19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/1

—

so zreteľom na článok 158 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2081/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2052/88 o úlohách štrukturálnych fondov a ich účinnosti a o koordinácii ich činností navzájom a koordinácii ich činností s operáciami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi (2),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 4253/88 o ustanoveniach na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rôznych štrukturálnych fondov navzájom a koordináciu s operáciami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi (3),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 214/2000 z 24. januára 2000 o finančných príspevkoch Spoločenstva do Medzinárodného fondu pre Írsko (4),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2236/2002 z 10. decembra 2002 o finančných príspevkoch Spoločenstva do Medzinárodného fondu pre Írsko (2003 – 2004) (5),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1105/2003 z 26. mája 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1260/1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (6),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 173/2005 z 24. januára 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1260/1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch, pokiaľ ide o predĺženie trvania programu PEACE a poskytnutie nových viazaných rozpočtových prostriedkov (7),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 177/2005 z 24. januára 2005 o finančných príspevkoch Spoločenstva do Medzinárodného fondu pre Írsko (2005 – 2006) (8),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1968/2006 z 21. decembra 2006 o finančných príspevkoch Spoločenstva do Medzinárodného fondu pre Írsko (2007 – 2010) (9),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (10),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Osobitný podporný program za mier a zmierenie v Severnom Írsku (KOM(1994)0607),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Správa o Medzinárodnom fonde pre Írsko podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 177/2005 (KOM(2006)0563),

—

so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2000 týkajúcu sa Medzinárodného fondu pre Írsko a osobitného podporného programu za mier a zmierenie v Severnom Írsku a prihraničných oblastiach Írskej republiky (1995 – 1999), spolu s príslušnými odpoveďami Komisie (odsek 58) (11),

—

so zreteľom na verejné vypočutie týkajúce sa hodnotenia programu PEACE a stratégií pre budúcnosť, ktoré usporiadal Výbor Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj 20. novembra 2007,

—

so zreteľom na pracovnú skupinu pre Severné Írsko (TFNI), ktorá vznikla po návšteve predsedu Komisie Barrosa v Belfaste v máji 2007,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0133/2008),

A.

keďže programy EÚ PEACE I a II financované na základe nariadení Rady (ES) č. 1105/2003 a 173/2005 sa zameriavali na zabezpečenie mieru a zahŕňali dva hlavné prvky: využívanie príležitostí, ktoré prináša mier, a riešenie následkov konfliktu a násilností,

B.

keďže účasť EÚ na programoch PEACE predstavovala a predstavuje výraznú pozitívnu hodnotu a zapojenie EÚ do takýchto projektov na budovanie mieru, okrem toho, že poskytlo finančný nástroj, ešte viac preukázalo význam EÚ ako neutrálnej autority s odbornými znalosťami a dlhodobou víziou potrebnou na plánovanie programu,

C.

keďže zmierovací proces prebieha na rôznych úrovniach, a keďže je nevyhnutné ho aktívne podporovať, ale nemožno ho nikomu prikázať (12),

D.

keďže budovanie mieru a zmierovanie sú vo svojej podstate riskantné, ale majú zásadný význam pri prekonávaní politických, hospodárskych a sociálnych problémov v regióne, a keďže projekty na budovanie dôvery by preto mali dostať priestor na experimentovanie a na inovácie, aby sa mohli začať,

E.

keďže konflikt v Severnom Írsku rozdelil komunity a vytvoril hlboké sociálne, hospodárske a politické rozdiely,

F.

keďže kontakty a budovanie dôvery môžu viesť k zmene negatívnych názorov, a keďže podporovanie vzájomného porozumenia medzi mladými ľuďmi pomáha budúcim vedúcim predstaviteľom pochopiť históriu a kultúru oboch komunít,

G.

keďže spolupráca s miestnymi komunitami môže zabrať viac času, pretože je do nej zapojených viac účastníkov a postupov, hoci je evidentné, že jej osobitný prínos má zásadný význam, vzhľadom na to, že delegovanie právomocí na nižšiu správnu úroveň a zvyšovanie miery účasti zväčšuje povedomie tak o programoch, ako aj o EÚ,

H.

keďže program PEACE umožnil skupinám, ktoré boli predtým odsúvané na okraj, a ľuďom, ktorých vážne postihol konflikt a násilnosti, aktívne prispievať k budovaniu mieru; keďže projekty v rámci programu PEACE slúžia najviac vytláčaným častiam spoločnosti, pretože rozvíjajú aktivity pre takých jednotlivcov a skupiny, ako sú obete konfliktov, staršie a zraniteľné osoby, zdravotne postihnuté osoby, obete domáceho násilia, bývalí väzni a nezamestnaní mladí ľudia (13),

I.

keďže mnohí ľudia, ktorí pracovali na projektoch budovania mieru a zmierenia, tak robili dobrovoľne,

J.

keďže je nevyhnutné, aby programy budovania mieru, predovšetkým programy zapájajúce komunitné a dobrovoľnícke skupiny, boli naďalej finančne podporované aj po ukončení financovania z prostriedkov programu PEACE,

K.

keďže dobrovoľný a komunitný sektor sú známe svojimi úspechmi v boji proti sociálnemu úpadku a núdzi a majú predpoklady na rozvíjanie a poskytovanie služieb „v prvej línii“ tým najviac znevýhodneným skupinám spoločnosti, a keďže ženy hrajú v budovaní mieru veľmi pozitívnu úlohu,

L.

keďže program PEACE napomáhal rozvoju ekonomických projektov v zanedbaných oblastiach zakladaním nových podnikov,

M.

keďže mnohé komunitné a dobrovoľnícke iniciatívy financované z prostriedkov programu PEACE II sa realizujú nepretržite, pričom poskytujú nevyhnutné komunitné služby predovšetkým skupinám odsúvaným na okraj spoločnosti a očakávajú potvrdenie financovania, aby mohli tieto služby aj naďalej poskytovať,

N.

keďže jedným z aspektov hospodárskeho rozvoja, ktorý bol výsledkom podpory poskytovanej v rámci programov PEACE, bol prínos tak pre mestské, ako aj pre vidiecke oblasti,

O.

keďže financovanie v rámci Medzinárodného fondu pre Írsko (IFI) je často doplnkové a oba programy, IFI aj PEACE, umožnili projektom dosiahnuť štádium, v ktorom mali prístup k ďalším finančným prostriedkom EÚ, ako je Interreg,

P.

keďže sa však u mnohých činností vykonávaných v rámci podprogramov programu PEACE, IFI a iniciatívy Interreg ukázalo, že sú si veľmi podobné a v určitých oblastiach sa do istej miery opakujú,

Q.

keďže zodpovednosť a transparentnosť, účasť, uznanie vzájomnej závislosti všetkých ľudí, úspešné odstránenie nerovnosti, podpora rozmanitosti, venovanie pozornosti zraniteľným skupinám a rovnaké príležitosti sú dôležitou súčasťou budovania mieru a zmierovania,

R.

keďže podľa správy dočasnej komisárky pre obete a pozostalých (14) sú podporné skupiny pre obete a pozostalých závislé od jednorazového financovania z prostriedkov programu PEACE a v súvislosti s projektmi pre obete a pozostalých nie je jasné, ako by tieto projekty pokračovali v prípade nedostupnosti financovania z prostriedkov programu PEACE, a keďže prvý minister Severného Írska a jeho zástupcovia nedávno vymenovali štyroch nových komisárov pre obete1,

S.

keďže ochrana a presadzovanie ľudských práv sú neoddeliteľnou súčasťou budovania mieru a obnovy spoločností v období po ukončení konfliktu,

1.

zdôrazňuje, že posilnenie právomocí na miestnej úrovni je nevyhnutnou súčasťou budovania mieru a že účasť občianskej spoločnosti zlepšuje tvorbu politiky, ako aj spôsob riadenia spoločnosti;

2.

poukazuje na to, že vytváranie rôznych vykonávacích mechanizmov spolu s dobrovoľným sektorom, mimovládnymi organizáciami a miestnymi orgánmi poskytlo rozsiahle skúsenosti s nakladaním s finančnými prostriedkami EÚ; dúfa, že takéto mechanizmy využívajúce vzostupný postup bude možné použiť pri realizácii ďalších programov financovania;

3.

víta príspevok programov PEACE a IFI k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju; poznamenáva, že jedno podnikateľské centrum založené pred implementáciou IFI v zanedbanej oblasti sa za podpory IFI a miestnej oblastnej rady rozrástlo na sieť tridsiatich dvoch podnikateľských centier, čo napomohlo posilneniu dôvery a nádeje medzi zapojenými subjektmi;

4.

zdôrazňuje, že spolupráca medzi účastníkmi programov financovaných v rámci PEACE a IFI by sa po skončení programu nemala zastaviť; vyzýva vládne úrady, aby zachovali tú činnosť, ktorá sa ukázala byť účinná, a zabezpečili, že financovanie tejto neoceniteľnej činnosti bude pokračovať aj po definitívnom ukončení financovania z prostriedkov programu PEACE;

5.

vyzýva vlády Veľkej Británie a Írska, aby vytvorili dočasné mechanizmy financovania komunitných a dobrovoľníckych skupín, najmä s cieľom preklenúť obdobie medzi skončením programov financovania PEACE II a začiatkom programov financovania PEACE III;

6.

vyzýva Komisiu a vlády Veľkej Británie a Írska, aby spolupracovali s komisármi pre obete a pozostalých s cieľom nájsť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by mohli podporné skupiny pre obete a pozostalých naďalej dostávať finančnú pomoc aj po skončení financovania z prostriedkov programu PEACE;

7.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s TFNI opätovne využila prístup aktívneho občianstva z programov PEACE I a PEACE II pri vytváraní budúcich iniciatív; pripomína, že pre stabilizáciu mierového procesu je dôležitý vyvážený regionálny rozvoj, pri ktorom sa pozornosť venuje infraštruktúre, ktorá je v porovnaní s infraštruktúrou iných regiónov EÚ málo rozvinutá, a vyzýva TFNI, aby k podpore zdokonaľovania infraštruktúry pristupovala pozitívnejšie;

8.

požaduje ďalší rozvoj cezhraničnej činnosti, vzhľadom na to, že táto činnosť mala rozhodujúci význam pre obnovu mestských a vidieckych komunít v pohraničných oblastiach; naliehavo žiada, aby sa ďalej rozvíjala spolupráca miestnych obchodných komôr a orgánov verejného sektora, ako aj fór pre dobrovoľný a komunitný sektor na oboch stranách hranice a pre dobrovoľnícke organizácie, ktoré už pracujú na cezhraničnom základe;

9.

vyzýva vládu Írska, aby bezodkladne vykonala nariadenie (ES) č. 1082/2006;

10.

naliehavo žiada, aby sa v rámci programov financovania všeobecne využívali konzultácie v malom aj veľkom meradle a s miestnym zameraním, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zabezpečili systémy, ktoré umožnia schvaľovanie malých grantov na financovanie činnosti, ktorá sa musí vykonať v krátkom čase, a činnosti, ktorej výsledky sa len ťažko vyčísľujú, ako aj systémy, ktoré umožnia dlhodobú udržateľnosť a môžu byť prínosom pre miestne komunity;

11.

požaduje obmedzenie byrokracie, aby sa zabezpečilo, že malé projekty nebudú preťažené;

12.

uznáva, že budovanie mieru je dlhodobý vývojový proces a že výrazný pokrok k mieru a zmiereniu vyžaduje čas; žiada o dlhší časový rámec pre jednotlivé granty s cieľom umožniť projektom, aby priniesli výsledky; uznáva, že k mieru a zmiereniu môžu okrem iniciatív v hospodárskej oblasti významne prispieť aj iniciatívy v kultúrnej a športovej oblasti, a preto by sa mali naďalej podporovať;

13.

poznamenáva, že oblasť sociálnej ekonomiky je podsektorom dobrovoľného a komunitného sektora, ktorých konzultovanie je dôležité pre rozvíjanie miestnych stratégií a oblastí; domnieva sa, že vplyvnými účastníkmi sú tiež ďalšie miestne podniky;

14.

zdôrazňuje, že rozvoj vidieckych oblastí vyžaduje, aby súčinnosť medzi financovaním poľnohospodárskeho, vidieckeho a regionálneho rozvoja a medzi ochranou prírody, ekologickým cestovným ruchom a výrobou a využívaním obnoviteľnej energie bola väčšia než doteraz;

15.

zdôrazňuje, že ľudia by mali mať ľahký prístup k informáciám o úspešných projektoch financovaných z prostriedkov PEACE I a PEACE II, ako aj z prostriedkov IFI; je presvedčený, že skúsenosti z takýchto projektov by sa mali zdieľať s tými, ktorí sú zapojení do inej medzinárodnej činnosti zameranej na budovanie mieru; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie databázy ako učebného nástroja pre činnosť zameranú na budovanie mieru a zmierenie doma aj v zahraničí; navyše žiada, aby bola do vytvárania regionálnych a metropolitných sietí zahrnutá účasť na všetkých úrovniach;

16.

odporúča zavedenie komplexných stratégií, aby sa zabezpečilo, že v každej fáze cyklu projektu, t. j. pri jeho navrhovaní, realizácii, monitorovaní a hodnotení, budú príklady osvedčených postupov nielen dostupné, ale budú sa aj využívať;

17.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/5

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2002 o obchode a rozvoji na odstránenie chudoby (1), z 30. januára 2003 o hlade vo svete a odstránení prekážok obchodovania s najchudobnejšími krajinami (2), z 10. apríla 2003 o kríze na medzinárodnom trhu s kávou (3), z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: návrh obchodných politík na maximalizáciu pomoci sektora obchodu chudobnému obyvateľstvu (4), z 15. februára 2007 o makroekonomickom vplyve zvyšovania cien energií (5), z 22. mája 2007 o stratégii Globálna Európa – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (6), z 23. mája 2007 o pomoci EÚ pre obchod (7) a z 29. novembra 2007 o obchode a klimatických zmenách (8),

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorou sa určujú rozvojové ciele milénia (RCM) ako kolektívne stanovené kritériá zo strany medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby, a jej preskúmanie a aktualizáciu na Svetovom samite OSN 2005 konanom 14. – 16. septembra 2005,

—

so zreteľom na správy troch pracovných skupín Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) s názvom Klimatické zmeny 2007: prírodovedecký základ, Klimatické zmeny 2007: dôsledky, adaptácia a citlivosť a Klimatické zmeny 2007: Zmiernenie klimatických zmien, vydané v roku 2007,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu a Európsky parlament s názvom „Reťazce poľnohospodárskych komodít, závislosť a chudoba – návrh akčného plánu EÚ“ (KOM(2004)0089),

—

so zreteľom na oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Globálna Európa: Svetová konkurencia – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567) a Globálna Európa: Pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov (KOM(2007)0183),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom O konkurencieschopnosti odvetví kovopriemyslu – Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2008)0108),

—

so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté 15. septembra 1995 na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách,

—

so zreteľom na správu Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s názvom Dlhý tieň hospodárskeho dobytka, vydanú v roku 2006,

—

so zreteľom na prácu Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) a dohodu z Akkry a vyhlásenie prijaté 25. apríla 2008 na konferencii UNCTAD XII v Akkre (Ghana),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov uverejnené 21. decembra 2005 s názvom Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov (KOM(2005)0670),

—

so zreteľom na vyhlásenie zo samitu G8 s názvom Rast a zodpovednosť vo svetovom hospodárstve, podpísané 7. júna 2007 v Heiligendamme, najmä na jeho kapitolu Zodpovednosť za suroviny: transparentnosť a trvalo udržateľný rast, podľa ktorej „voľné, transparentné a otvorené trhy majú zásadný význam pre globálny rast, stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj“,

—

so zreteľom na Štvrtú správu skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie z 11. júna 2007, v ktorej sa vyjadruje podpora rozvoju surovinovej politiky postavenej na dobre fungujúcom voľnom a spravodlivom globálnom trhu so surovinami s využitím obchodnej politiky, najmä medzinárodných mnohostranných a dvojstranných dohôd, aby sa zabezpečilo, že EÚ a tretie krajiny podporujú otvorené a nenarušené trhy,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0134/2008),

A.

keďže za suroviny a komodity by sa mali považovať poľnohospodárske potravinárske výrobky, poľnohospodárske základné komodity, kovy, minerály a energetické výrobky, ktoré slúžia ako vstupy pre priemyselné výrobky, či už spracované, nespracované alebo recyklované výrobky, napríklad šrot,

B.

keďže od roku 2002 cenový index pre nepalivové komodity vzrástol o 159 %, ceny kovov a minerálov o 285 % a ceny poľnohospodárskych surovín vzrástli o 133 %,

C.

keďže hospodárstvo EÚ je do značnej miery závislé od dovozu surovín z tretích krajín a prístup k surovinám má rozhodujúci význam pri zabezpečení konkurencieschopnosti EÚ,

D.

keďže nedávny nárast cien surovín viedol k slabému hospodárskemu rastu v Európskej únii a ohrozuje konkurencieschopnosť EÚ,

E.

keďže v budúcnosti sa očakáva ďalšie zvyšovanie celosvetového dopytu po surovinách; keďže toto zvyšovanie bude dôsledkom hospodárskeho rastu v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom,

F.

keďže krátkodobé kolísanie cien surovín a komodít v minulosti bolo charakterizované mimoriadnou nestálosťou, ktorá sa časom ešte zhoršuje, pričom sa striedajú obdobia nadprodukcie s obdobiami nedostatočnej produkcie,

G.

keďže nedávny nárast cien na medzinárodných trhoch by nemal zakryť fakt, že ceny surovín a komodít zaznamenávajú v porovnaní s vyrobeným tovarom dlhodobý klesajúci trend,

H.

keďže zvyšovanie cien, najmä v prípadoch, keď bolo vyvolané krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom na priemyselné účely, predstavovalo pre spracovateľský priemysel EÚ výzvu, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, a nastolilo dlhodobejšie otázky v súvislosti s bezpečnosťou dodávok surovín,

I.

keďže pre 95 zo 141 rozvojových krajín tvorí vývoz komodít 50 % výnosov z vývozu,

J.

keďže EÚ je hlavným konkurentom na medzinárodnom trhu so surovinami a komoditami, v neposlednom rade ako čistý dovozca surovín,

K.

keďže vzhľadom na charakteristiku európskej priemyselnej základne je EÚ vo veľkej miere závislá od dovozu surovín, pre jej konkurencieschopnosť a hospodársky rozvoj,

L.

keďže existuje mnoho príkladov politík a opatrení zavádzaných v tretích krajinách, ako aj tendencia vytvárať prekážky pre slobodný a spravodlivý prístup k surovinám v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, čo má za následok obmedzovanie prístupu priemyselných odvetví EÚ k surovinám a komoditám,

M.

keďže zintenzívnenie výskumu a inovácií hrá pri podporovaní udržateľných dodávok surovín rozhodujúcu úlohu,

N.

keďže v systémoch STABEX, SYSMIN a FLEX sa odrážajú minulé aj súčasné snahy EÚ podporovať rozvojové krajiny ovplyvnené cenovou a príjmovou nestabilitou,

O.

keďže nedávny nárast cien na medzinárodných trhoch so surovinami a komoditami nastal v dôsledku významného nárastu dopytu zo strany rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev, napríklad Číny, Indie a Brazílie, zmeny v prejavoch počasia, určitých reštriktívnych opatrení zo strany niektorých vyvážajúcich krajín a rozmachu na trhu s agropalivami, ako aj v živočíšnej výrobe,

P.

keďže veľkú väčšinu najchudobnejších obyvateľov sveta tvoria ženy, ktorých prežitie a živobytie závisí od získavania, produkcie a premeny surovín a komodít,

Q.

keďže medzinárodné spoločenstvo uvádza, že prostredníctvom medzinárodného úsilia je potrebné vykonať konkrétne úlohy stanovené v RCM na odstránenie chudoby, ktoré sa majú splniť do roku 2015; keďže sa musí venovať dostatočná pozornosť životne dôležitej problematike komodít pre rozvojové krajiny,

R.

keďže udržateľné využívanie prírodných zdrojov by mohlo znížiť chudobu a podporiť hospodársky rast, ak sa bude presadzovať riadna správa verejných vecí; keďže chudoba, korupcia a konflikty môžu byť takisto výsledkom nedostatočnej správy verejných vecí v krajinách bohatých na prírodné zdroje,

S.

keďže zachovanie biodiverzity a dostupnosť kultivovanej pôdy sú rozhodujúce pre budúcnosť akéhokoľvek hospodárstva na zemi; keďže pri každom spôsobe ťažby surovín treba tieto dôležité hľadiská zohľadniť,

T.

keďže v súčasnosti dochádza ku klimatickým zmenám a keďže tieto sú sčasti dôsledkom ľudskej činnosti; keďže ťažba, produkcia a premena surovín a komodít sú zodpovedné za významné množstvo emisií skleníkových plynov; keďže priemysel v EÚ čelí pri riešení tejto otázky narastajúcim obmedzeniam, a to na úkor svojej konkurencieschopnosti,

U.

keďže EÚ v súčasnosti nemá koherentnú stratégiu na riešenie problémov v súvislosti s konkurencieschopnosťou svojho hospodárstva z dôvodu zvýšenej súťaže v prístupe k surovinám,

1.

vyzýva Komisiu a obchodných partnerov EÚ, aby sa na všetkých rokovaniach zameraných na dohody o voľnom obchode vážne zaoberali naliehavou potrebou vyplývajúcou z klimatických zmien, a to potrebou výrazné znížiť ťažbu a využívanie prírodných zdrojov a podporovať šírenie technológií, ktoré sú energeticky úsporné, obnoviteľné a účinné z hľadiska využívania zdrojov;

2.

uznáva, že prístup k surovinám má pre hospodárstvo EÚ zásadný význam vzhľadom na nedostatok vnútorných dodávok niektorých surovín;

3.

so znepokojením konštatuje, že v budúcnosti možno očakávať rastúci dopyt po surovinách na svetových trhoch; vyjadruje obavy v súvislosti s obmedzenou kapacitou na vyhľadávanie surovín v blízkej budúcnosti; berie na vedomie obmedzené zapojenie európskych spoločností do vyhľadávania surovín v tretích krajinách;

4.

je znepokojený tendenciami tretích krajín obmedzovať prístup k svojim surovinám prostredníctvom opatrení narúšajúcich obchod, uznáva však právo jednotlivých krajín obmedziť prístup k svojim surovinám z environmentálnych dôvodov alebo v prípade potreby kvôli riešeniu kritického nedostatku dodávok; toto právo sa musí uplatňovať spolu s ostatnými vnútroštátnymi opatreniami;

5.

je znepokojený investičnými činnosťami zameranými na lepší prístup k surovinám, ktoré nie sú v súlade s normami spravodlivej a slobodnej hospodárskej súťaže ani so zásadami riadnej správy verejných vecí a trvalej udržateľnosti;

6.

žiada Komisiu, aby podporovala investovanie do výskumu a rozvoja technológií na recyklovanie surovín a účinné a hospodárne využívanie surovín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri svojich výskumných činnostiach prikladali tomuto cieľu väčší význam;

7.

naliehavo žiada Komisiu, aby riešila otázku slobodného a spravodlivého prístupu k trhom so surovinami v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO); žiada Komisiu, aby sa aktívne snažila dosiahnuť cieľ mnohostranného odstránenia opatrení narúšajúcich obchod v surovinovom odvetví a zároveň plne dodržiavala obmedzenia založené na rozvojových dôvodoch najmenej rozvinutých krajín;

8.

žiada Komisiu, aby vo všetkých dvojstranných rokovaniach o dohodách o voľnom obchode dojednala nediskriminačný prístup k trhom so surovinami ako náhradu za prístup k technológiám, ktoré sú energeticky úsporné, obnoviteľné a účinné z hľadiska využívania zdrojov; stanovuje zrušenie všetkých opatrení narúšajúcich obchod, ktoré vedú k zvýšeniu využívania a spotreby surovín za dôležitý cieľ vo všetkých prípadných dohodách, pričom treba súčasne plne dodržiavať rozvojové ciele;

9.

žiada Komisiu, aby zahrnula otázku surovín do stratégie prístupu na trh; víta konzultácie o dodávkach surovín; vyzýva Komisiu, aby vypracovala koherentnú stratégiu dodávok surovín; pripomína, že Európsky parlament má byť zapojený do všetkých fáz týchto činností;

10.

s poľutovaním konštatuje, že mnohé rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, sa nedokážu vymaniť z produkcie a vývozu surovín a komodít, ktorých nestále ceny dlhodobo klesajú, čo spôsobuje vytváranie vážnych prekážok snahám o zmierňovanie chudoby, ako aj realizácii RCM, ale uznáva, že zvyšujúce sa ceny komodít prispeli k výrazným zlepšeniam, pokiaľ ide o zahraničné účty niektorých rozvojových krajín závislých od primárnych komodít; kladie dôraz na príležitosti, ktoré pre producentské krajiny spočívajú v tom, že budú samé vyhľadávať a riadiť náleziská surovín pri dodržiavaní základných pravidiel transparentnosti a spravodlivej hospodárskej súťaže;

11.

vyzýva Komisiu, aby sa snažila o účinné odstránenie príčin narúšania tým, že bude na tieto problémy dôrazne upozorňovať pri dvojstranných konzultáciách a rokovaniach, a aby podporovala vypracovanie nových pravidiel WTO na mnohostrannej úrovni;

12.

podporuje súčasné snahy rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín, diverzifikovať svoje hospodárstva a rozvíjať hospodárske činnosti na vyšších úrovniach výrobného procesu, s cieľom zahrnúť spracovanie a uvádzanie výrobkov na trh a zvyšovať kvalitu, produktivitu a produkciu výrobkov s vyššou pridanou hodnotou; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby podporovala stratégie rozvoja a diverzifikácie národných komodít prostredníctvom financovania z Európskeho rozvojového fondu;

13.

domnieva sa, že pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj rozvojových krajín má mimoriadny význam vytvorenie regionálnych hospodárskych rámcov a posilnená regionálna spolupráca medzi týmito krajinami; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam obchodu medzi južnými krajinami pre hospodársky rozvoj týchto krajín;

14.

domnieva sa, že v dlhodobom horizonte by sa mala podporovať regionálna hospodárska a obchodná spolupráca, ktorá by mohla viesť k dohodám o voľnom obchode; zároveň konštatuje, že dohody o voľnom obchode čelia ťažkostiam vyplývajúcim z rôznych regionálnych súvislostí; zastáva názor, že euro-stredomorská dohoda o voľnom obchode by mala byť prioritou vzhľadom na význam obchodu so surovinami v tomto regióne;

15.

nabáda rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, aby zvyšovali potrebné investície a konsolidovali hospodársku diverzifikáciu prostredníctvom posilnenej infraštruktúry a budovania inštitucionálnych kapacít, podporovania riadnej správy verejných vecí pri riadení hospodárskeho rozvoja, ako aj uľahčovaní distribúcie výrobkov malovýrobcov na miestne trhy a tiež prístupu k nim, čím sa posilní aj regionálna integrácia a dosiahnu väčšie úspory, naliehavo vyzýva Komisiu, aby využívala pomoc pre obchod ako dôležitý nástroj rozvoja a posilňovala existujúce mechanizmy na prenos technológií, a to najmä na riešenie problematiky klimatických zmien; žiada Komisiu, aby podporovala transparentnosť príjmov zo surovín prostredníctvom programov, ako je Iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI);

16.

vyzýva Komisiu a spoločnosti EÚ, aby podporovali prenos technológií nepoškodzujúcich životné prostredie a aby doň investovali;

17.

domnieva sa, že výsledok rozvojového programu z Dohy by mal zabezpečiť spravodlivé, vyvážené, primerané záväzky a záväzky otvorenia trhu, a to na všetkých trhoch so surovinami;

18.

uznáva, že výsledky rokovaní rozvojového programu z Dohy by výrazne obmedzili zvyšovanie ciel; poznamenáva, že EÚ už upustila od ciel na poľnohospodárske výrobky z najmenej rozvinutých krajín (prostredníctvom iniciatívy Všetko okrem zbraní) a z mnohých krajín AKT (prostredníctvom dohôd o hospodárskom partnerstve), a podporuje rozvojové krajiny pri určovaní a vykonávaní pravidiel týkajúcich sa osobitných výrobkov a účinných ochranných mechanizmov na udržanie trhov a produkcie týchto krajín;

19.

žiada členské štáty EÚ a partnerov na celom svete vrátane rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev, aby ratifikovali základné normy Medzinárodnej organizácie práce a príslušné usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, najmä pokiaľ ide o vyhľadávanie a zušľachťovanie surovín; verí, že zapojenie občianskej spoločnosti a národných parlamentov je pre dosiahnutie environmentálneho a sociálno-hospodárskeho trvalo udržateľného rozvoja mimoriadne dôležité;

20.

uznáva, že pri stanovovaní cien surovín a komodít zohrávajú významnú úlohu špekulácie a že ich dôsledkom je zvýšené kolísanie cien;

21.

vyzýva Komisiu, aby uplatňovala komplexnú a vyváženú stratégiu v oblasti prístupu k surovinám, berúc do úvahy záujmy priemyslu v EÚ a rozvojových krajinách;

22.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoj kompenzačný finančný plán FLEX s cieľom zabezpečiť jeho pohotové reakcie a účinnosť pri podpore rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín; je presvedčený o potrebe prijať na národnej úrovni príslušné opatrenia prijaté, a tak podporovať prácu UNCTAD;

23.

vyzýva Komisiu, aby zhromaždila údaje a vytvorila štatistiku o medzinárodnom obchode so surovinami a komoditami, ku ktorému dochádza v reálnych podmienkach; je presvedčený, že je nevyhnutné získať jasný obraz o globálnych obchodných tokoch v súvislosti so surovinami a komoditami, ktoré nie sú skreslené čisto špekulatívnymi transakciami, s cieľom lepšie zameriavať opatrenia hospodárskej politiky;

24.

uznáva, že liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi potravinárskymi výrobkami a základnými poľnohospodárskymi komoditami spôsobuje, že malí poľnohospodári v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, musia čeliť mnohým novým výzvam; keďže malých poľnohospodárov zväčša tvoria ženy, môže to mať pre ne neprimerane negatívny vplyv, pretože existuje riziko, že sa nedokážu vyrovnať s vonkajšou konkurenciou;

25.

zdôrazňuje základný charakter práva na potraviny a potrebu zlepšiť stály prístup všetkých ľudí k dostatku potravín pre aktívny, zdravý život;

26.

preto dôrazne odporúča, aby sa prijali všetky potrebné opatrenia na európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť dostupné ceny ako okamžité riešenie potravinovej krízy; z dlhodobého hľadiska je potrebné vytvorenie primeraných predpisov na lepšie riešenie špekulatívnych aktivít; okrem toho odporúča preskúmanie právomocí a kompetencií vnútroštátnych a medzinárodných orgánov dohľadu v oblasti potravinových komodít s cieľom zaistiť budúcu garanciu stabilných a bezpečných trhov a nenarušenie práva na potraviny prostredníctvom špekulácie;

27.

víta vytvorenie pracovnej skupiny OSN na vysokej úrovni, ktorá sa zaoberá súčasnou potravinovou krízou a jej dôsledku na chudobu; povzbudzuje svetových predstaviteľov k tomu, aby sa zúčastnili konferencie na vysokej úrovni o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorá sa bude konať v Ríme 3. – 5. júna 2008;

28.

podporuje rozvojové krajiny v snahe zabezpečiť prístup k potravinám pre miestne obyvateľstvo; verí, že životaschopný politický priestor sa musí naďalej posilňovať, aby sa umožnilo prijatie pravidiel a opatrení na rozvoj tohto sektora na vnútroštátnej úrovni, ako aj podpora žien, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za uživenie svojich rodín a miestnych spoločenstiev;

29.

uznáva, že zvýšené ceny poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov a komodít môžu mať škodlivý vplyv na potravinovú bezpečnosť a na skutočný prístup k potravinám v rozvojových krajinách, pričom medzi najchudobnejšími obyvateľmi rozvojových krajín hrozí hlad, podvýživa alebo nepokoje súvisiace s nedostatkom potravín; naliehavo žiada, aby sa zvýšila úroveň humanitárnej pomoci s cieľom zmierniť potravinovú krízu, ktorá ohrozuje životy 100 miliónov osôb;

30.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili podpísanie multilaterálnych, regionálnych a bilaterálnych obchodných dohôd EÚ v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné legislatívne opatrenia na začlenenie hodnotenia trvalo udržateľného vplyvu obchodu do prípravy obchodnej politiky EÚ, najmä v súvislosti s oblasťami klimatických zmien, rodovej rovnosti a trvalo udržateľného rozvoja;

31.

víta vyhlásenie Komisie, že v roku 2008 predloží oznámenie zamerané na zlepšenie podmienok udržateľného prístupu k minerálom a druhotným surovinám na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni;

32.

berie do úvahy rastúcu kritiku hospodárskych a environmentálnych výhod výroby agropalív; vyzýva Komisiu, aby podnecovala výskum a inovácie týkajúce sa udržateľných dodávok surovín prostredníctvom účinnej ťažby a rozvoja zdrojov, využívania materiálov a ich obnovy po skončení životnosti;

33.

je presvedčený, že ťažba, zber a produkcia surovín a komodít by sa mali realizovať v súlade so zásadou trvalej udržateľnosti, ktorá prirodzené procesy ekosystémov rešpektuje namiesto toho, aby ich menila;

34.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o dosiahnutie medzinárodnej dohody o konfliktných zdrojoch, ktorej základným cieľom by mal byť zákaz obchodu so zdrojmi, ktorý je príčinou alebo výsledkom ozbrojených konfliktov, zatiaľ trvá na príprave nariadenia, ktorým sa bude zakazovať obchodovanie s konfliktnými zdrojmi a ich uvádzanie na trh v EÚ, a naliehavo žiada všetky krajiny zúčastňujúce sa na obchode s diamantmi, aby sa v plnej miere pripojili ku Kimberleyskému certifikačnému systému pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi; požaduje presadzovanie transparentnosti prostredníctvom EITI a ďalších iniciatív;

35.

opakovane žiada Radu a Komisiu, aby pri podpore malých a okrajových výrobcov v rozvojových krajinách presadzovali spravodlivý obchod a ďalšie nezávisle sledované obchodné iniciatívy prispievajúce k zvyšovaniu sociálnych a environmentálnych noriem, vyzýva orgány verejnej správy v EÚ, aby spravodlivý obchod a kritériá trvalej udržateľnosti začlenili do svojich verejných výberových konaní a stratégií obstarávania;

36.

je znepokojený tým, že stále väčšia časť zdrojov zeme sa využíva na chov hospodárskych zvierat; pripomína vyššie uvedenú správu FAO s názvom Dlhý tieň hospodárskeho dobytka z novembra 2006, v ktorej sa odhaduje, že mäsový priemysel a chov dobytka prispievajú k celkovým celosvetovým emisiám skleníkových plynov 18 %, čo má za následok aj rýchlejšie odlesňovanie v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby v tomto sektore podnikla potrebné kroky a v rámci medzinárodných rokovaní o klíme zaviedla motivačné mechanizmy na zamedzenie odlesňovania;

37.

je presvedčený, že EITI, ktorá je zameraná na posilnenie správy prostredníctvom zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti v ťažobnom odvetví, by sa mala realizovať na celom svete s cieľom poskytnúť rozvojovým krajinám lepšie príležitosti na to, aby za svoje prírodné zdroje získali zodpovedajúcu hodnotu;

38.

zdôrazňuje, že vysoké ceny ropy zvyšujú potrebu naliehavého a odlišného prístupu v oblasti energetickej politiky, zameraného na zlepšenie energetickej účinnosti a zvýšené využívanie iných zdrojov energie vrátane obnoviteľnej energie;

39.

uvedomuje si, že klimatické zmeny najťažšie postihnú spoločenstvá, ktoré už čelia závažných sociálnym a ekonomickým problémom; chápe, že najmä ženy sú mimoriadne zraniteľnou skupinou obyvateľstva; podporuje snahy o prispôsobenie sa na miestnej úrovni prostredníctvom príslušnej medzinárodnej finančnej a technickej podpory;

40.

je znepokojený tým, že Čína neumožňuje zahraničným spoločnostiam vlastniť väčšinový podiel v odvetviach ako oceliarstvo a zaviedla rôzne mechanizmy, ktoré bránia vývozu kovových surovín alebo zabezpečujú vládnu podporu ich nákupu z vonkajších zdrojov; uznáva, že takéto postupy spôsobujú vážne ťažkosti záujmom priemyslu EÚ pri dodržiavaní cieľov súvisiacich so zmenou klímy a vývoze technológií, ktoré sú energeticky úsporné, obnoviteľné a účinné z hľadiska využívania zdrojov a že je nutné zaoberať sa týmto problémom s využitím všetkých dostupných nástrojov vrátane politického a finančného uľahčenia transferu technológií;

41.

zdôrazňuje, že nová obchodná politika niektorých rýchlo sa rozvíjajúcich krajín, najmä Číny, ktoré vyhľadávajú suroviny na celom svete, predovšetkým v Afrike, má výrazne negatívny vplyv na globálnu bezpečnosť prístupu ku komoditám; zdôrazňuje potrebu nahradiť súčasný prístup založený na dvojstranných vzťahoch medzi štátmi a na zanedbávaní ľudských práv, sociálnej zodpovednosti podnikov a environmentálnych a sociálnych noriem viacstranným prístupom založeným na kritériách dostatočnosti a trvalej udržateľnosti využívania zdrojov;

42.

víta iniciatívu Komisie ohlásenú v jej vyššie uvedenom oznámení o konkurencieschopnosti odvetví kovopriemyslu, ktorej cieľom je naďalej využívať všetky existujúce nástroje na odstránenie obchodných praktík porušujúcich medzinárodné obchodné dohody;

43.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a príslušným medzinárodným organizáciám, ako sú UNCTAD, WTO, Svetová banka, Spoločný komoditný fond a FAO.

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/12

—

so zreteľom na oznámenia Komisie z 12. septembra 2007 s názvom Stratégia pre najvzdialenejšie regióny: výsledky a vyhliadky KOM(2007)0507, z 12. mája 2004 (KOM(2004)0343) a z 23. augusta 2004 KOM(2004)0543 s názvom Posilnené partnerstvo pre najvzdialenejšie regióny,

—

so zreteľom na článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES, ktorý nahradia články 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorý sa týka špecifík najvzdialenejších regiónov, a na článok 107 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na odsek 60 záverov predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 14. decembra 2007,

—

so zreteľom na záverečné vyhlásenie 13. konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov podpísané na Madeire 5. októbra 2007,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2000 o opatreniach na vykonanie článku 299 ods. 2: najvzdialenejšie regióny Európskej únie (1), na svoju pozíciu zo 7. júla 2005 o návrhu nariadenia Rady o konkrétnych opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (2) a na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o partnerstve pre najodľahlejšie regióny (3),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0158/2008),

A.

keďže Azory, Kanárske ostrovy, Guadeloupe, Guyana, Madeira, Martinique a Réunion charakterizuje stála prítomnosť, intenzita a kumulácia dôsledkami ich nevýhod, medzi ktoré patrí ich veľká vzdialenosť od európskeho kontinentu, skutočnosť, že ide o ostrovy alebo enklávy, ťažké klimatické a terénne podmienky a obmedzená veľkosť trhov,

B.

keďže Svätý Martin a Svätý Bartolomej, administratívne a politicky oddelené od Guadeloupe, sa výslovne uvádzajú ako nové najvzdialenejšie regióny v článkoch 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Zmluva o ES zmenená a doplnená Lisabonskou zmluvou),

C.

vzhľadom na hospodársku štruktúru najvzdialenejších regiónov, ktorá je úzko spojená s poľnohospodárstvom a rybným hospodárstvom, ktoré sú spolu so službami (najmä cestovným ruchom) hospodárskymi činnosťami koncentrujúcimi veľké množstvo pracovných príležitostí v týchto regiónoch,

D.

keďže najvzdialenejšie regióny sú v sociálno-hospodárskej oblasti závislé od svojich rybolovných zdrojov vo výlučných hospodárskych zónach (VHZ) a keďže ich oblasti rybolovu sú z biologického hľadiska veľmi zraniteľné,

E.

keďže najbližšie susedstvo najvzdialenejších regiónov predstavuje veľmi obmedzený trh, kým trhy najvzdialenejších regiónov sú mimoriadne atraktívne pre všetky susediace tretie krajiny,

F.

keďže najvzdialenejšie regióny sú úplne závislé od dopravných prostriedkov a dodatočné náklady spojené s prepravou osôb a tovaru, nedostatočné intervaly alebo nedostatok spojení, vysoké sadzby, problémy pri zavádzaní alebo udržiavaní dopravy na regionálnej úrovni sú veľkými prekážkami hospodárskeho rozvoja a dostupnosti najvzdialenejších regiónov,

G.

keďže dôležité reformy Spoločenstva počas predchádzajúcich troch rokov, ktoré sa o. i. týkali finančného výhľadu, regionálnej politiky na roky 2007 – 2013, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, štátnej pomoci, spoločných organizácií trhu s cukrom a banánmi, programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI) pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, priamo ovplyvnili situáciu v najvzdialenejších regiónoch, a keďže tento vývoj má vážne nepriaznivé účinky na uvedené regióny,

H.

keďže politické priority EÚ, ktoré musia byť v súlade so stále prísnejšími medzinárodnými záväzkami vyplývajúcimi z globalizácie, predovšetkým voči WTO, sú v niektorých prípadoch v rozpore so špecifickými opatreniami uplatňovanými v prospech najvzdialenejších regiónov,

I.

keďže relatívny význam najvzdialenejších regiónov sa výrazne zmenšil v EÚ, ktorá sa rozrástla z 12 členských štátov na 27,

J.

keďže obraz najvzdialenejších regiónov, často prirovnávaných k regiónom vysoko dotovaným z rozpočtu Spoločenstva alebo jednotlivých štátov bez poukazovania na pozitívny dosah tohto financovania, nie je dostatočne vyvážený skutočnou pridanou hodnotou, ktorú tieto regióny poskytujú EÚ v oblasti životného prostredia, kultúry alebo geostratégie, ako aj vo vesmírnej oblasti, čo predstavuje prínos, ktorý nie je viditeľný okamžite,

K.

keďže najvzdialenejšie regióny sú cennými strategickými postami Európy v srdci Karibského mora, v susedstve Mercosuru, pozdĺž Afriky v Indickom a Atlantickom oceáne, vďaka ktorým má EÚ najväčší námorný priestor na svete – výhradnú hospodársku zónu vo výmere 25 miliónov km2, bohatú na prírodné zdroje všetkých druhov,

1.

víta, že po troch rokoch od uverejnenia politických dokumentov, ktoré boli rovnako ambiciózne ako oznámenia o posilnenom partnerstve pre najvzdialenejšie regióny, Komisia predkladá nové oznámenie na túto tému;

2.

žiada, aby sa vzhľadom na rozsah problematiky a komplexnosť predmetných politík zachoval útvar pre najvzdialenejšie regióny v GR Komisie pre regionálnu politiku a aby sa výrazne posilnil jeho personál s cieľom zaručiť prostriedky potrebné na splnenie jeho úloh;

3.

konštatuje, že v oznámení sa mimoriadne kladne hodnotí činnosť Komisie, hoci mnohé opatrenia, ktoré víta, vyhovujú potrebám najvzdialenejších regiónov len čiastočne (najmä v oblasti dopravy a dostupnosti, výskumu, rybného hospodárstva alebo regionálnej spolupráce), a vôbec sa neodkazuje na ťažkosti a na úsilie vynaložené na ich prekonanie, napríklad pri obnove režimov štátnej pomoci;

4.

konštatuje, že činnosť štrukturálnych fondov aj naďalej významne prispieva k rozvoju najvzdialenejších regiónov; želá si preto, aby sa úroveň kohézie v týchto regiónoch dosahovala aj vďaka iným ukazovateľom ako je len HDP vzhľadom na priemer Spoločenstva, a aby sa kohézna politika lepšie skombinovala s inými politikami Spoločenstva, čím by sa posilnili synergické efekty; žiada Komisiu, aby dokázala reagovať pružnejšie a aby vždy čo najlepšie prispôsobila svoje súčasné politiky realite v najvzdialenejších regiónoch, a to na základe článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES;

5.

všíma si uspokojivé výsledky v rámci POSEI (poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo) a v sektoroch cukrovej trstiny, rumu a banánov; želá si riadne zohľadnenie možných finančných dôsledkov prebiehajúcich medzinárodných rokovaní a opatrení, ku ktorým sa zaviazalo vo WTO, na tieto sektory poľnohospodárstva; pozorne sleduje nastávajúce hodnotenie POSEI po polovici jeho účinnosti a posúdenie diferencovaných daňových režimov;

6.

súhlasí s tým, že osobitosti najvzdialenejších regiónov si vyžadujú stratégiu založenú na politikách a opatreniach, ktoré nie sú obmedzené kritériami prechodnosti alebo krátkodobými zmenami v bohatstve, a sú prispôsobené rôznym potrebám každého z týchto regiónov a prispievajú k odpovedi na pretrvávajúce prekážky, ktorým čelia;

7.

žiada Komisiu, aby so zreteľom na osobitosti a rozdiely medzi najvzdialenejšími regiónmi a vzhľadom na úlohu, ktoré tieto regióny zohrávajú v integrovanej európskej námornej politike, zahrnula do svojho plánu pomoci podporné opatrenia pre odvetvia rybolovu v týchto oblastiach; domnieva sa, že Komisia bude musieť rybárskemu loďstvu najvzdialenejších regiónov zaručiť pozitívnu diskrimináciu pri prístupe k rybolovným zdrojom nachádzajúcim sa pri ich pobrežiach, a venovať osobitnú pozornosť zachovaniu trvalo udržateľného rybolovu v malom rozsahu;

8.

ľutuje, že návrhy Komisie predložené v rámci etapy dozrievania sa väčšinou týkajú už existujúcich alebo takmer dokončených opatrení (transeurópske dopravné siete, transeurópske energetické siete, siedmy rámcový program pre pre výskum a vývoj, siedmy rámcový program pre inováciu a konkurencieschopnosť alebo regionálna politika); očakáva objasnenie ohľadom konkrétnych a operačných prostriedkov, ktoré budú najvzdialenejším regiónom poskytnuté na rozvoj ich možností;

9.

vyjadruje obavy zo stále rastúceho významu, ktorý Komisia pripisuje nástrojom hodnotenia politík a nástrojov Spoločenstva v prospech najvzdialenejších regiónov a odhadovania kvantitatívnych dôsledkov znevýhodnení týchto regiónov s cieľom vypracovať metodiku náhrady dodatočných nákladov v súvislosti s najvzdialenejšími regiónmi;

10.

vyjadruje želanie, aby sa tendencia zohľadňovať stále aritmetickejšie odôvodnenia opatrení nestala zámienkou na opätovné spochybňovanie časti politiky EÚ voči najvzdialenejším regiónom alebo na odradenie inštitucionálnych a hospodárskych aktérov v najvzdialenejších regiónoch tým, že sa im stanovia len ťažko splniteľné podmienky;

11.

ľutuje nezáujem GR pre obchod o zohľadnenie špecifík najvzdialenejších regiónov pri rokovaniach o dohodách o hospodárskom partnerstve a naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v hľadaní kompromisov, aby bolo možné zohľadniť záujmy dotknutých najvzdialenejších regiónov v rámci konečných dohôd, ktoré budú uzavreté s krajinami AKT;

12.

žiada Komisiu, aby predložila dôkaz reálneho úmyslu podpory regionálnej integrácie najvzdialenejšie regiónov, aby bola skutočne konzistentná s akčným plánom širšieho susedstva, ktorý prisľúbila v roku 2004;

13.

je znepokojený niektorými opatreniami, ktoré Komisia navrhuje v odvetví dopravy, najmä hodnotením špecifických potrieb a zohľadnením externých faktorov životného prostredia; zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu k najvzdialenejším regiónom v tejto problematike, najmä pokiaľ ide o zahrnutie civilného letectva do európskeho systému obchodovania s emisiami, aby nebolo ovplyvnené úsilie o kompenzáciu nedostatočnej dostupnosti týchto regiónov;

14.

zastáva názor, že zásahy Spoločenstva musia pôsobiť ako katalyzátor iniciatív rozvoja v rámci verejno-súkromných partnerstiev v najvzdialenejších regiónoch, ktoré by využili výhody a know-how v oblastiach ako odpadové hospodárstvo, obnoviteľné zdroje energie, energetická sebestačnosť, biodiverzita, mobilita študentov, výskum v oblasti klímy a krízový manažment;

15.

pripomína, že mnohé opatrenia a programy, v ktorých treba pokračovať a ktoré treba iniciovať v záujme najvzdialenejších regiónov, môžu výrazne prispieť k stanoveným prioritám Spoločenstva a medzinárodným prioritám, najmä v oblasti otepľovania klímy, ochrany biodiverzity, obnoviteľných zdrojov energie, zdravotníctva v rozvojových krajinách, výživy, diverzifikácie hospodárskych a výrobných činností; víta predovšetkým zavedenie programu NET-BIOME (NETworking tropical and subtropical Biodiversity research in OuterMost regions and territories of Europe in support of sustainable development), ktorý je pozoruhodným príkladom potenciálu najvzdialenejších regiónov v oblasti vedeckého výskumu; kladie si však otázky v súvislosti so skutočnosťou, že navzdory množstvu realizovaných projektov a šírke potenciálu týchto regiónov je ich začlenenie do Európskeho výskumného priestoru naďalej nedostatočné;

16.

žiada, aby sa na jednej strane pokračovalo v doterajšom úsilí zameranom na najvzdialenejšie regióny s cieľom rozšíriť zavádzanie miestnych programov výskumu zodpovedajúcich potenciálu a aby sa na druhej strane poskytla podpora a pomoc rozvoju atraktívnych a výkonných univerzít dotovaných skutočnými prostriedkami, ktoré budú dosahovať úroveň univerzít na ostatnom území EÚ;

17.

víta iniciatívu Komisie otvoriť diskusiu o budúcnosti stratégie pre najvzdialenejšie regióny vo forme verejnej konzultácie, ktorej výsledky prispejú k vypracovaniu nového návrhu do roku 2009;

18.

trvá však na tom, aby sa diskusia neobmedzovala len na uvedené problematiky (zmena klímy; demografické zmeny a riadenie migračných tokov, poľnohospodárstvo, námorná politika), hoci tieto témy sa v žiadnom prípade nemôžu obísť a domnieva sa, že diskusia by mala nutne zahŕňať aj implementáciu Lisabonskej stratégie na najvzdialenejšie regióny;

19.

naliehavo žiada, aby sa význam článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES (budúce články 349 a 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), základu politiky EÚ v najvzdialenejších regiónoch a pilier významu, ktorý mu prisudzujú útvary Komisie, odrazil v programe diskusií a dosiahol také právne, inštitucionálne a politické postavenie, aké si zaslúži;

20.

zdôrazňuje význam verejných služieb pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť najvzdialenejších regiónov, a to najmä v oblastiach leteckej a námornej dopravy, pôšt, energetiky a komunikácií;

21.

žiada, aby sa urýchlene prijali opatrenia, ktoré prispejú k boju proti dlhodobej nezamestnanosti, chudobe a rozdielom v rozdeľovaní príjmov v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sú najväčšie v EÚ;

22.

žiada Komisiu o podporenie členských štátov, ktoré majú v úmysle uplatniť premosťujúce ustanovenie článku 355 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

23.

domnieva sa, že najvzdialenejšie regióny predstavujú pre EÚ v rámci aktuálneho uvažovania o klimatických výkyvoch vhodnú príležitosť na sledovanie rizík, prevenciu škôd, reagovanie na katastrofy a ochranu ekosystémov; v tejto súvislosti žiada Radu, aby čo najskôr prijala návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení Fondu solidarity Európskej únie, ktorý sa výslovne zameriava na osobitosti najvzdialenejších oblastí; takisto si želá, aby sa návrhy Komisie s cieľom posilniť schopnosť EÚ reagovať v prípade katastrof opierali o znalecké posudky spojené s geografickou polohou týchto regiónov;

24.

želá si, aby sa v rámci budúcej spoločnej imigračnej politiky venovala osobitná pozornosť situácii najvzdialenejších regiónov, ktoré sú všetky vonkajšou hranicou EÚ, sú obklopené menej zvýhodnenými tretími krajinami, podliehajú veľmi silnému migračnému tlaku, ktorý spolu s demografickým rastom, ktorý ešte často vysoko prevyšuje priemer Spoločenstva, spôsobuje znepokojivé hospodárske a sociálne napätie v týchto regiónoch;

25.

žiada, aby sa podpora poľnohospodárstva najvzdialenejších regiónov zo strany Spoločenstva, ktorá sa spomína stručnejšie než iné témy, stala predmetom hlbších úvah o zistení skutočných výziev, potrebe rozvoja smerom k miestnej sebestačnosti, úrovni príjmov poľnohospodárov, pomoci organizáciám výrobcov na podporu predaja ich výrobkov, význame aspektov životného prostredia a zohľadnení dôsledkov otvorenia hospodárstva v nadväznosti na dohody o hospodárskom partnerstve a budúce dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, o voľnom obchode s viacerými regiónmi Latinskej Ameriky;

26.

zastáva názor, že najvzdialenejšie regióny musia mať kľúčové miesto v námornej politike EÚ, a naliehavo žiada, aby sa diskusia na túto tému zamerala predovšetkým na úlohu, ktorú môžu tieto regióny zohrávať v oblasti trvalo udržateľného využívania morí, oceánov a pobrežných oblastí, ako aj v oblasti medzinárodnej námornej správy;

27.

žiada Komisiu, Radu a ostatné dotknuté inštitúcie EÚ, aby účinne a primerane zabezpečili, financovanie stratégie EÚ na podporu najvzdialenejších regiónov Spoločenstvom a že sa budú kompenzovať nevýhody spojené s ich okrajovou polohou;

28.

odporúča, aby sa prostriedky na prekonanie ťažkostí v súvislosti s malou veľkosťou miestnych trhov, stále otvorenejšie prostredie hospodárskej súťaže, ťažký prístup na trhy na európskej pevnine alebo v príslušnej zemepisnej zóne, zlepšenie koordinácie financovania z Európskeho fondu regionálneho rozvoja/Európskeho rozvojového fondu (EFRR/ERF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja/Nástroja financovania rozvojovej spolupráce (EFRR/DCI) pri projektoch spolupráce so susednými krajinami, stali tiež dôležitými témami, o ktorých je potrebné uvažovať, rovnako ako efektívna účasť najvzdialenejších regiónov na európskych politikách inovácie a v boji proti digitálnej bariére, a aby sa zaručil celkový prístup obyvateľov z týchto regiónov k médiám a informačným a komunikačným prostriedkom prostredníctvom nových technológií, ako je napríklad vysokorýchlostné pripojenie k internetu;

29.

naliehavo žiada, aby partnerstvo, ktoré je nevyhnutným predpokladom úspechu diskusie, nebolo obmedzené na európske, národné a miestne verejné inštitúcie, alebo aby tak ako v minulosti, poskytovalo príležitosť zapojiť do diskusie celú hospodársku sieť najvzdialenejších regiónov, reprezentovanú štruktúrovanými organizáciami, ktoré každodenne pociťujú účinky politík Spoločenstva v praxi; žiada, aby po partnerskej konferencii organizovanej Komisiou o budúcnosti európskej stratégie pre najvzdialenejšie regióny, ktorá sa uskutočnila 14. a 15. mája 2008 v Bruseli, Komisia urýchlene zverejnila nové oznámenie o pokroku, ktorý sa dosiahol v rámci diskusie;

30.

domnieva sa, že zhodnotenie osobitných predností najvzdialenejších regiónov ako strategických postov EÚ mimo európskeho kontinentu je najlepšou stratégiou, ktorá je schopná zabezpečiť endogénny a trvalo udržateľný rozvoj týchto najvzdialenejších oblastí, predovšetkým prostredníctvom cestovného ruchu zahŕňajúceho všetko bohatstvo ich histórie a kultúrneho, umeleckého a architektonického dedičstva, ktoré je EÚ povinná chrániť;

31.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, národným, regionálnym a miestnym orgánom najvzdialenejších regiónov, ako aj úradujúcemu predsedovi Konferencie predsedov najvzdialenejších regiónov.

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/17

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013: Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť (KOM(2007)0099),

—

so zreteľom na uznesenie Rady o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ (2007 – 2013), prijaté na zasadnutí konanom 30. a 31. mája 2007,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o povinnostiach cezhraničných poskytovateľov služieb (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o Zelenej knihe o revízii spotrebiteľského acquis (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o preskúmaní jednotného trhu: riešenie prekážok a neefektívnosti prostredníctvom lepšieho vykonávania a presadzovania predpisov (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 2007 o dôvere spotrebiteľov v digitálnom prostredí (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov sprevádzajúce oznámenie o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia o službách všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok (KOM(2007)0725),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o príležitostiach, prístupe a solidarite: smerom k novej sociálnej vízii pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0726),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Iniciatívy v oblasti maloobchodných finančných služieb (SEK(2007)1520), ktorý je pripojený k oznámeniu Komisie o jednotnom trhu pre Európu 21. storočia,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0155/2008),

1.

víta oznámenie Komisie o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ a zároveň oceňuje snahu Komisie presadzovať spotrebiteľskú kultúru založenú na vyššej úrovni informovanosti spotrebiteľa, ktorá je základom lepšieho presadzovania a vykonávania existujúceho právneho rámca;

2.

zastáva názor, že je potrebný horizontálny prístup k spotrebiteľskej politike a že je nevyhnutné zohľadniť záujmy spotrebiteľov vo všetkých podstatných oblastiach politiky s cieľom zaistiť, aby všetci spotrebitelia EÚ mali vysokú úroveň ochrany; preto víta dôraz Komisie na potrebu zabezpečiť, aby vnútorný trh lepšie reagoval na očakávania a obavy občanov; zdôrazňuje, že ochrana spotrebiteľa a dokončenie vnútorného trhu sú cieľmi, ktoré sa navzájom nevylučujú, ale naopak, sú spoločné; v tejto súvislosti pripomína Komisii, že spotrebiteľská politika by mala byť prítomná vo všetkých oblastiach politiky už od fázy hodnotenia vplyvu;

3.

domnieva sa, že potreby ochrany spotrebiteľa prostredníctvom právnych predpisov sa môžu uspokojiť len ak sú právne predpisy kvalitnejšie, jednoduchšie a vypracované za účasti všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie: Zdravie a ochrana spotrebiteľa, Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť, Vnútorný trh a služby; Hospodárska súťaž;

4.

zdôrazňuje skutočnosť, že revízia spotrebiteľského acquis by mala viesť k súdržnejšiemu právnemu rámcu práv spotrebiteľov; pripomína svoju podporu prijatiu kombinovaného prístupu, t. j. horizontálnemu nástroju, ktorý je predovšetkým zameraný na dosiahnutie koherencie platných právnych predpisov a umožňuje vyplniť medzery a v súlade s platnou právnou úpravou spája prierezové problémy spoločné pre všetky smernice; domnieva sa, že o špecifických otázkach sa naďalej bude uvažovať osobitne v sektorových smerniciach; mali by sa uplatňovať tiež zaužívané zásady práv spotrebiteľa v digitálnom svete; nalieha v súvislosti s prepracovaním acquis na to, aby sa prijali ďalšie opatrenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vrátane ochrany súkromia a bezpečnosti v digitálnom svete, ale bez ďalšieho a neoprávneného zaťaženia tohto odvetvia;

5.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným dôrazom na zmluvné právo v oblasti ochrany spotrebiteľa a vyzýva Komisiu, aby vychádzala z práce na projektoch zmluvného práva a prípadne upravila ich zameranie;

6.

keďže medzi najväčšie prekážky rozvoja maloobchodného vnútorného trhu patria nejasnosti v oblasti spotrebiteľských zmlúv, podporuje Komisiu v snahe zaviesť štandardné zmluvy a podmienky pre uzatváranie zmlúv on-line, ktoré by mali rovnaké náležitosti v každom členskom štáte EÚ;

7.

zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú spotrebiteľské organizácie v zlepšení spotrebiteľskej kultúry; zastáva názor, že silné a nezávislé spotrebiteľské organizácie sú základom účinnej spotrebiteľskej politiky; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dostatočne financovali takéto spotrebiteľské organizácie; odporúča Komisii, aby pri vypracúvaní legislatívnych návrhov v oblasti ochrany spotrebiteľa zintenzívnila kontakt s mimovládnymi spotrebiteľskými organizáciami, ktoré dokážu identifikovať skutočné potreby spotrebiteľov;

8.

víta návrh, aby bol v rámci Komisie menovaný styčný úradník pre spotrebiteľské otázky; nalieha na všetky príslušné generálne riaditeľstvá, aby zverejnili výročné správy o integrácii spotrebiteľskej politiky do vlastných oblastí zodpovednosti;

9.

zastáva názor, že silný systém ochrany spotrebiteľov účinný v celej Európe prospeje spotrebiteľom i konkurencieschopným výrobcom a predajcom; zdôrazňuje skutočnosť, že to vytvorí stimuly pre podniky, aby vyrábali a predávali trvácnejšie výrobky, čo sa prejaví v udržateľnejšom raste; zdôrazňuje skutočnosť, že účinná a zlepšená ochrana spotrebiteľa je nevyhnutná na dosiahnutie lepšie fungujúceho vnútorného trhu;

10.

požaduje opatrenia, ktoré zabezpečia, že 27 vnútroštátnych čiastkových trhov v rámci EÚ sa v skutočnosti pretransformuje na najväčší maloobchodný trh na svete; zastáva názor, že predpokladom toho je, aby sa občanom umožnilo cítiť sa rovnako bezpečne pri nákupe cez internet, ako aj pri nákupe v miestnom obchode, a že malé a stredné podniky (MSP) sa môžu spoľahnúť na rovnaké jednoduché pravidlá kdekoľvek na vnútornom trhu; vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsoby zlepšenia ochrany MSP, predovšetkým prostredníctvom zákona o malých podnikoch;

11.

zdôrazňuje, že prioritou musí byť dokončenie vnútorného trhu; uznáva pozitívnu úlohu, ktorú euro zohralo pri znížení nákladov na finančné operácie, pretože uľahčilo spotrebiteľom porovnanie cien pri cezhraničnom styku a zvýšilo potenciál vnútorného trhu pre maloobchod; povzbudzuje nové členské štáty, aby pokračovali v reformách, aby boli schopné prijať euro ihneď, ako splnia maastrichtské kritériá, a tak plne využívať pozitívne účinky spoločnej meny na vnútorný trh; žiada odstránenie všetkých zostávajúcich prekážok a obmedzení s cieľom zabezpečiť dôveru spotrebiteľov pri nakupovaní a uzatváraní iných zmlúv v cezhraničnom styku, najmä v oblasti služieb, ale s prihliadnutím na potrebu osobitného prístupu so zreteľom na jazyk, kultúru a preferencie spotrebiteľov;

12.

zdôrazňuje, že európske normy spotrebiteľskej politiky a iniciatívy týkajúce sa samoregulácie by mali slúžiť ako referencia pre globálne normy a osvedčené postupy, a víta skutočnosť, že Európa určuje trend prostredníctvom svojho vplyvu s cieľom globálne zlepšovať práva spotrebiteľov;

13.

povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala v intenzívnom podporovaní práv spotrebiteľov v súvislosti s bezpečnosťou výrobkov prostredníctvom zaistenia integrity označenia CE a zlepšenia dohľadu na trhu na všetkých príslušných vnútroštátnych úrovniach pomocou využívania systému RAPEX (systém rýchleho varovania pre nepotravinárske spotrebiteľské výrobky) a prostredníctvom spoločných najlepších postupov riešení týkajúcich sa dohľadu nad trhom medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zaistiť, aby členské štáty riadne uplatňovali platné právne predpisy a úplne ich presadzovali a súčasne posúdili možnosti revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (5) (smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov); pripomína, že označenie CE možno nesprávne interpretovať ako všeobecné označovanie testovania tretej strany alebo označenie pôvodu, ale taktiež pripomína, že Komisia bola vyzvaná (6), aby predložila hĺbkovú analýzu v oblasti označovania bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov a aby v prípade potreby následne vypracovala legislatívne návrhy;

14.

víta úsilie Komisie posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti výrobkov na medzinárodnej úrovni, predovšetkým s orgánmi Číny, USA a Japonska; poznamenáva, že je v záujme všetkých strán pokračovať v dialógu a výmene informácií týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov, čo je zároveň zásadné pri budovaní dôvery spotrebiteľa; nalieha na Komisiu, aby v tejto súvislosti pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu;

15.

zastáva názor, že spravidla možno očakávať, že spotrebitelia sa pri nakupovaní budú správať racionálne, ale že v prípade problémov si nebudú plne uvedomovať svoje práva; preto žiada, aby sa zvýšená pozornosť sústredila na skutočné správanie spotrebiteľov, pričom by sa zohľadnili osobitné potreby zraniteľných osôb, napríklad detí, starších ľudí a ľudí s určitým postihnutím; opätovne pripomína novovytvorený rozpočtový riadok, ktorý navrhol Európsky parlament pre pilotný projekt s cieľom okrem iného vytvoriť spotrebiteľskú databázu, uskutočňovať prieskumy a ankety a porovnávať dosiahnuté výsledky v členských štátoch; víta prácu Komisie s cieľom vytvoriť hodnotiacu tabuľku spotrebiteľskej politiky, ktorá povedie okrem iného k lepšiemu porozumeniu cenovým štruktúram a správaniu a spokojnosti spotrebiteľov;

16.

zdôrazňuje, že všetky harmonizačné opatrenia musia byť pozorne zamerané na riešenie skutočných problémov, ktorým spotrebitelia na vnútornom trhu čelia; domnieva sa, že ak je v niektorých oblastiach skutočne potrebná harmonizácia, mala by byť úplná, aby ochrana spotrebiteľa v celej EÚ nebola nejednotná a aby nebolo pre podniky náročné zohľadniť ju pri cezhraničnom uvádzaní výrobkov na trh; upozorňuje, že súčasná situácia vytvára prekážky pre MSP, ktoré sa snažia obchodovať v celej Európe, a pre spotrebiteľov je zavádzajúca;

17.

zastáva názor, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť vybaveniu spotrebiteľov zručnosťami a nástrojmi nevyhnutnými na zvýšenie ich dôvery v digitálne prostredie; zdôrazňuje, že osobné údaje sa stali obchodným artiklom, ako aj súčasťou spôsobu predaja, napríklad identifikácia cieľovej skupiny na základe správania spotrebiteľov; zastáva preto názor, že ochrana osobných údajov a pravidlá ochrany súkromia by sa mali začleniť do každej spotrebiteľskej stratégie; zdôrazňuje skutočnosť, že údaje sú k dispozícii v akomkoľvek okamihu a v akejkoľvek časti sveta; zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby zákonodarcovia spolu s priemyslom a spotrebiteľskými organizáciami vytvorili globálne normy ochrany údajov;

18.

zdôrazňuje dôležitú úlohu nových a čoraz viac využívaných predajných kanálov, akým je napríklad elektronické obchodovanie, pri posilňovaní hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a následne aj pri zvyšovaní spotrebiteľských kapacít; je toho názoru, že finančné, bankové a poistné trhy sú zvlášť otvorené elektronickému obchodovaniu, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili priaznivejšie podmienky pre rozvoj cezhraničného elektronického nákupu; žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o rozličných mechanizmoch riešenia sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi, ktoré sa využívajú v členských štátoch, s cieľom identifikovať a podporovať používanie efektívnych mechanizmov; nabáda na vytvorenie pevných základov ochrany spotrebiteľa, ktorá je nevyhnutná najmä v oblasti finančných služieb;

19.

víta využívanie Siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj ako prostriedku na ďalšie zlepšenie analytického a empirického porozumenia spotrebiteľského správania;

20.

zastáva názor, že podniky by mali začleniť ochranu spotrebiteľa ako neoddeliteľnú súčasť do plánovania a tvorby výrobkov a služieb, a že je nevyhnutné skúmať zmeny na trhu;

21.

požaduje opatrenia na zlepšenie dialógu na úrovni EÚ medzi spotrebiteľskými organizáciami a priemyslom s cieľom začleniť všetky zainteresované strany do hodnotového reťazca; zastáva názor, že dobrý dialóg vrátane výmeny osvedčených postupov by mohol znížiť problémy na vnútornom trhu; podporuje iniciatívy na povzbudenie účasti zainteresovaných skupín spotrebiteľskej politiky na konzultáciách a rozvoji politiky; víta úsilie zamerané na posilnenie ochrany spotrebiteľa a informovanie spotrebiteľov v nových členských štátoch; zdôrazňuje význam pretrvávajúcej podpory týkajúcej sa spotrebiteľských organizácií v EÚ, predovšetkým v novších členských štátoch;

22.

zdôrazňuje skutočnosť, že rozvoju spotrebiteľskej kultúry pomáha systematické vzdelávanie spotrebiteľov o ich právach a ich uplatňovaní; z tohto dôvodu by EÚ a členské štáty mali viac investovať do kampaní na informovanie a vzdelávanie spotrebiteľov, ktoré sú zamerané na poskytnutie správnych informácií správnym spotrebiteľským segmentom; zdôrazňuje, že vzdelávanie spotrebiteľov musí byť súčasťou celoživotného vzdelávania, odporúča využívanie nových technológií, najmä internetu, ako nástroja na informovanie spotrebiteľov;

23.

zastáva názor, že zvýšený dôraz by sa pri tvorbe spotrebiteľskej politiky mal klásť na osobitné potreby zraniteľných skupín, ako napríklad detí, starších ľudí a ľudí s určitým postihnutím, a že by sa mal zohľadniť demografický vývoj;

24.

zdôrazňuje, že pri vypracúvaní ukazovateľov a štatistík je potrebné zohľadňovať rodové hľadisko, ako aj hľadisko veku a etnického pôvodu, s cieľom identifikovať konkrétne problémové oblasti, ktorým čelia jednotlivé skupiny spotrebiteľov;

25.

pripomína svoje uznesenie o povinnostiach cezhraničných poskytovateľov služieb; očakáva od Komisie pracovný program o tejto otázke; žiada Komisiu, aby naďalej objasňovala svoje zámery, ak nejaké má, v súvislosti s ďalšími iniciatívami v tejto oblasti;

26.

zdôrazňuje význam podpory cezhraničných transakcií s cieľom posilniť slobodu voľby a úlohu politiky hospodárskej súťaže a vzdelávania o zodpovednej spotrebe pri zabezpečení toho, aby spotrebitelia mali najlepšie možnosti výberu vzhľadom na cenu, kvalitu a sortiment, najmä pokiaľ ide o základný tovar a služby ako potraviny, bývanie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, energie, doprava a telekomunikácie; zdôrazňuje, že na podporu hospodárskej súťaže je potrebná väčšia liberalizácia najmä na trhu služieb, čím sa spotrebiteľom ponúknu nižšie ceny; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali inovácie v odvetví finančných služieb s cieľom poskytovať spotrebiteľom lepšie možnosti výberu;

27.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, okrem primeraných a účinných opatrení na ochranu spotrebiteľa, zaistiť dobrú komunikáciu týkajúcu sa tejto problematiky, aby spotrebiteľom bolo jasné, ako môžu uplatňovať svoje práva podľa právnych predpisov vnútorného trhu a iných právnych predpisov, ktoré majú slúžiť v ich prospech;

28.

nazdáva sa, že pri dokončovaní vnútorného trhu pre finančné služby treba venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu ochrany spotrebiteľa a možnosti voľby; zdôrazňuje, že finančné, bankové a poistné produkty sú mimoriadne zložité, a ak majú byť občania nabádaní k zvýšenému využívaniu týchto produktov, najmä v súvislosti s ich budúcimi dôchodkami, mali by záväzné politiky podporujúce spotrebiteľskú informovanosť a poradenstvo zabezpečiť, aby spotrebitelia získali prehľad o všetkých dostupných možnostiach; zdôrazňuje však, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť zámienkou pre protekcionizmus; zdôrazňuje, že plne integrovaný trh s maloobchodnými finančnými službami musí byť riadený trhovými silami;

29.

domnieva sa, že pokiaľ ide o finančné trhy, kľúčovou otázkou je transpozícia a úplné vykonávanie všetkých právnych predpisov EÚ, ako aj harmonizácia medzi členskými štátmi; odporúča, aby sa ešte pre navrhovaním dodatočných pravidiel posilnilo jednotné presadzovanie platných právnych predpisov; v súvislosti s novými právnymi predpismi naliehavo žiada Komisiu, aby dodržiavala zásady lepšej právnej úpravy a zabraňovala pritom neopodstatnenej dodatočnej záťaži spotrebiteľov a priemyslu;

30.

víta skutočnosť, že stratégia je zameraná na lepšie presadzovanie a náhradu škody, ktoré sú dôležitými prvkami pri vytváraní spotrebiteľskej dôvery; zastáva názor, že vytváranie spotrebiteľskej dôvery je najdôležitejším prvkom na dokončenie vnútorného trhu pre spotrebiteľský tovar a služby; zasadzuje sa za ďalšiu prácu na tejto otázke;

31.

zastáva názor, že spory medzi spotrebiteľmi a hospodárskymi subjektmi by sa mali prednostne riešiť mimosúdne, pretože riešenia náhrady škody dosiahnuté mimosúdnou cestou môžu byť rýchlejšie a môžu predstavovať nižšie náklady; to si vyžaduje posilnenie európskych spotrebiteľských centier, systému SOLVIT a väčšie finančné zdroje na ich sieť; pripomína, že členské štáty môžu žiadať, aby strana, ktorá má v úmysle podať žalobu, uskutočnila predtým konzultácie, aby poskytla odporcovi príležitosť ukončiť napádané porušenie;

32.

pripomína, že systémy alternatívneho riešenia sporov (ADR) sú svojou podstatou alternatívnym riešením k tradičným právnym mechanizmom; motivácia pre používanie ADR závisí preto od existencie právne uplatniteľných alternatív, ktoré poskytujú pre spotrebiteľa účinnú, ľahko prístupnú a nediskriminačnú náhradu škody;

33.

pripomína, že rozvoj elektronického obchodu si vyžaduje, aby bol v celej EÚ zosúladený postup alternatívneho riešenia sporov, ktorý vyhovuje požiadavkám odporúčania Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách uplatniteľných pre orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov (7) a odporúčania Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách pre mimosúdne orgány zúčastnené na mimosúdnom riešení spotrebiteľských sporov (8); je potrebné viac sa venovať riešeniu sporov on-line, na ktoré Európsky parlament vyzýva minimálne od roku 1999;

34.

pripomína, že ochrana účinnej vymáhateľnosti práv vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva je v prvom rade povinnosťou členských štátov; členské štáty nesú zodpovednosť za prispôsobenie svojho vnútroštátneho procesného práva tak, aby boli tieto práva rýchlo vymožiteľné v prospech spotrebiteľov a hospodárskych subjektov; Spoločenstvo predovšetkým nemá právomoc stanovovať pravidlá pre vnútroštátne procesné právo, a okrem toho v článku 5 Zmluvy o ES sa vyžaduje, aby Spoločenstvo neprekračovalo rámec toho, čo je na dosiahnutie cieľov zmluvy nevyhnutné; preto v súlade s týmto článkom sa špecifické črty národných právnych systémov musia zohľadňovať v maximálnej možnej miere tak, že sa členským štátom ponechá sloboda voľby medzi jednotlivými alternatívami s rovnocenným účinkom;

35.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zriadenia osobitného európskeho ombudsmana pre spotrebiteľov pre cezhraničné prípady; poznamenáva, že mnohé členské štáty majú vo viacerých oblastiach ombudsmanov pre spotrebiteľov, ktorí pomáhajú spotrebiteľom pri kontaktoch s hospodárskymi subjektmi; domnieva sa, že Komisia by mohla preskúmať tento prístup jednotlivo v každej krajine;

36.

poznamenáva, že v niektorých členských štátoch, ale nie vo všetkých, už existujú prvky osobitného systému náhrady škôd pre spotrebiteľov, ako napríklad spoločné žaloby, skupinové žaloby, zástupné žaloby, skúšobné prípady a postupy odstránenia (skimming-off procedures); poukazuje na skutočnosť, že na základe uvedeného môžu spotrebitelia z tohto pohľadu čeliť rôznym právnym úpravám v cezhraničných prípadoch;

37.

pripomína, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (9) sa už zameriava na ochranu spoločných záujmov spotrebiteľov; zdôrazňuje, že táto smernica dáva okrem iného spotrebiteľským organizáciám právo dať podnet na súdne príkazy; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu, ktorá zhodnotí rozsah a príčiny očakávaných zlepšení, ktoré táto smernica priniesla, prípadne nepriniesla, v súvislosti s ochranou spoločných záujmov spotrebiteľov;

38.

domnieva sa, že pred začatím akýchkoľvek úvah o právnych predpisoch na úrovni EÚ je potrebné dôkladne preskúmať prípadné existujúce problémy a predpokladaný prínos pre spotrebiteľov;

39.

domnieva sa, že v mnohých členských štátoch existujú ústavné obmedzenia, ktoré je nevyhnutné zohľadniť pri navrhovaní európskeho modelu náhrady škody spotrebiteľov; domnieva sa ďalej, že je nevyhnutné úplne dodržiavať článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila správu o spôsobe dosiahnutia nevyhnutnej rovnováhy medzi právami spotrebiteľov, spotrebiteľskými organizáciami a hospodárskymi subjektmi;

40.

vyzýva Komisiu, aby pozorne zvážila otázku odškodnenia spotrebiteľa v členských štátoch a mala na pamäti, že všetky jej nové návrhy v tejto oblasti by sa mali zakladať na podrobnom preskúmaní prípadných problémov a predpokladaného prínosu pre spotrebiteľov a že by sa malo podrobne preskúmať cezhraničné konanie a prípadné systémy kolektívnej náhrady škody, pričom sa bude čerpať zo skúseností vo svete a osobitne sa zohľadnia problémy, ktoré sa vyskytli v súvislosti s extrémami a nedostatkami modelu USA, a jasne sa bude riešiť otázka primeraného právneho základu na takýto nástroj na úrovni EÚ; žiada preto Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila jednotné riešenie na európskej úrovni, ktoré umožní všetkým spotrebiteľom prístup k mechanizmom kolektívnej náhrady škody určeným na urovnávanie cezhraničných sťažností;

41.

žiada Komisiu, aby pri hodnotení týchto štúdií konzultovala Európsky parlament a členské štáty;

42.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/23

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o nediskriminácii a rovnakých príležitostiach pre všetkých – rámcová stratégia (KOM(2005)0224),

—

so zreteľom na článok 13 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),

—

so zreteľom oznámenie Komisie o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (KOM(2006)0643),

—

so zreteľom na správu Komisie z júla 2007 o vývoji antidiskriminačného práva v Európe: porovnanie 25 členských štátov,

—

so zreteľom na správy jednotlivých členských štátov o vykonávaní právnych predpisov proti diskriminácii a tematické správy, ktoré vypracovala sieť právnych odborníkov v oblasti nediskriminácie zriadená Komisiou na podporu vlastnej činnosti s cieľom poskytovať nezávislé informácie a poradenstvo týkajúce sa príslušného vývoja v členských štátoch,

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokol č. 12,

—

so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometer zameraný na diskrimináciu v EÚ, ktorý uskutočnila Komisia v januári 2007,

—

so zreteľom na vyhlásenie roku 2007 za Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých a roku 2008 za Európsky rok dialógu medzi kultúrami,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0159/2008),

A.

keďže článok 6 Zmluvy o EÚ ustanovuje, že EÚ je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu, ktoré sú spoločné členským štátom a keďže je dôležité, aby politické vyhlásenia o boji proti diskriminácii vždy sprevádzal postupný rozvoj a úplné a správne vykonávanie politických opatrení a právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o smernice, ktorými sa zakazuje diskriminácia, a o projekty na podporu rovnosti,

B.

keďže článok 6 Zmluvy o EÚ tiež ustanovuje, že EÚ rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd, a keďže podpora rovnosti a nediskriminácie v súlade s článkom 13 Zmluvy o ES by mala byť prioritou právnych predpisov a politík EÚ,

C.

keďže zamestnanosť je jednou zo základných podmienok sociálneho začlenenia, ale keďže nezamestnanosť mnohých skupín, najmä žien, migrantov, zdravotne postihnutých ľudí, etnických menšín, starších a mladších ľudí a osôb s ojedinelou alebo neuznanou kvalifikáciou zostáva neprijateľne vysoká; keďže nezamestnanosť osôb trpiacich viacnásobnou diskrimináciou je dokonca vyššia,

D.

keďže právo Spoločenstva v súčasnosti nepokrýva diskrimináciu vo väčšine oblastí, ktoré spadajú pod právomoc Spoločenstva, a keďže smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES poskytujú rôznu úroveň ochrany, čo je príčinou medzier v ochrane proti diskriminácii, ktoré majú vplyv na zamestnanosť,

E.

keďže prieskum Komisie týkajúci sa tvorby antidiskriminačného práva v Európe potvrdzuje, že na úrovni členských štátov existuje zmes právnych predpisov, ktoré rôznym spôsobom chránia proti diskriminácii a ktorým často chýba spoločná metodika vykonávania, čo viedlo k nedostatočnému súladu pri vykonávaní existujúcich smerníc a k situácii, keď si ľudia nie sú dostatočne vedomí svojich práv,

F.

keďže nejednotné uplatňovanie politiky nediskriminácie členskými štátmi prispieva k praktickému nevykonávaniu smerníc Spoločenstva, ktoré zakazujú diskrimináciu, ako sa uvádza v správach napr. európskej skupiny odborníkov pre boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie v zamestnaní: právne predpisy 15 členských štátov EÚ,

G.

keďže Rada vo svojom uznesení z 5. decembra 2007 o nadviazaní na Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) (3) vyzvala členské štáty a Komisiu, aby v súlade so svojimi právomocami zachovali a posilnili začleňovanie otázok zdravotného postihnutia do všetkých relevantných politík,

H.

keďže Komisia preto oprávnene začala konanie proti niekoľkým členským štátom a v prípade potreby v tom bude musieť pokračovať,

1.

vyzýva členské štáty, aby vo svojej legislatívnej praxi riadne zohľadnili rôzne príčiny diskriminácie uvedené v článku 21 Charty základných práv EÚ;

2.

pripomína, že smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES obsahujú minimálne požiadavky a mali by byť základom komplexnejšej politiky Spoločenstva v oblasti proti diskriminačnej politiky;

3.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami pri transpozícii a vykonávaní smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES zo strany niektorých členských štátov a nad nedostatkom informovania občanov EÚ o možných opravných prostriedkoch v prípade diskriminácie;

4.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v smerniciach 2000/43/ES a 2000/78/ES sa nevenuje pozornosť rozdielom v diskriminačnom zaobchádzaní založenom na fyzických kritériách ako výška či vzhľad, najmä vo vzťahu k získavaniu zamestnania, pri ktorom neexistuje priama súvislosť medzi týmito fyzickými vlastnosťami a požadovanými schopnosťami na výkon príslušnej práce;

5.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES sa budú po transpozícii všetkých ich ustanovení v plnej miere, správne a účinne transponovať a zodpovedajúco vykonávať a že všetky výnimky budú v súlade s ich ustanoveniami objektívne zdôvodnené;

6.

vyzýva príslušné orgány EÚ a vnútroštátne a miestne orgány, aby zlepšili koordináciu pri vykonávaní smerníc; požaduje jednotný prístup k boju proti diskriminácii, ktorý bude zahŕňať a zároveň zohľadňovať všetky dôvody diskriminácie;

7.

zdôrazňuje, že verejné orgány musia prostredníctvom svojich politík, poskytovaním služieb a postupovaním pri zamestnávaní zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore rovnosti a prevencii diskriminácie;

8.

žiada Komisiu, aby sa zaviazala, že dôkladne preskúma vykonávanie smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES a že vydá výkladové usmernenia k ich uplatňovaniu s cieľom zabezpečiť ich úplné a správne vykonávanie členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým posúdila spôsob, akým si členské štáty pri transpozícii smernice 2000/78/ES do vnútroštátneho práva vykladali výnimky uvedené v článkoch 6 a 8; pripomína, že vykonávanie oboch smerníc si vyžaduje celý rad mechanizmov a stratégií vrátane súladu s právnymi predpismi, aktívnej účasti a presadzovania, ako aj efektívnu výmenu osvedčených postupov;

9.

naliehavo žiada, aby sankcie za porušovanie vnútroštátnych predpisov prijaté v súlade s transpozíciou smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES boli účinné, primerané a odradzujúce;

10.

naliehavo žiada Komisiu, aby starostlivo monitorovala transpozíciu smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES, ako aj súlad s právnymi predpismi vyplývajúcimi z ich transpozície, a aby pokračovala vo vyvíjaní tlaku na členské štáty prostredníctvom konaní o porušení a neplnení povinností, aby dodržiavali svoje právne záväzky a úplne a čo najskôr transponovali tieto smernice; je presvedčený, že príslušný výbor Európskeho parlamentu by sa mal podieľať na prebiehajúcom sledovaní toho, ako členské štáty plnia svoje povinnosti vyplývajúce z týchto smerníc;

11.

pripomína Komisii, že článok 4 smernice 2000/78/ES dovoľuje výnimky len v prípade, že je to z objektívneho hľadiska skutočne potrebné na primerané vykonávanie profesionálnej činnosti; vyzýva Komisiu, aby tento článok vykladala presne a zažalovala členské štáty na Súdnom dvore, ak v rámci svojho vnútroštátneho zákonodarstva umožňujú príliš rozsiahlu definíciu;

12.

požaduje výročné hodnotenie vykonávania smerníc členskými štátmi ako súčasť otvorenej metódy koordinácie a rozšírenú revíziu vykonávania takýchto právnych predpisov každých 5 rokov ako súčasť sociálneho programu; je presvedčený, že na tomto výročnom hodnotení by sa mali zúčastňovať príslušné nezávislé orgány, ktoré sa zaoberajú otázkami nediskriminácie vrátane siete právnych odborníkov, ktorú zriadila Komisia, a mimovládne organizácie (MVO) zastupujúce potenciálne obete diskriminácie a že by sa mali prijať konkrétne opatrenia na zvýšenie možností MVO, aby mohli poskytovať informácie a podporu obetiam a konštruktívne prispievať k výročnému hodnoteniu;

13.

je presvedčený, že chýbajúce ustanovenie v smernici 2000/78/ES, ktoré by určovalo potrebu širšieho vymedzenia pojmu zdravotné postihnutie, vyradilo niektoré kategórie zdravotne postihnutých osôb z právnej ochrany tejto smernice; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa urýchlene dohodli na takejto širokej definícii zdravotného postihnutia, ktorá by mohla vychádzať z Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, s cieľom uľahčiť harmonizáciu právnych predpisov zameraných proti diskriminácii;

14.

je presvedčený, že chýbajúce ustanovenia, ktorými by sa určili lehoty na začatie súdneho konania vo veci diskriminácie viedlo v niektorých členských štátoch k stanoveniu veľmi krátkych lehôt, čo môže obetiam zabrániť, aby mohli iniciovať uvedené konanie;

15.

je presvedčený, že výnimky súvisiace s rodinným stavom v smernici 2000/78/ES obmedzili ochranu proti diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie, ktorú poskytuje táto smernica;

16.

naliehavo žiada členské štáty, aby účinnejším spôsobom presadzovali uplatňovanie práv občanov EÚ na základe smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES, a nalieha na Komisiu, členské štáty, odborové organizácie, zamestnávateľov, ako aj vládne a mimovládne zúčastnené strany, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zlepšenie informovanosti o právach vyplývajúcich z týchto smerníc a zabezpečili, aby mali obete diskriminácie prístup k rôznym formám právnej podpory a mohli tak účinne uplatňovať svoje práva vyplývajúce z týchto smerníc; konštatuje, že náročná úloha postaviť sa proti údajnému páchateľovi diskriminácie často spočíva na pleciach obete, často bez pomoci akéhokoľvek verejného orgánu, ako aj bez prístupu k právnej pomoci; nalieha na členské štáty, aby umožnili príslušným nezávislým orgánom poskytovať účinnú pomoc obetiam diskriminácie;

17.

je znepokojený nízkou úrovňou informovanosti občanov členských štátov o právnych predpisoch zameraných proti diskriminácii a vyzýva Komisiu, členské štáty, odborové zväzy a zamestnávateľov, aby zintenzívnili svoje úsilie o zvýšenie tejto úrovne informovanosti; pripomína, že uvedené smernice ukladajú členským štátom povinnosť informovať verejnosť všetkými vhodnými prostriedkami o ich príslušných ustanoveniach;

18.

odporúča, aby členské štáty vykonali nezávislé preskúmanie preventívnych a odškodňovacích opatrení proti diskriminácii a účinnosti ochrany pred neoprávneným prenasledovaním a zabezpečili primerané financovanie verejnoprávnych a iných ako verejnoprávnych orgánov, ktoré sa zúčastňujú na prevencii diskriminácie a ktoré poskytujú podporu obetiam diskriminácie; odporúča tiež, aby Komisia do svojho priebežného monitorovania zahrnula vzájomné hodnotenia;

19.

odporúča, aby členské štáty poskytli nezávislým orgánom, ktoré zodpovedajú za presadzovanie zásady rovnosti, primerané finančné prostriedky a právomoci, aby si mohli účinne a nezávisle plniť povinnosti vrátane poskytovania fundovaných poznatkov o všetkých formách diskriminácie a zodpovedajúcej pomoci jej obetiam; nabáda členské štáty, aby zabezpečili, že pôsobnosť týchto orgánov sa bude vzťahovať na všetky formy diskriminácie, a vyzýva Komisiu, aby stanovila normy monitorovania a zabezpečila efektívnosť a nezávislosť týchto orgánov;

20.

odporúča, aby členské štáty a Komisia poskytli primerané finančné prostriedky a právomoci tým MVO, ktoré zastupujú diskriminované skupiny a ktoré občanom poskytujú informácie a právnu pomoc v prípadoch diskriminácie;

21.

vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s príslušnými sociálnymi partnermi na monitorovaní správneho vykonávania právnych predpisov Spoločenstva;

22.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali za každých okolností zabezpečiť, aby bola obetiam diskriminácie automaticky poskytnutá pomoc pri súdnych konaniach, a to v prípade potreby aj z verejných finančných prostriedkov prostredníctvom vnútroštátnych systémov právnej pomoci;

23.

vyzýva Komisiu, aby prakticky a účinne podporila prijímanie opatrení v členských štátoch v rámci programu Progress a z Európskeho sociálneho fondu na podporu programov zameraných na rovnaké príležitosti a odstránenie diskriminácie;

24.

odporúča, aby členské štáty splnomocnili združenia, organizácie a ďalšie právnické osoby na účasť na súdnych konaniach vrátane účasti v mene alebo na podporu obetí s cieľom poskytovať účinnejšiu úroveň ochrany;

25.

naliehavo žiada vlády členských štátov, aby v rámci politiky zamestnanosti a sociálneho začleňovania zabezpečili rovnaké zaobchádzanie a príležitosti a aby sa predovšetkým zaoberali odstraňovaním závažných prekážok, ktoré spôsobuje diskriminácia pri prijímaní nových pracovníkov;

26.

odporúča, aby členské štáty zabezpečili možnosť účasti združení, organizácií a ďalších právnických osôb na všetkých súdnych konaniach v mene jedného alebo viacerých sťažovateľov s cieľom uplatniť uvedené smernice;

27.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Agentúrou EÚ pre základné práva a Komisiou pravidelne zbierali, zhromažďovali a uverejňovali komplexné, presné, porovnateľné, spoľahlivé a osobitné štatistiky týkajúce sa diskriminácie a zverejňovali ich tak, aby ich verejnosť mohla bez problémov pochopiť a aby umožňovali účinnejšiu výmenu osvedčených postupov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby na to boli k dispozícii dostatočné finančné prostriedky, a že je dôležité rozvíjať spôsoby zhromažďovania údajov o diskriminácii v súlade s právnymi predpismi na ochranu údajov;

28.

požaduje vytvorenie vnútroštátnych integrovaných akčných plánov boja proti všetkým formám diskriminácie;

29.

víta záujem Komisie o zbieranie údajov o rovnosti vrátane uverejnenia európskej príručky takýchto údajov; žiada Komisiu, aby pozorne preskúmala rozličné právne otázky a parametre týkajúce sa zberu údajov a predložila návrhy na zlepšenie zaznamenávania prípadov diskriminácie a zvážila spoločné normy zberu údajov; odporúča, aby Komisia pokračovala v poskytovaní právneho vzdelávania pre sudcov, právnikov, odborové zväzy a mimovládne organizácie s cieľom zvýšiť dlhodobý vplyv uvedených smerníc a aby sa viac venovala výskumu a analýzam vplyvu právnych predpisov, ktorými sa transponujú;

30.

víta záujem Komisie o otázku viacnásobnej diskriminácie vrátane začatia štúdie o tejto problematike; vyzýva Komisiu, aby prijala vyváženú širokú koncepciu pre oblasť viacnásobnej diskriminácie a aby preskúmala a poskytla údaje o tejto problematike a zločinoch z nenávisti; vyzýva Komisiu, aby do všetkých budúcich právnych predpisov prijatých na základe článku 13 Zmluvy o ES zahrnula ustanovenia určené výslovne na boj proti viacnásobnej diskriminácii, ktoré sa môžu uplatniť na základe jedného dôvodu alebo kombinácie viacerých dôvodov;

31.

zdôrazňuje význam spolupráce skupín, ktoré sa zapájajú do boja proti diskriminácii na celoeurópskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

32.

vyzýva členské štáty, aby vykonali revíziu svojich vnútroštátnych právnych predpisov a zvážili zrušenie právnych aktov, ktoré nie sú zlučiteľné s článkom 13 Zmluvy o ES;

33.

považuje smernicu 2000/43/ES za základ, na ktorom by sa dal postaviť komplexný antidiskriminačný rámec opatrení týkajúcich sa zákazu diskriminácie na základe rasy alebo etnického pôvodu; zdôrazňuje však, že sa musí prihliadať na zistené problematické stránky veci a na ťažkosti členských štátov pri účinnom transponovaní a vykonávaní ustanovení uvedenej smernice;

34.

zdôrazňuje, že Komisia musí vypracovať spoločnú definíciu „pozitívnych opatrení“ platnú v celej EÚ, alebo aspoň sa snažiť o uzavretie konsenzu o nej, ktorá ich význam a uplatňovanie v niektorých členských štátoch zbaví mýtov, najmä vzhľadom na účinnosť pozitívnych opatrení pri úspešnom potláčaní diskriminácie a dosahovaní rovnakých výsledkov v niektorých členských štátoch;

35.

poznamenáva, že Komisia môže mať v súčasnosti v úmysle predložiť len právne predpisy o zákaze diskriminácie v prístupe k tovaru a službám z určitých, nie však zo všetkých dôvodov; pripomína Komisii jej záväzok predložiť celkovú smernicu, ktorá by zahŕňala hľadisko postihnutia, veku, náboženstva alebo vierovyznania a sexuálnej orientácie, s cieľom dokončiť balík antidiskriminačných právnych predpisov podľa článku 13 Zmluvy o ES, ako je stanovené v jej pracovnom programe na rok 2008; znovu zdôrazňuje, že z politického, sociálneho a právneho hľadiska je žiaduce, aby sa zrušila hierarchia ochrany proti jednotlivým príčinám diskriminácie; je hlboko presvedčený, že nemá význam zakazovať diskrimináciu v jednej oblasti a v inej proti nej nezakročiť;

36.

so záujmom očakáva vypracovanie definície zdravotného postihnutia zo strany Spoločenstva, ktorá zabezpečí osobám so zdravotným postihnutím z celej Európskej únie rovnaké práva bez ohľadu na ich miesto pobytu v rámci Európskej únie;

37.

domnieva sa, že každá nová navrhnutá smernica určená na boj proti diskriminácii podľa článku 13 Zmluvy o ES musí zakázať všetky formy diskriminácie vrátane priamej a nepriamej diskriminácie vo všetkých oblastiach, na ktoré sa už vzťahujú smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES, diskriminácie zo strany združení a spolkov a diskriminácie spojenej s predpokladaným členstvom v chránenej skupine a s obťažovaním; je presvedčený, že za diskrimináciu by sa mal považovať aj pokyn na diskrimináciu osôb a že neodôvodnené neposkytnutie primeraných úprav podmienok by sa malo považovať za formu diskriminácie; je presvedčený, že uvedené smernice by mali presne stanoviť, že neexistuje hierarchia jednotlivých foriem diskriminácie a že proti všetkým treba postupovať rovnako účinným spôsobom; trvá na tom, aby každý novo navrhnutý právny predpis náležite zohľadňoval všetky špecifiká rozličných príslušných príčin diskriminácie;

38.

je pevne presvedčený, že vecná pôsobnosť nového návrhu smernice na boj proti diskriminácii v zmysle článku 13 Zmluvy o ES musí byť široká a musí sa vzťahovať na všetky oblasti, ktoré spadajú do právomoci Spoločenstva, ako sú vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, sociálna ochrana vrátane sociálneho zabezpečenia, bývanie a zdravotná starostlivosť, zobrazovanie diskriminovaných skupín v médiách a reklame, fyzický prístup osôb so zdravotným postihnutím k informáciám, telekomunikáciám, elektronickej komunikácii, jednotlivým druhom dopravy a do verejných priestorov, sociálne výhody, prístup k tovaru a zásobovanie a prístup k verejným službám a ich poskytovanie; je ďalej presvedčený, že nové smernice by mali rozšíriť pôsobnosť smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (4) tak, aby bola v súlade s ochranou proti diskriminácii iných skupín;

39.

je hlboko presvedčený, že na účely boja proti diskriminácii sa musí vytvoriť komplexná koncepcia zvyšovania povedomia verejnosti, ktorá začína už v programoch na školách;

40.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako sa môžu do budúcich právnych predpisov vychádzajúcich z citovaného článku 13 začleniť ďalšie ustanovenia na podporu uplatňovania zásad nediskriminácie a rovnosti, ktoré nezávisia od sťažností jednotlivých obetí; je presvedčený, že v rámci tohto prieskumu by sa malo posúdiť, ako môžu budúce právne predpisy ukladať povinnosť prijímať pozitívne opatrenia a/alebo pozitívne povinnosti na podporu rovnosti a prepojiť povinnosti týkajúce sa nediskriminácie a rovnosti s vnútroštátnou politikou verejného obstarávania;

41.

zastáva názor, že rozdiely v zaobchádzaní s ľuďmi na základe národnosti alebo jazyka, ktoré nie sú objektívne ani adekvátne odôvodnené legitímnym cieľom a nedosahujú sa vhodnými a potrebnými prostriedkami, môžu predstavovať nepriamu diskrimináciu na základe rasy alebo etnického pôvodu v rozpore so smernicou 2000/43/ES;

42.

domnieva sa, že diskrimináciu treba vnímať aj ako zásah do štyroch základných slobôd – najmä voľného pohybu osôb – a vo svojej podstate predstavuje prekážku fungovania vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti odporučila členským štátom zrevidovať ich prechodné ustanovenia upravujúce prístup na ich pracovné trhy s cieľom zmenšiť rozdiely medzi európskymi občanmi;

43.

domnieva sa, že menšinové komunity, najmä rómska komunita, potrebujú osobitnú sociálnu ochranu, pretože problémy ako vykorisťovanie, diskriminácia a vylúčenie týkajúce sa oblastí vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, bývania, zamestnanosti a práv žien sa stali v ich prípade po nedávnom rozšírení EÚ ešte akútnejšími;

44.

odporúča, aby sa v súvislosti s prístupom znevýhodnených a rómskych detí k vzdelávaniu vysokej kvality, ako aj v súvislosti s ich neopodstatneným zaradením medzi postihnutých, venovala osobitná pozornosť boju proti všetkým formám diskriminácie, s ktorými sa možno stretnúť v oblasti vzdelávania;

45.

zdôrazňuje, že právne predpisy sú účinné len vtedy, keď občania poznajú svoje práva a majú jednoduchý prístup k súdom; preto je presvedčený, že nový návrh smernice na boj proti diskriminácii v zmysle článku 13 Zmluvy o ES musí upravovať aj opravné prostriedky a presadzovanie práva, a odporúča, aby členské štáty vytvorili jeden alebo viaceré nezávislé a efektívne orgány zodpovedné za presadzovanie rovnakého zaobchádzania a za boj proti rôznym formám diskriminácie, ktorých úlohou bude zaoberať sa všetkými príčinami diskriminácie podľa článku 13 a všetkými oblasťami, na ktoré sa vzťahuje smernica 76/207/EHS; je presvedčený, že do právomoci týchto orgánov by malo patriť poskytovanie nezávislej pomoci obetiam diskriminácie s cieľom umožniť im podávať sťažnosti z dôvodu diskriminácie, uskutočňovanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa uplatňovania antidiskriminačných právnych predpisov a vydávanie odporúčaní ku každej otázke vo veci diskriminácie;

46.

požaduje, aby sa na všetky budúce právne predpisy na základe článku 13 Zmluvy o ES vzťahovala povinnosť konzultovať s MVO, nezávislými orgánmi špecializovanými na rovnosť a reprezentatívnymi vnútroštátnymi organizáciami a zapojiť ich do procesu vypracúvania, transpozície a monitorovania uplatňovania týchto predpisov;

47.

je presvedčený, že nová smernica by mala obsahovať požiadavku, aby členské štáty zohľadňovali rovnosť v celom plánovaní, tvorbe politiky a vývoji programov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje uvedená nová smernica, aby poskytovatelia služieb postupovali organizovane a systematicky vo veci rovnosti a aby sa prispôsobili a zaobchádzali osobitným spôsobom na zabezpečenie toho, aby príslušníci menšinových skupín, s ktorými sa nezaobchádza rovnocenným spôsobom, mohli získať prístup k poskytovaným službám a využívať ich;

48.

so znepokojením berie na vedomie, že zatiaľ čo 19 členských štátov podpísalo protokol č. 12 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, len 5 ho ratifikovalo;

49.

požaduje, aby pokračoval proces podpisovania, uzatvárania a ratifikácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane jeho opčného protokolu a pripomína, že po ratifikácii tohto dohovoru Spoločenstvom musí byť každý navrhovaný európsky antidiskriminačný právny predpis v plnom súlade s ním; pripomína Rade výzvu, ktorú adresovala Komisii počas neformálnej ministerskej konferencie o otázkach zdravotného postihnutia v júni 2007, aby začala s realizáciou európskej stratégie pre účinné vykonávanie tohto dohovoru; vyzýva v rámci toho Komisiu, aby posúdila potrebu zmeny a doplnenia sekundárnych právnych predpisov Spoločenstva alebo prispôsobenie príslušných politík;

50.

zdôrazňuje význam horizontálneho vykonávania a zohľadňovania ustanovenia o nediskriminácii Lisabonskej zmluvy po jej vstupe do platnosti, ktoré EÚ zaväzuje k tomu, aby sa pri definovaní a vykonávaní svojich politík a činností zameriavala na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, viery alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

51.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali rovnaké príležitosti a nediskrimináciu v Lisabonskej stratégii pre rast a zamestnanosť, usmerneniach týkajúcich sa otvorenej metódy koordinácie sociálneho začleňovania, vnútroštátnych programoch reformy a predpisoch, ktorými sa riadia štrukturálne fondy; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť, a najmä usmernenia týkajúce sa zamestnanosti, aby zabezpečili a zlepšili integráciu a viditeľnosť sociálneho rozmeru v budúcom cykle Lisabonskej stratégie; zdôrazňuje, že z dôvodu účinnosti musia byť politiky v oblasti rovnosti a nediskriminácie úzko prepojené s politikou sociálnych vecí a sociálni partneri pritom musia zohrávať dôležitú úlohu;

52.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ukončili všetku diskrimináciu na základe pracovnej zmluvy zabezpečením rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi, ochrany zdravia a bezpečnosti, ustanovení o pracovnej dobe a dobe na odpočinok, slobody združovania sa a zastúpenia, ochrany proti neoprávnenému prepusteniu zo zamestnania, kolektívneho vyjednávania, kolektívneho postupu; zdôrazňuje význam prístupu k odbornej príprave, ako aj trvalej ochrany nadobudnutých práv prostredníctvom zohľadnenia dôb vzdelávania a odbornej prípravy, lepších možností starostlivosti, zachovania základných sociálnych práv, akými sú napr. dôchodkové práva, právo na odborné vzdelávanie a právo na príspevok v nezamestnanosti počas zmeny zamestnania, pri zmene pracovnej zmluvy a pri prechode z pracovného pomeru na samostatnú zárobkovú činnosť;

53.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov a kandidátskych krajín.

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/30

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575 — SEK(2007)1283),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Závery z konzultácií o európskej námornej politike (KOM(2007)0574),

—

so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa spoločného trojstranného vyhlásenia, ktorým sa ustanovuje „Európsky námorný deň“ (SEK(2007)1631),

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria (KOM(2006)0275) a uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júla 2007 (1),

—

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 8. – 9. marca 2007, týkajúce sa prijatia dokumentu s názvom Akčný plán Európskej rady (2007 – 2009) – Energetická politika pre Európu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom 20 20 do roku 2020 – Zmena klímy – príležitosť pre Európu (KOM(2008)0030),

—

so zreteľom na ustanovenia dohovoru o práci v námorníctve z roku 2006, ktorý Medzinárodná organizácia práce (MOP) prijala 23. februára 2006 a ktorý ako jeden dokument zahŕňa a upravuje pracovné dohovory v námorníctve prijaté MOP od roku 1919,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0163/2008),

A.

keďže oceány a moria sú základnými hospodárskymi a environmentálnymi faktormi EÚ; keďže EÚ disponuje prostredníctvom svojich pobrežných a najvzdialenejších regiónov pobrežím v dĺžke 320 000 km, na ktorom žije tretina obyvateľstva Európy,

B.

keďže námorný priemysel a služby, ako aj pobrežné regióny prispievajú k HDP EÚ dovedna 40 %,

C.

keďže zmena klímy predstavuje v 21. storočí najväčšiu výzvu pre všetky politiky; so zreteľom na skutočnosť, že táto zmena spôsobuje stúpanie hladiny mora, ktoré ohrozuje pobrežné regióny a ktoré môže nastať v obrovskom rozsahu a s veľmi vážnymi následkami pre obyvateľov,

D.

keďže prímorské regióny EÚ, a najmä jej najvzdialenejšie regióny, zohrávajú na jednej strane veľmi dôležitú úlohu v oblasti bezpečnosti pokiaľ ide o trestné činy, ako je nezákonné prisťahovalectvo, terorizmus a pašovanie, ale na strane druhej sú vystavené vplyvom špecifických prírodných katastrof,

E.

keďže sa v minulom roku zvýšil počet a frekvencia kriminálnych útokov proti rybárskym, obchodným a osobným plavidlám Spoločenstva v medzinárodných vodách v blízkosti afrického pobrežia, čo znamenalo značné ohrozenie životov členov posádok a malo výrazný negatívny vplyv na medzinárodný obchod;

1.

víta prijatie vyššie uvedených oznámení Komisie a akčný plán prezentovaný vo vyššie uvedenom pracovnom dokumente;

2.

potvrdzuje svoje uznesenie z 12. júla 2007 a víta skutočnosť, že Komisia aspoň do určitej miery prijala značnú časť požiadaviek Európskeho parlamentu;

3.

poukazuje na to, že mimoriadny námorný rozmer, ktorý pre EÚ predstavujú jej pobrežné a najvzdialenejšie regióny, ponúka výnimočné príležitosti pokiaľ ide o inováciu, výskum, životné prostredie a biodiverzitu, ktoré sa v rámci budúcej integrovanej námornej politiky EÚ musia zohľadniť a upozorňuje, že najvzdialenejšie regióny okrem toho poskytujú kvalitné komunikačné základne na účely dopravy a bezpečnosti v rámci EÚ a na globálnej úrovni;

4.

rozhodne podporuje úmysel Komisie lepšie využívať potenciál námornej dopravy na krátke vzdialenosti a vnútrozemskej vodnej dopravy medzi členskými štátmi a urýchlene ju integrovať do jednotného trhu a víta úmysel Komisie urýchliť svoje návrhy na vytvorenie spoločnej oblasti námornej dopravy spolu s komplexnou stratégiou námornej dopravy na roky 2008 – 2018;

5.

vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi sebou a so susednými krajinami, pokiaľ ide o využívanie programov TEN-T a iných európskych mechanizmov financovania (ako napríklad Marco Polo), s cieľom uskutočniť projekty morských diaľnic a sietí námornej dopravy na krátke vzdialenosti;

6.

víta zámer Komisie zlepšiť koordináciu s európskymi agentúrami zodpovednými za námorný dohľad, najmä s dôrazom na oblasť predchádzania protiprávnym činnostiam (obchodovanie s ľuďmi a drogami, nezákonné prisťahovalectvo a hrozby terorizmu) a osobitným zameraním na medzinárodné vody;

7.

víta iniciatívu Komisie na spustenie európskej siete námorného dohľadu a podporu zlepšeniu spolupráce medzi pobrežnými strážami členských štátov; vyzýva Komisiu, aby predložila výsledky štúdie uskutočniteľnosti o európskej pobrežnej stráži, ktorá sa mala zverejniť a prezentovať Európskemu parlamentu a Rade koncom roka 2006;

8.

zastáva názor, že námorné zoskupenia majú obzvlášť dobrú pozíciu na to, aby prispeli k dosiahnutiu integrovanej námornej politiky; vyzýva Komisiu, aby urýchlene spustila projekt európskej siete námorných zoskupení;

9.

podporuje návrh, ktorým sa ustanovuje Európsky námorný deň, ktorý sa bude sláviť každoročne 20. mája; domnieva sa, že takáto kampaň by sa mala využívať, aby sa aj mimo odbornej verejnosti a za účasti bežných občanov, škôl, univerzít a mimovládnych organizácií zdôrazňoval význam námornej politiky; pripomína Komisii jej návrh na udeľovanie ceny príkladným prímorským regiónom, ako spôsob podpory osvedčených postupov;

10.

celkovo je však presvedčený, že akčný plán obsahuje príliš málo praktických opatrení, a vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti ambicióznejšie využívala nástroje, ktoré jej na základe Zmlúv prináležia;

11.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že akčný plán sa zaoberá výzvami spojenými so zmenou klímy len nezáväzne; potvrdzuje svoj názor, že jednou z úloh európskej námornej politiky musí byť príprava na následky zmeny klímy a prispôsobenie sa im a urýchlené stanovenie potrebných zodpovedajúcich opatrení, a to najmä vzhľadom na topenie sa ľadovcov vedúce k zvyšovaniu hladiny morí, ako aj zvýšené riziko záplav v prístavoch a pobrežných regiónoch a v súvislosti s tým požaduje, aby všetky relevantné politiky, najmä politika týkajúca sa výskumu, v tomto zohrávali svoju úlohu;

12.

pripomína skutočnosť, že topenie sa ľadovcov spôsobuje nielen zvyšovanie hladiny morí, ale tiež nenapraviteľné škody na ľudských životoch a na faune a flóre, a preto víta zámer Komisie predložiť tzv. arktickú iniciatívu a vyzýva vedeckú komunitu a osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí, aby ďalej skúmali možnosti ochrany ľadovej prikrývky na póloch;

13.

zdôrazňuje, že spoľahlivé spravovanie morí vyžaduje náležitý prístup k pobrežným oblastiam a že stavebné projekty v pobrežných oblastiach EÚ musia v každom prípade zohľadňovať dôsledky zmeny klímy, výsledné zvyšovanie hladiny mora, piesočnú eróziu a rastúci počet i silu búrok;

14.

podporuje ciele Európskej rady z marca 2007 znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov na polovicu a potvrdzuje svoju požiadavku, aby námorná politika výraznou mierou prispievala k znižovaniu týchto emisií, okrem iného začlenením lodnej dopravy do systému obchodovania s emisiami a posilnením výskumného úsilia vedúceho k využívaniu morí ako obnoviteľného zdroja energie a so zreteľom na rozvoj ekologickejších nových technológií pohonu lodí; je presvedčený, že vedúca úloha Európy v boji proti zmene klímy by mohla posilniť a rozšíriť jej vedúcu úlohu aj v oblasti technológií a výskumu súvisiacich so životným prostredím;

15.

dôrazne vyzýva Komisiu, aby ambicióznejšie bojovala proti emisiám síry a oxidov dusíka, ako aj tuhému odpadu z lodí; v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO), a vyzýva najmä na:

16.

víta opatrenia, ktoré boli prijaté v oblasti satelitného monitorovania nekontrolovaného vypúšťania odpadov do mora, ktoré vykonávajú niektoré plavidlá; žiada, aby plavidlá museli na základe legislatívnych predpisov používať zariadenia typu čiernej skrinky, do ktorých by nebolo možné zasahovať (a ktoré by boli patentované) a ktoré umožnia v krátkych intervaloch zaznamenávať množstvo a druh kvapalín napúšťaných alebo vypúšťaných z nádrží a podpalubia; domnieva sa, že kontrolou týchto záznamov by sa mohlo zistiť, či došlo k nekontrolovanému a nezákonnému vypusteniu znečisťujúcich ropných látok;

17.

opätovne vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vzhľadom na skutočnosť, že znečistenie ovzdušia ovplyvňuje život v mnohých prístavných mestách a regiónoch, poskytli výrazne vyššie stimuly pre dodávky elektrickej energie z pozemných zdrojov lodiam v prístavoch; vyzýva preto na predloženie zmeny a doplnenia k smernici Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (2), podľa ktorého by členské štáty, ktoré využívajú oslobodenie od dane z olejov zo zásobníkov podľa článku 14 uvedenej smernice, museli v rovnakej miere z daňovej povinnosti vyňať elektrickú energiu z pozemných zdrojov; zdôrazňuje, že rovnaké daňové podmienky pre používanie elektrickej energie a oleja zo zásobníkov by boli veľkým stimulom pre investície prístavov a majiteľov lodí do dodávok elektrickej energie lodiam kotviacim v prístavoch, ktorými by pomohli znížiť znečistenie ovzdušia v prístavných mestách;

18.

opäť poukazuje na skutočnosť, že značnú časť celkového znečistenia mora tvorí znečistenie pochádzajúce z pevniny a že Komisia sa touto témou doteraz nezaoberala; opakuje preto svoju požiadavku, aby Komisia predložila akčný plán na zníženie tohto znečistenia a zdôrazňuje svoju požiadavku, aby členské štáty bezodkladne transponovali príslušné právne predpisy, ako napríklad rámcovú smernicu o vode (3) do vnútroštátneho práva; zdôrazňuje, že k transpozícii rámcovej smernice o vode patrí takisto akčný plán na identifikáciu a odstránenie zvyškov munície z minulých vojen v Severnom a Baltskom mori;

19.

nalieha na Komisiu, aby pomohla členským štátom začať realizovať plán prieskumu a mapovania stroskotaných lodí a podmorských archeologických nálezísk, keďže tvoria súčasť historického a kultúrneho dedičstva Spoločenstva, a tak umožniť poznávanie a štúdium týchto nálezísk a pomôcť zabrániť ich vykrádaniu, čím sa umožní ich riadne zachovanie;

20.

naliehavo žiada zúčastnené inštitúcie, aby čo najskôr prijali námorný balík Erika III a vyzýva členské štáty, aby tento balík opatrení bezodkladne vykonali s cieľom zabezpečiť právne prostriedky, ktoré by zabránili haváriám alebo odstránili následky nehôd alebo incidentov s katastrofálnymi účinkami na rozvoj prímorských oblastí, túto potrebu potvrdzujú napríklad havárie tankerov Erika a Prestige;

21.

domnieva sa, že rámcová smernica o námornej stratégii (4) by mala tvoriť environmentálny základ integrovanej námornej politiky EÚ; konštatuje, že podľa smernice by regióny, v ktorých je stav mora kritický, mali vypracovať a rýchlejšie realizovať opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia; zdôrazňuje, že v takýchto regiónoch je obzvlášť dôležité, aby Komisia koordinovala rôzne sektory, programy a stratégie a aby poskytla dostatočnú finančnú podporu; upozorňuje, že dosiahnutie takejto integrovanej námornej politiky si vyžaduje, aby do nej boli zahrnuté oblasti činnosti ako je poľnohospodárstvo, hospodárstvo odpadových vôd, doprava a výroba energie; domnieva sa, že tieto regióny môžu predstavovať pilotné oblasti skutočnej a plne integrovanej námornej politiky;

22.

víta zoznam Komisie, pokiaľ ide o výnimky pre námorníkov v rôznych oblastiach európskych sociálnych a pracovných ochranných predpisov (napríklad smernica 98/59/ES (5) o hromadnom prepúšťaní, smernica 2001/23/ES (6) o zachovaní práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, smernica 2002/14/ES, (7) ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami, ako aj smernica 96/71/ES (8) o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb); navrhuje prepracovanie týchto smerníc v užšej spolupráci so sociálnymi partnermi;

23.

nalieha na tie členské štáty, ktoré ešte tak neurobili, aby čo najskôr ratifikovali dohovor o práci v námorníctve z roku 2006, ktorý bol prijatý s cieľom zlepšiť životné a pracovné podmienky námorníkov a aktualizáciou a kodifikáciou celého súboru platných medzinárodných pracovných štandardov zabrániť nekalej súťaži v námornej doprave;

24.

nalieha na Komisiu, aby aktualizovala smernicu 1999/95/ES (9) o pracovnom čase námorníkov a právne predpisy o otázkach spadajúcich do zodpovednosti Komisie, ktoré na úrovni Spoločenstva nie sú pokryté alebo sú pokryté len čiastočne, napríklad pravidlá upravujúce činnosť agentúr dočasného náboru pracovníkov alebo právo zamestnancov na obdržanie podpísanej pracovnej zmluvy;

25.

nazdáva sa, že zapojenie regionálnych a miestnych partnerov je dôležitou podmienkou úspechu námornej politiky; trvá na tom, že prostredníctvom podpory koordinovaných stratégii na posilnenie rozvoja a konkurencieschopnosti a účinnejšieho spojenia rôznych úrovní riadenia je potrebná užšia spolupráca a vzájomné prepojenie európskych pobrežných oblastí;

26.

opäť vyzýva na pokračovanie v tomto prístupe k integrovanej námornej politike EÚ v budúcnosti a vyzýva Komisiu, aby posilnila jej politický rámec, ako aj územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť umožňujúc napojenie na vnútrozemskú Európu a jej základné politiky; navrhuje uverejňovanie správy o európskej námornej politike každé dva roky, ako aj pravidelnú verejnú výmenu názorov so všetkými zúčastnenými stranami; vyzýva budúce predsedníctva Rady, aby sa v rámci svojho pracovného programu venovali námornej politike; okrem toho požaduje, aby Komisia každý rok jasne identifikovala všetky projekty financované z prostriedkov EÚ, ktoré sa týkajú mora;

27.

víta iniciatívu Komisie na usporiadanie rokovaní v záujme lepšieho riadenia spoločného využívania morí s tretími krajinami a dôrazne podporuje rozšírenie spolupráce so susednými krajinami v oblasti ochrany morí nad rámec súdnych právomocí jednotlivých štátov;

28.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci organizácií OSN a IMO aktívne podporovali iniciatívu niektorých členských štátov, ktorej cieľom je rozšírenie práva na prenasledovanie na mori a vo vzduchu aj na teritoriálne vody pobrežných štátov pod podmienkou, že príslušné štáty s tým súhlasia, a aby vypracovali mechanizmus vzájomnej pomoci zameranej proti prípadom námorného pirátstva;

29.

žiada Komisiu, aby pri najbližšej príležitosti vypracovala v rámci novej integrovanej námornej politiky systém Spoločenstva pre koordináciu a vzájomnú pomoc, ktorý by umožnil, aby vojenské plavidlá plaviace sa pod vlajkou členského štátu v medzinárodných vodách chránili rybárske a obchodné plavidlá iných členských štátov;

30.

domnieva sa, že komplexná európska stratégia morského a námorného výskumu má veľký význam a musí sa riadne financovať, a to už v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, ako aj v rámci budúcich programov;

31.

vyjadruje svoju podporu riadnemu zohľadneniu námornej politiky v rozpočte EÚ a nástrojoch po roku 2013 a žiada, aby sa to odrazilo v zhrnutiach v pravidelných správach o európskej námornej politike;

32.

takisto víta odporúčanie Európskej rady zo 14. decembra 2007, podľa ktorého by sa námorná politika mala prispôsobiť rôznym osobitostiam členských štátov a prímorských oblastí vrátane pobrežných oblastí, ostrovov a najvzdialenejších regiónov;

33.

so záujmom očakáva, že Komisia zverejní časový plán, ktorý členským štátom uľahčí rozvoj námorného územného plánovania, pričom však uznáva právomoci členských štátov v tejto oblasti; zdôrazňuje potrebu zachovať hospodárske, sociálne, územné a environmentálne hľadiská v optimálnej rovnováhe;

34.

poukazuje na to, že mimoriadny námorný rozmer, ktorý pobrežné oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny predstavujú pre EÚ, vytvára výnimočné príležitosti, pokiaľ ide o inováciu, výskum, životné prostredie, biodiverzitu, rozvoj inovatívnych námorných technológií a iné oblasti, a že tieto oblasti sa v rámci budúcej integrovanej námornej politiky musia využívať; uznáva dôležitosť zakladania centier najvyššej kvality a odporúča podnecovať a podporovať univerzitné výskumné centrá, ktoré už existujú v pobrežných oblastiach;

35.

poukazuje na význam energie z morských vĺn ako čistého alternatívneho zdroja energie a vyzýva Komisiu, aby túto formu energie zahrnula do budúcich akčných plánov;

36.

domnieva sa, že základným cieľom integrovanej námornej politiky EÚ v oblasti rybolovu musí byť podpora modernizácie a trvalo udržateľného, vyváženého a nediskriminačného rozvoja tohto odvetvia v celej EÚ, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť sociálno-ekonomickú životaschopnosť a udržateľnosť zdrojov, ako aj zásobovanie obyvateľstva rybami, udržanie pracovných miest a zlepšenie životných podmienok rybárov;

37.

domnieva sa, že spoločná politika v oblasti rybného hospodárstva (SPRH) doteraz neriešila uspokojivo trvalo udržateľný charakter morských zdrojov ani hospodársku životaschopnosť rybárskych flotíl a pobrežných komunít v EÚ a že by bolo potrebné vypracovať integrovanú námornú politiku EÚ, aby sa odstránili nedostatky v SPRH, akými sú nadmerná centralizácia a neschopnosť zohľadňovať regionálnu rôznorodosť vôd EÚ;

38.

domnieva sa, že zvýšenie počtu a zlepšenie kvality námorných pracovných príležitostí najmä v odvetví rybolovu závisí aj od zaručenia spravodlivého a primeraného príjmu a uspokojivých pracovných podmienok (najmä z hľadiska zdravia a bezpečnosti) a od prístupu k odbornej príprave pre pracovníkov v tomto odvetví;

39.

žiada členské štáty, aby pristúpili k vzájomnému uznávaniu osvedčení vydávaných v rámci stredného odborného vzdelania pre funkcie kormidelníkov a mechanikov rybárskych plavidiel;

40.

pripomína potrebu mechanizmov poskytovania pomoci alebo kompenzácií pre rybárov, ktorí sú postihnutí sociálno-ekonomickými dôsledkami prijatých opatrení na obnovu zásob rýb alebo ochranu ekosystémov, najmä v najviac znevýhodnených regiónoch a spoločenstvách a v najvzdialenejších regiónoch;

41.

potvrdzuje, že je potrebné viac podporovať vedecký výskum, ktorý sa realizuje v odvetví rybolovu v jednotlivých členských štátoch, najmä v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti;

42.

žiada, aby bola poskytnutá pomoc Spoločenstva na vykonávanie účinných opatrení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie primeraných prostriedkov pre evakuáciu, pomoc posádkam a ich záchranu;

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/36

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o zjednodušení podnikateľského prostredia pre spoločnosti v oblasti práva spoločností, účtovníctva a auditu (KOM(2007)0394),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva (KOM(2007)0502),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Malé a stredné podniky – kľúč k dosahovaniu vyššieho rastu a zamestnanosti. Priebežné preskúmanie modernej politiky MSP (KOM(2007)0592),

—

so zreteľom na závery 2832. zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť z 22. a 23. novembra 2007, na ktorom sa zaoberala témou zjednodušenia podnikateľského prostredia pre spoločnosti v oblasti práva spoločností, účtovníctva a auditu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva (IFRS) a riadení rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) (1), v ktorom Európsky parlament kritizoval návrh IASB zaviesť IFRS pre malé a stredné podniky a požiadal Komisiu, aby pre ne vypracovala moderný, osobitný rámec EÚ, a to prípadne aj prepracovaním platných právnych predpisov pre účtovníctvo,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0101/2008),

1.

víta všeobecný zámer Komisie uvedený v oznámení o zjednodušení podnikateľského prostredia pre spoločnosti v oblasti práva spoločností, účtovníctva a auditu (ďalej len „oznámenie“), a to zámer znížiť administratívne zaťaženie podnikov v Európe a poskytnúť im možnosť účinnejšie súťažiť a dosahovať vo vysoko konkurenčných globálnych podmienkach väčšie úspechy; pripomína, že Komisia by sa pri príprave svojich legislatívnych návrhov mala opierať o hodnotenie vplyvu predovšetkým na stredné, malé a mikropodniky, pričom treba zabezpečiť právnu istotu, zachovanie acquis Spoločenstva na celom vnútornom trhu a súlad s harmonizačným procesom, ktorý v súčasnosti prebieha v oblasti požiadavky podávania správ a auditu; pripomína preto, že je potrebné riadne zohľadniť záujmy všetkých zúčastnených strán vrátane investorov, majiteľov, veriteľov a zamestnancov, ako aj zásadu subsidiarity a proporcionality;

2.

v zásade odmieta Možnosť 1 uvedenú v oznámení, a to preskúmať, či sa má acquis Spoločenstva v oblasti práva obchodných spoločností obmedziť len na tie právne akty, ktoré sa osobitne zaoberajú cezhraničnými situáciami; nestavia sa však rezolútne proti zrušeniu jednotlivých ustanovení, ktoré už z pohľadu zainteresovaných strán nie sú potrebné alebo nemajú žiaden prínos pre hospodárstvo, a to za predpokladu, že takéto zrušenie nie je v rozpore s verejným záujmom;

3.

poukazuje v súvislosti s Možnosťou 1 na skutočnosť, že na základe príslušných smerníc v oblasti práva spoločností – konkrétne druhej (2), tretej (3), šiestej (4) a dvanástej (5) smernice, sa vytvorili základy pre porovnateľnosť podnikov, ktoré sú dôležité pre cezhraničné činnosti investorov a veriteľov, a preto by sa nemali zrušiť;

4.

poukazuje v súvislosti s Možnosťou 1 na skutočnosť, že v rozsiahlom hodnotení vplyvu je nevyhnutné navzájom vyvážiť očakávané úspory v dôsledku zrušenia smerníc a náklady vnútorného trhu s 27 rôznymi systémami v oblasti práva obchodných spoločností;

5.

konštatuje, že hlavné administratívne zaťaženie, ako je požiadavka niekoľkonásobného podávania žiadostí alebo predkladania správ, najmä v daňovej a sociálnej oblasti, vo všeobecnosti vyplýva z administratívy členských štátov a nepatrí do oblasti pôsobnosti Spoločenstva;

6.

zdôrazňuje, že členské štáty často nevyužívajú fakultatívne opatrenia na odstránenie administratívneho zaťaženia a podnikom tak neposkytujú možnosti pre zjednodušenia, ktoré poskytuje právo Spoločenstva, a že členské štáty naopak platné právne predpisy EÚ na vnútroštátnej úrovni ešte sprísňujú; žiada Komisiu, aby preskúmala, či implementácia smerníc, napr. smernice o transparentnosti (6), neviedla zo strany členských štátov k nadmernej regulácii (tzv. gold plating); zdôrazňuje, že Komisia by mala medzi členskými štátmi podporovať výmenu osvedčených postupov, pričom by mala zdôrazňovať pozitívny vplyv rôznych iniciatív v oblasti zjednodušovania;

7.

v záujme zjednodušenia odporúča, aby sa koordinovali činnosti medzi daňovými orgánmi členských štátov s cieľom harmonizovať požiadavky týkajúce sa informácií, ktoré sa vyžadujú od podnikov;

8.

v zásade uprednostňuje Možnosť 2 uvedenú v oznámení, teda potrebu toho, aby sa zákonodarca pri zjednodušovaní zameral na jednotlivé konkrétne opatrenia; zastáva názor, že súčasťou každého konkrétneho zjednodušujúceho opatrenia môže byť aj zhodnotenie toho, či je možné niektoré konkrétne požiadavky v rámci smerníc zrušiť;

9.

poukazuje na to, že hodnotenie vplyvu zmien smerníc si bude vyžadovať čas, a pripomína, že smernica 2007/63/ES (7) nedávno zmenila a doplnila tretiu a šiestu smernicu o práve spoločností a lehota na transpozíciu smernice 2007/63/ES uplynie 31. decembra 2008; konštatuje, že ďalšie zmeny a doplnenia uvedených smerníc by mohli mať za následok vypustenie obsahu harmonizovaných predpisov týkajúcich sa transpozície, ale domnieva sa, že je potrebná vyššia miera aktualizácie;

10.

pripomína, že druhá smernica v oblasti práva obchodných spoločností bola nedávno zmenená a doplnená smernicou 2006/68/ES (8) a lehota na transpozíciu tejto smernice uplynula 15. apríla 2008; v tejto súvislosti poukazuje na výsledky štúdie KPMG týkajúce sa realizovateľnosti alternatívneho systému zachovania kapitálu;

11.

vyzýva Komisiu, aby ujasnila vzťah medzi smernicami v oblasti práva obchodných spoločností, najmä druhou, treťou a šiestou smernicou, a IFRS;

12.

zdôrazňuje, že pre správne fungovanie vnútorného trhu je dôležitý audit účtovných závierok a povinnosti zverejnenia informácií zo strany verejne obchodovateľných spoločností a že nové technológie, ako napr. elektronické formáty výkazov (napr. XBRL), by mali umožniť plniť požiadavky na zverejňovanie úsporne, účinne a rýchlo; víta úsilie o minimalizáciu požiadaviek zverejnenia vzhľadom na zjednodušenie prvej (9) a jedenástej (10) smernice v oblasti práva obchodných spoločností; zdôrazňuje však, že i požiadavky na zverejňovanie by sa mali rovnako ako ďalšie zjednodušujúce opatrenia preskúmať jednotlivo prostredníctvom konkrétnych a individuálnych zjednodušujúcich opatrení na základe dôkladných hodnotení vplyvu; navrhuje, aby sa výnimky pre malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky zamerali najmä na zníženie administratívneho zaťaženia a nákladov, ale nesmú ohrozovať opodstatnené informačné potreby a prístup k možnostiam financovania; vyzýva k výmene osvedčených postupov týkajúcich sa zjednodušovania a vykonávania pravidiel Spoločenstva;

13.

súhlasí s tým, že by sa spoločnostiam mala uľahčiť registrácia, príprava, predkladanie a zverejňovanie informácií zo štatutárneho auditu; odporúča, aby sa príprava, predkladanie a zverejňovanie informácií zo štatutárneho auditu uskutočňovalo prostredníctvom interoperabilného obchodného registra v rámci celej EÚ; intenzívne podporuje využívanie novej technológie, ako napríklad XBRL; zdôrazňuje, že tieto informácie by mali byť ľahko dostupné investorom, veriteľom, zamestnancom a orgánom verejnej moci v celej Európskej únii; nalieha na Komisiu, aby predložila plán zavedenia vykazovania vo formáte XBRL v EÚ;

14.

zdôrazňuje, že z dôvodu zmien účtovných pravidiel EÚ z roku 2006 sa od kótovaných spoločností okrem iného požaduje aj vyhlásenie o riadení spoločnosti a zlepšenie zverejňovania informácií o podsúvahových operáciách; opätovne pripomína, že termín na transpozíciu týchto predpisov je 5. september 2008; vyzýva členské štáty na ich skoré uplatňovanie; žiada Komisiu, aby spolupracovala s Radou pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) v záujme ďalšieho zlepšenia informácií o podsúvahových položkách;

15.

považuje za potrebné prepracovať štatút európskej akciovej spoločnosti, aby bol viac v súlade s ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva;

16.

pripomína, že cieľom zjednodušenia administratívneho zaťaženia musí byť povzbudiť MSP, aby sa chopili príležitostí, ktoré ponúka vnútorný trh, a to aj v zahraničí;

17.

víta zavedenie mikropodnikov, ktoré majú byť oslobodené od povinnosti viesť účtovníctvo, vykonávať audit a zverejňovať informácie, ktoré stanovujú európske právne predpisy; naliehavo žiada, aby prahové hodnoty uvedené v oznámení pre mikropodniky zostali vo všeobecnosti zachované, je však znepokojený tým, že dodržiavanie všetkých týchto hodnôt môže spôsobiť ťažkosti najmä podnikom s vysokými vstupmi; navrhuje, aby sa prechodné obdobia oznamovacej povinnosti spoločností, ktoré tieto prahové hodnoty prekračujú, primerane predĺžili; navrhuje, aby sa preskúmalo, či sa podobné prechodné obdobia majú zaviesť pre spoločnosti, ktoré menia právnu formu;

18.

pripomína v súvislosti s prahovými hodnotami stanovenými vo štvrtej (11) a siedmej (12) smernici Spoločenstva v oblasti práva obchodných spoločností pre vyňatie MSP z niektorých povinností týkajúcich sa účtovníctva a auditu, že stabilná a predvídateľná právna úprava je dôležitým prvkom právnej istoty a zníženia administratívnych nákladov podnikov; v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetné prahové hodnoty v rámci štvrtej smernice boli zmenené práve smernicou 2006/46/ES (13) a že na jednej strane, členské štáty musia túto smernicu transponovať do 5. septembra 2008, a že na druhej strane, rozšírenie EÚ zvýšilo rozmanitosť európskych hospodárstiev a že audit prispeje k podpore rozvoja účinného, zdravého a zodpovedného trhového hospodárstva;

19.

naliehavo žiada Komisiu, aby nadviazala na požiadavku Rady, ktorú formulovala vo svojich záveroch z 22. a 23. novembra 2007, týkajúcu sa aktívnej podpory otvorenej výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi určenej na zmiernenie povinností súvisiacich s predkladaním informácií a týkajúcich sa zvýšenia využívania elektronických prostriedkov vo vzťahoch medzi podnikmi a verejnou správou a medzi podnikmi navzájom;

20.

vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v harmonizácii klasifikácie požiadaviek na podávanie finančných informácií, ako sa to uplatňuje okrem iného v Holandsku, a aby sa zasadila za využívanie nových technológií v snahe obmedziť náklady na splnenie informačných povinností bez toho, aby sa stratili prínosy, ktoré z týchto povinností vyplývajú pre účastníkov trhu, tvorcov politík a verejnú správu;

21.

žiada, aby sa z hľadiska administratívneho zaťaženia preskúmali okrem smerníc uvedených v oznámení aj také smernice a pravidlá, ktoré vznikli v súvislosti s americkým zákonom Sarbanes-Oxley, ako napríklad požiadavky smernice o transparentnosti, právne predpisy Spoločenstva o prospekte (14) alebo ustanovenia štvrtej a siedmej smernice v oblasti práva obchodných spoločností;

22.

zdôrazňuje, že vytvorenie zjednodušeného podnikateľského prostredia zahŕňa tiež nevyhnutnosť vytvoriť nový právny rámec pre podniky; poukazuje v tejto súvislosti na štrnástu smernicu v oblasti práva spoločností o cezhraničnom premiestnení registrovaného sídla spoločnosti s ručením obmedzeným, právo voľby medzi monistickou alebo dualistickou formou podniku, ako aj legislatívny návrh Komisie týkajúci sa európskej súkromnej spoločnosti, ktorý sa očakáva do polovice roka 2008;

23.

je presvedčený, že na vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia sú v určitých oblastiach nevyhnutné regulačné pravidlá, napríklad v oblasti transparentnosti inštitucionálnych investorov;

24.

zastáva názor, že vytvorením spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb by sa štatút európskej spoločnosti stal užitočnejším a účinnejším;

25.

domnieva sa, že uvádzanie položiek odložených daní v súvahe neprimerane zaťažuje MSP, pričom tým, pre ktorých je ročná závierka určená, neposkytuje žiadne informácie, ktoré by mali výpovednú hodnotu; navrhuje preto ich zrušenie;

26.

odporúča uplatňovanie zásady „iba raz“, aby podniky nemuseli poskytovať tie isté údaje viackrát alebo viac ako jednému príjemcovi;

27.

odporúča, aby sa uskutočnili konzultácie o nutnosti a realizovateľnosti vytvorenia regulátora v oblasti účtovníckych a audítorských služieb;

28.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/40

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 20. mája 1999 o ženách a vede (1),

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 26. júna 2001 o vede a spoločnosti a o ženách vo vede (2),

—

so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2003 o rovnakom prístupe k znalostnej spoločnosti pre rast a inováciu a o účasti žien a mužov na nej (3),

—

so zreteľom na závery Rady z 18. apríla 2005 o posilňovaní ľudských zdrojov v oblasti vedy a techniky v európskom výskumnom priestore,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o vede a spoločnosti zo 4. decembra 2001 (KOM(2001)0714),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie nazvaný Ženy a veda: výnimočnosť a inovácia – rodová rovnosť vo vede (SEK(2005)0370),

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom „Európsky výskumný priestor: nové perspektívy (KOM(2007)0161) a na sprievodný“ pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2007)0412),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2000 o oznámení Komisie s názvom Ženy a veda – mobilizácia žien na posilnenie európskeho výskumu (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o zosúladení pracovného, rodinného a osobného života (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. marca 2006 s názvom „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010“ (KOM(2006)0092) a na svoje príslušné uznesenie z 13. marca 2007 (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2007 o regulačnom rámci opatrení týkajúcich sa súladu medzi rodinným životom a štúdiom mladých žien v Európskej únii (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2007 (10),

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0165/2008),

A.

keďže výskum predstavuje životne dôležitý sektor pre hospodársky rozvoj Európskej únie a keďže v rámci EÚ je potrebné zamestnať 700 000 ďalších výskumných pracovníkov s cieľom plniť záväzky lisabonskej stratégie pre rozvoj a zamestnanosť,

B.

keďže výskumníčky tvoria v EÚ menšinu a ich podiel medzi výskumnými pracovníkmi vo verejnom sektore a v sektore vyššieho vzdelávania je v priemere 35 % a v súkromnom sektore iba 18 %,

C.

keďže podľa všeobecnej mienky rozmanitosť zvyšuje tvorivosť v podnikateľskom prostredí a dalo by sa povedať, že to platí aj pre výskum,

D.

keďže percentuálne zastúpenie žien s najvyššími akademickými hodnosťami zriedka presahuje 20 % a trikrát viac mužov ako žien dosahuje profesúru alebo porovnateľnú pozíciu,

E.

keďže údaje o výskumných pracovníkoch z hľadiska kvalifikácie, vedného odboru a veku rozdelené podľa pohlavia sú zriedka k dispozícii dokonca aj členských štátoch,

F.

keďže pre výskumníčky je v porovnaní s ich mužskými kolegami oveľa zložitejšie zosúladiť pracovný a rodinný život,

G.

keďže nedostatok žien na vedúcich vedeckých pozíciách je stále značný,

H.

keďže zastúpenie žien v univerzitných rozhodovacích orgánoch nie je dostatočné na vykonávanie vyváženej rodovej politiky,

I.

keďže vo väčšine krajín nedosiahol podiel žien vo vedeckých radách paritu,

J.

keďže jednou z prioritných oblastí činnosti EÚ vo vyššie uvedenom pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 je rovnaké zastúpenie v procese rozhodovania vrátane cieľovej hodnoty 25 % žien na vedúcich pozíciách vo výskume vo verejnom sektore, ktorá sa má dosiahnuť do roku 2010,

K.

keďže Európskej rade pre výskum (ERC) sa nepodarilo dosiahnuť rodovo vyvážené zastúpenie vo vedeckej rade ERC, pretože z 22 jej členov je len 5 žien,

L.

keďže, napriek tomu, že ženy tvoria viac než 50 % študentov v EÚ a dosahujú 43 % doktorských titulov v EÚ, zastávajú len 15 % významných akademických pozícií, a preto majú oveľa menší vplyv na proces rozhodovania v oblasti výskumu,

M.

keďže správa Komisie s názvom „Mapping the Maze: Getting More Women to the Top in Research“ (Mapovanie labyrintu: ako zabezpečiť vyššie zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách v oblasti výskumu) z roku 2008, poukazuje na to, že transparentné a spravodlivé postupy hodnotenia a povyšovania sú síce nevyhnutnými nástrojmi, ako také však nie sú dostatočné: na dosiahnutie vyváženejšieho zastúpenia žien a mužov v rozhodovacích orgánoch v oblasti výskumu je potrebná zmena kultúry,

N.

keďže v súčasnom siedmom rámcovom programe pre výskum sa nevyžaduje, aby sa pre návrhy projektov povinne vypracúvali rodové akčné plány,

O.

keďže štúdie ukazujú, že existujúce systémy hodnotenia a prijímania do zamestnania nie sú rodovo neutrálne,

1.

upozorňuje členské štáty na fakt, že vo vzdelávacích systémoch v EÚ naďalej pretrvávajú rodové stereotypy, najmä v oblasti výskumu, napríklad v prírodných vedách;

2.

domnieva sa, že najdôležitejšie je od začiatku propagovať vedu ako zaujímavú oblasť pre obe pohlavia; naliehavo žiada, aby sa táto skutočnosť zohľadnila pri príprave učebného materiálu a pri odbornej príprave učiteľov; vyzýva univerzity a fakulty, aby vykonali analýzu prijímacích výberových systémov s cieľom identifikovať prípadnú nepriamu diskrimináciu z rodového hľadiska a aby výberový systém upravili;

3.

zdôrazňuje, že veľká časť vedkýň sa v priebehu rokov vzdáva vedeckej kariéry; domnieva sa, že je potrebné tento jav, ktorý bol často opísaný pomocou modelu „deravého potrubia“, analyzovať na základe rôznych modelov, medzi ktoré patrí model „pozitívnych a negatívnych faktorov“; vyzýva príslušné orgány, aby pri navrhovaní riešení zohľadnili rozličné faktory, ako sú pracovné prostredie, pracovné stereotypy, konkurencia, požiadavky na mobilitu a zodpovednosť voči rodine;

4.

poznamenáva, že konvenčný prístup k hodnoteniu „výnimočnosti“ a „výkonu“ okrem iného aj podľa počtu publikovaných diel nie je byť rodovo neutrálny, ale je obmedzujúci a nezohľadňuje dostupné zdroje, ako napríklad finančné prostriedky, priestor, vybavenie, zamestnancov a kvality podstatné pre každého výskumníka, ako napríklad schopnosť zorganizovať a udržať výskumný tím alebo školiť mladých členov tímu;

5.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vymedzení pojmov „výnimočnosť“ a „dobrý výskumník“ riadne zohľadnili rozdiely v typickom výkone vedeckého povolania medzi mužmi a ženami; zdôrazňuje, že prínosom výskumníčok v oblasti vedy je tiež schopnosť pohľadu z inej perspektívy a iný výber tém na výskum;

6.

s poľutovaním konštatuje, že prerušenia vedeckej činnosti žien z rodinných dôvodov má negatívny vplyv na možnosti ich kariérneho rastu, keďže väčšina mužských kolegov svoju vedeckú činnosť neprerušuje, a preto muži môžu dosiahnuť porovnateľné pozície v mladšom veku a získavajú výhodu do budúcnosti; žiada preto, aby sa vek bral do úvahy ako kritérium hodnotenia výnimočnosti zároveň s rodinnou situáciou vrátane počtu závislých osôb výskumníka; ďalej vyzýva všetky výskumné orgány a univerzity EÚ, aby určili finančné prostriedky na doktorandské štúdium v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa materskej dovolenky na vnútroštátnej úrovni;

7.

poukazuje na skutočnosť, že veková hranica na udelenie štipendií sa nepriaznivo týka mladých ľudí, vo väčšine prípadov žien, ktorí sa starajú o závislé osoby; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili, že za uvedených okolností sa prijmú právne opatrenia, ktoré tieto nedostatky odstránia, napríklad predĺženie termínu na podanie žiadosti o rok za každý rok, počas ktorého sa vykonáva starostlivosť o závislú osobu;

8.

konštatuje, že mobilita je jedným z najdôležitejších predpokladov na vybudovanie a stále napredovanie vedeckej kariéry a poznamenáva, že je ťažko zlučiteľná s rodinným životom a že je preto potrebné prijať primerané opatrenia na dosiahnutie jej vyššej realizovateľnosti;

9.

zdôrazňuje úlohu infraštruktúry pri jednoduchšom dosahovaní udržateľnej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, ako aj dôležitosť zvyšovania bezpečnosti pri vykonávaní vedeckého povolania;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby túto situáciu zlepšili prostredníctvom zavedenia opatrení z pohľadu rodiny, napríklad umožnili pružný pracovný čas, zabezpečili zlepšenie zariadení starostlivosti o deti a zabezpečili cezhraničnú dostupnosť dávok sociálneho zabezpečenia; vyzýva na vytvorenie podmienok rodičovskej dovolenky, ktoré skutočne poskytnú mužom aj ženám možnosť slobodnej voľby; zdôrazňuje, že zosúladenie pracovného a rodinného života je otázkou zodpovednosti rovnako mužov aj žien;

11.

poznamenáva, že Komisia vo svojej vyššie uvedenej správe z roku 2008 prichádza k záveru, že pre dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami v oblasti výskumu má kľúčový význam zapojenie na najvyššej úrovni a že toto zapojenie sa musí prejaviť na vnútroštátnej, ako aj inštitucionálnej úrovni;

12.

vyzýva členské štáty, aby vykonali analýzu faktorov, ktoré bránia účasti žien na vyšších vedúcich pozíciách na univerzitách a vo vzdelávacích orgánoch a podstatne znižujú ich vplyv na rozhodovací proces v oblasti výskumu v EÚ, a aby navrhli primerané riešenia;

13.

podporuje všetky univerzity, výskumné pracoviská a súkromné podniky, aby vo svojich organizáciách prijali a posilnili stratégie rovnosti a aby vypracovali hodnotenie rodového vplyvu vo svojich rozhodovacích procesoch;

14.

vyzýva Komisiu na prípravu činností na zvýšenie informovanosti vedeckej obce, ako aj politikov, o otázke rovnakých príležitostí v oblastiach vedy a výskumu;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili transparentnejšie postupy prijímania zamestnancov a splnili si povinnosť zabezpečiť vyvážené zastúpenie pohlaví v hodnotiacich, výberových a všetkých ostatných výboroch, ako aj určených paneloch a výboroch s nezáväzným cieľom minimálne 40 % žien a 40 % mužov;

16.

odsudzuje neambiciózny a nedostatočný cieľ EÚ dosiahnuť 25 % zastúpenie žien na vedúcich pozíciách vo výskume v oblasti verejného sektora a pripomína Komisii a členským štátom, že rodová parita znamená minimálne 40 % zastúpenie žien;

17.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa v programoch vedeckého výskumu bude venovať pozornosť účasti žien, a to tým, že jednotlivcom na pozíciách s rozhodovacími právomocami, ktorí sú členmi poradných výborov a hodnotiacich komisií, navrhujú výzvy na predkladanie projektov a návrhov a vedú rokovania o zmluvách, poskytne odborné školenie zacielené na zvyšovanie informovanosti o rodovej rovnosti;

18.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že z podaných prihlášok na výberové konanie v rámci siedmeho rámcového programu bude pozitívne hodnotený vyrovnaný počet mužov a žien; nalieha na členské štáty, aby rovnako postupovali vo svojich programoch na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

19.

považuje rodové akčné plány vo fáze návrhu a hodnotenia siedmeho rámcového programu za základnú súčasť všeobecnej stratégie uplatňovania rodového hľadiska a politiky rodovej rovnosti EÚ; preto sa domnieva, že by mali zostať neoddeliteľnou súčasťou financovania výskumu na úrovni EÚ;

20.

pevne verí, že je potrebné zaviesť osobitné opatrenia v oblasti prijímania do zamestnania, školenia a vzťahov s verejnosťou s cieľom podporiť a stimulovať účasť vyššieho počtu žien v oblastiach ako technológie, fyzika, strojníctvo, počítačová veda a v ostatných oblastiach;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali pozitívne opatrenia na motiváciu výskumníčok a ďalšiu prípravu programov podpory a školení, ako aj politík podpory s jasnými cieľmi; poznamenáva, že vytvorenie podporných štruktúr v oblasti profesijného poradenstva a poskytovania poradenstva určeného okrem iného vedkyniam, by prinieslo predovšetkým pozitívne výsledky;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli účinné politiky s cieľom odstrániť rozdiel v rôznom odmeňovaní mužov a žien; poznamenáva, že v oblasti vedy by sa mal princíp rovnakej odmeny uplatňovať aj pri štipendiách a grantoch;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prostriedky na výskum pre ženy, a tým riešili nedostatočné financovanie žien v oblasti výskumu;

24.

zdôrazňuje, význam povzbudzovania dievčat, aby sa vydali na vedeckú dráhu, a navrhuje, aby s týmto cieľom Komisia a členské štáty dávali výskumníčky za vzor a rovnako prijali a realizovali ďalšie opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa;

25.

nabáda členské štáty, aby podporovali činnosti na zvyšovanie povedomia s cieľom informovať a motivovať dievčatá, aby sa venovali univerzitnému štúdiu vedy a techniky a usilovali sa dosiahnuť akademické hodnosti; nabáda členské štáty, aby zlepšili proces výmeny poznatkov, pretože v rôznych členských štátoch existujú veľmi odlišné vzory výberu vzdelávania;

26.

poukazuje na nevyhnutnosť vytvoriť na univerzitách osobitné programy na zvýšenie záujmu mladých dievčat a žien o vedecké povolania;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili programy školení a na podporu účasti mladých vedkýň na výskumných programoch a žiadostiach o štipendiá s cieľom podporiť ich, aby zostali v akademickej obci a v oblasti výskumu;

28.

víta činnosti organizácií a mimovládnych agentúr na vnútroštátnej a európskej úrovni zamerané na podporu účasti žien na vedeckých činnostiach a zvýšenie počtu vedkýň na pozíciách s rozhodovacími právomocami;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej posilňovali vytváranie siete medzi vedkyňami na národnej, regionálnej úrovni a na úrovni EÚ, pretože vytváranie sietí je nevyhnutným nástrojom na podporu žien, ktorý umožňuje pritiahnutie žien do oblasti vedy, povzbudzuje súčasné vedkyne k účasti na politických rozhovoroch a umožňuje ich ďalší odborný rast;

30.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a vládam a parlamentom členských štátov.

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/44

—

so zreteľom na Zelenú knihu o lepšej demontáži lodí (KOM(2007)0269), prijatú Komisiou 22. mája 2007,

—

so zreteľom na články 2 a 6 Zmluvy, podľa ktorých sa požiadavky na ochranu životného prostredia musia integrovať do rozličných sektorov politiky Spoločenstva s cieľom podporovať z ekologického hľadiska trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností,

—

so zreteľom na usmernenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri demontáži lodí adresované ázijským krajinám a Turecku, prijaté Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) v marci 2004,

—

so zreteľom na článok 175 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (1) („nariadenie o preprave odpadu“),

—

so zreteľom na Bazilejský dohovor OSN o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (Bazilejský dohovor), ktorý OSN schválila 22. marca 1989 ako rámec na regulovanie medzinárodnej prepravy nebezpečných odpadov,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0156/2008),

A.

keďže na pobrežiach južnej Ázie a inde sa demontujú obrovské námorné lode v ekologicky nevyhovujúcich a ponižujúcich podmienkach; keďže časť týchto lodí pochádza z krajín Európskej únie,

B.

keďže v dôsledku veľmi nízkych nákladov na prácu, nedostatočných bezpečnostných predpisov a úplne chýbajúcich opatrení na ochranu životného prostredia pri demontáži lodí v krajinách, ako sú Bangladéš, India, Pakistan, sa ponúkajú pomerne vysoké ceny za šrot, ktoré sú pre mnohých majiteľov lodí dôvodom na to, aby sa rozhodli pre tieto krajiny,

C.

keďže Komisia skúmala ekonomickú stránku demontáže lodí už v rámci štúdie realizovanej v roku 2000 (2), ale nepodnikla nijaké kroky, pretože v štúdii sa dospelo k záveru, že pri recyklácii lodí je mimoriadne ťažké spojiť hospodársku životaschopnosť a rešpektovanie primeraných ekologických noriem; keďže nadradenosť krátkodobého zisku nad ľudskými životmi a znečisťovaním životného prostredia je neprijateľná,

D.

keďže je poľutovaniahodné, že o možných opatreniach sa diskutuje len v nadväznosti na pozorne sledované prípady, ako bol pokus francúzskej vlády o likvidáciu lietadlovej lode Clémenceau mimo EÚ, ktorý upriamil pozornosť verejnej mienky na túto problematiku,

E.

keďže politické znepokojenie tak priemyselných, ako aj rozvojových krajín v súvislosti s rastúcim množstvom nebezpečného odpadu, ktorý sa vyváža z priemyselných krajín do rozvojových krajín, kde sa s ním potom manipuluje nekontrolovaným a nebezpečným spôsobom, viedlo k tomu, že v roku 1995 sa schválila zmena a doplnenie Bazilejského dohovoru, na základe ktorého sa prísne zakazuje vyvážať odpad z krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) do krajín, ktoré nie sú členmi OECD (bazilejský zákaz); keďže napriek tomu, že zmena a doplnenie sa v plnom rozsahu zapracovali do nariadenia o preprave odpadu, na medzinárodnej úrovni, žiaľ, zatiaľ nenadobudli platnosť,

F.

keďže loď sa môže stať odpadom v zmysle článku 2 Bazilejského dohovoru a zároveň je podľa iných medzinárodných pravidiel definovaná ako loď; keďže táto medzera sa systematicky zneužíva, čo vedie k tomu, že väčšina lodí z EÚ sa demontuje v Ázii, pričom sa obchádza bazilejský zákaz a príslušné ustanovenia nariadenia o preprave odpadu,

G.

keďže Európsky parlament už v roku 2003 vyzval Komisiu, aby vypracovala pokyny na prekonanie tejto medzery počas revízie nariadenia o preprave odpadu, ale Rada to odmietla a ďalšie kroky ponechala na spoluprácu troch medzinárodných subjektov (Bazilejského dohovoru, ILO a IMO) pri príprave povinných požiadaviek na celosvetovej úrovni,

H.

keďže každé plavidlo obsahujúce veľké množstvo nebezpečných látok alebo slovami príslušnej položky odpadu OECD GC 030 a v zmysle znenia Bazilejského dohovoru nebolo dôkladne zbavené nebezpečných materiálov, sa považuje za nebezpečný odpad; a preto sa na presun takéhoto plavidla z EÚ do inej krajiny, ktorá nie je členom OECD, s cieľom demontáže vzťahuje zákaz v zmysle nariadenia o preprave odpadu, ktoré transponovalo Bazilejský dohovor do práva Spoločenstva,

I.

keďže lode, ktoré sa považujú za odpad, sa musia demontovať za ekologicky správnych podmienok v členskej krajine OECD alebo po dekontaminácii (aby už nepredstavovali nebezpečný odpad) sa môžu dopraviť do krajín, ktoré nie sú členmi OECD; keďže táto požiadavka sa však systematicky prehliada,

J.

keďže v morskom práve, ako aj dohovoroch IMO sa stanovuje, že prímorské štáty majú právo a povinnosť uplatňovať všetky dôležité medzinárodné právne ustanovenia zamerané na ochranu životného prostredia; keďže Bazilejský dohovor sa v súvislosti s vyradenými loďami len zriedka dodržiava, okrem iného aj pre nedostatok politickej vôle na uzavretie medzier v legislatíve a na boj proti organizovanému skrývaniu zodpovednosti v lodnej doprave, čoho najlepším dôkazom je fenomén vlajkových štátov,

K.

keďže nariadenie o preprave odpadu na úrovni EÚ je regulačným rámcom na implementáciu Bazilejského dohovoru vrátane vývozu vyradených lodí; keďže uplatňovanie tohto nariadenia má nedostatky v časti venovanej vyradeným lodiam, vzhľadom na to, že lode, ktoré vlastnia Európania alebo sa plavia v európskych vodách alebo pod vlajkou niektorého z členských štátov EÚ, sa vydajú na poslednú „normálnu“ plavbu a za odpad sa vyhlásia až po opustení európskych vôd, a neexistujú žiadne ďalšie kontrolné mechanizmy alebo pokyny a pomoc na zastavenie tohto porušovania medzinárodného práva a práva Spoločenstva,

L.

keďže v preambule nariadenia o preprave odpadu sa uvádza, že „je nevyhnutné zaistiť bezpečné riadenie demontáže lodí spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, aby sa tak chránilo ľudské zdravie a životné prostredie“,

M.

keďže s cieľom prekonať nedostatky režimu Bazilejského dohovoru, IMO navrhuje dohovor, ktorého cieľom bude celosvetové riešenie tohto problému,

N.

keďže zmluvné strany vrátane členských štátov Európskej únie na siedmej konferencii zmluvných strán Bazilejského dohovoru, s cieľom postupovať dôslednejšie pri zabraňovaní vývozu toxických lodí, vyzvali IMO na to, aby naďalej uvažovala o stanovení povinných požiadaviek v nariadeniach vrátane systému oznamovania lodí určených na demontáž, ktoré by zabezpečili kontrolu na úrovni rovnocennej s Bazilejským dohovorom, a aby pokračovala v práci zameranej na stanovenie povinných požiadaviek zabezpečujúcich bezpečné riadenie demontáže lodí spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, čo môže v jej pôsobnosti zahŕňať aj predbežnú dekontamináciu,

O.

keďže návrh dohovoru IMO o recyklácii lodí v súčasnej podobe nezavádza úroveň kontroly rovnocennú s Bazilejským dohovorom a nariadením o preprave odpadu, neobsahuje pokus o predchádzanie vývozu toxického odpadu do rozvojových krajín, ani nepredpokladá mechanizmy založené na zásade znečisťovateľ platí a na zásade náhrady v prípade ekologického dizajnu lodí, ani revidované normy pre recyklačné doky, a navyše je veľmi pravdepodobné, že ho nebudú ratifikovať ani súčasné štáty recyklujúce lode, ani významné vlajkové štáty,

P.

keďže sa očakáva, že môže trvať niekoľko rokov, kým IMO takúto dohodu prijme, po čom zasa môže roky trvať, kým nadobudne platnosť z dôvodu zdĺhavého ratifikačného procesu,

Q.

keďže EÚ nemá dostatočné kapacity na čistú demontáž svojich lodí (plaviacich sa pod vlajkou niektorého z členských štátov EÚ alebo vlastnených majiteľmi z EÚ), a to sa týka najmä obchodného loďstva; keďže nedostatok kapacít sa v roku 2010 dramaticky zvýši v dôsledku zrýchleného vyraďovania cisternových lodí s jednoduchým trupom,

R.

keďže konkrétna regulačná činnosť na úrovni EÚ je preto mimoriadne naliehavá, ak tieto cisternové lode s jednoduchým trupom nemajú ďalej znečisťovať pláže a nábrežia riek južnej Ázie; keďže nič neospravedlňuje nečinnosť, najmä preto, že tieto cisternové lode s jednoduchým trupom sa dajú ľahko identifikovať,

S.

keďže hlavný trh na demontáž lodí v súčasnosti funguje väčšinou vo veľmi zlých podmienkach, ktoré sú v rozpore so zásadami sociálnej starostlivosti, ochrany životného prostredia a zdravotníckej starostlivosti uplatňovanými v EÚ,

1.

domnieva sa, že je eticky neprijateľné, aby sa naďalej tolerovali neľudské a ekologicky škodlivé podmienky súvisiace s demontážou lodí, čím by sa akceptovalo, že sa ohrozuje zdravie tisícov zamestnancov na ďalekom východe;

2.

uznáva, že EÚ je čiastočne zodpovedná za existujúce sociálne a ekologické problémy v oblasti demontáže lodí; preto požaduje od EÚ, aby v spolupráci s IMO bezodkladne prijala konkrétne kroky na zastavenie sociálneho a ekologického dampingu, ktorý pramení z hospodárskych stimulov, a aby dosiahli celosvetovo udržateľné riešenie;

3.

považuje za eticky neprijateľné, aby niektoré demontážne spoločnosti využívali deti na výkon ťažkej a nebezpečnej práce a zastáva názor, že tieto deti by namiesto toho mali mať k dispozícii primerané vzdelávacie a oddychové zariadenia;

4.

víta skutočnosť, že vyššie uvedená Zelená kniha obsahuje komplexnú analýzu hlavných sociálnych a ekologických problémov spôsobených činnosťami súvisiacimi s demontážou lodí v juhoázijských krajinách; zdôrazňuje však, že táto iniciatíva mešká už najmenej desať rokov;

5.

domnieva sa, že na európskej a medzinárodnej úrovni treba urýchlene prijať konkrétne opatrenia, pričom hlavným zámerom je ochrana životného prostredia a zdravia verejnosti bez toho, aby sa problémy prenášali na iné krajiny; hoci najkomplexnejším spôsobom na dosiahnutie tohto cieľa by bolo prijať a implementovať medzinárodnú dohodu, v ktorej sa stanovia povinnosti všetkých strán, ktoré sa podieľajú na demontáži lodí, tomuto postupu stojí v ceste nesmierne množstvo prekážok a zdržaní, a preto by nemal byť náhradou urýchleného opatrenia EÚ;

6.

domnieva sa, že demontáž lodí bude mať aj naďalej dlhodobý sociálny a ekologický dosah, najmä preto, že počet stavaných lodí sa už roky zvyšuje; preto zdôrazňuje, že je naďalej dôležité, aby európska inovácia a vývoj v odvetví stavby lodí viedli k výrobe lepších a ekologicky menej škodlivých lodí; vyzýva preto Komisiu, aby s plným nasadením pokračovala v programe LeaderSHIP 2015;

7.

zdôrazňuje, že nezostáva žiaden čas, pretože v roku 2010 sa podľa očakávania bude musieť demontovať takmer 800 cisternových lodí s jednoduchým trupom (3); konštatuje, že pripravovaný dohovor IMO sa hodlá touto problematikou zaoberať, ale nepredpokladá sa, že by vstúpil do platnosti pred rokom 2012; žiada, aby sa na úrovni EÚ prijali účinné opatrenia do roku 2010 – ešte pred prijatím dohovoru IMO a pred rokom, kedy vyvrcholí urýchlené vyraďovanie cisternových lodí s jednoduchým trupom z prevádzky;

8.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala potrebné pokyny a mechanizmy tak, aby sa každá loď, ktorú treba vyradiť a ktorá nespĺňa všetky požiadavky medzinárodných dohovorov, a preto nemá platné certifikáty vydané registrom uznaným EÚ, považovala za odpad podľa vymedzenia pojmu v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch (4), aby sa zabránilo vyhýbaniu sa plneniu ustanovení nariadenia o preprave odpadu, aby sa preskúmala otázka, či na členský štát možno hľadieť ako na „krajinu určenia“ v zmysle nariadenia o preprave odpadu, vrátane prístavných štátov, vlajkových štátov a štátov s jurisdikciou nad vlastníkmi lodí a aby sa zabezpečilo hladké a bezpečné sťahovanie tých lodí z trhu, ktoré dosiahli vrchol životnosti;

9.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa nariadenie o preprave odpadu realizovalo účinnejšie, prostredníctvom prísnejších kontrol a dozoru úradov v členských štátoch s cieľom oprávniť prístavné štáty, vlajkové štáty a štáty, pod jurisdikciu ktorých patria vlastníci lodí (producenti odpadu), prehlásiť loď za vyradenú a teda za odpad, bez ohľadu na to, či loď je alebo nie je aj naďalej prevádzkyschopná;

10.

podporuje iniciatívy na medzinárodnej úrovni, ktorých cieľom je dosiahnuť záväzné minimálne normy recyklovania lodí a podporovať vytváranie čistých recyklačných zariadení, v ktorých by sa zohľadňovali pracovné podmienky a súvisiace bezpečnostné a zdravotné otázky, a to najmä v lodeniciach južnej Ázie, s cieľom chrániť pracovníkov a životné prostredie pred negatívnymi vplyvmi nebezpečného odpadu a nebezpečných pracovných postupov;

11.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala a pravidelne aktualizovala zoznam námorných lodí, ktoré sa pravdepodobne o niekoľko rokov budú demontovať, vrátane mechanizmov, podľa ktorých by sa tieto lode považovali za lode v štádiu pred vyradením, pre ktoré bude treba vypracovať plán na ich likvidáciu pred predajom na demontáž; vyzýva členské štáty a prístavné úrady, ktoré musia mať právomoc identifikovať vyradené lode, aby na základe tohto zoznamu sprísnili kontrolu lodí, ktoré by sa mali demontovať; domnieva sa, že v tejto súvislosti by bolo vhodné, aby sa čo najrýchlejšie prijala navrhovaná revízia smernice o štátnom prístavnom dozore (5);

12.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dojednali dohovor IMO, ktorý by obsahoval rozsiahle záväzky a predpisy, ktoré:

a domnieva sa, že tento pripravovaný dohovor by mal obsahovať požiadavku, aby sa z vyradených lodí pred ich demontážou v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, odstránil všetok nebezpečný materiál alebo aby sa tieto lode prepravili do recyklačných zariadení v krajinách OECD alebo EÚ, ktoré majú osobitné oprávnenie a ktoré spĺňajú špecifické bezpečnostné a ekologické normy;

13.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možné opatrenia na zmenšenie finančných dôsledkov demontáže lodí stanovením prísnejších výrobných noriem, ako je napríklad obmedzenie používania určitých nebezpečných látok;

14.

rozhodne odporúča zamerať úsilie EÚ na zabezpečenie minimálnych štandardov, ktoré zaručujú najvyššiu bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ochranu životného prostredia a ktorých súčasťou sú najmä predpisy o dizajne a konštrukcii lodí, ich prevádzke, príprave lodí na recykláciu, prevádzke zariadení recyklujúcich lode a zriadenie vhodného mechanizmu na dodržiavanie pravidiel recyklácie lodí s požiadavkami certifikácie a oznamovania;

15.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene zaviedla spoľahlivý systém kontrol uplatňovania Bazilejského dohovoru v prípade lodí určených na vyradenie;

16.

domnieva sa, že kontrola plnenia budúceho dohovoru IMO by mala byť rovnako prísna ako v prípade Bazilejského dohovoru: do predpisov sa musia zapracovať všetky dôležité normy ILO a vyplývajúce povinnosti, nesmú sa povoliť nijaké výnimky, musia sa odstrániť vážne nedostatky v interpretácii a uplatňovania existujúceho regulačného rámca a musia sa prijať opatrenia na zabránenie tomu, aby vyradené lode s nebezpečným odpadom smerovali do krajín s nedostatočnými zariadeniami, ktoré nie sú zmluvnými stranami uvedeného dohovoru;

17.

zdôrazňuje potrebu posilniť kroky, ktoré Komisia a členské štáty prijali na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, zamerané na zaručenie minimálnych štandardov, ktoré zabezpečujú najvyššiu úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, a na dodržiavanie zásady zakotvenej v článkoch 34 a 36 nariadenia o preprave odpadu (ktorým sa vykonáva bazilejský zákaz), ktorou sa zakazuje vývoz nebezpečného odpadu do rozvojových krajín; v záujme toho vyzýva Komisiu, aby navrhla nariadenie o dizajne a stavbe lodí, ich fungovaní počas ich doby životnosti a ich príprave na recykláciu, o činnosti zariadení na recykláciu lodí a vytvorení vhodného vykonávacieho mechanizmu na recyklovanie lodí vrátane požiadaviek na certifikáciu a oznamovanie;

18.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila rozhodnutia nadchádzajúceho tretieho zasadnutia spoločnej pracovnej skupiny ILO/IMO/Bazilejský dohovor pre demontáž lodí týkajúceho sa činností spoločnej technickej spolupráce a koordinovaného prístupu k dočasným opatreniam, ktoré sa budú realizovať pred nadobudnutím platnosti nového dohovoru IMO o recyklácii lodí;

19.

naliehavo vyzýva na to, aby sa bez meškania prijali opatrenia na podporu rozvoja konkurencieschopnej a ekologickej demontáže a nápravy (predbežného čistenia) lodí v EÚ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty, aby požadovali predbežné čistenie a ekologickú recykláciu všetkých lodí, ktoré sú vlastnené štátom (vrátane vojenských lodí), a aby ich demontovali bezpečným a ekologickým spôsobom v zariadeniach v EÚ, čo by sa malo uskutočňovať formou verejných súťaží s prísnymi pravidlami verejného obstarávania pri riadnom dodržiavaní nariadenia o preprave odpadu; navyše sa domnieva, že rozvoj recyklačných činností v európskych lodeniciach sa musí podporovať v rámci priemyselnej, štrukturálnej a kohéznej politiky EÚ;

20.

zastáva názor, že všetky plavidlá plaviace sa pod vlajkou niektorého z členských štátov a všetky lode pristávajúce v prístavoch EÚ by mali povinne mať zoznam materiálu a výrobkov použitých pri ich stavbe a zariaďovaní;

21.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala zoznam uprednostňovaných zariadení na recykláciu lodí, ktoré dodržiavajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; víta návrh Komisie na zavedenie systému certifikácie a označovania pre bezpečné a ekologické recyklačné zariadenia a domnieva sa, že dotácie Spoločenstva by sa mali lodnému priemyslu poskytovať pod podmienkou, že budú dodržiavať nariadenie o preprave odpadu a iné požiadavky EÚ, ako napríklad využívanie certifikovaných a pravidelne kontrolovaných zariadení; zdôrazňuje, že zámerom nie je zlikvidovať trh demontáže lodí v južnej Ázii, ale práve naopak, zachovať ho tým, že sa bude podporovať ekologicky zodpovedná demontáž;

22.

domnieva sa, že EÚ musí prevziať iniciatívu a podporovať globálne opatrenia s jasným cieľom postupne skončiť s doterajšími praktikami pri demontáži lodí v južnej Ázii a postupovať smerom k prijatiu a uplatňovaniu medzinárodného dohovoru, ktorý by zaviedol environmentálne a sociálne normy pre všetky zúčastnené strany;

23.

žiada globálnu stratégiu, ktorá zabezpečí, že recyklácia lodí sa uskutoční takým spôsobom, aby všetci zúčastnení v tomto procese (vrátane majiteľov lodí, recyklačných/šrotovacích zariadení, vlajkového štátu lode, štátu, v ktorom sa recyklácia lode uskutoční) skoordinovali svoje postupy a znášali svoju časť zodpovednosti;

24.

vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na podporu prenosu know-how a technológií a aby tak pomohla demontážnym zariadeniam v južnej Ázii dodržiavať medzinárodné bezpečnostné a ekologické požiadavky; domnieva sa, že tento cieľ by sa mal zohľadniť aj v širšom rámci politiky rozvojovej pomoci EÚ vo vzťahu k týmto krajinám; domnieva sa, že pritom sa musia využívať aj dostupné odborné poznatky odborových organizácií mimovládnych organizácií;

25.

víta už dosiahnuté výsledky projektu ShipDismantl financovaného zo siedmeho rámcového programu pre výskum a vývoj, v rámci ktorého sa vyvíjajú podporné systémy, ktoré budú bezplatne k dispozícii subjektom pôsobiacim v oblasti demontáže lodí na celom svete; je presvedčený, že ďalšie zlepšenie bude možné vďaka novým výzvam na predkladanie návrhov, ktoré sa špecificky zameriavajú na stratégie skončenia životnosti plavidiel;

26.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v sledovaní a pozornom hodnotení prínosov posilnenej finančnej spolupráce s vybranými juhoázijskými zariadeniami na demontáž a priamych investícií do nich, a tým pomáhala formovať sieť certifikovaných zariadení na demontáž schválených EÚ, ktoré môžu priniesť vyššiu návratnosť investícií z hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho hľadiska;

27.

domnieva sa, že zásada „znečisťovateľ platí“, zásada rozšírenej zodpovednosti výrobcu, ako aj zásada zodpovednosti výrobcov sa musí dôsledne uplatňovať, aby sa táto problematika mohla riešiť štrukturálne;

28.

zastáva názor, že prevádzkovateľ/vlastník lode vždy zodpovedá za všetky škodlivé vplyvy demontáže lodí na pracovníkov, verejné zdravie alebo životné prostredie, a to bez ohľadu na miesto demontáže lode (či už vnútri EÚ, alebo mimo nej);

29.

víta návrh na vytvorenie fondu na demontáž lodí a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa rozhodne usilovali o vytvorenie takéhoto fondu tak na úrovni IMO, ako aj na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zistila dostupnosť finančného mechanizmu, čo sa týka lodeníc i vlastníkov lodí, vrátane možnosti povinného poistenia a využívania prístavných poplatkov, daní na nové lode a výročné poplatky spojené s registráciou v IMO, s cieľom zabezpečiť ekologicky zodpovedné recyklovanie, a to od momentu uvedenia lode do prevádzky, pretože loď môže mať počas prevádzky viac než jedného vlastníka;

30.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam Turecka, Bangladéša, Číny, Pakistanu a Indie, ako aj IMO.

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/51

—

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 25. apríla 2007 o vytvorení a stanovení právomocí, zložení a trvaní mandátu dočasného výboru pre klimatické zmeny (1), prijaté v súlade s článkom 175 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli z 8. – 9. marca 2007,

—

so zreteľom na vyhlásenie summitu G8 zo 7. júna 2007 vydané v Heiligendamme, a najmä na jeho oddiel s názvom Klimatické zmeny, energetická účinnosť a energetická bezpečnosť – výzvy a príležitosti pre svetový hospodársky rast,

—

so zreteľom na závery štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC), zo 17. novembra 2007 vo Valencii v Španielsku, a so zreteľom na ďalšie štúdie zadané národnými vládami alebo vypracované inými orgánmi OSN,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom O pokroku pri dosahovaní cieľov Kjótskeho protokolu (KOM(2007)0757),

—

so zreteľom na spoločné parlamentné stretnutie o klimatických zmenách medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi členských štátov a kandidátskych krajín z 1. – 2. októbra 2007,

—

so zreteľom na trinástu konferenciu zmluvných strán (COP 13) Rámcového dohovoru Organizácie spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a so zreteľom na tretiu konferenciu a zároveň schôdzu zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 3), ktorá sa konala na Bali v Indonézii v dňoch 3. – 15. decembra 2007,

—

so zreteľom na verejné vypočutia a výmeny názorov s významnými osobnosťami, na výsledky návštev delegácií dočasného výboru Európskeho parlamentu pre klimatické zmeny, a najmä na informácie získané z prezentácií odborníkov a následnej diskusie počas tematickej schôdze o klimatickom vplyve rôznych úrovní otepľovania z 10. septembra 2007,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na priebežnú správu dočasného výboru pre klimatické zmeny (A6-0136/2008),

A.

keďže na základe svojho mandátu musí dočasný výbor pre klimatické zmeny vypracovať odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti klimatických zmien a keďže tieto odporúčania by mali vychádzať z najmodernejšieho výskumu a nemali by z nich byť vylúčené najnovšie vedecké dôkazy,

B.

keďže priebežná správa dočasného výboru sa zaoberá výhradne vplyvmi a účinkami klimatických zmien založenými na vedeckých poznatkoch, keďže v záverečnej správe sa sformulujú návrhy pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti klimatických zmien v súlade s mandátom dočasného výboru a na základe všetkých informácií, ktoré výbor počas svojho pôsobenia zhromaždil, a keďže do záverečnej správy sa zahrnie aj stanovisko Európskeho parlamentu na rokovaniach týkajúcich sa medzinárodného rámca pre politiku v oblasti klímy po roku 2012 so zreteľom na konferenciu COP 14, ktorá sa uskutoční v decembri 2008 v Poznani v Poľsku,

C.

keďže vedecký konsenzus o pôvode a príčinách klimatických zmien je zavedený a uznávaný na celom svete v rámci i mimo krajín IPCC, keďže od prvej hodnotiacej správy IPCC z roku 1990 sa vedecké poznatky a chápanie prevažne ľudského pôvodu súčasného trendu globálneho otepľovania podstatne rozšírili a dnes sa považujú za vedecké fakty, keďže existuje pevný vedecký konsenzus o úlohe, ktorú v celosvetovej klíme zohrávajú antropogénne emisie skleníkových plynov, a keďže vzhľadom na uskutočnené posúdenie rizík si neistota vyžaduje skôr opatrenia než odklad opatrení,

D.

keďže poznatky o klimatických zmenách a príčinách globálneho otepľovania získané do dnešného dňa prostredníctvom výskumu a zhromažďovania údajov postačujú na vyvolanie politických opatrení a začatie rozhodovacieho procesu, ktorý je naliehavo potrebný na výrazné zníženie emisií a prípravu na nevyhnutné klimatické zmeny,

E.

keďže podľa štvrtej hodnotiacej správy IPCC stúpli celosvetové emisie CO2 od roku 1970 do roku 2004 o približne 80 % a tento rast bol spôsobený predovšetkým používaním fosílnych palív,

F.

keďže výskum založený na pozorovaniach a vytváraní modelov poukazuje na riziko vážnych dôsledkov pre našu planétu, ak sa rýchle neprijmú opatrenia na spomalenie či dokonca zastavenie zvyšovania emisií CO2 a iných skleníkových plynov podľa zoznamu skleníkových plynov IPCC,

G.

keďže v mnohých nových vedeckých štúdiách vypracovaných po skúmanom období zahrnutom v štvrtej hodnotiacej správe IPCC boli namerané a poskytnuté údaje, ktoré potvrdzujú trend globálneho otepľovania, a ďalej zhodnotené dôsledky klimatických zmien na ľudstvo z hľadiska sociálneho, hospodárskeho a ekologického, ako aj potreba prispôsobiť sa im a zmierniť ich,

H.

keďže Sternova hodnotiaca správa dospela k záveru, že ak sa neprijmú žiadne opatrenia, ročné náklady predpokladaných klimatických zmien v roku 2050 budú dosahovať 5 až 20 % HDP, ako aj k záveru, že ciele v oblasti klímy je možné splniť, ak sa odteraz na opatrenia v tejto oblasti vynaloží 1 % HDP ročne,

I.

keďže v pokračujúcej vedeckej diskusii sa už nespochybňujú zásadné príčiny globálneho otepľovania a klimatických zmien a keďže celá vedecká diskusia je len výrazom vedeckého pokroku zameraného na objasnenie zostávajúcich neistôt alebo pochybností a je historicky poznačená hľadaním hlbšieho poznania vplyvu ľudskej činnosti na prírodné procesy,

J.

keďže nedávne vedecké štúdie priniesli ďalšie dôkazy antropogénneho narušenia zemskej atmosféry, keďže fyzika klimatických zmien hodnotí konkrétne následky už existujúcich úrovní globálneho otepľovania spôsobeného emisiami z minulosti a keďže údaje z týchto štúdií zdôrazňujú naliehavú potrebu adaptačných a zmierňujúcich opatrení, ktoré treba prijať, aby sa obmedzilo alarmujúce ohrozenie ľudstva, biodiverzity flóry a fauny, biotopov a infraštruktúry, a to v prvom rade v rozvojových krajinách, ale aj v Európe a iných bohatších častiach sveta,

K.

keďže veda určila niekoľko takzvaných bodov zlomu v klimatickom systéme Zeme, keďže tieto body zlomu predstavujú body, z ktorých už niet návratu z dôvodu prakticky nezvratných dôsledkov klimatických zmien, ktoré už ľudstvo nemôže primerane ovplyvniť, keďže tieto body zlomu a nimi spustené nezastaviteľné bio-geofyzikálne procesy nie je možné v plnej miere zahrnúť do existujúcich scenárov o klíme v budúcnosti a keďže medzi takéto body zlomu patria: topenie trvalo zamrznutej zeme a z neho plynúce uvoľňovanie veľkého množstva metánu do atmosféry; topenie ľadovcov spojené so zvýšením miery absorpcie slnečného žiarenia a nižšou rozpustnosťou CO2 v morskej vode, čo prinesie zvýšenie teploty, keďže so zvyšovaním teploty majú tieto faktory z dôvodu účinku pozitívnej spätnej väzby tendenciu postupne zintenzívňovať globálne otepľovanie,

L.

keďže pri 20 – 30 % všetkých biologických druhov sa predpokladá zvýšené riziko vyhynutia v prípade zvýšenia teplôt o 1,5 – 2,5 °C a keďže tento podiel v prípade zvýšenia teplôt o 3,5 °C je 40 – 70 %, čím sa zmierňovanie klimatických zmien stáva kriticky dôležité pre záchranu globálnej biodiverzity a zachovanie služieb ekosystému,

M.

keďže viac než 70 % zemského povrchu pokrývajú oceány; viac než 97 % celkovej vody na planéte sa nachádza v oceánoch; oceány predstavujú 99 % životného priestoru na zemi; ryby predstavujú najväčší percentuálny podiel na svetovej spotrebe bielkovín, od ktorých ako od primárneho zdroja potravín závisí 3,5 miliardy ľudí; tri štvrtiny svetových metropol sa nachádza pri mori,

N.

keďže vedecký konsenzus vyjadrený vo štvrtej hodnotiacej správe IPCC vedie k záveru, že s cieľom vyhnúť sa vážnym rizikám sa úroveň celosvetových emisií skleníkových plynov musí znížiť v porovnaní s rokom 2000 o 50 až 85 %, keďže tento cieľ bude čoraz ťažšie dosiahnuť, ak sa celosvetové emisie skleníkových plynov budú do roku 2020 alebo dlhšie naďalej zvyšovať, keďže takmer všetky členské štáty dosahujú dobrý pokrok v snahe splniť svoje individuálne ciele v rámci rozdelenia záťaže v EÚ, a tak zvyšujú šance, že sa EÚ podarí dosiahnuť kjótske ciele do roku 2012, a keďže aj napriek tomu budú musieť členské štáty po roku 2012 ešte výraznejšie znížiť emisie skleníkových plynov, ak majú splniť kolektívne ciele pre rozvinuté krajiny prijaté na zasadnutí vyššie uvedenej Európskej rady z 8. – 9. marca 2007 znížiť svoje emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 60 až 80 % v porovnaní s rokom 1990,

O.

keďže štvrtá hodnotiaca správa IPCC ukazuje, že pozitívne väzby medzi otepľovaním a znižovaním pohlcovačov uhlíka na súši a v oceánoch si môžu vyžiadať ďalšie výrazné zníženie emisií s cieľom stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov,

P.

keďže v EÚ existuje politický konsenzus o veľkom význame dosiahnutia strategického cieľa, podľa ktorého celosvetové zvýšenie priemernej teploty nepresiahne predindustriálne úrovne o viac ako 2 °C, a keďže teplota na celom svete sa za uplynulých 100 rokov zvýšila o 0,74 °C a nevyhnutne naďalej porastie o 0,5 – 0,7 °C z dôvodu emisií z minulosti,

Q.

keďže podľa štvrtej hodnotiacej správy IPCC sa celosvetová úroveň emisií skleníkových plynov v porovnaní s predindustriálnym obdobím zvýšila a v súčasnosti rastie rýchlejšie než kedykoľvek predtým, pričom v rokoch 1970 až 2004 sa v dôsledku ľudskej činnosti zvýšila o 70 % a od roku 1990 sa výrazne zvýšila o 24 %, a keďže mnohé prírodné systémy na všetkých kontinentoch a vo väčšine oceánov už postihli regionálne klimatické zmeny v podobe zvyšujúcich sa teplôt, zmien zrážkových a poveternostných modelov a zvýšeného nedostatku vody,

R.

keďže pre klimatický systém je podstatné celkové množstvo nahromadených skleníkových plynov emitovaných do atmosféry, a nie relatívne emisie či relatívne zníženia, a preto je na účely predchádzania nebezpečnej zmene klímy najvýznamnejším určujúcim faktorom celkové množstvo emisií skleníkových plynov v budúcich rokoch a desaťročiach,

S.

keďže štvrtá hodnotiaca správa IPCC po prvý raz zhrnula jestvujúce a zdokumentované rozsiahle dôsledky zmien súčasnej klímy pre Európu, ako je napríklad ústup ľadovcov, dlhšie vegetačné obdobia, posuny v rozšírení biologických druhov a zdravotné vplyvy bezprecedentne silných horúcich vĺn, keďže zaznamenané zmeny zodpovedajú tým, ktoré sa predpokladali pre budúce klimatické zmeny, keďže z celkového pohľadu budú v Európe takmer všetky regióny negatívne ovplyvnené niektorými budúcimi dôsledkami zmeny klímy, ktoré spôsobia problémy mnohým sociálno-ekonomickým odvetviam, a keďže sa očakáva, že zmena klímy zvýši regionálne rozdiely v prírodných zdrojoch Európy, napr. v dostupnosti vody,

T.

keďže sa očakáva, že zmena klímy spolu s masívnou urbanizáciou spôsobenou rastom populácie zvýši teplotu v mestách s priamymi negatívnymi dôsledkami na zdravie a prosperitu obyvateľov miest,

U.

keďže existujúce politiky zamerané na zmiernenie klimatických zmien a s nimi súvisiace postupy trvalo udržateľného rozvoja, ktoré je v každom prípade nutné zintenzívniť, aj tak nebudú dostatočné na zníženie celosvetových emisií skleníkových plynov v priebehu nasledujúcich desaťročí a keďže podľa vedeckých odporúčaní je možnosť úspešnej stabilizácie celosvetovej koncentrácie skleníkových plynov na úrovni zodpovedajúcej 50 %-nej pravdepodobnosti zachovania zmeny klímy na úrovni 2 °C ohraničená rokom 2015, keď budú celosvetové emisie kulminovať,

V.

keďže podľa príspevku pracovnej skupiny III k štvrtej hodnotiacej správe IPCC je na dosiahnutie najnižších úrovní hodnotených IPCC k dnešnému dňu a im zodpovedajúceho obmedzenia možných škôd potrebné, aby strany UNFCCC uvedené v jeho prílohe I do roku 2020 ako celok znížili emisie o 25 – 40 % oproti roku 1990,

W.

keďže ďalšia hodnotiaca správa IPCC bude pravdepodobne uverejnená až v roku 2012 alebo 2013; keďže dodatočné poznatky získané z recenzovanej vedeckej literatúry a z vedeckých správ zadaných vládami alebo vypracovaných inými medzinárodnými orgánmi alebo inštitúciami OSN, akými sú Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Rozvojový program OSN (UNDP), Svetová meteorologická organizácia (WMO) alebo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), významnou mierou prispievajú k hlbšiemu chápaniu súčasných a budúcich dôsledkov klimatických zmien na ľudstvo a životné prostredie, ako aj k prispôsobeniu sa klimatickým zmenám a ich zmierňovaniu,

X.

keďže väčšina výsledkov týchto dodatočných štúdií zdôrazňuje naliehavú potrebu neodkladne reagovať na globálne otepľovanie, keďže najmä najnovšie údaje WMO zverejnené v decembri 2007 ukazujú, že desaťročie od roku 1998 do roku 2007 bolo doteraz najteplejšie a samotný rok 2007 bude patriť medzi 10 najteplejších zaznamenaných rokov s očakávanou teplotnou anomáliou 0,41 °C nad dlhodobým priemerom, a keďže rok 2007 bol poznačený teplotnými anomáliami, ktoré v niektorých častiach Európy presahovali dlhodobé mesačné priemerné hodnoty v mesiacoch január a apríl až o 4 °C,

Y.

keďže globálne otepľovanie a rôzne rozmery klimatických zmien treba vnímať aj z hľadiska iných celosvetových problémov, akými sú chudoba alebo celosvetové problémy v oblasti zdravia, pretože rastúce teploty, suchá, záplavy, zvyšovanie hladiny morí a stále častejšie extrémne klimatické javy ich ešte prehĺbia, keďže klimatické zmeny by mohli ohroziť schopnosť krajín ísť cestou trvalo udržateľného rozvoja a dosiahnuť rozvojové ciele milénia a keďže zmena klímy by mohla vážne ohroziť príklady úspešného rozvoja, a preto by sa mala stať spoločným bodom medzinárodnej spolupráce,

1.

víta, že zmluvné strany UNFCCC na svojom stretnutí na Bali uznali, že štvrtá hodnotiaca správa IPCC je doteraz najkomplexnejším a najautoritatívnejším hodnotením klimatických zmien, ktoré poskytuje integrovaný vedecký, technický a sociálno-ekonomický pohľad na príslušné problémy a zároveň povzbudzuje na využívanie týchto informácií pri vytváraní a zavádzaní národných politík v oblasti klimatických zmien;

2.

je presvedčený, že veda dosahuje pokrok tým, že konfrontuje akceptované poznatky a hypotézy s konkurenčnými myšlienkami a uplatňuje postupy vzájomného hodnotenia; vyjadruje uznanie IPCC za jeho prácu a schopnosť zapojiť do nej prácu tisícov vedcov; domnieva sa, že IPCC by mal brať nové argumenty vážne, aby naďalej garantoval dôveryhodnosť a kvalitu svojho výskumu;

3.

považuje vedu o klimatických zmenách za dostatočne ustálenú a pripomína svoj záväzok voči strategickému cieľu EÚ obmedziť celosvetové zvýšenie priemernej teploty na menej ako 2°C oproti predindustriálnym úrovniam, čo sa dá podľa niekoľkých vedeckých správ pri atmosférickej koncentrácii skleníkových plynov 400 – 450 milióntin (ppm) ekvivalentu CO2 dosiahnuť s približne 50 %-nou pravdepodobnosťou a čo si podľa štvrtej hodnotiacej správy IPCC vyžiada, aby priemyselné krajiny do roku 2020 znížili svoje emisie skleníkových plynov o 25 – 40 % oproti úrovni v roku 1990; domnieva sa, že napriek tomu by sa celé úsilie o zníženie emisií malo zamerať na to, aby zvýšenie teploty ostalo hlboko pod hranicou 2°C, keďže už takáto úroveň oteplenia by mala zásadný vplyv na našu spoločnosť a životný štýl jednotlivcov a priniesla by aj významné zmeny ekosystémov a vodných zdrojov;

4.

zdôrazňuje, že nárast emisií skleníkových plynov zapríčinený ľudskou činnosťou bude mať dramatický vplyv na morské ekosystémy, morské zdroje a populácie rýb a dôjde k ich značnému ohrozeniu a že výrazné zmeny v teplote vody môžu viesť k presunu populácií morských organizmov (k migráciám) vrátane invázie cudzích druhov a vymiznutia pôvodných druhov;

5.

uznáva, že predpovede na rok 2050 jasne dokazujú, že treba začať konať už dnes; zdôrazňuje, že príležitosť na prijatie opatrení na zmiernenie klimatických zmien potrebných na splnenie cieľa 2 °C existuje len do polovice budúceho desaťročia;

6.

zdôrazňuje, že vedecké poznatky zo všetkých kontinentov a väčšiny oceánov dokazujú, že mnohé prírodné systémy už postihli regionálne klimatické zmeny spôsobené emisiami uhlíka z priemyselných krajín v minulosti; zdôrazňuje, že bolo vedecky dokázané, že hlavnou príčinou globálneho otepľovania je predovšetkým činnosť ľudí, a že úroveň získaných poznatkov dostatočným spôsobom dokazuje antropogénne narušenie zemskej atmosféry;

7.

zdôrazňuje, že predpokladané okyslenie oceánov spôsobené zvyšujúcou sa úrovňou CO2 môže mať veľmi vážne dôsledky pre morské ekosystémy, a vyzýva na ďalší výskum v tejto oblasti, ktorý by prehĺbil naše chápanie tohto problému a vyvodil závery pre politiku;

8.

je presvedčený, že trendy, ktoré možno pozorovať v súvislosti s teplotou, salinitou, hodnotou pH, chlorofylom a modelmi prúdenia vzduchu, sa stali zjavnými až po mnohých rokoch; zdôrazňuje potrebu vytvorenia súborov údajov a komplexného pozorovania dna morí a oceánov, ktoré by pomohli vysvetliť lokálne zmeny vplývajúce na rybolov, pretože od nich závisí naša schopnosť objasniť príčiny a dôsledky zmien ekosystému;

9.

zdôrazňuje, že vedecké výsledky jasne ukazujú, akým spôsobom budú klimatické zmeny v blízkej budúcnosti v jednotlivých regiónoch prebiehať, pričom sa ukazuje, že globálne otepľovanie je problémom rozvoja, ako aj životného prostredia na celom svete, a najviac zasiahne chudobných ľudí a rozvojové krajiny; domnieva sa, že prispôsobenie sa klimatickým zmenám zamerané na zvládnutie nevyhnutných dôsledkov globálneho otepľovania spôsobeného emisiami priemyselne rozvinutých krajín z minulosti je rovnako dôležité ako intenzívne úsilie o zmiernenie klimatických zmien s cieľom zabrániť ďalšiemu, už nezvládnuteľnému globálnemu otepľovaniu;

10.

zdôrazňuje, že tzv. body zlomu, medzi ktoré patrí okrem iného odumieranie amazonského pralesa, topenie grónskeho ľadovca a západoantarktického pevninského ľadovca, prudké slabnutie indického monzúnu a masívne uvoľňovanie metánu zo sibírskej tundry, sú ťažko predvídateľné, ale pri súčasných podmienkach zmeny klímy môžu všetky veľmi pravdepodobne dosiahnuť svoj kritický bod v priebehu tohto storočia; zdôrazňuje, že vyhnutie sa týmto zlomovým bodom si vyžiada výraznejšie úsilie o zmiernenie, než aké sa uvádza vo štvrtej hodnotiacej správe IPCC;

11.

v tejto súvislosti víta výsledok konferencií COP 13 a COP/MOP 3 vychádzajúci z uznávaného vedeckého poradenstva, a najmä harmonogram úloh z Bali, ktorý by sa mal hodnotiť na konferencii COP 14 v roku 2008 a ktorý by mal viesť k dohode o komplexnom režime do roku 2009; víta aj úlohu pridelenú skupine expertov na prenos technológií, ktorá má zhodnotiť nedostatky a prekážky využitia finančných zdrojov a prístupu k finančným zdrojom poskytovaným rozvojovým krajinám, ak sa zaviažu prijať na národnej úrovni vhodné merateľné, kontrolovateľné a overiteľné opatrenia na zmiernenie vplyvu; rovnako víta vytvorenie adaptačného fondu a zahrnutie lesov do novej dohody o ochrane klímy zameranej na to, aby sa zabránilo ďalšiemu odlesňovaniu a uhlíkovým emisiám z lesných požiarov a požiarov rašelinísk, ktoré spôsobujú aj miestnym spoločenstvám veľké škody vrátane vyvlastňovania pôdy prostredníctvom nelegálnych alebo pololegálnych postupov;

12.

nesúhlasí s vedecky nepodloženými snahami vykresliť výsledky štúdií o príčinách a dôsledkoch klimatických zmien za pochybné, neisté či otázne; chápe však, že vedecký pokrok bol vždy poznačený pochybnosťami, postupným odstraňovaním týchto pochybností a hľadaním vysvetlenia mimo hlavného vedeckého prúdu danej doby;

13.

preto verí, že ďalší výskum zameraný na lepšie pochopenie príčin a dôsledkov globálneho otepľovania je pre zodpovedné rozhodovanie nevyhnutný; domnieva sa však, že úroveň súčasných poznatkov postačuje na naliehavé vypracovanie politík, ktorými by sa dosiahlo zníženie emisií skleníkových plynov obmedzujúce zmenu klímy na +2 °C, a na prijatie opatrení zameraných na prispôsobenie sa súčasným klimatickým zmenám;

14.

zdôrazňuje potrebu ďalšej analýzy a výskumu dôsledkov zmien klímy, napríklad vplyvov na hospodársku konkurencieschopnosť, náklady na energie a sociálny rozvoj v Európe, úlohu využívania pôdy, lesy a odlesňovanie, úlohu morského prostredia a výpočet externých nákladov súvisiacich s podnebím pre priemysel, v neposlednom rade pre odvetvie dopravy, vrátane kvantifikácie vplyvov znečistenia z leteckej dopravy; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie štúdie s cieľom začleniť prispôsobovanie sa klimatickým zmenám a znižovanie rizika do opatrení politiky rozvoja a znižovania chudoby;

15.

prihovára sa za ďalší výskum dôsledkov politiky podpory biopalív a ich vplyvu na zvýšenú mieru odlesňovania, rozširovanie obrábanej pôdy a svetové zásoby potravín;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné skúmať fyziológiu a ekológiu morských rýb, najmä v tropických oblastiach, kde sa uskutočňuje pomerne málo výskumu; zdôrazňuje, že po získaní dostatočného množstva informácií budú vedci schopní poskytnúť presnejšie prognózy a vypracovať náležité riešenia; domnieva sa, že podrobenie všetkých vedľajších úlovkov vedeckej analýze by výrazne prispelo k rozsahu poznatkov; súčasne uznáva, že je potrebné pokračovať vo výskume vplyvu zmeny klímy na populácie morského vtáctva v súvislosti s nedostatkom potravy a jej vplyvom na rozmnožovanie a prežitie;

17.

domnieva sa, že sprostredkovanie vedeckých dôkazov o vplyve ľudskej činnosti na celosvetovú klímu musí byť hlavným prvkom širšieho úsilia o zvýšenie informovanosti verejnosti a následné získanie a udržanie jej podpory pre politické opatrenia zamerané na obmedzenie uhlíkových emisií, napríklad interakcie s rôznymi sociálnymi aktérmi, a to nielen v priemyselne rozvinutých krajinách, ale aj v rozvíjajúcich sa hospodárstvach; žiada IPPC, aby uverejnil zhrnutie svojich hodnotiacich správ verejnosti; ďalej sa domnieva, že je nevyhnutné zmeniť aj životný štýl jednotlivcov, a preto by sa informovanie o príčinách a dôsledkoch globálneho otepľovania malo stať súčasťou vzdelávacích programov;

18.

vyzýva preto vedeckú obec a politických predstaviteľov, aby so zreteľom na skutočnosť, že aj spoločenstvá s dobre rozvinutou schopnosťou prispôsobovať sa dôsledkom zmeny klímy sú naďalej zraniteľné voči extrémom a nepredvídateľným udalostiam, spojili sily pri zvyšovaní informovanosti a lobovaní za „malé veci, ktoré by mohli priniesť zmenu“;

19.

zdôrazňuje, že podrobné informácie potrebné na vzdelávanie o životnom štýle produkujúcom nízke uhlíkové emisie, vrátane napríklad vyhlásení o bilancii skleníkových plynov na spotrebnom tovare a zodpovedajúceho označovania, sú dnes veľmi slabo rozvinuté a musia sa v krátkom čase rozvinúť; zdôrazňuje, že takéto iniciatívy by v ideálnom prípade mali vychádzať zo spoločných noriem a mali by zohľadňovať aj zahrnuté emisie skleníkových plynov plynúce z dovozu;

20.

vyzýva dočasný výbor pre klimatické zmeny, aby pokračoval vo svojej činnosti a aby na konci svojho mandátu predložil Európskemu parlamentu správu, ktorá bude podľa možností obsahovať odporúčania týkajúce sa opatrení alebo iniciatív, ako aj opatrení na prispôsobenie sa a zmiernenie dôsledkov, ktoré by EÚ mala prijať v súvislosti so svojou budúcou integrovanou politikou v oblasti klimatických zmien, v súlade s cieľom EÚ obmedziť celosvetové zvýšenie teploty pod 2 °C a v súlade so zisteniami a odporúčaniami štvrtej hodnotiacej správy IPPC;

21.

vyzýva Komisiu, Radu a Európsky parlament, aby v súlade s odporúčaniami vedeckej obce obhajovali na najvyššej úrovni rokovania a dialóg o strategickom rozšírení vysoko prepracovaných stratégií, zásad a noriem EÚ alebo krajín mimo EÚ v oblasti vedeckého výskumu a opatrení na boj proti zmene klímy na všetky partnerské krajiny po celom svete;

22.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/57

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2007 (SEK(2007)1436),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu (1) a z 24. októbra 2007 o vzťahoch medzi EÚ a Tureckom (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 6. júla 2005 (3) a z 13. februára 2007 (4) o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku,

—

so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (5) (prístupové partnerstvo) a na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0168/2008),

A.

keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 potom, čo Rada schválila rokovací rámec, a keďže začiatok týchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom,

B.

keďže Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka ďalej sa modernizovať,

C.

keďže úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 zostávajú základom pre vstup do EÚ, ktorá je spoločenstvom založeným na zdieľaných hodnotách,

D.

keďže Komisia vo svojej správe o pokroku za rok 2007 dospela k záveru, že v Turecku sa „v roku 2007 v procese politických reforiem dosiahol obmedzený pokrok“,

E.

keďže v roku 2007 bola demokracia v Turecku posilnená, bol zvolený nový parlament, ktorý odráža politickú rozmanitosť v krajine, a bola sformovaná vláda so silným mandátom,

F.

keďže Turecko doteraz nevykonalo ustanovenia vyplývajúce z dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode,

G.

keďže v roku 2007 bolo otvorených päť rokovacích kapitol,

1.

víta záväzok predsedu vlády Erdogana, že rok 2008 sa stane rokom reforiem; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby splnila svoje sľuby a využila svoju silnú parlamentnú väčšinu v záujme rozhodného uskutočňovania reforiem, ktoré sú veľmi dôležité pre premenu Turecka na modernú a prosperujúcu demokraciu založenú na sekulárnom štáte a pluralistickej spoločnosti;

2.

zdôrazňuje, že takáto modernizácia je skutočne predovšetkým vo vlastnom záujme Turecka; uznáva aj strategickú dôležitosť stabilného, demokratického a prosperujúceho Turecka pre EÚ; pripomína, že splnenie záväzkov ustanovených v prístupovom partnerstve má pre Turecko a jeho pristúpenie zásadný význam;

3.

zdôrazňuje svoje presvedčenie, že iba spoločnosť založená na dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd a na demokracii, zásadách právneho štátu a sociálne orientovanom trhovom hospodárstve sa môže rozvinúť na nenásilnú, stabilnú a prosperujúcu spoločnosť;

4.

zdôrazňuje význam boja proti všetkým formám diskriminácie pre Turecko, v súlade s článkom 13 Zmluvy o ES, podľa ktorého sa vyžaduje rovnosť pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, rasu, etnický pôvod, náboženstvo alebo vierovyznanie, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;

5.

berie na vedomie nedávnu revíziu prístupového partnerstva; uvedomuje si skutočnosť, že v tejto revízii, ktorá je tretia od roku 2001, sa vo väčšine oblastí pri nesplnených prioritách predlžuje lehota na ďalšie obdobie; nalieha na tureckú vládu, aby teraz začlenila priority a časové lehoty stanovené v partnerstve do svojich reformných plánov a zohľadnila pritom, že ďalšie oneskorenia vážne ovplyvnia tempo rokovaní;

6.

víta skutočnosť, že v roku 2007 prevažovala demokracia nad úsilím armády o zasahovanie do politického procesu; povzbudzuje tureckú vládu, aby sa naďalej systematicky usilovala zabezpečiť, že demokraticky zvolení politickí vodcovia budú v plnej miere zodpovední za formuláciu domácej, zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to aj v súvislosti so vzťahmi s Cyprom, a že ozbrojené sily budú rešpektovať túto zodpovednosť prostredníctvom úplného a jednoznačného uznania civilnej kontroly; zdôrazňuje najmä, že je potrebné zaviesť neobmedzený parlamentný dohľad nad vojenskou a obrannou politikou a nad všetkými s tým súvisiacimi výdavkami;

7.

je znepokojený dôsledkami prípadu, v ktorom ide o možnosť zákazu Strany za spravodlivosť a rozvoj (strany AKP); očakáva, že turecký ústavný súd dodrží zásadu právneho štátu a usmernenia pre zákaz a rozpustenie politických strán, prijaté Benátskou komisiou Rady Európy 10-11. decembra 1999; žiada turecký parlament, aby zosúladil ústavu s týmito normami o zákaze politických strán;

8.

vyzýva tureckú vládu, aby pri zavádzaní reforiem rešpektovala pluralizmus a rozmanitosť sekulárneho a demokratického Turecka, a naliehavo žiada vládu a všetky politické strany, aby sa konštruktívne zasadili o nájdenie zhody v dôležitých krokoch k modernizácii krajiny;

9.

považuje zmeny k článku 301 trestného zákonníka, ktoré prijal turecký parlament 30. apríla 2008, za prvý krok k zásadnej reforme tohto článku a ďalších článkov trestného zákonníka a očakáva ďalšie kroky v tomto smere; zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť pokrok pokiaľ ide o slobodu prejavu, a to teoreticky aj prakticky; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa v roku 2007 ďalej zvýšil počet osôb stíhaných na základe právnych ustanovení, ktoré umožňujú svojvoľne obmedzovať vyjadrovanie pokojných názorov (6); zastáva názor, že zrušenie článku 301 a ostatných právnych ustanovení, ktoré predstavujú nezákonné obmedzovanie slobody prejavu, ako ju zaručuje medzinárodné právo, by bolo najlepším riešením, aby sa zabezpečilo, že Turecko v plnej miere zaručí slobodu prejavu a slobodu tlače v súlade s normami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP);

10.

víta skutočnosť, že turecký parlament nedávno prijal zákon o nadáciách; víta zámer Komisie preskúmať tento nový text a zdôrazňuje, že Komisia by mala preveriť, či zákon rieši všetky nedostatky, s ktorými sa stretávajú nemoslimské náboženské komunity, pokiaľ ide o správu a získavanie majetku, a to aj skonfiškovaného majetku predaného tretím stranám; vyzýva turecké orgány, aby zabezpečili uplatňovanie zákona v súlade s EDĽP a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

11.

povzbudzuje tureckú vládu, aby v nadväznosti na pozitívny krok, ktorý uskutočnila prijatím zákona o nadáciách, splnila svoje záväzky týkajúce sa slobody náboženského vyznania a v súlade s EDĽP a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ustanovila právny rámec, ktorý umožní všetkým náboženským spoločenstvám pôsobiť bez zbytočných obmedzení, najmä čo sa týka ich právneho postavenia, vzdelávania duchovných, volieb predstavených, náboženskej výchovy a budovania miest pre konanie bohoslužieb; vyzýva na ochranu náboženského a kultúrneho dedičstva; opakuje svoju výzvu k okamžitému znovuotvoreniu gréckeho pravoslávneho seminára v Chalki a k užívaniu cirkevného titulu ekumenický patriarcha na verejnosti; stotožňuje sa s obavami, ktoré vyjadrila Rada 24. júla 2007 v súvislosti s rozsudkom tureckého kasačného súdu týkajúcim sa ekumenického patriarchátu, a očakáva, že toto rozhodnutie nebude ešte väčšmi brániť patriarchátu a iným nemoslimským náboženským spoločenstvám vo výkone ich práv, ktoré zaručuje EDĽP;

12.

nalieha na tureckú vládu, aby prednostne začala realizovať politickú iniciatívu, ktorá uprednostňuje trvalé vyriešenie kurdskej otázky, ktoré možno dosiahnuť iba na základe konkrétneho zlepšenia kultúrnych, hospodárskych a sociálnych príležitostí pre občanov kurdského pôvodu vrátane skutočných možností učiť sa po kurdsky a používať túto reč vo vysielaní, každodennom živote a v prístupe k verejným službám; domnieva sa, že prípadný zákaz Strany za demokratickú spoločnosť (strany DTP) by bol pri hľadaní politického riešenia kontraproduktívny;

13.

vyzýva stranu DTP, jej poslancov a starostov, aby sa jasne dištancovali od Kurdskej strany pracujúcich (strany PKK) a konštruktívne sa zapojili do hľadania politického riešenia kurdskej otázky v rámci demokratického tureckého štátu; vyzýva aj všetky ostatné politické strany v Turecku, aby sa podnetne zapojili do úsilia o dosiahnutie toho istého cieľa;

14.

odsudzuje mnohé súdne procesy proti zvoleným starostom a ďalším politikom za používanie kurdského jazyka a za vyjadrovanie ich názorov o kurdskej otázke, napr. súdne konanie, na základe ktorého bola nedávno odsúdená Leyla Zana, alebo súdne procesy s 53 starostami, ktorí sú členmi strany DTP;

15.

znovu opakuje svoje predošlé výzvy tureckej vláde, aby predložila súhrnný všeobecný plán na posilnenie spoločensko-hospodárskeho a kultúrneho rozvoja juhovýchodného Turecka, kde vyše polovica obyvateľstva ešte vždy žije pod hranicou chudoby; zastáva názor, že tento všeobecný plán by sa mal zamerať aj na spoločenské, ekologické, kultúrne a geopolitické problémy, ktoré vyplývajú z projektu rozvoja juhovýchodnej Anatólie; žiada Komisiu, aby podmienila regionálnu zložku pomoci poskytovanej v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) (7) rýchlym vypracovaním takej stratégie;

16.

naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby vypracovala celkovú národnú stratégiu zameranú na riešenie problému vnútorne vysídlených osôb, ktorá by odstránila súčasné právne a praktické nedostatky a poskytla finančnú a inú potrebnú podporu, a umožnila tak, aby sa riadne zrealizoval návrat dotknutých osôb a náhrada škody týmto osobám;

17.

berie na vedomie prebiehajúci proces prípravy novej civilnej ústavy; pokladá ho za jedinečnú príležitosť pre ústavné zakotvenie ochrany ľudských práv a slobôd; pripomína, že je potrebné ustanoviť systém bŕzd a protiváh, ktorým sa zaručí demokracia, právny štát, sociálna súdržnosť a oddelenie náboženstva od štátu; zdôrazňuje zároveň, že nová ústava by mala zabezpečiť rodovú rovnosť, mala by sa vyhnúť uplatňovaniu nejasných kritérií ako všeobecná morálka, vyvarovať vnímaniu žien najmä ako členov rodiny či spoločenstva a mala by potvrdiť ľudské práva žien vrátane ich sexuálnych a reprodukčných práv ako ich individuálne práva;

18.

zdôrazňuje potrebu, aby sa do tohto ústavného procesu v oveľa väčšej miere zapojila občianska spoločnosť s cieľom dospieť ku skutočnej dohode o ústavnej budúcnosti Turecka zahŕňajúcej politické strany, etnické a náboženské menšiny a sociálnych partnerov; berie na vedomie sklamanie a znepokojenie časti obyvateľstva v súvislosti s tým, že zrušenie zákazu nosiť šatku na hlave na univerzitách nebolo súčasťou širšej reformy založenej na rozsiahlej konzultácii s občianskou spoločnosťou; pripomína svoje skoršie odporúčanie týkajúce sa volebného prahu, ktoré je uvedené v jeho vyššie uvedenom uznesení z 27. septembra 2006;

19.

berie na vedomie pokrok dosiahnutý v oblasti efektívnosti súdnictva; víta plán tureckej vlády vykonávať reformnú stratégiu zameranú na posilnenie nezávislosti a nestrannosti súdnictva a na zvýšenie dôvery verejnosti voči súdnictvu; domnieva sa, že táto stratégia by mala prednostne zabezpečiť, aby bol výklad právnych predpisov týkajúcich sa ľudských práv a základných slobôd v súlade s normami EDĽP; upozorňuje, že stratégiu nie je možné realizovať bez ambiciózneho programu preškolenia sudcov; je znepokojený nepriaznivým prístupom niektorých zložiek súdnictva k medzinárodným dohodám o základných právach a slobodách a k rozsudkom, ktoré proti Turecku vydal Európsky súd pre ľudské práva za porušovanie Európskeho dohovoru o ľudských právach;

20.

nalieha na Ústavný súd Tureckej republiky, aby dosiahol pokrok smerom ku konečnému rozhodnutiu v súvislosti so zákonom o ombudsmanovi a umožnil tak vláde bezodkladne vytvoriť úrad ombudsmana; odporúča Turecku, aby spolupracovalo v tejto oblasti s Európskym ombudsmanom a vnútroštátnymi ombudsmanmi v členských štátoch EÚ;

21.

je znepokojený nad nepriateľstvom a nenávisťou istých skupín spoločnosti voči menšinám a nad politicky a nábožensky motivovaným násilím; vyzýva tureckú vládu, aby zakročila proti organizáciám a skupinám, ktoré podporujú toto nepriateľstvo a aby chránila všetky osoby, ktoré sú v ohrození a obávajú sa o svoj život, a aby sa trvale usilovala o vytvorenie podmienok pre dôsledné uplatňovanie základných práv a slobôd;

22.

naliehavo žiada turecké orgány, aby dôkladne vyšetrili vraždu Hranta Dinka a troch kresťanov v Malatyi a všetky ostatné prípady politicky a nábožensky motivovaného násilia; odsudzuje pomalosť súdnych konaní v súvislosti s týmito prípadmi, podozrenia zo zaujatosti a z nej vyplývajúci pocit beztrestnosti a žiada turecké orgány, aby úplne objasnili aj obvinenia príslušných orgánov z nedbalosti a postavili všetky zodpovedné osoby pred súd;

23.

povzbudzuje príslušné turecké orgány, aby dôsledne vyšetrili prípad zločineckej organizácie Ergenekon a dôsledne pritom dodržiavali zásady právneho štátu s cieľom úplne odhaliť siete tejto organizácie siahajúcej až do štátnych štruktúr a postavili všetky zúčastnené osoby pred súd;

24.

berie na vedomie Komisiou vykonané hodnotenie pokračujúceho zostupného trendu v počte prípadov mučenia a zlého zaobchádzania a o kladnom účinku príslušných právnych záruk; vyzýva však Komisiu, aby preverila, či tento priaznivý výsledok neoslabujú protiteroristické právne predpisy a predpisy o policajnej právomoci; vyzýva tureckú vládu, aby urýchlila boj proti mučeniu, ku ktorému dochádza vo väzenských zariadeniach a mimo nich, a proti beztrestnosti príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a aby ratifikovala a uplatňovala Opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a zabezpečila tak systematické predchádzanie mučeniu a nezávislé monitorovanie väzenských zariadení;

25.

berie na vedomie hodnotenie otázky asimilácie, ktoré vyjadril predseda vlády Erdogan počas svojej nedávnej oficiálnej návštevy v Nemecku; zastáva preto názor, že turecká vláda by mala prijať opatrenia a v rámci demokratického tureckého štátu umožniť všetkým občanom rozvíjať svoju kultúrnu identitu; zdôrazňuje v tejto súvislosti záväzky ustanovené v rokovacom rámci, ktoré sa týkajú rešpektovania menšín a ich ochrany a efektívneho prístupu k učeniu sa iných jazykov ako turečtiny aj k vysielaniu a verejným službám v iných jazykoch ako v turečtine;

26.

víta pokrok dosiahnutý v oblasti ochrany žien proti násiliu a oceňuje prácu, ktorú v súvislosti s tým vykonali verejné inštitúcie a organizácie občianskej spoločnosti; povzbudzuje turecké orgány, aby naďalej prispievali k odstraňovaniu domáceho násilia, tzv. vrážd v mene cti a nútených manželstiev, najmä plným vykonávaním príslušných právnych predpisov, nepretržitým vedením osvetovej kampane, zabezpečením väčšieho počtu prístreškov pre obete, zintenzívnením odbornej prípravy príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a starostlivým sledovaním uskutočňovaných iniciatív; so znepokojením berie na vedomie, že prístup k spoľahlivým údajom o výskyte násilia páchaného na ženách je aj naďalej problematický a vyzýva tureckú vládu, aby tento nedostatok napravila;

27.

uznáva, že značný počet žien zastáva dôležité pozície v hospodárstve Turecka, v politických a akademických oblastiach a pripomína, že rovnaké zaobchádzanie, prístup ku vzdelávaniu a posilnenie ich hospodárskeho postavenia sú dôležité pre ďalší hospodársky rast a prosperitu Turecka; poznamenáva však so znepokojením, že celková miera zamestnanosti žien v Turecku ešte stále dosahuje iba 23,8 % (8) a že nebol zaznamenaný takmer žiadny nárast v miere účasti žien na politickom živote; preto vyzýva tureckú vládu, aby prijala konkrétne opatrenia s cieľom zvýšiť účasť žien na trhu práce a osobitne sa pritom zamerala na vidiecke oblasti a posilnila ich začlenenie do systémov zdravotného a sociálneho zabezpečenia, ďalej aby vypracovala nástroje alebo dočasné opatrenia v záujme zvýšenia aktívnej účasti žien v politike;

28.

chváli tureckú vládu za podporu úspešných projektov spolupráce medzi partnermi z EÚ a Turecka, napr. podporu twinningového projektu, v rámci ktorého sa pripravuje vytvorenie nezávislého orgánu pre rodovú rovnosť a školí 750 úradníkov v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; očakáva, že tento orgán pre rodovú rovnosť sa zriadi bez oneskorenia;

29.

poznamenáva, že nie je jasné, aké právomoci bude mať navrhovaný výbor tureckého parlamentu pre rovnosť príležitostí; vyzýva turecký parlament, aby ustanovil osobitný výbor s legislatívnymi právomocami ako základný nástroj na zlepšenie situácie v oblasti práv žien a uplatňovanie rodovej rovnosti v Turecku;

30.

rešpektuje a dôrazne podporuje činnosť organizácií žien v Turecku, ktoré pomáhajú posilňovať úlohu žien v spoločnosti, chrániť ženy proti násiliu, podporovať ich podnikateľskú činnosť, pričom sú zároveň pozitívnym príkladom posilňovania postavenia žien a prispievajú k rovnosti medzi ženami a mužmi;

31.

blahoželá Turecku k pozitívnemu vývoju jeho hospodárstva; znovu opakuje svoj názor, že iba sociálne súdržná spoločnosť, ktorá sa opiera o silnú strednú vrstvu, môže dosiahnuť prosperitu; ľutuje preto, že silný hospodársky rast má nízky vplyv na trvale slabý pracovný trh; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť problém tieňového hospodárstva a položiť systém sociálneho zabezpečenia na trvalo udržateľnú úroveň; domnieva sa, že väčšia úloha prisúdená malým a stredným podnikom by mohla pomôcť dosiahnuť rýchlejší hospodársky rast;

32.

zdôrazňuje potenciál účinného sociálneho dialógu pre vytváranie partnerstva, ktoré je potrebné pre fungovanie sociálne zameraného trhového hospodárstva; vyjadruje sklamanie nad obmedzeným pokrokom dosiahnutým pri posilňovaní mechanizmov sociálneho dialógu; naliehavo žiada tureckú vládu, aby plne vykonávala dohovory Medzinárodnej organizácie práce a zdôrazňuje potrebu odstrániť súčasné obmedzenia slobody združovania, práva na štrajk a práva na kolektívne vyjednávanie;

33.

vyjadruje znepokojenie nad neprimeraným použitím sily zo strany tureckej polície proti demonštrantom počas prvomájového zhromaždenia v Istanbule v roku 2008; opakovane potvrdzuje, že sloboda združovania a nenásilné aktivity odborových zväzov sú podľa EDĽP základným právom;

34.

zdôrazňuje význam prístupu k vzdelávaniu, čo je kľúčom pre sociálne súdržnú spoločnosť; oceňuje tureckú vládu a občiansku spoločnosť za vedenie kampane za zvýšenie počtu dievčat zapísaných do škôl; zdôrazňuje však, že je potrebné zabezpečiť, aby všetky deti boli zaregistrované pri narodení a zlepšiť monitorovanie a vymáhanie dodržiavania povinnej školskej dochádzky, aby sa väčšmi znížil počet detí, ktoré nenavštevujú školu; oceňuje pozitívne výsledky, ktoré dosiahla turecká vláda v oblasti odstraňovania detskej práce, a nabáda ju, aby vo svojom úsilí v tejto oblasti pokračovala;

35.

vyjadruje znepokojenie nad mierou korupcie; naliehavo žiada turecké orgány, aby vypracovali celkovú stratégiu proti korupcii s cieľom účinne proti nej bojovať;

36.

je znepokojený veľkými rozdielmi vo vývoji medzi tureckými regiónmi a zároveň medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; vyzýva tureckú vládu, aby predložila súhrnnú stratégiu, ktorá bude tieto rozdiely riešiť; vyzýva Komisiu, aby mu pred koncom roka 2008 poskytla informácie o príspevku EÚ k tomuto strategickému plánovaniu v rámci nástroja predvstupovej pomoci v roku 2007 a 2008;

37.

vyzýva tureckú vládu, aby uplatňovala európske normy na projekty, ktoré majú ďalekosiahly vplyv, ako sú napr. výstavba priehrad v údolí Munzur, priehrady Allianoi, výstavba priehrady Ilisu a ťažba zlata v Bergame a iných regiónoch, ktoré ohrozujú historické dedičstvo a jedinečnú hodnotnú prírodnú krajinu; vyzýva tureckú vládu, aby právne predpisy EÚ využila ako usmernenie pri plánovaní projektov regionálneho rozvoja;

38.

dôrazne odsudzuje násilie spáchané stranou PKK a inými teroristickými skupinami na tureckom území; odsudzuje útok v meste Diyarbakir, pri ktorom prišlo v januári 2008 o život šesť osôb a viac ako 60 osôb bolo zranených, a vyjadruje svoju úprimnú sústrasť rodinám obetí tohto zločinu; vyjadruje svoju solidaritu s Tureckom v boji proti terorizmu a opakuje svoju výzvu určenú strane PKK, aby vyhlásila a dodržiavala okamžité a bezpodmienečné prímerie;

39.

opakuje svoju výzvu tureckej vláde, aby sa nezapájala do žiadnych neprimeraných vojenských operácií, ktoré by zasahovali na iracké územie; nalieha na Turecko, aby rešpektovalo celistvosť irackého územia, ľudské práva, zásadu právneho štátu a aby zabezpečilo, že obeťami nebudú civilisti; nalieha na irackú vládu a kurdskú regionálnu vládu Iraku, aby nedovolili využívať iracké územie ako základňu teroristických činov proti Turecku; víta komunikáciu medzi vládami Turecka a Iraku a zároveň vyzýva k prijatiu opatrení, ktorými sa urýchli spolupráca s kurdskou regionálnou vládou v Iraku, ktorá by umožnila Iraku účinne predchádzať možným teroristickým útokom;

40.

pripomína záväzok Turecka na udržiavanie dobrých susedských vzťahov a zdôrazňuje svoje očakávanie, že Turecko sa zdrží akýchkoľvek vyhrážok proti susedným krajinám a vyrieši všetky pretrvávajúce spory mierovou cestou v súlade s Chartou OSN, ostatnými príslušnými medzinárodnými dohovormi a dvojstrannými dohodami a záväzkami; osobitne vyzýva turecké orgány, aby v duchu dobrých susedských vzťahov posilnili dialóg s Gréckom (napr. o otázke egejského kontinentálneho šelfu) a Bulharskom (napr. o vlastníckych právach bulharských utečencov z Trácie), aby sa vyriešili všetky otvorené bilaterálne témy;

41.

zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť komplexné riešenie cyperskej otázky; víta dohodu, ku ktorej dospeli vedúci predstavitelia oboch komunít na Cypre 21. marca 2008 a vyzýva obe strany, aby využili súčasné možnosti s cieľom dosiahnuť celkové riešenie tohto problému v rámci OSN na základe zásad, na ktorých je založená EÚ; v tejto súvislosti pripomína svoje predchádzajúce uznesenia uvádzajúce, že stiahnutie tureckých síl by uľahčilo rokovanie o urovnaní sporu;

42.

víta vytvorenie nástroja finančnej pomoci na povzbudenie hospodárskeho rozvoja tureckej komunity na Cypre; opakovane žiada Komisiu, aby predložila správu konkrétne o uplatňovaní a účinnosti tohto nástroja;

43.

víta zlepšenie vzťahov medzi Gréckom a Tureckom za posledné desaťročie a pokračovanie dobrého politického ovzdušia, ako to dokazuje aj nedávna oficiálna návšteva predsedu vlády Helénskej republiky Kostasa Karamanlisa v Turecku, ktorá dáva nádej na ďalšie zlepšovanie dvojstranných grécko-tureckých vzťahov, najmä pokiaľ ide o vyriešenie všetkých problémov, na ktoré Európsky parlament upozornil vo svojich predchádzajúcich uzneseniach, pokojným spôsobom a v súlade s medzinárodným právom a záväzkami prijatými na základe rokovacieho rámca;

44.

vyzýva tureckú vládu, aby skončila hospodársku blokádu a znovu otvorila svoju hranicu s Arménskom a v plnej miere obnovila hospodárske a politické vzťahy s touto krajinou; opakovane vyzýva tureckú a arménsku vládu, aby začali proces zmierovania za súčasnosť i minulosť, ktorý umožní priamu a otvorenú diskusiu o udalostiach, ku ktorým v minulosti došlo; vyzýva Komisiu, aby tento zmierovací proces uľahčila;