24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/1

(1)

Jedným z kľúčových faktorov pre účinné fungovanie pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia je úzka a účinná spolupráca medzi orgánmi a inštitúciami rôznych členských štátov.

(2)

Jedným z prvkov dobrej spolupráce podľa nariadení je výmena informácií medzi orgánmi a inštitúciami a osobami, ktorá má byť založená na zásadách verejnej služby, účinnosti, aktívnej pomoci, rýchleho poskytovania a dostupnosti.

(3)

Je v záujme inštitúcií a orgánov, aj dotknutých osôb, aby sa všetky informácie potrebné na stanovenie a určenie práv a povinností dotknutej osoby poskytovali alebo vymieňali bezodkladne.

(4)

Zásada lojálnej spolupráce stanovená v článku 10 zmluvy vyžaduje to, aby inštitúcie riadne posúdili skutočnosti týkajúce sa uplatňovania nariadení. V prípade, že existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, alebo ak členské štáty zastávajú rozdielne stanoviská vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov alebo určenia inštitúcie, ktorá by mala vyplácať dávku, je v záujme osôb, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 883/2004, aby inštitúcie alebo orgány dotknutých členských štátov dospeli k dohode v primeranej lehote.

(5)

V článkoch 5 a 6 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa ustanovuje zmierovací postup, ktorý je potrebné v týchto prípadoch použiť.

(6)

Tieto ustanovenia potvrdzujú a rozširujú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (3), na základe ktorej sa zaviedol štandardný postup riešenia sporov medzi členskými štátmi týkajúcich sa platnosti potvrdení o vyslaní a ktorá bola skonsolidovaná v predchádzajúcom rozhodnutí Správnej komisie Európskych spoločenstiev pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov č. 181 (4).

(7)

V článku 5 aj 6 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa stanovuje možnosť postúpiť vec správnej komisii v prípade, že nemožno dospieť k dohode medzi dotknutými inštitúciami alebo orgánmi.

(8)

V článku 16 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa stanovuje, že tento postup by sa mal dodržiavať vtedy, ak existuje rozdiel v stanoviskách medzi inštitúciami alebo orgánmi týkajúcich sa uplatňovania článku 13 nariadenia (ES) č. 883/2004.

(9)

Článok 60 nariadenia (ES) č. 987/2009 obsahuje podobný odkaz na článok 6 tohto nariadenia v prípade rozdielu v stanoviskách, pokiaľ ide o uplatniteľné právne predpisy podľa prioritného práva v oblasti rodinných dávok.

(10)

Tieto ustanovenia majú svoj základ v článku 76 ods. 6 nariadenia (ES) č. 883/2004, podľa ktorého sa inštitúcia príslušného členského štátu alebo štátu bydliska obráti v prípade ťažkostí vo výklade alebo uplatňovaní uvedeného nariadenia na inštitúcie príslušných členských štátov a podľa ktorého sa vec môže postúpiť správnej komisii, ak v primeranom čase nie je možné nájsť riešenie.

(11)

Členské štáty vyjadrili potrebu zaviesť štandardný postup, ktorý je potrebné dodržať predtým, ako sa vec môže postúpiť správnej komisii, a presnejšie vymedziť úlohu správnej komisie pri zosúlaďovaní protichodných stanovísk, ktoré zastávajú inštitúcie k uplatniteľným právnym predpisom.

(12)

Podobný postup sa už zaviedol v niekoľkých dvojstranných dohodách medzi členskými štátmi. Tieto dohody slúžili ako vzor pre toto rozhodnutie.

(13)

Na urýchlenie postupu sa odporúča, aby sa komunikácia medzi kontaktnými osobami inštitúcií a orgánov uskutočňovala elektronickými prostriedkami.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

a)

prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo

b)

prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.

6.

Ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie.

7.

Žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.

8.

Dožiadaná inštitúcia bezodkladne potvrdí prijatie žiadosti elektronickou poštou alebo faxom najneskôr do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti. Tiež uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvého štádia postupu dialógu.

9.

Dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.

10.

Ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

11.

Ak dožiadaná inštitúcia nemôže uzavrieť svoje prešetrovanie do troch mesiacov z dôvodu zložitosti prípadu alebo v dôsledku skutočnosti, že overenie určitých údajov si vyžaduje zapojenie ďalšej inštitúcie, môže predĺžiť lehotu maximálne o tri mesiace. Dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o predĺžení lehoty, ale minimálne jeden týždeň pred skončením prvej lehoty, pričom uvedie dôvody oneskorenia a uvedie orientačný čas, dokedy sa prešetrovanie ukončí.

12.

Iba vo veľmi výnimočných prípadoch môžu dotknuté členské štáty súhlasiť s odchýlením od lehôt vymedzených v bodoch 9 a 11, za predpokladu, že predĺženie je odôvodnené a primerané z hľadiska jednotlivých okolností a že predĺženie je časovo obmedzené.

13.

Ak inštitúcie nemôžu dospieť k dohode počas prvej fázy postupu dialógu alebo ak dožiadaná inštitúcia nemohla dokončiť svoje prešetrovanie do 6 mesiacov od doručenia žiadosti, inštitúcie informujú o tom svoje príslušné orgány. Obe inštitúcie vypracujú záznam o svojich činnostiach.

14.

Príslušné orgány dotknutých členských štátov sa môžu rozhodnúť, že začnú druhú fázu postupu dialógu alebo postúpia vec priamo správnej komisii.

15.

Ak príslušné orgány začnú druhú fázu postupu dialógu, každý z nich určí ústrednú kontaktnú osobu do dvoch týždňov odo dňa, keď boli informované inštitúciami. Tieto kontaktné osoby nemusia mať nevyhnutne priamu právomoc v predmetnej veci.

16.

Kontaktné osoby sa pokúsia dosiahnuť dohodu o veci do šiestich týždňov po svojom vymenovaní. Kontaktné osoby vypracujú záznam o svojich činnostiach a informujú inštitúcie o výsledku druhej fázy postupu dialógu.

17.

Ak počas postupu dialógu nemožno dosiahnuť dohodu, príslušné orgány môžu predložiť vec správnej komisii. Každý z príslušných orgánov vypracuje pre správnu komisiu správu s hlavnými bodmi sporu.

18.

Správna komisia sa pokúsi zosúladiť stanoviská do šiestich mesiacov odo dňa, keď jej bola vec predložená. Môže rozhodnúť o tom, že postúpi vec zmierovaciemu výboru, ktorý sa môže zriadiť na základe pravidiel správnej komisie.

19.

Členské štáty každý rok informujú správnu komisiu o údajoch o počte sporov, v ktorých sa uplatnil postup uvedený v tomto rozhodnutí, zapojených členských štátoch, hlavných problémoch, dĺžke postupu a výsledku postupu.

20.

Členské štáty poskytnú svoju prvú výročnú správu do troch mesiacov po uplynutí prvého roku uplatňovania tohto rozhodnutia.

21.

Do troch mesiacov od doručenia prvých výročných správ správna komisia vyhodnotí skúsenosti členských štátov s uplatňovaním tohto rozhodnutia, pričom zohľadní správy členských štátov. Správna komisia po prvom roku rozhodne, či predkladanie správ bude pokračovať na ročnom základe.

22.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/5

(1)

Ustanovenia článku 12 nariadenia (ES) č. 883/2004, ktoré stanovujú výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 11 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia, sa zameriavajú najmä na podporu slobodného poskytovania služieb v prospech zamestnávateľov, ktorí vysielajú pracovníkov do iných členských štátov, než v ktorých sú založení, resp. majú svoje sídlo, ako aj voľného pohybu pracovníkov do iných členských štátov. Týmito ustanoveniami sa majú prekonať prekážky, ktoré by mohli brániť voľnému pohybu pracovníkov, malo by sa podporiť hospodárske prelínanie a zabrániť administratívnym komplikáciám, najmä pokiaľ ide o pracovníkov a podniky.

(2)

Účelom týchto ustanovení je teda zabrániť správnym komplikáciám, ktoré by pre pracovníkov, zamestnávateľov a inštitúcie sociálneho zabezpečenia vyplynuli z uplatňovania všeobecného pravidla stanoveného v článku 11 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia, keď je obdobie zamestnania v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom má podnik registrované sídlo alebo prevádzku, alebo štát, v ktorom samostatne zárobkovo činná osoba obvykle vykonáva svoju činnosť, krátkodobého charakteru.

(3)

Na tento účel je prvou rozhodujúcou podmienkou na uplatňovanie článku 12 ods. 1 uvedeného nariadenia existencia priameho vzťahu medzi zamestnávateľom a pracovníkom, ktorého zamestnáva.

(4)

Ochrana pracovníka a právna istota, na ktorú majú pracovník a inštitúcia, v ktorej je pracovník poistený, nárok, si vyžadujú úplné záruky, že počas celého obdobia vyslania sa zachová priamy vzťah.

(5)

Druhou rozhodujúcou podmienkou na uplatnenie článku 12 ods. 1 uvedeného nariadenia je existencia väzieb medzi zamestnávateľom a členským štátom, v ktorom má tento zamestnávateľ svoje sídlo. Možnosť vyslania by sa preto mala obmedziť výhradne na podniky, ktoré obvykle vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť na území členského štátu, ktorého právne predpisy sa naďalej vzťahujú na vyslaného pracovníka; preto sa predpokladá, že uvedené ustanovenia sa vzťahujú iba na podniky, ktoré obvykle vykonávajú podstatné činnosti na území členského štátu, v ktorom majú sídlo.

(6)

Orientačné lehoty pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby by sa mali stanoviť bez vplyvu na individuálne hodnotenie.

(7)

Záruka zachovania priameho vzťahu už neexistuje v prípade, že sa vyslaný pracovník poskytne k dispozícii tretiemu podniku.

(8)

Je nevyhnutné, aby počas celého obdobia vyslania bolo možné vykonávať všetky kontroly, najmä pokiaľ ide o platby príspevkov a zachovanie priameho vzťahu, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa zabránilo nesprávnemu využívaniu uvedených ustanovení a aby sa zabezpečilo primerané informovanie správnych orgánov, zamestnávateľov a pracovníkov.

(9)

Pracovník a zamestnávateľ musia byť riadne informovaní o podmienkach, za ktorých môže vyslaný pracovník naďalej podliehať právnym predpisom krajiny, z ktorej bol vyslaný.

(10)

Situáciu podnikov a pracovníkov by mali hodnotiť a monitorovať príslušné inštitúcie s primeranými zárukami, aby sa neohrozilo slobodné poskytovanie služieb a voľný pohyb pracovníkov.

(11)

Zásada lojálnej spolupráce stanovená v článku 10 zmluvy ukladá príslušným inštitúciám niekoľko povinností na účely vykonávania článku 12 nariadenia (ES) č. 883/2004.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Ustanovenia článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa vzťahujú na pracovníka, ktorý podlieha právnym predpisom členského štátu (vysielajúceho štátu) na základe toho, že vykonáva činnosť pre zamestnávateľa v rámci zamestnania a ktorý bol týmto zamestnávateľom vyslaný do iného členského štátu (štátu zamestnania), aby tam pre tohto zamestnávateľa vykonával prácu.

Práca sa považuje za prácu vykonávanú pre zamestnávateľa vysielajúceho štátu, ak sa stanoví, že táto práca sa vykonáva pre tohto zamestnávateľa a že naďalej existuje priamy vzťah medzi pracovníkom a zamestnávateľom, ktorý ho vyslal.

Aby sa stanovilo, či naďalej existuje takýto vzťah, pričom sa preto predpokladá, že pracovník je naďalej pod právomocou zamestnávateľa, ktorý ho vyslal, musí sa zohľadniť niekoľko prvkov vrátane zodpovednosti za prijatie do zamestnania, za pracovnú zmluvu, odmeňovanie (bez vplyvu na možné dohody medzi zamestnávateľom vo vysielajúcom štáte a podnikom v štáte zamestnania o platbe pracovníkom), prepustenie a právomoci určiť povahu práce.

Na účely uplatňovania článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa podliehanie právnym predpisom členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo aspoň jeden mesiac, môže považovať za znak splnenia požiadavky uvedenej slovami „bezprostredne pred začatím jeho zamestnania“. Kratšie lehoty by si vyžiadali individuálne hodnotenie pri zohľadnení všetkých ostatných príslušných faktorov.

Aby sa v prípade potreby a v prípade pochybností stanovilo, či zamestnávateľ obvykle vykonáva podstatné činnosti na území členského štátu, v ktorom je usadený, príslušná inštitúcia v tomto členskom štáte je povinná preskúmať všetky kritériá charakterizujúce činnosti vykonávané uvedeným zamestnávateľom vrátane miesta, v ktorom má podnik svoje sídlo alebo správu, počtu administratívnych pracovníkov pracujúcich v členskom štáte, v ktorom je usadený, a v druhom členskom štáte, miesta, do ktorého sa vyslaní pracovníci prijímajú, a miesta, v ktorom sa uzatvára väčšina zmlúv s klientmi, práva vzťahujúceho sa na zmluvy, ktoré podnik uzatvoril so svojimi pracovníkmi na jednej strane a so svojimi klientmi na strane druhej, obratu počas príslušného typického obdobia v každom príslušnom členskom štáte a počtu zmlúv realizovaných vo vysielajúcom štáte. To nie je úplný zoznam, keďže kritériá by sa mali prispôsobiť každému osobitnému prípadu a zohľadniť povahu činností vykonávaných podnikom v štáte, v ktorom má podnik sídlo.

2.

Na účely uplatňovania článku 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa splnenie požiadaviek v členskom štáte, v ktorom je osoba usadená, posudzuje na základe kritérií, medzi ktoré patrí využitie kancelárskych priestorov, platenie daní, vlastníctvo profesijného preukazu a čísla DPH alebo registrácia v obchodných komorách alebo profesijných orgánoch. Vykonávanie činnosti minimálne dva mesiace sa môže považovať za znak splnenia požiadavky uvedenej slovami „určitý čas pred dňom, kedy chce využiť ustanovenia uvedeného článku“. Kratšie lehoty by si vyžiadali individuálne hodnotenie pri zohľadnení všetkých ostatných príslušných faktorov.

3.

4.

Ustanovenia článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa neuplatňujú alebo prestávajú platiť najmä vtedy:

5.

6.

Príslušné inštitúcie posudzujú a monitorujú prípady, na ktoré sa vzťahuje článok 12 nariadenia (ES) č. 883/2004, a poskytujú zamestnávateľom a pracovníkom všetky primerané záruky, aby sa neohrozilo slobodné poskytovanie služieb a voľný pohyb pracovníkov. V rovnakých alebo podobných prípadoch sa musia dôsledne a rovnako uplatňovať najmä kritériá používané na posúdenie, či zamestnávateľ obvykle vykonáva svoje činnosti na území štátu, či existuje priamy vzťah medzi podnikom a pracovníkom alebo či samostatne zárobkovo činná osoba zachovala infraštruktúru potrebnú na vykonávanie svojej činnosti v štáte.

7.

Administratívna komisia podporuje spoluprácu medzi príslušnými orgánmi v členských štátoch na účely vykonávania článku 12 nariadenia (ES) č. 883/2004 a pomáha pri následnej práci a výmene informácií, skúseností a osvedčených postupov pri stanovení a hodnotení kritérií na posudzovanie situácie podnikov a pracovníkov, a v súvislosti so zavedenými kontrolnými opatreniami. Na tento účel postupne vypracuje príručku osvedčených postupov týkajúcich sa vysielania pracovníkov a výkonu sekundárnej činnosti samostatne zárobkovo činných pracovníkov mimo štátu, v ktorom sú usadení, určenú pre správne orgány, podniky a pracovníkov.

8.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/9

(1)

Článkom 95 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa správna komisia poveruje, aby stanovila praktické opatrenia pre potrebné prechodné obdobia, pokiaľ ide o zabezpečenie nevyhnutnej výmeny údajov na uplatňovanie základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia.

(2)

Je nevyhnutné objasniť základné zásady, ktoré majú uplatňovať inštitúcie počas prechodného obdobia.

(3)

Očakáva sa, že po dátume nadobudnutia účinnosti nových nariadení bude stále značný počet nevyriešených žiadostí, v prípade ktorých vznikol nárok na základe nariadenia (EHS) č. 1408/71 pred týmto dátumom, a že v súvislosti s týmito žiadosťami sa navrhuje, aby výmena informácií bola vo všeobecnosti založená na postupoch uvedených v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 (3) a nariadení Rady (EHS) č. 574/72 (4) vrátane využívania E-formulárov.

(4)

Z článku 94 ods. 1 nariadenia (ES) č. 987/2009 vyplýva, že za okolností uvedených v predchádzajúcom odôvodnení dochádza k dvojitému stanoveniu dávky, pričom príjemca dostáva vyššiu dávku.

(5)

V praxi sa však v prevažnej väčšine prípadov, ak nie vo všetkých prípadoch, priznávanie dávok založené na bývalých nariadeniach nezlepší uplatňovaním nových nariadení. Preto sa usudzuje, že nie je reálne očakávať, že inštitúcie za týchto okolností budú vykonávať dvojité postupy podľa nariadení (EHS) č. 574/72 a (ES) č. 987/2009.

(6)

V odseku 5 rozhodnutia č. H1 (5) sa objasňuje status osvedčení (E-formulárov) a európskeho preukazu zdravotného poistenia (vrátane dočasných náhradných potvrdení) vydaných pred dňom nadobudnutia účinnosti nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009.

(7)

V rámci prechodného obdobia je úplne na členských štátoch, aby rozhodli, kedy sú pripravené zapojiť sa do elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (Electronic Exchange of Social Security Information – EESSI) ako celok alebo po jednotlivých sektoroch.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Počas prechodného obdobia je usmerňujúcou zásadou dobrá spolupráca medzi inštitúciami, pragmatizmus a flexibilita. Rozhodujúcou je predovšetkým potreba zaručiť bezproblémový prechod pre obyvateľov, ktorí si uplatňujú svoje práva na základe nových nariadení.

2.

Odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 883/04 a nariadenia (ES) č. 987/2009 tlačené verzie štruktúrovaných elektronických dokumentov (Structured Electronic Documents – SED) nahradia E-formuláre podľa nariadení (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72.

3.

Bez ohľadu na odsek 2 môžu členské štáty, ktoré majú vnútroštátne elektronické aplikácie, ktoré vytvárajú E-formuláre, alebo ktoré majú zavedené elektronické výmeny (napríklad, projekty Build), ktoré odôvodnene nemožno vymeniť v tomto časovom rámci, pokračovať v ich využívaní počas prechodného obdobia, pokiaľ sú v plnej miere zaručené práva obyvateľov podľa nových nariadení.

4.

Počas prechodného obdobia inštitúcia vo všetkých prípadoch uzná príslušné informácie na akomkoľvek dokumente vydanom inou inštitúciou, a to aj vtedy, ak je založený na zastaralom formáte, obsahu alebo štruktúre. V prípade pochybností týkajúcich sa práv dotknutých obyvateľov sa inštitúcia v duchu dobrej spolupráce obráti na inštitúciu, ktorá vydala dokument.

5.

Ako je uvedené v odseku 5 rozhodnutia č. H1, E-formuláre, dokumenty a európske preukazy zdravotného poistenia (vrátane náhradných certifikátov k EPZP) vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 budú naďalej platné a orgány ostatných členských štátov ich budú zohľadňovať aj po tomto dni, až do uplynutia ich vlastného dátumu platnosti alebo dovtedy, kým nebudú zrušené alebo nahradené dokumentmi vydanými alebo oznámenými na základe nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009.

6.

Každý členský štát sa pri realizácii elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (Electronic Exchange of Social Security Information – EESSI) môže riadiť flexibilným postupným prístupom, po jednotlivých sektoroch, keďže získava prístup do EESSI prostredníctvom svojho prístupového bodu(-ov). Členský štát sa môže aj rozhodnúť, že vstúpi do EESSI iba vtedy, keď to bude umožnené všetkým jeho sektorom.

7.

Mať umožnený vstup do EESSI znamená, že príslušný sektor/prístupový bod môže v uvedenom sektore zasielať do prístupových bodov ostatných členských štátov aj prijímať od nich všetky odkazy.

8.

Informácie o tom, ktorý sektor v ktorom členskom štáte je spojený s EESSI, sú uvedené v zozname, ktorý je prístupný pre vnútroštátne inštitúcie a tiež zobrazený v adresári EESSI. Členské štáty zodpovedajúcim spôsobom písomne informujú správnu komisiu pred dňom pripojenia.

9.

Počas prechodného obdobia sa výmena informácií medzi dvoma členskými štátmi v rámci sektora uskutočňuje buď v rámci EESSI, alebo mimo EESSI. Nesmie dochádzať ku kombinácii oboch postupov, čím nie sú dotknuté dvojstranné dohody, ktoré sa môžu týkať napríklad spoločného testovania alebo školenia alebo podobných dôvodov.

10.

Inštitúciám sa sprístupní štandardizovaný formát tlačených SED, ktorý schváli správna komisia.

11.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/11

(1)

V prípade, že rodinné dávky má vyplatiť viac ako jeden členský štát, nárok na rodinné dávky členského štátu, v ktorom nároky vznikajú na základe poberania dôchodku alebo na základe bydliska, sa pozastavuje do výšky rodinných dávok poskytovaných členským štátom, v ktorom nároky vznikajú na základe činnosti zamestnanej osoby alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Preto je dôležité vedieť, aké ďalšie obdobia sa počítajú ako činnosť zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, aby sa stanovilo poradie prednosti v prípade súbehu.

(2)

V právnych predpisoch určitých členských štátov sa stanovuje, že obdobia pozastavenia alebo prerušenia skutočnej činnosti vykonávanej ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba z dôvodu dovolenky, nezamestnanosti, dočasnej práceneschopnosti, štrajkov alebo výluk sa považujú buď za obdobia činnosti vykonávanej ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na účely získania nároku na rodinné dávky alebo za obdobia nečinnosti, ktoré v prípade potreby vedú buď sami o sebe alebo v dôsledku predchádzajúcej činnosti vykonávanej ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k vyplácaniu rodinných dávok.

(3)

Článok 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 883/2004 stanovuje definície „činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba“ s odkazom na „každú činnosť alebo rovnocennú situáciu, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje“.

(4)

Je nevyhnutné poznať rozsah „nárokov, ktoré existujú na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba“, stanovený v článku 68 nariadenia (ES) č. 883/2004, aby sa predišlo neistotám alebo rozdielom vo výklade.

(5)

V prípade, že pracovníkov štatút aktívneho zamestnania sa pozastavil z dôvodu jeho neplatenej dovolenky po narodení dieťaťa a na účely starostlivosti o toto dieťa, Súdny dvor Európskych spoločenstiev (3) sa odvolal na článok 73 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (4) v spojení s článkom 13 ods. 2 písm. a) nariadenia (EHS) č. 1408/71 (5). Takáto neplatená dovolenka sa preto na účely článku 68 nariadenia (ES) č. 883/2004 musí považovať za činnosť vykonávanú ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že uvedené ustanovenia sa môžu uplatňovať len dovtedy, kým má príslušná osoba štatút zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle článku 1 písm. a) nariadenia (EHS) č. 1408/71 (6), v ktorom sa vyžaduje, aby bola dotknutá osoba poistená aspoň v jednej z oblastí sociálneho zabezpečenia. Tým sú z toho vylúčené osoby na neplatenej dovolenke, ktoré už nie sú poistené v žiadnom systéme sociálneho zabezpečenia príslušného členského štátu.

(6)

Vzhľadom na rôznorodosť systémov neplatenej dovolenky v členských štátoch a na pokračujúce zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch môže existovať len neúplný zoznam prípadov, keď sa osoba čerpajúca dovolenku pokladá za osobu vykonávajúcu činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Preto nie je vhodné vymedziť všetky prípady, v ktorých sa takáto neplatená dovolenka rovná činnosti vykonávanej ako zamestnanec alebo zárobkovo činná osoba, a tie prípady, v ktorých neexistuje potrebné úzke spojenie so zárobkovou činnosťou.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Na účely článku 68 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa rodinné dávky považujú za „priznané na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba“, najmä:

2.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/13

(1)

Nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 nadobúdajú účinnosť 1. mája 2010 a v ten istý deň sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (3) a (EHS) č. 574/72 (4), ktoré ale zostávajú v platnosti a zachovávajú si právny účinok v prípadoch, ktoré sa riadia článkom 90 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 a článkom 96 ods. 1 nariadenia (ES) č. 987/2009.

(2)

V súlade s článkom 87 ods. 8 nariadenia (ES) č. 883/2004 a s článkom 94 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa žiadosti podané pred dňom nadobudnutia účinnosti uvedených nariadení spravidla naďalej riadia právnymi predpismi, ktoré sa na ne vzťahovali v čase, keď sa podali, a ustanovenia uvedené v nariadení sa vzťahujú iba na žiadosti, ktoré sa začali vybavovať po nadobudnutí ich účinnosti.

(3)

Rozhodnutia č. 74 až 208 a odporúčania č. 14 až 23 Správnej komisie pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov, ktoré sú stále účinné, sa stanú neplatnými v deň, kedy sa nariadenia (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72 zrušia a kedy nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 nadobudnú účinnosť.

(4)

Je potrebné upraviť určité rozhodnutia a odporúčania uplatňované na základe nariadení (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72, aby zodpovedali ustanoveniam nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009.

(5)

Pri uplatňovaní rozhodnutí a odporúčaní správnej komisie na základe nariadení (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72 po nadobudnutí účinnosti nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 je potrebná transparentnosť a pokyny pre inštitúcie.

(6)

Z dôvodu právnej a technickej zložitosti, náročného časového rámca a potreby uprednostniť určité úlohy správnej komisie nebudú niektoré z rozhodnutí pripravené na včasné uverejnenie pred nadobudnutím účinnosti nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009, ale až v neskoršom štádiu.

(7)

Určité ustanovenia rozhodnutí a odporúčaní, ktoré sa uplatňujú na základe nariadení (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72, sú začlenené priamo do ustanovení nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009.

(8)

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Rozhodnutia a odporúčania odvolávajúce sa na nariadenia (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72 sa neuplatňujú v prípadoch, ktoré sa riadia nariadeniami (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009.

Uvedené rozhodnutia a odporúčania sa však naďalej uplatňujú v prípadoch, keď nariadenia (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72 zostávajú v platnosti a majú naďalej právny účinok, najmä v prípadoch uvedených v druhej zarážke článku 90 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 a v druhej zarážke článku 96 ods. 1 nariadenia (ES) č. 987/2009.

2.

Rozhodnutia a odporúčania uvedené v časti A prílohy sa nenahrádzajú rozhodnutiami alebo odporúčaniami, pokiaľ ide o nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009.

3.

Rozhodnutia a odporúčania uvedené v časti B prílohy sa nahrádzajú uvedenými novými rozhodnutiami a odporúčaniami, pokiaľ ide o nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009.

4.

Rozhodnutia uvedené v časti C prílohy čo najskôr upraví správna komisia tak, aby zodpovedali ustanoveniam nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009, pretože zásady v týchto rozhodnutiach sa musia uplatňovať aj pokiaľ ide o uvedené nariadenia.

5.

Dokumenty potrebné na uplatňovanie nariadení (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72 (to znamená E-formuláre, európske preukazy zdravotného poistenia a náhradné certifikáty k EPZP) vydané príslušnými inštitúciami, orgánmi a ďalšími subjektmi členských štátov pred nadobudnutím účinnosti nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 sú naďalej platné (napriek tomu, že sa odkazy týkajú nariadení (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72) a inštitúcie, orgány a ďalšie subjekty ostatných členských štátov ich zohľadňujú aj po tomto dátume dovtedy, kým neuplynie dátum ich platnosti, alebo dovtedy, kým sa nezrušia alebo nenahradia dokumentmi vydanými alebo oznámenými na základe nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009.

6.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/17

a)

znova začne písomný postup informovaním členov o navrhovaných zmenách a doplneniach v súlade s postupom uvedeným v odseku 3, alebo

b)

zruší písomný postup, aby sa záležitosť mohla prediskutovať na ďalšom zasadnutí,

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/21

1.

Inštitúcia, ktorá vypláca dávku automaticky vykoná nový výpočet, ak jej je oznámené, že poberateľ spĺňa podmienky na priznanie dávky podľa právnych predpisov iného členského štátu.

Nový výpočet sa nevykoná vtedy, ak obdobia dosiahnuté na základe právnych predpisov ostatných členských štátov už boli zohľadnené pri priznaní dávky a po priznaní počiatočnej dávky sa nezískali žiadne obdobia.

Ak sa však uplatňujú ďalšie podmienky (iné ako splnenie období poistenia), napríklad, dosiahnutie veku požadovaného na priznanie dávky alebo zmena v počte detí, ktoré sa majú zohľadniť, táto skutočnosť si automaticky vyžaduje nový výpočet.

2.

Inštitúcia, ktorá robí nový výpočet dávky, ktorú predtým priznala, zohľadní pri výpočte všetky obdobia poistenia a/alebo bydliska, ako aj akúkoľvek ďalšiu podmienku, ktorú poberateľ spĺňa na základe právnych predpisov svojej krajiny a na základe právnych predpisov ostatných členských štátov v deň priznania prepočítanej dávky.

3.

Príslušným dňom je deň vzniku poistnej udalosti v členskom štáte, v ktorom boli naposledy splnené podmienky nároku.

4.

Inštitúcia, ktorá priznáva doplatok v súlade s článkom 58 nariadenia (ES) č. 883/2004, informuje príslušnú inštitúciu druhého členského štátu, podľa právnych predpisov ktorého má poberateľ nárok na dávku priznanú v súlade s ustanoveniami kapitoly 5 nariadenia.

5.

Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorý poskytuje poberateľovi dávky podľa kapitoly 5 nariadenia (ES) č. 883/2004, informuje vždy v januári inštitúciu, ktorá vypláca doplatok, o výške dávok, ktoré vypláca poberateľovi k 1. januáru toho istého roka.

6.

V prípade, že osoba podá žiadosť o preskúmanie invalidného dôchodku podľa ustanovení článku 87 ods. 5 nariadenia (ES) č. 883/2004, nie je potrebné vykonať nové lekárske vyšetrenie za predpokladu, že informácie obsiahnuté v spise poberateľa možno považovať za dostatočné.

Ak tomu tak nie je, príslušná inštitúcia môže požiadať o vykonanie nového lekárskeho vyšetrenia.

7.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/23

(1)

Na zasadnutí Európskej rady v Barcelone, ktoré sa konalo 15. a 16. marca 2002, sa rozhodlo: „že európsky preukaz zdravotného poistenia nahradí súčasné papierové formy potrebné na lekárske ošetrenie v inom členskom štáte. Komisia v tomto zmysle predloží návrh pred jarným zasadnutím Európskej rady v roku 2003. Takýmto preukazom sa zjednodušia postupy, nezmenia sa však existujúce práva a povinnosti“ (bod 34).

(2)

Vzhľadom na to, že používanie zdravotných preukazov a preukazov sociálneho zabezpečenia sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši, európsky preukaz zdravotného poistenia (ďalej len „EPZP“) sa spočiatku zaviedol vo formáte, v ktorom sú údaje potrebné na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a úhradu nákladov čitateľné voľným okom. Tieto informácie sa môžu dodatočne začleniť do elektronického nosiča. Využívanie elektronického nosiča sa v neskoršom štádiu ďalej zovšeobecní.

(3)

Európsky preukaz zdravotného poistenia musí zodpovedať jednotnému vzoru vymedzenému správnou komisiou, ktorý by mal pomôcť zjednodušiť prístup k zdravotnej starostlivosti a pomôcť zabrániť nezákonnému, protiprávnemu alebo podvodnému využívaniu preukazu.

(4)

Obdobie platnosti európskych preukazov zdravotného poistenia stanovujú inštitúcie členského štátu, ktoré ich vydávajú. V období platnosti európskeho preukazu zdravotného poistenia by sa malo zohľadniť predpokladané trvanie nároku poistenca.

(5)

V prípade mimoriadnych okolností by sa mal vydať náhradný certifikát k EPZP s obmedzenou platnosťou. „Mimoriadnymi okolnosťami“ môže byť krádež alebo strata európskeho preukazu zdravotného poistenia alebo náhly odchod v lehote príliš krátkej na vydanie európskeho preukazu zdravotného poistenia. O náhradný certifikát k EPZP môže požiadať poistenec alebo inštitúcia štátu pobytu.

(6)

Európsky preukaz zdravotného poistenia by sa mal používať vo všetkých prípadoch dočasného pobytu, počas ktorého poistenec vyžaduje zdravotnú starostlivosť, bez ohľadu na účel pobytu, či už ide o cestovanie, profesijnú činnosť alebo štúdium. Európsky preukaz zdravotného poistenia sa však nemôže použiť vtedy, ak účelom pobytu v zahraničí je výhradne získanie zdravotnej starostlivosti.

(7)

V súlade s článkom 76 nariadenia (ES) č. 883/2004 by členské štáty mali spolupracovať na zavedení postupov, ktoré majú zabrániť tomu, aby osoba, ktorej zanikne nárok na vecné dávky zdravotnej starostlivosti v jednom členskom štáte a ktorej vznikne nárok na vecné dávky v inom členskom štáte, naďalej používala európsky preukaz zdravotného poistenia vydaný inštitúciou prvého členského štátu po dátume, od ktorého už nemá od tohto štátu nárok na vecné dávky.

(8)

Európsky preukaz zdravotného poistenia vydaný pred nadobudnutím účinnosti nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 zostáva v platnosti do dátumu skončenia platnosti uvedeného na preukaze.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Európsky preukaz zdravotného poistenia potvrdzuje nárok poistenca a dôchodcu, ako aj ich rodinných príslušníkov s pobytom v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, na vecné dávky, ktoré sú potrebné zo zdravotných dôvodov, pri zohľadnení povahy dávok a očakávanej dĺžky pobytu.

Európsky preukaz zdravotného poistenia sa nemôže použiť v prípade, keď cieľom dočasného pobytu je získanie lekárskeho ošetrenia.

2.

Európsky preukaz zdravotného poistenia je individuálny preukaz vystavený na meno držiteľa preukazu.

3.

Obdobie platnosti európskeho preukazu zdravotného poistenia stanovuje inštitúcia, ktorá ho vydáva.

4.

Vecné dávky poskytnuté inštitúciou členského štátu pobytu na základe platného európskeho preukazu zdravotného poistenia uhrádza príslušná inštitúcia v súlade s platnými ustanoveniami. Platný európsky preukaz zdravotného poistenia je preukaz, ktorého obdobie platnosti uvedené na preukaze neuplynulo.

Príslušná inštitúcia nesmie odmietnuť náhradu nákladov na dávky z dôvodu, že osoba prestala byť poistencom inštitúcie, ktorá vydala európsky preukaz zdravotného poistenia, za predpokladu, že držiteľovi preukazu alebo náhradného certifikátu k EPZP boli poskytnuté dávky v rámci obdobia platnosti preukazu alebo certifikátu.

5.

V prípade, že mimoriadne okolnosti bránia vydaniu európskeho preukazu zdravotného poistenia, príslušná inštitúcia vydá náhradný certifikát k EPZP s obmedzeným obdobím platnosti. O náhradný certifikát k EPZP môže požiadať buď poistenec alebo inštitúcia štátu pobytu.

6.

Európsky preukaz zdravotného poistenia a náhradný certifikát k EPZP zodpovedajú jednotnému vzoru, ktorý spĺňa charakteristiky a technické špecifikácie stanovené rozhodnutím správnej komisie.

7.

Európsky preukaz zdravotného poistenia obsahuje tieto údaje:

8.

Európsky preukaz zdravotného poistenia sa môže použiť vo všetkých prípadoch dočasného pobytu, počas ktorého poistenec potrebuje vecné dávky, bez ohľadu na účel pobytu, či už ide o cestovanie, profesijnú činnosť alebo štúdium.

9.

Európsky preukaz zdravotného poistenia potvrdzuje nárok držiteľa preukazu v členskom štáte pobytu na vecné dávky zdravotnej starostlivosti, ktoré sa stanú nevyhnutnými zo zdravotných dôvodov a ktoré sa poskytujú počas dočasného pobytu v inom členskom štáte s cieľom zabrániť tomu, aby bol držiteľ preukazu nútený vrátiť sa pred skončením plánovaného trvania pobytu do príslušného štátu alebo štátu miesta bydliska, aby získal ošetrenie, ktoré potrebuje.

Účelom dávok tohto druhu je umožniť poistencovi, aby mohol pokračovať v pobyte za podmienok bezpečných pre jeho zdravotný stav.

10.

Európsky preukaz zdravotného poistenia nepokrýva vecné dávky zdravotnej starostlivosti v prípadoch, keď cieľom pobytu je získať lekárske ošetrenie.

11.

Európsky preukaz zdravotného poistenia zaručuje, že s držiteľom preukazu sa v členskom štáte pobytu zaobchádza rovnako (postupy a sadzby) ako s osobou, na ktorú sa vzťahuje systém nemocenského poistenia tohto štátu.

12.

V prípade, že osobe zanikne nárok na vecné dávky zdravotnej starostlivosti na základe právnych predpisov jedného členského štátu a vznikne jej nárok na vecné nemocenské dávky na základe právnych predpisov druhého členského štátu, inštitúcie dotknutých členských štátov by mali spolupracovať tak, aby sa zabránilo tomu, aby poistenec naďalej používal európsky preukaz zdravotného poistenia vydaný inštitúciou prvého členského štátu po dátume, od ktorého už nemá nárok na vecné dávky v tomto členskom štáte. Inštitúcia druhého členského štátu poskytne v prípade potreby nový európsky preukaz zdravotného poistenia.

13.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/26

(1)

Aby sa uľahčilo uznávanie a náhrada nákladov na vecné dávky poskytnuté na základe európskeho preukazu zdravotného poistenia (ďalej len „EPZP“), je nevyhnutné, aby tri hlavné dotknuté strany, konkrétne poistenec, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a inštitúcie, ľahko spoznali a uznali európsky preukaz zdravotného poistenia v súlade s jednotným vzorom a jednotnými špecifikáciami.

(2)

Informácie, ktoré musia byť viditeľné na európskom preukaze zdravotného poistenia, sú vymedzené v bode 7 rozhodnutia č. S1. Zavedenie európskeho preukazu zdravotného poistenia s viditeľnými údajmi je prvým štádiom procesu vedúceho k používaniu elektronického nosiča, ktorým sa preukazuje nárok na vecné dávky počas dočasného pobytu v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát alebo štát miesta bydliska. V dôsledku toho príslušné inštitúcie členského štátu, ktoré tak chcú urobiť, môžu na elektronický nosič, napríklad mikročip alebo magnetický prúžok, zahrnúť už od počiatočného štádia údaje uvedené v tomto odôvodnení.

(3)

V prípade, že mimoriadne okolnosti bránia vydaniu európskeho preukazu zdravotného poistenia, vydá sa náhradný certifikát k EPZP v súlade s jednotným vzorom.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Dizajn a špecifikácie európskeho preukazu zdravotného poistenia sa stanovuje v súlade s prílohou I k tomuto rozhodnutiu.

2.

Vzor náhradného certifikátu k EPZP sa stanovuje v súlade s prílohou II k tomuto rozhodnutiu.

3.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/40

(1)

Podľa článku 19 ods. 1 a článku 27 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 má poistenec počas dočasného pobytu v inom členskom štáte, ako je štát miesta bydliska, nárok na vecné dávky, ktoré sú potrebné zo zdravotných dôvodov, pričom sa zohľadňuje povaha týchto dávok a dĺžka pobytu.

(2)

Podľa článku 25 písm. A ods. 3 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa dávkami uvedenými v článku 19 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 rozumejú vecné dávky, ktoré sa poskytujú v členskom štáte pobytu v súlade s jeho právnymi predpismi a ktoré sú potrebné zo zdravotných dôvodov, s cieľom zabrániť tomu, aby bol poistenec nútený vrátiť sa pred skončením plánovaného trvania pobytu do príslušného členského štátu, aby sa mu poskytlo nevyhnutné ošetrenie.

(3)

Článok 25 písm. A ods. 3 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa musí vykladať tak, že toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky vecné dávky poskytnuté v súvislosti s chronickými alebo existujúcimi chorobami. Súdny dvor rozhodol (3), že pojem „nevyhnutné ošetrenie“ sa nemôže vykladať tak, že to „znamená, že tieto dávky sa obmedzujú výhradne na prípady, keď sa poskytnuté ošetrenie stalo nevyhnutným v dôsledku náhlej choroby. Najmä okolnosť, že ošetrenie, ktoré si vyžiadal vývoj v zdravotnom stave poistenca počas jeho dočasného pobytu v inom členskom štáte, môže súvisieť s predtým existujúcou patológiou, o ktorej poistenec vie, napríklad chronickou chorobou, neznamená, že podmienky na uplatňovanie týchto ustanovení nie sú splnené.“

(4)

Článok 25 písm. A ods. 3 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa musí vykladať tak, že toto ustanovenie sa vzťahuje na vecné dávky poskytnuté v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na prípad, keď cieľom dočasného pobytu v zahraničí je pôrod.

(5)

Podľa článku 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 bolo správnej komisii nariadené, aby vypracovala zoznam vecných dávok, ktoré si z praktických dôvodov vyžadujú predchádzajúcu dohodu medzi dotknutou osobou a inštitúciou poskytujúcou starostlivosť, aby sa mohli poskytnúť počas pobytu v inom členskom štáte.

(6)

Cieľom predchádzajúcej dohody stanovenej v článku 19 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 je zaručiť kontinuitu liečby, ktorú potrebuje poistenec počas pobytu v inom členskom štáte.

(7)

Z hľadiska tohto cieľa sú hlavnými kritériami pre vymedzenie vecných dávok, ktoré si vyžadujú predchádzajúcu dohodu medzi pacientom a zariadením poskytujúcim starostlivosť v inom členskom štáte, životne dôležitá povaha lekárskeho ošetrenia a skutočnosť, že toto ošetrenie je dostupné iba v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach a/alebo si vyžaduje špecializovaný personál a/alebo vybavenie. Neúplný zoznam založený na týchto kritériách je uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Vecné dávky, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 19 ods. 1 a článku 27 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 a článku 25 písm. A ods. 3 nariadenia (ES) č. 987/2009, zahŕňajú dávky poskytované v súvislosti s chronickými alebo existujúcimi chorobami, ako aj v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.

2.

Na vecné dávky, vrátane dávok v súvislosti s chronickými alebo existujúcimi chorobami alebo v súvislosti s pôrodom, sa tieto ustanovenia nevzťahujú vtedy, ak cieľom pobytu v inom členskom štáte je získať takéto druhy ošetrenia.

3.

Akékoľvek životne dôležité lekárske ošetrenie, ktoré je dostupné iba v špecializovanom zdravotníckom zariadení a/alebo si vyžaduje špecializovaný personál a/alebo vybavenie, musí v zásade podliehať predchádzajúcej dohode medzi poistencom a zariadením poskytujúcim ošetrenie, aby sa zabezpečila dostupnosť ošetrenia počas pobytu poistenca v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát alebo členský štát bydliska.

Neúplný zoznam ošetrení, ktoré spĺňajú tieto kritériá, je uvedený v prílohe k tomuto dokumentu.

4.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/42

(1)

Podľa článku 54 ods. 3 nariadenia (ES) č. 987/2009, ak sa podľa právnych predpisov členského štátu výška dávky v nezamestnanosti líši v závislosti od počtu rodinných príslušníkov, príslušná inštitúcia pri výpočte dávky zohľadní aj počet rodinných príslušníkov s bydliskom na území iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má príslušná inštitúcia sídlo.

(2)

Podľa článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia si inštitúcie bezodkladne poskytujú alebo vymieňajú všetky údaje potrebné na stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 883/2004.

(3)

Dokumenty a štruktúrované elektronické dokumenty uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 987/2009 sú prostriedkami na preukázanie práv príslušnej osoby, ale tieto práva nie sú podmienené ich vydaním.

(4)

Dokumenty týkajúce sa rodinných príslušníkov s bydliskom na území iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má príslušná inštitúcia sídlo, sa môžu zasielať až po začatí obdobia nezamestnanosti, za ktoré je dávka splatná.

(5)

Za obdobie, ktoré predchádza dňu podania informácií týkajúcich sa rodinných príslušníkov s bydliskom na území iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má príslušná inštitúcia sídlo, sa musia uskutočniť spätné platby zvýšenia dávok v nezamestnanosti určené rodinným príslušníkom, za predpokladu, že uvedené osoby boli závislé od nezamestnanej osoby už na začiatku obdobia nezamestnanosti, za ktoré je dávka splatná.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Zaslanie dokumentu týkajúceho sa rodinných príslušníkov po začatí obdobia nezamestnanosti, za ktoré je dávka splatná, nemá účinok odloženia začiatku získania nároku na dávku v nezamestnanosti pri zvýšenej sadzbe pre závislých rodinných príslušníkov, ktorá sa stanovuje v súlade s právnymi predpismi príslušného štátu.

2.

V prípade, že inštitúcia zasielajúca dokument uvedený v odseku 1 nemôže potvrdiť, že rodinní príslušníci nie sú zohľadnení pri výpočte dávok v nezamestnanosti splatných inej osobe podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území majú bydlisko, príslušná osoba môže k uvedenému dokumentu na tento účel doplniť vyhlásenie.

3.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/43

(1)

Článok 65 nariadenia (ES) č. 883/2004 stanovuje osobitné pravidlá týkajúce sa poskytovania a platby dávok v nezamestnanosti nezamestnaným osobám, ktoré počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby mali bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát.

(2)

Určujúcim faktorom pre uplatnenie článku 65 uvedeného nariadenia v celom jeho rozsahu je skutočnosť, že príslušné osoby mali počas posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorého právnym predpisom podliehali, ktorým nemusí byť nevyhnutne členský štát, v ktorom boli zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné.

(3)

Podľa definície uvedenej v článku 1 písm. j) uvedeného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva, a pojem „pobyt“ je v písmene k) uvedeného článku vymedzený ako prechodné bydlisko.

(4)

V článku 11 nariadenia (ES) č. 987/2009 sú stanovené kritériá na určenie bydliska v prípade, že medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov panuje rozdiel v názoroch na túto otázku.

(5)

Z článku 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 883/2004 vyplýva, že cezhraniční pracovníci majú svoje miesto bydliska v inej krajine, ako je krajina, v ktorej vykonávajú profesijnú činnosť, ktorá je na základe článku 11 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia príslušným štátom, a že preto neexistuje pochybnosť o tom, že na takýchto pracovníkov sa vzťahuje článok 65 toho istého nariadenia.

(6)

Je pravdepodobné, že kategórie osôb uvedené v článku 11 ods. 4 a článku 13 uvedeného nariadenia a osoby, na ktoré sa vzťahuje dohoda uvedená v článku 16 uvedeného nariadenia, majú v určitých prípadoch bydlisko v inom členskom štáte, ako je štát stanovený na základe týchto článkov za príslušný štát.

(7)

Stanovenie, v ktorom štáte majú osoby patriace do týchto kategórií svoje miesto bydliska, sa musí preskúmať individuálne a v prípade osôb uvedených v článku 13 ods. 1 písm. a) a článku 13 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 883/2004 sa to musí vykonať na účely ich poistenia.

(8)

Podľa článku 65 ods. 5 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa zodpovednosť za platbu dávok prenáša z príslušného štátu na štát bydliska v prípade, že príslušná osoba sa dá k dispozícii službám zamestnanosti štátu bydliska.

(9)

Hoci takéto riešenie je v súčasnosti prijateľné v prípade cezhraničných pracovníkov a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu, už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia článku 65 nariadenia (ES) č. 883/2004 tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Článok 65 ods. 5 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa vzťahuje najmä na:

v prípade, že počas svojej poslednej profesijnej činnosti mali bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný štát.

2.

Osoby uvedené v odseku 1, ktoré počas svojej poslednej profesijnej činnosti podliehali právnym predpisom iného členského štátu, ako je štát miesta činnosti vykonávanej ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, majú nárok na dávky na základe ustanovení právnych predpisov štátu bydliska, ako keby predtým podliehali uvedeným právnym predpisom.

3.

Na účely uplatňovania tohto rozhodnutia sa štát bydliska stanovuje v súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 987/2009.

4.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/45

(1)

V článku 65 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa ustanovuje v prípade úplne nezamestnaných osôb výnimka zo všeobecnej zásady lex loci laboris stanovenej v článku 11 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia.

(2)

Na stanovenie toho, či sa osoba považuje za úplne, alebo čiastočne nezamestnanú v zmysle článku 65 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia, sa musia uplatňovať jednotné kritériá Spoločenstva. Takéto posúdenie sa nesmie vykonať na základe kritérií vnútroštátnych právnych predpisov.

(3)

Keďže v praxi vnútroštátnych inštitúcií pre sociálne zabezpečenie v rôznych členských štátoch sa odrážajú rozdiely vo výklade, pokiaľ ide o určenie typu nezamestnanosti, je potrebné upresniť rozsah pôsobnosti uvedeného článku s cieľom prijať jednotné a vyvážené kritériá na účely jeho uplatňovania uvedenými inštitúciami.

(4)

Podľa článku 65 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 úplne nezamestnaná osoba, ktorá už nemá prepojenie s príslušným členským štátom, poberá dávky v nezamestnanosti od inštitúcie v mieste svojho bydliska.

(5)

Posúdenie, či existuje alebo sa udržiava zamestnanecký vzťah, je založené výlučne na vnútroštátnych právnych predpisoch štátu zamestnania.

(6)

Cieľ chrániť nezamestnané osoby podľa článku 65 nariadenia by nebol naplnený, ak by sa osoba, ktorá zostala zamestnaná v rovnakom podniku na území iného členského štátu, ako je štát, na ktorého území má bydlisko, – pričom jej činnosť bola prerušená – napriek tomu považovala za úplne nezamestnanú a musela by sa obrátiť na inštitúciu v mieste bydliska, aby mohla poberať dávky v nezamestnanosti.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 65 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004, určenie povahy nezamestnanosti (t. j. čiastočnej alebo úplnej) závisí od toho, či existuje alebo sa udržiava zmluvný zamestnanecký vzťah medzi stranami, a nie od trvania akéhokoľvek dočasného prerušenia činnosti pracovníka.

2.

Ak je osoba naďalej zamestnaná v podniku na území iného členského štátu, ako je štát, na ktorého území má trvalé bydlisko, ale jej činnosť sa preruší, hoci sa môže kedykoľvek vrátiť na svoje pracovné miesto, považuje sa táto osoba za čiastočne nezamestnanú a zodpovedajúce dávky poskytuje príslušná inštitúcia členského štátu zamestnania v súlade s článkom 65 ods. 1 uvedeného nariadenia.

3.

Ak osoba v prípade, že neexistuje žiadny zmluvný zamestnanecký vzťah, už nemá žiadne prepojenie s členským štátom zamestnania (napríklad preto, že sa ukončil alebo uplynul zmluvný zamestnanecký vzťah), považuje sa za úplne nezamestnanú v súlade s článkom 65 ods. 2 uvedeného nariadenia a dávky poskytuje inštitúcia v mieste jej trvalého bydliska.

4.

Ak samostatne zárobkovo činná osoba nevykonáva žiadnu profesijnú ani obchodnú činnosť v členskom štáte činnosti, považuje sa za úplne nezamestnanú v súlade s článkom 65 ods. 2 uvedeného nariadenia a dávky poskytuje inštitúcia v mieste jej trvalého bydliska.

5.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/47

(1)

Nariadenie (ES) č. 883/2004 prijaté na základe článkov 42 a 308 zmluvy je základným nástrojom na uplatnenie základných slobôd ustanovených zmluvou.

(2)

Zásada nediskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti je základnou zárukou voľného pohybu pracovníkov, ako je stanovené v článku 39 zmluvy. Znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie medzi pracovníkmi usadenými v členských štátoch a migrujúcimi pracovníkmi, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ďalšie pracovné podmienky.

(3)

Vo veci Gottardo (3) konal Súdny dvor na základe tejto zásady stanovenej v článku 39 zmluvy vo vzťahu k osobe s bydliskom v Spoločenstve, ktorá pracovala vo Francúzsku, Taliansku a Švajčiarsku. Táto osoba nemala dostatočný nárok na dôchodok v Taliansku a požiadala, aby sa obdobia jej poistenia vo Švajčiarsku a Taliansku sčítali, ako je stanovené v dvojstrannom dohovore medzi Talianskom a Švajčiarskom v prospech ich štátnych príslušníkov.

(4)

Súd v tejto veci rozhodol, že keď členský štát uzatvorí dvojstranný medzinárodný dohovor o sociálnom zabezpečení s nečlenskou krajinou, v ktorom sa stanovuje zohľadnenie období poistenia v uvedenej nečlenskej krajine na získanie nároku na dávky v starobe, základná zásada rovnakého zaobchádzania vyžaduje, aby členský štát poskytol štátnym príslušníkom ostatných členských štátov rovnaké výhody, aké sú na základe uvedeného dohovoru priznané jeho vlastným štátnym príslušníkom s výnimkou prípadu, že má objektívny dôvod na odmietnutie poskytnutia takýchto výhod (odsek 34).

(5)

Súd v tejto súvislosti uviedol, že jeho výklad pojmu „právne predpisy“ v článku 1 písm. j) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (4) [v súčasnosti článok 1 písm. l) nariadenia (ES) č. 883/2004] nemôže mať vplyv na povinnosť každého členského štátu dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania stanovenú v článku 39 zmluvy.

(6)

Súd bol toho názoru, že narušenie rovnováhy a reciprocity dvojstranného medzinárodného dohovoru uzatvoreného medzi členským štátom a nečlenskou krajinou nepredstavuje objektívny dôvod členského štátu, ktorý je stranou takého dohovoru, na odmietnutie rozšírenia výhod, ktoré z uvedeného dohovoru vyplývajú pre jeho štátnych príslušníkov, na štátnych príslušníkov ostatných členských štátov.

(7)

Súd neuznal ani námietky, podľa ktorých by možné zvýšenie finančného zaťaženia a administratívne ťažkosti spojené so spoluprácou s príslušnými orgánmi danej nečlenskej krajiny mohlo byť pre členský štát, ktorý je stranou dvojstranného dohovoru, odôvodnením nesplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy.

(8)

Je dôležité, aby sa z tohto rozsudku, ktorý je rozhodujúci pre štátnych príslušníkov Spoločenstva, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb do iného členského štátu, vyvodzovali všetky príslušné závery.

(9)

Z tohto dôvodu by sa malo objasniť, že dvojstranné dohovory o sociálnom zabezpečení medzi členským štátom a nečlenskou krajinou sa musia vykladať v tom zmysle, že výhody, ktoré sú priznané štátnym príslušníkom členského štátu, ktorý je stranou dohovoru, by sa mali v zásade priznať aj štátnemu príslušníkovi Spoločenstva, ktorý sa objektívne nachádza v rovnakej situácii.

(10)

Bez ohľadu na jednotné uplatňovanie rozsudku vo veci Gottardo na jednotlivé prípady by sa existujúce dvojstranné dohovory mali preskúmať. Pokiaľ ide o predtým uzatvorené dohody, v článku 307 zmluvy sa uvádza: „členský štát alebo dotknuté štáty podniknú vhodné opatrenia na odstránenie zistených nezlučiteľností,“ a pokiaľ ide o dohody uzatvorené po 1. januári 1958 alebo dátume pristúpenia členského štátu k Európskemu spoločenstvu, článok 10 zmluvy vyžaduje, aby sa tie isté členské štáty „zdržali prijímania opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy.“

(11)

Pokiaľ ide o nové dvojstranné dohovory o sociálnom zabezpečení uzatvorené medzi členským štátom a nečlenskou krajinou, je dôležité mať na pamäti, že tieto dohovory by mali obsahovať osobitný odkaz na zásadu nediskriminácie na základe štátnej príslušnosti vo vzťahu k štátnym príslušníkom iných členských štátov, ktorí využili právo na voľný pohyb v členskom štáte, ktorý je stranou príslušného dohovoru.

(12)

Uplatňovanie rozsudku vo veci Gottardo na jednotlivé prípady v značnej miere závisí od spolupráce nečlenských krajín, keďže musia potvrdzovať obdobia poistenia, ktoré príslušná osoba získala v týchto krajinách.

(13)

Správna komisia by sa mala zaoberať touto otázkou vzhľadom na to, že rozhodnutie vo veci Gottardo sa týka uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia,

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie medzi vlastnými štátnymi príslušníkmi štátu a štátnymi príslušníkmi iných členských štátov, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb podľa článku 39 zmluvy, sa výhody, pokiaľ ide o dôchodky, ktoré sa priznávajú vlastným pracovníkom štátu (zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám) na základe dohovoru s nečlenskou krajinou o sociálnom zabezpečení, v zásade priznávaju aj pracovníkom (zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám), ktorí sú štátnymi príslušníkmi ostatných členských štátov a objektívne sa nachádzajú v rovnakej situácii.

2.

V nových dvojstranných dohovoroch o sociálnom zabezpečení uzatvorených medzi členským štátom a nečlenskou krajinou by sa mal uviesť osobitný odkaz na zásadu nediskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti voči štátnym príslušníkom iného členského štátu, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb v členskom štáte, ktorý je stranou príslušného dohovoru.

3.

Členské štáty by mali informovať inštitúcie v krajinách, s ktorými podpísali dohovory o sociálnom zabezpečení, ktorých ustanovenia sa vzťahujú iba na ich príslušných štátnych príslušníkov, o dôsledkoch rozhodnutia vo veci Gottardo a mali by ich požiadať, aby spolupracovali pri uplatňovaní rozhodnutia súdu. Členské štáty, ktoré uzatvorili dvojstranné dohovory s tými istými nečlenskými krajinami, môžu pri vyžadovaní takejto spolupráce postupovať spoločne. Táto spolupráca je jednoznačne nevyhnutnou, ak sa má rozhodnutie dodržiavať.

4.

Toto odporúčanie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/49

(1)

V prípade, že osoby s bydliskom na území členského štátu majú na základe právnych predpisov, ktoré sa na ne vzťahujú, nárok na poberanie dávok v nezamestnanosti, mali by mať možnosť vykonávať profesijnú alebo obchodnú činnosť na čiastočný úväzok na území iného členského štátu a zároveň si zachovať nárok na dávky v nezamestnanosti poskytované štátom, v ktorom majú bydlisko.

(2)

V takomto prípade je nevyhnutné určiť právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na takéto osoby podľa článku 11 nariadenia (ES) č. 883/2004, aby sa zabránilo možnému stretu právnych noriem.

(3)

Podľa článku 11 ods. 2 uvedeného nariadenia sa v prípade osôb, ktoré prijímajú peňažné dávky v dôsledku činnosti vykonávanej ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, alebo ako následok tejto činnosti, má za to, že uvedenú činnosť vykonávajú.

(4)

Podľa článku 11 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

(5)

V záujme osôb uvedených v odôvodnení 1 je žiaduce, aby takéto osoby naďalej podliehali právnym predpisom krajiny ich bydliska, pokiaľ ide o platby príspevkov splatných na základe ich profesijnej alebo obchodnej činnosti a poskytovanie dávok.

(6)

Článok 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 povoľuje členským štátom udeliť výnimky z článkov 11 až 15 uvedeného nariadenia.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Príslušné orgány dotknutých členských štátov uzatvoria dohody alebo vydajú pokyny subjektom určeným týmito príslušnými orgánmi, aby uzatvorili dohody podľa článku 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 za týchto podmienok:

V týchto dohodách by malo byť stanovené, že osoby poberajúce dávku v nezamestnanosti v štáte svojho bydliska a súčasne vykonávajúce profesijnú alebo obchodnú činnosť na čiastočný úväzok v inom členskom štáte, podliehajú výhradne právnym predpisom štátu miesta bydliska, pokiaľ ide o platbu príspevkov aj poskytovanie dávok.

Inštitúcia poskytujúca dávku v nezamestnanosti v štáte bydliska dotknutej osoby informuje inštitúciu určenú príslušným orgánom uvedeného štátu o akejkoľvek profesijnej alebo obchodnej činnosti na čiastočný úväzok, ktorú vykonáva dotknutá osoba v inom členskom štáte.

Táto inštitúcia okamžite informuje inštitúciu určenú príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území dotknutá osoba vykonáva činnosť na čiastočný úväzok, že táto osoba naďalej podlieha právnym predpisom členského štátu miesta bydliska.

2.

V rámci týchto dohôd sa uplatňujú administratívne postupy uvedené v článkoch 19 až 21 nariadenia (ES) č. 987/2009.

3.

Dohoda uzatvorená členskými štátmi podľa odporúčania č. 18 z 28. februára 1986, ktorá tvorí prílohu k tomuto odporúčaniu, zostáva v platnosti podľa nariadení (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 v súlade s bodom 2 tohto odporúčania.

4.

Toto odporúčanie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/51

(1)

Podľa článku 64 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004 si osoba, ktorá je úplne nezamestnaná a ktorá ide do iného členského štátu, ako je príslušný štát, aby si hľadala zamestnanie, môže za predpokladu splnenia určitých podmienok a obmedzení zachovať svoj nárok na peňažné dávky v nezamestnanosti.

(2)

Jednou z podmienok uvedených v písmene a) uvedeného odseku je to, že dotknutá osoba musí zostať k dispozícii pre služby zamestnanosti príslušného štátu najmenej štyri týždne po tom, čo sa stala nezamestnanou.

(3)

Posledná veta písmena a) však umožňuje, aby príslušné služby alebo inštitúcie povolili odchod uchádzača o zamestnanie pred uplynutím lehoty štyroch týždňov.

(4)

Toto povolenie by sa nemalo odoprieť osobám, ktoré pri splnení ostatných podmienok stanovených v článku 64 ods. 1 uvedeného nariadenia chcú sprevádzať svojho manžela, resp. svoju manželku alebo partnera, resp. partnerku, ktorí získali pracovné miesto v inom členskom štáte.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Odchod pred uplynutím lehoty štyroch týždňov stanovenej v poslednej vete článku 64 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 883/2004 sa povoľuje osobe, ktorá je úplne nezamestnaná, spĺňa všetky ostatné podmienky stanovené v článku 64 ods. 1 a sprevádza svojho manžela, resp. svoju manželku alebo partnera, resp. partnerku, ktorí prijali pracovné miesto v inom členskom štáte, ako je príslušný štát.

Pojem partner sa vymedzuje na základe právnych predpisov príslušného členského štátu.

2.

Toto odporúčanie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/52

(1)

Náklady na vecné dávky poskytnuté inštitúciou jedného členského štátu v mene inštitúcie iného členského štátu sa nahrádzajú v plnej výške.

(2)

K náhrade prostriedkov medzi inštitúciami musí dochádzať, ak nie je dohodnuté inak, rýchlo a účinne, aby sa tým zabránilo hromadeniu žiadostí, ktoré by zostávali dlhší čas nevybavené.

(3)

Hromadením žiadostí by mohlo dôjsť k ohrozeniu účinného fungovania systému Spoločenstva a k ohrozeniu práv jednotlivcov.

(4)

Správna komisia v rozhodnutí č. S1 (3) rozhodla, že inštitúcii miesta pobytu sa nahrádzajú náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú na základe platného európskeho preukazu zdravotného poistenia (EPZP).

(5)

Spoločne dohodnutá najlepšia prax by prispela k rýchlej a účinnej náhrade prostriedkov medzi inštitúciami.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Inštitúcia, ktorá žiada o náhradu na základe skutočných výdavkov, predkladá žiadosť o náhradu najneskôr v lehote uvedenej v článku 67 ods. 1 nariadenia (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Inštitúcia, ktorá dostáva žiadosť, zabezpečí vyplatenie náhrady v lehote stanovenej v článku 67 ods. 5 vykonávacieho nariadenia hneď, ako je schopná tak urobiť.

2.

Žiadosti o náhradu dávok, ktoré boli poskytnuté na základe európskeho preukazu zdravotného poistenia (EPZP), dokumentu, ktorý nahrádza EPZP, alebo akéhokoľvek iného nárokového dokladu, sa môžu zamietnuť a vrátiť veriteľskej inštitúcii, ak je žiadosť napríklad:

Žiadosť sa nesmie zamietnuť na základe zániku poistenia osoby v inštitúcii, ktorá vydala EPZP alebo nárokový doklad, za podmienky, že dávky boli príjemcovi poskytnuté v období platnosti použitého dokladu.

Inštitúcia, ktorá je povinná nahradiť náklady na dávky poskytnuté na základe EPZP, môže žiadať, aby inštitúcia, v ktorej bola osoba riadne registrovaná v čase priznania dávok, nahradila náklady na tieto dávky prvej inštitúcii, alebo ak osoba nemala nárok používať EPZP, aby vec vyriešila s dotknutou osobou.

3.

Dlžnícka inštitúcia nesmie žiadosť preskúmať z hľadiska jej súladu s článkom 19 a článkom 27 ods. 1 nariadenia (ES) č. 883/2004, pokiaľ nie je dôvodné podozrenie zo zneužívania, ako sa vysvetľuje na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora (4). Dlžnícka inštitúcia je v dôsledku toho povinná prijať informácie, na ktorých sa žiadosť zakladá, a poskytnúť náhradu. V prípade podozrenia zo zneužívania môže dlžnícka inštitúcia zamietnuť žiadosť z relevantných dôvodov, ako sa ustanovuje v článku 67 ods. 5 vykonávacieho nariadenia.

4.

Na účely uplatňovania bodov 2 a 3, ak dlžnícka inštitúcia vyjadrí pochybnosti o správnosti skutočností, na ktorých sa žiadosť zakladá, je povinnosťou veriteľskej inštitúcie opätovne zvážiť, či žiadosť bola vypracovaná správne, a prípadne žiadosť stiahnuť alebo prepočítať.

5.

Žiadosť, ktorá sa predloží po uplynutí lehoty stanovenej v článku 67 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, sa neberie do úvahy.

6.

Register uvedený v článku 64 ods. 4 vykonávacieho nariadenia sa predloží styčnému orgánu dlžníckeho členského štátu do konca roka nasledujúceho po referenčnom roku a žiadosti založené na tomto registri sa predložia tomu istému orgánu čo najskôr po uverejnení ročných stanovených súm na osobu v Úradnom vestníku Európskej únie, ale v termíne stanovenom v článku 67 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.

7.

Veriteľská inštitúcia predkladá žiadosti, ktoré sa týkajú konkrétneho kalendárneho roka, vždy, keď je to možné, dlžníckej inštitúcii naraz.

8.

Dlžnícka inštitúcia, ktorá dostáva žiadosť o náhradu určenú na základe pevne stanovených súm, zabezpečí vyplatenie náhrady v lehote stanovenej v článku 67 ods. 5 vykonávacieho nariadenia hneď, ako je schopná tak urobiť.

9.

Žiadosť, ktorá sa predloží po uplynutí lehoty stanovenej v článku 67 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, sa neberie do úvahy.

10.

Žiadosť o náhradu určenú na základe pevne stanovených súm sa môže zamietnuť a vrátiť veriteľskej inštitúcii, ak je žiadosť napríklad:

11.

Ak dlžnícka inštitúcia vyjadrí pochybnosti o správnosti skutočností, na ktorých sa žiadosť zakladá, je povinnosťou veriteľskej inštitúcie opätovne zvážiť, či bola faktúra vypracovaná správne, a prípadne žiadosť stiahnuť alebo prepočítať.

12.

V prípade zálohových platieb podľa článku 68 vykonávacieho nariadenia sa suma, ktorá sa má zaplatiť, určí oddelene pre žiadosti založené na skutočných výdavkoch (článok 67 ods. 1 vykonávacieho nariadenia) a žiadosti založené na pevne stanovených sumách (článok 67 ods. 2 vykonávacieho nariadenia).

13.

Inštitúcie by mali zabezpečiť dobrú vzájomnú spoluprácu a konať tak, ako keby vykonávali vlastné právne predpisy.

14.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/54

(1)

Na účely uplatňovania článkov 17, 19, 20, 22, článku 24 ods. 1, článkov 25, 26, článku 27 ods. 1, 3, 4 a 5, článkov 28, 34 a článku 36 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 by sa mal k pojmu „vecné dávky“ v prípade choroby a materstva definovanej v článku 1 písm. va) nariadenia (ES) č. 883/2004 pripojiť presný význam záväzný pre všetky členské štáty.

(2)

Pojem „vecné dávky“ v prípade choroby a materstva musí v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora zahŕňať vecné dávky poskytované odkázaným osobám.

Konajúc v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Vecné dávky v prípade choroby a materstva, ktoré sa berú do úvahy pri výpočte náhrad uvedených v článkoch 62, 63 a 64 nariadenia (ES) č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), sú tie dávky, ktoré sa považujú za vecné dávky podľa vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných inštitúciou, ktorá tieto dávky poskytuje, pokiaľ sa môžu získať v súlade s ustanoveniami článkov 17, 19, 20, 22, článku 24 ods. 1, článkov 25, 26, článku 27 ods. 1, 3, 4 a 5, článkov 28, 34 a článku 36 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 (ďalej len „základné nariadenie“).

2.

Za vecné dávky v zmysle uvedených článkov základného nariadenia sa považujú aj:

3.

Za náklady na vecné dávky v zmysle uvedených článkov základného nariadenia sa nepovažujú:

4.

Výpočet mesačných a celkových pevne stanovených súm v súlade s článkom 64 vykonávacieho nariadenia zahŕňa:

5.

Výpočet mesačných a celkových pevne stanovených súm v súlade s článkom 64 vykonávacieho nariadenia nezahŕňa:

6.

Výpočet súm, ktoré sa majú nahradiť, vychádza, pokiaľ je to možné, z úradnej štatistiky a účtov miesta pobytu alebo bydliska a najlepšie z uverejnených oficiálnych údajov. Uvádzajú sa zdroje použitej štatistiky.

7.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.

24.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 106/56

(1)

Mnohé ustanovenia, ako napríklad článok 5 písm. a), článok 21 ods. 1, články 29, 34 a 52, článok 62 ods. 3, článok 65 ods. 6 a 7, článok 68 ods. 2 a článok 84 nariadenia (ES) č. 883/2004, ako aj článok 25 ods. 4 a 5, článok 26 ods. 7, článok 54 ods. 2, články 70, 72, 73, 78 a 80 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa vzťahujú na situácie, v ktorých treba určiť výmenný kurz na účely platby, výpočtu alebo nového výpočtu dávky alebo príspevku, náhrady alebo na účely postupov vzájomného započítania a spätného vymáhania.

(2)

Článkom 90 nariadenia (ES) č. 987/2009 sa správna komisia poveruje stanovením dátumu, ktorý sa má vziať do úvahy pri určovaní prepočítacích kurzov, ktoré sa majú uplatňovať pri výpočte určitých dávok a príspevkov.

Konajúc v súlade s podmienkami stanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,

1.

Na účely tohto rozhodnutia sa pod prepočítacím kurzom rozumie denný prepočítací kurz uverejnený Európskou centrálnou bankou.

2.

Ak v tomto rozhodnutí nie je stanovené inak, prepočítacím kurzom je kurz uverejnený v deň, keď inštitúcia uskutočnila operáciu.

3.

Inštitúcia členského štátu, ktorá na účely stanovenia nároku a pri prvom výpočte dávky musí prepočítať sumu na peňažnú menu iného členského štátu, používa:

4.

Odsek 3 sa uplatňuje primerane, ak inštitúcia členského štátu musí pri novom výpočte dávky prepočítať sumu na peňažnú menu iného členského štátu vzhľadom na zmeny v skutočnostiach alebo právnych okolnostiach, ktoré charakterizujú situáciu danej osoby.

5.

Inštitúcia vyplácajúca dávku, ktorá sa pravidelne indexuje podľa vnútroštátneho práva, používa v prípade, že sumy v inej peňažnej mene vplývajú na uvedenú dávku, pri jej novom výpočte prepočítací kurz uplatniteľný v prvý deň mesiaca predchádzajúceho mesiacu, keď sa má uskutočniť indexácia, ak vo vnútroštátnych právnych predpisoch nie je stanovené inak.

6.

Výmenným kurzom na účely postupov vzájomného započítania a spätného vymáhania uplatniteľným na prepočet sumy, ktorá sa má odpočítať alebo vyplatiť, je prepočítací kurz dňa, keď bola žiadosť poslaná prvýkrát.

7.

Dátumom, ktorý sa má vziať do úvahy pri určovaní prepočítacieho kurzu na účely článku 65 ods. 6 a 7 nariadenia (ES) č. 883/2004 a článku 70 nariadenia (ES) č. 987/2009, ak sa porovnáva suma skutočne vyplatená inštitúciou miesta bydliska a maximálna výška náhrady, ktorá je uvedená v článku 65 ods. 6 tretej vete nariadenia (ES) č. 883/2004 (výška dávky, na ktorú by daná osoba mala nárok podľa právnych predpisov členského štátu, ktoré sa na ňu naposledy vzťahovali, ak bola zaevidovaná službami zamestnanosti uvedeného členského štátu), je prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom sa skončilo obdobie, na ktoré sa vzťahuje náhrada.

8.

Toto rozhodnutie sa preskúma po uplynutí prvého roka od začatia uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 a nariadenia (ES) č. 987/2009.

9.

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 987/2009.