| 
                ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2009.155.slk  | 
         ||
| 
                Úradný vestník Európskej únie  | 
            
                C 155  | 
         |
                
             | 
            ||
| 
                Slovenské vydanie  | 
            
                Informácie a oznámenia  | 
            
                Zväzok 52  | 
         
| 
                Číslo oznamu  | 
            
                Obsah  | 
            
                Strana  | 
         
| 
                
  | 
            
                I Uznesenia, odporúčania a stanoviská  | 
            |
| 
                
  | 
            
                ODPORÚČANIA  | 
            |
| 
                
  | 
            
                Európsky parlament a Rada  | 
            |
| 
                2009/C 155/01  | 
            
                Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy ( 1 )  | 
            |
| 
                2009/C 155/02  | 
            
                Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET) ( 1 )  | 
            |
| 
                
  | 
            
                IV Informácie  | 
            |
| 
                
  | 
            
                INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE  | 
            |
| 
                
  | 
            
                Komisia  | 
            |
| 
                2009/C 155/03  | 
            ||
| 
                
  | 
            
                V Oznamy  | 
            |
| 
                
  | 
            
                ADMINISTRATÍVNE POSTUPY  | 
            |
| 
                
  | 
            
                Komisia  | 
            |
| 
                2009/C 155/04  | 
            ||
| 
                
  | 
            
                Európska investičná banka  | 
            |
| 
                2009/C 155/05  | 
            ||
| 
                
  | 
            
                Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)  | 
            |
| 
                2009/C 155/06  | 
            ||
| 
                
  | 
            
                KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE  | 
            |
| 
                
  | 
            
                Komisia  | 
            |
| 
                2009/C 155/07  | 
            
                Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5570 – Platinum/Delphi) ( 1 )  | 
            |
| 
                
  | 
            
                | 
         
| 
                
  | 
            
                (1) Text s významom pre EHP  | 
         
| 
                SK  | 
            
                
  | 
         
I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
ODPORÚČANIA
Európsky parlament a Rada
| 
                   8.7.2009  | 
               
                   SK  | 
               
                   Úradný vestník Európskej únie  | 
               
                   C 155/1  | 
            
ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
z 18. júna 2009
o vytvorení európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy
(Text s významom pre EHP)
2009/C 155/01
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 149 ods. 4 a článok 150 ods. 4,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),
keďže:
| 
                   (1)  | 
               
                   Prechod na vedomostnú ekonomiku (zasadnutie Európskej rady v Lisabone v roku 2000) vyžaduje modernizáciu a stále zlepšovanie systémov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) v reakcii na rýchle zmeny v hospodárstve a spoločnosti, aby mohli pomáhať pri zvyšovaní zamestnateľnosti a sociálneho začlenenia a zlepšovaní prístupu k celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých, vrátane znevýhodnených osôb.  | 
            
| 
                   (2)  | 
               
                   Európska rada na zasadnutí v Barcelone v roku 2002 stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2010 to, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy Európy stali svetovým štandardom kvality.  | 
            
| 
                   (3)  | 
               
                   Lisabonské integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť na roky 2005 – 2008 vyzývajú členské štáty, aby vytvorili dostupné a prístupné systémy celoživotného vzdelávania, ktoré reagujú na meniace sa potreby vedomostnej ekonomiky a spoločnosti. Prispôsobovanie a rozvoj kapacity systémov vzdelávania a odbornej prípravy sú potrebné na zvýšenie ich významu pre trh práce. Ciele stanovené v oblasti politiky vzdelávania a odbornej prípravy by mali preto stále viac dopĺňať ciele hospodárskej politiky a politiky trhu práce s cieľom spájať sociálnu súdržnosť s konkurencieschopnosťou.  | 
            
| 
                   (4)  | 
               
                   Na základe uznesenia Rady z 19. decembra 2002 o podpore posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave (4) („Kodanský proces“) a ako výsledok následnej spolupráce Komisie, členských štátov, sociálnych partnerov, EHP – EZVO a kandidátskych krajín pri riešení otázky priority zabezpečenia kvality sa vytvoril spoločný rámec zabezpečenia kvality („CQAF“), ktorý zohľadňuje existujúce skúsenosti a „osvedčené postupy“ v rôznych účastníckych krajinách.  | 
            
| 
                   (5)  | 
               
                   Podľa spoločnej priebežnej správy Rady a Komisie Európskej rade o pracovnom programe „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ (5) z roku 2004 by „CQAF pre OVP“ (ako súčasť následných opatrení ku kodanskému vyhláseniu) a „rozvoj schváleného súboru noriem, postupov a usmernení na zabezpečenie kvality“ (6) (v spojení s bolonským procesom a ako súčasť pracovného programu týkajúceho sa cieľov systémov vzdelávania a odbornej prípravy) mali predstavovať „hlavné priority pre Európu“.  | 
            
| 
                   (6)  | 
               
                   Rada pre vzdelávanie schválila v máji 2004 (7) prístup uplatňovaný v CQAF a vyzvala členské štáty a Komisiu, aby ho v rámci svojej príslušnej právomoci podporovali na dobrovoľnom základe, spolu s príslušnými zainteresovanými stranami.  | 
            
| 
                   (7)  | 
               
                   Európska sieť zabezpečenia kvality v odbornom vzdelávaní a príprave (8) poskytla európsku platformu, ktorá umožnila vhodne nadviazať na závery Rady z roku 2004 a helsinské komuniké a uľahčila trvalo udržateľnú spoluprácu medzi jednotlivými krajinami.  | 
            
| 
                   (8)  | 
               
                   V roku 2006 sa v helsinskom komuniké zdôraznila potreba ďalej rozvíjať a vykonávať spoločné európske nástroje osobitne zamerané na OVP, vychádzajúc zo zásad, ktoré sú základom pre CQAF, ako je uvedené v záveroch Rady z mája 2004 týkajúcich sa zabezpečenia kvality v OVP, s cieľom podporovať kultúru zlepšovania kvality a širšiu účasť v európskej sieti zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy.  | 
            
| 
                   (9)  | 
               
                   Týmto odporúčaním sa vytvára európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality („rámec“) ako referenčný nástroj na pomoc členským štátom pri podpore a monitorovaní neustáleho zlepšovania ich systémov OVP na základe spoločných európskych referencií, ktoré sa zakladajú na CQAF a ďalej ho rozvíjajú. Rámec by mal prispieť k zlepšovaniu kvality v oblasti OVP a k vyššej transparentnosti a jednotnosti vývoja politiky v oblasti OVP medzi členskými štátmi, a tým podporovať vzájomnú dôveru, mobilitu pracovníkov a vzdelávajúcich sa osôb, ako aj celoživotné vzdelávanie.  | 
            
| 
                   (10)  | 
               
                   Rámec by mal obsahovať cyklus zabezpečovania a zlepšovania kvality, tvorený plánovaním, vykonávaním, hodnotením/posudzovaním a preskúmaním/revíziou OVP, ktorý podporujú spoločné kritériá kvality, orientačné deskriptory a ukazovatele. Členské štáty musia vhodným spôsobom stanoviť procesy monitorovania vrátane kombinácie interných a externých mechanizmov hodnotenia s cieľom určiť silné stránky systémov, procesov a postupov, ako aj oblasti, v ktorých je potrebné dosiahnuť zlepšenie. Rámec by mal zahŕňať používanie nástrojov na meranie s cieľom poskytovať dôkazy o účinnosti.  | 
            
| 
                   (11)  | 
               
                   Rámec by sa mal uplatňovať na úrovni systémov OVP, na úrovni poskytovateľov OVP a na úrovni udeľovania kvalifikácie. Poskytuje systematický prístup ku kvalite, ktorý zahŕňa a spája príslušné úrovne a účastníkov. Rámec by mal klásť silný dôraz na monitorovanie a zlepšovanie kvality prostredníctvom kombinácie interného a externého hodnotenia, prehodnocovania a procesov zlepšovania, podporeného meraním a kvalitatívnou analýzou. Zároveň by mal tvoriť základ pre ďalší rozvoj spolupráce na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.  | 
            
| 
                   (12)  | 
               
                   Toto odporúčanie prispieva prostredníctvom zabezpečenia konkrétnych prostriedkov na podporu hodnotenia a kultúry zlepšovania kvality na všetkých úrovniach k uplatňovaniu politiky a postupov založených na dôkazoch ako základu pre efektívnejšie a spravodlivejšie politiky v súlade so závermi Rady a zástupcov vlád členských štátov z roku 2006 o účinnosti a spravodlivosti v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy (9).  | 
            
| 
                   (13)  | 
               
                   Toto odporúčanie poskytuje rámec na určenie, podporu a výmenu osvedčených postupov nielen na vnútroštátnej, ale aj na miestnej a regionálnej úrovni vo všetkých príslušných sieťach vrátane siete európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality.  | 
            
| 
                   (14)  | 
               
                   Toto odporúčanie zohľadňuje „spoločné zásady zabezpečovania kvality vo vzdelávaní a odbornej príprave“, ktoré sú zahrnuté v prílohe III k odporúčaniu Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (10) („EKR“). Rámec by mal preto podporovať vykonávanie EKR, najmä kvalitu certifikácie výsledkov vzdelávania. Mal by podporovať aj vykonávanie ďalších európskych nástrojov, ako európskeho kreditového systému pre OVP, a spoločné európske zásady identifikácie a uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania.  | 
            
| 
                   (15)  | 
               
                   Vzhľadom na jeho nezáväzný charakter je toto odporúčanie v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 zmluvy, keďže jeho cieľom je podporovať a dopĺňať činnosť členských štátov uľahčením ďalšej spolupráce medzi nimi v záujme zvýšenia transparentnosti OVP a podpory mobility a celoživotného vzdelávania. Malo by sa vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi. Toto odporúčanie je v súlade so zásadou proporcionality uvedenou v danom článku, keďže nenahrádza ani nevymedzuje vnútroštátne systémy zabezpečenia kvality. Rámec nepredpisuje konkrétny systém zabezpečenia kvality ani prístup ku kvalite, ale stanovuje zásady, kritériá kvality, orientačné deskriptory a ukazovatele, ktoré môžu pomôcť posudzovať a zlepšovať existujúce systémy a poskytovanie OVP.  | 
            
| 
                   (16)  | 
               
                   Referenčné ukazovatele navrhované v prílohe II sú určené na podporu hodnotenia a zlepšovania kvality systémov OVP a/alebo poskytovateľov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi a majú slúžiť ako súbor nástrojov, z ktorých si rôzni používatelia môžu vybrať tie ukazovatele, ktoré považujú za najrelevantnejšie pre požiadavky ich konkrétneho systému zabezpečenia kvality. Pokiaľ ide o ich povahu a účel, malo by sa rozlišovať medzi týmito ukazovateľmi a ukazovateľmi a referenčnými hodnotami uvedenými v záveroch Rady z 25. mája 2007 o jednotnom rámci na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave (11).  | 
            
| 
                   (17)  | 
               
                   Ak budú členské štáty rámec používať a naďalej rozvíjať, mohol by im pomôcť ďalej zlepšovať a rozvíjať ich systémy OVP, podporovať stratégie celoživotného vzdelávania, prehlbovať integráciu v rámci európskeho trhu práce, presadzovať vykonávanie EKR, šíriť kultúru zlepšovania kvality na všetkých úrovniach a zároveň rešpektovať bohatú rozmanitosť vnútroštátnych vzdelávacích systémov.  | 
            
| 
                   (18)  | 
               
                   Toto odporúčanie by malo prispieť k modernizácii systémov vzdelávania a odbornej prípravy, k zlepšeniu efektívnosti odbornej prípravy tým, že zabezpečí, aby ľudia neskončili školskú dochádzku bez kvalifikácie, k zlepšovaniu vzájomných väzieb medzi vzdelávaním, odbornou prípravou a zamestnaním, k preklenovaniu rozdielov medzi formálnym, neformálnym a informálnym vzdelávaním a k rozšíreniu udeľovania kvalifikácií na základe získaných skúseností,  | 
            
TÝMTO ODPORÚČAJÚ, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:
| 
                   1.  | 
               
                   používali a ďalej rozvíjali európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality („rámec“), kritériá kvality, orientačné deskriptory a referenčné ukazovatele stanovené a bližšie opísané v prílohách I a II, aby tak ďalej zlepšovali a rozvíjali svoje systémy OVP, podporovali stratégie celoživotného vzdelávania a vykonávanie EKR a Európskej charty kvality mobility a podporovali kultúru zlepšovania kvality a inovácie na všetkých úrovniach; mimoriadny dôraz by sa mal klásť na prechod z OVP do vysokoškolského vzdelávania;  | 
            
| 
                   2.  | 
               
                   najneskôr do 18. júna 2011 jednotlivo navrhli prístup zameraný podľa potreby na zlepšenie systémov zabezpečenia kvality na vnútroštátnej úrovni a na čo najlepšie využitie rámca, v ktorom sú zahrnutí sociálni partneri, regionálne a miestne samosprávy a všetky ostatné príslušné zainteresované strany v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi;  | 
            
| 
                   3.  | 
               
                   aktívne sa zúčastňovali na sieti európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality („sieť rámca“), ktorá predstavuje základ pre ďalší rozvoj spoločných zásad, referenčných kritérií a ukazovateľov, usmernení a nástrojov na zlepšovanie kvality v OVP na vnútroštátnej, regionálnej a prípadne miestnej úrovni;  | 
            
| 
                   4.  | 
               
                   v prípade, že ešte neexistuje, zriadili národné referenčné miesto na zabezpečenie kvality pre OVP, ktoré je napojené na osobitné štruktúry a požiadavky každého členského štátu a ktoré pri zohľadnení vnútroštátnych tradícií združuje existujúce príslušné orgány a zahŕňa sociálnych partnerov a všetky dotknuté zainteresované strany na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, s cieľom zabezpečiť kroky nadväzujúce na iniciatívy. Referenčné miesta by mali: 
 
 
 
 
  | 
            
| 
                   5.  | 
               
                   každé štyri roky preskúmali proces vykonávania, takéto preskúmanie sa zahrnie do každej druhej vnútroštátnej správy o pokroku, vypracovanej v súvislosti s budúcim strategickým rámcom európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a to na základe referenčných kritérií, ktoré sa vymedzia v rámci siete rámca v spolupráci s Komisiou a členskými štátmi.  | 
            
SCHVAĽUJÚ ZÁMER KOMISIE:
| 
                   1.  | 
               
                   podporovať členské štáty pri realizácii uvedených úloh, najmä podporou spolupráce a vzájomného učenia sa, testovania a tvorby metodických materiálov a poskytovaním informácii o vývoji kvality v oblasti OVP v členských štátoch;  | 
            
| 
                   2.  | 
               
                   podľa potreby podporovať sieť rámca a zúčastňovať sa na nej spolu s členskými štátmi prispievaním k rozvoju politiky v tejto oblasti prostredníctvom konkrétnych návrhov a iniciatív;  | 
            
| 
                   3.  | 
               
                   zabezpečiť nadviazanie na vykonávanie tohto odporúčania každé štyri roky predkladaním správ Európskemu parlamentu a Rade o získaných skúsenostiach a vplyve na budúcnosť vrátane preskúmania tohto odporúčania podľa potreby, ktoré sa uskutoční v spolupráci s členskými štátmi a zahrnie rôzne zainteresované strany;  | 
            
| 
                   4.  | 
               
                   vyhodnotiť na základe uvedenej správy a v spolupráci s členskými štátmi vykonávanie tohto odporúčania a podľa potreby ho aj preskúmať.  | 
            
V Bruseli 18. júna 2009
Za Európsky parlament
predseda
H.-G. PÖTTERING
Za Radu
predseda
Štefan FÜLE
(1) Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 136.
(2) Ú. v. EÚ C 325, 19.12.2008, s. 48.
(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. mája 2009.
(4) Ú. v. ES C 13, 18.1.2003, s. 2.
(5) Ú. v. EÚ C 104, 30.4.2004, s. 1.
(6) „Vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania“: Komuniké z konferencie ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie, ktorá sa konala v Berlíne 19. septembra 2003.
(7) Závery Rady o zabezpečení kvality odborného vzdelávania a prípravy z 28. mája 2004.
(8) Európsku sieť na zabezpečenie kvality v OVP vytvorila v októbri 2005 Komisia po priaznivom stanovisku poradného výboru pre odbornú prípravu. Jej členov vymenovali členské štáty, kandidátske krajiny, krajiny EZVO – EHP a organizácie európskych sociálnych partnerov v súlade s jasne určeným postupom.
(9) Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2006, s. 3.
(10) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 311, 21.12.2007, s. 13.
ÚVOD K PRÍLOHÁM
Týmto odporúčaním sa zriaďuje európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality („rámec“), ktorý zahŕňa cyklus zabezpečovania a zlepšovania kvality (plánovanie, vykonávanie, hodnotenie/posudzovanie a preskúmanie/revíziu) na základe výberu kritérií kvality, deskriptorov a ukazovateľov uplatniteľných na riadenie kvality na úrovni systémov OVP, ako aj na úrovni poskytovateľov OVP. Cieľom nie je zaviesť nové normy ale podporiť úsilie členských štátov a zároveň zachovať rôznorodosť ich prístupov.
Rámec by sa mal považovať skôr za „súbor nástrojov“, z ktorého rôzni používatelia môžu použiť tie deskriptory a ukazovatele, ktoré považujú za najrelevantnejšie pre požiadavky ich konkrétneho systému zabezpečenia kvality.
Navrhované deskriptory (príloha I) a ukazovatele (príloha II) sa poskytujú len ako usmernenie a používatelia rámca si ich môžu zvoliť a uplatňovať v súlade so všetkými alebo niektorými svojimi požiadavkami a existujúcimi vymedzeniami.
Môžu sa uplatniť v prípade základnej a/alebo ďalšej odbornej prípravy v závislosti od príslušných individuálnych charakteristík systému OVP a typu poskytovateľov OVP každého členského štátu.
Používajú sa na výlučne dobrovoľnom základe, pričom sa zohľadňuje ich prípadná pridaná hodnota, a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi. Nemali by sa považovať za referenčné hodnoty ani za prostriedky na podávanie správ alebo vytváranie porovnaní, pokiaľ ide o kvalitu a efektívnosť rôznych vnútroštátnych systémov. Členské štáty sú plne zodpovedné za monitorovanie kvality týchto systémov.
PRÍLOHA I
EURÓPSKY REFERENČNÝ RÁMEC ZABEZPEČENIA KVALITY: KRITÉRIÁ KVALITY A ORIENTAČNÉ DESKRIPTORY (1)
V tejto prílohe sa navrhujú spoločné kritériá kvality a orientačné deskriptory, ktoré majú členským štátom podľa ich uváženia pomôcť pri vykonávaní rámca (2).
| 
                         Kritériá kvality  | 
                     
                         Orientačné deskriptory na úrovni systémov OVP  | 
                     
                         Orientačné deskriptory na úrovni poskytovateľov OVP  | 
                  
| 
                         V plánovaní je vyjadrená spoločná strategická vízia príslušných zainteresovaných strán a sú v ňom obsiahnuté jasne určené konečné/priebežné ciele, činnosti a ukazovatele.  | 
                     
                         Konečné/priebežné ciele OVP sú opísané pre strednodobý a dlhodobý výhľad a sú prepojené s európskymi cieľmi. Príslušné zainteresované strany sa podieľajú na stanovení konečných a priebežných cieľov OVP na rôznych úrovniach. Ciele sa stanovujú a monitorujú prostredníctvom osobitných ukazovateľov (kritériá úspešnosti). Sú vytvorené mechanizmy a postupy zisťovania potrieb odbornej prípravy. Je vypracovaná informačná politika na zabezpečenie optimálneho sprístupňovania výsledkov kvality so zreteľom na vnútroštátne/regionálne požiadavky na ochranu údajov. Sú stanovené normy a usmernenia na uznávanie, potvrdzovanie a certifikáciu odbornej spôsobilosti osôb.  | 
                     
                         V miestnych cieľoch stanovených poskytovateľmi OVP sú premietnuté európske, vnútroštátne a regionálne konečné/priebežné ciele politiky OVP. Sú stanovené jasné konečné/priebežné ciele, ktoré sa monitorujú. Uskutočňujú sa priebežné konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom určiť osobitné miestne/individuálne potreby. Povinnosti v oblasti riadenia a rozvoja kvality sú jasne pridelené. Pracovníci sa zavčasu podieľajú na plánovaní aj s ohľadom na rozvoj kvality. Poskytovatelia plánujú iniciatívy zamerané na spoluprácu s inými poskytovateľmi OVP. Príslušné zainteresované strany sa podieľajú na procese analýzy miestnych potrieb. Poskytovatelia OVP majú jasný a transparentný systém zabezpečenia kvality.  | 
                  
| 
                         Vykonávacie plány sú vypracované na základe konzultácie so zainteresovanými stranami a obsahujú jasne stanovené zásady.  | 
                     
                         Vykonávacie plány sú vypracované v spolupráci so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi OVP a inými príslušnými zainteresovanými stranami na rôznych úrovniach. Vykonávacie plány zahŕňajú posúdenie potrebných zdrojov, možnosti používateľov a nástroje a usmernenia potrebné na podporu. Usmernenia a normy pre vykonávanie sú vypracované na rôznych úrovniach. Vykonávacie plány zahŕňajú osobitnú podporu na odbornú prípravu učiteľov a školiteľov. Povinnosti poskytovateľov OVP v procese vykonávania sú jasne opísané a transparentne vyjadrené. Je vypracovaný vnútroštátny a/alebo regionálny rámec zabezpečenia kvality, ktorý obsahuje usmernenia a normy kvality na úrovni poskytovateľov OVP na podporu trvalého zlepšovania a samoregulácie.  | 
                     
                         Zdroje sú interne primerane zosúladené/priradené na účely dosiahnutia cieľov stanovených vo vykonávacích plánoch. Relevantné a začleňujúce partnerstvá na vykonávanie plánovaných činností sú jasne podporované. Strategický plán rozvoja odbornej spôsobilosti pracovníkov stanovuje potrebu odbornej prípravy učiteľov a školiteľov. Pracovníci absolvujú pravidelnú odbornú prípravu a rozvíjajú spoluprácu s príslušnými externými zainteresovanými stranami na podporu posilňovania kapacít a zlepšovania kvality a na zlepšenie dosiahnutej úrovne.  | 
                  
| 
                         Pravidelne sa vykonáva hodnotenie výsledkov a procesov na základe merania.  | 
                     
                         Je vypracovaná metodika hodnotenia, ktorá zahŕňa interné a externé hodnotenie. Účasť zainteresovaných strán v procese monitorovania a hodnotenia je schválená a jasne opísaná. Vnútroštátne/regionálne normy a postupy zlepšenia a zabezpečenia kvality sú relevantné a primerané potrebám sektora. Systémy sú predmetom sebahodnotenia, interného a externého preskúmania, a to podľa potreby. Sú zavedené systémy včasného varovania. Uplatňujú sa ukazovatele dosiahnutých výsledkov. Uskutočňuje sa relevantný, pravidelný a súvislý zber údajov s cieľom merať dosiahnuté úspechy a určiť oblasti na zlepšenie. Je vypracovaná primeraná metodika zberu údajov, napr. dotazníky a ukazovatele/škály meradiel.  | 
                     
                         Na základe vnútroštátnych a regionálnych predpisov/rámcov alebo na základe iniciatívy poskytovateľov OVP sa pravidelne vykonáva sebahodnotenie. Hodnotenie a preskúmanie zahŕňajú procesy a výsledky/výstupy vzdelávania vrátane posudzovania spokojnosti vzdelávajúcich sa osôb, ako aj dosiahnutých výsledkov a spokojnosti pracovníkov. Hodnotenie a preskúmanie obsahujú primerané a účinné mechanizmy na zapojenie interných a externých zainteresovaných strán. Vykonávajú sa systémy včasného varovania.  | 
                  
| 
                         Preskúmanie  | 
                     
                         Na všetkých úrovniach sú stanovené postupy, mechanizmy a nástroje na vykonávanie preskúmania. Procesy sa pravidelne preskúmavajú a vypracúvajú sa akčné plány na dosiahnutie zmien. Systémy sa zodpovedajúcim spôsobom upravujú. Informácie o výsledkoch hodnotenia sú sprístupňované verejnosti.  | 
                     
                         Zbiera sa spätná väzba od vzdelávajúcich sa osôb o ich individuálnych skúsenostiach s učením sa a o vzdelávacom prostredí. Spolu so spätnou väzbou od učiteľov sa využívajú ako poučenie pri ďalších činnostiach. Informácie o výsledkoch preskúmania sú široko a verejne dostupné. Postupy spätnej väzby a preskúmania predstavujú súčasť strategického procesu vzdelávania v organizácii. Výsledky/výstupy procesu hodnotenia sa prerokúvajú s príslušnými zainteresovanými stranami a zavádzajú sa vhodné akčné plány.  | 
                  
(1) Na účely tohto odporúčania vymedzenia pojmov, ktoré sa uplatňujú, vychádzajú zo Slovníka kvality v odbornom vzdelávaní Cedefop (pracovný dokument, november 2003).
(2) Ďalší súbor vybraných ukazovateľov kvality je podrobne opísaný v prílohe II.
PRÍLOHA II
REFERENČNÝ SÚBOR VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV KVALITY PRE POSÚDENIE KVALITY OVP
V tejto prílohe sa navrhuje komplexný súbor vybraných ukazovateľov kvality, ktoré sa môžu použiť na podporu hodnotenia a zlepšovania kvality systémov OVP a/alebo poskytovateľov OVP. Tento súbor ukazovateľov sa bude ďalej rozvíjať prostredníctvom európskej spolupráce na dvojstrannom a/alebo viacstrannom základe, vychádzajúc z európskych dátových a vnútroštátnych registrov.
Pokiaľ ide o ich povahu a účel, malo by sa rozlišovať medzi týmito ukazovateľmi a ukazovateľmi a referenčnými hodnotami uvedenými v záveroch Rady z 25. mája 2007 o jednotnom rámci na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave.
Tabuľka ukazovateľov okrem toho neobsahuje súhrnné ukazovatele na vnútroštátnej úrovni v prípadoch, keď tieto neexistujú alebo ťažko ich získať. Takéto ukazovatele možno na vnútroštátnej úrovni zhromaždiť neskôr na základe spoločnej dohody medzi členskými štátmi, Komisiou a sieťou európskeho referenčného rámca zabezpečenia kvality.
| 
                         Ukazovateľ  | 
                     
                         Druh ukazovateľa  | 
                     
                         Účel politiky  | 
                  ||||
| 
                         Zastrešujúce ukazovatele zabezpečenia kvality  | 
                  ||||||
| 
                         Č. 1 Dôležitosť systémov zabezpečenia kvality pre poskytovateľov OVP: 
 
  | 
                     
                         Kontextový ukazovateľ/ukazovateľ vstupov  | 
                     
                         Podporovať kultúru zlepšovania kvality na úrovni poskytovateľov OVP. Zvýšiť transparentnosť kvality odbornej prípravy. Zlepšiť vzájomnú dôveru v poskytovanie odbornej prípravy.  | 
                  ||||
| 
                         Č. 2 Investície do odbornej prípravy učiteľov a školiteľov: 
 
  | 
                     
                         Ukazovateľ vstupov/procesov  | 
                     
                         Podporovať zodpovednosť učiteľov a školiteľov v procese rozvoja kvality v oblasti OVP. Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na meniace sa požiadavky trhu práce. Zvýšiť schopnosť individuálneho vzdelávania. Zlepšiť výsledky vzdelávajúcich sa osôb.  | 
                  ||||
| 
                         Ukazovatele podporujúce ciele kvality pre politiky OVP  | 
                  ||||||
| 
                         Č. 3 Miera účasti na programoch OVP: Počet účastníkov v programoch OVP (1) podľa druhu programu a individuálnych kritérií (2)  | 
                     
                         Ukazovateľ vstupov/procesov/výstupov  | 
                     
                         Získať základné informácie na úrovni systémov OVP a na úrovni poskytovateľov OVP o atraktívnosti OVP. Cieľová podpora zvýšenia prístupu k OVP vrátane znevýhodnených skupín.  | 
                  ||||
| 
                         Č. 4 Miera úspešného absolvovania programov OVP: Počet osôb, ktoré úspešne dokončili/predčasne ukončili programy OVP podľa druhu programu a individuálnych kritérií  | 
                     
                         Ukazovateľ procesov/výstupov/výsledkov  | 
                     
                         Získať základné informácie o dosiahnutých výsledkoch vzdelávania a kvalite procesov odbornej prípravy. Vypočítať mieru osôb, ktoré ukončili program predčasne, v porovnaní s mierou účasti. Podporovať úspešné dokončenie ako jeden z hlavných cieľov kvality OVP. Podporovať prispôsobené poskytovanie odbornej prípravy aj pre znevýhodnené skupiny.  | 
                  ||||
| 
                         Č. 5 Miera pracovného umiestnenia osôb v programoch OVP: 
 
  | 
                     
                         Ukazovateľ výsledkov  | 
                     
                         Podporovať zamestnateľnosť. Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce. Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy vrátane znevýhodnených skupín.  | 
                  ||||
| 
                         Č. 6 Využívanie nadobudnutých zručností na pracovisku: 
 
  | 
                     
                         Ukazovateľ výsledkov (kombinácia kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov)  | 
                     
                         Zvyšovať zamestnateľnosť. Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce. Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy vrátane znevýhodnených skupín.  | 
                  ||||
| 
                         Kontextové informácie  | 
                  ||||||
| 
                         Č. 7 Miera nezamestnanosti (4) podľa individuálnych kritérií  | 
                     
                         Kontextový ukazovateľ  | 
                     
                         Základné informácie pre politické rozhodnutia na úrovni systémov OVP  | 
                  ||||
| 
                         Č. 8 Výskyt zraniteľných skupín: 
 
  | 
                     
                         Kontextový ukazovateľ  | 
                     
                         Základné informácie pre politické rozhodnutia na úrovni systémov OVP. Podporovať prístup znevýhodnených skupín k OVP. Podporovať poskytovanie odbornej prípravy prispôsobenej pre znevýhodnené skupiny.  | 
                  ||||
| 
                         Č. 9 Mechanizmy na určenie potrieb odbornej prípravy na trhu práce: 
 
  | 
                     
                         Kontextový ukazovateľ/ukazovateľ vstupov (kvalitatívne informácie)  | 
                     
                         Zlepšiť schopnosť OVP reagovať na zmeny dopytu na trhu práce. Podporovať zamestnateľnosť.  | 
                  ||||
| 
                         Č. 10 Programy používané na podporu lepšieho prístupu k OVP: 
 
  | 
                     
                         Ukazovateľ procesov (kvalitatívne informácie)  | 
                     
                         Podporovať prístup k OVP aj pre znevýhodnené skupiny. Podporovať poskytovanie prispôsobenej odbornej prípravy.  | 
                  ||||
(1) Pre základnú odbornú prípravu: na to, aby sa študent považoval za účastníka, je potrebné obdobie 6 týždňov.
Pre celoživotné vzdelávanie: percento obyvateľov prijatých do formálnych programov OVP.
(2) Okrem základných informácií o pohlaví a veku sa môžu uplatňovať ďalšie sociálne kritériá, napr. osoby, ktoré ukončili vzdelávanie predčasne, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, migrujúce osoby, osoby so zdravotným postihnutím, dĺžka nezamestnanosti.
(3) Pre základnú odbornú prípravu: vrátane informácií o umiestnení vzdelávajúcich sa osôb, ktoré predčasne ukončili dochádzku.
(4) Definícia podľa MOP a OECD: nezamestnané osoby vo veku 15 –74 rokov, ktoré si aktívne hľadajú prácu a sú pripravené nastúpiť do zamestnania.
| 
                   8.7.2009  | 
               
                   SK  | 
               
                   Úradný vestník Európskej únie  | 
               
                   C 155/11  | 
            
ODPORÚČANIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
z 18. júna 2009
o vytvorení Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET)
(Text s významom pre EHP)
2009/C 155/02
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 149 ods. 4 a článok 150 ods. 4,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),
keďže:
| 
                   (1)  | 
               
                   Rozvoj a uznávanie vedomostí, zručností a odbornej spôsobilosti občanov sú rozhodujúce pre ich osobný a profesionálny rozvoj, ako aj pre konkurencieschopnosť, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť v Spoločenstve. V súvislosti s tým by mali uľahčovať medzinárodnú mobilitu pre pracovníkov a vzdelávajúce sa osoby a prispievať k plneniu požiadaviek ponuky a dopytu na európskom trhu práce. Účasť na celoživotnom vzdelávaní bez hraníc pre všetkých a prenos, uznávanie a zhromažďovanie výsledkov vzdelávania osôb dosiahnutých vo formálnom, neformálnom a informálnom kontexte by sa mali preto podporovať a zlepšovať na úrovni Spoločenstva.  | 
            
| 
                   (2)  | 
               
                   Na zasadnutí Európskej rady v roku 2000 v Lisabone sa dospelo k záveru, že vyššia transparentnosť kvalifikácie by mala byť jedným z hlavných prvkov, ktoré sú potrebné na prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Spoločenstve požiadavkám vedomostnej spoločnosti. Na zasadnutí Európskej rady v roku 2002 v Barcelone sa okrem toho zdôraznila dôležitosť metód zlepšenia transparentnosti a uznávania v oblasti odborného vzdelávania a prípravy („OVP“).  | 
            
| 
                   (3)  | 
               
                   Režimy OVP, jednej z hlavných oblastí celoživotného vzdelávania, priamo súvisia so všeobecným a vysokoškolským vzdelávaním a s politikou zamestnanosti a so sociálnou politikou jednotlivých členských štátov. Tým, že vplývajú na viaceré odvetvia, podporujú nielen konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a uspokojenie potrieb pracovného trhu, ale aj sociálnu súdržnosť, rovnoprávnosť a účasť a zaangažovanie občanov.  | 
            
| 
                   (4)  | 
               
                   V uznesení Rady z 19. decembra 2002 o podpore posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave (4) („Kodanský proces“) a v spoločnej priebežnej správe Rady a Komisie o vykonávaní pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (5) prijatej v roku 2004 sa zdôrazňuje dôležitosť systému prenosu kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, kým v spoločnej správe Rady a Komisie o pokroku z roku 2008 (6) sa zdôrazňuje potreba zintenzívniť snahy o zvyšovanie kvality a príťažlivosti OVP.  | 
            
| 
                   (5)  | 
               
                   V záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 15. novembra 2004, o budúcich prioritách posilnenej európskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy sa dala prednosť rozvoju a vykonávaniu Európskeho systému prenosu kreditov v oblasti OVP s cieľom umožniť, aby vzdelávajúce sa osoby pri prechode z jedného systému odbornej prípravy do druhého mohli stavať na výsledkoch dosiahnutých na svojej vzdelávacej dráhe.  | 
            
| 
                   (6)  | 
               
                   Účelom tohto odporúčania je vytvoriť Európsky kreditový systém pre odborné vzdelávanie a prípravu („ECVET“) určený na uľahčenie prenosu, uznávania a zhromažďovania posúdených výsledkov vzdelávania osôb, ktoré sa usilujú získať kvalifikáciu. Takto sa zlepší všeobecné pochopenie výsledkov vzdelávania občanov a ich transparentnosť, medzinárodná mobilita a prenosnosť medzi členskými štátmi a prípadne v rámci členských štátov v priestore celoživotného vzdelávania bez hraníc a zlepší sa aj mobilita a prenosnosť kvalifikácií na vnútroštátnej úrovni medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami a v rámci pracovného trhu. Navyše to prispeje k rozvoju a rozširovaniu európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.  | 
            
| 
                   (7)  | 
               
                   ECVET by sa mal zakladať na zásadách a technických špecifikáciách stanovených v prílohe II. Ďalej by sa mal posilniť spoločnými zásadami zabezpečenia kvality stanovenými v záveroch Rady z 28. mája 2004 o zabezpečovaní kvality odborného vzdelávania a prípravy a v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z 18. júna 2009 o vytvorení európskeho referenčného rámca na zabezpečenie kvality odborného vzdelávania a prípravy (7).  | 
            
| 
                   (8)  | 
               
                   ECVET je uplatniteľný na všetky výsledky vzdelávania, ktoré by sa v zásade mali dať dosiahnuť rôznymi vzdelávacími a študijnými dráhami na všetkých úrovniach Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie („EKR“) a potom prenášať a uznávať. Toto odporúčanie preto prispieva k širším cieľom podpory celoživotného vzdelávania a zvyšovania zamestnateľnosti, otvorenosti mobilite a sociálneho začlenenia pracovníkov a vzdelávajúcich sa osôb. Uľahčuje predovšetkým rozvoj pružných a individualizovaných dráh a tiež uznávanie tých výsledkov vzdelávania, ktoré sú nadobudnuté prostredníctvom neformálneho a informálneho vzdelávania.  | 
            
| 
                   (9)  | 
               
                   Transparentné zásady zabezpečenia kvality, výmena informácií a rozvoj partnerstiev medzi inštitúciami príslušnými pre kvalifikáciu, poskytovateľmi OVP a inými príslušnými zainteresovanými stranami by mali pomôcť pri budovaní vzájomnej dôvery a mali by uľahčovať vykonávanie tohto odporúčania.  | 
            
| 
                   (10)  | 
               
                   Toto odporúčanie by malo uľahčiť zlučiteľnosť, porovnateľnosť a komplementárnosť kreditových systémov používaných v OVP a Európskym systémom prenosu a zhromažďovania kreditov („ECTS“), ktorý sa používa vo vysokoškolskom sektore, a tým prispieť k vyššej priepustnosti medzi úrovňami vzdelávania a odbornej prípravy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.  | 
            
| 
                   (11)  | 
               
                   Potvrdzovanie výsledkov posudzovaného neformálneho a informálneho vzdelávania by malo byť podporované v súlade so závermi Rady z 28. mája 2004 o spoločných európskych zásadách identifikácie a potvrdzovania neformálneho a informálneho vzdelávania.  | 
            
| 
                   (12)  | 
               
                   Toto odporúčanie dopĺňa odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (8), v ktorom sa odporúča, aby členské štáty podporovali úzke prepojenie medzi EKR a existujúcimi alebo budúcimi európskymi systémami prenosu a zhromažďovania kreditov vo vysokoškolskom a OVP. Keďže hlavným cieľom EKR je zvýšiť transparentnosť, porovnateľnosť a prenosnosť nadobudnutých kvalifikácií, cieľom ECVET je uľahčovať prenos, uznávanie a zhromažďovanie výsledkov vzdelávania osôb na ich ceste k dosiahnutiu kvalifikácie.  | 
            
| 
                   (13)  | 
               
                   Toto odporúčanie zohľadňuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass) (9) a odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 týkajúce sa medzinárodnej mobility v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európska charta kvality mobility (10).  | 
            
| 
                   (14)  | 
               
                   Toto odporúčanie by prípadne malo uľahčiť zapojenie príslušných miestnych a regionálnych orgánov do činnosti prepájania vnútroštátnych alebo iných kvalifikačných rámcov a systémov s ECVET.  | 
            
| 
                   (15)  | 
               
                   Toto odporúčanie by nemalo mať vplyv na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (11), v ktorej sa poskytujú práva a ukladajú povinnosti príslušnému vnútroštátnemu orgánu, ako aj migrujúcej osobe. Používanie ECVET by nemalo mať vplyv na prístup na trh práce, ak sa odborná kvalifikácia uznala v súlade so smernicou 2005/36/ES. ECVET okrem toho neznamená pre občanov žiadny nový nárok na automatické uznávanie výsledkov vzdelávania alebo bodov.  | 
            
| 
                   (16)  | 
               
                   Zavedenie a uplatňovanie ECVET je dobrovoľné podľa článkov 149 a 150 zmluvy, a preto ho možno uskutočniť len v súlade s platnými vnútroštátnymi zákonmi a nariadeniami.  | 
            
| 
                   (17)  | 
               
                   Keďže ciele tohto odporúčania, a to podporu a doplnenie činností členských štátov, uľahčenie spolupráce medzi nimi, zvýšenie transparentnosti a podporu mobility a celoživotného vzdelávania, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, toto odporúčanie je v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, toto odporúčanie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov, pretože nenahrádza ani nevymedzuje vnútroštátne kvalifikačné systémy a/alebo kvalifikácie a/alebo vnútroštátne kreditové systémy, nepredpisuje konkrétne výsledky vzdelávania ani odborné spôsobilosti osôb a nemá za cieľ ani nevyžaduje roztrieštenie ani zosúladenie kvalifikačných systémov,  | 
            
TÝMTO ODPORÚČAJÚ, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:
| 
                   1.  | 
               
                   podporovali Európsky kreditový systém pre odborné vzdelávanie a prípravu („ECVET“) uvedený v prílohách I a II na všetkých úrovniach EKR s odkazom na kvalifikácie OVP s cieľom uľahčiť medzinárodnú mobilitu a uznávanie študijných výsledkov v OVP a celoživotné vzdelávanie bez hraníc;  | 
            
| 
                   2.  | 
               
                   podľa potreby vytvorili nevyhnutné podmienky a prijali opatrenia, aby sa ECVET v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi a na základe skúšok a testovania mohol od roku 2012 postupne uplatňovať na kvalifikácie v OVP na všetkých úrovniach EKR a využívať na účely prenosu, uznávania a zhromažďovania výsledkov vzdelávania osôb, ktoré dosiahli vo formálnom a prípadne v neformálnom a informálnom kontexte;  | 
            
| 
                   3.  | 
               
                   podporovali rozvoj vnútroštátnych a európskych partnerstiev a sietí, do ktorých sú zapojené inštitúcie a orgány zodpovedné za kvalifikáciu a diplomy, poskytovatelia OVP, sociálni partneri a ďalšie zainteresované strany, ktoré sú určené na testovanie, vykonávanie a podporu ECVET;  | 
            
| 
                   4.  | 
               
                   zabezpečili, aby zainteresované strany a osoby v oblasti OVP mali prístup k informáciám a usmerneniam o používaní ECVET, a zároveň uľahčili výmenu informácií medzi členskými štátmi; ďalej aby zabezpečili, aby príslušné orgány riadne zverejňovali uplatňovanie ECVET na kvalifikáciu a aby súvisiace dokumenty „Europass“ vydané príslušnými orgánmi obsahovali jasne určené príslušné informácie;  | 
            
| 
                   5.  | 
               
                   pri používaní ECVET uplatňovali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi spoločné zásady zabezpečenia kvality v OVP stanovené v záveroch Rady z 28. mája 2004 o zabezpečení kvality odborného vzdelávania a prípravy, najmä v súvislosti s posudzovaním, potvrdzovaním a uznávaním výsledkov vzdelávania;  | 
            
| 
                   6.  | 
               
                   zabezpečili fungovanie mechanizmov koordinácie a monitorovania na príslušných úrovniach v súlade s právnymi predpismi, štruktúrami a požiadavkami každého členského štátu s cieľom zaručiť kvalitu, transparentnosť a jednotnosť iniciatív prijatých na vykonávanie ECVET.  | 
            
SCHVAĽUJÚ ZÁMER KOMISIE:
| 
                   1.  | 
               
                   podporovať členské štáty pri vykonávaní úloh uvedených v bodoch 1 až 6 a pri uplatňovaní zásad a technických špecifikácií ECVET stanovených v prílohe II, a to najmä uľahčením testovania, spolupráce, vzájomného učenia sa, podpory a zavádzania informačných a konzultačných programov a zároveň zaručením prístupu k metodickým materiálom pre všetkých zainteresovaných občanov;  | 
            
| 
                   2.  | 
               
                   vypracovať užívateľské príručky a nástroje, ako aj prispôsobiť príslušné dokumenty Europass v spolupráci s členskými štátmi, národnými a európskymi odborníkmi a používateľmi; rozvíjať odborné znalosti na posilnenie zlučiteľnosti a komplementárnosti medzi ECVET a ECTS, ktorý sa používa vo vysokoškolskom sektore, v spolupráci s OVP a odborníkmi vo vysokoškolskom sektore a používateľmi na európskej i vnútroštátnej úrovni; a pravidelne poskytovať informácie o rozvoji ECVET;  | 
            
| 
                   3.  | 
               
                   podporovať európsku sieť ECVET, do ktorej patria príslušné strany zainteresované v OVP a príslušné vnútroštátne inštitúcie, a spoločne s členskými štátmi sa na nej zúčastňovať s cieľom šíriť a podporovať ECVET v rámci členských štátov a vytvoriť udržateľnú platformu na výmenu informácií a skúseností medzi nimi; vytvoriť, vychádzajúc z tohto rámca, skupinu používateľov ECVET s cieľom prispievať k aktualizácii užívateľskej príručky, ako aj ku kvalite a celkovému súladu procesu spolupráce zameraného na vykonávanie ECVET;  | 
            
| 
                   4.  | 
               
                   monitorovať prijaté opatrenia vrátane výsledkov skúšok a testovania a nadväzovať na ne, a po posúdení a vyhodnotení týchto opatrení v spolupráci s členskými štátmi, do 18. júna 2014 podať Európskemu parlamentu a Rade správu o získaných skúsenostiach a dôsledkoch pre budúcnosť, v prípade potreby aj vrátane preskúmania a úpravy tohto odporúčania prostredníctvom aktualizácie príloh a metodických materiálov v spolupráci s členskými štátmi.  | 
            
V Bruseli 18. júna 2009
Za Európsky parlament
predseda
H.-G. PÖTTERING
Za Radu
predseda
Štefan FÜLE
(1) Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 140.
(2) Ú. v. EÚ C 325, 19.12.2008, s. 48.
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. mája 2009.
(4) Ú. v. ES C 13, 18.1.2003, s. 2.
(5) Ú. v. EÚ C 104, 30.4.2004, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 86, 5.4.2008, s. 1.
(7) Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.
(8) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.
(10) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 5.
(11) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
PRÍLOHA I
DEFINÍCIE
Na účely tohto odporúčania sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
| 
                      a)  | 
                  
                      „kvalifikácia“ je formálny výsledok procesu posudzovania a potvrdzovania, ktorý sa získa, keď príslušná inštitúcia určí, že osoba dosiahla výsledky vzdelávania zodpovedajúce daným normám;  | 
               
| 
                      b)  | 
                  
                      „výsledky vzdelávania“ sú vyjadrenia o tom, čo vzdelávajúca sa osoba vie, chápe a je schopná urobiť po ukončení procesu vzdelávania, ktoré sú vymedzené z hľadiska vedomostí, zručností a spôsobilostí;  | 
               
| 
                      c)  | 
                  
                      „jednotka výsledkov vzdelávania“ (jednotka) je zložka kvalifikácie tvorená súvislým súborom vedomostí, zručností a spôsobilostí, ktoré možno posudzovať a potvrdzovať;  | 
               
| 
                      d)  | 
                  
                      „kredit za výsledky vzdelávania“ (kredit) je súbor výsledkov vzdelávania jednotlivca, ktoré boli posúdené a ktoré možno zhromažďovať na účely kvalifikácie alebo prenášať do iných vzdelávacích programov alebo kvalifikácií;  | 
               
| 
                      e)  | 
                  
                      „príslušná inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá je na základe pravidiel a postupov zúčastnených krajín zodpovedná za obsah kvalifikácie a jej udeľovanie alebo uznávanie jednotiek alebo za iné funkcie súvisiace s ECVET, ako je prideľovanie bodov ECVET ku kvalifikáciám a jednotkám, posudzovanie, potvrdzovanie a uznávanie výsledkov vzdelávania;  | 
               
| 
                      f)  | 
                  
                      „posudzovanie výsledkov vzdelávania“ sú metódy a postupy používané na určenie rozsahu, v akom vzdelávajúca sa osoba skutočne získala konkrétne vedomosti, zručnosti a spôsobilosti;  | 
               
| 
                      g)  | 
                  
                      „potvrdzovanie výsledkov vzdelávania“ je postup potvrdzovania, že určité posudzované výsledky vzdelávania dosiahnuté vzdelávajúcou sa osobou zodpovedajú osobitným výsledkom, ktoré sa môžu vyžadovať pre danú jednotku alebo kvalifikáciu;  | 
               
| 
                      h)  | 
                  
                      „uznávanie výsledkov vzdelávania“ je postup osvedčovania oficiálne dosiahnutých výsledkov vzdelávania prostredníctvom udeľovania jednotiek alebo kvalifikácií;  | 
               
| 
                      i)  | 
                  
                      „body ECVET“ sú numerickým vyjadrením celkovej váhy výsledkov vzdelávania v kvalifikácii a relatívnej váhy jednotiek v súvislosti s kvalifikáciou.  | 
               
PRÍLOHA II
ECVET – ZÁSADY A TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE
ECVET je technický rámec na prenos, uznávanie a prípadne zhromažďovanie výsledkov vzdelávania osôb, ktorých cieľom je získať kvalifikáciu. K nástrojom a metodológii ECVET patrí opis kvalifikácií, pokiaľ ide o jednotky výsledkov vzdelávania so súvisiacimi bodmi, prenos a postup zhromažďovania a doplnkové dokumenty, ako sú napríklad dohody o vzdelávaní, záznam výsledkov štúdia a užívateľské príručky ECVET.
ECVET je určený na uľahčenie uznávania výsledkov vzdelávania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, v rámci mobility, na účely získania kvalifikácie. Malo by sa poznamenať, že ECVET neznamená pre občanov žiadny nový nárok na automatické uznávanie výsledkov vzdelávania alebo bodov. Jeho uplatňovanie pre danú kvalifikáciu je v súlade s právnymi predpismi, pravidlami a predpismi uplatňovanými v členských štátoch a zakladá sa na týchto zásadách a technických špecifikáciách:
1. Jednotky výsledkov vzdelávania
Jednotka predstavuje zložku kvalifikácie a pozostáva zo súvislého súboru vedomostí, zručností a spôsobilostí, ktoré možno posudzovať a potvrdzovať určitým počtom súvisiacich bodov ECVET. Kvalifikácia v zásade obsahuje viaceré jednotky a je tvorená celým súborom jednotiek. Vzdelávajúca sa osoba môže teda získať kvalifikáciu zhromaždením požadovaných jednotiek získaných v rôznych krajinách a v rôznych kontextoch (formálnom a prípadne neformálnom a informálnom) pri rešpektovaní vnútroštátnych právnych predpisov súvisiacich so zhromažďovaním jednotiek a uznávaním výsledkov vzdelávania.
Jednotky, ktoré tvoria kvalifikáciu, by mali byť:
| 
                      —  | 
                  
                      opísané zreteľne a zrozumiteľne odkazom na vedomosti, zručnosti a spôsobilosti, na ktoré sa vzťahujú,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      vytvorené a organizované súvislým spôsobom vzhľadom na celkovú kvalifikáciu,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      vytvorené spôsobom, ktorý umožňuje samostatné posudzovanie a potvrdzovanie výsledkov vzdelávania obsiahnutých v jednotke.  | 
               
Jednotka môže byť špecifická pre jednotlivú kvalifikáciu alebo spoločná pre viaceré kvalifikácie. Očakávané výsledky vzdelávania, ktoré jednotku vymedzujú, možno dosiahnuť bez ohľadu na to, kde alebo ako sa dosiahli. Jednotka sa preto nemá zamieňať so zložkou formálneho vzdelávacieho programu alebo poskytovania odbornej prípravy.
Pravidlá a postupy pre vymedzenie charakteristiky jednotiek výsledkov vzdelávania a pre spájanie a zhromažďovanie jednotiek pre danú kvalifikáciu určujú príslušné inštitúcie a partneri zapojení do procesu odbornej prípravy v súlade s vnútroštátnymi alebo regionálnymi pravidlami.
Špecifikácie pre jednotku by mali obsahovať:
| 
                      —  | 
                  
                      všeobecný názov jednotky,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      všeobecný názov kvalifikácie (alebo kvalifikácií), ktorej sa jednotka týka, a to podľa potreby,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      odkaz na kvalifikáciu podľa úrovne EKR, prípadne úrovne národného kvalifikačného rámca („NKR“), s kreditovými bodmi ECVET spojenými s danou kvalifikáciou,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      výsledky vzdelávania obsiahnuté v jednotke,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      postupy a kritériá na posudzovanie týchto výsledkov vzdelávania,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      body ECVET spojené s jednotkou,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      v prípade potreby trvanie platnosti jednotky.  | 
               
2. Prenos a zhromažďovanie výsledkov vzdelávania, partnerstvá ECVET
V ECVET sa posudzujú jednotky výsledkov vzdelávania dosiahnuté v jednom prostredí a po úspešnom posúdení sa prenášajú do iného prostredia. V tomto druhom prostredí ich potvrdzuje a uznáva príslušná inštitúcia ako súčasť požiadaviek na kvalifikáciu, ktorú sa daná osoba snaží dosiahnuť. Jednotky výsledkov vzdelávania možno potom zhromažďovať na získanie tejto kvalifikácie v súlade s vnútroštátnymi alebo regionálnymi pravidlami. Postupy a usmernenia na posudzovanie, potvrdzovanie, zhromažďovanie a uznávanie jednotiek výsledkov vzdelávania stanovujú príslušné dotknuté inštitúcie a partneri zapojení do procesu odbornej prípravy.
Prenos kreditov založený na ECVET a uplatňovaný na výsledky vzdelávania získané vo formálnych kontextoch vzdelávania by sa mal uľahčiť budovaním partnerstiev a sietí zahŕňajúcich príslušné inštitúcie, z ktorých každá má právomoc vo svojom prostredí udeľovať kvalifikácie alebo jednotky, alebo udeľovať kredit za získané výsledky vzdelávania na účely prenosu a potvrdzovania.
Budovanie partnerstiev má za cieľ:
| 
                      —  | 
                  
                      poskytovať všeobecný rámec spolupráce a nadväzovania kontaktov medzi partnermi stanovený v memorande o porozumení („MoP“), prostredníctvom ktorého sa vytvára prostredie vzájomnej dôvery,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      pomôcť partnerom pri vytváraní osobitných mechanizmov prenosu kreditov pre vzdelávajúce sa osoby.  | 
               
V MoP by sa malo potvrdiť, že partneri:
| 
                      —  | 
                  
                      navzájom akceptujú svoje postavenie príslušných inštitúcií,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      navzájom akceptujú kritériá a postupy zabezpečovania kvality, posudzovania, potvrdzovania a uznávania ako uspokojivé na účely prenosu kreditov,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      súhlasia s podmienkami vykonávania partnerstva, akými sú ciele, trvanie a mechanizmy preskúmania MoP,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      súhlasia s porovnateľnosťou príslušných kvalifikácií na účely prenosu kreditov, s použitím referenčných úrovní stanovených EKR,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      určia ďalších aktérov a príslušné inštitúcie, ktoré sa môžu podieľať na príslušnom procese, a ich funkcie.  | 
               
Na uplatnenie ECVET na výsledky vzdelávania získané v neformálnom a informálnom vzdelávacom kontexte alebo mimo rámca MoP by príslušná inštitúcia, ktorá má právomoc udeľovať kvalifikácie alebo jednotky alebo udeľovať kredit, mala zaviesť postupy a mechanizmy identifikácie, potvrdzovania a uznávania týchto výsledkov vzdelávania prostredníctvom udeľovania zodpovedajúcich jednotiek a s nimi súvisiacich bodov ECVET.
3. Dohoda o vzdelávaní a osobný záznam
Pri uplatnení prenosu kreditov, v ktorom sú zapojení dvaja partneri a konkrétna mobilná vzdelávajúca sa osoba, uzatvoria príslušné dve inštitúcie zapojené do procesu odbornej prípravy a potvrdzovania a vzdelávajúca sa osoba dohodu o vzdelávaní v rámci MoP. V tejto dohode:
| 
                      —  | 
                  
                      by sa malo rozlišovať medzi príslušnou „domovskou“ a „hostiteľskou“ inštitúciou (1),  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      by sa mali spresniť osobitné podmienky pre obdobie mobility, ako totožnosť vzdelávajúcej sa osoby, trvanie obdobia mobility, očakávané výsledky vzdelávania a súvisiace body ECVET.  | 
               
V dohode o vzdelávaní by sa malo stanoviť, že v prípade, ak vzdelávajúca sa osoba očakávané výsledky vzdelávania dosiahla a „hostiteľská“ inštitúcia ich posúdila kladne, „domovská“ inštitúcia by ich mala potvrdiť a uznať ako súčasť požiadaviek na kvalifikáciu v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými príslušnou inštitúciou.
Prenos medzi partnermi sa môže vzťahovať na výsledky vzdelávania dosiahnuté vo formálnom, prípadne aj v neformálnom a informálnom kontexte. Prenos kreditu za dosiahnuté výsledky vzdelávania má preto tri etapy:
| 
                      —  | 
                  
                      „hostiteľská“ inštitúcia posudzuje dosiahnuté výsledky vzdelávania a udeľuje kredit vzdelávajúcej sa osobe. Dosiahnuté výsledky vzdelávania a zodpovedajúce body ECVET sa zaznamenávajú v osobnom „zázname“ vzdelávajúcej sa osoby (2),  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      „domovská“ inštitúcia potvrdí kredit ako vhodné potvrdenie o výsledkoch, ktoré vzdelávajúca sa osoba dosiahla,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      „domovská“ inštitúcia potom uzná výsledky vzdelávania, ktoré sa dosiahli. Toto uznanie predstavuje dôvod na udelenie jednotiek a ich zodpovedajúcich bodov ECVET v súlade s pravidlami „domovského“ systému.  | 
               
Potvrdzovanie a uznávanie príslušnou „domovskou“ inštitúciou závisí od úspešného posúdenia výsledkov vzdelávania príslušnou „hostiteľskou“ inštitúciou v súlade s dohodnutými postupmi a kritériami zabezpečenia kvality.
4. Body ECVET
Body ECVET poskytujú doplňujúce informácie o kvalifikáciách a jednotkách v numerickej forme. Nemajú žiadnu hodnotu nezávislú od nadobudnutých výsledkov vzdelávania pre konkrétnu kvalifikáciu, ktorej sa týkajú, a sú odrazom dosiahnutých úspechov a zhromažďovania jednotiek. V záujme umožnenia spoločného prístupu k používaniu bodov ECVET sa uplatňuje dohoda, podľa ktorej sa k výsledkom vzdelávania, ktoré by sa mali dosiahnuť za rok formálneho denného OVP, priradí 60 bodov.
V ECVET má priraďovanie bodov zvyčajne dve fázy: body ECVET sa priradia najprv na kvalifikáciu ako celok a potom na jej jednotky. Pre danú kvalifikáciu sa berie jeden formálny vzdelávací kontext ako referenčný a na základe dohody sa tejto kvalifikácii priradí celkový počet bodov. Z tohto celkového počtu sa potom priradia body ECVET každej jednotke podľa jej relatívnej váhy v rámci kvalifikácie.
V prípade kvalifikácie, ktorá sa nezakladá na formálnom vzdelávaní, ktoré sa používa ako referenčná hodnota, možno kreditové body ECVET priradiť na základe odhadu porovnaním s inou kvalifikáciou, ktorá je založená na referenčnom formálnom kontexte. Na vytvorenie porovnateľnosti kvalifikácie by sa príslušná inštitúcia mala odvolávať na príslušnú úroveň EKR, prípadne NKR, alebo na podobnosť výsledkov vzdelávania v úzko príbuznej profesijnej oblasti.
Relatívna váha jednotky výsledkov vzdelávania vzhľadom na kvalifikáciu by sa mala určovať podľa týchto kritérií alebo ich kombinácie:
| 
                      —  | 
                  
                      relatívna dôležitosť výsledkov vzdelávania, ktoré tvoria jednotku, pre účasť na trhu práce, pre napredovanie k iným kvalifikačným úrovniam alebo pre sociálnu integráciu,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      zložitosť, rozsah a objem výsledkov vzdelávania v jednotke,  | 
               
| 
                      —  | 
                  
                      úsilie, ktoré vzdelávajúca sa osoba musí vynaložiť na dosiahnutie vedomostí, zručností a spôsobilostí požadovaných pre jednotku.  | 
               
Relatívna váha akejkoľvek danej jednotky, ktorá je spoločná pre viaceré kvalifikácie, vyjadrená v bodoch ECVET, môže byť pri jednotlivých kvalifikáciách rozdielna.
Priraďovanie bodov ECVET je zvyčajne súčasťou štruktúry kvalifikácií a jednotiek. Vykonáva ho príslušná inštitúcia zodpovedná za určovanie obsahu a udržiavanie kvalifikácie alebo osobitne splnomocnená na túto úlohu. V krajinách, v ktorých už existuje vnútroštátny systém bodov, vytvoria príslušné dotknuté inštitúcie mechanizmy na konverziu vnútroštátnych kreditových bodov na body ECVET.
Úspešné dosiahnutie kvalifikácie alebo jednotky je impulzom na udelenie súvisiacich bodov ECVET nezávisle od skutočného času potrebného na ich dosiahnutie.
Prenos jednotky zvyčajne znamená prenos zodpovedajúcich bodov ECVET, aby boli zahrnuté, keď sa uznávajú prenášané výsledky vzdelávania, a to v súlade s vnútroštátnymi alebo regionálnymi pravidlami. Je vecou príslušnej inštitúcie, aby v prípade potreby opakovane posúdila body ECVET, ktoré sa majú započítať, pokiaľ sú pravidlá a metodiky stanovené na tento účel transparentné a podporené zásadami zabezpečenia kvality.
Každá kvalifikácia získaná prostredníctvom neformálneho alebo informálneho vzdelávania, pre ktorú možno identifikovať referenčný formálny spôsob vzdelávania, a zodpovedajúce jednotky majú rovnaký počet bodov ECVET ako referenčný spôsob vzdelávania, keďže sa dosahujú rovnaké výsledky vzdelávania.
(1) „Domovská“ inštitúcia je inštitúcia, ktorá bude potvrdzovať a uznávať výsledky vzdelávania dosiahnuté vzdelávajúcou sa osobou. „Hostiteľská“ inštitúcia je inštitúcia, ktorá poskytuje odbornú prípravu pre získanie výsledkov vzdelávania a posudzuje dosiahnuté výsledky vzdelávania.
(2) Osobný záznam je doklad, v ktorom sa špecifikujú posúdené výsledky vzdelávania vzdelávajúcej sa osoby, jednotky a udelené body ECVET.
IV Informácie
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Komisia
| 
                   8.7.2009  | 
               
                   SK  | 
               
                   Úradný vestník Európskej únie  | 
               
                   C 155/19  | 
            
Výmenný kurz eura (1)
7. júla 2009
2009/C 155/03
1 euro =
         
      
| 
                   
  | 
               
                   Mena  | 
               
                   Výmenný kurz  | 
            
| 
                   USD  | 
               
                   Americký dolár  | 
               
                   1,4019  | 
            
| 
                   JPY  | 
               
                   Japonský jen  | 
               
                   133,61  | 
            
| 
                   DKK  | 
               
                   Dánska koruna  | 
               
                   7,4465  | 
            
| 
                   GBP  | 
               
                   Britská libra  | 
               
                   0,86380  | 
            
| 
                   SEK  | 
               
                   Švédska koruna  | 
               
                   10,9650  | 
            
| 
                   CHF  | 
               
                   Švajčiarsky frank  | 
               
                   1,5181  | 
            
| 
                   ISK  | 
               
                   Islandská koruna  | 
               
                   
  | 
            
| 
                   NOK  | 
               
                   Nórska koruna  | 
               
                   9,0565  | 
            
| 
                   BGN  | 
               
                   Bulharský lev  | 
               
                   1,9558  | 
            
| 
                   CZK  | 
               
                   Česká koruna  | 
               
                   25,882  | 
            
| 
                   EEK  | 
               
                   Estónska koruna  | 
               
                   15,6466  | 
            
| 
                   HUF  | 
               
                   Maďarský forint  | 
               
                   273,20  | 
            
| 
                   LTL  | 
               
                   Litovský litas  | 
               
                   3,4528  | 
            
| 
                   LVL  | 
               
                   Lotyšský lats  | 
               
                   0,6971  | 
            
| 
                   PLN  | 
               
                   Poľský zlotý  | 
               
                   4,3740  | 
            
| 
                   RON  | 
               
                   Rumunský lei  | 
               
                   4,2117  | 
            
| 
                   TRY  | 
               
                   Turecká líra  | 
               
                   2,1593  | 
            
| 
                   AUD  | 
               
                   Austrálsky dolár  | 
               
                   1,7484  | 
            
| 
                   CAD  | 
               
                   Kanadský dolár  | 
               
                   1,6223  | 
            
| 
                   HKD  | 
               
                   Hongkongský dolár  | 
               
                   10,8648  | 
            
| 
                   NZD  | 
               
                   Novozélandský dolár  | 
               
                   2,1996  | 
            
| 
                   SGD  | 
               
                   Singapurský dolár  | 
               
                   2,0420  | 
            
| 
                   KRW  | 
               
                   Juhokórejský won  | 
               
                   1 784,41  | 
            
| 
                   ZAR  | 
               
                   Juhoafrický rand  | 
               
                   11,1837  | 
            
| 
                   CNY  | 
               
                   Čínsky juan  | 
               
                   9,5788  | 
            
| 
                   HRK  | 
               
                   Chorvátska kuna  | 
               
                   7,3425  | 
            
| 
                   IDR  | 
               
                   Indonézska rupia  | 
               
                   14 374,43  | 
            
| 
                   MYR  | 
               
                   Malajzijský ringgit  | 
               
                   4,9746  | 
            
| 
                   PHP  | 
               
                   Filipínske peso  | 
               
                   67,591  | 
            
| 
                   RUB  | 
               
                   Ruský rubeľ  | 
               
                   44,0625  | 
            
| 
                   THB  | 
               
                   Thajský baht  | 
               
                   47,794  | 
            
| 
                   BRL  | 
               
                   Brazílsky real  | 
               
                   2,7321  | 
            
| 
                   MXN  | 
               
                   Mexické peso  | 
               
                   18,5100  | 
            
| 
                   INR  | 
               
                   Indická rupia  | 
               
                   67,6140  | 
            
(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.
V Oznamy
ADMINISTRATÍVNE POSTUPY
Komisia
| 
                   8.7.2009  | 
               
                   SK  | 
               
                   Úradný vestník Európskej únie  | 
               
                   C 155/20  | 
            
Výzva na predloženie návrhov TREN/SUB/01-2009
2009/C 155/04
Komisia plánuje pridelenie grantových subvencií v celkovej indikatívnej výške 4 750 000 EUR, ktoré by mali slúžiť na podporu cieľov dopravnej politiky. Politické priority sú stanovené v Komisiou schválenom Pracovnom programe na rok 2009.
Hlavné vybrané témy sa týkajú bezpečnosti ciest, bezpečnosti dopravy a vnútornému trhu (pre vnútrozemskú a námornú navigáciu).
Informácie týkajúce sa tejto výzvy na predkladanie návrhov sú k dispozícii na web stránke Generálneho riaditeľstva pre dopravu a energetiku na nasledovnej adrese:
http://ec.europa.eu/transport/grants/index_en.htm
Európska investičná banka
| 
                   8.7.2009  | 
               
                   SK  | 
               
                   Úradný vestník Európskej únie  | 
               
                   C 155/21  | 
            
Výzva na predkladanie návrhov
Európska investičná banka navrhuje v rámci Akcie EIB a vysokých škôl na podporu výskumu dve nové finančné podpory EIBURS
2009/C 155/05
Európska investičná banka vedie väčšinu svojich inštitucionálnych vzťahov s vysokými školami prostredníctvom Akcie EIB a vysokých škôl na podporu výskumu, ktorá pozostáva z troch rozdielnych programov:
| 
                   —  | 
               
                   EIBURS, program EIB na sponzorovanie vysokoškolského výskumu EIB (EIB University Research Sponsorship Programme),  | 
            
| 
                   —  | 
               
                   STAREBEI (STAges de REcherche BEI), program financovania mladých výskumníkov, ktorí pracujú na spoločných projektoch EIB a vysokých škôl, a  | 
            
| 
                   —  | 
               
                   Vysokoškolské siete EIB, mechanizmus spolupráce pre vysokoškolské siete, ktorých črty majú zvláštny význam pre podporu cieľov skupiny EIB.  | 
            
Z programu EIBURS sa poskytujú granty vysokoškolským výskumným centrám, ktoré sa zaoberajú témami s veľkým významom pre banku. Finančná podpora EIB v objeme až 100 000 EUR ročne na obdobie troch rokov sa prostredníctvom súťaže poskytuje zainteresovaným katedrám vysokých škôl alebo výskumným strediskám, ktoré sú pridružené k vysokým školám v EÚ, prístupových alebo pristupujúcich krajinách a majú uznávané odborné zázemie v oblastiach určených EIB, takže môžu v týchto oblastiach svoje činnosti naďalej rozširovať. Z úspešného návrhu vzíde celá škála výstupov (výskum, organizovanie kurzov a seminárov, budovanie sietí, šírenie výsledkov atď.), ktoré budú predmetom zmluvnej dohody uzatvorenej s EIB.
Na akademický rok 2009/2010 sa v programe EIBURS vybrali dve nové línie výskumu:
— Rozvoj verejných e-služieb v Európe
Obnovená Lisabonská stratégia, ako aj Európsky plán hospodárskej obnovy vymedzuje všeobecné zabezpečenie vysokorýchlostného širokopásmového prístupu v Európe ako zásadnú požiadavku na urýchlenie nasadenia aplikácií e-služieb na zvýšenie produktivity. Keďže trhové stimuly nemôžu v začiatkoch dostatočne pokryť zavedenie týchto aplikácií, očakáva sa, že verejný sektor bude pri podpore dopytu po týchto aplikáciách zohrávať hlavnú úlohu s cieľom nastaviť nasadenie takejto infraštruktúry hospodárnym spôsobom. Verejný sektor by mohol mať zo značne zvýšenej produktivity takisto výhody, a to tým, že existujúce služby by poskytoval efektívnejšie, alebo by vyvíjal nové služby. Preto by verejný sektor mohol investovať do potrebnej infraštruktúry (vzhľadom na jej povahu verejného dobra a potrebu otvoreného prístupu) a špecifikovať typy služieb, ktoré by infraštruktúra mala zabezpečovať (prístup založený na výstupoch).
Výskumný program by mal vyhodnotiť potenciál zabezpečenia v rôznych typoch e-služieb (napr. e-vláda, e-zdravotníctvo, e-vzdelávanie), pričom by definoval zodpovedajúce úlohy súkromného a verejného sektora a najúčinnejšie spôsoby realizácie (predovšetkým v kontexte dojednania vo verejno-súkromnom partnerstve). Mal by zohľadňovať nové opatrenia EÚ, ako napríklad iniciatívu hlavných trhov alebo predkomerčné obstarávanie, ktoré sú zamerané na to, aby verejný sektor dokázal získať vedúcu pozíciu pri podpore vzniku nových trhov. Výskumný program by mal zároveň odrážať verejný záujem pri rozvoji iniciatív na strane dopytu odvíjajúcich sa od aplikácií IKT v iných odvetviach, ako napríklad v doprave, ale najmä v energetike, kde IKT môžu hrať dôležitú úlohu vo zvyšovaní energetickej efektívnosti.
Projekt môže zahrňovať doplňujúce výskumné činnosti, ktoré by univerzitné centrum chcelo podniknúť spolu so sponzormi, ako napríklad a) príprava kurzov a seminárov, b) tvorba databáz a realizácie prieskumov, a c) vypracovanie podrobných prípadových štúdií.
— Finančné a ekonomické ocenenie vplyvov na životné prostredie
So vzájomne súvisiacimi otázkami klimatických zmien a biodiverzity, ktoré podľa predpokladov budú hlavnou globálnou témou 21. storočia, sa obzvlášť spája aj finančné a ekonomické ocenenie životného prostredia a dôsledkov pre dobro ľudstva.
Klimatické zmeny už prebiehajú: svet sa otepľuje aj so všetkými súvisiacimi zmenami, čo existujúce ohrozenie ekosystémov a biodiverzity iba zhoršuje.
Pokračujúce ničenie biotopov a fragmentácia hrozí najmä ekosystémom, ako sú lesy, mokrade a pobrežné oblasti. V dôsledku toho je ohrozené aj rôznorodé pôsobenie týchto ekosystémov – napríklad protipovodňová ochrana, opeľovanie, zachovanie zdravej pôdy a sekvestrácia uhlíka. Je potrebné zabezpečiť dlhodobú funkčnosť týchto ekosystémov, aby sa udržalo ich pôsobenie. Zdravé ekosystémy sú odolnejšie voči vplyvom klimatických zmien a s tým spojenej premenlivosti počasia.
Na tomto pozadí a vychádzajúc z existujúcich vedeckých zistení a empirických dôkazov EIB vyzýva na predkladanie výskumných návrhov v jednej alebo oboch nasledujúcich navzájom súvisiacich oblastiach:
| 
                   —  | 
               
                   Náklady a prínosy súvisiace s ochranou ekosystémov v kontexte klimatických zmien vzhľadom na potrebu riešiť existujúce hrozby s cieľom posilniť ich odolnosť voči vplyvom klimatických zmien a vzhľadom na úlohu (a hodnotu) zdravých ekosystémov, čo sa týka zmiernenia klimatických zmien a prispôsobenia sa klimatickým zmenám,  | 
            
| 
                   —  | 
               
                   Uplatňovanie trhových prístupov pri ochrane ekosystémov a podpore ich pôsobenia na základe skúseností z trhu s uhlíkom.  | 
            
Termín na predloženie návrhov je 30. september 2009. Návrhy predložené po tomto termíne sa nebudú brať do úvahy. Návrhy treba zasielať na adresu:
| 
                   EIB-Universities Research Action  | 
            
| 
                   100, boulevard Konrad Adenauer  | 
            
| 
                   2950 Luxembourg  | 
            
| 
                   LUXEMBOURG  | 
            
To the attention of Ms. Luisa Ferreira, Co-ordinator.
Podrobnejšie informácie o výberovom procese v programe EIBURS, ako aj o iných programoch a mechanizmoch nájdete na internetovej stránke www.eib.org/universities
Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO)
| 
                   8.7.2009  | 
               
                   SK  | 
               
                   Úradný vestník Európskej únie  | 
               
                   C 155/23  | 
            
OZNÁMENIE O VEREJNOM VÝBEROVOM KONANÍ EPSO/AST/100-101/09
2009/C 155/06
Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) organizuje verejné výberové konania na obsadenie miest asistentov sekretariátu (triedy AST 1) bulharskej a rumunskej štátnej príslušnosti:
| 
                   —  | 
               
                   EPSO/AST/100/09 – asistenti bulharskej štátnej príslušnosti (BG)  | 
            
| 
                   —  | 
               
                   EPSO/AST/101/09 – asistenti rumunskej štátnej príslušnosti (RO)  | 
            
Oznámenie o výberových konaniach je uverejnené výlučne v bulharskom a rumunskom jazyku v Úradnom vestníku Európskej únie, sérii C 155 A z 8. júla 2009.
Ďalšie informácie sú k dispozícii na webovej lokalite úradu EPSO http://eu-careers.eu
KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
Komisia
| 
                   8.7.2009  | 
               
                   SK  | 
               
                   Úradný vestník Európskej únie  | 
               
                   C 155/24  | 
            
Predbežné oznámenie o koncentrácii
(Vec COMP/M.5570 – Platinum/Delphi)
(Text s významom pre EHP)
2009/C 155/07
| 
                   1.  | 
               
                   Komisii bolo 30. júna 2009 doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1), podľa ktorého podnik Platinum Equity LLC („Platinum“, USA) získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady kontrolu nad časťou podniku Delphi Corporation („Delphi“, USA) prostredníctvom kúpy akcií a aktív.  | 
            
| 
                   2.  | 
               
                   Predmet činnosti dotknutých podnikov: 
 
  | 
            
| 
                   3.  | 
               
                   Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004.  | 
            
| 
                   4.  | 
               
                   Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii. Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom (+32 2 2964301 alebo 2967244) alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5570 – Platinum/Delphi na túto adresu: 
  | 
            
(1) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.