6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/1

A.

keďže členským štátom OSN by sa mal aj po štyroch rokoch pripomenúť ich záväzok na realizáciu ambicióznych cieľov stanovených v záverečnom dokumente Svetového samitu z roku 2005, ktorý bol prijatý v New Yorku 16. septembra 2005,

B.

keďže iba pomocou globálneho, efektívneho a inkluzívneho multilaterálneho systému možno riešiť rozmanité a vzájomne prepojené problémy a hrozby, ktorým sú vystavené národy, spoločnosti a občania, ako napríklad ohrozenie mieru, stability a bezpečnosti ľudí, chudoba, zmena klímy, energetická bezpečnosť a následky celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy,

C.

keďže 63. Valné zhromaždenie OSN prijalo dôležité rozhodnutia o viacerých otázkach súvisiacich s programom reforiem vrátane zlepšení v riadení ľudských zdrojov a vo vykonávaní spravodlivosti, čiastočného posilnenia oddelenia politických vecí a o začatí medzivládnych rokovaní o reforme Bezpečnostnej rady,

D.

keďže Valné zhromaždenie OSN na návrh tretieho výboru schválilo súbor významných rezolúcií o širokej škále otázok týkajúcich sa dodržiavania ľudský práv, sociálnych a humanitárnych tém vrátane troch rezolúcií týkajúcich sa konkrétnych krajín, ako aj Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

E.

keďže vďaka iniciatíve Delivering as One (Konajme jednotne) a práci dvoch sprostredkovateľov sa pri uskutočňovaní niektorých systémových reforiem s cieľom väčšej súdržnosti OSN dosiahol hmatateľný pokrok; keďže treba konsolidovať výsledky a usilovať sa o ďalší pokrok v oblastiach, ktoré určilo 63. Valné zhromaždenie OSN,

F.

keďže skutočnosť, že sa neuskutočnili reformy orgánov, ako sú Bezpečnostná rada OSN a Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC) môže viesť k tomu, že sa neformálne zoskupenia ako G8 či G20 pokúsia o ich nahradenie v prípade globálnych inštitucionálnych opatrení,

G.

keďže EÚ musí propagovať to, čo rozhodne považuje za univerzálne hodnoty, pričom sa súčasne musí usilovať o zabránenie polarizácii pozícií,

H.

keďže, naopak, spolupráca medzi sekretariátom OSN a inštitúciami EÚ nebola nikdy doteraz taká intenzívna a odráža spoločné hodnoty, ciele a záujmy obidvoch organizácií,

I.

keďže sa musí naďalej posilňovať operačná schopnosť OSN v oblasti mierových a bezpečnostných aktivít a keďže spolupráce medzi EÚ a OSN pri udržiavaní mieru je kľúčovým predpokladom celosvetového mieru a bezpečnosti,

J.

keďže narastá počet smrteľných úrazov medzi príslušníkmi mierových jednotiek OSN a keďže sa musia prijať všetky možné opatrenia na ochranu týchto pracovníkov,

K.

keďže EÚ a USA sú strategickými partnermi a je v ich záujme, aby spoločne čelili spoločným hrozbám a problémom v rámci nového globálneho prostredia na základe medzinárodného práva a multilaterálnych inštitúcií, najmä OSN; keďže vyhlásenie nového stálej predstaviteľky USA pri OSN, pani Susan Riceovej, naznačuje obnovenie záväzku konštruktívnej angažovanosti spolu s OSN,

L.

keďže EÚ vo svojom vyhlásení v Rade OSN pre ľudské práva 19. septembra 2008 uviedla, že medzi štyri prvky záverečného dokumentu Durbanskej hodnotiacej konferencie, ktoré sú neakceptovateľné (tzv. červené čiary EÚ), patria: 1. osobitná diferenciácia jedného regiónu sveta, 2. opätovné otvorenie durbanskej deklarácie z roku 2001 vložením zákazu „hanobenia náboženstva“, ktorého cieľom je obmedziť slobodu prejavu a zaviesť cenzúru vlastnú islamským zákonom proti znesväcovaniu, 3. zavedenie prioritného poradia medzi obeťami a 4. politizácia a polarizácia diskusie,

M.

keďže v súvislosti s prehlbujúcou sa celosvetovou recesiou je možné, že sa rozvojové krajiny v dôsledku klesajúcich cien komodít, nižších investičných tokov, finančnej nestability a spomalenia finančných tokov vrátia do situácie spred niekoľkých desaťročí a keďže hodnota súčasných záväzkov pomoci EÚ poklesne o takmer 12 miliárd USD ročne, pretože sa vyjadrujú v percentách HDP členských štátov,

1.

predkladá Rade tieto odporúčania:

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a pre informáciu aj Komisii.

6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/7

A.

keďže odstránenie chudoby musí zostať ako cieľ v centre pozornosti spoločnej stratégie,

B.

keďže polovica obyvateľstva Afriky ešte stále žije v chudobe a Afrika je jediným kontinentom, ktorý nerobí pokrok v dosahovaní rozvojových cieľov milénia (RCM), najmä čo sa týka znižovania chudoby, úmrtnosti detí, zdravia matiek a boja proti HIV/AIDS a malárii,

C.

keďže cieľom spoločnej stratégie je ísť „za hranice rozvoja“, „za hranice Afriky“ a „za hranice inštitúcií“, aby sa týkala širšej škály afrických a celosvetových otázok v porovnaní s minulosťou, napr. energie, zmeny klímy a bezpečnosti, a aby zapojila širšie spektrum mimoinštitucionálnych aktérov,

D.

keďže za posledné roky sa vybudovala väčšina inštitucionálnej štruktúry a inovatívnych pracovných postupov spoločnej stratégie Afriky a EÚ, v praxi sa však dosiahlo veľmi málo,

E.

keďže napriek tomu, že spoločná stratégia jasne uznáva základnú úlohu Panafrického parlamentu a Európskeho parlamentu, „aby preskúmali dosiahnutý pokrok a poskytli partnerstvu politické vedenie“, treba ich ešte štrukturálne a účelne zapojiť do tvorby, adaptácie a monitorovania spoločnej stratégie,

F.

keďže občianska spoločnosť a miestne orgány, predovšetkým z africkej strany, sa minimálne zapájajú do uplatňovania spoločnej stratégie,

G.

keďže na uplatňovanie spoločnej stratégie bolo poskytnutých veľmi málo nových finančných prostriedkov a v skutočnosti boli príslušné zdroje plne rozdelené ešte pred prijatím spoločnej stratégie,

H.

keďže začlenenie Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu EÚ, ako to opakovane žiadal Európsky parlament, by umožnilo väčšiu politickú súdržnosť, ako aj parlamentný dohľad nad výdavkami na rozvoj,

I.

keďže podiel Afriky na celosvetovom obchode klesá a Afrika je vylúčená z možností, ktoré poskytuje globalizácia,

J.

keďže nezákonný únik kapitálu zapríčiňuje, že africké ekonomiky každoročne prichádzajú o miliardy eur, zatiaľ čo „únik mozgov“ okráda kontinent o veľké množstvo jeho intelektuálnej kapacity, ktorá je základom jeho budúceho rozvoja,

K.

keďže výroba potravín a potravinová bezpečnosť v Afrike ako politické priority zaznamenali pokles a za posledné desaťročie trpeli nedostatkom investícií s potenciálne katastrofálnymi dôsledkami, ako upozornila nedávna kríza v súvislosti s cenami potravín,

L.

keďže Afrika je neúmerne slabo zastúpená v medzinárodných organizáciách a viacstranných fórach, kde sa rozhoduje o mnohých otázkach, ktoré majú vplyv na budúcnosť kontinentu,

M.

keďže dlhodobý vzťah EÚ a Afriky nadobudne nový význam v spojením s objavením sa netradičných darcov, ktorých programy a priority pre Afriku predstavujú nové riziká i výzvy,

N.

keďže je dôležité hľadať súčinnosť a vyhýbať sa prekrývaniu činností inštitúcií spoločnej stratégie a už existujúcich väzieb, ako je Dohoda z Cotonou, euro-stredomorská stratégia a strategické partnerstvo EÚ a Južnej Afriky,

O.

keďže revízia dohody z Cotonou v roku 2009 sa bude snažiť vyjasniť budúci vzťah AKT s AÚ,

P.

keďže úroveň informovania o cieľoch a opatreniach spoločnej stratégie je znepokojivo nízka a keďže – najmä v Afrike – verejná informovanosť a podpora strategického partnerstva EÚ a Afriky sú priamo spojené so schopnosťou spoločnej stratégie priniesť okamžité a konkrétne výsledky, ktoré môžu zlepšiť životnú úroveň Afričanov,

Q.

keďže partnerstvo by malo brať do úvahy fakt, že „rovnocenné partnerstvo“ znamená, že EÚ a AÚ sú rovnocenné, pokiaľ ide o účasť na diskusiách a stanovovaní politiky, ale malo by brať do úvahy aj jasnú realitu, že obidva kontinenty a ich inštitúcie zďaleka nie sú rovnocenné, pokiaľ ide o ich inštitucionálny rozvoj, kapacitu rozhodovania a zdroje,

1.

víta skutočnosť, že rok od prijatia spoločnej stratégie sú hlavné prvky inštitucionálnej štruktúry jej uplatňovania napokon pripravené a začali fungovať, podporované akčným plánom s cieľmi a časovým harmonogramom, a že bol dosiahnutý istý pokrok v uplatňovaní spoločnej stratégie a jej tematických partnerstiev; vyjadruje však poľutovanie, že na konci prvého roku vykonávania sú niektoré partnerstvá ešte stále v štádiu definovania pracovných metód a doposiaľ nemajú stanovené ciele, časový harmonogram ani nemajú vyčlenené rozpočtové prostriedky;

2.

víta skutočnosť, že EÚ a AÚ sa počas prvého roka po podpísaní spoločnej stratégie stretávali častejšie ako kedykoľvek predtým;

3.

vyzýva Komisiu EÚ, Komisiu AÚ a členské štáty EÚ a AÚ, aby v prvom rade dokončili túto inštitucionálnu štruktúru vytvorením parlamentných prvkov, ako aj prvkov občianskej spoločnosti a miestnych orgánov, ktoré by tento proces určovali a udržiavali tým, že mu zabezpečia transparentnosť, zapojenie a demokratickú legitímnosť;

4.

víta vytvorenie realizačných tímov EÚ s účasťou zainteresovaných členských štátov nielen preto, že financovanie spoločnej stratégie závisí do značnej miery od príspevkov členských štátov, ale aj preto, že priame zapojenie členských štátov prispeje k zvýšeniu informovanosti, kontinuity a trvalej udržateľnosti činností zahrnutých v akčnom pláne;

5.

naliehavo žiada inštitúcie spoločnej stratégie, aby sa plne sústredili na potrebné ciele, keďže prvý akčný plán trvá menej než tri roky (2008 – 2010);

6.

opakuje svoju žiadosť Komisii EÚ a Komisii AÚ, aby prijali aktívne opatrenia na zapojenie Európskeho a Panafrického parlamentu do uplatňovania, monitorovania a politického usmerňovania spoločnej stratégie v súlade s ich postavením ako hlavných prvkov jej inštitucionálnej štruktúry;

7.

zdôrazňuje úlohu medziparlamentných orgánov medzi EP a africkými parlamentmi, ako sú Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie Euromed, pri posilňovaní mieru a bezpečnosti, dobrej správy verejných vecí a demokracie a pri zabezpečovaní účinnej platformy na spoluprácu a riešenie otázok spoločného záujmu;

8.

berie na vedomie skutočnosť, že 11. zasadnutie ministerskej trojky Afrika – EÚ schválilo prvú výročnú správu o pokroku pri plnení spoločnej stratégie a jej prvého akčného plánu, do ktorej EÚ prispela uvedeným oznámením Komisie;

9.

vyjadruje však poľutovanie, že správa bola vypracovaná bez akejkoľvek konzultácie s Európskym alebo Panafrickým parlamentom a bez formálneho prispenia z ich strany;

10.

navrhuje, aby predseda Panafrického parlamentu a predseda Európskeho parlamentu systematicky navštevovali samity EÚ – Afrika a aby na nich predstavovali závery týchto parlamentov týkajúce sa uskutočňovania akčného plánu, ako aj návrhy na budúce orientovanie spoločnej stratégie;

11.

požaduje, aby sa bezprostredne pred jarným zasadnutím ministerskej trojky konala výmena názorov medzi členmi ministerskej trojky a zástupcami príslušných orgánov Panafrického parlamentu a Európskeho parlamentu, počas ktorej môžu parlamenty predložiť svoje návrhy a odporúčania týkajúce sa najnovšej spoločnej výročnej správy o pokroku; navrhuje, aby sa diskusia o návrhoch a odporúčaniach parlamentov zaradila do programu zasadnutia ministerskej trojky; očakáva, že následná spoločná výročná správa – prijatá počas budúceho jesenného zasadnutia ministerskej trojky – uvedie, ako boli tieto návrhy a odporúčania týkajúce sa spoločnej výročnej správy o pokroku zobraté do úvahy; žiada, aby sa zástupcovia parlamentov stretli aj s členmi ministerskej trojky v rámci jesenného zasadnutia trojky;

12.

domnieva sa, že Panafrický parlament a Európsky parlament by sa mali v primeranej miere zúčastňovať na činnosti spoločných skupín odborníkov i pracovnej skupiny AÚ – EÚ;

13.

víta skutočnosť, že Európska komisia určila 55 miliónov EUR na podporný program v 9. ERF v záujme posilnenia kapacít inštitúcií AÚ; opätovne nalieha, aby sa časť z tohto rozpočtu uvoľnila na posilnenie administratívnej a operatívnej kapacity Panafrického parlamentu, a vyzýva Komisiu, aby na základe dôkladnej konzultácie s Panafrickým parlamentom a v spolupráci s Európskym parlamentom navrhla akčný plán na čerpanie týchto rozpočtov;

14.

odporúča, aby časť rozpočtových prostriedkov vyčlenených pre Panafrický parlament priamo spravoval tento parlament, a to hneď ako si vytvorí potrebnú administratívnu kapacitu na tento účel a splní požiadavky obsiahnuté v nariadení (ES) o rozpočtových pravidlách (predovšetkým v jeho článku 56) (6), ktoré Komisii umožňujú plniť rozpočet prostredníctvom nepriameho centralizovaného hospodárenia;

15.

žiada Komisiu EÚ a Komisiu AÚ, aby zjednodušili postupy a zabezpečili priamy a účinný dialóg s parlamentmi, aby sa zabránilo neprijateľným odkladom, pričom sa zohľadnia ich procedurálne špecifickosti;

16.

opätovne požaduje, aby bol ERF zahrnutý do rozpočtu, a žiada, aby medzitým Komisia priebežne informovala Európsky parlament a Panafrický parlament o všetkých etapách rozpočtového procesu;

17.

je presvedčený, že spoločná stratégia, ak má byť skutočným „rozsiahlym partnerstvom so širokou základňou zameraným na obyvateľstvo“, musí efektívne zapojiť občiansku spoločnosť a miestne orgány a podporovať ich účinnú účasť na práci svojich výkonných orgánov;

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ čo akčný plán stanovuje, že každé z partnerstiev EÚ a Afriky umožňuje širokú škálu činností, prevažnú časť z nich predstavujú štátne opatrenia; zdôrazňuje, že vstup a zapojenie parlamentov a neštátnych aktérov, ako sú organizácie občianskej spoločnosti, miestne orgány a iní neštátni činitelia, do procesu sa musí prehĺbiť a ďalej objasniť;

19.

víta Africkú hospodársku, sociálnu a kultúrnu rada (ECOSOCC) ako nástroj budovania partnerstva medzi africkými vládami a občianskou spoločnosťou; znepokojuje ho však nízka úroveň zapojenia africkej občianskej spoločnosti do vykonávania spoločnej stratégie a požaduje bezodkladné úsilie – predovšetkým z africkej strany a v úzkej spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami – o ustanovenie postupov identifikácie, zmapovania a účinného zapojenia reprezentatívnych neštátnych afrických účastníkov;

20.

vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila vhodné nástroje na budovanie kapacít pre africké organizácie občianskej spoločnosti osobitne zameraných na posilnenie ich schopnosti venovať sa vykonávaniu spoločnej stratégie;

21.

pripomína, že spoločná stratégia by sa mala zaoberať aj otázkami, ktoré síce formálne patria do inej inštitucionálnej štruktúry, ale majú významný vplyv na budúcnosť Afriky, a ktoré formujú vzťah medzi dvoma kontinentmi, ako sú napr. dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) a vzťahy medzi regionálnymi zoskupeniami DHP a inými existujúcimi regionálnymi zoskupeniami v Afrike (vrátane regionálnych hospodárskych spoločenstiev), druhá revízia Dohody z Cotonou, euro-stredomorská stratégia, strategické partnerstvo EÚ a Južnej Afriky a vzťah Afriky s novými svetovými aktérmi ako Čína a Brazília;

22.

je presvedčený, že trvalý hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj sa môže uskutočňovať len v krajinách, ktoré zaručujú mier, demokraciu a ľudské práva;

23.

vyzýva Európsku komisiu, Radu a africkú stranu, aby zabezpečili súdržnosť medzi touto stratégiou a inými európskymi politikami, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na presadzovanie nového strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou, najmä obchodnou, environmentálnou, migračnou a poľnohospodárskou politikou; zdôrazňuje, že tieto otázky by mali byť predmetom politického dialógu medzi EÚ a Afrikou;

24.

zdôrazňuje, že v záujme účinného boja proti chudobe, ktorý musí zostať v centre pozornosti spoločnej stratégie, musí strategické partnerstvo EÚ a Afriky stimulovať trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj, pritiahnuť zahraničné investície, podporovať spravodlivý medzinárodný obchod a prispievať k vytvoreniu podmienok, za akých môžu africké krajiny postupne zaujať svoje miesto v celosvetovej ekonomike;

25.

víta pokrok v oblasti partnerstva pre mier a bezpečnosť; berie na vedomie politický dialóg EÚ a AÚ o krízových situáciách v Afrike a za jej hranicami; zdôrazňuje, že tento dialóg musí riešiť celú škálu mierových a bezpečnostných otázok od predchádzania konfliktom a riešenia konfliktov až po obnovu po ukončení konfliktov a budovanie mieru vrátane hĺbkového dialógu o uplatňovaní zásady zodpovednosti za ochranu;

26.

žiada, aby sa prioritne zabezpečilo uplatňovanie africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry; opätovne zdôrazňuje, že ERF nie je dostatočným finančným zdrojom budúceho plnenia Fondu pre mier v Afrike; zastáva názor, že výdavky ERF by mali dodržiavať kritériá Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) stanovené pre štátnu rozvojovú pomoc; opakuje svoju žiadosť o definitívne vyriešenie financovania Fondu pre mier v Afrike;

27.

víta skutočnosť, že generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon zorganizoval v septembri 2008 panel význačných osobností AÚ a OSN, aby určili spôsoby, ako môže medzinárodné spoločenstvo podporiť mierové operácie AÚ ustanovené pod mandátom OSN;

28.

poukazuje na to, že správa verejných vecí by mala byť meradlom dobrého fungovania spoločnosti, a to prostredníctvom práva a poriadku, dodržiavania a aktívnej podpory ľudských práv, boja proti korupcii, tvorby bohatstva a jeho transparentného a spravodlivého rozdeľovania a základných zdravotných a sociálnych služieb; zdôrazňuje, že vonkajší aktéri nesmú posudzovať správu verejných vecí iba na základe kritérií zavedených zvonka, ale najmä na základe vzájomne dohodnutých a spoločných hodnôt a noriem;

29.

zdôrazňuje význam trvalo udržateľnej demokracie vrátane dobrej správy verejných vecí a demokratických volieb, čo musí zahŕňať aj podporu budovania parlamentných kapacít a zapojenie občianskej spoločnosti a miestnych orgánov do politického dialógu;

30.

zdôrazňuje, že správa verejných vecí sa musí zlepšiť na oboch stranách: je to priorita nielen v Afrike, ale aj na európskej strane, kde sa musí zlepšiť správa verejných vecí a zodpovednosť, pokiaľ ide o záväzky v oblasti pomoci a lepšej koordinácie darcovstva, s cieľom zamerať sa viac na krajiny, tzv. „siroty“, ktoré nedostávajú pomoc; zdôrazňuje, že národné a kontinentálne parlamenty, neštátne subjekty a miestne orgány zohrávajú v tejto oblasti dôležitú úlohu;

31.

žiada zvýšenú podporu pre existujúce africké iniciatívy, ako je africký mechanizmus partnerského hodnotenia (APRM), ktorý je doteraz najvážnejšou snahou afrických krajín o zlepšenie správy verejných vecí na kontinente, a rôzne nástroje zavedené AÚ, ktoré zvýšia zapojenie Afriky do tohto procesu;

32.

vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že „profily správy verejných vecí“ vytvorené Komisiou pre každú krajinu AKT, ktorými sa bude riadiť plánovanie rozvojovej pomoci v súvislosti s doplnkovými prostriedkami vo výške 2,7 miliardy EUR v rámci 10. ERF, boli pripravené bez akejkoľvek spoluúčasti; konštatuje, že vhodnosť krajín na získanie podpory z doplnkových prostriedkov sa posudzuje podľa súboru kritérií, z ktorých iba jedno priamo súvisí s RCM; vyjadruje obavu z rizika, že „profily“ Európskej komisie vyčerpajú proces APRM; žiada Európsku komisiu, aby konzultovala s Európskym parlamentom a Radou a informovala ich o ďalšom postupe a použití týchto prostriedkov s cieľom zabezpečiť, že budú vyčlenené na iniciatívy v oblasti správy verejných vecí a podporia program správy verejných vecí AÚ a proces APRM;

33.

požaduje dialóg v rámci partnerstva v oblasti správy verejných vecí a ľudských práv, ktorý by riešil beztrestnosť porušovania ľudských práv, prihliadajúc na osvedčené postupy vnútroštátnych a medzinárodných zákonov vrátane práce medzinárodných trestných súdov v Sierra Leone a Rwande;

34.

zastáva názor, pokiaľ ide o partnerstvo v oblasti obchodu a regionálnej integrácie, že rastúci obchod je za správnych podmienok základným hnacím motorom hospodárskeho rastu pod podmienkou, že obchodná politika je súdržná s cieľmi rozvoja; víta preto ciele tohto partnerstva podporovať africkú regionálnu integráciu a posilňovať obchodné kapacity kontinentu;

35.

s nádejou očakáva skoré uzavretie rozvojového kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z Dauhy, ale trvá na tom, že musí ísť naďalej predovšetkým o „kolo rokovaní o rozvoji“, ktoré uprednostní integráciu afrických národov do svetovej ekonomiky, účinne zníži poľnohospodárske dotácie narušujúce obchod a zruší dotácie na podporu vývozu v poľnohospodárstve;

36.

je presvedčený, že EÚ by mala africkým štátom pomôcť, aby sa stali poľnohospodársky sebestačnými, a podporovať základné služby a zraniteľný domáci priemysel;

37.

trvá na tom, že konečné DHP podpísané s africkými štátmi musia byť v prvom rade a hlavne nástrojmi rozvoja, ktoré rešpektujú rôzne možnosti a úrovne rozvoja jednotlivých príjemcov;

38.

zdôrazňuje skutočnosť, že DHP musia podporovať, nie oslabovať africkú regionálnu integráciu; podporuje úsilie AÚ upevňovať regionálne hospodárske spoločenstvá ako základné kamene budovania regionálnej integrácie kontinentu;

39.

trvá na tom, aby si Európska komisia a členské štáty splnili záväzok poskytnúť do roku 2010 aspoň 2 miliardy EUR ročne na skutočnú „pomoc obchodu“, z čoho najväčšia časť musí byť určená pre Afriku; požaduje skoré určenie a poskytnutie podielu zo zdrojov nástroja pomoci pre obchod; zdôrazňuje, že tieto prostriedky by mali byť doplnkovými zdrojmi a nie iba „prebalenými“ prostriedkami ERF;

40.

vyzýva partnerstvo, aby sa venovalo rozsiahlejšiemu programu v oblasti pomoci obchodu vrátane rozvoja infraštruktúr, podpory rozvoja a lepšej regulácie podnikania vrátane pravidiel označovania pôvodu, ktoré sú ;jednoduchšie a užívateľsky ústretovejšie;

41.

vyzýva partnerstvo, aby riešilo aj hospodárske aspekty, ktoré – i keď nesúvisia nevyhnutne s obchodom – majú pre africké ekonomiky významné dôsledky, napr. potrebu prijatia opatrení na zastavenie nezákonného úniku kapitálu a podporu medzinárodnej regulácie daňových rajov;

42.

žiada, aby spoločná stratégia uznala a podporila úlohu migrantov a diaspór v prospech rozvoja ich domovských krajín tým, že uľahčí ich investovanie v týchto krajinách a zníži výdavky za transfer;

43.

trvá na tom, že, čo sa týka partnerstva v oblasti RCM, bude dokonca aj s väčšou a lepšou pomocou ťažké splniť tieto ciele, a preto naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby dodržali svoje záväzky, ktoré nedávno potvrdili na konferencii o financovaní rozvoja v Dauhe, ako aj na fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Akkre, najmä pokiaľ ide o rozsah pomoci, súdržnosť politiky, zapojenie, transparentnosť a rozdelenie práce medzi darcami;

44.

konštatuje, že základná zdravotná starostlivosť a základné a stredoškolské vzdelanie sú rozhodujúcimi urýchľujúcimi činiteľmi v dosahovaní RCM; preto nabáda africké krajiny, aby sa tieto oblasti stali jednou z hlavných priorít v ich stratégiách zameraných na znižovanie chudoby; vyzýva partnerstvo, aby podporovalo takýto rozvoj vzhľadom na záväzok Európskej komisie vynaložiť na tieto odvetvia aspoň 20 % z rozpočtu Spoločenstva určeného na pomoc; vyzýva Komisiu, aby tento záväzok rozšírila aj na ERF; pripomína, že každé úsilie v tomto smere by malo zahrnúť aj osoby so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti víta výsledky prvého stretnutia spoločnej skupiny odborníkov a vyzýva zapojené strany, aby zabezpečili dosiahnutie pokroku v nasledujúcom roku;

45.

vyzýva Európsku komisiu, aby prijala urýchlené opatrenia na splnenie svojich záväzkov v oblasti zdravia v súvislosti so závermi a odporúčaniami správy Európskeho dvora audítorov z januára 2009 o rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike; zdôrazňuje význam zvyšovania pomoci Európskej komisie zdravotníckemu sektoru v subsaharskej Afrike v čase preskúmania 10. ERF v polovici jeho trvania v záujme podpory svojich záväzkov RCM v oblasti zdravia;

46.

nabáda členské štáty EÚ a AÚ, aby prikladali väčší význam africkej potravinovej bezpečnosti a potravinovej nezávislosti a aby podporovali opatrenia na zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti afrického poľnohospodárstva, najmä výroby potravín pre miestne trhy, ako aj podpore tzv. zelených pásov okolo miest;

47.

vyzýva členské štáty, aby do svojich diskusií v rámci spoločnej stratégie i mimo nej začlenili otázku spravodlivého rozdelenia bohatstva, ktoré pochádza z využívania prírodných zdrojov; trvá na tom, že národné príjmy z prírodných zdrojov by sa mali v prvom rade spravodlivejšie prideľovať na uspokojovanie základných potrieb vlastného obyvateľstva, najmä v oblasti zdravia, vzdelávania, ochrany prírodných zdrojov a životného prostredia, čo by pomohlo dosiahnuť RCM;

48.

vyjadruje obavy, že celosvetové hospodárske spomalenie zvráti nedávne obdobie rekordného rastu Afriky, a zdôrazňuje, že kontinent by sa mohol zdržať o desaťročia v dôsledku poklesu cien tovaru, zníženia investičných tokov a finančnej stability a poklesu platieb;

49.

v súvislosti so zmenou klímy pripomína, že sú za ňu zodpovedné predovšetkým rozvinuté krajiny, kým jej negatívny vplyv sa najviac prejavuje v rozvojových krajinách; trvá preto na tom, že sú potrebné nové finančné prostriedky, ak sa má zabrániť situácii, že africké štáty budú prinútené platiť neprimeranú cenu za prispôsobenie sa dôsledkom zmeny klímy a za ich zmiernenie; podporuje spoločné vyhlásenie EÚ a Afriky o zmene klímy vydané v Poznani na konferencii rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v decembri 2008;

50.

v súvislosti s partnerstvom v oblasti migrácie a zamestnanosti požaduje spravodlivé a reálne riešenie problému „úniku mozgov“, ktorý pripravuje mnohé africké národy o mnoho kvalifikovaných pracovníkov, najmä v odvetví zdravotníctva;

51.

žiada, aby sa v rámci nového programu „modrej karty EÚ“ nepodnecoval únik kvalifikovaných pracovníkov z rozvojových krajín z odvetví, v ktorých tieto krajiny trpia nedostatkom pracovnej sily, najmä z oblasti zdravotníctva a vzdelávania;

52.

vyzýva Európsku komisiu, aby využila partnerstvo EÚ a Afriky na pomoc africkým krajinám uplatňovať ustanovenia o flexibilite ustanovené vo vyhlásení z Dauhy o dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a verejnom zdraví s cieľom uľahčiť prístup k dostupným základným liekom v Afrike;

53.

nabáda obe strany, pokiaľ ide o partnerstvo v oblasti vedy a technológií, aby sa zamerali na preklenutie digitálnej bariéry zintenzívnením spolupráce v technologickom rozvoji a transfere, predovšetkým v oblasti telefonovania a internetu;

54.

očakáva, že spoločná stratégia prijme osobitné opatrenia na zlepšenie príležitostí pre ženy, deti a ľudí so zdravotným postihnutím v Afrike, pretože tieto skupiny čelia zvlášť vážnym ťažkostiam v rozvojových krajinách;

55.

zdôrazňuje, že, ak má ísť spoločná stratégia „za hranice Afriky“ a ak sa má zintenzívniť spolupráca EÚ – Afrika v medzinárodných orgánoch a pri viacstranných rokovaniach o otázkach ako obchod, ľudské práva alebo zmena klímy, úsilie EÚ i Afriky musí demokratickejšie a reprezentatívnejšie smerovať k medzinárodným inštitúciám, ako sú Svetová banka, Medzinárodný menový fond a WTO, a zabezpečiť, aby Afrika mohla konečne uplatňovať vplyv, ktorý zodpovedá jej veľkosti a postaveniu;

56.

opätovne vyzýva inštitúcie EÚ, aby vytvorili osobitný finančný nástroj na uskutočňovanie spoločnej stratégie, pričom by sústredili všetky existujúce zdroje financovania jasným, predvídateľným a programovateľným spôsobom; má pochybnosti o tom, do akej miery bude spoločná stratégia schopná dosiahnuť svoje vysoké ambície alebo ponúknuť skutočnú pridanú hodnotu bez akýchkoľvek nových finančných prostriedkov, alebo dokonca bez preprogramovania existujúcich finančných prostriedkov;

57.

vyzýva vlády v EÚ a Afrike, aby svojich obyvateľov účinnejšie a systematickejšie oboznamovali s činnosťami a úspechmi spoločnej stratégie a aby sa snažili o širšie informovanie masmédiami;

58.

s nádejou očakáva zmysluplné zapojenie Európskeho a Panafrického parlamentu – na základe skúseností zo samitu EÚ – Afrika v Lisabone 8. a 9. decembra 2007 – do príprav tretieho samitu Afrika – EÚ v roku 2010 a ich aktívnu účasť na samotnom samite;

59.

vyzýva Komisiu EÚ, Komisiu AÚ a predsedníctva, aby odsúhlasili vyššie uvedené návrhy, ktorých cieľom je zintenzívniť zapojenie parlamentov do uskutočňovania a monitorovania spoločnej stratégie;

60.

má v úmysle vytvoriť v rámci Európskeho parlamentu potrebnú koordináciu a súčinnosť všetkých orgánov na podporu uplatňovania a monitorovania spoločnej stratégie; v súvislosti s tým opakuje svoj zámer pretransformovať ad-hoc delegáciu pre vzťahy s Panafrickým parlamentom na medziparlamentnú delegáciu s plnými právomocami;

61.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Hospodárskej, sociálnej a kultúrnej rade AÚ, Komisii AÚ, Výkonnej rade AÚ, Panafrickému parlamentu, Rade ministrov AKT a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/15

A.

keďže pripojením sa k miléniovej rozvojovej deklarácii z roku 2000 sa EÚ spolu s celým medzinárodným spoločenstvom zaviazala znížiť extrémnu chudobu vo svete o polovicu do roku 2015, pričom svoje úsilie sústredí na osem RCM,

B.

keďže podľa nových odhadov žije pod hranicou chudoby stanovenou na 1,25 amerického dolára na deň stále približne 1,4 mld. ľudí, čo zodpovedá viac ako jednej štvrtine obyvateľstva rozvojového sveta,

C.

keďže Komisia a členské štáty EÚ prijali v roku 2007 nové záväzky s cieľom významne prispieť k odstráneniu sklzu, ku ktorému došlo pri plnení týchto cieľov,

D.

keďže nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti a základným službám spôsobuje smrť miliónom osôb a prehlbuje chudobu napriek tomu, že prístup k starostlivosti a k základnému vzdelávaniu je súčasťou ľudských práv, pričom za ich dodržiavanie a uplatňovanie zodpovedajú vlády,

E.

keďže zmluvy o RCM by mohli byť ďalším nástrojom na riešenie problémov, ktoré rozvojovým krajinám priniesla svetová potravinová kríza, a to najmä v odvetví poľnohospodárstva,

F.

keďže väčšina rozvojových krajín napriek úsiliu, ktoré doposiaľ vyvinuli, nemá k dispozícii potrebné zdroje na vyriešenie problémov, s ktorými sa stretávajú v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, a keďže sa preto vonkajšia pomoc javí ako nevyhnutná,

G.

keďže Európsky parlament bol požiadaný o udelenie absolutória týkajúceho sa Európskeho rozvojového fondu (ERF),

H.

keďže Komisia má v úmysle výrazne zvýšiť využívanie rozpočtovej pomoci počas desiateho ERF na zlepšenie efektívnosti pomoci, ktorú poskytuje, a na dosahovanie cieľov, ktoré si stanovila,

I.

keďže učitelia a zdravotnícki pracovníci v rozvojových krajinách v súčasnosti pracujú vo veľmi zlých podmienkach a na splnenie RCM sú potrebné takmer dva milióny učiteľov a viac ako štyri milióny zdravotníckych pracovníkov a keďže poskytnutie rozpočtovej pomoci v primeranej výške by umožnilo zamestnať a vyškoliť ich,

J.

keďže opakujúci sa nedostatok zdravotníckych pracovníkov a učiteľov ešte zhoršuje odliv mozgov organizovaný bohatými krajinami,

K.

keďže EÚ má v úmysle pokračovať vo zvyšovaní svojich výdavkov v oblasti rozpočtovej pomoci, najmä výrazným zvyšovaním sektorovej rozpočtovej pomoci pre zdravotníctvo a vzdelávanie a to prevažne v afrických krajinách,

L.

keďže zmluvy o RCM stanovujú konkrétne ciele, ktoré je treba dosiahnuť v súvislosti s RCM v oblasti zdravotníctva a základného vzdelávania, pričom sa tento druh zmluvy o RCM môže vzťahovať aj na iné prioritné odvetvia,

M.

keďže podľa oficiálneho stanoviska Európskeho parlamentu k rozvojovej pomoci, ako sa uvádza v odseku 6 vyššie uvedeného uznesenia zo 16. februára 2006 o nových nástrojoch financovania rozvoja v rámci rozvojových cieľov milénia, „zvýšenie množstva pomoci priamo súvisí so zvýšením kvality t. j. účinnosť pomoci je potrebné zlepšiť prostredníctvom „3 K“ - koordinácie, komplementarity, koherentnosti, ako aj znížením transakčných nákladov na poskytnutie pomoci, zlepšením predvídateľnosti a trvalej udržateľnosti mechanizmov pomoci, zvyšovaním rýchlosti a kvality doručenia pomoci, ďalšej pomoci, hľadaním riešení v prípade trvalých dlhov, podporou správneho riadenia a bojom proti korupcii a zlepšovaním kapacít príjemcov pomoci“,

N.

keďže predvídateľná a dlhodobá pomoc môže priamo a účinne prispievať ku konkrétnemu uplatňovaniu stratégií odstraňovania chudoby ustanovených v RCM,

O.

keďže členské štáty EÚ prijali v Monterrey (2002), Gleneagles (2005), Paríži (2005) alebo aj Akkre (2008) záväzky týkajúce sa zlepšenia kvantity a kvality rozvojovej pomoci, ale mnohé z nich aj napriek tomu stále neposkytujú všetku pomoc, ku ktorej sa zaviazali, a keďže pri poskytnutí tejto pomoci sa ukáže, že jej časť je nedostatočná,

P.

keďže v 30 % prípadov dochádza k oneskoreniu vyplatenia rozpočtovej pomoci, ktorú poskytuje Komisia, z dôvodu nadmernej ťažkopádnosti jej administratívnych postupov,

Q.

keďže poskytovanie rozpočtovej pomoci sa nedá predvídať najmä preto, že väčšina podmienok, ktoré sa týkajú poskytovania tejto pomoci, má každoročný charakter a keďže táto nedostatočná predvídateľnosť niekedy núti prijímajúce krajiny použiť pomoc predtým, ako je v skutočnosti poskytnutá, pričom nemajú istotu, či sa táto pomoc naozaj niekedy poskytne,

R.

keďže nedostatočná predvídateľnosť poskytovania európskej rozvojovej pomoci sa dotýka aj tých prijímajúcich krajín, v ktorých je vytvorená určitá právna istota a stabilné regulačné prostredie,

S.

keďže Komisia je najväčším viacstranným darcom rozvojovej pomoci, jedným z prvých darcov, ktorí začali poskytovať rozpočtovú pomoc, a keďže čoraz častejšie využíva tento typ pomoci, ktorý v posledných rokoch predstavoval jednu pätinu celkovej pomoci,

T.

keďže rozpočtová pomoc už predstavuje jeden nástroj, ktorý umožňuje zlepšiť poskytovanie pomoci EÚ, ale bolo by prospešné, keby sa táto pomoc dala lepšie predvídať a keby sa poskytovala na dlhšie obdobia,

U.

keďže súčasná rozpočtová pomoc, ktorú poskytuje Komisia, sa vo všeobecnosti plánuje na obdobie troch rokov alebo v prípade niektorých agentúr na jeden rok,

V.

keďže návrh zmluvy o RCM nemá vplyv na rozpočet a keďže zmluva o RCM nie je novým nástrojom, ale spôsobom uplatňovania existujúcich nástrojov,

W.

keďže za súčasného stavu nie je štatút dokumentu Komisie o zmluvách o RCM jasný,

X.

keďže Komisia sa v súčasnosti domnieva, že nastal správny čas, aby sa zaviedol koncept zmluvy naviazanej na konkrétne výsledky v súvislosti s RCM namiesto každoročného overovania tradičných podmienok každého darcu,

Y.

keďže krajina, ktorá poskytuje pomoc, sa zmluvne zaväzuje poskytovať finančnú pomoc predvídateľnejším spôsobom, zatiaľ čo krajina, ktorá pomoc prijíma, sa dôraznejšie zaväzuje v oblasti dosahovania konkrétnych výsledkov,

Z.

keďže Komisia plánovala uzatvoriť prvú sériu zmlúv o RCM na obdobie 6 rokov, t. j. do konca desiateho ERF,

AA.

keďže návrh Komisie uzavrieť zmluvy na obdobie šesť rokov ide nad rámec súčasnej praxe ostatných darcov pomoci na svetovej úrovni,

AB.

keďže Komisia vyzvala členské štáty, aby spolufinancovali zmluvy RCM dodatočnými dobrovoľnými príspevkami do ERF,

AC.

keďže zmluvy o RCM, ktoré sú súčasťou nástroja všeobecnej rozpočtovej pomoci vytvoreného na základe kritérií stanovených v zmluve z Cotonou, si nevyžadujú žiadnu úpravu vzhľadom na rozhodnutia týkajúce sa prebiehajúcich programov a na rozdiely v spôsoboch poskytovania všeobecnej rozpočtovej podpory, keďže zmluvy o RCM neznamenajú vytvorenie nového finančného nástroja a naďalej vychádzajú z ustanovení o rozpočtovej pomoci obsiahnutých v dohode z Cotonou, a keďže teda zmluvy o RCM zostávajú v súlade s vnútornými usmerneniami upravujúcimi poskytovanie všeobecnej rozpočtovej pomoci, ktoré boli nedávno prijaté,

AD.

keďže súčasťou podmienok prípustnosti pre zmluvy o RCM je dodržiavanie článku 9 Dohody z Cotonou o ľudských právach, demokratických zásadách a právnom štáte,

AE.

keďže efektívna rozpočtová pomoc by mala umožniť jej príjemcom financovať svoje vlastné stratégie a veľmi konkrétne programy na zlepšenie prístupu k efektívnym verejným službám v odvetviach zdravotníctva a vzdelávania,

AF.

keďže Komisia nedodržala svoj záväzok zapájať systematickým spôsobom poslancov a zástupcov organizácii občianskej spoločnosti do dialógu, ktorý uskutočňovala s vládami rozvojových krajín, a keďže sa v súčasnosti všeobecne uznáva, že z dôvodu efektívnosti by mali byť za rozvoj v plnej miere zodpovedné vlády, ale aj parlamenty a organizácie občianskej spoločnosti rozvojových krajín,

AG.

keďže Komisia ustanovila, že medzi oprávnené krajiny budú patriť tie, ktoré dosiahnu uspokojujúce výsledky na úrovni makroekonomiky a rozpočtového riadenia pri využívaní rozpočtovej pomoci, čím sa Komisia odlišuje od ostatných poskytovateľov pomoci, ako je MMF alebo Svetová banka, ktoré viažu pomoc na mnohé podmienky v rozpore so zásadou zodpovednosti prijímajúcej krajiny,

AH.

keďže mnoho krajín, ktoré naliehavo potrebujú významnejšiu a efektívnejšiu pomoc na ceste k dosahovaniu RCM, v súčasnosti nespĺňa podmienky Komisie na uzatvorenie zmluvy o RCM,

AI.

keďže zmluvy o RCM sa vo svojej súčasnej forme týkajú iba krajín AKT,

AJ.

keďže rozpočtová pomoc Komisie trpí vážnym nedostatkom transparentnosti a zodpovednosti chudobných krajín a keďže dohody o financovaní sa len zriedkavo uverejňujú,

AK.

keďže základnou zásadou rozvojovej pomoci je poskytovanie pomoci tým, ktorí ju najviac potrebujú, a tam, kde sa môže najúčinnejšie využiť,

AL.

keďže sa dá uviesť príklad Burkiny Faso, keď nikto nevedel o tom, že sa rokuje o zmluve RCM medzi Burkinou Faso a Komisiou, a keďže o tejto veci nie sú na internetovej stránke delegácie Komisie v Burkine Faso v súčasnosti k dispozícii žiadne informácie,

AM.

keďže v európskom konsenze pre rozvoj sa EÚ zaviazala prijať prístup vychádzajúci z výsledkov a používania výkonnostných ukazovateľov,

AN.

keďže Komisia musí pokračovať v spájaní jej rozpočtovej pomoci s výsledkami, ktoré dosahujú prijímajúce krajiny v oblasti rodovej rovnosti a v oblasti podpory práv žien,

AO.

keďže dohody o rozpočtovej pomoci už boli uzavreté medzi Komisiou a Burkinou Faso (2005 – 2008), Etiópiou (2003 –2006), Ghanou (2007 – 2009), Keňou (2004 – 2006), Madagaskarom (2005 – 2007), Malawi (2006 – 2008), Mali (2003 – 2007), Mozambikom (2006 – 2008), Tanzániou (2006 – 2008), Ugandou (2005 – 2007) a Zambiou (2007 – 2008),

AP.

keďže na svete žije 650 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím, z ktorých 80 % žije v rozvojových krajinách a jedna pätina v extrémnej chudobe; vzhľadom na to, že predstavujú jednu z najväčších skupín chudobných osôb vylúčených zo spoločnosti, ktoré sú obeťami viacnásobnej diskriminácie a len zriedkavo majú prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti,

AQ.

keďže podľa všeobecných záväzkov a najmä podľa článku 32 vyššie uvedeného Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sú signatárske krajiny povinné zohľadňovať problematiku zdravotného postihnutia pri rozvojovej spolupráci,

AR.

keďže RCM sa do roku 2015 nepodarí dosiahnuť, ak sa riadne nezohľadní začlenenie a účasť osôb so zdravotným postihnutím,

AS.

keďže v správe o vykonávaní partnerstva EÚ – Afrika z 22. novembra 2008, a najmä v jej odseku 37, sa zdôrazňuje, že v rámci úsilia o dosiahnutie RCM sa zjavne nepodnikajú dostatočné kroky v prospech ľudí so zdravotným postihnutím,

1.

opätovne potvrdzuje, že rozvojová pomoc by mala vychádzať z potrieb a dosiahnutých výsledkov a že politiky rozvojovej pomoci by sa mali vytvárať v spolupráci s krajinami, ktoré prijímajú pomoc;

2.

opätovne potvrdzuje, že krajiny, ktoré poskytujú pomoc, by mali s cieľom dosahovania RCM dodržiavať všetky svoje záväzky a zlepšovať kvalitu pomoci, ktorú poskytujú;

3.

zdôrazňuje potrebu rozvíjať nové mechanizmy pre predvídateľnejšiu a súvislejšiu pomoc;

4.

pripomína cieľ stanovený vo vyhlásení z Abuje, podľa ktorého by sa malo vyčleniť 15 % štátnych rozpočtových prostriedkov na zdravotníctvo, a cieľ Svetovej kampane za vzdelávanie, podľa ktorého by sa malo 20 % štátnych rozpočtových prostriedkov vyčleniť na sektor vzdelávania;

5.

žiada Komisiu, aby pomoc v oblasti zdravotníctva a vzdelávania, najmä základného zdravotníctva a vzdelávania, naďalej viazala na dosiahnuté výsledky; a ďalej ju žiada, aby spresnila význam, ktorý bude prikladať dosiahnutým výsledkom v týchto oblastiach v porovnaní s komplexnejším súborom ukazovateľov, ako aj spôsob, akým plánuje vyhodnocovať dosiahnutý pokrok v týchto oblastiach;

6.

žiada Komisiu, aby zvýšila predvídateľnosť rozpočtovej pomoci prostredníctvom zavedenia zmlúv o RCM a rozšírenia zásad, ktoré z týchto zmlúv vyplývajú, na väčší počet krajín, ako aj na sektorovú rozpočtovú pomoc;

7.

pripomína Komisii potrebu významne znížiť zbytočné prieťahy spôsobované nadmernou záťažou jej administratívnych postupov;

8.

vyzýva vlády rozvojových krajín, aby zvýšili svoje výdavky na zdravotníctvo na 15 % štátneho rozpočtu (v súlade s odporúčaniami vyhlásenia z Abuje) a svoje výdavky na oblasť vzdelávania na 20 % štátneho rozpočtu (podľa výzvy Svetovej kampane za vzdelávanie);

9.

žiada Komisiu, aby zabezpečila výdavky na vysokej úrovni vo forme rozpočtovej pomoci a aby sa zároveň zamerala najmä na významné zvýšenie rozpočtovej pomoci v sociálnom odvetví krajín AKT a na zvýšenie sektorovej rozpočtovej pomoci v iných regiónoch;

10.

so záujmom konštatuje, že návrh Komisie o zmluvách o RCM zabezpečuje pre oprávnené krajiny minimálnu zaručenú úroveň pomoci (70 % celkových záväzkov);

11.

vyjadruje však sklamanie nad skutočnosťou, že dokument o zmluvách o RCM neposkytuje žiadny časový harmonogram zavádzania týchto zmlúv, ktoré boli vytvorené predovšetkým na pokrytie obdobia šiestich rokov desiateho ERF, a žiada preto Komisiu, aby poskytla presný harmonogram;

12.

konštatuje, že hlavným cieľom zmluvy o RCM je prispievať k zvyšovaniu efektívnosti pomoci a k urýchľovaniu pokroku smerom k napĺňaniu RCM pre tie krajiny, ktoré to najviac potrebujú;

13.

žiada Komisiu, aby prijala oznámenie, ktorým by sa formalizovala zmluva o RCM, a aby rozšírila tuto iniciatívu aj na iné krajiny, ako sú krajiny AKT, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti;

14.

žiada Komisiu a krajiny, ktoré prijímajú pomoc, aby zabezpečili zapojenie vlastných parlamentov a občianskej spoločnosti vrátane organizácií osôb so zdravotným postihnutím do všetkých fáz dialógu o rozpočtovej pomoci, vrátane vypracovania, vykonávania a vyhodnocovania programu ustanoveného v zmluvách o RCM;

15.

zdôrazňuje, že poskytovatelia pomoci by sa mali zamerať skôr na podporu dobrej správy vecí verejných, demokracie a stability v krajinách, ktoré pomoc prijímajú, prostredníctvom transparentných kritérií stanovených v spolupráci s týmito krajinami, ako na presadzovanie jednostranných podmienok pre príjemcov pomoci;

16.

domnieva sa, že v záujme podporovania transparentnosti by mali byť podmienky poskytovania variabilných platieb naviazané na výsledky takým spôsobom, ktorý by nabádal poskytovateľov a prijímateľov analyzovať skutočný vplyv použitých financií a zvyšoval transparentnosť využívania verejných finančných prostriedkov;

17.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala výsledky svojich programov a aby o nich informovala Európsky parlament;

18.

odporúča, aby Komisia pracovala na posilňovaní dialógu medzi poskytovateľmi a príjemcami pomoci, najmä s cieľom určiť skutočné potreby a oblasti, v ktorých sa pomoc javí ako potrebná;

19.

žiada, aby Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ zohrávalo aktívnejšiu úlohu v určovaní priorít, pri rokovaniach o zmluvách o RCM, ako aj vo všetkých ostatných fázach procesu;

20.

vyzýva Európsku komisiu, aby podmieňovala svoju rozpočtovú pomoc dosahovaním výsledkov v oblasti dobrej správy vecí verejných a transparentnosti, ale aj v oblasti ochrany a dodržiavania ľudských práv, najmä práv najchudobnejších a najokrajovejších skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, menšiny, ženy a deti, a aby dohliadala nad tým, aby sa rozpočtová pomoc nepoužívala v odvetviach, ktoré nie sú ustanovené v zmluve o RCM;

21.

opätovne potvrdzuje, že národné orientačné programy by sa mali pripravovať v spolupráci s parlamentmi daných krajín, so Spoločným parlamentným zhromaždením a s občianskou spoločnosťou;

22.

podotýka, že návrh o zmluvách o RCM sa nezmieňuje o krajinách, ktorých sa bude týkať prvé kolo týchto zmlúv; a konštatuje, že zmluvy o RCM sa vo svojej súčasnej forme týkajú iba krajín AKT;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že politika rozpočtovej pomoci EÚ v prospech rozvojových krajín čoraz častejšie riadi podmienkami, ktoré stanovuje MMF na získanie rozvojovej pomoci EÚ; preto sa domnieva, že táto podmienenosť je v rozpore s politikou krajín, ktoré prijímajú pomoc, pokiaľ ide o ich vlastnú zodpovednosť;

24.

zdôrazňuje potrebu vytvorenia ďalších prístupov rozpočtovej pomoci pre krajiny, ktoré nie sú oprávnené uzatvárať zmluvy o RCM a najmä pre krajiny, ktoré sa nachádzajú v citlivej situácii; a zdôrazňuje, že je zrejmé, že krajiny, ktoré sa nachádzajú v najcitlivejších situáciách nie sú schopné spĺňať súčasné kritériá oprávnenosti;

25.

odporúča, aby boli zmluvy o RCM prístupné aj pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce;

26.

žiada Komisiu, aby jasne objasnila, akým spôsobom plánuje kombinovať zmluvy o RCM s ďalšími postupmi poskytovania pomoci;

27.

varuje pred nebezpečenstvom nepremysleného a nadmerného využívania zmlúv o RCM, ktoré by boli považované za jediný skutočne efektívny spôsob poskytovania pomoci, a žiada preto Komisiu, aby zvolila také mechanizmy poskytovania pomoci, ktoré sú najlepšie prispôsobené každej jednotlivej situácii;

28.

vyzýva Komisiu, aby posilnila schopnosť parlamentov krajín, ktoré prijímajú pomoc, zapájať sa do rozpočtového postupu a schopnosť parlamentov a občianskej spoločnosti zapájať sa do vypracovania vnútroštátnych politík tak, že poskytne väčšiu finančnú podporu, pričom bude trvať na ich zapájaní sa do politických diskusií s týmito krajinami a zameria sa na ukazovatele riadenia verejných financií, ktorých cieľom je zvýšenie zodpovednosti vlád vo vzťahu k ich občanom;

29.

žiada Komisiu, aby v spolupráci s partnerskými krajinami vytvorila ku každej zmluve o RCM súbor ukazovateľov výkonnosti s cieľom vyhodnotiť dosiahnutý pokrok pri vykonávaní týchto zmlúv; týmito ukazovateľmi by sa malo merať aj zapojenie osôb a detí so zdravotným postihnutím;

30.

upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že je nevyhnutné, aby Komisia naďalej viazala svoju rozpočtovú pomoc na dosiahnuté výsledky krajín, ktoré prijímajú pomoc, týkajúce sa rodovej rovnosti a podporovania práv žien a žiada, aby sa ukazovatele výkonnosti v tejto oblasti rozšírili v zmluvách o RCM na ďalšie oblasti, ako sú práva žien a práva osôb so zdravotným postihnutím; žiada, aby Komisia posilnila rodové ukazovatele výkonnosti spojené s rozpočtovou pomocou a rozšírila ich na iné oblasti: na práva zdravotne postihnutých osôb, ako aj práva žien, a najmä podporu prístupu všetkých žien k informáciám a súhrnným zdravotným službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, zlepšenie prístupu a posilnenie používania metód plánovania rodičovstva, trvalú podporu vzdelávania a emancipácie žien, ako aj boj proti diskriminácii a v prospech rodovej rovnosti;

31.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Rade AKT a vládam a parlamentom členských štátov a krajín AKT.

6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/23

A.

keďže EÚ by mala vzhľadom na svoje heslo „Zjednotení v rozmanitosti“ uznať svoju spoločnú históriu, a to počnúc históriou európskeho umenia z dôvodu jeho univerzálneho charakteru,

B.

keďže škola sa musí opäť stať hlavným miestom demokratizácie prístupu ku kultúre,

C.

keďže umelecké a kultúrne vzdelávanie, ktorého súčasťou je aj audiovizuálne vzdelávanie, je kľúčovým prvkom vzdelávacieho systému členských štátov,

D.

keďže umelecké a kultúrne vzdelávanie je zásadným prvkom vzdelávania detí a mladých ľudí, pretože prispieva k rozvoju slobodnej vôle, citlivosti a otvorenosti vo vzťahu k iným; keďže je takisto dôležitým prvkom, pokiaľ ide o rovnosť príležitostí, a je podmienkou pre skutočnú demokratizáciu prístupu ku kultúre,

E.

keďže v záujme toho, aby bolo možné reagovať na výzvy demokratizácie prístupu ku kultúre, je potrebné na všetkých úrovniach a v každom veku podporovať umelecké povedomie, uznávať význam skupinových a amatérskych umeleckých činností a zhodnocovať prístup k umeleckej výučbe,

F.

keďže členské štáty z ekonomických dôvodov žiaľ príliš často obmedzujú úlohu umenia vo všeobecnej vzdelávacej politike,

G.

keďže umelecké vzdelanie predstavuje základ odborného vzdelávania v oblasti umenia a podporuje tvorivosť, ako aj fyzický a intelektuálny rozvoj v tejto oblasti v prospech užších a plodnejších vzťahov medzi vzdelávaním, kultúrou a umením,

H.

keďže školy a vzdelávacie centrá v oblasti umenia a dizajnu pomáhajú rozvíjať filozofické smery, vytvárať nové umelecké štýly a hnutia, a podporujú prístup k odlišným kultúram, čím sa posilňuje obraz EÚ vo svete,

I.

keďže vzdelávanie je veľmi dôležité pre úspech profesionálov v umeleckom a tvorivom sektore,

J.

keďže štúdium umenia zamerané na rozvoj kariéry a profesie vyžaduje od študentov okrem talentu solídny kultúrny základ, ktorý sa dá získať len multidisciplinárnym a systematickým vzdelávaním; keďže sa tým zvyšuje možnosť uplatnenia na trhu práce v tomto sektore, pretože poskytuje všeobecné vzdelanie, metodológiu výskumu, podnikateľské schopnosti a podnikateľské vedomosti, ako aj zručnosti v rôznych oblastiach činnosti, ktoré majú vplyv na súčasné umenie,

K.

keďže potenciál tvorivých, kultúrnych a umeleckých spoločností a priemyselných odvetví EÚ pre oblasť ekonomiky a zamestnanosti do veľkej miery ovplyvňuje rozvoj umeleckého sektora,

L.

keďže technologický rozvoj spôsobil zvýšenie konkurencieschopnosti v rámci krajín a medzi nimi, čo viedlo k tomu, že intelektuálna kapacita a tvorivosť zaujímajú v rámci lisabonskej stratégie popredné miesto,

M.

keďže rýchle a neustále zmeny v našich spoločnostiach si vyžadujú väčšiu prispôsobivosť, pružnosť, tvorivosť, inovácie a komunikáciu osôb v pracovnej oblasti; keďže uvedené kvality by sa mali podporovať systémami vzdelávania a odbornej prípravy v jednotlivých členských štátoch v súlade s cieľmi vyššie uvedeného Vzdelávanie a odborná príprava 2010,

N.

keďže by sa mala zohľadniť skutočnosť, že v jednotlivých členských štátoch existujú významné rozdiely v modeloch výučby umenia,

O.

keďže by sa mala zohľadniť skutočnosť, že ako výsledok globalizácie a väčšej mobility občanov, ako aj po sebe nasledujúcich rozširovaní EÚ, je vzdelávanie v oblasti kultúry a jej rozmanitosti dôležitým faktorom na zachovanie identity a podporu porozumenia medzi kultúrami a náboženstvami; keďže ciele zvyšovania povedomia a podpory kultúry Európskeho roka medzikultúrneho dialógu by sa mali sledovať aj po roku 2008,

1.

domnieva sa, že štúdium umenia by malo byť povinným prvkom učebných osnov na všetkých úrovniach, aby sa podporovala demokratizácia prístupu ku kultúre;

2.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby učebné osnovy, ako aj programy odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania obsahovali kurzy na podporu a rozvoj kreativity v každom veku ako súčasť celoživotného vzdelávania;

3.

pripomína, že jedným z cieľov umeleckého a kultúrneho vzdelávania je prispieť k občianskej výchove a že jednou z jeho úloh je zdokonaliť našu schopnosť myslieť a prispieť k rozvoju osobnosti v intelektuálnej, citovej a fyzickej oblasti;

4.

v súvislosti s Európskym rokom tvorivosti a inovácií (2009) potvrdzuje úlohu umenia ako dôležitého činiteľa, ktorý prispieva k inováciám v spoločnosti a hospodárstve;

5.

upozorňuje Radu a členské štáty na úlohu, ktorú zohráva európska kultúra a jej rozmanitosť ako integračný faktor, a význam vzdelávania v oblasti umenia a kultúry na európskej úrovni vrátane zachovania tradičných kultúrnych hodnôt v jednotlivých regiónoch;

6.

konštatuje, že neustále vzrastá počet študentov umeleckých smerov, ktorí majú záujem o štúdium v inom členskom štáte než v tom svojom, a preto povzbudzuje členské štáty, aby koordinovali svoje politiky, pokiaľ ide o štúdium umenia na úrovni EÚ, vymieňali si osvedčené postupy a podporovali v tejto oblasti mobilitu študentov a učiteľov;

7.

navrhuje zlepšiť mobilitu profesionálov v odvetví umenia prostredníctvom zvýšenej pozornosti venovanej otázke uznávania kvalifikácie; malo by sa to uskutočniť tak, že sa podporia vzdelávacie inštitúcie a zamestnávatelia v súvislosti s európskym kvalifikačným rámcom, pričom bude možné porovnať právomoci a kvalifikácie v tomto odvetví na európskej úrovni;

8.

v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi pri vypracovaní rámca mobility pre Európanov vykonávajúcich umelecké a tvorivé činnosti, a to s osobitným zreteľom na mobilitu mladých umelcov a študentov umeleckých predmetov;

9.

domnieva sa, pričom zároveň uznáva právomoci členských štátov v tejto oblasti, že politiky v oblasti umeleckého vzdelávania by sa mali koordinovať na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o:

10.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby

11.

trvá na tom, že výučba dejín umenia musí zahŕňať aj stretnutia s umelcami a návštevy kultúrnych zariadení s cieľom vzbudiť zvedavosť žiakov a podporiť ich uvažovanie;

12.

vyzdvihuje význam využívania zdrojov pochádzajúcich z nových informačných a komunikačných technológií a internetu ako kanálov pre modernú výučbu prispôsobenú modernej dobe pri zavádzaní umeleckého rozmeru do učebných osnov;

13.

v tejto súvislosti zdôrazňuje významný prínos takých projektov, ako je európska digitálna knižnica Europeana;

14.

odporúča, aby sa spoločne vyvinul európsky portál pre vzdelávanie v oblasti umenia a kultúry a aby vyučovanie umenia bolo začlenené do učebných osnov členských štátov, s cieľom zaistiť rozvoj a podporovanie európskeho kultúrneho modelu, ktorý získal osobitné uznanie na medzinárodnej úrovni;

15.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby monitorovali pokrok v začleňovaní vzdelávania v oblasti umenia do učebných osnov; osobitne navrhuje Komisii, aby podporila štúdie potrebné na získanie vierohodných informácií o vplyve uvedenej výučby na úroveň vzdelania a kompetencií študentov v EÚ;

16.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie predložil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/27

A.

keďže predpokladom demokratickej a transparentnej Európskej únie je posilnenie dialógu medzi občanmi a európskymi inštitúciami vrátane Európskeho parlamentu, ako aj priebežná diskusia o Európe na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni,

B.

keďže po odmietnutí návrhu zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu vo Francúzsku a v Holandsku hlasovalo v referende 53,4 % Írov proti ratifikácii Lisabonskej zmluvy a keďže s politikami alebo zmluvami Európskej únie budú s väčšou pravdepodobnosťou nesúhlasiť občania, ktorí majú o nich nedostatočné vedomosti,

C.

keďže výsledky prieskumu verejnej mienky Eurobarometer 69 naznačujú, že 52 % občanov Únie naďalej hodnotí členstvo svojej krajiny v EÚ pozitívne, pričom opačný názor má len 14 % opýtaných,

D.

keďže vedomosti o Európskej únii a jej politikách a fungovaní, ale aj o právach zakotvených v zmluvách budú základom pre obnovenie dôvery občanov v európske inštitúcie,

E.

keďže v roku 2004 bol po prvýkrát vymenovaný samostatný komisár pre komunikačnú stratégiu, aj keď vzhľadom na neexistenciu skutočného právneho základu nebola prijatá žiadna skutočná komunikačná politika,

1.

pripomína, že podľa prieskumov s klesajúcou úrovňou vzdelania a príjmov stúpa pravdepodobnosť, že príslušní občania Únie budú proti ďalšiemu prehlbovaniu európskej integrácie, čo značí, že európska idea je napriek všetkému predchádzajúcemu úsiliu blízka predovšetkým členom európskej spoločnosti s vyšším vzdelaním a vyššou úrovňou príjmov; považuje aktívny dialóg medzi Európskou úniou a jej občanmi za nevyhnutný na uskutočňovanie zásad a hodnôt projektu EÚ, uznáva však, že komunikácia doposiaľ nebola veľmi úspešná;

2.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek úsiliu a dobrým návrhom Komisie sa pri zvyšovaní úrovne vedomostí občanov Únie v oblasti európskych otázok a ich záujmu o tieto otázky dosiahol len veľmi malý úspech, čo sa ukázalo, žiaľ, aj pri írskom referende;

3.

zdôrazňuje osobitnú dôležitosť vytvorenia súdržných komunikačných prepojení s cieleným obsahom, a to tak medzi EÚ a regiónmi s osobitnými charakteristikami, ako aj medzi EÚ a osobitnými sociálnymi skupinami;

4.

konštatuje, že podľa posledných prieskumov verejnej mienky sa veľká väčšina Európanov vyslovuje v prospech Európskej únie, ktorá v otázkach zahraničnej politiky vystupuje jednotne; poukazuje na to, že na žiadosť občanov Únie sa vyhlásenie s takýmto obsahom zahrnulo do otvoreného listu/odporúčaní účastníkov záverečnej konferencie venovanej šiestim projektom občanov v rámci tzv. Plánu D z 9. decembra 2007; zdôrazňuje, že medzi 27 odporúčaniami uvedenými v otvorenom liste bola uvedená aj požiadavka, aby Únia aktívnejšie konala v oblasti sociálnej politiky a sociálnej súdržnosti, najmä pokiaľ ide o znižovanie rozdielov v odmeňovaní a podporu rovnosti žien a mužov, a všeobecnejšie, aby venovala osobitnú pozornosť otázkam rovnosti, ktoré sa často prehliadajú; pripomína, že je preto dôležité sledovať, čo sa občanom oznamuje prostredníctvom jednotlivých krokov, a porovnať, či sú tieto kroky v súlade s odkazom, ktorý chce EÚ svojim občanom vyslať;

5.

pripomína, že ženy väčšinou hlasovali proti v posledných referendách o Európskej únii: 56 % vo Francúzsku (bleskový prieskum Eurobarometer č. 171), 63 % v Holandsku (bleskový prieskum Eurobarometer č. 172) a 56 % v Írsku (bleskový prieskum Eurobarometer č. 245); domnieva sa, že hlasovanie proti spôsobilo okrem iného slabé zapojenie európskych inštitúcií do politík, ktoré sa priamo dotýkajú žien a sú základom pretrvávajúcej nerovnosti medzi mužmi a ženami, ako sú politiky v oblasti zosúladenia pracovného a rodinného života alebo v oblasti pomoci nezaopatreným osobám;

6.

zdôrazňuje potrebu rýchleho ukončenia procesu ratifikácie Lisabonskej zmluvy, čím sa ďalej prehĺbi transparentnosť EÚ a zvýši úroveň zapojenia občanov do rozhodovacieho procesu; pripomína v tejto súvislosti nové príležitosti na uskutočňovanie participačnej demokracie, ktoré by priniesla Lisabonská zmluva, najmä občiansku iniciatívu;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa všetky inštitúcie EÚ a členské štáty koordinovaným spôsobom a spoločne usilovali komunikovať s občanmi Únie o európskych otázkach; víta a berie na vedomie uvedené spoločné vyhlásenie z 22. októbra 2008, ktoré stanovuje jednoznačné ciele pre zlepšenie komunikácie o EÚ zo strany Európskeho parlamentu, Rady, Komisie a členských štátov; je toho názoru, že toto vyhlásenie by mohlo byť ambicióznejšie, keďže Európsky parlament požadoval prijatie medziinštitucionálnej dohody o komunikačnej politike medzi všetkými inštitúciami;

8.

domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali iniciovať ďalšie diskusie o Európe, a okamžite uviesť do praxe koncepcie ustanovené v uvedenom spoločnom vyhlásení, v oznámení Komisie z 1. februára 2006 a v pracovnom dokumente Komisie z 3. októbra 2007;

9.

súhlasí s názorom Komisie, že participačná demokracia môže užitočne dopĺňať zastupiteľskú demokraciu; zdôrazňuje však, že participačná demokracia neznamená len to, aby sa občanom načúvalo, ale aby sa im takisto poskytovali skutočné príležitosti na ovplyvňovanie európskej politiky; poukazuje na to, že v záujme dosiahnutia týchto cieľov sa inštitúcie musia stať otvorenejšími a musia prijať požadované prístupy, ktoré občanom a ich organizáciám umožnia efektívne sa zapájať do diskusií o európskych otázkach na každej úrovni; konštatuje tiež, že sa musí zabezpečiť čo najširší prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií, pretože to je nevyhnutná podmienka na dosiahnutie vplyvu;

10.

zdôrazňuje význam a hodnotu konzultačného procesu ako efektívneho nástroja na posilnenie právomocí občanov, ktorý im umožňuje priamo sa zapojiť do vytvárania politiky na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby podnikla ďalšie kroky na včasné informovanie o budúcich konzultáciách EÚ prostredníctvom médií a iných relevantných fór na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby rozšírila spektrum názorov zúčastnených strán vyslovených počas konzultácií o právnych predpisoch ES a aby v širšom rozsahu zverejnila internetové konzultácie týkajúce sa politík a iniciatív EÚ a tým docielila, že do diskusie budú zapojené všetky zainteresované strany, predovšetkým malé a stredné podniky a miestne mimovládne organizácie (MVO); zdôrazňuje význam zástupcov občianskej spoločnosti, ako aj sietí odborníkov a spotrebiteľov na všetkých úrovniach – od nadnárodnej úrovne až po miestnu úroveň, ktoré poskytujú platformy pre informovanú výmenu názorov na politiky EÚ, čím prispievajú k lepšej kvalite právnych predpisov ES; berie na vedomie problémy pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov a povzbudzuje spotrebiteľov a podniky, aby uplatňovali svoje práva a informovali inštitúcie EÚ o jestvujúcich problémoch;

11.

domnieva sa, že inštitúcie EÚ a členské štáty by mali koordinovať svoje komunikačné aktivity a mali by vybudovať partnerskú spoluprácu s občianskou spoločnosťou s cieľom využiť prípadnú synergiu; zdôrazňuje potrebu koordinácie medzi inštitúciami a potrebu vytvorenia prepojení medzi televíznymi kanálmi Európskeho parlamentu a Komisie; žiada Komisiu, aby zlepšila spoluprácu a koordináciu medzi zastúpeniami Komisie v členských štátoch a informačnými kanceláriami Európskeho parlamentu; vyzýva zastúpenia Komisie a Európskeho parlamentu v členských štátoch, aby zlepšili spoluprácu, pokiaľ ide o konzultovanie s občanmi, výmenu informácií, vedomostí a predstáv o EÚ a vytváranie príležitosti pre voličov stretnúť poslancov Európskeho parlamentu zvolených v rôznych krajinách a predstaviteľov EÚ;

12.

víta skutočnosť, že Komisia podporuje úlohu Európskeho parlamentu a európskych politických strán, a uznáva potrebu preklenúť rozdiely medzi vnútroštátnou politikou jednotlivých štátov a európskou politikou, a to najmä počas kampaní k európskym voľbám;

13.

vyzýva tri najväčšie inštitúcie, aby zvážili usporadúvanie spoločných otvorených diskusií, ktoré by dopĺňali otvorené rozpravy Európskeho parlamentu a v ktorých by sa riešili otázky týkajúce sa spotrebiteľov a ich každodenného života, a to s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov vo vnútorný trh a ochranu, ktorá sa im poskytuje; zdôrazňuje, že medziskupiny Európskeho parlamentu plne zohrávajú svoju úlohu sprostredkovateľa občanov, čím skutočne prepájajú politický svet a občiansku spoločnosť;

14.

s uspokojením konštatuje, že Komisia vzala do úvahy mnohé z návrhov, ktoré predtým predložil Európsky parlament, ako sú napríklad občianske fóra na európskej aj vnútroštátnej úrovni, významnejšia úloha organizácií občianskej spoločnosti a inovatívne využívanie nových médií;

15.

vyzýva Komisiu, aby svoj dialóg rozšírila na všetky úrovne tým, že svoj odkaz prispôsobí jednotlivým cieľovým skupinám v závislosti od spoločenského prostredia, z ktorého pochádzajú; navrhuje preto, aby sa posilnil dialóg medzi Európskou úniou a jej občanmi tým, že sa aj informácie určené jednotlivým cieľovým skupinám sprístupnia všetkým občanom, a sprostredkovaním diskusie s informovanými občanmi a tiež medzi nimi; domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali závery miestnych diskusií organizovaných pod záštitou Plánu D začleniť do svojich politík a pri prijímaní nových právnych predpisov zohľadniť očakávania občanov vo vzťahu k EÚ;

16.

vyzýva členské štáty, aby uskutočnili efektívne komunikačné kampane na všetkých úrovniach EÚ – celoštátnych, regionálnych aj miestnych; vyzýva Komisiu, aby rozšírila najlepšie postupy získané prostredníctvom týchto kampaní a navrhuje vytvorenie permanentného interaktívneho komunikačného systému medzi európskymi inštitúciami a občanmi, v ktorom by Únia za pomoci regionálnych médií a za aktívnej účasti občianskej spoločnosti, MVO, obchodných komôr, odborov a profesionálnych organizácií mohla usporadúvať pravidelné kampane miestneho a regionálneho charakteru;

17.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti EÚ je základom európskej integrácie a sociálnej solidarity; nazdáva sa preto, že občania by mali byť oboznámení so snahami politík EÚ a ich konkrétnymi účinkami na ich každodenný život, pričom by sa mal zdôrazniť prínos EÚ a výhody vyplývajúce zo spoločného európskeho projektu; v tejto súvislosti žiada, aby miestne orgány lepšie plnili svoje povinnosti informovať o pomoci, ktorú dostávajú od Európskej únie; takisto zdôrazňuje, že pre rozvoj informovanosti a vzdelávania má zásadný význam odhodlanie miestnych a regionálnych volených zástupcov; víta v tejto súvislosti vytvorenie Erazmu pre zvolených miestnych a regionálnych zástupcov;

18.

zdôrazňuje, že zapojenie partnerov do prípravy a realizácie operačných programov podľa článku 11 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch (ESF) 2007 – 2013 vo veľkej miere prispieva k propagácii politiky súdržnosti EÚ a približuje ju k občanom; zdôrazňuje, že títo partneri majú jedinečnú príležitosť bezprostredne vidieť reálne problémy, ktoré sú hlavným predmetom záujmu občanov; preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila správne vykonávanie zásady partnerstva na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité, aby vnútroštátne a regionálne orgány využívali existujúce finančné možnosti, ktoré poskytuje ESF, na zlepšenie kvalifikácie týchto partnerov najmä v oblasti odbornej prípravy; vyzdvihuje zásadnú úlohu, ktorú štrukturálne fondy zohrávajú pri podpore cezhraničnej spolupráce prostredníctvom projektov a programov Spoločenstva; čím prispievajú k rozvoju aktívneho občianstva a participačnej demokracie; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala takéto projekty a programy a aby s nimi spolupracovala;

19.

zdôrazňuje, že súvislosti s nadchádzajúcimi európskymi voľbami je potrebné poskytovať občanom informácie na miestnej a regionálnej úrovni, a to najmä mladým ľuďom a tým, ktorí budú voliť po prvýkrát; vo všeobecnejšom kontexte zdôrazňuje potrebu zapojenia poslancov Európskeho parlamentu v spolupráci so zástupcami zvolenými na miestnej a regionálnej úrovni do konzultačného procesu s občanmi vo svojich regiónoch, a to vzhľadom na skutočnosť, že poslanci sú hlasom verejnosti v EÚ; podporuje úsilie Výboru regiónov o posilnenie konzultácií na regionálnej úrovni a o začlenenie regionálnych sietí a kľúčových miestnych a regionálnych aktérov do tohto procesu s cieľom podnietiť bezprostrednú diskusiu s občanmi, aby sa oboznámili s ich názormi a záujmami;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa poslanci Európskeho parlamentu viac zapájali do komunikácie s občanmi EÚ a aby sa v organizácii práce Európskeho parlamentu urobili také zmeny, ktoré poslancom umožnia viesť dialóg s občanmi na čo najnižšej miestnej úrovni; vyjadruje nádej, že poslanci Európskeho parlamentu sa súčasne so zapájaním do kampaní politických strán budú úzko zapájať do kampaní k európskym voľbám;

21.

vyzýva Komisiu, aby iniciovala miestne komunikačné kampane malého rozsahu za spoluúčasti miestnych subjektov a aby podporovala aktivity, ktoré zabezpečia lepšiu informovanosť občanov o otázkach krajiny pôvodu prisťahovalcov, a aby takisto informovala prisťahovalcov o právach a povinnostiach spojených s občianstvom Únie, a tak najúčinnejším a najzmysluplnejším spôsobom naplnila tieto komunikačné ciele, a aby zároveň pokračovala v úsilí, ktoré dosiaľ vynaložila v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu 2008;

22.

zdôrazňuje dôležitosť zavedenia európskej politiky a histórie do školských osnov každého členského štátu, aby sa posilňovali európske hodnoty, a vytvorenia odborov európskych štúdií v rámci univerzitných študijných programov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila finančné prostriedky na podporu týchto projektov; vyzýva členské štáty, aby podporili študijný plán týkajúci sa histórie európskej integrácie a fungovania EÚ s cieľom vytvoriť základ pre spoločné európske znalosti;

23.

vyzdvihuje osobitnú úlohu občianskej výchovy ako dôležitej hnacej sily aktívneho občianstva; poukazuje na potrebu podpory aktívneho modelu občianskej výchovy, ktorá mladým ľuďom poskytuje príležitosť priamo sa zapájať do verejného života prostredníctvom svojich politických zástupcov na národnej, miestnej a celoeurópskej úrovni, prostredníctvom zástupcov mimovládnych organizácií a občianskych iniciatív; navrhuje, aby Komisia podporila pilotné projekty presadzujúce takýto model občianskej výchovy v členských štátoch;

24.

odporúča, aby sa programy ako Erasmus, Leonardo da Vinci, Grundtvig a Comenius účinnejšie propagovali prostredníctvom rozsiahlejšej komunikácie a aby sa lepšie organizovali s cieľom povzbudiť čo najviac ľudí k účasti na týchto programoch, zvýšiť účasť občanov z nižších príjmových skupín a uľahčiť ich mobilitu v rámci EÚ; upozorňuje na skutočnosť, že tieto programy sú veľmi obľúbené najmä u mladých ľudí a veľkou mierou prispievajú k úspechu európskej integrácie;

25.

víta uvedené oznámenie Komisie z 21. decembra 2007, ktoré stanovuje jasné ciele týkajúce sa premeny internetovej stránky Europa na internetový portál typu 2.0 orientovaný na služby; nalieha na Komisiu, aby dokončila nový internetový portál už v roku 2009 a domnieva sa, že nový portál by mal byť pre občanov fórom na výmenu názorov a zapájanie sa do online prieskumov verejnej mienky, na ktorom sa môžu všetky MVO, verejné inštitúcie a súkromné osoby spoločne podeliť o skúsenosti z projektov v oblasti komunikácie o EÚ; vyzýva Komisiu, aby zhromaždila a uverejnila na tejto webovej stránke skúsenosti tých, ktorým boli určené aktivity financované v rámci Plánu D;

26.

víta myšlienku komunikačného kanálu EU Tube, ktorý využíva 1,7 milióna používateľov a je jedinečným nástrojom informovania používateľov internetu o politikách EÚ; vyzýva Komisiu, aby pripravila usmernenia týkajúce sa účinných internetových kampaní a aby sa o ne podelila s ostatnými inštitúciami EÚ;

27.

vyzýva Komisiu, aby lepšie využívala audiovizuálny materiál dostupný prostredníctvom služby Europe by Satellite nadviazaním kontaktov s miestnymi televíznymi kanálmi a komunitnými médiami, ktoré majú záujem získať takýto materiál na účely vysielania, s cieľom priblížiť sa širšiemu okruhu prijímateľov;

28.

považuje sieť Europe Direct za významný nástroj umožňujúci reagovať na otázky občanov prijaté mailom alebo bezplatnou telefonickou linkou kdekoľvek z EÚ a domnieva sa, že tento prostriedok je potrebné ďalej propagovať;

29.

považuje oblasti politík týkajúce sa ochrany spotrebiteľov a vnútorného trhu za krajne dôležité pre priblíženie Európy spotrebiteľom a podnikom; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje snahy, pokiaľ ide o informovanie o prínose jednotného trhu na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a posilňovali interaktívnu komunikáciu a informácie v záujme dosiahnutia účinného dialógu medzi spotrebiteľmi, podnikmi a inštitúciami prostredníctvom rôznych elektronických prostriedkov na najnovšej technologickej úrovni a aby prispievali k rozvoju elektronického obchodu;

30.

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom zvýšenia objemu vlastných finančných a ľudských zdrojov posilnila svoje úsilie o koordináciu v oblasti vzdelávania a informovania spotrebiteľov, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti; vyzýva členské štáty, aby zvyšovali finančné a ľudské zdroje vyčlenené na sieť európskych centier spotrebiteľov s cieľom zvýšiť povedomie o právach spotrebiteľov v EÚ a ich uplatňovanie a naliehavo žiada členské štáty, aby sa so zreteľom na súčasnú celosvetovú finančnú krízu a narastajúce zadlžovanie spotrebiteľov snažili zlepšiť úroveň finančnej gramotnosti spotrebiteľov, predovšetkým v oblasti ich práv a povinností, ako aj možností odvolania sa, pokiaľ ide o úspory a pôžičky;

31.

vyzýva členské štáty, aby zvýšili ľudské a finančné zdroje vyčlenené na sieť SOLVIT, ktorá umožňuje bezplatne riešiť problémy súvisiace s nesprávnym uplatňovaním alebo neuplatňovaním právnych predpisov Spoločenstva; žiada Komisiu, aby urýchlila zefektívnenie rôznych služieb poskytujúcich informácie a poradenstvo v súvislosti s jednotným trhom; podporuje preto koncepciu obsiahnutú v oznámení Komisie z 20. novembra 2007 s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724), ktorá spočíva v integrovanom prístupe k poskytovaniu asistenčných služieb v oblasti jednotného trhu vytvorením centrálnej internetovej stránky; berie na vedomie iniciatívy Komisie, pokiaľ ide o znižovanie administratívneho zaťaženia a lepšiu právnu reguláciu; žiada najmä zlepšenia, pokiaľ ide o podporu malých a stredných podnikov, ktoré predstavujú významný zdroj pracovných miest v Európe;

32.

poznamenáva, že Európsky rok dobrovoľníckej práce by bol pre inštitúcie EÚ ideálnou príležitosťou na nadviazanie vzťahov s občanmi; zdôrazňuje, že v EÚ je viac ako 100 miliónov dobrovoľníkov a vyzýva Komisiu, aby pripravila pôdu pre vyhlásenie roka 2011 za Európsky rok dobrovoľníckej činnosti a čo najrýchlejšie predložila príslušný legislatívny návrh;

33.

zdôrazňuje, že treba zohľadňovať názory občanov o Európe ako o globálnom aktérovi, pričom treba brať do úvahy najmä čoraz významnejšiu úlohu Európskeho parlamentu v tejto oblasti; vyzýva preto, aby sa na návštevách členov Komisie organizovaných v rámci plánu D zúčastňovali aj poslanci Európskeho parlamentu a členovia Rady, pretože majú dôležitú úlohu pri oslovovaní národných parlamentov, občianskej spoločnosti, riadiacich pracovníkov podnikov a lídrov odborových organizácií, ako aj regionálnych a miestnych orgánov v členských štátoch;

34.

je rád, že celý svet prejavuje rastúci záujem o európsky projekt a že EÚ a jej občania si čoraz lepšie uvedomujú výhody, ktoré prináša výmena skúseností získaných na nadnárodnej úrovni s ostatnými krajinami a regiónmi, najmä so susedmi EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci so svojimi delegáciami v tretích krajinách vypracovala možnosti, ako by mohla osloviť občanov týchto krajín a informovať ich o možnostiach Európskej únie, napríklad pokiaľ ide o médiá alebo iné formy kultúry, vzdelávanie, výučbu jazykov a mobilitu či o výmenné programy ako Erasmus Mundus;

35.

konštatuje, že najmä v súvislosti s nárastom počtu štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ a vznikom multikultúrnych spoločností, ku ktorému tiež prispeli, by sa malo vynaložiť viac úsilia na zabezpečenie integrácie prisťahovalcov do EÚ prostredníctvom konkrétneho prístupu k informáciám o tom, čo občianstvo Únie zahŕňa, napr. formou posilňovania partnerstiev medzi rôznymi úrovňami vlády (miestnou, regionálnou a štátnou) a mimovládnymi subjektmi (napr. zamestnávateľmi, združeniami občianskej spoločnosti a združeniami prisťahovalcov, médiami a MVO podporujúcimi prisťahovalcov); domnieva sa, že úspešná integrácia podporí ďalší rozvoj multikultúrneho európskeho povedomia založeného na tolerancii, dialógu a rovnosti;

36.

vyzýva Komisiu, aby propagovala programy a kampane (ako je Svet očami žien), ktoré podporujú sociálnu, politickú a kultúrnu angažovanosť žien, a aby pritom zohľadnila úlohu žien v rámci dialógu medzi generáciami a v oblasti trvalej udržateľnosti a prosperity spoločnosti; žiada preto, aby boli dievčatá a ženy lepšie informované o koncepte európskeho občianstva a príslušných právach, najmä v sociálne a zemepisne izolovaných regiónoch; zdôrazňuje, že cieľom týchto informačných kampaní musí byť lepšia účasť žien na politickom živote a rozhodovacom procese; zdôrazňuje, že je potrebné propagovať opatrenia zamerané na odstránenie veľkých rodových rozdielov s cieľom poskytnúť ženám nástroje na účasť na dialógu o Európe za rovnakých podmienok; vyslovuje Komisii uznanie za výber projektov, ktoré sú prostredníctvom jej zastúpení spolufinancované v rámci plánu D a ktoré zahŕňajú mnohé ženské organizácie a mnohé projekty týkajúce sa žien; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať občiansku angažovanosť v takých oblastiach, ako sú rodovo podmienené násilie alebo obchodovanie s ľuďmi, v ktorých je účasť spoločnosti nevyhnutná na dosiahnutie pokroku pri riešení problémov; uznáva schopnosti žien riešiť problémy a konflikty a dôrazne vyzýva Komisiu, aby zvýšila účasť žien v osobitných skupinách (tzv. task forces) a pracovných skupinách, ktoré sa zaoberajú rodinným životom, opaterou detí, výchovou atď.;

37.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Komisii, Rade, Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, Dvoru audítorov, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/33

—

o sociálnych a environmentálnych dôsledkoch programov štrukturálnych úprav (7),

—

o skúsenostiach z európskeho regionálneho integračného procesu uplatniteľných v krajinách AKT (8),

—

o otázkach týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti v krajinách AKT a o úlohe spolupráce AKT – EÚ (9),

—

o situácii v Keni (10),

—

o ochrane civilného obyvateľstva počas mierových operácií OSN a regionálnych organizácií (11),

—

o účinnosti pomoci a vymedzení verejnej rozvojovej pomoci (12),

—

o sociálnych dôsledkoch detskej práce a stratégiách boja proti detskej práci (13),

—

o situácii v Mauritánii (14),

—

o situácii v Zimbabwe (15),

A.

so zreteľom na podpísanie EPA s niektorými regiónmi alebo krajinami AKT v roku 2008 a diskusie o stave rokovaní o EPA, ktoré sa uskutočnili v rámci SPZ v marci 2008 v Ľubľane a v novembri 2008 v Port Moresby,

B.

keďže bolo prijaté vyššie uvedené nariadenie (ES) č. 1905/2006 stanovujúce tematické programy, ktoré sa môžu uplatňovať aj v krajinách AKT, ako aj program sprievodných opatrení pre krajiny AKT, ktoré sú súčasne signatárskymi krajinami protokolu o cukre,

C.

keďže člen Komisie poverený rozvojom a humanitárnou pomocou sa na zasadnutí SPZ vo Wiesbadene v júni 2007 zaviazal predložiť národné a regionálne strategické dokumenty krajín AKT (na obdobie 2008 – 2013) na demokratické parlamentné preskúmanie, a vítajúc splnenie tohto záväzku,

D.

keďže nová revízia Dohody z Cotonou plánovaná na rok 2010 je významnou príležitosťou na rozvoj regionálnej dimenzie SPZ a na zavedenie parlamentnej kontroly na úrovni regiónov AKT, ale aj na posilnenie úlohy a činností SPZ ako inštitúcie,

E.

so zreteľom na značný úspech dvoch regionálnych schôdzi SPZ v roku 2008 v Namíbii a vo Vanuatu, ktoré viedli k prijatiu uvedených komuniké z Windhoeku a Port Vily,

F.

so zreteľom na situáciu v Zimbabwe, ktorá sa v priebehu roka 2008 ešte viac zhoršila napriek voľbám, ktoré sa uskutočnili v júli 2008, avšak vítajúc dohodu o prijatí uznesenia o Zimbabwe na 16. zasadnutí SPZ v Port Moresby,

G.

so zreteľom na pokračovanie konfliktu v Konžskej demokratickej republike a vážne a opakované porušovania ľudských práv, ku ktorým v tejto krajine dochádza, a pripomínajúc, že táto situácia si vyžaduje účinnú humanitárnu pomoc a väčší záväzok zo strany medzinárodného spoločenstva,

H.

so zreteľom na činnosť Panafrického parlamentu a formalizáciu vzťahov medzi Európskym parlamentom a Panafrickým parlamentom a zámer vytvoriť medziparlamentnú delegáciu pre budúce legislatívne obdobie, ktorý vyjadril predseda Európskeho parlamentu počas svojho vystúpenia na 10. zasadnutí Panafrického parlamentu dňa 28. októbra 2008,

I.

so zreteľom na 16. zasadnutie SPZ v Port Moresby a medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvojovej pomoci v Dauhe, ktoré sa uskutočnili takmer v rovnakom čase, čo si od viacerých poslancov Európskeho parlamentu vyžiadalo neľahkú voľbu,

J.

keďže je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že slovinské predsedníctvo Európskej únie (január - jún 2008) a vláda Papuy Novej Guiney sa vynikajúcim spôsobom podieľali na uvedených zasadnutiach SPZ v Ľubľane a Port Moresby,

K.

so zreteľom na študijné misie predsedníctva SPZ, ktoré sa uskutočnili v roku 2008:

1.

víta skutočnosť, že SPZ v roku 2008 naďalej poskytovalo rámec pre otvorený, demokratický a prehĺbený dialóg o rokovaní o EPA medzi EÚ a krajinami AKT;

2.

zdôrazňuje obavy, ktoré vyjadrilo SPZ v súvislosti s viacerými prvkami rokovaní, tak z hľadiska formy, ako aj obsahu; pripomína, že po prijatí EPA s Cariforum (Fórum štátov Karibiku) a prijatí dočasných dohôd s niektorými krajinami iných regiónov bude diskusia pokračovať;

3.

víta, že nový člen Komisie zodpovedný za oblasť obchodu v súlade s vyhláseniami predsedu Komisie pozitívne odpovedal na požiadavku niektorých krajín a regiónov AKT, aby sa znovu prehodnotili sporné otázky;

4.

zdôrazňuje potrebu prísnej parlamentnej kontroly počas rokovaní o dohodách EPA, ako aj počas uplatňovania týchto dohôd; ľutuje, že činnosť a úloha SPZ je ohrozená perspektívou vytvorenia nového orgánu v rámci EPA, a to parlamentného výboru bez toho, aby sa objasnil vzťah medzi týmto orgánom a SPZ; žiada, aby parlamentný výbor pôsobil v rámci SPZ s cieľom zamedziť finančne nákladnému a zložitému rozširovaniu počtu schôdzí, využiť systém regionálnych schôdzí SPZ a využiť jeho skúsenosti a podporiť synergiu medzi všetkými regiónmi EPA; zdôrazňuje, že je žiaduce, aby tento výbor pracoval pružne a aby bol schopný využívať odborné znalosti v oblasti obchodu a rozvoja, ktoré získali poslanci Európskeho parlamentu zapojení do posudzovania EPA vo výboroch;

5.

zdôrazňuje najmä kľúčovú úlohu parlamentov krajín AKT, neštátnych subjektov a miestnych orgánov pri monitorovaní a riadení EPA a žiada Komisiu, aby zabezpečila ich zapojenie do prebiehajúceho procesu rokovaní, čo si vyžaduje jasný program ďalších rokovaní, ktorý prijmú krajiny AKT a Únia a ktorý bude vychádzať z participatívneho prístupu;

6.

zdôrazňuje obavy SPZ v súvislosti s dôsledkami súčasnej finančnej krízy a víta skutočnosť, že SPZ prijalo vyhlásenie z Port Moresby o celosvetovej finančnej a potravinovej kríze; vyzýva SPZ, aby viedlo pravidelne diskusie o tejto téme;

7.

s uspokojením víta záväzok člena Komisie zodpovedného za rozvoj a humanitárnu pomoc prijatý počas uvedeného zasadnutia SPZ v Kigali, ktorý sa týka predkladania národných a regionálnych strategických dokumentov pre krajiny AKT (obdobie 2008 – 2013) na demokratické preskúmanie parlamentmi, a víta prácu, ktorú už niektoré parlamenty krajín AKT uskutočnili v súvislosti s analýzou týchto dokumentov;

8.

v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné úzko zapojiť parlamenty do demokratického procesu a národných stratégií rozvoja; poukazuje na ich dôležitú úlohu pri vypracovaní, sledovaní a kontrole rozvojových politík;

9.

vyzýva parlamenty krajín AKT, aby žiadali svoje vlády a aj Komisiu o to, aby boli zapájané do prípravy a uplatňovania národných a regionálnych strategických dokumentov, ktoré sa týkajú spolupráce medzi Úniou a ich krajinou (obdobie 2008 – 2013);

10.

žiada Komisiu, aby poskytla parlamentom krajín AKT všetky dostupné informácie a aby im pomohla pri uskutočňovaní demokratickej kontroly najmä podporou kapacít;

11.

podporuje začlenenie Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu Únie s cieľom posilniť súdržnosť, transparentnosť a efektívnosť politiky rozvojovej spolupráce a zabezpečiť jej demokratickú kontrolu; zdôrazňuje, že začlenenie ERF do rozpočtu Únie predstavuje takisto vhodnú reakciu na ťažkosti s uplatňovaním a ratifikáciou po sebe nasledujúcich ERF;

12.

vyzýva parlamenty, aby uskutočňovali dôslednú parlamentnú kontrolu v súvislosti s ERF; zdôrazňuje prednostné postavenie SPZ v tejto diskusii a vyzýva SPZ, ako aj parlamenty krajín AKT, aby sa na nej aktívne podieľali najmä v rámci revízie Dohody z Cotonou, ktorá je plánovaná na rok 2010; trvá na tom, aby bolo SPZ zapojené do celého postupu rokovaní o tejto revízii;

13.

s uspokojením berie na vedomie, že SPZ má čoraz viac parlamentný, a teda aj politický charakter, že jeho členovia vyvíjajú čoraz väčšie úsilie a ich diskusie sú kvalitnejšie, čo predstavuje rozhodujúci prínos pre partnerstvo AKT – EÚ;

14.

domnieva sa, že uvedené uznesenia SPZ o situácii v Keni a Zimbabwe sú dôležitými príkladmi tohto posilneného dialógu;

15.

vyzýva SPZ, aby sa aj naďalej zaoberalo situáciou v Sudáne a najmä v Dárfúre, a to konkrétne posúdením pozície Únie a krajín AKT v súvislosti s obvineniami Medzinárodného trestného súdu;

16.

vyzýva SPZ, aby sa aj naďalej zaoberalo situáciou v Somálsku, ktorá ohrozuje životy Somálčanov, predstavuje hrozbu v tomto regióne a je zdrojom celosvetovej nestability v dôsledku rastúceho počtu prípadov zločinnosti, extrémizmu a pirátstva;

17.

vyzýva SPZ, aby naďalej viedlo diskusie o znepokojujúcej situácii v Zimbabwe, kde voľby, ktoré sa uskutočnili v júli 2008, nepriniesli obnovenie demokracie, a kde hospodárska situácia vážne ohrozuje zdravie a životy miliónov občanov a stabilitu v regióne;

18.

vyzýva SPZ, aby naďalej prispievalo k úsiliu informovať medzinárodné spoločenstvo o konfliktoch, ktorými je postihnutá východná časť Konžskej demokratickej republiky, aby podporovalo politické riešenie krízy dosiahnuté rokovaniami a aby podporovalo každú akciu, ktorá by bola v rámci takéhoto riešenia navrhnutá;

19.

vyzýva SPZ, aby pokračovalo v dialógu s Panafrickým parlamentom a s parlamentmi regionálnych organizácií a aby tento dialóg prehlbovalo, pretože regionálna integrácia je dôležitá pre mier a rozvoj krajín AKT;

20.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa s SPZ dostatočne nekonzultovalo pri vypracovaní spoločnej stratégii EÚ – Afrika, a dúfa, že SPZ bude aktívne zapojené do uplatňovania tejto stratégie;

21.

víta skutočnosť, že od roku 2008 sa uskutočňujú regionálne schôdze, ustanovené v Dohode z Cotonou a v rokovacom poriadku SPZ; zastáva názor, že tieto schôdze umožňujú skutočnú výmenu názorov o regionálnych problémoch vrátane predchádzania konfliktom a ich riešenia a že európske politiky prispievajú k zintenzívneniu regionálnej súdržnosti; zdôrazňuje, že tieto schôdze sú obzvlášť dobre načasované, pokiaľ ide o rokovania o EPA, ich uzatváranie a uplatňovanie, a že musia byť prioritou; blahoželá organizátorom dvoch veľmi úspešných schôdzí v Namíbii a na Vanuatu a podporuje usporiadanie ďalších schôdzí v oblasti Karibiku a západnej Afriky v roku 2009;

22.

vyzýva SPZ, aby posilnilo úlohu svojho výboru pre politické veci, aby sa z neho v rámci partnerstva AKT – EÚ stalo skutočné fórum na prevenciu a riešenie konfliktov, a aby v tomto smere zovšeobecnilo diskusie o naliehavých situáciách v jednotlivých krajinách; teší sa z vykonanej práce v oblasti ochrany civilného obyvateľstva v rámci mierových operácií a z odhodlania vplývať na správu vecí verejných v krajinách AKT;

23.

ďalej víta správu výboru SPZ pre politické veci o skúsenostiach z európskeho regionálneho integračného procesu uplatniteľných v krajinách AKT, ktorá bola prijatá v Ľubľane v marci 2008 a ktorá zdôrazňuje kľúčové výhody integrácie, ako sú mier a bezpečnosť, zabránenie zmeny možných konfliktov na ozbrojené konflikty, prosperitu, blahobyt, demokraciu a dodržiavanie ľudských práv;

24.

s uspokojením berie na vedomie zámer vyjadrený výborom SPZ pre hospodársky rozvoj, financie a obchod začať s analýzou strategických regionálnych dokumentov pre regióny AKT;

25.

poukazuje na úlohu, ktorú zohráva výbor SPZ pre sociálne veci a životné prostredie v oblasti detskej práce, a na jeho odhodlanie pokračovať v analýze sociálnej situácie mladých v krajinách AKT;

26.

ďalej víta správu výboru SPZ pre sociálne veci a životné prostredie o sociálnych a environmentálnych dôsledkoch programov štrukturálnych úprav, ktorá bola prijatá v Ľubľane a ktorá obhajuje názor, že prax, na základe ktorej pôžičky Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu podliehajú podmienkam hospodárskej politiky, mala katastrofálne sociálne a environmentálne následky pre krajiny AKT a mala by byť nahradená úverovou politikou špecifickou pre danú krajinu, ktorá by sa zameriavala na zníženie chudoby;

27.

vyzýva SPZ, aby nástojilo na svojom úzkom zapojení do procesu revízie Dohody z Cotonou, ktorý sa začne v roku 2009, s cieľom zabezpečiť posilnenie úlohy a činností SPZ v budúcnosti;

28.

s uspokojením berie na vedomie skutočnosť, že na schôdzach SPZ sa čoraz väčšmi zúčastňujú aj neštátne subjekty, čo bolo zdôraznené pri debate, ktorá viedla k uvedenému vyhláseniu o súčasnej celosvetovej hospodárskej a potravinovej kríze z Port Moresby z novembra 2008, ako aj v správe ekonomických a sociálnych partnerov o EPA predložených na zasadnutí SPZ v Ľubľane v marci 2008;

29.

vyjadruje želanie, aby sekretariát krajín AKT a Európsky parlament do svojej výročnej správy o činnosti SPZ zahrnul spoločnú úvahu o podmienkach fungovania SPZ, a to najmä o oddelenom hlasovaní jednotlivých kolégií, rovnakom prístupe k poslancom, ako aj o spoločných vyšetrovacích a volebných pozorovateľských misiách;

30.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, Rade AKT, predsedníctvu AKT, ako aj vládam a parlamentom Slovinska a Papuy Novej Guiney.

6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/38

A.

keďže politika súdržnosti patrí k najvýznamnejším oblastiam politiky v Európskej únii, a to nielen z hľadiska jej rozpočtu, ale predovšetkým preto, že je základným pilierom v procese európskej integrácie a vzhľadom na jej význam pre sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť Európskej únie, ako aj pre rozvoj všetkých jej 268 regiónov tým, že znižuje nedostatky a rozdiely v rozvoji a zlepšuje život všetkých občanov EÚ,

B.

keďže regióny Európskej únie vo všeobecnosti čelia podobným problémom, no ich dosah sa v jednotlivých regiónoch značne líši vzhľadom na špecifickosť ich rázu (napríklad ostrovné či horské oblasti) a obyvateľstvo; ide o problémy, akými sú globalizácia a s ňou spojená zrýchlená hospodárska reštrukturalizácia, uvoľňovanie obchodných vzťahov, vplyv technologickej revolúcie a zmeny klímy, rozvoj znalostnej ekonomiky, demografické zmeny, vyľudňovanie a zvyšujúca sa miera prisťahovalectva,

C.

keďže najlepšie výsledky, posilnenie vedomostnej základne a zlepšenie hospodárskej súťaže sa často dosahujú v rámci projektov prostredníctvom spolupráce medzi verejným sektorom, podnikmi, sektorom vzdelávania a miestnymi zainteresovanými stranami,

D.

keďže pri riešení týchto úloh nemožno v plnej miere rozvinúť potenciál politiky súdržnosti, pretože prípadní žiadatelia o pomoc sa v súvislosti s využívaním štrukturálnych fondov Európskej únie stretávajú s veľkými prekážkami, akými sú:

E.

keďže niektoré zo súčasných chýb v oblasti politiky súdržnosti sú dôsledkom týchto prekážok,

F.

keďže oneskorenia v uplatňovaní štrukturálnej politiky sú čiastočne spôsobené nadmernou strnulosťou postupov a keďže by sa preto malo zvážiť zjednodušenie týchto postupov a jasné rozdelenie úloh a právomocí medzi EÚ, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi,

1.

zdôrazňuje, že hoci treba brať do úvahy pridanú hodnotu šírenia najlepších postupov medzi širokou verejnosťou, pokiaľ ide o zlepšenú komunikáciu a efektívnosť nákladov, pokusy o zavedenie týchto postupov do regionálnej politiky EÚ by mali byť zamerané najmä na riadiace orgány, ktoré by mali byť vedené k vypracovaniu pravidiel upravujúcich prístup k štrukturálnym prostriedkom, aby výmena informácií a skúseností mohla prispieť k značnému zlepšeniu kvality projektov prostredníctvom poskytovania riešení spoločných problémov a výberu efektívnejších a cielenejších zásahov;

2.

poukazuje na potrebu zjednodušiť postupy realizácie projektov a programov štrukturálnych fondov, najmä čo sa týka riadiacich a kontrolných systémov; v tejto súvislosti preto víta regulačnú revíziu balíka štrukturálnych fondov v reakcii na súčasnú finančnú krízu; netrpezlivo očakáva ďalšie návrhy Komisie v tejto oblasti, ktoré majú byť oznámené v nadchádzajúcich mesiacoch;

3.

vyzýva Komisiu, aby v záujme odstránenia uvedených prekážok okrem iného:

4.

okrem toho odporúča Komisii, aby vypracovala zosúladený, všeobecne prístupný postup medziregionálnej výmeny najlepších postupov s cieľom umožniť aktérom v oblasti politiky súdržnosti využívať skúsenosti ostatných;

5.

upozorňuje osobitne na to, že zisťovanie najlepších postupov nesmie žiadateľom a predkladateľom projektov spôsobiť dodatočnú administratívnu záťaž;

6.

požaduje, aby administratívna záťaž pri využívaní štrukturálnych fondov bola čo najnižšia a aby ju zbytočne nezvyšovali individuálne podmienky stanovené jednotlivými členskými štátmi;

7.

opakuje svoju podporu postupu zameranému na to, aby každý členský štát vypracoval vnútroštátne výročné vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoločného riadenia fondov Spoločenstva, a žiada, aby sa tento postup stal štandardným postupom;

8.

oceňuje prístup zakotvený v iniciatíve Regióny pre ekonomickú zmenu, podľa ktorého sa majú najlepšie postupy jednak určovať prostredníctvom každoročného ocenenia REGIO STARS a zverejňovať sa a jednak sa má súčasne zriadiť internetová stránka, ktorá by tieto najlepšie postupy uvádzala; upozorňuje na to, že samotná internetová stránka má len obmedzenú účinnosť;

9.

kritizuje nedostatočnú transparentnosť objektívnych podkladov Komisie na určovanie najlepších postupov;

10.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na rozmanité využívanie pojmu najlepšie postupy (best practices), ako aj často paralelne používané pojmy osvedčené postupy (good practices) a úspechy (succes stories), zostavila jasný a politike súdržnosti zodpovedajúci katalóg kritérií, ktorým sa umožní odlišovať tieto najlepšie postupy od postupov, ktoré sa vzťahujú ma iné projekty;

11.

odporúča Komisii, aby pri určovaní najlepších postupov zohľadňovala tieto body:

12.

zdôrazňuje, že všetky kritériá na zvýrazňovanie najlepších postupov musia byť jasne merateľné a spoľahlivé, aby sa zamedzilo sporom, nežiaducim účinkom a subjektívnym úsudkom, ktoré by mohli podkopať celý projekt hodnotenia postupu založeného na týchto kritériách; preto vyzýva Komisiu, aby jasne opísala tak obsah týchto kritérií, ako aj spôsob ich uplatňovania;

13.

na základe analýzy mnohých projektov z rôznych regiónov EÚ odporúča, aby sa zohľadňovali ďalšie faktory pri určovaní najlepších postupov v tých oblastiach politiky súdržnosti, ktoré majú osobitný význam pre rozvoj špecifických regiónov a pre EÚ ako celok a ktoré sa vyznačujú veľkou rozmanitosťou prístupov k ich realizácii;

14.

pre oblasť výskumu a vývoja/inovácií odporúča zohľadniť tieto faktory:

15.

pre oblasť životného prostredia, klímy a trvalo udržateľnej energetickej politiky odporúča zohľadniť tieto faktory:

16.

pre oblasť tvorby vysokokvalitných pracovných miest odporúča zohľadniť tieto faktory:

17.

pre oblasť celoživotného vzdelávania odporúča zohľadniť tieto faktory:

18.

pre oblasť integrovaného mestského rozvoja odporúča zohľadniť tieto faktory:

19.

pre oblasť demografického rozvoja odporúča zohľadniť tieto faktory:

20.

pre oblasť cezhraničnej spolupráce odporúča zohľadniť tieto faktory:

21.

pre oblasť verejno-súkromných partnerstiev odporúča zohľadniť tieto faktory:

22.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila potrebu podporovať najlepšie postupy, pokiaľ ide o mechanizmy financovania, najmä mechanizmy financovania verejno-súkromných partnerstiev a tie mechanizmy, ktoré podporuje Európska investičná banka a Európsky investičný fond;

23.

uvedomuje si, že je mimoriadne ťažké, aby projekt spĺňal súhrnne všetky uvedené kritériá; preto vyzýva Komisiu, aby predtým, než začne uplatňovať tieto kritériá, ich zoradila podľa dôležitosti a aby určila tie, ktoré sú prioritnejšie, aby sa pozoruhodné projekty ľahšie označovali ako najlepšie postupy; zdôrazňuje potrebu využívať spoločne dohodnuté kritériá najlepších postupov otvoreným a transparentným spôsobom, ktorý umožní lepšie riadenie, prijateľnosť a porovnateľnosť najlepších postupov a zamedzí zámene s inými podobnými výrazmi;

24.

vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na budúce používanie pojmov najlepšie postupy (best practices), osvedčené postupy (good practices) a úspechy (succes stories) na základe uvedených faktorov vypracovala jasné a transparentné rozdelenie, resp. klasifikáciu, pre zaraďovanie projektov podľa uvedeného popisu;

25.

vyzýva Komisiu, aby zorganizovala a koordinovala výmenu najlepších postupov prostredníctvom siete regiónov a aby na tento účel vytvorila verejnú internetovú stránku obsahujúcu kľúčové informácie o projektoch vo všetkých jazykoch Spoločenstva;

26.

odporúča Komisii, aby v rámci súčasnej správy vytvorila príslušnú pozíciu na generálnom riaditeľstve pre regionálnu politiku, na ktorej by príslušný pracovník s cieľom dlhodobej, priebežnej, spoľahlivej a úspešnej výmeny najlepších postupov v oblasti politiky súdržnosti koordinoval v spolupráci so sieťou regiónov hodnotenie, zhromažďovanie a výmenu najlepších postupov; a ako stály kontaktný bod by bol k dispozícii tak pre otázky ponuky, ako aj dopytu; vyzýva Komisiu, aby túto kultúru najlepších postupov rozšírila na všetky svoje pracoviská;

27.

v tejto súvislosti navrhuje, aby hodnotiace mechanizmy študovali a zohľadňovali vyskúšané a overené metódy, ktoré sa už uplatňujú; je presvedčený, že osobitný dôraz treba klásť na spoluprácu so sieťou regionálnych orgánov a špecializovaných agentúr, ktoré sú kľúčovým zdrojom primárneho materiálu najlepších postupov, ktoré sa majú vyhodnocovať;

28.

pripomína, že zatiaľ čo Európska únia poskytuje finančné prostriedky a najlepšie postupy, je na zodpovedných subjektoch na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby ich využívali; v tejto súvislosti víta vytvorenie programu Erasmus pre miestnych a regionálnych volených zástupcov;

29.

odporúča, aby Komisia využívala existujúce nástroje Výboru regiónov, najmä lisabonskú monitorovaciu platformu a sieť na monitorovanie uplatňovania zásady subsidiarity, aby si regióny a členské štáty mohli vymieňať najlepšie postupy s cieľom spoločne identifikovať a vytyčovať ciele, následne plánovať postup a nakoniec vypracúvať porovnávacie hodnotenie výsledkov politiky súdržnosti;

30.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/46

A.

keďže pojem vidieckych oblastí definovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pričom táto definícia obsahuje charakteristiky ako nízka hustota obyvateľstva a nedostatočný prístup k službám, a keďže túto definíciu používa Komisia pri určovaní a zostavovaní rozvojových cieľov pre tieto oblasti,

B.

keďže medzi vidieckymi oblasťami jednotlivých členských štátov Európskej únie sú veľké rozdiely a keďže, zatiaľ čo vo vidieckych oblastiach niektorých regiónov a členských štátov došlo k demografickému a hospodárskemu rozvoju, obyvateľstvo z mnohých týchto oblastí obyčajne odchádza do miest a hľadá si možnosti rekvalifikácie, čo spôsobuje vidieckym oblastiam obrovské problémy,

C.

keďže vidiecke oblasti tvoria takmer 80 % územia EÚ,

D.

keďže potreby prechodných vidieckych oblastí, pre ktoré je charakteristická ekonomická štruktúra podobná priľahlým mestským oblastiam, sú odlišné od oblastí, ktoré sú prevažne vidiecke, okrajové alebo izolované,

E.

keďže jedným z cieľov Únie je podpora hospodárskeho a sociálneho pokroku a vysokej úrovne zamestnanosti a dosahovanie vyváženého a udržateľného rozvoja,

F.

keďže hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ je možné posilniť prostredníctvom hospodárskeho rozvoja, podpory tvorby pracovných príležitostí vo vidieckych a mestských oblastiach a zabezpečením rovnakého prístupu k verejným službám,

G.

keďže reforma štrukturálnej politiky na obdobie 2007 – 2013 priniesla zmeny v štruktúre fondov a v zásadách prideľovania podpory z týchto fondov, ako aj vytvorenie nového Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), ktorý je prepojený so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) a oddelený od politiky súdržnosti,

H.

keďže program LEADER už v minulosti ukázal, že rozvoj vidieka sa dá úspešne podporovať prostredníctvom nástrojov regionálnej politiky,

I.

keďže na zabezpečenie úspechu EPFRV je potrebné zabezpečiť vzájomné dopĺňanie sa opatrení spolufinancovaných v rámci EPFRV a tých, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov, a tým náležite koordinovať pomoc pochádzajúcu z rôznych fondov, najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu (ESF), a dohliadať na to, aby sa tieto fondy vzájomne dopĺňali,

J.

keďže vytvorenie EPFRV a oddelenie prostriedkov rozvoja vidieka od politiky súdržnosti a širšieho hľadiska regionálneho rozvoja nesmú spôsobiť, že niektoré ciele (napr. ochrana životného prostredia, doprava alebo vzdelávanie) budú buď zdvojené, alebo jednoducho zanedbané,

K.

keďže stály prevod prostriedkov medzi Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV) umožňuje plánovanie poľnohospodárom i nositeľom projektov rozvoja vidieka,

L.

keďže z dôvodu rozpočtových obmedzení existuje nebezpečenstvo, že prostriedky dostupné v rámci EFRV sa použijú z veľkej časti na posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti vo väčších mestských oblastiach alebo v najdynamickejších regiónoch, zatiaľ čo zdroje EPFRV sú určené hlavne na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, ktoré je naďalej hybným prvkom vidieckych oblastí, a zamerajú sa na podporu nepoľnohospodárskych činností a rozvoj malých a stredných podnikov (MSP) vo vidieckych oblastiach, čo si vyžaduje užšiu koordináciu, aby sa zabezpečilo, že žiadne oblasti nezostanú bez možnosti čerpať prostriedky z fondov,

M.

keďže MSP, najmä mikropodniky a remeselné podniky, zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní hospodárskeho a sociálneho života vo vidieckych oblastiach a zabezpečovaní stability tohto prostredia,

N.

keďže ciele politiky rozvoja vidieka nesmú byť v rozpore s lisabonskými cieľmi, pokiaľ je tento rozvoj založený na uplatňovaní mechanizmu relatívnej konkurencieschopnosti (zvyšovanie výnosnosti pri relatívne nízkych nákladoch), najmä v miestnych potravinárskych podnikoch, v súvislosti s rozvojom MSP a infraštruktúry a v službách, akými sú cestovný ruch, vzdelávanie alebo ochrana životného prostredia,

O.

keďže by sa mal uznať prirodzený vzťah a komplementárnosť medzi poľnohospodárskou politikou a politikou rozvoja vidieka,

1.

domnieva sa, že tradičné kritéria, ktoré sa používajú na rozlíšenie vidieckych a mestských oblastí (nižšia hustota obyvateľstva a úroveň urbanizácie) pravdepodobne nie vždy poskytujú „kompletný obraz“; nazdáva sa preto, že by sa mala preskúmať možnosť pridania dodatočných kritérií a vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu tejto oblasti a podala konkrétne návrhy;

2.

je presvedčený, že vzhľadom na skutočnosť, že medzi vidieckymi oblasťami jednotlivých členských štátov Európskej únie, ktoré tvoria takmer 80 % jej územia, sú značné rozdiely, je v záujme ich udržateľného rozvoja potrebné prijať a presadzovať vhodne cielený a integrovaný prístup, ktorý sa zameria na vyrovnanie existujúcich nerovností a podporu hospodárskej dynamiky mestských a vidieckych oblastí; zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť primerané finančné prostriedky na príslušné opatrenia;

3.

pripomína v tejto súvislosti, že všetky regióny v celej Únii vrátane vidieckych a odľahlých oblastí majú mať v zásade úžitok z rovnakých rozvojových príležitostí, aby sa predišlo ďalšiemu územnému vylúčeniu najviac znevýhodnených oblastí;

4.

zdôrazňuje, že v mnohých vidieckych oblastiach komplikovaný prístup k verejným službám, nedostatok pracovných miest a starnutie obyvateľstva znižujú možnosti rozvoja, najmä pre mladých ľudí a ženy;

5.

pripomína, že v niektorých oblastiach nie sú možné alternatívne riešenia pre konkrétne formy poľnohospodárskej výroby, ktoré musia často byť zachovávané za každú cenu z dôvodov vplyvu na životné prostredie a regionálnej politiky; ide najmä odľahlé a horské poľnohospodárske regióny, ktoré sú postihnuté dezertifikáciou;

6.

pripomína, že Európska rada z Göteborgu v dňoch 15 až 16. júna 2001 rozšírila lisabonské ciele o pojmy trvalej udržateľnosti a súdržnosti a že politika rozvoja vidieka je zameraná práve na trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, na zachovanie vidieckych činností, ktoré nemajú poľnohospodársky charakter, na maximalizáciu možností miestneho rozvoja, na ochranu životného prostredia, vyváženosť územného plánovania a na rozvoj MSP;

7.

je presvedčený, že pri dobrom uplatňovaní politiky rozvoja vidieka sa v záujme dlhodobého udržateľného rozvoja vidieckych oblastí musia brať do úvahy prírodné zdroje a osobitosti každej oblasti vrátane ochrany, posilnenie a spravovanie dedičstva vidieka, ako aj rozvoj prepojení a vzájomného pôsobenia s mestskými oblasťami;

8.

zdôrazňuje aj význam posudzovania oblastí alternatívnej hospodárskej činnosti a možností diverzifikácie zamestnaneckých činností obyvateľstva, ktoré v týchto oblastiach vznikajú;

9.

domnieva sa, že vzhľadom na výzvy, ktorým bude čeliť vidiecke prostredie, je potrebné zaviesť politiku vyváženého rozvoja, do ktorej budú zahrnuté všetky hospodárske a sociálne subjekty vrátane malých podnikov a mikropodnikov v oblasti výroby a služieb, vzhľadom na ich úlohu v integrovanom miestnom rozvoji;

10.

domnieva sa, že v prípade nových členských štátov by politika rozvoja vidieka mala mať hlavne za cieľ zlepšiť rentabilitu poľnohospodárskych činností a znížiť rozdiely hospodárskeho rozvoja medzi vidieckymi a mestskými oblasťami vrátane zachovania nepoľnohospodárskych činností, čo je cieľ, ktorý možno dosiahnuť najmä využívaním štrukturálnych fondov;

11.

víta zámery stanovené na Druhej európskej konferencii o rozvoji vidieka usporiadanej v roku 2003 v Salzburgu, ľutuje však, že financovanie poskytované v rámci druhého piliera SPP bolo pri poslednom finančnom výhľade podstatne znížené, čím vzniklo riziko neefektívnosti a vznikol tak rozpor medzi poľnohospodármi a obyvateľmi vidieka;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať ucelenú dlhodobú stratégiu rozvoja vidieka s cieľom uľahčiť najefektívnejšie a najúčinnejšie využitie všetkých dostupných finančných prostriedkov;

13.

vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby v spolupráci s Komisiou a v partnerstve so všetkými príslušnými orgánmi a subjektmi, ktoré reprezentujú občiansku spoločnosť, vypracovali na vnútroštátnej a regionálnej úrovni transparentnú a dlhodobú a trvalo udržateľnú stratégiu rozvoja vidieka, aby mohli jasne stanoviť priority a ciele v oblasti rozvoja vidieka a podľa toho prispôsobiť, koordinovať a doplniť pomoc pochádzajúcu z rôznych dostupných zdrojov;

14.

vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby sa pri vymedzovaní priorít priamo spojili so zastupiteľskými organizáciami MSP, mikropodnikov a remeselných podnikov s cieľom čo najlepšie uspokojiť potreby a očakávania týchto podnikov;

15.

uznáva, že politika rozvoja vidieka hrá veľmi významnú úlohu v zameraní sa na osobitné problémy vidieckych oblastí a v ich riešení, a je presvedčený, že vytvorenie EPFRV v rámci druhého piliera SPP je pokusom o pružný, strategický, tematický a integrovaný prístup pri riešení rôznych situácií a množstva problémov, ktorým čelia vidiecke oblasti v EÚ, a zároveň o zjednodušenie postupov financovania a o zabezpečenie zamerania fondov na tieto oblasti;

16.

pripomína, že členské štáty boli vyzvané, aby si pripravili na súčasné programovacie obdobie dva strategické dokumenty: národný strategický plán rozvoja vidieka (EPFRV) a národný strategický referenčný rámec regionálnej politiky (štrukturálne fondy); pripomína, že členské štáty boli vyzvané, aby aktivizovali efektívne spolupôsobenie a ustanovili operačné koordinačné mechanizmy medzi jednotlivými fondmi; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v tomto procese sa kládol dôraz hlavne na zabezpečenie ohraničenia jednotlivých fondov a programov než na vytvorenie ich efektívneho spolupôsobenia;

17.

domnieva sa, že účinnosť politiky rozvoja vidieka možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa budú opatrenia presadzované v rámci EPFRV a politiky regionálneho rozvoja koordinovať a ak sa budú navzájom dopĺňať, aby sa tým zabránilo dvojitému financovaniu a medzerám v ňom; so znepokojením pozoruje v prebiehajúcom programovom období nedostatočnú koordináciu medzi týmito opatreniami v jednotlivých členských štátoch; preto žiada Komisiu, aby navrhla reformy zabezpečujúce lepšiu koordináciu plánovania a uskutočňovania opatrení spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti a SPP; uznáva, že reformou SPP po roku 2013, ako aj reformou štrukturálnych fondov EÚ sa vytvorí príležitosť na prehodnotenie vzťahu medzi rozvojom vidieka na jednej strane a poľnohospodárskou politikou a politikou súdržnosti na strane druhej;

18.

uznáva, že prvoradou úlohou politiky rozvoja vidieka je naďalej udržať stav populácie vidieka a zabezpečiť pre obyvateľov vidieka dobrú životnú úroveň;

19.

domnieva sa, že prístup oddelenia rozvoja vidieka od politiky súdržnosti vytvorením EPFRV sa musí dôsledne monitorovať, aby bolo možné vyhodnotiť jeho skutočný vplyv na rozvoj vidieckych oblastí; konštatuje, že nový systém sa začal zavádzať v roku 2007, a je preto privčas robiť akékoľvek závery v súvislosti s budúcnosťou tejto politiky Spoločenstva;

20.

zdôrazňuje, že jednou z priorít politiky rozvoja vidieka je navrhnúť opatrenia, ktoré nepovedú k tomu, aby vidiecke obyvateľstvo muselo zanechať poľnohospodársku činnosť, a ktoré okrem iného pomôžu podporiť konkurencieschopné spoločnosti, produkciu organických výrobkov či tradičné potraviny a nápoje vysokej kvality;

21.

so záujmom si všíma, že os 3 a os 4 (LEADER) druhého piliera SPP (politika rozvoja vidieka), ktoré predstavujú 15 % celkových výdavkov EPFRV, sa týkajú nepoľnohospodárskych činností, ktoré sa väčšinou sústreďujú na diverzifikáciu vidieckych ekonomík; domnieva sa, že vzhľadom na povahu intervencií financovaných v rámci týchto osí, ktoré pripomínajú niektoré činnosti financované zo štrukturálnych fondov, existuje riziko prekrývania politík;

22.

zdôrazňuje však potrebu prihliadať v prvom rade na perspektívu obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve, na ktorých by sa mali najviac zamerať podporné opatrenia politiky rozvoja vidieka;

23.

zdôrazňuje význam podpory mladým poľnohospodárom, aby zostali na svojej pôde, aj keď sa nevenujú výhradne poľnohospodárskej výrobe, a to poskytovaním stimulov na rozvoj a tiež iné činnosti, ako sú vidiecka turistika a posilňovanie MSP na vidieku;

24.

domnieva sa, že hlavný cieľ politiky rozvoja vidieka možno dosiahnuť iba vtedy, ak táto politika dostane primerané prostriedky, ktoré sa použijú v súlade s prioritami stanovenými pre vidiecke oblasti, a že prostriedky získané prostredníctvom modulácie by sa mali vždy rozdeliť späť medzi spoločnosti, ktoré sa venujú aktívnej poľnohospodárskej činnosti;

25.

domnieva sa, koordinácia štrukturálnych politík a opatrení rozvoja vidieka umožňuje realizáciu projektov s vyššou európskou pridanou hodnotou; vidí v nej príležitosť dlhodobého zhodnocovania vidieckeho prostredia, napr. prostredníctvom opatrení v oblasti infraštruktúry alebo ochrany životného prostredia;

26.

žiada Komisiu, aby predložila podrobné údaje a odhady o použití prostriedkov EPFRV a štrukturálnych fondov vo vidieckych oblastiach a aby preverila efektívne spolupôsobenie, ktoré môže vzniknúť v EPFRV a štrukturálnych fondoch v rámci dostupných prostriedkov vo vidieckych oblastiach;

27.

žiada Komisiu, aby preskúmala, či programy regionálnej politiky môžu prispieť k zabezpečeniu spoľahlivých príjmov poľnohospodárom, napríklad uskutočňovaním činností v oblasti ochrany životného prostredia a prírody a starostlivosti o krajinu;

28.

zdôrazňuje, že medzi hlavné výzvy politiky súdržnosti patrí trvalo udržateľný rozvoj, výška príjmu na osobu, dostupnosť, prístup k verejným majetkom a službám a vyľudňovanie vidieka a že najúčinnejším prostriedkom na jej zlepšenie je medzi iným podpora hospodárskych aktivít vo vidieckych oblastiach;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v politikách EÚ systematicky zohľadňovali problematiku vidieka a poskytovali primeranú podporu projektom zameraným na rozvoj ľudského kapitálu, najmä prostredníctvom možností odborného vzdelávania pre podnikateľov z oblasti poľnohospodárstva a mimo neho vo vidieckych oblastiach, s osobitným dôrazom na mladé ženy, s cieľom podporovať zamestnanosť a tvorbu pracovných miest;

30.

zdôrazňuje, že rozvoj vo vidieckych oblastiach si vyžaduje viac pozornosti a podpory v oblasti zachovania prírodnej a poľnohospodárskej krajiny, ekoturistiky, výroby a používania obnoviteľnej energie a miestnych iniciatív, ako sú napr. miestne programy zásobovania kvalitnými potravinami a miestne trhy poľnohospodárov;

31.

zdôrazňuje úlohu, ktorú plnia MSP v rozvoji vidieka a ich prínos ku konvergencii na regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby kládli dôraz na posilňovanie konkurencieschopnosti aj podporou iných výrobných odvetví a aby podporovali podnikavosť vo vidieckych oblastiach, najmä tak, že odstránia administratívne a právne prekážky a prekážky v oblasti plánovania, zabezpečia primeranú infraštruktúru informačných technológií a zvýšia stimuly na začatie nových podnikateľských činností a poskytnú väčšiu podporu nepoľnohospodárskym činnostiam, pričom budú v týchto oblastiach presadzovať hospodársku diverzifikáciu;

32.

opätovne upozorňuje Radu, Komisiu, členské štáty a miestne orgány na obrovskú úlohu, ktorú predstavuje očakávané zrušenie niekoľkých miliónov malých podnikov vo vidieckych oblastiach, čo bude mať výrazný vplyv na zamestnanosť, a teda stabilitu vidieckych oblastí; žiada, aby sa v úzkej spolupráci s hospodárskymi a sociálnymi partnermi prijali všetky opatrenia na všetkých úrovniach;

33.

konštatuje, že problémy spojené s uplatňovaním politiky rozvoja vidieka vyplývajú z prekrývania odvetvových politík a politiky územnej súdržnosti a ich hospodárskych a sociálnych dimenzií, z početnosti organizačných modelov rozdelenia kompetencií a z koordinácie činností na úrovni členských štátov, a v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spolupôsobenie medzi EPFRV a štrukturálnymi a kohéznym fondom, a vyzýva Komisiu, aby pomohla vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom riadne pochopiť možnosti, ktoré tieto finančné nástroje poskytujú; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dialóg medzi riadiacimi orgánmi, čím by sa vytvorilo spolupôsobenie medzi intervenciami jednotlivých fondov a posilnila ich účinnosť;

34.

domnieva sa, že reforme financovania vidieckeho rozvoja musia predchádzať dôkladné analýzy všetkých odvetvových politík s vplyvom na vidiecke oblasti, najmä SPP a regionálnej politiky, v rámci politiky súdržnosti, ktoré uskutoční Komisia, a musí byť vypracovaný súbor osvedčených postupov pre celú politiku rozvoja vidieka;

35.

vyzýva Radu, aby zvolala spoločné zasadnutie Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, na ktorom sa uskutoční výmena názorov o najlepších spôsoboch koordinácie politiky súdržnosti a o opatreniach na rozvoj vidieka, a pozvala na toto zasadnutie aj poradenské orgány EÚ (Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor), ako aj zástupcov regionálnych a miestnych orgánov;

36.

žiada, aby Komisia do roku 2011 vytvorila pracovnú skupinu na vysokej úrovni ako súčasť preskúmania stavu reformy SPP, ktorá by predložila návrhy na zabezpečenie budúcnosti vidieckeho hospodárstva a všetkých obyvateľov vidieckych oblastí po roku 2013;

37.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla alebo posilnila skutočné riadenie a partnerstvo na všetkých úrovniach a priamo zapojila všetkých aktérov vrátane MSP a mikropodnikov a hospodárskych a sociálnych partnerov s cieľom lepšie definovať prioritné akcie, ktoré najlepšie zodpovedajú potrebám rozvoja vidieckych území;

38.

poznamenáva, že proces rozvoja vidieka je potrebné skĺbiť so záujmami predmestských oblastí a úzko koordinovať s podporou rozvoja miest, a zdôrazňuje skutočnosť, že neexistuje dostatočné a účinné prepojenie politík rozvoja vidieka a miest;

39.

uznáva, že vidiecke spoločenstvo má možnosť kladne prispieť do oblasti životného prostredia prostredníctvom zapojenia sa do činností, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, a rozvojom alternatívnych zdrojov energie, ako sú biopalivá, najmä vzhľadom na štyri výzvy vyjadrené v politike rozvoja vidieka – vyhodnotenie stavu, ako sú biodiverzita a obnoviteľné energie;

40.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/52

A.

keďže podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) od 100 do 140 miliónov žien a detí vo svete podstúpilo zákrok mrzačenia pohlavných orgánov a keďže podľa údajov WHO a Populačného fondu OSN približne dvom až trom miliónom žien každoročne potenciálne hrozí, že sa budú musieť podrobiť tejto praktike spôsobujúcej vážne zmrzačenie,

B.

keďže každý rok je približne 180 000 žien, ktoré emigrovali do Európy, podrobených zákroku mrzačenia pohlavných orgánov, alebo im toto riziko hrozí,

C.

keďže podľa WHO sú tieto praktiky rozšírené v najmenej 28 afrických krajinách, v niektorých ázijských krajinách a na Blízkom východe,

D.

keďže násilie voči ženám vrátane mrzačenia pohlavných orgánov pramení zo spoločenských štruktúr založených na rodovej nerovnosti a nevyvážených mocenských pomeroch, ovládaní a kontrole, v rámci ktorých tlak spoločnosti a rodiny vedie k porušovaniu základného práva, najmä rešpektovania integrity ľudskej bytosti,

E.

keďže mrzačenie pohlavných orgánov mladých dievčat treba čo najdôraznejšie odsúdiť a považovať ho za jednoznačné porušenie medzinárodných a vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu detí a ich práv,

F.

keďže WHO identifikovala štyri typy mrzačenia pohlavných orgánov od klitoridektómie (čiastočné alebo úplné odstránenie klitorisu chirurgickým zákrokom) cez excíziu (odstránenie klitorisu a malých pyskov), ktorá predstavuje približne 85 % zákrokov mrzačenia ženských pohlavných orgánov, až po najextrémnejšiu formu, ktorou je infibulácia (čiastočné alebo úplné odstránenie klitorisu a malých pyskov, ako aj vnútorného povrchu veľkých pyskov a zošitie vulvy tak, že sa nechá len malý vaginálny otvor) a vaginálna resekcia (prepichovanie, perforácia alebo narezanie klitorisu alebo pyskov),

G.

keďže akýkoľvek druh mrzačenia ženských pohlavných orgánov nezávisle od jeho rozsahu je násilným činom proti ženám, ktorý predstavuje porušenie ich základných práv, najmä práva na zachovanie osobnej integrity a na telesné a duševné zdravie, ako aj porušenie ich sexuálnych a reprodukčných práv; keďže takéto porušenie nemožno v žiadnom prípade ospravedlniť dodržiavaním rôznych kultúrnych tradícií alebo iniciačných rituálov,

H.

keďže v Európe je mrzačením pohlavných orgánov postihnutých približne 500 000 žien, a keďže táto praktika je bežná najmä v rodinách imigrantov a utečencov a dievčatá kvôli tomu dokonca posielajú späť do ich krajiny pôvodu,

I.

keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov spôsobuje ženám a dievčatám, ktoré ho podstúpia, veľmi vážne a nenapraviteľné krátkodobé a dlhodobé poškodenie telesného i duševného zdravia, je násilím proti ich osobe a integrite a v niektorých prípadoch môže byť dokonca smrteľné; keďže škodlivé vedľajšie účinky má aj používanie primitívnych nástrojov a absencia antiseptických preventívnych opatrení, čo môže neskôr viesť k bolestivému sexuálnemu styku alebo pôrodu, orgány sa definitívne poškodia a môže dôjsť ku komplikáciám, ako je krvácanie, šok, infekcia, prenos vírusu HIV/AIDS, tetanus, nezhubné nádory, ako aj k vážnym ťažkostiam počas tehotenstva a pôrodu,

J.

keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ktoré je porušením práv žien a dievčat, zakotvených vo viacerých medzinárodných dohodách, je podľa trestného práva členských štátov zakázané a je v rozpore so zásadami stanovenými v Charte základných práv Európskej únie,

K.

keďže vo svojom uznesení zo 16. januára 2008 vyzýva členské štáty, aby prijali v oblasti problematiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov konkrétne opatrenia, ktoré umožnia trestne stíhať osoby, ktoré vykonajú túto praktiku na deťoch,

L.

keďže Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien požaduje od zmluvných štátov, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom zmeniť alebo zrušiť existujúce zákony, zvyklosti a praktiky diskriminujúce ženy, a aby prijali všetky vhodné opatrenia s cieľom vyvolať zmenu sociálnych a kultúrnych modelov správania mužov a žien, aby sa tak dosiahlo odstránenie predsudkov, tradičných a všetkých ostatných praktík založených na myšlienke podriadenosti alebo nadradenosti jedného pohlavia druhému alebo na stereotypnom chápaní mužskej a ženskej roly,

M.

keďže v Dohovore o právach dieťaťa prijatom v roku 1989 je stanovené, že zmluvné štáty budú dodržiavať práva zakotvené v tomto dohovore, že tieto práva zabezpečia v rámci svojej jurisdikcie všetkým deťom bez akejkoľvek diskriminácie nezávisle od ich pohlavia a že prijmú všetky účinné a vhodné opatrenia s cieľom skoncovať s tradičnými praktikami, ktoré sú škodlivé pre zdravie detí,

N.

keďže Africká charta o právach a starostlivosti o dieťa odporúča signatárskym štátom, aby odstránili sociálne a kultúrne praktiky, ktoré sú škodlivé pre zdravie, dôstojnosť, prirodzený rast a vývoj dieťaťa,

O.

keďže v odseku 18 Viedenskej deklarácie a akčného programu, ktoré boli schválené v júni 1993, sa vyhlasuje, že ľudské práva žien a dievčat sú neodcudziteľnou, neoddeliteľnou a nedeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv,

P.

keďže v článku 2 deklarácie OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z roku 1993 je uvedený explicitný odkaz na mrzačenie ženských pohlavných orgánov a iné tradičné praktiky škodlivé pre ženy,

Q.

keďže článok 4 uvedenej deklarácie ustanovuje, že členské štáty by mali odsudzovať násilie voči ženám a nemali by sa odvolávať na zvyky, tradície alebo náboženské cítenie s cieľom vyhnúť sa povinnosti toto násilie odstrániť,

R.

keďže podľa akčného programu medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, ktorá sa uskutočnila v roku 1994 v Káhire, sa od vlád očakáva, že zakážu mrzačenie ženských pohlavných orgánov všade, kde existuje, a že budú podporovať MVO a náboženské inštitúcie, ktoré bojujú za odstránenie takýchto praktík,

S.

keďže akčná platforma schválená na štvrtej konferencii OSN v Pekingu vyzýva vlády, aby posilnili svoje právne predpisy, reformovali inštitúcie a podporovali normy a postupy zamerané na odstránenie diskriminácie žien, ktorú okrem iného predstavuje aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov,

T.

keďže dohoda o partnerstve AKT – EÚ (dohoda z Cotonou) je založená na týchto všeobecných zásadách a obsahuje ustanovenia o zákaze mrzačenia ženských pohlavných orgánov (článok 9 o základných prvkoch dohody, článok 25 o sociálnom rozvoji a článok 31 o otázkach rodovej rovnosti),

U.

keďže v správe, ktorú 3. mája 2001 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, sa žiada zákaz praktizovania mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré sa považuje za neľudské zaobchádzanie v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach; keďže v správe sa uvádza, že zachovávanie kultúry a tradícií nemožno povýšiť nad dodržiavanie základných práv a potrebu vyhlásiť za nezákonné praktiky, ktoré majú blízko k mučeniu,

V.

keďže v rámci spoločnej európskej prisťahovaleckej a azylovej politiky Rada a Komisia uznávajú, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov je porušením ľudských práv a že ako také môže byť dôvodom na azyl; keďže rastúci počet žiadostí o azyl zo strany rodičov je odôvodnený ohrozením, ktorému môžu byť vystavení vo svojich rodných krajinách za to, že odmietli dať súhlas na vykonanie zákroku spôsobujúceho zmrzačenie ženských pohlavných orgánov na ich dieťati,

W.

keďže udelením štatútu žiadateľov o azyl rodičom sa žiaľ nezaručí, že ich dieťa unikne riziku zmrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré sa v niektorých prípadoch vykoná až potom, ako sa rodina usídli v hostiteľskej krajine EÚ,

X.

vzhľadom na vyhlásenie komisárky Ferrero-Waldnerovej a komisára Michela z 5. februára 2008, v ktorom jasne odsudzujú neprijateľnosť praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov tak v EÚ, ako aj v tretích krajinách a zdôrazňujú, že porušovanie práv žien v žiadnom prípade nemožno ospravedlniť relatívnosťou kultúrnych hodnôt alebo tradíciami,

Y.

keďže národné centrá a zariadenia pre mládež a rodinu môžu rodinám včas poskytnúť pomoc, aby mohli preventívne zakročiť proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov,

1.

dôrazne odsudzuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako porušovanie základných ľudských práv a hrubé porušovanie integrity a osobnosti žien a dievčat, a považuje ho preto z pohľadu spoločnosti za závažný trestný čin;

2.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali súhrnnú stratégiu a akčné plány zamerané na zákaz mrzačenia ženských pohlavných orgánov v EÚ a aby na tento účel poskytli potrebné prostriedky – vo forme zákonov a administratívnych ustanovení, preventívnych systémov, vzdelávacích a spoločenských opatrení, a najmä rozsiahlych informačných kampaní v súvislosti s existujúcim ochranným mechanizmom pre zraniteľné skupiny – aby umožnili skutočným a potenciálnym obetiam získať riadnu ochranu;

3.

trvá na tom, že je nevyhnutné, aby bola jednotlivo posudzovaná každá žiadosť o azyl, ktorú predložili rodičia na základe toho, že sa cítia ohrození v rodnej krajine za to, že odmietli dať súhlas na vykonanie zákroku spôsobujúceho zmrzačenie ženských pohlavných orgánov na ich dieťati a aby sa zabezpečilo, aby tieto žiadosti boli podporené množstvom dôkazov, v rámci ktorých sa zohľadní kvalita žiadosti, osobnosť a dôveryhodnosť žiadateľa o azyl a pravdivosť dôvodov podania žiadosti;

4.

trvá na tom, že ženy a dievčatá, ktorým bol udelený azyl v EÚ v dôsledku hrozby zmrzačenia ženských pohlavných orgánov, by v rámci prevencie mali chodievať na pravidelné prehliadky v zdravotníckych zariadeniach a/alebo u lekárov, aby boli chránené pred hrozbou toho, že zákrok spôsobujúci zmrzačenie ženských pohlavných orgánov sa vykoná následne v EÚ; domnieva sa, že toto opatrenie by nijako nediskriminovalo tieto ženy a dievčatá, ale bolo by spôsobom, ako zabezpečiť, aby mrzačenie ženských pohlavných orgánov bolo v EÚ zakázané;

5.

žiada, aby túto súhrnnú stratégiu sprevádzali vzdelávacie programy, ako aj organizovanie vnútroštátnych a medzinárodných kampaní na zvýšenie informovanosti;

6.

podporuje iniciatívu EUROPOL-u zameranú na koordináciu stretnutia európskych policajných síl s cieľom zintenzívniť opatrenia na boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, riešiť otázky súvisiace s nízkou mierou oznamovania a ťažkosťami pri získavaní dôkazov a svedectiev a účinným spôsobom trestať páchateľov týchto trestných činov; vyzýva preto členské štáty, aby preverili možnosť ďalších opatrení na ochranu obetí po tom, ako sa prihlásia;

7.

poukazuje na to, že opatrenia na odstránenie škodlivých praktík, ako je mrzačenie pohlavných orgánov, stanovené vo vyššie uvedenom protokole z Maputo, zahŕňajú: zvyšovanie informovanosti verejnosti prostredníctvom informácií, formálneho a neformálneho vzdelávania a kampaní, zákaz všetkých foriem mrzačenia ženských pohlavných orgánov prostredníctvom zákonov a sankcií, a to vrátane vykonania zákroku lekárskym personálom, podporu obetí poskytovaním služieb zdravotnej starostlivosti, právnu pomoc, psychologické poradenstvo a vzdelávanie a ochranu žien, ktorým hrozí riziko škodlivých praktík alebo iných foriem násilia, zneužívania alebo neznášanlivosti;

8.

žiada členské štáty, aby v jednotlivých krajinách vyčíslili počet žien, ktoré podstúpili zákrok spôsobujúci zmrzačenie ženských pohlavných orgánov, a žien, ktorým toto riziko hrozí, a aby pritom zohľadnili skutočnosť, že v mnohých krajinách zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne číselné údaje, ani v nich neexistuje harmonizovaný systém zhromažďovania údajov;

9.

žiada vytvorenie tzv. európskeho zdravotníckeho protokolu na monitorovanie daného javu a zriadenie databanky údajov týkajúcich sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré by sa využívali pri zostavovaní štatistík a v informačných kampaniach zameraných na príslušné komunity prisťahovalcov;

10.

nabáda členské štáty, aby zhromažďovali vedecké údaje, ktoré by mohli slúžiť na podporu WHO v jej úsilí o odstránenie praktiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov v Európe a na všetkých ostatných kontinentoch;

11.

vyzýva Komisiu, aby do svojich kooperačných rokovaní a dohôd s príslušnými krajinami zahrnula klauzulu o odstránení praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

12.

žiada vytvorenie súboru najlepších postupov, ktoré by boli uplatňované na rozličných úrovniach, a vypracovanie hodnotenia ich vplyvu (s prípadným využitím projektov financovaných programom DAPHNE III a dosiahnutých výsledkov), ako aj zabezpečenie rozsiahleho šírenia príslušných informácií s využitím praktických a teoretických skúseností odborníkov;

13.

poukazuje na to, že vnútroštátne centrá a inštitúcie hrajú dôležitú úlohu v identifikácii obetí a prijímaní preventívnych opatrení proti praktikám mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

14.

žiada posilnenie existujúcich európskych sietí zameraných na prevenciu tradičných škodlivých praktík, napríklad organizovaním školení pre mimovládne organizácie, regionálne neziskové združenia a osoby činné v tejto oblasti, ako aj podporu takýchto sietí;

15.

oceňuje významný prínos mnohých medzinárodných a vnútroštátnych mimovládnych organizácií (MVO), výskumných inštitúcií, Európskej siete pre prevenciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov v Európe, ako aj prínos všetkých zaangažovaných osôb, ktoré vďaka finančným prostriedkom poskytovaným o. i. agentúrami OSN a v rámci programu DAPHNE rozvíjajú rôzne projekty zamerané na zvyšovanie informovanosti o mrzačení ženských pohlavných orgánov a na prevenciu a odstránenie tejto praktiky; zdôrazňuje, že vytváranie sietí medzi MVO a organizáciami, ktoré majú svoj základ v rôznych komunitách na celoštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni, má nepochybne zásadný význam pre dosiahnutie úspechu pri odstraňovaní praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov a z hľadiska výmeny informácií a skúseností;

16.

zdôrazňuje, že v článku 10 smernice Rady 2004/83/ES (8) o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, sa uvádza, že aspekty týkajúce sa pohlavia sa môžu zvažovať bez toho, aby samotné vytvárali predpoklad na uplatniteľnosť článku 10;

17.

vyzýva Agentúru Európskej únie pre základné práva, ako aj Európsky inštitút pre rodovú rovnosť aby sa prostredníctvom svojich viacročných a/alebo jednoročných pracovných programov postavili na čelo boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; je presvedčený, že tieto agentúry by mohli vykonávať prioritnú výskumnú a/alebo osvetovú činnosť, ktorá by mohla zvýšiť informovanosť o jave mrzačenia ženských pohlavných orgánov na európskej úrovni;

18.

považuje za nevyhnutné, aby sa v príslušných krajinách organizovali fóra pre dialóg a reformovali tradičné právne normy, aby sa súčasťou školského vzdelávania stala problematika mrzačenia ženských pohlavných orgánov a podporovala spolupráca so ženami, ktoré nepodstúpili obriezku;

19.

žiada, aby Európska únia a členské štáty v záujme ľudských práv, zachovania integrity ľudskej bytosti, slobody svedomia a práva na zdravie spolupracovali pri harmonizácii platných právnych predpisov a pri vypracúvaní nových právnych predpisov v tejto oblasti, ak sa platné právne predpisy preukážu ako nevhodné;

20.

vyzýva členské štáty, aby vynucovali uplatňovanie platných zákonov týkajúcich sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov, alebo aby prijali právne predpisy ustanovujúce sankcie za ťažké ublíženie na zdraví v dôsledku takéhoto zákroku, ak sa tieto praktiky vykonávajú na území Európskej únie, a aby podporovali prevenciu a boj proti tomuto javu tým, že príslušným profesionálom (sociálnym pracovníkom, učiteľom, policajným silám a odborníkom v sektore zdravotníctva) umožnia rozpoznať prípady mrzačenia ženských pohlavných orgánov; takisto žiada, aby urobili všetko v záujme dosiahnutia čo najvyššieho stupňa harmonizácie zákonov platných vo všetkých 27 členských štátoch;

21.

vyzýva členské štáty, aby všeobecným lekárom, lekárom a zdravotníckemu personálu v nemocniciach uložili ako povinnosť informovať zdravotnícke úrady a/alebo políciu o prípadoch mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

22.

vyzýva členské štáty, aby prijali špecifické právne predpisy týkajúce sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov, alebo aby podľa platných právnych predpisov trestne stíhali všetky osoby, ktoré praktizujú mrzačenie pohlavných orgánov;

23.

vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby vykonávanie týchto praktík stíhali, odsudzovali a postihovali uplatňovaním jednotnej stratégie, ktorá berie do úvahy právny, zdravotný a sociálny rozmer, ako aj integráciu prisťahovaleckej populácie; žiada najmä zavedenie ustanovenia do príslušných smerníc o prisťahovalectve, podľa ktorého by sa trestného činu dopustil ten, kto vykonáva mrzačenie pohlavných orgánov, a žiada aj stanovenie náležitých sankcií proti tomu, kto sa dopustí tohto trestného činu, ak sa tieto praktiky vykonali na území Európskej únie;

24.

požaduje vytvorenie stálych technických harmonizačných a kontaktných výborov medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a africkými inštitúciami; domnieva sa, že členmi týchto výborov by mali byť špecialisti v tejto oblasti a zástupcovia hlavných európskych a afrických ženských organizácií;

25.

dôrazne žiada rázne odmietanie prepichovania klitorisu a prezentácie tejto praktiky ako lekárskeho zákroku, ktoré sa často navrhuje ako kompromisné riešenie medzi obriezkou a rešpektovaním tradícií určených na formovanie identity, pretože by to bolo len ospravedlnením a akceptovaním praktiky mrzačenia pohlavných orgánov na území EÚ; opakuje, že absolútne a dôrazne odsudzuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov, pretože neexistuje sociálny, ekonomický, etnický, zdravotný ani iný dôvod, ktorý by ho ospravedlňoval;

26.

žiada odstránenie praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov prostredníctvom podpornej a integračnej politiky pre ženy a rodiny, ktoré žijú podľa tradícií zahŕňajúcich uvedené praktiky, aby bolo možné bez porušenia zákonov, základných ľudských práv a práva na sexuálne sebaurčenie zaručiť ochranu žien pred všetkými formami zneužívania a násilia;

27.

potvrdzuje, že dôvody, ktorými mnohé komunity obhajujú zachovávanie tradičných praktík ohrozujúcich zdravie žien a dievčat, nemajú žiadne opodstatnenie;

28.

vyzýva členské štáty, aby: