12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/2

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bayerisches Landessozialgericht — Nemecko) — Petra von Chamier-Glisczinski/Deutsche Angestellten-Krankenkasse

(Vec C-208/07) (1)

(Sociálne zabezpečenie - Nariadenie (EHS) č. 1408/71 - Hlava III kapitola 1 - Články 18 ES, 39 ES a 49 ES - Vecné dávky určené na pokrytie rizika odkázanosti - Bydlisko v inom členskom štáte ako v príslušnom štáte - Systém sociálneho zabezpečenia členského štátu miesta bydliska neobsahujúci vecné dávky týkajúce sa rizika odkázanosti)

2009/C 220/02

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bayerisches Landessozialgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Petra von Chamier-Glisczinski

Žalovaná: Deutsche Angestellten-Krankenkasse

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bayerisches Landessozialgericht — Výklad článku 19 ods. 1 písm. a) a ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35) vo svetle článkov 18 ES, 39 ES a 49 ES a v spojení s článkom 10 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15) — Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej rodinný príslušník zamestnanca s bydliskom v inom členskom štáte než v príslušnom štáte, ktorý v poslednom uvedenom členskom štáte dostáva kombinované dávky (peňažné dávky a vecné dávky), nemá nárok na dávky na starostlivosť („Pflegegeld“) vypočítané podľa práva príslušného štátu, ak právne predpisy štátu bydliska nestanovujú vecné dávky na starostlivosť, ktorú dostáva v tomto členskom štáte — Vývoz vecných dávok do iného členského štátu, ktorého systém sociálneho zabezpečenia obsahuje len peňažné dávky

Výrok rozsudku

Pokiaľ na rozdiel od systému sociálneho zabezpečenia príslušného štátu systém sociálneho zabezpečenia členského štátu, kde má bydlisko odkázaná osoba poistená ako rodinný príslušník zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 zmenenom a doplnenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1386/2001 z 5. júna 2001, nestanovuje poskytovanie vecných dávok v situácii odkázanosti, ako je situácia tejto osoby, články 19 alebo 22 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia samé osebe nevyžadujú poskytovanie týchto dávok mimo územia príslušného štátu príslušnou inštitúciou alebo na jej účet.

Pokiaľ na rozdiel od systému sociálneho zabezpečenia príslušného štátu systém sociálneho zabezpečenia členského štátu, kde má bydlisko odkázaná osoba poistená ako rodinný príslušník zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle nariadenia č. 1408/71, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97 zmenenom a doplnenom nariadením č. 1386/2001, nestanovuje poskytovanie vecných dávok v danej situácii odkázanosti, článku 18 ES neodporuje za okolností, aké sú vo veci samej, taká právna úprava, ako je úprava stanovená v § 34 knihy XI zákonníka sociálneho zabezpečenia (Sozialgesetzbuch), na základe ktorej príslušná inštitúcia odmieta za týchto okolností prebrať na neurčitú dobu nezávisle od mechanizmov zavedených článkom 19 alebo prípadne článkom 22 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, náklady spojené s pobytom v opatrovateľskom ústave nachádzajúcom sa v členskom štáte miesta bydliska do výšky sumy zodpovedajúcej dávkam, na ktoré by táto osoba mala nárok, ak by jej bola poskytnutá rovnaká starostlivosť v zmluvnom zariadení nachádzajúcom sa v príslušnom štáte.

(1) Ú. v. EÚ C 155, 7.7.2007.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/3

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. júla 2009 — Der Grüne Punkt — Duales System Deutschland GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev, Interseroh Dienstleistungs GmbH, Vfw GmbH, Landbell AG für Rückhol-Systeme, BellandVision GmbH

(Vec C-385/07 P) (1)

(Odvolanie - Hospodárska súťaž - Článok 82 ES - Systém zberu a zhodnotenia použitých obalov v Nemecku - Logo „Der Grüne Punkt“ - Poplatok vyplývajúci zo zmluvy o užívaní loga - Zneužitie dominantného postavenia - Výlučné právo majiteľa ochrannej známky - Nadmerná dĺžka trvania konania na Súde prvého stupňa - Primeraná lehota - Zásada účinnej súdnej ochrany - Články 58 a 61 Štatútu Súdneho dvora)

2009/C 220/03

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Der Grüne Punkt — Duales System Deutschland GmbH (v zastúpení: W. Deselaers, E. Wagner a B. Meyring, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: W. Mölls a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia), Vfw GmbH (v zastúpení: H. Wissel, Rechtsanwalt), Landbell AG für Rückhol-Systeme (v zastúpení: A. Rinne a M. Westrup, Rechtsanwälte), BellandVision GmbH (v zastúpení: A. Rinne a M. Westrup, Rechtsanwälte)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje Komisiu: Interseroh Dienstleistungs GmbH (v zastúpení: M. W. Pauly, A. Oexle a J. Kempkes, Rechtsanwälte)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 24. mája 2007 vo veci T-151/01, Duales System Deutschland/Komisia, ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť rozhodnutia Komisie 2001/463/ES z 20. apríla 2001 týkajúceho sa konania podľa článku 82 ES [neoficiálny preklad] (vec COMP D3/34493 — DSD) (Ú. v. ES L 166, s. 1) — Zneužitie dominantného postavenia — Systém zberu a zhodnotenia obalov s logom „Der Grüne Punkt“ uvedených na trh v Nemecku

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Der Grüne Punkt — Duales System Deutschland GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania na tomto stupni Komisie Európskych spoločenstiev, Interseroh Dienstleistungs GmbH, Vfw GmbH, Landbell AG für Rückhol-Systeme a BellandVision GmbH.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2009.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/3

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Írsko

(Vec C-427/07) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Posúdenie vplyvov projektov na životné prostredie - Smernica 85/337/EHS - Prístup k spravodlivosti - Smernica 2003/35/ES)

2009/C 220/04

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: D. Recchia, P. Oliver a J.-B. Laignelot, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko (v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, M. Collins SC, D. McGrath, BL)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 2, 3 a 4 smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248) — Neprijatie ustanovení potrebných na dosiahnutie súladu s článkami 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 156, s. 17; Mim. vyd. 15/007, s. 466)

Výrok rozsudku

Írsko si tým, že

—

v súlade s článkom 2 ods. 1 a článkom 4 ods. 2 až 4 smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/11/ES z 3.marca 1997, neprijalo všetky nevyhnutné opatrenia, aby pred udelením povolenia boli všetky projekty, ktoré môžu mať podstatný vplyv na životné prostredie a ktoré patria do kategórie výstavba ciest uvedenej v prílohe II bode 10 písm. e) smernice 85/337, zmenenej a doplnenej smernicou 97/11, predmetom postupu povolenia a posúdenia ich vplyvov na životné prostredie, tak ako to vyplýva z článkov 5 až 10 tejto smernice a

—

neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 3 bodmi 3 až 7 a článkom 4 bodmi 2 až 4 smernice 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES, a o niektorých z týchto ustanovení neinformovalo Komisiu Európskych spoločenstiev, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice 85/337, zmenenej a doplnenej smernicou 97/11 a z článku 6 smernice 2003/35.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Komisia Európskych spoločenstiev a Írsko znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/4

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. júla 2009 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) — Spojené kráľovstvo] — Mark Horvath/Secretary of State for Environment, Food and Rural Affairs

(Vec C-428/07) (1)

(Spoločná poľnohospodárska politika - Režimy priamej podpory - Nariadenie (ES) č. 1782/2003 - Článok 5 a príloha IV - Minimálne požiadavky pre dobrý poľnohospodársky a ekologický stav - Údržba ciest zaťažených vecným bremenom prechodu - Vykonanie členským štátom - Prevod právomocí na regionálne orgány členského štátu - Diskriminácia v rozpore s právom Spoločenstva)

2009/C 220/05

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Mark Horvath

Žalovaný: Secretary of State for Environment, Food and Rural Affairs

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) — Výklad článku 5 a prílohy IV nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269) — Kritériá dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu definované v článku 5 a prílohe IV nariadenia — Možnosť zahrnutia požiadaviek týkajúcich sa údržby viditeľných ciest zaťažených vecným bremenom verejného prechodu — Vnútroštátny režim členského štátu, ktorý stanovuje, že regionálne orgány majú legislatívnu právomoc vo vzťahu k jednotlivým územným celkom tohto členského štátu, v dôsledku čoho majú tieto jednotlivé územné celky rozdielne štandardy dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu

Výrok rozsudku

Členský štát môže medzi štandardy dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu uvedené v článku 5 a prílohe IV nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001, zahrnúť požiadavky týkajúce sa údržby viditeľných ciest zaťažených vecným bremenom verejného prechodu, pokiaľ uvedené požiadavky prispievajú k zachovávaniu týchto ciest ako krajinných znakov, prípadne k zabráneniu zhoršenia stanovíšť.

Pokiaľ ústavný systém členského štátu stanovuje, že regionálne orgány majú zákonodarnú právomoc, prijatie odlišných štandardov v oblasti dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu v zmysle článku 5 a prílohy IV nariadenia č. 1782/2003 uvedenými orgánmi nepredstavuje samo osebe diskrimináciu, ktorá je v rozpore s právom Spoločenstva.

(1) Ú. v. EÚ C 297, 8.12.2007.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/4

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko, Schneider Electric SA, Francúzska republika

(Vec C-440/07 P) (1)

(Odvolanie - Koncentrácie podnikov - Nariadenie (EHS) č. 4064/89 - Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom - Neplatnosť - Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva z dôvodu konštatovanej nezákonnosti - Podmienky)

2009/C 220/06

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Petite, F. Arbault, T. Christoforou, C.-F. Durand a R. Lyal, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Schneider Electric SA (v zastúpení: M. Pittie a A. Winckler, advokáti), Spolková republika Nemecko, Francúzska republika

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá rozšírená komora) z 11. júla 2007, Schneider Electric/Komisia (T-351/03), ktorým Súd prvého stupňa uložil Európskemu spoločenstvu povinnosť nahradiť na jednej strane náklady, ktoré vznikli Schneider Electric za účasť na obnovení kontrolného postupu koncentrácie, ku ktorej došlo po vyhlásení rozsudkov Súdu prvého stupňa z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia (T-310/01 a T-77/02), a na druhej strane dve tretiny škody, ktorá vznikla Schneider Electric z dôvodu zníženia ceny predaja Legrand SA, ktorú Schneider Electric musel odsúhlasiť nadobúdateľovi ako protihodnotu za odloženie dátumu skutočného uskutočnenia predaja Legrand do 10. decembra 2002 — Podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva — Pojmy protiprávneho úkonu, škody a priamej príčinnej súvislosti medzi spôsobeným protiprávnym úkonom a škodou — „Dostatočne charakterizované“ porušenie práva Spoločenstva postihujúce kontrolný postup zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom

Výrok rozsudku

Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 11. júla 2007, Schneider Electric/Komisia (T-351/03), sa zrušuje v rozsahu, v akom:

—	bola Spoločenstvu uložená povinnosť nahradiť dve tretiny škody uplatnenej spoločnosťou Schneider Electric SA z dôvodu zníženia kúpnej ceny spoločnosti Legrand SA, ktoré údajne nadobúdateľovi poskytla ako protihodnotu za odklad uskutočnenia predaja do 10. decembra 2002,

—	bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku na účely ocenenia tejto škody,

—	boli priznané úroky z náhrady zodpovedajúcej tejto škode.

2.	V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta.

Účastníci konania predložia Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v lehote troch mesiacov od vyhlásenia tohto rozsudku ocenenie škody tvorenej nákladmi vynaloženými spoločnosťou Schneider Electric SA na účasť na opätovnom začatí konania o preskúmaní koncentrácie, ku ktorému došlo po vyhlásení rozsudkov Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia (T-310/01 a T-77/02), a toto ocenenie sa vypracuje na základe spoločnej dohody spôsobom uvedeným v bode 216 tohto rozsudku.

4.	Ak nedôjde k takejto dohode, predložia účastníci konania Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v tej istej lehote svoje číselne vyjadrené návrhy.

5.	V zostávajúcej časti sa žaloba spoločnosti Schneider Electric SA zamieta.

6.	Spoločnosť Schneider Electric SA znáša vlastné trovy prvostupňového konania a trovy predmetného konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie Európskych spoločenstiev v rámci týchto konaní.

(1) Ú. v. EÚ C 22, 26.1.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/5

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) zo 16. júla 2009 — SELEX Sistemi Integrati SpA/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-481/07 P) (1)

(Odvolanie - Mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva - Rozhodnutie Komisie, ktoré zamieta sťažnosť podanú proti Eurocontrol - Skutočná a určitá škoda)

2009/C 220/07

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: SELEX Sistemi Integrati SpA (v zastúpení: F. Sciaudone, R. Sciandone a A. Neri, advokáti)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Di Bucci a F. Amato, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 29. augusta 2007, SELEX Sistemi Integrati/Komisia (T-186/05), ktorým Súd prvého stupňa zamietol ako sčasti zjavne neprípustnú a sčasti zjavne právne nedôvodnú žalobu o náhradu škody, údajne spôsobenej odvolateľovi v dôsledku rozhodnutia Komisie z 12. februára 2004, ktoré zamieta sťažnosť odvolateľa týkajúcu sa údajného porušenia ustanovení Zmluvy ES v oblasti hospodárskej súťaže zo strany Eurocontrolu

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	SELEX Sistemi Integrati SpA je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 37, 9.2.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/6

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social de Madrid — Španielsko) — Evangelina Gómez-Limón Sánchez-Camacho/Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS), Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS), Alcampo SA

(Vec C-537/07) (1)

(Smernica 96/34/ES - Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke - Nadobudnuté práva alebo nadobúdané práva na začiatku dovolenky - Pokračovanie v poberaní dávok sociálneho zabezpečenia počas dovolenky - Smernica 79/7/EHS - Zásada rovnosti zaobchádzania medzi mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením - Nadobudnutie nárokov na trvalý invalidný dôchodok počas rodičovskej dovolenky)

2009/C 220/08

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Social de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Evangelina Gómez-Limón Sánchez-Camacho

Žalovaní: Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS), Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS), Alcampo SA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Juzgado de lo Social de Madrid (Španielsko) — Výklad bodov 6 a 8 doložky 2 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC pripojenej k smernici Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 (Ú. v. ES L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285) a smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, s. 24; Mim. vyd. 05/001, s. 215) — Vnútroštátna právna úprava, v ktorej sa stanovuje výpočet invalidného dôchodku na základe mzdy počas určitého obdobia predtým, ako došlo k poistnej udalosti, na ktorej sa zakladá nárok na dôchodok — Čiastočná rodičovská dovolenka počas tejto doby — Účinky

Výrok rozsudku

1.	Jednotlivci sa pred vnútroštátnym súdom môžu odvolávať na doložku 2 bod 6 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke uzavretej 14. decembra 1995, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC.

Doložka 2 body 6 a 8 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke nebránia tomu, aby bola pri výpočte trvalého invalidného dôchodku zamestnanca zohľadnená skutočnosť, že tento zamestnanec čerpal čiastočnú rodičovskú dovolenku, počas ktorej odvádzal príspevky a nadobúdal nárok na dôchodok pomerne k vyplatenej mzde.

Doložka 2 bod 8 rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke neukladá členským štátom povinnosti, okrem povinnosti preskúmať a rozhodnúť otázky týkajúce sociálneho zabezpečenia spojené s touto rámcovou dohodou v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou. Konkrétne im neukladá povinnosť stanoviť zachovanie poberania dávok zo sociálneho zabezpečenia počas rodičovskej dovolenky. Jednotlivci sa nemôžu odvolávať na uvedenú doložku 2 bod 8 pred vnútroštátnym súdom voči verejným orgánom.

Zásada rovnosti zaobchádzania medzi mužmi a ženami a osobitne zásada rovnosti zaobchádzania medzi mužmi a ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia v zmysle smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením nebráni tomu, aby zamestnanec počas čiastočnej rodičovskej dovolenky nadobúdal nárok na trvalý invalidný dôchodok na základe odpracovaného času a vyplatenej mzdy, a nie tak, ako keby pracovnú činnosť vykonával na plný úväzok.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 8.3.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/6

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 16. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Írsko

(Vec C-554/07) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Daň z pridanej hodnoty - Smernica 2006/112/ES - Články 2, 9 a 13 - Hospodárska činnosť vykonávaná štátom, miestnymi orgánmi a inými subjektmi, ktoré sa spravujú verejným právom - Oslobodenie)

2009/C 220/09

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko (v zastúpení: D. O’Hagan, E. Fitzsimons a N. Travers, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Nesprávne prebratie článku 13 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1) — Oslobodenie každej hospodárskej činnosti vykonávanej štátom, miestnymi orgánmi a inými subjektmi, ktoré sa spravujú verejným právom

Výrok rozsudku

Írsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 2, 9 a 13 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty tým,

že vo vnútroštátnej právnej úprave neupravilo v žiadnom všeobecnom predpise zdaňovanie daňou z pridanej hodnoty hospodárskych činností vykonávaných štátom, miestnymi orgánmi a inými subjektmi, ktoré sa spravujú verejným právom v prípadoch, keď nekonajú v postavení orgánov verejnej moci,

že vo vnútroštátnej právnej úprave neupravilo v žiadnom všeobecnom predpise zdaňovanie daňou z pridanej hodnoty u verejných orgánov v prípadoch, keď vykonávajú činnosť v postavení orgánov verejnej moci, ak by ich nezdanenie mohlo podstatne narušiť hospodársku súťaž a ani neprijali nijaké kritérium umožňujúce v tejto súvislosti obmedziť voľnú úvahu ministerstva financií, a

že vo vnútroštátnej právnej úprave neupravilo v žiadnom všeobecnom predpise zdaňovanie daňou z pridanej hodnoty u verejných orgánov vykonávajúcich činnosti vymenované v prílohe I smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v rozsahu, v akom sa tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.

2.	Írsko je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 51, 23.2.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/7

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Højesteret — Dánsko) — Infopaq International A/S/Danske Dagblades Forening

(Vec C-5/08) (1)

(Autorské práva - Informačná spoločnosť - Smernica 2001/29/ES - Články 2 a 5 - Literárne a umelecké diela - Pojem „rozmnožovanie“ - Rozmnožovanie „časti“ - Rozmnožovanie krátkych výpisov z literárnych diel - Novinové články - Dočasné a prechodné rozmnožovanie - Technologický postup spočívajúci v skenovaní článkov, ich konverzii na textový súbor, v elektronickom spracovaní rozmnoženiny, v uložení do pamäte počítača časti tejto rozmnoženiny a v jej vytlačení)

2009/C 220/10

Jazyk konania: dánčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Højesteret

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Infopaq International A/S

Žalovaný: Danske Dagblades Forening

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Højesteret — Výklad článku 2 a článku 5 ods. 1 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230) — Spoločnosť, ktorej hlavným predmetom činnosti je spracovanie zhrnutí novinových článkov prostredníctvom skenovania — Ukladanie výpisu z článku, ktorý sa skladá z hľadaného slova a piatich slov, ktoré tomuto slovu predchádzajú, a piatich slov, ktoré po tomto slove nasledujú — Dočasné úkony rozmnožovania

Výrok rozsudku

Na úkon uskutočnený pri postupe zberu dát, ktorý spočíva v uložení výpisu z chráneného diela vytvoreného z jedenástich slov do pamäte počítača a jeho vytlačení, sa môže vzťahovať pojem rozmnožovanie časti v zmysle článku 2 smernice 2001/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ak — čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu — takto prebraté prvky vyjadrujú vlastnú duševnú tvorbu ich autora.

Prípad vytlačenia výpisu vytvoreného z jedenástich slov, ktorý sa uskutočňuje v priebehu postupu zberu dát, akým je postup vo veci samej, nespĺňa podmienku týkajúcu sa prechodného charakteru stanovenú v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 a preto nemožno tento postup uskutočniť bez súhlasu príslušných majiteľov autorských práv.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 8.3.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/7

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour du travail de Liège — Belgicko) — Mono Car Styling SA, v likvidácii/Dervis Odemis a i.

(Vec C-12/08) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 98/59/ES - Články 2 a 6 - Postup informovania a prerokovania so zamestnancami v prípade hromadného prepúšťania - Povinnosti zamestnávateľa - Právo zamestnancov podať žalobu - Požiadavka konformného výkladu)

2009/C 220/11

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour du travail de Liège

Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Mono Car Styling SA, v likvidácii

Žalovaní: Dervis Odemis a i.

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour du travail de Liège (Belgicko) — Výklad článkov 2, 3 a 6 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, s. 16; Mim. vyd. 05/003, s. 327) — Riadny priebeh postupu informovania a prerokovania so zamestnancami v prípade prepúšťania — Neexistencia písomného oznámenia týkajúceho sa najmä dôvodov plánovaného prepúšťania, počtu a kategórie pracovníkov, ktorí majú byť prepustení, kritérií pre výber takýchto pracovníkov — Vplyv nevznesenia námietky zástupcami pracovníkov na individuálne právo pracovníka podať žalobu, ktorou napadne riadny priebeh prepúšťania — Rozsah požiadavky konformného výkladu

Výrok rozsudku

Článok 6 smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania v spojení s článkom 2 tejto smernice treba vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej úprave, ktorá zakotvuje postupy umožňujúce zástupcom zamestnancov, ako aj každému zamestnancovi individuálne, dohliadať na dodržiavanie povinností stanovených touto smernicou, ale ktorá individuálne právo zamestnancov konať obmedzuje, pokiaľ ide o výhrady, ktoré možno uplatniť, a ktorá toto právo podmieňuje požiadavkou, že zástupcovia zamestnancov predtým oznámili zamestnávateľovi námietky, ako aj požiadavkou, že dotknutý zamestnanec predtým informoval zamestnávateľa, že spochybňuje dodržanie postupu informovania a prerokovania.

Skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava, ktorá upravuje postupy, ktoré umožňujú zástupcom zamestnancov dohliadať na to, či zamestnávateľ dodržiava všetky povinnosti informovania a prerokovania stanovené v smernici 98/59, dopĺňa individuálne právo zamestnancov, ktoré okrem iného priznáva každému zamestnancovi dotknutému hromadným prepúšťaním, o limity a podmienky, nie je v rozpore so zásadou účinnej súdnej ochrany.

Článok 2 smernice 98/59/ES je potrebné vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje povinnosti zamestnávateľa, ktorý hodlá pristúpiť k hromadnému prepúšťaniu, v porovnaní s povinnosťami stanovenými v uvedenom článku 2. Podľa zásady konformného výkladu musí vnútroštátny súd pri uplatňovaní vnútroštátneho práva zohľadniť vnútroštátne právo ako celok a v najvyššej možnej miere ho vykladať v zmysle znenia a účelu smernice, aby dospel k záveru, ktorý je v súlade s cieľom sledovaným smernicou. Preto musí v rámci svojich právomocí zaistiť, aby povinnosti uložené takémuto zamestnávateľovi neboli obmedzené v porovnaní s povinnosťami stanovenými v článku 2 uvedenej smernice.

(1) Ú. v. EÚ C 79, 29.3.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/8

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tallinna Halduskohus — Estónska republika) — Pärlitigu OÜ/Maksu- ja Tolliameti Põhja maksu- ja tollikeskus

(Vec C-56/08) (1)

(Spoločný colný sadzobník - Kombinovaná nomenklatúra - Colné zaradenie - Podpoložka KN 05119110 - Podpoložka KN 03032200 - Mrazené chrbtové kosti z chovaného lososa atlantického - Nariadenie (ES) č. 85/2006 - Antidumpingové clá)

2009/C 220/12

Jazyk konania: estónčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tallinna Halduskohus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Pärlitigu OÜ

Žalovaný: Maksu- ja Tolliameti Põhja maksu- ja tollikeskus

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tallinna Halduskohus — Výklad prílohy I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti sporu vo veci samej — Platnosť článku 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 85/2006 zo 17. januára 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá predbežné clo uložené na dovoz chovaného lososa s pôvodom v Nórsku (Ú. v. EÚ L 15, s. 1) — Zaradenie do položky 0303220015 (ostatné, mrazený chovaný losos) alebo položky 0511911000 (rybací odpad) na účely uloženia antidumpingového cla — Mrazené chrbtové kosti z chovaného lososa atlantického získané po filetovaní rýb

Výrok rozsudku

Kombinovaná nomenklatúra Spoločného colného sadzobníka tvoriaca prílohu I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1719/2005 z 27. októbra 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že mrazené chrbtové kosti z chovaného lososa atlantického (Salmo salar), ktoré sa získajú po filetovaní rýb, treba zaradiť pod kód KN 0303 22 00 za podmienky, že tovar je v čase preclenia spôsobilý na ľudskú konzumáciu, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

(1) Ú. v. EÚ C 92, 12.4.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/9

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Napoli — Sezione Lavoro — Taliansko) — Raffaello Visciano/Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS)

(Vec C-69/08) (1)

(Sociálna politika - Ochrana pracovníkov - Platobná neschopnosť zamestnávateľa - Smernica 80/987/EHS - Povinnosť uhradiť celý neuspokojený nárok do výšky vopred určenej hornej hranice - Povaha nárokov zamestnanca voči záručnej inštitúcii - Premlčacia doba)

2009/C 220/13

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Napoli — Sezione Lavoro

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Raffaello Visciano

Žalovaný: Istituto nazionale della previdenza sociale (INPS)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale di Napoli Sezione Lavoro — Výklad článkov 3 a 4 smernice Rady 80/987 z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Ú. v. ES L 283, s. 23; Mim. vyd. 05/001, s. 217) — Garancia miezd zodpovedajúca trom posledným mesiacom pracovnej zmluvy do výšky vopred určenej hornej hranice — Zníženie poskytnutej náhrady o preddavky na mzdu, ktoré vyplatil zamestnávateľ — Vnútroštátna úprava pripúšťajúca rozdiel právnej kvalifikácie rovnakej dávky podľa subjektu, ktorý ju poskytol a pripúšťajúca zmenu premlčacej doby na podanie žaloby

Výrok rozsudku

Články 3 a 4 smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje kvalifikovať neuspokojené nároky zamestnancov ako „dávky sociálneho zabezpečenia“, keď sú uhrádzané záručnou inštitúciou.

2.	Smernica 80/987 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pôvodnú pohľadávku z odmeny zamestnanca používa len ako vzor pre porovnanie s cieľom určenia plnenia, ktoré má byť zaručené zásahom garančného fondu.

V rámci žiadosti zamestnanca podanej s cieľom získať od garančného fondu úhradu neuspokojených pohľadávok z odmeny, smernica 80/987 nebráni uplatneniu jednoročnej premlčacej doby (zásada ekvivalencie). Vnútroštátnemu súdu však prináleží preskúmať, či úprava tejto premlčacej doby nevedie k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu uplatnenia práv, ktoré priznáva právny poriadok Spoločenstva (zásada efektívnosti).

(1) Ú. v. EÚ C 107, 26.4.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/9

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2009 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Hof van Cassatie van Belgiё — Belgicko) — Gilbert Snauwaert, Algemeen Expeditiebedrijf Zeebrugge BVBA, Coldstar NV, Dirk Vlaeminck, Jeroen Den Haerynck, Ann De Wintere (C-124/08), Géry Deschaumes (C-125/08)/Belgicko

(Spojené veci C-124/08 a C-125/08) (1)

(Nariadenie (EHS) č. 2913/92 - Colný kódex Spoločenstva - Colný dlh - Suma cla - Oznámenie dlžníkovi - Trestne stíhateľný skutok)

2009/C 220/14

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van Cassatie van Belgiё

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Gilbert Snauwaert, Algemeen Expeditiebedrijf Zeebrugge BVBA, Coldstar NV, Dirk Vlaeminck, Jeroen Den Haerynck, Ann De Wintere (C-124/08), Géry Deschaumes (C-125/08)

Žalovaný: Belgicko

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van Cassatie van Belgiё — Výklad článku 221 ods. 1 a 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (znenie účinné v roku 1992) (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) — Dodatočný výber dovozného alebo vývozného cla — Požiadavka zapísania alebo nezapísania sumy cla pred oznámením dlžníkovi — Premlčacia lehota — Colný podvod — Solidárna zodpovednosť

Výrok rozsudku

Článok 221 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa stanovuje Colný kódex Spoločenstva, sa má vykladať v tom zmysle, že oznámenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktoré sa má zaplatiť, sa zo strany colných orgánov voči dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi môže platne uskutočniť, len ak uvedené orgány prv zapísali sumu tohto cla do účtovnej evidencie.

Článok 221 ods. 3 nariadenia č. 2913/92 sa má vykladať v tom zmysle, že colné orgány môžu dlžníkovi platne oznámiť sumu cla splatnú podľa zákona po uplynutí lehoty troch rokov od okamihu vzniku colného dlhu, ak uvedené orgány nemohli určiť presnú sumu uvedeného cla v dôsledku trestne stíhateľného skutku, aj keď uvedený dlžník nie je páchateľom tohto skutku.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 7.6.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/10

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van Cassatie van België — Belgicko) — Distillerie Smeets Hasselt NV/Belgische Staat, Louis De Vos, Bollen, Mathay & Co BVBA, likvidátor Transterminal Logistics NV, Daniel Van den Langenbergh, Firma De Vos NV a Belgische Staat/Bollen, Mathay & Co BVBA, likvidátor Transterminal Logistics NV a Louis De Vos/Belgische Staat

(Vec C-126/08) (1)

(Nariadenie (EHS) č. 2913/92 - Colný kódex Spoločenstva - Dodatočné vybratie dovozného cla alebo vývozného cla - Zápis sumy cla - Zapísanie do účtovnej evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií - Zapísanie do zápisnice považované za zápis - Odovzdanie kópie zápisnice, ktoré je rovnocenné oznámeniu sumy cla splatného podľa zákona)

2009/C 220/15

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van Cassatie van België

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Distillerie Smeets Hasselt NV, Belgische Staat, Louis De Vos

Žalovaní: Belgische Staat, Louis De Vos, Bollen, Mathay & Co BVBA, likvidátor Transterminal Logistics NV, Daniel Van den Langenbergh, Firma De Vos NV

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hof van Cassatie van België — Výklad článkov 217 ods. 1 a 221 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (verzia platná v roku 1992) (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3) — Dodatočné vybratie dovozného alebo vývozného cla — Existencia alebo neexistencia požiadavky zapísania sumy cla do účtovnej evidencie pred oznámením sumy dlžníkovi — Pojem „zapísanie do účtovnej evidencie alebo do iného rovnocenného nosiča informácií“

Výrok rozsudku

Článok 217 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, treba vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu stanoviť, že zápis sumy cla vyplývajúcej z colného dlhu sa uskutoční na základe zapísania uvedenej sumy do zápisnice vyhotovenej príslušnými colnými orgánmi, ktorou sa konštatuje porušenie uplatniteľných colných predpisov.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 7.6.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/10

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Poľská republika

(Vec C-165/08) (1)

(Geneticky modifikované organizmy - Osivo - Zákaz uvádzania na trh - Zákaz zápisu do vnútroštátneho katalógu odrôd - Smernice 2001/18/ES a 2002/53/ES - Odvolávanie sa na dôvody etického a náboženského charakteru - Dôkazné bremeno)

2009/C 220/16

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: B. Doherty a A. Szmytkowska, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Poľská republika (v zastúpení: M. Dowgielewicz, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článkov 22 a 23 smernice 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 77) a článku 4 ods. 4 a článku 16 smernice Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (Ú. v. ES L 193, s. 1; Mim. vyd. 03/036, s. 281) — Vnútroštátna právna úprava zakazujúca uvádzanie osiva geneticky modifikovaných odrôd na trh, ako aj ich zápis do vnútroštátneho katalógu odrôd

Výrok rozsudku

Poľská republika si tým, že zakázala voľný pohyb osiva geneticky modifikovaných odrôd, ako aj zápis geneticky modifikovaných odrôd do vnútroštátneho katalógu odrôd, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 22 a 23 smernice 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS, ako aj z článku 4 ods. 4 a článku 16 smernice Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj dve tretiny trov konania, ktoré vznikli Komisii.

4.	Komisia znáša tretinu svojich vlastných trov konania.

(1) Ú. v. EÚ C 183, 19.7.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/11

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation — Francúzsko) — Laszlo Hadadi (Hadady)/Csilla Marta Mesko, manželka pána Hadadi (Hadady)

(Vec C-168/08) (1)

(Súdna spolupráca v občianskych veciach - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Článok 64 - Prechodné ustanovenia - Uplatnenie na rozhodnutie členského štátu, ktorý pristúpil k Európskej únii v roku 2004 - Článok 3 ods. 1 - Právomoc v rozvodových veciach - Relevantné väzby - Obvyklý pobyt - Štátna príslušnosť - Manželia bývajúci vo Francúzsku, ktorí obaja majú francúzsku a maďarskú štátnu príslušnosť)

2009/C 220/17

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour de cassation

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Laszlo Hadadi (Hadady)

Žalovaná: Csilla Marta Mesko, manželka pána Hadadi (Hadady)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Cour de cassation (Francúzsko) — Výklad článku 2 nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 z 29. mája 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom manželov (Ú. v. ES L 160, s. 19; Mim. vyd. 19/001, s. 209) a článkov 3 a 64 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243) — Podmienky uznania rozsudku o rozvode — Relevantné faktory spojitosti: bydlisko alebo štátna príslušnosť účastníkov konania

Výrok rozsudku

V prípade, keď dožiadaný súd členského štátu má podľa článku 64 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, skúmať, či súd členského štátu pôvodu súdneho rozhodnutia by mal právomoc podľa článku 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, zabraňuje posledný uvedený článok tomu, aby súd dožiadaného členského štátu manželov, ktorí obaja majú štátnu príslušnosť jednak tohto štátu a jednak členského štátu pôvodu, považoval len za štátnych príslušníkov dožiadaného členského štátu. Tento súd musí naopak zohľadniť skutočnosť, že manželia majú aj štátnu príslušnosť členského štátu pôvodu a že z tohto dôvodu súdy členského štátu pôvodu by mohli mať právomoc vo veci konať.

Ak majú obaja manželia štátnu príslušnosť dvoch rovnakých členských štátov, bráni článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2201/2003 tomu, aby bola vylúčená právomoc súdov jedného z týchto členských štátov z dôvodu, že navrhovateľa s týmto štátom nič iné nespája. Naopak, súdy členských štátov, ktorých štátnymi príslušníkmi sú manželia, majú podľa tohto ustanovenia právomoc rozhodovať vo veci a títo manželia si môžu vybrať súd členského štátu, ktorý bude rozhodovať vo veci.

(1) Ú. v. EÚ C 158, 21.6.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/11

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — Zuid-Chemie BV/Philippo’s Mineralenfabriek NV/SA

(Vec C-189/08) (1)

(Súdna spolupráca v občianskych a obchodných veciach - Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Pojem „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“)

2009/C 220/18

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Dovolateľka: Zuid-Chemie BV

Odporkyňa: Philippo’s Mineralenfabriek NV/SA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hoge Raad der Nederlanden Den Haag — Výklad článku 5 initio a bodu 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Brusel I“) (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) — Výklad slovného spojenia „miesto, kde došlo alebo mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ — Miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody — Miesto, kde došlo k udalosti, v dôsledku ktorej bola škoda spôsobená („Handlungsort“), a miesto, kde škoda vznikla („Erfolgsort“) — Hraničné ukazovatele

Výrok rozsudku

Článok 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci sporu, o aký ide vo veci samej, výraz „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ označuje miesto, kde počiatočná škoda vznikla z dôvodu použitia výrobku obvyklým spôsobom na účely, na ktoré je určený.

(1) Ú. v. EÚ C 183, 19.7.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/12

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. júla 2009 — American Clothing Associates SA a Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Spojené veci C-202/08 P a C-208/08 P) (1)

(Odvolanie - Duševné vlastníctvo - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Ochranná známka Spoločenstva - Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva - Absolútne dôvody zamietnutia zápisu ochrannej známky - Továrenské alebo obchodné známky zhodné alebo podobné so znakom štátnej zvrchovanosti - Vyobrazenie javorového listu - Uplatniteľnosť na ochranné známky pre služby)

2009/C 220/19

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolatelia: American Clothing Associates NV (v zastúpení: P. Maeyaert, advocaat, N. Clarembeaux a C. De Keersmaeker, avocats) (C-202/08 P), Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca) (C-208/08 P)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca) (C-202/08 P), American Clothing Associates NV (v zastúpení: P. Maeyaert, advocaat, N. Clarembeaux a C. De Keersmaeker, avocats) (C-208/08 P)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 28. februára 2008, American Clothing Associates/ÚHVT (T–215/06), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu podanú odvolateľom proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 4. mája 2006, ktorým bol zamietnutý zápis označenia predstavujúceho javorový list ako ochrannej známky pre výrobky tried 18 a 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre účely zápisu ochranných známok — Porušenie článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) a článku 6b ods. 1 písm. a) Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883 v znení zmien a doplnení — Absolútne dôvody zamietnutia zápisu — Továrenské alebo obchodné známky totožné alebo podobné so štátnym znakom — Stvárnenie javorového listu

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie, ktoré podal American Clothing Associates NV vo veci C-202/08 P, sa zamieta.

Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 28. februára 2008, American Clothing Associates/ÚHVT (T-215/06), sa zrušuje v rozsahu, v akom ním bolo zrušené rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) zo 4. mája 2006 (vec R 1463/2005-1), ktorým bol zamietnutý zápis označenia zobrazujúceho javorový list ako ochrannej známky Spoločenstva.

3.	Žaloba, ktorú podal American Clothing Associates NV vo veci T-215/06, sa zamieta.

4.	American Clothing Associates NV je povinný nahradiť trovy konania vo veci C-202/08 P a vo veci C-208/08 P.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/12

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) zo 16. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-244/08) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Šiesta smernica DPH - Článok 17 - Ôsma smernica 79/1072/EHS - Článok 1 - Trinásta smernica 86/560/EHS - Vrátenie alebo odpočet DPH - Platiteľ dane so sídlom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ale ktorý má stálu prevádzkareň v dotknutom členskom štáte)

2009/C 220/20

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: A. Aresu a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika (v zastúpení: I. Bruni, G. De Bellis a G. Palmieri, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Porušenie článku 1 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu (Ú. v. ES L 331, s. 11; Mim. vyd. 09/001, s. 79) a článku 1 trinástej smernice Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva — Vrátenie DPH platiteľovi dane so sídlom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ale ktorý má stálu prevádzkareň v Taliansku

Výrok rozsudku

Talianska republika si tým, že nútila platiteľa dane so sídlom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ale ktorý má stálu prevádzkareň v Taliansku a ktorý v priebehu tohto obdobia uskutočnil dodávky tovaru alebo poskytoval služby v Taliansku, aby žiadal vrátenie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe podľa postupov upravených nižšie uvedenými smernicami, namiesto toho, aby ju odpočítala, ak sa nadobudnutie, na základe ktorého sa žiada vrátenie tejto dane, uskutoční nie prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne, ale priamo prostredníctvom hlavného podniku tohto platiteľa dane, nesplnila v oblasti vrátenia dane z pridanej hodnoty platiteľovi dane so sídlom v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, ale ktorý má stálu prevádzkareň v dotknutom členskom štáte, povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 1 ôsmej smernice Rady 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Úpravy o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu a článku 1 trinástej smernice Rady 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/13

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale della Campania — Taliansko) — Futura Immobiliare srl Hotel Futura, Meeting Hotel, Hotel Blanc, Hotel Clyton, Business srl/Comune di Casoria

(Vec C-254/08) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2006/12/ES - Článok 15 písm. a) - Nerozdelenie nákladov na zneškodňovanie odpadu v závislosti od jeho skutočnej produkcie - Zlučiteľnosť so zásadou „znečisťovateľ platí“)

2009/C 220/21

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale della Campania

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Futura Immobiliare srl Hotel Futura, Meeting Hotel, Hotel Blanc, Hotel Clyton, Business srl

Žalovaná: Comune di Casoria

Ďalší účastník konania: Azienda Speciale Igiene Ambientale (ASIA) SpA

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Tribunale Amministrativo Regionale della Campania — Výklad článku 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001 s. 23) — Vnútroštátny systém nerozdeľujúci náklady na zneškodňovanie odpadu v závislosti od jeho produkcie alebo držby s cieľom odovzdania zariadeniu na zber odpadov alebo podniku zodpovednému za jeho zneškodnenie — Súlad so zásadou „znečisťovateľ platí“

Výrok rozsudku

Článok 15 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch sa má vykladať v tom zmysle, že za súčasného stavu práva Spoločenstva nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely financovania služby správy a zneškodňovania komunálneho odpadu stanovuje daň vypočítanú na základe odhadu objemu odpadu vyprodukovaného používateľmi tejto služby a nie na základe množstva odpadu, ktoré títo používatelia skutočne vyprodukovali a odovzdali na zneškodnenie.

Vnútroštátny súd však musí na základe skutkových a právnych okolností, ktoré mu boli predložené, overiť, či daň za zneškodňovanie pevného vnútorného komunálneho odpadu, o ktorú ide vo veci samej, nevedie k tomu, že niektorí „držitelia“, v tomto prípade hotelové zariadenia, sú nútení znášať náklady, ktoré sú zjavne neúmerné objemu alebo povahe odpadu, ktorý sú schopní vyprodukovať.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/14

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy w Kościanie — Poľská republika) — trestné konanie proti Tomaszovi Rubachovi

(Vec C-344/08) (1)

(Ochrana druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín - Druhy uvedené v prílohe B nariadenia (ES) č. 338/97 - Dôkaz o zákonnosti nadobudnutia exemplárov týchto druhov - Dôkazné bremeno - Prezumpcia neviny - Právo na obhajobu)

2009/C 220/22

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Rejonowy w Kościanie

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Tomasz Rubach

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Sąd Rejonowy w Kościanie — Výklad článku 8 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 1997, s. 1; Mim. vyd. 15/003, s. 136) — Pojem „dôkaz“ o zákonnosti nadobudnutia exemplárov druhov živočíchov uvedených v prílohe B

Výrok rozsudku

Článok 8 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi treba vykladať v tom zmysle, že v trestnom konaní proti osobe, ktorá je obvinená z toho, že porušila toto ustanovenie, je v zásade možné použiť všetky dôkazné prostriedky, ktoré sú prípustné podľa procesného práva príslušného členského štátu v podobných konaniach, aby mohlo byť rozhodnuté o zákonnosti nadobudnutia exemplárov druhov živočíchov uvedených v prílohe B tohto nariadenia. Rovnako s ohľadom na zásadu prezumpcie neviny môže táto osoba použiť všetky tieto prostriedky na preukázanie toho, že uvedené exempláre nadobudla zákonným spôsobom podľa podmienok stanovených v uvedenom ustanovení.

(1) Ú. v. EÚ C 272, 25.10.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/14

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 16. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo

(Vec C-574/08) (1)

(Vnútorný trh - Voľný pohyb kapitálu - Boj proti podvodom a praniu špinavých peňazí)

2009/C 220/23

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Peere a P. Dejmek, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: D. Haven, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie alebo neoznámenie prijatia opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „politicky exponovaná osoba“, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, s. 29) v stanovenej lehote

Výrok rozsudku

Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „politicky exponovaná osoba“, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 44, 21.2.2009.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/15

Uznesenie Súdneho dvora zo 17. februára 2009 — Galileo Lebensmittel GmbH & Co. KG/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-483/07 P) (1)

(Odvolanie - Žaloba o neplatnosť - Vyhradenie si Komisiou domény „galileo.eu“ - Článok 230 štvrtý odsek ES - Rozhodnutie, ktoré sa osobne týka fyzickej alebo právnickej osoby - Zjavne nedôvodná žaloba)

2009/C 220/25

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Galileo Lebensmittel GmbH & Co. KG (v zastúpení: K. Bott, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: G. Braun a E. Montaguti, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie proti uzneseniu Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 28. augusta 2007, Galileo Lebensmittel/Komisia, T-46/06, ktorým Súd prvého stupňa zamietol ako neprípustnú žalobu o zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým bolo podľa článku 9 nariadenia Komisie (ES) č. 874/2004 z 28. apríla 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá verejnej politiky týkajúce sa implementácie a funkcií domény najvyššej úrovne „.eu“ a zásady, ktorými sa riadi registrácia (Ú. v. EÚ L 162, s. 40; Mim. vyd. 13/034, s. 825), vyhradené meno domény „galileo.eu“ ako meno vyhradené na použitie inštitúciami, orgánmi a agentúrami Spoločenstva — Požiadavka byť osobne dotknutý napadnutým rozhodnutím — Porušenie článku 230 štvrtého odseku ES

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Galileo Lebensmittel GmbH & Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 8, 12.1.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/15

Uznesenie Súdneho dvora z 19. mája 2009 — AMS Advanced Medical Services GmbH/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), American Medical Systems, Inc.

(Vec C-565/07 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Obrazová ochranná známka AMS Advanced Medical Services - Čiastočné zamietnutie zápisu - Námietkové konanie - Odvolanie, ktoré sa stalo bezpredmetným - Zastavenie konania)

2009/C 220/26

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: AMS Advanced Medical Services GmbH (v zastúpení: S. Schäffler, Rechtsanwältin)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca), American Medical Systems, Inc. (v zastúpení: H. Kunz-Hallstein a R. Kunz-Hallstein, Rechtsanwälte)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 18. októbra 2007, AMS/ÚHVT — American Medical Systems (AMS Advanced Medical Services), (T-425/03), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť podanú prihlasovateľom obrazovej ochrannej známky „AMS Advanced Medical Services“ pre výrobky patriace do tried 5, 10 a 42, proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu z 12. septembra 2003, ktorým sa zrušilo rozhodnutie námietkového oddelenia a čiastočne vyhovelo námietke majiteľa slovnej ochrannej známky „AMS“ — Námietkové konanie — Prípustnosť žiadosti o predloženie dôkazu o riadnom používaní skoršej ochrannej známky podanej žiadateľom prvýkrát pred odvolacím senátom

Výrok uznesenia

1.	Konanie o odvolaní podanom AMS Advanced Medical Services GmbH sa zastavuje.

2.	AMS Advanced Medical Services GmbH je povinná nahradiť trovy konania na tomto stupni.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 8.3.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/16

Uznesenie Súdneho dvora z 30. apríla 2009 — Japan Tobacco, Inc./Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Torrefacção Camelo Lda

(Vec C-136/08 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 8 ods. 5 - Poškodenie rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky - Nedôvodné profitovanie z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky - Nebezpečenstvo - Prihláška obrazového označenia „CAMELO“ ako ochrannej známky Spoločenstva - Námietka majiteľa národných slovných a obrazových ochranných známok CAMEL)

2009/C 220/27

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Japan Tobacco, Inc. (v zastúpení: A. Ortiz López, S. Ferrandis González a E. Ochoa Santamaría, abogados)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca), Torrefacção Camelo Lda

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 30. januára 2008, Japan Tobacco/ÚHVT a Torrefacção Camelo (T-128/06), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu podanú odvolateľkou, ktorá smeruje k zrušeniu rozhodnutia druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. februára 2006 týkajúceho sa námietkového konania medzi Japan Tobacco a Torrefacção Camelo — Porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) — Relatívne dôvody zamietnutia zápisu ochrannej známky — Nedôvodné profitovanie z rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej poškodenie

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta

2.	Japan Tobacco, Inc. je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 209, 15.8.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/16

Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) z 11. júna 2009 — Leche Celta, SL/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Celia SA

(Vec C-300/08 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 8 ods. 1 písm. b) - Kombinovaná slovná a obrazová ochranná známka Celia - Relatívny dôvod zamietnutia zápisu - Podobnosť prihlasovanej ochrannej známky so skoršou ochrannou známkou - Ochranná známka označujúca zhodné výrobky - Pravdepodobnosť zámeny - Odvolanie zjavne neprípustné)

2009/C 220/28

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Leche Celta, SL (v zastúpení: J. Calderón Chavero, abogado)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca), Celia SA (v zastúpení: D. Masson a F de Castelnau, advokáti)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 23. apríla 2008, Leche Celta/ÚHVT (T-35/07), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu odvolateľky podanej proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 5. decembra 2006, týkajúcemu sa námietkového konania medzi Leche Celta SL a Celia SA — Porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) — Relatívny dôvod zamietnutia zápisu ochrannej známky — Pravdepodobnosť zámeny v súvislosti s prihláškou ochrannej známky podobnej skoršej ochrannej známke pre zhodné výrobky — Porovnanie označení z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Leche Celta SL je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 223, 30.8.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/17

Uznesenie Súdneho dvora (piata komora) z 3. júna 2009 — Zipcar, Inc./Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-394/08 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 - Slovná ochranná známka ZIPCAR - Námietka majiteľa národnej slovnej ochrannej známky CICAR)

2009/C 220/29

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Zipcar, Inc. (v zastúpení: M. Elmslie, solicitor)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsma komora) z 25. júna 2008 vo veci Zipcar/ÚHVT (T-36/07), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť, ktorú podal prihlasovateľ slovnej ochrannej známky „ZIPCAR“ pre tovary v triedach 9, 39 a 42 proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) R 122/2006-2 z 30. novembra 2006, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia o čiastočnom zamietnutí zápisu uvedenej ochrannej známky v rámci námietky, ktorú podal majiteľ národnej slovnej ochrannej známky „CICAR“ pre tovary v triede 39

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Spoločnosť Zipcar Inc. je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 285, 8.11.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hof van beroep te Brussel (Belgicko) 15. mája 2009 — I. NV SGS Belgium/Belgisch Interventie- en Restitutiebureau, NV Firme Derwa a NV Centraal Beheer Achmea a II. NV Firme Derwa a NV Centraal Beheer Achmea/NV SGS Belgium a Belgisch Interventie- en Restitutiebureau

(Vec C-218/09)

2009/C 220/31

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hof van beroep te Brussel

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

I.	NV SGS Belgium/Belgisch Interventie- en Restitutiebureau, NV Firme Derwa a NV Centraal Beheer Achmea

II.	NV Firme Derwa a NV Centraal Beheer Achmea/NV SGS Belgium a Belgisch Interventie- en Restitutiebureau

Prejudiciálna otázka

Má sa pojem „vyššia moc“ v článku 5 ods. 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 (1) z 27. novembra 1987, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky, vykladať v tom zmysle, že pokazenie hovädzieho mäsa počas prepravy v riadnom obale a v chladiarenskom kontajneri, v ktorom bola stále dodržaná stanovená teplota, predstavuje v zásade vyššiu moc?

(1) Ú. v. ES L 351, s. 1.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny (Poľská republika) 18. júna 2009 — Kronospan Mielec sp. z o.o./Dyrektor Izby Skarbowej w Rzeszowie

(Vec C-222/09)

2009/C 220/32

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Naczelny Sąd Administracyjny

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Kronospan Mielec sp. z o.o.

Odporca: Dyrektor Izby Skarbowej w Rzeszowie

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 9 ods. 2 písm. e) tretia zarážka šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23, so zmenami a doplnkami, ďalej len „šiesta smernica“) — teraz zodpovedajúci článku 56 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1, so zmenami a doplnkami, ďalej len „smernica 2006/112“) — vykladať v tom zmysle, že v ňom uvedené služby technikov, ktoré sa poskytujú zdaniteľnej osobe, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty, ktorá vykonáva objednávku obsahujúcu tieto služby pre príjemcu služieb usadeného v inom členskom štáte Spoločenstva, sa majú zdaňovať v tom mieste, kde má príjemca služieb (objednávateľ) zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti alebo stálu prevádzkáreň, alebo sa má vychádzať z toho, že tieto služby ako činnosti v oblasti vedy sa podľa článku 9 ods. 2 písm. c) prvej zarážky šiestej smernice (teraz článok 52 písm. a) smernice 2006/112) majú zdaňovať v mieste, kde sa fyzicky vykonávajú, ak sa vychádza z predpokladu, že pri týchto službách ide o práce, ktoré zahŕňajú skúmanie a meranie emisií v zmysle ustanovení o ochrane životného prostredia a najmä uskutočnenie skúmania týkajúce sa emisií oxidu uhličitého (CO2) a obchodu s emisiami CO2, vypracovanie a kontrolu dokumentácie uvedených prác, ako aj analýzu možných zdrojov znečisťovania, a ktoré sa vykonávajú na účely získania nových skúseností a nových technologických vedomostí zameraných na výrobu nových látok, výrobkov a zariadení, ako aj na uplatnenie nových technologických postupov vo výrobnom procese?

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/18

Žaloba podaná 19. júna 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Írsko

(Vec C-226/09)

2009/C 220/33

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Konstantinidis, A.-A. Gilly, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Írsko

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Írsko tým, že pridelilo váhu kritériám pre zadanie zákazky po poslednom dni na predloženie ponúk a zmenilo ju po úvodnom preskúmaní predložených ponúk, nedodržalo svoje záväzky, pokiaľ ide o zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu transparentnosti, tak, ako ich vykladá Súdny dvor Európskych spoločenstiev,

—	zaviazať Írsko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V prípade predmetného postupu verejného obstarávania verejný obstarávateľ vytvoril súťažné podklady, v prípade ktorých bolo odôvodnené predpokladať, že kritériá pre zadanie zákazky budú uplatnené v klesajúcom poradí dôležitosti. Po poslednom dni na predloženie ponúk sa ďalej rozhodol prideliť kritériám pre zadanie zákazky relatívnu váhu. Po úvodnom preskúmaní predložených ponúk hodnotiaca skupina verejného obstarávateľa diskutovala o možnosti prispôsobiť túto váhu a následne ju zmeniť.

Relatívna váha pridelená kritériám pre zadanie zákazky po predložení ponúk a úvodnom preskúmaní zmenila dôležitosť pridelenú kritériám pre zadanie zákazky a pridelila im vecne odlišnú relatívnu dôležitosť v porovnaní s tým, čo mohol uchádzač rozumne pochopiť zo zmluvných dokumentov.

Keďže sa predmetný postup verejného obstarávania týkal poskytnutia služieb, ktoré nie sú vymenované v prílohe II A smernice 2004/18/ES (1), neuplatňujú sa detailné postupy stanovené smernicou. Z tohto dôvodu sa článok 40 smernice, podľa ktorého musia verejní obstarávatelia najneskôr vo výzve na predloženie ponúk upresniť relatívne váhy kritérií pre zadanie zákazky alebo klesajúce poradie dôležitosti takýchto kritérií, tiež neuplatňoval. Avšak na základe judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev má verejný obstarávateľ dodržiavať základné zásady Zmluvy, vrátane zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti.

Komisia sa domnieva, že verejný obstarávateľ, ktorý bol povinný dodržiavať základné zásady Zmluvy ES, porušil tým, že v priebehu postupu verejného obstarávania zmenil kritériá pre zadanie zákazky, zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti tak, ako ich vykladá Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/CE z 31. marca 2004, o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Nemecko) 25. júna 2009 — Hauptzollamt Oldenburg/1. Theodor Aissen, 2. Hermann Rohaan, vedľajší účastník konania: Bundesministerium der Finanzen

(Vec C-231/09)

2009/C 220/36

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Hauptzollamt Oldenburg

Žalovaní: 1. Theodor Aissen, 2. Hermann Rohaan

Vedľajší účastník konania: Bundesministerium der Finanzen

Prejudiciálne otázky

Má sa právo Spoločenstva, predovšetkým článok 5 písm. k) nariadenia (ES) č. 1788/2003 stanovujúceho poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (1), chápať tak, že referenčné množstvo výrobcu, ktorý počas prebiehajúceho dvanásťmesačného obdobia prevzal podnik od iného výrobcu, nezahŕňa množstvo, na ktoré už tento iný výrobca pred prevodom podniku dodal mlieko počas predmetného dvanásťmesačného obdobia?

Bránia ustanovenia práva Spoločenstva alebo všeobecné zásady spoločnej organizácie trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami ustanoveniu vnútroštátneho práva, ktoré v rámci prerozdelenia nevyužitej časti národného referenčného množstva na nadmerné dodávky, ako je upravené v článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1788/2003, v prípade, ktorý je základom prvej otázky, umožní výrobcovi, ktorý prevzal počas dvanásťmesačného obdobia podnik, podieľať sa na pridelení tejto nevyužitej časti aj s časťou referenčného množstva, ktoré dodal iný výrobca?

(1) Ú. v. EÚ L 270, s. 123; Mim. vyd. 03/040, s. 391.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākās tiesas Senāts (Litovská republika) 25. júna 2009 — Dita Danosa/SIA LKB Līzings

(Vec C-232/09)

2009/C 220/37

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākās tiesas Senāts

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka, ktorá podala kasačný opravný prostriedok: Dita Danosa

Odporkyňa: SIA LKB Līzings

Prejudiciálne otázky

1.	Má sa člen riadiaceho orgánu kapitálovej spoločnosti považovať za pracovníka v zmysle práva Spoločenstva?

2.	Odporuje článku 10 smernice 92/85/EHS (1) a judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev článok 224 ods. 4 Komerclikums, ktorý umožňuje odvolať člena riadiaceho orgánu kapitálovej spoločnosti bez akéhokoľvek obmedzenia, najmä bez ohľadu na to, že ide o tehotnú ženu?

(1) Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 110).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof te Amsterdam (Holandsko) 3. júla 2009 — Albron Catering BV/FNV Bondgenoten a John Roest

(Vec C-242/09)

2009/C 220/41

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Gerechtshof te Amsterdam

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Albron Catering BV

Odporcovia: FNV Bondgenoten, John Roest

Prejudiciálne otázky

Má sa smernica 2001/23/ES (1) vykladať v tom zmysle, že podľa článku 3 ods. 1 prvej vety ide o prevod práv a povinností na nadobúdateľa len vtedy, keď prevádzateľ podniku, ktorý sa má previesť, je aj formálnym zamestnávateľom dotknutých zamestnancov, alebo smernicou zamýšľaná ochrana zamestnancov vedie k tomu, že pri prevode podniku prevádzkovej spoločnosti patriacej do koncernu prechádzajú práva a povinnosti týkajúce sa zamestnancov pracujúcich pre tento podnik na nadobúdateľa, ak sú všetci zamestnanci pracujúci v rámci koncernu zamestnaní v personálnej spoločnosti (patriacej taktiež do tohto koncernu), ktorá funguje ako ústredný zamestnávateľ?

2.	Ako znie odpoveď na druhú časť prvej otázky, keď zamestnanci, uvedení v tejto otázke, ktorí pracujú pre podnik patriaci do koncernu, sú zamestnaní v inej spoločnosti patriacej taktiež do koncernu, ktorá nie je takou personálnou spoločnosťou, ako bola uvedená v prvej otázke?

(1) Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 98).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeidshof te Brussel (Belgicko) 6. júla 2009 — Omalet NV/Rijksdienst voor Sociale Zekerheid

(Vec C-245/09)

2009/C 220/42

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeidshof te Brussel

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Omalet NV

Odporca: Rijksdienst voor Sociale Zekerheid

Prejudiciálne otázky

Má vnútroštátny súd uplatniť článok 49 ES na spor medzi Rijksdienst voor Sociale Zekerheid a hlavným podnikateľom so sídlom v Belgicku, keď sa navrhuje zaviazať tohto hlavného podnikateľa podľa článku 30bis § 3 zákona z 27. júna 1969 o zmene a doplnení zákonného nariadenia z 28. decembra 1944 týkajúceho sa sociálneho zabezpečenia pracovníkov (v znení platnom pred zmenou tohto článku článkom 55 programového zákona z 27. apríla 2007) ako solidárneho dlžníka zaplatiť časť dlhov neregistrovaného subdodávateľa usadeného v Belgicku, alebo keď sa navrhuje zaviazať podnikateľa z dôvodu, že nesplnil povinnosť zadržania sumy stanovenú v článku 30 § 4 zákona?

(subsidiárne)

Odporuje článku 49 ES právna úprava, aká je v článku 30bis § 3 a § 4 belgického zákona z 27. júna 1969 o zmene a doplnení zákonného nariadenia z 28. decembra 1944 týkajúceho sa sociálneho zabezpečenia pracovníkov (v znení platnom pred zmenou tohto článku článkom 55 programového zákona z 27. apríla 2007)?

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākās tiesas Senāts (Litovská republika) 7. júla 2009 — SIA Pakora Pluss/Valsts ieņēmumu dienests

(Vec C-248/09)

2009/C 220/43

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākās tiesas Senāts

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SIA Pakora Pluss

Žalovaný: Valsts ieņēmumu dienests

Prejudiciálne otázky

Je možné považovať, že boli splnené vývozné náležitosti v zmysle [prílohy IV kapitoly 5] bodu 1 Aktu o pristúpení k Európskej únii v prípade, že bol vystavený zoznam lodného nákladu, ale neboli vykonané úkony stanovené v článku 448 nariadenia č. 2454/93 (1) (nemecký colný orgán náležite neoznámil lotyšskému colnému orgánu žiadosť lodnej spoločnosti)?

2.	V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je možné nazdávať sa v situácii, aká je vo veci samej, že predpisy, ktoré upravujú colný režim (nariadenie č. 2913/92 (2) a nariadenie č. 2452/93), nie sú vôbec uplatniteľné?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa príloha IV kapitola 5 bod 1 Aktu o pristúpení k Európskej únii vykladať v tom zmysle, že ak tovar, ktorý sa prepravuje v rozšírenom Spoločenstve, po tom, ako boli vybavené vývozné náležitosti spojené s týmto tovarom, nie je prepustený do voľného obehu, nie je oslobodený od cla alebo iných opatrení colného charakteru, aj keď neexistujú pochybnosti o tom, že tento tovar má štatút tovaru Spoločenstva? Inými slovami, je v prejednávanom prípade rozhodujúce, či bol uskutočnený colný režim prepustenia do voľného obehu?

4.	Má sa daň z pridanej hodnoty zahrnúť do pojmu dovozné clo stanoveného v článku 4 ods. 10 nariadenia č. 2913/92?

5.	V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku, povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty, ktorá má byť uhradená ako dovozné clo za tovar, sa vzťahuje na hlavného zodpovedného alebo na konečného príjemcu tovaru? Existuje nejaká okolnosť, ktorá umožňuje túto povinnosť rozdeliť?

(1) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3).

(2) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tartu Ringkonnakohus (Estónska republika) 7. júla 2009 — Novo Nordisk AS/Ravimiamet

(Vec C-249/09)

2009/C 220/44

Jazyk konania: estónčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tartu Ringkonnakohus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Novo Nordisk AS

Odporca: Ravimiamet

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 87 ods. 2 smernice 2001/83/ES (1) Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (v znení zmien a doplnení), vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na citáty z medicínskych časopisov alebo iných vedeckých prác, ktoré sú uvedené v reklame na liek určenej pre osoby oprávnené na jeho predpísanie?

Má sa článok 87 ods. 2 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (v znení zmien a doplnení), vykladať v tom zmysle, že zakazuje v reklame na liek uverejniť výroky, ktoré sú v rozpore so súhrnom charakteristických vlastností lieku, ale neprikazuje, aby sa všetky výroky, ktoré sú obsiahnuté v reklame na liek, museli nachádzať v súhrne charakteristických vlastností lieku alebo aby ich bolo možné z údajov uvedených v tomto súhrne odvodiť?

(1) Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rajonen sad Plovdiv (Bulharsko) 6. júla 2009 — Vasil Ivanov Georgiev/Techničeski universitet — Sofia, Filial Plovdiv

(Vec C-250/09)

2009/C 220/45

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rajonen sad Plovdiv

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Vasil Ivanov Georgiev

Žalovaná: Techničeski universitet — Sofia, Filial Plovdiv

Prejudiciálne otázky

Odporuje ustanoveniam smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (1), uplatnenie vnútroštátneho zákona, ktorý nepripúšťa uzatváranie pracovných zmlúv na dobu neurčitú s profesormi, ktorí dosiahli vek 65 rokov? Sú v tejto súvislosti — a konkrétne so zohľadnením článku 6 ods. 1 uvedenej smernice — opatrenia uvedené v článku 7 ods. 1 bode 6 zákona o ochrane pred diskrimináciou, ktoré zavádzajú vekové hranice pre zamestnávanie na konkrétnom mieste, objektívne, primerané, odôvodnené legitímnym cieľom a vo vzťahu k nemu proporcionálne, pri zohľadnení toho, že uvedená smernica bola v plnom rozsahu prebratá do bulharského práva?

Odporuje ustanoveniam smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, uplatnenie vnútroštátneho zákona, podľa ktorého musia profesori, ktorí dosiahli vek 68 rokov, povinne odísť do dôchodku? Je vzhľadom na opísané skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci v prípade konštatovania rozporu medzi ustanoveniami smernice a príslušným vnútroštátnym právom, ktoré prebralo smernicu, možné, že výklad uvedeného ustanovenia práva Spoločenstva vedie k neuplatneniu vnútroštátneho práva?

(1) Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/23

Žaloba podaná 10. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo

(Vec C-258/09)

2009/C 220/47

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: A. Alcover San Pedro a A. Marghelis, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že povolilo vo Valónskom regióne fungovanie existujúcich prevádzok, ktoré nespĺňajú požiadavky stanovené v článkoch 3, 7, 9, 10, 13, článku 14 písm. a) a b) a článku 15 ods. 2, a to aj po uplynutí lehoty s posledným dňom 30. októbra 2007, ktorú stanovuje článok 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (1), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedenej smernice,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na uvedenie do súladu existujúcich prevádzok, ktorých prevádzkovanie môže mať vplyv na emisie do ovzdušia, vody a pôdy a na znečisťovanie, uplynula podľa článku 5 ods. 1 smernice 2008/1/ES 30. októbra 2007. Ku dňu podania tejto žaloby pritom žalovaný ešte neprijal všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s touto požiadavkou vo Valónskom regióne alebo v každom prípade o tom neinformoval Komisiu.

(1) Ú. v. EÚ L 24, s. 8.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/24

Žaloba podaná 10. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-259/09)

2009/C 220/48

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: A. Marghelis, P. Van den Wyngaert, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES (1) z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES — Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 1. mája 2008.

(1) Ú. v. EÚ L 102, s. 15.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/24

Odvolanie podané 13. júla 2009: Activision Blizzard Germany GmbH (predtým CD-Contact Data GmbH) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsma komora) z 30. apríla 2009 vo veci T-18/03, CD-Contact Data GmbH/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-260/09 P)

2009/C 220/49

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Activision Blizzard Germany GmbH (predtým CD-Contact Data GmbH) (v zastúpení: J. K. de Pree, advocaat, E.N.M. Raedts, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Súd prvého stupňa zamietol žalobu o neplatnosť rozhodnutia, ktorú podala Contact Data,

—	zrušiť rozhodnutie aspoň v rozsahu, v akom sa týka CD Contact,

—	subsidiárne zrušiť napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa týka zamietnutia žaloby o neplatnosť rozhodnutia, ktorú podala Contact Data, a vrátiť vec na konanie a rozhodnutie Súdu prvého stupňa,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov oboch konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa z právneho hľadiska nesprávne kvalifikoval skutkové okolnosti, keď dospel k záveru, že medzi Nintendo of Europe GmbH (ďalej len „Nintendo“) a Contact Data existovala protiprávna dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES, pričom predtým nepreskúmal, či bola táto dohoda zameraná na obmedzenie aktívneho súbežného obchodovania alebo pasívneho súbežného obchodovania.

Dohoda o distribúcii, ktorá bola plne v súlade s právom, zakazovala aktívne súbežné obchodovanie, pričom pasívne súbežné obchodovanie umožňovala. Súd prvého stupňa však na základe viacerých faxov, ktoré odoslala Contact Data, dospel k záveru, že sa táto spoločnosť podieľala na systéme výmeny informácií Nintendo na oznamovanie súbežných dovozov v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES. Tento záver treba považovať za nesprávne právne kvalifikovanie skutkových udalostí, alebo prinajmenšom za porušenie povinnosti odôvodnenia, keďže Súd prvého stupňa neurčil, či sa takéto správanie týkalo pasívnych alebo aktívnych súbežných dovozov.

Súd prvého stupňa skreslil dôkazy, keď usúdil, že dokumenty uvedené v bodoch 56 až 68 napadnutého rozsudku mali protiprávny obsah. V týchto dokumentoch sa Contact Data sťažovala na vývozy do Belgicka, ktoré porušujú jej výhradné postavenie, použila informáciu o dovozných cenách ako nástroj na vyjednanie lepšej ceny od Nintendo a odkázala na „šedé dovozy“. Záver, že sa tieto dokumenty týkali niečoho iného než obmedzenia aktívneho predaja na území výhradného pôsobenia Contact Data, alebo spôsobu, akým Contact Data vyvíjala tlak na svojho dodávateľa, aby znížila nákupné ceny, by bol v rozpore so znením týchto dokumentov.

Súd prvého stupňa vec zjavne nesprávne posúdil, keď dospel k záveru, že sporné dokumenty sú dostatočným dôkazom existencie dohody v zmysle článku 81 ods. 1 ES. Keďže o dohode neexistovali žiadne priame listinné dôkazy, mal Súd prvého stupňa preukázať existenciu zhody vôle obmedziť súbežné obchodovanie, čo by predpokladalo, že jednostranne prijatá politika Nintendo sledujúca protisúťažný cieľ predstavuje implicitnú alebo výslovnú výzvu voči Contact Data, aby tento cieľ plnili spoločne, a tiež aspoň mlčky daný súhlas zo strany Contact Data. Splnenie týchto kritérií však Súd prvého stupňa dostatočne nepreukázal.

Navyše, Súd prvého stupňa riadne nepreukázal, že Contact Data súhlasila s politikou, ktorú jednostranne prijala Nintendo. Konkrétne bolo nesprávne, že Súd prvého stupňa s odvolaním sa na judikatúru k horizontálnym dohodám odmietol zohľadniť význam skutočných vývozov tovaru zo strany Contact Data, hoci podľa ustálenej judikatúry takéto skutočné vývozy môžu v prípade vertikálnych dohôd spochybniť existenciu súhlasu distribútora v rámci protiprávnej politiky sledujúcej zabránenie súbežnému obchodovaniu.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Stuttgart (Nemecko) 14. júla 2009 — trestné konanie proti Gaetano Mantello

(Vec C-261/09)

2009/C 220/50

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Stuttgart

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Gaetano Mantello

Prejudiciálne otázky

Má sa otázka, či ide o „rovnaké trestné činy“ v zmysle článku 3 bodu 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (1) posudzovať:

a)	podľa práva vydávajúceho členského štátu alebo

b)	podľa práva vykonávajúceho členského štátu alebo

c)	tak, že pojem „rovnaké trestné činy“ bude predmetom samostatného výkladu, ktorý bude špecifický pre právo Európskej únie?

Predstavuje nezákonný dovoz omamných látok „rovnaký trestný čin“ v zmysle článku 3 bodu 2 rámcového rozhodnutia, ako je účasť v organizácii, ktorej cieľom je obchodovanie s omamnými látkami, v situácii, v ktorej v čase odsudzujúceho rozsudku týkajúceho sa tohto nezákonného dovozu vyšetrovacie orgány mali k dispozícii informácie a dôkazy podporujúce podozrenie z účasti v organizácii, ale v záujme vyšetrovania nepredložili tieto informácie a dôkazy súdu a nezačali v tejto súvislosti trestné stíhanie?

(1) Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/25

Odvolanie podané 14. júla 2009: Edwin Co. Ltd proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) zo 14. mája 2009 vo veci T-165/06, Elio Fiorucci/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-263/09)

2009/C 220/51

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Edwin Co. Ltd (v zastúpení: D. Rigatti, M. Bertani, S. Verea, K. P. Muraro, M. Balestriero, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a Elio Fiorucci

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť napadnutý rozsudok,

—	zaviazať pána Fiorucci na náhradu trov konania, ktoré odvolateľovi vznikli v prvostupňovom a odvolacom konaní, alebo v prípade, že by odvolaniu nebolo vyhovené, rozdeliť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé napadnutý rozsudok porušuje alebo nesprávne uplatňuje článok 52 ods. 2 písm. a) NOZS. (1) Relatívny dôvod zamietnutia, ktorý na základe uvedeného ustanovenia vedie k neplatnosti zápisu ochrannej známky spočívajúcej v mene inej osoby, ako je zapisovateľ, spočíva v tom, že navrhovateľ takéhoto vyhlásenia o neplatnosti ochrannej známky má na základe vnútroštátneho práva výlučné právo používať toto meno. Podľa článku 8 ods. 3 CPI (2), na ktorý sa odvoláva druhý účastník konania, však pán Fiorucci takéto právo nemá. Článok 8 ods. 3 CPI mu totiž priznáva len prípadné právo na zápis označenia „Elio Fiorucci“, ktoré by však nikdy nemohol používať, pretože takto zapísaná ochranná známka by bola v rozpore s právami spoločnosti Edwin na označenie „Fiorucci“. Súd prvého stupňa však v rozpore s touto skutočnosťou vyhlásil ochrannú známku spoločnosti Edwin „Elio Fiorucci“ za neplatnú na základe dôvodu zamietnutia, ktorý neexistuje a ani nikdy nemohol existovať. Týmto došlo k porušeniu alebo nesprávnemu uplatneniu článku 52 ods. 2 písm. a) NOZS, ktorý by sa v prípade správneho výkladu mohol uplatniť len vtedy, ak by navrhovateľ vyhlásenia neplatnosti súčasne mal (alebo by prinajmenšom mal možnosť získať) výlučné právo na používanie svojho vlastného mena ako ochrannej známky.

Napadnutý rozsudok porušuje alebo nesprávne uplatňuje článok 8 ods. 3 NOZS. Na rozdiel od zistenia Súdu prvého stupňa sa toto ustanovenie uplatňuje len na mená osôb, ktoré sa stali všeobecne známymi v neobchodnej oblasti: preto ho nemožno uplatniť na meno „Elio Fiorucci“, ktoré sa na základe posúdenia skutkových okolností nepopierateľne stalo známym najskôr v obchodnej oblasti.

Takýto výklad článku 8 ods. 3 CPI vyplýva najskôr zo samotného znenia dotknutého ustanovenia, ktoré výslovne stanovuje, že jeho účelom je zúžiť ochranu, ktorú poskytuje menám osôb, ktoré sa stali všeobecne známymi „v umeleckej, literárnej, vedeckej, politickej oblasti alebo v oblasti športu“. Tento záver potvrdzuje aj systematická analýza talianskeho práva ochranných známok, z ktorej vyplýva, že ak sa meno stalo všeobecne známym v obchodnej oblasti, je chránené na základe článku 12 ods. 1 písm. b) a f) CPI, kým článok 8 ods. 3 CPI sa vzťahuje len na mená, ktoré sa stali všeobecne známymi v neobchodnej oblasti. Nie je možné, aby sa obe tieto ustanovenia uplatňovali zároveň na to isté označenie, pretože by to viedlo k zrodu dvoch výlučných práv z ochrannej známky, ktoré by boli vzájomne nezlučiteľné. Zaregistrovaním svojho vlastného priezviska ako ochrannej známky (následne postúpenej spoločnosti Edwin) sa pán Fiorucci vzdal všetkých nárokov na zhodnotenie všeobecnej známosti svojho mena na obchodné účely. Nemôže sa preto odvolávať na článok 8 ods. 3 CPI na účely vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky „Elio Fiorucci“ spoločnosti Edwin.

Výklad článku 8 ods. 3 CPI navrhovaný spoločnosťou Edwin a následné neuplatnenie uvedeného článku na tento spor sú v súlade s ratiom tohto ustanovenia, ktorého cieľom je zabrániť parazitickému využívaniu označenia osobou, ktorá si nechá zaregistrovať označenie, ktoré získalo prestížnu povesť na základe zásluh inej osoby. Spoločnosti Edwin nemožno pripísať žiadne parazitovanie, pretože kúpou ochranných známok „Fiorucci“ za značnú sumu odvolateľ draho zaplatil za právo využívania všeobecnej známosti spájajúcej sa s menom známeho milánskeho módneho návrhára.

Tvrdenie Súdu prvého stupňa, že ochrana poskytnutá článkom 8 ods. 3 CPI je širšia a že sa neprekrýva s ochranou priznávanou všeobecnej známosti, ktorú rozlišovacie označenie získalo v obchodnom odvetví, nie je presvedčivé. Podľa talianskej doktríny požívajúcej najvyššiu autoritu, súvisiace právo na zápis označení, ktoré sú všeobecne známe v neobchodnej oblasti, na základe článku 8 ods. 3 CPI, nie je absolútnym právom. Hlavné tvrdenie však spočíva v tom, že uvedená ochrana nie je širšia ako ochrana priznávaná článkom 12 ods. 1 písm. b) a f) CPI označeniam, ktoré získali všeobecnú známosť alebo renomé v obchodnej oblasti. Skutočnosť, že oblasti pôsobnosti týchto ustanovení sa prekrývajú, opätovne potvrdzuje požiadavku ich alternatívneho uplatnenia.

Na rozdiel od povrchného záveru Súdu prvého stupňa je z pozornej a podrobnej analýzy talianskej doktríny komentujúcej článok 8 ods. 3 CPI [pôvodne článok 21 ods. 3 písm. m)] zjavné, že prevažuje názor, že uvedené ustanovenie sa uplatňuje len na označenia, ktoré svoju všeobecnú známosť získali v neobchodnej oblasti. To potvrdzuje aj malý počet rozsudkov, ktoré talianske súdy k dnešnému dňu vyhlásili v súvislosti s článkom 8 ods. 3 CPI.

Presvedčivejším nie je ani tvrdenie Súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to, že pán Fiorucci sa stal všeobecne známym aj v neobchodnej oblasti (osobitne v umeleckej, kultúrnej, ekologickej oblasti a v oblasti ochrany detí), mohol sa v každom prípade opierať o ochranu priznávanú článkom 8 ods. 3 CPI. Podľa talianskej judikatúry požívajúcej najvyššiu autoritu je tomu skôr tak, že v prípade, že meno osoby, ktoré je už registrované inou osobou a stalo sa všeobecne známym, nadobudne všeobecne známosť aj v neobchodnej oblasti, jeho majiteľ (v tomto prípade Elio Fiorucci) sa nemôže odvolávať na článok 8 ods. 3 CPI, keďže musí prevážiť potreba ochrany majiteľa (v tomto prípade spoločnosti Edwin) všeobecne známej ochrannej známky (v tomto prípade označenia „Fiorucci“), ktorá už predtým bola registrovaná.

Napadnutý rozsudok je protiprávny, pretože je nedostatočne odôvodnené v tom zmysle, že Súd prvého stupňa nepreskúmal tvrdenia a dôkazy spoločnosti Edwin, podľa ktorých získala od pána Elio Fiorucci súhlas na zápis jeho mena ako ochrannej známky. Alternatívne Edwin navrhuje, aby Súdny dvor v prípade, že by dospel k záveru, že ani on sám ani Súd prvého stupňa nemajú právomoc preskúmať dotknuté tvrdenie, výslovne postúpil vec odvolaciemu senátu (alebo inému orgánu či oddeleniu) ÚHVT (čo Súd prvého stupňa opomenul uskutočniť), aby o veci rozhodol na základe článku 63 ods. 6 NOZS a článku 1d nariadenia č. 216/96. (3)

Napadnutý rozsudok je tiež protiprávny z dôvodu, že porušuje alebo nesprávne uplatňuje článok 63 NOZS a popiera spravodlivosť tým, že Súd prvého stupňa neoprávnene odmietol zohľadniť tvrdenie Edwin založené na skutočnosti, že odvolateľ kúpil od Fiorucci SpA de facto ochrannú známku na meno „Elio Fiorucci“ (alebo v každom prípade akékoľvek iné právo na využívanie všeobecnej známosti, ktorá sa k nemu viaže). Alternatívne Edwin navrhuje, aby Súdny dvor v prípade, že by dospel k záveru, že ani on sám ani Súd prvého stupňa nemajú právomoc preskúmať dotknuté tvrdenie, výslovne postúpil vec odvolaciemu senátu (alebo inému orgánu či oddeleniu) ÚHVT (čo Súd prvého stupňa opomenul uskutočniť), aby o veci rozhodol na základe článku 63 ods. 6 NOZS a článku 1d nariadenia č. 216/96.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001,s. 146).

(2) Codice della Proprietà industriale italiano (Taliansky zákonník priemyselného vlastníctva).

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 216/96 z 5. februára 1996, ktorým sa ustanovuje rokovací poriadok odvolacích senátov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. ES L 28, 1996, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 221).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/27

Žaloba podaná 15. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Portugalská republika

(Vec C-267/09)

2009/C 220/52

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a G. Brada da Cruz, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Portugalská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Portugalská republika si tým, že prijala a necháva v platnosti ustanovenia uvedené v článku 130 portugalského zákonníka o dani z príjmu fyzických osôb, ktoré stanovujú daňovníkom, ktorí nie sú rezidentmi na portugalskom území, povinnosť stanoviť si daňového zástupcu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 18 ES a článku 56 ES a článkov zodpovedajúcich dohode o EHP, a

—	zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia zastáva názor, že článok 130 CIRS (portugalského zákonníka o dani z príjmu fyzických osôb) stanovuje daňovníkom, ktorí nie sú rezidentmi na portugalskom území, všeobecnú povinnosť stanoviť si daňového zástupcu, ktorý je rezidentom v Portugalsku, čo je povinnosť, ktorá nie je v súlade s ustanoveniami článkov 18 ES a 56 ES a s článkami zodpovedajúcimi dohode o EHP:

a)	a to na jednej strane povinnosť daňovníkom nerezidentom, ktorí poberajú iba príjmy podliehajúce zrážkovej dani v mieste, kde sú skutočne daňovníkovi vyplatené, stanoviť si daňového zástupcu, ktorý je rezidentom v Portugalsku, a

b)	na druhej strane povinnosť daňovníkom nerezidentom, ktorí poberajú príjmy, na základe ktorých sú povinní predložiť vyhlásenie o dani z príjmu, stanoviť si daňového zástupcu, ktorý je rezidentom v Portugalsku.

Podľa Komisie všeobecná povinnosť, akou je povinnosť stanovená článkom 130 CIRS, je v rozpore s voľným pohybom osôb a kapitálu, upravenými v článku 18 ES a článku 56 ES a v článkoch zodpovedajúcich dohode o EHP, keďže táto povinnosť je (voči nerezidentom) diskriminačná a zároveň neprimeraná sledovanému cieľu.

Táto povinnosť je diskriminačná v rozsahu, v akom v praxi predstavuje finančné náklady pre nerezidenta, keďže v prevažnej väčšine títo zástupcovia neponúkajú svoje služby zadarmo. A ak by sa aj tieto služby daňových zástupcov ponúkali zadarmo, samotná skutočnosť, že existuje povinnosť ich stanovenia, predstavuje sama o sebe prekážku voľného pohybu osôb a kapitálu, a na odstránenie tejto prekážky je potrebné, aby bolo na rozhodnutí samého daňovníka, či si daňového zástupcu stanoví, alebo nie.

Okrem toho, ak by aj daňový zástupca nemal žiadnu povinnosť alebo zodpovednosť pri platení daní, ale by iba formálne prevzal povinnosti, samotná skutočnosť povinného stanovenia predstavuje sama o sebe prekážku voľného pohybu osôb a kapitálu, a na odstránenie tejto prekážky je potrebné, aby bolo na rozhodnutí samého daňovníka, či si daňového zástupcu stanoví, alebo nie.

Uvedená povinnosť nie je ani primeraná, keďže na to, aby bol sledovaný cieľ — zabezpečiť účinnú daňovú kontrolu a bojovať proti daňovým únikom — legitímny, môže byť dosiahnutý menej reštriktívnymi opatreniami.

Na jednej strane smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (1), ktorá je kodifikovaním znením smernice Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976, stanovuje vzájomnú spoluprácu pri vymáhaní daní, vrátane daní z príjmov [pozri článok 2 písm. g)], akými sú dane z príjmov fyzických osôb. Na druhej strane podľa smernice Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní (2) príslušný úrad členského štátu môže vždy požiadať príslušný úrad iného členského štátu o oznámenie informácií potrebných na boj proti daňovým únikom.

(1) Ú. v. EÚ L 150, s. 28.

(2) Ú. v. ES L 336, s. 15; Mim. vyd. 09/001, s. 63.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rajonen sad Plovdiv (Bulharsko) 10. júla 2009 — Vasil Ivanov Georgiev/Techničeski universitet — Sofia, Filial Plovdiv

(Vec C-268/09)

2009/C 220/53

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rajonen sad Plovdiv

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Vasil Ivanov Georgiev

Žalovaná: Techničeski universitet — Sofia, Filial Plovdiv

Prejudiciálne otázky

Odporuje ustanoveniam smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (1), uplatnenie vnútroštátneho zákona, ktorý nepripúšťa uzatváranie pracovných zmlúv na dobu neurčitú s profesormi, ktorí dosiahli vek 65 rokov? Sú v tejto súvislosti — a konkrétne so zohľadnením článku 6 ods. 1 uvedenej smernice — opatrenia uvedené v článku 7 ods. 1 bode 6 zákona o ochrane pred diskrimináciou, ktoré zavádzajú vekové hranice pre zamestnávanie na konkrétnom mieste, objektívne, primerané, odôvodnené legitímnym cieľom a vo vzťahu k nemu proporcionálne, pri zohľadnení toho, že uvedená smernica bola v plnom rozsahu prebratá do bulharského práva?

Odporuje ustanoveniam smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá stanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, uplatnenie vnútroštátneho zákona, podľa ktorého musia profesori, ktorí dosiahli vek 68 rokov, povinne odísť do dôchodku? Je vzhľadom na opísané skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci v prípade konštatovania rozporu medzi ustanoveniami smernice a príslušným vnútroštátnym právom, ktoré prebralo smernicu, možné, že výklad uvedeného ustanovenia práva Spoločenstva vedie k neuplatneniu vnútroštátneho práva?

Stanovuje vnútroštátne právo dosiahnutie uvedeného veku ako jedinú podmienku pre ukončenie pracovného pomeru na dobu neurčitú a pre možnosť jeho pokračovania ako pracovného pomeru na dobu určitú medzi tým istým zamestnancom a tým istým zamestnávateľom na tom istom pracovnom mieste? Po zmene zmluvy na dobu neurčitú na zmluvu na dobu určitú, stanovuje vnútroštátne právo maximálnu dobu trvania a maximálny počet predĺžení pracovného pomeru na dobu určitú s jedným a tým istým zamestnávateľom, po uplynutí ktorých nie je možné pokračovanie pracovného pomeru medzi uvedenými stranami?

(1) Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/28

Žaloba podaná 15. júla 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Španielske kráľovstvo

(Vec C-269/09)

2009/C 220/54

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že v článku 14 zákona č. 35/2006 z 28. novembra 2006 o dani z príjmov fyzických osôb, ktorým sa menia zákony o dani z príjmov obchodných spoločností, dani z príjmov nerezidentov a o dani z majetku, zaviedlo a zachovalo ustanovenie, podľa ktorého sú daňovníci, ktorí premiestnia svoje bydlisko do zahraničia, povinní zahrnúť všetok nezdanený príjem do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom boli považovaní za daňovníkov rezidentov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 19, 38 a 43 ES a z článkov 28 a 31 Dohody EHP,

—	zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 14 zákona č. 35/2006 z 28. novembra 2006 o dani z príjmov fyzických osôb, ktorým sa menia zákony o dani z príjmov obchodných spoločností, dani z príjmov nerezidentov a o dani z majetku, sa príjmy zdaňujú v roku, v ktorom boli dosiahnuté. Odsek 2 uvedeného článku však obsahuje osobitné normy, ktoré umožňujú započítať niektoré druhy príjmov v rôznych zdaňovacích obdobiach. Avšak v prípade, že daňovník premiestni svoje bydlisko do zahraničia, odsek 3 toho istého článku stanovuje, že všetok príjem, ktorý ešte nebol zdanený, sa zahrnie do základu dane za posledné zdaňovacie obdobie, v ktorom bol daňovník považovaný za rezidenta.

Komisia sa domnieva, že španielska legislatíva umožňuje diskriminačné zaobchádzanie v prípadoch, keď fyzická osoba premiestni svoje bydlisko mimo územia Španielska, a že španielska právna úprava by mala uplatňovať jednu a tú istú normu nezávisle od toho, či si fyzická osoba ponecháva bydlisko na území Španielska alebo nie.

3.	Uvedená právna úprava porušuje zásadu voľného pohybu osôb stanovenú v článkoch 18, 39 a 43 Zmluvy ES a v článkoch 28 a 31 Dohody EHP.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/29

Odvolanie podané 16. júla 2009: KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG, KME France SAS, predtým Tréfimétaux SA, KME Italy SpA, predtým Europa Metalli SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsma komora) zo 6. mája 2009 vo veci T-127/04, KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG, KME France SAS, predtým Tréfimétaux SA, KME Italy SpA, predtým Europa Metalli SpA/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-272/09 P)

2009/C 220/55

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: KME Germany AG, predtým KM Europa Metal AG, KME France SAS, predtým Tréfimétaux SA, KME Italy SpA, predtým Europa Metalli SpA (v zastúpení: M. Siragusa, G. Rizza, M. Piergiovanni, advokáti, A. Winckler, advokát, T. Graf, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateliek

—	zrušiť rozsudok,

—	v možnom rozsahu, na základe skutočností predložených Súdnemu dvoru, čiastočne zrušiť rozhodnutie a znížiť výšku pokuty uloženej spoločnosti KME a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov tohto konania a konania pred Súdom prvého stupňa,

alebo, alternatívne, pokiaľ to stav konania nedovoľuje,

—	zrušiť rozsudok (vrátane rozhodnutia Súdu prvého stupňa o povinnosti KME nahradiť trovy konania) a vrátiť vec Súdu prvého stupňa.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolateľky kritizujú Súd prvého stupňa za to, že rozhodol, že Komisia v dostatočnom právnom rozsahu preukázala, že dohody o vinutých cievkach (Level Wound Coils Arrangements) mali vplyv na relevantný trh, a preto sa tento faktor musel vziať do úvahy pri stanovení základnej sumy pokuty spoločnosti KME. Takouto úvahou a rozhodnutím o zamietnutí prvého žalobného dôvodu spoločnosti KME Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva a poskytol nelogické a nedostatočné odôvodnenie. Súd prvého stupňa okrem toho podal zjavne nesprávny výklad skutočností a dôkazov, ktoré mu boli predložené, keď potvrdil záver Komisie, že ekonomické dôkazy predložené spoločnosťou KME nepreukázali, že porušenie ako celok nemalo vplyv na trh.

Vo svojom druhom odvolacom dôvode odvolateľky kritizujú Súd prvého stupňa za to, že súhlasil s odkazom Komisie — s cieľom stanoviť rozsah trhu zasiahnutého porušením a určiť faktor závažnosti pri pokute spoločnosti KME — na trhovú hodnotu, ktorá nesprávne zahŕňala príjmy z predaja získané na hornom trhu (upstream market), ktorý sa odlišoval od „kartelového“ trhu, napriek tomu, že členovia kartelu neboli vertikálne začlenení do tohto horného trhu. Takouto úvahou a rozhodnutím o zamietnutí druhého žalobného dôvodu KME Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva a poskytol nedostatočné odôvodnenie.

Vo svojom treťom odvolacom dôvode odvolateľky kritizujú Súd prvého stupňa za to, že zamietol tretí žalobný dôvod, podľa ktorého Komisia nesprávne uplatnila usmernenia o metóde stanovovania pokút z roku 1998 a porušila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, keď z dôvodu dĺžky trvania zvýšila základnú sumu pokuty KME o najvyššiu percentnú sadzbu. Podľa odvolateliek Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva a poskytol neurčité, nelogické a nedostatočné odôvodnenie, keď potvrdil relevantnú časť rozhodnutia.

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode odvolateľky tvrdia, že Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva, keď zamietol štvrtú časť štvrtého žalobného dôvodu a potvrdil relevantnú časť rozhodnutia, v ktorej Komisia zamietla možnosť zníženia pokuty KME z dôvodu spolupráce mimo rozsahu oznámenia o spolupráci z roku 1996, a tým porušila usmernenia o metóde stanovovania pokút z roku 1998, ako aj zásady spravodlivosti a rovnosti zaobchádzania.

Vo svojom piatom a poslednom odvolacom dôvode odvolateľky tvrdia, že Súd prvého stupňa porušil právo Spoločenstva a základné právo odvolateliek na úplné a účinné súdne preskúmanie, keď nepreskúmal dôkladne a presne tvrdenia KME a subjektívne sa podriadil úvahe Komisie.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/29

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Paris (Francúzsko) 16. júla 2009 — Olivier Martinez, Robert Martinez/Société MGN Ltd.

(Vec C-278/09)

2009/C 220/56

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de grande instance de Paris

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Olivier Martinez, Robert Martinez

Žalovaná: Société MGN Limited

Prejudiciálna otázka

Majú sa článok 2 a článok 5 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) vykladať tak, že priznávajú právomoc súdu jedného členského štátu na rozhodovanie o žalobe podanej z dôvodu porušenia osobných práv, ku ktorému pravdepodobne došlo zverejnením informácií a/alebo fotografií na internetovej stránke spravovanej v inom členskom štáte spoločnosťou so sídlom v tomto druhom štáte, či dokonca v ďalšom členskom štáte a v každom prípade inom než v prvom členskom štáte:

—	buď za jedinej podmienky, že táto internetová stránka môže byť prehliadaná z tohto prvého štátu,

—

alebo aspoň keď medzi skutočnosťou súvisiacou so škodou a územím tohto prvého štátu existuje dostatočná, podstatná alebo zjavná súvislosť, a v tomto druhom prípade, ak táto súvislosť môže vyplývať z:

—	počtu pripojení na spornú stránku z tohto prvého členského štátu, vyjadreného v absolútnej hodnote alebo pomerne vzhľadom k všetkým pripojeniam na uvedenú stránku,

—	bydliska, či dokonca štátnej príslušnosti, osoby podávajúcej žalobu z dôvodu porušenia jej osobných práv, či vo všeobecnosti dotknutých osôb,

—	jazyka, v ktorom je šírená sporná informácia alebo z akejkoľvek inej skutočnosti, ktorá môže preukázať úmysel správcu tejto stránky sústrediť sa konkrétne na verejnosť tohto prvého štátu,

—	miesta, kde došlo k uvádzaným skutočnostiam a/alebo kde boli vyhotovené fotografické snímky, ktoré boli prípadne uverejnené na internete,

—	iných kritérií?

(1) Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/32

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 30. júna 2009 — CPEM/Komisia

(Vec T-106/08) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Oznámenie o dlhu - Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou - Potvrdzujúci akt - Neprípustnosť - Žaloba o náhradu škody - Žaloba zjavne bez právneho základu“)

2009/C 220/66

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Centre de promotion de l’emploi par la micro-entreprise (CPEM) (Marseille, Francúzsko) (v zastúpení: C. Bonnefoi, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: L. Flynn a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie oznámenia o dlhu č. 3240912189 zo 17. decembra 2007 vydaného v súvislosti s rozhodnutím Komisie K(2007) 4645 zo 4. októbra 2007, ktorým sa zrušuje pomoc z Európskeho sociálneho fondu (ESF) poskytnutá rozhodnutím K(1999) 2645 zo 17. augusta 1999

Výrok uznesenia

1.	Návrh na zrušenie sa odmieta ako neprípustný.

2.	Návrh na náhradu škody sa zamieta ako návrh zjavne bez právneho základu.

3.	Centre de promotion de l’emploi par la micro-entreprise (CPEM) znáša trovy konania, vrátane trov konania vzniknutých v súvislosti s konaním o nariadení predbežného opatrenia.

(1) Ú. v. EÚ C 107, 26.4.2008.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/32

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 8. júla 2009 — Thoss/Dvor audítorov

(Vec T-545/08) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Lehota na podanie žaloby - Omeškanie - Neexistencia ospravedlniteľného omylu - Zjavná neprípustnosť“)

2009/C 220/68

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Thérèse Nicole Thoss (Dommeldange, Luxembursko) (v zastúpení: P. Goergen, advokát)

Žalovaný: Európsky dvor audítorov (v zastúpení: T. Kennedy a J.-M. Stenier, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Dvora audítorov z 20. marca 2006, ktorým sa zamieta právo žalobkyne, ktorá je vdovou po bývalom členovi Dvora audítorov, na pozostalostný dôchodok z dôvodu, že nie je splnená podmienka piatich rokov trvania manželstva v čase úmrtia (vec zapísaná pod číslom F–46//08 a postúpená Súdom pre verejnú službu)

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná.

2.	Pani Thérèse Nicole Thoss je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 171, 5.7.2008 (predtým vec F-46/08).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/33

Žaloba podaná 17. júna 2009 — Komisia Európskych spoločenstiev/Edificios Inteco, SL

(Vec T-235/09)

2009/C 220/70

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: G. Valero Jordana, splnomocnený zástupca)

Žalovaný: Edificios Inteco, SL (Valladolid, Španielsko)

Návrhy žalobkyne

—	zaviazať žalovaného, aby vrátil žalobkyni sumu 157 238,07 eur, spolu so splatnými úrokmi vo výške 81 686,22 eur až do 1. júna 2009, ako aj s úrokmi za omeškanie vo výške 21,73796 eur/deň od 2. júna 2009 až do úplného splatenia dlhu,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia žiada čiastočné vrátenie súm vyplatených ako preddavok spoločnosti Edificios Inteco, S.L. v rámci zmluvy týkajúcej sa projektu „Energy — Comfort 2000 Fáza I“, ktorej predmetom bola výstavba administratívno-obchodnej budovy v meste Valladolid (Španielsko) a ktorú Komisia vypovedala.

Na podporu svojich nárokov žalobkyňa uvádza, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/33

Žaloba podaná 2. júla 2009 — AECOPS/Komisia

(Vec T-256/09)

2009/C 220/71

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobca: Associação de Empresas de Construção, Obras Públicas e Serviços, (Aecops) (Lisabon, Portugalsko) (v zastúpení: J. L. da Cruz Vilaça a L. Pinto Monteiro, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev z 21. júna 2005 v súvislosti so spisom 89 0771 P1, ktorým sa znižuje pomoc priznaná rozhodnutím K(89) 0570 z 22. marca 1989 na 48 504 201 PTE a ktorým sa požaduje vrátenie sumy 53 310 198 PTE,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Porušenie práva na predchádzajúce vypočutie: žalobca nedostal príležitosť vyjadriť svoje stanovisko pred prijatím konečného rozhodnutia o znížení finančnej pomoci, čo predstavuje porušenie podstatnej procesnej náležitosti, ktorej nedodržanie spôsobuje neplatnosť takéhoto rozhodnutia.

Porušenie zásady právnej istoty vzhľadom na obmedzenia a neprimerané prieťahy pri prijímaní rozhodnutia.

Porušenie povinnosti odôvodnenia: napadnuté rozhodnutie ani súhrnne neuvádza dôvody zníženia pomoci.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/34

Žaloba podaná 2. júla 2009 — AECOPS/Komisia

(Vec T-257/09)

2009/C 220/72

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobca: Associação de Empresas de Construção, Obras Públicas e Serviços (Aecops) (Lisabon, Portugalsko) (v zastúpení: J. L. da Cruz Vilaça a L. Pinto Monteiro, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev z 22. júna 2005 v súvislosti so spisom 89 0979 P3, ktorým sa znižuje pomoc priznaná rozhodnutím K(89) 0570 z 22. marca 1989 na 426 070 PTE a ktorým sa požaduje vrátenie sumy 1 591 128 PTE,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Porušenie zásady právnej istoty vzhľadom na obmedzenia a neprimerané prieťahy pri prijímaní rozhodnutia.

Porušenie povinnosti odôvodnenia: napadnuté rozhodnutie ani súhrnne neuvádza dôvody zníženia pomoci.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/34

Žaloba podaná 7. júla 2009 — Komisia/Arci Nuova Associazione Comitato di Cagliari a Gessa

(Vec T-259/09)

2009/C 220/73

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Moretto, avvocato, A. M. Rouchaud-Joët a N. Bambara, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaní: Arci Nuova Associazione Comitato di Cagliari (Cagliari, Taliansko), Alberto Gessa (Cagliari, Taliansko)

Návrhy žalobkyne

—	zaviazať Arci Nuova Associazione Comitato di Cagliari a pána Alberto Gessa spoločne a nerozdielne na náhradu dlžnej sumy istiny 15 675 eur a úrokov z omeškania vo výške 7,32 % od 20. mája 2007 až do úplného zaplatenia dlžnej sumy,

—	zaviazať Arci Nuova Associazione Comitato di Cagliari a pána Alberto Gessa na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom tejto žaloby je zaviazať vyššie uvedené združenie a spoločne a nerozdielne aj jeho predsedu na zaplatenie sumy zodpovedajúcej sume preddavku zaplateného žalobkyňou v rámci akčného programu nazvaného „ONG-2003-204-Cagliari-ARCI-l’Europa dei Migranti“. Tento akčný program zahŕňa činnosti informatívnej a dokumentačnej povahy v jazykoch rôznych krajín pôvodu o európskych inštitúciách, rozhodovacom procese a o etapách výstavby a rozširovania Európskej únie, s cieľom zjednodušenia integrácie prisťahovalcov.

Dohoda stanovovala povinnosť odovzdať v určitej lehote konečnú správu o uskutočnení akčného programu, konečný finančný výpočet účinne vynaložených oprávnených výdavkov a úplný výkaz príjmov a výdavkov súvisiacich s týmto akčným programom.

Keďže táto povinnosť nebola splnená, rozhodla sa Komisia podať túto žalobu.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/35

Odvolanie podané 6. júla 2009: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 5. mája 2009 vo veci F-27/08, Simões Dos Santos/ÚHVT

(Vec T-260/09 P)

2009/C 220/74

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: I. de Medrano Caballero, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Waelbroeck, avocat)

Ďalší účastník konania: Manuel Simões Dos Santos (Madrid, Španielsko)

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu vo veci F-27/08, vrátane priznania náhrady škody,

—	vyhovieť žiadosti odvolateľa podanej v konaní na prvom stupni, aby bola žaloba zamietnutá ako neprípustná,

—	uložiť odporcovi v odvolacom konaní povinnosť nahradiť trovy konania na tomto stupni, ako aj trovy konania na Súde pre verejnú službu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Týmto odvolaním sa Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) dožaduje zrušenia rozsudku Súdu pre verejnú službu (SVS) z 5. mája 2009 vo veci Simões Dos Santos/ÚHVT, F-27/08, ktorým SVS zrušil rozhodnutie ÚHVT č. PERS-01-07 a jeho list z 15. júna 2007 v tom rozsahu, v akom obsahovali konštatovanie, že u pána Simões Dos Santos došlo k strate zostatku bodov za zásluhu v dôsledku jeho povýšenia.

ÚHVT uplatňuje dôvody odvolania:

—	nesprávne právne posúdenie, pretože SVS nezohľadnil judikatúru týkajúcu sa podmienok spätného uplatnenia opatrenia a zásady ochrany legitímnej dôvery, keď konštatoval, že ÚHVT porušil zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery,

—

nesprávne právne posúdenie, pretože SVS vychádzal z toho, že ÚHVT porušil článok 233 ES a zásadu právoplatnosti v súvislosti s rozsudkom Súdu prvého stupňa zo 14. februára 2007 vo veci T-435/04, Simões Dos Santos/ÚHVT, hoci opatrenia, ktoré ÚHVT podnikol na vykonanie tohto rozsudku, sú jediné prípustné, ak nemá byť porušená zásada zákazu diskriminácie,

—	že je protiprávne, že SVS priznal odškodnenie za údajnú nemateriálnu ujmu, pretože ÚHVT sa nedopustil žiadnej chyby a SVS rozhodol ultra petita.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/35

Odvolanie podané 6. júla 2009: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 28. apríla 2009 v spojených veciach F-5/05, Violetti a i./Komisia, a F-7/05, Schmit/Komisia

(Vec T-261/09 P)

2009/C 220/75

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: J. Currall a J.-P. Keppenne, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Antonello Violetti (Cittiglio, Taliansko), Nadine Schmit (Ispra, Taliansko), Rada Európskej únie, Anna Bassi Perucchini (Reno di Leggiuno, Taliansko), Marco Basso (Varano Borghi, Taliansko), Ernesto Brognieri (Barasso, Taliansko), Sergio Brusorio (Sesto Calende, Taliansko), Natale Cao (Ispra), Renato Cazzaniga (Ispra), Elvidio Flammini (Varese, Taliansko), Luigi Magistri (Ispra), Reginella Molinari Canale (Ispra), Giuseppe Morelli (Besozzo, Taliansko), Nadia Valentini (Varèse) a Giuseppe Zara (Ispra)

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 28. apríla 2009 v spojených veciach Violetti a i./Komisia, F-5/05 a F-7/05, v rozsahu, v akom tento rozsudok rozhodol o prípustnosti žalôb o neplatnosť podaných proti rozhodnutiu OLAF-u o postúpení informácií talianskym orgánom,

—	rozhodnúť s konečnou platnosťou v týchto veciach, vyhlásiť žaloby žalobcov o neplatnosť za neprípustné,

—	zaviazať žalobcov v prvostupňovom konaní na náhradu trov konania na tomto stupni, vrátane trov konania vynaložených pred Súdom pre verejnú službu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia sa týmto odvolaním domáha zrušenia rozsudku Súdu pre verejnú službu z 28. apríla 2009 v spojených veciach Violetti a i./Komisia, F-5/05 a F-7/05, ktorým Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) postúpiť talianskym súdnym orgánom informácie o žalobcoch v prvostupňovom konaní a zaviazal Komisiu na zaplatenie každému žalobcovi sumu vo výške 3 000 eur ako náhradu škody.

Komisia na podporu svojho odvolania uvádza jediný odvolací dôvod založený na porušení článku 90a Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev, pretože Súd pre verejnú službu porušil právo Spoločenstva a nesprávne odôvodnil tým, že nerešpektoval ustálenú judikatúru, podľa ktorej prípravné akty, akými sú začatie vyšetrovania zo strany OLAF-u, konečná správa OLAF-u a začatie disciplinárneho konania, nemôžu byť predmetom výhrady. Komisia tvrdí, že táto judikatúra sa rovnako vzťahuje aj na článok 90a Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev týkajúci sa možnosti podania sťažnosti proti aktom OLAF-u.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/36

Žaloba podaná 2. júla 2009 — Tecnoprocess/Komisia a Delegácia Európskej komisie v Maroku

(Vec T-264/09)

2009/C 220/76

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Tecnoprocess Srl (Rím, Taliansko) (v zastúpení: A. Majoli, advokát)

Žalované: Komisia Európskych spoločenstiev, Delegácia Európskej komisie v Maroku

Návrhy žalobcu

—	určiť v zmysle článku 232 ES nečinnosť delegácie EÚ v Rabate a Európskej komisie,

—	určiť v súlade s článkom 288 Zmluvy ES mimozmluvnú zodpovednosť delegácie a Komisie vo vzťahu k žalobcovi a navyše ich solidárne zaviazať na náhradu škody v prospech žalobcu v sume 1 000 000 eur (milión eur).

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba v predmetnej veci pôsobí súčasne v rôznych oblastiach priemyselného trhu. Od roku 2002 Tecnoprocess pôsobí v oblastiach zadávania zákaziek spravovaných vedením EuropAid, pričom projekty majú za cieľ poskytovanie vonkajšej pomoci rozvojovým krajinám zo strany Komisie, ktorá je financovaná rozpočtom Európskej únie a Európskym rozvojovým fondom. Touto žalobou navrhuje Súdu prvého stupňa, aby preskúmal správanie žalovaných v rámci vykonania týchto zmlúv:

—	Zmluva EuropeAid 1144205/D/S/MA (zákazka 14/2003/meda/b7 — 4100/ib/96/0587) — RESTAURATION,

—	Zmluva EuropeAid 114194/D/S/MA (zákazka 15/2003/meda/b7 — 4100/ib/96/0587) — FROID,

—	Zmluva EuropeAid 114194/D/S/MA (zákazka 16/2003/meda/b7 — 4100/ib/96/0587) — FROID a

—	Zmluva EuropeAid/12088/D/S/MA) — Centrum technickej pomoci výrobcov vybavenia pre vozidlá (Cetiev) časti 3 a 6.

Predmetom prvých troch zmlúv uzavretých v rámci programu MEDA 1 bolo poskytovanie vybavenia a doplnkov pre závodné jedálne a stravovanie Úradu pre profesijné vzdelávanie a pracovné povyšovanie (OFPPT) v Rabate.

V rámci vykonania týchto zmlúv OFPPT odmietol spísať zápisnice o prijatí tovaru, hoci použil výrobky, ktoré boli predmetom sporu a boli pravidelne dodávané žalobcom.

Rovnaké problémy vznikli, pokiaľ ide o štvrtú zmluvu uzavretú v rámci programu MEDA 2 o poskytovaní vysoko špecializovaných zariadení, ktoré mali slúžiť na uskutočnenie testovania filtrov motorových vozidiel.

Podľa žalobcu nečinnosť žalovaných spočívajúca v nevykonaní dostatočného riešenia z hľadiska záujmov Tecnoprocess vo vzťahu k vážnym opomenutiam pri výkone dotknutých zmlúv spôsobila vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva.

V tomto ohľade žalobca poukazuje na porušenie článku 56 rozpočtových pravidiel, porušenie zásady legitímnej dôvery, zásady proporcionality a práva na dôvernosť.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/36

Žaloba podaná 13. júla 2009 — PVS/ÚHVT — MeDiTA Medizinischer Kurierdienst (medidata)

(Vec T-270/09)

2009/C 220/77

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: PVS — Privatärztliche Verrechnungsstelle Rhein-Ruhr GmbH (Mülheim an der Ruhr, Nemecko) (v zastúpení: F. Lindenberg, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: MeDiTA Medizinische Kurierdienst- u. Handelg. mbH (Düsseldorf, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu zo 14. mája 2009 vo veci R 1724/2007-4 a zamietnuť námietku,

—	uložiť žalovanému náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania,

—	ak nebude vyjadrenie k žalobe podané po formálnej stránke správne a včas, vydať rozsudok pre zmeškanie.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „medidata“ vo farbách modrej, šedej a bielej pre služby zaradené do tried 35, 36, 41, 42 a 44 (prihláška č. 4 495 842).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: MeDiTa Medizinische Kurierdienst- u. Handelsg. mbH.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka „MeDiTA“ pre služby zaradené do tried 35 a 39, pričom námietka smeruje proti zápisu do triedy 35.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), pretože medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2009, s. 1).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/37

Žaloba podaná 14. júla 2009 — Sobieski zu Schwarzenberg/ÚHVT — British-American Tobacco Polska (Romuald Prinz Sobieski zu Schwarzenberg)

(Vec T-271/09)

2009/C 220/78

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Romuald Prinz Sobieski zu Schwarzenberg (Dortmund, Nemecko) (v zastúpenie: U. Fitzner a U. Fitzner, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: British-American Tobacco Polska S.A. (Augustów, Poľsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory — ÚHVT) z 13. mája 2009 (vec R 771/2008-4),

—	zrušiť rozhodnutie námietkového oddelenia zo 14. marca 2008 a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „Romuald Prinz Sobieski zu Schwarzenberg“ pre výrobky zaradené do tried 33 a 34 (prihláška č. 4 583 761).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: British-American Tobacco Polska S.A..

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: poľská slovná ochranná známka „JAN III SOBIESKI“ pre výrobky zaradené do triedy 34 (č. 110 327) a poľská obrazová ochranná známka „JAN III SOBIESKI“ pre výrobky zaradené do tried 3, 30, 32 a 33 (č. 160 417), pričom námietka smeruje proti zápisu do tried 33 a 34.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 60 nariadenia (ES) č. 207/2009 (1) v spojení s článkom 8 nariadenia (ES) č. 2869/95 (2) a článku 60 nariadenia č. 207/2009 v spojení s jeho článkom 81.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 z 13. decembra 1995 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. ES L 303, s. 33; Mim. vyd. 09/001, s. 291).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/37

Žaloba podaná 10. júla 2009 — Pineapple Trademarks/ÚHVT — Dalmau Salmons (KUSTOM)

(Vec T-272/09)

2009/C 220/79

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Pineapple Trademarks Pty Ltd (Burleigh Heads, Austrália) (v zastúpení: M. Saunders, barrister)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Angel Custodio Dalmau Salmons (Barcelona, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 5. marca 2009 vo veci R 383/2008-1 a vrátiť vec ÚHVT, aby zapísal ochrannú známku Spoločenstva, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „KUSTOM“ pre tovary zaradené do tried 18, 25 a 28.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: slovná ochranná známka Spoločenstva „CUSTO“ pre tovary zaradené do tried 18 a 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: prijatie námietky pre všetky napadnuté tovary.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009 v tom, že odvolací senát nesprávne rozhodol o existencii pravdepodobnosti zámeny medzi dotknutými ochrannými známkami; porušenie práva na obranu žalobcu v tom, že odvolací senát rozhodol na základe fonetickej a koncepčnej podobnosti dotknutých ochranných známok, k čomu sa žalobca nemohol vyjadriť, a čo ani nevyplývalo z príslušných dôkazov.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/38

Žaloba podaná 14. júla 2009 — Deutsche Bahn/ÚHVT — DSB (IC4)

(Vec T-274/09)

2009/C 220/80

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Deutsche Bahn AG (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: E. Haag, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: DSB (Kodaň, Dánsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 30. apríla 2009 a rozhodnutie námietkového oddelenia z 26. júla 2007,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu na náhradu všetkých trov konania vrátane tých, ktoré vznikli v priebehu námietkového konania a v priebehu odvolacieho konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: DSB.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „IC4“ pre výrobky zaradené do triedy 39 (prihláška č. 4 255 411).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: slovná ochranná známka „ICE“ pre výrobky a služby zaradené do tried 6, 7, 9, 11, 12, 19, 37, 38, 39, 41 a 42 (ochranná známka Spoločenstva č. 170605) a nemecká obrazová ochranná známka „IC“ pre výrobky a služby zaradené do tried 39 a 42 (prihláška 1 009 258).

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), pretože medzi kolidujúcimi ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2009, s. 1).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/38

Žaloba podaná 16. júla 2009 — Sepracor Pharmaceuticals (Ireland)/Komisia

(Vec T-275/09)

2009/C 220/81

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Sepracor Pharmaceuticals (Ireland) Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: I. Dodds-Smith, solicitor, D. Anderson, QC, a J. Stratford, barrister)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť sporné rozhodnutie,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobca domáha zrušenia podľa článku 230 ES rozhodnutia Komisie, ktorým Komisia potvrdzujúc stanovisko vydané Výborom pre lieky na humánne použitie Európskej agentúry pre lieky (EMEA) povolila uvedenie žalobcovho výrobku „Lunivia“ na trh, ale domnievala sa, že „eszopiclone“ nebol novou účinnou látkou podľa článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 726/2004 (1).

Žalobca na podporu svojich návrhov uvádza dva žalobné dôvody.

Po prvé žalobca tvrdí, že žalovaná neuplatnila správne právne kritériá pre novú účinnú látku, čím porušila právnu úpravu, najmä článok 10 ods. 2 písm. b) smernice 2001/38 (2) a prílohu I časť II oddiel III tej istej smernice, ako aj uplatniteľné pravidlo, akým je Upozornenie pre žiadateľov, konkrétne jeho časť 2A a časť 3. Žalobca ďalej tvrdí, že prístup, ktorý žalovaná zaujala v spornom rozhodnutí, pokiaľ ide o podmienku kvalifikácie ako novej účinnej látky, porušuje cieľ a účel systému právnej úpravy, ktorý nespočíva na pojmoch „pridaná hodnota“ alebo účinnosť vyplývajúca z porovnania, ale na absolútnych štandardoch kvality, bezpečnosti a účinnosti.

Po druhé žalobca tvrdí, že žalovaná porušila jeho základné procesné práva, keďže EMEA získala a zohľadnila vyjadrenia tretích osôb bez toho, aby žalobcovi oznámila ich existenciu alebo mu umožnila sa k nim vyjadriť.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 2004, s. 1; Mim. vyd. 13/034, s. 229).

(2) Smernica 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/39

Žaloba podaná 17. júla 2009 — Verband Deutscher Prädikats- und Qualitätsweingüter/ÚHVT (GG)

(Vec T-278/09)

2009/C 220/82

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Verband Deutscher Prädikats- und Qualitätsweingüter eV (Gau-Algesheim, Nemecko) (v zastúpení: N. Schindler, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 30. apríla 2009 (vec R 1568/2008-1),

—	zaviazať ÚHVT, aby znášala vlastné trovy konania a nahradila trovy konania žalobcu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „GG“ pre výrobky zaradené do triedy 33 (prihláška č. 6 388 284).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 75 z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009 (1), lebo prihlasovaná ochranná známka má požadovanú minimálnu rozlišovaciu spôsobilosť a nie je potrebné ju ponechať dostupnou.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2009, s. 1).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/39

Žaloba podaná 9. júla 2009 — Aiello/ÚHVT — Cantoni ITC (100 % Capri)

(Vec T-279/09)

2009/C 220/83

Jazyk žaloby: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Antonino Aiello (Vico Equense, Taliansko) (v zastúpení: M. Coccia, advokát, L. Pardo, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastníci konania pred odvolacím senátom: Cantoni ITC SpA (Miláno, Taliansko)

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 2. apríla 2009, doručené faxom 14. mája 2009, vyhlásené v konaní R 1148/2008-1 medzi pánom Antonino Aiello a spoločnosťou Cantoni ITC S.p.A, a v tejto súvislosti zamietnuť námietku B 856 163 proti zápisu ochrannej známky „100 % CAPRI“ pre výrobky v triedach 3, 18 a 25 (prihláška č. 003563848),

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka obsahujúca slovné a písomné označenie „100 % CAPRI“ (prihláška č. 3 563 848) pre výrobky v triedach 3, 18 a 25.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: CANTONI I.T.C S.p.A.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová ochranná známka Spoločenstva (prihláška č. 2 689 891) a národná ochranná známka obsahujúca slovnú zložku „CAPRI“ pre výrobky v triedach 3, 18 a 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: prijatie námietky a zamietnutie prihlášky pre všetky sporné výrobky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva, ako aj článku 50 ods. 1 a článku 20 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (nahradené nariadením č. 207/2009).

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/40

Žaloba podaná 17. júla 2009 — Fédération Internationale des Logis/ÚHVT (Zobrazenie štvorca zelenej farby)

(Vec T-282/09)

2009/C 220/84

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Fédération Internationale des Logis (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: B. Brisset, avocat)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 22. apríla 2009 vo veci R 1511/2008-1 a povoliť zápis prihlasovanej ochrannej známky,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka zobrazujúca štvorec zelenej farby pre výrobky a služby zaradené do tried 3, 18, 24, 43 a 44 — prihláška č. 6 468 789.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, pretože zobrazenie štvorca s vypuklými stranami a so zvláštnou a špecifickou zelenou farbou má vo vzťahu k výrobkom a službám, ktorých sa prihláška týka, rozlišovaciu spôsobilosť, keďže tieto prvky poskytujú uvedenej ochrannej známke pre tieto výrobky a služby zvláštny vzhľad.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/40

Žaloba podaná 17. júla 2009 — CEVA/Komisia

(Vec T-285/09)

2009/C 220/85

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Centre d’Étude et de Valorisation des Algues SA (CEVA) (Pleubian, Francúzsko) (v zastúpení: J.-M. Peyrical, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	na jednej strane konštatovať nedostatočné odôvodnenie exekučných titulov, ktoré nasledovali po štyroch vyúčtovaniach č. 3230901933, č. 3230901935, č. 323090136 a č. 3230901937 Komisie Európskych spoločenstiev z 11. mája 2009,

—	na druhej strane konštatovať pravdepodobnosť bezdôvodného obohatenia Komisie, ak CEVA vráti sumu 173 435 eur spolu s úrokmi z omeškania,

—	v dôsledku toho zrušiť exekučné tituly, ktoré nasledovali po štyroch vyúčtovaniach č. 3230901933, č. 3230901935, č. 323090136 a č. 3230901937 z 11. mája 2009,

—	napokon rozhodnúť, že Komisia porušila ustanovenia zmluvy č. Q5RS-2000-31334, nazvanej SEAPURA,

—	konštatovať najmä porušenie ustanovení článku 22 ods. 5 § 3 prílohy II a článku 3.5 prílohy II zmluvy č. Q5RS-2000-31334,

—	v dôsledku toho zrušiť exekučné tituly, ktoré nasledovali po štyroch vyúčtovaniach č. 3230901933, č. 3230901935, č. 323090136 a č. 3230901937 z 11. mája 2009.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobca domáha zrušenia exekučných titulov, ktorými Komisia žiadala vrátenie všetkých preddavkov vyplatených žalobcovi v rámci zmluvy SEAPURA č. Q5RS-2000-31334 týkajúcej sa projektu výskumu a technického rozvoja.

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody založené na:

—	nedostatočnom odôvodnení, keďže Komisia založila svoje tvrdenia na údajnom porušení zmluvných povinností zo strany žalobcu bez toho, aby predložila právne a skutkové odôvodnenie týchto tvrdení,

—	porušení zásady zakazujúcej bezdôvodné obohatenie, pretože vrátenie v celej výške sumy požadovanej Komisiou, by malo za následok, že by sa bezdôvodne obohatila, keďže žalobca jej už poskytol pracovné výkony a štúdie, pričom by v takom prípade za ne nezaplatila,

—	nerešpektovaní Komisiou jej právomoci kontroly pri výkone zmluvy.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/41

Žaloba podaná 22. júla 2009 — Intel/Komisia

(Vec T-286/09)

2009/C 220/86

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Intel Corp. (Wilmington, Spojené štáty americké) (v zastúpení: N. Green, I. Forrester, QC, M. Hoskins, K. Bacon, S. Singla, barristers, A. Parr a R. MacKenzie, solicitors)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	čiastočne alebo ako celok zrušiť rozhodnutie Komisie K (2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 — Intel,

—	alternatívne zrušiť uloženú pokutu alebo podstatne znížiť jej výšku,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania Intelu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa touto žalobou podľa článku 230 ES domáha zrušenia rozhodnutia Komisie K (2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 vo veci COMP/C-3/37.990 — Intel, podľa ktorého sa žalobca dopustil jedného a pokračujúceho porušenia článku 82 ES a článku 54 Dohody o EHP trvajúceho od októbra 2002 do decembra 2007 tým, že uplatňoval stratégiu spočívajúcu vo vylúčení konkurentov z trhu centrálnych procesorov („CPU“) x86. Ďalej sa žalobca domáha zrušenia alebo zníženia uloženej pokuty.

Žalobca na podporu svojich návrhov uvádza tieto žalobné dôvody.

Po prvé tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že:

a)	rozhodla, že podmienené zľavy poskytnuté Intelom jeho zákazníkom boli zneužitím per se už na základe skutočnosti, že boli podmienené, a to bez toho, aby preukázala, že skutočne boli spôsobilé vylúčiť súťaž;

b)	vychádzala z toho, že ide o druh zneužitia na základe vylúčenia nazývaný „naked restrictions“, a nevykonala žiadnu analýzu vylúčenia súťaže (dokonca ani len schopnosti a pravdepodobnosti vylúčenia) v tejto súvislosti;

c)	neanalyzovala, či sa dohody Intelu a jeho zákazníkov o zľavách uplatňovali na území Európskeho spoločenstva a/alebo mali okamžité, podstatné, priame a predvídateľné účinky v rámci Európskeho spoločenstva.

Po druhé žalobca tvrdí, že Komisia nedosiahla pri svojej analýze dôkazov požadovanú bežnú mieru preukázania. Komisii sa teda ani nepodarilo preukázať, že dohody Intelu o zľavách boli podmienené tým, že jeho zákazníci museli kúpiť všetky alebo skoro všetky svoje x86 CPU súčiastky od Intelu. Komisia navyše použila „as efficient competitor“ („AEC“) test na určenie toho, či zľavy poskytované Intelom boli spôsobilé obmedziť súťaž, pričom sa však dopustila mnohých nesprávnych posúdení pri analýze a posudzovaní dôkazov súvisiacich s uplatnením tohto testu. Komisia tiež nezohľadnila ďalšiu kategóriu dôkazov týkajúcich sa účinkov zliav poskytovaných Intelom. Osobitne Komisia:

nezohľadnila dôkazy, ktoré preukazujú, že jeden z konkurentov Intelu počas obdobia vytýkaného porušenia podstatne zvýšil svoj podiel na trhu a svoju ziskovosť, pričom jeho neúspech v určitom trhovom segmente a/alebo s určitým pôvodným vybavením výrobcu („OEM“) bol výsledkom jeho vlastných nedostatkov;

b)	nepreukázala príčinnú súvislosť medzi tým, čo považuje za podmienené zľavy, a rozhodnutiami zákazníkov Intelu nenakupovať od dotknutého konkurenta;

c)	neanalyzovala dôkazy o vplyve zliav Intelu na spotrebiteľov.

Po tretie žalobca uvádza, že Komisia nepreukázala, že uplatňoval dlhodobú stratégiu vylúčenia konkurentov. Takéto zistenie nie je podopreté dôkazmi a je nemožné ho vyvodiť z rozdrobených tvrdení Komisie (v súvislosti s oboma dotknutými výrobkami a dotknutým časovým obdobím) vo vzťahu k jednotlivým zákazníkom Intelu.

Žalobca tiež uvádza, že predmetné rozhodnutie sa musí ako celok alebo čiastočne zrušiť na základe toho, že Komisia porušila podstatné formálne náležitosti v rámci správneho konania, čím boli vecne porušené práva Intelu na obhajobu. Komisia najmä:

a)	Intel ústne nevypočula v súvislosti s dodatočným oznámením o výhradách a v súvislosti s listom o zisteniach, hoci z nich vyplynuli úplne nové tvrdenia a odkazovali na nové dôkazy, ktoré sa vo veľkej miere uvádzajú v napadnutom rozhodnutí;

nedoložila do spisu určité vnútorné dokumenty konkurenta, keď ju o to žalobca žiadal, a to bez ohľadu na to, že podľa názoru žalobcu tieto dokumenty:

i)	priamo súviseli s tvrdeniami Komisie proti Intelu;

ii)	potenciálne mohli zbaviť Intel viny a

iii)	boli Intelom presne označené;

c)	neurobila náležitú zápisnicu zo svojho stretnutia s kľúčovým svedkom od jedného zo zákazníkov Intelu, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou mohol poskytnúť dôkazy zbavujúce Intel viny.

Podľa článku 229 ES žalobca tiež namieta proti výške pokuty, ktorá mu bola uložená, a to najmä z troch dôvodov.

Po prvé tvrdí, že pokuta 1 060 000 000 EUR (najvyššia pokuta, akú kedy Komisia uložila jednému podniku) je zjavne neprimeraná, keďže Komisia nepreukázala spôsobenie akejkoľvek škody spotrebiteľovi, ani vylúčenie konkurencie z trhu.

Po druhé žalobca uvádza, že ani úmyselne, ani z nedbanlivosti neporušil článok 82 ES: Komisiou uskutočnená AEC analýza sa zakladá na informácii, ktorú žalobca nemohol mať v čase, keď poskytoval zľavy svojim zákazníkom.

Po tretie žalobca namieta proti tomu, že Komisia pri stanovovaní pokuty nesprávne uplatnila svoje usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 a zohľadnila irelevantné a neprimerané úvahy.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/42

Žaloba podaná 27. júla 2009 — Carrols/ÚHVT — Gambettola (Pollo Tropical CHICKEN ON THE GRILL)

(Vec T-291/09)

2009/C 220/87

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Carrols Corp. (New York, Spojené štáty) (v zastúpení: I. Termiño Ceniceros, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Giulio Gambettola (Los Realejos, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	vyhlásiť žalobu spolu s jej prílohami za prípustnú,

—	zrušiť rozhodnutie odvolacieho senátu v rozsahu, v akom sa týka dôvodov neplatnosti podľa článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok ‚Pollo Tropical CHICKEN ON THE GRILL‘ (prihláška č. 002938801) pre výrobky a služby zaradené do tried 25, 41 a 43.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: Giulio Gambettola.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: žalobca.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: národná obrazová ochranná známka (č. 2 201 552) obsahujúca slovný prvok ‚Pollo Tropical CHICKEN ON THE GRILL‘ a národná slovná ochranná známka ‚POLLO TROPICAL‘ (č. 2 201 543) pre služby zaradené do triedy 43 (‚reštauračné služby‘).

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: nesprávny výklad článku 52 ods. 1 písm. b) a článku 53 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 220/43

Žaloba podaná 2. júla 2009 — Marcuccio/Komisia

(Vec F-65/09)

2009/C 220/89

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia, ktorým žalovaná zamieta žiadosť o vrátenie vo výške 100 % niektorých liečebných nákladov, ktoré vznikli žalobcovi

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti z 25. novembra 2002 v potrebnom rozsahu podľa článku 241 ES, neuplatňujúc na predmetný spor ustanovenia článku 72 služobného poriadku, právnej úpravy, ako aj údajného stanoviska lekárskej rady,

—	zrušiť správu z 5. augusta 2008,

—	v potrebnom rozsahu zrušiť rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti z 1. novembra 2008,

—	v potrebnom rozsahu zrušiť správu zo 4. marca 2009,

—	uložiť Komisii povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25 000 eur alebo akúkoľvek inú sumu, ktorú Súd pre verejnú službu bude považovať za primeranú a spravodlivú, z titulu náhrady škody vyplývajúcej z jej aktov, ktorých zrušenie sa navrhuje v tejto žalobe,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2009.220.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 220

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 52 12. septembra 2009

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor
2009/C 220/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 205, 29.8.2009	1