25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/1

(1)

Rada (2. decembra 2009) preskúmala doplnenie k aktualizácii programu stability Belgicka z apríla 2009 (ďalej len „doplnenie“), ktoré sa vzťahuje na obdobie rokov 2008 až 2012 (2) a ktoré belgické orgány predložili ako reakciu na výzvu Rady uvedenú v jej stanovisku zo 7. júla 2009, ktoré Rada vydala k programu z apríla 2009. Toto stanovisko je aktualizáciou stanoviska z júla, pričom sa v ňom zohľadňujú informácie obsiahnuté v doplnení k programu z apríla 2009.

(2)

Kolaps svetového obchodu spolu s poklesom dôvery, vplyvom na bohatstvo a prísnejšími úverovými podmienkami viedli k prudkému hospodárskemu poklesu v posledkom štvrťroku 2008 a v prvom štvrťroku 2009. V druhom štvrťroku bol pokles obmedzenejší a očakáva sa, že štvrťročný rast bude v druhom polroku mierne pozitívny vzhľadom na lepšie medzinárodné prostredie. Podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 sa očakáva, že ročný HDP v roku 2009 klesne o približne 3 %, pričom v roku 2010 bude opäť pozitívny (0,6 %). Predpokladá sa, že rast sa v roku 2011 zvýši na úroveň 1,5 %, čím do určitej miery prekoná potenciálny rast, ktorý sa znížil v dôsledku poklesu investícií a rastu miery nezamestnanosti v súvislosti s krízou. Pokles bude mať značný nepriaznivý vplyv aj na verejné financie; podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 sa deficit verejných financií zhorší z 1,2 % HDP v roku 2008 na približne 6 % HDP v roku 2009. Predpokladá sa, že deficit sa stabilizuje v rokoch 2010 a 2011, pričom sa zohľadňuje: i) skutočnosť, že rozpočtový vplyv stimulačných opatrení prijatých na konci roku 2008 v reakcii na európsky plán na oživenie hospodárstva ostáva v roku 2010 na úrovni 0,5 % HDP, čím sa prihliada na to, že tento balík zahŕňa trvalé opatrenia; a ii) konsolidačné opatrenia, ktoré prijali rôzne úrovne verejnej správy v rámci svojich rozpočtov na rok 2010 (0,75 % HDP) a rok 2011 (0,25 % HDP). Očakáva sa však, že nepriaznivá skladba hospodárskeho rastu v roku 2010 spolu s ďalším výrazným zvýšením nezamestnanosti, vyššími úrokovými výdavkami, ako aj rastom výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva (v čom sa odzrkadľujú aj opatrenia prijaté v posledných rokoch na zvýšenie sociálnych dávok vrátane dôchodkov) úplne vyrovnajú vplyv konsolidačných opatrení na celkové saldo.

(3)

V makroekonomickom scenári, z ktorého doplnenie vychádza, sa predpokladá, že reálny HDP po náraste o 1,1 % v roku 2008 klesne v roku 2009 o 3,1 % a potom sa v roku 2010 vráti na mieru rastu 0,4 %. Rast HDP sa preto plánuje na úrovni 1,9 % v roku 2011 a 2,4 % v roku 2012. V porovnaní s aktualizáciou programu z apríla 2009 sa rast prehodnotil smerom nadol, najmä v roku 2009. Na základe vyhodnotenia informácií dostupných v súčasnosti (3) sa tento nový scenár zdá byť vo všeobecnosti realistický; mohol by byť mierne opatrný v prípade obdobia rokov 2009 – 2010, avšak určitým spôsobom priaznivý pre ďalšie roky na základe posledných odhadov potenciálneho produktu. Hoci sa aj v prognóze útvarov Komisie z jesene 2009 očakáva, že po poklese dôjde k postupnému zmenšovaniu produkčnej medzery, plánovaná rýchlosť zmenšovania medzery v doplnení sa javí ako pomerne optimistická. Skladba rastu je vo všeobecnosti realistická počas celého obdobia, na ktoré sa doplnenie vzťahuje. Prognózu inflácie v doplnení možno považovať za realistickú. Na druhej strane sa plánovaný rast miezd zdá byť počas celého obdobia príliš vysoký, keďže nižší rast nákladov na pracovnú silu v zahraničí by mohol vyvolať väčší tlak na znižovanie miezd v Belgicku v súvislosti s vysokou nezamestnanosťou. Napokon, prognóza rastu zamestnanosti na rok 2011 je v doplnení zrejme takisto mierne optimistická.

(4)

Doplnenie obsahuje cieľový deficit v roku 2009 vo výške 5,9 % HDP (v súlade s prognózou útvarov Komisie z jesene 2009). Zvýšenie deficitu v roku 2009 v porovnaní s deficitom vo výške 1,2 % HDP v roku 2008 odzrkadľuje najmä vplyv automatických stabilizátorov. Tento vplyv je omnoho významnejší, ako by naznačovalo uplatňovanie bežných elasticít, a zahŕňa najmä výrazný pokles príjmov z daní právnických osôb. Expanzívne opatrenia v rozpočte na rok 2009 (0,5 % HDP) a balíky fiškálnych stimulov vytvorené regionálnymi vládami a federálnou vládou (0,5 % HDP) boli pomerne obmedzené v súlade s obmedzeným priestorom na manévrovanie, ktorý vyplýva z vysokej úrovne dlhu. Napokon, v rozpočtovom zhoršení sa odzrkadľujú aj negatívne jednorazové opatrenia vo výške približne 0,5 % HDP, ktoré vyplývajú najmä z dvoch súdnych rozhodnutí (4). V dôsledku týchto jednorazových opatrení a väčšieho vplyvu automatických stabilizátorov v porovnaní s očakávaniami je súčasný cieľový deficit pre rok 2009 o 2,5 % HDP vyšší ako cieľový deficit uvedený v aktualizácii programu stability z apríla 2009, pričom sa neprijali žiadne dodatočné expanzívne opatrenia. Na základe informácií uvedených v doplnení a prepočítaných útvarmi Komisie podľa spoločne odsúhlasenej metodiky sa predpokladá, že štrukturálny deficit (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení) sa zvýši z úrovne 2,3 % v roku 2008 na 4,7 % HDP v roku 2009. Podľa prognózy útvarov Komisie z jesene 2009 sa očakáva o niečo nižšie zvýšenie štrukturálneho deficitu v roku 2009 (o 2 percentuálne body namiesto 2,4 percentuálneho bodu), a to najmä preto, že v doplnení sa vplyv súdnych rozhodnutí z roku 2009 vo výške 0,5 % HDP nepovažuje za jednorazový.

(5)

Hlavným cieľom strednodobej rozpočtovej stratégie v doplnení je zabezpečiť postupný návrat k vyrovnanému rozpočtu do roku 2015. V doplnení sa strednodobý cieľ výslovne neuvádza a rovnako sa v ňom neplánuje dosiahnutie pôvodného strednodobého cieľa Belgicka (prebytok vo výške 0,5 % HDP v cyklicky upravenom vyjadrení a bez jednorazových a iných dočasných opatrení) v období, na ktoré sa doplnenie vzťahuje. Celkový deficit sa má stabilizovať na úrovni približne 6 % HDP v roku 2010 vďaka nápravným opatreniam vo výške 0,5 % HDP predtým, ako sa postupne zlepší a do roku 2012 dosiahne úroveň 4,4 % HDP (okrem konsolidačných opatrení vo výške 1 % v roku 2011 a 1,25 % v roku 2012). V doplnení sa uvádza cieľ znížiť deficit v roku 2013 pod referenčnú hodnotu 3 % HDP, avšak v doplnení nie je na tento rok uvedený úplne rozpracovaný scenár (5). Štrukturálny deficit v doplnení, prepočítaný podľa spoločne odsúhlasenej metodiky, sa má zlepšiť o približne 0,25 percentuálneho bodu v roku 2010 a rovnako v roku 2011 a o 0,5 percentuálneho bodu v roku 2012. Keďže v doplnení sa vplyv súdnych rozhodnutí v roku 2009 vo výške 0,5 % HDP nepovažuje za jednorazový, štrukturálne saldo by sa v skutočnosti zhoršilo o 0,25 % HDP v roku 2010 (z – 4,2 % HDP v roku 2009 na – 4,4 % HDP v roku 2010). Štrukturálne úpravy plánované v doplnení sú výrazne nižšie ako hodnoty vyššie uvedených plánovaných opatrení. To vyjadruje, že štrukturálne saldo by sa pri nezmenenej politike automaticky zhoršilo v priemere o 0,5 % HDP ročne v dôsledku nepriaznivej skladby hospodárskeho rastu v roku 2010, vyšších úrokových výdavkov a vyšších výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva (v čom sa odzrkadľujú aj opatrenia prijaté v posledných rokoch na zvýšenie sociálnych dávok vrátane dôchodkov). Podľa doplnenia sa plánované konsolidačné úsilie rovnako zakladá na zvýšení daňových príjmov (konkrétne daní z príjmov a bohatstva) a znížení výdavkov (konkrétne na medzispotrebu, kompenzácie zamestnancom a naturálne sociálne transfery). V doplnení sa verejný dlh odhaduje na úrovni 89,6 % HDP v roku 2008 oproti 84 % HDP v roku 2007, pričom nárast je vo veľkej miere dôsledkom značného zosúladenia dlhu a deficitu vyplývajúceho z operácií na záchranu bánk (6 % HDP). V doplnení sa očakáva ďalšie zvýšenie pomeru dlhu k HDP na úroveň okolo 104 % v roku 2011, keď sa vo veľkej miere stabilizuje; tento pomer dlhu k HDP je podstatne vyšší ako v aktualizácii z apríla (najmä v dôsledku vyšších deficitov). V prognóze útvarov Komisie z jesene 2009 sa plánuje porovnateľné zvýšenie pomeru dlhu k HDP.

(6)

Rozpočtové ciele sú celkovo vystavené niektorým rizikám, a to najmä v roku 2011. Po prvé, makroekonomické prostredie je neisté, a preto sa nedá vylúčiť, že výsledky v rokoch 2011 a 2012 budú horšie, ako sa plánovalo v doplnení. Po druhé, konsolidačné opatrenia uvedené v doplnení s cieľom podporiť ciele nie sú dostatočne špecifikované. Hoci sa v prípade roku 2010 zdá, že na základe návrhov rozpočtov pre jednotlivé úrovne verejnej správy na rok 2010, ktoré sa schválili po predložení doplnenia, hodnota nápravných opatrení presahuje hodnotu 0,5 % HDP plánovanú v doplnení, keďže dostatočne špecifikované opatrenia v súčasnosti predstavujú okolo 0,75 % HDP, v súvislosti s neskoršími rokmi existuje iba málo dostupných informácií o charaktere plánovaných opatrení. A napokon, vláda poskytla bankovému sektoru rozsiahle záruky, ktoré môžu viesť k zvýšeniu budúcich deficitov a dlhov v rozsahu, v akom sa použijú, hoci niektoré náklady na podporu finančného sektora zo strany vlády by sa mohli v budúcnosti aj získať späť. Na druhej strane nemožno vylúčiť, že vzhľadom na vyšší pokles príjmov v roku 2009 v porovnaní s očakávaniami môžu byť daňové príjmy dynamickejšie, ako by mohlo vyplynúť len z bežných elasticít. Vzhľadom na riziká ohrozujúce dosiahnutie rozpočtových cieľov môže byť aj vývoj pomeru dlhu k HDP menej priaznivý, než sa predpokladá v doplnení.

(7)

Fiškálna pozícia meraná na základe prepočítanej zmeny štrukturálneho salda v doplnení a zohľadňujúca uvedené riziká je v súlade s európskym plánom na oživenie hospodárstva expanzívna v roku 2009 a vo všeobecnosti neutrálna počas zostávajúceho programového obdobia. Vzhľadom na riziká súvisiace s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií vrátane vysokej úrovne verejného dlhu, ktorý sa navyše počas programového obdobia dostatočne nezmenšuje smerom k referenčnej hodnote, a dôležité podmienené záväzky vyplývajúce z opatrení na stabilizáciu finančného systému by sa tempo konsolidácie malo od roku 2011 značne posilniť.

(8)

Pokiaľ ide o požiadavky na údaje uvedené v kódexe správania pre programy stability a konvergenčné programy, doplnením sa zlepšilo dodržiavanie požiadaviek kódexu správania, hoci pretrvávajú určité medzery v povinných a nepovinných údajoch (6).

25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/6

1.

Komisia prijala 16. decembra 2008 oznámenie, ktorým vymedzuje akčný plán zavádzania inteligentných dopravných systémov v Európe (ďalej len „oznámenie“) (1). Oznámenie sprevádza návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (ďalej len „návrh“) (2). Komisia poslala oznámenie a sprievodný návrh EDPS na konzultáciu podľa článku 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 (3).

2.

EDPS víta skutočnosť, že sa s ním konzultuje a odporúča, aby sa v odôvodneniach návrhu uviedol odkaz na túto konzultáciu podobne ako vo viacerých iných legislatívnych textoch, pri ktorých sa s ním konzultovalo podľa nariadenia (ES) č. 45/2001.

3.

„Inteligentné dopravné systémy“ („IDS“) sú moderné aplikácie, ktoré využívajú informačné a komunikačné technológie (IKT), ktoré sú zabudované v rôznych druhoch dopravy na účely vzájomnej interakcie. V oblasti cestnej dopravy budú IDS poskytovať inovatívne služby pre jednotlivé druhy dopravy a riadenie premávky rozličným užívateľom, ako sú cestujúci, užívatelia a prevádzkovatelia infraštruktúry cestnej dopravy, správcovia vozových parkov a prevádzkovatelia pohotovostných služieb.

4.

Komisia zhodnotila rastúce zavádzanie IDS v rôznych druhoch dopravy (4) v Európskej únii a prijala akčný plán na urýchlenie zavádzania a používania aplikácií a služieb IDS v oblasti cestnej dopravy. Plán si tiež kladie za cieľ zabezpečiť ich interakciu s inými druhmi dopravy, čo uľahčí poskytovanie multimodálnych služieb. Koherentné zavedenie IDS v Európe bude slúžiť rôznym cieľom Spoločenstva vrátane efektívnosti, udržateľnosti, bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany dopravy, pričom podporí vnútorný trh a konkurencieschopnosť EÚ. Vzhľadom na rozmanitosť cieľov, ktoré sa sledujú pri zavádzaní IDS, sa v oznámení načrtáva šesť prioritných oblastí opatrení v období 2009 – 2014. Komisia na účely realizácie plánu navrhuje, aby sa prostredníctvom smernice vymedzil na úrovni EÚ právny rámec, v ktorom sa zadefinuje istý počet opatrení vo vybraných prioritných oblastiach.

5.

Návrhom sa ustanovuje rámec pre nadnárodné zavádzanie aplikácií IDS, ktoré má uľahčiť poskytovanie harmonizovaných cezhraničných služieb, najmä pokiaľ ide o informácie o premávke a cestovné informácie a riadenie premávky. Požaduje sa v ňom, aby členské štáty prijali niekoľko technických opatrení, ktoré uľahčia výmenu údajov medzi užívateľmi, orgánmi verejnej moci, relevantnými zainteresovanými stranami a poskytovateľmi služieb IDS, a ktorými sa do vozidiel a cestnej infraštruktúry integrujú systémy IDS, ktoré sa týkajú bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany. Technické špecifikácie pre aplikácie a systémy IDS v štyroch z prioritných oblastí (5) uvedených v akčnom pláne budú definované prostredníctvom komitologického postupu (6), ktorého hlavné prvky sú uvedené v prílohe II. Konkrétne účely, na ktoré sa IDS budú v týchto oblastiach používať, však nie sú jasné. Okrem toho sa môže zavádzanie IDS rozšíriť do oveľa viac oblastí, ako sú uvedené štyri oblasti pôvodne vybrané s cieľom vypracovať harmonizované technické špecifikácie. Hoci sa návrh zaoberá najmä zavádzaním budúcich aplikácií a služieb IDS, musí tiež, ak je to možné, zahŕňať technológie, ktoré v tejto oblasti už existujú alebo sa v súčasnosti vyvíjajú (ako je systém eCall, eToll atď.).

6.

Návrh bol poslaný Európskemu parlamentu, ktorý svoje stanovisko v prvom čítaní (7) prijal 23. apríla 2009. V nadväznosti na žiadosť o konzultáciu zaslanú Radou 29. januára 2009 prijal Európsky hospodársky a sociálny výbor svoje stanovisko k návrhu 13. mája 2009 (8).

7.

EDPS víta konzultácie o navrhovanom pláne zavádzania IDS, ktorý predložila Komisia. EDPS sa nezaoberá otázkami vznesenými v akčnom pláne pre IDS prvýkrát. EDPS vydal stanovisko k návrhu Komisie o zjednodušení cezhraničného presadzovania pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky (9) a prispel k práci pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 na pracovnom dokumente o systéme eCall (10).

8.

Inteligentné dopravné systémy sú založené na zhromažďovaní, spracúvaní a výmene najrôznejších údajov z verejných a súkromných zdrojov, predstavujú teda oblasť s intenzívnym využívaním údajov. Zavádzanie IDS bude do značnej miery založené na technológiách určovania zemepisnej polohy, napríklad satelitných, a bezkontaktných technológiách, ako napríklad RFID, ktoré umožnia poskytovanie rozličných verejných a/alebo komerčných služieb založených na znalosti polohy (napr. dopravné informácie poskytované v reálnom čase, eFreight, eCall, eToll, rezervácie parkovania atď.). Niektoré z informácií, ktoré budú spracúvané prostredníctvom IDS, budú agregované – napríklad informácie o premávke, nehodách a príležitostiach – a nesúvisia so žiadnym konkrétnym jednotlivcom, zatiaľ čo iné informácie sa budú týkať identifikovaných alebo identifikovateľných jednotlivcov, a preto sa považujú za osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES.

9.

EDPS považuje za zásadné, aby opatrenia plánované v rámci zavádzania IDS boli v súlade s existujúcim právnym rámcom uvedeným v návrhu, najmä smernicou 95/46/ES o ochrane údajov (11) a smernicou 2002/58/ES o elektronickom súkromí (12).

10.

Komisia ako jednu z hlavných prekážok presadzovania IDS identifikovala nevyriešené otázky týkajúce sa súkromia a ochrany údajov. Tieto otázky budú v tomto stanovisku rozpracované takto:

11.

Návrh smernice predložený Komisiou obsahuje dve ustanovenia (odôvodnenie 9 a článok 6), ktoré sa zaoberajú ochranou súkromia, bezpečnosťou a opätovným používaním informácií. V článku 6 ods. 1 návrhu Komisie sa vyžaduje, aby sa prevádzka IDS uskutočňovala v súlade s pravidlami na ochranu údajov ustanovenými okrem iného v smernici 95/46/ES a smernici 2002/58/ES. V návrhu Komisie sa v článku 6 ods. 2 ustanovujú konkrétne opatrenia na ochranu údajov najmä z bezpečnostného hľadiska: uvádza sa v ňom, že „členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby boli údaje a záznamy IDS chránené pred zneužitím vrátane nezákonného prístupu, zmeny alebo straty“. Nakoniec, v článku 6 ods. 3 návrhu Komisie sa ustanovuje: „Uplatňuje sa smernica 2003/98/ES.“

12.

Európsky parlament navrhol v prvom čítaní pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa článku 6. Ide najmä o tri nové odseky doplnené k článku 6 ods. 1, ktoré sa týkajú používania prípadných anonymných údajov, spracúvania citlivých údajov až po udelení informovaného súhlasu dotknutej osoby a zabezpečenia toho, aby sa osobné údaje spracúvali, iba „ak je toto spracúvanie nevyhnutné na fungovanie aplikácií a/alebo služieb IDS“. Okrem toho sa mení článok 6 ods. 2, do ktorého sa dopĺňa, že údaje a záznamy IDS „nesmú byť použité na iné účely, než tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici“.

13.

EDPS víta skutočnosť, že ochrana údajov sa pri príprave návrhu zohľadnila a že je v návrhu prezentovaná ako všeobecná podmienka pre správne zavedenie IDS v Európe. EDPS uznáva, že na účely zabezpečenia funkčnosti aplikácií a služieb IDS v celej Európe je potrebné dosiahnuť ucelenú harmonizáciu dátových procesov na úrovni EÚ.

14.

EDPS však konštatuje, že navrhovaný právny rámec je príliš široký a všeobecný na to, aby sa ním mohlo primerane reagovať na obavy o ochranu súkromia a údajov, ktoré vyvoláva zavádzanie IDS v členských štátoch. Nie je jasné, v akej situácii výkon služieb IDS povedie k zhromažďovaniu a spracúvaniu osobných údajov, aké sú konkrétne účely, na ktoré sa spracúvanie údajov vykonáva, ani aký právny základ opodstatňuje takéto spracúvanie. Okrem toho používanie technológií na určovanie polohy v rámci zavádzania IDS zvyšuje riziko vývoja služieb, ktoré narušujú ochranu súkromia, ak je ich súčasťou zhromažďovanie a výmena osobných údajov. V návrhu sa navyše jasne neustanovujú úlohy a povinnosti rozličných subjektov zasahujúcich do reťazca zavádzania IDS, a preto je ťažké zistiť, ktoré subjekty budú kontrolórmi údajov a budú preto zodpovedné (13) za dodržiavanie povinností v oblasti ochrany údajov. Prevádzkovatelia IDS budú čeliť značným problémom, ak všetky tieto otázky nebudú právne objasnené, pretože v konečnom dôsledku budú za uplatňovanie opatrení ustanovených v navrhovanej smernici zodpovední oni.

15.

Existuje teda riziko, že nejasnosť navrhovaného právneho rámca spôsobí rôznorodosť prístupov pri zavádzaní IDS v Európe, a že namiesto znižovania rozdielov medzi členskými štátmi bude vzhľadom na odlišné úrovne ochrany osobných údajov v Európe naopak viesť k značnej neistote, roztrieštenosti a nekonzistentnosti. To môže viesť aj k nedodržiavaniu základných záruk v oblasti ochrany údajov. EDPS zdôrazňuje potrebu ďalšej harmonizácie v týchto otázkach na úrovni EÚ. EDPS týmto navrhuje úpravy navrhovaného právneho rámca z hľadiska ochrany údajov. Dôrazne odporúča, aby Parlament a Rada vložili do návrhu navrhované zmeny, ako aj, kde je to možné, ďalšie ustanovenia na objasnenie nevyriešených otázok (napr. vymedzenia a povinnosti aktérov v oblasti IDS, vypracovanie harmonizovaných zmlúv na poskytovanie služieb IDS atď.). Ďalej zdôrazňuje, že členské štáty budú tiež niesť zodpovednosť za riadne vykonávanie smernice tak, aby operátori mohli vyvinúť systémy a služby, ktoré poskytujú primeranú úroveň ochrany údajov v celej Európe.

16.

Nie je jasné, kedy po integrovaní zariadenia IDS do vozidla sa spracúvanie osobných údajov začne, ani na akom právnom základe sa bude spracúvanie vykonávať. Subjekty sa môžu spoliehať na rôzne právne základy spracúvania údajov, okrem iného jednoznačný súhlas užívateľov, zmluvu alebo právny záväzok, ktorý musí kontrolór dodržiavať. Je potrebné harmonizovať právny základ, na ktorom sa bude spracúvanie údajov prostredníctvom IDS vykonávať, aby bolo zabezpečené, že systémy budú fungovať v celej Európe a že užívatelia nebudú trpieť rozdielmi v spôsobe spracúvania v jednotlivých krajinách EÚ.

17.

V mnohých prípadoch budú systémy IDS integrované do vozidiel štandardne. To platí najmä pre systémy IDS súvisiace s bezpečnosťou a bezpečnostnou ochranou, ktoré musia byť podľa návrhu zabudovanou súčasťou vozidiel. Návrh však „systémy IDS súvisiace s bezpečnosťou a bezpečnostnou ochranou“ nevymedzuje, a preto by sa malo lepšie objasniť, ktoré konkrétne aplikácie a systémy IDS musia byť zabudovanou súčasťou vozidla. Okrem toho by sa malo objasniť, či aktivácia a používanie zariadení budú pre užívateľov dobrovoľné alebo povinné. Voľba povinného spracúvania údajov by sa mala prijať len na špecifické účely, po zvážení presvedčivých dôvodov (napr. kvalitné sledovanie nákladnej dopravy) a spolu so zodpovedajúcimi zárukami, pokiaľ ide o spracúvanie údajov týkajúcich sa jednotlivcov. Ak by sa IDS používali na základe dobrovoľnosti, mali by sa prijať vhodné záruky, aby sa zabránilo tomu, že len z dôvodu samotnej prítomnosti systému vo vozidle sa budú jeho užívatelia považovať za subjekty, ktoré implicitne súhlasia s jeho použitím.

18.

EDPS uprednostňuje, aby sa služby IDS poskytovali na základe dobrovoľnosti. To znamená, že užívatelia musia mať možnosť slobodne súhlasiť s použitím systému a s konkrétnymi účely, na ktoré sa bude používať. Ak poskytovaná služba vychádza z údajov o polohe, musia sa užívateľom poskytnúť primerané informácie (najmä v súlade s článkom 9 smernice 2002/58/ES), pričom užívatelia musia mať možnosť, aby takýto súhlas vzali späť. V praxi si to vyžaduje zavedenie jednoduchého spôsobu deaktivácie zariadenia a/alebo príslušnej funkcie v prípade, že užívateľ prestane súhlasiť s používaním systému a/alebo konkrétnej funkcie, bez toho, aby to pre neho predstavovalo technické alebo finančné obmedzenie (14). Mali by sa zaviesť ďalšie záruky, aby užívatelia neboli diskriminovaní, keď odmietnu používať nejakú službu.

19.

V prípade, že niektoré činnosti spracúvania sú povinné a iné podliehajú súhlasu užívateľa, sa musí zabezpečiť transparentnosť v otázke rôznych vykonávaných operácií spracúvania tým, že sa užívateľom poskytnú primerané informácie o povinnej alebo dobrovoľnej povahe každého konkrétneho spracovania, ako aj rozsah takéhoto spracovania. Okrem toho bude veľmi dôležité zaviesť primerané bezpečnostné záruky, aby sa žiadne údaje nezhromažďovali ani nespracúvali nad právne vymedzený a/alebo dobrovoľne odsúhlasený rámec.

20.

Vzhľadom na nadnárodný vplyv služieb IDS EDPS okrem toho odporúča vypracovanie celoeurópskych štandardných zmlúv s cieľom zabezpečiť, aby služby poskytované prostredníctvom IDS ponúkali rovnaké záruky ochrany osobných údajov v celej Európe, a najmä zabezpečiť, aby informácie poskytované užívateľom o konkrétnych používaných funkciách, vplyve používania konkrétnych technológií na ochranu ich údajov a spôsobe, akým si môžu uplatniť svoje práva, boli dostatočne zrozumiteľné. Keď sa pridávajú nové funkcie, poskytovatelia služieb by mali prijať ďalšie kroky s cieľom poskytnúť užívateľom jasné a konkrétne informácie o takýchto nových funkciách a získať ich príslušný súhlas s ich používaním.

21.

EDPS konštatuje, že v návrhu nie je presné vymedzenie konkrétnych služieb a účelov, na ktoré by sa mohli aplikácie IDS používať, tieto sa teda ponechali otvorené. To umožňuje flexibilitu v praxi, ale znamená to, že nevyriešené otázky ochrany súkromia a osobných údajov – ktoré Komisia identifikovala ako jednu z hlavných prekážok presadzovania IDS (pozri bod 10) – môžu zostať nevyriešené a mohli by brániť vyváženému vykonávaniu navrhovaných opatrení.

22.

EDPS zdôrazňuje, že je obzvlášť dôležité, aby sa operácie spracúvania vykonávané na účely poskytovania špecifických služieb IDS nevykonávali len v súlade so zodpovedajúcim právnym základom, ale aj na konkrétne, explicitné a zákonné účely, a aby plánované spracúvanie bolo z hľadiska týchto účelov primerané a nevyhnutné (článok 6 smernice 95/46/ES). Mala by sa preto zvážiť možná potreba ďalších právnych predpisov na úrovni EÚ, pokiaľ ide o špecifické využitia IDS, s cieľom ustanoviť harmonizovaný a zodpovedajúci právny základ pre činnosti spracúvania, ktoré sa majú vykonávať, a aby sa predišlo nezrovnalostiam pri zavádzaní služieb IDS medzi členskými štátmi.

23.

V navrhovanom rámci zatiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o spôsoboch spracúvania a výmene údajov na účely používania IDS. O množstve technických parametrov, ktorých voľba bude mať rôzne účinky na ochranu súkromia a údajov, sa rozhodne neskôr prostredníctvom komitologického postupu. Vzhľadom na skutočnosť, že ochrana súkromia a údajov je osobitne hájená ako základné právo v článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie, možno spochybniť, či a do akej miery by sa o vymedzení operácií spracúvania údajov malo rozhodovať prostredníctvom komitologického postupu.

24.

V demokratickej spoločnosti by sa rozhodnutia o základných princípoch a podmienkach, ktoré ovplyvňujú základné práva, malo rozhodovať v rámci úplného legislatívneho postupu, ktorý zahŕňa príslušné kontroly a protiváhy. V tomto prípade to znamená, že rozhodnutia, ktoré majú zásadný vplyv na ochranu súkromia a údajov, ako sú rozhodnutia o účele a spôsoboch povinného spracúvania údajov a vymedzenie spôsobov zavádzania IDS v nových oblastiach, by mal prijímať Európsky parlament a Rada, a nie výbory prostredníctvom komitologického postupu.

25.

EDPS preto dôrazne odporúča, aby sa pracovná skupina zriadená podľa článku 29 a EDPS v relevantných prípadoch podieľali na práci výboru zriadeného podľa článku 8 návrhu a na budúcich krokoch prijatých v oblasti zavádzania IDS prostredníctvom konzultácií v dostatočne skorej fáze pred vypracovaním príslušných opatrení.

26.

EDPS okrem toho berie na vedomie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Európsky parlament prijal vo vzťahu k článku 6 návrhu. EDPS pre začiatok konštatuje, že aj keď je pozmeňujúci a doplňujúci návrh týkajúci sa podpory používania anonymných údajov v prípadoch, keď je to vhodné, v zásade veľmi vítaný, nevyrieši všetky obavy o ochranu údajov, pretože mnohé údaje zhromažďované a vymieňané prostredníctvom IDS možno považovať za osobné údaje. Ak sa má spracúvanie osobných údajov vykonávať na anonymnom základe, žiadna osoba nemôže mať v žiadnej fáze spracovania – berúc do úvahy všetky prostriedky, ktoré môže s primeranou pravdepodobnosťou použiť kontrolór alebo akákoľvek iná osoba – možnosť prepojiť spracúvané údaje s údajmi týkajúcimi sa nejakého identifikovaného jednotlivca, inak tieto údaje predstavujú osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES (15). EDPS ďalej na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Európskeho parlamentu odporúča, aby sa článok 6 návrhu zmenil a doplnil takto:

27.

Je obzvlášť dôležité, aby sa objasnili úlohy jednotlivých aktérov zapojených do IDS, aby sa určilo, kto ponesie zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby systémy fungovali správne z hľadiska ochrany údajov. Preto by sa malo lepšie objasniť, kto by mal byť zodpovedný za implementáciu aplikácií a systémov, ktorých technický návrh bude upresnený prostredníctvom komitológie, a kto v reťazci aktérov bude zodpovedný za súlad spracúvania údajov s právnymi predpismi o ochrane údajov (t. j. kto budú kontrolóri údajov). EDPS nižšie zdôrazni určité obavy o ochranu súkromia a údajov, ktoré by sa mali riešiť v rámci komitológie a zo strany kontrolórov údajov pri navrhovaní aplikácií a systémov architektúry. Ďalej načrtne niektoré z otázok ochrany údajov, ktoré musia riešiť zákonodarcovia a kontrolóri údajov vo vzťahu k poskytovaniu služieb IDS.

28.

Správne uplatňovanie zásad ochrany údajov ustanovených v smernici 95/46/ES je kľúčovou podmienkou úspešného zavedenia IDS v Spoločenstve. Tieto zásady vplývajú na návrhy architektúry a aplikácií systémov. EDPS odporúča, aby sa v ranom štádiu navrhovania IDS zaujal prístup „ochrana súkromia už v štádiu návrhu“, ktorým by sa definovala štruktúra, prevádzka a riadenie príslušných aplikácií a systémov. Tento prístup je zdôraznený najmä v smernici 1999/5/ES (18), pokiaľ ide o návrhy rádiových a koncových telekomunikačných zariadení.

29.

Navrhovanie aplikácií a systémov IDS bude prebiehať v niekoľkých fázach, pričom ho budú realizovať rôzni aktéri, a každý z nich by mal brať do úvahy ochranu súkromia a údajov. Komisia a výbor pre IDS budú mať prostredníctvom komitologického postupu osobitnú počiatočnú zodpovednosť za vymedzenie opatrení, iniciatív v oblasti normalizácie, procedúr a najlepších postupov, ktoré by mali podporovať prístup „ochrana súkromia už v štádiu návrhu“.

30.

Prístup „ochrana súkromia už v štádiu návrhu“ by sa mal podporovať vo všetkých fázach a vo všetkých podobách procesov:

31.

EDPS nižšie načrtáva niektoré z otázok, ktoré sa musia pri navrhovaní aplikácií a architektúry systémov osobitne riešiť. Týkajú sa zhromaždených údajov, interoperability systémov a bezpečnosti údajov.

32.

Podľa článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 95/46/ES možno zhromažďovať a spracúvať iba osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné a relevantné pre konkrétne účely.

33.

EDPS zdôrazňuje, že ešte pred navrhnutím aplikácií a systémov je dôležité vykonať zodpovedajúcu klasifikáciu informácií a údajov, ktoré majú byť spracúvané prostredníctvom IDS, aby sa predišlo rozsiahlemu a neprimeranému zhromažďovaniu osobných údajov. V tejto súvislosti by sa malo prihliadať na:

34.

S cieľom posúdiť potrebu zhromažďovania osobných údajov by sa jednotlivé funkcie mali starostlivo zanalyzovať z hľadiska účelov, ktoré majú spĺňať. EDPS zdôrazňuje, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi základnými právami dotknutých osôb a záujmami rôznych aktérov zapojených do IDS, čo implikuje, že by sa mal spracúvať najmenší možný objem osobných údajov. Je potrebné, aby bola architektúra aplikácií a systémov v čo najväčšej miere navrhnutá tak, aby sa zhromažďovali iba osobné údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné na účely, ktoré sa majú splniť.

35.

Ak osobné údaje nie sú potrebné alebo sú potrebné len v počiatočnom štádiu spracúvania, nemali by sa zhromažďovať alebo by sa mali čo najskôr anonymizovať. Preto je mimoriadne dôležité nielen posudzovať potrebu zhromažďovania údajov, ale aj ich uchovávania v rôznych systémoch. Pre všetkých rôznych aktérov v rámci reťazca služieb by sa mali vymedziť osobitné lehoty na uchovávanie osobných údajov, ktoré by sa mali líšiť v závislosti od typu údajov a účelu, na ktorý boli zhromaždené (20). Ak teda zanikne potreba uchovávať osobné údaje na dosiahnutie účelov, na ktoré boli zhromaždené alebo ďalej spracované, mali byť by anonymizované, t. j. nesmú sa viac vzťahovať na identifikovaného alebo identifikovateľného jednotlivca.

36.

Návrh architektúry systémov a postupov výmeny údajov by mal podporovať spracúvanie najmenšieho možného objemu osobných údajov. V tejto súvislosti by sa mali brať do úvahy všetky fázy spracúvania a všetci aktéri v reťazci poskytovania služieb IDS. Zatiaľ čo niektoré údaje je možné vymieňať a spracúvať na anonymnom základe, iné údaje, i keď sa vymieňajú na neidentifikovanom základe, možno prepojiť s údajmi vzťahujúcimi sa na identifikovaných jednotlivcov, a preto predstavujú osobné údaje v zmysle článku 2 písm. a) smernice 95/46/ES (21). Vzhľadom na účel, na ktorý sa budú IDS využívať, sa zdá byť ťažké zabezpečiť, že veľké množstvo údajov zhromaždených prostredníctvom IDS sa bude spracúvať na anonymnom základe, keďže totožnosť jednotlivca bude v určitom bode potrebná na špecifické účely, napríklad pri fakturácii. Vyžadovalo by si to teda aspoň prijatie zvláštnych technických, organizačných a právnych opatrení na zabezpečenie anonymity v niektorých oblastiach.

37.

Interoperabilita aplikácií a systémov je kľúčovým prvkom úspešného zavedenia IDS. Vykoná sa harmonizácia, prostredníctvom ktorej sa vymedzia technické špecifikácie rozhraní, ktoré sa majú integrovať do aplikácií a systémov, aby mohli spolupracovať s ostatnými aplikáciami a/alebo systémami zabudovanými do iných druhov dopravy. Interoperabilita systémov na jednej strane pomôže uľahčiť poskytovanie rôznych služieb a prispeje k zabezpečeniu ich kontinuity v celej Európe, na druhej strane však predstavuje niekoľko rizík z hľadiska ochrany údajov, ako je napr. riziko úmyselného zneužitia údajov alebo ich zneužitia z nedbanlivosti. Všetky prepojenia databáz by sa mali realizovať s náležitým zreteľom na zásady ochrany údajov (22) a praktické bezpečnostné záruky [pozri tiež bod III.1.c)].

38.

V kontexte interoperability aplikácií a systémov je obzvlášť dôležitá zásada kvality údajov vyjadrená v článku 6 písm. d) smernice 95/46/ES. Technické špecifikácie, ktoré sa vymedzia pre návrh rozhraní, by mali zabezpečiť správnosť údajov, ktoré sa získajú ako výsledok prepojenia aplikácií a systémov.

39.

Vzhľadom na skutočnosť, že interoperabilita systémov uľahčí prepojenie databáz a spájanie údajov na ďalšie účely, EDPS zdôrazňuje, že každé prepojenie by sa malo realizovať za starostlivého zváženia zásady obmedzenia účelu ustanovenej v článku 6 ods. 1 písm. b) smernice 95/46/ES. Je obzvlášť dôležité, aby návrh architektúry systémov IDS bránil akémukoľvek ďalšiemu použitiu údajov na iné účely, než na ktoré boli zhromaždené. Do systémov musia byť vbudované primerané bezpečnostné ochrany, aby sa predišlo zneužitiu, neoprávnenému zverejneniu alebo prístupu, ako aj vedľajším účinkom používania zariadení. Napríklad by sa mali implementovať dostatočné ochranné opatrenia, aby neoprávnené tretie strany nemali prístup k prenosným zariadeniam a nepoužívali ich na identifikáciu a sledovanie osôb na účely, ktoré nie sú v rámci systému prípustné.

40.

Pokiaľ ide o zákonnosť prepojení samotných, bude ich potrebné posudzovať jednotlivo a s prihliadnutím na charakter údajov, ktoré sa sprístupňujú a vymieňajú prostredníctvom systémov, a na účely, na ktoré sa majú podľa pôvodného určenia využívať.

41.

Bezpečnosť osobných údajov je kľúčovým prvkom zavádzania IDS. EDPS víta skutočnosť, že v akčnom pláne aj v návrhu smernice sa bezpečnosť výslovne spomína. Bezpečnosť by sa mala zabezpečiť nielen počas fungovania zariadenia IDS (v systéme zabudovanom do vozidla a v komunikačnom dopravnom protokole), ale aj po tom, čo zariadenie prestane fungovať – v databázach, v ktorých sa údaje spracúvajú a/alebo uchovávajú. Pre všetky fázy spracúvania by sa mali vymedziť vhodné technické, administratívne a organizačné požiadavky, ktoré zabezpečia primeranú úroveň bezpečnosti v súlade s článkami 16 a 17 smernice 95/46/ES (v prípade potreby aj s článkami 4 a 5 smernice 2002/58/ES).

42.

Vymedzenie vhodných bezpečnostných opatrení by sa malo vykonať až po starostlivom posúdení konkrétnych účelov, na ktoré sa budú IDS používať, ako aj po posúdení spôsobov spracúvania. EDPS v tejto súvislosti odporúča, aby sa pre určité odvetvia a/alebo účely použitia (napr. pre systémy IDS súvisiace s bezpečnostnou ochranou alebo pre systémy riadenia nákladnej dopravy) vypracovali posúdenia vplyvu na ochranu súkromia a údajov. Vypracúvanie posúdení vplyvu na ochranu súkromia a údajov a využívanie najlepších dostupných postupov v oblasti ochrany súkromia a údajov prispeje k vymedzeniu najvhodnejších bezpečnostných opatrení týkajúcich sa konkrétnych vykonávaných operácií spracúvania.

43.

Aby sa predišlo nezrovnalostiam pri zavádzaní služieb IDS, je na úrovni EÚ potrebná ďalšia harmonizácia spôsobov ich zavádzania. V tejto súvislosti by EDPS chcel poukázať na dva problémy, ktoré budú vyžadovať ďalšie zváženie z hľadiska ochrany súkromia a údajov:

44.

Zavádzaním IDS sa podporí vývoj aplikácií na sledovanie a stopovanie tovaru a umožní zavádzanie komerčných a verejných služieb založených na informáciách o polohe. Tieto služby budú využívať technológie, ako napr. satelitné systémy na určovanie polohy a značky RFID (23). Navigačné systémy a systémy na sledovanie a stopovanie sú určené na použitie na rôzne účely, napríklad diaľkové monitorovanie trasy vozidiel a nákladu (napr. pri preprave nebezpečného tovaru alebo živých zvierat), fakturáciu vozidiel na základe rôznych parametrov vrátane prejazdenej vzdialenosti a dennej doby (napr. spoplatňovanie používania ciest, elektronické systémy na výber mýta), a sledovanie vodičov na účely presadzovania právnych predpisov, ako je kontrola doby vedenia vozidla (prostredníctvom digitálnych tachografov) a ukladanie sankcií (cez elektronickú identifikáciu vozidiel).

45.

Použitie technológií určovania polohy je obzvlášť problematické z hľadiska ochrany súkromia, pretože umožňuje sledovanie vodičov a zhromažďovanie najrôznejších údajov týkajúcich sa ich vodičských návykov. Ako zdôraznila pracovná skupina zriadená podľa článku 29 (24), spracúvanie údajov o polohe je obzvlášť citlivá záležitosť obsahujúca kľúčovú otázku anonymného voľného pohybu, ktorá si vyžaduje zavedenie osobitných záruk s cieľom zabrániť sledovaniu osôb a zneužívaniu údajov.

46.

EDPS zdôrazňuje, že používanie nástrojov na určovanie polohy musí byť zákonné, t. j. musí sa vykonávať na základe riadneho právneho základu, na explicitné a zákonné účely a musí byť primerané účelom, ktoré sa majú dosiahnuť. Zákonnosť vykonávaného spracúvania údajov bude vo veľkej miere závisieť na spôsobe, akým sa budú nástroje na určovanie polohy používať, a účeloch, na ktoré sa budú používať. Ako zdôraznila pracovná skupina zriadená podľa článku 29 vo svojom stanovisku k systému eCall: „z hľadiska ochrany údajov by nebolo prijateľné, aby boli príslušné zariadenia trvalo pripojené na sieť a vozidlá tým pádom trvalo sledovateľné v záujme možnej aktivácie zariadení systému eCall“ (25). Je preto dôležité, aby sa viac objasnili osobitné okolnosti, za ktorých sa bude vozidlo sledovať, a súvisiaci vplyv na užívateľa. V každom prípade by malo byť používanie zariadení na určovanie polohy odôvodnené zákonnou potrebou (napr. sledovanie prepravy tovaru) a prísne obmedzené na to, čo je na takýto účel nevyhnutné. Preto je dôležité presne definovať, ktoré údaje o polohe sa zhromažďujú, kde sú uložené a na ako dlho sú uchovávané, s kým a na aké účely sa vymieňajú, a prijať všetky kroky potrebné na to, aby sa predchádzalo úmyselnému zneužívaniu údajov alebo ich zneužívaniu z nedbanlivosti.

47.

Navyše je spracúvanie údajov o polohe týkajúcich sa užívateľov verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb prísne regulované v článku 9 smernice 2002/58/ES. Vyžaduje sa v ňom najmä, aby sa spracúvanie údajov o polohe vykonávalo na anonymnom základe, alebo na základe informovaného súhlasu užívateľa. To znamená, že užívateľom sa musia pred udelením súhlasu s používaním zariadenia na určovanie polohy poskytnúť primerané informácie vrátane druhu spracúvaných údajov o polohe, účeloch a dĺžke trvania spracúvania a o tom, či sa údaje budú prenášať tretej strane na účely poskytovania služieb s pridanou hodnotou. Pre každé pripojenie k sieti alebo pre každý prenos správy musí byť k dispozícii jednoduchý a bezplatný prostriedok, ktorý užívateľom umožní dočasne odmietnuť spracúvanie údajov o polohe. Spracúvanie údajov o polohe by malo byť prísne obmedzené na osoby, ktoré konajú v rámci právomoci poskytovateľa verejnej komunikačnej siete alebo verejne dostupnej komunikačnej služby alebo tretej osoby, ktorá poskytuje služby s pridanou hodnotou.

48.

Keď sa údaje o polohe zhromažďujú z vozidiel, ktoré sa používajú v rámci profesionálnej činnosti, musia sa prijať dodatočné záruky s cieľom zabrániť používaniu technológie na určovanie polohy na neoprávnené monitorovanie zamestnancov. Spracúvanie by malo byť v každom prípade obmedzené na údaje o polohe zhromaždené počas pracovnej doby – zamestnanci teda musia mať možnosť vypnúť funkciu určovania polohy po skončení pracovnej doby a/alebo keď používajú vozidlo na súkromné účely.

49.

Existuje riziko, že tretie strany (napr. poisťovne, zamestnávatelia a orgány presadzovania práva) môžu vyžadovať prístup k údajom zhromaždeným prostredníctvom navigačných a sledovacích systémov na zákonné a špecifikované účely (napríklad sledovanie pohybu tovaru, elektronické platby mýta atď.), aby ich mohli použiť na sekundárne účely, ako je kontrola doby vedenia vozidla a doby odpočinku alebo overovanie dodržiavania dopravných predpisov a ukladanie sankcií. Prístup k údajom na sekundárne účely v zásade nie je povolený, ak slúži na účely, ktoré sú nezlučiteľné s účelmi, na ktoré boli dané údaje zhromaždené. Takýto prístup možno povoliť iba ako výnimku z tejto zásady, ak spĺňa prísne požiadavky uvedené v článku 13 smernice 95/46/ES. V dôsledku toho sa tretím stranám môže poskytnúť prístup k údajom o polohe len v súlade s právnymi predpismi a transparentným spôsobom, a to na základe právneho opatrenia, v ktorom sa ustanovia vhodné postupy a spôsoby upravujúce prístup k takýmto údajom na osobitné účely a ktorý poskytuje jednotlivcom dostatočné záruky vzhľadom na ďalšie účely, na ktoré by ich údaje mohli byť použité.

50.

Zatiaľ nie je jasné, kto bude kontrolórom údajov pre jednotlivé časti spracúvania. V mnohých prípadoch budú kontrolórmi údajov pravdepodobne poskytovatelia služieb IDS, či už samostatne, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov na účely poskytovania svojich vlastných služieb IDS, alebo spoločne v prípade, že sa spracúvanie vykonáva spoločne s ďalšími kontrolórmi údajov. Pre každú časť spracúvania (napr. v prípade telekomunikačných operátorov poskytujúcich komunikačné služby, ako aj služby IDS) by sa mali jasne vymedziť úlohy a povinnosti subjektov zapojených do IDS v rôznych funkciách, ktoré vyplývajú z ich postavenia kontrolórov a spracovateľov údajov.

51.

Osoby, ktoré budú plniť úlohu kontrolórov údajov budú zodpovedné (26) za súlad systémov a služieb so všetkými povinnosťami v oblasti ochrany údajov, a najmä za zavádzanie systémov, do ktorých sa ochrana súkromia zabuduje už vo fáze ich návrhu, ktoré dodržiavajú zásadu kvality údajov a zásadu obmedzenia účelu a ktoré zaručujú primeranú úroveň zabezpečenia údajov, ako je popísané v časti III.1).

52.

Kontrolóri údajov budú musieť zabezpečiť, aby sa na všetkých úrovniach reťazca subjektov zapojených do zavádzania IDS prijali primerané záruky. To si bude predovšetkým vyžadovať, aby vstúpili do primeraných zmluvných režimov so všetkými zainteresovanými stranami podieľajúcimi sa na výmene a spracúvaní údajov, ktoré by mali zabezpečiť primerané záruky ochrany údajov (najmä pokiaľ ide o články 16 a 17 smernice 95/46/ES a články 4 a 5 smernice 2002/58/ES). Je dôležité si uvedomiť, že z hľadiska ochrany údajov kontrolóri údajov síce musia zaistiť zabezpečenie ochrany údajov vo všetkých fázach spracúvania, sú však za spracúvanie aj naďalej zodpovední a túto zodpovednosť nemôžu zmluvne preniesť na iný subjekt.

53.

EDPS víta navrhovaný plán zavádzania IDS predložený Komisiou, ktorý sa zameriava na harmonizáciu dátových procesov v celej Európe s cieľom uľahčiť poskytovanie služieb IDS a v ktorom sa ochrana údajov vyzdvihuje ako základná podmienka správneho zavádzania IDS v Európe.

54.

EDPS konštatuje, že navrhovaná smernica ustanovuje všeobecný rámec, ktorý vyvoláva množstvo otázok týkajúcich sa ochrany súkromia a údajov, ktoré je potrebné ďalej riešiť na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni:

55.

EDPS odporúča, aby sa článok 6 návrhu zmenil a doplnil podľa smernice 95/46/ES takto:

56.

EDPS ďalej odporúča, aby sa v odôvodneniach návrhu uviedol odkaz na túto konzultáciu.

57.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti EDPS odporúča, aby mali orgány ochrany údajov možnosť úzko sa zapájať do iniciatív týkajúcich sa zavádzania IDS, najmä prostredníctvom pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 a EDPS, pričom by sa s nimi malo konzultovať v dostatočne skorom štádiu pred vypracovaním príslušných opatrení.

25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/16

25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/20

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M5768. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/20

—

v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lex (http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm) pod číslom dokumentu 32010M5771. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu.

25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/21

25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/22

25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/23

Dátum prijatia rozhodnutia

:

7. októbra 2009

Číslo pomoci

:

55120

Štát EZVO

:

Nórsko

Názov (a/alebo meno príjemcu)

:

údajná pomoc je poskytnutá v súvislosti s predajom akcií v spoločnosti Youngstorget 2 AS

Druh opatrenia

:

opatrenie nepredstavuje pomoc

Odvetvia hospodárstva

:

správa obchodných budov

Názov a adresa orgánu udeľujúceho pomoc

:

Ďalšie informácie

:

—

25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/24

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: N105 04/92

1049 Bruxelles/Brussel

BELGIQUE/BELGIË

Fax +32 22956505

25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/27

1.

Komisia bolo 17. februára 2010 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik HAVI Global Logistics GmbH („HAVI“, Nemecko), patriaci do skupiny HAVI Group LP (USA), a podnik McKey Luxembourg S.à.r.l („KeyLux“, Luxembursko), patriaci do skupiny Keystone Group (USA), získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia ES o fúziách prostredníctvom kúpy akcií v novozaloženej spoločnosti tvoriacej spoločný podnik spoločnú kontrolu nad podnikom STI Freight Management GmbH („STI Freight“, Nemecko).

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia ES o fúziách. V súlade s oznámením Komisie o zjednodušenom postupe pri riešení niektorých koncentrácií podľa nariadenia ES o fúziách (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 22964301), e-mailom na adresu: COMP-MERGER-REGISTRY@ec.europa.eu alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5554 – HAVI/KeyLux/STI Freight JV na túto adresu:

25.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 47/28