15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/1

A.

keďže nelegálna práca je zložitým javom, ktorý je vplyvom početných hospodárskych, sociálnych, inštitucionálnych, regulačných a kultúrnych faktorov v niekoľkých členských štátoch stále na vzostupe,

B.

keďže nelegálna práca je obzvlášť znepokojujúcim a pretrvávajúcim znakom európskych pracovných trhov, ktorý by mohol ohroziť hospodárstva členských štátov a finančnú udržateľnosť európskeho sociálneho modelu, pretože obmedzuje hospodársky rast a rozpočtové a sociálne politiky; keďže nelegálna práca je takisto zodpovedná za narúšanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, pretože vytvára nekalú súťaž voči iným štátom alebo podnikom,

C.

keďže nelegálna práca je hlavným faktorom, ktorý sa podieľa na sociálnom dumpingu, a je teda jednou z kľúčových tém v modernizácii pracovného práva Spoločenstva,

D.

keďže práca, ktorá nie je predmetom poistenia vedie k nekalej súťaži medzi poistenými a nepoistenými pracovníkmi, čoho dôsledkom je ďalšie porušovanie práv pracovníkov,

E.

keďže odvetvia najviac postihnuté nelegálnou prácou sú odvetvia náročné na ľudskú prácu, ako je poľnohospodárstvo, stavebníctvo, domáce, ubytovacie a reštauračné služby, vyznačujúce sa neistým zamestnaním a nepriaznivými platovými podmienkami,

F.

keďže nelegálnu prácu podporuje aj priemyselná reorganizácia, v rámci ktorej vznikajú subdodávateľské reťazce, a v dôsledku toho narastá počet samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré niekedy pracujú nelegálne,

G.

keďže nelegálnu prácu podporuje aj vysoká nezamestnanosť, chudoba a dočasné a nestále zamestnanie a vzhľadom na takéto prostredie sú pracovníci nútení vzdať sa poistenia alebo ďalších nárokov,

H.

keďže medzi nelegálnym prisťahovalectvom a nelegálnou prácou je súvislosť a to predstavuje ďalší dôvod, prečo členské štáty a Komisia musia pokračovať v zvažovaní spoločného prístupu k prisťahovalectvu a možnosti sprístupniť viac spôsobov legálnej migrácie do EÚ pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú pracovať,

I.

keďže prisťahovalci, aspoň tí, ktorí sa ocitnú v nelegálnom postavení, sa pravdepodobnejšie stanú nelegálnymi pracovníkmi a budú pracovať v zlých podmienkach,

J.

keďže nelegálne zamestnaní štátni príslušníci tretích krajín sú zraniteľnejší, nakoľko je pravdepodobné, že budú v prípade zadržania poslaní späť do krajiny ich pôvodu,

K.

keďže mnohé členské štáty čelia dlhodobému nedostatku pracovníkov, schopných a ochotných vykonávať špecifickú, často nekvalifikovanú prácu, napríklad v odvetví poľnohospodárstva a záhradníctva,

L.

keďže osoby, ktoré vykonávajú domáce práce, často pracujú nelegálne a keďže veľký počet týchto pracovníkov tvoria prisťahovalci, z ktorých sú mnohí v nelegálnom postavení a niektorí z nich sú obeťami vykorisťovania pri obchodovaní s ľuďmi a nútenej práce,

M.

keďže nelegálna práca nie je zahrnutá do daňovej základne a narúša financovanie a rozdeľovanie sociálneho zabezpečenia a služieb verejného záujmu, čím sa zároveň obmedzuje kapacita členských štátov poskytovať sociálne služby,

N.

keďže nelegálna práca pripravuje poistné fondy o cenné zdroje príjmov,

O.

keďže pracovníci zapojení do nelegálnej činnosti nemajú nijaké sociálne zabezpečenie, zdravotné ani úrazové poistenie, čím sú vystavení značnému riziku a finančným stratám,

P.

keďže nelegálna práca neumožňuje kontrolu dodržiavania ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, čo vystavuje pracovníkov vysokému zdravotnému riziku a umožňuje zamestnávateľom vyhnúť sa zodpovednosti,

Q.

keďže na účinný boj proti nelegálnej práci je nevyhnutné posilniť mechanizmy dohľadu a sankcií zabezpečením koordinovaných zásahov inšpektorátov práce, daňových úradov a sociálnych partnerov,

R.

keďže nelegálna práca má nepriaznivý vplyv na všetky piliere Lisabonskej stratégie: plnú zamestnanosť, kvalitu a produktivitu práce, sociálnu súdržnosť,

1.

víta prístup Komisie a vyzýva aj na obnovenie boja proti nelegálnej práci a tieňovej ekonomike, ktoré – hoci v rôznej miere v jednotlivých štátoch – poškodzujú hospodárstvo, zamestnancov ponechávajú bez ochrany, poškodzujú spotrebiteľov, znižujú daňové príjmy a vedú k nekalej súťaži medzi podnikmi;

2.

vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s rozsahom nelegálnej práce, ktorá v niektorých členských štátoch tvorí až 20 % a viac ich HDP;

3.

vyzýva členské štáty, aby zvážili zlepšenie podpory regulárnej práce, čo môže zahŕňať zvýšenie nezdaniteľného základu dane z príjmov a ako stimul pre zamestnávateľov znižovanie mimomzdových nákladov súvisiacich s legálnou zamestnanosťou;

4.

víta iniciatívu Komisie zaradiť nelegálnu prácu medzi politické priority EÚ, a to prioritu, ktorá si vyžaduje významné opatrenia na úrovni Spoločenstva a na národnej úrovni;

5.

podporuje členské štáty v tom, aby pokračovali v reformách daňového systému a systému sociálneho zabezpečenia, a tým znižovali daňovú záťaž pracovnej sily;

6.

konštatuje však, že sa vyskytujú problémy pri pretváraní usmernení pre politiku Spoločenstva v oblasti nelegálnej práce na presne stanovené právne a inštitucionálne nástroje, ktorých výsledkom by boli konkrétne opatrenia v jednotlivých členských štátoch;

7.

poukazuje na výraznú asymetriu medzi nástrojmi, ktoré Spoločenstvo môže použiť na uskutočňovanie kvalitnej politiky práce, a nástrojmi na uskutočňovanie politiky zameranej na zabezpečenie slobody trhu;

8.

domnieva sa, že boj proti nelegálnej práci vyžaduje komplexný prístup zahrňujúci otázky, ktoré súvisia s monitorovaním a kontrolou, hospodárskym a inštitucionálnym rámcom, odvetvovým a teritoriálnym rozvojom a zahŕňa spojené úsilie na rôznych úrovniach a účasť všetkých zúčastnených strán (verejné orgány, sociálni partneri, podniky a pracovníci);

9.

poukazuje na prepojenie medzi oneskoreným rozvojom hospodárstva a produktivity na jednej strane a rozšírením nelegálnej práce na strane druhej; domnieva sa, že boj proti nelegálnej práci by mal byť súčasťou politík hospodárstva a zamestnanosti uskutočňovaných v súlade s Lisabonskou stratégiou; okrem toho sa domnieva, že by sa mali vypracovať dôkladné štúdie analyzujúce rozhodujúce makroekonomické činitele a vzťahy medzi trhmi, výrobnými modelmi a rozsiahlou nelegálnou zamestnanosťou, aby sa zabezpečilo, že stratégia na riešenie nelegálnej práce bude účinná a prinesie praktické výsledky;

10.

žiada preto operatívnejšie a ráznejšie pôsobenie Spoločenstva v oblasti boja proti nelegálnej práci, aby sa zabezpečilo, že modernizácia pracovného práva v EÚ sa neobmedzí iba na teoretickú rovinu, ale sa pretransformuje na účinnú a kvalitnú politiku, a aby sa zabezpečilo, že zlepšené pracovné podmienky možno dosiahnuť v každom prípade v súlade s cieľmi „dôstojnej práce“;

11.

domnieva sa, že vykorenenie nelegálnej práce závisí vo veľkej miere od účinnosti pracovných noriem a predpisov o daniach a sociálnom zabezpečení, z čoho vyplýva potreba zvýšiť zdroje a pôsobenie rozličných štátnych orgánov zodpovedných za tieto otázky a zlepšiť ich koordináciu a vzájomnú výmenu informácií;

12.

požaduje stratégiu na boj proti nelegálnej práci založenú na pevnej a účinnej koordinácii a administratívnej spolupráci medzi vládnymi výkonnými orgánmi, inšpektorátmi práce a sociálnymi partnermi, orgánmi sociálneho zabezpečenia a daňovými orgánmi;

13.

zdôrazňuje, že nelegálna práca sa vo vnútroštátnych právnych systémoch definuje rôzne a že spoločná definícia pre všetky členské štáty by s konečnou platnosťou pomohla odstrániť neistotu spojenú so štatistickými údajmi, ktoré sa tohto javu týkajú; poznamenáva v tejto súvislosti, že ako východiskový bod možno použiť definíciu zo správy Komisie, ktorá rozlišuje legálne a nelegálne činnosti, s vedomím, že rozsah tohto javu sa v jednotlivých štátoch kvalitatívne aj kvantitatívne líši;

14.

zdôrazňuje, že opatrenia zavedené na boj proti nelegálnej práci ukážu aj nezrovnalosti vo vzťahoch v legálnom zamestnávaní založenom na pracovných zmluvách;

15.

nalieha na členské štáty, aby účinnejšie presadzovali platné pracovné právo a pracovné normy na potláčanie nelegálnej práce; je presvedčený, že EÚ by mala zohrávať väčšiu úlohu pri podpore väčšej a lepšej spolupráce a koordinácie medzi vnútroštátnymi pracovnými a sociálnymi inšpektormi;

16.

konštatuje, že tieňovú ekonomiku nemožno odstrániť bez využitia vhodných stimulačných mechanizmov; domnieva sa, že členské štáty by v súvislosti s lisabonskými ukazovateľmi mali podávať správy o výsledkoch dosahovaných vďaka znižovaniu miery tieňovej ekonomiky;

17.

žiada Komisiu, aby predložila návrhy na vypracovanie všeobecne prijateľných metód na „meranie“ nelegálnej práce, ktorých základom by bola tabuľka údajov rozdelených podľa pohlavia a odvetvia – vzhľadom na výrazne sa odlišujúci rozsah nelegálneho zamestnávania mužov a žien v mnohých odvetviach – a výsledný nepriamy vplyv na rozdiel v odmeňovaní mužov a žien;

18.

zdôrazňuje základnú potrebu zriadiť na úrovni Spoločenstva v úzkej spolupráci s členskými štátmi platformu na zhromažďovanie potrebných informácií s cieľom vytvoriť spoľahlivú databázu s údajmi o nelegálnej práci v EÚ, kde sa zohľadní rodový rozmer, a najmä postavenie žien;

19.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o nelegálnu prácu, ženy nie sú nadmerne zastúpené, ale ich zastúpenie je v porovnaní s mužmi vyššie v niektorých tradične „ženských“ oblastiach zamestnanosti, akými sú služby v domácnosti, hotelové a reštauračné služby či služby zdravotnej starostlivosti, ktoré sa vyznačujú nižšou úrovňou kvalifikácie, istoty zamestnania a odmeňovania a slabou alebo neexistujúcou sociálnou ochranou, v dôsledku čoho sú často v mimoriadne zraniteľnom postavení;

20.

žiada Komisiu, aby zvážila vytvorenie databázy jednotlivých prístupov a metodológií použitých na zisťovanie miery nelegálnej práce v členských štátoch, zameranej na podporu výmeny osvedčených postupov, prenášania poznatkov a posúdenie, či možno preniesť a realizovať vykonané opatrenia;

21.

žiada Komisiu, aby vypracovala rámce politík stanovujúce všeobecné i odvetvové opatrenia na zabránenie nelegálnej práci, a to za plnej účasti sociálnych partnerov a s osobitným zameraním na najviac postihnuté odvetvia, ako je odvetvie hotelových a reštauračných služieb, poľnohospodárstvo, domáce práce a stavebníctvo; upozorňuje Komisiu a členské štáty na osobitnú situáciu odvetvia poskytovania služieb v domácnosti s výraznou koncentráciou žien pochádzajúcich z tretích krajín, ktoré v mnohých prípadoch nemajú povolenie na legálny pobyt v EÚ;

22.

poukazuje na to, že nelegálnej práci možno zabrániť, ak sa medzi členskými štátmi a medzi sociálnymi partnermi uznajú vnútroštátne normy a podmienky bezpečnosti pri práci stanovené v súlade s dvojstrannými a trojstrannými dohodami, a že v tomto úsilí pomôže spolupráca a výmena informácií medzi sociálnymi partnermi;

23.

vyzýva členské štáty, aby znížili ekonomickú príťažlivosť nelegálnej práce tým, že zaručia, aby ich daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia boli čo možno najjednoduchšie, najprehľadnejšie a najprístupnejšie, a že vyvinú účinnú politiku na vytvorenie väčšieho množstva a lepších pracovných miest;

24.

vyzýva Komisiu, aby navrhla členským štátom rámcový štatút pre manželov alebo členov rodiny pomáhajúcich v rodinných podnikoch, ktorý zaistí, že budú povinne prihlásení do systému sociálneho zabezpečenia ako už vyzval Európsky parlament vo svojom uznesení z 21. februára 1997 o situácii manželov, ktorí pomáhajú samostatne zárobkovo činnej osobe (15);

25.

zdôrazňuje, že samotné riadenie rodiny je rodinným podnikom a že by sa malo zvážiť uznávanie netypickej rodinnej práce a jej povinnej registrácie v systéme sociálneho zabezpečenia;

26.

domnieva sa, že akákoľvek reforma hospodárskej politiky, daňového systému a systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov členskými štátmi by mala byť integrovaná a mala by zohľadňovať hlavné príčiny nelegálnej práce;

27.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli silné stimuly pre tých, ktorí sa zaviažu dať nelegálnej práci oficiálny základ, a verí, že v tejto súvislosti môžu netypické pracovné zmluvy na jednej strane pomôcť ľuďom vymaniť sa z nelegálneho postavenia v práci a na druhej strane zvýšiť stabilitu práce;

28.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli prísne tresty pre zamestnávateľov, ktorí navzdory ponúkaným stimulom naďalej využívajú nelegálnu prácu;

29.

vyzýva členské štáty, aby využívali dostupné politické nástroje a kombinovali preventívne opatrenia a sankcie zamerané na transformovanie nelegálnej práce na regulárne zamestnanie, a kde je to možné, aby koordinovali využívanie týchto nástrojov s cieľom dosiahnuť väčšiu súdržnosť v rámci vnútorného trhu;

30.

poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohrali sociálni partneri v mnohých členských štátoch pri potláčaní nelegálnej práce, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto boji poskytli úniám zamestnávateľov a odborom viac podpory a podnetov; so znepokojením poukazuje na to, že pracovníci, ktorí sú nelegálne zamestnaní, často zisťujú, že sa na nich nevzťahujú dôležité právne predpisy zaručujúce ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, zákony o minimálnej mzde a že im je odopieraná možnosť vstúpiť do odborových organizácií; žiada najmä lepšie presadzovanie platných právnych predpisov upravujúcich minimálnu mzdu v každom členskom štáte a nalieha na tie členské štáty, ktoré v súčasnosti nemajú primeranú minimálnu mzdu, aby zvážili jej schválenie v spolupráci so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou;

31.

žiada, aby sa so súhlasom sociálnych partnerov na príslušnej úrovni posúdili a presadzovali nové opatrenia regulárnej práce, založené na skúsenostiach niektorých členských štátov, s cieľom umožniť osobám podieľajúcim sa na nelegálnej práci, aby zlegalizovali svoju činnosť v súlade s osvedčenými regulačnými postupmi, ktoré sa ukázali byť účinné;

32.

upozorňuje na systémy poukazov na služby v Belgicku, Nemecku a Francúzsku, kde si môžu domácnosti kúpiť služby v domácnosti za nižšie ceny, pričom je však prostredníctvom tohto poukazu zabezpečené odvádzanie príspevkov na sociálne zabezpečenie a daní;

33.

je pevne presvedčený, že legalizácia nelegálnych pracovnoprávnych vzťahov musí vždy zahŕňať povinnosť platiť príspevky za predpokladu, že členské štáty môžu prijať kroky uľahčujúce povinné platby zamestnávateľov;

34.

vyzýva členské štáty, aby pri prijímaní politických opatrení na vyriešenie problematiky nelegálnej práce zvážili prístupy špecifické pre dané odvetvie;

35.

víta iniciatívu Komisie, aby sa pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev začali konania proti tým členským štátom, ktoré do svojich vnútroštátnych právnych predpisov ešte nezapracovali automatické uznávanie kvalifikácie získanej v nových členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby si bezodkladne začali plniť svoje povinnosti;

36.

žiada členské štáty, ktoré si uplatnili prechodné opatrenia na voľný pohyb pracovníkov v EÚ, aby otvorili svoje pracovné trhy pre pracovníkov pochádzajúcich zo všetkých nových členských štátov, keďže obmedzenia prístupu na pracovný trh, aj čiastočné, sú nielen v rozpore so základnými zásadami EÚ a európskeho ducha, ale majú za následok aj nárast využívania nelegálnej práce a vytváranie územnej nerovnováhy; v tejto súvislosti je presvedčený, že je veľmi dôležité uplatňovať zásadu rovnakých práv pracovníkov a bojovať proti nekalej súťaži a sociálnemu dumpingu;

37.

domnieva sa, že nelegálna práca v prípade zamestnancov využívajúcich právo voľného pohybu môže vyplývať z neznalosti príslušných predpisov; vyzýva preto členské štáty, aby zorganizovali verejné informačné kampane s cieľom zvýšiť informovanosť o tejto otázke medzi zamestnancami a zamestnávateľmi;

38.

domnieva sa, že zjednodušenie alebo zníženie administratívnej záťaže a postupov, predovšetkým v malých a stredných podnikoch, môže znížiť využívanie nelegálnej práce a podporiť podnikateľské aktivity v EÚ;

39.

vyzýva príslušné vnútroštátne orgány, aby podporovali využívanie tzv. elektronickej vlády (e-government) a registrácie prostredníctvom internetu a aby si vymieňali osvedčené postupy s cieľom znižovať náklady a zjednodušovať zložitosť registrácie a administratívnych postupov v podnikaní, najmä pre malé a stredné podniky, napríklad znížením počtu tlačív na daňové priznanie, prostredníctvom vstupu cez jeden údaj, formulárov jednotných platieb a jednotných kontaktných miest;

40.

domnieva sa, že je nevyhnutné ihneď zaviesť účinné kontroly na mieste a sankcie a že členské štáty musia dostať nevyhnutný manévrovací priestor s určenou mierou nelegálnej práce;

41.

vyjadruje požiadavku, aby boli dodávateľské spoločnosti spoluzodpovedné za všetky nezrovnalosti zo strany subdodávateľov, s ktorými sú spojení priamou subdodávateľskou dohodou;

42.

zdôrazňuje, že počet prípadov nelegálnej práce v rámci subdodávateľských reťazcov by sa mohol znížiť zavedením systému vnútroštátnych ustanovení, v ktorých by sa vyžadovalo, aby zmluvné strany a investori konali zodpovedne a čestne;

43.

vyzýva členské štáty, sociálnych partnerov a ďalšie dôležité subjekty na trhu práce, aby podnecovali sociálnu zodpovednosť podnikov a iné podobné prístupy v boji proti nelegálnej zamestnanosti;

44.

vyzýva členské štáty, aby využívali inovatívne metódy založené na ukazovateľoch a referenčných kritériách špecifických pre rôzne odvetvia podnikania s cieľom bojovať proti nelegálnej práci a daňovým únikom; vyzýva Komisiu, aby v boji proti nelegálnej práci podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

45.

pripomína, že výhradne represívna politika, ak ju nesprevádza lepšia koordinácia medzi členskými štátmi, by mohla sústrediť nelegálnu prácu v štátoch s nižšou úrovňou vnútorného usporiadania a v menej regulovaných hospodárstvach;

46.

dôrazne podporuje závery dohôd na regionálnej, národnej a miestnej úrovni, ktoré prinášajú progresívnu reakciu odvetví voči nelegálnej práci, a odporúča opatrenia zabezpečujúce účinné riešenia v prospech celej spoločnosti;

47.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby členským štátom a sociálnym a hospodárskym subjektom zainteresovaným v boji proti nelegálnej práci navrhla „pakt na odhaľovanie nelegálnej práce“, ktorého cieľom bude postupné odhaľovane nelegálnych činností; je presvedčený, že takýto pakt by mal poskytnúť prechodné obdobie bez sankcií, po uplynutí ktorého sa však uplatnia mechanizmy tvrdších sankcií;

48.

požaduje prísnejšie opatrenia na boj proti nelegálnemu získavaniu pracovníkov zo strany všetkých podnikov bez ohľadu na to, kde uskutočňujú svoju činnosť, a poznamenáva, že rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania peňažných sankcií (16) by mohlo tento stav zlepšiť;

49.

vyžaduje rozsiahlejšie a účinnejšie dodržiavanie práva na prácu a platných noriem v oblasti zamestnávania ako prostriedku na podporu programu týkajúceho sa dôstojnej práce a uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva, najmä tých, ktoré sú stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (17), od prvého dňa vyslania, na základe zhodného výkladu smernice, ktorý mení súčasný trend k výkladu takým spôsobom, aby sa zmenilo zaobchádzanie s pracovníkmi smerom nadol k základným minimálnym normám;

50.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu 96/71/ES, a najmä aby posilnila administratívnu spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi (inšpektorátmi práce, daňovými úradmi, orgánmi sociálneho zabezpečenia) s cieľom zabrániť nelegálnej práci a napraviť situáciu v tejto oblasti;

51.

zasadzuje sa za užšie vzťahy medzi vnútroštátnymi inšpektorátmi práce a za opatrenia podnecujúce výmenu osvedčených postupov na úrovni Spoločenstva ako reakciu na nelegálnu prácu;

52.

žiada členské štáty, aby prijali tvrdšie inšpekčné postupy a prísnejšie kontroly, ktoré sa v mnohých krajinách uvoľnili;

53.

verí, že EÚ môže hrať významnejšiu úlohu pri presadzovaní lepšej a zvýšenej spolupráce a koordinácie medzi inšpektorátmi práce prostredníctvom posilnenia ekonomických a technologických zdrojov inšpekčných služieb, posilnením opatrení umožňujúcich pracovným inšpektorátom pracovať spoločne a vytvorením systémov informačných a komunikačných technológií na ich zdielané užívanie v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby uskutočnila analýzu o možnosti zriadiť určitý druh trvalého usporiadania cezhraničnej spolupráce v rámci Spoločenstva, ktoré by spájalo úsilie členských štátov v boji proti nelegálnej práci;

54.

požaduje lepšiu spoluprácu a vzájomnú výmenu informácií medzi členskými štátmi pri skúmaní javu nelegálnej práce a uvádzaní dosiahnutých a nepredvídaných výsledkov;

55.

vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by na účely boja proti nelegálnej práci mohli byť užitočné a použiteľné systémy, ktoré sa zaviedli smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (18), vrátane miest jednotného kontaktu;

56.

víta vytvorenie výboru na vysokej úrovni, ktorý by mal pomáhať členským štátom pri zisťovaní a vzájomnej výmene osvedčených postupov, pokiaľ ide o kontrolu a zlepšovanie právnych predpisov vzťahujúcich sa na pracovníkov vysielaných na prácu;

57.

odporúča prísnejšie reakcie na nepoistenú prácu a opatrenia, ktoré povzbudia spoluprácu a výmenu názorov a osvedčených postupov medzi odborovými zväzmi v EÚ;

58.

domnieva sa, že je potrebné zvyšovať informovanosť zamestnávateľov, pracovníkov, potenciálnych užívateľov nelegálnej práce a všetky sociálne organizácie o rizikách a nákladoch spojených s nelegálnou prácou a o výhodách, ktoré prináša jej odstránenie alebo zabezpečenie jej legalizácie;

59.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali informačnú kampaň určenú zamestnávateľom a pracovníkom, ktorá by upriamila pozornosť na minimálne platné pravidlá a predpisy Spoločenstva a na negatívne dôsledky, ktoré má nelegálna práca na verejné financie, národné systémy sociálneho zabezpečenia, spravodlivú hospodársku súťaž, hospodársku výkonnosť a na samotných pracovníkov;

60.

odporúča sústavné kampane zamerané na predchádzanie nelegálnej práci spolu s informačnými iniciatívami a iniciatívami na zvyšovanie povedomia na úrovni Spoločenstva, národnej a miestnej úrovni, do ktorých sa zapoja sociálni partneri, verejné orgány, obchodné komory a úrady práce, školy, miestna samospráva, ako aj rôzne kontrolné a represívne systémy;

61.

domnieva sa, že stále kampane by mali sprevádzať rôzne opatrenia prijaté s cieľom upevňovať kultúru právneho povedomia a podporovať kvalitnú prácu a kultúru legálneho podnikania, a žiada členské štáty, príslušné štátne inštitúcie a štruktúry občianskej spoločnosti, aby zjednotili svoje úsilie a vytvorili prostredie, v ktorom sa nebude tolerovať nelegálna zamestnanosť, čo povedie k zmene verejnej mienky;

62.

zdôrazňuje, že členské štáty musia vyčleniť viac verejných finančných prostriedkov na zvyšovanie verejného povedomia, okrem iného aj z Európskeho sociálneho fondu a z programu Spoločenstva pre zamestnanosť a sociálnu solidaritu PROGRESS; navrhuje, že počas aktivít na zvyšovanie povedomia by sa mal dôraz klásť na postihy, náklady, riziká nelegálnej práce a výhody riadneho zamestnania, pričom otázka zvyšovania povedomia zodpovedá hlavným cieľom Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť; vyzýva sociálnych partnerov, aby v tomto procese zohrávali aktívnu úlohu;

63.

vyzýva všetky členské štáty, aby podpísali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;

64.

domnieva sa, že na boj proti javu nelegálnej práce je potrebné vytvoriť programovacie nástroje na miestnej úrovni a úrovni Spoločenstva, ktoré umožnia presadzovať politiky hospodárskej a sociálnej podpory a rozvoja a zároveň prijať kontrolné a represívne opatrenia;

65.

vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť doplniť boj proti nelegálnej práci finančnou politikou, ktorá by podporila regionálne a miestne plány;

66.

vyzýva Komisiu, aby pre členské štáty vypracovala pilotný nástroj, ktorý je založený na osvedčených postupoch existujúcich v niektorých členských štátoch a na takých modeloch, ako boli vypracované v projekte 2 Plus v Luxemburgu (spolufinancovanom Európskym sociálnym fondom v rámci programu Cieľ 3), s cieľom odstrániť nelegálnu prácu tým, že sa stane menej zaujímavou, a to prostredníctvom:

67.

domnieva sa, že pri riešení fenoménu nelegálnej práce by bolo vhodné preskúmať a vyhodnotiť možnosť využívať štátnu pomoc oslobodenú od oznamovacej povinnosti prostredníctvom voľnej interpretácie výrazu „tvorba pracovných miest“ a významu spojenia „vytváranie regulárnych pracovných miest“; poznamenáva, že nelegálne zamestnanie nie je rovnocenné s riadnym zamestnaním, a preto by sa každý podnet na jeho legalizáciu mohol považovať za „pomoc pri tvorbe pracovných miest“;

68.

upozorňuje na všeobecne slabšiu pozíciu žien na pracovnom trhu, často v dôsledku rodinných povinností, ktoré sťažujú prístup žien na oficiálny pracovný trh a podporujú skutočnosť, že ženy prijímajú zle platenú a nelegálnu prácu, čo je zosmiešnením práva na dôstojnú prácu, ktoré tak dôrazne obhajuje MOP, najmä v prípade žien v domácnosti, nelegálnych prisťahovalcov a žien, pri ktorých sa niekedy kombinuje slabo platená a nelegálna práca; zdôrazňuje závažné negatívne dôsledky na profesionálnu kariéru žien a ich vyhliadky na dôchodok, ale aj na správne fungovanie pracovného trhu a kapacitu financovania systémov sociálneho zabezpečenia;

69.

domnieva sa, že politika, ktorá umožní započítavať materskú a rodičovskú dovolenku do odpracovaných rokov a vyplácať za ňu mzdu, by znížila negatívne dôsledky rodinných povinností a prispela by k rozvoju profesionálnej kariéry žien, ako aj k správnemu fungovaniu pracovného trhu;

70.

požaduje financovanie výskumných projektov v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj propagačných činností zameraných na prevenciu a šírenie kultúry zdravia a bezpečnosti na pracovisku, s osobitným dôrazom na odvetvia s najvyššou mierou rizika úrazu, kde je nelegálna práca najviac zastúpená; nazdáva sa, že je potrebné preskúmať súvislosť medzi pracovnými úrazmi a nelegálnou prácou na základe údajov o smrteľných úrazoch;

71.

domnieva sa, že vhodná politika vzdelávania je prvým krokom k boju proti nelegálnej práci;

72.

odporúča, aby bola uzatvorená dohoda na národnej, regionálnej a miestnej úrovni so spoluúčasťou sociálnych inštitúcií a zamestnávateľských organizácií s cieľom zaviazať sa sledovať a postupne odstraňovať nelegálnu prácu.

73.

víta úsilie Komisie o zavedenie sankcií voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neexistujú opatrenia na boj proti vykorisťovaniu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú v EÚ legálny pobyt;

74.

zdôrazňuje významné dôsledky na nelegálnu prácu, ktoré prinesie návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zavedení sankcií voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom v EÚ, ktorý predloží Komisia, a vyjadruje obavy, že represívne opatrenia sa zavedú skôr, než sa ustanoví akýkoľvek spoločný rámec pravidiel a politík o zákonnom prístupe na trh zamestnanosti;

75.

berie na vedomie pokrok obsiahnutý v návrhu smernice Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (KOM(2007)0638), vyjadruje však poľutovanie nad tým, že k zaručeniu práv zakotvených v článkoch 27 až 34 Charty základných práv Európskej únie zostáva ešte dlhá cesta;

76.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zmiernenie osobitnej zraniteľnosti prisťahovaleckej populácie v nelegálnej práci;

77.

domnieva sa, že otázka zamestnávania prisťahovalcov v nelegálnom postavení je zložitá a nemožno ju vyriešiť výlučne iba postihovaním zamestnávateľov; tento problém si vyžaduje aj rozsiahle medzisektorové opatrenia; je presvedčený, že je predovšetkým nevyhnutné zabezpečiť dodržiavanie usmernení MOP týkajúcich sa podpory migrujúcich pracovníkov s cieľom zabezpečiť rešpektovanie ich práv;

78.

je presvedčený, že boj proti nelegálnej práci si vyžaduje komplexný prístup, ktorý musí zohľadňovať potrebu chrániť a presadzovať práva migrujúcich pracovníkov, legálnych či nelegálnych, ktorých zamestnávatelia vykorisťujú;

79.

domnieva sa, že boj proti nelegálnej práci vykonávanej nelegálnymi prisťahovalcami nemožno viesť účinne bez otvorenia ciest pre legálnu migráciu s cieľom zaručiť pracovnú silu z tretích krajín, či už vysokokvalifikovanú alebo menej kvalifikovanú, ktorú EÚ potrebuje;

80.

domnieva sa, že boj proti rastúcej tieňovej ekonomike, a najmä proti zneužívaniu migrujúcich pracovníkov v nelegálnom postavení sa môže opierať nielen o politiku vyhosťovania, ale aj o nástroje a mechanizmy na prevenciu a boj proti zneužívaniu migrujúcich pracovníkov, ktoré ustanovujú uznávanie a dodržiavanie základných ľudských práv;

81.

vyzýva členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

82.

vyzýva členské štáty, aby stanovili alebo posilnili príslušné legislatívne opatrenia, ktoré podnietia obete vykorisťovania z radov migrantov, aby informovali o svojej situácii, čo by uľahčilo najmä účinnejší boj proti nelegálnej práci;

83.

zasadzuje sa za kombinované postupy finančnej a daňovej kontroly a kontroly práce s cieľom bojovať proti nelegálnej práci;

84.

vyzýva Komisiu, aby na úrovni Spoločenstva podporovala administratívnu spoluprácu a výmenu osvedčených postupov v boji proti tieňovej ekonomike;

85.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/11

A.

keďže na zasadnutí Európskej rady v Nice zo 7. až 9. decembra 2000, EÚ stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2010 rozhodné a merateľné zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže pokrok v dosahovaní tohto cieľa by sa mal zvýšiť,

B.

keďže Európska rada v Lisabone z 23. a 24. marca 2000 sa dohodla odstrániť chudobu detí v Európe do roku 2010,

C.

keďže Európska rada v Nice zo 7. až 9. decembra 2000 vyzvala členské štáty, aby prijali opatrenia v nadväznosti na odporúčania z roku 1992 týkajúce sa minimálnych zaručených zdrojov, ktoré má poskytovať systém sociálnej ochrany,

D.

keďže v odporúčaní Rady 92/441/EHS sa uznáva základné právo človeka na dostatočné prostriedky a sociálnu pomoc, aby mohol žiť spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou,

E.

keďže v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989 sa uznáva právo pracovníkov na spravodlivú mzdu, keďže Európsky parlament a Komisia sa v roku 1993 zaoberali potrebou koordinovanej politiky minimálnych miezd s cieľom uplatňovať toto právo pracovníkov na mzdu „postačujúcu na to, aby im umožnila slušnú životnú úroveň“,

F.

keďže v roku 2001, keď EÚ prijala záväzok bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, žilo 55 miliónov ľudí v EÚ v riziku príjmovej chudoby (15 % obyvateľstva EÚ-15); keďže v roku 2005 sa ich počet zvýšil na 78 miliónov (16 % obyvateľstva EÚ-25),

G.

keďže pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní práce žien a mužov stavajú ženy do slabšej pozície, keď sa chcú dostať z chudoby,

H.

keďže riziko chudoby v EÚ by v prípade neexistencie všetkých sociálnych dávok najmä pre ženy vzrástlo zo 16 % na 40 % alebo na 25 % po vyňatí dôchodkových platieb,

I.

keďže kratšie, pomalšie napredujúce a horšie platené zamestnania žien takisto vplývajú na riziko upadnutia do chudoby, najmä pre ženy staršie ako 65 rokov (o 21 % alebo o 5 percentuálnych bodov viac ako pre mužov),

J.

keďže deti a mladí ľudia tvoria takmer tretinu obyvateľstva EÚ a 19 miliónov detí je vystavených riziku chudoby, pričom mnoho z nich je odlúčených od svojich rodín pre chudobu rodiny, keďže existuje komplexný vzťah medzi chudobou, rodičovstvom a blahom detí v rozličných sociálnych okolnostiach vrátane ochrany detí pred všetkými druhmi zneužívania,

K.

keďže najmä extrémna chudoba a sociálne vylúčenie sú porušením všetkých ľudských práv,

L.

keďže značná časť obyvateľstva EÚ je aj naďalej sociálne vylúčená, pretože každý piaty obyvateľ žije v bytových podmienkach nedosahujúcich štandard a každý deň sa 1,8 milióna ľudí uchyľuje do osobitných útulkov pre bezdomovcov, 10 % obyvateľstva žije v domácnostiach, kde nikto nemá zamestnanie, dlhodobá nezamestnanosť sa blíži k 4 %, 31 miliónov alebo 15 % pracovníkov dostáva extrémne nízku mzdu, 8 % alebo 17 miliónov pracovníkov žije napriek zamestnaniu v príjmovej chudobe, podiel osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, presahuje 15 % a naďalej pretrváva tzv. digitálna priepasť (44 % obyvateľov EÚ nemá žiadne zručnosti na prácu s internetom či počítačom),

M.

keďže chudoba a nerovnosť v oveľa väčšej miere postihujú ženy; keďže priemerný príjem žien je len 55 % priemerného príjmu mužov; keďže ženy sú v starobe vo veľkej miere a neprimerane zasiahnuté chudobou; keďže neschopnosť získať prístup k vysokokvalitným službám neprijateľne zvyšuje riziko ich chudoby,

N.

keďže regionálne a miestne orgány majú už v súčasnosti významnú zodpovednosť za poskytovanie služieb a výhod verejnosti, súčasne však podliehajú reštriktívnemu tlaku verejných rozpočtov,

O.

keďže investície do detí a mladých ľudí pomáhajú zvýšiť hospodársku prosperitu pre všetkých a prelomiť cyklus hmotnej núdze a keďže je nevyhnutné problémom predchádzať a zasahovať čo najskôr po ich zistení, aby sa zachovali životné šance detí,

P.

keďže chudoba a nezamestnanosť sú spojené so zlým zdravotným stavom a nedostatočným prístupom k zdravotnej starostlivosti v dôsledku faktorov, akými sú zlá strava, horšie životné podmienky v znevýhodnených oblastiach, nevhodné bývanie a stres,

Q.

keďže dôsledky nerovnosti, chudoby, sociálneho vylúčenia a nedostatku príležitostí sú navzájom prepojené a vyžadujú si súdržnú stratégiu na úrovni členských štátov zameranú nielen na príjmy a bohatstvo, ale aj na otázky, akými sú prístup k zamestnaniu, vzdelanie, zdravotné služby, informačná spoločnosť, kultúra a doprava, ako aj príležitosti pre budúce generácie,

R.

keďže v období medzi rokmi 2000 a 2005 sa príjmová nerovnosť v EÚ (pomer S80/S20) podľa údajov štatistiky Európskej únie o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) významne zvýšila zo 4,5 na 4,9, takže v roku 2005 malo najbohatších 20 % obyvateľov EÚ príjem takmer päťnásobne vyšší než zvyšných 80 % obyvateľstva,

S.

keďže uväznenie bez primeranej nápravy a vzdelávania často vedie len k prehĺbeniu sociálneho vylúčenia a k nezamestnanosti,

T.

keďže 16 % všetkých pracujúcich obyvateľov EÚ tvoria ľudia so zdravotným postihnutím (Eurostat 2002); keďže miera nezamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím vrátane ľudí s problémami duševného zdravia, niektorých starších ľudí a etnických menšín je v celej EÚ aj naďalej neprijateľne vysoká, keďže 500 000 ľudí so zdravotným postihnutím ešte stále žije vo veľkých uzavretých pobytových zariadeniach,

1.

víta prístup Komisie k aktívnemu sociálnemu začleneniu; domnieva sa, že ústredným cieľom politík aktívneho sociálneho začlenenia musí byť uplatňovanie základných práv, aby ľudia mohli dôstojne žiť a byť aktívnou súčasťou spoločnosti a pracovného trhu;

2.

domnieva sa, že politiky aktívneho sociálneho začleňovania musia mať rozhodný vplyv na odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, a to tak pre zamestnaných ľudí (tzv. chudobných pracujúcich), ako aj pre ľudí bez plateného zamestnania; súhlasí s Komisiou, že holistickejší prístup k aktívnemu sociálnemu začleneniu by sa mal zakladať na týchto spoločných zásadách:

3.

domnieva sa, že odporúčanie Rady 92/441/EHS je potrebné rozšíriť a aktualizovať vzhľadom na výsledky zhodnotenia sociálnej reality EÚ a navrhovaný holistický prístup k aktívnemu začleňovaniu, a zároveň sa domnieva, že toto odporúčanie by malo náležitým spôsobom zohľadniť vznik nových sociálnych rizík spojených s demografickou zmenou, hospodárstvom založeným na vedomostiach a hospodárstvom služieb;

4.

podporuje názor Komisie, že holistickejší prístup k aktívnemu začleňovaniu by mal zahŕňať aj osobitný dôraz na odstránenie chudoby detí, na odstránenie nerovností v prístupe k zdravotníckej starostlivosti a výsledkom zdravotnej starostlivosti, na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu spojený s verejnými a súkromnými dôchodkami a odchodom do dôchodku a na poskytovanie riadnej a kvalitnej dlhodobej starostlivosti;

5.

poukazuje na to, že väčšina členských štátov v EÚ – 27 má vnútroštátne systémy minimálnej mzdy, ale niektoré ich nemajú; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby zaviedli systémy minimálneho príjmu v záujme sociálneho začlenenia, a vyzýva ich, aby si vymieňali osvedčené postupy; uznáva, že tam, kde je poskytovaná sociálna pomoc, je povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby občania rozumeli svojim nárokom a mali možnosť uplatňovať ich;

6.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty zjavne neberú ohľad na odporúčanie Rady 92/441/EHS, v ktorom sa uznáva základné právo človeka na dostatočné prostriedky a sociálnu pomoc, aby mohol žiť spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou;

7.

súhlasí s Komisiou v tom, že sociálna pomoc vo väčšine členských štátov je už pod úrovňou, ktorá predstavuje riziko chudoby; trvá na tom, že hlavným cieľom systémov na podporu príjmu musí byť pomoc ľuďom, aby sa dostali z chudoby, a umožniť im dôstojne žiť; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či ničím nepodmienený základný príjem pre všetkých by mohol predstavovať účinný nástroj boja proti chudobe;

8.

vyzýva Komisiu, aby podala podrobnú správu o tom, či sociálna starostlivosť v členských štátoch (okrem iného systémy minimálnych príjmov a s nimi spojené dávky, podpora v nezamestnanosti, dávky v invalidite a pozostalostné dávky, povinné a doplnkové dôchodkové systémy, dávky pri predčasnom odchode do dôchodku) zabezpečujú príjem nad tzv. prahom rizika chudoby EÚ, ktorý predstavuje 60 % priemerného národného príjmu;

9.

navrhuje, aby Komisia zvážila vytvorenie spoločnej metódy výpočtu životného minima a nákladov na živobytie (kôš tovaru a služieb), a tak zabezpečila porovnateľné meranie hranice chudoby a vymedzila kritérium pre nevyhnutný sociálny zásah;

10.

poukazuje na to, že riziko upadnutia do extrémnej chudoby je väčšie pre ženy než pre mužov; poukazuje na to, že pretrvávajúci trend smerom k feminizácii chudoby v európskych spoločnostiach dnes dokazuje, že súčasný rámec systémov sociálnej ochrany a mnohé sociálne a ekonomické politiky a politiky zamestnanosti EÚ nie sú navrhované tak, aby vyhovovali potrebám žien alebo riešili rozdiely v ich práci; zdôrazňuje skutočnosť, že chudoba žien a ich sociálne vylúčenie v Európe si vyžadujú konkrétne, mnohostranné a rodovo špecifické politické odozvy;

11.

konštatuje, že primerané systémy minimálnych príjmov sú základným predpokladom existencie EÚ založenej na sociálnej spravodlivosti a rovnakých príležitostiach pre všetkých; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa bude poskytovať primeraný minimálny príjem v obdobiach bez práce alebo medzi dvoma zamestnaniami, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať skupinám žien, ktoré majú dodatočnú zodpovednosť;

12.

vyzýva Radu, aby schválila cieľ EÚ pre systémy minimálneho príjmu a príspevkové systémy na náhradu príjmu podporujúce príjmy vo výške aspoň 60 % priemerného národného príjmu a aby okrem toho stanovila časový plán na dosiahnutie tohto cieľa vo všetkých členských štátoch;

13.

domnieva sa, že riziko upadnutia do chudoby je väčšie pre ženy než pre mužov, najmä vo vyššom veku, pretože systémy sociálneho zabezpečenia sa často zakladajú na zásade nepretržitého odmeňovaného zamestnania; požaduje individualizované právo na primeraný minimálny príjem, ktorý nezávisí od príspevkov súvisiacich so zamestnaním;

14.

domnieva sa, že chudoba, ktorá postihuje už zamestnaných ľudí, neodráža spravodlivé pracovné podmienky, a požaduje sústredené úsilie na nápravu tohto stavu tak, aby odmeňovanie vo všeobecnosti a najmä minimálne mzdy – bez ohľadu na to, či sú stanovené zákonom alebo kolektívnou zmluvou – dokázali zabrániť príjmovej chudobe a zabezpečiť slušný životný štandard;

15.

vyzýva Radu, aby schválila cieľ EÚ pre minimálne mzdy (stanovené zákonom či kolektívnou zmluvou na národnej, regionálnej alebo odvetvovej úrovni) na zabezpečovanie odmeny vo výške aspoň 60 % príslušnej (národnej, odvetvovej atď.) priemernej mzdy a aby okrem toho stanovila časový plán na dosiahnutie tohto cieľa vo všetkých členských štátoch;

16.

poukazuje na to, že systémy minimálnych príjmov by mali byť doplnené balíkom podporných opatrení na uľahčenie sociálneho začlenenia, pričom takýto súbor opatrení bude zahŕňať ustanovizne na sociálne začleňovanie, napríklad v oblasti bývania, ako aj podporu vzdelávania, odbornej prípravy, odbornej rekvalifikácie a celoživotného vzdelávania a tiež kvalitnú hospodársku správu a systémy na podporu príjmu s cieľom prispieť na pokrytie nákladov jednotlivcov a domácností tak, aby sa zabezpečilo uspokojovanie životných potrieb a potrieb v oblasti celoživotného vzdelávania, najmä pre samostatne žijúce osoby, rodiny s jedným rodičom a veľké rodiny;

17.

vyzýva členské štáty, aby preskúmali svoju často zložitú a rozvetvenú spleť systémov na podporu príjmov, a to bez ohľadu na ich konkrétnu povahu (či už systémy minimálnych príjmov a s nimi spojených dávok, príspevkové systémy na náhradu príjmu a ďalšie systémy), s cieľom zvýšiť ich prístupnosť, účinnosť a efektivitu;

18.

domnieva sa, že členské štáty by mali poskytovať cielené dodatočné dávky znevýhodneným skupinám (ako napríklad ľuďom so zdravotným postihnutím či chronickými chorobami, osamelým rodičom či domácnostiam s mnohými deťmi), ktoré by pokrývali zvýšené náklady okrem iného v súvislosti s osobnou podporou, využívaním špecifických zariadení a zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, čím by okrem iného zabezpečili dostupné ceny liekov pre znevýhodnené sociálne skupiny; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť slušnú úroveň invalidných a starobných dôchodkov;

19.

uznáva, že medzi samostatne zárobkovo činnými osobami je nerovnomerná distribúcia príjmov a že jedna štvrtina samostatne zárobkovo činných osôb žije pod hranicou chudoby, a že je preto potrebné poskytnúť podnikateľom inštitucionalizovanejšiu podporu, aby sa vyhli pasci chudoby;

20.

zdôrazňuje význam holistického prístupu k materiálnemu zabezpečeniu a blahobytu detí založeného na perspektíve, ktorá je zameraná na práva detí a obsiahnutá v Dohovore OSN o právach dieťaťa, aby tak rodiny a najmä veľké rodiny mohli mať dostatočnú úroveň príjmov na to, aby svojim deťom mohli poskytnúť primerané bývanie a vhodnú stravu, ako aj prístup k vysokokvalitným zdravotníckym, sociálnym a vzdelávacím službám, s cieľom zabezpečiť ich harmonický rozvoj z telesného i osobnostného hľadiska; uznáva však, že základné potreby detí by mali mať prednosť pred finančnými úvahami členských štátov;

21.

vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a organizované združenia občianskej spoločnosti, aby zabezpečili, že účasť detí sa bude vždy organizovať v súlade so základnými zásadami bezpečnej a zmysluplnej účasti;

22.

upozorňuje na tieto rozmery holistického prístupu:

23.

vyzýva Komisiu, aby chudobu a sociálne vylúčenie detí posudzovala v širšom kontexte tvorby politiky EÚ vrátane otázok, ako sú prisťahovalectvo, telesné postihnutie, diskriminácia, ochrana detí pred akoukoľvek formou zlého zaobchádzania a zneužívania, opatrovatelia detí a dospelých, rovnosť medzi mužmi a ženami, podpora rodiny, aktívne sociálne začleňovanie, starostlivosť a vzdelávanie v ranom veku, celoživotné vzdelávanie a zosúlaďovanie pracovného, súkromného a rodinného života;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne implementovali zásadu rovnakého zárobku za prácu s rovnakou spoločenskou hodnotou, aby uskutočnili špecifickú analýzu a reformu systémov sociálnej ochrany a pripravili usmernenia EÚ týkajúce sa reformy systémov sociálnej ochrany z hľadiska rodovej rovnosti vrátane individualizácie práv na sociálne zabezpečenie, prispôsobovania sociálnej ochrany a sociálnych služieb meniacim sa rodinným štruktúram a zabezpečenia toho, aby systémy sociálnej ochrany lepšie pôsobili proti neistej situácii žien a napĺňali potreby najbezbrannejších skupín žien;

25.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila hodnotenie a monitorovanie v rámci otvorenej metódy koordinácie, aby vypracovala spoločné ukazovatele a aby zhromažďovala porovnateľné vysokokvalitné údaje a dlhodobé štatistiky týkajúce sa situácie detí, ktoré budú pokrývať všetky aspekty holistického prístupu k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí vrátane bývania detí a rodín, v záujme toho, aby mohla sledovať životné podmienky detí;

26.

vyzýva Eurostat, aby zabezpečil prepojenie s pripravovaným súborom ukazovateľov na monitorovanie vplyvov činnosti EÚ zameranej na práva detí a ich blaho, ktorý objednala Agentúra Európskej únie pre základné práva; poukazuje na potrebu spoločného úsilia Komisie, Agentúry pre základné práva a členských štátov o spoluprácu s príslušnými agentúrami OSN, medzinárodnými organizáciami a výskumnými ústavmi pri zlepšovaní zberu porovnateľných štatistických údajov o situácii detí v EÚ, ktorá sa spomína vo vyššie uvedenom uznesení Európskeho parlamentu zo 16. januára 2008; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky možné opatrenia na dodržiavanie odporúčaní vyjadrených v správe Výboru pre sociálnu ochranu o chudobe a blahu detí prijatej 17. januára 2008, ktorá zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyhodnocovať rozličné zdroje údajov dostupných na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktoré sa týkajú detí nachádzajúcich sa v situáciách ohrozenia;

27.

naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli preventívne systémy na odhaľovanie kritických situácií, ako napríklad situácie, keď sa schyľuje k tomu, že rodičia prídu o bývanie, náhle odobratie detí zo školy či prípady, keď boli rodičia v detstve zneužívaní; vyzýva členské štáty, aby realizovali aktívnu politiku zameranú na predchádzanie predčasného ukončovania školskej dochádzky detí pomocou mechanizmov, ktoré poskytujú podporu rizikovým skupinám;

28.

naliehavo žiada tie členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby preniesli na svoje miestne orgány právomoc vytvárať a prevádzkovať systémy pomoci pre deti s ťažkosťami, aby sa zabezpečila čo najvyššia účinnosť týchto systémov;

29.

podporuje stanovisko Komisie, že vyváženosť medzi zameraním sa na rôznorodosť moderných rodinných štruktúr a zameraním sa na práva dieťaťa dosahuje v boji proti chudobe detí najlepšie výsledky;

30.

vyzýva Komisiu, aby podporovala vyváženú kombináciu politík, ktorá bude mať k dispozícii primerané prostriedky a bude podložená jasnými cieľmi a úlohami, ktoré budú zohľadňovať špecifické vnútroštátne súvislosti a budú sa zameriavať na včasný zásah;

31.

vyzýva členské štáty, aby posilnili proces vzájomného učenia a monitorovanie úspešných a neúspešných politík v záujme boja proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu;

32.

zdôrazňuje dôležitosť integrovaných, holistických rodinných politík prekračujúcich rámec aktívneho začleňovania, aby bolo možné riešiť všetky aspekty blaha detí a rodín a odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie detí v EÚ;

33.

vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy v oblasti účasti detí a aby presadzovali zapájanie detí do rozhodovania o ich vlastnej budúcnosti, keďže je to najlepší spôsob, ako uplatniť detský pohľad;

34.

víta záväzok Komisie a členských štátov dodržiavať Dohovor OSN o právach dieťaťa; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zreteľne prepojili agendu práv detí a agendu boja proti chudobe a vylúčeniu detí, keďže chudoba detí a utrpenie z nedostatku sú porušením základných ľudských práv; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby pri príprave svojich stratégií sociálneho začleňovania zohľadňovali odporúčania výboru dohovoru v reakcii na správy signatárskych štátov o vykonávaní dohovoru a na alternatívne správy mimovládnych organizácií;

35.

poukazuje na to, že osamelí rodičia nesmú mať v oblasti služieb a úľav horšiu pozíciu než páry s deťmi;

36.

naliehavo žiada členské štáty, aby pripravili národné stratégie znižovania a odstraňovania chudoby detí na základe diferencovaného prístupu, ktorý zohľadní rôznu úroveň chudoby v závislosti od regiónu a veku detí;

37.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetky deti a rodiny vrátane tých, ktoré zažívajú chudobu a sociálne vylúčenie, budú mať prístup ku kvalitným službám sociálnej starostlivosti, v rámci ktorých sa zreteľne zohľadňujú dôsledky chudoby pre rodiny vrátane zvýšenia rizika a dôsledkov zneužívania detí a zlého zaobchádzania s nimi;

38.

súhlasí s Komisiou, že mať prácu je najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ale že to neplatí vždy, pretože podľa oficiálnych štatistických údajov 8 % pracovníkov v EÚ je vystavených riziku chudoby; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby účinne vykonali smernicu 2000/78/ES;

39.

vyzýva členské štáty, aby účinnejšie vykonávali platné právne predpisy Spoločenstva v oblastiach zamestnanosti a sociálnych vecí;

40.

poukazuje na to, že 20 miliónov ľudí v EÚ, a to väčšinou žien, je postihnutých chudobou zamestnaných (tzv. in-work poverty), t. j. 6 % všetkého obyvateľstva a 36 % pracujúceho obyvateľstva je ohrozených takouto chudobou; vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na právnych predpisoch o minimálnych mzdách ako integrálnej súčasti aktívneho začleňovania;

41.

zdôrazňuje, že podiel zamestnania na čiastočný úväzok v EÚ predstavuje 31 % pre ženy a 7,4 % pre mužov; zdôrazňuje, že zamestnanie na čiastočný úväzok pre ženy je často len bezvýznamnou, marginálnou slabo platenou prácou na skrátený úväzok, ktorá neposkytuje dostatočnú sociálnu ochranu; poukazuje na to, že ženám preto hrozí väčšie riziko upadnutia do chudoby, najmä v starobe, pretože dôchodky zo zamestnania na čiastočný úväzok často nestačia na to, aby mohli viesť nezávislý život;

42.

domnieva sa, že na aktívne začleňovanie do trhu práce potrebujú najviac znevýhodnené skupiny tieto špecifické opatrenia:

43.

domnieva sa, že politiky zamerané na finančnú príťažlivosť práce by sa mali zaoberať problémami, ako sú riziko nízkych miezd a striedanie období s nízkym platom a období bez platu na spodných úrovniach rebríčka trhu práce, kde sa ľudia nachádzajú v situácii neistých, slabo platených, málo kvalitných, nízko produktívnych pracovných miest a nezamestnanosti a/alebo nečinnosti; zdôrazňuje, že prioritou by mala byť potreba pružnosti v sociálnych dávkach a dávkach v nezamestnanosti; zdôrazňuje, že sociálne systémy by mali ľudí aktívne motivovať k tomu, aby si hľadali nové pracovné príležitosti, a súčasne by mali podporovať otvorenosť voči zmenám zmierňovaním straty príjmov a poskytovaním príležitostí na vzdelávanie; naliehavo žiada tvorcov politiky, aby v rámci svojich politík zameraných na dostatočné odmeňovanie za prácu využívali koncepciu tzv. flexiistoty;

44.

vyzýva členské štáty, aby znovu prehodnotili aktivačné politiky, ktoré sú založené na príliš obmedzujúcich podmienkach pre príjemcov dávok a ktoré nútia ľudí prijímať nízko kvalitné pracovné miesta, ktoré nezabezpečujú dôstojnú životnú úroveň;

45.

navrhuje, aby sa zaviedla rovnováha medzi osobnou zodpovednosťou jednotlivcov a poskytovaním sociálnej pomoci, ktorá umožní všetkým žiť dôstojne a zapájať sa do spoločnosti;

46.

zdôrazňuje pozíciu Rady, že politiky aktívneho trhu práce by mali podporovať dobrú prácu a rast sociálnej mobility a poskytovať odrazové mostíky na získanie pravidelného, výnosného zamestnania s primeranou sociálnou ochranou, dôstojnými pracovnými podmienkami a odmeňovaním;

47.

zdôrazňuje potenciál sociálneho hospodárstva, sociálnych podnikov, neziskového sektora a sektora verejného zamestnania na poskytovanie dotovaných pracovných príležitostí a dotovaného pracovného prostredia pre zraniteľné skupiny, ktorý by mali členské štáty a politiky Spoločenstva (Európsky sociálny fond, regionálne a kohézne fondy atď.) preskúmať a čo najviac podporovať;

48.

súhlasí s Komisiou, že tým, ktorí nemôžu z rôznych dôvodov pracovať (napríklad pre ťažké postihnutie, vek či neschopnosť, v dôsledku trvalej a generačnej chudoby a/alebo diskriminácie, pre zaťaženie rodinnými povinnosťami alebo povinnosťami v oblasti starostlivosti alebo pre znevýhodnený charakter miestnej oblasti), musia aktívne politiky začleňovania poskytovať príjmovú podporu a podporné opatrenia zamerané na prevenciu chudoby a sociálneho vylúčenia a na to, aby takíto ľudia mohli žiť dôstojne a zapájať sa do spoločnosti;

49.

vyzýva členské štáty, aby znížili daňové zaťaženie nielen pre ľudí s nízkym príjmom, ale aj pre ľudí s priemerným príjmom, s cieľom zabrániť tomu, aby sa pracovníci dostávali do pasce nízkych miezd, a odrádzať od nelegálnej práce;

50.

upozorňuje na sociálne zmeny v Európe, ktoré menia sociálnu skladbu domácností; žiada, aby sa tieto zmeny zohľadňovali s cieľom odstrániť prekážky brániace vstupu na trh práce pre nepracujúceho partnera v prípade spolu žijúceho nezosobášeného páru;

51.

domnieva sa, že sociálne hospodárstvo a sociálne podniky musia zabezpečiť slušné pracovné podmienky a odmeňovanie a tiež presadzovať politiky rodovej rovnosti a antidiskriminačné politiky (ako napríklad zmenšovanie rozdielov v odmeňovaní podľa rodu, rešpektovanie kolektívnych dohôd, vyplácanie minimálnych miezd a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania);

52.

konštatuje, že napriek vítaným krokom smerom k vyššej miere účasti na vyššom vzdelávaní by členské štáty mali byť podporované v tom, aby zachovali a zavádzali systém učňovskej pracovnej prípravy; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli ucelené politiky stáží zabezpečujúce minimálne záruky a slušné odmeňovanie a aby okrem toho bojovali proti súčasným trendom maskovať pracovné miesta ako neplatené stáže;

53.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali jednotný prístup všetkých vzdelávacích systémov v EÚ k procesu odborného zamerania na základe podobných školiacich postupov, ktoré mladým ľuďom umožňujú získať v rámci svojej kariéry odbornú prípravu v pracovne orientovaných oblastiach podľa vlastného výberu; poukazuje na to, že systémy odbornej prípravy by mali byť založené na vzájomnom uznávaní diplomov a pracovných certifikátov a mali by zahŕňať jazykovú prípravu, a to s cieľom odstrániť komunikačné bariéry v rámci EÚ; domnieva sa, že rekvalifikačné opatrenia by mali vytvárať rovnováhu medzi emocionálnou a odbornou pohodou, aby odborné rekvalifikácie neboli vnímané ako nedostatok či prekážka odborného rozvoja;

54.

upozorňuje na potrebu presadzovať aktívne začleňovanie mladých ľudí, starších ľudí a prisťahovalcov do každého úsilia o vytvorenie trhu práce podporujúceho začleňovanie; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vypracovali súbor naliehavých opatrení na boj proti nelegálnej práci, nútenej detskej práci a zneužívajúcemu vykorisťovaniu pracovníkov a aby vyriešili zavádzajúce zamieňanie hospodárskej migrácie so žiadaním o azyl, ako aj oboch týchto javov s nelegálnym prisťahovalectvom; vyzýva členské štáty, aby predložili právne predpisy na predchádzanie vykorisťovaniu zraniteľných pracovníkov zo strany vodcov gangov a aby podpísali a ratifikovali Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;

55.

víta názor Komisie, že zákonné a doplnkové systémy sociálneho zabezpečenia, zdravotnícke služby a sociálne služby všeobecného záujmu musia mať preventívnu úlohu a úlohu sociálnej súdržnosti, uľahčovať sociálne začleňovanie a chrániť základné práva; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rozvoj vysokokvalitnej, prístupnej a finančne dostupnej dlhodobej starostlivosti o osoby v núdzi a podpory pre tých, čo túto starostlivosť poskytujú; vyzýva členské štáty, aby určili a riešili problémy, ktorým čelia opatrovatelia, ktorí sú často nútení ostávať mimo trh práce;

56.

súhlasí s Komisiou, že všetky služby vo verejnom záujme vrátane sieťových odvetví, ako sú doprava, telekomunikácie, energetika a iné verejné služby, a finančných služieb by mali mať významnú úlohu pri zabezpečovaní sociálnej a územnej súdržnosti a mali by prispievať k aktívnemu začleňovaniu;

57.

zdôrazňuje, že prístup k tovarom a službám by mal byť právom každého občana Únie, a preto víta návrh Komisie na horizontálnu smernicu, ktorá bude dopĺňať smernicu 2000/78/ES a bude sa vzťahovať na všetky formy diskriminácie z dôvodov uvedených v článku 13 Zmluvy o ES, a to s cieľom prispieť k boju proti diskriminácii aj v iných oblastiach života než v zamestnaní, napríklad proti diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia, veku, náboženského presvedčenia vyznaní či viery, alebo sexuálnej orientácie; zároveň sa domnieva, že je potrebné vykonať ďalší pokrok v uplatňovaní súčasných antidiskriminačných smerníc Spoločenstva;

58.

povzbudzuje členské štáty k tomu, aby zvážili sociálne zvýhodnenie poplatkov pre slabšie skupiny, napr. v oblasti energie a verejnej dopravy, a možnosti získania mikroúverov s cieľom podporiť aktívne začlenenie, ako aj bezplatnú zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie pre ľudí s ťažkosťami materiálnej povahy;

59.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili povinnosti univerzálnych služieb (napríklad v sektore telekomunikácií a poštových služieb) s cieľom zvýšiť prístupnosť a finančnú dostupnosť základných služieb a tiež posilniť povinnosť cielených verejných služieb zameriavať sa na zraniteľné a znevýhodnené skupiny v spoločnosti;

60.

vyzýva Radu, aby schválila záväzok na úrovni EÚ do roku 2015 skoncovať s pouličným bezdomovstvom a vyzýva členské štáty, aby vypracovali integrované politiky, ktoré zabezpečia prístup k dostupnému a kvalitnému bývaniu pre všetkých; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili „zimné núdzové plány“ ako súčasť širšej stratégie boja proti bezdomovstvu a zároveň aby vytvorili agentúry zamerané na umožnenie poskytovania a sprístupňovania bývania pre skupiny čeliace diskriminácii; navrhuje zber porovnateľných údajov o rozsahu bezdomovstva a bývania v zlých podmienkach; vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámcovú definíciu bezdomovstva pre EÚ a každoročne informovala o prijatých opatreniach a pokroku dosiahnutom v členských štátoch pri odstraňovaní bezdomovstva;

61.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby ako prvý záväzok v rámci odstraňovania chudoby detí v EÚ znížili túto chudobu o 50 % do roku 2012, pričom na meranie tohto zníženia použijú ukazovatele, ktoré nie sú výlučne hospodárske, a aby vyčlenili dostatočné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa; domnieva sa, že ukazovatele použité na meranie tohto zníženia by mali zohľadňovať najmä deti v rodinách žijúcich v extrémnej chudobe;

62.

zdôrazňuje význam podpory integrovaných služieb, ktoré reagujú na viacrozmernosť chudoby a sociálneho vylúčenia, s cieľom riešiť napr. prepojenie medzi chudobou a bezdomovstvom, násilím, fyzickým a psychickým zdravím, úrovňami vzdelávania, sociálnou a spoločenskou integráciou, nedostatočným prístupom k informačným technológiám a infraštruktúre a rozšírením digitálnej priepasti;

63.

vyzýva členské štáty, aby zaujali prístup presadzujúci zdravotnícke aspekty do všetkých politík a aby vyvinuli integrované sociálne a zdravotnícke politiky na boj proti nerovnostiam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, prevencii a výsledkoch zdravotnej starostlivosti, najmä pokiaľ ide o zraniteľné skupiny a najťažšie dostupné osoby;

64.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali dobrovoľné aktivity a pomáhali pri sociálnom začleňovaní ľudí, ktorí stratili kontakt s trhom práce alebo sa na ňom už nezúčastňujú;

65.

víta skutočnosť, že sa Komisia zameriava na lepšiu prístupnosť (fyzickú a finančnú dostupnosť) a lepšiu kvalitu služieb (zapojenie používateľov, monitorovanie, hodnotenie výkonnosti, dobré pracovné podmienky, rovnosť v rámci politík prijímania do zamestnania a pri poskytovaní služieb, koordinácia a integrácia služieb a primeraná fyzická infraštruktúra);

66.

vyzýva členské štáty, aby zlepšili koordináciu verejných služieb, najmä prepojenie medzi službami pre deti a dospelých; naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli programy pomoci pre rodičov v rôznych oblastiach, kde chudoba vedie k nedostatku poznatkov o výchove detí, a aby zabezpečili dostatočné prostriedky pre detské linky pomoci; zdôrazňuje, že verejné služby pre deti a rodiny musia zaistiť, aby boli zavedené správne štruktúry, stimuly, systémy riadenia výkonnosti, finančné toky a pracovné sily, aby pracovníci v prvej línii mali správne schopnosti, poznatky a sebaistotu na poskytovanie lepšej prevencie a včasného varovania a aby služby reagovali na potreby používateľov, najmä rodín so slabším postavením;

67.

vyzýva členské štáty, aby priznali väčšiu dôležitosť skutočnosti, že zníženia prostriedkov v rámci grantov na špecifické služby, ako napríklad peniaze na jedlo, zadarmo poskytované výučbové materiály a školské autobusy, a na základné mimoškolské vzdelávacie príležitosti a príležitosti pre voľný čas môžu viesť k priamemu sociálnemu vylúčeniu, a to najmä v prípade detí zo sociálne zraniteľných rodín; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty poskytovali rovnaké príležitosti pre začleňovanie všetkých detí prostredníctvom aktívnej športovej politiky v školách a prístupu k informačným technológiám; vyzýva Komisiu, aby začlenila služby pre deti ako starostlivosť o deti, školskú dopravu a školské jedlá do zoznamu sociálnych služieb vo všeobecnom záujme;

68.

víta odklon od umiestňovania ľudí so zdravotným postihnutím do ústavov, konštatuje však, že si to vyžaduje podporu poskytovania vysokokvalitných podporných a opatrovateľských služieb na úrovni miestneho spoločenstva umožňujúcich nezávislý život, právo na osobnú asistenciu, právo na kontrolu vlastných financií a úplné zapojenie do spoločnosti;

69.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty podporovali rozvoj a realizáciu komplexných miestnych, regionálnych a vnútroštátnych stratégií v otázkach starnutia obyvateľstva;

70.

domnieva sa, že na úrovni členských štátov i EÚ je potrebné prijať viac opatrení na uznanie, výskum a riešenie problematiky domáceho násilia a zneužívania detí a starších ľudí;

71.

žiada členské štáty, aby rozvinuli konštruktívnejší prístup k protidrogovej politike s väčším dôrazom na vzdelávanie a liečenie závislosti než na trestné sankcie;

72.

žiada členské štáty, aby si stanovili ako prioritu opatrenia v oblasti verejného zdravia, ktoré majú za cieľ priamo bojovať proti nerovnosti, ktorá existuje v úrovni zdravia a prístupu k zdravotnej starostlivosti v rámci mnohých spoločenstiev etnických menšín;

73.

poznamenáva, že vo všetkých členských štátoch môže viesť zneužívanie alkoholu a drog k trestnej činnosti, nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu; je preto presvedčený o tom, že je neprijateľné, že pre mnohých ľudí je väzenský systém jediným spôsobom na získanie takéhoto liečenia a poradenstva;

74.

zdôrazňuje, že existuje mnoho foriem postihnutia vrátane porúch pohyblivosti, zraku, sluchu, problémov duševného zdravia, chronických chorôb a ťažkostí s učením; zdôrazňuje skutočnosť, že ľudia s viacnásobným postihnutím majú osobitné problémy, rovnako ako ľudia vystavení viacnásobnej diskriminácii;

75.

požaduje destigmatizáciu ľudí s problémami duševného zdravia a ľudí s ťažkosťami s učením, podporu psychického zdravia a pohody a prevenciu duševných porúch, ako aj viac prostriedkov na liečbu a starostlivosť;

76.

žiada členské štáty, aby presadzovali právne predpisy proti obchodovaniu s ľuďmi a antidiskriminačné právne predpisy a predovšetkým aby podpísali, ratifikovali a uplatňovali Dohovor Rady Európy o opatreniach zameraných proti obchodovaniu s ľuďmi;

77.

nalieha na všetky členské štáty, aby zabezpečili azylovú politiku založenú na ľudských právach v súlade s dohovorom OSN o právnom postavení utečencov a inými príslušnými zákonmi v oblasti ľudských práv a aby sa zároveň usilovali o skončenie závislosti žiadateľov o azyl od podpory tým, že im umožnia pracovať, a zvážili vytvorenie viacerých legálnych spôsobov prisťahovalectva;

78.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločná správa Komisie o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008 sa nezameriava dostatočne strategicky na odstraňovanie chudoby a prekonanie sociálneho vylúčenia;

79.

súhlasí s Komisiou, že prístup aktívneho začleňovania musí podporovať integrovaný proces realizácie na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, so zapojením všetkých dôležitých aktérov (sociálni partneri, mimovládne organizácie, miestne a regionálne orgány atď.), a tiež umožňovať aktívne zapojenie samotných znevýhodnených ľudí do vývoja, riadenia, realizácie a hodnotenia stratégií;

80.

zdôrazňuje potrebu jednotného súboru opatrení na európskej úrovni s cieľom predchádzať akémukoľvek poškodzovaniu menšín, ľudí s postihnutím a seniorov a penalizovať ho, v súvislosti s konkrétnymi opatreniami na celoplošné zníženie zraniteľnosti týchto skupín spoločnosti, a to aj z materiálneho hľadiska;

81.

vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci sociálnej agendy na roky 2008 – 2012 posilnili jasné strategické zameranie na odstraňovanie chudoby a podporu sociálneho začleňovania; žiada v rámci ďalšieho cyklu otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia explicitnejší záväzok smerujúci k dynamickej a účinnej stratégii Spoločenstva, ktorá by stanovila zmysluplné ciele a viedla k vytvoreniu účinných nástrojov a k monitorovaniu zameranému na boj proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nerovnosti; žiada Radu a Komisiu, aby riešili problémy týkajúce sa rôznych koordinačných procesov (Lisabonská stratégia, stratégia EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, otvorená metóda koordinácie v oblasti sociálneho začleňovania a sociálnej ochrany) tak, aby to umožnilo jasné odhodlanie odstrániť chudobu, ako aj podporu sociálneho začleňovania vo všetkých týchto politikách;

82.

vyzýva Komisiu, Výbor pre sociálnu ochranu a členské štáty, aby vytýčili konkrétne úlohy rodovej rovnosti a ciele boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vrátane súboru politických krokov na podporu skupín žien, ktorým hrozí väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, ako sú netradičné rodiny a rodiny s jedným rodičom, prisťahovalkyne, utečenky a ženy z etnických menšín, staršie ženy a ženy s postihnutím;

83.

vyzýva sociálnych partnerov, aby pokračovali vo svojom úsilí, ktoré sa začalo už spoločnou analýzou sociálnych partnerov a ich pracovným programom na roky 2006 – 2008 zameraným na začleňovanie znevýhodnených ľudí do trhu práce; domnieva sa, že je potrebné lepšie riadenie na koordináciu týchto aktivít sociálnych partnerov týkajúcich sa trhu práce na jednej strane a širšieho občianskeho dialógu (mimovládne organizácie atď.) o sociálnom začleňovaní nad rámec zamestnania na strane druhej;

84.

podporuje stanovisko Komisie, že so zreteľom na odporúčanie 92/441/EHS a otvorenú metódu koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania je potrebné mať k dispozícii vhodné ukazovatele a komplexné vnútroštátne systémy zberu a analýzy údajov (napr. štatistické údaje o priemernom použiteľnom príjme, spotrebe domácností, cenovej hladine, minimálnych mzdách, systémoch minimálnych príjmov a s nimi spojených dávkach); domnieva sa, že monitorovanie a hodnotenie realizácie stratégií sociálneho začleňovania a správy o dosiahnutom pokroku členských štátov by mali ukázať, či je základné právo na dostatočné prostriedky a sociálnu pomoc, ktoré umožňujú ľuďom dôstojný život, rešpektované v každom členskom štáte a tiež na regionálnej úrovni;

85.

víta oznámenie Komisie s názvom Obnovený záväzok v prospech sociálnej Európy: Posilnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (KOM(2008)0418), v ktorom sa navrhuje posilniť sociálnu otvorenú metódu koordinácie zlepšením jej viditeľnosti a pracovných metód a upevnením jej interakcií s ďalšími politikami; víta najmä návrhy Komisie stanoviť ciele týkajúce sa zníženia chudoby (všeobecne, chudoby detí, chudoby pracujúcich a pretrvávajúcej dlhodobej chudoby), minimálnej úrovne príjmu poskytovaného prostredníctvom dôchodkov a dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti (zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie zdravia, zvyšovanie dĺžky života atď.);

86.

vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na dosiahnutie barcelonských cieľov v oblasti služieb starostlivosti o deti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali odporúčania na to, ako vyhovieť potrebám služieb starostlivosti v Európe (konkrétnejšie organizovanie a financovanie starostlivosti o deti a iné závislé osoby) vrátane vytýčenia presných cieľov a ukazovateľov, ktorých zámerom je do roku 2015 zabezpečiť zariadenia starostlivosti o deti pre 90 % detí od narodenia až do veku povinnej školskej dochádzky v celej EÚ a dostatočnú úroveň poskytovania starostlivosti o iné závislé osoby; zdôrazňuje skutočnosť, že všetky služby by mali spĺňať kritériá cenovej dostupnosti, prístupnosti a vysokej kvality, aby výchova detí a starostlivosť o závislé osoby už nepredstavovali pre ženy mimoriadne riziko chudoby;

87.

zdôrazňuje, že ľudia najviac vzdialení od trhu práce by mali mať väčší prospech z programov Spoločenstva ako Európsky sociálny fond a iniciatíva EQUAL; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila príspevok štrukturálnych fondov k cieľom otvorenej metódy koordinácie na základe ukazovateľov sociálneho začlenenia, aby podporila uplatňovanie ustanovení nového nariadenia o Európskom sociálnom fonde (ESF) a využívanie finančných prostriedkov z programu Progress na podporu opatrení aktívneho začlenenia a aby preskúmala možnosti na zabezpečenie finančných prostriedkov ESF alebo vyčlenenie osobitného rozpočtu pre iniciatívu Spoločenstva v tejto oblasti; domnieva sa, že by to tiež podporilo vytvorenie sietí osvedčených postupov v oblasti boja proti chudobe a povzbudilo výmeny skúseností medzi členskými štátmi;

88.

žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zaviazali k prijatiu účinných opatrení v súvislosti s Európskym rokom boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, čo by malo predstavovať podstatnú súčasť dlhodobej snahy bojovať proti chudobe;

89.

vyzýva Komisiu, aby podporovala zmysluplné a bezpečné zapájanie detí do všetkých záležitostí, ktoré sa ich týkajú, pričom sa zabezpečí, aby všetky deti mali rovnakú príležitosť zapojiť sa;

90.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Výboru pre sociálnu ochranu.

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/26

A.

keďže emitenti EÚ sú povinní uplatňovať medzinárodné účtovné štandardy pre ich konsolidované finančné výkazy;

1.

konštatuje, že IASCF navrhla vytvoriť monitorovaciu skupinu; zastáva názor, že monitorovacia skupina by mala mať právo odporúčať kandidátov na správcov a zodpovedať za schvaľovanie vybratých kandidátov na správcov po uskutočnení dohodnutého nominačného postupu;

2.

s cieľom zaručiť transparentnosť a zodpovednosť vyzýva na zapojenie monitorovacej skupiny do procesu tvorby agendy pre IASB; uznáva, že do nasledujúceho procesu stanovovania účtovných štandardov by sa nemalo nenáležite zasahovať a že jeho súčasťou by mali byť konzultácie v plnom rozsahu so všetkými zainteresovanými subjektmi vrátane investorov;

3.

vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o potrebu vytvorenia monitorovacej skupiny v tomto štádiu pred začiatkom druhej fázy konzultácií na tému revízie riadenia IASB a bez jasného prehľadu o tom, aký sa má pri ustanovení IASCF vytvoriť vzťah medzi ňou a monitorovacou skupinou;

4.

domnieva sa, že monitorovacia skupina by mala odrážať rovnováhu najvýznamnejších menových oblastí sveta, kultúrnu rozmanitosť a záujmy rozvinutých aj rozvíjajúcich sa hospodárstiev, rovnako ako aj medzinárodných inštitúcií, ktoré musia plniť požiadavky a nesú voči verejným orgánom zodpovednosť, a mali by zohrávať aktívnu úlohu v oblasti podpory transparentnosti finančného výkazníctva a rozvoja a účinného fungovania kapitálových trhov, ako aj zamedzovania procyklickým účinkom a zabezpečovania stability finančného trhu a predchádzania systémovým rizikám; domnieva sa, že do monitorovacej skupiny by sa mal začleniť aj Bazilejský výbor pre bankový dohľad; so súhlasom berie na vedomie návrh, že členmi monitorovacej skupiny by zo začiatku mali byť:

5.

ľutuje skutočnosť, že zriadenie Medzinárodnej poradnej skupiny pre účtovníctvo nebolo konzultované s Európskym parlamentom;

6.

domnieva sa, že zastúpenie v monitorovacej skupine by mali mať aj regulačné orgány finančného trhu EÚ; zdôrazňuje, že žiadna organizácia by nemala mať v monitorovacej skupine viac než jedného zástupcu;

7.

zdôrazňuje komplexnosť inštitucionálnej štruktúry monitorovacej skupiny; zdôrazňuje, že pre monitorovaciu skupinu je potrebná existencia účinných mechanizmov spolupráce, čím sa zabezpečí jej funkčnosť a plnenie základných úloh; v tejto súvislosti trvá na tom, že členovia monitorovacej skupiny musia mať dostatočné právomoci, aby mohli niesť politickú zodpovednosť;

8.

je znepokojený, že niektorí navrhovaní členovia monitorovacej skupiny nepožadujú od domácich emitentov uplatňovanie IFRS; zastáva názor, že podmienkou členstva v monitorovacej skupine by mal byť záväzok zaviesť IFRS ako domáci štandard; zdôrazňuje, že žiadna krajina by nemala mať v monitorovacej skupine viac než jedného zástupcu;

9.

konštatuje, že v návrhu IASCF sa predpokladá rozšírenie IASB zo 14 na 16 členov; rozšírenie na 16 členov považuje za prijateľné, pretože to môže viesť k vyváženejšej IASB, a to najmä v tom prípade, ak bude návrh IASCF zmenený a doplnený tak, že sa bude najvýznamnejším globálnym menovým oblastiam venovať paralelná pozornosť;

10.

vyzýva na podpísanie memoranda o porozumení medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, aby sa v prípade, ak má byť monitorovacia skupina ustanovená v tejto fáze, určili podmienky účasti zákonodarcov na činnosti monitorovacej skupiny;

11.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke a Výboru európskych regulačných orgánov cenných papierov a vládam a parlamentom členských štátov.

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/28

A.

keďže po tom, ako bieloruské úrady v dňoch 16. až 20. augusta 2008 prepustili politických väzňov Alexandra Kazulina, Sergeja Parsiukeviča a Andreja Kima, v Bielorusku už nie sú zadržiavaní iní medzinárodne uznávaní politickí väzni,

B.

keďže EÚ považuje prepustenie politických väzňov za dôležitý krok Bieloruska k osvojeniu si základných demokratických hodnôt a dodržiavaniu ľudských práv a zásady právneho štátu, pričom toto prepustenie bolo jednou z podmienok na prehodnotenie reštriktívnych opatrení uplatňovaných v súčasnosti voči niektorým bieloruským vedúcim politickým osobnostiam a na postupné obnovenie vzťahov s Bieloruskom,

C.

keďže prezident Alexander Lukašenko 10. júla 2008 verejne vyzval, aby voľby boli otvorené a demokratické, čo znovu pripomenul v televíznom vystúpení 29. augusta 2008, keď prisľúbil, že tohtoročné voľby budú bezprecedentné z hľadiska spravodlivosti,

D.

keďže EÚ videla v demokratickom priebehu a pluralistickom aspekte parlamentných volieb naplánovaných na 28. septembra 2008 ďalšiu príležitosť na to, aby Bielorusko názorne dokázalo, že má úctu k demokratickým hodnotám a európskym normám,

E.

keďže EÚ v tomto kontexte privítala vyslanie pozorovateľov OBSE/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), zdôraznila dôležitosť zabezpečenia bezproblémového prístupu týchto pozorovateľov ku všetkým fázam volebného procesu vrátane sčítania hlasov, ale najmä zdôraznila dôležitosť zaručenia práv opozícii, čo sa týka tak práva kandidovať, ako aj prístupu k volebným monitorovacím komisiám a k médiám,

F.

keďže EÚ bola v prípade hladkého priebehu volieb pripravená na prehodnotenie reštriktívnych opatrení uplatňovaných voči bieloruským vedúcim predstaviteľom, ako aj prijať pozitívne a konkrétne opatrenia vedúce k postupnému obnoveniu stykov s Bieloruskom,

G.

keďže požiadavka Zjednotených demokratických síl Bieloruska, aby sa vláda zapojila do otvoreného dialógu o volebnom procese, zostala bez povšimnutia; keďže opoziční kandidáti vyjadrili obavy o spravodlivosť volebného procesu podporené nedôverou voči procesu hlasovania a voči očakávanému spôsobu sčítania hlasov,

H.

keďže volebná pozorovateľská misia OBSE v predbežnom vyhlásení dospela k záveru, že hoci došlo k určitým zlepšeniam, parlamentné voľby z 28. septembra 2008 sa uskutočnili v prísne kontrolovanom prostredí s takmer neviditeľnou kampaňou a vyznačovali sa nedostatkom transparentnosti pri sčítavaní hlasov a spracúvaní výsledkov z rôznych volebných miestností, a v konečnom dôsledku nesplnili medzinárodne uznávané demokratické normy,

I.

keďže opozícia, ktorá nezískala ani jedno zo 110 kresiel, označila voľby za frašku, pričom vyjadrila obavy, že „flirt“ prezidenta Lukašenka s demokraciou sa skončil, a vyzvala EÚ a USA, aby neuznali výsledky týchto volieb,

J.

keďže predsedníčka Bieloruskej ústrednej volebnej komisie Lýdia Jarmošynová vyhlásila voľby za „slobodné a spravodlivé“,

K.

keďže na záver volebného dňa v Minsku protestovalo asi 800 prívržencov opozície,

1.

vyjadruje uspokojenie s prepustením politických väzňov Alexandra Kazulina, Sergeja Parsiukeviča a Andreja Kima; očakáva však, že sa im priznajú všetky občianske práva, ktoré ústava Bieloruskej republiky zaručuje všetkým bieloruským občanom;

2.

vyjadruje ľútosť nad tým, že nedošlo k výraznému pokroku v demokratickom vývoji Bieloruska, ktorý EÚ očakávala v záujme bieloruského ľudu, a že napriek určitým zlepšeniam parlamentné voľby v Bielorusku z 28. septembra 2008 nakoniec nesplnili medzinárodné normy;

3.

je presvedčený, že demokratická legitímnosť parlamentu zvoleného v Bielorusku je sporná;

4.

vyjadruje obavy nad tým, ministerstvo vnútra označilo demonštráciu z 28. septembra 2008 v Minsku organizovanú opozíciou za hrubé porušenie verejného poriadku, ako aj nad správami, že informácie o demonštrácii sa postúpia generálnej prokuratúre na právne zhodnotenie; vyzýva bieloruské úrady, aby dodržiavali základné práva, ktorými sú sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, ako sú definované v bieloruskej ústave;

5.

poukazuje na to, že EÚ vzala na vedomie nedávne prepustenie niektorých demokratických opozičných aktivistov a na prechovávanú nádej na zlepšenia pri organizovaní volieb, ale opätovný neúspech pri organizovaní slobodných a spravodlivých volieb bude ďalším nezdarom Bieloruska a zostane vážnym problémom pre vzťahy Bieloruska s EÚ;

6.

vyzýva bieloruskú vládu, aby potvrdila svoje vyhlásenie o ochote zlepšiť spoluprácu s EÚ a vytvoriť priaznivejšie podmienky na začatie rozhovorov medzi EÚ a Bieloruskom;

7.

vyzýva v tejto súvislosti vládu Bieloruska, aby v budúcnosti zorganizovala skutočne demokratické voľby v súlade s medzinárodnými demokratickými normami tým, že zavedie určité zmeny do volebnej legislatívy a praxe, napríklad:

8.

naliehavo vyzýva bieloruskú vládu, aby rešpektovala ľudské práva tým, že:

v záujme skončenia dobrovoľnej izolácie krajiny od zvyšku Európy a výrazného zlepšenia vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom;

9.

pripomína, že EÚ vyhlásila 21. novembra 2006 pripravenosť obnoviť svoje vzťahy s Bieloruskom a jeho ľudom v rámci európskej susedskej politiky, len čo bieloruská vláda názorne dokáže, že má úctu k demokratickým hodnotám a základným právam bieloruských občanov;

10.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali v dialógu s Bieloruskom a aby navrhli politiku voči tejto krajine, ktorá ma vychádzať zo striktnej pozitívnej podmienenosti založenej na postupnom prístupe, ktorá má mať k dispozícii kritériá, harmonogramy, doložku o revízii a primerané finančné prostriedky;

11.

vyzýva Radu a Komisiu, aby posúdili selektívnu revíziu a možné zrušenie existujúcich reštriktívnych opatrení vzhľadom na zabezpečenie výhod pre radových občanov a na podporu rozvoja slobodnej spoločnosti;

12.

vyzýva Radu a Komisiu, aby nezrušili zákaz udeľovania víz osobám, ktoré sa priamo podieľajú na porušovaní demokratických volebných noriem a ľudských práv; žiada posúdenie čiastočného pozastavenia tohto postihu pre ostatných oficiálnych predstaviteľov na šesť mesiacov pod podmienkou, že v tomto období sa reštriktívny zákon o masmédiách schválený koncom júna 2008 zmení ešte pred tým, než sa začne naplno vykonávať;

13.

vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali ďalšie opatrenia na zjednodušenie a liberalizáciu postupov udeľovania víz pre bieloruských občanov, pretože tento krok je mimoriadne dôležitý z hľadiska naplnenia hlavného cieľa politiky EÚ voči Bielorusku, a to zjednodušenia a zintenzívnenia medziľudských kontaktov a demokratizácie tejto krajiny; v tejto súvislosti ich naliehavo vyzýva, aby posúdili možnosti na zníženie poplatkov za víze pre bieloruských občanov, ktorí vstupujú do schengenského priestoru, čo je jediným spôsobom na zastavenie čoraz väčšej izolácie Bieloruska a jeho občanov; vyzýva bieloruské úrady, aby skončili s praxou udeľovania výjazdných víz vlastným občanom, najmä deťom a študentom;

14.

žiada Radu a Komisiu, aby posúdili selektívne uplatňovanie nástroja európskej susedskej politiky (2) a európskeho nástroja na ochranu ľudských práv a demokracie (3) v prípade Bieloruska rozšírením podpory občianskej spoločnosti v Bielorusku a najmä, aby zvýšili finančnú pomoc nezávislým médiám, mimovládnym organizáciám a bieloruským študentom študujúcim v zahraničí; víta finančnú podporu, ktorú Komisia udelila Európskej humanitnej univerzite vo Vilniuse v Litve; vyzýva Radu a Komisiu, aby požadovali od bieloruskej vlády, aby na znak dobrej vôle a pozitívnych zmien umožnila legálny návrat Európskej humanitnej univerzity z exilu vo Vilniuse do Bieloruska a vytvorila vhodné podmienky na jej budúci rozvoj v Minsku; vyzýva Radu a Komisiu, aby poskytli finančnú pomoc nezávislému bieloruskému televíznemu kanálu Belsat;

15.

vyzýva Radu a Komisiu, aby posúdili opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, obchodu, podmienok investovania a dopravnej infraštruktúry a cezhraničnej spolupráce medzi EÚ a Bieloruskom, čím by sa prispelo k blahobytu a prosperite bieloruských občanov a v tejto súvislosti aj k ich schopnosti komunikovať s EÚ a slobodne do nej cestovať;

16.

vyslovuje poľutovanie nad rozhodnutím bieloruských úradov, ktoré v posledných rokoch opakovane zamietali udeľovať vstupné víza poslancom Európskeho parlamentu a poslancom národných parlamentov; vyzýva bieloruské úrady, aby nekládli poslancom Európskeho parlamentu prekážky pri návšteve tejto krajiny;

17.

víta vôľu bieloruského národa na zachovanie nezávislosti a územnej celistvosti krajiny;

18.

víta postoj bieloruských úradov, ktorý doteraz zaujímajú napriek obrovskému tlaku, že neuznajú nezávislosť jednostranne vyhlásenú Južným Osetskom a Abcházskom;

19.

odsudzuje skutočnosť, že Bielorusko je jedinou krajinou v Európe, v ktorej sa doteraz uplatňuje trest smrti, čo je v rozpore s európskymi hodnotami;

20.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, parlamentným zhromaždeniam OBSE a Rady Európy, sekretariátu Spoločenstva nezávislých štátov a parlamentu a vláde Bieloruska.

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/31

A.

keďže ministerské stretnutie v rámci WTO s cieľom uzatvoriť kolo rokovaní o rozvoji z Dauhy (kolo rokovaní z Dauhy) uviazlo koncom júla 2008,

B.

keďže v Ženeve v júli 2008 rokovania uviazli; keďže v niektorých otázkach sa dosiahol pokrok, zatiaľ čo iné otázky významné pre dosiahnutie dohody o všetkých aspektoch sa v navrhnutej dohode neriešili,

C.

keďže hlavnou témou rokovaní by mali zostať záujmy rozvojových krajín, predovšetkým najmenej rozvinutých krajín, a angažovanosť všetkých členov WTO na kole rokovaní z Dauhy,

D.

keďže neuzavretie kola rokovaní z Dauhy by mohlo prispieť k súčasnej svetovej hospodárskej neistote a mohlo by ohroziť dôveryhodnosť multilaterálneho obchodného systému, výsledkom čoho by bol posun k dvojstranným a regionálnym obchodným dohodám,

1.

vyjadruje svoje sklamanie a znepokojenie nad uviaznutím rokovaní, ku ktorému došlo počas ministerského stretnutia v rámci WTO v júli 2008;

2.

znovu pripomína, že sa plne zasadzuje za mnohostranný prístup k obchodnej politike a za to, aby WTO bolo schopné zaručiť komplexný, ambiciózny a vyvážený výsledok v medzinárodnom obchode na základe úplného dodržiavania rozvojových cieľov milénia OSN;

3.

je presvedčený, že v súčasných podmienkach charakterizovaných hospodárskou a finančnou krízou by úspešné uzavretie kola rokovaní z Dauhy mohlo byť stabilizujúcim činiteľom;

4.

verí, že čokoľvek sa stane v súvislosti s rozvojovou agendou z Dauhy, WTO spoločne s ostatnými medzinárodnými organizáciami musí neustále a naliehavo riešiť nové globálne výzvy, kde svoju úlohu zohráva i obchod, ako je potravinová bezpečnosť, energetika, tzv. Pomoc za obchod (Aid for Trade) a zmena klímy;

5.

v plnej miere si uvedomuje problémy spojené so zásadou jedného balíka dohôd (single undertaking); víta pokrok dosiahnutý počas doterajších rokovaní, ktorý by mohol byť dôležitým a konsolidovaným východiskom pre budúce stretnutie v rámci kola rokovaní z Dauhy a dosiahnutie úspešného výsledku;

6.

vyzýva EÚ a USA a rovnako aj krajiny G20 ako nových významných hospodárskych aktérov, aby prevzali svoju zodpovednosť v súčasných rokovaniach, plne rešpektovali ducha rozvojového kola a vynaložili všetko úsilie na dosiahnutie dohody čo najskôr; opätovne zdôrazňuje význam rozlišovania rozvojových a rozvíjajúcich sa krajín;

7.

vyzýva Indiu a USA, aby našli politické riešenie týkajúce sa podmienok uplatňovania osobitného ochranného mechanizmu s cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi obchodom a otázkami potravinovej bezpečnosti, čím sa umožní pokračovanie rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy v Ženeve a o ďalších otázkach;

8.

vyzýva rozvinuté a vyspelejšie rozvojové krajiny, aby sa zapojili do iniciatívy EÚ s názvom Všetko okrem zbraní, ktorá najmenej rozvinutým krajinám ponúka úplne bezcolný a bezkvótový prístup na trh; vyzdvihuje aj význam iniciatívy Pomoc za obchod;

9.

je presvedčený, že prioritou rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy by mali byť potreby rozvojových a najmä najmenej rozvinutých krajín, pričom v popredí všetkých úvah by mala stáť otázka rozvoja;

10.

vyjadruje presvedčenie, že ťažkosti sprevádzajúce rozvojovú agendu z Dauhy poukazujú na potrebu naliehavo sa po uzavretí kola rokovaní z Dauhy venovať otázke reformy WTO v záujme zvýšenia jej účinnosti a transparentnosti a jej demokratickej legitimity, zodpovednosti, transparentnosti, úplnosti a integrácie do širšieho globálneho riadenia; je presvedčený, že poslanci by mali vykonávať ešte ráznejšiu a účinnejšiu kontrolu v oblasti medzinárodného obchodu;

11.

opätovne pripomína potrebu cielenej technickej pomoci a budovania kapacít na pomoc rozvojovým krajinám účinne sa angažovať v otázke rozvojovej agendy z Dauhy;

12.

vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili dohodu v duchu Lisabonskej zmluvy s cieľom zabezpečiť plnú účasť Európskeho parlamentu na medzinárodných obchodných rokovaniach EÚ;

13.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu riaditeľovi WTO.

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/33

A.

keďže problém nedostatku vody a problém sucha nie je geograficky ohraničený na EÚ, ale má medzinárodný rozmer a predstavuje celosvetový problém; keďže voda je už príčinou medzinárodných konfliktov a existuje rastúce nebezpečenstvo, že konflikty sa budú vyskytovať častejšie,

B.

keďže voda je nevyhnutná pre život a je verejným statkom, preto by nemala byť vnímaná obmedzene len ako komodita; keďže zabezpečenie spravodlivého prístupu k vode pre všetkých vrátane budúcich generácií je potrebné zahrnúť do všetkých politík týkajúcich sa vody,

C.

keďže nedostatok vody a sucho predstavujú v EÚ významný problém s vážnymi sociálno-ekonomickými a environmentálnymi následkami; keďže celková hospodárska škoda v EÚ v dôsledku sucha za posledných 30 rokov sa odhaduje na 100 miliárd EUR,

D.

keďže nedostatok vody a sucho už postihujú rôzne časti EÚ, pričom asi jedna pätina populácie EÚ žije v krajinách, v ktorých existuje napätie v súvislosti so zdrojmi vody,

E.

keďže rozširovanie púští, ktoré v rôznej miere ovplyvňuje krajiny Spoločenstva, ochudobňuje prirodzené prostredie a spôsobuje degradáciu pôdy a z toho vyplývajúcu stratu ich poľnohospodárskej hodnoty,

F.

keďže nedostatok vody a sucho nie sú rovnako pálčivé vo všetkých regiónoch EÚ, ale najvážnejšie sú v členských štátoch s južnejšou polohou,

G.

keďže existujú podstatné regionálne rozdiely v spôsobe prejavovania sa problémov vyplývajúcich z nedostatku vody a zo sucha; keďže by bolo najlepšie, keby sa opatrenia na riešenie týchto problémov zakladali na regionálnom prístupe,

H.

keďže nedostatok vody a sucho sa v posledných tridsiatich rokoch vyskytujú čoraz častejšie a s vážnejšími dôsledkami a zmena klímy pravdepodobne ešte zhorší situáciu, keď prispeje k nárastu extrémnych hydrologických udalostí v EÚ i mimo nej a pravdepodobne ovplyvní kvalitu aj množstvo vodných zdrojov,

I.

keďže vývoj v oblasti využívania vody v EÚ je trvalo neudržateľný, pretože sa tu v dôsledku neefektívnosti plytvá dvadsiatimi percentami vody,

J.

keďže intenzívne sucho spojené s malou zrážkovou činnosťou zvyšuje nebezpečenstvo lesných požiarov, čo potvrdili ničivé požiare, ktoré nedávno zasiahli južnú Európu,

K.

keďže neexistuje komplexné, technicky a vedecky podložené vyhodnotenie stavu zásob vody v EÚ; keďže dostupné regionálne hydrometeorologické údaje a údaje o rozdieloch v jednotlivých ročných obdobiach sú veľmi obmedzené,

L.

keďže nedostatok vody môže byť spôsobený prírodnými faktormi, ľudskou činnosťou alebo spolupôsobením týchto dvoch faktorov, a to buď prostredníctvom nadmerného využívania prirodzených dodávok, alebo prostredníctvom znižovania kvality vody; keďže nesprávne využívanie vody je jednou z príčin rozširovania púští,

M.

keďže cestovný ruch naďalej spôsobuje zvyšovanie dopytu po vode, predovšetkým v letnom období a v prímorských oblastiach južnej Európy,

N.

keďže zvyšovanie informovanosti a poskytovanie kvalitných informácií obyvateľom v rôznej podobe, napríklad prostredníctvom informačných a vzdelávacích kampaní, má kľúčový význam, ak majú zmeniť svoje správanie, zaužívanú prax a vypestovať si kultúru šetrenia vodou a jej účinného využívania,

O.

keďže verejná dodávka vody je základnou verejnou službou spojenou s verejným zdravím, ktorá by sa nemala prerušovať,

P.

keďže nedostatok vody a sucho predstavujú zložitú otázku v oblasti životného prostredia, a preto je potrebné, aby sa ako také regulovali v úzkej spojitosti a s ohľadom na ďalšie otázky týkajúce sa životného prostredia,

Q.

keďže poľnohospodárstvo ako výrobný sektor vážne trpí vplyvom nedostatku vody a sucha, no zároveň zohráva dôležitú úlohu pri trvalo udržateľnom hospodárení s dostupnými zdrojmi vody,

R.

keďže multifunkčné poľnohospodárstvo v EÚ zohráva dôležitú úlohu pri ochrane krajiny, biodiverzity a čistej vody, a z tohto dôvodu si vyžaduje finančnú podporu pre určité opatrenia, ako aj vedecké odporúčania v súvislosti s hospodárením s vodou,

S.

keďže nedostatok vody a sucho sú významným faktorom nárastu cien poľnohospodárskych surovín; keďže je potrebné zaručiť stabilnú dodávku potravín pre obyvateľstvo,

T.

keďže poľnohospodárstvo si vyžaduje veľké množstvá vody, a je preto od dodávok vody závislé, je nevyhnutné, aby bolo začlenené ako zodpovedný činiteľ do integrovaných regionálnych systémov hospodárenia s vodou, pokiaľ ide o vyvážené využívanie vody, zastavenie plytvania vodou, úpravu krajiny, pestovateľské plánovanie, ako aj ochranu vody pred znečistením,

U.

keďže sucho takisto prispieva k šíreniu určitých fytosanitárnych katastrof, čo má za následok výrazne nižšiu úrodu,

V.

keďže v štvrtej správe Komisie o hospodárskej a sociálnej kohézii (KOM(2007)0273) sa zmena klímy, najmä sucho a nedostatok vody, označuje za jeden z nových problémov významného územného dosahu, na ktoré musí nájsť kohézna politika riešenie, pretože doteraz postihol už 11 % obyvateľstva a 17 % územia EÚ,

1.

víta oznámenie a podporuje navrhnutý prvý súbor politických možností na uskutočnenie opatrení, ale vyjadruje poľutovanie, že jeho pôsobnosť je obmedzená len na EÚ a členské štáty; pripomína, že nedostatok vody a sucho predstavujú problém s medzinárodným rozmerom a podľa toho je potrebné prijímať aj opatrenia;

2.

zdôrazňuje, že skutočnosť, že povodia riek prechádzajú regiónmi a hranicami štátov, môže mať vážny cezhraničný dosah na regióny na hornom a dolnom toku a že je preto nevyhnutné, aby členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány spolupracovali pri riešení nedostatku vody a sucha a zabezpečili trvalo udržateľné a spravodlivé využívanie vodných zdrojov; domnieva sa, že špecifický problém nedostatku vody a sucha vyžaduje koordinovanú činnosť na úrovni EÚ a členských štátov, ako aj na úrovni regionálnej a miestnej samosprávy;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie sa obmedzuje len na podporu všeobecných cieľov, navrhuje iba obmedzený počet konkrétnych opatrení, ale žiadny presný harmonogram ich plnenia v regiónoch ohrozených nedostatkom vody a suchom; ľutuje, že oznámenie neobsahuje reálne ciele a časové vymedzenie ich plnenia a že sa nekladie dostatočný dôraz na potrebu úzkej spolupráce s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi; vyzýva Komisiu, aby predložila aktuálny program, predovšetkým správu o dosiahnutom pokroku v roku 2009 a revíziu a vytvorenie stratégie EÚ;

4.

zdôrazňuje význam regiónov ako hnacej sily technologických inovácií v oblasti vodného hospodárstva, keďže efektívne využívanie vody bude čoraz dôležitejším faktorom konkurencieschopnosti; vyzýva preto regionálne orgány, aby zvážili vnútroštátnu a medzinárodnú spoluprácu medzi regiónmi, výmenu informácií a strategické partnerstvá s cieľom zabezpečiť efektívne hospodárenie s vodou na regionálnej úrovni;

5.

žiada regionálne a miestne orgány, aby využili rozsiahle možnosti, ktoré im ponúkajú štrukturálne fondy, a investovali do zlepšenia alebo obnovenia existujúcej infraštruktúry a technológií (najmä v regiónoch, kde sa s vodnými zdrojmi plytvá v dôsledku unikania vody z vodovodných potrubí), a to najmä do čistých technológií, ktoré uľahčujú efektívne využívanie vody a ktoré môžu byť spojené s integrovaným hospodárením s vodnými zdrojmi (IRM), najmä s cieľom riešiť otázku efektívneho využívania vody (pokiaľ ide o úspory a opätovné využívanie vody) v priemyselnom a poľnohospodárskom odvetví, ako aj v domácnostiach;

6.

v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa prostriedky na infraštruktúru prideľovali na vykonávanie opatrení na zlepšenie hospodárenia s vodou a zásobovania kvalitnou vodou v súlade s existujúcimi potrebami;

7.

pripomína, že pri riadení vodných zdrojov by sa mal uplatňovať prístup založený na dopyte; domnieva sa však, že je potrebné, aby EÚ zvolila holistický prístup pri riadení vodných zdrojov, spájaní opatrení v oblasti riadenia dopytu, opatrení na optimálne využitie existujúcich zdrojov v rámci vodného cyklu a opatrení na vytvorenie nových zdrojov, a že tento prístup musí zahŕňať environmentálne, sociálne a hospodárske okolnosti;

8.

konštatuje, že by sa malo takisto uvažovať aj o opatreniach zameraných na dodávku, s cieľom dosiahnuť najhospodárnejšie a environmentálne najefektívnejšie riešenie, ktoré optimalizuje rovnováhu medzi dopytom a ponukou a zaistí neprerušované verejné dodávky vody aj počas období sucha v súlade so zásadou trvalej udržateľnosti; domnieva sa, že je potrebné podporiť činnosti na vytvorenie účinnej hierarchie využívania vody a že problém nedostatku vody sa nemá riešiť budovaním rozvodov na dopravu vody na veľké vzdialenosti; zdôrazňuje však význam, ktorý môžu mať opatrenia zamerané na dodávky pre oblasti najviac postihnuté nedostatkom vody a suchom, ktoré môžu mať formu tradičných možností, ako napríklad budovanie infraštruktúry na reguláciu vodných tokov alebo alternatívnych a inovačných riešení, ako je trvalo udržateľné opätovné využívanie odpadovej vody alebo odsoľovanie;

9.

poukazuje na príspevok európskych poľnohospodárov v boji proti erózii pôdy a rozširovaniu púští a žiada o uznanie kľúčovej úlohy európskych výrobcov pri zachovávaní rastlinnej pokrývky v regiónoch zasiahnutých pretrvávajúcim suchom alebo ohrozených naviatym pieskom; zdôrazňuje výhody, ktoré predstavujú predovšetkým trvalé plodiny, ovocné sady a vinice, pastviny, lúky a lesné porasty, pokiaľ ide o zachytávanie vody;

10.

zdôrazňuje význam otázky hospodárenia s vodou v horských oblastiach a vyzýva Komisiu na podporu miestnych a regionálnych orgánov s cieľom rozvíjať zmysel pre solidaritu medzi používateľmi v nižšie a vo vyššie položených oblastiach;

11.

pripomína spojitosť medzi zmenou klímy, nedostatkom vody a suchom a integrovanou územnou starostlivosťou zameranou na zachovanie a ochranu miestnych vodných zdrojov a vyjadruje vážne obavy v súvislosti s ich možným vplyvom na verejné zdravie; žiada, aby sa pri navrhovaní politík na boj proti zmene klímy vzal na vedomie ich vplyv na vodné zdroje; žiada vypracovať hĺbkovú štúdiu o vzájomnej súvislosti medzi rozvojom biopalív a dostupnosťou vodných zdrojov; podobne žiada vypracovať osobitné hodnotenie vplyvu zariadení s vysokou spotrebou vodných zdrojov; zdôrazňuje potrebu zaradiť otázku vody do všetkých oblastí politiky a pristupovať k jej riešeniu skutočne integrovane so zahrnutím všetkých finančných a právnych nástrojov EÚ; zdôrazňuje, že do tohto procesu by sa mali zapojiť všetky politické úrovne (celoštátna, regionálna i miestna);

12.

domnieva sa, že je potrebné vytvoriť prepojenie medzi nedostatkom vody a zmenou klímy a ich osobitnými stratégiami, vzhľadom na skutočnosť, že je nevyhnutné začleniť otázky týkajúce sa prispôsobenia zmene klímy ako priority do vykonávania rámcovej smernice o vode;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že odlesňovanie a neobmedzený mestský rozvoj prispievajú k narastajúcemu nedostatku vody; vyzýva členské štáty a príslušné orgány, aby zohľadňovali aspekty týkajúce sa vody pri plánovaní využívania pôdy, najmä v súvislosti s rozvojom hospodárskych činností v zraniteľných povodiach vrátane ostrovov a najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje, že akékoľvek zásobovanie vodou bez ohľadu na účel jej využitia musí byť v súlade so zásadou spravodlivej cenovej politiky vo vzťahu k vode, čo povzbudí spoločnosti najmä k tomu, aby využívali vodu efektívnejšie;

14.

zdôrazňuje, že v rámci revízie rozpočtových priorít Spoločenstva by sa na poprednejšie miesto mali dostať environmentálne opatrenia, a najmä politiky zamerané na boj proti vplyvu zmeny klímy vrátane sucha a nedostatku vody, pričom by sa mala zabezpečiť dostupnosť ďalších potrebných zdrojov;

15.

žiada Komisiu, aby vzala do úvahy medzisektorovú súvislosť medzi sociálnym a ekonomickým vplyvom zmeny klímy na využívanie pôdy a energetickými nákladmi spojenými so zmenou klímy; nabáda EÚ, aby pomocou cieľov a hospodárskych ukazovateľov vykonala všetky hodnotenia efektívnosti využívania vody;

16.

uznáva, že nedostatok vody a sucho má priamy vplyv na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; trvá na tom, že tento aspekt by sa mal primeraným spôsobom zohľadniť pri rozvoji budúcej kohéznej politiky a že na tento účel treba sprístupniť všetky potrebné rozpočtové opatrenia a ďalšie nástroje;

17.

poukazuje na to, že pre hospodársku situáciu, konkurencieschopnosť a možnosti rozvoja regiónu sú dôležité komplexné environmentálne otázky uvedené v oznámení;

18.

uznáva dôležitosť rámcovej smernice o vode ako rámca na dosiahnutie „dobrej situácie“ v oblasti vody vo všetkých európskych krajinách, na podporu spolupráce medzi regiónmi, trvalo udržateľného využívania a ochrany dostupných vodných zdrojov, ktorý súčasne prispieva k zmierneniu účinkov záplav a sucha, a vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali jej ustanovenia a zabezpečili, že opatrenia týkajúce sa nedostatku vody a sucha nebudú mať negatívny vplyv na ciele v oblasti kvality vody;

19.

zdôrazňuje nevyhnutnosť ujasniť definíciu tzv. dlhodobého sucha (v súvislosti s rámcovou smernicou o vode) a jeho vplyv na dosiahnutie environmentálnych cieľov rámcovej smernice o vode v obdobiach sucha a po takýchto obdobiach; zdôrazňuje, že nedostatok vody a sucho spolu súvisia, avšak nie sú totožné, a je nevyhnutné prijať pre ne rôzne stratégie;

20.

zdôrazňuje, že sucho, erózia pôdy, rozširovanie púští a lesné požiare sú úzko spojené;

21.

je toho názoru, že plány vodohospodárskeho manažmentu povodí požadované v rámcovej smernici o vode by mali zahŕňať aj manažment sucha a iných hydrometeorologických katastrof a ustanoviť krízový manažment prispôsobený konkrétnym potrebám povodí ohrozených nedostatkom vody a suchom vrátane cezhraničnej koordinácie, verejnej účasti a systémov včasného varovania, ktoré budú pracovať na rôznych úrovniach, napríklad na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabrániť vytváraniu prekážok prirodzenému toku riek v snahe minimalizovať záplavy, a podporuje širšie hodnotenie vplyvu zablokovania prirodzených trás vodných tokov;

22.

zdôrazňuje úlohu lesov vo vodnom cykle a význam rovnovážneho pomeru lesov, pastvín a polí pre trvalo udržateľné vodné hospodárstvo; zdôrazňuje predovšetkým úlohu pôd s vysokým obsahom organických látok a s prispôsobeným striedaním plodín; upozorňuje na skutočnosť, že zvýšená spotreba pôdy ohrozuje poľnohospodárstvo, bezpečnosť potravín a trvalo udržateľné vodné hospodárstvo;

23.

zdôrazňuje, že rozširovanie púští úzko súvisí s lesným hospodárstvom; nalieha, aby sa viac využívalo zalesňovanie s cieľom obmedziť a zmierniť extrémny odtok povrchových a podzemných vôd a bojovať proti degradácii a erózii pôdy;

24.

odporúča, aby mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany zahŕňal ustanovenie o zasahovaní v krízových situáciách spôsobených extrémnym suchom;

25.

zdôrazňuje význam opätovného odhadu dostupného množstva spodných vôd v EÚ a pravidiel, ktoré riadia ich využívanie, pričom hlavným cieľom by malo byť zaistenie racionálneho využitia zdrojov spodných vôd podľa potrieb jednotlivých dotknutých krajín;

26.

konštatuje, že v oznámení Komisie sa neriešia problémy, ktoré vznikajú v mnohých regiónoch v dôsledku nečistenia odpadových vôd;

27.

zdôrazňuje, že v prípade začlenenia zdrojov podzemných vôd do celkového hospodárenia s vodnými zdrojmi by sa nemalo zabúdať na potrebu ochrany týchto zdrojov;

28.

žiada Radu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zohľadňovali skutočnosti uvedené v oznámení aj v iných sektorových politikách, aby sa zabránilo kontraproduktívnym účinkom v oblasti ochrany vodných zdrojov;

29.

zdôrazňuje, že celosvetové skúsenosti dokazujú, že odklon riek vedie k nenapraviteľnému narušeniu ekologických a hydromorfologických podmienok a môže viesť k nútenému sťahovaniu obyvateľstva a premiestňovaniu podnikov, čím by sa narušila sociálna a hospodárska súdržnosť; vyzýva členské štáty, aby zabránili akémukoľvek narušeniu svojich povodí a v plnej miere rešpektovali požiadavky stanovené v článkoch 1 a 4 rámcovej smernice o vode, a vyzýva Komisiu, aby prideľovala finančné prostriedky EÚ iba tým projektom, ktoré v plnej miere spĺňajú tieto požiadavky;

30.

dôrazne žiada Radu, aby vzhľadom na to, že Európsky parlament schválil svoju pozíciu už 18. mája 2006 (4), bezodkladne prijala rozhodnutie o návrhu nariadenia o zriadení Fondu solidarity EÚ (KOM(2005)0108) s cieľom lepšie definovať kritériá a oprávnené prípady vrátane prípadov sucha, aby bolo možné účinnejším, flexibilnejším a pohotovejším spôsobom sa vyrovnať so škodami spôsobenými prírodnými katastrofami;

31.

víta skutočnosť, že šetrenie vodou je základnou prioritou Komisie pri riešení problému nedostatku vody a sucha; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že využívanie štrukturálnych fondov nebude v rozpore s touto prioritou, aby medzi kritériá, ktoré musia spĺňať projekty, začlenila trvalo udržateľné hospodárenie s vodou a aby požadovala dôkazy o tom, že miestne a regionálne orgány využívajú úspory vody a spĺňajú požiadavky rámcovej smernice o vode, a až potom im udeľovala finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov;

32.

považuje za nevyhnutné, aby sa v prípade vodných tokov, ktoré pretekajú cez viac ako jeden členský štát, vytvorila medziregionálna a nadnárodná spolupráca zameraná na integrované hospodárenie s vodnými tokmi, najmä vo vzťahu k poľnohospodárstvu;

33.

pripomína, že takmer 20 % vody v EÚ sa stratí v dôsledku neúčinného hospodárenia s vodou, a zdôrazňuje potrebu veľkých investícií na zlepšenie technického pokroku vo všetkých hospodárskych odvetviach (so zameraním na najintenzívnejšie využívanie vody a na odvetvia s najvýznamnejším potenciálom na šetrenie vodou); konštatuje, že slabé vodné hospodárstvo je problémom, ktorý ovplyvňuje nedostatok vody a ktorý môže mať v čase sucha viac negatívnych vplyvov, ale nespôsobuje ho, pretože sucho je prírodný úkaz;

34.

navrhuje Komisii zahrnúť kritérium hospodárneho využívania vody do systému podmienok na pridelenie dotácií z prostriedkov EÚ, vzhľadom na skutočnosť, že problém nedostatku vody a problém sucha úzko súvisí s otázkami týkajúcimi sa nehospodárneho využívania vody;

35.

vyzýva EÚ, aby podporovala technológie, výmenu osvedčených postupov a inovácie, ktoré sú menej náročné na vodu a energiu a ktoré sú zamerané na zlepšenie efektívnosti využívania vody;

36.

vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na skutočnosť, že straty z presakovania vodovodného potrubia siete verejného vodovodu v mestských centrách môžu presiahnuť 50 %, preskúmala možnosť propagovania siete miest na podporu trvalo udržateľného využívania vody s cieľom vymieňať si osvedčené postupy, ako sú opätovné využitie, šetrenie a lepšia účinnosť využívania vody, a spoločne vykonávať skúšobné demonštračné projekty; podobne vyzýva miestne orgány, aby zlepšili zastarané distribučné siete dodávok vody;

37.

zdôrazňuje, že by sa mohlo ušetriť 40 % vody používanej v EÚ; požaduje konkrétne opatrenia a finančné stimuly na podporu efektívnejšieho a trvalo udržateľného využívania vody; podobne požaduje rozsiahlu inštaláciu zariadení na meranie spotreby vody s cieľom podporiť šetrenie, opätovné využívanie a účinné a racionálne využívanie vody; nabáda najviac postihnuté členské štáty, aby využili časť svojich štrukturálnych fondov na projekty na zlepšenie využívania vody a šetrenie vodou; nabáda správy povodí, aby sa vo všetkých sektoroch riadili analýzou nákladov a výhod pre opatrenia alternatívneho vodohospodárstva;

38.

zdôrazňuje nevyhnutnosť bojovať proti využívaniu odpadových a zostatkových vôd, predovšetkým prostredníctvom opätovného využitia, vzhľadom na ich početné hodnoty – biologickú, sociálnu, environmentálnu, symbolickú, kultúrnu a hodnotu súvisiacu s krajinou a cestovným ruchom;

39.

pripomína, že článok 9 ods. 1 rámcovej smernice o vode stanovuje, že „členské štáty zohľadnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske služby (…) v súlade s princípom znečisťovateľ platí“ a „do roku 2010 zabezpečia, aby cenová politika v oblasti vôd dostatočne motivovala užívateľov k efektívnemu využívaniu vodných zdrojov (…) [a zabezpečia] primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby“;

40.

domnieva sa, že kým politiky v oblasti vodného hospodárstva sa musia zakladať na zásade „znečisťovateľ platí“, je tiež potrebné, aby boli spojené s opatreniami na zabránenie podstatným stratám, ktoré sú výsledkom poškodeného zariadenia a nevhodných plodín a poľnohospodárskych systémov;

41.

zdôrazňuje, že v odvetví poľnohospodárstva v niektorých krajinách možno dosiahnuť oveľa efektívnejšie využívanie vody; dúfa, že revízia stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky zohľadní tento problém a navrhne konkrétne opatrenia na podporu trvalejšie udržateľného využívania vody prostredníctvom stimulov na zabezpečenie najlepších dostupných technológií, prostredníctvom krížového plnenia, uplatnením zásady „znečisťovateľ platí“ a programov rozvoja vidieka; domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ podporovala opatrenia na zlepšenie vodohospodárstva v poľnohospodárstve, ktoré podporujú modernizácie zavlažovacích systémov s cieľom znížiť spotrebu vody a podporiť výskum v tejto oblasti;

42.

zdôrazňuje úlohu, ktorú pri tvorbe stimulov pre poľnohospodárske postupy zamerané na ochranu trvalej udržateľnosti a čistoty vodných zdrojov zohrávajú environmentálne programy v rámci druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky;

43.

zdôrazňuje skutočnosť, že výroba biopalív zvýši dopyt po veľkých množstvách vody, a zdôrazňuje nevyhnutnosť dôkladne sledovať vplyv využívania biopalív a pravidelne revidovať európske a vnútroštátne politiky v oblasti biopalív;

44.

zdôrazňuje, že hlavní spotrebitelia vody (ako napríklad jadrové elektrárne) vodu nespotrebúvajú, ale po jej využití ju uvoľňujú do vodného cyklu; zdôrazňuje, že táto činnosť vážne ovplyvňuje dostupnosť povrchových vôd, ekologické systémy a verejné zdravie prostredníctvom zvýšenia teploty vody; zdôrazňuje nevyhnutnosť vziať do úvahy tieto vplyvy;

45.

pripomína, že v úsilí dosiahnuť trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov v EÚ zohrávajú spotrebitelia významnú úlohu, vyzýva preto EÚ, aby začala verejnú informačnú a vzdelávaciu kampaň, v ktorej bude obyvateľov informovať o problematike vody a nabádať ich ku konkrétnym opatreniam;

46.

pripomína Komisii, že navrhnutím efektívnej cenovej politiky v súvislosti s vodou, ktorá vyjadruje skutočnú hodnotu vody, môže podnietiť spotrebiteľov, aby boli pri využívaní vody šetrnejší;

47.

zdôrazňuje vedúcu úlohu regionálnych a miestnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti v informačných kampaniach a pri organizácii vzdelávacích aktivít;

48.

vyzýva Komisiu a regióny a mestá členských štátov, aby podporovali rozvoj kultúry šetrenia vodou v rámci EÚ, a to podporovaním zachytávania dažďovej vody a uskutočňovaním kampaní na zvyšovanie informovanosti občanov v otázke šetrenia vody, napríklad prostredníctvom vhodných vzdelávacích programov; vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi regiónmi, mestami a organizáciami občianskej spoločnosti so zameraním na šetrenie vodou (vrátane čistenia dažďovej a odpadovej vody), zvýšenie efektívnosti využívania vody a manažment rizika sucha;

49.

považuje za potrebné podporovať informačné kampane, kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti a kampane odbornej prípravy určené pre výrobcov s cieľom aktívne prispieť k trvalo udržateľnému hospodáreniu s vodnými zdrojmi;

50.

domnieva sa, že systém označovania výrobkov údajmi o spotrebe vody, ktorý je v súčasnosti zavedený na označenie energetickej účinnosti, bude vhodným nástrojom na dosiahnutie trvalo udržateľnejšej spotreby vody, ale zdôrazňuje, že:

51.

nalieha, aby kritériá týkajúce sa hospodárneho využívania vody boli, ak je to možné, súčasťou noriem týkajúcich sa výstavby budov;

52.

vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vypracovali dobrovoľný systém označovania v súvislosti s trvalo udržateľným hospodárením s vodou a navrhli dobrovoľné programy v oblasti šetrenia vodou v rôznych hospodárskych odvetviach (napríklad poľnohospodárstve, cestovnom ruchu, priemyselnej výrobe);

53.

zastáva názor, že voda musí zostať verejným statkom a základným prvkom suverenity krajín a mala by byť prístupná každému za primerané „sociálne a environmentálne ceny“, pričom sa osobitne zohľadnia špecifická situácia každej krajiny a rôzne existujúce systémy poľnohospodárstva, ako aj spoločenská úloha, ktorú poľnohospodári zohrávajú;

54.

vyzýva Komisiu, aby na rok 2009 zvážila financovanie pilotného projektu v oblasti výskumu, posudzovania a monitorovania vývoja preventívnych činností na zastavenie rozširovania púští a stepí v Európe, vďaka ktorým by sa zabránilo erózii, veternej erózii a stratám v poľnohospodárstve a v biodiverzite a zároveň by sa zvýšila ochrana pôdy, jej úrodnosť a schopnosť zadržiavať vodu, ako aj jej schopnosť tvoriť uhlie; opätovne pripomína význam zavedenia spoľahlivých a transparentných údajov, aby bola politika skutočne účinná;

55.

víta zriadenie Európskeho monitorovacieho strediska pre sucho a systému včasného varovania; zdôrazňuje význam rozšírenej diskusie o jeho základných cieľoch, rozpočte a organizácii;

56.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala sfunkčnenie Európskeho monitorovacieho strediska pre sucho v rámci Európskej environmentálnej agentúry, a zdôrazňuje, že by jeho úlohou malo byť dopĺňanie vnútroštátnych údajov štandardnými regionálnymi a miestnymi sezónnymi informáciami o zrážkach a spotrebe jednotlivých sektorov s cieľom posilniť správne strategické rozhodovanie;

57.

zdôrazňuje význam, ktorý pre trvalo udržateľné hospodárenie s vodou majú pôda bohatá na humus, prispôsobený systém rotácie plodín a vyvážený pomer lesnej, lúčnej a poľnohospodárskej pôdy; upozorňuje, že zvýšené využívanie pôdy predstavuje hrozbu pre poľnohospodárstvo, bezpečnosť dodávok potravín a trvalo udržateľné hospodárenie s vodou;

58.

vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri opätovnom zalesňovaní oblastí, ktoré sú zasiahnuté periodickým suchom a požiarmi, na základe rešpektovania ich bioklímy a ekologických vlastností, a vyjadruje nádej, že obnova vidieckej a mestskej krajiny sa bude považovať za významnú otázku, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť špecifickým miestnym podmienkam;

59.

zastáva názor, že nedostatok vody a periodické sucho zosilňujú negatívny vplyv požiarov a ich závažnosť, pričom sa tiež zvyšuje zraniteľnosť a riziko zániku mnohých druhov, ktoré sú charakteristické pre lesy v krajinách južnej Európy a pre ktoré lesy často predstavujú najvýznamnejší prirodzený zdroj;

60.

zdôrazňuje, že pri plánovaní európskeho poľnohospodárskeho modelu by sa mali zohľadniť najčastejšie a najvážnejšie environmentálne riziká, ako aj nedostatok vody a sucho, a že v tejto súvislosti by mal účinný mechanizmus krízového riadenia predstavovať základný prvok spoločnej poľnohospodárskej politiky;

61.

zastáva názor, že environmentálnu hodnotu lesov a poľnohospodárskej produkcie je potrebné v súvislosti so zmenou klímy prehodnotiť, keďže je veľmi dôležité vyvážiť zvyšovanie emisií skleníkových plynov zvýšením rozsahu lesných porastov, ktorých prínos k absorpcii uhlíka sa musí zohľadniť vo všetkých politikách týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov;

62.

podporuje záväzok Komisie naďalej poukazovať na problém nedostatku vody a problém sucha na medzinárodnej úrovni, predovšetkým prostredníctvom Dohovoru OSN o boji proti rozširovaniu púští a Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy;

63.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/41

A.

keďže Komisia uverejnila 10. októbra 2007 oznámenie s názvom „Integrovaná námorná politika Európskej únie“ (KOM(2007)0575) (modrá kniha),

B.

keďže 14. marca 2008 predložil vysoký predstaviteľ Komisie politický dokument Európskej rade s názvom „Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť“,

C.

keďže geopolitický a strategický význam arktického regiónu vzrastá, čoho symbolom je umiestnenie ruskej vlajky na dne mora na severnom póle v auguste roku 2007,

D.

so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorý senát USA ešte neratifikoval, a ktorý nebol formulovaný s osobitným ohľadom na súčasné okolnosti klimatických zmien a na osobité dôsledky topenia ľadu v arktických moriach,

E.

keďže na nedávnej konferencii zástupcov parlamentov arktických krajín sa stretli zvolení zástupcovia z Európskeho parlamentu, Kanady, Dánska, Grónska, Islandu, Fínska, Nórska, Švédska, Ruska a USA, aby diskutovali o otázkach námornej bezpečnosti, zdravotnej starostlivosti, ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja,

F.

keďže arktický región v súčasnosti neupravujú žiadne špecificky formulované viacstranné normy ani nariadenia, pretože sa nikdy nepredpokladalo, že by sa mohol stať splavnou námornou cestou alebo oblasťou s komerčným využitím,

G.

keďže námorná doprava v arktických vodách zaznamenala v ostatných rokoch exponenciálny rast v dôsledku zvýšeného záujmu o vrtné plošiny v mori a čoraz častejších plavieb výletných lodí, ako aj v dôsledku možností, ktoré ponúka severozápadná cesta,

H.

keďže v arktickom regióne sa môže nachádzať približne 20 % celosvetových neobjavených zásob ropy a zemného plynu,

I.

keďže „krajiny A5“ Dánsko, Kanada, Nórsko, Ruská federácia a USA) prijali v máji 2008 vyhlásenie z Illulissatu,

J.

keďže Komisia sa plne zúčastnila na konferencii „Arktída: náš spoločný záujem“, ktorú organizovala Severská rada ministrov v Illulissate (Grónsko) 9. a 10. septembra 2008 a keďže Európsky parlament berie na vedomie závery predsedu konferencie,

K.

keďže uvedená konferencia o Arktíde sa sústredila aj na zmenu klímy v regióne, jej vplyvy na pôvodné obyvateľstvo a možné prispôsobovanie sa týmto vplyvom,

L.

keďže tempo globálneho otepľovania v arktickom regióne je oveľa rýchlejšie ako vo zvyšku sveta, pričom za ostatných 100 rokov sa teplota zvýšila o 2 °C v porovnaní s priemerom 0,6 °C vo zvyšku sveta,

M.

keďže zmeny klimatických podmienok v Arktíde sú už natoľko závažné, že napríklad Inuiti už nemôžu loviť zver tradičným spôsobom, lebo ľad je príliš tenký na to, aby udržal ich sane, a keďže zvieratá vo voľnej prírode, ako napríklad ľadové medvede, mrože a líšky, sú ohrozené zánikom mnohých biotopov,

N.

keďže tri členské štáty EÚ a ďalšie dva štáty, s ktorými EÚ susedí a ktoré sa podieľajú na vnútornom trhu prostredníctvom dohody o EHP sú arktickými štátmi, čo znamená, že EÚ a jej pridružené štáty tvoria viac než polovicu počtu členov Arktickej rady,

1.

je hlboko znepokojený dôsledkami zmeny klímy na trvalú udržateľnosť životných podmienok pôvodného obyvateľstva regiónu, pokiaľ ide o všeobecné životné prostredie (topenie sa ľadovcov a permafrostu, stúpanie hladiny mora, záplavy), ako aj prirodzený biotop (ustupujúca ľadovcová pokrývka spôsobuje problémy s kŕmnymi návykmi ľadových medveďov), a zdôrazňuje, že akékoľvek medzinárodné rozhodnutia týkajúce sa týchto otázok musia v plnej miere zahŕňať a brať do úvahy všetkých obyvateľov a štáty Arktídy;

2.

pripomína, že v 20. storočí sa teplota v Arktíde zvýšila približne o 5 °C a že tento nárast je desaťnásobne rýchlejší ako zaznamenaný nárast globálnej priemernej teploty zemského povrchu; zdôrazňuje, že na nasledujúcich 100 rokov sa v Arktíde očakáva ďalšie oteplenie o 4 – 7 °C; nazdáva sa preto, že čas na hľadanie príčin už uplynul a teraz nastal čas konať;

3.

zdôrazňuje, že živočíšne a rastlinné druhy Arktídy a jej obyvateľstvo sa osobitným spôsobom prispôsobili drsným podmienkam vládnucim na póloch, a tým sa veľmi oslabili voči dramatickým zmenám týchto podmienok; je hlboko znepokojený situáciou mrožov, ľadových medveďov, tuleňov a ostatných morských cicavcov, ktoré potrebujú morský ľad na oddych, kŕmenie, lov a rozmnožovanie a zmena klímy ich mimoriadne ohrozuje;

4.

víta záverečné vyhlásenie prijaté 14. augusta 2008 na konferencii zástupcov parlamentov arktických krajín vo Fairbankse;

5.

víta skutočnosť, že ďaleký sever je súčasťou politiky Severnej dimenzie EÚ, ale je presvedčený, že informovanosť o význame Arktídy v celosvetovom meradle treba aj naďalej zvyšovať prostredníctvom vytvorenia osobitnej politiky EÚ pre Arktídu;

6.

v tejto súvislosti podčiarkuje význam Arktídy pre globálnu klímu a verí, že súčasná podpora výskumných činností v tomto regióne bude pokračovať aj nad rámec medzinárodného polárneho roka;

7.

s veľkým záujmom očakáva blížiace sa oznámenie Komisie o politike v Arktíde a verí, že sa ním položia základy pre zmysluplnú politiku EÚ pre Arktídu; vyzýva Komisiu, aby sa vo svojom oznámení venovala aspoň týmto oblastiam:

8.

vyzýva Komisiu, aby zahrnula otázky energie a bezpečnostnej politiky v arktickom regióne do svojho programu a najmä aby vo svojom nadchádzajúcom oznámení o tomto regióne navrhla vhodné témy a spoločné pracovné postupy EÚ a arktických krajín v oblasti zmeny klímy, trvalo udržateľného rozvoja, bezpečnosti dodávok energie a námornej bezpečnosti;

9.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že arktický región si vzhľadom na svoj vplyv na celosvetovú klímu a jedinečnosť životného prostredia zasluhuje osobitnú pozornosť pri formulovaní stanoviska EÚ na konferencii OSN o zmene klímy (COP 15), ktorá sa uskutoční v roku 2009 v Kodani;

10.

zastáva názor, že námorná doprava v regióne (tak v súvislosti s cestovným ruchom, ako aj s vrtnými plošinami) ani zďaleka nedosahuje úroveň minimálnych medzinárodných noriem bezpečnosti, aké sa uplatňujú v iných medzinárodných vodách, či už ide o ochranu ľudského života alebo životného prostredia, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zabezpečila, že sa príslušným spôsobom zmenia a doplnia nariadenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO);

11.

zdôrazňuje vonkajšie hľadiská energetickej politiky a úlohu Arktídy pri formulácii energetickej politiky pre Európu tak, ako to navrhla Európska rada v marci 2007;

12.

vyjadruje podporu Arktickej rade pri zachovávaní arktického regiónu ako regiónu bez napätí, ktorý je otvorený medzinárodnej spolupráci pri výskume, aby sa v rámci trvalo udržateľného environmentálneho rámca mohol plne využiť jeho potenciál budúceho dodávateľa energie;

13.

je naďalej mimoriadne znepokojený pretrvávajúcou honbou za prírodnými zdrojmi v Arktíde, čo môže viesť k bezpečnostným hrozbám pre EÚ a celkovej medzinárodnej nestabilite;

14.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby konala v otázke Arktídy proaktívne, a prevzala aspoň, ako prvý krok, úlohu pozorovateľa v Arktickej rade, a nazdáva sa, že Komisia by mala vytvoriť špecializovaný Arktický panel;

15.

navrhuje, aby bola Komisia pripravená pristúpiť k začatiu medzinárodných rokovaní zameraných na prijatie medzinárodnej dohody na ochranu Arktídy, ktorej zdrojom inšpirácie by bola dohoda o Antarktíde v znení Madridského protokolu podpísaného v roku 1991, ale ktorá by rešpektovala základný rozdiel spočívajúci v zaľudnenosti Arktídy a následné práva a potreby obyvateľstva a národov arktického regiónu; domnieva sa však, že ako minimálne východisko by sa takáto dohoda mala vzťahovať aspoň na neobývanú oblasť v strede arktického oceánu, na ktorú si nerobí nárok žiadna krajina;

16.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, Nórska, Islandu, Ruska, Kanady a USA, ako aj aktérom regionálnej spolupráce.

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/44

A.

keďže niektoré členské štáty neposkytli v určenej lehote informácie o kontrolnej a realizačnej činnosti v rokoch 2003 – 2004 podľa nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 v dôsledku čoho bola správa Komisie o vykonávaní nariadenia v danom období (KOM(2007)0622) predložená s jedenapolročným oneskorením,

B.

keďže priemerný počet zistených porušení zostal stabilný, hoci celkový počet oznámených porušení v niektorých členských štátoch v značnej miere narástol, pričom sa zvýšil počet porušení predpisov týkajúcich sa prestávok a času odpočinku, zatiaľ čo počet porušení predpisov týkajúcich sa času jazdy sa znížil,

C.

keďže nasledujúca dvojročná správa bude musieť po prvý krát zahrnúť informácie o vykonávaní smernice 2002/15/ES,

D.

keďže je vo všeobecnom záujme, aby sa predpisy týkajúce sa pracovného času, času jazdy a odpočinku riadne uplatňovali tak v prípade mobilných pracovníkov, ako aj samostatne zárobkovo činných osôb,

E.

keďže cieľom smernice 2002/15/ES je stanoviť minimálne požiadavky vo vzťahu k organizácii pracovného času, aby sa zlepšilo zdravie a bezpečnosť osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave, zvýšila bezpečnosť na cestách a zosúladili podmienky hospodárskej súťaže,

F.

keďže smernica 2002/15/ES nadobudla účinnosť 23. marca 2002 a členské štáty mali na vykonanie jej ustanovení k dispozícii lehotu troch rokov, ktorá uplynula 23. marca 2005, a keďže väčšina členských štátov nedokázala v tomto trojročnom prechodnom období smernicu transponovať,

G.

keďže dva roky po skončení prechodného obdobia určeného na transpozíciu smernice 2002/15/ES niektoré členské štáty dosiaľ netransponovali všetky jej ustanovenia,

H.

keďže samostatne zárobkovo činní vodiči sú z rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES dočasne vylúčení minimálne do 23. marca 2009,

I.

keďže Komisia v správe o dôsledkoch vylúčenia samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES uvádza tak výhody, ako aj nevýhody zahrnutia či vylúčenia samostatne zárobkovo činných vodičov, ale nevyvodzuje definitívne závery,

J.

keďže Európsky parlament pri viacerých príležitostiach poukázal na to, že je dôležité riešiť odvetvové praktiky nesprávneho zaraďovania mnohých zamestnancov do kategórie samostatne zárobkovo činných vodičov,

K.

keďže je dôležité odstrániť rozdiely medzi členskými štátmi a podieľať sa na zaručení spravodlivej hospodárskej súťaže v oblasti cestnej dopravy tým, že sa do nej zahrnú samostatne zárobkovo činní vodiči,

L.

keďže je dôležité, aby rozsah pôsobnosti nariadenia (EHS) č. 3820/85 zostal konzistentný bez rozdielov medzi vodičmi, pokiaľ ide o dĺžku času jazdy a odpočinku,

M.

keďže obmedzenie pracovného času v odvetví cestnej dopravy bude mať oveľa výraznejší pozitívny vplyv na bezpečnosť na cestách, pokiaľ sa bude vzťahovať aj na samostatne zárobkovo činných vodičov,

N.

keďže zahrnutie samostatne zárobkovo činných vodičov nijako nezmenší ich schopnosť ani potrebu venovať sa administratívnym úlohám či riadeniu ich podniku, pretože pracovný čas na účely smernice 2002/15/ES je obmedzený len na činnosti priamo súvisiace s cestnou dopravou,

O.

keďže medzi sociálnymi subjektmi zastúpenými v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore vládne široký konsenzus v prospech zahrnutia samostatne zárobkovo činných osôb, aby sa zabezpečil rovný prístup pre všetkých pracujúcich v odvetví, predišlo sa narušeniu hospodárskej súťaže a podporili lepšie pracovné podmienky,

P.

keďže Súdny dvor Európskych spoločenstiev jasne stanovil zásadu, že článok 71 Zmluvy o ES predstavuje primeraný a dostatočný právny základ na uplatňovanie smernice 2002/15/ES na samostatne zárobkovo činné osoby presne z toho dôvodu, že prispieva k cieľom bezpečnosti na cestách a ku aproximácii podmienok hospodárskej súťaže,

Q.

keďže uvedené oznámenie Komisie a správa Komisie o dôsledkoch vylúčenia samostatne zárobkovo činných vodičov z rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES odrážajú pretrvávajúcu nespokojnosť s oneskoreniami pri transpozícii a uplatňovaní smernice 2002/15/ES v niektorých členských štátoch, ako aj iných právnych predpisov v sociálnej oblasti v odvetví cestnej dopravy,

R.

keďže aj napriek tomu, že niektoré štáty zatiaľ smernicu 2002/15/ES netransponovali, dvojročné správy o vykonávaní by sa mali predkladať v súlade s harmonogramom stanoveným v smernici,

1.

s poľutovaním vníma pretrvávanie značných rozdielov v uplatňovaní a zabezpečovaní dodržiavania nariadenia (EHS) č. 3820/85; konštatuje, že členské štáty musia vyvinúť väčšie úsilie na efektívne a jednotné uplatňovanie kvalitnejších predpisov v sociálnej oblasti;

2.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami a oneskoreniami v transpozícii a vykonávaní smernice 2002/15/ES v niektorých členských štátoch; žiada, aby členské štáty urýchlene uviedli a vysvetlili dôvody nevykonávania smernice a uviedli, aké prekážky môžu ešte existovať;

3.

zdôrazňuje, že smernica 2002/15/ES stanovuje „minimálne požiadavky“ a jej transpozícia nemusí vyústiť do nižšej úrovne ochrany pracovníkov alebo do slabšieho dodržiavania spojeného s výhodnejšími podmienkami v niektorých členských štátoch, ktoré vyplývajú z právnych predpisov v oblasti zamestnanosti alebo z kolektívnych zmlúv;

4.

žiada členské štáty, aby urýchlili proces transpozície a prejavili maximálnu dôkladnosť pri vykonávaní právnych predpisov v sociálnej oblasti týkajúcich sa cestnej dopravy, aby sa náležite dodržiavali všeobecné záujmy bezpečnosti na cestách a zdravie a bezpečnosť vodičov, a aby sa zabezpečil jasný rámec spravodlivej hospodárskej súťaže;

5.

žiada Komisiu, aby sa správy o vykonávaní smernice 2002/15/ES vypracúvali v stanovených dvojročných lehotách, aj keď niektoré členské štáty dosiaľ netransponovali ustanovenia smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;

6.

je znepokojený stále vysokým priemerným počtom porušení, najmä v osobnej doprave, a očakáva od členských štátov, že zlepšia zabezpečovanie dodržiavania príslušných predpisov; vyzýva členské štáty, aby vystupňovali spoločné iniciatívy na podporu výmeny informácií a personálu a koordinované kontroly;

7.

žiada Komisiu, aby zaujala maximálne rázny postoj voči porušovaniu právnych predpisov Spoločenstva zo strany členských štátov, čo sa týka sociálnych ustanovení v oblasti cestnej dopravy, aby zabezpečila donucovacie opatrenia pre prípad nedodržania týchto ustanovení a aby vykonala preventívne opatrenia na zabezpečenie prísneho dodržiavania právnych predpisov Spoločenstva, a to v prípade potreby aj právnou cestou;

8.

vyzýva Komisiu, aby na základe komitologického postupu stanoveného v nariadení (ES) č. 561/2006 do októbra 2008 navrhla usmernenia pre jednotné vymedzenie a klasifikáciu porušení;

9.

žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní svojho oficiálneho hodnotenia vplyvu legislatívneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2002/15/ES, podľa jej článku 2 ods. 1, náležite uprednostňovala pred inými hľadiskami sociálny rozmer bezpečnosti na cestách a zdravia a bezpečnosti vodičov a ostatných účastníkov cestnej premávky;

10.

vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní uvedeného oficiálneho hodnotenia vplyvu zohľadnila náročné pracovné podmienky vodičov nákladných vozidiel, ktorí cestujú naprieč Európou, vyplývajúce z neadekvátneho prístupu ku vhodným miestam odpočinku napriek tomu, že článok 12 nariadenia (ES) č. 561/2006 bezvýhradne uznáva význam náležitého počtu bezpečných a zabezpečených miest odpočinku pre vodičov z povolania v blízkosti diaľničnej siete v EÚ; žiada preto Komisiu, aby sledovala pilotný projekt bezpečných a zabezpečených parkovísk, ktorý predložil Európsky parlament, s prihliadnutím na opatrenia, ktoré navrhol Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku s názvom Európska politika bezpečnosti na cestách a vodiči z povolania – bezpečné a zabezpečené parkoviská (8);

11.

vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní uvedeného oficiálneho hodnotenia vplyvu náležite zohľadnila pozíciu a argumenty Európskeho parlamentu v prospech úplného zahrnutia samostatne zárobkovo činných vodičov do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES;

12.

žiada Komisiu, aby v uvedenom oficiálnom hodnotení vplyvu vzala do úvahy všeobecné stanovisko prevládajúce v odvetví dopravy k možnosti zahrnúť do rozsahu pôsobnosti smernice samostatne zárobkovo činných vodičov a domnieva sa, že z právneho hľadiska by bolo mimoriadne ťažké identifikovať a stíhať tzv. falošných samostatne zárobkovo činných vodičov nezabúdajúc na praktické a administratívne ťažkosti, ktoré by bolo treba prekonať na zabránenie tomu, aby sa táto koncepcia hromadne nezneužívala na oslobodenie sa od obmedzení vzťahujúcich sa na pracovné dni;

13.

žiada Komisiu, aby v dostatočnom predstihu predložila primerané opatrenia, aby smernica 2002/15/ES mohla 23. marca 2009 nadobudnúť účinnosť ako celok a so všetkými prvkami a aby sa rozsah jej pôsobnosti rozšíril aj na samostatne zárobkovo činné osoby;

14.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa hodnotenia vplyvu naliehavo dokončia, aby sa, ak to bude potrebné, mohla neodkladne vykonať a vyhodnotiť objektívna analýza potreby zohľadniť prípadné zmeny;

15.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala postupy v oblasti dopravných kontrol realizovaných v každom členskom štáte a aby predložila Európskemu parlamentu správu o situácii v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby v prípade, ak sa zistí, že dopravné kontroly obmedzujú voľný pohyb tovaru alebo osôb, preskúmala platné právne predpisy a navrhla ich zmenu a doplnenie s cieľom zabezpečiť jednotný postup v oblasti dopravných kontrol;

16.

vyzýva členské štáty a Komisiu na rýchlejšie predkladanie informácií a správ o vykonávaní na základe týchto informácií, aby sa mohli bez ďalšieho oneskorenia realizovať prípadné nevyhnutné právne opravy vyplývajúce z preskúmania vykonávania;

17.

domnieva sa, že údaje o porušeniach opakovane potvrdzujú jeho názor, že je naliehavo potrebné vykonať právne úpravy; v súvislosti so smernicou 2006/22/ES, ktorá nadobudla účinnosť v máji 2006, a nariadením (ES) č. 561/2006, ktoré nadobudlo účinnosť v apríli 2007, je zrejmé, že predpisy sa budú v budúcnosti uplatňovať prísnejšie a jednotnejšie;

18.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/48

A.

keďže prebieha preskúmanie smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES a je očakávaný návrh o ratingových agentúrach,

B.

keďže Komisia neriešila viaceré požiadavky Európskeho parlamentu, a to aj tie, ktoré predložil v uvedených uzneseniach, a keďže v prílohe je uvedený zoznam odporúčaní o tom, ako by bolo možné zlepšiť fungovanie dohľadu nad finančnými trhmi,

C.

keďže finančný dohľad nezodpovedal tempu integrácie trhu a globálnemu vývoju finančných trhov vyžadujúcemu aktualizáciu existujúcich systémov regulácie a dohľadu s cieľom lepšie reagovať na systémové riziká, poskytnúť finančnú stabilitu, dosiahnuť ciele EÚ a prispieť k zlepšenému globálnemu finančnému riadeniu,

D.

keďže akýkoľvek legislatívny návrh Európskeho parlamentu by mal byť založený na zásadách a odporúčania uvedené v prílohe by sa mali vypracovať na základe konzultácií s orgánmi dohľadu, účastníkmi finančných trhov a ostatnými príslušnými subjektmi,

E.

keďže narastá počet celoeurópskych subjektov, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch; keďže prepojenie mnohých vnútroštátnych orgánov viedlo ku komplikáciám a zmazalo jasné hranice zodpovednosti, najmä za obozretný dohľad na makroúrovni a krízový manažment,

F.

keďže súčasná finančná kríza, vyvolaná krízou na trhu s rizikovými hypotekárnymi úvermi a odvodenými produktmi v USA, sa rozšírila po celom svete z dôvodu zvyšujúcej sa previazanosti trhov, čím sa vo väčšej miere ukázalo, že súčasná regulácia finančného trhu a súčasný dohľad nad ním nie je dostatočne zosúladený ani na úrovni EÚ ani na medzinárodnej úrovni; keďže je preto vítaná reforma regulácie finančného trhu a dohľad nad ním,

G.

keďže kríza viedla k obmedzeniu ponuky úverov a k s tým súvisiacemu zdraženiu úverov pre mnohých účastníkov trhu; keďže súčasné otrasy na finančných trhoch majú nepriaznivý vplyv na hospodársky rast a zamestnanosť,

H.

keďže sprostredkovateľské služby na kapitálových trhoch a nové druhy finančných prostriedkov priniesli výhody, ale globálne spôsobili vznik nových zdrojov systémových rizík,

I.

keďže vzor „vytvoriť a distribuovať“ posilnil konkurencieschopnosť a rozložil riziká; keďže tento model však oslabil impulzy hodnotenia a monitorovania rizika a v niektorých prípadoch viedol k narušeniu hĺbkovej analýzy,

J.

keďže nenáležité praktiky, ako je napr. neprimerané riadenie rizika, nezodpovedné úverovanie, nadmerný dlh (pákový účinok), nedostatočná hĺbková analýza a náhla strata likvidity, predstavujú značné riziko pre finančné inštitúcie a môžu ohroziť finančnú stabilitu,

K.

keďže inovačné techniky, ktoré boli navrhnuté na zníženie rizika na mikroúrovni a ktoré boli v súlade s platnou reguláciou, mohli viesť ku koncentrácii rizika a k systémovému riziku,

L.

keďže by sa malo zabrániť nepriaznivej regulačnej arbitráži,

M.

keďže rastúci cezhraničný charakter bankovníctva v Európe a potreba koordinovanej odpovede na nepriaznivé otrasy, ako aj potreba účinne reagovať na systémové riziká, vyžadujú v čo najväčšom možnom rozsahu zníženie rozdielov v systémoch členských štátov; keďže existuje potreba ísť nad rámec štúdií, ktoré v tomto ohľade doteraz robila Komisia a čo najskôr zmeniť a doplniť smernicu 94/19/ES, aby sa poskytla rovnaká úroveň ochrany bankových vkladov v celej EÚ, s cieľom udržať finančnú stabilitu a dôveru vkladateľov a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže;

N.

keďže sa musí zabezpečiť primeraná úroveň transparentnosti voči verejnosti, investorom a orgánom dohľadu,

O.

keďže systémy náhrad, ktoré vyjadrujú individuálny a podnikový výkon, by nemali odmeňovať nadmerné riziko v krátkodobom horizonte na úkor dlhodobých postupov, výkonu a obozretnosti,

P.

keďže je nevyhnutné riešiť a monitorovať konflikty záujmov, ktoré môže spôsobiť vzor podnikania využívaný finančnými inštitúciami, ratingovými agentúrami, audítorskými a právnickými spoločnosťami,

Q.

keďže zlyhania ratingových agentúr v súvislosti s komplexnými štruktúrovanými produktmi a nepochopením významu ratingov zo strany účastníkov trhu spôsobili vznik podstatných negatívnych externých činiteľov a trhovej neistoty; keďže je potrebná revízia postupov ratingových agentúr,

R.

keďže samoregulačné riešenia navrhované ratingovými agentúrami zatiaľ neboli odskúšané a sú pravdepodobne nedostatočné na to, aby spĺňali kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú vo finančnom systéme,

S.

keďže všeobecne prínosnú integráciu trhu by mal sprevádzať náležite integrovaný prístup k dohľadu, ktorý zároveň zabráni nepotrebnej byrokracii a bude v súlade s politikami lepšej regulácie,

T.

keďže Komisia by mala uskutočniť komplexné hodnotenie vplyvu príslušného legislatívneho návrhu,

U.

keďže v záujme zmiernenia rizika budúcich finančných kríz a zabezpečenia rovnakých podmienok v cezhraničnom styku a medzi všetkými účastníkmi trhu potrebuje EÚ dôslednejšiu a účinnejšiu, náležite vykonávanú reguláciu a dohľad, ktoré nie sú nadmerne zaťažujúce; keďže EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu na medzinárodnej úrovni a mala by posilňovať dôsledné vykonávanie a zbližovanie svojej vlastnej regulácie a dohľadu,

V.

keďže komplexná revízia súčasných regulačných a dozorných opatrení v EÚ je potrebná spolu s opatreniami na zvýšenie globálnej spolupráce pri dohľade, ktoré koordinovaným spôsobom zahŕňajú rámec kapitálovej primeranosti, transparentnosť a riadenie ako kľúčové predpoklady efektívnych regulačných opatrení a opatrení dohľadu,

W.

keďže prístup v oblasti dohľadu by sa mal prispôsobiť špecifikám podnikania a jeho aspektom, ktoré už sú regulované; keďže ciele dohľadu nad finančným trhom a obozretným dohľadom nad príslušnými inštitúciami sú rozdielne,

X.

keďže budúce návrhy by mali zohľadniť rokovania o návrhu Solventnosť II a prekúmanie smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES,

Y.

keďže je potrebné, aby spolupráca v oblasti dohľadu zohľadňovala rozmer dohľadu nad medzinárodnými skupinami, ktorý sa týka tretích krajín, keďže väčšina veľkých finančných skupín v EÚ, ak nie všetky, má záujmy v tretích krajinách,

Z.

keďže podľa záverov Rady z 3. júna 2008, 4. decembra 2007 a 9. októbra 2007 už prebieha uskutočňovanie dôležitého pracovného programu, ktorý je zameraný na cielené zlepšenie opatrení na spoluprácu EÚ v oblasti dohľadu; keďže v EÚ a na celom svete prebiehajú rozsiahle pracovné programy, ktorých cieľom je pochopenie príčin trhových otrasov a náležitá reakcia na ne,

AA.

keďže by sa do jesene 2008 mala zostaviť skupina odborníkov, ktorá by pozostávala zo zástupcov rozličných zainteresovaných subjektov, ako sú orgány dohľadu, regulačné orgány a zástupcovia priemyselných odvetví, a ktorá by vypracovala dlhodobejšiu víziu pre oblasť dohľadu; keďže úlohou tejto skupiny by malo byť vypracovanie projektu a plánu postupu zásadnejšej dlhodobej reformy smerujúcej k úplnej inštitucionálnej integrácii; keďže okrem štruktúry finančného dohľadu by sa skupina mala zaoberať aj aspektmi, ako je jednotný súbor pravidiel finančného dohľadu, systém ochrany vkladov a spoločný systém platobnej neschopnosti, ktoré zodpovedajú integrovanému finančnému systému a systému dohľadu,

1.

vyzýva Komisiu, aby do 31. decembra 2008 predložila Európskemu parlamentu na základe článku 44, článku 47 ods. 2, článku 55, článku 95, článku 105 ods. 6, článkov 202, 211 alebo 308 Zmluvy o ES legislatívny návrh alebo návrhy zahŕňajúce otázky, ktoré sú predmetom podrobných odporúčaní uvedených v prílohe;

2.

potvrdzuje, že odporúčania dodržiavajú zásadu subsidiarity a základné občianske práva;

3.

domnieva sa, že finančné dôsledky požadovaného návrhu alebo návrhov treba prípadne pokryť z rozpočtových prostriedkov EÚ;

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/56

A.

keďže zdravie je jedným z najcennejších statkov, keďže naším cieľom je zdravie pre všetkých a keďže musíme zabezpečiť vysokú úroveň zdravia,

B.

keďže v článku 21 Charty základných práv Európskej únie sa uvádza, že sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, a podľa jej článku 35 má každý právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti, ako aj právo využívať lekársku starostlivosť a že sa zároveň musí zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia,

C.

keďže pozitívnym účinkom vývoja v oblasti zdravia je, že stále viac a viac ľudí žije dlhšie,

D.

keďže rastúci výskyt rakoviny, cukrovky, srdcovo-cievnych a reumatických ochorení, duševných ochorení, problémov súvisiacich s nadváhou a obezitou, podvýživou a nedostatočnou výživou, HIV/AIDS, nízka kvalita životného prostredia a opätovný výskyt niektorých chorôb súvisiacich s rastom sociálnych nerovností, ako aj nové problémy čoraz viac ohrozujú zdravie občanov v EÚ i mimo nej, čo zvyšuje potrebu prevencie a formálneho i neformálneho poskytovania zdravotnej starostlivosti a rehabilitácie po chorobe,

E.

keďže nové hrozby pre zdravie s cezhraničným rozmerom, ako sú pandémie, nová štruktúra prenosných chorôb, tropické choroby a bioterorizmus, a na dôsledky zmeny klímy a globalizácie, najmä čo sa týka vody, potravín, rastu chudoby a migrácie, ako aj na existujúce hrozby, ako znečistenie životného prostredia, ktoré sú čoraz závažnejšie,

F.

keďže podporné systémy zdravotnej starostlivosti sú podstatným prvkom európskeho sociálneho modelu a sociálne a zdravotné služby všeobecného záujmu plnia úlohu všeobecného záujmu, čím významne prispievajú k sociálnej spravodlivosti a súdržnosti,

G.

keďže starnutie obyvateľstva mení štruktúru chorôb, čím zvyšuje potrebu formálneho i neformálneho poskytovania zdravotnej starostlivosti a zaťažuje udržateľnosť zdravotníckych systémov, a keďže je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť podpore výskumu a inovácií vo verejnom i súkromnom sektore, a keďže sú potrebné silné politiky na podporu prvých etáp života, a to predovšetkým v niektorých členských štátoch,

H.

keďže medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú priepastné rozdiely v zdravotnej starostlivosti,

I.

keďže občania čoraz viac očakávajú, že sa v oblasti zdravia uskutočnia spoločné a účinné opatrenia,

J.

keďže je zároveň nutné rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti zdravia a ich slobodu v rozhodovaní o tom, aký druh zdravotných služieb považujú za vhodné poskytovať, a to pri prísnom dodržaní zásady subsidiarity, vrátane rešpektovania rozdielnych systémov riadenia a špecifických prístupov členských štátov pri integrácii verejného a súkromného poskytovania zdravotných služieb,

K.

keďže v prípade obáv vychádzajúcich z etických základov ostáva naďalej v kompetencii členských štátov určiť, či istá služba je zdravotnou službou alebo nie,

L.

keďže choroby z povolania a bezpečnosť pri práci sú oblasťou zdravia, v ktorej má EÚ jasné právomoci pre svoju činnosť,

M.

keďže sú oblasti, v ktorých členské štáty nemôžu efektívne konať samostatne a keďže EÚ sa zaviazala k spoločnej politike v oblasti zdravia, ktorá môže byť prínosom (napríklad výmena informácií a osvedčených postupov),

N.

keďže investície do zdravia majú zásadný význam pre ľudský rozvoj a nepriamo ovplyvňujú rôzne odvetvia hospodárstva,

O.

keďže počet jednotlivých pracovných okruhov a pracovných programov v oblasti zdravia nie je dostatočne jasný,

P.

keďže možnosti prevencie chorôb zostávajú nevyčerpané,

Q.

keďže antibiotiká sa stávajú čoraz viac nepoužiteľnými, ako narastá odolnosť voči nim, keďže úroveň odolnosti je v rámci EÚ rôzna, čo je výsledkom rozdielnych prístupov k používaniu a kontrole antibiotík (3 až 4-krát vyššia spotreba antibiotík v niektorých členských štátoch oproti iným členským štátom), keďže odolnosť voči antibiotikám je európskym problémom, pretože často dochádza k presunom vrátane cestovného ruchu, ktoré zvyšujú riziko šírenia odolných baktérií, a preto by sa neprimerané používanie antibiotík malo monitorovať a malo by sa podporovať ich striedme používanie, a keďže Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) slúži ako vhodný orgán na koordináciu týchto činností,

R.

keďže 40 % výdavkov v oblasti zdravia súvisí s nezdravým životným štýlom (vyplývajúca napr. z konzumácie alkoholu, fajčenia, nedostatočnej aktivity a nesprávneho stravovania),

S.

keďže účinná ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci môže zabrániť pracovným úrazom, obmedziť výskyt chorôb z povolania a znížiť počet osôb trvalo zdravotne postihnutých osôb z dôvodov súvisiacich s ich prácou,

T.

keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (15) dostatočne nechráni občanov EÚ pri práci pred vystavením látkam toxickým pre reprodukciu,

U.

keďže podvýživa, ktorá postihuje veľký počet občanov EÚ vrátane odhadom 40 % pacientov v nemocniciach a 40 % až 80 % starších ľudí v opatrovateľských domoch, stojí európske systémy zdravotnej starostlivosti podobne veľa ako obezita a nadváha,

V.

keďže zdravie neovplyvňujú len alkohol, tabak, nedostatočná aktivita, stravovanie a podobné vonkajšie faktory, a preto by sa viac pozornosti malo venovať psychosomatickej dimenzii mnohých chorôb a hlbším príčinám rastúceho počtu ľudí postihnutých depresiou a inými psychickými problémami,

W.

keďže členské štáty by mali viac propagovať pomoc pre ľudí trpiacich chronickými chorobami a/alebo zdravotným postihnutím, aby im tak umožnili začlenenie do spoločnosti v čo najväčšej možnej miere,

X.

keďže v mnohých členských štátoch vyvoláva rastúci dopyt po zdravotných službách naliehavú potrebu podniknúť aktívne kroky na prijímanie a udržanie zdravotníckeho personálu a poskytovať služby na podporu príbuzných a priateľov, ktorí poskytujú neplatenú starostlivosť na nich závislým osobám,

Y.

keďže v stratégii politiky EÚ v oblasti zdravia by sa malo viac pozornosti venovať dlhodobej starostlivosti za použitia nových technológií, starostlivosti o osoby trpiace chronickými chorobami a poskytovaniu domácej zdravotnej starostlivosti starším osobám a osobám s telesným alebo duševným postihnutím, ako aj službám pre tých, ktorí sa o takéto osoby starajú, a keďže v tejto súvislosti by sa malo vyvíjať úsilie o účinné spolupôsobenie zdravotných a sociálnych služieb,

1.

víta vyššie uvedenú bielu knihu Komisie o strategickom prístupe EÚ v oblasti zdravia na obdobie 2008 – 2013 a podporuje hodnoty, zásady, strategické ciele a osobitné činnosti, ktoré sú v nej stanovené;

2.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasnú činnosť v oblasti zdravia s cieľom stanoviť, ktoré pracovné okruhy sú pre Spoločenstvo a členské štáty hodnotné; v rámci tejto činnosti vyzýva Komisiu, aby určila, ktoré pracovné metódy a postupy sú pre činnosť členských štátov v oblasti zdravia pridanou hodnotou a ktoré by sa mali lepšie koordinovať;

3.

domnieva sa, že vzhľadom na existenciu nových hrozieb pre zdravie je potrebné zaoberať sa zdravím ako zásadnou politickou otázkou Lisabonskej stratégie, čo zahŕňa potrebu poskytnúť občanom prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti najvyššej dostupnej kvality na zabezpečenie zdravej a konkurencieschopnej pracovnej sily;

4.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že biela kniha nestanovuje konkrétne kvantifikovateľné a merateľné ciele, dosiahnutie ktorých by mohlo viesť k hmatateľným výsledkom, a odporúča prijatie takýchto cieľov;

5.

zdôrazňuje, že zdravotnú starostlivosť treba podporovať účinnými politikami vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach v členských štátoch a v EÚ (zdravie vo všetkých politikách), ako aj na celosvetovej úrovni;

6.

zdôrazňuje zásadný význam uznania práva mužov a žien viac rozhodovať vo veciach týkajúcich sa ich zdravia a starostlivosti, ako aj práva detí na neobmedzenú ochranu svojho zdravia na základe všeobecných zásad univerzálnosti, rovnosti a solidárnosti;

7.

konštatuje, že podľa WHO začínajú chronické ochorenia, najmä infarkty a srdcové ochorenia, postupne prevažovať nad infekčnými ochoreniami;

8.

odporúča ako súčasť úsilia o prevenciu chorôb rozsiahle zavedenie praxe hodnotenia vplyvov na zdravie, keďže vplyv rozhodnutí rozhodovacích orgánov na rôznych úrovniach vrátane miestnych a regionálnych orgánov a národných parlamentov na ľudské zdravie je merateľný;

9.

zdôrazňuje, že akčné plány by sa mali zaoberať predovšetkým príčinami určitých chorôb a potrebou znížiť a zabrániť výskytu epidémií a pandémií; poukazuje na to, že existujú i problémy, ktoré sa viažu na určité pohlavie, ako napríklad rakovina prostaty v prípade mužov a rakovina krčka maternice v prípade žien, a že na riešenie týchto problémov by sa mali vytvoriť osobitné politiky;

10.

odporúča, aby sa mandát ECDC rozšíril na neprenosné choroby;

11.

navrhuje, aby Komisia stanovila za prioritný cieľ zmiernenie odstrániteľných nerovností a nespravodlivosti v oblasti zdravia medzi členskými štátmi a v rámci nich, ako aj medzi rôznymi sociálnymi triedami a skupinami obyvateľstva vrátane mužov a osôb trpiacich psychickými problémami; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali právne predpisy Spoločenstva, ako je smernica o transparentnosti (16);

12.

zdôrazňuje, že činnosti zamerané na zmiernenie nerovností v oblasti zdravia by mali zahŕňať cielenú podporu, vzdelávanie verejnosti a programy prevencie;

13.

domnieva sa, že treba výrazne zvýšiť úsilie o prevenciu chorôb a očkovacie kampane tam, kde sú k dispozícii účinné produkty; naliehavo preto žiada Komisiu, aby vypracovala ambiciózny plán preventívnych opatrení na celé päťročné obdobie; súhlasí s tým, že výdavky na zdravie, najmä na prevenciu a včasnú diagnostiku chorôb, nie sú len nákladmi, ale aj investíciou, ktorá by mohla byť v podobe tzv. rokov prežitých v zdraví hodnotená ako lisabonský štrukturálny ukazovateľ;

14.

zdôrazňuje skutočnosť, že zdravie je stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody a neznamená len absenciu choroby či telesnej chyby;

15.

zdôrazňuje, že prístup k spoľahlivým, nezávislým a porovnateľným informáciám o zdravom správaní, chorobách a možnostiach liečby je nevyhnutným predpokladom účinnej stratégie prevencie chorôb;

16.

zdôrazňuje, že túžba predchádzať chorobám nesmie viesť k takej klíme v spoločnosti, ktorá by bránila v narodení deťom s chronickými chorobami či zdravotným postihnutím; žiada Komisiu, aby podporovala konkrétnu pomoc rodičom detí s chronickými chorobami a/alebo zdravotným postihnutím;

17.

ďalej zdôrazňuje, že na podporu investícií do oblasti zdravia je nevyhnutné zistiť aktuálnu efektivitu investícií, a tieto zistenia zverejniť;

18.

zdôrazňuje, že je dôležité uskutočniť dobre zorganizované, komplexné a účinné kontrolné programy na uľahčenie včasného odhalenia a okamžitého liečenia chorôb, čím sa zníži s nimi spojená úmrtnosť a chorobnosť;

19.

domnieva sa, že právo občanov na prístup k zdravotnej starostlivosti a ich osobná zodpovednosť za vlastné zdravie by mali byť zásadné vzhľadom na to, že EÚ ukladá prísne normy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti potravín po celý ľudský život, a žiada ďalšie investície do výskumu zdravotnej gramotnosti s cieľom odhaliť najvhodnejšie stratégie riešenia tejto otázky v rôznych skupinách obyvateľstva; podporuje všetky zložky spoločnosti v tom, aby viedli zdravý životný štýl;

20.

zdôrazňuje, že koncepciu tzv. zdravého životného štýlu (t. j. zdravá výživa, neužívanie drog a dostatočná telesná aktivita) treba doplniť psychosociálnym rozmerom (t. j. vyváženým prístupom k pracovnému a rodinnému životu); zastáva názor, že zdravý životný štýl zahŕňa dobré psychické a fyzické zdravie a že tieto sú tiež významnými faktormi pri udržovaní konkurencieschopného hospodárstva;

21.

očakáva, že Komisia bude venovať osobitnú pozornosť otázke trvalej udržateľnosti zdravotných systémov a v tejto súvislosti aj úlohe a zodpovednosti farmaceutického priemyslu;

22.

víta zámer Komisie sformulovať základné hodnoty v oblasti zdravia a zriadiť systém zdravotných ukazovateľov (na národnej a nižšej úrovni) a podporovať programy zdravotnej gramotnosti a programy prevencie zdravotných problémov;

23.

zdôrazňuje, že zákaz toho, aby sa ľudské telo a jeho časti využívali na dosiahnutie zisku, ako to uvádza článok 3 Charty základných práv Európskej únie, by sa mal v oblasti zdravia považovať za vedúci princíp, a to najmä v oblasti darcovstva a transplantácií buniek, tkaniva a orgánov;

24.

víta zámer Komisie podporovať v duchu hesla „zdravie pre všetkých“ zdravie a prevenciu chorôb vo všetkých vekových skupinách; zdôrazňuje potrebu upozorňovať na kľúčové otázky súvisiace so zdravím, ako sú výživa, obezita, podvýživa, fyzická aktivita, konzumácia alkoholu, drog, fajčenie a riziká pre životné prostredie vrátane znečistenia ovzdušia, a to na pracovisku i doma, v súlade so zásadou rovnosti medzi mužmi a ženami, a zároveň poskytovať podporu pre zdravé starnutie a znížiť zaťaženie, ktoré predstavujú chronické choroby;

25.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala holistickejší prístup k výžive a aby z podvýživy popri obezite urobila kľúčovú prioritu v oblasti zdravia a všade tam, kde to bude možné, ju začleňovala do výskumu vzdelávania a iniciatív na propagáciu zdravia financovaných z prostriedkov Spoločenstva, ako aj do partnerstiev na úrovni EÚ;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia pracovali na vývoji usmernení pre spoločné vymedzenie pojmu zdravotné postihnutie, ktoré môže zahŕňať osoby s chronickými chorobami alebo rakovinou, a tiež vyzýva členské štáty, ktoré tak doposiaľ neurobili, aby čo najrýchlejšie zahrnuli tieto osoby do svojho vymedzenia pojmu zdravotné postihnutie;

27.

ďalej žiada, aby prioritu získalo zabezpečenie toho, aby osoby so zdravotným postihnutím mali rovnaký prístup ku zdravotnej starostlivosti a aby sa poskytovali finančné prostriedky, ktoré by tomuto zameraniu zodpovedali;

28.

žiada účinné opatrenia na boj proti odolnosti voči antibiotikám vrátane opatrení, na základe ktorých by antibiotiká boli len na predpis, ako aj usmernení na zníženie množstva predpisovaných antibiotík, ktoré by ich obmedzili len na prípady, kedy je ich použitie skutočne nevyhnutné, vrátane úsilia o zlepšenie testovania s cieľom podporovať opatrnejšie používanie antibiotík a, kde to je vhodné, hygienických noriem; žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť baktérii staphylococcus aureus rezistentnej voči meticilínu (MRSA); pripomína, že ECDC by malo monitorovať a vyhodnocovať uplatňovanie usmernení a noriem;

29.

upozorňuje Komisiu a členské štáty, že je potrebné podporovať výskum a propagovať prevenciu, včasnú diagnostiku a vhodnú liečbu chronických chorôb s cieľom zabezpečiť chorým dobré životné podmienky a kvalitu života;

30.

uznáva životne dôležitú úlohu opatrovateľov pre zdravie a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a preto žiada, aby sa pozornosť venovala politikám, ktoré podporujú týchto opatrovateľov, a chránia ich zdravie tak, ako zdravie tých, o ktorých sa starajú;

31.

konštatuje, že na uľahčenie mobility zdravotníckeho personálu a zaistenie bezpečnosti pacientov v celej EÚ je pre zdravotnícky personál nevyhnutné zdieľať informácie medzi členskými štátmi a ich regulačnými orgánmi;

32.

žiada v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia efektívnejšiu výmenu osvedčených postupov v rámci EÚ vo všetkých oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti, najmä vo vzťahu ku skríningovým programom a diagnostike a liečbe vážnych ochorení, napríklad rakoviny;

33.

domnieva sa, že EÚ by mala uskutočniť ďalšie kroky na ochranu zdravotníckeho personálu pred úrazmi alebo zraneniami na pracovisku, ak existuje vedecký alebo medicínsky dôkaz takejto potreby;

34.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zahrnula látky toxické pre reprodukciu do svojho najbližšieho návrhu na zmenu a doplnenie smernice 2004/37/ES;

35.

podporuje opatrenia požadované vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 15. januára 2008 a naliehavo vyzýva Komisiu, aby rešpektovala stanovisko Európskeho parlamentu, prijala požadované opatrenia a navrhla potrebné iniciatívy, medzi ktoré by mali patriť:

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek opakovaným a konkrétnym požiadavkám Európskeho parlamentu Komisia ešte nenavrhla zmenu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci (17) s cieľom riešiť vážne riziká pre zdravotníckych pracovníkov vyplývajúce z práce s ihlami a ostrými zdravotníckymi pomôckami; vyzýva Komisiu, aby urýchlila dokončenie hodnotenia vplyvu prostredníctvom verejnej súťaže (2007/S 139-171103), a žiada prijatie primeranej zmeny v dostatočnom predstihu pred koncom súčasného legislatívneho obdobia v súlade so svojím vyššie uvedeným uznesením zo 6. júla 2006;

37.

domnieva sa, že nedostatočné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia má takisto nepriaznivý vplyv na zdravotný stav občanov EÚ;

38.

zdôrazňuje, že v niektorých situáciách čelia občania EÚ problémom ako znečistenie ovzdušia, ktoré predstavujú značné riziká pre zdravie, majú vplyv na riadny vývoj detí a znižujú predpokladanú dĺžku života v rámci EÚ (18);

39.

je presvedčený, že na podporu zdravého životného štýlu v rodinách, na školách, v nemocniciach, opatrovateľských domovoch, na pracoviskách a v centrách voľného času sú nevyhnutné kroky pre úspešné predchádzanie chorobám a dobré psychické zdravie; uznáva, že rodina je pre vytvorenie modelu tzv. zdravého životného štýlu, ktorý sa v neskoršom živote často opakuje, životne dôležitá;

40.

upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na článok 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý žiada od zákonodarných orgánov, aby záujmy dieťaťa boli ich prvoradým záujmom, pričom jedným zo spôsobov je prijatie predpisov na materskú a rodičovskú dovolenku, na ochranu zdravia a prístupu ku zdravotnej starostlivosti počas materstva, najmä vzhľadom na účinky prítomnosti a lásky rodičov a dojčenia na duševný a telesný vývoj dojčaťa;

41.

zdôrazňuje potrebu skvalitňovania zdravotnej starostlivosti a informovanosti ťarchavých a dojčiacich žien v súvislosti s rizikami spojenými s požívaním alkoholu, drog a fajčením počas ťarchavosti a dojčenia;

42.

zdôrazňuje potrebu zvýšenia verejného povedomia o reproduktívnom a sexuálnom zdraví s cieľom zabraňovať neželanej ťarchavosti a šíreniu pohlavných chorôb a zmenšovať sociálne a zdravotné problémy spôsobené neplodnosťou;

43.

podporuje opatrenia týkajúce sa konkrétnych druhov ochorení a domnieva sa, že ich zefektívnenie si vyžaduje, aby sa našli vhodné pracovné metódy a spôsoby organizácie na zlepšenie medziinštitucionálnej spolupráce;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, do akej miery by integrované sociálne a zdravotné politiky (sociálne relevantné poskytovanie zdravotných služieb) mohli prispieť k modernému prístupu k podpore a ochrane zdravia, najmä čo sa týka najzraniteľnejších častí obyvateľstva, akými sú malé deti a tí, ktorí sa o seba nedokážu postarať;

45.

domnieva sa, že EÚ by svoje úsilie vo výskumnom programe mala čoraz viac zameriavať na dôležité, ale často zanedbávané skupiny pacientov, akými sú pacienti s psychickými problémami a muži;

46.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia ďalej venovali spolupôsobeniu vedecko-technického výskumu, najmä pokiaľ ide o nové druhy výskumu v oblasti medicíny, ktorým sa v súčasnosti neposkytuje dostatok finančných prostriedkov, na jednej strane, a rozvoju nových lekárskych odvetví a terapií na druhej strane s cieľom umožniť prístup k týmto terapiám všetkým ľuďom, pretože môžu mať veľmi pozitívny vplyv na zdravotný stav občanov EÚ a na zvýšenie efektívnosti systému;

47.

víta Komisiou navrhovaný prístup v oblasti účinného boja proti falšovaniu liekov a vyzýva Komisiu, aby podporovala vypracovanie medzinárodného dohovoru na túto tému alebo pripojenie ďalšieho protokolu k Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (Palermský dohovor);

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zriaďovali centrá excelentnosti pre každú významnú skupinu chorôb, ktoré by mali slúžiť ako referenčné, informačné a poradné miesta pre pacientov a ich rodiny, lekárov, zdravotných pracovníkov, priemysel a iné subjekty;

49.

poukazuje na skutočnosť, že regionálne a miestne zdravotnícke úrady v mnohých členských štátoch často zodpovedajú za plánovanie, riadenie, fungovanie a rozvoj sektora zdravotníctva a často nesú za tento sektor finančnú zodpovednosť, pričom sektor zdravotníctva dôkladne poznajú a sú ústrednými partnermi pri tvorbe a realizácii politiky v oblasti zdravia;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili uznávaný pozitívny vplyv termálnych kúr na rekonvalescenciu a na zachovanie zdravia ľudí;

51.

vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj elektronického zdravotníctva, nových technológií zdravotnej starostlivosti a užívateľských inovácií zdravotníckych prístrojov;

52.

víta návrh Komisie vytvoriť mechanizmus štruktúrovanej spolupráce na úrovni EÚ a nadviazať užšiu spoluprácu so zúčastnenými stranami za účasti občianskej spoločnosti; zdôrazňuje potrebu zahŕňať do partnerstiev aj organizácie zamestnávateľov a zamestnancov;

53.

vyzýva členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, aby využili mechanizmus spolupráce na zlepšenie výmeny osvedčených postupov; vyzýva Komisiu, aby bola pri príprave usmernení a odporúčaní založených na týchto osvedčených postupoch aktívnejšia;

54.

súhlasí s tým, že činnosti v rámci stratégie EÚ v oblasti zdravia sa musia do konca súčasného finančného rámca (2007 – 2013) podporovať existujúcimi finančnými nástrojmi bez ďalšieho dopadu na rozpočet;

55.

vyzýva Komisiu, aby členským štátom odporučila, aby do svojich národných stratégií v oblasti zdravia zahŕňali priority, ktoré treba sledovať v iných projektoch, ktoré sa neobmedzujú len na oblasť verejného zdravia;

56.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

15.1.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 9/65

A.

keďže komunikácia je dôležitým prvkom tak zastupiteľskej, ako aj participatívnej demokracie,

B.

keďže jedna zo silných stránok demokratických prvkov EÚ je spojená s komunikačnými systémami na európskej úrovni, ktoré spájajú inštitúcie s občanmi,

C.

keďže zo skúseností z posledných európskych volieb a referend vyplýva, že v prípade osôb, ktoré sa zaujímajú o otázky EÚ a sú s nimi oboznámené, je väčšia pravdepodobnosť, že sa na nich zúčastnia, kým v prípade osôb, ktoré tieto informácie nemajú, je účasť menej pravdepodobná; keďže túto skutočnosť opätovne potvrdil prieskum uskutočnený po írskom referende,

D.

keďže komunikovanie o EÚ si vyžaduje politický záväzok inštitúcií EÚ a členských štátov na všetkých úrovniach,

1.

schvaľuje spoločné vyhlásenie o komunikovaní o Európe v partnerstve priložené k tomuto rozhodnutiu a prijíma rozhodnutie o priložení tohto vyhlásenia k rokovaciemu poriadku; požaduje uverejnenie tohto vyhlásenia v Úradnom vestníku Európskej únie;

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a jeho prílohu postúpil Rade a Komisii.