15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/1

A.

keďže Komisia v Zelenej knihe o reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH) vyjadrila názor, že alternatívne mechanizmy správy by mohli zohrať významnú doplnkovú úlohu pri správe rybného hospodárstva Spoločenstva,

B.

keďže Komisia iniciovala diskusiu o správe založenej na právach v oblasti rybolovu (SZP),

C.

keďže viaceré zúčastnené strany už predložili svoje príspevky do diskusie,

D.

keďže sa predtým vypracovalo množstvo štúdií o SZP, ale ani v jednej z nich sa nevenovala pozornosť všetkým pobrežným členským štátom EÚ,

E.

keďže však boli mnohé štúdie venované prevádzke a vplyvu systémov v EÚ, ako aj mimo nej, ktoré umožňujú prenos práv rybolovu za ekonomickú protihodnotu,

F.

keďže Komisia teraz zverejnila výzvu na predkladanie ponúk na vypracovanie štúdie,

G.

keďže Komisia vyhlásila, že zatiaľ nemá v pláne meniť existujúce správne systémy, ale zároveň sa vyjadrila o zámere zaviesť zmeny v realizácii SPRH a že preto hľadá uskutočniteľné alternatívy,

H.

keďže súčasné systémy správy rybolovu v EÚ, osobitne systém celkových prípustných úlovkov (TAC) a kvót, nie sú odpoveďou na problémy tohto odvetvia a keďže je potrebné a dôležité, aby sa viedla široká diskusia na túto tému, v rámci ktorej sa posúdia pozitívne a negatívne stránky prípadného prijatia nových spôsobov správy,

I.

keďže je preto dôležité zvážiť spôsoby, ktorými by sa mohlo zlepšiť fungovanie SPRH, najmä prostredníctvom politiky správy rybolovu, ktorých súčasné nedostatky sú zrejmé,

J.

keďže žiadne zmeny nie sú zlepšeniami, ak sa nimi nezabezpečí, aby sa zdroje využívali spôsobom, ktorým sa vytvárajú trvalo udržateľné hospodárske, environmentálne a sociálne podmienky,

1.

víta skutočnosť, že Komisia otvorila diskusiu o SZP pred uskutočnením potrebných zmien existujúcej politiky správy;

2.

domnieva sa, že morské biologické zdroje sú spoločným verejným majetkom;

3.

je presvedčený, že tieto práva by sa nemali chápať ako vlastnícke práva, ale ako druh práva alebo práva užívať a požívať alebo práva vyťažiť, a podľa toho prihliadať na príslušné obmedzenia;

4.

uznáva však zároveň, že existujú samostatne identifikovateľné systémy SZP, ktoré vychádzajú z rôznych koncepcií:

5.

víta skutočnosť, že Komisia uverejnila výzvu na predkladanie ponúk na vypracovanie podrobnej štúdie o rôznych systémoch správy;

6.

domnieva sa, že obdobie stanovené na diskusiu, je príliš krátke, a žiada o jeho predĺženie, aby sa zabezpečilo náležité preskúmanie a overenie rôznych možností, ktoré sa ponúkajú, ako aj ich následkov;

7.

uznáva však, a to dokonca ešte pred vypracovaním štúdie, že zjavne existuje široká škála takýchto systémov a že väčšina, ak nie všetky, používajú určitú formu SZP, ak sa chápe v najširšom zmysle; uznáva tiež, že experimenty so správou založenou na právach rybolovu v členských štátoch, ktoré zaviedli takéto systémy, mali v mnohých ohľadoch veľmi pozitívne dôsledky, napr. z hľadiska zníženia kapacity;

8.

pokladá za rovnako zjavné, že formy používaných SZP na úrovni Spoločenstva a v rámci prinajmenšom niektorých členských štátov sú hybridné, a to z hľadiska udeľovania práv a ich prevoditeľnosti/obchodovateľnosti, ako aj z hľadiska spôsobu, ktorým sa stanovuje ich rozsah;

9.

berie na vedomie stupeň komplexnosti danej záležitosti a ťažkosti, ktoré predstavuje prechod na jeden systém, či už dosiahnutý zosúladením postupov jednotlivých členských štátov alebo jeho riadením na úrovni Spoločenstva;

10.

napriek tomu zastáva názor, že tieto ťažkosti nie sú neprekonateľné, čo dokazuje skutočnosť, že SZP zaviedli mnohé krajiny a regióny, ktoré majú najväčšie záujmy týkajúce sa rybolovu na celom svete, a vzhľadom na to, že tento systém by mohol veľmi pozitívne prispieť k správe niektorých flotíl Spoločenstva, mali by sa zvážiť aspoň možnosti jeho zahrnutia do SPRH;

11.

považuje za potrebné zistiť, ako by mohli zmeny, predovšetkým zavedenie individuálnych prevoditeľných kvót v rámci celého Spoločenstva a prístupu na základe iných práv, vplývať na:

12.

domnieva sa, že tieto otázky sa musia riešiť pred akýmkoľvek krokom k vytvoreniu jednotného systému; napr. možnosť stanovenia limitu pre akumuláciu práv rybolovu, ktorú dokladajú existujúce prípady;

13.

domnieva sa, že zdôrazňovať by sa mali aj pozitívne stránky SZP, o čom existuje pomerne široká zhoda, vrátane nasledovného:

14.

zároveň zvažuje, či je jeden systém SZP za akýchkoľvek okolností vhodný pre rozličné typy rybných hospodárstiev;

15.

upozorňuje v tejto súvislosti na rozličné požiadavky rybolovu len jedného druhu a viacerých druhov a na osobitnú situáciu drobných rybárov;

16.

domnieva sa, že by sa mali prijať osobitné opatrenia týkajúce sa drobných rybárov, buď prostredníctvom kritérií so zreteľom na vzdialenosť od pobrežia, alebo vyhradením časti kvót pre nich;

17.

víta preto skutočnosť, že Komisia nemá v tomto období v úmysle zasahovať do súčasných systémov správy;

18.

domnieva sa však, že by sa mali napriek tomu ďalej zvážiť výhody a nevýhody jednotlivých systémov SZP;

19.

považuje za potrebné zabrániť ekonomickému narušeniu v odvetví rybolovu, ktoré poškodzuje malých vlastníkov lodí, najmä drobných rybárov;

20.

uznáva, že takéto systémy za predpokladu, že sú náležite pripravené, môžu podporiť hospodársku účinnosť; zdôrazňuje, že taká účinnosť je jedným z cieľov každej hospodárskej politiky a že v záujme SPRH je zaistiť ziskové odvetvie rybolovu, ktoré bude čoraz nezávislejšie od verejných financií;

21.

domnieva sa, že vzhľadom na to, že rybné hospodárstvo je spoločnou politikou, mechanizmy správy založené na právach rybolovu by sa mali schvaľovať na úrovni Spoločenstva, čo umožní zlepšiť správu rybolovných zdrojov;

22.

je presvedčený, že hospodárska účinnosť má význam dovtedy, kým bude podporovať ciele SPRH;

23.

vyzýva Komisiu, aby v súlade s tým zabezpečila, aby všetky štúdie o SZP, ktoré iniciuje, boli zamerané na:

24.

nalieha na Komisiu, aby poskytla na diskusiu o tejto téme dlhšie obdobie;

25.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, regionálnym poradným radám a Poradnému výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/5

a)

z 15. februára 2007 o dialógu medzi čínskou vládou a vyslancami dalajlámu (1),

b)

z 13. decembra 2007 o samite EÚ/Čína a o dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou (2),

c)

zo 7. septembra 2006 o vzťahoch EÚ a Číny (3),

d)

zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógov a konzultácií s tretími krajinami v oblasti ľudských práv (4),

A.

keďže 49. výročie tibetského národného povstania proti čínskej správe viedlo k veľkým demonštráciám tibetských mníchov, mníšok a radových tibetských občanov proti čínskej represii,

B.

keďže podľa čínskych orgánov zomrelo 20 osôb, zatiaľ čo podľa iných zdrojov zomrelo počas týchto nepokojov viac ako 140 Tibeťanov a desiatky ďalších bolo zatknutých,

C.

keďže čínska vláda vyhlásila výnimočný stav a za pomoci stoviek ozbrojených policajných dôstojníkov a vojenských jednotiek, ktoré boli prevelené do Tibetu z ostatných oblastí Číny, dala zatvoriť obchody a chrámy v Lhase, ako aj v ostatných mestách,

D.

keďže Jeho Svätosť dalajláma nazval túto neadekvátnu čínsku reakciu „kultúrnou genocídou“, a zároveň vyzval Tibeťanov, aby „nepoužívali násilie a neodkláňali sa z tejto cesty bez ohľadu na vážnosť situácie“ (5) keďže Jeho Svätosť dalajláma nepožadoval nezávislosť Tibetu, ale strednú cestu spočívajúcu v skutočnej kultúrnej a politickej autonómii a slobode vierovyznania, čo je postoj, ktorý Európsky parlament podporuje,

E.

keďže k dlhodobému riešeniu je možné dospieť iba mierovými prostriedkami a úprimným dialógom,

F.

keďže okrem oficiálneho pobytu zástupcov medzinárodnej tlače, ktorý zorganizovala čínska vláda, bol medzinárodnej tlači odopretý prístup do Tibetu, odkiaľ chceli informovať o tamojších udalostiach, a všetci novinári boli vyhostení; keďže spomínaný pobyt medzinárodnej tlače bol prísne kontrolovaný a zúčastneným novinárom bol odopretý neobmedzený prístup k obyvateľom Tibetu,

G.

keďže čínska vláda pravdepodobne blokuje zahraničné webové stránky v Číne a cenzuruje vysielania televíznych staníc do zahraničia o situácii v Tibete,

H.

v presvedčení, že olympijské hry v Pekingu sú mimoriadnou príležitosťou pre Čínu, aby sa otvorila svetu a naopak a aby preukázala, že dokáže plniť svoje predsavzatia v oblasti podpory základných práv pre všetkých Číňanov bez rozdielu,

I.

keďže dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktorý sa začal v roku 2000, nepriniesol očakávané výsledky,

1.

ostro odsudzuje brutálny zásah čínskych bezpečnostných orgánov proti tibetským demonštrantom a všetky násilné činy akéhokoľvek pôvodu, ku ktorým prišlo v uliciach Lhasy a v iných oblastiach Tibetu, a vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám obetí;

2.

vyzýva čínsku vládu, aby zabezpečila primeranú zdravotnú starostlivosť pre zranených Tibeťanov a právnu pomoc pre zatknutých Tibeťanov; požaduje, aby úrady poskytli zoznam nimi zadržaných osôb, aby s týmito osobami zaobchádzali v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a aby sa za každých okolností zdržali mučenia; žiada okamžité prepustenie všetkých osôb, ktoré protestovali pokojným spôsobom a vyjadrili tak svoje zákonné právo na slobodu prejavu;

3.

kritizuje časté diskriminačné zaobchádzanie s etnickými menšinami, ktoré nepatria k Han-Číňanom; vyzýva Čínu, aby dodržiavala svoje záväzky v oblasti ľudských práv, práv menšín a právneho štátu; naliehavo žiada Čínu, aby nezneužívala olympijské hry v roku 2008 na zatýkanie disidentov, novinárov a aktivistov v oblasti ľudských práv s cieľom zamedziť demonštráciám a reportážam, ktoré úrady považujú za zahanbujúce; v tejto súvislosti vyzýva na okamžité prepustenie Chu Ťia, popredného aktivistu v oblasti ľudských práv, ktorý bol odsúdený na tri a pol ročné väzenie z dôvodu podvratnej činnosti;

4.

žiada, aby sa pod záštitou OSN uskutočnilo otvorené a nezávislé vyšetrovanie nedávnych nepokojov a represií v Tibete; naliehavo žiada čínske orgány, aby Vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a iným orgánom a subjektom OSN vydali stále pozvanie na návštevu Tibetu;

5.

víta skutočnosť, že Jeho Svätosť dalajláma vyzval tibetský ľud, aby protestoval nenásilným spôsobom, odmietol výzvy na nezávislosť Tibetu a navrhol namiesto toho strednú cestu spočívajúcu v skutočnej kultúrnej a politickej autonómii a slobode vierovyznania; opätovne potvrdzuje svoju podporu územnej celistvosti Číny;

6.

vyzýva čínske orgány, aby médiám, diplomatom a najmä zástupcom EÚ umožnili prístup do Tibetu; naliehavo vyzýva čínske úrady, aby okamžite ukončili cenzúru a blokovanie správ a informačných internetových stránok, ktoré majú sídlo v zahraničí; žiada prepustenie všetkých novinárov, používateľov internetu a internetových disidentov, ktorí sú väznení v Číne za uplatňovanie svojho práva na informácie;

7.

vyjadruje znepokojenie nad rastúcou ekonomickou marginalizáciou Tibeťanov v Tibete, ktorí sa musia vyrovnávať s rastúcim počtom čínskych migrujúcich pracovníkov, ktorí prichádzajú do Tibetu a berú Tibeťanom prácu a pôdu; poukazuje na hrubú diskrimináciu v systéme vzdelávania, v rámci ktorého sa tibetské deti učia svoju rodnú reč ako druhý jazyk;

8.

vyzýva Čínu, aby dodržiavala záväzky v oblasti ľudských práv, práv menšín, demokracie a zásad právneho štátu, ku ktorým sa verejne zaviazala pri rozhodovaní Medzinárodného olympijského výboru (MOV) udeliť Číne právo usporiadať olympijské hry;

9.

naliehavo vyzýva Čínu, aby bezodkladne a v každom prípade ešte pred začiatkom olympijských hier ratifikovala Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach (OSN, 1966); vyzýva Peking, aby zaviedol moratórium na trest smrti v súlade s požiadavkami rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 62/149 z 18. decembra 2007 o moratóriu na vykonávanie trestu smrti;

10.

ľutuje, že v šiestich kolách rozhovorov medzi čínskymi orgánmi a Jeho Svätosťou dalajlámom sa nedosiahli výsledky, a vyzýva na bezpodmienečné otvorenie konštruktívneho dialógu s cieľom dosiahnuť celkovú politickú dohodu vrátane trvalo udržateľného riešenia, čo sa týka kultúrnej a politickej autonómie Tibetu, slobody vierovyznania a skutočných menšinových práv pre tibetský národ v ostatných susediacich čínskych provinciách;

11.

vyzýva Radu a najmä predsedníctvo, aby pozorne monitorovali vývoj a zabezpečili, aby EÚ prijala konzistentnú spoločnú pozíciu a aby sa rozhodnutia prijaté na jej základe riadne vykonali, a domnieva sa, že diplomatickí zástupcovia EÚ v Pekingu by mali iniciatívne navštíviť región s cieľom spätného informovania Rady o súčasnej situácii;

12.

v tejto súvislosti opakovane žiada Radu, aby určila osobitného vyslanca pre tibetské záležitosti s cieľom uľahčiť dialóg medzi stranami a aby dôkladne sledovala rokovania po ich obnovení;

13.

podporuje vyhlásenie Jeho Svätosti dalajlámu, že olympijské hry sú vynikajúcou príležitosťou pre slobodu pre celý čínsky ľud;

14.

vyzýva súčasné predsedníctvo EÚ, aby sa snažilo dosiahnuť spoločnú pozíciu EÚ týkajúcu sa účasti hláv štátov, predsedov vlád a vysokého predstaviteľa EÚ na otváracom ceremoniáli olympijských hier s možnosťou neúčasti v prípade neobnovenia dialógu medzi čínskymi úradmi a Jeho Svätosťou dalajlámom;

15.

naliehavo žiada Čínsku ľudovú republiku, aby prestala kontrolovať a hodnotiť olympijských športovcov na základe ich politických názorov a zastrašovať ich vylúčením z olympijských hier, pokiaľ nesúhlasia s oficiálnym stanoviskom čínskej vlády;

16.

víta plánovanú návštevu Jeho Svätosti dalajlámu v Európskom parlamente koncom roka 2008, ktorej cieľom je vystúpiť na plenárnom zasadaní, a vyzýva konferenciu predsedov, aby preskúmala možnosť skoršej návštevy;

17.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín uchádzajúcich sa o členstvo, prezidentovi a predsedovi vlády Čínskej ľudovej republiky, predsedovi čínskeho Národného ľudového zhromaždenia, Medzinárodnému olympijskému výboru a Jeho Svätosti dalajlámovi.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/7

A.

keďže Chorvátsko je na dobrej ceste k plnému členstvu v EÚ, pokračuje v plnení kodanských kritérií a úspešne plní stabilizačnú a asociačnú dohodu,

B.

keďže Chorvátsko je demokratický európsky štát, ktorý podporuje európsku integráciu a je odhodlaný prekonať existujúce rozpory a dosiahnuť zmierenie medzi národmi, čo si vyžaduje dobrovoľné delegovanie právomocí v niektorých kľúčových politických oblastiach, a keďže Chorvátsko v tomto smere vyvinulo zásadnú a úspešnú snahu, ktorá priniesla viditeľné výsledky,

C.

keďže proces pristúpenia Chorvátska k EÚ má širšie regionálne dôsledky, je považovaný za skúšku záväzkov EÚ voči západnému Balkánu a môže sa stať významným stimulom pre všetky ostatné dotknuté krajiny,

D.

keďže Chorvátsko pokračuje v plnení kodanských politických kritérií, preukazuje, že má fungujúce trhové hospodárstvo a bez veľkých ťažkostí ďalej intenzívne plní stabilizačnú a asociačnú dohodu,

E.

keďže silné odhodlanie Chorvátska v prístupových rokovaniach prinieslo ovocie a je dobrou predzvesťou integračného procesu Chorvátska a ďalších krajín v oblasti,

F.

keďže v posledných dvoch rokoch rokovaní dosiahlo Chorvátsko významný a chvályhodný pokrok vo väčšine oblastí, ktoré sú v pôsobnosti právnych predpisov Spoločenstva,

G.

keďže na riešenie niektorých problematickejších oblastí, ktoré treba pred vstupom Chorvátska do EÚ dôkladne zreformovať, sa vyžaduje zvýšené úsilie a obnovené politické odhodlanie,

H.

keďže v záveroch predsedníctva Európskej rady zo Solúna z roku 2003 sa uvádza, že budúcnosť všetkých štátov západného Balkánu je skutočne v EÚ, ako potvrdzuje niekoľko uznesení Európskeho parlamentu,

I.

keďže vyhlásenie EÚ a krajín západného Balkánu, ktoré jednohlasne schválili ministri zahraničných vecí EÚ a krajín západného Balkánu 11. marca 2006 v Salzburgu, zdôrazňuje dôležitosť dobrých susedských vzťahov a potrebu nájsť obojstranne prijateľné riešenia otvorených otázok so susednými krajinami,

1.

blahoželá chorvátskym orgánom k doteraz dosiahnutým pozitívnym výsledkom, najmä pokiaľ ide o počet negociačných kapitol, ktoré už boli otvorené;

2.

domnieva sa, že cieľom prebiehajúcich prístupových rokovaní je dohodnúť sa na opatreniach, ktoré môžu byť potrebné na uľahčenie integrácie, s jasným záväzkom zo strany kandidátskej krajiny prijať a implementovať acquis a pristúpiť na politické ciele zmlúv, a že rokovania by sa nemali používať ako nástroj na riešenie bilaterálnych politických sporov, ktoré nespadajú do rámca acquis a cieľov tohto procesu;

3.

víta skutočnosť, že Chorvátsko významne pokročilo v dosahovaní úrovne potrebnej na otvorenie nových kapitol, a podporuje chorvátsku vládu a parlament v ich úsilí dosiahnuť požadovanú úroveň aj v zostávajúcich kapitolách;

4.

s potešením berie na vedomie, že chorvátsky právny poriadok sa zosúladil s normami EÚ, ale pripomína chorvátskym orgánom, že teraz je rozhodujúce, aby urýchlili budovanie administratívnych kapacít potrebných na vykonávanie nových právnych predpisov; vyzýva v tejto súvislosti chorvátske orgány, aby otvorili tento proces a zapojili do monitorovania jeho vykonávania občiansku spoločnosť;

5.

vyzýva Chorvátsko, aby urýchlilo proces reformy verejnej správy na úrovni miestnej a regionálnej samosprávy a zabezpečilo prostriedky a odbornú prípravu potrebné na uskutočňovanie reforiem;

6.

vyjadruje uznanie krokom, ktoré boli prijaté v kľúčovej oblasti reformy súdnictva, ale súhlasí s názorom Komisie, že je potrebné ďalšie zlepšenie, najmä pokiaľ ide o tieto úlohy:

7.

blahoželá chorvátskym orgánom k tomu, že neustále vyvíjajú úsilie s cieľom dosiahnuť nestranné trestné stíhanie domácich vojnových zločincov; naliehavo ich žiada, aby neustále bdeli a zabránili hrozbe etnicky zaujatých rozsudkov, aby zabezpečili funkčnosť všetkých opatrení na ochranu integrity súdneho procesu; v tejto súvislosti požaduje prijatie dodatočných naliehavých opatrení na ochranu svedkov, a to vrátane prijatia posilnených právnych ustanovení;

8.

víta skutočnosť, že Chorvátsko naďalej v plnej miere spolupracuje s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY); znepokojuje ho však negatívny vplyv rozsudkov ICTY v prípadoch vojnových zločinov vo Vukovare na verejnú mienku v Chorvátsku;

9.

v tejto súvislosti vyzýva chorvátske orgány, aby zabezpečili prísne dodržiavanie podmienok na predbežné prepustenie obžalovaných, ktorí boli predvolaní pred ICTY;

10.

víta posilnenie mandátu Úradu na predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti (USKOK), zvýšený počet prípadov korupcie, v ktorých dochádza k trestnému stíhaniu, a s potešením očakáva úspešné vyšetrenie korupčných prípadov na vysokých miestach; žiada, aby sa toto úsilie udržalo s cieľom vykoreniť korupciu, ktorá je v niektorých prípadoch neprijateľne vysoká a oslabuje hospodársky rozvoj krajiny;

11.

blahoželá Chorvátsku k príkladnému ústavnému zákonu o národnostných menšinách a chváli ho za opatrenia prijaté v záujme napomáhania integrácie menšín do väčšinového spoločenského a politického života;

12.

víta dôležité rozhodnutie vymenovať zástupcu srbskej menšiny za podpredsedu vlády pre regionálny rozvoj, obnovu a návrat utečencov;

13.

vyzýva vládu a parlament, aby sa snažili zabezpečiť odstránenie všetkých foriem diskriminácie a predsudkov vrátane tých voči rómskej komunite; v tejto súvislosti žiada, aby vláda prijala celkovú protidiskriminačnú stratégiu a účinne ju vykonávala na štátnej a miestnej úrovni;

14.

pripomína ďalej potrebu zabezpečiť účinné vykonávanie ústavného zákona o národnostných menšinách, najmä pokiaľ ide o dvojjazyčné vzdelávanie v školách, dvojjazyčnosť vo verejnej správe a záruky plánovaného zamestnávania v súvislosti s primeraným zastúpením menšín v súdnictve a verejnej správe; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci nástroja predvstupovej pomoci sa bude venovať dostatočná pozornosť realizácii ustanovení ústavného zákona o národnostných menšinách;

15.

domnieva sa, že opatrenia na budovanie medzinárodnej dôvery sú kľúčovým prvkom v zabezpečení stability krajiny a okolitej oblasti Balkánu;

16.

domnieva sa, že chorvátsky vzdelávací systém by mal súbežne so zachovávaním a zveľaďovaním kultúrnych a sociálnych tradícií každého národného spoločenstva výrazne podporovať väčšiu mieru integrácie a súdržnosti v rámci chorvátskej spoločnosti;

17.

žiada o trvalé opätovné začleňovanie vojnových utečencov do života a v tejto súvislosti poukazuje na to, že v záujme utečencov je potrebné prijať a urýchlene uskutočniť opatrenia v oblasti bývania, zamestnanosti a sociálnych otázok, ktoré budú primerané rozsahu problému;

18.

s potešením zaznamenáva trvalý rast chorvátskeho hospodárstva; verí, že tento rast povedie k zvyšovaniu pracovných príležitostí; vyjadruje uznanie práci v rámci projektu HitroRez, vďaka ktorému sa znížila administratívna záťaž podnikov, a očakáva podobné výsledky v ďalších sektoroch;

19.

víta reformy prijaté v oblasti ochrany životného prostredia; vyzýva vládu, aby zvážila opatrenia a politiky, ktoré by v súlade s cieľmi EÚ riešili nepriaznivé dôsledky zmeny klímy; žiada zavedenie komplexnejšieho medzisektorového dialógu, ktorý by zabezpečil ekologicky udržateľný rozvoj;

20.

naliehavo žiada chorvátske orgány, aby prehodnotili účinnosť súčasného systému opatrení na ochranu životného prostredia vrátane výstavby pobrežných čističiek vody, zberu triedeného odpadu, zariadení na regeneráciu tepla a zrušenia nelegálnych skládok odpadu a aby zvýšili koordináciu medzi všetkými zodpovednými subjektmi; v tejto súvislosti žiada aj organizovanie informačných kampaní zameraných na zvýšenie starostlivosti o životné prostredie zo strany verejnosti;

21.

víta predvstupový hospodársky program Chorvátska a berie na vedomie, že sa v ňom predpokladá prijatie dlhodobo odkladaného národného programu reštrukturalizácie lodiarskeho priemyslu v marci 2008; pripomína chorvátskym orgánom, že pokrok v tejto oblasti okrem toho, že je podmienkou stabilizačnej a asociačnej dohody, má veľký význam pre prístupové rokovania; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci napomohla realizácii programu reštrukturalizácie;

22.

trvá na tom, že nové právne predpisy by sa mali rýchlo vykonávať, pretože to predstavuje spoľahlivé meradlo hodnotenia pripravenosti krajiny na členstvo; ide o pripravenosť na základe faktov, nielen na základe prijatých právnych predpisov, najmä čo sa týka reformy súdnictva, boja proti korupcii a hospodárskych reforiem;

23.

vyzýva chorvátsku vládu, aby zabezpečila, že vyhlasovanie verejných súťaží sa uskutoční v súlade s požiadavkami práva Spoločenstva;

24.

so znepokojením sa dozvedá o nedávnej kritike zo strany Komisie, týkajúcej sa spôsobu, akým chorvátske orgány hospodária s prostriedkami EÚ, a naliehavo ich žiada, aby s pomocou Komisie urýchlene riešili zistené nedostatky v oblasti administratívy tak, aby bolo možné zrušiť dočasné pozastavenie uzatvárania zmlúv v rámci programu PHARE 2006 (s celkovou výškou prostriedkov 68,5 milióna EUR) a obnoviť pôvodnú výšku prostriedkov na rozpočtový rok 2008 v rámci zložky 1 nástroja predvstupovej pomoci po ich znížení o 5 miliónov EUR;

25.

pokiaľ ide o bilaterálne, dosiaľ nevyriešené záležitosti, pripomína všetkým stranám, ktorých sa to týka, zásadu „pacta sunt servanda“;

26.

víta rozhodnutie chorvátskeho parlamentu z 13. marca 2008 o neuplatňovaní ekologickej a rybárskej ochrannej zóny v súvislosti s členskými štátmi dovtedy, kým sa nedosiahne spoločná dohoda v duchu zásad EÚ; je presvedčený, že keďže je táto otázka konečne vyriešená, bude možné rýchlo prijať rozhodnutia o otvorení nových kapitol;

27.

víta pripravenosť, ktorú preukázalo Chorvátsko, na riešenie otvorenej otázky hraníc s Čiernou Horou, o čom svedčí dohoda, ktorú dosiahli predsedovia vlád oboch krajín 12. marca 2008; ďalej víta neformálnu dohodu, ktorú v zásade dosiahli predsedovia vlád Chorvátska a Slovinska o otázke arbitráže, a žiada obe strany, aby vykonávali túto dohodu a potvrdili výsledok arbitráže jasným rozhodnutím parlamentov oboch krajín;

28.

pripomína, že predovšetkým riešenie pohraničných otázok je vymedzené ako priorita Chorvátska v jeho Prístupovom partnerstve; v tejto súvislosti vyjadruje pretrvávajúce znepokojenie nad začatím stavebných prác na moste na polostrov Pelješac v októbri 2007, a to napriek výhradám, ktoré vzniesla Bosna a Hercegovina v súvislosti s neistými námornými hranicami; berie na vedomie, že stavebné práce na tomto projekte sú v súčasnosti pozastavené, a vyzýva na rokovanie o vyriešení tejto otázky medzi oboma štátmi;

29.

chváli Chorvátsko za pokračujúci pokrok, ktorý dosiahlo v oblasti regionálnej spolupráce, a súčasne ho naliehavo žiada, aby týmto smerom pokračovalo aj v dobrých susedských vzťahoch, keďže obe tieto oblasti sú pre európsku integráciu kľúčové;

30.

vyzýva Chorvátsko, aby zachovalo svoj konštruktívny postoj a naďalej zohrávalo v tomto regióne pozitívnu úlohu s cieľom podporovať a posilňovať konsolidáciu Bosny a Hercegoviny;

31.

súhlasí s Komisiou, že pri zvýšenom úsilí Chorvátska a pokračujúcej podpore zo strany inštitúcií EÚ by sa prístupové rokovania mali v každom prípade uzavrieť v roku 2009;

32.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie a zvýšila zdroje vyčlenené na prípravu, spracúvanie a finalizáciu rokovacích materiálov tak, aby EÚ mohla rýchlo a efektívne reagovať na pokrok Chorvátska pri dosahovaní príslušných otváracích a uzavieracích kritérií;

33.

naliehavo žiada chorvátske orgány, aby do prístupového procesu do EÚ zapojili zoskupenia občianskej spoločnosti (mimovládne organizácie, akademickú obec, odbory);

34.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Chorvátska.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/11

A.

keďže podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) je každému tretiemu Európanovi v priebehu jeho života stanovená diagnóza rakoviny a každý štvrtý Európan na túto chorobu zomrie,

B.

keďže v roku 2006 sa vyskytlo takmer 2,3 milióna nových prípadov rakoviny a viac ako 1 milión ľudí v EÚ na rakovinu zomrelo; keďže najviac úmrtí sa vyskytlo u ľudí s rakovinou pľúc, rakovinou hrubého čreva a konečníka a rakovinou prsníka,

C.

keďže rakovinu spôsobujú mnohé faktory v rozličných štádiách a vyžaduje preto nový prístup k prevencii, ktorý rovnakou mierou rieši príčiny vyplývajúce zo životného štýlu, ako aj príčiny vyplývajúce zo zamestnania a životného prostredia spôsobom, ktorý by zohľadnil skutočné kombinačné účinky viacerých príčin a nesústredil by sa len na izolované príčiny,

D.

keďže podľa nedávnej štúdie odborov je minimálne 8 % ročných úmrtí na rakovinu priamo spôsobených vystavením účinkom karcinogénov na pracovisku; keďže takémuto vystaveniu účinkov by sa dalo predchádzať nahradením karcinogénov menej škodlivými látkami; keďže zamestnávatelia sú zo zákona navyše povinní, ak je to možné, karcinogény nahradiť, ale tieto predpisy sa, bohužiaľ, nedostatočne uplatňujú a vynucujú, čo je neprijateľné,

E.

keďže chemikálie, ktoré negatívne pôsobia na činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, môžu byť významným činiteľom pri vzniku rakoviny, napríklad v prípade rakoviny prsníka či semenníka, a vyžadujú si preto osobitné opatrenia,

F.

keďže jedným z dôvodov rastu prípadov rakoviny v celej EÚ je jej starnúce obyvateľstvo,

G.

keďže v nových členských štátoch je úmrtnosť na rakovinu vyššia ako v EÚ-15,

H.

keďže k dôvodom veľkých rozdielov v päťročnom ukazovateli prežitia u väčšiny typov rakoviny v Európe patria znepokojujúce a neprijateľné rozdiely v kvalite zariadení na liečbu rakoviny, v skríningových programoch, usmerneniach pre osvedčené postupy založené na dôkazoch, v rádioterapeutických zariadeniach a v dostupnosti liekov proti rakovine,

I.

keďže Európsky parlament vo vyššie uvedenom vyhlásení o potrebe komplexnej stratégie na kontrolu rakoviny vyzval Radu a Komisiu, aby vypracovali komplexnú stratégiu kontroly rakoviny, ktorá by sa zaoberala štyrmi základnými faktormi kontroly rakoviny: a) prevenciou, b) včasným odhalením, c) diagnostikou, liečbou a ďalším sledovaním a d) paliatívnou starostlivosťou,

J.

keďže v priebehu trvania akčného plánu Komisie proti rakovine („Európa proti rakovine“, naposledy pokrývajúce obdobie 1996 – 2002) došlo v mnohých krajinách k pozitívnemu obratu v oblasti úmrtnosti na niekoľko najbežnejších foriem rakoviny,

K.

keďže podľa odhadov WHO sa dá predchádzať minimálne jednej tretine všetkých prípadov rakoviny a na účely kontroly rakoviny je z hľadiska nákladov najúčinnejšou dlhodobou stratégiou prevencia; keďže ďalšia tretina prípadov rakoviny by bolo možné vyliečiť, pokiaľ by sa včas odhalila a bola by vhodne liečená,

L.

keďže WTO zaradila kryštalický kremeň medzi karcinogény I. triedy a keďže 3,2 milióna pracovníkov v EÚ je vystavených účinkom tejto látky minimálne počas 75 % ich pracovného času; keďže podľa odhadov 2,7 % úmrtí na rakovinu pľúc a priedušiek možno pripísať vystavenou účinkom kryštalického kremíka v zamestnaní,

M.

keďže podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa v súčasnosti z celkového rozpočtu krajín OECD na zdravie vynakladajú v priemere len 3 % na prevenciu, pričom na zdravotnú starostlivosť a liečbu sa vynakladá 97 %; keďže túto výraznú nerovnováhu treba čo najskôr napraviť, o to skôr, že najmenej jednej tretine prípadov rakoviny možno zabrániť prevenciou,

N.

keďže podľa odhadov 25 % všetkých úmrtí na rakovinu v EÚ možno pripísať fajčeniu; keďže fajčenie zapríčiňuje 80 až 90 % úmrtí na rakovinu pľúc v celosvetovom meradle,

O.

keďže riadne vypracovaný a spravovaný národný program kontroly rakoviny znižuje výskyt rakoviny a úmrtnosť na ňu v niektorých prípadoch dokonca o viac než 70 % a zlepšuje život onkologických pacientov, bez ohľadu na obmedzenia zdrojov krajiny,

P.

keďže celoštátne vykonávanie účinných programov skríningu obyvateľstva – uskutočňovaných v súlade s európskymi usmerneniami, ak existujú – výrazne zlepšuje kvalitu a dostupnosť služieb skríningu rakoviny, jej diagnózy a terapie pre obyvateľstvo, čo zlepšuje aj kontrolu rakoviny,

Q.

keďže národné registre onkologických ochorení vo všetkých členských štátoch sú nevyhnutné na poskytovanie porovnateľných údajov o rakovine,

R.

keďže v rámci EÚ existujú v súčasnosti značné kvalitatívne a neprijateľné nerovnosti v skríningu rakoviny a jej včasnom odhalení a ďalšom sledovaní, najmä pokiaľ ide o používané diagnostické postupy a ich začleňovanie do zdravotnej politiky členských štátov, a keďže skríningové programy uľahčujú včasnú diagnózu, ktorá prispieva k finančne výhodnému a merateľnému zníženiu prípadov rakoviny,

S.

keďže onkológia sa nie je uznaná vo všetkých členských štátoch za lekársky odbor a keďže treba zabezpečovať sústavné vzdelávanie v oblasti medicíny,

T.

keďže EudraCT, európska databáza klinických testov v Európskej agentúre pre lieky (EMEA) nie je otvorená širokej verejnosti a pacienti majú ťažkosti pri získavaní informácií o testoch týkajúcich sa konkrétneho stavu,

U.

keďže komplexnosť rakoviny si vyžaduje zlepšenie komunikácie medzi mnohými a rôznymi odborníkmi v oblasti zdravotníctva, ktorí sa zaoberajú liečbou onkologických pacientov; keďže psychologická a sociálna starostlivosť o onkologických pacientov môže zlepšiť ich kvalitu života,

V.

keďže onkologickí pacienti nemajú v súčasnosti rovnaký prístup k informáciám o liekoch a nevyhnutne potrebujú viac informácií v každom štádiu svojej choroby,

1.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia v oblasti prevencie, včasného odhalenia, diagnostiky a liečby vrátane paliatívnej starostlivosti s cieľom znížiť výrazné zvýšenie prípadov rakoviny, ktoré je výsledkom demografických zmien v nedávnych desaťročiach, vrátane zabezpečenia vhodnej finančnej podpory koordinovaným činnostiam a primeraného budovania kapacít;

2.

vyzýva Komisiu, aby zriadila medziinštitucionálnu pracovnú skupinu EÚ pre rakovinu zloženú zo zástupcov Komisie, Rady a Európskeho parlamentu, ktorá by sa pravidelne schádzala na účely zhromažďovania a výmeny osvedčených postupov v oblasti prevencie (vrátane znižovania pracovného a environmentálneho vystavenia účinkom karcinogénov a iným látkam prispievajúcim k vývoju rakoviny), skríningov a liečby a ktorá bude zohrávať vedúcu úlohu v súvislosti s lepšou kontrolou rakoviny v Európe; zdôrazňuje, že pracovná skupina EÚ by mala predovšetkým presadzovať nové opatrenia a existujúce skríningové projekty, ktoré by mohli napomôcť zvýšiť podiel obyvateľstva, ktoré sa zúčastňuje na opatreniach skríningu rakoviny, aspoň o 50 % v každom členskom štáte do roku 2018;

3.

víta iniciatívu Komisie prijať oznámenie o rakovine a oznámenie o zriedkavých chorobách, oba naplánované na tento rok;

4.

žiada Komisiu, aby pravidelne vyhodnocovala európsky kódex proti rakovine a aby ho podporovala prostredníctvom osvetových, informačných a vzdelávacích kampaní zameraných na konkrétne skupiny obyvateľstva;

5.

naliehavo žiada členské štáty, aby vykonávali štatutárnu registráciu prípadov rakoviny s použitím európskej štandardnej terminológie s cieľom zabezpečiť kapacity na hodnotenie programov prevencie, skríningu, liečby a podielu osôb, ktoré prekonajú rakovinu, na základe údajov o obyvateľstve, ako aj s cieľom zaistiť porovnateľnosť údajov z rôznych členských štátov;

6.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce odporúčanie o skríningu rakoviny s cieľom zohľadniť rýchly vývoj nových technológií a zahrnúť:

7.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila dynamický, pružný a neprerušovaný prístup k boju proti rakovine, ktorý by bol založený na vedeckom pokroku, a aby na tento účel zriadila:

8.

vyzýva Komisiu, aby v rámci druhého akčného programu v oblasti verejného zdravia podporila siete vnútroštátnych onkologických registrov s cieľom uskutočniť štúdiu v rámci celej EÚ týkajúcu sa rozdielov vo výskyte rakoviny a šanciach na prežitie tejto choroby;

9.

naliehavo vyzýva vlády Českej republiky a Talianska, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali Rámcový dohovor WHO o kontrole tabaku, ktorý nadobudol platnosť vo februári 2005;

10.

vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby pri uplatňovaní Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku vypracovali a podporovali prísne protokoly a usmernenia a aby zabezpečili dostupnosť zdrojov na pomoc krajinám s nízkymi príjmami pri plnení záväzkov podľa uvedeného dohovoru;

11.

vyzýva Komisiu, aby plnila svoju úlohu strážkyne zmluvy tým, že urýchlene podnikne právne kroky voči všetkým členským štátom, ktoré v plnom rozsahu neuplatňujú smernicu 2004/37/ES;

12.

vyzýva Komisiu, aby podľa potreby podnikala legislatívne kroky a povzbudzovala a podporovala iniciatívy, ktoré zahŕňajú široký okruh zainteresovaných strán, na účely prevencie rakoviny znižovaním pracovného a environmentálneho vystavenia účinkom karcinogénov a iných látok prispievajúcich k vývoju rakoviny a propagovaním zdravého životného štýlu, najmä v súvislosti s hlavnými rizikovými faktormi, ako je tabak, alkohol, nadváha, nezdravé stravovanie, nedostatok pohybu a nedostatočná ochrana pred slnkom, s osobitým dôrazom na deti a dospievajúcich;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a implementovali komplexné politiky kontroly tabaku vrátane nefajčiarskych priestorov a intervencií na zastavenie fajčenia ako účinné spôsoby znižovania fajčenia, a tým predchádzali veľkému počtu úmrtí na rakovinu, v súlade so svojim uznesením z 24. októbra 2007 o Zelenej knihe s názvom „K Európe bez tabakového dymu: možnosti politiky na úrovni EÚ“ (13), ktorého odporúčania sa teraz musia vykonať v plnom rozsahu;

14.

vyzýva Komisiu, členské štáty a Európsku chemickú agentúru, aby v kontexte nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, (14) prijali zoznam látok navrhovaných ako látky vzbudzujúce veľké obavy, ktorý by zahŕňal aj karcinogénne látky, ako najvyššiu prioritu do 1. júna 2008, aby bolo možné uplatňovať článok 33 ods. 2 REACH-u, ktorý umožňuje spotrebiteľom žiadať o informácie o karcinogénoch v spotrebnom tovare, aby sa mohli, ak si to želajú, takýmto výrobkom vyhnúť;

15.

vyzýva Komisiu, aby podnecovala a podporovala iniciatívy s cieľom zabrániť dovozu tovaru obsahujúceho karcinogénne chemikálie; požaduje okrem toho opatrenia EÚ, ktoré posilnia sledovanie potravín z hľadiska chemických látok vrátane pesticídov;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatok zdrojov na prieskumy biologického monitorovania ľudí v celej EÚ, aby bolo možné sledovať karcinogénne látky a iné látky prispievajúce k vývoju rakoviny, čo umožní vyhodnotenie účinnosti politiky;

17.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali informačné kampane o skríningu rakoviny určené širokej verejnosti a všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako aj výmenu osvedčených postupov v oblasti využívania preventívnych opatrení alebo opatrení včasného odhalenia, ako je nákladovo efektívna integrácia primeraného testovania ľudského papilomavírusu (HPV) na skríning rakoviny krčka maternice a očkovanie proti HPV, chrániace mladé ženy pred rakovinou krčka maternice, alebo test prostatického špecifického antigénu (PSA) pre mužov starších ako 50 rokov na včasné odhaľovanie rakoviny prostaty;

18.

vyzýva Komisiu, aby začala diskusiu s Radou s cieľom zabezpečiť, aby sa odporúčanie o skríningu rakoviny účinne presadzovalo a vykonávalo; v tom zmysle nalieha na tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby vykonali odporúčanie, určili postupy prijatia akýchkoľvek budúcich zmien odporúčania a zaviedli programy pre skríning obyvateľstva v súlade s európskymi usmerneniami zabezpečenia kvality;

19.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila strednodobú a dlhodobú vedeckú a odbornú podporu dostatočnej a primeranej pomoci členským štátom pri postupe v zmysle odporúčania Rady o skríningu rakoviny a aby zabezpečila monitorovanie, vyhodnocovanie a koordinovanie pilotných činností a pokračujúce zlepšovanie kvality;

20.

vyzýva Komisiu, aby podporovala vypracovanie európskych akreditačných/certifikačných programov skríningu rakoviny, diagnózy a liečby na základe európskych usmernení o zabezpečení kvality, čo by mohlo slúžiť ako príklad pre ďalšie oblasti zdravotnej starostlivosti;

21.

vyzýva členské štáty, aby na celoštátnej úrovni prijali ustanovenia týkajúce sa multidisciplinárnych onkologických tímov s cieľom poskytnúť všetkým pacientom optimálnu individuálnu liečbu a zlepšiť odbornú prípravu onkológov a odborníkov v oblasti zdravotníctva, čo sa týka rozpoznávania psychologických a sociálnych potrieb pacientov, v záujme zlepšenia kvality života a zmiernenia obáv a depresií onkologických pacientov;

22.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali onkológiu ako lekársky odbor a prijali ustanovenia v oblasti celoživotného vzdelávania pre lekárov-onkológov v súlade s dohodnutými usmerneniami;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a propagovali paliatívnu starostlivosť a vypracovali usmernenia na jej využívanie;

24.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že právne predpisy Spoločenstva zahrnú podnety pre priemysel a vedecko-výskumných pracovníkov, aby sa nepretržite venovali výskumu, s cieľom vyvíjať nové preukázané lieky a liečebné postupy na boj proti rakovine a jej kontrolu;

25.

vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom sietí odborníkov v oblasti zdravotníctva zabezpečila šírenie osvedčených postupov liečby a starostlivosti, a tak občanom zaručila prístup k osvedčeným dostupným liečebným postupom;

26.

vyzýva Komisiu, aby zo štrukturálnych fondov a siedmeho rámcového programu pre výskum uvoľnila prostriedky na vytvorenie a financovanie referenčných sietí pre zriedkavé a ťažko liečiteľné formy rakoviny s cieľom zhromažďovať zdroje a odborné znalosti a zlepšovať diagnózu a liečbu;

27.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky zo siedmeho rámcového programu na podporu výskumu a inovácií v oblasti primárnej prevencie, skríningu, včasného odhalenia a nových onkologických liekov a spôsobov liečby;

28.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zaviedli normu EÚ pre hodnotenie nových inovatívnych diagnostických a terapeutických prístupov a identifikáciu najlepších klinických a lekárskych postupov;

29.

vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky zo siedmeho rámcového programu na podporu výskumu detských onkologických ochorení;

30.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovnakú dostupnosť onkologických liekov všetkým pacientom vo všetkých členských štátoch, ktorí ich potrebujú;

31.

podnecuje Komisiu a členské štáty, aby v rámci farmaceutického fóra na vysokej úrovni preskúmali, ako možno rýchlejšie sprístupniť pacientom inovatívne a život zachraňujúce onkologické lieky, tým že uvádzanie na trh sa zrýchli prostredníctvom centralizovaného postupu EÚ, a aby posúdili aj podmienenú cenotvorbu a proces preplácania v rovnakom čase, ako sa zbierajú údaje o pacientoch v reálnej praxi;

32.

vyzýva Komisiu, aby najneskôr do júna 2008 predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh, ktorý zabezpečí kvalitné, objektívne, spoľahlivé a nekomerčne zamerané informácie o liečivých výrobkoch z viacerých zdrojov;

33.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa uplatňovania dobrej klinickej praxe počas klinických pokusov s humánnymi liekmi (smernica o klinických testoch) (15) s cieľom podporiť rozšírenie akademického výskumu rakoviny a najmä výskumu zameraného na skríning rakoviny a včasné odhalenie, uznala dôsledky nákladov na ne pre odvetvie nekomerčného výskumu a zlepšila dostupnosť informácií pre pacientov a širokú verejnosť o prebiehajúcich a skončených klinických testoch;

34.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pracovali na vývoji usmernení pre spoločné vymedzenie pojmu zdravotne postihnuté osoby, ktoré môže zahŕňať osoby s chronickými ochoreniami a rakovinou, a vyzýva tiež členské štáty, ktoré tak doposiaľ neurobili, aby konali podľa možnosti čo najrýchlejšie s cieľom zahrnúť tieto osoby do vymedzenia pojmu zdravotne postihnuté osoby, ktoré sa uplatňuje v jednotlivých členských štátoch;

35.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala chartu na ochranu onkologických pacientov a chronicky chorých ľudí na pracovisku, ktorá by vyžadovala od spoločností, aby umožnili pacientom zotrvať v zamestnaní počas liečby a vrátiť sa k ich bežnej pracovnej činnosti;

36.

podnecuje členské štáty, aby prijali národné charty práv pacientov v súlade s európskymi usmerneniami a do vývoja politík zdravotníctva začlenili účasť a znalosti pacientov;

37.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali a posilnili iniciatívy, ktoré zaistia podporu pre osoby priamo alebo nepriamo postihnuté rakovinou, a to hlavne iniciovaním a rozvíjaním psychologickej starostlivosti a podpory pacientov vyliečených z rakoviny v celej EÚ;

38.

vyzýva Komisiu, aby šírila informácie dostupné onkologickým pacientom, a to podporovaním iniciatív na informovanie pacientov o možnostiach liečby a spôsoboch prístupu k jednotlivým druhom liečby;

39.

povzbudzuje nové členské štáty, aby vo väčšom rozsahu využívali štrukturálne fondy na zlepšovanie infraštruktúry zdravotnej starostlivosti, napríklad na podporu vykonávania odporúčania Rady o skríningu rakoviny;

40.

podporuje slovinské predsedníctvo EÚ, ktoré vyhlásilo rakovinu za jednu zo svojich priorít na rok 2008 a vyzýva všetky budúce predsedníctva, aby aj pre nich zostala rakovina jednou z priorít;

41.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/18

A.

keďže Európa sa ešte stále nenachádza na ceste vedúcej ku skutočne udržateľnému rozvoju,

B.

keďže Komisia uznáva, že v prípade zásadných otázok týkajúcich sa zahrnutia environmentálneho hľadiska do ostatných oblastí politiky a zlepšenia vymáhania dodržiavania právnych predpisov Spoločenstva, sa dosiahol len obmedzený pokrok,

C.

keďže Komisia poukazuje na skutočnosť, že veľa environmentálnych problémov v skutočnosti narastá: globálne emisie skleníkových plynov sa zvyšujú, úbytok biodiverzity pokračuje rýchlejším tempom, znečisťovanie stále negatívne vplýva na zdravie obyvateľstva, množstvo odpadu vyprodukovaného v EÚ naďalej rastie a ekologické dôsledky ľudského konania sa neustále zhoršujú; keďže týmto vyvstávajú vážne otázky týkajúce sa environmentálne kontraproduktívnych účinkov hlavných politík EÚ,

D.

keďže je nepravdepodobné, že by sa niekedy mohol dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj, pokiaľ sa environmentálne problémy plne nezohľadnia vo všetkých hlavných oblastiach politík,

E.

keďže čisté a zdravé životné prostredie je nevyhnutným predpokladom pre dobré životné a sociálne podmienky ľudí,

F.

keďže dobre navrhnutá politika v oblasti životného prostredia môže prispieť aj k napĺňaniu ďalších cieľov, napríklad k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, stimulácii hospodárskeho rastu, podpore tvorby nových pracovných miest a inovácií a podpore vedeckého pokroku prostredníctvom vývoja nových a bezpečných technológií,

1.

považuje za poľutovaniahodné, že priebežné hodnotenie šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva sa oneskorilo takmer o rok a vyjadruje nesúhlas s tým, že EÚ celkovo nedodržiava časový plán pre vykonávanie opatrení plánovaných na základe akčného programu, v rozpore s tvrdeniami Komisie uvedenými v jej vlastnom priebežnom hodnotení; pripomína, že na rozdiel od svojho predchodcu bol šiesty environmentálny akčný program prijatý v spolurozhodovacom procese podľa článku 251 Zmluvy o ES; vyzýva EÚ, aby urobila všetko, čo je v jej silách, a splnila ciele šiesteho environmentálneho akčného programu, pretože neúspech pri ich dosahovaní by poškodil dôveryhodnosť EÚ, okrem iného v očiach tej verejnosti, ktorej leží na srdci stav životného prostredia;

2.

konštatuje, že využívaním tematických stratégií ako nového procedurálneho nástroja sa zvýšil význam predlegislatívnych postupov a vytvorili sa ďalšie príležitosti na zapojenie zainteresovaných strán a strategickejší prístup k legislatívnej politike EÚ; s poľutovaním však vníma skutočnosť, že tematické stratégie zároveň predĺžili proces tvorby politiky v oblasti životného prostredia tým, že sa oneskorila tvorba konkrétnych návrhov politík a prijímanie z nich vyplývajúcich opatrení;

3.

domnieva sa, že by sa politika životného prostredia mala vzhľadom na jej význam pre priemysel a vzhľadom na skutočnosť, že ju vo všeobecnosti vykonávajú miestne orgány, mala zohľadňovať pri tvorbe právnych predpisov a že by v príslušných poradných orgánoch mali byť zastúpené názory zástupcov priemyslu, malých podnikov a miestnych orgánov a tieto orgány by im mali načúvať;

4.

považuje za nevyhnutné posilniť pozíciu šiesteho environmentálneho akčného programu ako environmentálnej dimenzie stratégie udržateľného rozvoja EÚ;

5.

je presvedčený, že v rámci EÚ sa musia jasne rozdeliť a definovať právomoci, a poukazuje na to, že priebežné hodnotenie Komisie sa vyznačuje zmätočnosťou a vnútornou nejednoznačnosťou, pokiaľ ide o právomoci Komisie a členských štátov; poukazuje na to, že hranice ich právomocí, ako aj ich osobitných povinností, sa musia jasne stanoviť s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto povinnosti plnili;

6.

poukazuje na to, že tematické stratégie nie sú užitočné, ak sa časovo prekrývajú s rozsiahlymi legislatívnymi spismi, ale sú užitočné buď pred zrodom príslušného spisu alebo samé o sebe;

7.

zdôrazňuje priamu súvislosť medzi stavom životného prostredia a ľudským zdravím; vyzýva Komisiu, aby s cieľom realizovať stratégiu začlenenia problematiky ‘zdravia do všetkých politík’ (tzv. zdravie vo všetkých politikách) vypracovala štúdie, ktoré objasnia príčinnú súvislosť medzi zmenou kvality životného prostredia a zmenou zdravotného stavu obyvateľstva;

8.

domnieva sa, že EÚ postupovala konzistentne pri dosahovaní cieľov v oblasti tzv. diplomatického spôsobu riešenia klimatických zmien, ktoré sú uvedené v šiestom environmentálnom akčnom programe; pripomína však, že EÚ sa nepodarilo splniť všetky záväzky, pokiaľ ide o ciele a prioritné akcie zamerané na zastavenie procesu klimatických zmien; je mimoriadne znepokojený nárastom emisií v doprave a tým, že opatrenia, ktoré sa používajú na zvýšenie energetickej účinnosti, majú pomalý účinok; pripomína Komisii, aby uverejnila oznámenie o kvantifikovaných environmentálnych cieľoch pre udržateľný systém dopravy; očakáva, že členské štáty do roku 2012 splnia ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov pre jednotlivé krajiny podľa Kjótskeho protokolu;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že cieľ zastaviť úbytok biodiverzity do roku 2010 sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť a že navrhované stratégie ochrany morského prostredia a pôdy neprinesú do roku 2012 konkrétne environmentálne výsledky; konštatuje, že je potrebné väčšie úsilie pri podpore integrácie politiky v oblasti biodiverzity do ostatných oblastí politiky; upozorňuje na to, že sieť Natura 2000 a ďalšie úzko súvisiace prioritné ciele si vyžadujú adekvátne financovanie;

10.

domnieva sa, že pokiaľ ide o chemické látky, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (15) predstavuje pokrok pri obmedzovaní rizík pre ľudí a životné prostredie, ale ešte sa len ukáže, či prinesie významné výsledky, a ľutuje, že nariadenie nie je v súlade so všetkými cieľmi dohodnutými v šiestom environmentálnom akčnom programe; považuje za poľutovaniahodné, že príprava tematickej stratégie týkajúcej sa udržateľného využívania pesticídov sa veľmi oneskorila a že opatrenia prijaté na zvýšenie kvality ovzdušia a životného prostredia v mestách a na zníženie hluku zaostávajú za cieľmi environmentálneho akčného programu; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh revidovanej smernice o národných emisných stropoch (16); domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť uplatňovanie smernice o environmentálnom hluku (17) v plnom rozsahu;

11.

so zreteľom na vplyv kvality ovzdušia vo vnútornom prostredí na zdravie nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporili prácu Svetovej zdravotníckej organizácie v oblasti kvality ovzdušia vo vnútornom prostredí a žiada Komisiu, aby čo najskôr navrhla konkrétne legislatívne opatrenia týkajúce sa kvality ovzdušia vo vnútornom prostredí;

12.

konštatuje, že nejestvujú významné medzery, pokiaľ ide o konkrétne ciele v oblasti ochrany vôd uvedené v šiestom environmentálnom akčnom programe; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila vykonávanie rámcovej smernice o vode (18) v plnom rozsahu a aby prehodnotila integráciu záväzkov EÚ v oblasti ochrany vôd do ostatných politík; vyzýva navyše Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh smernice o znižovaní obsahu fosforu v poľnohospodárstve a tiež v detergentoch v súlade s článkom 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (19);

13.

považuje za potrebné zaviesť novú politiku vodného hospodárstva zameranú na šetrenie s vodou a trvalo udržateľnú správu vodných zdrojov;

14.

považuje za poľutovaniahodné, že ciele šiesteho environmentálneho akčného programu sa do tematických stratégií o prírodných zdrojoch a odpade premietli v oslabenej forme; ľutuje, že na úrovni EÚ neboli stanovené žiadne konkrétne ciele zamerané na oddelenie ekonomického rastu od využívania zdrojov prostredníctvom orientácie na trvalo udržateľný model výroby a spotreby; súhlasí, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie v oblasti biologického odpadu, aby sa podporil väčší odklon od používania skládok odpadu a zabezpečilo sa využívanie najlepších alternatív spracovania odpadu, ako sú napríklad alternatívy založené na zmierňovaní klimatických zmien; vyjadruje ďalšiu podporu environmentálne prijateľným formám odpadového hospodárstva a opatreniam, ktoré zavedú prísnejšie dôsledky skládkovania odpadu, ktoré znečisťuje životné prostredie;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky opatrenia na racionálne a účelné využívanie prírodných zdrojov neohrozujúce biodiverzitu;

16.

pripomína, že najvyššou prioritou je plné a správne vykonávanie platných právnych predpisov a domnieva sa, že záväzné právne predpisy sú naďalej mimoriadne dôležité pri riešení environmentálnych problémov; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju činnosť v úlohe strážkyne zmluvy; žiada tiež preto rozpočtový orgán EÚ, aby Komisii poskytol všetky potrebné finančné aj ľudské zdroje nevyhnutné na zabezpečenie najefektívnejšieho monitorovania vykonávania a vymáhania dodržiavania platných právnych predpisov vo všetkých členských štátoch;

17.

zdôrazňuje potrebu efektívneho a dôsledného vykonávania právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia a odporúča, aby sa prijali opatrenia osobitnej pomoci pre regióny, ktoré majú ťažkosti s vykonávaním tohto aspektu acquis Spoločenstva; povzbudzuje orgány členských štátov, aby vypracovali stratégie transpozície s cieľom jasne určiť úlohy a zodpovednosti národných, regionálnych a miestnych orgánov pri správnom transponovaní a vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia;

18.

je však napriek tomu znepokojený návrhmi rôznych zainteresovaných strán, že spoločná regulácia by sa mala obmedzovať a oslabovať alebo dokonca aj nahrádzať dobrovoľnými dohodami alebo inými nezáväznými opatreniami; znovu preto pripomína, že lepšia regulácia by sa mala zameriavať na jednoznačné a transparentné pravidlá a normy opierajúce sa o právne predpisy prepojené s dohodnutými cieľmi a o lepšie vymáhanie ich dodržiavania;

19.

schvaľuje návrhy Komisie na posilnenie presadzovania právnych predpisov z oblasti životného prostredia na vnútroštátnej úrovni zlepšeným prístupom k spravodlivosti a harmonizovaným uplatňovaním sankcií; konštatuje, že aspekty prevencie v trestnom práve prispievajú k lepšiemu vynucovaniu dodržiavania právnych predpisov a k ochrane životného prostredia;

20.

vyzýva ďalej na navrhovanie a revíziu politík EÚ v oblasti životného prostredia, aby sa bolo možné viac zamerať na stanovené ciele, než na opis prostriedkov, ako k nim dospieť, a umožniť tak členským štátom a poľnohospodárom nájsť najefektívnejšie a najúčinnejšie prostriedky na dosiahnutie stanovených cieľov;

21.

domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť úplné vykonávanie smernice o vtákoch a o biotopoch; odporúča, pri riadnom zohľadnení zásady subsidiarity, aby sa prijali daňové opatrenia, ktorými by sa podporovali osvedčené postupy a ktoré by odrádzali ľudí od činností produkujúcich znečistenie;

22.

upriamuje však pozornosť Komisie na to, že vyhliadky na trestnoprávne dôsledky nie sú v každom prípade dostatočné na zabránenie správania sa, ktoré je v rozpore so zákonom a ktorým sa súčasne znečisťuje životné prostredie; zdôrazňuje preto význam následných sankcií podľa trestného práva, a to najmä v prípadoch nezákonného zbavovania sa nebezpečného odpadu na území iných krajín;

23.

víta Zelenú knihu Komisie o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík; zastáva názor, že je potrebné v širšom rozsahu využívať trhovo orientované nástroje a zohľadňovať pritom vplyv všetkých výrobných a distribučných procesov a typov spotrebiteľského správania na životné prostredie;

24.

domnieva sa, že systém obchodovania s emisiami EÚ dosiaľ nepriniesol zníženie emisií CO2 v dôsledku príliš benevolentného udeľovania emisných kvót; poukazuje na to, že EÚ sa zaviazala do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 20 % oproti úrovni v roku 1990; trvá na tom, že systém obchodovania s emisiami EÚ na obdobie po roku 2012 by malo zahŕňať dostatočne prísne limity, plnú obchodovateľnosť a kvantitatívne a kvalitatívne obmedzenie využívania certifikovaných znížení emisií (CER) a jednotiek znižovania emisií (ERU);

25.

konštatuje však, že ekologické dane sa naďalej uplatňujú vo veľmi skromnom rozsahu a nevykazujú trend zvyšovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali viac úsilia reforme ekologickej dane, ktorej súčasťou je postupný presun daňového zaťaženia z daní, ktoré majú negatívny vplyv na blahobyt (napríklad dane z práce) na dane, ktorý majú pozitívny vplyv na blahobyt (napríklad dane z činností, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako napríklad využívanie zdrojov alebo znečistenie); poukazuje na to, že napriek požiadavke jednomyseľnosti v oblasti zdaňovania poskytujú zmluvy možnosť rozšírenej spolupráce a upozorňuje na existenciu metódy otvorenej koordinácie;

26.

zaznamenáva impulz na odstránenie dotácií, ktoré poškodzujú životné prostredie; považuje však za neprijateľné, že sa v blízkej budúcnosti neočakávajú žiadne konkrétne kroky smerom k reforme dotácií, ktoré poškodzujú životné prostredie, a preto vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2008 predložila konkrétne návrhy na postupné ukončenie všetkých dotácií, ktoré poškodzujú životné prostredie, v priebehu nasledujúcich piatich rokov;

27.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili dôraznejšiu a súrodejšiu integráciu environmentálnej politiky do tvorby politík EÚ; žiada, aby sa s cieľom realizácie prístupu ‘zdravie do všetkých politík’, ktorý je proklamovaný v EÚ, dostala ochrana životného prostredia a zdravia do všetkých politík a aby sa do tohto postupu zapojili aj regióny a mestá; ľutuje nedostatočný rozsah integrácie týchto otázok do rôznych environmentálnych právnych rámcov a do prípravy nových právnych predpisov a tiež nedostatočný rozsah integrácie do právnych predpisov s inými primárnymi cieľmi ako je ochrana životného prostredia;

28.

domnieva sa, že na dosiahnutie konkrétnych výsledkov vedúcich k zohľadneniu environmentálnych hľadísk v iných odvetviach hospodárstva je potrebné vypracovať záväzné sektorové ciele a harmonogramy; zároveň zdôrazňuje zodpovednosť hospodárskych subjektov v jednotlivých odvetviach priemyslu pri dosahovaní dlhodobých výsledkov v oblasti klímy a energetickej politiky;

29.

zdôrazňuje zásadnú spojitosť medzi účinnou politikou v oblasti životného prostredia a zvýšenou kvalitou života a dáva v tejto súvislosti do popredia význam regionálneho rozmeru pri realizácii šiesteho environmentálneho akčného programu, najmä pri činnostiach týkajúcich sa zmierňovania dôsledkov klimatických zmien a prispôsobovania sa im; zdôrazňuje význam kampaní na zvýšenie povedomia verejnosti o cieľoch šiesteho environmentálneho akčného programu a o postupe jeho realizácie;

30.

zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať program Natura 2000 v plánoch regionálneho rozvoja tak, aby sa zladila zásada ochrany európskej biodiverzity s rozvojom a zlepšovaním kvality života; domnieva sa, že v tomto ohľade je potrebná veľká informačná kampaň a podpora osvedčených postupov s cieľom poukázať na spôsob, ako je možné tieto dva na pohľad protikladné ciele zladiť;

31.

zdôrazňuje potrebu lepšie koordinovaných sietí regionálnych a miestnych aktérov s cieľom šíriť a používať osvedčené postupy v menej rozvinutých regiónoch; podporuje podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti životného prostredia medzi členskými štátmi, ako aj s krajinami a regiónmi, ktoré s EÚ susedia, ako napríklad s regiónmi Čierneho a Baltského mora, ako aj so Stredomorím, a to predovšetkým s cieľom predchádzať cezhraničnému znečisteniu;

32.

je znepokojený zisteniami viacerých nezávislých štúdií (20)  (21), (22)  (23), podľa ktorých generálne riaditeľstvá Komisie nerešpektujú v plnej miere usmernenia Komisie o hodnotení vplyvov, vyhodnotenie a vyčíslenie hospodárskych vplyvov sa zdôrazňuje na úkor environmentálnych, sociálnych a medzinárodných vplyvov, náklady na právne predpisy sa posudzujú oveľa viac než ich prínosy a krátkodobé úvahy prevyšujú nad dlhodobými; domnieva sa, že takéto nevyvážené hodnotenia vplyvov sú kontraproduktívne so zreteľom na samotnú politiku v oblasti životného prostredia a jej začlenenie do iných politík EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala kroky na nápravu týchto pretrvávajúcich nedostatkov;

33.

vyslovuje uznanie Komisii za jej silné odhodlanie rozširovať medzinárodný rozmer politiky životného prostredia; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť začlenenie politiky životného prostredia do všetkých vonkajších činností EÚ a zlepšiť medzinárodnú správu v oblasti životného prostredia; povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v podpore ambicióznych politík životného prostredia a požiadaviek napríklad prostredníctvom podpory prevodu technológií a výmeny osvedčených postupov s rozvojovými krajinami;

34.

zdôrazňuje, že ‘v obchodných vzťahoch’ EÚ s krajinami, ktoré nie sú viazané viacstrannými dohodami o ochrane životného prostredia, ako napríklad USA, Čína a India, a ktoré z rôznych dôvodov neuplatňujú Kjótsky protokol, by sa mal intenzívnejšie a dôslednejšie presadzovať diplomatický spôsob riešenia problémov, ktoré súvisia s klimatickými zmenami; vyzýva tiež Komisiu, aby pomáhala rozvojovým krajinám uvádzať do prevádzky udržateľné a účinné technológie prostredníctvom všetkých dostupných mechanizmov;

35.

odporúča, aby sa do dohody WTO zaradila doložka o trvalej udržateľnosti, stanovujúca zásady politiky životného prostredia, napríklad zásadu predbežnej opatrnosti a zásadu znečisťovateľ platí, podľa ktorých možno posudzovať obchodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby obchodné predpisy nenaštrbovali ochranu životného prostredia a aby sa právna úprava ochrany životného prostredia nevyužívala na účely protekcionizmu;

36.

vyzýva Radu a Komisiu, aby sa prostredníctvom dvojstranných a regionálnych obchodných rokovaní venovali obchodným záväzkom, z ktorých vyplývajú priame výhody pre životné prostredie, domnieva sa, že EÚ spolu s členskými štátmi potrebujú zintenzívniť dialóg s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, aby tento dialóg v oblastiach spoločného záujmu, ako napríklad klimatické zmeny, odpadové hospodárstvo a nezákonná ťažba dreva, priniesol výsledky vo forme realizácie spoločných programov; podporuje návrh Komisie vytvoriť fórum pre trvalo udržateľný rozvoj, otvorené účasti občianskej spoločnosti a uplatňujúce silný klimatický prvok v každej obchodnej dohode, a žiada, aby sa týmto spôsobom postupovalo v rámci súčasných rokovaní;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali pragmatickejšie a horizontálnejšie využívanie inovácií a nových technológií vo všetkých politikách EÚ, tak aby uvedené súčasti zohrávali ústrednú úlohu pri posilňovaní ochrany životného prostredia; zdôrazňuje potrebu bezodkladne zaviesť prístup EÚ tzv. ‘vedúceho bežca’ ako ambicióznejší nástroj neustáleho zlepšovania modelov výroby a spotrebiteľského správania, aby sa zabezpečilo, že všetky výrobky na trhu EÚ sa budú v budúcnosti navrhovať, vyrábať a využívať v súlade s kritériami udržateľnosti;

38.

pripomína, že investície do inovatívnych technológií ohľaduplných voči životnému prostrediu, ako aj do ekodizajnu, energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetickej výkonnosti budov, sú prospešné z dlhodobého hľadiska, napriek možným krátkodobým vysokým nákladom, a zdôrazňuje potrebu, aby regióny podporovali podniky pri plnom využívaní takýchto investícií;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali skutočne ekologické pravidlá verejného obstarávania na podporu inovácií a udržateľných modelov výroby a spotreby;

40.

vyzýva Komisiu, aby pomáhala národným, regionálnym a miestnym orgánom zapojiť sa do trvalo udržateľných postupov obstarávania, a to prostredníctvom jasného rámca na uľahčenie stanovenia merateľných cieľov a kritérií kvality;

41.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o dosiahnutie 20 % cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov a 10 % cieľa pre spotrebu biopalív, berúc do úvahy to, že energetické plodiny nesmú ohrozovať zásobovanie potravinami ani v Európe, ani mimo nej; zdôrazňuje, že pripravovaný mechanizmus udržateľného rozvoja by mal uplatňovať najprísnejšie kritéria trvalej udržateľnosti na biopalivá;

42.

zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo EÚ sa čoraz viac zameriava na výrobu bezpečných a kvalitných potravín ochraňujúcich zdravie občanov EÚ;

43.

podnecuje členské štáty a ich regionálne a miestne orgány, aby optimálne využili nové investičné príležitosti, ktoré poskytujú štrukturálne fondy a programy novej európskej susedskej politiky, a aby zaručili, že ich operačné programy a projekty podporované zo štrukturálnych fondov prispejú k lepšiemu uplatňovaniu právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia a k dlhodobému cieľu trvalo udržateľného rozvoja v celej EÚ v súlade s ostatnými tematickými prioritami;

44.

považuje za dôležité, aby sa zlepšovalo uplatňovanie zásady využívania náhrad, ktorá prihliada k dostupnosti náhradných produktov, ich prínosu a k nákladom na ne; poukazuje na to, že do úvahy sa musia vziať aj dizajn a postupy výroby a využívania, ktoré umožňujú využívanie výrobkov, ktoré neohrozujú ľudské zdravie a životné prostredie, alebo ktoré sú menším rizikom;

45.

poukazuje na to, že ak sú cieľom lepšie právne predpisy, malo by sa revidovať prekrývanie právnych predpisov, ktoré je zdrojom byrokratickej záťaže a oslabuje konkurencieschopnosť;

46.

domnieva sa, že filozofickému prístupu, ktorý sa uplatňuje pri postupe revízie, chýba kritické posudzovanie a neanalyzujú sa pri ňom príčiny a dôvody omeškania; je presvedčený, že len po analýze a posúdení príčin omeškaní bude možné v budúcnosti uskutočniť správne kroky;

47.

poukazuje na to, že ak existuje skutočná vôľa zlepšiť legislatívnu metodiku a vytvoriť praktické pravidlá, ktoré budú môcť príslušné orgány, podniky a občania ľahko uplatňovať, je nevyhnutné rozšíriť kontakty inštitúcií a orgánov Spoločenstva s občianskou spoločnosťou, aby sa tým reagovalo na otázky, ktoré vznášajú, a zohľadňovali sa rozhodnutia a stanoviská regiónov, radníc, príslušných priemyselných odvetví a združení; zdôrazňuje tiež, že je potrebné zohľadniť krátkodobé náklady na transformáciu existujúceho zariadenia;

48.

poukazuje na to, že sú potrebné nové spôsoby merania blahobytu, založené na realistických hodnotách ekologických služieb; domnieva sa, že HDP ako nástroj merania blahobytu a rozvoja už nepostačuje, pretože sám o sebe nemôže zohľadniť všetky aspekty a potreby modernej spoločnosti; podporuje EÚ v tom, aby ďalej rozvinula a politicky využívala nový ukazovateľ, ktorý bude zohľadňovať negatívny vplyv ekonomického rozvoja na životné prostredie a zdravie a prispievať k úsiliu oddeliť ekonomický rast od tlaku na životné prostredie; domnieva sa, že tento nový ukazovateľ by mal podporovať rozvoj integrovanej spoločnosti a poskytovať motiváciu pre lepšiu integráciu environmentálnych hľadísk do ostatných politík;

49.

vyzýva Komisiu, aby otázku ochrany ľudského zdravia považovala za prvoradý cieľ spomedzi svojich priorít v oblasti ochrany životného prostredia;

50.

domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu pri vytváraní politických alternatív, ktoré by pripravili pôdu pre radikálne zmeny správania, pokiaľ ide o modely výroby a spotreby;

51.

zdôrazňuje, že je dôležité pomáhať spotrebiteľom lepšie si uvedomovať svoje správanie, čo by okrem vnútroštátneho právneho rámca mohlo tiež mať pozitívny vplyv na rozsah a intenzitu environmentálnych záväzkov subjektov na trhu;

52.

domnieva sa, že za prioritu by sa malo považovať riadne poskytovanie informácií občanom; rozhodne podporuje vytvorenie prehľadného a komplexného systému označovania, pretože by sa tým významne pomohlo spotrebiteľom pri rozhodovaní ‘o správnosti výberu’;

53.

trvá na tom, že pred finalizáciou návrhu siedmeho environmentálneho akčného programu by sa malo uskutočniť celkové zhodnotenie výsledkov šiesteho environmentálneho akčného programu;

54.

domnieva sa, že konečné preskúmanie šiesteho environmentálneho akčného programu by mal uskutočniť externý subjekt nezávislý od Komisie;

55.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/25

A.

keďže z kultúry má úžitok celá verejnosť a ako taká je aj cieľom, pričom zároveň podporuje rozvoj jednotlivcov a spoločnosti a napomáha hospodárskemu rastu, zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a regionálnemu a miestnemu rozvoju, čo dokazujú aj súčasné vedecké štúdie, a to najmä štúdia o hospodárskych aspektoch kultúry v Európe, ktorú vypracovala agentúra KEA European Affairs pre Komisiu,

B.

keďže kultúrny priemysel by nemohol existovať ani posilňovať európsku kultúrnu a hospodársku hodnotu bez pravidelného prílevu nového obsahu zo strany úspešného spoločenstva tvorcov zo všetkých oblastí umenia, ako sú filmoví tvorcovia, skladatelia, spisovatelia, výtvarní umelci a návrhári,

C.

keďže kultúrny priemysel je priemyslom, ktorý pridáva dielam duševnej činnosti hospodársku hodnotu a zároveň ponúka jednotlivcom a spoločnosti nové hodnoty; keďže tento kultúrny priemysel zahŕňa tradičné priemyselné odvetvia, ako sú kinematografia, hudobné a knižné nakladateľstvá, médiá a oblasť tvorivého priemyslu (napr. móda a dizajn), cestovný ruch, umelecké odvetvia či poskytovanie informácií,

D.

keďže podľa definície dohovoru UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, kultúrny priemysel zahŕňa všetky odvetvia, ktoré zlučujú tvorbu, výrobu a obchodovanie s tovarom a službami, ktorých osobitosť spočíva v neporušiteľnosti ich obsahu kultúrneho charakteru; keďže produkty kultúrneho priemyslu sú zvyčajne chránené právami duševného vlastníctva,

E.

keďže je však potrebné poskytnúť väčšie uznanie celému kultúrnemu a tvorivému priemyslu vrátane mikropodnikov, MSP a jednotlivých umelcov, a zabezpečiť im osobitný právny štatút a väčšiu podporu, aby mohli v plnej miere využiť svoj potenciál, a prispieť tak k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie,

F.

keďže kultúrny priemysel produkuje a šíri širokú škálu obsahov, ktoré občanov informujú, vzdelávajú a zabávajú a ktoré sa stále viac zakladajú na nových technológiách a poskytujú sa v nových digitálnych a audiovizuálnych formátoch, vo vzťahu ku ktorým musia členské štáty a EÚ zastávať úlohu podporovateľa a regulátora a zaručiť spravodlivé a primerané odmeňovanie tvorcov originálneho obsahu prostredníctvom zabezpečenia primeranej a účinnej ochrany autorských práv a s nimi súvisiacich práv, a tým zároveň zaistiť životaschopnosť európskeho kultúrneho priemyslu,

G.

keďže sa v dnešnej informačnej a digitalizovanej spoločnosti objavujú nové formy výroby, distribúcie a spotreby, ktoré vytvárajú nové produkty a služby kultúrneho charakteru, ktoré treba chrániť pred pirátstvom a ktoré zo všeobecnejšieho hľadiska vyžadujú operačné a ekonomické modely, ktoré zabezpečia, že produkty s kultúrnym obsahom budú dostupné, otvorené a rozmanité a zachovajú si svoju osobitosť v porovnaní s bežnými komerčnými produktmi a všetkým kategóriám držiteľov práv na využívanie kultúrneho obsahu chráneného autorskými právami sa zaručí spravodlivá odmena,

H.

keďže výrobky a služby kultúrneho charakteru sa vyznačujú osobitosťami, ktoré ich odlišujú od ostatných produktov a služieb a ktoré sa musia zohľadniť pri príprave a vykonávaní politík EÚ,

I.

keďže primeraná a účinná ochrana autorských práv a s nimi súvisiacich práv predstavuje pre tvorcov hlavný prostriedok, ktorý im umožní spravodlivú odmenu za ich tvorivé úsilie a v rámci obchodného využívania ich diel, a keďže takáto ochrana je nevyhnutná pre prežitie kultúrneho priemyslu,

J.

keďže kultúrny priemysel a spoločenstvo tvorcov rozhodujúcim spôsobom prispievajú k podpore kultúrnej rozmanitosti, k zabezpečeniu výberu zo strany spotrebiteľa, k väčšej rôznorodosti podnikateľského prostredia, k demokratizácii prístupu ku kultúre, k posilneniu európskej identity a integrácie, ako aj k podpore dialógu medzi kultúrami,

K.

keďže kultúrny priemysel významným spôsobom prispieva k miestnemu a regionálnemu rozvoju a súdržnosti, pretože priťahuje investície do cestovného ruchu a vytvára nové kategórie tovarov a služieb miestneho charakteru, a tým, že vytvára nové pracovné miesta a možnosti hospodárskeho rozvoja, predchádza sociálnej marginalizácii vzdialených alebo znevýhodnených regiónov,

L.

keďže spisovatelia zohrávajú zásadnú úlohu v činnosti kultúrneho priemyslu, a preto im treba poskytnúť hospodárske, právne a sociálne prostredie, ktoré zaručí rozvoj ich tvorivého potenciálu,

M.

keďže z dôvodu posilnenia výrobných a tvorivých kapacít kultúrneho odvetvia treba úzko prepojiť kultúru so vzdelávaním a odbornou prípravou,

N.

keďže skúsenosti s projektom „Európske hlavné mesto kultúry“ konkrétne znázorňujú prínos odvetvia kultúry pre hospodársky a spoločenský život miest a pre duchovné obohatenie ich obyvateľov,

O.

keďže štátna pomoc a ďalšie subvencie pre tvorivé odvetvie by sa mali vnímať ako investície a nie ako luxus a musia sa hodnotiť na základe právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj na základe protokolu pripojeného k Amsterdamskej zmluve o štruktúre verejného vysielania v členských štátoch, článku 151 Zmluvy o ES a Dohovoru UNESCO o kultúrnej rozmanitosti,

P.

keďže je potrebné podporovať súkromné a verejné investície, ako aj sponzorstvo v kultúrnom odvetví,

Q.

keďže koncentrácia v odvetví kultúrneho priemyslu predstavuje riziko pre rozmanitosť a dodávku kultúrneho tovaru spotrebiteľom,

R.

keďže tvorivosť je jednou z podmienok rozvoja inovácie v Európe a európske technologické podniky by účinnou spoluprácou s tvorcami v rámci podnikových zoskupení len „získali“,

S.

keďže je potrebné viac podporiť malé podniky a mikropodniky a ich siete, ako aj jednotlivých pracovníkov v týchto podnikoch, ktorí významne prispievajú k vytváraniu hodnôt v hospodárstve, a keďže tvorcom treba pomôcť pri rozvoji ich odborného vzdelania zameraného na podnikanie v oblasti kultúrnej tvorby a povzbudiť ich, aby sa živili svojou tvorivosťou,

T.

keďže rozdrobenosť európskeho tvorivého odvetvia, ktorú možno iba sčasti vysvetliť jazykovými rozdielmi alebo dôvodmi spojenými s národnou identitou, a chýbajúci kultúrny priemysel so skutočne európskym rozmerom môžu predstavovať prekážku pre globálnu úlohu Európy v oblasti kultúry,

U.

keďže kultúrna rozmanitosť a voľné šírenie myšlienok vychádza z originality, plurality identít a rovnosti medzi mužmi a ženami,

V.

keďže rovnosť medzi mužmi a ženami je jednou zo základných hodnôt EÚ, ktorá sa šíri prostredníctvom kultúry, a keďže toto šírenie hodnôt podporuje európsku integráciu,

W.

keďže v odvetví kultúrneho priemyslu rodová rovnováha ešte zďaleka nie je skutočnosťou,

X.

keďže ženy zastávajú v kultúrnom priemysle zodpovedné funkcie prevažne v malých a stredných podnikoch alebo vo svojich vlastných podnikoch,

Y.

keďže účasť žien v odvetví telekomunikácií, internetu, médií, elektronického obchodu a softvéru (TIMES), ktoré sú kľúčovým prvkom kultúrneho priemyslu, je extrémne nízka (iba 30 %), pričom len 20 % nových firiem v tomto odvetví založili ženy,

1.

vyjadruje spokojnosť nad tým, že Rada a Komisia sú pripravené uznať ústrednú úlohu, ktorú kultúra a tvorivosť zohrávajú ako dôležité činitele podpory európskeho občianstva, približovania kultúry občanom a dosiahnutia cieľov Lisabonskej stratégie, čím sa ďalej posilňuje ich význam v rozvoji európskeho projektu;

2.

zdôrazňuje, že v rámci súčasného tzv. „postindustriálneho hospodárstva“ musia odvetvia kultúry a tvorivosti posilňovať aj konkurencieschopnosť EÚ; v tejto súvislosti žiada Komisiu a členské štáty, aby si ako prioritu stanovili politiky, ktoré budú zamerané nielen na obchodnú inováciu, ale aj na inováciu v oblasti kultúrnych aktivít a tvorivého hospodárstva;

3.

berie na vedomie, že odvetvia kultúrneho priemyslu sú kľúčovými poskytovateľmi služieb s pridanou hodnotou, ktoré tvoria základ dynamického znalostného hospodárstva, a preto by sa mali považovať za významný príspevok ku konkurencieschopnosti EÚ;

4.

domnieva sa, že odvetvia kultúrneho priemyslu, ktoré sú dôležitým zdrojom vytvárania pracovných miest v EÚ, musia predovšetkým využívať tvorivé talenty; nalieha na členské štáty, aby podporili nové, inovatívne druhy celoživotného vzdelávania, ktoré povzbudzujú tvorivé talenty;

5.

vyzýva Radu a Komisiu, aby objasnili, čo tvorí európsku víziu kultúry, tvorivosti a inovácie, a aby vypracovali štruktúrované politické opatrenia na praktické uskutočňovanie účinného rozvoja európskeho tvorivého priemyslu a aby ju zapracovali do skutočnej európskej stratégie pre kultúru; domnieva sa, že na tento účel je prioritou vymedzenie identity odvetvia kultúrneho priemyslu a podnikov v tomto odvetví;

6.

vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila zbieranie systematických štatistických údajov v tejto oblasti, aby EÚ a členské štáty mali k dispozícii koherentné a porovnateľné štatistické údaje, ktoré sú nevyhnutné na vypracovanie vhodných politík zameraných na podporu kultúrneho a tvorivého odvetvia;

7.

vyzýva členské štáty, aby začlenili podnikateľské štúdie do vnútroštátnych programov stredoškolského a vyššieho vzdelania, predovšetkým v humanitných, umeleckých a kultúrnych oblastiach;

8.

žiada Komisiu a vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, aby väčšmi a intenzívnejšie počítali s kultúrnym rozmerom európskej reality a zvlášť s odvetvím kultúrneho priemyslu a tvorcami v zahraničných vzťahoch EÚ, ako aj v rámci európskej susedskej politiky a vo veľkých diskusných fórach s inými regiónmi sveta;

9.

domnieva sa, že rozmach kultúrneho priemyslu závisí vo veľkej miere od možností zabezpečenia cezhraničnej mobility, že je z tohto dôvodu potrebné zaoberať sa problémami súvisiacimi s európskym zatýkacím rozkazom a že sa musí vymedziť právna úprava v tejto oblasti, a v tejto súvislosti opakuje svoju požiadavku formulovanú vo vyššie uvedenom uznesení o sociálnom postavení umelcov;

10.

víta myšlienku podpory mobility osôb, tovarov a služieb pochádzajúcich z tvorivého odvetvia, a to s náležitým zreteľom na pravidlá a zásady dohovoru UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, a vyzýva Komisiu, aby mu o tejto téme predložila zelenú knihu, ktorá bude dostatočne odrážať osobitný charakter tohto odvetvia ako kultúrneho a hospodárskeho prínosu;

11.

zdôrazňuje potrebu vypracovania sociálneho a hospodárskeho modelu, ktorý tvorivým podnikateľom, a najmä tým, ktorí sú nezávislí, poskytne primeranú bezpečnostnú sieť, a to predovšetkým v kultúre a tvorivom hospodárstve, ktoré sú oblasťami, kde je miera čiastočných úväzkov stále vysoká a pracovné podmienky sú nestabilné;

12.

domnieva sa, že dobre organizovaná kolektívna cezhraničná správa autorských práv a s nimi súvisiacich práv a obchodných modelov rešpektujúcich práva všetkých držiteľov práv je nevyhnutná na optimálne využívanie tvorivého potenciálu, pričom sa musí zabezpečiť spravodlivá odmena pre všetky kategórie držiteľov práv;

13.

pripomína Komisii svoje vyššie uvedené uznesenie z 13. marca 2007 a žiada taký prístup Spoločenstva, ktorý bude zohľadňovať osobitosti digitálneho veku, význam zabezpečenia ochrany európskej kultúrnej rozmanitosti, malých záujmových skupín, a miestnych repertoárov, a to podľa zásady rovnakého zaobchádzania;

14.

žiada Komisiu, aby začala systematicky a čo najskôr v plnej miere uplatňovať článok 151 ods. 4 Zmluvy o ES, aby sa zabezpečilo zohľadnenie kultúry a kultúrneho odvetvia vo všetkých ostatných politikách Spoločenstva, najmä v politikách, ktoré sa týkajú vnútorného trhu, hospodárskej súťaže, obchodu, podnikov, výskumu a vývoja, a aby väčšmi zohľadňovala osobitosť kultúrneho odvetvia pri realizácii týchto politík, ako aj pri uzatváraní medzinárodných zmlúv v zahraničnej politike v súlade s dohovorom UNESCO o kultúrnej rozmanitosti, a aby pritom bola aktívna a zlepšovala medzinárodnú spoluprácu;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby revitalizovali dohovor UNESCO o kultúrnej rozmanitosti a aby vo svojich vnútorných a zahraničných politikách v plnej miere zohľadňovali zásady, na ktorých sa tento dohovor zakladá;

16.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla štruktúru zameranú na posilnenie koordinácie činností a politík, ktoré majú vplyv na kultúrne a tvorivé odvetvie a aby zriadila pracovnú skupinu pre kultúru a tvorivú ekonomiku, ktorej úlohou by bolo dôkladnejšie preskúmať priamy prínos kultúry a tvorivosti na inovácie, hospodársky rast a sociálny rozvoj v EÚ; a aby v spolupráci s Európskym parlamentom navrhla konkrétne opatrenia v rámci politík Spoločenstva;

17.

naliehavo žiada Komisiu, aby vzhľadom na rýchly vývoj technológií a trhov a s cieľom zaručiť kultúrnemu priemyslu a tvorcom, aby mali prospech z rozvoja digitálnych platforiem, z kultúrneho a ekonomického hľadiska preskúmala zásadnú otázku duševného vlastníctva a aby vyzvala všetky subjekty v tomto odvetví, najmä telekomunikačných prevádzkovateľov a poskytovateľov internetových služieb, aby spoločne hľadali riešenia vhodné pre veľké aj malé subjekty, pričom je potrebné zachovať rovnováhu medzi možnosťami prístupu ku kultúrnym činnostiam a obsahom a duševným vlastníctvam, a to takým spôsobom, ktorý pre všetky kategórie držiteľov práv zaručí skutočnú odmenu, reálnu možnosť výberu zo strany spotrebiteľov a kultúrnu rozmanitosť; v tomto smere upriamuje pozornosť na skutočnosť, že kriminalizácia spotrebiteľov, ktorí nemajú záujem o zisk, nie je v boji proti digitálnemu pirátstvu správnym riešením;

18.

vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia zamerané na prevenciu a vzdelávanie a zvyšovanie povedomia spotrebiteľov, najmä mládeže v školách, o hodnotách duševného vlastníctva a tvorivosti vo všeobecnosti a aby medzi spotrebiteľmi podporovala dodržiavanie práv duševného vlastníctva;

19.

žiada Komisiu, aby v tejto ére digitálnych technológií podporovala najmä úsilie o zavádzanie nových obchodných modelov, ktoré spotrebiteľom umožnia, aby nové technológie využívali čo najlepšie, a zároveň ochráni legitímne právo umeleckej a kultúrnej tvorby na odmenu;

20.

vyzýva Komisiu, aby uznala, že s príchodom internetu došlo k zmene klasických foriem využívania kultúrnych tovarov a služieb a že je nutné zabezpečiť bezproblémový prístup ku kultúrnym obsahom na internete, ako aj rozmanitosť kultúrnych prejavov presahujúcu logiku priemyslu a obchodu, a okrem toho zaistiť aj spravodlivú odmenu pre všetky kategórie držiteľov práv;

21.

domnieva sa, že na propagáciu tvorivosti a podporu tvorby nových kultúrnych diel je nevyhnutná reforma práv duševného vlastníctva; odporúča inšpirovať sa „Parížskym dohovorom“ ako rámcom na zavedenie optimálnej rovnováhy medzi záujmami tvorcov a spotrebiteľov;

22.

žiada Komisiu a členské štáty, aby zaviedli potrebné prostriedky umožňujúce zabezpečiť dodržiavanie a ochranu práv duševného vlastníctva;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že Internet je širokou platformou pre kultúrne vyjadrenie, prístup k poznatkom a demokratickú účasť na európskej tvorivosti a spája generácie v informačnej spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto predišli prijatiu opatrení, ktoré sú v rozpore s občianskymi slobodami a ľudskými právami a zásadou proporcionality, účinnosti a odradzujúceho účinku, akým je prerušenie prístupu k Internetu;

24.

naliehavo žiada Komisiu, aby v boji proti pirátstvu zvyšovala povedomie zodpovednosti všetkých zainteresovaných subjektov vrátane spotrebiteľov a aby zaviedla vzdelávacie a informačné kampane;

25.

považuje za nevyhnutné primerané financovanie kultúrneho a tvorivého priemyslu, ako aj tvorivých spoločenstiev, a žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby podnikli potrebné opatrenia, pričom odporúča zmiešané formy financovania a finančnej istoty, a propaguje regulačný a daňový rámec na podporu kultúrneho priemyslu a tvorivých spoločenstiev, najmä uplatňovanie daňových dobropisov a znížených sadzieb DPH na všetky kultúrne produkty vrátane diel na internete;

26.

poukazuje na význam, ktorý majú pre európsky tvorivý priemysel bezplatné infraštruktúry v oblasti informácií, založené na modeloch otvorenej účasti a otvorených normách, ako World wide web, a žiada Komisiu, aby predstavila stratégiu zameranú na vytvorenie otvorenejších a interoperabilnejších informačných infraštruktúr;

27.

domnieva sa, že je potrebné, aby štrukturálne fondy, programy určené pre MSP, ako aj siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013), kládli osobitný dôraz na rozvoj a dostatočné financovanie kultúrneho a tvorivého priemyslu vrátane MSP a jednotlivým umeleckým podnikom, a opakovane žiada Komisiu, aby predložila štúdiu o vplyve financovania kultúrneho a vzdelávacieho odvetvia zo štrukturálnych fondov a siedmeho rámcového programu;

28.

opätovne zdôrazňuje význam cieľov iniciatívy Európskej investičnej banky v oblasti inovácií do roku 2010 (i2i) a vyzýva na lepšie odstupňovanie ich priorít; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali ďalšie možnosti poskytovania finančnej pomoci pre zakladanie a rast malých a stredných podnikov v oblasti kultúry a umeleckej tvorby (napríklad prostredníctvom siedmeho rámcového program)u; podporuje využívanie štrukturálnych fondov na podporu tradičného umenia a tradičného dedičstva i kultúrnych a inovatívnych odvetví; vyzýva Komisiu, aby tieto činnosti sledovala a pomohla so šírením najlepších postupov;

29.

vyzýva Komisiu, aby podporovala prístup ku kultúrnemu priemyslu, čo sa týka programov poskytovania technickej pomoci s tretími krajinami, najmä s Čínou, Indiou, ale aj Latinskou Amerikou;

30.

žiada Komisiu, aby povzbudzovala a podporovala partnerstvá medzi odvetvím kultúrneho priemyslu a odvetviami informačných a komunikačných technológií s cieľom podporiť účinné spolupôsobenie tvorivosti a inovácie v kontexte Lisabonskej stratégie;

31.

žiada Komisiu, aby zvážila možnosť zriadiť program podobný programu MEDIA, dokončila postupy smerujúce k vykonaniu iniciatívy týkajúcej sa Európskej digitálnej knižnice, stimulovala a podporovala hudobný, divadelný a nakladateľský priemysel s cieľom zjednodušiť nadnárodnú distribúciu diel, a predovšetkým aby v rámci programu Kultúra vytvorila „mechanizmus“ umožňujúci neaudiovizuálnemu kultúrnemu priemyslu prístup k financovaniu propagácie kníh zo strany Spoločenstva (napríklad prostredníctvom spoločného stánku na knižných veľtrhoch atď.), ale aj aktivít na propagáciu hudby a odborného vzdelávania;

32.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili objem pomoci určenej na preklady, pretože rozpočet pre európske kultúrne programy nepostačuje na to, aby sa mohli realizovať ich ciele;

33.

domnieva sa, že je potrebné povzbudiť odvetvie kultúrneho a tvorivého priemyslu prostredníctvom zlepšenia systémov kvalifikácie, výučby a odbornej prípravy, najmä vzdelávaním študentov na všetkých úrovniach v kultúrnych a umeleckých disciplínach, aby boli pripravení na profesionálny život, ako aj podporovaním kvalitnejších synergií medzi podnikmi z tohto odvetvia a školami a povzbudzovaním k zbližovaniu škôl a inštitúcií členských štátov, ktoré už konajú v tomto smere; domnieva sa, že je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok vo vzájomnom uznávaní diplomov v rámci štúdia na umeleckých školách;

34.

poukazuje na špecifický charakter niektorých povolaní a remesiel a zručností v kultúrnom, tvorivom a remeselníckom odvetví, ktorých trvalosť treba zaistiť prostredníctvom primeraných mechanizmov na prenos vedomostí;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zhodnotenie tradičných zručností s cieľom podporiť mobilitu a uľahčiť profesionálom z príslušných odvetví prístup na trh práce v EÚ;

36.

vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť úrovniam zárobkov žien v kultúrnom priemysle s cieľom zabezpečiť, aby systém odmeňovania nemal za následok platovú diskrimináciu na základe rodu;

37.

zdôrazňuje dôležitú úlohu kultúrneho priemyslu v boji proti rodovým stereotypom, v podpore rovnosti medzi mužmi a ženami a v zmene spôsobov myslenia; vyzýva členské štáty, aby podporovali všetky iniciatívy vyvíjané kultúrnym priemyslom v tomto smere;

38.

vyzýva členské štáty a ich miestne orgány, aby zaistili kvalitnejšiu komunikáciu medzi tvorivými priemyselnými odvetviami a finančnými inštitúciami, a to vďaka rozvoju poradenských služieb v oblasti riadenia podnikov, finančného poradenstva, informovania a odbornej prípravy pre malé podniky, podnikateľov a osoby pracujúce v kultúrnom a tvorivom sektore;

39.

pripisuje veľký význam ustanoveniam smernice 2007/65/ES a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili jej včasnú transpozíciu, a žiada Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu informácie o vykonávaní uvedenej smernice;

40.

zdôrazňuje príležitosti, ktoré vytvára širokopásmové vysokorýchlostné pripojenie na internet a nové bezdrôtové technológie v rozvoji a šírení nových inovatívnych služieb v oblasti kultúry a kultúrneho obsahu vo vidieckych i v mestských oblastiach v každom z 27 členských štátov; okrem toho vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali rozvoj širokopásmových sietí vo vidieckych a okrajových oblastiach s cieľom prekonať digitálnu priepasť; poznamenáva, že technologický pokrok umožňuje spotrebiteľom rýchlejší prístup ku kultúrnemu obsahu;

41.

pripomína Komisii a členským štátom stanovisko, ktoré až doteraz zastávali voči audiovizuálnym službám v rámci medzinárodných obchodných rokovaní a vyzýva ich, aby i v budúcnosti v rámci rokovaní WTO a GATS nenavrhovali liberalizáciu audiovizuálnych služieb ani nepožadovali vyňatie týchto služieb z uplatňovania doložky najvyšších výhod;

42.

víta vytvorenie výročnej filmovej ceny Európskeho parlamentu (PRIX LUX) v roku 2007 ako spôsob posilnenia kultúrnej politiky, podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ochrany kultúrnych tradícií a podpory kultúrnych výmen; vyzýva, aby sa pri udeľovaní tejto ceny zohľadňovala predovšetkým účasť žien a ich kreativita ako prejav uznania za ich prínos k rozvoju a vzostupu európskej kinematografie;

43.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj UNESCO a Rade Európy.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/32

A.

keďže bez toho, aby bola dotknutá čo najväčšia otvorenosť voči všetkým ostatným kultúram, má EÚ osobitnú povinnosť dohliadať na kultúrne bohatstvo Európy, pričom sa európske kultúrne dedičstvo musí zachovávať, šíriť a zdieľať tak v rámci EÚ, ako aj mimo nej, vo všetkých jeho rozmeroch a všetkými prostriedkami,

B.

keďže umenie a kultúra sú prostriedkami na dosiahnutie väčšej schopnosti vyjadrovania a sebauvedomenia v osobnom a sociálnom vývoji a umožňujú jednotlivcom a spoločenstvám zaoberať sa svojím dedičstvom a históriou a zároveň vytvoriť predstavu o svojich individuálnych a kolektívnych črtách,

C.

keďže umenie a kultúra otvárajú nové formy dialógu, vytvárajú priestor na kultúrne porozumenie a umožňujú jednotlivcom a skupinám prekročiť svoje vlastné postoje týkajúce sa identity,

D.

keďže umenie a kultúra ako oblasť výmeny, diskusie, kreativity a vzniku myšlienok podporujú angažovanosť a účasť občanov,

E.

keďže európske kultúrne dedičstvo chápané v rozmanitosti svojich prejavov a v množstve hlavných prúdov, ako sú napríklad grécko-rímska a židovsko-kresťanská kultúra, postavilo Európu na čelo všetkých kontinentov, ukázalo sa byť neprekonateľným motorom inovácie, rozvoja a pokroku, ktorý sa rozšíril všetkými smermi a predstavuje dnes kľúčový základ humanizmu, duchovného obohatenia a obrodenia, demokracie, tolerancie a občianstva,

F.

keďže v čoraz globalizovanejšom svete predstavuje európske kultúrne bohatstvo základnú konfiguráciu, ktorej výrazné špecifické črty tvoria skutočnú európsku pridanú hodnotu a ktorej úloha v utváraní identity je nevyhnutná pre Európu a pre EÚ na porozumenie svetu, prináša súdržnosť, zdôrazňuje ich jedinečnosť a potvrdzuje ich presadzovanie sa voči ostatným národom,

G.

keďže na vykonávanie umeleckej profesie je dôležitá pružnosť a mobilita,

H.

keďže umelecká produkcia spája európskych aj neeurópskych umelcov a keďže vnútroštátne politiky vyžadovania víz od osôb pohybujúcich sa v EÚ brzdia mobilitu umelcov,

I.

keďže osobitné prejavy historického vplyvu európskeho kultúrneho dedičstva na iných kontinentoch musia viesť k osobitným opatreniam, ktoré zdôraznia činitele budovania civilizácie, vzájomného porozumenia a konštruktívneho prístupu zjednocujúceho národy, ktoré reprezentujú,

J.

keďže miestne a regionálne orgány zohrávajú osobitne dôležitú úlohu v kultúrnom rozvoji a konsolidácii, predovšetkým prostredníctvom ochrany kultúrneho dedičstva a podpory umeleckých inovácií v rámci svojich hraníc, pričom ide o faktor, ktorý je potrebné riadne zohľadniť pri reorganizácii európskej stratégie pre kultúru vo svetle globalizácie,

K.

keďže neeurópski prisťahovalci, turisti a ostatní návštevníci musia rešpektovať európske kultúrne dedičstvo, ktoré má v členských štátoch privilegované postavenie,

L.

keďže európski tvorcovia, umelci a odvetvia kultúrneho priemyslu majú na jednej strane rozhodujúcu úlohu pri vytváraní európskej kultúrnej identity, zdieľaní hodnôt a stálom rozvoji európskeho občianstva, ktoré presahuje hranice národných štátov a zároveň uznáva kultúrnu rozmanitosť na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a jazykovej úrovni,

M.

keďže európski tvorcovia, umelci a odvetvia kultúrneho priemyslu majú na druhej strane aj reálny vplyv na hospodárske príjmy, zdroje blahobytu a tvorbu pracovných miest v EÚ,

N.

keďže technologický pokrok znamená, že kultúrne produkty sa v čoraz väčšej miere vyrábajú, rozširujú a spotrebúvajú v digitálnej forme, a tento vývoj sa musí zohľadniť v politike,

O.

keďže európske odvetvia kultúrneho priemyslu sa v súčasnosti nachádzajú v chránenom priestore vzhľadom na pravidlá obchodovania, ktoré primerane vyjadrujú európske vnímanie, že produkty a služby kultúrneho charakteru sa odlišujú od ostatných produktov a služieb a potrebujú osobitné pravidlá,

P.

keďže najväčšie múzeá a kultúrne inštitúcie na úrovni EÚ v čoraz väčšej miere uskutočňujú hospodársky významné výmeny s podobnými inštitúciami inde vo svete, ktoré prinášajú podstatný príjem, rovnaký alebo vyšší ako príjmy z cestovného ruchu,

Q.

keďže historické, kultúrne a archeologické dedičstvo členských štátov si zasluhuje maximálnu ochranu pred nebezpečenstvom nelegálneho vývozu a nezákonného obchodovania všeobecne, ako to ustanovuje napríklad Dohovor o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zo 14. novembra 1970 a ďalšie príslušné medzinárodné nástroje,

R.

keďže EÚ musí ukázať solidaritu v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva tretích krajín, predovšetkým krajín s najslabšími kultúrnymi odvetviami, a aktívne zamedzovať nezákonnému dovozu kultúrnych diel chránených v krajine pôvodu,

S.

keďže obchodná bilancia EÚ v oblasti tovaru a služieb kultúrneho charakteru je nepriaznivá,

T.

keďže hospodárska globalizácia a vytvorenie celosvetového kultúrneho priemyslu sú výzvou pre jazykovú a kultúrnu rozmanitosť, ktoré sú samy osebe hodnotami, preto je dôležité nájsť spoločný európsky prístup k týmto otázkam,

U.

keďže cestovný ruch a s ním spojené služby sú jedným z bodov, v ktorom sa spája medzinárodný obchod a kultúra, a vo vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami a môže byť najlepším prostriedkom, ktorý pozdvihne európske kultúrne miesta a zároveň bude prínosom pre obchod, čím prispeje k zabezpečeniu trvalej udržateľnosti v sociálnej, kultúrnej a environmentálnej oblasti,

V.

keďže sotva existuje nejaká spoľahlivá a zmysluplná štatistika týkajúca sa medzinárodného obchodu v oblasti produktov a služieb kultúrneho charakteru,

W.

keďže digitálne technológie treba chápať ako nový spôsob globálneho rozširovania produktov a služieb kultúrneho charakteru, ktorý môže napomôcť medzikultúrnemu porozumeniu pod podmienkou slobodného a spravodlivého prístupu a rešpektovania kultúrnych a jazykových odlišností,

X.

keďže nové mediálne technológie vrátane internetových portálov a služieb s otvoreným zdrojovým kódom a ich vývoj nadobúdajú čoraz rozsiahlejší obsah, aby boli konkurencieschopné,

Y.

keďže takýto vývoj znamená bezprecedentné úlohy, ktoré si vyžadujú nový prístup týkajúci sa spôsobu riadenia a regulácie otázok ovplyvňujúcich ochranu práv duševného vlastníctva, pirátstvo a nepovolenú digitalizáciu, berúc do úvahy potrebu primeranej rovnováhy medzi spravodlivým prístupom k produktom a službám kultúrneho charakteru a novými formami umeleckej a intelektuálnej tvorby,

Z.

keďže falšovanie a pirátstvo tovaru kultúrneho charakteru vedie k stratám pracovných miest v EÚ a oslabuje konkurencieschopnosť odvetví kultúrneho priemyslu a kvalitu produktov, čo vplýva predovšetkým na členské štáty so základným príjmom pochádzajúcim z produkcie tovaru kultúrneho charakteru a jeho využívania na hospodárske účely,

AA.

keďže na Komisiu bola prenesená rozhodujúca právomoc chrániť práva duševného vlastníctva v európskych odvetviach kultúrneho priemyslu na všetkých medzinárodných fórach, ako aj voči obchodným partnerom, ktorí nemajú v tejto oblasti primerané právne predpisy,

AB.

keďže kultúra je osobitne zahrnutá do dohôd EÚ o voľnom obchode a do ďalších obchodných nástrojov,

AC.

keďže kultúra a jazyky sú hybnými silami regionálneho rozvoja a výraznou mierou pomáhajú priťahovať investície, najmä do zaostalých regiónov, ktoré sú chudobné na prírodné zdroje alebo turistické atrakcie, a keďže umelci a kultúrne inštitúcie zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri utváraní identity regiónov a zvyšovaní ich príťažlivosti v rámci európskeho integračného procesu,

AD.

keďže kultúra ako odvetvie, ktoré poskytuje pracovné miesta a podporuje hospodársky rast, má mimoriadny význam pre rozvoj miest (najmä malých a stredne veľkých) a keďže v sociálnej oblasti je kultúrna identita dôležitým faktorom podpory integrácie a väčšej sociálnej súdržnosti v regiónoch a miestnych spoločenstvách,

AE.

keďže v rámci kohéznej politiky a politiky rozvoja vidieka možno podporovať obnovu kultúrneho dedičstva a propagovať obchodovanie s umením s cieľom zvyšovať príťažlivosť regiónov,

AF.

keďže malé a stredné podniky a súkromný kapitál by mali zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu v oblasti kultúry a mali by byť zapojené do uskutočňovania projektov a opatrení v tejto oblasti, najmä prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev,

1.

víta oznámenie Komisie o európskej stratégii pre kultúru a schvaľuje ciele, ktoré sa v ňom uvádzajú; pripomína, že niekoľkokrát zdôraznil kľúčovú úlohu kultúry pri vykonávaní Lisabonskej stratégie a pri budovaní nového piliera globálnej správy a trvalo udržateľného rozvoja;

2.

víta takisto skutočnosť, že vyššie uvedené oznámenie Komisie bolo v Rade dobre prijaté, čo dokazuje vyššie uvedené uznesenie Rady zo 16. novembra 2007;

3.

zdôrazňuje, že miestne, regionálne a vnútroštátne orgány hrajú hlavnú úlohu v rozvoji a podporovaní kultúry, predovšetkým prostredníctvom ochrany kultúrneho dedičstva, ako aj podpory umeleckých inovácií a kreatívnych odvetví;

4.

víta skutočnosť, že Komisia sa zaoberá otázkou mobility umelcov a profesionálov v odvetví kultúry;

5.

zdôrazňuje potrebu podporovať vzostup a mobilitu mladých európskych umelcov;

6.

ľutuje, že pri vytvorení Európskej stratégie pre kultúru v globalizovanom svete nie je žiadna zmienka o úlohe veľkého počtu partnerstiev medzi mestami, miestnymi orgánmi a regiónmi;

7.

zdôrazňuje skutočnosť, že odvetvie kultúry zohráva dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov obnovenej Lisabonskej stratégie, a upozorňuje na význam kultúry pri vytváraní dobrého a dynamického prostredia pre život, predovšetkým prostredníctvom nesmiernych možností, ktoré poskytuje kultúrny cestovný ruch pre hospodársky rozvoj mnohých regiónov;

8.

zdôrazňuje, že v zmysle článku 151 zmluvy sa v oblasti kultúry môžu medzi členskými štátmi realizovať len politiky spolupráce a dohody o partnerstve, ktoré rešpektujú kultúrnu rozmanitosť a národné identity; zdôrazňuje takisto úlohu regiónov EÚ ako dôležitého fóra kultúrnej spolupráce;

9.

je znepokojený, že oznámenie neobjasňuje pretrvávajúci problém týkajúci sa nedorozumenia v oblasti kultúry, pokiaľ ide o súčasné a tradičné umenie, európske dedičstvo a ziskové a na zisk zamerané „kreatívne odvetvia“; okrem toho ciele stanovené v stratégii predstavujú všeobecne kultúru ako jav s dôležitou sociálnou, hospodárskou, politickou, a ešte všeobecnejšie „nástrojovou“ hodnotou, ale nezahŕňajú otázku kultúry ako hodnoty samej osebe (culture qua culture);

10.

je znepokojený nad tým, že v diskusii o medzikultúrnom a kultúrnom dialógu a o význame pojmu kultúra často počuť, že kultúra skôr ľudí zjednocuje, než sprostredkováva rozdiely; v tejto súvislosti môžeme citovať slová Jeana Monneta: tí mladí ľudia, „ktorí poznajú všetko, čo je veľké a dobré v rôznych kultúrach, pričom neprestávajú pozerať na svoju vlastnú krajinu s láskou a pýchou, sa stanú Európanmi“;

11.

je presvedčený, že ak sa má v plnej miere a koherentne uplatňovať článok 151 ods. 4 zmluvy, osobitné črty kultúrneho sektora – v neposlednom rade jeho tvorivý a inovačný potenciál a jeho sociálny význam – treba považovať za tovar kultúrneho a hospodárskeho charakteru, aby kultúra mohla v rámci Lisabonskej stratégie zaujať miesto, ktoré jej prislúcha;

12.

domnieva sa, že cieľ Komisie ďalej rozvíjať dialóg s občianskou spoločnosťou v kultúrnej oblasti je v rozvoji jednotnej európskej stratégie pre kultúru kľúčový a že len prostredníctvom takéhoto štruktúrovaného dialógu môžu európske politiky skutočne odrážať realitu a požiadavky európskych umelcov a kultúrnych subjektov;

13.

vyzýva Komisiu, aby predložila odporúčania týkajúce sa ochrany systémov správy digitálnych práv, ktoré by zároveň zohľadňovali požiadavky vnútorného trhu EÚ a dohovoru UNESCO o ochrane kultúrnej rozmanitosti;

14.

zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť trvalo udržateľnú kultúrnu produktivitu a kreativitu umelcov, čo však predpokladá zabezpečené sociálne postavenie umelcov vrátane primeraného právneho rámca v oblasti daňového a pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a autorského práva;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby oživili dohovor UNESCO o ochrane kultúrnej rozmanitosti a v rámci svojich vnútorných a vonkajších politík v plnej miere zohľadnili zásady stanovené v tomto dohovore;

16.

pripomína Komisii, že Spoločenstvo je povinné uplatňovať dohovor UNESCO o ochrane kultúrnej rozmanitosti pri vykonávaní svojich právomocí v politických oblastiach zahrnutých v tomto dohovore, konkrétne sem patrí „spoločná obchodná politika, politika rozvojovej spolupráce, hospodárska, finančná a technická spolupráca s tretími krajinami, voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, hospodárska súťaž a vnútorný trh vrátane duševného vlastníctva“ (7);

17.

domnieva sa, že programy Spoločenstva v oblasti kultúry nezodpovedajú úplne situácii spoločného kultúrneho dedičstva Európanov, preto vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie osobitných programov, ktoré v širšom rozsahu a v hlbšej miere umožnia podporiť umeleckú kreativitu a udržiavať kontakt s hmotnými aj nehmotnými tovarmi a hodnotami, ktoré tvoria európske kultúrne dedičstvo, napomôcť ich vzájomnému pôsobeniu v humanistickom chápaní totožností a rozdielov, ako aj v súčasnom kultúrnom priemysle, čo umožní využívať a spoločne zdieľať ich prínosy;

18.

zdôrazňuje, že všetky programy v odvetví kultúry budú mať významný vplyv na posilnenie súdržnosti, skutočnej konvergencie, hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja, inovácie, zamestnanosti a konkurencieschopnosti;

19.

poukazuje na skutočnosť, že EÚ má zásadnú úlohu pri prijímaní praktických opatrení, ktoré skutočne prispievajú k mobilite umelcov z Európy a krajín mimo Spoločenstva;

20.

žiada zavedenie osobitných víz pre umelcov pre prípady, ak dostanú profesionálnu pracovnú ponuku na veľmi krátky čas;

21.

znovu zdôrazňuje strategický význam príťažlivého kultúrneho projektu EÚ – Európske hlavné mesto kultúry, ktorý významne podporuje sociálny a hospodársky rozvoj miest a regiónov prostredníctvom investície európskej pridanej hodnoty;

22.

žiada Komisiu, aby sa zamerala predovšetkým na silnú a účinnú spoluprácu medzi projektmi Európske hlavné mesto kultúry v rokoch 2007 až 2011 a Sieť kultúrnych miest 2010, v ktorom spoločne pracuje viac ako 20 miest z Maďarska, Nemecka a Turecka s cieľom rozvíjať svoje vlastné európske kultúrne ciele, spojiť hlavné mestá kultúry vo svojich prípravách na rok 2010 a predstaviť svoje projekty súčasne na mnohých rôznych miestach;

23.

pripomína, že mobilita a flexibilita sú jedinými prostriedkami na zabezpečenie prežitia umeleckých činností v jednotlivých členských štátoch a posilnenie európskej kultúrnej identity;

24.

odporúča Rade a Komisii, aby súčasne s rámcovým programom Kultúra 2007 – 2013 a ako jeho doplnenie vytvorili program s cieľom zvýšiť prestíž klasického európskeho dedičstva a historického prínosu národných kultúr počas storočí vo všetkých ich rozmeroch a zároveň zahrnúť potreby odvetvia kultúry v budúcnosti;

25.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila politiku podpory literárnych prekladov, ktorá je stanovená v programe Kultúra 2007 – 2013;

26.

vyzýva Komisiu na návrh programu, ktorý bude zameraný na rozvíjanie podpory európskych jazykov vo svete a ich úlohu v tvorivej činnosti na iných kontinentoch, aby sa tak zjednodušila vzájomná znalosť a porozumenie, ako aj vzájomné pôsobenie kultúr vytvorených a šírených týmito jazykmi v mimoeurópskom kontexte;

27.

vyzýva Komisiu, aby rozšírila a podporila medzinárodné kultúrne výmeny, získavanie medzikultúrnych schopností a viacjazyčnosť občanov EÚ;

28.

zdôrazňuje, že v nadväznosti na označenie roka 2008 za Európsky rok medzikultúrneho dialógu je potrebné, aby EÚ uviedla do praxe hodnoty medzikultúrneho dialógu a otvorila sa iným kultúram, podporovala a rozvíjala možnosti spolupráce prostredníctvom navrhnutia zaujímavej škály kultúrnych programov európskym tretím krajinám, predovšetkým tým, ktoré sú zahrnuté v európskej susedskej politiky, pre ktoré by mala účasť na spoločných kultúrnych programoch nesmierne dôležitý mobilizačný vplyv;

29.

navrhuje zapojenie Európskeho parlamentu, Rady, Komisie a členských štátov do vytvárania skutočne priaznivých podmienok pre kultúru a tvorivú činnosť na všetkých úrovniach života EÚ, so zameraním najmä na rodinu, školu, celoživotné vzdelávanie, komunikáciu v rámci spoločnosti a oblasť digitálnych technológií;

30.

trvá na tom, že je nevyhnutné ďalej podporovať osobitné kultúrne projekty na európskej úrovni, jedným z príkladov je európska digitálna knižnica; žiada rýchlejšie vytvorenie tejto knižnice;

31.

podporuje mnohé dohody o kultúrnom partnerstve medzi mestami, spoločenstvami a regiónmi, ktoré majú veľký význam pre sociálny rozvoj regiónov a podporu kultúrnej inovácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne podporili miestne, regionálne a medziregionálne kultúrne iniciatívy ako zásadný faktor v procese regionálnej a európskej integrácie vzhľadom na globálne výzvy;

32.

zdôrazňuje, že vyučovanie umenia a literatúry hrá dôležitú úlohu pri formovaní osobností z mladých ľudí, objavení a rozvíjaní ich nadania a umožňuje im plné využívanie kultúrneho tovaru a kultúrnych hodnôt;

33.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby učebné osnovy vo všetkých členských štátoch zahŕňali vyučovanie spoločnej histórie EÚ s cieľom podporovať európsku identitu a kultúru v súvislosti s globalizáciou;

34.

pripomína, že je dôležité, aby sa v školách aj v spoločnosti vytvárali inovačné mosty medzi kultúrou, výskumom, vedou a technológiou a aby existovali programy, ktoré by pokrývali tieto aspekty;

35.

vyzýva Komisiu, aby navrhla nástroj na určenie ohrozených sektorov v európskom kultúrnom priemysle, pričom bude venovať osobitnú pozornosť vydavateľskému trhu, kde vývoj ohrozuje kvalitnú literárnu tvorbu v prospech tzv. bestsellerov, a sfére hudobnej tvorby, ktorej kvalita a rôznorodosť je tiež ohrozená pirátstvom a celosvetovým šírením digitálnych technológií prostredníctvom procesov koncentrácie ktoré so sebou prináša kolektívna správa práv;

36.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby použili prostriedky nevyhnutné na uplatnenie a ochranu vlastníckych práv v oblasti literatúry a umenia, predovšetkým v digitálnom prostredí;

37.

domnieva sa, že sa musia položiť základy skutočnej európskej kultúrnej diplomacie, a vyzýva členské štáty a inštitúcie Spoločenstva, aby posilnili kultúrnu zložku svojich diplomatických zastupiteľstiev a aby začali uskutočňovať pravidelné organizované iniciatívy venované európskej kultúre;

38.

vyzýva členské štáty a inštitúcie Spoločenstva, aby podporili iniciatívy zamerané na rozvoj kultúrneho cestovného ruchu;

39.

odporúča Rade a Komisii, aby vypracovali a propagovali zoznam kultúrnych pútnických miest vo všetkých členských štátoch s cieľom organizovať osobitné iniciatívy a podujatia, ktoré by sa pravidelne konali na týchto pamätných a významných kultúrnych miestach;

40.

domnieva sa, že je potrebné zaviesť označenie európske dedičstvo s cieľom zdôrazniť európsky rozmer produktov kultúrneho charakteru, pamätníkov, pomníkov a pamätných miest, ktoré sú svedectvom európskej histórie a dedičstva;

41.

odporúča, aby Rada a Komisia podporovali a presadzovali program Rady Európy Európske kultúrne trasy, ktorý bol spustený v roku 1987, pretože dané trasy predstavujú ukážkovú sieť, ktorá zahŕňa regióny a miestne spoločenstvá, a sú svedectvom európskeho dedičstva a spoločnej histórie;

42.

navrhuje Rade a Komisii, aby zriadili program sponzorovania európskej kultúry a ustanovili „európskeho patróna kultúry“ s cieľom umožniť vytvorenie účinných partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom v súlade s cieľmi činnosti, ktorú navrhuje Komisia;

43.

navrhuje okrem iného vytvorenie prestížnych európskych cien, ktoré by sa pravidelne udeľovali vo všetkých oblastiach tvorivej činnosti;

44.

navrhuje takisto, aby sa zvýšila prestíž existujúcich ocenení a zhodnotil sa ich vplyv;

45.

navrhuje, aby vzhľadom na 200. výročie narodenia Frederika Chopina, vynikajúceho skladateľa, ktorého prínos k svetovej kultúre je nepopierateľný, bol rok 2010 vyhlásený za Európsky rok Frederika Chopina;

46.

navrhuje označiť rok 2011 za Európsky rok gréckych a rímskych klasikov, aby si národy EÚ uvedomovali tento kľúčový aspekt kultúrneho dedičstva, ktorému dnes hrozí, že upadne do zabudnutia;

47.

odporúča, aby Komisia v spolupráci s členskými štátmi v záujme podpory európskych kultúrnych hodnôt a preukázania svojej angažovanosti pre kultúru začala pravidelne organizovať a podporovať európsky rok na pamiatku významnej európskej osobnosti, umeleckej činnosti alebo kultúrneho podujatia;

48.

navrhuje vykonať úpravy týkajúce sa podpory, prístupu a propagácie týchto opatrení;

49.

upozorňuje Radu na naliehavú potrebu prehodnotiť rozpočtové prostriedky, pomocou ktorých by sa mali podporovať aktivity navrhované v tomto oznámení Komisie, ako aj prostriedky, ktoré sú už k dispozícii;

50.

naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že pravidlá o obchodných vzťahoch na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni budú transparentné, spravodlivé, otvorené a že sa budú orientovať na prístup na trh; ďalej trvá na tom, že tieto pravidlá musia umožniť európskym odvetviam kultúrneho priemyslu rozvinúť všetok svoj potenciál, najmä v audiovizuálnej, hudobnej a vydavateľskej oblasti;

51.

vyzýva Komisiu, aby prehodnotila mechanizmus colnej kontroly a výmeny informácií s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby boli čo najúčinnejšie v boji proti nezákonnému vývozu a dovozu umeleckých diel a iných chránených predmetov kultúrneho charakteru;

52.

vyzýva Komisiu, aby prijala primerané opatrenia na začatie dôkladnej revízie ochrany práv duševného vlastníctva, aby sa dali lepšie vyvážiť odporujúce si ciele ochrany držiteľov práv a voľného a spravodlivého prístupu k produktom a službám kultúrneho charakteru v rámci acquis communautaire, pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a bilaterálnych dohôd EÚ s cieľom odstrániť hlavné príčiny falšovania a pirátstva;

53.

vyzýva Komisiu, aby využila svoju právomoc a zabezpečila, že všetci obchodní partneri budú dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z dohôd v rámci WTO a medzinárodného obchodného práva vrátane prípadného využívania nástrojov na urovnávanie sporov, ktoré stanovujú medzinárodné dohody;

54.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila spoľahlivý a ucelený súbor ukazovateľov a nástrojov na meranie a hodnotenie medzinárodného obchodu s produktmi kultúrneho charakteru;

55.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na skutočnosť, že kultúrny cestovný ruch predstavuje rastúci segment celosvetového kultúrneho priemyslu, začlenila do dohôd súvisiacich s obchodnou politikou EÚ doložky o šírení produktov kultúrnej a historickej hodnoty a obchodovaní s nimi;

56.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plnení dohôd EÚ o voľnom obchode čoraz viac zohľadňovali doložky týchto dohôd a ďalšie obchodné nástroje, ktoré sa zaoberajú obchodom s produktmi kultúrneho charakteru;

57.

zdôrazňuje význam podpory cezhraničného toku tovaru kultúrneho charakteru prostredníctvom zvýšenej mobility umelcov a pracovníkov v kultúrnej oblasti; domnieva sa, že cezhraničná mobilita európskeho umenia a kultúry musí hrať významnú úlohu pri šírení európskych hodnôt, ako aj pri zachovávaní a rozvoji kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu;

58.

vyzýva Komisiu, aby identifikovala prípadné necolné prekážky, ktoré kladú tretie krajiny pri obchodných transakciách s niektorými európskymi produktmi a službami kultúrneho charakteru, a aby podľa potreby prijala opatrenia na ich odstránenie;

59.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať a uľahčovať rozvojovým krajinám prístup na jej trh s produktmi a službami kultúrneho charakteru, pričom by mala osobitnú pozornosť venovať možným pozitívnym dôsledkom na tvorbu pracovných miest a technologický rozvoj kultúrneho priemyslu týchto krajín;

60.

vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne kultúrne činnosti a podujatia, ktoré by podporovali európsku kultúru v rozvojových krajinách a zároveň dávali prioritu prístupu ku kultúre v rozvojových politikách;

61.

podporuje systematickú integráciu kultúrneho rozmeru a rozličných aspektov kultúry do všetkých vonkajších a rozvojových politík, projektov a programov s cieľom zvýšiť kvalitu diplomatického úsilia Komisie a životaschopnosti a trvalej udržateľnosti všetkých kooperačných činností EÚ, a posilniť opatrenia, ktoré prispievajú k zvyšovaniu verejného povedomia o význame kultúrnej stránky rozvojových činností;

62.

víta vytvorenie osobitných programov vzájomnej kultúrnej spolupráce s niektorými partnerskými krajinami regiónu európskej susedskej politiky, v Ázii a inde, ako je napríklad Kultúrny fond pre Indiu;

63.

víta návrh Komisie na vytvorenie kultúrneho fondu EÚ – AKT ako spoločného európskeho príspevku na podporu distribúcie a produkcie tovaru AKT kultúrneho charakteru, pričom poznamenáva, že 10. európsky rozvojový fond zabezpečí počiatočný kapitál, ktorý doplnia príspevky členských štátov;

64.

vyzýva Komisiu, aby podporovala súlad s medzinárodnými dohodami a inými právnymi nástrojmi, ktoré súvisia s kultúrnymi právami, s cieľom zabezpečiť kultúrnu slobodu, chrániť rozmanitosť a jej prejavy pred plánmi liberalizácie trhu, ktoré ohrozujú túto kultúrnu rozmanitosť v rozvojových krajinách;

65.

vyzýva Komisiu, aby podporovala kultúrnu výmenu medzi EÚ a tretími krajinami a regiónmi;

66.

žiada Komisiu, aby podporovala integráciu kultúrnych politík do politiky rozvojovej spolupráce, najmä s ohľadom na jej interakciu so sociálnymi a hospodárskymi opatreniami;

67.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa vo všetkých programoch a projektoch spolupráce brala do úvahy miestna kultúra a aby popri boji proti chudobe a za znižovanie sociálneho vylúčenia prispievali aj k zlepšovaniu prístupu ľudí ku kultúre a k prostriedkom kultúrneho prejavu; zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania v rozvojových krajinách, vrátane presadzovania integrácie kultúry do učebných osnov na všetkých úrovniach;

68.

pripomína Komisii, že rozvoj kultúrneho dedičstva je neoddeliteľne spätý s jeho využívaním a prospechom pre spoločnosť a že kultúrne dedičstvo treba vzhľadom na jeho pominuteľnosť spravovať trvalo udržateľným spôsobom; taktiež považuje za nevyhnutné, aby bola správa kultúrneho dedičstva hospodársky životaschopná, a aby tak prispievala k zlepšeniu sociálno-ekonomických podmienok obyvateľstva;

69.

podporuje aktívne zapojenie EÚ do práce medzinárodných organizácií, ktoré sa zaoberajú kultúrou, a do procesu OSN „Aliancia civilizácií“;

70.

uvedomuje si význam plánov európskej stratégie pre kultúru, poznamenáva však, že v oznámení Komisie o tejto stratégii nie sú žiadne podrobné informácie o jej financovaní ani praktický plán uplatňovania otvorenej metódy koordinácie; vyzýva Komisiu, aby ich v čo najkratšom čase poskytla;

71.

zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri podpore a pestovaní kultúry vo svojich oblastiach, predovšetkým v oblasti kultúrneho dedičstva, ako patrónov umeleckých inovácií, ako orgánov zodpovedných za poskytovanie a sponzorovanie kultúrnej vybavenosti a iniciatív a za vzdelávanie a odbornú prípravu, a tiež ako organizátorov festivalov a kultúrnych stretnutí;

72.

odporúča, aby členské štáty zapojili miestne a regionálne orgány nielen do procesu monitorovania výsledkov, ale aj do procesu vykonávania každej novej stratégie EÚ pre kultúru, aby tak aktuálne uskutočňovaná kultúrna politika odrážala osobitné očakávania a potreby regiónov;

73.

upozorňuje na potrebu propagácie kultúrnej rozmanitosti a vytvorenia priestoru, ktorý by kultúre umožnil zaujať významné miesto v rámci dialógu nielen medzi jednotlivými krajinami, ale aj medzi regiónmi na celom svete podporovaním medzikultúrnych výmen a zapojením kultúry do rozvojových programov; podporuje myšlienku integrovaného prístupu k tvorbe stratégií pre kultúru vrátane všetkých odvetví a faktorov, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú jej rozvoj;

74.

zdôrazňuje, že kultúrny cestovný ruch má značný význam pre hospodársky rast regiónov a vytváranie ich bohatstva, ako aj pre zvyšovanie hodnoty európskeho kultúrneho dedičstva a že do tohto procesu treba zapojiť regionálne kultúrne združenia a umelecky aktívnych ľudí;

75.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia venuje príliš malú pozornosť partnerstvám medzi mestami, samosprávami a regiónmi, ktoré po mnoho rokov poskytovali vynikajúcu platformu na kultúrnu spoluprácu a výmenu informácií;

76.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala najlepšie postupy v oblasti kultúrnych aktivít na európskej úrovni, a upriamuje pozornosť na skutočnosť, že väčšina týchto postupov vzniká na úrovni regiónov; navrhuje, aby sa organizovali tematické konferencie a aby sa vytvorili verejne prístupné databázy najlepších postupov vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

77.

majúc na vedomí prebiehajúci Európsky rok medzikultúrneho dialógu zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať regióny ako skutočné miesta stretávania kultúr; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy konkrétnych činností na rok 2008 a aktívne zapojila regióny do ich plánovania a uskutočňovania;

78.

súhlasí s Komisiou, že kultúrna a jazyková rozmanitosť EÚ je jej hlavnou konkurenčnou výhodou; pripomína členským štátom, že výučba jazykov a programy vzdelávacích a kultúrnych výmen v rámci EÚ i mimo nej si vyžadujú trvalú podporu; pripomína úlohu televízneho vysielania v oblasti medzikultúrnych výmen;

79.

vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy kultúrneho charakteru v projektoch regionálnej spolupráce, a to aj na úrovni miest, najmä malých a stredne veľkých, okrem iného v rámci programu Interrreg IV C, a aby začlenila kultúrny rozmer do iniciatívy nazvanej Regióny za hospodársku zmenu;

80.

vyzýva členské štáty, aby podporovali kultúru v regiónoch investovaním do kultúrnej infraštruktúry prostredníctvom využívania štrukturálnych fondov a aby po konzultáciách so subjektmi pôsobiacimi v oblasti kultúry a vzdelávania a s občianskou spoločnosťou vypracovali programy regionálneho kultúrneho rozvoja;

81.

vyzýva Komisiu a členské štáty na stanovenie jednoznačných, transparentných a presných pravidiel týkajúcich sa uskutočňovania verejno-súkromných partnerstiev, aby sa tieto mohli stať účinným nástrojom financovania kultúrnych projektov v regiónoch a umožnili aktívnejšie zapojenie zo strany malých a stredných podnikov;

82.

víta návrh Komisie, aby sa zriadil kultúrny fond EÚ – AKT, ktorý by bol príspevkom EÚ k šíreniu kultúrneho bohatstva krajín AKT a zámorských krajín a území; domnieva sa, že podobné opatrenia by sa mali zaviesť najmä v prípade krajín, ktoré sú zapojené do európskej susedskej politiky;

83.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj UNESCO a Rade Európy.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/41

A.

keďže podľa príspevku 2. pracovnej skupiny k štvrtej hodnotiacej správe IPCC budú klimatickými zmenami v budúcnosti pravdepodobne negatívne ovplyvnené takmer všetky regióny Európy; keďže tento vplyv bude pre mnohé hospodárske odvetvia výzvou, ale rovnako bude predstavovať ďalšiu hrozbu pre európsku biodiverzitu a zasahovať do sociálneho rozvoja,

B.

keďže regionálne vedecké pozorovania zo všetkých svetadielov a mnohých oceánov dokazujú, že klimatické zmeny ovplyvňujú prírodu, najmä z dôvodu zvyšovania teploty, ale aj inými vplyvmi meniacej sa klímy; keďže toto pozorované zvyšovanie teploty zapríčiňuje ľudská činnosť a samo ovplyvňuje fyzikálne a biologické systémy,

C.

keďže EÚ by mala zvážiť, do akej miery môže prispôsobenie sa klimatickým zmenám pripraviť pôdu novému modelu hospodárskeho rastu a rozvoja, ktorý bude chrániť životné prostredie, podporovať zamestnanosť a dávať sociálnej politike nový rozmer,

D.

keďže klimatické zmeny sú problémom týkajúcim sa celej modernej spoločnosti a významnú úlohu v rámci opatrení na prispôsobenie môžu a mali by zohrávať všetky úrovne správy, a to od úrovne EÚ a orgánov verejnej moci až po jednotlivých občanov,

E.

keďže opatrenia na prispôsobovanie sa, ktorých cieľom je zabrániť škodám, nie sú potrebné len na riešenie budúcich vplyvov klimatických zmien v Európe a mimo nej, ale musia sa vypracovať a uplatňovať už dnes ako odpoveď na regionálnej a miestnej úrovni na dôsledky súčasných hodnôt globálneho otepľovania spôsobených historicky najvyššími emisiami skleníkových plynov; keďže tieto opatrenia na prispôsobovanie sa si vyžadujú skutočne prierezový prístup a v širšom zmysle aj začlenenie sociálnych, hospodárskych a environmentálnych hľadísk,

F.

keďže v regionálnom a miestnom rozsahu boli vypracované početné štúdie a modely pravdepodobných dôsledkov klimatických zmien; keďže v mnohých týchto štúdiách chýba ekvivalentný prieskum sociálno-ekonomického rozmeru a predvídateľného vplyvu na obyvateľstvo príslušných krajín,

G.

keďže prvoradou úlohou by malo byť monitorovanie klimatických zmien na úrovni EÚ a koordinácia opatrení na ich zvládnutie, aby sa tak umožnila spoločná stratégia riešenia tohto problému,

H.

keďže verejné aj súkromné investície do výskumných a vývojových aktivít v oblasti klimatických zmien budú pri zabezpečení čo najväčšej účinnosti snáh o prispôsobovanie sa a zmierňovanie klimatických zmien pri obmedzovaní ich dôsledkov prvoradé,

I.

keďže je potrebné skoordinovať národný výskum otázok týkajúcich sa klimatických zmien s výskumom v rámci siedmeho rámcového programu,

J.

keďže proces prispôsobovania sa klimatickým zmenám nebol tak často témou verejnej diskusie, pretože sa väčší dôraz kládol na nevyhnutné opatrenia na zmierňovanie globálneho otepľovania,

K.

keďže splnenie cieľa EÚ udržať globálne otepľovanie na úrovni 2 °C by pre Európu stále znamenalo otepľovanie vyznačujúce sa extrémnymi regionálnymi klimatickými zmenami s mnohými dôsledkami pre dotknuté obyvateľstvo, miestne a regionálne hospodárstvo a životné prostredie, čo by viedlo k ďalšiemu prehĺbeniu existujúcich nerovností a regionálnych rozdielov v zdrojoch a bohatstve v Európe,

L.

keďže treba zintenzívniť výskum predpokladov extrémnych výkyvov počasia, ako aj úsilie o ich pochopenie ako nevyhnutný základ preventívnych opatrení vrátane realizácie systémov včasného varovania a budúcich krokov, aby sa zabránilo obetiam a škodám, pokiaľ ide o ľudí, majetok, biodiverzitu a životné prostredie, a keďže je potrebné vyvinúť nástroje na hodnotenie účinnosti týchto opatrení,

M.

keďže prístup zameraný na mechanizmy na prispôsobovanie sa, založený len na analýze nákladov a prínosov nie je vhodný, pretože sa predpokladá, že aj v Európe budú najviac zasiahnutí tí najchudobnejší, pretože všeobecne nie sú dostatočne poistení, informovaní ani mobilní na to, aby reagovali na zmeny životného prostredia,

N.

keďže prístup zdola nahor, v rámci ktorého spoločenstvá so skúsenosťami s negatívnymi vplyvmi klimatických zmien predstavia techniky, ktoré sa im pri riešení týchto dôsledkov osvedčili, by bol pre EÚ pomocným ukazovateľom zastrešujúcim presadzovanie stratégií, rozvoj príslušných podporných programov a koordináciu hlavných politík prostredníctvom vedeckých, regionálnych alebo miestnych sietí a partnerstiev,

O.

keďže kľúčovým prvkom reakcie na vplyvy klimatických zmien je zintenzívnenie a zlepšenie odborného a verejného vzdelávania v oblasti krokov na prispôsobovanie sa,

P.

keďže je očividné, že klimatické zmeny ovplyvňujú výsledky dosiahnuté v oblasti rozvoja a ohrozujú úspešný rozvoj v Európe, ale oveľa viac vplývajú na rozvojové krajiny; keďže otázku financovania opatrení na prispôsobovanie sa treba ďalej prehodnocovať tak v rámci EÚ, ako aj z hľadiska poskytovania podpory rozvojovým krajinám,

Q.

keďže podľa koncepcie plného začleňovania sa musí prispôsobovanie sa klimatickým zmenám zahrnúť do procesu rozhodovania o otázkach týkajúcich sa spôsobu a smerovania investícií; keďže do diskusií v rámci tohto rozhodovacieho procesu sa musia rovnako zapojiť aj miestne a regionálne zainteresované strany a subjekty s rozhodovacími právomocami,

R.

keďže Zelená kniha o prispôsobení sa zmene klímy osobitne neuznáva výnimky z geografického, klimatického a rozvojového hľadiska, ktoré predstavujú najvzdialenejšie regióny EÚ a ktoré sú pravdepodobne citlivejšie, než tie, ktoré sa očakávajú na európskom kontinente, ani osobitne neskúma klimatické podmienky mestských oblastí alebo vysoko zaľudnených častí Európy,

S.

keďže klimatické zmeny pravdepodobne ovplyvnia tie regióny, ktoré sú vzhľadom na svoju topografickú charakteristiku osobitne závislé od dynamiky prírody (okrem iného ľadovcové pásma a horské regióny), čím miestne hospodárstvo, kultúru a obyvateľstvo ako celok vystaví silnému tlaku a nákladom na prispôsobenie sa, pričom potenciálne viac zvýrazní rozdiely medzi regiónmi,

T.

keďže južná Európa a stredomorská panva sú dve z najzraniteľnejších oblastí v Európe, ktoré sa už teraz musia vyrovnávať s nedostatkom vody, suchami a lesnými požiarmi,

U.

keďže úspešné stratégie na prispôsobenie sa neodvrátiteľným klimatickým zmenám si budú vyžadovať podporu vzdelávania a komunikácie zapojením masovokomunikačných prostriedkov a účasťou občanov na riešení environmentálnych otázok,

V.

keďže podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie majú prírodné katastrofy súvisiace s klímou už teraz na svedomí 60 000 úmrtí ročne; keďže v štvrtej hodnotiacej správe IPCC sa upozorňuje na dosah klimatických zmien na verejné zdravie; keďže existujú vážne obavy, pokiaľ ide o prenikanie tropických chorôb a ich prenášateľov do mierneho podnebného pásma; keďže najmä v dôsledku toho sa zdravotnícke zariadenia zamerané na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti pravdepodobne budú musieť najviac prispôsobiť klimatickým zmenám,

W.

keďže zmena klímy spôsobí ďalšie vážne škody na už aj tak citlivých a ohrozených ekosystémoch a ovplyvní biologickú rozmanitosť v Európe; keďže takéto škody sa budú najviac pociťovať nepriamo, cez zhoršovanie ekosystémov, ktoré sú veľmi dôležité pre blahobyt ľudstva; keďže ochrana ekosystémov musí byť preto základom stratégie EÚ pre prispôsobenia sa, keďže pôda je najväčším zásobníkom organického uhlíka na povrchu zeme a neprispôsobené postupy hospodárenia s pôdou prispievajú k jeho zmenšovaniu; keďže je potrebné túto tendenciu zvrátiť a zabezpečiť, aby sa príslušné opatrenia na zachovanie a prípadne zvýšenie objemu organického uhlíka v pôde stali neoddeliteľnou súčasťou stratégie EÚ na prispôsobenie sa,

1.

víta Zelenú knihu Komisie o prispôsobení sa zmene klímy a konzultačný postup so zainteresovanými stranami;

2.

zdôrazňuje význam silného prepojenia snáh o prispôsobovanie sa klimatickým zmenám a snáh o ich zmierňovanie, ktoré vedú k využívaniu synergie na obmedzenie dôsledkov klimatických zmien; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako možno vyvážiť obe tieto snahy a cieľom zlepšiť ich vzájomnú účinnosť a vypracovať jasnú holistickú stratégiu;

3.

uznáva, že hoci Zelená kniha Komisie o prispôsobení sa zmene klímy uvádza jednotlivé otázky podľa sektorov, mnohé z týchto sektorov sú silne vzájomne prepojené; domnieva sa, že vplyvy na jeden sektor a adaptačné rozhodnutia, ktoré sa v ňom vykonajú, budú mať často vplyv na ďalšie sektory, a preto žiada Komisiu, aby pri uplatňovaní opatrení na prispôsobenie sa klimatickým zmenám tieto vzájomné väzby vzala do úvahy;

4.

potvrdzuje potrebu ďalšieho vedeckého vytvárania modelov a štúdií podľa prístupu založeného na riziku, aby sa lepšie analyzoval, chápal a predvídal vplyv klimatických zmien na ľudí a ich sociálny vplyv v súvislosti s cieľom EÚ zmierniť nárast teploty na 2 °C a s nevyhnutným miestnym a regionálnym prispôsobovaním sa;

5.

žiada Komisiu, aby pripravila štúdiu o hospodárskych aspektoch prispôsobovania s cieľom pripraviť scenár na vypracovanie bilancie nákladov na prispôsobovanie a jeho prínosov a aby stimulovala a urýchlila hospodárske opatrenia; zdôrazňuje význam využitia sektorového prístupu smerom zdola nahor zohľadňujúceho rozdiely v prirodzených európskych biotopoch, ako sú napríklad horské oblasti alebo ostrovné regióny; vyzýva Komisiu, aby zmapovala zmeny v oblasti zamestnanosti v tých odvetviach, ktoré rastú, ako aj v tých, ktoré stagnujú;

6.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala a podporovala vedeckú prípravu spoločnej európskej databázy citlivosti s cieľom pochopiť, ako by sa vplyv klimatických zmien v budúcnosti dotkol spoločenských skupín a európskeho kultúrneho a národného dedičstva, a ako by naň spoločnosti reagovali; je presvedčený, že by sa tiež mali vytvoriť databázy obsahujúce ďalšie dôležité informácie o činnostiach a politikách na prispôsobenie sa, napríklad ukazovatele, politiky a opatrenia;

7.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala existujúce siete na monitorovanie environmentálnych údajov a vo vhodných prípadoch ich kombinovala s novými štruktúrami s cieľom zostaviť databázy s jednotnými meraniami, ktoré možno použiť na vytváranie modelov umožňujúcich vymedzenie najnaliehavejších opatrení potrebných na kontinentálnej, regionálnej a miestnej úrovni;

8.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti ďalšieho rozvoja a podpory celoeurópskej siete univerzít, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, prevádzkových organizácií, a to najmä vnútroštátnych meteorologických ústavov, ktoré majú rozsiahle zdroje údajov, a miestnych a regionálnych subjektov s rozhodovacou právomocou, aby bolo možné podporiť medzirezortné partnerstvá v oblasti prispôsobovania sa, v rámci ktorých by sa vymieňali poznatky a politiky a vyvíjali sa nástroje na hodnotenie úspešnosti prijatých opatrení a podporovala by sa komunikácia alebo šírenie vedeckých zistení a scenárov nevyhnutného prispôsobovania sa klimatickým zmenám verejnosti;

9.

domnieva sa, že v záujme zefektívnenia výskumu venujúceho sa vplyvu klimatických zmien by sa mal výskum v rámci siedmeho rámcového programu koordinovať s výskumom na národnej úrovni (najmä vesmírne programy pozorovania Zeme);

10.

domnieva sa, že EÚ musí vyvinúť značné úsilie na zintenzívnenie technického rozvoja v rámci opatrení na prispôsobenie sa, a tak podporiť vlastné hospodárstvo a prenos týchto technológií do rozvojových krajín; je presvedčený, že vývoj účinných, bezpečných a lacných technológií je základnou formou prispôsobenia sa klimatickým zmenám a domnieva sa, že budúca konferencia/schôdza zmluvných strán v Poznani (COP 14) by sa mala zamerať na túto problematiku;

11.

žiada Komisiu, aby prispôsobenie sa začlenila do návrhu a úprav platných a do všetkých budúcich právnych predpisov, stratégií a projektov financovania s ďalekosiahlym vplyvom, aby sa obmedzili dôsledky klimatických zmien; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú analýzu existujúcich európskych finančných nástrojov a ich využívania na financovanie opatrení na prispôsobenie sa klimatickým zmenám v ich pôvodných oblastiach uplatňovania, a aby upozornila na to, kde by boli potrebné ďalšie finančné prostriedky;

12.

naliehavo žiada Radu, aby bezodkladne prijala rozhodnutie o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity EÚ, a zohľadnila skutočnosť, že Európsky parlament prijal svoje stanovisko už 18. mája 2006 (6); verí, že navrhované nariadenie, ktoré spolu s ďalšími opatreniami znižuje limity na mobilizáciu tohto fondu, umožní riešiť škody spôsobené prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými činnosťou človeka účinnejším, flexibilnejším a včasnejším spôsobom; trvá na tom, že takýto finančný nástroj je veľmi dôležitý, najmä preto, že aj z dôvodu klimatických zmien sa v budúcnosti očakáva nárast počtu prírodných katastrof;

13.

vyzýva Komisiu, aby zvážila začlenenie finančných opatrení určených na prispôsobenie sa do nasledujúceho dlhodobého finančného rámca pre regionálne politiky a štrukturálne fondy, a aby tiež navrhla vyčlenenie dodatočných zdrojov na hľadanie inovatívnych riešení s cieľom čeliť klimatickým zmenám;

14.

upozorňuje na to, že strategické usmernenia pre kohéznu politiku EÚ jasne ukazujú, že je potrebné posilniť synergiu medzi životným prostredím a rastom; konštatuje, že programy regionálnej politiky investujú do infraštruktúry v oblasti vody, odpadu a ovzdušia, biodiverzity, podpory plánovania využívania pôdy a do verejnej dopravy; upozorňuje na skutočnosť, že prispievajú k plneniu záväzkov v oblasti klímy a podporujú opatrenia na predchádzanie rizikám prostredníctvom inovatívnych politík verejnej správy, napríklad preventívneho monitorovania; poukazuje aj na potrebu zintenzívniť spoluprácu Komisie a členských štátov pri organizačných činnostiach civilnej obrany a plánovaní výnimočných situácií; v tomto zmysle poukazuje na činnosť v rámci programu OSN s názvom Medzinárodná stratégia obmedzovania katastrof;

15.

zdôrazňuje, že členské štáty musia využívať fondy pre rozvoj vidieka na posilnenie procesu prispôsobovania sa klimatickým zmenám v poľnohospodárstve a lesníctve; pripomína úlohu organickej hmoty, pokiaľ ide o úrodnosť pôdy a schopnosť zadržiavať vodu, ako aj uhlík, a vyzýva Spoločenstvo na prijatie a podporovanie vhodných postupov hospodárenia s pôdou, ktoré zachovajú množstvo organickej hmoty v európskych pôdach ako účinný spôsob prispôsobovania sa zvyšovaniu teplôt a zmenám distribúcie zrážok; zdôrazňuje potrebu primeraných opatrení na predchádzanie krízam a na riadenie rizík na úrovni Spoločenstva, ako aj na národných a regionálnych úrovniach, a to vzhľadom na skutočnosť, že počet kríz v budúcnosti evidentne vzrastie, s osobitným dôrazom na systematické úsilie v oblasti pôdneho hospodárstva, ktorým sa zabezpečí zadržiavanie vody na dlhší čas a nižšie riziko vzniku lesných požiarov; domnieva sa, že riadenie rizík by malo tvoriť neodlučiteľnú a významnú súčasť kohéznej politiky EÚ;

16.

vyzýva Komisiu na predloženie rámca EÚ na plánovanie a pripravenosť na prispôsobovanie sa; zdôrazňuje potrebu riadneho zohľadňovania zásady subsidiarity v boji proti dôsledkom klimatických zmien prostredníctvom konkrétnych opatrení na prispôsobenie sa, pretože regióny a miestne orgány v Európe budú môcť lepšie politicky reagovať na vlastné skúsenosti, zdôrazňuje však potrebu koherentnosti a koordinácie plánov prispôsobovania sa na úrovni EÚ;

17.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych spoločenstiev v boji proti klimatickým zmenám; vyzýva preto na realizáciu integrovaných stratégií udržateľného mestského, regionálneho a vidieckeho rozvoja, ktoré v plnej miere zohľadňujú opatrenia na zmierňovanie a prispôsobovanie sa, a vyzýva na vypracovanie vedeckých štúdií, ktoré by analyzovali najlepší typ infraštruktúry z hľadiska jej schopnosti reagovať na klimatické zmeny;

18.

vyzýva na užšiu spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi európskymi inštitúciami a regionálnymi a miestnymi orgánmi a medzi nimi, pokiaľ ide o výstavbu, zariadenia verejných služieb a služby, ktoré sa vo svojich príslušných oblastiach zameriavajú na dosiahnutie stavu s neutrálnou bilanciou uhlíka, napríklad systémy diaľkového vykurovania, vylepšené recyklačné služby, integrovaná hromadná doprava, energeticky efektívne budovy a budovy s efektívnym využívaním vody, intenzívnejšia výroba a využívanie alternatívnej energie a výraznejšie informovanie verejnosti o spotrebe energie;

19.

zdôrazňuje skutočnosť, že poľnohospodárstvo patrí medzi odvetvia, ktoré najcitlivejšie reagujú na klimatické zmeny, súčasne však k nemu smerujú obvinenia z poškodzovania životného prostredia; je presvedčený, že opatrenia na prispôsobovanie sa v tomto odvetví musia byť zamerané na znižovanie citlivosti a zvyšovanie udržateľnosti tak z environmentálneho, ako aj z hospodárskeho hľadiska;

20.

zdôrazňuje skutočnosť, že postupné prispôsobovanie poľnohospodárstva novým potrebám vyvolaným klimatickými zmenami by sa malo preskúmať v rámci „kontroly stavu“;

21.

zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo sa môže prispôsobiť klimatickým zmenám a zmierniť ich účinky uplatňovaním právnych predpisov, ktoré zintenzívňujú trvalú udržateľnosť a podporujú nové spôsoby využívania a riadenia vodných a ďalších prírodných zdrojov;

22.

zdôrazňuje významnú úlohu členských štátov a Komisie pri určovaní dopravnej infraštruktúry, ktorú by meniace sa klimatické podmienky mohli najviac ovplyvniť a ktorá si vyžaduje viac úsilia a investícií na zabezpečenie jej nepretržitej a bezpečnej prevádzky;

23.

s radosťou víta dôležitý záver MOP 3 z Bali, ktorým je rozhodnutie sprevádzkovať fond na prispôsobenie sa klimatickým zmenám, spájajúci konkrétne projekty na prispôsobovanie sa s finančnými prostriedkami získanými z poplatkov z projektov mechanizmu čistého rozvoja, uskutočňovaných v rozvojových krajinách, ktoré sú zmluvnými stranami Kjótskeho protokolu; zdôrazňuje skutočnosť, že k tomuto prelomovému rozhodnutiu o financovaní prispôsobovania sa v rozvojových krajinách nezávisle od darcov sa dospelo pred prijatím balijského akčného plánu;

24.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby v rámci environmentálneho hodnotenia vplyvu všetky stavebné povolenia a mestské plánovania brali do úvahy rôzne scenáre prispôsobovania sa, a tak sa predišlo investovaniu do nekompatibilnej infraštruktúry; poukazuje na to, že v mnohých prípadoch by namiesto budovania mechanizmov ochrany v rámci prípravy na negatívne klimatické vplyvy bolo vhodnejšie nezastavať citlivé oblasti či renaturalizovať už zastavané oblasti;

25.

považuje za nevyhnutné, aby sa spolupracovali pri podporovaní chudobnejších častí Európy a rozvojových krajín, keďže tieto oblasti budú pravdepodobne najviac zasiahnuté klimatickými zmenami, ale najmenej si budú vedieť poradiť s ich dôsledkami; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zelená kniha o prispôsobení sa zmene klímy sa nedostatočne venuje potrebe spolupráce EÚ a rozvojových krajín v otázkach prispôsobovania sa; zdôrazňuje najmä potrebu prenosu technológie a budovania kapacít; v tejto súvislosti víta iniciatívu Komisie na začatie činnosti globálnej aliancie proti zmene klímy, ale zdôrazňuje, že zatiaľ je výrazne nedostatočne financovaná;

26.

uznáva súvislosť medzi rozvojovými cieľmi a opatreniami na zmierňovanie klimatických zmien a prispôsobovanie sa im; zdôrazňuje, že klimatické zmeny sa musia začleniť do rozvojovej spolupráce EÚ vrátane súčasných programov partnerstva, akým je dialóg EUROMED alebo partnerstvo EÚ a Afriky v oblasti energetiky; zdôrazňuje aj veľký význam posilňovania partnerstiev s rozvojovými krajinami s cieľom zvýšiť úsilie o predchádzanie odlesňovaniu, čo prináša výhody tak z hľadiska zmierňovania klimatických zmien, ako aj z hľadiska prispôsobovania sa im;

27.

vyzýva na vypracovanie významných a predvídateľných finančných nástrojov v rámci politík EÚ, ako napríklad systému obchodovania s emisiami (ETS), s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám prispôsobiť sa klimatickým zmenám a poskytovať tiež finančné prostriedky na politiky prispôsobovania sa v členských štátoch;

28.

upozorňuje na to, že klimatické zmeny by mohli urýchliť znižovanie dostupnosti prírodných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie opatrenia na prispôsobenie sa novým úlohám pri zabezpečovaní potravín a dodávok energie;

29.

vyzýva Komisiu, aby na európskej úrovni a v medzinárodných súvislostiach preskúmala spôsob, akým začleniť nevyhnutné opatrenia na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám do rozvojových plánov a do rokovaní o rozpočte; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako tieto opatrenia uplatniť v odvetvových politikách s cieľom riadiť verejné a súkromné financovanie a investície; zdôrazňuje, že takéto úsilie o začlenenie musí pokrývať všetky oblasti vedy, začleňovanie do hlavných politík, zvyšovanie povedomia, informácie, spoluprácu a monitorovanie, a to jednoznačne podľa kritérií, ktorých dodržiavanie sa pravidelne kontroluje s cieľom odôvodniť ďalšiu podporu, a o ktorom sa podá správa Európskemu parlamentu a Rade;

30.

zdôrazňuje význam väčšej potreby racionálneho využívania vody prostredníctvom riadenia jej spotreby, keďže voda sa stáva vzácnym zdrojom; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali integračné opatrenia na zaistenie dostupnosti, prístupu, využívania a ochrany vody a aby presadzovali inovatívne technológie a postupy vrátane pilotných projektov, ktoré pomôžu znížiť škody spôsobené suchom a riziko povodní; v tejto súvislosti uznáva význam ekosystémového prístupu pri prevencii a zmierňovaní účinkov pôdnej erózie, povodní, dezertifikácie, stúpajúcej hladiny morí a cudzích inváznych druhov, a pri zvyšovaní odolnosti voči lesným požiarom;

31.

uznáva, že klimatické zmeny prispievajú k celosvetovej chorobnosti a k predčasným úmrtiam tým, že ovplyvňujú najmä najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva; vyzýva členské štáty, aby zvážili opatrenia na posilnenie kapacity zdravotných systémov s cieľom prispôsobiť sa negatívnym účinkom klimatických zmien; vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém na úrovni EÚ na monitorovanie a pozorovanie účinkov klimatických zmien na zdravie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že hrozby pre ľudské zdravie vyplývajúce z klimatických zmien budú ústredným bodom politiky EÚ prispôsobovania sa klimatickým zmenám a zmierňovania ich účinkov;

32.

zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu k otázkam klímy a rozvoja vo vzťahu k oblastiam a regiónom obzvlášť zraniteľným klimatickými zmenami, ako sú horské alebo pobrežné oblasti, ostrovy alebo napríklad sedem najvzdialenejších regiónov EÚ, ktoré vzhľadom na svoje topografické charakteristiky a štrukturálne nevýhody osobitne závisia od dynamiky prírodných udalostí; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby rozšírila zoznam najzraniteľnejších oblastí a aby spolupracovala s existujúcimi regionálnymi iniciatívami, napríklad s Alpským dohovorom a Karpatským dohovorom, s cieľom čo najlepšie využiť existujúce poznatky získané prostredníctvom takýchto iniciatív;

33.

vyzýva Komisiu, aby zvážila významnú úlohu, ktorú môžu zohrávať zdravé ekosystémy v politike prispôsobovania sa; zdôrazňuje skutočnosť, že platné právne predpisy EÚ (napr. smernica o vtákoch (7), smernica o biotopoch (8), Natura 2000 a rámcová smernica o (9)) môžu v Európe pomôcť pri riešení tejto otázky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávaniu týchto politík prikladali prvoradý význam tak, aby sa zaistilo rýchle a účinné prispôsobenie sa klimatickým zmenám;

34.

víta iniciatívu Komisie zameranú na vytvorenie európskej poradnej skupiny pre prispôsobenie sa klimatickým zmenám a zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola táto skupina odborníkov schopná poskytnúť možnosti na realizáciu súdržných medziodvetvových stratégií na úrovni EÚ a na zlepšovanie politických rámcov, ktoré by mohli poskytnúť podnety na investovanie do činností zameraných na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám a ich zmiernenie;

35.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii ako príspevok Európskeho parlamentu v rámci konzultácie so zainteresovanými stranami o Zelenej knihe, ktorú Komisia iniciovala.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/48

A.

keďže EÚ by mala zabezpečiť, aby občania mali rovnaký prístup k informáciám, vzdelaniu a kultúre,

B.

keďže viac ako 83 miliónov ľudí v Európe trpí čiastočnou alebo úplnou stratou sluchu; keďže vzhľadom na starnutie európskej populácie možno očakávať, že sa situácia ešte zhorší,

C.

keďže prístup k televízii v Európe je všeobecný; keďže verejnoprávna televízia má verejnoprospešné poslanie, ktoré okrem iného spočíva v informovaní a vzdelávaní divákov,

D.

keďže súčasná technológia umožňuje simultánne titulkovanie televíznych programov (vrátane programov vysielaných naživo), čoho dobrým príkladom sú programy vysielané BBC, ktorá sa zaviazala od apríla 2008 titulkovať všetky svoje programy,

1.

považuje používanie titulkov vo všetkých programoch verejnoprávnych televíznych staníc v EÚ za nevyhnutné, keďže treba zabezpečiť, aby k nim mali všetci diváci vrátane nepočujúcich a slabo počujúcich plnohodnotný prístup; domnieva sa, že by to pomohlo aj pri výučbe cudzích jazykov;

2.

vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý by verejnoprávnym televíznym staniciam v EÚ ukladal povinnosť používať titulky vo všetkých ich programoch;

3.

poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

Gabriele Albertini, Jan Andersson, Alfonso Andria, Emmanouil Angelakas, Roberta Angelilli, Kader Arif, Stavros Arnaoutakis, Robert Atkins, John Attard-Montalto, Elspeth Attwooll, Inés Ayala Sender, Liam Aylward, Peter Baco, Maria Badia i Cutchet, Mariela Velichkova Baeva, Enrique Barón Crespo, Katerina Batzeli, Edit Bauer, Jean Marie Beaupuy, Christopher Beazley, Zsolt László Becsey, Irena Belohorská, Monika Beňová, Rolf Berend, Sergio Berlato, Giovanni Berlinguer, Thijs Berman, Adam Bielan, Slavi Binev, Šarūnas Birutis, Sebastian Valentin Bodu, Herbert Bösch, Jens-Peter Bonde, Vito Bonsignore, Josep Borrell Fontelles, Victor Boștinaru, Costas Botopoulos, Bernadette Bourzai, Sharon Bowles, Iles Braghetto, Mihael Brejc, Frieda Brepoels, Jan Březina, Elmar Brok, Danutė Budreikaitė, Wolfgang Bulfon, Nicodim Bulzesc, Ieke van den Burg, Niels Busk, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Joan Calabuig Rull, Luis Manuel Capoulas Santos, Marco Cappato, Carlos Carnero González, Paulo Casaca, Michael Cashman, Carlo Casini, Françoise Castex, Alejandro Cercas, Giles Chichester, Giulietto Chiesa, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Ole Christensen, Sylwester Chruszcz, Luigi Cocilovo, Carlos Coelho, Richard Corbett, Giovanna Corda, Titus Corlățean, Paolo Costa, Jean Louis Cottigny, Michael Cramer, Corina Crețu, Gabriela Crețu, Brian Crowley, Magor Imre Csibi, Marek Aleksander Czarnecki, Ryszard Czarnecki, Daniel Dăianu, Dragoș Florin David, Chris Davies, Antonio De Blasio, Véronique De Keyser, Panayiotis Demetriou, Gérard Deprez, Proinsias De Rossa, Marie-Hélène Descamps, Harlem Désir, Nirj Deva, Mia De Vits, Jolanta Dičkutė, Alexandra Dobolyi, Valdis Dombrovskis, Beniamino Donnici, Bert Doorn, Brigitte Douay, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Petr Duchoň, Bárbara Dührkop Dührkop, Cristian Dumitrescu, Saïd El Khadraoui, Edite Estrela, Harald Ettl, Jonathan Evans, Robert Evans, Göran Färm, Richard Falbr, Claudio Fava, Szabolcs Fazakas, Emanuel Jardim Fernandes, Anne Ferreira, Elisa Ferreira, Ilda Figueiredo, Petru Filip, Věra Flasarová, Alessandro Foglietta, Hanna Foltyn-Kubicka, Nicole Fontaine, Glyn Ford, Brigitte Fouré, Armando França, Monica Frassoni, Urszula Gacek, Milan Gaľa, Gerardo Galeote, Vicente Miguel Garcés Ramón, Iratxe García Pérez, Giuseppe Gargani, Jean-Paul Gauzès, Jas Gawronski, Evelyne Gebhardt, Eugenijus Gentvilas, Bronisław Geremek, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Claire Gibault, Adam Gierek, Maciej Marian Giertych, Neena Gill, Norbert Glante, Robert Goebbels, Bogdan Golik, Ana Maria Gomes, Donata Gottardi, Hélène Goudin, Genowefa Grabowska, Dariusz Maciej Grabowski, Vasco Graça Moura, Ingeborg Gräßle, Louis Grech, Lilli Gruber, Ignasi Guardans Cambó, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Umberto Guidoni, Zita Gurmai, Catherine Guy-Quint, Klaus Hänsch, Benoît Hamon, Małgorzata Handzlik, Gábor Harangozó, Marian Harkin, Rebecca Harms, Joel Hasse Ferreira, Satu Hassi, Jutta Haug, Anna Hedh, Gyula Hegyi, Edit Herczog, Jim Higgins, Krzysztof Hołowczyc, Mary Honeyball, Milan Horáček, Richard Howitt, Ján Hudacký, Alain Hutchinson, Iliana Malinova Iotova, Mikel Irujo Amezaga, Marie Anne Isler Béguin, Lily Jacobs, Anneli Jäätteenmäki, Stanisław Jałowiecki, Mieczysław Edmund Janowski, Lívia Járóka, Anne E. Jensen, Karin Jöns, Dan Jørgensen, Madeleine Jouye de Grandmaison, Jelko Kacin, Filip Kaczmarek, Gisela Kallenbach, Othmar Karas, Sajjad Karim, Ioannis Kasoulides, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Piia-Noora Kauppi, Tunne Kelam, Glenys Kinnock, Evgeni Kirilov, Dieter-Lebrecht Koch, Jaromír Kohlíček, Eija-Riitta Korhola, Magda Kósáné Kovács, Miloš Koterec, Sergej Kozlík, Guntars Krasts, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Constanze Angela Krehl, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Ģirts Valdis Kristovskis, Wiesław Stefan Kuc, Helmut Kuhne, Jan Jerzy Kułakowski, Aldis Kušķis, Sepp Kusstatscher, Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, Alain Lamassoure, Stavros Lambrinidis, Vytautas Landsbergis, Henrik Lax, Roselyne Lefrançois, Klaus-Heiner Lehne, Lasse Lehtinen, Jörg Leichtfried, Jo Leinen, Katalin Lévai, Janusz Lewandowski, Bogusław Liberadzki, Marcin Libicki, Marie-Noëlle Lienemann, Andrea Losco, Caroline Lucas, Astrid Lulling, Elizabeth Lynne, Marusya Ivanova Lyubcheva, Linda McAvan, Mary Lou McDonald, Mairead McGuinness, Edward McMillan-Scott, Jamila Madeira, Eugenijus Maldeikis, Ramona Nicole Mănescu, Vladimír Maňka, Erika Mann, Mario Mantovani, Marian-Jean Marinescu, Helmuth Markov, Sérgio Marques, David Martin, Miguel Ángel Martínez Martínez, Jan Tadeusz Masiel, Antonio Masip Hidalgo, Jiří Maštálka, Maria Matsouka, Mario Mauro, Manolis Mavrommatis, Manuel Medina Ortega, Erik Meijer, Íñigo Méndez de Vigo, Emilio Menéndez del Valle, Willy Meyer Pleite, Rosa Miguélez Ramos, Marianne Mikko, Miroslav Mikolášik, Viktória Mohácsi, Javier Moreno Sánchez, Luisa Morgantini, Jan Mulder, Roberto Musacchio, Cristiana Muscardini, Joseph Muscat, Riitta Myller, Pasqualina Napoletano, Hartmut Nassauer, Robert Navarro, Cătălin-Ioan Nechifor, Catherine Neris, James Nicholson, null Nicholson of Winterbourne, Lambert van Nistelrooij, Ljudmila Novak, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Cem Özdemir, Jan Olbrycht, Seán Ó Neachtain, Gérard Onesta, Janusz Onyszkiewicz, Josu Ortuondo Larrea, Reino Paasilinna, Borut Pahor, Justas Vincas Paleckis, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Dimitrios Papadimoulis, Atanas Paparizov, Georgios Papastamkos, Ioan Mircea Pașcu, Vincent Peillon, Maria Petre, Rihards Pīks, Józef Pinior, Mirosław Mariusz Piotrowski, Paweł Bartłomiej Piskorski, Gianni Pittella, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Zita Pleštinská, Rovana Plumb, Guido Podestà, Anni Podimata, Zdzisław Zbigniew Podkański, Samuli Pohjamo, Bernard Poignant, Lydie Polfer, Bernd Posselt, Christa Prets, Pierre Pribetich, Jacek Protasiewicz, Bilyana Ilieva Raeva, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Karin Resetarits, Teresa Riera Madurell, Frédérique Ries, Karin Riis-Jørgensen, Giovanni Rivera, Bogusław Rogalski, Zuzana Roithová, Luca Romagnoli, Raül Romeva i Rueda, Dariusz Rosati, Wojciech Roszkowski, Dagmar Roth-Behrendt, Mechtild Rothe, Libor Rouček, Martine Roure, Leopold Józef Rutowicz, Eoin Ryan, Guido Sacconi, Aloyzas Sakalas, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, María Isabel Salinas García, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Daciana Octavia Sârbu, Jacek Saryusz-Wolski, Christel Schaldemose, Karin Scheele, Olle Schmidt, György Schöpflin, Jürgen Schröder, Inger Segelström, Esko Seppänen, Adrian Severin, Czesław Adam Siekierski, Kathy Sinnott, Marek Siwiec, Csaba Sógor, Søren Bo Søndergaard, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Francesco Enrico Speroni, Bart Staes, Grażyna Staniszewska, Dirk Sterckx, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Theodor Dumitru Stolojan, Margie Sudre, László Surján, Eva-Britt Svensson, Hannes Swoboda, József Szájer, Andrzej Jan Szejna, Konrad Szymański, Csaba Sándor Tabajdi, Antonio Tajani, Hannu Takkula, Charles Tannock, Andres Tarand, Britta Thomsen, Marianne Thyssen, Silvia-Adriana Țicău, Gary Titley, Patrizia Toia, László Tőkés, Ewa Tomaszewska, Witold Tomczak, Jacques Toubon, Catherine Trautmann, Kyriacos Triantaphyllides, Claude Turmes, Evangelia Tzampazi, Vladimir Urutchev, Inese Vaidere, Nikolaos Vakalis, Adina-Ioana Vălean, Elena Valenciano Martínez-Orozco, Frank Vanhecke, Anne Van Lancker, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Yannick Vaugrenard, Armando Veneto, Riccardo Ventre, Donato Tommaso Veraldi, Bernadette Vergnaud, Alejo Vidal-Quadras, Kristian Vigenin, Oldřich Vlasák, Johannes Voggenhuber, Diana Wallis, Graham Watson, Renate Weber, Jan Marinus Wiersma, Glenis Willmott, Janusz Wojciechowski, Francis Wurtz, Luis Yañez-Barnuevo García, Anna Záborská, Zbigniew Zaleski, Andrzej Tomasz Zapałowski, Stefano Zappalà, Tomáš Zatloukal, Tatjana Ždanoka, Roberts Zīle, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/50

1.

schvaľuje nomináciu pani Androuly Vassiliouovej za členku Komisie na zvyšok funkčného obdobia Komisie, do 31. októbra 2009;

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/51

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/52

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.

vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.

vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

15.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 247/60

1.

schvaľuje zmenený a doplnený návrh nariadenia Komisie;

2.

vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh nariadenia;

3.

žiada Komisiu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.