23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/1

---

Vplyv cestovného ruchu v pobrežných regiónoch

P6_TA(2008)0597

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2008 o vplyve cestovného ruchu v pobrežných regiónoch z hľadiska regionálneho rozvoja (2008/2132(INI))

(2010/C 45 E/01)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (1),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (2),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 294/2008 z 11. marca 2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút (3),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (4),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (5),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho Spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (6),

—	so zreteľom na svoju pozíciu z 23. októbra 2008 o spoločnej pozícii Rady na účey prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o letiskových poplatkoch (7),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. septembra 2000 s názvom Integrované riadenie pobrežných zón: stratégia pre Európu (KOM(2000)0547),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2007 s názvom Agenda pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch (KOM(2007)0621),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. marca 2006 s názvom Obnovená politika EÚ v oblasti cestovného ruchu: Za pevnejšie partnerstvo v rámci európskeho cestovného ruchu (KOM(2006)0134) a na súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 (8),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2007 s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575) a na súvisiace uznesenie Európskeho parlamentu z 20. mája 2008 (9),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. januára 2008 s názvom 20 20 do roku 2020 – Zmena klímy – príležitosť pre Európu (KOM(2008)0030),

—	so zreteľom na Zelenú knihu Komisie zo 7. júna 2006 s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria (KOM(2006)0275),

—	so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli zo 14. decembra 2007,

—	so zreteľom na Spoločné trojstranné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 20. mája 2008, ktorým sa ustanovuje Európsky námorný deň, ktorý sa má každoročne sláviť 20. mája,

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0442/2008),

A.	keďže na území EÚ sa nachádza šesť pobrežných makrozón, t. j. pobrežie Atlantického oceánu, Baltského mora, Čierneho mora, Stredozemného mora, Severného mora a pobrežie najvzdialenejších regiónov, pričom každý z nich má vlastné územné zdroje a vlastnú koncepciu cestovného ruchu,

B.	keďže značná časť európskeho obyvateľstva sídli na 89 000 km pobrežia kontinentálnej Európy,

C.	keďže za platnú definíciu pobrežnej zóny sa považuje tá, ktorá sa používa v rámci námornej politiky EÚ a podľa ktorej sa za pobrežnú zónu alebo oblasť považuje územie nachádzajúce sa do 50 km smerom do vnútrozemia kolmo na líniu pobrežia,

D.	keďže pobrežné regióny majú pre EÚ veľmi veľký význam, lebo sa v nich sústreďuje významná časť hospodárskych činností,

E.	so zreteľom na definíciu integrovaného riadenia pobrežných oblastí a úlohu, ktorú zohráva cestovný ruch pri uskutočňovaní týchto cieľov,

F.	keďže pozitívny rozvoj pobrežných regiónov je prospešný nielen pre obyvateľov pobrežných regiónov, ale aj pre všetkých obyvateľov žijúcich v EÚ,

G.

keďže cestovný ruch, ktorý je obvykle hlavnou aktivitou v týchto regiónoch a má pozitívny vplyv na ich sociálny a hospodársky rozvoj, pokiaľ ide o úroveň zvyšovania HDP a zamestanosti, môže mať niekedy aj nepriaznivý vplyv na územie, ktorý vyplýva z jeho sezónnosti a využívania pracovnej sily bez kvalifikácie, z nedostatku integrácie pobrežia a vnútrozemia, nedostatočnej diverzifikácie ekonomických aktivít a degradácie prírodného a kultúrneho dedičstva,

H.	keďže v rôznych operačných programoch na roky 2007 až 2013 sa takmer nikde neuvádza osobitná zmienka o pobrežných oblastiach, z čoho vyplýva nedostatok porovnateľných a dôveryhodných sociálno-hospodárskych a finančných údajov o cestovnom ruchu v pobrežných oblastiach,

I.	keďže pri nedostatku porovnateľných a dôveryhodných údajov o cestovnom ruchu v pobrežných oblastiach môže byť nedocenená ekonomická hodnota odvetvia, čo následne vedie k nedoceneniu ekonomickej hodnoty ochrany morského prostredia, a tým aj k nedostatočným investíciám na dosiahnutie tohto cieľa,

J.	keďže z dôvodu nedostatku informácií o finančných prostriedkoch EÚ investovaných do pobrežných oblastí je ťažké číselne vyjadriť skutočný vplyv štrukturálnych fondov na cestovný ruch v pobrežných oblastiach,

K.	keďže cestovný ruch sa prelína s viacerými politikami EÚ, ktoré významne ovplyvňujú schopnosť prispievať k sociálnej a územnej súdržnosti,

L.	keďže z kvalitatívneho hľadiska môžu štrukturálne fondy pomáhať rozvoju pobrežných regiónov prostredníctvom revitalizácie miestnych hospodárstiev, podpory súkromných investícií a podpory trvalo udržateľného cestovného ruchu,

M.	keďže ich vplyv je najviditeľnejší v oblastiach, ako sú malé ostrovy najvzdialenejších regiónov alebo v pobrežných oblastiach, v ktorých je pobrežný cestovný ruch hlavným hospodárskym odvetvím,

N.	keďže pobrežné oblasti výrazne ovplyvňuje ich geografická poloha, čo si vyžaduje štruktúrovanú stratégiu, ktorá zohľadní ich osobitné vlastnosti, zásadu subsidiarity a súdržnosť medzi odvetviami v procese rozhodovania,

O.

keďže pobrežné regióny sú okrem iného aj odľahlými regiónmi, ako napríklad malé ostrovy, najvzdialenejšie regióny alebo pobrežné oblasti, ktoré sú úplne odkázané na cestovný ruch, a slabo dostupné mimo hlavnej sezóny, v ktorých je na podporu územnej súdržnosti potrebné zlepšiť infraštruktúru, vytvoriť pravidelné spojenia medzi pobrežím a vnútrozemím a vďaka stratégiám územného marketingu a integrovanému hospodárskemu rozvoju priaznivému pre investície podporovať udržanie hospodárskych činností mimo hlavnej turistickej sezóny,

P.	keďže pobrežné oblasti, ktoré sa stretávajú s rovnakými problémami, nedisponujú osobitnými nástrojmi, ktoré by im umožňovali štruktúrovaný prístup a lepšiu komunikáciu medzi hlavnými činiteľmi, ktorí často pracujú oddelene a izolovane,

Q.	keďže orgány verejnej moci môžu nájsť a realizovať na miestnej a regionálnej úrovni integrované riešenia skutočných problémov len vtedy, ak spolupracujú so súkromným sektorom, pričom zohľadňujú záujmy životného prostredia, ako aj spoločenské záujmy,

R.	keďže vytvorenie nástrojov politiky prispeje k celistvejším a udržateľnejším rozvojovým stratégiám, ktorými sa zlepší konkurencieschopnosť pri zachovaní prírodných a kultúrnych zdrojov, plnení sociálnych potrieb a presadzovaní modelu etického cestovného ruchu,

S.

keďže by tieto nástroje mohli zlepšiť kvalitu pracovných miest v pobrežných oblastiach a pomôcť znížiť sezónnosť spojením rôznych foriem cestovného ruchu a iných námorných a pobrežných činností, čo by umožnilo zladiť ponuku s očakávaniami a náročnými požiadavkami moderného cestovného ruchu, ako aj vytvoriť kvalifikované pracovné miesta,

T.

keďže cieľ Európskej územnej spolupráce, stanovený v článku 6 nariadenia (ES) č. 1080/2006, môže účinne prispieť k dosiahnutiu uvedených priorít prostredníctvom financovania projektov spolupráce a rozvoja partnerských sietí medzi subjektmi z odvetvia a pobrežnými oblasťami, zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je dôležité využiť Európske zoskupenie územnej spolupráce, ustanovené v nariadení (ES) č. 1082/2006, ako nástroj, ktorý umožní vytvoriť stabilnú spoluprácu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja pobrežných regiónov, na ktorej sa zúčastnia miestni a sociálni partneri,

1.   zdôrazňuje, že cestovný ruch je hlavným faktorom sociálneho a hospodárskeho rozvoja pobrežných regiónov EÚ, ktorý je úzko spojený s cieľmi Lisabonskej stratégie; zdorazňuje tiež, že ciele Göteborskej stratégie by sa mali v aktivitách cestovného ruchu zohľadniť dôslednejšie;

2.   povzbudzuje členské štáty, aby vypracovali na vnútroštátnej a regionálnej úrovni osobitné stratégie a integrované plány s cieľom zmierniť sezónny charakter cestovného ruchu v pobrežných regiónoch a zabezpečiť stabilnejšiu zamestnanosť a lepšiu kvalitu života pre miestne spoločenstvá; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam rozšírenia tradične sezónnych podnikov na podniky s celoročnou činnosťou prostredníctvom diverzifikácie produktov a alternatívnych foriem cestovného ruchu (napr. obchodný, kultúrny, zdravotný, športový, poľnohospodársky cestovný ruch a cestovný ruch súvisiaci s morom); poznamenáva, že diverzifikácia produktov a služieb napomôže rastu a zamestnanosti a obmedzí environmentálne, hospodárske a sociálne účinky;

3.   zdôrazňuje potrebu ochrany práv pracovníkov tohto odvetvia prostredníctvom podpory kvalitných pracovných miest a kvalifikovaných činností, čo okrem iného znamená prispôsobené odborné vzdelávanie, intenzívnejšie využívanie dlhodobých zmluvných vzťahov, spravodlivé a dôstojné odmeňovanie zamestnancov, ako aj zlepšenie pracovných podmienok;

4.   žiada integrovaný prístup k pobrežnému cestovnému ruchu v súlade s politikou EÚ v oblasti súdržnosti, námornou politikou, politikou rybolovu, environmentálnou, dopravnou, energetickou, sociálnou a zdravotnou politikou tak, aby sa vytvoril synergický efekt a zabránilo sa protichodným opatreniam; odporúča Komisii, aby v rámci tejto komplexnej koncepcie prijala takýto integrovaný prístup pre trvalo udržateľný rast cestovného ruchu v pobrežných oblastiach, najmä v spojitosti s námornou politikou EÚ, ako strategický cieľ svojho pracovného programu na roky 2010 – 2015 a v súvislosti s hodnotením finančného rámca na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia;

5.   vyzýva členské štáty, aby zaistili plnú účasť regionálnych a miestnych orgánov zodpovedných za oblasť cestovného ruchu a regionálneho rozvoja v pobrežných oblastiach, ako aj hospodárskych, sociálnych a ekologických partnerov vo všetkých stálych štruktúrach vytvorených v rámci týchto politík a v programoch cezhraničnej spolupráce, ktoré zahŕňajú pobrežné regióny;

6.   zdôrazňuje základné prepojenie medzi dobre fungujúcou infraštruktúrou a úspešným regiónom v oblasti cestovného ruchu, a preto vyzýva príslušné orgány, aby vypracovali plány na optimalizáciou miestnej infraštruktúry v prospech cestovného ruchu, ako aj miestnych obyvateľov; v tejto súvislosti dôrazne odporúča, aby pobrežné členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia a zabezpečili, aby sa nové projekty na zlepšenie infraštruktúry vrátane elektrární spaľujúcich ropu a iných zariadení budovali vždy s použitím najnovších dostupných technológií s cieľom znížiť energetickú spotrebu a emisie uhlíka a zlepšiť energetickú účinnosť prostredníctvom využívania obnoviteľných zdrojov energie;

7.   vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby podporovali trvalo udržateľné reťazce mobility, ktoré zahŕňajú miestnu hromadnú dopravu, cyklistické chodníky a chodníky pre peších, a to najmä v cezhraničných pobrežných oblastiach, a aby na tento účel podporovali výmenu osvedčených postupov;

8.   odporúča Komisii zaujať jednotný a holistický prístup k otázkam cestovného ruchu v pobrežných oblastiach tak v rámci územnej súdržnosti, ako aj v rámci jej stratégie pre integrovanú námornú politiku, najmä pre ostrovy, ostrovné členské štáty, najvzdialenejšie regióny a ostatné pobrežné oblasti, a to najmä vzhľadom na vysokú závislosť týchto oblastí od cestovného ruchu;

9.   dôrazne nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaradili cestovný ruch v pobrežných oblastiach do zoznamu priorít v strategických usmerneniach na ďalšie programovacie obdobie štrukturálnych fondov, ako aj do politík pre pobrežné oblasti EÚ, a aby vymedzili inovatívnu stratégiu, ktorá zahrnie ponuku cestovného ruchu v pobrežných oblastiach;

10.   víta preto zapojenie pobrežných regiónov do programov a projektov Interreg IV B a C, ktoré sa týkajú nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce v oblasti cestovného ruchu, a vyzýva ich, aby účinne využívali iniciatívy a nástroje EÚ pre pobrežné regióny (ako je stredomorská stratégia, stratégie pre Baltské more a Čiernomorská synergia); dôrazne odporúča, aby Komisia kládla väčší dôraz na pobrežné regióny v nových programoch Interreg na ďalšie programovacie obdobie;

11.   berie na vedomie názor Výboru regiónov, pokiaľ ide o vytvorenie európskeho fondu pre pobrežné oblasti a vyzýva Komisiu, aby v rámci nasledujúceho finančného rámca preskúmala možnosti lepšej koordinácie všetkých budúcich finančných nástrojov, ktoré pokrývajú opatrenia v pobrežných regiónoch;

12.   odporúča vytvorenie piliera vedomostí v rámci integrovaného rozvoja pobrežných oblastí prostredníctvom vytvorenia európskej sektorovej siete pod záštitou Európskeho inovačného a technologického inštitútu podľa nariadenia (ES) č. 294/2008 a siedmeho rámcového programu podľa rozhodnutia č. 1982/2006/ES;

13.   odporúča pobrežným členským štátom, aby pri výbere a realizácii projektov týkajúcich sa pobrežia uplatňovali v programoch integrovaný prístup, prijali medziodvetvový prístup a uprednostňovali vytvorenie verejno-súkromných partnerstiev s cieľom znížiť tlak na príslušné miestne orgány;

14.   víta priority stanovené Komisiou v oblasti cestovného ruchu v pobrežných oblastiach a námorného cestovného ruchu v rámci vyššie uvedenej Agendy pre trvalo udržateľný a konkurencieschopný európsky cestovný ruch; navrhuje zaradiť na nedávno vytvorený európsky portál destinácií cestovného ruchu osobitné informácie o pobrežných destináciách a sieťach, najmä o tých, ktoré sú menej známe a menej propagované, aby sa propagovali aj mimo hraníc EÚ, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni;

15.   v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby cestovný ruch v pobrežných oblastiach a vodnú turistiku vyčlenila v roku 2010 do osobitnej témy v rámci pilotného projektu „Výnimočné európske destinácie“;

16.   s poľutovaním konštatuje, že nedostatok transparentnosti vo výdavkoch EÚ v pobrežných oblastiach znemožňuje stanoviť výšku investícií a urobiť analýzu vplyvu podporovaných iniciatív v týchto regiónoch; v tomto kontexte víta ustanovenia zelenej knihy o budúcej námornej politike týkajúce sa vytvorenia databázy pre prímorské regióny, ktorá bude obsahovať informácie o prijímateľoch finančných prostriedkov zo všetkých fondov Spoločenstva (vrátane štrukturálnych fondov), a vyzýva Komisiu, aby túto prácu bezodkladne uskutočnila; zdôrazňuje význam takejto iniciatívy pre zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby použila vhodné nástroje na sprístupnenie týchto údajov na analytické a štatistické účely, a členské štáty vyzýva, aby si splnili povinnosti v súvislosti so zverejňovaním konečných prijímateľov, čo pomôže získať celkový obraz o súčasných projektoch;

17.   žiada Komisiu, členské štáty a regióny, aby spoločne vypracovali podrobný internetový katalóg projektov financovaných v pobrežných oblastiach a aby tak umožnili regiónom vzájomne čerpať zo svojich skúseností a takisto umožnili akademickej sfére, spoločenstvám žijúcim na pobrežiach a ďalším zainteresovaným stranám, aby identifikovali, šírili a v čo najväčšej miere odovzdávali osvedčené postupy miestnym spoločenstvám; v tejto súvislosti odporúča vytvoriť fórum, na ktorom by sa zúčastnené strany mohli vzájomne kontaktovať a vymieňať si osvedčené postupy, a pracovnú skupinu zástupcov členských štátov, ktorá vypracuje akčné plány pobrežného cestovného ruchu a bude podporovať výmenu skúseností na inštitucionálnej úrovni;

18.   žiada Komisiu, aby využila tento katalóg na internete na informovanie občanov o výhodách, ktoré poskytuje EÚ regiónom v pobrežných oblastiach, čo pomôže pozitívnejšie vnímať financovanie zo strany EÚ a vytvoriť lepší obraz o EÚ;

19.   vyzýva Komisiu, aby zaistila, že v databáze socioekonomických údajov z pobrežných regiónov EÚ, ktorú vedie Eurostat, budú spoľahlivé, homogénne a aktualizované údaje o cestovnom ruchu, pretože tieto údaje sú dôležité na uľahčenie prijímania rozhodnutí vo verejnom sektore a na porovnávanie regiónov a odvetví; odporúča pobrežným členským štátom, aby na svojom území čo najskôr zaviedli používanie satelitného účtu cestovného ruchu;

20.   zdôrazňuje, že v pobrežných oblastiach existuje pevné prepojenie medzi životným prostredím a cestovným ruchom a že politiky pre rozvoj cestovného ruchu by mali obsahovať praktické opatrenia v súlade so všeobecnou politikou ochrany a riadenia životného prostredia; víta preto skutočnosť, že trvalo udržateľný rozvoj je zakotvený v článku 17 nariadenia (ES) č. 1083/2006 (o štrukturálnych fondoch na roky 2007 – 2013) ako jedna z kľúčových zásad, ktorá sa vzťahuje na realizáciu všetkých štrukturálnych intervencií a ktorej uplatňovanie sa musí riadne overiť prostredníctvom primeraného monitorovania; dôrazne odporúča, aby sa podobné ustanovenie vložilo do nariadenia na ďalšie programovacie obdobie; zdôrazňuje významný prínos tohto opatrenia pre rozvoj ekologického cestovného ruchu;

21.   pripomína, že pobrežné regióny sú mimoriadne postihnuté dôsledkami zmeny klímy spojenými so stúpaním hladiny mora a piesočnou eróziou, ako aj narastajúcim počtom a intenzitou búrok; preto žiada, aby pobrežné regióny vypracovali plány na predchádzanie rizikám spojeným so zmenou klímy;

22.   zdôrazňuje vplyv zmeny klímy na cestovný ruch v pobrežných oblastiach; nalieha preto na Komisiu, aby konzistentne začlenila ciele Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií CO2 do politiky dopravy a cestovného ruchu a zároveň podporila opatrenia zamerané na ochranu trvalo udržateľného cestovného ruchu pred vplyvmi zmeny klímy;

23.   zdôrazňuje v tejto súvislosti význam hodnotenia potenciálu cestovného ruchu prispievať k ochrane a uchovávaniu životného prostredia; poznamenáva, že cestovný ruch by mohol byť jednoduchou cestou k zlepšeniu informovanosti o hodnotách životného prostredia prostredníctvom spoločných akcií vnútroštátnych a regionálnych orgánov na jednej strane a poskytovateľov služieb cestovného ruchu a hotelových manažérov a vedúcich reštaurácií na druhej strane; domnieva sa preto, že pobrežné regióny by mali byť cieľom takéhoto úsilia vzhľadom na ich najmä turistický charakter;

24.   zdôrazňuje, že pri rozvoji cestovného ruchu je vždy potrebné zabezpečiť ochranu historických pamiatok a archeologického bohatstva a zachovávanie tradícií a kultúrneho dedičstva vo všeobecnosti, pričom je potrebné podporovať aktívnu účasť miestnych spoločenstiev;

25.   žiada, aby sa poskytovali stimuly zvýhodňujúce trvalo udržateľný rozvoj s cieľom chrániť kultúrne a prírodné dedičstvo a sociálnu štruktúru pobrežných regiónov;

26.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že aktívne plnenie v súlade s rámcovou smernicou o morskej stratégii bude podmienkou pre získavanie prostriedkov EÚ na projekty v pobrežných oblastiach, ktoré majú dosah na morské prostredie;

27.   žiada Komisiu, aby použila všetky vhodné nástroje hodnotenia na kontrolu uplatňovania tejto zásady v pobrežných oblastiach počas trvania prebiehajúceho programového obdobia, ako aj rozdelenia zodpovednosti medzi rôznymi úrovňami rozhodovania;

28.   zdôrazňuje, že nadmerná výstavba fyzickej infraštruktúry vytvára na pobrežné oblasti tlak, ktorý škodí rozvoju cestovného ruchu v pobrežných oblastiach a atraktívnosti týchto oblastí, pričom tieto aspekty by bolo možné podporiť prostredníctvom vysokokvalitných služieb cestovného ruchu, ktoré sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť pobrežných oblastí a podporu kvalitných pracovných miest a kvalifikácií; vyzýva preto pobrežné oblasti, aby namiesto toho podporovali alternatívne investície ako investície do služieb v oblasti informačných a komunikačných technológií, do miestnych tradičných výrobkov alebo do vysokokvalitného odborného vzdelávania pre pracovníkov cestovného ruchu; žiada tiež, aby sa vypracovali programy vzdelávania s cieľom vytvoriť rezervu kvalifikovaných pracovníkov schopných reagovať na rastúcu zložitosť a rozmanitosť odvetvia cestovného ruchu;

29.   žiada členské štáty, aby vytvorili vhodné politiky urbanizmu a územného plánovania zlučiteľné s pobrežnou krajinou;

30.   zdôrazňuje, že vysoká kvalita predstavuje hlavnú komparatívnu výhodu produktov cestovného ruchu EÚ; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zviditeľnili a zlepšili kvalitu služieb cestovného ruchu vzhľadom na ponúkanú bezpečnosť, kompletnú a modernú infraštruktúru, sociálnu zodpovednosť príslušných podnikov a hospodárske činnosti priaznivé pre životné prostredie;

31.   žiada Komisiu, aby do svojej politiky námorných združení zahrnula produktívne služby a odvetvia s významom pre cestovný ruch v pobrežných oblastiach, a umožnila tak vzájomné produktívne pôsobenie tých, ktorí využívajú more ako zdroj na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti, trvalej udržateľnosti a ako prínos pre hospodársky rozvoj pobrežia; domnieva sa tiež, že v rámci námorných združení by nemali chýbať zariadenia na poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ako aj vzdelávacie, technologické a športové zariadenia, ktoré sú kľúčové pre rozvoj týchto oblastí;

32.   zdôrazňuje význam prístupnosti pre rozvoj pobrežných oblastí; vyzýva preto Komisiu, vnútroštátne a regionálne orgány, aby vytvárali možnosti na zabezpečenie optimálneho prepojenia prostredníctvom pozemnej, vzdušnej a vodnej dopravy; opätovne žiada tie isté zainteresované strany, aby vzhľadom na značné znečistenie mora v mnohých regiónoch a prístavných mestách výrazne zvýšili stimuly na zásobovanie lodí v prístavoch z pozemnej siete; vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosť prijatia opatrení, ako je zníženie letiskových poplatkov v súlade s postupom ustanoveným v uvedej pozícii z 23. októbra 2008, s cieľom zvýšiť atraktívnosť a konkurencieschopnosť pobrežných oblastí; v tejto súvislosti taktiež zdôrazňuje, že je potrebné posilniť dodržiavanie bezpečnostných noriem na letiskách a v leteckej doprave vrátane prípadného odstránenia skladov paliva, ktoré sa nachádzajú v blízkosti letísk;

33.   vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby podporovali obnovu prístavov a letísk v pobrežných a ostrovných regiónoch s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedali potrebám cestovného ruchu, pričom sa riadne zohľadnia existujúce možnosti v oblasti ochrany životného prostredia a zachovania estetiky a prirodzeného prostredia;

34.   zdôrazňuje, že územná súdržnosť je horizontálnou koncepciou, ktorá sa týka celej EÚ a ktorá môže zlepšiť spojenie medzi pobrežím a vnútrozemím prostredníctvom existujúcej doplnkovosti a vzájomného vplyvu pobrežných a vnútrozemských oblastí (napr. spojením aktivít na pobreží s vidieckym a mestským cestovným ruchom, zlepšením dostupnosti cestovného ruchu mimo hlavnú sezónu a podporou a diverzifikáciou miestnych produktov); poznamenáva, že uvedená zelená kniha o budúcej námornej politike sa osobitne zmieňuje o ostrovných regiónoch a uznáva sa, že čelia špecifickým problémom v oblasti rozvoja, ktoré súvisia s ich trvalými prírodnými nevýhodami; zdôrazňuje, že podobným problémom čelia pobrežné oblasti vo všeobecnosti a vyzýva Komisiu, aby pri uplatňovaní územnej súdržnosti v budúcnosti zohľadnila potrebu prepojiť cestovný ruch v pobrežných oblastiach s integrovaným riadením týchto oblastí a územným plánovaním morského prostredia;

35.   rovnako vyzýva regionálne a miestne orgány pobrežných oblastí, aby spolu s partnermi v rámci susedských prímorských a vnútrozemských vzťahov podporovali územné marketingové programy a aby podporovali spravodlivý rozvoj cestovného ruchu a cestovanie v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti v oblasti cestovného ruchu bez toho, aby bola ovplyvnená celková konkurencieschopnosť;

36.   podporuje účasť pobrežných regiónov na projektoch medziregionálnej spolupráce, napríklad v rámci témy IV iniciatívy s názvom Regióny z hospodársku zmenu, v záujme vytvorenia nových tematických sietí cestovného ruchu v pobrežných oblastiach, rozvíjania už existujúcich sietí a výmeny poznatkov a osvedčených postupov;

37.   odporúča príslušným orgánom verejnej moci na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby podporovali strategické projekty v oblasti pobrežného cestovného ruchu v rámci svojich programov spolupráce tým, že poskytnú technickú pomoc na podporu projektov, uvoľnia na tieto účely potrebné finančné zdroje a uprednostnia využívanie štrukturálnych fondov na rozvoj trvalo udržateľného a pre životné prostredie priaznivého cestovného ruchu v pobrežných regiónoch v oblasti konvergencie a konkurencieschopnosti a zamestnanosti; v tejto súvislosti verí, že by bolo vhodné venovať osobitnú pozornosť činnostiam, ktorých cieľom je rozvoj komunikačných a informačných technológií;

38.   vyzýva Komisiu, aby v budúcom roku usporiadala aspoň jedno osobitné podujatie, najlepšie 20. mája, keď si pripomíname Európsky námorný deň, zamerané na cestovný ruch v pobrežných oblastiach, ktoré partnerom umožní nadviazať kontakty, vzájomne komunikovať a vymieňať si osvedčené postupy, napríklad pri uplatňovaní integrovaného modelu riadenia kvality EÚ; v tejto súvislosti vyzýva všetky subjekty, aby predstavili svoje projekty, ktoré sú spojené priamo alebo nepriamo s cestovným ruchom v pobrežných oblastiach a ktoré využívajú prostriedky Spoločenstva;

39.   domnieva sa, že podpora cestovného ruchu spojeného s vodnými športami, aj prostredníctvom podpory hospodárskych aktivít súvisiacich s týmto odvetvím, môže prispieť k vytváraniu trvalo udržateľných návykov a skutočného povedomia o ekológii u občanov EÚ; vyzýva preto členské štáty, aby podporovali investície s týmto cieľom vo svojich pobrežných oblastiach;

40.   vyzýva tiež Komisiu, aby vypracovala praktickú príručku o financovaní projektov v oblasti cestovného ruchu EÚ v pobrežných oblastiach s cieľom usmerniť zainteresované strany pri hľadaní potrebných zdrojov;

41.   uznáva značný prínos, ktorý pre rozvoj pobrežných spoločenstiev predstavuje rast cestovného ruchu prostredníctvom výletných lodí, pokiaľ sa zachová rovnováha medzi rizikami a zodpovednosťou, ako aj medzi fixnými nákladmi pozemných investícií a potrebnou prispôsobivosťou prevádzkovateľov výletných lodí, a pokiaľ sa v plnej miere zohľadnia záujmy v oblasti životného prostredia;

42.   vyzýva Komisiu, aby podporovala pobrežné spoločenstvá, ktoré sa snažia uplatňovať osvedčené postupy a lepšie využívať výnosy predovšetkým z cestovného ruchu v oblasti výletných lodí a vo všeobecnosti aj z cestovného ruchu v pobrežných oblastiach;

43.   vyzýva pobrežné regióny, aby zriadili a podporovali regionálne alebo miestne rozvojové agentúry, ktoré by umožnili vytvorenie sietí odborníkov, inštitúcií, znalcov a správ v rámci určitého regiónu, ako aj medzi členskými štátmi, ktoré budú poskytovať poradenstvo a informácie žiadateľom z verejného a súkromného sektora;

44.   odporúča pobrežným členským štátom, aby sa snažili o trvalú udržateľnosť projektov spolupráce vo fáze po financovaní, a to nielen z hľadiska financovania, ale aj v zmysle kontinuity spolupráce medzi partnermi a vzájomného prepojenia s odvetviami významnými pre daný región;

45.   odporúča pobrežným členským štátom, aby zaistili zvýšenú viditeľnosť vybratých projektov a zjednodušili postupy na získavanie finančných prostriedkov s cieľom získať súkromné zdroje na cestovný ruch v pobrežných oblastiach a umožniť vytvorenie partnerstiev medzi orgánmi verejnej moci a súkromnými subjektmi, a to najmä MSP; odporúča zdôrazňovať rekreačné výhody vyplývajúce z trvalo udržateľného morského a pobrežného cestovného ruchu a jeho prínos k zdravej faune a flóre (podpora ekologického cestovného ruchu, turistického rybolovu, pozorovania veľrýb atď.); domnieva sa, že tieto ciele by sa mohli propagovať 20. mája v rámci o Európskeho námorného dňa;

46.   vyzýva environmentálne združenia, zástupcov odvetví súvisiacich s morom, kultúry, vedeckej komunity, občianskych združení a miestnych obyvateľov, aby rozšírili svoju účasť na všetky fázy projektu vrátane monitoringu s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú udržateľnosť;

47.   a nakoniec vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala pravidelné hodnotenia skutočného vplyvu financovania zo strany Spoločenstva na rozvoj pobrežných oblastí s cieľom rozšíriť osvedčené postupy a podporiť partnerské siete pozostávajúce z rôznych zúčastnených subjektov prostredníctvom monitorovacieho centra pre trvalo udržateľný cestovný ruch v pobrežných oblastiach;

48.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Výboru regiónov.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 19.

(3)  Ú. v. EÚ L 97, 9.4.2008, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(5)  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.

(6)  Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

(7)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0517.

(8)  Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 184.

(9)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0213.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/9

---

Mediálna gramotnosť v digitálnom svete

P6_TA(2008)0598

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2008 o mediálnej gramotnosti v digitálnom svete (2008/2129(INI))

(2010/C 45 E/02)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Dohovor Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (1), a najmä na odôvodnenie 37 smernice 2007/65/ES a na článok 26 smernice 89/552/EHS,

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 854/2005/ES z 11. mája 2005 zakladajúce viacročný program Spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania internetu a nových online technológií (2),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007) (3),

—	so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/952/ES z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb (4),

—	so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (5),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2007 s názvom Európsky prístup k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí (KOM(2007)0833),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Pluralita médií v členských štátoch Európskej únie (SEK(2007)0032),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2005 s názvom Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť (KOM(2005)0229),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2002 o koncentrácii médií (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2005 o uplatňovaní článkov 4 a 5 smernice 89/552/EHS (Televízia bez hraníc), zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, v rokoch 2001 – 2002 (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o prechode z analógového na digitálne vysielanie: príležitosť pre európsku audiovizuálnu politiku a kultúrnu rozmanitosť? (8),

—	so zreteľom na závery Rady z 22. mája 2008 o medzikultúrnych kompetenciách (9) a na Európsky prístup k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí (10),

—	so zreteľom na Grünwaldské vyhlásenie Unesco o mediálnom vzdelávaní z roku 1982,

—	so zreteľom na Parížsky program Unesco z roku 2007 – dvanásť odporúčaní pre mediálne vzdelávanie,

—	so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom (Rec(2006)12) o posilnení postavenia detí v novom informačnom a komunikačnom prostredí,

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0461/2008),

A.	keďže médiá ovplyvňujú politiku i každodenný život spoločnosti; keďže vysoký stupeň koncentrácie médií môže ohroziť ich pluralitu a keďže mediálna gramotnosť má preto zásadný význam pre politickú kultúru a aktívnu účasť občanov EÚ,

B.

keďže sa všetky typy audiovizuálnych alebo tlačových médií, klasických aj digitálnych, vzájomne prepájajú a z technického a obsahového hľadiska dochádza k zbližovaniu rôznych foriem médií; keďže prostredníctvom inovačných technológií prenikajú masmédiá v čoraz väčšej miere do všetkých oblastí života; keďže tieto nové médiá si vyžadujú aktívnejšiu úlohu užívateľov médií a keďže formou médií sú aj internetové sociálne komunity, weblogy a videohry,

C.

keďže internet je prvým a hlavným zdrojom informácií pre mladých užívateľov médií; keďže znalosti v oblasti internetu týchto užívateľov zodpovedajú ich špecifickým potrebám, nie sú však systematické; keďže dospelí ľudia naopak získavajú informácie najmä prostredníctvom rozhlasu, televízie, novín a časopisov a keďže preto mediálna gramotnosť v súčasnom mediálnom prostredí musí zodpovedať tak výzvam nových médií – najmä s nimi súvisiacim možnostiam na interakciu a kreatívnu účasť, ako aj poznatkom potrebným na používanie tradičných médií, ktoré sú aj naďalej hlavným zdrojom informácií verejnosti,

D.	keďže nové komunikačné technológie môžu menej skúsených užívateľov zaplaviť množstvom nediferencovaných informácií, t. j. informácií, ktoré nie sú zoradené podľa dôležitosti, a tento nadbytok informácií je rovnako veľkým problémom ako ich nedostatok,

E.	keďže dobré vzdelanie v oblasti zaobchádzania s informačnými technológiami a médiami, ktoré rešpektuje práva a slobody ostatných, značne zvýši zamestnateľnosť jednotlivca a z hospodárskeho hľadiska prispeje k dosiahnutiu lisabonských cieľov,

F.

keďže rozsiahly prístup ku komunikačným technológiám dáva každému občanovi možnosť sprostredkúvať a šíriť informácie po celom svete, čím sa z každého užívateľa internetu stáva potenciálny novinár a mediálna gramotnosť sa stáva nevyhnutnou nielen pre pochopenie informácií, ale aj pre schopnosť tvoriť a šíriť mediálny obsah, a keďže len samotné počítačové znalosti nevedú automaticky k vyššej mediálnej gramotnosti,

G.

keďže pokiaľ ide o rozvoj telekomunikačných sietí a šírenie informačných a komunikačných technológií (IKT), existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi, ale aj medzi jednotlivými regiónmi, najmä pokiaľ ide o odľahlé a vidiecke oblasti, čo v sebe ukrýva riziko postupného prehlbovania digitálnej priepasti v rámci EÚ,

H.

keďže školy zohrávajú dôležitú úlohu pri výchove ľudí schopných komunikovať a uvažovať; keďže medzi členskými štátmi a jednotlivými regiónmi existujú veľké rozdiely v oblasti mediálneho vzdelávania a v miere začlenenia IKT do vyučovania a využívania IKT pri vzdelávaní a keďže mediálna výchova sa môže uskutočňovať v prvom rade prostredníctvom takých pedagógov, ktorí sú sami mediálne gramotní a disponujú príslušným vzdelaním v tejto oblasti,

I.

keďže mediálne vzdelávanie má rozhodujúci význam, pokiaľ ide o dosiahnutie vysokej úrovne mediálnej gramotnosti, ktorá je významnou súčasťou politického vzdelávania, ktoré pomáha ľuďom posilniť ich správanie ako aktívnych občanov a zvýšiť ich informovanosť o svojich právach, ako aj povinnostiach; keďže dobre informovaní, politicky zrelí občania sú základom pluralitnej spoločnosti a keďže vytváraním vlastných obsahov a mediálnych produktov používatelia získavajú schopnosti, ktoré im umožňujú hlbšie pochopiť zásady a hodnoty profesionálne vytvorených mediálnych obsahov,

J.	keďže mediálno-pedagogická práca so staršími osobami nie je taká bežná ako s mladými ľuďmi a keďže starší ľudia majú často obavy z nových médií a bránia sa im,

K.	keďže bezpečnosť osobných údajov je čoraz premyslenejšie a častejšie ohrozovaná, čo predstavuje vysoké riziko pre málo skúsených užívateľov,

L.	keďže mediálna gramotnosť predstavuje v informačnej a komunikačnej spoločnosti nevyhnutnú kľúčovú schopnosť,

M.

keďže médiá ponúkajú príležitosti na celosvetovú komunikáciu a otvorenosť voči celému svetu, sú základnými piliermi demokratických spoločností a keďže sprostredkúvajú vedomosti, ako aj informácie a keďže nové digitálne médiá ponúkajú pozitívne možnosti na účasť a kreativitu, čím sa zlepšuje zapájanie občanov do politických procesov,

N.	keďže súčasné údaje nepostačujú na poskytnutie presných charakteristík o úrovni mediálnej gramotnosti v EÚ,

O.	keďže rozhodujúcu úlohu mediálnej gramotnosti zdôraznila aj organizácia Unesco, a to napríklad v Grünwaldskom vyhlásení o mediálnom vzdelávaní (1982) a v Parížskom programe – dvanásť odporúčaní pre mediálne vzdelávanie (2007),

Všeobecné body

1.   víta uvedené oznámenie Komisie o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí, konštatuje však, že treba zlepšiť formuláciu európskeho prístupu podpory mediálnej gramotnosti, najmä pokiaľ ide o začlenenie klasických médií a uznanie významu mediálneho vzdelávania;

2.   víta závery Rady z 22. mája 2008 o medzikultúrnych kompetenciách; očakáva, že členské štáty sa dôrazne zasadia na podporu mediálnej gramotnosti, a navrhuje posilniť kontaktný výbor členských štátov stanovený v smernici 89/552/EHS o odborníkov v oblasti vzdelávania;

3.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala odporúčanie a vypracovala akčný plán v oblasti mediálnej gramotnosti; vyzýva Komisiu, aby v roku 2009 usporiadala schôdzu kontaktného výboru pre audiovizuálne mediálne služby s cieľom uľahčiť pravidelnú výmenu informácií a efektívnu spoluprácu;

4.   žiada orgány zodpovedné za reguláciu audiovizuálnych a elektronických komunikácií, aby spolupracovali na rôznych úrovniach s cieľom zvýšiť mediálnu gramotnosť; uznáva, že je mimoriadne potrebné, aby sa na vnútroštátnej úrovni vypracoval kódex správania a vyvinuli spoločné regulačné iniciatívy; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa všetky zúčastnené strany zapojili do podpory systematického výskumu a pravidelných analýz rôznych aspektov a rozmerov mediálnej gramotnosti;

5.   odporúča Komisii, aby sa odborná skupina pre mediálnu gramotnosť využila aj pri diskusii o otázkach mediálneho vzdelávania, aby stretnutia skupiny boli pravidelnejšie a aby sa pravidelne konzultovalo so zástupcami všetkých členských štátov;

6.   konštatuje, že okrem politikov, novinárov, prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania a mediálnych spoločností môžu mediálnu gramotnosť aktívne podporovať najmä malé miestne subjekty, ako sú knižnice, strediská vzdelávania dospelých, občianske kultúrne a mediálne strediská, zariadenia pre ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj občianske médiá (napr. komunitné médiá);

7.   vyzýva Komisiu, so zreteľom na článok 26 smernice 89/552/EHS, aby stanovila ukazovatele mediálnej gramotnosti na účely jej dlhodobej podpory v EÚ;

8.   konštatuje, že mediálna gramotnosť znamená mať schopnosť samostatne využívať rozličné médiá, rozumieť rôznym aspektom médií a mediálneho obsahu a kriticky ich posudzovať, ako aj komunikovať v rôznych súvislostiach a vytvárať a šíriť mediálny obsah; okrem toho konštatuje, že pri veľkom množstve dostupných zdrojov je najdôležitejšia schopnosť cielene filtrovať a triediť informácie zo záplavy údajov a obrazov z nových médií;

9.   zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť je kľúčovým prvkom politiky informovanosti spotrebiteľov, uvedomelého a znalého prístupu k otázkam práv duševného vlastníctva, aktívnej demokratickej účasti občanov a podpory medzikultúrneho dialógu;

10.   nabáda Komisiu, aby rozšírila svoju politiku podpory mediálnej gramotnosti v spolupráci so všetkými orgánmi EÚ, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi, a aby prehĺbila spoluprácu s organizáciou Unesco a Radou Európy;

Ciele a cieľové skupiny

11.   zdôrazňuje, že do činností v oblasti mediálnej výchovy musia byť zapojení všetci občania – deti, mládež, dospelí, starší ľudia, ako aj osoby so zdravotným postihnutím;

12.   upozorňuje, že mediálna gramotnosť sa začína formovať v rodinnom prostredí, v ktorom sa deti učia, ako si vybrať z dostupných mediálnych služieb – zdôrazňujúc v tejto súvislosti význam mediálneho vzdelávania pre rodičov, ktorí zohrávajú rozhodujúcu úlohu vo vývoji mediálnych návykov detí – a ďalej sa prehlbuje v škole a počas celoživotného vzdelávania, pričom je podporovaná činnosťou celoštátnych, vládnych a regulačných orgánov, ako aj pracovníkov a inštitúcií pôsobiacich v oblasti médií;

13.   konštatuje, že cieľom mediálnej výchovy je naučiť ľudí pristupovať k médiám a ich obsahu kompetentne a kreatívne, kriticky analyzovať mediálne produkty, chápať fungovanie mediálneho priemyslu a byť schopný samostatne tvoriť mediálny obsah;

14.   odporúča, aby sa v rámci mediálneho vzdelávania poskytovali informácie o otázkach autorských práv pri využívaní médií a o význame rešpektovania práv duševného vlastníctva, najmä v súvislosti s internetom, ako aj o bezpečnosti údajov, ochrane súkromia a práve na informačné sebaurčenie; zdôrazňuje nevyhnutnosť oboznámenia mediálne gramotných užívateľov nových médií s možnými rizikami týkajúcimi sa bezpečnosti informácií a osobných údajov, ako aj s rizikami súvisiacimi s násilím šíreným prostredníctvom internetu;

15.   upozorňuje na to, že reklama je v dnešnej dobe významnou súčasťou služieb poskytovaných médiami; zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť pomáha stanoviť kritériá hodnotenia nástrojov a postupov používaných v reklame;

Zabezpečenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám

16.   žiada, aby sa v rámci európskej politiky prostredníctvom výstavby informačnej a komunikačnej infraštruktúry a najmä sprístupnením širokopásmových služieb v menej rozvinutých oblastiach preklenula digitálna priepasť medzi členskými štátmi a medzi mestami a vidiekom;

17.   konštatuje, že k službám verejného záujmu patrí aj poskytovanie prístupu k širokopásmovému internetu, ktoré by sa malo vyznačovať širokou a vysokokvalitnou ponukou, ako aj dostupnými cenami, a požaduje, aby každý občan mohol využívať cenovo výhodné širokopásmové pripojenie;

Mediálne vzdelávanie v školách a ako súčasť vzdelávania učiteľov

18.   zdôrazňuje, že mediálne vzdelávanie by malo byť súčasťou formálneho vzdelávania, ku ktorému majú prístup všetky deti, a neoddeliteľnou súčasťou učebných osnov na všetkých stupňoch škôl;

19.   žiada, aby sa mediálna gramotnosť ako deviata kľúčová kompetencia začlenila do európskeho referenčného rámca pre celoživotné vzdelávanie podľa odporúčania 2006/962/ES;

20.   odporúča, aby bolo mediálne vzdelávanie čo najviac zamerané na prax a spojené s hospodárskymi, politickými, literárnymi, spoločenskými, umeleckými a informačno-technickými predmetmi a navrhuje, aby ďalšími krokmi boli vytvorenie špecifického predmetu „mediálne vzdelávanie“ a prístup prekračujúci hranice jednotlivých predmetov s prepojením s mimoškolskými projektmi;

21.   odporúča vzdelávacím inštitúciám, aby ako opatrenie zamerané na praktické vyučovanie mediálnej gramotnosti podporovali vytváranie mediálnych produktov (v oblasti tlačových, audiovizuálnych a nových médií) so zapojením žiakov a pedagógov;

22.   vyzýva Komisiu, aby medzi ukazovatele mediálnej gramotnosti, ktoré bude stanovovať, zahrnula kvalitu školského vyučovania, ako aj vzdelávanie učiteľov v tejto oblasti;

23.   konštatuje, že okrem pedagogických aspektov a aspektov súvisiacich s politikou vzdelávania zohráva podstatnú úlohu aj technické vybavenie a prístup k novým technológiám, a zdôrazňuje, že infraštruktúra na školách sa musí výrazne zlepšiť, aby sa všetkým žiakom umožnil prístup k počítačom, internetu a príslušnému vyučovaniu;

24.   zdôrazňuje, že mediálne vzdelávanie má mimoriadny význam v špeciálnych školách, keďže médiá majú v prípade mnohých osôb s postihnutím významnú funkciu pri prekonávaní komunikačných prekážok;

25.   odporúča, aby sa do vzdelávania učiteľov pre všetky stupne škôl začlenili povinné mediálno-pedagogické moduly, čím sa dosiahne intenzívnejšia príprava v tejto oblasti; žiada preto príslušné vnútroštátne orgány, aby sa pedagógovia všetkých predmetov a vo všetkých druhoch škôl oboznámili s používaním audiovizuálnych učebných pomôcok a s problémami mediálnej výchovy;

26.   zdôrazňuje nevyhnutnosť pravidelnej výmeny informácií, najlepších postupov a – v oblasti vzdelávania – pedagogických metód medzi členskými štátmi;

27.   vyzýva Komisiu, aby do programu nadväzujúceho na program MEDIA 2007 zahrnula samostatnú časť venovanú podpore mediálnej gramotnosti, pretože tento program vo svojej súčasnej podobe len v malej miere prispieva k podpore mediálnej gramotnosti; podporuje snahu Komisie vypracovať nový program s názvom Media Mundus s cieľom podporiť medzinárodnú spoluprácu v audiovizuálnom sektore; žiada, aby sa mediálna gramotnosť vo väčšej miere zahrnula aj do ďalších programov podporovaných EÚ, najmä do programov eTwinning, bezpečnejší internet, programov celoživotného vzdelávania a Európskeho sociálneho fondu;

Mediálne vzdelávanie starších osôb

28.   zdôrazňuje, že mediálne vzdelávanie starších ľudí musí prebiehať na miestach, kde sa zdržujú, akými sú napr. spolky, domovy dôchodcov a opatrovateľské ústavy, zariadenia bývania spojeného s opaterou, kluby osôb tráviacich spolu voľný čas alebo venujúcich sa spoločným koníčkom, iniciatívy a komunity dôchodcov;

29.   konštatuje, že digitálne siete dávajú starším ľuďom najmä možnosť, aby sa zúčastňovali na každodennom živote, komunikovali s okolím a aby si tak čo najdlhšie udržali samostatnosť;

30.   poukazuje na to, že pri mediálnej výchove vo vyššom veku treba zohľadniť rozdielny životný štýl, prostredie kde žijú, skúsenosti starších ľudí a ich vlastný prístup k médiám;

*

* *

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 27.

(2)  Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12.

(4)  Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 72.

(5)  Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(6)  Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 205.

(7)  Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 117.

(8)  Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 120.

(9)  Ú. v. EÚ C 141, 7.6.2008, s. 14.

(10)  Ú. v. EÚ C 140, 6.6.2008, s. 8.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/15

---

Technické ustanovenia týkajúce sa riadenia rizika

P6_TA(2008)0607

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2008 o návrhu smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES, pokiaľ ide o technické ustanovenia týkajúce sa riadenia rizika

(2010/C 45 E/03)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) (1), najmä na jej článok 150 ods. 1,

—	so zreteľom na návrh smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES, pokiaľ ide o technické ustanovenia týkajúce sa riadenia rizika,

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisiou 1. októbra 2008, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie (KOM(2008)0602) (návrh na revíziu smernice o kapitálovej primeranosti),

—	so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisiou 12. novembra 2008 o ratingových agentúrach (KOM(2008)0704) (návrh nariadenia o ratingových agentúrach),

—	so zreteľom na článok 5a ods. 3 písm. b) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (2),

—	so zreteľom na článok 81 ods. 2 a ods. 4 písm. b) rokovacieho poriadku,

A.	keďže Komisia predložila svoj návrh na revíziu smernice o kapitálovej primeranosti,

B.

keďže Komisia tiež predložila návrh smernice, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES, pokiaľ ide o technické ustanovenia týkajúce sa riadenia rizika, ktoré obsahujú ustanovenie týkajúce sa zverejňovania zo strany externých inštitúcií na posudzovanie rizika (ECAI),

C.	keďže Komisia následne predložila svoj návrh nariadenia o ratingových agentúrach,

D.	keďže povinnosti ECAI a ratingových agentúr týkajúce sa zverejňovania a transparentnosti by sa mali riešiť zosúladeným a konzistentným spôsobom,

E.	keďže povinnosti ECAI týkajúce sa zverejňovania, ktoré navrhla Komisia, presahujú rozsah technických úprav, a preto sa vyžaduje, aby ich Európsky parlament vhodným spôsobom zvážil a aby podliehali spolurozhodovaciemu postupu,

F.

keďže tento súlad a konzistentnosť a možnosť primeraného posúdenia Európskym parlamentom si vyžadujú, aby sa ustanoveniami o povinnostiach ECAI týkajúcich sa zverejňovania informácií zaoberalo v súlade so spolurozhodovacím postupom buď v rámci návrhu na revíziu smernice o kapitálovej primeranosti alebo v rámci návrhu nariadenia o ratingových agentúrach,

G.	keďže Európsky parlament podporuje zostávajúce technické pozmeňujúce a doplňujúce návrhy,

1.   vyjadruje sa proti prijatiu návrhu smernice Komisie, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES, pokiaľ ide o technické ustanovenia týkajúce sa riadenia rizika;

2.   domnieva sa, že návrh smernice Komisie presahuje vykonávacie právomoci ustanovené v smernici 2006/48/ES;

3.   vyzýva Komisiu, aby vzala späť návrh opatrenia a predložila výboru nový návrh;

4.   navrhuje zmeniť a doplniť návrh smernice takto:

TEXT PREDLOŽENÝ KOMISIOU	ZMENA A DOPLNENIE
Zmena a doplnenie 1 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 Smernica 2006/48/ES Príloha VI – časť 2 – bod 7
3. V prílohe VI časť 2 sa bod 7 nahrádza takto:	vypúšťa sa
„ 7 . Príslušné orgány prijmú nevyhnutné opatrenia s cieľom zaistiť, že princípy metodiky, ktoré ratingová agentúra používa pri vypracovávaní ratingov, sú verejne prístupné, aby si všetci potenciálni užívatelia mohli vytvoriť názor, či sú odvodené opodstatnene. Príslušné orgány ďalej prijmú potrebné opatrenia, ktoré zabezpečia, že v súvislosti s ratingmi týkajúcimi sa sekuritizačných pozícií je ratingová agentúra povinná priebežne poskytovať súhrnné informácie o štruktúre transakcie, výnosovosti skupinových aktív a o tom, ako to ovplyvňuje jej rating. Tieto súhrnné informácie budú dostupné pre všetky úverové inštitúcie využívajúce ratingy na účely článku 96 .“

5.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/17

---

Klamlivé adresárové spoločnosti

P6_TA(2008)0608

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2008 o klamlivých adresárových spoločnostiach (petície č. 0045/2006, 1476/2006, 0079/2003, 0819/2003, 1010/2005, 0052/2007, 0306/2007, 0444/2007, 0562/2007 a iné) (2008/2126(INI))

(2010/C 45 E/04)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na petície č. 0045/2006, 1476/2006, 0079/2003, 0819/2003, 1010/2005, 0052/2007, 0306/2007, 0444/2007, 0562/2007 a iné,

—	so zreteľom na predchádzajúce rokovania Výboru pre petície o petícii č. 0045/2006 a ďalších,

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (kodifikované znenie) (1),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (smernica o nekalých obchodných praktikách) (2),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (3),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (4),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Klamlivé praktiky adresárových spoločností v kontexte súčasných a budúcich právnych predpisov o vnútornom trhu zameraných na ochranu spotrebiteľa a MSP (IP/A/IMCO/FWC/2006-058/LOT4/C1/SC6), ktorú nechal vypracovať Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

—	so zreteľom na článok 192 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0446/2008),

A.

keďže Európskemu parlamentu bolo doručených viac ako 400 petícií od malých podnikov (čo odráža len zlomok ich počtu), ktoré tvrdia, že sa stali obeťou klamlivej reklamy adresárových spoločností, čo u nich následne vyvolalo psychický stres, pocity viny, poníženia a frustrácie a prinieslo im finančné straty,

B.

keďže tieto sťažnosti svedčia o rozšírenej a koordinovanej klamlivej obchodnej činnosti niektorých adresárových spoločností ovplyvňujúcej tisíce podnikov organizovaných na cezhraničnom základe, a preto sa táto činnosť vyskytuje v dvoch alebo viacerých členských štátoch v EÚ a za jej hranicami a pre tieto podniky má významné finančné dôsledky; a keďže neexistuje administratívny mechanizmus ani právny nástroj, ktorý by umožnil vnútroštátnym orgánom na vymáhanie práva účinne a efektívne spolupracovať na cezhraničnej úrovni,

C.	keďže klamlivý charakter týchto praktík je ešte zjavnejší, ak sa uskutočňujú elektronickou cestou a šíria sa prostredníctvom internetu (pozri petíciu č. 0079/2003),

D.

keďže obchodné praktiky, ktoré sú predmetom sťažností, zvyčajne pozostávajú z kontaktovania podniku adresárovou spoločnosťou, obvykle poštou, ktorá požiada podnik o vyplnenie alebo aktualizáciu názvu firmy a kontaktných informácií, pričom vyvolá u podniku nesprávny dojem, že jeho uvedenie v adresári podnikov je bezplatné; keďže signatári neskôr zistia, že v skutočnosti neúmyselne podpísali zmluvu, ktorá je obvykle platná minimálne tri roky, podľa ktorej budú ich údaje uverejnené v adresári podnikov za ročný poplatok napríklad 1 000 EUR,

E.	keďže formuláre používané pri týchto postupoch sú obvykle nejednoznačné a ťažko zrozumiteľné, pričom vyvolávajú klamlivý dojem, že ide o bezplatné uvedenie v adresári podnikov, ale v skutočnosti sú podniky chytené do pasce zmlúv o poskytovaní reklamy v adresároch podnikov, o ktoré nemali záujem,

F.	keďže neexistujú osobitné právne predpisy EÚ ani právne predpisy členských štátov týkajúce sa adresárových spoločností a ich obchodných vzťahov k podnikom a keďže rozhodnutie o zavedení komplexnejších a prísnejších právnych predpisov sa ponecháva na členské štáty,

G.

keďže smernica 2006/114/ES sa uplatňuje aj na transakcie medzi podnikmi a za klamlivú reklamu považuje „akúkoľvek reklamu, ktorá akýmkoľvek spôsobom, vrátane predvedenia, zavádza alebo pravdepodobne môže zavádzať osoby, ktorým je určená alebo ktoré zasiahne, a ktorá pre svoj klamlivý charakter pravdepodobne ovplyvní ich hospodárske správanie, alebo ktorá z týchto dôvodov poškodí alebo môže poškodiť iného súťažiteľa“; keďže však rôzne výklady toho, čo sa označuje pojmom „klamlivý“, často predstavujú hlavný praktický problém v boji proti takýmto praktikám adresárových spoločností v obchodnom styku s inými podnikmi,

H.

keďže smernica 2005/29/ES zakazuje praktiky zahrnutia „do reklamného materiálu faktúry alebo obdobného dokumentu, ktorý požaduje zaplatenie sumy a ktorý vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že si už objednal predávané produkty, pričom tomu tak nie je“; keďže sa však táto smernica neuplatňuje na klamlivé praktiky medzi podnikmi, vo svojej súčasnej podobe nie je pre signatárov petície pomocou; keďže však táto smernica nevylučuje systém vnútroštátnych pravidiel o nekalých obchodných praktikách, ktorý je rovnako a za každých okolností uplatniteľný na spotrebiteľov a podniky,

I.

keďže smernica 2005/29/ES nebráni členským štátom, aby v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov rozšírili rozsah jej uplatňovania aj na podniky; keďže však tento krok vedie k vzniku rôznych úrovní ochrany podnikov, ktoré sa stali obeťami klamlivých praktík adresárových spoločností v jednotlivých členských štátoch,

J.

keďže nariadenie (ES) č. 2006/2004 definuje „porušenie právnych predpisov v rámci Spoločenstva“ ako „každé konanie alebo opomenutie v rozpore s právnymi predpismi na ochranu záujmov spotrebiteľov…, ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov s bydliskom v členskom štáte alebo členských štátoch iných, než členský štát, v ktorom takéto konanie alebo opomenutie vzniklo alebo sa uskutočnilo; alebo kde je zodpovedný predávajúci alebo dodávateľ usadený; alebo kde sa nájdu dôkazy alebo prostriedky súvisiace s takým konaním alebo opomenutím“; keďže sa však táto smernica neuplatňuje na klamlivé praktiky medzi podnikmi, v jej súčasnej podobe nie je pre signatárov petície pomocou,

K.

keďže väčšina signatárov petície uvádza adresár podnikov s názvom „European City Guide“ (ktorého činnosť je už predmetom právnych a správnych konaní), avšak uvádzajú sa aj iné spoločnosti ako napr. „Construct Data Verlag“, „Deutscher Adressdienst GmbH“ a „NovaChannel“; keďže iné adresárové spoločnosti však vykonávajú svoju obchodnú činnosť v súlade so zákonmi,

L.	keďže cieľovou skupinou týchto klamlivých obchodných praktík sú obvykle malé podniky, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby a dokonca aj neziskové subjekty, ako napríklad mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, školy, knižnice a miestne spoločenské združenia napr. záujmové združenia,

M.

keďže adresárové spoločnosti majú často sídlo v inom členskom štáte než v tom, v ktorom sídli ich obeť, čím sa obetiam sťažuje možnosť vyhľadať ochranu u vnútroštátnych orgánov, keďže členské štáty používajú rôzny výklad toho, čo sa považuje za klamlivé; keďže obetiam často nepomôže ani vnútroštátne právne predpisy či orgány na ochranu spotrebiteľa, pretože sa dozvedia, že účelom zákona je chrániť spotrebiteľov a nie podniky, keďže väčšina obetí nemá ako malý podnik dostatok prostriedkov na to, aby požiadali o účinnú nápravu v rámci súdneho konania, a keďže samoregulačné mechanizmy v oblasti adresárov majú malý význam, pretože tí, ktorí sú zapojení do klamlivej reklamy, na ne neberú ohľad,

N.	keďže obete týchto praktík sú dôrazne vyzývané na zaplatenie buď samotnými adresárovými spoločnosťami alebo dokonca nimi poverenými spoločnosťami vymáhajúcimi pohľadávky; keďže obete sa sťažujú, že sa cítia ohrozené týmito prístupmi a mnohé z nich radšej zaplatia, aby sa vyhli ďalšiemu obťažovaniu,

O.	keďže obete, ktoré odmietli zaplatiť, boli, až na niekoľko výnimiek, len zriedka žalované na súde,

P.

keďže mnohé členské štáty zaviedli iniciatívy, ktoré sa týkajú najmä zlepšovania informovanosti medzi podnikmi, ktoré by mohli byť postihnuté týmito praktikami, a keďže toto opatrenie zahŕňa výmenu informácií a poradenstva, upozorňovanie vnútroštátnych orgánov na vymáhanie dodržiavania práva a v niektorých prípadoch uchovávanie registrov sťažností s cieľom bojovať proti tomuto problému,

Q.

keďže Rakúsko od roku 2000 zmenilo svoj zákon o nekalých obchodných praktikách a keďže v jeho oddieli 28a sa uvádza, že „sa v rámci podnikania a na účely hospodárskej súťaže zakazuje reklama na registráciu v zoznamoch, ako napríklad v zlatých stránkach, telefónnych zoznamoch alebo v podobných zoznamoch, prostredníctvom platobného formulára, platobného príkazu, faktúry, ponuky nápravy alebo podobným spôsobom, a tiež sa zakazuje ponúkať takúto registráciu priamo bez jednoznačného oznámenia a informovania grafickými prostriedkami o tom, že takáto reklama nie je ničím iným, len ponukou na uzavretie zmluvy“,

R.	keďže tieto praktiky sa používajú už roky, čo má za následok veľký počet obetí a závažné poškodenie a narušenie vnútorného trhu,

1.   vyjadruje znepokojenie v súvislosti s problémom, na ktorý upozornili signatári petícií a ktorý sa javí ako rozšírený, presahujúci hranice štátov a majúci významné finančné dôsledky, najmä pre malé podniky;

2.   domnieva sa, že z cezhraničnej povahy tohto problému vyplýva pre inštitúcie Spoločenstva úloha poskytnúť obetiam účinnú náhradu, napríklad možnosť napadnúť, zrušiť od začiatku alebo ukončiť platnosť zmlúv uzatvorených na základe klamlivej reklamy a získať späť peniaze, ktoré zaplatili;

3.   naliehavo žiada obete, aby oznámili prípady podvodov vnútroštátnym orgánom, a vyzýva členské štáty, aby poskytli malým a stredným podnikom potrebné know-how, ktoré im umožní predložiť sťažnosti vládnym a mimovládnym orgánom, a to tým spôsobom, že zabezpečia otvorené komunikačné cesty a budú obete informovať o dostupnom poradenstve, aby mohli požiadať o príslušné poradenstvo pred tým, než zaplatia poplatky, ktoré od nich žiadajú klamlivé adresárové spoločnosti; nalieha na členské štáty, aby zriadili a uchovávali centrálne databázy týchto sťažností;

4.   ľutuje, že napriek rozšírenosti týchto praktík sa zdá, že vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy EÚ nie sú dostatočné, pokiaľ ide o mechanizmy ochrany a účinnú nápravu, alebo nie sú príslušným spôsobom vymáhané na vnútroštátnej úrovni; ľutuje, že vnútroštátne orgány podľa všetkého nedokážu poskytnúť nápravu;

5.   víta úsilie európskych a vnútroštátnych podnikateľských organizácií o zvyšovanie informovanosti svojich členov, a vyzýva ich na zintenzívnenie úsilia v spolupráci s organizáciami na najnižšej úrovni, aby sa v budúcnosti čo najmenej ľudí stalo obeťami klamlivých adresárových spoločností; vyjadruje obavy z toho, že niektoré z týchto organizácií, ktoré sa špecializujú na zvyšovanie informovanosti v tejto oblasti, boli následne žalované na súde zo strany klamlivých adresárových spoločností pre údajné ohováranie alebo podobné obvinenia;

6.   víta kroky niektorých členských štátov, napríklad Talianska, Španielska, Holandska, Belgicka a Spojeného kráľovstva, ale predovšetkým Rakúska, v úsilí o zabránenie adresárovým spoločnostiam vo vykonávaní nekalých praktík; domnieva sa však, že tieto snahy sú stále nedostatočné a že stále pretrváva potreba koordinácie kontroly na medzinárodnej úrovni;

7.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne spolupracovali s vnútroštátnymi a európskymi organizáciami zastupujúcimi podnikmi a zintenzívnili úsilie o zvýšenie informovanosti o tomto probléme, aby si ho viac ľudí uvedomovalo a aby sa dokázali brániť klamlivej reklame, ktorá ich môže nalákať na podpísanie neželaných zmlúv o reklame;

8.   žiada Komisiu, aby riešila problém obchodných podvodov v kontexte svojej iniciatívy Small Business Act for Europe, ako navrhla vo svojom oznámení s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia, ako aj o to, aby spolupracovala s európskou sieťou podnikov, sieťou Solvit a príslušným portálom GR ako ďalším prostriedkom na poskytovanie informácií a pomoci v súvislosti s týmito problémami;

9.   vyjadruje poľutovanie, že smernica 2006/114/ES, ktorá sa uplatňuje na transakcie medzi podnikmi, ako je tomu aj v tomto prípade, nepostačuje na poskytovanie účinnej nápravy, alebo ju členské štáty neuplatňujú dostatočne dôrazne; žiada Komisiu, aby do decembra 2009 predložila správu o uskutočniteľnosti a možných dôsledkoch zmien smernice 2006/114/ES takým spôsobom, aby zahrňovala „čierny“ alebo „sivý“ zoznam praktík, ktoré sa považujú za klamlivé;

10.   pripomína, že Komisia nemá žiadnu právomoc na vymáhanie smernice 2006/114/ES u fyzických osôb alebo podnikov, avšak ako strážkyňa zmluvy je povinná zabezpečiť riadne a účinné vykonávanie tejto smernice v členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty uskutočnia plnú a účinnú transpozíciu smernice 2005/29/ES a zaručia tým ochranu vo všetkých členských štátoch, a aby ovplyvnila formulovanie dostupných právnych a procedurálnych prostriedkov, ako v prípade smernice 84/450/EHS, ktorá poskytla nástroje Rakúsku, Španielsku a Holandsku, a tým si splnila svoju úlohu strážkyne zmluvy z hľadiska ochrany podnikov a zaručila, že právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby zostanú nedotknuté;

11.   vyzýva Komisiu na zintenzívnenie monitorovania vykonávania smernice 2006/114/ES, najmä v tých členských štátoch, o ktorých sa vie, že v nich majú sídlo klamlivé adresárové spoločnosti, predovšetkým však v Španielsku, kde sídli adresárová spoločnosť, ktorú signatári petícií spomínajú najčastejšie, a v Českej republike a na Slovensku, kde súd nedávno vyniesol rozsudok proti obetiam spôsobom, ktorý spochybňuje vykonávanie smernice 2006/114/ES v týchto krajinách; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojich zisteniach;

12.   s poľutovaním konštatuje, že smernica 2005/29/ES sa nevzťahuje na transakcie medzi podnikmi, a že členské štáty nie sú ochotné rozšíriť rozsah jej pôsobnosti; konštatuje však, že členské štáty môžu jednostranne rozšíriť rozsah pôsobnosti svojich vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa na transakcie medzi podnikmi, k čomu ich aktívne vyzýva, a podporuje ich tiež v tom, aby zabezpečili spoluprácu medzi orgánmi členských štátov, ako stanovuje nariadenie (ES) č. 2006/2004, a umožnili tak vystopovať cezhraničné činnosti tohto typu, do ktorých sú zapojené adresárové spoločnosti so sídlom v EÚ alebo v tretej krajine; žiada navyše Komisiu, aby do decembra 2009 predložila správu o uskutočniteľnosti a možných dôsledkoch rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice 2005/29/ES na zmluvy medzi podnikmi s osobitným zreteľom na bod 21 prílohy I tejto smernice;

13.   víta príklad Rakúska, ktoré do vnútroštátneho práva zaviedlo osobitné ustanovenie o klamlivých adresárových spoločnostiach, a vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na cezhraničný charakter tohto problému navrhla právne predpisy s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice 2005/29/ES, vychádzajúc z rakúskeho modelu spôsobom, ktorý výslovne zakazuje reklamu v zoznamoch v prípade, ak budúci klienti nie sú jednoznačne a jasnými grafickými prostriedkami informovaní o tom, že účelom reklamy je výslovne ponuka zmluvy voči finančnému protiplneniu;

14.   konštatuje, že vnútroštátne právne predpisy často nepostačujú na nápravu voči adresárovým spoločnostiam so sídlom v iných členských štátoch, a vyzýva preto Komisiu na uľahčenie aktívnejšej cezhraničnej spolupráce vnútroštátnych orgánov, aby mohli poskytnúť obetiam účinnejšie nápravné mechanizmy;

15.   vyjadruje poľutovanie, že nariadenie (ES) 2006/2004 sa neuplatňuje na transakcie medzi podnikmi, a preto sa nemôže používať ako nástroj boja proti klamlivým adresárovým spoločnostiam; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy na rozšírenie jej uplatňovania zodpovedajúcim spôsobom;

16.   víta príklad Belgicka, ktoré umožňuje všetkým obetiam klamlivých praktík podniknúť právne opatrenia v krajine, v ktorej sídlia;

17.   konštatuje, že skúsenosti z Rakúska naznačujú, že právo obetí podať kolektívnu žalobu na adresárové spoločnosti prostredníctvom odborových združení alebo podobných orgánov sa zdá byť účinným prostriedkom nápravy, ktorý by sa mohol zaviesť v rámci iniciatív, ktoré v súčasnosti zvažuje GR Komisie pre hospodársku súťaž v súvislosti so žalobami o náhradu škody za porušenie pravidiel ES o hospodárskej súťaži, ako aj v rámci tých, ktoré v súčasnosti zvažuje GR Komisie pre životné prostredie a ochranu spotrebiteľa v súvislosti s právom spotrebiteľov na kolektívnu žalobu na európskej úrovni;

18.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že obetiam klamlivej reklamy sú k dispozícii jasne identifikovateľné vnútroštátne orgány, ktorým môžu predložiť sťažnosť a ktoré môžu žiadať o nápravu aj v prípadoch, ak sú obeťami klamlivej reklamy podniky;

19.   vyzýva Komisiu na vypracovanie usmernení o osvedčených postupoch pre vnútroštátne orgány na vymáhanie dodržiavania práva, ktoré by sa mohli použiť v prípade, ak budú informované o prípadoch klamlivej reklamy;

20.   vyzýva Komisiu, aby spolupracovala na medzinárodnej úrovni s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami a znemožnila tým klamlivým adresárovým spoločnostiam so sídlom v tretích krajinách poškodzovať podniky so sídlom v EÚ;

21.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.

(2)  Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 51.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/23

---

Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 – 2010)

P6_TA(2008)0624

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o Európskom akčnom pláne pracovnej mobility (2007 – 2010) (2008/2098(INI))

(2010/C 45 E/05)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 18, 136, 145, 149 a 150,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2007 s názvom Mobilita, nástroj na zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality: Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 – 2010) (KOM(2007)0773),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (1),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (2),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) (3),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (5),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. júna 2007 s názvom K spoločným zásadám flexiistoty: Flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality (KOM(2007)0359),

—	so zreteľom na záverečnú správu z 25. januára 2007 o uplatňovaní Akčného plánu Komisie pre zručnosti a mobilitu (KOM(2007)0024),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2002 o Akčnom pláne pre zručnosti a mobilitu (KOM(2002)0072),

—	so zreteľom na štúdiu OECD s názvom Hospodársky prieskum Európskej únie 2007: Odstraňovanie prekážok geografickej pracovnej mobility, najmä na jej kapitolu 8,

—	so zreteľom na návrh Komisie na odporúčanie Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európy (KOM(2008)0424),

—	so zreteľom na usmernenia EURES na obdobie rokov 2007 – 2010, prijaté v júni 2006,

—	so zreteľom na správu o činnosti EURES za roky 2004 – 2005, ktorú predložila Komisia 16. marca 2007 pod názvom K jednotnému Európskemu trhu práce: prínos EURES (KOM(2007)0116),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2007, prijaté na základe otázky na ústne zodpovedanie B6-0136/2007, o správe o činnosti EURES za roky 2004 a 2005: K jednotnému európskemu trhu práce (6),

—	so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa stretli 14. decembra 2000 na zasadnutí Rady o akčnom pláne pre mobilitu (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (8),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412),

—	so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometer č. 261 z roku 2006 o európskej politike zamestnanosti a sociálnej politike, podľa ktorého občania EÚ pripisujú mobilite čoraz väčší význam,

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A6-0463/2008),

A.	keďže voľný pohyb a sloboda usadiť sa sú práva stanovené v článkoch 18 a 43 Zmluvy o ES a keďže v článkoch 149 a 150 je ustanovená podpora mobility vo všeobecnom a odbornom vzdelávaní,

B.	keďže mobilita pracovníkov je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie, ale naďalej zostáva v rámci EÚ nízka, a to aj u žien,

C.	keďže mobilita v rámci celej EÚ so zabezpečením pre pracovníkov je jedným zo základných práv, ktoré zmluva poskytuje občanom EÚ, a patrí medzi základné piliere európskeho sociálneho modelu, ako aj medzi hlavné prostriedky na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie,

D.	keďže právne predpisy Spoločenstva o koordinácii a uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia by sa v prípade potreby mali prispôsobovať tak, aby zohľadňovali nové formy mobility a aby sa zabezpečilo, že migrujúci pracovníci EÚ nestratia ochranu v oblasti sociálneho zabezpečenia,

E.	keďže asi 2 % občanov v produktívnom veku v súčasnosti žijú a pracujú v inom členskom štáte, ako je ich vlastný, a keďže približne 48 % všetkých migrantov v EÚ tvoria ženy,

F.

keďže Komisia vytvorila fórum odborníkov na vysokej úrovni zamerané na zvyšovanie mobility Európanov, ktorého základným cieľom je určiť opatrenia na podnecovanie mobility mladých ľudí, rozvíjanie pomoci mobilite v oblasti odbornej prípravy a zvyšovanie mobility umelcov, vedúcich pracovníkov a dobrovoľníkov,

G.	keďže otázka mobility je dôležitým prvkom v obnovenej sociálnej agende, ktorá určuje príležitosti týkajúce sa mobility a stanovuje zásady prístupu a solidarity,

H.	keďže dynamický pracovný trh stavia pracovníkov a predovšetkým ženy s deťmi pred ťažké výzvy, pretože ich núti robiť kompromisy medzi pracovným a rodinným životom,

I.	keďže nedostatočné prispôsobenie systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch spôsobuje ženám problémy, napríklad pokiaľ ide o tehotenstvo, výchovu detí a možnosti kariérneho postupu,

J.

keďže voľný pohyb pracovníkov predstavoval a naďalej predstavuje jednu zo štyroch základných slobôd stanovených v zmluve; keďže pokiaľ ide o zabezpečenie voľného pohybu pracovníkov, bol zaznamenaný výrazný pokrok v právnych predpisoch Spoločenstva v oblasti sociálneho zabezpečenia, čo tento pohyb v rámci EÚ uľahčilo; keďže sa musia odstrániť všetky zostávajúce administratívne a právne prekážky, ktoré bránia nadnárodnej mobilite; keďže je nutné urobiť viac pre zabezpečenie toho, aby pracovníci poznali svoje práva a mohli ich uplatňovať,

K.

keďže vzhľadom na to, že zabezpečenie mobility si vyžaduje uľahčenie celého radu potrieb a činností pracovníkov a ich rodín, Európsky parlament v mnohých svojich uzneseniach poukázal na prekážky mobility a právo občanov EÚ na pobyt mimo svojej krajiny pôvodu a navrhol možné prostriedky na odstránenie týchto prekážok,

L.

keďže skúsenosť ukázala, že určenie prekážok a formulovanie návrhov nepostačovali na úplné odstránenie prekážok, ktoré obmedzujú voľný pohyb a mobilitu; keďže v minulosti sa touto otázkou zaoberali mnohé dokumenty inštitúcií EÚ, v ktorých boli objasnené problémy a navrhnuté nápravné opatrenia, ale tie sa nie vždy zrealizovali,

M.	keďže Európsky parlament v týchto prípadoch konštatoval, že ochota uplatňovať potrebné opatrenia sa nie vždy vzťahuje na opatrenia, ktoré sú dôležité pre občanov, pokiaľ ide o odstránenie administratívnych a právnych prekážok mobility,

N.

keďže Európsky parlament pri mnohých príležitostiach vyjadril svoje stanovisko k tejto otázke, ktorá priamo ovplyvňuje život občanov EÚ, a v rámci svojho postavenia inštitúcie, ktorú priamo a demokraticky volia občania, bude aktívne pokračovať v hľadaní riešení všetkých problémov, s ktorými sa občania stretávajú pri uplatňovaní svojho práva na mobilitu na území EÚ,

O.	keďže zmysel občianstva EÚ pre občanov členských štátov je založený sčasti na možnosti zamestnania v inej krajine na vnútornom trhu, a keďže by preto hnacou silou mobility nemali byť iba ekonomické záujmy, ale aj cieľ umožniť občanom EÚ ľahšie sa s týmto občianstvom stotožniť,

1.   víta iniciatívu Komisie a opätovne potvrdzuje ústredný význam mobility, či už ide o mobilitu v rámci pracovného trhu alebo medzi členskými štátmi a regiónmi, pre konsolidáciu pracovného trhu EÚ a dosiahnutie lisabonských cieľov; podporuje začatie realizácie akčného plánu a želá si byť pravidelne informovaný o monitorovaní vykonávania opatrení, ktoré sú jeho súčasťou;

2.   víta zámer Komisie podporovať mobilitu za spravodlivých podmienok vrátane boja proti nelegálnemu zamestnávaniu a sociálnemu dumpingu;

3.   víta návrh Komisie na odporúčanie Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európy, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytla Európskemu parlamentu dostatok času na vydanie stanoviska k návrhu pred prijatím odporúčania;

4.   poznamenáva, že Európsky rok dobrovoľníctva by bol účinným nástrojom na vykonávanie činností obsiahnutých v odporúčaní Rady o mobilite mladých dobrovoľníkov v rámci Európy;

5.   domnieva sa, že EÚ musí podporovať začlenenie koncepcie mobility pracovníkov do všetkých politík Spoločenstva, najmä do tých, ktoré sa týkajú dokončenia vnútorného trhu, ochrany pracovníkov a pravidiel súvisiacich s vyslanými pracovníkmi a s ochranou proti nezabezpečenej práci, ktoré môžu mať vplyv na mobilitu v rámci EÚ alebo prispieť k boju proti diskriminácii; vyzýva Komisiu, aby k pracovnej mobilite pristupovala ako k prioritnej prierezovej politike, ktorá sa týka všetkých príslušných oblastí politík EÚ a orgánov všetkých úrovní v členských štátoch;

6.   zdôrazňuje, že mobilita pracovníkov vychádza zo základnej zásady voľného pohybu osôb v rámci vnútorného trhu tak, ako sa ustanovuje v Zmluve o ES;

7.   vyzýva Komisiu, aby v záujme ďalšej podpory pracovnej mobility navrhla dlhodobú stratégiu mobility, ktorá zohľadní požiadavky trhu práce, ekonomické trendy a vyhliadky rozšírenia EÚ, pretože iba dlhodobá stratégia môže zaručiť bezkonfliktný voľný pohyb pracovníkov a primerane riešiť problém úniku mozgov;

8.   vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby pracovníčok všetkých vekových kategórií, ktoré chcú využiť slobodu pohybu, a zahrnula konkrétne kroky na uspokojenie ich potrieb do štyroch oblastí Európskeho akčného plánu pracovnej mobility;

9.   naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila ako prioritu zefektívnenie administratívnych postupov a administratívnej spolupráce s cieľom umožniť dosiahnutie synergie medzi vnútroštátnymi inštitúciami a orgánmi, ktorých vzájomná súčinnosť je rozhodujúca pre snahu efektívne riešiť problémy medzi členskými štátmi; ďalej sa domnieva, že členské štáty by mali na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni rozhodne zasahovať proti všetkým právnym a administratívnym bariéram a prekážkam územnej mobility, ako je neuznávanie skúseností spojených s mobilitou v rámci profesijného rozvoja alebo sociálneho zabezpečenia a dôchodku, najmä v malých a stredných podnikoch;

10.   domnieva sa, že hoci sa akčný plán Komisie venuje hlavným otázkam súvisiacim s mobilitou, je potrebné prijať oveľa viac opatrení, najmä pokiaľ ide o posilnenie spojitosti medzi vzdelávacími systémami a pracovným trhom, poskytovanie náležitých informácií o mobilite, udržanie nadobudnutých jazykových znalostí v prípade pracovníkov a ich detí, prípravu na mobilitu prostredníctvom vyučovania cudzích jazykov a v neposlednom rade opatrenia zamerané na odborné vzdelávanie a systémy výučby;

11.   vyzýva členské štáty, aby aktívne podporovali vyučovanie cudzích jazykov (najmä v prípade dospelých), keďže jazykové bariéry patria k hlavným zostávajúcim prekážkam v mobilite pracovníkov a ich rodín;

12.   domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby práva pracovníkov a kolektívne zmluvy občanov, ktorí sa rozhodnú presťahovať do iného členského štátu, boli v plnej miere rešpektované, bez diskriminácie medzi štátnymi príslušníkmi daného členského štátu a štátnymi príslušníkmi iného členského štátu; je presvedčený, že opatrenia Komisie by sa preto mali zamerať na zabezpečenie toho, aby sa s migrujúcimi občanmi zaobchádzalo rovnocenne a nestali sa lacnou pracovnou silou;

13.   s cieľom posilniť spojitosť medzi vzdelávaním a pracovným trhom naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa v tejto otázke obrátili na výbory pre dialóg medzi jednotlivými odvetviami; domnieva sa, že by priemyselné a obchodné odvetvia mohli pravidelne informovať o profesijných oblastiach, ktoré sú najviac otvorené mobilite;

14.   domnieva sa, že dlhodobá pracovná mobilita vo všetkých oblastiach môže zohrávať rozhodujúcu úlohu v podpore cieľov Lisabonskej stratégie, pokiaľ sa spája so zaistením sociálneho zabezpečenia pracovníkov a práv odborových organizácií v súlade s tradíciami a zvykmi členských štátov; domnieva sa, že rozšírenie mobilnej pracovnej sily v celej EÚ v kombinácii s primeranými pracovnými podmienkami, vzdelávacími programami a systémami sociálneho zabezpečenia môže byť odpoveďou na súčasný vývoj a môže významnou mierou zvýšiť úsilie zavádzať takéto opatrenia v kontexte výziev, akými sú globálne hospodárstvo, starnutie obyvateľstva a rýchle zmeny na pracovisku; zdôrazňuje, že je nutné zohľadniť sociálne, hospodárske a environmentálne aspekty mobility;

15.   je presvedčený, že zaručená pracovná mobilita je prostriedkom na posilnenie hospodárskeho a sociálneho rozmeru Lisabonskej stratégie a mala by byť nastavená čo najlepšie na dosiahnutie cieľov obnovenej sociálnej agendy a na riešenie série výziev vrátane globalizácie, reštrukturalizačných zmien v priemysle, technického pokroku, demografického vývoja a integrácie migrujúcich pracovníkov; je tiež presvedčený, že mobilita medzi povolaniami a odvetviami (profesijná mobilita) umožňuje zamestnancom obnovovať a prispôsobovať svoje vedomosti a poznatky, a tak využívať nové pracovné možnosti;

16.   pripomína, že pracovná mobilita je kľúčovým nástrojom účinného fungovania vnútorného trhu prostredníctvom cieľov Lisabonskej stratégie a ôsmich zásad navrhnutých v oblasti flexiistoty v oznámení Komisie z 27. júna 2007; vyzýva preto členské štáty, aby prijali príslušné opatrenia na zdôraznenie flexiistoty na jednej strane a na ochranu zabezpečenia pracovníkov na strane druhej s prihliadnutím na základné zásady príležitostí, prístupu a solidarity, na ktoré sa odkazuje v obnovenej sociálnej agende;

17.   vyzýva členské štáty a zainteresované strany, aby zohľadňovali a odstraňovali prekážky mobility pracovníčok tým, že okrem iného zabezpečia spravodlivý prístup ku kvalifikovaným pracovným miestam a vysokým pozíciám, rovnaké mzdové ohodnotenie, pružné pracovné podmienky, adekvátnu zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o deti, kvalitné vzdelávacie zariadenia pre deti, prenosný nárok na dôchodok a zabezpečenie odstránenia rodových stereotypov;

18.   odporúča členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom, aby aktívne podporovali osobitné programy zamerané na zamestnanosť, odbornú prípravu, vzdelávanie, diaľkové štúdium a jazyky s cieľom vytvoriť pracovný trh priaznivejší pre ženy a umožniť zladenie pracovného a rodinného života;

19.   vyzýva členské štáty, aby pracovnú a geografickú mobilitu zahrnuli ako prioritu do svojich vnútroštátnych programov zamestnanosti a celoživotného vzdelávania;

20.   je znepokojený tým, že niektoré členské štáty stále uplatňujú obmedzenia na trhu práce v prípade pracovníkov pochádzajúcich z nových členských štátov napriek tomu, že ekonomické analýzy a štatistické údaje tieto obmedzenia neospravedlňujú, ani nepotvrdzujú obavy ich občanov a vlád; vyzýva Radu, aby zabezpečila väčšie zapojenie a podrobnejšie monitorovanie zo strany inštitúcií EÚ, najmä Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o proces povoľovania a zdôvodňovania prechodných období členských štátov na prístup občanov nových členských štátov na ich trh práce, a to už od prvého roku po pristúpení týchto štátov k EÚ;

21.   zdôrazňuje, že mobilitu pracovníkov by nemali niektorí zamestnávatelia chápať ako príležitosť na zníženie miezd, obmedzenie sociálneho zabezpečenia alebo vo všeobecnosti na zhoršenie pracovných podmienok; naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali príslušné opatrenia nielen na odstránenie všetkých foriem diskriminácie, ale aj na zabezpečenie čo najlepších podmienok pre činnosti migrujúcich pracovníkov a ich rodín;

22.   je znepokojený niektorými iniciatívami členských štátov, ktorých cieľom je upraviť ich vnútorný právny rámec v oblasti prisťahovalectva a vykladať a uplatňovať zásadu voľného pohybu pracovníkov spôsobom, ktorý je v rozpore so znením a duchom platných právnych predpisov Spoločenstva; žiada okamžité ukončenie takýchto praktík a vyzýva členské štáty, aby zaviedli komplexné programy integrácie občanov EÚ, ktorí na ich území uplatňujú svoje právo na voľný pohyb, prípadne aj v spolupráci s členskými štátmi pôvodu;

23.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spolupracovali na vypracúvaní, realizácii, monitorovaní a vyhodnocovaní programov na opätovné začlenenie občanov a ich rodín, ktorí sa do svojho členského štátu pôvodu vrátia po tom, čo pracovali v inom členskom štáte;

24.   uznáva, že aj keď mobilita môže byť riešením nedostatku pracovnej sily v prijímajúcich krajinách, môže spôsobiť nedostatok pracovnej sily v krajinách, z ktorých pracovníci pochádzajú; upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na skutočnosť, že neaktívna časť obyvateľstva predstavuje v každej krajine značný pracovný potenciál, ktorého mobilizácia si vyžaduje rovnakou mierou zdroje EÚ i zdroje členských štátov;

25.   upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že v EÚ stále existuje množstvo administratívnych a právnych prekážok mobility pracovníkov, ako aj prekážok v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach odbornej praxe; opätovne potvrdzuje svoj záväzok nájsť riešenia týchto problémov a vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala obmedzenia, ktoré nie sú v súlade s právom Spoločenstva, a aby proti nim zakročila;

26.   nabáda členské štáty, aby pred začatím uplatňovania nových vnútroštátnych predpisov v oblasti starostlivosti a verejného zdravia, ako aj sociálnych a finančných systémov uskutočnili hraničné hodnotenie vplyvu s cieľom vopred poukázať na akékoľvek problémy, ktoré budú mať dôsledky na pracovnú mobilitu;

27.   zastáva názor, že prihraniční pracovníci majú v oblasti európskej pracovnej mobility osobitné postavenie;

28.   nabáda členské štáty, aby urýchlili proces zavádzania spoločného rámca kvalifikácií (európskeho kvalifikačného rámca – EKR); domnieva sa, že napriek tomu, že harmonizácia tohto referenčného systému je stanovená až na rok 2010, jeho urýchlená realizácia vo všetkých členských štátoch by mohla obmedziť ťažkosti, s ktorými sa pracovníci v súčasnosti stretávajú;

29.   víta iniciatívu Komisie v súvislosti so Sieťou Európskej únie pre bezpečnosť pacientov (EUNetPaS), ktorá je prvým krokom pri podnecovaní členských štátov a zainteresovaných strán EÚ k tomu, aby posilnili spoluprácu v oblasti bezpečnosti pacientov; poznamenáva však, že v celej EÚ stále existujú rozdiely v právnej úprave týkajúcej sa zdravotníckych pracovníkov, a vyzýva Komisiu, aby podnietila členské štáty a ich regulačné orgány pre odborný zdravotnícky personál k výmene informácií a zriadeniu štandardizovaných akreditačných systémov pre odborný zdravotnícky personál s cieľom zaistiť bezpečnosť pacientov v celej EÚ;

30.   konštatuje, že chýbajúci spoločný rámec na porovnávanie, prevod a uznávanie odbornej prípravy na úrovni EÚ je vážnou prekážkou nadnárodnej mobility; víta iniciatívu Komisie na vytvorenie Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu;

31.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili čo najrýchlejšie zapojenie zástupcov zamestnávateľov a profesijných odvetví do zavádzania EKR, aby sa systém uznávania kvalifikácií mohol uplatňovať na pracovnom trhu;

32.   vyzýva Komisiu, členské štáty a zamestnávateľov i zamestnancov, aby začali diskutovať o harmonizácii platových tabuliek s rozličnými úrovňami kvalifikácií vymedzených v EKR, aby bolo možné zaručiť pracovnú mobilitu prostredníctvom úrovne odmeňovania, ktorá zodpovedá schopnostiam pracovníkov;

33.   povzbudzuje vzdelávacie inštitúcie, aby proaktívne spolupracovali v oblasti vzájomného uznávania kvalifikácií získaných prostredníctvom formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania a povolaní zodpovedajúcich normám, ktoré stanovili členské krajiny; považuje za kľúčové, aby členské štáty v plnej miere využívali EKR a primerane nadviazali na pripravované iniciatívy týkajúce sa Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu v záujme toho, aby klasifikácia na úrovniach vnútroštátneho vzdelávacieho systému a programu celoživotného vzdelávania umožnila mobilným pracovníkom pokračovať v odbornej príprave; schvaľuje záväzok Komisie rozvíjať Europass s cieľom dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť kvalifikácií pre zamestnávateľov; vyzdvihuje význam služieb Euraxess;

34.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch sa nepripisuje zodpovedajúci význam a nevenujú dostatočné finančné prostriedky na vypracúvanie a uplatňovanie stratégií celoživotného vzdelávania; nabáda členské štáty, aby s cieľom vypracúvať a uplatňovať takéto systémy aktívnejšie využívali financovanie zo štrukturálnych fondov, a najmä z Európskeho sociálneho fondu;

35.   vyzýva Komisiu, aby obmedzila legislatívne a administratívne prekážky, a zdôrazňuje nevyhnutnosť ďalšieho pokroku pri uznávaní a kumulácii nárokov na sociálne zabezpečenie a pri prenosnosti dôchodkov;

36.   zastáva názor, že prenosnosť ustanovení o sociálnom zabezpečení sa lepšie koordinuje na základe nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (9) a na základe dvojstranných dohôd;

37.   naliehavo žiada členské štáty, aby v plnej miere vykonávali nariadenie (EHS) č. 1408/71 a nariadenie (ES) č. 883/2004 (ktoré sa má začať uplatňovať v roku 2009), ako aj súvisiace právne predpisy týkajúce sa otázok sociálneho zabezpečenia a vyplácania príspevkov všetkého druhu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa naliehavo zaoberali problémami, ktoré sa opakovane uvádzajú v petíciách a sťažnostiach týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, dôchodkov a zdravotnej starostlivosti; podporuje plány Komisie na zavedenie elektronickej verzie európskej karty zdravotného poistenia; navrhuje, aby sa vytvorila aj elektronická verzia formulára E106;

38.   žiada Komisiu o preskúmanie jej vízovej politiky voči účastníkom z tretích krajín v rámci uznaných dobrovoľníckych programov EÚ s cieľom zaviesť voľnejší vízový režim najmä pre dobrovoľníkov z krajín susediacich s EÚ;

39.   domnieva sa, že v súvislosti s novými formami mobility je potrebné preskúmať platné právne predpisy s cieľom určiť, či sú stále aktuálne, a nájsť primerané prostriedky na ich prispôsobenie novým flexibilným podmienkam na európskom pracovnom trhu, pričom sa zohľadní nielen potreba zabezpečiť práva pracovníkov, ale preskúmajú sa aj ďalšie problémy, ktorým migrujúci pracovníci a ich rodiny môžu čeliť; zároveň je presvedčený, že je potrebná analýza skutočného rozsahu vykonávania právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov a práva pobytu pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, a to vo všetkých členských štátoch; zastáva názor, že v prípade potreby by sa mali navrhnúť odporúčania na zlepšenie legislatívneho a operačného rámca;

40.   podporuje diskusiu o problémoch v rámci systému sociálneho zabezpečenia, okrem iného s ohľadom na prístup k zdravotnej starostlivosti a na skutočnosť, že mobilita pracovníkov môže v niektorých prípadoch viesť k strate výhod sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné upraviť nariadenie (ES) č. 883/2004, vykonávacie nariadenie (EHS) č. 574/72 a súvisiace administratívne postupy tak, aby zodpovedali meniacemu sa charakteru a novým formám mobility pracovníkov vrátane krátkodobej pracovnej mobility;

41.   domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať vplyvy brzdiace mobilitu, ktoré vznikajú v dôsledku nedostatku koordinácie medzi daňovými dohodami a novým nariadením o sociálnom zabezpečení (nariadenie (ES) č. 883/2004);

42.   podporuje Komisiu v jej plánoch podniknúť kroky na vylepšenie návrhu smernice o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv, pretože pri čoraz rozšírenejších systémoch zamestnaneckého dôchodkového poistenia je potrebné nájsť pravidlá prenosnosti, ktoré budú pre pracovníkov prijateľné; vyzýva preto Komisiu, aby predložila prepracovaný návrh smernice o prenosnosti zamestnaneckého dôchodkového poistenia;

43.   domnieva sa, že mobilita pracovníkov oboch pohlaví a ich rodín (čím sa myslia deti a závislí príbuzní) závisí vo veľkej miere od dostupnosti a cenovej prijateľnosti služieb (ako je napríklad starostlivosť o deti a staršie osoby, vzdelávacie zariadenia, denné centrá, špeciálne služby); zároveň sa domnieva, že pracovná mobilita by mala prispievať k osobnému naplneniu a zlepšovať kvalitu života a práce;

44.   domnieva sa však, že návrh zameraný na zlepšenie výmeny informácií a osvedčených postupov medzi vnútroštátnymi orgánmi a návrh týkajúci sa zavedenia elektronickej verzie európskeho preukazu zdravotného poistenia by sa mal realizovať pri náležitej ochrane údajov: členské štáty musia zaručiť, aby osobné údaje neboli použité na iné účely, ako na účely týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, okrem prípadov, keď to dotknutá strana výslovne umožní; požaduje ďalšie informácie o tejto iniciatíve a o tom, ako môže zlepšiť pracovnú mobilitu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zaviesť v blízkej budúcnosti jednotný európsky preukaz, ktorý bude obsahovať všetky informácie o odvedených príspevkoch a sociálnych právach držiteľa vo všetkých členských štátoch, v ktorých vykonával pracovnú činnosť, a aby k zavedeniu tohto preukazu prispela;

45.   podporuje činnosť siete TRESS a je presvedčený, že táto sieť by mala neustále skúmať rôzne typy mobility s cieľom prispôsobiť ich právnym predpisom Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby do tejto siete zapojila zamestnávateľov a odborové organizácie, a pripomína, že sú to často zamestnávatelia, ktorí poskytujú pracovníkom pomoc v právnych otázkach týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo pri získavaní dokumentov potrebných na ich zamestnanie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby databázy EURES boli ľahko dostupné a pravidelne aktualizované, a že sa musí zabezpečiť čo najširší prístup k nim; domnieva sa, že sieť EURES by mala štrukturálne a inštitucionálne spolupracovať so sieťou TRESS;

46.   naďalej podporuje príspevok siete EURES k uľahčovaniu mobility pracovníkov v EÚ; odporúča, aby sa medzi služby siete EURES zahrnulo informovanie o konkrétnych internetových sieťach a portáloch zameraných na určité odvetvia, a tiež odporúča, aby táto sieť spolupracovala s ďalšími poskytovateľmi informácií, najmä so špecializovanými orgánmi v členských štátoch, pokiaľ ide o možnosti zamestnania v EÚ s osobitným dôrazom na vnútroštátne úrady práce, ktoré môžu priamo poskytovať individuálne poradenstvo osobám hľadajúcim si zamestnanie;

47.   domnieva sa, že cezhraničné projekty siete EURES by sa mali prednostne zamerať na uskutočňovanie štúdií hraničného vplyvu a organizovanie seminárov, aby sa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii mohlo uplatňovať účinnosť efektívne a účinne;

48.   podporuje ciele oznámené v rámci tretej časti akčného plánu pracovnej mobility, ktoré sú v súlade s posilňovaním inštitucionálnych kapacít siete EURES; zdôrazňuje rozmanitosť pracovnej sily a potrebu služieb prispôsobených všetkým kategóriám pracovníkov, predovšetkým tým, ktoré sú uvedené v programe Komisie, t. j. starším a postihnutým osobám, ktoré sú znevýhodnené, ale možno ich na trhu práce využiť, osobám, ktoré majú zvláštne právne postavenie v porovnaní s ostatnými pracovníkmi, samostatne zárobkovo činným osobám, pracovníkom, ktorí sa vracajú do zamestnania po pracovnej prestávke atď.; zdôrazňuje, že všetky informácie, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom siete EURES, by mali byť dostupné osobám so zdravotným postihnutím;

49.   vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich orgánov zamestnanosti v záujme zvýšenia mobility stanovili jedno kontaktné miesto pre všetkých pracovníkov vrátane tých, ktorí sa chcú zamestnať v zahraničí, aby títo pracovníci mohli z jedného zdroja získavať informácie o možnostiach práce v zahraničí, administratívnych otázkach, sociálnych právach a právnych podmienkach;

50.   podporuje myšlienku premeniť EURES na centrálny informačný portál pre otázky mobility, ktorý by pôsobil ako centralizovaná asistenčná služba, v rámci ktorej by potenciálne mobilní pracovníci mohli získavať informácie o všetkých hľadiskách pracovnej mobility – nielen o voľných pracovných miestach, sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, dôchodkoch a uznávaní kvalifikácií, ale aj o jazykových otázkach, možnostiach bývania, zamestnania pre manžela/manželku, vzdelávania pre deti a o celkovej integrácii v cieľovom štáte; zdôrazňuje, že EURES by sa mal v prípade potreby rozšíriť v prospech štátnych príslušníkov tretích krajín vrátane tých, ktorí ešte nezískali povolenie na dlhodobý pobyt;

51.   v plnej miere podporuje existujúce informačné mechanizmy, ale zároveň navrhuje, aby sa všetky príslušné webové stránky, portály atď. skontrolovali z hľadiska účinnosti a aby sa v prípade potreby vykonala ich reorganizácia, zosúladenie alebo preskupenie tak, aby boli prijateľnejšie pre používateľa;

52.   poukazuje na otázku prístupu k sieti EURES pre občanov žijúcich vo vidieckych, ostrovných, horských a odľahlých oblastiach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že informácie na tomto portáli budú dostupné aj pre tieto skupiny obyvateľstva;

53.   domnieva sa, že dodatočný rozpočet vo výške 2 milióny EUR vyčlenený do roku 2013 na inovačné projekty v oblasti mobility je príliš nízky vzhľadom na potrebu informovať čo najväčší počet občanov EÚ o pracovnej mobilite v EÚ a o cieľoch stanovených v rôznych programových dokumentoch na podporu pracovnej mobility v EÚ;

54.   zdôrazňuje potrebu disponovať porovnateľnými a spoľahlivými štatistickými údajmi o mobilite pracovníkov, študentov, pedagógov a vedeckých pracovníkov s cieľom zlepšiť poznatky Komisie v oblasti mobility, ako aj jej monitorovanie uvedeného akčného plánu;

55.   je presvedčený, že súčasné informovanie o možných profesionálnych a kariérnych výhodách, ktoré môže predstavovať pracovná skúsenosť nadobudnutá v zahraničí, o podmienkach zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia pri práci v zahraničí a o tom, ako sa tým podporuje európska kultúrna integrácia, je nedostatočné; podporuje činnosť Komisie zameranú na informovanie verejnosti o týchto otázkach;

56.   upozorňuje na program stáží Európskeho parlamentu pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý sa začal v roku 2007, a program stáží Komisie pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý sa začal na jeseň 2008; domnieva sa, že takéto pozitívne opatrenia podporujú mobilitu ľudí so zdravotným postihnutím a môžu významne prispieť k ich zapojeniu do pracovnej činnosti; vyzýva členské štáty, aby podporovali a presadzovali zodpovedajúce osvedčené postupy na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

57.   upozorňuje na skutočnosť, že členské štáty by mali podporovať a vymieňať si osvedčené postupy a programy vzájomného vzdelávania v súvislosti s aktivitami v oblasti mobility financovanými z kohézneho fondu, a najmä z Európskeho sociálneho fondu;

58.   domnieva sa, že okrem služieb on-line by sa v záujme rozsiahleho šírenia informácií o pracovnej mobilite v členských štátoch mali v týchto štátoch a v regiónoch EÚ preskúmať a zaviesť dodatočné informačné prostriedky; nazdáva sa, že by sa malo zriadiť telefonické kontaktné centrum spojené s portálom EURES informujúce o pracovnej mobilite, ktoré by v národnom jazyku a prinajmenšom v jednom ďalšom európskom jazyku okamžite poskytovalo pracovníkom informácie týkajúce sa špecifických otázok;

59.   naďalej podporuje také opatrenia, akými sú burzy práce, európske dni zverejňovania pracovných príležitostí v celej EÚ alebo európske partnerstvá pre pracovnú mobilitu; domnieva sa však, že rozpočet určený na tieto opatrenia je vzhľadom na cieľ informovať o činnostiach EÚ v tejto oblasti nedostatočný;

60.   zdôrazňuje potrebu rozlišovania medzi špecifickou mobilitou umelcov a mobilitou pracovníkov v rámci EÚ vo všeobecnosti, a to so zreteľom na charakter javiskového umenia, ako aj jeho nepravidelnosť a nepredvídateľnosť vyplývajúce z osobitného režimu zamestnania;

61.   uznáva osobitný charakter niektorých povolaní napríklad v oblasti kultúry alebo športu, v prípade ktorých je mobilita, či už geografická alebo profesijná, ich neoddeliteľnou súčasťou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby starostlivo preskúmali túto situáciu a aby prijali potrebné opatrenia, najmä pokiaľ ide o pracovné práva pracovníkov v týchto odvetviach, s cieľom zabezpečiť, že ich mobilitu nebudú obmedzovať administratívne prekážky;

62.   víta skutočnosť, že Komisia vo svojom akčnom pláne zaviedla aj opatrenia na zlepšenie situácie pre občanov tretích krajín; odporúča, aby integrovaná politika mobility pracovníkov vždy zohľadňovala aj migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín;

63.   zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, aby sa identifikovala a odstránila nespravodlivosť v prístupe k súdnej ochrane a v zdaňovaní pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych kompetencií;

64.   považuje za nevyhnutné zvýšiť povedomie o možnostiach podávania sťažností a predkladania petícií týkajúcich sa prekážok spojených s pracovnou mobilitou a porušovania príslušných právnych predpisov EÚ;

65.   podporuje zavádzanie koncepcie mobility za spravodlivých podmienok a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jej uplatňovanie, napríklad prostredníctvom zapojenia zamestnaneckých a zamestnávateľských organizácií s cieľom zamedziť nelegálnej práci a zhoršeniu pracovných podmienok;

66.   vyzýva podniky, aby podporovali mobilitu pracovníkov, napríklad prostredníctvom pružného pracovného času alebo práce na diaľku (tele-práce);

67.   vyzýva Komisiu, aby hľadala nástroje, pomocou ktorých by sa odstránili zložité prekážky, ktoré môžu odradiť pracovníkov od rozhodnutia pracovať v zahraničí, ako napríklad ťažkosti s hľadaním práce pre partnera/partnerku alebo manžela/manželku, vysoké náklady na presťahovanie, jazyková bariéra, rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a riziko straty daňových výhod alebo možnosti odvádzania príspevkov do vnútroštátneho dôchodkového systému, systému zdravotného poistenia alebo poistenia v nezamestnanosti; zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania s osobitným dôrazom na význam štúdia jazykov, ktoré je nevyhnutné na uspokojenie meniacich sa požiadaviek na trhu práce;

68.   víta zámer Komisie nadviazať na návrh, ktorý predložila v roku 2005, a na zmenený a doplnený návrh smernice z roku 2007 o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv;

69.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili mobilitu zraniteľných skupín obyvateľstva a pomohli pri odstraňovaní prekážok, s ktorými sa tieto skupiny stretávajú, vytvorením väčšieho počtu kvalitných pracovných miest, bojom proti diskriminácii, riešením nových foriem sociálneho vylúčenia, podporou rodovej rovnosti, podporou rodín a efektívnym zaručením prístupu k pracovisku, ubytovacím službám a doprave;

70.   zdôrazňuje, že ženy, ktoré majú deti, sú menej mobilné ako muži, a požaduje, aby sa prijali príslušné opatrenia na vyrovnanie tejto nerovnováhy;

71.   podporuje Solvit ako nástroj na rýchle riešenie problémov na vnútornom trhu a rovnako problémov, ktoré sa spájajú s mobilitou pracovníkov; odporúča dať sieti Solvit k dispozícii väčší objem prostriedkov;

72.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali programy na podporu mobility mladých odborníkov; je presvedčený, že tieto programy musia vychádzať zo vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom a mali by zohľadňovať prínos vyplývajúci zo skúseností, schopností a zručností vrátane znalosti jazykov nadobudnutých mimo krajiny pôvodu;

73.   je presvedčený, že keďže mobilita študentov a učiteľov je základným prvkom profesijnej mobility, malo by sa pri vykonávaní Európskeho akčného plánu pracovnej mobility venovať viac pozornosti iniciatívam, ako sú Bolonský proces a Erasmus, Leonardo da Vinci a iné programy;

74.   blahoželá Komisii k jej iniciatíve zameranej na konzultovanie všetkých strán zapojených do presadzovania pracovnej mobility v EÚ; je presvedčený, že tento dialóg zvýši transparentnosť, podnieti vytváranie sietí a výmenu osvedčených postupov a inovačných prístupov s cieľom podporiť mobilitu, urýchliť jej zavedenie do všeobecnej praxe a posilniť východiskové zásady a hodnoty;

75.   uznáva prínos programov Comenius, Erasmus a Leonardo, ktoré umožňujú mladým ľuďom študovať v zahraničí, a zdôrazňuje ich význam z hľadiska profesionálnej mobility do budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti rozšírenia prístupu k programom s prihliadnutím na osobitné potreby znevýhodnených skupín;

76.   požaduje, aby sa európske školy, univerzity a vlády pevne zaviazali k výraznému posilneniu pracovnej mobility, napríklad prostredníctvom svojej účasti v sieti zainteresovaných strán, ktorú uviedla Komisia vo svojom oznámení;

77.   je presvedčený, že spolupráca medzi súkromnými alebo verejnými spoločnosťami a vzdelávacími inštitúciami by sa mala posilniť;

78.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(2)  Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

(3)  Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.

(4)  Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2.

(5)  Ú. v. ES L 74, 27.3.1972, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 159.

(7)  Ú. v. ES C 371, 23.12.2000, s. 4.

(8)  Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.

(9)  Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/33

---

Celoživotné vzdelávanie pre znalosti, tvorivosť a inovácie – pracovný program Vzdelávanie a odborná príprava 2010

P6_TA(2008)0625

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (2008/2102(INI))

(2010/C 45 E/06)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na články 149 a 150 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. novembra 2007 s názvom Poskytovanie celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie: návrh spoločnej správy Rady a Komisie z roku 2008 o pokroku, pokiaľ ide o implementáciu pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (KOM(2007)0703), ako aj na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2007)1484),

—	so zreteľom na podrobný pracovný program o kontrole cieľov systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe (1) a nasledujúce spoločné priebežné správy o postupe jeho realizácie,

—	so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o vzdelávaní a odbornej príprave ako kľúčovej hybnej sile lisabonskej stratégie (2),

—	so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania (3),

—	so zreteľom na uznesenie Rady z 15. novembra 2007 o nových zručnostiach pre nové pracovné miesta (4),

—	so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. augusta 2007 s názvom Smerom k politike a praxi vo vzdelávaní a odbornej príprave, ktorá je viac založená na znalostiach (SEK(2007)1098),

—	so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (5),

—	so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (6),

—	so zreteľom na Európsku chartu kvality mobility (7);

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. novembra 2007 o úlohe športu vo vzdelávaní (8),

—	so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (9),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o vzdelávaní dospelých: na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro (10),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o bolonskom procese a mobilite študentov (11),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov (12),

—	so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 13. a 14. marca 2008,

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0455/2008),

A.	keďže EÚ sa snaží stať do roku 2010 svetovým lídrom v oblasti kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré majú zásadný význam pre napredovanie lisabonského procesu,

B.	keďže sa dosiahol pokrok vo zvyšovaní autonómie a zodpovednosti univerzít a keďže treba posilniť podporu, ktorá sa im poskytuje v rámci tohto procesu,

C.	keďže systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali ženám a mužom poskytovať rovnaké príležitosti,

D.

keďže integrácia rozmeru rodovej rovnosti do politiky vzdelávania a odbornej prípravy je nevyhnutná na dosiahnutie úspechu v rámci Lisabonskej stratégie, ktorej jedným z cieľov je odstrániť nerovnosti medzi ženami a mužmi na európskych trhoch práce okrem iného aj dosiahnutím 60 % zamestnanosti žien do roku 2010,

E.	keďže členské štáty musia vzájomnou spoluprácou a výmenou osvedčených postupov napredovať v reforme svojich vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy,

F.	keďže zrozumiteľné a komplexné stratégie a nástroje celoživotného vzdelávania schválené Európskym parlamentom a Radou by sa mali implementovať konzistentne, aby sa podarilo splniť ciele lisabonskej stratégie a posilniť znalostný trojuholník,

G.	keďže Európa potrebuje vyššiu úroveň zručností a keďže kreativita a inovácie by sa mali podporovať na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy,

H.	keďže je nevyhnutné prijať opatrenia týkajúce sa budúcej potreby zručností v oblasti životného prostredia a spoločnosti, napríklad tým, že sa otázky týkajúce sa zmeny klímy a iné environmentálne otázky začlenia do všetkých foriem vzdelávania,

I.	keďže učebné osnovy by mali prispievať k osobnostnému rozvoju študentov zaradením vyučovania ľudských práv a európskych hodnôt,

J.	keďže kvalita a efektivita programov vzdelávania a odbornej prípravy a ich dostupnosť pre občanov musí byť na európskej úrovni považovaná za významný politický cieľ,

K.	keďže vzdelávanie a odborná príprava musia vždy zohľadňovať miestne a regionálne možnosti, charakteristiky a potreby,

1.   víta uvedené oznámenie Komisie z 12. novembra 2007 a pokrok, o ktorom sa v ňom hovorí;

2.   konštatuje, že úsilie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy by sa malo dôsledne podporovať doplnkovými opatreniami sociálno-ekonomického charakteru s cieľom zvýšiť celkovú životnú úroveň európskych občanov;

3.   zdôrazňuje potrebu integrovať migrantov a príslušníkov menšín (predovšetkým Rómov) a riešiť začleňovanie skupín s osobitnými potrebami (v prvom rade žien a zdravotne postihnutých a starších osôb) na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach vzdelávania; domnieva sa, že migrantom by sa mala poskytovať dodatočná podpora, pričom etnickým menšinám a Rómom by mali pomáhať vyškolení pracovníci patriaci k tej istej menšine alebo prinajmenšom takí, ktorí ovládajú ich rodný jazyk;

4.   zdôrazňuje význam športu pre vzdelávanie a odbornú prípravu a potrebu osobitne sa športom zaoberať, napríklad rozšírením vyučovania telesnej výchovy a športu vo všetkých formách vzdelávania, od predškolského až po vysokoškolské, a žiada, aby sa v osnovách vyčlenili na šport aspoň tri vyučovacie hodiny týždenne a aby sa školám poskytla podpora, ktorá im prípadne umožní prekročiť toto predpísané minimum;

5.   zdôrazňuje zásadnú úlohu rodiny a sociálneho prostredia v každom ohľade vzdelávania a odbornej prípravy;

6.   konštatuje, že vzdelávanie je nevyhnutným predpokladom spoločenského a osobného rozvoja žien i mužov; preto zdôrazňuje význam skvalitnenia vzdelávania a odbornej prípravy ako významného aspektu podpory rovnosti žien a mužov;

7.   ľutuje, že vzdelávacie systémy odrádzajú ženy od toho, aby sa orientovali na sektory zamestnania a odbornú prípravu, v ktorých tradične dominujú muži, ale víta opatrenia podporujúce rodovú rovnosť a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli programy, ktorým cieľom bude ponúkať ženám čo najrozmanitejšie poradenstvo v otázkach pracovného zamerania a neskoršiu pomoc na trhu práce;

8.   zdôrazňuje, že existujúca nerovnosť príležitostí žien a mužov v oblasti vysoko kvalitného celoživotného vzdelávania a výchovy je výraznejšia v ostrovných regiónoch a geograficky a sociálne znevýhodnených regiónoch; preto vyzýva na posilnenie podpory vzdelávacích iniciatív v rámci regionálnej politiky;

9.   konštatuje, že ženy sú stále nedostatočne zastúpené v niektorých študijných odboroch na všetkých úrovniach, čo platí aj pre oblasť výskumu; nabáda preto na prijatie praktických, pozitívnych krokov, ktoré túto situáciu zlepšia;

10.   poznamenáva, že študenti, ktorí prerušili svoje štúdium, najmä mladé matky, môžu byť vystavení diskriminácii, a požaduje zavedenie pružnejších prístupov, ktoré uľahčia návrat k štúdiu alebo odbornej príprave po narodení dieťaťa a zladenie štúdia s pracovným a rodinným životom;

11.   podotýka, že vo všetkých oblastiach sa musí zvýšiť kvalita osnov a vyučovania, že sa musí zlepšiť sociálne zabezpečenie učiteľov a že sa musí venovať oveľa väčšia pozornosť ich ďalšiemu vzdelávaniu a mobilite;

12.   zdôrazňuje, že treba výrazne podporovať mediálnu gramotnosť a znalosti v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), a odporúča, aby sa mediálna výchova stala neoddeliteľnou súčasťou osnov na všetkých úrovniach vzdelávania a aby sa vyučovacie moduly v oblasti mediálnej výchovy poskytli učiteľom a starším ľuďom;

13.   konštatuje, že sa musí zjednodušiť prechod medzi rôznymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a medzi formálnym, neformálnym a informálnym (mimoinštitucionálnym) vzdelávaním;

14.   nalieha na Radu, aby sledovala praktickú realizáciu európskych politík v oblasti vzdelávania a učenia sa zo strany každého členského štátu; domnieva sa, že vlády štátov by mali v tejto oblasti transparentným spôsobom stanoviť vnútroštátne ciele a prijať vhodné právne predpisy a zodpovedajúce opatrenia, ktorými zabezpečia splnenie európskych noriem, a najmä zabezpečiť implementáciu nástrojov prijatých na úrovni EÚ, napríklad vyššie uvedené odporúčania o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie, európskeho kvalifikačného rámca a Europassu (13);

Predškolská výchova

15.   zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť zdroje na zlepšenie materiálnych a priestorových podmienok a na ďalšie vzdelávanie zamestnancov, aby sa zvýšila kvalita predškolskej výchovy a poskytli vyššie zdroje na investície; všeobecný prístup k vysokokvalitnej predškolskej výchove je účinným prostriedkom, ako umožniť prístup k celoživotnému vzdelávaniu všetkým deťom, ale najmä deťom z chudobného prostredia a národnostných menšín;

16.   trvá na tom, že je dôležité, aby deti nadobudli základné zručnosti, naučili sa svoj materinský jazyk alebo jazyk krajiny svojho trvalého pobytu a čo najskôr získali zručnosti v oblasti čítania a písania;

17.   zastáva názor, že už v tejto skorej fáze by sa deti mali začať učiť druhý jazyk, ale kontakt malých detí s cudzími jazykmi musí prebiehať prostredníctvom hry a bez tlaku;

18.   vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli povinnú predškolskú výchovu;

Základné a stredoškolské vzdelávanie

19.   zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť tým jednotlivcom, ktorí by nemuseli proces vzdelávania v neskoršej fáze dokončiť; domnieva sa, že by sa mali zaviesť osobitné programy a opatrenia na zníženie počtu tých, ktorí nedokončia vzdelávanie, a že v prípadoch, kedy je nedokončenie vzdelávania neodvratným a pretrvávajúcim javom, treba dotknuté osoby podporovať a poskytnúť im príležitosti na reintegráciu do spoločnosti, ako aj vhodné formy vzdelávania;

20.   zdôrazňuje, že základné a stredoškolské vzdelávanie by malo deťom poskytnúť potrebný základ pre nezávislý, kreatívny a inovatívny spôsob myslenia a vychovať z nich občanov, ktorí sú kritickí k médiám a premýšľajú o sebe;

21.   zdôrazňuje význam učebných osnov každého členského štátu, ktoré by mali obsahovať kurzy zamerané na podporu a rozvoj tvorivosti a inovatívneho myslenia detí;

22.   domnieva sa, že učebné osnovy a ich obsah sa musia neustále aktualizovať, aby sa zabezpečila ich relevantnosť, pričom v záujme podpory osobnostného rozvoja treba posilňovať významnú úlohu podnikateľských schopností a dobrovoľníctva, a zdôrazňuje, že všetky členské štáty musia pripisovať väčší význam vzdelávaniu učiteľov a poskytovať naň viac zdrojov, ak chcú dosiahnuť významný pokrok v dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie v pracovnom programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a podporovať celoživotné vzdelávanie v EÚ;

23.   je presvedčený o tom, že deti by sa mali začať učiť druhý cudzí jazyk v čo najskoršom veku;

24.   dôrazne podporuje učenie sa cudzích jazykov od útleho veku a zahrnutie výučby cudzích jazykov do osnov všetkých základných škôl; zdôrazňuje, že ak sa má tento cieľ dosiahnuť, treba dať k dispozícii dostatočné zdroje na nábor a prípravu učiteľov cudzích jazykov;

25.   domnieva sa, že v tejto fáze vzdelávania musí byť významným cieľom rozvoj osobných predpokladov, špecifických schopností a prirodzenej spôsobilosti študentov; zdôrazňuje, že tieto schopnosti môžu byť neskôr základom pre prácu a zamestnanie;

26.   zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať tým študentom, ktorí nenadobudli alebo nenadobúdajú základné zručnosti, ako aj výnimočne nadaným študentom, aby mohli maximalizovať rozvoj svojich nadpriemerných schopností a vlôh;

27.   odporúča, aby členské štáty významne zvýšili kvalitu akademickej a profesionálnej kvalifikácie učiteľov a tiež kvalitu ich odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

28.   dôrazne podporuje kontinuálny a koherentný odborný rozvoj učiteľov počas ich kariéry; zastáva názor, že všetci učitelia by mali mať pravidelné príležitosti na zlepšenie a doplnenie svojich zručností a schopností, ako aj pedagogických vedomostí;

29.   navrhuje, aby sa do učebných osnov čo najskôr zaviedli programy občianstva EÚ, ktoré budú novú generáciu vzdelávať v duchu hodnôt EÚ v oblastiach ako ľudské práva, multikulturalizmus, tolerancia, životné prostredie a zmena klímy;

Odborné vzdelávanie a príprava

30.   konštatuje, že sa musí zvýšiť kvalita, ako aj atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy;

31.   poukazuje na to, že odborné vzdelávanie a príprava by mali byť lepšie prepojené s európskym hospodárstvom, ako aj národnými hospodárstvami, a mali by byť do nich lepšie integrované, aby sa tak vzdelávací proces mohol lepšie prispôsobiť pracovnému trhu;

32.   trvá na tom, že je potrebné do veľkej miery posilniť mobilitu študentov a učiteľov (a to nielen geografickú, ale aj mobilitu medzi odborným vzdelávaním a prípravou a vysokoškolským vzdelávaním);

Vysokoškolské vzdelávanie

33.   domnieva sa, že je potrebné modernizovať univerzitné učebné osnovy, aby spĺňali súčasné a budúce sociálno-ekonomické potreby;

34.   odporúča, aby inštitúcie vysokoškolského vzdelávania ako prioritu rozvíjali interdisciplinárne programy na hraniciach medzi odbormi a aby tak pripravovali odborníkov schopných riešiť najzložitejšie problémy, pred ktorými dnes svet stojí;

35.   zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť záujem študentov a žiakov o obsah a študijné programy v oblasti techniky, prírodných vied a ochrany životného prostredia;

36.   vyzýva členské štáty, aby efektívne rozšírili partnerskú spoluprácu medzi univerzitami a podnikateľským sektorom a tiež medzi univerzitami a mnohými ďalšími národnými, regionálnymi a miestnymi zainteresovanými stranami;

37.   konštatuje, že je potrebné výrazne posilniť spoluprácu medzi európskymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a že kvalifikácie by sa mali dať čo najjednoduchšie prenášať;

38.   zdôrazňuje, že práca učiteľov a prednášajúcich vo vysokoškolskom vzdelávaní sa musí neustále aktualizovať, pokiaľ ide o používané programy, ich obsah a metódy práce;

39.   navrhuje, aby bol Európsky technologický a inovačný inštitút zapojený do bolonského procesu a zohľadňovaný v rámci reformy európskeho vysokoškolského vzdelávania;

40.   dôrazne odporúča členským štátom zvýšiť mobilitu študentov a učiteľov, vrátane mobility medzi krajinami, programami a odbormi; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam implementácie vyššie uvedenej Európskej charty kvality mobility, aby sa vytvoril skutočný európsky priestor celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy a aby sa podporila hospodárska, sociálna a regionálna spolupráca;

Celoživotné vzdelávanie

41.   domnieva sa, že zamestnávatelia by mali byť neustále nabádaní k tomu, aby pre svojich zamestnancov organizovali vzdelávanie a odbornú prípravu, a že by sa im mali poskytovať stimuly s cieľom umožniť pracovníkom s nízkou úrovňou zručností zapojiť sa do programov v oblasti celoživotného vzdelávania;

42.   konštatuje, že mimoriadna pozornosť by sa mala venovať dlhodobo nezamestnaným osobám zo znevýhodneného sociálneho prostredia, ľudom so špeciálnymi potrebami, mladým ľuďom, ktorí boli v reedukačných zariadeniach, a bývalým väzňom;

43.   zdôrazňuje, že najmä ženy by mali byť nabádané k tomu, aby sa zúčastňovali na vzdelávaní a ďalšej odbornej príprave, a že v tejto súvislosti treba poskytovať a podporovať osobitné programy na podporu celoživotného vzdelávania žien;

44.   zdôrazňuje, že je potrebné osobitne podporovať pracovníkov s nízkou úrovňou zručností a starších pracovníkov a že by sa im mali poskytovať stimuly, aby sa zúčastňovali na programoch v oblasti celoživotného vzdelávania;

45.   žiada, aby programy vzdelávania dospelých a celoživotného vzdelávania venovali osobitnú pozornosť skupinám ľudí, ktorí sú na trhu práce najviac znevýhodnení, najmä mladým ľuďom, ženám, predovšetkým ženám z vidieckych oblastí, a starším osobám;

46.   vyzýva k tomu, aby sa zohľadnila skutočnosť, že výchova k rodičovstvu určená ženám a mužom je rozhodujúca pre blaho ľudí, boj proti chudobe a pre sociálnu súdržnosť; z tohto dôvodu si želá, aby sa v rámci vzdelávania a učenia sa zaviedli viacúčelové programy v oblasti celoživotného vzdelávania, ako aj odborná príprava učiteľov v oblasti prípravy na rodičovstvo;

47.   zdôrazňuje, že vedomosti a kvalifikácia nadobudnuté v procese celoživotného vzdelávania by mali byť omnoho širšie a mali by byť jednoduchšie uznávané, a domnieva sa, že v záujme toho sa musí zintenzívniť aj implementácia vyššie uvedeného európskeho kvalifikačného rámca a Europassu ako nástrojov na podporu celoživotného vzdelávania;

48.   domnieva sa, že európske, ako aj vnútroštátne orgány by mali v každej fáze celoživotného vzdelávania poskytovať viac finančných prostriedkov na opatrenia podporujúce mobilitu;

49.   žiada, aby boli uznané a využité výhody vyššie uvedenej Európskej charty kvality mobility a aby ich členské štáty uplatnili v praxi, a žiada Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie implementácie členskými štátmi;

50.   trvá na tom, že všetkým študentom a pracovníkom s rodinami by sa mal zabezpečiť čo najväčší počet sociálnych služieb a podporných zariadení (napr. v oblasti starostlivosti o deti);

51.   domnieva sa, že dobrovoľnícke služby by sa mali stať súčasťou pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 a mali by sa uznávať v rámci jeho plnenia;

52.   je presvedčený o tom, že by sa mala rozšíriť výmena názorov a vzájomné vyučovanie a učenie sa medzi rozličnými vekovými skupinami;

53.   zdôrazňuje, že programy celoživotného vzdelávania musia podporovať podnikanie, umožniť občanom zakladať malé a stredné podniky a napĺňať potreby spoločnosti, ako aj hospodárstva;

54.   upozorňuje na skutočnosť, že na podporu uvedených cieľov je potrebné zaviesť poradenské služby pre celoživotné vzdelávanie a poskytovanie informácií žiakom všetkých vekových skupín;

*

* *

55.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Ú. v. ES C 142, 14.6.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 300, 12.12.2007, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 45.

(4)  Ú. v. EÚ C 290, 4.12.2007, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60.

(7)  Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 8.

(8)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 131.

(9)  Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(10)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0013.

(11)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0423.

(12)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0422.

(13)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6).

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/39

---

Revízia nariadenia o úrade OLAF

P6_TA(2008)0632

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o prístupe Rady k revízii nariadenia o úrade OLAF

(2010/C 45 E/07)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva (1),

—

so zreteľom na návrh nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (KOM(2006)0244), ktorý predložila Komisia, a na legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 (2) o tomto návrhu,

—	so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie pre Radu o jej prístupe k revízii nariadenia o úrade OLAF (O-0116/2008),

—	so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.	keďže za desať rokov od zriadenia úradu OLAF ako výkonného úradu na ochranu finančných záujmov Spoločenstva v roku 1999, OLAF nadobudol cenné skúsenosti s bojom proti podvodom a korupcii,

B.	keďže treba zlepšiť regulačný rámec úradu OLAF na základe operačných skúseností, ktoré úrad nazbieral,

C.	keďže dve zložky legislatívneho orgánu EÚ by mali úzko spolupracovať v rámci spolurozhodovacieho postupu s cieľom prispôsobiť regulačný rámec boja proti podvodom súčasným potrebám,

D.	keďže Európsky parlament skončil prvé čítanie o zmenách a doplneniach nariadenia (ES) č. 1073/1999 veľkou väčšinou hlasov 20. novembra 2008,

1.   domnieva sa, že existuje naliehavá potreba objasniť regulačný rámec úradu OLAF s cieľom ďalej zlepšiť účinnosť vyšetrovaní podvodov a zabezpečiť potrebnú nezávislosť tohto úradu, berúc v plnej miere do úvahy skúsenosti, ktoré úrad OLAF nadobudol od svojho zriadenia v roku 1999, keď nahradil úrad UCLAF;

2.   pripomína Rade, že uvedená pozícia Európskeho parlamentu z 20. novembra 2008 povedie k značnému zlepšeniu účinnosti a kvality vyšetrovaní úradu OLAF posilnením procesných záruk, úlohy dozorného výboru, prezumpcie neviny, práva vyšetrovaných osôb na obhajobu a práv informátorov, ako aj k prijatiu jasných a prehľadných pravidiel vyšetrovania a zlepšeniu spolupráce príslušných vnútroštátnych orgánov a inštitúcií EÚ;

3.   nalieha na francúzske a české predsedníctva, aby predložili harmonogram rokovaní s Európskym parlamentom na základe nariadenia (ES) č. 1073/1999, a tým potvrdili, že vyvíjajú maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť rýchle prijatie spoločnej pozície Rady a zabrániť akýmkoľvek ďalším neodôvodneným omeškaniam;

4.   domnieva sa, že pozícia Rady podporujúca jednoduchú konsolidáciu troch existujúcich právnych základov pre vyšetrovania úradu OLAF nie je relevantným argumentom na to, aby sa okamžite nezačali rokovania o nariadení (ES) č. 1073/1999, keďže jednoduchá konsolidácia nezlepší právny rámec vyšetrovaní podvodov vykonávaných úradom OLAF, a preto znamená značnú časovú stratu so zreteľom na posilnenie boja proti podvodom; vyslovuje sa preto za prepracovanie právnych predpisov EÚ o boji proti podvodom vrátane nariadení (ES) č. 1073/1999, (Euratom, ES) č. 2185/96 a (ES, Euratom) č. 2988/95, pričom by sa malo vychádzať z revidovaného nariadenia (ES) č. 1073/1999;

5.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, príslušným výborom parlamentov členských štátov, Európskemu dvoru audítorov a najvyšším kontrolným úradom členských štátov.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0553.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/41

---

Hodnotenie a budúci vývoj agentúry Frontex a Európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur)

P6_TA(2008)0633

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o hodnotení a budúcom vývoji agentúry Frontex a Európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur) (2008/2157(INI))

(2010/C 45 E/08)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2008 s názvom Správa o hodnotení a budúcom vývoji agentúry Frontex (KOM(2008)0067),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2008 s názvom Preskúmanie vytvorenia Európskeho systému hraničného dozoru (Eurosur) (KOM(2008)0068),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2008 s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii (KOM(2008)0069),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (1),

—	so zreteľom na Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle prijatý členskými štátmi 7. júla 2008 v Paríži a schválený na zasadaní Európskej rady15. a 16. októbra 2008,

—	so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 15. a 16. decembra 2005 o „globálnom prístupe k migrácii: prioritné činnosti zamerané na Afriku a Stredozemie“, zverejnené v záveroch predsedníctva Európskej rady zo 14. a 15. decembra 2006,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín (3),

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0437/2008),

A.	keďže boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, a najmä integrované riadenie všetkých hraníc EÚ musia byť súčasťou globálneho a harmonizovaného prístupu k migračným javom, vrátane organizácie legálneho prisťahovalectva, integrácie legálnych prisťahovalcov a spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitu,

B.	keďže nelegálne prisťahovalectvo je celoeurópskym problémom, a preto si vyžaduje spoločnú európsku politiku,

C.	keďže tieto migračné javy budú pretrvávať dovtedy, kým budú existovať rozdiely v rozvoji medzi jednotlivými regiónmi sveta, a preto je potrebné organizovať riadenie migračných tokov v súčinnosti s politikami rozvoja a spolupráce s tretími krajinami,

D.	keďže Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) nie je všeliekom na problémy spôsobené nezákonnou migráciou,

E.

keďže dozor na vonkajších hraniciach EÚ predstavuje dynamický prvok boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ktorý musia sprevádzať doplnkové represívne politiky určené na odstránenie príčin nelegálneho prisťahovalectva, ako sú boj proti nelegálnej práci, najmä prijatím smernice, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (KOM(2007)0249), a boj proti sieťam prevádzačov patriacim k organizovanému zločinu,

F.	keďže s nelegálnym prisťahovalectvom je spojená vysoká miera úmrtnosti, a preto treba spolu s krajinami pôvodu a tranzitu organizovať informačné kampane o rizikách a smrteľných následkoch tohto typu prisťahovalectva,

G.

keďže aj keď je kontrola hraníc v právomoci každého členského štátu, pokiaľ ide o jeho časť hranice, migračný tlak na východných a južných hraniciach EÚ si vyžaduje prístup v duchu spoločnej zodpovednosti a povinnej solidarity medzi členskými štátmi, aby sa uľahčilo zdieľanie materiálnych a ľudských zdrojov, ktoré možno mobilizovať na boj proti tomuto javu,

H.	keďže dlhodobým cieľom všetkých týchto nástrojov (Frontex, Eurosur, elektronický systém pre cestovné povolenia (ESTA), systém registrácie vstup/výstup, fast-track) je postupne vytvoriť európsky integrovaný systém riadenia hraníc,

I.	keďže sú už dostupné prvé merateľné výsledky Frontexu od začatia jej prevádzky v októbri 2005 a keďže je potrebné stanoviť strednodobú a dlhodobú stratégiu, ktorá je nevyhnutná v tomto štádiu rozvoja agentúry,

J.	keďže Frontex je orgánom Spoločenstva v prvom pilieri, na ktorý sa vzťahujú zásady úplnej demokratickej kontroly a transparentnosti a ktorý má povinnosť podporovať a presadzovať základné hodnoty EÚ,

K.	keďže koordinačné operácie Frontexu založené na spravodajských informáciách vychádzajú z analýzy rizika a posúdenia nebezpečenstva, ktoré sa robia v súlade s predpismi o zachovaní tajomstva,

L.

keďže stratégia rozvoja Frontexu by mala byť príležitosťou na preverenie životaschopnosti zásady povinnej solidarity medzi členskými štátmi (na ktorú sa odvoláva už nariadenie (ES) č. 863/2007, ktoré koordinuje kapacity rýchlej reakcie EÚ v naliehavých prípadoch) s cieľom zvoliť vhodný spôsob na zabezpečenie bezpodmienečného poskytnutia materiálnych zdrojov (uvedených v centrálnych záznamoch dostupného technického vybavenia (CRATE)) a ľudských zdrojov potrebných na efektívnu činnosť Frontexu,

M.	keďže Európsky parlament neustále podporuje Frontex a hlasoval za výrazné zvýšenie jeho rozpočtu, aby mal dostatočné finančné zdroje na vykonávanie svojich úloh,

N.

keďže Frontex začal pri pobreží južných členských štátov vykonávať námorné misie, ktorých miera úspechu je rôzna a závisí od úrovne spolupráce tretích krajín, z ktorých prisťahovalci odchádzajú; keďže misia Hera pri Kanárskych ostrovoch bola úspešná a viedla k podstatnému zníženiu počtu prisťahovalcov, kým misia Nautilus v centrálnom Stredomorí nebola účinná, lebo počet prisťahovalcov sa neznížil, ale naopak zvýšil,

O.	keďže v ohniskách prisťahovalectva v južných námorných regiónoch je potrebné neustále hliadkovanie námornými misiami, ktoré sú tam vysielané natrvalo,

P.	keďže každá činnosť Frontexu musí byť v každom prípade v súlade s normami medzinárodného práva, najmä s normami týkajúcimi sa morského práva, ako aj ľudských práv, ľudskej dôstojnosti a utečencov, najmä práva na azyl a zásady nevyhostenia,

Q.

keďže Frontex by mal vo všetkých svojich činnostiach zohľadniť potrebu prijať opatrenia a použiť všetky prostriedky potrebné na rešpektovanie najzraniteľnejších osôb, žien (najmä tehotných žien), detí (predovšetkým maloletých osôb bez sprievodu), starších ľudí a postihnutých alebo vážne chorých osôb,

R.	keďže humanitárny aspekt činnosti Frontexu musí byť posilnený maximálnou právnou istotou, tak v rámci záchranných akcií, ktoré má uskutočniť, ako aj v rámci spoločných operácií navracania osôb, do ktorých sa má zapojiť,

S.

keďže vzhľadom na úspešnosť by bolo vhodné pokračovať v odbornej príprave špecializovaných pracovníkov zapojených do fungovania Frontexu, ale najmä by sa mala rozšíriť na pracovníkov z tretích krajín, ktorí každodenne spolupracujú s Frontexom, s cieľom pripraviť ich na záchranné operácie na mori a vyslobodzovanie tiel v prípade stroskotania,

T.	keďže hraničné kontroly sa nesústreďujú len na nepovolené prekročenie hraníc, ale aj na iné aspekty cezhraničnej trestnej činnosti, ako je obchodovanie s ľuďmi, pašovanie drog alebo nezákonný obchod so zbraňami, a tým pomáhajú zvýšiť celkovú vnútornú bezpečnosť,

U.	keďže činnosť Frontexu nemôže byť účinná bez politiky riadenia hraníc EÚ, ktorá bude zahŕňať navrhované systémy hraničnej kontroly EÚ, ako sú elektronický systém pre cestovné povolenia (ESTA), systém registrácie vstup/výstup alebo fast-track,

1.   vyzýva členské štáty, aby zvážili globálny prístup k problematike migrácie, ktorý by rovnako energicky urýchlil nielen posilnenie kontrol na hraniciach EÚ, boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a návrat nelegálnych imigrantov do ich krajiny pôvodu, boj proti nelegálnej práci a obchodovaniu s ľuďmi, ale tiež organizáciu legálneho prisťahovalectva a opatrenia uľahčujúce integráciu legálnych prisťahovalcov, posilnenie globálneho partnerstva s tretími krajinami, podporujúc tak pozitívny vzťah medzi migráciou a rozvojom a vytvorenie jednotnej politiky ľudských práv na úrovni EÚ;

2.   považuje Frontex za dôležitý nástroj globálnej stratégie EÚ v oblasti prisťahovalectva a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na preskúmanie jeho mandátu s cieľom posilniť jeho úlohu a zvýšiť jeho efektívnosť;

3.   zdôrazňuje, že je dôležité uvedomiť si, že pre Frontex je absolútne nevyhnutné, aby sa mohol spoľahnúť na to, že bude mať najmä prostredníctvom CRATE k dispozícii prostriedky od členských štátov na koordináciu jednotlivých spoločných operácií a na stále misie; vyslovuje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty zatiaľ neprejavili dostatočnú ochotu poskytnúť Frontexu potrebné prostriedky, a vyzýva ich, aby to urobili;

4.   víta prijatie Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle Európskou radou a jej výzvu na posilnenie Frontexu;

5.   zdôrazňuje, že Frontex by mal do svojej práce začleniť opatrenia na kontrolu obchodu s ľuďmi, a to najmä na vonkajších hraniciach EÚ;

6.   žiada členské štáty, aby v tejto súvislosti čo najskôr vytvorili systém povinnej a neodvolateľnej solidarity, ktorý bude zohľadňovať reálne možnosti a súčasné špecifické potreby jednotlivých zúčastnených krajín a ktorý umožní Frontexu pri príprave a uskutočňovaní jeho misií odstrániť neistotu, pokiaľ ide o rozsah prostriedkov, s ktorými môže v reálnom čase počítať;

7.   žiada o zriadenie stálych a nepretržite operatívnych spoločných kontrolných hliadok, ktoré by boli po celý rok prítomné vo vysokorizikových oblastiach, najmä na morskom pobreží, kde je vážne riziko straty na životoch, pretože právo na život je prvoradým nedotknuteľným základným právom;

8.   zdôrazňuje dôležitosť harmonizácie právnych predpisov ES s inými medzinárodnými predpismi uplatniteľnými v tejto oblasti, lebo len tak môže EÚ účinne prispievať k úsiliu o poskytnutie pomoci utečencom v núdzi;

9.   vyzýva členské štáty, aby sa čo najskôr zaviazali ku konkretizácii zásady solidarity predovšetkým zvýšením materiálnych prostriedkov (najmä povrchových prostriedkov), ktoré poskytnú Frontexu, a zabezpečením včasnej a neobmedzenej dostupnosti týchto prostriedkov v praxi;

10.   vyzýva Frontex, aby predložil Európskemu parlamentu a Rade správu s podrobnými údajmi najmä o skutočnom využití a dostupnosti materiálov, ktoré sú uvedené v databáze CRATE, a aby v prípade potreby poukázal na problémy, s ktorými sa stretol, a uviedol kompletné informácie o tom, ktoré členské štáty poskytujú a ktoré neposkytujú prostriedky;

11.   vyzýva členské štáty, aby v prípade pretrvávajúceho nedostatku prostriedkov urýchlene prijali rozhodnutie o podstatnej zmene objemu rozpočtu Frontexu, aby mohol plniť svoje úlohy, a prípadne z právneho hľadiska preskúmali možnosť, že by sa materiál na plnenie úloh v budúcnosti požičiaval a/alebo kupoval;

12.   pripomína, že Európsky parlament ako rozpočtový orgán už od zriadenia Frontexu zvyšuje jeho rozpočet a že bude dohliadať na správne plnenie rozpočtu, ako aj na to, aby sa prispôsoboval zmenám jeho úloh;

13.   poukazuje na to, že spolupráca EÚ s tretími krajinami musí byť založená na dodržiavaní medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany utečencov a žiadateľov o azyl, a najmä Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov (1951);

14.   víta úsilie o spoluprácu, ktoré vyvinuli takmer všetky tretie krajiny, s ktorými Frontex každodenne spolupracuje, a ktoré viedlo k veľmi pozitívnym výsledkom, ako napríklad na Kanárskych ostrovoch; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že spolupráca v oblasti prisťahovalectva stále chýba v prípadoch iných štátov, ako sú Turecko a Líbya;

15.   vyzýva EÚ, aby do svojich rokovaní s tretími krajinami začlenila potrebu intenzívnejšej spolupráce tretích krajín v oblasti prisťahovalectva, a naliehavo vyzýva tie tretie krajiny, ktoré nespolupracujú v dostatočnej miere alebo nespolupracujú vôbec, aby vyvinuli čo najväčšie úsilie o uľahčenie práce Frontexu, najmä zabezpečením efektívnejšej spolupráce svojich výkonných zložiek;

16.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znásobili svoje úsilie o dosiahnutie vyššej úrovne spolupráce s tretími krajinami, a to najmä v rámci rokovaní o readmisných dohodách; domnieva sa, že prisťahovalectvo by malo byť integrálnou súčasťou všetkých rokovaní o dohodách s tretími krajinami, ktoré sú krajinami pôvodu alebo tranzitu;

17.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby Frontex pri svojej spolupráci s tretími krajinami zohľadnil názory tých členských štátov, ktoré majú najviac skúseností s bojom proti nelegálnemu prisťahovalectvu z týchto krajín; účasť tretej krajiny v akejkoľvek spoločnej operácii členských štátov koordinovanej Frontexom musí podliehať schváleniu členským štátom, v ktorom operácia prebieha;

18.   žiada, aby mandát Frontexu výslovne zahŕňal povinnosť dodržiavať medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a povinnosti voči žiadateľom o azyl pri záchranných operáciách na mori, a aby sa v rámci mandátu formalizovala spolupráca s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a ďalšími relevantnými mimovládnymi organizáciami;

19.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že štátnym príslušníkom tretích krajín môžu chýbať primerané prostriedky na sledovanie toho, či sa s osobnými údajmi o nich, zozbieranými v rámci plánovaného „systému systémov“ EÚ, nakladá v súlade so zásadami právnych predpisov o ochrane údajov, ktoré platia v EÚ; vyzýva Komisiu, aby spresnila, do akej miery sa osobné údaje sprístupnia úradom tretích krajín;

20.   vyzýva na rozšírenie právomocí Frontexu, aby mohol v tretích krajinách vykonávať projekty a operácie zamerané okrem iného na posilnenie účinnosti pracovných dohôd a identifikovanie potrieb v oblasti budovania kapacít súvisiacich s riadením hraníc v tretích krajinách;

21.   vyzýva Frontex, aby sa rozhodnejšie ujal svojej kľúčovej úlohy pri podpore spoločných operácií na navrátenie osôb a všetkých aspektov súvisiacich s týmito postupmi; v duchu solidarity vyzýva členské štáty, aby zapojili Frontex do plánovania a organizovania spoločných návratových letov a do stanovenia potrieb spoločného organizovania návratu;

22.   vyzýva členské štáty, aby umožnili revíziu mandátu Frontexu s cieľom odstrániť právne medzery, ktoré by mohli brániť jeho činnosti, najmä začlenením presných právnych podmienok pre záchranné operácie na mori a pre pomoc pri operáciách v prípade navracania osôb a možnosti prístupu tretích krajín k jej vybaveniu, konkrétne prostredníctvom pilotných projektov, ktoré by mohli využívať;

23.   vyzýva Komisiu, aby komplexne vyhodnotila činnosť Frontexu z hľadiska jej vplyvu na základné práva a slobody vrátane zodpovednosti za ich ochranu;

24.   žiada, aby sa zamestnanci Frontexu vzdelávali v oblasti rodových otázok, ktoré súvisia s jeho prácou;

25.   domnieva sa, že takto rozšírené právomoci Frontexu a jeho prínos v každodennom boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu by mohli odôvodniť štrukturálny rozvoj jeho logistických a administratívnych kapacít pri dodržaní zásady proporcionality;

26.   domnieva sa, že aj keď napredovanie prác a vynaložené prostriedky zatiaľ neopodstatňujú vytvorenie väčšieho počtu decentralizovaných agentúr, už teraz by sa mohlo zvážiť vytvorenie dvoch osobitných úradov – jedného pre koordináciu činností na pozemných hraniciach a druhého pre námorné operácie; pripomína, že pozemné migračné cesty na východnej hranici budú v budúcnosti predstavovať čoraz väčší problém a preto si zaslúžia zvýšenú pozornosť aj prostriedky;

27.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili uskutočniteľnosť systému hraničnej stráže EÚ;

28.   zdôrazňuje potrebu pokračovať vo vzdelávaní pracovníkov zapojených do činnosti Frontexu, a po rozšírení jeho mandátu aj pracovníkov zo zúčastnených tretích krajín, najmä v oblasti námorného práva, azylového práva a základných práv; z tohto dôvodu nabáda Frontex, aby spolupracoval s ostatnými inštitúciami, ako sú Medzinárodná organizácia pre migráciu, Agentúra EÚ pre základné práva a UNHCR, ako aj s úradom OSN zodpovedným za morské právo, mimovládnymi organizáciami a ďalšími združeniami, ktoré majú skúsenosti a znalosti v týchto oblastiach;

29.   vyzýva Komisiu, aby organizovala informačné kampane o najlepších postupoch členských štátov v oblasti rizík nelegálneho prisťahovalectva;

30.   víta aktuálne úvahy Rady o vytvorení systému hraničného dozoru Eurosur s cieľom zabezpečiť optimalizáciu využitia všetkých kontrolných systémov, najmä rozšírením ich súčasného pokrytia, ktoré v súčasnosti zahŕňa iba časť z tých oblastí, kde je potrebné uskutočniť operácie;

31.   trvá preto na tom, aby sa čo najskôr začalo s modernizáciou vnútroštátnych systémov hraničného dozoru a ich prepojením do siete a aby bol Frontex v záujme koherencie poverený zhromaždením dostupných nástrojov, najmä správou bezpečnej webovej informačnej a koordinačnej siete pre služby riadenia migrácie členských štátov (Iconet) (4) a obnovením činnosti Strediska pre informácie, diskusiu a výmenu údajov o prekračovaní hraníc a prisťahovalectve (CirefI), ako sa uvádza v záveroch Rady z 30. novembra 1994;

32.   žiada Frontex, aby prehĺbil spoluprácu v oblasti analýzy rizík s Europolom a ďalšími európskymi agentúrami, ako aj s inými medzinárodnými orgánmi a orgánmi hraničnej kontroly tretích krajín, a to najmä v kontexte odhaľovania nezákonných medzinárodných prevádzačských sietí a trestného stíhania osôb zapojených do prevádzania nezákonných prisťahovalcov; rovnako považuje za dôležité, aby sa vytvoril mechanizmus, prostredníctvom ktorého by Frontex mohol poskytovať kľúčové spravodajské informácie tým, ktorí ich môžu najlepšie využiť;

33.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že konkrétne potreby orgánov hraničnej kontroly budú náležite zohľadnené vo výskumných činnostiach;

34.   považuje cieľ skutočne integrovaného riadenia hraníc EÚ za oprávnený a súhlasí s tým, že je dôležité neustále rozvíjať a posilňovať spoločnú politiku EÚ v oblasti riadenia hraníc; zdôrazňuje však potrebu hodnotenia a posúdenia existujúcich a pripravovaných systémov pred tým, než sa pokročí v príprave nových nástrojov navrhovaných Komisiou v uvedenom oznámení s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii; ďalej trvá na tom, aby sa vypracoval podrobný súhrnný plán tvoriaci základnú štruktúru stratégie riadenia hraníc EÚ, ako aj vysvetlenie o tom, ako majú všetky príslušné programy a plány vzájomne fungovať a ako je možné optimalizovať vzťahy medzi príslušnými programami;

35.   vyzýva Frontex, aby vytvoril spoločné prostredie pre zdieľanie údajov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom optimalizovať zber, analýzu a šírenie týchto citlivých údajov; žiada Európske fórum pre bezpečnostný výskum a inovácie (ESRIF), aby prispelo k plneniu tohto cieľa a aby vo svojej činnosti uprednostňovalo spoločné aplikácie pre zlepšenie a inováciu nástrojov dozoru;

36.   žiada, aby sa posilnila demokratická kontrola Frontexu Európskym parlamentom a vyzýva Frontex, aby informoval Európsky parlament o rokovaniach o uzatvorení dohôd s tretími krajinami, aby predložil taktické hodnotenia zamerané na určité hraničné regióny a aby zverejnil hodnotiace správy o spoločných operáciách a iných koordinovaných misiách, analýzy rizík, štúdie o uskutočniteľnosti a štatistiky o migračných trendoch; pripomína, že demokratická kontrola činnosti Frontexu by okrem iného mohla prispieť k zvýšeniu jeho legitímnosti; informácie uverejnené v týchto správach by však nemali obsahovať dôverné údaje, ktoré by mohli ovplyvniť prebiehajúce operácie;

37.   vyzýva Komisiu, aby objasnila, v akom rozsahu plánuje susediacim tretím krajinám poskytnúť logistickú podporu pri kontrole hraníc, ako sa uvádza v rámci kroku 3 fázy 1 Eurosuru;

38.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov a Medzinárodnej organizácii pre migráciu.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 30.

(3)  Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 223.

(4)  Rozhodnutie Rady 2005/267/ES zo 16. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2005, s. 48).

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/47

---

Vplyv falšovania na medzinárodný obchod

P6_TA(2008)0634

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o vplyve falšovania na medzinárodný obchod (2008/2133(INI))

(2010/C 45 E/09)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na správu Organizácie pre hospodárku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2007 s názvom Hospodársky vplyv falšovania a pirátstva,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. novembra 2005 s názvom Realizácia Lisabonského programu Spoločenstva: Moderná politika MSP pre rast a zamestnanosť (KOM(2005)0551),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. októbra 2006 s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2007 s názvom Globálna Európa: pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov (KOM(2007)0183),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii Európskej únie na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (2),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2008 o uskutočňovaní obchodnej politiky prostredníctvom účinných dovozných a vývozných pravidiel a postupov (3),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o transantlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ – USA (4),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení (5),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2007 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Kóreou (6),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o obchodných a hospodárskych vzťahoch so Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) (7),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2006 s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (KOM(2006)0631) a jeho sprievodný dokument s názvom Bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti: Strategický dokument o obchode a investovaní medzi EÚ a Čínou: Hospodárska súťaž a partnerstvo (KOM(2006)0632),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 z 22. decembra 1994 stanovujúce postupy Spoločenstva v oblasti spoločnej obchodnej politiky s cieľom zaistenia uplatňovania práv Spoločenstva podľa pravidiel medzinárodného obchodu, najmä tých, ktoré boli vytvorené pod záštitou Svetovej obchodnej organizácie (9) (nariadenie o obchodných prekážkach),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 s názvom Stratégia v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe (KOM(2008)0465),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 2001 s názvom Program akcie: urýchlené aktivity týkajúce sa HIV/AIDS, malárie a tuberkulózy v kontexte zmenšovania chudoby (KOM(2001)0096),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2003 s názvom Aktualizácia programu akcie ES: urýchlené aktivity týkajúce sa HIV/AIDS, malárie a tuberkulózy v kontexte zmenšovania chudoby – nevyriešené politické otázky a budúce výzvy (KOM(2003)0093),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. októbra 2004 s názvom Spoločný rámec európskej politiky pre externé opatrenia na boj proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze (KOM(2004)0726),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 816/2006 zo 17. mája 2006 o udeľovaní nútených licencií na patenty týkajúce sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti verejného zdravia (10),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 980/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (11) (nariadenie o systéme všeobecných colných preferencií),

—	so zreteľom na správu Komisie z 19. mája 2008 o colných aktivitách Spoločenstva na boj proti falšovaniu produktov a pirátstvu – výsledky na európskej hranici v roku 2007,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (12),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. apríla 2008 s názvom Stratégia vývoja colnej únie (KOM(2008)0169),

—	so zreteľom na zmenený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 26. apríla 2006 o trestnoprávnych opatreniach na zabezpečenie dodržiavania práv duševného vlastníctva (KOM(2006)0168),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 o 40. výročí colnej únie (13),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (14),

—	so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili (15),

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci (A6-0447/2008),

A.	keďže treba účinne bojovať proti falšovaniu, aby sa podarilo dosiahnuť ciele obnoveného lisabonského programu, čo sa týka jeho interných, ako aj externých aspektov, ktoré stanovila Komisia vo svojom vyššie uvedenom oznámení z 18. apríla 2007,

B.	keďže EÚ je druhým najväčším svetovým dovozcom tovarov a služieb a keďže mimoriadna otvorenosť a transparentnosť jej jednotného trhu ponúka veľké príležitosti, ale predstavuje aj vážne riziká zaplavenia falšovanými výrobkami,

C.	keďže hospodárstvo EÚ sa špecializuje na vysoko hodnotné, vysoko kvalitné výrobky, často chránené ochrannými známkami, patentmi či zemepisným označením, ktoré už samotným charakterom patria k tým, ktoré sa budú najpravdepodobnejšie falšovať,

D.	keďže vážne porušenia práv duševného a priemyselného vlastníctva sú netarifnými obchodnými prekážkami, z dôvodu ktorých je vstup na trhy tretích krajín zložitejší a nákladnejší, najmä pre malé a stredné podniky (MSP) s obmedzenými prostriedkami a zdrojmi,

E.	keďže európska konkurencieschopnosť je tradične prepojená s kvalitou pracovnej sily a v čoraz väčšom rozsahu, najmä pokiaľ ide o MSP, s výskumom a vývojom, inováciami a súvisiacimi právami duševného a priemyselného vlastníctva,

F.	keďže práva duševného a priemyselného vlastníctva vrátane zemepisných označení a označení pôvodu nie sú vždy účinným spôsobom chránené obchodnými partnermi EÚ,

G.	keďže existuje veľký a rastúci počet druhov falšovaných výrobkov, ktoré sa už neobmedzujú len na luxusný a vysoko kvalitný tovar, ale zahrnujú aj výrobky dennej spotreby, ako sú hračky, liečivá, kozmetika a potraviny,

H.

keďže na základe nedávneho prieskumu OECD sa odhaduje, že medzinárodný obchod súvisiaci s porušovaním práv duševného a priemyselného vlastníctva predstavoval v roku 2005 sumu až 150 miliárd EUR, ku ktorej by sa mala pripočítať hodnota národných transakcií a falšovaných a pirátskych výrobkov, ktoré sa predávajú cez internet,

I.

keďže v roku 2007 sa objem tovaru zaisteného colnými úradmi v EÚ, pri ktorom bol porušené práva duševného a priemyselného vlastníctva, zvýšil v porovnaní s minulým rokom o 17 %, s nárastom 264 % v oblasti kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny, o 98 % v oblasti hračiek a o 51 % v oblasti liečiv,

J.

keďže falšovanie a pirátstvo má alarmujúce následky pre hospodárstvo EÚ a pre sociálny a hospodársky systém Spoločenstva ako celok, obmedzuje stimuly pre inovácie, obmedzuje priame zahraničné investície, znižuje počet kvalifikovaných pracovných miest v priemysle a vytvára základ pre rozvoj systému tieňového hospodárstva paralelného s legálnym, ktorý kontroluje organizovaný zločin,

K.	keďže v uvedenej práve OECD z roku 2007 a v pripravovanej správe OECD v rámci fázy II o „Pirátstve digitálneho obsahu“ sa zdôrazňuje celosvetový rozsah, prudký rozmach a škodlivý ekonomický dosah digitálneho pirátstva na držiteľov práv,

L.	keďže falšovanie spôsobuje vážne škody na životnom prostredí, a to z dôvodu nedostatočnosti kvalitatívnych noriem falšovaného tovaru, ako aj z dôvodu vysokých nákladov na jeho spracovanie a likvidáciu,

M.	keďže prístup k postupom na boj proti falšovanému tovaru je zložitý, nákladný a časovo náročný, najmä pre MSP,

N.

keďže jednotný trh zaručuje európskemu spotrebiteľovi možnosť slobodného, transparentného a bezpečného nákupu výrobkov a keďže falšovanie, ak sa proti nemu primerane nebojuje, sa môže dotknúť nielen dôvery, na ktorej je založený samotný systém, ale môže spôsobiť aj vážne riziká pre bezpečnosť, zdravie a v extrémnych prípadoch aj život spotrebiteľov, a keďže je preto nevyhnutné lepšie zabezpečiť ich práva,

O.	keďže iniciatívy na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o zdravotných a bezpečnostných rizikách a vo všeobecnosti o dôsledkoch nákupu falšovaného tovaru sú účinným nástrojom boja proti falšovaniu,

P.	keďže by sa mali podniknúť prísnejšie opatrenia proti falšovateľom výrobkov, ktoré majú priamy dosah na zdravie verejnosti,

Q.

keďže pretrvávajúce rozdiely medzi právnymi úpravami v oblasti práv duševného a priemyselného vlastníctva členských štátov, najmä pokiaľ ide o trestnoprávne opatrenia zamerané na dodržiavanie týchto práv, oslabujú rokovaciu pozíciu EÚ a môžu podryť doteraz uskutočnené snahy smerujúce k efektívnejšiemu boju proti falšovaniu na medzinárodnej úrovni,

R.	keďže zjednodušený postup ustanovený v článku 11 nariadenia (ES) č. 1383/2003 v členských štátoch, ako sú Portugalsko, Grécko, Maďarsko, Holandsko a Lotyšsko, ktorý umožňuje zničenie veľkého množstva falšovaného tovaru v krátkom čase a pri relatívne nízkych nákladoch, je veľmi úspešný,

S.	keďže petrohradský samit skupiny G8 v roku 2006 uznal celosvetový charakter problematiky falšovania a pirátstva a zdôraznil potrebu zlepšenia spolupráce medzi krajinami skupiny G8, tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými inštitúciami,

T.	keďže nasledujúci samit skupiny G8 v Heiligendamme vytvoril pracovnú skupinu pre práva duševného a priemyselného vlastníctva na boj proti falšovaniu a pirátstvu ako súčasť heiligendammského procesu (16),

U.

keďže EÚ, Japonsko a USA v roku 2007 oznámili začatie rokovaní s cieľom dosiahnuť novú mnohostrannú dohodu zameranú na posilnenie presadzovania práv duševného a priemyselného vlastníctva a na boj proti falšovaniu a pirátstvu (Obchodná dohoda proti falšovaniu (Anti-Counterfeiting Trade Agreement) (ACTA)),

V.

keďže priaznivý záver dohody ACTA umožní vypracovanie spoločných noriem pre občiansku a správnu ochranu, lepšiu medziinštitucionálnu spoluprácu a spoluprácu so súkromným sektorom a zahrnutie technickej pomoci na účely jednoduchšieho, bezpečnejšieho a menej nákladného dodržiavania práv duševného a priemyselného vlastníctva,

W.

keďže treba rozlišovať medzi generickými liečivami, ktorých distribúcia a obchodovanie by sa mali podporovať tak v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách, a falšovanými liečivami, ktoré sú na jednej strane nebezpečné pre verejné zdravie, a na druhej strane sú príčinou významných hospodárskych strát pre podniky v tomto sektore a môžu oddialiť rozvoj nových objavov bez toho, aby boli prospešné obyvateľstvu v najmenej rozvinutých krajinách; keďže falšované liečivá predstavujú iba časť nelegálnych liečiv,

X.	keďže, čo sa týka výrobkov s priamym dosahom na verejné zdravie, internet a paralelné obchodné distribučné siete prispievajú veľkou mierou k rozširovaniu falšovaných výrobkov, ktoré sú nebezpečné pre verejné zdravie,

Y.

keďže EÚ nepretržite vyvíja úsilie v snahe harmonizovať opatrenia na vymáhanie práv duševného a priemyselného vlastníctva, najmä návrhom smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestnoprávnych opatreniach na zabezpečenie dodržiavania práv duševného vlastníctva z 12. júla 2005 (KOM(2005)0276), a keďže tento proces by sa nemal obchádzať obchodnými rokovaniami, ktoré presahujú rámec bežných rozhodovacích procesov EÚ,

Z.

keďže je zároveň veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa rozvoj opatrení na vymáhanie práv duševného a priemyselného vlastníctva uskutočňoval spôsobom, ktorý by nebránil inováciám alebo hospodárskej súťaži, neohrozoval obmedzenia alebo výnimky práv duševného a priemyselného vlastníctva, či osobné údaje, neobmedzoval voľný tok informácií alebo neprimerane nezaťažoval zákonný obchod,

AA.	keďže EÚ preukázala svoje odhodlanie účinne a vyvážene vymáhať práva duševného a priemyselného vlastníctva prijatím súboru smerníc v tejto oblasti a po tom, ako Európsky parlament a Rada niekoľko rokov vykonávali podrobnú kontrolu,

AB.	keďže pri posudzovaní právnych opatrení je absolútne nevyhnutné pochopiť podstatný rozdiel medzi právami duševného a priemyselného vlastníctva a právami hmotného vlastníctva, a teda medzi porušovaním práv a krádežou,

AC.	keďže každé porušenie práv duševného a priemyselného vlastníctva poškodzuje obchod a podnikanie, ale porušenie týchto práv na obchodnej úrovni má ďalšie ďalekosiahle účinky,

AD.	keďže, čo sa týka patentov na farmaceutické výrobky, prípady porušenia patentov sa síce riešia jednotlivo na základe vecných argumentov v občianskoprávnom konaní vo veci porušenia patentu, ale porušenie autorských práv a ochranných známok predstavuje úmyselný trestný čin,

Multilaterálny rámec

1.   domnieva sa, že systém Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa zameriava na zabezpečovanie rozsiahlejšieho uznávania práv duševného a priemyselného vlastníctva na medzinárodnej úrovni, pričom poskytuje dohodnutú úroveň noriem ochrany prostredníctvom Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), dialógu medzi členskými štátmi a s ďalšími inštitúciami, ako napríklad Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO) a Svetovou colnou organizáciou (WCO), ako aj mechanizmu prevencie a urovnávania sporov;

2.   žiada Komisiu, aby pokračovala v zasadnutí Rady TRIPS s cieľom zabezpečiť, že minimálne predpisy zavedené do vnútroštátneho práva budú sprevádzané efektívnymi opatreniami na ich vymáhanie a na zamedzenie porušeniam; zastáva názor, že flexibility uvedené v dohode TRIPS a potvrdené v Deklarácii z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví by sa mali zachovať, pretože sa zameriavajú na zabezpečenie spravodlivej rovnováhy medzi záujmami držiteľov práv a a práv užívateľov;

3.   žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu návrhy v snahe zabezpečiť, aby sa činnosti vývozu, tranzitu a prekládky primerane zohľadnili v dohode TRIPS a v snahe preskúmať tento prípad v súvislosti s ďalšími zmenami dohody s cieľom vytvoriť primeranú rovnováhu medzi záujmami držiteľov a potenciálnych užívateľov práv duševného a priemyselného vlastníctva, najmä so zohľadňovaním úrovne rozvoja zúčastnených strán a rozlišovaním medzi krajinami, kde sa vyrábajú falšované a pirátske výrobky, krajinami ich spotreby a krajinami ich tranzitu;

4.   víta pokrok dosiahnutý EÚ v programoch technickej pomoci, ktoré pomohli pri posilňovaní práv duševného a priemyselného vlastníctva v krajinách s rýchlo rastúcou ekonomikou a v rozvojových krajinách, a zdôrazňuje dôležitosť pokračovania v týchto programoch vzhľadom na výhody, ktoré môžu dosiahnuť v súvislosti s trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom a ich dôležitou úlohou v boji proti falšovaniu;

5.   žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali osobitné opatrenia podporované primeraným finančným krytím v prospech rozšírenejšieho vzdelávania spotrebiteľov v Európe a tiež v rozvojových krajinách s cieľom zabrániť rizikám spojeným s potenciálne nebezpečnými falšovanými výrobkami;

6.   podporuje riešenia navrhnuté na dvanástej konferencii OSN o obchode a rozvoji, v rámci iniciatívy Tvorivá Afrika, ktoré považujú tvorivé odvetvia za dôležitý faktor rastu zaostalých krajín, a potvrdzuje dôležitosť úlohy duševného a priemyselného vlastníctva pre trvalo udržateľný rozvoj týchto regiónov;

7.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okrem dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (palermský dohovor) navrhli a podporili vypracovanie protokolu o falšovaní;

8.   pripomína, že výroba falšovaných a pirátskych tovarov v niektorých rýchlo rastúcich ekonomikách dosiahla alarmujúce objemy; víta síce iniciatívy spolupráce, ktoré sa doteraz uplatňujú, ale zastáva názor, že treba vypracovať osobitné opatrenia s cieľom posilniť koordináciu medzi colnými, súdnymi a policajnými orgánmi príslušných krajín, ako aj podporiť harmonizáciu zákonov týchto krajín s predpismi EÚ;

9.   vyzýva Komisiu, aby rovnako ako v článku 3 ods. 2 (17) smernice 2004/48/ES zaviedla záruky na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne ďalšie opatrenia na vymáhanie patentov nezneužívali ako prekážky zákonného obchodovania;

10.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s euro-stredomorskými partnerskými krajinami v rámci programu Euromed Market a podporovali v euro-stredomorskom regióne spoločný prístup k legislatíve, postupom a implementácii, čo sa týka colnej spolupráce a aktivít v rámci boja proti falšovaniu a pirátstvu s cieľom uľahčiť obchodovanie medzi euro-stredomorskými partnerskými krajinami;

11.   je presvedčený, že na posilnenie boja proti falšovaniu by sa mal častejšie a cielenejšie využívať orgán WTO zodpovedný za riešenie sporov, ktorý spolu so súdmi Spoločenstva a národnými súdmi môže zabezpečiť lepšiu ochranu európskeho priemyslu a európskych spotrebiteľov pomocou konsolidácie judikatúry, ktorá posilňuje podstatu a rozsah pôsobnosti dohody TRIPS;

12.   potvrdzuje, že každá harmonizácia hmotného práva musí rešpektovať národnú zvrchovanosť a medzinárodné dohody v tejto oblasti;

Dohoda ACTA a ďalšie dvojstranné a regionálne iniciatívy EÚ

13.   žiada Komisiu, aby súbežne s multilaterálnymi rokovaniami pokračovala v boji proti falšovaniu a pirátstvu aj prostredníctvom dvojstranných, regionálnych a multilaterálnych dohôd v záujme aproximácie a vymáhania dodržiavania právnych predpisov, ako aj zabezpečením vypracovania účinných systémov na urovnanie sporov a sankcií v prípade neplnenia predpísaných povinností;

14.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rokovali o dohode ACTA za podmienok maximálnej transparentnosti voči občanom EÚ, najmä čo sa týka vymedzenia pojmov „falšovanie“ a „pirátstvo“, a opatrení predpokladaných trestnoprávnych sankcií; zastáva názor, že sa musí vyhodnotiť spoločenský dosah dohody, ako aj vplyv na občianske slobody; podporuje vytvorenie pracovnej skupiny na kontrolu plnenia dohody presadzovaním tohto predmetu v dialógu medzi EÚ a tretími krajinami a ako súčasti opatrení spolupráce s týmito krajinami;

15.   domnieva sa, že zatiaľ nie je jasné, či Zmluva o ES poskytuje právny základ pre opatrenia Spoločenstva, ktoré určujú typ a úroveň trestnoprávnych sankcií, a že v dôsledku toho Komisia nesmie mať právomoc rokovať v mene Spoločenstva o medzinárodnej dohode, ktorá spresňuje charakter a úroveň trestnoprávnych opatrení, ktoré sa majú prijať voči subjektom porušujúcim ochranné známky a autorské právo;

16.   zdôrazňuje, že vo všetkých pripravovaných dohodách o vymáhaní práva duševného a priemyselného vlastníctva treba rozlišovať medzi osobným neziskovým použitím a podvodným a úmyselným obchodovaním s falšovaným a pirátskym tovarom;

17.   vyzýva Komisiu, aby s tretími krajinami rokovala o vytvorení pracovnej skupiny pre boj proti falšovaniu;

18.   žiada Komisiu, aby zabezpečila, že dohoda ACTA neumožní verejným orgánom prístup k súkromným počítačom a iným elektronickým zariadeniam;

19.   víta rastúci záujem viacerých členských krajín WTO o dohodu ACTA a je presvedčený, že treba vyvinúť úsilie o zapojenie rýchlo rastúcich ekonomík, ako sú Čína, India, Brazília, ako aj regionálnych obchodných zoskupení ako Mercosur, Caricom a ASEAN do rokovaní o dohode, pričom sa musia zaviazať, že odteraz budú zabezpečovať na ich územiach dodržiavanie práv duševného a priemyselného vlastníctva;

20.   vyzýva Komisiu, aby zabránila nebezpečenstvu rozporov a prekrývania medzi dohodou ACTA a TRIPS a inými medzinárodnými zmluvami o právach duševného a priemyselného vlastníctva;

21.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dohoda ACTA sa bude sústreďovať len na opatrenia na vymáhanie práv duševného a priemyselného vlastníctva, a nie na vecné otázky súvisiace s právami duševného a priemyselného vlastníctva, ako sú rozsah ochrany, obmedzenia a výnimky, sekundárna zodpovednosť a zodpovednosť sprostredkovateľov;

22.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa dohoda ACTA nebude využívať ako prostriedok na úpravu existujúceho európskeho rámca na vymáhanie práv duševného a priemyselného vlastníctva, ale že sa v nej odzrkadlí rovnováha dosiahnutá rôznymi smernicami, ktoré v tejto oblasti prijali Európsky parlament a Rada, najmä ustanovením odôvodnenia 2 smernice 2004/48/ES;

23.   vyzýva Komisiu a Radu, aby objasnili úlohu a právomoci výboru ustanoveného podľa článku 133 a ostatných výborov zapojených do rokovaní o dohode ACTA;

24.   domnieva sa, že Komisia by mala zobrať do úvahy ostrú kritiku dohody ACTA, ktorá odznela počas rokovaní, konkrétne, že by mohla držiteľom ochranných známok a autorských práv povoliť zasahovať do súkromia osôb obvinených z porušovania týchto práv aj bez riadneho súdneho konania, že by mohla považovať porušovanie autorských práv a používanie ochrannej známky na nekomerčné účely za trestný čin, že by mohla posilniť technológie riadenia digitálnych práv na úkor spravodlivého využívania práv, že by popri existujúcich štruktúrach WTO mohla stanoviť postup na urovnávanie sporov a napokon, že by mohla primäť všetky strany, ktoré podpísali dohodu, aby sa podieľali na nákladoch na stíhanie porušovaní autorských práv a ochranných známok;

25.   v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila nepretržitý a transparentný proces verejných konzultácií, aby podporovala prínosy takéhoto procesu vo všetkých rokujúcich krajinách a aby zabezpečila, že Európsky parlament bude pravidelne dostávať podrobné informácie o stave rokovaní;

26.   pripomína, že Zmluva o ES obsahuje výnimky pre prípady, keď sa rokovania a uzatváranie dohôd v oblasti obchodných aspektov duševného vlastníctva týkajú obchodu v oblasti kultúrnych a audiovizuálnych služieb; poukazuje na to, že v týchto prípadoch patria rokovania a uzatváranie dohôd do spoločnej právomoci Spoločenstva a členských štátov; ďalej pripomína, že na rokovania o takýchto dohodách okrem rozhodnutia Spoločenstva prijatého v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o ES treba aj spoločný súhlas členských štátov a že dohody, ktoré sú výsledkom takýchto rokovaní, musí Spoločenstvo uzavrieť spoločne s členskými štátmi;

27.   v kontexte rokovaní o dohode ACTA pripomína Komisii článok 8 Charty základných práv Európskej únie, ktorý sa týka ochrany osobných údajov, a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov (18);

28.   zastáva názor, že verejný záujem o zverejnenie prípravných návrhov dohody ACTA vrátane správ o pokroku a rokovacieho mandátu Komisie by nemal byť potlačený článkom 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (19), a naliehavo vyzýva Radu, aby uplatňovala článok 255 Zmluvy o ES spôsobom, ktorý by zabezpečoval čo najširší prístup k dokumentom pod podmienkou, že sa prijmú potrebné bezpečnostné opatrenia podľa právnych predpisov o ochrane údajov;

29.   s poľutovaním konštatuje, že ochrana práv duševného a priemyselného vlastníctva v Turecku ešte nedosahuje štandardy EÚ, a preto ju treba prehodnotiť; poukazuje na to, že Turecko sa stane spoľahlivým kandidátom na pristúpenie k EÚ, keď dokáže prevziať acquis Spoločenstva a zaručí plné dodržiavanie práv duševného a priemyselného vlastníctva na svojom území;

Vzťahy medzi EÚ a Čínou

30.   vyzýva čínske orgány, aby posilnili svoje úsilie a s novou energiou prijímali zákonné opatrenia proti tým osobám, ktoré porušujú práva duševného a priemyselného vlastníctva, a v tejto súvislosti víta zmenu postoja časti súdnych orgánov, ktoré nedávno uznali nároky občanov EÚ v oblasti práv duševného a priemyselného vlastníctva v Číne a odsúdili miestne podniky, ktoré tieto práva porušili;

31.   potvrdzuje, že treba posilniť spoluprácu s čínskymi colnými orgánmi a zabezpečiť pomoc a podporu zo strany príslušných európskych služieb správnych orgánov;

32.   zdôrazňuje skutočnosť, že 60 % falšovaného tovaru zabaveného colnými orgánmi v EÚ sa vyrába v Číne; žiada Komisiu, aby spolu s čínskymi orgánmi čo najskôr predložila akčný plán boja proti falšovaniu;

Opatrenia na externú podporu boja proti falšovaniu

33.   odporúča, aby sa zaviedol účinný monitorovací mechanizmus vo veci možného porušovania práv duševného a priemyselného vlastníctva, ktoré sú chránené rôznymi zmluvami, spolu s nástrojmi na podporu obchodu ako súčasti konkrétneho záväzku bojovať proti falšovaniu a pirátstvu;

34.   pripomína, že v nariadení o systéme všeobecných colných preferencií sa okrem iného ustanovuje možnosť dočasného pozastavenia preferencií pre tých partnerov, ktorí používajú nekalé obchodné praktiky; zastáva názor, že v prípade vážnych porušení duševného a priemyselného vlastníctva, ako sú prípady predstavujúce vážne nebezpečenstvo pre bezpečnosť a verejné zdravie, by Komisia mala uvažovať o možnosti využívania takéhoto odstrašujúceho prostriedku;

35.   zastáva názor, že nariadenie o obchodných prekážkach môže poskytnúť dôležitú pomoc európskym podnikom, ktoré majú problémy so vstupom na trhy tretích krajín v súvislosti s porušovaním duševného a priemyselného vlastníctva, a vyzýva Komisiu, aby motivovala a zjednodušila jeho vyžívanie, predovšetkým pre MSP;

36.   zastáva názor, že posilnená spolupráca medzi EÚ a členskými štátmi v tretích krajinách môže zabezpečiť účinnejšiu výmenu informácií, lepšie využívanie dostupných zdrojov a väčší vplyv na opatrenia na boj proti falšovaniu, čo sa týka politicko-diplomatických opatrení, ako aj presnejších technických aspektov;

37.   vyzýva Komisiu, aby v rámci delegácií EÚ určila tzv. tím pre prístup na trh za hmotnejší oporný bod pre podniky v Spoločenstve (najmä MSP), ktoré sa sťažujú na porušovanie práv duševného a priemyselného vlastníctva;

Normatívne a organizačné záležitosti

38.   berie na vedomie záväzok Komisie týkajúci sa konsolidácie duševného a priemyselného vlastníctva v rámci EÚ a žiada o väčšie angažovanie sa v boji proti falšovaniu a o harmonizáciu platných právnych predpisov v členských štátoch;

39.   konštatuje, že v EÚ neexistuje harmonizovaná definícia falšovania a pirátstva a že definície používané v členských štátoch sa odlišujú;

40.   berie na vedomie znepokojujúce šírenie falšovania a pirátstva, najmä v globalizovanej ekonomike, a jeho vážne dôsledky pre konkurencieschopnosť EÚ a jej podnikov, tvorcov a spotrebiteľov; preto vyzýva členské štáty, aby poskytovali spotrebiteľom dostatok informácií o nebezpečenstve falšovania a pirátstva, najmä o závažných rizikách pre zdravie a bezpečnosť, ktoré pre spotrebiteľov predstavujú falšované výrobky vrátane liečiv;

41.   žiada Komisiu, aby osobitne prešetrila zdravotné a bezpečnostné riziká súvisiace s falšovaním s cieľom zhodnotiť, či treba prijať ďalšie opatrenia;

42.   vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na schválenie spoločných minimálnych sankcií za závažné porušovanie práv duševného a priemyselného vlastníctva;

43.   domnieva sa, že treba harmonizovať platné vnútroštátne právne predpisy v oblasti boja proti falšovaniu na zabezpečenie účinného a dôsledného uplatňovania budúcej dohody ACTA;

44.   zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie v rámci Komisie medzi oddeleniami, ktoré sa zaoberajú bojom proti falšovaniu, a lepšieho šírenia iniciatív Spoločenstva, ktoré v tejto súvislosti prijíma Komisia, a to vzhľadom na to, že rozdrobenosť sankčných opatrení poškodzuje vnútorný trh a oslabuje EÚ pri obchodných rokovaniach; ďalej zdôrazňuje, že súkromný a verejný sektor by mali rozšíriť svoju spoluprácu, aby zabezpečili aktívnosť, dynamickosť a účinnosť opatrení na boj proti falšovaniu;

45.   zdôrazňuje potrebu zavedenia primeraných priebežných školení určených pre personál colných orgánov, úradníkov so súdnou právomocou a iných príslušných odborníkov a podporovania členských štátov pri vytváraní tímov špecializovaných na boj proti falšovaniu;

46.   berie na vedomie, že Komisia vo svojej bielej knihe o športe z júla 2007 uznala, že hospodárska životaschopnosť zneužívania športových práv závisí od dostupnosti účinných prostriedkov ochrany pred činnosťou porušovateľov práv duševného a priemyselného vlastníctva na národnej a medzinárodnej úrovni, a vyzýva, aby sa pri každej činnosti zameranej na boj proti falšovaniu a pirátstvu brali do úvahy držitelia športových práv;

47.   odporúča ďalej zlepšovať a lepšie koordinovať colné postupy v EÚ s cieľom podstatne obmedziť prístup falšovaných a pirátskych výrobkov na jednotný trh; vyzýva ďalej Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh na poskytovanie európskych štatistických údajov EÚ a členským štátom o falšovaní;

48.   vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala osobitné aspekty využívania internetu ako cesty na distribúciu falšovaných výrobkov a aby merala jeho následky na hospodárstva členských štátov vypracovaním štatistických nástrojov, ktoré môžu uľahčiť koordinovanú reakciu;

49.   žiada Komisiu, aby zriadila poradenské centrum pre MSP alebo napomohla jeho zriadeniu, najlepšie takého centra, ktoré by bolo prepojené s ďalšími poradenskými centrami, na poskytovanie technickej pomoci MSP pri postupoch na riešenie problematiky falšovaného tovaru;

50.   považuje za dôležité, aby európskemu priemyslu nechýbala podpora a pomoc v iniciatívach, ktoré majú vyvíjať európske inštitúcie; za mimoriadne dôležité považuje, aby mali MSP také podmienky, aby mohli účinne brániť svoje práva, najmä čo sa týka porušovania práv duševného a priemyselného vlastníctva v tretích krajinách;

51.   žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o dôsledkoch nákupu falšovaného tovaru; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú musí zohrávať pri takýchto iniciatívach obchodný sektor;

52.   domnieva sa, že na účely sledovateľnosti by sa mali podnikať kroky na podporu opatrení prijímaných priemyslom na využívanie moderných technológií na účinnejšie rozlišovanie medzi pôvodnými a falšovanými výrobkami, a vyzýva Komisiu, aby prijala kroky nevyhnutné na podporu a trvalú realizáciu týchto konštruktívnych krokov;

53.   naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré ešte nevykonali smernicu 2004/48/ES, aby tak bezodkladne urobili;

54.   upriamuje pozornosť na to, že treba dodržiavať štyri základné slobody vnútorného trhu a zlepšiť jeho fungovanie;

55.   vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje od členských štátov o zdravotných problémoch, ktoré spotrebiteľom spôsobili falšované výrobky, a o sťažnostiach spotrebiteľov týkajúcich sa falšovaných výrobkov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že orgány všetkých členských štátov budú mať prístup k týmto údajom;

56.   v tejto súvislosti trvá na tom, že treba mobilizovať všetky zainteresované strany, aby sa posilnila účinnosť nástrojov boja proti falšovaniu a pirátstvu na vnútornom trhu;

57.   vyzýva členské štáty, aby posilnili colné tímy na svojich územiach a aby zaviedli službu identifikovateľnú pre tretie strany (vrátane členských štátov, tretích krajín, inštitúcií Spoločenstva, podnikov a jednotlivcov), ktorá by bola zodpovedná za boj proti falšovaniu a za poskytovanie informácií o tejto problematike;

58.   pripomína členským štátom význam existencie patentu Spoločenstva a kompetenčného systému pre patenty ako prostriedku na zabezpečenie dodržiavania práv duševného a priemyselného vlastníctva užívateľov na celom území EÚ, čo umožní inovačným podnikom čo najviac chrániť svoje vynálezy a mať z nich vo väčšej miere úžitok;

59.   vyzýva členské štáty, aby zvyšovali povedomie a informovanosť o boji proti falšovaniu a pirátstvu v turistických oblastiach, ako aj na veľtrhoch a výstavách;

60.   upozorňuje na význam harmonizácie práv duševného a priemyselného vlastníctva a existujúcich patentov na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva v boji proti falšovaniu a vyzýva členské štáty, aby v záujme lepšieho vymáhanie dodržiavania práv duševného a priemyselného vlastníctva nabádali podniky na ochranu svojich služieb a výrobkov registrovaním ochranných známok, dizajnov, patentov atď.;

61.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala tabuľku na meranie výkonov colných orgánov jednotlivých členských štátov, a tak prispievala k boju proti falšovaniu, a aby vytvorila sieť na rýchlu výmenu informácií o falšovaných výrobkoch, pričom by sa opierala o národné kontaktné miesta a moderné prostriedky na výmenu informácií;

62.   vyzýva členské štáty, aby zlepšili koordináciu svojich colných orgánov a aby v celej EÚ jednotne uplatňovali colné predpisy Spoločenstva;

63.   vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou vypracovali spoločný postup na likvidáciu falšovaného tovaru;

64.   žiada Komisiu, aby podporovala vykonávanie zjednodušeného postupu ustanoveného v článku 11 nariadenia (ES) č. 1383/2003 vo všetkých členských štátoch;

65.   ďalej pripomína, že dôležité aspekty falšovania (imitácie výrobkov/porušenie ochrannej známky na obchodnej úrovni) a pirátstva (porušenie autorských práv na obchodnej úrovni) sa líšia, a navrhuje, aby sa posudzovali samostatne a oddelene, a to najmä so zreteľom na to, že treba naliehavo riešiť otázky verejného zdravia a bezpečnosti, ktoré súvisia s falšovaním;

66.   čo sa týka oblasti verejného zdravia, podporuje definíciu falšovaného liečiva ktorú používa WHO: „liečivo, ktoré je s podvodným úmyslom zámerne zle označené, pokiaľ ide o jeho totožnosť a/alebo pôvod. Falšovanie sa môže týkať tak značkových, ako aj generických výrobkov a medzi falšované výrobky môžu patriť výrobky so správnymi alebo s nesprávnymi zložkami, bez aktívnych zložiek, s nedostatočným množstvom aktívnych zložiek alebo falošným balením“;

67.   zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania základných práv, napríklad ochrany súkromia a údajov, pri prijímaní opatrení na boj proti falšovaniu a pirátstvu;

Záverečné úvahy

68.   vyzýva Komisiu, aby spolu s Radou a členskými štátmi vymedzila jasnú, štruktúrovanú a ambicióznu politickú líniu, ktorá by paralelne s internými iniciatívami týkajúcimi sa ciel koordinovala a viedla vonkajšie činnosti EÚ a jej členských štátov v boji proti falšovaniu a pirátstvu;

69.   vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia, ktoré dopĺňajú legislatívne normy, a najmä aby podporovala lepšiu európsku informovanosť o nebezpečenstvách falšovania zameranú na zmenu postojov ľudí voči falšovaniu a pirátstvu;

70.   domnieva sa, že Komisia by mala posúdiť vytvorenie medzinárodnej tabuľky výsledkov v oblasti falšovania, ktorá by mohla byť koncipovaná podľa tabuľky výsledkov pre vnútorný trh a ktorá by upozornila na krajiny, ktoré v oblasti boja proti falšovanému tovaru dosahujú podpriemerné výsledky;

71.   naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby umožnili Európskemu parlamentu zaujať ústrednejšie miesto v boji proti falšovaniu; považuje za osobitne vhodné, aby EÚ podporovala jeho politickú prítomnosť na špecializovaných medzinárodných stretnutiach, ako je svetový kongres o falšovaní a pirátstve (Global Anti-counterfeiting and Piracy Congress), ako aj v medzinárodných organizáciách zapojených do ochrany duševného a priemyselného vlastníctva;

72.   vyzýva Komisiu a Radu, aby ho riadne informovali a umožnili mu účasť na všetkých relevantných iniciatívach; je presvedčený, že v duchu Lisabonskej zmluvy by mala byť dohoda ACTA ratifikovaná v rámci postupu súhlasu Európskym parlamentom;

*

* *

73.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín.

---

(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0053.

(2)  Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0247.

(4)  Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 235.

(5)  Ú. v. EÚ C 308 E, 16.12.2006, s. 182.

(6)  Prijaté texty, P6_TA(2007)0629.

(7)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0195.

(8)  Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 103.

(9)  Ú. v. ES L 349, 31.12.1994, s. 71.

(10)  Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2005, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1.

(13)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0305.

(14)  Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45.

(15)  Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 7.

(16)  Deklarácia zo samitu, Growth and Responsibility in the World Economy, 7. júna 2007, samit skupiny G8 v Heiligendamme.

(17)  V článku 3 ods. 2 sa uvádza, že „Tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy musia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia sa uplatňovať takým spôsobom, aby sa predišlo vytváraniu prekážok zákonného obchodu a musia stanovovať záruky proti ich zneužívaniu.“

(18)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(19)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/58

---

Požiadavky v oblasti účtovníctva týkajúce sa stredných podnikov

P6_TA(2008)0635

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o požiadavkách v oblasti účtovníctva týkajúcich sa malých a stredných podnikov a najmä mikropodnikov

(2010/C 45 E/10)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 192 ods. 2 a článok 232 ods. 2 Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na Rámcovú dohodu z 26. mája 2005 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou (1),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2008 o zjednodušení podnikateľského prostredia pre spoločnosti v oblasti práva spoločností, účtovníctva a auditu (2),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)0394),

—	so zreteľom na stanovisko skupiny nezávislých zúčastnených strán na vysokej úrovni, ktorá bola ustanovená pre oblasť administratívnej záťaže, z 10. júla 2008 s názvom „Zníženie administratívnej záťaže v prioritnej oblasti práva obchodných spoločností a ročných účtovných závierok“,

—

so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 18. decembra 2008 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/…/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, pokiaľ ide o určité požiadavky na zverejnenie pre stredné podniky a povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku (3),

—	so zreteľom na vyhlásenie Komisie počas plenárnej schôdze Európskeho parlamentu 18. decembra 2008 o povinnostiach týkajúcich sa účtovníctva stredných podnikov,

—	so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže existujúce účtovné pravidlá ustanovené štvrtou smernicou Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcou z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (4) (štvrtá smernica práva obchodných spoločností) a siedmou smernicou Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcou z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (5) (siedma smernica práva obchodných spoločností) často spôsobujú vysoké administratívne zaťaženie malým a stredným spoločnostiam a najmä mikropodnikom (veľmi malým spoločnostiam),

B.	keďže skupina nezávislých zúčastnených strán na vysokej úrovni, ktorá bola ustanovená pre oblasť administratívnej záťaže, už vo svojom vyššie uvedenom stanovisku vyzvala Komisiu, aby vyňala mikropodniky z pôsobnosti účtovných smerníc,

1.   pripomína Komisii, že zatiaľ čo koherentný a harmonizovaný účtovný systém v EÚ uľahčuje obchodovanie v rámci vnútorného trhu, mikropodniky, medzi ktoré patria napríklad malí maloobchodníci alebo remeselné podniky, sú existujúcimi účtovnými pravidlami nadmerne administratívne zaťažené; ďalej pripomína, že ak tieto podniky vykonávajú činnosť prevažne v rámci jedného členského štátu na miestnej alebo regionálnej úrovni, nemajú cezhraničný vplyv na vnútorný trh alebo na hospodársku súťaž v rámci EÚ a že členské štáty by preto mali mať možnosť čiastočne alebo v plnej miere oslobodiť tieto spoločnosti od zákonných účtovných povinností;

2.   vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý by umožňoval členským štátom vyňať z pôsobnosti štvrtej a siedmej smernice práva obchodných spoločností tie spoločnosti, ktorých údaje v súvahe neprekračujú limity dvoch z týchto troch kritérií:

—	celková súvaha: 500 000 EUR,

—	čistý obrat: 1 000 000 EUR,

—	priemerný počet zamestnancov počas finančného roka: 10;

pokiaľ sa obchodné činnosti týchto spoločností vykonávajú na miestnej alebo regionálnej úrovni v rámci jedného členského štátu;

3.   vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory zjednodušovania a harmonizácie práva obchodných spoločností a najmä účtovných pravidiel v rámci vnútorného trhu pokračovala vo svojom úsilí o revíziu štvrtej a siedmej smernice práva obchodných spoločností a aby do konca roka 2009 predložila jednotný európsky rámec pre účtovníctvo; pripomína Komisii, že jednotná norma zníži administratívnu záťaž pre malé a stredné spoločnosti a zvýši transparentnosť pre všetky zúčastnené strany a že zjednodušenie by sa malo výrazne podporiť zavedením štruktúrovaného formátu rozšíriteľného jazyka podnikových správ (Extensible Business Reporting Language – XBRL) na európskej úrovni;

4.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 117 E, 18.5.2006, s. 125.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0220.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0631.

(4)  Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

(5)  Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/60

---

Európska verejná listina

P6_TA(2008)0636

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o európskej verejnej listine (2008/2124(INI))

(2010/C 45 E/11)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 192 ods. 2 Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2005 s názvom Haagsky program: desať priorít na nasledujúcich päť rokov. Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (KOM(2005)0184),

—	so zreteľom na porovnávaciu štúdiu o verejných nástrojoch, ktorá bola vypracovaná pre Výbor pre právne veci,

—	so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0451/2008),

A.

keďže v uvedenom oznámení o Haagskom programe Komisia potvrdila ako svoju prioritu potrebu zabezpečiť skutočný európsky priestor v rámci civilného súdnictva, a najmä čo sa týka uznávania a vykonávania súdnych rozhodnutí; keďže s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru v EÚ sa v tomto programe za základnú prioritu pre nasledujúce roky stanovilo pokračovanie v zavádzaní zásady vzájomného uznávania, ktorá je konkrétnym prostriedkom na ochranu práv občanov, a zabezpečenie jej uplatňovania za hranicami Európy,

B.	keďže Haagsky program ustanovuje, že pokračovanie zavádzania programu vzájomného uznávania je základnou prioritou a že sa toto zavádzanie musí ukončiť do roku 2011,

C.	keďže pohyb občanov v rámci EÚ sa neustále zvyšuje; keďže v dôsledku toho vznikajú právne situácie, ktoré sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov,

D.

keďže Komisia uznala v uvedenom oznámení o Haagskom programe, že základným aspektom, ktorému je potrebné v oblasti civilného súdnictva venovať pozornosť, je uznávanie verejných listín; keďže je v tomto smere potrebné a nevyhnutné podporovať uznávanie a výkon verejných listín, ako sa ustanovuje v rozsudku Unibank (1),

E.	keďže odvetvový a nehomogénny prístup právnych predpisov Spoločenstva v tejto oblasti nie je uspokojujúci (2),

F.	keďže je potrebné chrániť európskych občanov v ich rodinných a majetkových vzťahoch, ktoré majú cezhraničný charakter,

G.	keďže podniky majú čoraz viac pobočiek v zahraničí a vykonávajú činnosti v rámci Spoločenstva, ktorých dôsledkom je zvýšený obeh verejných listín týkajúcich sa zakladania a prevádzky týchto podnikov,

H.	keďže je v EÚ nevyhnutné zaviesť jasný a ucelený právny rámec, ktorý by zaistil občanom a hospodárskym subjektom bezpečnosť a predvídateľnosť právnych situácií a transakcií vytvorených splnomocnenými subjektmi verejného orgánu,

I.

keďže vytvorenie skutočného európskeho právneho priestoru závisí v oblasti sporov od cezhraničného uznávania súdnych rozhodnutí vydaných súdom alebo správnym orgánom a v mimosporovej oblasti od cezhraničného uznávania verejných listín prijatých súdnym orgánom alebo verejnými úradníkmi menovanými na účely overenia právnych aktov,

J.	keďže existujúce nariadenia v oblasti vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí sa uplatňujú na verejné listiny vyhotovené verejnými orgánmi,

K.

keďže základnou charakteristikou verejnej listiny je jej dôkazná hodnota, ktorá je nadradená hodnote súkromnej listiny, a že túto dôkaznú hodnotu, ktorá zaväzuje sudcu, opakovane udeľujú členské štáty v právnych predpisoch z dôvodu dôvery, ktorú majú akty v rámci právnych transakcií, vytvorených verejným úradníkom povereným na tento účel alebo vytvorených samotným verejným orgánom (3),

L.

keďže nevyhnutným predpokladom dôkaznej hodnoty verejnej listiny je uznanie jej pravosti, t. j. že ju vyhotovil verejný úradník s právomocou vyhotovovania verejných listín alebo verejný orgán; keďže vzájomná dôvera v súdnictvo členských štátov je dôvodom na to, aby sa postupy spojené s overovaním pravosti v budúcnosti uplatňovali iba v prípade, ak sa vyskytne vážna pochybnosť o pravosti listiny,

M.

keďže predpokladom dodržiavania právnych predpisov členského štátu, na území ktorého sa musí listina predložiť na účely svojho použitia, je istota, že uznanie dôkaznej hodnoty nespôsobí, že zahraničná verejná listina by z dôvodu uznania v členskom štáte, v ktorom sa musí predložiť, mala vyššiu dôkaznú hodnotu, ako vnútroštátne verejné listiny tohto členského štátu; keďže vecný rozsah pôsobnosti požadovaného nariadenia by mal pokrývať podstatnú časť občianskeho a obchodného práva s výnimkou niektorých presne stanovených oblastí,

N.

keďže rozdiely v štruktúre a v organizácii systémov verejných registrov v oblasti vlastníctva nehnuteľností, ako aj rozdiely týkajúce sa povahy týchto registrov a miery dôvery, ktorú k nim má verejnosť, si vyžadujú vyňatie prevodu vecných práv k nehnuteľnostiam z budúceho nástroja Spoločenstva vzhľadom na úzke prepojenie medzi spôsobom vyhotovenia verejnej listiny na jednej strane a zápisom do verejného registra na druhej strane,

O.

keďže v oblasti uznávania súdnych rozhodnutí v rámci EÚ má toto vylúčenie za následok pridelenie výlučnej právomoci súdom vo veciach týkajúcich sa nehnuteľností pre konania, ktoré sa týkajú práv k nehnuteľnostiam, a súdom členského štátu, na území ktorého sa vedie verejný register, pre konania, ktoré sa týkajú platnosti zápisu do verejného registra (4),

P.

keďže pojem verejná listine neexistuje v systémoch zvykového práva (common law), najmä v právnych systémoch Anglicka, Walesu či škandinávskych krajín; keďže v Anglicku a vo Walese existujú právnici (solicitors), ktorí vykonávajú funkciu notárov, ako aj profesionálni notári (scrivener notaries), avšak títo právnici nemôžu vyhotovovať verejné listiny a majú právomoc iba v oblasti overovania podpisov, je vhodné, aby sa pri prijímaní akýchkoľvek právnych predpisov týkajúcich sa európskych verejných listín prijali opatrenia s cieľom vyhnúť sa možným nejasnostiam v tomto smere; keďže v dôsledku toho musia byť prijaté potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v krajinách, v ktorých občania nemajú možnosť vyhotovenia verejných listín, nebolo možné používať listiny tohto typu na obídenie postupov stanovených v právnych systémoch týchto krajín (napríklad postup certifikácie); keďže Komisia by mala začať zodpovedajúcu informačnú kampaň s cieľom upriamiť pozornosť osôb vykonávajúcich právne profesie v členských štátoch, v ktorých neexistujú verejné listiny, a keďže by sa malo vykonať všetko pre to, aby sa zabezpečilo, že osoby vykonávajúce právne profesie v krajinách zvykového práva poznajú náplň práce verejných úradníkov v krajinách so systémom občianskeho práva a prípadné výhody, najmä čo sa týka právnej istoty, ktoré pre ich klientov vyplývajú z používania verejných listín v transakciách, ktoré si želajú uzatvoriť v krajinách, kde tento typ nástroja existuje; keďže táto skutočnosť zdôrazňuje potrebu vytvorenia transeurópskych sietí právnych profesií, vypracovania informačných kampaní a informačných dokumentov a zavedenia spoločného odborného vzdelávania, ktorú už viackrát vyjadril Výbor pre právne veci Európskeho parlamentu, a Komisia sa vyzýva, aby tieto aktivity podporovala,

Q.

keďže požadované nariadenie sa nemôže vzťahovať na otázky týkajúce sa rozhodného práva, ktoré je predmetom iných nástrojov Spoločenstva, ani na otázky týkajúce sa právomocí, organizácie a štruktúry verejných orgánov a verejných úradníkov, vrátane postupu overovania, ktoré spadajú do právomocí členských štátov,

1.   domnieva sa, že vzájomná dôvera v právo v rámci Spoločenstva je dôvodom na to, aby sa v budúcnosti zrušili postupy spojené s overovaním pravosti verejných listín v cezhraničnej oblasti; domnieva sa, že toto uznanie verejnej listiny na účely jej použitia v členskom štáte, ktorý ju vyžaduje, sa môže odmietnuť iba v prípade, že existujú vážne a odôvodnené pochybnosti o jej pravosti, alebo ak je jej uznanie v rozpore s právnym poriadkom členského štátu, ktorý ju vyžaduje;

2.   žiada Komisiu, aby mu na podľa článku 65 písm. a) a článku 67 ods. 5 druhá zarážka Zmluvy o ES predložila legislatívny návrh na vytvorenie vzájomného uznávania a výkonu verejných listín;

3.   zdôrazňuje, že dôsledkom uznania nemôže byť väčšia dôkazná hodnota zahraničnej listiny ako vnútroštátnej listiny;

4.   želá si, aby sa požadované nariadenie uplatňovalo na všetky verejné listiny v oblasti občianskeho a obchodného práva okrem oblastí, ktoré sa týkajú nehnuteľností a musia alebo môžu byť predmetom zápisu alebo záznamu do verejného registra;

5.   upresňuje, že požadované nariadenie sa nesmie uplatňovať na otázky týkajúce sa rozhodného práva vo veci verejnej listiny, ani na otázky týkajúce sa právomoci, organizácie a štruktúry verejných orgánov a verejných úradníkov, vrátane postupu overovania;

6.   konštatuje, že v tomto rámci dodržiavajú odporúčania uvedené v prílohe zásady subsidiarity a proporcionality, ako aj základné práva občanov;

7.   domnieva sa, že požadaovaný návrh nemá žiadne finančné dopady;

8.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s podrobnými odporúčaniami, ktoré sú uvedené v prílohe, postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 17. júna 1999 vo veci C-260/97, Zb. 1999, s. I-3715.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 (Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1); nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 (Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1); nariadenie Rady (ES) č. 805/2004 (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 15).

(3)  Návrhy generálneho advokáta La Pergolu z 2. februára 1999 v uvedenej veci Unibank, bod 7.

(4)  Pozri článok 22 bod 1 a 3 nariadenia (ES) č. 44/2001.

---

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/63

---

Elektronická justícia

P6_TA(2008)0637

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o elektronickej justícii (2008/2125(INI))

(2010/C 45 E/12)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 192 druhý odsek Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na činnosť pracovnej skupiny Rady pre spracovanie právnych údajov (elektronická justícia),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2008 s názvom Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície (KOM(2008)0329),

—	so zreteľom na prebiehajúce aktivity, ktoré v tejto oblasti vykonáva Komisia pre efektívnosť fungovania justície v Európe (CEPEJ) vytvorená v rámci Rady Európy,

—	so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0467/2008),

A.	keďže Rada sa v roku 2007 rozhodla začať aktivity týkajúce sa rozvoja využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) v oblasti spravodlivosti na európskej úrovni, a to najmä vytvorením európskeho portálu,

B.

keďže sa odhaduje, že v Európe je približne 10 miliónov ľudí zapojených do cezhraničných súdnych konaní, je nevyhnutné vo väčšej miere využívať informačné technológie (IT), aby sa občanom zabezpečil lepší prístup k spravodlivosti a s cieľom racionalizovať a zjednodušiť súdne konanie a skrátiť procesné lehoty a prevádzkové náklady v cezhraničných konaniach,

C.

keďže elektronická justícia je široký pojem zahŕňajúci aj všeobecné používanie elektronických technológií v oblasti spravodlivosti a keďže vymedzenie tohto pojmu pokrýva viacero otázok, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť s koncepciou elektronickej justície, ako ju interpretuje Komisia v uvedenom oznámení z 30. mája 2008 a pracovná skupina Rady pre elektronickú justíciu,

D.

keďže IT, ak sa budú správne využívať, môžu významne prispieť k zlepšeniu prístupu k súdnym a právnym systémom v Európe a k zvýšeniu ich účinnosti; keďže vzhľadom na prehlbujúcu sa integráciu vnútorného trhu a rastúcu mobilitu v Európe sa dá očakávať, že problémy, ktoré vyplývajú z podstaty cezhraničného justičného systému, ako sú jazyk, vzdialenosť a neznáme právne systémy, sa budú vyskytovať častejšie; keďže tieto problémy by sa dali do určitej miery odstrániť vhodným využívaním IKT, čím sa nielen zlepší prístup občanov Európy k spravodlivosti, ale zároveň sa prispeje k účinnému fungovaniu jednotného trhu,

E.	keďže využívanie elektronických technológií v oblasti spravodlivosti nemá vždy pozitívne výsledky, ako sa zdôrazňuje v správe CEPEJ o využití IKT v európskych justičných systémoch, a v záujme dosiahnutia dobrých výsledkov sa potrebné kroky musia uskutočniť inštitucionálnym a strategickým spôsobom,

F.

keďže využívanie IT pri riešení a urovnávaní sporov si z dlhodobého hľadiska vyžiada zásadné zmeny procesného práva a spôsobu tvorby a prípravy právnych predpisov a na efektívny prístup k právu a spravodlivosti bude potrebné prepojiť registre (obchodné registre a registre podnikov, katastre nehnuteľností, registre závetov atď.); keďže Európsky parlament sa už pri prerokovávaní právnych predpisov o veciach s nízkou hodnotou sporu, európskom exekučnom titule a mediácii snažil zlepšiť zlučiteľnosť prístupu k spravodlivosti s využitím IT; keďže treba podporovať využívanie IT vo všetkých oblastiach vrátane predkladania, distribúcie a doručovania písomností, vykonávania dôkazov a vybavovania žiadostí o právnu pomoc, čo by sa malo odrážať vo všetkých budúcich legislatívnych návrhoch; keďže by sa už mohlo uvažovať o krokoch v oblasti elektronických aktov, transparentnosti majetku dlžníkov a dôkazov,

G.

keďže myšlienku vytvoriť portál alebo sieť elektronickej justície treba privítať, ale zároveň treba zabezpečiť, aby pokrývali potreby občanov EÚ, ako aj potreby osôb vykonávajúcich právnické povolanie v EÚ a aby sa poskytnutím transparentného a jednoduchého spôsobu prístupu k informáciám uľahčil prístup k spravodlivosti; keďže by sa tým mala uľahčiť komunikácia medzi občanmi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi verejnej správy a keďže nástroje justície EÚ by mali pomáhať obetiam trestných činov, podozrivým osobám a ľuďom, ktorých sa vo všeobecnosti dotýkajú otázky spravodlivosti, v ich každodennom živote; keďže zároveň by sa mali tento portál alebo táto sieť, ak majú byť naozaj účinné, zaradiť ako pilotný projekt do rámca transeurópskych sietí podľa článku 154 Zmluvy o ES a mali by byť vyvinuté v rámci programu na riešenie interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA), ako sa uvádza v oznámení Komisie z 29. septembra 2008 (KOM(2008)0583),

H.

keďže iba 50 % európskych občanov má prístup k internetu, rozvoj a vykonávanie služieb elektronickej justície by sa mali spájať s úplným dodržiavaním zásad transparentnosti, rovnosti pred zákonom a verejnej kontroly a mali by byť aspoň počas prechodného obdobia doplnkové a dobrovoľné vo vzťahu k postupom doteraz uplatňovaným v členských štátoch,

I.

keďže existujúce portály sú technologicky zaostalé, neprehľadné a nepracuje sa s nimi ľahko, a keďže by bolo vhodné zapojiť najlepších odborníkov v oblasti IT do práce na zlepšení prístupu k informáciám, elektronickým systémom a registrom; keďže jednotný európsky justičný portál s odlíšeným prístupom pre justíciu a štátnych zamestnancov, pre právnikov, iných odborníkov a občanov by mal poskytovať systém správy identít, aby sa odlíšila oblasť pre občanov od oblasti pre odborníkov; keďže je nevyhnutné rozvíjať a zlepšovať európsku justičnú sieť, ale hlavný dôraz by sa mal oveľa viac ako doteraz klásť na prístup občanov a podnikov k spravodlivosti,

J.

keďže dosiahnutie cieľa vytvoriť európsky priestor spravodlivosti do určitej miery spomaľuje malý počet justičných orgánov, ktoré majú prístup k vzdelávaniu EÚ v oblasti súdnictva, a keďže elektronické nástroje by mohli významne prispieť k rozsiahlemu šíreniu európskej justičnej kultúry, ktorá je základom budúceho európskeho priestoru spravodlivosti,

K.	keďže je potrebné zohľadňovať výrazné rozdiely v poznatkoch vnútroštátnych sudcov v oblasti právnych predpisov Spoločenstva v jednotlivých členských štátoch, čo Európsky parlament zdôraznil vo svojom uznesení z 9. júla 2008 o úlohe vnútroštátnych sudcov v európskom súdnom systéme (1),

L.	keďže sa treba bezodkladne začať zaoberať základnými problémami v oblasti elektronickej justície vrátane otázky jazyka,

M.

keďže ministri spravodlivosti schválili decentralizovaný prístup k vytvoreniu elektronickej justície na európskej úrovni s určitou centrálnou koordináciou, ktorá umožní spoločne využívať informácie na európskej úrovni, a pritom sa zabezpečí nezávislé fungovanie národných súdnych systémov a nevznikne záťaž, ktorú by nevyhnutne prinieslo vytvorenie nového centralizovaného systému elektronickej justície EÚ, a keďže niektoré členské štáty sú zapojené do dvojstrannej spolupráce; keďže pracovná skupina Rady prišla k záveru, že iniciatívy elektronickej justície by mali byť pre členské štáty dobrovoľné a nemali by im ukladať povinnosť zavádzať nové vnútroštátne systémy ani zásadne meniť existujúce systémy,

N.

keďže informačné technológie sa osvedčili ako účinný nástroj v boji proti nadnárodnej kriminalite, čo dokazujú výsledky, ktoré priniesol napríklad Schengenský informačný systém a jeho ďalší vývoj, a keďže využívanie vyspelej technológie by sa malo v plnom rozsahu uplatňovať pri prevencii nadnárodnej kriminality a v boji proti nej a projekty ako Európsky informačný systém registrov trestov by mali získať čo najširšiu podporu vrátane finančnej podpory,

O.

keďže súčasný systém získavania dôkazov v iných členských štátoch je stále založený na pomalých a neefektívnych nástrojoch, ktoré poskytuje vzájomná pomoc v trestných veciach, a keďže obrovským krokom vpred pri získavaní dôkazov na diaľku by v prípade potreby a len vtedy, ak to nebude na úkor právneho postavenia osoby podávajúcej svedeckú výpoveď, bolo zapojenie technologických nástrojov ako videokonferencie,

P.	keďže vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti takisto znamená posilnenie základných práv a procesných záruk pre občanov EÚ a keďže táto stratégia by sa mala vykonávať za úplného rešpektovania najprísnejších noriem ochrany údajov,

Q.	keďže legislatívne opatrenia zamerané na zlepšenie znalostí o systémoch trestného súdnictva iných členských štátov by mali ísť ruka v ruke so sprístupnením takýchto znalostí na internete,

1.   podporuje plány Komisie, najmä návrh na podporu európskeho rámca interoperability (EIF) v rámci programu IDABC a prebiehajúcu činnosť v oblasti elektronického podpisu a elektronickej totožnosti;

2.   vyzýva Komisiu, aby doplnila európsky priestor spravodlivosti, slobody a bezpečnosti o oblasť elektronickej justície prostredníctvom:

a)	prijatia konkrétnych krokov na zavedenie európskeho priestoru elektronickej justície,

b)	jasného vymedzenia otázok, ktoré patria do pôsobnosti EÚ, a to napríklad tým, že sa použije iná definícia alebo sa do spojenia elektronická justícia vloží skratka EÚ, takže by sa hovorilo o elektronickej justícii EÚ alebo justícii EÚ,

c)

vytvorenia portálu alebo siete elektronickej justície zohľadňujúcich potreby občanov EÚ, ako aj potreby osôb, ktoré vykonávajú právnické povolanie v EÚ, pričom sa zabezpečí transparentný a ľahký prístup k informáciám využitím transeurópskych sietí podľa článku 154 Zmluvy o ES a vývoj tohto portálu sa uskutoční v rámci programu ISA,

d)	širokého využívania elektronických nástrojov pri rozvíjaní európskej justičnej kultúry,

e)	plného využitia potenciálu nových technológií pri prevencii nadnárodného zločinu a v boji proti nemu,

f)	bezodkladného poskytnutia a posilnenia nástrojov na zdokonalenie získavania dôkazov v iných členských štátoch, ako je napríklad videokonferencia,

g)	posilnenia základných práv, procesných záruk v trestnom konaní a ochrany údajov ako neoddeliteľnej súčasti vypracúvania a realizácie akčného plánu pre elektronickú justíciu EÚ;

3.   domnieva sa, že inštitúcie by sa mali pri svojej práci viac zameriavať na občanov;

4.   zatiaľ čo víta nadšenie členských štátov pre zavedenie dvojstranných projektov, ktoré by sa neskôr mohli rozšíriť na všetky členské štáty a mohli by teda viesť k dosiahnutiu optimálnych výsledkov pre EÚ ako celok, varuje pred možnou roztrieštenosťou, ku ktorej by mohol takýto prístupu viesť, a dúfa, že sa tomuto riziku zamedzí;

5.   vyzýva Komisiu, aby venovala potrebnú pozornosť rozvoju elektronických učebných pomôcok pre justíciu v kontexte elektronickej justície;

6.   potvrdzuje, že odporúčania sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov;

7.   domnieva sa, že požadovaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

8.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s podrobnými odporúčaniami uvedenými v prílohe, postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

---

(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0352.

---

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/71

---

Právna ochrana dospelých osôb: cezhraničné dôsledky

P6_TA(2008)0638

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o právnej ochrane dospelých osôb: cezhraničné dôsledky (2008/2123(INI))

(2010/C 45 E/13)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 192 druhý odsek Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na Haagsky dohovor z 13. januára 2000 o medzinárodnej ochrane dospelých osôb,

—	so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. decembra 2006,

—	so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzatvorení dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (KOM(2008)0530),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 10. mája 2005 s názvom „Haagsky program: Desať priorít na nasledujúcich päť rokov. Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (KOM(2005)0184)“,

—	so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0460/2008),

A.	keďže vo svojom vyššie uvedenom oznámení o Haagskom programe Komisia uviedla ako jednu zo svojich priorít potrebu zabezpečiť skutočný európsky priestor v rámci civilného súdnictva, najmä pokiaľ ide o uznávanie a vykonávanie súdnych rozhodnutí,

B.	keďže v tomto rámci bolo vyvinuté úsilie a prebehli konzultácie v oblasti rozhodnutí týkajúcich sa rodinného majetku, dedičstva a závetov, s cieľom vypracovať nové legislatívne návrhy,

C.	keďže je tiež potrebné podporovať uznávanie a vykonávanie súdnych alebo správnych rozhodnutí prijatých vo vzťahu k osobám, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia,

D.	keďže je potrebné venovať pozornosť často citlivým a zraniteľným pomerom osôb, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, a je potrebné pohotovo vybavovať žiadosti o spoluprácu, informácie alebo uznanie a vykonávanie rozhodnutí,

E.	keďže nastávajú situácie, kedy sa vykonávanie právnej ochrany týka dvoch alebo viacerých členských štátov,

F.	keďže nastávajú tiež situácie, v ktorých prípady týkajúce sa právnej ochrany zahŕňajú dva alebo viaceré členské štáty alebo sa týkajú členských štátov a tretích krajín, najmä v dôsledku tradičných migračných tokov (bývalé kolónie, USA a Kanada),

G.	keďže vznikajú problémy z dôvodu zintenzívňujúceho sa pohybu medzi členskými štátmi, v ktorých dochádza k čistému odlevu ľudí na dôchodku vrátane zraniteľných dospelých osôb, a tými, v ktorých dochádza k čistému prílevu jednotlivcov na dôchodku,

H.	keďže potrebu právnej ochrany zraniteľných dospelých osôb a jej zásady odsúhlasili všetky členské štáty EÚ v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy č. R(99) 4 členským štátom o zásadách týkajúcich sa právnej ochrany nespôsobilých dospelých osôb, ktoré výbor prijal 23. februára 1999,

I.	keďže právna ochrana zraniteľných dospelých osôb musí byť pilierom práva na voľný pohyb osôb,

J.	keďže v súčasnosti jestvujú rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov v oblasti ochranných opatrení,

K.	keďže treba zohľadniť ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

L.	keďže ustanovenia Haagskeho dohovoru môžu prispieť k dosiahnutiu cieľa vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti tým, že zjednodušia uznávanie a vykonávanie rozhodnutí o ochranných opatreniach, určenie rozhodného práva a spoluprácu medzi ústrednými orgánmi,

M.	keďže by sa mali vykonávať špecifické a primerané opatrenia v oblasti spolupráce medzi členskými štátmi, ktoré by mohli vychádzať z nástrojov stanovených v uvedenom dohovore,

N.	keďže by sa mohli zaviesť jednotné formuláre Spoločenstva, ktoré by podporovali informovanie o rozhodnutiach o ochrane, ako aj šírenie, uznávanie a vykonávanie týchto rozhodnutí,

O.	keďže pre prípady mandátov o nespôsobilosti by mohol byť na úrovni EÚ vytvorený jednotný formulár Spoločenstva, aby sa zaručila ich účinnosť vo všetkých členských štátoch,

P.	keďže by sa mohli zaviesť mechanizmy na jednoduché uznávanie, registrovanie a využívanie trvalých plnomocenstiev (tzv. lasting powers of attorney) na celom území EÚ,

1.   víta záväzok francúzskeho predsedníctva týkajúci sa situácie zraniteľných dospelých osôb a ich cezhraničnej právnej ochrany; blahoželá členským štátom, ktoré podpísali a ratifikovali Haagsky dohovor a nabáda členské štáty, ktoré tento dohovor ešte nepodpísali alebo neratifikovali, aby tak urobili;

2.   žiada Komisiu, aby ihneď po nadobudnutí dostatočných skúseností v oblasti uplatňovania Haagskeho dohovoru predložila Európskemu parlamentu na základe článku 65 Zmluvy o ES legislatívny návrh zameraný na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a zlepšenie uznávania a vykonávania rozhodnutí, ktoré sa týkajú ochrany dospelých osôb, mandátov o nespôsobilosti a trvalých plnomocenstiev, na základe podrobných odporúčaní uvedených nižšie;

3.   vyzýva Komisiu, aby monitorovala skúsenosti s uplatňovaním Haagskeho dohovoru a jeho implementáciou v členských štátoch a aby vo vhodnom čase predložila Európskemu parlamentu a Rade správu obsahujúcu zhrnutie problémov a najlepších postupov pri jeho uplatňovaní v praxi a návrhy ustanovení Spoločenstva, ktoré dopĺňajú alebo upresňujú informácie o spôsobe uplatňovania Haagskeho dohovoru;

4.   vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť pristúpenia Spoločenstva k Haagskemu dohovoru; navrhuje, aby sa táto oblasť stala súčasťou rozšírenej spolupráce medzi členskými štátmi;

5.   vyzýva všetky členské štáty, ktoré ešte nepodpísali alebo neratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, aby k nemu pristúpili, keďže by to viedlo k zvýšeniu úrovne ochrany zraniteľných dospelých osôb v EÚ;

6.   žiada, aby Komisia poskytla finančné prostriedky na štúdiu zameranú na porovnanie právnych predpisov členských štátov o zraniteľných dospelých osobách a ochranných opatreniach s cieľom zistiť, v ktorých oblastiach by mohli vzniknúť problémy právneho charakteru a ktoré opatrenia by boli potrebné na úrovni EÚ alebo členských štátov na vyriešenie akýchkoľvek uvedených problémov; domnieva sa, že štúdia by sa mala tiež zaoberať otázkou inštitucionalizovaných dospelých osôb s mentálnym postihnutím pokiaľ ide o ich poručníctvo a schopnosť uplatňovania vlastných zákonných práv; vyzýva Komisiu, aby usporiadala sériu konferencií pre právnikov, ktorí sú priamo zapojení do takýchto prípadov, a aby v budúcich právnych predpisoch zohľadnila výsledky tejto štúdie a názory odborníkov;

7.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranosť ochranných opatrení k situácii týchto zraniteľných dospelých osôb, aby sa jednotlivým občanom EÚ neupieralo zákonné právo, ak sú ešte schopní toto právo uplatňovať;

8.   vyzýva členské štáty k prijatiu opatrení na ochranu zraniteľných dospelých osôb, aby sa nestali obeťami krádeže totožnosti, podvodu či iných trestných činov prostredníctvom telefónu alebo počítačovej kriminality vrátane právnych opatrení na zvýšenie ochrany osobných údajov zraniteľných dospelých osôb a/alebo obmedzenia prístupu k nim;

9.   podporuje vytvorenie bezpečných mechanizmov, ktoré budú spĺňať prísne pravidlá na ochranu osobných údajov a pravidlá na obmedzenie prístupu, v oblasti spoločného využívania najlepších postupov a iných informácií týkajúcich sa ochranných opatrení, ktoré v súčasnosti platia medzi členskými štátmi vrátane možnosti výmeny informácií medzi súdnymi systémami členských štátov pokiaľ ide o štatút ochrany zraniteľnej dospelej osoby;

10.   pripomína Komisii a členským štátom, že nie všetky zraniteľné dospelé osoby sú zraniteľné v dôsledku svojho pokročilého veku a žiada, aby sa prijali opatrenia na posilnenie právnej ochrany a práv nielen týchto starších zraniteľných dospelých osôb, ale aj tých dospelých osôb, ktoré sú zraniteľné z dôvodu vážneho telesného a/alebo mentálneho postihnutia, a aby sa zohľadnili aj ich potreby pri prijímaní budúcich sociálnych opatrení na zabezpečenie týchto zákonných práv;

11.   potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov;

12.   domnieva sa, že požadovaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

13.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

---

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/74

---

Perspektívy upevňovania mieru a budovania štátu v situáciách po skončení konfliktu

P6_TA(2008)0639

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o perspektívach upevňovania mieru a budovania štátu v situáciách po skončení konfliktu (2008/2097(INI))

(2010/C 45 E/14)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Haagske nariadenia z roku 1907 a štyri ženevské dohovory z roku 1949 a ich dodatkové protokoly I a II z roku 1977,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

—	so zreteľom na všetky dohovory OSN o ľudských právach a na ich opčné protokoly,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a na dva k nemu pripojené opčné protokoly,

—	so zreteľom na Chartu OSN z roku 1945 a konkrétne na jej články 1 a 25 a v kapitole VII články 39 a 41,

—	so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950 a na jeho päť protokolov,

—	so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá určuje rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom,

—	so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 60/1 z 24. októbra 2005 o výsledku svetového samitu 2005 a najmä na jej odseky 138 až 140 o zodpovednosti za ochranu obyvateľstva proti genocíde, vojnovým zločinom, etnickým čistkám a zločinom proti ľudskosti,

—

so zreteľom na mierové operácie OSN (udržiavanie i budovanie mieru) v Kongu (1962), Namíbii (1988), Salvádore (1992), Kambodži (1992), Somálsku (1992), Juhoslávii – Srbsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine (1992 – 2002), na Haiti (1994), vo východnom Slavónsku (1995 – 1998), v Kosove (1999), Sierra Leone (1999), vo Východnom Timore (1999) a so zreteľom na misiu pod vedením USA a Spojeného Kráľovstva v Iraku (2003) a misie pod vedením NATO ISAF v Afganistane (2001),

—

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (1), zmenenú a doplnenú rozhodnutím Rady ministrov AKT-EÚ č. 1/2006 (2) (ďalej len „Dohoda z Cotonou“),

—

so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci zasadnutia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, o rozvojovej politike Európskej únie: „Európsky konsenzus“ podpísané 20. decembra 2005 (3), najmä so zreteľom na horizontálne otázky uvedené v časti II, oddiele 3.3: demokracia, dobrá správa vecí verejných, ľudské práva, práva detí a pôvodných obyvateľov, trvalá udržateľnosť životného prostredia, rodová rovnosť a boj proti HIV/AIDS,

—	so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie: Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci (4),

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (5) (nástroj rozvojovej spolupráce),

—	so zreteľom na strategické partnerstvo Afriky a EÚ: spoločnú stratégiu Afriky a EÚ prijatú na samite EÚ – Afrika v decembri 2007,

—	so zreteľom na závery zasadania Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (RVZVV) z 19. novembra 2007 o západnom Balkáne,

—	so zreteľom na závery RVZVV o usmerneniach EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch zo 16. júna 2008,

—	so zreteľom na závery RVZVV o podpore rodovej rovnosti a uplatňovaní rodového hľadiska v krízovom riadení z 13. novembra 2006,

—	so zreteľom na závery RVZVV z 21. a 22. novembra 2005 o stratégii EÚ pre Afriku,

—	so zreteľom na politický rámec Africkej únie (AÚ) o obnove a rozvoji po konfliktoch, ktorý prijali členské štáty AÚ na samite 25. júna až 2. júla 2006 v Banjule,

—

so zreteľom na desať zásad prínosného medzinárodného angažovania sa v nestabilných štátoch a situáciách, ktoré podporuje Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nestabilné štáty a ktoré boli schválené 3. a 4. apríla 2007 na stretnutí DAC na vysokej úrovni v Paríži,

—	so zreteľom na reformu a riadenie bezpečnostného sektora, usmernenia OECD/DAC,

—	so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

—	so zreteľom na vymedzenie pojmu „justícia v prechodnom období“ uvedené v správe generálneho tajomníka OSN z roku 2004 o právnom štáte a justícii v prechodnom období v spoločnostiach počas konfliktu a po jeho ukončení (6),

—	so zreteľom na finančný nástroj vo výške 12 miliónov EUR, ktorý vytvorila Komisia v rámci európskeho nástroja stability s cieľom poskytnúť pomoc ad hoc tribunálom a iniciatívam justície v prechodnom období na celom svete,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2007 pod názvom K odpovedi EÚ na citlivé situácie – angažovanie sa v náročných podmienkach v záujme trvale udržateľného rozvoja, stability a mieru (KOM(2007)0643),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o odpovedi Európskej únie na citlivé situácie v rozvojových krajinách (7),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie o predchádzaní konfliktom (KOM(2001)0211) a na program EÚ pre predchádzanie násilným konfliktom prijatý Európskou radou v Göteborgu 15. a 16. júna 2001,

—	so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva EÚ k dokumentu OSN o právnom štáte a justícii v prechodnom období v spoločnostiach počas konfliktu a po jeho ukončení zo 6. októbra 2004,

—	so zreteľom na koncepciu EÚ na podporu odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (ODR), ktorú schválila Rada Európskej únie 11. decembra 2006,

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. apríla 2001 s názvom O prepojení núdzovej pomoci, obnovy a rozvoja – hodnotenie (KOM(2001)0153),

—	so zreteľom na svoje uznesenie 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou (8),

—	so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ č. 3937/07 a na správu jeho Politického výboru z júla 2007 o dobrej správe vecí verejných, transparentnosti a zodpovednosti vo vzťahu k využívaniu prírodných zdrojov v krajinách AKT (9),

—	so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN 1325) o ženách, mieri a bezpečnosti a rezolúciu o sexuálnom násilí voči civilistom počas konfliktu (BR OSN 1820),

—	so zreteľom na návrh spoločnej stratégie EÚ a Afriky schválený na 8. stretnutí ministerskej trojky EÚ-Afrika z 15. mája 2007 v Bruseli,

—	so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o ES,

—	so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre zahraničné veci (A6-0445/2008),

A.

keďže v polovici všetkých krajín, v ktorých došlo ku konfliktu, sa konflikt do piatich rokov obnoví a odhaduje sa, že 340 miliónov najchudobnejších obyvateľov sveta žije v štátoch s nestabilnou situáciou, pričom absencia nepriateľských prejavov nevedie automaticky k pevnej a trvalej stabilite a trvalo udržateľnému rozvoju,

B.	keďže RCM stanovujú ucelené a časovo ohraničené ciele na dlhodobé odstránenie chudoby; keďže do roku 2010 bude pravdepodobne polovica najchudobnejšieho obyvateľstva žiť v štátoch, v ktorých prebieha alebo ktorým hrozí násilný konflikt (10),

C.	keďže budovanie stabilných a trvalých štátov si vyžaduje vytvorenie zodpovednej meritokratickej verejnej správy nezávislej od politických vplyvov a korupcie,

D.	keďže prehľadný, zodpovedný a profesionálny bezpečnostný sektor je základom na vytvorenie podmienok podpory mieru a rozvoja,

E.	keďže reforma bezpečnostného sektora (SSR) by sa mala zamerať na poskytovanie účinnej a legitímnej verejnej služby, ktorá je transparentná, zodpovedá sa civilným orgánom a reaguje na potreby verejnosti,

F.	keďže šírenie ručných a ľahkých zbraní podnecuje konflikty a zločinnosť; keďže v roku 2006 predstavovali civilisti tri štvrtiny zaznamenaných obetí nášľapných mín (11),

G.

keďže násilné konflikty okrem tragických následkov na rozvoj a ľudské práva odrádzajú aj zahraničných investorov, čím zásadne znižujú rast a brzdia investície do hospodárstva a základných služieb (z nedávnej správy (12) vyplýva, že ozbrojený konflikt znižuje úroveň hospodárstva afrických štátov o 15 %); keďže fungujúci súkromný sektor môže v konečnom dôsledku vytvoriť základ pre udržateľné príjmy pre legitímnu vládu,

H.	keďže dlhodobá stabilita sa dá dosiahnuť len priamym zapojením všetkých zainteresovaných strán vrátane žien a menšín do procesu nastoľovania mieru, národného zmierenia a budovania štátu,

I.

keďže výbory na vyšetrenie pravdy a zmierenie môžu spoločnostiam pomáhať vyrovnať sa s dedičstvom masového zneužívania, uľahčovať dialóg medzi spoločenstvami a pôvodne znepriatelenými stranami konfliktu a prispieť k spravodlivosti, náprave škôd a reformným opatreniam, ktorými sa zníži pravdepodobnosť prepuknutia konfliktu v budúcnosti,

J.	keďže inštitucionálny rámec umožňujúci rozvoj občianskej spoločnosti vychádza zo slobody združovania a slobody prejavu, ako aj z rozvoja slobodných médií chránených zákonom,

K.	keďže na trvalo udržateľný a dobre fungujúci štát je potrebná aj silná občianska spoločnosť, ktorá ľudí ochráni pred zneužívaním moci, a slobodná tlač poukazujúca na kroky príliš silnej výkonnej moci,

L.	keďže nestabilné štáty treba podporiť v tom, aby mimovládnym organizáciám umožnili fungovať bez zbytočne byrokratických registračných predpisov a postupov, ktoré by bránili rozvoju skutočne efektívnej občianskej spoločnosti,

M.	keďže priemerná rozvojová krajina privíta ročne 260 návštev darcov a v roku 2006 uskutočnili darcovia vo všetkých rozvojových krajinách spolu 70 000 transakcií pomoci, pričom priemerná veľkosť projektu bola len 1,7 milióna amerických dolárov,

N.	keďže v hodnotení politiky rozvojovej spolupráce ES zo strany OECD/DAC z roku 2007 sa uvádza, že EÚ by mala „systematickejšie využívať analýzu konfliktu ako súčasť programov a projektov na úrovni krajiny“ s cieľom „zlepšiť ich účinnosť a zabezpečiť, že nebudú na škodu“,

O.

keďže Komisia musí v nadväznosti na oznámenie o odpovedi EÚ na citlivé situácie a následné závery Rady a uznesenie Európskeho parlamentu pripraviť v roku 2009 realizačný plán, v ktorom zohľadní skúsenosti a informácie získané v pilotných prípadoch a prostredníctvom ktorého posúdi účinnosť rozličných nástrojov EÚ s cieľom dosiahnuť ich optimalizáciu v oblasti bezpečnosti a rozvoja,

P.

keďže okrem určenia šiestich pilotných krajín (Burundi, Guinea-Bissau, Haiti, Sierra Leone, Východný Timor a Jemen) neumožnili diskusie začaté medzi Komisiou, Radou, Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou, ako súčasť nadväzujúca na uvedené oznámenie Komisie o odpovedi EÚ na citlivé situácie, praktické vykonávanie konkrétnych opatrení,

Q.	keďže európske podniky sú prítomné v oblastiach konfliktu a majú v nich záujmy,

1.   podporuje „zodpovednosť za ochranu“ schválenú OSN v záujme posilnenia štátnej suverenity namiesto jej oslabenia a zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by sa mali cítiť ňou viazané; zdôrazňuje, že „zodpovednosť za ochranu“ by sa mala považovať za prostriedok na presadzovanie bezpečnosti obyvateľstva; zdôrazňujúc, že prvoradú zodpovednosť za prevenciu genocídy, vojnových zločinov, etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti voči určitému obyvateľstvu nesie každý štát osamote, posilňuje zodpovednosť každej vlády za ochranu svojich vlastných občanov; domnieva sa však, že v prípade, že vlády nie sú schopné alebo ochotné zabezpečiť takúto ochranu, sa zodpovednosť prijať primerané opatrenia stáva kolektívnou zodpovednosťou širšieho medzinárodného spoločenstva; konštatuje však, že takéto opatrenia by mali predstavovať prevenciu a reakciu a mali by zahrňovať použitie nátlakovej vojenskej sily iba ako skutočne poslednú možnosť; považuje to za dôležité nové uplatňovanie zásady bezpečnosti osôb;

2.   žiada vykonávanie vyhlásenia bývalého generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana na valnom zhromaždení v roku 2000, v ktorom uviedol: „suverenita predpokladá zodpovednosť a prvoradú zodpovednosť za ochranu vlastného obyvateľstva nesie každý štát sám; ak obyvateľstvo vážne trpí v dôsledku vnútornej vojny, vzbury alebo zlyhania štátu a daný štát nie je ochotný alebo schopný zastaviť alebo odvrátiť túto situáciu, zásada nezasahovania musí ustúpiť pred medzinárodnou zodpovednosťou za ochranu“;

3.   je presvedčený, že existujú dve fázy nastoľovania mieru a budovania štátu: fáza stabilizácie, počas ktorej sa kladie dôraz na bezpečnosť, právo a poriadok a poskytovanie základných služieb, a druhá fáza budovania štátu, ktorá sa zameriava na správu vecí verejných a inštitúcie, ktoré ju zabezpečujú, pod podmienkou, že:

a)	druhá fáza by sa nemala začať, kým sa krajina nestabilizuje, lebo inštitúcie vytvorené pred stabilizáciou budú odrážať charakter konfliktu a nie to, čo krajina potrebuje pre stabilný a trvalý mier,

b)	počas fázy budovania štátu je dôležité robiť kompromisy a riadiť sa normami a očakávaniami občanov daného štátu, a nie presadzovať ideály štátov, ktoré zasahujú,

c)	počas fázy budovania štátu musia zasahujúce štáty postupne odovzdať jednotlivé inštitúcie domácim orgánom; práve vtedy sa môžu objaviť prípadné prekážky, ktoré treba akceptovať, ak zásadne neohrozujú pokrok dosahovaný danou krajinou;

4.   zdôrazňuje význam riešenia prvotných dôvodov konfliktov v politickom dialógu EÚ s tretími krajinami a v programoch rozvojovej spolupráce na vytvorenie mechanizmov, ktoré včas upozornia na varovné znaky zlyhávajúcich štátov pomocou možných náznakov alebo ukazovateľov občianskeho násilia, ako historické rozdiely, etnické alebo kmeňové krivdy, náboženské konflikty, nerovnosť a chudoba; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä potrebu vyčleniť nove finančné prostriedky na adaptáciu a ochranu prírody ako spôsob prevencie konfliktov súvisiacich s klímou a životným prostredím;

5.   vyzýva Komisiu, aby stanovila predchádzanie konfliktom za prierezovú tému rozvojovej spolupráce a aby začlenila zásady citlivého prístupu ku konfliktom a analýzy konfliktov do existujúcich aj nových politík, do strategických dokumentov pre krajinu a región, ako aj do príslušných finančných nástrojov vonkajšej spolupráce;

6.   pripomína, že mier nie je len neprítomnosť vojny a že neexistuje mier bez spravodlivosti a navyše, že koniec nepriateľských akcií neznamená vždy bezpečnosť pre mužov a ženy; takisto pripomína dôležitú úlohu žien pri predchádzaní konfliktom a ich riešení a tiež pri budovaní mieru a zdôrazňuje dôležitosť rovnakej účasti a úplného zapojenia žien do všetkých snáh o zachovanie a podporu mieru a bezpečnosti;

7.   pevne verí, že treba vynaložiť maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť minimálnu úroveň základných služieb pre obyvateľstvo postihnuté konfliktom, najmä pokiaľ ide o prístup k potravinám, pitnej vode a hygienickým zariadeniam, liekom, zdravotnej starostlivosti (vrátane reprodukčného zdravia) a o osobnú bezpečnosť; záujmy trvalej udržateľnosti sa v krátkodobom horizonte musia podriadiť zabezpečeniu poskytovania základných tovarov a služieb;

8.   je presvedčený, že v situáciách po ukončení konfliktu je potrebná koordinácia medzi nastoľovaním mieru, humanitárnou pomocou a rozvojovými činnosťami v súlade so strategickým rámcom prepojenia núdzovej pomoci, obnovy a rozvoja a s cieľom zabezpečiť prepojenie bezpečnosti a rozvoja;

9.   považuje za nevyhnutné zohľadniť pri zaobchádzaní s utečencami a osobami presídlenými do zahraničia rodové hľadisko, a to aj v organizovaní utečeneckých táborov;

10.   zdôrazňuje potrebu posilniť civilno-vojenskú koordináciu; zastáva názor, že v situáciách po ukončení konfliktu sa prechod od vojenskej k civilnej bezpečnosti musí uskutočniť hneď, ako bude možný, a že medzinárodné sily by mali postupne doplniť a nahradiť profesionálne vycvičené národné a regionálne policajné sily; treba pritom zabezpečiť, aby sa dôsledne dbalo o rovnaké uplatňovanie zásady právneho štátu a administratívnych postupov voči všetkým skupinám zapojeným do konfliktu;

11.   zdôrazňuje potrebu dosiahnuť rovnováhu medzi civilnou a vojenskou zložkou rozvojovej pomoci, aby sa zaručilo fungovanie základnej infraštruktúry a vládnych služieb bez znižovania významu požiadaviek na rekonštrukciu, obnovu a opätovné začatie demokratických a hospodárskych procesov;

12.   vyzýva na presadzovanie ľudských práv, a to podporou vzdelávania príslušníkov armády a polície v oblasti ľudských práv (vrátane kampaní zameraných na ľudské a občianske práva pre dotknuté skupiny obyvateľstva); školenie pracovníkov na vysokých školách v oblasti medzinárodných noriem pre policajnú službu a vojenskú políciu a vytvorenie kódexu správania zamestnancov bezpečnostných služieb, vymedzenie rozsahu zodpovednosti polície a vojska, vytvorenie úradov ombudsmanov pre ľudské práva a výborov pre ľudské práva, ako aj organizovanie školení v oblasti ľudských práv pre miestne orgány a zamestnancov štátnej správy;

13.   zdôrazňuje základnú potrebu pokračovať v budovaní vojenských kapacít európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), aby EÚ a jej členské štáty mohli lepšie prispievať k stabilizácii a rozvoju spoločností po skončení konfliktu;

14.   považuje za mimoriadne dôležité, aby sa príčiny nestability a problémy spoločností po skončení konfliktu riešili prostredníctvom kombinácie civilných a vojenských opatrení; zdôrazňuje, že bez bezpečnostných záruk mierových jednotiek priamo na mieste nie je možné splniť základnú podmienku stability v konfliktom rozdelených spoločnostiach, t. j. bezpečnosť jednotlivcov a ich majetku;

15.   zdôrazňuje význam procesov SSR a DDR ako kľúčových faktorov na zabezpečenie trvalého mieru a trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Radu a Komisiu, aby zrýchlili praktické vykonávanie politického rámca EÚ pre SSR a koncepcie EÚ pre podporu DDR s cieľom zvýšiť význam, jednotnosť a účinnosť aktivít EÚ v týchto oblastiach; žiada zvýšenie finančných prostriedkov Spoločenstva vyčlenených na SSR/DDR, pričom sa bude osobitný dôraz klásť na tie krajiny, do ktorých už EÚ vyslala misie EBOP; žiada, aby sa všetky činnosti SSR/DDR financované Spoločenstvom zamerané na podporu operácií EBOP v situáciách prebiehajúceho konfliktu alebo po ukončení konfliktu čo najskôr zohľadnili pri plánovaní krokov operácií, konkrétne počas fázy zisťovania stavu alebo počas vytvárania koncepcií krízového riadenia alebo koncepcie operácií;

16.   zdôrazňuje, že SSR môže byť efektívnym nástrojom na posilnenie diplomacie a obrany a s tým spojené zníženie dlhodobých bezpečnostných hrozieb, pretože prispeje k budovaniu stabilných, prosperujúcich a mierových spoločností; SSR musí zahŕňať obnovenie alebo reformu inštitúcií a kľúčových ministerských postov, ktoré udržujú a kontrolujú bezpečnosť danej krajiny a jej obyvateľstva;

17.   žiada EÚ, aby do podpory reforiem SSR po konflikte zahrnula aj rodové hľadisko, a to poskytovaním vzdelávania v oblasti uplatňovania rodového hľadiska a odborných znalostí o ústavách, voľbách, polícii a súdnictve;

18.   zastáva názor, že bývalí vodcovia bojujúcich strán sa musia úplne vzdať násilia pred tým, než sa zapoja do formálnych inštitucionálnych štruktúr podporujúcich rozdelenie moci, pričom treba zabezpečiť, že verejné a všetky zainteresované strany budú aktívne informované a zapojené do diskusií týkajúcich sa dohôd o rozdelení moci;

19.   zdôrazňuje dôležitosť prijatia rodovej perspektívy pri vyjednávaní a zavádzaní mierových dohôd, aby sa podporila ústavná ochrana práv žien;

20.   vzhľadom na skutočnosť, že väčšina obetí konfliktných situácií je zabitá malými a ručnými zbraňami (SALW) vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne nadviazali na rozhodnutie Súdneho dvora z 20. mája 2008 o právomoci Spoločenstva v boji proti šíreniu SALW (13) tým, že zrýchlia vykonávanie európskej stratégie na boj proti nedovolenému hromadeniu SALW a munície a obchodovaniu s nimi a zvýšia financovanie programov súvisiacich so SALW z rozpočtu ES, najmä z Európskeho rozvojového fondu a nástroja stability; žiada multilaterálne a regionálne finančné inštitúcie, aby podľa potreby prijali opatrenia na vytvorenie programov SALW v rámci činností na rekonštrukciu a obnovu oblastí po ukončení konfliktu a v rámci činností na konsolidáciu správy vecí verejných s cieľom posilniť legislatívu a zlepšiť operačnú kapacitu orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti so SALW; vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej podporovali vytvorenie právne záväznej medzinárodnej zmluvy o obchodovaní so zbraňami na všetkých bilaterálnych aj multilaterálnych úrovniach;

21.   domnieva sa, že vysokou prioritou musí byť dobrovoľný návrat utečencov a osôb presídlených v rámci krajiny, pričom sa im musí zabezpečiť záruka solídneho živobytia, najmä prostredníctvom poskytnutia fungujúcich zdravotných a vzdelávacích služieb (vrátane kampaní na odstránenie negramotnosti žien) a pracovných príležitostí, a že tento návrat sa musí uskutočniť prostredníctvom medziskupinového dialógu, vzdelávania o mieri, medzinárodnej účasti, odstraňovania predsudkov, výchovy k rôznorodosti, zapojenia bývalých bojujúcich spoločenstiev, procesov na riešenie územných nárokov a psychologickej pomoci; ak majú tieto osoby kompatibilný etnický alebo náboženský profil, mali by byť rozmiestnení v celej krajine a mali by sa usadiť vo svojich pôvodných dedinách alebo mestách, a nie sústreďovať vo veľkých skupinách, čo by mohlo viesť ku konfliktom a násiliu;

22.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ženy po ukončení konfliktu opäť začali vzdelávať alebo aby svoje vzdelanie prehlbovali; v tejto súvislosti sa domnieva, že počas obnovy krajiny by sa malo aktívne podporovať opätovné začatie vyučovacieho procesu;

23.   dôrazne poukazuje na potrebu konzultovať s miestnymi ženskými organizáciami a medzinárodnými sieťami žien za mier a podporovať ich; odporúča poskytovanie politickej a finančnej podpory, vzdelávania, budovania kapacít a technickej pomoci, vrátane oblastí mierových vyjednávaní a nenásilného riešenia konfliktov;

24.   zastáva názor, že členské štáty majú morálnu povinnosť prichýliť utečencov z oblastí konfliktov; je presvedčený, že táto povinnosť sa dá splniť, len ak sa táto záťaž rozdelí medzi členské štáty; navyše je presvedčený, že členské štáty by mali aktívne pomáhať utečencom, ktorí sa chcú po skončení násilných konfliktov vrátiť do svojej krajiny pôvodu;

25.   potvrdzuje zásadný význam spravodlivej migračnej politiky vo vzťahu k rozvojovým krajinám; konštatuje, že migrácia sa môže zmeniť na pozitívny prvok v rámci rozvojového procesu, a to prostredníctvom prevodov peňazí migrantov žijúcich v EÚ, obmedzovaním odlivu mozgov, uľahčovaním návratu migrantov a zabraňovaním obchodovaniu s ľuďmi;

26.   zdôrazňuje, že je potrebné prijímať kroky na podporu zlučovania rodín a reintegrácie detí postihnutých ozbrojeným konfliktom a zabezpečiť prístup k vzdelávacím programom, odbornej príprave a psychologickej podpore s ohľadom na osobitné potreby dievčat;

27.   žiada, aby sa účinne vykonával návrh Komisie na DDR bývalých bojovníkov; vrátane reintegrácie bojovníkov do občianskej spoločnosti poskytnutím potravín, stanov, prikrývok, zdravotnej starostlivosti a civilného odevu; prevoz bývalých vojakov do ich pôvodných komunít alebo miest podľa ich výberu; podporou programov odchodu politických alebo vojenských úradníkov do dôchodku, presťahovaním bývalých vojakov a systémami mzdovej podpory; hodinami občianskej výchovy pre bývalých vojakov a programami psychologickej regenerácie pre bývalých bojovníkov s osobitným vyčlenením dodatočných zdrojov na schémy zamestnanosti a programy vytvárania pracovných miest;

28.   poukazuje na to, že programy DDR by mali obsahovať osobitné ustanovenia o bývalých bojovníčkach;

29.   zdôrazňuje, že boj proti využívaniu detských vojakov a odvodu dievčat do ozbrojených síl a ich následnému podrobovaniu sexuálnemu zneužívaniu je spojený s bojom za zlepšenie každodenného života žien žijúcich v oblastiach, v ktorých prebieha upevňovanie mieru a obnova krajiny po ukončení konfliktu;

30.   zastáva názor, že cieľom DDR by malo byť aj dosiahnutie spoločenského a hospodárskeho rozvoja a poskytnutie programov finančnej podpory určenej na pokrytie bezprostredných potrieb;

31.   je presvedčený o tom, že na zabezpečenie trvalej stability je nevyhnutná miestna zodpovednosť za mierový proces;

32.   domnieva sa, že medzinárodní darcovia by pri plánovaní politiky obnovy pre stabilitu a demokraciu mali brať do úvahy regionálne a miestne podmienky a mali by pritom vychádzať zo skúseností získaných pri podpore hospodárskeho rozvoja v spoločnostiach po skončení konfliktu;

33.   zdôrazňuje, že vhodná stratégia zmierenia musí brať do úvahy úlohu žien v procesoch upevňovania mieru; že v programoch zmierenia musia byť zapracované osobitné okolnosti, v ktorých sa nachádzajú deti postihnuté ozbrojeným konfliktom;

34.   je presvedčený o tom, že štátna legitimita sa dá vybudovať jedine pomocou dobrej a účinnej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že inštitúcie, volebné postupy, registrácia a zoznamy voličov, identifikácia voličov a protikorupčné mechanizmy musia byť čo najtransparentnejšie a čo najzodpovednejšie, pretože sú nevyhnutným predpokladom ochrany zásady právneho štátu, ľudských práv, demokratických inštitúcií a dôstojnosti obyvateľstva, ako aj hospodárskeho rozvoja, investícií a obchodu;

35.   je presvedčený, že faktory ako právny štát, dobrý stav financií, slobodný trh, účinná a kompetentná verejná správa, nezávislé a neskorumpované súdnictvo, legislatíva a výkonná moc obsahujú mechanizmus, prostredníctvom ktorého môžu jednotlivci a spoločenstvá usilovnosťou a iniciatívou skutočne zvýšiť blahobyt svojho ľudu;

36.   žiada, aby sa vytvorili investičné rady poskytujúce všetky potrebné služby (one-stop-shop) s cieľom rozvíjať prioritné odvetvia, ktoré môžu pritiahnuť priame zahraničné investície, vytvoriť pracovné miesta mimo tradičného poľnohospodárskeho sektora podporou rozvoja liberálnych investičných kódexov a priemyselných zón oslobodených od daní;

37.   žiada Komisiu, aby vytvorila deregulačný útvar, ktorý by mohol radiť krajinám zotavujúcim sa z konfliktu, ako vytvoriť hospodársku infraštruktúru tak, aby sa odstránili byrokratické prekážky, ktoré spomaľujú alebo znemožňujú vytváranie malých podnikov, otváranie bankových účtov alebo registráciu pozemku alebo podniku; kde je to možné, treba spomaľovať využívanie rizikového kapitálu a daňové podnety na zakladanie podnikov by sa mali vytvárať predovšetkým prostredníctvom programov rozpočtovej podpory;

38.   považuje za nevyhnutné, aby sa ženy zapojili do hospodárskej činnosti v spoločnostiach po konflikte a aby sa tak podporilo ich sociálno-ekonomické zapojenie a podnikavosť, a zdôrazňuje kladnú úlohu, ktorú zohrávajú mikroúvery;

39.   je pevne presvedčený, že miestnu zodpovednosť za rozvojovú spoluprácu EÚ možno posilniť zapojením národných parlamentov, a to aj vzájomnou interakciou medzi Európskym parlamentom a parlamentmi partnerských krajín; patria sem systémy podpory informačných a komunikačných technológii a technologické kapacity na vytvorenie moderných voličských zoznamov a vydávanie preukazov totožnosti v prípadoch, keď chýbajú rodné listy a iné doklady potvrdzujúce občianstvo;

40.   zdôrazňuje potrebu poskytovať pomoc miestnym orgánom zabezpečovaním vhodného odborného vzdelávania a výmeny skúseností; v tejto súvislosti pripomína záväzok Európskeho parlamentu voči zásadám a postupom parlamentnej demokracie;

41.   zdôrazňuje, že pri konaní volieb v krajine po konflikte sa musí účasť žien podporovať osobitnými programami a na všetkých úrovniach sa musia stanoviť kvóty;

42.   zdôrazňuje význam nezávislého monitorovania transparentnosti a zodpovednosti pri využívaní zdrojov, ktoré môžu v situáciách po ukončení konfliktu zohrať dôležitú úlohu, ak sa preinvestujú do budovania štátu; podčiarkuje tiež význam boja proti všetkým formám plytvania, podvodov a korupcie pomocou vhodných antikorupčných mechanizmov a s bdelou podporou občianskej spoločnosti;

43.   zdôrazňuje, že je potrebné pokročiť vo vykonávaní Dohovoru OSN proti korupcii a zabrániť tomu, aby zdroje nelegálnych financií rozdúchavali konflikty a ohrozovali stabilizáciu situácií po ukončení konfliktu, pretože korupcia vedie k znefunkčneniu inštitúcii, prehlbuje sociálnu marginalizáciu a narúša rozhodovací proces a poskytovanie základných služieb;

44.   zdôrazňuje, že podpora miestnych spoločenstiev, rodín, organizácií občianskej spoločnosti vrátane organizácií žien, organizácií poskytujúcich mikroúvery a miestnych sietí je predpokladom každej úspešnej rozvojovej politiky; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby najmä prostredníctvom európskeho nástroja stability a jeho zložky pre reakciu na krízové situácie politicky i finančne podporovali miestne subjekty činné v oblasti nastoľovania mieru a ľudských práv, a to aj v časoch krízy;

45.   zdôrazňuje, že v situáciách po ukončení konfliktov sa musí uskutočniť registrácia pozemkových práv a regularizácia vlastníctva pôdy v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, aby sa zabránilo nezákonnému privlastneniu pôdy vládou, súkromnými firmami alebo vedúcou elitou často na úkor najchudobnejších a najzraniteľnejších obyvateľov vrátane navrátilcov a vnútorne presídlených osôb; okrem toho zdôrazňuje, že sa musí vyvinúť úsilie o posilnenie súdov, aby mohli lepšie presadzovať majetkové a obchodné právo, najmä v krajinách, v ktorých majú ženy obmedzené právne postavenie alebo sa im upierajú základné majetkové práva;

46.   opakuje svoj záväzok chrániť práva žien a detí v situáciách po skončení konfliktu, pričom hlavným cieľom je prijať potrebné opatrenia na posilnenie postavenia žien, ktoré je nevyhnutnou požiadavkou na dosiahnutie trvalého mieru a stability;

47.   zastáva názor, že mnohé rozvojové krajiny vlastnia základné prírodné zdroje na svoj rozvoj, ale nesprávne riadenie prírodných zdrojov ako ropa, voda, drevo a diamanty a korupcia, ktorá s nimi súvisí môžu viesť krajinu späť do konfliktu; vyjadruje poľutovanie nad zapojením mnohých (miestnych, regionálnych, medzinárodných i nadnárodných) aktérov do zneužívania a využívania týchto zdrojov; nalieha na členské štáty, aby podporili dobrú správu všetkých prírodných zdrojov a podnikli kroky proti ich využívaniu a obchodovaniu s nimi, najmä ak to vedie k prepuknutiu, eskalácii alebo pokračovaniu ozbrojeného konfliktu;

48.   uznáva úspechy Kimberleyského procesu, Iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle a akčný plán pre presadzovanie práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve a žiada, aby sa posilnili a efektívnejšie vykonávali a vynucovali;

49.   znovu pripomína závery dokumentu s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť, ktorý vysoký predstaviteľ EÚ a Európska komisia predložili 14. marca 2008 Európskej rade (14), upozorňujúce na to, že existuje hrozba, že zmena klímy príliš zaťaží štáty a regióny sveta, ktoré sú už aj tak krehké a náchylné na konflikty, a bude príčinou ďalšieho prisťahovalectva a zvýšenia bezpečnostného rizika pre EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci úsilia o budovanie mieru vzala do úvahy hľadiská týkajúce sa zmeny klímy;

50.   nazdáva sa, že spravodlivosť pre obete konfliktov je dôležitá a že vnútroštátne súdy môžu byť pre zabezpečenie príslušnosti vnútroštátnych súdnych procesov a trestanie vinníkov vhodnejšie než medzinárodné tribunály pre vojnové zločiny, ak je justičný systém funkčný, nezávislý a nestranný; v tomto kontexte navrhuje, aby sa v situáciách po ukončení konfliktu preskúmala možnosť zmapovania prípadov porušenia ľudských práv, ku ktorým došlo počas konfliktu;

51.   vyzýva na posilnenie justičných systémov prostredníctvom vzdelávania sudcov a generálnych prokurátorov, konferencií o reforme súdnictva, nezávislých systémov na vymenovanie sudcov, riadneho odmeňovania zamestnancov justície, zabezpečením vybavenia súdov, zlepšením súdnej administratívy, uchovávania záznamov, rozpočtového a personálneho riadenia a nadobudnutím modernej technológie vrátane počítačov na sledovanie prípadov;

52.   žiada, aby sa zraniteľným skupinám, etnickým menšinám, roľníkom, ktorí nevlastnia pôdu, a iným marginalizovaným skupinám poskytla právna pomoc a základné právne školenia zo strany mimovládnych organizácii s bohatými skúsenosťami s cieľom zlepšiť prístup k justičnému systému;

53.   považuje za nevyhnutné skoncovať s beztrestnosťou rodovo založenej násilnej trestnej činnosti a vyčleniť tieto zločiny, pokiaľ je to možné, z ustanovení o amnestii a zabezpečiť, aby všetky obete sexuálneho násilia, najmä ženy a dievčatá, mali rovnakú právnu ochranu a rovnaký prístup k spravodlivosti; vzhľadom na to, že ženy a deti majú v mnohých spoločnostiach znevýhodnený prístup k spravodlivosti; má za to, že osobitné opatrenia by sa mali prijať vždy, keď je to potrebné;

54.   zdôrazňuje, že ženy, ktoré boli obeťami sexuálneho násilia, potrebujú úplný prístup k službám zameraným na sexuálne a reprodukčné zdravie a k osvetovým programom, ktoré týmto ženám poskytnú podporu pri vyrovnávaním sa so stigmami, ktorým čelia;

55.   víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1820, najmä skutočnosť, že rezolúcia považuje sexuálne násilie za ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti;

56.   zdôrazňuje význam zohľadňovania osobitných potrieb deti, a najmä dievčat, v situáciách po ukončení konfliktu, a to predovšetkým v súvislosti so vzdelaním;

57.   schvaľuje spoluprácu medzi EÚ a Medzinárodný trestným súdom (MTS); zdôrazňuje, že podpora EÚ je významná z hľadiska posilnenia mandátu MTS; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby všetky štáty podpísali a ratifikovali Rímsky štatút MTS s cieľom vytvoriť prevádzkyschopnejší, súdržnejší a konzistentnejší systém MTS; nalieha na členské štáty EÚ a AÚ, aby sa zaoberali vykonávaním všetkých zatýkacích rozkazov vydaných MTS, a to konzistentným spôsobom bezodkladne vo všetkých konfliktných situáciách;

58.   nalieha na členské štáty, aby pokračovali v boji proti beztrestnosti, čo predstavuje najúčinnejší prostriedok ochrany pred budúcim porušovaním ľudských práv, aj prostredníctvom podpory fungovania medzinárodne zriadených tribunálov;

59.   zdôrazňuje, že trvalo udržateľný mier v mnohom závisí od účasti spoločnosti a jej zapojenia do mierového procesu – procesu, ktorý možno považovať za legitímny a úspešný len v prípade, ak doň budú ženy rovnako zapojené s ich významnou sociálnou funkciou a rozhodujúcou úlohou pri výrobe potravín a zabezpečovaní rodinného blahobytu najmä v rozvojových krajinách; s prihliadnutím na to, že ženy a deti tvoria 80 % utečencov, požaduje osobitnú podporu pre ženy a uznanie rozhodujúcej úlohy, ktorú ženy zohrávajú pri podpore mieru a stability a zdôrazňuje, že úloha medzinárodného spoločenstva pri podpore sietí občianskej spoločnosti, ktoré spájajú miestne, národné a medzinárodné iniciatívy, bude zásadná v mierovom procese;

60.   žiada, aby sa vytvorila stála mierová komisia, v ktorej budú zastúpení vplyvní členovia všetkých strán konfliktu, s cieľom zabrániť prepuknutiu násilia vo veľkom rozsahu;

61.   verí, že príslušné organizácie občianskej spoločnosti možno využiť ako článok uľahčujúci dialóg medzi stranami konfliktu, ak ich doplnia školenia v oblasti nenásilného riešenia konfliktov a pri výchove k mieru; podporuje vytváranie príležitosti na dialóg, ktoré prináša organizovanie národných konferencií, diskusií za okrúhlym stolom medzi stranami konfliktu, kontaktné stretnutia malých skupín na miestnej úrovni a vzdelávanie miestnych MVO, rešpektovaných osôb komunít a osôb vo vedení tradičných inštitúcií v oblasti mediácie;

62.   vyzýva členské štáty, aby pri realizácii rozvojových projektov najprv spomedzi seba určili hlavného partnera, aby sa zjednotili postupy podávania správ (aj ak finančné prostriedky pre projekt pochádzajú z iného členského štátu) s cieľom dosiahnuť koordináciu a jednotnosť darcov; patrí sem aj stanovenie účtovných noriem týkajúcich sa požiadaviek na poskytovanie informácií, pokiaľ ide o národné parlamenty, miestne orgány a medzinárodné organizácie;

63.   domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia na podporu výraznejšej prítomnosti a vyššej účasti žien v médiách a na všetkých verejných fórach, ktoré im umožňujú vyjadriť svoj názor;

64.   zdôrazňuje, že registrácia pôrodov je základným ľudským a občianskym právom; zdôrazňuje, že registrácia pôrodov má zásadný význam najmä počas ozbrojených konfliktov a po nich, keďže pomáha chrániť deti pred porušovaním ich práv, a preto ju treba považovať za kľúčovú otázku rozvoja;

65.   zdôrazňuje potrebu prístupu citlivého ku konfliktom počas celého procesu plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia rozvojových programov s cieľom maximalizovať ich pozitívne a minimalizovať ich negatívne účinky na dynamiku konfliktu; zdôrazňuje význam systematickej analýzy konfliktu a pochopenia kľúčových príčin konfliktov; domnieva sa, že zavedenie ukazovateľov je užitočným nástrojom na hodnotenie dosahu opatrení rozvojovej spolupráce;

66.   vyzýva štáty susediace so zónou konfliktu, aby sa aktívne zapájali do plánovania rozvoja a rekonštrukcie po ukončení konfliktu spolu s medzinárodným spoločenstvom;

67.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pri riešení situácie v jednotlivých krajinách zaujali regionálny prístup;

68.   má v úmysle pokračovať v aktívnom angažovaní v práci organizovanej Komisiou ako súčasti nadväzujúcej na vyššie uvedené oznámenie Komisie o odpovedi EÚ na citlivé situácie; upriamuje pozornosť Rady a Komisie na skutočnosť, že existuje naliehavá potreba, aby táto práca, ktorá bola príliš pomalá, urýchlene viedla ku konkrétnym opatreniam prijatým na základe kľúčových oblastí ako zdravotníctvo a školstvo a vyzýva Komisiu, aby vyčerpávajúco informovala Európsky parlament o ďalších krokoch prijatých so zreteľom na závery z krajín, ktoré sú predmetom prípadovej štúdie, a najmä v súvislosti s využitím týchto zistení na určovanie a navrhovanie následných akcií;

69.   považuje za nevyhnutné, aby všetky delegácie ES v tretích krajinách mali aj rodové ústredie so zodpovedajúcimi právomocami, schopnosťami a prostriedkami;

70.   zdôrazňuje, že obyvateľstvo v krajinách, ktoré sa stali náchylné na konflikt, potrebuje vidieť pozitívny rozvoj v ich veci a v situácii ich krajiny a vyzýva Radu a Komisiu, aby nezanedbávali viditeľnosť akcií vykonávaných na tomto základe;

71.   podporuje program EÚ v oblasti prevencie násilných konfliktov a bezpečnostné a rozvojové opatrenia predstavené v akčnom pláne EÚ na rok 2009 a naliehavo žiada Komisiu, aby vykonávanie opatrení súvisiacich s budovaním mieru považovala za vysokú prioritu;

72.   zdôrazňuje význam vytvárania kapacít zo strany zamestnancov ES s cieľom implementovať plánovanie s citlivým ohľadom na konflikt prostredníctvom osobitných usmernení, najmä tvorbou krátkych a na mieru vytvorených pokynov pre príslušných zamestnancov k citlivému zohľadneniu konfliktov, ktoré vychádzajú zo systémov posudzovania vplyvu na mier a konflikty a zo súboru nástrojov na citlivé zohľadňovanie konfliktov;

73.   domnieva sa, že účinné riešenie problémov súvisiacich s prechodom po ukončení konfliktu si vyžaduje, aby intervencie boli včasné, flexibilné a predvídateľné;

74.   zdôrazňuje, že všetky misie EÚ (mediačné a rokovacie tímy, ako aj policajné a mierové sily a pod.) by mali mať rodových poradcov, vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a najmenej 40 % žien na všetkých úrovniach, vrátane najvyšších úrovní;

75.   vyzýva Komisiu, aby uskutočnila výskum zameraný na uplatňovanie rodového hľadiska vo vonkajších misiách EÚ;

76.   zdôrazňuje potrebu zahrnúť rodové hľadisko do výskumu mieru, prevencie a riešenia konfliktov, mierových operácií, obnovy a rekonštrukcie po konfliktoch, finančných nástrojov, strategických dokumentov pre krajinu/región a do plánovania všetkých zásahov zvonku;

77.   podporuje úrad osobitných zástupcov EÚ ako základný nástroj EÚ na pomoc pri sprostredkovaní politického urovnania sporov a na podporu trvalej politickej stability v spoločnostiach po skončení konfliktu;

78.   vyzýva EÚ, aby vypracovala osvedčené postupy pre otázky, ktoré si vyžadujú širokú spoluprácu medzi politickými, vojenskými, humanitárnymi a rozvojovými aktérmi v oblastiach prevencie konfliktu, sprostredkovania, udržania mieru, dodržiavania ľudských práv, právneho štátu, humanitárnej pomoci a dlhodobej obnovy a rozvoja;

79.   vyzýva na vypracovanie akčného plánu EÚ na vykonávanie rezolúcie BR OSN 1325 a žiada Komisiu, aby naliehavo vyzvala partnerské krajiny a členské štáty EÚ na vypracovanie národných akčných plánov; navrhuje prehodnotenie usmernení EÚ o ochrane ľudských práv s cieľom zabezpečiť ich úplný súlad s rezolúciami BR OSN 1325 a 1820;

80.   zdôrazňuje, že Komisia má povinnosť podporovať úsilie partnerských krajín o rozvoj kapacít vnútroštátnej demokratickej kontroly (kapacity v oblasti parlamentnej kontroly a auditu), ak sa podpora Spoločenstva poskytuje prostredníctvom rozpočtovej podpory; nalieha na Komisiu, aby si plnila túto povinnosť vehementnejším a jednotnejším spôsobom; zdôrazňuje, že subjekty parlamentnej kontroly a audítorské inštitúcie sú hlavným faktorom na dosiahnutie trvalého vplyvu rozpočtovej podpory EÚ; požaduje vytvorenie mechanizmov kontroly a dohľadu pre občiansku spoločnosť, ktorými by bolo možné sledovať používanie a dôsledky podpory z rozpočtu EÚ;

81.   vyzýva investičné banky vrátane Európskej investičnej banky, aby zabezpečili súlad ich pôžičiek a investícií v krajinách po ukončení konfliktu s ľudskými právami a s normami ochrany životného prostredia a aby zabezpečili, že tieto pôžičky a investície neprispievajú k napätiu;

82.   oceňuje prácu nedávno zriadenej Komisie OSN pre budovanie mieru; upozorňuje na potrebu spolupracovať s medzinárodnými partnermi, najmä s OSN, v rámci otázok súvisiacich s poskytovaním pomoci; nalieha na členské štáty, aby zabezpečili potrebné zdroje pre systém OSN a jeho zodpovednosť za podporu, ktorú poskytuje procesom vo vnútri krajín so zapojením Mierovej komisie OSN a iných orgánov OSN;

83.   zdôrazňuje, že rozvojová pomoc je mimoriadne významným prvkom upevňovania mieru a predchádzania konfliktom v krehkých štátoch, ale rozvojová pomoc a pomoc pri riešení konfliktov nesmú mať vojenské zdroje alebo súčasti;

84.   odporúča presadzovanie kódexu správania pre personál OSN v oblastiach po konflikte a žiada nulovú toleranciu sexuálneho násilia páchaného mierovými silami a personálom mimovládnych organizácií;

85.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, generálnemu tajomníkovi OSN, Komisii OSN pre budovanie mieru, Komisii AÚ a Výkonnej rade AÚ, Panafrickému parlamentu a SPZ AKT-EÚ.

---

(1)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.

(6)  (S/2004/616).

(7)  Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 460.

(8)  Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 633.

(9)  Ú. v. EÚ C 254, 26.10.2007, s. 17.

(10)  Výpočty oddelenia pre medzinárodný rozvoj založené na odhadoch Svetovej banky uvedených v globálnych hospodárskych výhľadoch 2006: Hospodárske dôsledky remitancií a migrácie, Svetová banka, Washington 14.11.2005.

(11)  Správa organizácie Landmine Monitor za rok 2007: Smerom k svetu bez mín.

(12)  Bezpečnejší svet, Oxfam, správa IANSA z októbra 2007 – Miliardy, ktoré chýbajú Afrike.

(13)  Vec C-91/05, Komisia v. Rada.

(14)  S113/08.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/86

---

Zimbabwe

P6_TA(2008)0640

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o situácii v Zimbabwe

(2010/C 45 E/15)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Zimbabwe, z ktorých posledné bolo uznesenie z 10. júla 2008 o situácii v Zimbabwe (1),

—

so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/135/SZBP z 18. februára 2008 o obnovení reštriktívnych opatrení voči Zimbabwe (2), ktorá obnovila do 20. februára 2009 reštriktívne opatrenia voči Zimbabwe nastolené spoločnou pozíciou Rady 2004/161/SZBP z 19. februára 2004 (3), na nariadenie Komisie (ES) č. 1226/2008 z 8. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 314/2004 o určitých reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe (4), a na závery Európskej Rady z 11. – 12. decembra 2008 o Zimbabwe, v ktorých sa vyjadrilo znepokojenie nad zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v Zimbabwe,

—	so zreteľom na uznesenie o situácii v Zimbabwe prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ 28. novembra 2008,

—	so zreteľom na správu volebnej pozorovateľskej misie Panafrického parlamentu o harmonizovaných voľbách, ktoré sa konali v Zimbabwe 29. marca 2008,

—	so zreteľom na uznesenie o Zimbabwe prijaté na 11. samite Africkej únie, ktorý sa konal v Šarm al-Šajchu 30. júna až 1. júla 2008,

—	so zreteľom na dohodu z 15. septembra 2008 medzi Zimbabwianskou africkou národnou úniou – vlasteneckým frontom (ZANU – PF) a dvoma útvarmi Hnutia za demokratickú zmenu (MDC) o riešení problémov, ktorým čelí Zimbabwe,

—	so zreteľom na zmluvu Rozvojového spoločenstva juhoafrických krajín (SADC) a jej protokoly vrátane volebného protokolu SADC,

—	so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Zimbabwe čelí humanitárnej kríze obrovských rozmerov, v ktorej 5,1 milióna ľudí, takmer polovica obyvateľstva, čelí hladu; keďže cholera, ktorá prepukla ako následok zlyhania základných vodárenských a sanitárnych služieb, usmrtila v Zimbabwe najmenej 783 ľudí a nakazila vyše 16 400 ľudí a keďže vyše 300 000 ľudí vážne oslabených nedostatkom potravín je vážne ohrozených epidémiou,

B.

keďže zimbabwianske orgány jasne oznámili, že nie sú schopné ukončiť humanitárnu krízu a neprestanú s násilným potláčaním svojich protivníkov; keďže existuje jasné prepojenie medzi humanitárnou katastrofou a krízou správy vecí verejných vyprovokovanou neschopnosťou Roberta Mugabeho zorganizovať spravodlivé a dôveryhodné voľby a dodržiavať politickú dohodu z 15. septembra 2008 o zásade zostavenia vlády národnej jednoty s cieľom skoncovať s krízou, ktorá sa dosiahla napriek mediačnému úsiliu prezidenta Juhoafrickej republiky Thaba Mbekiho,

C.	keďže miera inflácie, najvyššia na svete, sa v tomto regióne odhaduje na niekoľko miliárd percent, a keďže 80 % obyvateľstva žije z menej ako 1 USD na deň bez prístupu k základným potrebám, ako sú potraviny a voda,

D.	keďže podľa medzinárodnej lekárskej humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc aspoň 1,4 milióna ľudí je v ohrození nákazou cholery, ak sa nezabráni jej prepuknutiu odstránením jej hlavných príčin; keďže nákaza sa šíri do Južnej Afriky a Botswany,

E.	keďže kombinácia hospodárskej, politickej a sociálnej krízy si vyžiadala obete najmä medzi ženami a dievčatami a keďže práve ony sú obzvlášť ohrozené nákazou cholerou, pretože sú zodpovedné za domácu starostlivosť o choré osoby,

F.	keďže priemerná dĺžka života v Zimbabwe klesla v poslednom desaťročí zo 60 rokov u obidvoch pohlaví na 37 rokov u mužov a 34 rokov u žien; keďže v súčasnosti žije v Zimbabwe 1,7 milióna ľudí s vírusom HIV,

G.

keďže v pozadí politickej krízy a zdravotnej núdzovej situácie existuje v Zimbabwe zhoršujúca sa kríza ľudských práv, o čom svedčí aj najnovší vývoj v podobe bezprecedentnej série únosov obhajcov ľudských práv, ako napríklad zmiznutie Jestiny Mukokovej, ktoré bolo príkladom prenasledovania a zastrašovania aktivistov za ľudské práva, ktoré vykonávajú ľudia podozriví z konania v mene zimbabwianskych orgánov;

H.	keďže podľa Unicef iba približne 40 % všetkých zimbabwianskych učiteľov pracuje a na vyučovaní sa zúčastňuje len tretina všetkých žiakov; keďže učitelia podobne ako lekári a zdravotné sestry pravidelne štrajkujú a polícia násilne potláča uplatňovanie ich práva na pokojnú demonštráciu;

I.	keďže skupine tzv. Starších (The Elders), ktorú tvorili bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan, bývalý prezident USA Jimmy Carter a obhajkyňa práv žien a detí Graça Machelová, bol zamietnutý vstup do Zimbabwe,

J.	keďže množstvo afrických predstaviteľov vrátane arcibiskupa Desmonda Tutua, botswanského prezidenta Iana Khamu a kenského predsedu vlády Raila Odingu vyzvalo pána Mugabeho, aby odstúpil,

K.	keďže 8. decembra 2008 počas oslavy 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv francúzsky prezident Sarkozy vyzval v mene EÚ Mugabeho, aby odstúpil, pričom uviedol, že Mugabe „drží obyvateľov Zimbabwe ako rukojemníkov“ a že „obyvatelia Zimbabwe majú právo na slobodu, bezpečnosť a úctu“,

L.	keďže Zimbabwe takmer spĺňa kritériá umožňujúce odvolať sa na deklaráciu schválenú na samite OSN v septembri 2005 o tom, že existuje medzinárodná zodpovednosť za ochranu obyvateľov pred zločinmi proti ľudskosti,

1.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad katastrofickou humanitárnou situáciou v Zimbabwe, epidémiou cholery, hladom a úplným odmietnutím Mugabeho režimu pozitívne reagovať na krízu; vyzýva Radu a Komisiu, aby opäť potvrdili svoj záväzok voči zimbabwianskemu ľudu prostredníctvom významného a dlhodobého programu humanitárnej pomoci;

2.   konštatuje, že EÚ práve uvoľnila 10 miliónov EUR na pomoc a vyzýva zimbabwianske orgány, aby zrušili všetky obmedzenia pre agentúry humanitárnej pomoci a aby zabezpečili, že sa humanitárna pomoc poskytne v súlade so zásadami ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti;

3.   pevne podporuje úsilie vyššie uvedenej delegácie skupiny Starších o zmiernenie humanitárnej krízy v Zimbabwe; považuje za absolútne neprijateľné, že Mugabeho režim zamietol členom tejto delegácie vstupné víza, keďže mali snahu použiť svoj vplyv na zvýšenie okamžitého a dlhodobého prísunu pomoci do krajiny, a zastavenie hrozného utrpenia obyvateľov Zimbabwe;

4.   ostro odsudzuje pokračujúce násilie páchané Mugabeho režimom voči členom a stúpencom MDC; je pobúrený sériou nedávnych únosov obhajcov ľudských práv a žiada okamžité prepustenie Jestiny Mukokovej, riaditeľky projektu Zimbabwe Peace Project (ZPP), Zachariu Nkoma, brata popredného obhajcu ľudských práv Harrisona Nkomu, Brodericka Takawiru, provinčného koordinátora ZPP, Pascala Gonza, vodiča ZPP, a ďalších členov MDC a aktivistov občianskej spoločnosti, a žiada, aby páchatelia týchto únosov boli vzatí na zodpovednosť;

5.   víta nedávne rozšírenie zoznamu EÚ s menami osôb Mugabeho režimu, na ktoré sa vzťahuje zákaz, a žiada, aby sa naň pridali ďalšie mená Mugabeho stúpencov vrátane Florence Chitaurovej, bývalej ministerky ZANU-PF, ktorá teraz pravdepodobne žije v Londýne, odmieta odsúdiť Mugabeho a bez zábran cestuje do a zo Zimbabwe;

6.   vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby zvážila nastolenie cielených sankcií (zákazy cestovania a zmrazenie aktív) voči Mugabemu a osobám s aktívnou účasťou na násilí alebo porušovaní ľudských práv; vyzýva najmä Čínu, Rusko a Južnú Afriku, aby podporovali prísne opatrenia voči Mugabeho režimu v Bezpečnostnej rade OSN a aby africkým vládam dali najavo, že už nebudú ochotné podporovať Mugabeho režim;

7.   oceňuje integritu kenskej, botswanskej a zambijskej vlády za odsúdenie Mugabeho a vyjadruje hlboké sklamanie z toho, že tak veľa afrických vlád je stále ochotných privierať oči nad hrôzami jeho režimu;

8.   zdôrazňuje, že zimbabwiansky ľud zúfalo potrebuje politickú zmenu, a odsudzuje, že Mugabe odmieta uplatňovať dohodu o odovzdaní kľúčových ministerstiev strane Morgana Tsvangiraia alebo zavedení politickej reformy, ktorú podpísal 15. septembra 2008;

9.   vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že represívny, manipulatívny a prospechársky Mugabeho režim naďalej marí uskutočnenie okamžitej, radikálnej a demokratickej zmeny, ktorú tak zúfalo potrebuje zimbabwiansky ľud;

10.   naliehavo žiada, aby africké krajiny a regionálne inštitúcie vrátane SADC, a najmä Africká únia ako ručiteľ dohody z 15. septembra 2008, ako aj významní Afričania zvýšili tlak na zabezpečenie spravodlivého a čestného vyriešenia situácie v Zimbabwe založeného na dôveryhodných voľbách, ktoré sa konali v marci 2008, a aby vyváženým spôsobom monitorovali každú politickú dohodu;

11.   vyzýva Radu, aby podporovala Africkú úniu v príprave alternatív na aktívny zásah s cieľom chrániť civilné obyvateľstvo Zimbabwe;

12.   vyzýva Radu, aby zostala ostražitá v súvislosti s možnými následkami, ktoré môže mať pre región zámerné zanedbávanie a zlá správa vecí verejných zo strany ZANU-PF, ktoré destabilizujú Zimbabwe;

13.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou zimbabwianskych utečencov v regióne a vyjadruje poľutovanie nad násilnými činmi voči zimbabwianskym utečencom v susedných krajinách; vyzýva Komisiu, aby tieto susedné krajiny podporovala prostredníctvom vykonávania programov finančnej a materiálnej pomoci pre utečencov;

14.   dôrazne apeluje na všetky zúčastnené strany a medzinárodné spoločenstvo, aby boli pripravení podporovať hospodársku a sociálnu obnovu Zimbabwe ihneď po tom, čo bude vytvorená vláda, ktorá bude odrážať skutočnú vôľu občanov Zimbabwe na všetkých úrovniach a ktorá preukáže zreteľné znaky návratu k dodržiavaniu demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu;

15.   vyzýva Radu a členské štáty, aby zintenzívnili diplomatickú činnosť v Afrike s cieľom zabezpečiť aktívnu podporu zmeny v Zimbabwe;

16.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam krajín skupiny G8, vládam a parlamentom Zimbabwe a Južnej Afriky, generálnemu tajomníkovi Britského spoločenstva národov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedom Komisie a Výkonnej rady Africkej únie, Panafrickému parlamentu a generálnemu tajomníkovi a vládam SADC a jeho parlamentnému fóru.

---

(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0364.

(2)  Ú. v. EÚ L 43, 19.2.2008, s. 39.

(3)  Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 66.

(4)  Ú. v. EÚ L 331, 10.12.2008, s. 11.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/89

---

Nikaragua

P6_TA(2008)0641

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o útokoch na obhajcov ľudských práv, občianske slobody a demokraciu v Nikarague

(2010/C 45 E/16)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN z roku 1948,

—	so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na dohodu o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kostarikou, Salvádorom, Guatemalou, Hondurasom, Nikaraguou a Panamou na druhej strane z 15. decembra 2003 a na rámcovú dohodu o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Kostarikou, Salvádorom, Guatemalou, Hondurasom, Nikaraguou a Panamou (1),

—	so zreteľom na usmernenia Európskej únie o obhajcoch ľudských práv,

—	so zreteľom na správy skupiny odborníkov EÚ o priebehu komunálnych volieb v Nikarague 9. novembra 2008,

—	so zreteľom na vyhlásenia členky Komisie Ferrerovej-Waldnerovej o udalostiach, ku ktorým došlo v Nikarague po komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sa konali 9. novembra 2008,

—	so zreteľom na prebiehajúce rokovania o podpísaní dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou,

—	so zreteľom na tlačové vyhlásenie 27 členských štátov Európskej únie z 22. októbra 2008 týkajúce sa obhajcov ľudských práv a organizácií na ochranu ľudských práv,

—	so zreteľom na šieste kolo rokovaní o dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, ktoré sa bude konať 26. a 27. januára 2009 v Bruseli,

—	so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.

keďže sa objavili obvinenia z podvodu v súvislosti s výsledkami komunálnych volieb, ktoré sa konali 9. novembra 2008, ako uvádzajú správy skupiny odborníkov EÚ, v ktorých sa poukázalo na nedostatočnú vôľu nikaragujských orgánov usporiadať skutočne demokratické voľby; keďže voľby sprevádzali útoky namierené najmä proti médiám, a viedlo to k polarizácii a konfliktom,

B.	keďže OSN, Európska únia, USA a niektoré nikaragujské mimovládne organizácie vyjadrili znepokojenie nad mierou transparentnosti volieb,

C.

keďže uznesenia Najvyššej volebnej rady z 11. júna 2008 na jednej strane odňali Sandinistickému hnutiu obnovy právnu subjektivitu a na druhej strane vyhlásili, že Konzervatívna strana nesplnila podmienky na účasť v komunálnych voľbách v novembri 2008, v dôsledku čoho sa tieto dve strany nemohli zúčastniť vo voľbách,

D.	keďže už niekoľko mesiacov trvajú početné útoky a obťažovanie organizácií na ochranu ľudských práv a ich členov, ako aj novinárov a zástupcov médií zo strany jednotlivcov, politických síl alebo subjektov napojených na štátnu moc,

E.

keďže nikaragujský podpredseda vlády pre spoluprácu navrhol vytvorenie tzv. spoločného mechanizmu zdaňovania finančných príspevkov získaných mimovládnymi organizáciami, ako keďže prebieha vyšetrovanie rôznych mimovládnych organizácií v dôsledku údajného neplnenia zákonných požiadaviek, ako v prípade obvinenia z tzv. triangulácie finančných prostriedkov proti 17 organizáciám na ochranu ľudských práv,

F.	keďže došlo k trestnému vyšetrovanie namierenému proti ochrancom sexuálnych a reprodukčných práv vrátane podpory znásilneného dievčaťa, ktorej bolo vykonané umelé prerušenie tehotenstva v záujme záchrany jej života v čase, kedy umelé prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov nebolo trestné,

G.	keďže rozvoj a upevnenie demokracie a právneho štátu, ako aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd musia tvoriť neoddeliteľnú súčasť zahraničnej politiky Európskej únie,

H.	keďže Európska únia a jej partneri nesú pri uzatváraní zmlúv s tretími krajiny obsahujúcich doložku o ľudských právach zodpovednosť za zabezpečenie súladu s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a keďže tieto doložky majú recipročný charakter,

I.	keďže v Nikarague došlo v posledných dvoch desaťročiach k zhoršeniu chudoby,

1.   vyjadruje hlbokú ľútosť nad spôsobom, akým prebehli komunálne voľby, ktoré sa konali 9. novembra 2008, a domnieva sa, že ich výsledky nemajú žiadnu demokratickú legitimitu;

2.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že atmosféra podozrenia z podvodu vyvolala v niektorých samosprávnych oblastiach demonštrácie a zrážky medzi prívržencami rôznych politických strán, ktoré vyústili do zranenia mnohých osôb a vyhrotili už tak vážnu politickú krízu;

3.   vyzýva nikaragujskú vládu, aby prijala bezprostredné opatrenia na upokojenie súčasnej situácie, a žiada nikaragujské orgány, aby rešpektovali prácu organizácií na ochranu ľudských práv;

4.   vyjadruje poľutovanie nad už niekoľko mesiacov trvajúcimi početnými útokmi a obťažovaním organizácií na ochranu ľudských práv a ich členov, nezávislých novinárov a zástupcov delegácie Európskej komisie v Nikarague zo strany jednotlivcov, politických síl a subjektov spojených so štátnou mocou,

5.   žiada politické strany, aby odsúdili násilné činy svojich prívržencov;

6.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že dve politické strany sa nemohli zúčastniť v miestnych voľbách; vyjadruje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o pokrok v upevňovaní demokracie a správy verejných vecí v Nikarague, najmä so zreteľom na proces začleňovania a aktívnej účasti;

7.   naliehavo žiada nikaragujskú vládu a jednotlivé štátne orgány, aby dohliadali na slobodu slova a nezávislosť súdnictva a zaručili tak zachovanie demokratických základov svojej krajiny a aby zaistili, že Nikaragua čo najskôr ratifikuje Rímsky štatút, ktorým sa ustanovuje Medzinárodný trestný súd;

8.   víta oficiálne tlačové vyhlásenie 27 členských štátov EÚ z 22. októbra 2008, v ktorom sa odsúdili útoky proti obhajcom ľudských práv a organizáciám na ochranu ľudských práv;

9.   žiada, aby sa pri rokovaniach o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a krajinami strednej Ameriky upozornila Nikaragua na potrebu dodržiavania zásad právneho štátu, demokracie a ľudských práv, ako to obhajuje a presadzuje Európska únia;

10.   vyzýva členské štáty EÚ, aby otázku situácie v Nikarague začlenili do programu všetkých schôdzí s nikaragujskými orgánmi, a to na bilaterálnej, ako aj na multilaterálnej úrovni;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie amerických štátov, Euro-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu, Stredoamerickému parlamentu, ako aj vláde a parlamentu Nikaragujskej republiky.

---

(1)  Ú. v. ES L 63, 12.3.1999, s. 39.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/92

---

Útoky na obhajcov ľudských práv v Rusku a súdny proces v súvislosti s vraždou Anny Politkovskej

P6_TA(2008)0642

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o útokoch na obhajcov ľudských práv v Rusku a súdnom procese v súvislosti s vraždou Anny Politkovskej

(2010/C 45 E/17)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a najmä na uznesenie z 25. októbra 2006 vzťahoch medzi EÚ a Ruskom po zavraždení ruskej novinárky Anny Politkovskej (1), a z 19. júna 2008 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 26. – 27. júna 2008 v Chantyjsku-Mansijsku (2),

—	so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1997, pričom jej platnosť bola predĺžená dovtedy, kým ju nenahradí nová dohoda,

—	so zreteľom na pokračujúce rokovania o novej dohode poskytujúcej nový komplexný rámec pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom a na obnovenie týchto rokovaní počas posledného samitu EÚ – Rusko v Nice 14. novembra 2008,

—	so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie o prehliadke kancelárií organizácie Memorial v Petrohrade 4. decembra 2008,

—	so zreteľom na správu Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODHIR) o obhajcoch ľudských práv za rok 2008,

—	so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.	keďže Rusko je členským štátom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a ako také zaviazalo, že bude plne dodržiavať ľudské a občianske práva,

B.	keďže existujú vážne obavy z postavenia obhajcov ľudských práv, ako aj z ťažkostí, ktorým čelia mimovládne organizácie aktívne podporujúce dodržiavanie ľudských práv,

C.	keďže ruskí občania adresovali mnoho sťažností Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý vo svojich rozsudkoch konštatuje, že v mnohých prípadoch došlo k vážnemu porušeniu ľudských práv a je dokázateľná svojvôľa orgánov ruského štátu,

D.	keďže vodcu ruského jezuitského rádu Otta Messmera a ekvádorského kňaza Victora Betancourta 28. októbra 2008 brutálne zavraždili v ich moskovskom byte,

E.	keďže známa ruská advokátka pre ľudské práva Karinna Moskalenková, ktorá úspešne zastupovala tridsať ruských občanov pred Európskym súdom pre ľudské práva, sa v polovici októbra 2008 v Štrasburgu stala obeťou pokusu o otrávenie použitím ortuti umiestnenej v jej aute,

F.	keďže majiteľa ingušskej nezávislej internetovej stránky Magomeda Evlojeva zavraždili 31. augusta 2008 v policajnej väzbe,

G.

keďže od júla do októbra roku 2008 bolo zaznamených viacero atentátov na obhajcov ľudských práv vrátane ingušského opozičného vodcu Achmeda Kotijeva, obhajcu ľudských práv Zurabu Cečojeva z Ingušska, aktivistu za ľudské práva Dmitrija Krajuchina z mesta Orel, aktivistu za ľudské práva Stanislava Dmitrijevského z Nižného Novgorodu,

H.

keďže 4. decembra 2008 maskovaní muži ruskej generálnej prokuratúry prepadli petrohradské kancelárie výskumného a informačného strediska Memorial, ktoré sa už 20 rokov venuje výskumu stalinských represálií v Sovietskom zväze; keďže počas tohto prepadu boli zabavené pevné disky a CD disky obsahujúce údaje o tisíckach obetí; keďže neexistuje inventár zabavenej dokumentácie, keďže právnikom strediska Memorial nepovolili vstup od budovy,

I.	keďže vyšetrovanie a súdny proces v súvislosti s vraždou novinárky Anny Politkovskej vyvolávajú vážne obavy v súvislosti s transparentnosťou a dodržiavaním zásad právneho štátu; keďže toto brutálne zabitie ešte nie je celkom vyšetrené ani uspokojivo vyriešené,

J.	keďže ruské orgány stále nespolupracujú pri vyšetrovaní londýnskej vraždy Alexandra Litvinenka, ktorého otrávili rádioaktívnym polóniom,

K.	keďže polícia v Moskve 14. decembra 2008 brutálne potlačila protikremeľskú protestnú demonštráciu organizovanú opozičným zoskupením Garryho Kasparova Iné Rusko, pričom demonštrantov chytala a vliekla do policajných áut; keďže asi 100 demonštrantov bolo zatknutých,

L.	keďže 17 ruských zoskupení zaoberajúcich sa dodržiavaním ľudských práv 3. decembra 2008 vo Viedni vyzvalo EÚ, aby naliehavo ďalej posilňovala úlohu konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom, ale aj aby predkladala najnaliehavejšie prípady na stretnutiach EÚ – Rusko na najvyššej úrovni,

1.   rozhodne odsudzuje útoky proti obhajcom ľudských práv v Rusku vrátane právnikov, ktorí zastupujú práva občanov, a vyzýva ruské orgány na všetkých úrovniach, aby ochraňovali a zaručovali ich fyzickú integritu;

2.   poukazuje na to, že dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie musí zostať jadrom ďalšieho rozvoja vzťahov medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje, že treba pokračovať vo výmene názorov o problematike ľudských práv s Ruskom v rámci konzultácií EÚ – Rusko o ľudských právach, a požaduje vylepšenie formátu týchto stretnutí, aby sa do nich zapojili príslušné ministerstvá, súdnictvo a zástupcovia ruskej občianskej spoločnosti;

3.   zastáva názor, že dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu by malo byť neodlučiteľnou súčasťou novej rámcovej dohody, o ktorej sa v súčasnosti rokuje;

4.   vyzýva ruské orgány, aby vyhoveli rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva a bezodkladne ratifikovali protokol o reforme súdu; naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby takisto ratifikovala Doplnkový protokol 14 k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

5.   odsudzuje prehliadku kancelárií organizácie Memorial v Petrohrade 4. decembra 2008; žiada ruské orgány a petrohradskú prokuratúru, aby výskumnému a informačnému stredisku Memorial bezodkladne vrátili jedenásť pevných diskov a CD disky, ktoré odniesli zo strediska počas policajného prepadu 4. decembra 2008 a ktoré obsahujú neoceniteľné údaje o vyše 50 000 obetiach represálií stalinskej éry;

6.   upriamuje pozornosť na rastúce tendencie násilia, čoho výsledkom je podľa údajov moskovskej kancelárie pre ľudské práva vyše 100 zabitých ľudí v roku 2008 z dôvodu ich rasy, národnosti, náboženského vyznania a sexuálnej orientácie, ako aj na to, že ruské orgány účinne neodsudzujú tieto trestné činy z nenávisti;

7.   s obavami berie na vedomie nedávne snahy o rehabilitovanie stalinského režimu a zdôrazňuje, že v Rusku možno nastoliť skutočnú demokratickú kultúru len vtedy, keď sa vyrovná so svojou tragickou minulosťou;

8.   je znepokojený pokusom z októbra 2008 o atentát na advokátku pre ľudské práva Karinnu Moskalenkovú a jej rodinu a apeluje na francúzske a ruské orgány, aby našli páchateľov a zistili ich motívy;

9.   je presvedčený, že aktivitám advokátov pre ľudské práva činných v prípadoch údajného porušovania ľudských práv, ktorí preberajú na seba veľké osobné riziko, keď pokračujú vo svojej práci, by sa mala priznať najvyššia úcta a tieto aktivity by mali byť pod ochranou štátu a podporované medzinárodným spoločenstvom;

10.   je stále mimoriadne znepokojený právnymi predpismi tákajúcimi sa extrémizmu, ktoré môže ovplyvňovať voľný tok informácií a priviesť ruské orgány k tomu, že ešte viac obmedzia právo obhajcov ľudských práv na slobodu prejavu;

11.   konštatuje, že uplynuli dva roky od vraždy ruskej nezávislej novinárky Anny Politkovskej, ktorá sa stala symbolom slobody tlače; upriamuje pozornosť na svoje vyššie uvedené uznesenie z 25. októbra 2006 a vzdáva hold odvahe a práci tohto symbolu úprimnosti a zásadovosti, ktorej životné dielo si zaslúži stálu podporu a uznanie;

12.   vyjadruje zdesenie nad tým, že proces môže sledovať iba obmedzený počet novinárov a televízni reportéri majú prístup naň zakázaný; vyzýva súd, aby v plnej miere rešpektoval rozhodnutie poroty a aby sprístupnil proces všetkým novinárom a pre všetky médiá; očakáva, že súd zistí nielen to, kto je páchateľom a spolupáchateľom vraždy Anny Politkovskej, ale aj kto ju objednal;

13.   víta zriadenie strediska ODIHR pre obhajcov ľudských práv v roku 2006, ktoré monitoruje situáciu týchto obhajcov vo všetkých štátoch, ktoré sú členmi OBSE; dôrazne vyzýva inštitúcie EÚ, aby prakticky vyjadrili podporu obhajcom ľudských práv vytvorením stredísk pre obhajcov vo všetkých troch inštitúciách, výsledkom čoho by mala byť lepšia koordinácia ich činnosti s ďalšími medzinárodnými a európskymi organizáciami;

14.   vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcimi prípadmi rozsiahleho násilia v ruských ozbrojených silách a vyzýva ruské orgány, aby vyšetrili a odsúdili zodpovedné osoby a aby vykorenili násilné praktiky v ozbrojených silách a prejavili odhodlanie zmeniť prevládajúcu kultúru;

15.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, OBSE a Rade Európy.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 271.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0309.

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/95

---

Zmena a doplnenie medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení

P6_TA(2008)0617

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o návrhu na zmenu a doplnenie medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (2008/2320(ACI))

(2010/C 45 E/18)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1) a najmä na jej bod 25,

—	so zreteľom na návrh zmeny a doplnenia Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2008)0834), ktorý predložila Komisia,

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o návrhu na zmenu a doplnenie Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (2),

—	so zreteľom na článok 120 ods. 1 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6-0509/2008),

A.	keďže Výbor pre rozpočet odporúča schválenie návrhu zmeny a doplnenia uvedenej medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006,

B.	keďže návrh zmeny a doplnenia nedáva žiadny podnet na znepokojenie v súvislosti so zmluvami a rokovacím poriadkom Európskeho parlamentu,

1.   schvaľuje zmenu a doplnenie Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (2007 – 2013), ktorá je pripojená k tomuto rozhodnutiu;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a jeho prílohu postúpil pre informáciu Rade a Komisii.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0618.

---

---

23.2.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/97

---

Zmena a doplnenie medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení

P6_TA(2008)0618

Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o návrhu zmeny a doplnenia Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (2008/2325(INI))

(2010/C 45 E/19)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1) a najmä na jej bod 25,

—	so zreteľom na výsledok zmierovacieho zasadnutia s Radou z 21. novembra 2008,

—	so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0834),

—	so zreteľom na svoju pozíciu zo 4. decembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (2),

—	so zreteľom na článok 45 a prílohu VI oddiel IV body 1 a 2 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0504/2008),

A.	keďže Európsky parlament dôrazne podporuje iniciatívu Komisie vytvoriť nový nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách (potravinový nástroj), pričom túto myšlienku schválila aj Európska rada na zasadnutí 19. a 20. júna 2008,

B.	keďže Európsky parlament a Rada sa na zmierovacom zasadnutí 21. novembra 2008 dohodli, že na financovanie potravinového nástroja sa poskytnú prostriedky v celkovej výške 1 miliarda EUR počas troch rokov,

C.	keďže pôvodný návrh Komisie predpokladal financovanie potravinového nástroja z rezervy okruhu 2 viacročného finančného rámca, ale tento prístup odmietol tak Európsky parlament, ako aj Rada,

D.	keďže Európsky parlament sa domnieval, že najvhodnejším riešením by bola úprava stropu okruhu 4 viacročného finančného rámca, ale Rada túto možnosť zamietla,

E.	keďže obe zložky rozpočtového orgánu sa napokon dohodli financovať potravinový nástroj prostredníctvom optimálnej kombinácie rezervy na núdzovú pomoc, nástroja flexibility a presunu v rámci okruhu 4 z nástroja stability,

F.

keďže táto dohoda stanovuje, že rezerva na núdzovú pomoc prispeje k financovaniu potravinového nástroja celkovou sumou 340 miliónov EUR, z ktorých 22 miliónov EUR bude pochádzať z rozpočtových prostriedkov, ktoré sú ešte k dispozícii v rozpočte na rok 2008, 78 miliónov EUR z rozpočtových prostriedkov zahrnutých do rozpočtu na rok 2009 a 240 miliónov EUR z jednorazového zvýšenia objemu prostriedkov v rezerve na núdzovú pomoc, ktoré sa zahrnie do rozpočtu na rok 2008,

G.	keďže toto zvýšenie si vyžaduje úpravu bodu 25 uvedenej medziinštitucionálnej dohody s cieľom zvýšiť objem prostriedkov dostupných v rezerve na núdzovú pomoc v roku 2008 na 479 218 000 EUR (v bežných cenách),

H.	keďže táto úprava si vyžaduje súhlas oboch zložiek rozpočtového orgánu, čo predpokladá jednomyseľnú dohodu všetkých členských štátov v Rade,

1.   víta zmenu a doplnenie bodu 25 medziinštitucionálnej dohody, ako je uvedená v prílohe jeho rozhodnutia z 18. decembra 2008 (3), ktorou sa zvyšuje objem prostriedkov dostupných v rezerve núdzovej pomoci v roku 2008 na 479 218 000 EUR (v bežných cenách);

2.   opakovane však vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že okruh 4 bol pod trvalým tlakom v dôsledku obmedzenej rezervy, ktorú má k dispozícii, čo si vyžaduje mobilizáciu výnimočných mechanizmov, aby bolo možné reagovať na naliehavé nepredpokladané situácie; vyzýva na dôkladné zhodnotenie potreby zvýšiť sumy dostupné v tomto okruhu s cieľom umožniť hladký rozvoj dlhodobých programovateľných činností v tejto oblasti a zabezpečiť schopnosť EÚ v plnom rozsahu zohrávať úlohu globálneho aktéra v medzinárodnom priestore;

3.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0576.

(3)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0617.

---