3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/1

A.

keďže Európsky parlament nemá právnu subjektivitu; keďže v dôsledku toho sú ťažkosti vyplývajúce z jeho špecifickej povahy často prekážkou obrany jeho výsadných práv pred vnútroštátnymi súdmi,

B.

keďže Európsky parlament rešpektuje právo Komisie na iniciatívu, ale na základe článku 192 Zmluvy o ES presadzuje svoje právo požiadať Komisiu o podanie legislatívnych návrhov,

C.

keďže Európsky parlament v tejto súvislosti disponuje viacerými opravnými prostriedkami, ktoré sú stanovené v zmluve a ktoré zaručujú obranu uvedených výsadných práv vo vzťahu k iným inštitúciám Spoločenstva, ako napríklad žalobou na nečinnosť (článok 232 Zmluvy o ES) a žalobou na zrušenie aktov Spoločenstva (článok 230 Zmluvy o ES),

D.

keďže podľa judikatúry Súdneho dvora členský štát nesie zodpovednosť za neplnenie povinností, ktoré mu vyplývajú zo zmlúv, bez ohľadu na to, ktorý orgán tohto štátu svojím konaním alebo nečinnosťou zapríčinil neplnenie, a to aj keď ide o ústavne nezávislú inštitúciu (1),

E.

keďže Európsky parlament napriek tomu nedisponuje rovnakými priamymi nástrojmi na obranu svojich výsadných práv pred vnútroštátnymi súdmi, predovšetkým v prípade, keď je súdne rozhodnutie vydané vnútroštátnym súdom v rozpore s jeho výsadnými právami, keďže nemôže byť účastníkom vnútroštátnych súdnych konaní, ani sa nemôže priamo obrátiť na Súdny dvor, aby bránil jeho vlastné rozhodnutia,

F.

keďže Európsky parlament dokonca nemôže podať ako posledný opravný prostriedok návrh na začatie konania o porušení povinnosti (podľa článku 226 Zmluvy o ES) proti členskému štátu, keďže táto právomoc patrí výlučne Komisii,

G.

keďže absencia vhodných nástrojov na účinnú obranu jeho vlastných rozhodnutí môže byť prekážkou efektívnej činnosti Európskeho parlamentu ako politického a zákonodarného orgánu,

H.

keďže zásada lojálnej spolupráce medzi inštitúciami EÚ a zásada dobrej správy vyžadujú, aby sa činnosť orgánov Spoločenstva riadila pravidlami transparentnosti a zrozumiteľnosti tak, aby boli dôvody prijatia alebo neprijatia určitého opatrenia jasné,

I.

keďže na odstránenie vyššie uvedených ťažkostí by bolo vhodné posilniť prostriedky, ktoré umožňujú brániť výsadné práva Európskeho parlamentu, a to nie prostredníctvom zmeny a doplnenia Zmluvy o ES, ale prostredníctvom hľadania opravných prostriedkov, ktoré sú vhodné pre osobitné potreby Európskeho parlamentu, na základe skúseností národných parlamentov,

J.

keďže výsledky štúdie, ktorá bola na tento účel vykonaná na rozsiahlej vzorke členských štátov, jasne dokazujú, že veľká väčšina vnútroštátnych právnych poriadkov poskytuje národným parlamentom súdne opravné prostriedky, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu záujmov nielen parlamentu ako celku, ale aj každého z jeho poslancov,

K.

keďže členské štáty sa zaviazali dodržiavať zásadu úprimnej a lojálnej spolupráce, ktorá je ustanovená v článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, a keďže podľa judikatúry Súdneho dvora sú členské štáty povinné „ustanoviť systém opravných prostriedkov a postupov, ktoré zabezpečia dodržiavanie práva na účinnú súdnu ochranu“ (2),

L.

keďže by bolo vhodné poskytnúť Európskemu parlamentu rovnaké alebo aspoň podobné prostriedky na obranu jeho výsadných práv pred orgánmi súdnej moci, ktorú predstavuje Súdny dvor alebo vnútroštátne súdy, tak ako je to v prípade nástrojov ochrany ustanovených v právnych poriadkoch členských štátov v prospech ich vlastných parlamentov,

1.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila požiadavky Európskeho parlamentu na začatie konania o porušení povinnosti proti ktorémukoľvek členskému štátu za to, že porušil výsadné práva Európskeho parlamentu, a žiada, aby ho v prípade, že sa kolégium členov Komisie rozhodne nezačať požadované konanie, príslušný člen Komisie podrobne informoval o dôvodoch tohto rozhodnutia;

2.

navrhuje upraviť štatút Súdneho dvora tak, aby mal Európsky parlament právo predložiť súdu pripomienky vo všetkých prípadoch, keď sú jeho výsadné práva priamo alebo nepriamo spochybnené, s cieľom zabezpečiť, aby zapojenie Európskeho parlamentu v prípade, že nie je oficiálnym účastníkom konania, nebolo ponechané na uváženie Súdneho dvora, ako v súčasnosti stanovuje článok 24 ods. 2 jeho štatútu;

3.

navrhuje, aby sa detailne preskúmalo, či sa právny mechanizmus stanovený v článku 300 ods. 6 Zmluvy o ES môže uplatňovať na prípady, v ktorých sú vážne ohrozené výsadné práva Európskeho parlamentu, aby Európsky parlament mohol požiadať Súdny dvor o stanovisko k súladu určitého vnútroštátneho právneho aktu s primárnymi právnymi predpismi Spoločenstva bez toho, aby bola dotknutá výlučná právomoc Komisie rozhodnúť o začatí alebo nezačatí konania o porušení povinnosti proti členskému štátu, ktorý sa takéhoto porušenia mohol dopustiť;

4.

žiada príslušný parlamentný výbor, aby pripravil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k článku 121 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu s cieľom zahrnúť všetky súdne konania pred akýmkoľvek súdom a zabezpečiť zjednodušený postup pre prípad, že konanie pred Súdnym dvorom sa uskutoční v rámci zrýchleného alebo naliehavého konania;

5.

domnieva sa, že je potrebné podporiť spoluprácu medzi Európskym parlamentom a vnútroštátnymi súdmi, ktorej pozitívne výsledky sa v prípade niektorých členských štátov ukazujú už dnes, a to prostredníctvom rozvoja procesných postupov, ktoré Európskemu parlamentu umožnia byť účastníkom súdnych konaní pred vnútroštátnymi súdmi, ktoré sa týkajú jeho výsadných práv;

6.

vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodné legislatívne opatrenia na zabezpečenie plnej účinnosti právnej ochrany výsadných práv Európskeho parlamentu ním samým;

7.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/3

A.

keďže pri Baltskom mori leží až osem členských štátov EÚ a 80 % jeho pobrežia je územím EÚ; keďže OAO Gazprom má v projekte Nord Stream väčšinový podiel,

B.

keďže ochrana baltského morského životného prostredia je jedným z hlavných cieľov Severnej dimenzie EÚ, čo opakovane potvrdili oznámenia Komisie a uznesenia Európskeho parlamentu,

C.

keďže odvetvia poľnohospodárstva a priemyslu všetkých pobaltských členských štátov a Ruska sú najväčšími znečisťovateľmi Baltského mora a prinášajú najväčšie problémy, pokiaľ ide o jeho ekologickú rovnováhu,

D.

keďže EÚ sa osobitne angažuje v ochrane životného prostredia vrátane ochrany morského prostredia,

E.

keďže v konaniach pred Súdnym dvorom Komisia opakovane potvrdila, že ochrana životného prostredia je jedným z kľúčových cieľov Spoločenstva a súd uznal právomoc Spoločenstva v oblasti ochrany a zachovania morského prostredia,

F.

keďže v súčasnosti existujú plány na vybudovanie mnohých projektov infraštruktúry v Baltskom mori (Nord Stream, veterné farmy, plynovod Scanled v Baltskom mori, plynovod medzi Fínskom a Estónskom, silové káble medzi Švédskom a Litvou, terminály na kvapalný zemný plyn v Świnoujścje atď.),

G.

keďže Európa musí nájsť spôsob, ako čeliť dôležitým otázkam bezpečnosti dodávok energie,

H.

keďže rastúci príspevok zemného plynu k energetickej rovnováhe v Európe je predovšetkým od roku 1990 hlavným jednotlivým zdrojom znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2),

I.

keďže podľa zásady prevencie stanovenej v článku 174 ods. 2 Zmluvy o ES je nevyhnutné, aby všetky zainteresované strany vyvinuli úsilie potrebné na posúdenie prípadného environmentálneho vplyvu nových rozhodnutí alebo začiatku prác a prijali primerané preventívne opatrenia tam, kde existuje reálna pravdepodobnosť ohrozenia životného prostredia,

J.

keďže v súlade so zásadou, že požiadavky na ochranu životného prostredia musia byť začlenené do odvetvových politík, je potrebné zohľadniť tieto požiadavky pri realizácii všetkých činností Spoločenstva a plnení všetkých jeho cieľov,

K.

keďže v článku 194 budúcej zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení zavedenom Lisabonskou zmluvou sa výslovne uvádza, že energetická politika EÚ by sa mala vykonávať v duchu solidarity medzi členskými štátmi a s ohľadom na nevyhnutnosť chrániť a zlepšovať životné prostredie,

L.

keďže osobitnú zraniteľnosť Baltského mora, pokiaľ ide o environmentálne hrozby, potvrdila Medzinárodná námorná organizácia, ktorá ho uznala za extrémne zraniteľnú oblasť,

M.

keďže Baltské more je dnes jednou z najviac znečistených morských oblastí na svete a keďže predovšetkým koncentrácia nebezpečných látok v jeho vodách i v jeho živých organizmoch zostáva neprirodzene vysoká,

N.

keďže Baltské more je typickým vnútrozemským morom a zároveň morskou oblasťou s malou hĺbkou a spolu s Čiernym morom má najdlhší cyklus výmeny vôd so svetovým oceánom trvajúci približne 30 rokov,

O.

keďže životnosť plynovodu sa odhaduje na 50 rokov a objem prác spojených s vyradením potrubného systému z prevádzky bude podobný rozsahu plánovanej montáže; keďže pri posudzovaní vplyvu projektu na životné prostredie a hospodárstvo je potrebné porovnať tento aspekt s dobou nevyhnutnou na úplnú obnovu flóry a fauny do pôvodného stavu,

P.

keďže pôsobenie ťažkých kovov a kontaminujúcich a iných škodlivých látok prináša so sebou zdravotné riziko a dôsledky pre potravinový reťazec, ktoré je potrebné preskúmať,

Q.

keďže z hľadiska životného prostredia je Baltské more osobitne zraniteľné vzhľadom na množstvo faktorov vrátane dlhodobého zadržiavania vody, vrstveného vodného stĺpca, rozsiahleho priemyselného povodia a predovšetkým intenzifikácie poľnohospodárstva v oblasti Baltského mora,

R.

keďže vykonávanie prác za osobitných podmienok v Baltskom mori by mohlo spôsobiť náhly nárast populácie rias, čo by mohlo predstavovať riziko predovšetkým pre Fínsko, Švédsko, Nemecko a pobaltské štáty,

S.

keďže ďalším významným faktorom ohrozenia životného prostredia je existencia približne 80 000 ton munície rozmiestnenej na dne Baltského mora po druhej svetovej vojne, ktorá obsahuje toxické látky, ako sú yperit, sírny yperit, dusíkatý yperit, lewisit, Clark I, Clark II a adamsit, ktoré predstavujú riziko pre baltské morské prostredie aj pre ľudský život a zdravie,

T.

keďže množstvo štátov pokračovalo v rozmiestňovaní kontajnerov s muníciou na morskom dne od roku 1945 do konca 60-tych rokov 20. storočia,

U.

keďže kontajnery s muníciou sú navyše v kritickom stave, pričom sa ich korózia odhaduje na 80 %, a keďže ich presnú polohu nie je vždy možné určiť,

V.

keďže akčný plán pre oblasť Baltského mora prijatý 15. novembra 2007 v Krakove zároveň vyžaduje, aby štáty na pobreží Baltského mora zaistili bezpečné skladovanie starých zásob chemických látok a zariadení obsahujúcich nebezpečné látky,

W.

vzhľadom na možný vplyv plynovodu na pobaltské morské prostredie a na štáty ležiace na jeho pobreží,

X.

so zreteľom na zvýšenú dopravu, pokiaľ ide o námorníkov a ropné tankery v Baltskom mori, a možnú hrozbu požiaru, riziko straty vztlaku a potopenia sa plavidiel v dôsledku havárie plynovodu počas jeho budovania, montáže a prevádzky, a ich prípadný vplyv na ľudí, hospodárstvo a životné prostredie,

Y.

keďže Nord Stream plánuje vybudovať podmorský pás dlhý 1 200 km a široký približne 2 km, ktorý sa tak stane najväčšou podmorskou stavbou svete,

Z.

keďže budovanie, montáž a prevádzka projektu negatívne ovplyvní rybolov, cestovný ruch a lodnú dopravu, čo by mohlo mať prípadný nepriaznivý dosah na hospodárstvo pobrežných regiónov,

AA.

keďže v článku 123 UNCLOS, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť acquis communautaire, sa od štátov ležiacich pri polouzavretých moriach vyžaduje, aby pri uplatňovaní svojich práv a pri plnení svojich povinností navzájom spolupracovali a aby výkon svojich práv a povinností koordinovali so zreteľom na ochranu a zachovanie morského prostredia,

AB.

keďže článok 2 ods. 1 Dohovoru z Espoo vyžaduje, aby zmluvné strany, či už individuálne alebo spoločne, prijali všetky vhodné a účinné opatrenia na predchádzanie, obmedzenie a kontrolu výrazného nepriaznivého cezhraničného vplyvu navrhovaných činností na životné prostredie,

AC.

keďže podľa článku 5a Dohovoru z Espoo sa konzultácie so stranami vystavenými škodlivým vplyvom cezhraničných projektov môžu týkať prípadných alternatív navrhovaného projektu vrátane jeho odvolania,

AD.

keďže článok 12 Helsinského dohovoru vyžaduje, aby zmluvné strany prijali všetky opatrenia s cieľom zabrániť znečisteniu morského prostredia v oblasti Baltského mora v dôsledku prieskumu alebo využívania morského dna alebo akýchkoľvek súvisiacich činností,

AE.

keďže navrhovaná trasa severoeurópskeho plynovodu bude prechádzať oblasťami, ktoré sú zahrnuté do programu Natura 2000 a ktoré smernica 92/43/EHS klasifikuje ako osobitné oblasti ochrany,

AF.

keďže článok 6 ods. 2 smernice 92/43/EHS vyžaduje, aby členské štáty podnikli primerané kroky s cieľom predísť poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov v osobitných oblastiach ochrany,

AG.

keďže článok 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS vyžaduje, aby členské štáty z hľadiska cieľov ochrany určitej lokality vykonali primerané posúdenie dôsledkov každého plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so správou tejto lokality alebo pre ňu nie je nevyhnutný, ale pravdepodobne na ňu bude mať výrazný vplyv,

AH.

keďže podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS príslušné vnútroštátne orgány vydajú súhlas s plánom alebo projektom na základe výsledkov tohto posúdenia a až po tom, ako sa presvedčia, že daný plán či projekt nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska širokej verejnosti,

AI.

keďže navrhovaný plynovod by bol najdlhším a zároveň v najmenšej hĺbke umiestneným dvojitým podmorským plynovodom na svete, v dôsledku čoho by riziko jeho poškodenia bolo pomerne vysoké,

AJ.

keďže rozhodnutie č. 1364/2006/ES zahŕňa severoeurópsky plynovod medzi prioritné projekty európskeho záujmu,

AK.

keďže každá rozsiahla stavebná konštrukcia postavená v morskej vode musí byť vzhľadom na súvisiace riziká predmetom zvlášť dôkladnej a komplexnej analýzy a posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa Dohovoru z Espoo, Dohovoru HELCOM a iných príslušných európskych a vnútroštátnych právnych predpisov,

AL.

keďže podľa Dohovoru z Espoo by každému projektu tohto druhu mala predchádzať analýza jeho alternatív zaoberajúca sa predovšetkým nákladmi na realizáciu a bezpečnosťou z hľadiska životného prostredia, pričom v tomto prípade by to mala byť analýza pozemných trás plynovodu,

AM.

keďže časti plánovaného potrubia sa už premiestnili k mestu Kotka vo Fínsku na spracovanie,

AN.

keďže v článku 1 Aarhuského dohovoru sa od každej jeho zmluvnej strany vyžaduje, aby zaručila právo na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v otázkach životného prostredia,

AO.

keďže právne požiadavky súvisiace s prípravou presného posúdenia vplyvu na životné prostredie musia zohľadňovať všetky uvedené riziká,

AP.

keďže je navyše nevyhnutné analyzovať teroristické hrozby a schopnosť podniknúť účinné protiopatrenia,

1.

zastáva názor, že Nord Stream je infraštruktúrnym projektom s rozsiahlym politickým a strategickým rozmerom pre EÚ i Rusko; chápe obavy, ktoré vyjadrili členské štáty EÚ v súvislosti s výstavbou a údržbou plynovodu; zdôrazňuje, že schopnosť malých prímorských štátov zaisťovať bezpečnosť v oblasti Baltského mora nemožno vnímať oddelene od schopnosti EÚ konať ako jeden celok a vystupovať jednotne, pokiaľ ide o energetické otázky, a pripomína svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o spoločnej európskej zahraničnej politike v oblasti energetiky (8); zdôrazňuje, že rozhodnutie 1364/2006/ES (zahŕňajúce usmernenia pre transeurópske energetické siete) uznáva, že Nord Stream je projektom európskeho záujmu, ktorý by napomohol uspokojovať budúce energetické potreby EÚ; kladie dôraz na to, že tento projekt a ďalšie doplnkové plynovody, ako napríklad Yamal II a Amber, by sa mali plánovať v duchu spoločnej európskej zahraničnej politiky v oblasti energie a mali by plne zohľadňovať ich vplyv na životné prostredie a bezpečnosť členských štátov EÚ;

2.

opätovne vyjadruje názor, že vzhľadom na rastúcu závislosť EÚ od obmedzeného počtu zdrojov energie, dodávateľov a prepravných ciest je nevyhnutné podporovať iniciatívy zamerané na ich diverzifikáciu, a to geograficky, ako aj rozvojom udržateľných alternatív; upozorňuje najmä na potrebu podporovať rozvoj prístavnej infraštruktúry, ktorá sa využíva na manipuláciu s palivami; pripomína, že Nord Stream je len jedným z veľkého počtu projektov v oblasti plynárenskej infraštruktúry, ako sú plynovody a zariadenia pre kvapalný zemný plyn, ktoré budú mať zásadný význam pri uspokojovaní potrieb Spoločenstva, pokiaľ ide o spotrebu zemného plynu, ktorá podľa mnohých štúdií v nasledujúcich rokoch výrazne vzrastie, a ktoré zároveň umožnia nahradiť menej ekologické fosílne palivá; považuje za nevyhnutné posúdiť dlhodobý vplyv novej plynárenskej infraštruktúry na životné prostredie so zreteľom na dôležitosť zaručenia stabilných dodávok plynu;

3.

podporuje návrh obsiahnutý vo svojom vyššie uvedenom uznesení zo 14. novembra 2006, aby výsledkom budúcej námornej stratégie EÚ boli záväzné nadnárodné povinnosti, ktoré môžu zahŕňať spoločné záväzky v tretích krajinách;

4.

zdôrazňuje, že energetická bezpečnosť musí byť považovaná za základný prvok celkovej bezpečnosti EÚ, a teda definícia energetickej bezpečnosti by nemala byť obmedzená len na nedostatočnú vnútornú produkciu EÚ, ale mala by tiež brať do úvahy geopolitické aspekty závislosti od dovozu a s tým súvisiacu možnosť politicky motivovaných prerušení dodávok; domnieva sa, že tretí energetický balík zníži energetickú závislosť každého členského štátu, keďže na úplne liberalizovanom a integrovanom trhu s energiami nie je možné odpojiť žiadny štát od dodávateľa z tretej krajiny;

5.

domnieva sa, že vzhľadom na výzvu, ktorú predstavuje zabezpečenie dodávok energie za súčasného plnenia záväzku týkajúceho sa ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, je nevyhnutné realizovať súdržnú a koordinovanú európsku politiku v oblasti dodávok zemného plynu, ktorá bude založená na dôkladnom hodnotení environmentálnych aspektov alternatívnych riešení na európskej úrovni a na vzájomnej solidarite medzi členskými štátmi;

6.

ľutuje, že EÚ, a predovšetkým Komisia, hrá v tomto projekte okrajovú úlohu; zdôrazňuje, že väčšia zainteresovanosť EÚ by znížila neistotu, ktorú pociťujú mnohé členské štáty v súvislosti s projektom Nord Stream;

7.

berie do úvahy nesúhlas určitých členských štátov s projektom plynovodu plánovaným pre oblasť Baltského mora, ktorý je spoločným prínosom pre okolité štáty, a nie vecou dvojstranných vzťahov medzi štátmi; domnieva sa preto, že tento projekt by sa mal realizovať v spolupráci s každým členským štátom ležiacim v oblasti Baltského mora v súlade s Dohovorom z Espoo, Helsinským dohovorom a ďalšími príslušnými právnymi nástrojmi; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rusko ukončilo ratifikáciu Dohovoru z Espoo;

8.

v tejto súvislosti vyjadruje svoj nesúhlas s realizáciou investície v navrhovanom rozsahu bez predchádzajúceho pozitívneho posúdenia vplyvu na životné prostredie;

9.

vyjadruje presvedčenie, že energetické projekty zahŕňajúce členské štáty EÚ a tretie krajiny by mali byť predmetom spoločného európskeho záujmu a vecou celej EÚ a jej občanov;

10.

uznáva, že spoločnosť Nord Stream naďalej vykonáva posudzovanie vplyvu na životné prostredie, ktoré má byť predložené „stranám pôvodu“ uvedeným v Dohovore z Espoo (Rusko, Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nemecko) na schválenie; naliehavo žiada túto spoločnosť, aby výsledky štúdií a kompletný súbor údajov o výskume týkajúcom sa ekologickej situácie v lokalite projektu získaný počas environmentálnych prieskumov poskytla nielen týmto štátom, ale aj HELCOM a všetkým pobrežným štátom;

11.

zdôrazňuje, že dlhodobé udržateľné riešenie vyžaduje úplnú transparentnosť pre všetky strany, a to počas fázy budovania aj prevádzky, a že dôvera v tento veľký projekt sa zvýši, ak štáty ležiace pri Baltskom mori budú môcť práce monitorovať;

12.

vyzýva preto Komisiu a Radu, aby sa v plnej miere zaviazali analyzovať vplyv výstavby severoeurópskeho plynovodu na životné prostredie, najmä v situáciách, ktoré si podľa článku 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS vyžadujú stanovisko Komisie;

13.

zdôrazňuje, že v súvislosti s investíciami je nevyhnutné plne dodržiavať zásadu reciprocity, ak má zo vzájomnej závislosti medzi EÚ a Ruskom vzniknúť partnerstvo; konštatuje, že tretie krajiny vo veľkej miere ťažia z európskeho otvoreného trhu, ale európski investori v Rusku podobné výhody nemajú;

14.

ľutuje, že Komisia neprijala návrh uvedený vo vyššie uvedenom uznesení Európskeho parlamentu zo 16. novembra 2006, aby pripravila objektívne posúdenie vplyvu navrhovaných projektov na životné prostredie, a zároveň opakuje svoju požiadavku na prípravu takéhoto posúdenia zo strany nezávislého orgánu, ktorý bude menovaný po zohľadnení stanovísk všetkých pobrežných štátov,

15.

vyzýva Radu a Komisiu, aby dôkladne posúdili otázku, či realizácia projektu je v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a medzinárodným právom;

16.

vyjadruje znepokojenie nad harmonogramom projektu, ktorý prijala spoločnosť Nord Stream a ktorého dodržiavanie znemožní zainteresovaným štátom, mimovládnym organizáciám a odborníkom z HELCOM vykonať dôkladnú analýzu výsledkov posudzovania vplyvu na životné prostredie; zdôrazňuje, že dôkladná analýza výsledkov posudzovania vplyvu na životné prostredie si vyžaduje príslušný harmonogram;

17.

upozorňuje na to, že vykonávanie prác v oblasti Baltského mora na rozlohe až 2 400 km2, ktoré vyžadujú využívanie značného počtu plavidiel a ďalšieho zariadenia, by mohlo predstavovať vážnu hrozbu pre biodiverzitu a množstvo biotopov, ako aj bezpečnosť a plynulú prevádzku lodnej dopravy v regióne;

18.

očakáva, že prípadné pôsobenie plynovodu na morské dno počas fázy výstavby bude súčasťou posudzovania vplyvu na životné prostredie;

19.

žiada developera, aby zahrnul do návrhu správy o posúdení vplyvu na životné prostredie komplexné zadávacie podmienky prostredníctvom poskytnutia jasnej charakteristiky súčasných environmentálnych podmienok na mieste a poskytnutia údajov o geomorfológii miesta v trojrozmernom zobrazení;

20.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami, že investor má v úmysle použiť pred uvedením plynovodu do prevádzky vysoko toxickú zlúčeninu známu ako glutarový aldehyd; žiada investora, aby sa zdržal používania tejto zlúčeniny;

21.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila spoľahlivú a nezávislú environmentálnu štúdiu, ktorá preskúma poľnohospodárske a priemyselné emisie znečisťujúce Baltské more, a aby posúdila situáciu v porovnaní s prípadnými environmentálnymi hrozbami spojenými s plynovodmi, ktoré sú v súčasnosti uložené v Baltskom mori; okrem toho vyzýva Komisiu, aby posúdila dodatočný vplyv projektu Nord Stream na Baltské more;

22.

vyzýva developera, aby zabezpečil, že výstavba a prevádzka potrubia neohrozí množstvo druhov rýb a vtákov ani existenciu populácie sviňúch, ktorých počet dosahuje len 600 kusov a ktoré sú druhom vyskytujúcim sa len v tejto zemepisnej oblasti;

23.

domnieva sa, že ochrana prostredia Baltského mora je súčasťou Severnej dimenzie EÚ a mala by sa tiež zohľadniť podľa potreby v rámci stratégie pre oblasť Baltského mora;

24.

konštatuje, že narušené pobrežné oblasti a zhoršovanie morského prostredia veľmi ovplyvňujú a ohrozujú prosperitu pobrežných regiónov a konkurencieschopnosť ich hospodárstva; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, do akej miery sú pobrežné oblasti ovplyvnené námornými činnosťami a politikami, je dlhodobá udržateľnosť životného prostredia podmienkou pre ochranu ich hospodárskej, sociálnej a environmentálnej prosperity;

25.

poukazuje na absenciu akejkoľvek stratégie, ktorá by sa zaoberala štrukturálnymi nedostatkami a vonkajšími hrozbami pre bezpečnosť plynovodu; zdôrazňuje nevyhnutnosť jasne definovať všetky aspekty týkajúce sa bezpečnosti a núdzovej reakcie vrátane finančných zdrojov, účastníkov, úloh a postupov;

26.

zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúci dopyt EÚ po plyne by sa mali analyzovať a podporovať alternatívne trasy plynovodu, pričom je potrebné zohľadniť environmentálne a hospodárske aspekty vrátane harmonogramu pre uvedené trasy; konštatuje, že Nord Stream musí v posúdení vplyvu na životné prostredie predložiť zhodnotenie alternatív k vybranej trase;

27.

vyzýva Komisiu, aby vykonala takúto analýzu v rámci dialógu so zainteresovanými pobrežnými štátmi, s investorom a HELCOM, pričom by sa zohľadnili stanoviská príslušných mimovládnych organizácií;

28.

zdôrazňuje, že otázka finančnej náhrady za akékoľvek zlyhanie alebo poškodenie musí byť úplne jasná ešte pred začatím prác; upozorňuje na to, že závažná porucha plynovodu môže štátom ležiacim pri Baltskom mori spôsobiť komplikácie a pre morské prostredie by mohla byť zničujúca; domnieva sa, že plnú zodpovednosť za náhrady by mala prevziať spoločnosť Nord Stream;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali dôkladné posúdenie ekonomických a rozpočtových aspektov a aspektov týkajúcich sa transparentnosti projektu Nord Stream a zúčastnených spoločností;

30.

vyzýva Komisiu, aby v rámci partnerstva Severnej dimenzie preskúmala, či je možné od spoločnosti Nord Stream žiadať ekvivalent zisku vyplývajúceho z realizácie projektu (tzv. planning gain) v súvislosti s prípadnou obnovou projektov vo fínsko-ruskej hraničnej oblasti, kde sa podľa plánov plynovod začne alebo v súvislosti so stratégiou pre oblasť Baltského mora;

31.

berie na vedomie tieto rozhodnutia orgánov členských štátov:

32.

ľutuje skutočnosť, že zelená kniha s názvom Budúcnosť námornej politiky EÚ sa nezaoberá problémom rozsiahlych projektov, ako sú podmorské potrubia; ľutuje, že v právnych nástrojoch a oznámeniach týkajúcich sa námorných stratégií, ktoré iniciuje Komisia, sa zvyčajne opomína problém podmorských potrubí, ktorý je kľúčový z hľadiska ochrany životného prostredia aj energetickej bezpečnosti EÚ;

33.

požaduje, aby sa nezávislé posúdenie vplyvu na životné prostredie sprístupnilo na podrobnú konzultáciu s príslušnými orgánmi a širokou verejnosťou vo všetkých pobrežných štátoch;

34.

zdôrazňuje význam uplatňovania transparentnej komunikačnej stratégie v súvislosti s krokmi týkajúcimi sa výsledkov posúdenia vplyvu na životné prostredie a aktívneho sprostredkovania týchto výsledkov všetkým členským štátom EÚ, predovšetkým prímorským pobaltským štátom;

35.

opakuje preto svoju výzvu obsiahnutú vo vyššie uvedenom uznesení zo 14. novembra 2006, aby sa vypracoval návrh povinného mechanizmu rokovaní medzi členskými štátmi, a znovu naliehavo žiada, aby Rada prijala opatrenia na medzinárodnej úrovni s cieľom vypracovať povinné posúdenia vplyvu na životné prostredie v rámci vzťahov EÚ s tretími krajinami;

36.

konštatuje, že vedenie severoeurópskeho plynovodu by malo spĺňať strategické a hospodárske ciele stanovené v rozhodnutí 1364/2006/ES bez toho, aby došlo k akýmkoľvek škodám na životnom prostredí;

37.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že výstavba plynovodu Nord Stream bude v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a so všetkými medzinárodnými dohodami;

38.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila najmä dodržiavanie ustanovení vyššie uvedených dokumentov, konkrétne UNCLOS, Helsinského dohovoru, Dohovoru z Espoo, Aarhuského dohovoru a smerníc 85/337/EHS, 97/11/ES, 92/43/EHS a 79/409/EHS, ako aj článku 10 Zmluvy o ES a zásady prevencie a zásady trvalo udržateľného rozvoja, a aby v prípade nedodržiavania uvedených záväzkov iniciovala konanie podľa článku 226 Zmluvy o ES;

39.

usudzuje, že vzhľadom na súčasnú politickú situáciu a geopolitické ambície Ruska je veľmi dôležité, aby Rusko preukázalo dobrú vôľu, pokiaľ ide o spoluprácu v rámci európskej energetickej politiky; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Rusko ratifikovalo Zmluvu o energetickej charte a tranzitný protokol k nej, keďže táto ratifikácia obmedzí možnosť vzniku sporov týkajúcich sa projektov, ako je napríklad Nord Stream;

40.

vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich právomocí posúdila situáciu týkajúcu sa hospodárskej súťaže na trhu v dôsledku prípadného dokončenia plynovodu Nord Stream a aby v prípade potreby prijala opatrenia, ktoré zabránia spoločnosti Gazprom prevziať dominantnú úlohu na trhoch EÚ s plynom bez zaručenia recipročných práv pre spoločnosti EÚ na vstup na ruský trh s energiami;

41.

navrhuje vytvorenie systému spoločného dohľadu nad plynovodom, ktorý by zahŕňal všetky krajiny v regióne Baltského mora; ďalej navrhuje, aby bola výhradne spoločnosť Nord Stream povinná vyplácať náhrady za škody na životnom prostredí;

42.

konštatuje, že neexistuje dostatok inštitucionálnych štruktúr, ktoré by dokázali primerane reagovať na otázky týkajúce sa životného prostredia a geopolitickej bezpečnosti súvisiace s týmto projektom; navrhuje preto, aby Komisia vytvorila príslušný post, ktorý by sa zaoberal súčasnými a budúcimi projektmi a ktorý by spadal do pôsobnosti vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedu Komisie;

43.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/11

A.

keďže Afganistan je na križovatke, čoho dôkazom je zvýšený výskyt teroristických činov a násilných vzbúr, závažne sa zhoršujúca bezpečnostná situácia, nárast výroby ópia a rastúca nespokojnosť obyvateľstva s korupciou a neúspechmi vlády; keďže napriek úsiliu medzinárodného spoločenstva a čiastočnému úspechu v oblasti obnovy občianskych zariadení sa životné podmienky značnej časti afganskej populácie nezlepšili; keďže súčasná hrozba, ktorej Afganistan čelí, si vyžaduje krátkodobé opatrenia, ale dlhodobo možno situáciu riešiť len celkovým zlepšením riadenia a vybudovaním silnejšieho štátu,

B.

keďže USA – s podporou Spojeného kráľovstva – začali 7. októbra 2001 operáciu Trvalá sloboda (Enduring Freedom); keďže medzi koaličnými silami, ktoré sa zúčastňujú na tejto operácii, sú ďalšie štyri členské štáty EÚ – Česká republika, Francúzsko, Poľsko a Rumunsko; keďže okrem Cypru a Malty všetky členské štáty EÚ prispievajú vojenskými jednotkami pod vedením NATO do misie ISAF, v ktorej je nasadených viac než 21 500 vojakov; keďže prvé provinčné skupiny pre obnovu začali pracovať koncom roku 2001 a v súčasnosti ich je v celej krajine asi 25,

C.

keďže existuje značný nepomer medzi finančnými prostriedkami, ktoré medzinárodné spoločenstvo spotrebuje na vojenské operácie na jednej strane a na obnovu občianskych zariadení a humanitárnu pomoc na strane druhej,

D.

keďže viac než polovica obyvateľov Afganistanu žije pod hranicou chudoby a ekonomika krajiny je jedna z najslabších na svete, pričom miera nezamestnanosti dosahuje 40 %,

E.

keďže odvetvie zdravotnej starostlivosti Afganistanu začalo dosahovať prvé sľubné výsledky, ako je napr. pokles detskej úmrtnosti o 24 % od pádu Talibanu, vyšší počet detí, ktoré sa dožijú viac než jedného roka, a vyššie percento Afgancov s priamym prístupom k základnej zdravotnej starostlivosti,

F.

keďže v afganskom vzdelávacom systéme sa začínajú prejavovať prvé znaky pozitívneho rozvoja, ako je napr. rastúci počet detí, najmä dievčat, študentov a učiteľov, ktorí sa vrátili do škôl, prebiehajúca obnova základných škôl a odborná príprava učiteľov,

G.

keďže hoci neexistujú žiadne oficiálne údaje o počte mŕtvych civilistov v Afganistane, správa generálneho tajomníka OSN zo 6. marca 2008 o situácii v Afganistane poukazuje na to, že „v roku 2007 miera vzbúr a teroristických činov oproti predchádzajúcemu roku prudko vzrástla; v roku 2007 bolo zaznamenaných priemerne 566 incidentov za mesiac oproti 425 incidentom za mesiac v predošlom roku; z vyše 8 000 úmrtí spojených s konfliktom v roku 2007 bolo 1 500 civilistov“ – najvyšší počet obetí od zvrhnutia Talibanu v roku 2001,

H.

keďže nová afganská ústava nezaručuje úplnú náboženskú slobodu, pretože zrieknutie sa islamu je naďalej trestným činom,

I.

keďže stretnutie spoločnej koordinačnej a monitorovacej rady pre Afganistan, ktoré sa uskutočnilo 5. a 6. februára 2008 v Tokiu, začalo pripravovať medzinárodnú konferenciu, ktorá preskúma pokrok pri uskutočňovaní Compactu prijatého vyššie uvedenou londýnskou konferenciou,

J.

keďže zimný rýchly hodnotiaci prieskum o ópiu v Afganistane z roku 2008 (vypracovaný Úradom OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC)) potvrdzuje trendy z prieskumu z roku 2007, podľa ktorých počet provincií bez ópia na severe a v centrálnom Afganistane môže rásť, ale miera pestovania ópia na juhu a západe sa pravdepodobne zvýši; keďže správa z roku 2007 síce na jednej strane opakuje mylnú predstavu, že provincie s malou mierou pestovania ópia alebo úplne bez pestovania ópia sú provincie „bez ópia“, avšak na druhej strane zdôrazňuje prepojenie medzi nedostatkom bezpečnosti a produkciou narkotík; keďže základnými nástrojmi protidrogovej politiky sú súčasne realizované ničenie úrody, zákazy (ktoré sú omnoho komplexnejšie než zatýkanie obchodníkov s narkotikami) a rozvoj (alternatívne živobytie),

K.

keďže v rámci programu tajných väzníc USA sú stovky afganských väzňov naďalej väznené v rôznych väzniciach ako je vojenská základňa Bagram a Guantánamo, a to v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; keďže väzni v afganských väzniciach čelia naďalej systému presadzovania práva, ktorému chýbajú základné normy právneho štátu a rešpektovania základných ľudských práv,

1.

domnieva sa, že v dôsledku posledných 30 rokov afganských dejín charakterizovaných sovietskou okupáciou, bojov medzi rozličnými frakciami mudžahedínov a represií pod režimom Talibanu, krajina začala dôležitú a komplikovanú rekonštrukciu svojej spoločnosti a musí aj naďalej posilňovať svoje inštitúcie a vykonať lepšie opatrenia, pokiaľ ide o zabezpečovanie základných potrieb svojich obyvateľov v oblastiach, ako sú vzdelávanie, bývanie, zdravotná starostlivosť, výživa a verejná bezpečnosť; víta snahu a pokrok, ktorý od roku 2002 dosiahli obyvatelia Afganistanu pri vytváraní právneho štátu a demokracie a pri hľadaní stability;

2.

je presvedčený, že táto krajina sa stala modelovým prípadom pre medzinárodnú rozvojovú pomoc a dvojstrannú, ako aj mnohostrannú spoluprácu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo naďalej spolupracovalo s afganskou vládou a obyvateľstvom Afganistanu tak, aby preukázalo svoju schopnosť prelomiť začarovaný kruh násilia a chudoby a poskytnúť krajine perspektívu trvalo udržateľného mieru a rozvoja; vyzýva Radu a Komisiu, aby prišli s iniciatívou na vytvorenie medzinárodnej rady, ktorá by zahŕňala hlavných darcov a organizácie OSN, zrejme pod vedením asistenčnej misie OSN v Afganistane a na základe konceptu mierovej komisie OSN, s cieľom harmonizovať rôzne snahy o rekonštrukciu v Afganistane;

3.

upozorňuje na trvajúce účinky vojen, ktoré sa v tejto krajine odohrali, milióny obetí, zdravotne postihnutých ľudí, utečencov a vysídlených osôb, a materiálne náklady vyplývajúce zo zničenia takmer celej hlavnej infraštruktúry;

4.

dôrazne odsudzuje teroristické útoky na indické veľvyslanectvo v Kábule 7. júla 2008, v dôsledku ktorých prišlo o život viac než 40 ľudí vrátane 4 zamestnancov veľvyslanectva; vyjadruje úprimnú sústrasť a ľútosť príbuzným, zraneným a afganskej a indickej vláde;

5.

domnieva sa, že vzťah medzi Afganistanom a Pakistanom bol do veľkej miery zdrojom regionálnej nestability, a preto dospel k názoru, že stabilizácia regiónu si vyžaduje komplexnú politiku zameranú na tento vzťah; dúfa, že s novou vládou v Pakistane dostane zlepšovanie bilaterálnych vzťahov čerstvý stimul; domnieva sa však, že bez aktívneho zapojenia a pomoci medzinárodného spoločenstva nebudú tieto dve krajiny schopné vymaniť sa zo svojho zložitého bilaterálneho vzťahu; uznáva, že bezpečnosť v Afganistane je do veľmi veľkej miery závislá od demokratizácie Pakistanu; naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby iniciovalo a podporovalo opatrenia, ktoré zmenšia napätie medzi Afganistanom a Pakistanom, a to vrátane dlhodobého programu na stabilizáciu a rozvoj cezhraničného regiónu, so zapojením zainteresovaných subjektov na oboch stranách;

6.

víta snahu a pokrok, ktorý od roku 2002 dosiahli obyvatelia a inštitúcie Afganistanu pri vytváraní právneho štátu a demokracie a pri hľadaní stability; považuje tieto dosiahnuté úspechy za mimoriadne dôležité vo vzťahu ku štrukturálnym problémom nedostatku zákonnosti a rešpektu voči ľudskej dôstojnosti, ktoré Afganistan charakterizovali pod sovietskym režimom a za vlády Talibanu;

7.

domnieva sa predovšetkým, že masívna účasť na rôznych voľbách v krajine potvrdzuje túžbu afganských žien a mužov pomôcť vytvoriť krajinu založenú na zásadách aktívnej a participatívnej demokracie; zdôrazňuje, že tieto voľby sú príkladom v regionálnom kontexte, ako aj pre rozvojové krajiny, v ktorých sa odohrávajú závažné ozbrojené konflikty;

8.

zdôrazňuje, že inštitúcie Afganistanu musia naďalej bojovať proti všetkým formám korupcie a zaviesť účinné politiky na zlepšenie sociálnych podmienok obyvateľstva;

9.

konštatuje, že v Afganistane je EÚ primárne známa ako humanitárna organizácia, avšak domnieva sa, že je potrebné i to, aby EÚ bola vnímaná ako organizácia so silnejším politickým vplyvom, a preto vyzýva Komisiu, aby navrhla stratégie, pomocou ktorých by EÚ, rešpektujúc prirodzenú suverenitu afganského ľudu, mohla zvýšiť svoju viditeľnosť pri posilňovaní civilného, politického a byrokratického aparátu, než vládna infraštruktúra prejde do obdobia väčšej stability a stálosti;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo lepšie koordinovalo svoju snahu o poskytovanie efektívnej a trvalo udržateľnej civilnej pomoci; preto tiež žiada vyvážený rozpočet, ktorý by vyčleňoval dostatok prostriedkov na civilnú rekonštrukciu a humanitárnu pomoc, nakoľko vytvorenie bezpečnosti a rešpektovanie zásad právneho štátu sú najzásadnejšie otázky;

11.

víta skutočnosť, že na vedeckej medzinárodnej konferencii z 12. júna 2008, boli nielen prijaté záväzky vo výške ďalších 21 miliárd USD, ale sa tiež preskúmali postupy potrebné na zabezpečenie vyššej účinnosti medzinárodnej pomoci a jej presnejšieho zamerania na priority a na zamedzenie korupcie;

12.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné výrazné posilnenie politickej vôle a odhodlania, a že by na to mala nadväzovať nielen vôľa poskytnúť ďalšie vojenské jednotky do najzložitejších oblastí, bez vnútroštátnych rizikových obmedzení, ale i naliehavé a pevnejšie úsilie v oblasti obnovy občianskych zariadení, aby sa skonsolidovali dosiahnuté úspechy a obnovila dôvera afganského obyvateľstva v dlhodobom a trvalo udržateľnom smere; najmä sa domnieva, že operáciu Trvalá sloboda možno vnímať ako kontraproduktívnu, pokiaľ vojenský tlak na povstalcov nebude sprevádzaný posilneným politickým procesom, prostredníctvom ktorého sa afganské orgány dostanú do styku so všetkými segmentmi obyvateľstva, ktoré uznávajú ústavu a zložili svoje zbrane; v tejto súvislosti tiež konštatuje, že humanitárne spoločenstvo – zahŕňajúce OSN a mimovládne organizácie – musí zlepšiť spoluprácu, vyhýbať sa iniciatívam ad-hoc a rozvinúť pripravenosť a plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí;

13.

zdôrazňuje, že EÚ by mala pri procese stabilizácie a obnovy Afganistanu využiť skúsenosti a odborné znalosti svojich misií a tých členských štátov, ktoré už v súčasnosti sú na afganskom území vojensky alebo civilne prítomné;

14.

podporuje snahu síl NATO zvýšiť bezpečnosť v krajine a riešiť miestny a medzinárodný terorizmus, a považuje prítomnosť týchto jednotiek za nevyhnutnú pre zabezpečenie budúcnosti tejto krajiny;

15.

naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby podporovali úsilie o boj proti terorizmu, náboženskému extrémizmu, etnickému extrémizmu, etnickému separatizmu a všetkým krokom zameraným na podvrátenie územnej integrity, štátnej jednoty a národnej suverenity Afganistanu;

16.

upozorňuje na myšlienku, že EÚ a jej členské štáty by mali podporovať Afganistan pri budovaní jeho vlastného štátu, so silnejšími demokratickými inštitúciami schopnými zabezpečiť národnú suverenitu, štátnu jednotu, územnú integritu, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj a prosperitu obyvateľov Afganistanu, a rešpektujúcimi historické, náboženské, duchovné a kultúrne tradície všetkých etnických a náboženských komunít žijúcich na afganskom území;

17.

konštatuje, že potreby v oblasti opätovného rozvoja sú dôležité na celom území Afganistanu, ale že distribúcia pomoci a bezpečnosť predstavujú špecifické problémy v oblasti s prevahou Paštúnov, a preto žiada, aby sa činnosti obnovy v južnom Afganistane urýchlili;

18.

upozorňuje na skutočnosť, že EÚ by mala povzbudiť a pomáhať európskym investorom, aby sa zapojili do obnovy Afganistanu, aby boli prítomní v teréne a aby tam rozvíjali podnikanie;

19.

poukazuje na to, že hlavnými problémami, ktorým krajina čelí, sú obnova bezpečnosti a vytvorenie fungujúceho štátu; konštatuje, že afganské bezpečnostné problémy sú zložitejšie než iba vojna proti terorizmu, a preto si vyžadujú viac než len vojenské riešenie; zdôrazňuje, že bezpečnosť a právny štát od seba navzájom závisia, čo zas vytvára atmosféru napomáhajúcu ľudskému rozvoju, a že posilnenie právneho štátu je nevyhnutným prostriedkom na to, aby sa obyvatelia krajiny mohli rozhodovať v hospodárskej a sociálnej oblasti tak, aby im to umožnilo žiť zmysluplný a zdravý život, a ak bude sprevádzané opatreniami zameranými na obnovu fungujúceho štátu s cieľom chrániť právny štát, zabezpečiť prístup k základným verejným službám a zaistiť rovnosti príležitostí pre jeho obyvateľov;

20.

víta záväzok vyjadrený v Compacte „usilovať sa o vybudovanie stabilného a prosperujúceho Afganistanu s dobrým riadením a ochranou ľudských práv všetkých ľudí v rámci zásad právneho štátu“; je toho názoru, že pri absencii jasných priorít a postupností by mal Compact definovať, ako treba dosiahnuť tieto ambiciózne ciele, a preto zdôrazňuje potrebu, aby darcovia zabezpečili zosúladenie svojich programov s takýmito prioritami na ústrednej a provinčnej úrovni a aby boli pridelené prostriedky primerané a efektívne rozdelené;

21.

zdôrazňuje, že je nevyhnutne potrebné vypracovať vyvážený a trvalo udržateľný prístup k reforme bezpečnostného sektora s ustanovením profesionálnej národnej armády a policajných jednotiek; zdôrazňuje, že afganský justičný systém zúfalo potrebuje investície a že je naliehavo potrebné zamerať sa na zvýšenie jeho kapacity a schopností;

22.

upozorňuje na skutočnosť, že napriek určitému doterajšiemu pokroku sú celkové výsledky úsilia o policajnú reformu za posledných päť rokov sklamaním, pričom poukazujú na vážne problémy, ktorým medzinárodné spoločenstvo v teréne čelí, pokiaľ ide o budovanie inštitúcií; nalieha na medzinárodné spoločenstvo ako také a na policajnú misiu EÚ zvlášť, aby pokračovali vo svojom úsilí o rozvoj vlastných policajných síl Afganistanu, ktoré budú charakterizované rešpektovaním ľudských práv a zásad právneho štátu;

23.

upozorňuje na to, že mandát misie EUPOL umožňuje úlohy na „podporu prepojenia medzi políciou a širšou oblasťou právneho štátu“, a preto vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej úzko koordinovali vzájomnú činnosť tak, aby zabezpečili, že politiky EÚ budú jednotnejšie a účinnejšie; za rovnako dôležité považuje, aby EÚ značne zvýšila zdroje plánované pre EUPOL, a to personálne i finančné; zdôrazňuje skutočnosť, že komplexná reforma afganského ministerstva vnútra je nevyhnutná, a že je prvoradou politickou úlohou a len do menšej miery technickým problémom vzhľadom na to, že bez nej zlyhá úsilie o reformu polície, a preto prikladá veľkú dôležitosť inému cieľu misie EUPOL, a to cieľu „monitorovať, učiť, radiť a školiť na úrovni afganského ministerstva vnútra, regiónov a provincií“; vyjadruje podporu programu vo výške 2,5 milióna EUR v rámci nástroja stability (6), ktorý sa týka opatrení na reformu menovania sudcov a prokurátorov, a očakáva, že tento pilotný projekt poslúži na prípravu programu zásadnej dlhodobej sektorovej reformy na rok 2009;

24.

upozorňuje na to, že misia EUPOL musí viac než rok po spustení 15. júna 2007 ešte len dosiahnuť plnú silu, a konštatuje, že aj pri plnom nasadení ju bude tvoriť len 195 osôb dohliadajúcich na rozhodnutia na vysokej úrovni v Kábule a centrách provincií; berie na vedomie nedávne vyhlásenie afganského ministra zahraničných vecí, že v krajine je naliehavo potrebných aspoň 700 ďalších školiteľov, a tiež berie na vedomie fakt, že tento nedostatok prispel k situácii, kedy úmrtnosť v radoch polície je omnoho vyššia než v armáde; upozorňuje na to, že nemecká vláda ponúkla zvýšenie svojho príspevku zo 60 na 120 školiteľov, ak podobné záväzky prijmú aj ostatné členské štáty EÚ; žiada lepšiu koordináciu úsilia EÚ a USA v súvislosti s výcvikom afganskej civilnej polície;

25.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa v súvislosti s programom pomoci Afganistanu zaviazali reformovať právny systém v záujme zvýšenia profesionality afganskej justície prostredníctvom jej hlavných inštitúcií, konkrétne najvyššieho súdu, úradu verejného prokurátora a ministerstva spravodlivosti, s cieľom chrániť práva obžalovaných, poskytovať potrebnú právnu pomoc zraniteľným skupinám obyvateľstva a zabezpečiť právo na obhajobu; žiada, aby dodržiavanie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 62/149 z 18. decembra 2007 o moratóriu na trest smrti, bolo jednou z priorít európskeho úsilia o reformu justičného systému v Afganistane;

26.

je pevne presvedčený o tom, že provinčné skupiny pre obnovu by sa mali zamerať na osobitné ciele, ktoré súvisia s bezpečnosťou, výcvikom a spoluprácou s afganskou políciou a armádou, a mali by podporovať dosah ústrednej vlády v oblastiach, ktoré nie sú bezpečné; zdôrazňuje potrebu nanovo vymedziť úlohu provinčných skupín pre obnovu, najmä pokiaľ ide o ich koordináciu a výmenu osvedčených postupov medzi nimi; je presvedčený o tom, že hoci sú bezpečnosť a rozvoj v Afganistane vzájomne od seba závislé, existuje jasné vymedzenie vojenských a humanitárnych činností, ktoré by sa malo zachovať, a že odborníci v oblasti bezpečnosti a rozvoja by preto mali využívať svoje silné stránky a svoje odborné znalosti; domnieva sa, že počet Afgancov pracujúcich v rámci provinčných skupín pre obnovu by sa mal výrazne zvýšiť a že by sa čo najviac malo rozšíriť miestne vlastníctvo;

27.

dôrazne podporuje názor, že je v Afganistane naliehavo potrebné rozvíjať a posilniť rodiacu sa občiansku spoločnosť, a že bude treba veľa času a úsilia na postupné vybudovanie širokého povedomia o význame ľudských práv, demokracii a základných slobôd, a najmä rodovej rovnosti, vzdelania a ochrany menšín; zdôrazňuje, že silná občianska spoločnosť sa môže rozvinúť len v politickom prostredí, ktoré charakterizujú stabilné a efektívne inštitúcie a dobre organizované politické strany; domnieva sa, že na prekonanie kultúry násilia, ktorá v afganskej spoločnosti prevláda, by malo medzinárodné spoločenstvo darcov poskytnúť finančnú a technickú podporu miestnym projektom zameraným na dosiahnutie zmierenia; domnieva sa, že EÚ musí zohrávať čoraz významnejšiu úlohu pri podpore afganskej občianskej spoločnosti; zdôrazňuje potrebu, aby boli afganský parlament a občianska spoločnosť plne zapojené do plánovania rozvojovej spolupráce EÚ a najmä do prípravy dokumentov o stratégii krajiny a ročných akčných plánov;

28.

domnieva sa, že posilnenie afganskej občianskej spoločnosti bude úspešné len vtedy, ak budú zastúpené a vypočuté všetky etnické a náboženské skupiny, čo zahŕňa aj spoluprácu s tradičnými kmeňovými vodcami (ako sa to už uskutočňuje v tzv. úradoch pre styk s kmeňmi (Tribal Liaison Offices));

29.

zdôrazňuje, že sloboda médií je základným aspektom pri vytváraní demokratickej spoločnosti; je veľmi znepokojený rastúcim počtom útokov na novinárov a vyzýva afganské orgány, aby tieto násilné činy seriózne vyšetrili; víta prácu nezávislých médií v Afganistane, ktoré opätovne vytvorili jadro informačného pluralizmu v krajine po desaťročiach, kedy chýbala akákoľvek sloboda prejavu; považuje slobodu tlače a slobodu prejavu za základné podmienky pre sociálny rozvoj krajiny a pre vzťahy medzi Afganistanom a EÚ; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že prezident Karzai odmietol podpísať návrh zákona o masovokomunikačných prostriedkoch 15. decembra 2007 po tom, ako bol schválený v oboch komorách parlamentu; vyzýva prezidenta, aby objasnil stav návrhu zákona o masovokomunikačných prostriedkoch a pripomína záväzok vlády obsiahnutý v Compacte, že bude rozvíjať „nezávislé a pluralistické“ médiá; vyjadruje znepokojenie nad stavom slobody prejavu, ktorá je ohrozovaná trestami udelovanými nezávislým novinárom a bloggerom, a vyzýva afganskú vládu, aby sa podujala zabezpečiť skutočnú slobodu prejavu pre všetkých občanov a aby pritom začala od obrany internetovej slobody;

30.

zdôrazňuje dôležitosť progresívneho zákona o masovokomunikačných prostriedkov pre rozvoj inkluzívnejšej, tolerantnejšej a demokratickejšej spoločnosti, ktorá dbá na náboženské a kultúrne hodnoty krajiny bez toho, aby obmedzovala činnosť a nezávislosť médií pod zámienkou národnej bezpečnosti či náboženstva a kultúry;

31.

vyjadruje znepokojenie nad fyzickou integritou pani Malalai Joyaovej, poslankyne Wolesi džirga, a vyzýva afganské orgány, aby zabezpečili jej ochranu; vyzýva afganské orgány, aby prepustili zakladateľa Národnej kongresovej strany Afganistanu Latifa Pedrama z jeho domáceho väzenia, aby odvolali voči nemu vznesené obvinenei a aby poskytli záruky jeho bezpečnosti;

32.

znovu opakuje svoju výzvu adresovanú afganským orgánom, aby zaviedli moratórium na trest smrti; vyjadruje najvyššie obavy o život Perwiza Kambakhsha a mnohých ďalších mnohých osôb, ktoré sú odsúdené na trest smrti v justičnom systéme, ktorý dosiaľ nie je schopný zabezpečiť spravodlivý súdny proces, a vyzýva prezidenta Karzaia, aby ich tresty zmiernil;

33.

víta pokrok, ktorý Afganistan dosiahol v zlepšení zastúpenia žien v politike; vyjadruje solidaritu so všetkými ženami v tejto krajine, ktoré sa úpenlivo snažia o obranu a presadzovanie svojich práv; naďalej ho však znepokojujú obrovské rozdiely v príjmoch mužov a žien, veľmi nízka úroveň gramotnosti žien, nespravodlivosť – podnecovaná kultúrnymi praktikami – voči ženám a dievčatám, jednak v súvislosti s odopieraním prístupu žien k základným službám, ako sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, zo strany rodinných príslušníkov a komunít a jednak v súvislosti s nedostatkom možností zamestnania, ako aj s vysokou úrovňou domáceho násilia a diskriminácie; zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby opatrenia zamerané na ochranu práv žien boli zahrnuté do právnej a politickej reformy; vyzýva Radu a Komisiu, aby aktívne podporili takúto iniciatívu a vyčlenili finančné prostriedky na opatrenia ako aktívne kroky na zvýšenie miery školskej dochádzky dievčat a zamestnávania učiteliek, ktoré pomôžu krajine vybudovať kapacity na ochranu práv žien, dievčat a detí, keďže aj tie sú obeťami domáceho násilia, sexuálneho vykorisťovania podnecovaného kultúrnymi praktikami a vykorisťujúcej práce a obchodovania s ľuďmi; ďalej vyzýva na osobitné opatrenia s cieľom riešiť problémy, ktorým čelia afganské ženy v odvetví zdravia a vzdelávania;

34.

upozorňuje na skutočnosť, že Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov od marca 2002 pomohol 3,69 miliónom afganských utečencov vrátiť sa do Afganistanu, čím zaznamenal najväčšiu akciu pomoci pri návrate vo svojej histórii, ale napriek týmto návratom zostáva ešte v Pakistane a Iráne asi 3,5 milióna registrovaných a neregistrovaných Afgancov; vyjadruje obavy z poklesu financovania afganských utečencov a zdôrazňuje, že udržanie úspešného repatriačného programu si pravdepodobne vyžiada vyššie náklady, keďže utečenci, ktorí zostali v Pakistane a Iráne, majú menej prostriedkov a slabšie väzby na Afganistan než tí, ktorí sa vrátili skôr; zdôrazňuje, že bezpečný a dobrovoľný návrat afganských utečencov a vysídlených osôb by mal zostať pre Afganistan a medzinárodné spoločenstvo dôležitou prioritou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili financovanie opätovného začleňovania utečencov do spoločnosti;

35.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad stále sa rozširujúcim pestovaním ópia a nezákonným obchodovaním s ním, čo má vážne dôsledky na politiku a národnú bezpečnosť v Afganistane a susediacich krajinách; zdôrazňuje, že ópiové hospodárstvo je naďalej zdrojom korupcie a oslabuje verejné inštitúcie, najmä v oblasti bezpečnosti a súdnictva; keďže neexistuje žiadne jasné riešenie typu tzv. rýchlej nápravy a keďže samotné represívne opatrenia zamerané na likvidáciu tejto plodiny nemôžu priniesť očakávané výsledky, vyzýva medzinárodné spoločenstvovedené afganskou vládou, aby pripravili dlhodobú stratégiu zameranú predovšetkým na celkový rozvoj vidieka vrátane vybudovania potrebnej infraštruktúry a fungujúcich správnych inštitúcií; víta zintenzívnený dialóg medzi Afganistanom, Iránom a medzinárodným spoločenstvom o spôsoboch, ako obmedziť produkciu a vývoz ópia;

36.

vyzýva vládu USA, aby upustila od svojej politiky ničenia úrody a najmä používania prípravku Roundup na letecké postreky, čo je látka spojovaná s vážnymi environmentálnymi a zdravotnými rizikami, keďže zameranie sa na pestovateľov maku len zintenzívni odpor proti prítomnosti medzinárodných jednotiek;

37.

je znepokojený výraznými sociálnymi a zdravotnými problémami spôsobenými drogovou závislosťou vo všeobecnosti a konkrétne sociálnymi a ekonomickými dôsledkami pre závislé afganské ženy; odkazuje na prieskum UNODC z roku 2005, podľa ktorého je v Afganistane 920 000 užívateľov drog, z čoho 120 000 je žien; zdôrazňuje tvrdenie, ktoré obsahuje tento prieskum, že afganská spoločnosť nevníma drogovú závislosť ako sociálny problém, ale ako individuálny problém, a mnoho žien užíva drogy na lekárske účely na zmiernenie a nápravu celého spektra fyzických a psychologických problémov; konštatuje, že hoci sú za pestovanie, pašovanie a užívanie drog udelované vysoké tresty, afganská vláda nie je v súčasnosti schopná v tomto smere zákony presadzovať; naliehavo žiada afganskú vládu a medzinárodné spoločenstvo, aby navrhli, financovali a realizovali vhodné programy, činnosti a informačné kampane zamerané na závislé ženy a ich rodiny;

38.

podporuje snahu Komisie pomôcť Afganistanu a vyzýva Komisiu, aby na dosiahnutie väčšej transparentnosti pravidelne vyhodnocovala efektívnosť finančnej pomoci EÚ, najmä príspevku Komisie do trustových fondov; žiada Komisiu, aby Európsky parlament neustále primerane informovala o výsledkoch týchto hodnotení;

39.

pripomína iniciatívu Európskeho parlamentu v rámci jeho rozpočtu na rok 2008 podporovať budovanie demokracie s parlamentmi tretích krajín a rozhodol sa využiť ju na budovanie kapacít a technickú pomoc zameranú na zlepšenie schopnosti afganského parlamentu prijímať zákony a dohliadať na výkonnú zložku vlády, a to najmä dodržiavaním zásad právneho štátu a rešpektovaním ľudských práv, osobitne práv žien;

40.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO a vládam a parlamentom členských štátov a Afganskej islamskej republiky.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/19

A.

keďže 10. júna 2008 hlasoval riadiaci výbor DCI v prospech návrhu výročných akčných programov pre Brazíliu a Argentínu na rok 2008 (CMTD-2008-0263 — D000422-01, CMTD-2008-0263 — D000421-01),

B.

keďže podľa článku 7 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES a článku 1 vyššie uvedenej dohody z 3. júna 2008 Európsky parlament dostal návrh vykonávacích opatrení predložených riadiacemu výboru DCI a výsledky hlasovania,

C.

keďže článok 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1905/2006 ustanovuje, že „základným a všeobecným cieľom spolupráce podľa tohto nariadenia je odstránenie chudoby v partnerských krajinách a regiónoch v kontexte trvalo udržateľného rozvoja“,

D.

keďže článok 2 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1905/2006 ustanovuje, že „opatrenia uvedené v článku 1 ods. 1 (4) sa navrhnú tak, aby spĺňali kritériá pre oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA), ktoré ustanovil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC)“,

E.

keďže OECD/DAC vo svojich „smerniciach pre systém podávania hlásení o veriteľoch“ (DCD/DAC (2002)21) definuje ODA ako finančné toky do krajín na zozname DAC, na ktorom sú uvedení príjemcovia ODA, v prospech ktorých sa okrem iného „každá transakcia vykonáva s hlavným cieľom podporiť hospodársky rozvoj a blaho rozvojových krajín“,

1.

berie na vedomie, že návrh akčného programu pre Brazíliu na rok 2008 obsahuje Program akademickej mobility pre Brazíliu na obdobie 2008 – 2010 (ktorý je komponentom vonkajšej spolupráce programu Erasmus Mundus pre Brazíliu) ako jedinú akciu, že táto akcia spadá do prioritnej oblasti I strategického dokumentu krajiny s názvom „Zlepšovanie dvojstranných vzťahov, akcia 2: Program vysokoškolského vzdelávania pre Brazíliu“ a že financovanie mobility študentov a akademických zamestnancov z EÚ (až 30 % financovania individuálnej mobility študentov a zamestnancov) sa považuje za významný prvok akčného programu pre Brazíliu na rok 2008;

2.

berie na vedomie, že návrh akčného programu pre Argentínu na rok 2008 obsahuje komponent vonkajšej spolupráce programu Erasmus Mundus pre Argentínu ako jedinú akciu, že táto akcia spadá do prioritnej oblasti strategického dokumentu krajiny s názvom „Posilňovanie dvojstranných vzťahov a vzájomného porozumenia medzi ES a Argentínou“ a že financovanie mobility študentov a akademických zamestnancov z EÚ (až 30 % financovania individuálnej mobility študentov a zamestnancov) sa považuje za významný prvok akčného programu pre Argentínu na rok 2008;

3.

zastáva názor, že Komisia tým prekračuje v akčných programoch pre Brazíliu a Argentínu na rok 2008 svoje vykonávacie právomoci ustanovené v základnom akte vzhľadom na to, že uvedené prvky nie sú v súlade s článkom 2 ods. 1 a 4 nariadenia (ES) č. 1905/2006, keďže prvoradým cieľom týchto prvkov nie je odstránenie chudoby a keďže tieto prvky nespĺňajú kritériá ODA ustanovené OECD/DAC (5);

4.

vyzýva Komisiu, aby vzala späť svoje návrhy rozhodnutí, ktorými sa ustanovujú akčné plány pre Brazíliu a Argentínu na rok 2008, a predložila riadiacemu výboru DCI nové návrhy rozhodnutí, ktoré budú v plnom súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1905/2006;

5.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/20

A.

keďže zahraničná politika EÚ je založená na silnej a jednoznačnej podpore účinného multilateralizmu, ktorý ustanovuje Charta OSN,

B.

keďže EÚ je kľúčovým politickým a finančným partnerom OSN v boji proti chudobe a v podpore hospodárskeho a sociálneho rozvoja, pri zaisťovaní kolektívnej bezpečnosti vrátane ochrany živobytia ohrozených skupín obyvateľstva a posilňovaní ľudských práv na celom svete,

C.

keďže reformný program OSN, súčasťou ktorého je vytvorenie nových orgánov, radikálna reorganizácia ostatných orgánov, zmena riadenia operácií na mieste, reorganizácia dodávok pomoci a hĺbková reforma sekretariátu, je veľmi náročný a vyžaduje si neustálu politickú podporu najmä v čase, keď po stanovení nového politického rámca začala fáza vykonávania,

D.

keďže dva nové kľúčové orgány, Rada pre ľudské práva a Komisia pre budovanie mieru, vstúpili do rozhodujúcej fázy, v ktorej musia dokázať svoju schopnosť dosiahnuť ciele, ktoré im stanovili členské štáty OSN,

E.

keďže už dlho očakávaná reforma Bezpečnostnej rady OSN sa ešte stále neuskutočnila vzhľadom na jej citlivú povahu a napätie medzi vyššou mierou zodpovednosti a väčšou geopolitickou rovnováhou na jednej strane a potrebou zabezpečiť efektívnosť a účinnosť tohto orgánu na druhej strane,

F.

keďže rok 2008 bol kľúčovým, pokiaľ ide o celosvetové úsilie zamerané na odstránenie chudoby a dosiahnutie rozvojových cieľov milénia (RCM) do roku 2015, a keďže členské štáty EÚ by mali zohrávať globálnu vedúcu úlohu pred príslušnými kľúčovými zasadnutiami, ktoré sa majú uskutočniť v druhej polovici tohto roku,

G.

keďže vzhľadom na dosiahnutie RCM je úsilie EÚ významným katalyzátorom a príkladom pre iných darcov, ak sa však nepodarí zvrátiť súčasné smerovanie, bude stále chýbať 75 miliárd EUR na splnenie oficiálnych záväzkov rozvojovej pomoci EÚ do roku 2010,

H.

keďže v subsaharskej Afrike smeruje mnoho krajín k tomu, aby nenaplnili žiadne z RCM, a keďže v mnohých krajinách so stredne veľkými príjmami sú takisto regióny a etnické skupiny pozostávajúce z miliónov ľudí, ktoré vykazujú nedostatočný pokrok smerom k naplneniu týchto cieľov,

I.

keďže na základe stúpajúcich cien potravín a spomaľujúceho sa hospodárskeho rastu hrozí zvrátenie pokroku pri dosahovaní RCM približne o 7 rokov, pokiaľ sa neuskutočnia ďalšie investície do poľnohospodárskeho sektora a agropotravinárskeho odvetvia v rozvojových krajinách,

J.

keďže Valné zhromaždenie OSN sa rozhodlo uskutočniť 4. a 5. októbra 2007 diskusiu na vysokej úrovni o medzináboženskej a medzikultúrnej spolupráci pri presadzovaní tolerancie, porozumenia a všeobecného rešpektovania slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia a kultúrnej diverzity, v rámci koordinácie s inými podobnými iniciatívami v tejto oblasti,

K.

keďže rok 2008 je Európskym rokom medzikultúrneho dialógu,

L.

keďže program Valného zhromaždenia OSN ešte nemá dostatočne určené zameranie a štruktúru, ktoré sú predpokladom toho, aby sa práca tohto orgánu stala konzistentnejšou a aby sa umožnili opatrenia nadväzujúce na jeho rezolúcie,

M.

keďže Oddelenie OSN pre mierové operácie v súčasnosti riadi 20 operácií v teréne, na ktorých sa zúčastňuje viac ako 100 000 vojakov, z ktorých polovica je rozmiestnená v Afrike,

N.

keďže stupeň koordinácie postojov členských štátov EÚ v rámci OSN sa líši v závislosti od orgánu a politiky,

O.

keďže táto koordinácia by sa nemala dosahovať na úkor rokovaní s krajinami z iných geopolitických zoskupení, ktoré sú základným predpokladom vytvárania potrebných spojenectiev v rámci OSN,

P.

keďže takáto koordinácia si vyžaduje užšiu spoluprácu medzi príslušnými pracovnými skupinami Rady pôsobiacimi v Bruseli a kanceláriami EÚ a stálymi zastúpeniami členských štátov v New Yorku a Ženeve,

Q.

keďže Lisabonská zmluva udeľuje EÚ právnu subjektivitu, čo bude mať ako nový prvok značné dôsledky pre zastúpenie EÚ v OSN,

1.

predkladá Rade tieto odporúčania:

EÚ v OSN a ratifikácia Lisabonskej zmluvy

Prínos EÚ k reformám v OSN

EÚ a Rada OSN pre ľudské práva

EÚ a Komisia OSN pre budovanie mieru (KBM)

EÚ a RCM

Zlepšenie spolupráce medzi EÚ a OSN v praxi

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a pre informáciu Komisii.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/27

A.

keďže prieskum uskutočnený na účely tohto uznesenia v druhej polovici roka 2007 poukázal na:

B.

keďže členské štáty nesú primárnu zodpovednosť za justičné vzdelávanie vrátane jeho európskeho rozmeru; keďže v spomínanom Haagskom programe Európska rada uvádza, že „do vzdelávania justičných orgánov by sa mala systematicky zahrnúť zložka EÚ“ (6), a keďže vzdelávanie sudcov v každom členskom štáte je predmetom spoločného záujmu inštitúcií EÚ a všetkých členských štátov,

C.

keďže právo Spoločenstva sa nesmie považovať za oblasť vyhradenú pre elitnú skupinu odborníkov a keďže vzdelávacie možnosti v tejto oblasti nesmú byť určené výlučne pre sudcov vyšších súdov, ale musia sa rovnako rozšíriť aj na sudcov na všetkých úrovniach súdneho systému,

D.

keďže určité subjekty finančne podporované zo strany Spoločenstva sú čoraz úspešnejšie a už vzdelávajú veľa sudcov a prokurátorov,

E.

keďže znalosť cudzích jazykov je kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní náležitej súdnej spolupráce, najmä v občianskoprávnych a obchodných veciach, v oblastiach, kde sa vyžaduje priamy kontakt medzi sudcami, a pri zabezpečovaní prístupu k výmenným programom pre sudcov,

F.

keďže napriek neustálej snahe zo strany Súdneho dvora je naďalej priemerná doba trvania konania o predbežnej otázke príliš dlhá a výrazne znižuje atraktivitu tohto konania pre vnútroštátnych sudcov,

G.

keďže Súdny dvor rozhodol, že je úlohou členských štátov, aby vytvorili systém opravných prostriedkov a postupov, ktorý zabezpečí dodržiavanie práva na účinnú súdnu ochranu práv, vyplývajúcich z práva Spoločenstva (7),

H.

keďže týmto uznesením nie je dotknutá nezávislosť sudcov a vnútroštátnych právnych systémov, v súlade s odporúčaním č. R(94)12 Výboru ministrov Rady Európy a s Európskou chartou o štatúte sudcov z roku 1998,

1.

poznamenáva, že Spoločenstvo je spoločenstvom založeným na zásadách právneho štátu (8); poznamenáva, že právne predpisy Spoločenstva ostanú len na papieri, ak ich členské štáty nebudú riadne uplatňovať, čo sa týka aj vnútroštátnych sudcov, ktorí pritom predstavujú jadro súdneho systému EÚ a ktorí zohrávajú ústrednú a neodmysliteľnú úlohu pri vytváraní jednotného európskeho právneho poriadku, v neposlednom rade v súvislosti s nedávnymi úspechmi zákonodarstva Spoločenstva (9) zapojiť ich aktívnejšie do vykonávania práva Spoločenstva a prideliť im väčšiu zodpovednosť za jeho vykonávanie;

2.

víta uznanie Komisie, že vnútroštátni sudcovia plnia významnú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania práva Spoločenstva, napríklad prostredníctvom zásady nadradenosti práva Spoločenstva, zásady priameho účinku, zásady jednotnosti výkladu a zásady zodpovednosti štátu za porušenie práva Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoje úsilie v tejto oblasti nad rámec existujúcich sektorových iniciatív; ďalej vyzýva Komisiu, aby bezodkladne pokračovala v publikovaní informácií o žalobách o náhradu škody vyplývajúcich z porušenia práva Spoločenstva vnútroštátnymi orgánmi;

3.

považuje jazyk sa najdôležitejší nástroj odborníkov v oblasti spravodlivosti; domnieva sa, že súčasná úroveň vzdelávania vnútroštátnych sudcov v oblasti cudzích jazykov v spojení so súčasnou úrovňou znalostí práva Spoločenstva obmedzuje nielen možnosti justičnej spolupráce na konkrétnych nástrojoch, ale aj rozvoj vzájomnej dôvery, primerané využitie doktríny acte clair a účasť na výmenných programoch; vyzýva všetky strany zúčastnené na vzdelávaní sudcov, aby venovali mimoriadnu pozornosť vzdelávaniu sudcov v oblasti cudzích jazykov;

4.

poznamenáva, že uplatňovanie práva Spoločenstva zo strany vnútroštátnych sudcov pre nich predstavuje komplexnú výzvu, najmä pre sudcov členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ v máji 2004, v dôsledku čoho je nevyhnutné urýchliť prijatie opatrení na podporu odborného vzdelávania pre sudcov v týchto členských štátoch;

5.

navyše sa domnieva, že zavedenie série predpisov, ktoré zahŕňajú kolízne normy, znamenalo, že z politického smerovania legislatívy Spoločenstva vyplýva pravdepodobné uplatňovanie zahraničného práva vnútroštátnymi sudcami s možným využitím komparatívneho prístupu; domnieva sa, že všetky tieto prvky spolu zvyšujú potrebnosť rozšírenia jazykového vzdelávania;

6.

domnieva sa, že zlepšenie jazykových znalostí sudcova justičných pracovníkov v členských štátoch je vo verejnom záujme; preto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že takéto vzdelávanie bude bezplatné a ľahko prístupné, a aby preskúmali možnosť sudcov učiť sa cudzí jazyk v štáte, v ktorom sa ním hovorí, napríklad v spojení s účasťou na výmenných programoch sudcov;

7.

považuje prístup k akademickej literatúre v rodnom jazyku sudcu za dôležitý pre lepšie porozumenie právu Spoločenstva a pripomína zjavný nedostatok špecializovanej literatúry o práve Spoločenstva v určitých úradných jazykoch EÚ, napríklad v oblasti medzinárodného práva súkromného, ako aj možné vážne následky tejto skutočnosti na tvorbu spoločného právneho poriadku, založeného na rozmanitosti právnych tradícií; preto vyzýva Komisiu, aby podporila vydávanie takejto literatúry, najmä v menej rozšírených úradných jazykoch;

8.

pripomína, že úplné a aktuálne informácie o práve Spoločenstva nie sú mnohým vnútroštátnym sudcom k dispozícii systematickým a primeraným spôsobom, a že právo Spoločenstva je niekedy neprimerane málo prezentované v domácich úradných vestníkoch, kódexoch, komentároch, periodikách a učebniciach a vychádza z prekladov rozdielnej kvality; vyzýva členské štáty, aby obnovili svoje úsilie v tejto oblasti;

9.

zastáva názor, že skutočný európsky justičný priestor, v ktorom je možná efektívna súdna spolupráca, si vyžaduje nielen znalosť európskeho práva, ale aj vzájomnú všeobecnú znalosť právnych systémov iných členských štátov; zdôrazňuje nejednotnosť pri zaobchádzaní s cudzím v rámci EÚ a domnieva sa, že táto dôležitá otázka by sa mala v budúcnosti riešiť; v tejto súvislosti berie na vedomie nadchádzajúcu horizontálnu štúdiu Komisie o používaní zahraničného práva v občianskoprávnych a obchodných veciach, ako aj prebiehajúce štúdie v rámci Haagskej konferencie o medzinárodnom práve súkromnom;

10.

víta zámer Komisie podporovať lepšiu dostupnosť vnútroštátnych databáz rozhodnutí vnútroštátnych súdov týkajúcich sa práva Spoločenstva; domnieva sa, že tieto databázy by mali byť čo možno najkompletnejšie a najjednoduchšie použiteľné; ďalej sa domnieva, že dohovory a nariadenia o právomoci a vykonávaní rozsudkov v občianskoprávnych a obchodných veciach by boli argumentmi pre európsku databázu, keďže sú často využívané vnútroštátnymi sudcami;

11.

zastáva názor, že všetci vnútroštátni sudcovia by mali mať prístup k databázam návrhov na ešte nevydané rozhodnutia o predbežnej otázke zo všetkých členských štátov; domnieva sa, že je rovnako užitočné, aby boli ďalej zverejnené rozhodnutia súdov, uplatňujúcich rozhodnutia o predbežnej otázke, ako je to uvedené v informácii Súdneho dvora o podávaní návrhov na začatie konaní o predbežnej otázke vnútroštátnymi súdmi (10);

12.

domnieva sa, že vzhľadom na množstvo informácii o práve Spoločenstva dostupných na internete by mali byť sudcovia vzdelávaní nielen o obsahu práva, ale aj o tom, ako sa rýchlo dostať k aktuálnym právnym zdrojom;

13.

víta záväzok Komisie v oblasti zverejňovať sumáre právnych nástrojov Spoločenstva pre občanov a domnieva sa, že takéto nelegislatívne sumáre by pomohli aj právnikom z praxe rýchlejšie sa dostať k relevantným informáciám;

14.

podporuje rozvoj nástrojov a iniciatív na internete v oblasti elektronického vzdelávania, ktoré by sa mali považovať za doplňujúce k osobnému kontaktu medzi sudcami a vzdelávacím personálom, hoci problém vzdelávania úplne neriešia;

15.

žiada, aby sa v rámci vzdelávania všetkých pracovníkov v súdnictve na vnútroštátnej úrovni prvok EÚ:

16.

berie na vedomie rastúce úspechy výmenných programov pre pracovníkov v oblasti súdnictva; podporuje sprístupnenie Európskej siete odbornej justičnej prípravy pre čo najväčší počet sudcov a zabezpečenie primeraného začlenenia sudcov z občianskoprávnej, obchodnej a správnej oblasti; víta činnosť tejto siete v oblasti jazykového vzdelávania a rozšírenie výmenného programu na Súdny dvor, Eurojust a Európsky súd pre ľudské práva;

17.

považuje možnosť vnútroštátnych sudcov zúčastniť sa základného a pokročilého vzdelávania za hlavnú logistickú a finančnú otázku pre členské štáty; domnieva sa, že sudcovia by v zásade nemali niesť žiadne náklady súvisiace s ich vzdelávaním v oblasti práva Spoločenstva; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila odhad nákladov za každý členský štát v súvislosti s dočasným nahradením sudcov, ktorí sa zúčastnia výmenných programov;

18.

vzhľadom na to, že Komisia uznala, že Európska sieť odbornej justičnej prípravy má de facto monopol pri uskutočňovaní výmenného programu pre súdne orgány, vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zohľadnenie tejto monopolnej situácie v postupoch, v rámci ktorých Európska sieť odbornej justičnej prípravy žiada o finančné prostriedky pre uvedený výmenný program; vyzýva najmä na zefektívnenie týchto postupov s cieľom zabezpečiť včasné poskytovanie finančných prostriedkov, aby sa Európskej sieti odbornej justičnej prípravy umožnilo organizovať a uskutočňovať účinný program, ktorý by spĺňal očakávania zúčastnených vnútroštátnych škôl, medzinárodných subjektov, sudcov a prokurátorov, ako aj plnil záväzky voči nim; domnieva sa, že ak k tomu nedôjde, môže byť spochybnená dôveryhodnosť výmenného programu na úkor národných sudcov a prokurátorov, ktorí majú záujem podieľať sa na prehlbovaní vzájomnej dôvery v rámci súdnictva v Európe;

19.

berie na vedomie hodnotenie Komisie, podľa ktorého je najvhodnejšou možnosťou podpory vzdelávania v oblasti európskeho súdnictva finančná podpora rôznych orgánov prostredníctvom rámcového programu „Základné práva a spravodlivosť“ na roky 2007 až 2013 a že otázka prechodu európskych justičných vzdelávacích štruktúr na iné formy môže byť po skončení tohto programu znova preskúmaná;

20.

vyzýva Komisiu, aby dôsledne zhodnotila výsledky tohto rámcového programu so zreteľom na toto uznesenie a aby vypracovala nové návrhy pre rozvoj a diverzifikáciu opatrení určených na podporu odborného vzdelávania pre sudcov;

21.

domnieva sa však, že je správny čas na praktické inštitucionálne riešenie otázky justičného vzdelávania na úrovni EÚ, ktoré plne využije jestvujúce štruktúry a vyhne sa zbytočnej duplikácii programov a štruktúr; preto žiada vytvorenie Európskej justičnej akadémie, zahrňujúcej Európsku sieť odbornej justičnej prípravy a Akadémiu európskeho práva; žiada, aby sa pri uvedenom inštitucionálnom riešení zohľadnili relevantné skúsenosti z prevádzky Európskej policajnej akadémie;

22.

domnieva sa, že vnútroštátni sudcovia nemôžu pristupovať k právu Spoločenstva pasívne, ako je to zrejmé z judikatúry Súdneho dvora v oblasti otázok o práve Spoločenstva, ktoré prinášajú vnútroštátne súdy (11);

23.

vyzýva, aby sa posilnilo vzdelávanie súdnych čakateľov od samého začiatku, analogicky s vyššie uvedenými návrhmi týkajúcimi sa vzdelávania vnútroštátnych sudcov;

24.

domnieva sa, že konanie o predbežnej otázke je zásadnou garanciou súladu právneho poriadku Spoločenstva a jednotného uplatňovania práva Spoločenstva;

25.

vyzýva Súdny dvor a všetky zainteresované strany, aby ďalej skrátili priemerné trvanie konania o predbežnej otázke, čím by sa táto kľúčová príležitosť pre dialóg stala atraktívnejšou pre vnútroštátnych sudcov;

26.

naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci vnútroštátnych procedurálnych pravidiel preskúmala existenciu skutočných alebo potenciálnych prekážok, ktoré by bránili akémukoľvek súdnu alebo tribunálu členského štátu v podaní návrhu na začatie konania o predbežnej otázke, ako je uvedené v článku 234 ods. 2 zmluvy, a aby prísne zakročila proti porušeniam zmluvy, ktoré takéto prekážky znamenajú;

27.

domnieva sa, že obmedzenie právomocí Súdneho dvora, najmä týkajúcich sa hlavy IV Zmluvy o ES, zbytočne narúša jednotné uplatňovanie práva Spoločenstva v týchto oblastiach a vysiela negatívny signál pre väčšinu sudcov, ktorí sa týmito oblasťami zaoberajú, čím im znemožňuje vytvorenie priameho kontaktu so Súdnym dvorom a spôsobuje zbytočné oneskorenia;

28.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa článku 10 protokolu o prechodných ustanoveniach, ktorý je priložený k Lisabonskej zmluve, ostávajú právomoci Súdneho dvora, pokiaľ ide o akty v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy, rovnaké, ako keď boli prijaté podľa súčasnej Zmluvy o EÚ na prechodné obdobie piatich rokov; víta však vyhlásenie z medzivládnej konferencie týkajúce sa tohto článku uvedeného protokolu a preto vyzýva Radu a Komisiu, aby sa spolu s Európskym parlamentom podieľali na opätovnom prijatí tých aktov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy;

29.

v súvislosti so zavedením naliehavého konania o predbežnej otázke súhlasí s Radou, že je dôležité, aby Súdny dvor vydal usmernenia, na ktoré sa vnútroštátni sudcovia môžu odvolať pri rozhodovaní sa, či majú požiadať o naliehavé konanie;

30.

vyzýva Súdny dvor, aby zvážil všetky možné zlepšenia konania o predbežnej otázke, do ktorého by bol užšie zapojený sudca, ktorý návrh podal, vrátane zlepšenia možností pre objasnenie návrhu a účasti na ústnom konaní;

31.

domnieva sa, že v rámci decentralizovaného a vyspelého právneho poriadku Spoločenstva by nemalo dochádzať k marginalizovaniu vnútroštátnych sudcov, ale naopak, mali by dostávať viac zodpovednosti a mali by sa viac podporovať v úlohe prvých sudcov práva Spoločenstva; preto naliehavo žiada zvážiť tzv. systém „green light“, podľa ktorého by vnútroštátni sudcovia do svojich otázok adresovaných Súdnemu dvoru mohli zahŕňať aj navrhované odpovede a Súdny dvor by v rámci danej lehoty rozhodol, či akceptuje navrhované rozhodnutie alebo či sám rozhodne ako odvolací súd;

32.

berie na vedomie vytvorenie diskusného fóra k otázkam politiky a postupov EÚ v oblasti spravodlivosti a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že diskusie fóra budú prebiehať transparentným spôsobom; berie na vedomie záväzok Komisie pravidelne predkladať správy Európskemu parlamentu a Rade;

33.

trvá na tom, že v právnych predpisoch Spoločenstva sa musí používať jasnejší jazyk a väčšia terminologická jednotnosť medzi právnymi nástrojmi; podporuje najmä využitie projektu spoločného referenčného rámca pre európske zmluvné právo ako nástroja lepšej tvorby práva;

34.

dôrazne podporuje skutočnosť, že Komisia trvá na tom, aby členské štáty systematicky predkladali tabuľky zhody týkajúce sa vykonávania smerníc Spoločenstva v rámci vnútroštátnych predpisov; súhlasí s tým, že tieto tabuľky sú zdrojom cenných informácií s minimálnymi nákladmi a bez dodatočnej záťaže; navyše sa domnieva, že tabuľky zhody zvyšujú transparentnosť vykonávania práva Spoločenstva a umožňujú vnútroštátnym sudcom a stranám v súdnom spore reálne posúdiť, či je za príslušným vnútroštátnym predpisom právo Spoločenstva a presvedčiť sa, či a akým spôsobom došlo k jeho správnej transpozícii;

35.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a správu gestorského výboru postúpil Rade, Komisii, Súdnemu dvoru a Európskemu ombudsmanovi.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/33

A.

keďže si cení transatlantické partnerstvo medzi EÚ a USA a vo všeobecnosti podporuje spravodlivé a vyvážené obchodné politiky,

B.

keďže uplynulé desaťročie bolo pre transatlantické hospodárske partnerstvo obdobím bezprecedentnej integrácie, pričom podiel európskych investícií v USA na celkovom príleve investícií do USA predstavoval 75 % v roku 2006 a investície USA v Európe sa zvýšili na rekordnú úroveň 128 miliárd USD, resp. 59 % z celkového odlevu priamych zahraničných investícií USA v roku 2006,

C.

keďže letecký priemysel má osobitný význam pre zamestnanosť a vytváranie pracovných miest, najmä v odvetviach, ktoré si vyžadujú vysokú kvalifikáciu, ako aj v širokej škále ďalších odvetví, ako aj pre regionálny rozvoj a pre modernú medzinárodnú priemyselnú spoluprácu,

D.

keďže tak Airbus, ako aj Boeing majú v súčasnosti v rámci odvetvia civilného letectva potenciál navrhnúť a skonštruovať veľké komerčné lietadlo a je v záujme leteckých spoločností a ich zákazníkov, aby udržiavali vysokú úroveň zdravej hospodárskej súťaže,

E.

keďže EÚ a USA podpísali v roku 1992 obojstrannú dohodu o obchodovaní v oblasti veľkých civilných lietadiel (dohoda z roku 1992), ktorou boli prostredníctvom pravidiel upravujúcich vládnu podporu vytvorené vyvážené trhové podmienky,

F.

keďže EÚ postupuje dôsledne v zmysle dohody z roku 1992 a pravidelne poskytuje dokumentáciu o jej dodržiavaní,

G.

keďže USA do značnej miery ignorovali svoje záväzky vyplývajúce z dohody z roku 1992 tým, že neinformovali o svojich subvenciách pre spoločnosť Boeing, ako aj tým, že poskytli subvencie presahujúce dohodnuté hranice a pridelili spoločnosti Boeing zakázané subvencie,

H.

keďže dohodou z roku 1992 sa zachovala stabilita v tomto odvetví až do roku 2004, keď USA jednostranne vyhlásili, že od nej odstupujú, a zažalovali EÚ na pôde WTO, pričom sa odvolávali na európske návratné financovanie, ktoré bolo plne v súlade s dohodou z roku 1992 a ktoré je podobné financovaniu poskytnutému Boeingu na vývoj a výrobu veľkých dielov jeho stroja 787 v Japonsku a ostatných krajinách podieľajúcich sa na riziku,

I.

keďže napriek početným snahám, ktoré EÚ vyvíjala v dobrej viere, doteraz nebolo možné vytvoriť spravodlivý a vyvážený základ pre urovnanie sporu formou rokovaní,

J.

keďže potvrdzuje svoju podporu dôslednej otvorenosti Komisie voči vyváženému riešeniu na základe rokovaní bez predbežných podmienok,

K.

keďže vyvážená a spravodlivá vládna podpora vzdušného priestoru na oboch stranách Atlantického oceánu vyústila do výskumu a inovácie, zvýšenej bezpečnosti, lepších výsledkov v oblasti životného prostredia a účinnosti v leteckej doprave,

L.

keďže financovanie Airbusu zo strany členských štátov je prísne obmedzené, návratné s úrokom a evidentne nemá žiaden vplyv na konkurencieschopnosť Boeingu, keďže Airbus splatil o 40 % viac, než prijal od vlád členských štátov od roku 1992, a doteraz splatil o 7 miliárd EUR viac,

M.

keďže EÚ spochybňuje rôzne zakázané a napadnuteľné americké federálne, štátne a miestne subvencie v prospech Boeingu, ktoré za uplynulé dve desaťročia a až do roku 2024 predstavujú sumu v celkovej výške 23,7 miliárd USD v nenávratných subvenciách,

N.

keďže opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie o dôležitosti spravodlivej a otvorenej súťaže v rámci verejného obstarávania, pričom priaznivo hodnotí pridelenie zákazky týkajúcej sa programu amerického leteckého tankera tímu Northrop Grumman European Aeronautic Defence and Space company (EADS) na základe neutrálnych kritérií navrhnutých s cieľom stanoviť najlepšie a najvhodnejšie vybavenie a poskytnúť ho americkým vzdušným silám,

O.

keďže berie s hlbokým znepokojením na vedomie ostré útoky zo strany spoločnosti Boeing v snahe vykresliť operácie EADS a niektoré členské štáty ako nespoľahlivých obchodných partnerov v oblasti leteckého priemyslu a ako bezpečnostné riziko pre vojenskú pripravenosť USA, čo je odkaz, ktorý v Európe neostal nepovšimnutý,

P.

keďže správa úradu vlády pre zodpovednosť podporujúca protest voči ponuke spoločnosti Boeing sa uznáva iba ako hodnotenie výberového konania a nie hodnôt letectva; keďže takisto opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že integrita postupu obstarávania v rámci ministerstva obrany USA zostane nedotknuteľná pre všetkých účastníkov súťaže,

1.

adresuje Komisii, ktorá pri obrane záujmov členských štátov a rozsiahleho priemyslu EÚ v oblasti civilného letectva koná v mene EÚ, tieto odporúčania:

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a predsedovi Kongresu Spojených štátov amerických.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/35

A.

keďže vo viacerých oznámeniach Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa zdôrazňuje, že cieľmi európskej energetickej politiky a politiky v oblasti klímy sú riešenie problému zmeny klímy, zvýšenie energetickej bezpečnosti a prehĺbenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva,

B.

keďže hrozba vyplývajúca z klimatických zmien sa stále zvyšuje a rozhovory COP 14 v Poznani a COP 15 v Kodani budú mať zásadný význam pre dosiahnutie medzinárodnej dohody o klimatických zmenách, ktorá by mala nahradiť režim vyplývajúci z Kjótskeho protokolu,

C.

keďže Sternovova správa o vplyve zmeny klímy na hospodárstvo uvádza, že cena za nečinnosť pri zmierňovaní klimatických zmien ďaleko presahuje náklady na konanie,

D.

keďže závislosť EÚ od dovozu fosílnych palív by sa mohla do roku 2030 zvýšiť na 65 % celkovej spotreby,

E.

keďže Komisia odhaduje, že splnenie cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov a obnoviteľnej energie bude EÚ do roku 2020 stáť 70 miliárd EUR ročne,

F.

keďže zlepšenie energetickej účinnosti je jedným z nákladovo najefektívnejších prostriedkov znižovania emisií skleníkových plynov,

G.

keďže výskum a technický vývoj sú kľúčové pre dosiahnutie cieľov európskej energetickej politiky,

H.

keďže väčšia synergia v budúcom európskom výskume energetických technológií môže podporiť trvalo udržateľný hospodársky rast, prispieť ku komparatívnym výhodám európskeho hospodárstva, zvýšiť zamestnanosť, a tak pomôcť dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie a boja proti zmene klímy,

I.

keďže siedmy rámcový program vyčleňuje na energetický výskum v rámci sedemročného obdobia len 2,3 miliardy EUR,

J.

keďže investície súkromného sektora do výskumu energetických technológií sú v EÚ obmedzené v porovnaní s úsilím, ktoré vynakladá konkurencia z tretích krajín, či dokonca iné odvetvia v EÚ,

K.

keďže rozpočet na energetický výskum z verejných aj súkromných zdrojov sa v EÚ od 80. rokov 20. storočia výrazne znižuje a keďže EÚ dosahuje v medzinárodnom porovnaní ukazovateľov inovácie vychádzajúcich z úrovne výdavkov na technologický výskum slabé výsledky,

L.

keďže verejný zásah do podpory nových, menej znečisťujúcich energetických technológií je nevyhnutne potrebný a oprávnený, pretože v počiatočnej fáze sú nové technológie nákladnejšie než technológie, ktoré nahrádzajú, a teda pri svojom uvedení na trh nemusia prinášať krátkodobé obchodné zisky či lepšie ceny pre spotrebiteľov,

1.

víta Európsky strategický plán energetických technológií (plán SET); domnieva sa, že európska politika v oblasti energetickej technológie s adekvátnou finančnou podporou má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov EÚ súvisiacich s energiou a zmenou klímy v roku 2020;

2.

zdôrazňuje, že EÚ musí splniť ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 a súčasne zachovať konkurencieschopnosť a udržateľnosť svojho hospodárstva; je presvedčený, že vývoj a využívanie inovatívnych a nízkonákladových technológií s nízkym obsahom uhlíka, energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, sú kľúčové pre zníženie emisií, vytvorenie nových trhov pre priemysel EÚ a zabezpečenie celosvetového úsilia o riešenie problému zmeny klímy;

3.

domnieva sa, že v záujme dosiahnutia týchto cieľov je dôležité obmedziť náklady na zelenú energiu a podporiť inováciu v energetickom sektore; je presvedčený, že si to vyžaduje zlepšenie prenosu technológií z výskumných centier do podnikov, skrátenie času uvedenia na trh, ukončenie súčasnej technologickej a regulačnej nečinnosti a prehĺbenie vzájomnej prepojiteľnosti sietí;

4.

je presvedčený, že nové technológie, najmä v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, sú takisto potrebné na podporu diverzifikácie energetických zdrojov, zníženie dopytu po energii a poskytujú menej znečisťujúce a bezpečnejšie spôsoby využitia pôvodných zdrojov na podporu bezpečnosti dodávok energie; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila energetické zdroje EÚ;

5.

domnieva sa, že plán SET by mal podporovať širokú škálu činností, ktoré stimulujú verejnú diskusiu o prínosoch rôznych nových energetických technológií, konkrétne prostredníctvom vzdelávania zákazníkov a informačných kampaní;

6.

je presvedčený, že lacnejšie a efektívnejšie technológie s nízkym obsahom uhlíka môžu prispieť k dosiahnutiu novej medzinárodnej dohody o klimatických zmenách, ktorá by nahradila režim vyplývajúci z Kjótskeho protokolu;

7.

zdôrazňuje potrebu prehĺbiť koordináciu strategických energetických technológií na rôznych úrovniach a medzi rôznymi partnermi; takisto zdôrazňuje potrebu predchádzať nadmernej byrokracii, zabezpečiť pri zlepšovaní koordinácie jednoduchosť a jasnosť a zaistiť širokú účasť všetkých prípadných partnerov, napríklad prostredníctvom navrhovanej Riadiacej skupiny Európskeho spoločenstva pre strategické energetické technológie a navrhovanej Európskej aliancie pre energetický výskum, ktoré by mali byť otvorené všetkým európskym výskumným centrám bez ohľadu na ich veľkosť alebo zdroje;

8.

vyjadruje podporu vytvoreniu riadiacej skupiny na vysokej úrovni a transparentného a ľahko dostupného informačného systému o energetických technológiách, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), a žiada Komisiu, aby Európsky parlament informovala o zriadení tejto skupiny a jej práci, ako aj o informačnej stratégii;

9.

poznamenáva, že na podporu budúceho európskeho informačného systému o energetickej technológii je možné použiť nástroje vytvorené v rámci rámcových programov (výskumné programy siete ERA, siete excelencie (NoE), európske technologické platformy (ETP));

10.

zdôrazňuje, že koordinovaná spolupráca s členskými štátmi je dôležitá v záujme dosiahnutia stanovených cieľov, maximalizácie zisku a obmedzenia nákladov; je presvedčený, že nástroje Spoločenstva na úrovni členských štátov, napríklad štrukturálne fondy, môžu podporiť výskumné, rozvojové a inovačné kapacity v uvedených oblastiach;

11.

zdôrazňuje zásadný význam zlepšenia koordinácie s tretími krajinami a posilnenia medzinárodnej spolupráce zameranej na zavedenie súdržnej a diferencovanej stratégie vo vzťahu k rozvinutým, rozvojovým a rozvíjajúcim sa ekonomikám;

12.

zdôrazňuje, že kapacita výskumnej základne EÚ sa musí rozšíriť a že ďalšie vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie má zásadný význam pre dosiahnutie množstva a kvality ľudských zdrojov potrebných na využitie výhod plynúcich z otvorenia nových technologických príležitostí; je presvedčený, že z tohto hľadiska môže byť prínosný integrovaný prístup v rámci osobitných programov siedmeho rámcového programu;

13.

upriamuje pozornosť na možné riziko zdvojenia a znásobenia nových iniciatív; vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako sa budú nové európske priemyselné iniciatívy dopĺňať s existujúcimi programami vrátane siedmeho rámcového programu a konkrétne s európskymi technologickými platformami a spoločnými technologickými iniciatívami vytvorenými v rámci siedmeho rámcového programu, s rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) a najmä s Európskym inovačným a technologickým inštitútom a jeho znalostnými a inovačnými spoločenstvami, ktoré sa zaoberajú zmenou klímy a energiou; žiada Komisiu, aby vysvetlila, akým spôsobom európske priemyselné iniciatívy podporia synergie na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni;

14.

opäť zdôrazňuje, že plán SET vyžaduje vybudovanie kapacít v oblasti energetického výskumu a inovácie v celoeurópskom meradle; súhlasí s Komisiou, že čiastočné riešenie predstavujú celoeurópske výskumné infraštruktúry; preto žiada, aby Európske strategické fórum pre infraštruktúry výskumu, aby vymedzilo potrebu vybudovania európskych výskumných infraštruktúr v oblasti inovatívnych energetických technológií, napríklad technológií energie z obnoviteľných zdrojov;

15.

domnieva sa, že v rámci strategickej energetickej politiky EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu transeurópske energetické siete a zjednodušené postupy udeľovania oprávnení v tejto oblasti;

16.

zdôrazňuje, že potrebná koordinácia sa musí rozšíriť na rôzne vedecké a technologické oblasti, ktoré z dôvodu svojej multidisciplinárnej povahy tvoria súčasť výskumu a vývoja energetických technológií; z tohto hľadiska zdôrazňuje potrebu podporiť výskum v základných vedách, ako je biológia, informačné technológie, vedy o materiáloch a makrotechnológiách;

17.

žiada Komisiu, aby zohľadnila potenciál využívania energetických technológií v členských štátoch, ktoré nedávno pristúpili do EÚ, a zaviedla mechanizmy podpory založené na politikách EÚ;

18.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť prenos technológií z výskumných centier do podnikov; naliehavo žiada, aby v tejto oblasti zohral úlohu nový Európsky inovačný a technologický inštitút;

19.

naliehavo žiada, aby súkromný sektor viac investoval do výskumu a prijal vyššie riziko, čo je podmienkou toho, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu v tejto oblasti;

20.

je pevne presvedčený, že je nutné zvýšiť podporu technológií s nízkym obsahom uhlíka vo fáze demonštračných aktivít a uvádzania nových decentralizovaných obnoviteľných technológií na trh; preto víta navrhnuté európske priemyselné iniciatívy; zdôrazňuje však, že je takisto potrebné zvýšiť podporu výskumu a vývoja v oblasti technológií, ktoré budú nevyhnutné z dlhodobého hľadiska, s konkrétnym dôrazom na strategicky významné technológie, napríklad technológie na využitie slnečnej energie, s pomocou ktorých môže EÚ z dlhodobého hľadiska dosiahnuť energetickú nezávislosť;

21.

domnieva sa, že európske priemyselné iniciatívy by sa mali zamerať na oblasti, ktoré majú najväčší potenciál pomôcť splniť ciele EÚ súvisiace so zmenou klímy, energetickou účinnosťou a energiou z obnoviteľných zdrojov na trvalo udržateľných základoch a z dlhodobého hľadiska znížiť náklady a zvýšiť ich uplatniteľnosť;

22.

žiada, aby sa pri určovaní priorít medzi jednotlivými európskymi priemyselnými iniciatívami zohľadnil životný cyklus každej technológie a jej vplyv na životné prostredie v každom štádiu výrobného procesu; žiada, aby sa zvážila možnosť transferu týchto technológií do rozvíjajúcich sa ekonomík tak, aby sa znížili technologické rozdiely;

23.

požaduje zvýšenie prenosu technológií s rozvinutými krajinami a nadviazanie vedeckej spolupráce s týmito krajinami zameranej na vývoj nových energetických technológií;

24.

podporuje návrh Komisie na rozdielne vytváranie európskych priemyselných iniciatív s cieľom uspokojiť potreby konkrétnych technológií; je presvedčený, že takáto pružnosť by umožnila vytváranie strategických aliancií medzi členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi správami, výskumnými centrami a súkromným sektorom s cieľom vyvíjať konkrétne technológie; vyzýva tieto subjekty, aby bezodkladne začali spoločne vypracovávať podrobné návrhy pre európske priemyselné iniciatívy;

25.

dôrazne podporuje navrhované európske priemyselné iniciatívy v oblasti veternej a solárnej energie, bioenergie, zachytávania CO2, jeho prepravy a skladovania, elektrizačných sietí a jadrového štiepenia;

26.

konkrétne vyzýva, aby sa zintenzívnil výskum biopalív s cieľom zabezpečiť nesporný prínos výroby týchto palív z hľadiska celkového vplyvu na životné prostredie;

27.

poukazuje na význam vývoja trvalo udržateľných dopravných technológií s využitím premeny veľkého objemu biomasy na plyn na tvorbu vodíka a tekutých syntetických palív;

28.

zdôrazňuje, že európske priemyselné iniciatívy v oblasti jadrového štiepenia by mala umožniť kontinuitu a zahrnúť výskum a vývoj technológií tretej a štvrtej generácie;

29.

ľutuje, že plán SET sa zameriava najmä na opatrenia na strane ponuky a nevenuje sa v dostatočnej miere opatreniam na zníženie dopytu po energii, ako sú úspora energie a energetická účinnosť;

30.

trvá na tom, že v pláne SET by mala byť vo väčšej miere zastúpená energetická účinnosť, pretože ide o oblasť s najväčším potenciálom na úsporné zníženie emisií v strednodobom výhľade, najmä v sektore stavebníctva, ktorý sa podieľa 40 % na celkovej energetickej spotrebe EÚ; preto vyzýva Komisiu, aby do oblastí pokrytých európskymi priemyselnými iniciatívami zahrnula energeticky účinné technológie vrátane výroby energie kogeneráciou a polygeneráciou; podporuje zaradenie energetickej účinnosti medzi priority pokryté európskymi priemyselnými iniciatívami;

31.

žiada Komisiu, aby preverila možnosť rozšírenia navrhovaných európskych priemyselných iniciatív na ostatné odvetvia so značným potenciálom zníženia emisií, ako je kogenerácia, vodík, stavebníctvo a bývanie, vykurovacie a chladiarenské systémy, infraštruktúry na lepšie uchovávanie a distribúciu energie a prepájanie sietí;

32.

domnieva sa, že vývoj technológie na zachytávanie a skladovanie uhlíka môže byť dôležitý pri znižovaní emisií skleníkových plynov za predpokladu, že táto technológia bude účinná a bezpečná; vyzýva Komisiu, aby v rámci európskych priemyselných iniciatív umožnila realizáciu až 12 navrhnutých úplných demonštračných projektov v oblasti zachytávania a skladovania uhlíka; upozorňuje, že uplatnenie technológií zachytávania a skladovania uhlíka sa zjednoduší a zlacní vďaka podpore čistých uhoľných technológií, ako je konverzia uhlia na plyn, pričom je možné, že v budúcnosti budú povinné;

33.

očakáva Komisiou navrhované oznámenie o financovaní nových technológií s nízkym obsahom uhlíka a technológie zachytávania a skladovania uhlíka; ľutuje, že toto oznámenie nebolo zverejnené spolu s plánom SET;

34.

zdôrazňuje, že plán SET by sa nemal financovať formou prerozdelenia financií určených pre oblasť energie v rámci siedmeho rámcového programu a CIP;

35.

domnieva sa, že vzhľadom na priority súvisiace s klimatickými zmenami a energetickými otázkami, sú potrebné značné dodatočné finančné prostriedky EÚ na technológie v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie, ktoré by sa mali začať zavádzať, ak majú EÚ pomôcť splniť ciele do roku 2020;

36.

vyzýva Komisiu, aby naliehavo zabezpečila dostatočné financovanie a podporu výskumu a vývoju, demonštračných činností a uvádzania na trh nových technológií s nízkym alebo nulovým obsahom uhlíka tak, aby sa od roku 2009 z rozpočtu EÚ minimálne 2 miliardy EUR ročne vynakladali na podporu uvedených technológií nezávisle od siedmeho rámcového programu a CIP; takisto vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na poskytnutie dodatočných prostriedkov v strednodobom výhľade finančného rámca na roky 2007 – 2013;

37.

domnieva sa, že na to, aby sa urýchlil rozvoj a zavádzanie čistých technológií budúcnosti, je treba lepšie využívať finančné aj ľudské zdroje a celkovo ich znásobiť;

38.

zdôrazňuje potrebu zvyšovania výskumnej kapacity EÚ; vyzýva preto na zvýšenie financovania pre oblasť ľudských zdrojov a odbornej prípravy v odvetví energetických technológií; vyzýva aj na lepšiu koordináciu medzi nástrojmi financovania Spoločenstva a vnútroštátnymi nástrojmi financovania, aby sa podporila odborná príprava a výskum, najmä siedmy rámcový program;

39.

podporuje, vychádzajúc z potreby väčšej komplementárnosti finančných prostriedkov EÚ, návrhy zahrnuté v oznámení Komisie s názvom Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii (KOM(2007)0474); víta v tejto súvislosti praktické vedenie Komisie pri koordinácii finančných prostriedkov EÚ od regiónov, členských štátov, EÚ a Európskej investičnej banky (EIB) určených na výskum, vývoj a inovácie; súhlasí s Komisiou, že je potrebné lepšie vysvetliť zúčastneným stranám článok 54 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (8) týkajúci sa čerpania finančných prostriedkov z dvoch rôznych zdrojov Spoločenstva pre rovnakú skupinu oprávnených nákladov;

40.

vyzýva Komisiu, aby pri predstavení finančného plánu vysvetlila, v ktorých oblastiach prináša jednotná akcia EÚ pridanú hodnotu do jednotlivých technologických sektorov, a uviedla zistenia týkajúce sa trvalej udržateľnosti technologického rozvoja;

41.

poukazuje na potrebu získania zdrojov v spolupráci s priemyslom s cieľom využiť súkromné investície do technológií s nízkym obsahom uhlíka; zdôrazňuje potrebu jasnej dlhodobej vízie a finančného rámca, ktoré budú podporovať finančné inštitúcie, ako napríklad EIB, s cieľom poskytnúť partnerom zo súkromného sektora dostatočnú istotu pre investície; zdôrazňuje potrebu zapojenia MSP, a to najmä do oblasti technológií pre rozptýlené systémy energetického zásobovania;

42.

poznamenáva, že podľa navrhnutej revízie Európskeho systému obchodovania s emisiami by mohli príjmy z aukcií poskytnúť významný zdroj financovania na účely posilnenia bezpečnosti dodávok energií v EÚ a súčasného dosiahnutia cieľov v oblasti zmeny klímy, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

43.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/41

A.

keďže štátne investičné fondy sú aktívne na globálnych finančných trhoch už viac ako 50 rokov,

B.

keďže činnosti štátnych investičných fondov nemožno pripísať žiadne narušenie finančných trhov,

C.

keďže vzhľadom na vlastnícku štruktúru nepatria štátne investičné fondy do rozsahu pôsobnosti nariadenia o finančnom trhu v EÚ,

D.

keďže sa ukázalo, že investičná stratégia štátnych investičných fondov uprednostňuje dlhodobé, stabilné investície,

E.

keďže v prípade niektorých štátnych investičných fondov existujú isté obavy z nedostatočnej transparentnosti, čo sa týka ich aktív, investičných stratégií, ziskov a riadiacich štruktúr,

F.

so zreteľom na úlohu, ktorú štátne investičné fondy zohrali počas nedávnych finančných kríz pri zachraňovaní niektorých významných finančných inštitúcií pred bankrotom,

G.

zreteľom na možnosti rastu štátnych investičných fondov,

H.

keďže EÚ by mala zostať naďalej verná presadzovaniu politiky otvorenosti investíciám a voľnému pohybu kapitálu,

1.

domnieva sa, že štátne investičné fondy nespôsobili žiadne narušenie kapitálových trhov, ale vzhľadom na ich štruktúru, veľkosť a rýchly rast je potrebná dôkladná analýza ich úlohy a vplyvu; uvedomuje si skutočnosť, že ich prístup k transparentnosti a systému riadenia štátnych investičných fondov nie je jednotný;

2.

je znepokojený tým, že nedostatočná transparentnosť v prípade určitých štátnych investičných fondov nemusí umožniť riadne porozumenie ich štruktúry a motivácii; žiada Komisiu, aby uznala skutočnosť, že transparentnosť a zverejňovanie informácií sú kľúčom k vytvoreniu skutočne rovnakých podmienok a k hladkému fungovaniu trhov vo všeobecnosti;

3.

víta oznámenie Komisie Rade o štátnych investičných fondoch, v ktorom sa opätovne potvrdzuje význam otvorených trhov a záväzok Komisie týkajúci sa globálneho riešenia; berie na vedomie rôzne iniciatívy na vnútroštátnej úrovni alebo na medzinárodných fórach s cieľom zvýšiť transparentnosť a zlepšiť správu fondov a žiada Komisiu, aby úzko spolupracovala s MMF a OECD pri vytváraní celosvetového kódexu správania;

4.

domnieva sa však, že oznámenie Komisie o štátnych investičných fondoch treba chápať ako prvý krok, a žiada preto Komisiu, aby sledovala činnosti štátnych investičných fondov a vykonávala koordinačnú úlohu s cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne iniciatívy neboli v rozpore so záväzkom otvorenosti investíciám alebo neohrozovali postavenie EÚ na globálnych trhoch;

5.

žiada Komisiu, aby vykonala analýzu nástrojov, ktoré má k dispozícii EÚ na základe ustanovení Zmluvy o ES a platných právnych predpisov, ako sú požiadavky transparentnosti, hlasovacie práva, práva akcionárov a zlaté akcie, ktoré by umožnili určitú reakciu v prípade problémov v oblasti vlastníckych vzťahov následkom zásahu štátnych investičných fondov;

6.

žiada Radu a Komisiu, aby prehodnotili manévrovací priestor, ktorý inštitúciám EÚ ponechávajú ustanovenia článkov 64 a 65 ZFEÚ, s cieľom preskúmať možnosti opatrení koordinovaných na úrovni EÚ, čo má zásadný význam pre záujmy EÚ a hladké fungovanie vnútorného trhu; žiada Komisiu, aby vypracovala zoznam odvetví, ktoré by mohli patriť do rozsahu pôsobnosti ustanovení článku 65 o verejnej politike;

7.

žiada Radu a Komisiu, aby vykonali hĺbkovú analýzu fungovania globálnych finančných trhov a vzhľadom na globálne iniciatívy vymedzili a podporovali silnú víziu EÚ o tom, čo by malo predstavovať zásady a pravidlá upravujúce ich fungovanie; zastáva názor, že takáto spoločná pozícia by posilnila postavenie EÚ v medzinárodnom meradle; žiada Komisiu, aby v prípade potreby zohľadňovala zásadu reciprocity;

8.

vyjadruje znepokojenie nad cenou ropy a jej dôsledkami na výmenný kurz eura voči doláru, pretože vo všeobecnosti sa výnosy plynúce z ropy často opätovne investujú prostredníctvom štátnych investičných fondov do aktív vyjadrených v eurách a do trhov eurozóny;

9.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/42

A.

keďže mestské centrá (mestá a okolie) majú z mnohých hľadísk veľký význam pre život občanov EÚ; keďže napriek rozdielnej veľkosti a štruktúre čelia mestské centrá v súvislosti so znečistením, s dopravným preťažením, hlukom a bezpečnosťou dopravy v dôsledku mestskej mobility podobným problémom a výzvam,

B.

keďže sú naliehavo potrebné nové ideové a inovačné koncepcie mobility v mestách, pretože mestská doprava výrazne prispieva k zmene klímy, znečisteniu a ďalším environmentálnym problémom, ako aj k súvisiacim negatívnym vplyvom na kvalitu života a zdravie obyvateľov miest; keďže tieto problémy je nutné riešiť, ak má uspieť akákoľvek celková stratégia EÚ na boj proti zmene klímy a ďalším environmentálnym problémom,

C.

keďže je potrebné nájsť primerané rozdelenie povinností medzi EÚ a mestami a obcami, v ktorom by EÚ mala zohrávať jasne vymedzenú úlohu; keďže v súlade so zásadou lepšej regulácie a so zásadami subsidiarity a proporcionality by Spoločenstvo malo v oblasti mestskej mobility konať len vtedy, ak je zjavné, že takýto postup má jasnú pridanú hodnotu v rámci EÚ,

D.

keďže v oblasti mestskej mobility by sa mali vziať do úvahy aj zásady vnútorného trhu EÚ,

E.

keďže európske obce a mestá by mali mať možnosť vybrať si zo širokej škály flexibilných nástrojov, aby mohli zostaviť súbor na mieru vytvorených opatrení na integrované, udržateľné, sociálne účinné a hospodársky životaschopné riešenie svojich konkrétnych problémov v oblasti mobility; keďže vo všetkých spôsoboch a oblastiach dopravy (chodci, cyklisti, verejná a súkromná osobná doprava, nákladná doprava a služby) je potrebné usilovať sa o lepšie logistické riešenia a o prechod na udržateľnejšie spôsoby dopravy s cieľom zabezpečiť lepšiu dostupnosť mestských centier a plynulú premávku, čo má veľký význam pre obyvateľov, návštevníkov, dochádzajúcich, výrobcov a dodávateľov tovaru a služieb, najmä pre malé a stredné podniky; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať interoperabilite vybraných nástrojov, aby úrady mohli v neskoršej fáze postihovať porušovanie dopravných predpisov súvisiacich s mestskými oblasťami na cezhraničnom základe,

F.

keďže európska politika mestskej dopravy musí zohľadňovať hospodársku, sociálnu, územnú a environmentálnu súdržnosť; keďže je nutné venovať osobitnú pozornosť špecifickým problémom a podmienkam v nových členských štátoch,

G.

keďže je potrebné dbať na osobitné potreby pracovníkov (dochádzajúcich), ľudí so zníženou pohyblivosťou, detí (kočíky), sociálne slabších a starších občanov; keďže je potrebné mať na pamäti, že v dôsledku rýchleho starnutia obyvateľov Európy dochádza k demografickým zmenám a vznikajú nové potreby spoločností v oblasti mobility,

H.

keďže je nevyhnutné zvoliť si nový prístup k strategickému plánovaniu mestských oblastí s cieľom predvídať výzvy týkajúce sa životného prostredia, energie a mobility, ktoré vyvstanú v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí,

I.

keďže internalizácia vonkajších nákladov predstavuje dôležitý krok k vyčísleniu skutočných nákladov v odvetví dopravy; keďže je potrebné preskúmať možnosť krížového subvencovania udržateľných koncepcií mestskej dopravy s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k preprave tovaru a osôb a k rôznym spôsobom dopravy; keďže v záujme udržateľných riešení mestskej mobility je nutné vyvinúť úsilie zamerané na vytvorenie nových finančných nástrojov a na lepšie a častejšie využívanie už existujúcich finančných nástrojov, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond,

1.

víta uvedenú zelenú knihu ako vhodný podklad na diskusiu; ďalej víta rozsiahle zapojenie zúčastnených strán do vytvárania názorov a formovania budúcej politiky EÚ v oblasti mestskej dopravy;

2.

považuje za nevyhnutné jasne vymedziť oblasti zodpovednosti EÚ, a to v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality stanovenými v zmluvách; uznáva zásadu, že miestne orgány môžu prijať vlastné politiky v oblasti mobility za predpokladu, že nie sú v rozpore s príslušnými právnymi predpismi jednotlivých štátov a Spoločenstva; zároveň očakáva, že členské štáty, mestá a obce budú mať pri uplatňovaní uvedených zásad na zreteli vlastnú zodpovednosť za lepšiu organizáciu a plánovanie mestskej mobility; uznáva však, že prostredníctvom spoločného postupu v rámci Spoločenstva v súvislosti s mestskou mobilitou možno v niektorých oblastiach dosiahnuť jednoznačný prínos;

3.

je presvedčený, že EÚ by mala stanoviť celkovú stratégiu v oblasti mestskej mobility vedúcu k racionálnejšiemu využívaniu súkromných automobilov a presadzovať prechod k udržateľným spôsobom dopravy, aby podporila svoje záväzky týkajúce sa ochrany životného prostredia a znižovania emisií skleníkových plynov;

4.

domnieva sa, že je nutné podniknúť kroky na európskej úrovni v týchto oblastiach a požaduje:

5.

vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na prekonávaní vnútroštátnych prekážok pre mestské systémy, avšak bez toho, aby navrhovala právne predpisy EÚ, ktoré by mohli obmedziť flexibilitu na miestnej úrovni potrebnú na riešenie problémov mobility;

6.

považuje za nevyhnutné, aby EÚ zohľadňovala osobitné potreby mestskej dopravy v tých politických oblastiach, v ktorých má zákonodarnú moc (napr. rozpočtová politika, environmentálna politika, sociálna politika a politika trhu práce, politika hospodárskej súťaže, priemyselná politika, regionálna a kohézna politika, politika dopravy a politika bezpečnosti cestnej premávky a energetická politika);

7.

vyzýva na vytvorenie osobitných európskych pravidiel a/alebo usmernení pre štandardizáciu a harmonizáciu týchto oblastí:

8.

požaduje taktiež vhodné opatrenia na podporu výmeny osvedčených postupov najmä v súvislosti s

9.

vyzýva na čo najširšiu distribúciu údajov týkajúcich sa mestskej mobility, akými sú napríklad štatistické údaje Eurostatu a CARE (Databáza Spoločenstva o nehodách na cestách v Európe); požaduje sprístupnenie databázy CARE, ktorá by sa stala veľmi silným nástrojom výmeny informácií a znalostí medzi odborníkmi v oblasti dopravy;

10.

vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu miestnym úradom propagáciou pilotných a experimentálnych projektov, predovšetkým tých, ktoré sú zamerané na využívanie integrovaného prístupu k otázke mestskej mobility a poskytovanie pomoci pri výskume v oblasti plánovania miest;

11.

zdôrazňuje potrebu výskumu a vývoja v oblasti trvalo udržateľnej dopravy, najmä s cieľom podporiť technologický vývoj ekologických vozidiel; vyzýva Komisiu a Radu, aby investovali do ekologickejších, účinnejších, na zákazníkov orientovaných a bezpečných systémov mestskej dopravy a aby prijali opatrenia na vytvorenie trhu pre takéto systémy;

12.

poukazuje na to, že úlohou EÚ je zúčastniť sa na procese rozvoja a podpory ITS a financovať inovačné technológie, pretože tieto môžu výrazne prispieť napríklad k zvýšeniu úrovne bezpečnosti na cestách a k zlepšeniu plynulosti dopravy a logistickej účinnosti; domnieva sa preto, že je potrebné podporovať ďalší vývoj ITS a predovšetkým intenzívnejšie uvádzanie ITS v EÚ do prevádzky;

13.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila prístupné a kompatibilné zoznamy projektov výskumu a vývoja v oblasti mestskej mobility v rámci rôznych rámcových programov EÚ a naznačila príklady ich praktického využitia;

14.

zdôrazňuje, že nevyhnutnou podmienkou skvalitnenia mestskej dopravy a mobility je výmena osvedčených postupov týkajúcich sa riadenia mobility a lepšej koordinácie, pretože sa začínajú prejavovať nedostatky, akými sú napríklad nevyhovujúce rozdeľovanie úloh, nedostatok koordinácie medzi rôznymi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi úradmi a nedostatočná koordinácia medzi plánovaním mestských, prímestských a vidieckych dopravných systémov; poukazuje na to, že dôsledkom slabej koordinácie medzi miestnymi orgánmi sú vysoké náklady na dopravu, zvýšený objem dopravy a tým pádom aj väčšie znečistenie životného prostredia;

15.

naliehavo vyzýva na lepšiu koordináciu medzi susediacimi miestnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť istú mieru konzistentnosti a trvalo udržateľný a harmonický rozvoj infraštruktúry miestnej a regionálnej dopravy v cezhraničných a iných oblastiach;

16.

považuje za nevyhnutné, aby sa rozvoj a plánovanie miest uskutočňovali na integrovanom základe a aby sa pritom zohľadňovali aktuálne a budúce potreby mestskej dopravy; prioritou na účely mestskej výstavby a modernizácie vo veľkom rozsahu by malo byť zavedenie vysokorýchlostného železničného spojenia medzi centrami miest a riečnymi, železničnými a leteckými terminálmi a predovšetkým odľahlými regiónmi;

17.

pripomína, že vzhľadom na zrýchľujúcu sa urbanizáciu by sa mala väčšia pozornosť venovať predmestiam a aglomeráciám;

18.

zdôrazňuje individuálnu zodpovednosť občanov a považuje za nevyhnutné vyzvať ich, aby ako používatelia ciest kriticky zhodnotili svoje správanie, a v prípade, ak je to možné, sa aktívne zúčastňovali miestnych fór mestskej mobility; zastáva názor, že takmer každý občan môže zmeniť svoje správanie napríklad pokiaľ ide o využívanie vlastného auta a alternatívnych spôsobov dopravy (chôdza, bicyklovanie alebo verejná doprava) a môže tak individuálne prispieť k zvýšeniu úrovne čistoty a kvality života v mestských oblastiach; žiada od vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, aby prijali opatrenia na uľahčenie týchto zmien; ďalej vyzýva európske, vnútroštátne, regionálne a miestne úrady, aby zintenzívnili vzdelávacie a informačné kampane na zvyšovanie povedomia občanov o ich správaní v oblasti dopravy; zdôrazňuje mimoriadny význam vzdelávacích kampaní pre mladšiu generáciu;

19.

zdôrazňuje v tejto súvislosti význam a rastúci úspech akcie Deň bez áut v kontexte európskeho týždňa mobility; konštatuje, že v roku 2007 sa tejto iniciatívy zúčastnilo 1909 miest z 23 členských štátov; žiada Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali túto iniciatívu a činnosť a usilovali sa dosiahnuť jej zavedenie v širokom meradle;

20.

domnieva sa, že by sa mala vypracovať štúdia, ktorá by mala objasniť všetky aspekty výberu a možností mestskej mobility občanov (súkromná verzus verejná doprava) a poskytnúť o nich podrobné informácie; požaduje nový a štandardizovaný systém zhromažďovania informácií o otázkach, ktoré nie sú predmetom častého výskumu, ako napríklad správanie cyklistov, chodcov a motivácia občanov pre uprednostňovanie určitých druhov dopravy pred inými;

21.

je presvedčený sa, že EÚ môže výrazným spôsobom prispieť k financovaniu opatrení v oblasti mestskej osobnej a nákladnej dopravy, napríklad z prostriedkov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, a žiada Komisiu, aby sa v tejto oblasti ujala svojej zodpovednosti; pripomína zodpovednosť členských štátov týkajúcu sa financovania opatrení v oblasti životného prostredia a dopravy zakotvených v práve Spoločenstva;

22.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné nástroje zamerané na trhové hospodárstvo a aby tým vytvorila vyvážený a priaznivý rámec pre trvalo udržateľnú mobilitu v mestských centrách;

23.

v kontexte nadchádzajúcej revízie rozpočtu EÚ požaduje, aby bolo financovanie projektov z fondov EÚ pevnejšie naviazané na podmienky a požiadavky týkajúce sa trvalo udržateľnej dopravy a ochrany životného prostredia v budúcnosti a považuje to za trvalo udržateľný nástroj podpory ekologických a široko dostupných koncepcií dopravy;

24.

vyzýva Komisiu, aby sama alebo v spolupráci s Európskou investičnou bankou napríklad preskúmala súčasné a budúce možnosti financovania mestskej dopravy; navrhuje vypracovať komplexného sprievodcu, v ktorom budú systematickým spôsobom opísané všetky finančné prostriedky použiteľné v oblasti mestskej dopravy; ďalej vyzýva Komisiu, aby preskúmala otázku krížových dotácií v oblasti dopravy a aby tým zaručila spravodlivý prístup ku všetkým spôsobom dopravy a tiež pri rozlišovaní medzi osobnou a nákladnou dopravou; mali by sa navyše posúdiť všetky aspekty verejno-súkromných partnerstiev a ich prípadný prínos pre koncepcie trvalo udržateľnej mestskej mobility;

25.

vyzýva predsedníctvo Európskeho parlamentu a jeho útvary, aby šli príkladom vykonávaním vlastných rozhodnutí a podporovaním opatrení riadenia mobility pre poslancov, zamestnancov a návštevníkov s cieľom integrácie trvalo udržateľnej mobility do uplatňovania predpisov EMAS zo strany Európskeho parlamentu;

26.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/49

A.

keďže HDP eurozóny vzrástol v roku 2007 o 2,6 % (v porovnaní s 2,7 % v roku 2006) napriek zvýšenej neistote prameniacej z finančnej krízy v druhej polovici roka,

B.

keďže úroveň miery inflácie dosiahla 2,1 % v porovnaní s úrovňou 2,2 % v roku 2006, napriek hospodárskemu prostrediu charakterizovanému výrazným tlakom na ceny smerom hore,

C.

keďže ECB v roku 2007 naďalej prispôsobovala úroveň úrokových sadzieb, z 3,5 % v decembri 2006 na 4,0 % v júni 2007, a udržiavala túto úroveň počas druhého polroka,

D.

keďže Medzinárodný menový fond (MMF) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vo svojich vyhláseniach vyzývajú na veľmi opatrný prístup k zvyšovaniu úrokových sadzieb v eurozóne,

E.

keďže v roku 2007 sa výmenný kurz eura zhodnotil o 6,3 % v nominálnych platných podmienkach, a toto zhodnotenie bolo výrazné najmä voči americkému doláru (11,8 %),

F.

keďže finančná kríza a veľká globálna nerovnováha predstavujú riziko pre celosvetový hospodársky rast a vývoj výmenných kurzov,

G.

keďže sa očakáva, že v roku 2008 vzrastie v eurozóne inflácia na úroveň od 2,0 % do 3,0 %, čo bude vo veľkej miere odzrkadlením súčasného trendu zvyšovania cien komodít, a potom v roku 2009 klesne na nižšiu úroveň medzi 1,2 % a 2,4 %,

H.

keďže hlavným cieľom ECB a Európskeho systému centrálnych bank (ESCB) je udržiavať cenovú stabilitu a zároveň podporovať všeobecné hospodárske politiky Spoločenstva, ako sa stanovuje v článku 105 Zmluvy o ES, pričom sa uznáva úplná nezávislosť ECB a ESCB v tejto súvislosti,

I.

keďže ECB sa nachádza v ťažkej situácii, pretože musí riešiť problémy zvyšujúcej sa inflácie a prvých príznakov hospodárskeho spomaľovania v dôsledku finančnej krízy v posledných mesiacoch,

J.

keďže Európsky parlament chce pomôcť pri posilnení postavenia a medzinárodnej autority ECB a eurozóny na medzinárodnej scéne,

1.

víta skutočnosť, že desať rokov po vzniku Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) sú ECB i euro dobre rešpektované a všeobecne akceptované v rámci globálneho hospodárstva a poznamenáva, že euro sa stalo menou celosvetového významu, ktorá sa takmer vyrovná americkému doláru;

2.

pripomína, že v Zmluve o ES sa výslovne rozlišuje medzi cieľmi ECB v súvislosti s cenovou stabilitou na jednej strane a v súvislosti s podporou všeobecných hospodárskych politík na strane druhej, a že preto tieto dva ciele nemožno jednoducho považovať za nahraditeľné; zdôrazňuje plnú nezávislosť ECB pri plnení jej mandátu a víta skutočnosť, že prostredníctvom Lisabonskej zmluvy by sa ECB mala stať inštitúciou EÚ s právnou subjektivitou a jasne stanoveným nezávislým politickým a finančným postavením; domnieva sa, že uznanie ECB ako európskej inštitúcie zvýši zodpovednosť Parlamentu, najmä jeho príslušného Výboru pre hospodárske a menové veci, ako inštitúcie, ktorú ECB informuje o svojich rozhodnutiach v oblasti menovej politiky;

3.

víta Cyprus a Maltu v HMÚ a berie na vedomie ich úspešný vstup;

4.

uznáva skvelú prácu ECB v rámci riadenia finančnej krízy spôsobenej problémami na trhu hypotekárnych úverov USA, a najmä operáciu začatú 9. augusta 2007, ktorá zabezpečila na trhoch likviditu v hodnote 95 miliárd EUR v podobe tendra s fixnou úrokovou sadzbou 4,00 %, a ktorá mala rovnaký postup ako bežné trhové operácie ECB; poznamenáva, že táto operácia, spolu s dolaďovacími operáciami a následnými hojnými týždennými operáciami refinancovania, dokázala stabilizovať veľmi krátkodobé úrokové sadzby; opätovne poukazuje na túto skutočnosť preukazujúcu hodnotu spoločnej menovej politiky zabezpečovanej prostredníctvom ECB, ktorá stabilizuje ekonomiku v časoch nestability;

5.

súhlasí so stanoviskami ECB, že zväčšujúca sa komplexnosť finančných nástrojov a neprehľadnosť miery rizika finančných inštitúcií môže viesť k zvýšenej neistote v súvislosti so stupňom príslušného rizika, konečným nositeľom rizika a rozsahom možných strát;

6.

zdôrazňuje potrebu zriadiť rámec EÚ pre finančný dohľad; zdôrazňuje, že aj keď ECB nemá na základe zmluvy žiadnu priamu zodpovednosť týkajúcu sa finančného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stabilitou finančných systémov, je potrebné užšie zapojiť ECB do dohľadu;

7.

je presvedčený, že ECB sa posilnila úspešným zvládnutím súčasnej finančnej krízy; víta zvýšenú dôveryhodnosť a medzinárodné uznanie ECB; vyzýva Euroskupinu, aby nasledovala príklad ECB a zvýšila svoje odborné poznatky a zlepšila koordináciu, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s reguláciou a dohľadom nad finančnými trhmi;

8.

zdôrazňuje zvýšenú potrebu spolupráce medzi centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu s cieľom udržiavať stabilitu na finančných trhoch, najmä pri zohľadnení čoraz viac integrovaných finančných systémov; žiada ECB, aby naďalej presadzovala zlepšenú integráciu a komunikáciu v rámci EÚ ako aj v rámci jej vzťahu s ostatnými centrálnymi bankami a príslušnými inštitúciami, najmä pokiaľ ide o vzťah s Bank of England, keďže Londýn je najvýznamnejším finančným centrom v EÚ; vyzýva ECB, aby sa aktívnejšie zúčastňovala na rôznych fórach, kde sa diskutuje o zmenách týkajúcich sa dohľadu, ako sú Lamfalussyho následné postupy;

9.

uznáva, že hlavné centrálne banky ako je ECB a Americká centrálna banka (US Federal Reserve) varovali pred podceňovaním rizík v ekonomike ešte pred IT bublinou na prelome rokov 2000/2001 a krízou na trhu s hypotekárnymi úvermi v roku 2007; poznamenáva, že finančné trhy neboli primerane schopné účinne reagovať na tieto varovania; žiada preto ECB, aby analyzovala túto reakciu a navrhla postup zlepšenia vzájomného vzťahu medzi takýmito prezieravými varovaniami a reakciami trhov; žiada ECB, aby v zmysle nedávnej finančnej krízy zanalyzovala a vyhodnotila dôsledky finančnej krízy a preskúmala, či má dostatočné nástroje na zvládnutie európskej cezhraničnej finančnej krízy a aké právomoci potrebuje, aby zlepšila obozretný dohľad v eurozóne na makroúrovni;

10.

poukazuje na prebiehajúcu diskusiu o tom, ako definovať cenovú stabilitu, v súvislosti s ktorou niektorí zastávajú priame inflačné plánovanie; verí však, že systém dvoch pilierov založený na M3 je najvhodnejším spôsobom merania cenovej stability; vyzýva ECB, aby prijala opatrenia zamerané na priebežné zlepšovanie tohto systému; uznáva pridanú hodnotu dodatočných informácií a včasného varovania ohľadom inflačného rizika a operatívneho voľného uváženia, ktoré takýto systém umožňuje;

11.

zdôrazňuje, že riziká nerovnomerného hospodárskeho rozvoja v eurozóne by sa mohli zvýšiť v dôsledku rozšíreného členstva, keďže rozdiely vo veľkosti a vyspelosti sa medzi ekonomikami členských štátov zväčšujú; vyzýva ECB, aby venovala tejto situácii osobitnú pozornosť a aby sa týmito rizikami zaoberala v ich počiatočnej fáze a oznamovala ich členským štátom;

12.

vyzýva všetky členské štáty patriace do eurozóny, členské štáty, ktoré sa rozhodli nevstúpiť do eurozóny, ako aj členské štáty, ktoré žiadajú o členstvo v eurozóne, aby si uvedomili tieto výzvy a plne dodržiavali kritériá Paktu stability a rastu a podľa potreby plnili maastrichtské kritériá, keďže toto, spolu s fiškálnou konsolidáciou a mzdovou politikou v súlade s vývojom rastu a produktivity, zabezpečuje najsilnejšiu ochranu proti výzvam, ktoré prináša nerovnomerný rozvoj;

13.

zdôrazňuje, že na základe poslednej úpravy očakávaného rastu by sa malo každé ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb uskutočniť opatrne, aby sa neohrozil hospodársky rast; zdôrazňuje, že členské štáty musia vykonať potrebné štrukturálne reformy a investičné aktivity s cieľom podporiť zotavenie ekonomiky;

14.

očakáva od Rady, že bude rovnako zaobchádzať so všetkými členskými štátmi, ktoré žiadajú o členstvo v eurozóne, a plne rešpektovať hodnotenia a odporúčania ECB týkajúce sa pripravenosti na vstup do eurozóny;

15.

berie na vedomie zhodnotenie eura najmä voči americkému doláru; vyzdvihuje cieľ cenovej stability, no uznáva, že silné a prudké zmeny výmenného kurzu eura by nemali obmedziť schopnosť ECB riadiť svoju menovú politiku, čeliť zdrojom inflácie, alebo naopak náročným perspektívam rastu krajín závislých od vývozu; žiada ECB, aby monitorovala tento vývoj a v prípade potreby prijala opatrenia a vyzýva Euroskupinu, Komisiu a ECB, aby zlepšili koordináciu svojich činností v oblasti politiky výmenných kurzov;

16.

uznáva narastajúci tlak na zvyšovanie inflácie, ku ktorému prispievajú najmä ceny potravín a energie; vyzýva ECB, aby celkovo posilnila svoj dialóg s národnými centrálnymi bankami v súvislosti s podporou dôrazného zamerania sa na cenovú stabilitu;

17.

pripomína prebiehajúcu výzvu na väčšiu transparentnosť v ECB, ktorá by viedla k zvýšeniu dôveryhodnosti a predvídateľnosti, a oceňuje zlepšenia, ku ktorým už v tejto oblasti došlo; v tejto súvislosti uznáva ťažkosti pri zverejňovaní zápisníc zo zasadnutí Rady guvernérov ECB, keďže rozdiely v jednotlivých postojoch by sa mohli interpretovať ako rozdiely, ktoré predstavujú národné záujmy, ktoré by viedli k tlaku zo strany vlád členských štátov na členov Rady guvernérov; vyzýva ECB, aby Európskemu parlamentu a verejnosti poskytla výročný zoznam opatrení prijatých na zlepšenie svojej výkonnosti v súlade s týmto uznesením;

18.

domnieva sa, že dialóg o menovej politike medzi Európskym parlamentom a ECB bol úspešný a malo by sa na ňom stavať aj naďalej; zdôrazňuje, že dodatočná zodpovednosť ECB má veľký význam pre dôveru a teda stabilitu na finančných trhoch; usudzuje, že pre jednotnosť Výkonnej rady a Rady guvernérov ECB je nevyhnutné, aby naďalej boli sebaisté vo svojej verejnej prezentácii; podporuje cielenú informačnú politiku zo strany ECB voči Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Euroskupine; je sklamaný nízkou angažovanosťou ECB v jej reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júla 2007 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2006 (3); zdôrazňuje, že výzva na zlepšenie komunikačnej politiky ECB sa musí chápať iba v súvislosti so súbežným zachovaním nezávislosti ECB a jej orgánov;

19.

vyzýva ECB, aby vo svojich vyhláseniach v nadväznosti na rozhodnutia prijaté jej Radou guvernérov, jasne uviedla, či bol v priebehu diskusií bez problémov dosiahnutý konsenzus alebo či pretrvávali rozdielne názory, keďže toto by poskytlo trhom viac informácií bez toho, aby sa obmedzovali spoločné európske vyhliadky na prijatie rozhodnutia Rady guvernérov ECB;

20.

vyzýva ECB, aby predložila svoje predstavy reformy štruktúry svojej Rady guvernérov, keďže počet guvernérov od 1. januára 2009 zrejme prekročí 15; poznamenáva, že so zvyšujúcim sa počtom štátov eurozóny budú reformy ešte viac potrebné; podporuje predchádzajúci návrh ECB, že hospodársky význam zúčastnených členských štátov by sa mal považovať za najvýznamnejší faktor pri rotujúcich hlasovacích právach, a že z hľadiska zaistenia účinnosti by sa mal zachovať nízky počet subjektov s rozhodovacími právomocami;

21.

zastáva názor, že nezávislosť ECB vrátane postupu vymenúvania členov Výkonnej rady sa ukázala ako účinná; zdôrazňuje, že v článku 122 ods. 2 písm. b) Zmluvy o ES sa ustanovuje, že členovia Výkonnej rady sa vymenúvajú spomedzi osôb s uznávaným postavením a odbornými skúsenosťami v oblasti menových alebo bankových záležitostí a zdôrazňuje, že ich štátna príslušnosť by nemala byť podstatná, a že by sa naďalej mali posudzovať na základe prísnych kritérií ustanovených v Zmluve o ES, akými je napríklad ich kvalifikácia; usudzuje, že prvotná demokratická zodpovednosť a transparentnosť by sa zlepšila, keby Rada hodnotila niekoľkých potenciálnych kandidátov a keby kandidáti navrhnutí Radou následne podliehali hlasovaniu o schválení Európskym parlamentom;

22.

je presvedčený, že vzhľadom na budúce postavenie ECB podľa Lisabonskej zmluvy by sa mala posilniť úloha Európskeho parlamentu pri vymenúvaní členov Výkonnej rady; spolu s ostatnými inštitúciami zdôrazňuje svoje prianie, aby sa preskúmali možné zlepšenia postupu menovania pred ďalšou výmenou členov Výkonnej rady v roku 2010;

23.

uznáva rastúcu úlohu Euroskupiny a jej predsedu v prípade stanovovania veľkej časti hospodárskeho programu v rámci EÚ, najmä formálnejšiu štruktúru a ústrednú úlohu pri koordinovaní hospodárskej politiky v rámci Euroskupiny, ako je stanovené v článku 136 Zmluvy o ES, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, a takisto v prípade členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny; podporuje posilňovanie rozvoja eurozóny vystupujúcej jednomyseľne na medzinárodných fórach, ako je stanovené v článku 138 Zmluvy o ES, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, a prostredníctvom predsedu Euroskupiny;

24.

víta spoluprácu medzi ECB, Komisiou a sektorom finančných služieb pri úspešnom vzniku Jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA) a iniciatívy týkajúcej sa krátkodobých európskych cenných papierov (STEP); považuje tieto činnosti za pozitívny prínos sektora finančných služieb pri napredovaní k finančnej integrácii EÚ;

25.

víta začiatok operácií systému Target 2 a ukončené migračné činnosti smerom k jednotnej spoločnej platforme; zastáva názor, že využívanie jednotnej spoločnej platformy je dôležitým krokom k finančnej integrácii a zníženiu nákladov spojených s klíringom a vysporiadaním; je presvedčený, že ECB musí bezodkladne navrhnúť štruktúru riadenia cenných papierov Target 2 (T2S);

26.

uvedomuje si stabilný vzostup postavenia eura ako medzinárodnej meny; poukazuje na to, že zastúpenie EÚ na medzinárodných fórach týkajúcich sa hospodárskych a menových vecí nedostatočne odzrkadľuje skutočný ekonomický význam eurozóny, a že by to mohlo prekážať zvýšenému vplyvu na medzinárodné finančné záležitosti; z tohto dôvodu vyzýva na prijatie konkrétnych krokov k jednotnému zastúpeniu eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách, ako je MMF;

27.

nabáda ECB, aby naďalej posilňovala svoju koordinačnú úlohu v medzinárodnom finančnom dianí; verí, že z medzinárodne silnejšieho postavenia eura bude mať eurozóna výhody, čo podnieti členské štáty, ktoré v súčasnosti nepatria do eurozóny, aby požadovali o plné členstvo;

28.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Euroskupine a Európskej centrálnej banke.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/54

A.

keďže EÚ je spoločenstvom hodnôt založených na demokracii a zásade právneho štátu, ľudských právach a základných slobodách, rovnosti a nediskriminácii vrátane ochrany osôb patriacich k menšinám a keďže EÚ sa zaviazala bojovať proti rasizmu a xenofóbii, ako aj proti akejkoľvek diskriminácii uvedenej v článkoch 12 a 13 Zmluvy o ES,

B.

keďže tieto hodnoty sa v EÚ uplatňujú prostredníctvom vyššie uvedených smerníc o nediskriminácii a voľnosti pohybu, ako aj ich podporujúcich politík, a keďže členské štáty ich musia v plnej miere vykonávať a zdržiavať sa všetkých krokov, ktoré by viedli k ich poškodzovaniu,

C.

keďže vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 31. januára 2008 Európsky parlament naliehal na členské štáty, aby riešili problém chudobných štvrtí a nelegálnych táborov, kde sa nedodržiavajú hygienické alebo bezpečnostné normy a kde veľký počet rómskych detí umiera pri nehodách v domácnostiach, a to najmä pri požiaroch spôsobených nedodržiavaním takýchto noriem,

D.

keďže Rómovia sú jedným z hlavných terčov rasizmu a diskriminácie, čomu nasvedčujú nedávne udalosti vrátane útokov a násilia voči Rómom v Taliansku a Maďarsku a čo navyše zdôrazňujú aj nedávne prieskumy Eurobarometra,

E.

keďže Komisia vo svojom vyššie uvedenom pracovnom dokumente zdôrazňuje, že členské štáty majú k dispozícii súbor legislatívnych a finančných nástrojov a politík EÚ, ktoré slúžia na boj proti diskriminácii Rómov a na podporu ich začleňovania a integrácie, najmä prostredníctvom výmeny a podpory osvedčených postupov v tejto oblasti,

F.

keďže rómske obyvateľstvo je paneurópskym etnicko-kultúrnym spoločenstvom, ktoré nemá svoj vlastný štát, v dôsledku čoho EÚ spolu s členskými štátmi nesie osobitnú zodpovednosť za vytvorenie stratégie a politiky EÚ pre Rómov,

G.

keďže 21. mája 2008 talianska vláda na základe zákona č. 225 z 24. februára 1992 o zriadení národnej služby pre civilnú ochranu, ktorý vláde poskytuje právo vyhlásiť mimoriadny stav v prípade „prírodných katastrof, pohrôm alebo iných udalostí, ktoré si z hľadiska svojej intenzity a rozsahu vyžadujú uplatnenie mimoriadnych právomocí a prostriedkov“ vydala nariadenie, ktorým v súvislosti s usádzaním kočovných spoločenstiev na území Kampánie, Lazia a Lombardska (10) vyhlásila mimoriadny stav,

H.

keďže predseda vlády po tomto nariadení vydal 30. mája 2008 ďalšie pokyny („ordinanze“) (11), ktorými:

I.

keďže nariadením sa vyhlásil mimoriadny stav na obdobie jedného roka, až do 31. mája 2009,

J.

keďže taliansky minister vnútra pri viacerých príležitostiach vyhlásil, že cieľom odoberania odtlačkov prstov je sčítanie rómskeho obyvateľstva v Taliansku a že odchýlením sa od všeobecných právnych predpisov hodlá umožniť odoberanie odtlačkov prstom Rómom žijúcim v táboroch vrátane neplnoletých osôb, pričom vyhlásil, že Taliansko bude pokračovať v zisťovaní totožnosti až do 15. októbra 2008 v Miláne, Ríme a Neapole,

K.

keďže odoberanie odtlačkov sa v Taliansku už začalo, a to v Miláne a Neapole, a keďže podľa informácií poskytnutých mimovládnymi organizáciami prefekti tieto údaje ukladajú do databázy,

L.

keďže členovia Komisie Barrot a Špidla v súvislosti s tým zdôraznili dôležitosť dodržiavania zásad rovnosti a nediskriminácie v EÚ, predložili návrh novej horizontálnej antidiskriminačnej smernice a vyhlásili, že právne predpisy EÚ jasne zakazujú diskrimináciu na základe príslušnosti k rase alebo etnického pôvodu,

M.

keďže znepokojenie vyjadrili UNICEF, generálny tajomník Rady Európy a splnomocnenec Rady Európy pre ľudské práva, ktorý talianskej vláde zaslal memorandum, ktoré sa okrem iného týkalo rasizmu, xenofóbie a ochrany ľudských práv Rómov,

N.

keďže taliansky úrad na ochranu údajov si vyžiadal informácie od príslušných orgánov, najmä od prefektov Ríma, Milána a Neapola, týkajúce sa možnosti odoberania odtlačkov prstov Rómov vrátane neplnoletých osôb, pričom vyjadril obavy, že táto skutočnosť by mohla byť prejavom diskriminácie, ktorá sa môže dotýkať aj osobnej dôstojnosti, najmä dôstojnosti maloletých,

1.

naliehavo žiada talianske úrady, aby upustili od odoberania odtlačkov prstov Rómov vrátane neplnoletých osôb a od používania už získaných odtlačkov prstov očakávajúc v najbližšej dobe oznámené hodnotenie Komisie týkajúce sa plánovaných opatrení, pretože by to predstavovalo jasný prejav priamej diskriminácie na základe rasy a etnického pôvodu, ktorá je zakázaná článkom 14 EDĽP, ako aj prejav diskriminácie medzi občanmi EÚ, ktorí majú rómsky pôvod a tými, od ktorých sa nevyžaduje, aby sa takýmto postupom podrobili;

2.

stotožňuje sa s obavami UNICEF a domnieva sa, že z dôvodu ochrany detí je neprípustné, aby sa porušovali ich základné práva a aby sa s nimi zaobchádzalo ako so zločincami, ako aj s obavami, ktoré vyslovila Rada Európy a mnohé mimovládne organizácie a náboženské spoločenstvá, a zastáva názor, že najlepším spôsobom ochrany práv rómskych detí je zabezpečiť im v rámci politík začleňovania a integrácie rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, bývaniu a zdravotnej starostlivosti a ochraňovať ich pred vykorisťovaním;

3.

vyzýva členské štáty, aby dôrazne zasiahli na ochranu opustených maloletých, ktorí sú vykorisťovaní, a to bez ohľadu na ich etnický pôvod alebo národnosť, a aby v prípadoch, v ktorých je na tento účel potrebné zistiť totožnosť týchto maloletých, uskutočnili v jednotlivých prípadoch ich identifikáciu prostredníctvom riadnych a nediskriminačných postupov a dôsledne pri tom rešpektovali všetky zákonné záruky a ochranu;

4.

zdieľa postoj Komisie, že takéto konanie by znamenalo porušenie zákazu priamej a nepriamej diskriminácie, ako to stanovuje predovšetkým smernica Rady 2000/43/ES a ako je to zakotvené v článkoch 12, 13 a 17 až 22 Zmluvy o ES;

5.

znovu potvrdzuje, že postupy, ktoré prehlbujú vylúčenie, nikdy nebudú v boji proti zločinu účinné a neprispejú k prevencii zločinu ani k bezpečnosti;

6.

bezvýhradne a jednoznačne odsudzuje všetky formy rasizmu a diskriminácie, s ktorými sa stretávajú Rómovia a ďalší ľudia, ktorých považujú za „Cigánov“;

7.

vyzýva členské štáty, aby prehodnotili a zrušili právne predpisy a politiky, ktoré priamo či nepriamo diskriminujú Rómov na základe rasovej príslušnosti a etnického pôvodu, a vyzýva Radu a Komisiu, aby sledovali, ako členské štáty uplatňujú zmluvy a smernice o opatreniach proti diskriminácii a slobode pohybu s cieľom zabezpečiť ich dôsledné a úplné vykonávanie, a aby prijali nevyhnutné opatrenia v prípade, keď tomu tak nie je;

8.

vyzýva Komisiu, aby dôkladne prehodnotila legislatívne a výkonné opatrenia prijaté talianskou vládou, aby sa mohol preveriť ich súlad so zmluvami a s právnymi predpismi EÚ;

9.

vyjadruje obavy v súvislosti s presvedčením vyjadreným v administratívnych vyhláškach a nariadeniach vydaných talianskou vládou, že výskyt rómskych táborov okolo veľkých miest vytvára vážnu spoločenskú hrozbu s dosahom na verejný poriadok a bezpečnosť, čo je odôvodnením vyhlásenia mimoriadneho stavu počas jedného roka;

10.

je znepokojený tým, že vzhľadom na vyhlásenie mimoriadneho stavu môžu prefekti prijímať núdzové opatrenia odchyľujúce sa od právnych predpisov a že na základe právnych predpisov týkajúcich sa civilnej ochrany v prípade „prírodných katastrof, pohrôm a iných udalostí“ sa im na vykonanie všetkých opatrení vrátanie odoberania odtlačkov prstov zverujú právomoci, ktoré nie sú v tomto prípade adekvátne a primerané;

11.

vyzýva Radu a Komisiu, aby ďalej posilňovali politiky EÚ týkajúce sa Rómov tak, že vypracujú stratégiu EÚ pre Rómov na podporu a presadzovanie činností a projektov členských štátov a mimovládnych organizácií zameraných na integráciu a začleňovanie Rómov, najmä rómskych detí;

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégie EÚ pre Rómov a v kontexte Desaťročia rómskeho začleňovania 2005-2015 schválili právne predpisy a politiky zamerané na podporu rómskych spoločenstiev a podporovali ich integráciu do všetkých oblastí, aby iniciovali protirasistické a antidiskriminačné programy v školách, médiách a v zamestnaní, a aby zlepšili výmenu odborných poznatkov a najlepších postupov;

13.

v tejto súvislosti opakuje význam vytvárania stratégií na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni a využívania všetkých možností, ktoré ponúkajú fondy EÚ a ktorých cieľom je odstrániť segregáciu Rómov vo vzdelávaní a zabezpečiť rómskym deťom rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu (účasť na základnom vzdelávaní, zavádzanie špeciálnych štipendií a školiacich programov), ako aj zaručiť a zlepšiť prístup Rómov na trhy práce, poskytnúť im rovnaký prístup ku zdravotnej starostlivosti a dávkam sociálneho zabezpečenia, bojovať proti diskriminačným praktikám pri poskytovaní bývania a zvyšovať účasť Rómov na spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom a politickom živote;

14.

víta skutočnosť, že Komisia vytvorila antidiskriminačnú pracovnú skupinu, ktorú tvoria zástupcovia všetkých členských štátov, a požaduje, aby spolupracovala s príslušným výborom Európskeho parlamentu, ktorý by mal mať v plnej miere prístup ku konaniam tejto pracovnej skupiny; vyzýva svoj príslušný výbor, aby s národnými parlamentmi členských štátov nadviazal dialóg o tejto otázke;

15.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, splnomocnencovi Rady Európy pre ľudské práva, UNICEF a talianskemu úradu pre ochranu údajov.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/58

A.

keďže tak Čína, ako aj EÚ prijali záväzok prispievať k mieru, bezpečnosti a trvalo udržateľnému rozvoju vo svete,

B.

so zreteľom na rozsah skazy spôsobenej prudkým zemetrasením, ku ktorému došlo 12. mája 2008 v juhozápadnej Číne; keďže toto zemetrasenie si vyžiadalo desaťtisíce ľudských životov, najmä v provincii S'-čchuan; keďže podľa posledných odhadov zemetrasenie postihlo 10 miliónov obyvateľov a takmer 70 000 osôb prišlo o život, medzi nimi i tisíce školopovinných detí, ktoré zahynuli v zrútených triedach,

C.

keďže čínska vláda prijala výnimočné núdzové opatrenia, v rámci ktorých rozmiestnila personál vrátane časti armády a lekárske tímy na pomoc obyvateľom postihnutej oblasti,

D.

so zreteľom na mimoriadnu mobilizáciu a solidaritu celého čínskeho ľudu a medzinárodného spoločenstva v úsilí o poskytnutie pomoci obetiam katastrofy,

E.

keďže otvorenie Tibetu pre turistov a médiá by nemalo byť len udalosťou z oblasti „public relations“, ale malo by byť skutočným otvorením, ktoré umožní novinárom, médiám a turistom navštíviť túto oblasť,

F.

so zreteľom na záverečné vyhlásenia Medzinárodného olympijského výboru (MOV), v ktorých zdôraznil, že pridelenie dejiska olympijských hier v roku 2008 Číne prispeje k otvoreniu krajiny a zlepšeniu situácie v oblasti ľudských práv,

1.

vyjadruje spokojnosť s vývojom vzťahov medzi EÚ a Čínou, odvetvovými dialógmi a užšou spoluprácou týkajúcou sa rôznych globalizovaných otázok;

2.

vyzýva čínske úrady, aby mali na pamäti, že seizmické varovania sú jedným z meradiel rozvoja krajiny; preto zdôrazňuje rozhodujúci význam aktívnej a pohotovej reakcie na akékoľvek varovanie, ktoré môže vedecká komunita adresovať úradom v nepravdepodobnom, ale možnom prípade ďalšej prírodnej katastrofy v Číne;

3.

po udalostiach v marci 2008 v Lhase víta obnovenie stykov medzi zástupcami dalajlámu a čínskymi úradmi; nabáda obe strany, aby zintenzívnili tieto kontakty a položili tak základy vzájomnej dôvery, bez ktorej nebude možné dosiahnuť vzájomne prijateľné politické riešenie;

4.

ľutuje, že hoci v obchodnej a hospodárskej oblasti zaznamenali vzťahy s Čínou významný pokrok, tento vývoj nesprevádzali výrazné výsledky v otázkach ľudských práv a demokracie;

5.

vyjadruje hlbokú ľútosť nad skutočnosťou, že stav ľudských práv v Číne naďalej zostáva znepokojujúci z dôvodu rozsiahleho a systematického porušovania ľudských práv; pripomína záväzky v oblasti ľudských práv, ktoré prijala Čína, keď jej bolo pridelené usporiadanie olympijských hier;

6.

odsudzuje časté využívanie trestu smrti v Číne a vyzýva čínske orgány, aby zaviedli moratórium na jeho vykonávanie;

7.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad neúspechom medzinárodných výziev, aby čínske úrady skoncovali s uskutočňovaním opatrení v reakcii na nepokoje, ku ktorým došlo 14. marca 2008 v Tibete, v rámci ktorých sú účastníci protestov v Lhase naďalej hľadaní, zadržiavaní a svojvoľne zatýkaní, pričom ich rodiny nedostávajú žiadne informácie o tom, kde sa nachádzajú, a to i napriek tomu, že je to v rozpore s čínskym právom; vyzýva čínske úrady, aby počas olympijských hier v mene tradičného olympijského prímeria zastavili svoju kampaň tzv. vlasteneckej prevýchovy, ktorá sa od začiatku apríla zintenzívnila;

8.

s uspokojením berie na vedomie, že Čína vyjadrila pohotový súhlas, pokiaľ ide o prijatie podpory medzinárodného spoločenstva pri poskytovaní pomoci obetiam zemetrasenia v oblasti S'-čchuan a uľahčení zásahu dobrovoľných humanitárnych organizácií pri rozdeľovaní pomoci;

9.

zdôrazňuje dôležitosť podpory EÚ, jej členských štátov a medzinárodného spoločenstva v etape obnovy postihnutej oblasti;

10.

vyzýva Čínu, aby si plnila verejné záväzky, ktoré prijala v súvislosti s ľudskými právami a právami menšín, demokraciou a zásadami právneho štátu a o ktorých MOV informoval pri svojom rozhodnutí o tom, že Číne bude umožnené organizovať olympijské hry;

11.

naliehavo vyzýva čínske úrady, aby využili túto historickú príležitosť a ukázali svetu, že pridelenie dejiska olympijských hier Pekingu je jedinečnou šancou na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv tým, že preukážu blahosklonnosť voči všetkým politickým väzňom a aktivistom za ľudské práva držaným vo väzniciach vrátane tých, ktorí sú väznení v Tibete po nepokojoch v marci 2008 (samozrejme s výnimkou páchateľov násilných trestných činov); navyše vyzýva čínske úrady, aby skoncovali s diskrimináciou vidieckych migrantov a etnických menšín a upustili od prenasledovania odborárskych aktivistov, právnikov a novinárov, ktorí verejne odsudzujú porušovanie základných slobôd; opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že väznenie týchto osôb je v rozpore so všeobecne prijímaným poňatím práva národov (ius gentium);

12.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Čínskej ľudovej republiky a Výkonnej rade Medzinárodného olympijského výboru.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/60

A.

keďže stratégia rozšírenia EÚ má vonkajší, ako aj vnútorný rozmer,

B.

keďže vonkajší rozmer tejto stratégie zahŕňa podporu reforiem v súlade s európskymi štandardmi, podporu demokracie, rešpektovania ľudských práv, mieru, stability a prosperity,

C.

keďže vnútorný rozmer stratégie rozširovania má priamy vplyv na schopnosť EÚ uskutočňovať ciele svojej politiky a dosahovať čoraz súdržnejšiu EÚ, ako sa uvádza v zmluvách,

D.

keďže je nevyhnutné, aby EÚ bola politicky integrovaná a schopná vytvárať ambiciózne politiky solidarity a stability,

E.

keďže v súlade s Rímskou zmluvou môže o členstvo v Spoločenstve požiadať každý európsky štát,

F.

keďže predchádzajúce rozšírenia boli bezpochyby úspešné ako pre EÚ, tak aj pre členské štáty, ktoré sa k nej pridružili, a prispeli k stabilite, rozvoju a prosperite Európy ako celku, je nevyhnutné vytvoriť podmienky potrebné na zabezpečenie toho, aby aj budúce rozšírenia boli úspešné,

G.

keďže dohody o stabilizácii a pridružení významne a úspešne prispievajú k vzťahom medzi EÚ a krajinami západného Balkánu, pokiaľ ide o ich európsku integráciu, a podporujú regionálnu spoluprácu,

H.

keďže Európska rada na svojich zasadnutiach, ktoré sa uskutočnili v Solúne v roku 2003 a v Bruseli v roku 2006, opätovne potvrdila zámer EÚ rešpektovať svoje záväzky voči krajinám juhovýchodnej Európy a západného Balkánu,

I.

keďže opätovné dosiahnutie konsenzu na decembrovom zasadnutí Európskej rady v roku 2006 sa zakladá na zásadách upevnenia záväzkov, spravodlivej a dôslednej podmienenosti a lepšej komunikácie s verejnosťou,

J.

keďže stratégia rozširovania nie je len metodológiou rokovaní, odráža sa v nej hlboké presvedčenie, že EÚ je spoločenstvom so spoločnými hodnotami a že je úzko spätá s diskusiou o cieľoch EÚ, jej budúcnosti a jej úlohe v rámci susedstva a vo svete,

K.

keďže metodológia a kritériá uvedené vo vyššie uvedenom oznámení Komisie s cieľom pokračovať v rokovaniach o vstupe si vyžadujú plnú podporu a mali by sa dôsledne vykonávať, a keďže politické úvahy by nemali by nemali byť nadradené prísnemu dodržiavaniu týchto kritérií,

L.

keďže stratégia rozšírenia EÚ by mala byť súčasťou širokého súboru nástrojov politiky určených na upevnenie demokracie, stabilizáciu a spoločenský rozvoj v susedstve EÚ a zlepšovanie jej postavenia vo svete,

M.

keďže tieto politiky by mali pokrývať rôznorodosť situácií, ku ktorým dochádza v susedstve EÚ, najmä v kandidátskych krajinách, s ktorými sa začali rokovania, kandidátskych krajinách, s ktorými sa doposiaľ nezačali rokovania, krajinách s perspektívou členstva, krajinách, ktorých cieľom je európska integrácia a krajinách, ktoré si iba želajú nadviazať úzke susedské vzťahy s EÚ,

N.

keďže tieto politiky by mali byť nezávislé a nemali by sa dotýkať ustanovení umožňujúcich príslušnej krajine, aby prešla z jedného druhu vzťahu s EÚ na iný v prípade, ak dôjde k splneniu potrebných vnútorných a vonkajších podmienok tejto krajiny,

O.

keďže východných partnerov ESP možno jasne identifikovať ako európske krajiny a niektoré z nich vyjadrili svoj cieľ európskej perspektívy,

P.

keďže, ako sa uvádza v uvedenom uznesení z 13. decembra 2006, krajiny s európskou perspektívou by mali využívať prehĺbené bilaterálne alebo multilaterálne vzťahy s EÚ, ktoré by mali odzrkadľovať ich osobitné potreby a záujmy; keďže táto možnosť, ktorá so sebou prináša široké spektrum operačných možností, by partnerským krajinám zabezpečila stabilný, dlhodobý výhľad inštitucionalizovaných vzťahov s EÚ a poskytla by podnet na podporu stability, mieru, rešpektovania ľudských práv, ako aj demokratických a hospodárskych reforiem v príslušných krajinách,

Q.

keďže podľa toho istého uznesenia je na rozhodnutí všetkých krajín s uznanou perspektívou členstva, či chcú využívať prínosy z podobných multilaterálnych dohôd z titulu prechodného obdobia na ceste k plnému členstvu,

R.

keďže stratégia rozširovania EÚ sa musí efektívnym spôsobom vysvetľovať a oznamovať súčasným občanom EÚ, ako aj všetkým budúcim občanom, aby sa zabezpečilo, že budú plne informovaní o príslušných politikách a aby sa zvýšila verejná podpora pre záväzky EÚ voči susedným krajinám, čím sa zabezpečí, že EÚ bude dôveryhodným a solidárnym partnerom pri hľadaní odpovede na odôvodnené obavy,

1.

súhlasí s Komisiou, že posledné rozšírenia boli veľmi úspešné a prospešné pre staré, ako aj nové členské štáty EÚ tým, že viedli k posilneniu hospodárskeho rastu, podpore pokroku v sociálnej oblasti a zabezpečeniu mieru, stability, slobody a prosperity pre európsky kontinent; domnieva sa, že je možné poučiť sa z predchádzajúcich pristúpení a že ďalšie spôsoby zlepšovania kvality procesu rozširovania musia byť založené na doteraz získaných pozitívnych skúsenostiach;

2.

opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči všetkým kandidátskym krajinám a tým krajinám, ktorým bola priznaná jasná perspektíva členstva, za predpokladu, že pred vstupom týchto krajín do EÚ sa musí dosiahnuť plný súlad s kodanskými kritériami z roku 1993, pričom EÚ sa musí usilovať o posilnenie svojej integračnej kapacity, a že túto kapacitu treba plne zohľadňovať;

3.

v tejto súvislosti pripomína, že pre krajiny bývalej Juhoslávie je nevyhnutnou podmienkou aj to, aby plne spolupracovali s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY);

4.

zastáva názor, že stratégia rozširovania EÚ by mala spĺňať ustanovenia Zmluvy o EÚ a vyjadrovať existujúce záväzky EÚ, ako aj vytvoriť rovnováhu medzi geostrategickými záujmami EÚ, dôsledkami politického vývoja za jej hranicami spolu so súvisiacimi očakávaniami susediacich krajín a integračnou kapacitou EÚ a jej schopnosťou riešiť budúce vnútorné a vonkajšie problémy a uskutočňovať svoj projekt politickej integrácie;

5.

v tejto súvislosti pripomína potrebu uskutočniť potrebné vnútorné reformy zamerané okrem iného na zvýšenie efektívnosti, posilnenie sociálnej súdržnosti a demokratickej zodpovednosti;

6.

pripomína, že integračná kapacita súvisí so schopnosťou EÚ v danom okamihu rozhodnúť, a tak dosiahnuť svoje politické ciele, najmä ciele podpory hospodárskeho rozvoja a pokroku v sociálnej oblasti a vysokej úrovne zamestnanosti vo svojich členských štátoch, presadzovania svojej identity a schopnosti konať na medzinárodnej scéne, podpory práv a záujmov tak členských štátov EÚ ako i európskych občanov, rozvoja oblasti slobody, spravodlivosti a bezpečnosti, dôkladného udržiavania a rozvíjania svojho acquis communautaire a presadzovania dodržiavania základných práv a slobôd, ako sa uvádza v Charte základných práv Európskej únie;

7.

domnieva sa, že koncepcia integračnej kapacity pozostáva zo štyroch prvkov:

8.

zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a efektívnosť stratégie rozširovania musia aj členské štáty dôsledne rešpektovať a dodržiavať kodanské kritériá, aby sa zabránilo tomu, že od kandidátskych krajín sa bude vyžadovať plnenie noriem, ktoré sú prísnejšie ako normy, ktoré sa uplatňujú v niektorých častiach EÚ;

9.

ďalej pripomína, že hospodárska štruktúra a záujmy každého nového členského štátu môžu mať vplyv na smerovanie politík a rozpočtu EÚ, a že potrebné prispôsobenie politiky môže ovplyvniť charakter samotnej EÚ; pripomína, že súdržné spoločenstvo národov a občanov sa musí zakladať na jednotných politikách a solidarite záujmov;

10.

usudzuje, že rozpočtové, ako aj širšie hospodárske a sociálne dôsledky ďalších možných rozšírení sa musia zodpovedajúcim spôsobom posúdiť v rámci priebežnej revízie viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 a navrhovania ďalších finančných rámcov;

11.

je tiež presvedčený, že pred vstupom do EÚ by sa mal ktorýkoľvek pristupujúci štát pokúsiť vyriešiť svoje hlavné vnútorné problémy, najmä tie, ktoré sa týkajú jeho územia a ústavného zriadenia, zastáva názor, že pred rokovaniami s každým takýmto štátom a počas nich by EÚ mala byť nápomocná pri riešení týchto otázok;

12.

súhlasí s tým, že konsolidácia, podmienečnosť a komunikácia sú riadiacimi zásadami stratégie rozširovania EÚ;

13.

domnieva sa, že po každom rozšírení musí nasledovať primeraná konsolidácia a politická koncentrácia, t. j. dôkladné prehodnotenie politík a prostriedkov EÚ, s cieľom naplniť očakávania európskych občanov a zabezpečiť životaschopnosť EÚ ako politického projektu;

14.

je znepokojený tým, že ďalšie rozšírenie bez primeranej konsolidácie a prípravy by mohlo nepriaznivo ovplyvniť vnútornú súdržnosť EÚ a mohlo by mať vážne dôsledky na schopnosť EÚ konať, pretože by došlo k oslabeniu jej inštitúcií, členské štáty by sa stali zraniteľnejšími voči vonkajšiemu tlaku a oslabila by sa dôveryhodnosť EÚ ako globálneho aktéra;

15.

okrem toho je presvedčený, že úspech procesu rozširovania (a teda úspech procesu politickej integrácie EÚ) možno dosiahnuť iba vtedy, ak v každej kandidátskej krajine bude existovať jasná a dlhodobá verejná podpora členstva v EÚ; preto zastáva názor, že ďalšie rozširovania by mali byť spojené s jednotnou komunikačnou politikou, na ktorej by sa podieľali všetky inštitúcie EÚ a vlády členských štátov, ako aj zástupcovia občianskej spoločnosti, a ktorej cieľom by bolo vysvetliť našim občanom politické, hospodárske, sociálne a kultúrne prínosy rozšírenia; pripomína preto vládam a parlamentom členských štátov, že ich zodpovednosťou je vhodným spôsobom informovať verejnosť o pozitívnych výsledkoch predchádzajúcich rozšírení, o stave prebiehajúcich rokovaní a otázkach spojených s pristúpením nových členských štátov;

16.

zastáva názor, že krajiny s európskou perspektívou by mali vyvinúť veľké úsilie s cieľom vysvetliť verejnosti integráciu do EÚ, zapojiť ju do tejto integrácie a pripraviť ju na ňu, pričom by do tohto procesu od začiatku zapojili občiansku spoločnosť;

17.

takisto je presvedčený, že stratégia rozšírenia by mala byť sprevádzaná diverzifikovanejším spektrom vonkajších zmluvných rámcov a že tieto rámce by mali byť štruktúrované ako sústredné kruhy so vzájomným prienikom, ktorými sa krajinám ponúkne možnosť, aby v súlade s prísnymi, ale jasnými vnútornými a vonkajšími podmienkami prešli z jedného postavenia do druhého v prípade, ak si to želajú a ak spĺňajú podmienky, ktoré sa vzťahujú na každý osobitý rámec;

18.

potvrdzuje, že účasť na ESP nepredstavuje ani v zásade, ani prakticky náhradu členstva alebo štádium nevyhnutne vedúce k členstvu; domnieva sa, že na to, aby sa naplnili očakávania našich východných susedov, treba preklenúť koncepčnú, politickú a právnu priepasť medzi stratégiou rozšírenia EÚ a jej susedskou politikou; je presvedčený, že posilnená susedská politika Komisie je v tomto smere nedostatočná napriek tomu, že je pozitívnym krokom správnym smerom, a že je potrebná podstatnejšia kvalitatívna zmena;

19.

navrhuje preto, pokiaľ ide o tých východných susedov, ktorí vzhľadom na svoju politickú, hospodársku a sociálnu situáciu a súčasnú integračnú kapacitu EÚ nemajú v súčasnosti perspektívu členstva, ale zároveň spĺňajú niektoré demokratické a hospodárske podmienky, aby EÚ vytvorila priestor založený na spoločných politikách pokrývajúcich najmä zásadu právneho štátu, demokraciu a ľudské práva, spoluprácu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, hospodárske a finančné otázky, obchod, energetiku, dopravu, otázky v oblasti životného prostredia, spravodlivosť, bezpečnosť, migráciu, bezvízový styk a vzdelávanie; domnieva sa, že tieto spoločné politiky by mali sledovať všeobecný cieľ, ktorým je pomáhať východným susedom postupne dosahovať normy EÚ a takýmto spôsobom otvoriť možnosti pre ich užšiu integráciu do EÚ; je takisto presvedčený, že uvedené spoločné politiky by sa mali vytvárať v spolupráci so zúčastnenými krajinami na základe osobitných rozhodovacích mechanizmov a mali by byť podporené primeranou finančnou pomocou; pozitívne hodnotí poľsko-švédsky návrh východného partnerstva predložený na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, ktoré sa konalo 26. – 27. mája 2008, pokiaľ sa bude iniciatíva obsiahnutá v návrhu vykonávať v rámci EÚ;

20.

víta skutočnosť, že sa v rámci EÚ obnovila iniciatíva s názvom Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie ako ďalší pozitívny krok vo vzťahoch EÚ s južnými susedmi; domnieva sa, že tento nový vývoj podporí argumenty v prospech osobitných zmluvných multilaterálnych vzťahov s východnými susedmi EÚ, ktorí majú v porovnaní s južnými partnermi jasné európske ambície a perspektívy; pripomína, že v prvej fáze by tieto vzťahy mali vyústiť do vytvorenia zóny voľného obchodu, po ktorej by malo nasledovať prehĺbenie vzťahov v zmysle európskeho hospodárskeho priestoru plus (EHP +), európskeho spoločenstva národov (European Commonwealth) alebo osobitných rámcov regionálnej spolupráce;

21.

opätovne pripomína, že v súvislosti s uvedenými osobitnými rámcami regionálnej spolupráce je dôležité vytvoriť prepracovanejšiu a komplexnejšiu stratégiu EÚ pre oblasť Čierneho mora, ktorá presiahne súčasnú iniciatívu pre synergiu a bude predpokladať vytvorenie čiernomorskej dohody o spolupráci, ktorá by mala zahŕňať EÚ, Turecko a všetky pobrežné štáty Čierneho mora ako rovnocenných partnerov, pričom je potrebné usilovať sa o plné zahrnutie Ruska, a ktorá by sa neskôr mohla vyvinúť na Čiernomorskú úniu; domnieva sa, že takýto multilaterálny rámec by zainteresovaným krajinám nielen ponúkol možnosť posilniť ich spoluprácu s EÚ v rámci rôznych oblastí politiky, ale takisto by umožnil EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri hľadaní mierových riešení konfliktov v tomto regióne a týmto spôsobom pozitívne prispievala k bezpečnosti v tejto oblasti;

22.

zároveň sa domnieva, že krajiny s uznanou perspektívou členstva, ktoré však majú pred sebou ešte stále množstvo práce pred tým, ako splnia politické, hospodárske a sociálne podmienky potrebné na dosiahnutie postavenia kandidátskej krajiny, by sa mohli dobrovoľne podieľať na dohodách podobných uvedeným bilaterálnym alebo multilaterálnym rámcom; pripomína, že takýto prechodný krok by uľahčil využitie všetkých nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii, na pomoc príslušným krajinám na ich ceste k plnému členstvu;

23.

v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie z 5. marca 2008 o západnom Balkáne: podpora európskej perspektívy (KOM(2008)0127), v ktorom sa uvádza prehľad opatrení na podporu krajín tohto regiónu v ich úsilí o integráciu do EÚ a prehĺbenie vzťahov EÚ s nimi, a to v oblasti obchodu, energetiky, vzdelávania a/alebo výskumu; vyjadruje uspokojenie nad podpísaním dohody o stabilizácii a pridružení so Srbskom dňa 7. novembra 2007 a s Bosnou a Hercegovinou dňa 16. júna 2008, ktoré považuje za ďalší krok v posilňovaní väzieb medzi príslušným regiónom a EÚ; vyzýva v tejto súvislosti, aby sa urýchlili rokovania o liberalizácii režimu udeľovania víz s krajinami západného Balkánu s cieľom uľahčiť ich účasť na programoch Spoločenstva;

24.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy diverzifikovanejšej politiky vonkajších vzťahov voči susedom EÚ v súlade so smermi vytýčenými v tomto uznesení a aby pri prehodnocovaní svojej vlastnej administratívnej štruktúry aspoň prepojila činnosti, ktoré vykonávajú generálne riaditeľstvá pre rozšírenie a RELEX;

25.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

3.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 294/64