24.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 46/1

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1946/2005 zo 14. novembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2007/2000, ktorým sa zavádzajú výnimočné obchodné opatrenia pre krajiny a územia zúčastňujúce sa na procese stabilizácie a pridruženia k Európskej únii alebo sú s týmto procesom spojené (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 zo 17. júla 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA) (2),

—

so zreteľom na závery predsedníctva z rokovania Európskej rady v Solúne v dňoch 19. a 20. júna 2003, v rámci ktorých sa vyslovil prísľub, že všetky krajiny západného Balkánu vstúpia do EÚ,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 o priznaní štatútu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a na závery predsedníctva z rokovaní Európskej rady v dňoch 15. a 16. júna 2006, 14. a 15. decembra 2006 a 19. a 20. júna 2008,

—

so zreteľom na rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní s Chorvátskom, ktoré prijala Európska rada 3. októbra 2005,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2008 s názvom Západný Balkán: podpora európskej perspektívy (KOM(2008)0127),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z 10. júna 1999,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti Kosova a úlohe EÚ (3),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 12. októbra 2006 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa poskytuje mimoriadna finančná pomoc Spoločenstva Kosovu (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2008 o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2007 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o správe o pokroku Chorvátska za rok 2007 (6),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 15. marca 2007 o Bosne a Hercegovine (7),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 25. októbra 2007 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Srbskom (8),

—

so zreteľom na svoju pozíciue zo 6. septembra 2006 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (9),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 13. decembra 2007 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. januára 2007 o rozšírení hlavných transeurópskych dopravných osí do susedných krajín - usmernenia o doprave v Európe a susedných regiónoch (KOM(2007)0032),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2008 týkajúce sa pokroku v prieskumných rozhovoroch, pokiaľ ide o spoluprácu so susednými krajinami v oblasti dopravy (KOM(2008)0125),

—

so zreteľom na zmluvu o založení energetického spoločenstva EÚ a juhovýchodnej Európy, ktorá bola podpísaná 25. októbra 2005 v Aténach,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. novembra 2007 o stratégii rozširovania a o hlavných úlohách na roky 2007 – 2008 (KOM(2007)0663),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. marca 2006 o strategickom dokumente o rozšírení 2005 (11) a z 13. decembra 2006 o oznámení Komisie o stratégii rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007 (12),

—

so zreteľom na všetky ďalšie predchádzajúce uznesenia o krajinách západného Balkánu,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0489/2008),

A.

keďže Európska rada v Solúne jasne vyjadrila „európske vyhliadky“ krajín západného Balkánu a naznačila, že proces stabilizácie a pridružovania by mal byť celkovým rámcom európskych vzťahov s krajinami západného Balkánu,

B.

keďže Chorvátsko v súčasnosti rokuje s EÚ o pristúpení a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko získala v roku 2005 štatút kandidátskej krajiny,

C.

keďže obchodné úľavy EÚ a finančná pomoc EÚ zohrávali hlavnú úlohu v procese stabilizácie a pridružovania krajín západného Balkánu,

D.

keďže Chorvátsko je na dobrej ceste k dosiahnutiu plného členstva v EÚ s vyhliadkami na ukončenie rokovaní v roku 2009, pokračuje v plnení kodanských politických a ekonomických kritérií a bolo uznané za fungujúce trhové hospodárstvo, čo by mohlo slúžiť ako pozitívny príklad pre ostatné krajiny regiónu,

E.

keďže kosovské zhromaždenie prijalo 17. februára 2008 uznesenie, v ktorom vyhlásilo nezávislosť Kosova; keďže Rada 18. februára 2008 súhlasila s tým, že členské štáty rozhodnú o svojich vzťahoch s Kosovom v súlade s vnútroštátnou praxou a medzinárodným právom; keďže celková pomoc EÚ Kosovu v rokoch 2007 – 2010 podľa odhadov dosiahne vyše 1 000 000 000 EUR, pričom finančné prostriedky sa využijú na politický a hospodársky rozvoj Kosova a na financovanie príspevku EÚ na medzinárodnú prítomnosť v Kosove,

F.

keďže ekonomická prosperita a úplné začlenenie do vnútorného trhu a do svetového systému obchodu sú dôležitými prvkami pre dlhodobú stabilitu a pre trvalo udržateľný ekonomický a sociálny rast v celom regióne západného Balkánu,

G.

keďže citlivo realizované postupné otváranie trhu v krajinách západného Balkánu vrátane individuálneho prístupu k jednotlivým krajinám, ktoré podporí predovšetkým vytvorenie regionálneho trhu, by malo výrazne prispieť k procesu politickej a ekonomickej stabilizácie regiónu,

H.

keďže intenzívnejšia hospodárska spolupráca v regióne západného Balkánu ponúka aj pozitívne vyhliadky pre rast ekonomík členských štátov na juhovýchode EÚ a podporí ich hlbšiu integráciu do jednotného trhu,

I.

keďže Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA) zlúčila 32 dvojstranných dohôd o voľnom obchode v regióne južnej Európy do jednej súhrnnej regionálnej dohody o voľnom obchode, ktorá posilňuje existujúcu úroveň liberalizácie v regióne pomocou jednotnej siete spravodlivých, transparentných a predvídateľných pravidiel,

J.

keďže hospodársky rast krajín západného Balkánu sa výrazne líši, pričom v roku 2006 sa pohyboval v rozpätí od 3 % v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko po 10,3 % v Čiernej Hore; keďže miera nezamestnanosti je takisto rôzna, od vysokej úrovne, ako napríklad v Kosove (40%) až po nižšie úrovne, ako napríklad v Čiernej Hore (11,9 %) v roku 2007,

K.

keďže ekonomiky krajín západného Balkánu do veľkej miery závisia od zahraničného obchodu a keďže celkový dovoz a vývoz predstavujú významný podiel ich HDP; keďže 61 % obchodných tokov regiónu smeruje do EÚ, hoci v rámci zahraničného obchodu EÚ predstavujú len 2 %,

L.

keďže dopravná infraštruktúra a zjednodušovanie dopravy sú veľmi dôležité pre hospodársky rozvoj, sociálnu súdržnosť a integráciu,

M.

keďže na zabezpečenie udržateľného hospodárskeho rastu, vytvárania pracovných miest a vývozu treba posilniť podporovanie malých a stredných podnikov (MSP) v krajinách západného Balkánu,

N.

keďže sektor služieb, najmä cestovného ruchu, zohráva dôležitú úlohu v ekonomikách krajín západného Balkánu,

O.

keďže na malých trhoch, ako sú tie na západnom Balkáne, sa často vytvárajú kartely, dochádza k reštriktívnym praktikám alebo k zneužívaniu trhovej sily, čo môže mať výrazné dôsledky na regionálny ekonomický rast, mieru nezamestnanosti a sociálny rozvoj,

P.

keďže ekonomiky krajín západného Balkánu sú veľmi rôznorodé a majú rozdielne charakteristické znaky, napríklad Albánsko, Chorvátsko a Čierna Hora sa od ostatných ekonomík západného Balkánu odlišujú v tom zmysle, že je pre ne kľúčové odvetvie cestovného ruchu,

Q.

keďže všetky krajiny západného Balkánu uzavreli s EÚ stabilizačnú a asociačnú dohodu,

1.

víta pokrok dosiahnutý v procese stabilizácie a pridruženia a najmä nedávne podpísanie dohôd o stabilizácii a pridružení s Bosnou a Hercegovinou a so Srbskom; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr ukončili ratifikačný proces všetkých dohôd o stabilizácii a pridružení; víta dosiahnutý pokrok pri implementácii dočasnej dohody a vyzýva krajiny západného Balkánu, aby pokračovali vo svojom úsilí v tejto oblasti; zdôrazňuje význam ďalšieho posilňovania multilaterálneho rozmeru procesu stabilizácie a pridruženia s cieľom v obnoviť plnom rozsahu regionálnu spoluprácu vo všetkých oblastiach;

2.

pripomína „európske vyhliadky“ krajín západného Balkánu, ktoré boli jasne vyjadrené na rokovaní Európskej rady v Solúne; upozorňuje však, že budúce pristúpenie krajín západného Balkánu do EÚ je prísne podmienené splnením všetkých podmienok a požiadaviek stanovených EÚ vrátane kodanských kritérií na členstvo a úspešným zavŕšením procesu stabilizácie a pridružovania, ktorého súčasťou je regionálna spolupráca, dobré susedské vzťahy a plná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu;

3.

zdôrazňuje že seriózne vyhliadky na členstvo v EÚ môžu pre krajiny západného Balkánu pôsobiť ako katalyzátor pri motivovaní ich obyvateľstva a vlád, aby sa vzdali spiatočníckeho nacionalizmu a sektárskeho násilia a aby sa vydali na cestu budúcej integrácie s ostatnou Európou; okrem toho sa tým zlepší pomerne zlý obraz západného Balkánu v EÚ pre nedávne vojny a politické spory v uplynulých desaťročiach, čo zasa bude podnecovať podniky EÚ, aby zintenzívnili obchodovanie s regiónom;

4.

povzbudzuje EÚ, aby naďalej prejavovala záujem o západný Balkán, najmä v tomto politicky chúlostivom období; naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby si uvedomili, že nie je v záujme EÚ ani krajín západného Balkánu vytvárať „čiernej diery“ v Kosove; preto žiada inštitúcie EÚ, aby sa aktívne angažovali s cieľom zabrániť napätiu;

5.

domnieva sa, že z hľadiska celkového prístupu prijatého voči krajinám západného Balkánu sa musia zohľadňovať rozdiely medzi jednotlivými krajinami regiónu, čo sa týka úrovne ich ekonomického rozvoja a plnenia acquis Spoločenstva a pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO); preto zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa každá z krajín západného Balkánu uberala k členstvu v EÚ výslovne individuálnou cestou, a to okrem iného na základe ich jednotlivého plnenia kodanských kritérií, ako aj podmienok a požiadaviek stanovených EÚ;

6.

víta dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii, ktoré nadobudli platnosť v januári 2008, a dialóg o plánoch na postupnú liberalizáciu vízového režimu pre krajiny západného Balkánu; domnieva sa, že naozaj treba zlepšiť a vytvoriť dobre fungujúci colný režim, aby sa uľahčili obchodné toky a aby sa zabezpečila užšia hospodárska, vedecká, technologická a obchodná spolupráca; víta rozhodnutie Komisie ponúkať v rámci programu Erasmus Mundus stále viac štipendií študentom z krajín západného Balkánu;

7.

vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali vhodné opatrenia na podporu prehlbovania integrácie krajín západného Balkánu do svetového obchodného a ekonomického systému, najmä prostredníctvom členstva vo WTO pre tie krajiny tohto regiónu, ktoré ešte nie sú členmi tejto organizácie; s potešením berie na vedomie, že Albánsko, Chorvátsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko už sú členmi WTO; zdôrazňuje, že liberalizáciu obchodu musí sprevádzať znižovanie chudoby a miery nezamestnanosti, podporovanie hospodárskych a sociálnych práv a chránenie životného prostredia;

8.

zdôrazňuje impulz regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov pre hospodársky rast v oblasti a dôležitosť úlohy, ktorú v tomto procese má CEFTA; zdôrazňuje, že CEFTA môže mať dôležité miesto aj v budúcej integrácii regiónu do EÚ posilňovaním hospodárskych a obchodných vzťahov medzi EÚ a krajinami západného Balkánu; preto sa domnieva, že CEFTA významnou mierou prispieva k prípravám krajín západného Balkánu na pristúpenie do EÚ;

9.

vyzýva vlády krajín západného Balkánu, aby ďalej preskúmali možnosti opatrení na prehĺbenie obchodnej liberalizácie v oblastiach, ktoré boli doteraz vyňaté, a aby zaviedli mechanizmy na systematický boj proti akémukoľvek porušovaniu medzinárodných práv duševného a priemyselného vlastníctva; vyzýva tiež tieto vlády, aby sa pripojili k acquis Spoločenstva a aby prijali kroky na ukončenie všetkých praktík a opatrení, ktoré vytvárajú netarifné obchodné prekážky;

10.

vyjadruje podporu úsiliu krajín západného Balkánu o reformu a regionálnu spolupráce prostredníctvom ich nástroja predvstupovej pomoci (IPA); zdôrazňuje skutočnosť, že krajiny západného Balkánu sú jedinými „pánmi“ ich reformného procesu; naliehavo vyzýva krajiny západného Balkánu, aby sa chopili zodpovednosti za vypracovanie dostatočného množstva ambicióznych projektov na využívanie dostupných európskych finančných prostriedkov bez toho, aby boli príliš pasívne alebo závislé od európskych iniciatív;

11.

zdôrazňuje úlohu regiónov v hospodárskom a spoločenskom rozvoji a v tejto súvislosti význam IPA pre podporu krajín západného Balkánu v procese demokratizácie a hospodárskej a spoločenskej transformácie a harmonizácie s európskymi normami, ako aj pre priblíženie sa týchto krajín štruktúram EÚ;

12.

žiada Komisiu a členské štáty, aby pre nástroj IPA vyčlenili dodatočné finančné prostriedky, ktoré sú potrebné na rozvoj projektov upravených skutočným potrebám a aby zabezpečili účinnú a sústredenú pomoc na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje význam projektov „ľudia ľuďom“ (people-to-people), ktoré sú zvlášť vhodné na to, aby ľuďom priamo na mieste sprostredkovali pridanú hodnotu EÚ;

13.

víta skutočnosť, že jednou z priorít nástroja IPA je prispievať k rozvoju inštitucionálnych a administratívnych kapacít na západnom Balkáne na vnútroštátnej a regionálnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby posilnila túto oblasť činnosti s cieľom stimulovať rozvoj verejnej správy a pripraviť tieto krajiny a regióny na riadne využívanie štrukturálnych fondov a podporovať ich prispôsobenie sa normám EÚ vzhľadom na ich možné pristúpenie v budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vysokú transparentnosť pri budovaní inštitúcií a aby prijala vhodné opatrenia na zabránenie korupcii;

14.

vyzýva Radu a Komisiu, aby krajinám v regióne poskytovali ekonomickú a administratívnu technickú pomoc prostredníctvom kvalifikovaných osôb v spolupráci s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami, ktoré sa venujú ekonomickým otázkam západného Balkánu, s cieľom posilniť miestne verejné štruktúry, vytvoriť účinnejšiu a pestrejšiu hospodársku základňu a zlepšiť prenikanie miestnych produktov na zahraničné trhy, a najmä do EÚ;

15.

navrhuje, aby členské štáty ponúkali krajinám západného Balkánu tzv. programy typu vláda vláde, ktoré týmto krajinám poskytujú konkrétnu pomoc, odbornú prípravu a usmerňovanie na národných ministerstvách pre oblasti, o ktoré vyslovene požiadali úrady krajín západného Balkánu; zdôrazňuje, že tieto programy môžu mať významnú úlohu pri vykonávaní acquis EÚ v tomto regióne, pričom krajinám západného Balkánu ponúkajú možnosť výberu konkrétnej formy pomoci, ktorú potrebujú;

16.

vyzýva Komisiu, aby riadne a včas predložila Európskemu parlamentu na schválenie všetky nové návrhy zamerané na poskytnutie mimoriadnej rozpočtovej pomoci krajinám západného Balkánu; zdôrazňuje, že ďalšia finančná pomoc západnému Balkánu (najmä Kosovu) by mala byť podmienená vypracovaním, s pomocou medzinárodných finančných inštitúcií, súhrnného a realistického dlhodobého plánu hospodárskeho rozvoja;

17.

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri trvalo udržateľnom hospodárskom rozvoji a posilňovaní občianskej spoločnosti, pretože konkretizujú vnútroštátne priority a priority Spoločenstva prostredníctvom projektov vytvárajúcich partnerstvá so subjektmi verejného a súkromného sektora;

18.

zdôrazňuje význam cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce pre rozvoj spoločných projektov a vytváranie trvalých väzieb medzi regiónmi západného Balkánu, ako aj medzi nimi a regiónmi členských štátov; zároveň zdôrazňuje, že prospech z takejto spolupráce nie je len hospodárskej povahy, ale zahŕňa aj politický a ľudský rozmer, ktorý umožňuje zbližovanie medzi národmi a vládami a z dlhodobého hľadiska zaisťuje stabilitu a prosperitu v tomto regióne;

19.

povzbudzuje regióny EÚ, aby prevzali iniciatívu pri realizácii cezhraničných projektov s regiónom západného Balkánu s cieľom nadviazať úzku a dlhodobú spoluprácu na regionálnej úrovni, ako aj v oblasti výmeny skúseností a osvedčených postupov v rámci európskych sietí regionálnej spolupráce; domnieva sa, že posilnenie Rady pre regionálnu spoluprácu umožní podporiť spoluprácu v regióne;

20.

naliehavo vyzýva krajiny regiónu, aby v úzkej spolupráci s Komisiou a inými dôležitými medzinárodnými finančnými inštitúciami udržiavali a rozširovali zisky v makroekonomickej stabilite prostredníctvom zdravej fiškálnej a menovej politiky, čo je predpokladom trvalého hospodárskeho rastu; ďalej naliehavo vyzýva krajiny, aby zrýchlili tempo štrukturálnych reforiem, najmä v oblastiach daňovej politiky, cla a verejnej správy, upevňovaním zásady transparentnosti a zodpovednosti a podporovaním riadneho hospodárenia vo verejnom sektore;

21.

zdôrazňuje potrebu poskytnúť väčšiu podporu rozvoju súkromného sektora a investíciám do infraštruktúry v regióne, okrem iného prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce s Európskou investičnou bankou a s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami;

22.

domnieva sa, že pre hospodársky rozvoj regiónu je nevyhnutné vytvoriť priaznivé investičné prostredie, a vyzýva Komisiu a krajiny západného Balkánu, aby spolupracovali na zintenzívnení hospodárskych reforiem prostredníctvom vypracovania plánov strategického rozvoja s cieľom realizovať investičné projekty, ktoré majú význam pre región ako celok;

23.

vyslovuje pochvalu vládam krajín západného Balkánu za pokrok, ktorý doteraz dosiahli v hospodárskej oblasti, a za zachovanie makroekonomickej stability; víta realizáciu daňovej politiky a politiky fiškálnej disciplíny zo strany vlád, ktoré priniesli zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu;

24.

zdôrazňuje dôležitosť ďalšieho rozvoja energetickej spolupráce v regióne, najmä prostredníctvom rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, vytváraním otvorených, spoľahlivých a konkurenčných trhov a zlepšovaním všeobecných podmienok na rozširovanie energetickej infraštruktúry v tomto regióne vrátane zvýšených prepojovacích kapacít medzi susediacimi členskými štátmi EÚ a partnerskými krajinami; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú pri plnení tohto cieľa zohráva Energetické spoločenstvo;

25.

domnieva sa, že rozvoj prístavu Rijeka v Chorvátsku je mimoriadne dôležitým projektom pre EÚ; je presvedčený, že je v záujme EÚ, aby sa tento rozvoj čo najskôr realizoval;

26.

zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia je dôležitým prvkom trvalo udržateľného rozvoja v regióne západného Balkánu; považuje za nevyhnutné, aby Komisia a vlády krajín západného Balkánu podporovali rozumné politiky a stratégie zamerané na ochranu životného prostredia v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany životného prostredia;

27.

považuje za dôležité, že krajiny západného Balkánu uplatňujú spoločné zásady a usmernenia európskej námornej politiky, a zdôrazňuje potrebu účinného a pre životné prostredie prijateľného využívania rieky Dunaj, ako významného dopravného koridoru a miesta výskytu cenných zdrojov, v súlade s právnymi predpismi EÚ; v tejto súvislosti podporuje prebiehajúce regionálne iniciatívy a organizácie (a najmä Medzinárodnú komisiu na ochranu rieky Dunaj), ktoré sú zamerané na ochranu životného prostredia, lepšie využívanie prepravnej kapacity vnútrozemských vodných ciest a vyššiu úroveň predchádzania katastrofám na Dunaji;

28.

pripomína, že je tiež nevyhnutné zintenzívniť obchod s poľnohospodárskymi produktmi s Chorvátskom, aby sa Chorvátsko po pristúpení mohlo čo najhladšie pripojiť k spoločnej poľnohospodárskej politike;

29.

uznáva osobitné zemepisné podmienky regiónu a jeho strategickú polohu, vďaka ktorým sa táto oblasť stáva prirodzenou križovatkou pre obchod s tovarom, najmä s primárnymi energetickými produktmi (ropou a zemným plynom), medzi Európou a Áziou; víta začiatok realizácie významných subregionálnych dopravných projektov, ako je tzv. juhovýchodná os, ktoré v skutočných podmienkach uľahčia začlenenie krajín západného Balkánu do širšej siete energetických potrubí spájajúcej EÚ s Tureckom a kaukazskými krajinami; vyzýva Komisiu a krajiny západného Balkánu, aby pripravili dostatok finančných zdrojov na modernizáciu infraštruktúry s osobitným dôrazom na sektor logistiky a aby realizovali reformy nevyhnutné na to, aby sa tento sektor stal konkurencieschopnejším a dynamickejším;

30.

zdôrazňuje, že je nutné odstrániť administratívne prekážky v oblasti maloobchodu, ktoré bránia rozvoju konkurencieschopnejších obchodníkov s potravinami, pretože neefektívnosť obchodu s potravinami narúša snahy európskych výrobcov preniknúť na trh;

31.

zdôrazňuje potrebu ďalšej podpory rozvoja MSP podľa Európskej charty pre malé podniky, ktorú podporili všetky krajiny západného Balkánu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby MSP zabezpečili prístup ku štrukturálnym fondom EÚ a aby poskytovali viac prostriedkov na financovanie projektov súvisiacich s MSP; vyzýva Komisiu, aby zostavila inštitučný rámec na zlepšenie spolupráce medzi Spoločenstvom a súkromným sektorom v krajinách západného Balkánu, čo zabezpečí primerané využívanie fondov Spoločenstva;

32.

zdôrazňuje potrebu rozšíriť rozsah spolupráce medzi EÚ a krajinami západného Balkánu v oblasti vzdelávania a vedy, čo vytvorí podmienky na stabilný hospodársky rozvoj a rast v regióne, a podporí tak integráciu krajín západného Balkánu do spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru výskumu a vzdelávania, ako aj ich účasť na trhu práce v súlade s predpismi a požiadavkami EÚ;

33.

so zreteľom na to, že medzinárodná finančná kríza zasiahla aj Európu a môže mať nepriamy vplyv na obchod a zahraničné investície v krajinách západného Balkánu, vyzýva Komisiu, aby sledovala tento vývoj a v prípade potreby prijala vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť hladký priebeh procesu stabilizácie a pridruženia, ktorý je v tomto regióne dôležitým faktorom stability a ktorý je v najlepšom záujme samotnej EÚ;

34.

domnieva sa, že z hľadiska hospodárskeho rozvoja krajín v tomto regióne je veľmi dôležité, aby podstatne reformovali bankové a poisťovacie systémy, vypracovali efektívny systém mikropôžičiek a zlepšili reguláciu a kontrolu bankových činností, čím by položili základy postupného otvárania ich finančných trhov;

35.

požaduje od krajín v tomto regióne, v ktorých je štátna služba poznačená korupciou, aby prijali všetky vhodné opatrenia na boj proti korupcii a aby zabezpečili lepšie a transparentnejšie fungovanie colných služieb v súlade s normami, ktoré určili EÚ a Svetová colná organizácia;

36.

zdôrazňuje, že treba zintenzívniť a sprísniť colné kontroly s cieľom bojovať proti pašovaniu, falšovaniu a pirátskej výrobe tovaru, keďže tieto praktiky okrem strát na príjmoch predstavujú veľké nebezpečenstvo pre zdravie obyvateľov tak EÚ, ako aj krajín západného Balkánu;

37.

víta lepšie podnikateľské prostredie a opatrenia na zneužívanie právnych a administratívnych prekážok v začiatkoch podnikania; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že existujú kartely a že tzv. magnáti v niektorých krajinách západného Balkánu a podniky s dominantným trhovým postavením zneužívajú trhovú silu; naliehavo vyzýva vlády krajín západného Balkánu, aby zintenzívnili boj proti korupcii a vypracovali primeranú politiku hospodárskej súťaže, ktorá musí zahŕňať aj štátne podniky;

38.

vyzýva krajiny západného Balkánu, aby vypracovali politiky zamestnanosti a daňové politiky a aby tak riešili problémy súvisiace s nezamestnanosťou, pomerne vysokými mzdami a vysokou mierou tieňovej ekonomiky;

39.

zdôrazňuje, že spravodlivá a transparentná regionálna cezhraničná hospodárska súťaž v prípade verejného obstarávania je dôležitým stavebným prvkom skutočne integrovaného regionálneho trhu; vyzýva krajiny západného Balkánu, aby posúdili potenciál verejného obstarávania pre stabilizáciu udržateľného hospodárskeho rozvoja a aby znásobili svoje úsilie o integrovanejší a lepšie fungujúci regionálny systém verejných zákaziek uplatňujúci zásadu nediskriminovania medzi domácimi a regionálnymi dodávateľmi;

40.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a parlamentom a vládam členských štátov a dotknutých krajín.

24.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 46/10

—

so zreteľom na článok 33 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o zvyšovaní cien krmív a potravín (1), ako aj na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v EÚ a v rozvojových krajinách (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva – návrh rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej istoty v Afrike (3),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (KOM(2008)0450),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. mája 2008 – Riešenie problematiky rastúcich cien potravín – Usmernenia pre opatrenia EÚ (KOM(2008)0321),

—

so zreteľom na závery svetového potravinového samitu, ktorý sa konal 13. - 17. novembra 1996 v Ríme a na cieľ znížiť počet hladujúcich ľudí do roku 2015 o polovicu,

—

so zreteľom na dokument Perspektívy poľnohospodárstva na roky 2008 – 2017, ktorý vydali Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

—

so zreteľom na odporúčania Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD),

—

so zreteľom na výsledok kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP),

—

so zreteľom na pokračujúce rokovania WTO v rámci rozvojovej agendy z Dohy,

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu z 2. marca 2005 o účinnosti pomoci,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0505/2008),

A.

keďže svet po prvý raz od 70-tych rokov 20. storočia čelí vážnej potravinovej kríze, ktorú určujú tak štrukturálne dlhodobé faktory, ako aj ďalšie rozhodujúce činitele, pričom cena kukurice sa od roku 2006 strojnásobila a svetové ceny pšenice narástli v rozpätí dvoch rokov o viac ako 180 % a celková globálna cena potravín vzrástla približne o 83 %,

B.

keďže k výraznému nepredvídanému zvýšeniu cien došlo v pomerne krátkom čase, medzi septembrom 2006 a februárom 2008; keďže sa navyše svetové ceny ďalších potravín za posledné dva roky zdvojnásobili a očakáva sa, že zostanú vysoké aj napriek poklesu cien rôznych obilnín, ku ktorému dochádza v súčasnosti, ako naznačujú termínové trhy,

C.

keďže rast cien krmiva pre zvieratá zvyšuje výrobné náklady, čím sa zvyšuje riziko, že produkcia v živočíšnej výrobe klesne, pričom dopyt sa zvyšuje a predpokladá sa, že sa bude ďalej zvyšovať, a to najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstvach,

D.

keďže FAO a OECD predpokladajú, že hoci ceny komodít môžu klesnúť z vyšších úrovní minulého roka, neočakáva sa, že sa znížia na úroveň spred roka 2006; keďže však dramatické fluktuácie cien komodít môžu byť výraznejšou a pravidelnou udalosťou na svetovom trhu; keďže vyššie ceny potravín sa nemusia automaticky premietať do vyšších príjmov poľnohospodárskych podnikov predovšetkým kvôli rýchlosti, akou sa zvyšujú vstupné náklady týchto podnikov, ale tiež kvôli stále väčšiemu rozdielu, ktorý sa vytvára medzi výrobnými nákladmi a cenou pre spotrebiteľa,

E.

keďže svetové zásoby potravín klesli na kriticky nízku úroveň, a to zo zásob na jeden rok, ako to bolo po druhej svetovej vojne, len na 57-dňovú zásobu v roku 2007 a iba na 40-dňovú zásobu v roku 2008,

F.

keďže tieto a ďalšie faktory mali okamžité a vážne dôsledky pre značný počet ľudí; keďže kríza cien potravín v celosvetovom rozsahu spôsobila chudobu a hlad miliónov ďalších ľudí; keďže tento vývoj vyvolal na celom svete nepokoje a protesty, ktoré ešte viac destabilizovali krajiny a regióny; keďže dokonca aj zásoby EÚ sa vyčerpali do takej miery, že núdzový potravinový program už v súčasnosti nemá aké potraviny distribuovať,

G.

keďže podľa súčasných odhadov organizácií bojujúcich proti svetovému hladu je každý piaty človek v rozvojových krajinách podvyživený a trpí chronickým hladom a každý deň na svete zomrie viac ako 30 000 detí kvôli hladu a chudobe,

H.

keďže poľnohospodárstvo poskytuje zamestnanie a živobytie vyše 70 % pracovnej sily v rozvojových krajinách a vyše 80 % v mnohých afrických krajinách, v dôsledku čoho sú na účinné riešenie problému chudoby a hladu mimoriadne dôležité politiky v oblasti rozvoja vidieka,

I.

keďže v rozvojových krajinách produkujú ženy 60 až 80 % potravín a ženy sú zodpovedné za polovicu svetovej produkcie potravín; keďže ženy zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v starostlivosti o rodinu a keďže majú omnoho ťažší prístup k pôde a výrobným prostriedkom než muži, a preto im treba poskytnúť náležitú pomoc a podporu,

J.

keďže súčasná kríza má najväčší vplyv na domácnosti s nízkymi príjmami tak v EÚ, ako aj v rozvojovom svete, kde výdavky na potraviny predstavujú 60 až 80 % celkového príjmu domácností, v porovnaní v priemerom EÚ, ktorý je menej ako 20 %,

K.

keďže Európsky parlament a Rada opakovane vyzvali na rozhodnú reakciu na globálny problém, predovšetkým v podobe nevyhnutného financovania poľnohospodárskych vstupov a pomoci pri využívaní trhovo orientovaných riadiacich nástrojov,

L.

keďže EÚ naďalej zostáva významným producentom potravín, pričom zabezpečuje 17 % svetovej produkcie pšenice, 25 % svetovej produkcie mlieka, 20 % svetovej produkcie bravčového mäsa a 30 % svetovej produkcie hovädzieho mäsa; keďže je ale aj významným dovozcom poľnohospodárskych produktov, lebo v zásobovaní mnohými základnými poľnohospodárskymi výrobkami zďaleka nie je sebestačná,

M.

keďže EÚ má vedúce postavenie pri stanovovaní noriem výroby potravín na najvyššej úrovni, pričom sa sústreďuje na systém vysledovateľnosti z poľnohospodárskeho podniku až ku konečnému spotrebiteľovi a na zaručenie bezpečnosti potravín vyrobených v EÚ,

N.

keďže EÚ má zároveň vedúce postavenie v oblasti iniciatív na ochranu životného prostredia, ktoré slúžia na ochranu prírodných zdrojov, ale ktoré tiež zaťažujú poľnohospodárov EÚ dodatočnými nákladmi,

O.

keďže EÚ je vedúcim svetovým darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci, ale podiel pomoci určenej poľnohospodárstvu v medzinárodnom meradle a najmä podiel pomoci od EÚ od 80-tych rokov 20. storočia neustále klesá,

P.

keďže popri príspevkoch členských štátov EÚ tradične financuje približne 10 % celosvetovej rozvojovej spolupráce; keďže to potvrdzuje aj súčasný príspevok poskytnutý prostredníctvom nástrojov ES (približne 1,8 miliárd EUR: 1 miliarda EUR prostredníctvom nového nástroja rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách a zvyšok prostredníctvom nástrojov rozvojovej a humanitárnej pomoci, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii),

Q.

keďže v súvislosti s tlakom na prírodné zdroje sa očakáva, že svetový dopyt po potravinách sa do roku 2050 zdvojnásobí a svetová produkcia potravín sa bude musieť zvýšiť,

R.

keďže podľa FAO by stačilo investovať 30 miliárd EUR ročne na to, aby sa zaistila potravinová bezpečnosť obyvateľstva, ktoré v roku 2050 dosiahne počet 9 miliárd,

S.

keďže súčasné medzinárodné a regionálne dohody nepostačujú na normalizáciu zásobovania trhu a obchodu; keďže súčasný nárast cien potravín by mal byť varovaním pred vlády na celom svete, že poľnohospodársku výrobu nemožno považovať za samozrejmosť,

1.

potvrdzuje, že globálna potravinová bezpečnosť je pre EÚ nanajvýš naliehavou otázkou a požaduje okamžité a stále opatrenia na zaistenie potravinovej bezpečnosti pre občanov EÚ a na svetovej úrovni; domnieva sa, že je dôležité uznať hodnotu celého poľnohospodárstva a potravinových kultúr na svete; zdôrazňuje, že potraviny by mali byť pre spotrebiteľov dostupné za primerané ceny, pričom by sa mala zároveň zabezpečiť zodpovedajúca životná úroveň pre poľnohospodárov;

2.

zdôrazňuje význam SPP ako prostriedku na zabezpečenie produkcie potravín v EÚ; je presvedčený, že SPP poskytuje občanom EÚ bezpečné dodávky potravín od svojho vzniku v roku 1962 a okrem toho zabezpečuje ochranu a rozvíjanie vidieckeho prostredia a noriem produkcie potravín EÚ, ktoré sú najvyššími na svete; zdôrazňuje, že je potrebné, aby poľnohospodárstvo Spoločenstva aj v budúcnosti naďalej zohrávalo túto úlohu;

3.

konštatuje však, že výsledkom mnohých reforiem SPP za posledných 25 rokov bolo zníženie celkovej poľnohospodárskej produkcie v EÚ, pričom dôraz sa presunul z kvantity na kvalitnú výrobu určovanú trhom; je presvedčený o tom, že táto zmena politiky viedla k strate potenciálnych trhových príležitostí pre výrobcov z EÚ a spôsobila zvýšenú závislosť od potravín dovážaných z krajín mimo EÚ vyrábaných podľa veľmi odlišných výrobných noriem, čím sa poľnohospodárske produkty EÚ ocitli v hospodárskej súťaži za nerovnakých podmienok;

4.

poukazuje na to, že pred najnovším zvýšením cien potravín trpelo chronickým hladom na celom svete viac ako 860 miliónov ľudí; poznamenáva, že podľa predpovedí Svetovej banky by prudký nárast cien potravín mohol uvrhnúť ďalších 100 miliónov ľudí do ešte väčšej chudoby;

5.

uznáva názor FAO, že krajiny úplne závislé od dovozu potravín sú najviac postihnuté zvyšujúcimi sa cenami potravín a že mnohé z týchto krajín patria medzi najmenej rozvinuté krajiny na svete; opätovne potvrdzuje skutočnosť, že chudoba a závislosť od dovozu potravín sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty; je si vedomý toho, že na medzinárodných trhoch sa v skutočnosti obchoduje len s malým percentuálnym podielom svetovej produkcie potravín, pričom ide čoraz viac o produkciu malého počtu vyvážajúcich krajín;

6.

konštatuje, že úroda základných obilnín bola v rokoch 2007 a 2008 dobrá; poznamenáva, že bezprostredný problém potravinovej neistoty v roku 2007 bol spôsobený poklesom dodávok a nárastom cien základných komodít; je hlboko znepokojený nízkou úrovňou svetových zásob potravín, ktoré v súčasnosti predstavujú dostatok obilia pre celý svet len na necelých 40 dní;

7.

zdôrazňuje, že úsilie o uspokojovanie základných potrieb obyvateľstva, najmä pokiaľ ide o potraviny a vodu, je často zdrojom konfliktov; upozorňuje na to, že v dôsledku nárastu svetovej populácie, ktorá sa podľa odhadov zvýši do roku 2050 o ďalšie 3 miliardy ľudí, sa toto napätie vo všetkých oblastiach sveta ešte vystupňuje; žiada preto, aby sa tento geostrategický faktor zohľadnil pri formulovaní poľnohospodárskej politiky v budúcnosti;

8.

so znepokojením berie na vedomie zvyšujúce sa náklady na poľnohospodárske vstupy (stúpajúce ceny hnojív, osív atď.), ktoré sa prejavili zvýšením nákladov, ktoré sa nekompenzovali všetkým poľnohospodárom rovnakým spôsobom (najmä v oblasti živočíšnej výroby) a ktoré podstatne oslabili akýkoľvek možný nárast príjmu poľnohospodárov zo zvýšených cien komodít a potravín, a tým aj stimuly na zvyšovanie produkcie; je znepokojený tým, že dramatický nárast cien vstupov by mohol viesť k nižšiemu využívaniu a potenciálne obmedzenej produkcii, čím sa iba zhorší potravinová kríza v EÚ a vo svete;

9.

konštatuje, že komoditné trhy zaznamenali v tejto sezóne prudký pokles cien, ktorý spôsobuje výrobcom starosti a narušuje istotu medzi poľnohospodármi;

10.

zdôrazňuje význam komplexnej analýzy zvyšovania cien potravín zohľadňujúcej stúpajúce ceny energie pre konečných spotrebiteľov, výraznejšie klimatické javy a zvýšený dopyt po energii v dôsledku nárastu svetovej populácie a vyzýva Komisiu, aby bližšie preskúmala možnú súvislosť medzi vysokými cenami potravín a rastúcimi cenami energie, predovšetkým paliva; ďalej zdôrazňuje, že treba podniknúť kroky na zníženie závislosti poľnohospodárstva od fosílnych zdrojov energie prostredníctvom účinnejšieho využívania energie a vývoja energeticky úspornejších poľnohospodárskych systémov;

11.

žiada vytvorenie politických nástrojov zameraných na predchádzanie takémuto dramatickému a škodlivému kolísaniu cien, ktoré budú zohľadňovať potrebu zabezpečiť spravodlivú životnú úroveň pre výrobcov; je presvedčený o tom, že systém jednotnej platby na poľnohospodársky podnik dáva poľnohospodárom možnosť zmeniť produkciu podľa potrieb trhu, ale nemusí postačovať na vyrovnanie sa s dramatickým kolísaním trhových cien;

12.

upozorňuje na dlhodobejšie štrukturálne príčiny nedávneho nárastu cien poľnohospodárskych komodít vrátane neustále stúpajúceho svetového dopytu a pretrvávajúceho znižovania investícií do poľnohospodárskej výroby; poznamenáva, že spomedzi týchto faktorov mal predovšetkým rast cien energie a najmä ropy zásadný vplyv na svetovú poľnohospodársku výrobu (vzhľadom na zvýšenie nákladov na produkciu poľnohospodárskych podnikov a distribúciu potravín) a na vznik potravinových kríz v chudobnejších krajinách (vzhľadom na náklady na prepravu potravín vo vnútri týchto krajín);

13.

konštatuje, že 2 % produkcie obilnín v EÚ boli v roku 2007 využité na výrobu biopalív, v porovnaní s 25 % produkcie kukurice v USA, ktoré sa v tom istom roku využili na výrobu etanolu; požaduje globálne zhodnotenie tohto trendu a jeho vplyvu na ceny potravín a tiež koordináciu politík na svetovej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby presadzovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov neohrozovalo dodávky potravín; žiada tiež, aby sa do medzinárodných a regionálnych dohôd začlenili záväzky, že pomoc na výrobu biopalív neohrozí potravinovú bezpečnosť planéty a bude v súlade s platnými predpismi, aby sa nenarušila hospodársku súťaž medzi obchodnými partnermi; aj napriek tomu však žiada prijať jednoznačný záväzok pre EÚ podporovať biopalivá druhej generácie;

14.

zdôrazňuje potrebu dosiahnuť rovnováhu vo výrobe biopalív a bioenergie na jednej strane a potrebných zásob potravín na celosvetovej úrovni na druhej strane; konštatuje, že zvýšenie výroby biopalív a bioenergie môže mať pozitívny vplyv na agropotravinársky sektor, ktorý v súčasnosti trpí v dôsledku vysokých cien surovín potrebných pre spracovateľský priemysel, ako sú hnojivá, nafta atď.; je preto presvedčený, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie predstavuje životaschopnú hospodársku a sociálnu alternatívu rozvoja vidieka a zároveň trvalo udržateľný prístup k ochrane životného prostredia, a to najmä ak sa zohľadnia ciele EÚ týkajúce sa obnoviteľných energií do roku 2020; podčiarkuje však, že je zároveň potrebné prijať opatrenia na odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré môže mať zvýšenie produkcie energetických plodín na biodiverzitu, ceny potravín a spôsoby využitia pôdy;

15.

konštatuje, že EÚ významne prispela k zvýšeniu dodávok poľnohospodárskych komodít zrušením režimu vyňatia z produkcie;

16.

upozorňuje na prudko sa meniace stravovacie návyky spotrebiteľov, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, ktorí sa preorientovávajú na vyššiu spotrebu mäsa a bielkovín, čo si vyžaduje viac obilia; poukazuje tiež na vítaný nárast reálneho príjmu v krajinách ako Čína a India, ktorý bude naďalej stimulovať dopyt po poľnohospodárskych produktoch a spracovaných potravinách;

17.

je presvedčený o tom, že rastúcu koncentráciu na trhu v odvetví potravinového maloobchodu treba monitorovať, aby nedošlo k vytvoreniu monopolnej situácie, pretože činnosť veľkých obchodníkov nemusí byť vždy v najlepšom záujme výrobcov, spracovávateľov alebo spotrebiteľov;

18.

vyzýva na prijatie alternatívnych riešení na úpravu rovnováhy v prospech malých výrobcov, ktorí nemajú dostatočnú váhu na rokovanie s veľkými maloobchodníkmi; zdôrazňuje, že hoci na úrovni EÚ existuje legislatívny rámec zakazujúci monopoly, ktorý bráni veľkým producentom zneužívať svoje dominantné postavenie na trhu v EÚ, zatiaľ neexistujú osobitné predpisy umožňujúce postaviť sa proti monopolným praktikám, ktoré uplatňujú niektoré supermarkety a hypermarkety;

19.

je presvedčený o tom, že SPP by mala naďalej zostať základom politiky potravinovej bezpečnosti EÚ tak v súčasnosti, ako aj po roku 2013; domnieva sa, že na dosiahnutie dlhodobej potravinovej bezpečnosti sú potrebné funkčné ekosystémy, úrodné pôdy, stabilné zdroje vody a rôznorodé vidiecke hospodárstvo; domnieva sa tiež, že je zásadne dôležité, aby SPP spolu s ďalšími politikami Spoločenstva zohrávala dôležitejšiu úlohu pri vytváraní svetovej potravinovej rovnováhy;

20.

pevne však verí, že SPP by sa mala ďalej upraviť tak, aby vyhovovala záujmom potravinovej bezpečnosti; vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia vo svojich legislatívnych návrhoch z mája 2008 na kontrolu stavu SPP v plnej miere nezohľadňuje túto výzvu; je proti rušeniu opatrení na riadenie trhu a znižovaniu podporných platieb pre poľnohospodárov;

21.

v súvislosti s revíziou rozpočtu na roky 2008 – 2009 požaduje stabilnú a konštantnú úroveň výdavkov EÚ a členských štátov na SPP, ktorá by zaručovala spravodlivý príjem pre poľnohospodárov; pripomína, že poľnohospodári potrebujú stabilné politické prostredie, aby mohli plánovať do budúcnosti; zdôrazňuje, že takáto politika sa musí zakladať predovšetkým na vytvorení záchrannej siete pre príjem v prípade rizík a kríz vyvolaných buď prírodnými katastrofami alebo narušením trhu a neobyčajne veľkým a dlhotrvajúcim poklesom cien; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že poľnohospodárstvo poskytuje významnú pridanú hodnotu vnútroštátnym hospodárstvam a hospodárstvu EÚ;

22.

zdôrazňuje, že samotný trh nemôže zaručiť výrobcom bezpečnosť príjmov, ktorú potrebujú na to, aby mohli pokračovať v poľnohospodárskej činnosti, kvôli vysokým nákladom na dodržiavanie noriem EÚ v oblasti produkcie a bezpečnosti potravín, životného prostredia a blaha zvierat; víta však vyššiu orientáciu SPP na trh; na druhej strane ľutuje, že ciele reforiem z roku 2003, a to zabezpečiť vyššie trhové ceny a nižšie administratívne zaťaženie pre poľnohospodárov, sa nepodarilo v plnej miere dosiahnuť;

23.

je presvedčený o tom, že početné pravidlá krížového plnenia majú odrádzajúci účinok na výrobcov, a preto by sa mali podľa možnosti zjednodušiť; v tejto súvislosti víta iniciatívy Komisie zamerané na ich zjednodušenie;

24.

je znepokojený tým, že navrhované právne predpisy EÚ (napríklad o výrobkoch na ochranu rastlín) by mohli mať dramatický dosah kvôli obmedzeniu nástrojov, ktoré majú poľnohospodári k dispozícii na maximalizáciu výnosov, a v podstate by mohli spôsobiť dramatické zníženie poľnohospodárskej produkcie EÚ; vyzýva na podrobné posúdenie vplyvu, a najmä vplyvu na potravinovú bezpečnosť, všetkých navrhovaných opatrení;

25.

naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila dosah iniciatív na zmiernenie vplyvu zmeny klímy na poľnohospodárstvo; domnieva sa, že poľnohospodárstvo musí prispieť k potláčaniu zmien klímy, musí však dostať k dispozícii prostriedky, aby sa ako jedno z hospodárskych odvetví najcitlivejších na klimatické podmienky vyrovnalo s vplyvmi zmeny klímy, aby tieto iniciatívy nespôsobili zníženie poľnohospodárskej produkcie EÚ a neviedli k jej nahradeniu dovážanou produkciou;

26.

je presvedčený, že je potrebné preskúmať systémy EÚ a iné medzinárodné systémy na monitorovanie výroby a trhu s cieľom vytvoriť rýchlejší mechanizmus varovania na určovanie výrobných trendov; domnieva sa, že je potrebné zaviesť globálny režim kontroly potravín a globálny systém potravinových zásob a že EÚ by mala pri jeho navrhovaní prevziať vedenie; naliehavo žiada Komisiu, aby spolupracovala s partnermi vo svete a predložila v tejto súvislosti príslušný návrh;

27.

požaduje sprístupnenie účinných politík v oblasti poistenia na ochranu proti značným výkyvom v cenách a príjmoch, ako aj proti vplyvom počasia na výrobu;

28.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila účinný systém EÚ na kontrolu trhu, ktorý by bol schopný zaznamenávať vývoj a cenové trendy poľnohospodárskych produktov a nákladov na vstupy; zdôrazňuje, že tento systém musí byť transparentný a musí umožňovať porovnanie podobných produktov z rôznych štátov;

29.

domnieva sa, že by sa v rámci FAO malo založiť medzinárodné stredisko pre monitorovanie cien poľnohospodárskych produktov, vstupov a potravín s cieľom umožniť sledovanie týchto údajov v medzinárodnom meradle;

30.

konštatuje, že prostredníctvom postupných reforiem SPP sa riešili prvky poľnohospodárskej politiky EÚ narúšajúce trh, ktoré mali negatívny vplyv na poľnohospodárov v rozvojových krajinách, ale že obchodné vzťahy sa naďalej vyznačujú nerovnosťou a stále sa musí vyvíjať úsilie o vytvorenie spravodlivejšieho systému;

31.

poznamenáva však, že reformy politiky EÚ, ktorých cieľom bolo splniť požiadavky WTO, viedli k preorientovaniu podpôr SPP z platieb viazaných na výrobu, k rušeniu opatrení na riadenie trhu a k otváraniu trhov, čo spôsobilo, že spotrebitelia a výrobcovia sú čoraz viac vystavení nestabilite na svetovom trhu; žiada, aby SPP obsahovala ustanovenia týkajúce sa potravinovej bezpečnosti a aby obchodné dohody medzi partnermi obsahovali rovnaké povinnosti regulácie trhu, ktoré by neohrozovali potravinovú bezpečnosť sveta; žiada Komisiu, aby sa v rámci rokovaní vo WTO zasadzovala za kvalifikovaný prístup k trhu, ktorý zaručí, aby lacný dovoz nepoškodzoval vysoký ekologický štandard poľnohospodárstva EÚ ani právo každého členského štátu na potravinovú bezpečnosť;

32.

konštatuje, že EÚ realizuje svoje záväzky zrušiť všetky vývozné náhrady do roku 2013 a že prostredníctvom kontroly stavu SPP sa vyvíja úsilie o plnenie ďalších reforiem nástrojov trhovej podpory, čo je v súlade s dohodami WTO;

33.

domnieva sa, že finančný nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách je nevyhnutným prvým krokom na uspokojenie okamžitých potrieb tých, ktorí sú najviac zasiahnutí potravinovou krízou; zdôrazňuje však, že tento nástroj je jednorazovým opatrením určeným na vyčlenenie finančných prostriedkov z okruhu 4 všeobecného rozpočtu EÚ pre drobné poľnohospodárstvo v najviac postihnutých krajinách, ktoré bude nutné posilniť ďalšími investíciami v budúcnosti; domnieva sa, že Komisia by mala kontrolovať, na čo sa vynakladajú finančné prostriedky, a zabezpečiť, aby sa poskytovali tam, kde sú najviac potrebné, a že by sa malo zaviesť pravidelné podávanie správ Európskemu parlamentu; okrem toho žiada, aby mal Európsky parlament prostredníctvom regulačného postupu s kontrolou pravidelnú kontrolu nad vykonávaním;

34.

vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje súčasné programy určené na zaistenie potravinovej bezpečnosti v Európe a vo svete; požaduje posilnenie tematického programu potravinovej bezpečnosti (2007 – 2010), ktorý aktuálne disponuje 925 miliónmi EUR na celé programové obdobie; víta návrh na zvýšenie rozpočtových prostriedkov určených na program distribúcie potravín osobám v najväčšej hmotnej núdzi v Spoločenstve, ktorý Komisia predložila 17. septembra 2008; vyzýva Komisiu, aby v otázkach potravinovej bezpečnosti prijala súhrnnú stratégiu, ktorá zabezpečí súdržnosť medzi všetkými politikami Spoločenstva;

35.

je znepokojený súčasnou svetovou finančnou krízou, ktorá môže viesť k zníženiu finančných prostriedkov dostupných pre poľnohospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu vplyvu finančnej krízy na odvetvie poľnohospodárstva a zvážila návrhy na zabezpečenie stability tohto odvetvia, a to aj pokiaľ ide o poskytovanie pôžičiek a poistenie úverov;

36.

poukazuje na výskum, z ktorého vyplýva, že spotrebitelia si z veľkej časti neuvedomujú dôležité výhody, ktoré poskytuje SPP prostredníctvom potravinovej bezpečnosti a potravín za primeranú cenu (4); požaduje zavedenie politík na informovanie občanov a obnovenie záväzku zjednodušenia, čo by viedlo k zvýšeniu povedomia o nástrojoch a výhodách SPP; navrhuje, aby sa verejnosť oboznámila s nákladmi, ktoré by mal občan v prípade, že by SPP neexistovala;

37.

zastáva názor, že SPP by mala zohrávať dôležitú úlohu v zahraničných vzťahoch a rozvojovej politike EÚ, pričom by sa mal klásť osobitný dôraz na politiku potravinovej bezpečnosti; domnieva sa, že okrem zaistenia bezpečnosti výroby potravín v EÚ môže SPP prispieť aj k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách;

38.

poukazuje na to, že konflikty veľmi negatívne ovplyvňujú produkciu potravín a prístup k nim; vyjadruje znepokojenie nad vážnymi následkami tendencií vzniku konfliktov v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou, napríklad z dôvodov hromadnej migrácie, ochromenia poľnohospodárskej výroby, ničivých dôsledkov na životne dôležitú infraštruktúru;

39.

je presvedčený, že je veľmi dôležité zabrániť rozvratnému konkurenčnému boju o skromné potravinové zdroje; preto požaduje účinnejšiu koordináciu EÚ s mimovládnymi organizáciami, FAO a ďalšími medzinárodnými agentúrami na technickej úrovni a s OSN na politickej úrovni s cieľom podporovať spravodlivý prístup k celosvetovým potravinovým zdrojom a zvýšiť potravinovú výrobu v kľúčových rozvojových krajinách, a zároveň neustále zohľadňovať kritériá biodiverzity a trvalo udržateľného rozvoja;

40.

naliehavo vyzýva EÚ, aby pomáhala krajinám, v ktorých existuje nebezpečenstvo konfliktu, pri príprave ich vlastnej stabilnej poľnohospodárskej politiky založenej na jednoduchom prístupe k surovinám, kvalitnému vzdelávaniu a primeranému financovaniu, ako aj na spoľahlivej infraštruktúre; je presvedčený o tom, že pomoc EÚ by mala byť zameraná na zlepšovanie potravinovej sebestačnosti prijímajúcich rozvojových krajín, čo zlepší regionálnu potravinovú bezpečnosť a prístup najchudobnejších vrstiev spoločnosti k potravinám;

41.

konštatuje, že niektoré rozvíjajúce sa ekonomiky by si mohli chcieť prenajímať veľké lány pôdy v chudobnejších častiach Afriky a Ázie, aby na nich mohli pestovať plodiny a potom ich dovážať späť na vlastné trhy s cieľom zvýšiť svoju vlastnú potravinovú bezpečnosť; je presvedčený o tom, že EÚ spolu s FAO musia brať tento fenomén vážne ako veľkú hrozbu pre potravinovú bezpečnosť a účinnú potravinovú politiku v hostiteľských krajinách;

42.

zdôrazňuje, že súčasné zložité problémy v súvislosti s potravinami si vyžadujú zvyšovanie výroby potravín s cieľom reagovať na zvyšujúci sa dopyt a zároveň zlepšovanie kvality, znižovanie nákladov a zabezpečovanie väčšej udržateľnosti; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné zrevidovať verejné politiky v záujme zlepšenia výrobných postupov, riadenia zásob a regulácie svetových trhov;

43.

zdôrazňuje potrebu ďalších strednodobých a dlhodobých opatrení zameraných na rozvoj poľnohospodárstva a výroby potravín v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, pri ktorých sa zohľadnia odporúčania IAASTD; zastáva názor, že poľnohospodársky rozvoj môže naštartovať v jednotlivých krajinách väčší hospodársky rozvoj;

44.

je presvedčený o tom, že Európsky rozvojový fond by sa mal viac zamerať na poľnohospodárstvo, a to najmä na malé poľnohospodárske podniky a na ďalšie spracovanie miestnych produktov, pretože veľká väčšina chudobnej populácie vo svete žije vo vidieckych oblastiach, ktoré sú značne závislé od poľnohospodárskej výroby; navyše sa domnieva, že by sa malo vyvíjať úsilie o zavedenie pravidiel obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré zaručia zásobovanie potravinami vo všetkých krajinách; je presvedčený, že rozvojovým krajinám by sa mali poskytnúť obchodné výhody, ktoré podporia posilnenie vnútroštátnej výroby; vyzýva Komisiu, aby tieto zretele zohľadnila počas rokovaní WTO, ako aj v rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve s rozvojovými krajinami;

45.

domnieva sa, že jednou z vážnych prekážok zvýšenia poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách je nedostatočný prístup drobných poľnohospodárov k pôžičkám a mikroúverom na investovanie do lepších mechanizmov na osev, hnojenie a zavlažovanie; vyzýva Európsku investičnú banku, aby preskúmala spôsoby, ako poskytnúť programom pre miestnych výrobcov potravín v rozvojových krajinách záruky na pôžičky s cieľom podporiť prístup k úverom a mikroúverom;

46.

opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie o potrebe regionálne integrovaných trhov s poľnohospodárskymi výrobkami; vyzýva Komisiu, aby podporovala regionálnu spoluprácu a integráciu; pripomína skupine afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) úspech poľnohospodárskej integrácie v Európe a stabilitu, ktorú zabezpečuje už viac ako 50 rokov; nabáda preto regionálne hospodárske spoločenstvá štátov AKT, aby posilnili svoju činnosť v oblasti poľnohospodárstva a vyzýva rozvojové krajiny, aby medzi sebou obmedzili obchodné prekážky;

47.

zdôrazňuje ďalej skutočnosť, že je potrebné pretransformovať poľnohospodárstvo zo systému samozásobiteľského poľnohospodárstva na vidiecke hospodárstvo vytvárajúce pracovné miesta; domnieva sa, že na vybudovanie silného poľnohospodárskeho odvetvia je potrebné klásť dôraz na opatrenia podporujúce mladých poľnohospodárov v rozvojových krajinách; je presvedčený, že EÚ by mala zvýšiť úsilie v oblasti spolupráce a podpory modernizácie potravinových reťazcov v rozvojových krajinách s cieľom zefektívniť ich; ďalej sa domnieva, že EÚ by mala podporovať iniciatívy ako spoločný program v oblasti osív, ktorý naštartovala Africká únia a jej vnútroštátni a regionálni partneri;

48.

domnieva sa, že na realizáciu účinnej rozvojovej politiky rozvojových krajín je nevyhnutné, aby tieto krajiny prijali spoločnú vnútroštátnu alebo regionálnu stratégiu rozvoja poľnohospodárstva spolu s jasnými opatreniami na podporu producentov a produktov; v tejto súvislosti sa domnieva, že rozvojová pomoc, ktorú poskytuje EÚ, nebude rozdrobená, ale bude začlenená do spolufinancovanej vnútroštátnej alebo spoločnej regionálnej stratégie rozvoja vidieka;

49.

žiada, aby sa na podporu najchudobnejších obyvateľov sveta vytvoril v rámci okruhu 4 všeobecného rozpočtu EÚ stály fond potravinovej bezpečnosti, ktorý doplní ostatné rozvojové opatrenia financované EÚ;

50.

víta celosvetové iniciatívy, ako je pracovná skupina OSN na vysokej úrovni pre svetovú krízu potravinovej bezpečnosti, a domnieva sa, že EÚ by mala koordinovať svoje úsilie s touto skupinou; zdôrazňuje význam dobrovoľných usmernení na podporu zlepšovania realizácie práva ľudí na primeranú výživu v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti, ktoré prijali členovia FAO v novembri 2004; okrem toho navrhuje, aby sa s cieľom zabezpečiť dostupnosť potravín vytvoril celosvetový program povinného udržiavania zásob, ako aj lepší základný systém uskladňovania kľúčových výrobných vstupov (bielkoviny, hnojivá, osivá, pesticídy) prednostne založený na účastníkoch zo súkromného sektora vrátane poľnohospodárskych družstiev;

51.

je si vedomý záväzkov EÚ voči rozvojovým krajinám a našich súčasných a budúcich povinností v rámci WTO; požaduje, aby podporné opatrenia EÚ napomáhali ciele stanovené africkými vládami v deklarácii z Maputa z roku 2002; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje záväzky zamerané na splnenie rozvojových cieľov tisícročia OSN, a najmä vyčlenenie 0,7 % svojho hrubého národného produktu na rozvojovú pomoc; zastáva však názor, že kvalita rozvojovej pomoci je dôležitejšia ako výška vynaloženej sumy;

52.

vyjadruje poľutovanie nad znížením objemu rozvojovej pomoci určenej na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý v roku 1980 predstavoval 17 % a v roku 2006 len 3 %; naliehavo žiada Komisiu, aby smerovala a monitorovala príspevok finančnej podpory EÚ určený na dosiahnutie rastu na základe poľnohospodárstva a aby urobila všetko preto, aby vlády vynakladali na odvetvie poľnohospodárstva 10 % vnútroštátnych rozpočtov, k čomu sa zaviazali (napr. stanovením cieľov zameraných na vnútroštátnu poľnohospodársku politiku);

53.

opätovne potvrdzuje, že pre štáty AKT je poľnohospodárstvo odvetvím, ktoré je viac ako iné odvetvia schopné prinášať chudobným obyvateľom vidieka rast, a tým hmatateľne prispievať k dosiahnutiu prvého rozvojového cieľa tisícročia týkajúceho sa odstránenia extrémnej chudoby a hladu, a zdôrazňuje, že je preto rozhodujúce okamžite konať a podporovať väčšie investície do rozvoja poľnohospodárstva a vidieka;

54.

zdôrazňuje, že rozvoj poľnohospodárstva musí byť založený predovšetkým na práve na potravu a na práve na produkciu potravín, pričom všetkým ľuďom musí byť zabezpečené právo na bezpečné a výživné potraviny, ktoré zodpovedajú ich kultúre a ktoré boli vyprodukované v nezávislej poľnohospodárskej štruktúre prostredníctvom ekologicky priaznivých a trvalo udržateľných postupov;

55.

vyzýva EÚ, aby uznala právo rozvojových krajín na potravinovú sebestačnosť a aby ho podporila cielenými opatreniami, predovšetkým prostredníctvom využitia a vývoja dostupných štruktúr a zdrojov, ako napr. osivá, hnojivá a výrobné prostriedky, ale tiež prostredníctvom podpory regionálnej integrácie;

56.

vyzýva EÚ, aby opäť zaradila poľnohospodárstvo medzi hlavné body svojho rozvojového programu, pričom by osobitnú prioritu mala venovať programom rozvoja poľnohospodárstva s jasnými cieľmi zameranými na zníženie chudoby vrátane vytýčenia realizovateľných cieľov zameraných na podporu drobných poľnohospodárov a produkcie potravín pre miestne trhy prostredníctvom využitia biodiverzity, a s osobitným dôrazom na budovanie kapacít pre drobných poľnohospodárov a ženy;

57.

žiada EÚ, aby spojila svoje sily s členskými štátmi, vládami krajín AKT, medzinárodnými organizáciami, regionálnymi rozvojovými bankami a súkromnými nadáciami, mimovládnymi organizáciami a miestnymi orgánmi s cieľom lepšie začleniť nové projekty a programové zásahy proti prudko rastúcim cenám potravín do regionálnych programov;

58.

žiada prijatie opatrení na zlepšenie odbornej prípravy mladých ľudí, aby mohli absolvovať vysokoškolské vzdelávanie v odbore poľnohospodárstva vrátane odbornej prípravy na plnenie hygienických a fytosanitárnych noriem EÚ, a tiež opatrení na vytváranie pracovných príležitostí pre absolventov odboru poľnohospodárstva s cieľom obmedziť chudobu a migráciu z vidieka do miest a s cieľom zabrániť migrácii v podobe tzv. úniku mozgov z rozvojových do rozvinutých krajín;

59.

pripomína pravidlá pre prevenciu a riešenie potravinovej krízy prijaté Sieťou pre prevenciu potravinovej krízy (Food Crisis Prevention Network) v roku 2008 a žiada presadzovanie a dodržiavanie týchto pravidiel v rámci SPP; okrem toho podporuje a vyzýva na zapojenie občianskej spoločnosti a presadzovanie záujmov žien, drobných poľnohospodárskych družstiev a skupín výrobcov s cieľom zabezpečiť dodávky potravín a potravinovú sebestačnosť;

60.

vyjadruje veľké znepokojenie nad skutočnosťou, že vojenské a obranné rozpočty v mnohých prípadoch prevyšujú rozpočty na poľnohospodárstvo a potraviny;

61.

je presvedčený o tom, že drobní poľnohospodári sú základom poľnohospodárskeho rozvoja; zdôrazňuje niektoré z najzávažnejších problémov, ktorým čelia drobní poľnohospodári v rozvojových krajinách, ako je napríklad prístup na trhy, pôda, vzdelanie, financovanie, výrobné činitele a technológie; opätovne potvrdzuje význam rozvoja vidieckej infraštruktúry a investícií do malých poľnohospodárskych podnikov a tradičných nízkonákladových výrobných postupov prispôsobených miestnym podmienkam;

62.

konštatuje, že nedostatočný objem obchodu s potravinami je významným činiteľom celosvetovej výroby potravín a že podľa FAO aj keď celosvetová produkcia ryže v roku 2007 vzrástla, objem obchodu s ryžou v tom istom roku klesol;

63.

vyjadruje presvedčenie, že ďalšia neregulovaná liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi produktmi by viedla k ďalšiemu rastu cien potravín a k ešte výraznejšej cenovej nestabilite; zdôrazňuje, že situácia by najviac postihla najzraniteľnejšie rozvojové krajiny, ktoré sú dovozcami potravín; ďalej zdôrazňuje, že pravidlá svetového obchodu nesmú v žiadnom prípade oslabovať právo krajín alebo regiónov podporovať svoje poľnohospodárstvo s cieľom zaručiť potravinovú bezpečnosť svojho obyvateľstva;

64.

domnieva sa, že politiky týkajúce sa otvorenia trhu poľnohospodárskych výrobkov v rámci WTO a dvojstranných dohôd o voľnom obchode výrazne prispeli k strate potravinovej bezpečnosti mnohých rozvojových krajín v súvislosti so súčasnou celosvetovou krízou zásob potravín; vyzýva Komisiu, aby náležite prehodnotila svoj trhový prístup k obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami;

65.

vyzýva veľké krajiny vyvážajúce potraviny (Brazília, Argentína, Thajsko atď.), aby konali ako spoľahliví dodávatelia základných potravín a aby sa vyhýbali vývozným obmedzeniam, ktoré by mohli mať katastrofálne následky, najmä na chudobné rozvojové krajiny, ktoré sú dovozcami potravín;

66.

je znepokojený súčasnou svetovou finančnou krízou, ktorá môže viesť k zníženiu finančných prostriedkov určených na verejnú rozvojovú pomoc; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu vplyvu finančnej krízy na oblasť rozvojovej pomoci a aby pokračovala v príprave návrhov zameraných na podporu poľnohospodárstva najchudobnejších krajín;

67.

poznamenáva, že globálna potravinová kríza patrí k veľkým hrozbám pre mier a bezpečnosť vo svete; v tejto súvislosti víta nedávne snahy Komisie preskúmať spôsoby riešenia otázky globálnej potravinovej bezpečnosti; vyzýva členské štáty, aby podporovali takéto iniciatívy na celoštátnej a miestnej úrovni;

68.

opätovne potvrdzuje svoj záväzok investovať do technológií a inovácií v poľnohospodárstve a poľnohospodárskej výrobe;

69.

zdôrazňuje význam výskumu financovaného z verejných prostriedkov, ktorý prospieva cieľom potravinovej bezpečnosti, a nielen jednostranným záujmom odvetvia; žiada investície nielen do výskumu nových samostatných technológií, ale aj komplexných poľnohospodárskych systémov, ktoré budú slúžiť na dosiahnutie dlhodobého cieľa potravinovej bezpečnosti; vyzdvihuje pritom priekopnícku úlohu, ktorú by v tejto oblasti mohla zohrávať napríklad technologická platforma EÚ pre výskum ekologických výrobných postupov;

70.

zdôrazňuje význam výskumu, ale tiež prenosu znalostí získaných prostredníctvom výskumu na úroveň poľnohospodárskych podnikov pomocou účinnej služby technickej pomoci, najmä v rozvojovom svete; požaduje zintenzívnenie poľnohospodárskeho výskumu a zhromažďovania znalostí;

71.

obáva sa, že dôraz, ktorý sa v EÚ kladie na krížovú zhodu, môže poškodzovať výskum a poradenstvo v oblasti poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje, že obidva faktory sú potrebné;

72.

vyzýva na zrýchlenie programu výskumu a vývoja v oblasti trvalo udržateľného, energeticky účinného poľnohospodárstva prispôsobeného miestnym podmienkam; nabáda členské štáty, aby podporovali výskum zameraný na zvyšovanie produktivity, pokiaľ ide o aplikácie v poľnohospodárstve; je si vedomý obáv spotrebiteľov EÚ;

73.

je znepokojený zmenami poveternostných podmienok spôsobenými zmenou klímy, ktoré podľa predpokladov zapríčinia častejší výskyt sucha a záplav a budú mať negatívny vplyv na objem úrody a predvídateľnosť svetovej poľnohospodárskej produkcie;

74.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že realizácia návrhov na ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov v EÚ môže mať nepriaznivý vplyv na produkciu potravín, najmä na živočíšnu výrobu v EÚ;

75.

uznáva, že odvetvie poľnohospodárstva musí zvýšiť svoju energetickú účinnosť, pretože emisie, ktoré produkuje, predstavujú značný podiel celkovej produkcie emisií CO2;

76.

domnieva sa, že rozmach biopalív a výroby bioenergie by mohol mať pozitívny vplyv na odvetvie poľnohospodárstva a spracovania potravín, ktoré trpia v dôsledku vysokých vstupných nákladov, akými sú náklady na priemyselné hnojivá, pesticídy, naftu, ako aj prepravu a spracovanie;

77.

uznáva, že odvetvie poľnohospodárstva prispieva k živobytiu väčšiny obyvateľstva v mnohých rozvojových krajinách, a preto nabáda tieto krajiny, aby vytvorili mechanizmus stabilnej a transparentnej poľnohospodárskej politiky, ktorá zabezpečí dlhodobé plánovanie a trvalo udržateľný rozvoj;

78.

žiada Komisiu, aby dôsledne sledovala vplyv zvýšenej výroby bioenergie v EÚ a tretích krajinách na zmeny vo využívaní pôdy, v cenách potravinových tovarov a v dostupnosti potravín;

79.

opakuje, že podnety na trvalo udržateľné pestovanie energetických plodín by nemali ohroziť produkciu potravín;

80.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj s cieľom predchádzať a prispôsobiť sa zmene klímy, vrátane, okrem iného, výskumu biopalív novej generácie, najmä využívania vysoko výnosných energetických plodín, ekologicky priaznivých a čo najúčinnejších hnojív, nových poľnohospodárskych technológií s minimálnym negatívnym vplyvom na využívanie pôdy, vývoja nových rastlinných druhov, ktoré sú odolné voči zmene klímy a súvisiacim chorobám, a výskumu spôsobov využívania odpadu v poľnohospodárstve;

81.

je presvedčený o tom, že v záujme zvyšovania trvalo udržateľnej poľnohospodárskej produktivity je potrebný ďalší poľnohospodársky výskum, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti, ktoré v tejto súvislosti ponúka Siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a prezentačné činnosti, a aby prijali opatrenia, ktoré zlepšia poľnohospodársku produkciu trvalo udržateľným a energeticky účinným spôsobom;

82.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

24.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 46/23

—

so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú v Lisabone 13. decembra 2007,

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o Lisabonskej zmluve (1),

—

so zreteľom na viaceré uznesenia, ktoré prijal v tomto legislatívnom období a ktoré sa týkali občianskej spoločnosti,

—

so zreteľom na pracovný seminár Výboru pre ústavné veci so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti, ktorý sa konal 3. júna 2008,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6-0475/2008),

A.

keďže demokratická EÚ, ktorá je blízka občanom, si vyžaduje úzku spoluprácu inštitúcií EÚ a členských štátov s občianskou spoločnosťou na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni,

B.

keďže otvorenosť inštitúcií EÚ a vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov k dialógu a spolupráci s občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti je základnou podmienkou účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na tvorbe právnych predpisov a riadení na všetkých úrovniach,

C.

keďže Lisabonská zmluva posilňuje práva občanov EÚ voči Únii tým, že uľahčuje účasť občanov a reprezentatívnych združení občianskej spoločnosti na diskusiách o „Európe občanov“,

D.

keďže súčasné ustanovenia, ktoré sa stali aj súčasťou Lisabonskej zmluvy, vytvárajú nevyhnutný právny rámec na rozvoj občianskeho dialógu na európskej úrovni; keďže sa však tieto ustanovenia nie je vždy uspokojujúco vykonávajú,

E.

keďže občianska spoločnosť je v 27 členských štátoch na rôznych úrovniach rozvoja, v rôznej miere využíva možnosti zúčastňovať sa na participatívnej demokracii, na procese tvorby právnych predpisov a na dialógu s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi,

F.

keďže pojem „občianska spoločnosť“ sa vzťahuje na veľký počet mimovládnych a neziskových organizácií založených z vlastnej vôle občanmi, ktoré sa zúčastňujú na verejnom živote a ktoré vyjadrujú záujmy, myšlienky a ideológie svojich členov alebo iných osôb na základe etických, kultúrnych, politických, vedeckých, náboženských alebo filantropických kritérií,

G.

keďže otázka reprezentatívnosti organizácií občianskej spoločnosti je do značnej miery sporná a keďže aktívnosť a efektívnosť, s akou niektoré organizácie presadzujú svoje názory, nie vždy zodpovedá ich reprezentatívnosti,

H.

keďže jednotlivé inštitúcie EÚ majú rozdielny prístup k občianskemu dialógu,

1.

oceňuje prínos EÚ k rozvoju občianskeho dialógu na úrovni európskej, ako aj na úrovni vnútroštátnej, regionálnej a miestnej v členských štátoch;

2.

zdôrazňuje, že občianska spoločnosť v Európe zohráva dôležitú úlohu v európskom integračnom procese, pretože európskym inštitúciám sprostredkúva stanoviská a požiadavky občanov EÚ; vyzdvihuje význam odbornosti, ktorú európskym inštitúciám poskytuje občianska spoločnosť, a zdôrazňuje dôležitosť poskytovania informácií a zvyšovania povedomia o občianskom dialógu, najmä v súvislosti s podporou činností a cieľov EÚ, budovaním siete európskej spolupráce, posilňovaním pocitu európskej identity a stotožnenia sa občianskej spoločnosti s Európou;

3.

zdôrazňuje, že ak chce EÚ dosiahnuť svoje politické ciele a zámery, je potrebná širšia verejná diskusia, efektívnejší občiansky dialóg a väčšie politické povedomie;

4.

zdôrazňuje svoj osobitný vzťah k občianskemu dialógu a upozorňuje na význam, aký tomuto dialógu dala Lisabonská zmluva, ktorá mu priznala atribút základnej zásady vo všetkých oblastiach činnosti EÚ;

5.

s uspokojením prijíma posilnenie zastupiteľskej a participatívnej demokracie vyplývajúce zo zavedenia ustanovenia o „iniciatíve občanov“ do Lisabonskej zmluvy, ktoré umožňuje miliónu občanov z viacerých členských štátov vyzvať Komisiu, aby predložila legislatívny návrh;

6.

vyzýva inštitúcie EÚ, ako aj vnútroštátne, regionálne a miestne orgány členských štátov, aby v čo najväčšej miere využívali platné právne predpisy a osvedčené postupy na zintenzívnenie dialógu s občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti; domnieva sa, že predovšetkým informačné kancelárie Európskeho parlamentu v každom členskom štáte by mali zohrávať aktívnu úlohu pri podpore, organizácii a riadení spoločného fóra Európskeho parlamentu a zástupcov občianskej spoločnosti v danom členskom štáte, ktoré sa koná aspoň raz ročne, a zdôrazňuje význam pravidelnej účasti svojich poslancov na týchto fórach, a to tak z príslušného členského štátu, ako aj z iných členských štátov;

7.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby do občianskeho dialógu zapojili všetkých zainteresovaných zástupcov občianskej spoločnosti; považuje v tomto smere za kľúčové dať priestor hlasu mladých Európanov, ktorí budú formovať EÚ zajtrajška a zodpovedať za ňu;

8.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby pre všetkých občanov EÚ – ženy, mužov, mladých i starých, ľudí z mestského i vidieckeho prostredia – zabezpečili možnosť zapájať sa aktívne, bez diskriminácie a pri dodržaní rovnoprávnosti do občianskeho dialógu a predovšetkým, aby príslušníci jazykových menšín mohli na takýchto fórach používať svoje rodné jazyky; zastáva názor, že úlohou EÚ v tejto oblasti by malo byť podporovať napĺňanie zásady rodovej rovnosti a stať sa príkladom jej presadzovania v členských štátoch, ako aj mimo EÚ;

9.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby v rámci medziinštitucionálnej dohody prijali záväzné usmernenia týkajúce sa menovania zástupcov občianskej spoločnosti, metód organizovania konzultácií a ich financovania v súlade so všeobecnými zásadami a minimálnymi normami konzultácií so zúčastnenými stranami (2); upozorňuje, že všetky inštitúcie EÚ by mali s týmto cieľom udržiavať aktualizované registre všetkých príslušných mimovládnych organizácií bez ohľadu na to, či sú aktívne v členských štátoch a/alebo sa zameriavajú na inštitúcie EÚ;

10.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby občiansky dialóg vnímali ako horizontálnu úlohu pre všetky generálne riaditeľstvá Komisie, všetky pracovné skupiny v Rade, ako aj všetky výbory Európskeho parlamentu, a to s použitím transparentných postupov a pri zachovaní skutočnej rovnováhy medzi verejným a súkromným sektorom;

11.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby užšie spolupracovali pri rozvíjaní občianskeho dialógu a podpore aktívneho európskeho postoja medzi občanmi EÚ s cieľom zabezpečiť lepšiu komunikáciu, tok informácií a koordináciu vo vzťahu k ich činnostiam v oblasti konzultácií s verejnosťou; konštatuje, že v tejto súvislosti by pravidelné stretnutia občianskej spoločnosti a členov Komisie na fórach v členských štátoch boli veľmi vhodným prostriedkom, ktorý by mohol znížiť pociťovanú medzeru medzi EÚ a občanmi Európy;

12.

vyzýva Radu, aby uľahčila a zjednodušila prístup k svojej činnosti, čo je základnou podmienkou skutočného dialógu s občianskou spoločnosťou;

13.

zdôrazňuje význam rozvoja európskej komunikačnej politiky v oblasti zabezpečovania nových spôsobov a nástrojov komunikácie s občanmi EÚ (s využitím internetu, elektronických technológií a moderných audiovizuálnych techník);

14.

apeluje na to, aby sa pokračovalo v realizácii vyskúšaných a overených opatrení EÚ, ktoré smerujú k zvýšeniu účasti občianskej spoločnosti v procese európskej integrácie, akými sú Európa cez satelit, Agora občanov, tematické občianske fóra (napr. Your Europe), diskusné fóra na internete atď.;

15.

zdôrazňuje význam profesionálnych európskych prieskumov verejnej mienky z pohľadu identifikácie a pochopenia potrieb a očakávaní občanov EÚ vo vzťahu k spôsobu fungovania EÚ; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a občiansku spoločnosť v členských štátoch, aby vo vzájomných činnostiach a diskusiách pamätali na tieto očakávania;

16.

vyzýva národné, regionálne a miestne orgány členských štátov, aby podporovali občiansky dialóg, najmä v tých štátoch a regiónoch a v tých oblastiach, kde ešte nie je v plnej miere rozvinutý alebo dostatočným spôsobom zavedený do praxe; okrem toho nalieha na tieto orgány, aby aktívne podporovali rozvoj regionálnej interaktivity občianskej spoločnosti medzi členskými štátmi, ako aj cezhraničných iniciatív; domnieva sa, že by sa malo preskúmať tiež vytváranie zoskupení členských štátov ako spôsobu podpory výmeny myšlienok a skúseností v rámci EÚ;

17.

vyzýva predstaviteľov európskej spoločnosti, aby sa aktívne zapájali do občianskeho dialógu a do tvorby európskych programov a politík, aby tak mohli ovplyvňovať rozhodovacie procesy;

18.

nabáda občanov EÚ, aby sa viac zapájali do európskych rozpráv a diskusií a aby sa zúčastnili na nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu;

19.

poukazuje na to, že uskutočňovanie dialógu s občanmi na všetkých úrovniach – európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej – si vyžaduje zodpovedajúce finančné prostriedky, a obracia sa na účastníkov tohto dialógu a zodpovedné subjekty, aby zabezpečili náležitú finančnú podporu;

20.

zdôrazňuje, že okrem dialógu s občianskou spoločnosťou je potrebný aj otvorený, transparentný a pravidelný dialóg Únie s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ako ustanovuje Lisabonská zmluva;

21.

odporúča inštitúciám EÚ, aby spoločne poskytli informácie o reprezentatívnosti a oblastiach činnosti organizácií občianskej spoločnosti v Európe, napríklad vo forme verejnej databázy, ľahko prístupnej užívateľom;

22.

vyzýva Komisiu, aby predložila nový návrh o európskych spolkoch s cieľom poskytnúť európskym organizáciám občianskej spoločnosti spoločný právny základ;

23.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil parlamentom členských štátov, Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

24.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 46/26

—

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej ustanovenia o vytvorení vnútorného trhu a zaručení slobody podnikov poskytovať služby v iných členských štátoch,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (1) (smernica o nekalých obchodných praktikách),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (2) (smernica o klamlivej a porovnávacej reklame),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS o klamlivej reklame tak, aby zahŕňala porovnávaciu reklamu (3),

—

so zreteľom na smernicu Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa klamlivej reklamy (4),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (6) a na správu Komisie z 18. novembra 2008 týkajúcu sa uplatňovania tejto smernice (KOM(2008)0756),

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 27. novembra 2008 o kolektívnom uplatňovaní nárokov spotrebiteľov na nápravu (KOM(2008)0794),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. marca 2007 o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 (KOM(2007)0099),

—

so zreteľom na viac ako 400 petícií týkajúcich sa podvodných adresárových spoločností, ktoré Výbor pre petície dostal z 24 členských štátov a 19 tretích krajín,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2008 o klamlivých adresárových spoločnostiach (7),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva (8),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre petície (A6-0514/2008),

A.

keďže prostredníctvom stratégie spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 sa Komisia usiluje o „lepšie monitorovanie spotrebiteľských trhov a vnútroštátnych spotrebiteľských politík“, a najmä o dosiahnutie „včasnej a jednotnej transpozície smernice o nekalých obchodných praktikách“,

B.

keďže smernica o nekalých obchodných praktikách predstavuje nový prístup v oblasti spotrebiteľského práva EÚ tým, že stanovuje maximálnu harmonizáciu pre ochranu spotrebiteľa pred nekalými obchodnými praktikami,

C.

keďže smernicou o klamlivej a porovnávacej reklame sa kodifikuje smernica 84/450/EHS, a najmä jej zmeny a doplnenia, ktoré priniesla smernica 97/55/ES, a rozsah jej pôsobnosti sa zužuje na transakcie medzi podnikmi (B2B),

D.

keďže rozsah pôsobnosti smernice o nekalých obchodných praktikách je obmedzený na transakcie medzi podnikmi a spotrebiteľmi a nezahŕňa všetky obchodné praktiky, ale len tie, ktoré je možné považovať za nekalé, keďže sa obmedzuje na obchodné praktiky, ktoré môžu poškodiť hospodárske záujmy spotrebiteľov, a nevyžadujú sa v rámci nej úpravy vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré chránia podniky pred nekalými obchodnými praktikami iných podnikov,

E.

keďže tri členské štáty, konkrétne Nemecko, Španielsko a Luxembursko, zatiaľ Komisii neoznámili, aké opatrenia prijali na transpozíciu smernice o nekalých obchodných praktikách; keďže Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev boli predložené tri žiadosti o predbežné rozhodnutie vo veci zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení so smernicou o nekalých obchodných praktikách; keďže Komisia zastáva názor, že v niektorých členských štátoch bola zistená nedostatočná transpozícia,

F.

keďže smernica o nekalých obchodných praktikách a smernica o klamlivej a porovnávacej reklame ponechávajú členským štátom značnú voľnosť v oblasti prostriedkov nápravy a postihov za porušenie ich ustanovení,

G.

keďže chýbajú účinné právne prostriedky nápravy v prípade porušenia ustanovení smernice o klamlivej a porovnávacej reklame a táto smernica sa nedostatočne presadzuje, čo sa prejavuje okrem iného klamlivými praktikami adresárových spoločností,

1.

zdôrazňuje význam smernice o nekalých obchodných praktikách a smernice o klamlivej a porovnávacej reklame pri zvyšovaní dôvery spotrebiteľov a obchodníkov v cezhraničné transakcie a pri zabezpečovaní väčšej právnej istoty pre podniky v súvislosti s prijateľnosťou rôznych obchodných praktík a reklamy na vnútornom trhu;

2.

vyzdvihuje smernicu o nekalých obchodných praktikách ako medzník v oblasti spotrebiteľského práva EÚ, pričom jej transpozícia, vykonávanie a presadzovanie budú mať kľúčový význam pre budúci vývoj spotrebiteľského práva EÚ a pre plný rozvoj potenciálu vnútorného trhu, rozvoj cezhraničného obchodu a elektronický obchod;

3.

je pevne presvedčený o tom, že správna transpozícia, vykonávanie a presadzovanie smernice o nekalých obchodných praktikách a smernice o klamlivej a porovnávacej reklame majú zásadný význam pre dosiahnutie cieľov týchto smerníc, a to najmä vzhľadom na rozdiely v systémoch presadzovania predpisov a v spôsoboch ich vykonávania v členských štátoch, komplexnosť niektorých právnych koncepcií obsiahnutých v týchto smerniciach, veľký počet a rozsiahlosť platných vnútroštátnych pravidiel upravujúcich nekalé obchodné praktiky a reklamu, ako aj široký rozsah uplatnenia týchto smerníc;

4.

s ohľadom na odôvodnenie 8 smernice o nekalých obchodných praktikách žiada Komisiu, aby preskúmala potrebu chrániť malé a stredné podniky pred agresívnymi obchodnými praktikami a aby v prípade potreby iniciovala nevyhnutné nadväzujúce opatrenia;

5.

víta úsilie Komisie pomôcť členským štátom pri transpozícii smernice o nekalých obchodných praktikách a smernice o klamlivej a porovnávacej reklame;

6.

konštatuje, že článok 3a ods. 2 smernice 84/450/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 97/55/ES, ktorý odkazuje na „porovnávanie odvolávajúce sa na osobitnú ponuku“, bol vypustený a neuvádza sa ani v smernici o nekalých obchodných praktikách, ani v smernici o klamlivej a porovnávacej reklame; vyjadruje poľutovanie nad tým, že existujú nejasnosti týkajúce sa dôsledkov tohto vypustenia pre transakcie medzi podnikateľom a zákazníkom, ktoré sa prejavujú najmä rôznym prístupom členských štátov k zachovaniu už platných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov vykonávajúcich článok 3a ods. 2 smernice 84/450/EHS zmenenej a doplnenej smernicou 97/55/ES po prijatí smernice o nekalých obchodných praktikách; vyzýva členské štáty, aby túto otázku s pomocou Komisie preskúmali a prípadne prijali nadväzujúce opatrenia;

7.

domnieva sa, že Komisia by mala predložiť návrh na doplnenie smernice o klamlivej a porovnávacej reklame o „čierny zoznam“ praktík, ktoré by sa mali za každých okolností považovať za klamlivé, alebo by mala rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice o nekalých obchodných praktikách na zmluvy medzi podnikmi (B2B) s osobitným zreteľom na bod 21 prílohy I k tejto smernici; žiada Komisiu, aby do decembra 2009 podala správu o prijatých opatreniach;

8.

konštatuje, že viaceré členské štáty porušili celistvosť „čierneho zoznamu“ uvedeného v prílohe I k smernici o nekalých obchodných praktikách pri transpozícii a vykonávaní tejto smernice vo svojich právnych systémoch; domnieva sa, že rozčlenenie čierneho zoznamu na časti, ktoré sa uvádzajú v rôznych vnútroštátnych predpisoch, vytvára neistotu pre podniky a mohlo by viesť k nezrovnalostiam pri uplatňovaní smernice o nekalých obchodných praktikách; žiada Komisiu, aby s členskými štátmi spolupracovala na prispôsobení ich vnútroštátnych právnych predpisov tak, aby boli „čierne zoznamy“ pre spotrebiteľov čo najviditeľnejšie a čo najužitočnejšie;

9.

nalieha na členské štáty, aby preverili svoje právne systémy s cieľom predísť prípadnému prekrývaniu pravidiel prijatých pri transpozícii smernice o nekalých obchodných praktikách a smernice o klamlivej a porovnávacej reklame s už platnými vnútroštátnymi ustanoveniami, a tým zabezpečili väčšiu jasnosť procesu transpozície pre spotrebiteľov a podniky;

10.

vyzýva členské štáty, aby zamerali svoje úsilie na správnu transpozíciu, vykonávanie a presadzovanie smernice o nekalých obchodných praktikách a smernice o klamlivej a porovnávacej reklame a aby zabezpečili plnenie všetkých relevantných rozsudkov vnútroštátnych súdov aj Európskeho súdneho dvora;

11.

domnieva sa, že spotrebitelia a podniky sú pri cezhraničných transakciách obmedzovaní nesprávnou alebo oneskorenou transpozíciou smerníc členskými štátmi;

12.

poznamenáva, že niektoré členské štáty umožnili presadzovať vnútroštátne pravidlá prijaté na vykonávanie smernice o nekalých obchodných praktikách len určitým regulačným orgánom a nedali spotrebiteľom priame právo využívať prostriedky nápravy, a teda spotrebitelia nie sú oprávnení žiadať náhradu škody spôsobenej nekalými obchodnými praktikami; vyzýva členské štáty, ktoré to zatiaľ neurobili, aby zvážili potrebu priznať spotrebiteľom právo priamo žiadať o náhradu škody, aby sa zabezpečila ich dostatočná ochrana pred nekalými obchodnými praktikami;

13.

víta výsledky rozsiahlych kontrol, ktoré Komisia vykonala v oblasti leteckých spoločností (EU Airlines Sweep) a zvonení pre mobilné telefóny (EU Ringtones Sweep), ako prvý krok k lepšiemu monitorovaniu vykonávania a presadzovania právnych predpisov o vnútornom trhu; zdôrazňuje potrebu vykonávať rozšírené kontroly v tomto zmysle v pravidelných intervaloch; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so sieťou pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa zbierala podobné údaje o vykonávaní právnych predpisov o vnútornom trhu v ostatných kľúčových sektoroch vnútorného trhu;

14.

povzbudzuje Komisiu, aby vyvinula účinnejšie nástroje na monitorovanie vykonávania predpisov, ako sú napríklad celoplošné kontroly (sweeps), ktoré umožnia zlepšiť presadzovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa; žiada Komisiu, aby zvážila možnosť zahrnutia celoplošných kontrol medzi monitorovacie mechanizmy hodnotiacej tabuľky v oblasti ochrany spotrebiteľa;

15.

vyzýva všetky členské štáty, aby plne spolupracovali s Komisiou pri výkone celoplošných kontrol, ako aj pri nadväzujúcich opatreniach;

16.

zdôrazňuje význam primeraných, včasných a presných údajov a informácií pre adekvátne monitorovanie trhov so spotrebným tovarom; upozorňuje na kľúčovú úlohu podnikov a spotrebiteľských organizácií pri poskytovaní takýchto údajov;

17.

zdôrazňuje význam cezhraničného presadzovania predpisov pre fungovanie vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby zdokonalila využívanie siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa s cieľom zlepšiť cezhraničné presadzovanie právnych predpisov; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej zvyšovať povedomie o Sieti európskych spotrebiteľských stredísk;

18.

vyzýva členské štáty, aby cezhraničnému presadzovaniu právnych predpisov venovali primerané ľudské a finančné zdroje;

19.

vyzýva členské štáty a vnútroštátne súdne orgány, aby zintenzívnili cezhraničnú spoluprácu v oblasti podvodných databázových služieb;

20.

víta iniciatívu Komisie vytvoriť verejne prístupnú databázu vnútroštátnych opatrení prijatých pri transpozícii smernice o nekalých obchodných praktikách, príslušnej judikatúry a ďalších relevantných materiálov; vyzýva Komisiu, aby do tejto databázy začlenila protokoly z odborného monitoringu, v ktorých sú na základe prípadov zdokumentovaných v tejto databáze formulované osobitné odporúčania pre činnosť zameranú na zlepšenie presadzovania práva; vyzýva ďalej Komisiu, aby využila túto databázu na vytvorenie internetovej stránky, ktorá by bola jednotným miestom prístupu k informáciám o platných právnych predpisoch v členských štátoch pre podniky aj spotrebiteľov;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby organizovali informačné kampane na zvýšenie povedomia spotrebiteľov o ich právach a poskytla im väčšiu ochranu pred nekalými obchodnými praktikami a klamlivou porovnávacou reklamou;

22.

poukazuje na to, že monitorovanie transpozície, vykonávania a presadzovania právnych predpisov je náročné z hľadiska zdrojov; preto sa domnieva, že Komisii by sa mali prideliť dostatočné ľudské zdroje na účinnejšiu kontrolu vykonávania predpisov;

23.

vyzýva členské štáty, aby poskytli dostatočné usmernenia pre podniky na vnútroštátnej úrovni; ako príklad dobrého postupu vyzdvihuje príručku pre podniky o predpisoch v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými obchodnými praktikami (Consumer Protection from Unfair Trading Regulations: a basic guide for business), ktorú vydalo britské ministerstvo pre obchod, podnikanie a legislatívnu reformu (UK Department for Business, Enterprise & Regulatory Reform) v spolupráci s úradom pre spravodlivý obchod (UK Office of Fair Trading);

24.

naliehavo žiada Komisiu, aby podľa časového plánu do 12. júna 2011 v zmysle článku 18 smernice o nekalých obchodných praktikách predložila komplexnú správu o vykonávaní tejto smernice, v ktorej budú uvedené aj skúsenosti získané zo smernice o klamlivej a porovnávacej reklame;

25.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

24.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 46/31

—

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Úloha spoločnej politiky rybného hospodárstva pri implementovaní ekosystémového prístupu k správe morí (KOM(2008)0187),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo z 29. – 30. septembra 2008 o vyššie uvedenom oznámení Komisie,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0485/2008),

A.

keďže v každej zemepisnej oblasti sú všetky živé organizmy (ľudia, rastliny, živočíchy a mikroorganizmy), ich fyzické prostredie (pôda, voda, vzduch a pod.) a prírodné cykly, ktoré ich živia, vzájomne prepojené,

B.

keďže udalosti, interakcie a zmeny v týchto ekosystémoch majú priame a často nechcené alebo nepredpokladané účinky na ďalšie prvky systému a mimo neho, a keďže analogicky aj udalosti mimo systému môžu mať okamžitý vplyv na systém,

C.

keďže prístup k rybnému hospodárstvu na základe ekosystému je v súčasnosti najlepším základom globálneho systému riadenia a rozhodovania, ktorý zohľadňuje všetky zúčastnené strany a všetky príslušné prvky, ich požiadavky a potreby, ako aj budúce vplyvy na systém a jeho interakcie,

D.

keďže rybolov vo vodách výhradnej hospodárskej zóny každého členského štátu je dôležitý pre jeho zvrchovanosť a nezávislosť, a to najmä pokiaľ ide o potraviny,

E.

keďže naše vedomosti o oceánoch a faktoroch, ktoré ich ovplyvňujú, sú stále obmedzené, ale v každom prípade dostatočné na to, aby sme vedeli, že mnohé komerčné i nekomerčné populácie rýb sú v EÚ a inde vyčerpané, a že napriek tomu, že vyčerpanie má mnohé príčiny, hlavnou z nich je vo väčšine prípadov nadmerný lov,

F.

keďže vedecký výskum trvalej udržateľnosti populácií rýb predpokladá odmietnutie akýchkoľvek tvrdení založených na predsudkoch a preto navrhovaná analýza hodnotenia populácií rýb založená na ekosystémoch bude skutočne ekosystémová, len ak bude vychádzať z overených vedeckých údajov,

G.

keďže z dôvodu trvalej potreby úpravy vyplývajúcej z nových vedeckých poznatkov a vzájomných vzťahov musí byť ekosystémový prístup dynamický a flexibilný, pokiaľ ide o jeho procesy informovania a rozhodovania,

H.

keďže podľa oznámenia Komisie s názvom Správy členských štátov o správaniach, ktorými sa vážne porušili pravidlá spoločnej politiky rybného hospodárstva v roku 2006 (KOM(2008)0670) sa naďalej často vyskytujú vážne a znepokojujúce porušovania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva a to aj napriek pokusom o zmenšenie flotily Spoločenstva,

I.

keďže stav populácie rýb sa posudzuje kvôli obavám o trvalú udržateľnosť ich zásob, čo je predpoklad pre rybolovnú činnosť, a zabezpečenie ich trvalej udržateľnosti je v pôsobnosti členských štátov,

J.

keďže hlavný cieľ politiky rybného hospodárstva, prijatý všetkými účastníckymi štátmi Svetového summitu o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, je dosahovať čo najväčšie možné trvalo udržateľné úlovky,

K.

keďže výrazný pokles príjmov odvetvia rybolovu je spôsobený znížením populácie rýb komerčnej hodnoty čo malo za následok uloženie obmedzení rybolovných činností a stagnáciou/poklesom cien prvovýrobcov, ako aj výrazným zvýšením vstupných výrobných nákladov (nafta a benzín), pričom táto situácia je ešte horšia v krajinách, kde sú tieto náklady vyššie, a to najmä z dôvodu nedostatočných opatrení na podporu tohto odvetvia v porovnaní s tými, ktoré prijali iné krajiny,

L.

keďže Komisia navrhla otvorenie diskusie o prípadnej reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH),

1.

víta vyššie uvedené oznámenie Komisie o ekosystémovom prístupe k správe morí a zdôrazňuje, že táto iniciatíva je príspevkom na zaručenie takého využívania populácií rýb, ktorým sa vytvoria trvalo udržateľné podmienky zo sociálneho, environmentálneho a hospodárskeho hľadiska;

2.

zdôrazňuje potrebu ekosystémového prístupu k riadeniu rybolovu, ktorý povedie k dynamickému a dostatočne pružnému systému riadenia, vzájomného vzdelávania a výskumu, s cieľom začleniť nové premenné, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku nepredvídaných ovplyvňujúcich faktorov alebo iných vedeckých disciplín v budúcnosti;

3.

v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby do svojho návrhu začlenila metódy a nástroje, ktoré umožnia vzájomnú výmenu informácií a údajov, ako aj trvalý proces vzdelávania všetkých zúčastnených strán, aby mohli všetci spoločne ďalej rozvíjať ekosystémový prístup s cieľom ukazovať a dokazovať jeho prospech pre všetkých;

4.

pripomína, že rybolov je činnosť, ktorá je kľúčová pre zabezpečenie potravy pre ľudí a ich prežitie a domnieva sa, že toto je prvoradý cieľ akejkoľvek politiky rybného hospodárstva;

5.

zdôrazňuje kľúčový význam rybolovu v niektorých pobrežných spoločenstvách EÚ z hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho hľadiska;

6.

opäť pripomína, že SPRH by mala podporovať modernizáciu a trvalo udržateľný rozvoj odvetvia rybolovu, zabezpečiť jeho sociálno-ekonomickú životaschopnosť a trvalú udržateľnosť populácií rýb a zaručiť zásobovanie ľudí ulovenými rybami, ako aj potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť, zachovanie pracovných miest a zlepšenie životných podmienok rybárov;

7.

domnieva sa, že akákoľvek politika rybného hospodárstva musí zohľadňovať viacrozmernosť problematiky (sociálne, hospodárske, environmentálne hľadisko), ktorá si vyžaduje integrovaný a vyvážený prístup, čo je nie je v súlade s predstavou, ktorá vytvára hierarchiu priorít na základe nejakej vopred stanovenej definície;

8.

zdôrazňuje, že pri zohľadnení jej vlastných cieľov by sa SPRH nemala podriaďovať iným politikám Spoločenstva, ktoré boli doposiaľ definované; naopak, domnieva sa, že tieto politiky by mali zaručiť a integrovať ciele politiky rybného hospodárstva;

9.

upozorňuje, že trvalo udržateľný rozvoj daného pobrežného regiónu si vyžaduje rozšírenie vzájomného pôsobenia jeho environmentálnych, prírodných a ľudských zložiek a podporu kvality života jeho spoločenstiev živiacich sa rybolovom; opätovne konštatuje, že politika rybného hospodárstva by mala vychádzať zo zásady vzájomnej závislosti medzi kvalitou života skupín živiacich sa rybolovom a trvalou udržateľnosťou ekosystémov, ktorých sú neoddeliteľnou súčasťou;

10.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba uznať osobitný charakter a význam malého pobrežného a tradičného rybolovu;

11.

preto zdôrazňuje, že úsilie o uspokojenie potravinových potrieb každého členského štátu, zaručenie prežitia strategického odvetvia rybolovu a spoločenstiev, ktoré sa ním živia, a zachovanie trvalej udržateľnosti morských ekosystémov nie sú nezlučiteľné ciele;

12.

domnieva sa, že na zachovanie prijateľnej populácie rýb na celom svete sa musia tiež stanoviť maximálne počty dní, počas ktorých môžu rybári zostať na mori;

13.

zdôrazňuje, že uplatňovanie ekosystémového prístupu k starostlivosti o morské prostredie nevyhnutne predpokladá uskutočniť mnohoodborové a medziodvetvové kroky vrátane rôznych opatrení a politík, ktoré vplývajú na morské ekosystémy a majú ďalekosiahly dosah nad rámec politík prijatých v oblasti rybného hospodárstva, bez ktorého nebude možné dosiahnuť ciele tohto prístupu;

14.

opäť poukazuje na potrebu skúmania a prijatia opatrení týkajúcich sa množstva faktorov, ktoré majú významný vplyv na udržateľnosť morských ekosystémov a na stav populácie rýb a tým aj na rybolovnú činnosť, ako je znečistenie pobrežia a otvoreného mora, vypúšťanie priemyselných a poľnohospodárskych odpadových vôd, zmena toku riek, bagrovanie dna, činnosť v prístavoch, námorná doprava a cestovný ruch;

15.

upozorňuje, že existujú veľké rozdiely medzi rôznymi morskými oblasťami a populáciou rýb v nich, ako aj medzi rôznymi flotilami, používanými lovnými zariadeniami a ich vplyvmi na ekosystémy, z čoho vyplýva potreba rôznych opatrení v oblasti riadenia rybolovu, ako napríklad technických modifikácií sietí, uzavretia niektorých oblastí rybolovu a zníženia rybolovného úsilia, ktoré sú špecifické a prispôsobené jednotlivým prípadom;

16.

trvá na potrebe použiť dotačné a kompenzačné mechanizmy pre rybárov ovplyvnených hospodárskymi a sociálnymi účinkami mnohoročných plánov obnovy a riadenia a opatrení v oblasti ochrany ekosystémov;

17.

zdôrazňuje, že nevyhnutne progresívne uplatňovanie globálneho, interdisciplinárneho a medziodvetvového prístupu k riadeniu o morského prostredia si vyžaduje zlepšenie a neustále prehlbovanie vedeckých poznatkov s cieľom zaručiť prijatie opatrení založených na overených vedeckých údajoch;

18.

zdôrazňuje, že je nutné, aby Komisia zahrnula odvetvie rybného hospodárstva do medziodvetvového plánu na ochranu morského životného prostredia v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii (2), ktorá je ekologickým pilierom novej európskej morskej politiky;

19.

zdôrazňuje, že vedecký výskum v oblasti rybolovu je kľúčovým nástrojom jeho riadenia, nevyhnutným na identifikáciu faktorov, ktoré sú podmienkou vývoja populácií rýb, na odhadovanie ich stavov z hľadiska množstva, na vypracovanie modelov, ktoré umožňujú predpovedať ich vývoj, ale tiež na zlepšenie rybolovných techník, plavidiel a pracovných a bezpečnostných podmienok rybárov, v súlade s ich poznatkami a skúsenosťami;

20.

navrhuje vykonať vedecké štúdie, ktoré by určili redistribúciu lovených morských druhov rýb v nadväznosti na vplyv nedávnych zmien fyzikálnych a chemických parametrov vody v dôsledku zmeny klímy; domnieva sa, že tieto štúdie by mali slúžiť ako základ na prepracovanie jestvujúcich plánov na obnovu populácií, napríklad plánu obnovy populácií merlúzy južnej a homára nórskeho pri Pyrenejskom polostrove;

21.

zdôrazňuje, že je potrebné rozvinúť projekty výskumu akvakultúry s cieľom doplniť populácie najohrozenejších druhov;

22.

v tejto súvislosti sa domnieva, že treba investovať do vzdelávania ľudských zdrojov, sprístupniť adekvátne finančné prostriedky a podporovať spoluprácu medzi rôznymi verejnými orgánmi členských štátov;

23.

zdôrazňuje, že vedecký výskum by mal zohľadňovať sociálny, environmentálny a hospodársky rozmer rybolovnej činnosti; považuje za nevyhnutné pristúpiť k posúdeniu rozličných systémov/nástrojov riadenia rybolovu na zamestnanosť a príjmy skupín živiacich sa rybolovom;

24.

zdôrazňuje, že prvotným a základným cieľom riadenia rybolovu, ako činnosti, ktorá využíva samoobnoviteľné zdroje, je priamo alebo nepriamo kontrolovať celkové rybolovné úsilie tak, aby sa dosiahol cieľ maximálnych trvalo udržateľných úlovkov, ktorý bol stanovený na uvedenom samite v Johannesburgu v roku 2002;

25.

naliehavo žiada Komisiu, aby opäť prehodnotila súčasný systém celkových prípustných úlovkov (CPÚ) a kvót ako základných nástrojov správy morských zdrojov, a jeho užitočnosť vzhľadom na súčasné obmedzenia rybolovu;

26.

žiada Komisiu, aby preskúmala a navrhla otvorenejšie systémy kontroly a dohľadu vzhľadom na vykládku rýb, nelegálny lov a vyhadzovanie odpadu z výlovu na mori;

27.

považuje uvedené opatrenia za kľúčové pre presné posúdenie stavu zdrojov rybného hospodárstva príslušnými vedeckými orgánmi;

28.

uznáva, že existujúce nástroje riadenia rybolovu, ktoré vychádzajú z CPÚ, majú priamy vplyv na úlovky a nepriamo vplývajú na rybolovné úsilie; zdôrazňuje však, že na to, aby táto metóda mohla fungovať efektívnejšie, je potrebné riadenie rybolovného úsilia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preštudovala rôzne nástroje riadenia populácií rýb a aby zároveň zabezpečila, že súčasné nástroje zostanú nezmenené, pokiaľ nebude k dispozícii náhradné riešenie, ktoré zabezpečí vhodnejšie využívanie populácií rýb;

29.

zdôrazňuje, že rozdelenie CPÚ medzi flotily a lovné zariadenia, pokiaľ ide o zásadu relatívnej stability, spadá do výhradnej kompetencie každého členského štátu; domnieva sa, že rozdelenie kvót v každom členskom štáte by malo zohľadňovať typ zariadení na lov (vlečných a iných) a príslušné úlovky;

30.

vyjadruje hlboké znepokojenie pokiaľ ide o možnosť zavedenia akejkoľvek zmeny SPRH, ktorá by podporila koncentráciu rybolovnej činnosti, a to najmä čo sa týka práva prístupu k zdrojom;

31.

upozorňuje, že zníženie a koncentrácia kvót na niekoľko subjektov neznamená nevyhnutne zníženie rybolovného úsilia, ale len koncentráciu využívania populácie rýb;

32.

víta pozitívnu diskrimináciu ohľadom pomoci na obnovu flotily v niektorých najvzdialenejších regiónoch EÚ a domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa táto pomoc zachovala aj po uplynutí súčasného finančného rámca na roky 2007-2013, aby bolo možné aj v budúcnosti zabezpečiť udržateľný a ekologický rybolov;

33.

považuje za nevyhnutné zachovať výnimku prístupu k zóne teritoriálnych vôd minimálne v dĺžke 12 míľ, ako spôsob podpory trvalej udržateľnosti pobrežných morských ekosystémov, tradičného rybolovu a prežitia rybárskych spoločenstiev; požaduje, aby táto výnimka bola trvalá;

34.

vyzýva, aby sa oblasť zodpovedajúca výhradnej hospodárskej zóne najvzdialenejších regiónov považovala za trvalú zónu výhradného prístupu, s cieľom zaručiť trvalú udržateľnosť morských ekosystémov, rybolovných činností a miestnych rybárskych spoločenstiev;

35.

považuje jednotné meranie rybolovného úsilia bez zohľadnenia rôznorodosti flotíl a ich lovných zariadení za neadekvátne; domnieva sa, že kontrola rybolovného úsilia by mala zohľadňovať rôzne druhy, rôzne zariadenia na lov a hodnotený vplyv úlovkov na populácie každého druhu;

36.

domnieva sa, že dôraz kladený na rybolovné úsilie vyjadrené v kw/deň má zmysel len pri rybolove vlečnými sieťami, a je bezpredmetný v prípade ostatných lovných zariadení;

37.

domnieva sa, že priestorové obmedzenia (uzavreté alebo chránené oblasti, ako sú chránené morské oblasti) si vyžadujú multidisciplinárny vedecký základ, o ktorý sa môžu oprieť, a to najmä pokiaľ ide o vplyv rôznych činností a rozličných faktorov so skutočným dosahom na ekosystémy a pokiaľ ide o skutočné výhody ich vytvorenia, ktoré by malo vychádzať aj z podrobných špecifických štúdií ich vplyvu na životné prostredie a sociálno-ekonomického vplyvu na rybárske spoločenstvá;

38.

konštatuje, že obmedzenie rybolovných kapacít sa uskutočňovalo najmä prostredníctvom podpory likvidácie plavidiel, ale neuplatňovalo sa rovnako v rôznych členských štátoch; zdôrazňuje, že prispôsobovanie jednotlivých vnútroštátnych flotíl populáciám rýb musí zohľadniť už uskutočnené zníženie rybolovného úsilia;

39.

považuje za neadekvátnu a neodôvodnenú politiku, ktorá podporuje likvidáciu plavidiel bez zohľadnenia špecifických čŕt flotíl, populácií rýb, potrieb spotreby každého členského štátu a jej sociálneho a hospodárskeho dosahu;

40.

preto sa domnieva, že jeden z prvých cieľov, ktorý treba dosiahnuť v oblasti riadenia rybolovu, spočíva vo vedeckom posúdení toho, či a ktoré flotily sú predimenzované a ktoré zdroje sú nadmerne využívané, aby sa umožnilo prijatie osobitných prispôsobených opatrení;

41.

konštatuje, že princíp obozretného konania v rybnom hospodárstve definovaný v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 znamená, že „nedostatok primeraných vedeckých informácií by sa nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na zachovanie cieleného druhu, príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia“;

42.

opätovne zdôrazňuje význam kontroly riadenia rybolovu, ktorá spadá do kompetencie členských štátov;

43.

požaduje podporu vybudovaniu a modernizácii vlastných prostriedkov členských štátov na dohľad, sledovanie a kontrolu výhradných hospodárskych zón, pričom treba pamätať na nelegálny, neohlásený a neregulovaný (NNN) rybolov, posilnenie bezpečnosti na mori a zachovanie morských ekosystémov;

44.

považuje za dôležité uplatňovanie už prijatých opatrení proti NNN rybolovu a žiada členské štáty, aby posilnili svoje kontrolné mechanizmy;

45.

naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na zavedenie rovnakých požiadaviek na dovážané produkty rybolovu, ktoré sa predávajú na vnútornom trhu, aké sa uplatňujú na produkty rybolovu jednotlivých členských štátov;

46.

opäť pripomína potrebu neustále zlepšovať zariadenia na lov s cieľom zdokonaliť ich selektívnosť, čo bude dôležitým faktorom na zníženie nežiaducich vedľajších úlovkov a ich vplyvu na životné prostredie; vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala osobitné nástroje politiky s cieľom podporiť rybárov vo vykonávaní všetkých opatrení potrebných na čo najväčšie zníženie vedľajšieho úlovku;

47.

domnieva sa, že zavedenie používania priemyselných vlečných zariadení na lov spôsobilo zvýšenie úhynu rýb, čo viedlo k potrebe kontrolovať ich oddelene, napríklad dodržiavanie obmedzení pokiaľ ide o oblasť rybolovu (blízkosť alebo vzdialenosť od pobrežia);

48.

žiada Komisiu, aby podporovala ekologickejšie postupy lovu vyžívajúce selektívnejšie techniky lovu, ktoré dokážu znížiť mieru vedľajšieho úlovku a spotrebu paliva počas obdobia lovu;

49.

žiada Komisiu, aby v čo možno najväčšej miere urýchlila proces ekologickej certifikácie rýb s cieľom podporiť čistejší a ekologickejší rybolov;

50.

zdôrazňuje, že zapojenie odvetvia rybolovu do procesu definovania, používania a hodnotenia rôznych opatrení v oblasti SPRH je základom pre prijatie lepších a účinnejších politík;

51.

zdôrazňuje, že regionálne poradné výbory môžu zohrávať významnú úlohu v procese rozhodovania o SPRH, keďže združujú rybárov a výskumníkov zodpovedných za posudzovanie stavu populácie rýb; domnieva sa, že ich činnosť by sa mala financovať náležitým spôsobom;

52.

zdôrazňuje, že v rámci regionálnej politiky a politiky dobrého susedstva by sa mala posilniť spolupráca s flotilami nepochádzajúcimi zo Spoločenstva loviacimi spoločné populácie, aby sa zabezpečila životaschopnosť týchto populácií;

53.

trvá na potrebe podporovať skupiny rybárov a organizácie zastupujúce rybárov, ktoré sú pripravené spoločne niesť zodpovednosť za uplatňovanie SPRH (spoločné riadenie);

54.

trvá na tom, že SPRH treba viac decentralizovať, aby sa zabezpečila väčšia účasť rybárov, organizácií, ktoré ich zastupujú a rybárskych spoločenstiev v SPRH a na riadení rybolovu, a zároveň sa zaručilo že minimálne normy, ktoré treba dodržiavať, budú konzistentné a koherentné v celom Spoločenstve;

55.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a parlamentom členských štátov.

24.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 46/38

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2008 o verejných financiách v HMÚ 2008 – Úloha kvality verejných financií v riadiacom rámci EÚ (KOM(2008)0387),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. júna 2007 o verejných financiách v HMÚ 2007 – Zabezpečenie účinnosti preventívnych opatrení PSR (KOM(2007)0316),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. mája 2008 o EMU@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie (KOM(2008)0238),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. apríla 2007 o verejných financiách v HMÚ 2006 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o verejných financiách v HMÚ –2004 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o výročnej správe o eurozóne za rok 2007 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2006 o výročnej správe o eurozóne za rok 2006 (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k Lisabonskej stratégii (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o Európskom záujme: Prosperita vo veku globalizácie (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o hlavných smeroch hospodárskej politiky na rok 2007 (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2005 o prínose daňových a colných politík pre Lisabonskú stratégiu (KOM(2005)0532) a s tým súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2007 (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2003 o o uplatňovaní rodového hľadiska v rozpočtovom procese (9),

—

so zreteľom na uznesenie Európskej rady z 12. a 13. decembra 1997 o koordinácii hospodárskej politiky v tretej etape HMÚ a o článkoch 109 a 109b Zmluvy o ES, priložené k záverom Rady zo schôdze Európskej rady v Luxemburgu 12. a 13. decembra 1997,

—

so zreteľom na závery predsedníctva po zasadnutí Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008 a na závery mimoriadnej schôdze Rady Ecofin zo 16. decembra 2008, pokiaľ ide o riadenie finančnej krízy,

—

so zreteľom na závery Rady Ecofin zo 4. novembra 2008 o medzinárodných iniciatívach v reakcii na finančnú krízu a o príprave na celosvetový summit o finančnej kríze,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť (KOM(2008)0706),

—

so zreteľom na závery predsedníctva v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. októbra 2008 o posilnení regulácie a dohľadu nad finančnými trhmi,

—

so zreteľom na schôdzu hláv štátov a vlád euroskupiny z 12. októbra 2008 zameranú na prijatie koordinovaného záchranného plánu na riešenie ekonomickej krízy,

—

so zreteľom na závery Rady Ecofin zo 7. októbra 2008 o okamžitých reakciách na finančné otrasy a na uznesenie Európskeho parlamentu z 22. októbra 2008 o zasadnutí Európskej rady 15. a 16. októbra 2008 (10),

—

so zreteľom na závery Rady Ecofin zo 14. mája 2008 o zabezpečení budúcej efektívnosti a účinnosti sociálnych výdavkov a ďalších krokoch pri analýze kvality verejných financií,

—

so zreteľom na závery Rady Ecofin z 9. októbra 2007 o kvalite verejných financií: modernizácii verejnej správy,

—

so zreteľom na závery Rady Ecofin z 10. októbra 2006 o kvalite verejných financií,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0507/2008),

A.

keďže kvalitné verejné financie zamerané na trvalú udržateľnosť rozvoja sú našou povinnosťou voči budúcim generáciám, čo je ešte dôležitejšie v súčasnej chaotickej situácii na finančných trhoch,

B.

keďže je potrebné rozvíjať politiky kvalitných verejných financií koordinovaných na úrovni Spoločenstva a najmä v eurozóne, ktoré budú stanovené a hodnotené na základe jednotných spoločných mechanizmov a zamerané na podporu dlhodobého rastu, s cieľom reagovať na problémy súvisiace s demografickými zmenami, globalizáciou a zmenou klímy,

C.

keďže cieľom verejných financií je podporovať makroekonomický rámec, poskytovať verejné služby a tovar a zároveň vyrovnávať zlyhania trhu a externality,

D.

keďže koncepčný a operačný rámec kvalitných verejných financií zameraných na rast, ktorý bude zároveň základným referenčným bodom pri ich hodnotení, nemožno oddeliť od skutočnosti, že rozpočtové politiky a politiky verejných výdavkov členských štátov musia byť zamerané na udržanie a inováciu sociálneho štátu a sociálneho zabezpečenia a prerozdeľovanie zdrojov,

E.

keďže nízka úroveň verejných investícií v EÚ (menej ako 3 % HDP ) a ich roztrieštenosť majú negatívne dôsledky na cieľ udržateľného a dlhodobého a rastu, ktorý si vyžaduje cielené verejné výdavky stanovené na základe priorít,

F.

keďže pri analýze a hodnotení verejných financií a ich vyhliadok na trvalú udržateľnosť je potrebné a vhodné zohľadňovať rodové hľadisko,

1.

konštatuje, že z analýzy situácie týkajúcej sa verejných financií v roku 2007 a v prvej časti roku 2008 jasne vyplýva, že nastala zmena v v hospodárskom trende a že podľa najnovších ekonomických predpovedí dôjde k recesii, ktorú budú sprevádzať pretrvávajúca znížená miera inflácie a narastajúce rozdiely v príjmoch;

2.

vyjadruje znepokojenie nad súčasnou zložitou hospodárskou a finančnou situáciou v Európe a vo svete, ktorá spôsobuje bezprecedentnú nestabilitu, a všíma si novú dynamiku rozvoja vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom a zmeny hospodárskej a menovej politiky, v rámci ktorých sa na pozadí zlyhaní trhu, medzier v zákonoch a nedostatočného dohľadu opätovne stáva kľúčovým a nevyhnutným zásah verejného sektora, ktorý niekedy nadobúda podobu otvoreného zoštátňovania;

3.

poukazuje na to, že kríza v strategických sektoroch, najmä v oblasti financií a dopravy, podnecuje investovanie verejných zdrojov do akvizícií, pričom sa nevenuje pozornosť tomu, aby tieto záchranné opatrenia boli obmedzené len na to, čo je pre udržanie a rozvoj európskeho hospodárstva nevyhnutné a aby sa zabezpečilo, že tieto opatrenia nebudú slúžiť výlučne vnútroštátnym záujmom;

4.

považuje za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty zabezpečili primerané hodnotenie dosahu verejnej podpory a účasti v hlavných odvetviach priemyslu a vo finančnom a úverovom sektore na verejné financie; takisto sa domnieva, že je užitočné, aby sa takýto dosah hodnotil vo vzťahu k hospodárskej súťaži, fungovaniu vnútorného trhu a udržiavaniu rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov trhu;

5.

zdôrazňuje, že revidovaný pakt stability a rastu už umožňuje čeliť mimoriadne zložitým situáciám, a že finančná situácia a ciele stanovené v plánoch stability a konvergencie zostávajú kľúčové z hľadiska vyhliadok na ozdravenie a rast; v tomto ohľade plne podporuje najnovší záver predsedníctva po zasadnutí Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008, v ktorom sa zdôrazňuje pružnosť a trvalá udržateľnosť verejných financií v záujme rýchleho a neustáleho ozdravovania hospodárstva;

6.

pripomína význam koordinovaného prístupu na úrovni Spoločenstva v boji proti daňovým únikom a daňovým rajom – v záujme občanov, daňových poplatníkov a verejných účtov – o to viac v čase, keď hrozí, že finančnú konsolidáciu a verejný dlh negatívne ovplyvnia verejné investície v prospech významných finančných a priemyselných subjektov;

7.

zdôrazňuje, že je aj v záujme občanov, daňových poplatníkov a verejných rozpočtov konať tak, aby každá intervencia a použitie verejných prostriedkov na záchranu finančných inštitúcií boli sprevádzané primeraným dohľadom, konkrétnymi zlepšeniami riadenia a obchodného správania daného podniku alebo inštitúcie, presným stanovením odmien riadiacich pracovníkov a jasnou zodpovednosťou voči orgánom verejnej moci; v tejto súvislosti považuje za užitočné, aby Komisia presadzovala usmernenia na zaručenie kompatibilnej a koordinovanej realizácie rôznych národných plánov;

8.

domnieva sa, že rozsiahle intervencie verejného sektora, ktoré uplatnili rôzne členské štáty na záchranu bankového a finančného odvetvia, budú mať jasné dôsledky na verejné financie a príjmy občanov; považuje preto za potrebné, aby sa daňové zaťaženie rozložilo rovnomerne a spravodlivo medzi všetkých daňových poplatníkov, čo zahŕňa na jednej strane primeranú úroveň zdaňovania všetkých finančných aktérov a na strane druhej postupné a výrazné znižovanie daňového zaťaženia nízkych a stredných príjmov a dôchodkov, s daňovými úľavami, úpravami sadzieb daní a kompenzáciou fiškálneho presunu tak, aby sa znížila chudoba, a to nielen v jej extrémnej forme, a aby sa podporovala spotreba a rast dopytu, a reagovať tak anticyklicky na súčasnú ekonomickú krízu, ktorá je predzvesťou recesie;

9.

zdôrazňuje, že európskymi makroekonomickými politikami sa musí urýchlene a koordinovane reagovať na riziko recesie a finančnej nestability; nabáda Komisiu a členské štáty, najmä v eurozóne, aby inteligentným a jednosmerným spôsobom využívali pružnosť paktu stability a rastu a vhodné anticyklické mechanizmy zamerané na štrukturálne zmeny, efektívne prideľovanie verejných prostriedkov, reštrukturalizáciu verejných výdavkov a investícií v záujme rastu v súlade s lisabonskými cieľmi a s osobitným dôrazom na úlohu malých a stredných podnikov;

10.

v tejto súvislosti pripomína potrebu spoločného prístupu, najmä v eurozóne, k mzdovým politikám, v rámci ktorých by sa počítalo s nárastom miezd v súlade so skutočnou infláciou a produktivitou, vzhľadom na to, že fiškálne a mzdové politiky sú silným a účinným nástrojom, pokiaľ ide o dopyt a hospodársku stabilitu a rast;

11.

víta skutočnosť, že sa začínajú vymedzovať oblasti rozhodovania, v rámci ktorých euroskupina vystupuje ako (hlavný) orgán politickej a ekonomickej koordinácie na poskytovanie okamžitých odpovedí a spoločne vypracovaných stratégií nielen v reakcii na hospodársku a finančnú krízu, ale aj v záujme revitalizácie makroekonomických politík a politík spoločných investícií, s cieľom zlepšiť vyhliadky na rast, zamedziť vážnym dôsledkom na verejné financie a finančnú stabilitu EÚ a prispieť k väčšej vyváženosti medzi hospodárskymi a menovými politikami v rámci EÚ;

12.

považuje za vhodné ustanoviť povinný mechanizmus konzultácií a koordinácie medzi Komisiou a členskými štátmi, najmä z euroskupiny, pred prijatím príslušných ekonomických opatrení, najmä v prípade opatrení, ktorými sa majú riešiť nestabilné ceny energie, surovín a potravín;

13.

považuje trvalú udržateľnosť verejných financií za podmienku a prioritu nielen stability, rastu a stanovenia koncepcií politiky v oblasti makroekonomickej zamestnanosti a sociálnej a environmentálnej politiky každého členského štátu, ale aj budúcnosti hospodárstva a európskeho sociálneho modelu, ktorý je charakteristický pre vývin EÚ;

14.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad priamymi dôsledkami súčasnej svetovej finančnej krízy na trvalú udržateľnosť a kvalitu verejných financií členských štátov; znepokojuje ho najmä dosah takejto krízy na reálne hospodárstvo a platobnú bilanciu nových členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny a ktoré sú svedkami výrazného zníženia priamych zahraničných investícií;

15.

poukazuje na to, že deficit a verejný dlh majú negatívny vplyv na rast, pretože obmedzujú manévrovací priestor členských štátov v čase krízy; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli zvýšené úsilie pri konsolidácii svojich rozpočtov a znižovaní verejného dlhu v období rastu, čo sú podmienky dosiahnutia zdravej, konkurencieschopnej a trvalo udržateľnej európskej ekonomiky; poukazuje tiež na to, že nesprávne navrhnuté opatrenia na zníženie deficitu a verejného dlhu – napr. nepremyslené škrty vo verejných investíciách – majú nepriaznivý vplyv na možnosť dlhodobého rastu;

16.

konštatuje, že vzhľadom na nové medzinárodné okolnosti vyplývajúce zo súčasnej finančnej krízy a hospodárskej recesie, ktorá už začala ovplyvňovať zamestnanosť a rast v eurozóne, nebude jednoduché zabrániť rastúcim deficitom; navrhuje preto, aby členské štáty cielenejšie využívali pružnosť ustanovenú v pakte stability a rastu, aby tak podnietili obnovu a rast hospodárstva; upozorňuje na dôsledky súčasnej finančnej krízy na rozpočet a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, aký vplyv na verejné financie členských štátov bude mať použitie verejných fondov na záchranu národných finančných inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv kritérií paktu stability a rastu v súčasnej situácii, keď je hospodársky rast pomalý a niekoľkým členským štátom hrozí recesia, a vyzýva na vyhodnotenie dôsledkov rastúcich nákladov spojených s úvermi na verejný dlh členských štátov;

17.

konštatuje, že revidovaný pakt stability a rastu riadne funguje; domnieva sa, že jeho opravné opatrenia sa v uplynulých rokoch uplatňovali uspokojivo, a zdôrazňuje význam preventívnych opatrení paktu stability a rastu ako dôležitého nástroja vzhľadom na trvalú udržateľnosť a zbližovanie finančných politík členských štátov, najmä štátov eurozóny;

18.

stotožňuje sa s názorom Komisie, čo sa týka významu preventívnej časti paktu stability a rastu, podpory členských štátov, im adresovaných výziev a výmeny osvedčených postupov; uznáva najmä, že táto časť by sa mala zakladať na strednodobom prístupe k rozpočtovým politikám a koordinácii na úrovni Spoločenstva, vzhľadom na to, že účinné opatrenia si vyžadujú spoločný postoj k problémom v oblasti hospodárskej a rozpočtovej politiky v EÚ a pevný politický záväzok riešiť ich anticyklickými opatreniami orientovanými rovnakým smerom;

19.

zdôrazňuje význam strednodobého cieľa ako osobitného cieľa rozpočtu naviazaného na hospodárske, fiškálne a príjmové politiky, ktorý treba dosiahnuť prostredníctvom makroekonomického dialógu, prispôsobeného špecifickej situácii každého členského štátu a stanoveného na viacročnom základe; naliehavo žiada členské štáty, aby posilnili vierohodnosť a opodstatnenosť strednodobého cieľa, a to tak na národnej úrovni prostredníctvom užšieho zapájania vládnych rezortov, vnútroštátnych parlamentov a sociálnych partnerov (national ownership – zodpovednosť na celoštátnej úrovni), ako aj na miestnej úrovni (verejné financovanie na nižšej než celoštátnej úrovni) stanovením regionálneho paktu stability a rastu a strednodobých cieľov, pričom sa zohľadní vplyv miestnych verejných výdavkov a investícií na celoštátne verejné financie a na perspektívu rastu jednotlivých krajín;

20.

domnieva sa, že koherencia medzi viacročnými rozpočtovými programami a stanovovaním a plnením ročných rozpočtov má kľúčový význam; vyzýva členské štáty, aby boli dôslednejšie pri vypracúvaní makroekonomických predpovedí a aby viac koordinovali stanovovanie kritérií, časových harmonogramov a cieľov týkajúcich sa viacročných výdavkových rámcov, na zabezpečenie väčšej efektívnosti a účinnosti rozpočtových a makroekonomických politík na úrovni Spoločenstva;

21.

poukazuje na to, že členské štáty potrebujú ďalšie štrukturálne reformy a väčšiu rozpočtovú disciplínu, ako aj anticyklické fiškálne politiky, a zároveň musia znížiť rozpočtové schodky v časoch hospodárskeho rastu, aby boli lepšie pripravené na vyrovnanie sa s negatívnymi vonkajšími otrasmi;

22.

zdôrazňuje význam vypracúvania makroekonomických plánov na vyrovnanie sa s vonkajšími otrasmi (ako je finančná kríza v oblasti hypotekárnych úverov), v ktorých sa zohľadňuje nielen situácia v eurozóne, ale aj situácia zaostávajúcich ekonomík EÚ;

23.

poukazuje na to, že hlavný cieľ stabilného a konsolidovaného verejného financovania by sa mal definovať na základe záväzkov v rámci nového paktu stability a rastu a súčasne aj perspektívy lisabonskej stratégie z hľadiska rozvoja, rastu a hospodárskej súťaže, čo si vyžaduje štrukturálne reformy, ako aj štruktúry verejných výdavkov a zdaňovania, ktoré podporujú investície (do ľudského kapitálu, výskumu a inovácií, vzdelania a odbornej prípravy vrátane vysokoškolského vzdelania, zdravia, infraštruktúry, životného prostredia, bezpečnosti a spravodlivosti), ako aj prerozdelenie tohto príjmu v záujme podpory rastu sociálnej súdržnosti a zamestnanosti;

24.

zdôrazňuje, že ciele verejného financovania stanovené na základe integrovaných usmernení v novom lisabonskom cykle by mali súdržne a organicky spájať plány stability a konvergencie s vnútroštátnymi plánmi reforiem; je presvedčený, že pridaná hodnota zdravých európskych verejných financií orientovaných na rast by sa mala odraziť – najmä v eurozóne – v investičnej politike európskej verejnej infraštruktúry, stanovenej a koordinovanej na základe spoločných cieľov, ktoré možno financovať nielen z vnútroštátnych rozpočtov a (čiastočne) z rozpočtu EÚ, ale aj z nových európskych finančných nástrojov (napr. Eurobond alebo Európsky investičný fond), zameraných na trvalo udržateľný rast, produktivitu a konkurencieschopnosť EÚ a eurozóny v medzinárodnom kontexte;

25.

považuje za vhodné ustanoviť povinný mechanizmus konzultácií s národnými parlamentmi a s Európskym parlamentom na koordinované vypracúvanie programov stability a konvergencie v súlade s paktom stability a rastu a národnými reformnými programami, podľa integrovaných lisabonských usmernení, a to tak, aby tieto programy boli vzájomne prepojené a predkladané spoločne, eventuálne každý rok na jeseň;

26.

súhlasí s tým, že demografické zmeny zvyšujú potrebu štrukturálnych zmien, najmä čo sa týka dôchodkových systémov, verejného zdravia a dlhodobej starostlivosti, a zdôrazňuje, že by bolo príliš jednostranné zamerať sa len na starnúce obyvateľstvo (a klesajúcu pôrodnosť) bez toho, aby sa bral do úvahy vplyv globalizácie vrátane nezadržateľného prílevu prisťahovalcov z tretích krajín, ktorého príčinou sú nielen ekonomické dôvody, ale aj vojny a klimatické katastrofy;

27.

poukazuje na dôležitosť politiky zamestnanosti a sociálneho začlenenia – pričom treba v patričnej miere zohľadňovať potreby jednotlivých generácií, pohlaví a ľudí – založenej na zásadách flexiistoty, a teda proaktívnch opatreniach na podporu miezd a príjmov prostredníctvom sociálneho dialógu, s dôrazom na rastúcu produktivitu bez toho, aby sa zanedbávali opatrenia na ochranu dôchodkov, a majúc na pamäti, že neprimerané dôchodky sú nielen sociálnym problémom, ale zapríčiňujú aj nárast výdavkov na sociálne zabezpečenie a v dôsledku toho vyššie náklady na verejné financovanie;

28.

domnieva sa, že finančné trhy a služby začlenené do politík lisabonskej stratégie by mali byť prepojené na finančnú stabilitu a kontrolné mechanizmy poskytujúce ochranné záruky voči negatívnemu dosahu na rast a verejné financie; vyjadruje znepokojenie nad signalizovaním využívania derivátov a nových finančných nástrojov, najmä zo strany miestnych správ, ktoré môžu položiť na kolená miestne spoločenstvá;

29.

považuje za potrebné zaujať nový prístup k verejným financiám, ktorý bude systematický a koordinovaný medzi členskými štátmi, najmä z eurozóny, a ktorého cieľom bude podpora dlhodobého hospodárskeho rastu (a potenciálu rastu) a ktorý bude spočívať vo viacrozmernom rámci určovania a merania kvality verejných financií, ktorý európskemu hospodárstvu umožní odolávať vonkajším otrasom, reagovať na demografické problémy a otázky súvisiace s medzinárodnou hospodárskou súťažou a zaručiť sociálnu spravodlivosť a súdržnosť;

30.

považuje za nevyhnutné, aby sa členské štáty snažili uplatňovať politiky verejného financovania zamerané na kvalitu, ktoré sú konvergenčné a sú založené na metóde vyhodnocovania, zahrnujúcej ukazovatele a ciele, na ktorých stanovení a vymedzení by sa mali podieľať aj Európsky parlament a národné parlamenty; návrh Komisie považuje za užitočný a podporuje systém vyhodnocovania rozpočtových politík, ktorý by sa zameriava na osobitné aspekty, ako je rozvrhnutie, efektívnosť a účinnosť verejných výdavkov, štruktúra a účinnosť príjmových systémov, výkonnosť a kvalita verejnej správy, stabilné rozpočtové hospodárenie a spôsob koordinácie politiky verejného financovania zameranej na kvalitu medzi členskými štátmi; vyzýva k väčšej porovnateľnosti vnútroštátnych rozpočtov s cieľom reagovať na uvedené ciele;

31.

naliehavo žiada členské štáty, aby prijali politiky verejného financovania zamerané na kvalitu a spolu s nimi aj systém vyhodnocovania rozpočtových politík, ako je zostavovanie rozpočtu založeného na výkonnosti (podľa modelu OECD) – zamerané na zlepšenie kvality verejných výdavkov posilnením prepojenia medzi prideľovaním zdrojov a výsledkami; konštatuje, že rozpočtovanie s prihliadnutím na rod je dobrým príkladom zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, metódy, ktorú navrhol a presadzoval samotný Európsky parlament a uplatňoval v rozličnej miere na miestnej i centrálnej úrovni v rôznych členských štátoch a ktorá by sa mala realizovať konzistentnejšie, a to aj na úrovni spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby stanovila metódy, usmernenia a ukazovatele zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, ktoré umožnia porovnávanie a zosúlaďovanie finančných a makroekonomických politík členských štátov, a uznáva, že si to vyžaduje väčšiu účasť, a teda aj väčší zmysel pre zodpovednosť zo strany informovaných občanov;

32.

víta úvahy o spôsobe zavádzania kvality, efektívnosti a účinnosti do príjmového systému, ktoré iniciovala Komisia; domnieva sa, že daňové reformy v členských štátoch povedú k väčšiemu rastu iba vtedy, ak riadne zohľadnia osobitné podmienky konkrétneho inštitucionálneho a administratívneho systému, výrobného systému a trhu práce (najmä mieru zamestnanosti a veľkosti tieňovej ekonomiky) v každom členskom štáte;

33.

poukazuje na súčasné rozdiely daňovej povinnosti a daňových štruktúr členských štátov; uznáva, že je ťažké zaviesť jednotnú reformu zdaňovania, ktorá by viedla k väčšiemu rastu – vzhľadom na výhody (širší základ) a nevýhody (oslabenie zásady progresívnosti) zmeny priameho zdaňovania na nepriame, založené na spotrebe; zdôrazňuje však, že niektoré spoločné daňové reformné opatrenia by mohli výrazne zlepšiť účinnosť daňového systému a daňových príjmov, zvýšiť zamestnanosť, obmedziť deformácie a zvýšiť rast na úrovni Spoločenstva, a to:

34.

upozorňuje na skutočnosť, že daňové reformy zamerané na stabilné verejné financovanie, rast, efektívnosť, zjednodušenie, odstránenie deformácií a boj proti daňovým únikom, podvodom a daňovým rajom budú účinnejšie, ak sa budú medzi členskými štátmi, najmä v eurozóne, koordinovať a zjednocovať, pričom sa budú zohľadňovať možnosti rozvoja a konkurencieschopnosti vnútorného trhu;

35.

upozorňuje na hlavnú súčasť skladby verejných výdavkov zameranú na trvalo udržateľný rast a podčiarkuje, že kvalita a efektívnosť investícií do infraštruktúry a ľudského kapitálu – s dôrazom na služby všeobecného záujmu na základe predchádzajúceho vymedzenia potrieb ľudí a zloženia obyvateľstva, ako aj s osobitnou pozornosťou venovanou rodovej politike a demografickým zmenám – prispejú k rastu produktivity a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva; poukazuje na to, že tlak na sociálne a zdravotné služby vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva možno znížiť investovaním do zdravotnej výchovy; zdôrazňuje, že verejné výdavky by sa mali reorganizovať prerozdelením rozpočtových položiek do sektorov posilňujúcich rast, efektívnejším a účinnejším využívaním verejných zdrojov a zriadením vhodnej integrovanej verejno-súkromnej siete;

36.

poukazuje na potrebu reformy a modernizácie verejnej správy, ktorá je v centre systému verejných výdavkov a príjmov, a na zabezpečenie, aby verejná správa spĺňala kritériá súvisiace s efektívnosťou, výkonnosťou, produktivitou, zodpovednosťou a vyhodnocovaním výsledkov, prispôsobené štruktúre verejnej správy a vnútroštátnym a miestnym inštitúciám členských štátov, pričom sa náležite zohľadnia záväzky a možnosti, ktoré vyplývajú z činnosti EÚ, a zabezpečí sa, aby verejný sektor používal stabilné rozpočty a prispieval ku konkurencieschopnosti hospodárstva;

37.

zdôrazňuje hlavnú úlohu stabilného rozpočtového hospodárenia, založeného na súbore pravidiel a postupov zameraných na stanovenie spôsobu prípravy a plnenia verejných rozpočtov, ich monitorovanie v strednodobom výhľade, pričom sa zohľadňuje rozpočtová konsolidácia a reorganizácia verejných výdavkov, spolu s tým metóda analýzy kontextu (na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni), definovanie cieľov vrátane predbežného a následného vyhodnocovania vplyvov, overovanie a vyhodnotenie výsledkov a výkonov a mechanizmy prispôsobovania zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti; domnieva sa, že pravidlá fiškálneho riadenia by sa medzi členskými štátmi a najmä v eurozóne mali homogenizovať a prispôsobovať danej situácii, pokiaľ ide o termíny a ciele, domnieva sa tiež, že tieto pravidlá by mali byť spojené s hospodárskym riadením, s cieľom podporovať spoločné rozpočtové hospodárske a investičné možnosti zamerané na rovnaké ciele, aby sa optimalizovala účinnosť a aby mohol pôsobiť multiplikačný účinok, a zároveň aby sa dosiahli výrazné výsledky, ktoré sú ešte potrebnejšie v ťažkej hospodárskej situácii, v akej sa v súčasnosti nachádzame; domnieva sa, že nekoordinovaným vnútroštátnym plánom na obnovenie ekonomiky hrozí, že sa navzájom zneutralizujú; v tejto súvislosti sa nazdáva, že vnútroštátne rozpočty by sa mali vypracúvať na základe spoločných ekonomických výhľadov a analýz;

38.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na uvedené skutočnosti zriadili koordinačný mechanizmus kontroly a vyhodnocovania kvality rozpočtových politík členských štátov, ktorý bude úzko spätý s mechanizmom paktu stability a rastu a ktorý bude realizovať integrované usmernenia lisabonskej stratégie založené na systematickom podávaní správ o hodnotení politiky verejného financovania zameranej na kvalitu prostredníctvom zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, ako aj na pravidelných revíziách politiky verejného financovania zameranej na kvalitu;

39.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

24.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 46/46

—

so zreteľom na článok 116 rokovacieho poriadku,

A.

keďže takmer 14 miliónov ľudí v EÚ a 1 až 3 % svetovej populácie trpí chorobou fibromyalgia – invalidizujúcim ochorením, ktoré má za následok rozsiahlu chronickú bolesť,

B.

keďže v roku 1992 Svetová zdravotnícka organizácia uznala fibromyalgiu za chorobu, ale fibromyalgia stále nie je súčasťou oficiálneho registra chorôb v EÚ a z toho dôvodu nemôžu byť pacienti oficiálne diagnostikovaní,

C.

keďže pacienti trpiaci fibromyalgiou navštevujú častejšie všeobecného lekára, sú častejšie odporúčaní k špecialistom a častejšie práceneschopní a sú aj častejšie hospitalizovaní, čo významne zaťažuje hospodárstvo EÚ,

D.

keďže pre osoby trpiace fibromyalgiou je ťažké viesť plnohodnotný a nezávislý život, pokiaľ nemajú prístup k primeranej liečbe a podpore,

1.

vyzýva Radu a Komisiu, aby:

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.

Zoznam podpísaných poslancov

Adamos Adamou, Vincenzo Aita, Jim Allister, Alexander Alvaro, Roberta Alma Anastase, Georgs Andrejevs, Laima Liucija Andrikienė, Emmanouil Angelakas, Stavros Arnaoutakis, Richard James Ashworth, Robert Atkins, Elspeth Attwooll, Margrete Auken, Liam Aylward, Pilar Ayuso, Maria Badia i Cutchet, Paolo Bartolozzi, Katerina Batzeli, Jean Marie Beaupuy, Christopher Beazley, Zsolt László Becsey, Angelika Beer, Bastiaan Belder, Ivo Belet, Irena Belohorská, Thijs Berman, Slavi Binev, Šarūnas Birutis, Johannes Blokland, Sebastian Valentin Bodu, Herbert Bösch, Victor Boștinaru, Costas Botopoulos, Catherine Boursier, John Bowis, Sharon Bowles, Emine Bozkurt, Mihael Brejc, Frieda Brepoels, Hiltrud Breyer, Jan Březina, Danutė Budreikaitė, Kathalijne Maria Buitenweg, Nicodim Bulzesc, Ieke van den Burg, Colm Burke, Philip Bushill-Matthews, Niels Busk, Cristian Silviu Bușoi, Philippe Busquin, Simon Busuttil, Jerzy Buzek, Maddalena Calia, Martin Callanan, Mogens Camre, Marie-Arlette Carlotti, David Casa, Paulo Casaca, Michael Cashman, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Ole Christensen, Sylwester Chruszcz, Philip Claeys, Luigi Cocilovo, Carlos Coelho, Richard Corbett, Dorette Corbey, Giovanna Corda, Jean Louis Cottigny, Jan Cremers, Gabriela Crețu, Brian Crowley, Magor Imre Csibi, Marek Aleksander Czarnecki, Ryszard Czarnecki, Daniel Dăianu, Joseph Daul, Dragoș Florin David, Chris Davies, Antonio De Blasio, Bairbre de Brún, Arūnas Degutis, Jean-Luc Dehaene, Véronique De Keyser, Panayiotis Demetriou, Gérard Deprez, Proinsias De Rossa, Marielle De Sarnez, Marie-Hélène Descamps, Albert Deß, Mia De Vits, Jolanta Dičkutė, Gintaras Didžiokas, Koenraad Dillen, Giorgos Dimitrakopoulos, Alexandra Dobolyi, Bert Doorn, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Andrew Duff, Árpád Duka-Zólyomi, Constantin Dumitriu, Lena Ek, Saïd El Khadraoui, James Elles, Edite Estrela, Harald Ettl, Jill Evans, Jonathan Evans, Fernando Fernández Martín, Francesco Ferrari, Anne Ferreira, Elisa Ferreira, Ilda Figueiredo, Petru Filip, Roberto Fiore, Alessandro Foglietta, Hanna Foltyn-Kubicka, Glyn Ford, Carmen Fraga Estévez, Juan Fraile Cantón, Armando França, Monica Frassoni, Duarte Freitas, Urszula Gacek, Michael Gahler, Kinga Gál, Milan Gaľa, Vicente Miguel Garcés Ramón, José Manuel García-Margallo y Marfil, Elisabetta Gardini, Jean-Paul Gauzès, Evelyne Gebhardt, Eugenijus Gentvilas, Georgios Georgiou, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Claire Gibault, Neena Gill, Lutz Goepel, Bruno Gollnisch, Ana Maria Gomes, Hélène Goudin, Genowefa Grabowska, Dariusz Maciej Grabowski, Ingeborg Gräßle, Martí Grau i Segú, Nathalie Griesbeck, Lissy Gröner, Elly de Groen-Kouwenhoven, Françoise Grossetête, Ignasi Guardans Cambó, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Cristina Gutiérrez-Cortines, Fiona Hall, David Hammerstein, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Marian Harkin, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Jeanine Hennis-Plasschaert, Edit Herczog, Jim Higgins, Richard Howitt, Ján Hudacký, Ian Hudghton, Stephen Hughes, Alain Hutchinson, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Monica Maria Iacob-Ridzi, Sophia in 't Veld, Mikel Irujo Amezaga, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Lily Jacobs, Mieczysław Edmund Janowski, Lívia Járóka, Elisabeth Jeggle, Jelko Kacin, Filip Kaczmarek, Gisela Kallenbach, Othmar Karas, Sajjad Karim, Ioannis Kasoulides, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Metin Kazak, Tunne Kelam, Glenys Kinnock, Timothy Kirkhope, Dieter-Lebrecht Koch, Jaromír Kohlíček, Christoph Konrad, Maria Eleni Koppa, Eija-Riitta Korhola, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Ģirts Valdis Kristovskis, Sepp Kusstatscher, Joost Lagendijk, André Laignel, Jean Lambert, Alexander Graf Lambsdorff, Vytautas Landsbergis, Esther De Lange, Raymond Langendries, Romano Maria La Russa, Henrik Lax, Johannes Lebech, Roselyne Lefrançois, Klaus-Heiner Lehne, Jo Leinen, Jean-Marie Le Pen, Marcin Libicki, Peter Liese, Kartika Tamara Liotard, Alain Lipietz, Pia Elda Locatelli, Eleonora Lo Curto, Andrea Losco, Patrick Louis, Caroline Lucas, Sarah Ludford, Astrid Lulling, Elizabeth Lynne, Marusya Ivanova Lyubcheva, Jules Maaten, Linda McAvan, Arlene McCarthy, Mary Lou McDonald, Mairead McGuinness, Edward McMillan-Scott, Jamila Madeira, Eugenijus Maldeikis, Ramona Nicole Mănescu, Thomas Mann, Marian-Jean Marinescu, Catiuscia Marini, Helmuth Markov, Sérgio Marques, Maria Martens, David Martin, Miguel Angel Martínez Martínez, Antonio Masip Hidalgo, Véronique Mathieu, Marios Matsakis, Maria Matsouka, Manolis Mavrommatis, Erik Meijer, Emilio Menéndez del Valle, Rosa Miguélez Ramos, Miroslav Mikolášik, Gay Mitchell, Eluned Morgan, Luisa Morgantini, Philippe Morillon, Jan Mulder, Cristiana Muscardini, Juan Andrés Naranjo Escobar, Michael Henry Nattrass, Cătălin-Ioan Nechifor, Bill Newton Dunn, James Nicholson, null Nicholson of Winterbourne, Rareș-Lucian Niculescu, Angelika Niebler, Lambert van Nistelrooij, Péter Olajos, Jan Olbrycht, Seán Ó Neachtain, Gérard Onesta, Ria Oomen-Ruijten, Dumitru Oprea, Josu Ortuondo Larrea, Miroslav Ouzký, Siiri Oviir, Reino Paasilinna, Maria Grazia Pagano, Justas Vincas Paleckis, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Vladko Todorov Panayotov, Pier Antonio Panzeri, Dimitrios Papadimoulis, Georgios Papastamkos, Neil Parish, Ioan Mircea Pașcu, Aldo Patriciello, Alojz Peterle, Maria Petre, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Hubert Pirker, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Zita Pleštinská, Rovana Plumb, Guido Podestà, José Javier Pomés Ruiz, Mihaela Popa, Nicolae Vlad Popa, Miguel Portas, Horst Posdorf, Bernd Posselt, Christa Prets, Vittorio Prodi, John Purvis, Poul Nyrup Rasmussen, Vladimír Remek, Karin Resetarits, José Ribeiro e Castro, Teresa Riera Madurell, Frédérique Ries, Karin Riis-Jørgensen, Marco Rizzo, Bogusław Rogalski, Zuzana Roithová, Luca Romagnoli, Raül Romeva i Rueda, Dagmar Roth-Behrendt, Libor Rouček, Paul Rübig, Heide Rühle, Flaviu Călin Rus, Leopold Józef Rutowicz, Eoin Ryan, Aloyzas Sakalas, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, María Isabel Salinas García, Antolín Sánchez Presedo, Daciana Octavia Sârbu, Toomas Savi, Christel Schaldemose, Agnes Schierhuber, Carl Schlyter, Olle Schmidt, Pál Schmitt, György Schöpflin, Jürgen Schröder, Martin Schulz, Adrian Severin, Brian Simpson, Kathy Sinnott, Peter Skinner, Alyn Smith, Csaba Sógor, Renate Sommer, Søren Bo Søndergaard, María Sornosa Martínez, Jean Spautz, Bart Staes, Grażyna Staniszewska, Petya Stavreva, Dirk Sterckx, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Theodor Dumitru Stolojan, Dimitar Stoyanov, Daniel Strož, Robert Sturdy, Margie Sudre, David Sumberg, László Surján, Gianluca Susta, Eva-Britt Svensson, József Szájer, István Szent-Iványi, Hannu Takkula, Charles Tannock, Michel Teychenné, Britta Thomsen, Marianne Thyssen, Silvia-Adriana Țicău, Gary Titley, Patrizia Toia, László Tőkés, Ewa Tomaszewska, Witold Tomczak, Jacques Toubon, Antonios Trakatellis, Catherine Trautmann, Kyriacos Triantaphyllides, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Adina-Ioana Vălean, Johan Van Hecke, Anne Van Lancker, Geoffrey Van Orden, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Ioannis Varvitsiotis, Donato Tommaso Veraldi, Bernadette Vergnaud, Marcello Vernola, Cornelis Visser, Sahra Wagenknecht, Diana Wallis, Graham Watson, Henri Weber, Manfred Weber, Renate Weber, Anja Weisgerber, Jan Marinus Wiersma, Anders Wijkman, Glenis Willmott, Iuliu Winkler, Janusz Wojciechowski, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská, Zbigniew Zaleski, Mauro Zani, Andrzej Tomasz Zapałowski, Stefano Zappalà, Tatjana Ždanoka, Vladimír Železný, Roberts Zīle, Marian Zlotea, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka

24.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 46/48

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie („charta“) zo 7. decembra 2000, upravenú 12. decembra 2007,

—

so zreteľom na ciele vytvoriť z EÚ priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a zároveň zaviesť zásady slobody, demokracie, dodržiavania základných práv a právneho štátu stanovené v článkoch 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii („Zmluva o EÚ“),

—

so zreteľom na inovácie, na ktorých sa vlády členských štátov dohodli 13. decembra 2007 podpísaním Lisabonskej zmluvy, z ktorých medzi najdôležitejšie patrí priznanie právne záväzného charakteru charte a povinnosť dodržiavať Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (1), smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2), a so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva (3) (ďalej len „agentúra“),

—

so zreteľom na správy agentúry a Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie a správy príslušných mimovládnych organizácií (MVO),

—

so zreteľom na rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ESD) a Európskeho súdu pre ľudské práva,

—

so zreteľom na výročné správy o situácii v oblasti základných práv v EÚ vypracované sieťou nezávislých expertov EÚ,

—

so zreteľom na správy orgánov Rady Európy, najmä správy parlamentného zhromaždenia a člena Komisie pre ľudské práva o situácii v oblasti ľudských práv,

—

so zreteľom na správy svojho výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o návštevách záchytných centier pre prisťahovalcov bez povolenia na pobyt,

—

so zreteľom na svoje uznesenia v oblasti základných práv a ľudských práv,

—

so zreteľom na sériu verejných stretnutí a výmen názorov, ktoré v rámci príprav na vypracovanie tohto uznesenia zorganizoval Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, najmä na stretnutie so sudcami ústavných a najvyšších súdov z 8. októbra 2007, na stretnutie s komisárom Rady Európy pre ľudské práva z 19. mája 2008 a na stretnutie so zástupcami MVO zo 6. októbra 2008,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0479/2008),

A.

keďže v článku 6 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že EÚ sa zakladá na spoločenstve hodnôt a dodržiavaní základných práv, ktoré zaručuje EDĽP a ktoré vyplývajú zo spoločných ústavných tradícií členských štátov,

B.

keďže Európsky parlament je ako priamo volený zástupca občanov EÚ garantom ich práv, považuje presadzovanie týchto zásad za svoju významnú povinnosť, najmä vzhľadom na skutočnosť, že právo jednotlivca odvolať sa na súdy Spoločenstva a úrad Európskeho ombudsmana je za súčasného stavu zmlúv veľmi obmedzené,

C.

keďže zavedenie postupu kontroly zlučiteľnosti legislatívnych návrhov s chartou je jedným z nevyhnutných dôsledkov jej prijatia 7. decembra 2000, čo uznala aj Komisia prijatím ustanovení v tejto oblasti v roku 2001 a ako pripomenul samotný Európsky parlament prijatím uznesenia z 15. marca 2007 o dodržiavaní Charty základných práv v legislatívnych návrhoch Komisie: metodika systematickej a prísnej kontroly (4),

D.

keďže v Lisabonskej zmluve predloženej na ratifikáciu sa výslovne uvádza odkaz na chartu a priznáva sa jej rovnaká právna sila, akú majú zmluvy,

E.

keďže v prípade začlenenia charty do primárneho práva EÚ nadobudnú práva, ktoré sú v nej ustanovené, záväzný charakter prostredníctvom sekundárneho práva, ktorým sa budú vykonávať,

F.

keďže charta sa nezávisle od svojej právnej sily stala v priebehu rokov zdrojom inšpirácie v judikatúre európskych súdov, ako sú Súd prvého stupňa (SPS) a ESD, Európsky súd pre ľudské práva a mnohé ústavné súdy,

G.

keďže skutočná „kultúra základných práv“ v EÚ si vyžaduje vytvorenie globálneho systému kontroly dodržiavania týchto práv, ktorý by zahŕňal Radu a rozhodnutia prijaté v rámci medzivládnej spolupráce, pričom ochrana základných práv nespočíva len vo formálnom dodržiavaní predpisov, ale hlavne v ich aktívnom presadzovaní a v zasahovaní v prípade ich porušenia alebo nedostatočného uplatňovania zo strany členských štátov,

1.

domnieva sa, že účinná ochrana a podpora základných práv je základom demokracie v Európe a je kľúčovou podmienkou upevňovania európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

2.

uznáva, že ochrana základných práv zahŕňa činnosti na viacerých úrovniach (medzinárodnej, európskej, štátnej, regionálnej a miestnej) a zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať regionálne a miestne subjekty pri konkrétnom vykonávaní a presadzovaní týchto práv;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty sa aj naďalej vyhýbajú kontrole na úrovni EÚ zameranej na ich vlastné politiky a postupy v oblasti ľudských práv a snažia sa obmedziť ochranu týchto práv na výlučne vnútroštátny rámec, čo poškodzuje aktívnu úlohu, ktorú vo svete zohráva EÚ ako obhajca ľudských práv, a narúša dôveryhodnosť vonkajšej politiky EÚ v oblasti ochrany základných práv;

4.

pripomína, že v súlade s článkom 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ je poslaním ESD dbať na dodržiavanie základných práv, ktoré vyplývajú zo spoločných ústavných tradícií členských štátov, z EDĽP a z iných nástrojov medzinárodného práva;

5.

zdôrazňuje, že článok 7 Zmluvy o EÚ predpokladá európsky mechanizmus, ktorý zabezpečuje, aby v EÚ nedochádzalo k systematickému a vážnemu porušovaniu ľudských práv a základných slobôd, ale že tento mechanizmus sa nikdy nevyužil napriek tomu, že v členských štátoch dochádza k porušovaniu týchto práv, ako preukázali rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva; žiada inštitúcie EÚ, aby vytvorili monitorovací mechanizmus a vypracovali súbor objektívnych kritérií na vykonávanie článku 7 Zmluvy o EÚ;

6.

zdôrazňuje, že aj keď spoločné ústavné tradície členských štátov môžu byť pre ESD zdrojom inšpirácie pri vypracúvaní judikatúry v oblasti základných práv, charta predstavuje spoločný základ pre minimálne práva a že členské štáty nemôžu usudzovať, že by charta poskytovala nižšiu úroveň ochrany určitých práv ako záruky poskytované ich vlastnou ústavou v snahe znížiť úroveň týchto záruk;

7.

víta článok 53 charty, ktorý ESD umožňuje prehĺbiť jeho judikatúru v oblasti základných práv, čo týmto právam poskytne právny základ, ktorý je nevyhnutný z hľadiska rozvoja práva EÚ;

8.

zdôrazňuje, že súdnictvo členských štátov zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby zaviedli systém nepretržitého vzdelávania vnútroštátnych sudcov v oblasti systémov ochrany základných práv;

9.

domnieva sa, že uplatňovanie základných práv musí byť cieľom všetkých európskych politík; zastáva názor, že inštitúcie EÚ by ich preto mali aktívne podporovať, chrániť a plne zohľadňovať pri vypracúvaní a prijímaní právnych predpisov;

10.

víta vytvorenie agentúry, ktoré predstavuje prvý krok k plneniu požiadaviek Európskeho parlamentu vytvoriť integrovaný regulačný a inštitucionálny rámec zameraný na to, aby sa charta stala účinnou a aby sa zabezpečil súlad so systémom zavedeným EDĽP; pripomína však, že v súhrnnej výročnej správe o ľudských právach vypracovanej sieťou nezávislých expertov EÚ v oblasti ľudských práv, zverejňovaných až do roku 2005, sa skúmalo uplatňovanie všetkých práv uznávaných chartou vo všetkých členských štátoch a vyjadruje preto znepokojenie nad tým, že v dôsledku obmedzeného mandátu agentúry a rozpustenia siete nezávislých expertov sa zo systematického vyšetrovania môže vylúčiť celý rad dôležitých oblastí politiky v oblasti ľudských práv v Európe;

11.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o obmedzený mandát agentúry, otázky týkajúce sa ľudských práv nemožno umelo rozdeliť podľa oblastí spadajúcich pod prvý, druhý alebo tretí pilier tak, ako sa členské štáty rozhodli vymedziť rozsah právomocí EÚ, pretože základné práva sú nedeliteľným celkom a navzájom súvisia; domnieva sa, že je preto potrebné, aby si Komisia a Rada v spolupráci s agentúrou najskôr utvorili celkový prehľad o hlavných problémoch v oblasti ľudských práv v členských štátoch, ktorý by presahoval prísne vymedzený európsky rámec, bez toho, aby sa obmedzili na aktuálne témy EÚ, či na jej osobitné právne a politické nástroje a aby zistili, ktoré problémy v oblasti ľudských práv v členských štátoch sa opakujú a sú aktuálne, a aby zvážili všetky existujúce mechanizmy na medzinárodnej a európskej úrovni;

12.

žiada Komisiu a Radu, aby využili informácie dostupné vďaka monitorovaniu, ktoré v rámci EÚ vykonávajú agentúra, Rada Európy, kontrolné orgány OSN, vnútroštátne inštitúty pre ľudské práva a MVO, a aby na ich základe prijali nápravné opatrenia alebo preventívny právny rámec;

13.

vyhradzuje si právo monitorovať činnosť agentúry v rámci EÚ a riešiť otázky súvisiace s ľudskými právami, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti agentúry, a žiada Komisiu, aby v súlade so svojou úlohou strážcu zmlúv konala rovnako;

14.

poukazuje na skutočnosť, že aktívnu politiku v oblasti práv nemožno obmedziť iba na verejne najznámejšie prípady a že k vážnym porušeniam práv dochádza v uzavretých inštitúciách pre mládež, staršie a choré osoby alebo vo väzniciach; zdôrazňuje, že členské štáty a EÚ by mali zabezpečiť odborné monitorovanie životných podmienok v týchto uzavretých inštitúciách, a to ako z hľadiska predpisov, tak aj postupov;

15.

žiada Radu, aby do svojich budúcich výročných správ o situácii v oblasti ľudských práv vo svete začlenila analýzu situácie vo svete, ako aj v každom členskom štáte; domnieva sa, že takouto dvojakou analýzou by sa zdôraznilo, že EÚ sa rovnako angažuje v oblasti ochrany ľudských práv tak vnútri, ako aj mimo svojich hraníc, aby sa predišlo obvineniam z uplatňovaniu dvojakého prístupu;

16.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť vnútroštátnym inštitúciám pre ľudské práva vytvoreným v rámci parížskych zásad OSN nezávislé postavenie od výkonnej moci a dostatočné finančné prostriedky, predovšetkým zohľadnením skutočnosti, že jednou z úloh týchto orgánov je preskúmať politiky v oblasti ľudských práv, s cieľom určiť nedostatky a navrhnúť zlepšenia, pričom platí, že efektívnosť sa meria v prvom rade podľa prevencie, a nie iba na základe riešenia problémov; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zriadili uvedené vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva;

17.

naliehavo žiada Radu, aby pretvorila svoju pracovnú skupinu ad hoc pre ľudské práva a občianstvo na stálu pracovnú skupinu, ktorá by pracovala súbežne s pracovnou skupinou pre ľudské práva (COHOM), a nabáda Komisiu, aby portfólio základných ľudských práv a slobôd zverila len jednému členovi Komisie;

18.

pripomína, že z politického hľadiska považuje za zásadné začleniť podporu základných práv medzi stanovené ciele pri zjednodušovaní alebo reorganizácii acquis communautaire; žiada, aby sa ku všetkým novým politikám, legislatívnym návrhom a programom pripájali hodnotenia vplyvu v oblasti dodržiavania ľudských práv a aby takéto hodnotenia boli neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia návrhu, a vyjadruje nádej, že aj členské štáty prijmú podobné nástroje na hodnotenie vplyvu pri následnej transpozícii práva Spoločenstva do vnútroštátnych právnych predpisov;

19.

víta perspektívu pristúpenia EÚ k EDĽP, a to aj v prípade, že toto pristúpenie neprinesie žiadne zásadné zmeny vzhľadom na to, že „keď sa Súdnemu dvoru predkladajú otázky súvisiace s právami a slobodami uvedenými v EDĽP, tento dohovor sa akceptuje ako riadna súčasť právneho poriadku EÚ“ (5);

20.

pripomína významnú úlohu inštitúcií a kontrolných mechanizmov Rady Európy v oblasti ľudských práv, ako aj jej rôznych dohovorov; naliehavo žiada členské štáty, inštitúcie EÚ a agentúru, aby vychádzali z tejto skúsenosti, aby tieto mechanizmy zohľadnili a začlenili ich do postupov vytvárania sietí a využívali normy, ktoré vypracovala Rada Európy, a iné hmatateľné výsledky jej činnosti; vyzýva, aby sa v plnej miere využíval potenciál memoranda o porozumení medzi Radou Európy a EÚ;

21.

vyzýva na posilnenie spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami a organizáciami zodpovednými za ochranu základných práv, tak na európskej, ako aj medzinárodnej úrovni;

22.

opätovne zdôrazňuje, že pre dôveryhodnosť EÚ vo svete je veľmi dôležité, aby EÚ uplatňovala rovnaké normy vo vonkajšej a vnútornej politike;

23.

domnieva sa, že aj keď EÚ ako taká nie je zmluvnou stranou dohovorov či iných medzinárodných právnych nástrojov v oblasti základných práv, ku ktorým pristúpila väčšina jej členských štátov, vyplýva pre ňu povinnosť riadiť sa ich ustanoveniami, prípadne odporúčaniami, ktoré vydávajú orgány vytvorené na ich základe, pokiaľ právo EÚ neposkytuje rovnakú alebo väčšiu úroveň ochrany; želá si, aby ESD uplatňoval tento prístup prostredníctvom svojej judikatúry;

24.

odporúča EÚ, aby s medzinárodnými inštitúciami a organizáciami zodpovednými za ochranu základných práv uzavrela dohody o spolupráci, najmä s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a inými orgánmi OSN, ktoré v tejto oblasti zohrávajú úlohu, ako aj s Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a s Vysokým komisárom pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe;

25.

zdôrazňuje potrebu vyhodnocovať a plne dodržiavať základné práva a osobné slobody primerane podľa vývoja právomocí EÚ; v súvislosti s tým sa domnieva, že tieto dva ciele – dodržiavať základné práva a zaručiť kolektívnu bezpečnosť – sú nielen zlučiteľné, ale aj vzájomne závislé, a že primeranými politikami možno zamedziť tomu, aby represívny prístup ohrozoval osobné slobody;

26.

domnieva sa, že rozvoj európskeho justičného priestoru založený na uplatňovaní zásady vzájomného uznávania musí vychádzať z rovnakých procesných záruk v rámci celej EÚ a dodržiavania základných práv tak, ako je to zdôraznené v článku 6 Zmluvy o EÚ; vyzýva členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, na urýchlené prijatie primeraných legislatívnych opatrení týkajúcich sa práv jednotlivcov v rámci trestných konaní; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie európskeho zatykača a iných opatrení vzájomného uznávania v súlade s normami EÚ v oblasti ľudských práv tak, aby nedodržiavanie týchto noriem mohlo byť dôvodom ich nevykonania;

27.

dôrazne pripomína právo každej zatknutej osoby využívať všetky súdne záruky, prípadne pomoc diplomatickej misie krajiny, ktorej je štátnym občanom, a služby nezávislého tlmočníka;

28.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s vysokým počtom porušení EDĽP, ktoré sa týkajú členských štátov, a naliehavo vyzýva tieto štáty, aby vykonali príslušné rozsudky a riešili štrukturálne nedostatky, ako aj systematické porušovania ľudských práv zavedením potrebných reforiem;

29.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že medzinárodná spolupráca v oblasti boja proti terorizmu často viedla k zníženiu úrovne ochrany ľudských práv a základných slobôd, najmä základného práva na súkromie, ochranu údajov a nediskrimináciu, a domnieva sa, že EÚ by mala ráznejšie konať na medzinárodnej úrovni s cieľom presadzovať skutočnú stratégiu založenú na úplnom dodržiavaní medzinárodných noriem a záväzkov v oblasti ľudských práv a ochrany osobných údajov a súkromia v súlade s článkami 7 a 8 charty; naliehavo preto vyzýva Radu, aby prijala návrh rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach v súlade s odporúčaniami Európskeho parlamentu pre vyššie normy; domnieva sa, že v rámci tejto stratégie sa musí zohľadniť potreba účinného súdneho dohľadu nad spravodajskými službami, aby sa zamedzilo tomu, že informácie získané mučením alebo zlým zaobchádzaním alebo za iných podmienok, ktoré nezodpovedajú medzinárodným normám v oblasti ľudských práv, sa využijú ako dôkazy v rámci súdnych konaní, a to aj v štádiu vyšetrovania;

30.

naliehavo žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby vykonávali odporúčania uvedené v jeho uznesení zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov (6); v tejto súvislosti víta vyhlásenie novozvoleného prezidenta USA o zatvorení väzenia v Guantanamo Bay a predvedení v ňom zadržiavaných osôb pred súd; vyzýva členské štáty, aby deklarovali svoju pripravenosť spoločne hľadať riešenia pre ostatných väzňov;

31.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nevykonala rozsudky SPS z 12. decembra 2006 a zo 4. decembra 2008 a rozhodnutie Odvolacieho súdu Spojeného kráľovstva (UK Court of Appeal) zo 7. mája 2008 v prospech Organizácie mudžahedínov iránskeho ľudu (People's Mojahedin Organization of Iran – PMOI);

32.

trvá na rozlišovaní medzi ochranou menšín a antidiskriminačnými politikami; domnieva sa, že rovnosť príležitostí je základným právom všetkých osôb, a nie privilégiom, a že neprináleží len občanom určitého členského štátu; zastáva názor, že proti všetkým formám diskriminácie treba bojovať rovnako intenzívne;

33.

žiada členské štáty a Komisiu, aby plne uplatňovali odporúčania agentúry uvedené v kapitole 7 jej prvej výročnej správy (7);

34.

so znepokojením sleduje neuspokojivú situáciu realizácie antidiskriminačných politík a v tejto súvislosti podporuje hodnotenie výročnej správy agentúry za rok 2008; nabáda členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby konkretizovali realizáciu týchto politík, najmä smernice 2000/43/ES a smernice 2000/78/ES, a pripomína, že týmito smernicami sa zavádza minimálny štandard, preto by sa mali stať základom, na ktorom bude spočívať komplexná politika boja proti diskriminácii;

35.

žiada členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby ratifikovali protokol č. 12 (8) k EDĽP vzhľadom na to, že predpisuje všeobecný zákaz akejkoľvek diskriminácie a zaručuje, že žiadna osoba nebude zo žiadneho dôvodu diskriminovaná žiadnym štátnym orgánom; zdôrazňuje, že takéto ustanovenie zatiaľ nie je uvedené v platných právnych aktoch EÚ, ani Rady Európy;

36.

víta návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (KOM(2008)0426), predložený Komisiou,, ktorým sa rozširuje rozsah pôsobnosti smernice 2000/43/ES na všetky ostatné formy diskriminácie, čím by sa zároveň uplatnil článok 21 charty, ktorý poskytuje väčšiu mieru pružnosti ako článok 13 Zmluvy o ES, pretože je v ňom uvedený odkaz na ďalšie formy diskriminácie, ako sú farba pleti, sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, politické alebo iné názory, príslušnosť k menšine, majetok alebo pôvod;

37.

vyslovuje poľutovanie nad tým, že v navrhovanej smernici sú značné medzery v právnej ochrane proti diskriminácii, konkrétne vo forme veľkého počtu výnimiek týkajúcich sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, hospodárskych činností, manželského a rodinného stavu a reprodukčných práv, vzdelávania a náboženstva; je znepokojený tým, že namiesto zákazu diskriminácie sa tieto „únikové“ ustanovenia môžu v skutočnosti použiť na kodifikáciu existujúcich diskriminačných postupov; pripomína Komisii, že smernica musí byť v súlade s existujúcou judikatúrou v oblasti práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT), konkrétne v súlade s rozsudkom vo veci Maruko (9);

38.

vyzýva Komisiu, aby zapojila agentúru do legislatívneho procesu Spoločenstva v oblasti boja proti diskriminácii, aby jej tak umožnila zohrávať významnú úlohu ako pravidelného zdroja aktuálnych a presných informácií, ktoré sú relevantné pri vypracúvaní doplnkových právnych predpisov, pričom agentúru bude zároveň žiadať o stanovisko v prípravnej fáze vypracúvania návrhov právnych aktov;

39.

víta prijatie rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (10) v nadväznosti na politickú dohodu z decembra 2007; pripomína svoju pozíciu z 29. novembra 2007 (11) podporujúcu uvedený návrh; žiada Komisiu, aby po porade s agentúrou navrhla podobný právny akt na boj proti homofóbii;

40.

je znepokojený nízkou úrovňou znalostí o antidiskriminačných právnych predpisoch v členských štátoch a pripomína, že na to, aby mohli občania EÚ uplatňovať svoje práva, musia si osvojiť právne predpisy EÚ v tejto oblasti, a žiada Komisiu a členské štáty, aby zdvojnásobili úsilie s cieľom zvýšiť úroveň týchto znalostí; zároveň kladie dôraz na skutočnosť, že právne predpisy sú účinné len vtedy, keď občania majú ľahký prístup k súdom, keďže ochranný režim ustanovený antidiskriminačnými smernicami závisí od podnetov obetí;

41.

domnieva sa, že okrem právnych nástrojov a možností nápravy sa boj proti diskriminácii musí nevyhnutne zakladať na vzdelávaní, podpore osvedčených postupov a informačných kampaniach zameraných na širokú verejnosť a na tie oblasti a sektory, v ktorých sa objavuje diskriminácia; žiada vnútroštátne a miestne orgány verejnej moci, aby pri vzdelávacej činnosti a podpore antidiskriminačných politík využívali vzdelávacie nástroje, ktoré pripravila agentúra a Rada Európy;

42.

zdôrazňuje, že koncept pozitívnej činnosti, ktorý je uznaním skutočnosti, že v určitých prípadoch si efektívna činnosť v rámci boja proti diskriminácii vyžaduje aktívny zásah zo strany orgánov, aby sa obnovila vážne narušená rovnováha, nemožno obmedziť na koncept kvót; zdôrazňuje, že takéto činnosti môžu v praxi nadobudnúť najrôznejšie formy, ako je záruka prijímacieho pohovoru, prednostný prístup k školeniu pripravujúcemu na prácu, v ktorej sú niektoré komunity nedostatočne zastúpené, prednostné informovanie o pracovných príležitostiach pre niektoré komunity a zohľadňovanie profesionálnej skúsenosti, a nie iba kvalifikácie;

43.

domnieva sa, že zhromažďovanie údajov o situácii menšín a znevýhodnených skupín má svoj význam, ako sa zdôrazňuje v niekoľkých správach Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie a agentúry; žiada členské štáty, aby zverejnili podrobné štatistiky o rasovo motivovaných trestných činoch a aby vypracovali prieskumy o trestných činoch a/alebo obetiach trestných činov, ktoré umožnia zhromaždenie kvantitatívnych a porovnateľných údajov o obetiach týchto trestných činov;

44.

konštatuje, že v dôsledku nedávneho rozšírenia EÚ pribudlo k približne päťdesiatim menšinovým skupinám, ktoré už existovali v 15 členských krajinách EÚ, takmer sto menšinových skupín, a zdôrazňuje, že vzhľadom na nízky percentuálny podiel usadených prisťahovalcov, utečencov a cudzincov z tretích krajín a na viditeľnejšiu prítomnosť autochtónnych („tradičných“) menšín v členských štátoch strednej a východnej Európy, v nich boli migračné a integračné politiky oddelené od menšinových politík;

45.

zdôrazňuje, že, aj keď je ochrana menšín súčasťou kodanských kritérií, v politike Spoločenstva neexistujú ani spoločné kritériá, ani minimálne štandardy pre menšinové práva a že neexistuje ani spoločná definícia EÚ príslušnosti k národnostnej skupine; odporúča, aby sa takáto definícia vymedzila na európskej úrovni na základe odporúčania Rady Európy 1201 (1993); vyzýva všetky členské štáty, ktoré zatiaľ nepodpísali a neratifikovali Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín, aby tak urobili;

46.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že čoraz viac občanov EÚ sa presúva z jedného členského štátu do iného a mali by preto v plnej miere využívať práva, ktoré ustanovujú zmluvy vo vzťahu k ich postaveniu občanov EÚ, najmä práva na účasť vo voľbách do miestnych samospráv a Európskeho parlamentu a práva na voľný pohyb; vyzýva členské štáty, aby dosiahli úplný súlad so smernicou 2004/38/ES o voľnom pohybe, a inštitúcie EÚ, aby prijali ďalšie kroky na zabezpečenie ochrany práv občanov EÚ v rámci celej EÚ;

47.

zdôrazňuje význam ochrany a podpory regionálnych alebo menšinových jazykov, pričom konštatuje, že právo hovoriť a vzdelávať sa v materinskom jazyku je jedným z hlavných základných práv; a víta aktivity členských štátov zamerané na podporu dialógu medzi kultúrami a náboženstvami, ktorý je nevyhnutný na to, aby mohli kultúrne a náboženské menšiny v plnej miere využívať svoje práva;

48.

domnieva sa, že na základe osvedčených postupov v rámci EÚ je zásada subsidiarity a samosprávy najefektívnejším spôsobom zabezpečenia práv osôb patriacich k národnostným menšinám; podporuje využívanie vhodných druhov samosprávnych riešení pričom sa v plnej miere rešpektuje suverenita a územná celistvosť členských štátov;

49.

zdôrazňuje, že politika mnohojazyčnosti EÚ by mala chrániť a podporovať regionálne a menšinové jazyky prostredníctvom cieleného financovania a osobitných programov spoločne s programom celoživotného vzdelávania;

50.

domnieva sa, že osoby bez štátnej príslušnosti s trvalým bydliskom v členských štátoch sa v EÚ nachádzajú v osobitnej situácii, pretože niektoré členské štáty na ne kladú neodôvodnené požiadavky alebo požiadavky, ktoré nie sú úplne nevyhnutné, čo ich v porovnaní s občanmi väčšinovej skupiny diskriminuje; žiada preto, aby všetky dotknuté členské štáty ratifikovali dohovory OSN týkajúce sa štatútu osôb bez štátnej príslušnosti (1954) a obmedzenia počtu osôb bez štátnej príslušnosti (1961); žiada členské štáty, ktoré v deväťdesiatych rokoch dosiahli alebo opätovne získali zvrchovanosť, aby so všetkými osobami, ktoré mali na ich území bydlisko pred týmto obdobím, zaobchádzali nediskriminačným spôsobom, a vyzýva ich, aby systematicky nachádzali spravodlivé riešenia problémov, ktorým čelia všetky obete diskriminačných postupov, založené na odporúčaniach medzinárodných organizácií; odsudzuje najmä prípady úmyselného vymazania osôb s registrovaným trvalým pobytom v rámci EÚ a vyzýva príslušné vlády, aby prijali efektívne opatrenia na obnovenie postavenia týchto osôb bez štátnej príslušnosti;

51.

domnieva sa, že rómska komunita potrebuje osobitnú ochranu, keďže sa po rozšírení EÚ stala jednou z najdôležitejších menšín v EÚ; zdôrazňuje, že táto komunita bola počas celej svojej histórie prehliadaná, pričom sa bránilo jej rozvoju v určitých kľúčových oblastiach z dôvodu diskriminácie, stigmatizácie a vylúčenia, ktorých rozmer časom narastal;

52.

domnieva sa, že sociálne vylúčenie a diskriminácia rómskych komunít je preukázaným faktom napriek právnym, politickým a finančným nástrojom, ktoré sa zaviedli na európskej úrovni s cieľom bojovať proti tomuto javu; konštatuje, že rozdrobené a nekoordinované úsilie EÚ a členských štátov doteraz neprinieslo štrukturálne a trvalé zlepšenie situácie Rómov, najmä v kľúčových oblastiach, ako je prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, ubytovaniu a zamestnaniu, a že toto zlyhanie sa dnes už verejne uznáva;

53.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje globálna a integrovaná politika EÚ zameraná osobitne na diskrimináciu Rómov, ktorá by riešila najzávažnejšie problémy, ktorým čelia a ktoré zaznamenali viaceré mechanizmy kontroly dodržiavania ľudských práv vrátane predvstupového hodnotenia vykonaného Komisiou, rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva a správ agentúry; potvrdzuje, že je kolektívnou povinnosťou EÚ nájsť odpoveď na tieto problémy, ktoré predstavujú jednu z najrozsiahlejších a najzložitejších otázok v oblasti ľudských práv, a že EÚ musí v tomto smere začať rázne konať;

54.

zdôrazňuje potrebu globálneho prístupu nediskriminácie, zameraného na ľudské práva a konkrétnu činnosť, v ktorom sa zohľadňuje európsky rozmer diskriminácie Rómov; domnieva sa, že rámcová stratégia EÚ zameraná na začlenenie Rómov by sa mala prostredníctvom vytvorenia plánu pre členské štáty, v ktorom by sa stanovili ciele a priority a uľahčili postupy monitorovania a hodnotenia, zameriavať na riešenie skutočných problémov, akými sú:

55.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili dodržiavanie, ochranu a uplatňovanie práv uvedených v Dohovore OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, a žiada príslušné členské štáty, aby stiahli svoje výhrady a ratifikovali opčný protokol k tomuto dohovoru (12); a zároveň zdôrazňuje potrebu dôrazne plniť záväzky stanovené v Deklarácii OSN a v akčnej platforme Štvrtej svetovej konferencie o ženách, ktorá sa konala v Pekingu v roku 1995;

56.

vyzýva členské štáty a EÚ, aby účinnými opatreniami bojovali proti priamej aj nepriamej diskriminácii žien vo všetkých oblastiach (vrátane manželstva, partnerstva a iných rodinných vzťahov) a proti viacnásobnej diskriminácii (na základe pohlavia a súčasne na základe iného dôvodu);

57.

žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala situácii žien patriacich k etnickým menšinám a prisťahovalkyniam, pretože ich marginalizáciu zvyšuje viacnásobná diskriminácia tak zvonku, ako aj z vnútra ich vlastných komunít; odporúča prijatie vnútroštátnych akčných plánov tak, aby sa účinne čelilo viacnásobnej diskriminácii, najmä v prípadoch, keď problémy súvisiace s diskrimináciou riešia v danom členskom štáte rôzne orgány;

58.

zdôrazňuje, že je potrebné uznať násilie, ktorému sú vystavené ženy z dôvodu pohlavia, predovšetkým domáce násilie, a bojovať proti nemu na európskej i vnútroštátnej úrovni, vzhľadom na to, že ide o rozšírené a často podceňované porušovanie práv žien, a preto žiada členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom zaručiť ženám život bez akejkoľvek formy násilia a aby náležite zohľadnili Deklaráciu o odstránení násilia páchaného na ženách (13);

59.

vyzýva členské štáty a EÚ, aby uznali a riešili sexuálne zneužívanie vo všetkých jeho formách. Voči členským štátom, ktoré nedodržiavajú právne predpisy EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, by sa mala vyvodiť zodpovednosť (14); zastáva názor, že členské štáty by mali ratifikovať protokol na účely prevencie, potláčania a trestania obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a s deťmi, ktorý je prílohou dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ako aj Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávala akčný plán v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

60.

zdôrazňuje potrebu prehlbovať informovanosť verejnosti o práve na reprodukčné a sexuálne zdravie a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby ženy mohli v plnom rozsahu uplatňovať tieto práva, aby zaviedli vhodnú sexuálnu výchovu, dôverné informačné a poradenské služby, uľahčili prístup k antikoncepčným metódam s cieľom zabrániť nežiaducim tehotenstvám a nelegálnym a rizikovým interrupciám a aby bojovali proti praktikám ženskej obriezky;

61.

zdôrazňuje, že pre ženy, ktoré patria k národnostným menšinám, by sa mal zabezpečiť prístup k verejným zdrojom a to bez ohľadu na ich právne postavenie, s cieľom zabezpečiť im prístup k bezpečným, rovnakým, kultúrne ohľaduplným zdravotníckym službám a právam a najmä k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam; zastáva názor, že by sa mal prijať európsky právny rámec na zabezpečenie fyzickej ochrany mladých dievčat pred ženskou obriezkou;

62.

zdôrazňuje, že aj napriek dosiahnutému pokroku v oblasti zamestnávania žien a vysokej úrovni ich vzdelania sú ženy aj naďalej mechanicky zaraďované do určitých pracovných pozícií, za rovnakú prácu sú odmeňované menej ako muži, sú menej zastúpené v rozhodovacích pozíciách a zamestnávatelia sa na ne pozerajú s nedôverou, pokiaľ ide o tehotenstvo a materstvo; zastáva názor, že rozdiel v odmeňovaní na základe pohlavia je treba dôkladne riešiť, aby sa zabezpečila ekonomická nezávislosť žien a rovnosť medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu;

63.

žiada členské štáty a sociálnych partnerov, aby prijali potrebné opatrenia na boj proti sexuálnemu a morálnemu obťažovaniu na pracovisku;

64.

trvá na potrebe podporovať ženy v ich profesionálnej kariére, a to aj prostredníctvom aktívnych politík zladenia súkromného, pracovného a rodinného života; nabáda Komisiu a členské štáty, aby presadzovali spoločnú rodičovskú dovolenku a otcovskú dovolenku a aby rovnomerne rozložili náklady na príspevky na materskú a otcovskú dovolenku tak, aby už ženy nepredstavovali nákladnejšiu pracovnú silu ako muži; a zdôrazňuje potrebu osvetových kampaní, aby sa predišlo rodovým stereotypným rodinným schémam a aby sa zároveň zdôraznil význam zabezpečenia pružných pracovných podmienok, zvýšil prístup k starostlivosti o deti a zabezpečila plná účasť v dôchodkových systémoch pre ženy a deti;

65.

žiada členské štáty, aby spoločne so sociálnymi partnermi bojovali proti diskriminácii tehotných žien na trhu práce a aby podnikli všetky potrebné kroky na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany matiek; žiada Komisiu, aby vykonala podrobnejšie hodnotenie súladu vnútroštátnych ustanovení s právom Spoločenstva v tejto oblasti a aby v prípade potreby predložila primerané návrhy revízie právnych predpisov Spoločenstva;

66.

upriamuje pozornosť na veľký počet partnerov (najmä žien) samostatne zárobkovo činných osôb (hlavne v poľnohospodárstve), ktorých právne postavenie je v mnohých členských štátoch neisté, čo môže viesť k určitým finančným a právnym problémom, jednak pokiaľ ide o prístup k materskej dovolenke a pracovnej neschopnosti, akumulácií nárokov na dôchodok a prístup k sociálnemu zabezpečeniu, a jednak v prípade rozvodu;

67.

uznáva, že nerovný prístup žien k ekonomickým zdrojom na pracovnom trhu negatívne ovplyvňuje ich prístup k sociálnemu zabezpečeniu, najmä dôchodkovým právam, z čoho vyplýva, že miera ohrozenia chudobou u žien v pokročilom veku je vyššia ako u mužov. S cieľom zabrániť diskriminácii žien je nevyhnutné, aby sa v rámci systémov sociálneho zabezpečenia garantovala individualizácia práv a aby tieto práva neboli viazané na rodinnú jednotku. Za obdobie strávené mimo pracovného trhu z dôvodu starostlivosti by sa mali udeliť „časové“ jednotky, ktoré by boli uznané pri výpočte práv na plný dôchodok;

68.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby si boli štátni príslušníci tretích krajín vstupujúci na územie EÚ a občania EÚ vedomí si platných zákonov a spoločenských noriem v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami, aby sa tak zamedzilo diskriminačným situáciám, ktoré vyplývajú z nedostatočnej informovanosti o právnom a sociálnom rámci;

69.

žiada členské štáty, aby odmietli odvolávanie sa na zvyky, tradície alebo rôzne náboženské cítenie na ospravedlnenie akejkoľvek formy diskriminácie, utláčania, násilia voči ženám alebo na prijatie politík, ktoré by mohli ohroziť život žien;

70.

žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o diskriminácii jednočlenných domácností, najmä čo sa týka daňových otázok, sociálneho zabezpečenia, verejných služieb, zdravotníckych služieb a bývania;

71.

domnieva sa, že diskriminujúce poznámky vedúcich predstaviteľov náboženského, spoločenského a politického života zamerané proti homosexuálom podnecujú nenávisť a násilie, a žiada, aby ich príslušné vedúce orgány odsúdili;

72.

v tejto súvislosti jednoznačne schvaľuje iniciatívu Francúzska, ktorá má podporu všetkých členských štátov a ktorá je zameraná na univerzálnu dekriminalizáciu homosexuality, keďže v 91 krajinách je homosexualita naďalej trestným činom a v niektorých prípadoch dokonca trestaná trestom smrti;

73.

víta zverejnenie prvej tematickej správy agentúry vypracovanej na jeho žiadosť na tému „homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie v členských štátoch“ a žiada členské štáty a inštitúcie EÚ, aby postupovali v súlade s odporúčaniami agentúry alebo uviedli dôvody, prečo tak nekonajú;

74.

pripomína všetkým členským štátom, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva je možné uplatňovať slobodu zhromažďovania aj vtedy, keď sú názory tých, ktorí toto právo využívajú, v rozpore s názormi väčšiny, z čoho vyplýva, že diskriminačný zákaz pochodov, ako aj nesplnenie povinnosti poskytnúť primeranú ochranu jeho účastníkom je v rozpore so zásadami zaručenými Európskym súdom pre ľudské práva, článkom 6 Zmluvy o EÚ, ktorý sa týka spoločných hodnôt a zásad EÚ, a chartou;

75.

vyzýva členské štáty, ktoré prijali právne predpisy týkajúce sa partnerstiev medzi osobami rovnakého pohlavia, aby uznali ustanovenia prijaté inými členskými štátmi s podobným účinkom; žiada členské štáty, aby definovala hlavné línie vzájomného uznávania platných právnych predpisov medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa právo na voľný pohyb párov rovnakého pohlavia v EÚ uplatňovalo za rovnakých podmienok, ako v prípade heterosexuálnych párov;

76.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy zabezpečujúce uplatňovanie zásady vzájomného uznávania v prípade homosexuálnych párov zo strany členských štátov, či už sú tieto páry v manželskom zväzku alebo žijú v registrovanom občianskom partnerstve, najmä pokiaľ uplatňujú svoje právo na voľný pohyb podľa práva EÚ;

77.

vyzýva tie členské štáty, ktoré tak doposiaľ neučinili, aby prostredníctvom uplatnenia zásady rovnosti prijali legislatívne kroky na odstránenie diskriminácie, ktorej sú vystavené niektoré páry na základe ich sexuálnej orientácie;

78.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty poskytovali azyl osobám, ktoré unikajú pred prenasledovaním v ich krajine pôvodu z dôvodu ich sexuálnej orientácie, aby vyvinula iniciatívy na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni na zastavenie prenasledovania osôb na základe sexuálnej orientácie a aby vypracovala štúdiu o situácii transsexuálov v členských štátoch a kandidátskych krajinách, najmä pokiaľ ide o riziko obťažovania alebo násilia;

79.

nabáda Radu a Komisiu, ako aj rôzne úrovne miestnej, regionálnej a vnútroštátnej správy členských štátov, aby koordinovali svoje opatrenia na boj proti antisemitizmu a útokom proti menšinovým skupinám vrátane Rómov, tradičných národnostných menšín a štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch, aby tak zabezpečili rešpektovanie zásady tolerancie a nediskriminácie a podporovali sociálnu, hospodársku a politickú integráciu; vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak doposiaľ neučinili, aby deklarovali, že Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie je príslušný prijímať individuálne oznámenia podľa Medzinárodného dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a zaoberať sa nimi;

80.

nabáda členské štáty, aby rázne trestne stíhali akýkoľvek prejav verbálnej nenávisti vyjadrený v rasistických mediálnych programoch a článkoch propagujúcich netolerantné názory prostredníctvom nenávistných trestných činov voči Rómom, prisťahovalcom, cudzincom, tradičným národnostným menšinám a iným menšinovým skupinám, a to aj zo strany hudobných skupín a pri príležitosti neonacistických koncertov, ktoré sa často môžu verejne uskutočňovať bez akýchkoľvek dôsledkov; taktiež naliehavo vyzýva politické strany a hnutia, ktoré majú silný vplyv na masmédiá, aby sa zdržali prejavov verbálnej nenávisti a hanobenia menšinových skupín v rámci EÚ;

81.

žiada členské štáty, aby podporili ešte silnejšie zapojenie sociálnych partnerov do uskutočňovanie činností zameraných na odstraňovanie diskriminácie z dôvodu zdravotného postihnutia alebo veku a aby radikálne zlepšili prístup mladých ľudí, starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím na trh práce a k programom odbornej prípravy; vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak doposiaľ neučinili, aby ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčný protokol;

82.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že finančné prostriedky poskytované členským štátom na poskytnutie vybavenia pre osoby so zdravotným postihnutím budú spĺňať kritériá Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a aby sa vyčlenili finančné prostriedky na príslušné základné služby komunít/rodín a na možnosti samostatného života;

83.

domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť, aby všetky osoby, ktoré potrebujú geriatrickú starostlivosť alebo starostlivosť v dôsledku choroby či invalidity, mali prístup k starostlivosti a liečbe, a poukazuje na to, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť poskytovaniu starostlivosti mladým ľuďom so zdravotným postihnutím a ich ochrane;

84.

zdôrazňuje význam médií pri podpore rôznorodosti, multikulturalizmu a tolerancie; naliehavo vyzýva všetky mediálne služby, aby sa vyvarovali zverejňovania obsahu, ktorý by mohol podnecovať rasizmus, xenofóbiu a akúkoľvek formu diskriminácie;

85.

nabáda členské štáty, aby v súvislosti s európskym rokom medzikultúrneho dialógu (2008) spolupracovali so širokým spektrom zúčastnených strán, najmä s MVO, v záujme posilnenia medzikultúrneho dialógu a zvýšenia povedomia o spoločných hodnotách a rešpektovania kultúrnej, náboženskej a jazykovej rôznorodosti, predovšetkým medzi mladými ľuďmi;

86.

vyzdvihuje dôležitú úlohu športu pri podpore tolerancie, vzájomnej úcty a pochopenia; vyzýva vnútroštátne a európske orgány pôsobiace v oblasti športu, aby naďalej pokračovali vo svojom úsilí v boji proti rasizmu a xenofóbii a podporovali zavedenie nových, radikálnejších a rozsiahlejších iniciatív opierajúcich sa o už existujúce opatrenia;

87.

zdôrazňuje dôležitú úlohu mediálnej gramotnosti v kontexte rovnakých a spravodlivých príležitostí na vzdelávanie pre všetkých občanov EÚ;

88.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú integráciu prisťahovalcov zo štátov mimo EÚ, najmä detí a mladých ľudí, do vzdelávacích systémov členských štátov a pomohli im podporovaním ich kultúrnej rozmanitosti.

89.

pripomína, že základné práva platia aj za bránami kasární a že sa v plnej miere vzťahujú aj na občanov v uniforme, a odporúča, aby členské štáty zabezpečili dodržiavanie základných práv aj v rámci ozbrojených síl;

90.

je šokovaný tragickým osudom osôb, ktoré prichádzajú o život v snahe dostať sa na európske územie alebo ktoré padnú do rúk prevádzačov alebo priekupníkov s ľuďmi;

91.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli účinné a dlhodobé migračné politiky a aby zabezpečili skutočný prístup na územie EÚ a k postupu s pružnejšími a koordinovanejšími pravidlami pre žiadateľov o azyl, namiesto toho, aby všetko svoje úsilie sústreďovali na predchádzanie nelegálnemu prisťahovalectvu za použitia čím ďalej tých rozsiahlejších hraničných kontrol, ktoré sa vyznačujú nedostatkom mechanizmov potrebných na identifikáciu možných žiadateľov o azyl na európskych hraniciach, čo vedie k porušovaniu zákazu vyhostenia alebo vrátenia (tzv. zásada non-refoulement), ako je stanovené v dohovore z roku 1951 o štatúte utečencov;

92.

vyzýva členské štáty, aby uplatňovali usmernenia UNHCR k rodovej problematike (2002) pri vykonávaní existujúcich smerníc Spoločenstva o azyle;

93.

vyzýva Radu, aby objasnila úlohy, ktoré prináležia Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ (FRONTEX) a členským štátom, s cieľom zaručiť dodržiavanie ľudských práv pri hraničných kontrolách; domnieva sa, že je nevyhnutné pozmeniť mandát agentúry FRONTEX tak, aby zahŕňal aj záchranné akcie na mori; požaduje, aby Európsky parlament vykonával demokratickú kontrolu nad uzatváraním zmlúv FRONTEX-u s tretími krajinami, najmä v oblasti spoločnej organizácie návratov;

94.

vyzýva Radu a Komisiu, aby splnomocnili agentúru FRONTEX na nadviazanie štruktúrovanej spolupráce s UNHCR v záujme uľahčenia operácií zameraných na ochranu ľudských práv;

95.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že tendencia posúvať hraničné kontroly čoraz ďalej od geografických hraníc EÚ výrazne sťažuje kontrolu toho, k čomu dochádza, keď osoby uchádzajúce sa o štatút utečenca a osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prídu do styku s úradmi tretej krajiny;

96.

vyzýva Komisiu a najmä Radu, aby bezodkladne a ambiciózne presadzovali do budúcnosti zameranú stratégiu EÚ v oblasti azylu o implementácii fázy II vrátane revízie smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (15) a smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (16), ako aj zriadenie európskeho systému na podporu v oblasti práva na azyl;

97.

vyzýva Komisiu, aby naďalej prísne hodnotila transpozíciu smernice Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (17) tak, aby to, že smernica sa netransponovala alebo sa transponovala len čiastočne, neviedlo v mnohých členských štátoch k praxi, ktorá nezodpovedná ani minimálnym normám stanoveným touto smernicou;

98.

pripomína, že migranti, ktorí nepodajú žiadosť o azyl, musia byť takisto prijímaní do čistých a primeraných zariadení, v ktorých sa môžu za pomoci tlmočníkov a kultúrnych sprostredkovateľov vyškolených na tento účel oboznámiť so svojimi právami a možnosťami ponúkanými v rámci práva prijímajúcej krajiny, práva Spoločenstva a medzinárodných dohôd;

99.

požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala situácii detských utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov a detí žiadateľov o azyl, utečencov alebo neregistrovaných osôb, s cieľom zabezpečiť, aby každé dieťa mohlo v plnej miere uplatňovať svoje práva tak, ako sú vymedzené v Dohovore OSN o právach dieťaťa vrátane práva na nediskrimináciu, pričom pri všetkých prijatých opatreniach sa v prvom rade prihliada na najlepší záujem dieťaťa, ale zároveň sa plne uznáva významná úloha a zodpovednosť rodičov; upozorňuje na to, že v niektorých členských štátoch sa vytvára duálny systém v oblasti vzdelávania, a zdôrazňuje, že rozdielna starostlivosť a podpora pre deti občanov tohto štátu a deti osôb, ktoré sú štátnymi príslušníkmi iného štátu, by nemala byť diskriminačná ani dlhodobá a mala by byť odôvodnená z hľadiska zabezpečenia lepšieho vzdelávania vrátane výučby jazykov hostiteľskej krajiny pre všetky deti;

100.

požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala neplnoletým osobám bez sprievodu a odlúčeným od ich rodičov, ktoré prichádzajú na územie EÚ ako nelegálni prisťahovalci, a zdôrazňuje záväzok členských štátov týkajúci sa poskytovania pomoci a osobitnej ochrany takýmto osobám; vyzýva všetky úrady na miestnej, regionálnej i vnútroštátnej úrovni a európske inštitúcie, aby neúnavne spolupracovali v záujme ochrany detí pred všetkými formami násilia a zneužívania, zabezpečili bezodkladné určenie poručníka, poskytli im právnu pomoc, uskutočnili pátranie po ich rodine a zlepšili podmienky ich prijímania prostredníctvom primeraného ubytovania, uľahčeného prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a odbornej príprave, najmä pokiaľ ide o výučbu úradného jazyka prijímajúcej krajiny, odborné vzdelávanie a úplné zapojenie do školského systému;

101.

pripomína, že úradné zadržanie detí by nemalo existovať a že deti v sprievode svojej rodiny by mali byť zadržané len v prípade skutočne výnimočných okolností, na čo najkratšiu dobu a výlučne vtedy, ak je takéto zadržanie v ich záujme, v súlade s článkami 3 a 37 písm. b) Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

102.

požaduje väčšiu koordináciu vnútroštátnych politík v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a európskych iniciatív v tejto oblasti; zdôrazňuje, že spoločné základné zásady pre koherentný európsky rámec týkajúci sa tejto otázky by mali zaručovať, aby politika integrácie zahŕňala, ale rovnako tak presahovala rámec antidiskriminačnej politiky a rozšírila sa na celý rad oblastí, ako sú zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu;

103.

vyzýva na rozvoj integračných programov a programov zameraných na dialóg medzi kultúrami určených na predchádzanie možným napätiam medzi migrantmi vo vnútri Spoločenstva a pôvodnými spoločenstvami v súvislosti s migráciou po rozšírení EÚ;

104.

domnieva sa, že najnaliehavejšou potrebou menšín, ktoré sa prisťahovali, je čo najrýchlejšie sa integrovať do spoločnosti krajiny, v ktorej sa usadili, pričom treba zabezpečiť, aby tento proces prebehol v duchu vzájomnosti; domnieva sa, že rovnako tak je dôležité uznať právo každej osoby, ktorá sa narodila a ktorá žije v určitom členskom štáte, na prístup k občianskym právam; domnieva sa, že právo osôb s dlhodobým pobytom zúčastňovať sa na politickom živote na miestnej úrovni by podporilo sociálnu a politickú integráciu;

105.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že absencia efektívnych politík integrácie spôsobuje vylúčenie stoviek tisícov osôb so štátnou príslušnosťou inej krajiny a osôb bez štátnej príslušnosti z profesionálneho, spoločenského a politického života, čo tiež podkopáva cieľ EÚ zvýšiť mobilitu pracovných síl s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a hospodársku prosperitu; uznáva nebezpečenstvo, že v dôsledku vylúčenia sa osoby môžu dostať do zraniteľnej pozície, čo otvára cestu radikalizácii, nezákonnému obchodovaniu a iným formám zneužívania;

106.

trvá na tom, že repatriácia osôb by mala prebehnúť až po spravodlivom a úplnom preskúmaní ich žiadosti; domnieva sa, že keď je návrat vzhľadom na kritickú situáciu v oblasti ľudských práv v krajine pôvodu alebo tranzitu nemožný alebo nehumánny, členské štáty by sa mali vyhnúť uskutočňovaniu návratu osôb v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

107.

naliehavo žiada členské štáty, aby kontrolovali životné podmienky a integráciu osôb repatriovaných do krajín pôvodu a tranzitu a aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť pre tieto osoby primeranú pomoc;

108.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že už niekoľko rokov rastie počet záchytných centier pre cudzincov v členských štátoch a na ich hraniciach; na základe početných správ vrátane správ delegácií svojho Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, v ktorých sa konštatuje časté porušovanie ľudských práv, žiada, aby sa vykonali tieto opatrenia:

109.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že od roku 2002 sú readmisné doložky začlenené do väčšiny dvojstranných dohôd uzatvorených medzi EÚ a tretími krajinami vrátane obchodných dohôd, čo vedie k narastajúcej externalizácii migračnej politiky EÚ, ktorá sa vyznačuje nedostatočnou parlamentnou kontrolou tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni; preto vyzýva Komisiu a Radu, aby zapojili Európsky parlament do raného štádia rokovaní o takýchto dohodách a aby mu pravidelne podávali správy o počte osôb vyhostených z EÚ na základe týchto doložiek;

110.

obhajuje slobodu prejavu ako základnú hodnotu EÚ; domnieva sa, že táto hodnota by sa mala uplatňovať v medziach právnych predpisov, mala by byť spojená s osobnou zodpovednosťou a založená na rešpektovaní práv iných osôb;

111.

s potešením víta z globálneho hľadiska uspokojivú situáciu v oblasti slobody tlače v členských štátoch, keďže všetkých 27 členských štátov figuruje medzi prvými 56 krajinami v celosvetovom rebríčku slobody tlače za rok 2007 organizácie Reportéri bez hraníc;

112.

žiada členské štáty, ktoré v uplynulých rokoch použili svoje súdne orgány na porušenie práva novinárov na nezverejnenie svojich zdrojov, ako aj právo novinárov alebo redaktorov na zverejnenie informácií, alebo v tomto zmysle plánujú zmeniť svoje právne predpisy, aby zlepšili svoje právne predpisy a postupy v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva z 27. marca 1996 a odporúčaním výboru ministrov Rady Európy o práve novinárov nezverejňovať svoje informačné zdroje (18), keďže porušovanie tohto práva je v súčasnosti najväčšou hrozbou pre slobodou prejavu novinárov v EÚ a keďže za posledné roky nedošlo v tejto oblasti k výraznejšiemu zlepšeniu;

113.

považuje slobodu prejavu a nezávislosť tlače za univerzálne práva, ktoré nemôže ohrozovať žiadny jednotlivec ani skupina, ktorí by sa cítili napadnutí hovoreným alebo písaným slovom; zároveň zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby súdy mohli zaručiť právo na odškodnenie v prípade nepravdivej informácie alebo ohovárania, v súlade s platnými právnymi predpismi;

114.

domnieva sa, že sloboda tlače by sa mala vždy uplatňovať v medziach zákona, zároveň by však mala venovať pozornosť tomu, že snaha vylúčiť verejnú diskusiu o určitých otázkach, ktorú bolo možné konštatovať v uplynulých rokoch, vedie v mnohých členských štátoch k určitej forme neoficiálnej cenzúry alebo autocenzúry v médiách;

115.

odsudzuje všetky formy násilia voči deťom a zdôrazňuje najmä potrebu bojovať proti najbežnejším formám násilia, ktoré sa vyskytujú v členských štátoch; pedofílii, sexuálnemu zneužívaniu, násiliu v rodinách, telesným trestom v školách a rôznym formám zneužívania v inštitúciách; žiada, aby sa zaviedli spoľahlivé, dôverné a prístupné mechanizmy, ktoré by umožňovali deťom vo všetkých členských štátoch hlásiť prípady násilia, a aby sa týmto mechanizmom venovala široká publicita;

116.

vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na zákaz rôznych foriem zneužívania detí vrátane zneužívania na účely prostitúcie, výroby pornografie, obchodu s drogami, vreckového zlodejstva, žobrania a akýchkoľvek ďalších foriem zneužívania;

117.

žiada členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom odstrániť neoficiálne sobáše medzi maloletými, často ešte mladými, osobami; domnieva sa, že tieto praktiky sú formou sexuálneho zneužívania, ktoré škodí vývoju detí a ktoré prispieva k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky;

118.

vyzýva trinásť členských štátov, ktoré nemajú právne predpisy v tejto oblasti, aby úplne zakázali telesné tresty, v zhode so štúdiou OSN z roku 2006 o násilí voči deťom, podľa ktorej ide o najbežnejšiu formu násilia páchaného na deťoch;

119.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby všetky politiky tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni zohľadňovali odstránenie práce detí vo všetkých jej podobách; domnieva sa, že riadne denné vzdelávanie je najlepším prostriedkom na vyriešenie tohto problému, keďže umožňuje jednak predchádzať takémuto zneužívaniu, jednak v budúcnosti prelomiť začarovaný kruh negramotnosti a chudoby;

120.

poznamenáva, že v niektorých členských štátoch sú tisíce detí zapojených do najhorších foriem práce v mestských a vidieckych oblastiach, a preto žiada členské štáty, aby bojovali proti tomuto problému tým, že budú striktne uplatňovať svoje vnútroštátne zákony, ako aj organizovať vnútroštátne vzdelávacie kampane zamerané na rodičov a deti;

121.

pripomína, že takmer 20 % detí v EÚ žije pod hranicou chudoby a že najzraniteľnejšie z nich pochádzajú z rodín s jedným rodičom a/alebo majú rodičov, ktorí sa narodili v zahraničí; preto trvá na tom, že treba prijať primerané podporné opatrenia týkajúce sa prístupu k právam, zamerané na potreby detí vrátane opatrení na podporu rodín, a vyzýva členské štáty, najmä tie s najvyššou mierou chudoby, aby prijali ambiciózne a realistické ciele na zníženie chudoby detí a ich rodín;

122.

žiada Komisiu, aby sa usilovala o integráciu rôznych stratégií osobitne zameraných na chudobu detí a ich rodín, nezamestnanosť mladých ľudí a sociálne začlenenie menšín do všetkých príslušných rozvojových stratégií vrátane strategických dokumentov zameraných na znižovanie chudoby a orientačných programov; a naliehavo vyzýva členské štáty, aby na dosiahnutie tohto cieľa účinne konali proti obchodovaniu s deťmi, zvýšili cezhraničnú spoluprácu, poskytovali špecializované školenie a uplatňovali právne normy;

123.

zdôrazňuje význam ochrany detí; domnieva sa, že iniciatívy v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti práv dieťaťa, napríklad webová stránka plne venovaná otázkam týkajúcim sa detí, telefónne linky osobitnej pomoci a núdzové telefónne linky, ako aj vyčleňovanie rozpočtových prostriedkov na programy EÚ zamerané na činnosti v prospech detí by sa mali v plnej miere vykonávať a zintenzívňovať;

124.

žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť diskriminácii mladých ľudí a detí, ktorá môžu mať rôzne podoby a ktorú zažívajú najmä deti, ktoré žijú v chudobe, deti na ulici a mladí ľudia patriaci k určitým etnickým menšinám a skupinám migrantov, ako aj zdravotne postihnuté deti a zdravotne postihnutí mladí ľudia, a ktorá vedie k obmedzenému prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti;

125.

požaduje, aby sa s ohľadom na rómske deti, najmä – ale nielen – v členských štátoch, v ktorých tvoria Rómovia významnú etnickú menšinu, prijali osobitné opatrenia s cieľom skoncovať s ich diskrimináciou, segregáciou, sociálnym vylúčením a vylúčením zo školského systému, ktorých sú často obeťami; žiada najmä členské štáty, aby sa snažili o odstránenie nadmerného – a úplne neodôvodneného – vysokého podielu rómskych detí v ústavoch pre mentálne postihnutých, aby organizovali kampane na podporu školskej dochádzky a bojovali proti tomu, že mnohým rómskym deťom sa odmieta poskytnutie preukazu totožnosti;

126.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné začleňovanie znevýhodnených a spoločensky izolovaných detí už od raného veku do vzdelávacích systémov a aby v tomto záujme podporovali výmenu osvedčených postupov;

127.

vyzýva členské štáty, aby sa angažovali v boji proti diskriminácii vo vzdelávaní, akou je napríklad segregácia pri vzdelávaní rómskych detí, v súlade s nedávnym rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto záležitosti (19);

128.

domnieva sa, že zadržiavanie neplnoletých delikventov musí byť až posledným opatrením a musí mať čo najkratšie možné trvanie, a preto žiada, aby sa pre neplnoleté osoby stanovili alternatívy k uväzneniu; trvá na tom, aby sa zaručili opatrenia v oblasti prevýchovy, ako sú verejnoprospešné práce, s cieľom zabezpečiť opätovnú sociálnu a profesionálnu integráciu týchto mladých osôb;

129.

poznamenáva, že vek trestnoprávnej zodpovednosti nie je vo všetkých členských štátoch rovnaký, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých členských štátoch sú deti pravidelne predvolávané na súd pre dospelých, zatiaľ čo v iných štátoch sú osobitné súdy pre mladistvých zatvorené; žiada členské štáty, aby zladili svoje právne systémy tak, aby žiadne dieťa nebolo súdené rovnakým spôsobom ako dospelá osoba;

130.

vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili efektívne a nezávislé zastúpenie detí vo všetkých súdnych alebo obdobných konaniach, ktoré sa ich týkajú, a aby sa určil ich právny zástupca v prípade, že žiadny člen ich rodiny nemôže konať v ich mene; zdôrazňuje, že všetky deti vrátane tých, ktoré sú umiestnené v zariadeniach sociálnoprávnej starostlivosti, by mali byť príslušnými orgánmi informované o existencii mechanizmov podávania žaloby;

131.

vyzýva členské štáty, aby svojim konaním zaručili dieťaťu právo na rodinu a aby našli efektívne riešenia, ktoré by zabránili odlučovaniu rodičov a detí a opúšťaniu detí; vyzýva ich, aby upustili od politiky veľkých zariadení a radšej reformovali, rozvíjali a posilňovali efektívne alternatívne vzdelávacie štruktúry, ktoré sú založené na rodine a spoločenstve; v prípade umiestnenia žiada členské štáty, aby poskytli potrebné prostriedky, ktoré by umožnili návrat dieťaťa k svojej rodine;

132.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia, ktoré by umožnili zabezpečiť kvalitu štruktúr starostlivosti o deti vrátane súvislého odborného vzdelávania, dobrých pracovných podmienok a primeranej mzdy pre tých, ktorí sa v rámci svojho povolania venujú deťom; zdôrazňuje, že takéto štruktúry a ich personál poskytujú deťom pevný základ pre ich budúcnosť a prinášajú osoh aj rodičom, najmä tým, ktorí sú mimoriadne pracovne vyťažení, alebo rodinám s jedným rodičom a že takisto ponúkajú alternatívu deťom s nedostatočným alebo neexistujúcim rodinným zázemím;

133.

pripomína, že deti majú právo vyjadriť svoj názor podľa svojho veku a zrelosti a že im treba umožniť, aby patrili do skupiny detí alebo do určitého zoskupenia, kde by mohli stretávať iné deti a vyjadrovať sa v tomto prostredí; preto vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby podporovali projekty, ktorých cieľom je dať deťom možnosť vyjadrovať sa takýmto spôsobom, a to v rámci miestnych detských rád alebo parlamentov, pričom by zabezpečili zapojenie najviac vylúčených detí a dostatočné šírenie informácií o týchto aktivitách medzi deťmi;

134.

s potešením víta skutočnosť, že Komisia zriadila fórum zhromažďujúce zástupcov európskych inštitúcií a národných a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti práv dieťaťa; domnieva sa, že účasť detí by mala byť jedným z hlavných cieľov fóra, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účasť detí na všetkých etapách činnosti fóra;

135.

domnieva sa, že je dôležité, aby sa im informácie o právach dieťaťa sprostredkovali prístupným spôsobom a primeranými prostriedkami: vyzýva Komisiu, aby vytvorila efektívne komunikačné nástroje na zlepšenie poznatkov, ktoré majú deti o svojich právach, o situácii detí v členských štátoch a o aktivitách EÚ v tejto oblasti;

136.

domnieva sa, že proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu nemožno bojovať inak než tým, že sa zabezpečia všetky základné práva, najmä hospodárske a sociálne práva pre všetkých; v tomto ohľade schvaľuje rozhodnutie vyhlásiť rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v tejto súvislosti dohodli na ambicióznych cieľoch a usilovali sa o ich dosiahnutie;

137.

zdôrazňuje skutočnosť, že existuje súbor základných nedeliteľných a vzájomne prepojených práv, ku ktorým sa musí zabezpečiť efektívny prístup pre všetky ľudské bytosti;

138.

zdôrazňuje skutočnosť, že článok 30 revidovanej Európskej sociálnej charty ustanovuje právo na ochranu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a žiada členské štáty, aby ju ratifikovali;

139.

zdôrazňuje rastúci význam, ktorý treba priznať politikám aktívneho začleňovania osôb, ktoré sa najviac vzdialili od trhu práce;

140.

zdôrazňuje skutočnosť, že extrémna chudoba a sociálne vylúčenie sú porušením súboru základných práv;

141.

praje si, aby sa sociálny rozmer a základné práva skutočne začlenili do všetkých politík EÚ;

142.

vyjadruje sa v prospech modelu sociálneho a trvalo udržateľného rozvoja, ktorý by bol v súlade s prístupom založeným na sociálnych právach a ktorého cieľom by bola najmä väčšia sociálna súdržnosť;

143.

pripomína, že články 34 a 36 charty priznávajú právo na sociálne zabezpečenie a sociálne služby a prístup k službám vo všeobecnom hospodárskom záujme; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili pre všetkých občanov vrátane najzraniteľnejších osôb prístup k týmto právam;

144.

pripomína, že boj proti chudobe musí prebiehať v spolupráci s najchudobnejšími skupinami obyvateľstva, ktorých sa i najviac týka a ktoré teda môžu najlepšie svedčiť o dôsledkoch neexistujúceho prístupu k právam a spôsobe, akým by sa mohla táto situácia napraviť; požaduje zavedenie participatívnej demokracie, v rámci ktorej by sa venovala osobitná pozornosť účasti osôb, ktoré čelia chudobe, vylúčeniu, rôznym formám diskriminácie a nerovnosti;

145.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsku rámcovú definíciu fenoménu bezdomovstva, zhromaždila porovnateľné a spoľahlivé štatistické údaje a každoročne poskytla aktuálne informácie o podniknutých krokoch a pokroku členských štátov EÚ smerom k vyriešeniu problému bezdomovstva;

146.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili „zimné núdzové plány“ ako súčasť širšej stratégie boja proti bezdomovstvu;

147.

pripomína, že článok 34 ods. 3 charty priznáva právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe; následne vyzýva členské štáty, aby zaručili prístup k primeranému bývaniu;

148.

pripomína pripomienky a zásady uvedené v správe komisára Rady Európy pre ľudské práva o primeranom bývaní (20);

149.

pripomína, že článok 35 charty zabezpečuje každému právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo na lekárske ošetrenie; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti pre tie osoby, ktoré majú nízke príjmy alebo ktorých zdravotný stav si vyžaduje dlhú a nákladnú starostlivosť;

150.

vyzýva členské štáty a EÚ ako celok, aby zabezpečili, že osoby užívajúce narkotiká budú mať plný prístup k odborným zdravotníckym službám a k alternatívnej starostlivosti a že sa s nimi nebude zaobchádzať ako s delikventami len na základe osobnej konzumácie nedovolených drog;

151.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť transparentnosť trhu práce tak, aby každá práca (práca na dobu určitú, na dobu neurčitú, na plný alebo čiastočný úväzok a práca platená na hodinovom základe) bola deklarovaná, patrične odmeňovaná a aby sa pri nej plne dodržiavali práva pracovníkov;

152.

pripúšťa, že nie všetky členské štáty majú vnútroštátne právne predpisy stanovujúce minimálnu mzdu; žiada o vytvorenie nástrojov, ktoré zaručia prístup k primeraným príjmom pre všetky osoby s cieľom zabezpečiť, aby mali všetci pracovníci v EÚ mzdu, ktorá im umožňuje viesť dôstojný život;

153.

naliehavo vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby pristúpili k ratifikácii dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a k ich plnému vykonávaniu; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali MOP pri posilňovaní jej systému a kontrolných mechanizmov;

154.

povzbudzuje podniky, aby prijali zodpovedné a nediskriminačné politiky náboru zamestnancov a profesionálneho rozvoja s cieľom podporovať zamestnanosť žien a mladých a znevýhodnených osôb;

155.

pripomína, že diskrimináciu treba vnímať aj ako zásah do štyroch základných slobôd, najmä voľného pohybu osôb, a vo svojej podstate predstavuje prekážku fungovania vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti nabádala členské štáty k revízii ich prechodných ustanovení upravujúcich prístup na ich pracovné trhy s cieľom odstrániť rozdiely medzi európskymi občanmi;

156.

žiada členské štáty o revíziu svojich zákonov s cieľom zabezpečiť, aby osoby poskytujúce sexuálne služby, bez ohľadu na ich právne postavenie, neboli zneužívané zločineckými organizáciami, aby sa im zaručili ich základné práva a aby mali prístup k príslušným sociálnym a zdravotníckym službám;

157.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali sociálne začlenenie osôb najviac vzdialených od trhu práce a aby bojovali proti fenoménu „chudobných pracovníkov“; domnieva sa, že takéto stratégie by mali nájsť spravodlivú rovnováhu medzi otázkami spravodlivej výšky mzdy, súladu medzi pracovným a rodinným životom, kvalitných pracovných podmienok, sociálnej ochrany, schopnosti zamestnať sa a istoty zamestnania;

158.

vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor OSN o právach migrujúcich pracovníkov (21) a upriamili pozornosť na skutočnosť, že väčšina pracovníkov, ktorí pracujú bez náležitých prisťahovaleckých dokladov, vykonáva prácu, ktorá je legálna a nevyhnutná pre európske ekonomiky, ako je zber ovocia, stavba a údržba budov, starostlivosť o chorých, staršie osoby a deti;

159.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prestali používať výraz „nelegálni prisťahovalci“, ktorý znie veľmi negatíve, a používali radšej výrazy „neštandardný pracovník/migrant“ alebo „neregistrovaný pracovník/migrant“;

160.

opätovne potvrdzuje, že pracovné právo existuje na ochranu pracovníkov, ktorí sa ocitli v nerovnoprávnom pracovnom pomere, čo je presne prípad neregistrovaných pracovníkov, a žiada členské štáty, aby hájili právo organizovať sa pre všetkých pracovníkov vrátane neregistrovaných;

161.

vyzýva Komisiu, aby s rovnakou prioritou a naliehavosťou pristupovala k prisťahovaleckej politike, ktorá je v štádiu rozvoja, a k „sankciám voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt“, a to tým, že sa nimi bude zaoberať v rámci jedného balíka;

162.

zdôrazňuje, že prvoradou úlohou inšpekcie práce je chrániť pracovníkov, a preto vyzýva členské štáty, aby:

163.

zastáva názor, že starnutie obyvateľstva predstavuje výzvu a musí sa považovať za príležitosť na užšie zapojenie osôb s dlhoročnými a kvalitnými skúsenosťami do spoločnosti, čo prispeje aj k podpore aktívneho starnutia; domnieva sa, že treba vynaložiť úsilie na začlenenie starších pracovníkov na trh práce;

164.

zastáva názor, že osobitnú pozornosť treba venovať osamelým starším ženám, ktoré predstavujú osobitne zraniteľnú skupinu a často práve ony ako prvé upadnú do chudoby v prípade spomalenia rastu hospodárstva;

165.

poukazuje na potrebu boja proti diskriminácii starších žien a zvyšovania ich zapojenia do pracovného trhu (napríklad prostredníctvom programov celoživotného vzdelávania) vzhľadom na ich zraniteľnosť a zvyšujúci sa počet v rámci EÚ;

166.

pripomína, že článok 25 charty poskytuje právo na dôstojný a nezávislý život pre starších ľudí; v súvislosti s článkami 34 a 35 charty preto odporúča preventívnu lekársku starostlivosť a sociálne zabezpečenie pre starších ľudí s cieľom zabezpečiť im dôstojný život;

167.

žiada členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby zaviedli právne predpisy v oblasti prejavov vôle tak, aby sa zabezpečilo, v súlade s článkom 9 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne podpísaného v Oviede, že „u pacienta, ktorý v čase zákroku nie je v takom stave, že môže vyjadriť svoje prianie, treba prihliadať na prianie, ktoré vyslovil v súvislosti s vykonaním zákroku skôr“, a aby sa zabezpečilo právo na dôstojnosť aj na sklonku života;

168.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských a kandidátskych štátov, Agentúre základných práv Európskej únie, Výboru ministrov a parlamentnému zhromaždeniu, ako aj komisárovi Rady Európy pre ľudské práva a príslušným orgánom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácie Spojených národov.

24.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 46/69

—

so zreteľom na návrh smernice Rady, ktorou sa vykonáva Dohoda uzavretá Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva a Európskou federáciou pracovníkov v doprave o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/63/ES (KOM(2008)0422), ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Rady 1999/63/ES z 21. júna 1999, ktorá sa týka Dohody o organizácii pracovného času námorníkov, uzavretej Združením majiteľov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Odborovou federáciou pracovníkov dopravy v Európskej únii (FST) (1),

—

so zreteľom na Dohodu uzavretú Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (ďalej len „dohovor“),

—

so zreteľom na skutočnosť, že súčasťou tejto dohody je spoločná žiadosť adresovaná Komisii, týkajúca sa implementácie dohody a jej prílohy A prostredníctvom rozhodnutia Rady o návrhu Komisie v súlade s článkom 139 ods. 2 zmluvy,

—

so zreteľom na článok 78 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v článku 31 Charty základných práv EÚ sa ustanovuje, že každý pracovník má právo na zdravé, bezpečné a dôstojné pracovné podmienky, na dodržiavanie najvyššej prípustnej dĺžky pracovného času, na denný a týždenný odpočinok, ako aj na každoročnú platenú dovolenku,

B.

keďže článok 139 ods. 1 zmluvy poskytuje sociálnym partnerom na úrovni Spoločenstva v prípade, že si to želajú, možnosť dialógu, ktorý môže viesť k zmluvným vzťahom vrátane uzatvorenia dohôd,

C.

keďže článok 139 ods. 2 zmluvy umožňuje vykonávať dohody uzatvorené na úrovni Spoločenstva na základe spoločnej žiadosti signatárov prostredníctvom rozhodnutia Rady na návrh Komisie,

D.

keďže v prípade, že všetky členské štáty ratifikujú dohovor, dosiahne sa hranica potrebná na nadobudnutie jeho platnosti,

E.

keďže ratifikáciou dohovoru sa významnou mierou prispeje k podpore dôstojnej práce na celom svete,

1.

víta skutočnosť, že napriek tomu, že v článku 139 ods. 2 zmluvy nie je vo vzťahu k žiadostiam sociálnych partnerov predložených Komisii ustanovená povinnosť konzultovať s Európskym parlamentom, Komisia mu postúpila svoj návrh a požiadala ho o poskytnutie stanoviska Komisii a Rade;

2.

podporuje dohodu, ktorú uzavreli sociálni partneri, týkajúcu sa niektorých aspektov pracovných podmienok pracovníkov v odvetví námornej dopravy, pretože vyváženým spôsobom zohľadňuje potrebu zlepšenia pracovných podmienok a ochrany zdravia a bezpečnosti námorníkov;

3.

súhlasí s tým, aby sa dohoda predložila Rade; vyzýva preto Radu, aby prijala návrh Komisie s cieľom implementovať dohodu, ktorú uzavreli sociálni partneri, a zohľadnila všetky osobitné záujmy členských štátov, a teda aj záujmy EÚ;

4.

domnieva sa, že je nevyhnutné ustanoviť a presadzovať celosvetové minimálne normy v oblasti zamestnávania a podmienok súvisiacich so zdravím a bezpečnosťou, ktoré sa týkajú námorníkov zamestnaných alebo pracujúcich na palube námorných lodí;

5.

víta skutočnosť, že dohoda, ktorú uzavreli sociálni partneri, a návrh Komisie stanovujú iba minimálne požiadavky a ponechávajú členským štátom a/alebo sociálnym partnerom možnosť prijať opatrenia, ktoré sú pre pracovníkov v príslušných oblastiach výhodnejšie a v podstate rovnocenné s ustanoveniami časti A dohovoru;

6.

pripomína pružnosť, ktorú ponúka článok II ods. 6 dohovoru štátom, ktoré už dohovor podpísali;

7.

zdôrazňuje, že v oblasti zlepšovania podmienok týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti pracovníkov zohrávajú sociálni partneri veľmi dôležitú úlohu; v plnej miere podporuje, aby sa sociálni partneri vhodným spôsobom zapájali do rokovaní v rámci sociálneho dialógu a aby uzatvárali dohody o pracovných podmienkach;

8.

odporúča prijatie návrhu Komisie;

9.

vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006;

10.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a sociálnym partnerom.

24.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 46/71

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa Komisie OSN pre ľudské práva (UNCHR) od roku 1996, najmä na svoje uznesenie zo 16. marca 2006 o výsledku rokovaní o Rade pre ľudské práva a o 62. zasadnutí UNCHR (1), ako aj uznesenia z 29. januára 2004 o vzťahoch medzi Európskou úniou a OSN (2), z 9. júna 2005 o reforme Organizácie Spojených národov (3), z 29. septembra 2005 o výsledku svetového samitu Organizácie Spojených národov zo 14. – 16. septembra 2005 (4), z 21. februára.2008 o siedmom zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (5) a z 8. mája 2008 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2007 a politike Európskej únie v tejto oblasti (6),

—

so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o ľudských právach a demokracii,