12.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 271/1

A.

keďže Európsky parlament a Kongres USA vytrvalo obhajujú dobudovanie transatlantického trhu do roku 2015,

B.

keďže mier, demokracia, ľudské práva a zásada právneho štátu, medzinárodné právo, trvalo udržateľné hospodárstva a trvalo udržateľný rozvoj sú zdieľanými spoločnými hodnotami, ktoré predstavujú základ transatlantického partnerstva, ktoré je základným kameňom vonkajšej politiky EÚ a jej globálnej hospodárskej politiky,

C.

keďže transatlantickí partneri sa vzhľadom na svoje dominantné hospodárske postavenie vo svete delia o zodpovednosť za stav globálneho hospodárskeho riadenia a riešenie globálnych hospodárskych otázok;

D.

keďže silné a dobre fungujúce partnerstvo medzi EÚ a USA je nevyhnutným predpokladom na sformovanie globálneho vývoja v súlade so spoločnými hodnotami a na základe efektívneho multilateralizmu a medzinárodného práva; keďže na to, aby partneri dosiahli tento cieľ, je potrebné silné a stabilné politické vedenie,

1.

zdôrazňuje, že intenzívne transatlantické partnerstvo je nevyhnutným nástrojom na usmerňovanie globalizácie v záujme spoločných hodnôt a spravodlivého politického a hospodárskeho globálneho poriadku; pripomína svoj názor, že fungujúci a konkurencieschopný transatlantický trh predstavuje základ pre pevné ukotvenie transatlantického partnerstva, ktorý umožní EÚ a USA spoločne riešiť globálne politické a hospodárske otázky;

2.

silne podporuje proces upevňovania transatlantickej hospodárskej integrácie iniciovanému na samite EÚ – USA v roku 2007 prijatím Rámca na podporu transatlantickej hospodárskej integrácie medzi EÚ a USA a prostredníctvom vytvorenia THR, ktorá má kontrolovať a napomáhať snahám vymedzeným v tomto rámci;

3.

víta skutočnosť, že Komisia na odporúčanie Európskeho parlamentu rozhodla dať vypracovať štúdiu o tom, ktoré prekážky treba odstrániť s cieľom dobudovať transatlantický trh, pričom výsledky tejto štúdie by mali byť k dispozícii v priebehu roku 2008; verí, že táto štúdia sa v značnom rozsahu rozšíri na oboch stranách Atlantiku; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že výsledok štúdie o realizácii transatlantického trhu sa s príslušnými parlamentnými výbormi prediskutuje skôr, ako sa vypracujú osobitné závery pre budúce odporúčania pre THR;

4.

zastáva názor, že obe administratívy by mali do uskutočnenia samitu EÚ – USA v roku 2009 vypracovať podrobný plán, ktorý by uviedol, akým spôsobom možno dosiahnuť dlhodobý záväzok dobudovania transatlantického trhu, ktorým by sa vytvoril osobitný harmonogram pre odvetvia;

5.

oceňuje pokrok, ktorý doposiaľ dosiahla THR pri preberaní politickej zodpovednosti za určovanie priorít a za prípravu dohôd o odstránení prekážok pre obchod a investície a o zvýšení konkurencieschopnosti na transatlantickom trhu;

6.

zastáva názor, že výsledky dosiahnuté THR od jej založenia naznačujú, že transatlantický trh nemožno vytvoriť len na základe administratívnej práce, ale že dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje silné a vytrvalé politické usmernenie; povzbudzuje THR, aby s odhodlaním pokračovala vo svojom úsilí;

7.

zdôrazňuje naliehavú potrebu udržať dynamiku tohto procesu počas volebných rokov 2008 a 2009 a zabezpečiť, aby obaja partneri rýchle napredovali k naplneniu spoločných cieľov a aby sa ich vykonávatelia na oboch stranách naďalej usilovali o dosiahnutie konečného cieľa;

8.

zdôrazňuje, že dosiahnutie konkrétneho pokroku najmä v oblasti účtovných noriem, obchodovania s cennými papiermi, zaisťovania, bezpečnosti dovozu, vyhlásenia dodávateľa o zhode a v oblasti dovozu hydiny ošetrenej na redukciu prítomnosti patogénov, je prioritou zasadnutia THR, ktoré sa má uskutočniť v Bruseli 14. mája 2008; pokladá však za dôležité upozorniť na niekoľko iných významných otázok, ktoré je potrebné v rámci THR v budúcnosti riešiť;

9.

vyzýva Komisiu, aby ho informovala o výsledkoch vyššie uvedenej štúdie;

10.

podporuje prístup naznačený v nariadení (ES) č. 1569/2007 (8) a v liste Komisie adresovanom Úradu pre reguláciu akciových trhov Spojených štátov (SEK – Securities and Exchange Commission) z 26. septembra 2007 o navrhovaných pravidlách prijatia finančných výkazov zahraničných súkromných emitentov predložených v súlade s medzinárodnými normami pre finančné výkazníctvo bez toho, aby sa prispôsobovali normám US GAAP, ako aj v uznesení zo 14. novembra 2007 (9) o medzinárodných účtovných štandardoch, ktoré predovšetkým zdôraznilo, že „rozhodnutie Komisie bude musieť v každom prípade zahŕňať právo emitentov EÚ používať v ktorejkoľvek tretej krajine IFRS (Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva) schválené Európskou úniou“;

11.

je presvedčený o tom, že vzájomné uznávanie trhov s cennými papiermi medzi USA a EÚ by bolo významným pokrokom a zlepšilo by efektívnosť transatlantického trhu uľahčením prístupu EÚ a USA k širšiemu a rozsiahlejšiemu trhu; zdôrazňuje však, že takýto projekt musí byť výsledkom dvojstrannej dohody a že by sa mala uzavrieť rámcová dohoda medzi USA a EÚ, ktorá bude plne zohľadňovať právne predpisy EÚ o dohľade nad finančnými trhmi, a že Komisia by mala odrádzať od uzatvárania dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a USA, keďže by to mohlo ohroziť rovnaké podmienky v EÚ;

12.

zdôrazňuje, že zabezpečenie finančnej stability je nanajvýš dôležité; pripomína v tejto súvislosti úlohu Medzinárodného menového fondu (MMF); zdôrazňuje nedostatky, ktoré sa prejavili po nedávnych finančných otrasoch, najmä v súvislosti s pretrvávajúcimi krízami na kľúčových finančných trhoch, rastúcou nerovnováhou v oblasti harmonizácie meny a obchodných vzťahov, pokračujúcich alebo opätovne vznikajúcich kríz týkajúcich sa zadlženia niektorých najchudobnejších krajín a čoraz väčších rozdielov medzi bohatstvom jednotlivých krajín a v rámci nich; je presvedčený o tom, že posilnenie spolupráce medzi dozornými orgánmi v USA a EÚ je mimoriadne dôležité;

13.

víta prístup Fóra finančnej stability (FSF) a MMF zameraný na ustanovenie spoločnej diagnózy finančných otrasov a očakáva, že obe strany implementujú závery i politické odporúčania pracovnej skupiny FSF pre odolnosť trhu a inštitúcií; zastáva však názor, že takáto práca by mala mať iba doplnkový charakter a nemala by nahrádzať úvahy a vhodné politické reakcie EÚ a USA;

14.

vyzýva USA, aby informovali EÚ o pokroku v uplatňovaní rámca Bazilej II; pripomína význam koordinovaného prístupu pri tvorbe alebo úprave celosvetových pravidiel pre aktérov na finančných trhoch na medzinárodnom poli; v tejto súvislosti je presvedčený, že vykonávanie rámca Bazilej II v USA je nevyhnutné na zachovanie globálne rovnakých podmienok;

15.

víta prácu Kongresu USA v súvislosti so zavádzaním právnych predpisov na vytvorenie Federálneho úradu pre informovanie o poistení v rámci štátnej pokladnice USA; je presvedčený o tom, že spolu s programom štátnej pokladnice USA „Blue Print“ je to významný krok smerom k vzájomnému uznávaniu regulačných prístupov k finančným službám; uznáva, že v tejto súvislosti treba ešte prijať veľa opatrení a že záruka v prípade zaisťovania je aj naďalej kľúčovou otázkou, ktorú treba vyriešiť; ďalej je presvedčený, že dosiahnutie cieľov Solvency II významne pokročí vďaka užšej parlamentnej spolupráci;

16.

zdôrazňuje, že pri sledovaní cieľa vytvorenia jednotných noriem v oblasti obchodu a investícií, ako sa o ňom diskutovalo na zasadnutí THR v novembri 2007 v súvislosti s harmonogramom úloh na dosiahnutie vzájomného uznania obchodných partnerských dohôd medzi EÚ a USA v roku 2009, sa musí zabezpečiť vysoká úroveň sociálnych, environmentálnych a zdravotných noriem;

17.

opätovne pripomína, že množstvo tzv. necolných prekážok obchodu a investícií súvisí s činnosťou legislatívnych orgánov zameranou na dosiahnutie cieľov v sociálnej, zdravotníckej, kultúrnej a environmentálnej oblasti, a preto ich nemožno odstrániť bez legislatívneho aktu; v tejto súvislosti poukazuje na rozhodujúcu úlohu Európskeho parlamentu a Kongresu USA pri kontrolovaní procesu zlaďovania noriem a odstraňovania prekážok obchodu a investícií;

18.

zdôrazňuje, že aj bezpečnosť dovážaných výrobkov by mala patriť medzi priority THR; zastáva názor, že obyvateľstvo podporí všeobecnú dôveru v otvorené obchodné prostredie len vtedy, keď sa bude rešpektovať jeho zdravie a bezpečnosť; vyzýva Komisiu pre bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov USA, aby využila svoju väčšiu slobodu na výmenu informácií špecifických pre jednotlivé prípady, ale navrhuje, aby THR vypracovala záväzný nástroj spolupráce, ktorý by riadil a uľahčoval výmenu informácií o bezpečnosti výrobkov a prípravu spoločného programu spolupráce; vyzýva Komisiu a Radu, aby prehĺbili spoluprácu medzi colnými orgánmi a orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad trhom EÚ a USA s cieľom zabezpečiť, aby boli kontroly na vonkajších hraniciach schopné zabrániť tomu, aby sa nebezpečné výrobky, najmä nebezpečné hračky, dostali do rúk spotrebiteľom, ale bez nepotrebnej byrokratickej záťaže; vyzýva členské štáty a USA, aby zabezpečili dôsledné presadzovanie právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov, najmä hračiek, a prísnejšie vnútroštátne kontroly; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce EÚ a USA s cieľom zabezpečiť, aby Čína a ďalšie tretie krajiny sprísnili výrobné normy v záujme splnenia bezpečnostných požiadaviek EÚ a USA, najmä v súvislosti s hračkami, a presvedčiť tieto krajiny, že v procese výroby a distribúcie sa musí začať dodržiavať zásada bezpečnosti výrobkov;

19.

žiada o viac informácií, ktoré sa týkajú aktualizovaného zákona USA o bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov, a obáva sa, že tento nový nástroj bude znamenať nadbytočnú regulačnú záťaž pre európske podniky zavádzaním povinných bezpečnostných podmienok vrátane testovania tretími stranami; naliehavo vyzýva, aby pokračovali diskusie o vzájomnom uznávaní s cieľom vyhnúť sa duplicite;

20.

konštatuje, že bezpečný obchod má v čoraz integrovanejšom celosvetovom hospodárstve mimoriadny význam, ale domnieva sa, že návrh na kontrolu 100 % prepravných kontajnerov pochádzajúcich zo zámoria je ako opatrenie na predchádzanie terorizmu nepotrebné a nereálne; vyzýva preto Kongres, aby tento návrh stiahol, pretože je presvedčený, že tzv. iniciatíva za bezpečnosť kontajnerov, ktorou sa zavádza kontrola vysoko rizikových námorných kontajnerov, je dostatočným opatrením na zaistenie bezpečnosti medzinárodnej námornej dopravy;

21.

vyzýva Komisiu, aby v rámci THR dohodla, pokiaľ to bude možné, spoločné globálne normy; je presvedčený, že presadzovanie spoločných automobilových bezpečnostných noriem (Globálny technický predpis Hospodárskej komisie OSN pre Európu) by výrazne znížilo náklady automobilového priemyslu, ktorý je významným zamestnávateľom v EÚ a USA;

22.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo formálnom prijímaní postupov vzájomného uznávania vyhlásení o zhode výrobkov, ktoré podliehajú povinnému testovaniu tretích strán, najmä informačných a komunikačných technológií a elektrických zariadení;

23.

naďalej podporuje Komisiu v jej úsilí o dosiahnutie spoločnej dohody, aby sa dovážané výrobky označovali tak v britských jednotkách, ako aj v metrických, a trvá na tom, že je potrebné uznávať používanie merných jednotiek dohodnutých na základe medzinárodných noriem, najmä uznávanie označovania výrobkov iba v metrických jednotkách Spojenými štátmi; domnieva sa, že európske a americké spoločnosti a podniky tretích krajín by vďaka tomuto úsiliu zvýšili úspory z masovej výroby a že toto úsilie by bolo užitočné najmä pre malé a stredné podniky;

24.

vyzýva Komisiu a Radu, aby posilňovali spoluprácu medzi EÚ a USA na globálnom harmonizovanom systéme klasifikácie a označovania chemikálií (GHS) v súvislosti s uplatňovaním medzinárodných kritérií, ktoré schválila Hospodárska a sociálna rada OSN; domnieva sa, že dôležitým cieľom systému je zjednodušiť obchodovanie a posilniť ochranu spotrebiteľa, a preto trvá na tom, aby EÚ a USA implementovali GHS v rovnakom čase a vhodným spôsobom;

25.

upozorňuje na skutočnosť, že osobné údaje sa stali základným prvkom množstva obchodných činností, najmä elektronických telekomunikácií; berie na vedomie skutočnosť, že ekonomická hodnota osobných údajov a operácií s pridanou hodnotou, ktoré sa zakladajú na osobných údajoch, rýchlo rastie; vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom prijala iniciatívu na vypracovanie transatlantických zásad ochrany údajov spoločne so svojou partnerskou stranou Federálnym obchodným výborom USA; vyzýva preto na naliehavé vypracovanie noriem všeobecnej ochrany údajov v kontexte THR, aby bolo možné zaručiť vysoký stupeň ochrany osobných údajov a právnu istotu pre spoločnosti;

26.

požaduje urýchlené riešenie pokračujúcich rozhovorov o zákaze dovozu do EÚ hydiny z USA ošetrenej na redukciu prítomnosti patogénov; uznáva potrebu riadneho vedeckého odporúčania s osobitným dôrazom na ochranu a informovanosť spotrebiteľa; uznáva aj značné investície európskeho hydinárskeho odvetvia uskutočnené v súlade s európskymi právnymi predpismi na obmedzenie kontaminácie salmonelou prostredníctvom prístupu zameraného na celý reťazec; domnieva sa, že možné riešenie akéhokoľvek charakteru by nemalo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže;

27.

je presvedčený, že rozhodnutie Spoločenstva o zákaze dovozu hovädzieho mäsa upravovaného hormónmi je riadne podložené vedeckými faktami, a vyzýva USA, aby bezodkladne zrušili sankcie na európsky tovar;

28.

zdôrazňuje význam jednotného povoľovacieho konania pre všetky potraviny a krmivá obsahujúce geneticky modifikované organizmy v súlade so zásadou prevencie, ako aj význam označovania a zistiteľnosti geneticky modifikovaných organizmov, ktoré umožňujú spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia;

29.

požaduje dialóg o nedávnych zmenách podmienok poľnohospodárskych trhov, najmä v súvislosti s kolísaním cien komodít, so strednodobou revíziou stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (EU Health Check) a poľnohospodárskym zákonom USA, anticyklickými platbami, rastúcim významom rozvoja vidieka a nástrojov krížového plnenia;

30.

požaduje zintenzívnenie strategickej transatlantickej spolupráce na politikách v oblasti energetiky, priemyslu a vedy; zdôrazňuje význam energetickej problematiky, podpory diverzifikácie energetických zdrojov a dodávateľských trás na zaistenie bezpečnej energie a infraštruktúry, ako aj na presadzovania trhovo orientovaných politík energetickej bezpečnosti; poznamenáva stupňujúcu sa diskusiu týkajúcu sa systémov obchodovania s CO2 na oboch stranách Atlantiku;

31.

zdôrazňuje potrebu posilniť regulačnú a vedeckú spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti biopalív a biomasy spoločnou podporou alternatívnych a trvalo udržateľných zdrojov palív pre odvetvie dopravy; vyzýva THR, aby pokračovala vo svojom úsilí o stanovenie spoločných noriem pre biopalivá s Brazíliou, ktorými sa v maximálnej miere zabezpečí trvalo udržateľné životné prostredie a potravinová bezpečnosť na celom svete;

32.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že THR prispeje k dosiahnutiu pozitívneho záveru rozvojovej agendy z Dohy; považuje dominantné postavenie EÚ a USA vo svetovom obchode (v súčasnosti 60 % celkového objemu) za prínos pre globálny systém obchodovania a jeho spoločný rámec;

33.

vyzýva Komisiu, aby zhodnotila, či by sa postup riešenia dvojstranných obchodných sporov nemohol stať predmetom záujmu THR; v tejto súvislosti konštatuje, že zatiaľ čo sa obchodné spory týkajú len približne 2 % obchodu medzi EÚ a USA, niektoré z týchto sporov majú výrazné rušivé účinky a sú veľmi nákladné;

34.

vyzýva Komisiu, aby v rámci THR diskutovala o tom, ako možno docieliť väčšiu súdržnosť medzi dvojstrannými obchodnými dohodami a viacstrannými pravidlami WTO s cieľom všetkým zaručiť harmonickejší a jednoduchší systém medzinárodného obchodného systému; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prediskutovala možnosti dosiahnutia väčšej zhody medzi EÚ a USA pri podpisovaní dvojstranných dohôd s tretími krajinami o opatreniach ukladajúcich obchodné podmienky, ako sú obchodné ustanovenia a ustanovenia týkajúce sa životného prostredia, obchodné a sociálne normy či obchodné a pracovné právo;

35.

vyzýva Komisiu, aby v rámci svetových obchodných rokovaní bezodkladne stanovila celkový prístup k európskym neobchodným záujmom, najmä k otázkam sociálnych a environmentálnych doložiek, uznania a ochrany zemepisných označení, dobrých životných podmienok zvierat, stavu dovážaných živočíšnych a rastlinných výrobkov, aby sa zabránilo nekalej súťaži vo vzťahu k európskym výrobcom;

36.

vyzýva Komisiu, aby požiadala THR o vydanie správy o pokroku dosiahnutom v oblasti spolupráce pri presadzovaní práv duševného a priemyselného vlastníctva, ako aj oznámenia o budúcich krokoch, ktoré sa podniknú s cieľom posilniť spoluprácu v oblasti boja proti falšovaniu a pirátstvu; požaduje jasný plán na uľahčenie vzájomného medzinárodného uznávania patentového práva;

37.

žiada THR o aktívnu podporu vyhlásenia z Dohy o dohode TRIPS, ktorá uľahčuje prístup k liekom na záchranu života tým krajinám, ktoré nemajú produkčnú kapacitu pre farmaceutické výrobky; vyzýva Komisiu, aby nastolila otázku politiky USA, v rámci ktorej sa do všetkých dvojstranných dohôd dojednávaných s rozvojovými krajinami zahŕňajú doložky, podľa ktorých by sa tieto krajiny mali zriecť uplatňovania ustanovení deklarácie z Dohy o dohode TRIPS, ktoré im umožňujú vyrábať a dovážať generické lieky potrebné na boj s hlavnými problémami verejného zdravia (AIDS, tuberkulóza, atď.);

38.

domnieva sa, že bez ohľadu na výsledok rozvojovej agenda z Dohy, by mohol koncept transatlantického trhu zameraný na riešenie otázok regulačnej spolupráce v súvislosti s postupným odstránením necolných prekážok zohrávať zásadnú úlohu na zabezpečenie trvalej dynamiky celosvetovej obchodnej integrácie;

39.

domnieva sa, že dôležitou úlohou európskej strany THR je presvedčiť transatlantických partnerov EÚ o potrebe dosiahnuť zavedenie ďalekosiahleho, ambiciózneho a právne záväzného režimu o emisiách skleníkových plynov do roku 2012 po skončení platnosti Kjótskeho protokolu a navrhnúť veľkolepý transatlantický plán investícií a výmeny technológií v oblasti bezpečnej výroby energie, ktorá neznečisťuje životné prostredie;

40.

zdôrazňuje, že ďalší pokrok v transatlantickej hospodárskej integrácii bude mať pravdepodobne priaznivý vplyv na trvalo udržateľný regionálny rozvoj, a zastáva názor, že tento pokrok prispeje k úsiliu EÚ uskutočňovať lisabonskú stratégiu a približovať sa k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; v tejto súvislosti žiada príslušné orgány EÚ, aby zabezpečili, že tento pokrok prispeje k harmonickému a vyváženému rozvoju celého územia EÚ a zohľadní európsku zásadu univerzálneho prístupu k službám vo verejnom záujme;

41.

vyzýva obe strany, aby posúdili možnosť uskutočniť štruktúrovaný dialóg o regionálnej politike, ktorý by umožnil dobre preskúmať nové príležitosti v regionálnej politike, výmenu osvedčených postupov, okrem iného v oblasti výskumu a vývoja, a hľadať spôsoby riešenia spoločných výziev, ako sú zmena klímy a ceny energie;

42.

vyzýva, aby sa do programu nasledujúcich schôdzí v rámci Transatlantického dialógu zákonodarcov zaradila diskusia o zákone USA o skenovaní nákladného tovaru, čím by sa zabezpečilo väčšie vzájomné porozumenie medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA v tejto veci; tiež zdôrazňuje, že v rámci Transatlantického dialógu zákonodarcov je potrebné zaoberať sa agendou WTO po rokovaniach v Dohe, vrátane reformy WTO, a diskutovať o doložkách o ľudských právach a environmentálnych a sociálnych právach v dvojstranných obchodných dohodách a využiť pritom skúsenosti, okrem iného, z najnovšej dvojstrannej dohody USA s Peru, ktorá obsahuje podrobné a vynútiteľné ustanovenia o pracovných normách;

43.

poukazuje na to, že hlavnú úlohu pri podpore tejto dynamiky zohráva Európsky parlament a Kongres USA a že všetky necolné prekážky môžu odstrániť jedine zákonodarcovia; navrhuje uskutočniť riadne pripravenú výročnú diskusiu o dosiahnutom pokroku v otázkach, o ktorých sa diskutovalo v rámci THR, ako aj o jej štruktúre;

44.

vyzýva preto vedenie EÚ a USA a spolupredsedov THR, aby zohľadnili zásadnú úlohu zákonodarcov pre dlhodobý úspech procesu a dôrazne ich žiada, aby do činnosti THR plne a priamo zapojili zástupcov Transatlantického dialógu zákonodarcov; zároveň uznáva význam zainteresovaných obchodných spoločností a spotrebiteľov pri poskytovaní reflexie o činnosti THR a odborného prínosu do jej fungovania; zastáva však názor, že ich konzultačnú úlohu je potrebné odlíšiť od legislatívnej úlohy Kongresu USA a Európskeho parlamentu;

45.

berie na vedomie zriadenie skupiny poradcov, ktorá zahŕňa zástupcov Transatlantického dialógu zákonodarcov, Transatlantického obchodného dialógu a Transatlantického spotrebiteľského dialógu; chváli príspevok zákonodarcov a zúčastnených strán k úspechu prvého zasadnutia THR v novembri 2007; vyjadruje želanie, aby Transatlantický dialóg o práci a Transatlantický dialóg o životnom prostredí v blízkej budúcnosti zohrávali väčšiu úlohu; vyzýva k začleneniu vedúcich predstaviteľov Transatlantického dialógu o práci a Transatlantického dialógu o životnom prostredí do skupiny poradcov;

46.

opätovne pripomína svoje želanie posilniť dialóg medzi oboma parlamentmi a vyzýva na ich včasné zapojenie do činnosti, najmä pokiaľ ide o akékoľvek budúce pravidlá vyvinuté globálnymi samoregulačnými orgánmi, s cieľom riešiť v počiatočnom štádiu otázky politickej zodpovednosti;

47.

domnieva sa, že tieto otázky sú v súčasnosti veľmi dôležité a že poslanci národných parlamentov by mali byť v tomto smere pravidelne informovaní o vývoji; vyzýva predsedu Európskeho parlamentu, aby zabezpečil zavedenie príslušného mechanizmu;

48.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov, sekretariátu Transatlantickej hospodárskej rady a Kongresu USA.

12.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 271/7

A.

keďže deviata výročná správa EÚ o ľudských právach za rok 2007, ktorú vypracovali Rada a Komisia, poskytuje všeobecný prehľad činností inštitúcií EÚ týkajúcich sa ľudských práv vo vnútri a za hranicami EÚ,

B.

keďže toto uznesenie chce preskúmať, zhodnotiť a v osobitných prípadoch ponúknuť konštruktívnu kritiku činností Komisie, Rady a Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv,

C.

keďže stav ľudských práv vo vnútri EÚ má nepochybne priamy vplyv na dôveryhodnosť a schopnosť EÚ uskutočňovať účinnú vonkajšiu politiku,

D.

keďže ľudské práva a ich ochrana spočívajú na princípe právneho štátu, demokratickej správe verejných vecí, zásade rozdelenia právomocí a politickej zodpovednosti, ako aj na politických právach, ktoré umožnia tým, ktorí ich môžu využívať, aby boli svojimi vlastnými obhajcami ľudských práv, a keďže ľudské práva a ich ochrana by sa mali podporovať súčasne s týmito zásadami,

E.

keďže treba vyvinúť úsilie, aby sa pri rokovaniach a vykonávaní dvojstranných alebo regionálnych obchodných dohôd vrátane dohôd uzatvorených s významnými obchodnými partnermi venovala väčšia pozornosť dodržiavaniu základných ľudských práv, najmä politických práv,

F.

keďže spravodlivosť, sloboda, demokracia a princíp právneho štátu, ktoré zaručujú základné slobody a ľudské práva, sú základom trvalo udržateľného mieru a keďže trvalo udržateľný mier sa nedá dosiahnuť dohodami na ochranu osôb zodpovedných za systematické zneužívanie ľudských práv alebo za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva,

G.

keďže v rôznych oblastiach sveta sú politiky podpory ľudských práv aj naďalej ohrozené, pretože porušovanie ľudských práv nevyhnutne úzko súvisí so snahou ich porušovateľov znížiť vplyv akejkoľvek politiky, ktorá tieto práva podporuje, a to najmä v krajinách, v ktorých je porušovanie ľudských práv rozhodujúce pre udržanie nedemokratických vlád pri moci,

H.

keďže v rozvojových krajinách žije 82 % ľudí so zdravotným postihnutím ešte stále pod hranicou chudoby a neustále sú predmetom najzávažnejšieho porušovania ľudských práv, pričom im je odmietané právo na život a sú vystavovaní neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, a keďže v tejto súvislosti je osobitne znepokojujúca situácia detí so zdravotným postihnutím,

I.

keďže podľa Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) „čo najvyššia úroveň zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, ekonomickej alebo sociálnej situácie“, a keďže zdravie všetkých ľudí je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie mieru a bezpečnosti,

1.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ má ešte stále ďaleko k uskutočňovaniu súdržnej a dôraznej politiky na udržanie a podporu ľudských práv vo svete, a zdôrazňuje, že je nevyhnutné účinnejšie uskutočňovať uvedenú politiku; domnieva sa, že na zabezpečenie prísneho dodržiavania existujúcich predpisov EÚ v oblasti ľudských práv je potrebné dosiahnuť podstatný pokrok;

2.

domnieva sa, že na dosiahnutie výrazného zlepšenia v rámci podpory ľudských práv je potrebné prijať opatrenia na posilnenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) EÚ, ktorú často brzdí prevaha vnútroštátnych záujmov členských štátov, aby sa zabezpečilo, že podpora ľudských práv sa bude považovať za prioritu a že sa ako cieľ SZBP uvedený v článku 11 Zmluvy o EÚ bude prísne uplatňovať;

3.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvinuli väčšie úsilie na zlepšenie schopnosti EÚ pohotovo reagovať na prípady porušenia ľudských práv tretími krajinami, a to v neposlednom rade tým, že sa politika v oblasti ľudských práv bude presadzovať vo všetkých vonkajších politikách EÚ voči týmto tretím krajinám a otázky ľudských práv sa budú systematicky riešiť v rámci politického dialógu na všetkých úrovniach;

4.

opakovane potvrdzuje, že ľudské práva – tak, ako ich definujú hlavné medzinárodné nástroje a dohovory vrátane Charty základných práv Európskej únie – sú univerzálnymi a nescudziteľnými právami, ktorých skutočné a účinné dodržiavanie je nevyhnutné na zaručenie vykonávania a presadzovania medzinárodného práva a poriadku, ako aj na zaručenie podpory mieru, slobody, spravodlivosti a demokracie;

5.

domnieva sa, že možnosť účinnej vymáhateľnosti ľudských práv na celom svete pred miestnymi, ako aj národnými súdmi alebo, pokiaľ by toto nebolo možné, pred nadnárodnými súdmi, by mala byť jednoznačným a kľúčovým cieľom politik EÚ počnúc SZBP;

6.

domnieva sa, že jedným z hlavných politických cieľov EÚ by mala byť podpora súdnych inštitúcií na všetkých úrovniach ako súčasť úsilia na zaistenie účinného dodržiavania ľudských práv, a predovšetkým poskytovania podpory medzinárodným súdom;

7.

vyzýva preto Radu a Komisiu, aby podľa modelu uplatneného pri ustanovení ICC prijali prioritné opatrenia na podporu činností všetkých súdov, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv; domnieva sa, že predovšetkým treba vyriešiť nadmerné pracovné zaťaženie Európskeho súdu pre ľudské práva pridelením ďalších finančných zdrojov a že treba poskytnúť maximálnu podporu činnosti Medziamerického súdu pre ľudské práva a Africkému súdu pre ľudské práva a práva národov a že treba prispieť k tomu, aby sa umožnilo vytvorenie Súdu pre ľudské práva medzi štátmi v Ázii a Tichomorí;

8.

domnieva sa, že právo na demokraciu – chápané ako právo všetkých občanov zúčastňovať sa na uplatňovaní zvrchovanosti národov v rámci inštitúcií podriadených právnemu štátu, je historicky nadobudnutým univerzálnym ľudským právom, ktoré jednoznačne uznáva EDĽP, Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach, Viedenská deklarácia zo Svetovej konferencie o ľudských právach z roku 1993 a Miléniová deklarácia OSN; domnieva sa, že toto právo na demokraciu so sebou prináša inštitúciám medzinárodného spoločenstva, EÚ a všetkým členským štátom záväzok usilovať sa o odstránenie prekážok, ktoré stoja v ceste úplnému uplatňovaniu týchto ľudských práv na celom svete; domnieva sa, že v záujme splnenia tohto cieľa by sa mal prijať ďalší nový krok, a to vybudovanie skutočnej siete demokracií po celom svete prostredníctvom transformácie a posilnenia existujúcich organizácií;

9.

domnieva sa, že nenásilie je najvhodnejším prostriedkom zabezpečenia toho, že základné ľudské práva sa budú požívať, obhajovať, podporovať a dodržiavať v plnej miere; domnieva sa, že podpora tejto zásady by sa mala stať prvoradým cieľom politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie, a má v úmysle prispieť k aktualizácii a štúdiu moderných teórií a praktík nenásilného konania, a to čiastočne komparatívnou analýzou najlepších postupov uplatnených v minulosti; na to, aby táto myšlienka hrala ústrednú politickú úlohu, navrhuje zvolať v roku 2009 európsku konferenciu o nenásilí a rok 2010 vyhlásiť za Európsky rok nenásilia; vyzýva členské štáty, aby sa pod záštitou OSN zasadili za vyhlásenie desaťročia nenásilia 2010 – 2020;

10.

zdôrazňuje význam výročnej správy EÚ o ľudských právach pri analýze a hodnotení politiky EÚ v oblasti ľudských práv a uznáva, že správa poskytla prehľad o narastajúcom objeme činností EÚ súvisiacich s ľudskými právami;

11.

domnieva sa, že na hodnotenie predchádzajúcich politík treba poskytnúť viac informácií vyššej kvality a že treba navrhnúť prvky a usmernenia na úpravu celkového prístupu, ako aj na prispôsobenie politických priorít v závislosti od príslušnej krajiny s cieľom prijať stratégiu krajiny pre ľudské práva, alebo aspoň kapitolu o ľudských právach do strategického dokumentu krajiny; opakuje svoju požiadavku o pravidelné hodnotenie uplatňovania a výsledkov politík, nástrojov a iniciatív EÚ v oblasti ľudských práv v tretích krajinách; vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili osobitné merateľné ukazovatele a referenčné hodnoty na meranie účinnosti uvedených politík;

12.

víta verejnú prezentáciu správy za rok 2007, ktorú v decembri 2007 predložili Rada a Komisia na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu, počas ktorej Európsky parlament súčasne udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia Salihovi Mahmoudovi Mohamedovi Osmanovi zo Sudánu; zaviedol do bežnej praxe, že decembrová plenárna schôdza sa venuje najmä činnosti EÚ v oblasti ľudských práv;

13.

opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby určili krajiny, ktoré vzbudzujú osobitné obavy a v ktorých je podporovanie ľudských práv obzvlášť problematické, a aby s týmto zámerom vytvorili kritériá na meranie stavu ľudských práv v jednotlivých krajinách, a tým stanovili osobitné politické priority;

14.

domnieva sa, že kvantitatívne a kvalitatívne zlepšenie situácie sekretariátu Rady pre ľudské práva umožní EÚ zviditeľniť a upevniť svoju úlohu pri podporovaní a zaistení dodržiavania ľudských práv vo svojej vonkajšej politike; očakáva, že vymenovanie vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý bude zároveň podpredsedom Komisie, výrazným spôsobom posilní súdržnosť a účinnosť EÚ v tejto oblasti;

15.

domnieva sa, že pokrok súvisiaci s vytvorením Agentúry pre základné práva je prvým krokom v reakcii na žiadosť Európskeho parlamentu o vytvorenie integrovaného rámca právnych predpisov a inštitúcií, ktorého cieľom je udeliť Charte základných práv štatút záväznosti a zaručiť dodržiavanie systému zakotveného v EDĽP, ako aj vypracovať ucelenú politiku EÚ v oblasti práv menšín; zdôrazňuje význam toho, že mandát agentúry sa vzťahuje aj na krajiny, ktoré s EÚ uzavreli dohodu o stabilizácii a pridružení;

16.

považuje za nevyhnutné, aby osobitní zástupcovia EÚ mali v budúcnosti mandát, v ktorom sa bude konkrétne uvádzať podpora a zaistenie dodržiavania ľudských práv;

17.

domnieva sa, že schopnosť EÚ predchádzať krízam, reagovať na ne, riadiť a riešiť ich, sa ukázala ako nedostatočná, a žiada Radu, aby na základe svojich predchádzajúcich odporúčaní týkajúcich sa vytvorenia európskych občianskych mierových zborov začala s postupnou transformáciou občianskych aspektov Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky na službu pre občiansky mier určenú na riadenie krátkodobých občianskych kríz a na vytvorenie dlhodobého mieru; je toho názoru, že v tomto rámci by EÚ mala posilniť miestne siete občianskej spoločnosti, a to na subnárodnej, národnej a regionálnej úrovni, s cieľom podporiť vytvorenie dôvery a kapacít, lepšie monitorovať a zvýšiť informovanosť, čím by sa podporila inštitucionalizácia účasti občianskej spoločnosti na regionálnych a subregionálnych mierových a bezpečnostných štruktúrach;

18.

opakovane žiada Komisiu, aby členské štáty EÚ a tretie krajiny, s ktorými prebiehajú rokovania o budúcom pristúpení, podnietila k podpísaniu a ratifikácii všetkých kľúčových dohovorov OSN a Rady Európy o ľudských právach a ich opčných protokolov; upozorňuje členské štáty EÚ najmä na potrebu ratifikovať Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990, ktorý doposiaľ neratifikoval ani jeden z členských štátov (17);

19.

žiada, aby Európske spoločenstvo a jeho členské štáty urýchlene ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; trvá na tom, že opčný protokol k dohovoru treba považovať za jeho neoddeliteľnú súčasť a žiada, aby sa k dohovoru a protokolu pristúpilo súčasne;

20.

zdôrazňuje, že treba ďalej podporovať aktívne angažovanie sa EÚ a jej členských štátov v otázkach ľudských práv a demokracie, pokiaľ ide o ich účasť na rôznych medzinárodných fórach v roku 2008 vrátane účasti na činnostiach UNHRC, na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN, v ministerskej rade Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a v Rade Európy;

21.

žiada zlepšenie spolupráce a koordinácie medzi Radou Európy a EÚ; víta skutočnosť, že 11. mája 2007 sa podpísalo Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a EÚ a vyzýva obe strany, aby ho uplatňovali v praxi; odvoláva sa najmä na tieto odporúčania obsiahnuté v Junckerovej správe z 11. apríla 2006 nazvanej „Rada Európy – Európska únia: jediná ambícia pre európsky kontinent“:

22.

požaduje zlepšiť spoluprácu medzi Radou Európy a EÚ v oblasti podpory práv národnostných menšín a ochrany regionálnych a menšinových jazykov; požaduje využívať právne záväzné dohovory Rady Európy, ako napríklad Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a ich dobre fungujúci monitorovací mechanizmus; trvá na tom, aby sa v rámci činností inštitúcií EÚ, a najmä počas prístupového procesu v prípade kandidátskych krajín, zohľadňovalo stanovisko poradného výboru pre dohovor, ktoré sa týka opatrení prijatých štátmi predkladajúcimi správy, ako aj správy expertného výboru pre chartu, ktoré sa týkajú plnenia záväzkov zmluvných štátov;

23.

konštatuje, že UNHRC má potenciál rozvinúť sa do hodnotného rámca pre mnohostranné úsilie EÚ v oblasti ľudských práv; poznamenáva, že v činnostiach za minulý rok tento nový orgán nepreukázal svoju vierohodnosť, avšak opätovne zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva UNHRC v rámci celkovej štruktúry OSN; verí, že uplatňovaním univerzálneho mechanizmu pravidelnej kontroly sa dosiahnu prvé konkrétne výsledky a zlepšenia; vyzýva Radu a Komisiu, aby podrobne sledovali tento proces s cieľom zabezpečiť vykonávanie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 60/251 z 15. marca 2006 o UNHRC, ktorá je východiskovým bodom všeobecného pravidelného preskúmania založeného na objektívnych a spoľahlivých informáciách o plnení povinností a záväzkov všetkých štátov v súvislosti s ľudskými právami, a to spôsobom, ktorý zaručí všeobecnú pôsobnosť a rovnaké zaobchádzanie so zreteľom na všetky štáty; vyzýva Radu EÚ, aby túto otázku konzultovala s Európskym parlamentom;

24.

víta skutočnosť, že postup podávania sťažností založený na predchádzajúcom postupe (tzv. postupe 1503) sa bude ďalej rozvíjať s cieľom umožniť jednotlivcom, ako aj organizáciám predniesť sťažnosti v súvislosti s hrubým a spoľahlivo preukázaným porušením ľudských práv UNHRC, a vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že UNHRC bude aj naďalej venovať pozornosť mimovládnym organizáciám, aby mohli využívať svoje výsadné práva, ktoré im zaručuje ich poradný štatút, a podávať písomné oznámenia a vydávať ústne prehlásenia;

25.

znovu potvrdzuje význam osobitných postupov a mandátov pre krajiny v rámci UNHRC; trvá na tom, že proces obnovenia mandátov musí byť transparentný a že sa treba usilovať o vymenovanie nezávislých a skúsených kandidátov, ktorí budú reprezentatívnymi zástupcami z geografického i rodového hľadiska; konštatuje, že mandát skupiny expertov pre Dárfúr sa mal zlúčiť s mandátom osobitného spravodajcu pre Sudán; berie tiež na vedomie rozhodnutie EÚ podporiť rezolúciu, ktorá žiada, aby sa mandát expertov na ľudské práva v Dárfúre neobnovil, a rozhodnutie UNHRC neobnoviť mandáty v prípade Bieloruska a Kuby;

26.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby naďalej vyvíjali tlak na stanovenie kritérií členstva pre voľby do UNHRC vrátane vydania trvalých pozvánok v prípade osobitných postupov; požaduje tiež sledovať súčasnú realizáciu predvolebných sľubov vlád členských štátov OSN; žiada, aby sa toto pravidlo uplatňovalo pri rozhodovaní o podpore kandidátskych krajín EÚ;

27.

v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby formálne nadviazala kontakt s demokratickými vládami ostatných regionálnych skupín s cieľom začať formálnu spoluprácu a konzultácie v rámci UNHRC, aby sa zabezpečil úspech iniciatív zameraných na dodržiavanie zásad obsiahnutých vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv; domnieva sa, že úsilie EÚ v oblasti multilaterálnych ľudských práv sa môže účinne prejaviť jedine koordinovanou činnosťou medziregionálnej aliancie demokratických štátov na fórach OSN, ako sa ukázalo aj pri nedávnom úspešnom prijatí spomenutej rezolúcie Valného zhromaždenia 62/149 o moratóriu na využívanie trestu smrti z 18. decembra 2007;

28.

víta skutočnosť, že Komisia využila svoje postavenie predsedu v Kimberleyskom procese v roku 2007 na posilnenie mechanizmov navrhnutých na zastavenie toku sporných diamantov; opätovne zdôrazňuje význam Kimberleyského procesu vzhľadom na prepojenie medzi zastavením obchodu so spornými diamantmi a dosiahnutím trvalo udržateľného mieru a bezpečnosti; takisto víta Turecko a Libériu ako nových účastníkov v roku 2007 a opätovné prijatie Konžskej republiky do Kimberleyského procesu (do ktorého sa zapojilo celkovo 48 účastníkov vrátane Európskeho spoločenstva zastúpeného 27 členskými štátmi);

29.

víta skutočnosť, že s plnou podporou EÚ sa v decembri 2007 vo Viedni uskutočnila tretia medzinárodná konferencia zameraná na uzatvorenie medzinárodnej zmluvy zakazujúcej výrobu, používanie, prepravu alebo skladovanie kazetových bômb v súlade so zásadami medzinárodného humanitárneho práva (18); vyzýva Cyprus a Rumunsko ako jediné dva členské štáty EÚ, ktoré ešte neschválili vyhlásenie z Osla o trieštivej munícii z 23. februára 2007, aby tak urobili; v plnej miere podporuje konferencie o procese z Osla, z ktorých jedna sa uskutočnila 18. až 22. februára 2008 vo Wellingtone a ďalšia sa má konať 19. až 30. mája 2008 v Dubline; očakáva, že všetky členské štáty EÚ budú schopné podpísať zmluvu na slávnosti, ktorá sa má konať v Osle koncom roka 2008;

30.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa naďalej intenzívne usilovali podporovať všeobecnú ratifikáciu Rímskeho štatútu a prijatie potrebných vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o ICC (19) a akčným plánom; poukazuje na to, že nie všetky predsedníctva Rady sa s rovnakou intenzitou snažia o dosiahnutie tohto spoločného cieľa; žiada všetky predsedníctva, aby na všetkých samitoch s tretími krajinami spomenuli štatút spolupráce s ICC; požaduje, aby sa toto úsilie rozšírilo aj na ratifikáciu a vykonávanie Dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu, ktorá je dôležitým pracovným nástrojom súdu; berie na vedomie, že 8. decembra 2007 vstúpila do platnosti dohoda so Spojeným kráľovstvom o výkone trestov (a že v roku 2005 vstúpila do platnosti podobná dohoda uzatvorená s Rakúskom) a nalieha na všetky členské štáty, aby zvážili uzatvorenie podobných dohôd s ICC; uznáva, že Dohoda o spolupráci a pomoci medzi EÚ a Medzinárodným trestným súdom je dôležitým nástrojom, ktorý dopĺňa povinnosti jednotlivých členských štátov;

31.

víta skutočnosť, že Japonsko v júli 2007 ratifikovalo Rímsky štatút, čím sa k decembru 2007 zvýšil celkový počet zmluvných štátov na 105; nalieha na Českú republiku ako na jediný členský štát EÚ, ktorý dodnes neratifikoval Rímsky štatút, aby tak bezodkladne urobil; opätovne vyzýva všetky krajiny, ktoré ešte neratifikovali Rímsky štatút, aby tak čo najskôr urobili (20); vyzýva Rumunsko, aby zrušilo svoju dvojstrannú dohodu o imunite so Spojenými štátmi americkými;

32.

naliehavo žiada všetky členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali na medzinárodných mechanizmoch trestného súdnictva, a najmä pri vytvorení podmienok, v ktorých možno vinných utečencov postaviť pred súd; v tejto súvislosti s uspokojením berie na vedomie spoluprácu Konžskej demokratickej republiky pri vydaní Germaina Katangu ICC, spoluprácu Srbska pri zatýkaní a vydaní Zdravka Tolimira Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ako aj spoluprácu Srbska a Čiernej Hory pri zatýkaní a vydaní Vlastimira Djordjeviča Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu; so znepokojením však konštatuje, že Sudán ešte stále nespolupracuje s ICC pri zatýkaní a vydaní Ahmada Muhammada Haruna a Aliho Muhammada Aliho Abd-Al-Rahmana; so znepokojením konštatuje, že zatykač ICC na štyroch členov Armády božieho odporu v Ugande sa dosiaľ nevykonal; rovnako s obavami konštatuje, že Radovan Karadžič a Ratko Mladič ostávajú na slobode a neboli predvedení pred ICTY; v tejto súvislosti vyzýva srbské orgány, aby zaistili plnú spoluprácu s tribunálom ICTY, na základe ktorej by mali byť zatknutí a vydaní všetci zvyšní obžalovaní, aby sa otvorila cesta k ratifikácii dohody o stabilizácii a pridružení; ďalej sa domnieva, že súčasné konanie proti Charlesovi Taylorovi, bývalému prezidentovi Libérie, ktoré vedie Špeciálny súd pre Sierra Leone v Haagu predstavuje významný krok smerom k ukončeniu beztrestnosti;

33.

zdôrazňuje potrebu posilniť medzinárodný systém trestného súdnictva a v tejto súvislosti oceňuje vytvorenie mechanizmu rýchlej reakcie v oblasti spravodlivosti (Justice Rapid Response mechanism) v novembri 2007 ako nového mechanizmu medzinárodnej spolupráce na poskytovanie odborných poznatkov a pomoci, v rámci ktorého by identifikácia, zber a ochrana údajov mohli byť prínosom pre široké spektrum medzinárodných a prechodných mechanizmov spravodlivosti; nalieha na ICC, aby zintenzívnil svoje úsilie v oblasti podporných aktivít s cieľom zapojiť spoločenstvá v situáciách, ktoré sú predmetom vyšetrovania, do procesu konštruktívnej interakcie s ICC navrhnutého na podporu porozumenia a podporu jeho mandátu, s cieľom splniť očakávania a umožniť príslušným spoločenstvám postupovať v súlade s medzinárodným trestným právom a porozumieť mu; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať mimosúdne mechanizmy pri riešení prípadov porušenia ľudských práv a medzinárodného trestného práva za predpokladu, že takéto úsilie bude rešpektovať riadny proces a nebude falošné;

34.

víta skutočnosť, že Valné zhromaždenie OSN prijalo deklaráciu o právach pôvodného obyvateľstva a blahoželá Rade a členským štátom, že podporili prijatie tohto textu, ktorý vytvorí rámec, v ktorom budú môcť štáty bez výnimky a akejkoľvek diskriminácie chrániť a podporovať práva pôvodného obyvateľstva; zároveň však so znepokojením konštatuje, že bez nových nástrojov, ktoré by zaručili vykonávanie príslušnej deklarácie, nie je možné očakávať skutočné zlepšenie života pôvodného obyvateľstva, najmä obyvateľstva žijúceho v autoritatívnych a diktátorských režimoch; nalieha preto na Komisiu, aby sledovala vykonávanie tejto deklarácie, najmä pomocou Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), a zároveň nariadila všetkým členským štátom, aby bezodkladne podpísali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO) č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve, ktorý podporuje zásady stanovené v tejto deklarácii právne záväzným nástrojom;

35.

opätovne vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na osobitnú sociálnu situáciu rómskych komunít v EÚ vytvorila európsku rámcovú stratégiu zameranú na Rómov, a to v kandidátskych krajinách a krajinách zapojených do procesu stabilizácie a pridruženia v súvislosti so západným Balkánom;

36.

nalieha na EÚ, aby na revíznej konferencii v Durbane hrala kľúčovú úlohu a presadila vyvážený dokument, ktorý bude bojovať proti rasizmu a nebude sa snažiť zbaviť demokratické štáty legitimity a podporovať nenávisť, ako to bolo v prípade konferencie v Durbane v roku 2001;

37.

s poľutovaním konštatuje, že napriek tomu, že Komisia už niekoľkokrát odporučila ratifikovať dohovor ILO č. 169, ho doteraz, takmer dvadsať rokov po jeho vstúpení do platnosti, ratifikovali len tri členské štáty – Dánsko, Holandsko a Španielsko; podporuje preto podnety na zvýšenie informovanosti o tomto dôležitom právnom nástroji a zlepšenie jeho účinnosti na celom svete tým, že sa zaistí jeho ratifikácia zo strany všetkých členských štátov;

38.

znovu vyzýva Komisiu, ako aj veľvyslanectvá a konzuláty členských štátov aby zabezpečili plnú informovanosť svojich zamestnancov o usmerneniach v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že vytvorenie nového Európskeho útvaru pre vonkajšiu činnosť treba aktívne využívať na harmonizáciu prístupu zastupiteľstiev členských štátov a Komisie v zahraničí v oblasti ľudských práv spoločným využívaním štruktúr a zamestnancov s cieľom vytvoriť skutočné „veľvyslanectvá Európskej únie“;

39.

berie na vedomie úsilie nemeckého a portugalského predsedníctva dokončiť usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv v súvislosti s právami dieťaťa; s potešením očakáva, že v priebehu nasledujúceho roka sa predložia návrhy osobitných vykonávacích opatrení, ktoré sa budú zameriavať na vykonávanie holistického a komplexného prístupu, ktorý rozvíjajú hlavné usmernenia;

40.

vyzýva predsedníctvo, aby našlo spôsob, ako zlepšiť koordináciu a spoluprácu medzi pracovnými skupinami Rady, pokiaľ ide o vydávanie demaršov v oblastiach spoločného záujmu, napríklad medzi pracovnou skupinou pre ľudské práva (COHOM) a pracovnou skupinou pre medzinárodné právo verejné (COJUR), ktorá sa zaoberá ICC, čo sa týka medzinárodného trestného súdnictva a detí a ozbrojených konfliktov;

41.

nalieha na Radu, aby aktualizovala usmernenia s cieľom plne uznať význam čo najvyššej úrovne zdravia ako základného práva, najmä pokiaľ ide o tíšenie bolesti;

42.

víta vyššie uvedenú rezolúciu 62/149, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 18. decembra 2007 a v ktorej sa požaduje všeobecné moratórium na uplatňovanie trestu smrti, a uznáva pozitívnu medziregionálnu povahu tejto iniciatívy;

43.

nalieha na Radu, aby aktualizovala usmernenia týkajúce sa trestu smrti s cieľom podporiť všetky činnosti zamerané na plné vykonávanie rezolúcie Valného zhromaždenia, v ktorej sa okrem iného požaduje, aby všetky štáty, v ktorých sa ešte stále uplatňuje trest smrti, dodržiavali medzinárodné normy poskytujúce záruky na ochranu práv osôb odsúdených na trest smrti, predovšetkým minimálne normy uvedené v prílohe k rezolúcii č. 1984/50 Hospodárskej a sociálnej rady z 25. mája 1984; poukazuje na to, že táto rezolúcia poskytuje generálnemu tajomníkovi informácie súvisiace s uplatňovaním trestu smrti a dodržiavaním záruk na ochranu práv osôb odsúdených na trest smrti a usiluje sa o postupné obmedzenie uplatňovania trestu smrti a o zníženie počtu trestných činov, za ktorých spáchanie sa môže trest smrti udeliť; ďalej poukazuje na to, že rezolúcia končí výzvou určenou všetkým členským štátom OSN, aby zaviedli moratórium na popravy s cieľom trest smrti zrušiť;

44.

vyzýva predsedníctvo Rady, aby podnietilo Taliansko, Lotyšsko, Poľsko a Španielsko, ktoré ešte neratifikovali protokol č. 13 k EDĽP o zrušení trestu smrti za každých okolností, aby tak učinili (21); v tomto ohľade uznáva, že usmernenia o treste smrti by sa mohli vykonávať koherentnejším spôsobom, ak by sa členské štáty k týmto protokolom a dohovorom zmluvne zaviazali a ratifikovali ich;

45.

víta rozhodnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci zo 7. decembra 2007 pripojiť sa k spoločnému vyhláseniu Rady Európy a EÚ, ktorým sa zavádza Európsky deň proti trestu smrti, ktorý sa bude každoročne sláviť 10. októbra; víta priebeh Európskej konferencie, ktorá sa konala 9. októbra 2007 v Lisabone a ktorá opätovne vyzvala na odstránenie trestu smrti v Európe a na podporu všeobecného zrušenia tohto trestu;

46.

víta zrušenie trestu smrti v Albánsku 25. marca 2007 (vzťahujúce sa na všetky druhy zločinov), v Kirgizsku 27. júna 2007, v Rwande 26. júla 2007, v štáte New Jersey (USA) 13. decembra 2007 a v Uzbekistane 1. januára 2008; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v Guatemale by sa mohlo obnoviť vykonávanie trestu smrti; nalieha na guatemalskú vládu, aby sa naopak zaviazala ku skutočnému všeobecnému moratóriu na trest smrti; víta skutočnosť, že Čína sa rozhodla predkladať najvyššiemu súdu na preskúmanie všetky prípady udelenia trestu smrti, je však stále znepokojený tým, že najvyšší počet popráv v celosvetovom meradle sa naďalej vykonáva v Číne; odsudzuje uplatňovanie trestu smrti v Bielorusku, ktoré je v rozpore s európskymi hodnotami; odsudzuje, že iránsky režim v čoraz väčšej miere ukladá trest smrti; odsudzuje skutočnosť, že iránsky režim ešte stále odsudzuje na smrť osoby mladšie ako 18 rokov;

47.

konštatuje, že Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Slovensko dosiaľ nepodpísali ani neratifikovali opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT); konštatuje, že Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko a Rumunsko tento protokol podpísali, no neratifikovali; nalieha na všetky členské štáty EÚ, ktoré opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu dosiaľ nepodpísali a/alebo neratifikovali, aby tak bezodkladne učinili;

48.

vyjadruje obavy v súvislosti so skutočnou angažovanosťou v oblasti ľudských práv tých členských štátov EÚ, ktoré odmietajú podpísať vyššie uvedený Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím; žiada všetky členské štáty EÚ, ktoré tak neučinili, aby tento dohovor urýchlene podpísali a ratifikovali (22);

49.

odkazuje Radu a Komisiu na nedávnu štúdiu s názvom „Vykonávanie usmernení Európskej únie o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní“, ktorá bola predložená podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva 28. júna 2007 a pracovnej skupine COHOM v decembri 2007; vyzýva Radu a Komisiu, aby dodržiavali príslušné odporúčania, napr. odporúčanie, aby sa vytvorila jasná globálna vízia zameraná na jednotlivé štáty, v rámci ktorej by sa preskúmal miestny politický, sociálny, kultúrny a právny kontext; vyzýva Radu a Komisiu, aby po analýze zaslali pokyny svojim delegáciám a misiám členských štátov s cieľom poskytnúť im pomoc pri vykonávaní usmernení;

50.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zlepšili spoluprácu s Radou Európy s cieľom vytvoriť celoeurópsku oblasť bez mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania, ktorá má byť jasným znamením, že európske krajiny sa pevne zasadzujú za odstránenie týchto praktík aj v rámci svojich hraníc;

51.

s radosťou očakáva hodnotenie vykonávania usmernení EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní, ktoré sa pripravuje na predloženie pracovnej skupine COHOM; v súvislosti s revíziou týchto usmernení očakáva, že pracovná skupina COHOM prediskutuje osobitné kritériá pre opatrenia týkajúce sa jednotlivých prípadov s cieľom zlepšiť vykonávanie usmernení; odporúča prijatie opatrení, ktoré zabezpečia dodržiavanie absolútneho zákazu mučenia a iných neľudských a ponižujúcich trestov a zamedzia všetkým pokusom o vytvorenie postoja EÚ, ktorý by potvrdzoval oprávnenosť využívania diplomatických záruk uľahčujúcich presun osôb do krajiny, kde by mohli byť vystavené riziku mučenia alebo iných neľudských alebo ponižujúcich trestov;

52.

žiada aktualizáciu usmernení EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní v zmysle článku 15 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sa týka oslobodenia od mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

53.

požaduje pravidelnú prítomnosť predsedníctva či sekretariátu Rady v príslušných výboroch OSN, ako aj užšiu spoluprácu s Radou Európy a jej Výborom pre predchádzanie mučeniu s cieľom dosiahnuť významný a užitočný vecný prínos k procesu rozhodovania vzhľadom na demarše voči niektorým krajinám;

54.

naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby vo vzťahu ku všetkým medzinárodným partnerom EÚ pokračovali v politike demaršov v súvislosti s ratifikáciou a uplatňovaním medzinárodných dohovorov zakazujúcich uplatňovanie mučenia a zlého zaobchádzania a rovnako v súvislosti s poskytovaním rehabilitácie osobám, ktoré prežili mučenie; vyzýva EÚ, aby boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu považovala za jednu z najvyšších priorít svojej politiky v oblasti ľudských práv, najmä tým, že sa posilní vykonávanie usmernení EÚ a všetkých ostatných nástrojov EÚ, ako je napr. EIDHR, a že sa zabezpečí, aby sa členské štáty vyhli prijímaniu diplomatických záruk od tretích krajín, v ktorých existuje reálne nebezpečenstvo, že ľudia budú vystavení mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu;

55.

víta správu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojené konflikty zverejnenú 13. augusta 2007, ktorej záverom je, že členské štáty OSN by mali uplatňovať konkrétne a cielené opatrenia voči osobám, ktoré opakovane porušujú ľudské práva;

56.

víta správu a odporúčania generálneho tajomníka OSN o deťoch a ozbrojenom konflikte v Barme; odsudzuje vážne porušovanie práv detí v tejto krajine a vyzýva pracovnú skupinu COHOM, aby pri vykonávaní svojich usmernení týkajúcich sa detí a ozbrojeného konfliktu uprednostnila Barmu;

57.

víta pokrok, ktorý sa dosiahol v uplatňovaní medzinárodných noriem na ochranu detí v súvislosti so zodpovedaním sa údajných páchateľov zo svojich činov, ako napríklad obvineniami ICC proti vodcom rôznych ozbrojených skupín v Konžskej demokratickej republike a obvineniami proti štyrom členom Armády božieho odporu v Ugande; považuje za výrazný úspech, že špeciálny súd pre Sierra Leone rozhodol, že nábor a využívanie detí mladších ako 15 rokov v rámci násilných konfliktov je podľa medzinárodného zvykového práva vojnovým zločinom, a že nedávno odsúdil vojenských veliteľov za nábor detí;

58.

víta skutočnosť, že právam detí sa vo zvýšenej miere venuje pozornosť v širokej škále rokovaní, dohôd, snáh o vytvorenie a udržanie mieru, programov a zmlúv; zdôrazňuje však, že doložky o deťoch v mierových dohodách by mali byť konkrétne a ich ciele dosiahnuteľné;

59.

víta skutočnosť, že právam detí sa venuje čoraz viac pozornosti v rámci mechanizmov zodpovednosti za zločiny podľa medzinárodného práva (a v tejto súvislosti uznáva úsilie libérijskej Komisie pre pravdu a zmierenie v roku 2007 zamerané na tento cieľ) ako významný prostriedok na uplatnenie práva detí zúčastňovať sa na rozhodnutiach ovplyvňujúcich ich život; zdôrazňuje však, že záujmy dieťaťa musia byť v popredí akéhokoľvek úsilia v tomto zmysle, a to aj vykonávaním politík a postupov zodpovedajúcich veku a podporou rehabilitácie a reintegrácie detí, ktoré sa stali obeťami;

60.

víta pokrok dosiahnutý pri formulovaní politiky týkajúci sa noriem pre odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu (2006) a Parížske zásady a usmernenia o deťoch spojených s ozbrojenými jednotkami alebo ozbrojenými skupinami (2007); zdôrazňuje však, že teraz je nevyhnutné ich účinné vykonávanie;

61.

víta skutočnosť, že ďalších sedem krajín (Argentína, Chorvátsko, Guatemala, Laos, Mauretánia, Maroko a Ukrajina) sa pripojili k medzinárodnému záväzku zastaviť nábor detí v ozbrojených konfliktoch, ktorý je známy ako Parížske záväzky a zásady, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Spojené štáty americké sa svojim podpisom k tomuto záväzku nepripojili, pretože nesúhlasia s doložkou týkajúcou sa ICC;

62.

víta skutočnosť, že 11 členských štátov EÚ podpísalo Ženevské vyhlásenie o ozbrojenom násilí a rozvoji a tým sa celkový počet zmluvných štátov zvýšil na 42; nalieha na zvyšných 16 členských štátov EÚ, ktoré ešte nepodpísali Ženevské vyhlásenie, aby tak bezodkladne urobili;

63.

vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neučinili, aby bezodkladne podpísali a ratifikovali opčné protokoly k Dohovoru OSN o právach dieťaťa (23);

64.

pripomína, že v krajinách ESP nedošlo ku konečnému urovnaniu nevyriešených konfliktov; zdôrazňuje, že takéto situácie vytvárajú podmienky, v ktorých sa zanedbáva zásada právneho štátu a porušovanie ľudských práv a ktoré predstavujú hlavnú prekážku zaistenia a dodržiavania všetkých práv dieťaťa; požaduje, aby sa v rámci opatrení EÚ v tejto oblasti prioritne riešila osobitná situácia detí a ich rodín v oblastiach nevyriešených konfliktov v krajinách ESP;

65.

konštatuje, že portugalské predsedníctvo nasledovalo iniciatívy Nemecka podľa usmernení a všetkým diplomatickým misiám EÚ v prioritných krajinách udelilo pokyny, aby osobitné stratégie pre jednotlivé krajiny, ktoré prijala pracovná skupina COHOM 15. júna 2007, považovali za stále pokyny, ktoré sa majú stať súčasťou činností vedúcich misie súvisiacich s deťmi v ozbrojených konfliktoch; víta, že úradujúce predsedníctvo takisto postúpilo miestnym predsedníctvam správy o konkrétnych krajinách, ktoré dostalo od príslušných mimovládnych organizácií; víta iniciatívu slovinského predsedníctva vydať poverenie na vykonanie štúdie o vplyve opatrení EÚ na deti zasiahnuté ozbrojeným konfliktom; zdôrazňuje v tejto súvislosti obmedzený vplyv týchto usmernení na deti a ozbrojené konflikty, predovšetkým na základe skutočnosti, že väčšina delegácií Komisie a veľvyslanectiev členských štátov nebola informovaná o tom, že ich hostiteľská krajina sa považuje za prioritnú krajinu v súvislosti s uplatňovaním týchto usmernení;

66.

vyzýva Radu a Komisiu, aby do svojich humanitárnych a obchodných politík začlenili úsilie zamerané na boj proti nútenej detskej práci;

67.

vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali transparentnejšie a systematickejšie vykonávanie usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv, pretože predstavujú dôležitý a inovačný nástroj na podporu ochrancov ľudských práv a ochranu tých, ktorí sú ohrození;

68.

očakáva, že uznanie usmernení o ochrancoch ľudských práv za prioritnú súčasť zahraničnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv bude sprevádzať ich účinné vykonávanie v miestnych stratégiách týkajúcich sa 120 krajín; poukazuje na to, že nedostatok demaršov EÚ v mene ochrancov ľudských práv v niektorých krajinách, napr. v Číne, Tunisku, Etiópii, Iráne a Rusku, zrejme odzrkadľuje nedostatočnú zhodu medzi členskými štátmi EÚ spôsobenú rozdielnymi prioritami jednotlivých členských štátov, pokiaľ ide o zahraničnopolitické záujmy, čo znemožňuje spoločný postup;

69.

domnieva sa, že jednotný prístup by sa mal zamerať aj na posilnenie budovania kapacít medzi aktivistami v oblasti ľudských práv vrátane tých, ktorí sa zaviazali ochraňovať hospodárske, sociálne a kultúrne práva, a na podporu mechanizmov konzultácie a interakcie medzi nimi a ich vládami v otázkach podpory demokratickej reformy a ľudských práv, najmä čo sa týka demokratizačného procesu;

70.

vyzýva Radu a Komisiu, aby aktívne podporovali ochrancov ľudských práv pri šírení informácií týkajúcich sa teórie a praktických skúseností s nenásilným konaním a aby sa snažili medzi nimi podnecovať znalosti najlepších postupov, ktoré sa opierajú o priame skúsenosti, ako aj ich výmenu;

71.

žiada Radu a členské štáty, aby bezodkladne posúdili otázku udeľovania mimoriadnych víz ochrancom ľudských práv prostredníctvom začlenenia jasného odkazu týkajúceho sa osobitnej situácie ochrancov ľudských práv do nového spoločného vízového kódexu, na základe ktorého sa vytvoria osobitné a zrýchlené postupy vybavovania víz, ktoré môžu vychádzať zo skúseností írskej a španielskej vlády v tejto oblasti; domnieva sa, že dôvernosť demaršov EÚ v prospech ochrancov ľudských práv je niekedy prospešná, žiada však, aby miestny personál EÚ aj napriek tejto dôvernosti o takýchto demaršoch vždy informovali mimovládne organizácie, a to takisto dôverným spôsobom;

72.

konštatuje, že napriek dôležitým hospodárskym reformám v Číne stále pretrváva systematické porušovanie politických a ľudských práv aj vo forme väznenia z politických dôvodov, útokov na právnikov, ochrancov ľudských práv a novinárov vrátane hnutia Wej-čchuan a ich zastrašovania, nedostatku nezávislého súdnictva, nútenej práce, potláčania slobody vyjadrovania a vierovyznania a práv náboženských a etnických menšín, svojvoľného zadržiavania, táborov typu Laogai a obviňovania z údajného odoberania orgánov; naďalej ho takisto znepokojuje čierna listina novinárov a aktivistov za ľudské práva vrátane dalajlámu a jeho spojencov a prívržencov hnutia Falun Gong;

73.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Bielorusku je registrovaných len päť organizácií pre ľudské práva a že bieloruské orgány sa neustále usilujú tieto skupiny zastrašiť a kontrolovať, pričom zároveň opakovane odmietajú žiadosti o právoplatnú registráciu ostatných skupín pre ľudské práva; víta rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN prijaté v máji 2007 odmietnuť žiadosť Bieloruska o kreslo v UNHRC s odvolaním sa na zlú situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv v tejto krajine; opätovne nalieha na bieloruské orgány, aby prestali používať zastrašovanie, prenasledovanie, cielené väznenie a politicky motivované trestné stíhanie ochrancov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti v Bielorusku;

74.

je hlboko znepokojený skutočnosťou, že v roku 2007 iránske orgány zintenzívnili prenasledovanie nezávislých ochrancov ľudských práv a právnikov, aby im zabránili zverejniť a sledovať porušovanie ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iránska vláda zatvorila mimovládne organizácie, ktoré podporujú účasť občianskej spoločnosti a zvyšujú informovanosť v oblasti porušovania ľudských práv, vrátane organizácií, ktoré poskytujú právnu a sociálnu pomoc ženám, ktoré sa stali obeťami násilia;

75.

opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby ochrancovia ľudských práv mali k dispozícii príručku na vykonávanie týchto usmernení; nabáda pracovnú skupinu COHOM, aby v regionálnych kanceláriách, veľvyslanectvách či delegáciách šírila preklady usmernení pre ochrancov ľudských práv v EÚ, a to vo všetkých jazykoch EÚ, ktoré sú spoločným jazykom v tretích krajinách, ako aj v kľúčových jazykoch krajín mimo EÚ; víta skutočnosť, že v súčasnosti sú k dispozícii preklady v jazykoch ako ruština, arabčina, čínština a perzština, zdôrazňuje však, že viac prekladov treba zabezpečiť na miestnej úrovni; nalieha na členské štáty EÚ, aby zjednodušili režim vydávania víz pre ochrancov ľudských práv, ktorí sú pozvaní na podujatia organizované v rámci EÚ alebo ktorí utekajú pred zhoršujúcimi sa bezpečnostnými podmienkami;

76.

vyzýva Radu a Komisiu, aby iniciovali ucelené hodnotenie usmernení týkajúcich sa dialógu v oblasti ľudských práv a aby vypracovali jednoznačné ukazovatele vplyvu každého dialógu a kritériá na začatie, skončenie a obnovenie týchto dialógov;

77.

opakuje svoju výzvu, aby sa dialógy o ľudských právach rozšírili tak, aby zahŕňali situáciu v tretích krajinách i v EÚ, čím by sa posilnila dôveryhodnosť daného dialógu;

78.

opakuje svoju žiadosť, aby sa otázky súvisiace s ľudskými právami preskúmavali na najvyššej politickej úrovni, čím by sa záujmu o ľudské práva prisúdil väčší politický význam, a aby členské štáty alebo tretie krajiny nevynímali otázky týkajúce sa ľudských práv z politického dialógu; domnieva sa, že tento dialóg by sa preto nikdy nemal využívať na to, aby sa predmet stretnutí obmedzil len na stretnutia odborníkov, čo by ho odsunulo na okrajovú pozíciu vo vzťahu k iným politickým otázkam; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby prijali tieto opatrenia:

79.

v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje návrhy formulované v spomenutom uznesení Európskeho parlamentu zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógov a konzultácii o ľudských právach s tretími krajinami; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že dialóg medzi Radou, Komisiou a Podvýborom Európskeho parlamentu pre ľudské práva sa začal v januári 2008 s cieľom vykonávať odporúčania uvedeného uznesenia vzhľadom na účasť Európskeho parlamentu v dialógoch všeobecne; pripomína v tejto súvislosti povinnosť Rady konzultovať s Európskym parlamentom a riadne vziať do úvahy jeho názory podľa článku 21 Zmluvy o EÚ;

80.

kladie dôraz na potrebu zásadného zintenzívnenia dialógu EÚ a Číny o ľudských právach a je znepokojený skutočnosťou, že Čína poskytla odpovede len na dve tretiny otázok, ktoré EÚ v tomto dialógu predložila v jednotlivých prípadoch; vyjadruje znepokojenie nad vážnym porušovaním ľudských práv v Číne a zdôrazňuje, že aj napriek prísľubom, ktoré jej vedúci politickí predstavitelia vyjadrili so zreteľom na blížiace sa olympijské hry v súlade s Olympijskou chartou, sa situácia týkajúca sa ľudských práv nezlepšila; v súlade s Olympijskou chartou víta skutočnosť, že Čína sa usiluje uskutočniť odporúčania osobitného spravodajcu pre mučenie a nedávno odporučila súdom, aby sa nespoliehali len na priznania; poukazuje na to, že čínska vláda stále neratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) napriek opakovaným uisteniam, že tak učiní; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na samite EÚ a Číny, ktorý sa konal 28. novembra 2007 v Pekingu, sa neprijalo žiadne spoločné vyhlásenie EÚ a Číny o ľudských právach aj napriek pôvodnému zámeru takéto vyhlásenie vydať; vyzýva Radu, aby po diskusiách poskytla Európskemu parlamentu podrobnejšie informácie vrátane podrobného zoznamu demaršov, ktoré v jednotlivých prípadoch zaslala Rada a členské štáty; poukazuje na to, že tieto obavy treba zdôrazniť v prípravách na olympijské hry v Pekingu, ktoré sú významnou historickou príležitosťou na zlepšenie stavu ľudských práv v Číne; v tejto súvislosti vyjadruje aj naďalej znepokojenie nad čínskymi právnymi predpismi vrátane systému štátnych tajomstiev, ktorý bráni transparentnosti nevyhnutnej pre vývoj dobrej správy a systému, v ktorom prevláda právny štát; je znepokojený obmedzeniami uvalenými na slobodu čínskych a medzinárodných médií vrátane internetu, blogov a prístupu čínskej a medzinárodnej tlače k informáciám; naďalej ho takisto znepokojuje čierna listina novinárov a aktivistov za ľudské práva vrátane dalajlámu, jeho spojencov a prívržencov hnutia Falun Gong; žiada v tejto súvislosti okamžité prepustenie Chu Ťia, popredného aktivistu v oblasti boja proti AIDS; zdôrazňuje potrebu pokračovať v dôslednom sledovaní situácie v oblasti ľudských práv a zmien právnych predpisov súvisiacich s touto otázkou aj po olympijských hrách; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že jej obchodné vzťahy s Čínou budú závisieť od reforiem v oblasti ľudských práv, a v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby vypracovala súhrnné hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv ešte pred schválením akejkoľvek novej rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci; vyzýva Radu a Komisiu, aby nastolili otázku autonómnej oblasti Vnútorného Mongolska, Východného Turkestanu a Tibetskej autonómnej oblasti, a tým aktívne podporili transparentný dialóg medzi čínskou vládou a vyslancami tibetskej vlády v exile a zohľadňovali otázku vplyvu politiky Číny v oblasti ľudských práv v Afrike; naďalej vyjadruje obavy v súvislosti so systematickým porušovaním ľudských práv ujgurského etnika v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang;

81.

naďalej vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že v roku 2004 sa prerušil dialóg o ľudských právach s Iránom z dôvodu, že situácia v oblasti ľudských práv sa v žiadnom ohľade nezlepšila a spolupráca bola nedostatočná; vyzýva iránske orgány, aby obnovili tento dialóg s cieľom podporiť všetky zainteresované skupiny občianskej spoločnosti, ktoré sa zaviazali k demokracii, a aby pokojnou a nenásilnou cestou zintenzívňovali súčasné postupy, ktoré môžu podporiť demokratické, inštitucionálne a ústavné reformy, zabezpečiť ich udržateľnosť a posilniť zapojenie všetkých ochrancov ľudských práv a predstaviteľov občianskej spoločnosti v Iráne do procesov tvorby politík, čím sa posilní úloha, ktorú zohrávajú vo všeobecnom politickom dialógu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v roku 2007 sa v Iráne naďalej zhoršovala situácia v oblasti dodržiavania základných ľudských práv, najmä slobody vyjadrovania a združovania; odsudzuje novú kampaň za morálku, ktorú odštartovali iránske orgány začiatkom apríla 2007 a v dôsledku ktorej boli zatknuté tisícky mužov a žien z dôvodu „boja proti nemorálnemu správaniu“; odsudzuje, že iránsky režim v čoraz väčšej miere ukladá trest smrti;

82.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom výsledkov z konzultácií EÚ a Ruska o ľudských právach a žiada, aby bol do tohto procesu zapojený Európsky parlament; podporuje snahu Rady a Komisie dosiahnuť stav, za ktorého by sa konzultácie uskutočňovali striedavo v Rusku a v EÚ, pričom by sa na konzultáciách zúčastňovali aj ruské ministerstvá okrem ministerstva zahraničných vecí a ruská delegácia by sa zúčastňovala na stretnutiach ruských a európskych parlamentných orgánov alebo mimovládnych organizácií usporadúvaných súčasne s týmito konzultáciami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ sa nepodarilo dosiahnuť politické zmeny v Rusku, predovšetkým so zreteľom na citlivé témy ako situácia v Čečensku a ďalších kaukazských republikách, beztrestnosť a nezávislosť súdnictva, zaobchádzanie s ochrancami ľudských práv a politickými väzňami vrátane Michaila Chodorkovského, nezávislosť médií a sloboda prejavu, zaobchádzanie s etnickými a náboženskými menšinami, rešpektovanie zásad právneho štátu a ochrana ľudských práv v ozbrojených silách, diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie a ďalšie otázky; domnieva sa, že pretrvávajúca diskusia o Čečensku by sa mala rozšíriť tak, aby zahŕňala aj znepokojivú situáciu v Ingušsku a Dagestane; vyzýva ruské orgány, aby chránili národnostné menšiny v Marijskej republike a zaistili dodržiavanie ľudských práv a práv menšín v súlade s ústavou Marijskej republiky a európskymi normami; odsudzuje neustále prenasledovanie novinárov, ochrancov ľudských práv, politických väzňov a mimovládnych organizácií, napríklad nedávne prenasledovanie Novej gazety a Nadácie Nižného Novgorodu na podporu tolerancie; je znepokojený skutočnosťou, že nové ruské právne predpisy týkajúce sa mimovládnych organizácií, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2006, sú otvorené svojvoľnému a selektívnemu uplatňovaniu a používajú sa na zabránenie, obmedzenie a potrestanie zákonných činností mimovládnych organizácií, čím prispievajú k zvyšovaniu neistoty a zraniteľnosti mimovládnych organizácií; okrem toho v súlade so správou Amnesty International z decembra 2007 vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že úrad prokurátora naďalej nedodržiava právo Michaila Chodorkovského a jeho spoločníka Platona Lebedeva na spravodlivý súd podľa medzinárodných noriem, a vyjadruje zármutok v súvislosti so skutočnosťou, že Vasilijovi Alexanianovi, bývalému viceprezidentovi spoločnosti Jukos, sa odmietlo poskytnúť životne dôležitého lekárske ošetrenie napriek tomu, že oň opakovane žiadal Európsky súd pre ľudské práva a predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy; nalieha na Rusko, aby prijalo ďalšie opatrenia na ochranu slobody prejavu a bezpečnosti novinárov a ochrancov ľudských práv; v tejto súvislosti sa domnieva, že spoluprácu Ruska s OBSE, Radou Európy a mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv, ako aj ratifikáciu všetkých príslušných dohovorov o ľudských právach by mala EÚ vnímať ako prioritu, najmä ratifikáciu protokolu č. 14 k EDĽP, ktorým sa mení a dopĺňa kontrolný systém tohto dohovoru; vyjadruje poľutovanie nad neochotou Ruska prizvať dostatočný počet medzinárodných volebných pozorovateľov v dostatočnom predstihu, aby mohli náležite sledovať priebeh volieb v súlade s normami organizácie OBSE, čím znemožňuje Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva uskutočniť svoju plánovanú volebnú pozorovateľskú misiu v súlade so svojím mandátom, a preto je nútený spochybniť demokratický charakter parlamentných volieb, ktoré sa konali v roku 2007, ako aj prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili v roku 2008; naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby pri rokovaniach s ruskými orgánmi na najvyššej úrovni, ako aj v novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom nastolili otázku ľudských práv vrátane konkrétnych prípadov; naliehavo žiada Komisiu, aby okrem doložky o ľudských právach stanovila jasnejšie záväzky a zaviedla účinnejšie monitorovacie mechanizmy, aby sa situácia v oblasti ľudských práv skutočne zlepšila;

83.

naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby zriadili podvýbory pre ľudské práva so všetkými susednými krajinami; opakuje svoju požiadavku, aby sa na príprave stretnutí týchto podvýborov zúčastňovali poslanci a aby boli o ich výsledkoch informovaní; zastáva názor, že pokiaľ v prvom kole stretnutí, ktoré sa týkajú napríklad Tuniska, pôjde najmä o dosiahnutie stálosti podvýborov a posilnenie dôvery medzi partnermi, mali by sa takéto podvýbory, v súčasnosti najmä s Marokom, začať orientovať najmä na výsledky a stanoviť si referenčné hodnoty a ukazovatele pokroku, ako aj na možnosť nastoliť diskusiu o jednotlivých prípadoch; zdôrazňuje, že o ľudských právach by sa určite nemalo diskutovať len v týchto podvýboroch a zdôrazňuje nevyhnutnosť zaradiť tieto otázky do politického dialógu vrátane najvyšších úrovní s cieľom posilniť súdržnosť politiky EÚ v tejto oblasti a zmierniť nezrovnalosti vo vyhláseniach o situácii v oblasti ľudských práv, ktoré obe strany poskytujú tlači; víta vyhlásenie Rady zo 16. októbra 2007, v ktorom sa uvádza, že diskusie týkajúce sa budúcej rámcovej dohody medzi EÚ a Líbyou sa budú okrem iného konkrétne zaoberať spoluprácou a pokrokom v oblasti ľudských práv;

84.

opätovne pripomína zhoršovanie situácie v Sýrii, kde vládne orgány odmietajú udeliť skupinám pre ľudské práva oficiálny status a kde sú skupiny pre ľudské práva prenasledované bezpečnostnými službami a ich členovia sú väznení na základe chýbajúceho právneho stavu; odsudzuje zatknutie disidentov a členov opozičných strán a nalieha na Radu a Komisiu, aby sýrsku vládu vyzvali, aby prepustila novinárov, aktivistov v oblasti ľudských práv a nezávislých právnikov, ktorí boli takto zadržaní, a zrušila výnimočný stav;

85.

odsudzuje opatrenia bieloruských orgánov voči opozícii; konštatuje, že tieto opatrenia čoraz častejšie nadobúdajú podobu systematických snáh o ponižovanie a zlé zaobchádzanie s príslušníkmi opozície; ako príklad uvádza nedávne zatknutie držiteľa Sacharovovej ceny Alexandra Milinkieviča; konštatuje, že EÚ sa nepodarilo zlepšiť situáciu týkajúcu sa reforiem v oblasti ľudských práv v Bielorusku;

86.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad katastrofálnou humanitárnou krízou v pásme Gazy; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby dodržiavali Všeobecnú deklaráciu ľudských práv; znovu zdôrazňuje obsah svojho uznesenia z 21. februára 2008 o situácii v pásme Gazy (24),

87.

berie na vedomie úsilie Rady a Komisie usporiadať v máji 2008 druhé kolo dialógov EÚ a Uzbekistanu o ľudských právach a chváli snahu Komisie usporiadať seminár občianskej spoločnosti týkajúci sa mediálnych vyjadrení v medziach dialógu, ktorý by sa mohol konať v Taškente; znovu poukazuje na to, že dialóg o ľudských právach a stretnutia expertov týkajúce sa masakru v Andižane v roku 2005 nie sú sami osebe pokrokom a nemožno ich používať ako odôvodnenie na zrušenie sankcií; poukazuje na to, že neuskutočnenie nezávislého medzinárodného vyšetrovania masakra v Andižane a nedosiahnutie zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv v Uzbekistane, čo bolo kritériom EÚ na zrušenie sankcií, logicky viedlo k rozšíreniu sankcií voči Uzbekistanu; víta, že závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 15. a 16. októbra 2007 zavádzajú osobitné podmienky, ktoré treba splniť do šiestich mesiacov na to, aby pozastavenie obmedzenia víz zostalo v platnosti; vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali významné hodnotenie vplyvu rozhodnutia na šesť mesiacov pozastaviť niektoré z vízových obmedzení, ktoré sú súčasťou sankcií EÚ voči Uzbekistanu, a aby posúdili celkovú situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Uzbekistan v tejto súvislosti doteraz nedosiahol žiadny pokrok; oceňuje činnosť svojho Podvýboru pre ľudské práva týkajúcu sa dôkladného monitorovania situácie v oblasti ľudských práv každých šesť mesiacov s cieľom poskytovať Rade pravidelné parlamentné hodnotenia a odporúčania vzhľadom na politiku EÚ, ktorá sa má prijať v tejto súvislosti; vyjadruje pobúrenie nad prezidentskými voľbami v Uzbekistane, ktoré sa konali 23. decembra 2007 a ktoré sa podľa Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva „uskutočnili v prísne kontrolovaných politických podmienkach bez priestoru pre skutočnú opozíciu a … vo všeobecnosti nesplnili mnohé záväzky súvisiace s demokratickými voľbami stanovené Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe“; odsudzuje zavraždenie zakladateľa a umeleckého vedúceho nezávislého divadla Ilchom Marka Weila, ku ktorému došlo 9. septembra 2007 v Taškente, a zavraždenie novinára a kritika režimu v Uzbekistane Alichera Sajpova, ku ktorému došlo 24. októbra 2007 v kirgizskom meste Oš; opakuje svoju požiadavku o okamžité prepustenie politických väzňov (25);

88.

podporuje ochotu Rady nadviazať dialóg o ľudských právach s každou zo zostávajúcich štyroch krajín strednej Ázie; požaduje, aby sa dialógy zameriavali na výsledky a aby prebiehali v plnom súlade s usmerneniami EÚ týkajúcimi sa dialógu o ľudských právach s tretími krajinami, ako aj aby zabezpečili zapojenie občianskej spoločnosti a Európskeho parlamentu; žiada, aby nadviazanie dialógu sprevádzalo poskytnutie príslušných zdrojov v rámci sekretariátov Rady a Komisie;

89.

poukazuje na význam angažovanosti Turecka a EÚ v prístupovom procese Turecka v súvislosti s prebiehajúcimi reformami v oblasti ľudských práv v Turecku;

90.

vyjadruje nádej, že sa čo najskôr zistí totožnosť osôb zodpovedných za zavraždenie Bénazír Bhuttovej a že sa budú za svoj čin zodpovedať; poukazuje na to, že v priebehu roka 2007 sa situácia v oblasti ľudských práv v Pakistane zhoršila, najmä pokiaľ ide o ohrozenie nezávislosti súdnictva a slobody médií; vzhľadom na túto skutočnosť odsudzuje ohováračskú kampaň proti Ifticharovi Mohammadovi Čaudhrímu, bývalému predsedovi najvyššieho súdu Pakistanu, ako aj skutočnosť, že bol odvolaný z úradu a bolo mu nariadené domáce väzenie; vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili hnutie za demokraciu, ktoré iniciovali komory sudcov a advokátov, najmä prostredníctvom pozvania niektorých zástupcov hnutia vrátane pána Čaudhrího; žiada opätovne uviesť do úradu všetkých odvolaných sudcov; berie na vedomie prijatie nového strategického dokumentu pre Pakistan a víta začlenenie predchádzania konfliktom a ľudských práv do celého tohto dokumentu; konštatuje, že prvé stretnutie spoločného výboru Pakistanu a Európskeho spoločenstva sa uskutočnilo v Islamabade 24. mája 2007 a zdôrazňuje, že ľudské práva musia mať popredné miesto v programoch všetkých následných stretnutí;

91.

zdôrazňuje, že snahy o odstránenie všetkých foriem mrzačenia ženských pohlavných orgánov by sa mali zintenzívniť tak na miestnej, ako aj na politickej úrovni, aby sa vyzdvihla skutočnosť, že takéto mrzačenie je tak problémom rodovej rovnosti, ako aj porušovaním ľudských práv, pokiaľ ide o telesnú integritu;

92.

trvá na tom, aby sa všetky dialógy o ľudských právach otvorene zaoberali otázkou práv žien, a najmä otázkou boja proti všetkým podobám diskriminácie a násilia proti ženám a dievčatám a ich odstraňovania, predovšetkým vrátane prerušení tehotenstva na základe pohlavia nenarodeného dieťaťa, všetkých podôb škodlivých tradičných alebo zvykových praktík, napríklad zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov, manželstvá medzi maloletými alebo nútené manželstvá, otázkou všetkých podôb obchodovania s ľuďmi, domáceho násilia a vyvražďovania žien, zneužívania v práci a hospodárskeho zneužívania, a že akékoľvek úvahy týkajúce sa zvykov, tradícií alebo náboženstva zo strany štátov s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti odstrániť túto brutalitu a akékoľvek konanie, ktoré by mohlo ženy ohrozovať na živote, je potrebné odmietnuť;

93.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby doložku o ľudských právach využívali na to, aby sa boj proti všetkým podobám mrzačenia ženských pohlavných orgánov stal vo vzťahoch s nečlenskými štátmi prioritou, a to najmä vo vzťahoch so štátmi, ktoré majú v rámci dohody z Cotonou (v súčasnosti podľa európskych dohôd o partnerstve) s EÚ prednostné vzťahy, a aby na ne naliehali s cieľom prijať nevyhnutné legislatívne, administratívne, súdne a preventívne opatrenia na ukončenie týchto praktík;

94.

pripomína rozvojové ciele milénia a zdôrazňuje, že prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti je základným ľudským právom; domnieva sa, že v politike EÚ týkajúcej sa rozvoja a ľudských práv by mali dominovať zdravotné programy vrátane takých, ktoré sa týkajú sexuálneho zdravia, podpory rodovej rovnosti, posilnenia postavenia žien a práv dieťaťa, najmä ak pretrváva rodovo založené násilie a ak sú deti a ženy ohrozené HIV/AIDS alebo nemajú prístup k informáciám, prevencii a/alebo liečbe; vyzýva Komisiu, aby do svojej rozvojovej politiky, najmä do programov na podporu obchodu, zahrnula základné práva pracujúcich a program dôstojnej práce;

95.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby podporovali najmä ratifikáciu a vykonávanie protokolu Africkej únie o právach žien v Afrike zo strany členských štátov Africkej únie;

96.

vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili EIDHR a aby zabezpečili prerozdelenie zdrojov pre činnosti, ktoré majú za cieľ odstrániť všetky podoby mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

97.

odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv a demokracie zo strany vojenskej junty v Barme a podporuje záväzok EÚ dosiahnuť ciele, ktoré si stanovila, najmä komplexný a skutočný tripartitný dialóg medzi vojenským režimom, demokratickou opozíciou (konkrétne Národnou ligou za demokraciu, ktorá vyhrala voľby v roku 1990) a etnickými skupinami s cieľom dosiahnuť národné zmierenie, ktoré je nevyhnutné na prechod k demokracii v Barme, a zriadenie legitímnej, demokratickej civilnej vlády, ktorá rešpektuje ľudské práva svojich občanov a obnoví normálne vzťahy s medzinárodným spoločenstvom; víta skutočnosť, že Rada v novembri 2007 prijala spoločnú pozíciu, ktorou sa obnovujú existujúce reštriktívne opatrenia a ktorou sa zavádzajú dodatočné reštriktívne opatrenia, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto opatrenia sa nevzťahujú na také kľúčové odvetvia, akým je odvetvie energetiky, a na finančné a bankové sankcie voči vojenskému režimu; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné, aby prijatie reštriktívnych opatrení bolo bezpochyby spojené s pevnou podporou občianskej spoločnosti, čo nebol prípad Barmy; odsudzuje brutálnu reakciu orgánov Barmy na demonštrácie budhistických mníchov a ostatných pokojných demonštrantov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad pretrvávajúcim väznením a zadržiavaním demokratických aktivistov a novinárov a vyzýva Radu, aby naďalej zdôrazňovala situáciu v oblasti ľudských práv v Barme ako hlavnú prioritu na zasadnutí UNHRC a aby naďalej trvala na druhej návšteve pána Tomasa Ojea Quintana v Barme, osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva v tejto krajine, s cieľom podporiť hodnotenie porušovania ľudských práv; víta vymenovanie Piera Fassina za osobitného splnomocnenca EÚ pre Barmu a žiada Komisiu, aby v rámci EIDHR aktívne podporovala barmské prodemokratické hnutie; odsudzuje zavraždenie Pada Mana Šaa, generálneho tajomníka Karenskej národnej únie (KNU), ku ktorému došlo 14. februára 2008 v jeho dome v Thajsku; žiada, aby sa okolnosti tejto vraždy vyšetrili a aby EÚ vyjadrila rozhorčenie nad vojenským režimom a žiadala lepšiu ochranu demokratických vodcov Barmy žijúcich v exile v Thajsku; je znepokojený skutočnosťou, že barmskí utečenci v Malajzii sú mimoriadne zraniteľní a zo strany malajzijských orgánov im hrozí zatknutie, zadržanie, fyzické násilie a vyhostenie; nalieha na Radu, aby malajzijské orgány vyzvala, aby prestali brutálne zaobchádzať s utečencami, aby podnietila vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) registrovať všetkých utečencov v záujme väčšej ochrany, a aby naliehala na viac krajín, aby prijímali barmských utečencov z Malajzie na presídlenie;

98.

vyzýva predsedníctvo Rady, aby sa zameralo na krajiny, ktoré z hľadiska dodržiavania ľudských práv vzbudzujú osobitné obavy; nabáda Radu, aby v plnej miere vykonávala usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a aby na projekty v rámci EIDHR vyčlenila dodatočné zdroje, najmä na podporu demokracie v Bielorusku, Barme, na Kube, v Eritrei, Laose, Severnej Kórei, Uzbekistane, Vietname a Zimbabwe; domnieva sa, že koncepcia a realizácia týchto projektov by nemali závisieť od súhlasu alebo spolupráce jednotlivých režimov;

99.

víta, že EÚ dňa 18. októbra 2007 prvýkrát usporiadala Deň proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorého zámerom je zvýšiť povedomie o obchodovaní s ľuďmi a zdôrazniť dlhodobý záväzok EÚ odstrániť ho;

100.

víta, že portugalské predsedníctvo a Komisia zorganizovali v decembri 2007 v Lisabone fórum mimovládnych organizácií EÚ o ľudských právach na tému hospodárske, sociálne a kultúrne práva; podporuje odporúčania fóra, ktoré opätovne potvrdili nedeliteľnú a univerzálnu povahu ľudských práv a úspešne prispeli k spojeniu vonkajších a vnútorných hľadísk politík EÚ; z tohto dôvodu podnecuje Radu a Komisiu, aby prostredníctvom príslušného hodnotenia vplyvu na ľudské práva podporili súčasné hodnotenie vplyvu na trvalú udržateľnosť, ktoré vykonáva generálne riaditeľstvo Komisie pre obchod;

101.

víta štvrté stretnutie siete kontaktných miest EÚ, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré sa uskutočnilo 7. a 8. mája 2007 v Haagu; berie na vedomie činnosť tohto stretnutia, ktoré bolo zamerané výlučne na situáciu v Rwande a vyšetrovania podozrivých osôb z Rwandy európskymi štátmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas portugalského predsedníctva sa neusporiadalo piate stretnutie tejto siete; pripomína Rade záväzok zorganizovať takéto stretnutie v rámci každého predsedníctva;

102.

vyzýva predsedníctvo Rady, aby sa zaoberalo nedostatočnou aktivitou EÚ v Darfúre; víta operáciu zmiešaných síl Africkej únie a OSN v Darfúre (UNAMID), ktorú 31. júla 2007 jednohlasne schválila rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1769 (2007), ako krôčik správnym smerom; konštatuje, že UNAMID 31. decembra 2007 nahradila misiu Africkej únie v Sudáne (AMIS) a že jej pôvodný mandát uplynie 31. júla 2008; očakáva, že 7 000 vojakov misie AMIS, ktorí dosiaľ zodpovedali za udržiavanie mieru, sa spojí s týmito novými silami a že sa dodržia všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré zabezpečia schopnosť misie UNAMID plniť svoj mandát vrátane pravidelného preskúmania počtu príslušníkov mierových jednotiek; trvá však na tom, aby sa zatýkacie rozkazy vydané ICC v súvislosti s Darfúrom vykonali čo najskôr; konštatuje, že neprimeranosť opatrení na boj proti humanitárnej katastrofe v Dárfúre bola jedným z dôvodov zhoršenia politickej a sociálnej situácie v Čade; žiada okamžite prijať opatrenia na poskytnutie väčšej pomoci tejto krajine;

103.

vyjadruje znepokojenie nad útokmi vzbúrencov, ku ktorým došlo začiatkom februára 2008 v N'Djamene, hlavnom meste Čadu; zdôrazňuje význam angažovanosti EÚ pri zvyšovaní diplomatického tlaku zameraného na dosiahnutie prímeria v Čade s cieľom chrániť obliehaných civilných obyvateľov, ako aj v podpore diskusií zameraných na mier a národné zmierenie v tejto krajine; odsudzuje tvrdý zákrok čadskej vlády proti politickým oponentom v hlavnom meste N'Djamene po februárovom pokuse o štátny prevrat; nalieha na Radu, aby vyvinula čo najväčšie úsilie na zaistenie slobody politickej opozície v Čade; zdôrazňuje vážnosť kritickej situácie utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu vo východnom Čade, kde sa v 12 táboroch na východnej čadskej hranici nachádza viac ako 400 000 utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu; víta vytvorenie misie na udržanie mieru: ozbrojené sily EÚ v Čadskej republike a Stredoafrickej republike (EUFOR TCHAD/RCA) a jej hlavný cieľ, ktorým je ochrana utečencov, osôb vysídlených v rámci štátu a humanitárnych pracovníkov v tejto krízovej oblasti;

104.

víta skutočnosť, že OSN začala pracovať na dosiahnutí jednotných noriem správania sa pre všetky kategórie osôb zapojených do mierových misií; berie na vedomie, že akčný plán pracovnej skupiny uvádza požiadavku, aby sa do všetkých kódexov správania medziagentúrneho stáleho výboru zahrnulo šesť základných zásad vrátane zásady zákazu sexuálnej aktivity s osobou mladšou ako 18 rokov bez ohľadu na vekovú hranicu plnoletosti alebo vekovú spôsobilosť poskytnúť informovaný súhlas platnú na danom mieste; víta skutočnosť, že tento kódex správania sa v súčasnosti vzťahuje na všetkých pracovníkov mierových jednotiek a humanitárnych pracovníkov OSN; víta vytvorenie jednotiek pre správanie zamestnancov v rámci misií OSN v Burundi, na Pobreží slonoviny, v Demokratickej republike Kongo a na Haiti, ktoré majú vyšetrovať obvinenia a pomáhať obetiam; očakáva, že sa kódex správania bude v plnej miere uplatňovať vo všetkých misiách OSN a že sa v prípade potreby budú ukladať trestné sankcie voči pracovníkom, u ktorých sa dokázalo, že znásilnili alebo sexuálne zneužívali deti;

105.

víta skutočnosť, že Rada zostavuje a pravidelne aktualizuje zoznamy ťažiskových krajín, v súvislosti s ktorými sa vynakladá dodatočné intenzívne úsilie, ktoré má viesť k vykonávaniu usmernení EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch, treste smrti (tzv. krajiny v bode zvratu) a ochrancoch ľudských práv; konštatuje, že o podobnom postupe sa uvažuje aj v rámci stratégie vykonávania nových usmernení EÚ týkajúcich sa podpory a ochrany práv dieťaťa; nabáda Radu a Komisiu, aby tento osvedčený postup rozširovali, čo EÚ umožní okrem iného účinnejšie reagovať na usmernenia EÚ o mučení pomocou demaršov, vyhlásení a iných opatrení; nabáda Radu a Komisiu, aby pri určovaní ťažiskových krajín vzali do úvahy osobitné mechanizmy OSN a aby zohľadňovali odporúčania a naliehavé uznesenia Európskeho parlamentu;

106.

opakuje svoju požiadavku, aby sa všetky diskusie o ľudských právach a demokracii s tretími krajinami, nástroje, dokumenty a správy vrátane výročných správ o ľudských právach explicitne venovali otázkam diskriminácie vrátane otázok týkajúcich sa etnických, národných a jazykových menšín, náboženských slobôd vrátane netolerancie voči náboženstvám, diskriminačných praktík voči menšinovým náboženstvám, diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, ochrany a podpory práv pôvodného obyvateľstva, ľudských práv žien, práv detí, postihnutých osôb vrátane osôb s mentálnym postihnutím, ako aj ľudí všetkých sexuálnych orientácií, pričom v prípade potreby sa budú musieť v plnej miere zapojiť ich organizácie, a to v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách;

107.

vyjadruje znepokojenie nad zjavným zmanipulovaním prezidentských volieb v Keni v decembri 2007, po ktorých sa v krajine rozpútalo násilie, a žiada zaručenie ľudských práv vrátane práva na slobodné vyjadrovanie, zhromažďovanie a združovanie, ako aj slobodných a spravodlivých volieb; je znepokojený skutočnosťou, že deň po voľbách v decembri 2007 boli Keni vyplatené finančné prostriedky z EÚ; naliehavo vyzýva, aby sa v budúcnosti platby vládam neuskutočňovali v takej krátkej lehote po všeobecných voľbách, a predovšetkým, aby sa uvedené platby neuskutočňovali skôr, ako bude predložená správa volebnej pozorovateľskej misie EÚ; vo svetle mierových rozhovorov poukazuje na význam pokračujúcej účasti EÚ na podpore aktuálneho úsilia o dosiahnutie funkčnej a stabilnej demokratickej vlády a prezidentského úradu v Keni;

108.

víta prijatie EIDHR ako finančného nástroja pre vonkajšiu pomoc, ktorý podporuje predovšetkým ľudské práva a demokraciu, vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že priority Európskeho parlamentu sa zohľadnili v programových dokumentoch na roky 2007 a 2008;

109.

žiada úplnú transparentnosť spôsobov využívania finančných prostriedkov a výberu a hodnotenia projektov v rámci nástroja EIDHR; žiada, aby sa všetky vybrané projekty zverejnili na internete vo všetkých prípadoch, v ktorých je to zlučiteľné s ochranou prijímateľa;

110.

víta začatie realizácie nového projektu v rámci EIDHR, ktoré umožňuje okamžite prijať kroky na ochranu ochrancov ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby tento nový projekt zrealizovala rýchlo a účinne;

111.

navrhuje, aby sa od roku 2009 zvýšil rozpočet nástroja EIDHR predovšetkým s cieľom poskytnúť dodatočné finančné zdroje projektom v problematických krajinách a projektom, ktoré riadia priamo delegácie Komisie s organizáciami miestnej občianskej spoločnosti, aby každá krajina, v ktorej sa tieto projekty realizujú, mala prístup k finančným prostriedkom Spoločenstva;

112.

vyzýva Komisiu, aby prispôsobila počet zamestnancov určených na vykonávanie nástroja EIDHR ústrediu aj delegáciám tak, aby sa zohľadnili osobitosti a problémy tohto nového nástroja a sprístupnili sa potrebné zdroje a odborné skúsenosti vzhľadom na veľmi citlivú povahu projektov, ktoré nástroj podporuje, nevyhnutnosť chrániť subjekty občianskej spoločnosti, ktoré tieto projekty vykonávajú, a význam politického cieľa, ktorý predstavuje;

113.

žiada poskytnúť zamestnancom delegácií EÚ v tretích krajinách vrátane zamestnancov po najvyššiu úroveň osobitnú odbornú prípravu v oblasti ľudských práv a demokracie, predovšetkým vzhľadom na projekty realizované podľa usmernení a na nevyhnutnosť podporovať ochrancov ľudských práv; žiada tiež, aby sa každé dva roky uskutočnilo školenie vedúcich delegácií s cieľom začleniť prvok ľudských práv vzhľadom na nové povinnosti delegácií v tejto oblasti;

114.

vyzýva Komisiu, aby zaistila súdržnosť medzi politickými prioritami EÚ a projektmi a programami, ktoré podporuje, predovšetkým v súvislosti s dvojstranným programovaním s tretími krajinami; ďalej žiada zaistiť súdržnosť medzi programami a tematickými nástrojmi a podporiť tieto nástroje, pretože sú jediným prostriedkom, ktorý EÚ umožňuje realizovať projekty v tretích krajinách bez toho, aby podporovala orgány týchto krajín;

115.

berie na vedomie, že finančné prostriedky z EIDHR vyčlenené na volebné pozorovateľské misie EÚ v roku 2007 sa rovnali 23 % celkových použitých prostriedkov EIDHR (30, 1 milióna EUR) a že sa uskutočnilo 11 takýchto misií;

116.

berie na vedomie, že veľká časť (okolo 50 %) celkových finančných prostriedkov z EIDHR pridelených v roku 2007 sa použila na veľké tematické projekty a len malá časť (24 %) na podporné programy v rámci krajín (zodpovedajúce mikroprojektom); takisto konštatuje, že len malá časť prostriedkov bola vyčlenená na Áziu a navrhuje, aby sa geografická rovnováha prehodnotila;

117.

konštatuje, že pri financovaní medzinárodných organizácií zo stanovených príspevkov členských štátov, ako je to napríklad v prípade ICC, treba postupovať opatrne, pretože financie poskytované takýmto organizáciám sú rovnocenné s dotáciami zmluvných štátov, ktoré im poskytujú na základe záväzku, a vystavujú ostatné projekty a inštitúcie závislé od príspevkov z EIDHR riziku, a to napríklad mimovládne projekty, program odkaz a činnosť aktívnej pomoci osobitného súdu pre Sierra Leone;

118.

s uspokojením konštatuje, že EÚ využíva pomoc pri voľbách a pozorovanie volieb čoraz viac na podporu demokracie v tretích krajinách a že kvalita a nezávislosť týchto misií sú všeobecne uznávané;

119.

trvá na zvýšenej ostražitosti v súvislosti s kritériami výberu krajín, v ktorých sa uskutočňuje pomoc pri voľbách/pozorovanie volieb, a dodržiavaním metodiky a predpisov stanovených na medzinárodnej úrovni týkajúcich sa predovšetkým nezávislej povahy misie;

120.

domnieva sa, že na základe minulých skúseností je v tejto fáze potrebné, aby sa pomoc pri voľbách a pozorovanie volieb stali súčasťou súvislého procesu, ktorý zahŕňa predvolebnú fázu podpory nastolenia demokracie a ľudských práv, a najmä povolebnú fázu podpory a hodnotenia demokratického procesu s cieľom podporiť právny štát, zjednotiť demokratické inštitúcie, politický pluralizmus, nezávislosť súdnictva a úlohu občianskej spoločnosti;

121.

pripomína, že nevyhnutnosť povolebnej politiky je súčasťou právneho základu nástroja EIDHR;

122.

žiada, aby sa volebný proces vrátane predvolebnej aj povolebnej fázy stal súčasťou jednotlivých úrovní politického dialógu s danými tretími krajinami s cieľom zaistiť súdržnosť politík EÚ a potvrdiť zásadnú úlohu ľudských práv a demokracie;

123.

ďalej pripomína Rade a Komisii, že v súlade s tým, ako už niektoré členské štáty začali, treba pre každú krajinu navrhnúť stratégie v oblasti demokracie a ľudských práv, pretože sú dôležitým prostriedkom zaistenia súdržnosti vykonávaných politík zahŕňajúcich volebné postupy;

124.

vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby pred priebežným hodnotením posúdil vykonávanie rôznych zložiek nástroja EIDHR;

125.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že doložka o ľudských právach a demokracii, ktorá je dôležitou súčasťou všetkých dohôd o spolupráci a partnerstve s tretími krajinami, sa stále neplní v konkrétnej podobe, pretože chýba mechanizmus na jej presadzovanie;

126.

v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje návrhy, ktoré obsahuje vyššie uvedené uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2006 o doložkách o ľudských právach a demokracii v dohodách EÚ; zdôrazňuje predovšetkým nevyhnutnosť zaradiť uvedené doložky do všetkých dohôd EÚ vrátane dohôd špecifických pre rôzne odvetvia;

127.

vyzýva Radu a Komisiu, aby využili súčasný kontext končiacej sa účinnosti dohôd o partnerstve a spolupráci s niekoľkými susednými krajinami a Ruskom, ako aj rokovania o nových dohodách s cieľom začleniť otázky týkajúce sa ľudských práv a súvisiaceho účinného dialógu do budúcich dohôd vrátane využitia nadväzných mechanizmov;

128.

naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci politík EÚ týkajúcich sa zahraničného obchodu, investícií a rozvoja zabezpečila, aby ekonomické aktivity súkromných spoločností so sídlom v EÚ, ktoré sú uskutočňované v tretích krajinách, dodržiavali medzinárodné normy z oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o využívanie prírodných zdrojov, ako aj medzinárodný záväzok získať najprv informovaný súhlas dotknutých miestnych spoločenstiev a pôvodného obyvateľstva; domnieva sa, že Európsky parlament by mal pokrok dosahovaný v tejto oblasti sledovať a podávať o ňom správy;

129.

opakuje svoju požiadavku, aby sa doložky o ľudských právach vykonávali transparentnejším postupom konzultácie medzi stranami a aby sa podrobne stanovili politické a právne mechanizmy, ktoré treba použiť v prípade požiadavky zastavenia dvojstrannej spolupráce na základe opakovaného a/alebo systematického porušovania ľudských práv, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom; domnieva sa, že tieto doložky by mali zahŕňať aj podrobnosti o mechanizme, ktorý umožní dočasné pozastavenie dohody o spolupráci, ako aj mechanizmu varovania;

130.

konštatuje, že EÚ v roku 2007 neuzavrela žiadnu novú dohodu, ktorá by obsahovala doložku o ľudských právach;

131.

víta skutočnosť, že Rada a Komisia pozastavili v júni 2007 Bielorusku obchodné preferencie na základe všeobecného systému preferencií (GSP) v dôsledku toho, že bieloruská vláda nevykonala ani jedno z odporúčaní, ktoré v roku 2004 predložila ILO;

132.

domnieva sa, že zaistenie účinnej ochrany demokracie a ľudských práv na vonkajších hraniciach EÚ má byť najvyššou prioritou úsilia EÚ presadzovať ľudské práva; vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej upevňovali svoje úsilie zamerané na presadzovanie ľudských práv v rámci ESP, strategického partnerstva s Ruskom a vzťahov s Tureckom a krajinami západného Balkánu, a aby preto tiež plne využili súčasné regionálne rámce spolupráce v uvedených regiónoch; opätovne pripomína, že sa treba obzvlášť zaoberať porušovaním ľudských práv v oblastiach nevyriešených konfliktov v príslušných krajinách, ktoré výrazným spôsobom bránia upevňovaniu právneho štátu a demokracie na súčasných vonkajších hraniciach EÚ;

133.

vyzýva Komisiu, aby naďalej podrobne sledovala poskytovanie výhod vyplývajúcich zo systému všeobecných preferencií plus (GSP+) krajinám, ktoré preukázali vážne nedostatky pri plnení ôsmich dohovorov ILO týkajúcich sa základných pracovných noriem, porušovania občianskych a politických práv alebo využívania práce väzňov; žiada Komisiu, aby vypracovala kritériá, na základe ktorých sa stanoví, v ktorých prípadoch sa výhody systému GSP majú odobrať z dôvodu nedodržiavania ľudských práv;

134.

poukazuje na Deklaráciu o práve na rozvoj prijatú rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 41/128 zo 4. decembra 1986, ktorá uznáva, že právo na rozvoj je nescudziteľným ľudským právom a že štáty majú primárnu zodpovednosť za vytváranie podmienok priaznivých pre uplatňovanie tohto práva a musia prijať opatrenia na stanovenie medzinárodných rozvojových politík s cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto práva v plnej miere; požaduje vypracovanie opatrení, ktoré zabezpečia, že medzinárodné rozvojové programy, ktoré sa na túto zodpovednosť štátov vzťahujú, budú zahŕňať osoby so zdravotným postihnutím a že pre ne budú dostupné v súlade s článkom 32 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím podpísaným Európskym spoločenstvom 30. marca 2007;

135.

pripomína Rade jej záväzok presadzovať ľudské práva v SZBP a iných politikách EÚ, ako sa uvádza v dokumente, ktorý 7. júna 2006 schválil Politický a bezpečnostný výbor; žiada, aby sa vo vykonávaní odporúčaní uvedených v tomto dokumente dosiahol ďalší pokrok; pripomína Rade predovšetkým záväzky geografických pracovných skupín určiť hlavné otázky týkajúce sa ľudských práv, priority a stratégie ako súčasť ich celkového plánovania, a vytvoriť systematickejšiu výmenu s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a ochrancami ľudských práv;

136.

pripomína, že všeobecný rozpočet EÚ na rok 2008 stanovuje, že prostriedky pokrývajúce zdravotné postihnutie podliehajú kontrole, a to s cieľom zabezpečiť, že ako pomoc Spoločenstva sú v súlade s článkom 32 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a žiada, aby sa tieto ustanovenia o rozpočte vykonávali a sledovali dôsledne;

137.

vyzýva Radu, aby vynaložila čo najväčšie úsilie na uplatňovanie základného práva na zdravie, pokiaľ ide o liečbu bolesti a dostupnosť ópiových analgetík, pričom konštatuje, že Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok požiadal medzinárodné spoločenstvo o podporu predpisovania analgetík, pod podmienkou prísnej kontroly zo strany uznaných medzinárodných a vnútroštátnych kontrolných úradov, ako sú špecializované agentúry národných vlád a OSN, najmä v chudobných krajinách, keďže sa vo viac ako 150 krajinách zaznamenali vážne nedostatky z hľadiska zdravotnej starostlivosti; vyzýva Radu a Komisiu, aby svoju činnosť zamerali na otvorenie členstva vo Svetovej zdravotníckej organizácii pre všetky štáty, ako sa uvádza v článku 3 jej ústavy, a tým zlepšili účinnosť a univerzálnosť jej programov;

138.

bezpodmienečne odsudzuje všetky formy zneužívania detí, či už v podobe sexuálneho zneužívania vrátane detskej pornografie a sexuálnej turistiky zameranej na deti, alebo nedobrovoľnej práce spolu so všetkými formami obchodovania s ľuďmi; žiada Komisiu a členské štáty, aby uznali problémy tisícov detí ulice a detí nútených žobrať za vážny sociálny problém a problém týkajúci sa ľudských práv a aby prijali opatrenia na jeho riešenie, a vyzýva členské štáty, aby zaviedli sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za poníženie detí nútených žobrať;

139.

naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej podporovala sociálnu zodpovednosť európskych a miestnych podnikov; žiada Radu, aby Európskemu parlamentu podávala správy, ktoré poskytuje osobitný predstaviteľ OSN pre podnikanie a ľudské práva, v ktorých objasňuje normy zodpovednosti podnikov a povinnosti nadnárodných korporácií a iných podnikov vo vzťahu k ľudským právam;

140.

uznáva, že prisťahovalecká politika sa stala prioritou programu vnútornej a vonkajšej politiky EÚ a že EÚ sa vo svojich dokumentoch snaží prepojiť otázky prisťahovalectva a rozvoja a zabezpečiť dodržiavanie základných práv prisťahovalcov; zastáva však názor, že skutočnosť týmto snahám nezodpovedá; zdôrazňuje, že dohody o readmisii nelegálnych prisťahovalcov sa musia uzatvárať s tretími krajinami, ktoré majú právne a inštitucionálne nástroje potrebné na to, aby mohli vykonať readmisiu vlastných štátnych príslušníkov a chrániť ich práva; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa tieto dohody o readmisii vykonávali v plnom súlade so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia („non-refoulement“) a aby sa zabezpečil prístup k spravodlivému azylovému konaniu; žiada, aby sa zaobchádzanie s osobami navrátenými v rámci dohôd o readmisii, najmä so zreteľom na možné reťazové navracanie jednotlivcov do krajiny, účinne monitorovalo;

141.

vyzýva Radu, aby v rámci podpory spolupráce s tretími krajinami v oblasti prisťahovalectva a azylu zabezpečila, že práva utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov sa budú v praxi v plnej miere dodržiavať; zdôrazňuje, že na sledovanie situácie v oblasti ľudských práv by sa mal v tejto súvislosti využívať najmä mechanizmus ESP; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že v rámci politík spolupráce týkajúcich sa boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu sa vyvíja maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby policajné a súdne orgány v tretích krajinách dodržiavali ľudské práva, a vyzýva Radu a Komisiu, aby zaistili, že podpora sa nebude poskytovať policajným a súdnym orgánom v krajinách, ktoré vážne a systematicky porušujú ľudské práva a/alebo neinformujú o spôsobe, akým využívajú pridelené finančné prostriedky;

142.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa na medzinárodnej úrovni chopili iniciatív EÚ a bojovali proti prenasledovaniu a diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii a rodovej identite, a to napr. podporou príslušnej rezolúcie na pôde OSN a podporou mimovládnych organizácií a činiteľov presadzujúcich rovnosť a nediskrimináciu; odsudzuje skutočnosť, že mnohé krajiny považujú homosexualitu za trestný čin, že Irán, Saudská Arábia, Jemen, Sudán, Mauretánia, Spojené arabské emiráty a niektoré oblasti Nigérie ukladajú za prejavy homosexuality trest smrti, že 77 krajín má právne predpisy umožňujúce štátnym orgánom stíhať a prípadne aj väzniť osoby, ktoré majú vzťah s osobou rovnakého pohlavia, a že niektoré krajiny ako Pakistan, Bangladéš, Uganda, Keňa, Tanzánia, Zambia, Malawi, Niger, Burkina Faso, Sierra Leone, Malajzia a India (kde sa práve uskutočňuje súdna revízia príslušných ustanovení trestného zákonníka) majú právne predpisy, ktoré umožňujú trest väzenia na obdobie v trvaní od 10 rokov až doživotne; v plnom rozsahu podporuje zásady Jogjakarty o uplatňovaní medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv týkajúce sa sexuálnej orientácie a rodovej identity; nalieha na členské štáty, aby udeľovali azyl osobám, ktoré sú vo vlastnej krajine pôvodu vystavené prenasledovaniu z dôvodu ich sexuálnej orientácie a rodovej identity;

143.

vyzýva Radu a Komisiu, aby so zreteľom na plánované ministerské stretnutie Úradu OSN pre drogy a zločin v roku 2009 zabezpečili, že zdroje poskytované medzinárodným agentúram, ako napríklad agentúram OSN na boj proti nelegálnemu šíreniu drog, sa nebudú nikdy priamo ani nepriamo využívať na podporu bezpečnostných orgánov v krajinách, ktoré vážnym a systematickým spôsobom porušujú ľudské práva alebo v drogových prípadoch udeľujú trest smrti; pri príležitosti nadchádzajúceho stretnutia Komisie OSN pre omamné látky žiada, aby sa vypracoval dokument, ktorý by zrozumiteľne a podrobne uviedol najlepšie postupy, ktoré členské štáty EÚ uplatňujú v oblasti ľudských práv a protidrogovej politiky;

144.

zdôrazňuje význam vnútornej politiky EÚ, ktorá podporuje dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ako aj význam povinnosti členských štátov prijímať právne predpisy spôsobom, ktorý je okrem iného v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo Ženevských dohovorov a jeho dodatočných protokolov, Dohovoru proti mučeniu, Dohovoru o genocíde a Rímskeho štatútu; víta pokrok, ktorý niektoré členské štáty dosiahli v uplatňovaní všeobecne platných právnych predpisov; v snahe dosiahnuť lepšiu súdržnosť vnútorných a vonkajších politík nabáda Radu, Komisiu a členské štáty, aby do rozvoja spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ začlenili boj proti beztrestnosti súvisiacej s vážnymi medzinárodnými zločinmi;

145.

opätovne vyjadruje svoje obavy v súvislosti s obmedzovaním obsahu internetových stránok, či už sa týkajú šírenia alebo prijímania informácií, ktoré ukladajú vlády a ktoré nie je v prísnom súlade so zabezpečením slobody prejavu; v tejto súvislosti žiada Radu a Komisiu, aby vypracovali pravidlá Spoločenstva pre obchod s tretími krajinami týkajúci sa tovaru vrátane softvéru, hardvéru a podobných vybavení, ktorých jediným cieľom by bolo vykonávať všeobecný dohľad a obmedziť prístup k internetu spôsobom, ktorý je v rozpore so slobodou prejavu, ako aj pravidlá týkajúce sa vývozu a dovozu takéhoto tovaru, a to s výnimkou tovaru určeného výlučne na ochranu detí; domnieva sa, že to isté by malo platiť v prípade monitorovacej a/alebo vojenskej techniky určenej krajinám, ktoré systematický porušujú ľudské práva; požaduje aj nájdenie konkrétnych riešení, prostredníctvom ktorých by sa európskym podnikom zamedzilo poskytovať týmto krajinám osobné údaje, ktoré by sa dali zneužiť na porušovanie týchto práv, najmä slobody prejavu;

146.

žiada Radu, aby sa zúčastňovala na diskusiách o uzneseniach v naliehavých prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu a požaduje, aby mal Podvýbor pre ľudské práva konštruktívnejšiu úlohu pri vytváraní jednotných transparentných kritérií pre výber naliehavých tém;

147.

odporúča, aby sa uznesenia a ďalšie kľúčové dokumenty týkajúce sa otázok ľudských práv prekladali do jazykov, ktorými sa hovorí v cieľových oblastiach, najmä do jazykov, ktorých používanie vládne orgány zodpovedné za porušovanie ľudských práv neuznávajú;

148.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že barmské a kubánske orgány zamietli žiadosť Európskeho parlamentu o súhlas s vyslaním delegácie, ktorá mala navštíviť bývalých laureátov Sacharovovej ceny; domnieva sa, že Európsky parlament by mal umožniť vytvorenie siete laureátov Sacharovovej ceny, ktorí by sa pravidelne stretávali na jeho pôde;

149.

dôrazne odsudzuje systematické násilie a opakované útoky namierené proti laureátkam Sacharovovej ceny Damas de Blanco („ženy v bielom“), keď počas pokojných demonštrácií žiadajú o prepustenie svojich príbuzných, ktorí sú na Kube väznení už viac ako päť rokov; vyzýva svojho predsedu, aby kubánskym orgánom opätovne pripomenul požiadavku, aby držiteľ Sacharovovej ceny za rok 2002 Oswaldo Payá mohol zareagovať na pozvanie, ktoré mu adresovali európske inštitúcie, a osobne sa mohol dostaviť s cieľom objasniť im súčasnú politickú situáciu na Kube; okrem toho vyzýva svojho predsedu, aby kubánskym orgánom tlmočil dôrazné želanie a odhodlanie Európskeho parlamentu privítať v nadchádzajúcich týždňoch „ženy v bielom“ na niektorom z pracovísk Európskeho parlamentu a oficiálne im odovzdať Sacharovovu cenu za rok 2005;

150.

pripomína parlamentným delegáciám, aby do programov svojich návštev tretích krajín neustále zahŕňali medziparlamentné diskusie o situácii v oblasti ľudských práv;

151.

oceňuje prácu svojho dočasného výboru vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, ako aj jeho správu, ktorá bola základom pre uznesenie prijaté Európskym parlamentom 14. februára 2007 (26); žiada, aby EÚ a členské štáty spolupracovali na všetkých úrovniach s cieľom odhaliť a verejne odsúdiť program mimoriadneho vydávania tak v súčasnosti, ako aj v budúcnosti; žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby informovala Európsky parlament o odpovediach na list poľskej a rumunskej vláde z 23. júla 2007, v ktorom Európsky parlament žiada podrobné informácie o výsledku vyšetrovania v obidvoch krajinách a o výsledkoch dotazníka, ktorý dostali všetky členské štáty EÚ a ktorý sa týkal ich príslušných právnych predpisov v oblasti boja proti terorizmu, ako bolo oznámené na plenárnej schôdzi v septembri 2007;

152.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a vládam krajín území uvedených v tomto uznesení.

12.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 271/31

A.

keďže voľby sa musia organizovať v súlade s medzinárodne uznávanými normami,

B.

keďže vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv je uvedené, že právo slobodne si zvoliť svojich zástupcov v tajných, pravidelne konaných, riadnych voľbách na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva má každý občan a toto právo je zakotvené aj vo všetkých ostatných hlavných medzinárodných a regionálnych nástrojoch o ľudských právach a je aj základným prvkom skutočnej demokracie, ku ktorej sa EÚ zaviazala vo svojich zmluvách,

C.

keďže pozorovanie volieb prispieva k celkovej podpore a ochrane základných ľudských práv, konkrétne občianskych a politických práv; a keďže podmienkou skutočného demokratického volebného procesu je rešpektovanie slobody vyjadrovania a slobodných médií, dodržiavanie zásad právneho štátu a práva zakladať politické strany a uchádzať sa o verejný úrad, nediskriminácia a rovnaké práva pre všetkých občanov a ďalšie základné ľudské práva a slobody, ktoré sa všetky štáty OBSE zaviazali dodržiavať a podporovať,

D.

keďže cieľom medzinárodného pozorovania volieb je zvýšenie legitimity volebného procesu, posilnenie dôvery verejnosti vo voľby, zabraňovanie volebným podvodom a ich odhaľovanie tam, kde sa vyskytnú, a analýza, podávanie informácií a príprava odporúčaní o tom, ako zlepšiť všetky aspekty volebného procesu na základe plnej spolupráce s hostiteľskou krajinou, urovnanie všetkých sporov a ochrana ľudských práv a demokracie vo všeobecnosti,

E.

keďže pozorovanie volieb v nových a rozvíjajúcich sa demokraciách je prioritou EÚ, čo dokazuje jej záväzok pomáhať novým demokraciám a krajinám smerujúcim k demokracii vybudovať pevné demokratické štruktúry,

F.

keďže v uznesení Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o spolupráci AKT – EÚ, zapojení do volebných procesov v krajinách AKT a o úlohe spoločného zhromaždenia (13), ktoré bolo prijaté 1. apríla 1999 v Štrasburgu, sa uvádza, že znižovanie chudoby ako hlavný cieľ rozvojovej politiky EÚ si vyžaduje existenciu participatívnej demokracie a zodpovedných, nekorupčných vlád,

G.

keďže v dohode o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (14) (dohoda z Cotonou), sa zdôrazňuje, že v rámci partnerstva medzi krajinami AKT a EÚ sa má aktívne podporovať dodržiavanie ľudských práv, proces demokratizácie, upevňovanie právneho štátu a dobrá správa vecí verejných,

H.

keďže Deklarácia zásad medzinárodných volebných pozorovateľských misií a Kódex správania medzinárodných volebných pozorovateľov boli prijaté pod záštitou OSN v roku 2005 a schválené Komisiou a Európskym parlamentom, ako aj 32 ostatnými medzinárodnými vládnymi a mimovládnymi organizáciami,

I.

keďže medzi zásady, ktoré sa zdôrazňujú v uvedenej deklarácii, patrí komplexné pokrytie, nezávislosť a nestrannosť, transparentnosť a publicita, profesionálny prístup, analýza a poradenstvo, dodržiavanie zvrchovanosti hostiteľskej krajiny vrátane nevyhnutnosti získania pozvania na pozorovanie, spolupráca medzi rôznymi pozorovateľskými organizáciami a nelegitimizácia jednoznačne nedemokratických volebných procesov,

J.

keďže po prijatí vyššie uvedeného oznámenia Komisie 11. apríla 2000 bolo do 32 krajín Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky vyslaných viac než 50 volebných pozorovateľských misií EÚ; keďže je však pozoruhodné, že do krajín južného Stredomoria bolo vyslaných omnoho menej volebných pozorovateľských misií EÚ,

K.

keďže v rámci EDIHR majú volebné pozorovateľské misie EÚ každoročne k dispozícii viac ako 30 miliónov EUR,

L.

keďže v krajine, v ktorej sa konajú voľby, má skutočnosť, že parlament bol zvolený demokraticky len obmedzenú hodnotu, ak táto inštitúcia nemá žiadne významné právomoci a ovláda ho exekutíva,

M.

keďže v oblasti pozorovania volieb zo strany EÚ zostáva vyriešiť niektoré kľúčové výzvy budúcnosti, ako napríklad rastúci význam elektronického hlasovania,

N.

keďže uvedeným oznámením Komisie z 11. apríla 2000 predstavovalo obrat v prístupe EÚ k pozorovaniu volieb, keďže sa zaviedla komplexná metodológia zahŕňajúca celý volebný proces od predvolebnej fázy po povolebnú fázu, ktorá sa ukázala byť veľmi úspešná a viedla k tomu, že EÚ sa stala lídrom v oblasti medzinárodného pozorovania volieb,

O.

keďže vysielanie volebných pozorovateľských misií EÚ je kľúčovým prvkom zahraničnej politiky EÚ a spolu s pomocou pri voľbách je najmä základným nástrojom podpory volieb v kontexte záväzku EÚ podporovať hodnoty demokracie, rozvoja a mieru,

P.

keďže voľby môžu byť úspešné len v kontexte dlhodobého upevňovania demokratických hodnôt pri zohľadnení potreby budovania európskeho konsenzu v otázke podpory demokracie, v spoločnosti, ktorá poskytuje vzdelávanie voličov a občanov a v rámci ktorej existujú silné mechanizmy na podporu ľudských práv, nezávislá a pluralistická občianska spoločnosť a rešpektuje sa oddelenie legislatívnej moci od moci výkonnej,

Q.

keďže pozorovanie volieb je dlhodobý proces zložený z troch fáz: predvolebného obdobia, dňa volieb a povolebného obdobia a keďže každú z týchto fáz je potrebné skúmať dôkladne a nestranne a využívať pri tom údaje z prvej ruky,

R.

keďže pozorovanie v týchto troch fázach môžu síce vykonávať rôzni pozorovatelia, musia sa však vzájomne dopĺňať a proces musí byť správne koordinovaný,

S.

keďže poslanci a bývalí poslanci sú pri volebných pozorovaniach nesporným prínosom a dopĺňajú prínos volebných pozorovateľských misií EÚ, avšak sami nemôžu poskytnúť rigorózne hodnotenie volebného procesu,

T.

keďže Európsky parlament zohráva vo volebných pozorovateľských misiách EÚ kľúčovú úlohu vzhľadom na to, že poslanec Európskeho parlamentu je menovaný za hlavného pozorovateľa a volebná pozorovateľská delegácia poslancov Európskeho parlamentu je väčšinou plne včlenená do štruktúry volebných pozorovateľských misií EÚ,

U.

keďže je potrebné, aby boli opatrenia prijaté v nadväznosti na volebné pozorovateľské misie EÚ súvislejšie a komplexnejšie na technickej aj politickej úrovni,

V.

keďže napriek tomu, že je nevyhnutne dôležité naďalej uskutočňovať politiku vysielania volebných pozorovateľských misií EÚ za podmienok, v ktorých je možné vykonávať úlohy nestranne, komplexne a so zaručením bezpečnosti zúčastnených pracovníkov, EÚ nesmie mlčať v súvislosti s konaním volieb za okolností, keď uvedené podmienky neexistujú,

1.

potvrdzuje svoje odhodlanie prispieť k upevneniu demokratických procesov intenzívnejším zapojením do pozorovania volieb, prijímaním opatrení nadväzujúcich na volebné pozorovateľské misie EÚ a budovaním parlamentných kapacít;

2.

domnieva sa, že uskutočnenie volieb nemožno všeobecne považovať za jediný ukazovateľ demokracie, avšak má pozitívny vplyv na demokratizačný proces hodnotený na základe pokroku v oblasti občianskych slobôd, a to za predpokladu, že je zaručená politická pluralita, sloboda zhromažďovania a združovania, sloboda prejavu, rovný prístup k masovokomunikačným prostriedkom, tajné hlasovanie a dodržiavanie ľudských práv;

3.

zdôrazňuje, že pozorovanie volieb v nových a rozvíjajúcich sa demokraciách by malo byť naďalej prioritou, pretože uvedené štáty majú zvyčajne najväčší úžitok z medzinárodných volebných pozorovateľských misií a z nich vyplývajúcich odporúčaní;

4.

ľutuje, že EÚ naďalej chýba spoločná komplexná stratégia podpory demokracie a vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pokračovali v úsilí umožniť prijatie takejto stratégie; v tejto súvislosti nalieha na všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa dohodli na ustanovení Európskeho konsenzu o demokracii;

5.

vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnieva, že pozorovanie volieb je len prvým krokom smerom k demokracii a je potrebné ho doplniť ďalšími činnosťami na podporu demokracie s adekvátnou úrovňou finančnej podpory a povolebnými opatreniami zameranými na podporu demokracie, najmä prostredníctvom budovania kapacít národných parlamentov, politických strán, štátnej správy, neštátnych subjektov a občianskej spoločnosti, ako aj prostredníctvom podpory ľudských práv a dobrej správy; požaduje preto zachovanie rozpočtového stropu pre volebné pozorovateľské misie EÚ vo výške približne 25 % EIDHR v sedemročnom období finančného rámca na roky 2007 – 2013, tak ako ho odsúhlasila Komisia; žiada Komisiu, aby v rámci tohto rozpočtového rámca vyčlenila finančné prostriedky na prípravné predvolebné činnosti vrátane školenia miestnych volebných pozorovateľov, vzdelávania voličov a iných činností, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie konania slobodných a spravodlivých volieb na dlhé obdobie;

6.

vzdáva hold ODIHR, ktorého priekopnícka činnosť bola pre EÚ silnou inšpiráciou pri tvorbe metodiky v oblasti pozorovania volieb;

7.

oceňuje účasť pozorovateľov z tretích krajín, ako je Švajčiarsko, Nórsko a Kanada, na volebných pozorovateľských misiách EÚ;

8.

znovu zdôrazňuje významnú úlohu volebných pozorovateľských misií ODIHR v oblasti OBSE, kam EÚ spravidla nevysiela volebné pozorovateľské misie; chváli ODIHR za kvalitnú prácu a dodržiavanie prísnych zásad transparentnosti a nezávislosti; vyjadruje znepokojenie nad vyjadreniami a činnosťami niektorých štátov OBSE, ktoré spochybňujú mandát úradu ODIHR a oslabujú účinnosť, financovanie a nezávislosť jeho misií; vyzýva štáty OBSE a Európsku radu, aby potvrdili pozíciu ODIHR ako hlavného volebného monitorovacieho orgánu v oblasti OBSE; odsudzuje predovšetkým nedávne obmedzenie dĺžky trvania volebných pozorovateľských misií zo strany niektorých štátov OBSE a ich nesúhlas s vydávaním víz pre pozorovateľov alebo zdržiavanie pri ich vydávaní, čím znemožňujú ODIHR vykonávať svoj mandát;

9.

poukazuje na prínos účasti na medzinárodných volebných pozorovateľských misiách v oblasti OBSE spolu s OBSE/ODIHR, Parlamentným zhromaždením OBSE, Parlamentným zhromaždením Rady Európy a v prípade potreby Parlamentným zhromaždením NATO; domnieva sa, že by mal pokračovať vo svojej účasti na týchto misiách a svoju účasť dokonca posilniť; zdôrazňuje kľúčový význam dôkladnej politickej koordinácie medzi zúčastnenými orgánmi, najmä pokiaľ ide o opatrnosť pri hodnotení, dodržiavanie nezávislých noriem, závery dlhodobých pozorovateľov a jednotnosť verejných vyhlásení;

10.

víta pozitívny prínos volebných pozorovateľských misií EÚ pri upevňovaní demokratických procesov, podpore úcty k ľudským právam, základným slobodám, dobrej správe vecí verejných a právnemu štátu, a najmä pri posilňovaní volebných procesov na celom svete;

11.

pripomína závery seminára Komisie a Európskeho parlamentu z 11. septembra 2007, na základe ktorých musia volebné pozorovateľské misie EÚ z dôvodu metodiky, totožnosti a viditeľnosti naďalej fungovať nezávisle od iných medzinárodných a vnútroštátnych pozorovateľov; domnieva sa, že to však neprekáža pravidelnej a úzkej spolupráci s ďalšími pozorovateľskými organizáciami na mieste ani ďalšej podpore EÚ pri budovaní kapacít vnútroštátnych a regionálnych pozorovateľských organizácií;

12.

zdôrazňuje úspech metodiky EÚ, vyzýva však Komisiu, aby ju zlepšovala a aktualizovala začleňovaním ustálených postupov a riešením nových výziev;

13.

zdôrazňuje, že vďaka týmto úspechom sa EÚ stala lídrom v oblasti medzinárodného pozorovania volieb a aj to, že zameranie sa na profesionalitu volebných pozorovateľských misií EÚ prispieva významnou mierou k tomu, že v súčasnosti je k dispozícii veľký počet vysokokvalifikovaných a skúsených odborníkov na voľby; zdôrazňuje význam aktívneho náboru a školenia nových pozorovateľov s cieľom zabezpečiť kontinuitu odborných vedomostí získaných pri volebných pozorovaniach EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že profesionalita volebných pozorovateľských misií EÚ zvyšuje prínos EÚ pri budovaní udržateľného povedomia o rozličných prvkoch, ktoré tvoria demokratický volebný proces; domnieva sa v tejto súvislosti, že je možné zohľadniť skúsenosti bývalých poslancov Európskeho parlamentu vo funkcii krátkodobých a dlhodobých pozorovateľov;

14.

vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na ďalšiu podporu primeranej účasti organizácií občianskej spoločnosti a miestnych pozorovateľov na volebnom procese;

15.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa krátkodobí a dlhodobí pozorovatelia EÚ zdržali akéhokoľvek správania, ktoré by miestne obyvateľstvo mohlo vo vzťahu k svojej kultúre vnímať ako povýšenecké, nadradené alebo neúctivé; v tejto súvislosti sa domnieva, že pozorovatelia EÚ by mali vo vhodnom prípade nadväzovať styky s miestnymi pozorovateľmi;

16.

víta osvedčenú prax menovania poslancov Európskeho parlamentu za hlavných pozorovateľov volebných pozorovateľských misií EÚ, žiada, aby bol proces menovania jasný a transparentný, aby sa zaistila dôveryhodnosť hlavného pozorovateľa, a zdôrazňuje, že napriek tomu, že počas trvania ich mandátu poslanci Európskeho parlamentu úzko spolupracujú s Komisiou a ďalšími inštitúciami EÚ, vždy by si mali ponechať jednoznačný a presne stanovený stupeň nezávislosti bez zasahovania;

17.

víta politiku rodovej rovnosti, prijatú ako súčasť tejto metodiky pri výbere pozorovateľov vrátane hlavného pozorovateľa, bez ohľadu na náročnosť misie;

18.

zastáva názor, že znalosť jazyka, ktorým sa hovorí v krajine, v ktorej sa konajú voľby (napr. španielčina v Bolívii), by mala byť smerodajným kritériom pri menovaní pozorovateľov, pretože schopnosť priamo komunikovať s miestnym obyvateľstvom uľahčuje pozorovateľom detailne sa oboznámiť so spoločenskou a politickou situáciou v krajine;

19.

zastáva názor, že je potrebné, aby sa v predvolebnom období po stretnutiach s kandidátmi a členmi volebnej komisie mohli pozorovatelia stretnúť s ostatnými skupinami v krajine, v ktorej sa konajú voľby;

20.

víta pozitívne skúsenosti svojich volebných pozorovateľských delegácií v rámci volebných pozorovateľských misií EÚ, pre ktoré sú významným prínosom tým, že legitimizujú ich závery a zvyšujú ich viditeľnosť a prijateľnosť, zdôrazňuje však, že dôvera v tieto závery závisí od prísneho uplatňovania metodiky počas celého procesu pozorovania;

21.

víta činnosť Združenia bývalých poslancov Európskeho parlamentu pri zakladaní Medzinárodného inštitútu volebných pozorovateľov (International Election Monitors Institute (IEMI) spolu s bývalými poslancami kanadského parlamentu a Združením bývalých členov Kongresu USA; konštatuje, že členovia IEMI sa ako pozorovatelia zúčastnili mnohých volieb a ďalej poukazuje na skutočnosť, že všetci súčasní poslanci Európskeho parlamentu budú jedného dňa bývalými poslancami a že ich skúsenosti budú neoceniteľné pre ďalší rozvoj demokratického procesu;

22.

vyzýva všetkých poslancov Európskeho parlamentu zúčastňujúcich sa volebných pozorovateľských delegácií, aby postupovali v súlade s usmerneniami stanovenými pre tieto delegácie; zdôrazňuje význam kódexu správania pre medzinárodných pozorovateľov volieb, ktorý sa vzťahuje aj na poslancov Európskeho parlamentu;

23.

uznáva, že pri mnohých príležitostiach nemali pozorovateľské delegácie Európskeho parlamentu dostatočný počet členov, a rozhodol, že v týchto prípadoch by mohlo byť užitočné doplniť tieto delegácie bývalými poslancami Európskeho parlamentu; nalieha na príslušné politické orgány Európskeho parlamentu, aby sa zaoberali týmto návrhom;

24.

zdôrazňuje, že pozorovateľské delegácie politických skupín nezastupujú Európsky parlament a vyzýva ich, aby sa zdržali akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla ohroziť dôveryhodnosť volebných pozorovateľských delegácií Európskeho parlamentu a volebných pozorovateľských misií EÚ a odviesť od nich pozornosť;

25.

konštatuje, že koordinácia medzi inštitúciami EÚ a v rámci Komisie je vo všeobecnosti na pozitívnej úrovni; ľutuje však, že v niektorých prípadoch sa prejavil závažný nedostatok súdržnosti, ktorý svedčí o tom, že jestvuje priestor na ďalšie zlepšovanie;

26.

zdôrazňuje predovšetkým význam koordinácie všetkých verejných vyhlásení súvisiacich so zisteniami volebných pozorovateľských misií EÚ a význam zdržania sa akéhokoľvek vyhlásenia pred predložením predbežného vyhlásenia zo strany volebných pozorovateľských misií EÚ a z pohľadu zviditeľnenia a dôveryhodnosti podčiarkuje kľúčovú úlohu tlačovej konferencie, na ktorej je po prvýkrát prednesené predbežné vyhlásenie; žiada, aby sa tlačové vyhlásenia a správy so zisteniami vydávali v súlade s časovým harmonogramom, v ktorom je zohľadnený ich citlivý charakter vo vzťahu k prebiehajúcim voľbám;

27.

s cieľom zlepšiť vzťahy medzi Európskym parlamentom a Radou navrhuje, že Rada by sa mala zúčastňovať na zasadnutiach volebnej koordinačnej skupiny a že Európsky parlament by mal získať štatút pozorovateľa na zasadnutiach pracovnej skupiny Rady pre ľudské práva (COHOM);

28.

vyzýva Komisiu, aby v rokovaniach o dohodách o pridružení alebo strategickom partnerstve zvážila spôsob začlenenia možnosti pozorovania volebného procesu v krajinách južného Stredomoria a Blízkeho východu;

29.

domnieva sa, že kľúčovou otázkou, ktorú treba vyriešiť sú účinné a na výsledok zamerané opatrenia nadväzujúce na volebné pozorovateľské misie EÚ a že by sa malo rozlišovať medzi nadväzujúcimi technickými a politickými opatreniami, do ktorých by mali byť na všetkých úrovniach zapojené všetky inštitúcie a členské štáty EÚ;

30.

navrhuje podrobne sledovať proces implementácie odporúčaní volebných pozorovateľských misií EÚ, predovšetkým ak sa neposkytuje pomoc pri voľbách;

31.

vyzýva všetky inštitúcie EÚ, predovšetkým Radu a vlády členských štátov, aby do politických dialógov so zainteresovanými krajinami, ako aj do ich demaršov, vyhlásení, uznesení a stanovísk a do vykonávania ďalších krokov začlenili zistenia a odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ;

32.

vyzýva predovšetkým Komisiu, aby začlenila odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ do všetkých akčných plánov so zreteľom na krajiny Európskej susedskej politiky, v ktorých sú umiestnené volebné pozorovateľské misie;

33.

vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania plne a dlhodobo zohľadňovala pri vypracovávaní dokumentov o stratégii krajiny/ročných akčných programov v rámci Európskeho rozvojového fondu a vonkajších finančných nástrojov EÚ, konkrétne nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (15), a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (16);

34.

odsudzuje použitie takých postupov v minulosti, kedy sa ku krajinám, ktorých volebný proces bol terčom silnej kritiky zo strany volebných pozorovateľských misií EÚ, pristupovalo ako keby sa nič nestalo; ľutuje na druhej strane skutočnosť, že EÚ nie vždy legitimizuje voľby, ktoré sú demokratické, a domnieva sa, že tieto rozpory oslabujú krehkú ideu demokracie v týchto krajinách a obraz EÚ;

35.

vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila výsledok každej volebnej pozorovateľskej misie EÚ, poučila sa z nej a v záverečných správach jasne uviedla jej metodické obmedzenia každej volebnej pozorovateľskej misie; vyzýva navyše Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie a zaistila, že úspechy volebných pozorovateľských misií EÚ v oblasti demokracie (metodika, technické postupy, rozpočtové prostriedky, volebná štruktúra atď.) nebudú po skončení volebného procesu spochybnené alebo vymazané;

36.

žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vyslania špecializovaných misií na sledovanie kľúčových aspektov volebného procesu, ako je napríklad príprava volebného legislatívneho rámca, registrácia voličov a povolebné sťažnosti a odvolania, ktoré nie sú v niektorých prípadoch predmetom komplexnej pozornosti volebných pozorovateľských misií EÚ;

37.

odporúča nastoliť politický dialóg v prípadoch, ak neboli implementované odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ;

38.

navrhuje v súlade s vyššie uvedeným bodom, že Európsky parlament by sa mal zúčastniť zahájenia práce nového parlamentu, ktorého volieb sa zúčastnil ako pozorovateľ, a že by sa mala posilniť spolupráca s takýmto novozvoleným parlamentom;

39.

odporúča zavedenie osobitnej stratégie na podporu nových a demokraticky zvolených parlamentov v záujme trvalého upevnenia demokracie, právneho štátu a dobrej správy;

40.

navrhuje, aby Európsky parlament na tento účel preskúmal spôsoby a prostriedky pomoci novozvoleným parlamentom pri plnení ich úloh, s osobitným zreteľom na rozvojové krajiny;

41.

navrhuje Komisii, aby vytvorila iné mechanizmy monitorovania volebných procesov v prípadoch, keď nie je možné vyslať plnohodnotnú volebnú pozorovateľskú misiu EÚ; vyzýva Radu a Komisiu, aby boli pripravené vydávať dôrazné a včasné verejné vyhlásenia v súvislosti s voľbami za týchto okolností;

42.

zastáva názor, že pokiaľ ide o nadväzujúce technické opatrenia, pomoc pri voľbách je nevyhnutným dlhotrvajúcim strategickým záväzkom počas volebného cyklu, ktorý je najlepšie zlučiteľný s volebnými pozorovateľskými misiami EÚ, a domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať posilňovaniu nezávislosti a legitimity orgánov zodpovedných za riadenie volieb, ako aj podpore zriadenia trvalej volebnej komisie namiesto volebnej komisie zostavenej ad hoc;

43.

zdôrazňuje, že Európsky parlament bude ako demokraticky volená európska inštitúcia zohrávať osobitnú úlohu pri realizácii politických opatrení nadväzujúcich na volebné pozorovateľské misie EÚ a predovšetkým v procese budovania parlamentných kapacít;

44.

požaduje, aby sa hodnoty získané z konzultácií, spolupráce a výmeny informácií medzi parlamentnými delegáciami a misiami Európskeho parlamentu a AKT podľa možností náležite zohľadnili v širšom kontexte vonkajšej činnosti EÚ a vo vzťahu k ostatným národným a medzinárodným pozorovateľským misiám; navrhuje vytvárať pracovné skupiny s cieľom umožniť partnerom z Africkej únie, aby na základe novej stratégie pre EÚ a Afriku mohli využiť odborné vedomosti a skúsenosti získané pri volebných pozorovaniach, pretože EÚ využíva pracovné postupy a skúsenosti ODIHR/OBSE;

45.

vyzýva na analýzu podmienok, ktoré by umožňovali organizáciu krátkodobých spoločných volebných pozorovateľských delegácií s členmi Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia a Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia;

46.

odporúča pravidelné organizovanie spoločných volebných pozorovateľských misií AKT – EÚ, keď sa konajú voľby v EÚ;

47.

domnieva sa, že elektronické hlasovanie už zohráva, a bude čoraz intenzívnejšie zohrávať, kľúčovú úlohu vo volebnom procese, v dôsledku čoho môže vzniknúť nový druh volebného podvodu; nalieha na Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na spoľahlivé pozorovanie uvedeného hlasovania a pozorovateľom poskytla na tento účel náležité školenie;

48.

žiada, aby Európsky parlament prijal výročnú správu o volebných pozorovateľských misiách EÚ;

49.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, predsedovi Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia a spolupredsedom Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia, predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE a riaditeľovi Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva.

12.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 271/38

A.

keďže EÚ by mala naďalej uprednostňovať mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách, vytvorený prostredníctvom WTO, v rámci ktorého sa stanovujú príslušné pravidlá a zabezpečuje sa ich dodržiavanie, čím sa vytvárajú najlepšie možnosti pre čestný a spravodlivý medzinárodný obchod,

B.

keďže úspešné a vyvážené uzavretie rozvojovej agendy z Dohy predstavuje obrovskú nádej na pomoc rozvojovým krajinám pri začleňovaní sa do medzinárodného obchodného systému,

C.

keďže medziregionálne obchodné dohody môžu podporou integrácie a riešením takých otázok, pri ktorých je v súčasnosti ťažké dosiahnuť mnohostrannú dohodu, dopĺňať mnohostranný systém,

D.

keďže združenie ASEAN ako celok by bolo piatym najväčším obchodným partnerom EÚ a EÚ by bola druhým najväčším obchodným partnerom združenia ASEAN a najväčším investorom v tomto regióne,

E.

keďže ASEAN je mimoriadne rôznorodým regiónom, pričom traja z jeho členov patria medzi najmenej rozvinuté krajiny, zatiaľ čo ostatní majú vyšší príjem na obyvateľa než mnohé členské štáty EÚ,

F.

keďže krajiny združenia ASEAN majú z hospodárskeho hľadiska rôznorodý charakter a tieto rozdiely budú zohrávať významnú úlohu pri finalizácii dohody o voľnom obchode medzi EÚ a združením ASEAN,

G.

keďže štúdie naznačujú, že dohoda medzi EÚ a ASEAN („dohoda“) by mohla byť pre obe strany z ekonomického hľadiska veľmi výhodná, avšak možno by bolo potrebné prijať dodatočné opatrenia zabezpečujúce spravodlivú deľbu týchto ziskov,

H.

keďže základnou podmienkou uzavretia dohody o voľnom obchode medzi EÚ a ďalšou krajinou je podpísanie dohody o partnerstve a spolupráci obsahujúcej vynútiteľné ustanovenia o ľudských právach,

I.

keďže primeraným a recipročným prístupom na trhy EÚ a združenia ASEAN sa pri plnom zohľadnení rozdielnych hospodárskych podmienok členských krajín združenia ASEAN, predovšetkým najchudobnejších najmenej rozvinutých krajín, zvýši tok tovarov a služieb a posilnia sa inovácie a hospodársky rozvoj na oboch stranách,

J.

keďže je potrebné náležite zohľadniť účinnú ochranu práv duševného a priemyselného vlastníctva vrátane zemepisných označení a označení pôvodu a zároveň podporovať prístup k liekom a prenos technológií, najmä v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a boja proti klimatickým zmenám,

1.

domnieva sa, že ambiciózna dohoda bude veľkým prínosom pre obe strany, a hoci kvalitná dohoda je dôležitejšia ako rýchly časový harmonogram, vyslovuje obavy v súvislosti s pomalým postupom rokovaní; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšením prístupu na trh zabezpečiť dosiahnutie konkrétnych výsledkov pre obchodné spoločnosti EÚ;

2.

domnieva sa, že úspech rozvojovej agendy z Dohy je naďalej prioritou obchodnej politiky EÚ a želá si, aby ju rokovania so združením ASEAN dopĺňali; domnieva sa, že navrhovaná zmluva o voľnom obchode musí byť plne v súlade s pravidlami WTO;

3.

vyzýva obe strany, aby v rámci rokovaní stanovili za prioritu potrebu stabilizovať ceny komodít, najmä cenu potravín, a aby k otázke biopalív pristupovali veľmi opatrne;

4.

zastáva názor, že viacstranný systém je možné úspešne doplniť medziregionálnymi dohodami za predpokladu, že tieto dohody majú široký záber, sú ambiciózne a siahajú ďaleko nad rámec znižovania colných sadzieb a že sa vzťahujú na kvalitatívne obchodné podmienky vrátane platných ustanovení o ľudských právach a sociálne a environmentálne normy; domnieva sa, že ak by sa mala medziregionálna dohoda ukázať ako nepraktická, bolo by nevyhnutné, aby mali dvojstranné rokovania spoločný rámec s tým, že meniť by sa mal len rozsah pôsobnosti dohody a prechodné obdobia;

5.

zdôrazňuje, že budúci priemyselný rast v EÚ závisí od otvorenosti zahraničnému obchodu a investícií riadených spravodlivými pravidlami;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že na samite EÚ – ASEAN, ktorý sa konal v novembri 2007 v Singapure, sa hlbšie nediskutovalo o opatreniach týkajúcich sa obchodných praktík a spôsobov konania podnikov, čím sa spomalil prílev investícií EÚ do krajín združenia ASEAN;

7.

zdôrazňuje význam upevňovania regionálnej hospodárskej integrácie medzi krajinami združenia ASEAN; vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú pomoc a ďalšiu možnú podporu s cieľom uľahčiť takéto upevňovanie;

8.

nalieha na strany, aby postupne znížili alebo odstránili všetky prekážky v obchodovaní s tovarmi a službami a aby pritom plne zohľadnili odlišujúce sa hospodárske podmienky v rámci regiónu ASEAN a potrebu zabezpečiť univerzálne, prístupné a trvalo udržateľné verejné služby za dostupné ceny a normy vysokej kvality pre všetkých;

9.

nalieha na Komisiu, aby v dohode medzi EÚ a ASEAN zabezpečila transparentnosť a účinné pravidlá verejného obstarávania, hospodárskej súťaže a investovania, práv duševného a priemyselného vlastníctva, štátnej pomoci a iných dotácií; v obchodných vzťahoch medzi EÚ a ASEAN zdôrazňuje význam služieb;

10.

zdôrazňuje, že dohoda s ASEAN by mala zabezpečiť:

11.

otázku necolných prekážok považuje za rovnako dôležitú ako znižovanie colných sadzieb a je obzvlášť znepokojený obmedzeniami v oblasti obchodných služieb, kde by mohlo zníženie neodôvodnených obmedzení viesť k tomu, že spoločnosti z krajín ASEAN by mali prístup k lacnejším a efektívnejším bankovým, poisťovacím a právnym službám;

12.

zdôrazňuje význam práv duševného a priemyselného vlastníctva a vyzýva k tomu, aby sa uprednostňovalo ich účinné presadzovanie, predovšetkým pokiaľ ide o dizajn, zvukové nahrávky a ďalšie produkty v oblasti kultúry, ako aj zemepisné označenia a označenia pôvodu; žiada Komisiu, aby sa zaoberala prekážkami, avšak aby zároveň zachovávala práva krajín na reguláciu odvetví, ako napríklad audiovízie, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane kultúrnej rôznorodosti;

13.

osobitný dôraz kladie na boj proti falšovaniu farmaceutických výrobkov, ktoré predstavujú nečestnú konkurenciu a sú nebezpečné pre spotrebiteľov; zároveň konštatuje, že žiadne ustanovenie tejto dohody by nemalo vytvoriť právne ani praktické prekážky maximálnemu využitiu flexibility podľa deklarácie, ktorou sa mení dohoda TRIPS, ani právne ani praktické prekážky prístupu k liekom, a vyzýva vyjednávačov Komisie, aby plne zohľadnili body vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 12. júla 2007 o tejto otázke;

14.

pripomína záväzok EÚ podporovať vyhlásenie z Dohy a využívať flexibilitu v rámci dohody TRIPS na podporu verejného zdravia a prístupu k liekom v rozvojových krajinách; vyzýva preto Komisiu, aby nepodnikla žiadne kroky, ktoré by mohli ohroziť úsilie thajskej vlády zabezpečiť prístup k liekom všetkým svojim obyvateľom;

15.

domnieva sa, že v aspektoch dohody týkajúcich sa verejného obstarávania by sa mala zohľadniť rozdielna úroveň rozvoja členských krajín ASEAN a rešpektovať právo všetkých zúčastnených subjektov na reguláciu verejných služieb, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú základných potrieb;

16.

domnieva sa, že cieľom dohody by mala byť podpora vyššej miery transparentnosti a zodpovednosti, pokiaľ ide o investície štátnych investičných fondov;

17.

vyjadruje znepokojenie nad dôsledkami vyšších cien ryže, najmä na chudobnejšie domácnosti v krajinách združenia ASEAN, ktoré dovážajú ryžu;

18.

domnieva sa, že je potrebné detailne za zamerať na sektor rybolovu, predovšetkým odvetvie tuniakov, vzhľadom na možný silný spoločensko-hospodársky dosah úplnej a okamžitej liberalizácie colných sadzieb na toto citlivé odvetvie, ako to uviedla Komisia vo svojej štúdii o tomto odvetví, vypracovanej na žiadosť Európskeho parlamentu;

19.

zdôrazňuje význam dodržiavania hygienických a zdravotných predpisov v rybolovnom priemysle ako prostriedku dosiahnutia jeho kvalitnejšieho a zvýšeného rozvoja v týchto krajinách a zároveň dosiahnutia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi nimi a rybolovným priemyslom EÚ; vyzýva Komisiu, aby poskytla potrebnú technickú pomoc, aby sa rybolovnému priemyslu krajín združenia ASEAN umožnilo dosiahnuť tieto ciele;

20.

nalieha, aby sa medziregionálna hospodárska spolupráca rozšírila do oblasti makroekonomiky a zahŕňala spoluprácu v daňových a štatistických otázkach, v oblasti prijímania medzinárodných noriem týkajúcich sa auditu a účtovníctva a opatrení na boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí;

21.

vyzýva EÚ a ASEAN, aby posilnili spoluprácu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, sexuálnej turistike a falšovaniu; víta záväzky členských krajín ASEAN bojovať proti drogám a vyzýva ich, aby podporili moratórium OSN na trest smrti; víta rozhodnutie Filipín zrušiť trest smrti;

22.

vyzýva EÚ a ASEAN, aby posilnili spoluprácu v oblasti verejného zdravia a predovšetkým v boji proti chorobám, ako sú AIDS, SARS a vtáčia chrípka, a v boji proti zmene klímy a aby podporili bezpečnosť potravín;

23.

domnieva sa, že konkurencieschopnosť EÚ voči krajinám ASEAN závisí od zlepšenia vzdelávania, odbornej prípravy a výskumu v EÚ a od vytvorenia inovatívnych produktov a služieb;

24.

zastáva názor, že obchodné, investičné, a vedecko-výskumné dohody by sa mali zamerať na osobitné sektorové otázky, ako sú:

25.

odporúča, aby sa energetická politika EÚ voči krajinám ASEAN sústredila na:

26.

privítal by vytvorenie spoločných výskumných projektov, ktoré by vykonávali výskumné zariadenia v EÚ a v krajinách ASEAN, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky, ktoré umožnia ich uskutočnenie;

27.

pripomína, že je potrebné chrániť priemysel EÚ pred dumpingom vývozcov z krajín ASEAN a odrádzať od takéhoto dumpingu včasným zásahom zo strany obchodných vyjednávačov EÚ;

28.

zdôrazňuje, že v každom harmonograme znižovania colných sadzieb by sa mali v plnej miere zohľadniť rozdiely v hospodárskej situácii jednotlivých členov združenia ASEAN;

29.

domnieva sa, že chudobnejšie členské krajiny združenia ASEAN, ktoré nepatria medzi najmenej rozvinuté krajiny, by mali využívať flexibility, ktoré sú približne rovnaké ako tie, ktoré sa ponúkajú na základe dohôd o hospodárskom partnerstve krajinám s porovnateľnými úrovňami príjmov;

30.

žiada Komisiu, aby počas rokovaní vo vhodnom momente vyzvala Kambodžu a Laos, aby naznačili, či si želajú byť začlenené do dohody, a v prípade pozitívnej odpovede požiadala Radu o zmenu rokovacieho mandátu, aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť;

31.

domnieva sa, že vzhľadom na aktuálnu situáciu v Barme nie je možné túto krajinu do dohody zahrnúť;

32.

považuje riešenie problému bankového tajomstva v Singapure, ktoré blokuje uzavretie dohody o partnerstve a spolupráci, za nevyhnutnú podmienku, ak má existovať reálna nádej na uzavretie medziregionálnej dohody o voľnom obchode;

33.

považuje ambicióznu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji za nevyhnutnú súčasť akejkoľvek dohody a zdôrazňuje zásadný význam presadzovania dohodnutých noriem; zastáva názor, že to si vyžaduje, aby sa na kapitolu vzťahoval mechanizmus na štandardné riešenie sporov;

34.

vyzýva, aby súčasťou každej dohody boli záväzné sociálne a environmentálne ustanovenia, na základe ktorých by boli strany povinné ratifikovať kľúčové dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a zabezpečiť ich účinné uplatňovanie, predovšetkým pokiaľ ide o detskú prácu a nútenú prácu, ktorých odstránenie je kľúčovou výzvou pre ILO, ako to uvádza vo svojej správe s názvom Zrušenie detskej práce: na dosah, ktorá bola uverejnená v roku 2006;

35.

vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsoby poskytovania stimulov krajinám, ktoré zlepšujú pracovné normy, aby sa zabezpečilo, že rozšírením dohôd o voľnom obchode neklesne záujem o plnenie podmienok pre osobitné podnety všeobecného systému preferencií (GSP+), a aby pritom preskúmala možnosť zavedenia ustanovenia, ktoré bude zahŕňať ratifikáciu základných dohovorov OSN a ILO v oblasti ľudských a pracovných práv, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú detskej a nútenej práce;

36.

zdôrazňuje, že ak bude dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a ASEAN v platnosti, mali by sa prijať opatrenia na to, aby sa zabránilo oslabeniu výhod, ktoré požívajú najmenej rozvinuté krajiny v súvislosti s prístupom ich výrobkov na trh EÚ;

37.

verí, že fórum pre obchod a trvalo udržateľný rozvoj, ktorého členmi sú organizácie zamestnancov a zamestnávateľov a predstavitelia občianskej spoločnosti, by mohlo významným spôsobom prispieť k tomu, aby výraznejšie otváranie trhov sprevádzalo sprísňovanie environmentálnych a sociálnych noriem;

38.

navrhuje vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by mali mať oficiálne organizácie zamestnancov a zamestnávateľov možnosť predkladať žiadosti o prijatie opatrení, ktoré by sa riešili v stanovenej lehote a ktorých výsledkom by mohlo byť prijímanie nadväzných opatrení a revidovaných ustanovení s cieľom vyvinúť tlak proti porušovaniu práv pracujúcich;

39.

s potešením očakáva skoré zverejnenie hodnotenia vplyvu na trvalú udržateľnosť, ktoré musí byť k dispozícii včas, aby sa mohli v plnom rozsahu uskutočniť verejné konzultácie a ich výsledky mohli ovplyvniť výsledok rokovaní, predovšetkým pokiaľ ide o opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zmiernenie negatívnych vplyvov na určité skupiny alebo odvetvia;

40.

domnieva sa, že v hodnotení vplyvu na trvalú udržateľnosť by sa mal osobitný dôraz klásť na vplyv liberalizácie obchodu na rodovú rovnosť, najmä v odvetviach ako je poľnohospodárstvo, textil a exportné spracovateľské zóny;

41.

vyzýva Komisiu a zástupcov krajín združenia ASEAN, aby venovali osobitnú pozornosť vplyvom dohody na malých poľnohospodárov v regióne a zabezpečili posilnenie, nie oslabenie rodinného a trvalo udržateľného poľnohospodárstva;

42.

považuje opatrenia na boj proti odlesňovaniu a na ochranu a rozširovanie tropických pralesov za veľmi významné v boji proti zmene klímy a tiež preto, že prispievajú k zachovaniu biologickej rozmanitosti; domnieva sa preto, že dohoda o partnerstve a spolupráci by mala podporovať obchod jedine v oblasti environmentálne udržateľných biopalív, a že krajinám združenia ASEAN by sa malo pomáhať v ich úsilí riešiť problém nezákonnej ťažby dreva;

43.

vyzýva partnerov v rokovaniach k tomu, aby pri implementácii systémov lesného hospodárstva a udeľovania licencií zabezpečili, že dohoda bude obsahovať mechanizmy, ktoré budú chrániť tradičné a zvykové práva pôvodných a miestnych spoločenstiev na využívanie ich lesov, a aby posilnili možnosti národných parlamentov a občianskej spoločnosti vrátane miestnych spoločenstiev a pôvodného obyvateľstva zúčastniť sa rozhodovacieho procesu v oblasti zachovávania, využívania a spravovania prírodných zdrojov a vymedziť a brániť svoje práva spojené s pôdou;

44.

domnieva sa, že clá na ekologické produkty a produkty spravodlivého obchodu by sa mali znižovať rýchlejšie ako clá na ostatné produkty a mal by sa im rýchle umožniť prístup na trh EÚ; žiada Komisiu, aby vzala tieto špecifické produkty do úvahy a zvážila preto aktualizáciu colnej nomenklatúry;

45.

uznáva stále významnejšiu úlohu združenia ASEAN ako sily prispievajúcej k dosahovaniu regionálnej stability a prosperity; víta obnovenie vzťahov medzi EÚ a ASEAN v roku 2007 na samite v Singapure; domnieva sa, že existujú veľké možnosti pre spoluprácu medzi EÚ a ASEAN, keďže oba subjekty sa zaviazali k regionálnej integrácii;

46.

konštatuje, že opatrenia na zintenzívnenie hospodárskych a obchodných vzťahov medzi EÚ a združením ASEAN prispejú k upevneniu celkových vzťahov medzi týmito dvomi regiónmi a podporia ďalší rozvoj týkajúci sa politickej spolupráce a bezpečnosti, presadzovania demokracie a ľudských práv, ďalší rozvoj v oblasti energetiky/klimatických zmien a životného prostredia, v sociálnej a kultúrnej oblasti, a v oblasti spolupráce a rozvoja;

47.

víta pokrok v integrácii združenia ASEAN a podpísanie jeho charty a dúfa, že jej ustanovenia vstúpia do účinnosti čo najskôr;

48.

pripomína, že ľudské práva a demokracia sú kľúčovými hodnotami EÚ a žiada, aby sa stali neoddeliteľnou súčasťou rokovaní so združením ASEAN, predovšetkým pokiaľ ide o dohody o partnerstve a spolupráci; znovu zdôrazňuje význam, ktorý Európsky parlament pripisuje reformám politických a občianskych práv, a víta začlenenie orgánu pre ľudské práva do charty ASEAN a jeho výslovný záväzok v oblasti upevňovania demokracie a rozširovania dobrej správy a právneho štátu, ako aj podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd; očakáva preto, že združenie ASEAN dokáže konštruktívne prispieť k presadzovaniu týchto hodnôt v regióne;

49.

víta voľby v Thajsku, ktorými sa opätovne nastolila demokracia; požaduje dôveryhodný proces demokratizácie a národného zmierenia v Barme, ktorého sa musia v plnej miere zúčastňovať opozícia a etnické skupiny, a žiada okamžité prepustenie Aung San Suu Kyiovej a všetkých politických väzňov a normalizáciu činnosti politických strán; podporuje činnosť osobitných zástupcov OSN a EÚ; žiada Radu, aby zachovala reštriktívne opatrenia voči vláde Barmy, aby situáciu bližšie sledovala a tieto opatrenia revidovala, ak si to vyžiada vývoj situácie v krajine; žiada členské krajiny združenia ASEAN, ako aj Čínu a Indiu, aby na Barmu vyvíjali nátlak;

50.

zdôrazňuje význam prebiehajúcej spolupráce v oblasti boja proti terorizmu, krízového riadenia a riadenia v prípade živelných pohrôm a víta nedávnu spoluprácu na pozorovateľskej misii v Acehu;

51.

želá si, aby na účely podpory dobrej správy vecí verejných a právneho štátu členské štáty a Komisia zasahovali v prípadoch, keď existujú jasné právne dôkazy, že predstavitelia z krajín združenia ASEAN sú zapojení do prípadov korupcie, ktoré súvisia s prírodnými zdrojmi; žiada Komisiu, aby Európsky parlament informovala o akýchkoľvek opatreniach, ktoré prijme v tejto súvislosti;

52.

očakáva, že Lisabonská zmluva nadobudne platnosť ešte pred ukončením rokovaní, a tým sa odstránia všetky pochybnosti o tom, či je v prípade takejto dohody potrebný súhlas Európskeho parlamentu; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament mohol vo väčšej miere využívať rokovací mandát a aby sa Komisia počas rokovaní pravidelne radila s Európskym parlamentom a zabezpečila tým širokú podporu ich výsledku;

53.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín združenia ASEAN a generálnemu tajomníkovi združenia ASEAN.

12.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 271/45

A.

keďže Medzinárodná rada pre výskum morí (ICES) vo svojich odporúčaniach pre hlbokomorské druhy z rokov 2002 a 2004 poukazuje na to, že väčšina druhov sa nachádza mimo bezpečných biologických hraníc; keďže EÚ obmedzila jej rybolov v značne nižšej miere, ako žiada ICES vo svojich odporúčaniach; keďže ďalšie, zlepšené biologické údaje sú dôležité pre stanovenie kvót zabezpečujúcich trvalo udržateľný rybolov,

B.

keďže rybolovná činnosť vo vzdialených oblastiach, ktorá sa vykonáva vo vodách tretích krajín, v regulačných oblastiach niektorej regionálnej organizácie pre rybolov alebo v neregulovaných oblastiach na šírom mori, by sa mala vykonávať rozumným a zodpovedným spôsobom v súlade s Dohovorom OSN o morskom práve, so zmluvou OSN o vykonávaní ustanovení uvedeného dohovoru, pokiaľ ide o zachovanie a riadenie zásob rýb, ktoré sa vyskytujú súčasne na viacerých miestach oceánov, a zásob rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, a s Kódexom správania pre zodpovedný rybolov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO), a keďže v Zmluve OSN o stavoch rýb a v Kódexe správania FAO sa požaduje uplatňovanie zásady obozretného konania,

C.

keďže EÚ prevzala na samite v Johannesburgu v roku 2002 záväzok zabezpečiť udržateľnosť svetového rybného hospodárstva a udržať alebo obnoviť stavy, najmä nadmerne využívaných zásob, na úroveň maximálneho udržateľného výnosu, a to podľa možnosti do roku 2015,

D.

keďže ochrana morského prostredia a trvalo udržateľný rybolov sa môžu účinne vykonávať iba za podmienky súhlasu a spolupráce všetkých príslušných štátov,

E.

keďže systematické zhromažďovanie spoľahlivých údajov je základným kameňom zhodnotenia stavu zásob a odborného poradenstva, a preto je životne dôležité pre uplatňovanie spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH), a keďže Komisia vo svojom vyššie uvedenom oznámení uznala nedostatok primeraných údajov na odborné zhodnotenie stavu zásob hlbokomorských rýb a existenciu rozdielov, pokiaľ ide o ich definíciu,

F.

keďže správa, ktorú v apríli 2007 uverejnil Poradný výbor pre rybolov a akvakultúru, sa zaoberá úpravou harmonogramu predkladania vedeckých správ a zlepšením ich kvality,

G.

keďže je potrebné prijať vhodné socio-ekonomické opatrenia na kompenzáciu rybárov za náklady na zníženie činnosti spojené s plánmi na obnovu stavov,

H.

keďže vo svojom uznesení zo 14. novembra 2006 o tematickej stratégii o ochrane a zachovaní morského prostredia (1) obhajoval niektoré opatrenia na podporu udržateľného využívania morí a zachovanie morských ekosystémov,

1.

víta úsilie zo strany flotily Spoločenstva uskutočňovať udržateľnú politiku rybného hospodárstva a konštatuje, že existuje určitá disproporcia medzi situáciou opísanou v oznámení Komisie a skutočnosťou;

2.

upozorňuje na to, že pred prijatím nových opatrení riadenia by sa malo preskúmať, prečo sa neuplatňujú existujúce opatrenia, ako aj príčiny toho, že členské štáty neplnia svoje povinnosti alebo ich plnia oneskorene alebo pomocou iných metód, čo komplikuje analýzu faktorov, ktoré ovplyvňujú tento rybolov;

3.

upozorňuje na to, že neustále zmeny právnych predpisov a zavádzanie nových návrhov bez toho, aby sa venoval dostatočný čas implementácii existujúcich predpisov a spracovaniu získaných informácií, spôsobujú stratu dôvery voči SPRH, a že súčasné obmedzenia rybolovného úsilia nie sú rovnako vhodné pre všetky druhy;

4.

súhlasí s Komisiou, že systematické zhromažďovanie spoľahlivých údajov je základným kameňom zhodnotenia stavu zásob a vedeckých stanovísk; vyzýva Komisiu, členské štáty a zástupcov rybárskeho priemyslu, aby vyplnili existujúce medzery, čím by sa opatrenia na kontrolu rybolovného úsilia mohli lepšie prispôsobiť každému rybolovu, pričom uznáva, že rybolov v hlbokých vodách je väčšinou zmiešaný;

5.

upozorňuje Komisiu, že hoci boli z nedostatku znalostí v biologickej oblasti úrovne celkového povoleného výlovu (TAC) a obmedzenia rybolovného úsilia pre tieto rybolovy stanovené arbitrárnym spôsobom, preventívny prístup ku každému druhu považovanému za hlbinný a jeho využívanie sa musia dodržiavať a TAC sa musia stanoviť primeraným spôsobom na základe presných vedeckých štúdií;

6.

konštatuje, že nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (2) vyžaduje uplatňovanie princípu obozretného konania, ktorý podľa definície v článku 3 znamená, že „nedostatok primeraných vedeckých informácií by sa nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na zachovanie cieleného druhu, príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia“;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť pri rybolove v hlbokých vodách zákaz odpadu z výlovu, čo by vedcom umožnilo presnejšie skúmať komplexnú rozmanitosť druhov, z ktorých mnohé po vyložení nie sú jedlé;

8.

domnieva sa, že Komisia by mala v rámci opatrení na zníženie vedľajších úlovkov a odstránenie odpadu z výlovu diferencovať úrovne rybolovného úsilia podľa cieľových druhov a druhov, ktoré sú iba náhodným úlovkom, a zároveň by mala posilniť monitorovacie a kontrolné postupy;

9.

konštatuje, že veľa hlbinných druhov sa uloví ako vedľajší úlovok, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na kontrolu rybolovného úsilia s cieľom obmedziť vedľajšie úlovky; poznamenáva však, že obmedzenia veľkostí ôk siete sú neprimerané vzhľadom na tvar a veľkosť hlbinných druhov;

10.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala socio-ekonomické hodnotenie hlbokomorského rybolovu a analýzu vplyvu nového zníženia rybolovného úsilia na tento sektor, ako aj vplyvu nepretržitého vyčerpávania zásob rýb, od ktorých je rybolov závislý; poukazuje na to, že je podstatné dosiahnuť rovnováhu medzi socio-ekonomickými potrebami a trvalou udržateľnosťou životného prostredia;

11.

pripomína, že vzhľadom na to, že množstvo týchto zásob je spravovaných v medzinárodných vodách, je potrebné koordinovať činnosť v rôznych regionálnych organizáciách pre rybolov, aby opatrenia, ktoré sa prijmú, zohľadňovali všetky flotily, ktoré pôsobia v týchto loviskách; domnieva sa, že EÚ by sa mala snažiť zabezpečiť riadne a účinné vykonávanie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 61/105 v súvislosti s hlbokomorským rybolovom a rybolovom pri dne na otvorenom mori; verí, že všetky obmedzenia by sa mali uplatňovať na rybárov všetkých zmluvných strán s cieľom vyhnúť sa znevýhodňovaniu;

12.

navrhuje, aby sa rybolov v hlbokomorských oblastiach, v ktorých sa ešte neloví, povolil až keď sa tieto oblasti preskúmajú a vedecky sa dokáže, že je možné vykonávať udržateľný rybolov bez rizika znižovania biodiverzity alebo poškodenia biotopov, a až keď sa zavedú zodpovedajúce riadiace opatrenia;

13.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla nové programy zhromažďovania vedeckých informácií, pri ktorých sa v prípade potreby použijú prieskumné plavidlá; verí, že príkladom by mohlo byť zmapovanie oblasti Hatton Bank, kde sa lovia hlbokomorské ryby, vykonané Španielskym orgánom pre rybolov v regulačnej oblasti Komisie pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku a kde sa výskum sústredil na rozloženie podmorských pohorí, koralov v chladných vodách a hydrotermálnych prieduchov s cieľom určiť citlivé oblasti v mieste pôsobenia rybolovných flotíl;

14.

súhlasí s Komisiou, že je nevyhnutné pre tento typ lovísk prijať prístup založený na ekosystéme, hoci upozorňuje, že opatrenia musia byť aspoň minimálne dôveryhodné a nesmú sa uplatňovať všeobecne, ale na základe hodnotení vplyvu na životné prostredie, aby nedošlo k uzatvoreniu zón, v ktorých neexistuje žiadne riziko a aby sa zatvorili zóny rybolovu pri dne v miestach výskytu alebo možného výskytu citlivých morských ekosystémov alebo tam, kde sa zásoby rýb nachádzajú mimo bezpečných biologických hraníc; kartografický prieskum morského dna, interakcie prvkov, ktoré tvoria ekosystém, a prírodné zdroje oceánov musia byť prioritou, ak sa má nová európska námorná politika stať skutočnosťou;

15.

opäť pripomína, že rybárom a združeniam, ktoré ich zastupujú, treba načúvať, a že by sa mali zúčastňovať na určovaní opatrení na ochranu morského prostredia, riadenie zdrojov a na obnovu stavov;

16.

súhlasí s Poradným výborom pre rybolov a akvakultúru, že je potrebné poskytovať viac ľudských i finančných zdrojov na analýzu biomasy a úmrtnosti jednotlivých druhov rýb takmer vo všetkých loviskách; domnieva sa tiež, že na to, aby vedecké stanoviská boli prijaté všetkými stranami, je potrebné stanoviť jasné strategické zameranie, ktoré by umožnilo predísť zdvojovaniu práce a nedostatku synergií;

17.

vyjadruje znepokojenie nad neúčinnosťou a nedostatočným vykonávaním aktuálnych nariadení SPRH; vyzýva Komisiu, aby zlepšila monitorovacie a kontrolné postupy v členských štátoch;

18.

zdôrazňuje význam vývoja nových techník na zabezpečenie fungujúceho kontrolného a dozorného systému; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala kontrolné techniky, a v tejto súvislosti poukazuje na možnosti, ktoré poskytujú elektronické lodné denníky;

19.

zdôrazňuje výhody vytvorenia siete chránených morských oblastí v rámci siete NATURA 2000 a domnieva sa, že takýto krok bude mať pozitívny vplyv na nadmerne využívané zásoby rýb; vyzýva členské štáty, aby využili všetky možnosti, ktoré ponúkajú prvky siete NATURA 2000 týkajúce sa morského prostredia;

20.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vynaložila všetko úsilie na zabezpečenie vykonávania a možné zlepšenie existujúcich medzinárodných dohôd o hlbokomorskom rybolove;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali spoločné usmernenia, vymieňali si informácie o osvedčených postupoch, zlepšili využívanie dostupných technológií Spoločenstva a spolupracovali s tímami odborníkov a mimovládnymi organizáciami v záujme lepšieho vykonávania opatrení s cieľom obmedziť nelegálny rybolov a predaj nelegálnych úlovkov na európskych trhoch;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali ekologickejšie metódy rybolovu, ktoré nepoškodzujú životné prostredie a nenarúšajú ekologickú biodiverzitu v dôsledku neželaných vedľajších úlovkov alebo zbytočného poškodzovania iných živých organizmov;

23.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

12.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 271/48

A.

keďže v dôsledku rozšírenia právomocí Európskeho parlamentu sa podstatne zvýšilo lobovanie v Európskom parlamente,

B.

keďže cieľom lobovania nie je len ovplyvňovať politiku a legislatívne rozhodnutia, ale aj prideľovanie finančných prostriedkov Spoločenstva, ako aj monitorovanie a presadzovanie právnych predpisov;

C.

keďže po očakávanej ratifikácii Lisabonskej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu rozšíria do takej miery, že sa stane spoluzákonodarcom takmer vo všetkých oblastiach v bežnom legislatívnom postupe, a preto sa naň zameria ešte viac lobistických skupín;

D.

keďže zástupcovia záujmových skupín zohrávajú veľmi významnú úlohu v otvorenom a pluralitnom dialógu, na ktorom je založený systém demokracie, a pre poslancov sú pri vykonávaní ich mandátu významným zdrojom informácií,

E.

keďže lobistické skupiny lobujú nielen u poslancov, ale pokúšajú sa ovplyvniť rozhodnutia Európskeho parlamentu aj lobovaním u úradníkov pracujúcich na sekretariátoch parlamentných výborov, personálu politických skupín a asistentov poslancov,

F.

keďže podľa odhadov pôsobí v Bruseli približne 15 000 individuálnych lobistov a 2 500 lobistických organizácií,

G.

keďže Komisia navrhla zaviesť pre zástupcov záujmových skupín v inštitúciách EÚ spoločný register ako súčasť svojej Európskej iniciatívy za transparentnosť,

H.

keďže Európsky parlament má svoj vlastný register lobistov (3) už od roku 1996, ako aj svoj kódex správania (4), podľa ktorého registrovaní lobisti musia konať v súlade s vysokými etickými štandardami,

I.

keďže v Európskom parlamente je v súčasnosti približne 5 000 registrovaných lobistov,

J.

keďže lobistické skupiny zahŕňajú miestne a vnútroštátne organizácie, pričom za reguláciu ich činností sú zodpovedné členské štáty,

1.

uznáva vplyv lobistických skupín na rozhodovacie procesy EÚ, a preto považuje za dôležité, aby poslanci Európskeho parlamentu poznali totožnosť organizácií zastupovaných lobistickými skupinami; zdôrazňuje, že transparentný a rovnaký prístup do všetkých inštitúcií EÚ je absolútnou podmienkou zaručenia legitimity EÚ a dôvery jej občanov; zdôrazňuje, že transparentnosť musí byť zaručená v oboch smeroch, t. j. vo fungovaní samotných inštitúcií, ako aj medzi lobistami; zdôrazňuje, že rovnaký prístup lobistických skupín do inštitúcií EÚ rozširuje odborné poznatky, ktoré sú k dispozícii na fungovanie EÚ; považuje za podstatné, aby zástupcovia občianskej spoločnosti mali prístup do inštitúcií EÚ, a to predovšetkým do Európskeho parlamentu;

2.

domnieva sa, že poslanci sú sami zodpovední za to, aby zabezpečili, že budú informovaní vyváženým spôsobom; zdôrazňuje, že poslancov treba považovať za schopných prijímať politické rozhodnutia nezávisle od lobistov;

3.

uznáva, že spravodajca môže, ak to považuje za vhodné (na základe dobrovoľnosti), použiť tzv. legislatívnu stopu, t. j. orientačný zoznam (priložený k správam Európskeho parlamentu) registrovaných zástupcov záujmových skupín, s ktorými sa počas prípravy príslušnej správy konzultovalo a ktorí k nej významne prispeli; domnieva sa, že je mimoriadne žiaduce, aby bol takýto zoznam súčasťou legislatívnych správ; zdôrazňuje však, že pre Komisiu je rovnako dôležité, aby sa takáto legislatívna stopa prikladala k jej legislatívnym iniciatívam;

4.

zastáva názor, že Európsky parlament musí rozhodnúť úplne nezávisle, do akej miery zohľadní názory pochádzajúce z občianskej spoločnosti;

5.

berie na vedomie súčasné pravidlá, podľa ktorých sa od poslancov vyžaduje, aby zverejňovali svoje finančné záujmy; vyzýva predsedníctvo, aby na základe návrhu kvestorov vypracovalo plán ďalšieho zlepšovania vykonávania a monitorovania pravidiel Európskeho parlamentu, na základe ktorých je poslanec povinný predložiť vyhlásenie o každej finančnej, personálnej alebo materiálnej podpore, ktorú dostáva (5);

6.

berie na vedomie súčasné pravidlá o medziskupinách, ktoré stanovujú povinnosť oznámiť finančné záujmy; žiada väčšiu prehľadnosť, pokiaľ ide o medziskupiny, t. j. požaduje uverejnenie zoznamu všetkých existujúcich registrovaných a neregistrovaných medziskupín na webovej stránke Európskeho parlamentu vrátane úplného vyhlásenia o vonkajšej podpore pre činnosti medziskupín, ako aj vyhlásenia o všeobecných cieľoch príslušnej medziskupiny; zdôrazňuje však, že medziskupiny by sa v žiadnom prípade nemali považovať za orgány Európskeho parlamentu;

7.

vyzýva predsedníctvo, aby na základe návrhu kvestorov preskúmalo spôsoby obmedzenia nepovoleného vstupu do tých častí budov Európskeho parlamentu, kde sú umiestnené kancelárie poslancov, zatiaľ čo prístup verejnosti do miestností výborov by sa mal obmedziť iba vo výnimočných prípadoch;

8.

víta návrh Komisie týkajúci sa štruktúrovanejšieho rámca pre činnosť zástupcov záujmových skupín ako súčasť Európskej iniciatívy za transparentnosť;

9.

súhlasí s tým, ako Komisia definovala lobovanie, ktorá sa považuje za „činnosti vykonávané s cieľom ovplyvniť tvorbu politiky a rozhodovacie procesy v inštitúciách EÚ“; zastáva názor, že táto definícia je v súlade s článkom 9 ods. 4 rokovacieho poriadku;

10.

zdôrazňuje, že všetci aktéri vrátane zástupcov verejných a súkromných záujmových skupín, ktoré nie sú súčasťou inštitúcií EÚ, a na ktoré sa vzťahuje táto definícia, by sa mali považovať za lobistov, a malo by sa s nimi zaobchádzať rovnakým spôsobom: profesionálni lobisti, interní lobisti spoločností, mimovládne organizácie, skupiny odborníkov (think-tanky), obchodné združenia, odbory a združenia zamestnávateľov, ziskové a neziskové organizácie a právnici, pokiaľ ich hlavným cieľom je ovplyvňovanie politiky a nie poskytovanie pomoci a obhajoby v súdnom konaní alebo poskytovanie právneho poradenstva; zdôrazňuje však tiež, že rozsah pôsobnosti týchto pravidiel sa nevzťahuje na regióny a oblasti členských štátov, ako ani na politické strany na vnútroštátnej alebo európskej úrovni a orgány, ktorých právny status vyplýva zo zmlúv, pokiaľ konajú v súlade so svojou funkciou a vykonávajú úlohy, ktoré takýmto orgánom zmluvy ukladajú;

11.

v zásade víta návrh Komisie na registráciu „na jednom mieste“, kde by sa lobisti mohli zaregistrovať zároveň pre Komisiu aj Európsky parlament a vyzýva k tomu, aby Rada, Komisia a Európsky parlament prijali medziinštitucionálnu dohodu medzi Radou, Komisiou a Európskym parlamentom o spoločnom povinnom registri, aký už de facto existuje v prípade Európskeho parlamentu, ktorý by sa uplatňoval vo všetkých inštitúciách a zahŕňal zverejnenie úplných finančných informácií, spoločný mechanizmus pre vyradenie z registra a spoločný kódex etického správania; zároveň však pripomína, že medzi Radou, Komisiou a Európskym parlamentom jestvujú zásadné rozdiely; vyhradzuje si preto právo posúdiť návrh Komisie po jeho dopracovaní a až vtedy sa rozhodnúť, či ho podporí alebo nie;

12.

pripomína, že počet lobistov, ktorí majú prístup do Európskeho parlamentu, musí ostať primeraný; navrhuje preto, aby sa prijal systém, v rámci ktorého lobistom bude stačiť zaregistrovať sa len raz vo všetkých inštitúciách a každá inštitúcia bude môcť rozhodnúť, či príslušnému lobistovi povolí vstup do svojich priestorov, čo umožní Európskemu parlamentu, aby naďalej obmedzoval počet vstupných preukazov na štyri pre každú organizáciu alebo spoločnosť;

13.

žiada, aby si Rada, Komisia a Európsky parlament vzájomne uznávali samostatné registre v prípade, že sa nepodarí dosiahnuť vytvorenie spoločného registra; navrhuje, aby v prípade, že inštitúcie nebudú mať spoločný register, ich jednotlivé registre na internetových stránkach obsahovali odkazy na ostatné registre s cieľom umožniť porovnanie záznamov lobistických skupín; vyzýva generálneho tajomníka, aby presunul parlamentný zoznam zástupcov akreditovaných záujmových skupín na prístupnejšie miesto internetovej stránky Európskeho parlamentu;

14.

navrhuje, aby sa urýchlene zriadila spoločná pracovná skupina zložená zo zástupcov Rady, z komisárov a poslancov Európskeho parlamentu menovaných konferenciou predsedov s cieľom do konca roka 2008 posúdiť dôsledky spoločného registra vzťahujúceho sa na všetkých lobistov, ktorí chcú mať prístup do Rady, Komisie alebo do Európskeho parlamentu a vypracovať spoločný kódex správania; poveruje svojho generálneho tajomníka, aby prijal vhodné opatrenia;

15.

naliehavo vyzýva Radu, aby sa pripojila k prípadnému spoločnému registru; domnieva sa, že treba dôkladne posúdiť činnosť lobistov vo vzťahu k sekretariátu Rady v súvislosti s otázkami spolurozhodovania;

16.

berie na vedomie rozhodnutie Komisie začať s dobrovoľným registrom a po uplynutí jedného roka systém prehodnotiť, má však obavy, že čisto dobrovoľný systém umožní menej zodpovedným lobistom vyhýbať sa svojim povinnostiam; vyzýva všetky tri inštitúcie, aby najneskôr do troch rokov od nadobudnutia účinnosti spoločného registra preskúmali pravidlá, ktorými sa riadi činnosť lobistov, s cieľom zhodnotiť, či zmenený systém zabezpečuje potrebnú transparentnosť činností lobistov; je informovaný o právnom základe povinného registra stanovenom Lisabonskou zmluvou a vyjadruje svoju vôľu medzičasom spolupracovať s inštitúciami prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody na základe existujúcich registrov; domnieva sa, že pre tých lobistov, ktorí chcú mať pravidelný prístup do inštitúcií, by mala byť registrácia povinná tak, ako to de facto funguje už teraz v Európskom parlamente;

17.

domnieva sa, že so zreteľom na neustály vývoj postupov, ktoré sa uplatňujú pri lobovaní, musia byť všetky pravidlá upravujúce túto činnosť dostatočne flexibilné, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť zmenám;

18.

berie na vedomie návrh kódexu správania zástupcov záujmových skupín, ktorý predložila Komisia; pripomína Komisii, že Európsky parlament takýto kódex už má viac než 10 rokov a žiada Komisiu, aby s ním rokovala o vytvorení spoločných pravidiel; zastáva názor, že každý takýto kódex by mal zaručovať prvok prísneho monitorovania správania lobistov; zdôrazňuje, že v prípade lobistov, ktorí porušia kódex správania, by sa mali uplatňovať sankcie; zdôrazňuje, že na overovanie informácií v registri treba vyčleniť dostatočné zdroje (personálne a finančné); domnieva sa, že v prípade registra Komisie môžu sankcie zahŕňať dočasné vylúčenie z registra, vo vážnejších prípadoch úplné vyradenie z registra; vyjadruje nádej, že ak sa vytvorí spoločný register, mali by sa sankcie za správanie lobistov, ktoré je v rozpore so stanovenými pravidlami, týkať prístupu do všetkých inštitúcií, na ktoré sa register vzťahuje;

19.

zdôrazňuje potrebu, aby sa register dal jednoducho používať a aby bol na internete ľahko prístupný: verejnosť musí mať možnosť register jednoducho nájsť a vyhľadávať v ňom, pričom register musí obsahovať nielen názvy lobistických organizácií, ale aj mená jednotlivých lobistov;

20.

zdôrazňuje, že register by mal obsahovať samostatné kategórie, v ktorých by boli lobisti registrovaní na základe druhu záujmov, ktoré zastupujú (napr. profesionálne združenia, zástupcovia spoločností, odborové združenia, združenia zamestnávateľov, advokátske kancelárie, mimovládne organizácie atď.);

21.

víta rozhodnutie Komisie požadovať od zástupcov záujmových skupín, ktorí si želajú zápis do registra, zverejnenie finančných informácií týkajúcich sa:

22.

zdôrazňuje, že požiadavka zverejňovania finančných informácií musí platiť rovnako pre všetkých registrovaných zástupcov záujmových skupín;

23.

žiada vyššie uvedenú spoločnú pracovnú skupinu, aby navrhla osobitné kritériá, ktoré by zahŕňali požiadavku na zverejňovanie finančných informácií, napríklad uvedenie výdavkov na lobovanie v rámci primeraných parametrov (presné čísla by neboli potrebné);

24.

vyzýva príslušný výbor, aby pripravil všetky potrebné zmeny a doplnenia rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu;

25.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

12.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 271/51

A.

keďže šport má integračnú úlohu a potenciálne prispieva k sociálnej súdržnosti a vnútornej súdržnosti regiónov,

B.

keďže európsky šport je neodlučiteľnou súčasťou európskej identity, európskej kultúry a občianstva a keďže európsky šport je založený na oddanosti a nadšení miliónov športovcov, dobrovoľníkov a fanúšikov, ktorí sú aktívni v mnohých športových kluboch a federáciách; je to široké hnutie, ktoré stálo pri zrode mnohých výnimočných športovcov a športových družstiev a ktoré urobilo zo športu veľmi uznávaný prvok našej spoločnosti, v ktorej sú športové podujatia veľmi obľúbené,

C.

keďže šport hrá veľmi dôležitú úlohu v európskej spoločnosti, niektoré športové súťaže však čelia novým hrozbám a výzvam, akými sú komerčný tlak, zneužívanie mladých hráčov a športovcov, doping, rasizmus, násilie, manipulovanie zápasov, korupcia, podvody v súvislosti so stávkovaním a pranie špinavých peňazí,

D.

keďže šport má osobitnú spoločenskú úlohu ako nástroj spoločenského začlenenia a integrácie a keďže šport je významným nástrojom podpory medzikultúrneho dialógu a výrazne prispieva k rozvoju a propagovaniu dôležitých spoločenských, kultúrnych a vzdelávacích hodnôt, akými sú spravodlivosť, tolerancia a vzájomný rešpekt, solidarita, dodržiavanie pravidiel, kolektívny duch a sebadisciplína; keďže šport hrá v európskej spoločnosti zvlášť významnú úlohu v oblasti zdravia, vzdelávania, spoločenského začlenenia a kultúrnych hodnôt, a to vďaka organizáciám s dobrovoľníckou štruktúrou,

E.

keďže podľa článku 149 Zmluvy o ES, zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou sa činnosť EÚ zameriava na rozvoj európskeho rozmeru športu podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach a spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za šport, ako aj ochranou fyzickej a morálnej integrity športovcov, najmä najmladších športovcov; keďže opatrenia na úrovni EÚ by mali dopĺňať opatrenia ďalších účastníkov, a to bez zmeny súčasného rozdelenia právomocí,

F.

keďže so zreteľom na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy a uvedeného článku 149 treba dať úlohe športu v Európe strategické smerovanie tým, že sa objasní uplatňovanie práva Spoločenstva na oblasť športu; keďže individuálny prístup k špecifickosti športu nie je z pohľadu športových organizácií uspokojivý, čo prehlbuje súčasnú právnu nestabilitu, a keďže treba rozšíriť opatrenia týkajúce sa športu na úrovni EÚ a zároveň rešpektovať autonómiu, špecifickosť a samoreguláciu športových organizácií,

G.

keďže článok 149 Zmluvy o EÚ, zmenený a doplnený Lisabonskou zmluvou, vyzýva Spoločenstvo, aby podporovalo spravodlivosť a otvorenosť pri športových súťažiach, a keďže uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže na šport spôsobuje prehlbovanie priepasti medzi športovými klubmi v prospech najbohatších alebo najobľúbenejších klubov, čo poškodzuje čestné riadenie športových súťaží, a preto je v rozpore s cieľom stanoveným v uvedenom článku,

H.

keďže treba zohľadňovať nezávislosť športových organizácií a zastupujúcich orgánov, napríklad tých, ktoré organizujú profesionálne majstrovstvá, ako aj skutočnosť, že zodpovednosť za organizáciu nesú hlavne predstavenstvá riadiacich športových orgánov a do určitej miery členské štáty a sociálni partneri,

I.

keďže význam profesionálneho športu neustále rastie a prispieva k posilňovaniu jeho úlohy v spoločnosti, keďže právne predpisy o hospodárskej súťaži a ustanovenia o vnútornom trhu sa vzťahujú na oblasť športu do tej miery, do akej je hospodárskou činnosťou,

J.

keďže šport patrí do rozsahu pôsobnosti práva EÚ, najmä so zreteľom na zásadu reprezentatívnej a participatívnej demokracie v rozhodovacích orgánoch európskych športových inštitúcií a článok 13 Zmluvy o ES, ktorý zakazuje diskrimináciu založenú na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii; keďže existujú určité prípady, v ktorých nemožno šport vzhľadom na jeho osobitnú povahu a zásadné a jedinečné črty porovnávať s bežnou hospodárskou činnosťou,

K.

keďže dobrovoľnícka činnosť v oblasti športu posilňuje sociálnu súdržnosť a začlenenie a podporuje miestnu demokraciu a aktívne občianstvo, pričom má aj nevyjadrenú hospodársku hodnotu, pretože bez dobrovoľníkov by na športové aktivity boli potrebné vyššie náklady a mnohé spoločenské činnosti spojené so športom by zanikli; keďže treba propagovať dobrovoľnícke športové štruktúry a podporovať dobrovoľnícke služby v oblasti športu opatreniami poskytujúcimi primeranú ochranu a uznanie hospodárskej a spoločenskej úlohe dobrovoľníkov,

L.

keďže nedostatok telesnej aktivity podporuje vznik obezity a chronických ochorení, ako sú srdcovo-cievne choroby a cukrovka, a keďže v dôsledku toho sa zaťažujú rozpočty členských štátov na zdravotníctvo,

M.

keďže počet hodín telesnej výchovy na základných a stredných školách sa za posledných desať rokov znížil a keďže medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o športové zariadenia a stav vybavenia; keďže šport ponúka mladým ľuďom vítané možnosti na účasť a osobnú angažovanosť v spoločnosti a môže prispievať k prevencii trestnej činnosti,

N.

keďže doping je porušením zásady transparentnej a spravodlivej súťaže, pričom športovcov vystavuje neprimeranému tlaku,

O.

keďže Svetový antidopingový kódex z roku 2003 umožnil vytvorenie modelu na zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov na celom svete; keďže úsilie Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) sa však prevažne zameriava na vrcholový šport,

P.

keďže EÚ by prospel koordinovanejší prístup v boji proti dopingu, predovšetkým určením spoločných stanovísk vo vzťahu k WADA, UNESCO a Rade Európy, a prostredníctvom výmeny informácií a osvedčených postupov medzi vládami, vnútroštátnymi antidopingovými organizáciami a laboratóriami,

Q.

keďže i napriek určitému pokroku, ktorý sa dosiahol v oblasti rodovej rovnosti na európskej úrovni, v oblasti športu pretrvávajú nerovnosti medzi športovcami; keďže vzdelávacie programy určené mladým nadaným športovcom by mali byť otvorené pre všetkých, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi občanmi a obyvateľmi EÚ na základe ich štátnej príslušnosti alebo pohlavia,

R.

keďže všetci občania by mali mať prístup k športu, pričom sa zároveň treba zaoberať špecifickými potrebami niektorých skupín, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, prisťahovalci a osoby pochádzajúce zo znevýhodneného prostredia, a keďže je nevyhnutné, aby predovšetkým športovci so zdravotným postihnutím neboli diskriminovaní v porovnaní so športovcami, ktorí nie sú zdravotne postihnutí, a to vzhľadom na prístup k športu v rámci členských štátov,

S.

keďže šport oslovuje všetkých občanov nezávisle od rodu, rasy, veku, zdravotného postihnutia, náboženstva, národnosti, sexuálnej orientácie a sociálneho či ekonomického zázemia; keďže šport môže byť podnetom na spoločenské začlenenie a integráciu a keďže Európsky parlament a Komisia opakovane odsúdili všetky formy násilia, rasizmu a xenofóbie,

T.

keďže násilie počas športových podujatí je ešte stále nevyriešeným problémom a môže mať rôzne formy; keďže veľké športové podujatia počas svojho trvania priťahujú prostitúciu a nezákonné obchodovanie so ženami a s deťmi,

U.

keďže podľa prieskumu predloženého počas rakúskeho predsedníctva v roku 2006 šport vytvoril pridanú hodnotu vo výške 407 miliárd EUR, čo predstavuje 3,7 % HDP EÚ, a poskytuje zamestnanie 15 miliónom ľudí alebo 5,4 % pracovnej sily; keďže šport preto prispieva k napĺňaniu lisabonských cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti a slúži ako nástroj miestneho, regionálneho a vidieckeho rozvoja a keďže sa môže spájať aj s rozvojom cestovného ruchu prostredníctvom modernizácie infraštruktúry a vytvárania nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení,

V.

keďže pirátstvo v digitálnej oblasti (a predovšetkým neoprávnené živé a opakované vysielanie športových podujatí) predstavuje veľkú hrozbu pre oblasť športu, aj keď informovanosť o tomto probléme je nízka,

W.

keďže prevažná väčšina športových aktivít sa uskutočňuje na neziskovom základe a mnohé z nich závisia od finančnej podpory v záujme zaistenia ich prístupnosti pre všetkých; keďže finančná podpora je dôležitá pre masový šport a šport pre všetkých, pod podmienkou, že je v súlade s právom Spoločenstva; keďže organizovaný šport sa takmer vo všetkých členských štátoch zakladá na špecifických neziskových riadiacich štruktúrach na základnej úrovni, ktoré sú do veľkej miery odkázané na angažovanosť dobrovoľníkov, s osobitnými formami právnej subjektivity alebo postavenia, ktoré sú nevyhnutným predpokladom mnohých finančných a daňových výhod,

X.

keďže členské štáty jasne nevymedzili pojem šport a jasne nestanovili, či šport je alebo nie je službou všeobecného záujmu, čo by umožnilo odôvodniť zvýhodnené finančné zaobchádzanie (napríklad daňové úľavy),

Y.

keďže sumy darov a štátnych finančných prostriedkov sa znižujú a keďže väčšina neziskových športových organizácií na to, aby prežila, musí zvýšiť príjmy z niektorých druhov komerčných aktivít, ktoré im umožňujú účinne plniť svoje sociálne ciele, a preto podliehajú právnym predpisom EÚ,

Z.

keďže športové organizácie disponujú mnohými zdrojmi príjmu, ako sú napríklad klubové poplatky členov a predaj lístkov, reklama a sponzoring, lotérie, mediálne práva, prerozdelenie príjmu v rámci športových federácií a líg, predaj predmetov s logom klubu a verejná podpora, pričom zisky zo štátnych alebo štátom licencovaných lotérií a od prevádzkovateľov hier sú v mnohých členských štátoch zďaleka najdôležitejším zdrojom príjmu,

AA.

keďže mediálne práva sú prvoradým zdrojom príjmov profesionálneho športu v Európe a tieto príjmy sa okrem iného tiež opätovne investujú do výchovy, zariadení a komunitných projektov v oblasti neprofesionálneho športu a keďže športové udalosti sú obľúbeným zdrojom obsahu vysielania mnohých prevádzkovateľov médií,

AB.

keďže športové organizácie v EÚ považujú príspevok k financovaniu neprofesionálneho športu zo štátnych lotérií a od subjektov, ktoré prevádzkujú hry na základe licencie vo všeobecnom záujme, za nevyhnutný; keďže sa doteraz nenavrhlo žiadne iné trvalo udržateľné a politicky priechodné riešenie, ani sa o ňom vážne nediskutovalo, ako spôsob kompenzácie značných strát u týchto zdrojov financovania, ktoré sa predpokladajú, ak by sa v členských štátoch, ktoré doteraz uplatňovali reštriktívnu politiku v oblasti lotérií a hier, povolilo prevádzkovať túto činnosť spoločnostiam, ktorých cieľom je tvorba zisku,

AC.

keďže stávkové činnosti súvisiace so športom sa nekontrolovane rozvinuli (predovšetkým cezhraničné stávkovanie na internete) a zvýšil sa počet zmanipulovaných zápasov a keďže nedávno sa v členských štátoch objavili škandály spojené so stávkovaním, ktoré ohrozujú integritu športu a športových súťaží,

AD.

keďže spoločné črty hospodárskeho a spoločenského vývoja väčšiny členských štátov, napríklad rastúca komercializácia, podnecovanie na zvýšenie verejných výdavkov a zvyšujúci sa počet účastníkov pri nezmenenom počte dobrovoľníkov, podnietili nové výzvy v organizácii športu v Európe,

AE.

keďže národné družstvá hrajú významnú úlohu nielen z hľadiska vytvárania identity, ale aj tým, že zaisťujú solidaritu s masovým športom, a preto si zasluhujú podporu,

AF.

keďže vybudovanie skutočného európskeho trhu so športovcami a s hráčmi a zvýšenie úrovne ich miezd v určitých profesionálnych športoch mali za následok nárast aktivít agentov hráčov a keďže z tohto dôvodu je v členských štátoch nevyhnutné osobitné vzdelávanie športových manažérov a agentov hráčov,

AG.

keďže z dôvodu výraznej internacionalizácie športu má korupcia v tejto oblasti často cezhraničný dosah; ak riadiace orgány čelia cezhraničným korupčným problémom, ktoré majú celoeurópsky charakter, mali by mať možnosť požiadať v prípade potreby Komisiu o pomoc,

AH.

keďže licenčné systémy schválené príslušnými usporiadateľmi súťaže majú zaručiť, aby všetky profesionálne kluby rešpektovali tie isté základné pravidlá o finančnom hospodárení a transparentnosti, a keďže takéto systémy musia byť zlučiteľné s ustanoveniami o hospodárskej súťaži a vnútornom trhu a nesmú prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie legitímneho cieľa dobrej organizácie a riadneho fungovania športu,

AI.

keďže vzhľadom na samotnú podstatu organizovaného športu sú športové štruktúry na európskej úrovni spravidla menej rozvinuté ako športové štruktúry na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, pričom európsky šport je organizovaný v celoeurópskom meradle, a nie na úrovni EÚ,

AJ.

keďže sa v Bielej knihe o športe často odkazuje na otázky týkajúce sa športu v rámci európskych programov financovania a keďže EÚ vo svojej činnosti zohľadňuje aj aspekty športu, predovšetkým s cieľom rešpektovať autonómiu, špecifickosť a samoreguláciu športových organizácií a podporovať šport na európskej úrovni; keďže výsledky štruktúrovaného dialógu medzi všetkými zainteresovanými skupinami sú veľmi dôležité na pochopenie špecifického charakteru športu,

AK.

keďže Komisia rozhodla, že telesná aktivita zlepšujúca zdravie bude základom jej aktivít spojených so športom; keďže Rada Európy predstavila inovatívny a účinný dialóg so športovými hnutiami v Európe a na svojich zasadnutiach spája vládne a mimovládne subjekty pôsobiace v oblasti športu,

AL.

keďže sociálny dialóg na európskej úrovni môže zmierniť obavy zamestnávateľov a športovcov a môže zahrňovať aj preskúmanie dohôd týkajúcich sa vzťahov medzi nimi a pracovných podmienok v tomto odvetví,

AM.

keďže šport môže prispievať k rôznym hľadiskám vonkajších vzťahov EÚ v súvislosti s programami vonkajšej pomoci, pretože prispieva k dialógu s partnerskými krajinami v rámci verejnej diplomacie EÚ,

AN.

keďže európske športové organizácie, usporiadatelia športových podujatí a všetky zodpovedné orgány si musia sami stanoviť environmentálne ciele v súvislosti so zaistením environmentálnej trvalej udržateľnosti svojich aktivít,

1.

víta uverejnenie Bielej knihy o športe a verí, že bude slúžiť ako základ na plodný a plynulý dialóg medzi športovým svetom a Komisiou; oceňuje význam, ktorý Komisia pripisuje športu prostredníctvom prijatia tejto Bielej knihy;

2.

víta skutočnosť, že členské štáty oficiálne uznali šport v rámci Lisabonskej zmluvy, aby v budúcnosti bolo možné vytvárať v tejto oblasti súdržnú európsku politiku, a to s prihliadnutím na jeho osobitnú povahu, štruktúry založené na dobrovoľnosti a spoločenskú a vzdelávaciu úlohu, pričom Komisia môže podporovať a dopĺňať, ale nie regulovať, aktivity členských štátov a športových organizácií; konštatuje, že jestvujúce štruktúry športu v Európe sú založené na zásade štátnej príslušnosti;

3.

je presvedčený, že Komisia by mala doplnkové právomoci týkajúce sa športu, ktoré sú obsiahnuté v článku 149 Zmluvy o ES zmenenej a doplnenej Lisabonskou zmluvou, vykonávať so zreteľom na zásadu subsidiarity, rešpektovať autonómiu športových organizácií a príslušných riadiacich orgánov a brať náležitý ohľad na špecifickosť športu;

4.

žiada Komisiu, aby náležite zohľadňovala špecifickosť športu tým, že nebude uplatňovať individuálny prístup k riešeniu problémov, a aby zabezpečila vyššiu právnu istotu vypracovaním jasných usmernení o uplatniteľnosti európskeho práva na šport v Európe, ako aj podporou štúdií a seminárov o konkrétnom uplatňovaní acquis communautaire na oblasť športu; vyzýva Komisiu, aby zaistila jasnosť, súdržnosť a verejnosť pravidiel EÚ, aby služby všeobecného záujmu v oblasti športu mohli plniť svoje ciele a prispievať k lepšej kvalite života európskych občanov; okrem toho žiada Komisiu, aby sledovala a pravidelne kontrolovala uplatňovanie práva EÚ v súlade so Zmluvou o ES a zohľadňovala nové skutočnosti s cieľom identifikovať a riešiť nevyriešené alebo vznikajúce problémy;

5.

súhlasí s názorom Komisie, podľa ktorého väčšinu problémov možno riešiť samoregulačne v súlade so zásadami dobrého riadenia a pri dodržiavaní práva EÚ; je presvedčený, že štruktúrované partnerstvo a dialóg medzi Komisiou a športovým hnutím je nevyhnutným predpokladom dobrého riadenia športu a odvrátenia právnej neistoty pri dodržiavaní autonómie a samoregulácie športových organizácií; súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o uskutočňovanie štruktúrovaného dialógu v dvoch častiach: a) každoročné európske športové fórum s účasťou všetkých subjektov pôsobiacich v oblasti športu a b) tematické diskusie s obmedzeným počtom účastníkov;

6.

víta účasť nasledujúcich subjektov na navrhnutom štruktúrovanom dialógu:

7.

zastáva názor, že športový orgán môže spravovať svoju športovú oblasť, ak sa jeho predpisy týkajú len športu; ak však zahŕňajú obmedzenia, musia byť primerané, čo znamená opodstatnene potrebné na dosiahnutie jeho cieľov v športovej oblasti, a to v rámci právnych predpisov EÚ;

8.

uznáva úlohu, ktorú v profesionálnych kolektívnych športoch zohrávajú primárne subjekty, t. j. kluby ako základné jednotky, ktoré zamestnávajú hráčov a zabezpečujú hlavnú väzbu s fanúšikmi; hráčske odbory zastupujúce zamestnancov, ligy ako usporiadatelia súťaží na národnej úrovni a zástupcovia zamestnávateľov spolu s klubmi a riadiace orgány ako strážcovia športu a pravidiel hry, pričom sa všetky štyri skupiny usilujú o dosiahnutie zdravých pomerov, integrity a solidarity v športe;

9.

odporúča, aby osobitné združenia zahŕňajúce rôzne kategórie osôb pôsobiacich v oblasti športu (napríklad hráči, tréneri, rozhodcovia atď.) mali primerané zastúpenie v rozhodovacích orgánoch medzinárodných a národných zväzov;

10.

zastáva názor, že s ohľadom na významné toky kapitálu v súvislosti s prestupmi hráčov by sa finančné transakcie mali uskutočňovať otvorene a transparentne medzi všetkými dotknutými stranami, a domnieva sa, že celý systém by mal riadiť príslušný riadiaci orgán v závislosti od dotknutého druhu športu;

11.

zdôrazňuje význam dobrovoľníckej činnosti v oblasti športu, kde pôsobí ako hlavný faktor stimulujúci a podporujúci sociálnu integráciu a väčšiu informovanosť medzi mladými ľuďmi; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri vytváraní politík na národnej a európskej úrovni intenzívnejšie podporovali podnety dobrovoľníkov týkajúce sa športu a športových organizácií;

12.

žiada členské štáty a športové riadiace orgány, aby aktívne presadzovali spoločenskú a demokratickú úlohu fanúšikov, tým že podporia vytváranie a rozvoj združení priaznivcov a zasadia sa za ich zapojenie do riadenia a správy hry; je presvedčený, že v tejto súvislosti slúži ako príklad osvedčeného postupu podnet „Supporters Direct“, a vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace športové orgány, aby podporili jeho šírenie;

13.

vyzýva Komisiu, aby podporovala intenzívnejšiu účasť mimovládnych športových organizácií na dialógu medzi členskými štátmi a Komisiou organizovaním spoločných stretnutí predstaviteľov vlád a mimovládnych športových organizácií, ako sú stretnutia ministrov športu alebo riaditeľov, ktorí pôsobia v oblasti športu alebo schôdze pracovných skupín Komisie;

14.

víta memorandum o Bielej knihe o športe, ktoré podpísalo Francúzsko a Holandsko, a vyzýva Komisiu, aby objasnila postavenie športu v práve EÚ so zreteľom na špecifické otázky, napríklad zloženie družstiev, štatút agenta hráča, audiovizuálne práva atď.;

15.

vyzýva Komisiu, aby pri vedení nového štruktúrovaného dialógu venovala osobitnú pozornosť Výboru regiónov a vzala do úvahy jeho prínos na regionálnej a miestnej úrovni z hľadiska dohľadu a vykonávania opatrení stanovených v Bielej knihe o športe;

16.

vyzýva medzinárodné, európske a vnútroštátne športové federácie, aby do svojich stanov začlenili právo na odvolanie sa pred bežnými súdmi, uznáva však, že zásada samoregulácie zo strany národných orgánov, líg a súťaží je základným prvkom a odôvodňuje štruktúry európskeho modelu športu a základné zásady, ktorými sa riadi organizovanie športových súťaží;

17.

nabáda Komisiu, aby podporovala zavedenie a posilňovanie samoregulačných licenčných systémov na národnej a európskej úrovni s cieľom skvalitniť dobré riadenie a vytvoriť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o finančnú transparentnosť a stabilitu; odporúča, aby sa prijali opatrenia na dosiahnutie finančnej transparentnosti a kontroly nákladov v oblasti európskeho športu s cieľom zaistiť nielen stabilitu, ale aj rovnaké podmienky medzi európskymi súťažiacimi v oblasti športu; uznáva prospešnosť usporiadateľov národných a európskych súťaží, ktorí udeľujú licencie profesionálnym klubom, a tým zaisťujú ich nevyhnutnú štruktúru a dodržiavanie nevyhnutných materiálnych podmienok týkajúcich sa účasti na súťažiach;

18.

vyzýva organizátorov národných a európskych športových súťaží, aby zaistili súlad svojich postupov v oblasti udeľovania licencií športovým združeniam so základnými zásadami finančnej transparentnosti, zaručili nediskriminačný charakter týchto postupov a ich súlad so základnými ustanoveniami a zásadami vnútorného trhu, aby sa zabránilo deformovaniu súťaží; považuje za nevyhnutné, aby športové organizácie zaistili dodržiavanie podmienok týkajúcich sa transparentnosti a udeľovania licencií a aby sa ich nedodržiavanie trestalo;

19.

víta návrh Komisie usporiadať konferenciu s organizáciou UEFA, Združením európskych futbalových líg (EPFL), Medzinárodnou úniou profesionálnych futbalistov (Fifpro), národnými združeniami a vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za usporiadanie profesionálnych futbalových podujatí s cieľom diskutovať o licenčných zmluvách a osvedčených postupoch v tejto špecifickej oblasti a vyzýva Komisiu, aby na túto konferenciu pozvala aj ďalšie príslušné zainteresované združenia;

20.

žiada členské štáty, aby súhlasili so spoločným legislatívnym prístupom k dopingu s cieľom zabezpečiť rovnaké právne zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch a určiť spoločné stanoviská vo vzťahu k WADA, UNESCO a Rade Európy; vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte nepodpísali Dohovor UNESCO proti dopingu v športe, aby tak urobili;

21.

vyzýva EÚ ako účastníka WADA, aby v rámci boja proti dopingu najprv posilnila existujúce siete a až potom vytvárala nové partnerstvá medzi orgánmi presadzovania práva, laboratóriami akreditovanými WADA, EUROPOLOM a INTERPOLOM, ktoré by umožňovali včasnú a bezpečnú výmenu informácií o nových povzbudzujúcich látkach a nových dopingových praktikách;

22.

vyzýva Komisiu, aby vykonávala opatrenia č. 4 a 5 akčného plánu Pierre de Coubertin s cieľom podporovať rozvoj partnerstiev medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, laboratóriami akreditovanými WADA a INTERPOLOM, ktoré by umožňovali včasnú a bezpečnú výmenu informácií o nových povzbudzujúcich látkach a nových dopingových praktikách, ako aj uľahčovať a podporovať vytvorenie siete národných antidopingových organizácií členských štátov;

23.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby obchodovanie s nepovolenými povzbudzujúcimi látkami postihovali rovnako ako obchodovanie so zakázanými drogami a aby v tomto smere upravili svoje vnútroštátne právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozviedla odporúčanie uvedené v Bielej knihe;

24.

žiada, aby sa na medzinárodnej úrovni realizovala politika prevencie a boja proti dopingu, ktorá okrem iného zabráni príliš nabitým kalendárom súťaži, v dôsledku ktorého sa športovci dostávajú pod veľký tlak; zdôrazňuje potrebu bojovať proti nečestným praktikám prostredníctvom kontrol, výskumu, testovania, dlhodobého sledovania vykonávaného nezávislými lekármi, pomocou vzdelávania a zároveň prevencie a školení; vyzýva profesionálne kluby a športové organizácie, aby prijali záväzok bojovať proti dopingu a aby sledovali jeho dodržiavanie prostredníctvom vnútorných a vonkajších nezávislých kontrol;

25.

žiada, aby sa v rámci príprav na budúce olympijské hry, ktoré sa majú konať v EÚ (v Londýne v roku 2012), vypracoval akčný plán boja proti dopingu;

26.

žiada, aby boli prostredníctvom rámcového programu pre výskum a programu verejného zdravia sprístupnené finančné prostriedky výskumu v oblasti dopingu;

27.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili obsiahlejšie informácie a vzdelávanie mladým účastníkom športových súťaží, pokiaľ ide o drogy zvyšujúce výkonnosť, prípravky, ktoré by ich mohli obsahovať, a ich účinky na zdravie;

28.

zdôrazňuje úlohu športu vo vzdelávaní, pri sprostredkovaní hodnôt tolerancie a vzájomného rešpektu, čestnosti a dodržiavania pravidiel fair play mladým ľuďom a pri zdravotnej prevencii, predovšetkým pri snahe bojovať proti obezite;

29.

víta návrh Komisie propagovať šport a telesné cvičenie ako hlavné faktory vzhľadom na vzdelávacie normy s cieľom zvýšiť príťažlivosť škôl a zlepšiť akademické normy; podporuje odporúčania Komisie členským štátom, aby na národnej úrovni vypracovali stratégie, ktoré sa v rámci vzdelávacích programov zamerajú na zvýšenie a posilnenie telesnej aktivity detí a školopovinných detí od veľmi mladého veku; zdôrazňuje dôležitosť financovania telesnej aktivity na školách, ktorá je nevyhnutná na psychologický a telesný rast najmenších detí a zároveň je významným nástrojom starostlivosti o zdravie mladých i nie najmladších ľudí;

30.

vyzýva členské štáty, aby podporovali ďalšie opatrenia na propagáciu športu a telesných aktivít ako hlavného faktora zvyšovania vnútroštátnych vzdelávacích noriem a aby plne využili možnosti, ktoré ponúkajú programy Spoločenstva v oblasti mobility na všetkých stupňoch vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania;

31.

odporúča členským štátom, aby zohľadňovali potrebu poskytnutia prípravy na „dvojitú kariéru“, športovú a akademickú zároveň, u mladých športovcov od začiatku, s cieľom umožniť profesionálnym športovcom opätovné začlenenie na trh práce po ukončení ich kariéry, s osobitným dôrazom na vzdelávanie najmladších, preto je nevyhnutný prísnejší dohľad a pravidelné kontroly prípravy, aby sa zaručila jej kvalita, a aby zriaďovali vysokokvalitné miestne vzdelávacie centrá, ktoré budú garantom ich morálnych, vzdelávacích a profesionálnych záujmov;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie v oblasti preventívnych opatrení a zdravotných kontrol mladých športovcov a zabezpečili dodržiavanie všetkých práv zakotvených v Dohovore OSN o právach dieťaťa;

33.

víta návrh Komisie týkajúci sa udelenia európskej ceny školám, ktoré aktívne podporujú a propagujú telesné aktivity ako súčasť učebných osnov;

34.

súhlasí s Komisiou, že investície do mladých nadaných športovcov sú nevyhnutné na trvalo udržateľný rozvoj športu, a domnieva sa, že skutočnou úlohou športového hnutia je zaistiť miestnu prípravu hráčov; domnieva sa, že pravidlo UEFA o domácich hráčoch môže byť príkladom pre ostatné federácie, ligy a kluby;

35.

poukazuje v tejto súvislosti na úlohu EÚ, ktorá jej vyplýva z Lisabonskej zmluvy, chrániť telesnú a mravnú integritu predovšetkým najmladších športovcov;

36.

vyzýva Komisiu, aby uznala legálnosť opatrení zvýhodňujúcich tých hráčov, ktorí prešli vzdelávacími systémami, ako napríklad minimálny počet miestnych hráčov medzi profesionálmi, a to bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť;

37.

žiada Komisiu, aby podporovala opatrenia športových organizácií zamerané na ochranu mladých športovcov zohľadňujúce osobitosti športu tým, že sa otvorene vysloví za prísnejšie uplatňovanie nariadení FIFA, ktoré v rámci EÚ zakazujú transfer hráčov mladších ako 16 rokov, a prijímajú zásadu, podľa ktorej sa musí prvá profesionálna zmluva hráča podpísať s jeho klubom, v ktorom trénoval;

38.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti zneužívaniu dievčat a chlapcov v oblasti športu, ako aj proti obchodovaniu s deťmi prísnym vymáhaním platných zákonov a predpisov; navrhuje zabezpečiť vyššiu právnu istotu, najmä pri uplatňovaní „pravidla o domácich hráčoch“;

39.

odsudzuje postup vlád členských štátov, ktoré odpredávajú školské ihriská kvôli zástavbe; domnieva sa, že členské štáty treba nabádať na to, aby deťom zabezpečili dostatok zariadení na športové a telesné aktivity v školách; vyzýva členské štáty zjednodušili osobám mladším ako 14 rokov voľný prístup k všetkým národným a medzinárodným súťažiam;

40.

odporúča Komisii, vzhľadom na potrebu prijať horizontálny prístup k otázkam týkajúcim sa ochrany životného prostredia a zdravia, aby počas európskych športových podujatí podnecovala na podporu ochrany životného prostredia a zdravia; víta rozhodnutie Komisie propagovať „zelené“ verejné obstarávanie v politickom dialógu s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami;

41.

uznáva dôležitosť športu z hľadiska ochrany zdravia, a preto odporúča, aby majitelia vysielacích práv propagovali šport so zreteľom na tento cieľ;

42.

poukazuje na to, že väzba medzi športom a zdravím je dôležitá, a preto sa spolupráca športových organizácií, respektíve zväzov, so zdravotnými poisťovňami a s lekármi stáva čoraz častejšou a predstavuje veľkú pridanú hodnotu pre zdravotníctvo, pričom súčasne vedie k úsporám nákladov; považuje za zásadné vzdelávať mladých ľudí, aby si boli vedomí dôležitosti zdravej výživy v podmienkach vzájomného vzťahu medzi výživou a telesnou aktivitou, prostredníctvom celoeurópskych podujatí, ako je napríklad deň potravín bez prídavných látok E;

43.

zdôrazňuje význam telesnej aktivity a športu pri znižovaní obezity a odstraňovaní návykov zdraviu škodlivého životného štýlu, pretože na jednej strane v značnej miere kladne pôsobia na zdravie občanov a na druhej strane prispievajú k znižovaniu nákladov fondov zdravotného poistenia; vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že predĺženie pracovného času a existujúce pracovné podmienky vo všeobecnosti odrádzajú pracovníkov od pravidelnej pohybovej aktivity a cieľavedomejšieho športovania; vyzýva Komisiu, aby spolu so športovými federáciami do konca roku 2008 vypracovala a vydala európske usmernenia a odporúčania týkajúce sa telesnej aktivity;

44.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili rámec týkajúci sa organizovania školských majstrovstiev Európy a univerzitných majstrovstiev Európy s cieľom pripraviť mladých ľudí na situácie, keď sa od nich očakáva príslušný výkon, a podporiť medzikultúrny dialóg;

45.

zdôrazňuje, že šport je jedným z najúčinnejších nástrojov sociálneho začlenenia a ako taký by ho mala EÚ v širšom rozsahu propagovať a podporovať, napríklad prostredníctvom osobitných programov pre usporiadateľov európskych, národných a miestnych športových a rekreačných podujatí; domnieva sa, že tieto možnosti by sa mali rozšíriť, a to predovšetkým na usporiadateľov športových podujatí, ktoré propagujú integráciu a zapájajú ľudí so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008) treba venovať osobitnú pozornosť úlohe športu ako základného priestoru na kultúrne spolužitie a ako základného kameňa dialógu a spolupráce s tretími krajinami;

46.

zdôrazňuje význam podpory pre šport vo forme zabezpečenia prístupu k športu, zabezpečenia rovnakých príležitostí, ako aj investovania do odbornej prípravy učiteľov a športových trénerov a do vytvárania nových verejných športových zariadení;

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šport nepovažovali len za výsadu ľudí bez zdravotného postihnutia, ale tiež za dôležitý nástroj na rehabilitáciu a sociálne začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali praktické opatrenia a podnety s cieľom propagovať väčšiu integráciu účastníkov so zdravotným postihnutím do tradičných športových disciplín;

48.

víta podnet Komisie povzbudzovať športové organizácie a členské štáty, aby prispôsobili športové a školské infraštruktúry potrebám ľudí so zdravotným postihnutím, a žiada, aby učitelia telesnej výchovy mohli jednoduchšie získať vzdelanie v oblasti kinezioterapie a fyzioterapie, ktoré im umožnia pracovať so študentmi s čiastočným zdravotným postihnutím v závislosti od ich stavu;

49.

víta rozhodnutie Komisie a členských štátov podporovať ďalšie opatrenia týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky práva priznané športovcom sa budú rovnako vzťahovať aj na ich kolegov so zdravotným postihnutím;

50.

víta komplexnú Bielu knihu o športe, ktorú vypracovala Komisia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rodové hľadisko sa primerane nezohľadňuje, najmä čo sa týka rovnakej odmeny za rovnakú hodnotu a skutočnosti, že zárobky športovkýň sú menšie ako zárobky športovcov;

51.

víta zámer Komisie začleniť otázky týkajúce sa rodovej rovnosti do všetkých aktivít súvisiacich so športom, pričom sa špeciálne zameria na prisťahovalkyne a ženy patriace k etnickým menšinám a ich prístup k športu, na príležitosti žien zastávať funkcie s rozhodovacou právomocou v športe a na mediálne pokrytie športových aktivít žien;

52.

žiada členské štáty, aby oceňovali aj športové výkony žien v športových disciplínach vo forme poskytovania finančného ohodnotenia a prijali právne ustanovenia, ktoré zabránia konaniu tých športových podujatí, ktoré ženám udeľujú peňažné alebo iné ocenenia nižšej hodnoty ako mužom;

53.

vyzýva členské štáty, aby podporovali mediálne pokrytie športových aktivít žien a umožnili tak objavenie ženských vzorov, ako aj prekonávanie rodovo podmienených stereotypov a aby poskytovali ženám kariérne možnosti v oblastiach spojených so športom, vrátane výkonných funkcií;

54.

vyzýva členské štáty, aby postupne prispôsobili športovú infraštruktúru potrebám ľudí so zdravotným postihnutím, najmä detí, ale tiež starších ľudí a žien, a to vzhľadom na predlžovanie dĺžky aktívneho života a význam športu pre podporu telesného a duševného zdravia, čo sa týka ich prístupu k takejto infraštruktúre, a aby sa poučili z osvedčených postupov v tejto oblasti; žiada členské štáty, aby dohliadali nad využívaním verejných finančných prostriedkov určených na šport a overovali, či sú spravodlivo rozdeľované podľa potrieb športovcov oboch pohlaví;

55.

zdôrazňuje predovšetkým dôležitú úlohu športu pre sociálne začlenenie ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia, predovšetkým prisťahovalcov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby do iniciatív financovaných Európskym sociálnym fondom začlenili športové aktivity a programy s cieľom dosiahnuť sociálnu integráciu a účasť ľudí z menej zvýhodnených skupín;

56.

pozitívne hodnotí postoj Komisie týkajúci sa uznania úlohy športu ako užitočného nástroja integrácie migrantov a všeobecnejšie ako nástroja sociálneho začlenenia; navrhuje, aby sa prístup k športu a začlenenie do sociálnej športovej infraštruktúry považovali za ukazovateľ sociálneho začlenenia a faktor pri analyzovaní javu sociálneho vylúčenia;

57.

zdôrazňuje význam regiónov a miestnej samosprávy pri organizácii podujatí v oblasti profesionálnych a rekreačných športových podujatí, pri budovaní infraštruktúry, ako aj podpore športu a zdravého životného štýlu občanov EÚ, predovšetkým školopovinných detí;

58.

vyzýva športové organizácie a členské štáty, aby prijali prísnejšie opatrenia na boj proti rasizmu a diskriminácii v oblasti športu; považuje športové arény za pracovisko profesionálnych športovcov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili pracovisko bez diskriminácie;

59.

vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby účinne transponovali a vykonávali smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (10) a smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (11);

60.

vyzýva profesionálne športové organizácie a športové kluby, aby začali kampane zamerané na boj proti všetkým formám diskriminácie, rasizmu a xenofóbie pred, počas a po športových udalostiach a zápasoch, účastníkmi a divákmi a to vnútri štadiónov i mimo nich;

61.

trvá na tom, aby rozvoj prostredníctvom športu nespôsobil odliv športovcov, a vyzýva EÚ, aby túto otázku riešila vo svojom politickom dialógu a v spolupráci s partnerskými krajinami;

62.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do dialógu a spolupráce s tretími krajinami zahrnuli aj otázky, ako napríklad prestupy medzinárodných športovcov, využívanie neplnoletých športovcov, doping, pranie špinavých peňazí prostredníctvom športu a bezpečnosť počas veľkých medzinárodných športových podujatí;

63.

vyzýva členské štáty, aby športovcom z tretích krajín poskytovali viac možností ubytovania v súlade s nedávnymi vyhláseniami týkajúcimi sa cyklickej migrácie, dohodami o partnerstve s tretími krajinami týkajúcimi sa mobility a politikou legálnej migrácie z roku 2005;

64.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri skúmaní športu v rámci rozvojových politík EÚ vytvárali synergie s existujúcimi programami OSN, členských štátov, miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a súkromných subjektov;

65.

žiada členské štáty, aby podporovali výmenu osvedčených postupov a operatívnych informácií o rizikových fanúšikoch medzi policajnými orgánmi, podnetmi fanúšikov, miestnymi skupinami, odborníkmi a športovými orgánmi v oblasti boja proti násiliu v záujme potláčania násilia, rasizmu a xenofóbie počas športových podujatí; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby hrali aktívnu úlohu pri vyvodzovaní okamžitých a prísnych sankcií proti rasizmu a násiliu na ihrisku aj na tribúne a aby využili súčasné skúsenosti usporiadateľov súťaží a klubov v tejto oblasti na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom zaistiť, aby verejné orgány a usporiadatelia súťaží dodržiavali minimálne normy na vysokej úrovni pri uskutočňovaní postupov a plánov bezpečnosti športových podujatí; zdôrazňuje, že treba vytvoriť aj podmienky na komplexnejší prístup, ktorý by zahŕňal všetky strany zapojené do stratégie posilňovania nerepresívnych stránok riešenia výziev, s osobitným dôrazom na vzdelávanie a odbornú prípravu;

66.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby realizovali „politiku využívajúcu spravodajské informácie“ v prípade cezhraničnej policajnej spolupráce v oblasti športu vrátane výmeny informácií a spravodajských informácií medzi bezpečnostnými službami, a to za súčasného zabezpečenia rešpektovania slobody, ako aj dodržiavania základných práv a predpisov o ochrane údajov;

67.

upozorňuje najmä na cenné skúsenosti získané prostredníctvom národných futbalových informačných stredísk (NFIP), ktoré zodpovedajú za koordinovanie a uľahčovanie cezhraničnej výmeny policajných informácií vrátane hodnotení rizík a údajov o najrizikovejších fanúšikoch, a na príručku medzinárodnej policajnej spolupráce, ktoré môžu zohrávať kľúčovú úlohu v tejto „politike využívajúcej spravodajské informácie“; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili vzájomnú spoluprácu a aby tento prístup podľa potreby ďalej rozvíjali a aktualizovali;

68.

víta iniciatívu Komisie zabrániť násiliu počas športových podujatí a odporúča vypracovať opatrenia na boj proti násiliu v oblasti športu v školách;

69.

víta vytvorenie licenčných systémov klubov na národnej a európskej úrovni a domnieva sa, že tieto systémy by mali zahŕňať aj ustanovenia týkajúce sa predchádzania rasizmu a xenofóbii, násilia a ochrany neplnoletých osôb a dodržiavania základných práv;

70.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli právne predpisy a/alebo posilnili platnú úpravu a aby v rámci obchodnej komunikácie a pri používaní ochranných známok a podobizní, názvov, mediálnych práv a akýchkoľvek iných vedľajších produktov športových podujatí venovali veľkú pozornosť dodržiavaniu práv duševného vlastníctva usporiadateľov športových podujatí, aby sa tak chránilo športové hospodárstvo, pri súčasnom rešpektovaní práva na krátke spravodajstvo, ako to stanovuje smernica 2007/65/ES (12) (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) a samoudržateľného a vyváženého rozvoja športu, a aby pritom nebola v stávke riadna rovnováha medzi legitímnymi záujmami športových organizácií a potrebami verejnosti a jej možnosti prístupu k objektívnym, pragmatickým a aktuálnym informáciám a ich tvorby vo forme písaného, obrazového a zvukového obsahu; poukazuje na to, že je tiež dôležité, aby sa príjemcom zaručila možnosť diaľkového prístupu k športovým podujatiam na cezhraničnej úrovni v rámci EÚ; predovšetkým je potrebné, aby členské štáty a Komisia prednostne riešili problémy súvisiace so skrytým marketingom, internetovým pirátstvom a nezákonným stávkovaním v oblasti športu;

71.

uznáva právo všetkých médií na prístup a spravodajstvo v súvislosti s organizovanými športovými podujatiami o ktoré má verejnosť veľký záujem, s cieľom zaručiť verejnosti právo na príjem takýchto správ a informácií prostredníctvom spravodajských programov;; uznáva právo členských štátov týkajúce sa možnosti prijímať opatrenia na ochranu práva na informácie a na zaistenie širokého prístupu verejnosti k televíznemu pokrytiu vnútroštátnych a iných pre spoločnosť veľmi dôležitých športových podujatí, ako sú olympijské hry, majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy vo futbale;

72.

opakuje svoju podporu členským štátom pri vypracúvaní zoznamu podujatí významných pre verejnosť, ktoré by mali byť voľne vysielané v televízii podľa článku 3a vyššie uvedenej smernice a v tejto súvislosti odsudzuje súdne žaloby zo strany FIFA;

73.

odporúča, aby členské štáty a národné športové federácie a ligy zaviedli kolektívny postup v oblasti predaja mediálnych práv (tam, kde ešte nie je zavedený); domnieva sa, že v záujme solidarity by je potrebné, aby existovalo rovnomerné prerozdelenie príjmov medzi športové kluby vrátane tých najmenších a medzi ligy a profesionálny a amatérsky šport, aby sa zabránilo tomu, že len veľké kluby majú prospech z mediálnych práv;

74.

uznáva, že práva v oblasti športu si vyžadujú rovnakú mieru ochrany ako iné mediálne práva; víta, že Komisia uznáva kolektívny predaj mediálnych práv ako nástroj dosiahnutia väčšej solidarity v oblasti športu a trvá na vytvorení a zachovaní mechanizmov solidarity; vyzýva tie ligy, ktoré s takýmito mechanizmami nepočítajú, aby ich zaviedli, a vyzýva Komisiu, aby uznala kolektívny predaj mediálnych práv ako všeobecne zhodný s právnymi predpismi EÚ o hospodárskej súťaži alebo prípadne určila blokové výnimky z kolektívneho predaja mediálnych práv v oblasti športu, a tým zaistila právnu stabilitu pre usporiadateľov športových podujatí aj mediálnych investorov;

75.

vyhlasuje, že šport musí zaistiť nezávislosť súťažiacich a že treba zaručiť nepredvídateľný výsledok súťaží, čo by mohlo odôvodniť skutočnosť, že športové organizácie zavádzajú na trhu osobitný rámec pre produkciu a predaj športových podujatí; domnieva sa však, že špecifická povaha športu nie je dôvodom na automatickú výnimku z právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži, a to v prípade žiadnej hospodárskej činnosti vyplývajúcej zo športu;

76.

žiada Komisiu a členské štáty, aby ďalej posilňovali práva duševného vlastníctva v oblasti športu, a požaduje konkrétne opatrenie na ochranu práva duševného vlastníctva usporiadateľov športových podujatí, čo sa týka výsledkov a športového podujatia ako celku, bez toho, aby bola dotknutá sloboda tlače;

77.

vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii pre oblasť elektronického obsahu a v boji proti pirátstvu venovala dostatočnú pozornosť boju proti pirátstvu v oblasti športu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili práva v oblasti športu v súvislosti so Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO) a ich dialógu s tretími krajinami;

78.

konštatuje, že ponuka často nezodpovedá dopytu po vstupenkách na významné športové podujatia, čo je na škodu spotrebiteľom; zdôrazňuje, že pri organizovaní distribúcie vstupeniek by sa mali plne zohľadňovať záujmy spotrebiteľov a na každej úrovni by sa mal zaručiť nediskriminačný a spravodlivý predaj vstupeniek;

79.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali európsku štatistickú metódu na meranie hospodárskeho vplyvu športu, ktorá bude slúžiť ako základ pre národnú štatistickú účtovnú evidenciu športu, čo by mohlo z dlhodobého hľadiska viesť k vytvoreniu európskeho satelitného účtu pre oblasť športu;

80.

vyzýva Komisiu, aby do rozsahu svojich plánov týkajúcich sa bezprostrednej budúcnosti začlenila hodnotenie priameho prínosu športu k HDP, rozvoju a zamestnanosti, ako aj jeho nepriameho prínosu k lisabonskému programu prostredníctvom vzdelávania, regionálneho rozvoja a väčšej príťažlivosti EÚ;

81.

odporúča, aby členské štáty účinnejšie využívali možnosti, ktoré ponúka šport pri vytváraní pracovných miest a podpore hospodárskeho rastu, ako aj pri revitalizácii, a to najmä znevýhodnených regiónov, a aby členské štáty a EÚ zodpovedajúco podporovali šport prostredníctvom existujúcich programov, pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môže šport zohrávať v oblasti sociálneho začlenenia; uznáva úlohu príjmov z mediálnych a iných práv duševného vlastníctva v súvislosti so zvyšovaním výdavkov na projekty revitalizácie a projekty Spoločenstva;

82.

vyzýva členské štáty, aby s pomocou Komisie zorganizovali výmenu osvedčených postupov medzi sebou a športovými federáciami v oblasti organizácie veľkých športových podujatí s cieľom podporovať trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, hospodársku súťaž a zamestnanosť;

83.

navrhuje vytvorenie efektívneho mechanizmu na podporu cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, aby sa lepšie využívali investície do infraštruktúry spojené so športovými akciami; ďalej navrhuje nabádať k podpore športu prostredníctvom Európskeho zoskupenia územnej spolupráce, ako je stanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (13);

84.

podporuje posilňovanie solidarity medzi profesionálnym a amatérskym športom v záujme povzbudzovania malých klubov, propagácie športu na školách a rozvíjania príslušnej miestnej infraštruktúry; víta skutočnosť, že Komisia uznala osobitné výzvy, pred ktorými stojí amatérsky a neziskový šport a šport závislý od dobrovoľníckej činnosti, a požaduje, aby sa to zohľadnilo vo všetkých hospodárskych hľadiskách budúcej politiky športu;

85.

upriamuje pozornosť na amatérsky šport, ktorý sa často nedoceňuje; poukazuje na potrebu vyššej finančnej podpory, lepších pracovných podmienok a ďalších podnetov a prínosov pre oblasť amatérskeho športu vrátane neziskových klubov, ako aj amatérskych a dobrovoľných športovcov, trénerov a rozhodcov;

86.

rovnako zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby štát pokrýval náklady na bezpečnosť počas amatérskych súťaží, ktoré organizujú neziskové subjekty;

87.

vyzýva Komisiu, aby prispela k udržaniu súčasného systému verejného financovania neprofesionálneho športu prostredníctvom príspevkov zo štátnych lotérií a od subjektov, ktoré prevádzkujú hry na základe licencie vo všeobecnom záujme, v záujme zaistenia nepretržitých zdrojov financovania neprofesionálneho športu;

88.

očakáva so záujmom výsledky nezávislého prieskumu týkajúceho sa verejného a súkromného financovania masového športu a športu pre všetkých v členských štátoch, ako aj vplyvu aktuálnych zmien prebiehajúcich v tejto oblasti;

89.

vyjadruje svoje znepokojenie z prípadnej liberalizácie trhu s hrami a lotériami; považuje za primerané využiť zisky z uvedených lotérií na účely, ktoré sú vo verejnom záujme, vrátane pokračovania financovania profesionálneho a amatérskeho športu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali regulačné opatrenia na zabezpečenie ochrany športu pred akýmkoľvek neprimeraným vplyvom súvisiacim so stávkovaním, ktoré budú zárukou čestného priebehu športových podujatí a zabezpečia dodržiavanie práv duševného vlastníctva organizátorov súťaží; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila prieskum týkajúci sa prípadných vplyvov celkovej deregulácie trhu s hrami a lotériami na spoločnosť a šport a toho, aké druhy riadiacich mechanizmov možno použiť na ochranu spotrebiteľov;

90.

žiada Komisiu, aby predložila návrh zabezpečujúci fungovanie trhu so športovými stávkami v EÚ, ktorý bude rešpektovať práva organizátorov športových podujatí a zabraňovať zneužívaniu a korupcii; žiada Komisiu a členské štáty, aby spoločne so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu a stávkovania preskúmali vytvorenie funkčného, nestranného a udržateľného rámca, ktorý zabezpečí, že všetky športy v EÚ budú oslobodené od praktík nezákonného stávkovania a že sa zachová dôvera verejnosti v integritu športu;

91.

upozorňuje, že diskriminačné daňové podmienky zvýhodňujúce športovcov, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, môžu spôsobiť deformáciu hospodárskej súťaže;

92.

zhodne s Komisiou zdôrazňuje potrebu ďalej zachovať možnosť zníženej DPH v oblasti športu vzhľadom na spoločenskú úlohu, ktorú šport plní, a jeho úzke prepojenia s miestnou komunitou;

93.

vyzýva športové organizácie, aby opätovne investovali časť príjmov pochádzajúcich z predaja mediálnych práv a trhových transakcií súvisiacich s určitým športovým odvetvím, pričom by tieto investície vyčlenili priamo na financovanie a pomoc dobrovoľníckym a neziskovým oblastiam daného športového odvetvia;

94.

domnieva sa, že je dôležité uznať špecifickú povahu športových neziskových organizácií, a trvá na tom, že v rámci práva Spoločenstva treba zohľadňovať rozdiely, ktoré existujú medzi dobrovoľníckymi organizáciami, neziskovými organizáciami a podnikmi, ktoré sú hospodársky činné; vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou určili hlavné výzvy, ktorým čelia neziskové športové združenia, a hlavný charakter služieb, ktoré poskytujú;

95.

považuje za neprijateľné, aby profesionálni športovci mali menej práv ako iní zmluvní zamestnanci, a považuje preto za potrebné, aby profesionálni športovci mohli využívať rovnako široký a transparentný rozsah práv ako iní zamestnanci vrátane práva na uzatvorenie alebo zamietnutie kolektívnych dohôd a na členstvo v odborových zväzoch a právo obrátiť sa na všeobecné súdy;

96.

potvrdzuje, že antidiskriminačné právne predpisy EÚ sú v zásade uplatniteľné na oblasť športu v Európe a vyzýva Komisiu, aby zaistila, že každá odchýlka vyplývajúca zo špecifickosti športu bude naďalej v rámci zákona a v obmedzenom rozsahu; domnieva sa, že existujú určité prípady, vzhľadom na špecifické črty športu, v ktorých môžu byť limitované a primerané obmedzenia voľného pohybu vhodné, užitočné a nevyhnutné v záujme propagácie športu v členských štátoch;

97.

vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich vnútroštátnych právnych predpisov zabezpečili v európskom kontexte dodržiavanie práva EÚ vo všetkých predpisoch týkajúcich sa prestupov hráčov, s náležitým zreteľom na špecifickosť športu a ostatné základné zásady, napríklad zachovanie zmluvnej stability a stability súťaží;

98.

vyzýva členské štáty a športové zväzy, aby nezavádzali nové pravidlá, ktoré vytvárajú priamu diskrimináciu založenú na štátnej príslušnosti (ako pravidlo 6 + 5), ktoré navrhla FIFA, na rozdiel od proporcionálnejšieho a nediskriminačného systému domácich odchovancov, ktorý navrhuje UEFA); obhajuje politický dialóg s členskými štátmi ako prostriedok boja proti diskriminácii v športe cestou odporúčaní, štruktúrovaného dialógu so subjektmi pôsobiacimi v oblasti športu a v prípade potreby prostredníctvom konaní o porušení;

99.

vyzýva členské štáty a príslušné regulačné orgány, aby preskúmali údajné obvinenia z korupcie a zo zneužívania pri nábore a zamestnávaní športovcov, najmä neplnoletých športovcov z krajín mimo EÚ;

100.

odmieta nevhodné postupy v činnosti niektorých agentov profesionálnych hráčov, ktoré dospeli až ku korupcii, k praniu špinavých peňazí a zneužívaniu neplnoletých hráčov, ako aj športovcov, a domnieva sa, že takéto praktiky vo všeobecnosti poškodzujú šport; je presvedčený, že vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu týkajúcu sa agentov hráčov je nevyhnutné, aby športové riadiace orgány na všetkých úrovniach, po konzultácii s Komisiou, zlepšili pravidlá upravujúce činnosť agentov hráčov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporila úsilie športových riadiacich orgánov regulovať činnosť agentov hráčov, podľa potreby predložením návrhu na smernicu o činnosti agentov hráčov; podporuje verejno-súkromné partnerstvá zastupujúce športové záujmy a orgány boja proti korupcii, ktoré prispievajú k vypracovaniu účinných preventívnych a represívnych stratégií na boj proti takejto korupcii;

101.

konštatuje, že uznávanie odborných kvalifikácií agentov hráčov upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (14), podľa ktorej toto povolanie podlieha úprave na vnútroštátnej úrovni;

102.

trvá na tom, že v spojitosti s náborom mladých zahraničných talentov treba za každých okolností dodržiavať právne predpisy týkajúce sa prisťahovalectva, a vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala problémom obchodovania s deťmi v súvislosti s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (15) a/alebo v súvislosti s vykonávaním smernice Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (16);

103.

vyzýva členské štáty a športové združenia, aby spolupracovali na ochrane duševného a fyzického zdravia informovaním mladých ľudí o platných právnych predpisoch, zdravotnom poistení pre športovcov, ako aj o vytvorení minimálnych noriem a výmene osvedčených postupov;

104.

vyzýva športové riadiace orgány a kluby, aby sa zapojili do boja proti obchodovaniu s ľuďmi tým, že:

105.

víta podporu vytvorenia Európskeho výboru pre sociálny dialóg v oblasti športu; podporuje úsilie zamestnávateľov a zamestnancov v tejto oblasti a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom otvorenom dialógu so všetkými športovými organizáciami v súvislosti s touto otázkou;

106.

zdôrazňuje význam sociálneho dialógu, ktorý podporuje Komisia, ako cenného priestoru na podporu sociálnej konzultácie a stabilných vzťahov medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov a na zaistenie právnej stability a zmluvnej stability v oblasti športu; víta v tejto súvislosti skutočnosť, že EPFL a Fifpro, ktoré sa navzájom uznávajú ako sociálni partneri, spoločne predložili Komisii požiadavku na formálne zriadenie výboru EÚ pre sociálny dialóg v oblasti profesionálneho futbalu, v rámci ktorého budú kluby a UEFA vystupovať ako rovnocenní partneri;

107.

domnieva sa, že je potrebné, aby sa agenti zúčastňovali na posilnenom sociálnom dialógu v oblasti športu, čo by spolu s lepším regulačným a európskym licenčným systémom pre agentov tiež zabránilo prípadom neprimeraného konania agentov;

108.

žiada zaradiť do rozpočtu na rok 2009 osobitný rozpočtový riadok pre prípravné akcie v oblasti športu; keďže článok 149 Zmluvy o ES zmenený a doplnený Lisabonskou zmluvou predpokladá podporné opatrenia v oblasti športu a keďže do roku 2011 nebudú v oblasti športu fungovať osobitné európske programy financovania – za predpokladu, že Lisabonskú zmluvu ratifikuje 27 členských štátov –, uznáva potrebu pripraviť program prostredníctvom prípravných akcií od roku 2009;

109.

žiada, aby sa začali uskutočňovať rôzne opatrenia uvedené v akčnom pláne Pierre de Coubertin;

110.

víta myšlienku programu politiky EÚ v oblasti športu, ktorú predpokladajú ustanovenia Lisabonskej zmluvy a očakáva nasledujúce návrhy Komisie;

111.

vyzýva Komisiu, aby začala prípravné akcie v oblasti sociálneho začlenenia a športu zamerané na projekty obsahujúce jasnú európsku pridanú hodnotu, a nalieha na Komisiu, aby podporila projekty, ktoré spĺňajú tento cieľ, napríklad podnet „unifikované športy špeciálnej olympiády“; nalieha na Komisiu, aby venovala časť každej možnej budúcej prípravnej akcie v oblasti športu otázke ochrany neplnoletých osôb;

112.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uvažovali o prípadnom vytvorení niekoľkých programov podpory študentov s osobitnými fyzickými potrebami;

113.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégií trvalo udržateľného rozvoja vyčlenili finančné prostriedky na infraštruktúru a projekty spojené so športom v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a zabezpečili možnosť prístupu k novým nástrojom financovania (vrátane programov JEREMIE a JESSICA);

114.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby riadne začlenila otázky týkajúce sa športu do existujúcich politík EÚ a programov financovania EÚ a niekoľkokrát ročne podávala správu o pokroku v tejto otázke;

115.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj európskym, medzinárodným a národným športovým federáciám a subjektom, ktoré organizujú národné ligy a súťaže.

12.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 271/67

A.

vzhľadom na to, že mikroúver predstavuje spôsob poskytovania pôžičiek na malé sumy a je prístupný pre znevýhodnené osoby,

B.

vzhľadom na to, že mikroúver veľmi úspešne umožnil rozvoj autonómnych projektov zamestnanosti, pričom umožnil zlepšiť životné podmienky, a takisto je dôležitým prvkom v emancipácii žien,

C.

vzhľadom na to, že mikroúver je hlavným nástrojom boja proti chudobe, ako aj nástrojom pre plnenie cieľov milénia,

1.

žiada Radu a Komisiu, aby uznali význam mikroúveru v rámci Barcelonského procesu a v rámci susedských a rozvojových politík;

2.

vyzýva ich, aby vyjadrili väčšiu podporu projektom pre mikrofinancovanie a aby v tomto rámci takisto posilnili programy v prospech žien;

3.

žiada ľudské a hospodárske zdroje pre projekty financované z mikroúverov pre rozvojové a stredomorské krajiny;

4.

navrhuje zriadenie spoločného združenia pre mikroúvery, ktoré bude zodpovedné za osvedčenie dôveryhodnosti projektov;

5.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade a Komisii:

12.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 271/70

A.

keďže Komisia bohužiaľ neprihliada na niektoré ustanovenia dohody medzi Európskym parlamentom a Komisiou o postupoch na vykonávanie rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (2) („dohoda z roku 2000“), ako napríklad ustanovenie, podľa ktorého sa majú Európskemu parlamentu zasielať v rovnakom čase ako členom výborov a za rovnakých podmienok rôzne dokumenty komitológie, keďže v skutočnosti sa tieto dokumenty Európskemu parlamentu posielajú takmer vždy príliš neskoro, nikdy však nie v rovnakom čase ako členom výboru,

B.

keďže postupy na vykonávanie rozhodnutia 1999/468/ES boli, a s výnimkou postupov pre nový regulačný postup s kontrolou stále sú značne neuspokojivé, čo je okrem iného spôsobené najmä tým, ako databáza komitológie funguje; keďže dokumenty sa často zasielajú po častiach bez jasného vysvetlenia ich významu a niekedy s nesprávnym označením, napríklad návrhy vykonávacích opatrení, o ktorých sa vo výbore ešte nehlasovalo, sa zasielajú s označením „právo na kontrolu“, pričom by sa mali zasielať s označením „právo na informáciu“, a to vyvoláva nejasnosti pokiaľ ide o určenie lehôt,

C.

keďže tento problém v praxi ešte viac znižuje už tak obmedzenú kontrolu Európskeho parlamentu nad záležitosťami komitológie,

D.

keďže Komisia sa teraz zaviazala zriadiť elektronický register, obsahujúci všetky dokumenty zasielané Európskemu parlamentu, ku ktorým bude mať Európsky parlament priamy prístup, čo umožní jednoznačnú identifikáciu dokumentov patriacich pod rovnaký postup, označenie fázy postupu a časového rozvrhu, zreteľné rozlíšenie medzi návrhmi opatrení prijatých Európskym parlamentom a konečným návrhom nasledujúcim po predložení stanoviska výboru, ako aj jasnú identifikáciu všetkých zmien v porovnaní s dokumentmi, ktoré už Európskemu parlamentu boli zaslané,

E.

keďže dohoda má veľký praktický význam nielen vo vzťahu k novému regulačnému postupu s kontrolou, ale tiež pre všetky postupy komitológie; keďže dohoda môže vytvoriť precedens pre budúce medziinštituciálne dohody s podobnými cieľmi,

F.

keďže napriek tomu, že dohoda sa má uplatňovať počas krátkeho prechodného obdobia, skúsenosti nadobudnuté počas neho by mohli byť veľmi prínosné a keďže jej cieľom je zabezpečiť, aby po nadobudnutí platnosti lisabonskej zmluvy fungovali všetky postupy komitológie medzi tromi inštitúciami uspokojivo,

1.

zdôrazňuje, že v uplatniteľných prípadoch je odkaz na regulačný postup s kontrolou povinný pre všetky tri inštitúcie a nie je možné o ňom vyjednávať alebo rokovať; žiada Radu, Komisiu a všetky parlamentné výbory, aby túto skutočnosť vo všetkých príslušných legislatívnych postupoch riadne zohľadňovali;

2.

pripomína, že regulačný postup s kontrolou sa má uplatňovať na všetky opatrenia všeobecnej pôsobnosti, ktorých cieľom je zmeniť nepodstatné prvky základného nástroja prijatého v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy, okrem iného vypustením niektorých z týchto prvkov alebo doplnením nástroja o nové nepodstatné prvky;

3.

vyzýva Radu a Komisiu, aby v nejasných prípadoch, v ktorých nie je isté, či sa má uplatniť nový regulačný postup s kontrolou alebo iný postup komitológie, uplatňovali nový regulačný postup s kontrolou;

4.

zdôrazňuje, že jediným cieľom nového regulačného postupu s kontrolou je posilniť právo Európskeho parlamentu na kontrolu a že nijakým spôsobom nemení rozsah vykonávacích právomocí, ktoré sa môžu preniesť na Komisiu;

5.

domnieva sa, že dohoda predstavuje krok správnym smerom, pokiaľ ide o práva a právomoci Európskeho parlamentu so zreteľom na delegovanú legislatívu;

6.

víta skutočnosť, že dohoda presnejšie vymedzuje povinnosť Komisie informovať Európsky parlament podľa článku 7 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES tým, že stanovuje, že Európsky parlament má byť informovaný o rokovaniach výborov v súlade s ustanoveniami, ktoré zabezpečujú transparentnosť a efektívnosť systému zasielania informácií a identifikáciu zaslaných informácií a rôznych fáz postupu;

7.

očakáva, že Komisia bude plne dodržiavať všetky ustanovenia dohody, čo žiaľ nerobila v prípade dohody z roku 2000;

8.

žiada dôsledné dodržiavanie vysokého štandardu súhrnných záznamov so zoznamami účastníkov uvádzajúcimi aspoň mená zúčastnených osôb, ich príslušnosť a emailovú adresu;

9.

konštatuje, že účinná prevádzka nového registra bude rozhodujúcim prvkom pre úplné a uspokojivé uplatňovanie dohody, a preto netrpezlivo očakáva jeho zavedenie do praxe; odporúča, aby po ukončení prechodného obdobia Európsky parlament a Komisia uskutočnili revíziu nového registra a napravili praktické problémy a chyby, ktoré by sa mohli objaviť; odporúča, aby Európsky parlament dostával informácie o fungovaní registra od zúčastnených strán ešte počas počiatočného obdobia;

10.

výslovne víta nové ustanovenia, podľa ktorých má register zreteľne označovať stav všetkých prijatých dokumentov komitológie, všetky možné prepojenia s inými, už odoslanými dokumentmi a všetky vykonané zmeny;

11.

žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby zmenila svoje interné postupy s cieľom zaistiť, aby sa rozlišovalo na jednej strane medzi návrhmi opatrení, ktoré sa musia zasielať Európskemu parlamentu na základe jeho práva na informácie a zároveň príslušnému výboru, a na strane druhej medzi návrhmi opatrení, ktoré sa musia zasielať Európskemu parlamentu, aby sa mu umožnil výkon jeho kontrolnej právomoci;

12.

víta zavedenie systému včasného varovania, v rámci ktorého bude Európsky parlament informovaný hneď ako bude jasné, že sa naliehavé návrhy vykonávacích opatrení predložia výboru, ale trvá na tom, že sa to nesmie využívať na zmenu nenaliehavých záležitostí na naliehavé, keďže skrátené lehoty sa môžu uplatňovať len v riadne podložených a mimoriadnych prípadoch;

13.

upozorňuje, že na to, aby Európsky parlament mohol využívať svoju kontrolnú právomoc na základe zodpovedajúcich informácií, musí mať pravidelne k dispozícii všetku podkladovú dokumentáciu s vysvetlením, prečo Komisia navrhuje určité opatrenia; víta pripravenosť Komisie pomôcť Európskemu parlamentu s cieľom zabezpečiť plnú spoluprácu pri riešení osobitných vykonávacích opatrení, a preto Komisiu žiada, aby Európskemu parlamentu na požiadanie predložila každý podkladový dokument, ktorý sa týka návrhu vykonávacieho opatrenia;

14.

nesúhlasí s názorom Komisie, že návrhy vykonávacích opatrení predkladané Európskemu parlamentu sa nemajú zverejniť až do hlasovania vo výbore a trvá na tom, že musí mať právo konzultovať s kýmkoľvek bude chcieť o návrhoch opatrení; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj názor a aby zverejňovala všetky návrhy vykonávacích opatrení hneď po tom, čo sú formálne navrhnuté;

15.

súhlasí s uzavretím dohody a očakáva jej plné bezodkladné uplatňovanie po jej schválení;

16.

rozhodol sa priložiť túto dohodu k svojmu rokovaciemu poriadku nahradením jeho prílohy XII;

17.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a jeho prílohu postúpil pre informáciu Rade, Komisii a parlamentom členských štátov.