ISSN 1725-5236 |
||
Úradný vestník Európskej únie |
C 72 |
|
Slovenské vydanie |
Informácie a oznámenia |
Zväzok 52 |
Číslo oznamu |
Obsah |
Strana |
|
II Oznámenia |
|
|
OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
Komisia |
|
2009/C 072/01 |
Oznámenie Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva |
|
2009/C 072/02 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.5364 – Iberia/Vueling/Clickair) ( 1 ) |
|
|
IV Informácie |
|
|
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE |
|
|
Komisia |
|
2009/C 072/03 |
||
|
INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV |
|
2009/C 072/04 |
||
|
INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO PRIESTORU |
|
|
Dozorný orgán EZVO |
|
2009/C 072/05 |
||
|
V Oznamy |
|
|
KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE |
|
|
Komisia |
|
2009/C 072/06 |
||
2009/C 072/07 |
||
2009/C 072/08 |
||
|
INÉ AKTY |
|
|
Komisia |
|
2009/C 072/09 |
||
2009/C 072/10 |
||
2009/C 072/11 |
||
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
|
II Oznámenia
OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Komisia
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/1 |
Oznámenie Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva
(2009/C 72/01)
1. ÚVOD
1. |
Fungovanie medzibankových trhov je od polovice roka 2007 výrazne narušené. Výsledkom je zníženie likvidity v bankovom sektore a nevôľa bánk poskytovať si navzájom úvery, ako aj poskytovať úvery hospodárstvu vo všeobecnosti. Narušenie úverových trhov sa za posledných osemnásť mesiacov výrazne zhoršilo, čím sa zhoršila aj finančná kríza a svetové hospodárstvo sa dostalo do vážnej recesie. |
2. |
Je ťažké predstaviť si riešenie finančnej krízy a oživenie svetového hospodárstva bez toho, aby sa zaistila stabilita bankového sektora a celého finančného systému. Iba tak sa obnoví dôvera investorov a banky sa vrátia k zvyčajným postupom poskytovania úverov. Členské štáty preto zaviedli opatrenia na podporu stability svojich bankových sektorov a úverových operácií, ktoré spočívajú najmä v injekciách nového kapitálu pochádzajúceho zo štátnych zdrojov a v poskytovaní štátnych záruk na úvery bánk. Tieto opatrenia boli oznámené v októbri 2008 a postupne zavádzané počas posledných mesiacov. |
3. |
Viaceré členské štáty nedávno oznámili svoj zámer doplniť existujúce opatrenia pomoci o opatrenia týkajúce sa odbremenenia znehodnotených bankových aktív. Tieto oznámenia spolu s podobnou iniciatívou v Spojených štátoch amerických vyvolali v rámci Spoločenstva rozsiahlu diskusiu o význame opatrení týkajúcich sa aktív ako opatrení štátnej pomoci v prospech bánk. V súvislosti s touto diskusiou pripravila Komisia po konzultácii s Európskou centrálnou bankou (ECB) toto oznámenie, ktoré vychádza z odporúčaní prijatých 5. februára 2009 Eurosystémom (pozri prílohu I). |
4. |
Toto oznámenie sa zameriava na otázky, ktoré by si mali členské štáty položiť pri zvažovaní, navrhovaní a zavádzaní odbremenenia aktív. Vo všeobecnosti sa tieto otázky týkajú logického opodstatnenia opatrení týkajúcich sa aktív ako opatrení na udržanie finančnej stability a podporu úverových operácií bánk, úvah dlhodobejšieho charakteru o životaschopnosti bankového sektora a udržateľnosti rozpočtu, ktoré treba vziať do úvahy pri zvažovaní opatrení týkajúcich sa aktív, a potreby spoločného a koordinovaného prístupu Spoločenstva k opatreniam týkajúcim sa aktív, najmä pokiaľ ide o zaistenie rovnakých podmienok pre všetkých aktérov. V súvislosti s takýmto prístupom Spoločenstva toto oznámenie takisto poskytuje konkrétnejšie usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa aktív a zameriava sa na otázky akými sú i) požiadavka transparentnosti a poskytovania informácií, ii) rozdelenie záťaže medzi štát, akcionárov a veriteľov, iii) zosúladenie stimulov pre príjemcov s cieľmi verejnej politiky, iv) zásady navrhovania opatrení týkajúcich sa aktív, pokiaľ ide o oprávnenosť, oceňovanie a správu znehodnotených aktív a v) vzťah medzi opatreniami týkajúcimi sa aktív, inými opatreniami štátnej pomoci a reštrukturalizáciou bánk. |
2. ODBREMENENIE AKTÍV AKO OPATRENIE NA UDRŽANIE FINANČNEJ STABILITY A PODPORU ÚVEROVÝCH OPERÁCIÍ BÁNK
5. |
Okamžitými cieľmi záchranných balíkov, ktoré v októbri 2008 oznámili členské štáty, je udržať finančnú stabilitu a podporiť poskytovanie úverov reálnej ekonomike. Ešte je priskoro vyvádzať konečné závery o účinnosti týchto balíkov, ale už dnes je zrejmé, že odvrátili riziko finančného kolapsu a podporili fungovanie dôležitých medzibankových trhov. Na druhej strane bol od oznámenia týchto balíkov zaznamenaný nepriaznivý vývoj poskytovania úverov reálnej ekonomike a podľa posledných štatistík nastalo značné spomalenie rastu úverov (1). V mnohých členských štátoch sú dnes rozšírené prípady podnikov, ktorým banky odmietajú poskytnúť úver a zdá sa, že obmedzovanie poskytovania úverov prekračuje rámec odôvodniteľný konjunkturálnymi prognózami. |
6. |
Hlavným dôvodom nedostatočného úverového toku je neistota, pokiaľ ide o stanovenie hodnoty a lokalizáciu znehodnotených aktív, čo predstavuje zdroj problémov, ktorý je v bankovom sektore prítomný od začiatku krízy. Neistota týkajúca sa hodnoty aktív nielenže ďalej narúšala dôveru v bankový sektor, ale zároveň oslabila účinky opatrení štátnej pomoci prijatých v októbri 2008. Tak napríklad rekapitalizácia bánk síce oslabila účinky znehodnocovania aktív, ale veľkú časť takto poskytnutého kapitálu použili banky na vytvorenie rezerv proti budúcemu znehodnoteniu aktív. Banky už prijali opatrenia na riešenie problému znehodnotených aktív. Pristúpili k významnému zníženiu hodnoty aktív (2), uskutočnili kroky na zamedzenie ďalším stratám tak, že reklasifikovali aktíva v rámci svojich súvah, a postupne odkladajú ďalší kapitál, aby posilnili svoju solventnosť. Toto však nestačilo na uspokojivé vyriešenie problému a neočakávané dramatické spomalenie hospodárstva v súčasnosti naznačuje ďalšie a rozsiahlejšie zhoršenie úverovej kvality bankových aktív. |
7. |
Opatrenia týkajúce sa aktív by priamo riešili otázku neistoty týkajúcu sa kvality súvah jednotlivých bánk a pomohli by tak oživiť dôveru v tento sektor. Takisto by mohli prispieť k predchádzaniu riziku opakovaných rekapitalizácií bánk, keďže rozsah znehodnotenia aktív rastie so zhoršujúcim sa stavom reálnej ekonomiky. Mnohé členské štáty sa preto aktívne zaoberajú myšlienkou zavedenia odbremenenia znehodnotených bankových aktív ako doplňujúcich opatrení k opatreniam, ktorými realizujú stratégiu, na ktorej sa dohodli predstavitelia štátov a vlád v októbri 2008. |
3. ÚVAHY DLHODOBEJŠIEHO CHARAKTERU: ŽIVOTASCHOPNOSŤ BANKOVÉHO SEKTORA A UDRŽATEĽNOSŤ VEREJNÝCH FINANCIÍ
8. |
Opatrenia týkajúce sa aktív musia byť navrhnuté a zavádzané spôsobom, aby sa čo najúčinnejšie dosiahli okamžité ciele, ktorými sú udržanie finančnej stability a podpora úverových operácií bánk. Dôležitou otázkou, ktorá sa musí v tejto súvislosti riešiť, je zabezpečenie primeranej účasti na odbremeneníaktív, a to stanovením primeraných cien a podmienok, a ak sa to bude považovať za nevyhnutné, aj prostredníctvom povinnej účasti na týchto opatreniach. Navrhovanie a zavádzanie odbremenenieaktív by sa však nemalo sústrediť len na tieto okamžité ciele. Je dôležité, aby sa zohľadnili aj dlhodobejšie úvahy. |
9. |
Ak sa opatrenia týkajúce sa aktív nebudú vykonávať tak, aby sa zabránilo vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže medzi bankami (tak v rámci jednotlivých členských štátov, ako aj medzi nimi), a ak tieto opatrenia nebudú v súlade s pravidlami štátnej pomoci stanovenými v Zmluve o založení Európskeho spoločentva, čo v prípade potreby zahŕňa reštrukturalizáciu príjemcov, výsledkom bude štrukturálne oslabený bankový sektor Spoločenstva, čo bude mať negatívne dôsledky na výrobný potenciál ekonomiky vo všeobecnosti. Navyše by to mohlo viesť k opakujúcej sa potrebe intervencie zo strany štátu v tomto sektore, čo by znamenalo stále väčšiu záťaž pre verejné financie. Tieto riziká sú vzhľadom na pravdepodobný rozsah angažovanosti štátu veľmi závažné. Aby sa obmedzilo riziko takýchto dlhodobých narušení, intervencie štátu v bankovom sektore by mali byť rozumne cielené a mali by byť sprevádzané opatreniami usmerňujúcimi správanie bánk, ktoré zosúladia stimuly pre banky s cieľmi verejnej politiky. Opatrenia týkajúce sa aktív by mali byť súčasťou všeobecnej snahy o oživenie bankového sektora a mali by sa zakladať na nevyhnutnej reštrukturalizácii. Potreba reštrukturalizácie bankového sektora ako podmienka poskytnutia štátnej pomoci sa podrobnejšie analyzuje v súvislosti s pravidlami štátnej pomoci v oddieloch 5 a 6. |
10. |
Pri uvažovaní o návrhu a zavádzaní odbremenenia aktív je takisto dôležité, aby členské štáty brali do úvahy stav rozpočtu. Odhad celkovej zníženej hodnoty aktív ukazuje, že rozpočtové náklady – skutočné, potenciálne alebo oba – na opatrenia týkajúce sa aktív by mohli byť značné – tak v absolútnom vyjadrení, ako aj vo vzťahu k hrubému domácemu produktu (HDP) členských štátov. Štátna pomoc vo forme odbremenenia aktív (a iných opatrení) by nemala mať taký objem, aby vyvolávala obavy v súvislosti s udržateľnosťou verejných financií, akými sú prílišná zadlženosť alebo problémy v oblasti financovania. Tieto úvahy sú dôležité najmä v súčasnej situácii narastania rozpočtových deficitov a štátneho dlhu a v súvislosti s problémami týkajúcimi sa emisie štátnych dlhopisov. |
11. |
Stav rozpočtu členských štátov bude osobitne dôležitým faktorom pri výbere spôsobu správy predmetných aktív, či už pôjde o odkúpenie, poistenie, výmenu aktív alebo zmiešanú formu (3). Vplyv na vierohodnosť rozpočtu sa v prípade jednotlivých prístupov súvisiacich s odbremenením aktív podľa všetkého nebude veľmi líšiť, keďže finančné trhy budú pravdepodobne počítať s prípadnými stratami na podobnom základe (4). Avšak prístup, ktorý si vyžaduje priame odkúpenie znehodnotených aktív by mohol mať okamžitý vplyv na rozpočet a financovanie zo strany štátu. Zatiaľ, čo za výber spôsobu správy znehodnotených aktív sú zodpovedné jednotlivé členské štáty, je potrebné zvážiť zmiešané prístupy, ktoré spočívajú vo vyňatí znehodnotených aktív zo súvahy banky a ich prevode do samostatnej jednotky (či už v rámci tejto banky alebo mimo nej), ktorej je poskytnutá určitá štátna záruka. Takýto prístup je atraktívny, pretože zahŕňa mnohé výhody prístupu spočívajúceho v nákupe aktív, pokiaľ ide o obnovenie dôvery v bankový systém a obmedzenie okamžitého vplyvu na rozpočet. |
12. |
Vzhľadom na obmedzené rozpočtové zdroje môže byť vhodnejšie zamerať opatrenia týkajúce sa aktív na obmedzený počet bánk systémového významu. V prípade niektorých členských štátov môžu byť opatrenia týkajúce sa aktív bánk výrazne obmedzené kvôli súčasnému stavu ich rozpočtov a/alebo výške bilančnej sumy ich bánk vo vzťahu k HDP. |
4. POTREBA SPOLOČNÉHO A KOORDINOVANÉHO PRÍSTUPU SPOLOČENSTVA
13. |
Pri zvažovaní určitých foriem odbremenenia aktív je potrebné zosúladiť okamžité ciele finančnej stability a úverových operácií bánk s potrebou vyhnúť sa dlhodobému narušeniu bankového sektora Spoločenstva, jednotného trhu a ekonomiky vo všeobecnosti. Tento súlad je možné najúčinnejšie dosiahnuť spoločným a koordinovaným prístupom Spoločenstva, ktorý bude sledovať nasledujúce všeobecné ciele:
|
14. |
Koordinácia medzi členskými štátmi by mala byť nutná len na všeobecnej úrovni a malo by byť možné dosiahnuť ju pri zachovaní dostatočnej flexibility na prispôsobenie opatrení špecifickým situáciám jednotlivých bánk. Ak nebude existovať dostatočná koordinácia ex-ante, mnohé z týchto cieľov sa budú dať dosiahnuť len zavedením dodatočných požiadaviek kontroly štátnej pomoci ex-post. Spoločné usmernenia o základných vlastnostiach odbremenenia aktív by preto mali pomôcť vyhnúť sa potrebe opráv a úprav po posúdení súladu s pravidlami štátnej pomoci. Tieto usmernenia sú uvedené v nasledujúcich oddieloch. |
5. USMERNENIA O UPLATŇOVANÍ PRAVIDIEL ŠTÁTNEJ POMOCI NA OPATRENIA TÝKAJÚCE SA AKTÍV
15. |
Bežnou povinnosťou banky je posúdiť riziko spojené s aktívami, ktoré nakupuje, a ubezpečiť sa o tom, že je schopná pokryť akékoľvek súvisiace straty (5). O odbremenení aktív sa však môže uvažovať ako o opatreniach na podporu finančnej stability. Štátne opatrenia týkajúce sa aktív sa považujú za štátnu pomoc, ak umožňujú banke, ktorá je príjemcom pomoci, nevykázať stratu alebo nevytvoriť rezervu pre možnú stratu súvisiacu so znehodnotenými aktívami (alebo jej poskytujú príslušnú kompenzáciu za vykázanie straty alebo vytvorenie rezervy) a/alebo jej umožňujú uvoľniť regulačný kapitál na iné použitie. To by bol predovšetkým prípad, keď sú znehodnotené aktíva odkupované alebo poisťované nad trhovú cenu alebo keď cena záruky nekompenzuje štát za potenciálne čerpanie záruky v plnej výške (6). |
16. |
Každá pomoc na opatrenia týkajúce sa aktív by však mala byť v súlade so všeobecnými zásadami nevyhnutnosti, primeranosti a minimalizácie narušenia hospodárskej súťaže. Takáto pomoc predstavuje závažné narušenie hospodárskej súťaže medzi bankami, ktoré sú príjemcami pomoci, a bankami, ktoré príjemcami pomoci nie sú, ako aj medzi bankami, ktoré sú príjemcami pomoci a majú rozdielne potreby, pokiaľ ide o výšku pomoci. Banky, ktoré nie sú príjemcami pomoci a ktoré sú v princípe zdravé, môžu cítiť potrebu uvažovať o intervencii štátu, aby si udržali svoju konkurencieschopnú pozíciu na trhu. Podobné narušenia hospodárskej súťaže sa môžu objaviť medzi členskými štátmi, ktoré by mohli začať súťažiť v poskytovaní finančnej pomoci (v snahe zachrániť svoje banky bez ohľadu na to, ako sa pomoc môže dotknúť bánk v ostatných členských štátoch) a v ktorých by mohol nastať posun smerom k finančnému protekcionizmu a fragmentácii vnútorného trhu. Aby sa predišlo tomu, že určité banky získajú neopodstatnené výhody, účasť na schéme týkajúcej sa aktív by mala byť podmienená splnením jasne stanovených a objektívnych kritérií. |
17. |
Komisia stanovila zásady uplatňovania pravidiel štátnej pomoci a najmä článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES na každé opatrenie pomoci pre banky v kontexte svetovej finančnej krízyv oznámení Komisie – Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (7). V oznámení Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (8) boli poskytnuté podrobnejšie usmernenia o konkrétnom uplatňovaní týchto zásad na rekapitalizáciu. V rovnakom duchu usmernenia uvedené v tomto oznámení, vychádzajúce z rovnakých zásad, stanovujú základné vlastnosti opatrení alebo schém týkajúcich sa aktív, ktoré určia ich účinnosť a vplyv na hospodársku súťaž. Tieto usmernenia sa uplatňujú na všetky banky, ktoré sú príjemcami pomoci v rámci odbremenenia aktív, bez ohľadu na ich individuálnu situáciu, ale konkrétne dôsledky ich uplatňovania sa môžu líšiť v závislosti od rizikového profilu a životaschopnosti príjemcu. Zásady týchto usmernení sa uplatňujú primerane v prípadoch, ak dva alebo viac členských štátov spoločne koordinujú opatrenia týkajúce sa aktív v prospech cezhraničných bánk. |
18. |
Cieľom tohto oznámenia je stanoviť koordinované zásady a podmienky, aby sa čo možno najviac zaistila účinnosť odbremenenia aktív na jednotnom trhu, pričom sa zohľadňuje dlhodobý cieľ, ktorým je návrat k bežným trhovým podmienkam. Zároveň sa vyvíja úsilie o zabezpečenie dostatočnej flexibility, aby bolo možné prispôsobiť sa špecifickým situáciám alebo zaviesť dodatočné opatrenia či postupy na individuálnej alebo vnútroštátnej úrovni, ak to bude potrebné v záujme dosiahnutia finančnej stability. Účinné opatrenia týkajúce sa aktív by mali viesť k zachovaniu poskytovania úverov reálnej ekonomike. |
5.1. Náležitá identifikácia problému a možnosti riešenia: úplná transparentnosť a poskytovanie informácií o znehodnotení aktív ex-ante a predbežné posúdenie bánk oprávnených na poskytnutie pomoci
19. |
Aby sa uľahčil potrebný reštrukturalizačný proces, predišlo sa narušeniu stimulov pre všetkých aktérov a poskytovaniu štátnych zdrojov bez toho, aby priniesli opätovnú obnovu bežných úverových tokov do reálnej ekonomiky, je potrebné v prípade každého opatrenia týkajúceho sa aktív presne zistiť závažnosť problémov, ktorým banka v súvislosti s aktívami čelí, jej skutočnú solventnosť pred poskytnutím pomoci a jej šance na návrat k životaschopnosti, pričom sa musia zvážiť všetky možné alternatívy. |
20. |
Aby sa znížilo riziko opakujúcej sa potreby štátnych intervencií v prospech tých istých príjemcov, nevyhnutným predpokladom na získanie pomoci v rámci odbremenenia aktív by malo byť splnenie týchto kritérií:
|
5.2. Rozdelenie nákladov súvisiacich so znehodnotenými aktívami medzi štát, akcionárov a veriteľov
21. |
Všeobecné pravidlo hovorí, že straty súvisiace so znehodnotenými aktívami majú niesť v plnom rozsahu banky. To si v prvom rade vyžaduje ex-ante úplnú transparentnosť a poskytnutie príslušných informácií, ďalej správne ocenenie aktív ešte pred intervenciou štátu, ako aj primeranú odmenu pre štát za opatrenia týkajúce sa aktív bez ohľadu na ich formu, aby sa zaistilo, že bremeno zodpovednosti a záťaže je pre akcionárov rovnaké bez ohľadu na konkrétny zvolený model. Kombinácia týchto prvkov by mala v rámci rôznych foriem štátnej pomoci a pri zohľadňovaní osobitných prvkov jednotlivých typov pomoci zaručiť rovnomernosť rozdelenia záťaže (11). |
22. |
Ak by sa po riadnom ocenení aktív a presnom stanovení strát (12) dospelo k záveru, že banka by sa bez intervencie štátu nachádzala v situácii technickej insolventnosti, mala by prejsť pod nútenú správu alebo vstúpiť do likvidácie podľa právnych predpisov Spoločenstva a príslušného štátu. Aby sa v takomto prípade udržala finančná stabilita a dôvera, držiteľom dlhopisov (13) by sa mala poskytnúť ochrana alebo záruky. |
23. |
Ak sa z dôvodov finančnej stability neodporúča, aby banka prešla pod nútenú správu alebo vstúpila do likvidácie (14), môže sa jej poskytnúť pomoc vo forme záruky alebo kúpy aktív, ktorá sa obmedzí na nevyhnutné minimum, čím sa jej umožní pokračovať v činnosti po dobu potrebnú na vypracovanie plánu reštrukturalizácie alebo riadnej likvidácie. V takomto prípade by sa od akcionárov malo vyžadovať, aby takisto znášali straty, a to aspoň dovtedy, kým sa nedosiahnu stanovené limity kapitálovej primeranosti. Môže sa uvažovať aj o znárodnení. |
24. |
Ak nie je možné, aby sa celá záťaž rozdelila ex-ante, od banky by sa malo vyžadovať, aby prispela k pokrytiu straty alebo rizika neskôr, napríklad prostredníctvom ustanovení o vrátení (claw-back clauses) alebo v prípade poistnej schémy, prostredníctvom ustanovenia, v zmysle ktorého bude banka niesť prvé straty (obyčajne aspoň 10 %), a ustanovenia o rozdelení zvyšných strát, v zmysle ktorého sa banka podieľa na akýchkoľvek ďalších stratách percentuálnym podielom (obyčajne aspoň 10 %) (15). |
25. |
Vo všeobecnosti platí, že čím nižší je počiatočný príspevok, tým väčšia je potreba príspevku akcionárov neskôr, a to buď vo forme premeny strát štátu na akcie banky a/alebo vo forme dodatočných kompenzačných opatrení, ktorých cieľom je obmedziť narušenie hospodárskej súťaže pri posudzovaní potrebnej reštrukturalizácie. |
5.3. Zosúladenie stimulov, ktoré majú motivovať banky k účasti na odbremenení aktív s cieľmi verejnej politiky
26. |
Lehota na predloženie žiadostí o účasť na programe týkajúcom sa znehodnotených aktív by mala byť vo všeobecnosti obmedzená na šesť mesiacov od zavedenia schémy štátom. Obmedzí sa tak záujem bánk odkladať poskytovanie potrebných informácií v očakávaní, že miera daného opatrenia sa neskôr zvýši, a urýchli sa vyriešenie problémov bánk skôr, ako sa situácia okolo ekonomického poklesu ešte zhorší. Počas týchto šiestich mesiacov budú mať banky možnosť prezentovať koše aktív, na ktoré sa môžu vzťahovať opatrenia týkajúce sa aktív, s možnosťou rollover (16). |
27. |
Aby sa zaistilo, že banky, ktoré sú v najväčšej núdzi, sa zúčastnia štátneho programu, musia sa navrhnúť vhodné mechanizmy. Takéto mechanizmy môžu zahŕňať povinnú účasť na programe a mali by zahŕňať aspoň povinné poskytnutie informácií orgánom dohľadu. Povinnosť všetkých bánk poskytnúť informácie o rozsahu problémov súvisiacich s aktívami prispeje k jasnému určeniu potreby zavedenia programu týkajúceho sa aktív v danom členskom štáte a jeho nevyhnutného rozsahu. |
28. |
V prípade, že účasť nie je povinná, schéma môže zahŕňať primerané stimuly (ako napríklad poskytovanie opčných listov alebo práv existujúcim akcionárom, že sa v budúcnosti budú môcť prednostne podieľať na zvyšovaní súkromného kapitálu), čím sa uľahčí účasť bánk na tejto schéme bez toho, aby sa porušili zásady transparentnosti a poskytovania informácií, správneho oceňovania a rozdelenia záťaže. |
29. |
Účasť na opatreniach po uplynutí šesťmesačnej lehoty na predloženie žiadostí o účasť by mala byť možná len v prípade výnimočných a nepredvídateľných okolností, za ktoré banka nie je zodpovedná (17), a pri uplatňovaní prísnejších podmienok, ako je napríklad požiadavka vyššej odmeny pre štát a/alebo vyšších kompenzačných opatrení. |
30. |
Prístup k odbremeneniu aktív by mal byť vždy podmienený viacerými obmedzeniami správania bánk. Pre banky, ktoré sú príjemcami pomoci, by mali byť zavedené opatrenia, ktoré zaistia, že vplyv odbremenenia aktív na kapitál sa využije na poskytovanie úverov s cieľom primerane uspokojiť dopyt, a to bez diskriminácie a podľa obchodných kritérií, a nie na financovanie stratégie rastu (najmä akvizíciu zdravých bánk) na úkor konkurentov. |
31. |
Takisto by sa malo uvažovať o obmedzení dividendovej politiky a stanovení horných limitov pre odmeny zástupcov manažmentu. Vymedzenie obmedzení správania bánk by sa malo stanoviť na základe posúdenia ich primeranosti pri zohľadnení rôznych faktorov, ktoré môžu viesť k potrebe reštrukturalizácie (pozri oddiel 6). |
5.4. Oprávnenosť aktív
32. |
Pri určovaní škály aktív oprávnených na predmetné opatrenia je potrebné zosúladiť potrebu dosiahnutia cieľa okamžitej finančnej stability s potrebou zabezpečenia návratu k bežnému fungovaniu trhu v strednodobom horizonte. Aktíva všeobecne známe pod názvom „toxické aktíva“ (napr. cenné papiere zaistené americkými hypotékami a súvisiace špekulatívne obchody a deriváty), ktoré spôsobili finančnú krízu a stali sa z veľkej časti nelikvidnými alebo ktorých hodnota sa výrazne znížila, sa zdajú byť hlavným dôvodom neistoty a skepticizmu, pokiaľ ide o životaschopnosť bánk. Obmedzenie škály oprávnených aktív na takéto aktíva by obmedzilo angažovanosť štátu na prípadných stratách a prispelo by k predchádzaniu narušeniu hospodárskej súťaže (18). Avšak vzhľadom na to, že špecifické problémy jednotlivých členských štátov a bánk sú odlišné a vzhľadom na mieru akou problém znehodnotených aktív zasiahol ostatné aktíva, príliš úzko zamerané opatrenia týkajúce sa aktív by mohli spôsobiť, že dôvera v bankový sektor sa neobnoví. Z uvedeného vyplýva, že treba zaujať pragmatický prístup, ktorý zahŕňa prvky flexibility a ktorý by zabezpečil, že sa opatrenia týkajúce sa aktív môžu v primeranom rozsahu a v odôvodnených prípadoch uplatniť aj na ostatné aktíva. |
33. |
Spoločný a koordinovaný prístup Spoločenstva k určeniu aktív oprávnených na predmetné opatrenia je potrebný na zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi a v rámci bankového sektora Spoločenstva, ako aj na obmedzenie stimulov pre cezhraničné banky, ktoré by mohli viesť k špekuláciám súvisiacim s výberom medzi rôznymi vnútroštátnymi opatreniami. Aby sa zabezpečila konzistencia pri určovaní oprávnených aktív v jednotlivých členských štátoch, mali by sa stanoviť kategórie aktív („koše“), ktoré budú odzrkadľovať rozsah existujúceho znehodnotenia aktív. Podrobnosti týkajúce sa vymedzenia týchto kategórií sú uvedené v prílohe III. Používanie takýchto kategórií aktív by malo zjednodušiť porovnávanie bánk a ich rizikových profilov v rámci Spoločenstva. Členské štáty by sa následne mali rozhodnúť, na ktoré kategórie aktív a v akom rozsahu sa budú môcť uplatniť predmetné opatrenia, pričom Komisia preskúma stupeň znehodnotenia vybraných aktív. |
34. |
Aby sa tým členským štátom, ktorých bankový sektor je ovplyvnený ďalšími faktormi takého rozsahu, že ohrozujú finančnú stabilitu (napríklad prasknutie bubliny na ich trhoch s nehnuteľnosťami), umožnilo rozšíriť škálu aktív oprávnených na predmetné opatrenia na presne vymedzené kategórie aktív zodpovedajúcich systémovej hrozbe, mal by sa na základe riadneho odôvodnenia a bez kvantitatívnych obmedzení zvoliť primeraný prístup. |
35. |
Vzhľadom na odlišnosť situácie v jednotlivých členských štátoch a bankách by sa mohlo uvažovať aj o dodatočnej flexibilite, ktorá by spočívala v možnosti uplatniť opatrenia týkajúce sa aktív aj na tie znehodnotené aktíva bánk, ktoré nespadajú do rozsahu oprávnenosti uvedeného v bodoch 32, 33 a 34, a to bez potreby poskytnúť osobitné odôvodnenie a do maximálnej výšky 10 – 20 % všetkých aktív dotknutej banky, na ktorú sa vzťahuje mechanizmus odbremenenia aktív. Avšak na aktíva, ktoré sa v súčasnosti nepovažujú za znehodnotené, by sa program odbremenenia aktív vzťahovať nemal. Programy týkajúce sa aktív by nemali predstavovať akúsi nelimitovanú poistku proti budúcim dôsledkom recesie. |
36. |
Všeobecným pravidlom je, že čím sú kritéria oprávnenosti širšie formulované a čím väčší je podiel dotknutých aktív prítomných v portfóliu banky, tým rozsiahlejšia musí byť reštrukturalizácia a tým dôkladnejšie musia byť nápravné opatrenia, aby sa predišlo nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže. Tie aktíva, ktoré boli zaznamenané do súvahy banky, ktorá je príjemcom pomoci, po stanovenom dátume pred oznámením programu týkajúceho sa aktív, nebude Komisia v žiadnom prípade považovať za oprávnené na opatrenia týkajúce sa aktív (19). V opačnom prípade by to mohlo viesť k špekuláciám s aktívami a k neprípustnému morálnemu hazardu, keďže banky by boli motivované neposudzovať riziká súvisiace s budúcimi úverovými operáciami a inými investíciami primerane, a tak by sa zopakovali chyby, ktoré viedli k vzniku súčasnej krízy (20). |
5.5. Oceňovanie oprávnených aktív a stanovenie cien
37. |
Aby sa predišlo nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže a súťaženiu v poskytovaní finančnej pomoci medzi členskými štátmi, je veľmi dôležité oceňovať aktíva správne a konzistentne, najmä aktíva, ktoré sú komplexnejšie a menej likvidné. Oceňovanie by sa malo vykonávať podľa všeobecnej metodiky stanovenej na úrovni Spoločenstva a v jednotlivých členských štátoch by ho mala ex-ante starostlivo koordinovať Komisia, aby sa zaistila čo najväčšia účinnosť odbremenenia aktív a znížilo sa riziko narušenia hospodárskej súťaže a špekulácií, najmä pokiaľ ide o cezhraničné banky. Je možné, že sa budú musieť použiť aj alternatívne metodiky, aby sa zohľadnili osobitné okolnosti súvisiace napríklad s včasným poskytnutím potrebných údajov. Tieto metodiky však musia byť rovnako transparentné. V každom prípade by mali banky oprávnené na poskytnutie pomoci oceňovať svoje portfóliá každý deň a pravidelne a často oznamovať potrebné informácie národným orgánom a orgánom dohľadu. |
38. |
Ak sa oceňovanie aktív ukáže byť priveľmi zložité, môže sa uvažovať o alternatívnych spôsoboch, akým je napríklad vytvorenie „dobrej banky“, prostredníctvom ktorej by štát odkúpil dobré a nie znehodnotené aktíva. Alternatívnym spôsobom na účely dlhodobejšieho oceňovania v súvislosti s reštrukturalizáciou alebo riadnou likvidáciou by mohlo byť štátne vlastníctvo banky (vrátane znárodnenia), čím by sa odstránila neistota súvisiaca s určením správnej hodnoty príslušných aktív (21). |
39. |
Vždy, keď je to možné, aktíva by sa mali oceňovať najprv na základe ich aktuálnej trhovej hodnoty. Každý prevod aktív, na ktoré sa vzťahuje schéma, pri ktorom je hodnota aktív vyššia ako trhová hodnota, sa bude vo všeobecnosti považovať za štátnu pomoc. Aktuálna trhová hodnota sa však za súčasných okolností môže podstatne líšiť od účtovnej hodnoty týchto aktív alebo v prípade, že pre dané aktíva neexistuje trh, nemusí vôbec existovať (v prípade niektorých aktív môže byť táto hodnota nulová). |
40. |
Po druhé, znehodnoteným aktívam v rámci programu týkajúceho sa aktív sa prisúdi hodnota („prevodná hodnota“), ktorá bude nevyhnutne vyššia ako aktuálna trhová hodnota, aby sa dosiahol požadovaný účinok programu. S cieľom zaistiť súlad pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom bude Komisia považovať prevodnú hodnotu, ktorá odráža súvisiacu dlhodobú ekonomickú hodnotu („skutočnú ekonomickú hodnotu“) aktív, na základe príslušných hotovostných tokov a širších časových horizontov, za prijateľný ukazovateľ zlučiteľnosti výšky pomoci obmedzenej na nevyhnutné minimum so spoločným trhom. Aby sa dala odhadnúť skutočná ekonomická hodnota aktív, ktoré sú tak komplexné, že nie je možné spoľahlivo predpovedať ich vývoj v najbližšej budúcnosti, na určité kategórie aktív sa použije jednotné zníženie hodnoty. |
41. |
Prevodná hodnota v prípade opatrení kúpy alebo poistenia aktív (22) by preto mala vychádzať z ich skutočnej ekonomickej hodnoty. Zároveň sa musí zaistiť primeraná odmena pre štát. Ak členské štáty pokladajú za potrebné použiť prevodnú hodnotu aktív, ktorá prevyšuje ich skutočnú ekonomickú hodnotu – konkrétne v prípadoch, keď chcú predísť technickej insolventnosti – prvok pomoci opatrenia bude zodpovedajúco vyšší. Takýto prípad je prijateľný len ak je viazaný na rozsiahlu reštrukturalizáciu a podmienky, ktoré umožňujú vrátenie tejto dodatočnej pomoci neskôr, napríklad prostredníctvom mechanizmov vrátenia. |
42. |
Postupy oceňovania vo vzťahu k trhovej alebo skutočnej ekonomickej hodnote, ako aj k zaisteniu odmeny pre štát, by sa mali riadiť zásadami a postupmi uvedenými v prílohe IV. |
43. |
Komisia bude pri posudzovaní metodík oceňovania, ktoré predložia členské štáty v súvislosti s odbremenením aktív a ich zavádzaním v jednotlivých prípadoch, konzultovať znalcov na oceňovanie (23). S cieľom zaistiť súlad medzi jednotlivými metodikami oceňovania, Komisia bude takisto vychádzať zo skúseností existujúcich orgánov na úrovni Spoločenstva. |
5.6. Správa aktív, na ktoré sa vzťahujú opatrenia týkajúce sa aktív
44. |
Záleží na členských štátoch aký model z možností uvedených v oddiele 3 a prílohe II si vyberú, aby odbremenili banky od určitých aktív v závislosti od rozsahu problému znehodnotených aktív, situácie jednotlivých dotknutých bánk a rozpočtu. Cieľom kontroly štátnej pomoci je zabezpečiť, aby vlastnosti vybraného modelu zaistili rovnaké zaobchádzanie a predišli nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže. |
45. |
Hoci sa jednotlivé ceny súvisiace s opatreniami pomoci môžu líšiť, ich rozdielne vlastnosti by nemali mať výrazný vplyv na primerané rozdelenie záťaže medzi štát a banky, ktoré pomoc prijímajú. Na základe riadneho ocenenia by celkový finančný mechanizmus spoločnosti spravujúcej aktíva, poistenie alebo zmiešané riešenie mali zaistiť, že banka bude niesť rovnaký podiel strát. Takisto sa môže v tomto kontexte uvažovať o ustanoveniach o vrátení. Vo všeobecnosti musia všetky schémy zaistiť, že banky, ktoré sú príjemcami pomoci, ponesú straty, ktoré vznikli pri prevode aktív (pozri bod 50 a poznámku pod čiarou 10). |
46. |
Aby sa bez ohľadu na zvolený model zjednodušilo zameranie bánk na obnovu životaschopnosti a predchádzanie možným konfliktom záujmov, je potrebné zabezpečiť jasné funkčné a organizačné oddelenie banky, ktorá je príjemcom pomoci, od jej znehodnotených aktív, najmä pokiaľ ide o ich zástupcov manažmentu, zamestnancov a klientov. |
5.7. Procedurálne aspekty
47. |
Podrobnosti o vplyve týchto usmernení na poskytovanie štátnej pomoci, pokiaľ ide tak o počiatočnú notifikáciu pomoci, ako aj o posúdenie reštrukturalizačných plánov v prípadoch, keď je to potrebné, sú uvedené v prílohe V. |
6. NÁSLEDNÉ OPATRENIA – REŠTRUKTURALIZÁCIA A NÁVRAT K ŽIVOTASCHOPNOSTI
48. |
Zásady a podmienky uvedené v oddieli 5 stanovujú rámec pre návrh odbremenenia aktív v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Cieľom pravidiel štátnej pomoci v tomto kontexte je zabezpečiť minimálnu pomoc, ktorá spôsobí čo možno najmenšie narušenie hospodárskej súťaže a ktorá oslobodí banky, ktoré sú príjemcami pomoci, od rizík spojených s osobitnou kategóriou aktív, čím vytvorí vhodné podmienky pre návrat k dlhodobej životaschopnosti bez poskytovania štátnej pomoci. Zatiaľ čo postup v prípade znehodnotených aktív, ktorý je v súlade s uvedenými zásadami, je potrebný na umožnenie návratu bánk k životaschopnosti, sám o sebe na dosiahnutie tohto cieľa nepostačuje. Aby sa banky vyhli podobným problémom v budúcnosti a zaistili udržateľnú výnosnosť, budú musieť vo vlastnom záujme prijať potrebné opatrenia v závislosti od svojej osobitnej situácie a vlastností. |
49. |
Podľa pravidiel štátnej pomoci a predovšetkým pravidiel pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu predstavujú opatrenia týkajúce sa aktív štrukturálnu operáciu a vyžadujú si dôkladné posúdenie troch podmienok: i) príjemca musí adekvátne prispieť na pokrytie nákladov programu týkajúceho sa znehodnotených aktív, ii) musia sa realizovať opatrenia, ktoré zaručia návrat k životaschopnosti, iii) musia sa prijať opatrenia potrebné na nápravu narušenia hospodárskej súťaže. |
50. |
Prvá podmienka by mala byť za bežných okolností splnená dodržaním požiadaviek stanovených v oddieli 5, najmä požiadaviek týkajúcich sa poskytovania informácií, oceňovania, stanovenia cien a rozdelenia záťaže. To by malo zabezpečiť, že príjemca uhradí minimálne všetky straty súvisiace s prevodom aktív na štát. Ak to nie je fyzicky možné, pomoc sa môže výnimočne schváliť pod podmienkou, že na ďalšie dve podmienky sa uplatnia prísnejšie požiadavky. |
51. |
Požiadavky týkajúce sa návratu k životaschopnosti a potreby opatrení na nápravu narušenia hospodárskej súťaže sa stanovia od prípadu k prípadu. Pokiaľ ide o druhú podmienku, ktorou je návrat k dlhodobej životaschopnosti, je potrebné poznamenať, že opatrenia týkajúce sa aktív môžu prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa. V rámci štúdie o životaschopnosti by sa mali kompletne posúdiť a zvážiť možné rizikové faktory, aby bolo možné potvrdiť skutočnú a budúcu kapitálovú primeranosť banky (24). |
52. |
Komisia posúdi rozsah potrebnej reštrukturalizácie po prvotnom schválení odbremenenia aktív na základe týchto kritérií: kritérií uvedených v oznámení Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže, podielu bankových aktív, na ktoré sa vzťahujú predmetné opatrenia, prevodnej hodnoty týchto aktív v porovnaní s trhovou hodnotou, osobitných vlastností odbremenenia znehodnotených aktív, celkového rozsahu angažovanosti štátu vzhľadom na rizikovo vážené aktíva banky, povahy a pôvodu problémov banky, ktorá je príjemcom pomoci, a stavu obchodného modelu banky a jej investičnej stratégie. Takisto bude zohľadňovať ďalšie záruky zo strany štátu alebo rekapitalizáciu zo strany štátu, aby získala celkový obraz o situácii banky, ktorá je príjemcom pomoci (25). |
53. |
Dlhodobá životaschopnosť znamená, že banka je schopná prežiť bez akejkoľvek štátnej pomoci, čo znamená, že sa musia predložiť jasné plány splatenia štátneho kapitálu, ktorý bol danej banke poskytnutý, a vzdania sa štátnych záruk. V závislosti od výsledku tohto posúdenia bude reštrukturalizácia musieť zahŕňať dôkladné preskúmanie stratégie a činnosti banky, ktoré sa bude týkať najmä hlavných činností, nového zamerania obchodných modelov, uzavretia alebo predaja obchodných divízií/dcérskych spoločností, zmien v správe aktív a pasív a iných zmien. |
54. |
O potrebe rozsiahlej reštrukturalizácie sa bude uvažovať v prípade, ak by primerané ocenenie znehodnotených aktív podľa zásad uvedených v oddiele 5.5 a prílohe IV viedlo bez intervencie zo strany štátu ku kapitálovej/technickej insolventnosti. Opakované žiadosti o pomoc a nedodržiavanie všeobecných zásad uvedených v oddieli 5 budú signálom, že je potrebné vykonať takúto rozsiahlu reštrukturalizáciu. |
55. |
Rozsiahla reštrukturalizácia sa bude vyžadovať aj v prípade bánk, ktoré už dostali nejakú formu štátnej pomoci, ak táto pomoc prispieva na pokrytie strát či na vyvarovanie sa stratám alebo kumulatívne presahuje 2 % všetkých rizikovo vážených aktív banky, pričom sa bude náležite zohľadňovať konkrétna situácia každého príjemcu (26). |
56. |
Časový plán zavádzania opatrení požadovaných na obnovenie životaschopnosti sa určí po zvážení konkrétnej situácie príslušnej banky, ako aj celkovej situácie v bankovom sektore. Vykonanie potrebných úprav sa nebude bezdôvodne odkladať. |
57. |
Preskúma sa rozsah potrebných kompenzačných opatrení berúc do úvahy narušenie hospodárskej súťaže, ktoré pomoc spôsobí. Tieto opatrenia môžu zahŕňať zmenšovanie alebo predaj ziskových obchodných jednotiek alebo dcérskych spoločností alebo prijatie záväzkov týkajúcich sa správania bánk, ktorých cieľom bude obmedziť obchodnú expanziu. |
58. |
O potrebe kompenzačných opatrení sa bude uvažovať v prípade, že banka, ktorá je príjemcom pomoci, nespĺňa podmienky stanovené v oddieli 5, najmä podmienky týkajúce sa poskytovania informácií, oceňovania, stanovovania cien a rozdelenia záťaže. |
59. |
Komisia posúdi rozsah požadovaných kompenzačných opatrení na základe jej posúdenia narušenia hospodárskej súťaže, ktoré pomoc spôsobí, a najmä na základe týchto faktorov: celková výška pomoci vrátane záruk a rekapitalizácie, objem znehodnotených aktív, na ktoré sa opatrenie vzťahuje, rozsah strát súvisiacich s aktívami, všeobecný stav banky, rizikový profil aktív, na ktoré sa vzťahujú predmetné opatrenia, kvalita rizikového riadenia banky, miera solventnosti v prípade neposkytnutia pomoci, pozícia banky, ktorá je príjemcom pomoci, na trhu a narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z pokračujúceho pôsobenia banky na trhu, ako aj vplyv pomoci na štruktúru bankového sektora. |
7. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE
60. |
Komisia uplatňuje toto oznámenie od 25. februára 2009, odo dňa, kedy bol v zásade schválený jeho obsah so zreteľom na finančné a hospodárske okolnosti, ktoré si vyžadovali prijať okamžité opatrenia. |
(1) Zatiaľ čo oficiálne údaje pre eurozónu ukazujú, že poskytovanie bankových úverov podnikom aj naďalej pokračuje, tento trend slabne a ku koncu roka 2008 sa mesačná miera rastu úverových operácií výrazne spomalila. Bankové úvery poskytované súkromnému sektoru (úvery poskytované subjektom iným ako peňažným finančným inštitúciám okrem vlád) poklesli v decembri 2008 v porovnaní s novembrom o 0,4 %.
(2) Od polovice roka 2007 predstavovalo celkové zníženie hodnoty aktív 1 063 mld. USD, z toho 737,6 mld. USD v bankách so sídlom v Spojených štátoch amerických a 293,7 mld. USD v európskych bankách. Pokiaľ ide o zníženie hodnoty aktív v európskych bankách, len vo Švajčiarsku to bolo 68 mld. USD. Napriek tomuto oznámenému zníženiu hodnoty aktív, Medzinárodný menový fond v súčasnosti odhaduje, že celkové straty bánk spojené so znehodnotením aktív môžu dosiahnuť 2 200 mld. USD. Tento odhad vychádza z celosvetovej držby sekuritizovaných hypoték, spotrebiteľských úverov a úverov pre podniky, ktoré pochádzajú zo Spojených štátov amerických, a od začiatku krízy stále rastie. Určitý pozorovatelia trhu naznačujú, že celkové straty môžu byť oveľa vyššie. Napríklad Nouriel Roubini, ktorý neprestajne tvrdí, že oficiálne odhady sú príliš nízke, v súčasnosti tvrdí, že celkové straty by mohli predstavovať len v Spojených štátoch amerických 3 600 mld. USD.
(3) Tieto opatrenia sú bližšie opísané v prílohe II.
(4) Nákup aktív štátom nemusí predstavovať veľké dlhodobé rozpočtové výdavky, ak je neskôr možné predať dostatočnú časť kúpených aktív so ziskom (pozri príklady Spojených štátov amerických a Švédska uvedené v prílohe II). Vyžadujú si však predbežné rozpočtové výdavky, ktoré by zvýšili celkový hrubý štátny dlh a celkovú potrebu hrubého financovania zo štátnych prostriedkov. Aby sa zmenšili operačné problémy spojené s emisiou, mohol by sa využiť prístup založený na výmene verejného dlhu za znehodnotené aktíva, ale týmto prístupom by sa nevyhlo vplyvu na rozpočet, ani zvýšeniu ponuky verejného dlhu na trhu.
(5) Banky sú väčšinou držiteľmi rôznych typov aktív, vrátane: hotovosti, finančných aktív (krátkodobé štátne pokladničné poukážky, dlhové cenné papiere, majetkové cenné papiere, obchodovateľné úvery a komodity), derivátov (swapy, opcie), úverov, finančných investícií, nehmotných aktív, nehnuteľností, zariadenia a vybavenia. Straty môžu vzniknúť, keď sú aktíva predávané pod ich účtovnú hodnotu, ak ich hodnota klesne a je potrebné vytvárať rezervy pre možné straty alebo ex-post, keď sú zisky pri splatnosti nižšie ako účtovná hodnota.
(6) Záruka sa považuje za štátnu pomoc v prípade, ak banka, ktorá je príjemcom pomoci, nie je schopná nájsť na trhu nezávislý súkromný subjekt ochotný jej podobnú záruku poskytnúť. Výška štátnej pomoci zodpovedá maximálnej sume štátnej záruky v čistom vyjadrení.
(7) Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8.
(8) Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2.
(9) Bez toho, aby bola dotknutá potreba zverejniť vplyv opatrenia týkajúceho sa aktív, ktoré zahŕňa primerané rozdelenie záťaže, na súvahu, pod pojmami „transparentnosť“ a „poskytnutie všetkých informácií“ sa rozumie transparentnosť vo vzťahu k vnútroštátnym orgánom, k nezávislým zainteresovaným expertom a ku Komisii.
(10) Výška pomoci zodpovedá rozdielu medzi prevodnou hodnotou aktív (zvyčajne vychádza z ich skutočnej ekonomickej hodnoty) a trhovou hodnotou. Vzniknuté straty zodpovedajú v tomto dokumente rozdielu medzi prevodnou hodnotou a účtovnou hodnotou aktív. Skutočné straty budú za bežných podmienok známe až ex-post.
(11) Opatrenia týkajúce sa aktív sa dajú prirovnať ku kapitálovým injekciám, pretože takisto vyrovnávajú straty a majú vplyv na regulačný kapitál. Avšak v prípade opatrení týkajúcich sa aktív, sa štát vystavuje vyššiemu riziku súvisiacemu s konkrétnym portfóliom znehodnotených aktív, bez priameho príspevku z ostatných ziskových činností a zdrojov banky, a toto riziko je vyššie ako riziko prevzatia prípadného podielu v banke. Vzhľadom na to, že riziko je v tomto prípade vyššie, aj odmena za opatrenia týkajúce sa aktív by mala byť vyššia ako odmena za kapitálové injekcie.
(12) Porovnáva sa účtovná hodnota aktív s ich prevodnou hodnotou (t. j. ich skutočná ekonomická hodnota).
(13) Akcionárom by sa však ochrana nemala za bežných podmienok poskytovať. Pozri rozhodnutia NN 39/08 (Dánsko, pomoc na likvidáciu Roskilde Bank) a NN 41/2008 (Spojené kráľovstvo, pomoc na záchranu Bradford & Bingley).
(14) Tento prípad môže nastať, ak by z dôvodu veľkosti banky alebo druhu jej činnosti hrozili pri administratívnom alebo súdnom konaní, či likvidácii závažné systematické dôsledky pre ostatné finančné inštitúcie alebo pre poskytovanie úverov reálnej ekonomike. V takomto prípade je potrebné odôvodnenie menového orgánu a/alebo orgánu dohľadu.
(15) Primeranú úroveň môžu ovplyvniť ďalšie faktory ako napríklad vyššia odmena. Takisto je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ku kompenzáciám ex-post môže dôjsť aj niekoľko rokov po zavedení opatrenia a môžu tak neuspokojivo predĺžiť neistotu spojenú s ocenením znehodnotených aktív. Ustanovenia o vrátení vychádzajúce z hodnotenia ex-ante takýto problém nepredstavujú.
(16) Prípad aktív, ktoré sa stali predmetom opatrenia a dosiahnu splatnosť neskôr.
(17) Za „nepredpokladateľnú okolnosť“ sa považuje taká okolnosť, ktorú manažment spoločnosti vo chvíli, keď sa rozhodol, že v stanovenej lehote nepodá žiadosť o účasť na programe týkajúcom sa aktív, nemohol v žiadnom prípade predvídať a ktorá nie je výsledkom nedbanlivosti alebo chyby manažmentu tejto spoločnosti alebo rozhodnutí skupiny, do ktorej spoločnosť patrí. Za „výnimočnú okolnosť“ sa považuje okolnosť, ktorú je aj v súčasnej krízovej situácii možné označiť za výnimočnú. Členské štáty, ktoré sa chcú odvolať na takéto okolnosti, musia oznámiť Komisii všetky potrebné informácie.
(18) Zdá sa, že takýto prístup bol v Spojených štátoch amerických zvolený v prípade Citigroup a Bank of America.
(19) Vo všeobecnosti sa Komisia domnieva, že jednotný a objektívne stanovený dátum, akým je napríklad koniec roka 2008, zaistí rovnaké podmienky pre všetky banky a členské štáty.
(20) V prípade potreby sa môže štátna pomoc súvisiaca s rizikom budúcich aktív stanoviť na základe oznámenia záruky a podľa dočasného rámca.
(21) To by bol napríklad príklad aktív, ktoré štát vymenil za štátne dlhopisy v ich nominálnej hodnote, ale za ktoré získal opčné listy na kapitál banky, ktorých hodnota závisí od následnej predajnej ceny znehodnotených aktív.
(22) V prípade opatrení poistenia sa pod prevodnou hodnotou rozumie poistená suma.
(23) Komisia sa bude na týchto znalcov na oceňovanie obracať tak, ako v prípade postupov štátnej pomoci vtedy, ak bude potrebovať externý posudok.
(24) V rámci možností sa musí takisto zaistiť súlad s kritériami stanovenými v bode 40 oznámenia Komisie o rekapitalizácii finančných inštitúcií.
(25) Banky, ktoré už získali štátnu pomoc a majú preto povinnosť realizovať reštrukturalizačný plán, budú musieť v tomto pláne riadne zohľadniť novú pomoc a zváiť všetky možnosti od reštrukturalizácie až po likvidáciu.
(26) Účasžť na schválenej schéme úverovej záruky sa na účely tohto bodu neberie do úvahy, ak táto záruka nemusela byť použitá na pokrytie strát.
PRÍLOHA I
Usmernenia Eurosystému o opatreniach pomoci týkajúcich sa aktív a určených pre banky
Eurosystém sformuloval sedem hlavných zásad pre opatrenia pomoci týkajúce sa akcií a určené bankám:
1. |
oprávnenosť inštitúcií, ich účasť na opatreniach by mala byť dobrovoľná, v prípade veľkého záujmu by prednosť mali mať inštitúcie s veľkým množstvom znevýhodnených aktív; |
2. |
definícia aktív oprávnených na poskytnutie pomoci by mala byť relatívne široká; |
3. |
oceňovanie oprávnených aktív by malo byť transparentné, malo by podľa možnosti vychádzať z radu prístupov a kritérií spoločných pre všetky členské štáty, malo by sa opierať o posudky nezávislých odborníkov, použitie modelov, ktoré na zistenie ekonomickej hodnoty očakávaných strát a s nimi spojených možností využívajú mikroekonomické údaje a zníženie účtovnej hodnoty aktív, ak je zisťovanie trhovej hodnoty veľmi ťažké alebo ak si situácia vyžaduje rýchly zásah; |
4. |
primeraný stupeň zdieľania rizika ako nevyhnutný prvok každej schémy, aby sa obmedzili náklady štátu, zúčastnené inštitúcie boli primerane motivované a zaručili sa rovnaké podmienky pre všetky tieto inštitúcie; |
5. |
dostatočne dlhé trvanie schém pomoci týkajúcich sa aktív, ktoré by podľa možnosti malo zodpovedať štruktúre splatnosti oprávnených aktív; |
6. |
riadenie inštitúcii by sa aj naďalej malo realizovať v súlade s obchodnými zásadami, pričom by sa mali uprednostniť schémy, v ktorých sa počíta s dobre definovanými stratégiami na ukončenie účasti na schéme; a |
7. |
podmienenie účasti na schéme štátnej pomoci splnením určitých merateľných kritérií, ako je záväzok pokračovať v poskytovaní úverov, aby sa primerane uspokojil dopyt v súlade s obchodnými kritériami. |
PRÍLOHA II
Rozličné prístupy k odbremeneniu znehodnotených aktív a skúsenosti s využívaním riešení v podobe tzv. zlých bánk v Spojených štátoch, vo Švédsku, Francúzsku, v Taliansku, Nemecku, vo Švajčiarsku a v Českej republike
I. Možnosti prístupu
V zásade možno uvažovať o dvoch hlavných možnostiach prístupu k spravovaniu aktív, ktoré sú predmetom odbremenenia:
1. |
oddelenie znehodnotených aktív od dobrých aktív v rámci banky alebo bankového sektora ako celku. Je možné zvážiť niekoľko variant tohto prístupu. Pre každú banku by mohla byť založená spoločnosť spravujúca aktíva (tzv. zlá banka alebo tzv. risk shield – ochrana proti riziku). Znehodnotené aktíva by sa previedli na oddelenú právnickú osobu, pričom by ich stále spravovala banka v núdzi alebo oddelený subjekt a možné straty by sa rozdelili medzi dobrú banku a štát. Alebo by mohol štát založiť samostatnú inštitúciu (často nazývanú aggregator bank), ktorá by odkupovala znehodnotené aktíva buď od jednotlivých bánk alebo z celého bankového sektora, čím by sa bankám umožnilo, aby sa vrátili k bežnému úverovému správaniu nezaťaženému rizikom možného zníženia hodnoty aktív. Tento prístup by mohol takisto zahŕňať znárodnenie, a to vopred, teda štát by prebral kontrolu nad niektorými alebo všetkými bankami v sektore skôr, než dôjde k oddeleniu dobrých a zlých aktív; |
2. |
schéma poistenia aktív, pri ktorej si banky ponechajú znehodnotené aktíva vo svojich súvahách, sú však štátom poistené voči stratám. V prípade poistenia aktív zostávajú teda znehodnotené aktíva v súvahách bánk, ktoré sú proti niektorým alebo všetkým stratám poistené štátom. Osobitnou otázkou pri poisťovaní aktív je stanovenie primeranej prémie za heterogénne a komplexné aktíva, ktorá by v zásade mala odrážať určitú kombináciu ocenenia a rizikového profilu poistených aktív. Ďalšou otázkou je technická náročnosť prevádzkovania poistných schém v situácii, keď poistené aktíva nie sú sústredené v niekoľkých veľkých bankách, ale nachádzajú sa u veľkého počtu bánk. A napokon skutočnosť, že poistené aktíva zostávajú v súvahách bánk môže spôsobiť konflikt záujmov a odstráni dôležitý psychologický efekt jasného oddelenia dobrej banky od zlých aktív. |
II. Skúsenosti so zlými bankami
V Spojených štátoch amerických bola ako štátna spoločnosť pre správu aktív v roku 1989 založená Resolution Trust Corporation (RTC). Úlohou RTC bolo likvidovať aktíva (najmä aktíva spojené s nehnuteľnosťami vrátane hypotekárnych úverov) sporiteľných a úverových subjektov (S&Ls – savings and loan associations), ktoré príslušný úrad pre dohľad (Office of Thrift Supervision) vyhlásil v dôsledku S&L krízy rokoch 1989 – 1992 za insolventné. RTC zároveň prevzala od bývalej Federal Home Loan Bank Board funkciu poisťovne. Medzi rokom 1989 a polovicou roka 1995 RTC zavrela alebo iným spôsobom vyriešila osud 747 sporiteľní, ktorých celkový objem aktív predstavoval 394 mld. USD. Úlohy RTC prevzal v roku 1995 Savings Association Insurance Fund, ktorý patril pod Federal Deposit Insurance Corporation. Celkové zaťaženie daňových poplatníkov sa odhadlo na 124 mld. USD (kurz z roku 1995).
RTC fungovala prostredníctvom tzv. programov partnerstiev kapitálovej účasti (equity partnership programs). Všetky tieto partnerstvá kapitálovej účasti zahŕňali partnera zo súkromného sektora, ktorý nadobudol podiel v portfóliu aktív. Keďže si RTC ponechala podiely v portfóliách aktív, mohla sa podieľať aj na nezvyčajne vysokých ziskoch, ktoré dosahovali investori portfólií. Partnerstvá kapitálovej účasti okrem toho umožnili RTC ťažiť zo správy a likvidácie realizovanej zo strany jej partnerov zo súkromného sektora. Táto štruktúra zároveň pomohla zabezpečiť oveľa lepšiu harmonizáciu podnetov, než sa bežne vyskytuje vo vzťahu komitent/kontrahent. Existovali rozličné formy partnerstiev kapitálovej účasti: Multiple Investment Fund (obmedzené a vybrané partnerstvá, portfólio s presnejšie neurčenými aktívami), N-series a S-series Mortgage Trusts (ponuka na portfólio s presnejšie určenými aktívami), Land fund (na dosahovanie zisku z dlhodobého získavania a rozvoja pozmekov), a JDC Partnership (výber všeobecného partnera v rámci tzv. beauty-contest postupu pre pohľadávky, ktoré nie sú zabezpečené alebo ich hodnota je otázna).
Vo Švédsku boli v rámci snahy o riešenie finančnej krízy v rokoch 1992/1993 zriadené dve spoločnosti spravujúce aktíva bánk, Securum a Retriva, aby spravovali nesplatené úvery finančných inštitúcií. Aktíva banky, ktorá sa nachádzala v núdzi, boli rozdelené na dobré a zlé aktíva. Zlé aktíva boli potom prevedené do niektorej z uvedených spoločností spravujúcich aktíva, najčastejšie do spoločnosti Securum. Dôležitou črtou švédskeho programu bolo prinútenie bánk, aby v plnej miere poskytli informácie o očakávaných stratách z úverov a uviedli skutočnú hodnotu nehnuteľností a ostatných aktív. Na tento účel sprísnil švédsky orgán finančného dohľadu svoje pravidlá pre určovanie možných strát z úverov, ako aj pre oceňovanie nehnuteľností. S cieľom dosiahnuť jednotnosť v oceňovaní nehnuteľností bánk, ktoré požiadali o pomoc, vytvoril orgán osobitnú komisiu, ktorej členmi boli znalci na oceňovanie nehnuteľnosti. Nízka trhová hodnota, ktorá bola aktívam pripísaná v procese kontroly, účinne pomohla stanoviť minimálnu hodnotu aktív. Keďže účastníci trhu nepredpokladali, že by sa ceny mohli dostať pod túto úroveň, obchodovanie nebolo narušené (1). V dlhodobom horizonte sa ukázalo, že fungovanie dvoch spoločnosti spravujúcich aktíva bánk bolo úspešné v tom zmysle, že rozpočtové náklady na podporu finančného systému boli zhruba kompenzované výnosom, ktorý spoločnosti spravujúce aktíva bánk dosiahli likvidáciou svojich aktív.
Vo Francúzsku bol 90. rokoch minulého storočia zriadený verejný orgán, na ktorý sa vzťahovala neobmedzená inštitucionálna štátna záruka a ktorý preberal a postupne likvidoval zlé aktíva banky Credit Lyonnais. Táto zlá banka financovala nákup aktív z úveru od Credit Lyonnais. Keďže úver poskytnutý zlej banke mal vzhľadom na štátnu záruku rizikovú váhu 0 %, Credit Lyonnaise mohla predísť tomu, aby v súvahe musela vykázať straty aktív a následne mohla uvoľniť kapitál zodpovedajúci rizikovo váženým aktívam. Komisia schválila vytvorenie zlej banky ako pomoc na reštrukturalizáciu. Model sa vyznačoval jasným oddelením dobrej banky od zlej banky, aby sa predišlo konfliktu záujmov, a ustanovením o de retour à meilleure fortune týkajúcom sa zisku dobrej banky v prospech štátu. Po niekoľkých rokoch bola banka úspešne sprivatizovaná. Prevod aktív na zlú banku v účtovnej hodnote však zachránil akcionárov pred zodpovednosťou za straty a v konečnom dôsledku bol pre štát dlhodobo veľmi nákladný.
O niekoľko rokov neskôr bola v Taliansku Banco di Napoli rozdelená na zlú a dobrú banku po tom, čo vtedajší akcionári prevzali straty a po rekapitalizácii zo štátnej pokladnice v rozsahu, ktorý bol potrebný na udržanie banky pri živote. Banco di Napoli financovala prostredníctvom dotovaného úveru centrálnej banky, na ktorý sa vzťahovala záruka štátnej pokladnice, nákup diskontovaných avšak stále znehodnotených aktív zlou bankou. Takto ozdravená banka bola o rok neskôr sprivatizovaná. Ani v prípade Credit Lyonnais a ani v prípade Banco di Napoli nevznikli štátnej pokladnici z nákupu zlých aktív žiadne bezprostredné rozpočtové náklady, ktoré by presahovali rámec poskytnutia kapitálu bankám.
Miernejšiu formu zlej banky využilo nedávno Nemecko pri zlých aktívach jej krajinských bánk (Landesbanken). V prípade SachsenLB bol po prevode zlých aktív v hodnote asi 17,5 mld. EUR na účelovú spoločnosť (special purpose vehicle, SPV), ktorá si ich mala podržať až do ich splatnosti, príjemca pomoci predaný ako ďalej fungujúca spoločnosť. Bývalý vlastník, Slobodný štát Sasko, sa zaručil za straty vo výške 17 % nominálnej hodnoty, čo sa v stresovom testovaní pokladalo za maximálnu možnú stratu (základný scenár počítal len s 2 %). Nový vlastník na seba prevzal väčšiu časť nefinancovania a pokryl zostávajúce riziko. Predpokladalo sa, že výška pomoci vzrastie v najhoršom prípade približne na 4 %. V prípade WestLB bolo portfólio aktív v hodnote 23 mld. EUR prevedených na účelovú spoločnosť a bola poskytnutá štátna záruka v hodnote 5 mld. EUR, aby sa pokryli prípadné straty a zabránilo sa úprave hodnoty aktív v súvahe podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS). To umožnilo WestLB vyňať zo svojej súvahy volatilitu trhu pre tieto aktíva. Štátu bol uhradený poplatok za záruku vo výške 0,5 %. Risk shield tu ešte stále existuje a pokladá sa za štátnu pomoc.
Vo Švajčiarsku zriadila vláda nový fond, do ktorého UBS presunula portfólio znehodnotených aktív, ktoré bolo pred prevodom ocenené treťou stranou. Na zabezpečenie financovania tohto fondu poskytlo Švajčiarsko kapitálovú injekciu najprv UBS (vo forme cenných papierov prevoditeľných na akcie UBS), ktoré UBS okamžite odpísala a previedla na fond. Zostávajúca suma financovania fondu sa zabezpečila úverom od Swiss National Bank.
Na konci 90. rokov minulého storočia boli podmienky pre spoločnosti žiadajúce o úver od českých bánk veľmi mierne. České banky v tom čase boli touto politikou poškodené a musela im pomôcť vláda. Hlavné kroky podnikané na „očistenie“ súvah bánk boli prijímané s cieľom vytvoriť zdravý bankový sektor.
Vo februári 1991 zriadila česká vláda konsolidačnú banku (Konsolidační banka, KOB), ktorá mala za úlohu prevziať od bankového sektora zlé úvery, ktoré sa nahromadili do roku 1991 – ako boli dlhy zdedené z obdobia plánovaného hospodárstva, najmä tie, ktoré sa týkali obchodovania s bývalým sovietskym blokom. V septembri 2001 sa táto špeciálna banka zmenila na agentúru, ktorej úlohou bolo taktiež preberanie zlých úverov spojených s „novými, inovatívnymi“ úvermi (najmä tzv. privatizačné úvery, nesplácané úvery a podvodné úvery).
Počnúc rokom 1991 boli väčšie banky odbremenené od zlých úverov a od roku 1994 sa začala väčšia pozornosť venovať menším bankám. Krach Kreditnej banky v auguste 1996 a následný čiastočný výber vkladov v Agrobanke vyvolali v českom bankovom systéme napätú situáciu. Predmetné programy priniesli len dočasné zvýšenie podielu štátu v bankách v roku 1995 a opäť v roku 1998, ktoré bolo spôsobené odobratím bankovej licencie Agrobanke. Vo všeobecnosti podiel štátu v bankovom sektore vzrástol z 29 % v roku 1994 na 32 % na konci roku 1995.
V roku 1997 bol schválený ďalší program – stabilizačný program – s cieľom pomôcť malým bankám. Tento program v podstate pozostával z nahradenia aktív horšej kvality likviditou, ktorá zodpovedala výške až 110 % kapitálu každej zúčastnenej banky, a to tak, že aktíva horšej kvality od banky odkúpila účelová spoločnosť Česká finanční a zostatok týchto aktív bol potom v horizonte 5 až 7 rokov odkúpený späť. Na programe sa zúčastnilo šesť bánk, päť z nich však bolo z programu vyradených, pretože nespĺňali kritériá, a následne zanikli. Stabilizačný program teda nepriniesol úspech a bol zastavený.
Do konca roku 1998 bolo vydaných 63 bankových licencií (60 z nich pred koncom roku 1994). Od konca septembra 2004 zostalo funkčných 41 bánk a pobočiek zahraničných bánk, 16 fungovalo v mimoriadnom režime (8 bolo v likvidácii, 8 v konkurznom konaní), 4 sa zlúčili s inými bankami a jednej zahraničnej banke bola odobratá licencia, pretože nezačala svoju činnosť. Zo zostávajúcich 41 inštitúcií (vrátanie CKA) bolo 15 domácich a 27 zahraničných vrátane zahraničných dcérskych spoločností a pobočiek.
V máji roku 2000 nadobudol účinnosť novelizovaný zákon o konkurze a vyrovnaní a zákon o verejných dražbách. Ich úlohou bolo urýchliť konkurzné konania pri rešpektovaní práv veriteľov aj dlžníkov. Umožnili špecializovaným spoločnostiam alebo právnickým osobám, aby v rámci konkurzného konania vystupovali ako správcovia konkurznej podstaty, a umožnili aj dohodu o mimosúdnom vyrovnaní.
(1) Úplne opačne postupovalo Japonsko, kde bola stanovená príliš vysoká hodnota zlých aktív, v dôsledku čoho došlo k ochromeniu trhu s nehnuteľnosťami na asi jedno desaťročie.
PRÍLOHA III
Definícia kategórií („košov“) oprávnených aktív a poskytnutie všetkých informácií o znehodnotených aktívach, ako aj o všetkých obchodných aktivitách banky
I. Definícia kategórií („košov“) oprávnených aktív
Definícia košov znehodnotených finančných aktív bánk by mala byť spoločným menovateľom vychádzajúcim z kategórií, ktoré sa už používali pre:
1. |
vykazovanie a oceňovanie na účely obozretnosti (Basel, pilier 3 = smernica o kapitálových požiadavkách, príloha XII; FINREP a COREP); |
2. |
finančné vykazovanie a oceňovanie (najmä IAS 39 a IFRS 7); |
3. |
osobitné ad hoc správy o úverovej kríze: Medzinárodného menového fondu (IMF), Fóra finančnej stability (FSF), Roubiniho a práce CEBS o transparentnosti. |
Použitie spoločného menovateľa pre existujúce kategórie vykazovania a oceňovania na definovanie košov aktív:
1. |
zabráni záťaži bánk súvisiacej s vykazovaním; |
2. |
umožní posúdiť kôš znehodnotených aktív jednotlivých bánk v porovnaní s globálnymi odhadmi a odhadmi Spoločenstva (čo môže pomôcť pri určovaní „ekonomickej hodnoty“ v určitom čase); a |
3. |
poskytne objektívne (overené) východiskové body pre oceňovanie znehodnotených aktív. |
Pri zohľadnení uvedených skutočností Komisia navrhuje ako východiskový bod pre určenie „ekonomickej hodnoty“ a výber opatrenia na riešenie znehodnotených aktív tieto koše finančných aktív:
Tabuľka 1
I. Štruktúrované finančné nástroje/sekuritizované produkty |
||||||
|
Druh produktu |
Účtovná kategória |
Oceňovací základ pre schému |
Poznámky |
||
Trhová hodnota |
Ekonomická hodnota |
Prevodná hodnota |
||||
1 |
RMBS |
FVPL/AFS (1) |
|
|
|
Ďalej rozdelené podľa: geografickej oblasti, nadriadenosti tranží, ratingov, spojenia s hypotékami s nízkou bonitou alebo hypotékami Alt-A alebo inými súvisiacimi aktívami, splatnosti/vintage, opravných položiek a odpisov. |
2 |
CMBS |
FVPL/AFS |
|
|
|
|
3 |
CDO |
FVPL/AFS |
|
|
|
|
4 |
ABS |
FVPL/AFS |
|
|
|
|
5 |
Korporátne dlhy |
FVPL/AFS |
|
|
|
|
6 |
Iné úvery |
FVPL/AFS |
|
|
|
|
Spolu |
|
|
|
|||
II. Nesekuritizované úvery |
||||||
|
Druh produktu |
Účtovná kategória |
Oceňovací základ pre schému |
Poznámky |
||
Náklady (2) |
Ekonomická hodnota |
Prevodná hodnota |
||||
7 |
Úvery podnikom |
HTM/L&R (1) |
Náklady (2) |
|
|
Ďalej rozdelené podľa: geografickej oblasti, rizikovosti kontrahenta (PD) a zmiernenia kreditného rizika (kolaterál) a štruktúr splatnosti; opravných položiek a opisov. |
8 |
Úvery na bývanie |
HTM/L&R |
Náklady |
|
|
|
9 |
Ostatné súkromné úvery |
HTM/L&R |
Náklady |
|
|
|
Spolu |
|
|
|
II. Poskytnutie všetkých informácií o znehodnotených aktívach a súvisiacich obchodných aktivitách
Na základe košov aktív uvedených v tabuľke 1 by mali byť informácie o znehodnotených aktívach banky, na ktoré by sa malo vzťahovať niektoré z opatrení odbremenenia aktív, rozdelené tak, ako je to uvedené v poznámkach tabuľky 1.
Na základe osvedčených postupov zaznamenaných Výborom európskych orgánov bankového dohľadu (3) (CEBS – Committee of European Banking Supervisors) týkajúcich sa poskytovania informácií o aktivitách dotknutých krízou na trhoch by mohli byť informácie o aktivitách banky týkajúcich sa znehodnotených aktív, ktoré by boli spracované v štúdii o životaschopnosti uvedenej v oddiele 5.1, rozdelené takto:
Tabuľka 2
Osvedčené postupy zaznamenané CEBS |
Vyššia skupina pre dohľad (SSG – Senior Supervisors Group) Informácie o osvedčených postupoch |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Obchodný model |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Riziká a riadenie rizika |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dosah krízy na výsledky |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Úroveň a typy expozícií |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Účtovná politika a oceňovanie |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ostatné aspekty poskytnutia informácií |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Otázky týkajúce sa prezentácie |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
(1) FVPL = fair value trhrough profit and loss (reálna hodnota proti zisku a strate ) = obchodné portfólio + opcia reálnej hodnoty); AFS = available for sale (na predaj), HTM = held to maturity (podržané do splatnosti), L&R = loans and receivables (úvery a pohľadávky).
(2) Náklady predstavujú účtovnú hodnotu úverov mínus výška znehodnotenia.
(3) Zdroj: Správa CEBS (Výboru európskych orgánov bankového dohľadu) o transparentnosti bánk, pokiaľ ide o aktivity a produkty dotknuté nedávnou krízou na trhoch, z 18. júna 2008.
(4) V správe SSG odkazuje každý znak na určitý typ SPE alebo na všetky ako celok, SPE (vo všeobecnosti účelové subjekty, Special Purpose Entities), LF (Leveraged Finance), CMB (cenné papiere kryté hypotekárnymi úvermi na komerčné nehnuteľnosti, Commercial Mortgage-Backed Securities), O (ostatné expozície spojené s hypotékami s nízkou bonitou a hypotékami Alt-A, Other sub-prime and Alt-A Exposures), CDO (dlhové obligácie zabezpečené kolaterálom, Collateralised Debt Obligations).
PRÍLOHA IV
Zásady a postupy oceňovania a stanovenia ceny
I. Postup a metodika oceňovania
Na účely odbremenenia aktív by mali byť aktíva klasifikované v súlade s orientačnými tabuľkami 1 a 2 v prílohe III.
Určenie skutočnej ekonomickej hodnoty na účely tohto oznámenia (pozri oddiel 5.5) by sa malo opierať o údaje sledovateľné na trhu a realistické a obozretné odhady budúcich hotovostných tokov.
Metóda oceňovania, ktorá by sa mala uplatniť na oprávnené aktíva, by sa mala schváliť na úrovni Spoločenstva a mohla by byť odlišná pre jednotlivé dotknuté aktíva alebo koše aktív. Tam, kde to bude možné, by sa takéto ocenenie malo v pravidelných intervaloch počas celej životnosti aktív opätovne posudzovať vzhľadom na vývoj trhu.
V minulosti sa viac alebo menej úspešne použilo niekoľko možností oceňovania. Jednoduché postupy reverznej aukcie sa ukázali byť užitočnými v prípade tých kategórií aktív, ktorých trhová hodnota je primerane istá. Tento prístup sa však neosvedčil pri oceňovaní komplexnejších aktív v Spojených štátoch amerických. Ak neexistuje dostatočná istota o trhovej hodnote, vhodnejšie je použiť dômyselnejšie postupy aukcie a budú potrebné exaktnejšie metódy zisťovania ceny každého aktíva. Bohužiaľ, ich vypracovanie nie je jednoduché. Alternatíva pre komplexné aktíva v podobe výpočtov opierajúcich sa o modely nie je vhodná, pretože tieto výpočty sú do veľkej miery založené na domnienkach (1).
Možnosť uplatnenia jednotného zníženia ceny na všetky komplexné aktíva celkovo zjednodušuje proces oceňovania, avšak stanovenie ceny jednotlivých aktív je nepresné. Centrálne banky majú veľa skúseností s možnými kritériami a parametrami kolaterálu na refinancovanie, ktoré môžu byť užitočnými informáciami..
Nech už sa vyberie akýkoľvek model, postup oceňovania a najmä posudzovania možnosti výskytu strát v budúcnosti by sa mali opierať o riadne stresové testovanie, pri ktorom by sa vychádzalo zo scenára zdĺhavej globálnej recesie.
Oceňovanie sa musí opierať o medzinárodne uznané normy a kritériá. Spoločná metodika oceňovania prijatá na úrovni Spoločenstva a konzistentne uplatňovaná členskými štátmi by mohla vo veľkej miere prispieť k zmierneniu obáv týkajúcich sa ohrozenia rovnakých podmienok pre všetkých aktérov, ktoré by mohlo vyplynúť z potenciálne značnej nejednotnosti systémov oceňovania. Komisia bude pri posudzovaní metodík oceňovania, ktoré predložia členské štáty v súvislosti s odbremenením aktív, konzultovať znalcov na oceňovanie (2).
II. Stanovenie ceny štátnej pomoci na základe oceňovania
Je potrebné rozlíšiť oceňovanie aktív od stanovovania ceny pomoci. Zakúpenie alebo poistenie aktív na základe ich stanovenej aktuálnej trhovej hodnoty alebo skutočnej ekonomickej hodnoty – teda možnosti, ktoré sa opierajú o budúce pravdepodobné hotovostné toky a predpoklad podržania aktív až do ich splatnosti – v praxi často presiahnu súčasné kapacity bánk prijímajúcich pomoc, pokiaľ ide o rozdelenie záťaže (3). Cieľ stanovenia ceny musí vychádzať z prevodnej hodnoty, ktorá sa musí čo možno najviac blížiť zistenej skutočnej ekonomickej hodnote. Hoci stanovovanie ceny na základe skutočnej ekonomickej hodnoty poskytuje v porovnaní s aktuálnou trhovou hodnotou výhodu a predstavuje teda štátnu pomoc, možno ho pokladať za prostriedok vyváženia súčasných trhových zveličení zapríčinených súčasnou krízou, ktorá spôsobila narušenie alebo dokonca kolaps niektorých trhov. Čím väčšia je prevodná hodnota v porovnaní so skutočnou ekonomickou hodnotou, a teda čím väčšia je pomoc, tým väčšia je potreba nápravných opatrení na zabezpečenie presnej ceny v čase (napríklad prostredníctvom tzv. better fortune ustanovení) a potreba hlbšej reštrukturalizácie. Prípustná odchýlka od výsledku oceňovania by mala byť obmedzenejšia v prípade tých aktív, ktorých hodnotu je možné určiť na základe spoľahlivých údajov sledovateľných na trhu, než v prípade trhov, ktoré nie sú likvidné. Nedodržiavanie týchto zásad by bolo silným signálom potreby rozsiahlych reštrukturalizačných a kompenzačných opatrení alebo dokonca riadnej likvidácie.
V každom prípade musí stanovenie ceny za opatrenia týkajúce sa riešenia aktív zahŕňať aj odmenu pre štát, ktorá primerane zohľadňuje riziko budúcich strát presahujúcich tie, s ktorými sa počítalo pri stanovení skutočnej ekonomickej hodnoty, a takisto všetky iné druhy rizík spojených s prevodnou hodnotou, ktorá je vyššia než skutočná ekonomická hodnota.
Takúto odmenu možno poskytnúť formou stanovenia takej prevodnej ceny aktív, ktorá je podstatne nižšia ako skutočná ekonomická hodnota, a tak umožňuje vhodnú kompenzáciu za riziko formou zodpovedajúceho potenciálu pre vzrast hodnoty, alebo formou adekvátneho prispôsobenia poplatku za záruku.
Určenie potrebnej cieľovej návratnosti by sa mohlo opierať o odmenu, ktorá by sa požadovala za rekapitalizačné opatrenia v rozsahu vplyvu navrhovaného opatrenia týkajúceho sa aktív na vlastný kapitál. Takýto postup by mal byť v súlade s oznámením Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže, pri súčasnom zohľadnení osobitných čŕt odbremenenia aktív a najmä skutočnosti, že môžu byť sprevádzané väčšou angažovanosťou než kapitálové injekcie (4).
Systém stanovovania ceny by mohol zahŕňať aj opčné listy na akcie banky v hodnote aktív (v dôsledku toho by zaplatená vyššia cena znamenala vyšší podiel na kapitále). Jedným z modelov tohto systému stanovenia ceny by mohol byť scenár nákupu aktív, a to tak, že opčné listy by sa po tom, čo by zlá banka aktíva predala a v prípade, že ich predajom sa dosiahla potrebná cieľová návratnosť, vrátili banke. Ak sa predajom aktív nedosiahne potrebná návratnosť, banka zaplatí rozdiel v hotovosti, aby sa cieľová návratnosť dosiahla. Ak by banka túto hotovosť nezaplatila, členský štát by opčné listy predal, aby dosiahol cieľovú návratnosť.
V prípade scenára poskytnutia záruky za aktíva by sa poplatok za záruku mohol zaplatiť formou akcií s pevne stanovenou kumulatívnou úrokovou sadzbou zodpovedajúcou cieľovej návratnosti. Ak by došlo k čerpaniu záruky, dotknutý členský štát by mohol využiť opčné listy na nákup akcií, ktoré by zodpovedali sumám, ktoré museli byť pokryté zárukou.
Každý systém stanovenia ceny musí zabezpečiť, že celkový príspevok zo stany bánk prijímajúcich pomoc zníži rozsah štátnej intervencie v čistom vyjadrení na nevyhnutné minimum.
(1) V každom prípade je aukciu možné realizovať len v prípade homogénnych tried aktív a pri existencii dostatočne veľkého počtu potenciálnych predajcov. Okrem toho je potrebné stanoviť rezervnú cenu, aby sa zabezpečila ochrana záujmov štátu, a mechanizmus vrátenia (claw-back mechanism), ak by konečné straty presahovali rezervnú cenu s cieľom zabezpečiť dostatočný príspevok banky prijímajúcej pomoc. Na posúdenie takýchto mechanizmov je potrebné predložiť komparatívne scenáre s alternatívnymi záručnými/nákupnými schémami a realizovať stresové testovania, aby sa zaručila ich globálna finančná ekvivalentnosť.
(2) Komisia sa bude na týchto znalcov na oceňovanie obracať tak ako v prípade postupov štátnej pomoci vtedy, ak bude potrebovať externý posudok.
(3) Pozri oddiel 5.2.
(4) V prípade scenára poskytnutia záruky za aktíva by sa musela zvážiť aj skutočnosť, že na rozdiel od rekapitalizačných opatrení sa v tomto prípade neposkytuje likvidita.
PRÍLOHA V
Postup pri poskytovaní štátnej pomoci
Členské štáty notifikujúce opatrenia týkajúce sa aktív musia poskytnúť Komisii úplné a podrobné informácie o všetkých prvkoch dôležitých pre posúdenie opatrení štátnej pomoci podľa pravidiel štátnej pomoci stanovených v tomto oznámení (1). Ide najmä o podrobný opis metodiky oceňovania a spôsob jej uplatňovania, vrátane posudku nezávislej tretej strany (2). Komisia schváli dané opatrenie na obdobie 6 mesiacov, pričom členský štát bude mať povinnosť predložiť reštrukturalizačný plán alebo štúdiu o životaschopnosti pre každú inštitúciu, ktorá bude príjemcom pomoci, do 3 mesiacov od jej prijatia do programu týkajúceho sa aktív.
Ak sa banke poskytne pomoc vo forme individuálneho opatrenia alebo schválenej schémy pomoci týkajúcej sa aktív, členský štát musí poskytnúť Komisii najneskôr pri individuálnom oznámení reštrukturalizačného plánu alebo štúdie o životaschopnosti podrobné informácie o dotknutých aktívach a ich hodnote v čase poskytnutia individuálnej pomoci, ako aj overené a validované výsledky poskytnutia informácií o znehodnotení aktív, na ktoré sa opatrenie vzťahuje (3). Úplný prehľad činností banky a jej súvahu je potrebné predložiť čo najskôr, aby sa diskusie o primeranej povahe a rozsahu reštrukturalizácie mohli začať v dostatočnom predstihu pred formálnym predložením reštrukturalizačného plánu. Cieľom je urýchliť celý proces a zaručiť jednoznačnosť a právnu istotu.
Ak sa pomoc na základe schémy týkajúcej sa aktív poskytuje bankám, ktoré už dostali inú štátnu pomoc, či už vo forme schválených záruk, výmeny aktív, rekapitalizačných schém alebo individuálnych opatrení, musí sa táto pomoc najprv oznámiť podľa existujúcich požiadaviek, aby Komisia získala úplný obraz o všetkých opatreniach štátnej pomoci, ktoré boli poskytnuté každému príjemcovi pomoci, a mohla lepšie posúdiť účinnosť predchádzajúcich opatrení a príspevok, ktorý navrhol členský štát.
Komisia opätovne preskúma pomoc, ktorej poskytnutie dočasne schválila, na základe posúdenia primeranosti navrhovanej reštrukturalizácie a nápravných opatrení (4) a prijme rozhodnutie o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom na obdobie dlhšie ako 6 mesiacov.
Každých šesť mesiacov musia členské štáty predložiť Komisii správu o fungovaní odbremenenia aktív a pokroku dosiahnutom pri realizácii reštrukturalizačných plánov bánk. Ak už členský štát má povinnosť predkladať správy pre iné formy pomoci poskytnuté jeho bankám, musia tieto správy obsahovať aj príslušné informácie súvisiace s odbremenením aktív a reštrukturalizačných plánov bánk.
(1) Odporúča sa nadviazať kontakt ešte pred zaslaním notifikácie.
(2) Pozri oddiel 5.5 a prílohu IV.
(3) Vedúci orgánu dohľadu musí listom potvrdiť podrobné výsledky.
(4) Aby sa zjednodušila práca členských štátov a Komisie, Komisia je ochotná preskúmať notifikácie, ktorých predmetom budú prípady podobnej reštrukturalizácie/likvidácie po skupinách. Komisia môže rozhodnúť, že v prípade, ak sa plán týka len likvidácie alebo ak je veľkosť dotknutej inštitúcie zanedbateľná, nie je plán potrebné predložiť.
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/23 |
Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii
(Prípad COMP/M.5364 – Iberia/Vueling/Clickair)
(Text s významom pre EHP)
(2009/C 72/02)
Dňa 9. januára 2009 sa Komisia rozhodla neoponovať voči vyššie spomínanej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za kompatibilnú so spoločným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 v spojení s článkom 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004. Úplný text rozhodnutia je dostupný iba v španielčine bude dostupný verejnosti po tom, ako budú odstránené akékoľvek obchodné tajomstvá, ktoré by mohol obsahovať. Prístupný bude na:
— |
webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov, |
— |
v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32009M5364. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu). |
IV Informácie
INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Komisia
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/24 |
Výmenný kurz eura (1)
25. marca 2009
(2009/C 72/03)
1 euro=
|
Mena |
Výmenný kurz |
USD |
Americký dolár |
1,3494 |
JPY |
Japonský jen |
132,24 |
DKK |
Dánska koruna |
7,4486 |
GBP |
Britská libra |
0,92425 |
SEK |
Švédska koruna |
10,9565 |
CHF |
Švajčiarsky frank |
1,5230 |
ISK |
Islandská koruna |
|
NOK |
Nórska koruna |
8,7275 |
BGN |
Bulharský lev |
1,9558 |
CZK |
Česká koruna |
27,290 |
EEK |
Estónska koruna |
15,6466 |
HUF |
Maďarský forint |
300,22 |
LTL |
Litovský litas |
3,4528 |
LVL |
Lotyšský lats |
0,7095 |
PLN |
Poľský zlotý |
4,5600 |
RON |
Rumunský lei |
4,2811 |
TRY |
Turecká líra |
2,2433 |
AUD |
Austrálsky dolár |
1,9310 |
CAD |
Kanadský dolár |
1,6598 |
HKD |
Hongkongský dolár |
10,4580 |
NZD |
Novozélandský dolár |
2,3847 |
SGD |
Singapurský dolár |
2,0376 |
KRW |
Juhokórejský won |
1 837,68 |
ZAR |
Juhoafrický rand |
12,8317 |
CNY |
Čínsky juan |
9,2176 |
HRK |
Chorvátska kuna |
7,4750 |
IDR |
Indonézska rupia |
15 754,25 |
MYR |
Malajzijský ringgit |
4,8956 |
PHP |
Filipínske peso |
64,880 |
RUB |
Ruský rubeľ |
45,4110 |
THB |
Thajský baht |
47,890 |
BRL |
Brazílsky real |
3,0442 |
MXN |
Mexické peso |
19,3909 |
INR |
Indická rupia |
68,3740 |
Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.
INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/25 |
ZOZNAM ORGÁNOV ALEBO VEREJNÝCH ÚRADOV ZODPOVEDNÝCH ZA KONTROLU STANOVENÚ V ČLÁNKU 15 NARIADENIA (EHS) č. 2092/91
(2009/C 72/04)
Článok 9 nariadenia Rady (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín vyžaduje, aby členské štáty zriadili kontrolný systém, ktorý zabezpečuje jeden alebo viac ustanovených kontrolných úradov a/alebo schválených súkromných kontrolných orgánov.
Podľa ustanovenia posledného pododseku článku 15 nariadenia, toto oznámenie uvádza na základe údajov z členských štátov, aktualizovaných v roku 2008 systém, ktorý sa prevádzkuje v každom členskom štáte a orgány a/alebo úrady schválené na vykonávanie kontroly.
V stĺpci označenom „Poznámky“ sú prevádzkované systémy v každom členskom štáte označené takto:
A |
: |
Systém schválených súkromných kontrolných orgánov |
B |
: |
Systém ustanoveného verejného kontrolného úradu/ustanovených verejných kontrolných úradov |
C |
: |
Systém ustanoveného verejného kontrolného orgánu a schválených súkromných kontrolných orgánov |
Od januára 1998 schválené kontrolné orgány v Európskej únii musia spĺňať požiadavky stanovené v podmienkach normy EN 45011 [článok 9 ods. 10 nariadenia (EHS) č. 2092/91].
Zoznam uvádza aj orgány a/alebo úrady schválené na vykonávanie kontroly v krajinách, ktoré nie sú členmi EHS a dodržiavajú EHP.
Rakúsko a Španielsko
V Rakúsku a Španielsku sa činnosť subjektov obmedzuje na určité konkrétne spolkové krajiny/autonómne oblasti.
Pre jednotlivé spolkové krajiny/autonómne oblasti sa v stĺpci „Poznámky“ použili tieto označenia:
Rakúsko
Korutánsko |
K |
Dolné Rakúsko |
N |
Horné Rakúsko |
O |
Salzbursko |
S |
Štajersko |
ST |
Tirolsko |
T |
Viedeň |
W |
Burgenland |
B |
Vorarlbersko |
V |
Španielsko
Andalúzia |
AN |
Aragónsko |
AR |
Astúria |
AS |
Baleáry |
BA |
Kanárske ostrovy |
CA |
Kantábria |
CN |
Kastília-La Mancha |
CM |
Kastília-León |
CL |
Katalánsko |
CT |
Extremadura |
EX |
Galícia |
GA |
La Rioja |
RI |
Madrid |
MA |
Murcia |
MU |
Navarra |
NA |
Baskicko |
VAS |
Valencia |
VA |
Členské štáty a kódy |
Kontrolný(-é) úrad(-y) alebo orgán(-y) |
Poznámky |
|||||||||||||||
RAKÚSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
AT-N-01-BIO |
|
N, B, K, O, S, ST, T, V, W |
|||||||||||||||
AT-0-01-BIO |
|
O, B, K, N, S, ST, T, V, W |
|||||||||||||||
AT-O-02-BIO |
|
O, B, K, N, S, ST, T, V, W |
|||||||||||||||
AT-O-04-BIO |
|
O, B, K, S, ST, T |
|||||||||||||||
AT-S-01-BIO |
|
S, B, K, N, O,ST, T, V, W |
|||||||||||||||
AT-T-01-BIO |
|
T, K, N, O, S, V, W |
|||||||||||||||
AT-W-01-BIO |
|
W, B, K, N, O, S, ST, T, V |
|||||||||||||||
AT-W-02-BIO |
|
W, B, K, N, O, S, ST, T, V |
|||||||||||||||
BELGICKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
BE-BIO-01 |
|
|
|||||||||||||||
BE-BIO-02 |
|
|
|||||||||||||||
BULHARSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
BG-02 |
|
|
|||||||||||||||
BG-03 |
|
|
|||||||||||||||
BG-04 |
|
|
|||||||||||||||
BG-05 |
|
|
|||||||||||||||
BG-06 |
|
|
|||||||||||||||
BG-07 |
|
|
|||||||||||||||
CYPRUS |
|
Systém A |
|||||||||||||||
CY-BIO-001 |
|
|
|||||||||||||||
CY-BIO-002 |
|
|
|||||||||||||||
ČESKÁ REPUBLIKA |
|
Systém A |
|||||||||||||||
CZ-BIO-KEZ-01 |
|
|
|||||||||||||||
CZ-BIO-ABCERT-02 |
|
|
|||||||||||||||
CZ-BIOKONT-03 |
|
|
|||||||||||||||
DÁNSKO |
|
Systém B |
|||||||||||||||
DK-Ø-50 |
|
|
|||||||||||||||
DK-Ø-1 |
|
|
|||||||||||||||
DK-Ø-2 |
|
|
|||||||||||||||
DK-Ø-3 |
|
|
|||||||||||||||
DK-Ø-4 |
|
|
|||||||||||||||
DK-Ø-5 |
|
|
|||||||||||||||
DK-Ø-6 |
|
|
|||||||||||||||
DK-Ø-7 |
|
|
|||||||||||||||
DK-Ø-8 |
|
|
|||||||||||||||
DK-Ø-9 |
|
|
|||||||||||||||
DK-Ø-10 |
|
|
|||||||||||||||
ESTÓNSKO |
|
Systém B |
|||||||||||||||
EE-VTA |
|
VFB je kontrolný úrad zodpovedný za dovozné povolenia a prípravné činnosti |
|||||||||||||||
EE-TTI |
|
PPI je kontrolný úrad zodpovedný za výrobu |
|||||||||||||||
FÍNSKO |
|
Systém B |
|||||||||||||||
FI-A-001 |
|
|
|||||||||||||||
FI-A-002 |
Varsinais-Suomen työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-003 |
Satakunnan työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-004 |
Hämeen työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-005 |
Pirkanmaan työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-006 |
Kaakkois-Suomen työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-007 |
Etelä-Savon työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-008 |
Pohjois-Savon työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-009 |
Pohjois-Karjalan työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-010 |
Keski-Suomen työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-011 |
Etelä-Pohjanmaan työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-012 |
Pohjanmaan työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-013 |
Pohjois-Pohjanmaan työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-014 |
Kainuun työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-A-015 |
Lapin työvoima- ja elinkeinokeskus As above |
|
|||||||||||||||
FI-B |
Elintarviketurvallisuusvirasto Evira As above |
|
|||||||||||||||
FI-C |
|
|
|||||||||||||||
FI-D |
|
|
|||||||||||||||
FRANCÚZSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
FR-BIO 01 |
|
|
|||||||||||||||
FR-AB 06 |
|
|
|||||||||||||||
FR-BIO 07 |
|
|
|||||||||||||||
FR-BIO 09 |
|
|
|||||||||||||||
FR-BIO 10 |
|
|
|||||||||||||||
FR-BIO 11 |
|
|
|||||||||||||||
NEMECKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
DE-001-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-003-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-005-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-006-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-007-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-009-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-012-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-013-Öko-Kontrollstelle |
QC & I Gesellschaft für Kontrolle und Zertifizierung von Qualitätssicherungssystemen GmbH Geschäftsstelle:
Sitz der Gesellschaft:
|
|
|||||||||||||||
DE-021-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-022-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-024-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-026-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-032-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-034-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-037-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-039-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-043-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-044-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-060-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-061-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-063-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
DE-064-Öko-Kontrollstelle |
|
|
|||||||||||||||
GRÉCKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
EL-01-BIO |
|
|
|||||||||||||||
EL-02-BIO |
|
|
|||||||||||||||
EL-03-BIO |
|
|
|||||||||||||||
EL-04-BIO |
|
|
|||||||||||||||
EL-05-BIO |
|
|
|||||||||||||||
EL-06-BIO |
|
|
|||||||||||||||
EL-07-BIO |
|
|
|||||||||||||||
EL-08-BIO |
|
|
|||||||||||||||
MAĎARSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
HU-ÖKO-01 |
|
|
|||||||||||||||
HU-ÖKO-02 |
|
|
|||||||||||||||
ÍRSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
IRL-OIB1 |
|
|
|||||||||||||||
IRL-OIB2 |
|
|
|||||||||||||||
IRL-OIB3 |
|
|
|||||||||||||||
TALIANSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
IT-ASS |
|
|
|||||||||||||||
IT-ICA |
|
|
|||||||||||||||
IT-IMC |
|
|
|||||||||||||||
IT-BAC |
|
|
|||||||||||||||
IT-CPB |
|
|
|||||||||||||||
IT-CDX |
|
|
|||||||||||||||
IT-QCI |
|
|
|||||||||||||||
IT-ECO |
|
|
|||||||||||||||
IT-BSI |
|
|
|||||||||||||||
IT-ECS |
|
|
|||||||||||||||
IT-BZO |
|
|
|||||||||||||||
IT-ABC |
|
|
|||||||||||||||
IT-ANC |
|
|
|||||||||||||||
IT-SDL |
|
|
|||||||||||||||
IT-CTQ |
|
|
|||||||||||||||
IT-BZ-BZT |
|
|
|||||||||||||||
IT-BZ-INC |
|
|
|||||||||||||||
IT-BZ-IMO |
|
|
|||||||||||||||
IT-BZ-QCI |
|
|
|||||||||||||||
IT-BZ-BKT |
|
|
|||||||||||||||
LOTYŠSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
LV-EQ |
|
|
|||||||||||||||
LV-STC |
|
|
|||||||||||||||
LITVA |
|
Systém B |
|||||||||||||||
LT-01 |
|
|
|||||||||||||||
LUXEMBURSKO |
|
Systém C |
|||||||||||||||
LU-BIO-01 |
|
|
|||||||||||||||
LU-BIO-04 |
|
|
|||||||||||||||
LU-BIO-05 |
|
|
|||||||||||||||
LU-BIO-06 |
|
|
|||||||||||||||
MALTA |
|
Systém C |
|||||||||||||||
MT01 |
|
|
|||||||||||||||
MT02 |
|
|
|||||||||||||||
HOLANDSKO |
|
Systém B |
|||||||||||||||
NL01 |
|
|
|||||||||||||||
POĽSKO |
|
Systém C |
|||||||||||||||
RE-01/2005/PL |
|
|
|||||||||||||||
RE-02/2005/PL |
|
|
|||||||||||||||
RE-03/2005/PL |
|
|
|||||||||||||||
RE-04/2005/PL |
|
|
|||||||||||||||
RE-05/2005/PL |
|
|
|||||||||||||||
RE-06/2005/PL |
|
|
|||||||||||||||
RE-07/2005/PL |
|
|
|||||||||||||||
PORTUGALSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
PT/AB 02 |
|
|
|||||||||||||||
PT/AB 03 |
|
|
|||||||||||||||
PT/AB 04 |
|
|
|||||||||||||||
PT/AB 05 |
|
|
|||||||||||||||
PT/AB 06 |
|
|
|||||||||||||||
PT/AB 07 |
|
|
|||||||||||||||
PT/AB 08 |
|
|
|||||||||||||||
PT/AB 09 |
|
|
|||||||||||||||
RUMUNSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
RO-ECO-001 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-002 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-003 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-005 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-006 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-007 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-008 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-009 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-010 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-011 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-012 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-013 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-014 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-015 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-016 |
|
|
|||||||||||||||
RO-ECO-017 |
|
|
|||||||||||||||
SLOVENSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
SK-02-BIO |
|
|
|||||||||||||||
SLOVINSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
SI-01-EKO |
|
|
|||||||||||||||
SI-IKC-EKO |
|
|
|||||||||||||||
SI-BV-EKO |
|
|
|||||||||||||||
ŠPANIELSKO |
|
Systém C |
|||||||||||||||
ES-AN-00-AE ES-CM-03-AE |
|
AN, CM |
|||||||||||||||
ES-AN-01-AE ES-AR-05/C-AE ES-CM-01-AE |
|
AN, AR, CM |
|||||||||||||||
ES-AN-03-AE |
|
AN |
|||||||||||||||
ES-AN-04-AE ES-AR-23/C-AE |
|
AN, AR |
|||||||||||||||
ES-AN-05-AE |
|
|
|||||||||||||||
ES-AR-AE |
|
AR |
|||||||||||||||
ES-AR-03/C-AE |
|
AR |
|||||||||||||||
ES-AN-06-AE ES-AR-17/C-AE |
|
AN, AR |
|||||||||||||||
ES-AR-18/C-AE |
|
AR |
|||||||||||||||
ES-AR-19/C-AE |
|
AR |
|||||||||||||||
ES-AS-AE |
|
AS |
|||||||||||||||
ES-BA-AE |
|
BA |
|||||||||||||||
ES-CA-AE |
|
CA |
|||||||||||||||
ES-CL-AE |
|
CL |
|||||||||||||||
ES-CM-01-AE |
|
CM |
|||||||||||||||
ES-CM-02-AE |
|
CM |
|||||||||||||||
ES-CM-03-AE |
|
CM |
|||||||||||||||
ES-CM-04-AE |
|
CM |
|||||||||||||||
ES-CN-AE |
|
CN |
|||||||||||||||
ES-CT-AE |
|
CT |
|||||||||||||||
ES-EX-01-AE |
|
EX Kontrola spracovateľov a dovozcov |
|||||||||||||||
ES-EX-02-AE |
|
EX Kontrola výrobcov |
|||||||||||||||
ES-GA-AE |
|
GA |
|||||||||||||||
ES-MA-AE |
|
MA |
|||||||||||||||
ES-MU-AE |
|
MU |
|||||||||||||||
ES-NA-AE |
|
NA |
|||||||||||||||
ES-VAS-AE |
|
VAS |
|||||||||||||||
ES-RI-AE |
|
RI |
|||||||||||||||
ES-VA-AE |
|
VA |
|||||||||||||||
ŠVÉDSKO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
SE Ekol 1 |
|
|
|||||||||||||||
SE Ekol 3 |
|
Pre prvovýrobu a označovanie krmív |
|||||||||||||||
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO |
|
Systém A |
|||||||||||||||
UK 2 |
|
|
|||||||||||||||
UK 3 |
|
|
|||||||||||||||
UK 4 |
|
|
|||||||||||||||
UK 5 |
|
||||||||||||||||
UK 6 |
|
|
|||||||||||||||
UK 7 |
|
|
|||||||||||||||
UK 9 |
|
|
|||||||||||||||
UK 13 |
|
|
|||||||||||||||
UK 15 |
|
|
Krajiny EHP a kódy |
Kontrolný(é) úrad(-y) alebo orgán(-y) |
Poznámky |
||||||
ISLAND |
|
Systém B |
||||||
IS-1 |
|
|
||||||
NÓRSKO |
|
Systém A |
||||||
N-001 |
|
|
INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO PRIESTORU
Dozorný orgán EZVO
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/50 |
Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a Súdneho dvora k štátnej pomoci týkajúcej sa zdaňovania kaptívnych poisťovní v Lichtenštajnsku
(2009/C 72/05)
Rozhodnutím č. 620/08/COL z 24. septembra 2008, ktoré je uvedené v autentickom jazyku za týmto zhrnutím, Dozorný orgán EZVO začal konanie podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného orgánu a Súdneho dvora (ďalej len „protokol 3“). Lichtenštajnské orgány boli informované prostredníctvom kópie rozhodnutia.
Dozorný orgán EZVO týmto oznamuje štátom EZVO, členským štátom EÚ a zainteresovaným stranám, že môžu predložiť pripomienky k predmetnému opatreniu v lehote do jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto oznámenia na adresu:
EFTA Surveillance Authority |
Registry |
35, rue Belliard |
1040 Bruxelles/Brussel |
BELGIQUE/BELGIË |
Tieto pripomienky sa oznámia lichtenštajnským orgánom. Zainteresované strany môžu písomne s uvedením dôvodov požiadať o dôverné zaobchádzanie s údajmi o ich totožnosti.
ZHRNUTIE
Dozorný orgán začal konanie v tejto veci dňa 14. marca 2007 zaslaním žiadosti o predloženie informácií určenej lichtenštajnským orgánom.
Podľa zákona z 18. decembra 1997 o zmene a doplnení lichtenštajnského daňového zákona (1) zaviedli lichtenštajnské orgány osobitné daňové pravidlá uplatniteľné na kaptívne poisťovne.
Podľa článku 82 písm. a) ods. 1 daňového zákona kaptívne poisťovne platia daň z kapitálu vo výške 1 ‰ z vlastného kapitálu spoločnosti. Na kapitál presahujúci 50 mil. sa uplatňuje daňová sadzba vo výške 0,75 ‰ a na kapitál presahujúci 100 mil. sa uplatňuje daňová sadzba vo výške 0,5 ‰. Bežná daňová sadzba na kapitál je 2 ‰.
Z článku 82 písm. a) v spojení s článkom 73 zákona vyplýva, že kaptívne poisťovne neplatia daň z príjmu.
Podľa článku 88 písm. d) ods. 3 daňového zákona sú okrem toho akcie alebo časti kaptívnych poisťovní oslobodené od kupónovej dane, ktorej bežná sadzba predstavuje 4 %.
Podľa predbežného stanoviska dozorného orgánu sú kaptívne poisťovne podnikmi v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Poskytujú služby jednej alebo osobitne vymedzenej skupine spoločností. Poskytovanie poistenia je službou, čo v podstate predstavuje hospodársku činnosť. Kaptívna poisťovňa by obvykle získala príjem za služby, ktoré poskytuje. To, že služba je poskytovaná iba jednému zákazníkovi alebo obmedzenej skupine zákazníkov, neznamená, že nepredstavuje hospodársku činnosť.
Úľava na dani z príjmu a znížená sadzba dane z kapitálu spĺňajú podľa predbežného stanoviska dozorného orgánu podmienky, ktoré ich klasifikujú ako štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 dohody o EHP.
Čiastočné alebo úplné oslobodenie od daní predstavuje stratu v rámci štátnych zdrojov. Spoločnostiam sú poskytnuté výhody, pretože sú oslobodené od platieb, ktoré by obvykle museli uhradiť z vlastného rozpočtu. Oprávnené spoločnosti poskytujú služby, s ktorými sa obchoduje medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP, a tým sú súčasťou cezhraničnej hospodárskej súťaže. Tieto opatrenia majú selektívny charakter, keďže sú uplatniteľné iba na určitú skupinu podnikov. Orgán nezistil, žeby táto selektívnosť predstavovala vnútornú logiku daňového systému.
Pokiaľ ide o kupónovú daň, uplatňuje sa podobná argumentácia. Existuje však rozdiel, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že kupónová daň je zrážkovou daňou. Oslobodenie od kupónovej dane tak pre majiteľov kaptívnych poisťovní predstavuje výhody. Týmito majiteľmi sú obvykle (veľké) podniky. Tieto podniky sú tak priamymi príjemcami opatrení pomoci. Okrem toho môžu mať kaptívne poisťovne nepriame výhody z oslobodenia od kupónovej dane. Sú pre investorov atraktívnejšie a opatrenie by tak mohlo zabezpečiť ľahšiu dostupnosť kapitálu.
Opatrenia pomoci podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sú vo všeobecnosti nezlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP, pokiaľ nespĺňajú podmienky pre výnimky podľa článku 61 ods. 2 alebo ods. 3 Dohody o EHP. Podľa predbežného stanoviska dozorného orgánu sa nezdá, aby bola niektorá z výnimiek podľa týchto ustanovení uplatniteľná na zdaňovanie kaptívnych poisťovní v Lichtenštajnsku. Keďže tieto opatrenia boli uzákonené po pristúpení Lichtenštajnska k Dohode o EHP, akákoľvek nezlučiteľná pomoc by mala byť zvyčajne vrátená.
Záver
Vzhľadom na uvedené úvahy sa dozorný orgán rozhodol začať konanie vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 1 ods. 2 v časti I protokolu 3. Dozorný orgán vyzýva zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky do jedného mesiaca od uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie.
(1) Zákon z 18. decembra 1997 o zmene a doplnení lichtenštajnského daňového zákona, Law Gazette 1998 č. 36.
V Oznamy
KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
Komisia
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/52 |
ROZHODNUTIE č. 842
z 23. decembra 2008
o začatí konania vo veci udelenia povolenia na vyhľadávanie a prieskum podzemných prírodných zdrojov ropy a zemného plynu v súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 3 zákona o podzemných prírodných zdrojoch v bloku 1-5 „Devetaki“ umiestnených v oblastiach Loven, Pleven a Gabrovo a oznámenie týkajúce sa plánovaného výberového konania vo veci udelenia povolenia
(2009/C 72/06)
BULHARSKÁ REPUBLIKA
RADA MINISTROV
Podľa článku 5 ods. 2, článku 42 ods. 1 bodu 1 a článku 44 ods. 3 zákona o podzemných prírodných zdrojoch a so zreteľom na článok 4 ods. 2 bod 16 a článok 1 bod 24a zákona o energetike
RADA MINISTROV ROZHODLA:
1. |
začať konanie vo veci udelenia povolenia na vyhľadávanie a prieskum ropy a zemného plynu v bloku 1-5 „Devetaki“ s rozlohou 786,74 km2 a súradnicami bodov tak, ako sú uvedené a zaznačené na mape zahrnutej do návrhu zmluvy o vyhľadávaní a prieskume, ktorá je súčasťou dokumentácie o výberovom konaní; |
2. |
oznámiť, že udelenie povolenia podľa bodu 1 bude vychádzať z výberového konania; |
3. |
stanoviť, že obdobie, na ktoré sa vzťahuje povolenie na vyhľadávanie a prieskum, bude trvať 5 rokov odo dňa, kedy zmluva o vyhľadávaní a prieskume nadobudne platnosť, pričom toto obdobie sa podľa článku 31 ods. 3 zákona o podzemných prírodných zdrojoch môže predĺžiť; |
4. |
výberové konanie vo veci udelenia povolenia podľa bodu 1 sa uskutoční 150. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie, v budove Ministerstva hospodárstva a energetiky, ul. Triaditza č. 8, Sofia; |
5. |
konečný termín zakúpenia dokumentácie o výberovom konaní je o 17.00 hod. 120. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie; |
6. |
konečný termín predloženia oznámenia o účasti na výberovom konaní je o 17.00 hod. 130. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie; |
7. |
konečný termín predloženia prihlášok na výberové konanie je o 17.00 hod. 144. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie; |
8. |
na výberovom konaní sa nevyžaduje fyzická prítomnosť; |
9. |
cena dokumentácie o výberovom konaní je stanovená na 500 BGN (500 bulharských levov). Dokumentáciu o výberovom konaní možno zakúpiť počas obdobia stanoveného v bode 5 v miestnosti č. 802 na Ministerstve hospodárstva a energetiky, ul. Triaditza č. 8, Sofia; |
10. |
účastníci výberového konania musia spĺňať požiadavky uvedené v článku 23 ods. 1 zákona o podzemných prírodných zdrojoch; |
11. |
prihlášky účastníkov výberového konania budú posudzované na základe navrhnutých pracovných programov, nástrojov na ochranu životného prostredia a nástrojov odborného vzdelávania, bonusov, a takisto na základe ich manažérskych a finančných spôsobilostí; |
12. |
poplatok za účasť na výberovom konaní je stanovený na 10 000 BGN (10 000 bulharských levov) a mal by sa uhradiť na bankový účet Ministerstva hospodárstva a energetiky pred konečným termínom uvedeným v bode 6 tak, ako sa uvádza v dokumentácii o výberovom konaní; |
13. |
v prípade, ak uchádzač nebude pripustený k výberovému konaniu, poplatok sa mu vráti do 14 dní odo dňa, kedy dostal oznámenie o nepripustení; |
14. |
poplatok úspešného uchádzača nebude vrátený, ale poplatky všetkých ostatných uchádzačov sa vrátia do 14 dní od uverejnenia rozhodnutia Rady ministrov o udelení povolenia na vyhľadávanie a prieskum v bulharskom úradnom vestníku State Gazette; |
15. |
oznámenia o účasti na výberovom konaní a návrhy uchádzačov týkajúce sa podmienok výberového konania by sa mali predložiť Ministerstvu hospodárstva a energetiky, ul. Triaditza č. 8, Sofia v súlade s požiadavkami článku 46 zákona o podzemných prírodných zdrojoch; |
16. |
prihlášky na výberové konanie by mali byť v súlade s požiadavkami a podmienkami uvedenými v dokumentácii o výberovom konaní; |
17. |
výberové konanie sa môže uskutočniť aj vtedy, ak je naň pripustený len jeden uchádzač; |
18. |
minister hospodárstva a energetiky je splnomocnený na:
|
19. |
odvolania voči tomuto rozhodnutiu sa môžu podávať na Najvyšší správny súd do 14 dní od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. |
predseda vlády
Sergeï STANISHEV
hlavný tajomník Rady ministrov
Veselin DAKOV
Verná kópia,
vedúci Úradu vlády
Veselin DAKOV
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/54 |
ROZHODNUTIE č. 843
z 23. decembra 2008
o začatí konania vo veci udelenia povolenia na vyhľadávanie a prieskum podzemných prírodných zdrojov ropy a zemného plynu v súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 3 zákona o podzemných prírodných zdrojoch v bloku 1-9 „Miziya“ umiestnených v oblasti Vratsa a oznámenie týkajúce sa plánovaného výberového konania vo veci udelenia povolenia
(2009/C 72/07)
BULHARSKÁ REPUBLIKA
RADA MINISTROV
Podľa článku 5 ods. 2, článku 42 ods. 1 bodu 1 a článku 44 ods. 3 zákona o podzemných prírodných zdrojoch a so zreteľom na článok 4 ods. 2 bod 16 a článok 1 bod 24a zákona o energetike
RADA MINISTROV ROZHODLA:
1. |
začať konanie vo veci udelenia povolenia na vyhľadávanie a prieskum ropy a zemného plynu v bloku 1-9 „Miziya“ s rozlohou 155,95 km2 a súradnicami bodov tak, ako sú uvedené a zaznačené na mape zahrnutej do návrhu zmluvy o vyhľadávaní a prieskume, ktorá je súčasťou dokumentácie o výberovom konaní; |
2. |
oznámiť, že udelenie povolenia podľa bodu 1 bude vychádzať z výberového konania; |
3. |
stanoviť, že obdobie, na ktoré sa vzťahuje povolenie na vyhľadávanie a prieskum, bude trvať 5 rokov odo dňa, kedy zmluva o vyhľadávaní a prieskume nadobudne platnosť, pričom toto obdobie sa podľa článku 31 ods. 3 zákona o podzemných prírodných zdrojoch môže predĺžiť; |
4. |
výberové konanie vo veci udelenia povolenia podľa bodu 1 sa uskutoční 150. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie, v budove Ministerstva hospodárstva a energetiky, ul. Triaditza č. 8, Sofia; |
5. |
konečný termín zakúpenia dokumentácie o výberovom konaní je o 17.00 hod. 120. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie; |
6. |
konečný termín predloženia oznámenia o účasti na výberovom konaní je o 17.00 hod. 130. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie; |
7. |
konečný termín predloženia prihlášok na výberové konanie je o 17.00 hod. 144. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie; |
8. |
na výberovom konaní sa nevyžaduje fyzická prítomnosť; |
9. |
cena dokumentácie o výberovom konaní je stanovená na 500 BGN (500 bulharských levov). Dokumentáciu o výberovom konaní možno zakúpiť počas obdobia stanoveného v bode 5 v miestnosti č. 802 na Ministerstve hospodárstva a energetiky, ul. Triaditza č. 8, Sofia; |
10. |
účastníci výberového konania musia spĺňať požiadavky uvedené v článku 23 ods. 1 zákona o podzemných prírodných zdrojoch; |
11. |
prihlášky účastníkov výberového konania budú posudzované na základe navrhnutých pracovných programov, nástrojov na ochranu životného prostredia a nástrojov odborného vzdelávania, bonusov, a takisto na základe ich manažérskych a finančných spôsobilostí; |
12. |
poplatok za účasť na výberovom konaní je stanovený na 10 000 BGN (10 000 bulharských levov) a mal by sa uhradiť na bankový účet Ministerstva hospodárstva a energetiky pred konečným termínom uvedeným v bode 6, ako sa uvádza v dokumentácii o výberovom konaní; |
13. |
v prípade, ak uchádzač nebude pripustený k výberovému konaniu, poplatok sa mu vráti do 14 dní odo dňa, kedy dostal oznámenie o nepripustení; |
14. |
poplatok úspešného uchádzača nebude vrátený, ale poplatky všetkých ostatných uchádzačov sa vrátia do 14 dní od uverejnenia rozhodnutia Rady ministrov o udelení povolenia na vyhľadávanie a prieskum v bulharskom úradnom vestníku State Gazette; |
15. |
oznámenia o účasti na výberovom konaní a návrhy uchádzačov týkajúce sa podmienok výberového konania by sa mali predložiť Ministerstvu hospodárstva a energetiky, ul. Triaditza č. 8, Sofia v súlade s požiadavkami článku 46 zákona o podzemných prírodných zdrojoch; |
16. |
prihlášky na výberové konanie by mali byť v súlade s požiadavkami a podmienkami uvedenými v dokumentácii o výberovom konaní; |
17. |
výberové konanie sa môže uskutočniť aj vtedy, ak je naň pripustený len jeden uchádzač; |
18. |
minister hospodárstva a energetiky je splnomocnený na:
|
19. |
odvolania voči tomuto rozhodnutiu sa môžu podávať na Najvyšší správny súd do 14 dní od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. |
predseda vlády
Sergeï STANISHEV
hlavný tajomník Rady ministrov
Veselin DAKOV
Verná kópia,
vedúci Úradu vlády
Veselin DAKOV
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/56 |
ROZHODNUTIE č. 844
z 23. decembra 2008
o začatí konania vo veci udelenia povolenia na vyhľadávanie a prieskum podzemných prírodných zdrojov ropy a zemného plynu v súlade s článkom 2 ods. 1 bodom 3 zákona o podzemných prírodných zdrojoch v bloku 1-10 „Botevo“ umiestnených v oblastiach Vratsa a Montana a oznámenie týkajúce sa plánovaného výberového konania vo veci udelenia povolenia
(2009/C 72/08)
BULHARSKÁ REPUBLIKA
RADA MINISTROV
Podľa článku 5 ods. 2; článku 42 ods. 1 bodu 1 a článku 44 ods. 3 zákona o podzemných prírodných zdrojoch so zreteľom na článok 4 ods. 2 bod 16 a článok 1 bod 24a zákona o energetike
RADA MINISTROV ROZHODLA:
1. |
začať konanie vo veci udelenia povolenia na vyhľadávanie a prieskum ropy a zemného plynu v bloku 1-10 „Botevo“ s rozlohou 280,58 km2 a súradnicami bodov tak, ako je uvedené a zaznačené na mape zahrnutej do návrhu zmluvy o vyhľadávaní a prieskume, ktorá je súčasťou dokumentácie o výberovom konaní; |
2. |
oznámiť, že udelenie povolenia podľa bodu 1 bude vychádzať z výberového konania; |
3. |
stanoviť, že obdobie, na ktoré sa vzťahuje povolenie na vyhľadávanie a prieskum, bude trvať 5 rokov odo dňa, kedy zmluva o vyhľadávaní a prieskume nadobudne platnosť, pričom toto obdobie sa podľa článku 31 ods. 3 zákona o podzemných prírodných zdrojoch môže predĺžiť; |
4. |
výberové konanie vo veci udelenia povolenia podľa bodu 1 sa uskutoční 150. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie, v budove Ministerstva hospodárstva a energetiky, ul. Triaditza č. 8, Sofia; |
5. |
konečný termín zakúpenia dokumentácie o výberovom konaní je o 17.00 hod. 120. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie; |
6. |
konečný termín predloženia oznámenia o účasti na výberovom konaní je o 17.00 hod. 130. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie; |
7. |
konečný termín predloženia prihlášok na výberové konanie je o 17.00 hod. 144. deň odo dňa uverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie; |
8. |
na výberovom konaní sa nevyžaduje fyzická prítomnosť; |
9. |
cena dokumentácie o výberovom konaní je stanovená na 500 BGN (500 bulharských levov). Dokumentáciu o výberovom konaní možno zakúpiť počas obdobia stanoveného v bode 5 v miestnosti č. 802 na Ministerstve hospodárstva a energetiky, ul. Triaditza č. 8, Sofia; |
10. |
účastníci výberového konania musia spĺňať požiadavky uvedené v článku 23 ods. 1 zákona o podzemných prírodných zdrojoch; |
11. |
prihlášky účastníkov výberového konania budú posudzované na základe navrhnutých pracovných programov, nástrojov na ochranu životného prostredia a nástrojov odborného vzdelávania, bonusov, a takisto na základe ich manažérskych a finančných spôsobilostí; |
12. |
poplatok za účasť na výberovom konaní je stanovený na 10 000 BGN (10 000 bulharských levov) a mal by sa uhradiť na bankový účet Ministerstva hospodárstva a energetiky pred konečným termínom uvedeným v bode 6 tak, ako sa uvádza v dokumentácii o výberovom konaní; |
13. |
v prípade, ak uchádzač nebude pripustený k výberovému konaniu, poplatok sa mu vráti do 14 dní odo dňa, kedy dostal oznámenie o nepripustení; |
14. |
poplatok úspešného uchádzača nebude vrátený, ale poplatky všetkých ostatných uchádzačov sa vrátia do 14 dní od uverejnenia rozhodnutia Rady ministrov o udelení povolenia na vyhľadávanie a prieskum v bulharskom úradnom vestníku State Gazette; |
15. |
oznámenia o účasti na výberovom konaní a návrhy uchádzačov týkajúce sa podmienok výberového konania by sa mali predložiť Ministerstvu hospodárstva a energetiky, ul. Triaditza č. 8, Sofia v súlade s požiadavkami článku 46 zákona o podzemných prírodných zdrojoch; |
16. |
prihlášky na výberové konanie by mali byť v súlade s požiadavkami a podmienkami uvedenými v dokumentácii o výberovom konaní; |
17. |
výberové konanie sa môže uskutočniť aj vtedy, ak je naň pripustený len jeden uchádzač; |
18. |
minister hospodárstva a energetiky je splnomocnený na:
|
19. |
odvolania voči tomuto rozhodnutiu sa môžu podávať na Najvyšší správny súd do 14 dní od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. |
predseda vlády
Sergeï STANISHEV
hlavný tajomník Rady ministrov
Veselin DAKOV
Verná kópia,
vedúci Úradu vlády
Veselin DAKOV
INÉ AKTY
Komisia
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/58 |
Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín
(2009/C 72/09)
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.
ZHRNUTIE
NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006
„GRELOS DE GALICIA“
ES č.: ES-PGI-0005-0469-13.06.2005
CHOP ( ) CHZO ( X )
Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.
1. Príslušný orgán v členskom štáte:
Názov: |
Subdirección General de Calidad y Agricultura ecológica — Dirección General de Industrias y Mercados Agroalimentarios — Secretaría General de Medio Rural del Ministerio de Medio Ambiente, y Medio Rural y Marino de España |
|||
Adresa: |
|
|||
Tel.: |
+34 913475394 |
|||
Fax: |
+34 913475410 |
|||
E-mail: |
sgcaae@mapya.es |
2. Skupina:
Názov: |
CHAMPIVIL, S.L. y otros |
|||
Adresa: |
|
|||
Tel.: |
+34 9825112 22 |
|||
Fax: |
+34 982512135 |
|||
E-mail: |
info@champivil.com |
|||
Zloženie: |
výrobcovia/spracovatelia ( X ) ostatní ( ) |
3. Druh výrobku:
Trieda 1.6 – Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované
4. Špecifikácia:
[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]
4.1. Názov
„Grelos de Galicia“
4.2. Opis
Produkt s chráneným zemepisným označením „Grelos de Galicia“ sa vymedzuje ako listová časť určená na ľudskú spotrebu z rastlín druhu Brassica rapa L. var. rapa (bežne známa ako okrúhlica), a to zo skupín odrôd zodpovedajúcich ekotypom Santiago a Lugo, ako aj zo zaregistrovaných obchodných odrôd „Grelos de Santiago“ a „Globo blanco de Lugo“, ktoré zodpovedajú uvedeným dvom ekotypom, a predávajú sa v čerstvom, mrazenom alebo konzervovanom stave.
Rastlina má tieto tvarové vlastnosti: hlavný koreň s hrubšou hornou časťou, na ktorý nadväzuje hladká stonka a ktorý sa v hornej časti rozvetvuje; drsné stopkaté spodné listy s malými širokými bočnými lalokmi, ktoré sa smerom ku koncu zväčšujú; sediace horné listy kvetov stonky, ktoré sú podlhovastého tvaru, s dvomi veľkými zaokrúhlenými hladkými čepeľami, ktoré obaľujú stonku.
Označenie „grelos“ sa vzťahuje na vegetatívne listy a stonky (tzv. nabizas), ktoré sa zberajú počas vývojového cyklu rastliny, ako aj na listy a kvety stonky, ktoré sa zberajú bezprostredne pred kvitnutím, na mnohých miestach v Galícii známe ako „cimos“.
Okrúhlica v čerstvom stave sa uvádza na trh v jednotných zásielkach podľa pôvodu a odrody, a to tradične vo zväzkoch s hmotnosťou 0,5 až 1 kg zviazaných rastlinnou stonkou alebo inými materiálmi povolenými v príručke kvality.
Okrúhlica určená na zmrazenie sa pred zmrazením vytriedi, umyje, blanšíruje, prípadne sa nakrája na kúsky a uloží sa do nádob s hmotnosťou a z materiálov, ktoré sa povoľujú v platných právnych predpisoch a ktoré sa výslovne uvádzajú v príručke kvality.
Okrúhlica, ktorá sa uvádza na trh v konzervovanom stave, sa spracúva prirodzeným spôsobom, pričom do nálevu sa pridáva len vriaca voda a bežná soľ, aditíva sa nepridávajú. Takto upravená okrúhlica sa vloží do kovových alebo sklených nádob, pričom ich povolená hmotnosť je uvedená v platných právnych predpisoch a výslovne sa uvádza v príručke kvality.
Organoleptické vlastnosti: Okrúhlica sa nekonzumuje v čerstvom stave. Na to, aby bolo možné túto rastlinu konzumovať, je potrebné nechať ju istý čas variť, pričom dĺžka varu závisí od fenologického vývoja rastliny. Organoleptické vlastnosti sa preto vzťahujú na okrúhlicu pripravenú na spotrebu, to znamená uvarenú, či už spotrebiteľom alebo priemyselne.
Okrúhlica má tieto organoleptické vlastnosti: jasná zelená farba, ktorá nadobúda intenzívnejší odtieň pred zakvitnutím rastliny; mierne kyslá horkastá chuť; mierne vláknitá textúra, ktorá je výraznejšia, ak ide o odrodu s úzkymi listami a so zvýšeným podielom listových stopiek; skôr mäkšia vzhľadom na nízky obsah vláknin.
4.3. Zemepisná oblasť
Pestovateľskú oblasť tvoria všetky obce autonómneho spoločenstva Galícia. Pestovateľská oblasť je zároveň oblasťou spracovania a balenia.
4.4. Dôkaz o pôvode
Chráneným zemepisným označením „Grelos de Galicia“ sa môže označovať len okrúhlica, ktorá sa pestuje v súlade s podmienkami stanovenými v špecifikácii a v príručke kvality, pričom producenti tejto rastliny musia byť zapísaní v príslušnom registri. Takisto sa chráneným zemepisným označením „Grelos de Galicia“ označuje iba okrúhlica, s ktorou sa manipuluje a/alebo ktorá sa spracúva v zariadeniach zapísaných v príslušnom registri.
Všetky fyzické a právnické osoby, ktoré vlastnia majetok zapísaný v týchto registroch, ako aj polia, sklady, priemysel a produkty, podliehajú kontrole a inšpekciám, ktoré uskutočňuje kontrolný orgán s cieľom overiť, či uvedené produkty s chráneným zemepisným označením „Grelos de Galicia“ spĺňajú podmienky uvedené v špecifikácii a v príručke kvality.
4.5. Spôsob výroby
Osivo pochádza z rastlín z ekotypov Santiago a Lugo, a to zo zodpovedajúcich povolených obchodných odrôd „Grelos de Santiago“ a „Globo blanco de Lugo“, ako aj z príslušných skupín odrôd pochádzajúcich z opätovného výsevu v rovnakom poľnohospodárskom podniku alebo na iných pozemkoch zapísaných v registri pozemkov s chráneným zemepisným označením „Grelos de Galicia“. Výsev sa uskutočňuje rozsievaním hrsťami, a to od polovice augusta, pričom dátum závisí od oblasti a od ranosti danej odrody. Zber sa vykonáva ručne, podľa možnosti v častiach dňa, keď je nižšia teplota. S rastlinou je potrebné manipulovať veľmi opatrne, aby sa zabránilo poškodeniu listov, čo by ovplyvnilo jej vzhľad, a okrem toho by mohlo podnietiť vznik mikroorganizmov spôsobujúcich ochorenia. Ak je okrúhlica určená na priemyselné spracovanie, je možné uskutočniť zber aj za pomoci mechanických prostriedkov. Rastlina sa ešte v deň zberu prepraví do skladu alebo dodá spracovateľskému priemyslu, pričom sa pozorne dbá, aby nedošlo k jej poškodeniu.
Spracovanie a balenie produktu je potrebné vykonať vo vymedzenej zemepisnej oblasti, ako si to vyžadujú náročné podmienky manipulácie s produktom a jeho konzervovania. Tieto činnosti sa preto musia vykonať vo vymedzenej zemepisnej oblasti, a to z týchto dôvodov:
— |
zabránenie zhoršeniu kvality produktu: okrúhlica patrí medzi listovú zeleninu, ktorá v časovom rozmedzí medzi zberom a prepravou na miesto úpravy rýchlo podlieha skaze. V dôsledku straty vody a bunkového rozkladu dochádza k žltnutiu a vädnutiu listov, čím sa znižuje obchodná hodnota produktu. Okrem toho má okrúhlica vďaka vysokému obsahu zlúčenín, ako napríklad glukozinolátov, flavonoidov, vitamínov atď., pridanú hodnotu ako funkčná potravina. Po zbere však tieto aj ďalšie zlúčeniny začínajú rýchlo podliehať skaze, čím dochádza k značnej strate výživnej hodnoty. Konkrétne dochádza k viac ako 50 % strate obsahu vitamínu C v priebehu dvoch dní a v prípade glokozinolátov (protirakovinových zlúčenín) dochádza hneď po zbere k rýchlemu zhoršeniu kvality. Na základe všetkých uvedených skutočností je potrebné vykonať manipuláciu, prepravu, uskladnenie a spracovanie bezprostredne po zbere, v časovom rozmedzí, ktoré neprekročí 24 hodín. Z tohto dôvodu je nevyhnutné čo najviac znížiť vzdialenosti medzi miestom zberu a miestom distribúcie, balenia a/alebo spracovania, |
— |
zabezpečenie vysledovateľnosti a kontroly: zemepisnou oblasťou, ktorá spadá do pôsobnosti kontrolného orgánu, je vymedzená zemepisná oblasť, a to konkrétne autonómne spoločenstvo Galícia. Systém kontroly a vydávania osvedčení umožňuje zaručiť pôvod a vysledovateľnosť tohto produktu za predpokladu, že sa upravuje, spracúva a balí v uvedenej oblasti, |
— |
zachovanie charakteristických vlastností „Grelos de Galicia“ a ich kvality: v autonómnom spoločenstve Galícia má spotreba a spracovanie tohto produktu dlhú tradíciu. Balenie produktu vo vymedzenej zemepisnej oblasti prispieva rozhodujúcou mierou k ochrane osobitných vlastností a ku kvalite produktu „Grelos de Galicia“. Zodpovednosť za kontrolu noriem týkajúcich sa prepravy, spracovania a balenia okrúhlice preto majú producenti a kontrolný orgán chráneného zemepisného označenia. Uvedené skupiny disponujú znalosťami a technológiou potrebnými na správnu manipuláciu s „Grelos de Galicia“. |
4.6. Spojenie
Prvé zmienky o začlenení okrúhlice do systému striedania kultúr pochádzajú z 13. storočia a objavujú sa v rôznych mestských spisoch a dokladov o kúpe a predaji usadlostí zaoberajúcich sa pestovaním okrúhlice. Vďaka systému striedania kultúr bolo možné využívať pôdu v plnom rozsahu, a to striedaním letných plodín, okrúhlice a ozimín.
Okrúhlica je vhodná na pestovanie vo vlhkom a miernom podnebí a je odolná voči mrazu. Okrem toho si vyžaduje úrodnú pôdu strednej pevnosti s vysokým obsahom organických látok, ktorá je hlboká, sypká, dobre odvodnená, avšak so zvýšenou hladinou priemernej vlhkosti. Takéto klimatické a pôdne podmienky poskytujú rozsiahle oblasti na území Galície.
Okrúhlica je neoddeliteľnou súčasťou niektorých najtypickejších jedál galícijskej kuchyne, ako napríklad „Caldo“ či „Pote galego“, „Cocido“ a „Lacón con grelos“, a preto dodáva galícijskej kuchyni osobitný charakter, ktorým sa odlišuje od ostatných regiónov.
Existujú početné historické zmienky, ako aj zmienky v oblasti gastronómie, týkajúce sa tejto plodiny a svedčiace o jej dlhej tradícii v galícijskej kultúre. Rôzni autori venujúci sa oblastiam etnografie a gastronómie jednoznačne zvýrazňujú prítomnosť a osobitný charakter okrúhlice v galícijskej kuchyni. Zmienky o nej je možné nájsť v dielach, ktorých autormi sú vychýrený spisovateľ Ramón Otero Pedrayo (Guía de Galicia, 1926), kritik v oblasti gastronómie Ángel Muro (Almanaque y conferencias culinarias, 1890 – 1905) či spisovatelia Emilia Pardo Bazán (La cocina española antigua, 1912), Manuel María Puga y Parga (La cocina práctica, 1905) a Álvaro Cunqueiro (A cociña galega, 1973).
Okrem toho sa tento produkt uvádza ako typická galícijská zelenina v zozname tradičných produktov Španielska (Inventario Español de Productos Tradicionales) vydanom Ministerstvom poľnohospodárstva, rybolovu a výživy v roku 1996.
4.7. Kontrolný orgán
Názov: |
Instituto Galego da Calidade Alimentaria (INGACAL) |
|||
Adresa: |
|
|||
Tel.: |
+34 981540055 |
|||
Fax: |
+34 981540018 |
|||
E-mail: |
sxca.agri@xunta.es |
4.8. Označenie
Okrúhlica uvedená na trh s chráneným zemepisným označením „Grelos de Galicia“ musí po získaní povolenia niesť obchodné označenie, ktoré zodpovedá vlastnej obchodnej značke každého producenta/baliarne. Takisto musí mať označenie prislúchajúce uvedenému CHZO, s alfanumerickým kódom s príslušným očíslovaním, ktoré s úradným logom chráneného zemepisného označenia schválil a vydal kontrolný orgán.
Na obchodnom označení, ako aj na vlastnom chránenom označení, sa musí povinne uviesť výraz Indicación Geográfica Protegida„Grelos de Galicia“ (chránené zemepisné označenie„Grelos de Galicia“).
Na označení je prípadne možné uviesť fenologický stav rastliny, pričom sa rozlišuje medzi „nabizas“ a „cimos“, ako sa uvádza v príslušnej časti venovanej opisu produktu.
Okrem toho je, pokiaľ ide o okrúhlicu podliehajúcu spracovateľským procesom, ktoré sa líšia od podmienok spracovania stanovených v špecifikácii, takisto možné povoliť, že sa na označení uvedie, že produkt sa spracúva spoločne s okrúhlicou s CHZO „Grelos de Galicia“, a to za predpokladu, že surovina spĺňa podmienky stanovené v špecifikácii a normy uvedené v príručke kvality.
(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/62 |
Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín
(2009/C 72/10)
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.
ZHRNUTIE
NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006
„MOUTARDE DE BOURGOGNE“
ES č. FR-PGI-005-0503-25.10.2005
CHOP ( ) CHZO ( X )
Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.
1. Príslušný orgán v členskom štáte:
Názov: |
Institut National des Appellations d'Origine (I.N.A.O.) |
|||
Adresa: |
|
|||
Tel.: |
+33 153898000 |
|||
Fax: |
+33 142255797 |
|||
E-mail: |
info@inao.gouv.fr |
2. Skupina:
Názov: |
Association Moutarde de Bourgogne (AMB) |
||||
Adresa: |
|
||||
Tel.: |
+33 380288140 |
||||
Fax: |
+33 380288169 |
||||
E-mail: |
laure.ohleyer@cote-dor.chambagri.fr |
||||
Zloženie: |
výrobcovia/spracovatelia ( X ) ostatní ( X ) |
3. Druh výrobku:
Trieda 2.6: „Horčicová pasta“
4. Špecifikácia:
[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]
4.1. Názov
„Moutarde de Bourgogne“
4.2. Opis
Burgundská horčica „Moutarde de Bourgogne“ je ostrá alebo veľmi ostrá horčica s bielym vínom, svetložltej farby s hustou homogénnou a vláčnou konzistenciou. Vyznačuje sa zreteľnou typickou vôňou bieleho burgundského vína a jeho výraznou chuťou a silnou štipľavosťou.
4.2.1. Povolené zloženie a prídavné látky:
— |
horčičné semená vyprodukované a skladované v Burgundsku, |
— |
tekutina na rozriedenie: zložená z vody a bieleho vína s chráneným označením pôvodu vyrobeného v burgundskej vinohradníckej oblasti, v podiele aspoň 25 % pri spracovaní. Ide o suché biele vína z tradičných burgundských odrôd Aligot a Chardonnay, pre ktoré je typická výrazná aromatickosť a dlhá dochuť v ústach, |
— |
soľ, cukor, koreniny, prídavné látky (schválené európskou smernicou o aditívach z roku 1995 s výnimkou umelých farbív, obilných múk či akýchkoľvek iných stabilizátorov alebo zahusťovadiel, prírodných alebo umelých horčicových aróm, výťažku alebo esenciálneho oleja z horčice). |
4.2.2. Fyzikálno-chemické vlastnosti „Moutarde de Bourgogne“:
— |
sušina pochádzajúca zo semien > alebo = 24 hmotnostných % konečného výrobku, |
— |
tuky z horčičných semien > alebo = 9 hmotnostných % konečného výrobku, |
— |
množstvo zvyškových šúp z horčičných semien predstavuje menej ako 2 % celkovej hmotnosti. |
4.3. Zemepisná oblasť
Produkcia a uskladnenie semien rovnako ako výroba (spracovanie) horčičnej pasty musia prebiehať v oblasti produkcie. Do tejto oblasti patria departmenty regiónu Burgundsko, konkrétne Côte d'Or, Nièvre, Saône et Loire a Yonne.
Zemepisná oblasť sa vytýčila na základe osobitných miestnych znalostí týkajúcich sa pestovania horčičných semien a výroby vín v Burgundsku a ich následného spracovania na horčičnú pastu, z ktorej vzniká výrobok s jedinečnými vlastnosťami (pozri odsek 4.6).
Horčičné semená vypestované v Burgundsku majú špecifické vlastnosti pozorované celé stáročia. Charles Estienne, lekár Františka I., bol presvedčený, že kvalita horčice vyrobenej v Burgundsku je lepšia vďaka horčici poľnej (všeobecné pomenovanie rastliny, z ktorej pochádzajú horčičné semená). Až do II. svetovej vojny sa horčica poľná pestovala v lesoch na uhoľných čistinách. Po vypálení dreveného uhlia zostala pôda pod miliermi bohatá na draslík a vhodná na pestovanie horčice (a napomáhala vysokému obsahu horčičnej esencie v semenách). Uhliari ju siali v marci a zberali v auguste. Pestovaniu horčice okrem toho vyhovuje aj burgundské polokontinentálne pomerne stále podnebie. Pestovanie horčice si skutočne nevyžaduje veľké množstvo vody. Je veľmi dobre uspôsobená na nedostatok vlahy a vysoké teploty. Veľmi zle znáša príliš vlhké neskoré jarné obdobie. Po niekoľkých desaťročiach útlmu sa pestovanie horčice v Burgundsku obnovilo na podnet priemyselných výrobcov horčičnej pasty, ktorých zámerom bolo zabezpečiť produkciu kvalitnej suroviny a zlepšiť kvalitu konečného výrobku. V tomto programe obnovy spolupôsobia výskumné ústavy, Poľnohospodárska komora departmentu Côte d'Or, oblastní skladovatelia, poľnohospodári a spracovatelia. Vybrali sa odrody s osobitnými vlastnosťami tak, aby zodpovedali pôdnym a podnebným podmienkam Burgundska a zároveň požiadavkám spracovateľov na kvalitu.
Vo vnútri tejto oblasti sa vymedzila zóna, kde sa horčica dá pestovať. Táto oblasť sa stanovila so zreteľom na geologické a pôdne kritériá s cieľom určiť vhodné prostredie na pestovanie horčice, to znamená s vylúčením kyslej hnedozeme a vyššie položených podolizovaných pôd. Skúšobné pestovanie poukázalo na obmedzené možnosti týchto pôd vzhľadom na slabú plnosť semien a nedostatočný obsah prchavého izotiokyanátu, čo neumožňuje získať charakteristickú horčičnú pastu.
4.4. Dôkaz o pôvode
Vysledovateľnosť je prostredníctvom stanovených dokumentov zabezpečená počas celého výrobného procesu burgundskej horčice, a to od pozemku až po balenie pasty. Semená horčice sa zberajú len zo zaevidovaných pozemkov v rámci pestovateľskej zóny stanovenej pre CHZO. Tieto pozemky musia dodržiavať výberové kritériá stanovené v produkčnom pláne. Poľnohospodári dodávajú svoju produkciu skladovateľom v Burgundsku. Všetky hospodárske subjekty, ktoré sa zúčastňujú na procese produkcie, skladovania alebo spracovania horčičných semien, sú povinné viesť stanovenú dokumentáciu. Pokiaľ ide o horčičné semená a upravenú pastu, počas výroby sa vykonávajú analytické testy.
4.5. Spôsob výroby
Na pestovanie horčičných semien sú povolené len odrody semien, ktoré vybrala Asociácia pre burgundskú horčicu (Association Moutarde de Bourgogne – AMB) a pochádzajúce z druhov Brassica juncea tmavého typu, Brassica juncea svetlého typu a Brassica nigra. Vypracoval sa plán produkcie, v ktorom sa uvádzajú obrábané plochy, výber pozemkov a ich začlenenie do zóny CHZO. Po zbere sa semená dodajú skladovateľovi, ktorého prevádzka sa nachádza v Burgundsku, aby zabezpečil vysledovateľnosť, čistenie a uskladnenie semien.
V tejto fáze sa zásielky semien posudzujú s cieľom overiť dodržiavanie týchto kritérií:
— |
burgundský pôvod semien a odrôd, ktoré vybrala AMB, |
— |
výskyt zelených alebo nezrelých semien najviac 1,5 % (stupeň I a II), |
— |
výskyt cudzorodých semien: maximálne 0,3 % pre stupeň I a 0,5 % pre stupeň II, |
— |
neprítomnosť hmyzu, plesne, zaparenia, |
— |
veľkosť semien: Hmotnosť tisíca semien (HTS) > 2,35 g (HTS > 2 g za výnimočných klimatických podmienok), |
— |
voda a prchavé látky: 4,2 % až 9 % hmotnosti, |
— |
tuky: 28 % až 42 % sušiny, |
— |
prchavý izotiokyanát: 0,7 % až 0,94 % sušiny, |
— |
bielkoviny: 24,2 % až 30,8 % sušiny. |
Po takomto odsúhlasení sa semená upravia a dodajú priemyselným spracovateľom v danej zemepisnej oblasti. Semená sa rozdrvia a pridá sa riediaci roztok (voda + víno). Používa sa biele víno s chráneným označením pôvodu vyrobené v burgundskej vinohradníckej oblasti. V tejto fáze sa extrahuje jadro semena a vzniká prvotná horčičná pasta. Táto pasta sa potom precedí, aby sa odstránili šupky semien. Takto sa získa svetložltá hustá homogénna a vláčna pasta, ktorá sa „odvzdušní“. V tejto fáze a počas následného odstátia sa rozvinie štipľavosť horčice. Pasta sa potom uskladní a balí.
4.6. Spojenie
Spojitosť s geografickým pôvodom sa zakladá na dávnych regionálnych znalostiach, tradičnom pestovaní horčičných semien v Burgundsku, silnom historickom prepojení medzi horčicou a burgundským viničom, ako aj na odvekej dobrej povesti.
4.6.1. Stanovená kvalita
Horčica „Moutarde de Bourgogne“ vyznačujúca sa intenzívnou štipľavosťou sa získava zo zmesi semien horčice vypestovaných a skladovaných v Burgundsku a riediaceho roztoku zloženého z vody, soli, cukru, korenín a najmenej 25 % suchého bieleho vína z tradičných burgundských odrôd viniča. Pre tieto biele vína je typická výrazná aromatickosť a dlhá dochuť. Burgundskej horčici dodávajú jej silnú typickú vôňu a výraznú chuť po bielom burgundskom víne, ktorými sa líši od ostatných horčíc. Sušina musí dosahovať viac ako 24 % a obsah lipidov pochádzajúcich zo semien musí byť viac ako 9 %.
4.6.2. Dobrá povesť
V histórii existuje úzke prepojenie medzi Burgundskom a horčicou. Traduje sa, že v roku 1336 na slávnosti, ktorú burgundský vojvoda Eudes IV. usporiadal v Rouvres na počesť Filipa VI., sa spotreboval celý sud (206,75 l) horčice. Od 16. storočia sa v štatútoch vymedzil cech výrobcov horčice (štatút mesta Dijon z roku 1634 alebo mesta Beaune z roku 1647). Až do 19. storočia zostáva výroba v rukách drobných výrobcov. Priemyselná revolúcia však zasiahla aj odvetvie výroby horčice. Burgundskí výrobcovia súťažili vo vynaliezavosti a napríklad M. Grey, dijonský výrobca, si v roku 1850 nechal Akadémiou umení, vied a literatúry registrovať stroj umožňujúci výrazný nárast produktivity. V období rokov 1750 a 1984 sa uvádza 263 výrobcov horčice. Takéto vysoké zastúpenie sa nezaznamenalo v žiadnom inom francúzskom regióne.
Horčičné semeno sa v Burgundsku preukázateľne pestuje oddávna, pretože už lekár Františka I. Charles Estienne považoval horčicu vyrobenú v Burgundsku za kvalitatívne lepšiu vďaka rastline horčici poľnej, „ktorá tu rastie lepšia ako kdekoľvek inde“.
Víno a horčica sú úzko späté. V roku 1911 A. Berthiot prisúdil dobrú povesť horčice kvalite jej výroby, ktorá podľa jeho slov zahŕňa drvenie najlepších semien a ich emulziu v špecifickej burgundskej tekutine verjus, kyslej vínnej šťave získanej lisovaním bieleho nedozretého hrozna. Keď vinič, z ktorého pochádzalo uvedené hrozno, zničila phylloxera, výrobcovia sa zamerali na podradnejšie kyslé biele vína, ktoré potom vymizli a nahradili ich štepené ušľachtilé odrody viniča. Používaním bieleho vína namiesto octu sa dosahuje organolepticky typická horčica.
Výrobcovia začali čoskoro používať názov „Burgundská horčica“. V roku 1891 bola na súde v Sens (89) zaregistrovaná značka „Prvotriedna extra svetlá burgundská horčica“ a v roku 1903 na obchodnom súde v Dijone ochranná známka „Horčica Jacquemart z čistého burgundského nezrelého vína“. Snahy o odkaz na Burgundsko a tradíciu pri voľbe značky v spojení s názvom samotným svedčia o trvalej reputácii burgundskej horčice. Možno uviesť napríklad značky „Jean-sans-Peur“, „Téméraire“, „Moutarde à la cuillère de la Belle Bourguignonne“, „La Bourguignonne“.
4.6.3. Ľudský faktor, osobitné znalosti
Horčičné semeno sa v Burgundsku pestovalo vo veľkom rozsahu až do druhej svetovej vojny. Po roku 1945 sa priemyselní výrobcovia snažili pestovanie v regióne udržať. Zväz výrobcov horčice vydal na podporu ich zámeru publikáciu o pestovaní horčice. Nad uvedenými snahami zvíťazila konkurencia iných olejnín a svetový trh.
Pestovanie semien bolo výraznejšie obnovené až počiatkom 90-tych rokov. V súčasnosti sa úsilie predstaviteľov odvetvia spája:
— |
priemyselní výrobcovia sa usilujú o diverzifikáciu dodávateľských zdrojov a určitú kontrolu nad kvalitou výroby suroviny. Aby zlepšili kvalitu hotového výrobku, chceli by usmerňovať vývoj semien, |
— |
poľnohospodári zase hľadajú možnosť, ako diverzifikovať produkciu a zhodnocovať ju na regionálnej úrovni. |
Zriadil sa preto riadiaci výbor pre úspešné obnovenie pestovania:
— |
Štátna vysoká poľnohospodárska škola v Dijone a Štátny agronomický výskumný ústav pre genetický výskum: zvýšenie produktivity, osobitná kvalita semien zodpovedajúca kritériám stanoveným AMB, |
— |
poľnohospodárska komora departmentu Côte d'Or pre aplikovaný výskum a experimentovanie, |
— |
regionálni skladovatelia v oblasti logistiky zberu a úpravy semien, |
— |
poľnohospodári, ktorí v reálnych podmienkach testujú referenčné vzorky vyvinuté na experimentálnych plochách a pestujú dostatočné množstvo semien, aby priemyselní výrobcovia mohli uskutočňovať skúšky výroby, |
— |
francúzska federácia údenárov, lahôdkarov a spracovateľov mäsa a výrobcovia, ktorí robia rôzne skúšky výroby: pilotné testy v priemyselnom a polopriemyselnom merítku. |
Tato spolupráca umožnila odporučiť pre CHZO dve odrody.
Súbežne s týmto výskumom sa zvýšila produkcia z asi 350 ha v roku 1933 na 1 230 ha v roku 2003.
4.7. Kontrolný orgán
Názov: |
CERTIPAQ |
|||
Adresa: |
|
|||
Tel.: |
+33 145309292 |
|||
Fax: |
+33 145309300 |
|||
E-mail: |
certipaq@certipaq.com |
4.8. Označenie
Štítok obsahuje tieto údaje:
— |
predajný názov: „Moutarde de Bourgogne“, |
— |
značka CHZO. |
(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.
26.3.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 72/67 |
Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín
(2009/C 72/11)
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.
ZHRNUTIE
NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006
„ŠTAJERSKO PREKMURSKO BUČNO OLJE“
ES č.: SI-PGI-0005-0418-29.10.2004
CHOP ( ) CHZO ( X )
Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.
1. Príslušný orgán v členskom štáte:
Názov: |
Ministrstvo za kmetijstvo, gozdarstvo in prehrano RS |
|||
Adresa: |
|
|||
Tel.: |
+386 14789109 |
|||
Fax: |
+386 14789055 |
|||
E-mail: |
varnahrana.mkgp@gov.si |
2. Žiadateľ:
Názov: |
GOLICA GIZ |
|||
Adresa: |
|
|||
Tel.: |
+386 28432611 |
|||
Fax: |
+386 28432613 |
|||
E-mail: |
— |
|||
Zloženie: |
výrobcovia/spracovatelia ( X ) ostatní ( ) |
3. Druh výrobku:
Trieda: 1.5 Oleje a tuky (maslo, margarín, oleje, atď.)
4. Špecifikácia:
[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]
4.1. Názov
„Štajersko prekmursko bučno olje“
4.2. Opis
Štajersko Prekmursko bučno olje je nerafinovaný jedlý rastlinný olej, ktorý sa lisuje z pražených tekvicových semien vysokej kvality, ktoré sa získavajú z tekvice olejnatej.
Olej Štajersko prekmursko bučno olje má tmavozelenú farbu, ktorá môže prechádzať až do červenej, a vyznačuje sa aromatickou vôňou a chuťou.
Olej má dobré zloženie mastných kyselín: približne 20 % nasýtených mastných kyselín, približne 35 % mononenasýtených mastných kyselín a 45 % polynenasýtených mastných kyselín. Takisto je bohatým zdrojom tokoferolov, pretože na 100 g oleja obsahuje približne 50 mg vitamínu E. V oleji sa nachádzajú aj ďalšie vitamíny, mikroprvky, karotenoidy, vzácne aminokyseliny a prírodné farbivo (chlorofyl).
4.3. Zemepisná oblasť
Zemepisná oblasť, v ktorej sa z tekvicových semien vyrába olej Štajersko prekmursko bučno olje, je ohraničená líniou prechádzajúcou z obce Dravograd do obcí Slovenj Gradec, Mislinja a Velenje (kde deliacu čiaru tvorí hlavná komunikácia), Šoštanj, Mozirje, Nazarje, Vransko, Prebold, Zabukovica a Laško. Ďalej pokračuje pozdĺž riek Savinja a Sáva popri obciach Radeče, Sevnica, Krško a Brežice až do Obrežje a následne pozdĺž štátnej hranice s Chorvátskom ku štátnej hranici s Maďarskom, pozdĺž štátnej hranice s Maďarskom ku hranici s Rakúskom a pozdĺž hranice s Rakúskom (pohorie Karavanke) do obce Dravograd.
4.4. Dôkaz o pôvode
Všetci výrobcovia oleja Štajersko prekmursko bučno olje musia byť zaregistrovaní v rámci vymedzenej zemepisnej oblasti a tekvicové semená musia spracovávať na tekvicový olej v súlade so špecifikáciou. Ich povinnosťou je viesť záznamy o predajcoch a množstve tekvicových semien pre každého jednotlivého predajcu, ako aj o dátume analýzy, výsledkoch chemických rozborov a o fyzických a chemických parametroch. Výrobcovia musia takisto vypracovávať správy o výrobnom postupe s uvedením spotreby surovín, spotreby materiálov a množstva vyprodukovaného tekvicového oleja.
Všetky tieto faktory monitoruje certifikačný orgán, ktorý je akreditovaný podľa európskej normy EN 45011.
4.5. Spôsob výroby
Na výrobu oleja Štajersko prekmursko bučno olje sa môžu použiť rôzne druhy tekvicových semien, musia však vyhovovať ustanoveným požiadavkám na kvalitu.
Tieto tekvicové semená sa môžu vypestovať mimo vyznačenej zemepisnej oblasti, spracovať na olej Štajersko prekmursko bučno olje sa však musia v rámci vyznačenej zemepisnej oblasti.
1. |
Zber tekvicových semien (kontrola fyzických a chemických parametrov (nečistoty, obsah vlhkosti, obsah oleja, podiel poškodených semien) a kontrola vzhľadu). |
2. |
Skladovanie semien. |
3. |
Čistenie tekvicových semien (odstraňovanie nečistôt). |
4. |
Sušenie semien na dosiahnutie obsahu vlhkosti na úrovni 6 – 7 %. |
5. |
Drvenie semien. |
6. |
Premiešavanie. |
7. |
Praženie tekvicových semien (maximálna teplota praženej hmoty je 120 °C, 30 – 60 minút). |
8. |
Lisovanie praženej hmoty. |
9. |
Sedimentácia tekvicového oleja. |
10. |
Kontrola kvality (fyzikálno-chemická analýza a organoleptická analýza tekvicového oleja). |
11. |
Plnenie a označovanie. |
4.6. Spojenie
Olej Štajersko prekmursko bučno olje je kulinárskou špecialitou zemepisnej oblasti uvedenej v bode 4.3. Výroba oleja z tekvicových semien v oblasti Štajerska a Prekmurje je tradíciou, ako vyplýva z písomných záznamov o založení prvého lisu na lisovanie tekvicového oleja v obci Fram už v roku 1750. Výsledkom rozsiahlej produkcie tekvicových semien v tomto regióne bolo zriadenie niekoľkých tovární na výrobu oleja z tekvicových semien tradičnými metódami (Slovenska Bistrica, Središče ob Dravi, Selo pri Pragerskem, atď.). V roku 1904 založil Albert Stigar v obci Slovenska Bistrica továreň na výrobu tekvicového oleja z tekvicových semien tradičnými metódami. V oblasti Prekmurje sa nenachádzajú žiadne veľké spracovateľské podniky, iba malé podniky patriace poľnohospodárom. Jedným z takýchto podnikov je Feri Vučak v obci Vadarci v oblasti Goričko, ktorý je v prevádzke aj po 130 rokoch a v súčasnosti ho riadi už štvrtá generácia jeho rodiny.
Dobrá povesť oleja Štajersko prekmursko bučno olje sa šíri aj za hranicami Slovinska do iných európskych krajín, USA, Austrálie, Ruska atď., čoho dôkazom je, okrem iného, aj ocenenie, ktoré tento olej získal ako najinovatívnejší výrobok na súťaži IFE07 (The International food&drink event) v Londýne v roku 2007.
4.7. Kontrolný orgán
Názov: |
Bureau Veritas d.o.o. |
|||
Adresa: |
|
|||
Tel.: |
+386 14757670 |
|||
Fax: |
+386 14747602 |
|||
E-mail: |
info@bureauveritas.si |
4.8. Označenie
Ak sa olej Štajersko prekmursko bučno olje balí v zemepisnej oblasti, každý výrobca môže používať svoj vlastný obal a etiketu. Názov výrobku Štajersko prekmursko bučno olje, farebné logo Štajersko prekmursko bučno olje a príslušný symbol Spoločenstva alebo vnútroštátne označenie kvality výrobku sa však musia uviesť na etikete alebo na inom mieste.
Ak sa výrobok balí mimo označenej zemepisnej oblasti, je nevyhnutné, aby sa zabezpečila vysledovateľnosť zdroja oleja Štajersko prekmursko bučno olje. Aj v tomto prípade je nevyhnutné, aby sa balený olej Štajersko prekmursko bučno olje označil chráneným názvom, logom a príslušným symbolom Spoločenstva.
(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.