27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/2

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf — Nemecko) — Hoesch Metals and Alloys GmbH/Hauptzollamt Aachen

(Vec C-373/08) (1)

(Colný kódex Spoločenstva - Článok 24 - Nepreferenčný pôvod tovarov - Spracovanie alebo prepracovanie zakladajúce pôvod - Bloky z kremíka pochádzajúce z Číny - Oddeľovanie, drvenie a čistenie blokov, ako aj osievanie, triedenie kryštálov podľa veľkosti a ich balenie v Indii - Dumping - Platnosť nariadenia (ES) č. 398/2004)

2010/C 80/03

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Hoesch Metals and Alloys GmbH

Žalovaný: Hauptzollamt Aachen

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Finanzgericht Düsseldorf — Výklad článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) — Platnosť nariadenia Rady (ES) č. 398/2004 z 2. marca 2004, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy kremíka s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 66, s. 15; Mim. vyd. 11/050, s. 40) — Pojem „podstatné prepracovanie alebo spracovanie“, ktoré zakladá pôvod výrobku — Čistenie a drvenie blokov z kremíkového kovu pochádzajúceho z Číny, ako aj osievanie, triedenie a balenie kremíkových zŕn, ktoré boli získané takýmto spôsobom

Výrok rozsudku

Triedenie, drvenie a čistenie blokov kremíka, ako aj následné osievanie, preosievanie a balenie kryštálov kremíka pochádzajúcich z drvenia, aké boli vykonané v konaní vo veci samej, nepredstavujú spracovanie ani prepracovanie zakladajúce pôvod v zmysle článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva.

2.	Preskúmanie druhej otázky položenej vnútroštátnym súdom neukázalo nič, čo by mohlo ovplyvniť platnosť nariadenia Rady (ES) č. 398/2004 z 2. marca 2004, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy kremíka s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(1) Ú. v. EÚ C 272, 25.10.2008.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/2

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vestre Landsret — Dánsko) — Ingeniørforeningen i Danmark, konajúca v mene Bertram Holst/Dansk Arbejdsgiverforening, konajúca v mene Babcock & Wilcox Vølund ApS

(Vec C-405/08) (1)

(Sociálna politika - Informovanie a porady so zamestnancami - Smernica 2002/14/ES - Prebratie smernice zákonom, ako aj kolektívnou zmluvou - Účinky kolektívnej zmluvy na zamestnanca, ktorý nie je členom odborovej organizácie, ktorá je zmluvnou stranou kolektívnej zmluvy - Článok 7 - Ochrana zástupcov zamestnancov - Požiadavka posilnenej ochrany pred prepustením - Neexistencia)

2010/C 80/04

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vestre Landsret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Ingeniørforeningen i Danmark, konajúca v mene Bertram Holst

Žalovaná: Dansk Arbejdsgiverforening, konajúca v mene Babcock & Wilcox Vølund ApS

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania Vestre Landsret — Výklad článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve — Prebratie smernice kolektívnou zmluvou — Účinky kolektívnej zmluvy na zamestnanca, ktorý nie je členom odborovej organizácie viazanej uvedenou zmluvou — Zákon preberajúci smernicu, ktorý neobsahuje, pre skupiny zamestnancov, na ktorých sa nevzťahuje kolektívna zmluva, zvýšenú úroveň ochrany proti prepusteniu oproti ochrane, ktorá už existovala

Výrok rozsudku

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve, sa má vykladať v tom zmysle, že jej neodporuje prebratie tejto smernice formou dohody, ktorá má za následok, že na skupinu zamestnancov sa vzťahuje predmetná kolektívna zmluva, aj keď zamestnanci spadajúci do tejto skupiny nie sú členmi odborovej organizácie, ktorá je zmluvnou stranou tejto zmluvy, a aj keď uvedená organizácia nezastupuje oblasť ich činnosti, pokiaľ kolektívna zmluva môže zaručiť zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje, účinnú ochranu práv, ktorú im priznáva táto smernica.

Článok 7 smernice 2002/14 sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje priznanie posilnenej ochrany pred prepustením pre zástupcov zamestnancov. Každé opatrenie prijaté na prebratie tejto smernice stanovené zákonom alebo kolektívnou zmluvou však musí dodržať minimálnu hranicu ochrany stanovenú uvedeným článkom 7.

(1) Ú. v. EÚ C 301, 22.11.2008.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/3

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 11. februára 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-523/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2005/71/ES - Osobitný postup prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu - Neprebratie v stanovenej lehote)

2010/C 80/05

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Condou-Durande a M.-A. Rabanal Suárez, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: B. Plaza Cruz, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, s. 15) v stanovenej lehote

Výrok rozsudku

Španielske kráľovstvo si tým, že v stanovenej lehote neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 19, 24.1.2009.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/4

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof — Rakúsko) — Fokus Invest AG/Finanzierungsberatung-Immobilientreuhand und Anlageberatung GmbH (FIAG)

(Vec C-541/08) (1)

(Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb - Článok 25 prílohy I dohody - Článok 63 ZFEÚ a článok 64 ods. 1 ZFEÚ - Voľný pohyb kapitálu - Spoločnosť založená podľa práva členského štátu, ktorej obchodné podiely vlastní spoločnosť založená podľa švajčiarskeho práva - Nadobudnutie nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v danom členskom štáte touto spoločnosťou)

2010/C 80/06

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Fokus Invest AG

Žalovaná: Finanzierungsberatung-Immobilientreuhand und Anlageberatung GmbH (FIAG)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Oberster Gerichtshof (Rakúsko) — Výklad článku 57 ods. 1 Zmluvy ES, ako aj článku 25 Prílohy I Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb [neoficiálny preklad], podpísanej v Luxemburgu 21. júna 1999 (Ú. v. ES L 114, 2002, s. 6) — Uplatniteľnosť zásady rovnosti zaobchádzania na právnické osoby — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca systém predchádzajúceho získania povolenia v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti cudzincom — Nadobudnutie nehnuteľnosti tuzemskou spoločnosťou 100 % vlastnenou švajčiarskymi spoločnosťami

Výrok rozsudku

Článok 25 prílohy I Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb, ktorá bola podpísaná 21. júna 1999 v Luxemburgu, sa má vykladať v tom zmysle, že rovnaké zaobchádzanie ako s tuzemcami stanovené pre oblasť nadobúdania nehnuteľností platí výlučne pre fyzické osoby.

Článok 64 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenia zákona spolkovej krajiny Viedeň o nadobúdaní nehnuteľností cudzozemcami (Wiener Ausländergrunderwerbsgesetz) z 3. marca 1998, ktoré ukladajú cudzozemcom v zmysle tohto zákona pri nadobúdaní nehnuteľností nachádzajúcich sa v spolkovej krajine Viedeň, povinnosť byť držiteľom povolenia na účely takéhoto nadobudnutia alebo predložiť potvrdenie, že boli splnené podmienky uvedené v tomto zákone na oslobodenie od uvedenej povinnosti, predstavujú prípustné obmedzenie voľného pohybu kapitálu voči Švajčiarskej konfederácií ako tretej krajine.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/4

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin — Nemecko) — Hava Genc/Spolková krajina Berlín

(Vec C-14/09) (1)

(Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom - Rozhodnutie asociačnej rady č. 1/80 - Článok 6 ods. 1 - Pojem „pracovník“ - Výkon pracovnej činnosti malého rozsahu - Podmienky straty nadobudnutých práv)

2010/C 80/07

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Hava Genc

Žalovaná: Spolková krajina Berlín

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Verwaltungsgericht Berlin (Nemecko) — Výklad článku 6 ods. 1 rozhodnutia asociačnej rady EHS/Turecko č. 1/80 — Právo na pobyt tureckého štátneho príslušníka v hostiteľskom členskom štáte, ktorého dôvod vstupu na územie tohto členského štátu medzičasom zanikol, a ktorý vykonáva zamestnanie iba v malom rozsahu s 5,5 hodinovým týždňovým pracovným časom — Minimálne požiadavky, ktoré musí spĺňať pracovný pomer na to, aby sa mohol považovať za „legálne zamestnanie“ v zmysle rozhodnutia č. 1/80

Výrok rozsudku

Osoba v takom postavení, ako žalobkyňa v konaní vo veci samej, je pracovníkom v zmysle článku 6 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o rozvoji asociácie, prijatého asociačnou radou zriadenou asociačnou dohodou medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, len ak je predmetná pracovná činnosť skutočná a konkrétna. Vnútroštátnemu súdu prináleží náležite posúdiť skutkový stav, aby mohol rozhodnúť, či je to tak vo veci, ktorá mu bola predložená.

Turecký pracovník v zmysle článku 6 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 sa môže odvolávať na právo voľného pohybu, ktoré mu vyplýva z dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, hoci dôvod jeho vstupu na územie hostiteľského členského štátu už zanikol. Ak pracovník splnil podmienky uvedené v tomto článku 6 ods. 1, jeho právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte nemôže podliehať žiadnym ďalším podmienkam vzťahujúcim sa na existenciu záujmov odôvodňujúcich tento pobyt alebo na povahu pracovného miesta.

(1) Ú. v. EÚ C 102, 1.5.2009.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/5

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 4. februára 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-18/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Slobodné poskytovanie služieb - Nariadenie (EHS) č. 4055/86 - Článok 1 - Námorná doprava - Prístavy všeobecného významu - Prístavné poplatky - Oslobodenia a zľavy)

2010/C 80/08

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: K. Simonsson a L. Lozano Palacios, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: B. Plaza Cruz, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 1 nariadenia Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami (Ú. v. ES L 378, s. 1; Mim. vyd. 06/01, s. 174) — Prístavy všeobecného významu — Zľavy a oslobodenia od prístavných poplatkov

Výrok rozsudku

Španielske kráľovstvo si tým, že ponechalo účinným článok 24 ods. 5 a článok 27 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 48/2003 z 26. novembra 2003 o hospodárskom režime a o poskytovaní služieb prístavov všeobecného záujmu, ktoré stanovujú systém zliav a oslobodení od prístavných poplatkov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 1 nariadenia Rady (EHS) č. 4055/86 z 22. decembra 1986, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/5

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 11. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État — Francúzsko) — Graphic Procédé/Ministère du Budget, des Comptes publics et de la Fonction publique

(Vec C-88/09) (1)

(Dane - Šiesta smernica o DPH - Reprografická činnosť - Pojmy „dodávka tovaru“ a „poskytnutie služieb“ - Rozlišovacie kritériá)

2010/C 80/09

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Graphic Procédé

Žalovaný: Ministère du Budget, des Comptes publics et de la Fonction publique

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Conseil d’État — Výklad článku 2 ods.1, článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) — Reprografická činnosť — Kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri rozlíšení medzi dodaním tovaru a poskytnutím služieb v zmysle šiestej smernice

Výrok rozsudku

Článok 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia sa má vykladať v tom zmysle, že reprografická činnosť napĺňa znaky dodávky tovarov, pokiaľ sa obmedzuje iba na rozmnožovanie dokumentov na nosiče, pričom právo s nimi zaobchádzať sa z reprografa prevedie na zákazníka, ktorý si kópie originálu objednal. Takáto činnosť sa musí považovať za „poskytovanie služieb“ v zmysle článku 6 ods. 1 šiestej smernice 77/388, pokiaľ je zrejmé, že s touto činnosťou sú spojené doplnkové služby, ktoré vzhľadom na význam predstavujúci pre ich príjemcu, na čas potrebný na ich vykonanie, spracovanie, ktorý si vyžadujú pôvodné dokumenty a na podiel na celkových nákladoch, ktoré toto poskytovanie služieb predstavuje, môžu prevládať v porovnaní s dodávkou tovarov, takže pre ich príjemcu predstavujú samotný cieľ.

(1) Ú. v. EÚ C 113, 16.5.2009.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/6

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 4. februára 2010 — Európska komisia/Švédske kráľovstvo

(Vec C-185/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/24/ES - Uchovávanie údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných služieb - Neprebratie v stanovenej lehote)

2010/C 80/10

Jazyk konania: švédčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: L. Balta a U. Jonsson, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Švédske kráľovstvo (v zastúpení: A. Falk a A Engman, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, s. 54) v stanovenej lehote

Výrok rozsudku

Švédske kráľovstvo si tým, že v stanovenej lehote neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Švédske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 180, 1.8.2009.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/6

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 4. februára 2010 — Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-186/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2004/113/ES - Rovnosť medzi mužmi a ženami - Prístup k tovarom a službám a k ich poskytovaniu - Neprebratie v lehote stanovenej v súvislosti s Gibraltárom)

2010/C 80/11

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. van Beek a P. Van den Wyngaert, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: H. Walker, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie v stanovenej lehote ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, s. 37)

Výrok rozsudku

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si tým, že neprijalo v stanovenej lehote všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 180, 1.8.2009.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/7

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 4. februára 2010 — Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-259/09) (1)

(Nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu - Neprebratie smernice alebo neoznámenie vnútroštátnych opatrení na prebratie smernice)

2010/C 80/12

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Marghelis a P. Van den Wyngaert, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: S. Ossowski, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie v stanovenej lehote opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 102, s. 15)

Výrok rozsudku

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si tým, že neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 220, 12.9.2009.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/7

Odvolanie podané 3. decembra 2009: Thomson Sales Europe proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvej komory) z 29. septembra 2009 v spojených veciach T-225/07 a T-364/07, Thomson Sales Europe/Komisia

(Vec C-498/09 P)

2010/C 80/13

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Thomson Sales Europe (v zastúpení: F. Goguel a F. Foucault, avocats)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. septembra 2009,

—	zrušiť rozhodnutie Komisie REM č. 03/05 zo 7. mája 2007,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka sa na podporu svojho odvolania dovoláva v podstate troch odvolacích dôvodov.

Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa porušil pravidlá týkajúce sa príslušnosti uvedené v článku 225 ES, keď vydal rozhodnutie na základe jej návrhu na zrušenie listu Komisie z 20. júla 2007, pričom nepotvrdil získanie oprávnenia na dodatočné nevybratie dovozného cla za farebné televízne prijímače vyrobené v Thajsku, hoci predtým rozhodol, že vyššie uvedený návrh je z dôvodu, že predmetný list nemohol vytvárať právne účinky, neprípustný.

Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil právo na obhajobu a dopustil sa zjavne nesprávnej právnej kvalifikácie skutkového stavu tým, že jednak odmietol jej žiadosť o poskytnutie všetkých návrhov na dokazovanie účastníkom konania, a jednak tým, že rozhodol, že Thomson preukázala hrubú nedbanlivosť, keďže ako skúsený podnikateľský subjekt bola povinná vyžiadať si od Komisie podrobné informácie, pokiaľ ide o možnosť pokračovať v deklarovaní farebných televízorov vyrobených v Thajsku ako televízorov thajského pôvodu potom, čo začala s odoberaním trubíc kórejského a malajského pôvodu.

Svojím tretím odvolacím dôvodom, ktorý sa rozdeľuje na dve časti, sa Thomson dovoláva porušenia článku 239 Colného kódexu (1), týkajúceho sa možnosti úplného alebo čiastočného vrátenia zaplatených dovozných alebo vývozných ciel alebo odpustenia čiastky colného dlhu. Odvolateľka jednak tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom zamietol jej žalobu, pričom skúmal iba podmienku týkajúcu sa absencie podvodného konania alebo nedbanlivosti, bez toho, aby predtým overil podmienku týkajúcu sa existencie špeciálnej situácie.

Okrem toho sa Súd prvého stupňa dopustil nesprávnej právnej kvalifikácie skutkového stavu, a teda nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že podmienky odpustenia podľa článku 239 Colného kódexu neboli splnené. Podľa odvolateľky totiž požiadavky tohto ustanovenia spĺňala, pretože okolnosti prejednávaného prípadu vytvárali špeciálnu situáciu, keďže Komisia zmenila prax pri výklade relevantných ustanovení, bez toho, aby podnikateľské subjekty o tejto skutočnosti dostatočne informovala.

Thomson okrem toho tvrdí, že nemala žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o regulárnosť svojich operácií, keďže bola presvedčená, že na celú jej výrobu sa uplatní iba antidumpingové clo, stanovené prakticky na základe spoločnej dohody s Komisiou. Nemožno ju teda považovať za konajúcu nedbanlivo.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeitsgericht Wuppertal (Nemecko) 14. decembra 2009 — Dieter May/AOK Rheinland/Hamburg — Die Gesundheitskasse

(Vec C-519/09)

2010/C 80/14

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeitsgericht Wuppertal

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Dieter May

Žalovaná: AOK Rheinland/Hamburg — Die Gesundheitskasse

Prejudiciálna otázka

Vzťahuje sa pojem pracovník v zmysle článku 7 ods. 1 a 2 smernice 2003/88/ES (1) (= článok 7 smernice 93/104/ES) aj na zamestnanca podliehajúceho služobnému poriadku verejnoprávneho subjektu, ktorého autonómne štatutárne predpisy upravujúce nároky tohto zamestnanca na dovolenku, vydané na základe splnomocnenia obsiahnutého v spolkovom zákone (§ 351 RVO), odkazujú na predpisy platné pre štátnych zamestnancov (v tomto prípade § 101 Landesbeamtengesetz NW v spojení s Verordnung über den Erholungsurlaub der Beamtinnen und Beamten und Richterinnen und Richter im Lande Nordrhein-Westfalen)?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 22. decembra 2009 — Deutsche Telekom AG/Spolková republika Nemecko

(Vec C-543/09)

2010/C 80/15

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Deutsche Telekom AG

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Vedľajší účastníci konania: GoYellow GmbH, Telix AG

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 25 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (1) vykladať v tom zmysle, že je dovolené, aby členské štáty uložili podnikom, ktoré účastníkom prideľujú telefónne čísla, povinnosť poskytnúť informácie o účastníkoch, ktorým tieto podniky sami nepridelili telefónne číslo, s cieľom poskytovať verejne dostupné informačné služby a telefónne zoznamy, ak má tento podnik uvedené informácie k dispozícii?

V prípade, že na vyššie uvedenú otázku je potrebné odpovedať kladne:

Má sa článok 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (2) vykladať v tom zmysle, že uloženie uvedenej povinnosti zo strany vnútroštátneho zákonodarcu závisí od toho, či tento iný poskytovateľ telefónnych služieb alebo jeho účastníci súhlasia s poskytnutím informácií alebo uvedené poskytnutie minimálne neodmietajú?

(1) Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367.

(2) Ú. v. ES L 201, s. 37; Mim. vyd. 13/029, s. 514.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Varhoven administrativen Sad (Bulharsko) 23. decembra 2009 — Aurubis Balgaria AD/Nachalnik na Mitnitsa — Sofia

(Vec C-546/09)

2010/C 80/16

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Varhoven administrativen Sad (Najvyšší správny súdny dvor)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Aurubis Balgaria AD

Žalovaný: Nachalnik na Mitnitsa — Sofia

Prejudiciálne otázky

Majú vnútroštátne súdy vykladať článok 232 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (1) tak, že colné orgány môžu vymerať úroky z omeškania zo sumy dodatočných colných dlhov len za obdobie, ktoré nasleduje po zapísaní do účtovnej evidencie, oznámení colnému dlžníkovi a po uplynutí lehoty, ktorú colný orgán stanovil na základe článku 222 ods. 1 písm. a) nariadenia na zaplatenie dodatočných colných dlhov?

Má sa článok 214 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, pri absencii príslušných ustanovení nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (2) z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 vykladať tak, že vnútroštátne orgány nesmú vymerať kompenzačné úroky za obdobie medzi pôvodným colným prihlásením a dodatočným zápisom do účtovnej evidencie?

Majú sa ustanovenia nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92, vykladať tak, že v prípade, ak neexistujú žiadne vnútroštátne právne predpisy, ktoré by v prípade dodatočného zápisu do účtovnej evidencie výslovne umožňovali zvýšenie cla alebo inú vnútroštátnu sankciu vo výške sumy stanovenej ako úrok z omeškania za obdobie od vzniku colného dlhu po jeho dodatočný zápis do účtovnej evidencie, právo Spoločenstva nedovoľuje vnútroštátnym súdom vykonať takéto zvýšenie, ani uložiť takúto sankciu?

(1) Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307.

(2) Ú. v. ES L 253 z 11. októbra 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/10

Odvolanie podané 23. decembra 2009: Bank Melli Iran proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) zo 14. októbra 2009 vo veci T-390/08, Bank Melli Iran/Rada

(Vec C-548/09 P)

2010/C 80/17

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Bank Melli Iran (v zastúpení: L. Defalque, advokát)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzska republika, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok vyhlásený 14. októbra 2009 druhou komorou Súdu prvého stupňa vo veci T-390/08, Bank Melli Iran/Rada a oznámený žalobkyni 15. októbra 2009,

—	vyhovieť návrhom odvolateľky podaným na Súde prvého stupňa,

—	zaviazať odporkyňu na náhradu trov konania na oboch stupňoch.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza tri hlavné a tri subsidiárne odvolacie dôvody.

Prvým odvolacím dôvodom uplatňuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepovažoval povinnosť individuálneho oznámenia stanovenú v článku 15 ods. 3 nariadenia 423/2007 (1) za podstatnú formálnu náležitosť, ktorej nedodržanie má za následok zrušenie aktu. Oznámenie rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov parížskej pobočke odvolateľky prostredníctvom francúzskej Bankovej komisie, a nie prostredníctvom Rady, totiž nespĺňa požiadavku oznámenia stanovenú v nariadení a predstavuje porušenie pravidla verejného poriadku Spoločenstva.

Odvolateľka svojim druhým odvolacím dôvodom tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade právneho základu nariadenia 423/2007. Tým, že pripustil, aby uvedené nariadenie, ako aj napadnuté rozhodnutie, boli prijaté kvalifikovanou väčšinou len na základe článku 60 ES a článku 301 ES, porušil podstatné formálne náležitosti Zmluvy. Keďže sú totiž toto nariadenie a toto rozhodnutie určené subjektom, ktoré sa podieľajú na šírení jadrových zbraní, sú s ním priamo spojené alebo ho podporujú, vychádzajú tieto texty z pôsobnosti článku 60 ES a článku 301 ES a mali by sa taktiež zakladať na článku 308 ES vyžadujúcom jednomyseľné rozhodnutie.

Bank Melli Iran svojim tretím odvolacím dôvodom uplatňuje, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade konceptu práv obrany a zásady účinnej súdnej ochrany, keď sa považoval za dostatočne informovaný na účely výkonu svojho preskúmania bez toho, aby mu bol zo strany Rady predložený dôkaz na podporu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to ani pred ani po podaní žaloby.

Odvolateľka subsidiárne po prvé vytýka Súdu prvého stupňa, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkových okolností tým, že dospel k záveru, že Rada má podľa článku 7 ods. 2 nariadenia 423/2007 právomoc samostatného posúdenia, pričom táto inštitúcia má právomoc viazanú na prijatie obmedzujúcich opatrení Bezpečnostnou radou OSN.

Po druhé odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s jej právom vlastniť majetok tým, že rozhodol, že význam cieľov sledovaných sporným ustanovením, totiž zachovanie mieru a medzinárodnej bezpečnosti, odôvodňuje obmedzenie základných práv, ako sú právo vlastniť majetok a právo na výkon hospodárskej činnosti.

Odvolateľka napokon tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností tým, že ju zaradil do zoznamu subjektov, ktorých aktíva majú byť zmrazené, hoci sa odvolateľka nepodieľala na iránskom jadrovom programe a nie je spojená so subjektami, ktoré sa na ňom podieľali.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, s. 1).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/11

Žaloba podaná 23. decembra 2009 — Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-549/09)

2010/C 80/18

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Gippini Fournier a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Francúzska republika si tým, že nevykonala rozhodnutie Komisie zo 14. júla 2004 o niektorých podporných opatreniach zavedených Francúzskom v prospech chovateľov vodných živočíchov a rybárov (1), keď mala získať pomoc vyhlásenú článkami 2 a 3 uvedeného rozhodnutia za nezákonnú a nezlúčiteľnú so spoločným trhom späť od jej príjemcov a neinformovala Komisiu o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 288 štvrtého odseku ZFEU a článkov 4 a 5 uvedeného ustanovenia,

—	zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia svojou žalobou žalovanej vytýka, že stále neprijala opatrenia potrebné na vrátenie poskytnutej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezákonnú a nezlúčiteľnú so spoločným trhom, od ich príjemcov, alebo v každom prípade o nich neinformovala Komisiu.

Francúzsko malo totiž v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia informovať Komisiu o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Od prijatia uvedeného rozhodnutia francúzskymi orgánmi však uplynulo päť rokov, pričom žiadna poskytnutá pomoc nebola vrátená.

Žalobkyňa okrem toho pripomína, že podľa ustálenej judikatúry jediným dôvodom, ktorý môže členský štát uviesť proti žalobe o nesplnení povinnosti podanej Komisiou na základe článku 108 ods. 2, je dôvod založený na absolútnej nemožnosti vykonania. Francúzske orgány sa pritom nikdy neodvolávali na mimoriadne a nepredvídateľné ťažkosti znemožňujúce výkon rozhodnutia. Len uviedli, že mali v úmysle prijať príslušné opatrenia na vrátenie pomoci spolu s ďalšou vecou týkajúcou sa vrátenia inej nezlúčiteľnej pomoci.

(1) Rozhodnutie Komisie 2005/239/ES zo 14. júla 2004 o niektorých podporných opatreniach zavedených Francúzskom v prospech chovateľov vodných živočíchov a rybárov (Ú. v. EÚ L 74, 2005, s. 49).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/11

Odvolanie podané 24. decembra 2009: Ferrero SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) zo 14. októbra 2009 vo veci T-140/08, Ferrero SpA/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), Tirol Milch reg.Gen.mbH Innsbruck

(Vec C-552/09 P)

2010/C 80/19

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Ferrero SpA (v zastúpení: F. Jacobacci, avvocato, C. Gielen a H.M.H. Speyart, advocaten)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), Tirol Milch reg.Gen.mbH Innsbruck

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok napadnutý odvolaním,

—	vyhovel návrhu Ferrero na zrušenie napadnutého rozhodnutia, alebo alternatívne vrátil vec na nové konanie všeobecnému súdu, a

—	zaviazal ÚHVT, aby znášal vlastné trovy konania a nahradil trovy prvostupňového i odvolacieho konania, ktoré vznikli Ferrero.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka zotrváva na svojom návrhu, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť z týchto dôvodov:

—

Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev („SPS“) porušil systém, ktorý vytvára článok 8 nariadenia č. 40/94 (1) tým, že uskutočnil jednoduché skutkové posúdenie podobnosti a to súčasne so zreteľom na článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 5, aj keď obidve ustanovenia majú úplne odlišné sady testov,

—	SPS sa dopustil právneho omylu, keď skonštatoval, že netreba zohľadniť dobré meno skorších ochranných známok a keď skonštatoval, že podmienky uplatniteľnosti článku 8 ods. 1 písm. b) a ods. 5 toho istého článku neboli splnené,

—	SPS sa dopustil právneho omylu alebo skreslil skutkové okolnosti, ktoré mu boli oznámené, keď použil nesprávne, nedôvodné a neprimerané pravidlá o dokazovaní pri posúdení podobnosti,

—	SPS sa dopustil právneho omylu tým, že nezohľadnil tú skutočnosť, že skoršie ochranné známky obsahujú slovné ochranné známky, a že napadnutá ochranná známka je obrazovou ochrannou známkou, a

—	SPS sa dopustil právneho omylu tým, že nezohľadnil existenciu skupiny ochranných známok.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Stuttgart (Nemecko) 31. decembra 2009 — Andreas Michael Seeger/Generalstaatsanwaltschaft Stuttgart

(Vec C-554/09)

2010/C 80/20

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Stuttgart

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku: Andreas Michael Seeger

Odporca v konaní o opravnom prostriedku: Generalstaatsanwaltschaft Stuttgart

Prejudiciálna otázka

Možno pojem „materiál“ použitý v článku 13 písm. d) druhá zarážka nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 (1) vykladať v tom zmysle, že môže zahŕňať aj obalový materiál ako napr. prázdne fľaše z nápojov (prázdne vratné fľaše), ktoré prepravuje obchodník s vínom a nápojmi, ktorý prevádzkuje predajňu, a ktorý jedenkrát do týždňa zásobuje svojich zákazníkov a pritom zozbiera prázdne vratné fľaše na účely ich odvozu veľkoobchodníkovi?

(1) Ú. v. EÚ L 102, s. 1

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/12

Žaloba podaná 8. januára 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-6/10)

2010/C 80/21

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Braun a L. de Schietere de Lophem, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (1), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2006/46/ES uplynula 5. septembra 2008. Žalovaný pritom v čase podania tejto žaloby ešte neprijal všetky opatrenia potrebné na prebratie smernice alebo v každom prípade o nich neinformoval Komisiu.

(1) Ú. v. EÚ L 224, s. 1.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/13

Žaloba podaná 8. januára 2010 — Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-8/10)

2010/C 80/22

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Braun a L. de Schietere de Lophem, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES zo 14. júna 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 78/660/EHS o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, smernica Rady 83/349/EHS o konsolidovaných účtovných závierkach, smernica Rady 86/635/EHS o ročnej účtovnej uzávierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií a smernica Rady 91/674/EHS o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (1), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

(1) Ú. v. EÚ L 224, s. 1.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden 8. januára 2010 — Staatssecretaris van Financiën/Marishipping and Transport BV

(Vec C-11/10)

2010/C 80/23

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Staatssecretaris van Financiën

Žalovaný: Marishipping and Transport BV

Prejudiciálne otázky

Je oslobodenie od cla pre farmaceutické látky podľa prvej časti II. oddielu sekcie C bodu 1 písm. i) prílohy I nariadenia (EHS) č. 2658/87 (1) z 23. júla 1987, v spojení so zoznamom farmaceutických látok uvedeným v tretej časti (prílohy) oddielu II prílohe 3, obmedzené na uvedenú (chemickú) látku v čistej forme?

2.	Aké obmedzenia by museli platiť, aby sa k uvedeným farmaceutickým látkam mohli pridať iné látky?

(1) Nariadenie o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf (Nemecko) 8. januára 2010 — LECSON Elektromobile GmbH/Hauptzollamt Dortmund

(Vec C-12/10)

2010/C 80/24

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: LECSON Elektromobile GmbH

Žalovaný: Hauptzollamt Dortmund

Prejudiciálna otázka

Patria elektromobily, ktoré sú podrobnejšie opísané v tomto uznesení, do položky 8713 alebo do položky 8703 kombinovanej nomenklatúry podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1810/2004 zo 7. septembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o tarifnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1)?

(1) Ú. v. EÚ L 327, s. 1.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg te Brussel (Belgicko) 11. januára 2010 — Knubben Dak-en Leidekkersbedrijf BV/Belgické kráľovstvo

(Vec C-13/10)

2010/C 80/25

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank van eerste aanleg te Brussel

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Knubben Dak-en Leidekkersbedrijf BV

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Prejudiciálne otázky

Odporuje právu Spoločenstva, osobitne princípu slobodného poskytovania služieb podľa článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým článok 49 ES), právna úprava, aká je uvedená v článkoch 1 a 1a kráľovského nariadenia č. 20 z 20. júla 1970, podľa ktorej znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na stavebné práce môže byť uplatnená iba vtedy, keď poskytovateľ služieb je v Belgicku zaregistrovaný ako podnikateľ podľa článkov 400 a 401 zákonníka o dani z príjmu z roku 1992?

Odporuje právu Spoločenstva, osobitne princípu slobodného poskytovania služieb podľa článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým článok 49 ES) právna úprava, aká je uvedená v článkoch 400 a 401 zákonníka o dani z príjmu z roku 1992 a v kráľovskom nariadení z 26. decembra 1998, podľa ktorej sa registrácia ako podnikateľ v Belgicku uplatňuje neobmedzene a rovnako na belgických poskytovateľov služieb a aj na poskytovateľa služieb, ktorý má svoje sídlo v inej krajine Európskej únie?

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin (Nemecko) 12. januára 2010 — Agrargenossenschaft Münchehofe e.G./BVVG Bodenverwertungs- und -verwaltungs GmbH

(Vec C-18/10)

2010/C 80/26

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Agrargenossenschaft Münchehofe e.G.

Žalovaná: BVVG Bodenverwertungs- und -verwaltungs GmbH

Prejudiciálna otázka

Je § 5 ods. 1 druhá a tretia veta Flächenerwerbsverordnung (nariadenie o nadobúdaní plôch), ktorým sa vykonáva § 4 ods. 3 bod 1 Ausgleichsleistungsgesetz, v znení platnom pred 11. júlom 2009, v rozpore s článkom 87 Zmluvy ES?

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/15

Žaloba podaná 12. januára 2010 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-19/10)

2010/C 80/27

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Oliver a S. Mortoni, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Talianska republika si tým, že neprijala vnútroštátne opatrenia na prebratie článku 12 nariadenia (ES) č. 273/2004 (1) Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004 o prekurzoroch drog a ani ich neoznámila Komisii v súlade s článkom 16 toho istého nariadenia a tým, že neprijala vnútroštátne opatrenia na prebratie článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 111/2005 (2) z 22. decembra 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedených nariadení,

—	zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Nariadenie č. 273/2004 nadobudlo účinnosť 18. augusta 2005, nariadenie č. 111/2005 nadobudlo účinnosť 15. februára 2005 a uplatňuje sa od 18. augusta 2005. Keďže Komisii neboli oznámené ustanovenia, ktoré bolo Taliansko povinné prijať podľa článku 12 nariadenia č. 273/2004 a podľa článku 31 nariadenia č. 111/2005 a keďže od Talianskej republiky nedostala nijaké informácie, z ktorých by vyplývalo, že potrebné opatrenia boli v skutočnosti prijaté, táto inštitúcia dospela k záveru, že Talianska republika uvedené opatrenia neprijala a preto si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z nariadenia č. 273/2004 a z nariadenia č. 111/2005.

(1) Ú. v. EÚ L 47, s. 1; Mim. vyd. 15/008, s. 46.

(2) Ú. v. EÚ L 22, s. 1.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/15

Odvolanie podané 14. januára 2010: REWE-Zentral AG proti rozsudku Súdu prvého stupňa (šiesta komora) z 11. novembra 2009 vo veci T-150/08, REWE-Zentral AG/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), vedľajší účastník konania: Aldi Einkauf GmbH & Co. OGH

(Vec C-22/10 P)

2010/C 80/28

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: REWE-Zentral AG (v zastúpení: M. Kinkeldey a A. Bognár, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Aldi Einkauf GmbH & Co. OGH

Návrhy odvolateľky

1.	zrušiť napadnutý rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. novembra 2009,

2.	zaviazať žalovaného a odporcu v odvolacom konaní na náhradu trov tohto konania, aj konania na Súde prvého stupňa.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie napáda rozsudok Súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žalobu odvolateľky o zrušenie rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 15. februára 2008, ktoré zamietlo prihlášku slovnej ochrannej známky CLINA. Súd prvého stupňa svojím rozsudkom potvrdil rozhodnutie odvolacieho senátu, podľa ktorého existuje pravdepodobnosť zámeny so skoršou ochrannou známkou Spoločenstva CLINAIR.

Odvolateľka ako dôvod odvolania uvádza porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 40/94“).

Súd prvého stupňa pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny podľa odvolateľky porušil právo tým, že nevykonal rozsiahle celkové zváženie všetkých relevantných okolností. Tým, že nesprávne predpokladal slovnú a písomnú podobnosť kolidujúcich ochranných známok, určil, že táto podobnosť sa nedá vylúčiť, čo je taktiež nesprávne. Súd prvého stupňa ďalej neposúdil správnym spôsobom nízku rozlišovaciu schopnosť skoršej ochrannej známky. Súd tým nesprávne použil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a porušil tým právo Spoločenstva.

Súd prvého stupňa podľa odvolateľky hlavne nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že porovnávané ochranné známky CLINAIR a CLINA majú podstatné slovné a písomné odlišnosti, ktoré sa majú z právnych dôvodov zohľadniť, a že skoršia ochranná známky CLINAIR má zvláštny zmysel, ktorý sa má tiež zohľadniť z právnych dôvodov, ktorý novšej ochrannej známke celkom chýba. Súd prvého stupňa taktiež nezohľadnil, že časť „CLIN“ má podstatne menšiu rozlišovaciu schopnosť a preto môže do celkového dojmu z ochrannej známky CLINAIR z právnych dôvodov zasahovať len slabo. Z toho dôvodu nemôže iba totožnosť tejto časti postačovať z právnych dôvodov na to, aby odôvodňovala pravdepodobnosť zámeny podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, keďže existujúce slovné, písomné a pojmové rozdiely nie sú nepodstatné.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/16

Odvolanie podané 21. decembra 2009: Mehmet Salih Bayramoglu proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 24. septembra 2009 vo veci T-110/09, Mehmet Salih Bayramoglu/Európsky parlament, Rada Európskej únie

(Vec C-28/10 P)

2010/C 80/29

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Mehmet Salih Bayramoglu (v zastúpení: A. Riza, QC)

Ďalší účastníci konania: Európsky parlament, Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľa

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil Rozhodnutie Rady 2004/511/ES (1), keďže je založené na protiprávnom neprijatí aktu, ktorý by umožnil tureckým Cyperčanom sa zúčastniť na európskych voľbách v rozpore s článkom 189 Zmluvy o ES a v spojení s článkom 5 a 6 Zmluvy o Európskej únii,

—	určiť, že šesť poslancov parlamentu, ktorých mená oznámil RoC po 6. júni 2009, a ktorí boli zvolení za účinnosti súčasných volebných právnych úprav nezastupujú tureckých Cyperčanov, tak ako to vyžaduje právo.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ tvrdí, že sa Súd prvého stupňa dopustil omylu, keď rozhodol, že jeho žaloba bola podaná po uplynutí lehoty. Na podporu svojho tvrdenia tvrdí, že judikatúra, na ktorú sa odvoláva SPS, nezahŕňala nezakotvenie základného práva účasti na voľbách všetkých ľudí a netýkala sa rozhodnutia, ktorého základným predpokladom bolo neprijatie aktu a skôr stanovuje ustanovenie o voľbách, ako keby zakotvovala odklad práva na organizovanie takýchto volieb.

Odvolateľ tiež tvrdí, že nie je pravdou, že by sa nedovolával existencie ospravedlniteľného omylu alebo vyššej moci v čase podania žaloby.

(1) 2004/511/ES: Rozhodnutie Rady z 10. júna 2004 o zastúpení ľudu Cypru v Európskom parlamente v prípade urovnania cyperského problému (Ú. v. EÚ L 211, 12.6.2004, s. 22).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel (Luxemburg) 18. januára 2010 — Heiko Koelzsch/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-29/10)

2010/C 80/30

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour d’appel

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Heiko Koelzsch

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Prejudiciálna otázka

Má byť kolízna norma definovaná v článku 6 ods. 2 písm. a) Rímskeho dohovoru z 19. júna 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (1), uvádzajúca, že pracovná zmluva sa spravuje právom štátu, v ktorom zamestnanec pri plnení zmluvy obvykle vykonáva svoju prácu, vykladaná v tom zmysle, že za predpokladu, že zamestnanec by vykonával prácu vo viacerých štátoch, ale systematicky by sa vracal do jedného z nich, tento štát by mal byť považovaný za štát, v ktorom zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu?

(1) Rímsky dohovor z roku 1980 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980 (Ú. v. EÚ C 169, 8.7.2005, s. 10).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/17

Žaloba podaná 21. januára 2010 — Európska komisia/Francúzska republika

(Vec C-35/10)

2010/C 80/31

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Marghelis a J. Sénéchal, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Francúzska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (1), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 25 tejto smernice,

—	zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2006/21/ES uplynula 30. apríla 2008. Ku dňu podania tejto žaloby však žalovaná ešte neprijala všetky opatrenia potrebné na prebratie smernice, alebo v každom prípade o nich neinformovala Komisiu.

(1) Ú. v. EÚ L 102, s. 15.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/17

Žaloba podaná 22. januára 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-36/10)

2010/C 80/32

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Sipos a J.-B. Laignelot, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky opatrenia na správne prebratie článku 12 ods. 1 druhého pododseku smernice Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (1), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003 (2), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európska komisia vo svojej žalobe tvrdí, že žalovaný v regióne Brusel-hlavné mesto správne nevykonal ustanovenia článku 12 ods. 1 druhého pododseku smernice 96/82/ES. Na účely predchádzania veľkých havárií a obmedzenia dôsledkov takých havárií toto ustanovenie totiž členským štátom ukladá povinnosť dbať na to, aby politiky využitia a použitia pôdy z dlhodobého hľadiska zohľadňovali potrebu zachovania vhodných vzdialeností medzi podnikmi, ktoré spadajú pod túto smernicu, a obytnými oblasťami, oblasťami verejného určenia alebo oblasťami určenými na trávenie voľného času uvedenými v článku 12 tejto smernice. Z analýzy ustanovení predložených bruselskými orgánmi pritom vyplýva, že tieto ustanovenia sa týkajú len vydávania stavebných povolení či povolení na parceláciu, ktoré sú nevyhnutnou etapou nadväzujúcou na vypracovanie politiky využitia či použitia pôdy. Regionálne opatrenia sú tak neúplné, pretože sa nevzťahujú na postup definovania a vykonania tejto politiky ako celku.

(1) Ú. v. ES L 10, 1997, s. 13; Mim. vyd. 05/002, s. 410.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Ú. v. EÚ L 345, s. 97; Mim. vyd. 05/004, s. 398).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/18

Žaloba podaná 22. januára 2010 — Európska komisia/Portugalská republika

(Vec C-38/10)

2010/C 80/33

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a G. Braga da Cruz, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Portugalská republika

Návrhy žalobkyne

—

Určiť, že Portugalská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z článku 31 Dohody EHP, tým, že prijala a zachovala v platnosti právne normy obsiahnuté v článkoch 76 A, 76 B a 76 C Código português do Imposto sobre o Rendimento das pessoas Colectivas (CIRC) (zákon o dani z príjmu právnických osôb), podľa ktorých v prípade, že dôjde k premiestneniu sídla alebo miesta skutočného vedenia spoločnosti do iného členského štátu, alebo že stála prevádzkáreň ukončí svoju činnosť v Portugalsku, alebo že sa aktíva z Portugalska premiestnia do iného členského štátu:

—	základ dane za daňové obdobie, v ktorom nastala niektorá z týchto udalostí, musí zahŕňať nezrealizovaný zisk týkajúci sa daných aktív, zatiaľ čo nezrealizovaný zisk z transakcií, ktoré majú čisto vnútroštátny charakter, sa do základu dane zahrnúť nemusí,

—

spoločníci spoločnosti, ktorá presúva svoje sídlo a miesto skutočného vedenia mimo územia Portugalska, podliehajú zdaneniu, ktoré je založené na rozdiele medzi hodnotou likvidných aktív spoločnosti (vypočítanou podľa trhových cien k dátumu prevodu) a nadobúdanou cenou príslušných akcií alebo obchodných podielov,

—	zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia sa domnieva, že uvedené články CIRC môžu predstavovať prekážku slobody usadiť sa, ktorá je zakotvená v článku 49 ZFEÚ.

Podľa uvedenej portugalskej právnej úpravy sa nezrealizovaný zisk zdaňuje len vtedy, keď spoločnosť premiestňuje svoje sídlo a miesto skutočného vedenia mimo územia Portugalska, alebo keď prevedie jednotlivé aktíva na stálu prevádzkáreň, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, zatiaľ čo zodpovedajúce prevody uskutočnené v rámci Portugalska, to znamená premiestnenie sídla spoločnosti v rámci Portugalska alebo prevod aktív z ústredia do pobočky v rámci toho istého členského štátu, nemajú žiadne bezprostredné daňové dôsledky.

Komisia nespochybňuje daňové nároky členských štátov na zisk dosiahnutý osobou, ktorá ako rezident podlieha zdaneniu svojho celkového príjmu. Komisia sa však domnieva, že portugalská legislatíva musí uplatňovať jednotné kritérium, a že zdaniteľné plnenia, z ktorých vyplýva daňová povinnosť musia byť vždy rovnaké — to znamená realizácia aktív alebo nejaká okolnosť, ktorá si vyžaduje úpravu odpisov — a to tak v prípade, že sa sídlo, skutočné vedenie alebo časť aktív premiestňujú mimo územia Portugalska, ako aj v prípade, keď tam zostávajú.

Komisia sa domnieva, že spoločnosti musia mať právo premiestniť svoje sídlo alebo jednotlivé svoje aktíva do iného členského štátu bez príliš zložitých a finančne zaťažujúcich procedúr. Podľa názoru tejto inštitúcie neexistuje žiaden dôvod na okamžitý výber daní z nezrealizovaného zisku pri presune sídla alebo miesta skutočného vedenia portugalskej spoločnosti do iného členského štátu, alebo pri ukončení činnosti trvalej prevádzkárne v Portugalsku či prevode portugalských aktív do iného členského štátu, ak rovnakému zdaneniu nepodliehajú porovnateľné vnútroštátne situácie.

Určite je potrebné venovať pozornosť zvýšenej ochrane práv určitých dotknutých subjektov, to znamená veriteľov, menšinových akcionárov a daňových orgánov, takáto ochrana však musí byť zaručená v súlade so zásadou proporcionality, ako ju vykladá Súdny dvor.

V tomto kontexte by Portugalská republika napríklad mohla určiť hodnotu nezrealizovaného zisku, nad ktorým si chce zachovať svoju daňovú právomoc, z čoho však nesmie vyplývať okamžitá splatnosť dane ani stanovenie ďalších podmienok v súvislosti s odložením jej zaplatenia.

Pokiaľ ide o cieľ zabezpečiť efektívnosť daňovej kontroly a potláčať daňové podvody, aj keď je tento cieľ legitímny, bolo by možné dosiahnuť ho aj pomocou menej prísnych metód, napríklad využitím mechanizmov stanovených v smernici Rady 77/799/EHS (1) z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní alebo v smernici Rady 2008/55/ES (2) z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení.

Komisia je presvedčená, že portugalská právna úprava prekračuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov, to znamená na zabezpečenie efektivity daňového systému. Komisia si preto myslí, že portugalská právna úprava musí uplatňovať rovnaké kritérium bez ohľadu na to, či sa sídlo, miesto skutočného vedenia alebo aktíva spoločnosti premiestňujú mimo územia Portugalska, alebo či na ňom zostávajú: daň sa má vybrať až po tom, ako boli zhodnotené aktíva.

(1) Ú. v. ES L 336, s. 15; Mim. vyd. 09/001, s. 63.

(2) Ú. v. EÚ L 150, s. 28.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/19

Žaloba podaná 25. januára 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo

(Vec C-41/10)

2010/C 80/34

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Rozet a N. Yerrel, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že nesprávne a neúplne prebralo smernice 73/239/EHS (1) a 92/49/EHS (2) nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú najmä z článkov 6, 8, 15, 16 a 17 prvej smernice 73/239/EHS, ako aj z článkov 20, 21 a 22 tretej smernice 92/49/EHS,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V predmetnej žalobe Komisia uvádza, že činnosti belgických vzájomných zdravotných spoločností pôsobiacich v oblasti doplnkového zdravotného poistenia, ktoré nie je súčasťou zákonného systému sociálneho zabezpečenia, nie sú v súlade s prvou a treťou smernicou o neživotnom poistení. V rozsahu, v akom vzájomné zdravotné spoločnosti na trhu s doplnkovým zdravotným poistením priamo konkurujú poisťovacím spoločnostiam musia podliehať rovnakému právnemu režimu ako tieto poisťovacie spoločnosti. Žalobkyňa v tejto súvislosti spochybňuje tvrdenie žalovaného, že služby doplnkového zdravotného poistenia ponúkané vzájomnými zdravotnými spoločnosťami patria pod výnimku stanovenú v článku 2 ods. 1 písm. d) prvej smernice a uvádza, že ochranu zabezpečenú formou doplnkového poistenia nemožno porovnávať s „poistením v rámci zákonného systému sociálneho zabezpečenia“.

Po prvé Komisia tvrdí, že ustanovenie článku 6 prvej smernice vyžaduje, aby vykonávanie priamej poisťovacej činnosti bolo podmienené predchádzajúcim vydaním úradného povolenia, o ktoré treba požiadať na príslušných orgánoch členského štátu, na území ktorého má spoločnosť sídlo. Avšak pokiaľ ide o činnosť doplnkového zdravotného poistenia belgické vzájomné zdravotné spoločnosti nie sú povolené podľa tohto ustanovenia.

Po druhé žalobkyňa vytýka žalovanému porušenie článku 8 ods. 1 písm. a) prvej smernice v rozsahu, v akom vzájomné zdravotné spoločnosti nepatria medzi zákonné právne formy vyžadované pre poisťovacie spoločnosti v Belgicku. Navyše vzájomné zdravotné spoločnosti sú oprávnené vykonávať širokú škálu činností, ktoré priamo nesúvisia s ich poisťovacími činnosťami, hoci článok 8 ods. 1 písm. b) stanovuje, že podnik musí obmedziť svoju činnosť na poisťovaciu činnosť a na také operácie, ktoré s ňou bezprostredne súvisia, s vylúčením všetkých ostatných obchodných činností. Belgická právna úprava je problematická aj vo vzťahu k článku 8 ods. 1 písm. c) v rozsahu, v akom stanovuje, že podnik musí predložiť plán činnosti v súlade s článkom 9 smernice. Vzájomné zdravotné spoločnosti však v súvislosti s ich činnosťami doplnkového zdravotného poistenia takýto plán nepredložili. Napokon belgické vzájomné zdravotné spoločnosti nemajú minimálny garančný fond napriek tomu, že to vyžaduje článok 8 ods. 1 písm. d) prvej smernice.

Po tretie Komisia uplatňuje, že podľa článku 13 a nasl. prvej smernice (najmä článkov 16, 16a a 17), ako aj článkov 15 a 20 až 22 tretej smernice vzájomné zdravotné spoločnosti musia vytvárať dostatočné technické rezervy v súvislosti s ich činnosťami doplnkového zdravotného poistenia, ako aj dostatočnú mieru solventnosti vo vzťahu k celej svojej činnosti. V Belgicku bola miera solventnosti pre doplnkové zdravotné poistenie poskytované vzájomnými zdravotnými spoločnosťami zavedená ešte len v roku 2002 a spôsob výpočtu tejto miery je odlišný od spôsobu výpočtu obsiahnutom v prvej smernici.

(1) Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, s. 3; Mim. vyd. 06/001, s. 14).

(2) Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES L 228, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 346).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Højesteret (Dánsko) 28. januára 2010 — Viking Gas A/S/BP Gas A/S

(Vec C-46/10)

2010/C 80/35

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Højesteret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Viking Gas A/S

Odporkyňa: BP Gas A/S

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 5 v spojení s článkom 7 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok vykladať v tom zmysle, že spoločnosť B sa dopustila porušenia práv z ochrannej známky, ak plní plynom fľaše, ktoré pochádzajú od spoločnosti A, a následne tento plyn predáva za týchto okolností:

Spoločnosť A predáva plyn v takzvaných kompozitných fľašiach osobitného tvaru, ktorý je ako taký, teda ako ochranná známka tvorená obalom, zapísaná ako dánska ochranná známka, a ako aj ochranná známka Spoločenstva. Spoločnosť A nie je majiteľom týchto ochranných známok tvorených obalom, ale má výlučnú licenciu na ich používanie v Dánsku a taktiež má právo na podanie žaloby pre porušenie práv z týchto ochranných známok v Dánsku.

2.	Pri prvom zakúpení kompozitnej fľaše naplnenej plynom od jedného z predajcov spoločnosti A, spotrebiteľ zaplatí tiež za fľašu, ktorá sa tak stáva jeho majetkom.

3.	Spoločnosť A plní kompozitné fľaše tak, že spotrebiteľ navštívi jedného z predajcov spoločnosti A a po zaplatení plynu dostane výmenou za prázdnu kompozitnú fľašu podobnú fľašu naplnenú spoločnosťou A.

Obchodná činnosť spoločnosti B pozostáva z plnenia fliaš plynom, vrátane kompozitných fliaš, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka tvorená obalom uvedená v prvom bode, a to tak, že spotrebitelia navštívia predajcu spolupracujúceho so spoločnosťou B a po zaplatení plynu dostanú výmenou za prázdnu kompozitnú fľašu podobnú fľašu naplnenú spoločnosťou B.

5.	Akonáhle sú predmetné kompozitné fľaše naplnené plynom spoločnosti B, prilepia sa na ne samolepiace nálepky uvádzajúce, že plnenie uskutočnila spoločnosť B?

2.	Ak možno predpokladať, že spotrebitelia celkovo nadobudnú dojem, že existuje spojitosť medzi spoločnosťami B a A, má sa to považovať za významné na účely odpovede na prvú otázku?

Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, je možné dospieť k odlišnému záveru, ak na kompozitných fľašiach, okrem toho, že sa na ne vzťahuje ochranná známka tvorená vyššie uvedeným obalom, sú tiež zobrazené (sú na nich plasticky vytlačené) zapísané obrazové a/alebo slovné ochranné známky spoločnosti A, ktoré sú stále viditeľné, bez ohľadu na akékoľvek samolepiace nálepky umiestnené spoločnosťou B?

Ak je odpoveď na prvú alebo tretiu otázku kladná, je možné dospieť k odlišnému záveru za predpokladu, podľa ktorého, pokiaľ ide o iné fľaše, na ktoré sa nevzťahuje ochranná známka tvorená vyššie uvedeným obalom, ale na ktorých sa nachádza slovná a/alebo obrazová ochranná známka spoločnosti A, uvedená spoločnosť A mnoho rokov tolerovala a stále toleruje plnenie týchto fliaš inými spoločnosťami?

Ak je odpoveď na prvú alebo tretiu otázku kladná, je možné dospieť k odlišnému záveru v prípade, ak sám spotrebiteľ osobne navštívi priamo spoločnosť B, kde

a)	po zaplatení plynu dostane výmenou za prázdnu kompozitnú fľašu podobnú fľašu naplnenú spoločnosťou B, alebo

b)	po zaplatení plynu mu prázdnu kompozitnú fľašu, ktorú si so sebou priniesol, naplnia plynom?

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/21

Odvolanie podané 28. januára 2010 (elektronickou poštou z 27. januára 2010): Rakúska republika proti rozsudku Súdu prvého stupňa (šiesta komora) z 18. novembra 2009 vo veci T-375/04, Scheucher-Fleisch GmbH a i./Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-47/10 P)

2010/C 80/36

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Rakúska republika (v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca, M. Núñez-Müller a J. Dammann, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Scheucher-Fleisch GmbH, Tauernfleisch Vertriebs GmbH, Wech-Kärntner Truthahnverarbeitung GmbH, Wech-Geflügel GmbH, Johann Zsifkovics, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť v celom rozsahu rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. novembra 2009 vo veci T-375/04 (Scheucher a i./Komisia),

—	rozhodnúť vo veci s konečnou platnosťou a zamietnuť žalobu ako neprípustnú a každopádne ako nedôvodnú,

—	uložiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania ako aj náhradu trov prvostupňového konania vo veci T–375/04.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza, že napadnutý rozsudok porušuje článok 263 ods. 4 ZFEÚ. Súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyne v pôvodnom konaní neboli napadnutým rozhodnutím Komisie dotknuté osobne ani priamo. Napadnuté rozhodnutie totiž podstatne nezasahuje do ich postavenia na trhu, navyše všeobecný odvetvový režim pomoci odvolateľky schválený Komisiou nevedie k prekážkam hospodárskej súťaže, pretože poskytovanie pomoci závisí vždy ešte od individuálneho rozhodnutia príslušných orgánov. Žalobkyniam v pôvodnom konaní chýba potrebný právny záujem na právnu ochranu, pretože ich sporné rozhodnutie Komisie osobne negatívne neovplyvňuje.

Odvolateľka ďalej zastáva názor, že napadnutý rozsudok porušuje článok 108 ods. 2 ZFEÚ. Súd nesprávne vychádzal z toho, že Komisia počas predbežného skúmania narazila na vážne ťažkosti pri posudzovaní sporných opatrení, a mala preto povinnosť začať konanie vo veci formálneho zisťovania.

Ďalej má odvolateľka názor, že napadnutý rozsudok porušuje aj pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena. Súd uložil Komisii povinnosť začať formálne konanie vo veci formálneho zisťovania, hoci žalobkyne nepredložili príslušné dôkazy týkajúce sa ich údajného negatívneho ovplyvnenia.

Podľa navrhovateľky napadnutý rozsudok porušuje tiež článok 81 rokovacieho poriadku, pretože uvádza odôvodnenie, ktoré si odporuje.

Nakoniec odvolateľka uvádza, že napadnutý rozsudok porušuje aj článok 64 rokovacieho poriadku, pretože Súd prvého stupňa neprijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania na overenie okolností podstatných pre rozhodnutie.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/22

Žaloba podaná 29. januára 2010 — Európska komisia/Slovinská republika

(Vec C-49/10)

2010/C 80/37

Jazyk konania: slovinčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Alcover San Pedro a B. Rous Svete)

Žalovaná: Slovinská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Slovinská republika si tým, že neprijala opatrenia potrebné na to, aby príslušné orgány na základe povolení udelených podľa článkov 6 a 8 smernice 2008/1/ES alebo ak je to vhodné na základe opätovného preskúmania platných podmienok a prípadne ich aktualizácie, zabezpečili, aby existujúce prevádzky najneskôr 30. októbra 2007 fungovali v súlade s požiadavkami článkov 3, 7, 9, 10 a 13, článku 14 písm. a) a písm. b) a článku 15 ods. 2, bez toho, aby boli dotknuté ostatné osobitné ustanovenia práva Spoločenstva, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (smernica IPPC) (1),

—	zaviazať Slovinskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na základe odpovede Slovinskej republiky na odôvodnené stanovisko Komisia konštatuje, že veľký počet existujúcich prevádzok v Slovinsku stále existuje bez platných povolení, čo predstavuje porušenie článku 5 ods. 1 smernice 2008/1/ES.

(1) Ú. v. EÚ L 24, s. 8.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/22

Odvolanie podané 9. februára 2010: Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert & Co. KG proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsma komora) z 30. novembra 2009 vo veci T-2/09, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert & Co. KG/Európska komisia

(Vec C-73/10 P)

2010/C 80/38

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert & Co. KG (v zastúpení: A. Rinne, Rechtsanwalt, S. Kon, solicitor, C. Humpe, solicitor, C. Vajda QC)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť uznesenie Súdu prvého stupňa vo veci T-2/09 z 30. novembra 2009, a

—

vyhlásiť žalobu o neplatnosť spoločnosti Weichert vo veci T-2/09 za neprípustnú a vrátiť vec Všeobecnému súdu Európskej únie na rozhodnutie o návrhoch spoločnosti Weichert smerujúcich k zrušeniu rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev z 15. októbra 2008 (vec COMP/39.188 — Banány) — v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Weichert alebo

—	subsidiárne, vrátiť vec Všeobecnému súdu Európskej únie na rozhodnutie o prípustnosti žaloby o neplatnosť spoločnosti Weichert vo veci T-2/09.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa tvrdí, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyhlásil žalobu za neprípustnú na základe toho, že od uplatnenia pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa procesných lehôt sa možno odchýliť len v prípade nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci. Uvádza, že tento prístup je neprimerane striktný a nezohľadňuje, alebo dostatočne nezohľadňuje, dôležitosť práva na prístup k spravodlivosti v trestných veciach, zásadu zákonnosti trestného konania a zásadu proporcionality a naliehavý záujem na zamedzení bezprávia.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/23

Rozsudok Všeobecného súdu 9. februára 2010 — Evropaïki Dynamiki/Komisia

(Vec T-340/07) (1)

(„Arbitrážna doložka - Program ‚eContent‘ - Zmluva o projekte na zabezpečenie maximálnej efektívnosti programu a čo najväčšej účasti sledovaných skupín - Nevykonanie zmluvy - Výpoveď zmluvy“)

2010/C 80/39

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (Atény, Grécko) (v zastúpení: N. Korogiannakis, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: E. Manhaeve, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Philippe a M. Gouden, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná na základe článkov 235 ES, 238 ES a 288 ES, ktorou sa požaduje, aby bola Komisia zaviazaná na náhradu škody spôsobenej tým, že si v rámci výkonu zmluvy EDC-53007 EEBO/27873 o projekte nazvanom „e-Content Exposure and Business Opportunities“ nesplnila zmluvné záväzky

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/23

Rozsudok Všeobecného súdu z 10. februára 2010 — O2 (Germany)/ÚHVT (Homezone)

(Vec T-344/07) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Homezone - Absolútne dôvody zamietnutia - Rozlišovacia spôsobilosť - Opisný charakter - Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 80/40

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: O2 (Germany) (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: A. Fottner a M. Müller, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: S. Schäffner, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 5. júla 2007 (vec R 1583/2006-4) týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia Homezone ako ochrannej známky Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 5. júla 2007 (vec R 1583/2006-4) sa zrušuje.

2.	ÚHVT je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/24

Rozsudok Všeobecného súdu z 3. februára 2010 — Enercon/ÚHVT — Hasbro (ENERCON)

(Vec T-472/07) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva ENERCON - Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva TRANSFORMERS ENERGON - Relatívny dôvod zamietnutia - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 80/41

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Enercon GmbH (Aurich, Nemecko) (v zastúpení: R. Böhm a V. Henke, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Ďalšia účastníčka konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajšia účastníčka v konaní pred Všeobecným súdom: Hasbro, Inc. (Pawtucket, Rhode Island, Spojené štáty americké) (v zastúpení: M. Edenborough, barrister)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 25. októbra 2007 (vec R 959/2006-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Hasbro, Inc. a Enercon GmbH

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Enercon GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 79, 29.3.2008.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/24

Rozsudok Všeobecného súdu z 11. februára 2010 — Deutsche BKK/ÚHVT (Deutsche BKK)

(Vec T-289/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Deutsche BKK - Absolútny dôvod zamietnutia - Opisný charakter a neexistencia opisného charakteru - Neexistencia rozlišovacej spôsobilosti požadovanej na používanie - Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 3 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009] - Článok 73 a článok 74 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 40/94 [teraz článok 75 a článok 76 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 207/2009]“)

2010/C 80/42

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Deutsche BKK (Wolfsburg, Nemecko) (v zastúpení: H.-P. Schrammek, C. Drzymalla a S. Risthaus, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: B. Schmidt, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 29. mája 2008 (vec R 318/2008-4) týkajúcemu sa prihlášky slovnej ochrannej známky Deutsche BKK ako ochrannej známky Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Deutsche Betriebskrankenkasse (Deutsche BKK) je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 27.9.2008.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/25

Rozsudok Všeobecného súdu z 9. februára 2010 — PromoCell bioscience alive/ÚHVT (SupplementPack)

(Vec T-113/09) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva SupplementPack - Absolútny dôvod zamietnutia - Opisný charakter - Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 80/43

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: PromoCell bioscience alive GmbH Biomedizinische Produkte (Heidelberg, Nemecko) (v zastúpení: K. Mende, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: S. Schäffner, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 15. januára 2009 (vec R 996/2008-4) týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia SupplementPack ako ochrannej známky Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	PromoCell bioscience alive GmbH Biomedizinische Produkte je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 6.6.2009.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/25

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu zo 4. februára 2010 — Portugalsko/Transnáutica a Komisia

(Vec T-385/05 TO R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Colná únia - Návrh tretej osoby na zmenu rozsudku - Rozsudok Súdu prvého stupňa - Návrh na odklad výkonu - Nedodržanie formálnych náležitostí - Neprípustnosť“)

2010/C 80/44

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Portugalská republika (v zastúpení: L. Inez Fernandes, A. C. Santos, J. Gomes a P. Rocha, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Transnáutica — Transportes e Navegação, SA (Matosinhos, Portugalsko) (v zastúpení: C. Fernández Vicién et D. Ortigão Ramos, advokáti) a Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a L. Bouyon, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu rozhodnutia v rámci konania o návrhu tretej osoby na zmenu rozsudku Súdu prvého stupňa z 23. septembra 2009, Transnáutica/Komisia (T-385/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke)

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/25

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 5. februára 2010 — De Post/Komisia

(Vec T-514/09 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Verejné zmluvy - Verejné obstarávanie Spoločenstva - Návrh na odklad výkonu a návrh na nariadenie predbežných opatrení - Neexistencia naliehavosti“)

2010/C 80/45

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: De Post NV van publiek recht (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: R. Martens a B. Schutyser, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: E. Manhaeve a N. Bambara, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Wytinck, advokát)

Predmet veci

Návrh na nariadenie predbežných opatrení smerujúci k tomu, aby bol po prvé nariadený odklad výkonu rozhodnutia Úradu pre publikácie Európskej únie (ÚP), ktorým úrad pridelil zákazku vyplývajúcu z verejného obstarávania č. 10234 „Každodenná preprava a distribúcia Úradného vestníka, tlačovín, ako aj ďalších periodík a publikácií“ spoločnosti Entreprise des postes et télécommunications Luxembourg, po druhé, aby sa nepristúpilo k podpísaniu zmluvy uvedenej v tomto verejnom obstarávaní a po tretie, pokiaľ bola uvedená zmluva uzavretá, pozastaviť jej výkon až do rozhodnutia Všeobecného súdu vo veci samej

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežných opatrení sa zamieta.

2.	O trovách sa rozhodne v konaní vo veci samej.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/26

Žaloba podaná 22. decembra 2009 — Cañas/Komisia

(Vec T-508/09)

2010/C 80/46

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Guillermo Cañas (Buenos Aires, Argentína) (v zastúpení: F. Laboulfie, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 12. októbra 2009 vo veci COMP/39471, Guillermo Cañas proti WADA, ATP a ICAS.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca, ktorý je argentínskym profesionálnym tenistom, navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie z 12. októbra 2009, ktorým Komisia zamietla z dôvodu neexistencie dostatočného záujmu Spoločenstva sťažnosť žalobcu proti Svetovej antidopingovej agentúre (WADA), ATP Tour Inc. (ATP) a Medzinárodnej arbitrážnej rade pre šport (ICAS) týkajúcu sa údajného porušenia článku 81 a/alebo článku 82 Zmluvy ES v súvislosti s dohodami alebo zosúladenými postupmi a zneužitím dominantného postavenia zo strany týchto športových organizácií.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza, že predpisy Svetového antidopingového kódexu vyhotovené, uplatňované a schválené WADA, ATP a ICAS sú diskriminačné, pretože umožňujú trestať rôznym spôsobom dvoch atlétov s pozitívnym nálezom spôsobeným z nedbanlivosti v závislosti od zatriedenia látky zistenej v ich telesných tekutinách. Konkrétne žalobca tvrdí, že tieto antidopingové predpisy trestajú najmenej ročným pozastavením činnosti doping z nedbanlivosti takzvanou zakázanou látkou, kým minimálnou sankciou za doping z nedbanlivosti takzvanou špecifickou látkou (dnes špecifikovanou) je upozornenie.

Podľa žalobcu dotknuté antidopingové predpisy sú neprimerané, keďže nimi upravený sankčný režim neumožňuje zohľadniť účinok, ktorý je v prejednávanej veci škodlivý, náhodného absorbovania určitej látky. Antidopingové predpisy, ako aj ich uplatnenie, sú neprimerané vo vzťahu k (relatívnej) závažnosti pochybenia, ktoré sa mu vytýka.

WADA, ATP a ICAS, tri podniky v zmysle práva Spoločenstva, uzavreli dohody alebo uskutočnili zosúladené postupy, ktorými neoprávnene obmedzili hospodársku súťaž medzi profesionálnymi tenistami a ovplyvnili obchod medzi členskými štátmi. Antidopingové predpisy sa uplatňujú na všetkých atlétov vo všetkých športových disciplínách, v každom prípade v olympijských, a nielen na žalobcu, čo je dôvodom, pre ktorý ich zákaz predstavuje dôležitý záujem Spoločenstva.

Navyše WADA, ATP a ICAS nezávisle jeden od druhého a/alebo spoločne zneužili svoje dominantné postavenie najskôr na skutočnú a potenciálnu diskrimináciu medzi profesionálnymi športovcami, a ďalej preto, že antidopingové predpisy umožnili ATP odmietnuť uzavretie zmluvy s tenistom, s nedbanlivostne zavineným pozitívnym nálezom zakázanej látky počas minimálne jednoročného obdobia.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/26

Žaloba podaná 18. decembra 2009 — Portugalsko/Komisia

(Vec T-509/09)

2010/C 80/47

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Portugalská republika (Lisabon, Portugalsko) (v zastúpení: L. Inez Fernandez, A. Trindade Mimoso a A. Miranda Boavida, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie zo 14. októbra 2009, oznámené portugalskej vláde listom č. 11656, ktorým sa zamieta pôvodne schválená suma (1 025 000 eur) na náhrady výdavkov na zakúpenie dvoch oceánskych hliadkových lodí (OPV) určených na dohľad nad rybolovnými činnosťami,

—	zaviazať žalovanú, aby prijala kladné rozhodnutie o žiadostiach o náhradu výdavkov, ktoré podala portugalská vláda na základe rozhodnutia Komisie 2002/978/ES z 10. decembra 2002,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

a)	nesprávne právne posúdenie, pretože Portugalská republika v plnom rozsahu dodržala všetky právne normy v oblasti verejného obstarávania;

b)	nesprávne posúdenie skutkových okolností;

porušenie povinnosti odôvodnenia: v napadnutom rozhodnutí sa ani len v minimálnom rozsahu neuvádzajú dôvody, o ktoré sa opiera. Keďže je toto rozhodnutie v rozpore s konsolidovanými právnymi situáciami v členskom štáte a má na ne významný vplyv, čím vážne poškodzuje tento štát, malo by práve toto rozhodnutie skôr ako ktorékoľvek iné obsahovať dôkladné a presvedčivé odôvodnenie, ktoré však v tomto prípade úplne chýba.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/27

Žaloba podaná 21. decembra 2009 — Niki Luftfahrt/Komisia

(Vec T-511/09)

2010/C 80/48

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Niki Luftfahrt GmbH (Viedeň, Rakúsko) (v zastúpení: H. Asenbauer, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	prehlásiť napadnuté rozhodnutie Európskej komisie z 28. augusta 2009, „Štátna pomoc C-6/2009 (ex N 663/2008) — Rakúsko, Austrian Airlines — Plán reštrukturalizácie“ na základe článku 264 ods. 1 ZFEÚ (predtým článok 231 ods. 1 ES) za neplatné, a

—	zaviazať Európsku komisiu v súlade s článkom 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania žalobkyne.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napadá rozhodnutie Komisie K (2009) 6686 v konečnom znení z 28. augusta 2009 o štátnej pomoci v rámci predaja podielov rakúskeho štátu v Austrian Airlines Group nemeckej spoločnosti Lufthansa AG (C-6/2009 [ex N 663/2008]). Komisia vyjadrila v tomto rozhodnutí názor, že pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutá spoločnosti Austrian Airlines Rakúskou republikou je za určitých podmienok zlučiteľná so spoločným trhom, ak sa plán reštrukturalizácie oznámený Komisii zrealizuje v plnom rozsahu.

Žalobkyňa, ktorá prevádzkuje leteckú spoločnosť financovanú zo súkromných prostriedkov, a ktorá podala Komisii sťažnosť týkajúcu sa spornej pomoci na reštrukturalizáciu, uvádza na odôvodnenie svojej žaloby o neplatnosť po prvé, že Komisia porušila článok 87 ods. 1 a ods. 3 písm. c) ES, článok 88 ods. 2 ES a usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, s. 2). V tejto súvislosti uvádza najmä, že Komisia nezohľadnila, že

—	príjemkyňou danej pomoci nie je spoločnosť Austrian Airlines, ale spoločnosť Lufthansa, ktorá však nie je podnikom v ťažkostiach a nemá teda nárok na pomoc,

—	ani spoločnosť Austrian Airlines, ani spoločnosť Lufthansa neposkytli primeraný príspevok na reštrukturalizáciu spoločnosti Austrian Airlines,

—	oznámené opatrenia na reštrukturalizáciu nie sú v súlade s uvedenými usmerneniami a

—	kompenzačné opatrenia navrhované Rakúskou republikou nie sú dostatočné na to, aby v čo najväčšom možnom rozsahu obmedzili nepriaznivé účinky pomoci na podmienky obchodu.

Žalobkyňa ďalej uvádza, že daná pomoc je neoddeliteľne spojená s podmienkami, ktoré sú v rozpore s pravidlami Spoločenstva v oblasti slobody usadiť sa a je teda v rozpore s článkom 43 ES.

Ďalej žalobkyňa namieta porušenie článku 253 ES, pretože Komisia napadnuté rozhodnutí riadne odôvodnila, keďže

—	nezistila a neskúmala situáciu na dotknutých trhoch, najmä postavenie príjemcu pomoci a postavenie jeho konkurentov na týchto trhoch, a

—	taktiež nevzala do úvahy, že spoločnosť Austrian Airlines v minulosti získala viaceré pomoci, ktoré boli v rozpore s právom Spoločenstva.

Na záver žalobkyňa uvádza, že Komisia zneužila svoju diskrečnú právomoc.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/28

Žaloba podaná 21. decembra 2009 — Rusal Armenal/Rada

(Vec T-512/09)

2010/C 80/49

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rusal Armenal ZAO (v zastúpení: B. Evtimov, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia nariadenia Rady (ES) č. 925/2009 z 24. septembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Čínskej ľudovej republike (ďalej len „napadnuté nariadenie“) v rozsahu, v akom sa jej týka (Ú. v. EÚ L 262, s. 1).

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa predkladá päť žalobných dôvodov na zrušenie, z ktorých jeden sa zakladá na námietke nezákonnosti.

Na základe prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia a Rada porušili článok 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia (1) a článok 2.1 a 2.2 Dohody o vykonávaní článku VI GATT z roku 1994 (ďalej len „antidumpingová dohoda“ alebo „ADA“), keď stanovili normálnu hodnotu žalobkyne na základe údajov z obdobnej tretej krajiny, a tým dospeli k zásadne nesprávnym záverom o dumpingu, kumulácii, ujme a príčinnej súvislosti, pokiaľ ide o dovoz z Arménska. Podľa žalobkyne Rada a Komisia mali stanoviť normálnu hodnotu žalobkyne na základe jej vlastných údajov týkajúcich sa Arménska, nie na základe článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že na účely preskúmania dôvodnosti prvého žalobného dôvodu smerujúceho k zrušeniu, by Súdny dvor mal subsidiárne vyhlásiť podľa článku 277 ZFEÚ (predtým článok 241 ES), že článok 2 ods. 7 základného nariadenia sa voči žalobkyni neuplatňuje v rozsahu, v akom slúžil ako právny základ pre analogickú metodológiu, ktorá sa použila na stanovenie normálnej hodnoty v napadnutom nariadení. Žalobkyňa sa odvoláva na námietku nezákonnosti, pretože tvrdí, že má nárok na súdne preskúmanie uplatnenia článku 2 ods. 7 a bola dotknutá závermi o normálnej hodnote v napadnutom nariadení, ktoré sa právne zakladajú na článku 2 ods. 7 základného nariadenia. Toto nariadenie by sa podľa žalobkyne malo vyhlásiť za neaplikovateľné na tom základe, že jeho uplatnenie voči žalobkyni je porušením ustanovení 2.1 a 2.2 antidumpingovej dohody, ktorú EÚ mala v úmysle implementovať ako multilaterálne záväzky do práva EÚ, a ktoré sú súčasťou Zmlúv, na ktorých EÚ stojí a sú záväzné pre Radu a Komisiu podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora.

Na základe druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že aj keby sa pripustilo, že inštitúcie neporušili článok 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia a antidumpingovej dohody, dopustili sa porušenia článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a protiprávne neposkytli žalobkyni trhovohospodársky prístup (ďalej len „THP“) a dopustili sa viacerých zjavne nesprávnych posúdení v rámci uplatnenia článku 2 ods. 7 písm. c).

Na základe tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že inštitúcie porušili článok 3 ods. 4 základného nariadenia a dopustili sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď nevyčlenili Arménsko z údajného dumpingového dovozu a v tejto súvislosti nezohľadnili dôkladnú reorganizáciu arménskej výrobnej činnosti v rokoch 2004 až 2006 a kvalitatívne problémy dotknutých arménskych výrobkov počas obnovenia a opätovného prepracovania výrobných operácií v roku 2007 počas obdobia prešetrovania.

Na základe štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia svojimi úvahami a odôvodnením pre zamietnutie cenovej ponuky žalobkyne a súčasným prijatím ponuky od brazílskeho vyvážajúceho výrobcu za podobných okolností porušila základnú právnu zásadu rovnosti zaobchádzania/zákazu diskriminácie a dopustila sa zjavného nesprávneho posúdenia.

Na základe piateho žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila základnú zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá existuje v práve EÚ, a tým porušila základnú procesnú požiadavku, keď verejne a priamo odkázala na žalobkyňu a na prebiehajúce dotknuté antidumpingové prešetrovanie a údajne vyvolala zaujatosť u inštitúcií zodpovedných za antidumpingové prešetrovanie, ktorá viedla k uloženiu antidumpingových opatrení v súvislosti s jej vývozom.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/29

Žaloba podaná 23. decembra 2009 — Ecoceane/EMSA

(Vec T-518/09)

2010/C 80/50

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Ecoceane (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: S. Spalter, avocat)

Žalovaná: Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA)

Návrhy žalobcu

—	vyhlásiť žalobu Ecoceane za prípustnú,

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie z 28. októbra 2009, ktorým EMSA zamietla ponuku Ecoceane,

—	zrušiť rozhodnutie, ktorým EMSA zadala zákazku (2009/S 42-060271) a jej podpis,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 224 744 eur žalobcovi z dôvodu náhrady škody a úrokov,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 25 000 eur žalobcovi z dôvodu jednorázových nákladov,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa v tejto veci domáha zrušenia rozhodnutia z 28. októbra 2009, ktorým EMSA zamietla jeho ponuku podanú v rámci verejného obstarávania na zadanie verejnej zákazky na poskytovanie služieb v súvislosti s nasadením plavidiel určených na boj proti znečisteniu uhľovodíkmi a rozhodnutia EMSA o zadaní zákazky a jej podpisu. Žalobca sa domáha aj náhrady škody spôsobenej napadnutým rozhodnutím.

Na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody.

Po prvé tvrdí, že vzhľadom na to, že EMSA mu neposkytla informácie, o ktoré žiadal, konkrétne záznam o analýze ponúk obsahujúci informácie o priebehu konania, dôvody odmietnutia jeho ponuky, hodnotenie ponúk na základe uplatnenia časti súťažných podkladov, ako aj vlastnosti a výhody ponuky úspešného uchádzača, porušila ustanovenia článku 100 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách č. 1605/2002/ES (1) a ustanovenia článku 149 ods. 3 nariadenia č. 2342/2002/ES (2), pretože svoje rozhodnutie neodôvodnila v súlade s týmito ustanoveniami.

Po druhé žalobca tvrdí, že dodatočné kritériá, ktoré EMSA stanovila v súťažných podkladoch, vzhľadom na preskúmanie a posúdenie ponúk, neboli objektívne a odôvodnené, pokiaľ ide o predmet zákazky. Výber dodatočných kritérií zodpovedajúcich vopred stanovenej technológii preto neumožňoval zaručiť rovnaký prístup k uchádzačom, ktorý ponúkali inovatívny prístup a predstavoval porušenie zásady rovnosti Spoločenstva, zásady zákazu diskriminácie a zásady transparentnosti uvedených v článku 89 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách č. 1605/2002/ES.

Po tretie žalobca tvrdí, že žalovaná porušila zásadu rovnosti Spoločenstva, zásadu zákazu diskriminácie a zásadu transparentnosti pri zaobchádzaní s uchádzačmi, keď odmietla navštíviť plavidlá na odstraňovanie znečistenia, ktoré predstavil Ecoceane na rozdiel od tých, ktoré predstavili ostatní uchádzači. Žalovaná tieto zásady porušila aj tým, že nevypočula Ecoceane pred výborom na vyhodnocovanie súťažných návrhov zloženým z troch členov, ktorí sa zúčastnili celého konania, podľa článku 146 nariadenia č. 2342/2002/ES.

Na záver žalobca tvrdí, že EMSA sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení.

(1) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

(2) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 1261/2005 z 20. júla 2005 (Ú. v. EÚ L 201, s. 3).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/30

Žaloba podaná 24. decembra 2009 — TF1 a i./Komisia

(Vec T-520/09)

2010/C 80/51

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Télévision française 1 (TF1) (Boulogne Billancourt, Francúzsko), Métropole télévision (M6) (Neuilly-sur-Seine, Francúzsko), Canal + SA (Issy-Les-Moulineaux, Francúzsko) (v zastúpení: J.-P. Hordies a C. Smits, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcov

—

zrušiť rozhodnutie vydané Komisiou 1. septembra 2009 vo veci štátnej pomoci C 27/09 (ex N 34/A/09 a N 34/B/09) — Podpora uvoľnená z rozpočtu v prospech France Télévisions (2010 — 2012) v rozsahu, v akom je rozhodnuté, že sa oznámená podpora uvoľnená z rozpočtu vo výške 450 miliónov eur na rok 2009 v prospech France Télévisions považuje za zlúčiteľnú so Zmluvou ES podľa jej článku 86 ods. 2,

—	zaviazať Komisiu na začatie konania vo veci formálneho zisťovania pomoci stanoveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Cieľom tejto žaloby je zrušenie rozhodnutia Komisie K(2009) 6693 v konečnom znení z 1. septembra 2009 vydanom v konaní stanovenom v článku 88 ods. 3 ES (teraz článok 108 ZFEÚ), ktorým Komisia dospela k záveru, že podpora uvoľnená z rozpočtu v maximálnej stanovenej výške 450 miliónov eur na rok 2009 v prospech France Télévisions je zlúčiteľná so spoločným trhom. Žalobcovia sa v tomto smere domáhajú začatia konania vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ.

Na podporu ich návrhu žalobcovia uvádzajú jediný žalobný dôvod založený na existencii závažných ťažkostí, na základe ktorých mala Komisia začať konanie formálneho zisťovania stanovené v článku 88 ods. 2 ES (teraz článok 108 ods. 2 ZFEÚ) a vyzvať dotknuté strany, aby jej predložili svoje pripomienky.

Žalobcovia uvádzajú dôkazy závažných ťažkostí vyplývajúcich jednak z okolností konania vo veci predbežného zisťovania a jednak z obsahu napadnutého rozhodnutia.

Neprimeraná dĺžka trvania konania vo veci predbežného zisťovania, priebeh konania a dôležitosť spornej podpory sú dôkazom závažných ťažkostí vyplývajúcich z okolností konania vo veci predbežného zisťovania.

Existencia dôkazov o závažných ťažkostiach vyplývajúcich z obsahu napadnutého rozhodnutia spočíva na dvoch skutočnostiach. Uvedená existencia vyplýva jednak z nedostatočnej úrovne informácií, dokonca nesprávnych informácií, ktorými Komisia disponovala v čase prijatia napadnutého rozhodnutia a jednak z toho, že Komisia nemohla dospieť k záveru o zlučiteľnosti pomoci bez uskutočnenia podrobnej analýzy s prihliadnutím na nadmerné štrukturálne riziká v predmetnej veci.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/31

Žaloba podaná 28. decembra 2009 — MIP Metro/ÚHVT — Metronia (METRONIA)

(Vec T-525/09)

2010/C 80/52

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: MIP Metro Group Intellectual Property GmbH & Co. KG (Düsseldorf, Nemecko) (v zastúpení: R. Kaase a J.-C. Plate, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Metronia, SA (Madrid, Španielsko)

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 8. októbra 2009 vo veci R 1315/2006-1, v rozsahu, v akom bolo odvolanie zamietnuté na základe toho, že nebolo v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 40/94 (teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009), a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov námietkového konania a konania pred odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „METRONIA“ pre výrobky a služby v triedach 9, 20, 28 a 41.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká obrazová ochranná známka „METRO“ pre výrobky a služby v triedach 9, 20, 28 a 41.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke a zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: vyhovenie odvolaniu, zamietnutie námietky a v dôsledku toho pripustenie ochrannej známky Spoločenstva na zápis vo vzťahu ku všetkým výrobkom a službám.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 40/94 (teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009), keďže odvolací senát nesprávne konštatoval, že medzi dotknutými ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/31

Žaloba podaná 28. decembra 2009 — PAKI Logistics/ÚHVT (PAKI)

(Vec T-526/09)

2010/C 80/53

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: PAKI Logistics GmbH (Ennepetal, Nemecko) (v zastúpení: M. Bergermann, P. Mes, C. Graf von der Groeben, G. Rother, J. Bühling, A. Verhauwen, J. Künzel, D. Jestaedt a J. Vogtmeier, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 23. októbra 2009 (R 180/2007-1),

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „PAKI“ pre výrobky a služby zaradené do tried 6, 20, 37 a 39 (prihláška č. 4 790 895).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: odmietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávne použitie článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 (1) v spojení s článkom 7 ods. 2 toho istého nariadenia, pretože prihlasovaná ochranná známka nie je v rozpore s dobrými mravmi.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/32

Žaloba podaná 31. decembra 2009 — In‘t Veld/Rada

(Vec T-529/09)

2010/C 80/54

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sophie in‘t Veld (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: O. Brouwer a J. Blockx, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Rady o zamietnutí prístupu k dokumentu 11897/09,

—	zaviazať Radu na náhradu trov konania žalobkyne vrátane trov vedľajších účastníkov.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa v tejto žalobe navrhuje zrušiť rozhodnutie Rady z 8. septembra 2009, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť, podaná podľa nariadenia č. 1049/2001 (1), o poskytnutie plného prístupu k dokumentu 11897/09, ktorý je stanoviskom právneho servisu Rady k právnemu základu pre „Odporúčanie Komisie pre Radu, aby dala súhlas so začatím rokovaní medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o medzinárodnej dohode o sprístupnení údajov z elektronických správ o finančných transakciách ministerstvu financií Spojených štátov s cieľom predchádzania a potláčania terorizmu a financovania terorizmu“. Rada poskytla žalobkyni zrevidované znenie dokumentu 11897/09, z ktorého boli vypustené časti, ktoré by žalobkyni podľa jej názoru umožnili spoznať podstatu analýzy právneho servisu.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie by malo byť zrušené, pretože porušuje pravidlá o prístupe k dokumentom obsiahnuté v nariadení č. 1049/2001.

Žalobkyňa po prvé tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nesprávne vychádza z článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 (ochrana medzinárodných vzťahov), keďže Rada nepreukázala, ako by úplné sprístupnenie dokumentu 1189/09 mohlo ohroziť ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o ochranu medzinárodných vzťahov Európskej únie.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie vychádza tiež z nesprávneho výkladu článku 4 ods. 2 druhej zarážky nariadenia č. 1049/2001 (ochrana právneho poradenstva), pretože táto výnimka sa na dokument 11897/09 nevzťahuje vzhľadom na to, že jeho úplné sprístupnenie by neznížilo ochranu súdnych konaní alebo právneho poradenstva a existuje vyšší verejný záujem na tom, aby bol dokument 11897/09 plne sprístupnený verejnosti.

V prípade, že by Súdny dvor dospel k názoru, že uvedené výnimky sa na dokument 11897/09 vzťahujú, žalobkyňa subsidiárne tvrdí, že Rada nesprávne aplikovala článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, keďže z dokumentu 11897/09 vypustila viac informácií, ako bolo nevyhnutne nutné.

Žalobkyňa napokon tvrdí, že Rada si nesplnila svoju povinnosť odôvodniť napadnuté rozhodnutie.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/33

Žaloba podaná 8. januára 2010 — Komisia/Earthscan

(Vec T-5/10)

2010/C 80/55

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A.-M. Rouchaud-Joët, S. Petrova, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Hermant a G. van de Walle de Ghelcke, advokáti)

Žalovaná: Earthscan Ltd (Kent, Spojené kráľovstvo)

Návrhy žalobkyne

—	zaviazať žalovanú, aby Komisii zaplatila sumu 44 903,22 eura zodpovedajúcu listine vo výške 45 835,44 eura, z ktorej už bolo zaplatených 6 486,09 eura a úroky do konca 30. septembra 2009 vo výške 5 556,87 eura,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie úrokov vo výške 3,84 eura za každý deň od 1. októbra 2009 až do zaplatenia celého dlhu,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania Komisie.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou založenou na arbitrážnej doložke sa žalobkyňa domáha, aby bola žalovaná zaviazaná na vrátenie časti zálohovej platby spolu s úrokom z omeškania v dôsledku nevykonania zmluvy č. 4.1030/Z/01-035/2001, ktorú žalobkyňa uzavrela s deviatimi dodávateľmi vrátane žalovanej, týkajúcej sa vytvorenia, uverejnenia a šírenia príručky o obnoviteľnej energii [projekt „Guide for Renewable Energy installations to promote biomass, photovoltaics and solar thermal in the EU“ (Príručka pre zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie na podporu využívania biomasy, fotovoltaiky a solárneho tepla v EÚ)] v rámci programu ALTENER (1).

Žalobkyňa uvádza jeden žalobný dôvod.

Vzhľadom na to, že žalovaná nevykonala činnosti stanovené v zmluve pre fázy 6 a 7 (návrh, sadzba, tlač a šírenie), žalobkyňa uvádza, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, keď nevrátila časť zálohovej platby, ktorá bola zaplatená navyše pri vykonávaní zmluvy. Tvrdí, že žalovaná preto musí byť zaviazaná na vrátenie preplatku spolu s úrokom z omeškania stanoveným v zmluve.

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 646/2000/ES z 28. februára 2000, ktorým sa prijíma viacročný program na podporu energie z obnoviteľných zdrojov v Spoločenstve (Altener) (1998 až 2002) Ú. v. ES L 79, s. 1.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/33

Žaloba podaná 7. januára 2010 — Diagnostiko kai therapeftiko kentro Athinon „Ygeia“/ÚHVT

(Vec T-7/10)

2010/C 80/56

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Diagnostiko kai therapeftiko kentro Athinon „Ygeia AE“ (Atény, Grécko) (v zastúpení: K. Alexiou a S. Foteas, avvocati)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	vyhovieť žalobe,

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu vo veci R 190/2009-2,

—	zapísať slovné označenie „ygeia“ ako ochrannú známku Spoločenstva, ktorá označuje spojitosť žalujúcej spoločnosti so službami, ktoré poskytuje,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovné označenie „ygeia“ pre služby triedy 44, lekárske služby — prihláška č. 7129001.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky na zápis.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: potvrdenie rozhodnutia prieskumového pracovníka a zamietnutie prihlášky na zápis.

Dôvody žaloby: cieľom žaloby je zrušenie rozhodnutia druhého odvolacieho senátu ÚHVT vo veci R 190/2009-2.

V prvom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie nesprávne považovalo označenie len za popisné, pričom dané označenie má rozlišovaciu spôsobilosť in abstracto.

V druhom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie nesprávne odmietlo priznať označeniu rozlišovaciu spôsobilosť získanú jeho používaním. Aj keby sa vychádzalo z toho, že slovné označenie má popisnú povahu in abstracto, existuje používanie, ktoré zakladá rozlišovaciu spôsobilosť a opodstatňuje zrušenie rozhodnutia o neprípustnosti prihlášky na zápis.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/34

Žaloba podaná 8. januára 2010 — Evropaïki Dynamiki/Komisia

(Vec T-9/10)

2010/C 80/57

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (Atény, Grécko) (v zastúpení: N. Korogiannakis a M. Dermitzakis, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev (OPOCE) o zamietnutí ponuky žalobcu predloženej v rámci verejného obstarávania VO 10224 na „Poskytovanie elektronického uverejňovania dokumentov“ (1) Časť 2, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom z 29. októbra 2009 a všetky ďalšie súvisiace rozhodnutia OPOCE vrátane rozhodnutia o uzavretí zmlúv s úspešnými uchádzačmi,

—	zrušiť rozhodnutie OPOCE o uzavretí zmlúv so Siveco/Intrasoft a s Engineering/Intrasofitn v rámci vyššie uvedeného verejného obstarávania Časť 3, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom z 29. októbra 2009, v prípade, že sa jedna spoločnosť priamo alebo nepriamo podieľa na oboch rámcových zmluvách,

—	zaviazať žalovanú, aby žalobcovi zaplatila náhradu škody na úrovni hodnoty dotknutého verejného obstarávania vo výške 260 760 EUR,

—	zaviazať žalovanú, aby žalobcovi nahradila trovy konania a iné výdavky vynaložené v súvislosti s touto žalobou, a to aj v prípade zamietnutia tejto žaloby.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V tejto veci žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia žalovanej o zamietnutí jeho ponuky predloženej v rámci verejného obstarávania na služby elektronického uverejňovania (VO 10224) (Časť 2) a o uzavretí zmluvy s úspešným uchádzačom (Časť 2 a 3). Žalobca ďalej požaduje náhradu údajnej škody utrpenej v súvislosti s týmto verejným obstarávaním.

Na podporu svojich návrhov uvádza dva žalobné dôvody.

Po prvé žalobca tvrdí, že žalovaná sa dopustila viacerých zjavne nesprávnych posúdení a že odmietla poskytnúť dostatočné odôvodnenie alebo vysvetlenie žalobcovi, čím porušila rozpočtové pravidlá (2) a vykonávacie predpisy k nim, ako aj smernicu 2004/18/ES (3) a článok 253 ES.

Po druhé žalobca tvrdí, že žalovaná sa dopustila viacerých zjavne nesprávnych posúdení a neuviedla odôvodnenie v súvislosti so žalobcovou ponukou, keďže negatívne hodnotenia uvedené hodnotiacou komisiou boli nejasné, nepodložené, nesprávne a nedôvodné.

(1) Ú. v. EÚ 2009/S 109-156511.

(2) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/35

Žaloba podaná 20. januára 2010 — Goutier/ÚHVT — Rauch (ARANTAX)

(Vec T-13/10)

2010/C 80/58

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Klaus Goutier (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: E. E. Happe, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Norbert Rauch (Herzogenaurach, Nemecko)

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 10. novembra 2009 (v odvolacom konaní R 1769/2008-4) v rozsahu, v ktorom zamietlo prihlášku zápisu ochrannej známky tým, že zrušilo napadnuté rozhodnutie týkajúce sa týchto služieb:

—	trieda 35 — daňové poradenstvo, príprava daňových priznaní, účtovníctvo, auditorské služby, odborné poradenstvo, podnikové poradenstvo,

—	trieda 36 — príprava daňových posudkov a odhadov, fúzie a akvizície, a to finančné poradenstvo pri kúpe alebo predaji podnikov, ako aj podielov na podnikoch,

—	trieda 42 — právne poradenstvo a zastupovanie, rešerše v právnych záležitostiach.

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „ARANTAX“ pre služby zaradené do tried 35, 36 a 42 (prihláška č. 4 823 084).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Norbert Rauch.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká obrazová ochranná známka „atarax“ č. 30 168 707 pre výrobky a služby zaradené do tried 9, 35, 37, 41 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: čiastočné zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia a čiastočné zamietnutie prihlášky zápisu ochrannej známky Spoločenstva.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (1), pretože medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/35

Žaloba podaná 18. januára 2010 — CheckMobile/ÚHVT (carcheck)

(Vec T-14/10)

2010/C 80/59

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: CheckMobile GmbH — The Process Solution Company (Hamburg, Nemecko) (v zastúpení: K. Lodigkeit, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 18. novembra 2009 (vec R 595/2009-4) v rozsahu, v akom zamieta prihlášku k zápisu ochrannej známky „carcheck“ podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „carcheck“ pre výrobky a služby zaradené do tried 9, 16, 35, 36, 38, 41, 42 a 45 (prihláška č. 7 368 681).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: čiastočné zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: čiastočné zrušenie rozhodnutia prieskumového pracovníka.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 (1), pretože odvolací senát vyložil príliš široko absolútny dôvod zamietnutia zápisu označenia tvoriaceho ochrannú známku, ktoré má výlučne popisný charakter.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/36

Žaloba podaná 19. januára 2010 — Steinberg/Komisia

(Vec T-17/10)

2010/C 80/60

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Gerald Steinberg (Jeruzalem, Izrael) (v zastúpení: T. Asserson, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	sprístupniť do 15 dní všetky dokumenty konkretizované v žiadosti,

—	priznať mu náhradu trov konania,

—	prijať akékoľvek ďalšie opatrenie, ktoré Všeobecný súd bude považovať za primerané.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie z 15. mája 2009 doručeného žalobcovi 22. novembra 2009, ktorým sa v časti zamietla jeho žiadosť na základe nariadenia č. 1049/2001 (1) o prístup k dokumentom o financovaní izraelských a palestínskych mimovládnych organizácií za posledné tri roky v rámci programov „Partnerstvo pre mier“ (PfP) a „Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva“ (EIDHR).

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tieto žalobné dôvody.

Po prvé žalobca tvrdí, že žalovaná tým, že mu neposkytla prístup k požadovaným dokumentom, porušila článok 2 nariadenia č. 1049/2001.

Po druhé žalobca tvrdí, že žalovaná tým, že mu odmietla plný prístup k požadovaným dokumentom, porušila článok 4 nariadenia č. 1049/2001 z dôvodu, že jeho žiadosť nespadá pod žiadnu z výnimiek uvedených v tomto článku. Ďalej žalobca tvrdí, že ak by sa na jeho žiadosť aj uplatňovala predmetná výnimka, hoci tomu tak nie je, právo na prístup organizácií občianskej spoločnosti k požadovaným dokumentom by sa malo považovať za „prevažujúci verejný záujem na ich zverejnení“.

Po tretie žalobca uvádza, že žalovaná tým, že potrebovala skoro šesť mesiacov na to, aby odpovedala na jeho opakovanú žiadosť napriek tomu, že nariadenie č. 1049/2001 ukladá povinnosť odpovedať do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti, porušila článok 7 nariadenia č. 1049/2001.

Po štvrté žalobca tvrdí, že žalovaná tým, že jeho žiadosť nevybavila „bezodkladne“, porušila článok 8 nariadenia č. 1049/2001.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/37

Žaloba podaná 27. januára 2010 — Arkema France/Komisia

(Vec T-23/10)

2010/C 80/61

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Arkema France (Colombes, Francúzsko) (v zastúpení: J. Joshua, barrister, E. Aliende Rodríguez, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť článok 1 ods. 1 a 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 8682 z 11. novembra 2009 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne a v každom prípade zrušiť článok 1 ods. 1 v rozsahu, v akom stanovuje, že žalobkyňa sa zúčastnila na porušení v odvetví cínových stabilizátorov v období od 16. marca 1994 do 31. marca 1996,

—	zrušiť pokuty uložené žalobkyni v článku 2,

—	ak Súdny dvor pokuty nezruší v celom rozsahu, podstatne ich znížiť podľa jeho uváženia,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V tejto žalobe sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie z 11. novembra 2009 vo veci COMP/38.589 — Tepelné stabilizátory, v ktorom sa konštatovalo, že žalobkyňa sa zúčastnila dvoch samostatných porušení článku 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ), pričom jedno sa týkalo cínových stabilizátorov a druhé ESBO, a v ktorom bola uložená pokuta za každý tento výrobok.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa predkladá tieto žalobné dôvody.

Po prvé uvádza, že pri správnom použití článku 25 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) rozsudok vo veci Akzo (2) nepozastavuje plynutie lehôt a oprávnenie Komisie na uloženie pokuty bolo časovo obmedzené pri oboch porušeniach podľa pravidla „dvojitého obmedzenia“. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že v období konania vo veci Akzo pred Súdnym dvorom bolo plynutie lehôt pozastavené a dospela k nesprávnemu záveru, že desaťročná lehota stanovená v článku 25 ods. 2 uvedeného nariadenia môže byť v tejto veci predĺžená.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreukázala legitímny záujem na deklaratórnom konštatovaní porušení, pri ktorých nemala žiadne oprávnenie na uloženie pokút. Žalobkyňa totiž tvrdí, že článok 7 nariadenia (ES) č. 1/2003 umožňuje Komisii, aby deklaratórne konštatovala, že došlo k porušeniu, pokiaľ neuloží pokutu, za predpokladu, že sa preukáže legitímny záujem Komisie.

Po tretie, a nezávisle od predchádzajúcich dvoch žalobných dôvodov, sa žalobkyňa domáha, aby Súdny dvor zrušil deklaratórne konštatovanie stanovené v článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého sa zúčastnila porušenia v odvetví cínových stabilizátorov počas obdobia od 16. marca 1994 do 31. marca 1996 a tvrdí, že Komisia nepreukázala legitímny záujem na tomto konštatovaní.

Po štvrté, a pokiaľ Súdny dvor nezruší pokuty v celom rozsahu, žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreukázala trvanie porušenia po 23. februári 1999, a preto by mala byť pokuta uložená za druhé kartelové obdobie znížená, aby odrážala kratšie trvanie porušenia.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Rozsudok Všeobecného súdu 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T-125/03 a T-253/03, Zb. s. II-3523.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/37

Žaloba podaná 26. januára 2010 — Euro-Information/ÚHVT (EURO AUTOMATIC PAYMENT)

(Vec T-28/10)

2010/C 80/62

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Européenne de traitement de l’information (Euro-Information) (Štrasburg, Francúzsko) (v zastúpení: A. Grolée, avocat)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie, ktoré 11. novembra 2009 vo veci R 635/2009-2 vydal druhý odvolací senát v rozsahu, v akom zamietlo prihlášku ochrannej známky č. 7 077 654 pri výrobkoch a službách, ktoré sú predmetom tejto žaloby,

—	prijať prihlášku ochrannej známky Spoločenstva „EURO AUTOMATIC PAYMENT“ č. 7 077 654 na zápis pre všetky zamietnuté výrobky a služby v triedach 9 a 36,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania žalobcu, ktoré mu vznikli v konaní pred ÚHVT a v rámci tejto žaloby podľa článku 87 rokovacieho poriadku.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „EURO AUTOMATIC PAYMENT“ pre výrobky a služby v triedach 9, 35, 36, 37, 38, 42 a 45 (prihláška č. 7 077 654).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: čiastočné zamietnutie zápisu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009 v rozsahu, v akom prihlasovaná ochranná známka nie je opisná ale rozlišovacia pre všetky výrobky a služby, ktorých zápis bol zamietnutý.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/38

Žaloba podaná 28. januára 2010 — Holandsko/Komisia

(Vec T-29/10)

2010/C 80/63

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobca: Holandské kráľovstvo (v zastúpení: C. Wissels a Y. de Vries, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	čiastočne zrušiť rozhodnutie Komisie z 18. novembra 2009 vo veci č. C 10/2009 (ex N 138/2009) — Holandsko, pomoc pre ING Groep N. V.,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V napadnutom rozhodnutí Komisia konštatovala, že určité opatrenia, ktoré prijalo Holandsko v súvislosti s ING Groep N. V., sú štátnou pomocou v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a túto pomoc vyhlásila za určitých podmienok za zlučiteľnú so spoločným trhom. Podľa tohto rozhodnutia je zmena podmienok splácania 5 miliárd eur kapitálovej pomoci dodatočnou pomocou.

Žaloba smeruje proti článku 2 ods. 1 rozhodnutia, ktorý sa zakladá na konštatovaní Komisie, že zmena podmienok splácania 5 miliárd eur kapitálovej účasti je štátnou pomocou.

Žalobca po prvé uvádza, že rozhodnutie porušuje článok 107 ZFEÚ v rozsahu, v akom v ňom Komisia konštatuje, že úprava podmienok splácania účasti na základnom kapitále ING je dodatočnou štátnou pomocou v prospech ING vo výške 2 miliárd eur. Komisia nesprávne považovala úpravu podmienok splácania za štátnu pomoc, a to z týchto dôvodov:

—	pokiaľ by šlo o štátnu pomoc, spočívala by podľa uvedeného rozhodnutia v rozsiahlej účasti na základnom kapitále ING; zmena podmienok, za ktorých môže byť táto pomoc splatená, nemôže byť štátnou pomocou ponad túto účasť,

—	Komisia mala úpravu podmienok splácania vziať do úvahy pri svojom posúdení účasti na základnom kapitále a posúdiť ju osobitne,

—	Komisia síce mohla posúdiť úpravu podmienok splácania izolovane vo svetle predpisov o štátnej pomoci, ale sa pritom dopustila radu pochybení,

—	Komisia pri svojom posúdení nesprávne nezohľadnila, že úprava podmienok splácania mala za cieľ aj uvedenie týchto podmienok do súladu s obvyklými trhovými podmienkami splácania.

Po druhé rozhodnutie porušuje podľa žalobcu zásadu riadnej správy, pretože Komisia nevykonala zisťovanie relevantného skutkového stavu.

Po tretie žalobca uvádza, že došlo k porušeniu povinnosti uviesť odôvodnenie, pretože Komisia dostatočne neodôvodnila svoje konštatovanie, že úprava podmienok splácania je dodatočnou pomocou.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/39

Žaloba podaná 29. januára 2010 — Reagens/Komisia

(Vec T-30/10)

2010/C 80/64

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Reagens SpA (San Giorgio di Piano, Taliansko) (v zastúpení: B. O’Connor, L. Toffoletti, D. Gullo a E. De Giorgi, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 (vec COMP/38.589 — Tepelné stabilizátory) o cínových stabilizátoroch ako celok, alebo v rozsahu, v ktorom sa týka žalobcu,

—	konštatovať, že sa uplatňuje lehota stanovená článkom 25 nariadenia (ES) č. 1/2003, ktorá bráni uloženiu pokuty žalobcovi,

—	subsidiárne konštatovať, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď žalobcovi uložila pokutu vo výške 10 791 000 EUR, a prípadne upraviť túto pokutu tak, že bude uložená vo výške primeranej obmedzenej povahe možného porušenia článku 101 TFUE žalobcom po roku 1996,

—	preskúmať možnosť uplatnenia bodu 35 usmernení pre stanovenie pokút, čo sa týka Chemson a Baerlocher a vzhľadom na všetky návrhy predložené adresátmi rozhodnutia o cínových stabilizátoroch po doručení oznámenia o výhradách,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobca navrhuje čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 v rozsahu, v ktorom uznáva žalobcu zodpovedným za porušenie článkov 81 ES a 53 EHP (vec COMP/38.589 — Tepelné stabilizátory) a v ktorom mu ukladá pokutu.

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza tieto žalobné dôvody:

Po prvé žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností týkajúcich sa cínových stabilizátorov v rozsahu, v akom sa domnievala, že žalobca sa podieľal na porušení článku 81 ES (teraz článok 101 TFUE) v období po rokoch 1996/1997.

Po druhé žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení článku 25 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) na skutkové okolnosti týkajúce sa trhu s cínovými stabilizátormi, a najmä tým, že konštatovala, že lehoty stanovené týmto článkom boli dodržané. Absencia dôkazov o porušení v období po rokoch 1996/1997 podľa žalobcu znamená, že právomoc vyhlásiť rozhodnutie ukladajúce pokutu žalobcovi sa premlčuje na základe päť alebo desaťročnej premlčacej doby upravenej v tomto článku.

Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia porušila zásady riadnej správy vecí verejných a legitímnej dôvery žalobcu v tom, že bude viesť vyšetrovanie v rámci svojich možností čo najlepšie, s presnosťou a obozretnosťou, a že nebude ignorovať dôkazy o existencii súťaže. Žalobca navyše tvrdí, že Komisia pri svojom konaní porušila jeho práva na obhajobu tým, že primeraným spôsobom nepreskúmala dôkazy poskytnuté žalobcom v odpovedi na oznámenie o výhradách a na vypočutie účastníkov konania, a že žalobcovi neumožnila opakované nahliadnutie do nedôverného spisu týkajúceho sa vyšetrovania.

Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu ukladajúcu povinnosť zaobchádzať so všetkými podnikmi ako s rovnými pred zákonom tým, že nesprávne uplatnila usmernenia pre stanovenie pokút (2). Žalobca navyše tvrdí, že Komisia porušila zásadu proporcionality, pretože pokuta, ktorá mu bola uložená, je neprimeraná vo vzťahu k ostatným adresátom rozhodnutia o cínových stabilizátoroch, a najmä voči Baerlocher.

Po piate žalobca tvrdí, že Komisia konala takým spôsobom, ktorý viedol k narušeniu hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, pričom bol porušený článok 101 TFUE, a to tým, že uplatnila usmernenia pre stanovenie pokút nesprávne.

Nakoniec žalobca tvrdí, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že neviedla vyšetrovanie obozretne a včas, a navyše poškodila práva žalobcu na obhajobu, keď nepokračovala vo vyšetrovaní počas obdobia, keď boli Súdu prvého stupňa predložené žiadosti o dôvernosť dokumentov z dôvodu, že šlo o komunikáciu medzi advokátmi a klientmi vo veci Akzo (3).

(1) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1).

(2) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).

(3) Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia (T-125/03 a T-253/03, Zb. s. II-3523).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/40

Žaloba podaná 22. januára 2010 — Ella Valley Vineyards/ÚHVT — Hachette Filipacchi Presse (ELLA VALLEY VINEYARDS)

(Vec T-32/10)

2010/C 80/65

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ella Valley Vineyards (Adulam) Ltd (Jeruzalem, Izrael) (v zastúpení: C. de Haas, avocat)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Hachette Filipacchi Presse SA (Levallois-Perret, Francúzsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 11. novembra v rozsahu, v akom porušilo článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania spoločnosti ELLA VALLEY VINEYARDS v súlade s článkami 87 až 93 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „ELLA VALLEY VINEYARDS“ pre výrobky triedy 33 (prihláška č. 3 360 914).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Hachette Filipacchi Presse SA.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: francúzska slovná ochranná známka a slovná ochranná známka Spoločenstva „ELLE“ pre výrobky triedy 16 (ochranná známka Spoločenstva č. 3 475 365).

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia (ES) č. 207/2009 v rozsahu, v akom si dotknutá skupina verejnosti nevytvorí žiadnu súvislosť medzi dotknutými ochrannými známkami a používanie ochrannej známky „ELLA VALLEY VINEYARDS“ nebude mať neoprávnene prospech z dobrého mena skorších ochranných známok „ELLE“.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/40

Žaloba podaná 28. januára 2010 — ING Groep/Komisia

(Vec T-33/10)

2010/C 80/66

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: ING Groep NV (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: O. Brouwer, M. Knapen a J. Blockx, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom kvalifikuje zmenu operácie CT1 ako dodatočnú pomoc vo výške 2 mld. eur, ako aj z dôvodu chýbajúceho alebo nedostatočného odôvodnenia,

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia podmieňuje schválenie pomoci prijatím zákazov ponúkať najnižšie ceny uvedené v rozhodnutí a najmä v prílohe II, ako aj z dôvodu chýbajúceho alebo nedostatočného odôvodnenia,

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia podmieňuje schválenie pomoci reštrukturalizačnými podmienkami, ktoré idú nad rámec toho, čo je primerané a potrebné v zmysle oznámenia o reštrukturalizácii, ako aj z dôvodu chýbajúceho alebo nedostatočného odôvodnenia,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vzhľadom na nestabilitu finančných trhov v septembri — októbri 2008, Holandsko 11. novembra 2008 poskytlo 10 mld. eur kapitálu Core Tier-1 (ďalej len „operácia CT1“) spoločnosti ING (tiež uvádzaná ako „žalobkyňa“). Uvedené podporné opatrenie bolo 12. novembra 2008 predbežne schválené Európskou komisiou na šesťmesačné obdobie.

V januári 2009 Holandsko súhlasilo s prevzatím hospodárskeho rizika týkajúceho sa časti znehodnotených aktív žalobkyne. Toto opatrenie bolo 31. marca 2009 predbežne schválené Európskou komisiou, pričom sa Holandsko zaviazalo, že predloží reštrukturalizačný plán týkajúci sa žalobkyne. V októbri 2009 žalobkyňa a Holandsko prijali zmenu pôvodnej operácie CT1 s cieľom povoliť predbežné vyplatenie polovice poskytnutého kapitálu CT1. Konečná verzia reštrukturalizačného plánu žalobkyne bola Komisii predložená 22. októbra 2009. Komisia 18. novembra 2009 prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom schválila podporné opatrenie s výhradou reštrukturalizačných záväzkov uvedených v prílohe I a II rozhodnutia.

Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia z 18. novembra 2009 o štátnej pomoci č. C 10/2009 (ex N 138/2009), ktorú Holandsko poskytlo žalobkyni na podporu nelikvidných aktív v rámci reštrukturalizačného plánu v rozsahu, v akom i) kvalifikuje zmenu operácie CT1 ako dodatočnú pomoc vo výške 2 mld. eur, ii) podmieňuje schválenie pomoci prijatím zákazov ponúkať najnižšie ceny a iii) podmieňuje schválenie pomoci reštrukturalizačnými požiadavkami, ktoré idú nad rámec toho, čo je primerané a potrebné v zmysle oznámenia o reštrukturalizácii.

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je potrebné čiastočne zrušiť z týchto dôvodov:

Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod týkajúci sa zmeny operácie CT1, žalobkyňa tvrdí, že Komisia:

a)	porušila článok 107 ZFEU tým, že usúdila, že zmena operácie CT1 medzi žalobkyňou a Holandskom predstavuje štátnu pomoc, a že

b)	porušila zásadu starostlivosti a článok 296 ZFEU z dôvodu, že starostlivo a nestranne nepreskúmala všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu, že nevypočula dotknuté osoby a nedostatočne odôvodnila napadnuté rozhodnutie.

Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod týkajúci sa zákazu pre ING a ING Direct ponúkať najnižšie ceny, žalobkyňa tvrdí, že Komisia:

a)	porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, pretože starostlivo a nestranne nepreskúmala všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu a tým porušila povinnosť dostatočného odôvodnenia rozhodnutia,

b)	porušila zásadu proporcionality tým, že podmienila schválenie podporného opatrenia zákazom ponuky najnižších cien, ktoré nie sú vhodné, potrebné alebo primerané,

c)	porušila článok 107 ods. 3 písm. b) ZFUE a porušila zásady a usmernenia uvedené v oznámení o reštrukturalizácii.

Pokiaľ ide o jej tretí žalobný dôvod týkajúci sa neprimeranosti reštrukturalizačných požiadaviek, žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie obsahuje:

nesprávne posúdenie, pretože Komisia nesprávne vypočítala absolútnu a relatívnu výšku pomoci a porušila zásadu proporcionality a zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že požadovala neprimerané reštrukturalizačné opatrenia bez toho, aby starostlivo a nestranne preskúmala všetky súvisiace relevantné skutočnosti, a

b)	nesprávne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie v rozpore s oznámením o reštrukturalizácii, keď posudzovala požadovanú reštrukturalizáciu.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/42

Odvolanie podané 28. januára 2010: Carlo de Nicola proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 30. novembra 2009 vo veci F-55/08, de Nicola/EIB

(Vec T-37/10 P)

2010/C 80/67

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Carlo de Nicola (Strassen, Luxembursko) (v zastúpení: L. Isola, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska investičná banka

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania, zaplatenie úrokov z omeškania a náhradu peňažnej ujmy na uznaných pohľadávkach.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie je namierené proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 30. novembra 2009. Uvedeným rozsudkom bola zamietnutá žaloba smerujúca k zrušeniu rozhodnutia, ktorým žalovaná odmietla návrh odvolateľa, ktorým sa tento domáhal jednak opätovného preskúmania jeho hodnotenia za rok 2006 a jednak preskúmania rozhodnutia EIB týkajúceho sa povýšení za rok 2006, v rozsahu, v akom odvolateľ nebol povýšený; k zrušeniu správy o posúdení odvolateľa za rok 2006; ku konštatovaniu, že odvolateľ bol obeťou morálneho obťažovania; k zaviazaniu EIB na náhradu škody, ktorú odvolateľovi údajne spôsobila z dôvodu uvedeného obťažovania, a napokon k zrušeniu rozhodnutia o zamietnutí úhrady niektorých zdravotných výdavkov týkajúcich sa laserovej terapie.

Na podporu svojich návrhov odvolateľ uvádza nasledujúce odvolacie dôvody:

—	Súd pre verejnú službu nezákonne opomenul rozhodnúť a ak úplne nepozabudol na predmet žaloby (napríklad druhý a tretí dôvod žaloby o neplatnosť, odmietnutie odvolacieho výboru preskúmať hodnotenie zásluh, atď.), zámerne sa rozhodol preskúmať len niektoré výhrady,

—

Súd pre verejnú službu nerozhodol o návrhu odvolateľa preskúmať zákonnosť konania jeho nadriadených s ohľadom na hodnotiace kritériá prijaté žalovanou. Okrem toho tento súd nesprávne považoval obťažujúce konanie, ktoré odvolateľ kritizuje, a ktoré prisudzuje priamo a výhradne EIB za konanie zamestnancov,

—

odvolateľ tiež ako dôvody uvádza odmietnutie navrhovaných dôkazných prostriedkov, obrátenie dôkazného bremena a nedostatok odôvodnenia. V tejto súvislosti tvrdí, že Súd pre verejnú službu neodôvodnil množstvo rozhodujúcich tvrdení alebo poskytol len rozporné alebo nelogické odôvodnenie, z čoho v podstate vyplýva jeho nedostatok. Odvolateľ poukazuje najmä na neuplatnenie článku 41 zamestnaneckého poriadku, ako aj na zamietnutie návrhu na zrušenie správy o posúdení za rok 2006,

—	napokon odvolateľ tvrdí, že pokiaľ ide o pracovnú zmluvu na základe súkromného práva, neexistuje právny základ umožňujúci použiť analógiu a uplatniť na skutkové okolnosti procesné pravidlá a podmienky platné pre úradníkov Spoločenstva, ktorí sú viazaní zmluvou na základe verejného práva.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/43

Odvolanie podané 26. januára 2010: Luigi Marcuccio proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 10. novembra 2009 vo veci F-70/07, Marcuccio/Komisia

(Vec T-38/10 P)

2010/C 80/68

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, avvocato)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

—	v každom prípade: zrušiť v plnom rozsahu a bez akejkoľvek výnimky napadnuté uznesenie,

—	vyhlásiť, že žaloba na prvom stupni, na základe ktorej bolo vyhlásené napadnuté uznesenie, bola prípustná v plnom rozsahu a bez akejkoľvek výnimky,

—	predovšetkým: vyhovieť v plnom rozsahu a bez akejkoľvek výnimky návrhom uvedeným v žalobe na prvom stupni,

—	zaviazať odporkyňu na náhradu všetkých trov konania, poplatkov a odmien, ktoré odvolateľ vynaložil na prvom stupni, ako aj v rámci tohto konania o odvolaní,

—	subsidiárne: vrátiť túto vec Súdu pre verejnú službu v inom zložení, aby v tejto veci opätovne rozhodol.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie smeruje proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu (SVS) z 10. novembra 2009. Toto uznesenie zamietlo ako zjavne neprípustný prvý, druhý, tretí a šiesty návrh uvedený v žalobe, ktorej predmetom bolo zaviazať Komisiu na náhradu ujmy, ktorú odvolateľ údajne utrpel v dôsledku toho, že mu Komisia odmietla nahradiť nahraditeľné trovy údajne vynaložené vo veci T-176/04, Marcuccio/Komisia.

Na podporu svojich nárokov sa odvolateľ opiera o nesprávny výklad a uplatnenie pojmu žiadosť v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku, neodôvodnené a nelogické neuplatnenie súvisiacej judikatúry, absolútny nedostatok odôvodnenia, nedodržanie povinnosti nezohľadniť vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo predložené oneskorene, procesnú vadu, ktorú predstavuje pripustenie aktu nazvaného „návrh na zastavenie konania“, ako aj porušenie článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/43

Odvolanie podané 3. februára 2010: Luigi Marcuccio proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 25. novembra 2009 vo veci F-11/09, Marcuccio/Komisia

(Vec T-44/10 P)

2010/C 80/69

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, avocat)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

—	v každom prípade: zrušiť v plnom rozsahu a bez akejkoľvek výnimky napadnuté uznesenie,

—	vyhlásiť, že žaloba na prvom stupni, na základe ktorej bolo vyhlásené napadnuté uznesenie, bola prípustná v plnom rozsahu a bez akejkoľvek výnimky,

—	predovšetkým: vyhovieť v plnom rozsahu a bez akejkoľvek výnimky návrhom uvedeným v žalobe na prvom stupni,

—	zaviazať odporkyňu na náhradu všetkých trov konania, poplatkov a odmien, ktoré odvolateľ vynaložil na prvom stupni, ako aj v rámci tohto konania o odvolaní,

—	subsidiárne: vrátiť túto vec Súdu pre verejnú službu v inom zložení, aby v tejto veci opätovne rozhodol.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Toto odvolanie smeruje proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu (SVS) z 25. novembra 2009. Toto uznesenie zamietlo ako v časti zjavne neprípustnú a v časti zjavne bez právneho dôvodu žalobu, ktorej predmetom bolo zamietnutie Komisie preplatiť 100 % liečebných nákladov odvolateľa.

Na podporu svojich návrhov sa odvolateľ opiera o nesprávny výklad a uplatnenie pojmu odôvodnenie rozhodnutia pochádzajúceho od inštitúcie Európskej únie, pojmu možnosť doplniť odôvodnenie rozhodnutia, ako aj právnych zásad týkajúcich sa predkladania a hodnotenia dôkazov.

Odvolateľ sa tiež opiera o nesprávny výklad a uplatnenie pojmov napadnuteľný akt a výlučne potvrdzujúce rozhodnutie uvedených v predchádzajúcom rozhodnutí.

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/44

Žaloba podaná 10. februára 2010 — SP/Komisia

(Vec T-55/10)

2010/C 80/70

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: SP SpA (Brescia, Taliansko) (v zastúpení: G. Belotti, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 8. decembra 2009, ktorým bolo zmenené a doplnené skoršie rozhodnutie K(2009) 7492 v konečnom znení, prijaté Komisiou 30. septembra 2009,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím z 8. decembra 2009 Komisia zmenila a doplnila vlastné skoršie rozhodnutie K(2009) 7492 v konečnom znení z 30. septembra 2009, v ktorom obvinila niekoľko podnikov, medzi ktoré patril aj žalobca, z účasti na údajnom karteli. Komisia v napadnutom rozhodnutí po tom, ako uznala, že rozhodnutie z 30 septembra 2009„odkazovalo na tabuľky uvedené v prílohe, ktoré ilustrovali zmeny cien vystužovacích tyčí do betónu počas existencie kartelu“ a že „uvedená príloha nebola súčasťou rozhodnutia prijatého 30. septembra 2009“, rozhodla o zmene a doplnení tohto rozhodnutia tak, aby obsahovalo prílohu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.

Na podporu svojej žaloby žalobca predkladá tieto žalobné dôvody:

1.	Nezákonnosť následnej nápravy opatrenia, ktoré bolo poznačené vážnym pochybením: Komisia nemá právomoc naprávať rozhodnutie, ktoré je zjavne neplatné, keďže jeho znenie bolo v čase prijatia evidentne neúplné, čo predstavuje mimoriadne závažnú okolnosť, ktorá je ako taká nenapraviteľná.

Nesprávne určenie právneho základu: Komisia ako základ napadnutého opatrenia uviedla článok 65 ESUO a nariadenie č. 1/2003 (1), čo je zjavne nevhodný právny základ na sledovanie cieľa, ktorý si Komisia vytýčila (teda doplniť/zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie, z dôvodu neúplnosti textu) a z toho vyplýva, že druhé rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto žaloby, musí byť zrušené z dôvodu zjavnej neexistencie vhodného právneho základu.

Žalobca tiež uvádza, že došlo k porušeniu zásady riadnej správy vecí verejných.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

27.3.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 80/45

Žaloba podaná 10. februára 2010 — Acciaierie e Ferriere Leali Luigi e Leali/Komisia

(Vec T-56/10)

2010/C 80/71

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: Acciaierie e Ferriere Leali Luigi SpA (Brescia, Taliansko), Leali SpA (Odolo, Taliansko) (v zastúpení: G. Belotti, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcov

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 8. decembra 2009, ktorým bolo zmenené a doplnené skoršie rozhodnutie K(2009) 7492 v konečnom znení, prijaté Komisiou 30. septembra 2009,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú zhodné s tými, ktoré sú uvedené vo veci T-55/10, SP/Komisia.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.080.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 80

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 27. marca 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor
2010/C 080/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 63, 13.3.2010	1

2010/C 080/02	Zloženie sľubu novým členom Súdneho dvora	1

	V Oznamy
	SÚDNE KONANIA
	Súdny dvor
2010/C 080/03	Vec C-373/08: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf — Nemecko) — Hoesch Metals and Alloys GmbH/Hauptzollamt Aachen [Colný kódex Spoločenstva — Článok 24 — Nepreferenčný pôvod tovarov — Spracovanie alebo prepracovanie zakladajúce pôvod — Bloky z kremíka pochádzajúce z Číny — Oddeľovanie, drvenie a čistenie blokov, ako aj osievanie, triedenie kryštálov podľa veľkosti a ich balenie v Indii — Dumping — Platnosť nariadenia (ES) č. 398/2004]	2

2010/C 080/04	Vec C-405/08: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vestre Landsret — Dánsko) — Ingeniørforeningen i Danmark, konajúca v mene Bertram Holst/Dansk Arbejdsgiverforening, konajúca v mene Babcock & Wilcox Vølund ApS (Sociálna politika — Informovanie a porady so zamestnancami — Smernica 2002/14/ES — Prebratie smernice zákonom, ako aj kolektívnou zmluvou — Účinky kolektívnej zmluvy na zamestnanca, ktorý nie je členom odborovej organizácie, ktorá je zmluvnou stranou kolektívnej zmluvy — Článok 7 — Ochrana zástupcov zamestnancov — Požiadavka posilnenej ochrany pred prepustením — Neexistencia)	2

2010/C 080/05	Vec C-523/08: Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 11. februára 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2005/71/ES — Osobitný postup prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu — Neprebratie v stanovenej lehote)	3

2010/C 080/06	Vec C-541/08: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof — Rakúsko) — Fokus Invest AG/Finanzierungsberatung-Immobilientreuhand und Anlageberatung GmbH (FIAG) (Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb — Článok 25 prílohy I dohody — Článok 63 ZFEÚ a článok 64 ods. 1 ZFEÚ — Voľný pohyb kapitálu — Spoločnosť založená podľa práva členského štátu, ktorej obchodné podiely vlastní spoločnosť založená podľa švajčiarskeho práva — Nadobudnutie nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v danom členskom štáte touto spoločnosťou)	4

2010/C 080/07	Vec C-14/09: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin — Nemecko) — Hava Genc/Spolková krajina Berlín (Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom — Rozhodnutie asociačnej rady č. 1/80 — Článok 6 ods. 1 — Pojem pracovník — Výkon pracovnej činnosti malého rozsahu — Podmienky straty nadobudnutých práv)	4

2010/C 080/08	Vec C-18/09: Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 4. februára 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo [Nesplnenie povinnosti členským štátom — Slobodné poskytovanie služieb — Nariadenie (EHS) č. 4055/86 — Článok 1 — Námorná doprava — Prístavy všeobecného významu — Prístavné poplatky — Oslobodenia a zľavy]	5

2010/C 080/09	Vec C-88/09: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 11. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État — Francúzsko) — Graphic Procédé/Ministère du Budget, des Comptes publics et de la Fonction publique (Dane — Šiesta smernica o DPH — Reprografická činnosť — Pojmy dodávka tovaru a poskytnutie služieb — Rozlišovacie kritériá)	5

2010/C 080/10	Vec C-185/09: Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 4. februára 2010 — Európska komisia/Švédske kráľovstvo (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2006/24/ES — Uchovávanie údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných služieb — Neprebratie v stanovenej lehote)	6

2010/C 080/11	Vec C-186/09: Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 4. februára 2010 — Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2004/113/ES — Rovnosť medzi mužmi a ženami — Prístup k tovarom a službám a k ich poskytovaniu — Neprebratie v lehote stanovenej v súvislosti s Gibraltárom)	6

2010/C 080/12	Vec C-259/09: Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 4. februára 2010 — Európska komisia/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (Nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu — Neprebratie smernice alebo neoznámenie vnútroštátnych opatrení na prebratie smernice)	7

2010/C 080/13	Vec C-498/09 P: Odvolanie podané 3. decembra 2009: Thomson Sales Europe proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvej komory) z 29. septembra 2009 v spojených veciach T-225/07 a T-364/07, Thomson Sales Europe/Komisia	7

2010/C 080/14	Vec C-519/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeitsgericht Wuppertal (Nemecko) 14. decembra 2009 — Dieter May/AOK Rheinland/Hamburg — Die Gesundheitskasse	8

2010/C 080/15	Vec C-543/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) 22. decembra 2009 — Deutsche Telekom AG/Spolková republika Nemecko	8

2010/C 080/16	Vec C-546/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Varhoven administrativen Sad (Bulharsko) 23. decembra 2009 — Aurubis Balgaria AD/Nachalnik na Mitnitsa — Sofia	9

2010/C 080/17	Vec C-548/09 P: Odvolanie podané 23. decembra 2009: Bank Melli Iran proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) zo 14. októbra 2009 vo veci T-390/08, Bank Melli Iran/Rada	10

2010/C 080/18	Vec C-549/09: Žaloba podaná 23. decembra 2009 — Európska komisia/Francúzska republika	11

2010/C 080/19	Vec C-552/09 P: Odvolanie podané 24. decembra 2009: Ferrero SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) zo 14. októbra 2009 vo veci T-140/08, Ferrero SpA/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), Tirol Milch reg.Gen.mbH Innsbruck	11

2010/C 080/20	Vec C-554/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Stuttgart (Nemecko) 31. decembra 2009 — Andreas Michael Seeger/Generalstaatsanwaltschaft Stuttgart	12

2010/C 080/21	Vec C-6/10: Žaloba podaná 8. januára 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo	12

2010/C 080/22	Vec C-8/10: Žaloba podaná 8. januára 2010 — Európska komisia/Luxemburské veľkovojvodstvo	13

2010/C 080/23	Vec C-11/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden 8. januára 2010 — Staatssecretaris van Financiën/Marishipping and Transport BV	13

2010/C 080/24	Vec C-12/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf (Nemecko) 8. januára 2010 — LECSON Elektromobile GmbH/Hauptzollamt Dortmund	14

2010/C 080/25	Vec C-13/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg te Brussel (Belgicko) 11. januára 2010 — Knubben Dak-en Leidekkersbedrijf BV/Belgické kráľovstvo	14

2010/C 080/26	Vec C-18/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin (Nemecko) 12. januára 2010 — Agrargenossenschaft Münchehofe e.G./BVVG Bodenverwertungs- und -verwaltungs GmbH	14

2010/C 080/27	Vec C-19/10: Žaloba podaná 12. januára 2010 — Európska komisia/Talianska republika	15

2010/C 080/28	Vec C-22/10 P: Odvolanie podané 14. januára 2010: REWE-Zentral AG proti rozsudku Súdu prvého stupňa (šiesta komora) z 11. novembra 2009 vo veci T-150/08, REWE-Zentral AG/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), vedľajší účastník konania: Aldi Einkauf GmbH & Co. OGH	15

2010/C 080/29	Vec C-28/10 P: Odvolanie podané 21. decembra 2009: Mehmet Salih Bayramoglu proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 24. septembra 2009 vo veci T-110/09, Mehmet Salih Bayramoglu/Európsky parlament, Rada Európskej únie	16

2010/C 080/30	Vec C-29/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel (Luxemburg) 18. januára 2010 — Heiko Koelzsch/Luxemburské veľkovojvodstvo	16

2010/C 080/31	Vec C-35/10: Žaloba podaná 21. januára 2010 — Európska komisia/Francúzska republika	17

2010/C 080/32	Vec C-36/10: Žaloba podaná 22. januára 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo	17

2010/C 080/33	Vec C-38/10: Žaloba podaná 22. januára 2010 — Európska komisia/Portugalská republika	18

2010/C 080/34	Vec C-41/10: Žaloba podaná 25. januára 2010 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo	19

2010/C 080/35	Vec C-46/10: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Højesteret (Dánsko) 28. januára 2010 — Viking Gas A/S/BP Gas A/S	20

2010/C 080/36	Vec C-47/10 P: Odvolanie podané 28. januára 2010 (elektronickou poštou z 27. januára 2010): Rakúska republika proti rozsudku Súdu prvého stupňa (šiesta komora) z 18. novembra 2009 vo veci T-375/04, Scheucher-Fleisch GmbH a i./Komisia Európskych spoločenstiev	21

2010/C 080/37	Vec C-49/10: Žaloba podaná 29. januára 2010 — Európska komisia/Slovinská republika	22

2010/C 080/38	Vec C-73/10 P: Odvolanie podané 9. februára 2010: Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert & Co. KG proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsma komora) z 30. novembra 2009 vo veci T-2/09, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert & Co. KG/Európska komisia	22

	Všeobecný súd
2010/C 080/39	Vec T-340/07: Rozsudok Všeobecného súdu 9. februára 2010 — Evropaïki Dynamiki/Komisia (Arbitrážna doložka — Program eContent — Zmluva o projekte na zabezpečenie maximálnej efektívnosti programu a čo najväčšej účasti sledovaných skupín — Nevykonanie zmluvy — Výpoveď zmluvy)	23

2010/C 080/40	Vec T-344/07: Rozsudok Všeobecného súdu z 10. februára 2010 — O2 (Germany)/ÚHVT (Homezone) [Ochranná známka Spoločenstva — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Homezone — Absolútne dôvody zamietnutia — Rozlišovacia spôsobilosť — Opisný charakter — Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009]]	23

2010/C 080/41	Vec T-472/07: Rozsudok Všeobecného súdu z 3. februára 2010 — Enercon/ÚHVT — Hasbro (ENERCON) [Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva ENERCON — Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva TRANSFORMERS ENERGON — Relatívny dôvod zamietnutia — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009]]	24

2010/C 080/42	Vec T-289/08: Rozsudok Všeobecného súdu z 11. februára 2010 — Deutsche BKK/ÚHVT (Deutsche BKK) [Ochranná známka Spoločenstva — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Deutsche BKK — Absolútny dôvod zamietnutia — Opisný charakter a neexistencia opisného charakteru — Neexistencia rozlišovacej spôsobilosti požadovanej na používanie — Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 3 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009] — Článok 73 a článok 74 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 40/94 [teraz článok 75 a článok 76 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 207/2009]]	24

2010/C 080/43	Vec T-113/09: Rozsudok Všeobecného súdu z 9. februára 2010 — PromoCell bioscience alive/ÚHVT (SupplementPack) [Ochranná známka Spoločenstva — Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva SupplementPack — Absolútny dôvod zamietnutia — Opisný charakter — Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009]]	25

2010/C 080/44	Vec T-385/05 TO R: Uznesenie predsedu Všeobecného súdu zo 4. februára 2010 — Portugalsko/Transnáutica a Komisia (Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Colná únia — Návrh tretej osoby na zmenu rozsudku — Rozsudok Súdu prvého stupňa — Návrh na odklad výkonu — Nedodržanie formálnych náležitostí — Neprípustnosť)	25

2010/C 080/45	Vec T-514/09 R: Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 5. februára 2010 — De Post/Komisia (Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Verejné zmluvy — Verejné obstarávanie Spoločenstva — Návrh na odklad výkonu a návrh na nariadenie predbežných opatrení — Neexistencia naliehavosti)	25

2010/C 080/46	Vec T-508/09: Žaloba podaná 22. decembra 2009 — Cañas/Komisia	26

2010/C 080/47	Vec T-509/09: Žaloba podaná 18. decembra 2009 — Portugalsko/Komisia	26

2010/C 080/48	Vec T-511/09: Žaloba podaná 21. decembra 2009 — Niki Luftfahrt/Komisia	27

2010/C 080/49	Vec T-512/09: Žaloba podaná 21. decembra 2009 — Rusal Armenal/Rada	28

2010/C 080/50	Vec T-518/09: Žaloba podaná 23. decembra 2009 — Ecoceane/EMSA	29

2010/C 080/51	Vec T-520/09: Žaloba podaná 24. decembra 2009 — TF1 a i./Komisia	30

2010/C 080/52	Vec T-525/09: Žaloba podaná 28. decembra 2009 — MIP Metro/ÚHVT — Metronia (METRONIA)	31

2010/C 080/53	Vec T-526/09: Žaloba podaná 28. decembra 2009 — PAKI Logistics/ÚHVT (PAKI)	31

2010/C 080/54	Vec T-529/09: Žaloba podaná 31. decembra 2009 — In‘t Veld/Rada	32

2010/C 080/55	Vec T-5/10: Žaloba podaná 8. januára 2010 — Komisia/Earthscan	33

2010/C 080/56	Vec T-7/10: Žaloba podaná 7. januára 2010 — Diagnostiko kai therapeftiko kentro Athinon Ygeia/ÚHVT	33

2010/C 080/57	Vec T-9/10: Žaloba podaná 8. januára 2010 — Evropaïki Dynamiki/Komisia	34

2010/C 080/58	Vec T-13/10: Žaloba podaná 20. januára 2010 — Goutier/ÚHVT — Rauch (ARANTAX)	35

2010/C 080/59	Vec T-14/10: Žaloba podaná 18. januára 2010 — CheckMobile/ÚHVT (carcheck)	35

2010/C 080/60	Vec T-17/10: Žaloba podaná 19. januára 2010 — Steinberg/Komisia	36

2010/C 080/61	Vec T-23/10: Žaloba podaná 27. januára 2010 — Arkema France/Komisia	37

2010/C 080/62	Vec T-28/10: Žaloba podaná 26. januára 2010 — Euro-Information/ÚHVT (EURO AUTOMATIC PAYMENT)	37

2010/C 080/63	Vec T-29/10: Žaloba podaná 28. januára 2010 — Holandsko/Komisia	38

2010/C 080/64	Vec T-30/10: Žaloba podaná 29. januára 2010 — Reagens/Komisia	39

2010/C 080/65	Vec T-32/10: Žaloba podaná 22. januára 2010 — Ella Valley Vineyards/ÚHVT — Hachette Filipacchi Presse (ELLA VALLEY VINEYARDS)	40

2010/C 080/66	Vec T-33/10: Žaloba podaná 28. januára 2010 — ING Groep/Komisia	40

2010/C 080/67	Vec T-37/10 P: Odvolanie podané 28. januára 2010: Carlo de Nicola proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 30. novembra 2009 vo veci F-55/08, de Nicola/EIB	42

2010/C 080/68	Vec T-38/10 P: Odvolanie podané 26. januára 2010: Luigi Marcuccio proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 10. novembra 2009 vo veci F-70/07, Marcuccio/Komisia	43

2010/C 080/69	Vec T-44/10 P: Odvolanie podané 3. februára 2010: Luigi Marcuccio proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 25. novembra 2009 vo veci F-11/09, Marcuccio/Komisia	43

2010/C 080/70	Vec T-55/10: Žaloba podaná 10. februára 2010 — SP/Komisia	44

2010/C 080/71	Vec T-56/10: Žaloba podaná 10. februára 2010 — Acciaierie e Ferriere Leali Luigi e Leali/Komisia	45