18.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 69/1

(1)

Európska únia si stanovila za cieľ zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999, a najmä bodom 33 týchto záverov, by sa mala zásada vzájomného uznávania stať základom justičnej spolupráce v občianskych aj trestných veciach v rámci Európskej únie.

(2)

Rada prijala 29. novembra 2000 v súlade so závermi z Tampere program opatrení určených na uplatňovanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach (3). V úvode programu opatrení sa uvádza, že vzájomné uznávanie je „určené na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, ale aj na zlepšenie ochrany individuálnych práv“.

(3)

Uplatňovanie zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v trestných veciach vychádza z predpokladu, že členské štáty majú vzájomnú dôveru v systémy trestného súdnictva ostatných členských štátov. Rozsah uplatňovania vzájomného uznávania do veľkej miery závisí od viacerých parametrov, ku ktorým patria mechanizmy ochrany práv podozrivých a spoločné minimálne štandardy potrebné na umožnenie uplatňovania zásady vzájomného uznávania.

(4)

Vzájomné uznávanie môže účinne fungovať iba v atmosfére istoty, keď nielen justičné orgány, ale aj všetci účastníci trestného konania považujú rozhodnutia justičných orgánov iných členských štátov za rovnocenné s vlastnými rozhodnutiami, čo zahŕňa nielen dôveru v primeranosť predpisov svojich partnerov, ale aj dôveru v správne uplatňovanie týchto predpisov.

(5)

Aj keď všetky členské štáty sú stranami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), skúsenosť dokazuje, že táto skutočnosť sama o sebe vždy nezabezpečuje dostatočný stupeň dôvery v systémy trestného súdnictva iných členských štátov.

(6)

V článku 82 ods. 2 zmluvy sa upravuje ustanovenie minimálnych pravidiel uplatniteľných v členských štátoch s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie rozsudkov a iných justičných rozhodnutí a policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer. Písmeno b) článku 82 ods. 2 odkazuje na práva jednotlivcov v trestnom konaní ako na jednu z oblastí, kde sa môžu minimálne pravidlá ustanoviť.

(7)

Spoločné minimálne pravidlá by mali viesť k zvýšenej dôvere v systémy trestného súdnictva všetkých členských štátov, čo by malo viesť k účinnejšej justičnej spolupráci v atmosfére vzájomnej dôvery. Tieto spoločné minimálne pravidlá by sa mali uplatňovať v oblastiach tlmočenia a prekladu v trestnom konaní.

(8)

Práva na tlmočenie a preklad pre tých, ktorí nerozumejú jazyku konania, sú zakotvené v článku 6 EDĽP, ako sa vypracoval na základe judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Ustanovenia tejto smernice umožňujú uplatňovanie týchto práv v praxi. Na tento účel je cieľom tejto smernice zabezpečiť práva obvinenej alebo podozrivej osoby na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, aby sa zaručilo jej právo na spravodlivé konanie.

(9)

Práva ustanovené v tejto smernici by sa mali vzťahovať aj na konania týkajúce sa výkonu európskeho zatykača v rámci obmedzení ustanovených v tejto smernici. Vykonávajúce členské štáty by mali poskytnúť tlmočenie a preklad v prospech vyžiadanej osoby, ktorá nerozumie jazyku konania alebo týmto jazykom nehovorí, a znášať náklady naň.

(10)

Ustanovenia tejto smernice by mali zabezpečiť prostredníctvom poskytnutia bezplatnej a presnej jazykovej pomoci ochranu práva podozrivej alebo obvinenej osoby, ktorá nerozumie jazyku konania alebo týmto jazykom nehovorí, porozumieť podozreniam alebo obvineniam vzneseným proti nej, ako aj konaniu, aby si mohla uplatniť svoje práva na obhajobu. Podozrivá alebo obvinená osoba by mala byť okrem iného schopná vysvetliť svojmu právnemu zástupcovi svoju verziu udalostí, poukázať na akékoľvek tvrdenie, s ktorým nesúhlasí, a upovedomiť svojho právneho zástupcu o akýchkoľvek skutočnostiach, ktoré možno použiť na obhajobu. V tejto súvislosti sa pripomína, že ustanovenia tejto smernice stanovujú minimálne normy. Členské štáty môžu práva ustanovené v tejto smernici rozšíriť tak, aby poskytli vyššiu úroveň ochrany aj v situáciách, ktorými sa táto smernica výslovne nezaoberá. Úroveň ochrany by nemala byť nikdy nižšia, ako sú normy ustanovené v EDĽP, ako ho v judikatúre vykladá Európsky súd pre ľudské práva.

(11)

Členské štáty by nemali byť povinné zabezpečiť tlmočenie komunikácie medzi podozrivou alebo obvinenou osobou a jej právnym zástupcom v prípadoch, keď môžu navzájom účinne komunikovať v rovnakom jazyku. Členské štáty by nemali byť povinné zabezpečiť ani tlmočenie takej komunikácie, keď právo na tlmočenie sa zjavne využíva na iné účely než na výkon práva na spravodlivé konanie v predmetnom konaní.

(12)

Zistenie, že nie je potrebné tlmočenie alebo preklad, by malo byť možné preskúmať v súlade s vnútroštátnym právom. Takéto preskúmanie sa môže uskutočniť napríklad prostredníctvom osobitného konania o sťažnosti alebo v súvislosti s bežným odvolacím konaním proti rozhodnutiu vo veci samej.

(13)

Primeraná pomoc by sa mala poskytnúť aj podozrivým alebo obvineným osobám s poruchami sluchu alebo reči.

(14)

Povinnosť starostlivosti voči podozrivým alebo obvineným osobám, ktoré sú v potenciálne slabšom postavení z dôvodu zdravotného postihnutia, ktoré má vplyv na ich schopnosť efektívne komunikovať, je jedným zo základov náležitého výkonu spravodlivosti. Vyšetrovacie orgány, orgány presadzovanie práva a justičné orgány by preto mali zabezpečiť, aby tieto osoby mohli účinne vykonávať práva ustanovené v tejto smernici, napríklad tým, že venujú pozornosť akejkoľvek potenciálnej ohrozenosti, ktorá má vplyv na ich schopnosť sledovať konanie a zrozumiteľne komunikovať, a prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie týchto práv.

(15)

Na zaručenie spravodlivého konania je potrebné, aby sa základné dokumenty alebo aspoň ich dôležité časti pre podozrivú alebo obvinenú osobu preložili. Rozhodnutie o tom, ktoré dokumenty by sa mali preložiť, prináleží v súlade s vnútroštátnym právom orgánom členských štátov. Niektoré dokumenty by sa mali vždy považovať za základné dokumenty, ktoré by sa mali preložiť, napríklad rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, obvinenie alebo obžaloba a akýkoľvek rozsudok.

(16)

Vzdanie sa práva na písomný preklad dokumentov by malo byť jednoznačné, s minimálnymi zárukami a nemalo by odporovať žiadnemu dôležitému verejnému záujmu.

(17)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady priznané v Charte základných práv Európskej únie. Táto smernica sa usiluje najmä o podporu práva na slobodu, práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu.

(18)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa ustanovenia tejto smernice v prípadoch, keď zodpovedajú právam zaručeným EDĽP, vykonávali v súlade s právami EDĽP vypracovanými na základe príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

(19)

Keďže cieľ tejto smernice, a to dosiahnutie spoločných minimálnych pravidiel nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť len na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

18.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 69/5

(1)

Európska únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

V článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že justičná spolupráca v trestných veciach je v Únii založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí.

(3)

Podľa Štokholmského programu, ktorý Európska rada prijala na zasadnutí 10. a 11. decembra 2009, by sa vzájomné uznávanie mohlo rozšíriť na všetky typy rozsudkov a rozhodnutí justičnej povahy, ktoré môžu mať v závislosti od právneho systému trestný alebo správny charakter. V programe sa tiež zdôrazňuje, že obetiam trestných činov sa môžu poskytnúť osobitné ochranné opatrenia, ktoré by mali byť účinné v rámci Únie.

(4)

V uznesení Európskeho parlamentu z 2. februára 2006 o aktuálnej situácii v oblasti boja proti násiliu páchanom na ženách a budúcich krokoch sa členským štátom odporúča formulovať politiku nulovej tolerancie vo vzťahu k všetkým formám násilia voči ženám a členské štáty sa vyzývajú, aby prijali vhodné opatrenia na zabezpečenie lepšej ochrany a podpory skutočných a potenciálnych obetí.

(5)

V spoločnom priestore spravodlivosti bez vnútorných hraníc je potrebné zabezpečiť, aby sa ochrana poskytnutá určitej osobe v jednom členskom štáte zachovala a pokračovala v ktoromkoľvek inom členskom štáte, do ktorého daná osoba odchádza alebo odišla. Tiež by sa malo zabezpečiť, aby oprávnené uplatňovanie práva občanov Únie na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov v súlade s článkom 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článkom 21 ZFEÚ neviedlo k strate ich bezpečnosti.

(6)

Na dosiahnutie týchto cieľov by sa v tejto smernici mali ustanoviť normy, podľa ktorých sa ochrana vyplývajúca z ochranných opatrení prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu („štátu pôvodu“) môže rozšíriť na iný členský štát, do ktorého chránená osoba odchádza („vykonávajúci štát“), bez ohľadu na druh alebo trvanie povinností alebo zákazov, ktoré dotknuté ochranné opatrenie obsahuje.

(7)

Na účely zabránenia spáchaniu nového trestného činu voči obeti vo vykonávajúcom štáte by sa uvedenému štátu mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v štáte pôvodu, a zároveň zabrániť tomu, aby obeť musela vo vykonávajúcom štáte znovu začať konanie alebo predložiť dôkazy, akoby sa v štáte pôvodu neprijalo rozhodnutie.

(8)

Táto smernica by sa mala uplatňovať a presadzovať takým spôsobom, aby mala chránená osoba vo vykonávajúcom štáte bez diskriminácie rovnakú alebo rovnocennú ochranu, ako keby bolo ochranné opatrenie prijaté od začiatku vo vykonávajúcom štáte.

(9)

Vzhľadom na to, že táto smernica sa zaoberá prípadmi, keď chránená osoba odíde do iného členského štátu, z vykonávania jej ustanovení nevyplýva prevod právomocí týkajúcich sa hlavného, podmienečného, alternatívneho alebo vedľajšieho trestu, podmienečného odsúdenia alebo týkajúcich sa bezpečnostných opatrení uložených osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, na vykonávajúci štát, ak má táto druhá osoba naďalej pobyt v štáte, ktorý prijal ochranné opatrenie.

(10)

Ak je to vhodné, malo by sa na vykonávanie opatrení prijatých na základe tejto smernice umožniť využívať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi elektronické prostriedky.

(11)

Keďže cieľ tejto smernice, a to chrániť ohrozené osoby, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov vzhľadom na cezhraničnú povahu daných prípadov, ale z dôvodov rozsahu a potenciálnych dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ods. 3 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 ZEÚ táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(12)

Táto smernica by mala prispieť k ochrane osôb, ktoré sa nachádzajú v ohrození, a byť tak doplnkom k nástrojom, ktoré už v súčasnosti v tejto oblasti platia, ako napríklad rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (2) a rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (3),

1)

„európsky ochranný príkaz“ je justičné rozhodnutie týkajúce sa ochranného opatrenia vydané členským štátom, ktorého cieľom je uľahčiť inému členskému štátu prijať v prípade potreby ochranné opatrenie podľa svojho vnútroštátneho práva na účely ochrany života, telesnej a duševnej integrity, slobody alebo sexuálnej integrity určitej osoby;

2)

„ochranné opatrenie“ je rozhodnutie prijaté príslušným orgánom členského štátu, ktorým sa osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, ukladá jedna alebo viacero povinnosti alebo jeden či viacero zákazov uvedených v článku 2 ods. 2, pokiaľ porušenie takýchto povinností alebo zákazov predstavuje trestný čin podľa práva dotknutého členského štátu alebo ho možno v tomto členskom štáte potrestať odňatím slobody;

3)

„chránená osoba“ je osoba, ktorej život, telesná a duševná integrita, sloboda alebo sexuálna integrita sú predmetom ochrany na základe ochranného opatrenia prijatého štátom pôvodu;

4)

„osoba, ktorá predstavuje nebezpečenstvo,“ je osoba, ktorej sa uložila jedna alebo viacero povinnosti alebo jeden či viacero zákazov uvedených v článku 2 ods. 2;

5)

„štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom sa pôvodne prijalo ochranné opatrenie, ktoré je základom pre vydanie európskeho ochranného príkazu;

6)

„vykonávajúci štát“ je členský štát, do ktorého sa európsky ochranný príkaz zaslal na účely jeho uznania;

7)

„štát dohľadu“ je členský štát, do ktorého sa zaslal rozsudok podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia 2009/829/SVV.

a)

povinnosť nevstupovať do určitých lokalít, miest alebo vymedzených oblastí, kde má pobyt chránená osoba alebo ktoré navštevuje;

b)

povinnosť zdržiavať sa v určenom čase, ak je stanovený, na určenom mieste;

c)

povinnosť zahŕňajúca obmedzenia týkajúce sa opustenia územia štátu pôvodu;

d)

povinnosť vyhýbať sa kontaktu s chránenou osobou alebo

e)

zákaz približovať sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.

a)

totožnosť a štátnu príslušnosť chránenej osoby, ako aj totožnosť a štátnu príslušnosť jej právneho zástupcu, ak je chránená osoba maloletá alebo nemá spôsobilosť na právne úkony;

b)

o prípadnom použití akýchkoľvek technických nástrojov, ktoré boli poskytnuté chránenej osobe, aby mohla bezprostredne vykonať ochranné opatrenia, ak je to vhodné;

c)

názov, adresu, telefónne a faxové číslo a e-mailovú adresu príslušného orgánu štátu pôvodu;

d)

identifikáciu ochranného opatrenia, na ktorého základe sa prijíma európsky ochranný príkaz;

e)

zhrnutie skutočností a okolností, ktoré viedli k uloženiu ochranného opatrenia v štáte pôvodu;

f)

povinnosti alebo zákazy uložené v ochrannom opatrení, na základe ktorého sa vydal európsky ochranný príkaz, osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, dĺžku ich trvania a výslovné uvedenie skutočnosti, že ich porušenie je trestným činom podľa práva štátu pôvodu alebo ho možno potrestať odňatím slobody;

g)

totožnosť a štátnu príslušnosť osoby, ktorá predstavuje nebezpečenstvo;

h)

iné okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť posúdenie ohrozenia chránenej osoby, ak je to vhodné;

i)

prípadne výslovné uvedenie skutočnosti, že rozsudok podľa článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV alebo rozhodnutie o opatreniach dohľadu podľa článku 4 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV sa už zaslalo do iného členského štátu, a označenie orgánu príslušného vykonať takýto rozsudok alebo rozhodnutie.

a)

po doručení európskeho ochranného príkazu v súlade s článkom 7 tento príkaz uzná a ak je to vhodné, prijme všetky opatrenia, ktoré by boli dostupné podľa vnútroštátneho práva jeho štátu v obdobnom prípade na zabezpečenie ochrany chránenej osoby, ibaže sa rozhodne dovolávať niektorého z dôvodov neuznania uvedených v článku 9;

b)

ak je to vhodné, oboznámi osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, o všetkých opatreniach prijatých vo vykonávajúcom štáte;

c)

prijme všetky naliehavé a prechodné opatrenia potrebné na zabezpečenie neprerušenej ochrany chránenej osoby;

d)

bezodkladne oznámi príslušnému orgánu štátu pôvodu a prípadne príslušnému orgánu štátu dohľadu, ak je štát pôvodu odlišný od štátu dohľadu, každé porušenie ochranného opatrenia, na ktorého základe sa vydal európsky ochranný príkaz a ktoré je v ňom uvedené. Oznámenie sa zasiela na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II.

a)

európsky ochranný príkaz je neúplný alebo nevyplnený v lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu;

b)

nie sú splnené podmienky ustanovené v článku 2 ods. 2;

c)

ochrana je odvodená od výkonu trestu alebo opatrenia, na ktoré sa vzťahuje amnestia podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu, a týka sa skutku, ktorý podľa tohto práva patrí do právomoci vykonávajúceho štátu;

d)

na osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, sa podľa práva vykonávajúceho štátu vzťahuje imunita, čo znemožňuje prijať ochranné opatrenia.

a)

predĺženia platnosti, preskúmania a späťvzatia ochranného opatrenia;

b)

zmeny ochranného opatrenia;

c)

vydania zatykača alebo iného vykonateľného justičného rozhodnutia s rovnakým účinkom;

d)

začatia nového trestného konania proti osobe, ktorá predstavuje nebezpečenstvo.

a)

v akej miere prijali členské štáty opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a

b)

uplatňovanie tejto smernice.

18.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 69/19

VM 1

Zbrane s hladkou hlavňou kalibru menšieho ako 20 mm, iné zbrane a automatické zbrane kalibru 12,7 mm (kalibru 0,50 palca) alebo menej, ich príslušenstvo a špeciálne konštruované súčasti:

M 1 sa nevzťahuje na zbrane s hladkou hlavňou, ktoré sa používajú na poľovné a športové účely. Tieto zbrane nesmú byť špeciálne konštruované na vojenské účely alebo pre plne automatickú streľbu.

VM 1 sa nevzťahuje na strelné zbrane špeciálne konštruované na cvičné strelivo a tie, ktoré nie sú schopné streľby ktorýmkoľvek strelivom uvedeným vo VM 3.

VM 1 sa nevzťahuje na zbrane, ktoré nevyužívajú strelivo so stredovým zápalom a ktoré nemajú plne automatickú streľbu.

VM 1.d sa nevzťahuje na optické zameriavače zbraní s elektronickým spracovaním obrazu so štvornásobným zväčšením alebo menším za predpokladu, že nie sú špeciálne navrhnuté alebo modifikované na vojenské použitie.

VM 2

Zbrane s hladkou hlavňou kalibru 20 mm alebo väčšou, iné zbrane alebo výzbroj kalibru väčšieho ako 12,7 mm (kaliber 0,50 palca), vrhače a príslušenstvo ako nasleduje a špeciálne konštruované súčasti:

VM 3

Munícia, zapaľovače a ich špeciálne konštruované súčasti:

VM 4

Bomby, torpéda, rakety, riadené strely, iné výbušné zariadenia a nálože, súvisiace zariadenia a príslušenstvo, ako aj ich špeciálne konštruované súčasti:

V súvislosti s navádzacími a navigačnými zariadeniami pozri VM 11.

V súvislosti s protiraketovými systémami lietadiel (AMPS) pozri VM 4.c.

VM 5

Riadenie a kontrola paľby a súvisiace výstražné a signalizačné zariadenia a systémy; testovacie a zoskupujúce zariadenia a prostriedky obrany, špeciálne konštruované na vojenské účely a ich špeciálne konštruované súčasti a príslušenstvo:

VM 6

Terénne pozemné vozidlá a ich súčasti: Dôležité upozornenie:

V súvislosti s navádzacími a navigačnými zariadeniami pozri VM 11.

Pozri tiež VM 13.a.

VM 6.a. zahŕňa:

Modifikácia terénneho vozidla pre vojenské účely uvedená vo VM 6.a zahŕňa konštrukčné, elektrické alebo mechanické zmeny obsahujúce jeden alebo viacero súčastí osobitne konštruovaných na vojenské účely. Takéto súčasti zahŕňajú:

VM 6 sa nevzťahuje na civilné automobily ani na nákladné vozidlá určené alebo modifikované pre prepravu peňazí a iných cenností, ktoré sú pancierované alebo vybavené balistickou ochranou.

VM 7

Chemické alebo biologické toxické látky, "látky na potláčanie nepokojov", rádioaktívne látky, súvisiace zariadenia, súčasti a materiály:

Pozri tiež položku 1A004 na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ.

VM 7.b a VM 7.d sa nevzťahujú na tieto látky:

Kultúry buniek a biologických systémov uvedené vo VM 7.h. a VM 7.i.2 sú výlučné a tieto podpoložky sa nevzťahujú na bunky alebo biologické systémy na civilné účely ako napríklad poľnohospodárske, farmaceutické, lekárske, veterinárne, environmentálne účely, odpadové hospodárstvo alebo potravinársky priemysel.

VM 8

"Energetické materiály" a súvisiace látky: Dôležité upozornenie:

Pozri tiež položku 1C011 na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ.

Pre nálože a zariadenia pozri VM 4 a položku 1A008 na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ.

Technické poznámky:

Nepoužíva sa od roku 2009.

VM 8 sa nevzťahuje na nasledujúce látky, pokiaľ nie sú zlúčené alebo zmiešané s "energetickým materiálom" uvedeným vo VM 8.a alebo s práškovými kovmi uvedenými vo VM 8.c:

VM 9

Vojenské plavidlá (hladinové alebo podvodné), špeciálne námorné zariadenia, príslušenstvo, súčasti a iné hladinové plavidlá:

V súvislosti s navádzacími a navigačnými zariadeniami pozri VM 11.

VM 10

"Lietadlá", "prostriedky ľahšie ako vzduch", bezpilotné vzdušné prostriedky, letecké motory a zariadenia "lietadiel", súvisiace zariadenia a súčasti, špeciálne navrhnuté a skonštruované alebo upravené na vojenské účely: Dôležité upozornenie:

V súvislosti s navádzacími a navigačnými zariadeniami pozri VM 11.

VM 10.b sa nevzťahuje na "lietadlá" alebo ich varianty špeciálne skonštruované na vojenské použitie, ktoré majú všetky tieto charakteristiky:

VM 10.d.sa nevzťahuje na:

VM 10.b a VM 10.d v súvislosti so špeciálne navrhnutým súčasťami a súvisiacimi zariadeniami pre nevojenské "lietadlá" alebo letecké motory modifikované na vojenské účely sa vzťahujú len na tie vojenské súčasti a na zariadenia súvisiace s vojenskými zariadeniami, ktoré sú vyžadované na modifikáciu na vojenské účely.

VM 11

Elektronické zariadenia neuvedené v iných položkách Spoločného zoznamu vojenského materiálu EÚ a špeciálne navrhnuté súčasti pre ne:

VM 12

Systémy zbraní s vysokou kinetickou energiou a súvisiace zariadenia a ich špeciálne navrhnuté súčasti:

V súvislosti so systémami zbraní, ktoré využívajú malokalibrovú muníciu alebo využívajú len chemický pohon a príslušnú muníciu, pozri VM 1 až VM 4.

VM 12, ak sú špeciálne navrhnuté na zbraňové systémy kinetickej energie, zahŕňajú:

VM 12 sa vzťahuje na systémy zbraní používajúce ktorejkoľvek z nasledujúcich spôsobov pohonu:

VM 13

Obrnené alebo ochranné zariadenia, konštrukcie a súčasti:

VM 13.b zahŕňa materiály špeciálne navrhnuté na výrobu výbušného reaktívneho pancierovania alebo na výstavbu vojenských krytov.

VM 13.c sa nevzťahuje na bežné oceľové prilby ani modifikované alebo navrhnuté tak, aby mohli niesť akýkoľvek typ doplnkového zariadenia alebo ním boli priamo vybavené.

VM 13.c a d sa nevzťahujú na prilby, nepriestrelnú ochranu tela alebo ochranné odevy, ktorými je užívateľ vybavený pre svoju vlastnú osobnú ochranu.

VM13 sa v prípade prilieb špeciálne navrhnutých pre personál, ktorý zneškodňuje bomby, vzťahuje len na tie prilby, ktoré sú špeciálne navrhnuté na vojenské účely.

Pozri tiež položku 1A005 v Zozname položiek dvojakého použitia EÚ.

V prípade "vláknitých alebo vláknových materiálov" používaných na výrobu pancierových častí na telo a prílb pozri položku 1C010 v Zozname položiek dvojakého použitia EÚ.

VM 14

‧Špecializované zariadenia pre vojenský výcvik‧ alebo na simuláciu vojenských scenárov, simulátory špeciálne navrhnuté pre výcvik s akoukoľvek strelnou zbraňou alebo zbraňou uvedenou vo VM 1 alebo VM 2 a ich špeciálne navrhnuté súčasti a príslušenstvo:

Technická poznámka

Výraz "špecializované zariadenia pre vojenský výcvik" zahŕňa vojenské druhy trenažérov na útoky, operačné letecké trenažéry, trenažéry radarového zameriavania, generátory radarových cieľov, zariadenia na delostrelecký výcvik, trenažéry boja proti ponorkám, letecké simulátory (vrátane odstredivých zariadení pre výcvik pilotov/kozmonautov), radarové trenažéry, trenažéry pre letecké prístroje, trenažéry pre navigáciu a odpaľovanie riadených striel, zariadenia na zachytenie cieľa, bezpilotné ‧lietadlo‧, cvičiteľov pre vyzbrojovanie, trenažéry pre bezpilotné "lietadlá", mobilné výcvikové jednotky a výcvikové zariadenia pre pozemné vojenské operácie.

VM 14 zahŕňa systémy tvorby obrazu a interaktívnych prostredí pre simulačné zariadenia špeciálne navrhnuté alebo modifikované na vojenské účely.

VM 14 sa nevzťahuje na zariadenia, ktoré sú špeciálne navrhnuté na výcvik používania loveckých alebo športových zbraní.

VM 15

Zobrazovacie alebo obranné zariadenia, špeciálne navrhnuté na vojenské účely, a ich špeciálne navrhnuté súčasti a príslušenstvo:

VM 15.f zahŕňa zariadenia, ktoré sú určené na narušovanie prevádzky alebo účinnosti vojenských zobrazovacích systémov alebo na minimalizovanie takýchto rušivých účinkov.

Vo VM 15 výraz špeciálne navrhnuté súčasti zahŕňa tieto položky, ak sa používajú ako špeciálne navrhnuté na vojenské účely:

VM 15 sa nevzťahuje na "elektrónky na zjasnenie obrazu prvej generácie" alebo zariadenia špeciálne navrhnuté na zabudovanie "elektróniek na zjasnenie obrazu prvej generácie".

V súvislosti s klasifikáciou zameriavacích zariadení pre zbrane, ktoré obsahujú "elektrónky na zjasnenie obrazu prvej generácie", pozri VM 1, VM 2 a VM 5.a.

Pozri tiež 6A002.a.2 a 6A002.b v Zozname položiek dvojakého použitia EÚ.

VM 16

Výkovky, odliatky a iné nedokončené výrobky, ktorých používanie je možné identifikovať v špecifikovanom výrobku na základe zloženia materiálu, geometrie alebo funkcie a ktoré sú špeciálne navrhnuté pre akékoľvek výrobky špecifikované prostredníctvom VM 1 až VM 4, VM 6, VM 9, VM 10, VM 12 alebo VM 19.

VM 17

Rozličné zariadenia, materiály a ‧knižnice‧ a ich špeciálne určené súčasti:

Technické poznámky:

VM 18

Výrobné zariadenia a súčasti:

Technická poznámka

Na účely VM 18 pojem ‧výroba‧ zahŕňa konštrukciu, posúdenie, výrobu, skúšanie a kontrolu.

VM 18.a a VM 18.b zahŕňajú tieto zariadenia:

VM 19

Systémy zbraní s usmernenou energiou (DEW), súvisiace alebo obranné zariadenia a skúšobné modely a ich špeciálne navrhnuté súčasti:

Systémy zbraní s usmernenou energiou, ktoré sú kontrolované prostredníctvom VM 19, zahrňujú systémy, ktorých schopnosť je odvodená z riadeného uplatňovania týchto položiek:

VM 19 zahŕňa tieto položky, ak sú špeciálne navrhnuté na systémy zbraní s usmernenou energiou:

VM 20

Kryogénne a "supravodivé" zariadenia a pre nešpeciálne určené súčasti a príslušenstvo:

VM 21

"Softvér":

VM 22

"Technológia":

"Technológia", ktorá "sa vyžaduje" na "vývoj", "výrobu" alebo "používanie" položiek uvedených v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ, zostáva pod kontrolu, i keď sa vzťahuje na akúkoľvek položku, ktorá nie je uvedená v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie.

VM 22sa nevzťahuje na:

VM 7

"Prispôsobené na použitie vo vojne"

Akákoľvek modifikácia alebo selekcia (ako napr. zmena čistoty, skladovateľnosť, virulencia, charakteristika šírenia alebo odolnosť voči UV žiareniu) navrhnutá za účelom zvýšenia efektívnosti pri vytváraní strát na ľuďoch alebo živočíchoch, pri poškodzovaní zariadení alebo poškodzovaní úrody alebo životného prostredia.

VM 8

"Prísady"

Látky používané v explozívnych zmesiach na zlepšenie ich vlastností.

VM 8, VM 9 a VM 10

"Lietadlo"

Vzdušné vozidlo s pevnými krídlami, otáčavými krídlami, rotorom (vrtuľník), sklápacím rotorom alebo so sklápacími krídlami.

VM 11

"Automatizované systémy velenia a riadenia"

Elektronické systémy prostredníctvom ktorých sa vkladajú, spracúvajú a prenášajú informácie nevyhnutné na účinné nasadenie zoskupenia, hlavnej formácie, taktickej formácie, jednotky, lode, podjednotky alebo zbraní, ktoré patria pod príslušné velenie. Na tieto účely sa využíva počítač alebo iný špecializovaný hardvér s cieľom podporiť funkcie organizácie vojenského velenia a riadenia. Hlavné funkcie automatizovaného systému velenia a riadenia sú: účinný automatizovaný zber, zhromažďovanie, ukladanie a spracovanie informácií; znázornenie situácie a okolností, ktoré ovplyvňujú prípravu a výkon bojových operácií; operačné a taktické výpočty na rozdelenie zdrojov medzi bojové zoskupenia alebo prvky operačnej bojovej zostavy alebo bojového nasadenia podľa cieľa alebo etapy operácie; príprava údajov na vyhodnotenie situácie a rozhodovanie v akejkoľvek chvíli počas operácie alebo boja; počítačová simulácia operácií.

VM 22

"Základný vedecký výskum"

Experimentálna alebo teoretická práca vykonávaná predovšetkým na účely získavania nových poznatkov o základných princípoch javov alebo pozorovateľných skutočností, ktorá nie je primárne zameraná na konkrétny praktický účel alebo cieľ.

VM 7, 22

"Biokatalyzátory"

Enzýmy pre špecifické chemické alebo biochemické reakcie alebo iné biologické zlúčeniny, ktoré viažu a urýchľujú rozklad BCH látok.

Technická poznámka

Enzýmy sú "biokatalyzátory" pre špecifické chemické alebo biochemické reakcie.

VM 7, 22

"Biopolyméry"

Tieto biologické makromolekuly:

Technické poznámky:

VM 10

"Civilné lietadlo"

"Lietadlá" uvedené podľa označenia v zoznamoch certifikácie letovej spôsobilosti uverejňovaných orgánmi civilného letectva slúžiace na lety na komerčných civilných vnútroštátnych a zahraničných trasách alebo na zákonné používanie pre civilné, súkromné alebo podnikateľské účely.

VM 21, 22

"Vývoj"

sa vzťahuje na všetky etapy predchádzajúce sériovej výrobe, ako sú: návrh, výskum návrhu, analýzy návrhu, návrhové koncepcie, montáž a skúšanie prototypov, programy poloprevádzkovej výroby, návrhové údaje, proces premeny návrhových údajov na výrobok, návrh konfigurácie, návrh integrácie a dispozícia.

VM 17

"Koncové efektory"

Úchopné moduly, aktívne nástrojové jednotky a všetky iné nástroje pripojené k základovej doske na konci manipulačného ramena "robota".

Technická poznámka

"Aktívne nástrojové jednotky" sú zariadenia na aplikáciu hnacej sily, energie procesu na obrobok alebo na snímanie obrobku.

VM 4, 8

"Energetické materiály"

Látky alebo zmesi, ktoré chemicky reagujú a pritom uvoľňujú energiu požadovanú na plánované použitie. "Výbušniny", "pyrotechnické látky" a "propelenty" sú podtriedou energetických materiálov.

VM 18, 18

"Výbušniny"

Tuhé, kvapalné alebo plynné látky alebo zmesi látok, ktoré sa uplatňujú ako primárne, doplnkové alebo hlavné nálože v hlaviciach, demolačných a iných aplikáciách a sú určené na detonáciu.

VM 7

"Expresívne vektory"

Nosiče (napr. plazmidy alebo vírusy) používané na zavedenie genetického materiálu do hostiteľských buniek.

VM 17

"Palivový článok"

Elektrochemické zariadenie, ktoré mení chemickú energiu priamo na elektrickú energiu jednosmerného prúdu (DC) spotrebúvaním paliva z externého zdroja.

VM 13

"Vláknité alebo vláknové materiály"

Zahŕňajú:

VM 15

"Elektrónky na zjasnenie obrazu prvej generácie"

Elektrostaticky zaostrené elektrónky využívajúce vstupné a výstupné optické vlákna alebo sklené doštičky, multialkalické fotokatódy (S-20 alebo S-25) ale nie zosilňovače z mikrokanálových doštičiek.

VM 22

"Vo verejnej sfére"