoval výbor rôzne stanoviská na podporu vytvorenia spoločného azylového systému (28). Pri vytvorení spoločného európskeho azylového systému treba prihliadať na zabezpečenie vysokej kvality, pričom nesmie dôjsť k zníženiu úrovne medzinárodných noriem ochrany. Harmonizácia nesmie byť v nijakom prípade použitá na zníženie súčasnej úrovne ochrany utečencov v jednotlivých členských štátoch. Práve naopak, musí zlepšiť legislatívu členských štátov, v ktorých je úroveň ochrany nedostačujúca.

4.5.3. Na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému je potrebné, aby harmonizáciu právnych predpisov sprevádzala vzájomná spolupráca členských štátov. Táto spolupráca a solidarita sa zlepšia po vytvorení Európskeho podporného úradu pre oblasť azylu, ktorý navrhla Komisia a s ktorým súhlasí aj EHSV.

4.5.4. Nové právne predpisy by mali žiadateľom o azyl umožniť prístup na trh práce a k vzdelávaniu a tiež uznať prácu mimovládnych organizácií zameraných na túto oblasť a v plnom rozsahu im umožniť prístup k postupom a miestam súvisiacim s ich činnosťou.

4.5.5. Postupy stanovené v dublinskom nariadení by mali byť upravené tak, aby umožňovali žiadateľom o azyl vybrať si krajinu, v ktorej chcú o azyl požiadať, vzhľadom na humanitárne dôvody ako aj na rodinné, kultúrne a sociálne väzby.

4.5.6. Voči rozhodnutiu vo veci žiadosti o azyl musí existovať možnosť odvolať sa, pričom toto odvolanie musí mať odkladný účinok, v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

4.5.7. Vo viacerých členských štátoch EÚ sú žiadatelia o azyl a neregulérni prisťahovalci naďalej bežne zadržiavaní v internačných zariadeniach. EHSV je proti takýmto praktikám a nazdáva sa, že ich umiestnenie v internačných zariadeniach musí byť výnimočným opatrením.

4.5.8. EHSV sa domnieva, že rešpektovanie ľudských práv je jednou z nevyhnutných podmienok pre podpísanie dohôd s tretími krajinami o opätovnom prijímaní, a nesúhlasí s tým, aby EÚ alebo členské štáty uzatvárali dohody o repatriácii alebo o kontrole hraníc s krajinami, ktoré neratifikovali základné medzinárodné právne nástroje na ochranu ľudských práv.

4.5.9. Výbor sa nazdáva, že je nevyhnutné v rámci Európy posilniť finančnú solidaritu v oblasti azylu, a preto by bolo potrebné rozšíriť a upraviť Európsky fond pre utečencov.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Bývalý podpredseda pán Frattini uviedol, že bolo dosiahnutých len 53 % vytýčených cieľov.

(2) Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, Rada Európskej únie, Brusel, 13440/08, 24. septembra 2008.

(3) Správa skupiny o budúcnosti politiky v oblasti vnútorných vecí (The Future Group), „Freedom, Security, Privacy: European Home Affairs in an Open World“, jún 2008.

(4) http://ec.europa.eu/justice_home/news/consulting_public/news_consulting_0001_en.htm.

(5) KOM(2009) 262 v konečnom znení.

(6) Stanovisko EHSV zo 4.9.2009 na tému „Dodržiavanie základných práv v európskej imigračnej politike a legislatíve“, spravodajca: pán Pariza Castaños (pozri s. 29 tohto úradného vestníka).

(7) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 163.

(8) Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 60.

(9) Pozri príslušné uznesenia a odporúčania Rady Európy v oblasti účinnosti a správneho výkonu spravodlivosti (CEPEJ(2003)7 rev, z 13. novembra 2003).

(10) KOM(2008) 840 v konečnom znení.

(11) 30. apríla 2006.

(12) KOM(2009) 313 v konečnom znení.

(13) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 14 a Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 43.

(14) Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006, s. 65.

(15) Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 19 a Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 102.

(16) Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 66.

(17) Ú. v. EÚ C 208, 3.9.2003, s. 76.

(18) Stanovisko EHSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície“, spravodajca: pán Pegado Liz (Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 69).

(19) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 147 a Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 61.

(20) Agentúra Európskej únie pre základné práva, 2009. The Stockholm Programme: A chance to put fundamental rights protection right in the centre of the European Agenda (Štokholmský program: príležitosť zaradiť ochranu základných práv do centra európskej agendy), s. 6 – 7.

(21) Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 91.

(22) Ú. v. EÚ C 302, 7.12.2004, s. 49.

(23) Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 69.

(24) Ú. v. EÚ C 286, 17.11.2005, s. 20.

(25) Smernica 2009/50/ES.

(26) Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 114.

(27) KOM(2008) 610 v konečnom znení.

(28) Ú. v. EÚ C 204, 9.8.2008, s. 77, Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 78, stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl“ (prepracované znenie), spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière (Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 110), a stanovisko na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov“ (prepracované znenie), spravodajkyňa: pani Le Nouail Marlière (Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 115).

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/89

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh odporúčania Rady o prostredí bez dymu“

[KOM(2009) 328 v konečnom znení – 2009/0088 (CNS)]

(2010/C 128/15)

Spravodajca: pán LUCAN

Európska komisia sa 8. júla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh odporúčania Rady o prostredí bez dymu“

KOM(2009) 328 v konečnom znení – 2009/0088 (CNS).

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra 2009) prijal 81 hlasmi za, pričom 68 členovia hlasovali proti a 9 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Konkrétne odporúčania

K článku 1 kapitoly o odporúčaniach pre členské štáty

1.1.1. Účinná ochrana pred tabakovým dymom by sa mala týkať jednoducho pojmu „pracoviská“ a najmä by sa mala zamerať na vnútorné pracoviská, na ktorých nie sú žiadne zóny vyhradené pre fajčiarov.

1.1.2. Výbor odporúča, aby boli všetky verejné miesta, ktoré navštevujú deti alebo mládež do 18 rokov, zaradené medzi „iné verejné miesta“ uvedené v článku 8 ods. 2 rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku.

1.1.3. Výbor žiada Radu, aby uvažovala o stanovení termínu prijatia, ktorý bude kratší ako Komisiou navrhované tri roky s cieľom nestratiť generáciu súčasnej stredoškolskej mládež (14 až 18 rokov), ktorej hrozí, že prejde od pasívneho k aktívnemu fajčeniu.

K článku 2 kapitoly o odporúčaniach pre členské štáty

1.2.1. „Výchovné a poradné stratégie vykonávané na európskej úrovni vo všetkých výchovných a vzdelávacích inštitúciách zohrávajú kľúčovú úlohu“. Výbor odporúča, aby sa tento odsek doplnil a aby sa jasne zdôraznil význam informačných a poradných stratégií v zariadeniach základného a stredoškolského vzdelávania realizovaných na európskej úrovni pre to, aby každé dieťa alebo mladý človek bol správne, dostatočne a pravidelne informovaný o vlastnostiach tabaku a jeho škodlivých dôsledkoch, ako aj o rakovinotvorných účinkoch environmentálneho tabakového dymu.

K článku 3 kapitoly o odporúčaniach pre členské štáty

1.3.1. Doplniť politiky v prospech prostredia bez dymu podpornými opatreniami vrátane:

c)	rozšírenia oblasti pôsobnosti smernice 2004/37 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci, aby sa týkala aj environmentálneho tabakového dymu;

d)	prísnejších požiadaviek pri ochrane pracovníkov pred tabakovým dymom v smernici 89/654/EHS a nariadiť, aby všetci zamestnávatelia zabezpečili, že pracoviská budú prostredím so zákazom fajčenia;

zmeny smernice o nebezpečných látkach (67/548/EHS) (1991) a zaradiť tabakový dym medzi karcinogénne látky. Týmto sa automaticky zaradí do oblasti pôsobnosti smernice o vystavení účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku.

f)	výzvy členským štátom a Komisii, aby oficiálne zmenili termín „environmentálny tabakový dym“ na „karcinogénny environmentálny tabakový dym“;

g)	vypracovania vzdelávacích stratégií prostredníctvom GR pre vzdelávanie a kultúru a GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľov s cieľom správne, dostatočne a pravidelne informovať deti a mladých vo všetkých výchovno-vzdelávacích inštitúciách EÚ o účinkoch tabaku a tabakového dymu.

K článku 4 kapitoly o odporúčaniach pre členské štáty

1.4.1. Je potrebné uviesť na konci tohto odseku tiež „ochranu pred tabakovým dymom na verejných miestach, ktoré navštevujú deti a mládež“ (detské ihriská na otvorenom priestranstve, oddychové miesta, diskotéky na otvorenom priestranstve alebo v uzavretých priestoroch, kluby, kaviarne, ktoré navštevujú deti alebo mládež do 18 rokov a iné miesta, ktoré sú pre nich určené).

K článku 6 kapitoly o odporúčaniach pre členské štáty

1.5.1. Pri určení národných kontaktných miest pre boj proti tabaku je potrebné do vety doplniť výraz „ako aj na kontrolu alebo eliminovanie vystavenia obyvateľstva environmentálnemu tabakovému dymu“.

2. Závery

2.1. Výbor podporuje iniciatívu zabezpečiť účinné uplatňovanie článku 8 rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku s cieľom vytvoriť prostredie úplne bez tabaku, ako je to uvedené v zásade 1, ods. 6 prílohy návrhu KOM(2009) 328 (1) a domnieva sa, že európske odporúčanie predstavuje v tomto smere užitočný nástroj na dosiahnutie pokroku v tomto smere, hoci neponúka záruky. Ak by sa ukázalo, že vykonávanie a účinnosť tohto ustanovenia sú nedostatočné, Komisia by mala čo najskôr navrhnúť dokument záväznej povahy.

2.2. Výbor zastáva názor, že je potrebné vykonať výskum na európskej úrovni o boji proti škodlivým vplyvom fajčenia u detí a mládeže, ako aj o miere ich vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu. Na prípravu účinných stratégií a programov do budúcnosti by výskumní pracovníci mali skúmať aj skupinu fajčiarov a zisťovať, v akom veku si zapálili prvú cigaretu a aké motívy ich k tomu v detstve alebo v mladom veku viedli.

2.3. Vzhľadom na to, že Európsky parlament vyzval členské štáty, aby sa zaviazli k zníženiu používania tabaku u mladých ľudí najmenej o 50 % do roku 2025, sa výbor domnieva, že je potrebné vyčísliť škodlivé účinky u mladých fajčiarov, aby sa následne v EÚ mohli stanoviť európske ciele zamerané na zníženie spotreby tabaku u mládeže. Výbor zdôrazňuje, že to neznamená, že by sa protifajčiarske opatrenia mali zavádzať až do roku 2025, práve naopak, je nevyhnutné, aby sa tieto opatrenia prijali rýchlejšie vzhľadom na vážne vplyvy na ľudské zdravie a výrazné ekonomické náklady.

2.4. Výbor sa domnieva, že je absolútne nevyhnutné zakázať fajčenie a následne vystavenie environmentálnemu tabakovému dymu na miestach, ktoré navštevujú deti alebo mládež (od 0 do 18 rokov), akými sú zariadenia, kde sa trávi voľný čas, kluby, uzavreté diskotéky, kaviarne, športoviská, oddychové miesta pre deti atď. Podobné opatrenie by mohlo uchrániť časť súčasnej generácie detí a mládeže od 15 do 18 rokov, pri ktorej je najvyššie riziko, že začnú fajčiť a že budú vystavení environmentálnemu tabakovému dymu. Zvyčajne sa rozhodnú zapáliť si prvú cigaretu vo veku medzi 15 a 18 rokov a z pasívnych fajčiarov sa tak stávajú aktívni.

2.5. Výbor považuje za kľúčové programy, ktoré na základných a stredných školách informujú o zdravom a harmonickom životnom štýle a propagujú ho. Je potrebné, aby deti a mládež na európskej úrovni mali prístup k pravidelným, správnym a dostatočným informáciám na túto tému a mohli sa tak oboznámiť s rizikami spojenými s konzumáciou tabaku a vystavením sa environmentálnemu tabakovému dymu. Tieto informácie im môžu byť poskytované v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ale dôležité je predovšetkým to, aby boli dostupné, periodické, prispôsobené ich očakávaniam, interaktívne a novátorské, aby mohli deti a mládež prevziať zodpovednosť za seba v absolútnej slobode a s plnou znalosťou veci.

2.6. Výbor sa domnieva, že vo všetkých vekových a sociálnych skupinách je potrebné vykonávať informačné a vzdelávacie kampane o zdravom životnom štýle, aby ľudia mohli prevziať zodpovednosť za svoju voľbu s plným vedomím o dôsledkoch pre nich samotných ako aj pre ich deti.

2.7. Výbor podporuje mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť, aby vykonávali a aktívne podporovali akcie zamerané na ochranu pred vystavením fajčeniu a environmentálnemu tabakovému dymu, najmä akcie určené pre znevýhodnené skupiny, ktorej príslušníkom kvôli ich zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu a postupnej strate základných životných funkcií hrozí, že nebudú schopní fungovať nielen v spoločnosti, ale stratia aj svoju samostatnosť. Pri vystavení environmentálnemu tabakovému dymu je potrebné poskytnúť osobitnú ochranu znevýhodneným deťom, ktoré pochádzajú z prostredia, kde sú intenzívne vystavené tomuto dymu, ako aj „deťom a mladým z ulice“ a iným osobám, ktoré tam žijú.

3. Kontext a všeobecné pripomienky

3.1. Argumenty týkajúce sa konzumácie tabaku a miery vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu z lekárskeho a spoločenského hľadiska

3.1.1. Podľa jednej štúdie „každá vyfajčená cigareta skracuje život fajčiara o 8 minút (2)“. Tabak je najčastejšou príčinou úmrtí, ochorení a zdravotného postihnutia v Európskej únii, kde má každoročne za následok približne 650 000 úmrtí (3).

3.1.2. Tabakový dym predstavuje zložitú toxickú zmes, ktorú tvorí viac ako 4 000 zložiek, medzi nimi kyanovodík, čpavok, oxid uhoľnatý, ako aj viac ako 50 ďalších (presne 69 (4)), ktoré sú dokázateľne karcinogénne a tento dym je významnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti v EÚ. V odbornej rovine je potrebné zmeniť pojem „environmentálny tabakový dym“ na „karcinogénny environmentálny tabakový dym“.

3.1.3. Zistilo sa, že dlhodobé vystavenie pasívnemu fajčeniu vedie k rovnakým chorobám, ako aktívne fajčenie, a to k rakovine pľúc, ku kardiovaskulárnym chorobám a detským ochoreniam.

3.1.4. Vystavovanie environmentálnemu tabakovému dymu môže u dospelých vyvolať koronárnu chorobu srdca a rakovinu pľúc. Takisto existujú dôkazy, že environmentálny tabakový dym môže u dospelých spôsobiť mozgovú príhodu, astmu a chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (5) a zhoršiť už existujúce ochorenia ako astma a chronická obštrukčná choroba pľúc (6).

3.1.5. Výskumy a definície v súvislosti s rizikami vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu sa v priebehu času vyvíjali. Je potrebné vyhnúť sa používaniu výrazov ako „pasívne fajčenie“ a „nedobrovoľné vystavenie tabakovému dymu“, pretože skúsenosti nielen z Francúzska, ale aj iných krajín preukázali, že v niektorých situáciách sa tieto výrazy používajú v zmysle, že toto vystavenie bolo „dobrovoľné“, a preto prijateľné. V novom vedeckom kontexte by sa už nemalo hovoriť o „environmentálnom tabakovom dyme“, ale o „karcinogénnom environmentálnom tabakovom dyme“.

3.1.6. Environmentálny tabakový dym je mimoriadne nebezpečný pre deti: spôsobuje astmu, zápal pľúc, bronchitídu, ťažkosti s dýchaním, chorobu stredného ucha a syndróm náhlej smrti dojčaťa (5).

3.1.7. Podľa zdržanlivých odhadov zomrelo v roku 2002 v 25 krajinách EÚ približne 7 300 dospelých vrátane 2 800 nefajčiarov v dôsledku vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu na pracoviskách. Ďalších 72 000 úmrtí, vrátane 16 400 úmrtí medzi nefajčiarmi, bolo spôsobených vystavením environmentálnemu tabakovému dymu v domácnostiach (7).

3.1.8. Je dokázané, že riziko rakoviny pľúc sa výrazne zvyšuje s vystavením tabakovému dymu vo všeobecnosti a na pracoviskách, a že u zamestnancov stravovacích zariadení, kde sa fajčí, je o 50 % vyššie ako u zamestnancov, ktorí nie sú tomuto dymu vystavení (8).

3.1.9. Vystavenie tabakovému dymu počas tehotenstva môže vyvolať zvýšené nebezpečenstvo postihnutia, potratu, úmrtia plodu a predčasného pôrodu.

3.2. Sociologické argumenty Eurobarometra týkajúce sa opatrení proti fajčeniu a vystaveniu environmentálnemu tabakovému dymu

3.2.1. Prieskum Eurobarometra preukázal, že opatrenia na proti fajčeniu vníma verejnosť veľmi pozitívne. Európski občania preto podporujú zákaz fajčenia v kanceláriách a iných uzavretých pracoviskách (84 %), v reštauráciách (77 %) a v kaviarňach a baroch (61 %).

3.2.2. Približne 70 % občanov EÚ nefajčí (9) a štúdie preukázali, že väčšina fajčiarov by chcela s fajčením prestať (10).

3.2.3. Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra na tému „Postoj Európanov voči fajčeniu“, tri štvrtiny Európanov sú si vedomí toho, že dym ohrozuje zdravie nefajčiarov a 95 % je presvedčených, že fajčenie v prítomnosti tehotnej ženy môže predstavovať vážne nebezpečenstvo pre dieťa.

3.2.4. Na konci roka 2006 sa odhadovalo, že približne 28 % zamestnancov pracovalo v kanceláriách, kde boli denne vystavení environmentálnemu tabakovému dymu na mieste pracoviska, zatiaľ čo koncom roka 2008 bol tento počet približne 39 % v prípade zamestnancov pracujúcich v kaviarňach a reštauráciách. Iný nedávny (2006) výskum preukázal, že približne 7,5 milióna európskych zamestnancov bolo denne vystavených environmentálnemu tabakovému dymu na mieste výkonu práce (11).

3.2.5. Každoročne musia ekonomiky európskych krajín investovať do systémov zdravotníctva stovky miliárd v súvislosti s konzumáciou tabaku. Na tieto výdavky však neprispievajú len osoby, ktoré ich spôsobujú, ale všetci obyvatelia. Podľa odhadov má v 27 členských štátoch EÚ vystavenie environmentálnemu tabakovému dymu na pracoviskách za následok výdavky vo výške 2,46 miliardy eur ročne (12), pričom1,3 miliardy predstavujú priame náklady na zdravotnú starostlivosť (vrátane starostlivosti o 560 miliónov zamestnancov, ktorí nefajčia) a viac ako 1,1 miliardy nepriame náklady súvisiace so stratou produktivity (z toho 480 miliónov na nefajčiarov).

3.3. Povinnosť chrániť populáciu pred vystavením environmentálnemu tabakovému dymu vyplýva z povinnosti zabezpečiť základné práva a slobody človeka (právo na život a ochranu zdravia)

3.3.1. Úloha chrániť populáciu pred tabakovým dymom uvedená v článku 8 rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku vyplýva zo základných práv a slobôd človeka. Vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje sekundárny tabakový dym, predstavuje úloha chrániť populáciu pred vystavením tabakovému dymu súčasť najmä práva na život a ochranu zdravia, ako to uznávajú mnohé dokumenty medzinárodného práva (vrátane základnej listiny Svetovej zdravotníckej organizácie, Dohovoru o právach dieťaťa, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach) a ako to jasne uvádza preambula rámcového dohovoru WHO a ústavy viacerých štátov.

3.3.2. Úloha chrániť jednotlivcov pred tabakovým dymom je spojená s povinnosťou vlád prijímať zákony, ktoré ľudí chránia pred poškodzovaním ich základných práv a slobôd. Povinnosť sa týka všetkých, nielen niektorých skupín.

3.4. Medzinárodný a európsky kontext

3.4.1. V USA zaradila Agentúra na ochranu životného prostredia a Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb environmentálny tabakový dym medzi karcinogény po prvý krát v roku 1993 a druhý krát v roku 2000 a Medzinárodné výskumné stredisko pre rakovinu Svetovej zdravotníckej organizácie tak urobilo v roku 2002.

3.4.2. Na medzinárodnej úrovni rámcový dohovor WHO o kontrole tabaku podpísalo 168 strán a z nich ho 141 ratifikovalo, pričom Európske spoločenstvo uznáva „že vedecké údaje nezvratne dokazujú, že konzumácia tabaku a vystavenie tabakovému dymu zapríčiňujú úmrtia, choroby a zdravotné postihnutia“. Dohovor zaväzuje Spoločenstvo a členské štáty, aby riešili problém vystavenia tabakovému dymu na uzavretých pracoviskách, vo verejnej doprave a uzavretých verejných miestach. Článok 8 rovnakého dokumentu stanovuje povinnosť poskytnúť ochranu pred vystavením tabakovému dymu.

3.4.3. Európska stratégia WHO na rok 2004 v oblasti odstránenia fajčenia uvádza, že najúspešnejšia dlhodobá abstinencia nasleduje po intenzívnych konzultáciách u lekára trvajúcich viac ako desať minút.

3.5. Analýza vplyvu najvhodnejšej spomedzi piatich možných alternatív európskej politiky

3.5.1. Komisia 30. januára 2007 predstavila zelenú knihu „K Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ“ (KOM(2007) 27 v konečnom znení), ktorá otvorila verejnú diskusiu. Päť možných scenárov európskej politiky obsahuje tieto alternatívy: 1) žiadna zmena súčasného stavu, 2) dobrovoľné opatrenia, 3) otvorená metóda koordinácie, 4) odporúčanie Komisie alebo Rady, 5) záväzné právne predpisy.

3.5.2. V analýze vplyvov Komisia uviedla, že možnosť č. 5 (záväzné právne predpisy) by svojím záväzným charakterom najviac obmedzila škody súvisiace s environmentálnym tabakovým dymom, keďže by vylúčila akékoľvek vystavenie dymu na vnútorných pracoviskách. Realizácia tohto scenára by však zabrala viac času ako možnosť č. 4, t.j. odporúčanie Rady. Možnosť č. 1 (žiadna zmena súčasného stavu) by priniesla najmenší pokrok pri znižovaní výskytu environmentálneho tabakového dymu a poškodení zdravia, ktoré sú s ním spojené. V tomto prípade by podľa odhadov pokračoval boj proti fajčeniu, ale pomalým tempom. Možnosti č. 2 a 3 majú podobné účinky a v porovnaní s možnosťou 1 (status quo) vedú len k miernemu zníženiu výskytu environmentálneho tabakového dymu. Možnosť č. 3, čiže otvorená metóda koordinácie, môže byť pre riešenie problému environmentálneho tabakového dymu pomalá a nevhodná. Odporúčanie Komisie, ktoré predstavuje možnosť č. 4, by mohlo mať obmedzený vplyv, pretože členské štáty by sa ním nemuseli cítiť zaviazané. Odhaduje sa, že priaznivé dôsledky možnosti č. 4 na zdravie by boli výraznejšie vďaka efektu „osvojenia si“ jednotlivých opatrení, a že tieto dôsledky by sa relatívne rýchlo prejavili.

4. Najzraniteľnejšie cieľové skupiny pri vystavení environmentálnemu tabakovému dymu a stratégie na riešenie problému

4.1. Najzraniteľnejšími skupinami pri vystavení environmentálnemu tabakovému dymu sú deti, mládež, nezamestnaní, znevýhodnené skupiny a zamestnanci v hotelových a reštauračných službách.

4.2. Z hľadiska príčin je potrebné riešiť problém vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu v spojitosti so spotrebou tabaku a charakteristickými črtami príslušnej cieľovej skupiny. 80 % európskych fajčiarov uviedlo, že fajčí aj doma. Stratégie zamerané na zníženie spotreby tabaku a vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu sa musia osobitne zamerať na deti, mládež a rodičov.

4.3. 31 % občanov EÚ vo veku 15 rokov a viac uviedlo, že fajčí (26 % každý deň a 5 % príležitostne (13)). U detí počet fajčiarov veľmi rýchlo narastá od veku 11 rokov. Vysoká miera spotreby tabaku pred 18. rokom života potvrdzuje názor, že mladí začínajú s touto konzumáciou ešte keď sú mladiství (14). Prieskum Eurobarometra neuvádza údaje o prvej skúsenosti s tabakom, ale niektoré krajiny majú k dispozícii národné štatistiky (15), ktoré uvádzajú, že „väčšina fajčiarov (53 %) začala v detstve: 5,5 % fajčilo po prvý krát, keď mali menej ako 15 rokov, 47,5 % si prvú cigaretu zapálilo, keď malo od 15 do 19 rokov“. Viac ako polovica fajčiarov mužského pohlavia (51,4 %) začala fajčiť vo veku 15 až 19 rokov. V najzraniteľnejších spoločenských kategóriách začínajú deti ulice fajčiť vo veku menej ako 5 rokov (16). Život na ulici, najmä v prípade detí, mládeže alebo dospelých zo znevýhodnených skupín je spojený s vysokou mierou konzumácie tabaku a vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu.

4.4. Oddychové miesta (kluby, kaviarne, diskotéky či už uzavreté alebo na otvorenom priestranstve atď.) predstavujú oblasti, v ktorých je vystavenie environmentálnemu tabakovému dymu intenzívne a nebezpečné tak pre klientov (adolescenti, mladí a iné kategórie) ako aj pre zamestnancov (zábavného priemyslu, hotelových a reštauračných služieb). Štyri hodiny v prostredí environmentálneho tabakového dymu na diskotéke sa vyrovnajú jednému mesiacu prežitému po boku fajčiara (17).

4.5. Potrebné sú nielen mediálne informačné stratégie, ale najmä preventívne vzdelávacie aktivity. V súvislosti s rizikami spojenými s konzumáciou tabaku a vystavením environmentálnemu tabakovému dymu začali mimovládne organizácie realizovať inovačné informačné, vzdelávacie a výchovné iniciatívy zamerané na deti a adolescentov. Na európskej úrovni by riešením mohlo byť zovšeobecňovanie modelov osvedčených postupov a zavedenie výchovných programov do systémov vzdelávania, ako aj poskytovanie asistentských služieb prostredníctvom európskej siete poradenských kancelárií pre občanov a školských poradenských stredísk pre deti a rodičov. Obecné kluby pre deti a rodičov, vzdelávacie programy ako rodičovská škola alebo rodičovská univerzita predstavujú modely osvedčených postupov, ktoré môžu prispieť k prevencii fajčenia a zníženiu vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu v škole, ale predovšetkým v rodinnom prostredí (v tomto prípade európska legislatíva rešpektuje súkromie).

5. Pozitívne mediálne informačné kampane na podporu zdravia prirodzene znižujú spotrebu cigariet a mieru vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu

5.1. Na európskej úrovni prebehli v médiách dve kampane proti fajčeniu: „Odvážte sa povedať nie“ (2001 – 2004) a „Help: za život bez tabaku“ (2005 – 2008). Ich cieľom bolo zdôrazniť škodlivé účinky pasívneho fajčenia a podporiť životný štýl bez tabaku najmä u mládeže.

5.2. V súvislosti so zmenou rozhodnutia Komisie 2003/641/ES z 5. septembra 2003 sa výbor domnieva, že všetky upozornenia by mali jasne a podrobne uvádzať aj obsah cigariet, povahu toxických karcinogénnych látok, najmä konzervačných látok a látky, ktoré sa používajú na ich výrobu, ako aj iné podrobnosti, akými sú bezplatná telefonická linka alebo internetová stránka, ktorých cieľom je pomôcť fajčiarom prestať fajčiť.

5.3. Hoci 80 % fajčiarov alebo bývalých fajčiarov z EÚ si pamätá protifajčiarske kampane, 68 % potvrdilo, že akcie tohto typu ich neprinútili prestať fajčiť (18). Výbor sa domnieva, že je potrebné vykonávať informačné a motivačné kampane založené na týchto princípoch:

—	zdôrazniť význam dýchania ako základnej životnej funkcie človeka a analogického vzťahu medzi kvalitou vdychovaného ovzdušia a kvality života („Sme to, čo dýchame!“),

—	šíriť správne a úplné informácie,

—	používať princípy pozitívneho návrhu, ktorý je zameraný na prostredia zasiahnuté sekundárnym dymom a na ponúkanie zdravého životného štýlu, ktorý vytlačí na okraj cigarety,

—	prispôsobiť obsah rôznym cieľovým skupinám a motiváciám prináležiacim rozličným vekovým skupinám (napr. pre mladých zdôrazniť otázku výkonu a imidžu),

—

podporovať v oblasti športu, ako aj vzdelávania a kultúry aktivity, ktoré svojou podstatou vylučujú konzumáciu tabaku: výkonnostné športy (plávanie, futbal, cyklistika, hádzaná), trénerské metódy, sebaobrana alebo sebapoznávanie (karate, tai-či, joga (19), qi gong atď.), ako aj filozofické systémy, ktoré zakazujú fajčenie. Miera vystavenia environmentálnemu tabakovému dymu vo verejných priestoroch, v ktorých sa takéto vzdelávacie programy realizujú, musí naďalej smerovať k 0 %,

—	uviesť ako príklad hodný nasledovania hviezdy z oblasti športu, kultúry alebo známe politické osobnosti, ktoré žijú zdravo a nefajčia.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) „Ako sa uvádza v článku 8 rámcového dohovoru WHO, predpokladom účinných opatrení na zaistenie ochrany pred vystavením tabakovému dymu je úplné odstránenie fajčenia a tabakového dymu v určitom priestore alebo prostredí na účely vytvorenia prostredia, v ktorom nie je žiadny dym. Bezpečná úroveň vystavenia tabakovému dymu neexistuje a termíny ako prahová hodnota toxicity zo sekundárneho dymu by sa mali odmietnuť, pretože sú v rozpore s vedeckými dôkazmi.“ (KOM(2009) 328 v konečnom znení, príloha, zásada 1, s. 11).

(2) Fajčenie, Sorosova nadácia, 888 Seventh Avenue, New-York 10106, 1992.

(3) Tobacco or health in the European Union: Past, present and future („Tabak alebo zdravie v Európskej únii: minulosť, prítomnosť, budúcnosť“), Consortium ASPECT, október 2004.

(4) Évaluation d'impact Rand, (Hodnotenie vplyvov spoločnosťou Rand) Rand Corporation.

(5) Surgeon General (2006). op. cit.

(6) Foreman, M. G., D. L. DeMeo, et al. (2007). „Clinical determinants of exacerbations in severe, early-onset COPD.“ („Klinické faktory zhoršenia závažnej a predčasnej chronickej obštrukčnej choroby pľúc“) European Respiratory Journal 30(6): 1124-1130.

(7) The Smoke free Partnership (2006). Lifting the smokescreen: 10 reasons for a smoke free Europe („Odstránenie dymovej opony: 10 dôvodov pre Európu bez dymu“), European Respiratory Society, Brusel, Belgicko.

(8) Siegel M., Involuntary smoking in the restaurant workplace. A review of employee exposure and health effects, („Nedobrovoľné fajčenie na pracoviskách reštauračných zariadení. Skúmanie vplyvov dymu na zamestnancov a vplyvu na ich zdravie“), Journal of the American Medical Association, júl 1993, 28; 270(4), 490-493.

(9) Ukazovatele zdravia Európskeho spoločenstva, ukazovateľ č. 23 „Pravidelní fajčiari“: http://ec.europa.eu/health/ph_information/dissemination/echi/echi_en.htm.

(10) Fong G. T., Hammond D., Laux F.L., Zanna M.P., Cummings K.M., Borland R., Ross H., The near-universal experience of regret among smokers in four countries: findings from the International Tobacco Control Policy Evaluation Survey. („Takmer univerzálny pocit ľútosti medzi fajčiarmi zo štyroch krajín: závery hodnotiacej správy o politike kontroly tabaku“), Nicotine and Tobacco Research, december 2004, 6 dodatok 3, str. S341-S351.

(11) Jaakkola M. Jaakkola J. (2006), Impact of smoke-free workplace legislation on exposure and health: possibilities of prevention („Vplyv legislatívy zavádzajúcej pracoviská bez dymu na vystavenie tabakovému dymu a zdravie: možnosti prevencie“), European Respiratory Journal 28, 397-408.

(12) SEK(2009) 895, s. 3, bod 2.1.2.

(13) Prieskum Eurobarometra 253, marec 2009, Survey on Tobacco („Prieskum o tabaku“), autor: Gallupov inštitút, Maďarsko, s. 7, ods. 1.

(14) Tobacco Free Policy Review Group. (2000), Towards a tobacco free society: report of the Tobacco Free Policy Review Group („Na ceste k spoločnosti bez tabaku. Správa kontrolnej skupiny pre politiku odstránenia tabaku“), Government Publication. Stationery Office, Dublin, (http://www.drugsandalcohol.ie/5337/), s. 29, ods. 1.

(15) Národný štatistický úrad Rumunska.

(16) Terapii Asociate pentru Integrarea Copiilor Străzii („Terapie spojené s integráciou detí ulice“), Eugen Lucan, Výskum pre diplomovú prácu, 1996.

(17) M. Nebot et al., Environmental tobacco smoke exposure in public places of European cities („Vystavenie environmentálnemu tabakovému dymu na verejných miestach európskych miest“), Tobacco Control, február 2005, 14(1), s. 60-63.

(18) Eurobarometer 239/2005, január 2006, s. 58-59.

(19) Podľa štúdie dostupnej na internete spomedzi osobami, ktoré odpovedali na dotazník, 37 % fajčilo predtým, ako začali cvičiť jogu, ale po začatí cvičenia všetci prestali fajčiť. Žiadna z týchto osôb nebrala drogy (pozri http://yogaesoteric.net/content.aspx?item=3869).&lang=EN).

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/97

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o kolektívnom uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu“

[KOM(2008) 794 v konečnom znení]

(2010/C 128/18)

Spravodajca: pán CALLEJA

Európska komisia sa 27. novembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom dokument

„Zelená kniha o kolektívnom uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu“

KOM(2008) 794 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 9. septembra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra 2009) prijal 123 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 13 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Zhrnutie odporúčaní

1.1. Právo na účinnú právnu ochranu je v zásade základným právom, ktoré by spotrebitelia mali mať k dispozícii na kolektívne uplatnenie nárokov na nápravu. Patričnú pozornosť však treba venovať obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo Zmluvy a z rozdielov v procesnom a ústavnom práve jednotlivých štátov.

1.2. Legislatívne opatrenia EÚ na kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu by zvýšili ochranu spotrebiteľov najmä pri cezhraničných transakciách.

1.3. Systém treba dostatočne zabezpečiť proti neodôvodneným žiadostiam a zneužívaniu, ktoré je spôsobené hlavne finančnými stimulmi a ziskuchtivosťou iných strán než spotrebiteľov.

1.4. V zásade musia všetky opatrenia prijaté EÚ zabezpečiť primeranú ochranu pred zavedením prvkov, u ktorých sa v iných právnych systémoch preukázala pravdepodobnosť zneužitia. Je obzvlášť dôležité, aby každý zavedený systém kolektívneho odškodnenia v rámci predbežných návrhov v prípadoch kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu poskytoval sudcovi právomoci zastaviť akékoľvek zneužívanie a aby zabezpečil, že predložené žiadosti sú opodstatnené.

1.5. Prijatie mechanizmov na kolektívne uplatňovanie nárokov na súdnu nápravu nevylučuje využívanie systémov mimosúdneho vyrovnania spotrebiteľských sporov.

1.6. EHSV odporúča Komisii, aby prijala ďalšie opatrenia, ktoré by podnietili podniky k vypracovaniu vnútorných systémov na vybavovanie sťažností a k zdokonaleniu existujúcich systémov alternatívneho riešenia sporov a verejného dohľadu. Spotrebitelia by tieto alternatívne spôsoby mohli využiť predtým, než sa obrátia na súd.

1.7. EHSV pripomína Európskej komisii, že o otázke kolektívneho uplatňovania nárokov na súdnu nápravu sa rokuje už od roku 1985 a že nadišiel čas prijať rozhodnutia a zaviesť postupy, ktorými by sa bez ďalších prieťahov vyhovelo spotrebiteľom.

2. Úvod

2.1. Cieľom stratégie spotrebiteľskej politiky Komisie (1) je podporovať maloobchodný vnútorný trh, a to tak, že sa zabezpečí, aby do roku 2013 spotrebitelia a maloobchodníci pristupovali k cezhraničnému nakupovaniu s rovnakou dôverou ako k nakupovaniu vo svojej domovskej krajine. Komisia vo svojej stratégii zdôraznila význam účinných mechanizmov uplatňovania nárokov na nápravu pre spotrebiteľov a oznámila svoj zámer zvážiť opatrenia týkajúce sa kolektívneho uplatňovania nárokov spotrebiteľov na nápravu.

2.2. Európsky parlament, Rada a Európsky hospodársky a sociálny výbor uvítali úmysel Komisie zlepšiť možnosti kolektívneho uplatňovania nárokov spotrebiteľov na nápravu, a najmä zvážiť opatrenia v tejto oblasti (2). Dokonca aj OECD vydala odporúčanie o riešení spotrebiteľských sporov a uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu (3), v ktorom svoje členské krajiny vyzýva, aby spotrebiteľom umožnili prístup k rôznym prostriedkom dosiahnutia nápravy, vrátane mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu.

2.3. Zelená kniha o kolektívnom uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu, ktorú Komisia vydala v novembri 2008 (4), skúma spôsoby, ktorými by mohla zjednodušiť uplatňovanie nárokov na nápravu v situáciách, keď bol poškodený veľký počet spotrebiteľov praktikou jediného predávajúceho porušujúcou práva spotrebiteľov. Zelená kniha predkladá štyri možnosti.

2.4. Európska komisia tiež 29. mája 2009 usporiadala verejnú diskusiu o zelenej knihe a následne vypracovala dokument, ktorý bol predložený na posúdenie verejnosti a obsahoval piatu možnosť dopĺňajúcu ostatné štyri návrhy opatrení kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu uvedené v zelenej knihe. V takom neskorom štádiu rokovaní EHSV nemôže brať do úvahy tento nedávny návrh Komisie. A to najmä preto, že ešte nebolo vykonané posúdenie vplyvu. A taktiež preto, že dokonca už v počiatočnom štádiu EHSV očakáva, že uplatňovanie tejto piatej možnosti budú sprevádzať značné problémy.

2.5. Nemožno poprieť, že dostupnosť mechanizmov uplatňovania nárokov na nápravu v prípade porušovania práv spotrebiteľov zo strany predávajúcich zvyšuje dôveru spotrebiteľov v tieto trhy a zlepšuje ich výkonnosť. Tento cieľ však možno dosiahnuť, len ak budú mať spotrebitelia istotu, že v prípade problémov sa ich práva budú presadzovať a dosiahnu primeranú nápravu.

2.6. Aby sa zabezpečila spravodlivosť pre všetky zúčastnené strany, musí sa medzi všetkými zainteresovanými záujmami dosiahnuť rovnováha.

3. Zhrnutie zelenej knihy

3.1. Cieľom zelenej knihy je „posúdiť súčasný stav mechanizmov uplatňovania nárokov na nápravu, najmä v prípadoch, kde to isté porušenie práva môže zasiahnuť mnohých spotrebiteľov, a poskytnúť možnosti prekonania všetkých nedostatkov, ktoré v daných prípadoch bránia dosiahnutiu účinnej nápravy“ (5). Komisia považuje za nevyhnutné nerobiť rozdiely medzi cezhraničnými mechanizmami riešenia hromadne uplatnených nárokov a čisto vnútroštátnymi mechanizmami. Ďalšou otázkou, ktorej riešením sa zelená kniha zaoberá, je, či by sa niektoré nástroje mohli uplatňovať len na cezhraničné prípady alebo aj na vnútroštátne prípady.

3.2. Zelená kniha sa zameriava na riešenie hromadne uplatnených nárokov s cieľom poskytnúť účinné prostriedky kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu občanom v celej EÚ poškodeným praktikou jediného predávajúceho bez ohľadu na to, kde prebehla transakcia. Uvádza tiež hlavné prekážky, ktoré v súčasnosti spotrebiteľom bránia dosiahnuť účinnú nápravu a prvky, ktoré zvyšujú účinnosť a efektívnosť mechanizmu kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu.

3.3. Komisia uvádza, že súčasné európske nástroje (6) nepostačujú a navrhuje štyri možnosti, ktoré sa zaoberajú riešením tejto otázky a poskytujú spotrebiteľom primerané a účinné spôsoby odškodnenia, a to najmä prostredníctvom nástroja kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu:

—	možnosť 1 – na dosiahnutie primeranej nápravy pre spotrebiteľov využíva existujúce vnútroštátne opatrenia a opatrenia na úrovni Európskeho spoločenstva,

—	možnosť 2 – zahŕňa rozvíjanie spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia v rámci celej EÚ mohli využívať mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktoré sú k dispozícii v jednotlivých členských štátoch,

—	možnosť 3 – je kombináciou nezáväzných alebo záväzných nástrojov politík, ktoré by mohli spoločne zlepšiť uplatňovanie nárokov spotrebiteľov na nápravu, a to tak, že budú riešiť hlavné prekážky,

—	možnosť 4 – predstavuje postup kolektívneho uplatňovania nárokov na súdnu nápravu, ktorý zhŕňa záväzné alebo nezáväzné opatrenia EÚ.

4. Všeobecné pripomienky

4.1. EHSV v ostatných rokoch zdôrazňoval potrebu definovania hromadnej žaloby na úrovni Spoločenstva, ktorej cieľom by bolo dosiahnutie účinnej nápravy škody v prípade porušenia kolektívnych práv.

4.2. Už v roku 1992 upriamil EHSV prostredníctvom dvoch stanovísk z vlastnej iniciatívy pozornosť Komisie na potrebu zistiť možnosti zavedenia hromadnej žaloby v oblasti riešenia cezhraničných sporov a uznania práva organizácií spotrebiteľov zastupovať spotrebiteľov vo vnútroštátnych ako aj cezhraničných sporoch (7). Rovnako v stanovisku, ktoré bolo jednomyseľne prijaté na plenárnom zasadnutí 1. júna 1994 EHSV výslovne vyzýva Komisiu, aby zaviedla jednotné konanie v oblasti kolektívnych žalôb a žalôb v spoločnom zastúpení s cieľom nielen zastaviť nezákonné praktiky, ale tiež zjednodušiť postupy na dosiahnutie náhrady škody (8). EHSV sa následne tejto téme venoval vo viacerých svojich stanoviskách (9). Vo svojom stanovisku z 26. októbra 2006 (10) EHSV jasne podporil záujem, ktorý Komisia vyjadrila vo svojej zelenej knihe o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel ES a v stanovisku z 25. marca 2009 (11) zdôraznil význam existencie účinných spôsobov na uplatňovanie nárokov na nápravu pre obete porušenia týchto pravidiel.

4.3. Keďže EÚ stanovuje harmonizované základné práva spotrebiteľov, EHSV súhlasí s tým, že by tiež mala zabezpečiť, aby mali spotrebitelia k dispozícii adekvátne postupy na ich presadzovanie. Spotrebitelia by teda mali mať možnosť uplatniť nároky na súdnu nápravu kolektívne, ak má byť vykonaná spravodlivosť, ako je to v ostatných prípadoch týkajúcich sa obchodných transakcií. Ako EHSV už uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, uplatňovanie nárokov spotrebiteľov na nápravu je základným právom, ktoré by malo poskytnúť súdnu ochranu homogénnym kolektívnym a individuálnym záujmom. Opatrenia EÚ sú nevyhnutné, pretože neexistuje žiadny právny nástroj na zefektívnenie a vymáhateľnosť homogénnych kolektívnych a individuálnych práv. Mechanizmy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu sú potrebné na to, aby spotrebitelia získali reálny a účinný spôsob dosiahnutia nápravy v prípadoch odlišných a početných škôd a škôd podobného charakteru.

4.4. Okrem toho, zvyšovanie konkurencieschopnosti je základnou zásadou Európskej únie. V oblasti ochrany spotrebiteľov vypracovala Európska únia súbor základných právnych predpisov. Teraz musí zabezpečiť ich dodržiavanie, aby sa ekonomika mohla rozvinúť pomocou nárastu cezhraničného obchodu založeného na dôvere, že všetky spory sa vyriešia rýchlo, lacno a podľa pravidiel a postupov rovnakých kdekoľvek na jednotnom trhu. Spotrebitelia môžu byť vo väčšej miere vystavení nelegálnym obchodným praktikám, a preto je potrebné vytvoriť postupy, ktoré by pomohli takýmto zneužitiam predchádzať a zastaviť ich. Veľmi dôležité je presadzovanie, predchádzanie, náprava a náhrada. Výška individuálnej nápravy škody je zvyčajne nízka, ale celková suma môže byť veľmi vysoká.

4.5. EHSV sa domnieva, že uplatňovanie nárokov na súdnu nápravu musí byť dostupné a že je potrebné zefektívniť ho. Mimosúdne vyrovnania však musia dopĺňať súdne pojednávania a môžu ponúkať neformálnejší a menej nákladný postup. Vyžaduje si to však skutočnú ochotu oboch zúčastnených strán sporu spolupracovať. Tieto mimosúdne opatrenia by mohli pomôcť dosiahnuť spravodlivé riešenia a zároveň predchádzať nárastu nevyriešených súdnych prípadov.

4.6. EHSV však zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť vhodné mechanizmy v súlade s kultúrnymi a právnymi tradíciami európskych krajín.

4.7. EHSV tiež zastáva názor, že takýto právny nástroj EÚ by mal slúžiť kolektívnym právam v prípadoch porušenia zákonov na ochranu spotrebiteľa a pravidiel hospodárskej súťaže.

5. Konkrétne pripomienky k zelenej knihe

5.1. Kolektívne uplatňovanie nárokov na súdnu nápravu

5.1.1. EHSV uznáva, že aby mohli spotrebitelia a podniky dosiahnuť spravodlivosť, je potrebné zaviesť európsky mechanizmus na kolektívne uplatňovanie nárokov na súdnu nápravu podľa postupu navrhnutého v možnosti 4 zelenej knihy. Vytvorenie takéhoto mechanizmu by umožnilo prístup k spravodlivosti všetkým spotrebiteľom bez ohľadu na ich národnosť, finančné postavenie a rozsah individuálnej ujmy, ktorú utrpeli. Takýto mechanizmus by tiež riešil problém definovaný Radou ministrov OECD v odporúčaní o riešení spotrebiteľských sporov a uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu (12), ktorý spočíva v tom, že väčšina systémov fungujúcich v jednotlivých členských štátoch v oblasti riešenia spotrebiteľských sporov a odškodnenia bola vytvorená s ohľadom na spory na vnútroštátnej úrovni a nie je vždy vhodná na odškodňovanie spotrebiteľov pochádzajúcich z iných členských štátov.

5.1.2. EHSV však tiež uznáva, že určenie harmonizovaného kolektívneho súdneho postupu môže mať svoje vlastné prekážky a nevýhody, ktoré vyplývajú z komplexnosti, nákladov, trvania a ďalších výziev súvisiacich s touto problematikou. Zníženie značného rizika zneužitia, ktoré vyplýva zo súdneho sporu, je jednou z takýchto výziev rovnako ako spôsob financovania týchto žalôb. Je tiež potrebné rozhodnúť či použiť postup opt-in alebo opt-out. Ako už EHSV poznamenal (13), každá z týchto možností prináša vlastné nevýhody.

5.2. Hlavné znaky európskej hromadnej žaloby

5.2.1. Ako Komisia konštatuje vo svojej zelenej knihe, iba v trinástich členských štátoch sa v súčasnosti uplatňuje mechanizmus kolektívneho uplatňovania nárokov na súdnu nápravu. Okrem toho, medzi systémami tých členských štátov, ktoré nimi v súčasnosti disponujú, možno určiť tri odlišné druhy mechanizmov, ktoré možno klasifikovať ako „kolektívne“ uplatňovanie nárokov na súdnu nápravu.

5.2.2. Kolektívne uplatňovanie nárokov na nápravu je skutočne komplexný koncept, ktorý sa zameriava na výsledok, viac než na (alebo na) mechanizmus. Zahŕňa všetky mechanizmy, ktoré môžu dosiahnuť predchádzanie priestupkom alebo ich zrušenie a/alebo uskutočniť odškodnenie v najširšom zmysle, či už ide o nápravu alebo o náhradu. Vzhľadom na to, že počet vhodných postupov vo viacerých členských štátoch EÚ narástol resp. narastá a že väčšina postupov je inovatívna a experimentálna, je takmer nemožné označiť jeden model za vhodnejší než druhý.

5.2.3. So zreteľom na rozdiely medzi právnymi systémami a berúc do úvahy rôzne možnosti a návrhy skúmané v predchádzajúcich stanoviskách na túto tému (14), sa EHSV vyslovuje za:

—	smernicu EÚ, ktorá by zabezpečila základnú úroveň harmonizácie a zároveň ponechala dostatočný priestor tým krajinám, ktoré zatiaľ nemajú systémy kolektívneho uplatňovania nárokov na súdnu nápravu. Okrem toho by táto smernica nadväzovala na smernicu o súdnych príkazoch,

—

záruky, ktoré by zabezpečili, že sa z kolektívnych žalôb nevyvinú skupinové žaloby využívané v USA. Akékoľvek právne opatrenie prijaté EÚ by malo odrážať európske kultúrne a právne tradície, jeho jediným cieľom by malo byť odškodnenie a vytvorenie spravodlivej rovnováhy medzi jednotlivými stranami, čo by viedlo k systému chrániacemu záujmy spoločnosti ako celku. Výbor plne podporuje návrh Komisie, že každé opatrenie prijaté na zavedenie mechanizmu na kolektívne uplatňovanie nárokov na súdnu nápravu vo všetkých členských štátoch by sa malo vyhnúť „prvkom, ktoré údajne podporujú kultúru súdnych sporov, ktorá vraj existuje v niektorých mimoeurópskych krajinách a ku ktorej patria náhrady škôd plniace represívnu funkciu, poplatky právnikom závisiace od výšky vysúdenej sumy a ďalšie prvky“,

—

zmiešaný systém kolektívnych žalôb, v ktorom sú zosúladené výhody oboch typov opt-in aj opt-out v súlade s príslušnými záujmami, odhodlanosť alebo nerozhodnosť členov skupiny a rozsah individuálnej ujmy. V prípade typu opt-in sa zainteresované strany rozhodnú spojiť svoje individuálne žaloby o náhradu škody do jednej spoločnej žaloby, v prípade typu opt-out by mali žaloby podávať kvalifikované zastupiteľské organizácie, … žaloby podané v zastúpení, ktoré podali oprávnené subjekty (ako napr. združenia spotrebiteľov, zamestnávateľov, poškodených osôb alebo združenia na ochranu životného prostredia) a kolektívne žaloby typu opt-in, pri ktorých sa poškodené osoby rozhodnú spojiť svoje individuálne žaloby o náhradu škody do jednej spoločnej žaloby,

—

právo jednotlivcov pridať sa ku kolektívnym súdnym procesom namiesto toho, aby boli jednotlivci jednoducho pokladaní za súčasť týchto procesov pokiaľ sa výslovne nevyjadria proti. EHSV poukazuje na výhody a nevýhody týchto mechanizmov, ktoré opísal vo svojom stanovisku zo 13. februára 2008 (15). Mala by sa uprednostniť táto možnosť, aby sa zmiernil vplyv takýchto kolektívnych žalôb najmä v členských štátoch, ktoré zatiaľ spomenutý postup nemajú,

—

vyhlásenie Komisie, že všetky mechanizmy EÚ by mali predchádzať nepodloženým žiadostiam a že sudca môže zohrávať dôležitú úlohu pri rozhodovaní o tom, či je kolektívne uplatnený nárok prípustný alebo neodôvodnený. V tejto súvislosti EHSV pripomína svoje odporúčania z predchádzajúcich stanovísk týkajúce sa dôležitej úlohy sudcu. Sudcovi musia byť zverené právomoci, ktoré mu umožnia včas zastaviť nepodloženú žiadosť o súdny proces. Súdy uskutočnia vyšetrovanie o odôvodnenosti navrhovateľovej žiadosti a zistia, či je vhodná na predloženie na kolektívne riešenie. Sudca musí obzvlášť zabezpečiť, aby sa vytvorila identita skupiny založená na určitom počte zhodných prípadov a aby žaloby o náhradu škody mali rovnaký pôvod v tom, že vyplývajú z neplnenia alebo neprimeraného plnenia zmluvných povinností tým istým predávajúcim,

—

plnú náhradu škody, ktorá vznikla poškodeným osobám, a to v jej reálnej hodnote, ktorá nezhŕňa len reálnu stratu alebo materiálnu a morálnu škodu, ale aj stratu zisku a právo na úroky. Zatiaľ čo presadzovanie pravidiel verejnými orgánmi sa zameriava na dodržiavanie platných pravidiel a odradzovanie od ich porušovania, cieľom žalôb o náhradu škody musí byť umožniť plné odškodnenie za spôsobenú ujmu. Toto plné odškodnenie musí preto zahŕňať skutočnú ujmu, stratu zisku a úroky,

—	takému mechanizmu na kolektívne uplatňovanie nárokov na súdnu nápravu musí byť zabezpečená trvalá udržateľnosť v zmysle primeraného financovania,

—	systém by mal tiež poskytovať možnosť odvolať sa.

5.2.4. Všetky ostatné aspekty tohto súdneho mechanizmu by mali byť v súlade so zásadou subsidiarity ponechané v kompetencii samotných členských štátov. Všetky hromadné žaloby podané na úrovni EÚ by mali v každom prípade rešpektovať zásady subsidiarity a proporcionality, nikdy by nemali prekročiť rámec potrebný na zabezpečenie cieľov Zmluvy, pokiaľ tieto ciele nebudú môcť primerane dosiahnuť členské štáty, a teda ich bude možné lepšie uskutočniť na úrovni Spoločenstva. Existujú odlišné národné, súdne a ústavné požiadavky, ktoré môžu brániť alebo byť v protiklade k harmonizácii právnych predpisov, a to najmä článok 5 Zmluvy o ES.

5.3. Zabezpečenie uplatňovania nárokov spotrebiteľov na nápravu inými existujúcimi spôsobmi

5.3.1. EHSV už uznal, že prijatie mechanizmov na kolektívne uplatňovanie nárokov na súdnu nápravu na úrovni EÚ by v žiadnom prípade nemalo vylučovať systémy mimosúdneho vyrovnania spotrebiteľských sporov. Systémy mimosúdneho vyrovnania získali bezvýhradnú podporu EHSV a ich potenciál by sa mal ešte hlbšie preskúmať a rozvinúť (15), ako sa navrhuje v možnosti 3 zelenej knihy Komisie. Opatrenia navrhované Komisiou v možnosti 3 sú doplňujúce, ale ako už bolo uvedené vyššie, nenahrádzajú prijatie právneho nástroja EÚ.

5.3.2. Značný dôraz sa kladie na mimosúdne mechanizmy riešenia sporov. GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľov požiadalo o vypracovanie štúdie o mechanizme alternatívneho riešenia sporov. Nedávno tiež boli schválené smernice o mechanizme pre veci s nízkou hodnotou sporu (16), o aspektoch mediácie (17) a rozšírení Európskej súdnej siete (18). Európska legislatíva na presadzovanie ochrany spotrebiteľov musela povoliť verejné aj súkromné systémy. Zmena orientácie politiky, ktorá nastala v roku 2004, môže priniesť výrazné výsledky pod podmienkou, že všetky členské štáty budú mať orgán verejnej moci na koordinovanie cezhraničného presadzovania právnych predpisov (19).

5.3.3. Vnútorné postupy vybavovania sťažností

Výbor verí, že účinne vybavovanie sťažností predávajúcim môže znamenať dôležitý krok k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov vo vnútorný trh. EHSV sa domnieva, že je mimoriadne dôležité, aby Komisia podporovala potrebné iniciatívy s nevyhnutným zapojením občianskej spoločnosti a obzvlášť zastupiteľských organizácií podnikov, aby sa zabezpečilo, že bude k dispozícii zosúladený právny rámec na reguláciu vývoja takýchto vnútorných systémov na vybavovanie sťažností predávajúcimi, ktorého hlavným cieľom bude účinnosť vybavovania sťažností spotrebiteľov.

5.3.4. Verejný dohľad

EHSV súhlasí s návrhom Komisie rozšíriť a posilniť vykonávacie právomoci príslušných orgánov vrátane národných ombudsmanov v súlade s nariadením o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa. Dôrazne však odporúča, aby sa podrobnými postupmi takéhoto mechanizmu zaoberala smernica, ktorá by zabezpečila minimálnu úroveň harmonizácie vo všetkých členských štátoch EÚ. Každý takýto návrh by mal dostupné nápravné opatrenia obmedziť na kompenzačné náhrady škôd a mal by zabezpečiť dôraznú procesnú ochranu subjektov, ktoré podliehajú výkonu rozhodnutia. Podľa názoru EHSV by sa koncept verejného dohľadu mohol vyvinúť v interoperabilnú pracovnú sieť pokrývajúcu všetky členské štáty a mohol by z neho vzniknúť veľmi účinný celoeurópsky spôsob identifikácie subjektov, ktoré by mohli porušovať práva spotrebiteľov. Primerané verejné kampane na zvýšenie povedomia spotrebiteľov a šírenie informácií by skutočne mohli povzbudiť spotrebiteľov, aby nahlasovali porušovanie svojich práv.

5.3.5. Mechanizmy alternatívneho riešenia sporov

Komisia uznáva, že existujúce systémy alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia a že dokonca aj v jurisdikciách, ktoré takéto mechanizmy majú, existujú výrazné rozdiely v jednotlivých sektoroch a v geografickom pokrytí. Okrem toho, väčšina systémov alternatívneho riešenia sporov v rámci EÚ sa využíva predovšetkým na riešenie individuálnych nárokov. Pokiaľ ide o existujúce nástroje EÚ (20), správa Európskej komisie pod názvom „Analýza a vyhodnotenie alternatívnych spôsobov uplatňovania nárokov spotrebiteľov na nápravu inými spôsobmi než uplatňovaním nárokov na nápravu prostredníctvom štandardných súdnych procesov“ odhaľuje, že zásady nezávislosti a nestrannosti tretích strán zúčastňujúcich sa na mediačných resp. arbitrážnych postupoch stanovené týmito nástrojmi sa nezhodujú dokonca ani v rámci databázy siete európskych spotrebiteľských centier (EEC-Net). EHSV sa preto domnieva, že existujúce odporúčania týkajúce sa systémov alternatívneho riešenia sporov by sa mali stať právne záväznými nástrojmi. Rozšírenie prístupu spotrebiteľov k mechanizmom alternatívneho riešenia sporov a vecí s nízkou hodnotou sporu môže viesť k rýchlemu, spravodlivému, účinnému a relatívne lacnému vyriešeniu problémov s ochranou spotrebiteľov.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2007) 99 v konečnom znení.

(2) Vo svojich uzneseniach k stratégii spotrebiteľskej politiky Európsky parlament vyzval Komisiu, aby po pozornom zvážení otázky uplatňovania nárokov spotrebiteľov na nápravu v členských štátoch „… v prípade potreby predložila koherentné riešenie na európskej úrovni, ktoré všetkým spotrebiteľom poskytne prístup k mechanizmom kolektívneho odškodnenia pri riešení cezhraničných žalôb“ (A6-0155/2008); Rada vyzvala Komisiu, aby „… obozretne zvážila mechanizmy kolektívneho vyrovnania a predložila výsledky príslušných prebiehajúcich štúdií so zreteľom na akýkoľvek možný návrh alebo opatrenia“ (Ú. v. EÚ C 166, 20.7.2007, s. 1 – 3).

Požiadavka Európskeho parlamentu sa zopakovala v uznesení o Zelenej knihe o retailových finančných službách (A6-0187/2008). Vyšetrovací výbor Európskeho parlamentu vo veci úpadku spoločnosti Equitable Life tiež vyzval Komisiu, aby „… ďalej preskúmala možnosť vytvorenia právneho rámca s jednotnými občianskoprávnymi požiadavkami pre európske cezhraničné kolektívne konanie …“ (A6-0203/2007). EHSV vo svojom stanovisku (Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 1), ktoré vypracoval z vlastnej iniciatívy, predložil návrhy v súvislosti s právnymi opatreniami, pokiaľ ide o mechanizmy uplatňovania nárokov spotrebiteľov na nápravu.

(3) http://www.oecd.org/dataoecd/43/50/38960101.pdf.

(4) KOM(2008) 794 v konečnom znení.

(5) KOM(2008) 794 v konečnom znení, s. 3.

(6) Odporúčanie Komisie 98/257/ES o zásadách, ktoré sa vzťahujú na orgány zodpovedné za mimosúdne urovnanie spotrebiteľských sporov (Ú. v. ES L 115, 17.4.1998, s. 31) a odporúčanie Komisie 2001/310/ES o zásadách, ktoré majú uplatňovať mimosúdne orgány pri konsenzuálnych riešeniach v rámci alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov (Ú. v. ES L 109, 19.4.2001, s. 56), smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 51), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1).

(7) Ú. v. ES C 339, 31.12.1991, s. 16, bod 5.4.2. a Ú. v. ES C 19, 25.1.1993, s. 22 (pozri bod 4.12 a časť 4 zaujímavej štúdie, uvedenej v prílohe, ktorú spoločne vypracovali Eric Balate, Pierre Dejemeppe a Monique Goyens a ktorú uverejnil HSV, s. 103 a nasl.).

(8) Ú. v. ES C 295, 22.10.1994, s. 1.

(9) Najvýznamnejšími z týchto stanovísk boli stanovisko z vlastnej iniciatívy o príležitostiach a prekážkach v súvislosti s vnútorným trhom a ochranou spotrebiteľov (Ú. v. ES C 39, 12.2.1996, s. 55), v ktorom sa konštatovalo, že návrhy a odporúčania, ktoré predniesol HSV vo svojom predchádzajúcom stanovisku o zelenej knihe, zatiaľ nenašli odozvu, stanovisko ku správe Komisie adresovanej Európskemu parlamentu a Rade o vnútornom trhu v roku 1994 [KOM(1995) 238 v konečnom znení], ktoré kritizuje oneskorenie v účinnej implementácii vnútorného trhu, najmä v legislatívnej v oblasti ochrany spotrebiteľov, a to predovšetkým v súvislosti s cezhraničnými vzťahmi (Ú. v. ES C 39, 12.2.1996, s. 70), stanovisko k oznámeniu Komisie o prioritách pre spotrebiteľskú politiku v období 1996 – 1998, v ktorom výbor uvítal návrh smernice Komisie o súdnych príkazoch a akčnom pláne o prístupe spotrebiteľov k spravodlivosti, no vyhlásil, že so záujmom bude čakať na vývoj v tejto oblasti, pričom konštatoval, že vnútorný trh v tejto oblasti nie je zďaleka dokončený a že vedomé dodržiavanie práv spotrebiteľov je základnou podmienkou pre získanie ich dôvery (Ú. v. ES C 295, 7.10.1996, s. 64). Obavy podobného druhu sa objavili aj v stanovisku HSV na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: dosah a účinnosť jednotného trhu“ [neoficiálny preklad] [KOM(1996) 520 v konečnom znení, 23. apríla 1997] (Ú. v. ES C 206, 7.7.1997). Treba tiež spomenúť tieto stanoviská EHSV: stanovisko z vlastnej iniciatívy o účinkoch rozšírenia EÚ na spotrebiteľskú politiku (bod 11.6) (Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005), stanovisko k akčnému programu Spoločenstva v oblasti zdravia a ochrany spotrebiteľa (obdobie rokov 2007 – 2013), bod 3.2.2.2.1., (Ú. v. EÚ C 88, 11.4.2006), stanovisko na tému „Právny rámec politiky Spoločenstva na ochranu spotrebiteľov“ (Ú. v. C 185, 8.8.2006).

(10) Ú. v. EÚ C 324, 30.12.2006, EHSV vyjadril svoju podporu iniciatíve Komisie a potvrdil, že hromadné žaloby sú potrebné, pretože „plnia kľúčové úlohy: i) účinná náhrada škôd, možnosť podávať žaloby o náhradu škody organizáciami v mene postihnutých spotrebiteľov, pomoc pri zabezpečení skutočného prístupu k spravodlivosti; ii) prevencia a odstraňovanie správania porušujúceho pravidlá hospodárskej súťaže, vzhľadom na väčší spoločenský dosah tohto typu žalôb“.

(11) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 40.

(12) Rec.(2007) 74 z 12. júla 2007.

(13) Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008.

(14) Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 31 a Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 40.

(15) Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 1.

(16) Nariadenie 861/2007 (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 1).

(17) Smernica 2008/52/ES (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3).

(18) KOM(2008) 380 v konečnom znení – stanovisko EHSV: Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 84.

(19) Nariadenie 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1).

(20) Odporúčanie 1998/257 a odporúčanie 2001/310.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/103

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Znásobovanie výhod jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce“

[KOM(2008) 703 v konečnom znení]

(2010/C 128/19)

Spravodajca: Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER

Európska komisia sa 6. novembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Znásobovanie výhod jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce“

KOM(2008) 703 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru, prijala svoje stanovisko 9. septembra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra) prijal 128 hlasmi za, pričom 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1. EHSV podporuje informačný systém pre vnútorný trh (ďalej len „IMI“), ktorý do oblasti fungovania vnútorného trhu zavádza decentralizovanejší prístup k cezhraničnej spolupráci, ktorý je založený na vytváraní sietí. EHSV sa domnieva, že tento systém pomôže zabezpečiť účinné uplatňovanie pravidiel jednotného trhu a prijímať primerané opatrenia na riešenie problémov občanov a podnikov.

1.2. Organizácie organizovanej občianskej spoločnosti v jednotlivých členských štátoch môžu v rámci fungovania systému IMI zohrávať aktívnu a dôležitú úlohu. Môžu tiež pomáhať pri jeho šírení a zvyšovaní povedomia o jeho fungovaní.

1.3. Keďže systém IMI bude v jednotlivých štátoch zisťovať prekážky správneho uplatňovania smernice o službách a smernice o odbornej kvalifikácii, a keďže vecný rozsah jeho uplatňovania bude pravdepodobne rozšírený aj na iné odvetvia, bolo by vhodné, aby Komisia, pre prípad potreby, konkretizovala špecifický mechanizmus včasného varovania a/alebo sankcií s cieľom odstrániť spomínané prekážky.

1.4. Keďže postupovanie údajov v rámci systému IMI podlieha režimu ochrany osobných údajov zakotvenému v legislatíve Spoločenstva, EHSV odporúča, aby sa držiteľom týchto práv stanovila oznamovacia povinnosť, čím by sa umožnilo uplatňovanie prístupových práv zakotvených v uvedenom režime, v zmysle judikatúry Súdneho dvora.

2. Úvod

2.1. Článok 10 Zmluvy o založení ES všeobecne stanovuje „zásadu lojálnej spolupráce“ medzi členskými štátmi a Spoločenstvom, ktorá bola široko rozpracovaná judikatúrou ESD (1), a na základe ktorej musia členské štáty:

—	prijať všetky opatrenia vnútroštátneho práva potrebné na vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva,

—	spolupracovať navzájom a so Spoločenstvom s cieľom naplniť ciele Zmluvy a sekundárneho práva.

2.2. Administratívna spolupráca medzi členskými štátmi a Spoločenstvom sa doteraz postupne rozvíjala v špecifických oblastiach, ako napr. vo fiškálnej oblasti (2) (v každom členskom štáte bol založený centrálny úrad a stanovená povinnosť poskytovania pomoci medzi členskými štátmi), v colnej oblasti, v oblasti hospodárskej súťaže (sieť vnútroštátnych úradov) alebo dokonca v oblasti azylovej politiky, prisťahovalectva a zahraničnej politiky (program ARGO-2002).

2.3. EHSV sa problematikou administratívnej spolupráce vnútroštátnych orgánov s inštitúciami Spoločenstva zaoberal v stanovisku z vlastnej iniciatívy (3) a dospel k záveru, že súčasťou dobrého riadenia v Spoločenstve sú, na jednej strane, presne definované a účinné politické a vnútroštátne postupy, a na druhej strane, lepšia tvorba právnych predpisov, ich uplatňovanie a dodržiavanie.

2.4. Rozhodnutím 2004/387/ES z 21. apríla 2004 (4) bol vytvorený program vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre európske orgány verejnej správy, pre inštitúcie Spoločenstva a iné subjekty, ako aj pre podniky a občanov (IDABC). V tomto rozhodnutí bolo stanovené, že sa budú zavádzať spomínané projekty „spoločného záujmu“ a horizontálne opatrenia, ktorých realizáciu prevezme na seba Spoločenstvo, úmerne svojmu podielu (článok 10).

2.5. Dňa 17. marca 2006 predstavitelia členských štátov v Poradnom výbore pre koordináciu v oblasti vnútorného trhu schválili globálny realizačný plán pre informačný systém o vnútornom trhu („IMI“) a jeho rozvoj zameraný na zlepšenie komunikácie medzi správnymi orgánmi jednotlivých členských štátov. Rozhodnutie Komisie 2008/49/ES (5) týkajúce sa ochrany osobných údajov pri využívaní systému IMI hodnotí tento systém ako projekt všeobecného záujmu na účely programu IDABC.

2.6. Systém IMI je vnímaný ako nástroj, ktorý uľahčí implementáciu tých legislatívnych aktov v oblasti vnútorného trhu, ktoré požadujú výmenu informácií medzi orgánmi členských štátov.

3. Oznámenie Komisie

Nedostatok dôvery v právny rámec a dohľad v iných členských štátoch viedol k znásobeniu počtu pravidiel a zdvojeniu kontrol cezhraničných činností, čo doteraz predstavovalo jednu z hlavných prekážok hladkého fungovania jednotného trhu. Orgány členských štátov by preto mali úzko spolupracovať a vzájomne budovať dôveru vo svoje systémy.

3.1.1. Systém IMI umožní členským štátom plniť si právnu povinnosť, ktorá ich zaväzuje k výmene informácií. Takisto umožní rozvíjať nové formy administratívnej spolupráce, ktorá by nemohla fungovať bez podpory elektronického informačného systému.

Vďaka systému IMI majú príslušné orgány v členských štátoch k dispozícii jednoduchý nástroj na vyhľadávanie príslušných orgánov v iných členských štátoch a na zaslanie žiadostí o informácie prostredníctvom štruktúrovaného súboru otázok založených na osobitných oblastiach právnych predpisov EÚ.

3.2.1. Systém IMI je navrhnutý ako účinný a efektívny prostriedok na zníženie jednotkových nákladov na komunikáciu medzi členskými štátmi potrebnú na riadnu implementáciu právnych predpisov o vnútornom trhu. Napriek tomu sa považovalo za vhodné začať implementovať tento systém v dvoch vymedzených oblastiach: v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, kde už tento proces začal, a v oblasti týkajúcej sa smernice o službách. Skúsenosti z týchto dvoch oblastí poslúžia následne pri zavádzaní systému v ďalších odvetviach dôležitých pre fungovanie vnútorného trhu.

3.2.2. Systém IMI tak prispeje k vytváraniu prostredia dôvery, ktoré je nevyhnutné na to, aby jednotný trh fungoval hladko a prinášal úžitky.

3.3. Systém IMI je viacjazyčným nástrojom, vytvoreným pre EÚ s 27 členskými štátmi a 23 úradnými jazykmi, i keď aplikovaný bude v 30 štátoch EHS. Viacjazyčnosť je obohacujúca. Keďže systém IMI využíva nové technológie podporované prekladateľskými službami a službami automatického prekladu, je dobrým príkladom konkrétnych opatrení, ktoré môže EÚ prijať na riešenie spomínaných problémov a prekonanie odstupu v komunikácii medzi administratívnymi orgánmi v Európe.

3.4. V rámci modernizácie riadenia jednotného trhu bude systém IMI podporovať účinnejší, decentralizovanejší prístup k cezhraničnej spolupráci založený na vytváraní sietí.

3.5. Systém IMI pomáha členským štátom efektívnejšie spolupracovať pri implementovaní legislatívy týkajúcej sa vnútorného trhu, keďže pomáha príslušným orgánom členských štátov odstrániť vážne praktické prekážky v komunikácii, napr. jazykové rozdiely a chýbajúce jednoznačné určenie partnerov v ostatných členských štátoch. Cieľom je zvýšiť účinnosť a efektivitu v každodennej spolupráci medzi členskými štátmi.

3.6. Pri vývoji systému IMI sa dôraz kladie na tieto tri kľúčové zásady:

—	okrem povinností, ktoré sú už zahrnuté v právnych predpisoch o vnútornom trhu, neukladá členským štátom dodatočné povinnosti súvisiace s administratívnou spoluprácou,

—	poskytuje dostatočnú flexibilitu, čím sa rešpektujú rôzne administratívne štruktúry a kultúry v Európe,

—	je to jednotný systém založený na opätovne použiteľných stavebných moduloch. Je navrhnutý tak, aby podporoval mnoho právnych predpisov o vnútornom trhu, čím sa zamedzí množeniu informačných systémov.

Oznámenie Komisie správne zdôrazňuje vplyv systému IMI na ochranu osobných údajov, čím ho plne začleňuje do pôsobnosti príslušných ustanovení v tejto oblasti, predovšetkým smernice 95/46/ES a nariadeniu (ES) č. 45/2001.

3.7.1. Preto je prístup k informáciám spracovávaným v rámci systému IMI vyhradený vnútroštátnym orgánom a subjektom, ktoré boli ako „príslušné orgány“ určené v smerniciach, na ktoré sa systém v súčasnosti uplatňuje.

3.8. Komisia sa domnieva, že je potrebné zvýšiť súčasnú úroveň investícií do školení a zvyšovania povedomia, aby sa mohli dosiahnuť očakávané výsledky. Komisia preskúma rôzne možnosti a vyhodnotí program školení a výmen, pokiaľ by to bolo potrebné.

3.9. V odporúčaní týkajúcom sa opatrení na zlepšenie fungovania jednotného trhu, z 29. júna 2009 (6), Komisia považuje za veľmi dôležité prijatie koordinovaného a kooperatívneho prístupu, ktorý by zjednocoval Komisiu a členské štáty, so spoločným cieľom zlepšiť transpozíciu, uplatňovanie a dodržiavanie pravidiel jednotného trhu. To znamená, že členské štáty budú musieť prijať spoločnú zodpovednosť a v dôsledku toho sa budú viac podieľať na riadení jednotného trhu.

4. Všeobecné pripomienky

Decentralizovanejší, sieťový prístup k cezhraničnej spolupráci, na ktorom sa zakladá systém IMI, posilní právo na dobrú správu vecí verejných v prospech občanov, inštitúcií a podnikov. Mali by byť dodržané základné zásady: flexibilita, opätovné použitie a neukladanie dodatočných povinností na členské štáty.

4.1.1. Právo na dobrú správu vecí verejných je realizované v podobe flexibilného sprístupnenia presných a konkrétnych informácií občanom o požiadavkách členských štátov, v ktorých sa plánujú usadiť, poskytovať služby alebo pracovať, ako aj v podobe príslušných orgánov, ktorým sú žiadosti adresované. Systém okrem toho nepriamo poskytne informácie o neoprávnených vnútroštátnych prekážkach uplatňovania slobôd Spoločenstva zakotvených v práve Spoločenstva, čo umožní Komisii následne podniknúť náležité opatrenia.

4.2. S cieľom hladkého fungovaniu vnútorného trhu by orgány členských štátov mali úzko spolupracovať a budovať vzájomnú dôveru v IMI, a tým prispieť k posilneniu transparentnosti a dobrého riadenia. S cieľom dobrej cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov, kompetentnými v otázkach vnútorného trhu musia členské štáty prijať potrebné opatrenia, aby zaručili dobré fungovanie cezhraničných sietí alebo elektronických informačných systémov vytvorených Komisiou, akým je napr. aj systém IMI.

4.3. V rozhodnutí 2004/387/ES (IDABC) sa hovorí o konkrétnej realizácii plánu rovnomerného rozdelenia nákladov za poskytovanie a údržbu paneurópskych e-government služieb a služieb infraštruktúry medzi Spoločenstvom a členskými štátmi (článok 7 ods. 3). Orgány členských štátov by mali preto začať investovať do správneho fungovania systému IMI. EHSV sa domnieva, že keďže ide o spoločné právomoci, a v konečnom dôsledku o spoločnú zodpovednosť, aj členské štáty by mali vyvíjať väčšie úsilie.

Správna implementácia systému bude znamenať posilnenie administratívnej spolupráce medzi orgánmi členských štátov a Komisiou. V budúcnosti by sa mal rozšíriť rozsah uplatňovania systému IMI, ktorý je momentálne vymedzený na smernicu o odborných kvalifikáciách a smernicu o službách na vnútornom trhu.

4.4.1. So spomínaným cieľom cezhraničnej spolupráce rozhodnutie 2008/49/ES určuje systém výmeny a spracovania informácií, ktorý je vzhľadom na dôverný charakter údajov pridelený viacerým príslušným administratívnym jednotkám, pričom každej je pridelený prístup len k určitej časti systému. Systém IMI tak okrem Komisie vyžaduje účasť aj ďalších vnútroštátnych účastníkov: koordinátora a používateľov systému. Používatelia sa pod dohľadom, či už vnútroštátneho orgánu alebo koordinátora, identifikujú na základe jednotlivých funkcii, ktoré im pridelí spracovateľ žiadostí, alokátor, poskytovateľ informácií a miestny správca údajov.

4.4.2. Tento systém bude musieť byť nevyhnutne koordinovaný s mechanizmami administratívnej spolupráce, stanovenými v smerniciach, na ktoré sa bude uplatňovať; to znamená, s mechanizmami na výmenu informácií, s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a so smernicami o službách a o uznávaní odborných kvalifikácii. V tejto súvislosti treba preskúmať prípadné priame a nepriame vzťahy medzi používateľmi systému IMI a vnútroštátnymi orgánmi stanovenými v uvedených smerniciach, a predovšetkým tie vzťahy, ktoré majú priamy či nepriamy vplyv na vnútorný trh.

4.4.3. S cieľom spomínanej koordinácie so systémom IMI by bolo vhodné zdôrazniť nasledujúce aspekty zo smernice o službách:

a)	široké vymedzenie pojmu „príslušný orgán“ (článok 4);

b)	zriadenie „miest jednotného kontaktu“ (článok 6) a „kontaktných miest“ (článok 28);

c)	stanovenie čo najviac harmonizovaných postupov na udeľovanie povolení a na komunikáciu pre žiadateľov (článok 13);

d)	zriadenie „výstražných mechanizmov“ (článok 32), čo môže podnietiť vznik novej európskej siete orgánov členských štátov.

4.4.4. Na záver, v súvislosti so smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií, by bolo vhodné zaoberať sa nasledujúcimi mechanizmami spolupráce:

a)	širokým vymedzením pojmu „príslušný orgán“ a porovnaním uznávania odborných zručností vystaveného rôznymi profesijnými organizáciami (článok 3);

b)	administratívnou spoluprácou medzi členskými štátmi pre voľné poskytovanie služieb (článok 8);

c)	harmonizovaním postupu vzájomného uznávania odbornej kvalifikácie na účely usadenia sa (článok 51);

špecifickým systémom administratívnej spolupráce, ktorý konkretizuje požiadavky na výmenu informácií o disciplinárnom konaní alebo trestnoprávnych sankciách, zoznamom príslušných orgánov a ich koordinátorov (článok 56) a na záver zriadením kontaktných miest v jednotlivých členských štátoch, ktorých úlohou je poskytovať konkrétne informácie v súlade s ustanoveniami smernice (článok 57).

4.4.5. Výbor sa domnieva, že systém IMI by mal byť zavedený rýchlo a mal by obsahovať aj sociálne aspekty (dĺžka odvádzania príspevkov, dôchodkové práva, atď.) týkajúce sa oblastí pokrytých touto prvou fázou. Takýto prístup je nielen v súlade so zvyčajným politickým postojom výboru, ale vyplýva aj z priameho a nevyhnutného prepojenia hospodárskeho a sociálneho rozmeru pri vykonávaní odbornej práce a pracovnej činnosti.

4.4.6. Na toto prepojenie už výbor opakovane upozorňoval, nedávno napr. v stanovisku zo 14. januára 2009 (7) o sociálnom a ekologickom rozmere vnútorného trhu, v ktorom zdôraznil, že európske inštitúcie musia zohľadniť legitímne záujmy podnikov, ako aj skutočnosť, že hospodárske slobody je potrebné regulovať, aby sa zabezpečilo, že pri ich uplatňovaní nebudú porušené základné sociálne práva zakotvené v právnych predpisoch EÚ, medzinárodných pracovných normách a v legislatíve jednotlivých členských štátov, vrátane práva na vyjednávanie a práva na uzatváranie a uplatňovanie kolektívnych zmlúv.

4.4.7. Výbor obzvlášť podporuje opatrenia na harmonizáciu v tejto oblasti, na koordináciu režimov sociálneho zabezpečenia, ako aj iniciatívu zameranú na „prenosnosť“ dôchodkov (8).

4.5. EHSV si želá, aby celá legislatíva Spoločenstva fungovala efektívne, aby vnútorný trh rozvinul všetok svoj potenciál a aby boli prijaté vhodné opatrenia ktoré by zvýšili povedomie príslušných orgánov a umožnili by im odborné vzdelávanie.

4.6. S cieľom zlepšiť administratívnu spoluprácu je na jednej strane potrebné konsolidovať fungovanie systému IMI a organizácií podieľajúcich sa na jeho fungovaní a na druhej strane, aj EHSV a organizácie občianskej spoločnosti musia zohrávať dôležitú úlohu spočívajúcu najmä v organizovaní kampaní na šírenie povedomia o existencii administratívnej spolupráce a o jej význame pre správne fungovanie vnútorného trhu.

4.7. EHSV sa domnieva, že na základe skúseností s fungovaním systému IMI a podľa toho, ako sa ďalej bude vyvíjať právo Spoločenstva bude možné zhrnúť všeobecné základné zásady, na základe ktorých bude v budúcnosti možné vypracovať komplexnejšie a podrobnejšie pravidlá Spoločenstva pre administratívnu spoluprácu, a to vo forme nariadenia, ktoré by zahŕňalo hlavné všeobecné aspekty.

4.8. Systém IMI tak predstavuje prvú fázu tohto procesu: ako bolo povedané, zracionalizuje systémy administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Komisiou v tých oblastiach opierajúcich sa o zásady. vzájomného uznania a nediskriminácie, ktoré majú zásadný význam pre fungovanie vnútorného trhu. Súčasne bude zaručovať ochranu osobných údajov, ktorá je pre občanov Európskej únie dôležitá, a to vďaka detailnému rozdeleniu jednotlivých funkcií medzi subjekty podieľajúcimi sa na správe systému IMI, ktoré podrobne konkretizovala Komisia.

4.9. Na záver, v súvislosti so vzťahom systému IMI a režimom ochrany osobných údajov je vhodné pripomenúť nedávno zverejnené návrhy generálneho advokáta, pána Ruiz-Jarabo Colomera (9), v ktorých sú interpretované niektoré ustanovenia zakladajúce tento systém a uplatniteľné v tomto kontexte v plnom rozsahu. Túto interpretáciu potvrdil Súdny dvor Európskych spoločenstiev v rozsudku zo 7. mája 2009, z ktorého vyplýva povinnosť zaručiť právo na prístup k informáciám o príjemcoch alebo kategóriách príjemcov údajov a obsahu poskytnutých informácií, ktoré sa vzťahuje na prítomnosť aj minulosť, ako aj stanovenie lehoty na zachovanie týchto informácií, pričom treba zabezpečiť rovnováhu medzi záujmom dotknutých osôb chrániť svoje súkromie a záťažou, ktorú môže povinnosť zachovať príslušné údaje predstavovať pre subjekt zodpovedný za spracovanie uvedených informácií.

4.10. Interpretácia generálneho advokáta sa týka hlavne dvoch rozdielnych práv zakotvených v smernici 95/46 a regulovaných takým spôsobom, že uplatňovanie jedného (práva na vymazanie údajov do jedného roka) sťažuje uplatňovanie druhého (práva na prístup k údajom na účely spracovania zo strany záujemcu): tým, že sa údaje v súlade so smernicou 95/46 vymažú, sa právo na prístup stáva nerealizovateľné, pretože nie je možné žiadať údaje, ktoré už neexistujú. Bolo by rozumné prevziať interpretáciu generálneho advokáta a Európskeho súdneho dvora, aby tieto dve práva zakotvené v legislatíve Spoločenstva mohli súčasne koexistovať: záujemca by mal byť informovaný o postúpení údajov, vrátane identity prijímateľa, aj o existencii lehoty jedného roka na uplatnenie práva na prístup, po ktorej budú údaje vymazané a už k nim nebude možný prístup.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Prípad C-392/02, rozsudok z 15.11.2005 a návrhy generálneho advokáta, pána Geelhoeda.

(2) Ú. v. EÚ L 264, 15.10.2003.

(3) Ú. v. EÚ C 325, 30.12.2006.

(4) Ú. v. EÚ L 181, 18.5.2004.

(5) Ú. v. EÚ L 13, 16.1.2008.

(6) Ú. v. EÚ L 176, 7.7.2009, s. 17.

(7) Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 1.

(8) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009.

(9) Návrhy z 22.12.2008, prípad C-553/07.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/107

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Vývoj smerom ku koherentnej stratégii európskeho programu poľnohospodárskeho výskumu“

[KOM(2008) 862 v konečnom znení]

(2010/C 128/20)

Spravodajca: pán Chiriaco

Komisia sa 15. decembra 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Vývoj smerom ku koherentnej stratégii európskeho programu poľnohospodárskeho výskumu“

KOM(2008) 862 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 13. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) prijal 155 hlasmi za, pričom 3 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta iniciatívu Komisie, ktorou sa pristupuje k vypracovaniu budúceho európskemu programu poľnohospodárskeho výskumu s vyhliadkou na vytvorenie európskeho výskumného priestoru pre poľnohospodárstvo. Aby ponuka poľnohospodárskych produktov dokázala držať krok s celosvetovým trendom dopytu, je potrebné zintenzívniť výskum a inováciu v tomto sektore (1).

1.2. EHSV súhlasí s prístupom Komisie založenom na uplatňovaní koncepcie spoločného plánovania, ktorého cieľom je zaručiť koordináciu iniciatív na úrovni Spoločenstva a dôsledné a konkrétne spoločné využívanie zdrojov pri súčasnom zohľadnení požiadaviek a špecifík jednotlivých vnútroštátnych programov (2). EHSV vyzýva predovšetkým Komisiu, aby posilnila spoluprácu nielen medzi vnútroštátnymi výskumnými programami v oblasti poľnohospodárstva, ale aj medzi rôznymi iniciatívami jednotlivých generálnych riaditeľstiev (napr. GR pre životné prostredie, GR AGRI, GR pre podnikanie a priemysel). V tejto súvislosti EHSV vyzýva Komisiu, aby v jednom z budúcich oznámení poskytla podrobnejšie informácie o nástrojoch a spôsoboch fungovania navrhovaných iniciatív, vrátane ich finančného zabezpečenia tým, že po zohľadnení výsledkov pilotného uplatňovania koncepcie spoločného plánovania zapojí všetkých zainteresovaných aktérov do konzultačného procesu.

1.3. Spoločné plánovanie v sektore poľnohospodárskeho výskumu má za cieľ zistiť, aký potenciál má spoločnosti na zvládnutie výzev, ktoré na európskej úrovni predstavuje vývoj komodít na báze obnoviteľných zdrojov. K týmto výzvam patria klimatické zmeny, ochrana zdravia ľudí a otázky bezpečnosti potravín. Tieto témy boli, aj v súvislosti s výsledkami workshopu o spoločnom plánovaní v poľnohospodárstve, ktorý usporiadala Európska komisia, predmetom dôkladnej diskusie a analýzy Stáleho výboru pre poľnohospodársky výskum (SCAR) (3). Ich výsledky sú zhrnuté v stanovisku o spoločnom plánovaní z júna 2009. Spoločné plánovanie predpokladá širokú účasť a veľké úsilie zúčastnených krajín, ktoré sa prejavia v podobe pridanej hodnoty a výhod pre občanov a konkurencieschopnosť Európy. V tejto súvislosti EHSV navrhuje, aby už boli prijaté vhodné mechanizmy na zabezpečenie účasti všetkých zainteresovaných strán, aj na súkromnej úrovni, predovšetkým však podnikov hlavne pri stanovovaní výskumných cieľov, a aby bol urobený odhad zdrojov a boli presne stanovené finančné nástroje potrebné na fungovanie systému, čím sa zaručí skutočný prístup k finančným prostriedkom. EHSV konkrétne odporúča Komisii a Rade, aby vypracovali návrh nariadenia, ktoré by bolo právnym základom organizácie a fungovania nového výboru SCAR v súlade s politickým procesom začatým v roku 2004 a ktoré by nahradilo nariadenie č. 1728/74 (EHS).

1.4. V rámci nového modelu riadenia navrhnutého Komisiou zohráva Stály výbor pre poľnohospodársky výskum (SCAR) koordinačnú úlohu pri propagácii spoločných iniciatív na európskej úrovni a pri mapovaní kompetencií v rámci podporovaných výskumných iniciatív. EHSV sa nazdáva, že výbor SCAR by sa mal riadiť princípom flexibility, ktorý má zásadný význam pre reformy, ktoré boli uskutočnené (4) alebo postupne budú uskutočňované v regulačnom rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

1.5. V rámci spoločného plánovania je proces prognózy a skúmania úzko spojený s procesom mapovania, ktorý tým, že poskytuje kľúčové čísla a štatistiky týkajúce nedostatkov, trendov a požiadaviek organizácie poľnohospodárskeho výskumu na národnej úrovni, prispieva k vymedzeniu celkového rámca vývoja poľnohospodárskeho výskumu na úrovni EÚ. Tieto informácie doteraz poskytoval projekt EU-AGRI-MAPPING, ktorý je iniciatívou v rámci šiesteho rámcového programu pre výskum. EHSV sa aj vzhľadom na ťažkosti, ktoré sa vyskytli v priebehu tohto projektu, nazdáva, že mapovanie nemôže byť založené na narýchlo pripravených iniciatívach, ale musí byť priebežným a stále aktualizovaným procesom.

2. Zhrnutie návrhu oznámenia

2.1. Nový kontext poľnohospodárskeho výskumu v Európe

2.1.1. Európske poľnohospodárstvo musí čeliť novým výzvam, ako sú napr. zmeny vo vlastnej demografickej štruktúre a v štruktúre podnikov, dosah moderných poľnohospodárskych postupov na zamestnanosť, vývoj spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a celosvetové činitele, ktoré vplývajú na toto odvetvie.

2.1.2. Všeobecne sa uznáva, že, je v rámci Európy potrebný silný poľnohospodársky výskumný priestor, aby bolo možné čeliť uvedeným výzvam. Poľnohospodársky výskum by mal umožniť získanie znalostí, ktoré sú nevyhnutné na dôkladné pochopenie rozvoja vidieka, ako aj hnacích činiteľov a prekážok udržateľného rozvoja, mal by poskytnúť nové technológie a inováciu potrebnú na rozvoj poľnohospodárskeho odvetvia. Mal by tiež umožniť získanie znalostí pre lepšie pochopenie dynamiky trhu. Výskumné úsilie však často zostáva rozdrobené a slabo koordinované, neprúdia doň dostatočné investície a chýba mu kritická masa. V Európe existuje niekoľko mechanizmov, najmä v rámcovom programe EÚ, ktoré pomáhajú podporovať celoeurópsku spoluprácu medzi výskumnými pracovníkmi. V tejto súvislosti poskytuje program ERA-NET finančné prostriedky na vytváranie sietí vnútroštátnych programov, ministerstiev alebo finančných agentúr vo všetkých vedeckých odvetviach. Rada EÚ sa (v novembri 2004) dohodla, že pre spoluprácu v tejto oblasti by využívanie štruktúrovanejšieho prístupu bolo prínosom. V tejto súvislosti ide nedávno vyvinutý koncept spoločného plánovania o krok ďalej než program ERA–NET a podnecuje k priamej spolupráci v rámci verejných programov členských štátov pri vymedzovaní spoločných vízií a strategických plánov výskumu a k zhromažďovaniu finančných prostriedkov na spoluprácu v konkrétnych oblastiach. Stály výbor pre poľnohospodársky výskum (SCAR) bol spomenutý ako dobrý príklad možného usporiadania siete v akomkoľvek novom procese spoločného plánovania.

2.2. Vedúca úloha Stáleho výboru pre poľnohospodársky výskum

2.2.1. Po niekoľkých rokoch nečinnosti Stáleho výboru pre poľnohospodársky výskum (SCAR), ktorého hlavnou úlohou je koordinovať poľnohospodárske výskumné úsilie v Európe, Rada EÚ v roku 2005 obnovila jeho mandát. „Nový“ SCAR tvorí 27 členských štátov spolu s predstaviteľmi kandidátskych krajín a pridružených krajín v úlohe pozorovateľov. Medzi iniciatívy podporované výborom SCAR zamerané na podporu európskeho výskumného priestoru pre poľnohospodárstvo patrí okrem spoločného plánovania tiež vypracúvanie prognóz s cieľom formulovať možné dlhodobé scenáre vývoja európskeho poľnohospodárstva a mapovanie s cieľom zistiť požiadavky a trendy poľnohospodárskeho výskumu v EÚ.

2.2.2. Výbor SCAR prijal štruktúrovaný prístup k uprednostňovaniu tém výskumu na ďalšiu, ešte intenzívnejšiu, spoluprácu, a to zriadením niekoľkých pracovných skupín pre spoluprácu členských a pridružených štátov (CWG). Skupiny CWG a programy ERA-NET pracujú podobne v tom zmysle, že sledujú rovnaký prístup – krok za krokom, pričom sa zameriavajú na výmenu informácií v počiatočnej fáze, na určenie medzier vo výskume a prioritných oblastí spolupráce a prípadne začnú vykonávať spoločné činnosti a/alebo vyzvú na realizáciu spoločného výskumu.

2.3. Kľúčové opatrenia vedúce ku koherentnému európskemu programu poľnohospodárskeho výskumu

2.3.1. Existuje zodpovedajúca a naliehavá potreba lepšie pochopiť hnacie sily ovplyvňujúce procesy klimatických zmien s cieľom znížiť ich negatívne dôsledky a zachovať vodné zdroje, pôdu a biodiverzitu so zreteľom na podporu udržateľnejšieho poľnohospodárstva v európskom a celosvetovom meradle. V tejto súvislosti sú prioritnými oblasťami výskumu klimatické zmeny a zdroje energie.

2.3.2. Výskum by mohol hrať významnejšiu úlohu, ak by boli jednotliví aktéri výraznejšie zapojení do skutočného vypracúvania plánu a stali by sa súčasťou výskumného procesu prostredníctvom akcií ako napr. inovačných sietí. Komisia zamýšľa posilniť výrobu a spoločné využívanie znalostí z oblasti poľnohospodárstva pomocou výboru SCAR a európskej siete pre rozvoj vidieka (5). Z hľadiska konsolidovania plánovania spoločného výskumu na zlepšenie správy európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho systému by sa teda strategická úloha výboru SCAR mohla ďalej posilniť, aby sa tento výbor mohol stať strategickým orgánom dohľadu sledujúcim rôzne snahy súvisiace s poľnohospodárstvom, ktoré uskutočňujú všetky európske verejné výskumné orgány.

2.3.3. Dlhodobé plány výskumu založené na spoločných víziách a spoločných cieľoch sa musia pripravovať pomocou monitorovacieho mechanizmu, ktorý by zahŕňal kombináciu nástrojov analytickej prognózy a mapovania výskumných kapacít.

2.3.4. Zodpovednosť Európy v globalizovanom svete by sa nemala prehliadať: Udržateľnosť poľnohospodárstva sa stáva otázkou, ktorá bude mať v EÚ, ako aj vo všetkých regiónoch sveta, priamy (napr. prostredníctvom cien potravín) aj nepriamy vplyv (napr. prostredníctvom migrácie). Preto je potrebné celkovo posilniť synergiu medzi politickými opatreniami v oblasti poľnohospodárskeho výskumu v Európe a inde a hlavne synergiu medzi výskumnými politickými opatreniami v EÚ a v jednotlivých členských štátoch na jednej strane a vonkajšími politickými opatreniami ako sú rozvojová pomoc a opatrenia v rámci politiky susedstva na druhej strane.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. Nový kontext poľnohospodárskeho výskumu v Európe

3.1.1. Za posledných päťdesiat rokov sa úloha a funkcie európskeho poľnohospodárstva radikálne zmenili v súlade s vývojom, ktorý bol charakteristický pre európske hospodárstvo a európsku spoločnosť a ktorého súčasťou boli aj občania a spotrebitelia: z „roľníckeho“ poľnohospodárstva sa stalo „post-industriálne“ poľnohospodárstvo. Preto panuje ustálený názor, že k sektoru poľnohospodárstva by sa nemalo pristupovať len z hľadiska produktivity, ale v súlade so známym európskym poľnohospodárskym modelom aj z hľadiska multifunkčnosti alebo agroteritoriality. Rovnaké hľadisko treba preto použiť aj na definíciu „poľnohospodárskeho výskumu“. To znamená, že v každom prípade treba potvrdiť základnú úlohu výroby potravinárskych produktov, teda úlohy, ktorej aktuálnosť zvýraznila svetová potravinová kríza. Otázka konkurencieschopnosti a potravinovej bezpečnosti bude výzvou budúcnosti.

3.1.2. V tejto súvislosti EHSV víta prijatý prístup na vypracovanie širšej definície pojmu „poľnohospodársky výskum“, ktorý by zohľadnil výzvy, pred ktorými stojí európske poľnohospodárstvo, predovšetkým prispôsobenie sa klimatickým zmenám a zmiernenie týchto zmien, rozvoj energie z obnoviteľných poľnohospodárskych zdrojov, zachovanie biodiverzity, udržateľné riadenie zásob vody, ale aj podpora informačných a komunikačných technológií a zvýšenie kvality výroby.

3.2. Na ceste k spoločným programom výskumu

3.2.1. V oznámení Komisia schvaľuje nedávno vyvinutý koncept spoločného plánovania (2) ako nový prístup k poľnohospodárskemu výskumu, ktorý je zameraný na čo najlepšie využitie limitovaných finančných zdrojov s cieľom dosiahnuť väčšiu spoluprácu. Spoločné plánovanie je v súčasnom období v testovacej fáze prebiehajúcej formou pilotného projektu o výskume Alzheimerovej choroby. Okrem iného sa očakáva, že Rada do roku 2010 schváli ďalšie iniciatívy v iných dôležitých oblastiach výskumu. V oblastiach, kde tieto iniciatívy prinesú pozitívne výsledky, by mohlo mať spoločné plánovanie rozhodujúci vplyv na budúce koordinačné mechanizmy výskumu na európskej úrovni.

3.2.2. Spoločné plánovanie je založené na dobrovoľnej účasti členských štátov v rôznom zastúpení na stanovení, vývoji a uplatňovaní strategických výskumných programov, ktoré majú spoločný pohľad na to, ako čeliť hlavným sociálnym výzvam. To môže znamenať, že začne spolupráca medzi existujúcim národnými programami alebo sa budú spoločne plánovať a vytvárať úplne nové programy. V obdivoch prípadoch ide o to, že sa spoja zdroje, vyberú sa alebo vyvinú sa najvhodnejšie nástroje, uplatnia sa a spoločne sa overia a skontrolujú dosiahnuté výsledky.

3.2.3. Vzhľadom na to, že výskumné úsilie v oblasti poľnohospodárstva často zostáva rozdrobené a slabo koordinované, že doň neprúdia dostatočné investície, že sa v nedostatočnej miere a nie dosť cielene šíria a propagujú výsledky a chýba mu kritická masa, EHSV víta spoločný prístup v plánovaní ako ambiciózny cieľ, ktorý v spojení s pragmatickým a pružným prístupom môže začať strategický a štruktúrovaný proces poľnohospodárskeho výskumu.

3.3. Vedúca úloha výboru Stáleho výboru pre poľnohospodársky výskum (SCAR)

3.3.1. Oznámenie Komisie a pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý tvorí jeho prílohu, podrobne popisujú analyzačnú, monitorovaciu, hodnotiacu a poradnú funkciu, ako aj organizačné a operačné postupy práce výboru SCAR, ktoré sú v súlade so smernicami Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo z 19. júla 2004. Úlohou výboru SCAR by bolo monitorovať výskumné iniciatívy v poľnohospodársko-potravinárskom sektore na národnej úrovni, koordinovať ich na úrovni Spoločenstva a vypracúvať odôvodnené prognózy dlhodobého vývoja priorít výskumu v tomto sektore.

3.3.2. EHSV zastáva názor, že koordinácia na úrovni Spoločenstva je podstatná pre spoločné zvládanie výziev, pre jednotný postoj EÚ na medzinárodných fórach, pre odstránenie zdvojení, väčšie prehĺbenie programov, pre zvýšenie konkurencie s cieľom získať finančné prostriedky, a tým zvýšiť kvalitu výskumných návrhov. Treba si však zvážiť, že situácia vo výskume je v každom členskom štáte veľmi odlišná a že plánovanie na národnej úrovni musí brať do úvahy špecifické požiadavky a priority, pri ktorých by spolupráca na európskej úrovni nie vždy bola zárukou výhod významného dosahu a obsahu. Výbor SCAR preto musí disponovať nástrojmi, ktoré mu zaručia, že bude možné vykonávať priebežné a aktualizované monitorovanie.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. V rámci kľúčových opatrení vedúcich ku koherentnému európskemu programu poľnohospodárskeho výskumu oznámenie Komisie stanovuje ako priority zníženie negatívnych dôsledkov zmeny klímy, zachovanie vodných zdrojov a pôdy a ochranu biodiverzity. EHSV sa nazdáva, že treba zohľadniť aj sociálne dôsledky ako vzťahy medzi podnikmi, prácou a územím, ako sa zdôrazňuje v správe FAP o otázkach rovnosti pohlaví pri výrobe biopalív („Gender and Equity Issues in Liquid Biofuels Production“) z roku 2008.

4.2. Pri stanovovaní nových prioritných oblastí pre budúci európsky program poľnohospodárskeho výskumu by bolo vhodné okrem zmeny klímy a energetických otázok spojených s poľnohospodárstvom zohľadniť aj boj za zachovanie biodiverzity, udržateľné využívanie vodných zdrojov, vyhodnotenie vplyvu pestovania GMO a ich uvádzania na trh na životné prostredie a ľudské zdravie, otázky spojené s poľnohospodársko-potravinárskym reťazcom s osobitným dôrazom na fázu spracovania produktov a na biotechnológie a na všetky inovácie nástrojov na riešenie týchto otázok, ktoré predstavujú nové výzvy, ako vyplýva z nedávneho vyhodnotenia stavu reformovanej SPP (november 2008).

4.3. Výskum by mohol hrať významnejšiu úlohu, ak by boli jednotliví aktéri výraznejšie zapojení do skutočného vypracúvania plánu a stali by sa súčasťou výskumného procesu. Konkrétne je potrebné zapojiť podniky, predovšetkým malé a stredné podniky, do stanovovania cieľov výskumu, ktoré treba stanoviť v súlade s reálnymi požiadavkami podnikov, ako aj do podpory aplikovaného výskumu a prenosu technológií tým, že sa im zabezpečí skutočný prístup finančným prostriedkom. EHSV preto víta návrh Komisie posilniť prepojenia medzi znalosťami a inováciou so zreteľom na zosúladenie záujmov podnikov a občanov a vyzýva Komisiu, aby na tento účel pripravila vhodné vzdelávacie programy.

4.4. Konkrétne v prípade európskej siete pre rozvoj vidieka (5) by bolo vhodné vytvoriť mechanizmy na podporu výmeny osvedčených postupov a nezavádzať špecifické opatrenia, ktoré by mohli spôsobiť problémy v koordinácii s regulačnou funkciou siete. Európska sieť pre rozvoj vidieka a európske technologické platformy v spojení s inými nástrojmi na spoločné využívanie poznatkov predstavujú strategické riešenia na spoločné uplatňovanie a rozvíjanie hodnotných nápadov, dôveryhodných informácií a praktických skúseností štrukturalizovaním a posilňovaním výroby a spoločným využívaním poznatkov.

4.5. So zreteľom na prepojenie európskeho výskumu s medzinárodným výskumom, predovšetkým v rozvojových krajinách, je potrebné pripraviť vhodné mechanizmy, ktoré by zachovali účinnosť a efektívnosť podporovaných opatrení hlavne posilnením riadiacich kapacít miestnych samospráv a zlepšením kvality príslušných ľudských zdrojov.

V Bruseli 4. novembra2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Stanovisko EHSV na tému „Ceny potravín v Európe“ (pozri s. 00 tohto úradného vestníka).

(2) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 56.

(3) Článok 7 nariadenia (EHS) č. 1728/74.

(4) Nariadenie (ES) č. 72/2009, nariadenie (ES) č. 73/2009, nariadenia (ES) č. 74/2009 a rozhodnutie Rady 2009/61/ES z 19. januára 2009.

(5) Článok 67 nariadenia (ES) č. 1698/2005.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/111

[KOM(2008) 821 v konečnom znení]

(2010/C 128/21)

Spravodajca: pán KAPUVÁRI

Komisia sa 9. decembra 2008 podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Ceny potravín v Európe“

KOM(2008) 821 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra) prijal 75 hlasmi za, pričom 5 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Konečným cieľom snahy zlepšiť potravinový dodávateľský reťazec a zabezpečiť, aby bol účinnejší a konkurencieschopnejší by nemalo byť úsilie znižovať ceny potravín. To by znamenalo, že sa potravinový dodávateľský reťazec aj naďalej bude uberať nesprávnym smerom, tak ako tomu je i dnes. Musíme zabezpečiť, aby platil aj naďalej realistický pomer ceny a hodnoty. Pokiaľ výrobný reťazec očakáva nízke ceny, vo veľkej miere to obmedzuje investičné a inovačné kapacity agropotravinárskych dodávateľov, ako aj výber pre spotrebiteľov. Komisia musí preto v strednodobom a dlhodobom horizonte zohľadniť tieto skutočnosti, aj ich dôsledky a nesmie sa sústreďovať výlučne na okamžitý prínos zníženia cien. Bolo by chybou domnievať sa, že nízke ceny potravín sú v záujme spotrebiteľov; spotrebitelia majú väčší úžitok z reálnych cien, ktoré súčasne zaručujú kvalitu, množstvo výrobku a služby, ktoré očakávajú. Avšak snahy o zníženie výkyvov v cenách, sú správny prístup, ktorý zabezpečuje spoľahlivosť a predvídateľnosť v potravinovom dodávateľskom reťazci.

1.2. Európska únia sa snaží zaručiť, aby spotrebitelia z dlhodobého hľadiska profitovali z bezpečných potravín. Na to je potrebná vysoká miera potravinovej sebestačnosti. Na druhej strane trvalo udržateľné poľnohospodárstvo je možné zaručiť iba pomocou výskumu a vývoja, inovácií a technologického rozvoja, a na to sú potrebné zdroje z SPP. Prístup k týmto zdrojom je však potrebné riadiť tak, aby sa podporovalo prispôsobovanie sa trhovým podmienkam, ukladala povinnosť poskytovať informácie a spolupracovať a tiež podrobne zohľadňovať aspekty súvisiace s regionálnym rozvojom.

1.3. Rozšíriť rozsah pôsobnosti bude možné len po rozsiahlych sociálnych konzultáciách. V každej zo spomínaných oblastí treba vypracovať hĺbkové analýzy, stanoviť presný plán činnosti a určiť kompetencie a zodpovednosti. Toto všetko je nevyhnutné, pretože akékoľvek opatrenie týkajúce sa cien potravín ovplyvňuje celý rad ďalších faktorov. Potraviny sú hlavným motorom sociálnej súdržnosti, majú veľký strategický význam a tešia sa značnej dôvere spotrebiteľa. V tomto kontexte treba podmienky ich výroby riadiť tak, aby z dlhodobého hľadiska neohrozovali trvalú udržateľnosť.

1.4. Nie je možné obmedzovať investície do základných komodít, ktoré zvyčajne prebiehajú prostredníctvom búrz. Treba však nájsť spôsob, ako zmierniť vplyv tých faktorov, ktoré neodrážajú skutočný dopyt, pretože narúšajú dodávateľský reťazec poľnohospodárskych výrobkov. Napriek tomu, že EÚ si je vedomá svojej zodpovednosti pokiaľ ide o zásobovanie potravinami v rozvojových krajinách, nesmie zabúdať na to, že jej hlavný záväzok spočíva v tom, aby svojim občanom zabezpečila kompletnú ponuku bezpečných potravín, čím zníži závislosť na svetových trhoch a posilní svoju sebestačnosť.

1.5. EHSV podporuje iniciatívu skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu, ktorá bola zriadená rozhodnutím Komisie 28. apríla 2008 (2008/359/ES). So záujmom očakáva výsledky práce tejto skupiny, ktorej jedným z hlavných cieľov by malo byť dosiahnuť čo možno najväčšiu stabilitu agropotravinárskych trhov.

2. Oznámenie Komisie

2.1. Z dôvodu rýchleho rastu cien poľnohospodárskych komodít v druhom polroku 2007 sa rovnako výrazne zvýšili maloobchodné ceny potravín. Komisia na túto skutočnosť reagovala oznámením na tému: „Riešenie problematiky rastúcich cien potravín – Usmernenia pre opatrenia EÚ“ [KOM(2008) 321 v konečnom znení].

2.2. Komisia sa domnieva, že je veľmi dôležité identifikovať a riešiť problémy týkajúce sa regulácie a hospodárskej súťaže v rámci fungovania potravinového dodávateľského reťazca. Oznámenie sa skladá z piatich kapitol, v ktorých Komisia analyzuje situáciu a odporúča opatrenia na riešenie uvedených problémov.

2.3. Podľa tohto oznámenia bol nárast cien poľnohospodárskych komodít výsledkom spoločného pôsobenia štrukturálnych a dočasných faktorov. Štrukturálne faktory, akými sú napríklad celosvetový nárast počtu obyvateľov, rastúce príjmy v rozvíjajúcich sa ekonomikách a vývoj nových trhových odbytísk prispeli k nárastu celosvetového dopytu.

2.4. „Od augusta 2007 do júla 2008 predstavoval podiel inflácie cien potravín (okrem alkoholu a tabaku) na celkovej inflácii približne 1,0 percentuálneho bodu.“ Pozorované rozdiely vo vývoji cien medzi spracovanými a nespracovanými potravinami boli spôsobené hlavne ich „zložením“.

2.5. Európska komisia predpokladá, že inflácia cien potravín a podiel inflácie cien potravín na celkovej inflácii v priebehu budúcich dvoch rokoch poklesne.

2.6. Komisia sa domnieva, že obmedzenia poľnohospodárskych vývozov, ktoré zaviedli niektoré krajiny minulý rok, priniesli viac škody ako osohu, pretože sa nimi znemožnilo prijímanie signálov z trhu.

2.7. Od začiatku roka 2006 bol zaznamenaný výrazný nárast investičných tokov do trhov so základnými poľnohospodárskymi komoditami, o čom svedčí aj celkový počet nevyrovnaných termínových zmlúv v držbe účastníkov trhu.

2.8. Súčasťou oznámenia je tabuľka, ktorá zhŕňa praktiky, ktoré môžu viesť k obavám v oblasti hospodárskej súťaže, ako napr.:

—

kartely,

—	dohody o kúpe,

—	zachovávanie cien pre ďalší predaj,

—	nákup jednej značky,

—	výrobky súkromnej značky maloobchodných podnikov,

—	viazané obchody,

—	dohody o výhradnej dodávke,

—	certifikačné programy.

2.9. Na základe svojich analýz navrhuje Komisia cestovnú mapu na zlepšenie fungovania potravinového dodávateľského reťazca, ktorá pozostáva zo štyroch hlavných častí.

2.10. Komisia dúfa, že odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu, ktorá bola zriadená na jar 2008, by mali pomôcť potravinovému dodávateľskému reťazcu zlepšiť jeho celkovú konkurencieschopnosť.

2.11. S cieľom riešiť potenciálne antikonkurenčné praktiky, ktoré sú v kapitole 4označené ako problémové, bude Komisia v kontexte európskej siete pre hospodársku súťaž pokračovať v dialógu s národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, aby sa zabezpečilo jednotné a dobre koordinované presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v celej EÚ, v prospech európskych spotrebiteľov.

2.12. V súvislosti s revíziou nariadení na vnútroštátnej úrovni, a prípadne aj na úrovni EÚ, ktoré by mohli potenciálne spôsobovať problémy vzhľadom na fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, uvádza Komisia nasledujúce predpisy a osvedčené postupy:

—	predpisy obmedzujúce vstup nových spoločností na trh,

—	predpisy obmedzujúce schopnosť podnikov konkurovať cenami, ktoré by mali byť zrevidované,

—	postupy narúšajúce vzťah medzi dodávateľmi a maloobchodníkmi, od ktorých by sa malo ustúpiť.

2.13. Z tohto dôvodu Komisia preskúma, spoločne s regulátormi komoditných trhov a v úzkom kontakte s regulačnými orgánmi krajín mimo EÚ (najmä s USA, kde sa nachádzajú najvýznamnejšie burzy), aké opatrenia by sa mali prijať, aby sa prispelo k zníženiu cenovej nestálosti na trhoch s poľnohospodárskymi komoditami.

2.14. Na základe tohto pracovného programu a súvisiacich opatrení Komisia prešetrí možnosť prijať aj ďalšie kroky a navrhuje, aby sa Európska rada k tejto veci vrátila v decembri 2008.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. I keď štrukturálne faktory, ktoré spôsobili nárast cien poľnohospodárskych výrobkov sa v strednodobom výhľade nezmenia, fluktuácia cien zaznamenaná za posledné dva roky naznačuje, že trh s poľnohospodárskymi výrobkami bude musieť čeliť narastajúcej nestabilite cien. Súčasná hospodárska kríza výrazne neovplyvnila rast celosvetového dopytu, čo znamená, že vývoj z polovice roka 2007 sa môže hocikedy zopakovať. V jeho dôsledku by bol trh s poľnohospodárskymi výrobkami ešte nepredvídateľnejší. Ťažké je tiež prispôsobiť sa (fiktívnemu) dopytu vyvolanému špekulatívnou manipuláciou cien, pretože by určite bola potrebná určitá miera flexibility, čo by bolo nekompatibilné s vlastnosťami a potenciálom poľnohospodárskej výroby.

3.2. Európska únia si je vedomá, že výkyvy poľnohospodárskych cien ovplyvňujú nielen celé odvetvie poľnohospodárstva, ale – prostredníctvom cien potravín – tiež spotrebiteľov. Zastaviť tieto výkyvy v cenách znamená, že musíme prehodnotiť postavenie odvetvia poľnohospodárstva v EÚ. Skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu je vhodným fórom na hľadanie riešení tejto problematiky. V tomto kontexte potrebujeme objasniť: 1) budúcnosť poľnohospodárstva v EÚ, 2) budúce postavenie poľnohospodárstva v rámci politických stratégií EÚ, musíme tiež zvážiť 3) ako riešiť dôsledky otvorenia trhov a 4) ako obnoviť rovnováhu vo vzťahoch v rámci potravinového dodávateľského reťazca.

3.3. I keď v súvislosti s územnou špecializáciou v rámci EÚ nenastal od čias vytvorenia SPP žiadny pokrok, na medzinárodných trhoch existujú jasné signály, že tento jav prebieha. V dôsledku postupného otvárania trhov EÚ pre výrobky z tretích krajín vystavuje Únia svoje poľnohospodárske výrobky konkurencii, a to za nerovnakých podmienok. Výsledkom je, že európski výrobcovia strácajú podiel na trhoch. Zo strednodobého hľadiska by tento vývoj mohol vážne narušiť vidiecke hospodárstvo v Európe. Európska únia bude preto môcť pokračovať v tejto otvorenej obchodnej politike len ak zostanú zachované rôzne typy finančnej pomoci pre poľnohospodárov a budú zavedené vhodné stimuly na zachovanie úrovne výroby.

4. Konkrétne pripomienky

4.1. Vývoj cien poľnohospodárskych komodít a potravín

4.1.1. V období po kríze rast dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch pravdepodobne opäť presiahne ponuku. V dôsledku toho budú tieto výrobky príťažlivejšie pre rizikový kapitál. Výsledkom môže byť, že nastanú výkyvy v cenách, podobne ako v priebehu posledných dvoch rokov, pokiaľ rozdiely cien poľnohospodárskych výrobkov budú presahovať výnosy, ktoré ponúkajú iní účastníci finančného trhu. Na základe hospodárskych podmienok v období po kríze je riziko týchto rozdielov menšie ako v roku 2007. Napriek tomu sa v strednodobom časovom horizonte musíme pripraviť na pretrvávajúcu nestálosť cien.

4.1.2. Európsky parlament v uznesení z 26. marca 2009 (2008/2175(INI)) zdôraznil, že poľnohospodársky výrobca a spracovateľ dostávajú čoraz menší podiel z maloobchodnej ceny potravín. Z tohto vyplýva, že fluktuácie cien na začiatku dodávateľského reťazca budú mať len obmedzený alebo oneskorený vplyv na maloobchodné ceny.

Nárast cien potravín ovplyvňuje predovšetkým tých, ktorí míňajú veľkú časť svojich príjmov na potraviny. Tento jav je úzko spojený s hospodárskym rozvojom jednotlivých krajín, a preto bolo možné pozorovať, že nárast cien poľnohospodárskych výrobkov mal najväčší vplyv na infláciu v nových členských štátoch EÚ. V týchto krajinách, kde sú nízke príjmy, môžu výdavky na potraviny predstavovať až 40 – 50 % celkových výdavkov domácností.

4.1.3. V najbližších rokoch sa ceny potravín budú pravdepodobne pohybovať nad priemerom cien registrovaných v rokoch 2002 až 2006, ale pod úrovňou, ktorú dosahovali koncom roka 2007. Zároveň ostanú ceny extrémne nestále. Jedna z nevítaných zmien v posledných rokoch je väčšia citlivosť cien na trhové informácie. Keďže sa očakáva zvýšenie informovanosti na strane dopytu, aj na strane ponuky, výkyvy cien budú naďalej pretrvávať. Tu musia zohrávať dôležitú úlohu médiá, keďže účinné médiá podávajú trhom okamžité informácie o všetkom, čo sa vo svete deje.

4.1.4. Európski poľnohospodárski výrobcovia sa musia pripraviť na neustále zvyšovanie dopytu po poľnohospodárskych produktoch. Je potrebné zlepšiť kvalitu i kvantitu poľnohospodárskych výrobkov EÚ. SPP však nesie najväčšiu časť zodpovednosti za to, aby globálne otvorenie trhov EÚ neohrozilo konkurencieschopnosť európskych agropotravinárskych odvetví. Európska únia potrebuje dlhodobú poľnohospodársku stratégiu, ktorá by určila, do akej miery má byť Spoločenstvo sebestačné, pokiaľ ide o jednotlivé poľnohospodárske produkty. Napriek tomu musíme prijať fakt, že v strednodobom časovom horizonte bude EÚ musieť mnohé výrobky dovážať.

4.2. Úloha špekulácií s cenami potravinových komodít

4.2.1. Kapitalizácia na svetových finančných trhoch prostredníctvom rôznych dôchodkových, investičných a štátnych fondov postupne rastie, cez firmy, ktoré realizujú swapové výmeny, banky a nadnárodné konglomeráty. Pre ich veľkosť majú títo účastníci veľký vplyv na trhy, na ktorých pôsobia. Keďže pri tradičných investíciách nedosahovali uspokojivé výsledky, obrátili sa na komoditné trhy.

4.2.2. Vzhľadom na špekulatívny charakter vysoko rizikových investícií, majú tieto len krátkodobý vplyv na ceny, nie dlhodobý. Poľnohospodárstvo musí zohľadňovať tento vývoj, ako aj vývoj na finančných trhoch vo všeobecnosti. Produkty finančných trhov, ktoré spôsobujú veľké pohyby cien poľnohospodárskych výrobkov bez toho, aby odrážali skutočné výrobné toky, majú nepriaznivý vplyv na pohyby cien na fyzických trhoch.

4.3. Fungovanie potravinového dodávateľského reťazca

4.3.1. Ako tiež uvádza Komisia vo svojom pracovnom dokumente na túto tému [SEC(2008) 2972], existuje úzka súvislosť medzi dianím na poľnohospodárskych trhoch počas uplynulých dvoch rokov a narušením fungovania potravinového dodávateľského reťazca. Rozdelenie zisku z poľnohospodárskych výrobkov v rámci dodávateľského reťazca jasne odráža schopnosť jednotlivých článkov reťazca obhájiť vlastné záujmy.

4.3.2. Orgány pre hospodársku súťaž, ktorých zámerom je zhodnotiť negatívny dosah konsolidačného procesu na hospodársku súťaž v rámci potravinového dodávateľského reťazca, by sa mohli ocitnúť v pomerne zložitej situácii. Je dôležité zamerať sa na postupy narúšajúce hospodársku súťaž a na problémy týkajúce sa hospodárskej súťaže, na ktoré upozorňuje Komisia a ktoré sa vyskytujú medzi dodávateľmi poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a obchodným článkom výrobného reťazca, aby sa situácia prispôsobila hospodárskym a trhovým podmienkam. Ako podotýka Komisia, je dôležité, aby sa v celej EÚ koherentne a koordinovane posilnili pravidlá hospodárskej súťaže. Potravinový dodávateľský reťazec je dostatočne rozdrobený na to, aby zabezpečil, že jednotlivé transakcie nebudú mať negatívny dosah na hospodársku súťaž z hľadiska jednotného trhu. Postupy rozoberané v tomto dokumente môžu mať v prípade konkrétnych krajín a produktov a určitého stupňa koncentrácie závažný negatívny vplyv na hospodársku súťaž. Ak sa objavia spracovateľské kapacity, ktoré môžu vzhľadom na úspory z rozsahu získať dominantné postavenie na trhu s nejakým konkrétnym produktom, mohlo by to viesť k obmedzeniu spotrebiteľského výberu a vytlačeniu malých a stredných podnikov z trhu. Deje sa tak najmä odvtedy, keď na trhu získali výrazný vplyv súkromné značky maloobchodných podnikov. Súčasné dominantné postavenie cenovej konkurencieschopnosti v obchodnej politike podnikov môže zároveň viesť k zníženiu výživovej hodnoty produktov. Hoci miera bezpečnosti potravín stúpa, nahrádzaním prírodných zložiek umelými, ktoré majú nižšiu výživovú hodnotu, postupne klesá schopnosť potravín uspokojiť potreby spotrebiteľov z hľadiska vysokokvalitnej výživy.

4.3.3. Podľa nášho návrhu by sa mali spôsoby náhrady výdavkov, ktoré používajú veľké maloobchodné podniky, doplniť do zoznamu postupov narúšajúcich hospodársku súťaž, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 1. Tieto spôsoby umožňujú oddeliť na jednej strane dodávateľské ceny od skutočných nákladov a na strane druhej nákupné ceny, ktoré platia maloobchodní predajcovia, od spotrebiteľských cien. V dôsledku toho sú referenčné ceny stanovené na nerealisticky nízkej úrovni, hlboko pod úrovňou, ktorú by bolo možné dosiahnuť zvýšením efektivity. Postupy narúšajúce hospodársku súťaž, ako sú kartely a dohody o výhradnej dodávke, sú jednoznačne neprijateľné, rovnako ako využívanie dominantného postavenia na jednostranné určovanie podmienok dodávateľom. Táto metóda dvojitej marže – maloobchodní predajcovia majú vysoké ziskové marže nielen od zákazníkov, ale aj od dodávateľov, a to vďaka náhradám – zakrýva informácie o obchodných maržiach a prispieva k narúšaniu rozdelenia príjmov z potravinového dodávateľského reťazca. Ide o postup narúšajúci hospodársku súťaž, pretože dodávateľov núti, aby sa prispôsobili cene, ktorá veľmi nezodpovedá výrobným nákladom.

4.3.4. EHSV v plnej miere súhlasí s obavami, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti s niektorými postupmi narúšajúcimi hospodársku súťaž, ktoré môžu narúšať fungovanie potravinového dodávateľského reťazca. V tejto súvislosti sa zdá byť jasné, že väčšiu pozornosť treba venovať otázke nerovnakého postavenia medzi výrobcami, spracovateľmi a maloobchodnými predajcami. Sústreďovanie moci v posledných článkoch reťazca stavia maloobchodných predajcov do dominantnej pozície voči výrobcom a spracovateľom a umožňuje im tak uplatňovať nežiaduce postupy zneužívania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa náš prístup k spokojnosti spotrebiteľov nemal zameriavať iba na dosahovanie nižších cien z krátkodobého hľadiska, ale aj z hľadiska dlhodobého. Zároveň by mal zohľadňovať priame aj nepriame dôsledky, aby bolo možné predísť finančným ťažkostiam dodávateľov, nedostatočným inováciám, obmedzenému výberu a – z dlhodobého hľadiska – dokonca aj vyšším cenám.

5. Plán na zlepšenie fungovania dodávateľského reťazca

Zabezpečenie náležitého rozdelenia odmien na všetkých úrovniach potravinového dodávateľského reťazca je veľmi zložitá úloha a mnohé jej aspekty si vyžadujú rozsiahle zásahy do trhových postupov. Takého opatrenia sú však nevyhnutné na to, aby bolo možné zvýšiť konkurencieschopnosť európskych potravín na reálnom základe.

5.1.1. EHSV víta, že sa Komisia usiluje o dosiahnutie transparentnosti trhov. Lepšie pochopenie mechanizmov fungovania trhu a úlohy jednotlivých článkov reťazca bude vždy užitočné. Je veľmi dôležité vykonať podrobnú analýzu tohto reťazca, aby v prípade potreby – ak by sa v reťazci vyskytli nejaké nedostatky alebo by bol narušený – mohli príslušné orgány prijať potrebné opatrenia. EHSV preto dôrazne podporuje postup, ktorý Komisia navrhla v oznámení, a pri jeho uplatňovaní bude v plnom rozsahu spolupracovať.

Komisia by však mala zohľadniť skutočnosť, že podmienky sa medzi jednotlivými odvetviami a dokonca aj krajinami líšia, a preto sú odlišné aj faktory, ktoré určujú ceny, pričom ich charakter je skôr dynamický než statický.

Všetko úsilie Komisie zamerané na navrhnutie a vytvorenie stáleho nástroja na monitorovanie cien potravín a rozdelenia príjmov v rámci reťazca by malo vychádzať z týchto faktov a jeho výsledky by sa mali považovať skôr za referenčné údaje než za nespochybniteľnú pravdu.

5.1.2. Konkurencieschopnosť potravinového dodávateľského reťazca je možné zvýšiť iba pomocou podstatne intenzívnejšej spolupráce v rámci reťazca. Samotný pojem „reťazec“ indikuje, že každý článok spolupracuje výlučne so susediacimi článkami, pričom skutočnú efektivitu možno zaručiť len vtedy, ak všetci pracujú spoločne a v spoločnom záujme. Ak sme skutočne presvedčení o tom, že potreby spotrebiteľov by mali prostredníctvom produktov určovať podmienky, za ktorých funguje potravinový dodávateľský reťazec, mali by sa účastníci reťazca vážne zamyslieť.

5.1.3. Európska únia musí prijať skutočnosť, že mnohé faktory uvedené v oznámení Komisie nemožno riešiť pomocou opatrení politiky hospodárskej súťaže. Harmonizácia právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže a spolupráca medzi orgánmi pre hospodársku súťaž sú účinné len vtedy, ak ide o klasické prípady postupov narúšajúcich hospodársku súťaž (ako sú kartely a zavádzajúca reklama). Zo skúseností vyplýva, že vzhľadom na zložitú vzájomnú závislosť zúčastnených strán nie je právo hospodárskej súťaže vhodným prostriedkom na riešenie situácií uvedených v tabuľke č. 1. Vplyv niektorých maloobchodných reťazcov na trh nie je dôvodom na zásah orgánov pre hospodársku súťaž na úrovni Spoločenstva. Je však závažným faktom, že z hľadiska dodávateľov sa závislosť od jednotlivých maloobchodných predajcov a nákupných centier stala rozhodujúcim faktorom ich udržania sa na trhu. V dôsledku toho sa spolupráca medzi maloobchodnými predajcami a dodávateľmi stala jednostrannou záležitosťou.

Prísnejšie postihy v rámci práva hospodárskej súťaže by zároveň účinne odrádzali od postupov, ktorých súčasťou je zavádzanie spotrebiteľov.

V nasledujúcich rokoch bude práca na revízii ochrany spotrebiteľov pokračovať. Ide o otázku kvality potravín, ktoré sa vďaka otvorenejším trhom dostávajú na jednotný trh z tretích krajín, a tiež o podmienky výroby týchto potravín. Nárast dovozu odráža okrem iného aj zameranie sa na ceny a nižšie výdavky za potraviny. To však so sebou prináša zvýšené riziko z hľadiska nižšej bezpečnosti potravín a ochrany spotrebiteľa, pretože mnohé dovážané potraviny pochádzajú z oblastí, kde je kultúra potravinárskej výroby na oveľa nižšej úrovni ako v Európe.

5.1.4. Do obchodnej politiky maloobchodných predajcov nemožno veľmi zasahovať. Mali by sme však identifikovať všetky možné kroky, ktoré by prispeli k zmene zamerania obchodnej politiky veľkých maloobchodných podnikov na znižovanie cien (alebo v niektorých prípadoch na dosiahnutie najnižšej ceny). Toto zameranie stojí za súčasným nevyváženým rozdelením príjmov v rámci potravinového dodávateľského reťazca a zároveň ovplyvňuje postoje spotrebiteľov.

5.1.5. Európska únia bude môcť účinne napraviť nedostatky potravinového dodávateľského reťazca a zvýšiť jeho efektívnosť len vtedy, ak bude mať k dispozícii potrebné informácie. Ďalšou dôležitou úlohou EÚ je zlepšiť informovanosť európskych spotrebiteľov, aby sa mohli rozhodovať na základe úplnejších informácií. Z hľadiska prežitia a udržateľného rozvoja európskeho poľnohospodárstva a potravinárstva sú spotrebitelia rozhodujúcim činiteľom. Informovanosť európskych spotrebiteľov by mohla prispieť k uplatňovaniu jednej z hlavných zásad Spoločenstva, a to k uprednostňovaniu výrobkov Spoločenstva – zásady, ktorá bola počas rokovaní GATT a WTO nevyhnutne zatlačená do úzadia.

Pri vypracovávaní nástroja na monitorovanie musíme zohľadniť stimuly pre subjekty pôsobiace na trhu, aby mal systém k dispozícii spoľahlivé informácie. To by mohlo zahŕňať napríklad daňové kontroly, daňové úľavy a dotácie. Transparentnosť sa nedá reálne zabezpečiť na báze dobrovoľnosti.

5.1.6. V záujme zmiernenia negatívnych dosahov špekulácií by sme mali zvážiť možnosť zavedenia regulačných opatrení, aby boli na trhoch s cennými papiermi povolené len transakcie, ktoré sú zabezpečené tovarom. Súčasné trhové postupy totiž umožňujú aj veľmi obmedzeným tokom tovaru výrazne ovplyvňovať trhové ceny, čo sa následne prejavuje kolísaním cien na fyzickom trhu.

5.1.7. Kratšie potravinové dodávateľské reťazce

Zníženie počtu spojovacích článkov medzi poľnohospodárskymi výrobcami a spotrebiteľmi by mohlo prispieť k efektívnejšiemu fungovaniu reťazca. Podľa vzoru programov distribúcie mlieka a ovocia školákom by sa mali podnecovať priame väzby medzi výrobcami a spotrebiteľmi. Jedným z najevidentnejších spôsobov, ako to dosiahnuť, je podpora tradičných poľnohospodárskych trhov. Okrem mnohých iných výhod by to prispelo k zachovaniu vidieckeho štýlu života a udržaniu prevádzky malých a stredne veľkých poľnohospodárskych podnikov.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/116

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Na ceste ku komplexnej kodanskej dohode o zmene klímy“

[KOM(2009) 39 v konečnom znení]

(2010/C 128/22)

Spravodajca: pán Thomas McDONOGH

Komisia sa 28. januára 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom tému

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Na ceste ku komplexnej kodanskej dohode o zmene klímy“

KOM(2009) 39 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 2. septembra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra 2009) prijal 168 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 3 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV vyjadruje značné sklamanie nad skutočnosťou, že hlavy štátov EÚ sa ešte stále nedohodli na kľúčových rozhodnutiach týkajúcich sa financovania zmeny klímy.

1.2. EHSV v súlade s dostupnými vedeckými poznatkami odporúča, aby sa v záujme udržania globálneho otepľovania pod úrovňou 2 °C stanovil dlhodobý cieľ (do roku 2050) približne 2 tony CO2 na obyvateľa za rok.

1.3. EHSV presadzuje, že EÚ by si mala vytýčiť ambiciózny dočasný cieľ, ktorý by predstavoval najmenej 30-percentné zníženie globálnych emisií skleníkových plynov od roku 1990 do roku 2020, pokiaľ aj iné rozvinuté krajiny a hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny dosiahnu porovnateľné zníženie svojich emisií.

1.4. Rozvinuté krajiny by sa mali zaviazať znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 80 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 1990.

1.5. EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že rozvojové krajiny ako skupina (s výnimkou najmenej rozvinutých afrických krajín) by sa mali zaviazať obmedziť rast svojich emisií na 15 až 30 % do roku 2020 v porovnaní so scenárom vývoja za nezmenených podmienok.

1.6. Emisie skleníkových plynov z leteckej a námornej dopravy by mali byť zahrnuté do kodanských rokovaní.

1.7. EHSV znovu pripomína, že do roku 2020 je potrebné znížiť hrubé odlesňovanie v tropických oblastiach aspoň o 50 % v porovnaní so súčasnými úrovňami a zároveň treba zabezpečiť trvalo udržateľnú správu lesov, pasienkov, mokradí a rašelinísk v ostatných rozvinutých krajinách a v budúcnosti aj v rozvojových krajinách.

1.8. EHSV podobne ako Komisia podporuje uzavretie medzinárodnej dohody, na základe ktorej by sa do „koša“ Kjótskeho protokolu zaradili nové fluórované plyny.

1.9. Je potrebné zabezpečiť primerané financovanie pre globálny (a regionálny) výskum, rozvoj a demonštračné činnosti v oblasti zmeny klímy.

1.10. EHSV podporuje proaktívne vzdelávanie a osvetové opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť lepšie pochopenie zmeny klímy a jej následkov u európskych občanov, ale aj na celom svete.

1.11. Súčasný globálny hospodársky pokles by sa nemal používať ako odradzujúci prostriedok pri prijímaní ráznych a neodkladných opatrení v oblasti zmeny klímy.

2. Úvod

2.1. EHSV je v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami získanými od vydania štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) (AR4) presvedčený, že v súčasnosti, viac než kedykoľvek predtým, je potrebné a okamžite konať.

2.2. Vlády EÚ stanovili v roku 1996 cieľ oteplenia o 2 °C nad predindustriálnymi úrovňami ako maximálnu prípustnú hodnotu, po prekročení ktorej pravdepodobne dôjde k závažným problémom v spoločnosti vzhľadom na zdravotné následky, nedostatok vody, ohrozenú bezpečnosť dodávok potravín a nútenú migráciu. Tento predpoklad medzičasom potvrdila aj Európska rada, Rada pre životné prostredie a nedávno aj expertná skupina EÚ pre klimatické zmeny. Hranica 2 °C však v žiadnom prípade nie je bezpečná. Napríklad k zrýchlenému ustupovaniu ľadovcov v arktickom regióne dochádza už pri súčasnej celosvetovej priemernej teplote, ktorá je o 0,8 °C vyššia oproti predindustriálnym úrovniam.

2.3. Najnovšie vedecké poznatky sú znepokojujúcejšie ako výsledky správy IPCC AR4. Svetový projekt pre uhlík v atmosfére (Global Carbon Project) potvrdil, že emisie uhlíka intenzívne narastajú (za obdobie rokov 2000 – 2007 sa zvýšili v priemere o 3,5 %, čo znamená štvornásobný nárast z 0,9 % ročne v období rokov 1990 – 1999). Tieto údaje presahujú dokonca ten najhorší predpokladaný možný prípad, s ktorým sa počítalo v osobitnej správe IPCC o emisných scenároch.

3. Ciele týkajúce sa emisií

3.1. Kontext

Rozvinuté priemyselné krajiny, v ktorých v roku 2008 žila približne 1 miliarda zo 6,7 miliárd ľudí na svete, vyprodukovali od roku 1950 zhruba 70 % všetkých emisií. V budúcnosti budú väčšiu časť emisií produkovať krajiny, ktoré sa v súčasnosti považujú za rozvojové.

Celosvetové emisie v roku 1990 a v roku 2000 predstavovali približne 40 gigaton (Gt) ekvivalentov (e) CO2 ročne, a v roku 2008 dosiahli 50 Gt CO2 e. Celosvetové emisie na obyvateľa za rok v roku 1990 a v roku 2000 predstavovali 7 – 7,5 metrických ton na obyvateľa, a v roku 2008 takmer 8 metrických ton na obyvateľa. Z nedávneho projektu Výskumnej skupiny pre dosah klimatických zmien pracujúcej v Potsdame (Nemecko) vyplynulo, že emisie skleníkových plynov sa musia do roku 2050 znížiť o viac ako 50 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ak sa riziko prekročenia 2 °C má obmedziť na 25 % (čo samo o sebe nie je bezvýznamné riziko).

3.2. EHSV odporúča, v súlade s vedeckými poznatkami a so všeobecným vedeckým názorom, aby sa vytýčil dlhodobejší cieľ (do roku 2050), ktorý by predstavoval 2 tony CO2 na obyvateľa za rok, čo sa rovná stabilizačnému cieľu pre skleníkové plyny v hodnote 500 ppm CO2e. Cieľ zameraný na 2 tony na obyvateľa za rok by sa mal presadzovať na národnej úrovni.

3.3. EHSV súhlasí s cieľmi týkajúcimi sa zníženia emisií navrhnutými Komisiou, podľa ktorých by sa celosvetové emisie do roku 2050 mali znížiť pod 50 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

3.4. EHSV súhlasí so závermi IPCC AR4, ako aj z novšími zisteniami, podľa ktorých by sa mali rozvinuté krajiny zaviazať znížiť svoje emisie do roku 2050 najmenej o 80 % v porovnaní s rokom 1990.

EÚ ide v tejto súvislosti príkladom a nezávisle sa zaviazala znížiť do roku 2020 svoje emisie o 20 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.

3.5. EHSV tiež súhlasí s Komisiou v tom, aby si EÚ vytýčila vyšší cieľ do roku 2020, a to navrhované zníženie emisií o 30 %, za predpokladu, že porovnateľný záväzok prijmú aj iné rozvinuté krajiny, a že primerané zníženie si stanovia ako záväzný cieľ aj hospodársky rozvinutejšie rozvojové krajiny. Splniť tento cieľ by sa okrem krajín, ktoré podpísali Prílohu I Kjótskeho protokolu, mali zaviazať všetky členské krajiny OECD, všetky členské štáty EÚ, kandidátske krajiny EÚ a potenciálne kandidátske krajiny. Tento záväzok zo strany rozvinutých krajín je kľúčovým, ak nie podmieňujúcim predpokladom pre to, aby sa k tomuto úsiliu pridali rozvojové krajiny a začali si v oblasti emisií stanovovať tiež určité ciele. Tieto ciele by sa po čase mali prehodnotiť spoločne s plánovanými desaťročnicovými cieľmi do roku 2030 a 2040, v závislosti od najnovších dostupných výsledkov vedeckého výskumu.

3.6. EHSV je značne znepokojený slabými ambíciami v návrhoch iných kľúčových rozvinutých krajín ako sú USA a Japonsko, ktoré výrazne zaostávajú v uvedených cieľoch navrhnutých do roku 2020. Výbor pre energetiku a obchod Snemovne Kongresu USA schválil 21. mája 2009 právne predpisy týkajúce sa energetiky a globálneho otepľovania, podľa ktorých by sa emisie mali do roku 2020 znížiť o 17 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 (a nie v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ktoré boli podstatne nižšie) a o 83 % do roku 2050. Tento 930-stranový spis si však vyžaduje schválenie americkou vládou, ku ktorému pravdepodobne nedôjde v požadovanom časovom rámci pred decembrovými rokovaniami v Kodani. EHSV sa obáva, že táto skutočnosť môže výrazne ovplyvniť úspech kodanských rokovaní.

3.7. EHSV tiež vyjadruje kritické pripomienky ku skutočnosti, že zástupcovia G8, ôsmich ďalších štátov a EÚ na stretnutí v L’Aquile (Taliansko) 9. júla 2009 neprijali v rámci Fóra najvýznamnejších ekonomík o energetike a klíme žiadne konkrétne finančné záväzky. Dohodli sa síce na dlhodobom globálnom cieli spočívajúcom v znížení celosvetových emisií najmenej o 50 % do roku 2050 a v rámci toho na minimálne 80-percentnom znížení emisií rozvinutých krajín do roku 2050, ale pre zníženie emisií nebol stanovený východiskový rok a neboli dohodnuté žiadne strednodobé ciele (do roku 2020).

3.8. EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že rozvojové krajiny ako skupina (s výnimkou najmenej rozvinutých afrických krajín) by sa mali do roku 2020 zaviazať obmedziť rast svojich emisií na 15 až 30 % v porovnaní so scenárom vývoja za nezmenených podmienok.

EHSV sa domnieva, že tieto ciele sa budú dať splniť jedine vtedy, ak začneme konať rýchlo a jednotne.

3.9. EHSV zastáva názor, že výpočet emisií na obyvateľa predstavuje spravodlivý ukazovateľ v súvislosti s cieľmi zameranými na znižovanie emisií v rozvinutých ako aj rozvojových krajinách, pretože ľudia na celom svete by mali mať rovnaké práva pokiaľ ide o neznečisťovanie a znečisťovanie.

3.10. Pomerné ukazovatele, ako je uhlíková náročnosť, [emisie uhlíka / jednotka HDP] by sa mohli používať ako koeficient cieľov znižovania emisií, avšak EHSV má v tejto súvislosti určité obavy, keďže ku zníženiu tohto parametra by mohlo dôjsť pri zvýšení HDP príslušnej krajiny bez toho, aby sa znížili celkové emisie v tejto krajine.

4. Emisie z leteckej a námornej dopravy

4.1. Emisie

4.1.1. Emisie z medzinárodnej (a národnej) leteckej a námornej dopravy predstavujú čoraz väčší zdroj celosvetových emisií – emisie skleníkových plynov z medzinárodnej leteckej dopravy vzrástli od roku 1990 do roku 2004 o 4,5 % ročne, pričom emisie z medzinárodnej námornej dopravy sa zvýšili v rovnakom období o 2,75 % ročne. Napriek tejto skutočnosti sa však tieto emisie v rámci UNFCCC a jeho Kjótskeho protokolu nekontrolujú. Na základe objemu emisií vyprodukovaných v leteckej doprave v roku 2007 sa tento druh dopravy podieľa na celosvetových emisiách dvoma percentami a v blízkej budúcnosti sa tento podiel pravdepodobne zvýši. Medzinárodné združenie leteckých prepravcov (IATA) prijalo v júni 2009 sériu cieľov na zmiernenie emisií skleníkových plynov v leteckej doprave. IATA tiež navrhlo, aby sa zodpovednosť (a poplatky) za emisie určovali na celosvetovej a nie regionálnej alebo miestnej úrovni. Podľa najnovších správ Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) produkuje medzinárodná námorná doprava ~ 843 Mt CO2 za rok [~ 3,5 % celkových celosvetových emisií skleníkových plynov], čo sa rovná emisiám jednej väčšej rozvinutej krajiny, ako je napríklad Nemecko.

4.2. Ciele

4.2.1. EHSV súhlasí s Komisiou v tom, že emisie z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy by mali byť zahrnuté v Kodanskej dohode, a že vplyv týchto sektorov na zmenu klímy by sa mal znížiť „[do roku 2020] pod úroveň z roku 2005 a do roku 2050 výrazne pod úroveň z roku 1990“. EHSV ďalej súhlasí s Komisiou v tom, aby sa v prípade, že sa na konci roka 2010 Medzinárodná organizácia civilného letectva a IMO nedohodnú na cieľoch týkajúcich sa emisií, emisie z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy započítali do celkovej hodnoty emisií príslušných krajín podľa Kodanskej dohody. EHSV opakovane pripomína, že uplatňovanie systémov obchodovania s emisiami je omnoho zložitejšie v námornej doprave ako v leteckej doprave a že alternatívny globálny systém by mohol byť oveľa efektívnejší ako systém EÚ alebo iný regionálny systém (pozri tiež stanovisko EHSV na tému „Ekologizácia námornej a riečnej dopravy“).

5. Emisie súvisiace s využívaním pôdy a so zmenou využívania pôdy

5.1. Zmeny vo využívaní pôdy – prevažne odlesňovanie, vypaľovanie rašelinísk a podobné aktivity produkujú približne 17,4 % súčasných celosvetových emisií.

5.2. Vzhľadom na tento vysoký podiel emisií vznikajúcich pri zmenách vo využívaní pôdy EHSV opakovane pripomína potrebu obmedzenia hrubého odlesňovania v tropických oblastiach do roku 2020 prinajmenšom o 50 % v porovnaní so súčasnými úrovňami (pozri stanovisko EHSV na tému „Výzvy súvisiace s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity“).

5.3. Zároveň je však potrebné zabezpečiť trvalo udržateľnú správu lesov, pasienkov, mokradí a rašelinísk v prvom rade v rozvinutých krajinách (a neskôr aj v rozvojových krajinách), aby sa dala udržať miera zachytávania CO2 aj v týchto krajinách. Všetky krajiny by mali prijať potrebné opatrenia na to, aby si udržali mieru odlesňovania pod kontrolou.

5.4. Európa by v rámci ochrany lesov mala ísť príkladom tým, že bude vyžadovať certifikáciu udržateľne riadenej produkcie drevárskych výrobkov.

5.5. Vplyvu poľnohospodárstva na zmenu klímy sa venuje osobitné stanovisko EHSV (1), a preto sa ním v tomto stanovisku nebudeme bližšie zaoberať.

6. Odvetvové prístupy v kontexte rokovaní o zmene klímy

6.1. EHSV navrhuje, aby sa zohľadnil význam odvetvového prístupu ako doplňujúceho spôsobu riešenia klimatických otázok prostredníctvom rokovaní. Popri národných cieľoch v oblastí emisií by mohli byť napríklad dohodnuté dobrovoľné/povinné, kvantitatívne/kvalitatívne ciele v konkrétnych odvetviach (napr. výroba elektrickej energie, hutníctvo železa a ocele, cementársky priemysel), podobne ako je uvedené v správe pracovnej skupiny pre Kjótsky protokol. Odvetvový prístup je v nej tiež opísaný vo vzťahu k zmierňovacím opatreniam v rámci dohody o globálnej zmene klímy.

7. Fluórované plyny

7.1. EHSV súhlasí s navrhovaným zaradením niekoľkých nových priemyselných chemických látok do budúcej zmluvy o klíme. Jedna z týchto chemických zlúčenín, fluorid dusitý (NF3) sa bežne využíva pri výrobe osobných počítačov a plochých televízorov LCD a je 17 000-násobne silnejšia ako CO2. Napríklad fluóruhľovodíky (HFC) sa v rámci Montrealského dohovoru nekontrolujú, pričom sa používajú ako náhrada za hydrochlórfluórované uhľovodíky (HCFC). Ďalšie chemické zlúčeniny, ktoré by sa mali zvážiť, sú nové typy perfluórovaných uhľovodíkov (PFC) a fluóruhľovodíkov (HFC), trifluórmetyl-sulfopentaflourid (SF5CF3), fluórované étery, perfluoropolyétery (PFPE) a uhľovodíky (HC). V chemickom priemysle by sa mali nájsť náhrady za nové priemyselné plyny, u ktorých existuje vysoký potenciál zvyšovania globálneho otepľovania.

7.2. Ciele

7.2.1. EHSV podobne ako Komisia podporuje uzavretie medzinárodnej dohody, na základe ktorej by sa do „koša“ Kjótskeho protokolu zaradili tieto fluórované plyny (plyny F): nové typy HFC a PFC, SF5CF3, fluórované étery, PFPE a HC. V nadväznosti na to by sa stanovila hranica pre využívanie týchto plynov a postupne by sa ich využívanie zredukovalo.

7.2.2. EHSV odporúča, aby sa na monitorovanie a overovanie koncentrácie nových plynov F prihliadalo ako na dôležitú súčasť medzinárodných dohôd.

8. Zmierňovacie opatrenia

8.1. EHSV je presvedčený, že národné vlády by mali silne presadzovať nízkonákladové spôsoby znižovania spotreby energie ako sú opatrenia zamerané na energetickú úspornosť budov, a to prostredníctvom regulácie a noriem. Mohli by sa tiež zaviesť právne predpisy presadzujúce znižovanie odpadu a jeho recykláciu. Zároveň by sa mohli poskytovať dotácie, ktoré by ľudí motivovali k využívaniu riešení ako je inštalácia solárnych panelov do domu, zatepľovanie a podobne.

8.2. Podporovať by sa mali obnoviteľné zdroje energie. Mohli by sa napríklad poskytovať dotácie na budovanie veterných turbín na výrobu energie a zariadení na ich napojenie do elektrickej siete. Zároveň by sa mohlo presadzovať využívanie generátorov na výrobu bioplynu napr. zo zmesi trávy, iných rastlín a raže, z ktorých sa po fermentácii vyrába metán. Takto získaná energia by sa napájala do siete, ako sa to už darí v Nemecku vďaka zákonu o trvalo udržateľných zdrojoch energie. Nemecko si tak dokázalo vyrobiť 14 % svojej elektrickej energie z trvalo udržateľných zdrojov.

8.3. Podporovať by sa tiež mali nízkouhlíkové a ekologické technológie. Rozvinuté ako aj rozvojové krajiny by si mali zvoliť cestu inovácie a mali by sa preorientovať na nové energeticky hospodárne technológie vo všetkých oblastiach, kde je to možné.

8.4. Je potrebné zlepšiť fungovanie existujúcich aj nových elektrární pomocou rôznych opatrení, ako je napríklad preorientovanie sa na nízkouhlíkové palivá, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov alebo z atómovej energie a využívanie efektívnejších elektrárenských technológií.

8.5. EHSV sa domnieva, že počiatočné investície v pomalšie sa rozvíjajúcich krajinách by mali byť zamerané na nákup najlepších technológií, ktoré sú dostupné priamo na mieste alebo ktoré možno prispôsobiť miestnym podmienkam.

9. Adaptačné opatrenia

9.1. V rámci Akčného plánu z Bali sa dospelo k záveru, že adaptačné opatrenia budú musieť byť explicitne zahrnuté do dohody o zmene klímy pre obdobie po roku 2012. Prispôsobovanie sa zmene klímy, v rámci ktorého by sa spoločnosť naučila lepšie čeliť jej následkom, bolo nedávno na Medzinárodnom vedeckom kongrese o klimatických zmenách vyzdvihnuté ako dôležitý aspekt. Dňa 1. apríla 2009 bola predstavená biela kniha Európskej komisie (KOM (2009) 147 v konečnom znení) o adaptačných opatreniach, pomocou ktorých sa EÚ a jej členské štáty môžu lepšie pripraviť na následky zmeny klímy.

9.2. EHSV súhlasí s Komisiou v tom, aby sa v Kodanskej zmluve stanovil rámec adaptačných opatrení, ktorý by mal zahŕňať tieto prvky:

—	k adaptačným opatreniam by sa malo pristupovať strategicky,

—	adaptačné opatrenia sa musia stať súčasťou všetkých hlavných oblastí politiky,

—	adaptačné opatrenia sa musia realizovať na miestnej a regionálnej úrovni,

—	adaptačné opatrenia sa musia podporovať v najmenej rozvinutých krajinách a malých ostrovných rozvojových štátoch prostredníctvom globálnej aliancie pre zmenu klímy a UNFCCC, ako súčasť rámca opatrení v oblasti adaptácie.

9.3. Adaptačné opatrenia môžu byť úspešné len vtedy, keď sa zaťaženie rozloží spravodlivo a keď sa zohľadní jeho vplyv na zamestnanosť a životné podmienky skupín s nízkymi príjmami. Prihliadať treba aj na sociálny rozmer adaptačných opatrení a mali by sa do nich zapojiť všetci sociálni partneri.

10. Globálny výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti

EHSV je presvedčený, že sa musí zabezpečiť financovanie pre globálny (aj regionálny) výskum, technický rozvoj a demonštračné činnosti (RD&D), pretože finančné prostriedky v tejto oblasti sú naliehavo potrebné. Systémy RD&D sa odporúčajú na urýchlenie rozvoja, technické vylepšenie obnoviteľných zdrojov energie a ich uvedenie na trh, ako aj pri kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie v elektrárňach.

10.1.1. EHSV súhlasí s názorom Komisie (SEK(2008) 3104 v konečnom znení), aby sa integrovaný výskum v oblasti zmeny klímy využil v rámci súčasného 7. rámcového programu pre výskum (FP7). EHSV odporúča, aby Európska komisia užšie spolupracovala s IPCC pri FP7 ako aj pri budúcich programoch pre výskum.

10.1.2. EHSV podporuje výrazné posilnenie výskumu, rozvoja a demonštračných činností v oblasti nízkouhlíkových technológií a technológií zameraných na energetickú účinnosť, na ktoré upozornila Medzinárodná agentúra pre energetiku, ako aj technológií zvolených v rámci Strategického plánu EÚ pre energetické technológie (plán SET), v záujme urýchlenia rozvoja a čo najskoršieho rozšírenia strategicky významných nízkouhlíkových technológií a technológií zameraných na energetickú účinnosť.

10.1.3. Celá oblasť ochrany duševného vlastníctva a rozvojových krajín sa výrazne zmenila od roku 1995, keď vstúpila do platnosti Dohoda o aspektoch práv duševného vlastníctva týkajúcich sa obchodu (Dohoda TRIPs). V rámci dohody TRIPs sa rozvojové krajiny zaviazali rešpektovať zahraničné patenty. Od zavedenia dohody TRIPs sa podnikom viac oplatí podávať žiadosti o patenty v rozvojových krajinách.

10.2. EHSV podporuje nasledujúce ciele Komisie:

—	zrealizovať výskum v oblasti účinkov zmeny klímy, adaptácie a iných možností zmierňovacích opatrení na národnej a medzinárodnej úrovni,

—	vo všetkých sektoroch podporovať medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu v oblasti výskumu súvisiaceho so zmenou klímy vrátane nízkouhlíkových technológií a obnoviteľných zdrojov energie,

—	do roku 2012 prinajmenšom zdvojnásobiť úsilie na poli výskumu, rozvoja a demonštračných činností v oblasti energetiky a do roku 2020 zintenzívniť toto úsilie štvornásobne, a to s väčším dôrazom na nízkouhlíkové technológie, predovšetkým na obnoviteľné zdroje energie.

11. Finančné zdroje

11.1. Za komplexnou Kodanskou dohodou musia stáť zodpovedajúce finančné zdroje. Rozvinuté krajiny budú musieť čoskoro predostrieť svoje finančné návrhy, aby mohli motivovať rozvojové krajiny a primäť ich k podobným krokom. Financovanie je spolu s cieľmi, na ktorých sa rozvinuté a rozvojové krajiny dohodnú, kľúčovým faktorom úspechu alebo zlyhania Kodanskej dohody.

11.2. Angažovanosť EÚ v súvislosti s Kodanskou konferenciu sa zdá prinajlepšom vlažná. Svedčí o tom fakt, že hlavy štátov EÚ na svojom stretnutí 18. a 19. júna 2009 odložili prijatie kľúčových rozhodnutí o financovaní zmeny klímy, ako aj konštatovanie, že zásada platobnej schopnosti a zodpovednosti za emisie by mala slúžiť ako základ pre financovanie v oblasti klimatických otázok.

11.3. Keďže Európska rada ešte neprijala žiadne rozhodnutie o financovaní, EHSV vyjadruje značné obavy nad ľahostajným prístupom k tejto otázke. Je veľmi znepokojujúce, že rozvinuté krajiny vrátane EÚ doteraz neprisľúbili žiadne finančné záruky a neprijali dostatočne ambiciózne finančné záväzky.

11.4. Investície v oblastiach ako sú technológie zamerané na energetickú účinnosť a široké spektrum nízkouhlíkových technológií budú stimulovať hospodársky rast a posilnia úsporu energie.

11.5. Financie na zmierňovacie opatrenia v rozvojových krajinách by sa mali poskytovať z domácich a externých zdrojov, z globálneho trhu s uhlíkom a z príspevkov rozvinutých krajín.

—

: väčšia časť investícií do roku 2020 a znižovanie spotreby energie by si mali vyžiadať relatívne nízke náklady – ako napr. opatrenia zamerané na úsporu energie v domácnostiach, v budovách a v súkromnom sektore; vládne opatrenia v oblasti životného prostredia a energetiky by mohli tieto investície finančne podporiť. Ďalšími možnými zdrojmi financovania by mohli byť granty a pôžičky udelené v rámci národných, medzinárodných a bilaterálnych programov.

—

: zmierňovacie opatrenia, ktoré idú nad rámec nízkonákladových/krátkodobých možností s čistým ziskom a ktoré si vyžadujú financovanie presahujúce schopnosti danej rozvojovej krajiny, si budú vyžadovať podporu z celého radu zdrojov a inovatívnych finančných mechanizmov, vrátane verejných zdrojov a medzinárodných mechanizmov uhlíkových kreditov. EHSV podporuje snahu Komisie vytvoriť do roku 2015 trh s uhlíkom v rámci OECD, a to napojením ETS EÚ do roku 2020 na ďalšie podobné systémy používajúce systém obchodovania s emisiami a stanovovania ich stropov.

11.6. Európska rada poukázala na potrebu podrobnejšie preskúmať medzinárodné finančné mechanizmy. Táto téma bude znovu predmetom rokovania Európskej rady na jej októbrovom zasadnutí. EHSV je presvedčený, že tento termín je príliš neskorý, pretože Kodanská konferencia sa bude konať v decembri.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že rozvinuté krajiny by mali v oblasti zmeny klímy prispievať verejnými financiami a prostredníctvom mechanizmov uhlíkových kreditov. Príspevky z verejných financií by mali byť porovnateľné a mali by vychádzať zo zásady „znečisťovateľ platí“, ako aj z hospodárskej kapacity jednotlivých krajín. Rozsah príspevkov by sa mal prerokovať a mal by predstavovať neoddeliteľnú súčasť Kodanskej dohody:

i)	ročné finančné príspevky vyspelých krajín by sa mohli určovať na základe dohodnutého vzorca (založeného na zásade „znečisťovateľ platí“ a na jeho platobnej schopnosti);

ii)	z povolených emisií každej vyspelej krajiny by sa vyčlenil istý percentuálny podiel a tieto emisné kvóty by sa potom vydražili na dohodnutej medzinárodnej úrovni medzi vládami.

11.7.1. EHSV obzvlášť víta návrh Mexika, aby všetky krajiny sveta prispievali do spoločného fondu, pričom výška ich príspevkov by sa vypočítala podľa vzorca zohľadňujúceho počet obyvateľstva jednotlivých krajín, ich HDP a úroveň emisií skleníkových plynov. Tento ústredný fond by sa potom rozdelil medzi všetky krajiny podľa ich potrieb v oblasti znižovania emisií, budovania ekologických technológií a prispôsobovania sa následkom zmeny klímy.

11.8. EHSV

—	súhlasí s názorom Komisie, aby sa ďalej rozvíjali systémy obchodovania s emisiami a stanovovania ich stropov v prvom rade medzi rozvinutými krajinami a postupne aj medzi rozvojovými krajinami,

—

podporuje aj reformu mechanizmu čistého rozvoja (CDM), ktorý kvôli svojmu zameraniu sa na špecifické projekty viedol k vysokým nákladom na transakcie a vysokým administratívnym nákladom. Jedným z riešení by mohlo byť preorientovanie sa zo súčasného CDM zameraného na projekty na odvetvový CDM. Ďalším riešením by mohol byť CDM zameraný na rozvoj a transfer technológií, ktorý spĺňa požiadavky Akčného plánu z Bali.

11.9. Predpokladané náklady na splnenie dlhodobých cieľov do roku 2050 nie sú zanedbateľné – rádovo ide o 2 % súčasného HDP. Náklady však budú oveľa vyššie, ak nepristúpime k ráznym opatreniam.

12. Verejné povedomie a osvetové opatrenia

12.1. Je dôležité, aby si široká verejnosť lepšie uvedomila závažnosť súčasnej situácie v rámci globálneho otepľovania a jeho následky, ak sa nepodniknú žiadne kroky v súvislosti so zmenou klímy.

12.2. Je potrebné motivovať občanov a viesť ich k tomu, aby priložili ruku k dielu a začali využívať ekologickejšie formy energie, kupovať energeticky účinnejšie produkty a služby a znižovali svoju uhlíkovú stopu.

12.3. EHSV sa domnieva, že jednotlivé krajiny by mali prostredníctvom médií informovať občanov o naliehavej potrebe konať, ako aj o potrebe šetriť energiu a poskytovať alternatívne zdroje energie (iné ako fosílne palivá), čím sa znížia škodlivé emisie skleníkových plynov. Otázky týkajúce zmeny klímy by sa mali začleniť aj do učebných osnov na základných a stredných školách, aj keď táto stratégia bude mať dlhodobejší charakter.

EHSV súhlasí s tým, že by sa mala uplatňovať politika proaktívneho vzdelávania navrhovaná Komisiou, ktorá by ľuďom pomohla lepšie pochopiť dosah zmeny klímy.

12.4. EHSV je presvedčený, že Európska rada by mala motivovať členské štáty, aby v rámci svojich vnútroštátnych oblastí podporovali a uľahčovali zapojenie miestnych a regionálnych vlád, podnikov, odborových zväzov a ostatných zástupcov organizovanej občianskej spoločnosti do propagácie stratégií a iniciatív zameraných na zmenu klímy.

12.5. EHSV sa tiež domnieva, že miestne, regionálne a národné orgány by mali užšie spolupracovať pri budovaní silnej vedomostnej základne týkajúcej sa dosahu a následkov zmeny klímy, a to mobilizovaním svojich občanov a súkromného sektora. Medzi takéto iniciatívy patrí napríklad záväzok približne 500 obcí znížiť svoje emisie CO2 o viac ako 20 % do roku 2020, ktorý prijali v rámci iniciatívy EÚ Dohovor starostov.

13. Doložka o preskúmaní

13.1. EHSV podotýka, že do dohody je ako neoddeliteľnú súčasť potrebné zahrnúť periodické preskúmanie celkového pokroku a primeranosti prijatých záväzkov a opatrení, vrátane komplexného preskúmania v roku 2015.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 59-65.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/122

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Biela kniha „Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení“

[KOM(2009) 147 v konečnom znení]

(2010/C 128/23)

Spravodajca: pán OSBORN

Komisia sa 1. apríla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

Bielu knihu „Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení“

KOM(2009) 147 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 13. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra 2009) prijal 183 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 6 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Zmena klímy je jednou z najväčších výziev vo svete v 21. storočí. Najvyššou prioritou je činnosť na obmedzenie týchto zmien, a to znížením emisií skleníkových plynov. Dôležité je však tiež aj včasné plánovanie vo vhodnom čase, aby sme sa dokázali týmto zmenám prispôsobiť, čo je už dnes nevyhnutné.

1.2. V roku 2007 Komisia zverejnila zelenú knihu o prispôsobení sa zmene klímy. Po rozsiahlych konzultáciách k tomuto dokumentu a ďalšej analýze teraz Komisia zverejnila bielu knihu „Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení“, ku ktorej má výbor vypracovať svoje stanovisko.

1.3. Vo svojom predchádzajúcom stanovisku k zelenej knihe (1) EHSV odporučil ustanovenie zastrešujúcej európskej stratégie na prispôsobovanie sa, ktorá by tvorila rámec pre opatrenia, ktoré budú musieť byť prijaté na európskej úrovni, na úrovni jednotlivých štátov a ktoré budú musieť prijať aj iní aktéri. Biela kniha teraz navrhuje presne takýto rámec a výbor víta jej všeobecný prístup.

1.4. Výbor si však myslí, že niektoré činnosti, ktoré Komisia navrhuje, nie sú dostatočne naliehavé ani dostatočne špecificky zamerané. Výbor žiada najmä:

—	posilnenie úlohy koordinačnej európskej stratégie, ktorá v sebe spája niekoľko národných adaptačných stratégií,

—	prísnejší časový rámec pre ďalší rozvoj stratégie, ktorý kladie špecifický dôraz na otázky alebo oblasti, ktoré si môžu vyžadovať zavedenie najurgentnejších adaptačných opatrení,

—	ustanovenie nezávislého výboru na vysokej úrovni alebo orgánu na sledovanie napredovania v oblasti zmierňovania a adaptácie v Európe a na upozornenie verejnosti na otázky, v ktorých nedochádza k žiadnemu pokroku,

—	včasné úsilie zmerať rozsah výdavkov na adaptáciu, ktoré budú pravdepodobne potrebné v Európe (porovnateľné s úžasným úsilím, ktoré už Komisia vynaložila na zhodnotenie potrieb rozvojových krajín v tomto ohľade),

—	zintenzívnenie spolupráce minimálne na úrovni OECD, radšej však na celosvetovej úrovni, pretože adaptácia musí mať celosvetový rozsah,

—	väčšie úsilie o zapojenie verejnosti a občianskej spoločnosti do vypracovávania adaptačných plánov a opatrení.

2. Biela kniha a jej kontext

2.1. Zmena klímy je jednou z najväčších výziev, ktorým čelí svet v 21. storočí. Svetovou prioritou a prioritou pre nasledujúcu schôdzu UNFCCC v Kodani musí byť obmedzenie týchto zmien znížením emisií skleníkových plynov. Na prispôsobenie sa týmto zmenám, ktorým sa už nedá vyhnúť, je však dôležité plánovať činnosti vopred a vo vhodnom čase.

2.2. V roku 2007 Komisia zverejnila zelenú knihu o prispôsobení sa zmene klímy. Po rozsiahlej konzultácii k tomuto dokumentu (vrátane stanoviska výboru) teraz Komisia zverejnila bielu knihu „Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení“, ku ktorej má výbor vypracovať svoje stanovisko. Mnohé body v predchádzajúcom stanovisku výboru sa vo výraznej miere odrážajú v bielej knihe.

2.3. Biela kniha sa začína tvrdením, že vo svete už prebieha zásadná zmena klímy, ktorá sa bude prehlbovať, čo bude mať výrazný dosah na mnohé odvetvia, a že na túto situáciu je potrebné pripraviť sa už teraz. Nie je isté, aký bude rozsah vplyvu týchto zmien ani ich geografické rozloženie, čo sčasti závisí od miery úspešnosti svetového úsilia na zmiernenie zmeny klímy znížením emisií skleníkových plynov. Avšak aj v tom najoptimistickejšom scenári zmiernenia vplyvov bude potrebné sa adaptovať na veľké zmeny, a to je potrebné naplánovať už dnes.

2.4. V európskom regióne uvádza biela kniha niekoľko sektorov, ktoré budú klimatickými zmenami zrejme výrazne ovplyvnené:

—	poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo,

—	rybné hospodárstvo a akvakultúra, pobrežné a morské ekosystémy,

—	infraštruktúra a jej zraniteľnosť v prípade extrémnych výkyvov počasia a zvyšovania hladiny mora,

—	cestovný ruch,

—	ľudské zdravie a zdravie rastlín,

—	vodné zdroje,

—	ekosystémy a biodiverzita.

2.5. Biela kniha navrhuje, aby boli najefektívnejšie stratégie založené na činnosti v rámci kapacity prírody absorbovať alebo kontrolovať vplyvy, a nie zameriavať sa na fyzickú infraštruktúru. Odkazuje na prístup ekologickej infraštruktúry, stanovený v hodnotení vplyvu.

2.6. Komisia v bielej knihe uvádza, že samostatná adaptácia osôb a podnikov, ovplyvnená týmito účinkami, pravdepodobne nedosiahne optimálne výsledky. Ide o jasný prípad opatrení preventívnej politiky na odvrátenie nevhodných činností („nevhodnej adaptácie“) a na zabezpečenie ekonomických, sociálnych a environmentálnych výhod včasnejších než neskorších činností.

2.7. Biela kniha uvádza, že väčšinu adaptačných opatrení bude potrebné prijať na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ale vidí jasnú úlohu pre EÚ pri zapojení sa do činnosti v oblastiach, kde problémy presahujú hranice jednotlivých štátov, a v sektoroch, kde existujú dobre rozvinuté európske kompetencie a aktivity, ktoré môžu mať významný vplyv na adaptáciu.

2.8. Biela kniha teraz navrhuje dvojfázový rámec opatrení. V prvej fáze (2009 – 2012) navrhuje štyri piliere opatrení a súbor opatrení pre EÚ a členské štáty v rámci každej z týchto položiek:

—	vybudovanie solídnej znalostnej základne,

—	začlenenie aspektu adaptácie do dôležitých oblastí politiky EÚ,

—	využitie kombinácie politických nástrojov na zabezpečenie účinnej realizácie adaptácie,

—	zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce v otázkach adaptácie.

2.9. V druhej fáze, ktorá sa začne v roku 2013, sa plánuje komplexnejšia adaptačná stratégia, ale biela kniha momentálne neposkytuje žiadne podrobnosti o jej možnom rozsahu.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. Podľa skoršieho stanoviska výboru k zelenej knihe (NAT/368) EHSV odporučil ustanovenie zastrešujúcej európskej stratégie na prispôsobovanie sa, ktorá by tvorila rámec pre opatrenia, ktoré budú musieť byť prijaté na európskej úrovni, na úrovni jednotlivých štátov a ktoré budú musieť prijať aj iní aktéri. Biela kniha teraz navrhuje presne takýto rámec, ktorý obsahuje mnohé body odporúčané výborom v skoršom stanovisku. Výbor to prirodzene víta spolu so všeobecným prístupom, ktorý je opísaný v bielej knihe.

V rámci mnohých položiek je však forma navrhovaných činností skôr pokusná. Niektoré navrhované činnosti sa budú skúmať, zvažovať, hodnotiť alebo podporovať. Žiadne z nich sa nebudú vyžadovať alebo vynucovať a vyzerá to tak, že v tejto oblasti sa momentálne ani neplánuje vypracovanie právnych predpisov. Vzhľadom na zvyšujúcu sa závažnosť dosahu zmeny klímy a význam európskeho vedenia v tejto oblasti sa výbor domnieva, že Európa by sa mala rýchlejšie preorientovať na normatívnejšiu stratégiu so špecifickejšími cieľmi. V ďalšej časti tohto stanoviska uvádzame niektoré kľúčové prvky silnejšej stratégie, na ktorej by mala Európa podľa výboru pracovať.

3.2.1. – Hoci väčšina praktických činností potrebných na adaptáciu na zmenu klímy sa bude musieť vykonať na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, výbor súhlasí s tým, že je potrebné, aby sa do tejto činnosti výrazne zapojila aj EÚ. Existuje na to viacero dôvodov:

—	Analýza pravdepodobných zmien a dosahov si bude vyžadovať veľké úsilie v oblasti výskumu a sledovania, pri ktorom by pomohla koordinácia na európskej úrovni.

—	Niektoré problémy, ktoré sa vyskytnú, budú presahovať hranice jednotlivých štátov a budú si vyžadovať jednotnú odpoveď.

—	Dosahy sa budú medzi jednotlivými časťami Európy výrazne líšiť a niektoré chudobnejšie regióny môžu byť zasiahnuté najviac, čo poukazuje na potrebu rozdelenia zaťaženia prostredníctvom súdržnosti alebo iných mechanizmov.

—	Niektoré kľúčové politiky a programy Komisie vrátane SPP a štrukturálnych fondov sa budú musieť nastaviť podľa zmeny klímy, aby lepšie slúžili svojmu účelu.

—

Ak sa pozrieme za hranice Európy, bude potrebné vyvinúť veľké úsilie na medzinárodnej úrovni na podporu najmenej rozvinutých krajín juhu, ktoré zmena klímy pravdepodobne zasiahne vo väčšej miere, no ktoré majú zároveň slabšiu kapacitu na primeranú adaptáciu. EÚ by mala najlepšie postavenie na to, aby koordinovala európske úsilie v tejto oblasti.

—	Výzva vhodnej a včasnej adaptácie na nasledujúce zmeny našej klímy si predovšetkým vyžaduje, aby európski politickí lídri spolupracovali na spoločnej veci, ktorá presahuje národné hranice.

Z týchto dôvodov výbor plne podporuje potrebu vypracovania silnej európskej stratégie adaptácie a vyzýva Komisiu, aby rozhodnejším spôsobom čo najskôr vypracovala stratégiu so špecifickejšími cieľmi.

Keďže klimatické zmeny majú globálny charakter, je potrebné aj pri adaptačných programoch vychádzať z globálneho prístupu, a to tiež preto, že tieto zmeny sa v najväčšej miere dotknú tých najmenej rozvinutých krajín, ktoré sú súčasne aj tými najzraniteľnejšími. V tomto smere vyvíja veľkú iniciatívu OECD a rámce a programy EÚ by mali byť v maximálnej miere koordinované i na tejto úrovni.

Spolu s vývojom činností na európskej úrovni je dôležité zároveň aj prísnejšie stimulovať činnosti na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Zo základných informácií o bielej knihe vyplýva, že momentálne existuje mnoho prístupov na národnej úrovni a že niektoré členské štáty urobili pri analýze svojej vlastnej situácie a pri rozvoji vhodných stratégií adaptácie podstatne väčší pokrok ako iné. Pre poskytnutie lepšieho stimulu procesu adaptácie si výbor myslí, že by bolo pre európsku iniciatívu užitočné stanoviť spoločné parametre a časové rámce pre vytvorenie národných stratégií adaptácie.

3.2.2. – Komisia navrhuje dvojfázový proces. Prvá fáza bude trvať od roku 2009 do roku 2012, počas nej sa posilní znalostná základňa, adaptácia sa začlení do kľúčových oblastí politiky EÚ, vyvinú sa opatrenia a posilní sa úsilie v oblasti medzinárodnej spolupráce. Komplexná stratégia adaptácie sa vyvinie až v druhej fáze, ktorá sa začne v roku 2013.

3.2.3. Výbor chápe logiku tohto dvojfázového prístupu, avšak vzhľadom na naliehavosť daného problému sa mu takýto postup zdá príliš pomalý. Vplyvy zmeny klímy už začínajú byť citeľné v rámci Európy a ešte závažnejšie v iných častiach sveta. Aj keď sa po schôdzi v Kodani začnú úspešne realizovať kroky na zmiernenie vplyvov na celom svete, koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére sa budú zvyšovať ešte niekoľko desaťročí so závažnými vplyvmi na klímu. Adaptačné opatrenia sa musia zaviesť teraz, nie niekedy v neurčitom strednodobom horizonte. Takisto by sa malo čím skôr začať s prevenciou nevhodného rozvoja a investícií (pri zamedzení „nevhodnej adaptácie“).

3.2.4. Výbor preto nalieha na Komisiu, aby v rámci svojej analytickej práce počas nasledujúcich troch rokov venovala osobitnú pozornosť zlepšovaniu metód prognózy krátkodobých (1 až 5 rokov) dosahov, ktoré si môžu vyžadovať najnaliehavejšie adaptačné opatrenia a činnosti v rámci danej časovej lehoty. Ktoré sú najzraniteľnejšie pobrežia, ktoré si vyžadujú najnaliehavejšie ochranné opatrenia? Kde sú problémy s nedostatkom vody najzávažnejšie a aké činnosti je potrebné vykonať? Aké sú bezprostredné vplyvy na zdravie a ako sa dá na ne najlepšie pripraviť?

3.2.5. Komisia by sa mala takisto snažiť čo najskôr zistiť, kde sú najväčšie riziká nevhodných investícií („nesprávna adaptácia“) a ako je možné najlepšie predchádzať chybám. Príkladom toho je trvalá aktivita v oblastiach so zvýšeným rizikom rozsiahlych záplav v budúcnosti.

3.2.6. Analytické a prognostické schopnosti kľúčových inštitúcií sa musia naliehavo rozvinúť do takej miery, kedy budú schopné poskytovať zmysluplné poradenstvo rozhodujúcim orgánom v kritických otázkach v tejto oblasti. Okrem toho je potrebné na rôznych miestach v EÚ a na celom svete reprezentatívnym spôsobom neustále kontrolovať koncentráciu CO2 a pozorovať zmeny klímy a vplyv podielu oxidu uhličitého v atmosfére na klímu.

3.2.7. – Biela kniha navrhuje ustanovenie dvoch nových celoeurópskych orgánov – Riadiacej skupiny pre adaptáciu na zmenu klímy a riešenie jej dôsledkov (Impact and Adaptation Steering group) pre rozvoj spolupráce v oblasti adaptácie a Strediska výmeny informácií (Clearing House Mechanism), ktoré bude slúžiť ako IT nástroj a databáza klimatických dosahov a zraniteľnosti a najlepších postupov adaptácie. Obidva návrhy sa zdajú byť užitočné, ale podľa názoru výboru pravdepodobne samé o sebe nezabezpečia viditeľnosť a politickú silu, ktorá je potrebná na realizáciu adaptačných opatrení v potrebnom rozsahu a tempe.

3.2.8. Výbor chce preto znovu predložiť odporúčanie, ktoré predložil vo svojich pripomienkach k zelenej knihe v tom zmysle, že EÚ by mala ustanoviť nezávislý monitorovací orgán s nezávislým predsedom, ktorý je poverený kontrolou napredovania celej stratégie v oblasti zmeny klímy (v zmysle adaptácie aj zmierňovania následkov). Takýto nezávislý orgán by pravidelne a verejne informoval o pokroku v Európe a poskytoval by včasné varovania, ak by činnosť zaostávala za záväzkami alebo ak by v prípade adaptácie nebolo možné vhodne sa pripraviť na bezprostredné vplyvy zmeny klímy.

3.2.9. Keď výbor prvýkrát predložil toto odporúčanie, nezávislý výbor pre zmenu klímy, ustanovený v Spojenom kráľovstve, predniesol niekoľko odporúčaní, ktoré podnietili ďalšiu činnosť v tejto krajine a úspešne preukázali hodnotu takéhoto orgánu. Podobný orgán na európskej úrovni by mohol hrať významnú úlohu pri vyvíjaní tlaku na činnosť na danej úrovni.

3.2.10. – V kontexte kodanských rokovaní Európa potrebuje naliehavo stanoviť, aký objem prostriedkov bude treba vyčleniť na podporu adaptácie (a zmiernenia následkov) v rozvojovom svete a v akom rozsahu by sa na tom mala podieľať samotná Európa. V samostatnom oznámení KOM(2009) 475/3 Komisia uviedla, že do roku 2020 budú mať rozvojové krajiny požiadavky na financovanie rádovo niekoľko 100 miliárd EUR ročne v zmysle výdavkov na zmiernenie následkov a adaptáciu, a ponúka návrhy, koľko by mohli pokryť príspevky z verejných zdrojov v Európe. Výbor víta tieto včasné návrhy a nalieha na inštitúcie, aby sa k nim čím skôr vyjadrili. Tieto návrhy by tak mohli prispieť k dosiahnutiu úspešnej dohody v Kodani.

3.2.11. V kontexte kodanských rokovaní je pochopiteľné, avšak neuspokojivé, že v samotnej Európe je výška potenciálnych nákladov na adaptáciu omnoho nejasnejšia. Biela kniha, bohužiaľ, uvádza len veľmi málo číselných údajov o pravdepodobných nákladoch na adaptáciu v Európe a hovorí len o odhadoch nákladov na prispôsobenie politík v príslušnom čase. Výbor navrhuje, aby bol prioritou počiatočný odhad rozsahu zdrojov, ktoré budú v Európe pravdepodobne potrebné. Toto celkové hodnotenie sa potom rozdelí na viaceré časti, pričom najvyššie priority si budú vyžadovať výdavky v rámci prvých piatich rokov a menej naliehavé výdavky sa ponechajú na neskoršie obdobia. Hodnotenie bude musieť zohľadniť, ktoré výdavky by sa mohli ponechať v súkromnom sektore, akú časť by mohlo v rozumnej miere kryť poistenie a kde budú pravdepodobne potrebné verejné výdavky. Takisto by bolo potrebné zvážiť, ako by sa mohli najlepšie rozdeliť verejné výdavky medzi národné a európske rozpočty.

3.2.12. Takéto odhady samozrejme nie sú jednoduché. Ak sa však dajú zabezpečiť pre rozvojové krajiny, bude možné zabezpečiť ich aj pre samotnú Európu. Podľa názoru výboru sa tu musí zohľadniť vyššia miera naliehavosti a potenciálneho rozsahu budúcich problémov, než uvádza biela kniha. Svet sa vydáva na nepreskúmané územie a plány na preventívne a adaptačné výdavky nemôžu byť založené na minulých skúsenostiach alebo zastaraných kritériách, ako je poskytovanie dostatočnej ochrany pred všetkými prírodnými katastrofami okrem tých, ktoré sa vyskytujú raz sa sto rokov. Prírodné katastrofy, ktoré sa v minulosti vyskytovali možno raz za sto rokov, sa budú teraz vyskytovať oveľa častejšie. Kritériá a usmernenia v oblasti plánovania rizík a preventívne výdavky, ktoré z nich vyplývajú, sa budú musieť podľa toho upraviť a zakomponovať do príslušných rozpočtov.

3.2.13. Keďže vplyvy zmeny klímy sa stávajú v nasledujúcich rokoch čoraz závažnejšími, výdavky na adaptáciu budú vyššie a stanú sa dôležitejšou položkou rozpočtov verejných aj súkromných sektorov a budú mať výraznejší vplyv na výšku poistného a poistných platieb. Všetky aktuálne štúdie uvádzajú, že v zmysle adaptácie ako aj zmierňovania následkov budú existovať výhody v prípade promptného prijatia opatrení namiesto príliš neskorej reakcie po závažnom poškodení.

3.2.14. Ak sa na druhej strane činnosť vykoná vo vhodnom čase a efektívne sa zaradí do ostatných opatrení politiky, aspoň v niektorých prípadoch by mala existovať možnosť prijatia obojstranne výhodných opatrení, ktoré zlepšia pružnosť danej oblasti alebo schopnosť reagovať na dôsledky zmeny klímy súčasne s dosahovaním ostatných cieľov politiky. Je naliehavo nutné začať čo najskôr hľadať tieto možné synergie a zhromažďovať celkové číselné údaje o nákladoch na adaptáciu s cieľom otvoriť diskusiu a dolaďovať celkovú činnosť.

3.2.15. – Zmena klímy ovplyvní mnohé sektory hospodárstva a mnohé rôzne typy podnikov a mnohých jednotlivcov. Je dôležité, aby široká verejnosť tieto vplyvy chápala a aby každý pociťoval, že sa zapája do implementácie zmien, ktoré budú potrebné na zvládnutie týchto vplyvov. Zapojenie verejnosti do riešenia otázky zmeny klímy sa momentálne zameriava na to, čo môžu jednotlivci, skupiny a organizácie urobiť, aby prispeli k zmierneniu následkov prostredníctvom rozhodnutí, ktoré robia vo svojom bežnom živote a podnikaní.

3.2.16. Súčasne však bude čoskoro potrebné, aby sa široká verejnosť zamerala na otázky adaptácie, ktoré ju môžu ovplyvniť, ako sú napríklad:

—	kde žiť, pracovať a tráviť dovolenky vzhľadom na meniace sa klimatické podmienky,

—	ako sa má hospodárenie s dlhovekými stromami a lesmi prispôsobiť neustále sa meniacim klimatickým podmienkam,

—	akým rastlinám a stromom sa bude dariť v záhradách v meniacich sa podmienkach a ako bude možné zachovať kultúrnu krajinu vo všetkých častiach EÚ,

—	ako sa môže zmeniť rozdelenie zdravotného rizika a aké opatrenia sa môžu prijať,

—	ako sa možno budú musieť zmeniť naše potraviny a stravovanie.

Bude potrebné udržať krok širokej verejnosti a najviac ovplyvnených skupín s najnovším analytickým chápaním týchto typov dosahu zmeny klímy, ktorá momentálne prebieha, a ďalších zmien, ktoré môžu prísť v budúcnosti. Verejnosť a najmä najviac ovplyvnené skupiny budú zároveň potrebovať pomoc, aby mohli premýšľať o adaptačných opatreniach, ktoré sú v ich vlastnej moci. Európa by mohla hrať dôležitú úlohu pri podnecovaní takéhoto verejného dialógu a šírení porozumenia. Výbor vyzýva Komisiu, aby tomuto aspektu venovala patričnú pozornosť.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ C 120, 16.5.2008, s. 38.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/127

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zintenzívnenie medzinárodného financovania opatrení na boj so zmenou klímy: európsky návrh pre kodanskú dohodu“

[KOM(2009) 475 v konečnom znení]

(2010/C 128/24)

Hlavná spravodajkyňa: pani ANDREI

Európska komisia sa 10. septembra 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zintenzívnenie medzinárodného financovania opatrení na boj so zmenou klímy: európsky návrh pre kodanskú dohodu“

KOM(2009) 475 v konečnom znení.

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 29. septembra 2009 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie.

Vzhľadom na naliehavosť témy bola pani Andrei rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdzi z 5. novembra 2009) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor prijal 179 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 11 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Výbor víta tieto aktuálne návrhy a žiada inštitúcie, aby sa nimi urýchlene zaoberali, aby mohli skutočne prispieť k úspešným výsledkom rokovaní v Kodani. Oznámenie predstavuje dobrý začiatok, keďže priemyselné krajiny doteraz nechceli hovoriť o žiadnych konkrétnych sumách v oblasti financovania.

1.2. Financovanie opatrení na boj so zmenou klímy by sa nemalo vnímať ako dobrovoľná pomoc, ale ako povinnosť poskytnúť rozvojovým krajinám nové, dodatočné, adekvátne a plánované finančné zdroje, ktorá je zakotvená v článkoch Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Priemyselné krajiny sú povinné dodržiavať zásadu spoločnej a zároveň diferencovanej zodpovednosti uvedenú dohovore.

1.3. Rozvojové krajiny potrebujú značnú pomoc pri boji s klimatickými zmenami, s čím EÚ súhlasila v rámci Dohovoru OSN o zmene klímy. V nasledujúcich desaťročiach budú pravdepodobne musieť vynaložiť na prispôsobenie sa zmene klímy a zmierňovanie jej dôsledkov stovky miliárd EUR.

1.4. EHSV podporuje návrh EÚ na rýchle naštartovanie verejného financovania z priemyselných krajín vo výške 5 až 7 miliárd EUR ročne do roku 2013. Vzhľadom na súčasnú atmosféru a nedôveru medzi juhom a severom je to dobrý začiatok.

1.5. Výbor takisto oceňuje pozitívny prístup Komisie ku krokom na zabezpečenie financovania z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy.

1.6. Na druhej strane sa už objavujú silné náznaky z rozvojových krajín, najmä z Afriky, že ponuka EÚ je príliš nízka a že EÚ v podstate požiada rozvojové krajiny, aby zaplatili škody, ktoré po mnohé roky napáchali iní. Podľa mnohých ekonómov pracujúcich pre mimovládne organizácie a OSN sa konzervatívny odhad požadovaného financovania z rozvinutých krajín pre rozvojové krajiny na obdobie rokov 2013 – 2017 pohybuje okolo 150 miliárd dolárov ročne (približne 110 miliárd EUR).

1.7. Pokiaľ ide o príjmy z trhu s uhlíkom, Komisia predpokladá, že obrovské zisky jednotlivých aktérov plne zachytia rozvojové krajiny a následne sa využijú na nízkouhlíkové aktivity. V praxi je však väčšia pravdepodobnosť, že tieto zisky skončia vo vrecku súkromných spoločností, často z rozvinutých krajín.

1.8. EHSV má takisto obavy v súvislosti s víziou EÚ v oblasti domácich súkromných investícií v rozvojových krajinách, keďže Európska únia nenašla spôsob ako dosiahnuť, aby členské štáty využili príjmy z vlastných systémov obchodovania s emisiami na investície do čistej energie.

1.9. Komisia by mala predstaviť revidovaný a realizovateľný plán toho, ako si udržať vedúce postavenie v medzinárodnej politike v oblasti klímy. EÚ by mala takisto naďalej naliehať na Spojené štáty a iné krajiny, aby zverejnili svoj postoj k financovaniu opatrení na boj so zmenou klímy.

1.10. Prísľuby vyššieho financovania, či už medzinárodného alebo vnútroštátneho, by mali podliehať merateľným, priznateľným a overiteľným ustanoveniam.

2. Úvod

2.1. Európska komisia 10. septembra 2009 predložila oznámenie s názvom „Zintenzívnenie medzinárodného financovania opatrení na boj so zmenou klímy: európsky návrh pre kodanskú dohodu“.

2.2. Cieľom tohto dokumentu je vyriešiť aktuálnu patovú situáciu v rokovaniach: rozvinuté krajiny očakávajú od vyspelejších rozvojových krajín, že sa zapoja do celkového úsilia, zatiaľ čo rozvojové krajiny by od rozvinutých krajín radi získali jasné stanovisko k financovaniu zmierňovania dopadov klimatických zmien a prispôsobovania sa im.

2.3. Tento návrh však nestačí na dosiahnutie skutočnej dohody v Kodani. Potrebujeme, aby všetky rozvinuté krajiny dosiahli výrazné zníženie, aby rozvojové krajiny prijali vhodné opatrenia na zmiernenie vplyvov klimatických zmien a aby sa prostredníctvom účinnej globálnej štruktúry vytvorili správne stimuly na podnietenie investícií do nízkouhlíkového hospodárstva.

2.4. Rozvojové krajiny budú musieť do roku 2020 pravdepodobne vynaložiť na zmiernenie vplyvov emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa na vplyvom zmeny klímy približne 100 miliárd EUR ročne. Väčšina týchto prostriedkov by mala pochádzať z vnútroštátnych zdrojov a z rozšíreného medzinárodného trhu s uhlíkom, no okrem toho bude potrebné aj financovanie z medzinárodných verejných zdrojov vo výške približne 22 – 50 miliárd EUR ročne.

2.5. Európska komisia navrhuje, aby tieto prostriedky poskytli priemyselné a hospodársky rozvinutejšie rozvojové krajiny, podľa ich zodpovednosti za emisie a schopnosti poskytnúť príslušné financie. Príspevok EÚ by v tejto súvislosti mohol dosiahnuť približne 2 – 15 miliárd EUR ročne do roku 2020.

3. Dokument Komisie

3.1. Komisia odhaduje, že opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy a zmierňovanie jej dôsledkov by si v rozvojových krajinách mohli podľa odhadu do roku 2020 vyžiadať finančné prostriedky približne vo výške 100 miliárd EUR ročne. Tieto požiadavky by sa mali pokryť z domácich financií (verejných aj súkromných) v rozvojových krajinách, globálneho trhu s uhlíkom a medzinárodných verejných finančných tokov. Domáce súkromné a verejné financie by mohli pokryť od 20 do 40 %, trh s uhlíkom približne 40 % a zostávajúca suma by sa mohla pokryť z medzinárodných verejných financií.

3.2. Medzinárodný trh s uhlíkom by potenciálne mohol poskytnúť až 38 miliárd EUR ročne do roku 2020. Je potrebné, aby sa kodanskou dohodou zriadil nový sektorálny mechanizmus uhlíkových kreditov a aby sa mechanizmus čistého rozvoja (CDM) zameral na najmenej rozvinuté krajiny.

3.3. V roku 2020 by malo byť k dispozícii medzinárodné verejné financovanie v rozsahu od 22 do 50 miliárd EUR ročne. Od roku 2013 by sa mali verejné finančné príspevky rozdeliť na základe platobnej schopnosti a podľa zodpovednosti za emisie a mali by pochádzať aj od hospodársky rozvinutejších rozvojových krajín. Na základe týchto predpokladov by mal podiel EÚ dosahovať približne 10 % až 30 %, v závislosti od závažnosti týchto dvoch kritérií. Ak by sa v Kodani dosiahol ambiciózny výsledok, spravodlivý príspevok EÚ by mohol dosiahnuť 2 až 15 miliárd EUR ročne do roku 2020, v závislosti od celkovej výšky dohodnutého globálneho financovania a závažnosti pripisovanej každému kritériu rozdeľovania.

3.4. Pri podporovaní opatrení na prispôsobenie sa zmenám klímy by sa mali uprednostniť najzraniteľnejšie a najchudobnejšie rozvojové krajiny.

3.5. Významným zdrojom inovačného financovania môže byť medzinárodná letecká a námorná doprava.

3.6. Budúca medzinárodná finančná štruktúra by mala byť decentralizovaná a riadená systémom „zdola nahor“. Nové fórum na vysokej úrovni venované medzinárodnému financovaniu opatrení na boj so zmenou klímy by malo monitorovať a pravidelne skúmať medzery a nerovnováhu pri financovaní opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy a zmierňovanie jej dôsledkov.

3.7. Všetky krajiny, s výnimkou najmenej rozvinutých krajín, by mali do roku 2011 vypracovať plány rastu nízkouhlíkového hospodárstva, ako aj dôveryhodné strednodobé a dlhodobé ciele a pripravovať ročné inventúry skleníkových plynov.

3.8. V rokoch 2010 – 2012 bude pravdepodobne potrebné rýchlo naštartovať financovanie na prispôsobenie sa zmene klímy a zmierňovanie jej dôsledkov, ako aj na výskum a na budovanie kapacít v rozvojových krajinách, a to v rozsahu od 5 do 7 miliárd EUR ročne. V tejto súvislosti by mala EÚ od roku 2010 uvažovať o okamžitom príspevku vo výške 0,5 až 2,1 miliardy EUR ročne, na ktorý by mal prispieť rozpočet EÚ, ako aj vnútroštátne rozpočty.

3.9. Na obdobie po roku 2012 a ako súčasť balíka návrhov budúceho finančného rámca by Komisia predložila návrh na jediný globálny príspevok EÚ. Jeho súčasťou by bola aj otázka, či sa má príspevok od roku 2013 financovať z rozpočtu alebo či by sa mal založiť osobitný fond pre oblasť klímy ako súčasť balíka návrhov finančného rámca po roku 2013, prípadne či sa majú obidve možnosti skombinovať. Významný zdroj financovania EÚ ako súčasť celkového úsilia EÚ by mohli takisto predstavovať priame príspevky od jednotlivých členských štátov.

3.10. Ak sa rozpočet EÚ nevyužije, mali by pri rozdeľovaní príspevkov v rámci EÚ platiť rovnaké zásady týkajúce sa príspevku ako na medzinárodnej úrovni, pričom by sa mali zohľadniť špecifické podmienky členských štátov.

4. Všeobecné pripomienky

4.1. EHSV víta oznámenie, ktorým sa Komisia usiluje vyriešiť súčasnú patovú situáciu v medzinárodných rokovaniach o novej kodanskej dohode o zmene klímy tým, že predkladá návrh financovania opatrení na boj so zmenou klímy a zdôrazňuje, že by sa mali stanoviť značne ambiciózne ciele v oblasti zníženia emisií.

4.2. Skupina rozvojových krajín G77 dala jasne najavo, že pre jej členov je v kontexte dohody OSN o zmene klímy hlavnou otázkou dostatočné financovanie opatrení na boj s klimatickými zmenami. Vo všeobecnosti sa uznáva, že meniace sa klimatické pomery zasiahnu najprv a najväčšmi rozvojové krajiny (a v rámci nich ich najchudobnejších občanov).

4.3. Rozvojové krajiny takisto potrebujú našu pomoc pri boji s klimatickými zmenami, s čím EÚ súhlasila v rámci Dohovoru OSN o zmene klímy. V nasledujúcich desaťročiach budú pravdepodobne musieť vynaložiť v tejto súvislosti stovky miliárd EUR.

4.4. EHSV oceňuje skutočnosť, že Komisia urobila prvý krok v analýze jednotlivých možností financovania a že sa usiluje podporiť preskúmanie každého zdroja, či už ide o jeho identifikovanie alebo o možnosti a smery využívania financií. Avšak podľa dôkladných argumentov mnohých ekonómov pracujúcich pre mimovládne organizácie a OSN sa konzervatívny odhad požadovaného financovania z rozvinutých krajín pre rozvojové krajiny pohybuje okolo 150 miliárd dolárov ročne (približne 110 miliárd EUR).

4.5. Mal by sa dôkladnejšie preskúmať nový pružný mechanizmus (sektorálny mechanizmus uhlíkových kreditov) a nájsť praktické spôsoby, ako ho uplatňovať v praxi a znížiť riziko neúspechu. Pozornosť by sa mala zamerať na doplnkové kritériá mechanizmu čistého rozvoja a mechanizmu uhlíkových kreditov, aby systém zostal prehľadný.

4.6. Všetky prostriedky na opatrenia na boj so zmenou klímy by mali byť nové a mali by byť doplnkom oficiálnych záväzkov v rámci rozvojovej pomoci, t.j. 0,7 % HDP, keďže klimatické zmeny vyvolajú značné dodatočné náklady, s ktorými sa pri stanovovaní záväzkov a cieľov pôvodne nepočítalo. Musíme si uvedomiť, že len málo krajín splnilo svoj sľub zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HDP. Na základe vývoja v poslednom desaťročí navyše možno predpokladať, že ani tieto sľuby nebudú splnené.

4.7. EÚ by viac než kedykoľvek v minulosti mala počas rokovaní o komplexnej dohode o zmene klímy v Kodani dodržiavať svoje opatrenia a udržať si pozíciu lídra v medzinárodnej politike v oblasti zmeny klímy. Nevídaná finančná kríza bude mať krátke trvanie a napokon pominie. Klimatické zmeny však nepominú.

4.8. Hospodárska obnova závisí od toho, ako sa vysporiadame so zmenami klímy. Ak činitelia tento rok nepodniknú nutné kroky, dôsledky klimatických zmien budú pravdepodobne stáť viac než 20 % celosvetového HDP. Táto suma by podľa Lorda Sterna, bývalého hlavného ekonóma Svetovej banky, prevýšila celkovú sumu, ktorú si vyžiadala Veľká hospodárska kríza a obidve svetové vojny, nehovoriac o obetiach na životoch a vyhynutých druhoch.

4.9. EÚ by mala naďalej naliehať na Spojené štáty a iné krajiny, aby verejne prejavili svoj postoj k financovaniu opatrení na boj so zmenou klímy. Prísľuby vyššieho financovania, či už medzinárodného alebo domáceho, by mali podliehať merateľným, priznateľným a overiteľným ustanoveniam.

5. Konkrétne pripomienky

5.1. Vytváranie primeraných finančných tokov

5.1.1. Mobilizovanie domácich finančných prostriedkov

5.1.1.1. Domáce súkromné finančné prostriedky budú tvoriť významnú časť potrebných investícií nielen v rozvinutých, ale aj v rozvojových krajinách. Významná časť týchto investícií je už komerčne realizovateľná a ďalšie investície sa kompenzujú nižšími účtami za spotrebu energie.

5.1.1.2. Najchudobnejšie krajiny, najmä najmenej rozvinuté štáty spolu s najchudobnejšími skupinami obyvateľstva v rozvojových krajinách nebudú mať dostatočné prostriedky na investovanie do opatrení na prispôsobenie s cieľom zvládnuť nepriaznivé účinky zmeny klímy. Tieto krajiny budú zväčša závislé od verejnej pomoci, domácej aj medzinárodnej.

5.1.2. Optimálne využitie trhu s uhlíkom

5.1.2.1. EHSV súhlasí s názorom, že trh s uhlíkom je jedným z nástrojov na stimulovanie súkromných investícií v rozvojových krajinách, hoci tento trh ešte nie je zrelý a vzniká tu množstvo otázok pokiaľ ide o kvalitu kompenzácií. Účinnosť trhu s uhlíkom sa zvýši tým, že sa prostredníctvom ambicióznej kodanskej dohody vytvorí nedostatok emisných kvót.

5.1.2.2. Hlavným spôsobom získavania financií na nový rámcový dohovor OSN o zmene klímy by malo byť trhové financovanie prostredníctvom obchodovania s určitou časťou národných emisných kvót formou aukcie (jednotky prideleného množstva) v medzinárodnom režime (v tomto prípade nie v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami) alebo ich nákup za pevnú cenu. Tento systém by sa mohol doplniť napríklad poplatkami za leteckú alebo námornú dopravu alebo obchodovaním s emisnými kvótami z týchto sektorov formou aukcie v regionálnych alebo národných systémoch (ako je napríklad systém EÚ na obchodovanie s emisiami), ako aj poplatkami za transakcie na trhu s uhlíkom.

5.1.2.3. Musíme mať na pamäti, že trh s uhlíkom je trhom s derivátmi, na ktorom môžu veľkí investori špekulovať s očakávanou (budúcou) cenou znižovania emisií. Tento trh už začína odhaľovať svoje slabé stránky a mohol by ďalej destabilizovať celý medzinárodný finančný trh. Rozvojové krajiny predložili v Bangkoku argument, podľa ktorého by využitie trhových mechanizmov zvýšilo zraniteľnosť tých južných krajín, ktoré už teraz trpia kvôli potravinárskej, finančnej a klimatickej kríze.

5.1.2.4. Je potrebné vytvoriť validačné a verifikačné postupy, ktoré umožnia prechod na rýchlejšie procesy v mechanizme čistého rozvoja aj v novom sektorálnom mechanizme uhlíkových kreditov.

5.1.2.5. Je nutné investovať viac prostriedkov do zvyšovania kapacít a školenia expertov vo všetkých oblastiach trhu s uhlíkom, a to v rozvinutých aj v rozvojových krajinách.

5.1.2.6. Na uplatňovanie sektorálneho mechanizmu uhlíkových kreditov je potrebné transparentne definovať „hospodársky rozvinutejšie rozvojové krajiny“. EHSV podporuje myšlienku sektorálneho mechanizmu uhlíkových kreditov pre vysoko konkurencieschopné sektory hospodárstva, no zároveň upozorňuje, že ak nebude príslušný mechanizmus čo najodolnejší, vzniká vysoké riziko neúspechu.

5.1.3. Určenie rozsahu medzinárodného verejného financovania

5.1.3.1. EHSV súhlasí s tvrdením, že „čím menej finančných prostriedkov poskytuje trh s uhlíkom, tým vyšší bude dopyt po verejnom financovaní opatrení na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy“.

5.1.3.2. Je potrebné vytvoriť mechanizmy na pravidelné preskúmavanie potrieb v oblasti verejného financovania, no Komisia si musí uvedomiť, že ak sa prostriedky nenasmerujú do odvetví, kde na trhu s uhlíkom chýba dostatočný prístup, záujem či iniciatívy (t.j. budovanie kapacít, odborná príprava), môže poskytnutie verejných financií viesť k narušeniu trhu s uhlíkom.

5.1.4. Rýchle naštartovanie medzinárodného verejného financovania na roky 2010 – 2012

5.1.4.1. EHSV súhlasí s tým, že rýchle naštartovanie medzinárodného verejného financovania je významné v kontexte komplexnej, vyváženej a ambicióznej kodanskej dohody. Malo by sa zamerať predovšetkým na budovanie kapacít, vrátane vypracovania plánov rastu nízkouhlíkového hospodárstva, na prípravy na zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy, pilotné projekty a okamžité opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy. Cieľom takejto rýchlej podpory by malo byť pripraviť efektívne a účinné aktivity v strednodobom a dlhodobom horizonte a zabrániť odďaľovaniu odvážnych krokov.

5.1.5. Inovačné financovanie z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy

5.1.5.1. Emisie z medzinárodnej leteckej a námornej prepravy dosahujú vysoký objem, ktorý ďalej rýchlo narastá. Ak sa má stabilizovať koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére, bude potrebné ich regulovať. Regulácia v tejto oblasti by mohla priniesť značné finančné zdroje pre dohodu o zmene klímy. Tieto náklady by znášali predovšetkým cestujúci v leteckej preprave a spotrebitelia v rozvinutých krajinách. Bude tu však potrebná spolupráca s Medzinárodnou organizáciou civilného letectva a Medzinárodnou námornou organizáciou, ktoré v uplynulom desaťročí brzdili snahy o riešenie otázky týchto emisií.

5.1.6. Určenie príspevkov do medzinárodných verejných financií

5.1.6.1. EHSV súhlasí, že „pripísanie väčšej závažnosti emisiám ako HDP by poskytlo ďalší stimul na znižovanie emisií a znamenalo by uznanie včasných opatrení na znižovanie emisií“. Treba však podporiť správny mechanizmus určovania závažnosti, aby bolo možné v Kodani dosiahnuť dohodu.

5.2. Príspevok EÚ na verejné financovanie na boj so zmenou klímy

5.2.1. EHSV podporuje rozhodnutie Komisie vystupovať pri rokovaniach ako jeden orgán, ktorý prednesie jediný globálny príspevok.

5.2.2. Pokiaľ ide o poskytovanie financovania, EHSV odporúča použiť existujúce štruktúry, no zároveň vytvoriť jasné postupy monitorovania a podávania správ, ktorými by sa znížili náklady a zabezpečilo by sa správne využitie prostriedkov.

5.3. Európsky návrh decentralizovaného riadenia financií na boj so zmenou klímy s prístupom „zdola nahor“

5.3.1. Ako vzor by sa mohla použiť štruktúra riadenia EÚ, čo by mohlo znamenať značnú výhodu pre EÚ v ďalších krokoch.

5.3.2. EHSV sa nazdáva, že lehota na vypracovanie plánov rastu nízkouhlíkového hospodárstva pre všetky štáty (2011) je vzhľadom na nedostatočné poznatky v niektorých členských štátoch EÚ nerealistická, ak chce EÚ vytvoriť dôkladné a realizovateľné plány.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/131

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov Spoločenstva, ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES“

[KOM(2009) 11 v konečnom znení – 2009/0005 (COD)]

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Oznámenie a akčný plán so zreteľom na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok“

[KOM(2009) 10 v konečnom znení]

(2010/C 128/25)

Spravodajca: pán IOZIA

Rada sa 27. februára 2009 rozhodla podľa článku 80 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov Spoločenstva a ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES“

KOM(2009) 11 v konečnom znení -2009/0005 (COD).

Komisia sa 21. januára 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Oznámenie a akčný plán so zreteľom na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok“

KOM(2009) 10 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 8. septembra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) prijal 159 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 1 sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) hodnotí celkovo pozitívne oznámenie Komisie o vytvorení európskeho priestoru námornej dopravy a návrh smernice o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov Spoločenstva, ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES.

1.2. Navrhovaný pracovný program je ambiciózny a dobre štruktúrovaný. Jeho akčný plán je koherentný a je zameraný na dosiahnutie navrhovaných cieľov. Zníženie a racionalizácia administratívnych formalít ako opatrenia, ktoré budú definované tak, aby nemali vplyv na súčasnú úroveň bezpečnosti a kvality potrebných kontrol, sú nevyhnutné na zlepšenie premávky lodí pri vplávaní do prístavov a vyplávaní z nich.

1.3. Zlepšenie činnosti prístavov by mohlo viesť k racionalizácii nákladnej prepravy tých tovarov, ktoré by sa do prístavov mali dostať vnútrozemskou dopravou a potom pokračovať ďalej po mori, a tým k posilneniu intermodality medzi námornou, železničnou, vnútrozemskou vodnou a cestnou dopravou, ako sa uvádza v bielej knihe o doprave a zdôrazňuje v strednodobom hodnotení.

1.4. Niektoré konkrétne návrhy uvedené v oznámení treba dôkladnejšie preskúmať a EHSV vyzýva Komisiu, aby začala rozhovory so všetkými zainteresovanými stranami na tieto témy: osvedčenia o oslobodení od povinnosti poskytovať služby lodivoda, formality týkajúce sa zjednodušenia prepravy nebezpečného tovaru, prepravy rastlinných a živočíšnych výrobkov a koordinácia kontrol v prístavoch (one-stop-shop).

1.5. EHSV sa už v minulosti jasne vyjadril k špecifickej povahe služieb lodivoda v prístavoch (1). Tento postoj výboru je stále aktuálny.

1.6. Vo svojom oznámení Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 Komisia poukázala na to, že „Rastúci nedostatok odborníkov v námorníctve, dôstojníkov a členov posádky prináša riziko straty významného množstva personálu, ktorý vo všeobecnosti udržiava konkurencieschopnosť európskych námorných odvetví.“

1.7. Návrh osvedčenia o oslobodení od povinnosti poskytovať služby lodivoda by túto činnosť mohol následne obmedziť a znížil by atraktívnosť tejto profesie pre mnohých mladých ľudí. Ohľadom jeho potenciálnych pozitívnych účinkov treba vykonať štúdie a seriózne analýzy, zatiaľ čo sa zjavne nedá pochybovať o jeho negatívnych účinkoch na zamestnanosť a bezpečnosť. Alternatívne k tomuto návrhu možno skúmať, ako by sa dalo rozšíriť poskytovanie služieb lodivoda na diaľku s využitím technologických inovácií, pri ktorých by sa ušetril čas a náklady, ale zároveň by bol zaručený vysoký štandard bezpečnosti. V prípade zrážky lodí alebo akejkoľvek námornej udalosti, ktorá by mohla spôsobiť materiálne škody alebo straty na životoch, poisťovacie spoločnosti majú právo odmietnuť zmluvnú náhradu škody, ak nie sú platné preukazy odbornej spôsobilosti zodpovedných členov posádky lode: kapitána a lodného strojníka. EHSV odporúča Komisii, aby začala výmenu názorov so všetkými zainteresovanými stranami, námornými prepravcami, lodivodmi, odbormi, prístavnými orgánmi s cieľom zistiť skutočný dosah tohto návrhu na bezpečnosť a zamestnanosť.

1.8. EHSV podporuje projekt vnútorného európskeho námorného priestoru bez prekážok (2), ktorý je súčasťou programu príbrežnej námornej dopravy (Sea Short Shipping). Je nevyhnutné stanoviť právny rámec Spoločenstva, ktorý by umožnil, aby sa na lode prepravujúce tovar Spoločenstva medzi dvoma prístavmi EÚ (napríklad Lisabonom a Neapolom) mohol uplatniť rovnaký postup ako na iné spôsoby prepravy.

1.9. EHSV by bol privítal, keby táto možnosť bola zapracovaná do nového Colného kódexu Spoločenstva. Vzhľadom na to, že Komisia sa už nehodlá zaoberať týmto návrhom, výbor žiada, aby bol tento návrh aspoň zahrnutý do budúcich vykonávacích predpisov k tomuto kódexu ešte do konca roku 2009 v záujme čo najrýchlejšie uplatnenia.

1.10. EHSV je veľmi priaznivo naklonený iniciatíve zameranej na vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre všetky typy prípadov a iným racionalizačným opatreniam ako napríklad plánovaniu inšpekcií rôznych prístavných a colných úradov ako aj možnostiam elektronického prenosu administratívnych dokumentov bez toho, aby tým bola narušená činnosť colných úradov v boji proti zločinu.

1.11. EHSV vyzýva Komisiu, aby sa ďalej zaoberala možnosťou uznať rovnaké prednostné práva aj pre lode, ktoré vykonávajú plavbu medzi dvoma prístavmi EÚ a pritom sa zastavia v prístave tretej krajiny. Podľa lodiarskych organizácií by výhody vnútorného námorného priestoru bez prekážok mohol využiť značný počet lodí.

1.12. Prijatie angličtiny za spoločný jazyk námornej dopravy podľa vzoru leteckej dopravy by zjednodušilo administratívne postupy a formality.

2. Oznámenie a akčný plán Komisie

2.1. Každý druh dopravy by mal rovnakou mierou zaručovať voľný pohyb osôb a tovarov. Výhody jednotného trhu treba zrealizovať prijatím opatrení, ktoré umožnia dosiahnuť tento cieľ. Námorná doprava v súčasnosti nepožíva rovnaké výsady ako pozemná doprava. Formalít, administratívnej záťaže a rôznych inšpekcií je toľko, že odrádzajú od využívania námornej dopravy na prepravu tovarov v rámci Európskej únie.

2.2. Komisia sa vo svojom dokumente zaoberá problémom postupov pri námornej doprave, ktorá aj v prípade prepravy tovarov Spoločenstva vo voľnom pohybe medzi dvoma prístavmi v rámci EÚ podlieha špecifickým colným a dopravným pravidlám, fytoveterinárnym predpisom a rôznym formalitám.

2.3. Treba pripomenúť, že Rada už v roku 2006, a následne aj v roku 2007, nabádala k využívaniu príbrežnej námornej dopravy. V oznámení sa poukazuje aj na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z konca roku 2006, ktorý pre námornú dopravu požadoval zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach.

2.4. V strednodobom preskúmaní bielej knihy o dopravnej politike Komisia oznámila vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok. Tento postoj bol potvrdený v modrej knihe o integrovanej politike námornej dopravy. Je to v súlade so stratégiou zjednodušovania právnych predpisov a s politikou zlepšovania právnych predpisov.

2.5. Príbrežná námorná doprava (Short Sea Shipping = SSS) môže prispieť k skvalitneniu ponuky, keďže lode produkujú menej znečisťujúcich látok na tonu prepravených tovarov, spôsobujú menšie externé náklady a znižujú preťaženosť cestnej dopravy.

2.6. Využitie tejto dopravy vo väčšej miere by Spoločenstvu pomohlo dosiahnuť ciele týkajúce sa znižovania emisií CO2 v období po skončení platnosti Kjótskeho protokolu.

2.7. Systém VTS/VTMIS (Vessel Traffic Services/Vessel Traffic Information and Management Systems = Služby lodnej dopravy/riadiace a informačné systémy námornej dopravy), ktorý využíva systém AIS (Automatic Identification System = Automatický identifikačný systém), je spolu so systémom LRIT (Long-Range Identification and Tracking of Ships = Systém na identifikáciu a sledovanie lodí na veľké vzdialenosti) súčasťou budúceho elektronického námorného prostredia pre prepravu tovarov a plavbu. Využívanie tejto technológie v rámci integrovaného systému monitorovania a kontroly v budúcnosti zvýši schopnosť monitorovať lodnú premávku.

2.8. Akčný plán Komisie obsahuje 11 opatrení, z ktorých 3 sú krátkodobé, 4 strednodobé a 4 sú odporúčania členským štátom.

2.9. Medzi projekty, ktoré by sa mali zrealizovať do roku 2009, patria tieto krátkodobé projekty:

—	zjednodušenie colných formalít pre plavidlá plaviace sa len medzi prístavmi Európskej únie,

—	usmernenia pre urýchlenie kontrol dokladov týkajúcich sa živočíšnych a rastlinných výrobkov, ktoré sa vykonávajú v prístavoch EÚ,

—	smernica na racionalizáciu dokumentov požadovaných rôznymi legislatívnymi orgánmi.

2.10. Plán obsahuje tieto strednodobé projekty, ktoré by mali byť predložené v roku 2010:

—	zjednodušenie administratívnych formalít pre plavidlá plaviace sa medzi prístavmi EÚ, ktoré vplávajú do prístavu v tretej krajine alebo v zóne voľného obchodu,

—	posilnenie možnosti prenášať údaje elektronicky,

—	jednotné kontaktné miesto („jedna vnútroštátna priehradka“),

—	zjednodušenie pravidiel o preprave nebezpečného tovaru po mori.

2.11. Štyri dlhodobé opatrenia vo forme odporučení sú:

—	koordinácia administratívnych kontrol s cieľom skrátiť čas pohybu plavidiel v prístavoch,

—	zjednodušenie administratívnej komunikácie,

—	vydávanie osvedčení o oslobodení od povinnosti poskytovať služby lodivoda,

—	racionalizácia prevádzky a priestoru v prístavoch.

3. Pripomienky EHSV

3.1. EHSV vyslovuje jednoznačnú všeobecnú spokojnosť s návrhom akčného programu Komisie až na niekoľko kritických pripomienok, ktoré vyjadrí v tomto stanovisku. Projekt vytvorenia európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok Európsky hospodársky a sociálny výbor už ocenil a teraz opätovne zdôrazňuje svoju podporu tejto iniciatíve.

3.2. Na návrhu plánu sa odrazili ťažkosti, ktoré spôsobujú členské štáty pri uplatňovaní komplexnej a jasnej regulácie v oblasti dobudovania vnútorného trhu. Najväčšie prekážky spočívajú v nadbytočných colných postupoch, nedostatočnej koordinácii inšpekcií a kontrol príslušných úradov členských štátov, nedostatku elektronickej komunikácie a interoperabilných systémov. EHSV žiada Komisiu, aby čo najskôr zjednodušila colné formality a administratívne postupy pre plavidlá plaviace sa výlučne medzi prístavmi EÚ ako rozhodujúce faktory vytvorenia európskeho námorného priestoru bez prekážok.

3.3. Zjednodušenie colných formalít pre plavidlá plaviace sa výlučne medzi prístavmi EÚ je nevyhnutné pre vytvorenie európskeho námorného priestoru bez prekážok. Návrh na zmenu a doplnenie colného kódexu Spoločenstva by bol vyriešil tieto problémy, ale vzhľadom na jeho poslednú úpravu výbor navrhuje, aby právny základ vnútorného námorného priestoru bol začlenený do technického dokumentu vykonávacích predpisov nového kódexu. V tomto dokumente je potrebné uviesť, že výhradne na účel voľného pohybu tovarov Spoločenstva budú do vnútorného námorného priestoru patriť aj tovary Spoločenstva nachádzajúce sa na palubách lodí plaviacich sa medzi dvoma prístavmi EÚ.

3.4. Väčšina navrhovaných opatrení vlastne len nabáda členské štáty, aby prijali pozitívne opatrenia na zlepšenie a zjednodušenie administratívneho rámca, hoci potrebné by boli oveľa prísnejšie a záväznejšie iniciatívy.

3.5. Zdá sa však, že dokument, ktorý Komisia navrhuje, sa príliš zameriava len na jeden z troch pilierov Lisabonskej stratégie, teda na ekonomický pilier. Podľa názoru výboru by bolo vhodné tieto záujmy lepšie vyvážiť inými základnými aspektmi, teda sociálnym a environmentálnym rozmerom.

3.6. EHSV podporuje iniciatívy zamerané na zlepšenie normatívneho a regulačného rámca jednotného trhu pod podmienkou, že tieto opatrenia nebudú mať dosah na bezpečnosť občanov, pracovníkov a životné prostredie a neohrozia zamestnanosť. Pri niektorých navrhovaných opatreniach (akým je napríklad aj opatrenie o osvedčeniach o oslobodení od povinnosti poskytovať služby lodivoda) sa táto hrozba zdá byť celkom reálnou.

3.7. Námorná doprava umožňuje prepravu veľkých objemov tovarov pri priaznivých hodnotách emisií CO2 na tonu prepraveného tovaru na kilometer. Toto odvetvie okrem toho poskytuje veľký priestor na zlepšenia prostredníctvom vývoja nových technológií pre lodné motory, využívania čistejších palív a znižovania rýchlosti plavby. Znížením čakacích lehôt v prístavoch, ktoré spôsobuje zbytočná administratíva, sa zvýši množstvo vybavených plavidiel v prístavoch, čím sa zvýši účinnosť, znížia sa náklady a prispeje sa k dosiahnutiu cieľov zníženia skleníkových plynov a bezpečnej a trvalo udržateľnej mobility (3). Tým sa zvýši atraktivita dopravy v rámci námorného priestoru bez prekážok a podporí sa druh dopravy priaznivej voči životnému prostrediu.

3.8. EHSV už vyjadril svoju podporu programu Marco Polo II, ktorý je zameraný na zníženie dopravnej preťaženosti cestných komunikácií, zlepšenie environmentálnej výkonnosti dopravného systému, na posilnenie intermodálnej prepravy presunutím očakávaného ročného nárastu medzinárodnej kamiónovej dopravy na príbrežnú námornú dopravu, železničnú alebo vnútrozemskú vodnú dopravu. Tento akčný plán dopĺňa širšiu stratégiu, ktorá zahŕňa realizáciu projektu námorných diaľnic. Sfunkčnením európskeho satelitného navigačného systému Galileo sa táto stratégia ešte zjednoduší.

3.9. Navrhované opatrenia na zjednodušenie administratívnych postupov vychádzajú z osvedčenej a pozitívnej praxe EÚ preskúmať potrebu a účinnosť neaktuálnych pravidiel Spoločenstva alebo analyzovať prax a národné pravidlá, ktoré sú v rozpore so zásadami Zmluvy o ES.

4. Konkrétne pripomienky Krátkodobé opatrenia

4.1. Smernica

4.1.1. Navrhovaná smernica určite nie je tým najdôležitejším opatrením medzi opatreniami uvedenými v akčnom pláne. Táto smernica zrušuje platnú smernicu 2002/6/ES a umožňuje zjednodušenie postupov prostredníctvom troch hlavných inovácií: používaním existujúceho európskeho formuláru (s cieľom vyhnúť sa nadmiere dokumentov) ako alternatívy k formuláru podľa dohovoru FAL Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) z 9. apríla 1965 a revidovaného v júli 2005, využívaním systémov elektronického zasielania, stanovením jedného úradu na zasielanie všetkých požadovaných deklarácií a dokumentov.

4.1.2. EHSV súhlasí s návrhom smernice, ktorá umožňuje jednoduchými prostriedkami zjednodušiť prácu kapitánov a prevádzkovateľov námorných plavidiel. Odporúča, aby toto zjednodušenie nemalo negatívny dosah na súčasnú úroveň opatrení na ochranu zdravia a životného prostredia, hlavne pokiaľ ide o predpisy o lodnom odpade a zvyšku nákladu.

4.2. EHSV sa nazdáva, že by bolo potrebné lepšie stanoviť usmernenia pre urýchlenie kontrol dokladov týkajúcich sa živočíšnych a rastlinných výrobkov prepravovaných medzi európskymi prístavmi. Šírenie pandémií, akými sú vtáčia a prasacia chrípka, spôsobuje veľké znepokojenie verejnej mienky na celom svete, a preto sú potrebné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti. Sledovateľnosť pôvodu výrobkov má zásadný význam pre vymedzenie prípadných ohnísk, a preto z navrhovaných opatrení musí jasne vyplývať, že v žiadnom prípade nespôsobia oslabenie platných predpisov.

5. Konkrétne pripomienky Strednodobé opatrenia

5.1. Časť námornej dopravy tvoria plavidlá plaviace sa medzi dvoma alebo viacerými prístavmi EÚ, ktoré vplávajú do jedného alebo niekoľkých prístavov v tretej krajine alebo vo voľnej zóne. EHSV sa domnieva, že je potrebné zjednodušiť administratívne požiadavky kladené na tieto plavidlá. Rozvoj vesmírnych technológií lokalizácie a sledovania a postupné zlepšovanie systémov elektronickej identifikácie tovarov Spoločenstva môžu zaručiť bezpečnosť pôvodu a zároveň prevádzkovateľom plavidiel významne znížiť časy a náklady.

5.2. Posilnenie systémov elektronického prenosu údajov (e-maritime), dokonale kompatibilného so systémom nového Colného kódexu Spoločenstva, ktorý bude využívať systém elektronickej colnice, čo je ostatne stanovené rozhodnutím č. 70/2008/ES, patrí medzi riešenia, ktoré EHSV navrhuje na zvýšenie kvality života občanov a zníženie zbytočnej a škodlivej byrokracie.

5.3. Očakáva sa tiež jednotné kontaktné miesto. Pýtame sa však, prečo nebolo vytvorené už dávno. EHSV rozhodne podporuje tento návrh a vyzýva členské štáty, aby urýchlene prijali potrebné opatrenia.

5.4. Zjednodušenie pravidiel o preprave nebezpečného tovaru. Existujúce pravidlá ukladajú oveľa viac formalít pre nebezpečný tovar prepravovaný multimodálnou dopravou než tovar prepracovaný jedným druhom dopravy. Námorná doprava je stále častejšie súčasťou multimodálneho dopravného reťazca. V porovnaní s menej modálnymi alternatívnymi riešeniami ako napríklad cestnou dopravou je teda znevýhodnená. To odrádza od využívania lodí. Pri prísnom dodržaní osobitnej úrovne bezpečnosti pre námornú dopravu by podľa EHSV mohli byť prijaté niektoré opatrenia, najmä pokiaľ ide o lode ro-ro (Roll-on/roll-off), ktoré prepravujú dopravné prostriedky, ktoré už dodržujú predpisy podľa smernice o preprave nebezpečného tovaru alebo dohovoru ADR o medzinárodnej preprave z 30. septembra 1957.

6. Konkrétne pripomienky Ďalšie opatrenia, ktoré by sa mali prijať následne formou odporučení

6.1. Koordinácia administratívnych kontrol. V duchu jednotného kontaktného miesta by prístavné, colné a policajné orgány mali zosúladiť a naplánovať spoločné kontroly podľa možnosti v rovnakom čase alebo v termínoch veľmi blízkych. Toto opatrenie by ušetrilo veľa času, ktorý by sa dal využiť na vykládku, keďže v niektorých členských štátoch sa vykládka povoľuje až po absolvovaní všetkých kontrol. EHSV tento návrh rozhodne podporuje.

6.2. Uľahčiť komunikáciu medzi administratívami. V tomto návrhu sa hovorí o veľmi delikátnom probléme: používanie jedného spoločného jazyka pre námornú dopravu. Komisia elegantne navrhuje, aby sa susediace krajiny dohodli na používaní určitého spoločného jazyka alebo angličtiny. Prekonáva tradičnú diplomatickú zdržanlivosť a zdôrazňuje význam tejto voľby pre praktické účely. Tento návrh je rozumný a účelný. EHSV sa však nazdáva, že podobne ako v leteckej doprave aj v námornej doprave by sa mal používať jeden spoločný jazyk, a to nielen z hospodárskeho ale aj bezpečnostného hľadiska. Medzinárodná výzva o pomoc je Mayday, a v medzinárodnom rádiofonickom styku by sa teda mala tiež používať angličtina. Na uľahčenie porozumenia by sa mohol používať elektronický prekladateľ, ktorý by dokázal do príslušných jazykov preložiť rôzne tlačivá a formuláre, ktoré treba vyplniť pri každej vykládke.

6.3. Vydávanie osvedčení o oslobodení od povinnosti poskytovať služby lodivoda. EHSV žiada tento návrh dobre zvážiť, pretože ho nepokladá ani za užitočný ani za primeraný. Povolanie prístavných lodivodov si vyžaduje maximálnu profesionálnosť a jeho základom sú každodenné skúsenosti získané v danom prístave, ktorého splavnosť sa môže náhle zmeniť v dôsledku prúdov, prílivu a odlivu, poveternostných podmienok a hustoty premávky. Časová úspora by nebola výrazná a ušetrené náklady by sa preniesli na potrebné bezpečnostné opatrenia. EHSV vyzýva Komisiu, aby prehodnotila návrh a preverila s organizáciami lodivodov ako najlepšie zlepšiť túto službu bez toho, aby došlo k zníženiu bezpečnosti.

6.4. Racionalizácia dopravných tokov a priestoru. EHSV sa domnieva, že tu ide o opatrenie uplatniteľné v rámci konkurencie medzi jednotlivými námornými a prístavnými orgánmi. Prístavné orgány by mali dôkladne zvážiť, či je nutné znevýhodňovať stredné a malé plavidlá. Keďže lepšie služby pritiahnu viacej lodí, je zrejmé, že každý orgán schváli plán potrebných investícií na zvýšenie efektivity vlastného prístavu. Rada to je však v každom prípade rozumná.

6.5. EHSV sa napokon nazdáva, že tento návrh Komisie je potrebné čo najrýchlejšie zrealizovať a žiada, aby oddelenia, ktoré sa budú zaoberať realizáciou programu príbrežnej dopravy, boli doplnené o potrebných pracovníkov, ktorých stavy boli napriek významu tejto témy nevysvetliteľne znížené.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. ES C 48, 21.2.2002, s. 122, Ú. v. EÚ C 294, 25.11.2005, s. 25, Ú. v. EÚ C 168, 20.7.2007, s. 50.

(2) Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 45 – 48.

(3) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 20 – 24 . – spravodajkyňa: pani Bredima.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/136

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov: Správa Komisie v súlade s článkom 3 smernice 2001/77/ES, článkom 4 ods. 2 smernice 2003/30/ES a o vykonávaní akčného plánu EÚ o biomase, KOM(2005) 628“

[KOM(2009) 192 v konečnom znení]

(2010/C 128/26)

Európska komisia sa 24. apríla 2009 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Správu o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov: Správu Komisie v súlade s článkom 3 smernice 2001/77/ES, článkom 4 ods. 2 smernice 2003/30/ES a o vykonávaní akčného plánu EÚ o biomase, KOM(2005) 628“

KOM(2009) 192 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 12. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) prijal 97 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 4 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Závery a odporúčania

1.1. EHSV je presvedčený, že klimatické zmeny sú jednu z najväčších hrozieb pre životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo, ktorým svet čelí, a že iba bezodkladné a zodpovedné opatrenia všetkých krajín môžu obmedziť ich dôsledky. Európska únia a jej členské štáty by však mali byť aj naďalej hybnou silou ambicióznej politiky v oblasti potláčania klimatických zmien. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie by mohlo byť jedným z hlavných nástrojov na znižovanie emisií skleníkových plynov a na zaistenie energetickej nezávislosti a bezpečnosti dodávok energie v Európe.

1.2. Výbor sa obáva, že sa EÚ nepodarí dosiahnuť ciele stanovené smernicami 2001/77/ES a 2003/30/ES na rok 2010, a vyzýva členské štáty, aby prijali zodpovedné opatrenia a vynaložili všetko úsilie na dosiahnutie dohodnutých cieľov do roku 2010.

1.3. EHSV zdôrazňuje potrebu jednotnej dlhodobej stratégie EÚ v oblasti energetiky. Trh s elektrickou energiou navyše potrebuje stabilný a predvídateľný dlhodobý regulačný rámec.

1.4. Odvetvie obnoviteľných zdrojov energie poskytne mnoho príležitostí na regionálny rozvoj a vznik nových pracovných miest v Európe.

1.5. Okrem toho by malo byť k dispozícii lepšie hodnotenie dodatočného finančného tlaku na rozpočty domácností.

1.6. Poľnohospodári a malé a stredné podniky by v odvetví obnoviteľných zdrojov energie mohli zohrávať kľúčovú úlohu.

1.7. Výbor opakuje, že v odvetví dopravy by sa hlavnou prioritou mala stať energetická účinnosť, po ktorej by mohlo nasledovať využívanie biopalív, ak bude takáto metóda výroby udržateľná.

1.8. V záujme naplnenia svojich cieľov by členské štáty mali rozšíriť škálu technológií využívaných v odvetví dopravy o nové motory, viac investovať do alternatívnych pohonných hmôt ako je druhá a tretia generácia biopalív a podporiť ďalší výskum a vývoj.

1.9. Na integrované posúdenie potenciálu biopalív, a zároveň aby sa predišlo využívaniu hodnotnej poľnohospodárskej pôdy a oblasti so vzácnou biodiverzitou, EHSV navrhuje, aby každý členský štát vytvoril a dal k dispozícii mapu svojej krajiny, ktorá by zobrazovala územia vhodné na pestovanie energetických plodín.

1.10. Vzhľadom na obavy, že sa bude vyvíjať tlak na využívanie lesov, EHSV odporúča, aby sa dôležité kroky a rozhodnutia týkajúce sa biomasy využívanej na výrobu energie prijali až po zavedení vhodného monitorovacieho systému.

1.11. Komisia by mala zvážiť vyčlenenie primeraného objemu finančných prostriedkov na zvyšovanie povedomia verejnosti a osvetu medzi občanmi EÚ o problematike energie. Ďalšie financovanie by malo byť poskytnuté na zabezpečenie dostatku odborníkov v oblasti energetickej účinnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Treba navrhnúť a opakovane požadovať, aby rozpočtové finančné prostriedky vyčlenené na výskum a vývoj v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov boli zachované a zvýšené aj napriek finančnej kríze, ktorá postihuje členské štáty a EÚ, pretože inak hrozí, že v krátkom čase dôjde k úplnej strate nezávislosti voči ostatným veľmociam.

1.12. Pri ďalšej správe o pokroku by Európska komisia mala zvážiť možnosť monitorovania a podávania správ o nakladaní so zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a o ich recyklácii na konci ich životnosti.

2. Úvod

2.1. Komisia prijala 24. apríla 2009 svoje oznámenie KOM(2009) 192 v konečnom znení na tému „Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“, ktorú sprevádzal podrobnejší pracovný dokument Komisie SEC(2009) 503 v konečnom znení. „Oznámenie znovu pripomína európsky politický rámec pre energiu z obnoviteľných zdrojov: význam energie z obnoviteľných zdrojov pre dosiahnutie našich cieľov v oblasti klimatických zmien a udržateľnosti, zvýšenie bezpečnosti našich dodávok energie a rozvoj inovatívneho odvetvia energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom vytvárať pracovné miesta a prosperitu v Európe“.

2.2. Európska komisia stanovila v smerniciach 2001/77/ES a 2003/30/ES ciele týkajúce sa podielu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a podielu energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, ktoré majú byť splnené do roku 2010. Tieto smernice vyžadujú, aby členské štáty EÚ predkladali ročné správy, ktoré budú obsahovať analýzu pokroku v dosahovaní ich národných orientačných cieľov a aby Európska komisia preskúmala pokrok každé dva roky. Okrem toho sa v roku 2005 prijal akčný plán o biomase (1), ktorého cieľom bolo upriamiť pozornosť členských štátov na osobitnú potrebu rozvíjať európske zdroje biomasy.

2.3. Členské štáty si mohli podľa vlastného výberu zvoliť podporný mechanizmus na dosiahnutie svojich cieľov.

2.4. Posledná správa o pokroku hovorí o slabých výsledkoch za ostatné dva roky, keďže iba dva členské štáty už splnili svoje ciele. Potvrdzuje predchádzajúcu analýzu, z ktorej vyplýva, že EÚ pravdepodobne nedosiahne ciele stanovené na rok 2010. EÚ by namiesto stanovených 21 % mohla dosiahnuť 19 % podiel spotreby energie z obnoviteľných zdrojov a namiesto 5,75 % podielu 4 % podiel v prípade energie z obnoviteľných zdrojov v doprave.

2.5. Správa skúma príčiny a vysvetľuje, že nová smernica o energii z obnoviteľných zdrojov (2009/28/ES) (2), schválená ako súčasť balíka opatrení v oblasti energetiky a klimatických zmien, rieši všetky obavy zdôraznené v správe a poskytuje stabilný základ na odstránenie prekážok a zrýchlenie rastu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov počas nasledujúcich 10 rokov.

3. Dokumenty Komisie

3.1. Energia z obnoviteľných zdrojov pre odvetvie elektrickej energie

3.1.1. Oznámenie Komisie poskytuje informácie o správach o pokroku a zameriava sa na údaje z rokov 2004 až 2006 pre elektrickú energiu a z roku 2007 pre biopalivá.

3.1.2. Údaje hovoria, že v roku 2006 pochádzalo 15,7 % konečnej spotreby elektrickej energie v EÚ z obnoviteľných zdrojov v porovnaní s 14,5 % v roku 2004. Cieľový podiel 21 % sa nepodarí dosiahnuť bez ďalšieho vynaloženia značného úsilia. Iba dve krajiny (Maďarsko a Nemecko) dosiahli svoj cieľ na rok 2010, šesť členských štátov dosiahlo väčší pokrok na ceste k cieľom na rok 2010, ako bol európsky priemer, ale v siedmych krajinách sa pokrok zastavil, alebo podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov dokonca klesol.

3.1.3. Výber použitých technológií bol obmedzený. Najväčší nárast nastal vo využívaní pevnej biomasy a veternej energie.

3.1.4. Rozdielne rýchlosti napredovania sú dôsledkom využívania 27 rôznych podporných programov skladajúcich sa z rôznych nástrojov politiky, vrátane: sadzieb za dodávku do siete, prémiových systémov, ekologických osvedčení, daňových výnimiek, povinností pre dodávateľov palív, politiky verejného obstarávania a výskumu a vývoja. Nejednotnosť, náhle zmeny v politike a rozpočet brzdia rozvoj projektov v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

3.1.5. Hlavné problémy z hľadiska vykonávania sa vyskytli v oblasti administratívnych prekážok a prístupu k sieti: nedostatočná kapacita siete, netransparentné postupy na získanie pripojenia k sieti, vysoké náklady na pripojenie a dlhé lehoty na získanie povolenia na pripojenie k sieti. Príčinou týchto hlavných prekážok sú častejšie obmedzenia administratívnych a iných zdrojov ako technologické bariéry.

3.1.6. Navyše v niektorých členských štátoch náklady na pripojenie k sieti a jej rozšírenie, ako aj systém poplatkov niektorých prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav stále uprednostňujú etablovaných výrobcov a diskriminujú nových, často decentralizovaných a menších výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, čo brzdí vytváranie pracovných miest a rast na miestnej a regionálnej úrovni.

3.1.7. Režim záruky pôvodu sa ešte stále nezaviedol v úplnom rozsahu vo všetkých členských štátoch, pretože sa vyskytli problémy so spoľahlivosťou a dvojitým účtovaním, ako aj riziko uvádzania tej istej energie na účtoch dvoch rozličných skupín spotrebiteľov. Tým sa vo všeobecnosti oslabil spotrebiteľský trh s elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov.

3.2. Energia z obnoviteľných zdrojov pre odvetvie dopravy

3.2.1. Smernicou o energii z obnoviteľných zdrojov v doprave (smernica 2003/30/ES) sa od členských štátov vyžadovalo, aby stanovili ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov nahrádzajúcej benzín a naftu v doprave v rokoch 2005 a 2010, pričom za počiatočné hodnoty si zvolia referenčné hodnoty 2 %, resp. 5,75 %. Zo správy o pokroku z januára 2007 (3) vyplývalo, že v roku 2005 dosiahli v EÚ biopalivá podiel 1 %, pričom iba Nemecko a Švédsko dosiahli referenčné cieľové hodnoty.

3.2.2. Podľa správ členských štátov tvorili biopalivá v roku 2007 8,1 Mtoe (2,6 %) z celkovej spotreby palív v doprave v EÚ. V roku 2007 predstavoval podiel bionafty v doprave 6,1 Mtoe alebo 75 % palív z obnoviteľných zdrojov, z čoho 26 % pochádzalo z dovozu. Bioetanol predstavoval 24 Mtoe alebo 15 %, z čoho 31 % sa doviezlo. Ostávajúcich 10 % predstavoval čistý rastlinný olej spotrebovaný v Nemecku, Írsku a Holandsku a bioplyn používaný vo Švédsku.

3.2.3. Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo boli v rokoch 2006 a 2007 naďalej najväčšími spotrebiteľmi biopalív, keď spotrebovali 87 % a 81 % celkového objemu biopalív v EÚ. Využívanie energie z iných obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy nebolo uvedené. Používanie vodíka z akéhokoľvek zdroja ostáva na zanedbateľnej úrovni a elektrická energia z obnoviteľných zdrojov sa v cestnej doprave používa len v malej miere.

3.2.4. Čistý dovoz bioetanolu vzrástol zo 171 ktoe v roku 2005 na 397 ktoe v roku 2007 a podiel tuzemskej výroby bionafty klesal. Obchodná bilancia EÚ v oblasti bionafty sa zmenila z pozitívnych hodnôt v roku 2005 (vyviezlo sa 355 ktoe) na negatívne hodnoty v roku 2007 (doviezlo sa 1,8 Mtoe bionafty). Jednou z hlavných príčin tejto zmeny bol lacnejší metylester sójového oleja zo Spojených štátov amerických a etanol vyrábaný z cukrovej trstiny v Brazílii a Argentíne.

3.2.5. Daňové zvýhodnenia a povinnosti v oblasti biopalív sú dvoma najčastejšími nástrojmi, ktoré členské štáty používajú na podporu využívania biopalív. V rokoch 2005 – 2006 používali všetky členské štáty, s výnimkou Fínska, oslobodenie od spotrebnej dane ako hlavné podporné opatrenie, kým povinnosť využívať biopalivá uplatňovali iba 3 krajiny. Od roku 2007 prijala viac ako polovica členských štátov záväzky vyrábať palivá zmiešané s určitým biopalivom, vo väčšine prípadov spojené s čiastočným, aj keď postupne narastajúcim zdaňovaním. Niektoré krajiny používajú mechanizmus kvót a verejných ponúk.

3.2.6. Niektoré členské štáty okrem toho podporujú biopalivá osobitnými opatreniami. Medzi tieto nástroje politiky patria opatrenia v poľnohospodárstve (napr. výroba krmív) a v priemysle, kde sa uskutočňujú nevyhnutné kroky na získanie medziproduktu a konečného produktu, opatrenia týkajúce sa distribúcie biopalív, nákup a udržiavanie automobilov a ostatných vozidiel využívajúcich biopalivá.

3.3. Vplyv na hospodárstvo a životné prostredie

3.3.1. Z ekonomického hľadiska prispelo zvýšené používanie biopalív k bezpečnosti dodávok tým, že sa v EÚ znížila závislosť na fosílnych palivách a spestrila sa škála dostupných palív.

3.3.2. Odvetvia výroby biomasy a biopalív prispeli tiež k hospodárstvu EÚ vytvorením dodatočných pracovných miest. V roku 2005 bolo v oblasti využívania biomasy mimo siete zamestnaných 600 000 osôb, pričom biomasa v rámci siete a biopalivá prispeli vyše 100 000 pracovnými miestami a odvetvie bioplynu približne 50 000 pracovnými miestami. Poľnohospodárstvo a lesníctvo navyše zohrávajú dôležitú úlohu pri dodávke palív pre technológie na využívanie biomasy.

3.3.3. Čisté zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ vďaka biopalivám umiestneným na trh a spotrebovaným v rokoch 2006 a 2007 predstavovalo 9,7 resp. 14,0 Mt ekvivalentu CO2. Naznačuje to, že väčšina spotreby biopalív v EÚ sa dosiahla prostredníctvom opätovného využitia krátkodobo ladom ležiacej poľnohospodárskej pôdy alebo prostredníctvom spomaľovania tempa zanechávania obrábania pôdy v EÚ.

3.3.4. V iných odvetviach je zavedenie biopalív aj naďalej nákladnejšie ako iné technológie na zníženie emisií CO2, avšak vzhľadom na súčasné technológie ostáva jedným z dostupných riešení ako obmedziť nárast emisií CO2 v odvetví dopravy.

3.4. Konania vo veci porušenia právnych predpisov

3.4.1. Od roku 2004 Komisia začala voči členským štátom 61 právnych konaní kvôli nedodržaniu ustanovení smernice 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu elektrickej energie. Z týchto 61 prípadov sa zatiaľ nevyriešilo 16. Na základe smernice 2003/30/ES o energii z obnoviteľných zdrojov v doprave Komisia od roku 2005 začala voči členských štátom 62 právnych konaní kvôli nedodržaniu ustanovení smernice, z ktorých mnohé sa týkali neplnenia vykazovacej povinnosti alebo skutočnosti, že členské štáty nestanovili národné ciele v súlade s referenčnými hodnotami uvedenými v smernici.

3.5. Energia z obnoviteľných zdrojov používaná pri vykurovaní a chladení

3.5.1. Toto odvetvie je zodpovedné za približne 50 % celkovej konečnej spotreby energie a 60 % celkovej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. Odvetviu dominuje biomasa, používa sa však aj solárna termálna a geotermálna energia.

3.5.2. Biomasu možno využívať na výrobu tepla a elektrickej energie, ako aj vo forme biopaliva ako pohonnú hmotu v doprave. Z tohto dôvodu sa v EÚ v roku 2005 vytvoril akčný plán o biomase obsahujúci 33 opatrení, v ktorom sa zdôraznila potreba koordinácie politiky. Z rovnakého dôvodu sa táto správa zaoberá pokrokom v odvetví biomasy.

3.5.3. Medzi problémy v oblasti rastu využívania biomasy patria administratívne a netrhové bariéry, ako potreba jasnejšej a harmonizovanej definície pojmov a problematických miest vyplývajúca z dlhých a právne komplikovaných postupov na udeľovanie povolení.

3.5.4. V rámci členských štátov EÚ ešte stále existuje niekoľko administratívnych bariér, ktoré bránia rozvoju zariadení na výrobu energie z biologických zdrojov. Komisia vypracovala štúdiu zameranú na referenčné porovnávanie povolení na výrobu energie z biologických zdrojov, pričom analyzovala čas potrebný na ich získanie v EÚ a faktory ovplyvňujúce úspech alebo neúspech žiadosti o povolenie.

4. Všeobecné pripomienky

4.1. EHSV víta oznámenie Komisie, ktoré zdôrazňuje neustálu potrebu nového a prísnejšieho právneho rámca, vrátane priebežného monitorovania a vykazovania. Niektoré zistené prekážky boli už zohľadnené pri vypracovávaní novej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a usmernení pre národné akčné plány.

4.2. EHSV opakuje, že plne podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, a že si je vedomý toho, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska bude na splnenie odvážnych cieľov Rady (zníženie emisií CO2 o 60 – 80 %, väčšia sebestačnosť pokiaľ ide o zásobovanie energiou) potrebné dosiahnuť oveľa väčší podiel energie z obnoviteľných zdrojov než je 20-percentný cieľ stanovený na rok 2020 (4).

4.3. EHSV zdôrazňuje potrebu jednotnej dlhodobej stratégie EÚ v oblasti energetiky.

4.4. Na dosiahnutie cieľov Spoločenstva týkajúcich sa nárastu podielu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov bude potrebné získať prostredníctvom zvyšovania povedomia a osvety verejnú podporu. Dôležitú úlohu by preto mohli zohrávať národné programy na podporu rozvoja odvetvia obnoviteľných zdrojov energie.

4.5. Odvetvie obnoviteľných zdrojov energie poskytuje mnoho príležitostí na vytváranie nových pracovných miest v Európe. Štúdia WWF s názvom „Low carbon jobs for Europe“ (Pracovné miesta prispievajúce k zníženiu emisií oxidu uhličitého v Európe) (5) ukazuje, že najmenej 3,4 milióna pracovných miest v Európe je priamo spojených s energiou z obnoviteľných zdrojov, udržateľnou dopravou a energeticky účinnými tovarmi a službami.

4.6. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov často závisí od miestnych a regionálnych malých a stredných podnikov a poľnohospodárov. Investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov na regionálnej a miestnej úrovni sú významnou príležitosťou na rast a zamestnanosť v členských štátoch a ich regiónoch. EHSV odporúča prijať opatrenia v oblasti regionálneho rozvoja, povzbudzuje výmenu osvedčených postupov vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov medzi miestnymi a regionálnymi rozvojovými iniciatívami a podporuje využívanie prostriedkov EÚ v tejto oblasti.

4.7. V ostatných rokoch Komisia vyčlenila v rámci šiesteho a siedmeho rámcové programu značné finančné prostriedky na rozvoj druhej generácie technológií pre biopalivá (6). V rámci programu Inteligentná energia pre Európu II sa tiež identifikovali osvedčené postupy s cieľom podporovať energiu z biologických zdrojov v členských štátoch EÚ. EÚ by v súčasnosti mala presunúť svoju pozornosť od inovatívnych príkladov k čo najúčinnejšiemu znásobovaniu osvedčených postupov (7).

4.8. Je nevyhnutné financovať výskum nových motorov a druhej generácie biopalív a ďalších pohonných hmôt z obnoviteľných zdrojov a rovnako sa odporúča prijať opatrenia na zlepšenie prístupu na trh s alternatívnymi pohonnými hmotami (8).

4.9. V ďalších správach o pokroku by Európska komisia mala tiež objasniť možnosti nakladania so zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a ich recyklácie na konci ich životnosti. Dobrým príkladom v tejto oblasti je činnosť združenia PV Cycle, ktoré zaviedlo dobrovoľný program na zber a recykláciu fotovoltaických modulov na konci životnosti, berie zodpovednosť za moduly v priebehu celého hodnotového reťazca a vytvára nástroje na monitorovanie, vykazovanie a rozvoj osvedčených postupov v tejto oblasti.

5. Konkrétne pripomienky

5.1. Energia z obnoviteľných zdrojov pre odvetvie elektrickej energie

5.1.1. Výbor sa obáva, že EÚ pravdepodobne nedosiahne ciele, ktoré na rok 2010 stanovili dve spomínané smernice. Preto vyzývame členské štáty, aby prijali zodpovedné opatrenia a vynaložili všetko úsilie potrebné na dosiahnutie dohodnutých cieľov aj napriek tomu, že nie sú povinné. Ako zdôraznila Sternova správa, nečinnosť bude z dlhodobého hľadiska oveľa drahšia.

5.1.2. V súčasnosti existuje 27 rôznych národných podporných programov a hrozí, že členské štáty sa budú navzájom predbiehať v dosahovaní svojich cieľov, čo povedie k vyšším nákladom, než je nevyhnutné. Členské štáty by na to, aby splnili svoje ciele, mali rozšíriť škálu používaných technológií, podnecovať a podporovať viac výskumu a vývoja (9) a patričné vzdelávanie a odbornú prípravu (10). Dobrým príkladom rozvoja výskumu a vývoja so štátnou finančnou podporu je centrum IMEC v Belgicku (www.imec.be).

5.1.3. EHSV znovu zdôrazňuje potrebu spoločnej stratégie členských štátov v energetickej politike, ktorá by bola založená na analýze nákladov a výnosov. Mnohé orgány, vrátane EHSV, vyzvali EÚ k tomu, aby hovorila jedným hlasom. Pokiaľ sa však niektoré členské štáty budú zameriavať predovšetkým na svoje vlastné záujmy, európska energetická scéna bude aj naďalej slabšia, zraniteľnejšia a menej účinná ako by mohla byť. A čím je členský štát väčší, tým väčší bude jeho vplyv (11). Európska komisia predstavila v tejto súvislosti na konci júna usmernenia pre národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov (12), ktoré majú napomôcť spoločnému chápaniu využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

5.1.4. V záujme prekonania hlavných prekážok prístupu k sieti, ktoré správa odhalila, je potrebná intenzívna podpora integrácie rozvodných sietí energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj využívanie prechodných systémov uchovávania energie (napríklad akumulátorov) pri integrovanej výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. Čo sa týka administratívnych prekážok, členské štáty by sa mali vážne zamyslieť nad odporúčaním Komisie zriadiť „jeden administratívny orgán zodpovedný za všetky potrebné povolenia“, ktorý by fungoval transparentnejším spôsobom (13). Trh s elektrickou energiou navyše potrebuje stabilný a predvídateľný dlhodobý regulačný rámec a lepšiu harmonizáciu stimulačných programov jednotlivých členských štátov.

5.1.5. Náležitá implementácia režimu záruky pôvodu vo všetkých členských štátoch by mohla prispieť k nákladovo účinnejšiemu dosiahnutiu cieľa na európskej úrovni.

5.2. Energia z obnoviteľných zdrojov pre odvetvie dopravy

5.2.1. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že v iných odvetviach je zavedenie biopalív aj naďalej nákladnejšie ako iné technológie na zníženie emisií CO2, avšak nemôže súhlasiť s tým, že biopalivá ostávajú jedným z mála dostupných riešení, ako obmedziť nárast emisií CO2 v odvetví dopravy, pokiaľ nebudú vo všetkých členských štátoch náležite implementované programy podpory udržateľnej dopravy.

5.2.2. Energetická účinnosť v odvetví dopravy je nevyhnutná, pretože ak bude celkový dopyt po energii v doprave naďalej rásť, bude stále čoraz ťažšie dosiahnuť udržateľným spôsobom záväzný podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Výbor už viackrát poukázal na to, že tento problém treba riešiť politikou znižovania objemu dopravy a zmenou rozdelenia využívania jednotlivých druhov dopravy, ako aj politikou trhových stimulov, v prospech tých druhov, ktoré menej škodia klíme, ako napríklad mestská hromadná doprava a lodná doprava (4).

5.2.3. V súčasnosti sa európska výroba energie z obnoviteľných zdrojov pre odvetvie dopravy takmer výlučne obmedzuje na biopalivá, ktoré v roku 2007 pokrývali iba 2,6 % európskej potreby energie v odvetví dopravy. V stanovisku k správe Komisie o pokroku v oblasti biopalív (14) EHSV podporoval požiadavku prehodnotiť doterajšiu politiku a dôrazne sa zamerať na biopalivá druhej generácie. Zároveň je potrebné presadzovať a podporovať rozvoj transformačných technológií druhej generácie schopných zužitkovať suroviny pochádzajúce z tzv. „rýchlo rastúcich kultúr“, hlavne bylinných alebo drevných resp. z vedľajších poľnohospodárskych produktov, pričom sa treba vyhnúť používaniu cennejších poľnohospodársko-potravinárskych semien (15).

5.2.4. Aby sa predišlo využívaniu poľnohospodárskej pôdy a území s hodnotnou biodiverzitou pri výrobe biopalív, EHSV navrhuje, aby každý členský štát dal k dispozícii mapu svojho územia, ktorá by ukazovala oblasti vhodné na pestovanie energetických plodín. Toto opatrenie zároveň prispeje k lepšiemu odhadu potenciálu biopalív na európskej úrovni.

5.3. Vplyv na hospodárstvo a životné prostredie

5.3.1. Dokument Komisie o vplyve na hospodárstvo a životné prostredie je pomerne optimistický a zameriava sa prevažne na pozitívny vplyv biopalív, pričom prehliada ich dosah na ceny potravín. EHSV preto odporúča, aby využívanie poľnohospodárstva na výrobu kvalitných potravín malo prednosť pred jeho využívaním na výrobu energie, aby sa predišlo vysokým cenám potravín. Európska únia by mala podniknúť kroky na zlepšenie podpory kritérií trvalej udržateľnosti biopalív a rozvoja druhej a tretej generácie biopalív. Spustením programu certifikácie sa EÚ ujme vedenia v oblasti podpory udržateľných pestovateľských postupov (vrátane zmeny využívania pôdy a ochrany biodiverzity) v rámci svojho územia i mimo neho.

5.3.2. Dokument Komisie nehodnotí ekonomický a sociálny dosah využívania obnoviteľných zdrojov energie na rozpočet konečných spotrebiteľov.

5.4. Energia z obnoviteľných zdrojov používaná pri vykurovaní a chladení

5.4.1. V dôsledku využívania biomasy na výroby tepla a elektrickej energie, ako aj vo forme biopalív výbor očakáva silný tlak na využívanie lesov. Navyše fakt, že viac ako 70 štúdií (16) financovaných Európskou komisiou, ktoré sa týkajú odhadu celkových možností EÚ 27 krajín dosiahnuť ciele stanovené na rok 2020, sa navzájom značne líši (76 Mtoe až 480 Mtoe), prehlbuje naše znepokojenie v súvislosti so správou lesov a tlakom, ktorý sa na ich využívanie bude vyvíjať. Dôležité kroky a rozhodnutia týkajúce sa využívania biomasy na výrobu energie sa prijmú až po zavedení vhodného monitorovacieho systému. Výbor teda so záujmom očakáva plánovanú správu Komisie o udržateľnosti biomasy (17).

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) KOM(2005) 628, „Akčný plán o biomase“.

(2) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

(3) KOM(2006) 845, „Správa o pokroku v oblasti biopalív“.

(4) Stanovisko EHSV na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov“, Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 43 – 48.

(5) http://assets.panda.org/downloads/low_carbon_jobs_final.pdf.

(6) Správa uvádza sumu 109 miliónov EUR.

(7) BAP Driver – European Best Practice Report (Správa o osvedčených postupoch v Európe), dostupná na stránke: http://www.bapdriver.org/.

(8) Stanovisko EHSV na tému „Vývoj a podpora alternatívnych pohonných látok v cestnej doprave v Európskej únii“, Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 75 – 79.

(9) Stanovisko EHSV na tému „Riešenie problémov so zásobovaním ropou“, CESE 46/2009 (bod 5.8).

(10) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 15 – 19.

(11) Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 84 – 89.

(12) Rozhodnutie Komisie K(2009) 5174 – 1/30. 6. 2009.

(13) Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 60 – 64 (bod 4.7).

(14) Stanovisko EHSV na tému „Správa o pokroku v oblasti biopalív“, Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 34 – 43.

(15) Ú. v. EÚ C 162, 25.6.2008, s. 52 – 61.

(16) „Status of Biomass Resources Assessments“ (Stav hodnotení zdrojov biomasy), verzia 1, december 2008, http://www.eu-bee.com/.

(17) Článok 17 smernice 2009/28/ES.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/142

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o poplatkoch za bezpečnostnú ochranu letectva“

[KOM(2009) 217 v konečnom znení – 2009/0063 (COD)]

(2010/C 128/27)

Spravodajca: pán OPRAN

Rada sa 20. júla 2009 podľa článku 80, ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o poplatkoch za bezpečnostnú ochranu letectva“

KOM(2009) 217 v konečnom znení – 2009/0063 (COD).

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 12. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra 2009) prijal 130 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1. Odporúčania a návrhy

1.1. Výbor odporúča Európskemu parlamentu a Rade schváliť návrh smernice o poplatkoch za bezpečnostnú ochranu letectva vypracovaný Komisiou, aby členské štáty čo najrýchlejšie mohli uplatňovať navrhované moderné metódy a riešenia .

EHSV zároveň navrhuje, aby sa v záujme väčšej jasnosti a uľahčenia uplatňovania moderných metód a riešení navrhovaných Komisiou urobili nasledujúce opravy a zmeny :

1.2.1. Výbor navrhuje, aby pododsek „Nediskriminácia“ v časti 3 dôvodovej správy „Právne prvky návrhu“ zohľadňoval príspevok výrobcov lietadiel (vrátane výskumných a vývojových nákladov) k zvýšeniu bezpečnosti lietadiel, takže by potom mal nasledujúce znenie: „ Poplatky za leteckú bezpečnosť by mali byť spravodlivé a nemali by diskriminovať letecké spoločnosti, cestujúcich, ani letecký priemysel .“

1.2.2. Výbor navrhuje, aby sa odsek 1 článku 1 „Predmet úpravy“ návrhu smernice zmenil takto: „ Touto smernicou sa na úrovni EÚ ustanovujú spoločné zásady výpočtu a vyberania poplatkov za bezpečnostnú ochranu na všetkých letiskách Spoločenstva .“

1.2.3. Výbor navrhuje, aby odsek 2 článku 4 „Konzultácie“ mal takéto znenie Členské štáty zabezpečia, aby sa na každom letisku ustanovil výbor leteckých prevádzkovateľov. Výbor sa bude zúčastňovať na povinnom a pravidelnom postupe konzultácií medzi riadiacim orgánom letiska so zreteľom na prevádzku systému poplatkov za bezpečnostnú ochranu a výšku týchto poplatkov. Tieto konzultácie sa uskutočnia vždy, keď to bude potrebné a najmenej jedenkrát do roka. Zástupcovia občianskych organizácií podporujúcich záujmy cestujúcich v leteckej doprave budú v jednotlivých prípadoch pozývaní trvalo sa zúčastňovať na práci výboru ako riadni členovia alebo pozorovatelia .

Vzhľadom na finančné požiadavky na členské štáty týkajúce sa podpory vytvárania nových orgánov zastáva EHSV názor, že Komisia, Európsky parlament a Rada by sa mali definitívne rozhodnúť pre jednu z nasledujúcich dvoch možností :

1.2.4.1. akceptovať profesionálne a dobre vyškolené štruktúry sekretariátov národných výborov leteckej bezpečnosti, aby plnili úlohu nezávislej účelovej jednotky, a predísť finančnej podpore,

1.2.4.2. zachovať pôvodné rozhodnutie vytvoriť nové nezávislé štruktúry.

1.2.5. Podobne je výbor presvedčený, že činnosti vzťahujúce sa na zaistenie národnej bezpečnosti vo všeobecnosti a osobitne na boj proti hrozbám terorizmu patria ku kľúčovým zodpovednostiam členských štátov, a preto usudzuje, že finančná účasť vlád na krytí nákladov leteckej bezpečnosti by sa mala prehodnotiť a ich príspevok na tieto náklady, ktoré v súčasnosti znášajú letiská, leteckí prevádzkovatelia a cestujúci, by sa mal podstatne zvýšiť.

2. Závery a pripomienky

2.1. Nová metodika výpočtu poplatkov poskytovateľom služieb bezpečnostnej ochrany civilného letectva navrhnutá Komisiou je založená na výbere a definícii súboru základných zásad, ktorým sa všetci prevádzkovatelia letísk v tomto odvetví musia podriadiť, keď určujú úroveň poplatkov, ktoré má uhrádzať jedna alebo viaceré kategórie potenciálnych užívateľov (štáty, správcovia letísk, letecké spoločnosti a cestujúci):

—	subsidiarita,

—	zodpovednosť štátu,

—	spoplatňovanie a sadzby,

—	informácie a komunikácia,

—	harmonizácia,

—	transparentnosť,

—	vytvorenie národného nezávislého úradu dohľadu v každom členskom štáte.

2.2. Po starostlivom posúdení základných zásad navrhovaných Komisiou výbor dospel k názoru, že ich praktické uplatňovanie môže zabrániť súčasným procedurálnym nedostatkom a zabezpečiť úspešné využívanie novej inovatívnej metodiky.

Pokiaľ ide o potrebu vytvoriť národný nezávislý úradu dohľadu v každom členskom štáte, výbor pripomína, že

2.3.1. v každom členskom štáte EÚ už bol vytvorený národný výbor leteckej bezpečnosti (NASC) s medzirezortnou štruktúrou,

2.3.2. sekretariát NASC môže pôsobiť ako jednotka s úlohami dohľadu so všetkými potrebnými profesionálnymi, personálnymi a finančnými zdrojmi a zabezpečovať riadne a účinné uplatňovanie ustanovení smernice, aj keď ho nemožno považovať za skutočne nezávislý orgán. EHSV sa domnieva, že z celkového hľadiska by otázky týkajúce sa bezpečnosti osôb v určitom členskom štáte nemali byť riešené úplne nezávisle, ale mali by v konečnom dôsledku podliehať demokratickej parlamentnej kontrole.

Výbor oceňuje profesionálnu prácu Komisie, predovšetkým využívanie počítačových simulácií pri vyhodnocovaní rozličných hlavných možností spoplatňovania služieb bezpečnostnej ochrany letectva založených na platných medzinárodných zásadách.

2.4.1. EÚ nezohráva žiadnu úlohu ani v spomínanom procese , ani pri dôsledkoch tohto postoja.

2.4.2. Dobrovoľné samoregulačné opatrenia prijaté ICAO a odvetvím letectva by mohli chrániť záujmy cestujúcich a účinnejšie propagovať služby bezpečnostnej ochrany letectva priamymi konzultáciami medzi leteckými dopravcami a letiskami.

2.4.3. Podobné riešenie ako možnosť 2.4.2, ale upravené európskou smernicou.

2.4.4. Členské štáty by znášali všetky náklady na zaistenie bezpečnosti letísk , čo by odstránilo akékoľvek náklady iných subjektov na ochranu a akúkoľvek diskrimináciu, čím by sa dalo vybrať optimálne riešenie vhodné pre všetkých: pre cestujúcich, správcov letísk, letecké spoločnosti a vlády.

2.5. Výbor podporuje rozhodnutie Komisie a súhlasí, že tretia možnosť najlepšie zodpovedá záujmom spotrebiteľov a vedie k zvyšovaniu účinnosti poskytovaných služieb letiskovej bezpečnosti, pričom tiež pripomína, že administratívna náročnosť tejto možnosti na národnej úrovni a následné stúpnutie nákladov by boli zanedbateľné, ak by Komisia súhlasila s tým, že sa ako účelové jednotky použijú sekretariáty NASC, ktoré už boli vytvorené v súlade s ustanoveniami smernice o letiskových poplatkoch (1).

2.6. Výbor zároveň usudzuje, že možnosťou, ktorú zvolila Komisia, sa očakávaný cieľ dosiahne iba vtedy, ak vlády budú ochotné podstatne zvýšiť svoj príspevok na súvisiace náklady.

2.7. Pokiaľ ide o ustanovenia smernice týkajúce sa transparentnosti, výbor je presvedčený, že by mali jasne určovať, že toto hľadisko sa netýka iba problémov súvisiacich s nákladmi leteckej bezpečnosti, ale v rovnakej miere jestvujúcich mechanizmov financovania. Leteckí prevádzkovatelia a cestujúci budú mať jasný obraz o tom, ako správy letísk počítajú poplatky za bezpečnostnú ochranu iba vtedy, keď budú tieto mechanizmy financovania známe a transparentné. Rovnako musia byť verejne dostupné náklady na ochranný personál a s nimi súvisiace hlavné výkonnostné ukazovatele.

S odkazom na časť 3 dôvodovej správy „Právne prvky návrhu“, body „Konzultácia a náprava“ a „Transparentnosť“ zastáva výbor názor, že zástupcovia organizácií cestujúcich v leteckej doprave, ktorí sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu vyčleneného na leteckú bezpečnosť, by sa mali zúčastňovať na príslušnom dialógu medzi správami letísk a leteckými spoločnosťami, aspoň v úlohe pozorovateľov. Bolo by tak možné zabrániť tomu, aby sa zavádzali bezpečnostné postupy, ktoré sú nákladné a obťažujú cestujúcich bez toho, že by významne prispeli k zmenšeniu nebezpečenstva terorizmu, alebo tomu, aby sa takéto postupy neopodstatnene ďalej používali. Takéto opatrenia spravidla navrhujú orgány USA a/alebo Izraela ako doplnkové k štandardným postupom. Uplatňujú sa v určitých situáciách v závislosti od úrovne ohrozenia, ale niektoré bezpečnostné orgány EÚ sa z prílišnej horlivosti alebo niekedy zo strachu, že budú za nesprávne posúdenie úrovne rizika brané na zodpovednosť, snažia tieto opatrenia zaviesť natrvalo. Z tohto dôvodu zvyčajne odmietajú mnohé ponuky organizovanej občianskej spoločnosti prediskutovať spoločne túto problematiku.

2.8.1. Preto sa na bruselskom letisku od cestujúcich žiada, aby si pred prechodom cez detektor kovov vyzuli topánky, ktoré sú potom skenované samostatne. Vytvára to nebezpečenstvo kontaminácie, keď cestujúci prechádzajú bosí cez úsek bezpečnostnej kontroly, kde môžu číhať milióny vírusov, napríklad vykýchnuté osobou, ktorá má zatiaľ nediagnostikovanú prasaciu chrípku. Správa letiska pritom vďaka verejným peniazom nadobudla značný počet skenovacích a detekčných zariadení poslednej generácie na kontrolu obuvi, ktorú majú cestujúci obutú. Tieto zariadenia sú nainštalované v priestore bezpečnostnej kontroly, avšak pri kontrole cestujúcich sa nepoužívajú.

2.8.2. Iným súčasným sporným príkladom je zákaz priniesť na palubu viac tekutín, než je povolené smiešne množstvo. Stanovená hranica absurdných 100 ml na cestujúceho vychádza hlavne z prehnanej a neodôvodnenej horlivosti.

2.9. Napriek tomu, že zákaz dosahovania prevádzkového zisku z poskytovania služieb leteckej bezpečnosti obsiahnutý v návrhu smernice je v rozpore s filozofiou existencie a prevádzky súkromných spoločností, ktoré sú zamerané na optimalizáciu zisku, výbor v snahe zabrániť ďalšiemu nesprávnemu výkladu článku 7 navrhovanej smernice rozhodne navrhuje, aby Komisia akceptovala súkromné spoločnosti ako poskytovateľov služieb leteckej bezpečnosti s výnimkou prehliadok a kontrol.

2.10. EHSV je presvedčený, že riadne uplatňovanie návrhu Komisie spolu s významnejšou úlohou zástupcov občianskej spoločnosti by ponúklo veľké výhody nielen ľuďom v Európe a v ostatnom svete, ale aj leteckému priemyslu a prevádzkovateľom letísk v EÚ.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. Smernica navrhovaná Komisiou ako výsledok rozsiahlej konzultácie

3.1.1. Pri príprave návrhu smernice generálne riaditeľstvo pre energetiku a dopravu konzultovalo členské štáty a odborné organizácie zastupujúce priemysel a spotrebiteľov, využilo údaje získané z jedenástich členských štátov, deviatich stavovských organizácií správy letísk a leteckých prepravcov i jedno združenie zastupujúce cestujúcich v leteckej doprave.

3.1.2. Žiadny z členských štátov nepodporil návrh, podľa ktorého by náklady na bezpečnosť mali v plnej miere znášať národné vlády s vysvetlením, že sú súčasťou nákladov podnikania v letectve, ktoré by mal znášať letecký priemysel, podobne ako automobilový priemysel investuje do zlepšovania bezpečnosti automobilov. Všetky členské štáty sa vyslovili za úplný zákaz dosahovania prevádzkového zisku z týchto činností a zdôraznili potrebu zaručiť vysokú úroveň transparentnosti v tejto oblasti.

3.2. Vymedzenie problému

3.2.1. Zložky nákladov bezpečnostnej ochrany letectva

3.2.1.1. Sú tri hlavné zložky: bezpečnostné náklady letísk, náklady leteckých spoločností a náklady, ktoré znášajú členské štáty. Bezpečnostné kontroly cestujúcich a nákladu (batožiny) predstavujú najväčšiu časť týchto nákladov.

3.2.1.2. Sú dva druhy nákladov na bezpečnostné kontroly: mzdy a náklady na infraštruktúru a vybavenie. Bezpečnostné služby vo všeobecnosti poskytujú príslušné štátne organizácie alebo sa nimi poveruje správa letiska alebo špecializovaná súkromná firma.

3.2.2. Koľko to stojí a kto to nakoniec zaplatí?

V roku 2007 predstavovali náklady na leteckú bezpečnosť v EÚ odhadovane 1,6 mld. EUR, čo predstavovalo približne 1 % priemernej ceny letenky a zaplatilo ich viac ako 636 miliónov cestujúcich, ktorí odlietali z letísk Spoločenstva. Väčšina nákladov, ktoré znášajú členské štáty a priemysel, sa naspäť získa z poplatkov a dodatočných nákladov, ktoré platia cestujúci v leteckej doprave. Celkovo pokrývajú letecké spoločnosti, cestujúci a letecká nákladná doprava viac ako 90 % nákladov na služby leteckej bezpečnosti, kým členské štáty pokrývajú iba 6 až 7 % týchto nákladov prostredníctvom príspevkov z rozpočtu.

3.2.3. Diskriminačné praktiky v oblasti nákladov na služby bezpečnostnej ochrany letectva

Cestujúci v leteckej doprave podliehajú rovnakým bezpečnostným kontrolám bez ohľadu na cieľ cesty v EÚ, vrátane vnútroštátnych letov. Náklady na bezpečnosť by teda mali byť zhodné. Bohužiaľ, aby letecké spoločnosti znížili svoje náklady, presúvajú na cestujúcich náklady bezpečnostnej kontroly, ktoré by mali znášať samy. Vo všeobecnosti národné spoločnosti využívajú svoje silné postavenie na svojich národných letiskách a cenovú štruktúru posúvajú v prospech vnútroštátnych letov a zvyšujú cenu leteniek pri letoch prichádzajúcich zo zahraničia.

Tabuľka č. 1: Náklady na bezpečnostnú ochranu letectva na jedného cestujúceho pri zahraničných letoch v rámci EÚ a vnútroštátnych letoch

Krajina – letisko	lety v EÚ	vnútroštátne lety
Rumunsko – Bukurešť	7,50 EUR	3,81 EUR
Španielsko – všetky letiská	1,39 EUR	1,18 EUR
Litva – Vilnius	2,32 EUR/t max. vzletovej hmotnosti lietadla	1,16 EUR/t max. vzletovej hmotnosti lietadla
Cyprus – Larnaka	0,39 EUR	0,00 EUR

V tabuľke č. 1 sú uvedené príklady tohto postupu, pričom mnohé národné spoločnosti uplatňujú rozdielne náklady na bezpečnostné služby pri medzinárodných a vnútroštátnych letoch, čo je postup, ktorý je úplne v rozpore s článkom 5 rámcového nariadenia č. 300/2008 o bezpečnostnej ochrane letectva (2).

3.3. Modely a simulácia rozličných možností a výber optimálneho riešenia

Pri príprave smernice Komisia používala matematickú simuláciu na hodnotenie štyroch rôznych možností založených na jestvujúcich medzinárodných zásadách v oblasti poplatkov za zabezpečovanie bezpečnostnej ochrany letectva.

3.3.1. Možnosť č. 1: EÚ nezohráva žiadnu úlohu ani v spomínanom procese, ani pri dôsledkoch tohto postoja

Vyrubované poplatky spôsobia veľkú diskrimináciu leteckých spoločností a cestujúcich.

3.3.2. Možnosť č. 2: Dobrovoľné samoregulačné opatrenia prijaté ICAO a odvetvím letectva by mohli chrániť záujmy cestujúcich a účinnejšie propagovať služby ochrany letectva priamymi konzultáciami medzi leteckými dopravcami a letiskami.

Podobný rámec jestvuje od roku 1981 vo forme pravidiel ICAO, ale samoregulácia neprináša žiadne významné výsledky.

3.3.3. Možnosť č. 3: Podobné riešenie ako možnosť č. 2, ale upravené európskou smernicou

Letecké spoločnosti môžu navyše právne postupovať proti letiskám, ak sú bezpečnostné poplatky diskriminačné alebo ak sa používajú na iné účely, než na krytie nákladov na bezpečnosť. Toto riešenie podporuje rad súvisiacich politických opatrení EÚ a je v súlade s predpismi členských štátov v tejto oblasti.

3.3.4. Možnosť č. 4: Členské štáty by znášali všetky náklady na zaistenie bezpečnosti letísk, čo by odstránilo akékoľvek náklady iných subjektov a akúkoľvek diskrimináciu

Toto riešenie odrádza od zlepšenia kvality bezpečnostných služieb, keďže prevádzkovatelia v odvetví by nijako neboli nabádaní kontrolovať svoje náklady. Okrem toho všetky členské štáty rázne odmietli túto možnosť.

3.4. Hodnotenie výberu Komisie výborom, pokiaľ ide o zásady použité pri určení novej metodiky

3.4.1. Subsidiarita

3.4.1.1. Uplatňuje sa, keď je návrh mimo oblasti výlučných právomocí Spoločenstva a keď sa jeho ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť individuálnou činnosťou členských štátov, pretože sústavy stanovovania bezpečnostných a letiskových poplatkov nie sú v EÚ upravené jednotne.

3.4.1.2. Sústavy spoplatňovania sa medzi členskými štátmi naďalej odlišujú, čo bráni vo vytvorení rovnakých podmienok činnosti všetkých letísk a leteckých prepravcov.

3.4.1.3. Uplatňovanie spoločnej sústavy základných pravidiel týkajúcich sa bezpečnostných poplatkov v celej EÚ vytvorí rovnaké podmienky pre partnerov v letectve, pokiaľ ide o stanovovanie parametrov rozdelenia nákladov na bezpečnostnú ochranu letísk.

3.4.1.4. Kvôli chýbajúcim jednotne uplatňovaným usmerňujúcim zásadám výpočtu poplatkov za bezpečnostnú ochranu je v EÚ niekoľko rozličných sústav spoplatňovania. Smernica odstraňuje nejasnosti v tejto oblasti tým, že stanovuje a navrhuje jediný spôsob výpočtu takýchto poplatkov, a teda umožňuje jednotné uplatňovanie.

3.4.1.5. Návrh sa obmedzuje na vymedzenie minimálneho súboru pravidiel, ktoré musia členské štáty a/alebo prevádzkovatelia letísk dodržiavať pri určovaní výšky poplatkov za bezpečnostnú ochranu. Smernica nezavádza konkrétny systém spoplatňovania. Výber systému je ponechaný na členských štátoch.

Záver : výber a uplatňovanie zásady subsidiarity sú správne a potrebné pri uplatňovaní novej smernice.

3.4.2. Zodpovednosť štátu

3.4.2.1. Ako v prípade subsidiarity, táto zásada sa uplatňuje, keď je návrh mimo rozsahu výlučných právomocí Spoločenstva. Podobné problémy vznikajú pri oboch zásadách prijatých vzhľadom na návrh smernice.

3.4.2.2. Návrh sa obmedzuje na vymedzenie minimálneho súboru pravidiel, ktoré musia členské štáty a/alebo prevádzkovatelia letísk dodržiavať pri určovaní výšky poplatkov za bezpečnostnú ochranu. Smernica nezavádza konkrétny systém spoplatňovania. Výber systému je ponechaný na členských štátoch.

Záver : výber a uplatňovanie zásady zodpovednosti štátu je správny a potrebný pri uplatňovaní novej smernice, pričom sa riadne musia zohľadniť možnosti nerovnakých, protikladných podmienok a rozdiely medzi členskými štátmi v úrovni potrebnej ostražitosti voči terorizmu, rovnako ako národnosť prepravcu. Finančný príspevok vlád na zabezpečenie ochrany letectva sa musí prehodnotiť a podstatne zvýšiť, pretože výkonná moc je tým orgánom štátu, ktorý je z veľkej časti zodpovedný za boj proti terorizmu.

3.4.3. Spoplatňovanie

3.4.3.1. Vyberaním poplatkov za poskytovanie leteckých navigačných služieb a služieb pozemnej obsluhy sa už zaoberá nariadenie Komisie (ES) č. 1794/2006 zo 6. decembra 2006, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb (3), a smernica Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (4).

3.4.3.2. Vzhľadom na veľké rozdiely medzi príspevkami členských štátov na rozvoj, vytváranie a uplatňovanie systémov leteckej bezpečnosti na svojich letiskách nemôžu byť právne náklady týkajúce sa bezpečnosti stanovené spoločným systémom spoplatňovania.

Záver : výber a uplatňovanie zásady spoplatňovania sú správne a potrebné pri uplatňovaní novej smernice. Je však nemožné vytvoriť spoločnú sústavu spoplatňovania vzhľadom na veľmi rozdielne podmienky v EÚ.

3.4.4. Informácie a komunikácia

3.4.4.1. Vo všeobecnosti sú užívatelia letísk v Európe a na iných svetadieloch organizovaní vo výboroch leteckých prevádzkovateľov zapojených do neustáleho dialógu so správami letísk.

3.4.4.2. Tento rámec umožňuje výmenu informácií týkajúcich sa postupu a základu výpočtu poplatkov za bezpečnostnú ochranu, konkrétne užívateľských prevádzkových predpovedí, rozvojových plánov, špecifických požiadaviek a návrhov.

Záver : zásada informovania a priamej komunikácie poskytovateľov bezpečnostných služieb a správ letísk bola vybratá správne a je vhodná na uplatňovanie novej smernice. Ešte dôležitejšou by bola, keby do nej boli zahrnuté činnosti v oblasti práce s verejnosťou.

3.4.5. Harmonizácia

3.4.5.1. Základ sadzieb nákladov na bezpečnostnú ochranu by mohol byť harmonizovaný na tých letiskách Spoločenstva, na ktorých sú tieto náklady plne pokrývané príslušnými poplatkami.

3.4.5.2. Výnosy z výberu týchto poplatkov nesmú prekročiť celkové náklady potrebné na zabezpečenie ochrany, vrátane všetkých verejných zdrojov financovania. Skrátka, nie je dovolené dosahovať prevádzkový zisk z tohto druhu činnosti.

3.4.5.3. Z tohto dôvodu nie je možné vo všeobecnosti úplne harmonizovať poplatky za bezpečnostnú ochranu.

Záver : výber a uplatňovanie zásady harmonizácie základu sadzieb sú správne a potrebné pri uplatňovaní smernice, aj keď treba upozorniť na nemožnosť zharmonizovať všetky poplatky a na zákaz dosahovania prevádzkového zisku.

3.4.6. Transparentnosť

3.4.6.1. Transparentnosť sa musí zaručiť, ak má existencia národných bezpečnostných opatrení, ktoré sú prísnejšie ako príslušné normy Spoločenstva ustanovené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 300/2008 z 11. marca 2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva a o zrušení nariadenia (ES) č. 2320/2002, vplyv na hospodárstvo.

3.4.6.2. Treba poznamenať, že niektoré z týchto opatrení môžu byť trvalo alebo dočasne uplatňované na základe výslovnej žiadosti jedného alebo viacerých leteckých prevádzkovateľov.

Záver : výber a uplatňovanie zásady transparentnosti sú správne a potrebné pri uplatňovaní tejto smernice, pokiaľ sú národné bezpečnostné opatrenia prísnejšie ako opatrenia Spoločenstva, alebo na výslovné požiadanie leteckých prevádzkovateľov. Musia ju sprevádzať podrobné informácie o zdrojoch financovania a orgánoch zodpovedných za sústreďovanie pridelených prostriedkov, pokiaľ nejde o správy letísk.

3.4.7. Potreba vytvoriť nezávislý úrad dohľadu v každom členskom štáte.

3.4.8. V každom členskom štáte EÚ už bol vytvorený národný výbor leteckej bezpečnosti s medzirezortnou štruktúrou.

3.4.9. Ako vládna štruktúra nemôžu sekretariáty NASC v plnej miere fungovať ako nezávislý úrad dohľadu, ale usudzujeme, že vzhľadom na profesionalitu a medzinárodné uznanie ich odborníkov a vďaka finančným zdrojom, ktoré majú k dispozícii, môžu nestranne vykonávať dohľad nad riadnym a účinným uplatňovaním ustanovení smernice.

Záver : vytvorenie nezávislého úradu dohľadu je správne a potrebné pri uplatňovaní ustanovení novej smernice. Napriek integrácii sekretariátov NASC do vládnych štruktúr výbor usudzuje, že môžu plniť svoju úlohu nestranným a profesionálnym spôsobom a pre členské štáty minimalizovať finančnú náročnosť vytvorenia a sprevádzkovania nových štruktúr.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Ú. v. EÚ L 70, 14.3.2009, s. 11.

(2) Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 72.

(3) Ú. v. EÚ L 341, 7.12.2006, s. 3.

(4) Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, s. 36.

18.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 128/149

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru „Európsky rok dobrovoľníckej práce (2011)“

[KOM(2009) 254 v konečnom znení – 2009/0072 (CNS)]

(doplňujúce stanovisko)

(2010/C 128/30)

Hlavná spravodajkyňa: Soscha ZU EULENBURG

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa 29. septembra 2009 rozhodlo podľa článku 29 písm. a) vykonávacích predpisov vnútorného poriadku vypracovať doplňujúce stanovisko na tému

„Európsky rok dobrovoľníckej práce (2011)“

KOM(2009) 254 v konečnom znení – 2009/0072 (CNS).

Zároveň poverilo vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bola Soscha ZU EULENBURG rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 457. plenárnom zasadnutí 4. – 5. novembra 2009 (schôdza z 5. novembra 2009) vymenovaná za hlavnú spravodajkyňu. Výbor prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1. Závery

1.1. EHSV víta návrh vyhlásiť rok 2011 za Európsky rok dobrovoľníckej práce. Tento krok je ocenením úsilia občanov, ktorí sa v najrôznejších oblastiach dobrovoľne zasadzujú za spoločnosť a zlepšenie sociálnej súdržnosti v Európe.

1.2. EHSV sa domnieva, že navrhované ciele európskeho roka sú vhodne zvolené na to, aby boli pre občanov prínosom.

1.3. EHSV zdôrazňuje, že dobrovoľnícku činnosť neslobodno inštrumentalizovať.

1.4. Úzke prepojenie s inými európskymi rokmi – 2010: boj proti chudobe a 2012: aktívne starnutie a solidarita medzi generáciami – by sa malo využiť na dosiahnutie trvalých synergií.

1.5. EHSV navrhuje, aby bol stanovený politický program na podporu dobrovoľníckej činnosti a potrebnej infraštruktúry v členských krajinách EÚ.

1.6. EHSV považuje za potrebné vytvoriť vhodné rámcové podmienky, aby sa tak zabezpečila potrebná podpora a infraštruktúra pre dobrovoľnícku činnosť na miestnej, regionálnej, celoštátnej i európskej úrovni, a umožnilo zapojenie občanov.

1.7. EHSV zastáva názor, že by mala byť vytvorená trvalá štruktúra na európskej úrovni. K dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo prispieť vytvorenie platformy zainteresovaných strán, ktorá by sa zaoberala dobrovoľníckou činnosťou.

1.8. EHSV je presvedčený, že je nevyhnutne potrebné zvýšiť objem vyčlenených finančných prostriedkov, aby sa podarilo dosiahnuť stanovené ciele a zohľadniť aj miestny rozmer.

1.9. Príslušní aktéri musia mať dostatok času na to, aby mohli tento európsky rok pripraviť a účinne zrealizovať. Rada a Európsky parlament by preto mali čo najskôr prijať potrebné obsahové a finančné rozhodnutia.

1.10. Hodnotiaca správa by sa mala pretransformovať na bielu knihu, aby sa zabezpečilo dosledovanie iniciatívy a mohli navrhnúť ďalšie kroky a opatrenia na európskej úrovni.

2. Ciele návrhu Komisie

2.1. Komisia predložila v júni 2009 Návrh rozhodnutia Rady o Európskom roku dobrovoľníckej práce (2011). Európsky rok má posilniť význam a zvýšiť prínos dobrovoľníckej činnosti pre európsku spoločnosť.

2.2. Komisia navrhuje pre Európsky rok dobrovoľníckej práce štyri ciele:

—	vytvorenie priaznivých rámcových podmienok má pomôcť zakotviť dobrovoľníctvo ako nástroj na presadzovanie zapojenia občanov a činnosti ľudí pre ľudí,

—	na uľahčenie dobrovoľníckej činnosti a zlepšenie prepojení, mobility a spolupráce má byť posilnené postavenie dobrovoľníckych organizácií a zvýšená kvalita práce,

—	ocenenie a uznanie dobrovoľníckej činnosti má byť podporované prostredníctvom vhodných podnetov pre jednotlivcov, podniky a organizácie,

—	široká verejnosť má byť informovaná o hodnote a dôležitosti dobrovoľnej činnosti.

2.3. Tieto ciele majú byť dosiahnuté prostredníctvom výmeny skúseností, šírenia výsledkov štúdií, konferencií a podujatí, ako aj informačných a osvetových kampaní. Na tieto opatrenia sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 6 miliónov EUR na rok 2011 a ďalšie 2 milióny EUR na prípravné opatrenia v roku 2010.

3. Všeobecné pripomienky

3.1. EHSV víta návrh Komisie, ktorým sa rok 2011 vyhlasuje za Európsky rok dobrovoľníckej práce. Komisia tým reaguje na žiadosť a podnet EHSV a iných organizácií občianskej spoločnosti, ako aj Európskeho parlamentu.

3.2. Osobitne treba uznať ochotu Komisie viesť intenzívny dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti. Treba pracovať na tom, aby boli organizácie občianskej spoločnosti aj na celoštátnej úrovni súčasťou plánovaných koordinačných centier a zapojené do plánovania a realizácie aktivít, a aby boli vypracované národné a európske politické programy. Otvorená metóda koordinácie by v tomto prípade mohla byť vhodným príkladom.

3.3. Názov „European Year of Volunteering“ je vhodne zvolený, keďže zahŕňa celý rozsah tohto javu. Je aj dostatočne konkrétny, takže sa s ním Európania môžu stotožniť, no zároveň ponecháva dostatočný priestor aj na zohľadnenie všetkých odtienkov tejto činnosti. Preto názov veľmi dobre zodpovedá rozsiahlemu a rôznorodému charakteru dobrovoľníckej činnosti a rôznym oblastiam, v ktorých sa dobrovoľníci angažujú, a mal by byť ponechaný.

3.4. EHSV víta skutočnosť, že návrh vyzdvihuje význam dobrovoľníckej činnosti, ktorá je vyjadrením občianskej účasti, európskych hodnôt, solidarity a vývoja európskej spoločnosti. EHSV už vo viacerých svojich stanoviskách na význam dobrovoľníckej činnosti poukazoval.

3.5. Za žiadnych okolností by sa dobrovoľnícka činnosť nemala „inštrumentalizovať“. Dobrovoľníci nie sú politickým nástrojom, ale vyjadrením aktívneho občianstva a jeho súčasťou. Svojou činnosťou pomáhajú realizovať duchovné hodnoty, ako napríklad sociálne začlenenie, sociálnu súdržnosť, solidaritu a celoživotné vzdelávanie v oblastiach ako životné prostredie, šport, ľudské práva, či kultúra, aby sme vymenovali aspoň niektoré.

3.6. Nebezpečenstvo inštrumentalizácie dobrovoľníckej činnosti, napríklad pokiaľ ide o pracovný trh či možnosti nájsť si zamestnanie, sa prejavuje najmä na niektorých miestach a v niektorých formuláciách v texte návrhu Komisie. V zdôvodnení 3 sa napríklad zdôrazňuje, že „dobrovoľníctvo predstavuje neformálnu vzdelávaciu skúsenosť, ktorá umožňuje rozvoj profesionálnych zručností a spôsobilostí, ako aj hlavnú formu aktívnej občianskej účasti“. Neformálne vzdelávacie skúsenosti, ktoré však môžu pomôcť začleniť sa do pracovného trhu a ktoré môžu zlepšiť vyhliadky nájsť si zamestnanie, sú pozitívnym vedľajším účinkom.

3.7. Súčasná hospodárska a finančná kríza sa často využíva na to, aby sa zdôvodnila potreba zmeniť myslenie v rôznych oblastiach. V tejto súvislosti by sme mali dať pozor na to, aby sme reflexívne nevyužívali dobrovoľníkov na odstraňovanie negatívnych vplyvov krízy na našu spoločnosť. V oblasti dobrovoľníckej činnosti táto kríza naopak opäť ukázala, akú hodnotu má táto činnosť občanov pre našu spoločnosť: totiž prejaviť skutočnú solidaritu a dať ľuďom možnosť, zasadzovať sa jeden za druhého, ale aj mať úžitok zo svojej angažovanosti – čo sa v neposlednom rade prejaví zvýšením schopností a/alebo rozšírením sociálnych sietí. Dobrovoľnícka činnosť má preto potenciál zmierniť vplyv krízy a zabraňovať rozdeleniu spoločnosti. To však nie je dôsledok krízy, ale pôvodná súčasť skutočnej hodnoty dobrovoľníckej činnosti, ktorá sa tu znovu dostáva do povedomia.

4. Osobitné pripomienky

4.1. Vytvorenie rámcových podmienok

4.1.1. Musí byť vytvorený právny rámec, aby sa tak zabezpečila potrebná infraštruktúra pre dobrovoľnícku činnosť na miestnej, regionálnej, celoštátnej i európskej úrovni, a aby sa občanom uľahčila možnosť zapojiť sa. Okrem toho musia byť aj finančné a politické rámcové podmienky stanovené tak, aby odstraňovali prekážky dobrovoľníckej činnosti (1).

4.2. Posilňovanie organizácií

4.2.1. Podpora organizácií zaoberajúcich sa dobrovoľníckou činnosťou, ktoré sú miestami a katalyzátormi zapojenia do tejto činnosti, má veľký význam. Tieto organizácie sú väčšinou prvými a jedinými miestami, kde sa môžu hlásiť záujemcovia o dobrovoľnícku činnosť, pričom tieto organizácie nezriedka založili sami dobrovoľníci. Ako oporný pilier občianskej spoločnosti a dobrovoľníckej činnosti by mali osobitnú úlohu v roku 2011 zohrávať výmena skúseností, zlepšenie kapacity dobrovoľníckych organizácií a kvalita ich práce.

4.2.2. Cieľom by malo byť vytvorenie trvalých štruktúr aj na európskej úrovni. Platforma zainteresovaných strán by mohla byť zárukou toho, že rok 2011 sa bude prejavovať aj ďalej a že sa bude pracovať na vytvorení politiky, ktorá podporuje dobrovoľnícku činnosť.

4.2.3. Európsky rok dobrovoľníckej práce 2011 by bolo dobré využiť na upozornenie na osvedčené postupy a ich výmenu.

4.3. Zlepšenie kvality

4.3.1. V spojitosti so zlepšením kvality sa v dokumente Komisie spomína o. i. „profesionalizácia“. Tento pojem je zavádzajúci, a preto by bolo potrebné vyhnúť sa mu. V prvom rade ide o to, aby bola zaručená kvalita dobrovoľníckej činnosti. Dobrovoľníci majú právo angažovať sa v tých oblastiach, o ktoré majú záujem. Ich činnosť slúži spoločnosti, jednotlivcom, ale aj im samotným. Je potrebné zabezpečiť finančné a personálne podmienky pre kvalifikáciu, sústavné a ďalšie vzdelávanie, ako aj poradenstvo počas výkonu činnosti.

4.4. Uznanie činnosti

4.5. Rozvoj kultúry, ktorá uznáva túto činnosť, je vítaný. Bolo by potrebné vyhnúť sa tomu, aby sa v súvislosti s dobrovoľníkmi hovorilo o „ocenení“, keďže to zavádza. Ide len o uznanie dobrovoľníckej činnosti. Okrem toho je pojem „ocenenie“ dvojznačný a môže vyvolať rozdielny dojem. Práve rozdiel medzi platenou prácou a neplatenou dobrovoľníckou činnosťou sa v rámci Európskeho roka 2011 nemá zotrieť, ale naopak, má sa poukázať na to, že sa navzájom dopĺňajú.

4.6. Zvýšenie povedomia o dôležitosti dobrovoľníctva ako vyjadrenia občianskej účasti

4.7. Informovanie širokej verejnosti je jedným zo základných cieľov, ktoré výbor podporuje. Treba však dbať na to, aby boli k dispozícii dostatočné prostriedky. Účinná a úspešná osvetová kampaň na úrovni EÚ, ktorá by vyzdvihla možnosti a hodnotu dobrovoľníckej činnosti by stála – ak má naozaj osloviť čo najviac ľudí – približne 3,5 milióna EUR a vyčerpala by sa teda na ňu viac ako polovica rozpočtu. To sa nezdá byť dostatočné. Pre porovnanie: na Európsky rok vzdelávania prostredníctvom športu (2004) boli vyčlenené prostriedky vo výške 12,3 milióna EUR. Hodnotiaca správa, ktorej vypracovanie zadala Komisia, však ukázala, že európski občania mali o tejto iniciatíve málo informácií alebo o nej nevedeli vôbec, takže niektoré z hlavných informácií sa k nim vôbec nedostali.

4.8. Výška finančných prostriedkov

4.8.1. Na opatrenia v roku 2011 sa navrhuje vyčleniť finančné prostriedky vo výške 6 miliónov EUR a ďalšie 2 milióny EUR na prípravné opatrenia v roku 2010. Ak sa však majú dosiahnuť stanovené ciele a zohľadniť aj miestny rozmer dobrovoľníckej činnosti európskych občanov, musí EÚ navrhnúť realistický rozpočet. Zdá sa nám, že 6 miliónov EUR nepostačuje na pokrytie všetkých aktivít na úrovni EÚ a členských krajín. Bolo by obrovskou chybou, keby rok 2011 kvôli zníženiu rozpočtu o viac ako polovicu v porovnaní so spomínaným rokom 2004, zaznamenal podobný výsledok a keby sa kvôli nedostatočnému rozpočtu nepodarilo dosiahnuť vytýčené vysoké ciele.

4.8.2. Vláda Veľkej Británia vyčlenila len na britský rok dobrovoľníckej činnosti 10 miliónov libier a región Valencia na svoju iniciatívu v tejto oblasti 4,2 milióna EUR. Ako dobrý príklad realistického rozpočtu na úrovni EÚ môže poslúžiť plánovanie na rok 2010, kde je k dispozícii 17 miliónov EUR, 9 miliónov z nich na aktivity v členských krajinách, ktoré sa zase zaviazali poskytnúť ďalších 9 miliónov EUR.

4.9. Biela kniha

4.9.1. Ako podklad a hodnotenie chce Komisia predložiť správu o realizácii, výsledkoch a všeobecnom hodnotení iniciatív. EHSV v tejto súvislosti pripomína svoj návrh a nabáda Komisiu, aby v bielej knihe predostrela ďalšie kroky a opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že výsledky Európskeho roka budú mať trvalý účinok.

4.10. Využívanie synergií

4.10.1. V každom prípade by sa mali nájsť a využiť synergie medzi rokom 2010 (boj proti chudobe), 2011 (dobrovoľnícka práca) a 2012 (aktívne starnutie a solidarita medzi generáciami). Tieto tri roky spolu predstavujú jedinečnú príležitosť, aby činnosť európskych inštitúcií a členských krajín v oblasti činnosti občanov pre občanov na seba počas troch rokov nadväzovala a aby sa dosiahli trvalé účinky. Organizačné výbory, ktoré majú v rámci európskych a vnútroštátnych inštitúcií na starosti prípravu iniciatív na uvedené tri roky, by mali úzko spolupracovať.

4.11. Medziinštitucionálny postup

4.11.1. Rada a Európsky parlament by mali rýchlo a bez prieťahov schváliť návrh rozhodnutia, aby mali príslušní aktéri čas tento európsky rok pripraviť a zrealizovať. Cieľom by malo byť, aby sa koncom roka 2009 mohla oficiálne začať prípravná fáza a boli k dispozícii aj príslušné finančné prostriedky.

V Bruseli 5. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(1) Jeden z mnohých príkladov je to, že v niektorých členských krajinách sa ľudia bez zárobkovej činnosti môžu venovať dobrovoľníckej činnosti len veľmi obmedzený počet hodín.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.128.slo
Úradný vestník Európskej únie		C 128

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 18. mája 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	457. plenárne zasadnutie v dňoch 4. a 5. novembra 2009
2010/C 128/01	Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o klimatických zmenách pri príležitosti Konferencie Organizácie Spojených národov o zmene klímy, Kodaň 7. – 18. decembra 2009	1

	STANOVISKÁ
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	457. plenárne zasadnutie v dňoch 4. a 5. novembra 2009
2010/C 128/02	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Lisabonská stratégia po roku 2010(prieskumné stanovisko)	3

2010/C 128/03	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Sociálne začlenenie (prieskumné stanovisko)	10

2010/C 128/04	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Ďalšie vyhliadky stratégie trvalo udržateľného rozvoja (prieskumné stanovisko)	18

2010/C 128/05	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Smerovanie k ekologicky účinnému hospodárstvu – hospodárska kríza ako príležitosť na vznik novej energetickej éry (prieskumné stanovisko)	23

2010/C 128/06	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Dodržiavanie základných práv v európskej prisťahovaleckej politike a legislatíve (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	29

2010/C 128/07	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Energetika a klimatické zmeny ako neoddeliteľná súčasť obnovenej lisabonskej stratégie (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	36

2010/C 128/08	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vonkajší rozmer obnovenej lisabonskej stratégie (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	41

2010/C 128/09	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Univerzity pre Európu (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	48

2010/C 128/10	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vplyv fondov súkromného kapitálu, zaistených fondov a štátnych investičných fondov na priemyselné zmeny v Európe (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	56

2010/C 128/11	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Služby všeobecného hospodárskeho záujmu – ako by sa mala rozdeliť zodpovednosť medzi EÚ a členské štáty? (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	65

2010/C 128/12	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Vplyv komunikačných a interaktívnych sociálnych sietí na občanov a spotrebiteľov (stanovisko z vlastnej iniciatívy)	69

	III Prípravné akty
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	457. plenárne zasadnutie v dňoch 4. a 5. novembra 2009
2010/C 128/13	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Nové zručnosti pre nové pracovné miesta. Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností[KOM(2008) 868 v konečnom znení]	74

2010/C 128/14	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov[KOM(2009) 262 v konečnom znení]	80

2010/C 128/15	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh odporúčania Rady o prostredí bez dymu[KOM(2009) 328 v konečnom znení – 2009/0088 (CNS)]	89

2010/C 128/16	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, pokiaľ ide o oprávnenosť zásahov v oblasti bývania v prospech marginalizovaných spoločenstiev[KOM(2009) 382 v konečnom znení – 2009/0105 (COD)]	94

2010/C 128/17	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1083/2006 týkajúce sa všeobecných ustanovení o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, pokiaľ ide o zjednodušenie určitých požiadaviek a o určité ustanovenia týkajúce sa finančného riadenia[KOM(2009) 384 v konečnom znení – 2009/0107 (AVC)]	95

2010/C 128/18	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Zelená kniha o kolektívnom uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu[KOM(2008) 794 v konečnom znení]	97

2010/C 128/19	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Znásobovanie výhod jednotného trhu prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce[KOM(2008) 703 v konečnom znení]	103

2010/C 128/20	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Vývoj smerom ku koherentnej stratégii európskeho programu poľnohospodárskeho výskumu[KOM(2008) 862 v konečnom znení]	107

2010/C 128/21	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Ceny potravín v Európe[KOM(2008) 821 v konečnom znení]	111

2010/C 128/22	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Na ceste ku komplexnej kodanskej dohode o zmene klímy[KOM(2009) 39 v konečnom znení]	116

2010/C 128/23	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Biela kniha Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení[KOM(2009) 147 v konečnom znení]	122

2010/C 128/24	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zintenzívnenie medzinárodného financovania opatrení na boj so zmenou klímy: európsky návrh pre kodanskú dohodu[KOM(2009) 475 v konečnom znení]	127

2010/C 128/25	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov Spoločenstva, ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES [KOM(2009) 11 v konečnom znení – 2009/0005 (COD)] a Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Oznámenie a akčný plán so zreteľom na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez prekážok[KOM(2009) 10 v konečnom znení]	131

2010/C 128/26	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov: Správa Komisie v súlade s článkom 3 smernice 2001/77/ES, článkom 4 ods. 2 smernice 2003/30/ES a o vykonávaní akčného plánu EÚ o biomase, KOM(2005) 628[KOM(2009) 192 v konečnom znení]	136

2010/C 128/27	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o poplatkoch za bezpečnostnú ochranu letectva[KOM(2009) 217 v konečnom znení – 2009/0063 (COD)]	142

2010/C 128/28	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (prepracované znenie) [KOM(2009) 391 v konečnom znení – 2009/0110 (COD)]	147

2010/C 128/29	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady …/…/ES z […] o jednotných postupoch kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru (kodifikované znenie) [KOM(2009) 446 v konečnom znení – 2009/0123 (COD)]	148

2010/C 128/30	Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Európsky rok dobrovoľníckej práce (2011)[KOM(2009) 254 v konečnom znení – 2009/0072 (CNS)](doplňujúce stanovisko)	149