18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/2

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 19. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberverwaltungsgericht Berlin-Brandenburg – Nemecko) – Mehmet Soysal, Ibrahim Savatli/Spolková republika Nemecko

(Vec C-228/06) (1)

(Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom - Slobodné poskytovanie služieb - Vízová povinnosť na vstup na územie členského štátu)

2009/C 90/02

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberverwaltungsgericht Berlin-Brandenburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Mehmet Soysal, Ibrahim Savatli

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Za účasti: Bundesagentur für Arbeit

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Oberverwaltungsgericht Berlin-Brandenburg – Výklad článku 41 ods. 1 dodatkového protokolu z 23. novembra 1970 k Dohode o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom o opatreniach prijatých po nadobudnutí ich účinnosti (Ú. v. ES L 293, s. 4; Mim. vyd. 02/001, s. 192) – Platnosť článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 65) – Nové obmedzenia slobodného poskytovania služieb – Povinnosť tureckého štátneho príslušníka zamestnaného ako šofér nákladného vozidla pre turecký dopravný podnik mať vízum pri vstupe na územie členského štátu, hoci takúto povinnosť nemal v čase vstupu dodatkového protokolu do platnosti

Výrok rozsudku

Článok 41 ods. 1 dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970 v Bruseli a v mene Spoločenstva uzatvoreného, schváleného a potvrdeného nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972 sa má vykladať v tom zmysle, že od vstupu tohto protokolu do platnosti odporuje zavedeniu vízovej povinnosti, ktorá umožňuje tureckým štátnym príslušníkom, ako sú žalobcovia vo veci samej, vstúpiť na územie členského štátu na účely výkonu poskytovania služieb na účet podniku so sídlom v Turecku, pokiaľ sa k tomuto dátumu takéto vízum nepožadovalo.

(1) Ú. v. EÚ C 190, 12.8.2006.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/2

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 19. februára 2009 – Koldo Gorostiaga Atxalandabaso/Európsky parlament

(Vec C-308/07 P) (1)

(Odvolanie - Pravidlá o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu - Vymáhanie neoprávnene vyplatených súm započítaním - Výkon rozsudku Súdu prvého stupňa - Právo na nestranný súd - Právna sila rozhodnutej veci - Zásada riadnej správy vecí verejných)

2009/C 90/03

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Koldo Gorostiaga Atxalandabaso (v zastúpení: D. Rouget, avocat)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament (v zastúpení: H. Krück, C. Karamarcos a D. Moore, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 24. apríla 2007, Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament (T-132/06), ktorým Súd prvého stupňa odmietol ako čiastočne zjavne neprípustnú a zamietol ako čiastočne zjavne nedôvodnú žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z 22. marca 2006 prijatého na vykonanie rozsudku Súdu prvého stupňa z 22. decembra 2005, Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament (T-146/04) – Výklad článku 111 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa a zásady nestrannosti – Výklad článku 27 Pravidiel o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Pán Gorostiaga Atxalandabaso je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 211, 8.9.2007.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/3

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Mannheim – Nemecko) – trestné konanie proti Karlovi Schwarzovi

(Vec C-321/07) (1)

(Smernica 91/439/EHS - Držanie vodičských preukazov rôznych členských štátov - Platnosť vodičského preukazu vydaného pred pristúpením daného štátu - Odňatie druhého vodičského preukazu vydaného členským štátom bydliska - Uznanie vodičského preukazu vydaného pred vydaním druhého vodičského preukazu, ktorý bol neskôr odňatý z dôvodu nespôsobilosti jeho držiteľa - Uplynutie doby dočasného zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu ako súčasti opatrenia na odňatie vodičského preukazu)

2009/C 90/04

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Mannheim

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

Karl Schwarz

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Landgericht Mannheim – Výklad článku 7 ods. 5 a článku 8 ods. 2 a 4 smernice Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch (Ú. v. ES L 237, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 317) – Držiteľ viacerých vodičských preukazov – Platnosť vodičského preukazu, ktorý vydal pred pristúpením členský štát štátneho príslušníka – Neuznanie členským štátom bydliska na jeho území vodičského preukazu, ktorý bol získaný, pred pristúpením, v inom členskom štáte pred uplynutím doby dočasného zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu, po uplynutí tohto zákazu

Výrok rozsudku

Článok 7 ods. 5 smernice Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch, zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje, ak je štátny príslušník členského štátu súčasne držiteľom dvoch platných vodičských preukazov, z ktorých jeden je preukazom Spoločenstva a druhý je vodičským preukazom vydaným iným členským štátom, pokiaľ obidva boli získané pred vstupom tohto posledného uvedeného štátu do Európskej únie.

Článku 1 a článku 8 ods. 2 a 4 smernice 91/439, zmenenej a doplnenej nariadením č. 1882/2003, neodporuje, ak členský štát odmieta uznať vodičské oprávnenie odvodzované z vodičského preukazu vydaného iným štátom pred jeho vstupom do Európskej únie, ak bol tento preukaz vydaný ešte pred vodičským preukazom vydaným prvým členským štátom, v ktorom bol tento druhý preukaz odňatý z dôvodu nespôsobilosti jeho držiteľa viesť motorové vozidlo. Skutočnosť, že k tomuto odmietnutiu dochádza po dobe zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu, ktorá je súčasťou uvedeného odňatia, je v tejto súvislosti irelevantná.

(1) Ú. v. EÚ C 283, 24.11.2007.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/3

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – Staatssecretaris van Financiën/Kamino International Logistics BV

(Vec C-376/07) (1)

(Spoločný colný sadzobník - Kombinovaná nomenklatúra - Colné zaradenie - Monitory s technológiou na báze tekutých kryštálov (LCD) vybavené pripojeniami SUB-D, DVI-D, USB, S-video a kompozitné video - Položka 8471 - Položka 8528 - Nariadenie (ES) č. 754/2004)

2009/C 90/05

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Staatssecretaris van Financiën

Žalovaný: Kamino International Logistics BV

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hoge Raad der Nederlanden – Výklad prílohy I nariadenia Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o tarifnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 281, s. 1; Mim. vyd. 02/014, s. 3) – Farebný monitor schopný reprodukovať tak signály zo stroja na automatické spracovanie údajov, ako aj signály z iných zdrojov – Zaradenie do položky 8471 KN – Uplatniteľnosť a platnosť nariadenia Komisie (ES) č. 754/2004 z 21. apríla 2004 o zatrieďovaní určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry (Ú. v. EÚ L 118, s. 32; Mim. vyd. 02/016, s. 93)

Výrok rozsudku

Monitory sporné vo veci samej nie sú vylúčené zo zaradenia do podpoložky 8471 60 90 ako jednotky, ktorých „hlavné“ použitie je v systéme automatického spracovania údajov v zmysle poznámky 5 B písm. a) ku kapitole 84 kombinovanej nomenklatúry tvoriacej prílohu I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, zmenenej a doplnenej nariadením Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003, iba na základe skutočnosti, že sú schopné reprodukovať signály pochádzajúce tak zo stroja na automatické spracovanie údajov, ako aj z iných zdrojov.

Na účely určenia, či monitory dotknuté v spore vo veci samej sú jednotkami, ktorých hlavné použitie je v systéme automatického spracovania údajov, musia vnútroštátne orgány vrátane súdov uplatniť údaje obsiahnuté vo vysvetlivkách k položke 8471 harmonizovaného systému zavedeného medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru uzatvoreným v Bruseli 14. júna 1983 a protokolom o jeho zmene a doplnkoch z 24. júna 1986, najmä v bodoch 1 až 5 časti kapitoly I D, ktorá sa zaoberá zobrazovacími jednotkami automatických zariadení na spracovávanie údajov.

3.	Nariadenie Komisie (ES) č. 754/2004 z 21. apríla 2004 o zatrieďovaní určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry sa neuplatní na účely colného zaradenia monitorov dotknutých v spore vo veci samej.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/4

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State – Holandsko) – M. Elgafaji, N. Elgafaji/Staatssecretaris van Justitie

(Vec C-465/07) (1)

(Smernica 2004/83/ES - Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu - Osoba oprávnená na doplnkovú ochranu - Článok 2 písm. e) - Reálne riziko vážneho bezprávia - Článok 15 písm. c) - Vážne a individuálne ohrozenia života alebo osoby civilistu z dôvodu neselektívneho násilia v prípade ozbrojeného konfliktu - Dôkaz)

2009/C 90/06

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: M. Elgafaji, N. Elgafaji

Žalovaný: Staatssecretaris van Justitie

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nederlandse Raad van State – Výklad článku 2 písm. e) a článku 15 písm. c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany – Minimálne normy upravujúce podmienky pre udelenie postavenia utečenca – Rovnaká úroveň ochrany ako je úroveň podľa článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo v prípade zápornej odpovede, kritériá uplatňované pre konštatovanie vážneho a individuálneho ohrozenia v dôsledku neselektívneho násilia

Výrok rozsudku

Článok 15 písm. c) smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany v spojení s článkom 2 písm. e) tej istej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:

—	existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej situácii,

—

existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu alebo súdmi členského štátu, ktorým je predložené rozhodnutie o zamietnutí takejto žiadosti, dosiahne takú vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny, prípadne do predmetného regiónu by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na ich území čelila reálnemu riziku utrpenia takéhoto ohrozenia.

(1) Ú. v. EÚ C 8, 12.1.2008.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/5

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État – Francúzsko) – Commune de Sausheim/Pierre Azelvandre

(Vec C-552/07) (1)

(Smernica 2001/18/ES - Zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov - Miesto uvoľnenia - Dôverné zaobchádzanie)

2009/C 90/07

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Commune de Sausheim

Žalovaný: Pierre Azelvandre

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Conseil d’État (Francúzsko) – Výklad článku 19 smernice Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľňovaní geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (Ú. v. ES L 117, s. 15) a článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (Ú. v. EÚ L 41, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375) – Pojem „miesto uvoľnenia“ geneticky modifikovaných organizmov (GMO) – Obmedzenie uvoľnenia na konkrétnu parcelu zapísanú v katastri nehnuteľností alebo na širšiu zemepisnú oblasť (obec, kantón alebo departement)? – V prvom uvedenom prípade možnosť odmietnuť sprístupnenie údajov z katastra nehnuteľností o dotknutej parcele z dôvodu výhrady ochrany verejného poriadku a bezpečnosti osôb a majetku?

Výrok rozsudku

„Miesto uvoľnenia“ v zmysle článku 25 ods. 4 prvej zarážky smernice 2001/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS je určené na základe všetkých informácií o umiestnení uvoľnenia predložených ohlasovateľom príslušným orgánom členského štátu, na ktorého území sa má toto uvoľnenie uskutočniť v rámci postupov uvedených v článkoch 6 až 8, 13, 17, 20 alebo 23 tejto smernice.

2.	Výhrada ochrany verejného poriadku alebo iných záujmov chránených zákonom nemôže brániť zverejneniu informácií uvedených v článku 25 ods. 4 smernice 2001/18.

(1) Ú. v. EÚ C 37, 9.2.2008.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/5

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione – Taliansko) – Athesia Druck Srl/Ministero delle Finanze, Agenzia delle Entrate

(Vec C-1/08) (1)

(Šiesta smernica o DPH - Článok 9 ods. 2 písm. e) - Článok 9 ods. 3 písm. b) - Trinásta smernica o DPH - Článok 2 - Miesto poskytovania služieb - Reklamné služby - Vrátenie DPH - Daňový zástupca)

2009/C 90/08

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Corte suprema di cassazione

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Athesia Druck Srl

Žalovaní: Ministero delle Finanze, Agenzia delle Entrate

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Corte suprema di cassazione (Taliansko) – Výklad článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) – Reklamné služby – Určenie miesta poskytnutia služby – Poskytnutie služby podnikom, ktorý má svoje sídlo na území Spoločenstva podniku usadenému v treťom štáte, ale ktorý má daňového zástupcu na území členského štátu

Výrok rozsudku

Ak je v oblasti reklamných služieb zákazník usadený mimo územia Spoločenstva, je miestom poskytovania služieb podľa článku 9 ods. 2 písm. e) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej desiatou smernicou Rady 84/386/EHS z 31. júla 1984, v zásade miesto bydliska uvedeného zákazníka. Členské štáty však môžu využiť možnosť stanovenú v článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, tým, že odchylne od uvedenej zásady stanovia miesto dotknutého poskytovania služieb vnútri dotknutého členského štátu.

V prípade využitia tejto možnosti stanovenej v článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, sa reklamné služby poskytnuté poskytovateľom usadenom v Európskom spoločenstve v prospech zákazníka so sídlom v treťom štáte, či už je týmto zákazníkom konečný zákazník, alebo sprostredkovateľ, považujú za služby uskutočnené v Európskom spoločenstve, za podmienky, že skutočné využitie a prevádzkovanie v zmysle článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, je uskutočnené vnútri dotknutého členského štátu. V oblasti reklamných služieb je to tak, keď sú reklamné správy, ktoré sú predmetom poskytovania služieb, vysielané z dotknutého členského štátu.

Článok 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, nemôže viesť k zdaneniu reklamných služieb poskytovaných poskytovateľom služieb usadeným mimo Európskeho spoločenstva jeho vlastným zákazníkom, aj keby tento poskytovateľ služieb mal postavenie sprostredkovateľa z dôvodu predchádzajúceho poskytovania služieb, pretože takéto poskytovanie služieb nespadá do pôsobnosti článku 9 ods. 2 písm. e) tejto smernice a všeobecnejšie článku 9 tejto smernice ako celku, ustanovení, na ktoré výslovne odkazuje článok 9 ods. 3 písm. b) tej istej smernice.

Zdaniteľný charakter poskytovania služieb v zmysle článku 9 ods. 3 písm. b) šiestej smernice 77/388, v znení zmien a doplnení, nebráni uplatneniu nároku zdaniteľnou osobou na vrátenie DPH, pokiaľ táto osoba spĺňa podmienky stanovené v článku 2 trinástej smernice Rady zo 17. novembra 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva.

Ustanovenie daňového zástupcu, ktorý je uvedený najmä v článku 2 ods. 3 trinástej smernice a v článku 17 dekrétu o DPH, nemá samo osebe vplyv na zdaniteľný alebo nezdaniteľný charakter služieb prijatých alebo uskutočnených zastúpenou osobou.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 8.3.2008.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/6

Uznesenie Súdneho dvora (tretia komora) z 27. novembra 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Catalunya – Španielsko) – N.N. Renta SA/Tribunal Económico-Administrativo Regional de Cataluña (TEARC), Generalidad de Cataluña

(Vec C-151/08) (1)

(Článok 104 ods. 3 rokovacieho poriadku - Šiesta smernica o DPH - Článok 33 ods. 1 - Pojem „dane z obratu“ - Daň z prevodov majetku a listinných právnych aktov)

2009/C 90/09

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de Cataluña

Účastníci konania vo veci samej

Odvolateľka: N.N. Renta SA

Odporkyne: Tribunal Económico-Administrativo Regional de Cataluña (TEARC), Generalidad de Cataluña

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Tribunal Superior de Justicia de Cataluña – Výklad článku 33 šiestej smernice Rady 388/77/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23) – Pojem „dane z obratu“ – Vnútroštátna daň z prevodov majetku a listinných právnych aktov

Výrok uznesenia

Článok 33 ods. 1 šiestej smernice Rady 388/77/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je prekážkou výberu progresívnej alebo pomernej dane z prevodov majetku a listinných právnych aktov, pokiaľ sa vzťahuje na uzavretie kúpnej zmluvy podnikateľom, ktorého činnosť spočíva v kúpe a predaji nehnuteľností alebo v nákupe nehnuteľností s cieľom ich neskoršej prestavby alebo prenájmu.

(1) Ú. v. EÚ C 158, 21.6.2008.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 4. decembra 2008 – Friedrich G. Barth/Bundesministerin für Wissenschaft und Forschung

(Vec C-542/08)

2009/C 90/10

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Friedrich G. Barth

Žalovaná: Bundesministerin für Wissenschaft und Forschung

Prejudiciálne otázky

Predstavuje uplatnenie zákonného ustanovenia o premlčaní, stanovujúceho trojročnú premlčaciu lehotu na mimoriadne príplatky za odpracované roky, ktoré v prípadoch, ako je konanie vo veci samej, neboli udelené migrujúcemu pracovníkovi na základe vnútroštátneho právneho stavu nezlučiteľného s právom Spoločenstva pred rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 30. septembra 2003, Gerhard Köbler (C-224/01, Zb. s. I-10239), nepriamu diskrimináciu migrujúcich pracovníkov v zmysle článku 39 ES a článku 7 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 1612/68 (1) alebo obmedzenie v týchto ustanoveniach garantovaného voľného pohybu pracovníkov?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Bráni článok 39 ES a článok 7 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 1612/68, v prípadoch, ako je konanie vo veci samej, uplatneniu takého ustanovenia o premlčaní na mimoriadne príplatky za odpracované roky, ktoré neboli udelené migrujúcemu pracovníkovi na základe vnútroštátneho právneho stavu nezlučiteľného s právom Spoločenstva pred rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 30. septembra 2003, Gerhard Köbler (C-224/01, Zb. s. I-10239)?

Bráni zásada efektívnosti za okolností ako vo veci samej uplatniť proti domáhaniu sa nárokov z minulosti na mimoriadne príplatky za odpracované roky, ktoré neboli udelené pri porušení práva Spoločenstva na základe jednoznačne formulovaných vnútroštátnych právnych ustanovení, ustanovenie o premlčaní stanovujúce trojročnú premlčaciu lehotu?

(1) Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Nemecko) 15. januára 2009 – Gudrun Schwemmer/Agentur für Arbeit Villingen-Schwenningen – Familienkasse

(Vec C-16/09)

2009/C 90/11

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Gudrun Schwemmer

Žalovaný: Agentur für Arbeit Villingen-Schwenningen – Familienkasse

Prejudiciálne otázky

Má sa pravidlo uvedené v článku 76 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva (1), uplatniť obdobne na článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci Spoločenstva (2), v prípadoch, v ktorých oprávnený rodič nepožiadal o rodinné dávky, na ktoré má nárok v krajine zamestnania?

V prípade, že článok 76 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 je obdobne uplatniteľný: na základe ktorých diskrečných kritérií môže inštitúcia krajiny bydliska príslušná pre rodinné dávky uplatniť článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 tak, ako keby sa dávky poskytovali v krajine zamestnania? Môže byť diskrečná právomoc, prejavujúca sa v tom, že sa predpokladá poberanie rodinných dávok v krajine zamestnania, obmedzená v prípade, keď oprávnená osoba o rodinné dávky, na ktoré má nárok v krajine zárobkovej činnosti zámerne nepožiadala o rodinné dávky, na ktoré má nárok v krajine zamestnania, aby spôsobila škodu osobám, ktoré majú nárok na prídavky na deti v krajine bydliska?

(1) Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35.

(2) Ú. v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 83.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/8

Odvolanie podané 19. januára 2009: ecoblue AG proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 12. novembra 2008 vo veci T-281/07, ecoblue AG/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-23/09)

2009/C 90/12

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: ecoblue AG (v zastúpení: C. Osterrieth, T. Schmitz, Rechtsanwälte)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 12. novembra 2008 vo veci T-281/07,

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 25. apríla 2007 (vec R 0844/2006-1) o prihláške ochrannej známky Spoločenstva č. 002871598 „Ecoblue“,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ tvrdí, že Súd prvého stupňa nesprávne uplatnil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva, keďže kolidujúce ochranné známky nevykazujú minimálny stupeň podobnosti, ktorý sa vyžaduje na konštatovanie pravdepodobnosti zámeny.

Ďalej odvolateľ uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil chyby, keď určil, že rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky, na ktorej sa zakladala námietka, je základným prvkom preskúmania existencie pravdepodobnosti zámeny. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy tento aspekt sporu a obmedzil sa na porovnanie dvoch kolidujúcich ochranných známok z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska, akoby skoršia ochranná známka bola známkou, ktorá vykazuje len priemerný stupeň rozlišovacej spôsobilosti.

Odvolateľ tiež tvrdí, že Súd prvého stupňa správne neuplatnil pravidlo, podľa ktorého spotrebitelia bežne prisudzujú väčší význam prvej časti slov. Keďže slovné prvky „Eco“ a „blue“ sú rovnako opisné, spotrebiteľ automaticky pripisuje väčší dôraz prvému slovnému prvku „Eco“, čím rozoznáva rozlišovaciu spôsobilosť oboch ochranných známok.

Okrem toho odvolateľ uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že koncepčným rozdielom medzi oboma kolidujúcimi ochrannými známkami neprisudzoval prvoradú dôležitosť.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (Spojené kráľovstvo) 19. januára 2009 – The Motor Insurers’ Bureau/Helphire (UK) Limited, Angel Assistance Limited

(Vec C-26/09)

2009/C 90/13

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: The Motor Insurers’ Bureau

Odporcovia: Helphire (UK) Limited, Angel Assistance Limited

Prejudiciálne otázky

Otázka 1

Pokiaľ vnútroštátne právo členského štátu stanovuje, že náklady vzniknuté poškodeným pri dopravnej nehode následným prenajatím náhradného vozidla sú vymáhateľné voči zodpovednej osobe, umožňuje článok 1 ods. 4 smernice (1) MIB, aby vylúčil akúkoľvek povinnosť nahradiť takéto náklady, keď je náhrada škody v konečnom dôsledku vyplatená poisťovateľovi, ktorý vystavil poistku na obdobie po nehode pokrývajúcu náklady prenájmu pre prípad ich nevymáhateľnosti od zodpovednej osoby?

b)	Ak je odpoveď na otázku 1 a) záporná, je možné, aby MIB obmedzil náhradu škody na poistné plnenie vyplatené poisťovateľom, ktorý zaplatil náklady prenájmu?

Otázka 2

Ak je odpoveď na otázku 1 a) záporná:

Má vnútroštátny súd vykladať Uninsured Drivers Agreement takým spôsobom, že priznáva smernici účinok v súlade so zásadami uvedenými Súdnym dvorom v rozsudku z 13. novembra 1990, C-106/89, Marleasing/Comercial Internacional de Alimentación, Zb. s. I-4135? Inými slovami, zahŕňa „celý súhrn predpisov vnútroštátneho práva“, na ktorý odkazuje tretia zarážka bodu 120 rozsudku Súdneho dvora z 5. októbra 2004, C-397/01 až C-403/01, Pfeiffer a i. Zb. s. I-8835 dohodu akou je Uninsured Drivers Agreement?

Otázka 3

Ak je odpoveď na otázku 1 a) záporná:

Má článok 1 ods. 4 smernice priamy účinok?

Otázka 4

Ak je odpoveď na otázku 3 kladná:

Na účel posúdenia či subjekt, akým je MIB, je subjektom, voči ktorému možno uplatňovať ustanovenia smernice, ktoré môžu mať priamy účinok:

i)	Toto posúdenie sa má uskutočniť podľa kritérií stanovených Súdnym dvorom v rozsudku z 12. júla 1990 vo veci C-188/89, Foster a i./British Gas (Zb. s. I-3313)?

ii)	Pokiaľ sa má toto posúdenie uskutočniť podľa niektorých z týchto kritérií (nie však všetkých) a/alebo dodatočných kritérií, aké kritériá sa majú v tejto veci použiť?

b)	Posúdenie, či subjekt spĺňa relevantné kritériá, je výlučne vecou vnútroštátneho súdu?

c)	Spĺňa subjekt s charakteristikami MIB také kritériá, aby voči nemu mohli byť uplatňované ustanovenia smernice, ktoré majú priamy účinok?

(1) Druhá smernica Rady z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Ú. v. ES L 8, s. 17; Mim. vyd. 06/007, s. 3).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof Amsterdam (Holandsko) 26. januára 2009 – Oracle Nederland BV/Inspecteur der Belastingdienst Utrecht – Gooi/kantoor Utrecht

(Vec C-33/09)

2009/C 90/14

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Gerechtshof Amsterdam

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Oracle Nederland BV

Žalovaný: Inspecteur der Belastingdienst Utrecht – Gooi/kantoor Utrecht

Prejudiciálne otázky

Majú sa článok 11 ods. 4 druhej smernice (1) a článok 17 ods. 6 šiestej smernice (2) vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý chce využiť v týchto článkoch stanovenú možnosť (ponechania) vylúčenia odpočtu dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k druhom výdavkov opísaným ako výdavky:

—	„na poskytnutie jedál a nápojov zamestnancom podnikateľa“,

—	„na poskytnutie reklamných darčekov alebo iných darov tým subjektom, u ktorých neprichádza alebo by neprichádzal do úvahy úplný alebo podstatný odpočet dane zaplatenej na vstupe, ak im bude alebo má byť zaúčtovaná príslušná daň z obratu“,

—	„poskytnutie ubytovania… pre zamestnancov podnikateľa“,

—	„športových alebo zábavných aktivít… pre zamestnancov podnikateľa“,

splnil podmienku uvedenia druhu dostatočne určitých tovarov a služieb?

Pokiaľ bude odpoveď na prvú otázku, pokiaľ ide o jeden z druhov citovaných výdavkov, kladná: je podľa článku 6 ods. 2 a článku 17 ods. 2 a 6 šiestej smernice prípustné, aby vnútroštátne ustanovenie, o aké ide v prejednávanej veci, ktoré bolo prijaté pred nadobudnutím účinnosti smernice, stanovovalo, že zdaniteľná osoba nemôže úplne odpočítať daň z obratu, ktorá bola zaplatená v okamihu nadobudnutia určitých tovarov a služieb, pretože za ne bola vyfakturovaná odmena vrátane dane z obratu, ale môže si odpočítať len daň zaplatenú za toto plnenie?

Pokiaľ je v súvislosti s „poskytovaním jedál a nápojov“ splnená požiadavka uvedenia druhu dostatočne určitých tovarov a služieb: je s článkom 17 ods. 6 šiestej smernice v rozpore zmena vylúčenia odpočtu dane, ak pri tejto zmene možno predpokladať, že v zásade obmedzuje rozsah vylúčenia, avšak nemožno vylúčiť, že v konkrétnom prípade sa v konkrétnom roku predovšetkým vďaka paušálnemu charakteru zmenenej úpravy rozšíri rozsah pôsobnosti tohto obmedzenia odpočtu?

(1) Druhá smernica Rady 67/228/EHS z 11. apríla 1967 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu – štruktúra a spôsoby uplatňovania spoločného systému dane z pridanej hodnoty [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 71, s. 1303).

(2) Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal du travail de Bruxelles (Belgicko) 26. januára 2009 – Gerardo Ruiz Zambrano/Office national de l’emploi (ONEM)

(Vec C-34/09)

2009/C 90/15

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal du travail de Bruxelles

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Gerardo Ruiz Zambrano

Žalovaný: Office national de l’emploi (ONEM)

Prejudiciálne otázky

Priznávajú články 12, 17 a 18 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, jeden alebo viaceré z nich, chápané osobitne alebo spolu, právo na pobyt občanovi Únie na území členského štátu, ktorého občianstvo tento občan má, nezávisle od predchádzajúceho uplatnenia práva pohybu na území členských štátov?

Majú byť články 12, 17 a 18 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, spoločne s ustanoveniami článkov 21, 24 a 34 Charty základných práv (prijatej Európskou radou v Nice 7. decembra 2000, uverejnenej v jej súčasnom znení v Ú. v. EÚ C 303, 2007), vykladané v tom zmysle, že právo, ktoré bez diskriminácie založenej na občianstve priznávajú každému občanovi Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, predpokladá, pokiaľ je tento občan maloletým dieťaťom, ktoré je závislé od priameho predka, štátneho príslušníka tretieho štátu, že požívanie práva na pobyt tohto dieťaťa na území členského štátu, v ktorom má bydlisko a ktorého má občianstvo, mu musí byť zaručené, nezávisle od predchádzajúceho uplatnenia práva pohybu, a to ním alebo prostredníctvom jeho zákonného zástupcu, s tým, že by toto právo na pobyt bolo sprevádzané potrebným účinkom, ktorého nevyhnutnosť bola priznaná judikatúrou Spoločenstva (rozsudok z 19. októbra 2004, Chen/Spojené kráľovstvo, C-200/02) poskytnutím priamemu predkovi, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu, ktorý je povinný starať sa o toto dieťa a disponuje dostatočnými zdrojmi a nemocenským poistením, sekundárneho práva na pobyt, ktorý by mal ten istý štátny príslušník tretieho štátu, ak maloleté dieťa, ktoré je na ňom závislé, by bolo občanom Únie, ktorý nemá občianstvo členského štátu, v ktorom má bydlisko?

Majú byť články 12, 17 a 18 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v spojení s ustanoveniami článkov 21, 24 a 34 Charty základných práv vykladané v tom zmysle, že právo na pobyt maloletého dieťaťa, štátneho príslušníka členského štátu, na území ktorého má bydlisko, musí zahŕňať oslobodenia od povinnosti získať pracovné povolenie pre priameho predka, štátneho príslušníka tretieho štátu, ktorý je povinný starať sa o toto maloleté dieťa a ktorý – aj keď to nebolo požiadavkou povolenia na pobyt ukladaného vnútroštátnym právom členského štátu, v ktorom má bydlisko – spĺňa na základe výkonu práce za mzdu, na ktorú sa vzťahuje sociálne zabezpečenie tohto štátu, podmienku dostatočných zdrojov a nemocenského poistenia, aby právo na pobyt tohto dieťaťa bolo sprevádzané potrebným účinkom, ktorý bol priznaný judikatúrou Spoločenstva (rozsudok z 19. októbra 2004, Chen/Spojené kráľovstvo, C-200/02) v prospech maloletého dieťaťa, európskeho občana, ktorý má iné občianstvo, ako je členský štát, v ktorom sa zdržiava, a ktorý je závislý na priamom predkovi, štátnom príslušníkovi tretieho štátu?

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/11

Odvolanie podané 30. januára 2009: Société des plantations de Mbanga SA (SPM) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsmej komory) z 13. novembra 2008 vo veci T-128/05, SPM/Rada a Komisia

(Vec C-39/09 P)

2009/C 90/16

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Société des plantations de Mbanga SA (SPM) (v zastúpení: A. Farache, advokát)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľky

—	čiastočne zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa,

—	zaviazať Komisiu na náhradu škody a náhradu trov konania na oboch stupňoch, vrátane trov odvolateľky,

—	subsidiárne vec vrátiť Súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie a určiť výšku náhrady škody.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka svoje odvolanie v zásade zakladá na dvoch odvolacích dôvodoch:

Vo svojom prvom odvolacom dôvode uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že režim Spoločenstva v oblasti dovozu banánov neporušuje zjavným a vážnym spôsobom zásadu zachovania účinnej hospodárskej súťaže. Podľa odvolateľky táto zásada predstavuje právnu normu, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.

V tejto súvislosti odvolateľka uvádza, že Súd prvého stupňa nezohľadnil ciele hospodárskej súťaže, keďže svoj rozsudok založil iba na všeobecných cieľoch , ktoré sú špecificky sledované v rámci spoločnej organizácii trhu v sektore obchodu s banánmi. Ďalej odvolateľka tvrdí, že Súd prvého stupňa nesprávne vyložil vzťah medzi právnou úpravou Spoločenstva a protisúťažnými postupmi, ktoré existujú na trhu s banánmi, keď odmietol uznať, že ustanovenia Spoločenstva umožňujú prostredníctvom dovozných certifikátov vytvorenie finančných výhod pre niektoré zvýhodnené subjekty, ktorých postavenie na trhu bolo posilnené existujúcimi pravidlami.

Odvolateľka vo svojom druhom odvolacom dôvode poukazuje na to, že Súd prvého stupňa porušil všeobecné právne zásady, najmä zásadu riadnej správy vecí verejných, keď usúdil, že táto zásada sama o sebe nepredstavuje právnu normu, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom. Táto zásada bola opakovane stanovená v judikatúre a v tomto prípade z nej Komisii vyplýva povinnosť zohľadniť osobitnú situáciu trhu a situáciu pestovateľov, ktorí po prijatí právnej úpravy Spoločenstva nemôžu dosiahnuť kvalifikáciu dovozcov.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal VAT and Duties Tribunal, Manchester (Spojené kráľovstvo) 29. januára 2009 – Astra Zeneca UK Limited/Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

(Vec C-40/09)

2009/C 90/17

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

VAT and Duties Tribunal, Manchester

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Astra Zeneca UK Limited

Odporca: Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

Prejudiciálne otázky

Za takých okolností, aké sú v tejto veci, keď má zamestnanec na základe svojej pracovnej zmluvy právo vybrať si časť svojej odmeny vo forme poukážky s nominálnou hodnotou, má sa článok 2 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS (1) [teraz článok 2 ods. 1 písm. c) základnej smernice o DPH] vykladať tak, že keď zamestnávateľ poskytuje túto poukážku zamestnancovi, ide o poskytnutie služieb za protihodnotu?

Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, má sa článok 6 ods. 2 písm. b) [teraz článok 26 ods. 1 písm. b)] vykladať tak, že poskytnutie poukážky zamestnancovi zo strany zamestnávateľa v súlade s pracovnou zmluvou sa musí považovať za poskytnutie služieb, ak má zamestnanec poukážku použiť na súkromné účely?

Ak sa poskytnutie poukážky nemá považovať za poskytnutie služieb za protihodnotu v zmysle článku 2 ods. 1, ani za poskytnutie služieb podľa článku 6 ods. 2 písm. b), má sa článok 17 ods. 2 [teraz článok 168] vykladať tak, že zamestnávateľovi umožňuje požiadať o vrátenie dane z pridanej hodnoty, ktorú zaplatil pri kúpe a poskytnutí poukážky zamestnancovi v súlade s jeho pracovnou zmluvou, ak má zamestnanec poukážku použiť na súkromné účely?

(1) Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/12

Žaloba podaná 30. januára 2009 – Komisia Európskych spoločenstiev/Estónska republika

(Vec C-46/09)

2009/C 90/18

Jazyk konania: estónčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: E. Randvere a K. Simonsson)

Žalovaná: Estónska republika

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že nesprávnym prebratím ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES (1) z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu, si Estónska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 11 smernice 2000/59/ES,

—	zaviazať Estónsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Z článku 11 ods. 2 písm. a) smernice 2000/59 vyplýva, že Estónska republika má povinnosť stanoviť kritériá s cieľom výberu lodí, iných než sú rybárske a rekreačné lode, oprávnené prepravovať maximálne 12 cestujúcich, ktoré majú byť predmetom inšpekcie.

Článok 11 ods. 2 písm. c) smernice 2000/59, stanovuje, že ak príslušný orgán nie je spokojný s výsledkami inšpekcie, zabezpečí, aby loď neopustila prístav, až kým nevyloží svoj lodný odpad a zvyšky nákladu do prístavného zberného zariadenia v súlade s článkami 7 a 10.

Estónska republika oznámila svoj úmysel doplniť estónsku legislatívu s cieľom správneho prebratia týchto ustanovení smernice. Komisia nedisponuje informáciami týkajúcimi sa prijatia takýchto zmien.

(1) Ú. v. ES L 332, s. 81; Mim. vyd. 07/005, s. 358.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tingsrätt Stockholm (Švédsko) 6. februára 2009 – Konkurrensverket/TeliaSonera Sverige AB

(Vec C-52/09)

2009/C 90/19

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tingsrätt Stockholm

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Konkurrensverket

Žalovaná: TeliaSonera Sverige AB

Vedľajší účastník konania: Tele2 Sverige Aktiebolag

Prejudiciálne otázky

1.	Za akých okolností dochádza k porušeniu článku 82 ES z dôvodu rozdielu medzi cenou, ktorú vertikálne integrovaný podnik účtuje za vstupné produkty ADSL konkurentom na veľkoobchodnom trhu, a cenou, ktorú účtuje na maloobchodnom trhu?

2.	Treba pri posudzovaní prvej otázky vziať do úvahy iba ceny, ktoré dominantný podnik účtuje koncovým užívateľom, alebo treba zohľadniť aj ceny účtované jeho konkurentmi na trhu koncových užívateľov?

3.	Má na odpoveď na prvú otázku vplyv skutočnosť, že dominantný podnik nemá žiadnu právnymi predpismi stanovenú povinnosť uskutočniť dodávky na veľkoobchodnom trhu, ale že sa rozhodol tak urobiť sám z vlastnej iniciatívy?

4.	Je na to, aby sa správanie opísané v prvej otázke považovalo za zneužitie dominantného postavenia, potrebné, aby nastali účinky obmedzenia súťaže, a ak áno, ako sa majú tieto účinky zistiť?

5.	Má na odpoveď na prvú otázku vplyv trhová sila dominantného podniku?

6.	Je na to, aby sa správanie opísané v prvej otázke považovalo za zneužitie dominantného postavenia, potrebné, aby podnik, ktorý ho uplatňuje, mal dominantné postavenie aj na veľkoobchodnom trhu, aj na trhu koncových užívateľov?

7.	Aby sa správanie opísané v prvej otázke považovalo za zneužitie dominantného postavenia, musia byť výrobok alebo služba, ktoré dodáva dominantný podnik na veľkoobchodnom trhu, nepostrádateľné pre konkurentov?

8.	Má na odpoveď na prvú otázku vplyv skutočnosť, že ide o dodávku pre nového zákazníka?

9.	Je na to, aby sa správanie opísané v prvej otázke považovalo za zneužitie dominantného postavenia, potrebné, aby sa dalo očakávať, že dominantný podnik bude schopný vykryť vzniknuté straty?

10.	Má na odpoveď na prvú otázku vplyv skutočnosť, že sa na trhu prechádza na novú technológiu, ktorá si vyžaduje veľké investície, napríklad z dôvodu primeraných nákladov na zavedenie technológie a prípadnú nutnosť predávať so stratou počas fázy jej zavádzania?

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal House of Lords (Spojené kráľovstvo) 6. februára 2009 – Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs/Loyalty Management UK Limited

(Vec C-53/09)

2009/C 90/20

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

House of Lords

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

Druhý účastník odvolacieho konania: Loyalty Management UK Limited

Prejudiciálne otázky

Ak zdaniteľná osoba (ďalej len „organizátor“) vykonáva činnosť spočívajúcu v organizovaní programu prémií pre verných zákazníkov (ďalej len „program“) pre viacerých účastníkov, v rámci ktorého sú uzatvorené rozličné dohody, a to:

i)	dohody s rôznymi spoločnosťami, takzvanými sponzormi, podľa ktorých sponzori pridelia svojim zákazníkom (ďalej len „zberatelia“) „body“ pri kúpe tovarov alebo pri využití služieb sponzorov a sponzori zaplatia organizátorovi;

ii)	dohody so zberateľmi, v ktorých je okrem iného stanovené, že zberatelia pri kúpe tovarov a/alebo využití služieb sponzorov získajú body, ktoré môžu vymeniť za tovary a/alebo služby, a

iii)

dohody s rôznymi spoločnosťami (ďalej len „poskytovatelia prémie“ alebo „poskytovatelia“), podľa ktorých poskytovatelia okrem iného vyhlásia, že súhlasia s tým, aby boli zberateľom dodané tovary a/alebo poskytnuté služby za nižšiu ako bežnú cenu alebo bezplatne, ak zberateľ vymení body, a organizátor ako protiplnenie zaplatí „servisný poplatok“, ktorý sa vypočíta podľa počtu bodov, ktoré boli u poskytovateľa prémie vymenené za príslušné obdobie.

1.	Ako sa majú vykladať články 14, 24 a 73 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 (1) [pôvodne články 5, 6 a 11 časť A ods. 1 písm. a) smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 (2)], ak organizátor uskutoční platby v prospech poskytovateľa prémie?

Majú sa tieto ustanovenia vykladať najmä tak, že tieto platby organizátora poskytovateľom prémie sú:

a)	iba protiplnením za poskytnutie služieb poskytovateľmi prémie organizátorovi, alebo

b)	iba protiplnením za dodanie tovarov a/alebo poskytnutie služieb poskytovateľmi prémie zberateľom, alebo

c)	čiastočne protiplnením za poskytnutie služieb poskytovateľmi prémie organizátorovi a čiastočne protiplnením za dodanie tovarov a/alebo poskytnutie služieb poskytovateľmi prémie zberateľom?

Ak správnou odpoveďou na druhú otázku je odpoveď pod bodom c), a teda servisný poplatok je protiplnením za dvojaké plnenie poskytovateľov prémie, jedno v prospech organizátora a druhé v prospech zberateľov: Aké sú podľa práva Spoločenstva kritériá pre určenie, ako má byť poplatok, akým je servisný poplatok, rozdelený medzi tieto dve plnenia?

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal House of Lords (Spojené kráľovstvo) 9. februára 2009 – Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs/Baxi Group Limited

(Vec C-55/09)

2009/C 90/21

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

House of Lords

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

Odporca: Baxi Group Limited

Prejudiciálne otázky

A	platiteľ dane uskutočňuje program na podporu predaja organizovaný reklamno-marketingovou spoločnosťou, na základe ktorého sa zákazníkom platiteľa dane vydávajú ‚body‘ v súvislosti s nákupom tovaru u platiteľa dane;

B	zákazníci využívajú body na bezplatné získanie tovaru – odmeny od reklamno-marketingovej spoločnosti;

platiteľ dane sa s touto druhou spoločnosťou dohodol, že jej za tovar – odmenu zaplatí odporúčanú maloobchodnú cenu:

1.	Ako sa majú vykladať články 14, 24, 73 a 168 smernice o DPH (1) [predtým články 5, 6, 11 (A) ods. 1 písm. a) a článok 17 ods. 2 šiestej smernice (2)], pokiaľ ide o platby, ktoré platiteľ dane uhrádza tejto druhej spoločnosti?

Najmä, majú sa tieto ustanovenia vykladať tak, že tieto platby platiteľa dane voči druhej spoločnosti treba chápať:

a)	výlučne ako protihodnotu za poskytnutie služieb druhou spoločnosťou platiteľovi dane;

b)	výlučne ako protihodnotu od tretej strany za dodanie tovaru druhou spoločnosťou zákazníkom;

c)	ako protihodnotu čiastočne za poskytnutie služieb druhou spoločnosťou platiteľovi dane a čiastočne za dodanie tovaru druhou spoločnosťou zákazníkom alebo

d)	ako protihodnotu tak za poskytnutie reklamných a marketingových služieb, ako aj za odovzdanie tovaru druhou spoločnosťou platiteľovi dane?

Ak odpoveď na otázku č. 2 znie, že tieto platby treba chápať čiastočne ako protihodnotu za poskytnutie služieb druhou spoločnosťou platiteľovi dane a čiastočne ako protihodnotu, ktorú poskytuje platiteľ dane ako tretia osoba druhej spoločnosti za tovar, ktorý táto druhá spoločnosť dodá zákazníkom, aké kritériá stanovuje právo Spoločenstva na určenie toho, ako sa má táto platba rozdeliť medzi toto poskytnutie služieb a dodanie tovaru?

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

(2) Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale della Campania (Taliansko) 11. februára 2009 – Lucio Rubano/Regione Campania, Comune di Cusano Mutri

(Vec C-60/09)

2009/C 90/23

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale della Campania

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Lucio Rubano

Žalovaní: Regione Campania, Comune di Cusano Mutri

Prejudiciálne otázky

1.	Je zriadenie jedinej lekárne v obciach s počtom nižším ako štyritisíc obyvateľov zlučiteľné s článkami 152 a 153 Zmluvy o Európskej únii?

Je právna úprava, podľa ktorej zriadenie druhej lekárne v obciach s počtom vyšším ako štyritisíc obyvateľov, za podmienok, akými sú vyšší počet obyvateľov aspoň o päťdesiat percent oproti ukazovateľom, aspoň tritisícmetrová vzdialenosť od existujúcej prevádzky a zvláštne potreby lekárenskej starostlivosti vzhľadom na topografické podmienky a dostupnosť cestných komunikácií, podlieha posúdeniu zo strany jednak zdravotníckych jednotiek (miestnych štátnych zdravotníckych zariadení), a jednak miestnej stavovskej komory, teda zo strany správnych orgánov, ktoré sú príslušné vo veciach organizácie a kontroly služby lekárenskej starostlivosti, zlučiteľná s článkami 152 a 153 Zmluvy o Európskej únii?

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) (Spojené kráľovstvo) 13. februára 2009 – Association of the British Pharmaceutical Industry/Medicines and Healthcare Products Regulatory Agency

(Vec C-62/09)

2009/C 90/24

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Association of the British Pharmaceutical Industry

Žalovaná: Medicines and Healthcare Products Regulatory Agency

Prejudiciálne otázky

Bráni článok 94 ods. 1 smernice 2001/83/ES (1) verejnému orgánu, ktorý tvorí súčasť vnútroštátneho verejného zdravotného systému, aby na účel zníženia svojich celkových výdavkov na lieky zaviedol systém poskytovania peňažných podnetov lekárskym ordináciám (ktoré môžu poskytovať peňažné výhody ďalej lekárom predpisujúcim lieky), aby predpisovali konkrétne stanovené lieky podporované systémom podnetov, ktorý je buď:

a)	iným liekom na predpis, než je liek lekárom predpisovaný pacientovi predtým, alebo

b)	iným liekom na predpis, než je liek, ktorý by mohol byť predpisovaný pacientovi v prípade neexistencie systému podnetov,

ak takýto iný liek na predpis patrí do rovnakej terapeutickej triedy liekov používaných na liečenie určitého zdravotného stavu pacienta?

(1) Smernica 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, s. 67; Mim. vyd. 13/027, s. 69).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/16

Žaloba podaná 13. februára 2009 – Komisia Európskych spoločenstiev/Francúzska republika

(Vec C-64/09)

2009/C 90/25

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: P. Oliver a J.-B. Laignelot, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Francúzska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na správne a úplné prebratie článku 2 ods. 13, článku 4 ods. 2 písm. a), článku 5 ods. 3 a 4, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (1), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia na podporu svojej žaloby uvádza sedem výhrad založených na nesprávnom prebratí niektorých ustanovení smernice 2000/53/ES do francúzskeho práva.

Žalobkyňa v prvom rade uvádza, že prebratie definície uvedenej v článku 2 ods. 13 týkajúcej sa „informácií o rozobratí“ vozidiel po dobe životnosti nebolo vykonané dostatočne jasne a presne v rozsahu, pretože príslušné vnútroštátne ustanovenie má zjavne menší dosah ako ustanovenie smernice a nijakým spôsobom neodkazuje na súvislosť medzi cieľom stanoveným zákonodarcom Spoločenstva spočívajúcom v správnom a ekologicky vhodnom spracovaní vozidiel.

Podľa žalobkyne neskoré prebratie článku 4 ods. 2 písm. a) malo za následok prítomnosť vozidiel, materiálov a súčiastok na trhu počas osemnástich mesiacov, ktoré obsahovali, okrem vyňatých prípadov, olovo, ortuť, kadmium a hexavalentný chróm, pretože príslušné vnútroštátne ustanovenia sa vzťahovali len na schválené typy vozidiel od 31. decembra 2004, zatiaľ čo článok 4 ods. 2 písm. a) smernice stanovuje dátum 1. júla 2003.

Žalobkyňa zároveň uvádza, že postup stanovený v článku 5 ods. 3 týkajúci sa vystavenia osvedčenia o zničení vozidla po dobe životnosti, nebol správne prebratý do francúzskeho práva, čo môže viesť k omylu, a to najmä zo strany majiteľov vozidiel pochádzajúcich z iných členských štátov. Komisia v tejto súvislosti osobitne kritizuje skutočnosť, že osvedčenie o zničení vozidla sa nevydáva v okamihu odovzdania vozidla, ale až po jeho fyzickom zničení, a že uvedené osvedčenie sa neodovzdáva majiteľovi vozidla po dobe životnosti, ale prefektovi departmánu, kde bolo vozidlo registrované.

Komisia po štvrté napáda prebratie článku 5 ods. 4, ktoré je v rozpore s potrebným účinkom uvedeného článku, pretože umožňuje niektorým autorizovaným zariadeniam – oprávnené zneškodňovacie zariadenia – odmietnuť prijatie vozidiel po dobe životnosti a nestanovuje mechanizmus kompenzácie v prospech týchto zneškodňovacích zariadení.

Ďalej prebratie článku 6 ods. 3 nezohľadňuje pojem „rozdeľovania“, ktorým sa označuje prvá etapa spracovateľských úkonov vozidiel po dobe životnosti, t. j. úkony spočívajúce v oddelení ľahko odmontovateľných súčiastok pred odstránením znečistenia.

Žalobkyňa zároveň kritizuje prebratie článku 7 ods. 1, pretože francúzske orgány podporujú recykláciu súčiastok vozidiel „ak to technické a finančné okolnosti umožňujú“, zatiaľ čo smernica na druhej strane stanovuje prísnejšiu povinnosť recyklácie „ak je možná z hľadiska životného prostredia“.

Nakoniec Komisia nástojí na skutočnosti, že článok 8 ods. 3 zaväzuje členské štáty, aby prijali explicitné opatrenia na to, aby výrobcovia vozidiel alebo výrobcovia súčiastok poskytovali informácie o rozoberaní pre každý typ nového vozidla uvedeného na trh vo forme príručiek alebo prostredníctvom elektronických médií.

(1) Ú. v. ES L 269, s. 34; Mim. vyd. 15/005, s. 224.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 16. februára 2009 – Gebr. Weber GmbH/Jürgen Wittmer

(Vec C-65/09)

2009/C 90/26

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Jürgen Wittmer

Žalovaná: Gebr. Weber GmbH

Prejudiciálne otázky

Majú sa ustanovenia článku 3 ods. 3 prvého a druhého pododseku smernice 1999/44/ES (1) Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar vykladať tak, že je s nimi v rozpore vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej môže predávajúci v prípade dodania spotrebného tovaru v nesúlade s kúpnou zmluvou odmietnuť spôsob nápravy zvolený spotrebiteľom aj vtedy, keď by mu tento spôsob nápravy spôsobil náklady, ktoré by v porovnaní s hodnotou tovaru, ktoré by tovar mal v prípade, ak by nesúlad s kúpnou zmluvou neexistoval, a v porovnaní s významom nesúladu s kúpnou zmluvou pre neho boli neúnosné (absolútne neprimerané)?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má sa ustanovenie článku 3 ods. 3 tretieho pododseku vyššie uvedenej smernice vykladať tak, že predávajúci v prípade uvedenia spotrebného tovaru do stavu v súlade so zmluvou formou náhradnej dodávky tovaru, musí znášať náklady spojené s odstránením spotrebného tovaru nezodpovedajúceho zmluve z inej veci, do ktorej ho spotrebiteľ zabudoval určeným spôsobom a v súlade s jeho účelom?

(1) Ú. v. ES L 171, s. 12; Mim. vyd. 15/004, s. 223.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Litovská republika) 16. februára 2009 – Kirin Amgen, Inc./Lietuvos Respublikos valstybinis patentų biuras

(Vec C-66/09)

2009/C 90/27

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Lietuvos Aukščiausiasis Teismas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Kirin Amgen, Inc.

Odporca v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Lietuvos Respublikos valstybinis patentų biuras

Prejudiciálne otázky

1.	Má sa za okamih nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1768/92 (1) podľa článku 19 ods. 2 tohto nariadenia vo vzťahu k Litve považovať deň, keď tento štát pristúpil k Európskej únii?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, aký je vzťah medzi článkom 19 a článkom 7 nariadenia č. 1768/92, pokiaľ ide o počítanie lehoty šiestich mesiacov, a ktorý z týchto článkov sa má uplatňovať v prejednávanej veci?

3.	Nadobudlo povolenie na uvedenie výrobku na trh v Európskom spoločenstve v Litovskej republike platnosť dňom pristúpenia tohto štátu k Európskej únii?

4.	V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku, možno nadobudnutie platnosti povolenia na uvedenie výrobku na trh prirovnávať k jeho vydaniu na účely článku 3 písm. b) nariadenia č. 1768/92?

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá (Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 13/011, s. 200).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/17

Odvolanie podané 17. februára 2009: Nuova Agricast Srl a Cofra srl proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvej komory) z 2. decembra 2008 vo veciach T-362/05 a T-363/05, Nuova Agricast Srl a i./Komisia

(Vec C-67/09 P)

2009/C 90/28

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľky: Nuova Agricast Srl, Cofra srl (v zastúpení: M. A. Calabrese, advokát)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateliek

Hlavný návrh

—	zrušiť napadnutý rozsudok, tiež v časti, v ktorej uvádza, že v liste z 29. mája 2000 sa nenachádzala žiadna chyba, a v dôsledku toho zamietnuť tiež, čo sa týka veci samej, protinávrh Komisie,

—	pri rozhodnutí o otázkach obsiahnutých v opatreniach na zabezpečenie priebehu konania z 2. marca 2006, určiť, že prijatím správania uvedeného v prvostupňových žalobách Komisia vážne a zjavne porušila právo Spoločenstva a spôsobila majetkovú ujmu odvolateľkám,

—	vrátiť vec Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby rozhodol o otázkach neobsiahnutých v opatreniach na zabezpečenie priebehu konania z 2. marca 2006,

—

a čo sa týka trov konania:

i)	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania v oboch konaniach;

ii)	alebo rozhodnúť o trovách konania neskôr,

alebo v prípade, ak Súdny dvor nebude považovať vec za spôsobilú rozhodnutia, čo sa týka veci samej:

subsidiárny návrh

—	zrušiť napadnutý rozsudok, tiež v časti, v ktorej uvádza, že v liste z 29. mája 2000 sa nenachádzala žiadna chyba, a v dôsledku toho zamietnuť tiež, čo sa týka veci samej, protinávrh Komisie,

—	vrátiť vec Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

—	rozhodnúť o trovách konania neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý žalobný dôvod nezákonnosti: nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že Komisia považovala za prípustný režim, ktorý je v rozpore so zásadami právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a zákazu diskriminácie medzi podnikmi zúčastňujúcimi sa režimu pomoci; v dôsledku toho porušenie článku 87 ES a judikatúry Spoločenstva, ktorá uvádza, že konanie upravené článkom 88 ES nemôže nikdy predstavovať nástroj na zneužitie pravidiel a zásad Spoločenstva a Komisia nemôže schváliť režimy, ktoré porušujú ďalšie pravidlá alebo zásady práva Spoločenstva.

Žalobkyne uvádzajú, že Súd prvého stupňa tým, že vyložil rozhodnutie z roku 1997 tak, ako to urobil v bode 81 napadnutého rozhodnutia, vyložil súhrn režimu pomoci schválený týmto rozhodnutím tak, že sa jeho výklad stal nezlučiteľný so zásadami právnej istoty, ochrany legitímnej dôvery a zákazu diskriminácie a to z dôvodu, že režim, takto vykladaný, hoci poskytoval podnikom, ktoré predložili prvýkrát žiadosť v rámci druhého oznámenia z roku 1999, presné záruky, čo sa týka skutočnosti, že tiež mohli prípadne preformulovať tieto žiadosti v rámci neskoršieho oznámenia, považoval túto reformuláciu logicky za nemožnú, pretože po 31. decembri 1999 toto oznámenie nikdy nebolo vydané, a to ani v prípade vyhradenia pre samotné reformulácie. Žalobkyne z toho vyvodzujú, že režim porušil, ak ho vykladáme týmto spôsobom, nielen zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ale tiež zákazu diskriminácie, pretože iba podniky, ktoré sa zúčastnili prvýkrát druhého oznámenia v roku 1999, nemohli urobiť to, čo podniky, ktoré sa zúčastnili predchádzajúcich oznámení.

Druhý žalobný dôvod nezákonnosti: nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že sa opomenulo preskúmať, či výklad, ktorý poskytuje rozhodnutie o schválení z roku 1997, mohol byť nahradený iným výkladom, ktorý dodržiava vyššie uvedené právne zásady. V dôsledku toho porušenie judikatúry, ktorá súdu ukladá povinnosť tohto preskúmania a tohto nahradenia.

Žalobkyne uvádzajú, že všeobecným a abstraktným výkladom režimu tak, ako bol schválený rozhodnutím z roku 1997, Súd prvého stupňa opomenul preskúmať, či výklad, ktorý poskytol v rozhodnutí z roku 1997, bol nahraditeľný iným výkladom, ktorý by dodržiaval vyššie uvedené právne zásady a z tohto dôvodu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože porušil judikatúru, podľa ktorej ak je znenie sekundárneho práva Spoločenstva možné vykladať viac ako jedným spôsobom, treba uprednostniť výklad, ktorý umožňuje, aby bolo ustanovenie v súlade so Zmluvou ES, pred výkladom, ktorý vedie k tomu, že je so Zmluvou nezlučiteľné.

Tretí žalobný dôvod nezákonnosti: žalobkyne sa domnievajú, že napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom (v bodoch 50 a 51) vylúčil prítomnosť chyby v liste z 29. mája 2000, obsahuje nesprávny výklad tohto listu, ako aj skreslenie skutočností a musí byť zrušený, a že je potrebné tiež zamietnuť, čo sa týka podstaty protinávrhu Komisie smerujúcemu k tomu, aby bolo vylúčené zo znenia žalôb obvinenie žalobkýň voči Komisii, že sa dopustila ideologickej chyby spísaním listu z 29. mája 2000 s takým významom, že sú to talianske orgány, ktoré neoznámili na stretnutí 16. mája 2000 existenciu podnikov patriacich do kategórie podnikov, ktoré sa zúčastnili tretieho oznámenia.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/19

Odvolanie podané 23. februára 2009: Volker Mergel, Klaus Kampfenkel, Burkart Bill a Andreas Herden proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 16. decembra 2008 vo veci T-335/07, Volker Mergel a i./Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-80/09 P)

2009/C 90/29

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolatelia: Volker Mergel, Klaus Kampfenkel, Burkart Bill a Andreas Herden (v zastúpení: G. P. Friderichs, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy odvolateľov

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych Spoločenstiev (druhá komora) zo 16. decembra 2008 (vec T-335/07-33), ktorý bol odvolateľom doručený telefaxom 18. decembra 2008,

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 25. júna 2007 (vec R0299/2007-4),

—	zaviazať odporcu v konaní o odvolaní na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom sporu je otázka, či pojem „Patentconsult“ pre služby zaradené v triedach 35, 41 a 42 môže byť chránený ako ochranná známka. Súd prvého stupňa zastáva názor, že v prípade pojmu „Patentconsult“ ide o údaj, ktorý priamo a konkrétne opisuje uvedené služby.

Odvolatelia svoje odvolanie opierajú o nesprávny výklad a nesprávne uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94.

Odvolatelia vo svojom prvom odvolacom dôvode namietajú, že Súd prvého stupňa nesprávne kvalifikoval predmetnú ochrannú známku ako neologizmus, ktorý nepredstavuje badateľný rozdiel v porovnaní s čistým súhrnom opisných prvkov. Súd prvého stupňa odôvodnil nedostatok rozlišovacej spôsobilosti predmetnej ochrannej známky tým, že ochranná známka „Patentconsult“ má bežnú štruktúru podobných označení, akými sú „patent consulting“ alebo „patent consultancy“. Táto kvalifikácia je ale nesprávna, lebo „Patentconsult“ práve nemá bežnú, teda gramaticky správnu štruktúru, ale sa od nej odchyľuje, a teda predstavuje nápadný neologizmus, ktorý sa badateľne odlišuje od čistého súhrnu prvkov „patent“ a „consult“.

Odvolatelia vo svojom druhom odvolacom dôvode tvrdia, že Súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru, že ochranná známka „Patentconsult“ má výlučne opisný charakter. Vychádzal z toho, že pre opisný charakter je irelevantné, či sa môžu pre chránené služby použiť iné pojmy. Odvolatelia ale vychádzajú z toho, že na uplatnenie požiadavky dostupnosti sa práve musí použiť iný pojem ako „Patentconsult“. Gramaticky nesprávny pojem „Patentconsult“ nie je práve vhodným.

Napokon sa tretím odvolacím dôvodom namieta, že Súd prvého stupňa neprávom rozhodol, že skoršie rozhodnutie ÚHVT týkajúce sa ochrannej známky „Netmeeting“ a rozsudok Súdneho dvora vo veci C-383/99 P týkajúci sa ochrannej známky „Baby-dry“ je irelevantné. Podľa posledného uvedeného rozsudku môže badateľný rozdiel vo formulácii v porovnaní so spôsobom vyjadrovania, ktorý sa používa v bežnej reči dotknutej verejnosti, založiť potrebnú rozlišovaciu spôsobilosť. Táto judikatúra sa musí zohľadniť, aby sa zachovala kontinuita a spoľahlivosť rozhodnutí súdov Spoločenstva.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Regeringsrätten (Švédsko) 26. februára 2009 – X/Skatteverket

(Vec C-84/09)

2009/C 90/30

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Regeringsrätten

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: X

Žalovaná: Skatteverket

Prejudiciálne otázky

1.	Majú sa články 138 a 20 smernice Rady [2006/112/ES] (1) o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty vykladať tak, že na to, aby bol predaj oslobodený od dane a teda aby došlo k nadobudnutiu v rámci Spoločenstva, sa musí preprava z územia členského štátu pôvodu začať v určitej lehote?

2.	Majú sa uvedené články analogicky vykladať tak, že na to, aby bol predaj oslobodený od dane a teda aby došlo k nadobudnutiu v rámci Spoločenstva, sa musí preprava ukončiť na území členského štátu určenia v určitej lehote?

3.	Bola by odpoveď na otázky 1 a 2 ovplyvnená tým, že nadobudnutým tovarom je nový dopravný prostriedok a že nadobúdateľom je jednotlivec, ktorý má v úmysle používať dopravný prostriedok v určitom členskom štáte ako v konečnom mieste určenia?

4.	Do akého časového okamihu treba v súvislosti s nadobudnutím v rámci Spoločenstva situovať posúdenie, či je dopravný prostriedok nový v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice Rady [2006/112/ES] o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty?

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Schorndorf (Nemecko) 2. marca 2009 – Ingrid Putz/Medianess Electronics GmbH

(Vec C-87/09)

2009/C 90/31

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Schorndorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Ingrid Putz

Žalovaná: Medianess Electronics GmbH

Prejudiciálne otázky

Majú sa ustanovenia článku 3 ods. 2 a ods. 3 tretieho pododseku smernice 1999/44/ES (1) Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej predávajúci v prípade uvedenia spotrebného tovaru do stavu zodpovedajúceho zmluve formou dodania náhradného tovaru nemusí znášať náklady spojené s inštaláciou dodaného náhradného spotrebného tovaru do veci, do ktorej spotrebiteľ spotrebný tovar nezodpovedajúci zmluve inštaloval v súlade s jeho povahou a účelom použitia, ak záväzok inštalovať tovar pôvodne v zmluve uvedený nebol?

Má sa ustanovenie článku 3 ods. 2 a ods. 3 tretieho pododseku vyššie uvedenej smernice vykladať v tom zmysle, že predávajúci v prípade uvedenia spotrebného tovaru do stavu zodpovedajúceho zmluve formou dodania náhradného tovaru musí znášať náklady spojené s odstránením spotrebného tovaru nezodpovedajúceho zmluve z inej veci, do ktorej ho spotrebiteľ inštaloval v súlade s jeho povahou a účelom použitia?

(1) Smernica 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, s. 12; Mim. vyd. 15/004, s. 223).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/20

Odvolanie podané 3. marca 2009: General Química, S.A., Repsol Química, S.A., Repsol YPF, S.A. proti rozsudku Súdu prvého stupňa (šiesta komora) z 18. decembra 2008 vo veci T-85/06, General Química a i./Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-90/09 P)

2009/C 90/32

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Odvolateľky: General Química, S.A., Repsol Química, S.A., Repsol YPF, S.A. (v zastúpení: J. M. Jiménez-Laiglesia Oñate a J. Jiménez-Laiglesia Oñate, advokáti)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateliek

—	zrušiť rozsudok vyhlásený 18. decembra 2008 vo veci T-85/06 v rozsahu, v akom zamieta dôvod neplatnosti založený na zjavnom nesprávnom posúdení a na neexistencii odôvodnenia solidárnej zodpovednosti odvolateliek,

—

zrušiť článok 1 písm. g) a h) a článok 2 písm. d) rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich konštatuje, že spoločnosti Repsol Química a Repsol YPF spolu so spoločnosťou General Química sú solidárne zodpovedné za porušenie článku 81 ods. 1 ES, a subsidiárne zrušiť uvedené rozhodnutie v rozsahu, v akom smeruje proti spoločnosti Repsol YPF, pričom v oboch prípadoch predmetné spoločnosti žiadajú o primerané zníženie výšky uloženej pokuty.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie smeruje proti zamietnutiu dôvodu neplatnosti rozhodnutia, v ktorom sa spoločnostiam Repsol Química a Repsol YPF pripisuje zodpovednosť za správanie spoločnosti General Química, S.A.. V rozsudku bola nesprávne konštatovaná zodpovednosť, pričom sa nezohľadňujú skutočnosti a okolnosti samotnej veci a porušenia, ktorého sa dopustila spoločnosť General Química. V rozsudku došlo k pochybeniu, keď bola zodpovednosť za dcérsku spoločnosť pripísaná materskej spoločnosti a keď Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o ten istý ekonomický celok na základe samotnej možnosti alebo schopnosti materskej spoločnosti vykonávať rozhodujúci vplyv na jej dcérsku spoločnosť. Taktiež sa v rozsudku nezdôvodňuje, akým spôsobom preukazujú zohľadnené dôkazy existenciu rozhodujúceho vplyvu. Okrem toho dôkazy predložené v spisových materiáloch neboli posúdené alebo došlo k ich nesprávnemu posúdeniu. Ďalej odvolateľky uvádzajú, že v rozsudku bola nesprávne uplatnená domnienka stanovená v judikatúre v prípadoch, kde materská spoločnosť vlastní všetky kapitálové podiely spoločnosti, na základe ktorej Súd prvého stupňa preniesol dôkazné bremeno, pričom nijakým spôsobom nespresňuje, aké dôkazy je potrebné zabezpečiť na vyvrátenie domnienky. Rozsudok priznáva Komisii neobmedzenú mieru voľnej úvahy pri posúdení a hodnotení dôkazov predložených na účely vyvrátenia domnienky. Z uvedeného vyplýva, že domnienka je v skutočnosti nevyvrátiteľná. Ďalej okrem toho, že zodpovednosť spoločnosti Repsol YPF nebola individuálne určená a nie je ani jednoznačná, v rozsudku došlo k nesprávnemu posúdeniu, keď sa automaticky rozšírila domnienka o samotnej schopnosti vykonávania rozhodujúceho vplyvu na materskú spoločnosť podnikateľskej skupiny. Zodpovednosť sa pripisuje skupine spoločností a nie podniku ako hospodárskej jednotke, pričom táto zodpovednosť je nevyvrátiteľná.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/22

Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009 – Tirrenia di Navigazione a i./Komisia

(Spojené veci T-265/04, T-292/04 a T-504/04) (1)

(„Štátna pomoc - Námorná doprava - Subvencie poskytnuté talianskymi orgánmi regionálnym spoločnostiam - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za čiastočne zlučiteľnú a čiastočne nezlučiteľnú so spoločným trhom - Žaloba o neplatnosť - Prípustnosť - Záujem na konaní - Nová pomoc alebo existujúca pomoc - Povinnosť odôvodnenia - Článok 4 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 3577/92“)

2009/C 90/33

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa vo veci T-265/04: Tirrenia di Navigazione SpA, predtým Tirrenia di Navigazione SpA a Adriatica di Navigazione SpA (Neapol, Taliansko) (v zastúpení: pôvodne G. Roberti, A. Franchi a G. Bellitti, neskôr G. Roberti a G. Bellitti, advokáti)

Žalobkyne vo veci T-292/04: Caremar SpA (Neapol), Toremar SpA (Livourne, Taliansko), Siremar SpA (Palermo, Taliansko) a Saremar SpA (Cagliari, Taliansko) (v zastúpení: pôvodne G. Roberti, A. Franchi a G. Bellitti, neskôr G. Roberti a G. Bellitti, advokáti)

Žalobkyňa vo veci T-504/04: Navigazione Libera del Golfo SpA (Neapol, Taliansko) (v zastúpení: S. Ravenna a A. Abate, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Caremar SpA (v zastúpení: pôvodne G. Roberti, A. Franchi a G. Belletti, neskôr G. Roberti a G. Belletti, advokáti) a Talianska republika (v zastúpení: M. Fiorilli, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Návrhy na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2005/163/ES zo 16. marca 2004 týkajúceho sa štátnej pomoci, ktorú poskytlo Taliansko námorným spoločnostiam Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (Gruppo Tirrenia) (Ú. v. EÚ L 53, 2005, s. 29)

Výrok rozsudku

1.	Vo veciach T-265/04 a T-292/04 sa rozhodnutie 2005/163/ES zo 16. marca 2004 týkajúce sa štátnej pomoci, ktorú poskytlo Taliansko námorným spoločnostiam Adriatica, Caremar, Siremar, Saremar a Toremar (Gruppo Tirrenia), zrušuje.

2.	Vo veci T-504/04 sa žaloba stala bezpredmetnou.

3.	Vo veci T-265/04 Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Tirrenia di Navigazione SpA.

4.	Vo veci T-292/04 Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Caremar SpA, Siremar SpA, Saremar SpA a Toremar SpA.

5.	Vo veci T-504/04 Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Navigazione Libera del Golfo SpA.

6.	Vo veci T-504/04 Talianska republika a Caremar znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 239, 25.9.2004.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/22

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. marca 2009 – Aker Warnow Werft a Kvaerner/Komisia

(Vec T-68/05) (1)

(„Štátna pomoc - Stavba lodí - Bývalá Nemecká demokratická republika - Pomoc vyplatená na pokrytie strát vyplývajúcich zo zmlúv o stavbe lodí - Pomoc súvisiaca s konkurencieschopnosťou - Neexistencia nadbytočného vyplatenia“)

2009/C 90/34

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Aker Warnow Werft GmbH (Rostock, Nemecko) a Kvaerner ASA (Oslo, Nórsko) (v zastúpení: pôvodne M. Schütte, advokát, a B. Immenkamp, solicitor, neskôr M. Schütte)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Kreuschitz a L. Flynn, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2005/374/ES z 20. októbra 2004 o štátnej pomoci Nemecka v prospech lodeníc Kvaerner Warnow Werft (Ú. v. EÚ L 120, 2005, s. 21)

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Komisie 2005/374/ES z 20. októbra 2004 o štátnej pomoci Nemecka v prospech lodeníc Kvaerner Warnow Werft sa zrušuje.

2.	Komisia znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli spoločnostiam Aker Warnow Werft GmbH a Kvaerner ASA.

(1) Ú. v. EÚ C 106, 30.4.2005.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/23

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. marca 2009 – Borax Europe/Komisia

(Vec T-121/05) (1)

(„Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Dokumenty a zvukové nahrávky - Zamietnutie prístupu - Výnimka týkajúca sa ochrany súkromia a integrity jednotlivca - Výnimka týkajúca sa ochrany rozhodovacieho procesu“)

2009/C 90/35

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Borax Europe Ltd (Guildford, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: D. Vandermeersch a K. Nordlander, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: P. Costa de Oliveira a I. Chatzigiannis, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia generálneho tajomníka Komisie zo 17. januára 2005, ktorým bo zamietnutý prístup k určitým dokumentom a zvukovým nahrávkam v rámci tridsiateho prispôsobenia technickému pokroku smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES L 196, s. 1; Mim. vyd. 13/001, s. 28)

Výrok rozsudku

Rozhodnutie generálneho tajomníka Komisie zo 17. januára 2005, ktorým bol zamietnutý prístup k určitým dokumentom a zvukovým nahrávkam v rámci tridsiateho prispôsobenia technickému pokroku smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok, sa zrušuje.

2.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 143, 11.6.2005.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/23

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. marca 2009 – Borax Europe/Komisia

(Vec T-166/05) (1)

2009/C 90/36

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Borax Europe Ltd (Guildford, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: D. Vandermeersch a K. Nordlander, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: P. Costa de Oliveira a I. Chatzigiannis, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia generálneho tajomníka Komisie z 21. februára 2005, ktorým bo zamietnutý prístup k určitým dokumentom a zvukovým nahrávkam v rámci tridsiateho prispôsobenia technickému pokroku smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES L 196, s. 1; Mim. vyd. 13/001, s. 28)

Výrok rozsudku

Rozhodnutie generálneho tajomníka Komisie z 21. februára 2005 sa zrušuje v rozsahu, v akom zamietlo Borax Europe Ltd prístup k nahrávkam zo zasadnutia z 5. a 6. októbra 2004, k dvom návrhom súhrnnej zápisnice z tohto zasadnutia, k trinástim znaleckým výkladom, k dvom komentárom zástupcov priemyslu a k dokumentu, ktorý predložil dánsky spravodajca.

2.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 155, 25.6.2005.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/24

Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009 – Taliansko/Komisia

(Vec T-424/05) (1)

(„Štátna pomoc - Schéma štátnej pomoci zavedená talianskymi orgánmi v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov špecializovaných na akcie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom - Povinnosť odôvodnenia - Selektívna povaha opatrenia - Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi a skreslenie hospodárskej súťaže - Článok 87 ods. 3 písm. c) ES“)

2009/C 90/37

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: P. Gentili, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia Komisie 2006/38/ES zo 6. septembra 2005 o schéme štátnej pomoci, ktorú zaviedlo Taliansko v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov špecializovaných na akcie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovaných trhoch (Ú. v. EÚ L 268, 2006, s. 1)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 22, 28.1.2006.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/24

Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009 – Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia

(Vec T-445/05) (1)

(„Štátna pomoc - Schéma štátnej pomoci zavedená talianskymi orgánmi v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov špecializovaných na akcie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom - Žaloba o neplatnosť - Priama a osobná dotknutosť - Prípustnosť - Povinnosť odôvodnenia - Selektívny charakter opatrenia - Povinnosť vymáhania“)

2009/C 90/38

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: Associazione italiana del risparmio gestito (Rím, Taliansko) a Fineco Asset Management SpA (Rím) (v zastúpení: G. Escalar, G. Cipolla a V. Giordano, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Zrušenie rozhodnutia Komisie 2006/38/ES zo 6. septembra 2005, ktorým sa vyhlasuje schéma štátnej pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom, ktorú má Taliansko v úmysle zaviesť v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov špecializovaných na družbu akcií spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou kótovaných na regulovaných trhoch (Ú. v. EÚ L 268, 2006, s. 1)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 48, 25.2.2006.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/25

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. marca 2009 – Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP/Rada

(Vec T-249/06) (1)

(„Dumping - Dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine - Výpočet normálnej hodnoty - Spolupráca výrobného odvetvia Spoločenstva - Úprava - Funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu - Jeden hospodársky subjekt - Zjavne nesprávne posúdenie - Ponuka záväzku - Právo na obhajobu - Povinnosť odôvodnenia“)

2009/C 90/39

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT (Interpipe Niko Tube ZAT), predtým Nikopolsky Seamless Tubes Plant „Niko Tube“ ZAT (Nikopol, Ukrajina), a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (Interpipe NTRP VAT), predtým Nizhnedneprovsky Tube-Rolling Plant VAT (Dnipropetrovsk, Ukrajina) (v zastúpení: pôvodne H.-G. Kamann a P. Vander Schueren, neskôr P. Vander Schueren, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: J.-P. Hix, splnomocnený zástupca)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: pôvodne H. van Vliet a T. Scharf, neskôr H. van Vliet a K. Talabér-Ricz, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 954/2006 z 27. júna 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2320/97 a (ES) č. 348/2000, ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania a preskúmania uplynutia platnosti antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku, a ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku a v Chorvátsku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 175, s. 4)

Výrok rozsudku

Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 954/2006 z 27. júna 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2320/97 a (ES) č. 348/2000, ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania a preskúmania uplynutia platnosti antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku, a ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku a v Chorvátsku a na Ukrajine, sa ruší v rozsahu, v ktorom antidumpingové clo stanovené na vývozy výrobkov vyrábaných Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT (Interpipe Niko Tube ZAT) a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (Interpipe NTRP VAT) do Európskeho spoločenstva presahuje výšku cla, ktoré by sa uplatnilo v prípade, ak by sa neuskutočnila úprava vývoznej ceny vykonaná vzhľadom na províziu v prípade, keď sa predaje uskutočnili prostredníctvom prepojeného obchodníka Sepco SA.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu štvrtinu trov konania vynaložených žalobcami. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 261, 28.10.2006.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/25

Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009 – Professional Tennis Registry/ÚHVT – Registro Profesional de Tenis (PTR PROFESSIONAL TENNIS REGISTRY)

(Vec T-168/07) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva PTR PROFESSIONAL TENNIS REGISTRY - Skoršia národná obrazová ochranná známka a skoršia obrazová ochranná známka Spoločenstva RPT Registro Profesional de Tenis, S.L. a skoršia národná obrazová ochranná známka RPT European Registry of Professional Tennis - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“)

2009/C 90/40

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Professional Tennis Registry, Inc. (Hilton Head Island, Južná Karolína, Spojené štáty) (v zastúpení: M. Vanhegan, a B. Brandreth, barristers)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: Registro Profesional de Tenis, SL (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: M. Zarobe, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 28. februára 2007, v znení opravy (vec R 1050/2005-1), týkajúcemu sa námietkového konania medzi Registro Profesional de Tenis, SL a Professional Tennis Registry, Inc.

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 28. februára 2007, v znení opravy (vec R 1050/2005-1), sa zrušuje.

2.	ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Professional Tennis Registry, Inc.

3.	Registro Profesional de Tenis, SL znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 170, 21.7.2007.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/26

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. marca 2009 – Piccoli/ÚHVT (Tvar mušle)

(Vec T-8/08) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva - Tvar mušle - Absolútny dôvod zamietnutia - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním - Článok 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94“)

2009/C 90/41

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: G. M. Piccoli Srl (Alzano Lombardo, Taliansko) (v zastúpení: S. Guidici a S. Caselli, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: L. Rampini, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 28. septembra 2007 (vec R 530/2007-1) týkajúceho sa prihlášky trojrozmerného označenia tvoreného tvarom mušle ako ochrannej známky Spoločenstva

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	G. M. Piccoli Srl je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 64, 8.3.2008.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/26

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 18. februára 2009 – IMS/Komisia

(Vec T-346/06) (1)

(„Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody - Smernica 98/37/ES - Stroje s označením ‚CE‘ - Ohrozenie bezpečnosti osôb - Vnútroštátne zakazujúce opatrenie - Stanovisko Komisie, ktorým sa opatrenie vyhlasuje za oprávnené - Žaloba o zrušenie - Späťvzatie napadnutého aktu - Zastavenie konania - Žaloba o náhradu škody - Článok 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa - Neprípustnosť“)

2009/C 90/42

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Industria Masetto Schio Srl (IMS) (Schio, Taliansko) (v zastúpení: F. Colonna a T. Romolotti, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: C. Zadra a D. Lawunmi, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Na jednej strane návrh na zrušenie stanoviska Komisie K(2006) 3914 zo 6. septembra 2006 o zákaze vzťahujúcom sa na niektoré mechanické lisy značky IMS, ktorý prijali francúzske úrady, a na druhej strane žaloba o náhradu škody, ktorej predmetom je získanie náhrady škody, ktorá žalobkyni údajne vznikla v dôsledku prijatia tohto stanoviska

Výrok uznesenia

1.	Konanie o žalobe o neplatnosť sa zastavuje.

2.	Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta ako neprípustná.

3.	Komisia je povinná nahradiť trovy konania o nariadení predbežného opatrenia. Vo zvyšnej časti sú Komisia a Industria Masetto Schio Srl (IMS) povinné nahradiť každá polovicu trov konania.

4.	Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 20, 27.1.2007.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/27

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 15. januára 2009 – Braun-Neumann/Parlament

(Vec T-306/08 P) (1)

(„Odvolanie - Verejná služba - Dôchodky - Pozostalostný dôchodok - Vyplatenie vo výške 50 % z dôvodu existencie druhého pozostalého manžela - Akt spôsobujúci ujmu - Oneskorená sťažnosť“)

2009/C 90/43

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Kurt-Wolfgang Braun-Neumann (Lohr-sur-le-Main, Nemecko) (v zastúpení: P. Ames, advokát)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament (v zastúpení: K. Zejdová a S. Seyr, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 23. mája 2008, Braun-Neumann/Parlament (F–79/07, zatiaľ neuverejnené v Zbierke), a smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Každý účastník konania znáša trovy konania, ktoré mu vnikli v rámci predmetného konania.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 27.9.2008.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/27

Žaloba podaná 6. februára 2009 – Helénska republika/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-46/09)

2009/C 90/44

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Helénska republika (v zastúpení: V. Kontolaimos, I. Chalkias a S. Charitaki, právni poradcovia štátu, a S. Papaïoannou, súdny splnomocnenec Právnej rady štátu)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie podľa skutočností presnejšie uvedených v žalobe,

—	zaviazať Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetná žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie K(2008) 7820 v konečnom znení z 8. decembra 2008, ktorým sa z financovania Spoločenstvom vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) oznámenému žalobkyni pod č. GS-Kancelária (2008) D 207864/09-12-2008.

Žalobkyňa uvádza na podporu svojich tvrdení dvanásť dôvodov na zrušenie.

Presnejšie v oblasti citrusového ovocia a v rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že pokiaľ ide o výšku navrhnutej opravy, Komisia vykonala nesprávny výklad a uplatnenie dokumentov Komisie AGRI VI 5330/97, AGRI 61495/2002/REV I a AGRI /60637/2006 (výpočet finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov z EPUZF – usmernenia – opakované ťažkosti – recidíva), pretože nedošlo ani k nedostatku kľúčových kontrol, ani k opakovaným ťažkostiam v systéme pomoci citrusovému ovociu, zatiaľ čo vo svojom druhom žalobnom dôvode uvádza, že Komisia nesprávne posúdila skutkové okolnosti a uložila neprimeranú finančnú opravu, pretože boli vykonané správne a účtovné kontroly; pokiaľ ide o platenie v hotovosti, týkalo sa iba jediného prípadu.

V oblasti pomoci bavlne žalobkyňa svojím tretím žalobným dôvodom uvádza päť konkrétnejších dôvodov: a) oprava je podľa nej svojvoľná a neprimeraná, pretože neprihliadla na zlepšenie systému a oneskorenú zmenu systému pomoci bavlne v roku 2001; b) oprava mala byť rozdielna každý rok, keďže situácia systému kontroly nebola rovnaká v priebehu oboch období; c) účtovníctvo systému pomoci bavlne bolo zabezpečené zo strany ISSK; d) opatrenia týkajúce sa životného prostredia boli kontrolované včas a e) vykonanie overení plôch (5 %) na mieste sa uskutočnilo včas a bolo účinné.

Čo sa týka prémie za hovädzie mäso a v rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože bolo prijaté mimo obdobia, v ktorom sa malo konanie o zúčtovaní rozumne skončiť, a že vyžaduje zrušenie v časti, v ktorej bolo prijaté inštitúciou, ktorá ratione temporis nebola príslušná, a/alebo v časti, v ktorej bolo prijaté v nadväznosti na zneužitie práva Komisiou ,a/alebo v časti, v ktorej porušuje právnu istotu členských štátov.

Svojím piatym žalobným dôvodom Helénska republika subsidiárne uvádza, že rozhodnutie Komisie vyžaduje zrušenie, pretože sa týka, s cieľom uloženia opráv, obdobia predchádzajúceho spoločnému zmierovaciemu listu a v prípade jeho nedostatku poslednému listu s pripomienkami.

Šiestym žalobným dôvodom, osobitne čo sa týka dôvodov uloženia opráv, Helénska republika uvádza, že došlo k nesprávnemu výkladu a uplatneniu článku 7 nariadenia (ES) č. 1258/1999 (1) a usmerňujúcich smerníc, k chybe pri posúdení skutkových okolností a dôkazov a v prípade ich nedostatku chybe týkajúcej sa skutkových okolností a nedostatku odôvodnenia.

V oblasti pomoci olivovému oleju a v rámci siedmeho žalobného dôvodu sa uvádza, že napadnuté rozhodnutie je chybné, pretože bolo prijaté mimo obdobia, v ktorom sa malo konanie o zúčtovaní rozumne skončiť, a že vyžaduje zrušenie v časti, v ktorej bolo prijaté inštitúciou, ktorá ratione temporis nebola príslušná, a/alebo v časti, v ktorej bolo prijaté v nadväznosti na zneužitie práva Komisiou, a/alebo v časti, v ktorej porušuje právnu istotu členských štátov.

Ôsmym žalobným dôvodom sa subsidiárne uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa týka, s cieľom uloženia opráv, obdobia predchádzajúceho spoločnému zmierovaciemu listu a v prípade jeho nedostatku poslednému listu s pripomienkami.

Deviatym žalobným dôvodom a osobitne čo sa týka dôvodov uloženia opráv, žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie vyžaduje zrušenie, pretože došlo k nesprávnemu výkladu a uplatneniu nariadenia (ES) č. 1258/1999 a nariadenia (ES) č. 1663/95 (2), usmerňujúcich smerníc VI/5330/97 a AGRI/61495/2002, a konkrétnejších ustanovení týkajúcich sa dotknutého režimu nariadenia (EHS) č. 2261/84 (3) (článok 16), nariadenia (ES) č. 2366/98 (4) (články 27 a 28), nariadenia (ES) č. 1638/98 (5) (články 2 a 2a), k chybe o skutočnostiach, k nesprávnemu posúdeniu skutkových okolností, k nedostatku odôvodnenia a porušeniu zásady proporcionality.

Nakoniec pokiaľ ide o prekročenie peňažných limitov finančnými opravami mimo lehôt, desiatym žalobným dôvodom žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené v časti, ktorá sa týka vyšetrovania FA/2005/70, pre porušenie pravidiel konania o zúčtovaní a nariadenia (ES) č. 817/2004, (6) pre nedostatok odôvodnenia a porušenie zásady proporcionality.

Jedenástym žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie musí byť zrušené, tiež pokiaľ ide o jeho kapitolu, ktorá sa týka účtovného vyšetrovania FA/2006/108 pre porušenie pravidiel konania o zaúčtovaní, nesprávne uplatnenie nariadenia (ES) č. 296/96 (7), nesprávne posúdenie skutkových okolností, nedostatok odôvodnenia a porušenie zásady proporcionality, zatiaľ čo, nakoniec, dvanástym žalobným dôvodom tvrdí, že kapitola napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka vyšetrovania FA/2006/137, trpí nedostatkom odôvodnenia.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. Vyd. 3/025, s. 414).

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1663/95 zo 7. júla 1995 stanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 týkajúceho sa postupu pri zúčtovaní výkazov záručnej sekcie EPUZF (Ú. v. ES L 158, s. 6; Mim. vyd. 3/018, s. 31).

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 2261/84 zo 17. júla 1984, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá na poskytovanie podpory na výrobu olivového oleja a podpory organizáciám výrobcov olivového oleja (Ú. v. ES L 208, s. 3; Mim. vyd. 03/006, s. 94).

(4) Nariadenie Komisie (ES) č. 2366/98 z 30. októbra 1998, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému podpory na výrobu olivového oleja pre hospodárske roky 1998/99, 1999/2000 a 2000/01 (Ú. v. ES L 293, s. 50).

(5) Nariadenie Rady (ES) č. 1638/98 z 20. júla 1998, ktoré mení a dopĺňa nariadenie č. 136/66/EHS o vytvorení spoločnej organizácie trhu s olejmi a tukmi (Ú. v. ES L 210, s. 32; Mim. vyd. 3/023, s. 308).

(6) Nariadenie Komisie (ES) 817/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. EÚ L 15, s. 31; Mim. vyd. 03/046, s. 87).

(7) Nariadenie Komisie (ES) č. 296/96 zo 16. februára 1996 o údajoch, ktoré musia členské štáty zasielať a o mesačnom zaúčtovávaní výdavkov financovaných Záručnou sekciou Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), ktorým sa ruší nariadenie (EHS) č. 2776/88 (Ú. v. ES L 39, s 5; Mim. vyd. 03/018, s. 453).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/29

Žaloba podaná 30. januára 2009 – Evropaïki Dynamiki/Komisia

(Vec T-49/09)

2009/C 90/45

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (Atény, Grécko) (v zastúpení: N. Korogiannakis a P. Katsimani, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie Komisie o zamietnutí ponuky žalobkyne, ktorú podala na základe vyhlásenia verejného obstarávania REGIO-A4-2008-01 na „Údržbu a rozvoj informačného systému Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku“, ktoré jej bolo oznámené listom z 21. novembra 2008, a všetky ďalšie súvisiace rozhodnutia vrátane rozhodnutia o pridelení zákazky úspešnému uchádzačovi,

—	zaviazať Komisiu na náhradu škody vo výške 4 520 845,05 eur, ktorú žalobkyňa utrpela v dôsledku predmetného verejného obstarávania,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov, ktoré žalobkyni vzniknú v tomto konaní, aj v prípade zamietnutia žaloby.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V prejednávanej veci žalobkyňa žiada zrušenie rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla jej ponuku podanú na základe vyhlásenia verejného obstarávania REGIO-A4-2008-01 na „Údržbu a rozvoj informačného systému Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku“ (1) a zákazku pridelila úspešnému uchádzačovi. Žalobkyňa ďalej žiada náhradu údajnej škody, ktorá jej vznikla v dôsledku verejného obstarávania.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Po prvé tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď a posteriori zaviedla kritérium, ktoré uchádzači nepoznali, a na hodnotenie použila diskriminačný vzorec.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že hodnotiaci výbor neposkytol dostatočné odôvodnenie svojho rozhodnutia.

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Komisia nedodržala základné procesné náležitosti, keď zaviedla doplnkový hodnotiaci výbor.

Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že žalovaná pri hodnotení ponuky žalobkyne vychádzala z nepodložených úvah a domnienok, a tým sa dopustila závažného a zjavného nesprávneho posúdenia a zneužila svoju právomoc.

(1) Ú. v. EÚ 2008/S 117-155067.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/29

Žaloba podaná 3. februára 2009 – Ifemy’s/ÚHVT – Dada & Co Kids (Dada & Co.kids)

(Vec T-50/09)

2009/C 90/46

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Ifemy’s Holding GmbH (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: H. G. Augustinowski, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Dada & Co Kids Srl (Prato, Taliansko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 27. novembra 2008 vo veci R 911/2008-4 a

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „Dada & Co. Kids“ pre výrobky zaradené do triedy 25.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: prihláška č. 30 114 449 nemeckej slovnej ochrannej známky „DADA“ pre výrobky zaradené do triedy 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, nenarušenej hospodárskej súťaže a právnych pravidiel zakotvených v článkoch 2 ES a 3 ES, ako aj článkov 43 a 80 ods. 1 nariadenia Rady č. 40/94 a pravidiel 50 ods. 2 a 80 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 (1), keďže odvolací senát nezrušil rozhodnutie námietkového oddelenia, ktoré nesprávne označilo prihlasovateľa, a okrem toho aj preto, že odvolací senát nesprávne rozhodol, že žalobca mal možnosť predložiť relevantné dôkazy pred námietkovým oddelením.

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/30

Žaloba podaná 11. februára 2009 – Cafea/ÚHVT – Christian (BEST FARM)

(Vec T-53/09)

2009/C 90/47

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Cafea GmbH (Hamburg, Nemecko) (v zastúpení: C. Schumann a M. Hartmann, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Dieter Christian (Frankfurt, Nemecko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu z 27. novembra 2008 vo veci odvolania R 420/2008-1,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania,

—	zaviazať prihlasovateľa na náhradu trov námietkového konania a konania pred odvolacím senátom Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Dieter Christian.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „BEST FARM“ pre tovary tried 29, 30, 31 a 32 (prihláška č. 3 089 281).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca pod svojím skorším obchodným menom KORD Beteiligungsgesellschaft mbH & Co. KG.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka „BESTFORM“ pre tovary a služby tried 1, 29, 30, 32, 33 a 42 (č. 30 056 334).

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (1), keďže medzi kolidujúcimi ochrannými známkami nie je pravdepodobnosť zámeny ani pravdepodobnosť asociácie.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/30

Žaloba podaná 11. februára 2009 – XXXLutz Marken/ÚHVT – Natura Selection (Linea Natura Natur hat immer Stil)

(Vec T-54/09)

2009/C 90/48

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: XXXLutz Marken GmbH (Wels, Rakúsko) (v zastúpení: H. Pannen, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Natura Selection SL (Barcelona, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 28. novembra 2008 vo veci R 1787/2007-2,

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „LineaNatura Natur hat immer Stil“ pre tovary tried 8, 14, 16, 20, 21, 24, 25 a 27 (prihláška č. 4 626 693).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Natura Selection S. L.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: obrazová ochranná známka „natura selection“ (ochranná známka Spoločenstva č. 2 016 384) pre tovary a služby tried 3, 14, 16, 20, 25, 35, 38, 39 a 42, ako aj ďalšie ochranné známky Spoločenstva a španielske ochranné známky, ktoré obsahujú slovo „natura“, pre tovary a služby tried 3, 14, 16, 20, 21, 24, 25, 27, 28, 35, 39 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (1), keďže medzi kolidujúcimi ochrannými známkami nie je pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/31

Žaloba podaná 13. februára 2009 – Saint-Gobain Glass France a i./Komisia

(Vec T-56/09)

2009/C 90/49

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Saint-Gobain Glass France SA (Courbevoie, Francúzsko), Saint-Gobain Sekurit Deutschland GmbH & Co. KG (Aachen, Nemecko), Saint-Gobain Sekurit France SAS (Thourotte, Francúzsko) (v zastúpení: B. van de Walle de Ghelcke, B. Meyring, M. Guillaumond a E. Venot, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcov (1)

—

zrušiť zmenené a doplnené znenie rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev K(2008) 6815 v konečnom znení z 12. novembra 2008 o konaní podľa článku 81 ES vo veci COMP/39.125 – Automobilové sklo, ktoré bolo prijaté rozhodnutím K(2009) 863 v konečnom znení z 11. februára 2009 oznámeným žalobcom 13. a 16. februára 2009, ako aj odôvodnenie výroku, keďže zmenené a doplnené znenie tohto rozhodnutia sa týka žalobcov, alebo jeho článok 2,

—	subsidiárne, znížiť pokutu uloženú žalobcom v článku 2 zmeneného a doplneného znenia rozhodnutia, ktoré bolo prijaté rozhodnutím K(2009) 863 v konečnom znení z 11. februára 2009 oznámeným žalobcom 13. a 16. februára 2009, na primeranú výšku,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobcovia žiadajú čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 6815 v konečnom znení z 12. novembra 2008 vo veci COMP/39.125 – Automobilové sklo, ktorým Komisia konštatovala, že určité podniky, medzi nimi aj žalobcovia, tým, že si rozdelili zmluvy o dodávke automobilových skiel a zosúladili svoje cenové politiky a stratégie zásobovania na európskom trhu automobilových skiel, porušili článok 81 ods. 1 ES a článok 53 ods. 1 Dohody o európskom hospodárskom priestore.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú osem žalobných dôvodov založených na:

—

porušení práva na nezávislý a nestranný súd a práva na rešpektovanie prezumpcie neviny, keďže pokuta bola uložená správnym orgánom, ktorý má tak výkonné, ako aj sankčné právomoci, ako aj na protiprávnosti nariadenia č. 1/2003 (2) v tom rozsahu, v akom toto nariadenie nestanovuje toto právo na nezávislý a nestranný súd,

—	porušení práva žalobcov byť vypočutý, keďže Komisia nepredložila na kontradiktórne konanie spôsob výpočtu pokuty podľa usmernení k metóde stanovenia pokút z roku 2006 (3),

—	porušení článku 253 ES, keďže napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne právne odôvodnené v rozsahu, v akom Komisia konkrétne nevysvetlila, na základe ktorých predajov bol stanovený obrat vzhľadom na porušenie,

—	porušení článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a zásady osobnosti trestov, ako aj na zneužití právomoci, keďže horná hranica 10 % mala byť uplatnená len na obrat žalobcov, a nie na obrat Compagnie de Saint-Gobain,

—

porušení zásady zákazu retroaktivity trestov v rozsahu, v akom Komisia retroaktívne uplatnila usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006, čo viedlo k podstatnému a neočakávanému zvýšeniu pokút, pričom napadnuté rozhodnutie bolo založené na týchto usmerneniach bez ohľadu na skutočnosť, že uvedené usmernenia boli prijaté po skončení porušenia,

—	porušení zásady proporcionality tým, že uložená pokuta je nadmerne vysoká, neprimeraná a nemožno ju odôvodniť odradzujúcim účelom,

—	porušení článku 23 nariadenia č. 1/2003 a nedostatku odôvodnenia, keďže Komisia sa nemohla odvolávať na prípady opakovaného porušenia, ktoré boli považované za relevantné v zmysle napadnutého rozhodnutia, z dôvodu, že žalobcovia neboli adresátmi ani jedného z týchto dvoch rozhodnutí,

—	nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení pri uplatnení článku 23 ods. 2 písm. a) a článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, keďže Komisia pri stanovovaní pokuty nezohľadnila skutočnosť, že žalobcovia nespochybnili vecnú správnosť zistených skutkových okolností.

(1) V znení zmenenom a doplnenom po podaní žaloby z dôvodu opravy napadnutého rozhodnutia prijatého Komisiou.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(3) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, s. 2).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/32

Žaloba podaná 18. februára 2009 – Soliver/Komisia

(Vec T-68/09)

2009/C 90/50

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobca: Soliver NV (Roeselare, Belgicko) (v zastúpení: H. Gilliams a J. Bocken, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť článok 1 rozhodnutia Komisie z 12. novembra 2008 vo veci COMP/39.125 – Automobilové sklo v rozsahu, v akom konštatuje, že žalobca sa v období od 19. novembra 2001 do 11. marca 2003 spolupodieľal na protiprávnom konaní uvedenom v rozhodnutí,

—	zrušiť článok 2 rozhodnutia Komisie z 12. novembra 2008 vo veci COMP/39.125 – Automobilové sklo v rozsahu, v akom sa žalobcovi ukladá peňažná pokuta vo výške 4 396 000 eur,

—	subsidiárne peňažnú pokutu uloženú žalobcovi podstatne znížiť,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé žalobca sa vo svojej žalobe odvoláva na porušenie článkov 81 ES a 53 EHS, na porušenie povinnosti odôvodnenia, ako aj na zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu. Napadnuté rozhodnutie neoprávnene vychádza zo skutočnosti, že žalobca sa v období od 19. novembra 2001 do 11. marca 2003 spolupodieľal na protiprávnom konaní, ktoré je uvedené v článku 1 napadnutého rozhodnutia.

Po druhé žalobca uvádza, že zistenie obratu zo strany Komisie je neodôvodnené, je v rozpore s usmerneniami, neponecháva žalobcovi možnosť na obhajobu a porušuje zásadu prezumpcie neviny a rovnosti zaobchádzania.

Po tretie žalobca namieta porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, zásady proporcionality, usmernení, ako aj povinnosti odôvodnenia. Komisia uplatnila pri stanovení základnej sumy pre výpočet peňažnej pokuty zvýšenú percentuálnu sadzbu obratu.

Po štvrté žalobca namieta porušenie zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania, ako aj zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu, lebo Komisia vynásobila obraty žalobcu počtom rokov, v ktorých sa údajne mal spolupodieľať na protiprávnom konaní, ktoré je uvedené v článku 1 rozhodnutia.

Po piate je porušený zákaz retroaktivity. Komisia uplatnila na údajné protiprávne konanie, ktoré bolo ukončené už pred prijatím usmernení, usmernenia z roku 2006 (1).

Po šieste žalobca uvádza, že bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania a zásada proporcionality a došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, lebo Komisia základnú sumu pre výpočet peňažnej pokuty navýšila o prirážku 16 % jeho obratov.

Po siedme boli porušené článok 81 ES a usmernenia tým, že Komisia pri výpočte peňažnej pokuty uloženej žalobcovi nezohľadnila viacero poľahčujúcich okolností svedčiacich v prospech žalobcu.

(1) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ C 210, s. 2).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/33

Žaloba podaná 20. februára 2009 – Provincie Groningen a Provincie Drenthe/Komisia

(Vec T-69/09)

2009/C 90/51

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Provincie Groningen (Groningen, Holandsko) a Provincie Drenthe (Assen, Holandsko) (v zastúpení: C. Dekker a E. Belhadj, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkýň

—

čiastočne zrušiť článok 2 rozhodnutia Komisie K(2008) 8355 z 11. decembra 2008 o znížení finančného príspevku poskytnutého z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, ktorý bol poskytnutý v rámci jednotného programového dokumentu o štrukturálnych zásahoch Spoločenstva v regióne Groninge-Drenthe, patriaceho do cieľa č.°2 – č.°97.07.13.003 – v zmysle rozhodnutia Komisie K(1997) 1362 z 26. mája 1997 v rozsahu, v akom sa prvé rozhodnutie vzťahuje na uskutočnenú paušálnu opravu vo výške 1 139 346,26 eur a vyčíslenie neoprávnených nákladov v celkovej výške 8 441 804 NLG, a v rozsahu, v akom sa vzťahuje aj na extrapolovanú opravu vo výške 5,76 %, ako aj na opravu vo výške 1 160 456 NLG v súvislosti s nerealizovaným vyhlásením zadávacieho konania na zákazky, ktorých hodnota je pod limitnou hodnotou uvedenou v smerniciach o zadávaní zákazok,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé žalobkyne namietajú porušenie článku 24 nariadenia č. 4253/88 (1), lebo Komisia z dôvodu zistených nezrovnalostí pristúpila k extrapolovanej oprave vo výške 5,76 % a z dôvodu nedodržania osobitných predpisov, ktoré upravujú projekty a programy, uskutočnila paušálnu opravu vo výške 2 %, hoci sa uvedené opravy nemôžu opierať o vyššie uvedený článok.

Po druhé namietajú porušenie článkov 28 ES a 49 ES, lebo Komisia nerešpektovala, že zákazky, ktorých hodnota je pod limitnou hodnotou uvedenou v smerniciach 93/97/EHS (2), 93/38/EHS (3), 92/50/EHS (4) o zadávaní zákazok, musia spĺňať požiadavky ustanovení o voľnom pohybe tovaru a služieb len v tom prípade, že majú cezhraničný charakter.

Po tretie žalobkyne namietajú porušenie zásady právnej istoty a zásady legitímnej dôvery, lebo Komisia konštatovala, že zákazky, ktorých hodnota je pod limitnou hodnotou uvedenou v smerniciach o zadávaní zákazok, môžu byť zadávané len podľa ustanovení o voľnom pohybe tovaru a služieb, hoci takáto požiadavka nebola pri vykonávaní jednotného programového dokumentu pre región Groningen-Drenthe patriaci pod cieľ 2 jasná.

Po štvrté žalobkyne namietajú porušenie Zmluvy ES, najmä článku 211 ES, lebo Komisia kvôli údajnému nedodržaniu vnútroštátnych predpisov o projektoch uplatnila paušálne krátenie o 2 %, hoci k tomu nebola oprávnená.

Po piate žalobkyne namietajú porušenie nariadení č. 4253/88 a 2064/97 (5), pretože na rozdiel od názoru Komisie povinnosti týkajúce sa správneho a kontrolného systému splnili.

Po šieste žalobkyne namietajú porušenie zásady legitímnej dôvery, lebo Komisia vzbudila u nich odôvodnené očakávanie, že existujúci správny a kontrolný systém a iné druhy kontroly sú na splnenie povinností postačujúce.

Po siedme žalobkyne namietajú porušenie nariadenia č. 4253/88, lebo Komisia neoprávnene zastáva názor, že projekt „Noord-Zuidroute“ nebol včas ukončený a že boli chyby v správnom a kontrolnom systéme a z tohto dôvodu sa pristúpilo k paušálnemu zníženiu vo výške 2 %.

Po ôsme žalobkyne namietajú porušenie smernice 93/36/EHS (6), lebo Komisia neoprávnene zastáva názor, že v rámci projektu „Waterfabriek Noorder Dierenpark Emmen“ boli uzatvorené zmluvy o dodávkach membrán a riadiaceho systému, ktoré boli zadané bez verejného obstarávania v rozpore s ustanoveniami smernice 93/36/EHS, hoci v dotknutom prípade to smernica 93/36/EHS povoľuje.

Po deviate žalobkyne namietajú porušenie smerníc 92/50/EHS a 93/36/EHS, lebo Komisia neoprávnene zastáva názor, že v rámci projektu „Waterfabriek Noorder Dierenpark Emmen“ bola uzatvorená zmluva o projektovej a rámcovej správe, ktorá bola uzatvorená bez verejného obstarávania v rozpore s ustanoveniami smernice 92/50/EHS, hoci táto zmluva je súčasťou realizácie stavby v zmysle smernice 93/37/EHS a nemusí byť zadávaná osobitne.

Po desiate žalobkyne namietajú porušenie smernice 93/38/EHS, lebo Komisia neoprávnene zastáva názor, že v rámci projektu „Centraal Station Groningen“ bola uzatvorená zmluva o nájme ubytovacích jednotiek na dobu určitú, hoci sa poskytovanie ubytovania na dobu určitú považuje za „stavbu“ v zmysle smernice 93/98/EHS.

Po jedenáste žalobkyne namietajú porušenie nariadenia č. 4253/88, lebo Komisia neoprávnene zastáva názor, že poskytnutie dotácie na technologické centrum „Noord-Niederland“ je v rozpore s jednotným programovým dokumentom.

Na záver žalobkyne namietajú porušenie Zmluvy ES a nariadenia č. 4253/88, lebo Komisia pri zisťovaní celkovej miery pochybení neoprávnene zohľadnila aj zistenia v súvislosti s „Verbouwplan Martinihal Groningen“.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2052/88, pokiaľ ide na jednej strane o koordináciu pomocí z rozličných štrukturálnych fondov a na strane druhej o koordináciu týchto pomocí s činnosťami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, s. 1).

(2) Smernica Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163).

(3) Smernica Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, o koordinácii postupy verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore (Ú. v. ES L 199, s. 84; Mim. vyd. 06/002, s. 194).

(4) Smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322).

(5) Nariadenie Komisie (ES) č. 2064/97 z 15. októbra 1997, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia č. 4253/88, pokiaľ ide o finančnú kontrolu operácií spolufinancovaných štrukturálnymi fondmi zo strany členských štátov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 290, s. 1).

(6) Smernica Rady93/36/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru (Ú. v. ES L 199, s. 1; Mim. vyd. 06/002, s. 110).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/34

Žaloba podaná 19. februára 2009 – Holandsko/Komisia

(Vec T-70/09)

2009/C 90/52

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobca: Holandské kráľovstvo (v zastúpení: C. Wissels a M. Noort, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby Holandsko predovšetkým namieta porušenie zásady právnej istoty, lebo členskému štátu boli s odvolaním sa na judikatúru Súdneho dvora uložené povinnosti, hoci táto judikatúra vznikla až po uložení týchto povinností a dotknuté povinnosti v tom čase neboli jasné, určité a predvídateľné.

Subsidiárne Holandsko namieta porušenie povinnosti odôvodnenia, lebo nebolo bližšie zdôvodnené, v čom spočíva cezhraničný záujem sporného projektu, ktorý bol pridelený priamou dohodou a jeho hodnota bola pod limitnou hodnotou stanovenou smernicou o verejnom obstarávaní.

Na záver Holandsko namieta porušenie článku 211 ES, lebo Komisia kvôli údajnému nedodržaniu vnútroštátnych predpisov uplatnila paušálne krátenie o 2 %, hoci je na to oprávnená len v súvislosti s dodržiavaním predpisov Spoločenstva.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/34

Žaloba podaná 17. februára 2009 – hofherr communikation/ÚHVT (NATURE WATCH)

(Vec T-77/09)

2009/C 90/53

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: hofherr communikation GmbH (Innsbruck, Rakúsko) (v zastúpení: S. Warbek, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo 4. decembra 2008 vo veci R 1410/2008-1 a povoliť zápis prihlasovanej ochrannej známky a

—	zaviazať ÚHVT na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „NATURE WATCH“ pre tovary a služby zaradené v triedach 9, 39, 41 a 43 – medzinárodná prihláška č. WOO 957 541.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie zápisu prihlasovanej ochrannej známky ako ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Rady č. 40/94 tým, že odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že prihlasovaná ochranná známka je opisná a navyše nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/35

Žaloba podaná 20. februára 2009 – Chalk/ÚHVT – Reformed Spirits Company Holdings (CRAIC)

(Vec T-83/09)

2009/C 90/54

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: David Chalk (Canterbury, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: C. Balme, W. James a M. Gilbert, solicitors, a S. Malynicz, barrister)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Reformed Spirits Company Hodlings Ltd (St Helier, Jersey)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 13. novembra 2008 vo veci R 1888/2007-2,

—

vymazať ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom z registra ÚHVT a povoliť zápis žalobcu ako majiteľa ochrannej známky Spoločenstva č. 2 245 306 na základe prevodu od spoločnosti Arthur Clark Limited, ktorý sa uskutočnil 21. januára 2006,

subsidiárne vrátiť vec odvolaciemu senátu ÚHVT na posúdenie vo svetle zistení Súdu prvého stupňa,

—	zaviazať ÚHVT a ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom, v rozsahu, v akom do tohto konania zasahoval, na náhradu trov tohto konania, ako aj konania pred odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na výmaz zápisu prevodu: slovná ochranná známka „CRAIC“ pre tovary zaradené v triedach 25, 32 a 33.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Účastník konania podávajúci návrh na výmaz zápisu prevodu: žalobca.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie zrušenia rozhodnutia o zápise prevodu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby:

Po prvé porušenie článku 16 ods. 1 nariadenia Rady č. 40/94 tým, že odvolací senát pri prijímaní rozhodnutia týkajúceho sa prevodu ochrannej známky Spoločenstva nezohľadnil a neuplatnil vnútroštátne právo členského štátu (v tomto prípade Spojeného kráľovstva).

Po druhé porušenie pravidla 31 nariadenia Komisie č. 2868/95 (1) tým, že odvolací senát nezohľadnil platnosť a účinok dokumentov, ktoré mu boli predložené, hoci je povinný to urobiť, ak je neskôr napadnutý právny účinok týchto dokumentov.

Po tretie porušenie článku 77 písm. a) nariadenia Rady č. 40/94 tým, že odvolací senát nezohľadnil doterajšie rozhodnutia ÚHVT s ohľadom na ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré mu boli predložené.

Po štvrté porušenie článku 23 nariadenia Rady č. 40/94 tým, že odvolací senát nesprávne zamietol návrh žalobcu na zápis prevodu ochrannej známky Spoločenstva č. 2 245 306.

Napokon odvolací senát postupoval nesprávne, keď odmietol zrušiť rozhodnutie, ktorým ÚHVT zapísal ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom ako majiteľa ochrannej známky Spoločenstva č. 2 245 306 a zároveň keď rozhodol, že nariadenie Rady č. 40/94 a nariadenia Komisie č. 2868/95 nepovoľujú ÚHVT zapísať žalobcu ako registrovaného majiteľa ochrannej známky č. 2 245 306.

(1) Nariadenie Komisie č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenia Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/36

Žaloba podaná 19. februára 2009 – Taliansko/Komisia

(Vec T-84/09)

2009/C 90/55

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: L. Ventrella, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie 8/12/2008 č. K(2008) 7820, oznámené 9. decembra 2008, ktoré vylučuje z financovania Spoločenstvom niektoré výdavky uskutočnené členskými štátmi na základe Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rozsahu, v akom zavádza určité opravy v neprospech Talianska.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Talianska vláda napadla na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev rozhodnutie Komisie K(2008) 7820 z 8. decembra 2008, ktoré vylučuje z financovania Spoločenstvom niektoré výdavky uskutočnené členskými štátmi na základe Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF).

Komisia osobitne vylúčila financovanie zo Záručnej sekcie EPUZF rôznych kategórií výdavkov uskutočnených Talianskom počas hospodárskych rokov 2003 až 2007.

Žaloba sa týka osobitne troch bodov rozhodnutia:

1.	časti, ktorá vykonala niektoré paušálne a čiastkové finančné opravy týkajúce sa informovania a reklamy poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu (CE 94/2002) a v tretích štátoch (CE 2879/2000) pre finančné obdobia rokov 2004 až 2007 v celkovej hodnote 4 687 229,79 eur;

2.	časti, ktorá vykonala paušálne finančné opravy týkajúce sa pomoci výrobe olivového oleja a stolového olivového oleja pre finančné obdobia rokov 2003 až 2006 v celkovej hodnote 105 536 076,42 eur;

3.	časti, ktorá vykonala finančné opravy za oneskorené platby a prekročenie finančných limitov pre obdobie roka 2005 v hodnote 12 020 178 eur a pre obdobie roka 2006 v hodnote 44 567 569,37 eur.

Pokiaľ ide o prvý bod, v žalobe sa uvádza, že postoj Komisie porušuje podstatné formálne náležitosti (článok 253 ES) spočívajúce v nedodržaní kontradiktórnosti, nedostatku šetrenia a nedostatku odôvodnenia, ako aj v porušení zásady proporcionality a skreslenia skutočností.

V tejto veci, keďže absolútny nedostatok a absolútna neúčinnosť kontrol neboli spochybnené, Komisia považovala za správne uplatniť paušálnu opravu vo výške 10 %, ktorá je úplne neprimeraná a nespravodlivá a zjavne spôsobuje nezákonnosť – z tohto hľadiska – napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o druhý bod, Komisia uplatnila paušálne finančné opravy (10 % a 5 %) dosahujúce celkovú hodnotu 105 536 076,42 eur pre hospodárske roky 2001 – 2002 a 2002 – 2003.

V tejto súvislosti sa v žalobe uvádza, že rozhodnutie porušuje podstatné formálne náležitosti (článok 253 ES) spočívajúce v nedostatku odôvodnenia, porušení zásady proporcionality a článkov 26 a 28 nariadenia č. 2366/98 (pôvodné znenie a zmenené a doplnené znenie nariadenia č. 1780/03). Talianska vláda osobitne tvrdí, že Komisia neprihliadla, hoci mala povinnosť – bez primeraného odôvodnenia –, na vysvetľujúce skutočnosti poskytnuté talianskymi orgánmi, najmä čo sa týka všeobecnej organizácie systému sankcií v Taliansku a úplného ukončenia systému GIS oleicolo. V každom prípade paušálna hodnota sankcie uplatnenej Komisiou má nedôvodnú a zjavne neprimeranú výšku, keďže podľa talianskej vlády aj keby sa preukázalo, že došlo k jasnému nevykonaniu pravidiel Spoločenstva, riziko by neprekračovalo 22 504 075,39 eur.

Pokiaľ ide o štvrtý bod, Komisia sa domnievala, na základe zhodného, nedostatočného a zjavného odôvodnenia, že nemôže prijať odôvodňujúce okolnosti uvedené Talianskom počas konania pred zmierovacím orgánom, „pretože rezerva 4 % poskytnutá článkom 4 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 296/96 [článok 9 nariadenia Komisie (ES) č. 883/2006] musela postačovať pre opravné konania, sporné prípady a dodatočné kontroly“. Talianska vláda v tejto súvislosti zdôrazňuje, že limit 4 % nemožno chápať ako absolútnu hranicu: v skutočnosti, vzhľadom na jej účel ochrany rozpočtu Spoločenstva voči podvodom, môže byť prekročená vždy, ak – ako v predmetnej veci – existujú rozumné dôvody na spochybnenie rizika podvodu vo výške prekračujúcej 4 %. Takýto sa zdá byť jediný výklad tohto pravidla, ktorý vyplýva z jeho podstaty.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/37

Žaloba podaná 26. februára 2009 – Kadi/Komisia

(Vec T-85/09)

2009/C 90/56

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Yassin Abdullah Kadi (v zastúpení: D. Anderson, QC, M. Lester, barrister, G. Martin, solicitor)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť nariadenie č. 1190/2008 v rozsahu, v ktorom sa týka žalobcu,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov, ktoré žalobcovi v tomto konaní vzniknú.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V prejednávanej veci žalobca žiada čiastočné zrušenie nariadenia Komisie č. 1190/2008 z 28. novembra 2008, ktorým sa stoprvýkrát mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou al Káida a Talibanom (1), v rozsahu, v ktorom je žalobca zaradený do zoznamu fyzických a právnických osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov podľa tohto predpisu. Nariadenie č. 881/2002 bolo zrušené rozsudkom Súdneho dvora v spojených veciach C-402/05 a C-415/05, Kadi a al Barakaat/Rada a Komisia (2).

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

Po prvé žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie nemá dostatočný právny základ, pretože sa zdá, že mení a dopĺňa nariadenie 881/2002 bez relevantného rozhodnutia Organizácie Spojených národov, ktoré je podľa žalobcu predpokladom pre zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

Po druhé žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie porušuje jeho práva na obranu, právo na účinné vypočutie a právo na účinnú súdnu ochranu a nestanovuje nápravu porušení týchto práv, ako o tom Súdny dvor rozhodol v rozsudkoch C-402/05 a C-415/05. Ďalej tvrdí, že napadnuté nariadenie nestanovuje spôsob, ktorým sa žalobcovi oznamuje dôkaz, z ktorého vychádza rozhodnutie o zmrazení majetku alebo ktorý by mu umožňoval sa k tomuto dôkazu účinne vyjadriť.

Po tretie žalobca tvrdí, že Komisia neposkytla presvedčivé dôkazy nato, aby majetok žalobcu zostal aj naďalej zmrazený, a tým porušila svoju povinnosť podľa článku 253 ES.

Po štvrté tvrdí, že Komisia neposúdila všetky relevantné skutočnosti a okolnosti pri svojom rozhodovaní o prijatí napadnutého nariadenia, a preto sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

Po piate žalobca tvrdí, že napadnuté nariadenie predstavuje bezdôvodné a neprimerané obmedzenie jeho vlastníckeho práva, ktoré nie je odôvodnené presvedčivými dôkazmi.

(1) Ú. v. EÚ L 322, s. 25.

(2) Zatiaľ neuverejnený v Zbierke.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/37

Žaloba podaná 10. marca 2009 – UCAPT/Rada

(Vec T-96/09)

2009/C 90/57

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Union de Coopératives Agricoles des Producteurs de Tabac de France (UCAPT) (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: B. Peignot a D. Garreau, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania vo výške 10 000 eur.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobkyňa navrhuje zrušiť nariadenie Rady č. 73/2009 (1) týkajúceho sa režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorého článok 135 stanovuje počnúc začiatkom rozpočtového roka 2011 zníženie priamej pomoci na výrobu tabaku na 50 % z úrovne priemernej pomoci udelenej v rokoch 2000, 2001 a 2002. Takéto zníženie už bolo stanovené v článku 143e nariadenia č. 1782/2003 (2).

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody založené:

—	na procesných vadách, keďže prijatiu napadnutého nariadenia nepredchádzalo uskutočnenie prieskumu dopadu reformy režimu pomoci na odvetvie tabaku,

—	v súvislosti s tým na zneužití právomoci,

—

na porušení zásady proporcionality, keďže zníženie priamej podpory na 50 % nebolo primerané na dosiahnutie oboch cieľov sledovaných reformou režimu podpory v odvetví tabaku, to znamená prispôsobenie cien cenám na svetovom trhu a podpora rekonverzných opatrení pre regióny vyrábajúce tabak v rámci programov rozvoja vidieka,

—	na porušení článku 33 ES, keďže napadnuté nariadenie neuznáva niektoré ciele sledované spoločnou poľnohospodárskou politikou, akými je zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárom a stabilizácia trhov.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, s. 16).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 30, s. 16; Mim. vyd. 03/040, s. 269).

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/40

Žaloba podaná 8. februára 2009 – Marcuccio/Komisia

(Vec F-11/09)

2009/C 90/64

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: Luigi Marcuccio (Tricase, Taliansko) (v zastúpení: G. Cipressa, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia, ktorým žalovaná zamietla žiadosť o náhradu v rozsahu 100 % niektorých liečebných nákladov, ktoré vznikli žalobcovi

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie o zamietnutí dvoch žiadostí z 27. decembra 2007 týkajúcich sa zaplatenia liečebných nákladov, ktoré vznikli žalobcovi,

—	zrušiť v nevyhnutnom rozsahu oznámenie zo 16. októbra 2008,

—

uložiť Komisii Európskych spoločenstiev povinnosť zaplatiť žalobcovi z dôvodu náhrady liečebných nákladov do výšky 100 % sumu 356,18 eur alebo sumu nižšiu, ktorú bude Súd pre verejnú službu považovať za spravodlivú a primeranú, a ďalej úroky z tejto sumy od prvého dňa piateho mesiaca odo dňa, keď boli obe žiadosti doručené svojmu adresátovi, vo výške 10 % ročne s ročnou kapitalizáciou alebo vo výške s kapitalizáciou a s dies a quo, ktoré Súd pre verejnú službu bude považovať za spravodlivé,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

18.4.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 90/40

Žaloba podaná 20. februára 2009 – Almeida Campos a i./Rada

(Vec F-14/09)

2009/C 90/66

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Ana Maria Almeida Campos (Brusel, Belgicko) a iní (v zastúpení: S. Orlandi, A: Coolen, J.-N. Louis, E. Marchal, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutí menovacieho orgánu, ktorými nepovýšil žalobcov do platovej triedy AD 12 v rámci povyšovania za rok 2008, a v prípade, ak je to potrebné, zrušenie rozhodnutí o povýšení úradníkov do tejto platovej triedy v rámci toho istého povyšovania, ktorých mená sú uvedené na zozname povýšených uverejnenom v oznámení zamestnancom č. 72/08 z 21. apríla 2008

Návrhy žalobcov

—

zrušiť rozhodnutia menovacieho orgánu, ktorými nepovýšil žalobcov do platovej triedy AD 12 v rámci povyšovania za rok 2008 (obdobie 2008), a v prípade, ak je to potrebné, zrušiť rozhodnutia o povýšení úradníkov do tejto platovej triedy v rámci toho istého povyšovania, ktorých mená sú uvedené na zozname povýšených uverejnenom v oznámení zamestnancom č. 72/08 z 21. apríla 2008,

—	zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2009.090.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 90

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 52 18. apríla 2009

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor
2009/C 090/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 82, 4.4.2009	1

	V Oznamy
	SÚDNE KONANIA
	Súdny dvor
2009/C 090/02	Vec C-228/06: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 19. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberverwaltungsgericht Berlin-Brandenburg – Nemecko) – Mehmet Soysal, Ibrahim Savatli/Spolková republika Nemecko (Dohoda o pridružení medzi EHS a Tureckom — Slobodné poskytovanie služieb — Vízová povinnosť na vstup na územie členského štátu)	2

2009/C 090/03	Vec C-308/07 P: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 19. februára 2009 – Koldo Gorostiaga Atxalandabaso/Európsky parlament (Odvolanie — Pravidlá o výplate príspevkov a úhrade nákladov pre poslancov Európskeho parlamentu — Vymáhanie neoprávnene vyplatených súm započítaním — Výkon rozsudku Súdu prvého stupňa — Právo na nestranný súd — Právna sila rozhodnutej veci — Zásada riadnej správy vecí verejných)	2

2009/C 090/04	Vec C-321/07: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Mannheim – Nemecko) – trestné konanie proti Karlovi Schwarzovi (Smernica 91/439/EHS — Držanie vodičských preukazov rôznych členských štátov — Platnosť vodičského preukazu vydaného pred pristúpením daného štátu — Odňatie druhého vodičského preukazu vydaného členským štátom bydliska — Uznanie vodičského preukazu vydaného pred vydaním druhého vodičského preukazu, ktorý bol neskôr odňatý z dôvodu nespôsobilosti jeho držiteľa — Uplynutie doby dočasného zákazu žiadať o vydanie nového vodičského preukazu ako súčasti opatrenia na odňatie vodičského preukazu)	3

2009/C 090/05	Vec C-376/07: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – Staatssecretaris van Financiën/Kamino International Logistics BV (Spoločný colný sadzobník — Kombinovaná nomenklatúra — Colné zaradenie — Monitory s technológiou na báze tekutých kryštálov (LCD) vybavené pripojeniami SUB-D, DVI-D, USB, S-video a kompozitné video — Položka 8471 — Položka 8528 — Nariadenie (ES) č. 754/2004)	3

2009/C 090/06	Vec C-465/07: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State – Holandsko) – M. Elgafaji, N. Elgafaji/Staatssecretaris van Justitie (Smernica 2004/83/ES — Minimálne ustanovenia pre priznanie postavenia utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu — Osoba oprávnená na doplnkovú ochranu — Článok 2 písm. e) — Reálne riziko vážneho bezprávia — Článok 15 písm. c) — Vážne a individuálne ohrozenia života alebo osoby civilistu z dôvodu neselektívneho násilia v prípade ozbrojeného konfliktu — Dôkaz)	4

2009/C 090/07	Vec C-552/07: Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État – Francúzsko) – Commune de Sausheim/Pierre Azelvandre (Smernica 2001/18/ES — Zámerné uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov — Miesto uvoľnenia — Dôverné zaobchádzanie)	5

2009/C 090/08	Vec C-1/08: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. februára 2009 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte suprema di cassazione – Taliansko) – Athesia Druck Srl/Ministero delle Finanze, Agenzia delle Entrate (Šiesta smernica o DPH — Článok 9 ods. 2 písm. e) — Článok 9 ods. 3 písm. b) — Trinásta smernica o DPH — Článok 2 — Miesto poskytovania služieb — Reklamné služby — Vrátenie DPH — Daňový zástupca)	5

2009/C 090/09	Vec C-151/08: Uznesenie Súdneho dvora (tretia komora) z 27. novembra 2008 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Catalunya – Španielsko) – N.N. Renta SA/Tribunal Económico-Administrativo Regional de Cataluña (TEARC), Generalidad de Cataluña (Článok 104 ods. 3 rokovacieho poriadku — Šiesta smernica o DPH — Článok 33 ods. 1 — Pojem dane z obratu — Daň z prevodov majetku a listinných právnych aktov)	6

2009/C 090/10	Vec C-542/08: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 4. decembra 2008 – Friedrich G. Barth/Bundesministerin für Wissenschaft und Forschung	7

2009/C 090/11	Vec C-16/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Nemecko) 15. januára 2009 – Gudrun Schwemmer/Agentur für Arbeit Villingen-Schwenningen – Familienkasse	7

2009/C 090/12	Vec C-23/09: Odvolanie podané 19. januára 2009: ecoblue AG proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 12. novembra 2008 vo veci T-281/07, ecoblue AG/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)	8

2009/C 090/13	Vec C-26/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (Spojené kráľovstvo) 19. januára 2009 – The Motor Insurers’ Bureau/Helphire (UK) Limited, Angel Assistance Limited	8

2009/C 090/14	Vec C-33/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof Amsterdam (Holandsko) 26. januára 2009 – Oracle Nederland BV/Inspecteur der Belastingdienst Utrecht – Gooi/kantoor Utrecht	9

2009/C 090/15	Vec C-34/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal du travail de Bruxelles (Belgicko) 26. januára 2009 – Gerardo Ruiz Zambrano/Office national de l’emploi (ONEM)	10

2009/C 090/16	Vec C-39/09 P: Odvolanie podané 30. januára 2009: Société des plantations de Mbanga SA (SPM) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (ôsmej komory) z 13. novembra 2008 vo veci T-128/05, SPM/Rada a Komisia	11

2009/C 090/17	Vec C-40/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal VAT and Duties Tribunal, Manchester (Spojené kráľovstvo) 29. januára 2009 – Astra Zeneca UK Limited/Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs	11

2009/C 090/18	Vec C-46/09: Žaloba podaná 30. januára 2009 – Komisia Európskych spoločenstiev/Estónska republika	12

2009/C 090/19	Vec C-52/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tingsrätt Stockholm (Švédsko) 6. februára 2009 – Konkurrensverket/TeliaSonera Sverige AB	12

2009/C 090/20	Vec C-53/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal House of Lords (Spojené kráľovstvo) 6. februára 2009 – Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs/Loyalty Management UK Limited	13

2009/C 090/21	Vec C-55/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal House of Lords (Spojené kráľovstvo) 9. februára 2009 – Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs/Baxi Group Limited	14

2009/C 090/22	Vec C-56/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Commissione tributaria provinciale di Roma (Taliansko) 9. februára 2009 – Emiliano Zanotti/Agenzia delle Entrate	15

2009/C 090/23	Vec C-60/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale della Campania (Taliansko) 11. februára 2009 – Lucio Rubano/Regione Campania, Comune di Cusano Mutri	15

2009/C 090/24	Vec C-62/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) (Spojené kráľovstvo) 13. februára 2009 – Association of the British Pharmaceutical Industry/Medicines and Healthcare Products Regulatory Agency	15

2009/C 090/25	Vec C-64/09: Žaloba podaná 13. februára 2009 – Komisia Európskych spoločenstiev/Francúzska republika	16

2009/C 090/26	Vec C-65/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 16. februára 2009 – Gebr. Weber GmbH/Jürgen Wittmer	17

2009/C 090/27	Vec C-66/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Litovská republika) 16. februára 2009 – Kirin Amgen, Inc./Lietuvos Respublikos valstybinis patentų biuras	17

2009/C 090/28	Vec C-67/09 P: Odvolanie podané 17. februára 2009: Nuova Agricast Srl a Cofra srl proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvej komory) z 2. decembra 2008 vo veciach T-362/05 a T-363/05, Nuova Agricast Srl a i./Komisia	17

2009/C 090/29	Vec C-80/09 P: Odvolanie podané 23. februára 2009: Volker Mergel, Klaus Kampfenkel, Burkart Bill a Andreas Herden proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 16. decembra 2008 vo veci T-335/07, Volker Mergel a i./Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)	19

2009/C 090/30	Vec C-84/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Regeringsrätten (Švédsko) 26. februára 2009 – X/Skatteverket	19

2009/C 090/31	Vec C-87/09: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Schorndorf (Nemecko) 2. marca 2009 – Ingrid Putz/Medianess Electronics GmbH	20

2009/C 090/32	Vec C-90/09 P: Odvolanie podané 3. marca 2009: General Química, S.A., Repsol Química, S.A., Repsol YPF, S.A. proti rozsudku Súdu prvého stupňa (šiesta komora) z 18. decembra 2008 vo veci T-85/06, General Química a i./Komisia Európskych spoločenstiev	20

	Súd prvého stupňa
2009/C 090/33	Spojené veci T-265/04, T-292/04 a T-504/04: Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009 – Tirrenia di Navigazione a i./Komisia (Štátna pomoc — Námorná doprava — Subvencie poskytnuté talianskymi orgánmi regionálnym spoločnostiam — Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za čiastočne zlučiteľnú a čiastočne nezlučiteľnú so spoločným trhom — Žaloba o neplatnosť — Prípustnosť — Záujem na konaní — Nová pomoc alebo existujúca pomoc — Povinnosť odôvodnenia — Článok 4 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 3577/92)	22

2009/C 090/34	Vec T-68/05: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. marca 2009 – Aker Warnow Werft a Kvaerner/Komisia (Štátna pomoc — Stavba lodí — Bývalá Nemecká demokratická republika — Pomoc vyplatená na pokrytie strát vyplývajúcich zo zmlúv o stavbe lodí — Pomoc súvisiaca s konkurencieschopnosťou — Neexistencia nadbytočného vyplatenia)	22

2009/C 090/35	Vec T-121/05: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. marca 2009 – Borax Europe/Komisia (Prístup k dokumentom — Nariadenie (ES) č. 1049/2001 — Dokumenty a zvukové nahrávky — Zamietnutie prístupu — Výnimka týkajúca sa ochrany súkromia a integrity jednotlivca — Výnimka týkajúca sa ochrany rozhodovacieho procesu)	23

2009/C 090/36	Vec T-166/05: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. marca 2009 – Borax Europe/Komisia (Prístup k dokumentom — Nariadenie (ES) č. 1049/2001 — Dokumenty a zvukové nahrávky — Zamietnutie prístupu — Výnimka týkajúca sa ochrany súkromia a integrity jednotlivca — Výnimka týkajúca sa ochrany rozhodovacieho procesu)	23

2009/C 090/37	Vec T-424/05: Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009 – Taliansko/Komisia (Štátna pomoc — Schéma štátnej pomoci zavedená talianskymi orgánmi v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov špecializovaných na akcie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou — Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom — Povinnosť odôvodnenia — Selektívna povaha opatrenia — Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi a skreslenie hospodárskej súťaže — Článok 87 ods. 3 písm. c) ES)	24

2009/C 090/38	Vec T-445/05: Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009 – Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia (Štátna pomoc — Schéma štátnej pomoci zavedená talianskymi orgánmi v prospech niektorých podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov špecializovaných na akcie spoločností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou — Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom — Žaloba o neplatnosť — Priama a osobná dotknutosť — Prípustnosť — Povinnosť odôvodnenia — Selektívny charakter opatrenia — Povinnosť vymáhania)	24

2009/C 090/39	Vec T-249/06: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. marca 2009 – Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP/Rada (Dumping — Dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine — Výpočet normálnej hodnoty — Spolupráca výrobného odvetvia Spoločenstva — Úprava — Funkcie porovnateľné s funkciami zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu — Jeden hospodársky subjekt — Zjavne nesprávne posúdenie — Ponuka záväzku — Právo na obhajobu — Povinnosť odôvodnenia)	25

2009/C 090/40	Vec T-168/07: Rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009 – Professional Tennis Registry/ÚHVT – Registro Profesional de Tenis (PTR PROFESSIONAL TENNIS REGISTRY) (Ochranná známka Spoločenstva — Námietkové konanie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva PTR PROFESSIONAL TENNIS REGISTRY — Skoršia národná obrazová ochranná známka a skoršia obrazová ochranná známka Spoločenstva RPT Registro Profesional de Tenis, S.L. a skoršia národná obrazová ochranná známka RPT European Registry of Professional Tennis — Relatívny dôvod zamietnutia — Neexistencia pravdepodobnosti zámeny — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94)	25

2009/C 090/41	Vec T-8/08: Rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. marca 2009 – Piccoli/ÚHVT (Tvar mušle) (Ochranná známka Spoločenstva — Prihláška trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva — Tvar mušle — Absolútny dôvod zamietnutia — Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti — Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 — Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním — Článok 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94)	26

2009/C 090/42	Vec T-346/06: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 18. februára 2009 – IMS/Komisia (Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody — Smernica 98/37/ES — Stroje s označením CE — Ohrozenie bezpečnosti osôb — Vnútroštátne zakazujúce opatrenie — Stanovisko Komisie, ktorým sa opatrenie vyhlasuje za oprávnené — Žaloba o zrušenie — Späťvzatie napadnutého aktu — Zastavenie konania — Žaloba o náhradu škody — Článok 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa — Neprípustnosť)	26

2009/C 090/43	Vec T-306/08 P: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 15. januára 2009 – Braun-Neumann/Parlament (Odvolanie — Verejná služba — Dôchodky — Pozostalostný dôchodok — Vyplatenie vo výške 50 % z dôvodu existencie druhého pozostalého manžela — Akt spôsobujúci ujmu — Oneskorená sťažnosť)	27

2009/C 090/44	Vec T-46/09: Žaloba podaná 6. februára 2009 – Helénska republika/Komisia Európskych spoločenstiev	27

2009/C 090/45	Vec T-49/09: Žaloba podaná 30. januára 2009 – Evropaïki Dynamiki/Komisia	29

2009/C 090/46	Vec T-50/09: Žaloba podaná 3. februára 2009 – Ifemy’s/ÚHVT – Dada & Co Kids (Dada & Co.kids)	29

2009/C 090/47	Vec T-53/09: Žaloba podaná 11. februára 2009 – Cafea/ÚHVT – Christian (BEST FARM)	30

2009/C 090/48	Vec T-54/09: Žaloba podaná 11. februára 2009 – XXXLutz Marken/ÚHVT – Natura Selection (Linea Natura Natur hat immer Stil)	30

2009/C 090/49	Vec T-56/09: Žaloba podaná 13. februára 2009 – Saint-Gobain Glass France a i./Komisia	31

2009/C 090/50	Vec T-68/09: Žaloba podaná 18. februára 2009 – Soliver/Komisia	32

2009/C 090/51	Vec T-69/09: Žaloba podaná 20. februára 2009 – Provincie Groningen a Provincie Drenthe/Komisia	33

2009/C 090/52	Vec T-70/09: Žaloba podaná 19. februára 2009 – Holandsko/Komisia	34

2009/C 090/53	Vec T-77/09: Žaloba podaná 17. februára 2009 – hofherr communikation/ÚHVT (NATURE WATCH)	34

2009/C 090/54	Vec T-83/09: Žaloba podaná 20. februára 2009 – Chalk/ÚHVT – Reformed Spirits Company Holdings (CRAIC)	35

2009/C 090/55	Vec T-84/09: Žaloba podaná 19. februára 2009 – Taliansko/Komisia	36

2009/C 090/56	Vec T-85/09: Žaloba podaná 26. februára 2009 – Kadi/Komisia	37

2009/C 090/57	Vec T-96/09: Žaloba podaná 10. marca 2009 – UCAPT/Rada	37

2009/C 090/58	Vec T-533/93: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 3. marca 2009 – Bouma a i./Rada a Komisia	38

2009/C 090/59	Vec T-157/07: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 3. marca 2009 – People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada	38

2009/C 090/60	Vec T-165/07: Uznesenie Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2009 – Red Bull/ÚHVT – Grupo Osborne (TORO)	38

2009/C 090/61	Vec T-320/07: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 5. marca 2009 – Jones a i./Komisia	38

2009/C 090/62	Vec T-36/08: Uznesenie Súdu prvého stupňa zo 4. marca 2009 – Furukawa Electric North America/ÚHVT (SLIM LINE)	39

2009/C 090/63	Vec T-236/08: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 24. februára 2009 – HPA/Komisia	39

	Súd pre verejnú službu
2009/C 090/64	Vec F-11/09: Žaloba podaná 8. februára 2009 – Marcuccio/Komisia	40

2009/C 090/65	Vec F-13/09: Žaloba podaná 19. februára 2009 – Peláez Jimeno/Parlament	40

2009/C 090/66	Vec F-14/09: Žaloba podaná 20. februára 2009 – Almeida Campos a i./Rada	40

2009/C 090/67	Vec F-16/09: Žaloba podaná 24. februára 2009 – De Britto Patricio-Dias/Komisia	41