11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/1

1.1

EHSV s radosťou víta iniciatívu francúzskeho predsedníctva Rady EÚ. Výbor by chcel odkázať na odporúčanie Rady z 20. novembra 2008 o mobilite mladých dobrovoľníkov v EÚ (1). Vzhľadom na rôznorodosť systémov aktívnej účasti mladých ľudí na spoločnosti sa však ako najlepší spôsob prístupu k tejto problematike javí vytvorenie európskej iniciatívy v nasledujúcom rámci:

1.2

Aktívna účasť na občianskej spoločnosti, do ktorej patria aj medzinárodné výmeny, má veľký význam predovšetkým pre osobnostný rozvoj mladých ľudí, ale aj pre rozvoj organizovanej občianskej spoločnosti v Európe. Dobrovoľníkom dáva jedinečnú príležitosť na formálne aj neformálne vzdelávanie a umožňuje im nadobudnúť sociálne a jazykové zručnosti. Pomáha tak podporovať európske občianstvo a posilňuje zámer pokračovať v týchto záväzkoch aj neskôr. Zapojenie ďalších vekových skupín (vrátane starších ľudí) do systému umožňuje využiť ich životné skúsenosti. Má to tiež pozitívny vplyv na ich zdravie a kvalitu života. Spolupráca ľudí z rôznych vekových skupín v rámci dobrovoľnej činnosti môže zároveň zlepšiť porozumenie medzi generáciami.

1.3

EHSV sa domnieva, že EÚ by si mala vytýčiť ambiciózne ciele, ktoré by boli zamerané na širšie zapojenie jednotlivcov do občianskej spoločnosti. Prvým krokom je riadiť sa odporúčaniami, ktoré EHSV vyslovil v predchádzajúcom stanovisku (2).

1.4

EHSV by preto privítal, keby členské štáty zaviedli spoluprácu medzi organizátormi dobrovoľných činností, čím by existujúce formy týchto činností získali nadnárodný rozmer.

1.5

EÚ by mohla podporovať európsku občiansku iniciatívu (3), v rámci ktorej sa kombinujú opatrenia a aktivity pre výmenné programy, ktoré by sa nezameriavali iba na mládež ako tomu bolo doteraz. Jedným z cieľov by mohla byť podpora európskej integrácie. EHSV považuje za prirodzené, aby Európska únia na takéto programy vyčlenila viac finančných zdrojov. Na začiatku by to malo umožniť zdvojnásobiť počet účastníkov výmeny mládeže a výrazne zvýšiť počet účastníkov z iných vekových skupín.

1.6

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zamerať sa vo väčšom rozsahu na znevýhodnených ľudí, a najmä na mladých ľudí s menším počtom príležitostí.

1.7

Je dôležité zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi jestvujúcimi vnútroštátnymi a európskymi programami, aby sa zredukovali technické prekážky, ako aj otázky spojené so zdravotným alebo úrazovým poistením. Európska únia by na tento účel mala zvážiť vypracovanie takého typu výmenných programov, ktoré by spĺňali normy kvality EÚ. Kvalita dobrovoľných činností akejkoľvek formy je dôležitá a musí sa zabezpečiť primeranými prostriedkami.

1.8

Výbor považuje za dôležité podporovať zapojenie tretích krajín. Prispelo by to k úsiliu EÚ pri plnení cieľov tisícročia a k realizácii európskej politiky rozvoja a humanitárnej pomoci.

1.9

EÚ potrebuje zhodnotiť túto oblasť tým, že bude stimulovať a podporovať výskum a zdokonaľovať príslušnú štatistiku.

1.10

Musia sa tiež prijať rozhodnutia v oblasti poistenia, zdravia a bezpečnosti. Dobrovoľníci by mali mať počas svojho pôsobenia zaistenú primeranú sociálnu ochranu. Kým sa však podmienky sociálneho zabezpečenia nadnárodných dobrovoľníkov budú v jednotlivých krajinách líšiť, bude ťažké to dosiahnuť. EHSV preto povzbudzuje Komisiu, aby podporila jednotné chápanie tejto problematiky, a vyzýva členské štáty a príslušné inštitúcie na riešenie týchto dôležitých otázok.

1.11

EHSV si uvedomuje, že si táto oblasť vyžaduje monitorovanie, napríklad formou konferencie. Podieľali by sa na nej všetky vnútroštátne orgány, Európska komisia a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti mládeže alebo dobrovoľnej služby a ich cieľom by bolo podporiť rozvoj rámca európskej občianskej iniciatívy.

2.1

EHSV s radosťou víta žiadosť francúzskeho predsedníctva Rady EÚ o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému Európska občianska služba.

2.2

Vzhľadom na rôznorodosť systémov aktívnej účasti mladých ľudí na občianskej spoločnosti, či už je to občianska služba, dobrovoľná služba alebo iné formy zapojenia, musí byť európska iniciatíva jasne vymedzená a definovaná. EHSV sa domnieva, že najlepším spôsobom prístupu k tejto problematike na európskej úrovni je prekročenie hraníc tradičnej občianskej služby a vytvorenie európskej iniciatívy v nasledujúcom rámci:

2.3

Mohla by sa nazývať európska občianska iniciatíva a pokrývala by širokú škálu tradícií a skúseností v dobrovoľných činnostiach, vrátane občianskych služieb v rôznych členských štátoch.

2.4

Už v Zmluve o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa hovorí o zavedení výmen medzi mladými pracovníkmi na podporu a prehĺbenie solidarity medzi národmi Európy.

2.5

Predchádzajúce stanovisko EHSV na tému dobrovoľnej činnosti (4) poskytlo viacero odporúčaní, vrátane odporúčania:

2.6

EHSV sa domnieva, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, mnohé odporúčania a návrhy ešte neboli vykonané. Výbor prostredníctvom tohto stanoviska opäť zdôrazňuje, že je potrebné uskutočniť odporúčania z predchádzajúceho stanoviska, ako aj zvýšiť ambície týkajúce sa špecifickej oblasti dobrovoľnej činnosti, menovite dobrovoľnej služby.

2.7

EHSV je presvedčený, že občianska spoločnosť sa musí viac podieľať na európskej integrácii. Ambiciózna európska občianska iniciatíva prístupná všetkým vekovým skupinám môže pomôcť odstrániť nedôveru radových občanov voči Európskej únii. Podpora aktívneho občianstva je prínosom k zásadám slobody, demokracie, rešpektovaniu ľudských práv a základných slobôd, rovnosti žien a mužov a nediskriminácii v Európskej únii.

2.8

EHSV zdôrazňuje potrebu aktívnejšej účasti všetkých občanov na spoločnosti, ale osobitne mladých a/alebo znevýhodnených ľudí, aby sa posilnil ich zmysel pre občianstvo a solidaritu. Mala by sa tiež zlepšiť spolupráca na poli občianskych služieb medzi členskými štátmi, Európskou komisiou a EHSV.

2.9

Právny základ pre politiku mládeže a občianske činnosti je zakotvený v súčasnej zmluve v článkoch 149 a 151, ktoré síce vylučujú akúkoľvek harmonizáciu právnych predpisov, ale umožňujú EÚ povzbudzovať spoluprácu medzi členskými štátmi a podporovať výmeny mládeže. Lisabonskou zmluvou sa rozsah politík mládeže dopĺňa o účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe.

2.10

Lisabonská zmluva po nadobudnutí účinnosti zavedie Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc ako rámec spoločnej účasti mladých Európanov na humanitárnych činnostiach Únie.

2.11

V súčasnosti sa dobrovoľné činnosti vykonávajú hlavne prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie v rámci troch hlavných oblastí politiky mládeže Európskej únie. Ide o:

2.12

Existuje niekoľko dôvodov prečo uvažovať o zvyšovaní aktívnej účasti na spoločnosti v Európe. Európska únia nesie za splnenie cieľov tisícročia väčšiu zodpovednosť než ktorýkoľvek iný svetadiel. Únia je jedným z najväčších svetových prispievateľov. Účasť európskych občanov na riešení najvážnejších svetových problémov by neprispela len k rozvoju jednotlivcov, ale tiež zlepšila porozumenie a vytvorila potrebné prepojenia v globalizovanom svete.

2.13

Národné civilné služby niekedy existovali ako alternatíva k vojenskej službe. S postupným rušením povinnej vojenskej služby a narastajúcou profesionalizáciou armády v členských štátoch sa obmedzuje aj civilná služba. Rozvoj mládežníckej dobrovoľnej činnosti by však mohol predstavovať vhodnú alternatívu na zapojenie mladých ľudí do účasti na spoločnosti, hoci sa vojenská/verejná služba vytráca.

2.14

Dobrovoľníckym činnostiam a iným iniciatívam občianskych spoločností sa venuje čoraz väčšia pozornosť. Talianske predsedníctvo Rady EÚ v roku 2004 pozvalo zástupcov členských štátov, pristupujúcich krajín a Európskej komisie do Ríma na prvú konferenciu o občianskej službe a mládeži. Talianske predsedníctvo konferencie vo svojich záveroch, okrem iného, odporúča:

3.1.1

Súčasťou programu Mládež v akcii je Európska dobrovoľnícka služba (EDS). Dobrovoľníci vo veku 18 až 30 rokov strávia 2 až 12 mesiacov v zahraničí. Majú možnosť absolvovať špecifickú odbornú prípravu a ich študijná skúsenosť sa oficiálne uznáva v pase mládeže (Youthpass). V rokoch 1996 – 2006 sa na Európskej dobrovoľníckej službe podieľalo 30 tisíc dobrovoľníkov.

3.1.2

Od roku 2009 budú do inštitucionalizovaných foriem európskej dobrovoľnej činnosti zapojení seniori, a to v rámci programu Grundtvig. Hoci rozsah týchto výmen bude spočiatku len malý, za zmienku stojí fakt, že Európska komisia hľadá formy, ako podporiť dobrovoľnú činnosť vykonávanú rôznymi vekovými skupinami. Taktiež činnosti vykonávané v rámci programu EK „Európa pre občanov“ vytvárajú reálne možnosti pre výmeny dobrovoľníkov z rôznych krajín a rôznych vekových skupín.

3.1.3

Tisícky organizácií pôsobiacich v krajinách EÚ už dlhé roky navzájom spolupracujú. Dôležitým prvkom tejto spolupráce je výmena dobrovoľníkov. Tieto výmeny majú decentralizovaný charakter, a preto nie sú k dispozícii údaje týkajúce sa ich rozsahu. Ak však vezmeme do úvahy iba výmeny, ktoré sa konajú prostredníctvom organizácií pôsobiacich v rámci celosvetových štruktúr je isté, že sa na nich zúčastňuje významný počet (predovšetkým mladých) Európanov.

3.1.4

EDS vychádza z určitých základných hodnôt a noriem kvality, ktoré sú zakotvené v charte EDS. V záujme ich ochrany a dodržiavania musia byť organizácie, ktoré majú záujem o vysielanie či prijímanie dobrovoľníkov EDS či koordináciu projektu EDS, najprv akreditované.

3.1.5

Prostredníctvom európskeho programu Erasmus sa podarilo výrazne zvýšiť mobilitu vysokoškolských študentov a podporiť spoluprácu medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania. Do programu Erasmus je zapojených okolo 90 % európskych univerzít a od jeho spustenia v roku 1987 sa ho zúčastnilo 1,9 milióna študentov. Program sa bude v budúcnosti snažiť o ďalšie rozšírenie svojej činnosti zameranej na mobilitu. Jeho cieľom je, aby do roku 2012 dosiahol počet zúčastnených študentov 3 milióny.

3.1.6

Program Leonardo da Vinci podporuje mobilitu osôb v období počiatočného odborného vzdelávania a prípravy, ďalej mobilitu pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ako aj mobilitu odborných pracovníkov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

3.2.1

EHSV uznáva rôzne formy a tradície občianskej služby a iné formy dobrovoľnej činnosti v členských štátoch, ktoré sú zamerané na aktívne občianstvo, solidaritu a sociálny rozvoj. Výbor zdôrazňuje úlohu a prínos mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti práce s mládežou alebo dobrovoľnej služby. Uvedomuje si aj skutočnosť, že nie je k dispozícii dostatočné množstvo informácií o programoch občianskych služieb alebo dobrovoľnej činnosti v členských štátoch.

3.2.2

Vo viacerých členských štátoch, napr. v Nemecku, Taliansku a Francúzsku, už existujú rozličné formy občianskej služby (povinnej alebo dobrovoľnej) pre mladých ľudí. Niekoľko ďalších krajín tieto služby v súčasnosti zavádza alebo ich zavedenie zvažuje.

4.1.1

EHSV by preto privítal, keby sa členské štáty so silnými tradíciami a záujmom v tejto oblasti angažovali na poli spolupráce, v rámci ktorej by jestvujúce formy občianskej/civilnej služby zahŕňali nadnárodný rozmer.

4.1.2

EHSV súhlasí s názorom, že chýbajúce zosúladenie medzi jednotlivými vnútroštátnymi systémami a nedostatok dostupných informácií obmedzujú možnosti EDS, čo je skutočne dôvodom na obavy. Výbor tiež víta úsilie zamerané na to, aby sa EDS dostala do širšieho povedomia verejnosti, podobne ako napr. program Erasmus.

4.2.1

EHSV zastáva názor, že EÚ by mala vytýčiť ambiciózne ciele, ktoré by boli zamerané na širšie zapojenie jednotlivcov do občianskej spoločnosti. Prvým krokom by malo byť riadiť sa odporúčaniami, ktoré EHSV vyslovil v predchádzajúcom stanovisku (pozri bod 2.5).

4.2.2

EÚ by mala podporovať európsku občiansku iniciatívu, v rámci ktorej sa kombinujú opatrenia a aktivity pre výmenné programy a ktorá nielenže kladie dôraz na mladých ľudí, ale zabezpečuje aj silnejšiu európsku zložku. Služba by sa mala v ideálnom prípade absolvovať v inej ako domovskej krajine účastníka. Výbor je presvedčený, že Európska únia by mala na takéto programy vyčleniť viac finančných zdrojov.

4.2.3

V prvej fáze by úsilie malo byť zamerané na zdvojnásobenie počtu osôb zúčastňujúcich sa na výmenách mladých dobrovoľníkov. To by nemalo byť problémom, vzhľadom na to, že do programu Erasmus je v súčasnosti zapojených vyše 100 tisíc študentov, pričom na ostatných výmenných programoch pre mládež v Európe sa podieľa iba veľmi malé percento mladých Európanov. Z dlhodobého hľadiska by sa tieto programy mohli zamerať na dosiahnutie podobnej miery účasti, ako má program Erasmus.

4.2.4

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zamerať sa vo väčšom rozsahu na znevýhodnených mladých ľudí. Táto skupina by mala zo zapojenia sa do občianskej spoločnosti najväčší osoh, často však na to nemá dostatočné finančné prostriedky či kvalifikačné predpoklady.

4.2.5

Do takejto iniciatívy by mali byť zapojené aj iné skupiny, ako sú mladí ľudia. Európa starne, avšak starší ľudia sú aktívnejší ako kedysi a chcú v spoločnosti zohrávať viditeľnejšiu úlohu. Zapojenie ďalších skupín (napr. dôchodcov) do systému by podporilo koncepciu „aktívneho starnutia“ a zároveň by sa v rámci nových skupín mohli zblížiť ľudia z rôznych krajín. Starší ľudia by sa mohli zúčastňovať na spoločenskom živote, odovzdávať svoje životné skúsenosti a cítiť sa užitoční. To by malo pozitívny vplyv na ich zdravie a kvalitu života. Keď mladí a starí ľudia spoločne pracujú, vymieňajú si skúsenosti a navzájom sa podporujú, môže dobrovoľná činnosť podporovať porozumenie medzi generáciami.

4.2.6

Je potrebné zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi jestvujúcimi vnútroštátnymi a európskymi programami. Znížili by sa tým technické prekážky, ako je nedostatočné vzájomné uznávanie skúseností v oblasti občianskej služby a kvalifikácie mladých ľudí, ako aj otázky spojené so zdravotným a úrazovým poistením. Na tento účel by mala Európska únia prijať rozhodnutie o type výmenných programov, ktoré by spĺňali normy kvality EÚ.

4.2.7

V súčasnosti je štátna podpora dôležitá pri stimulovaní rozvoja programu a záruke noriem kvality. Žiadna krajina však nehradí všetky náklady spojené s dobrovoľníckymi projektmi. Najmä v prípade nadnárodných aktivít sa často vynára potreba získať doplnkové súkromné finančné zdroje. Na podporu výmen a vytvorenie európskej občianskej iniciatívy preto musí EÚ výrazne navýšiť svoj rozpočet na dobrovoľnú činnosť (vrátane výmen) na úhradu napr. nákladov na koordináciu, vytváranie stimulov a na krížové dotácie medzi krajinami. EHSV zároveň nabáda členské štáty, aby zvýšili objem prostriedkov na financovanie týchto činností.

4.2.8

Výbor považuje za dôležité podporovať zapojenie tretích krajín, vďaka čomu by dobrovoľníci mohli pôsobiť v zahraničí. Prispelo by to k úsiliu EÚ pri plnení cieľov tisícročia a k realizácii európskej politiky rozvoja a humanitárnej pomoci. Iniciatívu podporujúcu širší rámec a väčší počet výmen by bolo potrebné koordinovať s Európskym dobrovoľníckym zborom pre humanitárnu pomoc, ktorý zavádza Lisabonská zmluva. V dlhodobom horizonte by sa do tohto zboru mali okrem mladých ľudí zapojiť aj iné skupiny. V tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť, aby vízová politika EÚ nevytvárala takýmto výmenám zbytočné prekážky.

4.2.9

EÚ zároveň potrebuje venovať tejto oblasti väčšiu pozornosť a zhodnotiť ju tým, že bude stimulovať a podporovať výskum a zdokonaľovať príslušnú štatistiku. Spoluprácu medzi jestvujúcimi občianskymi službami je potrebné ďalej prediskutovať, sledovať a monitorovať vo vhodnom inštitucionálnom rámci.

4.3.1

Európska občianska iniciatíva by mohla prispieť k podpore univerzálnych a európskych hodnôt slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a právneho štátu. Ďalej by tiež mala byť zameraná na rozvoj sociálnych a jazykových zručností, schopnosť vytvárať siete, budovanie a fungovanie Európskej únie a taktiež aj získavanie a výmenu skúseností. Túžba po nových vedomostiach alebo lepšom poznaní seba samého a svojich schopností je dôvodom, ktorý často vedie mladých ľudí k dobrovoľnej činnosti a zároveň prispieva k tomu, aby vyhoveli požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach.

4.3.2

EHSV je presvedčený, že existuje značný priestor pre nadnárodnú spoluprácu a výmenu dobrovoľníkov v rôznych oblastiach (ako napr. sociálne začlenenie, ľudské potreby, deti a mládež, šport, informácie, ochrana dedičstva, kultúra a umenie, životné prostredie, civilná ochrana atď.), ktoré by mohli posilniť európsky rozmer občianstva.

4.3.3

EHSV sa domnieva, že európska občianska iniciatíva by tiež mohla prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi, pristupujúcimi krajinami a krajinami v rámci európskeho nástroja susedstva a partnerstva, a to z hľadiska aktívneho občianstva a zmyslu pre solidaritu.

4.3.4

Dobrovoľníci môžu cielene zbierať dôležité neformálne skúsenosti a znalosti, ktoré sú na pracovnom trhu žiadané a vybudovať si sieť kontaktov. Môžu tiež získať kľúčové schopnosti a vedomosti v oblasti styku s verejnosťou, komunikácie, vyjadrovania, sociálnych zručností, manažmentu a odbornej prípravy. Dobrovoľná činnosť môže teda tvoriť dôležitú súčasť životopisu a profesijnej dráhy. Je však potrebné zabezpečiť, aby sa uznávali skúsenosti mladých ľudí získané počas dobrovoľníckej činnosti a príslušné poznatky získané v rámci neformálneho vzdelávania.

4.3.5

Existujú však aj problémy. Jedným z nich je chýbajúce právne postavenie dobrovoľníkov. Vnútroštátne rámcové predpisy definujú postavenie dobrovoľníkov a príslušných organizácií v danej krajine a v menšom rozsahu aj v zahraničí. Neexistujú žiadne vnútroštátne rámcové právne predpisy, ktoré by napr. dobrovoľníkom EDS zabezpečili podobné právne postavenie.

4.3.6

Musia sa tiež vyriešiť otázky týkajúce sa poistenia, zdravia a bezpečnosti. Dobrovoľníci by mali mať počas svojho pôsobenia zaistenú primeranú sociálnu ochranu. Kým sa však podmienky sociálneho zabezpečenia cezhranične činných dobrovoľníkov budú v jednotlivých krajinách líšiť, bude ťažké to dosiahnuť. EHSV preto nabáda Komisiu, aby podporila jednotné chápanie tejto problematiky, a vyzýva členské štáty a príslušné inštitúcie na riešenie týchto dôležitých otázok.

4.3.7

Je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na to, aby sme predišli prípadnému konfliktu, pokiaľ ide o definíciu plateného zamestnania a dobrovoľnej služby. Z tohto dôvodu je nutné jasne definovať rozdiely medzi zamestnancami a dobrovoľníkmi, a prípadne aj kompetencie dobrovoľníkov. Dobrovoľná činnosť nemá byť chápaná ako náhrada zamestnania. Z tohto dôvodu je dôležitá spolupráca so sociálnymi partnermi.

5.1

Organizovaná občianska spoločnosť je hlavnou sférou, v rámci ktorej sa môže dobrovoľná činnosť realizovať. Do EDS a iných európskych programov sa už zapojilo množstvo organizácií občianskej spoločnosti. Dobrovoľnícke organizácie by mali aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu v širšom výmennom programe.

5.2

Faktom je, že neziskové a dobrovoľnícke organizácie sú v Európe často poskytovateľmi rôznych druhov sociálnych služieb. Zároveň však v mnohých prípadoch klesá účasť v ľudových hnutiach. V tejto súvislosti by európska občianska iniciatíva mohla prispieť k výraznejšiemu zapojeniu občanov do organizovanej občianskej spoločnosti a taktiež poskytnúť organizáciám lepšie možnosti na ich vlastný rozvoj. Analýza úlohy a postavenia neziskových organizácií v spoločnosti a diskusia o nich môžu priniesť zmenu v tom, akým spôsobom môžu tieto organizácie špecificky prispievať a zviditeľňovať svoj prínos pre spoločnosť.

5.3

Európska občianska iniciatíva môže prispieť aj k posilneniu a oživeniu občianskej spoločnosti. To bude prínosom aj pre sociálny kapitál, a to z hľadiska dôvery, zníženia korupcie a členstva v dobrovoľníckych združeniach.

5.4

Problém akreditácie organizácií a otázka kvality výmen mali často vplyv na organizácie občianskej spoločnosti. EHSV by chcel povzbudiť organizovanú občiansku spoločnosť v členských štátoch a na európskej úrovni, aby spolupracovala v úsilí nájsť spoločné zásady pre akreditáciu a vypracovanie ďalších spoločných kritérií kvality. To by sa v prípade potreby mohlo uskutočniť v spolupráci so zodpovednými orgánmi verejnej správy.

5.5

EHSV si uvedomuje, že si táto oblasť vyžaduje monitorovanie, napríklad formou konferencie. Podieľali by sa na nej všetky vnútroštátne orgány, Európska komisia a mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti mládeže alebo dobrovoľnej služby a ich cieľom by bolo podporiť rozvoj rámca európskej občianskej iniciatívy.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/8

1.1

Predkladané stanovisko sa zaoberá spoluprácou a prenosom poznatkov medzi výskumnými organizáciami (Research Performing Organisations), priemyslom a malými a strednými podnikmi, pretože táto spolupráca hrá rozhodujúcu úlohu pri vývoji inovatívnych výrobkov a procesov na základe výsledkov vedeckého výskumu.

1.2

Výbor navrhuje systematicky informovať pracovníkov v priemysle a MSP o tom, aké cenné zdroje vedomostí a technológií sú k dispozícii na univerzitách a vo výskumných zariadeniach EÚ a ako nadviazať príslušné kontakty. V tejto súvislosti výbor odporúča, aby sa Komisia snažila o vytvorenie celoeurópskeho (internetového) vyhľadávacieho systému, ktorý doterajšie informačné systémy zjednotí a doplní, a tým lepšie než doteraz uspokojí osobitné požiadavky na informácie.

1.3

Výbor podporuje snahu o voľný prístup k vedeckým publikáciám cez internet. Tento prístup však bude spravidla spojený so zvýšenými výdavkami z verejných prostriedkov. Preto by sa malo vyvinúť úsilie na dosiahnutie dohôd o recipročných pravidlách medzi členskými štátmi EÚ a s mimoeurópskymi štátmi. Výskumné organizácie a ich vedeckí pracovníci by pritom nemali byť obmedzovaní v možnosti slobodne si pre zverejnenie svojich výsledkov vybrať taký časopis a také fórum, ktoré najlepšie poslúžia rozšíreniu a uznaniu ich výsledkov na celom svete.

1.4

Výbor odporúča ďalej rozvíjať úvahy o voľnom prístupe k údajom, ktoré sú výsledkom výskumu, ale tiež stanoviť hranice takéhoto postupu. Nemal by sa pod tým rozumieť predčasný otvorený prístup k akýmkoľvek údajom vyplývajúcim z výskumného procesu vrátane tzv. nespracovaných údajov. Výbor odporúča, aby Komisia postupovala opatrne a krok za krokom a aby do svojho úsilia zapojila výskumných pracovníkov, ktorých sa to týka.

1.5

Vzhľadom na rozdielnu pracovnú kultúru výskumných organizácií a priemyslu výbor odporúča zabezpečiť spravodlivé vyváženie záujmov. Týka sa to rozporu medzi včasným zverejnením výsledkov a potrebou zachovania ich dôverného charakteru, ako aj práv duševného vlastníctva vrátane patentov.

1.6

Výbor preto víta, že Komisia medzitým objasnila, že svojím odporúčaním ako nakladať s duševným vlastníctvom v žiadnom prípade nechce zasahovať do slobody spolupracujúcich partnerov uzatvárať medzi sebou zmluvy, dokonca ani v prípade zmluvného výskumu. Odporúčania Komisie majú slúžiť ako pomoc, a v žiadnom prípade nemajú obmedzovať.

1.7

Výbor opakuje svoje odporúčania týkajúce sa európskeho patentu Spoločenstva s primeraným termínom predbežného zverejnenia pre vynálezcov, ktorý nepoškodzuje novinky (grace period).

1.8

Pri vývoji výskumných infraštruktúr, akými sú napr. urýchľovače, zdroje žiarenia, satelity, pozemné astronomické prístroje alebo zariadenia jadrovej syntézy, nie sú výskumné zariadenia iba dodávateľmi nových poznatkov, lež objednávateľmi a zákazníkmi. Výbor odporúča preskúmať, či doterajšie skúsenosti s existujúcimi pravidlami EÚ a členských štátov o poskytovaní štátnej pomoci, s rozpočtovými pravidlami, pravidlami verejného obstarávania a hospodárskej súťaže prispievajú k tomu, aby sa schopnosti a špeciálne znalosti získané pri takýchto zákazkách v priemysle čo najlepšie zachovali a využívali v prospech európskej konkurencieschopnosti, ale aj príslušných neskorších následných zákaziek, alebo či tu nie sú potrebné nové prístupy v rámci tejto novej priemyselnej politiky.

2.1

Výbor zverejnil mnoho stanovísk (1) týkajúcich sa otázok politiky výskumu a pritom poukázal najmä na zásadný význam dostatočného výskumu a vývoja pre plnenie cieľov z Lisabonu a Barcelony.

2.2

Obzvlášť dôležitý aspekt týchto odporúčaní sa týkal spolupráce medzi výskumnými organizáciami vrátane univerzít (Public Research Organisations PROs alebo Research Performing Organisations), priemyslom a MSP, a k tomu potrebného prenosu poznatkov s cieľom vyvíjať inovatívne procesy a výrobky uplatniteľné na trhu. Predkladané stanovisko sa týmto aspektom zaoberá do hĺbky a sústredí sa na témy uvedené v kapitole 3 až 5: a) publikácie a informácie, b) spolupráca pri vývoji výrobkov a postupov uplatniteľných na trhu a c) spolupráca pri vývoji výskumných infraštruktúr (2).

2.3

Tieto témy sa týkajú rovnováhy – ale aj rozporov – medzi spoluprácou a hospodárskou súťažou. Spolupráca je na jednej strane nutná na udržanie a posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu voči krajinám mimo Európskej únie. Na druhej strane sa tým nesmie narušiť vzájomná hospodárska súťaž medzi európskymi podnikmi, čo upravujú pravidlá o štátnej pomoci (európske právo štátnej pomoci), ktoré zabezpečujú spravodlivý vnútorný trh.

2.4

Takto vznikajúci napätý vzťah tvorí pozadie pre ďalej skúmané otázky a odporúčania, najmä čo sa týka práv duševného vlastníctva a s tým spojeného okruhu problémov voľného šírenia informácií.

2.5

Témy spolupráce sa chopila aj Komisia a Rada. To viedlo okrem iného k odporúčaniu Komisie (3) o správe duševného vlastníctva pri prenose znalostí a o kódexe postupov pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie. Jeho cieľom je podnietiť členské štáty a výskumné zariadenia k jednotnejšiemu postupu. Práve tieto odporúčania však napriek do veľkej miery zmysluplným cieľom a návrhom, nastolili nové otázky, a čo sa týka práv duševného vlastníctva v prípade spoločného a zmluvného výskumu, viedli k vážnym pochybnostiam zo strany príslušných organizácií. Tieto otázky a ich objasnenie, ktoré medzičasom Komisia poskytla, sú súčasťou tohto stanoviska.

—

Výskum potrebuje včasné zverejňovanie svojich výsledkov, aby tak ďalšie skupiny výskumníkov mali možnosť tieto výsledky overiť. Okrem toho to slúži synergii, ktorá vyplýva z bezprostrednej vzájomnej komunikácie v rámci „vedeckej komunity“, najmä vtedy, keď na jednom spoločnom výskumnom alebo vývojovom programe spolupracuje viacero laboratórií.

—

Aj verejná správa musí obvykle trvať na včasnom zverejnení výsledkov výskumu, ktorý dotuje, aby zaručila spravodlivé dotácie a súťaž.

—

Napriek tomu musia v súčasnosti výskumné zariadenia podporované aj z verejných prostriedkov v prípade výsledkov, ktoré vedú k vynálezom, najprv podať prihlášku patentu skôr, než zverejnia svoje výsledky, pretože inak by to poškodilo vynález ako novinku a znemožnilo jeho patentovanie. Táto nutnosť, ktorá platí aj pre otvorený prístup, sa zdôrazňuje aj v odporúčaní Komisie k spravovaniu duševného vlastníctva (15).

—

Na zmiernenie z toho vyplývajúceho konfliktu medzi jednotlivými cieľmi výbor opakovane navrhol zahrnúť do patentového práva členských štátov a do budúceho patentového práva Spoločenstva termín predbežného zverejnenia, ktorý nepoškodzuje novinky (16) (grace period).

—

Na rozdiel od tohto musí mať podnik spravidla – vzhľadom na svoje postavenie v hospodárskej súťaži – záujem na udržaní dôverného zaobchádzania s výsledkami vývoja svojich produktov aspoň dovtedy, kým nemá nový produkt pripravený na uvedenie na trh alebo kým nie sú zabezpečené príslušné patenty.

5.1

Neprebádané technické oblasti – unikáty. Okrem vyššie uvedenej kategórie spolupráce medzi výskumom a priemyslom existuje ešte ďalšia a rovnako významná kategória, v ktorej výskumné zariadenia nie sú primárne dodávateľmi nových poznatkov na účely vývoja inovatívnych sériových výrobkov (alebo postupov), lež objednávateľmi a zákazníkmi. Ide tu prevažne o vývoj nových výskumných infraštruktúr, akými sú napr. urýchľovače, zdroje žiarenia, satelity, pozemné astronomické prístroje alebo zariadenia jadrovej syntézy. Pritom sa zo strany priemyslu vyvíjajú a vyrábajú – často na základe predchádzajúcich zákaziek na vývoj – dôležité nové samostatné komponenty.

5.2

Špecializácia a riziko. Táto oblasť bohatá na inovácie si vo firmách vyžaduje najschopnejších, špecializovaných odborníkov a – kvôli možnému zlyhaniu – ochotu podstúpiť podnikateľské riziko. Bezprostredný hospodársky zisk je väčšinou malý najmä preto, lebo vyrobené produkty sú takmer výlučne unikáty a podniky nie zriedka podcenia potrebné náklady: hranice existujúceho know-how musia byť spravidla vo veľkej miere prekročené.

5.3

Motivácia k technickému pokroku. Takéto zákazky síce vedú k tomu, že sa zúčastneným podnikom výrazne zvyšuje spôsobilosť v oblasti špičkových technológií, ktorá dlhodobo zlepšuje ich konkurencieschopnosť v príbuzných oblastiach a všeobecne slúži technickému pokroku. Napriek tomu je pre podniky často ťažké zachovať pre nie bezprostredne nastávajúce následné zákazky svoj potenciál, vrátane pracovníkov a inžinierov, v príslušnej špeciálnej oblasti, najmä keď sa ich využitie pri hospodársky oveľa výnosnejších vývojových a výrobných procesoch sériových výrobkov lepšie oplatí.

5.4

Uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Uplatňovanie súčasných pravidiel hospodárskej súťaže a verejného obstarávania môže situáciu sťažiť medzi iným aj preto, lebo sa len tak jednoducho nepripúšťa, aby podnik, ktorý uskutočnil zákazku na vývoj, potom samozrejme aj dostal výrobnú zákazku. To môže viesť k tomu, že táto výrobná zákazka bude udelená menej skúsenému podniku, ktorý práve kvôli svojim menším skúsenostiam podcení ťažkosti a dá cenovo výhodnejšiu ponuku. Táto problematická situácia viedla u niektorých podnikov dokonca k tomu, že sa o takéto zákazky už neuchádzali resp. také zákazky neprijímali. Ani nástroj „obstarávania vo fáze pred komerčným využitím“ (23) nevystihuje presne tu opísanú problematiku, keďže neskôr nevznikajú žiadne sériové výrobky.

5.5

Problematická situácia a hľadanie riešení. Ani výbor na to nemá univerzálny recept. Chcel by však upozorniť na vážnosť tejto problematickej situácie, ktorá takéto veľké projekty nielen predražuje a zdržiava, ale pritom získané spôsobilosti a skúsenosti optimálne nezhodnocuje, pretože vysoko hodnotné spôsobilosti sa často znovu stratia. Odporúča preto, aby Komisia v tejto veci zostavila skupinu odborníkov na vysokej úrovni (24), ktorá sa bude zaoberať doterajšími skúsenosťami. Z toho by mohlo byť zrejmé, či súčasné pravidlá o poskytovaní štátnej pomoci, rozpočtové pravidlá a pravidlá hospodárskej súťaže a verejného obstarávania a ich vykonávacie postupy zodpovedajú tejto osobitnej situácii alebo či sú nutné nové nástroje príslušnej priemyselnej politiky.

5.6

ITER. Výbor sa domnieva, že Komisia si je plne vedomá problému napr. v prípade medzinárodného projektu ITER a že sa už preto prijímajú príslušné opatrenia na zapojenie priemyslu. Tento postup by sa mohol podľa možnosti preniesť aj na požiadavky výskumných infraštruktúr (zoznam ESFRI), ktoré sa musia vytvoriť.

—

7. rámcový program v oblasti výskumu a technického rozvoja (INT/269, CESE 1484/2005 – Ú. v. EÚ C 65/9, 17.3.2006)

—

Nanovedy a nanotechnológie (INT/277, CESE 582/2006 – Ú. v. EÚ C 185/1, 8.8.2006)

—

Päťročné hodnotenie výskumnej činnosti (1999-2003) (INT/286, CESE 729/2006 – Ú. v. EÚ C 195/1, 18.8.2006)

—

Osobitné programy VTR (INT/292, CESE 583/2006 – Ú. v. EÚ C 185/10, 8.8.2006)

—

Výskum a inovácie (INT/294, CESE 950/2006 – Ú. v. EÚ C 309/10, 16.12.2006)

—

Účasť podnikov na akciách v rámci Siedmeho rámcového programu (2007-2013) (INT/309, CESE 956/2006 – Ú. v. EÚ C 309/35, 16.12.2006)

—

Účasť podnikov – Siedmy rámcový program 2007-2011 (Euratom) (INT/314, CESE 957/2006 – Ú. v. EÚ C 309/41, 16.12.2006)

—

Investovanie do vedomostí a inovácií (Lisabonská stratégia) (INT/325, CESE 983/2007 – Ú. v. EÚ C 256/17, 27.10.2007)

—

Potenciál Európy / výskum, vývoj a inovácia (INT/326, CESE 1566/2006 – Ú. v. EÚ C 325/16, 30.12.2006)

—

Európsky technologický inštitút (INT/335, CESE 410/2007 – Ú. v. EÚ C 161/28, 13.7.2007)

—

Zelená kniha – Európsky výskumný priestor: nové perspektívy (INT/358, CESE 1440/2007 – Ú. v. EÚ C 44/1, 16.2.2008)

—

Iniciatíva pre inovačné lieky – Založenie spoločného podniku (INT/363, CESE 1441/2007 – Ú. v. EÚ C 44/11, 16.2.2008)

—

Technologická iniciatíva pre vstavané počítačové systémy – (ARTEMIS) (INT/364, CESE 1442/2007 – Ú. v. EÚ C 44/15, 16.2.2008)

—

Zriadenie spoločného podniku Čistá obloha (INT/369, CESE 1443/2007 – Ú. v. EÚ C 44/19, 16.2.2008)

—

Vytvorenie spoločného podniku ENIAC (INT/370, CESE 1444/2007 – Ú. v. EÚ C 44/22, 16.2.2008)

—

Programy výskumu a vývoja pre malé a stredné podniky (INT/379, CESE 977/2008 – Ú. v. EÚ C 224/18, 30.8.2008)

—

Konkurencieschopné európske regióny vďaka výskumu a inovácii (INT/383, CESE 751/2008 – Ú. v. EÚ C 211/1, 19.8.2008)

—

Spoločný podnik na palivové články a vodík (INT/386, CESE 484/2008 – Ú. v. EÚ C 204/19, 9.8.2008)

—

Európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov (INT/435, CESE 1908/2008 – ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku)

—

Právny rámec Spoločenstva pre Európsku výskumnú infraštruktúru (INT/450, CESE 40/2009 – ešte nebolo zverejnené v úradnom vestníku )

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/15

1.1

EHSV je presvedčený, že na to, aby mohli byť bez problémov na celom území Európskej únie distribuované výrobky, ktoré boli legálne uvedené na trh v jednej z členských krajín, musí byť zabezpečené neobmedzené uplatňovanie zásady voľného pohybu tovaru, zakotvené zmluvou a definované spoločný rámcom, ktorý bol prijatý v júli 2008, ako aj postupnými ustanoveniami platnými pre jednotlivé odvetvia. Zároveň musia byť zaručené aj príslušné záruky, pokiaľ ide o bezpečnosť, ochranu zdravia a ochranu životného prostredia počas celého životného cyklu výrobku, od jeho navrhnutia až po jeho konečnú likvidáciu.

1.2

EHSV podporuje iniciatívu Komisie prepracovať predpisy obsiahnuté v smernici 89/106/EHS o stavebných výrobkoch tak, aby boli prispôsobené dnešným požiadavkám, aktualizovať obsah smernice a vytvoriť bezpečný a jednoznačný európsky právny rámec.

1.3

EHSV je presvedčený, že už od počiatočného plánovania je bezpodmienečne nutné zohľadňovať kvalitu ekosystému pri všetkých podmienkach, pokiaľ ide o typológiu a morfológiu stavebných komplexov a/alebo stavebných jednotiek. Znamená to, že prírodné zdroje budú využívané šetrne, podmienky bývania pre občanov sa zlepšia a bude dosiahnutá väčšia zodpovednosť pri operáciách, postupoch a technikách, aby tak boli splnené požiadavky na kvalitu a zároveň bezpečnosť pracovníkov a konečných spotrebiteľov.

1.4

Podľa názoru EHSV musí byť európsky normalizačný systém pre stavebné výrobky posilnený príslušným podporením orgánov pre normalizáciu a zahrnutím aspektov bezpečnosti pri práci, využívania výrobkov a ich demolácie/likvidácie do noriem.

1.5

EHSV sa domnieva, že odborníci, stavební podnikatelia a užívatelia musia využiť obrovský potenciál novátorských stavebných výrobkov, pokiaľ ide o zmiernenie negatívnych vplyvov klimatických zmien a kvalitu bývania, pretože len tak môžu konkrétne a účinne prispieť k ochrane životného prostredia a šetriť energiu.

1.6

Výbor zdôrazňuje, že voľný pohyb tovaru musí byť významnou hnacou silou hospodárskej súťaže a hospodárskeho a sociálneho rozvoja európskeho vnútorného trhu, a že sprísnenie a aktualizácia podmienok uvádzania neškodlivých a kvalitných produktov na trh musí byť zárukou kvality pre európskych občanov a aktérov pôsobiacich v stavebníctve.

1.7

Podľa názoru EHSV je pre uvádzanie na trh a výrobu stavebných výrobkov na európskom vnútornom trhu (EHP) potrebné zabezpečiť harmonizovaný európsky právny rámec.

1.8

EHSV považuje za veľmi dôležité, aby sa opätovne obnovila dôveryhodnosť označenia CE a zlepšila kvalita systému akreditácie notifikovaných osôb. Je vhodné vypracovať právny rámec, ktorý by zaručoval súdržnosť, porovnateľnosť a koordináciu v decentralizovanom systéme, efektívnosť a účinnosť kontroly trhu, ako aj jednoznačné a zjednodušené definície a postupy.

1.9

EHSV odporúča vyčleniť primerané finančné prostriedky na podporu programov vzdelávania a informačných programov Spoločenstva, ktoré by boli zamerané na všetkých zúčastnených verejných a súkromných aktérov (najmä prostredníctvom kampaní na školenie školiteľov), ako aj vytvoriť program, ktorý by sprevádzal a kontroloval uplatňovanie.

1.10

EHSV považuje za nevyhnutné predpisy týkajúce sa postupov, ktorých cieľom je zjednodušenie, a to najmä pokiaľ ide o zjednodušenie prístupu MSP a mikropodnikov k systému označenia CE, a využívanie programu SOLVIT (1) v kontaktných miestach pre výrobky, aby sa tak uľahčilo riešenie problémov.

1.11

Podľa názoru EHSV by bolo vhodné doplniť nové predpisy a technické prílohy o technickú príručku o rozvoji základných požiadaviek uplatňovaných na práce súvisiace s využívaním ekologických surovín a druhotných stavebných materiálov a na novátorské výrobky.

1.12

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať komunitárny systém rýchleho varovania pre nepotravinárske spotrebné výrobky (RAPEX) aj v stavebníctve, a považuje za dôležité, aby sa objavené prípady porušení predpisov a podvodného konania uverejňovali v úradnom vestníku EÚ i na európskom internetovom portáli pre stavebné výrobky.

1.13

EHSV zastáva názor, že stanovené lehoty pre úplné a účinné zavedenie nariadenia do praxe sú príliš krátke a musia byť posudzované aj vzhľadom na vzdelávanie a informovanie potrebné na zvládnutie týchto zmien.

1.14

V neposlednom rade sa EHSV vyslovuje za to, aby Komisia každé dva roky predkladala Európskemu parlamentu, Rade a EHSV správu o uplatňovaní nariadenia, ktorá by obsahovala osobitnú kapitolu týkajúcu sa bezpečnostných a zdravotných požiadaviek na stavebné výrobky, ako aj porušenia predpisov a prípady podvodov odhalené v tejto oblasti.

3.1

Cieľom nariadenia o stavebných výrobkoch je zaručiť spoľahlivé a presné informácie o úžitkových vlastnostiach stavebných výrokov na celom európskom vnútornom trhu EHP, a to prostredníctvom týchto opatrení:

4.1

EHSV víta iniciatívu, ktorej cieľom je prispôsobiť predpisy Spoločenstva v tejto oblasti, aktualizovať ich obsah a stanoviť jednoznačný, jasný, transparentný a vyvážený európsky právny a regulačný rámec pre všetkých verejných i súkromných účastníkov európskeho vnútorného trhu, ktorého prvkami by boli spoločný technický jazyk, harmonizované technické špecifikácie (harmonizované európske normy a európske hodnotiace dokumenty) a základné požiadavky na stavby, a v ktorom by boli v plnej miere zohľadnené aj aspekty trvalo udržateľného rozvoja, práva občanov na zdravie, trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a zjednodušenia postupov pre MSP.

4.2

Komisia považuje stavebníctvo za jeden z vedúcich európskych trhov, poukazuje však aj na to, že „predpisy v tejto oblasti sú nedostatočne koordinované, nielen na úrovni EÚ, ale hlavne na vnútroštátnej úrovni, čo spolu s prevažne miestnou podnikateľskou štruktúrou vedie k značnej administratívnej záťaži a vysokej fragmentácii udržateľného trhu v oblasti stavebníctva“ (8).

4.3

Podľa názoru EHSV by sa pri prepracúvaní smernice o stavebných výrobkoch a jej zmene na nariadenie o stavebných výrobkoch mali zohľadniť najmä tieto dôležité aspekty:

4.4

EHSV súhlasí s tým, že treba zvýšiť kvalitu systému akreditácie notifikovaných osôb a že pre ich vymenovanie, riadenie a monitorovanie musia byť stanovené prísnejšie kritériá v súlade s príslušnými všeobecnými predpismi podľa rozhodnutia č. 768/2008/ES a nariadenia (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008.

4.5

Vzhľadom na narastajúcu globalizáciu musí systém pre dohľad nad trhom zabezpečiť spoločný právny rámec, ktorý umožní účinné a zosúladené uplatňovanie právnych predpisov na celom území EÚ, pričom členské štáty musia dať k dispozícii primerané prostriedky na splnenie príslušných úloh. V každom prípade treba výslovne stanoviť povinnosť členských krajín zriadiť miesto, ktoré by prijímalo sťažnosti a sprístupniť ho verejnosti.

4.6

Výbor sa domnieva, že na zabezpečenie úplnej vysledovateľnosti výrobkov je potrebné jasne a jednoznačne určiť kompetencie rôznych subjektov, a to najmä vzhľadom na funkčnosť stavebných materiálov počas celého životného cyklu výrobku, požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia – osobitne pokiaľ ide o bezpečnosť pracovníkov a konečných užívateľov – a integrovanú ochranu životného prostredia pre obytné a úžitkové oblasti vo všeobecnosti.

4.7

Dôležité je opätovne obnoviť dôveru v označenie zhody. Treba obnoviť samotnú hodnotu označenia CE a vytvoriť lepšie možnosti postihovať porušenia pravidiel v tejto oblasti a zaručiť právnu ochranu označenia CE. Výbor zdôrazňuje, že prispôsobenie sa novým predpisom pre označenie CE bude pre podniky znamenať značnú záťaž a od úradov si bude vyžadovať pomerne vysoké počiatočné investície do normovacích a monitorovacích infraštruktúr, najmä na to, aby sa notifikované osoby dostali na veľmi vysokú úroveň.

4.8

Podľa názoru EHSV musí byť posilnenie európskeho normalizačného systému pre stavebné výrobky sprevádzané väčšou podporou vytvorenia a uplatňovania medzinárodných noriem, aby sa tak uľahčil prístup na trhy a svetový trh a zaručil celosvetový rozmer trhov so stavebnými výrobkami.

4.9

Vzhľadom na rozsah a hĺbku potrebného informovania a kvôli času, potrebnému na prispôsobenie sa zmeneným metódam, procesom a postupom pri prechode zo smernice o stavebných výrobkoch na nariadenie o stavebných výrobkoch odporúča EHSV stanoviť primeranejšie lehoty na zavedenie do praxe než tie, ktoré sú navrhnuté teraz.

4.10

Podľa EHSV je dôležité, aby boli naplánované primerané finančné prostriedky na podporu programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a informovania, ako aj na podporu sprievodných opatrení a monitorovania uplatňovania nariadenia, ktoré by boli zamerané na všetky subjekty.

4.11

EHSV odporúča, aby boli nové normy a technické prílohy doplnené technickou príručkou pre vytvorenie základných požiadaviek na stavby (basic Works requirements), ktorá by:

—

komunikácie, informovania, vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom vytvoriť a šíriť trvalo udržateľnú stavebnú kultúru, ako aj

—

energetickej úspornosti, trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a zdravia, hygieny a bezpečnosti počas celého životného cyklu výrobku od jeho navrhnutia až po jeho likvidáciu, základné požiadavky sú uvedené v prílohe I, podľa názoru EHSV by však mali byť explicitne uvedené v samotnom texte nariadenia.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/21

1.1

EHSV sa nazdáva, že zodpovedný rozvoj nanovied a nanomateriálov (N&N) je hlavným európskym tromfom na udržanie kroku s napredovaním v hospodárskej a sociálnej oblasti vo svete.

1.2

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné urýchlene rozvíjať priemyselné viacodvetvové uplatnenia nanotechnológií a popritom aj

1.3

EHSV plne podporuje zásady uvedené v kódexe správania pre zodpovedný výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií a pokladá ich za platné aj pre revíziu európskeho právneho a regulačného rámca.

1.4

EHSV vyjadruje znepokojenie nad pomalým pokrokom v oblasti trhového uplatnenia nanotechnológií a výskumu o vplyve nanomateriálov na životné prostredie a zdravie a o ich toxicite.

1.5

EHSV je presvedčený, že komplexnosť, rýchly rozvoj a prierezový charakter vedy v oblasti nanotechnológií si vyžadujú prístup presahujúci hranice jednotlivých disciplín, predovšetkým pokiaľ ide o otázky rizika, a to tak v rámci predpisov, ako aj v kontexte etických a sociálnych aspektov. Je to nevyhnutné, ak sa majú nájsť všeobecne prijateľné riešenia riadenia rizika založené na spoľahlivosti, úplnosti a zodpovednosti.

1.6

Optimálny systém riadenia musí zachovať rovnováhu medzi rôznymi aspektmi zodpovedného rozvoja nanomateriálov. EHSV odporúča pretvoriť európske stredisko na monitorovanie nanotechnológií ObservatoryNANO na stále pracovisko, aby mohlo poskytovať analýzy na presnom vedeckom a ekonomickom základe a skúmať vplyv na spoločnosť, možné riziká pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť v spolupráci s ďalšími zainteresovanými európskymi agentúrami.

1.7

EHSV pokladá za potrebné vytvoriť okrem systému riadenia aj integrovaný referenčný regulačný rámec s cieľom reagovať jednoznačne a spoľahlivo na požiadavky vyvstávajúce najmä v súvislosti s bežnými postupmi klasifikácie, metrológie a overovania platnosti existujúcich a nových protokolov, ako aj prípravného a sprievodného výskumu.

1.8

Podľa EHSV je potrebné rozhodne konať v oblasti vzdelávania a interdisciplinárnej odbornej prípravy. Zároveň je nevyhnutné s pomocou špičkových pracovísk zahrnúť do tohto úsilia hodnotenie a prevenciu rizika.

1.9

EHSV pripisuje veľký význam rozvoju európskeho referenčného porovnávania iniciatív (benchmarking) v oblasti hodnotenia a prevencie rizika v Európe, USA, Japonsku a v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom.

1.10

Podľa názoru EHSV je potrebné aj prostredníctvom jednoznačných a transparentných mandátov Komisie podporovať činnosť CEN, CENELEC a ETSI v oblasti normalizácie technických predpisov na európskej úrovni, ktoré by sa na medzinárodnej úrovni premietli do činnosti ISO v oblasti TC 229, aby sa tým uľahčilo bezpečné celosvetové obchodovanie s nanotechnológiami, nanovýrobkami a komplexnejšími systémami obsahujúcimi N&N.

1.11

EHSV odporúča posilniť štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou založený na pevných a transparentných základoch, vďaka ktorému by Európa dokázala vystupovať jednotne v tejto z medzinárodného hľadiska životne dôležitej oblasti.

1.12

EHSV požaduje, aby bola jedna kapitola v správe o akčnom pláne za rok 2009 zameraná konkrétne na tieto aspekty:

2.1

V uplynulých rokoch sa Komisia stala najväčším verejným investorom v oblasti N&N. V Šiestom rámcovom programe ES v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností vyčlenila 1,4 miliardy EUR a v prvom roku Siedmeho rámcového programu (2007 – 2013) takmer 600 miliónov EUR, z ktorých bolo 28 miliónov vyčlenených pre výskum v oblasti bezpečnosti N&N, čím celkový objem prostriedkov určených pre tento sektor dosiahol približne 80 miliónov EUR (1).

2.2

Boli vytvorené rôzne európske technologické platformy zamerané na uplatnenia nanotechnológií, ako napríklad nanoelektronická platforma (ENIAC), platforma pre nanomedicínu a trvalo udržateľnú chémiu.

2.3

Vo svete celkové výdavky verejného a súkromného sektora v oblasti N&N v období rokov 2004 – 2006 dosiahli 24 miliárd EUR. Viac než 25 % tejto sumy vyčlenila Európa a z tohto podielu 5 až 6 % (2) predstavujú prostriedky Komisie.

2.4

V ustanoveniach týkajúcich sa siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (3), ktoré sa vzťahujú na N&N, bola formulovaná požiadavka dodržiavať základné etické zásady, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv EÚ.

2.5

Správa o treťom medzinárodnom dialógu o zodpovednom výskume a vývoji v oblasti nanotechnológií poukázala na úsilie v týchto oblastiach:

2.6

Jednotlivé organizácie na medzinárodnej úrovni upozornili na svoje úsilie okrem iného nasledujúcimi iniciatívami:

2.7

Vo svojej správe o príležitostiach a pochybnostiach nanovied a nanotechnológií (4) britská vedecká akadémia Royal Society odporúča, aby sa podľa možnosti čo najviac predchádzalo uvoľňovaniu vyrobených nanočastíc a nanorúrok do prostredia, kým sa nebude vedieť viac o ich vplyve na životné prostredie.

2.8

V mnohých predmetoch dennej spotreby (5) sú už prítomné nanomateriály, napríklad v podobe samočistiacich povrchov, ktoré obmedzujú používanie čistiacich prostriedkov, činidiel na odstraňovanie oxidov dusíka z ovzdušia, v podobe fotovoltaických článkov novej generácie, tepelnoizolačných materiálov, systémov na sekvestráciu CO2, vzduchových a vodných nanofiltrov, ako aj pri mnohých iných aplikáciách v medicínskej diagnostike a niektorých neinvazívnych terapiách.

2.9

Problémom je aj požiadavka prispôsobiť protokoly na hodnotenie rizika krátkodobej a dlhodobej toxicity nanomateriálom a javom vznikajúcim pri ich nahromadení a kombinácii s inými látkami ekosystému, v organických tkanivách a v ľudskom tele.

2.10

Normy a skúšanie v rámci hodnotenia rizika v komplexnom prostredí sa môžu pri hodnoteniach in vitro a in situ líšiť. Príslušný výskum (6) by sa nemal obmedzovať len na bežné ochranné produkty ako filtre, respirátory, ochranný odev, rukavice, ktoré by mali byť testované uhlíkovými nanočasticami s dĺžkou 10 až 50 nanometrov.

2.11

Ako vyzdvihuje Komisia a ako opakovane zdôraznil EHSV, „základným prvkom politiky EÚ v oblasti nanotechnológie sa stal integrovaný, bezpečný a zodpovedný prístup“. Nanotechnológie majú obzvlášť rozsiahle a rôznorodé uplatnenie a na to, aby sa stanovili a využili spoločné prvky a vzájomné závislosti tejto disciplíny, ktorá zasahuje do oblastí od jadrovej fyziky po technológiu plazmy a od nanomechaniky po spracovanie textilu, je potrebné získať o nej celkový prehľad.

2.12

Keďže nanoprocesy prebiehajú v nanoskopických rozmeroch (10-9), ktoré sú pre laikov len ťažko predstaviteľné, je potrebné už od začiatku viesť so spotrebiteľmi konštruktívny dialóg o nanomateriáloch, aby sa zistilo, či sú nebezpečné a dalo predísť ohrozeniu, ako aj rozptýliť prípadné neopodstatnené obavy.

2.13

EHSV zdôraznil nielen „zrýchlenie rozvoja priemyselných a viacodvetvových aplikácií a ekonomického a sociálneho, právneho, daňového a finančného prostredia, do ktorého sa musia zaradiť iniciatívy nových podnikov a inovatívnych profesijných profilov“, ale aj „zachovanie etických a environmentálnych aspektov, ktoré sa vzťahujú na zdravie a bezpečnosť počas celej životnosti vedeckých aplikácií“ (7).

2.14

V jednom zo svojich novších stanovísk (8) EHSV opakovane zdôraznil potrebu viesť „otvorený a transparentný dialóg s občianskou spoločnosťou, ktorý by zaručil jej informovanosť o tejto problematike založenú na objektívnom zhodnotení rizík a možností N&N“, a venovať „stálu pozornosť zachovaniu etických a environmentálnych aspektov, ako aj aspektom, ktoré sa vzťahujú na zdravie a bezpečnosť pracovníkov a spotrebiteľov“.

2.15

V roku 2008 Komisia prijala odporúčanie (9) zamerané na zodpovedný výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií a navrhla kódex správania vychádzajúci zo siedmich zásad:

—   zmysluplnosť: výskumné činnosti v oblasti N&N musia byť pre verejnosť pochopiteľné a mali by sa pri nich dodržiavať základné práva a ich používanie by malo slúžiť blahobytu jednotlivcov a spoločnosti,

—   udržateľnosť: výskumné činnosti v oblasti N&N by mali byť v súlade so zásadami etiky a trvalo udržateľného rozvoja, a preto nesmú byť škodlivé pre životné prostredie, najmä ľudí, zvieratá a rastliny,

—   prevencia: dodržiavanie zásady prevencie (10) s cieľom predchádzať prípadným negatívnym účinkom N&N na zdravie a životné prostredie,

—   účasť: transparentnosť, rešpektovanie zákonného práva na prístup k informáciám a otvorenosť voči všetkým zainteresovaným stranám,

—   kvalita: prijatie najlepších vedeckých noriem, vrátane integrity výskumu a správnej laboratórnej praxe (11),

—   inovácia: riadenie výskumných činností v oblasti N&N na dosiahnutie maximálnej tvorivosti, pružnosti a schopnosti plánovať v prospech inovácie a rastu,

—   zodpovednosť: výskumníci a výskumné organizácie by mali prevziať zodpovednosť za sociálne a environmentálne účinky a za účinky na ľudské zdravie, ktoré sa môžu prejaviť v súčasnosti i budúcnosti,

Odporúčanie ukladá členským štátom povinnosť predkladať výročnú správu o výsledkoch uplatňovania kódexu a osvedčených postupoch zavedených do praxe na ich dosiahnutie.

2.16

EHSV plne podporuje zásady uvedené v tomto kódexe a pokladá ich za platné aj pre revíziu európskeho právneho a regulačného rámca v oblasti nanovied a nanotechnológií.

2.17

EHSV vyjadruje znepokojenie nad stále príliš pomalým pokrokom v oblasti trhového uplatnenia nanotechnológií a výskumu o vplyve nanomateriálov na životné prostredie a zdravie a o ich toxicite.

2.18

Aj keď sa v súčasnej situácii zdá byť riziko spojené s vystavením pracovníkov a verejnosti vplyvu nanomateriálov ešte stále obmedzené, EHSV pokladá za nevyhnutné zintenzívniť dialóg s vedeckými kruhmi a priemyselnou sférou, aby sa tieto aspekty zahrnuli do všetkých výskumov o nanomateriáloch a ich uplatnení už od ich navrhovania a boli na ne vyčlenené primerané ľudské a finančné zdroje.

2.19

EHSV poukazuje na to, že veľká rozmanitosť disciplín a sektorov, ktorých sa táto problematika týka, má za následok množstvo zodpovedajúcich legislatívnych a regulačných nástrojov (viac než 90). Ustanovenia Spoločenstva tým kvôli svojej komplexnosti strácajú prehľadnosť a zrozumiteľnosť pre občana resp. spotrebiteľa.

2.20

Čitateľnosť regulačného rámca by sa dala najmä pre MSP, spotrebiteľov a verejnosť zjednodušiť pomocou úsilia o legislatívnu osvetu, vytvorením tematickej interaktívnej internetovej stránky, rozvojom participatívnej demokracie so zaangažovaním organizácií občianskej spoločnosti a šírením príručiek obsahujúcich osvedčené postupy.

2.21

Optimálny systém riadenia musí dokázať zachovať rovnováhu medzi rôznymi aspektmi zodpovedného rozvoja nanomateriálov. EHSV odporúča vytvoriť stále referenčné pracovisko, a to aj na základe skúseností strediska na monitorovanie nanotechnológií, ktoré začalo svoju činnosť v roku 2008 ako projekt financovaný Spoločenstvom (12): cieľom je poskytovať spoľahlivé, úplné a zodpovedné analýzy na presnom vedeckom a ekonomickom základe, skúmať etické otázky, predvídať možné riziká pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť a vypracúvať nové normy.

2.22

EHSV je presvedčený, že komplexnosť, rýchly rozvoj a prierezový charakter vedy v oblasti nanotechnológií si vyžadujú prístup presahujúci hranice jednotlivých disciplín (z právneho, etického a sociálneho hľadiska). Je to nevyhnutné, ak sa majú nájsť spoľahlivé riešenia v oblasti riadenia rizika založené na serióznych, úplných a zodpovedných analýzach, pričom je potrebné presne organizovať, dokumentovať a ďalej odovzdávať podrobné informácie o technicky vyrobených nanomateriáloch.

3.1

Komisia sa nazdáva, že je potrebné najmä:

4.1

EHSV sa nazdáva, že zodpovedný rozvoj nanovied a nanomateriálov, ktorý je hlavným európskym tromfom na udržanie kroku s celosvetovým rozvojom konkurencieschopnosti v hospodárskej a sociálnej oblasti, si už od začiatku vyžaduje prístup presahujúci hranice jednotlivých disciplín, ktorý by umožnil stály dialóg s občianskou spoločnosťou ako podmienku na to, aby bol všeobecne prijateľný.

4.2

Hoci EHSV oceňuje úsilie Komisie analyzovať množstvo existujúcich opatrení Spoločenstva, nazdáva sa, že táto analýza by mala viesť k vytvoreniu koherentného rámca, ktorý by poskytol transparentný a pre užívateľov prístupný základ na štruktúrovaný dialóg s občianskou spoločnosťou, ktorého sa EHSV opakovane dovolával (13).

4.3

Podľa EHSV je potrebné vypracovať výhľadové správy o hodnotení rizika v súvislosti s nanotechnológiami, ako aj integrovaný referenčný regulačný rámec a systém riadenia prepojený na medzinárodnej úrovni, s cieľom poskytovať jasné, spoľahlivé a úplné odpovede a umožniť preskúmať etické otázky, možné riziká pre životné prostredie, zdravie a bezpečnosť občanov, ako aj ďalší vývoj v tejto oblasti.

4.4

EHSV preto žiada, aby Spoločenstvo vyvíjalo ďalšie iniciatívy s cieľom

4.5

EHSV požaduje, aby bola jedna kapitola v správe za rok 2009 vypracovanej podľa požiadaviek akčného plánu na roky 2005 až 2009 zameraná na pokrok dosiahnutý v predpisoch v oblasti hodnotenia a prevencie rizika, účinnosť skúšobných protokolov, pokroky dosiahnuté v problematike a na nové prioritné opatrenia.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/27

1.1

EHSV už niekoľko krát požadoval zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva. Prekrývanie pozmenených a doplnených predpisov v priebehu ich platnosti komplikuje uplatňovanie týchto predpisov a v mnohých prípadoch tiež spôsobuje zvýšenú byrokratickú záťaž, ktorá obmedzuje plynulé fungovanie inštitúcií.

1.2

Výbor sa však tiež vyjadril v tom zmysle, aby tento proces zjednodušovania nespôsobil dereguláciu ani obmedzenie právnej istoty, ktorá musí v rámci EÚ fungovať v každej oblasti.

1.3

Právna regulácia vnútorného trhu a vzťah medzi európskymi hospodárskymi a sociálnymi subjektmi umožnili na jednej strane harmonizovanie rôznych právnych predpisov a na druhej strane realizáciu voľného pohybu osôb a kapitálu bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo práva a povinnosti zainteresovaných strán.

1.4

Z tohto dôvodu a súčasne zohľadňujúc dôsledky chýbajúcej regulácie a transparentnosti niektorého z kľúčových orgánov vnútorného trhu navrhujeme, aby Komisia zhodnotila, či budú návrhy na zjednodušenia mať len pozitívny prínos, v podobe zníženia hospodárskych nákladov, alebo či, naopak, môžu ovplyvniť prostredníctvom zlúčení, splynutí a rozdelení právnu istotu mechanizmov koncentrácie.

1.5

V tomto zmysle sa EHSV domnieva, že by mali byť jasne oddelené pravidlá, ktoré upravujú európske MSP, predstavujúce najväčšiu časť hospodárskych podnikov na európskom vnútornom trhu, od tých pravidiel, ktoré sa uplatňujú na veľké korporácie, hlavne tie, ktoré sú financované prostredníctvom burzových trhov. Preto požiadavka na jednotnosť mnohých navrhnutých ustanovení môže byť chápaná ako požiadavka týkajúca sa spoločností s malým a stredným kapitálom, pretože inak by bola nemysliteľná.

1.6

Až kým sa neuskutoční takéto oddelenie mali by byť zachované pravidlá, ktoré nielen pre akcionárov, ale aj pre veriteľov a pracovníkov poskytujú záruky a mali by sa hľadať opatrenia na podporu MSP, aby pre ne dodržiavanie platných právnych predpisov neznamenalo veľkú finančnú záťaž.

2.1

Jedným zo zámerov Komisie v oblasti vnútorného trhu bolo stanoviť program zjednodušovania právnych predpisov Spoločenstva, predovšetkým predpisov týkajúcich sa administratívnej záťaže európskych podnikov. Je známe, že väčšinu týchto podnikov tvoria MSP a mnohé povinnosti vyplývajúce zo smerníc týkajúcich sa podnikov sú koncipované na veľké kapitálové spoločnosti, ktoré získavajú finančné prostriedky na burzovom trhu.

2.2

Na jarnom zasadaní Európskej rady v roku 2007 (1) bol schválený akčný program na zjednodušenie a obmedzenie administratívnej záťaže, ktorá zbytočne obmedzuje hospodársku aktivitu podnikov. Bol vytýčený cieľ znížiť do roku 2012 administratívnu záťaž o 25 %.

2.3

V rámci práva spoločností už boli prednesené návrhy na zjednodušenie v dvoch oblastiach, a to v otázkach materiálneho práva, v tzv. prvej smernici o zakladaní akciových spoločností (2) a v druhej smernici o zakladaní a zmene základného imania (3), ako aj v oblasti dokumentárneho práva (4), hlavne v účtovných predpisoch, ako aj požiadavkách na informácie od registrovaných spoločností.

2.4

Dve zo smerníc, ktorých úprava sa v súčasnosti navrhuje, už boli predmetom návrhov na zjednodušenie: tretia smernica týkajúca sa zlúčení a šiesta smernica, ktorá reguluje rozdelenia (5) vo vzťahu k dôležitej téme zásahu nezávislých znalcov v prípadoch zlúčení alebo rozdelení akciových spoločností. EHSV sa k tejto problematike vyjadril kriticky (6), keďže si uvedomil, že chýbajúce objektívne posúdenie z okruhu mimo danej spoločnosti by mohlo poškodiť záujmy tretích strán, veriteľov a pracovníkov.

3.1

Návrh smernice, ktorý je predmetom tohto stanoviska, sa priamo vzťahuje na tri smernice: na tretiu smernicu týkajúcu sa zlúčení, šiestu smernicu týkajúcu sa rozdelení a na smernicu o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach, ktorá bola nedávno prijatá (7). Nepriamo tento návrh tiež mení a dopĺňa druhú smernicu (8), keďže tým, že v pravidlách týkajúcich sa zlúčení a rozdelení ruší povinnosť predkladať správu nezávislého znalca o overení nepeňažných vkladov sa dotýka aj pravidiel na zmenu základného imania, ktoré sú zakotvené v tejto smernici.

3.2

Celkovo sa opatrenia na zjednodušenia, navrhnuté v spomínaných troch smerniciach, týkajú:

3.3

V tretej a šiestej smernici sa v súčasnosti vyžaduje predkladanie troch správ: správy manažmentu o právnom a ekonomickom odôvodnení zlúčenia alebo splynutia či rozdelenia, správy nezávislých znalcov a účtovného výkazu, pokiaľ sú ročné účtovné závierky staršie ako šesť mesiacov. Všetky tieto dokumenty musia byť schválené valným zhromaždením každej spoločnosti, ktorej sa zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie týka.

3.4

Návrh redukuje uvedené požiadavky v prípade, keď všetci akcionári jednohlasne zamietnu písomnú správu o riadení, zatiaľ čo v prípade účtovnej uzávierky budú uplatnené pravidlá stanovené v smernici o transparentnosti (9) v prípade, keď má spoločnosť kótované cenné papiere.

3.5

Pokiaľ ide o zmenu a doplnenie druhej smernice, týkajúcej sa zmeny základného imania, návrh sa snaží oslobodiť spoločnosti od povinnosti predkladať správu znalcov o nepeňažných vkladoch.

3.6

Významným návrhom týkajúcim sa zverejňovania správ o zlúčení alebo splynutí a o rozdelení je odporúčanie na využívanie nových technológií a internetu na sprístupňovanie týchto informácií.

3.7

Čo sa týka ochrany veriteľov, návrh mení ich súčasné právo na vznesenie námietky voči zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu, až kým nebude zaručené vyplatenie ich pohľadávky a navrhuje sa jeho zrušenie. Napriek tomu, v prípade cezhraničných zlúčení alebo splynutí, sa upustenie od správy znalcov o nepeňažných vkladoch nepovoľuje, na ich ochranu, s cieľom zaručiť hodnotu vymáhateľnú v jednotlivých štátoch, kde tieto spoločnosti pôsobia.

4.1

EHSV vo všeobecnosti pozitívne prijíma zjednodušovanie právnych predpisov Spoločenstva, a predovšetkým právnych predpisov o spoločnostiach, pretože európske spoločnosti, hlavne MSP tvoriace prevažnú časť európskych spoločností, musia znášať nadmernú administratívnu záťaž. Ako sme však už uviedli, tento proces zjednodušovania nesmie za žiadnych okolností spôsobiť právnu neistotu medzi subjektmi na vnútornom trhu.

4.2

Chápeme snahu Komisie chrániť akcionárov ako vlastníkov spoločností, ale nesmieme zabúdať ani na ďalšie zainteresované strany, ktorých legitímne práva by mohli byť narušené. V tomto zmysle chápeme a podporujeme stanovisko Európskeho parlamentu (10) k tejto problematike, v ktorom pripomenul, že je potrebné zohľadniť záujmy všetkých zainteresovaných strán (investorov, vlastníkov, veriteľov a zamestnancov). V tomto zmysle sa v minulosti vyjadril aj EHSV (11) a teraz svoj postoj opakuje v snahe o zachovanie transparentnosti a dôvery hospodárskych a sociálnych subjektov na jednotnom európskom trhu.

4.3

Pokiaľ ide o navrhované zjednodušenie v oblasti požiadaviek na predkladanie správ o zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach pre akcionárov a veriteľov, ktoré umožňuje nahradiť publikovanie dokumentov v obchodnom registri za opakované zverejnenia na internetových stránkach (tiež sa dá uplatniť na cezhraničné zlúčenia alebo splynutia), bolo by potrebné vyjadriť aj kritické pripomienky. V prvom rade táto úprava nezaručuje ochranu práv akcionárov alebo veriteľov, keďže stráca verejný charakter, ktorý je vlastný obchodnému registru a v druhom rade sa stráca možnosť používať v prípade akýchkoľvek sporov spomínané informácie ako dôveryhodný dôkaz. Preto veríme, že pri tomto type operácií by transparentnosť mala mať prednosť pred úsporou ekonomických nákladov a snažíme sa o to, aby bol tento princíp lepšie chránený.

4.4

Naopak, považujeme za vhodné neduplikovať účtovné správy v prípade registrovaných spoločností (12), pretože sú vypracovávané v súlade so stanovenými usmerneniami a navyše sú monitorované aj orgánmi na burze. V každom prípade rozšírenie tohto opatrenia na ďalšie nekótované spoločnosti, v prípade, že jednohlasne súhlasia všetci akcionári zo všetkých zainteresovaných spoločností, môže narušiť zmysel tohto predpisu. Znamená to, že pokiaľ už existuje účtovný závierka spoločnosti a je v súlade s právnymi predpismi, nie je potrebné ju opakovať, avšak netýka sa to článku 9 ii) písm. b) tretej smernice, v ktorom sa povinnosť na predkladanie správy nepožaduje v prípade jednohlasného súhlasu akcionárov.

4.5

Jednou z tém, ktorá nás znepokojuje, je zmena navrhnutá v druhej smernici 77/91/EHS, ktorá nadväzuje na predchádzajúce. Navrhuje sa, aby sa článok 10, ktorý sa týka nepeňažných vkladov, neuplatňoval a aby boli tieto vklady v prípadoch zlúčení, splynutí alebo rozdelení ohodnotené nezávislým znalcom, pričom budú uplatnené špecifické pravidlá pre znalecké správy stanovené v príslušných predpisoch. Domnievame sa, že správa stanovuje, aká časť imania pripadá každému akcionárovi, pričom toto imanie je čiastka záväzku spoločnosti voči tretím stranám. EHSV aj naďalej trvá na transparentnosti, a predovšetkým na záruke, ktorú musia dostať všetky zúčastnené a zainteresované strany. Nebolo by dobrým začiatkom, keby neexistovala „objektívna“ správa o schopnosti spoločnosti spravovať aktíva, vyjadrená aspoň nominálnou hodnotou jej základného imania.

4.6

A na záver, možnosť veriteľov – oprávnených vlastníkov cenných papierov spoločností, ktoré sa zúčastňujú zlúčení, splynutí alebo rozdelení – vznášať námietky voči týmto operáciám, až kým nedostanú záruku splátky, bola doposiaľ spôsobom, ako dodať obchodným operáciám dôveryhodnosť a plynulosť. Táto záruka je oslabená ustanovením, že veritelia budú musieť žiadať administratívne alebo súdne orgány o príslušné záruky a že budú musieť vierohodne preukázať, že ich práva sú ohrozené a že tieto záruky od danej spoločnosti nedostali. 12.2. Smernica 82/891/EHS. Takýto prenos dôkazného bremena by nás mal prinútiť k zamysleniu sa nad vhodnosťou navrhovanej úpravy, keď zvážime, že sa skomplikujú doteraz bežné obchodné operácie a spôsobí to nárast operácií garantovaných výkonnou mocou.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/30

1.1

S postupným uplatňovaním elektronického spracovania údajov vo finančných službách by sa mohlo dospieť k záveru, že elektronické peňažníctvo už existuje. Šeky sa čítajú a triedia elektronicky a debetné a kreditné karty sa elektronicky čítajú v bankomatoch, pokladničných termináloch a ďalších druhoch platobných zariadení. Všetky tieto aplikácie sú založené na úvere dostupnom na bankovom účte, ktorý môže byť obmedzený vkladmi alebo určený bankou (napr. pri kreditných kartách). Vo všetkých prípadoch banka vykonáva prešetrovanie s cieľom určiť úverovú spôsobilosť a dôveryhodnosť klienta a podľa toho vydáva šekové knižky a debetné a kreditné karty. Prístup k tomuto systému elektronických úverov závisí od úverovej spôsobilosti. Na účasť v ňom nie je spôsobilých mnoho častí spoločnosti, ktoré nemajú žiadny alebo majú len nedostatočný prístup k bankovým službám.

1.2

Elektronické peňažníctvo je iné. Nie je závislé od úveru. Vyžaduje si preddavok. Tento preddavok sa potom zmení na elektronickú náhradu hotovosti uloženú na elektronickom nosiči, ktorý spravuje vydavateľ elektronických peňazí. Elektronický nosič, na ktorom je uložený preddavok, môže byť prenosný, zvyčajne vo forme predplatenej karty, alebo to môžu byť on-line záznamy prístupné prostredníctvom internetu. Elektronické peňažníctvo umožňuje bezhotovostné platby (zvyčajne) v menších sumách v rôznych prostrediach, napríklad pokladničných termináloch, alebo on-line prostredníctvom mobilnej či internetovej komunikácie. Vlastníctvo elektronických peňazí nie je priamo spojené s úverovou spôsobilosťou. Vyžaduje sa len schopnosť zaplatiť preddavok.

1.3

Elektronické peňažníctvo zrejme nikdy nenaplní všetky potreby, ktoré uspokojujú peniaze. Zrejme nenahradí škatuľu 500-eurových bankoviek uloženú pod posteľou, malo by však zvládnuť transakcie, kvôli ktorým so sebou nosíme mince a bankovky. Napriek tomu sa dosiaľ rozvíja veľmi pomaly. Úspešné iniciatívy sú spojené s vývojom informačnej spoločnosti. Elektronické peňažníctvo by sa malo rozvíjať súbežne s ňou. Malo by byť jej peňažníctvom. Jeho budúci rozvoj bude závisieť od podnikateľských iniciatív a technických inovácií práve v informačnej spoločnosti. Účelom tejto smernice je odstrániť prekážky pre vynálezy a inovácie. EHSV tento cieľ podporuje.

1.4

Koncom 90. rokov 20. storočia Európska komisia videla, že vydavateľmi elektronických peňazí boli len úverové inštitúcie a snažila sa rozšíriť škálu podnikov ponúkajúcich tieto služby. Na podporu rozvoja tohto trhu Komisia zaviedla smernicu o elektronickom peňažníctve (2000/46/ES), aby uľahčila prístup neúverových inštitúcií (inštitúcie elektronického peňažníctva) na trh elektronického peňažníctva.

1.5

Cieľom smernice o elektronickom peňažníctve bolo vytvoriť regulačný režim primeraný rozsahu rizika spojeného s novými inštitúciami elektronického peňažníctva, v rámci ktorého by prekvital rozvoj technológií a inovácií. Výsledok nie je veľmi úspešný. Elektronické peňažníctvo má stále ďaleko k naplneniu celého potenciálu výhod, ktoré sa očakávali a zatiaľ sa nepovažuje za dôveryhodnú alternatívu hotovosti.

1.6

Komisia preto vykonala rozsiahly prieskum vývoja elektronického peňažníctva. Dospela k záveru, že niektoré ustanovenia smernice o elektronickom peňažníctve sú prekážkou rozvoja trhu elektronického peňažníctva, keďže brzdia technologické inovácie. V procese konzultácií a hodnotenia boli určené dve hlavné oblasti záujmu. Prvá sa týkala nejasného vymedzenia elektronického peňažníctva a rozsahu pôsobnosti smernice o elektronickom peňažníctve. Druhá sa týkala právneho rámca, ktorý zahŕňa režim obozretného podnikania a uplatňovanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí pri službách elektronického peňažníctva. Dospelo sa k záveru, že väčšinu ustanovení smernice o elektronickom peňažníctve je potrebné zmeniť a doplniť, preto bolo rozhodnuté nahradiť súčasnú smernicu novou smernicou, ktorej návrh, KOM(2008) 627 v konečnom znení, je predmetom tohto stanoviska.

1.7

Cieľom tejto smernice je umožniť vytvorenie nových, inovatívnych a bezpečných služieb elektronického peňažníctva, poskytnúť prístup na trh novým subjektom a podporovať skutočnú a účinnú hospodársku súťaž medzi všetkými účastníkmi trhu. Podľa názoru EHSV prichádza táto iniciatíva práve včas, pretože zapojenie spotrebiteľov do informačnej spoločnosti sa od konca minulého desaťročia zvyšuje geometrickým radom a v súčasnosti existuje nahromadený a neuspokojený dopyt po zariadeniach elektronického peňažníctva ústretových voči spotrebiteľom. Smernica sa snaží odstrániť prekážky pre podnikateľské iniciatívy, ktoré môžu tento dopyt uspokojiť.

1.8

Zavedenie nového regulačného režimu vo finančnom odvetví je potenciálnou otázkou vo vzťahu ku kríze bankového systému a všeobecnej obave týkajúcej sa neúčinnosti regulácie bánk. Napriek týmto obavám je EHSV spokojný s tým, že navrhovaný režim je vhodný a primeraný. Nové predpisy sa nevzťahujú na banky, ktoré boli inštitúciami zodpovednými za úverovú krízu. Zníženie požiadavky na základné imanie slúži len na obmedzenie prekážok vstupu na trh, kapitálové rezervy inštitúcie elektronického peňažníctva budú primerané kapitálovým rezervám bánk, finančné prostriedky predstavujúce nároky používateľov budú osobitne chránené obmedzeným rozsahom investovania a príslušné peňažné sumy sú na úrovni de minimis. Ak sa inštitúcie elektronického peňažníctva stanú skutočnou silou na trhu platieb, v smernici existujú ustanovenia na jej úpravu vzhľadom na skúsenosti.

1.9

EHSV má určité obavy o ochranu spotrebiteľa a nalieha na Komisiu, aby v smernici vykonala zmeny týkajúce sa obmedzení investovania vlastných vkladov, okamžitého prevodu prijatých súm na elektronické peniaze, zabezpečenia vlastných vkladov v hybridných inštitúciách a zrušenia poplatku za zámenu pri predčasnom ukončení zmluvy o elektronickom peňažníctve.

1.10

Hotovosť je anonymná. Jednoduché hotovostné transakcie neodhaľujú totožnosť osoby, ktorá platbu vykonáva. Systémy elektronického peňažníctva môžu byť anonymné alebo s identifikáciou. Vyšší limit uloženej hodnoty na úrovni 500 EUR má zatraktívniť elektronické peňažníctvo potenciálnym používateľom, hlavne tým, ktorí nemajú žiadny alebo majú len nedostatočný prístup k bankovým službám. Aj keď takýto limit logicky nepredstavuje neprimerané nebezpečenstvo prania špinavých peňazí v porovnaní s tým, čo je možné s veľkými sumami hotovosti, niektoré výhrady ohľadom navrhnutého limitu zostávajú.

1.11

Mince a bankovky spôsobujú výrobné náklady a bankám a obchodníkom tiež manipulačné náklady. Je zjavné, že verejnosť EÚ zostáva verná hotovosti ako platobnému prostriedku a prostriedku na uchovávanie hodnoty. V súčasnom období neistoty sa prejavuje obrovský nárast počtu bankoviek v obehu.

1.12

Táto smernica sama osebe situáciu nezmení. Odstráni však prekážky pre podniky a technologické inovácie. Žiadny orgán nemôže verejnosti nariadiť používanie elektronických peňazí. Banky majú vhodné postavenie na to, aby prevzali vedúcu úlohu, ale mimo Belgicka s jeho kartou Proton neurobili veľké pokroky. Cestovné karty, telefónne karty a internetový obchod sú jasným dôkazom toho, že aplikácie informačnej spoločnosti majú tendenciu rozširovať využívanie elektronického peňažníctva. Elektronické peňažníctvo je navyše často produktom iného odvetvia, takže vydavateľ môže často byť hybridným podnikom, ktorý sa nevenuje výlučne elektronickému peňažníctvu. Toto prepojenie elektronického peňažníctva a iných druhov podnikania sa považuje za nevyhnutné pre vznik elektronického peňažníctva. Smernica bola navrhnutá tak, aby takýto vývoj uľahčila a má preto podporu EHSV.

1.13

Zásadná obava sa týka tvorby predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí. EHSV nemôže akceptovať, že dve smernice stanovujú dva protichodné limity. Vytvára to neprijateľný právny zmätok. Ak majú platiť limity stanovené v tejto smernici, musí sa smernica o boji proti praniu špinavých peňazí zmeniť.

1.14

EHSV nalieha na všetky členské štáty, aby pri vykonávaní novej smernice prijali priaznivé politiky. Je dôležité, aby sa predpisy vypracovali po porade s odvetvím a aby mali taký rámec, ktorý zabezpečí, že nebudú predstavovať ťaživé bremeno pre vydavateľov elektronických peňazí ani pre ich klientov, keď príslušné peňažné sumy sú minimálne. V súlade s prijatým prístupom je v právomoci národných orgánov podporiť alebo potlačiť toto nastupujúce odvetvie. EHSV sa domnieva, že toto odvetvie sa má vo všetkých členských štátoch podporovať.

1.15

Táto smernica je dôležitá. Môže mať ďalekosiahle dôsledky. EHSV nalieha na súčasné aj potenciálne subjekty v oblasti elektronického peňažníctva, aby svoje silné a slabé stránky, možnosti a ohrozenia prehodnotili vzhľadom na túto smernicu. Trh dostáva druhú šancu.

2.1

Existuje množstvo príkladov, ako účasť spotrebiteľov na informačnej spoločnosti vedie k prijímaniu elektronického peňažníctva.

2.2

Typickým príkladom je používanie kariet RFID (1). Čip RFID môže zaznamenávať peňažné hodnoty, a tak sa bežne využíva pri platbách za prístup do dopravných systémov. V roku 1997 bola v Hongkongu zavedená karta Octopus. Je to bezkontaktná inteligentná karta s uloženou hodnotou, ktorú možno opätovne dobíjať. Okrem toho, že sa používa ako platobný systém takmer vo všetkých druhoch hongkonskej verejnej dopravy, využíva sa tiež na platby v obchodíkoch, supermarketoch, reštauráciách s rýchlym občerstvením, pouličných parkovacích automatoch, predajných automatoch atď. Kartu používa 95 % obyvateľov Hongkongu vo veku od 16 do 65 rokov. Tento príklad ukazuje, ako účasť spotrebiteľov na aplikáciách informačnej spoločnosti vedie k rozsiahlejšiemu rozvoju elektronického peňažníctva. V Londýne sa už bezkontaktná karta RFID pod názvom Oyster používa všeobecne vo verejnej doprave. Užívatelia teraz očakávajú jej rozšírenie na novinové stánky, predajne so zmiešaným tovarom a zariadenia s rýchlym občerstvením, ktoré sú zoskupené v okolí dopravných uzlov a staníc. K takémuto vývoju určite príde v Spojenom kráľovstve aj ďalších členských štátoch, keďže karty RFID budú čoraz rozšírenejšie.

2.3

Ďalším veľmi rozšíreným príkladom sú predplatené kontá pre mobilné telefóny, ktoré už možno využiť na platby za také rôznorodé činnosti, ako sú linky pomoci pri problémoch s počítačom, vstupy do súťaží, charitatívne dary, interaktívne hry, zábava erotického charakteru a spravodajské a informačné služby. Predplatené kontá pre telefóny sa podobne ako v prípade predplatených cestovných kariet považujú za elektronické peniaze vtedy, keď uloženú hodnotu začnú prijímať aj iné podniky, než dopravcovia a prevádzkovatelia telefónnej siete.

2.4

Rozvoj elektronického peňažníctva podporuje aj internet, pretože elektronické peňažníctvo dokáže uspokojiť dve významné potreby. Väčšina aplikácií pre vzťahy medzi podnikmi a spotrebiteľmi na internete obsahuje úverové transakcie. Ľudia bez prístupu k bankovým službám sú automaticky vylúčení, pretože nemajú kreditnú ani debetnú kartu. Prostredníctvom kariet elektronického peňažníctva však výhody internetu môžu využívať. Na internete prichádza tiež k významnému nárastu transakcií medzi samotnými spotrebiteľmi, ktorý podnietili také aukčné domy ako E-Bay. Transakcie medzi spotrebiteľmi nie je možné uskutočniť prostredníctvom kreditnej či debetnej karty. Platba sa musí vykonať prostredníctvom bezpečných elektronických peňazí. To vysvetľuje vznik takých systémov ako je PayPal (2), ktorý je symbioticky spojený so službou E-Bay.

2.5

Cestovné karty, telefónne karty a internetový obchod sú dôkazom, že aplikácie informačnej spoločnosti rozširujú využívanie elektronického peňažníctva. Dokazujú tiež, že elektronické peňažníctvo môže byť vedľajším produktom iného podnikania, takže vydavateľ elektronických peňazí môže často byť hybridným podnikom. Toto prepojenie elektronického peňažníctva s iným podnikaním sa považuje za nevyhnutné pre vznik elektronického peňažníctva. Návrh smernice bol vypracovaný v tomto zmysle.

2.6

Úverové inštitúcie, napríklad banky, majú všetky potrebné vlastnosti na to, aby sa stali vydavateľmi elektronických peňazí a na ich pôsobenie sa vzťahujú primerané regulačné režimy. Úverové inštitúcie prevzali v istej miere iniciatívu. Karta Proton v Belgicku je produktom konzorcia bánk. Spája debetnú kartu s funkciou peňažnej karty a zákazníci belgických bánk ju vo veľkej miere využívajú. Sú určité vyhliadky, že sa do obehu dostane viac takýchto kombinovaných kariet s bezdotykovou funkciou elektronického peňažníctva založených na technológii RFID. Napriek tomu tu existuje očividný konflikt záujmov medzi elektronickým peňažníctvom a inými druhmi produktov úverových inštitúcií, akými sú kreditné či debetné karty.

2.7

Údaje o obmedzenom počte inštitúcií elektronického peňažníctva s plnou licenciou (20 inštitúcií elektronického peňažníctva a 127 subjektov pôsobiacich na základe výnimky), či o nízkom objeme vydaných elektronických peňazí (celková suma elektronických peňazí v EÚ v súčasnosti predstavuje 1 miliardu EUR v porovnaní s viac než 600 miliardami v hotovosti) dokazujú, že elektronické peňažníctvo sa vo väčšine členských štátov ešte nerozvinulo. Výška hotovosti v obehu navyše od zavedenia eura v roku 2002 sústavne rastie.

2.8

Komisia preto vykonala rozsiahly prieskum vývoja elektronického peňažníctva. V procese konzultácií a hodnotenia boli určené dve hlavné oblasti záujmu spojené so súčasnou smernicou o elektronickom peňažníctve. Prvá sa týkala nejasného vymedzenia elektronického peňažníctva a rozsahu pôsobnosti smernice. Druhá sa týkala právneho rámca, ktorý zahŕňa režim obozretného podnikania a uplatňovanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí na služby elektronického peňažníctva.

2.9

V novembri 2009 navyše nadobudne účinnosť smernica o platobných službách 2007/64/ES. Význam smernice o platobných službách spočíva v tom, že ustanovuje osobitný režim pre platobné inštitúcie podobný režimu pre inštitúcie elektronického peňažníctva. Smernica o platobných službách nie je zlučiteľná so smernicou o elektronickom peňažníctve, takže ak sa neprehodnotí súčasný režim smernice o elektronickom peňažníctve, povedie to v príslušnom čase k zvýšeniu právnej neistoty.

2.10

Výsledkom všetkých uvedených skutočností je, že väčšinu ustanovení smernice o elektronickom peňažníctve je potrebné zmeniť, preto bolo rozhodnuté nahradiť súčasnú smernicu novou smernicou, ktorej návrh je predmetom tohto stanoviska.

3.6.1

Smernica o elektronickom peňažníctve ustanovuje, že inštitúcie elektronického peňažníctva majú mať základné imanie 1 milión EUR. To sa teraz považuje za neprimerané vo vzťahu k príslušným rizikám a za prekážku vytvárania inovatívnych malých a stredných podnikov v oblasti elektronického peňažníctva. V novom návrhu sa požadované základné imanie znižuje na 125 000 EUR.

3.6.2

Okrem základného imania musia inštitúcie elektronického peňažníctva mať aj vklady (vlastné zdroje) v pomere k splatným záväzkom. V smernici o elektronickom peňažníctve to boli 2 %. Nová požiadavka je 5 % zo splatnej hodnoty alebo mesačného objemu platieb, podľa toho, čo je vyššie, pričom s rastúcim objemom sa znižuje.

3.6.3

Na investovanie vlastných finančných prostriedkov predstavujúcich splatnú elektronickú hodnotu existujú obmedzenia, ale len keď vydavateľ vykonáva neplatobné podnikanie (článok 9).

3.6.4

Navrhované zmeny a doplnenia k režimu tretej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí sú zosúladené s potrebami podnikania a praxou v odvetví. Obmedzenie hodnoty elektronických peňazí, ktorá sa má naraz prijať pri výmene za hotovosť sa zvyšuje zo 150 EUR na 500 EUR (článok 16).

3.6.5

Smernica o elektronickom peňažníctve členským štátom umožňuje udeliť výnimku vo vzťahu k väčšine požiadaviek týkajúcich sa povolenia s cieľom uľahčiť vstup nových subjektov a ich inovácií na trh. Členské štáty uplatňovali tieto výnimky nejednotne, čím pre účastníkov na trhu vznikali nerovnaké podmienky. Výnimky pokračujú aj v novom režime (článok 10), ale ako sa uvádza v príslušných článkoch smernice o platobných službách, inštitúcie elektronického peňažníctva, na ktoré sa vzťahujú výnimky nemajú pôsobiť za hranicami príslušného členského štátu. Inými slovami, tam kde sa uplatňujú výnimky, neplatia žiadne „pasy“.

—

Predpisy sú určené pre inovatívne malé a stredné podniky v oblasti platobných služieb. Nedávna kríza bankového odvetvia vznikla z expozícií bánk voči úverovým rizikám. Inštitúcie elektronického peňažníctva nebudú mať povolené vydávať úvery založené na finančných prostriedkoch používateľov, aby nevzniklo riziko.

—

Požiadavka na vlastné finančné prostriedky (body 3.6.1 a 3.6.2 vyššie) zvyšuje základné imanie vo výške 125 tisíc EUR v pomere k nárastu hodnoty vlastných vkladov. Zníženie požiadavky na základné imanie slúži len na zníženie prekážok vstupu. Smernica určuje významné požiadavky na imanie pri väčších vlastných vkladoch.

—

Kapitálové rezervy inštitúcií elektronického peňažníctva budú primerané rezervám bánk a finančné prostriedky predstavujúce nároky používateľov budú osobitne zabezpečené obmedzeným rozsahom investovania.

—

Príslušné peňažné sumy sú na úrovni de minimis. Ak sa inštitúcie elektronického peňažníctva stanú skutočnou silou na trhu platieb, v smernici existujú ustanovenia na jej úpravu vzhľadom na skúsenosti.

4.3.1

Obmedzenia týkajúce sa investovania vlastných vkladov sa momentálne vzťahujú len na hybridné inštitúcie elektronického peňažníctva. Kvôli väčšej bezpečnosti klientov sa tieto ustanovenia majú vzťahovať na všetky inštitúcie elektronického peňažníctva.

4.3.2

Inštitúcie elektronického peňažníctva nesmú peniaze klientov využívať ako vklady. Prijaté peniaze sa majú okamžite previesť na elektronické peniaze. Táto zábezpeka nie je v smernici výslovne uvedená.

4.3.3

Článok 9 sa má zmeniť a doplniť tak, aby sa výslovne uviedla požiadavka, že hybridné inštitúcie majú osobitne zabezpečiť vlastné zdroje vo vzťahu k splatným záväzkom elektronického peňažníctva.

4.3.4

Článok 5.4 umožňuje zámenu bez účtovania poplatku pri riadnom ukončení zmluvy, ale článok 5.5 umožňuje účtovať poplatok pri predčasnom ukončení zmluvy. Toto druhé ustanovenie sa má odstrániť, pretože medzi zámenou počas a na konci trvania zmluvy nie je žiadny rozdiel a výsledkom pravdepodobne bude taký model ukončovania zmlúv, ktorý oslabí požiadavku obozretného podnikania poznať klienta.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/36

1.1

EHSV podporuje iniciatívu Komisie na otvorenie programu ISA v presvedčení, že tento program bude ďalej zabezpečovať a zvyšovať skutočne účinnú interoperabilitu v zložitých nových systémoch európskeho jednotného trhu.

1.2

EHSV sa domnieva, že pre praktické uplatňovanie slobôd ustanovených v Zmluve je nevyhnutné úplné zavedenie mechanizmov interoperability, ktoré prinesú výhody nielen orgánom a inštitúciám verejnej správy, ale aj verejnosti, podnikom a organizovanej občianskej spoločnosti všeobecne.

1.3

Jednoznačne je potrebná špecifická stratégia zabezpečenia osobných a hospodárskych údajov, na čo už niekoľkokrát poukázal EHSV vo svojich stanoviskách (1). „V žiadnom prípade nemožno hľadisko bezpečnosti informácií oddeliť od posilnenia ochrany osobných údajov a rešpektovania slobôd, ktoré sú právami zaručenými európskym dohovorom o ľudských právach.“

1.4

EHSV zdôrazňuje, že je nutné, aby užívatelia mali k dispozícii vzájomne prepojené systémy, ktoré budú v predaji so zárukou ochrany tak osobných ako aj priemyselných a administratívnych údajov. Preto by sa mal ihneď vytvoriť európsky právny systém stíhania a trestov pre zneužívateľov sietí a údajov, k čomu je potrebné pracovať aj na interoperabilite právnych postupov Únie.

1.5

EHSV sa domnieva, že prijaté opatrenia zatiaľ nepostačujú na to, aby zabránili rozdrobenosti trhu a dodali sieti vzájomne prepojených, interaktívnych a prístupných orgánov verejnej správy skutočný celoeurópsky rozmer.

1.6

EHSV žiada, aby program ISA podporila zásadná iniciatíva Spoločenstva, ktorá členské štáty a Komisiu zaviaže používať záväzné nástroje poskytujúce novú istotu a silu posilnenému spoločnému rámcu interoperability.

1.7

Nová európska stratégia interoperability musí okrem spoločného rámca určiť aj politické priority Spoločenstva, ktoré si vyžadujú zvýšené úsilie v oblasti rámcových nástrojov a spoločných služieb ako aj jasné rozpočtové odhady.

1.8

Podľa EHSV je potrebné dosiahnuť digitálnu konvergenciu, ktorá by zaručila:

s cieľom predísť „digitálnemu vylúčeniu“ a zabezpečiť vysokú úroveň spoľahlivosti a dôvery medzi užívateľmi a poskytovateľmi služieb.

1.9

EHSV sa domnieva, že na pomoc pri rozvoji nových myšlienok a riešení v oblasti celoeurópskej interoperability je potrebná väčšia koordinácia a spolupráca s inými programami Spoločenstva.

1.10

EHSV v oblasti elektronickej verejnej správy osobitne zdôrazňuje význam otvoreného softvéru, s cieľom zaručiť bezpečnosť a životnosť softvéru, dôvernosť informácií alebo platieb a dostupnosť zdrojového kódu a domnieva sa, že používanie softvéru s otvoreným zdrojovým kódom sa má podporovať, keďže tento softvér umožňuje, aby sa softvérové riešenia, ktoré majú pre orgány verejnej správy veľkú hodnotu, skúmali, menili, ďalej distribuovali a opätovne používali.

1.11

EHSV sa domnieva, že referenčný európsky rámec interoperability sa musí skonsolidovať na základe mnohorozmerného prístupu, ktorý zahŕňa politické hľadiská (rovnaké vnímanie spoločných priorít), právne hľadiská (synchronizácia tvorby právnych predpisov) a technické, jazykové a organizačné hľadiská.

1.12

EHSV sa domnieva, že je potrebné zaviesť európsky postup výpočtu pomeru kvality a ceny, ktorý poskytujú interoperabilné služby PEGS zavedené orgánmi verejnej správy.

1.13

EHSV sa domnieva, že podmienkou úspechu tejto iniciatívy je v tejto súvislosti informačná a vzdelávacia kampaň. Rovnako je nevyhnutné uviesť do života sociálny a občiansky dialóg na európskej úrovni ako aj organizovať pravidelné celoeurópske konferencie elektronických služieb, aby sa tak šírila, podporovala a usmerňovala činnosť orgánov verejnej správy v jednotlivých krajinách v rámci spoločného rámca rozvoja.

—

význam posilnenia európskych iniciatív nielen v prospech orgánov a inštitúcií verejnej správy, ale aj v prospech verejnosti, podnikov a všeobecnejšie aj organizovanej občianskej spoločnosti,

—

potrebu účinného osvedčujúceho orgánu EÚ s cieľom zaistiť primeranú úroveň bezpečnosti pre prístup k informáciám a ich výmenu,

—

význam zabezpečenia maximálnej viditeľnosti, prístupnosti a interoperability sietí pre koncových užívateľov,

—

potrebu podporovať iniciatívy na rôznych úrovniach s cieľom zabezpečiť sústavné odborné vzdelávanie užívateľov a otvoriť infraštruktúru uvedených sietí pre účely sústavného odborného vzdelávania,

—

vzhľadom na citlivosť spracúvaných údajov potrebu zaručiť úroveň bezpečnosti siete prostredníctvom vhodných bezpečnostných opatrení a v prípade potreby protokolov bezpečného prenosu, tak v ústredí ako aj na úrovni periférneho pripojenia.

3.1

Účelom návrhu Komisie je zavedením programu riešení interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA) uľahčiť účinnú a účelnú cezhraničnú a medziodvetvovú elektronickú interakciu medzi európskymi orgánmi verejnej správy s cieľom umožniť poskytovanie elektronických verejných služieb podporujúcich vykonávanie politík a činností Spoločenstva, najmä vo vzťahu k jednotnému trhu a predísť vzniku elektronických prekážok, ktoré sú v členských štátoch rôzne.

3.2

Zámerom programu ISA je podporiť:

3.3

Výška finančného balíka pre vykonávanie programu ISA v rokoch 2010 – 2015 je určená na 164,1 miliónov EUR, z čoho 103,5 milióna EUR je na obdobie do 31. decembra 2013 tak, ako to bolo stanovené vo finančnom plánovaní na roky 2007 – 2013 a 60,6 milióna EUR na obdobie rokov 2014 – 2015.

4.1

EHSV dôrazne podporuje iniciatívy, ktoré sa usilujú o zabezpečenie úplného, účinného fungovania rozšíreného európskeho jednotného trhu a domnieva sa, že pre praktické uplatňovanie slobôd ustanovených v Zmluve je nevyhnutné úplné zavedenie mechanizmov interoperability, ktoré prinesú výhody nielen orgánom a inštitúciám verejnej správy, ale aj verejnosti, podnikom a organizovanej občianskej spoločnosti všeobecne.

4.2

EHSV sa domnieva, že napriek zavedeniu troch po sebe idúcich viacročných programov – IDA I, IDA II a IDABC – prijaté opatrenia zatiaľ nepostačujú na to, aby zabránili rozdrobenosti trhu a dodali vzájomne prepojeným orgánom verejnej správy skutočný celoeurópsky rozmer, aby tieto orgány mohli poskytovať služby bez prekážok a bez diskriminácie s cieľom zachovať jednotu trhu a plne uplatňovať práva verejnosti a podnikov Spoločenstva v celej EÚ.

4.3

EHSV podporuje iniciatívu Komisie na otvorenie programu ISA za predpokladu, že bude obsahovať viac než len rozšírenie a obnovenie financovania pre programy idúce po sebe, ktoré sa vykonávali od roku 1993 po dnešok a zabezpečí skutočnú, účinnú „európsku stratégiu interoperability“ a „európsky rámec interoperability“ (10), ktoré sú nevyhnutné pre integrovaný jednotný trh a konkurencieschopné, trvalo udržateľné európske hospodárstvo podľa obnoveného lisabonského programu.

4.4

EHSV žiada, aby bol program ISA podopretý zásadnou iniciatívou Spoločenstva, ktorá členské štáty a Komisiu zaviaže vzhľadom na záväzné nástroje poskytujúce novú istotu a silu európskej stratégii interoperability a európskemu rámcu interoperability, ktoré môžu zabezpečiť isté, transparentné spoločné postupy pre verejných a súkromných poskytovateľov a pre vnútroštátnych a cezhraničných užívateľov.

4.5

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné, aby nová európska stratégia interoperability okrem spoločného rámca definovala aj politické priority Spoločenstva s cieľom dosiahnuť skutočné vykonávanie navrhovaných smerníc a nariadenia, ktoré sa pripravujú.

4.6

EHSV sa domnieva, že stále chýba dostatočné úsilie v oblasti koordinácie a spolupráce s ostatnými programami Spoločenstva, ktoré pomáhajú rozvíjať nové myšlienky a riešenia týkajúce sa celoeurópskej interoperability, najmä s rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inovácie a siedmym rámcovým programom Spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a odporúča, aby bol zriadený medziprogramový výbor pre interoperabilitu, v ktorom budú združení riadiaci pracovníci zo všetkých príslušných programov s cieľom koordinovať prípravu verejného obstarávania.

4.7

EHSV sa domnieva, že plná zlučiteľnosť nových prevádzkových rámcov so zásadami celoeurópskej interoperability sa má overovať hneď od ich vytvorenia orgánmi verejnej správy; použiť by sa mohli také mechanizmy predbežného oznamovania, aké boli prijaté pre vypracovanie nových technických noriem (11). Hlavná prekážka je stále kultúrna: ešte vždy existujú orgány verejnej správy, ktoré zatiaľ nie sú pripravené a treba ich ešte presvedčiť o potrebe prijatia otvorených technologických a inovatívnych riešení európskeho rámca interoperability.

4.8

EHSV sa domnieva, že podmienkou úspechu tejto iniciatívy je v tejto súvislosti informačná a vzdelávacia kampaň, spolu s pravidelnými celoeurópskymi on-line konferenciami služieb, ktorých cieľom bude zabezpečiť, prinajmenšom na základe opatrení pre porovnávacie hodnotenie orgánov verejnej správy na rôznych úrovniach, sústavné sledovanie a presmerovanie pracovného programu.

4.9

Digitálna konvergencia si vyžaduje: interoperabilné vybavenie, platformy a služby, pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť, spravovanie totožnosti a práv (12), prístupnosť a jednoduché používanie, využívanie jazykovo neutrálnej technickej štruktúry a systémov informačných technológií, ako aj veľké úsilie o celoživotné vzdelávanie užívateľov na danom území, predovšetkým sociálne najslabších, s cieľom predísť sociálnemu vylúčeniu.

4.10

EHSV najmä v oblasti elektronickej verejnej správy zdôrazňuje význam „otvoreného softvéru“, s cieľom „zaručiť bezpečnosť a životnosť softvéru, dôvernosť informácií alebo platieb“ a dostupnosť „zdrojového kódu“, aby bola „zaručená jeho údržba, stabilita a bezpečnosť, dokonca aj keď jeho výrobca prestane podnikať“ (13).

4.11

EHSV sa domnieva, že je potrebné zaviesť európsky postup výpočtu pomeru kvality a ceny, ktorý poskytujú interoperabilné služby PEGS (14) zavedené orgánmi verejnej správy; tento postup nemá zohľadniť len návratnosť investícií a zisky vzhľadom na majetok, pružnosť a odstránenie byrokracie, ale najmä aj celkovú hodnotu vzhľadom na zabezpečenie spoľahlivého jednotného trhu bez prekážok pre verejnosť a podniky.

4.12

EHSV sa domnieva, že referenčný európsky rámec interoperability sa musí skonsolidovať na základe mnohorozmerného prístupu, ktorý zahŕňa politické hľadiská (rovnaké vnímanie spoločných priorít), právne hľadiská (synchronizácia tvorby právnych predpisov) a technické, jazykové a organizačné hľadiská.

4.13

EHSV sa domnieva, že v sociálnej oblasti by bolo pre správy členských štátov dobrou praxou začať dialóg na európskej úrovni v rámci neformálneho dialógu EUPAN/TUNED (15) s predstaviteľmi zamestnancov príslušných správ, aby sa k občanom dostali informácie, ktoré potrebujú.

4.14

V súvislosti s modelom GPSCM (16), ktorý definovala Komisia spolu s členskými štátmi sa na nové aj existujúce všeobecné nástroje vzťahuje toto:

4.15

EHSV sa domnieva, že v tejto oblasti je potrebné určiť spoločný rámec pre otvorené technické normy CEN, CENELEC a ETSI, aby sa mohli uplatňovať na všetky príslušné subjekty.

4.16

EHSV sa domnieva, že sa má podporovať používanie softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, keďže tento softvér umožňuje štúdium, zmenu, ďalšiu distribúciu a opätovné používanie softvérových riešení, ktoré majú pre orgány verejnej správy veľkú hodnotu z hľadiska účinnosti nákladov, overovania uplatňovania noriem, prevádzkového pokrytia presahujúceho hranice uložené licenciami a autorským právom, dlhodobej udržateľnosti prijatých riešení a prispôsobenia sa miestnym potrebám.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/41

1.1

EHSV podporuje návrh Komisie, keďže sa nazdáva, že liberalizácia využívania spektrálneho pásma 900 MHz vyžaduje legislatívnu iniciatívu na úrovni Spoločenstva.

2.1

Komisia predložila 25. júla 2007 návrh smernice, ktorou sa zrušuje smernica Rady 87/372/EHS (1), ktorá mala za cieľ odstrániť vyhradenie pásma 900 MHz pre GSM v členských štátoch EÚ, zavedené smernicou Rady 87/372/EHS z 25. júna 1987 o vyhradení kmitočtových pásiem na koordinované zavedenie verejných celoeurópskych bunkových digitálnych pozemných mobilných komunikácií v Spoločenstve.

2.2

Pásmo 900 MHz je mimoriadne hodnotné, pretože má dobré charakteristiky šírenia signálu, pričom pokrýva väčšie vzdialenosti než pásma vyšších frekvencií a umožňuje rozšírenie moderných hlasových, dátových a multimediálnych služieb do menej zaľudnených a vidieckych oblastí.

2.3

Cieľ návrhu sa považuje za potrebný, aby bolo možné prispieť k úspechu iniciatívy „Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ (2) a dosiahnuť zvýšenú konkurenciu pri využívaní pásma 900 MHz pre iné technológie, s cieľom poskytnúť používateľom čo najväčšiu slobodu pri výbere služieb a technológií.

2.4

V súlade s ustanoveniami rozhodnutia č. 676/2002/ES Komisia poverila Európsku konferenciu poštových a telekomunikačných správ (CEPT), aby stanovila menej obmedzujúce podmienky. V zmysle tohto poverenia boli stanovené podmienky na základe zásady, podľa ktorej môže pásmo 900 MHz existovať súčasne s technológiami GSM a UMTS a je s nimi plne kompatibilné.

2.5

EHSV vyjadril kladné stanovisko (3) k tomuto návrhu, keďže sa nazdáva, že schválenie by mohlo podnecovať inováciu a konkurencieschopnosť, posilniť hospodársku súťaž na trhu elektronických komunikácií a rozšíriť výber spotrebiteľov.

2.6

V nadväznosti na diskusie o legislatívnom procese Komisia 19. novembra 2008 predložila nový návrh smernice (4), ktorou sa mení a dopĺňa smernica 87/372/EHS.

3.1

V smernici o GSM sa v súčasnosti od členských štátov vyžaduje, aby vyhradili celé frekvenčné pásma 890-915 MHz a 935-960 MHz pre GSM. Toto obmedzenie bráni tomu, aby tieto pásma využívali celoeurópske systémy iné ako GSM, schopné poskytovať pokročilé interoperabilné hlasové, dátové a multimediálne služby s vysoko výkonnou šírkou pásma. Tieto nové celoeurópske systémy, napríklad systém UMTS, poskytujú väčšie možnosti ako systém GSM, a od prijatia smernice o GSM pred 20 rokmi sa stali vďaka technologickému rozvoju životaschopnými.

3.2

Vzhľadom na to, že liberalizácia využívania spektrálneho pásma 900 MHz by mohla narušiť hospodársku súťaž, najmä v prípadoch, keď niektorým mobilným operátorom nebolo pridelené spektrum v pásme 900 MHz, by mohli byť títo operátori znevýhodnení z hľadiska nákladov a efektívnosti v porovnaní s operátormi, ktorí budú môcť poskytovať v tomto pásme služby 3. generácie (3G).

3.3

V návrhu sa „systém GSM“ definuje ako sieť elektronických komunikácií, ktorá spĺňa normy GSM vydané ETSI (Európsky inštitút pre telekomunikačné normy), konkrétne normy EN 301 502 a EN 301 511; a „systém UMTS“ predstavuje sieť elektronických komunikácií, ktorá spĺňa normy UMTS vydané ETSI, konkrétne normy EN 301 908-1, EN 301 908-2, EN 301 908-3 a EN 301 908-11.

3.4

Na základe regulačného rámca o elektronických komunikáciách, a najmä smernice 2002/20/ES (5) môžu členské štáty zmeniť a doplniť alebo preskúmať práva na využívanie frekvenčného spektra, a tak mať v prípade potreby nástroje na riešenie možných narušení hospodárskej súťaže. Treba takisto implementovať primerané opatrenia a hlavne určiť, či by mohla implementácia navrhovanej smernice narušiť hospodársku súťaž na príslušných trhoch s mobilnými komunikáciami.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/43

1.1

Výbor zastáva názor, že zjednodušenie, ktoré je cieľom návrhu nariadenia, je potrebné. Zdôrazňuje však, že nejde len o zjednodušenie, keďže Komisia v záujme harmonizácie zavádza aj zmeny v zaužívaných technických opatreniach.

1.2

EHSV sa domnieva, že plánovaná harmonizácia musí nevyhnutne viesť k zmene niektorých technických opatrení, a preto jej musia predchádzať vedecké štúdie, rovnako biologického, ako aj sociálno-ekonomického charakteru.

1.3

Vzhľadom na výrazne technickú povahu opatrení uvedených v návrhu nariadenia sa EHSV domnieva, že by sa k navrhovaným zmenám nemal vyjadrovať, pokiaľ nebudú uskutočnené tieto štúdie. Výbor sa ďalej domnieva, že účinnosť nových technických opatrení by mali najskôr na palube aj na mieste rybolovu preveriť profesionáli rybári.

1.4

EHSV zastáva názor, že všetky technické opatrenia by mali byť obsiahnuté v tomto nariadení Rady, aby niektoré z nich nemuseli byť zahrnuté do ďalších nariadení Komisie.

1.5

EHSV plne podporuje návrh Komisie pravidelne hodnotiť účinnosť technických opatrení.

2.3.1

na žiadosť, ktorú Rada adresovala Komisii v júni 2004, aby uskutočnila revíziu technických opatrení, ktoré sa uplatňujú na zachovanie zdrojov rybolovu v Atlantickom oceáne a v Severnom mori, s cieľom zjednodušiť ich a zohľadniť niektoré regionálne charakteristiky, a

2.3.2

na akčný plán Komisie na zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva, schválený Radou v apríli 2006, podľa ktorého by sa všetky technické opatrenia rozptýlené do rôznych nariadení, vrátane každoročného nariadenia o možnostiach rybolovu a plánoch na obnovu určitých zásob, mali integrovať do jedného nariadenia.

3.1

EHSV sa domnieva, že tento návrh nariadenia má predovšetkým technický charakter. Zjednodušenie je potrebné, v súlade s opatreniami, ktoré výbor schválil vo svojom stanovisku k akčnému plánu na zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva. Nejde však výlučne iba o zjednodušenie, keďže Komisia v záujme harmonizácie zavádza zmeny aj do súčasných platných právnych predpisov a vymedzením špecifických ustanovení pre každú oblasť RPR (zodpovedajúcu právomoci konkrétnej regionálnej poradnej rady) chce zohľadniť regionálne rozdiely. Táto regionalizácia so sebou prinesie aj zmeny v súčasných právnych predpisoch.

3.2

Komisia chce, aby boli v návrhu nariadenia vymedzené riadiace zásady spoločné pre všetky rybárske zóny a aby sa neskoršie nariadenia Komisie v súlade s komitologickým postupom zaoberali len čisto technickými aspektmi regionálneho charakteru.

3.3

Výbor sa domnieva, že aj keď je potrebné prispôsobiť technické opatrenia špecifikám jednotlivých regiónov EÚ, zvolený prístup nie je najvhodnejší, a nazdáva sa, že by bolo lepšie, keby boli všetky opatrenia uvedené v tomto nariadení Rady, a nemuseli byť začlenené do neskorších nariadení Komisie.

3.4

EHSV sa domnieva, že technické opatrenia tak budú lepšie prispôsobené kontextu novej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktorá bola prijatá v roku 2002, najmä v súvislosti s regionálnymi poradnými radami (RPR), schválenými na základe rozhodnutia Rady z 19. júla 2004, a lepšie zohľadnia environmentálne požiadavky, ako je ochrana morských biotopov a zníženie odpadu, keďže tieto opatrenia sa všetky špecificky uplatňujú v určitom regióne, ktorý zodpovedá právomociam niektorej konkrétnej regionálnej poradnej rady.

3.5

Výbor zastáva názor, že ak nechceme opakovať tie isté chyby ako v minulosti, mali by skôr, než dôjde k schváleniu nových technických opatrení, preveriť ich účinnosť na palube aj na mieste rybolovu profesionáli rybári.

3.6

EHSV sa nazdáva, že vzhľadom na zložitosť textu a navrhovaných technických opatrení by mal návrh nariadenia obsahovať grafickú prílohu, ktorá by uľahčila jeho pochopenie.

4.1

Návrh nariadenia zahŕňa technické opatrenia, ktoré pokrývajú širokú škálu cieľov, medzi inými najmä ochranu mláďat predovšetkým prostredníctvom obmedzenia ich lovu vďaka zlepšeniu selekčnej schopnosti rybárskeho výstroja alebo stanovením určitých sezón/oblastí, v ktorých platí zákaz lovu. Ďalšie opatrenia sú zamerané na ochranu určitých druhov alebo ekosystémov obmedzením rybolovného úsilia, napríklad prostredníctvom prijatia zákazov lovu, a veľká skupina opatrení sa zameriava na potrebu znížiť objem odpadu z výlovu.

4.2

Návrh nariadenia okrem vymedzenia rozsahu pôsobnosti preberá všetky ustanovenia, ktoré sa týkajú minimálnej vykládkovej veľkosti pre každý druh živého vodného zdroja. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti nariadenia a o začlenenie dovážaných produktov, EHSV si želá, aby sa lepšie vysvetlilo, čo sa stane, ak je minimálna veľkosť dovezených produktov menšia ako veľkosť stanovená v EÚ. Podľa názoru výboru by sa v EÚ nemali predávať produkty rybolovu z tretích krajín, ak je ich veľkosť menšia ako veľkosť stanovená Spoločenstvom.

4.3

V nariadení sú podrobne vymenované rôzne typy rybárskeho výstroja a pri každom z nich sú stanovené minimálne rozmery siete a koncového rukávca, maximálna hĺbka, v ktorej môžu byť použité, ako aj zákaz používať koncové rukávce, ktoré nemajú stanovené rozmery a tvar, napríklad ak sa v smere od prednej časti k zadnej zvyšuje počet ôk rovnakej veľkosti okolo ktoréhokoľvek obvodu koncového rukávca, alebo ak koncový rukávec nie je vyrobený zo schválených materiálov s povolenou hrúbkou.

4.4

Výbor považuje zjednodušenie navrhované Európskou komisiou za vhodné a potrebné. EHSV sa však nazdáva, že plánovanému pokusu o harmonizáciu, ktorý si bude vyžadovať aj zmeny niektorých technických opatrení, musia predchádzať vedecké štúdie, rovnako biologického, ako aj sociálno-ekonomického charakteru.

4.5

EHSV sa vzhľadom na mimoriadne technickú povahu opatrení uvedených v návrhu nariadenia domnieva, že by sa k navrhovaným zmenám nemal vyjadrovať, pokiaľ nebudú uskutočnené tieto štúdie.

4.6

Živé vodné zdroje, ktoré pri ulovení nedosahujú požadovanú veľkosť, sa nesmú ponechať na palube, prekladať, vykladať, prepravovať, skladovať, predávať, vystavovať alebo ponúkať na predaj, ale sa musia bezodkladne vrátiť do mora. EHSV upozorňuje Európsku komisiu na to, aké dôsledky môže mať toto ustanovenie na odpad z výlovu. Zdá sa, že jedna snaha protirečí druhej: na jednej strane sa presadzuje zákaz vyhadzovania odpadu a na druhej strane sa zakazuje držať určité úlovky na palube.

4.7

Pokiaľ ide o pravidlo jednej siete, EHSV sa obáva dôsledkov, ktoré by mohlo spôsobiť. Komisia by mala mať na zreteli, že v prípade rybolovu zameraného na viacero druhov, kde je nutné použiť viac veľkostí ôk, sa rybári budú musieť častejšie ako dnes vracať do prístavu, aby si vymenili výstroj, čo bude znamenať dodatočné prevádzkové náklady, ktoré zasiahnu už teraz slabú ziskovosť flotíl.

4.8

Návrh nariadenia Rady ustanovuje, že ak množstvo ulovených rýb, ktoré nemajú požadovanú veľkosť, prevyšuje 10 % celkového množstva v jednom záťahu, plavidlo sa musí premiestniť o vzdialenosť najmenej 5 alebo 10 námorných míľ od pôvodnej oblasti rybolovu, podľa povolenej veľkosti ôk pre každý druh, a počas nasledujúceho záťahu dodržať minimálnu vzdialenosť 5 alebo 10 námorných míľ od ktoréhokoľvek miesta predchádzajúceho záťahu.

4.9

Výbor vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti s týmto opatrením, keďže jeho zovšeobecnením Komisia neberie do úvahy špecifiká jednotlivých oblastí a lovísk, v dôsledku čoho môže v niektorých prípadoch vzniknúť právna neistota, tým skôr, keď nie je spresnené, či ide o cieľový úlovok alebo o vedľajšie úlovky. EHSV sa domnieva, že keby sa zaviedol iný typ opatrení, ako napríklad zákaz lovu v určitých sezónach a oblastiach, mohlo by to mať pozitívnejšie účinky než tento návrh.

4.10

V záujme ochrany životného prostredia, ako prvoradého cieľa, sa zakazuje lov, držanie na palube, prekládka, uskladnenie, vykládka, predaj, vystavovanie alebo ponúkanie na predaj morských organizmov ulovených metódami, ktorých súčasťou je použitie výbušnín, jedovatých alebo omamných látok, elektrického prúdu alebo striel akéhokoľvek druhu. Takisto sa zakazuje vykonávanie akéhokoľvek fyzikálneho alebo chemického spracovania rýb s cieľom výroby rybacej múčky alebo rybacieho oleja na palube akéhokoľvek plavidla alebo prekládka úlovkov rýb z jednej lode na druhú na takéto účely.

4.11

EHSV víta presadzovanie týchto opatrení v záujme ochrany životného prostredia, ktoré vychádzajú z uplatňovania novej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva z roku 2002 a vyzýva Komisiu, aby dohliadla na to, že ich celá rybárska flotila Spoločenstva bude dôkladne uplatňovať.

4.12

Výbor súhlasí s postupmi, ktoré Komisia navrhuje pre schvaľovanie mimoriadnych ochranných opatrení prijatých členskými štátmi, ktoré sa týkajú všetkých rybárskych plavidiel Spoločenstva alebo opatrení, ktoré sa uplatňujú iba na rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou príslušného členského štátu. Aby sa však zabránilo možnému zneužívaniu zo strany niektorých členských štátov, nezávislé subjekty a organizácie by mali mať možnosť preskúmať, či sú tieto opatrenia vhodné a potrebné.

4.13

EHSV rovnako víta možnosť, aby členské štáty a/alebo regionálne poradné rady mohli Komisii predkladať návrhy týkajúce sa zavádzania plánov na zníženie alebo odstránenie odpadu z výlovu na mori a na zlepšenie selekčnej schopnosti rybárskeho výstroja.

4.14

Výbor takisto schvaľuje, aby boli z rozsahu pôsobnosti návrhu nariadenia Rady vylúčené rybolovné činnosti, ktoré sa vykonávajú výhradne na účely vedeckého výskumu, pod podmienkou, že sa vykonávajú s povolením členského štátu, pod ktorého vlajkou loď pláva. Výbor však nepovažuje za potrebné, aby plavidlo vzalo počas vykonávania rybolovných činností na účely vedeckého výskumu na palubu pozorovateľa z pobrežného členského štátu, v ktorého vodách sa lov uskutočňuje.

4.15

EHSV napokon plne schvaľuje zavedenie hodnotenia účinnosti technických opatrení, ktoré doteraz neexistovalo. Hodnotenie sa uskutoční každých päť rokov a Komisia na základe jeho záverov navrhne Rade všetky potrebné zmeny a doplnenia, ktoré treba urobiť.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/46

1.1

EHSV pozitívne hodnotí Akčný plán pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku predstavený Komisiou, ktorý zahŕňa vypracovanie súboru nových opatrení a úpravu viacerých právnych ustanovení. EHSV pri predchádzajúcich príležitostiach potvrdil svoju angažovanosť v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktorý je prostriedkom na dosiahnutie environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európskej únii.

1.2

Výbor poukazuje na zraniteľnosť podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), v dobe súčasnej hospodárskej a finančnej krízy, ako aj na potrebu zaručiť, aby sa akčný plán uplatňoval takým spôsobom, ktorý posilní efektívnosť a konkurencieschopnosť podnikov a prispeje k hospodárskej obnove, pri súčasnej podpore trvalo udržateľnej výroby a spotreby.

1.3

Akčný plán navrhovaný Komisiou je do určitej miery nedostatočne definovaný z hľadiska obsahu a rozsahu. Tieto pochybnosti treba čo najskôr ujasniť v záujme uľahčenia jeho realizácie a správneho zhodnotenia dotknutými hospodárskymi odvetviami. EHSV v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri rozvíjaní svojich plánov náležite spolupracovala s dotknutými odvetviami a neustále prihliadala na vedecké a technické kritériá, ktoré by mali byť konkrétne, jasné a uplatniteľné v praxi.

1.4

EHSV jednoznačne presadzuje rozvoj podporných opatrení, hlavne v oblasti výskumu, vývoja a inovácií ako doplňujúcich opatrení k snahám, ktoré budú musieť vynaložiť hospodárske odvetvia a pripomína, že tieto aktivity sa musia posilňovať práve v časoch krízy.

1.5

Je veľmi dôležité, aby Komisia súhlasila so zapojením všetkých dotknutých odvetví do prípravy akčného plánu. EHSV vyjadruje svoje obavy v súvislosti s maloobchodným fórom a domnieva sa, že ide o jednostrannú iniciatívu, ktorá by sa mala zamietnuť, pretože by poskytovateľom ukladala podmienky bez ich súhlasu a v závislosti od ich pozície na trhu. Jediným prijateľným a realizovateľným riešením je nahradenie maloobchodného fóra zoskupením, v ktorom by boli na báze rovnosti zastúpené všetky dotknuté odvetvia.

1.6

V súvislosti s návrhom týkajúcim sa ekodizajnu upozorňuje EHSV na skutočnosť, že environmentálne požiadavky by mali byť radšej stanovené formou cieľov, ktoré treba postupne plniť než prostredníctvom technických opatrení, realizovateľných pomocou ekodizajnu. Neustály rozvoj environmentálnych vlastností výrobkov by sa mal dosiahnuť prostredníctvom analýzy ich životného cyklu, ktorá sa musí opierať o celý rad ukazovateľov ako sú emisie skleníkových plynov, spotreba vody, využívanie neobnoviteľných zdrojov energie, znižovanie biodiverzity, znečisťovanie životného prostredia a pôdy, atď. K optimálnemu riešeniu sa bude dať dospieť jedine vtedy, ak sa plne zohľadnia všetky uvedené faktory prostredníctvom primeranej vedeckej metodiky a podpory.

1.7

V súvislosti s označovaním EHSV pripomína, že označenia sú dôležitým nástrojom, hoci nie sú jediným dostupným prostriedkom na informovanie spotrebiteľov; opakuje, že optimálnym riešením je harmonizácia predpisov v tejto oblasti, ktorá napomôže splneniu cieľov, a že v určitých odvetviach, ako je potravinársky priemysel, sa už v tejto otázke uplatňujú prísne požiadavky. EHSV považuje vzdelávanie spotrebiteľov za ideálne riešenie na zlepšenie ich povedomia a chápania a na zmenu spotrebiteľských návykov.

1.8

EHSV napokon opätovne pripomína, že všetky opatrenia, ktoré budú musieť európske hospodárske subjekty prijať pri realizácii akčného plánu Komisie, sa majú aplikovať na dovážané výrobky, aby sa nevytvoril systém, ktorý by diskriminoval európskych výrobcov a vyvíjal na nich tlak na ich vlastnom vnútornom trhu.

2.1

Európska únia dosiahla významné výsledky pri napĺňaní cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti v rámci Lisabonskej stratégie. Teraz je potrebné integrovať tieto hospodárske výsledky aj do rámca trvalej udržateľnosti, a podľa Komisie je potrebné začať sa tým zaoberať čo najskôr.

2.2

Komisia preto vo svojom oznámení KOM(2008) 397 v konečnom znení predkladá stratégiu, ktorej cieľom je podporovať na úrovni Spoločenstva integrovaným spôsobom trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu, ako aj trvalo udržateľnú priemyselnú politiku. Uvedená stratégia dopĺňa súčasné stratégie týkajúce sa spotreby energie, najmä balík opatrení pre oblasť energetiky a klímy, ktorý Komisia prijala v roku 2008.

2.3

Komisia vo svojom oznámení predkladá akčný plán na zlepšenie energetických a environmentálnych vlastností výrobkov a na uľahčenie ich prijatia spotrebiteľmi. Hlavným cieľom je zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov v priebehu celého ich životného cyklu, zameriavajúc sa na výrobky, ktoré majú veľký potenciál znížiť negatívne vplyvy na životné prostredie. Skutočnou výzvou je teda vytvoriť účinný cyklus, ktorý prispeje k zlepšovaniu environmentálnych vlastnosti výrobkov počas ich životného cyklu, ktorý podporí a podnieti dopyt po lepších výrobkoch a výrobných technológiách a uľahčí spotrebiteľom rozhodovanie pri nakupovaní vďaka zosúladenejšiemu a jednoduchšiemu označovaniu. Zároveň je nevyhnutné myslieť na zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva.

2.4

V rámci uvedeného akčného plánu je potrebné vykonať nasledujúcich osem opatrení:

2.5

Všetky ciele uvedené v akčnom pláne budú sprevádzať tri legislatívne návrhy:

ako aj oznámenie o zelenom verejnom obstarávaní.

—

Dvojročnú správu o dosiahnutých výsledkoch stratégie EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (1),

—

Vplyv európskych právnych predpisov v oblasti životného prostredia na priemyselné zmeny (2),

—

Ekologické spôsoby výroby (3).

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/50

1.1

Systém environmentálnej značky EÚ by mal naďalej ostať dobrovoľným nástrojom. Dobrovoľný charakter systému umožňuje stanoviť prísne a ambiciózne kritériá, na základe ktorých možno propagovať výlučne výrobky a služby s veľmi dobrými environmentálnymi vlastnosťami.

1.2

Výbor žiada zlepšenie riadenia systému, aby mohol vo väčšej miere fungovať podnikateľským spôsobom.

1.3

Výbor je zajedno s Komisiou v tom, že počet skupín výrobkov, ako i držiteľov licencií sa musí výrazne zvýšiť.

1.4

Výbor je presvedčený, že environmentálna značka vzťahujúca sa na všetky čerstvé a spracované potraviny by bola prvým krokom vedúcim ku skutočnej ekologizácii zásobovacieho reťazca. Domnieva sa však, že environmentálna značka by v prípade potravín mala byť udelená iba vtedy, ak je zohľadnený celý životný cyklus výrobku. Zo súčasného znenia nie je jednoznačne jasné, na ktoré druhy potravín by sa mal návrh Komisie uplatňovať.

1.5

Výbor sa domnieva, že medzi kritériá environmentálnej značky by sa balenie malo zahrnúť len v tom prípade, ak je to pre danú skupinu výrobkov relevantné.

2.1

V júli 2008 uverejnila Európska komisia návrh nariadenia o systéme environmentálnej značky Spoločenstva. Návrh má nahradiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky.

2.2

Táto téma nie je pre Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ničím novým. Výbor sa k pôvodnému návrhu vyjadril (1) a v ďalších svojich nedávnych stanoviskách (2) formuloval viacero odporúčaní týkajúcich sa budúceho smerovania tohto systému.

2.3

Pri vypracovaní stanoviska sa tiež využili rôzne príspevky príslušných orgánov, európskych záujmových skupín a spoločností zapojených do uvedeného systému. EHSV mal možnosť čerpať najmä z prezentácií zástupcov rôznych podnikateľských subjektov, mimovládnych environmentálnych organizácií a spotrebiteľských organizácií, ktoré sa zúčastnili na verejnej diskusii organizovanej v priestoroch výboru.

3.1

Stav životného prostredia vyvoláva rastúce obavy.

Moderný spôsob výroby a spotreby prispel k zvýšeniu dopytu po energii a zdrojoch, ktoré sa nevyužívajú trvalo udržateľných spôsobom, čo komplikuje úsilie o zmiernenie negatívneho dosahu ľudskej činnosti na životné prostredie, zdravie a prírodné zdroje.

3.2

Ekonomiky preto v súčasnosti čelia veľkej výzve, ktorou je začlenenie trvalej udržateľnosti v oblasti životného prostredia do hospodárskeho rastu a blahobytu, aby sa napravili chyby z minulosti.

3.3

Finančná kríza, ktorá tvrdo zasiahla hospodárstva krajín na celom svete, by nemala oslabiť úsilie zmierňovať dosah klimatických zmien a chrániť životné prostredie. Práve naopak, ekologizácia zásobovacieho reťazca by mala byť vnímaná ako štartovací bod, od ktorého by sa mala postupne rozšíriť na všetky priemyselné odvetvia.

3.4

V tomto kontexte udržateľná spotreba a výroba v najväčšej miere zvyšujú potenciál podnikov premeniť environmentálne výzvy na ekonomické príležitosti a pre spotrebiteľov sú výhodnejšie.

3.5

Výzvou je zlepšiť celkové environmentálne vlastnosti výrobkov počas ich celého životného cyklu, podporiť dopyt po lepších výrobkoch a výrobných technológiách a pomôcť spotrebiteľom rozhodnúť sa na základe potrebných informácií.

3.6

Výbor preto podporuje environmentálnu značku, ktorá spĺňa viaceré kritériá, je schválená tretími stranami a je založená na zohľadňovaní životného cyklu (3), ktorý môže byť jedným z prvkov takýchto politických nástrojov (4).

3.7

Výbor dôrazne podporuje iniciatívy zamerané na rozvoj politiky Spoločenstva v oblasti trvalo udržateľnej výroby a spotreby, ktorá bude plne začlenená aj do iných oblastí politiky Spoločenstva s cieľom vytvoriť ekologický trh, vďaka ktorému budú tieto výrobky a služby zodpovedať jasným spoločným definíciám a budú skutočne dostupné vo všetkých členských štátoch.

3.8

Skúsenosti získané z používania systému environmentálnej značky odôvodňujú zmeny a doplnenia platného nariadenia.

Nedostatky súčasného systému možno zhrnúť takto:

Výbor sa uvedeným slabým stránkam súčasného systému bude venovať v časti „Konkrétne pripomienky“, v ktorej rozoberie opatrenia na zlepšenie systému navrhované Komisiou.

3.9

Vzhľadom na to, že systém environmentálnej značky EÚ je jediným dobrovoľným politickým nástrojom, ktorý sa týka výrobkov a ktorý je založený na dopyte, jeho úspešné uplatňovanie je veľmi dôležité v záujme trvalej udržateľnosti.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/55

1.1

EHSV víta iniciatívu Európskej komisie začať harmonizovaným spôsobom regulovať obchodovanie s výrobkami z tuleňov. Súčasná situácia v tejto oblasti nie je udržateľná a je na mieste uskutočniť v medzinárodnom meradle radikálne zmeny.

1.2

Keďže Zmluva neobsahuje právny základ na riešenie otázok dobrých životných podmienok zvierat, výbor sa domnieva, že zvolený článok 95 Zmluvy o EÚ týkajúci sa „fragmentácie vnútorného trhu“ je vhodným základom pre legislatívnu iniciatívu v tejto veci. Judikatúra Spoločenstva dosvedčuje legitímnosť tohto rozhodnutia.

1.3

Výbor navrhuje, aby bolo nadobudnutie platnosti systému výnimiek odložené a navrhuje Komisii, aby do roku 2012 vypracovala podrobnú správu o vývoji právnych predpisov týkajúcich sa lovu tuleňov, ktorá by slúžila ako základ pre prípady udeľovania výnimiek po roku 2012.

1.4

V prvých troch rokoch uplatňovania nového režimu by mal byť zákaz absolútny, iba s jedinou výnimkou, a to lovu vykonávaného komunitami Inuitov na účely obživy.

1.5

S cieľom zabezpečiť účinnosť opatrení obsiahnutých v návrhu právneho predpisu je nevyhnutné, aby Komisia vytvorila účinné systémy kontroly. Kontroly nesmú byť riadené výlučne tým členským štátom, ktorý žiada o výnimku. Komisia musí dohliadať na to, aby boli v praxi náležite uplatňované príslušné legislatívne ustanovenia.

1.6

Výbor žiada Komisiu, aby vypracovala potrebné štúdie a aby zistila, aké vplyvy majú klimatické zmeny na prežitie tohto živočíšneho druhu.

2.1

Skupina zvierat nazývaných plutvonožce zahŕňa spolu 33 rôznych druhov tuleňov a mrožov. Sú to cicavce rôznej veľkosti, ktoré sa počas rozmnožovania združujú do veľkých skupín, a to buď na zemi alebo na ľade.

2.2

Napriek tomu, že environmentálne organizácie (1) začínajú biť na poplach v súvislosti s veľkým úbytkom tuleňov okrem iného v dôsledku klimatických zmien, združenia lovcov a vlády členských krajín, kde sa tulene rozmnožujú, popierajú akékoľvek problémy s prežitím tohto druhu, v dôsledku čoho je približne 15 miliónov tuleňov ohrozených lovom. V posledných rokoch sa diskusie o love tuleňov sústreďovali na otázky dobrých životných podmienok zvierat, čím sa aspekty týkajúce sa zachovania tohto druhu posunuli na druhé miesto. EÚ má k dispozícii špecifické právne predpisy na ochranu tuleňov (2).

2.3

Komerčný lov tuleňov prebieha v Kanade, Grónsku, Namíbii, Nórsku a Rusku. Tieto krajiny majú vypracované rôzne právne predpisy na reguláciu tohto lovu. Európska agentúra pre bezpečnosť potravín (EFSA) potvrdila nedostatok dôveryhodných údajov o populácii tuleňov a o počte ročne usmrtených jedincov. Na základe údajov, ktoré postupujú orgány jednotlivých štátov, hlavnou krajinou lovu tuleňov je Kanada, kde sa ročne uloví približne 300 000 kusov. Na základe údajov kanadskej vlády (3) sa v roku 2008 ulovilo 275 000 tuleňov a bolo udelených 17 000 licencií. Po Kanade s veľkým odstupom nasleduje Grónsko (4) so 160 000 a Namíbia (5) s 80 000 ulovenými kusmi tuleňov ročne.

2.4

V rámci Európskej únie sa zabíjanie tuleňov a sťahovanie z kože uskutočňuje v dvoch štátoch: vo Fínsku a vo Švédsku. V Spojenom kráľovstve (v Škótsku) sa vyrábajú výrobky z tuleňov. Na území Spoločenstva nedosahuje táto aktivita taký komerčný rozmer ako v Nórsku alebo Kanade, ale vykonáva sa na dvojaké účely: ako rekreačný lov a regulácia zvierat požierajúcich ryby.

2.5

Tulene sú zabíjané pre kožu, z ktorej sa potom vyrábajú kabáty, pre tuk na výrobu olejov, pre mäso na potravu pre zvieratá a pre genitálie, ktoré sú čoraz viac žiadané na ázijskom kontinente na výrobu afrodiziak.

2.6

Existuje niekoľko spôsobov zabíjania tuleňov. Najbežnejšími nástrojmi na zabíjanie tuleňov sú pušky a hakapiky (druh háku so zakončením v tvare kladiva). Tento druh harpúny, nazývaný hakapik, je nástrojom, ktorý vyzerá jednoducho a neobratne, avšak vedci ho považujú za najúčinnejší prostriedok na rýchle omráčenie a usmrtenie tuleňov.

2.7

Európska agentúra pre bezpečnosť potravín vo svojom vedeckom stanovisku (6) v roku 2007 uviedla, že tulene je možné zabíjať rýchlo a efektívne bez toho, aby im bola spôsobovaná zbytočná bolesť alebo strach. Napriek tomu uznáva, že v praxi sa efektívne a humánne usmrcovanie nie vždy dodržiava. Právne predpisy jednotlivých štátov sa zaoberajú regulovaním rozsahu a spôsobov používania hakapiku, ako aj kalibru pušiek a rýchlosti strely.

3.1

Európsky parlament prijal 26. septembra 2006 vyhlásenie (7), v ktorom žiadal Európsku komisiu, aby vypracovala legislatívne návrhy s cieľom regulovať dovoz, vývoz a predaj výrobkov z dvoch druhov tuleňov: tuleňa grónskeho a tuleňa mechúrnatého. Zároveň v tomto vyhlásení žiadal zaviesť špecifické opatrenia týkajúce sa tradičného lovu tuleňov, ktorý vykonávajú Inuiti.

3.2

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo odporúčanie týkajúce sa lovu tuleňov, ktoré žiada, aby jej členské štáty zakázali kruté spôsoby lovu, ktoré nezaručujú okamžitú smrť zvieraťa.

3.3

Belgicko, Holandsko a Slovinsko vypracovali v posledných rokoch vnútroštátne pravidlá s cieľom zakázať výrobu a obchodovanie s výrobkami pochádzajúcimi z tuleňov. Aj ďalšie krajiny EÚ sa rozhodli regulovať túto oblasť a práve v nich prebieha proces prípravy vnútroštátnych právnych predpisov.

3.4

Európska komisia otvorila v roku 2007 diskusie medzi zainteresovanými stranami, ktorých výsledkom bolo vedecké stanovisko Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (8). V apríli 2008 GR Európskej komisie pre životné prostredie uverejnilo štúdiu o možných dôsledkoch zákazu výrobkov pochádzajúcich z tuleňov.

3.5

Európska komisia vydala 23. júla 2008 návrh nariadenia týkajúci sa obchodovania s výrobkami z tuleňov (9). Za právny základ boli zvolené články 95 a 133 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Článok 95 sa týka fragmentácie vnútorného trhu a článok 133 spoločnej obchodnej politiky. Dôvody odvolania sa na právny základ poskytnutý článkom 95 boli stanovené judikatúrou Súdneho dvora.

3.6

Návrh nariadenia Komisie zakazuje v Spoločenstve uvádzanie na trh, dovoz, vývoz a tranzit výrobkov pochádzajúcich z tuleňov. Napriek tomu sa stanovuje systém výnimiek, ktorý umožní uplatniť výnimky zo všeobecného pravidla v prípade, že budú splnené požiadavky na dobré životné podmienky zvierat, obsiahnuté v nariadení (10). Cieľom stanovených podmienok je to, aby boli tulene usmrcované či sťahované z kože bez zbytočnej bolesti, strachu a iných foriem utrpenia.

3.7

Európska komisia udeľuje automatickú výnimku tradičnému lovu tuleňov, ktorý vykonávajú na účely obživy Inuiti. Vykonávacie predpisy stanovia primerané opatrenia, aby bol zaručený pôvod výrobkov pochádzajúcich z tuleňov.

3.8

Členské štáty budú raz za päť rokov postupovať Komisii správu o tom, aké opatrenia prijali na uplatnenie tohto nariadenia.

4.1

EHSV víta iniciatívu Európskej komisie začať harmonizovane regulovať prijateľné spôsoby lovu tuleňov a uvádzanie na trh výrobkov z tuleňov.

4.2

Návrh nariadenia sa orientuje na dobré životné podmienky zvierat a nezaoberá sa problematikou zachovania tohto druhu. Európske environmentálne organizácie zdôraznili, že je potrebné začleniť do legislatívneho textu aj aspekty týkajúce sa zachovania tohto druhu. Európska únia má však k dispozícii mnohé právne predpisy týkajúce sa tejto problematiky a tiež špecifické nástroje na zachovanie tuleňov, ktoré dopĺňajú opatrenia obsiahnuté v návrhu.

4.3

Je zrejmé, že klimatické zmeny (predovšetkým roztápanie ľadovcov) priamo ovplyvnia životné podmienky a rozmnožovanie tuleňov. Preto sa od Európskej komisie požaduje, aby dala vypracovať vyhodnotenia a potrebné vedecké štúdie s cieľom získať konkrétne údaje o možnom negatívnom vplyve klimatických zmien na tulene. V prípade potreby by mala revidovať existujúce alebo prijať nové nástroje Spoločenstva týkajúce sa zachovania tuleňov.

4.4

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva neposkytuje Európskej únii právny základ, ktorý by sa konkrétne týkal aspektov súvisiacich s dobrými životnými podmienkami zvierat. Neexistencia takéhoto právneho základu vedie EÚ k tomu, že tento nedostatok prekrýva inými právnymi základmi, ktoré sú však rovnako platné v prípade uplatňovania na danú problematiku. V našom prípade kontroverzný článok 95 o fragmentácii vnútorného trhu ponúka EÚ možnosť harmonizovať právne predpisy, ktoré sa všeobecne týkajú dobrých životných podmienok zvierat, pretože judikatúra Spoločenstva charakterizuje túto problematiku ako problematiku „všeobecného záujmu“. EHSV vo svojom stanovisku o kožušinách mačiek a psov (11) vyslovil súhlas s uvedeným právnym základom týkajúcim sa dobrých životných podmienok zvierat a podčiarkol jeho súlad s pravidlami trhu vypracovanými Svetovou obchodnou organizáciou (WTO).

4.5

Neexistujúca kontrola v tejto oblasti zo strany Spoločenstva, nedostatok údajov (oficiálne uznaný aj zo strany EFSA) a prevládajúci hospodársky záujem sťažujú získanie skutočného a nezmanipulovaného obrazu o stave lovu tuleňov mimo EÚ. Prípadné legislatívne úpravy v krajinách, kde sú tulene zabíjané, uskutočnené s cieľom prispôsobiť sa novým kritériám Spoločenstva, nemusia v skutočnosti znamenať, že sa podmienky pri usmrcovaní tuleňov výrazne zlepšia.

4.6

Všeobecný zákaz a systém dodatočných výnimiek predstavujú nový nástroj, ktorý môže byť hodnotným príkladom pre budúce normatívne postupy Spoločenstva. EHSV preto úplne neodmieta systém výnimiek Spoločenstva, ale žiada posunutie termínu jeho vstupu do platnosti, a to tak, aby bol zákaz počas prvých troch rokov uplatňovania nariadenia úplný, s jedinou výnimkou pre Inuitov, ktorých existencia závisí od lovu tuleňov. Takýto odklad umožní EÚ technicky prepracovať systém výnimiek, aby bol podrobnejší a dôkladnejší ako len všeobecný návrh predstavený v pôvodnom návrhu, ktorý by umožňoval vykonávanie kontroly a poskytol nové informácie potrebné na zváženie udeľovania výnimiek.

4.7

Veľmi užitočné by bolo, keby bola v roku 2012 predložená správa Spoločenstva o zmenách v jednotlivých vnútroštátnych právnych predpisoch, týkajúcich sa lovu tuleňov, o praktickom uplatňovaní a kontrole, aby Spoločenstvo od tohto momentu vedelo zhodnotiť pokrok a prípadné udelenie výnimiek. Nedostatok údajov nabáda Spoločenstvo k väčšiemu úsiliu o zozbieranie všetkých relevantných a potrebných údajov.

4.8

EHSV si želá, aby legislatívny návrh Komisie predstavoval skutočný impulz pre tie štáty, kde sa tulene zabíjajú, aby prispôsobili svoje právne predpisy a praktiky „humánnejším“ spôsobom zabíjania tuleňov. Súčasná situácia v oblasti zabíjania tuleňov nie je udržateľná a je potrebné dať impulz k potrebným zmenám, pričom si zároveň treba uvedomiť limity kompetencií EÚ v tejto oblasti.

4.9

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty prijali systém efektívnych, primeraných a odrádzajúcich sankcií, s cieľom zaručiť dosah a účinnosť nových predpisov týkajúcich sa lovu tuleňov. Efektívny systém sankcií prispeje k posilneniu vnútorného trhu a k ochrane spotrebiteľa.

5.1

I keď sa návrh nariadenia nezaoberá problematikou oprávnenia na lov tuleňov, bolo by vhodné, aby sa EHSV vyjadril k určitým otázkam, ktoré sa objavili počas diskusií o love tuleňov. V prvom rade treba jednoznačne zdôrazniť, že zabíjanie tuleňov nie je možné definovať ako rybolovnú činnosť, ale ako lov cicavcov. V druhom rade je otázne, či sú za pokles morských zdrojov, konkrétne tresiek, zodpovedné tulene. Žiadna vedecká štúdia nepotvrdzuje toto tvrdenie, ktoré sa v niektorých členských štátoch zneužíva na zdôvodňovanie lovu tuleňov. Komplexný charakter morského ekosystému znemožňuje kategoricky sa vyjadriť k tejto problematike.

5.2

Komisia vo svojom návrhu nerozlišuje medzi lovom tuleňov vo veľkom a v malom rozsahu. Tento prístup Komisie je vhodný, pokiaľ vezmeme do úvahy, že hlavnou podstatou návrhu sú zásady dobrých životných podmienok zvierat. Stanovenie špecifických výnimiek pre tie európske krajiny, kde sú tulene zabíjané v menšom rozsahu nemôže byť zdôvodňované z pohľadu dobrých životných podmienok zvierat a mohlo by spochybniť medzinárodnú legitimitu celého návrhu.

5.3

Vykonávanie kontrol je v tejto oblasti mimoriadne ťažké, zložité a realizuje sa za veľmi nepriaznivých klimatických podmienok. Kontroly by mali stanovovať presný počet usmrtených zvierat a mieru naplnenia ustanovení právnych predpisov v tejto veci. Systém kontroly úplne riadený štátom požadujúcim výnimku sa nezdá byť tým najvhodnejším spôsobom, ako zaručiť jeho nezávislosť. Európska únia by mala vytvoriť skupinu expertov, ktorí by v krajinách žiadajúcich o výnimku vykonávali kontroly na mieste. Financovanie takéhoto európskeho zboru kontrolórov by malo byť zodpovednosťou krajiny, ktorá má záujem vyvážať na trhy Spoločenstva. Takto by EÚ mohla disponovať bohatšími informáciami na to, aby mohla zhodnotiť efektivitu systému certifikácie a označovania.

5.4

Začatie dobrovoľného systému certifikácie a označovania v krajinách žiadajúcich o výnimku je reakciou na záujem európskych občanov o riešenie tejto problematiky, ktorý prejavili počas verejných konzultácií organizovaných Komisiou. Iniciatívy v oblasti certifikácie a označovania by mali byť v každom prípade sprevádzané všeobecnými opatreniami súvisiacimi so zákazom obchodovania s výrobkami z tuleňov. V opačnom prípade by nebolo isté, či ciele Komisie, predložené v návrhu a týkajúce sa zabezpečenia dobrých životných podmienok zvierat budú naplnené.

5.5

Požiadavky na certifikáciu by mali byť rozpracované vo vykonávacích predpisoch k nariadeniu, s cieľom presne definovať podmienky certifikácie a označovania. Nepresnosti v tejto oblasti viedli v minulosti k nepresnému označovaniu, ktoré u spotrebiteľov spôsobovalo zmätok a chyby. Často sa dajú na trhu nájsť výrobky z tuleňov, ktoré nesú označenie „morský olej“ alebo „rybí olej“. Je nevyhnutné, aby sa pri označovaní týchto výrobkov uvádzal nielen druh tuleňa, z ktorého pochádzajú, ale tiež pôvod zvieraťa.

5.6

Výbor, ktorý bude v procese udeľovania výnimiek spolupracovať s Európskou komisiou by mal uľahčiť účasť všetkých organizácií a subjektov, ktoré sa o tento proces zaujímajú.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/59

—

účinnosť a úspora energie,

—

využívanie a ochrana pôdy,

—

voda a vzduch,

—

emisie,

—

spracovanie odpadov,

—

zachovanie biodiverzity,

—

zvýšeniu informovanosti pracovníkov, podnikateľov aj širokej verejnosti o problematike životného prostredia,

—

ovplyvneniu udržateľnej výroby,

—

podpore udržateľného obchodu,

—

rozširovaniu udržateľnej spotreby.

2.1

Rozvoj dobrovoľných nástrojov by sa mal vnímať ako hlavná časť environmentálnej politiky Spoločenstva. Komisia sama priznáva, že „tieto nástroje v sebe skrývajú veľký potenciál, ale ešte sa nerozvinuli v plnej miere“ (3).

2.2

Dobrovoľné environmentálne nástroje majú významnejší prínos, keď:

2.3

Okrem EMAS k pozoruhodným dobrovoľným nástrojom, ktoré EÚ prijala a zdokonalila, patrí environmentálna značka Spoločenstva (4), environmentálne vyhlásenia o produktoch (Environmental Product Declaration – EPD) a environmentálne posudzovanie životného cyklu (Life Cycle Assessment – LCA), zelené verejné obstarávanie – ZVO (Green Public Procurement) (5), značka Energy Star (6) a dobrovoľné dohody (7), Agenda 21 a norma EN ISO 14001.

2.4

Synergie s ostatnými nástrojmi environmentálnej politiky nadobúdajú čoraz väčší význam: napríklad súlad so systémom environmentálneho manažérstva s 35 000 certifikáciami definovaným v norme ISO 14001 (8), ktorý sa zakladá na nevyhnutnom záväzku vrcholového manažmentu podniku dodržiavať právne predpisy, zabezpečovať neustále zlepšovanie a zabraňovať znečisťovaniu.

2.5

V kontexte akčného plánu pre udržateľnú spotrebu a výrobu a udržateľnú priemyselnú politiku (9), ku ktorému EHSV vypracúva stanovisko, sa EMAS predstavuje ako nástroj pôsobiaci v synergii s:

2.6

Od roku 1992 je EHSV presvedčený, že systém Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) zohráva dôležitú úlohu pri stimulovaní a zvyšovaní ochrany životného prostredia a víta navrhovaný systém na zlepšovanie ochrany životného prostredia, najmä preto, že ciele environmentálnej politiky sa majú dosiahnuť reorganizáciou v rámci podnikov, nabádaním k väčšej starostlivosti a zlepšeniu kvality a šírenia informácií (11), pričom sa majú zapojiť všetci zamestnanci.

2.7

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001 sa nahradilo nariadenie z roku 1993 a po revízii vychádzajúcej z pokroku, ktorý Spoločenstvo dosiahlo v oblasti environmentálnej politiky a následkom ktorého sa prisudzuje väčší význam dobrovoľným nástrojom a zodpovednosti všetkých zúčastnených strán pri podpore udržateľného rastu (12), sa rozšírila možnosť certifikácie na všetky „sídla“. EHSV k tejto revízii promptne zaujal kladné stanovisko (13).

2.8

EHSV opakovane potvrdzuje, že základnými prvkami EMAS by mali byť najmä:

2.9

Medzi ďalšie ciele, ktoré EMAS môže pomôcť dosiahnuť, patria:

2.10

EHSV preto víta iniciatívu Komisie uskutočniť revíziu súčasných právnych predpisov upravujúcich dobrovoľnú účasť na EMAS, aby sa mohol plne využiť celý jeho potenciál.

3.1

Prostredníctvom nového nariadenia, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 761/2001, rozhodnutie 2001/681/ES ako aj rozhodnutie 2006/193/ES, má navrhovaná revízia systému Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) za cieľ:

—

orgány s registračnou právomocou,

—

akreditačné orgány,

—

orgány zodpovedné za kontrolu právnych predpisov,

—

environmentálni overovatelia.

—

udržateľnej výroby,

—

udržateľného obchodu,

—

udržateľnej spotreby.

11.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 218/65

1.1

EHSV víta tento návrh Komisie, ktorý predstavuje významný krok správnym smerom a môže zlepšiť podmienky zvierat počas procesu usmrcovania.

1.2

Výbor víta návrh, aby boli prevádzkovatelia bitúnkov plne zodpovední za dobré podmienky zvierat počas procesu usmrcovania a žiada uplatňovanie štandardných pracovných postupov, zavedenie osvedčení o spôsobilosti a vymenovanie inšpektora ochrany zvierat.

1.3

Výbor zdôrazňuje, že úradný veterinár musí mať rozhodujúcu kontrolnú právomoc, aby zabezpečil plné uplatňovanie postupov správneho zaobchádzania so zvieratami počas procesu usmrcovania. Akékoľvek zmeny štandardných pracovných postupov sa musia úradnému veterinárovi ihneď oznámiť.

1.4

Úradný veterinár by mal byť zodpovedný predovšetkým za pravidelné kontroly, aby sa zabezpečilo náležité monitorovanie procesu usmrcovania.

1.5

Návrh udeliť výnimky v prípade rituálneho zabíjania zvierat je v úplnom rozpore s cieľmi návrhu nariadenia o ochrane zvierat počas procesu usmrcovania.

1.6

Výbor s radosťou víta nové postupy depopulácie a núdzového usmrcovania. Za najvýznamnejšiu považuje požiadavku vypracovať akčný plán na zabezpečenie dodržania pravidiel stanovených týmto nariadením ešte pred začatím samotných úkonov. Obzvlášť vítaný je návrh na uverejnenie hodnotiacej správy do jedného roka od ukončenia depopulácie.

2.1

Problematike dobrých podmienok zvierat sa v EÚ pripisuje čoraz väčší význam, čo je príznačné pre spoločnosť, ktorá sa považuje za civilizovanú.

2.2

V dvoch vedeckých stanoviskách Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z roku 2004 a 2006 bola navrhnutá revízia existujúcej smernice 93/119/ES.

2.3

Ukázalo sa, že s právnymi predpismi EÚ sú spojené špecifické problémy, ako napríklad absencia jednotnej metodiky nových spôsobov omračovania a neprehľadne stanovené povinnosti prevádzkovateľov a vedúcich pracovníkov bitúnkov. Okrem toho personál asistujúci pri usmrcovaní zvierat musí prejsť náležitou odbornou prípravou.

2.4

Je potrebné ujasniť ustanovenia týkajúce sa podmienok zvierat pri usmrcovaní na účely kontroly chorôb. Pravidlá ochrany zvierat by sa pri núdzovom usmrcovaní mali uplatňovať v najvyššej možnej miere, aby sa zabránilo prieťahom a zbytočnému trápeniu zvierat.

2.5

Treba zabezpečiť, aby bola problematika dobrých podmienok zvierat lepšie chápaná a zohľadňovaná pri príprave a zaobchádzaní so zvieratami pred usmrtením.

2.6

Smernica 93/119/ES sa zruší a nahradí sa navrhovaným nariadením, ale rozsah pôsobnosti právneho predpisu zostane nezmenený.

2.7

Zmenou smernice na nariadenie sa zabezpečí jednotné a paralelné uplatňovanie predpisov v EÚ, ktoré je v súlade s jednotným trhom.

3.1

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá zabíjania zvierat chovaných na produkciu potravín, vlny, kože, kožušín alebo iných produktov a súvisiacich úkonov.

3.2

Výnimka bude povolená v prípade núdzového usmrcovania, aby sa zabránilo zbytočnej bolesti a trápeniu zvierat, a tam, kde by úplný súlad s pravidlami mohol vyústiť do priameho ohrozenia ľudského zdravia a bezpečnosti.

3.3

Toto nariadenie sa nevzťahuje na prípady, keď sú zvieratá usmrcované:

3.4

Počas usmrcovania a súvisiacich úkonov sa zvieratá ušetria akejkoľvek bolesti, strachu alebo utrpenia, ktorým sa dá vyhnúť. Prevádzkovatelia musia urobiť všetky potrebné opatrenia, aby bolo pred usmrtením o zvieratá náležite postarané a aby sa zminimalizovala miera stresu pri zaobchádzaní s nimi.

3.5

Podľa článku 4 ods. 1 sa zvieratá zabijú iba použitím metódy, ktorá zabezpečí okamžitú smrť alebo smrť po omráčení.

3.6

Výnimka môže nastať v prípade metód stanovených náboženskými rituálmi. Vtedy sa zvieratá môžu usmrtiť bez predchádzajúceho omráčenia, pokiaľ sa takého zabitie uskutoční na bitúnku. Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať túto výnimku.

3.7

Omráčenie sa musí uskutočniť v súlade s postupmi opísanými v prílohe I, ktorá obsahuje zoznam metód omračovania a podrobný popis technických špecifikácií. Kontroly účinnosti procesu omračovania sa musia previesť na dostatočne reprezentatívnej vzorke zvierat, aby sa zabezpečilo náležité a dôsledné fungovanie tohto procesu.

3.8

Kódexy osvedčených postupov Spoločenstva týkajúce sa metód omračovania stanovených v prílohe I sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 22 ods. 2. Tento postup bol ustanovený rozhodnutím Rady z roku 1999, ktoré určuje postup pre výkon právomocí prenesených na Komisiu v oblasti implementácie legislatívy prostredníctvom regulačného výboru. Každý členský štát bude mať vo výbore svojho zástupcu a výboru bude predsedať predstaviteľ Komisie.

3.9

Prevádzkovatelia vypracujú a zavedú štandardné pracovné postupy, aby zabezpečili, že sa usmrcovanie a súvisiace úkony uskutočňujú v súlade s článkom 3 ods. 1. Tieto štandardné pracovné postupy sa na požiadanie poskytnú príslušnému orgánu. Pokiaľ ide o omračovanie, v štandardných operačných postupoch by sa mali zohľadniť odporúčania výrobcov a návody na použitie prístrojov. K dispozícii tiež musí byť náhradné zariadenie, ktoré sa dá okamžite použiť v prípade, že sa vyskytne problém s prístrojmi na omračovanie.

3.10

Osvedčenie o spôsobilosti bude nevyhnutnosťou pre personál bitúnku podieľajúci sa na zabíjaní a súvisiacich úkonoch: